Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP)

Save this PDF as:
 WORD  PNG  TXT  JPG

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP)"

Transcript

1 Tento projekt bol spolufinancovaný Európskou úniou. Investícia do vašej budúcnosti. Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP)

2 Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP) ITMS kód projektu: Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou z Regionálneho operačného programu, Prioritná os 4 Regenerácia sídiel, Opatrenie 4.1 Regenerácia sídiel. Kód výzvy: ROP-4.1d-2012/01 Spracovateľ SEAP: MAGNA ENERGIA a.s., Nitrianska 7555/18, Piešťany. Riešiteľský kolektív: Ing. Vladimír Balaj energetický audítor (garant) Ing. Juraj Mráz špecialista v oblasti energetika Ing. Branislav Saniga špecialista v oblasti energetika Ing. Pavol Škultéty špecialista v oblasti energetika Mgr. Juraj Lehuta špecialista v oblasti životné prostredie a environment Mgr. Božena Lehutová špecialista v oblasti životné prostredie a environment Konzultanti: Ing. Karol Skočík energetický auditor Ing. Július Macháček referent oddelenie stratégie RR a implementácie projektov Juraj Hromada referent odd. investícií, živ. prostredia a územného plánovania Mgr. Rastislav Hauk referent odd. investícií, životného prostredia a územného plánovania 2

3 OBSAH ZOZNAM PRÍLOH... 5 ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK... 6 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK... 8 ÚVOD ANALYTICKÁ ČASŤ Predmet a ciele Akčného plánu Východiská pre tvorbu Akčného plánu SWOT analýza trhu zdrojov vo vzťahu k aktuálnej energetickej situácií Trenčianskeho samosprávneho kraja Energetická koncepcia TSK Určenie cieľov pre TSK vytvorenie energetického profilu kraja Potenciál úspor energie na území TSK Analytická syntéza podkladov energetického profilu TSK Zhodnotenie prírodného prostredia a vzťahu k životnému prostrediu Geomorfologické a geologické pomery TSK Klimatické pomery TSK Hydrologické pomery TSK Pedologické pomery TSK Rastlinné a živočíšne pomery TSK Chránené územia TSK Citlivé a zraniteľné oblasti TSK Kvalita životného prostredia TSK Doprava v TSK Kvalita pôd TSK Radónové riziko v TSK Kvalita povrchových a podzemných vôd v TSK Zásobovanie pitnou vodou TSK Odpadové hospodárstvo TSK Zdravotný stav obyvateľstva TSK Zhodnotenie sociálno-ekonomických podmienok a zamestnanosti Zhodnotenie významných energetických zariadení na území TSK Zhodnotenie dostupnosti palív a energie s nadväznosťou na energetickú bezpečnosť TSK Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov vo vlastníctve TSK

4 5.5.1 Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie školských budov Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov sociálnych služieb Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov kultúrneho účelu Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie ostatných budov TSK Zhodnotenie dopravy zabezpečovanej TSK CELKOVÁ STRATÉGIA NÁVRH OPATRENÍ Návrh opatrení pre úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie Výsledky energetickej pasportizácie budov vo vlastníctve TSK IMPLEMENTÁCIA SEAP V TSK Implementácia SEAP v TSK PRÍLOHA AKČNÝ PLÁN NA 2 ROKY Akčný plán na dva roky prioritné opatrenia Možnosti zdrojov financovania ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

5 ZOZNAM PRÍLOH Správa o hodnotení vplyvu SEAP TSK na podľa prílohy č. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Posúdenie vplyvov na ŽP SEAP TSK podľa zákona č. 24/2006 Z.z. 5

6 ZOZNAM SYMBOLOV, SKRATIEK A ZNAČIEK BSP CZT ČOV ČSSR ECB EE EHB EPC EÚ FVE HDP HV CHKO CHVO KGJ KVET MAS MDVRR MVE MŽP SR NDS NPPZ NsP PN OČR OZE RISO SEAP SR SZZO SWOT TSK Bioplynová stanica Centrálny zdroj tepla Čistiareň odpadových vôd Československá socialistická republika Energetické centrum Bratislava Elektrická energia Energetická hospodárnosť budov Energy Performance Contracting Európska únia Fotovoltické elektrárne Hrubý domáci produkt Hydraulicky vyregulované Chránená krajinná oblasť Chránená vodohospodárska oblasť Kogeneračná jednotka Kombinovaná výroba elektriny a tepla Miestna akčná skupina Ministerstvo dopravy, výstavy a regionálneho rozvoja Malé vodné elektrárne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Národná diaľničná spoločnosť Národný program podpory zdravia Nemocnica s poliklinikou Práceneschopnosť Ošetrovanie člena rodiny Obnoviteľné zdroje energie Regionálny informačný systém o odpadoch Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK Slovenská republika Stredné zdroje znečisťovania ovzdušia Metóda, pomocou ktorej možno analyzovať silné a slabé stránky regiónu Trenčiansky samosprávny kraj 6

7 TV TZB VE VTL VVN VVTL VZT UK UoZ ÚEV ÚPSVR VZT VZZO ZP Z.z. ŽP Teplá voda (v minulosti označované aj ako TÚV) Technické zariadenie budov Vodná elektráreň Vysokotlakový Veľmi vysoké napätie Veľmi vysokotlakový Vzduchotechnika Kúrenie Uchádzač o zamestnanie Územia európskeho významu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vzduchotechnika Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia Zemný plyn Zbierka zákonov Životné prostredie 7

8 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Tabuľka 1: SWOT analýza trhu zdrojov TSK Tabuľka 2: Spotreba energií TSK za rok Tabuľka 3: Predpoklad novej spotreby po zapracovaní energetického potenciálu úspor TSK Tabuľka 4: Zraniteľné oblasti obcí jednotlivých krajov TSK Tabuľka 5: Počet prevádzkovateľov a zdrojov znečisťovania ovzdušia v TSK Tabuľka 6: Koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší na území TSK Tabuľka 7: Prehľad radónového rizika v TSK Tabuľka 8: Vznik odpadov v TSK (tis. t/rok) Tabuľka 9: Porovnanie vzniku odpadov v TSK podľa okresov za rok Tabuľka 10: Základné ukazovatele o nezamestnanosti v TSK za jún Tabuľka 11: Poradie okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti TSK za jún Tabuľka 12: Zdroje elektrickej energie v členení podľa okresov (nad 1 MW) Tabuľka 13: Transformačné stanice v členení podľa okresov Tabuľka 14: Počet plynofikovaných obcí podľa okresov Tabuľka 15: Umiestnenie objektov TSK v rámci klimatických podmienok Tabuľka 16: Jednotlivé druhy OZE a ich technický potenciál Tabuľka 17: Rozloženie objektov podľa jednotlivých okresov Tabuľka 18: Rozloženie objektov podľa účelu Tabuľka 19: Celková referenčná spotreba energií TSK (kwh) Tabuľka 20: Referenčná spotreba podľa jednotlivých okresov Tabuľka 21: Prehľad jednotlivých referenčných spotrieb Tabuľka 22: Školské objekty s najvyššou spotrebou elektrickej energie Tabuľka 23: Školské objekty s najvyššou spotrebou zemného plynu Tabuľka 24: Školské zariadenia s najvyššou spotrebou tepla Tabuľka 25: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou elektrickej energie Tabuľka 26: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou zemného plynu Tabuľka 27: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou tepla Tabuľka 28: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou elektrickej energie Tabuľka 29: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou zemného plynu Tabuľka 30: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou tepla Tabuľka 31: Spotreba zdrojov energie nemocníc a správy ciest Tabuľka 32: P1 hodnoty platné od Tabuľka 33: Tepelná vodivosť PUR Tabuľka 34: Odporúčané hodnoty súčiniteľu prestupu tepla ochladzovaných stavebných prvkov, konštrukcií a hodnôt odvodené pre novostavby a obnovované budovy (STN ) Tabuľka 35: Typická spotreba energie v budovách Tabuľka 36: Akčný plán na 2 roky Prioritné objekty Obrázok 1: Predpoklad spotreby energií po realizácií energetických opatrení voči aktuálnej spotrebe Obrázok 2: Porovnanie úspory vzniku CO 2 voči vzniku CO 2 v aktuálnom roku

9 Obrázok 3: Geomorfologické jednotky TSK Obrázok 4: Geologická stavba TSK Obrázok 5: Obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší oblastí TSK Obrázok 6: Podiel zdrojov znečisťovania ovzdušia v TSK v roku Obrázok 7: Cestná sieť TSK Obrázok 8: Kontaminácia pôd v TSK Obrázok 9: Rozdelenie TSK na okresy Obrázok 10: Nadradené energetické trasy VVN v TSK Obrázok 11: Priebeh priemerných teplôt po mesiacoch Obrázok 12: Rozdelenie slnečného žiarenia v SR Obrázok 13: Rozloženie objektov podľa okresov Obrázok 14: Rozdelenie objektov podľa účelu Obrázok 15: Rozdelenie objektov v správe TSK podľa plochy Obrázok 16: Rozdelenie objektov v správe TSK podľa plochy Obrázok 17: Celková referenčná spotreba (kwh) Obrázok 18: Podiel spotreby EE v jednotlivých okresoch (kwh) Obrázok 19: Podiel spotreby ZP v jednotlivých okresoch (kwh) Obrázok 20: Podiel spotreby tepla v jednotlivých okresoch (kwh) Obrázok 21: Spotreba energie objektov podľa okresov (kwh) Obrázok 22: Spotreba energie objektov vo finančnom vyjadrení ( ) Obrázok 23: Porovnanie ceny 1 kwh z EE, ZP a TE Obrázok 24: Účinnosť energetických zariadení Obrázok 25: Priebeh ročnej spotreby tepla Q a výkonu P Obrázok 26: Účinnosť zariadení ZP Obrázok 27: Spotreba podľa účelu využitia jednotlivých objektov TSK (kwh) Obrázok 28: Spotreba energií podľa účelu vo finančnom vyjadrení ( ) Obrázok 29: Podiel zariadení na celkovej spotrebe EE (kwh) Obrázok 30: Podiel zariadení na celkovej spotrebe EE vo finančnom vyjadrení ( ) Obrázok 31: Podiel zariadení na celkovej spotrebe ZP (kwh) Obrázok 32: Podiel zariadení na celkovej spotrebe ZP vo finančnom vyjadrení ( ) Obrázok 33: Podiel zariadení na celkovej spotrebe tepla (kwh) Obrázok 34: Podiel zariadení na celkovej spotrebe tepla vo finančnom vyjadrení ( ) Obrázok 35: Podiel zdrojov energií školských budov Obrázok 36: Podiel využívania zdrojov v sociálnych zariadeniach Obrázok 37: Podiel zdrojov energie využívaných v kultúrnych zariadeniach Obrázok 38: Podiel zdrojov energie využívaných v nemocniciach TSK Obrázok 39: Podiel zdrojov energie využívaných v strediskách Údržby a správy ciest TSK Obrázok 40: Schéma využitia slnečného žiarenia Obrázok 41: Priebeh výkonu a spotreby za rok Obrázok 42: Hydraulické vyregulovanie TV, komponenty a termostatická hlavica Obrázok 43: Tienenie okien a nosná konštrukcia FVE Obrázok 44: Obvodové steny R a U Obrázok 45: Strecha R a U Obrázok 46: Okná R a U Obrázok 47: Dvere R a U

10 Obrázok 48: Spotreba energie v kwh/ 1m 2 /rok podľa R objektu Obrázok 49: Rekuperačná jednotka pre školu, jedáleň, sociálne zariadenie Obrázok 50: Podiel zdrojov v kwh a vo finančnom vyjadrení pre všetky objekty TSK Obrázok 51: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Bánovce nad Bebravou (kwh) Obrázok 52: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Ilava (kwh) Obrázok 53: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Nové Mesto nad Váhom (kwh) Obrázok 54: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Partizánske (kwh) Obrázok 55: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Myjava (kwh) Obrázok 56: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Považská Bystrica (kwh) Obrázok 57: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Trenčín (kwh) Obrázok 58: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Púchov (kwh) Obrázok 59: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Prievidza (kwh) Obrázok 60: Prehľad priemerných cien elektrickej energie v referenčnom roku podľa účelu zariadení Obrázok 61: Burzový vývoj cien plynu Obrázok 62: Burzový vývoj cien s predikciou elektrickej energie Obrázok 63: Prehľad priemerných cien plynu v referenčnom roku podľa účelu zariadení Obrázok 64: Prehľad priemerných cien tepla v referenčnom roku podľa účelu zariadení Obrázok 65: Porovnanie súčasných spotrieb s potenciálom spotrieb po zavedení energetických opatrení Obrázok 66: Porovnanie produkcie CO 2 (t) Obrázok 67: Indikatívny časový harmonogram realizácie SEAP Obrázok 68: Profil získania výhod z EPC modelov Obrázok 69: Princíp metódy EPC Obrázok 70: Schéma možnosti realizácie EPC projektov v rámci TSK

11 ÚVOD Trenčiansky samosprávny kraj doposiaľ nemal spracovaný strategický dokument v oblasti energetiky. Absentoval nástroj, ktorý by poskytoval potrebné analytické podklady pre tvorbu strategických a koncepčných materiálov v oblasti energetickej hospodárnosti a bezpečnosti. Chýbal nástroj pre rozhodovanie, rozvoj potenciálu a meranie dopadov energetického hospodárstva na životné prostredie v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja. Tento dokument SEAP zjednodušuje komunikáciu zainteresovaných účastníkov s potenciálnymi novými investormi na základe konkrétnej komunikačnej a informačnej platformy, slúži ako nástroj pre rozhodovanie, rozvoj potenciálu a meranie dopadov energetického hospodárstva na životné prostredie. V dokumente sú opísané dôležité faktory ako výrazný pokles cien palív na svetových trhoch, potenciál obnoviteľných zdrojov, závislosť regiónu i SR od dovozu palív, vplyv palivovej závislosti na rozvoj hospodárstva, poľnohospodárstva, dopravy a služieb, kontaminácia životného prostredia emisiami z energetických znečisťovateľov, predchádzanie znehodnocovaniu krajiny a prostredia. Výsledkom tejto publikácie je strednodobý plánovací dokument - Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP), ktorý určuje priority v oblasti energetickej udržateľnosti. SEAP TSK obsahuje analýzu súčasného stavu (analýza prostredia, ktorá definuje rozvojový potenciál), celkovú stratégiu (priority, ciele, opatrenia, aktivity), návrhy opatrení, implementačnú časť (financovanie, časový rámec, monitoring a hodnotenie, inštitucionálny rámec) a prílohu (akčný plán na 2 roky). SEAP TSK môžu využívať obce, združenia, podnikatelia najmä v oblasti energetickej využiteľnosti a potenciálu. S ohľadom na zabezpečenie kontinuity jednotlivých opatrení SEAP vznikne inštitucionálna platforma pre riadenie a realizáciu energetického hospodárstva v súlade s agendou EÚ 20/20. Jeden z hlavných cieľov je príspevok k zvýšeniu regionálnej energetickej bezpečnosti a vytvorenie nástroja pre územné plánovanie a programovanie činností v rámci krajského energetického systému, vytvorenie SEAP TSK ako základného informačno-plánovacieho podkladu pre udržateľnosť a rozvoj energetickej efektívnosti v Trenčianskom kraji, regionálna analýza súčasnej energetickej situácie v Trenčianskom kraji a návrh opatrení na zvyšovanie energetickej bezpečnosti kraja so zreteľom na jej udržateľnosť a efektívnosť. 11

12 SEAP obsahuje detailnú pasportizáciu objektov TSK. V rámci tejto pasportizácie bola vytvorená špecifická databáza dát, ktorá zahrňuje najmä spotreby jednotlivých objektov (plyn, elektrina, teplo), výšky cien súčasnej komodity, veľkosti rezervovaných kapacít a maximálnych rezervovaných kapacít, veľkosti istenia, údaje o jednotlivých platbách za predmetné komodity, údaje o personálnych náležitostiach obsluhy technologických zariadení, spôsobe a riadení vykurovania, spôsobe využitia TÚV, druh a spôsob osvetlenia, druh a počet významných technologických zariadení, skladbu materiálov obvodových konštrukcií, vykurovanej plochy. Na základe tejto syntetickej analýzy vznikol energetický profil TSK, z ktorého vzišli jednotlivé opatrenia. Následne k opatreniam vznikla aj implementačná časť SEAP s harmonogramom a inštitucionálnym zabezpečením. Výsledky publikácie sú určené pre využitie širokej odbornej i laickej verejnosti univerzity, podnikateľské subjekty, MAS, regionálne združenia, mestá i obce pri zakladaní priemyselných parkov, potenciálni investori a pod. Všetci regionálni by sa mali spoločne podieľať na napĺňaní výstupov plánu. 12

13 ANALYTICKÁ ČASŤ Analytická časť zahŕňa hodnotenie stavu analytickou syntézou podkladov sa vytvoril energetický profil kraja zhodnotenie prírodného prostredia a sociálno-ekonomických podmienok. Dokument mapuje východiskový stav a potenciál regiónu pre jeho ďalší rozvoj v oblastiach, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov. Zahŕňa oblasti: legislatívny rámec, existujúce energetické zariadenia, dostupnosť palív a energie, energetickú bezpečnosť, vzťah k životnému prostrediu, energetickú bilanciu kraja, zamestnanosť, postavenie odvetvia v národnom hospodárstve, SWOT analýzu trhu zdrojov vo vzťahu k aktuálnej energetickej situácií. 1 Predmet a ciele Akčného plánu Hlavným cieľom strategického dokumentu je nasledovné: dosiahnuť a zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku zo zdrojov, z toho stále sa zvyšujúci podiel z obnoviteľných zdrojov energie s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia, základný informačno-plánovací podklad pre trvalo udržateľný rozvoj energetickej efektívnosti, návrh opatrení k zvyšovaniu a podpore regionálnej energetickej bezpečnosti, návrhy opatrení pre úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pre budovy vo vlastníctve TSK, dopravu zabezpečovanú v TSK, dôležitý nástroj pri územnom plánovaní v kraji, nástroj pri plánovaní činností v rámci krajského energetického systému. 2 Východiská pre tvorbu Akčného plánu Ako východiská pre tvorbu Akčného plánu boli použité: stav energetiky v EÚ, na Slovensku a v TSK, súčasná účinnosť v spotrebe palív a energie na území TSK, informácie z dokumentu Regionálna integrovaná územná stratégia Trenčianskeho kraja koncept, informácie z dokumentu Urbanistická šúdia pre umiestnenie priemyselných parkov v Trenčianskom kraji, 13

14 informácie z dokumentu Územný plán veľkého územného celku Trenčianskeho kraja, detailná energetická pasportizácia objektov v správe TSK metodika energetickej inventúry, odporúčania a ciele EÚ, ktoré sú implementované do národných noriem, možnosti a potenciál vo využívaní vhodných obnoviteľných zdrojov energie, stav techniky v oblasti tepelnoizolačných materiálov, moderných tepelných zdrojov, automatizácia v oblasti diaľkového monitorovania a riadenia kúrenia pre objekty TSK, verejné budovy, školy a sociálne zariadenia, zvýšenie zamestnanosti hlavne v oblasti OZE, ktoré by boli inštalované na objektoch spadajúcich pod správu TSK, výstupy z konzultácií s klientmi, informačné dokumenty z Operačných programov, Eurofondov. 3 SWOT analýza trhu zdrojov vo vzťahu k aktuálnej energetickej situácií Trenčianskeho samosprávneho kraja Tabuľka 1: SWOT analýza trhu zdrojov TSK Vnútorné vzťahy, ekonomická situácia okresu, demografický vývoj Silné stránky rozvinutá infraštruktúra, zručná pracovná sila, zázemie rôznych typov škôl, vysoký počet študujúcich, potenciál pre zvýšenie vybraných odborov Príležitosti postupná príprava výstavby nových sídlisk, zvyšovanie zamestnanosti, vytvorenie odborných firiem, rozvoj sektoru služieb, rozvoj vedy, výskumu a aplikácie, využívanie štrukturálnych fondov Slabé stránky slabé povedomie laickej verejnosti, chýbajú vhodné študijné smery, pomalé investovanie do inovácií infraštruktúry (doprava, energetika) Hrozby zhoršovanie kvalifikačnej štruktúry pracovnej sily v dôsledku migrácie, nedostatok finančných zdrojov pre financovanie investičných projektov v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti a využitia obnoviteľných zdrojov, nedostatok financií na prípravu štúdií a projektov energetickej efektívnosti, zle orientovaná kvalifikácia mládeže, nízka úroveň súčasného využívania OZE, malá propagácia navrhovaných opatrení, verejnosť nechápe ich nutnosť Dopyt po energií Silné stránky záujem obcí, miest a verejného sektoru o znižovanie nákladov na energie, obrovský potenciál znižovania nákladov (školy, zdravotnícke zariadenia, domy, Slabé stránky nedostatok vlastných finančných prostriedkov, technický stav tepelných zariadení, nevyhovujúce tepelno-technické vlastnosti budov, projekcia TZB 14

15 byty, priemysel), dostupné technické materiály (tepelné izolácie), dostupné zdroje OZE (slnečné kolektory, FVE), dostupnosť technológií a odbornej kapacity pre renováciu budov, zateplenie a iné opatrenia na zvyšovanie efektívnosti, dostatočné vedomosti a skúsenosti miestnych dodávateľov technológií a stavebných konštrukcií Príležitosti možnosť vzniku verejno súkromných partnerstiev v zmysle zákona 321/2014 Z.z., možnosť financovať energetické projekty metódou EPC, stále rastúce ceny energií, meniaca sa klíma, vypracovanie auditov a certifikátov, zjednodušenie postupov pre modernizáciu, oprávnenosť pre podporu investícií z EÚ fondov ako aj z národného Environmentálneho fondu, Ekofondu, Operačného programu Kvalita životného prostredia atď. často uprednostňuje tradičné systémy vykurovania a vzduchotechniky a vyhýba sa návrhom solárnych systémov a/alebo čerpadlám, či kotlom na biomasu, straty v konečnej spotrebe energie sú stále vysoké, nie sú vypracovávané energetické audity, nie sú realizované opatrenia vychádzajúce z energetických auditov a štúdií Hrozby nedostatok financií na prípravu štúdií a projektov energetickej efektívnosti, nedostatok pozornosti zo strany verejnosti a riadiacich orgánov, zložitá a komplikovaná administratíva k príprave projektov, nedostatok pozornosti a zdrojov pre zvyšovanie verejného povedomia a propagáciu možností energetickej efektívnosti 4 Energetická koncepcia TSK Základné informácie o Trenčianskom kraji sú nasledovné: rozloha kraja: km², počet obyvateľov kraja: obyvateľov, hustota obyvateľstva v kraji: 132 na km², počet obcí (z toho miest): 276 (18), miera evidovanej nezamestnanosti: 10,9 %, HDP na obyvateľa v roku 2010: ,0 Eur, % porovnanie HDP EÚ 27:65, najväčšie mestá: Trenčín ( obyvateľov), Prievidza ( obyvateľov), Považská Bystrica ( obyvateľov), Dubnica nad Váhom ( obyvateľov), Partizánske ( obyvateľov), Nové Mesto nad Váhom ( obyvateľov). Trenčiansky kraj s počtom obyvateľov (10,96 % z celkového počtu obyvateľstva SR) a hustotou zaľudnenia 132 obyvateľov na km² patrí k husto obývaným krajom, kde viac ako polovica (55,9 %) obyvateľov žije v mestách. Počet obyvateľov v TSK, ako aj v SR v posledných desiatich rokoch mierne klesá. Podľa prognóz štatistického úradu by mal tento trend pokračovať do roku 2025, potom nasleduje výrazný pokles počtu obyvateľov do roku V TSK je 276 obcí s priemernou veľkosťou obyvateľov. Územie kraja je rozdelené do 9 okresov - Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Prievidza. Najhustejšie sú osídlené údolia 15

16 Váhu a Nitry, kadiaľ vedú aj dôležité dopravné ťahy (hlavne na Považí) a nachádzajú sa tam aj najvýznamnejšie hospodárske centrá. Trenčiansky kraj patrí medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenska s mnohoodvetvovou priemyselnou základňou, dominuje strojárstvo a elektrotechnika, ďalej technická a aplikovaná chémia (výroba výrobkov z gumy a plastu), spracovanie kože, kožušín a výroba obuvi a banícky priemysel. Evidovaná nezamestnanosť k roku 2014 dosiahla úroveň 9,56 %, t.j. vzrástla dvojnásobne od r Najrizikovejšia situácia pre ďalší pokles zamestnanosti je spojená s predpokladaným vývojom poklesu ťažby uhlia v regióne Horná Nitra. Najsevernejšou obcou je Papradno N, E. Najvýchodnejšou obcou je Handlová N, E. Najjužnejšou obcou je Klatova Nová Ves N, E. Najzápadnejšou obcou sú Vrbovce N, E. Týmito obcami budú ohraničené klimatické podmienky TSK. 4.1 Určenie cieľov pre TSK vytvorenie energetického profilu kraja V rámci Energetickej koncepcie Trenčianskeho samosprávneho kraja stanovujeme všeobecný cieľ, ktorý pozostáva z troch sekundárnych cieľov. Z týchto cieľov vyplývajú jednotlivé priority, na základe ktorých je nevyhnutné realizovať viaceré opatrenia. Všeobecný cieľ dodávky energie z obnoviteľných zdrojov a efektívnejšie riadenie spotreby energie v súlade s princípmi trvalo-udržateľného rozvoja TSK je postavený na týchto troch cieľoch: dostupné, spoľahlivé a diverzifikované dodávky energie, čo najvyššie využívanie lokálne dostupných energetických zdrojov, efektívna, dobre plánovaná a riadená výroba a spotreba tepla, elektriny či plynu, znižovanie súčasnej úrovne emisií škodlivých znečisťujúcich látok a emisií skleníkových plynov zo spaľovania fosílnych palív a celkové zvyšovanie kvality ovzdušia. Priority, ktoré vyplývajú z definovaných cieľov sú: podpora efektívneho hospodárenia s energiami v objektoch TSK, podpora efektívneho využívania energie v súčasných aj nových budovách, efektívna výroba tepla a energie, 16

17 podpora využívania obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, modernizácia energetických zariadení a využívanie OZE. 4.2 Potenciál úspor energie na území TSK SEAP obsahuje detailnú pasportizáciu, ktorá bola realizovaná formou metodiky energetickej inventúry objektov TSK (98 objektov). Taktiež bola vytvorená špecifická databáza dát, ktorá obsahuje spotreby jednotlivých objektov (plyn, elektrina, teplo), výšky cien súčasnej komodity, veľkosti rezervovaných kapacít a maximálnych rezervovaných kapacít, veľkosti istenia, údaje o jednotlivých platbách za predmetné komodity, údaje o personálnych náležitostiach obsluhy technologických zariadení, spôsobe a riadení vykurovania, spôsobe využitia TÚV, druh a spôsob osvetlenia, druh a počet významných technologických zariadení, skladbu materiálov obvodových konštrukcií, vykurovanej plochy. Spotreba tepla bola získaná z dodávateľských faktúr, takže sa jedná o dodávané teplo z miestnych zdrojov, nie o teplo vyrobené priamo na mieste spotreby. Potenciál úspor energie a financií sa nachádza v: efektívnom hospodárení s energiami v objektoch TSK, podpore efektívneho využívania energie v súčasných aj nových budovách, efektívnej výrobe tepla a energie, podpore využívania miestnych a obnoviteľných zdrojov energie, efektívnych investičných projektoch do modernizácie energetických zariadení a využívania OZE. Tabuľka 2: Spotreba energií TSK za rok 2014 Spotreba energií 2014 (kwh) Zdroj Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Spolu Spotreba CO 2 (t) EE ZP Teplo

18 Tabuľka 3: Predpoklad novej spotreby po zapracovaní energetického potenciálu úspor TSK Zdroj Bánovce nad Bebravou Ilava Predpoklad novej spotreby po zapracovaní energetického potenciálu úspor TSK Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Spolu Úspora CO 2 (t) EE ZP Teplo Spotreba 2014 EE ZP Teplo Spotreba po zavedení energetických opatrení Obrázok 1: Predpoklad spotreby energií po realizácií energetických opatrení voči aktuálnej spotrebe EE ZP Teplo Spotreba 2014 Spotreba po zavedení energetických opatrení Obrázok 2: Porovnanie úspory vzniku CO 2 voči vzniku CO 2 v aktuálnom roku

19 5 Analytická syntéza podkladov energetického profilu TSK Analytická časť zahŕňa hodnotenie aktuálneho stavu analýzou sa vytvoril energetický profil kraja zhodnotenie prírodného prostredia a sociálno-ekomonických podmienok. Táto časť mapuje východiskový stav a potenciál regiónu pre jeho ďalší rozvoj v oblastiach, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na sociálno ekonomickú situáciu obyvateľov. 5.1 Zhodnotenie prírodného prostredia a vzťahu k životnému prostrediu Trenčiansky kraj patrí rozlohou km 2 medzi menšie kraje Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v severozápadnej časti Slovenska. Je obklopený 4 krajmi - Banskobystrický, Žilinský, Nitriansky a Trnavský kraj. S Českou republikou má kraj spoločnú celú dĺžku západnej hranice. Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti západných Karpát. Územím kraja preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Túto na východe uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1368 m. n. m.), najnižšie položeným miestom je Horná Streda (166 m. n. m.) Geomorfologické a geologické pomery TSK Z geomorfologického hľadiska patrí riešené územie do oblasti provincii Západných Karpát a do subrovincií Vnútorných a Vonkajších Západných Karpát. Z juhu územie zasahuje do provincie Západopanónska panva, subprovincia Malá Dunajská kotlina. Reliéf územia je pomerne výškovo členitý. Na území dominujú pahorkatiny až vrchoviny. 19

20 Obrázok 3: Geomorfologické jednotky TSK Geologické pomery sú veľmi pestré a rozmanité. V celom riešenom území sú zastúpené geologické vrstvy od prvohôr až k najmladším štvrtohorám. Geologická pestrosť sa odráža na rozmanitosti prírodnej krajiny. Územie Slovenskej republiky je budované alpínskym pásmovým pohorím Západné Karpaty. Stavba západných Karpát je zonálna. Podľa veku vzniku alpínskej príkrovovej stavby sa Západné Karpaty členia na vonkajšie neoalpínsky vyformovanými príkrovmi a na vnútorné s paleoalpínsku, predpaleogénnou príkrovovou stavbou. Hranicu medzi nimi tvorí bradlové pásmo. Vonkajšie Karpaty zasahujú do severozápadnej časti Trenčianskeho kraja (zaberajú celú západnú hranicu s Českou republikou) tvorí ich terciérna sústava bezkorenných príkrovov. Ich charakteristickou črtou je flyšová povaha mezozoických a paleogénnych formácií. Má prevahu zastúpenia v Trenčianskom kraji. Budujú sa hlavne paleogénne flyšové formácie. Bradlové pásmo je najzložitejším pásmom Západných Karpát je výsledkom terciérnej deštrukcie laramskej vrásovo-príkrovovej sústavy. Podľa mapy Regionálne členenie Západných Karpát a severných výbežkov panónskej panvy na území ČSSR Trenčiansky kraj spadá do nasledovných geologických jednotiek - flyšové pásmo, bradlové pásmo a príbradlová oblasť, jadrové pohoria, vnútrokarpatský paleogén, vnútrohorské panvy a kotliny, neovulkanity a neogén. 20

21 Obrázok 4: Geologická stavba TSK Podľa Atlasu inžiniersko-geologických máp SR z hľadiska seizmickej intenzity zaraďujeme riešené územie Trenčianskeho kraja do 5 a 60 MSK. Okolie Brezovej pod Bradlom je zaradené do 70 MSK, čo je potrebné zohľadniť pri lokalizácií a projektoch náročnejších stavieb. Hydrogeologické pomery kraja sú vyčlenené do hydrogeologických celkov s odlišnými hydrofyzikálnymi vlastnosťami horninového prostredia, režimom a chemizmom podzemných vôd. Sú to: hydrogeologický celok kryštalinika s puklinovou priepustnosťou, hydrogeologický celok mladšieho paleozoika a mezozoika s puklinovou priepustnosťou a krasovo puklinovou priepustnosťou, hydrogeologický celok paleogénu s puklinovou a medzizrnnou priepustnosťou, hydrogeologický celok noegénu s medzizrnnou a puklinovou priepustnosťou, hydrogeologický celok neovulkanitov s puklinovou a medzizrnnou priepustnosťou, hydrogeologický celok kvartéru s medzizrnnou priepustnosťou. 21

22 Nerastné bohatstvo Trenčianskeho kraja je zastúpené rozmanitosťou surovinových druhov. Z palivovo energetických surovín sa nachádzajú v oblasti hornej Nitry ložiská hnedého uhlia a lignitu v Handlovej a Nováckej hnedouhoľnej panve. V širšom okolí Mojtína a Strážovských vrchov sa nachádzajú ložiská bauxitu, avšak z ekonomických dôvodov sa nedá ťažiť, ako aj magnetit v okolí obce Zlatníky. Z nerudných surovín sa v kraji nachádzajú najmä stavebné materiály napr. dolomity, vápenec, stavebný kameň, vápenitý slieň, cementárska sialitická surovina, štrkopiesky, tehliarska surovina, dekoračný kameň. Ložisko cementárskych surovín v Hornom Sŕní svojím významom presahuje rámec kraja Klimatické pomery TSK Považské podolie, Podunajská pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria do teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti. Priemerné ročné teploty dosahujú hodnoty 8 9,5 C (Myjava Nové Mesto nad Váhom). Priemerné januárové teploty sa pohybujú od - 3,5 C do -2,0 C a priemerné júnové teploty 16,2 18 C. Priemerné ročné úhrny zrážok sa pohybujú od mm. Z hľadiska režimového odtoku patrí väčšina územia kraja do oblasti vrchovinno-nížinnej s dažďovo snehovým typom režimu odtoku. Lokálne sa vyskytuje aj snehovo-dažďový režim odtoku typický pre stredohorské oblasti Hydrologické pomery TSK Z hydrologického členenia je kraj rozdelený na tri čiastkové povodia - Váh, Myjava a Nitra. V Trenčianskom kraji, podľa Nariadenia vlády SR č. 13/1987 Z.z. sa nachádzajú chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd, a to oblasti Strážovské vrchy a Beskydy a Javorníky. Majú strategický význam prirodzenej akumulácie povrchových a podzemných vôd v riešenom území. Časť CHVO Beskydy a Javorníky zasahuje do územia kraja 20 % z celkovej rozlohy a CHVO Strážovské vrchy zasahuje do územia kraja 90 % z celkovej rozlohy. V rámci kraja sa nachádzajú 4 vodárenské toky v povodí Nitra - Solka, Tužina, Osliansky potok a Nitra. V zmysle Vyhlášky č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov je zoznam vodohospodársky 22

23 významné toky uvedený v prílohe č.1 a zoznam vodárenských tokov je uvedený v prílohe č. 2 podľa Vyhlášky č. 211/2005 Z.z.. V rámci Trenčianskeho kraja vodohospodársky významnými vodnými tokmi sú vodné toky: Myjava, Chvojnica, Teplica, Brezovský potok, Bystrina, Domanižanka, Maríkovský potok, Papradnianka, Nosický kanál, Biela voda, Dešnianka, Backárov potok, Chmelinec, Rôtovský potok, Lysky, Bartošovský potok, Malý potôčik, Pružinka, Strážovský potok, Lednica, Zubák, Nebrová, Tovarský potok, Vlára, Krištienka, Vlárka, Súčanka, Kočkovský kanál, Teplička, Biskupický kanál, Drietomica, Holbovský potok, Liešňanský potok, Turniansky potok, Selecký potok, Bošáčka, Krivokútsky potok, Šiancovský potok, Predpolomský potok, Chocholnica, Kalnický potok, Klanečnica, Kamečnica, Jablonka, Tŕstie, Kostolník, Solčiansky potok, Chvojnica, Porubský potok, Handlovka, Lehotský potok, Osliansky potok, Drahožica, Nitrica, Jasenina, Vyčoma, Bebrava, Machnáč, Svinica, Radiša, Haláčovka, Livina, Hydina, Bedziansky potok, Chotina, Železnica, Dršňa. V povodí Váhu sú veľkými regulačnými objektmi s rozhodujúcim vplyvom na prietokový režim nasledovné - vodná nádrž Nosice hlavným účelom vodného diela je výroba elektrickej energie; slúži aj na čiastočné zníženie prietokov veľkých vôd získaním priestoru manipuláciou počas povodne; vodné dielo Dolné Kočkovce slúži pre energetiku a perspektívne aj pre plavbu; vodné dielo Trenčianske Biskupice umožňuje energetické využitie Váhu pod Trenčínom; vodné dielo vodná nádrž Dubník II (Bánov) hlavnou úlohou vodného diela je retencia povodňovej vlny a zníženie povodňového prietoku, rekreácia, šport a zabezpečiť vodu pre závlahu. Ďalej sú to malé vodné nádrže a rybníky s celkovým objemom do 1 mil. m 3. Z prírodných zdrojov majú veľké zastúpenie i minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu, napr. svetoznáme kúpele v Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nimnici. Na území kraja sa nachádzajú zdroje kvalitnej pitnej vody, ktorá sa plní do spotrebiteľského balenia pod názvom Lucka, Mitická, Šivarina a Iwa. Zdroje geotermálnej energie zastúpené geotermálny vodami sa viažu na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na neogénne piesky, pieskovce a zlepence. V Trenčianskom kraji sú vymedzené oblasti geotermálnych vôd - oblasť topolčiansky záliv a Bánovská kotlina a Hornonitrianska kotlina. 23

24 5.1.4 Pedologické pomery TSK Pedologické pomery v kraji sú veľmi rozmanité a rôznorodé na pôdne typy a pôdne druhy. Z pedologického hľadiska kraj zaraďujeme do nasledovných jednotlivých oblastí: Strednopovažský úval, kde sa vyskytujú ílovité až ílovitohlinité pôdy. V okolí povodia rieky Váh prevládajú pieskové pôdy. Z typového zloženia v povodí Váhu registrujeme rendziny a na juhu lokálne sa vyskytujúce oglejené pôdy a v nižších polohách hnedé pôdy. Juh okresu Nové Mesto nad Váhom je okrajovo vyplnený lužnými pôdami. V oblasti Ilava Pruské sa nachádzajú typické rendziny, ílovitohlinité pôdy. Skeletnatosť pôd je hlavne v severnej časti popisovaného územia. Takmer 50 % pôd predstavujú pôdy bez skeletu. Vnútorná časť územia patrí do flyšového pásma a vonkajšia časť do kryštalinika. Severopovažský úval patrí k najsevernejším oblastiam kraja. Druhovo prevládajú na území v povodí Váhu hlinité pôdy a na úpätí horstiev sa zvyšuje podiel ílovitohlinitých pôd. Takmer 80 % pôd je skeletovitých. Z pôdnych typov v oblasti Váhu sa nachádzajú rendziny a na úpätí hôr hnedé pôdy vrchovín. Územie patrí do oblasti flyšového pásma karpatského oblúka navápencových podkladoch (dolomitické vápence) a lokálne sa vyskytujú rendziny. Myjavská pahorkatina na západe ohraničená Bielymi Karpatmi a na východe Malými Karpatmi je rozdelená riekou Myjava. Druhovo prevládajú ílovitohlinité až piesočnato-hlinité pôdy. Miestami na povrch vystupujú štrkové frakcie. Prevládajúcim typom je hnedá pôda. Hornonitrianska kotlina patrí k výrazne členitým oblastiam kraja. Najrozšírenejším pôdnym typom je hnedá pôda, ktorá smerom na juh pozvoľne prechádza do hnedozeme, značne rozšírené sú ílovito hlinité pôdy ( m. n. m.) a oglejené pôdy. Prevládajúcimi druhmi v oblasti okresu Partizánske sú hlinité pôdy, ktoré okrajovo na úpätí hôr prechádzajú do ílovito-hlinitých. Smerom od povodia rieky Nitra k horstvám so stúpajúcou nadmorskou výškou stúpa podiel pôd s výraznou skeletovitosťou (56 %). V povodí rieky Nitra sa nachádzajú pôdy s nízkym obsahom skeletu (90 % bez skeletu), ktoré sa nachádzajú na nivných uloženinách. Bánovecká pahorkatina sa nachádza medzi Považským Inovcom a Strážovskou Hornatinou, pričom riekou Bebrava je rozdelené na západnú časť a východnú časť. 24

25 Prevládajúcimi pôdnymi typmi v južných častiach okresu sú hnedé pôdy s prevládajúcim pôdnym druhom hlinito-piesočnatým. Na vápencovom podklade sú to rendziny. V severných častiach okresu vystupujú do popredia podzolované a oglejené pôdy s kyslou pôdnou reakciou a zvýšeným obsahom skeletu. Ohrozenie pôd vodnou eróziou v Trenčianskom kraji je zastúpené, najväčšiu plochu predstavujú pôdy ohrozené slabo alebo vôbec, najmenšiu so stredným ohrozením. Vyššie zastúpenie silnej a extrémnej ohrozenosti pôd vodnou eróziou sa vyskytuje v okresoch so sklonitejším reliéfom Ilava, Myjava, Považská Bystrica a Púchov. Z hľadiska ohrozenia poľnohospodárskych pôd veternou eróziou patrí takmer celá časť tohto územia do kategórie so žiadnou až slabou intenzitou erózie. Významný výskyt stredne ohrozených pôd je v okrese Ilava, v žiadnom okrese nie sú pôdy ohrozené extrémnou veternou eróziou Rastlinné a živočíšne pomery TSK Z fytogeografického hľadiska najväčšiu časť územia kraja tvorí obvod predkarpatskej flóry (Preacarpaticum), do ktorého od juhu zasahujú výbežky obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), od severovýchodu okrajovo obvod flóry centrálnych Karpát (Eucarpaticum) a od západu obvod západobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale). Floristické a vegetačné pomery územia kraja sú vzhľadom na prírodné pomery veľmi pestré, so značným výskytom vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev. V charaktere rastlinstva sa uplatňuje vplyv geomorfologických oblastí, ktoré majú rozdielne zastúpenie rastlinných druhov. Podľa členenia územia na živočíšne regióny patrí územie Trenčianskeho kraja do dvoch provincií - Karpaty a Vnútrokarpatská zníženina. Z provincie Karpaty územie severných častí kraja zasahuje oblasť Západné Karpaty - obvod vonkajší - s okrskom moravskobeskydským a obvod vnútorný - s okrskom západným. Južné časti kraja zaberá Vnútrokarpatská zníženina, oblasť panónska, ktorá sa člení na dyjsko moravský obvod s okrskom záhorským a obvod juhoslovenský s výbežkom okrsku dunajského, podokrsku lužného a pahorkatinového. Z toho vyplýva mimoriadna rôznorodosť a prelínanie živočíšnych druhov. Súčasná výmera lesného pôdneho fondu predstavuje ha. Najvyššia výmera je v okrese Prievidza o rozlohe ha, predstavuje 55 % z celkovej plochy okresu. 25

26 Najvyššiu lesnatosť z celkovej výmery okresu majú okresy Považská Bystrica 60 %, Púchov 53 %, Ilava 52 % a Bánovce nad Bebravou 50 %. Lesy v kraji okrem hospodárskeho významu majú najmä ekostabilizačný a rekreačný význam. Intenzívna priemyselná činnosť sa však negatívne prejavila na zdravotnom stave hospodárskych lesov, a to zvlášť v okresoch Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou Chránené územia TSK Z hľadiska územnej ochrany je v Trenčianskom samosprávnom kraji vyhlásených 139 maloplošných chránených území a to: 12 národných prírodných rezervácií, 51 prírodných rezervácií, 3 národné prírodné pamiatky, 69 prírodných pamiatok, 4 chránených areálov. Z veľkoplošne chránených území zasahuje do Trenčianskeho kraja celkovo 5 chránených krajinných oblastí s rozlohou 953 km 2 : CHKO Biele Karpaty sa nachádza na západe územia, na severe vystupuje CHKO Kysuce, na juhozápadnej strane územia je CHKO Malé Karpaty, juhovýchodná časť územia pokrýva CHKO Ponitrie, na južnej a východnej strane je CHKO Strážovské vrchy. V Trenčianskom kraji sa nenachádzajú Národné parky. Na území je evidovaných 55 chránených stromov a ich skupín vrátane stromoradí. Špecifickými chránenými územiami sú chránené vtáčie územia a územia európskeho významu patriace do sústavy chránených území NATURA Územia európskeho významu je sústava území, na ktorých je vyhlásená ochrana najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a vybraných biotopov na území EÚ. Na území Slovenskej republiky sa nachádza 382 lokalít navrhnutých ako ÚEV. V Trenčianskom kraji navrhované ÚEV predstavujú spolu 26 území, ktoré pokrývajú 14,51 % plochy kraja, čo prestavuje ,033 ha. 26

27 Do územia Trenčianskeho kraja zasahuje 5 chránených vtáčích území - Dubnické štrkovisko, Strážovské vrchy, malou časťou sem zasahujú Malé Karpaty, Malá Fatra a Tribeč. Navrhované územia na základe smernice o ochrane vtáctva (chránené vtáčie územia) zaraďuje Európska komisia do sústavy NATURA 2000 automaticky. Ramsarské lokality sú mokrade európskeho významu, ktorých ochrana si vyžaduje zvýšenú pozornosť najmä z hľadiska vodného vtáctva. Na území Trenčianskeho kraja sa nenachádza žiadna Ramsarská lokalita Citlivé a zraniteľné oblasti TSK V zmysle zákona č. 617/2004 Z.z. podľa 1 za citlivé oblasti sa ustanovujú vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo týmto územím pretekajú. Podľa 2 za zraniteľné oblasti sa ustanovujú pozemky poľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí. Tabuľka 4: Zraniteľné oblasti obcí jednotlivých krajov TSK Okres Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obce Bánovce nad Bebravou, Otrhánky, Borčany, Pečeňany, Brezolupy, Podlužany, Dežerice, Pochabany, Dolné Naštice, Pravotice, Dubnička, Prusy, Dvorec, Ruskovce, Haláčovce, Rybany, Horné Naštice, Šišov, Chudá Lehota, Timoradza, Libichava, Uhrovec, Malá Hradná, Veľké Držkovce, Malé Hoste, Veľké Hoste, Miezgovce, Veľké Chlievany, Nedašovce, Vysočany Bohunice, Košeca, Bolešov, Ladce, Borčice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Pruské, Dulov, Sedmerovec, Ilava, Slavnica, Kameničany, Tuchyňa Hrašné Beckov, Lúka, Bošáca, Modrová, Brunovce, Modrovka, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Čachtice, Nová Ves nad Váhom, Častkovce, Nové Mesto nad Váhom, Dolné Sŕnie, Očkov, Haluzice, Pobedim, Hôrka nad Váhom, Podolie, Horná Streda, Potvorice, Hrádok, Považany, Kočovce, Stará Turá, Lubina, Trenčianske Bohuslavice, Zemianske Podhradie Bošany, Malé Uherce, Brodzany, Nadlice, Hradište, Nedanovce, Chynorany, Ostratice, Ješkova Ves, Partizánske, Klátova Nová Ves, Pažiť, Kolačno, Skačany, Krásno, Turčianky, Livina, Veľké Kršteňany, Livinské, Opatovce, Veľké Uherce, Malé Kršteňany, Veľký Klíž, Žabokreky nad Nitrou Plevník-Drienové Bojnice, Nedožery-Brezany, Diviacka Nová Ves, Nitrianske Pravno, Dolné Vestenice, Nitrianske Sučany, Horné Vestenice, Nitrica, Kocurany, Opatovce nad Nitrou, Koš, Poluvsie, Lazany, Prievidza, Sebedražie Beluša, Lednické rovne, Horovce, Visolaje Adamovské Kochanovce, Skalka nad Váhom, Bobot, Soblahov, Dolná Súča, Svinná, Horňany, Štvrtok, Hrabovka, Trenčianska Teplá, Chocholná-Velčice, Trenčianska Turná, Ivanovce, Trenčianske Jastrabie, Kostolná-Záriečie, Trenčianske Mitice, Krivosúd-Bodovka, Trenčianske Stankovce, Melčice-Lieskové, Trenčín, Mníchova Lehota, Veľká Hradná, Motešice, Veľké Bierovce, Nemšová, Zamarovce, Neporadza, Opatovce 27

28 5.1.8 Kvalita životného prostredia TSK Pre územie Trenčianskeho samosprávneho kraja je platná územno-plánovacia dokumentácia z roku 1998, ktorá Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 149/1998 Z.z. bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja. Z hľadiska kvality životného prostredia sa zaraďuje riešené územie medzi málo až stredne znečistené, najmä časti okresov Trenčín, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Púchov a Považská Bystrica. Na kvalitu vplýva neprítomnosť veľkých zdrojov priemyselnej výroby. Naproti tomu územia okresov Ilava, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a hlavne okresu Prievidza zaraďujeme medzi silné znečistené územia, k čomu prispel rozvoj industrializácie, priemyslu a ťažby nerastných surovín. Na území TSK sú podľa environmentálnej regionalizácie zastúpené všetky stupne kvality životného prostredia. S narušenou a silne narušenou environmentálnou kvalitou pripadá na Trenčiansky kraj 7,06 % z celkovej plochy kraja. Najväčší podiel je v okrese Partizánske 19,01 % a v okrese Prievidza 18,59 % z plochy okresu. Podiel obyvateľov žijúcich v prostredí s narušenou a silne narušenou environmentálnou kvalitou v Trenčianskom kraji je 28,22 %. Najväčšie percento je v okrese Partizánske 57,89 %, Prievidza 55,08 % a Trenčín 51,92 %. Kvalitu ovzdušia SR vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší, ktorých zvýšená produkcia je predovšetkým dôsledkom rozvoja priemyslu, urbanizácie, dopravy a poľnohospodárstva. V súčasnosti k najvýznamnejším škodlivým látkam znehodnocujúcim kvalitu ovzdušia patria oxidy síry, dusíka, oxid uhoľnatý, uhľovodíky, organické látky a prachové častice. 28

29 Obrázok 5: Obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší oblastí TSK Dominantný podiel na znečistení ovzdušia TSK má energetika, menšie množstvá exhalátov emitujú zdroje chemického priemyslu a lokálne kúreniská. Z územného členenia jednotlivých zdrojov prevažná časť emisií pochádza z okresu Prievidza. V regióne sú situované veľké priemyselné zdroje, ktoré sú významnými zástupcami palivovo energetického a chemického priemyslu na Slovensku. Na vysokej úrovni znečistenia sa v tomto regióne podieľa i nízka kvalita palivovo-energetických zdrojov. Využívané uhlie, okrem síry, obsahuje aj arzén. Najväčšími producentmi emisií SO 2 a NO x sú stacionárne zdroje. Najvýznamnejším zdrojom emisií CO v kraji je cestná doprava. Najviac zaťažený okres emisiami tuhých znečisťujúcich látok je okres Prievidza, medzi najviac zaťažené okresy emisiami oxidu siričitého patria okresy Prievidza a Partizánske, emisiami oxidov dusíka sú to okresy Prievidza a Ilava, emisiami oxidu uhoľnatého okresy Trenčín a Prievidza. V 7 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Kritériá kvality ovzdušia (limitné a cieľové hodnoty, medze tolerancie, horné a dolné medze na hodnotenie a ďalšie) sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia. Okresný úrad Trenčín, Odbor starostlivosti o životné prostredie v 29

30 zmysle 25 odsek 1 písm. a) zákona č.137/2010 Z. z. o ovzduší sprístupňuje informácie verejnosti a každoročne zverejňuje informácie o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní ( 6). Kvalita ovzdušia je ovplyvnená v dôsledku silného emisno-imisného zaťaženia zo zdrojov znečisťovania a je tak potenciálnym negatívnym vplyvom na zdravie obyvateľstva. Rovnako aj na celkovom znečisťovaní ovzdušia Trenčianskeho kraja sa okrem energetických zariadení (tepelná elektráreň, teplárne) a dopravy významne podieľajú priemyselné odvetvia ako metalurgia železných a neželezných kovov, výroba stavebných materiálov, chemický, sklársky priemysel a ďalšie. Tabuľka 5: Počet prevádzkovateľov a zdrojov znečisťovania ovzdušia v TSK Okres Počet prevádzkovateľov Počet VZZO Počet prevádzkovateľov VZZO Počet SZZO Počet prevádzkovateľov SZZO Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske P. Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Spolu Trenčiansky kraj je rozdelený do deviatich okresov, ktoré sa nepodieľajú na celkových emisiách Trenčianskeho kraja rovnomerne. Z územného začlenenia jednotlivých zdrojov vyplýva, že väčšina emisií pochádza z okresu Prievidza. V okrese sú situované veľké priemyselné zdroje, ktoré sú významnými zástupcami palivovo-energetického a chemického priemyslu na Slovensku. 30

31 6% 18% 21% 6% 7% 9% 9% 7% 17% Bánovce n/b Ilava Myjava Nové Mesto n/v Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obrázok 6: Podiel zdrojov znečisťovania ovzdušia v TSK v roku 2013 Slovenský hydrometeorologický ústav prostredníctvom Národnej monitorovacej siete uskutočňuje merania koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší. Na území Trenčianskeho kraja pre sledovanie hodnôt znečisťujúcich látok PM 10, PM 2,5 boli vymedzené oblasti riadenia kvality ovzdušia, a to okres Trenčín a okres Prievidza. Tabuľka 6: Koncentrácia znečisťujúcich látok v ovzduší na území TSK Aglomerácia/zóna Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia Znečisťujúca látka Plocha (km 2 ) Počet obyvateľov Trenčiansky kraj Územie mesto Trenčín PM 10, PM 2, Územie okresu Prievidza PM 10, PM 2, *PM 10 suspendované častice v ovzduší, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 μm s 50 % účinnosťou, *PM 2,5 častice v ovzduší, ktoré prejdú zariadením selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 2,5 μm s 50 % účinnosťou Doprava v TSK Trenčiansky kraj svojou polohou zabezpečuje strategické dopravné spojenie sever - juh, západ východ. Trenčianskym krajom prechádza diaľnica, štátna cesta I. triedy medzinárodná a železničná elektrifikovaná trať. V rámci kraja je pomerne silné intenzívne 31

32 spojenie cestnej dopravy medzi mestami Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Prievidza. Nové mesto na Váhom spojenie na Myjavu. Pokles emisií v sektore cestná doprava v rokoch 2004 a 2005 súvisí s pokračujúcou obnovou vozidlového parku generačne novými vozidlami, vybavenými trojcestným riadeným katalyzátorom. Územím kraja prechádzajú najdôležitejšie dopravné ťahy Slovenska. Významné postavenie má diaľnica D1 v smere Bratislava Horná Streda Trenčín - Považská Bystrica - Žilina. Naďalej pretrváva zabezpečenie dostatočného prepojenia centier osídlenia a ich funkčného územia na sieť TEN-T. Chýbajúce prepojenie zastupujú cesty II. a III. tried. V okrese Myjava absentujú cesty prvej triedy. Cesta II/581 vytvára napojenie pri Novom Meste nad Váhom a okrem toho zabezpečuje obslužnosť okresu Myjava. Medzi najvyťaženejšie úseky ciest II. a III. triedy v SR prejazdom nákladných vozidiel sú v Trenčianskom kraji dva úseky ciest - II/579 Hradište - Partizánske a II/592 Bánovce nad Bebravou Nadlice. Základné údaje o sieti Cestných komunikácií v Trenčianskom kraji: dĺžka: Cesty "E" pre medzinárodnú premávku - 186,474 km, Trasy "TEM" - 99,318 km, "TEN-T" Koridory - 199,711 km, Diaľnice - 86,494 km, Diaľničné privádzače - 1,226 km, Rýchlostné cesty - 1,693 km, Privádzače rýchlostných ciest - 0,000 km, Cesty I. triedy - 302,016 km, Cesty II. Triedy - 347,346 km, Cesty III. Triedy ,187 km, Cesty I., II. a III. triedy SPOLU ,549 km, Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty spolu ,962 km, plocha: Diaľnice a diaľničné privádzače m 2, Rýchlostné cesty a privádzače rýchlostných ciest m 2, Cesty I. triedy m 2, Cesty II. Triedy m 2, Cesty III. Triedy m 2, Cesty I., II. a III. triedy SPOLU m 2, Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty m 2. 32

33 Obrázok 7: Cestná sieť TSK Hluk je klasifikovaný ako nežiaduci, rušivý a nepríjemný jav, znečisťujúci životné prostredie a nepriaznivo ovplyvňujúci zdravie ľudí, ktorí sú vystavení úrovni environmentálneho hluku hodnôt 50 db. Dopravná prevádzka má výrazný dopad na hlukovú záťaž prostredia. V Trenčianskom kraji hlukové zaťaženie je výrazne koncentrované pozdĺž hlavnej dopravnej (cestná a mestská doprava) a urbanizačnej dopravne tepne, ktorá nesie všetky druhy najvýznamnejších zdrojov hluku. Intenzita hlukovej záťaže sa koncentruje v mestskom prostredí s množstvom odrazivých plôch, ktoré zvyšujú akusticky energiu hluku. V Slovenskej republike bola aktualizovaná a s EÚ harmonizovaná legislatíva zameraná na ochranu obyvateľstva pred hlukom prekračujúcim najvyššie prípustné hladiny. Zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí stanovuje jednotný postup a pravidlá pri posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. 33

34 Vyhláška č. 237/2009 Z.z. Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 339/2006 z 10. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií Kvalita pôd TSK Medzi hlavné negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu pôdy, pôdnu produkciu patria emisno-imisná kontaminácia pôd, zhnutňovanie, acidifikácia pôd, neúmerné meliorácie, nadmerná chemizácia, stále sa zvyšujúca erózna činnosť, zosuvy a v poslednej miere zvyšujúce množstvo divokých skládok. Značná časť poľnohospodárskej pôdy kraja je ohrozená najmä eróziou (10-20 %). Vodnou eróziou sú na území kraja ohrozené takmer všetky orné pôdy s výnimkou tých, ktoré sa nachádzajú v nive rieky Váh zavlažovaných. Vodná erózia sa prejavuje výrazne v severnejších okresoch, najmä horských a podhorských oblastiach s vyššou svahovitosťou. Výrazná činnosť erózie sa prejavuje v okrese Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Prievidza. Intenzívna vodná erózia pôsobí na Myjavskej pahorkatine, v oblasti Považského Inovca a v ďalších horských oblastiach. Veterná erózia silná až veľmi intenzívna sa v kraji nevyskytuje, iba v jeho južnej časti je mierne až stredne silná. Silná až veľmi intenzívna veterná erózia sa nachádza iba v južnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom na výmere cca 480 ha v oblasti Očkova v okrajovej časti Trnavskej sprašovej tabule. Zosuvy sa vyskytujú v podhorských oblastiach Bielych Karpát a na Myjavskej pahorkatine, v severných častiach okresov Myjava, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Púchov a Považská Bystrica. V okrese Prievidza sa vyskytujú problémy z hľadiska svahových deformácií. Zosuvy v Hornej Nitre sú rozšírené najmä v území Handlovskej kotliny, v časti Prievidzskej kotliny. Intenzívne sú postihnuté územia medzi Prievidzou, Nedožermi, Brezanmi, Malou Čausou, Lipníkom a Ráztočnom a západne od Opatoviec nad Nitricou. 34

35 Obrázok 8: Kontaminácia pôd v TSK Radónové riziko v TSK Obyvateľstvo je vystavené účinkom radónu predovšetkým v budovách. Zdrojom radónu v nich sú rádioaktívne prvky v podloží budov, v ich stavebnom materiáli a vo vode. Z toho najdôležitejšiu záťaž predstavuje radón v pôdnom vzduchu, vnikajúci do budov z podložia stavieb. Podľa vyhlášky č. 406/1992 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov boli stanovené presné podmienky pri výstavbe a prestavbe stavieb, pre stavebné materiály, ktoré sa používajú v stavbách. Pestrá geologická stavba územia Trenčianskeho kraja sa prejavila aj v kategóriách radónového rizika. Nízke radónové riziko bolo zistené na veľkých plochách najmä v severných častí okresov Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Považská Bystrica a severne od Bánovce nad Bebravou. Stredný stupeň radónového rizika bol zistený nad horninami Malých Karpát, Považského Inovca, ale aj v údolných polohách rieky Váh od Trenčianskych Bohuslavíc po Sverepec. K územiu so stredným stupňom Rn rizika patrí západná časť okresu Bánovce na Bebravou a severná časť okresu Partizánske, v okrese Prievidza širšie okolie Handlovej. 35

36 Vysoké radónové riziko bolo zistené v blízkosti Hôrky nad Váhom, Kočoviec, východne od Brezovej pod Bradlom, južne od Nitrianskeho Pravna, severne od Chvojnice, juhovýchodne od Košeckého Podhradia. Tabuľka 7: Prehľad radónového rizika v TSK Mesto Počet RP Percentuálne zastúpenie RP v kategórii radónového rizika nízka stredná vysoká Dubnica nad Váhom 13 46,2 53,8 0 Nová Dubnica 9 66,7 33,3 0 Považská Bystrica 17 52,9 47,1 0 Púchov Stará Turá 11 54,5 45,5 0 Trenčín Kvalita povrchových a podzemných vôd v TSK Podľa Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd sa ustanovujú požiadavky na kvalitu povrchovej vody, kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy, klasifikáciu dobrého ekologického stavu povrchových vôd, dobrého chemického stavu povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd, limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne na ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok vypúšťaných do povrchových vôd a na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a vôd z povrchového odtoku. 36

37 Kvalita povrchových vôd v Trenčianskom kraji je nepriaznivá najmä u ukazovateľov biologické ukazovatele, mikrobiologické ukazovatele a mikropolutanty, kde hodnoty kvality povrchovej vody dosahujú až IV triedu kvality (silne znečistená voda) v profiloch Váh - Trenčín, Váh - Opatovce, Váh - Piešťany, a v profiloch Nitra - Opatovce nad Nitrou, Nitra - Chalmová je znečistenie u spomínaných ukazovateľov najvyššie V. trieda veľmi silne znečistená voda. V Trenčianskom kraji sa nachádza dostatok zásob podzemných vôd, a preto sa nevyužívajú zdroje, ktoré by boli získané z povrchových vôd. Najvýznamnejšou oblasťou Trenčianskeho kraja predstavuje niva Váhu a jeho prítokov so sedimentmi kvartéru a v menšej miere neogénu. Podľa posledných meraní využiteľné množstvá podzemných vôd v Trenčianskom kraji predstavujú 6 181,5 l.s -1. Súčasná výdatnosť využívaných podzemných zdrojov na zásobovanie pitnou vodou je pre Trenčiansky kraj v rozpätí , ,6 l.s -1. Podobne ako povrchové vody, tak aj podzemné vody sú znečisťované. Podzemné vody sú znečisťované najmä dusíkatými látkami, pesticídnymi látkami a ostatnými chemickými látkami. Ide o činnosti poľnohospodárskeho, priemyselného charakteru, vypúšťanie neprípustných škodlivín, likvidáciou zastaraných technológií, Kvalita podzemných vôd je okrem iného ohrozená výskytom environmentálnych záťaží s preukázateľným negatívnym dopadom na životné prostredie Zásobovanie pitnou vodou TSK Dodávku pitnej vody a odkanalizovanie v prevažnej miere zabezpečuje štátny podnik Západoslovenské vodárne a kanalizácie, Severoslovenské vodárne a kanalizácie, Stredoslovenské vodárne a kanalizácie a Trenčianska vodohospodárska spoločnosť. V oblasti Trenčína je na vodovodnú sieť napojených 94,2 % obyvateľstva. Okresy Trenčín a Nové Mesto nad Váhom majú zásobovanie pitnou vodou výlučne zo zdrojov podzemných vôd. Okres Prievidza je zásobovaný pitnou vodou zo skupinových vodovodov. Na vodovodnú sieť je napojených 99 % obyvateľov. V CHKO Strážovské vrchy sú zachytené a využívané strategické vodné zdroje pre všetky tri okresy Považská Bystrica, Púchov, Ilava. V oblasti Javorníkov, viac ako 20 % územia nemá skupinový vodovod a zásobovanie je riešené z miestnych zdrojov. Na zásobovanie pitnou vodou z verejných vodovodov v okresoch Bánovce nad Bebravou a Partizánske je napojených viac ako 80 % obyvateľov. Okres Myjava je zásobovaný z SKV Brezová Košariská. Počet 37

38 obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov je v tomto okrese jeden z najnižších z Trenčianskeho kraja (cca 70 %). Vodovodná sieť je napojená len na podzemné vodné zdroje. Počet obyvateľov v Trenčianskom kraji napojených na verejný vodovod dosiahol 90,1 % z celkového počtu obyvateľov. Taktiež percento počtu obcí zásobovaných vodou z verejných vodovodov 83,3 % je vyššie od celoslovenského priemeru (75,4 %). Najväčší počet obyvateľov napojených na verejné vodovody je v okrese Prievidza (98,3 %) a Trenčín s Novým Mestom nad Váhom (96,0 %), najnižší v okrese Púchov (71,5 %). V roku 2013 sa fakturovala voda spotrebiteľom v objeme tis. m 3. Nefakturovaná voda tvorila objem m 3. Dĺžka vodovodnej siete bez prípojok bola km. Počet obyvateľov Trenčianskeho kraja napojených na verejnú kanalizáciu dosiahol osôb, čo predstavuje 69,2 % z celkového počtu. Kanalizačnú sieť má vybudovanú 66 obcí kraja, čo predstavuje kanalizačných prípojok. Objem vypúšťanej odpadovej vody je tis. m 3. Vyčistená odpadová voda predstavuje tis. m 3. V Trenčianskom kraji je vybudovaných celkom 63 čistiarní odpadových vôd, z toho 24 je v správe vodárenských a 39 v správe obcí a iných spoločností. Viac ako polovica obyvateľov je napojených na verejnú kanalizáciu s čističkou odpadových vôd, čo predstavuje zhruba celoslovenský priemer. Na intenzifikáciu čistiarní odpadových vôd, kanalizáciu a zásobovanie pitnou vodou sa alokovalo do trenčianskeho regiónu vyše 80 mil. EUR, ekologický projekt by mal byť spustený v roku Odpadové hospodárstvo TSK Pre Trenčiansky samosprávny kraj bol vypracovaný Program odpadového hospodárstva na roky 2011 až 2015 v zmysle zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a v zmysle vyhlášky MŽP SR 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov. 38

39 Tabuľka 8: Vznik odpadov v TSK (tis. t/rok) Odpady Nebezpečné (iné ako komunálne) Ostatné (iné ako komunálne) Komunálne Spolu Tabuľka 9: Porovnanie vzniku odpadov v TSK podľa okresov za rok 2010 Okres Bánovce n. Bebravou Ostané odpady Nebezpečné odpady Komunálne odpady Stavebné odpady ,29 Ilava ,91 Myjava ,03 Nové Mesto nad Váhom ,13 Partizánske ,70 Považská Bystrica ,72 Prievidza ,20 Púchov ,58 Trenčín ,05 Najviac ostatných odpadov vzniká v okrese Prievidza a najmenej v okrese Partizánske. Tak isto najviac nebezpečných odpadov, komunálnych a stavebných odpadov vzniklo v okrese Prievidza. Najmenej nebezpečných odpadov vzniklo v okrese Myjava, najmenej komunálnych odpadov vzniklo v okrese Bánovce nad Bebravou a najmenej stavebných odpadov vzniklo v okrese Partizánske. 39

40 V Trenčianskom kraji prevláda skládkovanie odpadov nad inými spôsobmi nakladania. Pokles množstva spaľovaného odpadu je ovplyvnený uzatvorením spaľovní na nemocničný odpad v roku 2007, nespĺňali požiadavky európskej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia. Mimoriadne nepriaznivý je súčasný stav vo využívaní a likvidácii tuhého komunálneho odpadu. Vznik komunálnych odpadov v Trenčianskom kraji má stúpajúcu tendenciu. Najväčšie množstvo komunálneho odpadu je zneškodňované skládkovaním. Materiálové zhodnotenie komunálneho odpadu je zatiaľ používané v malej miere, ale má zvyšujúcu sa tendenciu. V roku 2010 bolo dominantnou činnosťou nakladania s komunálnym odpadom skládkovanie s 86,50 % podielom. Z ďalších činností nakladania s komunálnym odpadom má ešte významný podiel materiálové zhodnocovanie komunálnych odpadov - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok - kompostovanie (cca 9 %) a iný spôsob zhodnocovanie (cca 4 %). Celkový počet skládok zisťovaný po r bol 402, v roku 1995 bolo 263 skládok, z toho 5 regionálnych (Sverepec, Podstránie, Luštek, Kostolné, Handlová). V súčasnosti vyhovuje technickým a zákonným podmienkam 18 skládok, z toho 3 skládky na inertný odpad, 12 skládok na odpad, ktorý nie je nebezpečný a 3 skládky na ukladanie nebezpečného odpadu. V TSK sa nachádza 17 dotrieďovacích zariadení a zberných dvorov. V kraji je 45 zariadení na zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov, 12 spaľovní ostatných a nebezpečných odpadov, z toho 8 spaľovní nemocničného odpadu. Osobitné podmienky prevádzkovania boli udelené 45 skládkam v kraji. V hospodárstve Trenčianskeho kraja vzniklo v roku 2013 viac ako 1,93 milióna ton odpadu, čo je takmer o ton viac ako v predchádzajúcom roku. Nebezpečného odpadu vzniklo ton, ostatného odpadu bolo takmer 1,9 milióna ton. Obce Trenčianskeho kraja vlani vyprodukovali vyše ton komunálneho a drobného stavebného odpadu. Na celkovom množstve odpadu v SR sa kraj podieľal 11,5 percentami. Až 78,4 percenta odpadu sa zneškodňuje (napr. skládkovaním), 21,5 % sa zhodnocuje (materiálovo, energeticky, kompostovaním alebo iným spôsobom) a 0,1 % odpadu sa zhromažďuje. Najviac komunálneho odpadu vzniklo v dvoch najväčších okresoch kraja, v Prievidzi 22,8 % a v Trenčíne 19,9 %. Vo všetkých okresoch kraja dosahoval najvyšší podiel zmesový komunálny odpad. Na jedného obyvateľa kraja v roku 2013 pripadlo 338 kilogramov komunálneho odpadu, medziročne sa jeho produkcia zvýšila o desať 40

41 kilogramov. Viac odpadu na osobu vyprodukovali iba obyvatelia Nitrianskeho (366 kilogramov), Trnavského (416 kilogramov) a Bratislavského kraja (426 kilogramov). V Trenčianskom samosprávnom kraji je evidovaných 32 environmentálnych záťaží, z toho 5 potvrdených, 18 pravdepodobných a 9 sanovaných. Prevažne ide o neriadené skládky odpadov a o kontamináciu súvisiacu s nakladaním s pohonnými hmotami Zdravotný stav obyvateľstva TSK Zdravotný stav obyvateľstva v kraji je odzrkadlením vplyvov viacerých faktorov. Jedným z najvýznamnejších je faktor vplyvu životného prostredia na zdravie obyvateľstva, ďalej zlý životný štýl a úroveň zdravotníckej starostlivosti. Tieto faktory sa podieľajú na: nepriaznivej strednej dĺžke života pri narodení, ktorá v roku 1994 dosiahla u mužov hodnotu 68,34 a u žien hodnotu 76,48, čo sú v porovnaní s vyspelými štátmi nízke hodnoty, celkovej úmrtnosti, ktorá od roku 1990 vykazuje mierny pokles, štruktúre príčin smrti (choroby obehovej sústavy, nádory, zranenia a otravy, choroby dýchacej sústavy, choroby tráviacej sústavy), vysokej dojčenskej a perinatálnej úmrtnosti, raste počtu alergických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, raste pracovnej neschopnosti a invalidity, vzniku a šírení sociálno-patologických javov, alkoholizmu, fajčenia a toxikománie, chorobách z povolania a profesionálnych otravách, stave a vývoji hygienickej situácie. 41

42 Na zlepšenie nežiaducej situácie bolo zameraných viacero dokumentov schválených vládou SR a Národnou radou SR: Národný program podpory zdravia (NPPZ), Stratégia starostlivosti o zdravie v SR, Zásady štátnej zdravotnej politiky, Koncepcia štátnej zdravotnej politiky, Aktualizácia NPPZ, Opatrenia na dosiahnutie zmeny vo vývoji zdravotného stavu obyvateľstva, prostredníctvom ovplyvnenia jeho výživových zvyklostí, Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov SR. Zdravotný stav obyvateľstva v kraji patrí k tým lepším v rámci Slovenska. Stredná dĺžka života je najvyššia ako u mužov (nad 70 rokov) aj u žien (nad 78 rokov) a to v okresoch Trenčín, Bánovce nad Bebravou a Prievidza. Podobne úmrtnosť na mužov a žien priemerného stavu v roku 1996 až 2000 je na Slovensku najpriaznivejšia (interval do 45 mužov/žien). Horšia je úmrtnosť na choroby obehovej sústavy najmä Nové Mesto nad Váhom (do 600 obyvateľov). Lepší stav je u nádorových ochorení, kde úmrtnosť je najvyššia v Novom Meste nad Váhom - muži od , ženy od obyvateľov. V oblastiach so znečisteným životným prostredím (v rámci kraja Hornonitrianska oblasť, najmä okres Prievidza) boli opakovane zisťované špecifické odchýlky v zdravotnom stave obyvateľstva. 5.2 Zhodnotenie sociálno-ekonomických podmienok a zamestnanosti Trenčiansky kraj registroval viac ako 247 tisíc zamestnancov v roku Väčšina bola zamestnaná v priemysle alebo v službách. 42

43 Územie *Prítok UoZ v mesiaci *Odtok UoZ v mesiaci Stav UoZ ku koncu mesiaca Spolu Vzdelávanie a príprava pre trh práce Dočasná PN a OČR Absolventská prax Menšie obecné služby Dobrovoľnícka služba Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu UoZ (v %) MIERA EVIDOVANEJ nezamestnanosti (v %) Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Tabuľka 10: Základné ukazovatele o nezamestnanosti v TSK za jún 2015 Nedisponibilný počet uchádzačov o zamestnanie z toho Bánovce nad Bebravou ,25 9,07 Ilava ,78 7,13 Myjava ,57 7,04 Nové Mesto nad Váhom ,90 6,87 Partizánske ,60 10,20 Považská Bystrica ,39 9,23 Prievidza ,59 11,13 Púchov ,62 6,61 Trenčín ,66 7,02 Trenčiansky kraj ,59 8,55 Tabuľka 11: Poradie okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti TSK za jún 2015 Poradie okresov Okres Ku koncu sledovaného mesiaca v % Ku koncu predchádzajúceho mesiaca v % Rozdiel 38 Prievidza 11,13 11,14-0,01 43 Partizánske 10,20 10,15 0,05 53 Považská Bystrica 9,23 9,44-0,21 54 Bánovce nad Bebravou 9,07 8,86 0,21 63 Ilava 7,13 7,22-0,09 64 Myjava 7,04 7,00 0,04 65 Trenčín 7,02 7,11-0,09 67 Nové Mesto nad Váhom 6,87 6,74 0,13 70 Púchov 6,61 6,70-0,09 Trenčiansky kraj 8,55 8,57-0,02 43

44 5.3 Zhodnotenie významných energetických zariadení na území TSK V Trenčianskom kraji výrobu elektrickej energie zabezpečujú vodné elektrárne a tepelné elektrárne. Najväčším výrobcom elektrickej energie sú Slovenské elektrárne, a.s. Územie je deficitné z hľadiska potreby elektrickej energie, väčšina elektrickej energie pochádza zo zdrojov mimo kraja. Na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach sa využíva hydroenergetický potenciál rieky Váh, ktorý je trvalo sa obnovujúcim, a preto nevyčerpateľným primárnym energetickým zdrojom - na rozdiel od všetkých druhov fosílnych palív. Vodné elektrárne svojimi veľmi pohyblivými výkonmi a prevádzkovou pružnosťou sú schopné pokrývať prudko meniace sa požiadavky na výkon v špičkovej časti denného diagramu zaťaženia. Výrobu elektrickej energie dopĺňa výroba vo vodných mikroelektrárňach. Ich inštalovaný výkon je zanedbateľný, vyrobená elektrická energia sa spotrebuje v lokalite jej výroby. TSK je na energetické siete republiky zapojený sústavou 66 ks 110 KV vedení napájaných z nadradených uzlov Križovany, Bystričany, Považská Bystrica, Senica, prepájaných dvomi 220 kv vedeniami. Okrem toho územím kraja prechádzajú tri 400 kv vedenia. Spoľahlivosť zásobovania sa zvýšila vybudovaním transformovane 400 kv/110 kv v Bošáci. Hlavnými zdrojmi elektrickej energie v TSK sú Elektrárne Nováky v Zemianskych Kostoľanoch s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom 522,4 MWe s orientáciou na spaľovanie hnedého uhlia zo slovenských uhoľných baní a vodné elektrárne na Váhu, spolu 9 vodných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 260,6 MWe. Okrem toho výrobu elektrickej energie zabezpečujú závodné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 47,8 MWe a vodné elektrárne. V celom povodí Váhu je na území kraja vybudovaných aj 19 malých vodných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 1,214 MWe. Z hľadiska zásobovania plynom sa kraj opiera o plynovody a prechádzajúce územím. Spoľahlivosť sa ešte zlepší diverzifikáciou zdrojov - vybudovaním plynovodu z iného zdroja, výstavbou podzemných zásobníkov zemného plynu na východnom Slovensku a realizáciou uvažovaného zámeru tranzitného plynovodu Skalité-Plavecký Peter vo výhľadovom období. 44

45 Územie kraja je v prevažnej miere zásobované teplom z veľkých zdrojov, ktoré patria priemyselným podnikom alebo bytovému hospodárstvu. Palivová základňa je prevažne zemný plyn. Vo väčšine tieto zdroje prešli alebo prechádzajú z pevného a tekutého paliva na zemný plyn. V Trenčianskom kraji je prevádzkovaných 352 tepelných zdrojov zásobujúcich bytovo-komunálnu sféru. Z veľkých zdrojov prevažne v mestách, ktoré sú v správe alebo vlastníctve bytového hospodárstva alebo priemyselných podnikov sa napájajú sústavy centralizovaného zásobovania teplom. V rámci pohľadu na TSK ako súčasť Európskeho energetického celku je jasné, že v Európe sa najskôr začali prejavovať dopady na prírodu z priemyselných exhalátov. V súčasnosti je to Európa, ktorá sa zaviazala s ďalšími štátmi sveta k podstatnému zníženiu priemyselných exhalátov na životné prostredie. Európska únia prostredníctvom smerníc zavádza návrhy na postupné znižovanie znečisťovania vôd a ovzdušia. Tieto predpisy sú zakomponované do národných noriem s určitým časovým nábehom, ktorý si každá krajina EÚ zvolí podľa svojich možností. Na Slovensku boli implementované nasledovné dokumenty, ktoré sa dotýkajú znižovania spotreby energií v priemysle (cez energetické audity) a v bytovej, komunálnej sfére (cez energetické certifikáty). Pre znižovanie nákladov na distribúciu sa navrhujú opatrenia (cez energetickú efektívnosť). Slovenská republika ako člen EÚ preberá legislatívu EÚ do národnej legislatívy, ide o nasledovné dokumenty: Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov, Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, Zákon č. 300/2012 Z. z., Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. (311/2009 Z. z.), Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. (311/2009Z. z.), Zákon č. 314/2012 o pravidelnej kontrole vykurovacích sústav a klimatizačných systémov (17/2007 Z. z.), Smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zákon č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti (476/2008 Z.z.), Smernica 2009/125/ES Distribučné a výkonové transformátory. 45

46 Cieľom legislatívy EÚ a preberaných dokumentov je hlavne zníženie súčasnej vysokej energetickej spotreby, ktorá sa už negatívne prejavuje na zmene klímy a väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). V krátkosti, smernica EÚ napr. 2010/31/EÚ odporúča opatrenia, ktoré sa budú týkať aj návrhov opatrení pre TSK. V článku (9 a 25) sa navrhuje, aby energetická hospodárnosť budovy (EHB) bola navrhnutá komplexne, teda nevenovať sa len opatreniam súvisiacim s vykurovacím obdobím, ale aby prevádzka bola celoročne optimalizovaná (vzhľadom na meniacu sa klímu stúpa počet klimatizácii aj v našom zemepisnom pásme, hoci prevádzka sa dá dosiahnuť aj pasívnymi spôsobmi, t.j. kvalitná tepelná izolácia, tienenie budov, znižovanie spotreby budov ohrevom TV zo slnečných kolektorov, výrobou elektrickej energie z fotovoltických článkoch a pod). Návrh opatrení pre TSK bude teda vychádzať z týchto princípov. TSK sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska. Krajom prechádzajú rieky Váh, Trenčín, Myjava, Jablonka, Klanečnica, Bošáčka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava Radiša, Nitrica a Handlovka. Vážska vodná cesta je pripravená na lodnú dopravu, v budúcnosti sa uvažuje s jej modernizáciou a zvýšením jej významu. Na Váhu je v TSK 9 vodných elektrární s výkonom 260,6 MW. Je tu hlavné diaľničné spojenie sever juh, hlavné železničné spojenie Bratislava, Košice. Letecká doprava je sústredená na letiská Trenčín a Prievidza. TSK susedí na severe zo Žilinským samosprávnym krajom, na východe s Banskobystrickým samosprávnym krajom, na juhu s Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom a na západe zo Zlínskym krajom (Česká republika). TSK je priemyselne rozvinutá oblasť Slovenska. Sídelná štruktúra kraja je ovplyvnená prírodným prostredím, preto najväčšia koncentrácia obyvateľstva a priemyslu je v údoliach vytvorenými hlavne riekou Váh Považie a riekou Nitra - Ponitrie. 46

47 TSK pozostáva z nasledovných okresov: Púchov, Považie - priemysel chemický, odevný, Považská Bystrica, Považie - priemysel strojársky, Ilava, Považie - priemysel chemický, Trenčín, Považie - priemysel strojársky, odevný, stavebný, školstvo, zdravotníctvo, Prievidza, Ponitrie baníctvo, priemysel chemický, elektráreň 522 MW, Nové Mesto nad Váhom, Považie - priemysel strojársky, školstvo, Myjava, Považie - priemysel strojársky, spracovateľský, Bánovce nad Bebravou, Ponitrie priemysel strojársky, školstvo, zdravotníctvo, Partizánske, Ponitrie priemysel. Obrázok 9: Rozdelenie TSK na okresy Zdroje energie v TSK sú základné, ktoré zabezpečujú nepretržitú a bezpečnú dodávku elektrickej energie a tepla pre odberateľov v TSK. Zdroje sa ďalej delia podľa druhu využívanej primárnej suroviny, z ktorej je vytvorená elektrická energia alebo teplo na: využívajúce fosílne zdroje, využívajúce obnoviteľné zdroje. Cez TSK prechádza niekoľko nadradených energetických trás na úrovni napätia 220 a 400 kv, cez ktoré je distribuovaná elektrická energia z iných krajov a zo zahraničia. Pomocou týchto nadradených sietí sa riadi odber na území Slovenska. Cez tieto siete sa prenáša elektrická energia z veľkých zdrojov, ktoré sa zle regulujú (ako atómové elektrárne). K pružným zdrojom patria prietočné vodné elektrárne na rieke Váh. Špičkovú elektrickú 47

48 energiu zabezpečuje prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. Riadenie vodných elektrární je z dispečingu v Trenčíne. Tabuľka 12: Zdroje elektrickej energie v členení podľa okresov (nad 1 MW) Okres Mesto Názov Výkon - MW E Rieka Ilava Dubnica nad Váhom VE Dubnica 16,5 Váh Ilava Ilava VE Ilava 15,0 Váh Ilava Ladce VE Ladce 13,8 Váh Ilava Dubnica nad Váhom Tepláreň Dubnica 16,5 - Ilava Dubnica nad Váhom Tepl. ZŤS Dubnica 12,4 - Nové Mesto nad Váhom Nové Mesto nad Váhom VE Nové Mesto 25,5 - Nové Mesto nad Váhom Horná Streda VE Horná Streda 25,5 - Partizánske Partizánske Tepláreň CEBO 7,6 - Partizánske Bošany Tepláreň Koželužne 4,0 - Považská Bystrica Považská Bystrica Tepláreň 47,0 - Považská Bystrica Považská Bystrica VE Považská Bystrica 55,2 - Prievidza Prievidza ENO A 178,0 - Prievidza Prievidza ENO B 220,0 - Prievidza Prievidza ENO C 220,0 - Púchov Púchov VE Nosice 67,5 Váh Trenčín Trenčín VE Trenčín - Skala 16,00 Váh Trenčín Kostolná - Zárečie VE Kostolná - Zárečie 25,5 Váh V TSK sa nachádzajú vodné elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom Pi = 265,7 MW, uhlová elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch (Nováky) s výkonom Pi = 518 MW, ktorá súčasne zabezpečuje tepelnú energiu pre okolitý priemysel a mestá (Nováky, Prievidza). Veľké zdroje elektrickej energie a tepla dodávajú svoje produkty do zariadení typu továrne, školy, byty, verejné budovy, a to sa deje cez distribučné siete. V prípade elektrickej energie podľa veľkosti zdroja je to minimálne sieť vysokého napätia 22 kv (VN), alebo u väčších sieť veľmi vysokého napätia 110, 220, alebo 400 kv (VVN). Tým sa dostáva elektrická energia na väčšiu vzdialenosť bez podstatnejších strát aj mimo TSK (napr. z vodných elektrární). Naopak pomocou distribúcie sa k nám dostáva elektrická energia zo vzdialených zdrojov ako sú atómové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice) alebo špičková energie z prečerpávacej elektrárne Čierny Váh. 48

49 Tabuľka 13: Transformačné stanice v členení podľa okresov Okres Názov Napätie (kv) Výkon (MVA) Správca Bánovce nad Bebravou VAB Bánovce 110/22 2x25 VO Ilava Cementáreň Ladce 110/22 25 VO Ilava ZŤS Dubnica 110/22 2x25 VO Ilava VE Dubnica 110/22 2x25 SE VE Ilava SSE Dubnica 110 2x40 SE VE Ilava Ilava 110 bdt SE VE Ilava Ladce 110/22 2x25 SE VE Myjava Myjava 110/22 2x25 ZSE Nové Mesto nad VE Nové Mesto nad Váhom Váhom 110/22 1x28+1x25 SE VE Nové Mesto nad ŽSR Nové Mesto nad Váhom Váhom 110/22 2x12,5 VO Nové Mesto nad Váhom UMC 110/22 55,2 ZSE Nové Mesto nad Váhom Bošáca 400/ ,0 SEPS - ZSE Nové Mesto nad Váhom VE Horná streda 110 bdt SE VE Partizánske Partizánske 110/22 2x25 ZSE Považská Bystrica Považská Bystrica 220/110 3x33.3 4x66. SEPS + SSE Považská Bystrica Považská Bystrica 110/22 6x40 SSE Považská Bystrica VE Považská Bystrica 110 bdt - SE - VE Prievidza Bystričany 220/110 7x33.3 SEPS + SSE Prievidza Pravenec 110/22 25 VO Prievidza Chem. Nováky 110/22 3x40 VO Prievidza Nováky ENO 110 bdt SE Prievidza Prievidza 110/22 2x40 SSE Prievidza Handlová 110/22 2x16 SSE Prievidza Cígeľ 110/22 3x25 VO Prievidza Dolné Vestenice-gum. 110/22 2x25 VO Púchov Púchov 110/22 2x40 SSE Púchov ŽSR Púchov 110/22 25 VO Púchov VE Nosice 110 bdt SE VE Trenčín Trenčín Juh 110/22 2x40 ZSE Trenčín Trenčín Skalka 110/22 2x25 SE VE Trenčín Skloobal Nemšová 110/22 2x25 VO Trenčín VE Kostolná - Zárečie 110 bez transf. SE - VE Distribúcia elektrickej energie je nutná z dôvodu jej zlej priamej akumulácie. Výroba a spotreba elektrickej energie sa v priebehu dňa stále mení. Keďže veľké zdroje ako sú atómové elektrárne sa pomerne zle regulujú, idú stále na nominálny výkon. V noci sa ich prebytky výroby využijú napr. na naplnenie akumulačnej nádrže prečerpávacej elektrárne 49

50 Čierny Váh, ktorá sa naopak dá využiť cez deň v čase špičkového odberu, keď všetky zdroje v danej lokalite už nemajú dostatok potrebného výkonu a začne klesať napätie a frekvencia. Vtedy nastúpia špičkové zdroje, ktoré sú schopné dodávať elektrickú energiu do 90 sekúnd od povelu na štart. Po stabilizácii pomerov v sieti sa tento zdroj odstaví. Ročná spotreba zemného plynu v SR je cca 7 mld. m 3. Na tejto spotrebe sa domáca ťažba podieľa približne 3 %. Ostatný zemný plyn sa dováža z Ruskej federácie. V ďalšom období sa predpokladá mierny nárast spotreby zemného plynu najmä v dôsledku nárastu v priemysle a pri výrobe elektriny a tepla. Využitie plynu je vhodné aj z dôvodu minimálneho dopadu na životné prostredie. Tento predpoklad vychádza zo zachovania relácie ceny zemného plynu oproti ostatným primárnym zdrojom. V prípade, že dôjde k výraznej zmene cenovej relácie zemného plynu možno predpokladať aj zmeny v celkovej spotrebe. Zásobovania celého kraja sa zakladá na týchto plynovodoch: plynovod , ktorý vedie Považím a napája sa z tranzitného plynovodu pri trasovom uzávere TU 39 pri Špačinciach, severne od Trnavy, plynovod 300/25, ktorý sa napája na medzištátny plynovod 700/55 cez prepúšťaciu stanicu pri Červeníku (severne od Leopoldova), plynovod 300/25, pripojený na medzištátny plynovod 700/55 cez prepúšťaciu stanicu Ľudovítova (južne od Výčap Opatoviec), vedúci v trase Topoľčany Partizánske Nováky Prievidza s prepojením na Martin, plynovod 500/25 Jablonica Senica (Brestovec) pripojený na prepojku medzi tranzitným plynovodom (2x700/64) a medzištátnym plynovodom (700/55) cez prepúšťaciu stanicu Jablonica, pokračovanie vyššie uvedeného plynovodu dimenziou 300 do Myjavy (Zemanovci), ktorý je prepojený s považským plynovodom dimenziou 200/25 v Novom Meste nad Váhom. Plynovod 500/64 slúži na posilnenie plynovodu 300/25, ale aj na priame pripojenie odberateľov. K tomuto účelu slúžia prepúšťacie stanice Považany (Mošovce) a Považská Bystrica (Sverepec). Pre zásobovanie kraja ďalej slúžia tieto najvýznamnejšie plynovody odvinuté od základných plynovodov: 50

51 200/25 Nové Mesto Bzince pod Javorinou Stará Turá, 100/25 Bzince pod Javorinou Květná, 200/25 Piešťany Vrbové, 150/25 Nová Dubnica Trenčianske Teplice, 150/25 Nová Dubnica Horné Srnie, 150/25 Ladce Lednické Rovne, 200/25 Beluša Púchov, 300/25 Nedožery (Brezany) Handlová Žiar nad Hronom, 150/25 Zemianske Kostoľany Dolné Vestenice, 200/25 Chynorany Bánovce nad Bebravou, 150/40 Bánovce nad Bebravou (Malé Chlievany) Svinná. Tabuľka 14: Počet plynofikovaných obcí podľa okresov Okres Bánovce nad Bebravou Počet obcí Počet plynofikovaných obcí r Počet plynofikovaných obcí r Rozdiel v počte plyn. obcí abs. % abs. % abs. % , , ,8 Ilava , ,9 7 30,9 Myjava , ,7 4 23,6 Nové Mesto nad Váhom , , ,2 Partizánske , ,9 4 17,3 Považská Bystrica , ,1 8 27,9 Prievidza , ,5 9 17,5 Púchov , ,6 4 19,0 Trenčín , , ,9 Trenčiansky kraj , , ,1 Distribúcia tepla je náročnejšia a je obvykle v rozsahu daného mesta. Najdlhšia distribúcia tepla je v našom TSK z tepelnej elektrárne Zemianske Kostoľany do Prievidze. Územie kraja je prevažnej miere zásobované teplom z veľkých zdrojov, ktoré patria priemyselným podnikom alebo bytovému hospodárstvu. Palivová základňa je prevažne plyn. Vo väčšine tieto zdroje prešli alebo prechádzajú z pevného a tekutého paliva na zemný plyn. 51

52 Obrázok 10: Nadradené energetické trasy VVN v TSK 5.4 Zhodnotenie dostupnosti palív a energie s nadväznosťou na energetickú bezpečnosť TSK Trenčiansky kraj je na energetické siete napojený sústavou 110 kv vedení odvinutých z nadradených uzlov Križovany, Bošáca, Bystričany, Považská Bystrica, Senica. Z hľadiska zásobovania plynom sa kraj opiera o plynovody a prechádzajúce územím. Spoľahlivosť sa ešte zlepší diverzifikáciou zdrojov vybudovaním plynovodu z iného zdroja, výstavbou podzemných zásobníkov zemného plynu na východnom Slovensku. Infraštruktúru, ktorá utvára optimálne podmienky pre zabezpečenie súčasných ako aj výhľadových potrieb predstavujú najmä tieto zariadenia: významné elektroenergetické uzly napájané sústavou vedení VVN 110 kv, väzba na sústavu vodných elektrární nachádzajúcich sa na aj na území regiónu, nadradený uzol 400 kv Bošáca, plynovod VVTL (Považský) prechádzajúci regiónom s väzbou na tranzit, medzištátny plynovod ako aj na podzemné zásobníky zemného plynu, 52

53 dobre vybudovaná sieť VTL plynovodov s možnosťou jej rozvoja, ťažba domáceho uhlia (novácko handlovská panva), dobré podmienky pre dovoz uhlia. Podstatnú časť palív TSK tvorí zemný plyn, ktorý sa dováža, v menšej miere biomasa vo forme kusového dreva, štiepky, brikety a pelety. V okolí Novák zabezpečuje tepelnú energiu uhlová elektráreň (Nováky, Prievidza). V Handlovej centrálny zdroj na uhlie. Z hľadiska automatizácie sú najvhodnejšie pelety, ktoré sa dajú v zásobníkoch pri vykurovaných objektoch uskladniť aj na niekoľko mesiacov. Odľahlé časti kraja, menovite menšie obce a kopanice, kde z ekonomických dôvodov nie je možné zaviesť zemný plyn, má perspektívu moderného zásobovania teplom využívaním obnoviteľných zdrojov ako drevný odpad, slama, využívanie bioplynu a pod. Vyššie využitie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie patrí k hlavným cieľom energetickej politiky. Vývoj ročnej produkcie využiteľných množstiev lesnej biomasy vhodnej na energetické účely (štiepky, kusové odpady a piliny z malých drevospracujúcich prevádzok, tenčina a hrubina po ťažbe v porastoch, odpady z manipulácie v lesných skladoch, pne a korene po celoplošnej príprave pôdy) do roku 2020 bude závislý na výške ročných ťažieb, orientácií drevospracujúceho priemyslu a zmenách cien sortimentov dreva. Ďalším potenciálnym palivovým zdrojom sú tzv. energetické lesy s rubnou dobou 3 až 5 rokov. U biomasy v poľnohospodárstve je základným problémom vybilancovanie disponibilného množstva. Na území kraja sa rozbiehajú aktivity zamerané na možnosti využitia nízko potenciálnych geotermálnych vôd a realizačné projekty malých zdrojov v lokalitách Bojnice, Bánovce nad Bebravou a pod. Geotermálna energia sa využíva na rekreačné účely na ohrev bazénovej vody v obci Bystričany, miestna časť Chalmová a v Bánovciach nad Bebravou. Výroba bioplynu je na území TSK realizovaná v ČOV. V súčasnosti zabezpečuje výrobu bioplynu 11 ČOV, z toho v 5-tich je spaľovaný v kogeneračných jednotkách, z ktorých sa čiastočne kryje vlastná spotreba tepla a elektriny. V 6-tich ČOV sa vyrobený bioplyn zatiaľ energeticky nevyužíva a vypúšťa sa do ovzdušia. 53

54 V záujme bezpečnosti a spoľahlivosti zásobovania však treba realizovať pre hlavné zdroje energie zásadu všeobecne platnú v energetike, a to zásobovanie aspoň z dvoch zdrojov. Toto opatrenie sa týka najmä zemného plynu. V dotyku s krajom vedie ropovod, ktorý dopravuje ropu z Ruska. Reverzným chodom ropovodu však možno dopravovať túto surovinu aj z iných zdrojov. Riešenie uvedených problémov v rámci kraja do značnej miery znamená zlepšenie spoľahlivosti zásobovania pre celé naše Slovensko. 5.5 Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov vo vlastníctve TSK V rámci SEAP je vypracovaná detailná pasportizácia objektov TSK. Bola vytvorená špecifická databáza dát, ktorá obsahuje najmä spotreby jednotlivých objektov (plyn, elektrina, teplo), výšky cien súčasnej komodity, veľkosti rezervovaných kapacít a maximálnych rezervovaných kapacít, veľkosti istenia, údaje o jednotlivých platbách za predmetné komodity, údaje o personálnych náležitostiach obsluhy technologických zariadení, spôsobe a riadení vykurovania, spôsobe využitia TÚV, druh a spôsob osvetlenia, druh a počet významných technologických zariadení, skladbu materiálov obvodových konštrukcií, vykurovanej plochy. Všetky tieto dáta boli zosumarizované a konfrontované s optimálnymi dátami v rámci legislatívnych noriem a energetických smerníc. Nosnými parametrami pre hodnotenie tepelno-technických vlastností objektov boli hlavne: umiestnenie objektu, faktor tvaru budovy, prevádzka tepelného zdroja, orientácia na svetové strany, príprava teplej vody, materiálová skladba obvodových konštrukcií. V tejto časti sú popísané objekty, ktoré patria pod TSK. Opatrenia, ktoré budú navrhnuté platia aj pre ďalšie podobné objekty, ktoré sú v súkromnom alebo inom vlastníctve, pretože Slovenská republika sa zaviazala znížiť spotrebu energií do roku 2020, teda platí to aj pre tieto objekty. 54

55 Z dátového súboru TSK sa dá posúdiť súčasná spotreba energií na: kúrenie (UK) v kwh/m 2.rok, ohrev teplej vody (TV) v kwh/m 2.rok, spotrebu elektrickej energie celkom v kwh/m 2.rok, spotrebu elektrickej energie na svietenie v kwh/m 2.rok. Z týchto údajov sa vypočítal potenciál úspor pre jednotlivé typy zariadení a následne sa navrhli opatrenia. Súčasne sa spočítala primárna spotreba a hlavne sa zistil aký je potenciál zníženia množstva emisií v tonách za rok. V podkladoch je výber najhorších objektov po jednotlivých okresoch, ktoré majú perspektívu ďalšieho využitia v budúcnosti a vyčíslenie potenciálu úspor s predpokladom na zníženie o 20 a 40 % oproti súčasnému stavu. Uprednostňovanie hlavne pasívnych opatrení (tepelné zaizolovanie, tienenie budov) a prednostné využívanie OZE na budovách, ktoré okrem zníženia spotreby budú využívané aj na demonštračné účely pre žiakov. Potenciál úspor bude cielený na skupinu vybraných objektov, pre všetky zariadenia, ktoré spadajú pod správu TSK aj s využitím zmeny účelu, kde je prebytok škôl. U týchto je potenciál zmeniť účel využívania napr. na domovy dôchodcov s príslušnými technickými úpravami (hlavne doplnenie VZT s rekuperáciou pre skvalitnenie vnútorného prostredia). V tabuľkovej forme bude vyčíslený odhad vybraných zariadení, všetkých zariadení spadajúcich pod TSK a kvalifikovaný odhad úspor energie pre celý TSK. Tabuľka 15: Umiestnenie objektov TSK v rámci klimatických podmienok Umiestnenie objektu Papradno Klátova Nová Ves Vrbovce Handlová Nadmorská výška (m. n. m) Vonkajšia výpočtová teplota (január) Celziov stupeň -14, ,2-14,1 Veterná oblasť Počet vykur. dní v roku Denná priemer teplota január -3,4-1,9-3,1-3,5 Vonkajšia teplota priemer 2,963 3,602 3,233 2,999 Počet denno-stupňov ( D)

56 C Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Počet denno-stupňov za určité časové obdobie, charakterizuje klimatické podmienky. Čím sú klimatické podmienky náročnejšie, teda čím je vonku chladnejšie, tým je počet dennostupňov vyšší. Denno-stupeň ( D) predstavuje rozdiel vnútornej teploty v byte (v priemere 20 C) a priemernej vonkajšej teploty vo vykurovacom období (od +12 C smerom dole). Vonkajšia priemerná denná teplota, tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 07:00 h, o 14:00 h a o 21:00 h, pričom teplota meraná o 21:00 h sa započítava dvakrát. Na nasledovnom grafe sú zobrazené dlhodobé priemerné teploty vonkajšieho vzduchu po mesiacoch jan feb mar apr máj jún júl aug sep okt nov dec Papradno -3,4-1,4 2,9 7,6 12,6 15,5 17,7 16,4 13,4 8,2 2,9-1,7 Klatova Nová Ves -1,9 0,3 4,1 9,7 14,6 17,6 19,2 18,6 14,4 9,7 4,2-0,4 Vrbovce -3,1-1 3,4 8,9 13,8 16,7 18,3 17,7 13,6 8,6 3,3-1,3 Handlová -3,5-1,5 2,8 8,2 13, , ,1 2,8-1,8 Obrázok 11: Priebeh priemerných teplôt po mesiacoch Podľa dostupných podkladov sú v nasledovnej tabuľke prehľadne uvedené jednotlivé druhy OZE a ich technický potenciál pre celé územie Slovenska, a z toho sú vybrané druhy OZE pre Trenčiansky samosprávny kraj. Tabuľka 16: Jednotlivé druhy OZE a ich technický potenciál Druh OZE Množstvo energie (GWh/rok) Výkon (TJ/rok) Geotermálna energia Veterná energia Slnečná energia Malé vodné elektrárne (MVE) Veľké vodné elektrárne 10 MWe Biopalivá Biomasa Spolu bez veľkých vodných elektrární S p o l u

57 Na nasledovnom obrázku je rozdelenie slnečného žiarenia na celom území Slovenska a vybrané územie TSK. Obrázok 12: Rozdelenie slnečného žiarenia v SR Budovy vo vlastníctve TSK sú členené nasledovne: školy, plocha využívaných a vykurovaných objektov m 2, kultúrne zariadenia, plocha využívaných a vykurovaných objektov m 2, sociálne zariadenia, plocha využívaných a vykurovaných objektov m 2, NsP, plocha využívaných a vykurovaných objektov m 2, správa ciest, plocha využívaných a vykurovaných objektov m 2. Tabuľka 17: Rozloženie objektov podľa jednotlivých okresov Okres Počet Percento Bánovce nad Bebravou 5 5% Ilava 9 9% Myjava 6 6% Nové Mesto nad Váhom 9 9% Partizánske 5 5% Považská Bystrica 14 14% Prievidza 18 18% Púchov 9 9% Trenčín 23 23% Spolu % 57

58 9% 24% 5% 9% 6% 9% 5% Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové mesto nad Váhom Partizánske 19% 14% Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obrázok 13: Rozloženie objektov podľa okresov Tabuľka 18: Rozloženie objektov podľa účelu Účel Počet Percento Školy 45 46% Kultúrne zariadenia 12 12% Sociálne zariadenia 25 26% NsP 3 3% Správa ciest 13 13% Spolu % 3% 13% Školy 26% 46% Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia 12% NsP Správa ciest Obrázok 14: Rozdelenie objektov podľa účelu 58

59 Plochou sú najväčšie školy, preto aj v podrobných analýzach po jednotlivých okresoch sa budeme najviac zaoberať týmito objektmi. Z hľadiska časového využitia sa zariadenia využívajú 10 mesiacov do roka, päť dní v týždni a maximálne 10 hodín denne. Z hľadiska časového využitia sú najviac vyťažené objekty sociálnych zariadení, ktoré na rozdiel od škôl sú využívané 12 mesiacov, 24 hodín denne. Správa ciest NsP Sociálne zariadenia Kultúrne zariadenia Školy Kultúrne Sociálne Školy NsP Správa ciest zariadenia zariadenia Plocha m Obrázok 15: Rozdelenie objektov v správe TSK podľa plochy 9% 4% 14% 3% 70% Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest Obrázok 16: Rozdelenie objektov v správe TSK podľa plochy 59

60 Tabuľka 19: Celková referenčná spotreba energií TSK (kwh) Zdroj Referenčná ročná spotreba kwh EE ZP Teplo % 14% EE 64% ZP Teplo Obrázok 17: Celková referenčná spotreba (kwh) Tabuľka 20: Referenčná spotreba podľa jednotlivých okresov Spotreba energií 2014 (kwh) Zdroj Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Spolu EE ZP Teplo

61 5% 15% 2% 6% 2% 8% 2% Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové mesto nad Váhom 39% 21% Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obrázok 18: Podiel spotreby EE v jednotlivých okresoch (kwh) 33% 1% 14% 5% 5% Bánovce nad Bebravou 14% Ilava Myjava 7% Nové mesto nad Váhom 2% Partizánske 19% Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obrázok 19: Podiel spotreby ZP v jednotlivých okresoch (kwh) 61

62 13% 11% 0% 4% 5% 4% 2% Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava 7% Nové mesto nad Váhom Partizánske 54% Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Obrázok 20: Podiel spotreby tepla v jednotlivých okresoch (kwh) EE ZP Teplo Obrázok 21: Spotreba energie objektov podľa okresov (kwh) EE ZP Teplo Obrázok 22: Spotreba energie objektov vo finančnom vyjadrení ( ) 62

63 cena 1 kwh Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Objekty v správe TSK boli zoradené podľa spotreby: elektrická energia v kwh/m 2.rok, zemný plyn v kwh/m 2.rok, nakupované teplo v kwh/m 2.rok. Keďže 1 kwh elektrickej energie je 2 až 5 x drahšia ako zo zemného plynu a kupovaného tepla treba v maximálnej miere na ohrev využívať ZP a kupované teplo (kúrenie a ohrev TV), ale tiež v kuchyni v maximálnej miere na ohrev tekutín (polievky, čaj) využívať plynové ohrievače namiesto elektrických. 0,400 0,350 0,300 0,250 0,200 0,150 0,100 0,050 0,000 EE ZP TE sociálne zariadenia 0,213 0,058 0,041 kultúrne zariadenia 0,341 0,102 0,096 školy 0,159 0,075 0,103 Obrázok 23: Porovnanie ceny 1 kwh z EE, ZP a TE Elektrická energia je v objektoch TSK využívaná hlavne na svietenie, pohon zariadení (chladničky, mrazničky, kuchynská technika, varenie, čerpadlá pre kúrenie a cirkuláciu teplej vody), meranie a reguláciu, počítače, tlačiarne a ďalšia IT technika počítačové siete, ostraha, výťahy, drobná kuchynská technika. Cieľom opatrení je využívanie stále účinnejších zariadení s čo najnižšou spotrebou elektrickej energie (zariadenia s najvyšším označením A až A+++), najúčinnejšie svietidlá s reguláciou osvetlenia. Podstatné zníženiu spotreby sa dá dosiahnuť hlavne využívaním lokálnych obnoviteľných zdrojov malého výkonu (fotovoltické elektrárne (FVE) na strechách budov s výkonom rádovo v kw), ktoré vyrobenú elektrickú energiu spotrebujú priamo na mieste výroby a zvyšok sa dostane do distribučnej siete. A najpodstatnejšou časťou ako sa dá ušetriť je samotné správanie užívateľov objektov. Môžeme mať najúčinnejšie zariadenia, prístroje a osvetlenie, keď ich nebudeme správne používať nedôjde k zníženinu spotreby elektrickej energie. 63

64 Transformátory Vodné elektrárne Spalovacie motory Parné elektrárne Slnečné kolektory FVE Slnečné Parné Spalovacie Vodné FVE Transformátory kolektory elektrárne motory elektrárne % Obrázok 24: Účinnosť energetických zariadení Tepelná energia je v objektoch TSK využívaná hlavne na kúrenie (UK) a ohrev teplej vody (TV). Tepelná energia je obvykle vyrobená v centrálnom zdroji tepla (CZT) a do objektu je privedená prívodom v zemi alebo na povrchu. Výhodou CZT je, že dokážu využívať rôzne zdroje tepla napr. okrem zemného plynu drevenú štiepku. Zdrojom môže byť kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET). Zdrojom tepla môže byť aj využívanie spaľovania odpadov, skládkový alebo bioplyn z ČOV. Nevýhodou je strata na rozvodoch tepla, ktorá môže byť 8 až 10 %, ale v skutočnosti je vyššia (až 30 %). Treba používať najkvalitnejšie tzv. predizolované potrubia. Pre optimálne využitie dodanej tepelnej energie je podmienkou, aby bolo kúrenie ekvitermicky regulované t.j. teplota vykurovacej vody je riadená automaticky podľa vonkajšej teploty vzduchu obvykle meranej na severnej strane budovy. Ďalšou podmienkou je zákonná povinnosť, aby boli objekty hydraulicky vyregulované (HV) pre kúrenie aj pre rozvod teplej vody. Keď sú objekty hydraulicky vyregulované, je možné použiť termostatickú reguláciu. V objektoch treba využívať nočný útlm vykurovania, ktoré zníži náklady až o 25 % za rok. V nasledovnej tabuľke sú uvedené účinnosti rôznych zdrojov tepla, kde pri modernizácii treba aspoň jeden plynový kotol vymeniť za kondenzačný, ktorý má najvyššiu účinnosť, tento prevádzkovať počas celého roka na kúrenie a ohrev teplej vody. Ak nepostačuje jeho výkon na rozkúrenie po nočnom útlme vykurovania alebo sa prudko ochladzuje počítač zapne na potrebnú dobu staršie pôvodné plynové kotle. Na nasledovnom grafe je ako príklad určenie priemerného výkonu kondenzačného kotla z ročnej spotreby. 64

65 MWh, kw Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP jan feb mar apr maj jun jul aug sep okt nov dec MWh kw Obrázok 25: Priebeh ročnej spotreby tepla Q a výkonu P ZP dialkové vykurovanie kotol na hnedé uhlie kotol na biomasu - peletky kondenzačný kotol plynový kotol nový plynový kotol starý plynový kotol starý plynový kotol nový kondenzačný kotol kotol na biomasu - peletky kotol na hnedé uhlie ZP dialkové vykurovanie % Obrázok 26: Účinnosť zariadení ZP Zemný plyn je v objektoch TSK využívaný hlavne na kúrenie a ohrev teplej vody a v školských kuchyniach na prípravu jedla. Tepelná energia je obvykle vyrobená v plynových kotolniach. Pre optimálne využitie vyrobenej tepelnej energie v plynovej kotolni je dôležité, aby bolo kúrenie ekvitermicky regulované t.j. teplota vykurovacej vody je riadená automaticky podľa vonkajšej teploty vzduchu obvykle meranej na severnej strane budovy. Ďalšou podmienkou je zákonná povinnosť, aby boli objekty hydraulicky vyregulované pre kúrenie aj pre rozvod teplej vody. Keď sú objekty hydraulicky vyregulované je možné použiť 65

66 termostatickú reguláciu. V objektoch treba využívať nočný útlm vykurovania, ktorý zníži náklady až o 25 % za rok. Platí tabuľka, kde sú uvedené účinnosti rôznych zdrojov tepla, kde pri modernizácii treba aspoň jeden plynový kotol vymeniť za kondenzačný, ktorý má najvyššiu účinnosť, tento prevádzkovať počas celého roka na kúrenie a ohrev teplej vody. Ak nepostačuje jeho výkon na rozkúrenie po nočnom útlme vykurovania alebo sa prudko ochladzuje, počítač zapne na potrebnú dobu staršie pôvodné plynové kotle. Dôležité je, aby sa o tieto vyhradené zariadenia (v plynovej kotolni sa nachádzajú elektrické zariadenia, plynové zariadenia a tlakov zariadenia) starali kvalifikovaní odborníci. V súčasnosti má niektorý pracovník alebo údržbár spravený kurz na obsluhu v plynovej kotolni a na odborné prehliadky a odborné skúšky by mala prísť oprávnená firma. Realita je taká, že väčšina pracovníkov, ktorí obsluhujú plynovú kotolňu má podľa našich skúseností chabé až mylné vedomosti o prevádzke, vyraďuje automatickú prevádzku, odpája servopohony od zmiešavačov a trojcestných ventilov, prípadne ich ručne nastaví tak, že aká je teplota v kotly taká je v radiátoroch, čím k dôjde k nízkoteplotnej korózii plynových kotlov a skrátenie ich životnosti. Dôležitosťou riadnej prevádzky je, že keď sa do konkrétnej plynovej kotolne inštaluje nový kondenzačný kotol, riadiaca automatika s ekvitermickým vykurovaním a nočnými útlmami vykurovania, ohrev teplej vody slnečnými kolektormi, fotovoltická elektráreň, budú tieto zariadenia prinášať úsporu a nebudú nekvalifikovanými zásahmi obsluhy manipulované popr. schválne vypínané. Celková spotreba za rok 2014 je kwh, čo predstavuje náklad cca Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo Zníženie emisií je o ton. V nasledovných grafoch je rozdelenie spotreby energií (EE, ZP a TE) v technických jednotkách (kwh) a v nasledovných tabuľkách sú objekty rozdelené podľa účelu použitia a ich spotreba v kwh. 66

67 kwh Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Tabuľka 21: Prehľad jednotlivých referenčných spotrieb Zdroj Školy Kultúrne zariadenia Spotreba 2014 (kwh) Sociálne zariadenia NsP Správa ciest Spolu EE ZP Teplo Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest EE ZP Teplo Obrázok 27: Spotreba podľa účelu využitia jednotlivých objektov TSK (kwh) Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest EE ZP Teplo Obrázok 28: Spotreba energií podľa účelu vo finančnom vyjadrení ( ) 67

68 Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest 9% 33% 37% 2% 19% Obrázok 29: Podiel zariadení na celkovej spotrebe EE (kwh) 27% 22% 8% 4% 39% Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest Obrázok 30: Podiel zariadení na celkovej spotrebe EE vo finančnom vyjadrení ( ) 68

69 Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest 12% 35% 37% 1% 15% Obrázok 31: Podiel zariadení na celkovej spotrebe ZP (kwh) 30% 10% 43% Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia 14% 3% NsP Správa ciest Obrázok 32: Podiel zariadení na celkovej spotrebe ZP vo finančnom vyjadrení ( ) 69

70 34% 3% 46% Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia 15% 2% NsP Správa ciest Obrázok 33: Podiel zariadení na celkovej spotrebe tepla (kwh) Školy Kultúrne zariadenia Sociálne zariadenia NsP Správa ciest 19% 2% 20% 57% 2% Obrázok 34: Podiel zariadení na celkovej spotrebe tepla vo finančnom vyjadrení ( ) Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie školských budov Celková spotreba energií školských budov (plyn, elektrina, teplo) bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

71 Tabuľka 22: Školské objekty s najvyššou spotrebou elektrickej energie P.č. Názov kwh/rok 1 SOŠ strojnícka Považská Bystrica SOŠ obchodu a služieb, Nové Mesto nad Váhom SPŠ, Bzinská, Nové Mesto nad Váhom SOŠ obchodu a služieb Trenčín SOŠ Považská Bystrica SOŠ obchodu a služieb Prievidza SOŠ Handlová Športové gymnázium Trenčín SOŠ Prievidza SOŠ Juraja Ribaya Bánovce nad Bebravou SOŠ Dubnica nad Váhom SPŠ Dubnica nad Váhom Gymnázium Trenčín Gymnázium Prievidza SOŠ stavebná Emila Belluša Trenčín SOŠ Trenčín SOŠ Pruské SOŠ obchodu a služieb Púchov SUŠ Trenčín SPŠ Považská Bystrica Celková spotreba elektrickej energie školských zariadení bola za rok kwh, čo predstavoval náklad cca Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

72 Tabuľka 23: Školské objekty s najvyššou spotrebou zemného plynu P.č. Názov kwh/rok 1 Športové gymnázium Trenčín SPŠ, Bzinská, Nové Mesto nad Váhom SOŠ Juraja Ribaya Bánovce nad Bebravou SOŠ Prievidza SOŠ Handlová SOŠ Dubnica nad Váhom SOŠ obchodu a služieb Prievidza SOŠ Prievidza Gymnázium Trenčín SPŠ Myjava Gymnázium Prievidza SOŠ Pruské SOŠ Trenčín OA Trenčín SOŠ obchodu a služieb, Nové Mesto nad Váhom Spojená škola Partizánske Gymnázium Partizánske SOŠ Považská Bystrica SOŠ sklárska Lednické Rovne Gymnázium Nové Mesto nad Váhom V tabuľke je 20 objektov s najvyššou spotrebou zemného plynu. Celková spotreba zemného plynu školských zariadení bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu hlavne tepelným zaizolovaním, vymenením jedného plynového kotla za kondenzačný, hydraulickým vyregulovaním UK a TV, ekvitermickou reguláciou, zavedením nočných útlmov a ďalších individuálnych opatrení pre každé zariadenie zvlášť. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

73 Tabuľka 24: Školské zariadenia s najvyššou spotrebou tepla P.č Názov kwh/rok 1 SOŠ strojnícka Považská Bystrica SPŠ Dubnica nad Váhom SOŠ obchodu a služieb Púchov SUŠ Trenčín SOŠ sklárska Lednické Rovne Spojená škola Nováky SOŠ stavebná Emila Belluša Trenčín SPŠ Myjava Gymnázium Považská Bystrica SOŠ Považská Bystrica SOŠ Púchov SPŠ Považská Bystrica Spojená škola Partizánske OA Prievidza Gymnázium Myjava Gymnázium Dubnica nad Váhom Gymnázium Púchov OA Považská Bystrica SOŠ Handlová SOŠ obchodu a služieb Prievidza V tabuľke je 20 objektov s najvyššou spotrebou tepla. Celková spotreba tepla v školských zariadeniach bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu hlavne tepelným zaizolovaním, hydraulickým vyregulovaním UK a TV, ekvitermickou reguláciou, zavedením nočných útlmov a ďalších individuálnych opatrení pre každé zariadenie zvlášť. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

74 EE ZP Teplo 27% 12% 61% Obrázok 35: Podiel zdrojov energií školských budov Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov sociálnych služieb V tabuľke sú všetky objekty, na ktoré boli poskytnuté údaje. Celková spotreba energií (elektriny, plyn, teplo) bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo EE ZP Teplo 22% 17% 61% Obrázok 36: Podiel využívania zdrojov v sociálnych zariadeniach 74

75 Tabuľka 25: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou elektrickej energie P.č. Názov kwh/rok 1 CSS - SLOVEN Centrum sociálnych služieb - Bôrik Centrum sociálnych služieb - Juh Centrum sociálnych služieb - Nová Bošáca Centrum sociálnych služieb - Chmelinec CSS - NÁDEJ CSS - BYSTRIČAN DSS - Adamovské Kochanovce Centrum sociálnych služieb - Partizánske CSS - Bánovce nad Bebravou Centrum sociálnych služieb - Jesienka Centrum sociálnych služieb - LÚČ Domov sociálnych služieb - Zemianske Podhradie Centrum sociálnych služieb - AVE CSS v Novom Meste nad Váhom CSS - KOLONKA Centrum sociálnych služieb - DEMY DSS - Púchov - Nosice CSS - DOMOV JAVORINA CSS - Lednické Rovne Celková spotreba elektrickej energie v sociálnych zariadeniach bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

76 Tabuľka 26: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou zemného plynu P.č. Názov kwh/rok 1 Centrum sociálnych služieb - Bôrik Centrum sociálnych služieb Jesienka 3 CSS - Bánovce nad Bebravou CSS - NÁDEJ DSS - Adamovské Kochanovce Domov sociálnych služieb Zemianske Podhradie 7 Centrum sociálnych služieb - DEMY Centrum sociálnych služieb - LÚČ HUMANITY - CSP Veľká Lehôtka Centrum sociálnych služieb - AVE Centrum sociálnych služieb - LIPA CSS - DOMOV JAVORINA CSS v Novom Meste nad Váhom Centrum sociálnych služieb - DOMINO Centrum sociálnych služieb - JAVORNÍK CSS - LIPOVEC CSS - Lednické Rovne CSS - SLOVEN Centrum sociálnych služieb Partizánske 20 CSS - KOLONKA Celková spotreba zemného plynu v sociálnych zariadeniach bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

77 Tabuľka 27: Sociálne zariadenia s najvyššou spotrebou tepla P.č. Názov kwh/rok 1 Centrum sociálnych služieb Chmelinec 2 CSS - BYSTRIČAN CSS - Bánovce nad Bebravou Centrum sociálnych služieb - Juh Celková spotreba tepla v sociálnych zariadeniach bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie budov kultúrneho účelu Celková spotreba kultúrnych zariadení (plyn, elektrina, teplo) bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo EE ZP Teplo 27% 18% 55% Obrázok 37: Podiel zdrojov energie využívaných v kultúrnych zariadeniach 77

78 Tabuľka 28: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou elektrickej energie P.č. Názov kwh/rok 1 Trenčianske múzeum v Trenčíne Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne 3 Hornonitrianska knižnica v Prievidzi Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne Hornonitrianske múzeum v Prievidzi Považská knižnica v Považskej Bystrici Regionálne kultúrne centrum v Prievidzi Hvezdáreň v Partizánskom Celková spotreba elektrickej energie bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora ,2 kwh alebo ,71. Tabuľka 29: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou zemného plynu P.č. Názov kwh/rok 1 Hornonitrianska knižnica v Prievidzi Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne Hornonitrianske múzeum v Prievidzi Trenčianske múzeum v Trenčíne Hvezdáreň v Partizánskom Považská knižnica v Považskej Bystrici 8 Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici Celková spotreba zemného plynu kultúrnych zariadení bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby 78

79 o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo Tabuľka 30: Kultúrne zariadenia s najvyššou spotrebou tepla P.č. Názov kwh/rok 1 Hornonitrianska knižnica v Prievidzi Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici Hornonitrianske múzeum v Prievidzi Celková spotreba tepla kultúrnych zariadení bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo Zhodnotenie súčasnej energetickej bilancie ostatných budov TSK Medzi ostatné budovy TSK radíme NsP Prievidza, NsP Myjava, NsP Považská Bystrica a všetky objekty slúžiace na Údržbu a správu ciest (Považská Bystrica, Trenčín, Púchov, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Malé Chlievany, Jalovec, Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Veľké Bielice, Prievidza). Medzi štatistiku ostatných budov TSK bola zahrnutá aj samotná budova TSK. Tabuľka 31: Spotreba zdrojov energie nemocníc a správy ciest Spotreba 2014 Zdroj NsP Správa ciest kwh kwh EE ZP Teplo

80 EE ZP Teplo 20% 14% 66% Obrázok 38: Podiel zdrojov energie využívaných v nemocniciach TSK EE ZP Teplo 7% 14% 79% Obrázok 39: Podiel zdrojov energie využívaných v strediskách Údržby a správy ciest TSK Celková spotreba plynu, elektriny, tepla v ostatných objektoch bola za rok kwh, čo predstavuje náklad Úspornými opatreniami sa dá dosiahnuť zníženie spotreby o 20 až 40 % voči súčasnému stavu. Ak zvolíme úsporu len 20 %, za rok je úspora kwh alebo

81 5.6 Zhodnotenie dopravy zabezpečovanej TSK Územím regiónu prechádzajú najdôležitejšie dopravné ťahy Slovenska. Nosnými sú medzinárodné transeurópske koridory, zaradené do siete TEN-T. Jedná sa o Baltsko jadranský koridor v smere Bratislava Žilina, ktorý sa napája na koridor VI Žilina Katovice. V rámci týchto koridorov sú budované diaľničné ťahy a výkonné železničné trasy. Významné postavenie v dopravnej infraštruktúre má diaľnica D1 Bratislava - Horná Streda-Trenčín-Považská Bystrica-Žilina. Na území kraja je plánovaná výstavba nasledovných rýchlostných ciest: Rýchlostná cesta R2 je trasovaná v línii Chocholná križovatka s D1 Bánovce nad Bebravou Brezolupy križovatka s rýchlostnou cestou R8 Nováky Prievidza Handlová hranica Banskobystrického kraja - Žiar nad Hronom Zvolen Košice, v súčasnosti je doprava na tomto úseku zabezpečovaná cestou I/50. R2 je zaradená do súhrnnej siete TEN T (plánovaná doba výstavby: ), Rýchlostná cesta R6 je trasovaná v línii Beluša križovatka s diaľnicou D1 Púchov Lysá pod Makytou št. hranica SR/ČR, v súčasnosti je doprava na tomto úseku zabezpečovaná cestou I/49. R6 je zaradená do siete TEN T (plánovaná doba výstavby: ), Rýchlostná cesta R8 je trasovaná v línii Nitra križovatka s rýchlostnou cestou R1 Topoľčany - hranica Nitrianskeho kraja Pravotice križovatka s rýchlostnou cestou R2 (plánovaná doba výstavby: 2020). Celková dĺžka diaľnic v Trenčianskom kraji bola v roku ,84 km, rýchlostných ciest 1,69 km a ciest I. triedy 302,21 km. Celková dĺžka ciest II. a III. triedy v Trenčianskom kraji dosahovala v roku ,86 km, čo predstavuje 79 % z celkovej dĺžky ciest v Trenčianskom kraji. Cesty II. triedy z toho tvorili 347,711 km a cesty III. triedy 1135,145 km. Po prepočítaní dĺžky ciest na km 2 plochy, má tento región hodnotu 0,33 km ciest na km 2 plochy, čo je nad republikový priemer. Údržbu ciest II. a III. triedy vykonáva Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorá je príspevkovou organizáciou. Hlavným predmetom činnosti je správa a údržba ciest a delimitovaného majetku v Trenčianskom samosprávnom kraji, čo predstavujú cesty II. a III. Triedy, ďalej údržba ciest vo vlastníctve SR cesty I. triedy, nachádzajúcich sa na území TSK na základe zmluvy so SSC IVSSC Žilina. 81

82 Regionálne cesty sú využívané okrem individuálneho automobilizmu verejnou osobnou dopravou, nákladnou dopravou aj cyklistami. Základným problémom ciest II. a III. triedy je ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršení dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Na kvalitu cestnej siete vplýva tak individuálna a verejná doprava, ako aj doprava nákladná, ktorej intenzita vzrástla v súvislosti so zavedením mýtneho systému na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy. Nároky na kvalitu ciest II. triedy vychádza zo skutočnosti, že viaceré regionálne cesty preberajú funkciu nadradenej cestnej infraštruktúry (t.j. ciest I. triedy) v prepojení terciárnych a sekundárnych uzlov s priamym napojením na nadradenú cestnú sieť a infraštruktúru TEN-T. V Trenčianskom kraji cesty prvej triedy úplne absentujú v okrese Myjava. Význam týchto ciest spočíva na jednej strane v zabezpečení mobility obyvateľstva za prácou a základnými službami, na strane druhej pomáha v udržiavaní a podpore regiónov z hľadiska ich konkurencieschopnosti. Na základe Vývoja dopravných intenzít prejazdov nákladných vozidiel nad 12 t v I. polroku 2014 (poskytnutý NDS), kde boli porovnané intenzity na cestách II. a III. triedy podľa jednotlivých okresov v SR, sú v Trenčianskom kraji 2 úseky ciest II. a III. triedy medzi 10 najvyťaženejšími úsekmi týchto ciest v SR, ktoré sú prejazdom nákladných vozidiel najviac vyťažené a to: II/579 Hradište Partizánske, II/592 Bánovce nad Bebravou Nadlice. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja sú nasledovné 4 najvyťaženejšie úseky nákladnou dopravou nad 12 t na cestách II. a III. triedy: II/579 Hradište Partizánske, II/592 Bánovce nad Bebravou Nadlice, II/581 Myjava Nové Mesto n/v 11, II/515 Nové Mesto n/v Rakoľuby. Jedná sa o úseky, kde často absentujú cesty I. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice. V Trenčianskom kraji sú vysoko zaťažené aj komunikácie tvoriace napojenie na sieť komunikácií TEN-T prípadne komunikácie, ktoré sú vedené paralelne s týmito komunikáciami, a to konkrétne cesty II/504 a II/507. Tieto komunikácie pokračujú z 82

83 Trnavského kraja a tvoria tak ucelené vysoko vyťažené ťahy v severojužnom smere naprieč západnou časťou SR. Nachádzajú sa v smere multimodálneho koridoru TEN-T číslo Va Baltsko jadranský koridor a tvoria významné paralelné obchádzky hlavných komunikácií tohto koridoru. Cesta II/517 vytvára napojenie na tento koridor pri Považskej Bystrici a má význam aj z hľadiska cestovného ruchu a kúpeľných možností v Rajeckej doline. Cesta II/581 vytvára napojenie pri Novom Meste nad Váhom a okrem toho zabezpečuje obslužnosť okresu Myjava, nakoľko v ňom absentujú cesty vyšších kategórií. Cesta II/581 je z pohľadu intenzít nadpriemerne zaťažená s vysokým podielom nákladnej dopravy. Ostatné úseky ciest II. a III. triedy vyznačené nižšie taktiež prekračujú priemerné hodnoty intenzít, a to hlavne z dôvodu zabezpečenia obslužnosti regionálnych centier (III/50062, III/517001). Komunikácie regionálneho významu II/579 (Hradište - Partizánske) a II/592 (Bánovce nad Bebravou - Nadlice) sú využívané hlavne nákladnou dopravou ako skratky voči spoplatneným úsekom ciest I. triedy. Všetky spomenuté komunikácie vyžadujú zvýšenie vynakladaných prostriedkov na predchádzanie ich degradácie vplyvom vysokých intenzít dopravy. Hodnotením výkonnosti cestnej siete vypracovanej v roku 2005 a následným porovnaním prekročenia prípustnej intenzity (Ip) 50-rázovou intenzitou (I50), bol identifikovaný jeden úsek na ceste II/581, na ktorom je už v súčasnosti prekročená kapacita komunikácie. Strediská údržby v Trenčianskom kraji spravujú celkovo 3497,711 km ciest II. triedy a 1135,145 kilometrov ciest III. triedy. Na základe vyhodnotenia hlavných prehliadok vykonaných v roku 2012 je z celkovej dĺžky ciest II. triedy v správe kraja 27,8 % v nepriaznivom stave (nevyhovujúci + havarijný). Pri cestách III. triedy z celkovej dĺžky v správe kraja vykazuje nepriaznivý stav dokonca až 21,6 % ciest. Vývoj stavu ciest poukazuje na pokles dĺžky ciest vo veľmi dobrom, dobrom i vyhovujúcom stave, čo sa odzrkadlilo na náraste dĺžky ciest v nevyhovujúcom a havarijnom stave. Najvýraznejšia zmena je viditeľná v dĺžke ciest v havarijnom technickom stave. Celková situácia dotýkajúca sa stavu ciest II. triedy sa v Trenčianskom kraji značne zhoršila. V zlom technickom stave sú najmä cesty II. triedy plniace funkciu spojnice medzi nadradenými cestami a vstupy do okolitých krajov, ktoré vodiči motorových a ťažkých motorových vozidiel nemálo využívajú na skrátenie prepravného času a obchádzky spoplatnených ciest nadregionálneho významu. Týmto došlo k značnému poškodeniu ciest, ktoré boli stavané 83

84 pred niekoľkými desiatkami rokov a neboli na takúto záťaž konštrukčne riešené. Trenčiansky kraj disponuje menšou hustotou ciest na obyvateľov, čo môže v dôsledku nárastu motorizácie prispievať k zhoršovaniu stavu ciest nižšieho dopravného významu. Na území Trenčianskeho kraja sa nachádza 10 železničných tratí, z ktorých trate č. 120 a 125 sú súčasťou hierarchicky najvyššej dopravnej infraštruktúry paneurópskych multimodálnych koridorov ITF (ECMT). Ide o dopravnú líniu Bratislava Trenčín Žilina Košice Užhorod označenú ako multimodálny koridor č. Va a líniu Púchov Strelenka Hranice na Morave, zaradenú medzi mimokoridorové siete TEN-T. Trate sú súčasťou Európskej siete najdôležitejších železničných tratí AGC č. E63 a E40. Verejná pravidelná autobusová doprava osôb má strategický význam pri zabezpečovaní prepravných potrieb obyvateľstva a dopravnej obslužnosti územia. Rozvinutý systém prímestskej autobusovej dopravy z hľadiska plošného pokrytia územia. Pre naplnenie potrieb obyvateľstva má TSK vypracovaný Plán dopravnej obslužnosti kraja, ktorého výsledkom je efektívne a hospodárne zabezpečovanie dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej autobusovej dopravy s cieľom minimalizovať súbežné prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej autobusovej dopravy na železničnú dopravu a na mestskú hromadnú dopravu a aby podporoval integrované dopravné systémy. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja realizuje verejnú autobusovú dopravu (MHD, prímestská autobusová doprava, diaľková autobusová doprava) viacero dopravcov. CELKOVÁ STRATÉGIA Celková stratégia v oblasti energetiky zahŕňa pre každú definovanú oblasť strategický plán víziu a ciele a opatrenia, aktivity na dosiahnutie cieľov. Aktivity a opatrenia by mali viesť k naplneniu potenciálu pre rozvoj a udržateľnosť energetickej bilancie, ktorý je určený v analytickej časti. Návrh opatrení pre úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie sú neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie. Aktivity pre naplnenie celkovej stratégie sú prioritne: podpora efektívneho hospodárenia s energiami v objektoch TSK, 84

85 podpora efektívneho využívania energie v súčasných aj nových budovách, efektívna výroba tepla a energie, podpora využívania miestnych a obnoviteľných zdrojov energie, spôsob monitorovania a vyhodnocovania Akčného plánu. NÁVRH OPATRENÍ Návrh opatrení pre úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie pre: budovy vo vlastníctve TSK školské budovy, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia pre kultúrne účely, ostatné budovy, dopravu zabezpečovanú TSK, ostatné budovy na území TSK. 6 Návrh opatrení pre úspory energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie V nasledovnom texte definujeme aké sú možnosti úspor v TSK, ďalej ktoré sú prakticky využiteľné: slnečné kolektory (SK), ohrev TV, fotovoltická elektráreň (FVE), Monitoring&Targeting, využite odpadného tepla na ohrev TV, výmena plynového kotla za kondenzačný, riadenie osvetlenia, v kuchyni doplniť ohrev tekutín na ZP, doplnenie VZT s rekuperáciou, tienenie budov, hydraulické vyregulovanie, tepelná izolácia budov, vybudovanie energetického centra, výstavba nových a rekonštrukcia starých objektov na pasívny štandard. Slnečné kolektory v našom zemepisnom pásme sa dajú použiť na ohrev teplej vody alebo technologickej vody alebo na chladenie v lete. Odporúčame pre všetky objekty TSK, kde 85

86 je ohrev TV. Predpokladaná úspora energie 70 % ročne, návratnosť do 7 rokov, životnosť zariadení 25 rokov. Využitie slnečného žiarenia aktívne príprava tepla a teplej vody výroba elektriny ploché a trubicové kvapalinové kolektory a bazénové absorbéry teplovzdušné kolektory fotovoltické články pasívne premena slnečného žiarenia zachyteného konštrukciami budovy na teplo solárno-termické elektrárne Obrázok 40: Schéma využitia slnečného žiarenia Fotovoltická (FVE) elektráreň je jeden z najlepších obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Súčasná legislatíva obmedzuje zdroje na výkon Pi = 10 kw. Tento výkon je pre niektoré objekty TSK využiteľný. Pre väčšie školy, nemocnice by bol malý, a preto odporúčame minimálne výkon Pi = 30 kw a viac. Na streche škôl, nemocníc, sociálnych zariadení je dostatočný priestor, preto odporúčame toto riešenie pre všetky objekty TSK. Predpokladaná úspora energie min 10 % ročne, návratnosť do 9 rokov, životnosť zariadení 25 rokov. Monitoring&Targeting (M&T) - Aby sa v čo najväčšej miere využila nakúpená energia na efektívne prevádzkovanie všetkých objektov v správe TSK, odporúčame, aby všetky zariadenia v TSK boli doplnené v prvej etape snímaním fakturačných meradiel EE, ZP a meračov tepla. Tieto údaje sťahovať cez IT rozhranie do sídla energetickej spoločnosti, aby vznikol okamžitý prehľad o spotrebe energií. V druhej etape doplniť ďalšie podružné merače spotreby energií (elektromery, plynomery a vodomery) pre časti objektov ako sú telocvične, kuchyne, pavilóny, ubytovacie časti a pod. Túto spotrebu energií porovnávať so spotrebou v prechádzajúcom období, po vykonaní rôznych opatrení (výmena kotla za kondenzačný, doplnenie tepelnej izolácie na steny a strechu, doplnenie slnečných kolektorov na ohrev TV, doplnenie FVE a ďalšie). Bez informácií sa nedá riadiť. Odporúčame najskôr pre najväčšie objekty TSK z hľadiska spotreby. Predpokladaná úspora energie min 5 až 10 % ročne, návratnosť do 3 rokov, životnosť zariadení 25 rokov. Zariadenie môže byť súčasťou energetického centra. 86

87 MWh, kw Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Využite odpadného tepla na ohrev TV - V zariadeniach ako sú nemocnice sa nachádzajú napr. kompresory, veľké vzduchotechniky (VZT), z ktorých je odvádzané odpadové teplo do okolia. Toto odpadové teplo využívať napr. na ohrev TV alebo cez rekuperačnú jednotku, v prípade VZT na zníženie spotreby energie na kúrenie v zimnom období. Odporúčame pre objekty, kde sa nachádzajú takéto zariadenia. Výmena plynového kotla za kondenzačný - V plynových kotolniach zariadení v správe TSK sa väčšinou nachádzajú staré a málo účinné plynové kotle. Odporúčame jeden poprípade dva vymeniť za kondenzačné. Tieto kotle by prednostne ohrievali TV a pri vykurovaní by boli stále v maximálnej miere využívané. Ak by ich výkon nestačil na rýchle rozkúrenie napr. po nočnom útlme vykurovania alebo pri poklese vonkajšej teploty vzduchu, počítač by zapol ďalšie pôvodné plynové kotle. Na nasledovnom grafe je určenie výkonu kotla z ročnej spotreby ZP jan feb mar apr maj jun jul aug sep okt nov dec MWh kw Obrázok 41: Priebeh výkonu a spotreby za rok Ako vidieť z grafu, dá sa určiť najvyšší výkon, ktorý je potrebný v januári 276 kw, odporúčame výkon kondenzačného kotla 200 kw. Cena je Ročná úspora energie pre UK a ohrev TV je v tomto prípade kwh alebo Jednoduchá návratnosť je 6,3 roka, diskontná 4,8 roka. Odporúčame pre všetky objekty, kde zdrojom tepla sú plynové kotle. Riadenie osvetlenia - Osvetlenie sa síce inštalovaným výkonom Pi podieľa 5 až 10 %, ale spotrebou 18 až 30 %. Odporúčame postupne prechádzať na výkonnejšie svietidlá (žiarivky, LED), u ktorých je čo najväčší pomer svetelného toku (lm na 1W). Pri návrhu nového osvetlenia dbať na to, aby pomer lm/w dosahoval hodnoty vyššie ako 150 až

88 lm/w. Taktiež životnosť musí dosahovať dlhšiu dobu ako je návratnosť. Ročne môžu byť svietidlá využívané až hodín teda životnosť hodín je 7,4 roka. Ceny svetelných zdrojov s LED zdrojmi klesajú. Veľmi dôležité je aj regulovať osvetlenie tak, aby na okrajoch tried, jedální, telocviční pri oknách bolo toto v priebehu dňa vypínané a ponechajú sa iba svietidlá ďalej v triede a na chodbách, kde nie je dosah denného svetla. Predpokladané náklady môžu byť 9 800, úspora kwh alebo 2 484, jednoduchá návratnosť aj zo znížením nákladov na údržbu 300 /ročne je 3,5 roka. Odporúčame pre všetky objekty, ktoré ešte nemajú riadenie osvetlenia. V kuchyni doplniť ohrev tekutín na ZP Kuchyne, ktoré sú v školách, sociálnych zariadeniach majú kombinované ohrievače na ohrev tekutín buď na EE alebo ZP. Keďže 1 kwh zo ZP je lacnejšia ako z EE treba veľké množstvá tekutín ohrievať ZP kvôli zníženiu nákladov na prevádzku. Odporúčame pre všetky objekty, kde sa v kuchyni ohrievajú tekutiny elektrickou energiou a v objekte je prístupný aj zemný plyn. Doplnenie VZT s rekuperáciou - Ak sa vykonajú opatrenia na zníženie tepelných únikov cez steny a strechy budov, pôvodná tepelná strata vetraním sa percentuálne podstatne zvýši. Aby sa strata vetraním vo vykurovacom období znížila treba doplniť školy, sociálne a kultúrne zariadenia v priestoroch, kde dochádza k veľkému zhromaždeniu ludí (triedy, sály, učebne a pod.) doplniť vzduchotechnikou (VZT) s rekuperáciou t.j. spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. Týmto sa dá znížiť spotreba tepla na vetranie až o 85 %. Okrem zníženia tepelných strát ide aj o zvýšenie samotného tzv. kyslíkového komfortu. Odporúčame pre objekty typu škola, sociálnych zariadení, kde najviac vyniknú úspory, ale aj ďalšie nemerateľné efekty ako je zvýšenie kvality prostredia. Hydraulické vyregulovanie (HV) - Okrem toho, že je to povinné zo zákona, je to výborná vec, ktorá zníži náklady na energie. Prispieva k tomu, aby sa teplo dostalo tam kam treba a je základom použitia termostatických hlavíc pre kúrenie. Vzhľadom na zákonnú povinnosť, odporúčame pre všetky objekty, kde je vykurovanie radiátormi alebo veľkoplošnými vykurovacími systémami. HV by malo zabezpečiť energetické centrum. 88

89 Obrázok 42: Hydraulické vyregulovanie TV, komponenty a termostatická hlavica Tienenie budov - Pre zníženie pasívnych tepelných ziskov v školách, jedálňach a podobných budovách, ktoré majú kvôli dobrému osvetleniu veľké presklené plochy na južnú a západnú stranu odporúčame použiť tienenie. Smernice EÚ odporúčajú uprednostňovať hlavne pasívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj tienenie budov. Konštrukcie tienenia sa dajú využiť ako nosiče slnečných kolektorov alebo FVE. Obrázok 43: Tienenie okien a nosná konštrukcia FVE Odporúčame najskôr zistiť, pre ktoré objekty treba vybudovať tienenie budov, v prvej etape realizovať samotné tienenie, v druhej etape doplnenie slnečných kolektorov na ohrev TV alebo FVE. Tepelná izolácia budov - Je najdôležitejšie opatrenie, ktorým sa dá znížiť tepelná strata objektu, teda aj náklady na vykurovanie až o 80 % voči súčasnému stavu. Vo všeobecnej časti budú uvedené vhodné izolačné materiály a ich vlastnosti. Podrobne sú popísané konkrétne objekty v každom okrese TSK. Tieto opatrenia bývajú uvádzané ako vysokonákladové, ale podstatne ovplyvňujú tepelno-technické vlastnosti budov. Sú rôzne 89

90 schémy, kde sa dajú získať finančné prostriedky. Jedným je aj záväzok štátu každý rok obnoviť 3 % plochy verejných budov. Odporúčame pre všetky objekty v správe TSK, pričom treba realizovať najskôr tie, u ktorých sú najväčšie tepelné straty a najviac sa prejaví tepelné zaizolovanie. Keďže je objektov veľa, autori tohto akčného plánu ponúkajú pomôcť pri výpočtoch a návrhoch opatrení. Výstavba nových a rekonštrukcia starých objektov na pasívny štandard - Smernice EÚ určujú od roku 2018 pre verejné budovy a od roku 2020 pre ostatné budovy v súkromnom vlastníctve výstavbu objektov už len v pasívnom a nulovom štandarde. Keďže v správe TSK je veľa starších objektov v dobrom technickom stave, odporúčame postupne aj tieto objekty prerobiť na pasívny štandard. Analýza využitia objektov poukazuje, že mnohé základné a stredné školy nie sú využívané a je ich vhodnejšie zatvoriť alebo zmeniť účel využívania napr. na domovy dôchodcov. Pri tejto zmene účelu je možnosť objekt zo súčasného nevyhovujúceho stavu z hľadiska tepelno-technických vlastností (ale aj z iných napr. doplnenie výťahov a pod.) preprojektovať na pasívny alebo nulový štandard (nulový dom je vlastne pasívny objekt doplnený OZE slnečné kolektory a FVE, ktoré svojimi prebytkami výroby robia ročnú nulovú energetickú bilanciu preto nulové domy). V ďalšej časti sú uvedené všeobecné opatrenia na zníženie spotreby. Opatrenia sa delia na: beznákladové uvedené všeobecne pre všetky objekty, nízkonákladové uvedené vždy konkrétne na daný objekt, vysokonákladové - uvedené vždy konkrétne na daný objekt. Aby boli opatrenia zrozumiteľnejšie, predkladáme jednoduchý prehľad súčasného stavu techniky v jednotlivých oblastiach, ktoré ovplyvňujú spotrebu energií. Ide o: umelé osvetlenie, čerpadlá pre kúrenie a cirkuláciu TV, tepelné izolácie, riadená vzduchotechnika s rekuperáciou. Umelé osvetlenie - V tejto časti je všeobecný popis umelého osvetlenia, ktoré aj keď inštalovaným výkonom Pi nebýva najväčší spotrebič, ale vysokým koeficientom beta β = 90

91 0,7 až 0,8 a dlhou dobou využitia sa podstatne podieľa na spotrebe elektrickej energie. Stručný prehľad časti svetelných zdrojov, ktoré sa najčastejšie používajú: klasické žiarovky - nízka cena, malá účinnosť 5-8 %, malý svetelný výkon 6 12 lm/w, dobré podanie farieb, krátka životnosť cca hodín, nevadia jej časté štarty, neperspektívne zdroje nepoužívať, náhrada kompaktné žiarivky a LED, EÚ zakázala používanie žiaroviek, halogénové žiarovky - vyššia účinnosť 8 %, malý svetelný výkon 35 lm/w, dobré podanie farieb, životnosť cca hodín, vhodné na slávnostné osvetlenie, ako svetlomety, oslňujú, neperspektívne zdroje nepoužívať, náhrada kompaktné žiarivky a LED, EÚ zakázala používanie halogénových žiaroviek, žiarivky poznáme ako lineárne trubice (ľudovo nesprávne nazývané neóny) a ako kompaktné s päticou E27, E14 z rôznymi tvarmi (nesprávne nazývané úsporné žiarovky), sú to najúčinnejšie svetelné zdroje, ktoré majú účinnosť 25 %, svetelný výkon lm/w výkonu, neoslňujú, dobré podanie farieb, životnosť cca až hodín, u najmodernejších sa dá plynulo regulovať úroveň osvetlenia, perspektívne moderné zdroje prednostne používať, LED svietidlá - je to najperspektívnejšia skupina svietidiel, ktoré majú účinnosť 95%, svetelný výkon 120 lm/w a stále sa zvyšuje (laboratórne vzorky až 400 lm/w), životnosť hodín a viac, široké možnosti využitia od klasického osvetlenia s automatickým prispôsobovaním úrovne osvetlenia, rôzne režimy scén osvetlenia (z rôznou úrovňou osvetlenia a farieb a pre rôzne účely), masívnejšiemu rozšíreniu zatiaľ bráni vyššia cena, ktorá sa stále znižuje, najperspektívnejšie svetelné zdroje, v budúcnosti používať hlavne takéto. V súčasnosti sa ovládanie osvetlenia automatizuje, kde sa prechádza od stavu zapnuté/vypnuté k plynulému regulovaniu úrovne osvetlenia. Taktiež sa navrhujú rôzne zóny, kde sa postupne zvyšuje príp. znižuje úroveň osvetlenia. Príklad je dlhá chodba, ktorá je osvetlená po celej dĺžke rovnako. V noci to vyhovuje. Ak začne vychádzať slnko je na osvetlenom konci dostatok svetla tu už nemusí byť umelé osvetlenie, ale hlbšie v budove je ešte aj v priebehu dňa potrebné svietiť. Podobne je to aj s miestnosťami napr. učebne, kde sa v priebehu dňa hlavne v zimných mesiacoch mení úroveň osvetlenia na strane pri okne a na strane najďalej vzdialenej od okna. 91

92 Z tohto dôvodu je lepšie rozdeliť svetelné okruhy, aby sa postupne a plynule zvyšovala úrovne osvetlenia. Hlavný cieľ je ale ušetriť elektrickú energiu a predlžiť životnosť svetelných zdrojov. Obehové čerpadlo - OČ nebýva najväčší spotrebič, ale vysokým koeficientom súčasnosti beta β = 0,55 0,7 a dlhou dobou využitia 216 až 220 dní (prípadne celý rok ak ich zabudne obsluha vypnúť) do roka sa podstatne podieľajú na spotrebe elektrickej energie. Súčasné obehové čerpadlá používané v kotolniach takéhoto výkonu majú inštalovaný výkon cca 60 až 90 W moderné 5 až 40 W pri tom istom hydraulickom výkone. Pre porovnanie použijeme moderné elektronicky regulované čerpadlo ALPHA2 s permanentnými magnetmi. Toto čerpadlo môže pracovať v rôznych režimoch (konštantné otáčky I, II, III, konštantný tlak, a prispôsobovanie sa danej sústave), kde je jeho spotreba od 7 do 45 W alebo v režime Auto Adapt, kde sa prispôsobuje niektorému parametru v systéme UK napr. tlaku a jeho spotreba je napr. 5 W. Prispôsobovanie je nutné, keď sa urobí hydraulické vyregulovanie v systéme UK a následne sa osadia radiátory termostatickými hlavicami. Obehové čerpadlo musí reagovať napr. pri oslnení miestnosti na privieranie termostatických hlavíc, teda aj zníženie prietoku (inak by narastal dynamický tlak v systéme UK). Tento, aby dobre fungoval pre hydraulicky vyregulovaný systém, musí byť len v určitom rozsahu tlakov napr. od 15 do 20 kpa. Výsledkom je úspora na kúrení v rozsahu 10 až 30 % a samozrejme úspora na elektrickej energii pre pohon čerpadla. Obvyklá návratnosť býva do 3 rokov pri súčasných cenách elektrickej energie. Tepelno-technické vlastnosti objektov - V dnešnej dobe dochádzajú zásoby fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa). Výsledkom nadmernej spotreby palív ako činnosti ľudí je otepľovanie klímy, ktoré vedie k extrémnym výkyvom počasia. Aby sa čiastočne obmedzili tieto vplyvy, Európska únia prijala opatrenia pre zníženie spotreby energií pre stavebné objekty (bytové domy, byty, administratívne budovy, školy, hotely, reštaurácie, športové haly, obchody, ale aj pre priemyselné budovy). Na Slovensku bol vydaný zákon o Energetickej hospodárnosti budov č. 555/2005 Z. z. 300/2012 Z. z. a následne vyhl. 364/2012 Z. z. ktorou sa zákon vykonáva. Cieľom zákona 300/2012 Z. z. je posúdenie súčasného stavu objektov, určenie minimálnych technických parametrov pre súčasné a novonavrhované objekty s cieľom zníženia energetickej 92

93 spotreby. Zo zákona vyplýva povinná certifikácia a zatriedenie objektov. Toto zameranie na objekty je z dôvodu 40 % spotreby všetkých energií na vykurovanie a ohrev TV. Zlepšením tepelno-technických vlastností a optimalizovanie spotreby energií by malo viesť k celkovému zníženiu spotreby energií a emisií. Pre názornosť by sme chceli stavebné objekty prirovnať k autám. Bežne majú stavebné objekty 30 a viac ako 100 rokov. Nikto by asi nechcel jazdiť autom, ktoré má 30 rokov a viac, ide 60 km/h a má spotrebu 30 l benzínu na 100 km. A takéto objekty sa vykurujú. Dôležitá veličina podľa STN je tepelný odpor R (m2.k/w) a jej prevrátená hodnota U = 1/R (W/m2.K). Odpor R alebo U je u súčasných objektov pre obvodové murivo pálená tehla zhruba R = 0,5 alebo U = 2. Norma STN požadovala do pre rekonštruované R = 2 (U = 0,5) a pre nové R = 3 (U = 0,33). Čiže 4 až 6 krát lepšie. Úsporné objekty začínajú s odporom R = 6, (U = 0,16) tzv. nízkoenergetické a pasívne objekty R = 10 (U = 0,1) t.j. 12 až 20 krát lepšie vlastnosti ako súčasné objekty. Norma STN sa od zmenila na nové hodnoty: Tabuľka 32: P1 hodnoty platné od STN platná do STN platná od Staré Nové Max Normalizovaná Odporúčaná Cieľová Vonkajšia stena a šikmá strecha Plochá a šikmá strecha 45 Strop nad vonkajším prostredím 2 3 2,2 3,1 4,5 10 3,2 4,9 3, ,1 4,8 3, Strop pod nevykurovaným priestorom 2,7 3,8 2,9 4 6,7 6,7 93

94 Hodnota R, U Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP Obvodové steny rok 2012 rok 2013 rok 2015 rok 2020 R 3 3,1 4,5 10 U 0,33 0,32 0,22 0,10 Obrázok 44: Obvodové steny R a U Strecha Hodnota R, U rok 2012 rok 2013 rok 2015 rok 2020 R 4, U 0,20 0,20 0,10 0,10 Obrázok 45: Strecha R a U 94

95 Hodnota R, U Hodnota R, U Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Okná 1,80 1,60 1,40 1,20 1,00 0,80 0,60 0,40 0,20 0,00 rok 2012 rok 2013 rok 2015 rok 2020 R 0,59 0,71 1,00 1,67 U 1,70 1,40 1,00 0,60 Obrázok 46: Okná R a U Dvere 3,50 3,00 2,50 2,00 1,50 1,00 0,50 0,00 rok 2012 rok 2013 rok 2015 rok 2020 R 0,33 0,33 0,40 0,50 U 3,00 3,00 2,50 2,00 Obrázok 47: Dvere R a U Preto ak chceme podstatne znížiť spotrebu tepelnej energie na vykurovanie, je nutné aj podstatne zlepšiť tepelno-technické vlastnosti budov. Tieto sa dajú dosiahnuť u súčasných objektov prídavnými tepelnými izoláciami na steny, stropy, podlahy, výmenou okien a dverí za kvalitnejšie, riadenou vzduchotechnikou s rekuperáciou, doplnením obnoviteľných zdrojov energií (OZE) hlavne slnečné kolektory a fotovoltické elektrárne (FVE). Tepelné izolácie sú zoradené podľa hodnoty lambda λ (W/m.K) od najlepších po najhoršie. vákuová izolácia, označenie VIP, od λ = 0,003 až po λ = 0,009 W/m.K, polyuretán, označenie PUR, od λ = 0,019 až po λ = 0,022 W/m.K, 95

96 polystyrén, označenie EPS a XPS, od λ = 0,031 až po λ = 0,038 W/m.K, minerálna vlna, označenie MW, od λ = 0,033 až po λ = 0,04 W/m.K. Vákuová izolácia (VIP) - Vo svete sa už 35 rokov vyvíja a vyrába vákuová izolácia. Hodnoty λ sa pohybujú od λ = 0,003 až po λ = 0,009. Priemerná hodnota λ = 0,004 teda je o jeden rád lepšia ako tepelná izolácia z polystyrénu. Na nasledovnom obrázku je vidieť porovnanie s polystyrénom, kde na hrúbku 200 mm polystyrénu postačuje 20 mm vákuovej izolácie. Pre stavebníkov sú pripravené aj rôzne polotovary, kde VIP je už zakomponovaná v tehloblokoch pre obvodové murivo alebo v sendvičových paneloch pre montované domy. Polyuretán (PUR) - Vyrába sa pre rôzne použitie, najčastejšie ako tepelná izolácia chladničiek a mrazničiek, ďalej ako tepelná izolácia striech, hál a domov. Hodnoty lambda λ sa pohybujú od λ = 0,019 až po λ = 0,022. PUR dosky je možné objednávať v hrúbkach od 1 cm. Rozmer dosiek: 2x1.2 m. Použiteľnosť pri výrobe sendvičových panelov, vnútorných a vonkajších izolácií. Sú vhodné pre výrobu chladiacich a mraziacich boxov. PUR dosky obsahujú tvrdý ľahčený polyuretán vyrobený adičnou reakciou polyizolamynátu so zlúčeninami bohatými na hydroxylové skupiny za prítomnosti bezfreónových systémov, nadúvanie retardérov horenia, aktivátorov, katalyzátorov a stabilizátorov. Tepelná stálosť v rozmedzí -60 C až +90 C. Objemová hmotnosť je 90 kg/m 2. Sú v kategórií B1 horľavé. Tabuľka 33: Tepelná vodivosť PUR Materiál Tepelná vodivosť λ (W.m -1.k -1 ) Rovnaký tepelný odpor pri hrúbke materiálu (mm) Polyuretán 0,019-0, Polystyrén 0,037-0, Minerálna vlna 0,033-0, Korok 0,038-0, Polystyrén (EPS) - Podobne ako minerálna vlna sa dodáva pod rôznymi obchodnými názvami (Baumit, Orsil, Knauf, Styrodur..). Hodnoty λ sa pohybujú od λ = 0,031 až po λ = 0,038 W/m.K. Šedý polystyrén λ = 0,031 W/m.K. 96

97 Minerálna vlna (MW) - Dodáva sa pod rôznymi obchodnými názvami (Nobasil, Orsil, Knauf...). Hodnoty lambda λ sa pohybujú od λ = 0,04 pre doskové až po λ = 0,033 pre kašírovanú minerálnu vlnu. Na krytie tepelných strát (TS) objektu a ohrev TV je potrebná energia. Zníženie spotreby sa dá ovplyvniť nasledovne: spotreba tepla unikajúca cez obvodový plášť budovy, dá sa znížiť doplnením tepelnou izoláciou, spotreba tepla na vetranie, dá sa znížiť kvalitnými oknami, dverami a VZT s rekuperáciou, spotreba tepla na ohrev TV, dá sa znížiť až o % napr. ohrevom slnečnými kolektormi, podiel spätného získavania tepla - vzduchotechnika (VZT). U kvalitne tepelne zaizolovaných objektoch, teda takých, ktoré majú odpor obvodových stien s R 6 až R = 10 klesá podiel tepelnej energie unikajúcej vetraním a prestupom tepla cez obvodový. Ďalšie zníženie sa dá dosiahnuť pri riadenej vzduchotechnike spätným získavaním tepla zo vzduchu, ktorým vetráme objekt. Toto sa volá rekuperácia a dá sa takto spätne získať až 95 % tepelnej energie. Podstatné zníženie nárokov na tepelnú energiu sa dá získať prívodom vzduchu cez zemný kolektor, kde sa cez zimu vzduch predhreje. Cez leto sa zase privádzaný vzduch ochladí. Podrobne na nasledovných obrázkoch. Obrázok 48: Spotreba energie v kwh/ 1m 2 /rok podľa R objektu 97

98 Obrázok 49: Rekuperačná jednotka pre školu, jedáleň, sociálne zariadenie Beznákladové opatrenia - Aby bolo možné v budúcnosti presne vyhodnocovať spotreby energií, odporúčame robiť si vždy jeden krát týždenne odpis elektromera, vodomera, plynomera. Vedenie takejto evidencie má viacero výhod: Jednak sa tým predíde prekvapeniam pri mesačnej a celoročnej fakturácii. Vieme presne spotrebu za týždeň, ktorú dostaneme do oka, to znamená že napr. keď minieme určité množstvo vody, elektrickej energie, ZP za týždeň, je to normálne v porovnaní s predchádzajúcim ročným obdobím. Ak minieme viac, hľadáme kde je chyba. Voda a elektrická energia sú zhruba v priebehu roka rovnaké. Plyn má priebeh spotreby od jesene stúpajúci s vrcholom v januári, februári a potom klesá. Taktiež pri zapisovaní spotreby si môžeme overiť rôzne opatrenia, ktoré Vám navrhujeme a uvediete ich do praxe. Okrem technických predpokladov môžeme tiež svojím konaním prispieť k úspore energie. Tepelná strata budov závisí nielen na tepelne technických vlastnostiach budov, ktoré nespĺňajú STN a na dnešné ceny energií sú nedostatočné, ale tiež na správaní sa užívateľov v objektoch. Medzi prioritné beznákladové opatrenie je optimalizácia všetkých ističov, výkonových hladín na strane NN (nízkeho napätia), optimalizácia rezervovaných kapacít na strane (VN) vysokého napätia, kopírovanie krivky odberov a samotné súťaženie v nákupe jednotlivých 98

99 komodít (plyn a elektrina). Tieto opatrenia neprinesú priamu úsporu energie (kwh), no prinesú okamžitú finančnú úsporu (EUR). Beznákladové - organizačné opatrenia spočívajúce v zmene chovania užívateľov, a tým možno dosiahnuť až 0,03 0,05 % úspory energie v jednotlivých objektoch. Patria sem nasledovné opatrenia: obmedzenie svietenia na dobu pobytu osôb v miestnosti, prechodné priestory chodby doplniť snímačmi pohybu osôb, hospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, strojov a zariadení, obmedzenie doby vetrania, zamedzenie únikov tepla zatváraním dverí a vrát medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom alebo medzi ochladzovaným a ostatným priestorom, neprekurovanie, 1 C nad odporúčanú teplotu zvyšuje náklady na energie o 6 %, ekvitermická regulácia v závislosti na vonkajšej teplote, útlmy vykurovania v noci napr. od 22:00 do 05:00 a počas neprítomnosti cez deň keď sa daný objekt alebo jeho časť nevyužíva. Moderné kotle sa dajú utlmovať alebo naopak prejsť na kúrenie aj na diaľku cez mobil alebo internet. 6.1 Výsledky energetickej pasportizácie budov vo vlastníctve TSK EE ZP Teplo kwh Obrázok 50: Podiel zdrojov v kwh a vo finančnom vyjadrení pre všetky objekty TSK 99

100 EE ZP Teplo 17% 7% 76% Obrázok 51: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Bánovce nad Bebravou (kwh) EE ZP Teplo 22% 17% 61% Obrázok 52: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Ilava (kwh) 100

101 EE ZP Teplo 0% 19% 81% Obrázok 53: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Nové Mesto nad Váhom (kwh) EE ZP Teplo 23% 17% 60% Obrázok 54: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Partizánske (kwh) 101

102 EE ZP Teplo 8% 3% 89% Obrázok 55: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Myjava (kwh) EE ZP Teplo 44% 11% 45% Obrázok 56: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Považská Bystrica (kwh) 102

103 EE ZP Teplo 18% 15% 67% Obrázok 57: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Trenčín (kwh) EE ZP Teplo 15% 19% 66% Obrázok 58: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Púchov (kwh) 103

104 EE ZP Teplo 6% 19% 75% Obrázok 59: Podiel využívania zdrojov v objektoch okresu Prievidza (kwh) Správa ciest NsP Sociálne zariadenia Kultúrne zariadenia Školy 0,00 10,00 20,00 30,00 40,00 50,00 60,00 70,00 80,00 90,00 Školy Kultúrne Sociálne zariadenia zariadenia NsP Správa ciest 1T 64,95 66,13 67,43 0,00 0,00 NN 47,88 47,53 48,81 40,27 50,99 VN 70,41 72,74 73,36 53,29 78,74 Obrázok 60: Prehľad priemerných cien elektrickej energie v referenčnom roku podľa účelu zariadení 104

105 EUR/MWh Akčný plán udržateľného energetického rozvoja TSK na roky SEAP 2015 Obrázok 61: Burzový vývoj cien plynu 48,00 46,00 44,00 42,00 40,00 38,00 36,00 34,00 32,00 30,00 C Z S K H U Roční dodávka / Front year CZ-SK-HU-RO-PL Obrázok 62: Burzový vývoj cien s predikciou elektrickej energie 105

106 Správa ciest 35,03 NsP 28,72 Sociálne zariadenia 38,41 Kultúrne zariadenia 40,25 Školy 38,31 0,00 10,00 20,00 30,00 40,00 50,00 Obrázok 63: Prehľad priemerných cien plynu v referenčnom roku podľa účelu zariadení Správa ciest NsP Sociálne zariadenia Kultúrne zariadenia Školy 0,00 20,00 40,00 60,00 80,00 100,00 120,00 140,00 160,00 180,00 200,00 Školy Kultúrne Sociálne zariadenia zariadenia NsP Správa ciest FZ 174,98 188,94 181,81 0,00 0,00 VZ 47,82 43,40 48,96 0,00 0,00 Obrázok 64: Prehľad priemerných cien tepla v referenčnom roku podľa účelu zariadení 106

107 Spotreba 2014 EE ZP Teplo Spotreba po zavedení energetických opatrení Obrázok 65: Porovnanie súčasných spotrieb s potenciálom spotrieb po zavedení energetických opatrení EE ZP Teplo Spotreba 2014 Spotreba po zavedení energetických opatrení Obrázok 66: Porovnanie produkcie CO 2 (t) IMPLEMENTÁCIA SEAP V TSK Implementácia SEAP v TSK predstavuje hlavne inštitucionálne zabezpečenie implementácie. Zahŕňa časový harmonogram a možnosti financovania aktivít, systém monitoringu a hodnotenia SEAP TSK (definovanie merateľných ukazovateľov) pre implementáciu SEAP TSK vrátane nástrojov TSK pre podporu a udržateľnosť v oblasti energetiky aj s ohľadom na obnoviteľné zdroje. 7 Implementácia SEAP v TSK Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie realizácie SEAP - Cieľom tejto časti je popis orgánov zapojených do pracovného cyklu SEAP a úlohy partnerov, ako aj procesné zabezpečenie implementácie SEAP na území Trenčianskeho kraja. 107

108 Kapitola vychádza z legislatívnych dokumentov EÚ a SR: Zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti, Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, Zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológií, Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia, Zákon č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, Vyhláška č. 408/2003 Z.z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia, Vyhláška č. 625/2006 Z.z. ktorú sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti, STN EN Energetická hospodárnosť budov. Energetické požiadavky na osvetlenie, STN Termovízne meranie na energetických zariadeniach, STN EN vykurovacie systémy v budovách metóda výpočtu projektovaného tepelného príkonu, Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a 1301/2013, Zákon č. 292/2014 o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, Uznesenie vlády SR č. 232/2014 zo 14. mája 2014, Uznesenie vlády SR č. 249/2014 z , Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie , Metodika pre prípravu a realizáciu integrovaných územných stratégií. Partnerstvo pre SEAP Trenčianskeho kraja - Za účelom prípravy, realizácie, monitorovania a hodnotenia Akčného plánu udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP) je potrebné kreovať partnerstvo predstavujúce spoluprácu sociálno-ekonomických partnerov. Partnerstvo tvoria reprezentatívne orgány verejnej správy (relevantné orgány štátnej správy, samosprávny kraj, obce a formy ich spolupráce, mikroregionálne združenia a iné právnické osoby pôsobiace v oblasti regionálneho rozvoja na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni alebo pôsobiace vo verejnom záujme), hospodársky a sociálni partneri a subjekty zastupujúce občiansku spoločnosť na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, vrátane partnerov činných v oblasti poskytovania sociálnych služieb. Nevyhnutnou súčasťou partnerstva musia byť subjekty prevádzkujúce najvýznamnejšie zdroje energií ako napr. 108

109 teplárne, vodárne, distribučné spoločnosti elektriny, distribučné spoločnosti plynu, elektrárne, prevádzkovatelia vodného hospodárstvo, výrobcovia komoditných palív. Sprostredkovateľský orgán - Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania má v rámci SEAP nasledovné kompetencie: spracúva požiadavky na investičné akcie, opravy a údržbu od organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti (z. p.) TSK, posudzuje technickú opodstatnenosť investičných akcií pre organizácie v z. p. TSK, pripravuje a zabezpečuje realizáciu stavieb alebo technologické časti stavieb, metodicky usmerňuje a koordinuje požiadavky od organizácií v z. p. TSK v oblasti investičných akcií, opráv a údržby v súlade s platnými zákonmi a vnútornými predpismi TSK, odborne sa zúčastňuje na vypracovaní a posudzovaní prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb, posudzuje technickú a obsahovú stránku predmetu verejného obstarávania pred vydaním súhlasu na verejné obstarávanie pre akcie zabezpečované organizáciami v z. p. TSK, vykonáva dohľad nad realizáciou prebiehajúcich stavieb formou účasti na kontrolných dňoch a koordinuje postup výstavby so stavebným dozorom a stavbyvedúcim, predkladá návrhy na technické, vecné, ekonomické a právne riešenie zmien a doplnkov rozostavaných stavieb, vykonáva kontrolu ukončenia stavieb, zúčastňuje sa na odovzdaní a preberaní stavieb od dodávateľov a na kolaudačných konaniach, sleduje a eviduje plnenie investičných akcií v priebehu realizácie stavby, sumarizuje finančné požiadavky od organizácií riadených Odbormi dopravy, zdravotníctva a sociálnej pomoci, školstva a kultúry Úradu TSK, a pripravuje návrh rozpočtu na jednotlivé roky v spolupráci s finančným odborom a príslušnými odbormi, pripravuje podklady pre zmeny, presuny a úpravy rozpočtu TSK na základe požiadaviek od organizácií v z. p. TSK, eviduje došlé faktúry a kontroluje ich úhrady pre investičné akcie, neodkladne rieši havarijné stavy a navrhuje postup riešenia vrátane financovania, 109

110 v súlade so zákonom č. 302/2001 Z.z. o samospráve VÚC v zmysle 4 vykonáva podľa písmena: b) plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, c) obstaráva a prerokúva ÚPD samosprávneho kraja a ÚP regiónov, g) podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia, h) vytvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia a podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, o) rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov, v súlade so zákonom č. 416/2001 Z.z. o prechode pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a VÚC v zmysle 3 vykonáva podľa písmena: o spracováva stanoviská TSK ako orgánu územného plánovania k predkladaným zadaniam, konceptom a návrhom ÚPD obcí kraja v rámci ich prerokovania, o spracováva stanoviská TSK ku koncepčným strategickým materiálom medzinárodnej, celoštátnej a regionálnej úrovne z hľadiska koordinácie územno-technických vzťahov, o spracováva stanoviská TSK k predkladaným dokumentom z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z.z. o spracováva stanoviská k územným a stavebným konaniam, v ktorých je TSK účastníkom konania budovanie, udržovanie a prevádzkovanie GIS u. 110

111 Obrázok 67: Indikatívny časový harmonogram realizácie SEAP Indikatívny časový harmonogram realizácie SEAP vychádza už z jestvujúcich a rozpracovaných projektov v štádiu rozpracovania partnerovi t.j. Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania. Následne je pridaný zoznam objektov s najvyššou spotrebou elektriny, tepla a plynu. Z týchto objektov je vybraný zoznam sortírovaný o objekty s najväčším potenciálom úspor. Väčšinou sa jedná o objekty edukatívneho zamerania (vzdelávanie a školstvo). Pri sortírovaní sa bral do úvahy aj parameter regionálneho umiestnenia, tak aby sa finančné investície rozkladali pomerne po jednotlivých okresoch. Výšku, rozsah a druh investície určí detailne projektová dokumentácia a verejné obstarávanie. Spôsob obstarávania je v plnej kompetencii TSK. PRÍLOHA AKČNÝ PLÁN NA 2 ROKY Príloha Akčný plán na 2 roky zoznam opatrení a aktivít, ktoré sú prioritné a mali by sa v najbližších 2 rokoch realizovať, určenie spôsobu realizácie a zdroja financovania týchto aktivít. 8.1 Akčný plán na dva roky prioritné opatrenia Akčný plán na 2 roky zahŕňa pre každú definovanú oblasť strategický plán víziu a ciele a opatrenia, aktivity na dosiahnutie cieľov. Aktivity a opatrenia vedú k naplneniu 111

112 potenciálu pre rozvoj a udržateľnosť energetickej bilancie, ktorý bol určený v analytickej časti. Aktivity pre naplnenie celkovej stratégie sú prioritne: podpora efektívneho hospodárenia s energiami v objektoch TSK, podpora efektívneho využívania energie v súčasných aj nových budovách, efektívna výroba tepla a energie, podpora využívania miestnych a obnoviteľných zdrojov energie, modernizácia energetických zariadení a využívanie OZE. Podpora efektívneho hospodárenia s energiami v objektoch TSK - Cieľom opatrenia je vytvoriť vhodné podmienky na zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov - stanovenie cieľov, priorít, systémových krokov a stanovenie potenciálnych úsporných a motivačných opatrení, programov a úloh. Aplikáciou týchto opatrení by sa malo dosiahnuť výrazne využitie existujúceho potenciálu z možných úspor energie, a tým zníženie veľkých rozdielov výsledkov pri porovnaní celkovej spotreby energie v budovách. Všetky budovy majú dopad na dlhodobú spotrebu energie, a preto nové a obnovované budovy musia spĺňať normové požiadavky, ktoré sú záväzným právnym predpisom. Nové budovy by mali spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť zaradením do energetických triedy B. U starších budov je rozhodujúci potenciál nielen spotreby celkovej energie v budovách, ale aj budúci potenciál pre zlepšenie energetickej hospodárnosti cestou významnej obnovy budovy. K obnove starších budov navrhujeme pristupovať tak, aby prevádzkové náklady rekonštruovaných objektov sa blížili prevádzkovým nákladom v nových budovách, nevznikal príliš veľký rozdiel medzi cenou obnovovanej a novej nehnuteľnosti a zrealizované opatrenia priniesli určité úspory energie a súčasne sa predĺžila životnosť objektu. Pre identifikovanie vhodných objektov na realizáciu opatrení môžeme využívať informácie z energetických certifikátov budov, ktoré slúžia ako zdroj potenciálnych úspor energie a hlavne pre usmernenie projektantov na projektovanie zvýšenej energetickej hospodárnosti budov. 112

113 Toto opatrenie sa týka nielen opatrení na technickom zariadení budov, ale aj opatrení na stavebných konštrukciách. Je potrebné zaistiť, aby u novej výstavby či rekonštrukcie bola dosiahnutá nižšia spotreba energie, ako je obvyklé pri bežnom spôsobe projektovania. Tabuľka 34: Odporúčané hodnoty súčiniteľu prestupu tepla ochladzovaných stavebných prvkov, konštrukcií a hodnôt odvodené pre novostavby a obnovované budovy (STN ) Súčiniteľ prestupu tepla U (W/m 2.K) Stavebný prvok Odporúčané hodnoty pre novostavby Odporúčané hodnoty pre rekonštrukcie Stena 3,0 2,0 Podlaha na teréne 2,3 1,5 Strecha 4,9 3,2 Vnútorný strop 3,8 2,7 Vnútorná podlaha 0,4 0,1 Navrhované aktivity: Zhodnocovanie technických dokumentácií, presadzovanie a uplatňovanie nízkoenergetických a energeticky pasívnych budov, ktoré budú používať pasívne vykurovanie a chladenie. Postupne presadzovať riešenia na dosiahnutie kritérií nízkoenergetických budov pri významnej obnove budov, ak to bude funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné; Zvýšiť rozsah uplatňovaných alternatívnych zdrojov v novej výstavbe budov a obnoviteľných zdrojov v novej a obnovovanej bytovej a nebytovej výstavbe; Sprísniť teplo-technické kritéria stavebných konštrukcií (minimálne podľa požiadaviek STN a zároveň posúdiť jej zosúladenie s princípmi energetickej hospodárnosti budov), posúdiť návratnosť výhodných úsporných opatrení a pri prínose úspor s menšou návratnosťou presadzovať nenávratné finančné príspevky. Zvýšiť ročný rozsah nových a obnovovaných budov s lepšími parametrami energetickej hospodárnosti budov; Dôsledne uplatňovať a zabezpečovať vykonávanie energetických certifikátov podľa požiadavky zákona č. 555/2005 Z. z., pracovať s energetickými certifikátmi na nové a obnovované budovy, vrátane budov predávaných a prenajímaných ako zdrojom pre stanovenie celkovej spotreby energie v budovách, tak aj zdrojom ďalších úspor energie v jednotlivých kategóriách budov s cieľom pre postupné zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov; 113

114 Hľadanie zdrojov pre potreby financovania jednotlivých investičných akcií (podporné programy, verejné zdroje financovania, štrukturálne fondy, súkromné zdroje financovania); Realizovanie, meranie a vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov. Zhodnotenie vynaložených nákladov a úspor; Zaviesť Energetický manažment/dispečing budov, ktorý bude zahŕňať činnosti a procesy, ako analýza a plánovanie spotreby energie v budovách, analýza trhu a výber dodávateľa energie, meranie, monitoring a kontrola spotreby energie, optimalizácia a racionalizácia jej využívania - inými slovami eliminácia plytvania - až po informovanie a školenie zamestnancov. Podpora efektívneho využívania energie v súčasných aj nových budovách Hlavným cieľom opatrenia je podpora energeticky efektívnych opatrení, ktoré sú zamerané na úsporu energií a na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Iniciovať prípravu projektov pre verejný aj súkromný sektor a ich následnú realizáciu. Projekty by mali byť zamerané na zlepšenie tepelno-technických vlastností budov, využívanie energeticky efektívnejších technológií v budovách (osvetlenie, vykurovacie telesá, termostatické ventily atď.). Stavebné konštrukcie - energeticky úsporne opatrenia pre stavebné konštrukcie majú za cieľ zlepšenie tepelnej ochrany budov. Realizujú sa buď zvýšením celkového tepelného odporu stavebných konštrukcií, zlepšením tepelno-akumulačnej schopnosti deliacich konštrukcií, ovplyvnením tepelných ziskov od slnečného žiarenia cez transparentné konštrukcie, znížením infiltrácie vzduchu na hygienicky nevyhnutnú potrebu čerstvého vzduchu. Vykurovanie - zlepšenie energetickej efektívnosti, zvýšenie účinnosti spaľovacieho procesu, spätné získavanie tepla, minimalizácia tepelných strát, optimalizácia prevádzky vykurovacej sústavy. Teplá voda - racionalizačné opatrenia sa uskutočňujú podľa charakteru prípravy TV. Jedná sa hlavne o zvýšenie účinnosti zdroja tepla, minimalizáciu tepelných strát v distribučnom systému, inštalovanie energetický úsporných výtokových jednotiek. 114

115 Vetranie a klimatizácia - v rámci racionalizačných opatrení sa jedná o optimalizáciu dodávky vzduchu uplatnením automatizačnej techniky, spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu, pravidelná údržba. Osvetlenie - inštalácia energeticky úsporných svietidiel, uplatnenie riadiaceho systému. Podpora nízkoenergetickej výstavby a pasívnej výstavby - Iniciovať projekty nízkoenergetických domov pre bytové i nebytové účely, a to pre projekty hradené z prostriedkov miest a obcí, ako aj pre projekty realizované inými investormi na vykurovanie. Jedná sa o stavby, u ktorých je energetická náročnosť významne nižšia ako je u bežných súčasných štandardných domoch. Tabuľka 35: Typická spotreba energie v budovách Typ objektu Celková ročná spotreba na vykurovanie kwh/(m 2.rok) Celková ročná spotreba kwh/(m 2.rok) Pasívny dom Nízkoenergetický dom Bežná novostavba Starší dom Identifikácia rozvojových plôch pre nízkoenergetickú výstavbu - Podporiť využitie potenciálu rozvojových plôch vhodných pre nízkoenergetickú výstavbu na území TSK a realizovať výber aspoň 3 lokalít vhodných pre nízkoenergetickú výstavbu. Navrhované aktivity: propagácia zo strany EA Nitra na podporu energeticky efektívnych opatrení (workshop, osveta, skolenie, dotácie), analýza súčasného stavu budov a analýza súčasnej spotreby energií, výber vhodných objektov na aplikáciu opatrení, vyčíslenie potenciálu úspor, spracovanie žiadosti o finančné prostriedky na projekty, poradenstvo prostredníctvom odborných služieb na nízkoenergetickú výstavbu (poradenstvo je určené investorom), uplatňovanie požiadaviek na dosahovanie nízkoenergetických a pasívnych parametrov u potenciálne vhodných projektov financovaných z rozpočtu TSK, usporiadanie seminárov a šírenie skúseností z už zrealizovanými projektmi, 115

116 aktívne vyhľadávanie stavebných projektov plánovaných v okresoch, do ktorých by bolo možné a výhodné zapracovať prvky nízkoenergetickej architektúry, odborná asistencia architektom, projektantom na projektovej príprave projektov, publikácia výsledkov a skúsenosti s nízkoenergetickými stavbami prostredníctvom rôznych aktivít, požadovať, aby objekty na vybraných plochách spĺňali požiadavky solárnej architektúry, tzn. definovanie budúcej výšky objektov je potrebné zhodnotiť odstupy medzi jednotlivými objektmi v závislosti na výške slnka nad horizontom v zimnom období a vhodnou orientáciou k svetovým stranám, uplatňovať požiadavky hodnoty mernej spotreby energie. Efektívna výroba tepla a energie Cieľom je rekonštrukcia zastaraných sietí a zdrojov v majetku miest alebo súkromných prevádzkovateľov napojených na distribučnú sústavu CZT. V súčasnosti je spotreba tepla v jednotlivých objektoch TSK na druhom mieste vo výške MWh, vo finančnom vyjadrení to predstavuje sumu EUR. Najväčší podiel výroby tepla je v okrese Považská Bystrica ( MWh) a najmenší je okrese Partizánske (420,798 MWh). Zásobovanie formou CZT môže priniesť úsporu, no zároveň má aj svoje nevýhody. Často sa jedná o monopolnú dodávku energie, kde nie je možné vstúpiť do procesu tvorby výšky ceny samotného tepla. Odpájanie sa od CZT je pomerne komplikovaný proces a súčasná legislatíva, takéto odpojenia nepodporuje. Taktiež cieľom EÚ je centralizovať zdroje vykurovania teplom. Aj keď v konečnom dôsledku by osamostatnenie od CZT prinieslo istým spôsobom energetickú sebestačnosť. Preto v tomto opatrení treba hlavne dbať na to, aby súčasný dodávateľ tepla znižoval svoje náklady na výrobu tepla, či už modernizáciou svojich distribučných sietí alebo správnym výberom dodávateľov svojich vstupných komodít. Je dôležité znižovať spotrebu, no taktiež je potrebné znižovať aj finančné náklady. Taktiež treba dbať aj na pravidelné legislatívne kontroly. Smernica EÚ o hospodárnosti budov predstavuje okrem požiadaviek na energetickú náročnosť nových a obnovovaných budov aj požiadavku na pravidelnú kontrolu kotlov, klimatizačných systémov v budovách a vykurovacej sústavy, ak je v čase výkonu kontroly kotol starší ako 15 rokov. Požiadavky na inšpekciu kotlov a klimatizačných zariadení sú obsiahnuté v zákone č. 17/2007 Z. z.. Kontrola účinnosti kotlov sa vzťahuje na kotle s výkonom nad 100 kw. 116

117 Výsledkom kontroly je správa o kontrole, ktorá musí obsahovať aj vyhodnotenie účinnosti kotla a návrh príslušných opatrení. Povinnosť zabezpečiť pravidelnú kontrolu kotlov a klimatizačných systémov sa vzťahuje na vlastníka budovy, ktorý musí kontrolu zabezpečiť u odborne spôsobilej osoby. Zákon ustanovuje okrem rozsahu a spôsobu vykonávania kontroly i interval pravidelnej kontroly kotlov raz za 3 roky. Navrhované aktivity: podporovať obnovu existujúcich tepelných zariadení s účelom dosiahnutia úspor tepla, podporovať rekonštrukciu zdrojov a sietí CZT, podporovať výstavbu energeticky efektívnejších zdrojov energie, podporovať využívanie CZT pre novopostavené sídelné celky a objekty v blízkosti rozvodov CZT, podpora pri realizácií požiadavky zákona č. 17/2007 Z.z. a zákona 476/2008 Z.z. iniciácia pravidelných kontrol kotlov, vykurovacích sústav a povinnosť absolvovať energetický audit s celoročnou spotrebou energie pre priemyselné firmy a pôdohospodárstvo, vytvorenie transparentnej a dôslednej regulácie cien tepla, vytvorenie zdravého trhového prostredia odstránením deformácií cien medzi jednotlivými druhmi palív a energie, zníženie spotreby primárnych energetických zdrojov pri zabezpečovaní dodávky tepla, zníženie ekologických dopadov z výroby tepla, širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a budovanie zdrojov so združenou výrobou elektrickej energie a tepla, ktoré umožňujú dosahovanie vysokej efektívnosti pri konverzii primárnej energie paliva na elektrickú energiu a teplo. Podpora využívania miestnych a obnoviteľných zdrojov energie - Cieľom opatrenia je vyhľadávanie, priama realizácia alebo aspoň podpora realizácie konkrétnych projektov využitia OZE v rámci súčasných objektov TSK. Jednou z výhod OZE je, že ako domáci zdroj nie je ovplyvnený zmenami devízových kurzov, ropnými a plynovými krízami. Zvýšenie výroby OZE a zníženie primárnej spotreby znižuje našu závislosť na dovoze palív zo zahraničia. 117

118 Využívanie zdrojov OZE sa prejavuje aj na znížení negatívneho vplyvu energetiky na životné prostredie, vytváranie nových pracovných príležitostí. Ďalšie pracovné miesta vzniknú pri zabezpečení vývoja, projekcie, poradenstve, obchode, výrobe, subdodávkach a diaľkovom monitorovaní zdrojov na úrovni okresov a TSK. Podpora by mala byť poskytnutá pre projekty, ktoré budú spĺňať nasledujúce podmienky: prispejú k znižovaniu emisií, budú realizované na základe optimalizácie technického riešenia s cieľom maximalizovať environmentálne prínosy v pomere k výške vložených investícií a nákladov na ich prevádzku, realizované projekty prispejú k environmentálnemu vzdelávaniu cieľových skupín. Cieľom opatrenia je podpora pre nasledujúce opatrenia: využitie biomasy (použitie moderných technológií - splyňovanie kotly na drevo, automatické kotly na drevné pelety), využitie solárnej tepelnej energie (v budovách s konštantnou celoročnou spotrebou TÚV, prípadne zvýšenou spotrebou TÚV v letnom období (Domovy sociálnych služieb), využitie nízko potenciálnej energie prostredia (voda, vzduch, zem) tepelné čerpadlá. Navrhované aktivity: informovanie o možnostiach a spôsoboch financovania projektov energetických úspor a využitia OZE vrátane administratívnej pomoci pri príprave týchto projektov, informovanie odbornej a predovšetkým laickej verejnosti o najnovších a najúčinnejších opatreniach v oblasti efektívnej výroby a spotreby energie a propagácia vhodných postupov k ich realizácii formou energetického poradenstva, iniciovanie, organizácia a sledovanie dotačných projektov v oblasti efektívneho využívania energie a OZE na národnej a medzinárodnej úrovni, podpora využívania komerčných zdrojov financovania pri investovaní do úspor energie v objektoch majetku miest a obcí, a to prostredníctvom tretej strany - využívanie metódy Energy Performance Contracting (EPC), 118

119 monitorovanie a vyhodnocovanie naplňovania cieľov Energetickej koncepcie TSK - zaisťovanie podkladov pre jeho priebežnú aktualizáciu, monitorovanie a vyhodnocovanie výsledkov a prínosov SEAP - priebežná aktualizácia Akčného plánu, spracovávanie energetických štatistík, sledovanie dosahovaných energetických a finančných úspor v dôsledku realizácie energeticky úsporných opatrení, príprava propagačných materiálov pre jednotlivé cieľové skupiny, zabezpečovanie vzdelávacích aktivít pre potreby jednotlivých cieľových skupín, účasť na projektoch v oblasti efektívneho využívania energie a obnoviteľných zdrojov energie na národnej a medzinárodnej úrovni. Prínosy Akčného plánu budú hlavne v oblasti energetických úspor, vo využití obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, v úsporách nákladov za energiu a palivo, v úsporách emisií znečisťujúcich látok a pod. Typické ukazovatele pre racionalizáciu na strane spotreby: MWh usporenej energie za rok, usporené za rok, zvýšenie energetickej efektívnosti. Typické ukazovatele pre obnoviteľné zdroje energie: kwh alebo GJ vyprodukovanej elektriny a tepla/ročne, m 2 nainštalovaných solárnych kolektorov, kw inštalovaného výkonu vietor, kotly na biomasu, počet vytvorených pracovných miest. Možné makroindikátory : zníženie emisií CO 2, dopyt po energii v kwh na jednotku HDP, dopyt po energii v kwh na obyvateľa, základná spotreba primárnej energie na jednotku HDP, spotreba elektrickej energie v MWh na 1 obyvateľa, spotreba elektrickej energie v MWh na jednotku HDP, % podiel OZE v energetickej bilancii Slovenska, 119

120 % podiel vyprodukovanej elektrickej energie z OZE na hrubej spotrebe elektriny Slovenska. Tabuľka 36: Akčný plán na 2 roky Prioritné objekty 8.2 Možnosti zdrojov financovania Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP) - Trenčiansky samosprávny kraj v zmysle zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov hospodári so svojím majetkov samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku vyššieho územného celku, ktorým je jeho rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. Operačný program Kvalita životného prostredia - Cieľom Operačného programu kvalita životného prostredia je napĺňanie priorít definovaných v strategickom dokumente Európa 2020 a prispievať k plneniu cieľov Národného programu reforiem Slovenskej republiky ako aj požiadaviek vyplývajúcich z legislatívy EÚ v oblasti energetiky a životného prostredia. Celkovo je v Slovenskej republike zhruba 15 tisíc verejných budov vo vlastníctve štátu alebo samospráv, ktoré sú v nevyhovujúcom až havarijnom stave vzhľadom na ich značnú 120

121 zastaranosť a prevádzku technických zariadení budov aj po skončení životnosti, čo predstavuje významné straty energie. V rámci príslušnej prioritnej osi a príslušných špecifických cieľov je možné prostredníctvom Operačného programu kvalita životného prostredia realizovať opatrenia na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a zníženie potreby energie pri prevádzke verejných budov realizáciou aktivít ako sú napr.: zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií, modernizácia vykurovacích/klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody, osvetlenia, výťahov za účelom zníženia spotreby energie, inštalácia systémov merania a riadenia, zmena spôsobu zásobovania teplom smerom k využívaniu účinných systémov centralizovaného zásobovania teplom, inštalácia zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie pre spotrebu energie v budov. Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v nasledujúcich rokoch realizovať prostredníctvom podpory z Operačného programu Kvalita životného prostredia nasledovné projekty: Oblasť zdravotníctva: o Energetická efektívnosť NsP Považská Bystrica (2017), o Energetická efektívnosť NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach (2017), Oblasť kultúry: o Rekonštrukcia Hvezdárne v Partizánskom (2017), o Zateplenie depozitu Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi (2017), o Energetické úspory v RKC v Prievidzi (2016), Oblasť vzdelávania: o Zníženie energetickej náročnosti školy Obchodná akadémia Trenčín (2016), o Komplexné riešenie školského areálu Trenčín - Zámostie ("Študentský kampus") (2017), o Zníženie energetickej náročnosti školy Obchodná akadémia Prievidza (2016), o Zníženie energetickej náročnosti školy Gymnázium Partizánske (2017). 121

122 Environmentálny fond poskytuje podporu formou dotácie na oblasť L: Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zatepľovania v zmysle zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o Environmentálnom fonde) a vyhlášky č. 157/2005 Z. z., ktorou sa uvedený zákon vykonáva. Uvedená oblasť je súčasťou mechanizmu vytvoreného na financovanie domácich projektov z prostriedkov výnosov z predaja emisných kvót v dražbách v zmysle zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom o Environmentálnom fonde a jej cieľom je finančne podporiť aktivity a opatrenia obcí, samosprávnych krajov a rozpočtových a príspevkových organizácií nimi zriadených, vedúce k zvyšovaniu energetickej účinnosti existujúcich verejných budov. V rámci tejto činnosti je možné realizovať nasledovné aktivity: zateplenie obvodových stien a plášťa budovy, zateplenie/výmena strechy, zateplenie podlahy najnižšieho a stropu najvyššieho podlažia, výmena otvorových výplní (okná, dvere), modernizácia/výmena zdroja tepla a pridružených rozvodov tepla a/alebo teplej úžitkovej vody, práce a dodávky v súvislosti s realizáciou opatrení určených na zachovanie miest hniezdenia, rozmnožovania alebo odpočinku chráneného živočícha, pokiaľ sú tieto miesta dotknuté činnosťou, ktorá je predmetom podpory, kombinácia vyššie uvedených aktivít. Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v roku 2016 realizovať prostredníctvom podpory z Environmentálneho fondu nasledovné projekty: Oblasť vzdelávania: o Zvýšenie energetickej efektívnosti budovy klasických učební na SPŠ Považská Bystrica, o Oblasť sociálneho zabezpečenia, o Zvýšenie energetickej efektívnosti v CSS LIPA, Kostolná - Záriečie, budova B, 122

123 o Zvýšenie energetickej efektívnosti v DSS - Zemianske Podhradie, pavilón pracovnej terapie. Ostatné možnosti financovania V zmysle zákona 321/2014 Z.z. z 21. októbra 2014 o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: poskytovanie Podpornej energetickej služby 16, poskytovanie Garantovanej energetickej služby 17, EPC (Energy Saving Contracting). Poskytovanie Podpornej energetickej služby 16 - Podporná energetická služba je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom podpornej energetickej služby a prijímateľom podpornej energetickej služby, predmetom ktorej je: poradenská a informačná činnosť o možnostiach úspor energie pre prijímateľa podpornej energetickej služby, vzdelávanie a školenie zamestnancov prijímateľa podpornej energetickej služby o zlepšovaní energetickej efektívnosti, optimalizácia prevádzky a nákladov zariadenia alebo budovy vo vlastníctve prijímateľa podpornej energetickej služby, energetický manažment pre prijímateľa podpornej energetickej služby okrem zavedeného systému energetického manažérstva, rozpočítanie nákladov na teplo alebo teplú vodu podľa osobitného predpisu vykonané pre spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo pre správcu. Poskytovanie Garantovanej energetickej služby 17 - Garantovanou energetickou službou je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie (ďalej len zmluva o energetickej efektívnosti ). Zmluva o energetickej efektívnosti musí mať písomnú formu. Zmluvou o energetickej efektívnosti je zmluva uzatvorená medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služby a prijímateľom garantovanej energetickej služby, na základe ktorej je poskytovateľovi garantovanej energetickej služby odplata za poskytnuté služby uhrádzaná podľa toho, či 123

124 skutočne dosiahol zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti a ktorej predmetom je: spracovanie energetickej analýzy a realizácia opatrení navrhnutých v energetickej analýze, spracovanie energetického auditu a realizácia opatrení navrhnutých v energetickom audite, návrh a príprava uceleného projektu zameraného na energetickú efektívnosť (ďalej len projekt ), ktorý obsahuje najmä: o analýzu existujúceho stavu, o návrh opatrení, o projektovanie a realizáciu opatrení, inštaláciu projektu a skúšobnú prevádzku, o zabezpečenie a preukazovanie dosahovania garantovaných úspor, o financovanie projektu, o prevádzka a údržba energetických zariadení vrátane školenia používateľa, monitorovania a prevádzky systému, o monitorovanie a hodnotenie spotreby energie po prijatí opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, o zabezpečenie palív a energie na účel poskytovania výkonov najmä v oblasti kvality vnútornej klímy v budovách, osvetlenia a prevádzky zariadení, ktoré spotrebúvajú energiu, o dodávka energetických zariadení, o dlhodobá záruka prevádzky inštalovaného nového zariadenia a dosahovaných úspor. Zmluvne určenými hodnotami zlepšenia energetickej efektívnosti sú: garantované úspory energie, dĺžka trvania zmluvného vzťahu, výška investície pri rekonštrukcii, prevádzke, údržbe zariadenia alebo obnove, prevádzke alebo údržbe budovy, ktorá je predmetom garantovanej energetickej služby, iné dohodnuté kritérium súvisiace s úsporou energie, najmä: o zlepšenie funkčnosti zariadenia, 124

125 o zlepšenie energetickej účinnosti zariadenia, o zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy, o zníženie ceny za poskytované služby, o zníženie prevádzkových nákladov a nákladov na energiu. V zmysle zákona 321/ Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je možné, aby TSK uzatvoril na základe verejného obstarávania takúto zmluvu, ktorá by mala obsahovať všetky náležitosti v zmysle zákona a to najmä: zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, záruku garantovaných úspor energie počas trvania zmluvy alebo dátum, kedy samu zmluvne určenú hodnotu zlepšenia energetickej efektívnosti dosiahnuť, referenčnú spotrebu energie v energetickom a finančnom vyjadrení, prepočet garantovaných úspor energie, ak sa zmenia vstupné parametre oproti referenčnej spotrebe energie, povinnosti zmluvných strán, ak sa nedosiahnu zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, povinnosti zmluvných strán, ak sa prekročia zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti a spôsob použitia peňažného rozdielu, povinnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby predkladať prijímateľovi garantovanej energetickej služby aspoň raz ročne správu o vyhodnotení zmluvne určených hodnôt zlepšenia energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby uhradiť cenu garantovanej energetickej služby v určenom termíne a spôsob úhrady, spôsob a formu platieb za služby, úspory a investície, spôsob financovania garantovanej energetickej služby, zodpovednosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby za správnosť projektu a za realizáciu navrhnutých opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť podmienky na realizáciu opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť správne prevádzkovanie dodanej technológie, zariadenia alebo budovy, dobu vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, 125

126 spôsob prevodu vlastníctva inštalovaných zariadení na prijímateľa garantovanej energetickej služby, dobu, na ktorú sa zmluva uzatvára, ustanovenia o meraní a overovaní dosiahnutých garantovaných úspor energie, ustanovenia o kontrolách kvality, ustanovenia zahŕňajúce rovnocenné požiadavky do všetkých subdodávateľských zmlúv s tretími stranami, povinnosť dokumentovať všetky zmeny uskutočnené počas projektu, podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu zmluvy, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú. EPC (Energy Saving Contracting) - Princíp takejto zmluvy je založený na EPC modely. Prioritnou oblasťou uplatnenia EPC sú budovy verejného sektora, princíp tejto metódy však možno uplatniť aj v iných sektoroch a energetických systémoch napríklad v priemyselných budovách, systémoch CZT alebo pri verejnom osvetlení. Ide o komplexnú energetickú službu, ktorá zahŕňa prípravu, realizáciu a následné dlhodobé sledovanie a vyhodnocovanie výsledkov realizovaných energeticky úsporných opatrení. Dodávateľ poskytuje zadávateľovi (subjektu verejnej správy) záruku na dosiahnutie očakávaných ekonomických prínosov, t. j. zmluvne garantuje úroveň energetických úspor (štandardne od 20 do 35 %). Investícia a všetky súvisiace náklady na energeticky úsporné opatrenia sa postupne splácajú počas trvania zmluvného vzťahu z dosiahnutých úspor prevádzkových nákladov na energiu. Táto metóda znižuje nároky na rozpočty subjektov verejnej správy v oblasti kapitálových výdavkov tým, že umožňuje až 100 % financovanie nákladov dodávateľom (spoločnosťou energetických služieb tzv. ESCO). Výhody EPC modelov sú: zvýšenie úspor energie modernizáciou ES, zníženie nákladov na energie, zníženie prevádzkových nákladov, zníženie investičných nákladov, komplexné prevádzkovanie energetickej siete z prebratím legislatívnej zodpovednosti. 126

127 Na rozdiel od klasicky realizovaných projektov rekonštrukcií energetických zariadení je primárnym cieľom EPC projektov maximalizácia energetických úspor dosiahnutá nákladovo a energeticky optimálnymi úspornými opatreniami. EPC projekt obyčajne tvorí súbor budov a súbor energeticky úsporných opatrení. Základnými atribútmi EPC projektu sú teda garancia výsledku zo strany ESCO spoločnosti (ekonomického prínosu vyjadreného ako percentuálne zníženie nákladov na energiu v referenčnom roku) a postupné splácanie nákladov na úsporné opatrenia klientom z dosiahnutých úspor prevádzkových nákladov súvisiacich so zníženou spotrebou energie. Okrem toho má EPC celý rad ďalších výhod oproti klasickým projektom (napríklad komplexnosť riešenia a služby, prenesenie väčšieho rozsahu zodpovednosti a rizík na dodávateľa, väčší a dlhodobejší rozsah záruk zo strany dodávateľa). Obrázok 68: Profil získania výhod z EPC modelov 127

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 TEXTOVÁ ČASŤ 2012 OBSTARÁVATEĽ Trenčiansky samosprávny kraj K dolnej stanici 7282/20A 911 01 Trenčín info@tsk.sk www.tsk.sk

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme

5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme 5. Ciele, nástroje a úlohy KSK v regionálnom energetickom systéme 5.1 Vízie regionálnej energetickej politiky Vízie regionálnej energetickej politiky definujú základné priority, vytvárajúce rámec pre dlhodobý

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske Pravno 1 NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ Tondach Slovensko, s.r.o., Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

Správa. (príloha k energetickému certifikátu)

Správa. (príloha k energetickému certifikátu) Správa (príloha k energetickému certifikátu) Správa k energetickému certifikátu podľa 7 ods. 2 písm. c) zákona obsahuje najmä tieto údaje: a) identifikačné údaje o budove (adresa, parcelné číslo), b) účel

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Stavebná fakulta Ing. Katarína Kováčová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD. Táto publikácia vznikla

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Ú Z E M N Ý P L Á N O B C E D R I E T O M A

Ú Z E M N Ý P L Á N O B C E D R I E T O M A Ú Z E M N Ý P L Á N O B C E D R I E T O M A Textová časť obstarávateľ: obec Drietoma poverený obstarávaním Ing. arch. Marianna Bogyová autorizovaný architekt SKA, č.0921 AA Odborne spôsobilá osoba pre

Διαβάστε περισσότερα

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia HOSPODÁRNOSŤ VÍŤZÍ Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia 20%... viac obnoviteľných energií... nižšia spotreba primárnych energií... nižšia produkcia CO 2 Európska únia stavia vysoké

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky

Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky Zadávateľ: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky podľa Metodického usmernenia MH SR č. 952/2005-200 zo dňa 15. apríla 2005 Zhotoviteľ:

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM Teplo na prípravu teplej vody Ing. Zuzana Krippelová doc. Ing.Jana Peráčková, PhD. STN EN 15316-3-1- Vykurovacie systémy v budovách. Metóda

Διαβάστε περισσότερα

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8 Makroekonomické agregáty Prednáška 8 Hrubý domáci produkt (HDP) trhová hodnota všetkých finálnych statkov, ktoré boli vyprodukované v ekonomike za určité časové obdobie. Finálny statok predstavuje produkt,

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Energetická štúdia Miesto: Názov: Spracovateľ štúdie: Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Ing. Andrej Fáber, faberand@gmail.com Bratislava, máj 2013 OBSAH 1 PREDMETA A CIEĽ

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky. Mesto Gbely Námestie slobody 1261, Gbely

Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky. Mesto Gbely Námestie slobody 1261, Gbely Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky Námestie slobody 1261, 908 45 Gbely Predkladá : SEA, regionálna pobočka Hurbanova 59, Trenčín 911 01 Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ Júl 2006 OBSAH

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

VESTNÍK MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR. Čiastka Ročník XXI

VESTNÍK MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR. Čiastka Ročník XXI ISSN 1335-1567 VESTNÍK MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR Čiastka 1 2013 Ročník XXI Obsah: 1. Všeobecne záväzná vyhláška Obvodného úradu životného prostredia Nitra č. 1/2013 zo dňa 15. januára 2013,

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch

Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch v Žilinskom kraji za rok 2014 A. Informácie o kvalite ovzdušia

Διαβάστε περισσότερα

VRAKÚŇ ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2013

VRAKÚŇ ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2013 Obstarávateľ Obec Vrakúň ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VRAKÚŇ ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2013 ktorými sa mení a dopĺňa Územný plán sídelného útvaru Vrakúň (spracovateľ: STAVOPROJEKT Nitra) v znení neskorších zmien a doplnkov,

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky

Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Záverečná správa Október 2006 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Objednávateľ:

Διαβάστε περισσότερα

H A N D L O V Á ZMENY A DOPLNKY č. 3 Čistopis

H A N D L O V Á ZMENY A DOPLNKY č. 3 Čistopis A T E L I É R ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE URBANIZMUS ARCHITEKTÚRA PROJEKTY DESIGN ÚZEMNÝ PLÁN MESTA H A N D L O V Á ZMENY A DOPLNKY č. 3 Čistopis DIEL A TEXTOVÁ ČASŤ L Marec 2013 DIEL A AGS ATELIÉR 1/39 ÚZEMNOPLÁNOVACIA

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky

Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky Mesto Ilava Mierové námestie č.6/3, 9 Ilava Predkladá : SEA, regionálna pobočka Hurbanova 59, Trenčín 9 Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ august 26

Διαβάστε περισσότερα

Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE. Ing. Matej Kerestúr LOGO

Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE. Ing. Matej Kerestúr LOGO Odborná konferencia Energetická hospodárnosť budov v centre pozornosti, 4. - 5. december 2012, WELLNESS HOTEL PATINCE Efektívne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov Ing. Matej Kerestúr

Διαβάστε περισσότερα

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk SLUŽBY s. r. o.

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk   SLUŽBY s. r. o. SLUŽBY s. r. o. Staromlynská 9, 81 06 Bratislava tel: 0 456 431 49 7, fax: 0 45 596 06 http: //www.ecssluzby.sk e-mail: ecs@ecssluzby.sk Asynchrónne elektromotory TECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA. Nominálne výkony

Διαβάστε περισσότερα

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN

Doprava a spoje elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, ISSN ANALÝZA PRODUKCIE EMISIÍ CO 2 Z DOPRAVY V SR 1 Daniel Konečný, 2 Vladimír Konečný 1. Úvod Takmer každá ľudská aktivita ovplyvňuje životné prostredie. Rozvoj rôznych oblastí hospodárstva, a s tým spojený

Διαβάστε περισσότερα

Pavol Šoltis, Výkup druhotných surovín, Za Kalváriou 3, Prešov Zámer pre zisťovacie konanie

Pavol Šoltis, Výkup druhotných surovín, Za Kalváriou 3, Prešov Zámer pre zisťovacie konanie Pavol Šoltis, Za Kalváriou 3, 080 01 Prešov Pavol Šoltis, Výkup druhotných surovín, Za Kalváriou 3, Prešov Zámer pre zisťovacie konanie Spracovateľ zámeru Pavol Šoltis Za Kalváriou 3, 080 01 Prešov Prešov,

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice

ENERGETICKÝ AUDIT. administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice ENERGETICKÝ AUDIT administratívnej budovy Národná kriminálna agentúra Národná protikorupčná jednotka expozitúra Východ Rastislavova 69 Košice ENERGETICKÝ AUDIT ADMISTRATÍVNEJ BUDOVY Národná kriminálna

Διαβάστε περισσότερα

alu OKNÁ, ZA KTORÝMI BÝVA POHODA DREVENÉ OKNÁ A DVERE Profil Mirador Alu 783 Drevohliníkové okno s priznaným okenným krídlom.

alu OKNÁ, ZA KTORÝMI BÝVA POHODA DREVENÉ OKNÁ A DVERE Profil Mirador Alu 783 Drevohliníkové okno s priznaným okenným krídlom. DREVENÉ OKNÁ A DVERE m i r a d o r 783 OKNÁ, ZA KTORÝMI BÝVA POHODA EXTERIÉROVÁ Profil Mirador Alu 783 Drevohliníkové okno s priznaným okenným krídlom. Je najviac používané drevohliníkové okno, ktoré je

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.5. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.5. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.5 Vzdelávacia

Διαβάστε περισσότερα

Analýza regionálneho trhu práce v Košickom samosprávnom kraji. Košický samosprávny kraj

Analýza regionálneho trhu práce v Košickom samosprávnom kraji. Košický samosprávny kraj Analýza regionálneho trhu práce v Košickom samosprávnom kraji Košický samosprávny kraj Košice, jún 2005 Analýza regionálneho trhu práce v Košickom samosprávnom kraji Košický samosprávny kraj Košice, jún

Διαβάστε περισσότερα

KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE

KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE MESTO PÚCHOV VZN č.: 2 / 2005 Strana / Počet strán: 1 / 45 VZN č.: 2 / 2005 KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE VZN nadobúda platnosť dňom:... 2005 Uznesenie MsZ č.: 58/2005 zo dňa 6.7.2005

Διαβάστε περισσότερα

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE MURÁŇ NA ROKY

PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE MURÁŇ NA ROKY PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE MURÁŇ NA ROKY 2014-2020 Dokument na pripomienkovanie a predloženie Obecnému zastupiteľstvu na schválenie (bez záverečnej grafickej úpravy) Marec 2015 1 OBSAH

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta L U Č E N E C

Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta L U Č E N E C Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta L U Č E N E C AUGUST 2012 OBSAH 1 Identifikačné údaje... 5 1.1 Objednávateľ... 5 1.2 Zhotoviteľ... 5 2 Úvod... 6 3 Analýza súčasného stavu... 8 3.1 Analýza

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav

Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav Ministerstvo pôdohospodárstva životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Slovenský hydrometeorologický ústav REGIONÁLNY PROGRAM NA ZLEPŠENIE KVALITY OVZDUŠIA NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Vzdelávacia oblasť:

UČEBNÉ TEXTY. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Vzdelávacia oblasť: Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Vzdelávacia oblasť: Predmet:

Διαβάστε περισσότερα

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA Šurany

ÚZEMNÝ PLÁN MESTA Šurany ÚZEMNÝ PLÁN MESTA Šurany Koncept obstarávateľ mesto Šurany spracovateľ Október 2014 OBSTARÁVATEĽ Mesto Šurany Námestie hrdinov č. 1 942 01 Šurany primator@surany.sk Zodpovedný zástupca obstarávateľa Obstarávateľská

Διαβάστε περισσότερα

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6. Otázky Definujte pojem produkčná funkcia. Definujte pojem marginálny produkt. 6. Produkčná funkcia a marginálny produkt Definícia 6. Ak v ekonomickom procese počet

Διαβάστε περισσότερα

1. VODNÉ ZDROJE, ICH KLASIFIKÁCIA A HODNOTENIE

1. VODNÉ ZDROJE, ICH KLASIFIKÁCIA A HODNOTENIE 1. VODNÉ ZDROJE, ICH KLASIFIKÁCIA A HODNOTENIE Texty obsahujú vybrané state z: Dzubák: Vodné hospodárstvo (1985), www.enviro.gov.sk, Metodiky vodohospodárskych bilancií a Monitoringu vôd SHMÚ (www.enviro.gov.sk,

Διαβάστε περισσότερα

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom

Διαβάστε περισσότερα

DIEL A - TEXTOVÁ ČASŤ

DIEL A - TEXTOVÁ ČASŤ DIEL A AGS ATELIÉR Prievidza, ENVICONSULT Žilina 1/159 ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA : ÚZEMNÝ PLÁN MESTA PRIEVIDZA AKTUALIZÁCIA 2006 ZMENY A DOPLNKY ČÍSLO 10 ( DESAŤ ) ETAPA SPRACOVANIA : ČISTOPIS OBSTARÁVATEĽ

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a

Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN 73 0540 (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie Výpočet tepelného odporu

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor

Διαβάστε περισσότερα

SK Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky?

SK Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? SK 2014 Č. 06 Osobitná správa Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV 12, rue Alcide

Διαβάστε περισσότερα

Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín

Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Verzia zo dňa 6. 9. 008. Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej odpovede sa môže v kontrolnom teste meniť. Takisto aj znenie nesprávnych odpovedí. Uvedomte si

Διαβάστε περισσότερα

ZMENY A DOPLNKY č. 2 ÚPN-O JABLONICA

ZMENY A DOPLNKY č. 2 ÚPN-O JABLONICA ZMENY A DOPLNKY č. 2 ÚPN-O JABLONICA Návrh obstarávateľ obec Jablonica spracovateľ Október 2015 OBSTARÁVATEĽ Obecný úrad Jablonica Trnavská 801, 906 32 Jablonica tel.: +421 34 65 83 123 e-mail: jablonica@stonline.sk

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.7. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.7. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.7 Vzdelávacia

Διαβάστε περισσότερα

Inštrukcie k prílohe 2 Žiadosti o NFP pre projekty negenerujúce príjmy

Inštrukcie k prílohe 2 Žiadosti o NFP pre projekty negenerujúce príjmy Ministerstvo životného prostredia SR Riadiaci orgán pre Operačný program Životné prostredie Inštrukcie k prílohe 2 Žiadosti o NFP pre projekty negenerujúce príjmy (ktorých celkové výdavky nepresahujú 25

Διαβάστε περισσότερα

Odvodňovanie a úprava tokov Sprievodná správa, Súhrnná technická správa, Dokumentácia a stavebné výkresy

Odvodňovanie a úprava tokov Sprievodná správa, Súhrnná technická správa, Dokumentácia a stavebné výkresy lovenská poľnohospodárska unverzta v Ntre Fakulta záhradníctva a krajnného nžnerstva Katedra krajnného nžnerstva Odvodňovane a úprava tokov prevodná správa, úhrnná techncká správa, Dokumentáca a stavebné

Διαβάστε περισσότερα

ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY ALŽBETIN OSTROV - KOMÁRNO

ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY ALŽBETIN OSTROV - KOMÁRNO ÚZEMNÝ PLÁN ZÓNY ALŽBETIN OSTROV - KOMÁRNO A TEXTOVÁ ČASŤ DIELO SPOLUFINANCOVANÉ EURÓPSKOU ÚNIOU OPERAČNÝ PROGRAM ZÁKLADNÁ INFRAŠTRUKTÚRA OPATRENIE Č.3.3 R.Č.: 2004-OPZI-33-NR-0015 OBJEDNÁVATEĽ : MESTO

Διαβάστε περισσότερα

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2025

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2025 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2025 2015 2 Vydal: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA

DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov Navrhovateľ: Dongil Rubber Belt

Διαβάστε περισσότερα

Územný plán zóny. vymedzené územie s označením G. Demänovská Dolina chatová osada ICHR Repiská

Územný plán zóny. vymedzené územie s označením G. Demänovská Dolina chatová osada ICHR Repiská Územný plán zóny vymedzené územie s označením G Demänovská Dolina chatová osada ICHR Repiská Návrh 10/2015 Obsah územného plánu zóny spracovaný podľa 13 Vyhlášky 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch

Διαβάστε περισσότερα

200% Atrieda 4/2011. www.elite.danfoss.sk. nárast počtu bodov za tento výrobok MAKING MODERN LIVING POSSIBLE

200% Atrieda 4/2011. www.elite.danfoss.sk. nárast počtu bodov za tento výrobok MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Atrieda 4/2011 ROČNÍK 9 MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Súťažte o skvelé ceny! Zdvojnásobte tento mesiac svoju šancu setmi Danfoss RAE! Zapojte sa do veľkej súťaže inštalatérov Danfoss a vyhrajte atraktívne

Διαβάστε περισσότερα

Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd

Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd Konferencia ENERGETICKÝ AUDIT V PRAXI II 8. 9. 3. 2012, Hotel Turiec, Martin Ing. Pavol Kosa, Ing. Roman Uhrina Úloha verejných čistiarní odpadových vôd (ČOV)

Διαβάστε περισσότερα

PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA TRENČIANSKE TEPLICE ANALÝZA. Spracovateľ projektu: Hayek Consulting, s. r. o.

PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA TRENČIANSKE TEPLICE ANALÝZA. Spracovateľ projektu: Hayek Consulting, s. r. o. PLÁN HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA MESTA TRENČIANSKE TEPLICE ANALÝZA Spracovateľ projektu: Hayek Consulting, s. r. o. Dokument bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Trenčianskych Tepliciach dňa

Διαβάστε περισσότερα

Modul pružnosti betónu

Modul pružnosti betónu f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie

Διαβάστε περισσότερα

Ministerstvo životného prostredia SR Implementácia Rámcovej smernice o vode v SR. Pracovná podskupina 3.1. Kvalita (povrchových vôd)

Ministerstvo životného prostredia SR Implementácia Rámcovej smernice o vode v SR. Pracovná podskupina 3.1. Kvalita (povrchových vôd) Ministerstvo životného prostredia SR Implementácia Rámcovej smernice o vode v SR Pracovná podskupina 3.1. Kvalita (povrchových vôd) Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Slovenský hydrometeorologický

Διαβάστε περισσότερα

SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK (dokumentácia pre ÚR)

SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK (dokumentácia pre ÚR) ARCHiZA, spol. s.r.o. Ing. arch. Martin Záhorský, autorizovaný stavebný inžinier, Hurbanova 7, 901 03 Pezinok, 0905 947 496, IČO: 46 540 539 SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK

Διαβάστε περισσότερα

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies. ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,

Διαβάστε περισσότερα

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou.

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou. Baumit StarTrack Myšlienky s budúcnosťou. Lepiaca kotva je špeciálny systém kotvenia tepelnoizolačných systémov Baumit. Lepiace kotvy sú súčasťou tepelnoizolačných systémov Baumit open (ETA-09/0256), Baumit

Διαβάστε περισσότερα

YTONG U-profil. YTONG U-profil

YTONG U-profil. YTONG U-profil Odpadá potreba zhotovovať debnenie Rýchla a jednoduchá montáž Nízka objemová hmotnosť Ideálna tepelná izolácia železobetónového jadra Minimalizovanie možnosti vzniku tepelných mostov Výborná požiarna odolnosť

Διαβάστε περισσότερα

Žiadosť o vydanie integrovaného povolenia prevádzky. Zmena č. 6 LAKOVŇA

Žiadosť o vydanie integrovaného povolenia prevádzky. Zmena č. 6 LAKOVŇA Žiadosť o vydanie integrovaného povolenia prevádzky Zmena č. 6 LAKOVŇA vypracovaná podľa zákona NR SR č.39/2013 Z.z. o Integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia Máj 2015-1/42

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske

ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske 1 NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ VIPO, a.s., Gen. Svobodu 1069/4, 958 01 Partizánske Audit areálu spoločnosti VIPO, a.s. v Partizánskom

Διαβάστε περισσότερα

MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR. Čiastka Ročník XXIII

MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR. Čiastka Ročník XXIII MINISTERSTVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR Čiastka 1 2015 Ročník XXIII Obsah 1. Oznámenie o osobitných podmienkach na udelenie národnej environmentálnej značky skupina produktov: Plynové infražiariče 2. Akčný

Διαβάστε περισσότερα

Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl

Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl Učebné texty pre študijný odbor Technik energetických zariadení budov 1 O projekte refuge Energetické služby a poradenstvo Projekt

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 ENERGETICKÝ AUDIT budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 Spracovateľ: Slovenská inovačná a energetická agentúra Energetický audítor:

Διαβάστε περισσότερα

Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1

Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1 Územný plán mesta Turčianske Teplice Čistopis riešenia A/ Textová časť: V Žiline 05/2007 Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1 OBSAH strana SPRIEVODNÁ SPRÁVA 4 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 4 A.1.

Διαβάστε περισσότερα

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE RESOURCES OF ENERGY IN CZECH REPUBLIC

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE RESOURCES OF ENERGY IN CZECH REPUBLIC VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STROJNÍHO INŽENÝRSTVÍ ENERGETICKÝ ÚSTAV FACULTY OF MECHANICAL ENGINEERING ENERGY INSTITUTE OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE

Διαβάστε περισσότερα

MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH

MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH Bratislava, júl 2007 MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH 1. ÚVOD Nemocnica sa, v mnohých prípadoch, vyrovná malému mestu, v ktorom pracuje

Διαβάστε περισσότερα

SÚČASNÉ VYUŽITIE BANSKOŠTIAVNICKÝCH NÁDRŽÍ A KVALITA VODY V NICH.

SÚČASNÉ VYUŽITIE BANSKOŠTIAVNICKÝCH NÁDRŽÍ A KVALITA VODY V NICH. SÚČASNÉ VYUŽITIE BANSKOŠTIAVNICKÝCH NÁDRŽÍ A KVALITA VODY V NICH. Pašerbová Elena, Zimnikovalová Oľga Septembrom 1996, t.j. po delimitácii rozhodujúcej časti Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému

Διαβάστε περισσότερα

Nariadenie vlády č. 8/2016 Z. z.

Nariadenie vlády č. 8/2016 Z. z. Nariadenie vlády č. 8/2016 Z. z. Nariadene vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice Komenského 52. Odbor školstva Zádielska 1 Košice

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice Komenského 52. Odbor školstva Zádielska 1 Košice ENERGETICKÝ AUDIT budovy Okresný úrad Košice Komenského 52 Odbor školstva Zádielska 1 Košice ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY Okresný úrad Košice Komenského 52 Odbor školstva Zádielska 1 Košice Spracovateľ: Slovenská

Διαβάστε περισσότερα

Poverený obstarávaním: Ing. arch. Pavol Bugár Sládkovičova č. 74, Banská Bystrica. Zákazka: 4/2009 Dátum: Október autorizovaný architekt SKA

Poverený obstarávaním: Ing. arch. Pavol Bugár Sládkovičova č. 74, Banská Bystrica. Zákazka: 4/2009 Dátum: Október autorizovaný architekt SKA ÚZEMNÝ PLÁN OBCE BADÍN TEXTOVÁ ČASŤ OBJEDNÁVATEĽ : OBEC BADÍN Poverený obstarávaním: Ing. arch. Pavol Bugár Zhotoviteľ : Sládkovičova č. 74, Banská Bystrica Ing. arch. Anton Supuka autorizovaný architekt

Διαβάστε περισσότερα

Tlačová konferencia. Šrotovné na kotly vymeňte starý kotol za nový

Tlačová konferencia. Šrotovné na kotly vymeňte starý kotol za nový Presskit Tlačová konferencia Šrotovné na kotly vymeňte starý kotol za nový 26. máj 2009, 09.00 h Ústredie SPP, ul. Mlynské nivy 44/C, Bratislava Účastníci za EkoFond: Eva Guliková správkyňa EkoFondu Účastníci

Διαβάστε περισσότερα

TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY

TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY V čísle prinášame : Odborný článok ZEMNÉ VÝMENNÍKY TEPLA Odborný článok ZÁSOBNÍK TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY Odborný článok Ekonomika racionalizačných energetických opatrení v bytovom dome s následným využitím

Διαβάστε περισσότερα

SYSTÉM HODNOTENIA RIZÍK PRE POSÚDENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ŠKODY podľa zákona NR SR č. 359/2007 Z. z.

SYSTÉM HODNOTENIA RIZÍK PRE POSÚDENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ŠKODY podľa zákona NR SR č. 359/2007 Z. z. SYSTÉM HODNOTENIA RIZÍK PRE POSÚDENIE ENVIRONMENTÁLNEJ ŠKODY podľa zákona NR SR č. 359/2007 Z. z. Metodická príručka určená pre prevádzkovateľov a štátnu správu Zadávateľ: Slovenská agentúra životného

Διαβάστε περισσότερα

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA 1. Účtovanie stravovania poskytovaného zamestnávateľom zamestnancom ( 152 Zák. práce) Obsah účtovného prípadu Suma MD Účt. predpis D A. Poskytovanie stravovania vo vlastnom

Διαβάστε περισσότερα

Trapézové profily Lindab Coverline

Trapézové profily Lindab Coverline Trapézové profily Lindab Coverline Trapézové profily - produktová rada Rova Trapéz T-8 krycia šírka 1 135 mm Pozink 7,10 8,52 8,20 9,84 Polyester 25 μm 7,80 9,36 10,30 12,36 Trapéz T-12 krycia šírka 1

Διαβάστε περισσότερα

2. CHARAKTERISTIKA VODNÝCH TOKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

2. CHARAKTERISTIKA VODNÝCH TOKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 1. ÚVOD Energia najmä jej kvalita, zabezpečenosť dodávky a cena sa stáva jedným z limitujúcich faktorov rozvoja spoločnosti. Naša krajina pritom trpí veľkým nedostatkom prírodných zdrojov energie. Zásoby

Διαβάστε περισσότερα

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4 Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie menových kurzov V4 Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Cieľ a motivácia Východiská Cieľ a motivácia Cieľ Kvantifikovať

Διαβάστε περισσότερα

TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa STN : 2012 a STN : 2012

TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa STN : 2012 a STN : 2012 Energetická certifikácia budov Konzultačná a projekčná činnosť v oblasti stavebnej fyziky PROJEKTOVÉ HODNOTENIE podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z. TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa

Διαβάστε περισσότερα

OBSTARÁVATEĽ: OBEC PLIEŠOVCE ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLIEŠOVCE TEXTOVÁ ČASŤ

OBSTARÁVATEĽ: OBEC PLIEŠOVCE ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLIEŠOVCE TEXTOVÁ ČASŤ OBSTARÁVATEĽ: OBEC PLIEŠOVCE ÚZEMNÝ PLÁN OBCE PLIEŠOVCE TEXTOVÁ ČASŤ REPROBAN s.r.o. - Ing. arch. Alexander Bánovský, autorizovaný architekt a kolektív december 2013 OBSAH: A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE......4 A.1.

Διαβάστε περισσότερα

Rekreácia a cestovný ruch

Rekreácia a cestovný ruch Rekreácia a cestovný ruch " Turizmus a jeho podiel na tvorbe HDP Cestovný ruch je najefektívnejšou činnosťou na produkciu devíz a významným faktorom politiky zamestnanosti. Príjmy z aktívneho zahraničného

Διαβάστε περισσότερα

YQ U PROFIL, U PROFIL

YQ U PROFIL, U PROFIL YQ U PROFIL, U PROFIL YQ U Profil s integrovanou tepelnou izoláciou Minimalizácia tepelných mostov Jednoduché stratené debnenie monolitických konštrukcií Jednoduchá a rýchla montáž Výrobok Pórobetón značky

Διαβάστε περισσότερα

Parkovací dom a spevnené plochy

Parkovací dom a spevnené plochy Vodohospodárska výstavba, š. p., Karloveská 2, 842 04 Bratislava Parkovací dom a spevnené plochy ZÁMER vypracovaný podľa zákona č. 24 / 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene

Διαβάστε περισσότερα

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky Einsteinove rovnice obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity Pavol Ševera Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky (Pseudo)historický úvod Gravitácia / Elektromagnetizmus (Pseudo)historický

Διαβάστε περισσότερα

VYHODNOTENIE ERÓZNEJ OHROZENOSTI VYBRANÉHO PÔDNEHO CELKU NA ÚZEMÍ POVODIA HOSŤOVSKÉHO POTOKA

VYHODNOTENIE ERÓZNEJ OHROZENOSTI VYBRANÉHO PÔDNEHO CELKU NA ÚZEMÍ POVODIA HOSŤOVSKÉHO POTOKA VYHODNOTENIE ERÓZNEJ OHROZENOSTI VYBRANÉHO PÔDNEHO CELKU NA ÚZEMÍ POVODIA HOSŤOVSKÉHO POTOKA MAJTANÍKOVÁ, Jana 1 1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva,

Διαβάστε περισσότερα

MOSTÍKOVÁ METÓDA 1.ÚLOHA: 2.OPIS MERANÉHO PREDMETU: 3.TEORETICKÝ ROZBOR: 4.SCHÉMA ZAPOJENIA:

MOSTÍKOVÁ METÓDA 1.ÚLOHA: 2.OPIS MERANÉHO PREDMETU: 3.TEORETICKÝ ROZBOR: 4.SCHÉMA ZAPOJENIA: 1.ÚLOHA: MOSTÍKOVÁ METÓDA a, Odmerajte odpory predložených rezistorou pomocou Wheastonovho mostíka. b, Odmerajte odpory predložených rezistorou pomocou Mostíka ICOMET. c, Odmerajte odpory predložených

Διαβάστε περισσότερα

CHÉMIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

CHÉMIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE CHÉMIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Mária Orolínová Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta 2009 Mária Orolínová Recenzenti: Vydala: doc. Ing. Maroš Soldán, CSc. Ing. Viera Peterková, PhD. Trnavská univerzita

Διαβάστε περισσότερα

Akumulátory. Membránové akumulátory Vakové akumulátory Piestové akumulátory

Akumulátory. Membránové akumulátory Vakové akumulátory Piestové akumulátory www.eurofluid.sk 20-1 Membránové akumulátory... -3 Vakové akumulátory... -4 Piestové akumulátory... -5 Bezpečnostné a uzatváracie bloky, príslušenstvo... -7 Hydromotory 20 www.eurofluid.sk -2 www.eurofluid.sk

Διαβάστε περισσότερα