ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV"

Transcript

1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Stavebná fakulta Ing. Katarína Kováčová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD.

2 Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE. Prioritná os 1 Reforma vzdelávania a odbornej prípravy Opatrenie 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE ITMS Názov: Energetický audit budov Autori: Ing. Katarína Kováčová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD. Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach Rok: 215 Vydanie: prvé Počet výtlačkov: 1 ks (DVD) Rozsah: 17 strán ISBN Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedajú autori. 2

3 ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Ing. Katarína Kováčová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD. Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav pozemného staviteľstva, Katedra technických zariadení budov Študijné materiály spracované v rámci projektu: ITMS Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE Poslanie modulu Študijné materiály pripravené pre modul Energetický audit budov sú venované metodickým postupom a možným technickým prístupom a spôsobom hodnotenia využívania energie v budovách, v priemyselných alebo obchodných prevádzkach, prípadne v zariadeniach verejnej služby, ako aj postupy pre identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor v hodnotených objektoch a prevádzkach. Spracovanie materiálov reflektuje súčasne platné európske smernice a národné legislatívne predpisy v oblasti energetickej efektívnosti a hospodárenia s energiami. Študenti získajú prehľad o legislatívnych predpisoch v danej oblasti, o postupoch získavania informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie v hodnotených budovách a prevádzkach. Na základe technických a ekonomických prístupov získajú prehľad o možných opatreniach s cieľom dosiahnuť energetické a finančné úspory v spotrebách tepelnej a elektrickej energie. Po absolvovaní modulu budú študenti odborne pripravení a schopní spracovať energetické audity pre budovy, priemyselné, obchodné prevádzky, prípadne pre verejné zariadenia v zmysle platných legislatívnych predpisov. Ich hodnotenie a prístup bude založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb. Ciele modulu Študijné materiály sa po obsahovej stránke zameriavajú na legislatívny rámec spracovania energetických auditov a na hodnotenie jednotlivých miest spotreby tepelnej a elektrickej energie v prevádzke budovy ako aj priemyselných prevádzok. Ciele modulu: 1. energetické trendy v EU a na Slovensku 2. európska legislatíva v oblasti využívania energie a energetických služieb 3. národná legislatívna úprava energetických auditov budov 4. energetický audit - typy energetických auditov, - kroky spracovania energetického auditu, - realizácia energetického auditu, 3

4 5. miesta spotreby tepelnej energie: - výroba a distribúcia tepla, - potreba tepla na vykurovanie budov, - potreba na prípravu teplej vody, 6. miesta spotreby elektrickej energie: - osvetlenie, - vetranie a vzduchotechnické systémy, - obehové čerpadlá a pohonné jednotky, - kompresory, - administratívne vybavenie 7. technologické a výrobné procesy, 8. ekonomické hodnotenie opatrení energetického auditu, 9. nástroje pre spracovanie energetických auditov, 1. príklady spracovania energetických auditov v praxi. Študijná literatúra [1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 26/32/ES z 5. Apríla 26 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách. [2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 212/27/ES z 25. Októbra 212 o energetickej efektívnosti. [3] Zákon č. 321/214 Z.z. z 21. Októbra 214 o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov [4] Vyhláška MH SR č. 429/29 Z.z. zo 17. Septembra 29, ktorou sa ustanovuje postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie [5] STN 7354: 213, Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. [6] STN EN ISO 1379: 29, Energetická hospodárnosť budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie. [7] KOVÁČ, M. - KOVÁČOVÁ, K.: Energetická hospodárnosť budov - Vykurovanie a príprava teplej vody. Košice, TU, SvF, s. ISBN [8] KOŠIČANOVÁ, D. - KOVÁČ, M. - KOVÁČOVÁ, K. - FEDORČÁK, P.: Vykurovanie. Košice, TU, s. ISBN [9] SZÉKYOVÁ, M. - FERSTL, K. - NOVÝ, R.: Vetranie a klimatizácia. Bratislava, JAGA group, s. ISBN [1] GEBAUER, G. - RUBINOVÁ, O. - HORKÁ, H.: Vzduchotechnika. Brno, ERAgroup s. ISBN: X. [11] Dahlsveen, T., Petráš, D. a kol.: Energetický audit a certifikácia budov, Jaga Group, Bratislava, 28. [12] Daniels, K.: Technika budov, Jaga Group, Bratislava, 23. 4

5 1 Energetické trendy v EÚ a na Slovensku Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je informovať o aktuálnom stave energetických trendov v Európskej únii a na Slovensku, ako aj analyzovať dopady energetickej politiky EÚ na energetickú bezpečnosť Slovenska. Európska únia, ako aj Slovensko sa v tomto smere musia vysporiadať so skutočnosťou vysokého objemu spoločnej celkovej spotreby a znižujúceho sa objemu vlastných surovín. EÚ tomuto sa snaží čeliť hľadaním vnútorných alternatívnych zdrojov a alternatívnych trás, pričom je pevne stanovený rámec energetickej politiky do roku 22, a to zníženie emisií o 2%, zvýšenie efektívnosti o 2% a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov o 2%. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly získate: - všeobecný prehľad o energetickej politike Európskej únie a Slovenska, - informácie o vývoji energetickej spotreby v EÚ a na Slovensku, a to na úrovni primárnej spotreby a z hľadiska podielu energetických nosičov na konečnej spotrebe energie, - informácie o podiele jednotlivých sektorov na konečnej spotrebe energie v EÚ a na Slovensku 1.1 Energetická politika Európskej únie Energia a energetika patria k najdôležitejším strategickým politikám Európskej únie. Bezpečná, udržateľná a konkurencieschopná energia je kľúčovo dôležitá pre ekonomiku a občanov energiu spotrebovávame denne a berieme ju ako samozrejmosť. Žiaľ, väčšina energie, ktorú používame, je pomerne drahá, znečisťuje prostredie a musí sa dovážať, čo nás robí závislými a zraniteľnými Slovensko i Úniu ako celok. Európska komisia (EK) smeruje ekonomickú budúcnosť cez nízkoemisnú a úspornú energetiku, efektívnejšiu výrobu a šetrnejšiu spotrebu. Práve preto Európska rada na návrh Európskej komisie prijala ambiciózny energetický a klimatický cieľ do roku 22 znížiť objem emisií o 2 %, o také isté percento zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a napokon o 2 % zefektívniť spotrebu energie. Energia je zakomponovaná aj do ekonomického plánu Únie, a a teda do stratégie Európa 22 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (jedna z kľúčových iniciatív: Energeticky účinná Európa) [1]. Pri porovnávaní vývoja energetickej spotreby v krajinách EÚ za obdobie možno poznamenať niekoľko výrazných zmien. V roku 27 došlo k značnej redukcii primárnej energetickej spotreby, hoci pokles hrubého domáceho produktu bol mierny, na úrovni -1,6 %/rok. V roku 212 bola 5

6 spotreba primárnej energie na úrovni roku 199. Za obdobie rokov dokázalo 22 krajín v rámci EÚ dosiahnuť značný pokles v spotrebe primárnej energie, v prípade niektorých bol pokles až o 3 % (pozri Obr. 1). Obr. 1 Vývoj spotreby primárnej energie a hrubého domáceho produktu v krajinách EÚ za roky [2] V konečnej spotrebe energia v rámci EÚ došlo k zvýšeniu podielu elektrickej energie (z 17 % v roku 199 na 22 % v roku 212), plynu (z 21 % na 23%) a biomasy (zo 4 % na 8%). Na druhej strane poklesol podiel spotreby uhlia z 12 % v roku 199 na 4 % v roku 212 [2]. Obr. 2 Podiel energetických nosičov na konečnej spotrebe energie v EÚ [2] 6

7 Ak sa pozrieme na krajiny EÚ jednotlivo, potom spotreba ropy predstavuje najvyššiu položku vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Holandska, Maďarska a Slovenska (najvyššia spotreba je spotreba zemného plynu), Švédska a Nórska (tu je najviac spotrebúvaná elektrická energia), pozri Obr. 3. Obr. 3 Podiel energetických nosičov na konečnej spotrebe energie v jednotlivých krajinách EÚ [2] Obr. 4 Podiel jednotlivých krajín EÚ na konečnej spotrebe energie v roku 211 [2] 7

8 Z hľadiska konečnej spotreby energie je dôležitý aj podiel jednotlivých sektorov na týchto hodnotách. Pri porovnaní rokov 199 a 212 došlo k nárastu podielu v sektore dopravy (z 26% na 32%) a v sektore služieb (z 1% na 14%). Podiel priemyslu na konečnej spotrebe energie do roku 212 klesol cca. o 1 percentuálnych bodov na hodnotu 26%. V sektore domácností sa podiel na konečnej spotrebe energie výrazne nemení (Obr. 5). Obr. 5 Podiel jednotlivých sektorov na konečnej spotrebe energie v EÚ [2] Obr. 6 Podiel jednotlivých sektorov na konečnej spotrebe energie v jednotlivých krajinách EÚ [2] 8

9 Z hľadiska energetickej účinnosti, pri porovnávaní obdobia sa energetická účinnosť na úrovni EÚ zlepšila o 15 %, teda o 1,4%/rok. Najvyššie zlepšenie energetickej účinnosti bolo dosiahnuté v sektore domácnosti, až o 1,9 %/rok. Za hodnotené obdobie boli dosiahnuté energetické úspory vo výške 16 Mtoe (teda 15 % konečnej spotreby energie), pričom okolo 4 % úspor bolo dosiahnutých v sektore domácnosti, 32% v priemysle a 28% v doprave (Obr. 7). Obr. 7 Rozloženie konečnej spotreby energie v EÚ za roky 2-21 [3] 1.2 Priority energetickej politiky SR Energetická politika SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, ktoré sa týkajú zníženia emisií skleníkových plynov o 2%, zvýšenia energetickej efektívnosti o 2% a využitia OZE na 2% do roku 22. Strategickým cieľom Energetickej politiky SR je: Dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a trvalo udržateľný rozvoj [4]. Pre dosiahnutie strategického cieľa Energetickej politiky SR sú realizované opatrenia v týchto hlavných oblastiach, a to: - energetická bezpečnosť (diverzifikácia energetických zdrojov, jadrová bezpečnosť, podpora OZE a energetickej efektívnosti), - energetická efektívnosť, - konkurencieschopnosť, - trvalo udržateľný rozvoj. Energetická náročnosť na Slovensku (teda podiel hrubej domácej spotreby a hrubého domáceho produktu) má v posledných 1 rokoch klesajúci trend, kedy v rokoch klesla táto hodnota o 38 %. Rovnako v období rokov došlo k zníženiu o viac ako 21 %, čo predstavovalo 9

10 najviac v rámci krajín EÚ v danom obodbí. Celkovo za obdobie došlo k zníženiu energetickej náročnosti skoro o 45 %. Tento pozitívny vývoj na Slovensku je výsledkom úspešnej reštrukturalizácie priemyslu, zavedenia nízkoenergetických výrobných procesov v priemysle a účinných úsporných opatrení v sektore domácnosti. Obr. 8 Vývoj konečnej energetickej spotreby v SR v jednotlivých sektoroch [5] 1

11 2 Európska legislatíva v oblasti využívania energie a energetických služieb Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je predstaviť legislatívne úpravy, smernice a nariadenia prijaté na pôde Európskeho parlamentu a Rady v oblasti využívania energie a energetických služieb. Európska legislatíva aj v tejto oblasti prešla vývojom a vyžadovala neustále aktualizovanie predpisov a smerníc z dôvodu doterajších neúspechov pri dosahovaní plánovaných cieľov úspor energie, nakoľko posledné odhady Európskej komisie sú na polovičnej úrovni ako plánovaný cieľ. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly získate: - prehľad o vývoji Európskej legislatívy v oblasti využívania energie a energetických služieb, - informácie o ustanoveniach poslednej a platnej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 212/27/EÚ a záväzky plynúce pre Slovensko z tejto smernice V zmysle Kjótskeho dohovoru o znižovaní spotreby energie a redukcii emisií CO 2 a ostatných skleníkových plynov je jedným z dlhodobých cieľov a zámerov Európskej únie potreba zvýšenia energetickej účinnosti konečného využitia energie, riadeného dopytu po energii a podpory výroby obnoviteľnej energie. Pre jeho naplnenie bola 5. apríla 26 prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 26/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách. Účelom tejto smernice je podporiť nákladovo efektívne zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie v členských štátoch prostredníctvom: a) poskytovania potrebných indikatívnych cieľov ako aj mechanizmov, podnetov a inštitucionálnych, finančných a právnych rámcov potrebných na odstránenie existujúcich prekážok trhu a nedokonalostí, ktoré bránia účinnému konečnému využitiu energie; b) vytvorenia podmienok pre rozvoj a podporu trhu s energetickými službami a poskytovania iných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti koncovým užívateľom [6]. Zvýšenie energetickej účinnosti konečného využitia energie na jednej strane prispeje k zníženiu spotreby primárnej energie, k zníženiu emisií CO 2 a ostatných skleníkových plynov, a tým aj k zabráneniu nebezpečných klimatických zmien. Na druhej strane sa umožní využívanie možných nákladovo efektívnych úspor energie hospodársky efektívnym spôsobom. Predpoklad je, že opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budú viesť k úsporám energie a tak napomôžu znížiť závislosť spoločenstva na dovoze energie. Cieľom tejto smernice je preto nielen pokračovať v podpore energetických služieb na strane ponuky, ale aj vytvoriť silnejšie podnety na strane spotreby. Verejný 11

12 sektor v každom členskom štáte by mal preto ísť príkladom v súvislosti s investíciami, údržbou a inými výdavkami na zariadenia, ktoré využívajú energiu, energetické služby a iné opatrenia v oblasti zvýšenia energetickej účinnosti. Okrem príslušných opatrení uvedených v tabuľke (Tab. 1), môže verejný sektor napríklad iniciovať pilotné projekty energetickej účinnosti a podporovať energeticky účinné správanie zamestnancov. Tab. 1 Indikatívny zoznam príkladov prípustných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Spracované podľa [6] Sektor Domácnosti a tretí sektor Priemysel Doprava Medzisektorové opatrenia Horizontálne opatrenia Príklad opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti v oblasti Systémy vykurovania a chladenia, vetrania a prípravy teplej vody Tepelné izolácie konštrukcií a systémov techniky prostredia Osvetlenie Domáca výroba energie z obnoviteľných zdrojov, kombinovaná výroba elektriny a tepla Výrobné procesy Motory a pohony, ventilátory Vysoko účinná kombinovaná výroba Používaný druh dopravy (podpora energeticky účinných vozidiel) Zmena druhu dopravy Dni bez áut Štandardy a normy zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti výrobkov a služieb Systémy energetického štítkovania Meranie, inteligentné meracie systémy Školenia a vzdelávanie Predpisy, dane Cielené informačné kampane na podporu zvyšovania energetickej účinnosti Pre dosiahnutie všeobecného cieľa zvýšenie energetickej účinnosti využitia konečnej energie mali členské štáty v zmysle Smernice 26/32/ES prijať pre deviaty rok jej uplatňovania celkový národný indikatívny cieľ úspor energie vo výške 9 %, ktorý sa mal dosiahnuť prostredníctvom energetických služieb a ostatných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti. Členské štáty tak mali za úlohu vykonávať nákladovo efektívne, uskutočniteľné a primerané opatrenia ako svoj príspevok k dosiahnutiu tohto cieľa. Národné úspory energie v porovnaní s národným indikatívnym cieľom úspor energie boli merané od 1. januára 28. Ďalej si mali v zmysle smernice členské štáty stanoviť aj prechodný národný indikatívny cieľ úspor energie pre tretí rok uplatňovania smernice a vypracovať prehľad stratégie plnenia prechodných a celkových cieľov. Každým členským štátom mali byť vypracované programy a opatrenia na zvýšenie energetických účinností a poverený vybraný existujúci alebo nový orgán celkovou kontrolou a zodpovednosťou za dohľad nad plnením stanovených cieľov. V zmysle Smernice 26/32/ES mali členské štáty zabezpečiť aktivity pre podporu energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických služieb v nasledovných odvetviach, resp. oblastiach: 12

13 1. distribútori energie, prevádzkovatelia distribučných sústav a maloobchodné energetické spoločnosti (poskytovanie štatistických informácií o koncových odberateľoch povereným orgánom, podpora rozvoja trhu s energetickými službami a ostatnými opatreniami na zvýšenie energetickej účinnosti, podpora stimulov a spravodlivá hospodárska súťaž pri poskytovaní energetických služieb), 2. dostupnosť informácií o mechanizmoch energetickej účinnosti a finančných a právnych rámcoch medzi príslušnými aktérmi na trhu, 3. dostupnosť systémov kvalifikácie, akreditácie a osvedčovania poskytovateľov energetických služieb, 4. finančné nástroje pre úspory energie, fondy a mechanizmy financovania na podporu vykonávania národných programov na zvýšenie energetickej účinnosti, 5. dostupnosť energetických auditov s cieľom identifikovať možné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, 6. meranie a informatívne vyúčtovanie spotreby energie pre koncových odberateľov energií. Transpozícia prijatej smernice 26/32/ES do národnej legislatívy jednotlivých členských štátov bola stanovená najneskôr do 17. mája 28. V rámci Slovenska sú opatrenia tejto smernice prevzaté v Zákone č. 479/28 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti), ktorý bol prijatý 4. novembra 28. Predmet a ustanovenia tohto zákona sú obsahom ďalších kapitol. Kontrola plnenia národných indikatívnych cieľov úspor energie bola založená na predložení Komisii členskými štátmi spracovanými akčnými plánmi energetickej účinnosti (EEAP) v predpísaných časových termínoch. Následne bolo úlohou Komisie posúdiť, v akom rozsahu boli jednotlivými členskými štátmi dosiahnuté pokroky pri plnení národných indikatívnych cieľov úspor energie, a zverejniť záverečnú správu v časovom horizonte podľa tabuľky 2. Tab. 2 Časové horizonty predloženia a vyhodnotenia národných EEAP. Spracované podľa [6] Typ EEAP Predloženie členskými štátmi do: Vyhodnotenie komisiou do: Prvý EEAP 3. jún január 28 Druhý EEAP 3. jún január 212 Tretí EEAP 3. jún január 215 V záveroch Európskej rady z 8. a 9. marca 27 sa zdôraznila potreba zlepšiť energetickú efektívnosť v EÚ, aby sa do roku 22 dosiahol cieľ usporiť 2 % primárnej energetickej spotreby. Následne v oznámení Komisie z 1. novembra 21 o stratégii Energia 22 sa energetická efektívnosť uvádza ako hlavný prvok energetickej stratégie únie na rok 22 a vymedzuje sa v ňom potreba novej stratégie energetickej efektívnosti, ktorá umožní všetkým členským štátom oddeliť využívanie energie od hospodárskeho rastu. V ďalšom kroku, 8. Marca 211, prijala komisia Plán energetickej účinnosti na rok 211, v ktorom potvrdila nedostatočné pokroky únie na ceste k dosiahnutiu cieľa energetickej efektívnosti, a to aj napriek pokroku v rámci politík členských štátov uvedených v prvých národných akčných plánoch energetickej efektívnosti predložených na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 26/32/ES. Podobne aj úvodná analýza druhých akčných plánov potvrdila, že plnenie cieľa je 13

14 nedostatočné. Za účelom nápravy boli v Pláne energetickej účinnosti 211 vymedzené opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré: - zahŕňajú celý energetický reťazec od výroby, cez prenos a distribúciu energie ku konečným spotrebiteľom, - zdôrazňujú vedúcu úlohu verejného sektora, budov a spotrebičov v oblasti energetickej efektívnosti, a - zavádzajú potrebu umožniť koncovým odberateľom riadiť svoju spotrebu energie [7]. V tejto súvislosti bolo potrebné aktualizovať právny rámec EÚ pre energetickú efektívnosť smernicou sledujúcou celkový cieľ energetickej efektívnosti, ktorým je do roku 22 dosiahnuť 2 % úsporu z primárnej energetickej spotreby únie a uskutočňovať ďalšie zlepšenia energetickej efektívnosti po roku 22. Na tieto účely bola 25. októbra 212 prijatá Smernica Európskeho parlamentu a rady 212/27/EÚ o energetickej efektívnosti, ktorá stanovuje spoločný rámec opatrení práve na podporu energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť cieľ 2 % v oblasti energetickej efektívnosti do roku 22. Touto smernicou sa zrušila platnosť predchádzajúce smernice o energetickej efektívnosti 26/32/ES. V zmysle nariadení smernice musí každý členský štát stanoviť indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti, a to ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 22. Podľa prognóz Európskej únie z roku 27 sa primárna energetická spotreba v roku 22 očakáva v objeme 1842 Mtoe. Teda pri stanovenom znížení o 2 % predstavuje cielená úspora v primárnej energetickej spotrebe objem 368 Mtoe. Články novej smernice, podobne ako predchádzajúca smernica, obsahujú ustanovenia v oblasti efektívnosti pri používaní energie a zameriavajú sa na aktivity ako sú [7]: - obnova budov teda investície do obnovy vnútroštátneho fondu obytných aj komerčných budov, a to ako verejných, tak aj súkromných. Budovy verejného sektora zohrávajú významnú vzorovú úlohu pri dosahovaní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť stanovených národnou legislatívou členských štátov v zmysle smernice 21/31/EÚ. Od 1. januára 214 sa tak každoročne má obnoviť 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy. Do tejto skupiny sú uvažované budovy s podlahovou plochou nad 5 m 2 a ktoré každoročne k začiatku daného roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Hranica plochy 5 m 2 sa od 9. Júla 215 má v zmysle smernice 21/31/EÚ na hodnotu 25 m 2, - obstarávanie verejnými subjektmi členské štáty prostredníctvom svojej štátnej správy majú zabezpečiť obstarávanie iba výrobkov, služieb a budov s vysokou energetickou efektívnosťou, pokiaľ je to v súlade s nákladovou efektívnosťou, ekonomickou realizovateľnosťou, udržateľnosťou, technickou vhodnosťou a dostatočnou hospodárskou súťažou, - schémy energetickej efektívnosti zriadenie týchto schém je povinnosťou pre každý členský štát. Schémy zabezpečia, aby distribútori energie a/alebo maloobchodné energetické spoločnosti dosiahli kumulatívny cieľ úspor konečnej energie do 31. decembra 22. Tento 14

15 cieľ je minimálne na úrovni dosiahnutia každoročných nových úspor od 1. januára 214 do 31. decembra 22 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom všetkými distribútormi energie alebo všetkými maloobchodnými energetickými spoločnosťami. Východzie ročné množstvo predanej energie sa stanoví ako priemer za posledné tri roky pred rokom 213, teda za roky 21, 211 a 212, - energetické audity a systémy energetického manažérstva zabezpečenie dostupnosti vysokokvalitných a nezávislých energetických auditov pre všetkých koncových odberateľov energie. V súvislosti so zabezpečením energetických auditov sú členské štáty povinné spracovať programy podpory spracovania auditov malých a stredných podnikov, ako aj dohliadnuť na realizáciu odporúčaných opatrení. Ďalej spracujú programy na zvyšovanie informovanosti domácnosti o výhodách takýchto auditov a prostredníctvom národnej legislatívy zabezpečia, aby energetické audity boli spracované aj pre podniky, ktoré nepatria do skupiny malých a stredných podnikov, a to najneskôr do 5. decembra 215, - individuálne meranie spotreby energie koncových odberateľov, prístup k výsledkom merania a informácie o vyúčtovaní. Druhou veľkou oblasťou, ktorej smernica venuje pozornosť, je efektívnosť dodávky energie. V tomto smere sa články smernice venujú: - podpore efektívnosti vo vykurovaní a chladení a to konkrétne v zameraní na potenciál využitia vysokoúčinnej kombinovanej výroby a centralizovaného zásobovania teplom a chladom, - premene, prenosu a distribúcii energie. Dôležitou oblasťou v ceste k dosiahnutiu 2 % cieľa úspory spotreby konečnej energie do roku 22 je dostupnosť energetických služieb, hodnotiacich a certifikačných systémov v oblasti spotreby energie, ako aj informovanosť a odborná prípravy všetkých účastníkov trhu s energiami o dostupných mechanizmoch v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj o finančných a právnych rámcoch. Povinnosť prevzatia a implementácie ustanovení uvedených v Smernici 212/27/EÚ do národných legislatívnych predpisov bola stanovená v termíne do 5. júna 214. Samohodnotiace otázky 1. Čo bolo účelom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 26/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách? 2. Akým spôsobom bola realizovaná kontrola plnenia národných indikatívnych cieľov úspor energie? 3. Ktoré aktivity v rámci oblasti efektívnosti pri používaní energie sú uvádzané v článkoch Smernice Európskeho parlamentu a rady 212/27/EÚ o energetickej efektívnosti? 15

16 3 Národná legislatívna úprava energetických auditov budov Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je predstaviť legislatívne úpravy, zákony a vyhlášky platné v rámci legislatívnej úpravy pre oblasť využívania energie a energetických služieb. Slovensko ako súčasť Európskej únie musí v národnej legislatíve reflektovať novely a prijatia Európskych smerníc, ktoré pre členské štáty definujú obsahovú a časovú transpozíciu prijatých opatrení. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete schopní: - vysvetliť a definovať základné pojmy v oblasti využívania energie a energetických služieb, - interpretovať platné zákonné predpisy a povinnosti plynúce pre všetky zainteresované strany v zmysle týchto predpisov Legislatíva v oblasti energetických auditov budov na Slovensku vychádza z povinnosti transpozície ustanovení Európskych smerníc 26/32/ES z 5. Apríla 26 a 212/27/EÚ z 25. Októbra 212. Pre naplnenie stanovených cieľov Európskou úniou v oblasti energetickej efektívnosti boli na Slovensku prijaté nasledovné legislatívne úpravy: - Zákon č. 476/28 zo 4. novembra 28 o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) - Vyhláška MH SR č. 429/29 zo 17. septembra 29, ktorou sa ustanovuje postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie - Zákon č. 69/213 z 19. marca 213, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/28 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) V priebehu roka 214 bol v procese schvaľovania nový zákon o energetickej efektívnosti č. 321/214 Z.z. (tzv. veľká novela zákona 476/28), ktorý v celom obsahu reflektuje skutočnosť zrušenia platnosti smernice 26/32/ES a prijatia smernice 212/27/EÚ. 3.1 Zákon č. 476/28 o energetickej efektívnosti v zmysle neskorších predpisov Zákon č. 476/28 o efektívnosti pri používaní energie (ďalej len zákon o energetickej efektívnosti ) bol reakciou na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 26/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách. V roku 213 bol tento zákon novelizovaný prijatím Zákona č. 69/213 Z.z. 16

17 Nakoľko bola platnosť tejto smernice v roku 212 zrušená a nahradila ju Smernica Európskeho parlamentu a Rady 212/27/EÚ, v priebehu roka 214 prebehlo zapracovanie príslušných zmien v ustanoveniach týchto smerníc a v súčasnosti je v platnosti nový zákon a príslušné vykonávacie vyhlášky sú v procese schvaľovania. Predmetom Zákona č. 476/28 Z.z. sú: - požiadavky na efektívnosť pri používaní energie, a - povinnosti pri používaní energie. Pre správne pochopenie a implementáciu ustanovení tohto zákona v znení neskorších predpisov, sú v zákone definované základné pojmy [8,9], ktorých vybrané definície k problematike energetických auditov sú nasledovné: energia všetky formy komerčne dostupnej energie s výnimkou leteckých palív a ťažkých vykurovacích olejov pre námornú dopravu, využiteľné teplo teplo určené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple alebo po chlade, energetická náročnosť spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu, energetická účinnosť - pomer medzi súčtom energetických výstupov a súčtom energetických vstupov procesu, vykurovanie proces odovzdávania tepla do vykurovaného priestoru zodpovedajúcim technickým zariadením na účely vytvárania tepelnej pohody alebo požadovaných štandardov vnútorného prostredia, celková ročná spotreba energie súčet všetkých foriem energie na všetkých odberných miestach evidovaných pod spoločným identifikačným číslom podľa jednotnej štatistickej klasifikácie, spotrebiteľ energie koncový odberateľ energie, ktorý energiu nakupuje pre vlastnú spotrebu, obchodná energetická spoločnosť právnická alebo fyzická osoba, ktorá nakupuje energiu na účely ďalšieho predaja bez jej premeny na inú formu energie alebo po jej premene na inú formu energie. Ministerstvo hospodárstva SR ako výkonný orgán zákona o energetickej efektívnosti musí v znení zákona: - spracovať koncepciu energetickej efektívnosti na obdobie 1 rokov, - vyhodnotiť plnenie cieľov stanovených v danej koncepcii každých 5 rokov, - spracovať akčný plán pre plnenie cieľov koncepcie každé 3 roky, - vyhodnotiť plnenie akčného plánu efektívnosti pri používaní energie. Z hľadiska zamerania obsahu učebných textov k modulu Energetický audit budov sú podstatné ustanovenia zákona týkajúce sa povinností viažucich sa k spotrebám energií v budovách. V zmysle zákona a jeho malej novely je vlastník veľkej budovy (nevýrobné budovy s celkovou úžitkovou plochou nad 1 m 2 [9]) povinný: 17

18 - v systéme ústredného teplovodného vykurovania a systéme prípravy teplej vody zabezpečiť hydraulické vyregulovanie sústavy - vybaviť systém teplovodného vykurovania automatickou reguláciou systému v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovanom priestore, - vybaviť distribučné rozvody vykurovania a teplej vody tepelnou izoláciou príslušnej hrúbky. Pre priemysel a pôdohospodárstvo zákon zavádza povinnosť vyhodnotiť energetickú náročnosť výroby energetickým auditom. Zákon č. 476/28 Z.z. stanovil časové horizonty pre spracovanie prvého hodnotenia energetickej náročnosti, teda spracovanie energetického auditu v priemysle a pôdohospodárstve, podľa Tab. 3, resp. najneskôr do piatich rokov od uvedenia zariadenia do trvalej prevádzky. Aktualizácia energetického auditu je povinná raz za 5 rokov. Energetický audit môže vykonať len energetický audítor, ktorý pri splnení stanovených podmienok je zapísaný v zozname energetických audítorov vedeného Ministerstvom hospodárstva SR. Spotrebiteľ energie Priemysel Tab. 3 Termíny pre spracovanie prvého hodnotenia energetickej náročnosti [8] Celková ročná spotreba energie (priemer za 3 roky) [MWh] Termín hodnotenia december 211 nad december 213 Pôdohospodárstvo december 211 nad december 213 Presné požiadavky na spôsob spracovania energetických auditov sú uvedené vo vykonávacej vyhláške MH SR č.429/29 Z.z.. Zákon vo svojom znení definuje aj energetickú službu, a to ako službu na dosiahnutie efektívnosti pri používaní energie a dosiahnutie hmotného prospechu, resp. výhody. Medzi energetické služby možno zaradiť práve spracovanie energetických analýz a auditov, návrhy projektov zameraných na energetickú efektívnosť, energeticky efektívna prevádzka a údržba zariadení, monitorovanie energetickej spotreby odberateľa, dodávka energetických zariadení. S cieľom analyzovať výrobu a spotrebu energie na Slovensku bol v zmysle zákon zavedený Monitorovací systém efektívnosti pri používaní energie, ktorý je v správe Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry [1]. Účelom monitorovacieho systému je predovšetkým: - umožniť výpočet úspor energie, ktoré sú stanovené v akčných plánoch energetickej efektívnosti, - dokumentovať úspory energie za účelom preukázania plnenia úspor energie v Slovenskej republike podľa smernice 26/32/ES a 212/27/EÚ o energetickej účinnosti konečného využitia energie a o energetických službách a porovnania s ostatnými členskými štátmi EÚ, - analyzovať súvislosti v oblasti energetickej efektívnosti za účelom optimalizácie opatrení úspor energie [1]. 18

19 V zmysle zákona sú sledovať a zasielať každoročne do 31. marca údaje o celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok povinné: - orgány štátnej správy a organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti - obce a vyššie územné celky (účinnosť tejto povinnosti bola podľa zákona odložená na 1. január 213). Rovnako je povinnosťou energetického audítora každoročne najneskôr do 31. marca zaslať súbor údajov z ním vykonaných energetických auditov za predchádzajúci kalendárny rok. 3.2 Predmet a obsah vykonávacej Vyhlášky č. 429/29 Predmetom vykonávacej vyhlášky je úprava pracovného postupu pre vykonávanie energetických auditov, stanovenie obsahu písomnej správy z energetických auditov a súboru údajov, ktoré majú byť zasielané do systému monitorovania efektívnosti pri používaní energie. Všeobecne stanovený postup pri výkone energetického auditu obsahuje v zmysle vyhlášky nasledovné základné kroky: 1. identifikácia predmetu energetického auditu, 2. zistenie a vyhotovenie súčasného stavu predmetu energetického auditu, 3. návrh opatrení na zníženie spotreby energie, 4. vypracovanie ekonomického a environmentálneho hodnotenia súboru opatrení, 5. odporučenie optimálneho variantu súboru opatrení, 6. vypracovanie písomnej správy, 7. spracovanie súboru údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie. Pod krokom 1) Identifikácia predmetu energetického auditu rozumieme hlavne definovanie technických zariadení budov určených na používanie energie, definovanie miesta alebo adresy ich umiestnenia a majetkovoprávneho vzťahu objednávateľa energetického audit k jeho predmetu. Na vyhodnotenie súčasného stavu predmetu energetického auditu sa zostaví základná ročná na základe údajov zo zistenia súčasného stavu predmetu energetického auditu. Vzor základnej ročnej energetickej bilancie je na Obr. 9 nižšie. V závislosti od konkrétnej situácie je možné ukazovatele energetickej bilancie doplniť alebo niektoré položky rozčleniť. V rámci bodu 3) Návrh opatrení na zníženie spotreby energie má byť každé navrhované opatrenie charakterizované, ďalej vyčíslená úspora energie v príslušných technických jednotkách, úspora nákladov na energiu a následne stanovená výška investičných a prevádzkových nákladov, ako aj návratnosť investovaných finančných prostriedkov. Vyhláška predpisuje z navrhovaných energetických opatrení zostaviť minimálne dva varianty súboru opatrení, pre ktoré musí byť spracovaná: - energetická bilancia po realizácii opatrení a porovnanie so súčasným stavom, 19

20 - ekonomické hodnotenie na základe odhadovaných investícií, úspor nákladov na energiu a porovnania prevádzkových nákladov, a - environmentálne hodnotenie s uvedením znečisťujúcich látok a množstvo emisií skleníkových plynov za predchádzajúci kalendárny rok a predpokladaný stav po realizácii opatrení Optimálny variant súboru opatrení sa odporučí na základe výsledkov ekonomického a environmentálneho hodnotenia. Obr. 9 Vzor tabuľky pre spracovanie štruktúry údajov o energetických vstupoch a výstupoch [11] 3.3 Novelizácia zákona o energetickej efektívnosti v roku 214 Zákon č. 321/214 Z.z. o energetickej efektívnosti čiastočne transponuje európsku smernicu, ako aj reaguje na problémy ktoré vyplynuli z praxe. Ide o úplne nový zákon upravujúci problematiku doteraz zákonom neupravenú, respektíve upravenú nedostatočne. Jednou z najdôležitejších zmien je zmena systému povinného energetického auditu. Vykonanie energetického auditu je podľa nového zákona povinný zabezpečiť len veľký podnik. Nový zákon teda povinnosť zabezpečiť vykonanie energetického auditu u mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov, ak presiahli limity energetickej spotreby, ruší. Veľký podnikateľ je po novom povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu každé štyri roky. Výstupom z energetického auditu je písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list. 2

21 Podľa ustanovení zákona je vlastník budovy povinný účtovať každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak celková podlahová plocha budovy, v ktorej sa priestor prenajíma, je väčšia ako 1 m 2 a spotreba energie nájomcu je meraná oddelene samostatným určeným meradlom. Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1 m 2 je po novom povinný sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenia zákona ďalej definujú, že poskytovateľom údajov do monitorovacieho systému je okrem už uvedeného vlastníka budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1 m 2 aj: - ústredný orgán štátnej správy a organizácia v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, okrem subjektov uvedených v 26, - obec, vyšší územný celok a organizácia v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, - dodávateľ energie, - prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete a distribútor energie a - spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca. Uvedené subjekty majú povinnosť sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa požiadaviek smernice bolo potrebné vytvoriť podporný mechanizmus pre rozvoj trhu s energetickými službami, podporiť rozvoj energetických služieb, vytvoriť zoznam poskytovateľov energetickej služby a ustanoviť základné kvalifikačné predpoklady poskytovateľov energetickej služby. Ustanovenia zákona rozdeľujú energetickú službu na základe dopadov na prijímateľa na podpornú energetickú službu a na energetickú službu s garantovanou úsporou energie. Samohodnotiace otázky 1. Čo je predmetom zákona 476/28 Z.z. o energetickej efektívnosti? 2. Ako je pre účely zákona o energetickej efektívnosti definovaný pojem energia a energetická náročnosť? 3. Čo je predmetom a obsahom vykonávacej vyhlášky č. 429/29 Z.z.? 4. Aké sú základné zmeny prijaté v novom zákone č. 321/214 Z.z. o energetickej efektívnosti? 21

22 4 Energetický audit Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je získať základné informácie o činnostiach spojených s výkonom energetického auditu. Študentom sú podané informácie o cieľoch energetického auditu, krokoch a povinnostiach, ktoré musia byť dodržané pri vykonávaní energetického auditu. Na základe presnej osnovy obsahu energetického audit a k nemu potrebnej písomnej správy sú zrejmé všetky vstupné informácie potrebné pre spracovanie energetického auditu, ako aj všetky požadované hodnoty, ktoré musia byť v rámci spracovania energetického auditu stanovené a posúdené. Rovnako sú oboznámení o požiadavkách kladených na osoby vykonávané energetický audit a možnosti stať sa energetickým audítorom. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete vedieť: - čo je cieľom energetického auditu, kedy je povinné energetický audit vypracovať a kto je oprávnený ho vypracovať - obsah energetického auditu (jeho základné kroky) - spracovať správu z energetického auditu z hľadiska jej obsahu - požiadavky, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená vykonávať energetické audity V zmysle zákona č. 476/28 Z.z. je energetický audit definovaný ako systematický postup na získanie dostatočných informácií o súčasnom stave technických zariadení a budov určených na používanie energie, na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie. Povinnosť vykonania energetického auditu bola zákonom č. 476/28 Z.z. definovaná pre spotrebiteľov energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie nad 5 55 MWh/rok a pre spotrebiteľov energie v pôdohospodárstve s celkovou spotrebou energie nad 2 5 MWh/rok. V znení pripravovaného zákona je povinnosť vykonať energetický audit raz za štyri roky kladená veľkým podnikateľom. Veľký podnikateľ je definovaný ako podnikateľ, ktorý nespĺňa podmienky pre zaradenie medzi malých a stredných podnikateľov, a teda: - počet pracovníkov viac ako 25, - ročný obrat viac ako 5 mil. Eur alebo ročná bilančná suma viac ako 43 mil. Eur. Okrem zákonnej povinnosti si energetický audit môže objednať podnikateľ ako spotrebiteľ energie aj dobrovoľne s cieľom vyhodnotiť, či hospodárenie s energiami je efektívne a identifikovať prípadné nedostatky. V procese energetického auditu sa hĺbkovo analyzuje predmet energetického auditu 22

23 z hľadiska jednotlivých miest spotreby energie, štruktúry energetických vstupov a výstupov na základe relevantných údajov za tri predchádzajúce kalendárne roky pred výkonom auditu. Výsledkom energetického auditu sú odporúčania a návrhy na zlepšenie energetickej efektívnosti podniku formou odstránenia zistených nedostatkov, resp. využívaním nových energetických technológií. Odporúčania sú súčasne hodnotené z hľadiska ich investičnej náročnosti, možných energetických a finančných úspor a doby návratnosti. 4.1 Typy energetických auditov Rozsah spracovania energetického auditu závisí od faktu, či je spracovávaný ako povinný vyplývajúci z ustanovení zákona, alebo ako dobrovoľný. V prípade dobrovoľne vykonávané energetického auditu je rovnako dôležitý účel, na ktorý majú výsledky auditu slúžiť. Audity možno rozlíšiť podľa rozsahu a doby realizácie [12]: 1. Rýchly audit - jeho cieľom je vo veľmi krátkom čase zmapovať zariadenia energetického systému (výroba, rozvod, využitie energie) a približne do 3 dní až týždňa stanoviť možnosti energetických úspor. Tento spôsob je vhodný najmä pri riešení jedného konkrétneho energetického problému. 2. Dlhodobý audit - predstavuje podrobnú analýzu a vyhodnotenie možnosti úspor na základe komplexného poznania stavu používania energie. V rámci návrhu racionalizačných opatrení sú vyhodnotené aj dlhodobé opatrenia. Výsledkom auditu uvedeným vo výstupnej správe je projekt racionalizácie s komplexným riešením energetickej efektívnosti nákladovo efektívnymi opatreniami. 4.2 Kroky spracovania energetického auditu Predpísaný postup pri výkone energetického auditu je obsahom vykonávacej vyhlášky č. 429/29 a obsahuje nasledujúce kroky [11]: 1. identifikácia predmetu energetického auditu, 2. zistenie a vyhodnotenie súčasného stavu predmetu energetického auditu, 3. návrh opatrení na zníženie spotreby energie, 4. vypracovanie ekonomického a environmentálneho hodnotenia súboru opatrení, 5. odporučenie optimálneho variantu súboru opatrení, 6. vypracovanie písomnej správy, 7. spracovanie súboru údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie. Samotný energetický audit musí začať osobným stretnutím a konzultáciami so zástupcom objednávateľa, ktorý je zodpovedný za hospodárenie firmy s energiami. V rámci stretnutia je potrebné sa oboznámiť s technologickou schémou zásobovania energiami, technickou prehliadkou hlavných miest spotreby energie a zistením energetických tokov v prevádzke spoločnosti. Dôležitá je fotodokumentácia, prípadné energetické dotazníky s požiadavkou pre uvedenie informácií 23

24 o množstvách spotrebovanej energie a nákladov za energie v priebehu posledných troch rokov predchádzajúcich roku konania energetického auditu. Po úvodnom oboznámení s predmetom energetického auditu má nasledovať podrobnejšia identifikácia technických zariadení a budov určených na používanie energie, zhodnotenie prevádzky systémov, funkčnosti meracích a regulačných zariadení. Je tu snaha získať prevádzkové hodnoty a parametre z existujúcich systémov merania a regulácie, prípadne realizovať vlastné merania parametrov teplonosnej látky v systéme, parametrov vnútorného prostredia atď. Zo získaných informácií sa spracuje energetická bilancia spoločnosti/podniku s určením energetických tokov a prerozdelením spotrebovanej energie medzi jednotlivé miesta spotreby. Výsledky energetickej bilancie sú východiskom pre identifikáciu energeticky silných a slabých miest a podkladom pre návrh možných opatrení s cieľom dosiahnuť určité energetické úspory. V tejto časti procesu spracovania energetického auditu sa využívajú matematické a fyzikálne metódy. Posledným krokom spracovania energetického auditu je návrh opatrení na zlepšenie hospodárenia podniku s energiami. Každé z navrhovaných opatrení má byť vyhodnotené z hľadiska výšky investičných a prevádzkových nákladov, dosiahnutých energetických a finančných úspor, a doby návratnosti investícií do realizácie navrhovaného opatrenia. Na základe vyššie uvedeného popisu možno postup spracovania energetického auditu rozdeliť do 4 časovo nasledujúcich krokov, pozri schému nižšie (Obr. 1). Realizácia navrhovaných opatrení Obr. 1 Vzor tabuľky pre spracovanie štruktúry údajov o energetických vstupoch a výstupoch [11] Vo svojej podstate, energetický audit posudzuje súčasný stav predmetu energetického auditu z hľadiska hospodárenia s energiami a navrhuje opatrenia pre zlepšenie. Všetky informácie sú zhrnuté do písomnej správy z energetického auditu. 24

25 Obsah písomnej správy z energetického auditu v zmysle Vyhlášky č. 429/29: a) identifikačné údaje o objednávateľovi energetického auditu, a to: - názov alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a údaje o štatutárnych zástupcoch, ak je objednávateľom právnická osoba, - meno a priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt, obchodné meno, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, ak je objednávateľom fyzická osoba podnikateľ, b) identifikačné údaje o prevádzkovateľovi predmetu energetického auditu, ak je prevádzkovateľom predmetu energetického auditu iný subjekt ako objednávateľ energetického auditu, c) identifikačné údaje o energetickom audítorovi, najmä meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt a adresu zamestnávateľa, ak je energetický audítor zamestnancom, d) identifikáciu predmetu energetického auditu v rozsahu identifikácie technických zariadení a budov určených na používanie energie, identifikácie adresy umiestnenia a majetkovoprávnych vzťahov objednávateľa k predmetu EA, e) popis a vyhodnotenie súčasného stavu predmetu EA, f) návrh opatrení, g) ekonomické a environmentálne hodnotenie súboru opatrení, h) optimálny variant súboru opatrení, vrátane uvedenia podmienok, pre ktoré sú hodnoty úspor energie a úspor nákladov stanovené, a odôvodnenia výberu optimálneho variantu z hľadiska technických, ekonomických a ďalších zmluvne dohodnutých hodnotiacich kritérií, i) záznam o odovzdaní a prevzatí písomnej správy z energetického auditu, v ktorom sa uvedie dátum odovzdania a prevzatia správy, mená, priezviská a podpisy odovzdávajúceho a preberajúceho, j) kópiu dokladu o zapísaní do zoznamu energetických audítorov alebo kópiu iného dokladu, ktorý oprávňuje osobu na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. k) aktuálne, namerané alebo sledovateľné prevádzkové hodnoty o spotrebe energie, prípadne profily zaťaženia pri spotrebe elektriny, l) podrobné preskúmanie profilu spotreby energie budovy alebo skupiny budov, priemyselných činností, priemyselných zariadení a vnútropodnikovej dopravy, m) ekonomické a technické hodnotenie založené na životnom cykle výrobkov a služieb, n) zohľadnenie dlhodobých úspor, zostatkovej hodnoty dlhodobých investícii a diskontných sadzieb, o) ekonomicko-technické hodnotenie možnosti napojenia na existujúcu alebo plánovanú sieť centralizovaného zásobovania teplom a chladom, p) posúdenie celkového hospodárenia s energiou a nakladania s energiou, 25

26 q) návrh opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti podniku a jeho jednotlivých činností, r) podrobné a overené výpočty pre navrhované opatrenia, s) jednoznačné informácie o potenciálnych úsporách energie, t) vyhodnotenie opatrení navrhnutých v predchádzajúcom energetickom audite, v) vyhodnotenie realizovaných opatrení navrhnutých v predchádzajúcom energetickom audite. Pri vyhodnotení súčasného stavu predmetu energetického auditu sa konkrétne pre budovy vypočíta energetická potreba podľa technických predpisov, napr. STN EN , STN EN ISO 1379 a vypočítaná hodnota sa upraví na základe skutočnej spotreby. Pri prvom hodnotení energetickej náročnosti sa použijú priemerné ročné hodnoty za 3 predchádzajúce kalendárne roky pred výkonom auditu, v opačnom prípade sa uvažuje s hodnotami za posledných 5 rokov. Spotreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody sa posúdi z hľadiska dodržiavania podmienok tepelnej pohody vo vykurovaných priestoroch, ročnej spotreby tepla na jednotku objemu vykurovaného priestoru alebo vykurovanej plochy a spotrebu teplej vody na osobu. Pomocou analýzy výrobných technológií sa posúdi spotreba energie na technologické a výrobné procesy, v rámci ktorej sa identifikujú celková a špecifická spotreba spotrebičov s významným podielom na celkovej energetickej spotrebe Pri spotrebe energie na ostatné procesy, ako je napr. vetranie, chladenie a osvetlenie sa hodnotí najmä výška príkonu, časové využitie a špecifická spotreba energie. Výsledkom vyhodnotenia súčasného stavu predmetu auditu je posúdenie energetickej náročnosti výroby, stanovenie potenciálu dosiahnuteľných úspor energie a možných úspor nákladov na energiu. 4.3 Realizácia energetického auditu Energetický audit môže vykonať energetický audítor zapísaný v zozname energetických audítorov, ktorý je zverejnený na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva ( prípadne odborne spôsobilá osoba z iného členského štátu EÚ, ak je oprávnená na výkon tejto činnosti podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ. Podmienkami na zápis do zoznamu energetických audítorov (uvedené vo vykonávacej vyhláške) sú [11]: a) podanie žiadosti o zápis do zoznamu energetických audítorov ministerstvu, b) ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, ekonomického zamerania alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu, c) odborná prax v oblasti energetického poradenstva alebo technicko-ekonomických analýz pri používaní energie po dobu 4 roky v prípade VV 1. stupňa, resp. po dobu 3 roky v prípade VV 2. stupňa, d) úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti energetického audítora, 26

27 e) bezúhonnosť (osoba bez právoplatného odsúdenia za trestný čin proti majetku). Samohodnotiace otázky 1. Čo je energetický audit? 2. Pre koho je vypracovanie energetického auditu povinné? 3. Aké typy energetických auditov poznáte a čo je ich cieľom? 4. Aké sú základné kroky pre spracovanie energetického auditu? 27

28 5 Miesta spotreby tepelnej energie Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je hodnotenie energetických potrieb miest spotreby tepelnej energie v členení na potrebu tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody a tepelné straty z výroby a distribúcie tepla. Kapitola sa zameriava hlavne na hodnotenie energetických požiadaviek budovy ako samotnej a energetických požiadaviek jednotlivých podsystémov systému vykurovania a prípravy teplej vody. V priemyselných podnikoch môže byť tepelná energia spotrebovaná aj pre technologické účely. Táto časť je v rámci kapitoly spomenutá len okrajovo, a to v rámci výroby a distribúcie tepla. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete vedieť stanoviť: - energetické požiadavky výroby tepla a tepelné straty distribučných rozvodov - potrebu tepla na vykurovanie budov sezónnou metódou pri zohľadnení tepelných strát a tepelných ziskov budovy - energetické požiadavky systému prípravy teplej vody 5.1 Výroba a distribúcia tepla Zdroje tepla sú technologické a strojné zariadenia určené pre výrobu tepla a zásobujúce vykurovaciu sústavu teplonosnou látkou. Z hľadiska umiestnenia zdroja tepla vo vzťahu k vykurovanému priestoru rozoznávame tri typy vykurovania: - miestne vykurovanie - ústredné vykurovanie inak nazývané aj centrálne vykurovanie so zdrojom tepla umiestneným v samostatnej miestnosti (kotolňa). Zdroje tepla spaľujúce palivá (plyn, propánbután, elektrická energia, drevo) ohrievajú teplonosné médium (vykurovacia voda), ktorá sa následne distribuuje prostredníctvom potrubnej siete k jednotlivým vykurovacím telesám, resp. vykurovacím plochám (podlahové vykurovanie). Obeh teplonosného média môže byť gravitačný (prirodzený) alebo nútený, pri ktorom je cirkulácia vykurovacej vody zabezpečená vradenými obehovými čerpadlami do potrubnej siete. - centralizované zásobovanie teplom pri tomto druhu zásobovania teplom, ktoré je často krát označované aj ako diaľkové vykurovanie, sa zdroje tepla nachádzajú v dostatočnej vzdialenosti od zásobovaného územia. Zdroje tepla dodávajú teplo prostredníctvom primárnej tepelnej siete do odovzdávacích staníc tepla (OST), na ktoré sa napájajú jednotlivé objekty prostredníctvom sekundárnych tepelných sietí. Niektoré systémy diaľkového vykurovania 28

29 používajú paru ako médium pre distribúciu tepla namiesto vody. To je realizované s cieľom dosiahnuť vyššie teploty dodávanej vykurovacej vody, ktoré sú často nevyhnutné pre priemyselné procesy. Nevýhodou pary ako teplonosného média je však, že dochádza k vyšším tepelný stratám z distribučných rozvodov, ako je to v prípade vody ako teplonosného média. Rozdelenie kotlov ústredného vykurovania podľa druhu spaľovaného paliva Kotly na tuhé palivá sa navrhujú v menšom rozsahu spravidla v lokalitách, kde sú nedostupné iné druhy palív. Ich súčasné využitie má však klesajúcu tendenciu vzhľadom na ich negatívny dopad na životné prostredie, menej komfortnú prevádzku kotolní a obmedzené zásoby paliva. Môže sa jednať o kotly na koks, čierne a hnedé uhlie resp. kusové drevo. Tieto kotle môžu byť obsluhované ručne alebo automaticky, pričom ak chceme zvýšiť komfort prevádzky kotla, zlepšiť a zjednodušiť obsluhu kotla, je vhodné zvoliť práve kotle na tuhé palivá s automatickou obsluhou. Kotly na plynné palivá ako plynové spotrebiče ich je možné rozdeliť do skupín: - Skupina B otvorené spotrebiče jedná sa o spotrebiče s prívodom spaľovacieho vzduchu priamo z miestnosti v ktorej sú inštalované a s odvodom spalín do vonkajšieho prostredia. - Skupina C uzavreté spotrebiče jedná sa o spotrebiče s prívodom spaľovacieho vzduchu z vonkajšieho prostredia a s odvodom spalín tiež do vonkajšieho prostredia. Vo všeobecnosti sa môže jednať o liatinové alebo oceľové telesá s účinnou tepelnou izoláciou, ktoré sú vybavené horákovou súpravou vrátane bezpečnostných a regulačných zariadení. Plynové horáky môžu byť v prevedení ako: - horáky atmosférické - určené pre malé a stredné zdroje tepla, ktoré sú založené na prívode spaľovacieho vzduchu ejekčným prisávaním. Plynné palivo vystupuje z dýzy a súčasne strháva okolitý (spaľovací) vzduch. - horáky pretlakové ktoré nasávajú spaľovací vzduch pomocou ventilátora, zmiešavajú s plynným palivom, čím sa zvyšuje účinnosť spaľovania paliva. Označujú sa aj ako monoblokové, keďže ventilátor je súčasťou horákovej súpravy. Podľa teploty spalín poznáme nasledovné kategórie plynových kotlov: - klasické (konvekčné) kotly sú plynové kotly ako jedny z prvých. Dosahujú teplotu spalín viac ako 18 C s teplotou vody na vratnom potrubí viac ako 65 C. Ich účinnosť sa pohybuje do 9 %. - nízkoteplotné kotly sú nástupcami klasických kotlov určené pre nízkoteplotné vykurovacie sústavy. Dosahujú teplotu spalín pod 11 C, čím sa vytvára na teplovýmenných plochách kondenzát z dôvodu nízkej teploty vratnej vykurovacej vody pod 6 C. - kondenzačné kotly predstavujú špičku vo vykurovacej technike. Sú orientované na čo najnižšiu spotrebu paliva, minimálnu produkciu škodlivých emisií a dosiahnutie maximálneho výkonu (stupeň využitia). Pri ich prevádzke sa využíva energia z paliva (okrem citeľného tepla 29

30 aj latentné teplo viazané v spalinách), ktoré je ochladzované v kondenzačnom výmenníku vratnou vykurovacou vodou s teplotou (2 5 C) nižšou ako je teplota rosného bodu spalín. Dosahuje sa tzv. stupeň využitia viac ako 1 %. Podobne ako v prípade kotolní na tuhé palivá je potrebné aj kotolniam na plynné palivá venovať pozornosť z hľadiska ich dispozičného riešenia závisiaceho od výkonu a druhu plynových kotlov. V prípade kotolne s výkonom nad 25 kw je potrebné navrhnúť minimálne dva kotly vzhľadom na zálohu výkonu. Z hľadiska pripojenia na komínové teleso je možné na jeden spoločný komín pripojiť najviac tri kotly s atmosférickými horákmi s celkovým tepelným výkonom kotlov max. 3 kw. Kotly na elektrickú energiu sa vo všeobecnosti rozdeľujú na: - priamovýhrevné kotly nachádzajú uplatnenie ako náhradné zdroje v prípade porúch alebo odstávky základných zdrojov tepla, alebo ako špičkové zdroje v bivalentných a multivalentných systémoch (tepelné čerpadlo, slnečné kolektory). - kotly s akumulačnými nádržami pri ktorých sa teplonosné médium distribuuje priamo do vykurovacej sústavy alebo do akumulačných nádrží. Primárnou podmienkou efektívneho využitia kotlov na elektrickú energiu je odber energie počas nočných hodín, t. j. v čase nízkej tarify elektrickej energie. Výhodou týchto kotlov je vysoký komfort užívania, vysoká účinnosť výroby tepla 98 %, minimálna obsluha zariadenia zo strany užívateľa a nie je potrebné riešiť odvod spalín do komínového telesa. Kotly na spaľovanie vykurovacích olejov v súčasnosti najviac používanými sú kotly na extra ľahký vykurovací olej, ktoré podobne ako kondenzačné plynové kotly dokážu využívať kondenzačné teplo zo spalín pri nízkoteplotnom vykurovaní. Rozdelenie zdrojov tepla podľa ich výkonu Malé zdroje tepla zásobujú teplom vykurovaciu sústavu jednej bytovej jednotky, rodinného domu alebo jedného podlažia. Do kategórie malých zdrojov tepla sa zaraďujú kotolne so súčtovým výkonom: - od 5 do 5 kw označujúce ako domové nízkotlaké kotolne, pričom tepelný výkon jedného kotla je max. 5 kw alebo 7 kw v prípade kombinovaných kotlov s prípravou teplej vody. Stredné zdroje tepla sú definované ako nízkotlaké domové zdroje tepla, zásobujúce tepelnou energiou jednu alebo dve budovy. Domové kotolne spaľujúce plynné palivá sa zatrieďujú do nasledujúcich kategórií: - kotolne III. kategórie súčet tepelných výkonov všetkých kotlov kotolne je max. 5 kw, pričom tepelný výkon aspoň jedného kotla je min. 5 kw, - kotolne II. kategórie súčet tepelných výkonov všetkých kotlov kotolne je od 5 do 35 kw, - kotolne I. kategórie súčet tepelných výkonov všetkých kotlov kotolne je viac ako 35 kw. Veľké zdroje tepla sú určené pre decentralizované a centralizované zásobovanie teplom a podľa tepelného výkonu a produkovanej energie sa rozdeľujú na: 3

31 - okrskové kotolne s tepelným výkonom od 2 do 2 MW, - výhrevne kde sa vyrába iba tepelná energia s tepelným výkonom od 2 do 35 MW, - teplárne kde sa vyrába spoločne tepelná energia a elektrická energia s tepelným výkonom od 2 do 6 MW. Energetickú efektívnosť a hospodárnosť výroby tepla hodnotíme na základe energetickej účinnosti zariadenia. Energetickou účinnosťou premeny energie pre prevádzkovanie zariadenia na výrobu tepla v zmysle [13 ]rozumieme množstvo využiteľného tepla vyrobeného za kalendárny rok, merané na výstupe zariadenia na výrobu tepla delené súčinom výhrevnosti a množstva paliva, použitého na výrobu tepla. Využiteľné teplo je teplo učené na vykurovanie, prípravu teplej vody a technologické účely okrem tepla potrebného na výrobu tepla alebo výrobu elektriny v zariadení, pre ktoré sa účinnosť premeny energie stanovuje. Energetická účinnosť premeny energie pre zariadenia na výrobu tepla (podľa typu zariadenia, použitého paliva atď) je uvedená v nasledujúcich tabuľkách. Zariadenie na výrobu tepla Kotol na plynné palivo štandardný s atmosférickým horákom Kotol na plynné palivo štandardný s pretlakovým horákom Kotol na plynné palivo nízkoteplotný s atmosférickým horákom Kotol na plynné palivo nízkoteplotný s pretlakovým horákom Tab. 4 Účinnosť výroby tepla [13] časť 1 Palivo Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá Bioplyn Tepelný výkon [MW] Do 29 Rok uvedenia do prevádzky Účinnosť [%] After 213 Prevádzková Prevádzková Garantovaná - - Rekonš. Nové Rekonš. Nové <, ,1, >, <, ,1, ,5 3, , 6, , 2, > 2, <, ,1, ,5 3, > 3, Priemyselné plyny >, Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá <, ,1, >, <, ,1, ,5 3, , 6, , 2, > 2,

32 Tab. 5 Účinnosť výroby tepla [13] časť 2 Rok uvedenia do prevádzky Zariadenie na výrobu tepla Kotol na plynné palivo kondenzačný s atmosférickým horákom Kotol na plynné palivo kondenzačný s pretlakový horákom Kotol na kvapalné palivo s atmosférickým horákom Kotol na kvapalné palivo s pretlakovým horákom Kotol na pevné palivo s pevným roštom Palivo Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá Zemný plyn, biometán a skvapalnené uhľovodíkové palivá Ľahký vykurovací olej Ľahký vykurovací olej Ťažký vykurovací olej Priemyselné kvapaliny Kvapalné palivo z katalyticky spracovaného odpadu Čierne uhlie Koks Brikety Hnedé uhlie Biomasa Tepelný výkon [MW] Do Účinnosť [%] Od 213 Prevádzková Prevádzková Garantovaná - - Rekonš. Nové Rekonš. Nové <, ,1, >, <, ,1, >, <, ,1, >, <, ,1, ,5 3, , 6, , 2, > 2, < 3, , 6, , 2, > 2, < 2, > 2, <, >, <, ,1, >, <, ,1, >, <, ,1, >, < > <, ,1, >,

33 Tab. 6 Účinnosť výroby tepla [13] časť 3 Rok uvedenia do prevádzky Zariadenie na výrobu tepla Kotol na pevné palivo s pohyblivým roštom Kotol na pevné palivo s práškovým horákom - granulačný Kotol na pevné palivo s práškovým horákom výstavné ohnisko Kotol na pevné palivo s práškovým horákom fluidné spaľovanie Palivo Čierne uhlie Hnedé uhlie Biomasa Čierne uhlie Hnedé uhlie Čierne uhlie Hnedé uhlie Čierne uhlie Hnedé uhlie Biomasa Tepelný výkon [MW] Do Účinnosť [%] Od 213 Prevádzková Prevádzková Garantovaná - - Rekonš. Nové Rekonš. Nové <, ,5 3, , 1, > 1, <, ,5 3, , 1, > 1, <, ,5 3, , 1, > 1, < 15, , 5, > 5, < 15, , 5, > 5, < 15, , 5, > 5, < 15, , 5, > < 15, > < > < > Hodnoty účinnosti sú určené pre štandardné podmienky okolia: teplota 15 C, tlak 1,13 bar a relatívna vlhkosť 6 %. Pre zariadenia prevádzkované menej ako 2 hodín ročne sa uvedené hodnoty znižujú o 5 %. V prípade viacerých palív sa účinnosť stanoví váženým priemerom. 33

34 Energetická účinnosť rozvodov tepla [13] sa hodnotí na základe ročných bilančných údajov pre hydraulicky prepojené potrubia rozvodu tepla napájané z jedného alebo viacerých zdrojov tepla v rozsahu podľa nasledujúcej tabuľky: Rok Označenie rozvodu tepla Teplonosná látka Množstvo tepla dodaného do rozvodu tepla Množstvo tepla na výstupe z rozvodu tepla Energetická účinnosť rozvodu tepla Komentár Q vst Q vyst η rt MWh MWh % Výpočtom sa hodnota energetickej účinnosti rozvodov tepla určí podľa vzťahu: kde: η rt - energetická účinnosť rozvodu tepla [%], Q vst Q vyst - množstvo tepla dodaného do rozvodu tepla [MWh], - množstvo tepla na výstupe z rozvodu tepla [MWh]. Qvyst η rt =.1 [%] (5.) Q vst Za účelom maximálneho zníženia tepelných strát z rozvodov tepla je určené osadzovanie tepelnej izolácie na rozvody tepla, ako aj teplej vody. Pripravovaný návrh vyhlášky MH SR z roku 214 stanovuje minimálnu hrúbku tepelnej izolácie rozvodov tepla a teplej vody v budovách pri použití izolačného materiálu s tepelnou vodivosťou,35 W/m.K pri teplote C (pozri Tab. 6). Tab. 7 Minimálna hrúbka tepelnej izolácie rozvodov tepla a teplej vody v budovách pri zadaných podmienkach [14] Vnútorný priemer potrubia alebo armatúry do 22 mm Minimálna hrúbka izolácie 2 mm 23 mm 35 mm 3 mm 36 mm 1 mm Rovnaká ako vnútorný priemer potrubia nad 1 mm 1 mm Uvedené hodnoty sú navrhnuté pre rozvody tepla a teplej vody s oceľovými rúrkami. V prípade použitia iných materiálov je potrebné hrúbku tepelnej izolácie exaktne vypočítať. Samohodnotiace otázky 1. Ako delíme zdroje tepla vo vzťahu k vykurovanému priestoru? (popíšte systémy) 2. Čo rozumieme pod pojmom energetická účinnosť premeny energie v zariadení na výrobu tepla? 3. Aké sú minimálne požiadavky na hrúbku tepelnej izolácie distribučných rozvodov tepla? 34

35 5.2 Potreba tepla na vykurovanie budov Energetická potreba tepla na vykurovanie budovy sa pre účely energetického auditu môže vypočítať podľa výpočtových postupov normy STN EN ISO 1379: 28 Energetická hospodárnosť budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie. Aplikáciou tejto normy je možné zvoliť dva prístupy k výpočtu potreby tepla na vykurovanie, a to: sezónna metóda výpočtový postup v zmysle normy STN EN ISO 1379 s použitím vstupných údajov pre výpočtové obdobie vykurovacia sezóna, mesačná metóda výpočtový postup v zmysle normy STN EN ISO 1379 s použitím vstupných údajov pre výpočtové obdobie - 1 mesiac, Potreba tepla na vykurovanie STN EN ISO 1379 sezónna metóda Pre vyčíslenie potreby tepla na vykurovanie v zmysle normy STN EN ISO 1379 sa do energetickej bilancie zahŕňajú nasledovné položky: tepelné straty prechodom a vetraním z vykurovaného priestoru (Q tr, Q ve ), šírenie tepla prechodom a vetraním medzi susediacimi zónami, vnútorné tepelné zisky (Q int ) a solárne tepelné zisky (Q sol ) [15]. Obr. 11 Energetické toky cez stavebné konštrukcie budovy Merná tepelná strata prechodom tepla Htr, adj = HD + Hg + HU + HA [ W / K] (5.1) kde: H tr,adj H D H g H U H A - celková merná tepelná strata prechodom tepla [W/K], - merná tepelná strata prechodom tepla do vonkajšieho prostredia [W/K], - merná tepelná strata prechodom tepla cez zeminu [W/K], - merná tepelná strata prechodom tepla cez priestory s neupravovanými vnútornými podmienkami [W/K], - merná tepelná strata prechodom tepla do susedných budov [W/K]. 35

36 Pre vyčíslenie jednotlivých častí mernej tepelnej straty prechodom tepla (H D, H g, H U, H A ) sa postupuje v zmysle normy STN EN ISO podľa nasledujúceho vzťahu (5.2), ktorý zohľadňuje priamu tepelnú stratu prechodom tepla cez stavebnú konštrukciu vrátane vplyvu lineárnych a bodových tepelných mostov. Hx = b,. tr x Σ i Ai. Ui + Σklk. Ψ k + Σ jχ j [ W / K ] (5.2) kde: H x - merná tepelná strata reprezentujúca H D, H g, H U, H A [W/K], b tr,x - redukčný faktor [-], b tr,x = 1, pre stavebnú konštrukciu, ktorá oddeľuje vnútorný priestor s upravovanými podmienkami (napr. 2 C) od vonkajšieho prostredia (napr. -13 C) alebo od vnútorného priestoru budovy s upravovanými podmienkami na rozdielnu teplotu (napr. 15 C), b tr,x < 1, pre stavebnú konštrukciu, ktorá oddeľuje vnútorný priestor s upravovanými podmienkami (napr. 2 C) od vnútorného priestoru budovy s neupravovanými podmienkami (nevykurovaný priestor), pozri Tab. 8 (ďalšie hodnoty redukčných faktorov v norme STN , Tab. 11), A i - plocha stavebnej konštrukcie [m 2 ], U i l k Ψ k χ j - súčiniteľ prechodu tepla stavebnej konštrukcie [W/(m 2.K)], - dĺžka lineárneho tepelného mosta [m], - lineárny stratový súčiniteľ tepelného mosta [W/(m.K)], - bodový stratový súčiniteľ tepelného mosta [W/K]. V zmysle normy STN je možné vyššie uvedené výpočtové vzťahy nahradiť zjednodušeným výpočtovým vzťahom: H = Σ b. A. U + U. Σ A [ W / K] (5.3) T x i i i kde: H T - celková merná tepelná strata prechodom tepla [W/K], b x - teplotný redukčný faktor [-], b x = 1, pre stavebnú konštrukciu, ktorá oddeľuje vnútorný priestor s upravovanými podmienkami (napr. 2 C) od vonkajšieho prostredia (napr. -13 C) alebo od vnútorného priestoru budovy s upravovanými podmienkami na rozdielnu teplotu (napr. 15 C), b x < 1, pre stavebnú konštrukciu, ktorá oddeľuje vnútorný priestor s upravovanými podmienkami (napr. 2 C) od vnútorného priestoru budovy s neupravovanými podmienkami (nevykurovaný priestor), pozri Tab. 8 (ďalšie hodnoty redukčných faktorov v norme STN , Tab. 11), A i - plocha stavebnej konštrukcie [m 2 ], U i U - súčiniteľ prechodu tepla stavebnej konštrukcie [W/(m 2.K)], - zvýšenie súčiniteľa prechodu tepla vplyvom tepelných mostov [W/(m 2.K)], hodnota sa stanovuje podľa normy STN EN ISO 1211 numerickým výpočtom lineárnych a bodových stratových súčiniteľov, alebo ich uvádza výrobca pre daný konštrukčný systém, v ostatných prípadoch sa môže približne uvažovať s nasledujúcimi hodnotami: U =,5 W/(m 2.K) sa použije v prípade spojitej tepelnoizolačnej vrstvy na vonkajšom povrchu konštrukcie a použitia nových systémov murovaných konštrukcií 36

37 najmä po roku 22, U =,1 W/(m 2.K) sa použije pri starších murovaných, panelových vrstvených betónových a keramických, ľahkých drevených roštových konštrukciách, kovoplastických obvodových plášťoch (pred ich obnovou), U =,2 W/(m 2.K) sa použije pri konštrukciách zatepľovaných zvnútra. Tab. 8 Hodnoty teplotného redukčného faktora b x [16] Tepelná strata cez konštrukciu cez vonkajšiu stenu, okno, vonkajšie dvere 1, cez strechu (plochú, šikmú) na teplovýmennom obale budovy 1, cez podlahu na teréne 1, cez podlahu podstrešného priestoru (povaly),8 cez stenu medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom a podstrešným priestorom,8 cez stenu alebo strop nevykurovaného priestoru (suterénu),5 cez stenu alebo strop temperovaného priestoru (garáž, susedná budova),35 cez otvorenú dilatáciu,35 cez uzavretú zaizolovanú dilatáciu so šírkou do,5 m,1 cez stenu a otvorovú konštrukciu do nevykurovaného zaskleného priestoru, ktorý má jednoduché zasklenie,7 dvojité zasklenie,6 zasklenie s tepelnoizolačným dvojsklomu g 2, W/(m 2.K),5 cez strop nad otvoreným prejazdom 1, Poznámka: ďalšie hodnoty redukčných faktorov b x sú uvedené v norme STN , Tab. 11 b x Tepelná strata prechodom tepla Q = H.( θ θ ). t [ Wh / rok] (5.4) tr tr, adj int, set, H e kde: Q tr H tr,adj θ int,set,h θ e t - tepelná strata prechodom tepla [Wh/rok], - celková merná tepelná strata prechodom tepla, H tr,adj = H T [W/K], - teplota vo vykurovanej zóne budovy (napr. 2 C), Tab. 9 [ C], - teplota vonkajšieho prostredia, Tab. 1 [ C], teplota vonkajšieho prostredia sa nahrádza teplotou susediaceho vnútorného priestoru, ak je tento upravovaný na iné podmienky vnútorného vzduchu (vykurovaný na inú teplotu, napr. 15 C), - dĺžka trvania výpočtového kroku vykurovacia sezóna [h]. Tab. 9 Návrhová vnútorná teplota a relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu v zimnom období, spracované podľa [17] Druh miestnosti s požadovaným stavom vnútorného prostredia Administratívne budovy Návrhová vnútorná teplota θ int,set,h [ C] Návrhová relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu φ i [%] Pobytové miestnosti (kancelárie, čakárne, zasadacie miest.) 2 5 Vykurované vedľajšie miestnosti (chodby, schodište, záchody) 15 5 Vykurované vedľajšie schodištia 1 5 Haly, miestnosti s prepážkami

38 Výrobné budovy Valcovne, zlievarne, opracovanie a tvarovanie oceli Tahanie a valcovanie potrubia za studena, zváranie Mechanické dielne, výroba elektroniky jemná montáž Priemysel stavebných hmôt Tlačiarne Rezanie, lepenie, viazanie papiera Výroba pečiva Pekárenské prevádzky s pecami Tkáčovne hodvábu Tab. 1 Počet dní vykurovacieho obdobia, priemerná vonkajšia teplota, spracované podľa [17] Počet dní vykurovacieho obdobia/počet vykurovacích dní podľa mesiacov [deň] Priemerná vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia/priemerná vonkajšia teplota podľa mesiacov θ e,[ C] 212 3,86 Október 31 November 3 December 31 Január 31 Február 28 Marec 31 Apríl 3 Október +9,8 November +4,3 December -,3 Január -1,8 Február +,4 Marec +4,6 Apríl +9,9 Merná tepelná strata vetraním kde: H ve,adj ρ a.c a q ve,mn H ρ. c. q [ W / K] = (5.5) ve, adj a a ve, mn - celková merná tepelná strata vetraním [W/K], - tepelná kapacita objemu vzduchu = 12 J/(m 3.K) =,33 Wh/(m 3.K) [Wh/(m 3.K)], - objemový prietok vzduchu [m 3 /h]. V zmysle normy STN je možné vyššie uvedený výpočtový vzťah (5.5) nahradiť upraveným výpočtovým vzťahom: H,33. nv. [ W / K] V = (5.6) m kde: H V n - celková merná tepelná strata vetraním [W/K], - intenzita výmeny vzduchu [1/h], V m - vnútorný objem priestoru budovy [m 3 ], V m =,75.V b pre nové rodinné domy, V m =,85.V b pre pôvodné budovy, V m =,8.V b pre ostatné budovy, V b - obostavaný objem budovy [m 3 ]. 38

39 Intenzita výmeny vzduchu škárovou prievzdušnosťou stykov a škár výplní otvorov (prirodzenou infiltráciou) sa pre budovy s výškou do 25 m stanoví podľa vzťahu: 4 ( ilv.1. l) n = 252. [1/ h] (5.7) V kde: i lv - súčiniteľ škárovejprievzdušnosti [m 3 /(m.s)] (Tab. 11), l - dĺžka škár [m], V b - obostavaný objem budovy [m 3 ]. b Tab. 11 Hodnoty súčiniteľov škárovej prievzdušnosti i lv [17] Súčiniteľ škárovej Druh otvorovej konštrukcie prievzdušnosti i lv [m 3 /(m.s)] Nové drevené, plastové a kovové okná s tesniacim profilom 1, Jednoduché okno drevené alebo kovové s jedným sklom, netesnené (pôvodná výstavba) Zdvojené okno drevené alebo kovové s dvoma čírymi sklami, netesnené (pôvodná výstavba) Zdvojené kovové okno s prerušeným tepelným mostom s dvoma čírymi sklami, netesnené (pôvodná výstavba) Dvojité drevené špaletové okno s dvoma čírymi sklami, netesnené (pôvodná výstavba) 1,9 1,4 1,4 1,2 V prípade budov s výškou nad 25 m sa intenzita výmeny vzduchu škárovou prievzdušnosťou stykov a škár výplní otvorov určí podľa obecného vzťahu C.4 v zmysle normy STN : príloha C. Vypočítaná intenzita výmeny vzduchu prirodzenou infiltráciou n vyhovuje, ak je splnená nasledujúca podmienka: kde: n - intenzita výmeny vzduchu [1/h], n N n n [1/ h] - požadovaná priemerná intenzita výmeny vzduchu [1/h]. (5.8) N V prípade, že hygienické predpisy a prevádzkové podmienky nestanovujú špeciálne požiadavky na intenzitu výmeny vzduchu, potom požadovaná priemerná intenzita výmeny vzduchu vo všetkých priestoroch bytových a nebytových budov musí mať minimálnu hodnotu n N =,5 1/h. Ak nie je možné zabezpečiť minimálnu intenzitu výmeny vzduchu prirodzenou infiltráciou, je potrebné ju dosiahnuť iným spôsobom. Tepelná strata vetraním Q = H.( θ θ ). t [ Wh / rok] (5.9) ve ve, adj int, set, H e 39

40 kde: Q ve H ve,adj θ int,set,h θ e t - tepelná strata vetraním [Wh/rok], - celková merná tepelná strata vetraním, H ve,adj = H V [W/K], - teplota vo vykurovanej zóne budovy (napr. 2 C), Tab. 9 [ C], - teplota vonkajšieho prostredia, Tab. 1 [ C], - dĺžka trvania výpočtového kroku - 1 mesiac, Tab. 1 [h]. Samohodnotiace otázky 1. Čo zohľadňuje merná tepelná strata prechodom tepla? 2. Čo vstupuje do výpočtu mernej tepelnej straty vetraním? 3. Aká je minimálna intenzita vetrania vnútorných priestorov budov? 4. Čo zohľadňuje hodnota U vo výpočte mernej tepelnej straty prechodom tepla? Vnútorné tepelné zisky Vnútorné tepelné zisky definujeme ako tepelné zisky od vnútorných tepelných zdrojov, do ktorých zaraďujeme metabolické teplo od užívateľov vnútorného priestoru, teplo od používaných spotrebičov, teplo z osvetľovacích zariadení, teplo od technologických a iných procesov vykonávaných v rámci vnútorného priestoru. Do skupiny vnútorných tepelných ziskov patrí aj spätne navrátiteľné teplo zo systémov vykurovania a prípravy teplej vody (tepelné straty z distribučných rozvodov, z akumulačných nádrží, zo zásobníkov teplej vody, ktoré sa nachádzajú v rámci vykurovanej zóny). Ich stanovenie sa však nezahŕňa do výpočtu potreby tepla na vykurovanie, nakoľko sú súčasťou tepla dodávaného systémom vykurovania. Qint φint, mn. t [ Wh / mesiac] = (5.1) kde: kde: Q int ϕ int,mn t ϕ int,mn ϕ int,oc ϕ int,a ϕ int,l ϕ int,proc - celkové vnútorné tepelné zisky [Wh/mesiac], - časovo spriemerovaný tepelný tok od vnútorných zdrojov tepla [W], Tab.12, - dĺžka trvania výpočtového kroku - 1 mesiac, Tab. 1 [h]. φ = φ, φ, φ, φ [ ] (5.11) ( ) int, mn int, Oc int, A int, L int,pr oc W - časovo spriemerovaný tepelný tok od vnútorných zdrojov tepla [W], - vnútorný tepelný tok od používateľov [W], - vnútorný tepelný tok od spotrebičov [W], - vnútorný tepelný tok z osvetlenia [W], - vnútorný tepelný tok od technologických procesov [W]. 4

41 Tab. 12 Spriemerovaný tepelný tok od vnútorných zdrojov ϕ int,mn [16] Typ budovy Spriemerovaný tepelný tok od vnútorných zdrojov na 1 m 2 podlahovej plochy budovy ϕ int,mn [W/m 2 ] Rodinné domy 4, Bytové domy 5, Nebytové budovy 6, Ďalšie údaje o tepelných tokoch od vnútorných zdrojov sú v norme STN EN ISO 1379, Príloha G. Solárne tepelné zisky Solárnymi tepelnými ziskami označujeme tepelné zisky zo slnečného žiarenia cez vonkajšie zasklené plochy, vnútorné steny a zimné záhrady. Ich intenzita je závislá od polohy Slnka (azimut a výška Slnka), od orientácie a sklonu kolekčných plôch a ďalších napr. tieniacich faktorov. kde: Q sol Φ sol,mn t Qsol φsol, mn. t [ Wh / rok] = (5.12) - celkové solárne tepelné zisky [Wh/mesiac], - časovo spriemerovaný tepelný tok slnečného žiarenia [W], - dĺžka trvania výpočtového kroku - 1 mesiac, Tab. 9 [h]. Pre účely stanovenia celkových solárnych tepelných ziskov podľa výpočtového vzťahu 5.12 je potrebné poznať údaje o intenzite slnečného žiarenia podľa orientácie a uhla natočenia kolekčnej plochy vo W/m 2. Vzhľadom na dostupnosť údajov uvádzaných normou STN budeme používať upravený výpočtový vzťah (5.13) pre stanovenie solárnych tepelných ziskov: kde: Q sol F sh,ob,k A sol,k I s,k = (5.13) Q F. A. I.1 [ Wh / rok] sol sh, ob, k sol, k s, k k - celkové solárne tepelné zisky [Wh/rok], - redukčný faktor tienenia pre vonkajšie prekážky pred solárnou kolekčnou účinnou plochou k [-] (5.17), - účinná kolekčná plocha povrchu k s definovanou orientáciou a uhlom natočenia [m 2 ] (5.14), - celková energia slnečného žiarenia na jednotku plochy k s definovanou orientáciou pre zimné mesiace [kwh/m 2 ], Tab. 13. Tab. 13 Celková energia slnečného žiarenia na jednotku plochy pre vykurovaciu sezónu [17] Orientácia kolekčnej plochy Celková energia slnečného žiarenia na jednotku plochy I s [kwh/m 2 ] Juh 1 Sever 32 Východ, západ 2 Juhovýchod, juhozápad 26 Severovýchod, severozápad 13 Horizontálna rovina 34 41

42 Pre výpočet účinnej kolekčnej plochy transparentných stavebných konštrukcií sa použije nasledovný vzťah: A = g F A m (5.14) 2 sol gl.(1 F ). w, p [ ] kde: g gl - celková priepustnosť slnečnej energie transparentnej stavebnej konštrukcie [-] (5.15), F F - rámový faktor transparentnej stavebnej konštrukcie [-] (5.16), A w,p - celková plocha transparentnej stavebnej konštrukcie (vrátane rámovej časti) [m 2 ]. Celková priepustnosť slnečnej energie transparentnej stavebnej konštrukcie je závislá od uhla dopadu slnečných lúčov, od typu zasklenia a jeho termooptických vlastností a jej hodnota je daná vzťahom: g = F. g [ ] (5.15) gl w gl, n kde: F w - korekčný faktor, F w =,9 [-], g gl,n - celková priepustnosť slnečnej energie dopadajúcej kolmo na plochu transparentnej stavebnej konštrukcie [-], Tab. 14. Tab. 14 Celková priepustnosť slnečnej energie dopadajúcej kolmo na plochu transparentnej konštrukcie g gl,n [15] Celková priepustnosť slnečnej Typ zasklenia energie dopadajúcej kolmo na plochu g gl,n [-] Jednoduché zasklenie,85 Dvojnásobné zasklenie,75 Trojnásobné zasklenie,7 Dvojité okno,75 Dvojnásobné zasklenie so selektívnou vrstvou nízkej emisivity,67 Trojnásobné zasklenie s 2 selektívnymi vrstvami nízkej emisivity,5 Rámový faktor transparentnej stavebnej konštrukcie je vyjadrený ako podiel plochy rámu k celkovej ploche transparentnej stavebnej konštrukcie: F F AF = [ ] (5.16) A w, p kde: A F - plocha rámu transparentnej stavebnej konštrukcie [m 2 ], A w,p - celková plocha transparentnej stavebnej konštrukcie (vrátane rámovej časti) [m 2 ]. Dostupnosť slnečného žiarenia v lokalite pre danú transparentnú stavebnú konštrukciu a jej orientáciu vo vzťahu k svetovým stranám ovplyvňujú faktory vonkajšieho tienenia, akými sú napr. iné budovy, topografia krajiny, vystupujúce konštrukcie a hĺbka osadenia transparentnej konštrukcie od vonkajšieho povrchu stavebnej konštrukcie. Fsh, ob = Fhor. Fov.F fin [ ] (5.17) kde: F hor - čiastkový faktor tienenia horizontu [-], Tab. 15, F ov - čiastkový faktor tienenia pre vodorovne vystupujúce konštrukcie [-], Tab. 16, F fin - čiastkový faktor tienenia pre zvislo vystupujúce konštrukcie [-], Tab

43 Obzorový uhol α 45 severnej zemepisná šírky Tab. 15 Čiastkový faktor tienenia horizontu F hor [15] 55 severnej zemepisná šírky 65 severnej zemepisná šírky J V/Z S J V/Z S J V/Z S 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1,97,95 1,,94,92,99,86,89,97 2,85,82,98,68,75,95,58,68,93 3,62,7,94,49,62,92,41,54,89 4,46,61,9,4,56,89,29,49,85 Uhol presahu α Tab. 16 Čiastkový faktor tienenia vodorovnými vystupujúcimi konštrukciami F ov [15] 45 severnej zemepisná šírky 55 severnej zemepisná šírky 65 severnej zemepisná šírky J V/Z S J V/Z S J V/Z S 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 3,9,89,91,93,91,91,95,92,9 45,74,76,8,8,79,8,85,81,8 6,5,58,66,6,61,65,66,65,66 Uhol presahu β Tab. 17 Čiastkový faktor tienenia zvislými vystupujúcimi konštrukciami F fin [15] 45 severnej zemepisná šírky 55 severnej zemepisná šírky 65 severnej zemepisná šírky J V/Z S J V/Z S J V/Z S 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 1, 3,94,92 1,,84,91,99,94,9,98 45,84,84 1,,86,83,99,85,82,98 6,72,75 1,,74,75,99,73,73,98 Samohodnotiace otázky 1. Aké tepelné zisky sa zohľadňujú vo výpočte potreby tepla na vykurovanie? 2. Čo zahŕňa časovo spriemerovaná tepelný tok od vnútorných zdrojov tepla? 3. Čo všetko zahŕňa redukčný faktor tienenia pre vonkajšie prekážky za účelom stanovenia solárnych tepelných ziskov? Potreba tepla na vykurovanie Po zohľadnení tepelných tokov cez stavebné konštrukcie budovy, akými sú tepelné straty prechodom tepla a vetraním, ďalej tepelné zisky od vnútorných zdrojov a slnečného žiarenia, sa stanoví výsledná potreba tepla na vykurovanie podľa normy STN EN ISO 1379: 43

44 kde: Q H,nd ( ) η ( ) Q = Q + Q. Q + Q [ Wh / mesiac] (5.18) H, nd tr ve H, gn int sol - potreba tepla na vykurovanie [Wh/rok], Q tr - tepelná strata prechodom tepla [Wh/rok] (5.4), Q ve - tepelná strata vetraním [Wh/rok] (5.9), Q int - celkové vnútorné tepelné zisky [Wh/rok] (5.1), Q sol - celkové solárne tepelné zisky [Wh/rok] (5.13), η H,gn - faktor využitia tepelných ziskov [-] (5.19), (5.2). Využitie tepelných ziskov je závislé od tepelnej zotrvačnosti stavebných konštrukcií budovy, pričom pri stanovovaní faktora ich využitia sa postupuje podľa jedného z nasledujúcich dvoch výpočtových vzťahov v závislosti od hodnoty parametra γ H, stanoveného ako pomer tepelných ziskov (Q int + Q sol ) a tepelných strát budovy (Q tr + Q ve ): kde: ah 1 γ H γ H > : ηh, gn = [ ] ah γ ah γ H = 1: η H, gn = [ ] a + 1 γ H - pomer tepelných ziskov a tepelných strát [-], η H,gn - faktor využitia tepelných ziskov [-] a H - bezrozmerný číselný parameter [-] (5.21). H H (5.19) (5.2) a H τ = ah, + [ ] (5.21) τ H, kde: a H - bezrozmerný číselný parameter [-], a H, - bezrozmerný referenčný číselný parameter, a H, = 1, pre výpočt. krok [-], τ - časová konštanta [h] (5.22), τ H, - referenčná časová konštanta, τ H, = 15 h pre výpočtový krok [h], Časová konštanta budovy τ je závislá od typu stavebnej konštrukcie budovy a jej tepelnoakumulačných schopností: τ = H Cm + H tr, adj ve, adj 1. [ h] 36 (5.22) kde: C m - vnútorná tepelná kapacita zóny [J/K] (5.23), H tr,adj H ve,adj - celková merná tepelná strata zóny prechodom tepla, H tr,adj = H T [W/K], - celková merná tepelná strata zóny vetraním, H ve,adj = H V [W/K]. 44

45 Vnútorná tepelná kapacita zóny C m je daná súčtom tepelných kapacít všetkých stavebných konštrukcií, ktoré sú v priamom kontakte s vnútorným vzduchom zóny. Pri výpočte tepelnej kapacity stavebnej konštrukcie sa počítajú všetky vrstvy, avšak maximálne do polovice hrúbky stavebnej konštrukcie alebo do vzdialenosti 1 mm od vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie alebo po prvú tepelnoizolačnú vrstvu konštrukcie. kde: Cm = κ j. Aj = ρij. c ij. dij. Aj [ J / K] j j i (5.23) κ j - vnútorná tepelná kapacita plochy stavebnej konštrukcie j [J/(K.m 2 )], A j - plocha stavebnej konštrukcie j [m 2 ], ρ ij - objemová hmotnosť vrstvy i v stavebnej konštrukcii j [kg/m 3 ], c ij d ij - merná tepelná kapacita vrstvy i v stavebnej konštrukcii j [J/(kg.K)], - hrúbka vrstvy i v stavebnej konštrukcii j [m]. Náhradou podrobného výpočtového postupu (5.23) pre stanovenie vnútornej tepelnej kapacity zóny C m je metóda založená na plošnej hmotnosti stavebnej konštrukcie zóny a jej podlahovej plochy Af [m 2 ]. Jednotlivé typy stavebnej konštrukcie podľa plošnej hmotnosti a výpočtové vzťahy pre stanovenie vnútornej tepelnej kapacity sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (Tab. 18). Tab. 18 Vnútorná tepelná kapacita podľa plošnej hmotnosti stavebnej konštrukcie [15], [16] Typ konštrukcie budovy Opis stavebných konštrukcií Vnútorná tepelná kapacita C m [J/K] Veľmi ľahká Ľahká nosná konštrukcia s ľahkým obvodovým m 15 kg/m 2 plášťom a ľahkými deliacimi konštrukciami Ľahký obvodový plášť s drevenou alebo inou Ľahká 15 kg/m 2 < m 75 kg/m 2 ľahkou skeletovou nosnou konštrukciou, sadrokartónové priečky 8. A f 11. A f Stredne ťažká 75 kg/m 2 < m 15 kg/m 2 Ťažká 15 kg/m 2 < m 3 kg/m 2 Ťažké masívne drevené konštrukcie, murované nosné konštrukcie z ľahčených dierovaných tehál, skeletové železobetónové konštrukcie s obvodovým plášťom a priečkami murovanými z dierovaných tehál, pórobetónu a iných ľahčených betónov alebo zo sadrokartónu, s vnútornými povrchmi z kobercov, s podhľadmi alebo plošné železobetónové konštrukcie s textilnými nášľapnými vrstvami a s podhľadmi a s prevažne veľkými miestnosťami nad 2 m² Murované z plnej pálenej tehly, plošná železobetónová konštrukcia so železobetónovými stropmi a vnútornými priečkami, aj ak sú podlahy prevažne zakryté textilnými nášľapnými vrstvami, ale miestnosti sú väčšinou malé, do 2 m² 165. A f 26. A f Veľmi ťažká Ťažké plošné železobetónové konštrukcie bez m 3 kg/m 2 povrchovej úpravy a zakrytia (koberce) 37. A f 45

46 5.3 Potreba tepla na prípravu teplej vody Pod pojmom potreba tepla na prípravu teplej vody sa rozumie množstvo energie (tepelnej energie) potrebnej na ohrev požadovaného objemu vodu (z počiatočnej teploty = studená voda, na výslednú teplotu = teplá voda). Je priamo závislá od fyzikálnych vlastností samotnej kvapaliny (objemová hmotnosť, špecifická tepelná kapacita) a výslednej teploty ohriatej teplej vody. V reálnych situáciách je však potrebné zohľadňovať energetickú náročnosť celého systému prípravu teplej vody. Je potrebné zohľadniť aj tepelné straty z distribučných rozvodov (potrubná sieť). Významnú úlohu pritom zohráva samozrejme aj samotný zdroj tepelnej energie, ktorý zabezpečuje ohrev vody (účinnosť výroby tepla). V tomto prípade je teda dôležité poznať koncepciu celého systému prípravy teplej vody v danej prevádzke. Systémy prípravy teplej vody môžu byť rozličné. V zásade poznáme systémy prípravy teplej vody: - centrálne príprava teplej vody sa uskutočňuje napr. v centrálnej kotolni budovy, v centrálnom zásobníku teplej vody. Následne je teplá voda distribuovaná na jednotlivé miesta odberu v budove. Takéto systémy využívajú cirkulačné potrubie pre zabezpečenie požadovanej teploty teplej vody na najvzdialenejšom odbernom mieste vody. V tomto prípade vznikajú tepelné straty z potrubných rozvodov, ktoré ovplyvňujú výslednú energetickú hospodárnosť systému. Je preto potrebné v týchto situáciách navrhovať potrubné rozvody čo najkratšie, s dostatočnou hrúbkou tepelnej izolácie potrubia a využívať cirkulačné čerpadlá s časovačom. Také riešenie umožňuje prevádzkovať cirkulačný okruh teplej vody v čase, keď je to potrebné. - decentrálne (lokálne) príprava teplej vody sa uskutočňuje priamo na odbernom mieste teplej vody (napr. v byte). Výhodou takéhoto systému je, že odpadajú tepelné straty z potrubných rozvodov, ktoré vznikajú pri centrálnej príprave teplej vody. Či už sa jedná o centrálnu alebo decentrálnu (lokálnu) prípravu teplej vody, spôsob ohrevu môže byť: - zásobníkový nádoba so vstavanou výhrevnou špirálou, ktorou prúdi teplonosná kvapalina, ohrievajúca pitnú vodu v nádobe [18]. - prietokový pitná voda sa ohrieva v trubkovom alebo doskovom výmenníku tepla. Pri prietoku pitnej vody výmenníkom tepla, ktorý má vyššiu povrchovú teplotu, sa pitná voda ohrieva [18]. Obr. 12 Príklad prietokovej (vľavo) a zásobníkovej (vpravo) prípravy teplej vody 46

47 Množstvo energie (tepla) potrebnej na prípravu teplej vody sa vo všeobecnosti vypočíta podľa nasledujúceho vzťahu: ( θ θ ) Q = c. V. [ kwh] (5.24) DWH, nd w w w, out w, in kde: Q DHW,nd - potreba tepla na ohrev daného objemu pitnej vody [kwh], V w - objem ohrievanej pitnej vody [m 3 ], c w θ w,out θ w,in - merná tepelná kapacita vody = 1,163 [kwh/(m 3.K)], - požadovaná teplota teplej vody [ C], - teplota studenej vody [ C]. Nasledujúca tabuľka (Tab. 19) udáva informatívne údaje o požadovanom objeme teplej vody na funkčnú jednotku pri uvažovaní požadovanej teploty teplej vody 6 C a teploty privádzanej studenej vody 13,5 C. Tab. 19 Požadovaný objem teplej vody na funkčnú jednotku v závislosti od prevádzky v budove, spracované podľa [19] Prevádzka Požadovaný objem teplej vody na funkčnú jednotku V W,f,day [l/(funkčná jednotka.deň)] Funkčná jednotka f Ubytovacie zariadenia 28 lôžko Zdravotnícke zariadenie s lôžkovou časťou, bez práčovne Zdravotnícke zariadenie s lôžkovou časťou, s práčovňou 56 lôžko 88 lôžko *hotel, bez práčovne 56 lôžko *hotel, s práčovňou 7 lôžko **hotel, bez práčovne 76 lôžko **hotel, s práčovňou 9 lôžko ***hotel, bez práčovne 97 lôžko ***hotel, s práčovňou 111 lôžko ****hotel, bez práčovne 118 lôžko ****hotel, s práčovňou 132 lôžko Športové zariadenia 11 sprcha Pre zohľadnenie tepelných strát z potrubných rozvodov teplej vody sa využije nasledovný modifikovaný výpočtový vzťah (5.25). ( θ θ ) ( ) Q = c. V z [ kwh] (5.25) DWH, nd, ls w w w, out w, in kde: Q DHW,nd,ls - potreba tepla na ohrev objemu vody a krytie tepelných strát z distribúcie [kwh], V w - objem ohrievanej pitnej vody [m 3 ], c w θ w,out θ w,in - merná tepelná kapacita vody = 1,163 [kwh/(m 3.K)], - požadovaná teplota teplej vody [ C], - teplota studenej vody [ C], z - koeficient tepelných strát v potrubných rozvodoch [-]. 47

48 Tepelné straty z potrubných rozvodov priamo závisia od: - dĺžky potrubných rozvodov, - kvality a prevedenia tepelnej izolácie potrubných rozvodov, - teploty prepravovanej kvapaliny (teplota teplej vody), - teploty okolia, v rámci ktorého je potrubný rozvod vedený (exteriér, nevykurovaný priestor, zemný kanál), V mnohých prípadoch predstavujú tepelné straty z potrubných rozvodov (v čase cirkulácie) množstvo tepelnej energie, ktoré je potrebné na prípravu samotnej teplej vody (ohrev studenej pitnej vody). Jedná sa predovšetkým o staršie systémy s rozsiahlou potrubnou sieťou, s nedostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami potrubných rozvodov (častokrát tepelná izolácia chýba) a podobne. V tomto prípade predstavuje koeficient z hodnoty,7 1,. V súčasnosti sa pohybuje tento koeficient na úrovni cca.,3 napr. pre obnovované bytové domy, v rámci ktorých sa vykonala aj obnova rozvodov teplej vody vrátene tepelnej izolácie. Každý objekt je iný, systém prípravy teplej vody sa môže odlišovať a preto je potrebné v každej situácii pristupovať k návrhu systémov prípravy teplej vody individuálne. Obr. 13 Príklad prevedenia tepelnej izolácie na potrubných rozvodoch teplej vody v bytovom dome po rekonštrukcii (tepelne izolované aj armatúry) Celková potreba energie na prípravu teplej vody, zohľadňujúca tepelné straty z potrubných rozvodov a účinnosť výroby (zdroj tepla) sa určí nasledovne: Q DWH, nd, ls, gn ( θ, θ, ) ( + z) c. V.. 1 w w w out w in = (5.26) η gn [ kwh] kde: Q DHW,nd,ls,gn - potreba energie na ohrev daného objemu pitnej vody, vrátane tepelných strát z potrubných rozvodov a účinnosti zdroja tepla [kwh], V w - objem ohrievanej pitnej vody [m 3 ], c w - merná tepelná kapacita vody = 1,163 [kwh/(m 3.K)], 48

49 θ w,out θ w,in - požadovaná teplota teplej vody [ C], - teplota studenej vody [ C], z - koeficient tepelných strát v potrubných rozvodoch [-]. η gn - účinnosť zdroja tepla [-]. Z hore uvedeného textu vyplýva, že je potrebné pri návrhoch systémov prípravy teplej vody venovať vysokú pozornosť. Úroveň kvality systému prípravy teplej následné ovplyvní nielen kvalitu dodávky teplej vody na odbernom mieste (teplota teplej vody), ale aj celkovú energetickú hospodárnosť systému a teda aj prevádzkové náklady. S cieľom znížiť energetickú závislosť systému prípravy teplej vody na fosílnych palivách (zemný plyn, uhlie a podobne) môžeme využívať progresívne systémy ako napr. teplovodné solárne kolektory. Funkcia teplovodných solárnych kolektorov spočíva v aktívnom využívaní tepelnej energie zo slnečného žiarenia. Absorbér kolektora (čierny matný povrch) zachytáva slnečné lúče, a dochádza ta k vzostupu povrchovej teploty absorbéra. Teplonosná kvapalina prúdi rúrkami absorbéra, čím sa ohrieva. Následne teplonosná kvapalina pokračuje potrubným rozvodom do zásobníka na teplú vodu, kde odovzdá svoju energiu (ohrev pitnej vody). Nevýhodou týchto systémov je, že sú priamo závislé od dostupnosti slnečného žiarenia. Z toho dôvodu si vyžadujú takéto systémy podrobný návrh, nakoľko sa jedná o investične náročné systémy. Obr. 14 Príklad využitia solárnych kolektorov v systéme prípravy teplej vody Samohodnotiace otázky 1. Ako možno znížiť energetickú náročnosť systému prípravy teplej vody? 2. Aké dva spôsoby ohrevu pitnej vody vo všeobecnosti poznáte? 3. Vymenujte aspoň tri faktory, ktoré významne ovplyvňujú mieru tepelných strát z potrubných rozvodov teplej vody? 49

50 6 Miesta spotreby elektrickej energie Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je hodnotenie energetických potrieb miest spotreby elektrickej energie, a to v členení na osvetlenie, vetranie a vzduchotechnické systémy, čerpadlá, systému stlačeného vzduchu a administratívne vybavenie. Každé miesto spotreby je spracované v rámci jednej podkapitoly, pričom bola snaha sa zamerať a definovanie základných parametrov vstupujúcich do hodnotenia energetických požiadaviek týchto systémov, požiadaviek na jednotlivé systémy z hľadiska noriem, legislatívnych predpisov a požiadaviek pracovného priestoru. V závere každej podkapitoly je snaha uviesť možné opatrenia pre redukciu energetických potrieb v rámci jednotlivých miest spotreby elektrickej energie a odhady možných energetických úspor. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete vedieť: - zhodnotiť energetické požiadavky pre jednotlivé miesta spotreby elektrickej energie na základe základných informácií o spotrebičoch a ich prevádzke, - zvážiť možnosti opatrení pre dosiahnutie energetických úspor - navrhnúť opatrenia s odhadom možných energetických úspor pre jednotlivé miesta spotreby elektrickej energie 6.1 Osvetlenie Svetelná technika je jeden z významných spotrebičov elektrickej energie. Na celkovej spotrebe elektrickej energie sa podieľa asi šestnástimi percentami, v čase špičky asi jednou tretinou. Pri energetických auditoch sa ukazuje, že práve úspory elektrickej energie pri osvetľovaní sú obyčajne najočividnejšie a najľahšie realizovateľné. Spotreba elektrickej energie v príslušnom interiéri silne závisí od činnosti, ktorá sa v danom priestore vykonáva. Podiel spotreby elektrickej energie na osvetľovanie v priemysle predstavuje v SR asi 1 %. Táto hodnota veľmi silno kolíše podľa druhu vykonávanej činnosti a v niektorých prípadoch je podobná ako v administratívnych budovách [2]. Základné údaje a požiadavky na osvetlenie vnútorných priestorov všeobecne sú uvedené v normách STN EN a STN EN Osvetlenie vnútorných priestorov môže byť riešené ako umelé, denné alebo kombinácia, teda hovoríme o združenom osvetlení. Optimálna kombinácia osvetlenia pre pracovné úlohy (aj v priemysle) je prirodzené denné svetlo s doplnením lokálneho umelého osvetlenia. 5

51 Denné osvetlenie je v priebehu dňa veľmi premenlivé. Mení sa jeho množstvo, intenzita svetelného toku, ako aj spektrálne zloženie. V neposlednom rade je závislé aj od ročného obdobia. Neobmedzený prístup prirodzeného svetla nemusí byť vždy z hľadiska zrakovej pohody najvhodnejší. Preto je potrebne množstvo dopadajúceho svetla na pracoviskách regulovať. Možnosti je niekoľko. Na vyber sú rôzne tónované skla, žalúzie, záclony alebo markízy [21]. Obr. 15 Príklad využitia denného svetla dopadajúceho cez strešné svetlíky [21] Umelé osvetlenie má pomáhať vytvárať zrakovo prijemne prostredie s čo najlepšími podmienkami pre zrakovú pohodu a prispievať k zvýšeniu všeobecnej bezpečnosti. Zabezpečením optimálnej hladiny osvetlenosti stúpa rýchlosť rozlišovania, čo vplýva na pracovný výkon a predchádza vzniku pracovných úrazov. Na druhej strane pri veľmi vysokých intenzitách osvetlenia sa zrak skôr unaví a rýchlosť rozlišovania sa spomalí, až zastaví. Obr. 16 Aplikácia umelého osvetlenia pre osvetlenie veľkých pracovných plôch (vľavo), príklad doplnenia stropného osvetlenia o lokálne osvetlenie (vpravo) [21] 51

52 Mnohé osvetľovacie sústavy vo výrobných prevádzkach sú zastarané a nespĺňajú základne požiadavky na osvetlenie stanovene legislatívnymi predpismi a technickými normami. Podrobne zmapovať existujúci stav osvetľovacej sústavy, zistiť potenciál uspor a navrhnúť konkrétne riešenia je cieľom svetelno-technických auditov a súčasťou energetických auditov. Úloha špecialistov zaoberajúcich sa svetelnou technikou je jasná splniť klientovu požiadavku, navrhnúť opatrenia na zabezpečenie optimálneho osvetlenia pri dodržaní svetelno-technických noriem a znížiť náklady na elektrinu a údržbu. a) znížením spotreby elektriny je možne dosiahnuť: b) inštaláciou kvalitnejších svietidiel a hospodárnejších svetelných zdrojov. c) reguláciou umelého osvetlenia v kombinácii s denným osvetlením d) obnovou osvetľovacej sústavy Pri návrhu osvetľovacej sústavy pracoviska by malo byť prioritou vytvoriť optimálne podmienky pre zrakový výkon v konkrétnom pracovnom prostredí tak, aby bola maximálne zabezpečená zraková pohoda. Obr. 17 Určujúce parametre pre návrh a hodnotenie osvetľovacej sústavy [21] Intenzita osvetlenia Táto fyzikálna veličina popisuje dosiahnutú úroveň osvetlenia, ide o podiel intenzity svetelného toku a osvetlenej plochy bez ohľadu na odrazivosť tejto plochy. Je udávaná v luxoch. Intenzita osvetlenosti pracovnej plochy má vplyv na vykonávanie potrebnej zrakovej úlohy a v závislosti od týchto úloh nesmie jej hodnota klesnúť pod normou a legislatívou stanovenými hodnotami. Obmedzenie oslnenia Oslnenie je nepriaznivý stav zrakového vnímania. Vzniká, ak je sietnica oka, resp. jej časť vystavená vyššiemu jasu, ako je ten, na ktorý je adaptovaná. Oslnenie v interiéri je definované maximálnymi 52

53 hodnotami oslnenia označovaného ako hodnoty UGR L pre danú kategóriu priestorov alebo vykonávacej činnosti v norme STN EN Farba svetla Farba svetla vychádzajúceho zo svetelného zdroja k zdanlivej farbe vyžarovaného svetla sa vyjadruje tzv. teplotou chromatickosti, ktorá sa udáva v Kelvinoch (K). Výber farby svetla je potrebné prispôsobiť požiadavkám pracovnej úlohy a prostrediu s cieľom, aby sa svetlo javilo čo najprirodzenejšie. Obr. 18 Škála farby svetla [Zdroj: Internet] Podanie farieb Index podania farieb Ra (CRI - color rendering index) udáva mieru zhodnosti skutočnej farby povrchu predmetov s farbou pri osvetlení rôznymi zdrojmi svetla. Najvyšší index Ra na úrovni 1 ma slnečné žiarenie. Parameter indexu podania farieb je menši pri svetelných zdrojoch s menšou kvalitou podania farieb [19]. Svetelne zdroje s indexom podania farieb menším ako 8 sa nemajú používať v miestnostiach, v ktorých ľudia pracujú alebo sa tam zdržujú dlhší čas. Výnimočne sa môžu použiť napríklad pri osvetlení vysokých hál. Vyhovujúcim svetlom je potrebne zaistiť osvetlenie tam, kde sa nachádzajú pracovne miesta s trvalým pobytom pracovníkov. Rozloženie a distribúcia jasu Pre správne rozloženie jasu je potrebné vylúčiť [19] príliš vysoký jas z dôvodu možného oslnenia, príliš vysoké jasové kontrasty, ktoré vyžadujú nepretržitú adaptáciu oči a zapríčiňujú únavu a príliš nízky jas a jasové kontrasty, ktoré vytvárajú jednotvárne a nestimulujúce prostredie. V pracovnom prostredí je dôležitý jas povrchov, ktorý sa určuje na základe odrazivosti a osvetelnosti povrchov. Tab. 2 Odporúačné hodnoty činiteľa odrazivosti [21] Povrch Odporúčaná hodnota činiteľa odrazivosti Strop,7,9 Stena,5,8 Podlaha,2,4 Veľké predmety (nábytok, stroje),2 -,7 53

54 Tab. 21 Požiadavky na osvetlenie vnútorných priestorov podľa normy STN EN [21] 54

55 Svetelné zdroje Z hľadiska fyzikálnych princípov rozoznávame tri základne električke svetelne zdroje: teplotne (žiarovky), výbojové (žiarivky a výbojky) a elektroluminiscenčne (známe ako LED). Obr. 19 Rozdelenie svetelných zdrojov [21] Obr. 2 Účinnosť používaných svetelných zdrojov [21] 55

56 Obr. 21 Graf možných energetických úspor pri výmene svetelných zdrojov [21] Samohodnotiace otázky 1. Ktoré sú určujúce parametre pre návrh a hodnotenie osvetľovacej sústavy? 2. Ktorými štyrmi parametrami sú definované normové požiadavky pre osvetlenie pracovného prostredia? 3. Aké svetelné zdroje poznáte a ktoré z nich sú energeticky najúčinnejšie? 4. Aký je odhadovaný potenciál úspor pri aplikácii žiariviek? 56

57 6.2 Vetranie a vzduchotechnické systémy Vetranie vnútorného priestoru vo fyzikálnej podstate predstavuje pohyb vzduchu v dôsledku tlakových rozdielov, čím sa zabezpečí výmena vnútorného vzduchu za vonkajší čerstvý vzduch. Vetranie priestoru môže byť zabezpečené dvoma spôsobmi: - Prirodzené vetranie vetranie budovy bez použitia ventilátorov alebo iných prídavných mechanických zariadení. Vonkajší vzduch sa do vnútorného prostredia dostáva v dôsledku tlakového rozdielu, ktorý vzniká vplyvom vetra alebo vplyvom rozdielu teplôt. Vzduch sa do interiéru dostáva cez otvory v obálke budovy, ako okná, dvere, strešné ventilátory, štrbiny alebo šachty. - Mechanické/nútené vetranie výmena vzduchu v priestore je zabezpečená vzduchotechnickou jednotkou alebo samostatnými ventilátormi umiestnenými vo vnútornom priestore. Úlohou vzduchotechnických systémov budovy ako súčastí techniky prostredia je zabezpečiť požadovaný prísun vzduchu, a hlavne jeho úpravu za účelom dodržania jeho základných kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov tak, aby bola zachovaná pohoda a zdravie užívateľov priestoru. Sústava jednotlivých komponentov vetracieho systému spolu s príslušnými rozvodmi vzduchu môže plniť tieto základné funkcie: - filtráciu vzduchu, - ohrev a chladenie vzduchu, - zvlhčovanie a odvlhčovanie vzduchu, - a samotnú distribúciu k užívateľom. Podľa vybavenia vzduchotechnického systému, vzduchotechnickej jednotky na úpravu vzduchu, rozlišujeme: - len systém vetrania bez úpravy vzduchu, - vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu teplovzdušné vetranie, - vetranie s úplnou úpravou vzduchu klimatizácia, - odsávanie a priemyselná vzduchotechnika. Podľa tlakových pomerov je možné navrhnúť vetrací systém v prevedení ako: - rovnotlakový objemový prietok privádzaného a odvádzaného vzduchu je v rovnováhe, - pretlakový privádzaný objemový prietok je väčší ako objemový prietok odvádzaného vzduchu s cieľom zabrániť prenikaniu neupraveného vzduchu z okolitých priestorov, - podtlakový prietok privádzaného vzduchu je nižší ako odvádzaného vzduchu s cieľom zamedziť šíreniu škodlivín z daného priestoru. 57

58 Obr. 22 Princíp zásobovania vnútorných priestorov vzduchotechnickou jednotkou Návrh, realizácia a prevádzka vzduchotechnických systémov v budovách by mala okrem zabezpečenia požadovaných parametrov vnútornej mikroklímy sledovať 4 základné oblasti: - funkčnosť systému ako celku a jednotlivých komponentov, - zabezpečenie požiarnej ochrany systému a budovy, - hygiena systému vrátane všetkých komponentov a distribučných rozvodov vzduchu, - energetická hospodárnosť prevádzky systému ako celku. Komponenty vzduchotechnickej jednotky Tab. 22 Komponenty vzduchotechnickej jednotky Označenie Popis funkcie Sortiment zariadenia Ohrievače vzduchu ohrev vzduchu, príp. sušenie, kedy dochádza k zmene aj vlhkostných parametrov teplovodný ohrievač, parný ohrievač, elektrický a plynový ohrievač. Chladiče vzduchu Zvlhčovače vzduchu chladenie vzduchu suché alebo mokré chladenie (vznik kondenzácie a zmena vlhkostných parametrov) vlhčenie vzduchu, príp. sprevádzané adiabatickým chladením (vedľajším účinkom je aj čistenie od prachových častíc), zariadenie musí byť vybavené odlučovačom kvapiek vodný chladič, priamy výparník. Vodné systémy: hladinové, blanové (práčky s výplňou), rozstrekovacie (sprchové), rozprašovacie (pneumatické), hybridné práčky, ultrazvukové. Parné systémy: s ústredným rozvodom pary, samostatné. Odvlhčovače vzduchu odvlhčenie vzduchu teda pokles vlhkosti v upravovanom vzduchu kondenzačné odvlhčovanie, absorpčné odvlhčovanie. 58

59 Spätné získavanie tepla Filtre vzduchu Ventilátory prenos energie medzi odvádzaným a privádzaným vzduchom s cieľom znížiť spotrebu energiu na tepelnú úpravu vzduchu výmena tepla priamo vzduch vzduch, alebo prostredníctvom teplonosnej látky zabezpečenie požadovanej kvality vzduchu z hľadiska požiadaviek na vnútorné prostredie budovy, ochrana zariadení a strojov vzduchotechnického systému pred znečistením, charakteristickým znakom odlučivosť filtra prekonanie tlakových strát distribučného rozvodu a zabezpečenie požadovaného objemového prietoku vzduchu Podľa prenosu energie a hmoty: rekuperačné (len energia), regeneračné (energia a hmota), zmiešavacie. Podľa prevedenia: doskový výmenník, lamelový výmenník, rotačný výmenník, tepelné trubice, tepelné čerpadlo. Podľa prevedenia: kovové filtre, vložkové filtre, kapsové filtre, pásové filtre (odvíjacie), elektrostatické filtre, filtre s aktívnym uhlím. Podľa odlučivosti: 5 skupín filtrov (pozri Tab. 21) Podľa smeru toku: radiálne ventilátory, axiálne ventilátory, diagonálne ventilátory, diametrálne ventilátory. Podľa prevedenia pohonu: na priamo (spoločný pohon s elektromotorom), na spojku, s prevodom (najčastejšie remeňový). Mechanické vetranie priestoru zvyšuje požiadavky na vstupnú energiu na vykurovanie alebo chladenie priestoru, avšak aplikáciou systému spätného získavania tepla môžeme tieto požiadavky čiastočne kompenzovať. Systém spätného získavania tepla je tvorený rovnomenne označovanou jednotkou, často známou aj ako výmenník tepla, a ventilátormi pre prívod a odvod vzduchu. Jednotka spätného získavania tepla je využívaná za účelom získavania tepla z odpadného vzduchu odvádzaného z vetraných priestorov a jeho spätného odovzdania čerstvému privádzanému vzduchu z vonkajšieho prostredia. Výmenníky tepla vzduch-vzduch môžu byť v prevedení napríklad ako tepelné trubice, rotačné a doskové rekuperátory a lamelové výmenníky s kvapalinovým okruhom [22]. - Tepelné trubice využívajú plynnú fázu pracovného média (chladivo) pre prenos tepla z teplejšieho konca trubice na chladnejší koniec. Tento typ výmenníka nevyžaduje náročnú údržbu a starostlivosť a môže by prevádzkovaný pri širokom teplotnom rozsahu v prípade, že je použité vhodné pracovné médium (chladivo). Prenos tepla je regulovaný prepúšťaním chladnejšieho prúdu vzduchu. - Rotačný rekuperátor telo výmenníka absorbuje teplo pri prechode teplého prúdu vzduchu a následne odovzdáva teplo prechádzajúcemu chladnejšiemu prúdu vzduchu. Niektoré výmenníky sú vybavené absorpčným materiálom, ktoré umožňujú prenos citeľného tepla 59

60 a vlhkosti (latentné teplo) medzi dvoma prúdmi vzduchu. Tieto výmenníky, ktoré obsahujú absorpčný materiál majú vyššiu efektívnosť prenosu tepla, ale vyžadujú väčší priestor pre inštaláciu a obsahujú niekoľko pohyblivých súčastí, ktoré vyžadujú starostlivosť a údržbu. - Doskový rekuperátor je najjednoduchší a najmenej finančne náročný typ výmenníka tepla. Jednotky vybavené s možnosťou splachovania povrchov lamiel sú vhodné aj pre využitie v prípade znečisteného prúdu vzduchu. V prípade aplikácie v oblastiach s nízkymi teplotami (pod bodom mrazu) je požadovaná inštalácia by-passu na potrubí alebo zariadenia na predohrev studeného vzduchu aby sa predišlo tvorbe námrazy na strane teplého vzduchu. - Výmenníky s kvapalinovým okruhom využívajú nemrznúcu zmes, ktorá cirkuluje medzi výmenníkmi umiestnenými v prúdoch vzduchu. Trojcestný ventil je využívaný pre kontrolu výkonu a ochranu pred namŕzaním na strane výmenníka v privádzanom teplom prúde vzduchu. Tento systém môže byť využitý pre odlišné prúdy vzduchu a tiež ako systém spätného získavania tepla z viacerých prúdov vzduchu. Tepelné trubice Rotačný rekuperátor Doskový rekuperátor Výmenníky s kvapalinovým okruhom Obr. 23 Typy výmenníkov pre systém spätného získavania tepla [22] 6

61 Distribučný rozvod s príslušenstvom Vzduchovody sú neoddeliteľnou súčasťou centrálnych vetracích systémov, pri ktorých je potrebné nasávaný vzduch priviesť do centrálnej vzduchotechnickej jednotky a upravený vzduch dopraviť do jednotlivých vnútorných priestorov, ktoré sú touto jednotkou zásobované. Rozvody vzduchu sú navrhované kruhového, štvorhranného alebo obdĺžnikového prierezu v materiálovom prevedení ako vzduchovody z pozinkovaného plechu, rôznych druhov plastov, hliníka, silikátových hmôt, tuhých dosák zo sklenej vlny alebo polyuretánu, muriva alebo betónové rozvody a textilného materiálu. Najčastejšie sú rozvody vzduchu v súčasnosti navrhované z pozinkovaného plechu, ktorých predpokladaná životnosť je 2 25 rokov. Pri výbere prierezu, kruhové potrubie je menej náchylné na zanášanie prachom, na druhej strane štvorhranné potrubie sa lepšie prispôsobí stavbe. Pre vyhotovenie odbočiek od jednotlivých vetiev potrubia, aj za účelom napojenia koncových elementov, sa využíva vo veľkej miere pružné flexibilné potrubie. a) pozinkovaný plech b) Spiro potrubie c) polyuretánové potrubie d) plastové potrubie Obr. 24 Príklady vyhotovení vzduchotechnických rozvodov z rôznych materiálov [Zdroj: Internet] Rozvody vzduchu tvoria často rozsiahlu sieť, ktorú je potrebné detailne navrhnúť tak, aby správne plnila svoju funkciu. Základným ukazovateľom pri návrhu sú tlakové straty vznikajúce pri prietoku vzduchu potrubím, ktoré sú tvorené tlakovými stratami trením vplyvom drsnosti vnútorného povrchu potrubia a tlakovými stratami vradených odporov v dôsledku zmeny prierezu a smeru potrubia. Návrh dimenzií, tvaru a materiálu vzduchovodov by mal rešpektovať dôležité aspekty: - dodržanie hodnôt maximálnych rýchlostí prúdenia vzduchu v potrubí (napr. pre nízkotlakové systémy 6 8 m/s, pri odbočkách a tvarovkách max 3 5 m/s), - zamedziť teplotným zmenám vo vzduchovodoch realizáciou tepelnej izolácie potrubia, - zamedziť šíreniu hluku a vibrácií vzduchotechnickým zariadením, - a zabezpečiť protipožiarnu ochranu podľa vymedzených požiarnych úsekov budovy. 61

62 Je všeobecne známe, že systémy HVAC (vrátane vetrania) a osvetľovací systém sú zodpovedné za značnú časť spotreby energie. Spotreba energie na vykurovanie, chladenie a vetranie je v niektorých prípadoch ovplyvnená situáciou, kedy je potrebné predimenzovanie systémov tak aby tieto energeticky kompenzovali prípadné nedostatky v návrhu a/alebo konštrukcii budovy samotnej. Preto je možné energetické úspory v oblasti HVAC systémov skôr hľadať v správnom energetickom manažmente a hospodárení, údržbe a modernizácii systémov. Je zrejmé, že úspech manažmentu na strane potreby energie je závislý na priebežnej údržbe systémov. Pre účely riadenia a zníženia spotreby energie v oblasti HVAC systémov a vetrania vrátane je možné realizovať nasledujúce energetické opatrenia [23]: 1. Inštalovať systém spätného získavania tepla z odpadného vzduchu za účelom predohrevu privádzaného exteriérového vzduchu (napríklad také systému výmenníkov vzduch-vzduch, ako boli uvedené vyššie) 2. Inštalovať jednotky pre lokálne čistenie recirkulujúceho vzduchu, ako napr. elektronické čističe vzduchu, filtre s aktívnym uhlím, s cieľom znížiť tak množstvo vonkajšieho vzduchu privádzaného systémom vetrania. 3. Inštalovať jednotky na úpravu odvádzaného odpadného vzduchu tak, aby celý objem, resp. jeho časť mohla byť využitá ako recirkulujúci vzduch. Vysoko efektívne filtre a filtre s aktívnym uhlím môžu byť využité napríklad v prípade vetrania kuchýň, ktoré by tak mohli pracovať až zo 75 % cirkulačným vzduchom. Tkanivové filtre a odstredivé prachové filtre môžu byť použité v prípade dielní a závodov, kedy by mohol byť vzduch spätne použitý až v objeme 1%. 4. Znížiť prietok vzduchu v budove vedením odvádzaného vzduchu z priestorov s vysokými požiadavkami na kvalitu vnútorného prostredia cez priestory, kde je akceptovateľná aj nižšia kvalita vzduchu. Napríklad vzduch odvádzaný z kancelárií sa využije na vetranie skladových priestorov, a v rámci systému odvodu vzduchu z toaliet zahrnúť aj priestory spŕch. 5. Inštalovať samostatný systém vetrania v priestoroch s jedinečnými požiadavkami, ktoré by mohli ovplyvňovať prevádzku veľkého centrálneho systému. Napríklad priestory s rozdielnym režimom užívania alebo s vysokými vnútornými tepelnými ziskami, ako sú počítačové miestnosti alebo hala divadla. 6. Doplniť variabilné ovládanie objemu vzduchu do systému ohrevu pracujúceho s konštantným objemom. 7. Inštalovať prídavnú izoláciu na potrubné rozvody (napr. rozvody vykurovacej/chladiacej látky k výmenníkom tepla). 8. Inštalovať prídavnú tepelnú izoláciu na vzduchovody, ktoré sú umiestnené mimo priestoru s upravovanými vnútornými podmienkami. Vzduchovody osadené mimo upravovaného priestoru, ako sú podstrešné priestory alebo vonkajšie vetracie šachty, by mali byť izolované tak aby koeficient prechodu tepla zodpovedal minimálne požadovanej hodnote. Tepelné straty alebo tepelné zisky v takýchto neizolovaných potrubiach môžu viesť k zvýšenej potrebe energie vo vzduchotechnickej jednotke tak, aby pokryla požiadavky priestoru a straty systému. 62

63 9. Inštalovať vodné sprchy na rozľahlé ploché strechy s cieľom redukovať tepelné zaťaženie v lete. Pre budovy s veľkou rozlohou striech ako sú priemyselné podniky môže inštalácia takýchto spŕch priniesť značné zníženie spotreby energie na chladenie v lete. Efekt odparovacieho chladenia účinne redukuje tepelné zisky cez konštrukciu strechy a môže eliminovať potrebu chladenia v budovách s malými vnútornými tepelnými ziskami. 1. Kontrola a nastavenie pohonu motorov ventilátorov a čerpadiel. 11. Výmena vzduchových filtrov. Znečistené vzduchové filtre tvoria prekážku prúdeniu vzduchu a zvyšujú tlakové straty vzduchotechnickej jednotky. 12. Vypnutie systému odvodu odpadného vzduchu a prívodu upraveného vzduchu do priestorov ako sú kuchyne a práčovne v čase ich nevyužívania. 13. Vypnutie svetiel a iných zariadení produkujúcich teplo ak ich prevádzke nie je vyžadovaná. 14. Kontrola a kalibrácia kontrolných zariadení ako sú priestorové termostaty, snímače teploty vody a vzduchu a overenie nastavení časových spínačov. 15. Výmena alebo oprava poškodených alebo netesných vzduchovodov. Netesnosti vzduchovodov môže spôsobiť fyzikálne poškodenie alebo nekvalitná inštalácia a nekvalitné tesnenie. Ak dochádza k značnému úniku vzduchu zo vzduchotechnického rozvodu, potom nie je možné zabezpečiť návrhové podmienky vo vnútornom priestore a prietok vzduchu ventilátorom sa musí zvýšiť. To si vyžaduje prídavnú energiu na pohon ventilátorov a zabezpečenie zvýšeného prietoku vzduchu, čo má za následok vyššie tlakové straty vzduchovodov. Napr. vzduchotechnický systém s únikom vzduchu na úrovni cca. 1%v dôsledku netesnosti vyžaduje v priemere o 2% vyšší výkon ventilátora aby bol zabezpečený požadovaný prietok vzduchu do upravovaného priestoru. 16. Vyčistiť povrchy tepelných výmenníkov, vykurovacích plôch a špirál. Čistý teplo výmenný povrch zabezpečí prenos tepla na požadovanej úrovni. AK je povrch znečistený alebo skorodovaný, prenos tepla je nižší a preto je vyžadovaná vyššia teplota teplonosného média. Vyššia teplota teplonosného média má za následok vyššie tepelné straty distribučného systému a zníženie účinnosti výroby tepla, nakoľko je vyžadovaná vyššia výstupná teplota na zdroji. 17. Inštalovať destratifikačné jednotky v priestoroch s veľkou svetlou výškou. Samohodnotiace otázky 1. Akými dvoma spôsobmi môže byť zabezpečené vetranie v budovách? 2. Aké typy výmenníkov tepla pre spätné získavanie tepla poznáte? Popíšte ich funkciu. 3. Vymenujte aspoň 5 opatrení pre úsporu energie v oblasti vzduchotechnických systémov a popíšte dôvody pre ich realizáciu. 63

64 6.3 Obehové čerpadlá a pohonné jednotky Obehové čerpadlá sú zariadenia používané vo vykurovacích sústavách s núteným obehom vody za účelom prekonania hydraulických tlakových strát vznikajúcich v rozvodoch vykurovania. Jedná sa o tlakové straty trením prúdiacej kvapaliny o steny potrubia a tzv. tlakové straty vplyvom miestnych odporov. Tie sú vyvolané zmenou smeru prúdenia tekutiny (koleno), zmenou prierezu potrubia (redukcia) alebo osadením potrubných armatúr (ventil, filter a podobne). Obehové čerpadlá sa inštalujú priamo do potrubia (závitový, prírubový spoj) alebo na samostatný základ (kozlíkové čerpadlá). Rozlišujeme dva typy čerpadiel: - mokrobežné čerpadlá so zapuzdreným rotorom, pri ktorom sú všetky rotujúce časti vo vode. Čerpaná vykurovacia voda súčasne slúži ako mazivo ložiska motora. - suchobežné čerpadlá s mechanickou upchávkou, chladené vzduchom. Mokrobežné resp. suchobežné čerpadlá je v zásade možné inštalovať tak do prívodného ako aj vratného potrubia. Výhodnejšie je však zabudovanie obehového čerpadla do vratného potrubia, a to z dôvodu menšieho tepelného zaťaženia, pretože vykurovacia voda vo vratnom potrubí má nižšiu teplotu a slúži ako chladivo a mazivo. Obr. 25 Príklad mokrobežného (vľavo) a suchobežného (vpravo) obehového čerpadla Hlavnými parametrami pre návrh obehového čerpadla je objemový prietok vykurovacej vody a tlaková strata vykurovacej sústavy. Objemový prietok vyjadruje prepravovaný objem teplonosnej látky cez výtlačný prierez čerpadla. Na prekonanie tlakových strát vykurovacej sústavy musí vyvinúť obehové čerpadlo pri danom objemovom prietoku vykurovacej vody potrebnú dopravnú výšku (výtlak). Fyzikálne správnejší pojem dopravnej výšky je merná energia, ktorá sa definuje ako energia prenesená čerpadlom pripadajúca na jednotku hmotnosti čerpacej kvapaliny. Viaže sa na menovitý hmotnostný prietok a menovité otáčky. 64

65 Pracovná charakteristika čerpadla vyjadruje závislosť objemového prietoku od pracovného pretlaku, resp. špecifickej energie čerpadla pri konštantných otáčkach. Čerpadlá sú konštruované ako: - obehové čerpadlá so stupňovitou reguláciou ktoré sú charakteristické niekoľkými výkonovými krivkami odpovedajúcimi nastavanému stupňu regulácie, pričom každému stupňu regulácie odpovedá iný príkon, Obr. 26 Výkonové charakteristiky obehového čerpadla so stupňovitou reguláciou Takéto obehové čerpadlo môže pracovať napr. v troch režimoch podľa zvolenej charakteristickej krivky čerpadla. Každá charakteristická krivka vychádza z objemového prietoku čerpanej kvapaliny a dopravnej výšky, pričom má klesajúcu tendenciu. Pri návrhu obehového čerpadla vychádzame z objemového prietoku a tlakovej straty vo vykurovacej sústave, pričom volíme najbližšiu vyššiu charakteristickú krivku obehového čerpadla, ktorá sa následne zvolí na čerpadle. Zostatkovú dopravnú výšku čerpadla (tlakovú diferenciu) je potrebné odregulovať vo vykurovacej sústave napr. použitím regulačnej armatúry (ventil). - obehové čerpadlá s plynulou elektronickou reguláciou pracujú na základe zmeny frekvencie alebo napätia, podľa požiadaviek vykurovacej sústavy, čím dokážu lepšie využívať pracovnú energiu čerpadla a znižovať tak spotrebu elektrickej energie. Tento typ čerpadla je vybavený spojitou reguláciou a to plynulou zmenou otáčok cez zmenu frekvencie, ktorá sa docieľuje frekvenčným meničom. Pri návrhu čerpadla s frekvenčným meničom je možné vybrať z dvoch druhov regulácie: - regulácia na proporcionálny tlak ( p-v) čerpadlo mení dosahovanú požadovanú hodnotu dopravnej výšky (tlakového rozdielu) v závislosti od objemového prietoku podľa lineárnych kriviek medzi hodnotou H a H/2. - regulácia na konštantný tlak ( p-c) pri tomto druhu regulácie elektronické riadenie udržuje dopravnú výšku (tlakový rozdiel) na požadovanej konštantnej hodnote H v dovolenom rozsahu objemového prietoku. 65

66 Obr. 27 Výkonové charakteristiky obehového čerpadla na konštantný tlak (dole) resp. na proporcionálny tlak (hore) V prípade sústav s konštantným prietokom vykurovacej vody sú vhodné obehové čerpadlá so stupňovitou reguláciou. Ak sa však jedná o vykurovacie sústavy, ktoré pracujú s premenlivým prietokom, je vhodnejšie používať obehové čerpadlá s plynulou elektronickou reguláciou. Samozrejme použitie obehových čerpadiel so stupňovitou reguláciou je možné aj v tomto prípade a to s určitými technickými opatreniami. Príkladom vykurovacej sústavy s premenlivým prietokom sú systémy vykurovania s inštalovanými termostatickými ventilmi a hlavicami na vykurovacích telesách, ktoré reagujú na zvýšenie teploty v miestnosti škrtením (uzatváraním) ventilu. Z obr. 28 (graf vľavo) vyplýva, že uzatváraním termostatických ventilov na vykurovacích telesách dochádza k zmene prietoku vykurovacej vody (prietok klesá). V prípade použitia obehového čerpadla bez regulácie (so stupňovitou reguláciou) dochádza k zvyšovaniu diferenčného tlaku (z bodu 1 do bodu 2), čo môže spôsobiť hluk (šum) na termostatických ventiloch vykurovacích telies. Samozrejme s tým súvisí nehospodárna prevádzka obehového čerpadla (väčšia čerpacia práca = vyššia spotreba elektrickej energie). Tento stav alebo takúto situáciu je možné riešiť osadením tzv. regulátorov tlakového rozdielu (RTD) napr. na pätu stúpacieho potrubia. RTD zabezpečí konštantné udržiavanie zvoleného tlakového rozdielu a termostatické hlavice tak môžu pracovať pri konštantných podmienkach. Vyvažovací ventil (VV) v tomto prípade plní funkciu správneho prerozdelenia prietokov vykurovacej vody do jednotlivých stúpačiek. Obr. 25 zobrazuje schému vykurovania, v rámci ktorej sa kombinuje klasické obehové čerpadlo (stupňovitá regulácia) s regulátormi tlakového rozdielu (RTD) s cieľom dosiahnuť funkčnú sústavu bez akustických prejavov. 66

67 Obr. 28 Vykurovacia sústava s premenlivým prietokom a obehovým čerpadlom so stupňovitou reguláciou Inou formou riešenia takejto sústavy (s premenlivým prietokom) je použitie obehového čerpadla s plynulou elektronickou reguláciou. Nasledujúci obr. 29 zobrazuje vykurovaciu sústavu s obehovým čerpadlom a plynulou elektronickou reguláciou. V tomto prípade je použitá regulácia čerpadla na konštantný tlak. Uzatváraním termostatických ventilov na vykurovacích telesách bude dochádzať k zmene prietoku vykurovacej vody (prietok klesá). Obehové čerpadlo v tomto prípade bude udržiavať v takýchto podmienkach požadovaný výtlak (napr. 1 kpa, z bodu 1 do bodu 2). Nedochádza tak v zvyšovaniu tlakovej diferencie obehového čerpadla, jej prenosu na termostatické ventily, a vzniku hluku (šum) na ventiloch. V tomto prípade nie je ani potrebné používať tzv. regulátory tlakového rozdielu (RTD) ako tomu bolo v prípade schémy vykurovania na obr. 25. Funkcia vyvažovacích ventilov (VV) ostáva identická a to správne prerozdeliť prietok vykurovacej vody do jednotlivých stúpačiek na základe požadovaného tepelného výkonu. Obr. 3 znázorňuje vykurovaciu sústavu s premenlivým prietokom vykurovacej vody v dôsledku funkcie termostatických ventilov na vykurovacích telesách. Aktivácia termostatických ventilov vyvolá v sústave zmenu prietoku. Ak klesá prietok vykurovacej vody, klesá paralelne s ňou aj tlaková strata potrubnej siete. Aby sa neprenášal zvýšený tlakový rozdiel od obehového čerpadla na termostatické ventily, keďže nie sú v tomto prípade použité regulátory tlakového rozdielu (RTD) na pätách stúpačiek, obehové čerpadlo elektronicky upravuje otáčky smerom nadol a znižuje tak dispozičný výtlak (z bodu 1 do bodu 2). Šetrí sa tak spotreba elektrickej energie, lebo klesá čerpacia práce čerpadla. Súčasne sa znižuje dispozičný tlakový rozdiel pôsobiaci ne termostatické ventily (zabráni sa vzniku hluku). 67

68 Obr. 29 Vykurovacia sústava s premenlivým prietokom a obehovým čerpadlom s plynulou elektronickou reguláciou (regulácia na konštantný tlak p-c) Obr. 3 Vykurovacia sústava s premenlivým prietokom a obehovým čerpadlom s plynulou elektronickou reguláciou (regulácia na proporcionálny tlak p-v) 68

69 Zapojenie skupiny čerpadiel Pre zabezpečenie spoľahlivosti prevádzky vykurovacej sústavy alebo v prípade potreby vyššieho výkonu čerpadiel je možné do sústavy zapojiť viacero obehových čerpadiel, a to v sériovom alebo paralelnom zapojení. Čerpadlá do série sa zapájajú v tom prípade, keď pri malom objemovom prietoku je požadovaná veľká dopravná výška. V prípade, že je potrebný väčší prietok vykurovacej vody pri pomerne malej dopravnej výške, sa čerpadlá zapoja paralelne. Pri zapojení dvoch rovnakých čerpadiel sa ich charakteristiky sčítajú podľa princípu naznačeného v nasledujúcom obrázku. a) sériové zapojenie b) paralelné zapojenie Obr. 31 Zapojenie dvoch rovnakých čerpadiel vo vykurovacej sústave [24] Obr. 32 Príklad inštalácie obehového čerpadla [Zdroj: archív autora] Samohodnotiace otázky 1. Aké typy obehových čerpadiel poznáte z hľadiska regulácie ich výkonu? 2. Aké výhody poskytuje obehové čerpadlo s plynulou reguláciou výkonu oproti čerpadlu so stupňovitou reguláciou? 3. Akou formou zapojenia dvoch obehových čerpadiel je možné dosiahnuť väčší objemový prietok? 4. Akou formou zapojenia dvoch obehových čerpadiel je možné dosiahnuť vyšší dopravný tlak? prietok? 69

70 6.4 Kompresory Kompresor - pracovný stroj určený na stláčanie (kompresiu) plynov a pár, teda elektromechanické zariadenie slúžiace na premenu mechanickej energie na energiu tlakovú (energiu stlačeného plynu). Pri činnosti kompresora, teda v procese adiabatického stláčania vzduchu dochádza tiež k ohrevu plynu. Kompresor ako kľúčové zariadenie je súčasťou systému stlačeného vzduchu. Stlačený vzduch môžeme definovať ako energiu, ktorej využitie je široké v mnohých výrobných technologických procesoch. Často považovaný za štvrtú energiu popri elektrickej energie, vode a zemnom plyne, a súčasne aj stále najdrahšia forma prenosu energie (energetická účinnosť od vstupu uhlia do elektrárne po vstup vzduchu do spotrebiča je na úrovni 6%) [25]. Kompresory pre výrobu stlačeného vzduchu možno rozdeliť z viacerých hľadísk. Základné rozdelenie je podľa spôsobu premeny energie z mechanickej na tlakovú, tu rozlišujeme: - kompresory dynamické (rýchlostné), kde zvýšenie tlaku plynu nastáva zvýšením rýchlosti plynu a následnou premenou kinetickej energie na tlakovú energiu, - kompresory objemové, kde zvýšenie tlaku plynu nastáva zmenšením objemu pracovného priestoru, v ktorom je plyn uzatvorený. Obr. 33 Rozdelenie kompresorov, spracované podľa [26] Systém stlačeného vzduchu možno rozdeliť na dve základné časti, strana výroby stlačeného vzduchu, ktorá zahŕňa kompresory a zariadenia na úpravu vzduchu, a strana spotreby, ktorá zahŕňa distribúciu a skladovanie stlačeného vzduchu a následné konečné využitie v koncových zariadeniach. Na strane výroby je potrebné efektívne zabezpečiť stabilnú dodávku čistého a suchého vzduchu pri požadovanej úrovni tlaku. Na strane spotreby je potrebné minimalizovať úniky stlačeného vzduchu na distribučných rozvodoch a koncových prvkoch a využívať stlačený vzduch pre určené koncové zariadenia. 7

71 Obr. 34 Systém stlačeného vzduchu a jeho komponenty [26] Pre prevádzku systému stlačeného vzduchu a jeho hlavných komponentov, teda kompresorov, je z hľadiska spotreby elektrickej energie na ich pohon podstatný spôsob kontroly riadenia kompresorov. Základné možnosti riadenia kontroly sú: - Riadenie On/Off (START/STOP), - Riadenie na konštantnú rýchlosť (otáčky) LOAD/UNLOAD, - Riadenie škrtením (použitie regulačného škrtiaceho ventilu) - MODULATING CONTROLS, - Riadenie viacstupňové (prevádzka pri dvoch a viacerých stupňoch zaťaženia) VARIABLE DISPLACEMENT, - Riadenie otáčok frekvenčným meničom (plynulá zmena otáčok v závislosti od potreby) VARIABLE SPEED DRIVES. V prípade druhej až štvrtej možnosti riadenia kompresorov, je aplikácia týchto typov vhodná v prípade systému stlačeného vzduchu s premenlivou potrebou vzduchu v čase, kedy sa dajú definovať časové intervaly s rôznou potrebou. Za najviac energeticky efektívnu možnosť riadenia sa však považuje aplikácia VARIAGLE SPEED DRIVES, teda plynulá zmena otáčok pri využití motorov s frekvenčným meničom. Takto vybavené kompresory dokážu otáčky motora prispôsobiť zmenám požiadaviek na dodávku stlačeného vzduchu [26]. 71

72 Obr. 35 Graf závislosti výkonu a príkonu kompresora pri rôznom type riadenia [27] Pre zabezpečenie energeticky efektívnej prevádzky je pri hodnotení systému stlačeného vzduchu potrebná analýza celého systému, nielen jednotlivých zariadení samostatne, a rovnako sa zamerať tak na stranu výroby stlačeného vzduchu, ako aj na stranu spotreby. V súvislosti s takýmto systémovým prístupom sú potrebné nasledujúce činnosti: - stanovenie súčasných podmienok a prevádzkových parametrov systému, - stanovenie súčasných a budúcich požiadaviek výroby, - zhromaždenie a analýza prevádzkových údajov a rozloženie záťažových cyklov - stanovenie techniky a ekonomicky najprijateľnejších možností, berúc do úvahy všetky podsystémy, - implementácia týchto opatrení, - analýza prevádzky systému, energetickej spotreby a ekonomické hodnotenie - pokračovanie v monitorovaní a optimalizácii systému - snaha o prevádzku a údržbu systému s najvyššou úrovňou hospodárnosti. V systéme kompresorov a stlačeného vzduchu je pre účely úspor energie možné zrealizovať nasledujúce opatrenia: 1. zredukovať prevádzkový čas kompresorov (vypnutie mimo prevádzky výroby), 2. zníženie tlaku v systéme na najnižšiu možnú úroveň 3. oprava netesností a únikov na distribučnom rozvode 4. aplikácia systému pre spätné využívanie odpadného tepla (vykurovanie priestorov, využívanie tepla v systéme prípravy teplej vody, resp. v systéme vykurovania) Samohodnotiace otázky 1. Čo zabezpečuje systém stlačeného vzduchu? 2. Čo je kompresor a aké typy poznáte? 3. Aké sú možnosti energetických úspor v systéme stlačeného vzduchu? 72

73 6.5 Administratívne vybavenie Podľa správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie sa kategória kancelárskej a výpočtovej techniky s podielom na celkovej spotrebe energie 2 4 % stala jednou zo skupín s najvyššou spotrebou energie v rámci tretieho sektoru (teda sektor služieb). Administratívne vybavenie (výpočtová technika a iné elektrické spotrebiče) sú súčasťou každej budovy, či už výrobnej alebo nevýrobnej, využívanej v rámci priemyslu, služieb alebo poľnohospodárstva. Spotreba elektrickej energie na prevádzku týchto zariadení je závislá od ich príkonu a prevádzkového času, ako aj spôsobu prevádzkovania. Niektoré elektrické spotrebiče sú z pohľadu spotreby energie bezvýznamné, ale iné energiu doslova hltajú. Prehľad príkonu elektrických spotrebičov pri rôznych módoch prevádzky je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tab. 23 Príkony elektrických spotrebičov [28], časť 1 73

74 Tab. 24 Príkony elektrických spotrebičov [28], časť 2 Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (International Energy Agency) sa pohotovostný (stand-by) režim našich spotrebičov podieľa zhruba 8 % na celkovej spotrebe elektriny v domácnostiach. Vo Veľkej Británii a vo Francúzsku sa priemerne v každej domácnosti spotrebuje na pohotovostný režim spotrebičov okolo,75 kwh elektrickej prace za deň [28]. Pre účely zníženia nákladov na spotrebu energie v skupine elektrických spotrebičov a kancelárskeho vybavenia by mala byť snaha už pri ich nakupovaní, a teda: - kupovať spotrebiče s najvyššou energetickou triedou, pričom A+++ považujeme za energeticky najefektívnejšiu, - správne rozmiestniť spotrebiče, - používanie dobíjateľných batérií. - kupovať kancelársku a výpočtovú techniku, ktorá spĺňa minimálne požiadavky energetickej efektívnosti, ktoré sú predpísané nariadením EÚ o Energy Star (nariadenie č. 16/28 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení). Obr. 36 Príklad energetického štítku el. spotrebiča [27] 74

75 Skrytým spotrebičom elektrickej energie sú v budovách a firmách dátové centrá. Historicky sa projektovanie a prevádzka dátových centier zameriavali na spoľahlivosť a kapacitu. Nepríjemným dôsledkom tohto vývoja je skutočnosť, že dátové centrá nie sú optimalizované z hľadiska účinnosti. Vlastne je ťažké nájsť hoci aj jediné miesto, kde by bolo dátové centrum navrhnuté s dôrazom na efektívnosť, pretože nezávislé rozhodnutia konštruktérov zariadení, tvorcov systému, riadiacich programátorov, inštalujúcich pracovníkov, zmluvných partnerov, manažérov IT a prevádzkovateľov podstatne ovplyvňujú účinnosť energetickej spotreby. Nedávne štúdie ukazujú, že spotreba energie predstavuje podstatnú súčasť nákladov na prevádzku výpočtovej techniky, ktorá v niektorých prípadoch prevyšuje aj náklady na nákup samotného hardvéru. Tento tlak na náklady spolu svedomím, že dátové centrá môžu omnoho efektívnejšie využívať energiu, vedie mnohých prevádzkovateľov dátových centier k tomu, že riadenie spotreby energie považujú za prioritu. Podľa Jonathana Koomeya (27) počítačové servery a ich dodatkové zariadenia (klimatizácie, záložne zdroje a podobne) spotrebovali v USA,4 kwh za deň na osobu o niečo viac ako 1 % celkovej spotreby elektriny v USA. To je udaj z roku 25, čo je mimochodom dvojnasobne viac ako spotreba v roku 2, pretože počet serverov narástol z 5,6 milióna na 1 miliónov [28]. Obr. 37 Príklad spotreby energie serverom s príkonom 34 W [29] Samohodnotiace otázky 1. Aký je odhadovaný podiel spotreby el. energie kancelárskym zariadením na celkovej spotrebe energie v EÚ? 2. Akými opatreniami môžem dosiahnuť energetické úspory v rámci kancelárskeho zariadenia? 75

76 7 Technologické a výrobné procesy Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je hodnotenie energetických potrieb zariadení, ktoré sú využívané v technologických a výrobných procesoch podnikov. Zariadenia používané v týchto procesoch sú špecifické v závislosti od typu výroby a ponúkaných výrobkov. Súčasťou kapitoly je niekoľko všeobecných opatrení aplikovateľných s cieľom redukovať energetickú spotrebu v rámci výrobných procesov a dosiahnuť možné energetické úspory. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete vedieť: - zhodnotiť energetické požiadavky pre technologické a výrobné procesy, - zvážiť možnosti opatrení pre dosiahnutie energetických úspor, - navrhnúť opatrenia s odhadom možných energetických úspor v rámci týchto procesov. Technologické a výrobné procesy priemyselných podnikov predstavujú ich hlavnú výrobnú činnosť, ktorej výsledkom je ponúkaný výrobok (produkt). Samotný technologický postup, ako aj technologické zariadenia sú špecifické podľa odvetvia priemyslu a konkrétneho typu vyrábanej produkcie. Hlavnými energetickými nosičmi, ktoré sú spotrebované technologickými a výrobnými procesmi, zemný plyn a elektrická energia. Na obrázku 39 je znázornená štruktúra spotreby elektrickej energie a zemného plynu pre jednotlivé odvetvia hospodárstva, vrátane priemyslu. Z údajov Európskeho štatistického úradu je zrejmé, že za obdobie došlo k nárastu v sektore priemyslu cca o 22 % [31]. V súčinnosti s nárastom priemyselnej výroby a produkcie by sme mohli predpokladať nahrubo podobný priebeh aj v spotrebe energie a surovín v tomto sektore hospodárstva. Avšak vďaka opatreniam pre zlepšenie udržateľnosti a energetickej efektívnosti zdrojov v priemysle má ukazovateľ spotreby primárnej energie v EÚ v sektore priemyslu celkom opačnú tendenciu (Obr. 38). Obr. 38 Vývoj konečnej spotreby primárnej energie v EÚ za roky [31] 76

77 Obr. 39 Rozloženie spotreby energie [3] Energetický audit firmy, resp. podniku hľadá aj možnosti šetrenia a úspor energie vo výrobných procesoch spoločnosti. Kľúčovým aspektom je poznanie kedy, kde a v akom množstve je energia spotrebovaná. Teda základnou požiadavkou je systém merania a regulácie spotreby energie. Komplexne je možné v prvom rade znížiť spotrebu energie vo výrobných procesoch inštaláciou energeticky efektívnych a úsporných zariadení. V druhom kroku je možné zvýšiť úsporu energeticky efektívnym riadením spotreby energie jednotlivými energetickými spotrebičmi. V nasledujúcich riadkoch je niekoľko opatrení pre energeticky efektívne využívanie energie v rámci technologických a výrobných procesov: - motory poháňajúce výrobné zariadenia v priemyselných závodoch spotrebúvajú niekedy až 2/3 elektrickej energie. Použitím vysokoúčinných pohonov je možné dosiahnuť úsporu cca. 4 %. Rovnako je dôležité pre motory pracujúce pri premenlivom zaťažení (pohony čerpadiel, extraktorov, ventilátorov a kompresorov) mať možnosť meniť ich pracovnú rýchlosť tak, aby sa prispôsobila optimálnemu výkonu. Energeticky najefektívnejšie dostupné riešenie je aplikácia pohonu s frekvenčným meničom rýchlosti otáčok motora v závislosti od požadovaných pracovných podmienok, 77

78 - inštaláciou systémov na rekuperáciu tepla napr. v spaľovacích zariadeniach je možné využiť spalinové teplo pre predohrev vstupného spaľovacieho vzduchu a dosiahnuť zníženie spotreby energie v spaľovacích procesoch cca. o 15%, - pre vysoko vyťažené motory (prevádzka viac ako 15 hodín denne) sa odporúča ich výmena za efektívnejšie, hlavne v prípade motorov starších ako 1 rokov. Toto opatrenie môže priniesť úspory až do výšky 4% z pôvodnej spotreby motora. - v prípade zariadení pre výrobu teplej vody alebo pary potrebnej vo výrobnom procese je potrebná znalosť teploty spaľovacích procesov. Zabezpečenie správnej teploty spalín, ktorá závisí od typu zariadenia a použitého paliva, predchádza energetickým stratám. - primeraná tepelná izolácia spaľovacích pecí zníži povrchovú teplotu a tepelné straty prechodom tepla cez steny pece sa môžu znížiť až o 7-8 %. Úspory na spotrebe energie sú odhadované cca. na 1,5%. - Inštalácia výrobných zariadení tak, aby bolo zabezpečená ich prevádzka pri najefektívnejších nastaveniach. Energeticky efektívnejšia je prevádzka zariadenia pri plnej záťaži, kedy pracuje zariadenie pri nominálnych podmienkach a spotrebúva menšie množstvo energie na jednotku produkcie. Samohodnotiace otázky 1. Aká je štruktúra spotreby energie v jednotlivých sektoroch hospodárstva? (hrubý odhad) 2. Vymenujte aspoň 3 opatrenia pre zníženie spotreby energie v rámci technologických a priemyselných procesov. 78

79 8 Ekonomické hodnotenie opatrení energetického auditu Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je ekonomické hodnotenie navrhovaných opatrení pri realizácii energetického auditu. Smerné číselné ukazovatele pre takéto hodnotenie sú hodnoty energetických úspor, ich finančné vyjadrenie (teda zníženie prevádzkových nákladov) a výška investičných nákladov do realizácie navrhovaného opatrenia. Tieto ukazovatele charakterizujúce každé opatrenie sú vstupnými hodnotami pre aplikáciu ekonomických metód definovaných legislatívou, ktorých cieľom je definovať ekonomicky výhodné a prijateľné opatrenia. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly budete vedieť: - vyčísliť požadované energetické a finančné ukazovatele pre navrhované opatrenia v rámci energetických auditov, - aplikovať vybrané metódy ekonomického hodnotenia finančných investícií pre hodnotenie investičných nákladov pre navrhované opatrenia v rámci energetických auditov, - vyhodnotiť navrhované opatrenia z hľadiska ekonomickej výhodnosti a prijateľnosti Výsledkom energetického auditu je návrh možných opatrení pre optimalizáciu spotreby energie vo firme a dosiahnutie určitých energetických a finančných úspor. Pre každé navrhované opatrenie sa musia vyčísliť: - Energetické úspory porovnanie východiskového stavu energetických potrieb s energetickými potrebami po realizácii opatrenia, - Finančné úspory porovnanie nákladov na energie pri východiskovom stave a stave po realizácii opatrenia, - Investičné náklady hodnota finančných investícií na realizáciu opatrenia, - Prevádzkové náklady náklady na prevádzku predmetu energetického auditu pri východiskovom stave a po realizácii opatrenia, - Doba návratnosti investície Z navrhovaných opatrení sa zostavia najmenej dva varianty súboru opatrení, ktoré sa zhodnotia nasledovnými parametrami: - energetickú bilanciu po realizácii súboru opatrení a porovnanie s energetickou bilanciou súčasného stavu, 79

80 - stanovenie investičných nákladov, - úsporu nákladov na energiu, - porovnanie prevádzkových nákladov po realizácii súboru opatrení s prevádzkovými nákladmi súčasného stavu, - ekonomické hodnotenie, - environmentálne hodnotenie, v ktorom sú uvedené názvy znečisťujúcich látok a skleníkových plynov, emitované množstvo za kalendárny rok predchádzajúci spracovaniu energetického auditu a predpokladaný stav po realizácii súboru opatrení Ekonomické hodnotenie finančných investícií Na hodnotenie finančných investícií je k dispozícii viacero metód. Základné členenie týchto metód je na metódy statické a dynamické. Statické metódy je možné použiť pre krátkodobé hodnotenie efektívnosti investícií, t.j. ak faktor času nemá podstatný vplyv na rozhodovací proces, teda ak ide o jednorázové obstaranie, alebo projekt s krátkou dobou životnosti (maximálne 2 roky). Hlavným nedostatkom je skutočnosť, že pri hodnotení nezohľadňujú faktor času, čo v praxi znamená, že rozdielne časové obdobie rozptylu nákladov a výnosov je hodnotené rovnakou váhou a môže spôsobiť výber nesprávneho projektu a tým aj nedosiahnutie požadovaného zhodnotenia kapitálu. Tieto metódy pri hodnotení berú do úvahy väčšinou len jedno obdobie ich využitia. Z tohto dôvodu ich v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou považujú len za pomocné metódy hodnotenia efektívnosti investícií. Dynamické metódy hodnotenia investícií odstraňujú nedostatky vyššie uvedených statických metód. Tieto metódy pri výpočtoch zohľadňujú pôsobenie faktora času, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, v ekonomickom živote spôsobuje zmenu hodnoty peňazí [32]. Vykonávacia vyhláška k spracovaniu energetického auditu definuje v prílohe 4 základné metódy, ktoré majú byť použité pre ekonomické hodnotenie súboru vhodných opatrení v rámci energetického auditu, a to: 1. Jednoduchá doba návratnosti 2. Reálna doba návratnosti 3. Čistá súčasná hodnota 4. Vnútorné výnosové riziko Výsledky ekonomického hodnotenia sa uvedú prehľadným spôsobom v správe energetického auditu podľa nižšie uvedených obrázkov (Obr. 4, Obr. 41). 8

81 Obr. 4 Príklad úpravy výsledkov ekonomického vyhodnotenia - časť 1 [33] Obr. 41 Príklad úpravy výsledkov ekonomického vyhodnotenia - časť 2 [33] Doba návratnosti je obdobie, za ktoré tok príjmov projektu prinesie hodnotu rovnajúcu sa kapitálovým výdavkom na investíciu. V prípade, že uvažujeme, že čistý tok hotovosti je v každom roku životnosti investície rovnaký, potom hovoríme o jednoduchej dobe návratnosti [34], ktorú vypočítame nasledovne podľa vzťahu: T s IN [ roky], CF = (8.1) kde: 81

82 IN CF - investičné náklady [Euro], - ročné prínosy (cash flow, zmena peňažného toku po realizácii opatrení) [Euro/rok]. Ak je čistý cash flow v každom roku iný, potom hovoríme o reálnej dobe návratnosti, ktorú zistíme postupným napočítavaním ročných peňažných tokov dovtedy, kým sa kumulované čiastky cash flow nebudú rovnať investičným nákladom. Reálnu dobu návratnosti určíme podľa vzťahu: T sd.( 1 ) - t CFt + r - IN = (8.2) t= 1 kde: CF t - ročné prínosy projektu (zmena peňažných tokov po realizácii projektu) [Euro/rok], r - diskontný faktor [-] (1+r) -t - odúročiteľ T sd t - doba životnosti projektu [roky] - časový krok 1 rok Čistá súčasná hodnota predstavuje rozdiel medzi súčasnou hodnotou očakávaných príjmov (cash flow) a kapitálových výdavkov na investíciu. Jej hodnotu stanovíme na základe vzťahu: T ž.( 1 ) - t t - (8.3) NPV = CF + r IN t= 1 kde: CF t - ročné prínosy projektu (zmena peňažných tokov po realizácii projektu) [Euro/rok], r - diskontný faktor [-] (1+r) -t - odúročiteľ T ž t - doba životnosti projektu [roky] - časový krok 1 rok Ak je čistá súčasná hodnota investície kladná, môžeme investíciu považovať za prijateľnú. Pri viacerých variantoch je výhodnejší variant s vyššou čistou súčasnou hodnotou. Vnútorné výnosové percento (IRR) je metóda hodnotenia finančných investícií, ktorá spočíva v hľadaní diskontnej miery, pri ktorej je čistá súčasná hodnota rovná, t. j. že diskontované príjmy investície sa rovnajú investičným nákladom. Hodnotu IRR je možné vypočítať z podmienky: T ž.( 1 ) - t CFt + IRR - IN = (8.4) t= 1 kde: 82

83 CF t - ročné prínosy projektu (zmena peňažných tokov po realizácii projektu) [Euro/rok], IRR - vnútorné výnosové percento [-] T ž t - doba životnosti projektu [roky] - časový krok 1 rok Vnútorné výnosové percento vyjadruje v podstate najvyššie prípustné úrokové zaťaženie investície, pri vyššej hodnote úrokovej sadzby prestáva byť investícia výhodná. Samohodnotiace otázky 1. Ktoré energetické a finančné ukazovatele sa musia stanoviť pre každé navrhované opatrenie v rámci energetického auditu? 2. Aké metódy ekonomického hodnotenia finančných investícii poznáte? 3. Ktoré 4 základné metódy sú vyhláškou stanovené pre aplikáciu pri hodnotení investícií do navrhovaných opatrení v rámci energetického auditu? Definujte jednu metódu. 83

84 9 Nástroje pre spracovanie energetických auditov Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je predstaviť študentovi nástroj pre spracovanie energetických auditov, ktorý bol spracovaný v rámci projektu PInE Promoting Industrial Energy Efficiency podporeného z programu Intelligent Energy Europe. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly získate: - informácie o obsahu nástroja PInE tool pre spracovanie energetických auditov, - nadobudnete poznatky o vstupných údajoch nutných zadávať v rámci tohto nástroja a o výstupoch, ktoré je tento nástroj schopný poskytnúť audítorovi Proces vykonávania energetického auditu na Slovensku je definovaný v rámci legislatívnej úprave zákonom a vykonávacou vyhláškou. Za účelom vypracovania energetického auditu, tak aby dokázal audítor zhodnotiť súčasný stav hospodárenia firmy s energiami, navrhnúť variantné opatrenia pre dosiahnutie úspor energie a vybrať vhodné opatrenie, je potrebné mať k dispozícii: - všeobecné údaje o objekte - spotreby energií a platby za energie za posledné 3 roky, - stavebnú dokumentáciu, - technickú dokumentáciu a údaje k inštalovaným prvkom technického zariadenia budov, - technické parametre, údaje o prevádzke technologického zariadenia a ostatných spotrebičov, - údaje získané z osobnej obhliadky predmetu energetického auditu. Pre účely vyhodnotenia spotreby energie podľa jednotlivých miest spotreby a zhodnotenia možných opatrení a možnosti dosiahnutia energetických a finančných úspor, audítor v procese spracovania auditu pre tieto účely využíva dostupné výpočtové postupy štandardizované v technických normách a iných predpisoch. V rámci projektu PInE Promoting Industrial Energy Efficiency podporeného z programu Intelligent Energy Europe bol vytvorení nástroj pre spracovanie energetického audítu pre malé a stredné podniky. Nástroj je pod aplikáciou MicrosoftExcel a je tvorený 22 tabuľkovými hárkami v štruktúre: 1. Všeobecne 2. Prvotné informácie 84

85 3. Údaje o spotrebe elektrickej energie 4. Údaje o spotrebe tepla 5. Prehľad spotreby elektrickej energie 6. Prehľad spotreby tepla 7. Celkové zhrnutie 8. Úspory v kwh, Eur 9. Zhrnutie spotreby elektrickej energie 1. Zhrnutie spotreby tepla 11. Zhrnutie spotreby elektrickej energie a tepla 12. Potenciál úspor elektrickej energie 13. Potenciál úspor tepla 14. Potenciál úspor elektrickej energie a tepla 15. Emisie CO2 16. Doba návratnosti 17. Kotol 18. Stlačený vzduch 19. Priemyselné pece 2. Tepelné izolácie 21. Čerpadlá 22. Výmenník tepla Prvé dva hárky obsahujú základné informácie o spoločnosti a o doterajšom energetickom riadení v rámci hodnoteného podniku. V hárkoch 3. a 4. sa uvádzajú priemerné hodnoty o spotrebách elektrickej energie a tepla, ako aj o nákladoch na ich nákup (podľa typu paliva) za posledné tri roky, či už na báze mesačnej alebo ročnej. Fosílne energetické zdroje 1. Zemný plyn [m3] 2. Ľahký vykurovací olej [l] 3. Vykurovací olej [l] 4. Ťažký vykurovací olej [l] 5. Antracit [kg] 6. LPG [l] 7. Diaľkové vykur. - fos.palivá [kwh] 8. Iné [kwh] Spolu Spotreba paliva Spotreba Celkové náklady [jednotka/rok] [kwh/rok] [ /rok] Emisie CO2 [t/rok],,,,,,,, Priemerná cena [c/kwh] Energetický zdroj s nulovou emisiou CO2 1. Biomasa/drevo [kg] 2. Tepelná solárna energia [kwh] 3. Diaľkové vykur. - biomasa [kwh] 4. Iné [kwh] Spolu Spolu Vykurovaná plocha [m2] Obr. 42 Ukážka hárku 4. Údaje o spotrebe tepla [35] 85

86 Hárok 5. Prehľad spotreby elektrickej energie poskytuje audítorovi priestor pre hodnotenie jednotlivých miest spotreby elektrickej energie v členení: - Osvetlenie, - Stlačený vzduch (kompresory), - Vetranie - Čerpadlá - Pohonné jednotky - Klimatizačné a chladiace zariadenia - Elektrické vykurovanie (vrátane tepelných čerpadiel) - Kancelárie a administratíva - Iné miesta spotreby elektrickej energie Audítor vkladá údaje o jednotlivých zariadeniach, hodnoty príkonu a výkonu zariadení, prevádzkovej doby zariadení. Vyberá z ponúknutých možností riadenia elektrických spotrebičov a odpovedá na doplňujúce otázky (pozri Obr. 43, Obr. 44, Obr. 45). Označenie kompresora Kompresory s frekvenčným meničom Doba prevádzky [h/rok] Dodaný vzduch. výkon [m³/min] Max. vzduchový výkon [m³/min] Príkon [kw] Maximálny tlak [bar] Priemerný dodávaný vzduch. výkon počas prevádzky [m³/min] Priemerný stupeň využitia kapacity vzduch. výkonu Možný potenciál úspor Merná potreba elektrickej energie [kwh/m³] Potreba elektrickej energie [kwh/rok] Celkovo Celková potreba elektrickej energie kompresormi [kwh/rok] Aká je priemerná hodnota tlaku kompresorov? [bar] Aká je požadovaná hodnota tlaku pre odberné miesta? [bar] Možný teoretické zníženie tlaku kompresorov: Ako často sa vykonáva kontrola tesnosti systému? Sú počuteľné úniky na systéme? Aká je regulácia riadenie kompresorov? Je systém stlačeného vzduchu odpojený od siete v čase jeho nepoužívania? Ako dlho je už systém stlačeného vzduchu v prevádzke? Obr. 43 Ukážka z hárku 5 pre časť hodnotenia kompresorov [36] 86

87 Je umelé osvetlenie spínané/vypínané podľa potreby? (áno/čiatočne/nie) (nepretržité svietenie, svietenie v čase prevádzky a pod.) Je využívané denné svetlo? Môže byť systém osvetlenia riadený (on/off) samostatne pre rôzne plochy priestoru? Využíva sa úsporný systém osvetlenia? Energeticky úsporné žiarivky? Ortuťové výbojky (Hg) Sodíkové výbojky Je osvetlenie vybavené reflektormi? Označenie svietidla Príkon [W] Skutočný príkon [W] Počet Doba prevádzky [h/rok] Potreba elektrickej energie [kwh/rok] Iná alebo odhadovaná potreba: Celkovo: Obr. 44 Ukážka z hárku 5 pre časť hodnotenia osvetlenia [36] Počet počítačových zostáv (vrátane tlačiarní a kopírok) Priemerná doba prevádzky za rok [h] Odhadovaná potreba elektrickej energie [kwh/rok] Sú zariadenia vynuté v čase ich nepoužívania? Využívajú sa ploché obrazovky? Obr. 45 Ukážka z hárku 5 pre časť hodnotenia kancelárií/administratívy [36] Na základe uvedených údajov a navolených odpovedí na dané otázky, je každé miesto spotreby ohodnotené známkou v rozsahu od 1 (veľmi dobre) do 5 (veľmi zle). Tieto známky sú podkladom pre ďalší percentuálny odhad potenciálu úspor elektrickej energie. Na konci hárku je tabuľkové a grafické zhrnutie všetkých údajov. Jeden z grafov na základe pridelených známok zobrazuje potrebu optimalizácie jednotlivých miest spotreby elektrickej energie (Obr. 46). 87

88 Zvyšok Osvetlenie 5 4 Stlačený vzduch 3 Iné Kancelárie a administratíva 2 1,,,,,,,,,, Vetranie Čerpadlá Elektrické vykurovanie Klimatizačné a chladiace zar. Pohonné jednotky Obr. 46 Graf potenciálu miest spotreby elektrickej energie pre optimalizáciu [36] Podobne je koncipovaný hárok 6. Prehľad spotreby tepla. V prvom kroku je venovaná pozornosť systému vykurovania, a to produkcii tepla pri danej energetickej efektívnosti použitých zdrojov tepla a typu paliva. Ďalej je na základe požadovaných údajov hodnotená distribučná sústava rozvodov tepla, jej energetická náročnosť a potenciál pre optimalizáciu. V ďalšom kroku sú podrobne rozobrané jednotlivé miesta spotreby tepla. Značná časť je venovaná spotrebe tepla na prevádzku vykurovania budov a prípravu teplej vody. Ostatné miesta spotreby tepla, resp. spotreby paliva je potrebné konkrétne pomenovať a špecifikovať požadované údaje. Aj v tomto prípade je pre každé miesto spotreby tepla pridelená známka, na základe ktorej je ďalej odhadovaný potenciál možných energetických úspor. Výroba tepla Kotle Palivo Povinné polia Označenie kotla Tepelný výkon [kw] Energetický nosič Množstvo spotrebovaného paliva [kwh/rok] Ročná účinnosť zariadenia [%] Vek zariadenia [rok] Celkovo: - Obr. 47 Príklad údajov pre hodnotenie výroby tepla [36] 88

89 Sú potrubné rozvody vykurovania v objekte kotolne tepelne izolované? Sú potrubné rozvody vykurovania medzi objektom kotolne a miestami odberu tepelne izolované? Je možné nepoužívané okruhy vykurovania odpojiť (uzavrieť)? Počet vykurovacích okruhov, ktoré môžu byť samostatne regulované: V porovnaní s výrobou tepla: Aká rozsiahla je distribučná sieť vykurovania? Ročný potenciál úspor: kwh Percentuálna hodnota potenciálu úspor vzhľadom k súčasnej celkovej, % potrebe energie: Sú vykurovacie okruhy vybavené reguláciou dodávky tepla? napr. čerpadlá s kontrolou a riadením otáčok Ako funguje systém regulácie vo vykurovaní? Obr. 48 Príklad údajov pre hodnotenie výroby tepla [36] Budovy Označenie budovy Druh prevádzky Rok výstavby Energetický parameter [kwh/m²] Plocha Vnútorné tep.zisky [kw] Potreba tepla [kwh/rok] Alternatíva: vlastný výpočet [kwh/rok] Energetický parameter po optimalizácii [kwh/m²] Potreba tepla na vykurovanie [kwh/rok] Obr. 49 Príklad údajov pre hodnotenie potreby tepla na vykurovanie v budovách [36] Zhodnotenie súčasného stavu zdroja tepla pre prípravu teplej vody (bez elektrických zdrojov tepla!) Technický stav zdroja tepla na prípravu teplej vody Vzostup teploty vody [ C]: Ročná spotreba teplej vody [m³/rok] Potreba tepla na prípravu teplej vody [kwh/rok]: Obr. 5 Príklad údajov pre hodnotenie potreby tepla na vykurovanie v budovách [36] 89

90 Prehľad miest s významnou spotrebou tepla Č. 1 Označenie Výkon [kw] Doba prevádzky [h/rok] Faktor využitia Sú tepelné straty v maximálnej miere redukované? Aká je možná maximálna miera zníženia teploty? Existujú možnosti pre lepšiu reguláciu teploty? Existuje efektívnejšia technológia? Okrem toho - aký je ďalší percentuálny potenciál úspor? [%] Odhadované výdavky na optimalizáciu: Potenciál úspor: Zhodnotenie miesta spoteby tepla 1 Súčasná potreba tepla [kwh/rok] Možné energeticé úspory [kwh/rok] Potreba tepla po optimalizácii [kwh/rok] Obr. 51 Príklad údajov pre hodnotenie ostatných miest spotreby tepla [36] Okrem spotreby elektrickej energie a tepla, ako aj potenciálu energetických úspor, nástroj v rámci jednotlivých hárkov vyhodnocuje aj množstvo súčasne emitovaných škodlivín emisií CO2, ako aj potenciálu úspor v hodnote emisií CO2 na základe predpokladaných energetických úspor. Referenčná Konverzné faktory: hodnota: Zemný plyn,2,2 kg CO2/kWh Ľahký vykurovací olej,27,27 kg CO2/kWh Vykurovací olej,28,28 kg CO2/kWh Ťažký vykurovací olej,29,29 kg CO2/kWh Antracit,33,33 kg CO2/kWh LPG,2295,23 kg CO2/kWh Diaľk.vykur.-fos.palivá,15,15 kg CO2/kWh El. energia,32,32 kg CO2/kWh Obr. 52 Hodnoty konverzných faktorov pre prepočet množstva emisií CO2 v danom nástroji [36] V nasledujúcich pracovných hárkoch 7-15 ponúka nástroj pre spracovanie energetických auditov tabuľkové a grafické zobrazenie spotreby tepla a elektrickej energie pre dané miesta spotreby, potenciál energetických úspor a úspor emisií CO2 atď. Posledné hárky sú individuálne venované konkrétnym technologickým zariadeniam, ako aj ekonomickému hodnoteniu navrhovaných opatrení pre dosiahnutie energetických úspor na základe doby návratnosti vynaložených investičných nákladov. Stručný popis jednotlivých hárkov: Kotol - Tento pracovný hárok poskytuje možnosť stanoviť účinnosť kotlov na základe výpočtov potenciálnych energetických strát pri výrobe tepla. Stlačený vzduch - Tento pracovný hárok umožňuje užívateľovi kvantifikovať energetické straty spôsobené netesnosťami v systéme stlačeného vzduchu. Na základe presne stanoveného testovania 9

91 systému sú získané údaje časové údaje, ktorých priemerné hodnoty slúžia na celkové zhodnotenie energetických strát v systéme stlačeného vzduchu. V čase testovanie systému, nesmú byť odberné miesta napojené na odber stlačeného vzduchu. Spustiť zariadenie kompresora až po úroveň dosiahnutia požadovanej hodnoty tlaku. Vykonať 6-8 testovacích cyklov a zo získaných údajov stanoviť priemerné hodnoty Doba prevádzky kompresora (plný výkon), T Doba prevádzky kompresora (voľnobeh), t Vzduchový výkon kompresora Výkon Spínací tlak kompresora Konečný (vypínací) tlak kompresora min min m3/min kw kg/cm2 kg/cm2 Únik vzduchu,q m3/min Percentuálna strata % Denný únik vzduchu m3/deň Príkon na generovanie stlačeného vzduchu, kwh/m3 Denné energetické straty v dôsledku netesností zariadenia kwh Obr. 53 Príklad potrebných vstupných údajov pre hárok Stlačený vzduch [36] Priemyselné pece - Tento pracovný hárok umožňuje užívateľovi stanoviť účinnosť priemyselných pecí na základe zadaných údajov. Výpočtový nástroj rozlišuje časť vstupu a časť výstupu z priemyselných pecí. V časti vstupu, užívateľ vkladá hodnoty týkajúce sa spotreby paliva, spaľovacieho vzduchu a materiálu. Následne, v časti výstupu je potrebné vložiť údaje ohľadom teploty materiálu a teploty spalín. Na základe týchto vstupov, výpočtový nástroj vypočíta potenciál energetických úspor. Tepelné izolácie - Tento pracovný hárok umožňuje zjednodušene vypočítať očakávané úspory nákladov dosiahnuté izolovaním potrubí. Čerpadlá - V rámci tohto pracovného hárku sa vkladajú údaje charakterizujúce čerpadlo, a to dopravná výška, prietok, otáčky a hustota dopravovaného média. Ďalej audítor vkladá údaje režimu riadenia čerpadla, ceny energie, statickej výšky a napätia. Z týchto údajov sa následne stanoví potenciál úspor v prípade výmeny existujúcej kontroly prevádzky čerpadla za kontrolu s frekvenčným meničom otáčok. Výmenník tepla - Tento pracovný hárok umožňuje vyčísliť náklady v prípade inštalácie výmenníka tepla. Dobra návratnosti Tento pracovný hárok umožňuje v prvom kroku vyhodnotiť ročné prevádzkové náklady po vložení hodnoty investičných nákladov a percentuálneho podielu prevádzkových nákladov. Po uvedení údajov o investičných nákladoch a výške možných finančných úspor v Euro/rok sa stanoví jednoduchá doba návratnosti bez zohľadnenia inflácie cien energií. Pre vyčíslenie doby návratnosti so zohľadnením cien energií je potrebné zadať do pracovného hárku aj percentuálnu mieru inflácie ceny elektrickej, alebo tepelnej energie. 91

92 Elektrická energia Výber oblasti znižovania spotreby Investičné náklady Euro Prevádzkové náklady % z invest. N Prevádzkové náklady Euro/rok, Doba prevádzky h/rok Energetické úspory kwh/rok, Cena elektrickej energie (bez inflácie) Euro/kWh Ročná finančná úspora na znížení spotreby el. energie Euro/rok, Výsledná ročná finančná úspora (cena energie bez inflácie) Euro/rok, Jednoduchá doba návratnosti roky ############## Miera inflácie cien elektrickej energie % Cena elektrickej energie po 1 rokoch Euro/kWh, Priemerná cena el.energie na obdobie 1 rokov Euro/kWh, Ročná finančná úspora za obdobie 1 rokov Euro/rok, Výsledná ročná finančná úspora (cena energie s infláciou) Euro/rok, Jednoduchá doba návratnosti roky ############## Zmeny vo financovaní nákladov: dotácie, iné fondy Finančná dotácia % z invest. N Euro, Investičné náklady so zohľadnením finančnej dotácie Euro, Jednoduchá doba návratnosti roky ############## Obr. 54 Príklad potrebných vstupných údajov a získaných výstupov v hárku Doba návratnosti [36] Samohodnotiace otázky 1. Čo je obsahom PINEtool nástroja pre spracovanie energetických auditov? 2. Akým spôsobom je v rámci nástroja PINEtool vyčísľovaná potreba energie pre jednotlivé miesta spotreby? 3. Aké výstupy môžeme získať z nástroja PINEtool? 92

93 1 Príklady spracovania energetických auditov v praxi Poslanie kapitoly Poslaním tejto kapitoly je prezentácia už spracovaných energetických auditov s cieľom názorne ukázať postup spracovania energetického auditu, potrebné výpočty a energetické bilancie, ako aj všetky potrebné náležitosti energetických auditov. Ako názorné ukážky sú prezentované dva energetické audity spracované dvoma metodickými postupmi, prvý v zmysle zákona o energetickej efektívnosti a príslušných vykonávacích predpisov a noriem, a druhý v zmysle výpočtového nástroja vytvoreného v rámci riešenia projektu PINE financovaného z programu Intelligent Energy Europe. Ciele kapitoly Po úspešnom a aktívnom absolvovaní tejto kapitoly získate: - reálnu predstavu o rozsahu spracovania energetického auditu v zmysle predpísanej legislatívy SR, ako aj spracovania energetického auditu výpočtovým nástrojom vytvoreným v rámci projektu PINE, - vedomosti pre posúdenie rozdielov medzi jednotlivými metodickými postupmi. Obsahom tejto kapitoly sú dve ukážky spracovania energetických auditov pre malé a stredné podniky. Prvý audit je spracovaný v zmysle zákona o energetickej efektívnosti a príslušnej vykonávacej vyhlášky. Druhý prezentovaný audit je výstupom z projektu PINE (Inteligent Energy Europe), ktorý bol spracovaný s využitím kalkulačného nástroja určeného pre riešenie tohto projektu Energetický audit 1 Prezentovaný energetický audit bol spracovaný spoločnosťou EkoEnergy-Group, s.r.o v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky k energetickej efektívnosti. Prezentované technické parametre a údaje sú vybrané zo správy k energetickému auditu spoločnosti, ktorá je zverejnená na stránke audítora [ Predmetom energetického auditu je administratívna budova v správe Roľníckeho družstva podielnikov so sídlom v Koši. Administratívna budova je trojpodlažná a slúži na pre technicko-hospodárskych pracovníkov spoločnosti. Z konštrukčného hľadiska sa jedná sa o montovaný železobetónový skelet s výplňovým murivom a s plochou strechou s rôznymi výškovými úrovňami. V čase spracovania energetického auditu bola stavba v pôvodnom stave, pričom objekt bol postavený v roku Z hľadiska zabezpečenia požadovanej teploty vnútorných priestorov objektu je tento napojený na systém CZT cez blokovú výmenníkovú stanicu. V objekte je teplovodná vykurovacia sústava 93

94 s núteným obehom, ako koncové prvky sú osadené vykurovacie telesá s inštalovanými termostatickými ventilmi, ktoré sú v značnej miere nefunkčné. Výmenníková stanica zabezpečuje okrem vykurovania aj prípravu teplej vody. Vetranie objektu je zabezpečené prirodzene a infiltráciou, teda bez nároku na energetické médiá. Osvetlenie vnútorných priestorov je združené, kombinuje prirodzené osvetlenie s umelým osvetlením, kde sú v prevažnej miere využívané žiarivkové svietidlá rôznych typov. Prevádzkový čas osvetlenia je obmedzený na prevádzkovú dobu objektu, samozrejme v závislosti od dostupnosti prirodzeného denného svetla. Spínanie svietidiel je ručné, podľa potreby užívateľov priestorov. V niektorých vnútorných priestoroch je znížená intenzita osvetlenia, ktorá nezodpovedá minimálnym požiadavkám podľa platných technických štandardov. Obr. 55 Pohľad na predmet energetického auditu [37] V ďalšom kroku sa pre rozsiahlosť údajov obmedzíme na oblasť spotreby tepelnej energie. Na základe dostupných údajov o spotrebách tepelnej energie za posledné tri roky boli spracované údaje o energetických vstupoch (Obr. 56). Obr. 56 Spotreba tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody v rokoch [37] 94

Správa. (príloha k energetickému certifikátu)

Správa. (príloha k energetickému certifikátu) Správa (príloha k energetickému certifikátu) Správa k energetickému certifikátu podľa 7 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje najmä tieto údaje: a) identifikačné údaje o budove (adresa, parcelné číslo), b) účel

Διαβάστε περισσότερα

Akč ný plá n energetičkej efektívnosti ná roký s vý hľádom do roku 2020

Akč ný plá n energetičkej efektívnosti ná roký s vý hľádom do roku 2020 Akč ný plá n energetičkej efektívnosti ná roký 2014-2016 s vý hľádom do roku 2020 Bratislava Júl 2014 Obsah Prílohy... 3 Použité skratky... 4 Úvod... 5 1. Prehľad národných cieľov energetickej efektívnosti

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

Výpočet potreby tepla na vykurovanie NOVÝ STAV VSTUPNÉ ÚDAJE. Č. r. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O BUDOVE. 1 Názov budovy: 2

Výpočet potreby tepla na vykurovanie NOVÝ STAV VSTUPNÉ ÚDAJE. Č. r. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O BUDOVE. 1 Názov budovy: 2 Výpočet potreby tepla na vykurovanie NOVÝ STAV Č. r. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O BUDOVE 1 Názov budovy: 2 Ulica, číslo: Obec: 3 Zateplenie budovy telocvične ZŠ Mierová, Bratislava Ružinov Mierová, 21 Bratislava Ružinov

Διαβάστε περισσότερα

Kombinovaná výroba elektriny a tepla Koľko a kedy je vysoko účinná?

Kombinovaná výroba elektriny a tepla Koľko a kedy je vysoko účinná? Konferencia NRGTICKÝ AUDIT V PRAXI 29. 30. november 2011, Hotel Slovan, Tatranská Lomnica Kombinovaná výroba elektriny a tepla Koľko a kedy je vysoko účinná? Dr. Ing. Kvetoslava Šoltésová, CSc. Ing. Slavomír

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

prof. Ing. Zuzana Sternová

prof. Ing. Zuzana Sternová TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ BUILDING TESTING AND RESEARCH INSTITUTE HODNOTENIE ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV NA SLOVENSKU prof. Ing. Zuzana Sternová sternova@tsus.sk Právne predpisy a terminológia

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 % Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO

Διαβάστε περισσότερα

Štátna pomoc N 469/2006 Slovenská republika Regionálna mapa pomoci na roky

Štátna pomoc N 469/2006 Slovenská republika Regionálna mapa pomoci na roky EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli, dňa 13.IX.2006 K(2006) 3975 Konečné rozhodnutie Vec: Štátna pomoc N 469/2006 Slovenská republika Regionálna mapa pomoci na roky 2007-2013 Vážený pán minister, 1. POSTUP 1. Listom

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM Teplo na prípravu teplej vody Ing. Zuzana Krippelová doc. Ing.Jana Peráčková, PhD. STN EN 15316-3-1- Vykurovacie systémy v budovách. Metóda

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA 1. Účtovanie stravovania poskytovaného zamestnávateľom zamestnancom ( 152 Zák. práce) Obsah účtovného prípadu Suma MD Účt. predpis D A. Poskytovanie stravovania vo vlastnom

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za združenú dodávku plynu pre Domácnosti s Ponukou Plyn so zárukou A Účinný od

Cenník za združenú dodávku plynu pre Domácnosti s Ponukou Plyn so zárukou A Účinný od Vážený zákazník, tento cenník dodávateľa plynu spoločnosti ZSE Energia, a.s., za združenú dodávku plynu pre odberateľov plynu v domácnosti s Ponukou Plyn so zárukou účinný od 1. 1. 2017 (ďalej len cenník

Διαβάστε περισσότερα

úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla

úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla Rek.vyhlášky 630/2005 Z.z. (ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

PROJEKTOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE podľa zákona č. 555/2005 Z.z., vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.

PROJEKTOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE podľa zákona č. 555/2005 Z.z., vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z. Energetická certifikácia budov s.r.o., Estónska 26, 821 06 Bratislava IČO: 44 297 149, IČ DPH: 202266 4831, PROJEKTOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE podľa zákona č. 555/2005 Z.z., vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske Pravno 1 NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ Tondach Slovensko, s.r.o., Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske

Διαβάστε περισσότερα

100626HTS01. 8 kw. 7 kw. 8 kw

100626HTS01. 8 kw. 7 kw. 8 kw alpha intec 100626HTS01 L 8SplitHT 8 7 44 54 8 alpha intec 100626HTS01 L 8SplitHT Souprava (tepelná čerpadla a kombivané ohřívače s tepelným čerpadlem) Sezonní energetická účinst vytápění tepelného čerpadla

Διαβάστε περισσότερα

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky

Διαβάστε περισσότερα

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia HOSPODÁRNOSŤ VÍŤZÍ Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia 20%... viac obnoviteľných energií... nižšia spotreba primárnych energií... nižšia produkcia CO 2 Európska únia stavia vysoké

Διαβάστε περισσότερα

ROZSAH ANALÝZ A POČETNOSŤ ODBEROV VZORIEK PITNEJ VODY

ROZSAH ANALÝZ A POČETNOSŤ ODBEROV VZORIEK PITNEJ VODY ROZSAH ANALÝZ A POČETNOSŤ ODBEROV VZORIEK PITNEJ VODY 2.1. Rozsah analýz 2.1.1. Minimálna analýza Minimálna analýza je určená na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite zdroja pitnej

Διαβάστε περισσότερα

Maximálne ceny za služby obchodníka pre odberné miesta odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky na priznanie regulovanej ceny Malému podniku:

Maximálne ceny za služby obchodníka pre odberné miesta odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky na priznanie regulovanej ceny Malému podniku: Informácia o cene za dodávku plynu pre Malé podniky s účinnosťou od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 Spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len Spoločnosť ) bolo dňa 26. novembra

Διαβάστε περισσότερα

Vyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S

Vyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S 1 / 5 Vyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S Identifikačný kód typu výrobku PROD2141 StoPox GH 205 S Účel použitia EN 1504-2: Výrobok slúžiaci na ochranu povrchov povrchová úprava

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za združenú dodávku plynu pre odberateľov plynu mimo domácnosti (maloodber) Účinný od

Cenník za združenú dodávku plynu pre odberateľov plynu mimo domácnosti (maloodber) Účinný od Cenník za združenú dodávku plynu pre odberateľov plynu mimo domácnosti (maloodber) Účinný od 1. 7. 2018 pre odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti v kategórií maloodber pozostáva zo súčtu ceny

Διαβάστε περισσότερα

DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED

DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED Vláda Slovenskej republiky a vláda Cyperskej republiky (ďalej len zmluvné strany),

Διαβάστε περισσότερα

R O Z H O D N U T I E

R O Z H O D N U T I E ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P.O.Box 12, 820 07 Bratislava R O Z H O D N U T I E Číslo: 0003/2013/P Bratislava 10.10.2012 Číslo spisu: 4258-2012-BA Úrad pre reguláciu sieťových odvetví

Διαβάστε περισσότερα

Zadanie pre vypracovanie technickej a cenovej ponuky pre modul technológie úpravy zemného plynu

Zadanie pre vypracovanie technickej a cenovej ponuky pre modul technológie úpravy zemného plynu Kontajnerová mobilná jednotka pre testovanie ložísk zemného plynu Zadanie pre vypracovanie technickej a cenovej ponuky pre modul technológie úpravy zemného plynu 1 Obsah Úvod... 3 1. Modul sušenia plynu...

Διαβάστε περισσότερα

Cenník. za dodávku plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. ev. č. D/1/2017

Cenník. za dodávku plynu pre odberateľov plynu v domácnosti. ev. č. D/1/2017 Cenník za dodávku plynu pre odberateľov plynu v domácnosti ev. č. D/1/2017 Bratislava, 1. december 2016 Podmienky uplatnenia cien za dodávku plynu zraniteľným odberateľom plynu - Domácnosti 1. Úvodné ustanovenia

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014 SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a.s. BRATISLAVA Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014 (okrem cien za dodávku plynu pre Malé podniky)

Διαβάστε περισσότερα

SK PRÍLOHA PRÍLOHA I

SK PRÍLOHA PRÍLOHA I SK PRÍLOHA PRÍLOHA I Štruktúra a obsah národnej stratégie pre udržateľné operačné programy podľa článku 2 1. Trvanie národnej stratégie Určí členský štát. 2. Analýza situácie z hľadiska silných a slabých

Διαβάστε περισσότερα

SK Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky?

SK Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? SK 2014 Č. 06 Osobitná správa Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV 12, rue Alcide

Διαβάστε περισσότερα

Budova s takmer nulovou potrebou energie?

Budova s takmer nulovou potrebou energie? Budova s takmer nulovou potrebou energie? Materská škola Dubová Žilina, 25.5.2015 Ing. Vladimír Šimkovic Aktuálny stav MŠ Dubová Prevádzka 2013-2014: 1 rok Počet detí: 45 Personál: dospelých 5 Merná

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou.

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou. Baumit StarTrack Myšlienky s budúcnosťou. Lepiaca kotva je špeciálny systém kotvenia tepelnoizolačných systémov Baumit. Lepiace kotvy sú súčasťou tepelnoizolačných systémov Baumit open (ETA-09/0256), Baumit

Διαβάστε περισσότερα

CENNÍK ZA DODÁVKU PLYNU ZRANITEĽNÝM ODBERATEĽOM OD 1. JANUÁRA 2017

CENNÍK ZA DODÁVKU PLYNU ZRANITEĽNÝM ODBERATEĽOM OD 1. JANUÁRA 2017 CENNÍK ZA DODÁVKU PLYNU ZRANITEĽNÝM ODBERATEĽOM OD 1. JANUÁRA 2017 Tieto ceny sú stanovené na obdobie 1.1.2017 31.12.2021 na základe vyhlášky č.223/2016 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Čiastka Ročník XXVI

Čiastka Ročník XXVI MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR Čiastka 1 2018 Ročník XXVI Obsah 1. Oznámenie o osobitných podmienkach na udelenie národnej environmentálnej značky skupine produktov: Plynové infražiariče Ministerstvo

Διαβάστε περισσότερα

Buderus Zostavy pre zákazníkov Jún Zostavy pre zákazníkov Tepelné čerpadlá. Teplo je náš element

Buderus Zostavy pre zákazníkov Jún Zostavy pre zákazníkov Tepelné čerpadlá. Teplo je náš element Buderus Zostavy pre zákazníkov Jún 2016 Zostavy pre zákazníkov Tepelné čerpadlá Teplo je náš element Prehľad kapitol 1 Zostavy SPLIT Light 2 Zostavy SPLIT 3 Zostavy SPLIT T 4 Zostavy SPLIT Solar 5 Zostavy

Διαβάστε περισσότερα

ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, Bratislava 27

ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, Bratislava 27 ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0102/2017/P Bratislava 16. 10. 2017 Číslo spisu: 8206-2017-BA Úrad pre reguláciu sieťových

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie environmentálnych záťaţí na Slovensku

Riešenie environmentálnych záťaţí na Slovensku Riešenie environmentálnych záťaţí na Slovensku RNDr. Vlasta Jánová MŢP SR Problematika EZ v kontexte EÚ - voda - pôda - škoda - odpady SLOVAKIA Šiesty environmentálny akčný program ES: "Environment 2010:

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja Novej Dubnice v oblasti tepelnej energetiky zhodnotenie 3 ročného obdobia

Koncepcia rozvoja Novej Dubnice v oblasti tepelnej energetiky zhodnotenie 3 ročného obdobia Koncepcia rozvoja Novej Dubnice v oblasti tepelnej energetiky zhodnotenie 3 ročného obdobia Mestský úrad oddelenie ekonomické Ul. Trenčianska 45/41, 018 51 Nová Dubnica Predkladá : SIEA, regionálna pobočka

Διαβάστε περισσότερα

Certifikovaná energetická účinnosť.

Certifikovaná energetická účinnosť. Certifikovaná energetická účinnosť. Vzduchotechnické jednotky sa vždy pýšia aktuálnymi štítkami energetickej účinnosti: V súlade s AHU- smernicou 01 pre vzduchotechnické jednotky nemeckej asociácie výrobcov

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme

5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme 5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme 5.1 Vízie regionálnej energetickej politiky Vízie regionálnej energetickej politiky definujú základné priority, vytvárajúce rámec pre dlhodobý

Διαβάστε περισσότερα

NÁVRH METODIKY A VSTUPNÝCH ÚDAJOV STANOVENIA NÁKLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI VÝSTAVBY A OBNOVY BUDOV Z HĽADISKA ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV

NÁVRH METODIKY A VSTUPNÝCH ÚDAJOV STANOVENIA NÁKLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI VÝSTAVBY A OBNOVY BUDOV Z HĽADISKA ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV NÁVRH METODIKY A VSTUPNÝCH ÚDAJOV STANOVENIA NÁKLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI VÝSTAVBY A OBNOVY BUDOV Z HĽADISKA ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV Stanovenie vstupných údajov o stavebných výrobkoch a o technických

Διαβάστε περισσότερα

Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od do ) Fixná mesačná sadzba

Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od do ) Fixná mesačná sadzba Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od 1.1.2015 do 31.12.2015) a) Ceny za dodávku plynu podľa jednotlivých taríf Tabuľka č. 1 ceny bez DPH Označenie druhu tarify

Διαβάστε περισσότερα

Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE. Ing. Matej Kerestúr LOGO

Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE. Ing. Matej Kerestúr LOGO Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, 4. - 5. december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE Efektívne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov Ing. Matej Kerestúr

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE L 52/12 Úradný vestník Európskej únie 24.2.2012 ROZHODNUTIA VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa prechodných národných programov podľa smernice

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice ENERGETICKÝ AUDIT administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice ENERGETICKÝ AUDIT ADMISTRATÍVNEJ BUDOVY Národná kriminálna

Διαβάστε περισσότερα

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Kritériá GPP EÚ pre návrh, výstavbu a správu kancelárskych budov

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Kritériá GPP EÚ pre návrh, výstavbu a správu kancelárskych budov EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 20. 5. 2016 SWD(2016) 180 draft PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Kritériá GPP EÚ pre návrh, výstavbu a správu kancelárskych budov SK SK Kritériá GPP EÚ pre návrh, výstavbu a

Διαβάστε περισσότερα

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8 Makroekonomické agregáty Prednáška 8 Hrubý domáci produkt (HDP) trhová hodnota všetkých finálnych statkov, ktoré boli vyprodukované v ekonomike za určité časové obdobie. Finálny statok predstavuje produkt,

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

(Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné) NARIADENIA

(Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné) NARIADENIA 22.12.2009 Úradný vestník Európskej únie L 342/1 I (Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné) NARIADENIA NARIADENIE EURÓPEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1221/2009

Διαβάστε περισσότερα

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1514/97. z 30. júla 1997,

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1514/97. z 30. júla 1997, NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1514/ z 30. júla 19, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 903/90, (EHS) č. 2699/93, (ES) č. 1431/94, (ES) č. 1559/94,(ES) č. 1474/95, (ES) č. 1866/95, (ES) č. 1251/96,

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE H KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE 0 Základné požiadavky zadávania VZT potrubia pre výrobu 1. Zadávanie do výroby v spoločnosti APIAGRA s.r.o. V digitálnej forme na tlačive F05-8.0_Rozpis_potrubia, zaslané mailom

Διαβάστε περισσότερα

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4 Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie menových kurzov V4 Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Cieľ a motivácia Východiská Cieľ a motivácia Cieľ Kvantifikovať

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

(Ú. v. EÚ L 161, , s. 1)

(Ú. v. EÚ L 161, , s. 1) 2006R0842 SK 11.12.2008 001.001 1 Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 842/2006 zo

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.2 Vzdelávacia

Διαβάστε περισσότερα

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/118/ES. z 12. decembra 2006

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/118/ES. z 12. decembra 2006 27.12.2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 372/19 SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality EURÓPSKY PARLAMENT

Διαβάστε περισσότερα

R O Z H O D N U T I E

R O Z H O D N U T I E ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. Box 12, 820 07 Bratislava R O Z H O D N U T I E Číslo: 0037/2013/P Bratislava 06. 12. 2012 Číslo spisu: 6240-2012-BA Predseda Úradu pre reguláciu

Διαβάστε περισσότερα

JEDNOTNÝ EURÓPSKY DOKUMENT FORMULÁR v.1.00

JEDNOTNÝ EURÓPSKY DOKUMENT FORMULÁR v.1.00 JEDNOTNÝ EURÓPSKY DOKUMENT FORMULÁR v.1.00 Časť I : Informácie týkajúce sa postupu verejného obstarávania a verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa V prípade postupov verejného obstarávania, v ktorých

Διαβάστε περισσότερα

Cenník. za dodávku plynu odberateľom, ktorí sú Malým podnikom. ev. č. MP/1/2017

Cenník. za dodávku plynu odberateľom, ktorí sú Malým podnikom. ev. č. MP/1/2017 Cenník za dodávku plynu odberateľom, ktorí sú Malým podnikom ev. č. MP/1/2017 Bratislava, 1. december 2016 Účinnosť od 1. januára 2017 Podmienky uplatnenia cien za dodávku plynu odberateľom, ktorí sú malým

Διαβάστε περισσότερα

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6. Otázky Definujte pojem produkčná funkcia. Definujte pojem marginálny produkt. 6. Produkčná funkcia a marginálny produkt Definícia 6. Ak v ekonomickom procese počet

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK. za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber)

SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK. za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev. č. M/1/2012 Platnosť od 1.1. 2012 Podmienky uplatňovania

Διαβάστε περισσότερα

ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, Bratislava 27

ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, Bratislava 27 ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 07 Bratislava 27 R O Z H O D N U T I E Číslo: 0042/2017/P Bratislava 16. 11. 2016 Číslo spisu: 4661-2016-BA Úrad pre reguláciu sieťových

Διαβάστε περισσότερα

Štandardy a kontrolné mechanizmy v metrológii v jedálňach

Štandardy a kontrolné mechanizmy v metrológii v jedálňach Štandardy a kontrolné mechanizmy v metrológii v jedálňach Ing. Tomáš ŠVANTNER Poprad, 28.10.2011 Platné právne predpisy v oblasti metrológie Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov

Διαβάστε περισσότερα

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES)

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) 16.6.2009 Úradný vestník Európskej únie L 152/11 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného zboru. Belanská 747/20. Liptovský Hrádok

ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného zboru. Belanská 747/20. Liptovský Hrádok ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného zboru Belanská 747/20 Liptovský Hrádok ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY OBVODNÉ ODDELENIE POLICAJNÉHO ZBORU LIPTOVSKÝ HRÁDOK Spracovateľ: Slovenská inovačná

Διαβάστε περισσότερα

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Energetická štúdia Miesto: Názov: Spracovateľ štúdie: Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Ing. Andrej Fáber, faberand@gmail.com Bratislava, máj 2013 OBSAH 1 PREDMETA A CIEĽ

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru Kpt. Nálepku 11 Sobrance

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru Kpt. Nálepku 11 Sobrance ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru Kpt. Nálepku 11 Sobrance ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY OBVODNÉ ODDELENIE POLICAJNÉHO ZBORU Kpt. Nálepku 11 Sobrance Spracovateľ: Slovenská inovačná

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru. Strážske. Okružná 441

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru. Strážske. Okružná 441 ENERGETICKÝ AUDIT administratívnej budovy Obvodné oddelenie Policajného Zboru Okružná 441 Strážske ENERGETICKÝ AUDIT ADMISTRATÍVNEJ BUDOVY Obvodné oddelenie Policajného Zboru Okružná 441 Strážske Spracovateľ:

Διαβάστε περισσότερα

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk SLUŽBY s. r. o.

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk   SLUŽBY s. r. o. SLUŽBY s. r. o. Staromlynská 9, 81 06 Bratislava tel: 0 456 431 49 7, fax: 0 45 596 06 http: //www.ecssluzby.sk e-mail: ecs@ecssluzby.sk Asynchrónne elektromotory TECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA. Nominálne výkony

Διαβάστε περισσότερα

B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 689/2008 zo 17. júna 2008 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií

B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 689/2008 zo 17. júna 2008 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií 2008R0689 SK 01.04.2013 006.001 1 Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 689/2008 zo

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Monitoring mikrobiálnych pomerov pôdy na kalamitných plochách Tatier

Monitoring mikrobiálnych pomerov pôdy na kalamitných plochách Tatier Monitoring mikrobiálnych pomerov pôdy na kalamitných plochách Tatier Erika Gömöryová Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta T. G.Masaryka 24, SK960 53 Zvolen email: gomoryova@tuzvo.sk TANAP:

Διαβάστε περισσότερα

Biogénne pozitrónové PET rádionuklidy

Biogénne pozitrónové PET rádionuklidy Netradičné rádionuklidy pre prípravu pravu PET rádiofarmák. P. Rajec 1,2, J. Ometáková 2 1.Biont, a.s., BIONT a.s., Karlovesk8 63, 842 29 Bratislava 2.Katedra jadrovej chémie Prírodovedecká fakulta Univerzity

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013 SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a.s. BRATISLAVA Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013 (okrem cien za dodávku plynu pre Malé podniky)

Διαβάστε περισσότερα

Meranie na jednofázovom transformátore

Meranie na jednofázovom transformátore Fakulta elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach Katedra elektrotechniky a mechatroniky Meranie na jednofázovom transformátore Návod na cvičenia z predmetu Elektrotechnika Meno a priezvisko :..........................

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

EURÓPSKY PARLAMENT. Dokument na zasadanie

EURÓPSKY PARLAMENT. Dokument na zasadanie EURÓPY PARLAMENT 2004 Dokument na zasadanie 2009 C6-0425/2008 2007/0187(COD) 20/11/2008 Spoločná pozícia Spoločná pozícia prijatá Radou 18. novembra 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

SMERNICE. (Text s významom pre EHP)

SMERNICE. (Text s významom pre EHP) 17.12.2010 SK Úradný vestník Európskej únie L 334/17 SMERNICE SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania

Διαβάστε περισσότερα

NARIADENIE KOMISIE (EÚ)

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 30.11.2011 Úradný vestník Európskej únie L 317/17 NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1235/2011 z 29. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009, pokiaľ ide

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.7. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.7. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.7 Vzdelávacia

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov

Διαβάστε περισσότερα

Smart Metering reálne slovenské ciele a možnosti. Smart Grid nie je cieľ, ale prostriedok. Efocus KCMTE Ing.

Smart Metering reálne slovenské ciele a možnosti. Smart Grid nie je cieľ, ale prostriedok. Efocus KCMTE Ing. Smart Metering reálne slovenské ciele a možnosti Smart Grid nie je cieľ, ale prostriedok Efocus. 11. 01 KCMTE Ing. Igor Chrapčiak Svet sa mení... Nové podmienky, zmeny a súvislosti: Nárast populácie. Presun

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα