Časopis obyvateľov obce Šoporňa

Transcript

1 Apríl 2009 Ročník: X. Číslo: 1 NEPREAJNÉ Časopis obyvateľov obce

2 Uctili sme si edzinárodný deň žien Z obsahu Oznamy a pozvánky Obecné zastupiteľstvo... 4 Zber odpadov... 5 Obecný úrad informuje... 7 Škôlkári v knižnici... 7 v Šoporni Oživenie tradícii... 9 Važinkári sa stretli s prezidentom Slovenskej republiky Jarné sviatky a ľudové tradície v našej škôlke Osobnosti Naši rodáci Veľká noc Z tvorby našich detí Spoločenská rubrika Šport POZVÁNKA STAVANIE ÁJA NÁESTIE EŇ ATIEK KULTÚRNY O IHRISKO ŠOPORNIANSKE NOVINY Vydáva: Obecný úrad ŠOPORŇA, Registračné číslo: EV 888/08, noviny@obecsoporna.sk Vychádza štvrťročne. Redakčná rada: Helena Šmátralová, gr. Jarmila Stanková, Sabína Godályová, Eva Halenárová, ária Kočanová, ária Benková. Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, C alebo USB-pamäťový kľúč a taktiež ovou poštou na adrese: noviny@obecsoporna.sk. Neuverejnené a nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka júlového čísla bude 30. júna Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZARA. Grafický dizajn a tlač: Pavol eglovič Vydavateľstvo PATRIOT Nitra, 037/ , , ivot vašej obce na váš stôl VÝZVA Základná škola s materskou školou v Šoporni, Komenského 133, Riaditeľ ZŠ s Š v Šoporni gr. ilan Vlček sa týmto obracia na širokú rodičovskú a občiansku verejnosť s prosbou o spoluprácu pri zabezpečení poriadku v školskom areáli, nakoľko sa opätovne vyskytli prvky vandalizmu ničenie a krádež okrasných drevín zasadených rodičmi a ich deťmi, nedovolené znečisťovanie priestorov Š a zdržovanie sa podozrivých osôb v priestoroch hracích plôch detí a žiakov ZŠ s Š. V prípade spozoravania uvedených skutočností Vás prosím o okamžité kontaktovanie na osobu riaditeľa ZŠ s Š alebo miestnej polície. Ďakujem za porozumenie a spoluprácu! gr. ilan Vlček, riaditeľ ZŠ s Š v Šoporni Zriaďujeme historickú triedu Základná škola s materskou školou v Šoporni sa obracia s prosbou na spoluobčanov našej obce, ktorí vlastnia starožitnosti súvisiace so školským prostredím, aby ich v prípade ochoty pomôcť k zriadeniu historickej triedy priniesli do budovy základnej školy. Kliknite si na hasičov OZNAY a POZVÁNKY ňa 3. arca 2009 bola spustená pre verejnosť internetová stránka obrovoľného hasičského zboru v Šoporni. Na tejto stránke nájdete okrem nespočetného množstva fotiek aj diskusiu kde si môžete napísať či už svoj názor alebo pripomienku k práci HZ v Šoporni. Ďalej tu nájdete aj oznamy HZ v Šoporni a veľa iného. Adresa je: Prajeme veľa pohody pri prezeraní stránky HZ v Šoporni. Branislav Lipovský veliteľ HZ v Šoporni Výsledky prezidentských volieb I. kolo konaných dňa 21. marca 2009 Počet zapísaných oprávnených voličov Účasť oprávnených voličov čo je 39% Počet odovzdaných platných hlasov Prehľad platných odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov Bollová agmara, Paedr.- 26 Gašparovič Ivan, doc., JUr., CSc artináková Zuzana - 74 elník ilan, prof.,rnr.,rsc ikloško František, RNr Radičová Iveta, prof.,phr., Ph Sidor ilan Phr.,CSc. 3 II. kolo konaných dňa 4. apríla 2009 Počet zapísaných oprávnených voličov Účasť oprávnených voličov čo je 48,96% Počet odovzdaných platných hlasov Prehľad platných odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov Gašparovič Ivan, doc., JUr., CSc Radičová Iveta, prof.,phr., Ph

3 U z n e s e n i e Obecného zastupiteľstva v Šoporni číslo 14/OZ-2009 z 23. februára 2009 A. B e r i e n a v e d o m i e : l. uznesenie zo zasadnutia komisie P z B. S c h v a ľ u j e : l. Cenu za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou 0.82 (25,- Sk/m3) Prít.: 10, Za: Príspevok do Centrálneho krízového fondu regionálnej a miestnej samosprávy trnavského kraja vo výške 0,50 na jedného obyvateľa obce za rok Prít.: 10, Za: l0 3. Na základe žiadosti ZŠ s Š na nákup najnutnejšieho vybavenia v materskej škole finančné prostriedky vo výške 2000, na zariadenia do školskej jedálne a kuchyne finančné prostriedky vo výške 7000 t.j. navýšenie spolu o Prít.: 10 Za: gr. Jana Blahová, Ing. arián Ferenc, gr. Peter Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Ing. iroslav Krajča, Emília Lipovská, Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (9) Zdržal sa: Ing. Pavel Lipovský Aktuálna situácia v sociálnej oblasti Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách bol schválený Národnou radou SR a nadobudol účinnosť Upravuje práva a povinnosti osôb pri poskytovaní sociálnych služieb, ale aj práva a povinnosti miest a obcí pri ich poskytovaní, zabezpečovaní ich poskytovania a pri posudzovaní odkázanosti na sociálnu službu. Vymedzuje rozsah a spôsob úhrady nákladov za poskytnutú sociálnu službu, subjekty, ktoré sú povinné za ne platiť. Hlavné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave: Posudková činnosť obce: Posudková činnosť bola zverená do pôsobnosti obce. Obec zabezpečuje posúdenie tak z lekárskeho hľadiska, ako aj sociálneho hľadiska. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva pre obec posudzujúci lekár, ktorý túto činnosť vykonáva na základe zmluvy. Náklady na lekársku posudkovú činnosť znáša obec. V zmysle 80 písm. u) znáša aj náklady na úhradu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu. 4. iadosť Hermíny Homolovej, o zámenu pozemkov (t.č. obecný pozemok par. č. 858/9 o výmere 125 m2 za pozemky, ktoré sú vlastníctve žiadateľky v užívaní obce (pod ihriskom) - ide o par. č. 966 o výmere 57,87 a par. č. 974 o výmere 68,79 t.j. spolu 126,66 m2 Prít.: 10 Za: gr. Jana Blahová, Ing. arián Ferenc, gr. Peter Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Ing. iroslav Krajča, Emília Lipovská, Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (9) Zdržal sa: Ing. Pavel Lipovský C. o p o r u č u j e: 1. Rade predsedov komisií spracovať plán činnosti obecného zastupiteľstva vopred na jeden rok Prít.: 10 Za: Ing. arián Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Ing. Pavel Lipovský, Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (6) Zdržali sa: Emília Lipovská, gr. Jana Blahová, gr. Peter Ferenc, Ing. iroslav Krajča (4) Zo zasadnutia poslancov. N e s c h v a ľ u j e: l. Návrh na pravidelné zvolávanie pracovných stretnutí poslancov OZ Prít.: 10 Za: Ing. Lipovský Proti: gr. Jana Blahová, gr. Peter Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Emília Lipovská, Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (7) Zdržal sa: Ing. arián Ferenc, Ing. iroslav Krajča 2. Návrh na spracovanie plánov činnosti jednotlivých komisií Prít.: 10 Za: Ing. Pavel Lipovský Zdržali sa: gr. Jana Blahová, Ing. arián Ferenc, gr. Peter Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Ing. iroslav Krajča, Emília Lipovská,Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (9) 3. Návrh prijať uznesenie o novom systéme odmeňovania členov rady predsedov komisií a poslancov OZ a stanoviť kritéria na odmeňovanie starostu Prít.: 10 Za: Ing. Pavel Lipovský Zdržal sa: Ing. arián Ferenc Proti: gr. Jana Blahová, gr. Peter Ferenc, Ján Hulák, František Kováčik, Ing. iroslav Krajča, Emília Lipovská, Eva Stanková, Ur. Pavol Ščasný (8) E. S p l n o m o c ň u j e : Starostu obce zabezpečiť vypracovanie technicko-ekonomických analýz na dobudovanie ČOV a kanalizácie v obci. Prít.: 10, Za: 10 F. R u š í : V uznesení č. 9/OZ-2008 zo dňa bod B l schválenie žiadosti Hermíny Homolovej č. 138 o odkúpenie obecného pozemku par. č. 858/9 o výmere 125 m2 za cenu 400,- Sk/m2. (viď. uznesenie z dnešného zasadnutia bod B 4 - schválená zámena pozemkov) Prít.: 10, Za: 10 Sociálna posudková činnosť je v zmysle zákona zabezpečovaná prostredníctvom sociálneho pracovníka obce. Financovanie poskytovania sociálnych služieb: Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom za určitých podmienok. Zákon upravuje povinné zostatky príjmu pre jednotlivé typy sociálnych služieb. Ide o príjem, ktorý je z hľadiska požadovania úhrady nedotknuteľný. Pri celoročných pobytových sociálnych službách je hranica stanovená na 20% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, až po 1,3 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu pri terénnych sociálnych službách /napr. opatrovateľská služba/ ( 73 ods. 15). Obec má možnosť dohodnúť sa s rodinnými príslušníkmi osoby odkázanej na sociálnu službu na úhrade sumy, ktorá prevyšuje príjmy osoby odkázanej na sociálnu službu. Ak sa nedohodnú, môže túto povinnosť obec uložiť rodinným príslušníkom rozhodnutím ( 73 ods ). Ak ani tak nie je možné zabezpečiť úhradu so strany prijímateľa, takto vzniknutú pohľadávku môže poskytovateľ uplatniť v konaní o dedičstve. Tlačivá iadosť o posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu sú dostupné na Ocú v Šoporni, kancelária č KOUNÁLNY OPA Odpad sa zbiera do smetnej nádoby, ktorú má každá rodina pri svojom dome. Je potrebné zabezpečiť si smetnú nádobu pred krádežou. Odpady sa zbierajú v pondelok a utorok podľa ulíc: UTOROK: Komenského, Poštová, lynská, Krásna, ierová, Budovateľská, Novozámocká, Ryľkova, Štrkovec letné mesiace jún, júl, august každý utorok ostatné mesiace každý druhý utorok PONELOK: ostatná časť obce letné mesiace jún, júl, august každý pondelok ostatné mesiace každý druhý pondelok Poplatok za odpady sa vyrubuje platobným výmerom, ktorý vám bude doručený do vlastných rúk zamestnancami Obecného úradu v Šoporni približne v mesiacoch máj a jún. Upozorňujeme občanov, že platobný výmer je len pre informáciu občanov o výške poplatku. Poplatok je potrebné uhradiť prostredníctvom SIPO (sústredený inkasný príkaz), ktorý vám doručí poštárka, na pobočke Slovenskej pošty a to v mesiacoch apríl, august a november. Neuhrádzajte poplatok šekom alebo prevodným príkazom. SIPO je potrebné uhradiť v aktuálnom mesiaci, inak neuhradené sumy automaticky nabiehajú ako nedoplatky. Občan, ktorý poplatok za odpady neuhradí v aktuálnom mesiaci (apríl, august, november), bude mu v nasledujúcom mesiaci (máj, september, december) doručená výzva, tiež prostredníctvom SIPO, na úhradu nedoplatku. - PET fľaše ZBER OPAOV 2. PLASTY zbierame: (alko-nealko nápoje, sirupy, oleje) - PP a PE fľaše (drogéria- šampóny, tekuté mydlá, aviváže, čistiace prostriedky, destilovaná voda) - obalová fólia (reklamné tašky, strečová fólia, stavebná obalová fólia, fólie z pracích práškov,...) - kanistre (od destilovanej vody a iné, nie od postrekov a od motorového oleja) nezbierame: - TETRA- PACK obaly - od mlieka, nápojov, jogurtov a šalátové kelímky - guma, molitan, kabelky - agrofólie (používané v záhradkárstve, fólie dlhodobo vystavená UV žiareniu) - jednorázové príbory, taniere, poháre - obalový materiál od motorového oleja - obalový materiál od tzv. tvrdých chemikálií (od postrekov, jedov, žieravín...) FĽAŠE JE POTREBNÉ STLÁČAŤ, aby sa do vreca vmestilo čo najviac kusov, nakoľko zber plastov sa vykonáva už len 1-krát mesačne. Odpady sa zbierajú do igelitových vriec, ktoré sa odovzdávajú na Rajčure vedľa obecného úradu. Prázdne igelitové vrecia dostanete na výmenu pri odovzdaní plných vriec každú sobotu na Rajčure v čase od 8:00 do 12:00 alebo cez týždeň na obecnom úrade na prízemí č. dv SKLO zbierame: - čisté fľaše od alko-nealko nápojov, potravín, kozmetiky, poháre, črepiny, tabuľové sklo bez drôtovej výplne, farebné sklo SKLO NETREBA TRIEIŤ nezbierame: - plexisklo, zrkadlá, keramika, porcelán, žiarivky, autosklá, TV obrazovky Sklo sa zbiera do litrových zelených kontajnerov, ktoré sú rozmiestnené po obci. ôrazne žiadame občanov, aby do zelených kontajnerov vyhadzovali iba sklo a NEIEŠALI SE rôzne iné odpady. Občanov tiež upozorňujeme, že kontajnery sú majetkom spoločnosti Komplex-odpadová spoločnosť s.r.o. Pusté Sady, nie sú súkromným majetkom Obecný úrad informuje občanov obce. Preto Vás žiadame, aby ste cudzí majetok nepoškodzovali, žiaľ, ako to bolo urobené pri kontajneroch umiestnených pred Rajčurou. Vyzývame aj touto cestou poriadnych a slušných občanov, ktorí v budúcnosti uvidia iných občanov, ako poškodzujú cudzí majetok, alebo vyhadzujú odpady na iné, ako na to určené miesto, aby týchto občanov na to slušne upozornili na každý druh odpadu je v obci vyhradené zberné miesto. 4. BATÉRIE a AKUULÁTORY 2x ročne sa uskutočňuje zber opotrebovaných batérií a akumulátorov, ktoré sa odovzdávajú do certifikovaného kontajnera, ktorý je umiestnený na parkovisku vedľa Obecného úradu v Šoporni v stanovenom termíne. Termín zberu je vždy vyhlásený prostredníctvom miestneho rozhlasu. Nakoľko sú opotrebované batérie a akumulátory nebezpečný odpad, je zakázané odhadzovať ho mimovoľne v prírode a treba s ním zaobchádzať opatrne. 5. ELEKTROOPAY 2x ročne sa uskutočňuje zber elektroodpadov, kam patria staré nepotrebné elektrické a elektronické zariadenia, ako sú rádiá, televízory, videá, počítače, práčky, chladničky, mikrovlnky a iná spotrebná elektronika. Elektroodpad je potrebné vyniesť pred dom v stanovenom termíne, ktorý je vyhlásený prostredníctvom miestneho rozhlasu. Zber sa uskutočňuje kvalifikovanými pracovníkmi od domu k domu. Je potrebné dodržať čas na vyloženie elektroodpadu, pretože po každej ulici prechádzajú zamestnanci iba raz. 6. HALUZOVINY 2x ročne sa uskutočňuje zber haluzovín. Nakoľko haluzoviny zaberajú veľa miesta a ťažko sa s nimi narába, je potrebné haluze zviazať do snopov špagátom. Nepoužívajte drôt, pretože haluze sa drvia v drvičke a drôtom by sa drvička poškodila. Haluze je potrebné vyniesť pred dom v stanovenom termíne, ktorý je vyhlásený prostredníctvom miestneho rozhlasu a to väčšinou na jar a na jeseň v čase záhradných prác. Zber sa uskutočňuje pracovníkmi od domu k domu. Je potrebné dodržať čas na vyloženie haluzovín, pretože po každej ulici prechádzajú zamestnanci iba raz. 7. PAPIER 2 4x ročne sa uskutočňuje zber papiera prostredníctvom základnej školy. Papier je potrebné odovzdať v priestoroch ZŠ zadný vchod v stanovenom termíne, ktorý je vyhlásený prostredníctvom miestneho rozhlasu. 5

4 VALENTÍNSKA GALASHOW ňa 12. februára sa konala Valentínska galashow, pri príležitosti ktorej si žiaci druhého stupňa pripravili tanečné, hudobné a divadelné vystúpenia. Pestrý a bohatý program sa niesol v duchu valentínskej nálady, ktorú na úvod umocnili básne o láske v podaní žiačok ôsmych tried. Hovorené slovo vystriedali piesne, ktoré zaspievali dievčatá z nižších i vyšších ročníkov. Keďže správne naladené publikum svojím potleskom potvrdzovalo spokojnosť, ďalšie čísla na seba nenechali dlho čakať. A bolo sa na čo pozerať. O tom, že žiaci našej školy sú veľké tanečné talenty, dnes už snáď nikto nepochybuje. Tanečníkom 5., 6. a 7. tried patrí obdiv a pochvala. ôsmaci rovnako potvrdili, že ich ročník má talent, keď sa nám predstavili ako šikovní moderátori, speváci i porotcovia. Svoj veľký talent ukázala aj naša stará známa Edita papeky, ktorá nesklamala ani tentokrát a svojím originálnym receptom na štíhlu líniu vyburcovala publikum do úžasnej nálady. Ostrieľaní deviataci sa nedali zahanbiť a celé obecenstvo rozosmiali svojím vydareným divadlom, prirodzene zo školského prostredia. V divadle sa pokračovalo aj naďalej a mladí herci z divadelného krúžku nám predviedli svoje umenie v niekoľkých scénkach. Záver valentínskeho predstavenia patril deviatakom a ich piesňam od Elánu, v ktorých nám prezradili o svojich úspechoch v bande i o prvom rande.... Poďakovanie za možnosť usporiadania tohto milého stretnutia patrí vedeniu školy, ktoré neustále zvyšuje snahu o aktívne prejavenie talentu, šikovnosti a tvorivosti našich detí. gr. Katarína Búranová gr. Jana Kollárová Polročná správa o vyhodnotení plánu práce a mimoškolskej činnosti v šk. r. 2008/2009 v ZŠ s Š v Šoporni Školský rok sme slávnostne otvorili 2. septembra 2008 a do školských lavíc v prvom ročníku zasadlo 33 žiakov. Celkovo školu navštevuje 304 žiakov. V mesiaci september sme spoluorganizovali bežeckú súťaž Šopornianska 12 a súčasne sa celoslovenského finále Hľadáme nového J. Plachého zúčastnil Erik Hostina, ktorý vo veľmi tvrdej konkurencii obsadil 15. miesto. Prácu rozbehol i iacky parlamet, ktorý akciami a činnosťou obohacuje voľnočasové aktivity žiakov školy. Od októbra začali svoju činnosť krúžky: anglický jazyk, nemecký jazyk, atletický, minifutbalový, vybíjanej, jazykovo literárny, výtvarný, stolnotenisový, záhradkársky ale aj krúžok logického myslenia a rôznych aktivít. Rozbehli sa i jesenné súťaže v cezpoľnom behu (2. miesto), v atletickej olympiáde (1. miesto a dve 2. miesta), emorial r. Ševečku (3. miesto) a vo veľkom futbale. iaci sa zapojili do súťaže O najkrajšieho svetlonosa a p. u. Kabrhelová a Búranová zorganizovali exkurziu do Banskej Bystrice. November bol v zamení rôznych aktivít. iacky parlament zorganizoval 3. kolový počítačový rýchlokurz pre žiakov prvého ročníka, žiaci v dvoch turnusoch navštívili Plaváreň v Šali Veči. Olympiády sa zúčastnilo družstvo stolných tenistov. Pre žiakov I. stupňa sa pripravila súťaž v jazde zručnosti na kolobežke Bezpečná kolobežka. Celá škola absolvovala výchovný koncert Hudba bez hraníc. Aktívne sa rozbehli prípravy projektu Premena tradičnej školy na modernú ecember s prívlastkom vianočný, bolo vidieť už v prvých dňoch mesiaca žiaci pod vedením triednych učiteľov pripravovali vianočné ozdoby z netradičných materiálov (umiestnené boli na stromčeky v obci i na školský stromček v átriu) v rámci ŇA OTVORENÝCH VERÍ sme priestory školy otvorili pre rodičov známych i sponzorov. ikulášske predstavenie pre žiakov I. st. zahrali žiaci 6. ročníka. Pod vedením p.u. Hanusovej sa organizovali vianočné trhy, p.u. Podařilová so žiakmi piekla a zdobila medovníky. V triedach sa uskutočnilo blokové vyučovanie s tematikou Vianoc a netradičné súťaže pod názvom Čertovská jašenica sprostredkovali žiakom I. stupňa striga a čert. V galérii sme inštalovali výstavu KRÁSA VIA- NOC. Naša činnosť sa uberala i v športovom duchu. Uskutočnilo sa školské kolo vo florbale O pohár riaditeľa školy, vianočný stolnotenisový turnaj a žiaci navštívili cez vianočné prázdniny i plaváreň v Šali Veči. Rozbehli sa i školské kolá v atematickej olympiáde a Pytagoriáde. Po vianočných prázdninách v mesiaci január sa 35 žiakov zúčastnilo LVVK v Račkovej doline v Západných Tatrách a bol dokončený a podaný projekt Premena tradičnej školy na modernú. Učiteľky I. stupňa uskutočnili zápis do 1.ročníka a v školskom roku 2009/2010 nastúpi do prvej triedy 44 žiakov. Pokračovali okresné kolá atematickej olympiády, Geografickej olympiády a Olympiády v Anglickom jazyku (4. miesto), v ktorých sa žiaci veľmi pekne umiestnili. Polrok sme ukončili karnevalom. asky navštívili i kamarátov v materskej škole a zábava pokračovala v telocvični i s účasťou rodičov. Vyšlo 1. číslo školského časopisu ROZLET. iakom sme za polročné obdobie sprostredkovali: - besedu s Ur. Viktorom Kráľom st. II stupeň v rámci sexuálnej výchovy, - blokové školenia dopravnej výchovy 5. ročník v rámci dopravnej výchovy. Zapojili sme sa i do súťaže ladý záchranár CO a ladý záhradkár. gr. ilan Vlček riaditeľ ZŠ s Š v Šoporni Udialo sa v našej škole V školskom roku 2008/2009 sa výchovno vzdelávacia činnosť začala v štyroch triedach. K nastúpilo do Š 90 detí. Z toho počtu bolo 34 predškolákov, 36 detí vo veku 4-5 rokov a 20 detí vo veku 2,5-3 roky. 5 detí malo odloženú povinnú školskú dochádzku. Výchovno vzdelávacia činnosť bola zameraná na plnenie cieľov a úloh rozpracovaných v pláne práce školy. Priebežne sa uskutočňovali akcie s deťmi, ktoré obohatili vedomosti detí. Jedným z našich cieľov je pomôcť deťom začleniť sa do skupiny rovesníkov. Toto sa nám podarilo plniť už v septembri pri nástupe detí do Š, a to uskutočňovaním adaptačného procesu, kde učiteľky veľmi trpezlivo a ústretovo vystupovali smerom k rodičom detí, ktorí si žiadali adaptačný program. V tomto mesiaci sme zorganizovali týždeň stomatohygieny, počas ktorého získavali deti poznatky z oblasti zdravia zubov. Od októbra v rámci záujmovej činnosti prebieha pre 5-6 ročné deti krúžok oboznamovania sa s anglickým jazykom sme zorganizovali eň športu, kde si deti utvárali trvalý pozitívny vzťah k telovýchovným činnostiam a športu. ecember bol mesiacom osláv. Už v spolupráci s kultúrnym strediskom v obci deti navštívili predstavenie s ikulášom s pásmom piesní a rozprávkou s mikulášskou tematikou predškoláci navštívili svojich kamarátov v 1. triedach ZŠ, kde sa mali možnosť oboznámiť s prostredím ZŠ pred zápisom do 1. ročníka ZŠ. eň otvorených dverí spojený s oslavou ikuláša sa konal Rodičia spolu s deťmi mali možnosť sledovať maňuškové predstavenie o stromčeku a privítať ikuláša s čertom. eti predviedli pásmo básní a piesní za čo ich ikuláš obdaroval adventnými kalendármi navštívili žiačky 9. tried ZŠ najmladšie deti v Š, ktoré im predviedli, čo sa všetko naučili v Š. Vianočné besiedky vo všetkých triedach sa konali eti si spoločne zasadli k vianočne prestretému stolu, spoločne si zaspievali pri ozdobenom vianočnom stromčeku, pod ktorým ich čakalo veľa hračiek. V januári sa uskutočnil zápis do Š, kde sa mali možnosť deti i rodičia oboznámiť s prostredím Š. Zápisu sa zúčastnilo 35 rodičov, čo svedčí o veľkom záujme rodičov o materskú školu. Zápis bol otvorený do gr. ilan Vlček, riaditeľ ZŠ s Š v Šoporni Škôlkari v knižnici edzi spoločníkov, s ktorými sa deti v materskej škole stretávajú, patria aj knihy. Knihy rozprávok, veršov, plných farebných obrázkov. Obrázky pomáhajú deťom spoznávať svet, život a rozvíjať fantáziu. Preto sme sa rozhodli zorganizovať našim deťom návštevu do obecnej knižnice. Tam nás všetkých privítala pani Helena Šmátralová, ktorá nám poukazovala priestory knižnice, rozprávala nám o knihách, ktoré sa tam nachádzajú a tie staršie deti aj so systémom práce v knižnici. eti mali možnosťž aj samostatne si poprezerať a prelistovať knihy, ktoré sú určené a vhodné práve im najmenším. Rozprávkové knihy, ktoré sa deťom najviac páčili si mohli požičať do materskej školy, z ktorých im budú pani učiteľky čítať nové krásne rozprávky a zaujímavé príbehy. ária Tóthová učiteľka Š Obecný úrad informuje Informácia o zriadení webovej stránky na nahlasovanie neobhospodarovanej poľnohospodárskej pôde inisterstvo pôdohospodárstva SR v zmysle 3 ods. 2 zákona č. 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, riadi a usmerňuje poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve. Každý poľnohospodár, ktorý poberá priame podpory je povinný v zmysle 2 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 81/2007 Z.z z 31. januára 2007 o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu v znení neskorších predpisov plniť stanovené podmienky, okrem iného musí udržiavať pôdu v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami. Napriek skutočnosti, že každoročne je časť subjektov, ktorým sú poskytované podpory kontrolované pracovníkmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry, sú prípady, kedy užívateľ poľnohospodárskej pôdy nedodržiava stanovené podmienky. Z toho dôvodu bola na internetovej stránke inisterstva pôdohospodárstva SR zverejnená výzva pre občanov, aby svoje poznatky o neobhospodarovanej pôde nahlasovali na internetový portál Pôdne fórum. Aj v prípade, ak na pôdu nie sú poskytované podpory, musí vlastník resp. nájomca obhospodarovať pôdu tak, aby bol dodržaný zákon 220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Oznámenia budú zaevidované a postúpené pracovníkom Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorí ich v prípade ak na pôdu nie sú poskytované podpory postúpia príslušným krajským pozemkovým úradom s cieľom ochrany pôdy pred jej devastáciou spôsobovanou zaburinením plôch a o zmene zákona č. 220/2004 Z.z o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Adresa stránky inisterstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky je Na úvodnej stránke treba označiť Informačné nástroje, kde sa objaví heslo AGROFÓRU. Po otvorení tejto stránky je potrebné označiť Fórum o využívaní poľnohospodárskej pôdy. Na tejto stránke sa dá prihlásiť cez Registráciu a je nutné vyplniť potrebné údaje, až potom možno komunikovať. Pri podaniach je potrebné uviesť najmenej dva údaje, a to katastrálne územie a parcelné číslo resp. miestny názov územia. Na základe týchto údajov je možné presne identifikovať uvedené plochy. Stanislav Pastucha riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Galante 6 7

5 Udialo sa v našej obci Udialo sa v našej obci edzinárodný deň žien v Šoporni Text: Štefan Hubinák Foto: Pavol eglovič Začiatkom marca sa v kinosále kultúrneho sdomu konala celoobecná slávnosť edzinárodného dňa žien. Ako povedala na úvod konferenciérka podujatia pani Helena Šmátralová, túto slávnosť obec organizuje bez prerušenia už dlhé roky i napriek tomu, že v poslednom období sa názory na oslavy rôznia. To, že sviatok žien si treba pripomínať, potvrdil vo svojom príhovore k takmer tristo účastníkom podujatia aj starosta obce Stanislav Kiš. Povedal, že žena ako nositeľka života si zaslúži pozornosť spoločnosti a tá sa naskytá práve 8.marca. V tento deň žene musíme vzdať hold a poďakovať sa jej za prácu a starostlivosť o rodinu, ktorá žene prináleží od nepamäti. Organizátori sa snažili pripraviť bohatý kultúrny program tak, aby aj napriek jeho rôznorodosti ulahodil srdcu každého návštevníka bez rozdielu veku. Úvod kultúrneho vystúpenia patril členom etského folklórneho súboru Važinka, ktorí vo svojom jarnom pásme piesní a tancov o.i. predviedli, ako voľakedy chlapci a dievčence Vynášali za dedinu orenu. Po tom ako mladých folkloristov obecenstvo odmenilo spontánnym potleskom, nastúpil na pódium spevácky súbor Važina pod vedením dr. Jozefa Búrana. Ich autentické piesne zo Šoporne, Paty, či Hájskeho sú známe nielen na širokom okolí, ale aj za hranicami našej vlasti. Pri ich počúvaní pookrialo nejedno srdiečko. Kultúrny program obohatil aj v Šoporni dobre známy spevák na voľnej nohe, Ľuboš Virág. Jeho pesničky Ava ária, uškáty v okne alebo Roval vyvolali medzi divákmi búrlivý potlesk, takže Ľuboš musel vytiahnuť z vrecka prídavok. Na slávnosti takýchto rozmerov nechýbalo ani hovorené slovo. Postarali sa oň členovia divadelného súboru BEZROZIELU, v podobe humorných scénok, ktoré s nimi naštudovala vedúca a zároveň režisérka divadla agdaléna Švehlová. Scénky Kríza, Keby slnko znalo, Spieva celá rodina a Krížovka, priniesli zábavu i poučenie. Vhodnou vsuvkou medzi jednotlivými scénkami bolo vystúpenie skupiny mužov z klubu dôchodcov. Zaspievali známe, ale aj skoro už zabudnuté piesne, ako Tam za Váhom, Cez Šoporňu, al som v tej Šoporni, Tú ružičku, čo som... Ani týmto vystúpením však kultúrny program ešte nekončil. K slovu sa opäť dostali mladí ľudia, ktorí tentoraz načreli do úplne iného súdka. Hudobná skupina Garde, pod vedením Štefana Viskupa rozospievala takmer celú sálu. Najskôr Lada rahovská so svojimi dcérami Carmen Scarlett zanôtili lahodnú pieseň ama a potom sa sálou niesli tóny Zaľúbených, Skúšok z lásky, či piesne Pár dní zvládnem. Kvalitne bohatý kultúrny program, ktorým sa organizátorom podarilo naplniť oslavy v obci, sa skončil, skutočným happy endom. Rozdávali sa totiž po celej sále čokoládové bonbóny. Takže v tento deň si všetci osladili nielen srdcia z príjemného zážitku, ale si prišiel na svoje aj jazyk mnohých maškrtníkov. Oživenie tradícií S myšlienkou opätovne oživiť fašiangovú tradíciu pochovávania basy na koniec fašiangov prišla majiteľka reštaurácie PO- HOA pani Korytárová. V utorok dňa 24. februára pred Škaredou stredou pozvala do svojej reštaurácie členov kultúrnych telies v našej obci, ktorí nacvičili hudobno- -slovné pásmo s tematikou pochovávania basy. Na tomto spoločenskom podujatí starosta obce Stanislav Kiš vyslovil poďakovanie členom klubu dôchodcov, ktorí tvoria spevácku skupinu ako aj členom speváckej skupiny Važina a ľudovej hudby FS Važinka za kultúrnej aktivity, ktoré robia v prospech obce a pre jej reprezentáciu mimo obce. Organizátorka a sponzorka podujatia, majiteľka reštaurácie Pohoda ako aj starosta našej obce Stanislav Kiš ocenili dobrú úroveň programu pochovávania basy a vyjadrili presvedčenie, že v budúcnosti sa tento tradičný program stane súčasťou prezentácie našich záujmov umeleckých telies aj pred širšou verejnosťou a pre občanov našej obce. Účinkujúci túto výzvu prijali spontánne ako záväzok prezentovať túto ľudovú tradíciu v budúcnosti aj v širšom meradle na úrovni celoobecného kultúrneho programu. r. Jozef Búran 9

6 eti zo ZŠ s Š opäť na horách... V tomto roku nás príroda obdarila bohatou snehovou nádielkou, čomu sa tešili hlavne deti, ale predovšetkým tí, ktorí milujú zimné športy. Plní očakávaní boli i žiaci ZŠ s Š v Šoporni šiestaci, siedmaci, z časti ôsmaci a piataci, ktorí sa v dňoch mali zúčastniť lyžiarskeho výchovno-výcvikového kurzu v malebnom prostredí Západných Tatier Račkovej doline. Vedenie ZŠ, pedagogický kolektív, zdravotníčka všetci sme sa snažili prispieť k bohatým zážitkom detí dôslednou prípravou kurzu a maximálnou spoluprácou s vedúcim ubytovacieho zariadenia Hotela Akademik. Tu deti strávili 8 dní s cieľom zvládnuť základy lyžovania, spoznať prírodu a kultúrne pamiatky v oblasti Liptova, zrekreovať sa, zasúťažiť si, upevniť si zdravie. Ubytovanie bolo na vysokej úrovni, žiaci bývali v 4 miestnych izbách s vlastným WC, sprchou a televízorom. K dispozícii mali veľkú jedáleň, spoločenskú a diskotékovú miestnosť. Niekoľko metrov od hotela sa žiaci lyžovali na svahoch Západných Tatier 2 hotelové vleky. Naučili sa zvládnuť základy lyžiarskej techniky, oblúky, brzdenie, jazdu šikmo svahom, výstupy, jazdu na vleku. Svoje zručnosti mohli potvrdiť v pretekoch v zjazde a slalome, ktoré absolvovala väčšina žiakov v kategórii dievčat a chlapcov v závere kurzu. Neoddeliteľnou súčasťou kurzu boli spoločenské programy, kvízy, vedomostné súťaže, diskotéky, vychádzky do prírody. V oddychový deň žiaci navštívili múzeum Liptovskej dediny v Pribyline, múzeum Janka Kráľa Jánošíkovu mučiareň v Liptovskom ikuláši, odkiaľ si priniesli mnoho poznatkov, zážitkov a dojmov. Okrem výborného ubytovania kladne možno zhodnotiť i stravovanie 5x denne, prístup personálu hotela maximálna spolupráca v prospech detí, ale i dopravu tam i späť. Treba poďakovať i ZRPŠ, ktoré poskytlo peniaze na nákup novej lyžiarskej výstroje pre žiakov, ktorá určite prispela k skvalitneniu práce a dobrým výsledkom žiakov v lyžiarskej technike, zručnosti. Záverečné poďakovanie tiež patrí vedeniu školy, pedagogickým pracovníkom, inštruktorom a zdravotníčke, ktorí odviedli maximálny výkon, kus práce v prospech žiakov ZŠ s Š v Šoporni. Paedr. iloš Kabát učiteľ TV vedúci kurzu Važinkári sa stretli s prezidentom republiky Celoštátna súťaž žiakov základných škôl v prednese slovenskej poézie a prózy, známa vo verejnosti pod názvom Šaliansky aťko, mala svoje finále dňa 27. februára 2009 v meste Šaľa. Na tomto významnom spoločenskom podujatí sa zúčastnil okrem popredných hercov ako členov poroty aj prezident SR Ivan Gašparovič. Vo svojom príhovore vysoko ocenil a vyzdvihol prácu s mládežou v oblasti kultúry ako významný protipól vplyvu masovo-komunikačných prostriedkov a tzv. internetovej kultúry. Na základe pozvania predstaviteľov atice slovenskej, ktorá je garantom tejto pozoruhodnej súťaže a Ur. Svetozára Hikkela, jej hlavného organizátora sa do celoštátneho finále Šalianskleho aťka zaangažovali aj deti z nášho folklórneho súboru Važinka so svojou ľudovou hudbou. Vzácnych hostí pri príchode do kongresovej sály sú v Šali vítali Važinkári peknými šopornianskymi piesňami. Samotnú súťaž finalistov Šalianskeho aťka odštartovali tiež naši malí speváci a tanečníci svojím krátkym programom. Pri odchode a rozlúčke s finalistami súťaže pán prezident srdečne poďakoval mladým folkloristom zo Šoporne za ich vystúpenie a venoval im niekoľko chvíľ zo svojho vzácneho času pri podpisovaní a spoločnom fotografovaní na pamiatku. r. Jozef Búran vedúci súboru Jarné sviatky a ľudové tradície v našej škôlke Prostredníctvom kníh sa deti dozvedajú aj o ľudových zvykoch a tradíciách. Pred veľkonočnými sviatkami sme sa rozhodli ukázať deťom ako ľudia žili voľakedy a ako tieto sviatky slávili. Pani učiteľka ária Tóthová nainštalovala v materskej škole výstavu krojov, obrusov a starodávnych predmetov. Starostlivo sme si pripravili aj veľkonočný jarmok. eti za pomoci svojich učiteliek vyrábali ozdoby s veľkonočnými a jarnými motívmi na predaj. Konečne prišiel ten deň. Na spestrenie jarmoku sme si prizvali aj FS Važinku s jarným pásmom. Potom sme si všetci spoločne zaspievali a zatancovali za sprievodu harmonikára ilana Čutríka. V popoludňajších hodinách sa materská škôlka premenila na ozajstný obchod. Jarmočníci a predávajúci boli deti z materskej školy. Kupujúcimi zase rodičia a ich deti. A, že bolo z čoho vyberať sa môžete presvedčiť na našich fotografiách. Bol to deň plný prekvapení. onika Kobrteková učiteľka Š Fotoreportáž 10 11

7 oje spomienky na básnika Ruda Čižmárika íňajú sa básnici Ako noci, dni, Už sa náhlia k stanici, kočiš smrti prepriaha, Už sa koník Pegas vzpína, márna každá námaha, dopila sa čaša vína a čo bude za rohom? (Putovanie k Styxu) Je práve rok (10. marec) čo nás opustil básnik Rudo Čižmárik, môj švagor, ktorého som poznala od detstva. Jednoročné obdobie od jeho smrti a nedávne stretnutie so spolužiakmi v Šoporni ma primäli k zamysleniu a k spomienkam, ktoré sú spojené s jeho rokmi v Šoporni a na základnej škole v rodnej dedine. Ruda, Rudinka (takto ho volala jeho mama Hermínka), som poznala ako zavalitého, milého a citlivého chlapca, ktorý bol i s bratom Ferom vychovávaný u babičky a deduška v duchu kresťanských tradícií v časti Šoporne zvanej Argentíne. K týmto tradíciam sa vracia hlavne vo svojich posledných básniach. Ako chlapec miništroval som a studená slza zo sväteničky občas zasyčala pri strete s mojou na rozpálenom líci, bezprsté päste hrúd búšili, pokým ohluchli nad vekom. (Kmotrička bolesť, 2008) Bolo to iba kúsok od môjho rodného domu a mohla som sa s Rudom stretávať na ulici pri rôznych hrách, ale najmä rozhovoroch o škole a knihách. On vtedy zbieral pohľadnice a ich výmena bola výbornou formou komunikácie. Spomínam si ako sa v škole vzdelával sám a v mnohých predmetoch vysoko prevyšoval ostatných spolužiakov. Navštevoval triedu o rok nižšie a s Rudom som sa stretávala na školských podujatiach. Pamätám si ako citlivo recitoval v ruštine poviedku od Antona Pavloviča Čechova Vaňka, o sirote tvrdo pracujúcej u obuvníka od 9 rokov. Ja som vtedy recitovala báseň od Alexandra Puškina. V škole sme neskôr poriadali rôzne mládežnícke stretnutia a na nich sa Rudo prejavoval ako veselý spolužiak so zmyslom pre humor a zábavu. Rád sa obklopoval spolužiačkami a priateľkami a zdalo sa mi, že práve tie vedeli lepšie pochopiť jeho citlivú chlapčenskú povahu, ktorú neskôr ako mladík prenášal do svojich básní. ala som možnosť celý život sledovať jeho vrelý vzťah k prvým ženám jeho života, k jeho babičke a mame. oja múza babička asi ma už nevyčkáš Veríš iba Trojicu Popros pannu áriu Nech nám nájde ulicu kde sa v nebi stretneme Lebo naša rodina od teba sa začína (Putovanie k Styxu, 2005) Našu mamu Hermínu, prosím, Bože, velice, zachovaj nám na zemi ženu prostú, úprimnú, nech si každý ozrejmí že mať je mať (Putovanie k Styxu, 2005) Z tohto obdobia sa viaže na Ruda jedna milá moja spomienka. Rudova mama Hermínka i s mojou mamou tiež Hermínkou pracovali v JR v Šoporni a brávali si tzv. záväzky, t.j. obrábanie pôdy, za ktorú boli zodpovedné a mohli im v práci pomôcť aj ich rodinní príslušníci. Takto sme sa i my s Rudom ocitli na poli s malou kukuricou, ktorú bolo treba okopať. Išlo o pomerne jednotvárnu prácu a tak sme sa pritom začali učiť nemčinu. Rudo bol o niečo ďalej ako ja a tak som sa mohla od neho naučiť mnohým slovíčkam a výrazom. V našom» Rudo v čase ZŠ pri zbere liečivých rastlín s bratom Jozefom, Jožkom Kulichom a Rudom Halešom ml. Osobnosti období bola v škole iba ruština a okrem pána správcu nebolo žiadneho učiteľa v Šoporni, ktorý by dokázal učiť cudzí jazyk, hoci žiaci by sa boli radi učili cudzie jazyky. Populárna bola vtedy kniha od argity Holdošovej, ktorá mala 4 diely. Bola prekrásne ilustrovaná a dalo sa z nej slušne učiť i bez pomoci učiteľa. Zabratí do rozhovoru týkajúceho sa opakovania nemčiny sme počuli zúfalý krik jednej tety zo Šoporne, ktorá neďaleko mala dve kravy. Jedna sa jej splašila a začala jej bežať. Rudo, ako som hovorila, bol vtedy dosť zavalitý a šport a hlavne beh neboli jeho silnou stránkou. Ja som vtedy hrávala v Šoporni pod vedením učiteľa Rudolfa Haleša hádzanú, a tak som si skúsila svoje bežecké schopnosti a podarilo sa mi kravu chytiť a bezpečne doviesť zúfalej tete. Zlatým klincom tohto úsmevného príbehu bolo, že milá teta asi o dva dni prišla k Rudovej mame aj s veľkou hrudou syra so slovami: Prišla som sa poďakovať tomu vášmu dievčaťu za zavrátenie kravy! Rudova mama sa zasmiala a odpovedala jej: To nie je naše dievča, ale je to dcéra Henricha a Hermíny Sokolovej, ktorí bývajú v Argentíne neďaleko mojej mamy (Rudovej babičky). 12 Potom teta prišla k nám a ja som dostala od nej odmenu za môj dobrý skutok. S Rudom sme túto príhodu často spomínali, smiali sme sa na nej a bola milou spomienkou na naše školské roky. Po niekoľkých rokoch sa slová tej tety naplnili a ja som prišla do rodiny Čižmárikovcov ako manželka Rudovho brata Jozefa. Rozhovory s Rudom takto mohli pokračovať a obohacovať obe strany. Po skončení ZŠ sa Rudo rozhodol po vzore svojich dvoch bratov Jozefa a Františka nastúpiť na chemickú priemyslovku do Šale a neskôr prestúpil do Bratislavy. Z obdobia jeho stredoškolského života je jeho kniha V gaštanovom hájiku. Bratislava mala na Ruda, dedinského chlapca, veľký vplyv. Rozširoval sa tu jeho obzor a v druhom ročníku sa v ňom prebudil básnický talent, začal písať básne, ktoré dával cez prestávku čítať svojej rodáčke agde zo Šoporne, študujúcej vo vyššom ročníku. agda ešte i teraz schováva tieto prvé náčrty Rudových básní. Keď sa mu podarilo napísať prvú zbierku básní Kamenné úžasy, začal pomýšľať nastúpiť na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a popri chémii sa začal poctivo pripravovať na prijímacie pohovory. ala som možnosť zdieľať jeho prerod zo začínajúceho chemika (ja sa profesionálne venujem chémii) na básnika a jeho meniaci pohľad na dianie okolo seba. Často sme diskutovali o exaktnosti prírodných vied v porovnaní so subjektívnosťou v spoločenských vedách najmä v posudzovaní literárnych diel. Rozhovory s Rudom pokračovali i v kruhu rodiny, pretože s bratom Jozefom, i keď sa uberali profesionálne inou dráhou mali veľa spoločného a v oboch profesionálnych smeroch sa navzájom podporovali. V rozhovoroch sa navzájom dopĺňali, usmerňovali a pracovali na vydávaní mnohých kníh, článkov a publikácií. Rudo často zavítal do kruhu našej rodiny a podelil sa s nami o svoje úspechy, rozdiskutovával s nami svoje problémy a informoval nás o pomeroch na poli slovenskej literatúry. Viem, že mal ešte veľa plánov do budúcnosti, miloval život a ľudí a bol by ešte veľa urobil v oblasti literatúry, ale ako som Ruda poznala, bol by rád, aby sme na neho nespomínali so slzami v očiach, ale s úsmevom a cez jeho bohaté dielo (napísal 12 básnických zbierok, 3 prozaické diela a diela pre deti) sme i naďalej cítili, že je medzi nami. Rudo tušil, že zákerná choroba ho premôže a nebude mať síl nad ňou zvíťaziť. Pripravoval sa na odchod z tohto sveta, prial si byť pochovaný v rodnej Šoporni, čo vyjadril i vo svojej poslednej básni Prosba. Jeho hrob je medzi dvoma lipami blízko domu, v ktorom strávil svoje detstvo u babičky a deduška. Keď už raz naozaj zomriem, priatelia, bude ma bolieť len to, že nie som medzi vami,» Rudo v čase vysokoškolského štúdia na FiFUK s bratmi Jozefom a Františkom a so mnou R. Sokolovou pred prezidenským palácom. prepáčte mi, že nebudem odpovedať na otázky, ako sa mám, čo robím, ani len to stručné zovšednené: ujde to. Už to neujde. Bude ma bolieť len to, čo som sľúbil a nesplnil, tak ako ma to bolievalo za života. Pošlite potom moju urnu s rýchlym poslom,» Rudo na návšteve v rodine brata Jozefa. lebo ja už nedobehnem za plot s orgovánom, kde si zjari ustiela opojná vôňa a zadúša sa súcitom nad rozvlnenými rovmi magnetickej rodnej hrudy, kde na jeseň vietor prečesáva nádherné hrivy chryzantém. (Úryvok z básni Prosba 2008) oc. RNr. Ružena Čižmáriková CSc. 13

8 ROZHOVORY na pokračovanie S pánom Jánom Kulichom (rok nar. 1925), ako s jedným z najpamätlivejších šopornianskych rodákov, som mal v poslednom čase možnosť sa pozhovárať o rôznych zákutiach histórie obce, zaujímajúc sa o jej niekdajšiu tvár. Pri týchto našich rozhovoroch sme všeličo pospomínali, aj z jeho osobných zážitkov z mladosti v zajatí šopornianskej prírody, z jeho učňovských rokov, z veľmi kritického a napätého obdobia počas vojenčiny v priebehu posledných rokov Slovenského štátu a bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny a z neskorších zamestnaneckých rokov, ba koniec koncov i z obdobia po dosiahnutí dôchodkového veku. ivotné postrehy J. Kulicha pre ozrejmovanie šopornianskej histórie majú svoju nezastupiteľnú hodnotu. Jeho osudy sa ňou tiahnu ako jedna zo zlatých nití, z ktorých je história obce pospletaná. A o ňu sa chcem s čitateľmi Šopornianskych novín podeliť. Otec Vojtech (* 1887, 1958) pochádzal z deviatich detí manželov Pavla a árie Kulichovcov, kým matka ária (* 1887, 1971) z rodiny ichala a Anny Lipovskovcov. Rodičia okrem Jána mali syna Vojtecha. Ich rodičovský dom sa nachádzal v treťom stavaní poniže fary. ladý Ján prežil svoje detské a školské roky v prostredí prírody okolo Starého Váhu, kde v miestach poblíž elečky vlastnili starí rodičia mlyn, ktorý spolu s ostatnými mlynmi uprostred tridsiatych rokov minulého storočia, keď bol starý Váh z prúdenia vážskej vody odstavený, premiestnili do koryta nového Váhu. Ako častý návštevník privážskej prírody už od mlada nadobudol k mlynárskemu remeslu blízky vzťah a samému je mu čudné, prečo po skončení ľudovej školy v Šoporni (absolvoval ju v rokoch ) ho rodičia dali učiť sa za mäsiara do Nového esta nad Váhom, kde sa učil takmer dva roky. Až v roku 1941 sa mu splnil sen učiť sa mlynárskemu remeslu. Ale už nie na vážskych mlynoch, ale v novom šopornianskom mlyne statkára Vránu (postavený bol v roku 1938), v ktorom sa už učili šopornianski mladíci Kornel Kadvan a Jozef Harmat. Výučný list dostal v roku 1944 po absolvovaní záverečných skúšok, navštevujúc súčasne Učňovskú školu v Nitre, kde sa okrem mlynárčiny vyučil aj pekárčine a cukrárčine. Obdobie od roku 1941 do polovice roku 1944 bolo veľmi vzácne v jeho živote. Učiac sa remeslu, za dospievania sa stretol nielen so šopornianskymi zákazníkmi gazdami, ale aj s ľuďmi z blízkeho okolia. Pod dozorom a usmerňovaním mlynárskeho moravského odborníka pána Antonína Rylku sa cibrilo aj jeho mlynárske umenie. Svoje detské pozeranie na mlyn z prostredia šopornianskych vážskych mlynov si musel poopraviť a zmeniť. Vo Vránovom mlyne už voda nepoháňala mlynské koleso a to zasa celé ostatné pomerne jednoduchšie zariadenie mlyna, ale elektrické motory. Bolo ich niekoľko a každý poháňal ústrojenstvo zabezpečujúce určitú činnosť mlyna. Tak obilie dovezené zákazníkom šlo najprv na čističku, kde sa zrno očisťovalo od zrniek kúkoľa, iných rastlín a od rôznej ďalšej nečistoty. Takto očistené zrno potom putovalo do lúpačky, kde sa zhruba zbavovalo šupiek. Ďalšou jeho zastávkou boli mlecie stolice, osobitne ražná a osobitne pšeničná stolica, kde sa olúpané zrno pomlelo a sústavou sít sa v manipulačke podľa želania zákazníka triedilo na múku hladkú, polohrubú (chlebovú) a hrubú (krupičkovú). Zvyšok po mletí sa mlel na zariadení domielky na otruby. Prepravu materiálu zo zariadenia na zariadenie zabezpečovali transportné pásy s malými nádobami otáčajúc sa v osobitných drevených potrubiach. A to všetko bolo umiestnené v murovanej stavbe s prízemím a troma poschodiami navzájom prepojenými drevenými schodmi. lyn umiestnený v miestnom majeri v neskorších rokoch zbúrali. Všetko sme to považovali za potrebné uviesť, aby v histórii obce zostalo zachované. Uprostred roku 1944 tie menej zložité roky v živote Jána Kulicha končia. Nástupom do vojenskej služby sa začal jeho život komplikovať. Niekoľko týždňov vojenskej prípravy v kasárňach v Nitre a na Oremovom laze považovali vojenskí páni za postačujúce, aby mladých slovenských chlapcov naládovali Naši rodáci do vlaku a odoslali na východný front, kde už Rusi hnali Nemcov smerom na Berlín. V ktorom takom mládencovi nenávidiacom vojnu by neskĺzla myšlienka ujsť spod drápov smrti? Za komplikovanej situácii, riskujúc život, sa mu to podarilo ešte na slovenskom území, keď niektorí rodáci tak urobili až v aďarsku. Za nocí a po roliach sa peši dobýjal do Šoporne, aby po sprostredkovaní v Šoporni slúžiacej dievčiny sa podobným spôsobom, iba bicyklom, oddal putovať do jej rodnej dediny ohňany pri Púchove, kde v strachu a napätí a za obavy o bezpečnosť rodiny, ho schovávala, pretrpel niekoľko mesiacov, pokým neprešla frontová línia. Už po oslobodení Česko Slovenska a za inej politickej situácii, ho znova povolali do vojenskej služby, tentoraz do artina, kde absolvoval výcvik na obranu česko slovenského územia proti tlupám prichádzajúcich k nám z Poľska a Ukrajiny, ktoré spolupracovali počas okupácie s Nemcami. Organizovaní v skupinách pod vedením Bendera (tzv. benderovci) sa snažili cez naše územie dostať do západnej Európy. Ako veliteľ jednej z čiat bol Ján Kulich po absolvovaní výcviku vyslaný do kúta severovýchodného Slovenska, kadiaľ tieto skupiny prichádzali na naše územie. Z vojnového bojiska sa mu podarilo uniknúť, ale dostal sa do situácie, ktorá sa vôbec nelíšila od frontu, pretože proti ozbrojeným benderovcom museli plne vojensky zasahovať. Naviac to bolo v oblasti bojov o ukelský priesmyk, kde boli mnohé dediny do tla zničené a tamojší ľud len čo si z rôzneho zbytkového materiálu pozliepal aké-také bývanie, už bol vystavený novým krivdám. Sedemnásť mesiacov v dedine Vydraň a na okolí bránil za bojových podmienok so zverenou čatou tamojší ľud, pokiaľ sa nepodarilo tieto skupiny rozptýliť a zlikvidovať. Slúžiac tunajším občanom tak si tento kraj obľúbil, že v sprievode dievčiny Eleny Sivákovej (rok nar. 1929), do ktorej sa vo Vydrani zamiloval, neopustil tento kraj ešte ďalšie dva roky, pomáhajúc tu občanom nanovo stavať obydlia. Tu sa v roku 1946 i oženil a tu sa im v roku 1948 narodil i prvý potomok syn Ján. Ďalšie dve dcéry: Anna (nar. 1953) a Alena (nar. 1961) sa už narodili v Šoporni, kam sa aj s rodinou vrátil v roku 1948 a zamestnal sa v majerskom mlyne, ktorý neskôr prevzal Výkupný podnik. Tu pracoval do roku 1953, kedy sa zamestnal v seredskej Strojnotraktorovej stanici. V STS pracoval do roku 1956 a ďalšie štyri roky do roku 1960 v Hydinárskych závodoch v Cíferi. Následne sa potom zamestnal v šopornianskom JR, kde prešiel niekoľkými povolaniami, ako mechanizátor, bezpečnostný technik, traktorista, nakupovač a končiac v roku 1985 odchodom do dôchodku v postavení vedúceho sušičky. Ing. Ľudovít Čutrík 14 VE KÁ NOC Veľká noc v katolíckej cirkvi Veľkonočné sviatky sú najstarším, najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nadväzuje na židovskú paschu ktorá sa slávila od l4. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec - apríl) na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov elita zo Sárd z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21.marci. á však ustálený deň na oslavu nedeľu- pretože Ježiš Kristus vstal z mŕtvych podľa svedectva apoštolov prvý deň po sobote. Veľkonočný Veľký (tichý) týždeň začína Kvetnou nedeľou. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie- triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota. Počas Kvetnej nedele si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, aby tu oslávil veľkonočné sviatky. Zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové ratolesti, preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum t.j. Nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa pravdepodobne vznikla u nás podľa toho, že u nás palmy nerastú a významné osoby sa vítajú kvetmi. Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kňazstva. Vo štvrtok večer slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. Večerná svätá omša v zelený štvrtok je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Zeleným štvrtkom, ktorý dostal pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil a bol zatknutý vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Namiesto nich sa používajú rapkáče. Na Veľ ký piatok si kresťania pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríží. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenie sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota. V rímsko katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie. Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večer mlčali. Veľkonočná nedeľa V tento deň si veriaci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Ježiš Kristus, ktorý bol mŕtvy, prekonal smrť a vstal k novému životu. Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Od roku 1951 nie je Veľkonočný pondelok prikázaným sviatkom. Ve kono né symboly Baránok symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta. Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Zaznamenali sme Oheň Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto dňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky. Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista - tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka ( nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením a symbolmi A a Ω, t.j. Začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti, a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom. Vajíčko pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti. Zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Korbáč tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch. Zdroj : Wikipédia Receptík na Veľkú noc Ve kono ná hrudka V minulosti sa na Veľkonočné sviatky takmer výlučne používali domáce potraviny, suroviny a plodiny vypestované v danom regióne. Na Spiši na Veľkú noc nesmela na sviatočnom stole chýbať Veľkonočná hrudka Suroviny: 1 liter mlieka, 10 vajec, soľ, mleté čierne a nové korenie, 70g. chrenu a 250g smotany na šľahanie Postup: V mlieku rozhabarkujeme celé vajce, pridáme soľ a korenie. Za stáleho miešania uvedieme do varu. Keď sa vajcia v mlieku vyzrážajú, odstavíme a precedíme cez gázu, ktorú potom zviažeme a necháme odkvapkať. Hotovú, vychladnutú hrudku pokrájame, ozdobíme šľahačkou do ktorej sme vmiešali postrúhaný chren. Podávame s pečivom. obrú chuť praje Ján Sikoriak Požitavie-Širočina 15