Objem a povrch hranolov

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Objem a povrch hranolov"

Transcript

1 M-Te-01-T List 1 Objem povrch hrnolov RNDr. Mrián Mcko U: ko by si chrkterizovl n-boký hrnol? Ž: Je to teleso, ktoré má dve význčné steny, ktorými sú zhodné n-uholníky. Leži v nvzájom rovnobežných rovinách. U: Tieto steny nzývme podstvy hrnol. Rovnobežnými všk musi byť j odpovedjúce si strny týchto n-uholníkov. 5 4 n n 3 1 Ž: To znmená, že pltí 1 1, 3 3, ,... n 1 n 1. U: Uvedené strny n-uholníkov nzývme podstvné hrny. Ž: Spomínm si, že hrnol má j bočné hrny. Sú to nvzájom rovnobežné úsečky rovnkej dĺžky. Podľ nášho oznčeni sú to npríkld bočné hrny 1 1,, n n. n-boký hrnol ich má n. U: Spolu s podstvnými hrnmi vytvárjú bočné steny hrnol. kými rovinnými geometrickými útvrmi sú bočné steny? Ž: Vzhľdom n rovnobežnosť, o ktorej už bol reč, sú to rovnobežníky. Spolu má ted n-boký hrnol n + stien. U: Spoločné body hrán n-bokého hrnol s nzývjú vrcholy hrnol. Ž: To znmená, že n-boký hrnol má n vrcholov.

2 M-Te-01-T List U: Pripomenieme si ešte niekoľko špeciálnych prípdov hrnolov. Kolmý hrnol má všetky bočné hrny kolmé n roviny podstáv hrnol Ž: To le znmená, že bočnými stenmi kolmého hrnol sú obdĺžniky. U: Máš prvdu. k nvyše podstvmi kolmého hrnol budú prvidelné n-uholníky, tk hrnol nzveme prvidelným. Ž: Prvidelný n-boký hrnol má ted podstvy prvidelné n uholníky bočnými stenmi sú zhodné obdĺžniky. U: Nše pripomenutie zákldných pojmov o hrnoloch zkončíme kvádrom kockou. Vieme, že ptri medzi hrnoly. Čím s vyznčujú? Ž: Kváder by som zrdil medzi kolmé štvorboké hrnoly. Jeho podstvou je obdĺžnik. U: No nkoniec, kváder, ktorého kždá sten je štvorec, s nzýv kock. H G H G E F E F D C D C U: Skôr, než uvedieme všeobecný vzorec pre objem n-bokého hrnol, pripomenieme si niektoré zákldné vlstnosti, ktoré plti pre objem telies. Z vlstnej skúsenosti vieme, že objem teles je vždy kldné reálne číslo. Djú s porovnť objemy zhodných telies? Ž: No, k sú telesá zhodné, tk musi mť rovnký objem.

3 M-Te-01-T List 3 U: Čstokrát s stáv, že dné teleso s dá rozložiť n vicero jednoduchších, nvzájom s neprekrývjúcich telies. Vieš, ký je súvis medzi objemom dného teles objemmi telies, z ktorých pozostáv? Ž: Logicky vychádz, že objem dného teles je súčtom objemov telies, z ktorých je ono zložené. U: Posledná vlstnosť stnovuje, čo je jednotkou objemu. Ž: Jednotkou objemu je preds meter kubický. le môže to byť j centimeter kubický, dokonc j liter. U: V kždom prípde jednotkou objemu je objem jednotkovej kocky. Je to kock s hrnou jednotkovej dĺžky. Čiže zákldom merni objemu je objem kocky s hrnou dĺžky. Ž: Vzorec n jeho výpočet je V = 3. U: Máš prvdu. Tento vzorec je zo všetkých vzorcov pre objemy telies njjednoduchší. Dôležité všk je, by si si uvedomil, že tento vzorec s nedá dokázť. Je dný xiomticky. Vzorce pre objem všetkých osttných telies s už djú n jeho záklde záklde spomenutých prvidiel odvodiť. ko s dá čo njvšeobecnejšie vyjdriť objem hrnol? Ž: Pmätám si n vzorec V = S p v, kde S p je obsh podstvy v je výšk hrnol. U: Pritom výškou hrnol rozumieme vzdilenosť rovnobežných rovín, v ktorých leži podstvy hrnol. U: Okrem objemu vieme určiť j povrch hrnol. kú predstvu máš o tomto pojme? Ž: Povrch súvisí s obshom všetkých stien hrnol. U: Všetky steny hrnol tvori jeho hrnicu. Hrnicou n-bokého hrnol je zjednotenie dvoch n-uholníkov n rovnobežníkov. Ž: Rovnobežníky sú vlstne bočnými stenmi hrnol. Vytvárjú plášť hrnol. U: Preto všeobecný vzorec pre povrch hrnol má tvr S = S p +S pl, kde S p je obsh podstvy S pl obsh plášť hrnol. Ž: Výpočty objemov hrnolov budú závisieť od toho, ko vyzerjú ich podstvy bočné steny. U: Máš prvdu. Vzorce pre objem povrch hrnol s pre konkrétne hrnoly djú vyjdriť cez zdné veličiny. Pmätť si ich, všk má zmysel ib v dvoch špeciálnych prípdoch. Ide o kocku kváder. Ž: le to je ľhké. Objem kocky je V = 3 jej povrch S = 6. U: Prečo je vo vzorci pre povrch vyjdrenie 6? Ž: Kock má preds šesť zhodných stien. Sú to štvorce so strnou. Obsh jednej steny je preto. U: ký bude objem kvádr, k má rozmery, b c? Ž: Objem kvádr bude V = bc jeho povrch je dný vzorcom S = (b + bc + c).

4 M-Te-01-T List 4 U: Výrz b vyjdruje obsh podstvy. Obe podstvy sú zhodné obdĺžniky, preto je tento výrz vo vzorci pre povrch zrátný dvkrát. To isté pltí j o dvojici predná zdná sten, ko j o dvojici bočných stien.

5 M-Te-01-1 List 5 Príkld 1: Dĺžky hrán kvádr sú v pomere : b : c = 1 : 3 : 4. Povrch kvádr je 34 cm. Vypočítjte objem kvádr. Ž: Zo zdného pomeru dĺžok hrán kvádr vyplýv, že hrny môžem vyjdriť pomocou jednej neznámej. Použijem premennú x. Potom pltí = x, b = 3x, c = 4x. U: Doplním, že neznám x ptrí do množiny kldných reálnych čísel. Poznáme povrch kvádr. Vzorec by neml byť problém. Ž: Povrch kvádr s rozmermi, b, c vypočítme podľ vzorc S = (b + bc + c). U: Z dĺžky hrán dosdíme vyjdreni = x, b = 3x c = 4x. Dostávme Uprv výrz n prvej strne. Ž: Členy v zátvorke vynásobím mám S = (x 3x + 3x 4x + x 4x). S = (3x + 1x + 4x ). Po sčítní vynásobení dvomi dostneme vyjdrenie povrchu kvádr v tvre S = 19x = 38x. U: Podľ zdni je povrch kvádr rovný 34 centimetrov štvorcových. Získme preto rovnicu Vypočítj hodnotu neznámej x. 38x = 34. Ž: Vydelím číslom 38 x = = 9. Riešením kvdrtickej rovnice v množine kldných reálnych čísel je číslo tri. x = 3. U: Hrny kvádr budú mť preto dĺžky = x = 3 cm, b = 3 3 = 9 cm, c = 4 3 = 1 cm. Zvyšok riešeni úlohy už dokončíš sám.

6 M-Te-01-1 List 6 Ž: Použijem vzorec pre objem kvádr V = bc. Dosdím dĺžky hrán po vynásobení čísel dostávm výsledok 34 centimetrov kubických. V = bc = = 34 cm 3. Úloh 1: Dĺžky hrán kvádr sú v pomere : b : c = : 4 : 3. Povrch kvádr je 13 dm. Vypočítjte objem kvádr. Výsledok: V = 3 dm 3

7 M-Te-01- List 7 Príkld : Dĺžky hrán kvádr sú v pomere : b : c = : 3 : 6. Jeho telesová uhlopriečk má dĺžku 14 cm. Vypočítjte objem povrch kvádr. Ž: Zo zdného pomeru dĺžok hrán kvádr vyplýv, že hrny môžem vyjdriť pomocou jednej neznámej. Použijem premennú x. Potom pltí = x, b = 3x, c = 6x. Viem, že dĺžky hrán kvádr sú kldné reálne čísl. Preto j neznám x je kldné reálne číslo. U: N jej výpočet využijeme telesovú uhlopriečku. Máš predstvu, koľko telesových uhlopriečok má kváder? Ž: k oznčím vrcholy kvádr CDEF GH, tk telesovými uhlopriečkmi budú úsečky G, H, CE DF. Všetky mjú rovnkú veľkosť. H G E F u D C U: Dĺžku telesovej uhlopriečky H vyjdríme z prvouhlého trojuholník DH. Prvý uhol je pri vrchole D. Podľ zdni je dĺžk hrny DH rovná 6x. Ž: udeme všk potrebovť dĺžku stenovej uhlopriečky D. U: Vyjdríme ju z prvouhlého trojuholník D s prvým uhlom pri vrchole. D b = 3x = x

8 M-Te-01- List 8 Ž: Poznám dĺžky odvesien, lebo = = x D = b = 3x. Použijem Pytgorovu vetu D = + D. Dosdím vyjdreni strán, umocním sčítm. Dostávm D = (x) + (3x) = 4x + 9x = 13x. U: Vrátime s k výpočtu telesovej uhlopriečky H. Vyjdríme ju z prvouhlého trojuholník DH. Prvý uhol je pri vrchole D. Opäť využijeme Pytgorovu vetu v tvre H = D + DH. Z prvý člen n prvej strne dosdíme 13x z dĺžku hrny DH výrz 6x. Dostávme H = 13x + (6x) = 13x + 36x = 49x. Ž: Dĺžk telesovej uhlopriečky je podľ zdni rovná 14 cm. Preto pltí 14 = 49x. Po umocnení čísl 14 vydelím rovnicu číslom 49. Kvdrtická rovnic bude mť tvr x = = 4. U: Hodnot neznámej x bude rovná číslu dv. Môžeme vyjdriť číselné hodnoty dĺžok hrán kvádr. Ted = x = 4 cm, b = 3x = 6 cm, c = 6x = 1 cm. Ž: Vypočítť objem už nebude problém. Použijem vzorec V = bc. Dosdím číselné hodnoty Objem kvádr je 88 centimetrov kubických. V = bc = = 88 cm 3. U: Povrch kvádr vypočítš podľ vzorc S = (b + bc + c). Ž: j to je ľhké. Z dĺžky hrán dosdím číselné hodnoty. Potom číselné hodnoty vynásobím sčítm. S = (b + bc + c) = ( ) = ( ) = 88 cm. U: Dosť zujímvý výsledok. Objem j povrch kvádr je vyjdrený tým istým číslom, to 88.

9 M-Te-01-3 List 9 Príkld 3: Telesová uhlopriečk kvádr má dĺžku u = 10 cm zvier s rovinou podstvy kvádr uhol ϕ = 60. Tký istý uhol zvierjú uhlopriečky podstvy. Vypočítjte objem kvádr. U: Čo potrebujeme poznť n výpočet objemu kvádr? Ž: Dĺžky jeho troch rôznych hrán. Vzorec pre objem je V = bc. U: Nepoznáme všk dĺžku židnej hrny kvádr. Preto ich musíme njskôr vypočítť zo zdných hodnôt. Kde nmerime uhol, ktorý zvier telesová uhlopriečk G s rovinou podstvy? H G E F u = 10 ϕ D Ž: Uhol ϕ bude medzi úsečkmi G C. Ted pri vrchole v prvouhlom trojuholníku CG. U: Tento trojuholník má prvý uhol pri vrchole C. V trojuholníku poznáme dĺžku prepony, čo je telesová uhlopriečk u = 10 cm ostrý uhol pri vrchole. Nepoznáme dĺžku protiľhlej odvesny CG, čo je vlstne hrn c kvádr. ϕ C

10 M-Te-01-3 List 10 G u = 10 c ϕ u s C Ž: Tk si ju vypočítm. Použijem funkciu sínus pre uhol ϕ. Je to pomer protiľhlej odvesny k prepone. Preto pltí sin ϕ = c u. k rovnicu vynásobím dĺžkou uhlopriečky, dostnem hrnu c: c = u sin ϕ. U: Dosdíme zdné číselné hodnoty využijeme, že hodnot funkcie sínus pre 60 stupňov je 3. c = 10 sin 60 = 10 3 = 5 3. Z toho istého trojuholník vypočítme j dĺžku stenovej uhlopriečky C. Ž: Terz použijem funkciu kosínus. Pltí cos ϕ = C u, čiže pre stenovú uhlopriečku C dostávm C = u cos ϕ. U: Hodnot funkcie kosínus pre 60 stupňov je rovná číslu 1, preto C = 10 cos 60 = 10 1 = 5. Ž: ko vypočítme dĺžky podstvných hrán b? U: Využijeme terz vypočítnú dĺžku stenovej uhlopriečky C uhol, ktorý uhlopriečky v podstve zvierjú. Podľ zdni má tento uhol tiež 60 stupňov. D S C b

11 M-Te-01-3 List 11 Ž: Viem, že uhlopriečky v obdĺžniku mjú rovnkú veľkosť. Ted S = SC =, 5 cm, lebo dĺžk celej uhlopriečky je 5 centimetrov. Trojuholník je rovnormenný. U: Dokonc je rovnostrnný, lebo uhol medzi rmenmi je 60 stupňov. Keďže uhly pri zákldni mjú rovnkú veľkosť súčet veľkostí vnútorných uhlov trojuholník je 180 stupňov, j uhly pri zákldni mjú veľkosť 60 stupňov. Ž: Ted dĺžk hrny b kvádr je b =,5 cm. Hrnu vypočítm z prvouhlého trojuholník C. Poznám dĺžku prepony, čo je strn C jednu odvesnu. To je vypočítná strn b. Použijem Pytgorovu vetu v tvre = C b. U: Po dosdení číselných hodnôt dostávme = 5, 5 = 5 6, 5 = = Hrn kvádr má veľkosť = 5 3 cm. Vypočítj objem kvádr. Ž: Dĺžky hrán dosdím do vzorc V = bc. Potom U: Objem kvádr je cm3. V = =

12 M-Te-01-4 List 1 Príkld 4: Vypočítjte objem povrch prvidelného šesťbokého hrnol, ktorého podstvná hrn má dĺžku 4 cm telesová výšk v = 6 cm. Ž: Objem šesťbokého hrnol vypočítm tk, že obsh podstvy vynásobím telesovou výškou. V = S p v. U: Telesovú výšku poznáme. Úlohou zostáv vypočítť obsh podstvy. kým rovinným útvrom je podstv zdného teles? Ž: Ml by to byť prvidelný šesťuholník, lebo hrnol je prvidelný šesťboký. le ko s vypočít obsh prvidelného šesťuholník, to potrebujem pripomenúť. U: Výpočet je jednoduchý. Určite s pmätáš, že prvidelný šesťuholník s dá rozdeliť n šesť rovnostrnných trojuholníkov. Ž: Jsné! Už si spomínm. Tomuto útvru s dá opísť kružnic, ktorej polomer je rovnký ko strn šesťuholník. Preto strny S S mjú dĺžku. E D F S C v S 0 U: Obsh šesťuholník bude šesťnásobkom obshu jedného trojuholník. k oznčíme obsh trojuholník S S, tk obsh podstvy bude S p = 6 S S. U: by si vyjdril obsh trojuholník S, potrebuješ vypočítť výšku n strnu. Ž: Výšk rozdelí rovnostrnný trojuholník n dv prvouhlé trojuholníky. V trojuholníku S 0 S je strn S preponou. Má dĺžku rovnú 4 centimetrom. Odvesn S 0 má polovičnú dĺžku. Podľ Pytgorovej vety pltí ( ) v =.

13 M-Te-01-4 List 13 U: Dosdením hodnôt dostávme Výšk n strnu má veľkosť v = 3. v = 4 = 1. Ž: Vypočítm obsh podstvy. Do vzorc S p = 6 S S = 6 v = 3v dosdím číselné hodnoty. S p = = 4 3. U: k obsh podstvy vynásobíme telesovou výškou, dostneme objem hrnol. Preto pltí V = S p v = = cm 3. Vypočítť povrch prvidelného šesťbokého hrnol, už nebude problémom. Ž: N výpočet povrchu použijem vzorec S = S p + S pl. Obsh podstvy už poznám, S p = 4 3 cm. Plášť hrnol tvorí šesť zhodných odĺžnikov s rozmermi = 4 cm v = 6 cm. Preto povrch hrnol bude mť tvr S = S p + 6 b. U: Dosď číselné hodnoty. Ž: Po dosdení známych hodnôt dostnem S = = U: Povrch prvidelného šesťbokého hrnol je centimetrov štvorcových.

14 M-Te-01-5 List 14 Príkld 5: ko s zmení objem povrch kocky, k s hrn kocky ) trikrát zväčší, b) zmenší o 5 percent? U: ký objem má dná kock, k dĺžk jej hrny je? Ž: To je triviálne. Objem bude V = 3. U: Podľ zdni zväčšíme hrnu kocky trikrát. Preto s jej dĺžk dá vyjdriť v tvre = 3. ký bude terz objem kocky? Ž: Objem bude V = ( ) 3. Po dosdení dostávm Objem je 7 krát väčší. V = (3) 3 = = 7 3. U: N otázku, ko s zmenil objem, s dá odpovedť minimálne dvojko. Môže nás zujímť, koľkokrát s zmenil objem, lebo o koľko s zmenil objem. Ž: Máte prvdu. To som si neuvedomil. O zmene objemu som uvžovl podľ zdni, ktoré hovorí o zmene hrny. k s pýtte, o koľko s zmení objem, ni to nebude ťžké vypočítť. Objemy terz odrátm. V V = = 6 3. U: k s hrn kocky zväčší trikrát, objem kocky s zväčší o 6-násobok objemu pôvodnej kocky. N druhej strne uznávm, že prirodzenejši odpoveď n otázku v zdní úlohy je tá, ktorú si uviedol ko prvú. Porovnj povrchy. Ž: Pôvodná kock bude mť povrch S = 6, kde je dĺžk jej hrny. Po trojnásobnom zväčšení hrny kocky bude hrn = 3 ted povrch novej kocky bude S = 6 ( ) = = 6 (3) = 6 9 = 54. Tento povrch je deväťkrát väčší ko povrch pôvodnej kocky. U: Všeobecne pltí, že povrchy sú v pomere druhej mocniny pomeru dĺžok hrán kocky. Podobne vyriešime úlohu b). Hrn kocky s terz zmenší o 5 percent. ko s dá vyjdriť dĺžk hrny kocky po zmenšení, k hrn kocky ml pôvodne dĺžku? Ž: Viem, že hrn kocky s zmenšil o 5 percent. ude preto predstvovť 75 percent pôvodnej dĺžky hrny. Potom pltí = 0,75. U: To znmená, že j objem kocky s zmenší. Z tohto vyjdreni zmeny jej hrny vypočítme, o koľko percent. Ž: Objem terz bude V = ( ) 3 = (0,75) 3 = 0, U: Objem 3 predstvuje 100 percent objem 0, vyjdruje 4,1875 percent zo zákldu. To znmená, že objem s zmenšil o 57,815 percent. Porovnj povrchy. Ž: Povrch pôvodnej kocky je S =. Po zmenšení hrny bude povrch S = 6 ( ) = 6 (0,75) = 6 0,565. To je 56,5 percent pôvodného povrchu. Povrch s zmenšil o 43,75 percent.

15 M-Te-01-6 List 15 Príkld 6: Prvidelný šesťboký hrnol s objemom 81 3 cm 3 má telesovú výšku dvkrát väčšiu ko dĺžku podstvnej hrny. Vypočítjte povrch hrnol. U: Njskôr vypočítme dĺžku podstvnej hrny. Využijeme vzorec pre objem prvidelného šesťbokého hrnol V = S p v. Ž: le viem, že telesová výšk je dvkrát väčši ko dĺžk podstvnej hrny. Pltí ted v =. Objem hrnol potom vyjdrím vzorcom V = S p. U: Zostáv nám vyjdriť obsh podstvy hrnol pomocou dĺžky podstvnej hrny. Podstvou je prvidelný šesťuholník. Ten s dá rozdeliť n šesť rovnostrnných trojuholníkov. Preto obsh podstvy bude šesťnásobkom obshu trojuholník S. S p = 6S S. E D F S C v S 0 Ž: Keďže trojuholník S je rovnostrnný so strnou dĺžky, nebude problém vyjdriť jeho obsh. Rozdelím si ho výškou v n dv prvouhlé trojuholníky. Pre trojuholník S 0 S použijem Pytgorovu vetu. Prepon S má dĺžku, odvesn S 0 polovičnú veľkosť ko prepon. Výšku v, čo je druhá odvesn v tomto trojuholníku, vyjdrím v tvre ( ) v =.

16 M-Te-01-6 List 16 U: Po umocnení odčítní pre druhú mocninu výšky dostávme v = 3 4. Odmocníme, čím dostneme výšku v tvre v = 3. U: Vyjdri obsh šesťuholník. Ž: Obsh podstvy, ko sme povedli, je šesťnásobkom obshu jedného trojuholník. Ted S p = 6 S S = 6 v 3 = 3 v = 3 = 3 3. U: Toto vyjdrenie dosdíme do vzorc pre objem V = S p dostávme V = 3 3 = Ž: Objem poznám, tk ho dosdím: 81 3 = terz rovnicu vykrátim číslom 3 3. Pre tretiu mocninu podstvnej hrny pltí 3 = 7. Podstvná hrn má veľkosť 3 centimetre, lebo = 3 7 = 3. U: Povrch šesťbokého hrnol vypočítme podľ vzorc S = S p +S pl. Obsh podstvy sme už vyjdrili, stčí dosdiť vypočítnú číselnú hodnotu. Plášť predstvuje zjednotenie šiestich obdĺžnikov, ktorých rozmermi sú podstvná hrn telesová výšk. Preto s povrch dá vyjdriť j v tvre S = v. Ž: V prvom člene vykrátim dvojky potom dosdím číselné hodnoty. Povrch hrnol je Po vynásobení dostávm S = S = U: Povrch hrnol s objemom 81 3 centimetrov kubických je centimetrov štvorcových.

17 M-Te-01-7 List 17 Príkld 7: Podstvou trojbokého hrnol je prvouhlý trojuholník s ostrým uhlom 15 stupňov preponou c = 4 dm. Výšk hrnol má tú istú veľkosť ko prepon podstvy. Určte veľkosť hrny kocky, ktorej objem je rovnký ko objem tohto hrnol. Ž: Njskôr vypočítm objem trojbokého hrnol. Použijem vzorec V = S p v. Viem, že telesová výšk má veľkosť v = 4 dm, lebo je rovnko dlhá ko prepon podstvy. Problém vidím vo výpočte obshu podstvy. 15 b c C C U: Podstvou hrnol je prvouhlý trojuholník s prvým uhlom pri vrchole C. Jeho obsh vypočítme podľ vzorc S p = b, lebo jedn odvesn je výškou n druhú odvesnu prvouhlého trojuholník. Ž: le odvesny trojuholník nepoznáme. U: Vyjdríme ich pomocou prepony c uhl α. Ich veľkosti poznáme. Odvesn je protiľhlá k uhlu α, preto využijeme funkciu sínus. Pltí sin α = c. k rovnicu vynásobíme premennou c, dostneme vyjdrenie dĺžky odvesny : = c sin α. Ž: Nedosdíme hodnoty? U: Ztiľ nie. Hodnotu funkcie sínus pre 15 stupňov by sme počítli s využitím klkulčky. Dostli by sme všk približnú hodnotu. Skúsme vyjdriť všetky ztiľ neznáme dĺžky pomocou zdných veličín. Neskôr uvidíš, že s výpočty istým spôsobom zjednoduši. Vyjdri z prvouhlého trojuholník odvesnu b. Ž: Keďže je priľhlou odvesnou k uhlu α, tk použijem funkciu kosínus. Pre jej hodnotu pltí cos α = b c. Opäť vynásobím premennou c. Odvesn b bude mť vyjdrenie b = c cos α.

18 M-Te-01-7 List 18 U: Vyjdreni odvesien dosdíme do vzorc pre obsh podstvy S p = b dostávme To s dá uprviť n tvr S p = (c sin α) (c cos α). S p = c sin α cos α. Ž: Dosdíme zdné hodnoty? U: Ešte nie. Problém stále robi hodnoty goniometrických funkcií pre uhol 15 stupňov. Preto prejdeme k uhlu 30 stupňov. Ž: ko? U: Použijeme vzorec pre hodnotu funkcie sínus dvojnásobného rgumentu. Iste s pmätáš, že pltí sin α = sin α cos α. Ž: Tk, to by mi nenpdlo. le, je to zujímvý trik. Súčin hodnôt funkcií sínus kosínus sin α môžeme nhrdiť výrzom. U: Vzorec pre obsh podstvy môžeme vďk tejto finte uprviť n tvr S p = sin α c = c sin α. 4 Ž: Po dosdení hodnôt dostávm 16 sin 30 S p =. 4 U: Hodnot funkcie sínus pre 30 stupňov je jedn polovic, preto obsh podstvy je S p = = dm. Dopočítj objem trojbokého hrnol. Ž: Obsh podstvy vynásobím výškou, čo sú štyri decimetre. Dostávm V = S p v = 4 = 8. Objem hrnol bude osem decimetrov kubických. U: Tký istý objem má j kock, ktorej dĺžku hrny máme vypočítť. Ž: Je to už jednoduché. Vzorec pre objem kocky je V = h 3, kde h je hrn kocky. Keďže objem má byť osem decimetrov kubických, tk hrn kocky bude mť dĺžku dv decimetre. To preto, lebo h = 3 V = 3 8 =. U: Hrn kocky, ktorá má rovnký objem ko zdný trojboký hrnol, má dĺžku dv decimetre.

19 M-Te-01-8 List 19 Príkld 8: Vypočítjte objem povrch kocky, k jej telesová uhlopriečk má dĺžku 3 6 cm. U: N výpočet objemu povrchu kocky potrebujeme poznť dĺžku hrny kocky. H G E D u F C u s Ž: V náčrte kocky si vyznčím telesovú uhlopriečku DF. Vedel by som ju vyjdriť pomocou dĺžky hrny F kocky. V prvouhlom trojuholníku DF použijem Pytgorovu vetu. Pltí u = F + D, lebo prvý uhol v trojuholníku DF je pri vrchole. U: Hrn F má dĺžku. Zostáv nám vyjdriť dĺžku stenovej uhlopriečky D pomocou hrny kocky. Ž: Opäť využijem Pytgorovu vetu. Terz pre prvouhlý trojuholník D s prvým uhlom pri vrchole. D u s U: Dokonc, trojuholník je prvouhlý rovnormenný. Jeho odvesny D mjú dĺžku. Ž: Pre stenovú uhlopriečku D pltí D = + =. Rovnicu odmocním. U: Nie je to potrebné. Do vyjdreni telesovej uhlopriečky u v tvre u = F + D potrebujeme druhú mocninu stenovej uhlopriečky D. Ž: Dobre. Z výrz D dosdím dĺžk hrny F je hrn kocky. Dostávm u = F + D = + = 3.

20 M-Te-01-8 List 0 U: Dosdíme dĺžku telesovej uhlopriečky u = 3 6. Pre hrnu kocky dostávme rovnicu 3 = ( 3 6). Ž: Súčin čísel n prvej strne umocním tk, že umocním kždé z nich výsledky vynásobím 3 = 3 ( 6 ) = 9 6 = 54. U: Rovnicu vydelíme tromi. Druhá mocnin dĺžky hrny kocky je rovná číslu 18, pretože = 54 3 = 18. Ž: Dĺžku hrny dostneme po odmocnení = 18 = 3. U: Výborne! Nezbudol si n čistočné odmocnenie čísl 18. Vypočítť objem povrch kocky, by už terz pre teb neml byť problém. Ž: Použijem vzorec pre objem kocky V = 3. Dosdím číselnú hodnotu umocním To by ml byť výsledok. V = 3 = ( 3 ) 3 = 33 ( ) 3 = 7 ( ) 3. U: Treti mocnin druhej odmocniny z čísl dv s dá zpísť ko súčin troch rovnkých činiteľov ( ) 3 =. Ž: h! Súčin prvých dvoch dáv číslo dv. Pltí ted ( ) 3 =. U: Objem kocky s dá vyjdriť v tvre V = 7 ( ) 3 = 7 = 54. Objem kocky je 54 centimetrov kubických. Vypočítj povrch kocky. Ž: Použijem vzorec S = 6. Po dosdení dostávm S = 6 ( 3 ) = 6 3 ( ) = 6 9 = 108. Povrch kocky je 108 centimetrov štvorcových.

21 M-Te-01-9 List 1 Príkld 9: Objem prvidelného štvorbokého hrnol je 19 cm 3. Veľkosť jeho podstvnej hrny telesovej výšky sú v pomere 1 : 3. Vypočítjte povrch hrnol. U: Vzorec pre objem hrnol je V = S p v, kde S p je obsh podstvy v je telesová výšk. Vyjdriť obsh podstvy by pre teb neml byť problém. Ž: Podstvou prvidelného štvorbokého hrnol je štvorec so strnou. Obsh podstvy bude obsh štvorc, to je S p =. U: Telesovú výšku v vyjdríme pomocou podstvnej hrny. Vieme, že ich veľkosti sú v pomere : v = 1 : 3. Ž: Výšk musí byť trikrát väčši ko podstvná hrn. Preto pltí v = 3. U: Všetky získné skutočnosti dosdíme do vzorc pre objem hrnol. Preto pltí V = S p v = (3) = 3 3. Ž: Z objem dosdím hodnotu 19 vypočítm dĺžku podstvnej hrny. Dostávm 19 = 3 3. Predelím tromi odmocním. Výsledok je 4, lebo treti odmocnin z čísl 64 je číslo štyri. = = 3 64 = 4. U: Terz už poznáme j veľkosť telesovej výšky. Je trikrát väčši ko podstvná hrn, ted má dĺžku v = 1 cm. Môžeme vypočítť povrch hrnol. D C v = 3 D C Ž: Vzorec n výpočet povrchu hrnol je S = S p + S pl. Podstv je štvorec so strnou 4 centimetre plášť pozostáv zo štyroch zhodných obdĺžnikov. Ich rozmermi sú podstvná hrn = 3 cm telesová výšk v = 1 cm.

22 M-Te-01-9 List U: Vzorec pre povrch hrnol s preto dá uprviť n tvr S = + 4v. Dosď číselné hodnoty dopočítj. Ž: Po dosdení číselných hodnôt dostávm S = = = = 4. Povrch hrnol je 4 centimetrov štvorcových.

Objem a povrch ihlanov

Objem a povrch ihlanov M-Te-0-T List 1 Objem povrch ihlnov RNr. Mrián Mcko U: ko by si chrkterizovl n-boký ihln? Ž: Ihln je teleso, ktoré je určené jednou význčnou stenou vrcholom, ktorý v rovine tejto steny neleží. U: ýznčnú

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Algebraické výrazy I.

Algebraické výrazy I. . Kontrolná prác z mtemtik 9. ročník A form Algebrické výrz I.. Zjednodušte zpíšte, ked výrz nemá zmsel : ) ( k ) s b) k k s s. Určte njmenší spoločný násobok výrzov : ) b ; b ; b) ; ; c) ; ;. Vpočítjte

Διαβάστε περισσότερα

22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte

22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte Špeciálne substitúcie, postupy vzorce používné pri výpočte niektorých ďlších typov neurčitých integrálov. Pomocou vhodnej substitúcie tvru t = n + b (potom = tn b, = n tn dt) vypočítjte neurčitý integrál

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku

Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku Ma-Go-01-T List 1 Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku RNDr. Marián Macko U: Pojem goniometrické funkcie v preklade z gréčtiny znamená funkcie merajúce uhly. Dajú sa použiť v pravouhlom

Διαβάστε περισσότερα

Matematika NPS. Výraz. je pre všetky xy, R splňujúce podmienky. xy 0 rovný: (B) 1 (E) (A) 56 (B) 144 (C) 512 (D) (E) Také čísla neexistujú.

Matematika NPS. Výraz. je pre všetky xy, R splňujúce podmienky. xy 0 rovný: (B) 1 (E) (A) 56 (B) 144 (C) 512 (D) (E) Také čísla neexistujú. Mtemtik NPS. n + n ( ) Postupnosť = =, n+ = =, n+ n = n je zhodná s postupnosťou:. Výrz + y y =, n+ = =, n+ = n +. n+ =, = n n Dávid hrá kždý všedný deň futbl v sobotu i v nedeľu chodí do posilňovne. Dnes

Διαβάστε περισσότερα

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a ) Mrgit Váblová Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 101 Zákldné pom v onometrii Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 102 Definíci 1: onometri e rovnobežné premietnie bodov Ε 3 polu prvouhlým úrdnicovým

Διαβάστε περισσότερα

Povrch a objem hranola

Povrch a objem hranola Povrch a objem hranola D. Daný je mnohouholník (riadiaci alebo určujúci útvar) a priamka, ktorá nie je rovnobežná s rovinou mnohouholníka. Ak hraničnými bodmi mnohouholníka (stranami) vedieme priamky rovnobežné

Διαβάστε περισσότερα

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3 ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Povrch a objem zrezaného ihlana

Povrch a objem zrezaného ihlana Povrch a objem zrezaného ihlana Ak je daný jeden ihlan a zobereme rovinu rovnobežnú s postavou, prechádzajúcu ihlanom, potom táto rovina rozdelí teleso na dve telesá. Jedno teleso je ihlan (pôvodný zmenšený

Διαβάστε περισσότερα

Povrch a objem ihlana

Povrch a objem ihlana Povrch a objem ihlana D. Daný je mnohouholník (riadiaci alebo určujúci útvar) a jeden bod (vrchol), ktorý neleží v rovine mnohouholníka. Ak hraničnými bodmi mnohouholníka (stranami) vedieme polpriamky

Διαβάστε περισσότερα

1. Trojuholník - definícia

1. Trojuholník - definícia 1. Trojuholník - definícia Trojuholník ABC sa nazýva množina takých bodov, ktoré ležia súčasne v polrovinách ABC, BCA a CAB, kde body A, B, C sú body neležiace na jednej priamke.. Označenie základných

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Objem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa

Objem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa Ma-Te-06-T List 1 Objem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa RNDr. Marián Macko U: Počul si už niekedy o zrezanom rotačnom kuželi? Ž: O rotačnom kuželi som už počul, ale pojem zrezaný

Διαβάστε περισσότερα

Príklady a úlohy z krivkových integrálov

Príklady a úlohy z krivkových integrálov Príkldy úlohy z krivkových integrálov Riešené príkldy Príkld Vypočítjme krivkový integrál prvého druhu ds, pričom y = {(, y) R : ; y = e + e }. Riešenie. rivk s dá prmetrizovť npr. nsledujúcim spôsobom

Διαβάστε περισσότερα

Objem a povrch rotačného valca

Objem a povrch rotačného valca Ma-Te-03-T List 1 Objem a povrch rotačného valca RNDr. Marián Macko Ž: Prečo má valec prívlastok rotačný? U: Vysvetľuje podstatu vzniku tohto telesa. Rotačný valec vznikne rotáciou, čiže otočením obdĺžnika

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

5. Rovnice, nerovnice a ich sústavy

5. Rovnice, nerovnice a ich sústavy . Rovnice, nerovnice ich sústvy Rovnic istý druh výrokovej formy rozumieme pod ňou vzťh: f() = g(), riešiť rovnicu znmená určiť pre ktoré s z rovnice stáv prvdivá rovnosť ted prvdivý výrok. Koreň číselná

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické funkcie

Goniometrické funkcie Goniometrické funkcie Oblúková miera Goniometrické funkcie sú funkcie, ktoré sa používajú pri meraní uhlov (Goniometria Meranie Uhla). Pri týchto funkciách sa uvažuje o veľkostiach uhlov udaných v oblúkovej

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

Ma-Te-05-T List 1. Objem a povrch gule. RNDr. Marián Macko

Ma-Te-05-T List 1. Objem a povrch gule. RNDr. Marián Macko Ma-Te-05-T List 1 Objem a povrch gule RNDr. Marián Macko U: Guľu a guľovú plochu môžeme definovať ako analógie istých rovinných geometrických útvarov. Ž: Máte na mysli kružnicu a kruh? U: Áno. Guľa je

Διαβάστε περισσότερα

4. POVRCH A OBJEM TELIES

4. POVRCH A OBJEM TELIES Mgr. Mariana Sahajdová 4. POVRCH A OBJEM TELIES Obsah tematického celku: Povrch a objem kocky, kvádra a hranola Povrch a objem ihlana 4.1 Povrch a objem kocky, kvádra a hranola Základné pojmy povrch kocky

Διαβάστε περισσότερα

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií

Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií Ma-Go-2-T List Základné vzťahy medzi hodnotami goniometrických funkcií RNDr. Marián Macko U: Predstav si, že ti zadám hodnotu jednej z goniometrických funkcií. Napríklad sin x = 0,6. Vedel by si určiť

Διαβάστε περισσότερα

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =. Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií

Διαβάστε περισσότερα

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY Štátny pedgogický ústv Pluhová 8 830 00 Brtislv CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY Brtislv 008 ÚVOD Cieľové požidvky z mtemtiky sú rozdelené vo väčšine kpitol n čsti Obsh

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

Matematika test M-2. M O N I T O R 2001 pilotné testovanie maturantov. forma A MONITOR EXAM, Bratislava. Realizácia projektu:

Matematika test M-2. M O N I T O R 2001 pilotné testovanie maturantov. forma A MONITOR EXAM, Bratislava. Realizácia projektu: M O N I O R 00 pilotné testovnie mturntov MONIOR 00 Mtemtik test M- form A Odborný grnt projektu: Relizáci projektu: Štátn pedgogický ústv, Brtislv EXAM, Brtislv (00) Štátn pedgogický ústv EXAM Mtemtik

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah rovinných útvarov

Obvod a obsah rovinných útvarov Obvod a obsah rovinných útvarov Z topologického hľadiska bod môže byť vnútorný, hraničný a vonkajší vzhľadom na nejaký rovinný útvar. D. Bod je vnútorný, ak môžeme nájsť taký polomer r, že kruh so stredom

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice riešené substitúciou

Goniometrické rovnice riešené substitúciou Ma-Go-10-T List 1 Goniometrické rovnice riešené substitúciou RNDr. Marián Macko U: Okrem základných goniometrických rovníc, ktorým sme sa už venovali, existujú aj zložitejšie goniometrické rovnice. Metódy

Διαβάστε περισσότερα

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY ÚROVEŇ B

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY ÚROVEŇ B Štátny pedgogický ústv, Pluhová 8, 830 00 Brtislv CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY ÚROVEŇ B Brtislv 004 ÚVOD Cieľové požidvky z mtemtiky sú rozdelené vo väčšine kpitol

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník Mocniny : 1. časť 1. Vypočítajte pomocou tabuliek : a) 100 ; 876 ; 15,89 ; 1, ; 0,065 ; b) 5600 ; 16 ; 0,9 ;,64 ; 1,4 ; c) 1,5 ; 170 ; 0,01 ; 148 0, 56 ; 64, 5

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Číslo 6 Letný semester 41. ročníka (2016/2017) vaši STROMisti. 10 p+q q p

Číslo 6 Letný semester 41. ročníka (2016/2017) vaši STROMisti. 10 p+q q p Číslo 6 Letný semester 41. ročník (2016/2017) Jedlo zdrmo pre kždého, kto získl spoň 108 odov. Jeden y nepovedl ko rýchlo zehne ten čs pri riešení, le j oprvovní STROMu. Ani sme s nenzdli, kým sme stihli

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

Definícia funkcie sínus a kosínus

Definícia funkcie sínus a kosínus a-go-0-t List Definícia funkcie sínus a kosínus RNDr. arián acko U: Dnešnú podobu goniometrickým funkciám dal až v 8. storočí Leonard Euler. Skúmal ich hodnot ako čísla, nie ako úsečk, ako sa to robilo

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA 4.OA - 5 h týždenne 165 h ročne školský rok 2014/2015

MATEMATIKA 4.OA - 5 h týždenne 165 h ročne školský rok 2014/2015 MATEMATIKA 4.OA - 5 h týždenne 165 h ročne školský rok 2014/2015 Mgr. Valeria Godovičová 1. Mesiac 1 Úvodná hodina Telo 2-5 Druhá a tretia mocnina - čo už poznáme - opačné čísla a ich mocniny SEPTEMBER

Διαβάστε περισσότερα

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY BRATISLAVA 009 ÚVOD Cieľové požidvky z mtemtiky sú rozdelené n čsti Obsh Požidvky n vedomosti zručnosti. Tet

Διαβάστε περισσότερα

6. Mocniny a odmocniny

6. Mocniny a odmocniny 6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci

Διαβάστε περισσότερα

1.1. POJEM FUNKCIE - DEFINIČNÝ OBOR, OBOR HODNÔT

1.1. POJEM FUNKCIE - DEFINIČNÝ OBOR, OBOR HODNÔT .. POJEM FUNKCIE - DEFINIČNÝ OBOR OBOR HODNÔT De. : Funkciou n množine A s nýv predpis ktorým je kždému prvku množiny A prirdené práve jedno reálne číslo. Množin A s nýv deiničný obor unkcie D(. Je to

Διαβάστε περισσότερα

Test. Matematika. Forma A. Štátny pedagogický ústav, Bratislava NUPSESO. a.s.

Test. Matematika. Forma A. Štátny pedagogický ústav, Bratislava NUPSESO. a.s. Test Matematika Forma A Štátny pedagogický ústav, Bratislava Ò NUPSESO a.s. 1. Koľkokrát je väčší najmenší spoločný násobok čísel 84 a 16 ako ich najväčší spoločný deliteľ. A. B. 3 C. 6 D.1. Koľko záporných

Διαβάστε περισσότερα

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA EKRIÍN GEERI meódy zobrzovni priesorových úvrov do roviny (premieni) mericé polohové vzťhy priesorových úvrov riešené v rovine bsh predmeu G Zobrzovcie meódy: olohové mericé úlohy: ongeov projeci Rezy

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

PYTAGORIÁDA Súťažné úlohy republikového kola 35. ročník, školský rok 2013/2014

PYTAGORIÁDA Súťažné úlohy republikového kola 35. ročník, školský rok 2013/2014 Kategória P 6 1. Napíšte číslo, ktoré sa skrýva pod hviezdičkou: *. 5 = 9,55 2. Janko Hraško je 25 - krát menší ako Ďuro Truľo. Napíšte, koľko centimetrov meria Janko Hraško, ak Ďuro Truľo meria 1,75 metra.

Διαβάστε περισσότερα

9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík

9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík Matematický kufrík 89 9 Planimetria 9.1 Uhol Pojem uhol patrí k najzákladnejším pojmom geometrie. Uhol môžeme definovať niekoľkými rôznymi spôsobmi, z ktorých má každý svoje opodstatnenie. Jedna zo základných

Διαβάστε περισσότερα

PDF created with pdffactory Pro trial version ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách

PDF created with pdffactory Pro trial version  ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách PedDr. Joze Beňušk jbenusk@nextr.sk ZBRAZVANIE LMM ŠŠVKY AK ZBRAZVACIE SÚSTAVY lebo spojkách rozptlkách ptická sústv -je sústv optických prostredí ich rozhrní, ktorá mení smer chodu svetelných lúčov. Šošovk

Διαβάστε περισσότερα

Objem a povrch telies

Objem a povrch telies Objem a povrch telies Kváder má: 8 vrcholov označujeme ich veľkými tlačenými písmenami 12 hrán hrany môžu mať tri veľkosti - a, b, c 6 stien steny sú tvorené obdĺžnikmi s rozmermi a, b, c Veľkosti troch

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V Kužeľosečk kvdrtické ploch Ondrej Šedivý Dušn Vllo Vdné v Nitre 0 Fkultou prírodných vied Univerzit Konštntín Filozof v Nitre

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity Poznámka k úlohám o funkciách: Ak nie je uvedené inak, je definičným oborom funkcie množina všetkých reálnych čísel, pre ktoré výraz definujúci funkciu má zmysel. 0 Ktorá z nasledujúcich funkcií nie je

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Test M-1, 1. časť

Matematika Test M-1, 1. časť M O N I T O R pilotné testovnie mturntov MONITOR Mtemtik Test M-,. čsť form A Odborný grnt projektu: Relizáci projektu: Štátn pedgogický ústv, Brtislv EXAM, Brtislv () Štátn pedgogický ústv EXAM Mtemtik

Διαβάστε περισσότερα

1. Stereometria. 1.1 Premena jednotiek :10 :10 :10 :1000. Jednotky dĺžky: Jednotky obsahu :

1. Stereometria. 1.1 Premena jednotiek :10 :10 :10 :1000. Jednotky dĺžky: Jednotky obsahu : 1. Stereometria 1.1 Premena jednotiek Jednotky dĺžky: :10 :10 :10 :1000 Jednotky obsahu : 1 Jednotky objemu: : 1000 : 1000 : 1000 : 1000 000 000 : 10 : 10 : 10 : 100 Cvičenia: 1) Premeňte na uvedené jednotky:

Διαβάστε περισσότερα

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov,

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov, 9 Planimetria Ciele Preštudovanie tejto kapitoly vám lepšie umožní: identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov, používať jednotky

Διαβάστε περισσότερα

tretej odmocniny ( x ), mocniny čísla 10, n-tá mocnina ľubovoľného čísla (a n ) pre konkrétne hodnoty n, n je prirodzené číslo.

tretej odmocniny ( x ), mocniny čísla 10, n-tá mocnina ľubovoľného čísla (a n ) pre konkrétne hodnoty n, n je prirodzené číslo. Mocniny a odmocniny, zápis veľkých čísel Školský vzdelávací program matematika 9. ročník 1. Obsah vzdelávania učebného predmetu v 9. ročníku (rozšírený počet hodín ) Tematický celok Témy Druhá a tretia

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B . písoá pác z tetik Skpi A. Zjedodšte výz : ) z 8 ) c). Doplňte, pltil ovosť : ) ). Vpočítjte : ) ) c). Vpočítjte : ) ( ) ) v v v c). Upvte výz ovete spávosť výsledk pe : 6. Zostojte tojholík ABC, k c

Διαβάστε περισσότερα

Konštrukcia mnohouholníkov s využitím množín všetkých bodov danej vlastnosti

Konštrukcia mnohouholníkov s využitím množín všetkých bodov danej vlastnosti Ma-Ko-02-T List 1 Konštrukcia mnohouholníkov s využitím množín všetkých bodov danej vlastnosti RNr. Marián Macko U: pomínaš si zo základnej školy na konštrukciu pravidelného šesťuholníka so stranou a dĺžky

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Test M-1, 1. časť

Matematika Test M-1, 1. časť M O N I T O R pilotné testovnie mturntov MONITOR Mtemtik Test M-,. čsť form A Odborný grnt projektu: Relizáci projektu: Štátn pedgogický ústv, Brtislv EXAM, Brtislv () Štátn pedgogický ústv EXAM Mtemtik

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Individuálny študijný plán M A T E M A T I K A - KVARTA 2012/2013

Individuálny študijný plán M A T E M A T I K A - KVARTA 2012/2013 Individuálny študijný plán M A T E M A T I K A - KVARTA 2012/2013 ( Číslovanie kapitol je kvôli lepšej prehľadnosti podľa učebníc. ) Odporúčam: www.oskole.sk cez učivá, predmety a ročník navštíviť príslušné

Διαβάστε περισσότερα

Tematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník

Tematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník výchovno vzdelávací plán Cvičenia z matematiky pre 9. ročník Počet hodín : 1 hod. týždenne Plán bol vypracovaný podľa: ŠVP pre 2. stupeň ZŠ ISCED 2 Plán vypracoval/a: Mgr. Viera Obložinská Školský rok:

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka

Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka Ak máme nepravidelný mnohouholník, tak skúsime ho rozdeliť na útvary, ktorým vieme vypočítať obsah z daných údajov najvšeobecnejší spôsob: rozdeliť

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Διαβάστε περισσότερα

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

JKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková

JKPo10-T List 1. Nekonečné rady. Mgr. Jana Králiková JKPo0-T List Nekonečné rady Mgr. Jana Králiková U: Ernest Hemingway povedal: Najľahší spôsob ako stratiť dôveru a úctu mladých je dávať im nekonečné rady. Ž: Poskytnete mi nekonečné rady o nekonečných

Διαβάστε περισσότερα

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH MATEMATIKA II. Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH MATEMATIKA II. Dušan Knežo, Miriam Andrejiová, Zuzana Kimáková TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH S T R O J N Í C K A F A K U L T A MATEMATIKA II Dušn Knežo, Mirim Andrejiová, Zuzn Kimáková RECENZOVALI: prof. RNDr. Jozef Doboš, CSc. RNDr. Ján Buš, CSc. c doc. RNDr.

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max Obsh Obsh Úvod 6 Limit okolo ás 7 Limit fukcie Limit rcioálch fukcií Limit ircioálch fukcií 8 5 Limit goiometrických cklometrických fukcií 5 6 Limit epoeciálch logritmických fukcií 7 Limit hperbolických

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

Testy a úlohy z matematiky

Testy a úlohy z matematiky Testy a úlohy z matematiky Spracovala a zostavila: c Mgr. Hedviga Soósová 008 Vydavateľ: Copyright c VARIA PRINT, s. r. o. 008. Prvé vydanie. Kontakt: VARIA PRINT, s. r. o. Mgr. Marta Varsányiová Ul. františkánov

Διαβάστε περισσότερα

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY Príklad0: V sieti je frekvencia 50 Hz. Vypočítajte periódu. T = = = 0,02 s = 20 ms f 50 Hz Príklad02: Elektromotor sa otočí 50x za sekundu. Koľko otáčok má za minútu? 50 Hz =

Διαβάστε περισσότερα

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus

Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus KrAv11-T List 1 Logaritmus operácie s logaritmami, dekadický a prirodzený logaritmus RNDr. Jana Krajčiová, PhD. U: Najprv si zopakujme, ako znie definícia logaritmu. Ž: Ja si pamätám, že logaritmus súvisí

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické nerovnice

Goniometrické nerovnice Ma-Go--T List Goniometrické nerovnice RNDr. Marián Macko U: Problematiku, ktorej sa budeme venovať, začneme úlohou. Máme určiť definičný obor funkcie f zadanej predpisom = sin. Máš predstavu, s čím táto

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Smernicový tvar rovnice priamky

Smernicový tvar rovnice priamky VoAg1-T List 1 Smernicový tvar rovnice priamk RNDr.Viera Vodičková U: Medzi prevratné objav analtickej geometrie patrí to, že s priamkou nenarábame ako s geometrickým objektom, ale popisujeme ju rovnicou.

Διαβάστε περισσότερα

Zlomky sčítanie, odčítanie. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 7. ročník. 1. Vypočítajte : = d) ( ) Vypočítajte : a) 5 + =

Zlomky sčítanie, odčítanie. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 7. ročník. 1. Vypočítajte : = d) ( ) Vypočítajte : a) 5 + = 1. Kontrolná práca z matematiky 7. ročník Zlomky sčítanie, odčítanie 1. Vypočítajte : 6 2 5 7 2 2 2 a) + + = c) + = 7 3 21 9 3 3 9 3 5 1 1 + + 1 = d) ( ) 5 + 3,7 + 1 4 15 6 = 2. Vypočítajte : a) 1 5 5

Διαβάστε περισσότερα

1. ZAKLADY VYŠŠEJ GEODÉZIE

1. ZAKLADY VYŠŠEJ GEODÉZIE 1. ZAKLADY VYŠŠEJ GEODÉZIE Geodézi je náuk o merní Zeme lebo jej čstí o merní n zemi. (Modernejši verzi tej istej myšlienky by mohl znieť: geodézi je vedná disciplín o poznávní priestoru čsu v oblsti plnéty

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA. (zbierka úloh) Matematika. 2. ročník. PaedDr. K. Petergáčová

MATEMATIKA. (zbierka úloh) Matematika. 2. ročník. PaedDr. K. Petergáčová (Té) MATEMATIKA (ziek úloh) Vzelávi olsť Peet Ročník, tie Mtetik pá s infoáii Mtetik očník Tetiký elok Vpovl PeD K Petegáčová Dátu Moené vzelávnie pe veoostnú spoločnosť/pojekt je spolufinnovný zo zojov

Διαβάστε περισσότερα

Normálové rezy a geodetická čiara na referenčnom elipsoide

Normálové rezy a geodetická čiara na referenčnom elipsoide 0 Normálové rezy geodetická čir n referenčnom elipsoide Medzi dvom odmi n referenčnom elipsoide P P s rôznymi geodetickými šírkmi dĺžkmi existujú dv normálové rezy (or 9) Or 9 Normálové rezy n elipsoide

Διαβάστε περισσότερα

Certifikačný test z matematiky

Certifikačný test z matematiky Meno: Priezvisko: ertifikčný test z mtemtiky eloslovenské testovnie žikov 9. ročník ZŠ T9-011 Milí žici, máte pred seou testz mtemtiky.testoshuje 0 testových úloh. Kždá správn odpoveď ude hodnotená 1 odom.

Διαβάστε περισσότερα

MONITOR 9 (2007) riešenia úloh testu z matematiky

MONITOR 9 (2007) riešenia úloh testu z matematiky MONITOR 9 (007) riešenia úloh testu z matematiky Autormi nasledujúcich riešení sú pracovníci spoločnosti EXAM testing Nejde teda o oficiálne riešenia, ktoré môže vydať ia Štátny pedagogický ústav (wwwstatpedusk)

Διαβάστε περισσότερα

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach

Technická univerzita v Košiciach. Zbierka riešených a neriešených úloh. z matematiky. pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Technická univerzita v Košiciach Zbierka riešených a neriešených úloh z matematiky pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach Martin Bača Ján Buša Andrea Feňovčíková Zuzana Kimáková Denisa Olekšáková Štefan

Διαβάστε περισσότερα

SK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A

SK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A SK MATEMATICKÁOLYMPIÁDA skmo.sk 2009/2010 59. ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A 1. V obore reálnych čísel riešte sústavu rovníc x2 y = z 1, y2 z = x 1, z2 x = y 1. (Radek Horenský) Riešenie.

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA APLIKÁCIE PRE FYZIKU 1

MATEMATIKA APLIKÁCIE PRE FYZIKU 1 VYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ PEDAGOGICKÁ FAKULTA TRNAVSKEJ UNIVERZITY V TRNAVE Miroslv Ožvoldová MATEMATIKA APLIKÁCIE PRE FYZIKU TRNAVA doc RNDr Miroslv Ožvoldová, CSc Recenzenti: doc RNDr Mári Lucká, CSc doc

Διαβάστε περισσότερα

Učebný materiál pre cvičenia z matematiky v 8. ročníku ZŠ

Učebný materiál pre cvičenia z matematiky v 8. ročníku ZŠ Moderné vzdelávnie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinncovný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 61010051 číslo zmluvy: OPV/4/011 Metodicko pedgogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

2. Aký obsah má vyfarbený útvar? Dĺţka strany štvorca je 3 m.

2. Aký obsah má vyfarbený útvar? Dĺţka strany štvorca je 3 m. Dĺžka kružnice, obsah kruhu 1. Na obrázku je kruţnica vpísaná do štvorca so stranou 4cm a štyri kruţnicové oblúky so stredmi vo vrcholoch štvorca. ký obsah má vyfarbený útvar? 4 + π cm 16 - π cm 8π 16

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh 16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh Kružnica k so stredom S a polomerom r nazývame množinou všetkých bodov X v rovine, ktoré majú od pevného bodu S konštantnú vzdialenosť /SX/ = r, kde r (patri)

Διαβάστε περισσότερα