Logistické centrum Goodman, Senec Skladová hala E a D oznámenie zmeny činnosti

Transcript

1 Spoločnosť Goodman patrí medzi popredných poskytovateľov skladových priestorov pre sektor elektronického obchodu. Vybudovala viac priestorov tohto druhu ako akýkoľvek iný developer v oblasti priemyselných nehnuteľností v Európe a spravuje plochu s rozlohou takmer 1,3 milióna metrov štvorcových. Logistická zóna v Senci, ideálne situovaná len 18 km od bratislavského letiska, patrí medzi najväčšie a najatraktívnejšie zóny na Slovensku. Je ľahko dostupná z diaľnice D1 spojujúcej Bratislavu, Trnavu a rozvíjajúce sa logistické centrum v Poľsku a ponúka bezproblémové spojenie s Českou republikou a Rakúskom. Plochu logistického centra je možné rozšíriť celkovo až na m². 1

2 ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov(meno) Goodman Senec 1 Logistics(Slovakia), s.r.o Identifikačné číslo Sídlo Laurinská 18, Bratislava 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Goodman Senec 1 Logistics (Slovakia), s.r.o., Laurinská 18, Bratislava Ing. Jan Pálek konateľ spoločnosti Prevádzka: Goodman Logistic Park Senec, Diaľničná cesta 4416/18, Tel.: Mobil: info-sk@goodman.com web: Senec 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno získať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie JFcon, s. r. o., Družstevná 942/6, Liptovský Mikuláš generálny projektant Mobil: web: II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Logistické centrum Goodman, Senec Skladová hala E a D III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Bratislavský Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec Parcely číslo: 5587/1, 5590/1 haly a prislúchajúce spevnené plochy

3 3 2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy (záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) a údajov o výstupoch (napríklad zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, vyvolané investície) 2.1. Technické riešenie Pre uvedený areál bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod názvom Logistika Senec G a bolo vydané rozhodnutie pod číslom ŽP/EIA/1920/07-Ba zo dňa , že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona.

4 Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Z dopravného aj geografického pohľadu má logistické centrum výhodnú polohu. Účelom stavby je výstavba dvoch skladových hál logistického centra Goodman (označené ako skladové haly E a D, pôvodná hala B ), ktoré budú slúžiť ako skladový priestor a na manipuláciu s tovarom v rozsahu nadväzujúcom na skladovanie tovaru. Hala je dispozične prispôsobená potrebám flexibilného prenajímania pre viacerých nájomcov. Skladové haly sú navrhnuté ako nízkopodlažné budovy obdĺžnikového tvaru obsahujúce dvojpodlažné administratívne vstavky po okrajoch budovy. Prístup k budovám je zabezpečený z jestvujúcej hlavnej areálovej komunikácie a z novonavrhovanej komunikačnej siete, ktorá sa vytvorí v nadväznosti na haly. Z týchto komunikácií budú napojené parkoviská, spevnené plochy a zásobovacie dvory(doky). Zásobovacie dvory sú spádované do úrovne o 1,2 m nižšie ako je úroveň podlahy haly. 4 Pôvodné riešenie: V rámci pôvodnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované spoločnosťou PROMA s.r.o., november 2007 sú v rámci logistického centra riešené 3 haly (Hala A, Hala B, Hala C), situované na pozemkoch p. č. 5585, 5586, 5587, 5590/1, 5588/5, 5588/8, 5589, o celkovej výmere m 2. Zastavaná plocha: Hala A m 2 Hala B m 2 Hala C m 2 Hlavná vrátnica 36 m 2 Ostatné vrátnice 124 m Spolu m 2 (59,56%) Zmena stavby pred dokončením rieši halu v pôvodnom označení nazývanú ako B. Skladová hala bola riešená ako nízkopodlažná budova obdĺžnikového tvaru obsahujúca dvojpodlažné administratívno-sociálne vstavky a prístavky. Pôvodné rozmery haly B podľa projektu pre stavebné povolenie boli dĺžka 432,54 x šírka 204,54 m. Základné kapacitné údaje pôvodného návrhu haly B: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 432,54 m x š. 204,54 m Zastavaná plocha haly: m2 Výška atiky strechy: 12,40 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu) ± 0,000 = 170,5 m.n.m Navrhované riešenie: Pôvodná hala B sa rozdelí na 2 samostatné haly E a D. Pôvodné vystupujúce časti administratívnych vstavkoch sa začlenia do pôdorysu objektu, vstavky budú v rohoch budovy a v stredovej časti. Administratívny vstavok

5 obsahuje priestory kancelárii, priestory technického vybavenia, šatne a hygienické zázemie pre zamestnancov. Pôvodne jeden skladový priestor haly sa novými deliacimi priečkami rozdelí na viac samostatných priestorov. Nastane zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Z pôvodného umiestnenia sa presunú na opačné strany. Medzi haly pribudnú nové obslužné komunikácie a spevnené plochy. Z dôvodu komplikovaného terénneho usporiadania sa objekt haly E zapustil oproti hale D o 1,45 m. Vybudujú sa dve retenčné nádrže na odvádzanie zrážkových vôd. 5 Počty ľudí hala D/to isté platí pre halu E Spolu Kancelárie (všetky vstavky )= 148 ľudí Spolu sklad (všetky jednotky haly)= 132 ľudí / 1 zmena Spolu sklad (všetky jednotky haly)= 132 ľudí / 2 zmena Základné kapacitné údaje nového návrhu : Hala E Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 205,16 m x š. 145,16 m Zastavaná plocha haly: ,02 m 2 Hala D Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 205,16 m x š. 157,16 m Zastavaná plocha haly: ,94 m 2 Zmena oproti pôvodnému projektu v bodoch: pôvodné polozapustené administratívne prístavky sa začlenia do pôdorysu haly a budú umiestnené v každom rohu a strede stavby. Tým sa zjednoduší geometria haly. S touto zmenou súvisí aj pridanie okien na fasádu haly a vytvorenie nosného systému administratívnej časti vo vnútri skladovej haly; pôvodne jeden skladový priestor haly sa novou priečkou rozdelí na šesť samostatných skladov; zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. zmena počtu vjazdov a ich umiestnenie na fasáde. Na fasáde každej haly je umiestnených 6 úrovňových vjazdov do objektu. zmena veľkosti, orientácie a umiestnenia okien na fasáde. Vzhľadom na zmenu umiestnenia administratívnych vstavkov a zmenu a počtu dokov na fasáde, sa oproti pôvodnému návrhu zmení aj umiestnenie okien. zmena polohy a počtu únikových dverí na budove Architektonicky je hala riešená ako jednoduchý kubus nad obdlžníkovým pôdorysom s jedným prevládajúcim rozmerom. Opláštenie je farebne riešené v oceľovosivej farbe RAL Administratívne vstavky po stranách budovy sú farebne odlíšené v tmavosivej farbe RAL Dispozične je hala prispôsobená

6 potrebám flexibilného prenajímania pre viacerých nájomcov. Rozdelená je na šesť častí, z čoho má každá k dispozícii vlastné administratívne zázemie. Cieľom je realizácia stavby, ktorá je schopná poskytnúť potrebné prevádzkové, administratívne a sociálne potreby pre jednotlivých koncových nájomcov. 6 Stavba Logistické centrum Goodman, Senec, hala E, D je členená na nasledovné stavebné objekty: SO 02.1 Hala D SO 02.2 Hala E SO Vrátnica SO 05 Areálový vodovod pitný SO 06 Areálový vodovod požiarny SO 07 Areálová splašková kanalizácia SO 08 Areálová dažďová kanalizácia SO 09 STL prípojka plynu SO 11 Rozvody VN a trafostanice SO 12 Vnútroareálový rozvod NN SO 13 Vonkajšie areálové osvetlenie SO 14 Vnútroareálové rozvody telefónu SO 15 Komunikácie a spevnené plochy SO 17 Sadové úpravy SO 18 Oplotenie SO 19 Oporné múry SO 21.5 Retenčná nádrž Navrhovaná činnosť je zaradená do časti Č. 9 Infraštruktúra položka č. 16 Projekty rozvoja obcí vrátane písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov) v zastavanom území od m 2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1000 m 2 podlahovej plochy písm. b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk časť B zisťovacie konanie 2.2. Vstupy Záber pôdy Záujmové územie sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Senec. Výstavbou dotknuté parcely sú vedené ako ostatné plochy, z toho dôvodu zmenou činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy. Voda V pôvodnej projektovej dokumentácii z boli navrhované rozvody vodovodu a kanalizácie pre celý areál LC Goodman. V súčasnosti sú v areáli zrealizované

7 objekty hál A, C a nová časť haly A s príslušnou infraštruktúrou vodohospodárskych objektov. Táto zmena rieši pripojenie navrhovaného areálu hál D a E na už vybudované objekty vodovodu a kanalizácie. Vnútroareálové rozvody pitnej a požiarnej vody, splaškovej a dažďovej kanalizácie sú v tejto zmene riešené od vzdialenosti 1,0 m od vonkajšieho obrysu hlavných objektov hál D a E po napojenie na jestvujúce areálové vodohospodárske objekty. 7 Pôvodné riešenie: Areálový vodovod pitný Pitný vodovod napojený na areálový rozvod pitného vodovodu za vodomernou šachtou. Objekt Haly B napojený na pitnú vodu z areálového rozvodu pitnej vody dvomi prípojkami HDPE D125 mm. Areálový vodovod požiarny Rozvod požiarnej vody slúži na dodávku požiarnej vody do vonkajších hydrantov zásobovanie objektov požiarnou vodou pre vnútornú potrebu (vnútorné požiarne hydranty a stabilné hasiace zariadenia). Zdrojom požiarnej vody je nádrž pre SHZ a areálový požiarny rozvod. Doprava vody z nádrže bude zabezpečovaná čerpadlom umiestneným v strojovni požiarnej nádrže. Navrhované riešenie zohľadňuje zásobovanie areálu pitnou vodou a zabezpečenie areálu pre protipožiarny zásah. Pitná voda predstavuje vodu na priame pitie, umývanie, umývanie riadu a pod. Požiarna voda predstavuje vodu pre hadicové hasiace zariadenia a rozvody SHZ osadené v rámci objektov hál D a E a vodu pre vonkajší požiarny vodovod s hydrantovou sieťou pre potreby dopĺňania prenosnej hasiacej techniky. Areálový vodovod pitný Zásobovanie areálu pitnou vodou bude vodovodnými vetvami V1, V2 a V3. Vetva 1 sa napojí na v súčasnosti už vybudovaný areálový rozvod pitnej vody profilu D140 (na vynechanú odbočku). Bod pripojenia vetvy V1 je v blízkosti haly D (medzi halou D a hlavnou vrátnicou areálu). Vetva V1 bude dovedená ku hale D. Na vodovode V1 sa v nespevnenej ploche osadí vodomerná šachta VŠ1 v ktorej bude potrubie D140 rozvetvené na šesť samostatných vetiev (pre každú časť haly D/vstavok bude určené samostatné potrubie, na týchto šiestich vetvách sa vo VŠ1 osadí 6 vodomerných zostáv s podružnými vodomermi, od VŠ bude do objektu haly D privedených šesť potrubí profilu D75. Na vetvu V1 bude napojené potrubie vetvy V2 ktoré bude dovedené ku hale E, na tejto vetve bude osadená vodomerná šachta VŠ2 v ktorej bude potrubie pred zaústením do haly E rozvetvené tak ako vo VŠ1. Prípojka vody pre objekt vrátnice bude dovedená v zemi od vnútorného rozvodu vody vstavku haly D najbližšieho k vrátnici. Podružné meranie vody pre objekt vrátnice bude na vnútornom rozvode vody vrátnice aj vo vstavku, kde bude tento rozvod pripojený. Fakturačné meranie spotreby vody pre celý areál je spoločné v jestvujúcej vodomernej šachte pred hlavnou vrátnicou areálu LC Goodman. Návrh vodovodu je prevedený zmysle STN ,

8 Rozvody vodovodu rešpektujú terajšie inžinierske siete aj navrhované prípojky a ich ochranné pásma v zmysle STN Potreba pitnej vody Výpočet prevedený v zmysle vyhlášky MŽP SR č.684 zo ). Výpočet je prevedený pre nižšie uvedený počet pracovníkov spolu pre haly D a E Hala D administratíva: 148 prac. v administratíve sklad: 132 prac. v sklade Hala E administratíva: 148 prac. v administratíve sklad: 133 prac. v sklade Vrátnica: 2 prac. v administratíve Výpočet pre celý navrhovaný areál Počet pracovníkov v administratíve: 298 pracovníkov v administratíve Počet pracovníkov v sklade : 365 pracovníkov v sklade Denná potreba vody: 298x x60 = l/deň Priemerná denná potreba vody : Qd = l/deň = 0,46 l/s Maximálna denná potreba vody : Qm = x 1,6 = l/deň = 0,74 l/s Maximálna hodinová potreba vody: Qh = x 0,25 = l/hod = 4,42 l/s (25 % spotreby za poslednú hodinu) Orientačná ročná potreba vody : Qr = Qd x 250 = 39,78 x 250 = m 3 /rok Požiarny vodovod Rozvod požiarnej vody slúži na dodávku požiarnej vody do vonkajších nadzemných hydrantov, do vnútorných požiarnych hydrantov a pre stabilné hasiace zariadenie. Zdrojom požiarnej vody v celom areáli LC je nádrž pre SHZ a vonkajší požiarny rozvod. Doprava vody z nádrže je zabezpečovaná čerpadlom umiestneným v strojovni požiarnej nádrže (nádrž SHZ, strojovňa a požiarny rozvod dimenzie DN 300 okolo haly A a prívod ku hale C je vybudovaný). Zásobovanie areálu hál D a E požiarnou vodou bude vodovodnými vetvami SHZ- 1 a SHZ-2 ktoré budú napojené v dvoch miestach na v súčasnosti už vybudovaný areálový rozvod požiarnej vody DN 300, privedený ku hale C. Body pripojenia požiarneho vodovodu sú v miestach kde sú vysadené odbočky DN 300. Odbočky budú opatrené zemnými uzávermi (s nadzemným ovládaním). Vetvy SHZ-1 a SHZ- 2 budú vedené v profile DN 300 po odbočenia DN 250 ku hale D (vetvy SHZ-1-1 a SHZ-2-1 DN 250), od týchto odbočiek budú vetvy SHZ-1 a SHZ-2 pokračovať ku hale E v profiloch DN 250. Ku každej hale budú potrubia dovedené v dvoch miestach kde sa napoja na vnútorné rozvody SHZ DN 250 (napojená na celkom štyri ventilové stanice SHZ). Na vetvy SHZ budú napojené vodovodné tri vetvy požiarneho vodovodu P1, P2. P3 dimenzie D180x16,4 na ktorých budú osadené nadzemné hydranty (5 ks), 3 ks nadzemných hydrantov budú osadené na potrubiach SHZ, 1 nadzemný hydrant v účinnej vzdialenosti je jestvujúci. Návrh vodovodu je prevedený zmysle STN ,

9 Potreba požiarnej vody Potreba požiarnej vody je stanovená na Qpož. = 25 l/s, znížená o 50 % z dôvodu vybavenia posudzovaných požiarnych úsekov SHZ. Požiarna voda pre dopĺňanie prenosnej hasiacej techniky bude zabezpečená z vonkajších nadzemných hydrantov osadených na požiarnom vodovode trasovanom okolo haly C stavby. Minimálna svetlosť požiarneho vodovodu je DN150 mm. Zaokruhovanie požiarneho vodovodu sa nepožaduje. Vonkajšie nadzemné požiarne hydranty budú menovitej svetlosti DN 150, s pevnou spojkou 2 x 75 (B) a 1 x 100 (A). Maximálna vzdialenosť vonkajších nadzemných hydrantov od stavby, minimálna vzájomná vzdialenosť hydrantov a minimálna vzdialenosť hydrantov od stavby (za hranicou požiarne nebezpečného priestoru) je v súlade s požiadavkami určenými špecialistom PO. 9 Ostatné surovinové a energetické zdroje Elektroinštalácia: Skladové haly E, D budú mať na základe požiadavky investora zmenu počtu trafostaníc oproti pôvodnej PD z roku Pôvodné riešenie uvádzalo 2 ks trafostaníc TS5 a TS6 s výkonom transformátorov 630 kva. Nové riešenie sa uvažuje s naprojektovaním 6 ks trafostaníc s výkonom transformátorov 630 kva. Trafostanice budú umiestnené vo VN a NN rozvodni na rohu každého typového a strategického vstávku pre halu E,D. V rámci zmeny ostatných elektrických prístrojov ako napríklad hlavné káblové trasy, rozvádzače, zásuvky, svetlá a vypínače je logika zapojenia a inštalácia rovnaká nakoľko sa mení iba ich dispozičné riešenie, ktoré je prispôsobené novej architektúre. Osvetlenie hál a vstávkov sa v rámci intenzity osvetlenia nezmenilo avšak zmenil sa svetelný zdroj z vysokotlakových ortuťových výbojok za ekologickejšie a úspornejšie žiarivkové svietidla s označením T5. V novej PD sa systém ochrany pred bleskom zrealizuje podľa súboru noriem STN Slaboprúdové rozvody a štruktúrovaná kabeláž sa prispôsobili architektonickému riešeniu stavby. V PD sa uvažuje novou vrátnicou, kde budú vyvedené všetky signály EPS, VZT a verejného osvetlenia a kábel pre jej napájanie. ELEKTROENERGETICKÁ BILANCIA A SKRATOVÁ ODOLNOSŤ PRE OBJEKTY Rozvádzač RH1 až RH6 Inštalovaný výkon: PI=380 kw Maximálny súčasný príkon: PS=324 kw Hlavný istič: IN=600A/250A-nastavené Koeficient súčasnosti: βs=0,8 Skratový prúd prevádzkový: Ik =8,85 ka Skratový prúd okamžitý: Ip =19 ka Skratový prúd maximálny: Icu =65kA Rozvádzač RMS1 až RMS6 Inštalovaný výkon: PI=100 kw Maximálny súčasný príkon: PS=66 kw

10 Hlavný istič: Koeficient súčasnosti: Skratový prúd prevádzkový: Skratový prúd okamžitý: Skratový prúd maximálny: Rozvádzač RS1 až RS6 Inštalovaný výkon: Maximálny súčasný príkon: Hlavný istič: Koeficient súčasnosti: Skratový prúd prevádzkový: Skratový prúd okamžitý: Skratový prúd maximálny: IN=200 A /160A -nastavené βs=0,66 Ik =10,5 ka Ip =11,8kA Icu =36kA PI=20 kw PS=12 kw IN=25A βs=0,6 Ik =2,06 ka Ip =3,2kA Icu =10kA 10 ROZVODY VN A TRAFOSTANICA Predmetom projektu je káblová prípojka a trafostanica 22/0,4 kv v samostatnom priestore objektu haly E a D. Existujúci stav VN prípojka ZSE- káblovej slučky 3x NA2XS(F)2Y-1x240, zaústená do spínacej trafostanice TSH, z ktorej sa podružnou VN slučkou sú a budú napojené areálové trafostanice. Celý areál je zásobovaný elektrickou energiou z distribučnej siete energetiky ZSE z existujúcej 22 kv VN káblovej slučky 3x NA2XS(F)2Y-1x240, ktorá sa nachádza v hraniciach riešeného areálu. Táto káblová slučka je zaústená do novej hlavnej spínacej trafostanice TSH, v ktorej je centrálne meranie celého areálu na VN strane. Zo spínacej trafostanice sú káblovou VN slučkou 22kV napojené areálové trafostanice TS1, TS2, TS3, samostatnou slučkou po prerušení VN kábla do TS3 a naspojkovaní je napojená TS5, s trafom do 1x630kVA (každá trafokomora je stavebne nadimenzovaná pre trafo do 630kVA), teraz je v jednej komore osadený distribučný transformátor 630 kva. Tento navrhovaný transformátor sa napojí z doplneného nového poľa rozvádzača AJE22 káblom 3x(1xN2XSY 1x70RM). Od NN strany transformátora sa napojí rozvádzač RH káblom 7xCHBU 1x70mm2. Situovane trafostaníc do jednotlivých skladových hál E,D (TS5, TS6, TS7, TS8,TS9,TS10,TS11,TS12), haly C (TS4). Transformátor je suchý, vzduchom chladený. VN rozvody sú zrealizované novým káblom 3x NA2XS(F)2Y- 1x240 mm2 a spojkami POLJ 24/1X240.

11 11 Vonkajšie areálové osvetlenie sa navrhuje ako nové v riešenom území a tvorí samostatnú prevádzkovateľnú sieť v rámci jednotlivých pridružených priestorov okolo objektu haly E,D.Vjazdy do hál a nakladacie rampy a okolie objektov do 10m budú osvetlene z priľahlých stien haly. V každom rozvádzači je el. meranie a istenie káblového rozvodu VO ako aj ovládanie. Bude doplnený vývod stykačový vývod s istením pre napojenie vonkajšieho osvetlenia pridruž. okolia haly C/dim 40A/3f a istenie 32A. Ročná spotreba el. práce: 18 MWh/rok Vzduchotechnické zariadenie Pôvodné riešenie z roku 2007 vyzeralo nasledovne : Vetranie a vykurovanie skladovej haly budú zabezpečovať teplovzdušné plynové jednotky v podstropnom prevedení. Prívod vzduchu budú zabezpečovať teplovzdušné vykurovacie jednotky s možnosťou prisávania čerstvého vzduchu umiestnené pod strechou skladovej haly. Jednotky sú vybavené zmiešavacou komorou, filtrom s nasávacou strešnou hlavicou pre prívod čerstvého vzduchu, výfukovou sekundárnou žalúziou, ventilátorom a komínovou sadou pre odvod spalín. Odvod vzduchu bude zabezpečený strešnými ventilátormi a v letnom období otváracími klapkami v strešnom plášti. Priestory šatní budú vetrané vzduchotechnickou jednotkou umiestnenou v hale nad stropom 2.NP. Vzduchotechnická jednotka bude vybavená filtračnou komorou, doskovým rekuperátorom, teplovodným (elektrickým) ohrievačom, ventilátorom, uzatváracími klapkami a bypassovou klapkou. V priestoroch šatní bol zvolený pretlakový systém vetrania a priestoroch umyvárne podtlakový systém vetrania. V miestnostiach hygienického vybavenia je navrhnuté podtlakové vetranie. Navrhované riešenie: Zariadenie č.1 vetranie skladových priestorov Vetranie skladu je navrhnuté systémom odvodných ventilátorov inštalovanými nad strechou objektu. Odvod vzduchu ventilátormi, prívod vzduchu bude zabezpečený otváraním brán a dverí do priestoru skladov. Ventilátory budú zapínané a regulované vlastnými regulátormi umiestnenými podľa požiadaviek investora.

12 Výmena vzduchu pre časť skladovú je vypočítaná na 1*násobnú výmenu za hodinu vo výške 2m nad podlahou. Zariadenie č.2 konferenčných miestností Na vetranie je navrhnutá kompaktná vzt jednotka, ktorá zaisťuje výmenu vzduchu riešeného priestoru. Jednotka je vybavená jednostupňovou filtráciou vzduchu na prívode a na odvode, prívodným a odvodným ventilátorom, doskovým rekuperátorom a elektrickým ohrievačom. Jednotlivé vzduchové množstvá sú uvedené vo výkresovej dokumentácii. VZT zariadenia je potrebné napojiť na rozvody el. energie a odviesť z nich kondenzát. Nasávanie vzduchu je zo strechy objektu cez nasávacie koleno, výfuk vzduchu bude zrealizovaný do priestoru haly a nad strechou vstavku. Prívodné aj odvodné potrubie bude vedené v podhľade v administratívnej časti, prívod aj odvod vzduchu budú zabezpečovať vírivé výustky. Zariadenie č.3 vetranie sociálnych zariadení Zariadenie vetrá priestory sociálnych zariadení a šatní a spŕch bude realizovaný prostredníctvom radiálnych ventilátorov s časovým spínačom, umiestnených pod stropom vetraných priestorov, potrubie bude následne vedené pod stropom a vzduch bude odsávaný cez odvodné distribučné prvky osadených v podhľade príslušnej miestností. Prívod vzduchu do priestoru bude cez požiarne stenové uzávery a stenovými mriežkami podtlakom. OVLÁDANIE ventilátorov bude v súčinnosti so svetlom. Zariadenie č.4 chladenie jednotlivých priestorov Priestory, kde sa podľa požiadaviek investora vyžaduje chladenie, budú chladené pomocou cirkulačných klimatizačných jednotiek typu split a multisplit. Chladiace výkony pre jednotlivé miestnosti boli stanovené na základe výpočtu tepelnej záťaže. Vnútorné jednotky pracujú s cirkulačným vzduchom, sú v kazetovom prevedení. Pomocou rozvodov chladiva a komunikačného káblu budú prepojené s vonkajšími kondenzačnými jednotkami. Vonkajšie jednotky budú umiestnené na streche vstavkov objektu. Odvod kondenzátu od vnútorných a vonkajších jednotiek zabezpečí profesia ZTI. Zariadenie č.5 chladenie technických miestností Chladenie je zabezpečené split systémom s celoročnou prevádzkou, ak bude investor požadovať, bude dopracovaná v realizačnom projekte 100% záloha chladiaceho výkonu. 12 Plynofikácia Zmena oproti pôvodnému riešeniu: Pôvodne bol do haly plyn privedený tromi samostatnými plynovými prípojkami. Tlak plynu bol regulovaný samostatne na každom prívode plynu do haly zo 100 kpa na 50 kpa. Po hale boli navrhnuté plynové rozvody s pracovným tlakom 50 kpa. Ďalej bola navrhnutá regulácia tlaku plynu z 50 kpa na 2 kpa samostatne pred každým spotrebičom. V hale bolo navrhnutých 78 ks plynových ohrievačov vzduchu s výkonom 41,0 kw, 127 ks plynových ohrievačov vzduchu s výkonom 25 kw a 8 ks nástenných plynových kotlov s výkonom 46,0kW. Celková navrhnutá hodinová spotreba plynu v hale bola 674,1m3/hod.

13 V súčasnosti sú v danom území navrhnuté dve samostatné haly, ktoré budú mať samostatné prívody plynu, samostatné meranie spotreby plynu a reguláciu tlaku plynu zo 100 kpa na 2 kpa. Na plynové rozvody v hale budú napojené tmavé plynové žiariče a nástenné plynové kotly. Spotreba plynu v oboch halách bude 237,06 m 3 /hod. Plyn pre haly D a E, bude privedený z STL plynovodu D160, ktorý vedie popri príjazdovej komunikácií do záujmového územia a napojením nového plynovodu D90 na jestvujúci plynovod D160, bude osadený zemný posúvač D90 a nový plynovod bude prudko klesať do záujmového územia. Ďalej bude plynovod križovať areálovú obslužnú komunikáciu, cca 4,5m od haly sa bude nový plynovod D90 lomiť a povedie súbežne s halou až na jej roh, kde sa bude opäť 2x lomiť. Vo vzdialenosti 86,0m od napojenia bude vysadená plynová prípojka D63, pre halu D. Plynová prípojka D63, o dĺžke cca 4,5, bude ukončená v skrinke regulácie a merania spotreby plynu prechodkou D63/DN50 a guľovým uzáverom DN50. Plynové potrubie D90, povedie okolo haly E a ďalej medzi halami D a E, kde bude opäť klesať a 2 x križovať areálová komunikáciu, opäť klesať až k hale E a cca 4,5m od haly sa bude potrubie D90 lomiť a povedie súbežne s halou. Pri skrinke RaMZ sa bude potrubie D90 opäť lomiť a stúpne do skrine RaMZ, kde bude ukončené prechodkou D63/DN50. O,8m od skrinky RaMZ, bude potrubie D90, redukované na DN63. Hala E plynoinštalácia: Plyn do haly bude privedený areálovým plynovodom D90, ktorý bude pred halou redukovaný na D63 a ukončený prechodkou D63/DN50 a guľovým uzáverom DN50 v skrini RaMZ na obvodovom múre haly. V skrini RaMZ, bude tlak plynu zregulovaný zo 100 kpa na 2 kpa. Ďalej budú osadené 6 ks plynomerov, zvlášť pre každú časť haly. Zo skrine RaMZ povedie do haly šesť samostatných plynových potrubí. Z plynomerov povedú do haly plynové rozvody príslušnej dimenzie, pričom budú pri prechode cez nosné múry opatrené chráničkami, ktoré budú vystredené a na oboch koncoch utesnené. Všetky plynové potrubia povedú vo výške cca 10,2m tak, aby z nich bolo možné napojiť všetky plynové spotrebiče. Plynové potrubia budú odvzdušnené do vonkajšieho prostredia potrubiami DN15, ktoré budú opatrené guľovými uzávermi DN15. Odvzdušnenia budú vyvedené 1,0m nad strechu, kde budú ohnuté o 180ºa uzemnené. V každej časti haly, bude vo vstavku kotolňa, v ktorej bude umiestnený nástenný turbo kotol. Pred každou kotolňou bude umiestnený uzáver kotolne, guľový uzáver DN20. Časť A : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. 13

14 Časť B : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. Časť C : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. Časť D : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. Časť E : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 17,48 m 3 /hod. Časť F : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 17,48 m 3 /hod. 14 Max. hodinová spotreba zemného plynu v hale : 116,52 m3/hod.

15 Hala D plynoinštalácia: Časť A : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. Časť B : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 4 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 22,4 m 3 /hod. Časť C : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 1 ks tmavý plynový žiarič s výkonom 29 kw a s max. spotrebou zemného plynu 2,91m 3 /hod 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 20,39 m 3 /hod. Časť D : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 4 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 22,4 m 3 /hod. Časť E : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 17,48 m 3 /hod. Časť F : V tejto časti haly budú na plynové rozvody napojené : 3 ks tmavé plynové žiariče s výkonom 49 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,92m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom 23,7 kw a max. spotrebou zemného plynu 2,72 m 3 /hod 15

16 Max. hodinová spotreba zemného plynu bude : 17,48 m 3 /hod. Max. hodinová spotreba zemného plynu v hale : 120,54 m 3 /hod. Vykurovanie: Vykurovanie rieši návrh zdrojov tepla pre potreby vykurovania v Hale E Logistického centra Goodman v Senci. Jedná sa o skladovaciu halu so šiestimi administratívnymi vstavkami. Objekt bude zásobovaný teplom z vlastných zdrojov tepla. Zmeny oproti pôvodnému návrhu: Všeobecne zmeny v riešení vykurovania oproti pôvodnej dokumentácii na stavebné povolenie zohľadňujú zmeny architektonicko-stavebnej časti projektovej dokumentácie. Pôvodný objekt - Skladová hala B mala pôdorysné rozmery cca (205x432)m, obsahovala 8 administratívnych budov. Vykurovanie SO.02 Skladová hala B (pôvodná hala) bolo riešené 78 ks plynovými teplovzdušnýmí jednotkami s tlakovým horákom s prívodom čerstvého vzduchu o tepelnom výkone 41 kw/ks a 127 ks plynovými teplovzdušnými jednotkami s tlakovým horákom bez možnosti prívodu čerstvého vzduchu o tepelnom výkone 25 kw/ks. Regulácia tepelného výmenníka na základe teploty privádzaného vzduchu. VZT jednotka bude mať vlastný systém MaR. Zdrojom tepla pre vykurovanie a vetranie administratívnych budov bol pre každú budovu uvažovaný plynový kondenzačný kotol s menovitým výkonom 46 kw. Odvod spalín bol od každého kotla uvažovaný koncentrickým komínov. Na prípravu TÚV pre každú administratívnu budovu bol uvažovaný zásobníkový ohrievač. Ostatné drobné vstavky typu kancelárií, technických miestností a pod. vzdialené od plynovej kotolne boli vykurované elektrickými priamo vykurovacími konvektormi. VÝPOČET SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU -Hala E A) Spotreba zemného plynu na vykurovanie administratívnych vstavkov: Ročná spotreba zemného plynu na vykurovanie administratívnych vstavkov predstavuje m 3 /rok. 16 B) Spotreba zemného plynu na vykurovanie a vetranie skladovej časti: Ročná spotreba zemného plynu na vykurovanie a vetranie skladovej časti predstavuje m 3 /rok. C) Spotreba zemného plynu na prípravu TÚV: Ročná spotreba zemného plynu na prípravu TÚV predstavuje m 3 /rok. Ročná spotreba zemného plynu pre potreby vykurovania a prípravy TÚV predstavuje m 3 /rok. ADMINISTRATÍVNE VSTAVKY Hala E obsahuje šesť samostatných približne rovnakých administratívnych vstavkov. Každý administratívny vstavok bude vykurovaný samostatným plynovým kondenzačným závesným kotlom. Návrh technického riešenia vykurovania je rovnaký pre každý administratívny vstavok.

17 Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre administratívny vstavok je uvažovaný plynový nástenný kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom pri teplote systému 80/60 C 23,7kW. Kotol bude osadený v samostatnej miestnosti na 2.NP. Príprava TÚV bude zabezpečená zásobníkovým ohrievačom s objemom 200l, ktorého vykurovacia špirála bude potrubne napojená na príslušné hrdlá plynového kotla. 17 SKLADOVACIA ČASŤ Ako zdroj tepla pre zabezpečenie potrieb vykurovania skladovacej časti je uvažovaných 22 ks tmavých plynových žiaričov s pretlakovými horákmi. Plynové žiariče budú zavesené v horizontálnej polohe na nosnú časť stropnej konštrukcie, spodná hrana žiariča vo výške +10,60m nad podlahou skladovacej časti. Odvod spalín od uvažovaných žiaričov bude vyvedený nad strechu objektu, ukončenie dymovodu minimálne 0,6m nad atikou strechy. Pripojenie odvodu spalín na žiarič bude prostredníctvom flexibilného pripojenia. Prevádzka plynových žiaričov bude nezávislá na vnútornom vzduchu, prívod vzduchu k žiaričom bude zabezpečený z exteriéru potrubím. Regulácia výkonu plynových žiaričov bude zónová pomocou regulátorov. SUMARIZÁCIA ZDROJOV TEPLA Administratívne vstavky Skladová časť Spolu Zdroj tepla 6x plynový kondenzačný 22x plynový žiarič kotol Požadovaný tepelný výkon [kw] 122, ,3 kw Navrhovaný tepelný výkon [kw] 142,2 914, ,2 kw Maximálna hodinová spotreba zemného plynu 15,66 100,20 115,86 m 3 /h [m 3 /h] Predpokladaná ročná spotreba tepla [GJ/rok] GJ/rok Predpokladaná ročná spotreba zemného plynu [m 3 /rok] m 3 /rok VÝPOČET SPOTREBY ZEMNÉHO PLYNU -Hala D A) Spotreba zemného plynu na vykurovanie administratívnych vstavkov: Ročná spotreba zemného plynu na vykurovanie administratívnych vstavkov predstavuje m 3 /rok. B) Spotreba zemného plynu na vykurovanie a vetranie skladovej časti: Ročná spotreba zemného plynu na vykurovanie a vetranie skladovej časti predstavuje m 3 /rok. C) Spotreba zemného plynu na prípravu TÚV: Ročná spotreba zemného plynu na prípravu TÚV predstavuje m 3 /rok. Ročná spotreba zemného plynu pre potreby vykurovania a prípravy TÚV predstavuje m 3 /rok.

18 ADMINISTRATÍVNE VSTAVKY Hala D obsahuje šesť samostatných približne rovnakých administratívnych vstavkov. Každý administratívny vstavok bude vykurovaný samostatným plynovým kondenzačným závesným kotlom. Návrh technického riešenia vykurovania je rovnaký pre každý administratívny vstavok. Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre administratívny vstavok je uvažovaný plynový nástenný kondenzačný kotol s menovitým tepelným výkonom pri teplote systému 80/60 C 23,7kW. Kotol bude osadený v samostatnej miestnosti na 2.NP. Príprava TÚV bude zabezpečená zásobníkovým ohrievačom s objemom 200l. 18 SKLADOVACIA ČASŤ Ako zdroj tepla pre zabezpečenie potrieb vykurovania skladovacej časti je uvažovaných 22 ks tmavých plynových žiaričov s pretlakovými horákmi. Plynové žiariče budú zavesené v horizontálnej polohe na nosnú časť stropnej konštrukcie, spodná hrana žiariča vo výške +10,60m nad podlahou skladovacej časti. Odvod spalín od uvažovaných žiaričov bude vyvedený nad strechu objektu, ukončenie dymovodu minimálne 0,6m nad atikou strechy. SUMARIZÁCIA ZDROJOV TEPLA Administratívne vstavky Skladová časť Spolu Zdroj tepla 6x plynový kondenzačný 22x plynový žiarič kotol Požadovaný tepelný výkon [kw] 122,3 942, ,8 kw Navrhovaný tepelný výkon [kw] 142,2 952, ,2 kw Maximálna hodinová spotreba zemného plynu 15,66 104,22 119,88 m 3 /h [m 3 /h] Predpokladaná ročná spotreba tepla [GJ/rok] GJ/rok Predpokladaná ročná spotreba zemného plynu [m 3 /rok] m 3 /rok Nároky na dopravu Lokalita je dopravne obsluhovaná obslužnou komunikáciu, ktorá sa napája na cestu II/503 v okružnej križovatke so 4 vetvami. Existujúca obslužná komunikácia pokračuje priamym úsekom s dĺžkou 256m. Za ňou nasleduje ľavotočivý smerový oblúk odkiaľ pokračuje obslužná komunikácia priamym úsekom o dĺžke 870m k vrátnici logistického centra Goodman. Zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácie na stavebné povolenie: rozdelenie jednej haly na dve s odlišnou výškovou úrovňou, zmena umiestnenia spevnených plôch pre nákladné vozidlá, navrhovaný samostatný vjazd z existujúcej obslužnej komunikácie mimo existujúci areál Goodman. návrh vrátnice na samostatnom vjazde,

19 úprava polohy a tvarov parkovísk zmena počtu navrhovaných parkovacích stojísk Pozn. Celkový počet parkovacích stojísk v areáli nedosiahne 500!!! 19 Stavebný objekt SO Komunikácie a spevnené plochy- 1.etapa, rieši návrh vnútroareálových komunikácii slúžiacich na dopravnú obsluhu navrhovaných hál E a D. Stavebný objekt ďalej rieši návrh parkovacích stojísk a chodníkov slúžiacich na prepojenie peších ťahov. Navrhované vnútroareálové komunikácie sa napájajú na existujúcu malú okružnú križovatku v areáli Goodman v priestore za existujúcou vrátnicou. Druhé dopravné napojenie na existujúcu cestnú sieť je na výhľadovú obslužnú komunikáciu medzi riešeným pozemkom investora a existujúcou halou juhozápadne od riešeného územia.. Stavebný objekt SO rieši pokračovanie vnútroareálovej komunikácie smerom od dopravného napojenia k navrhovaným halám. Bezprostredne po vjazde z výhľadovej obslužnej komunikácie je navrhnutá vrátnica, ktorá navrhovanú vnútroareálovú komunikáciu smerovo rozdeľuje na vjazd a výjazd pričom obidva smery sú regulované závorovým systémom. Šírka komunikácie na vjazde ako aj výjazde je 7,00m. Šírka stredovej časti s vrátnicou a s chodníkmi je 8,00m. Vzdialenosť závory na vjazde od okraja výhľadovej obslužnej komunikácie je 24,00m. Hlavnú distribučnú os tvorí vnútroareálová komunikácie (Vetva 1), ktorá začína v mieste navrhovanej stykovej križovatky pri napojení sa na existujúcu okružnú križovatku, pokračuje po obvode riešeného územia a ukončená je na existujúcej malej okružnej križovatke v priestore za existujúcou vrátnicou areálu Goodman. Šírka komunikácie je 7,00m a šírkové usporiadanie pozostáva z dvoch jazdných pruhov o šírke 3,50m. Celková dĺžka vetvy 1 je 1149,14m. Na severnom okraji navrhovanej haly D pokračuje vetva 1 ľavotočivým smerovým oblúkom s polomerom 22,00m (polomer vnútorného okraju oblúka ja 25,00m). Za ním nasleduje krátky priamy úsek a následne pravotočivý smerový oblúk s polomerom 9,00m (polomer vnútorného okraju oblúka ja 12,00m). V staniční vetvy 1 km 0, sa z ľavej strany v smere staničenia napája pomocou stykovej svetelne neriadenej križovatky vjazdová a výjazdová komunikácia popri navrhovanej vrátnice. Napojenie vetvy 2 na vetvu 1 je pomocou oblúkov s polomermi 8,00m resp. 15,00m. Vetva 1 ďalej pokračuje popri juhovýchodnom okraji riešeného územia a v staničení km 0, sa z ľavej strany v smere staničenia napája vetva 2 pomocou stykovej križovatky. Za daným napojením je vetva 1 vedená k južnému okraju navrhovanej haly E, kde je navrhnutý pravotočivý smerový oblúk s polomerom 11,00m (polomer vnútorného okraju oblúka ja 12,00m). Za oblúkom je trasa vetvy 1 vedená priamym úsekom pričom sa na danú komunikáciu napájajú spevnené plochy vedúce k dockom ako aj k vjazdom do haly. Pri západnom okraji riešeného územia je vetva 1 vedená pravotočivým smerovým oblúkom s polomerom 11,00m (polomer vnútorného okraju oblúka ja 12,00m). Od konca smerového oblúka je vedená

20 komunikácia popri severozápadnom okraji riešeného územia až po napojenie na existujúcu malú okružnú križovatku pomocou 3-tieho ramena okružnej križovatky. V staničení vetvy 1 km 1, sa z pravej strany v smere staničenia napája vetva 2 pomocou stykovej križovatky. Polomery oblúkov na napojení sú 18,00m. Šírky jazdných pruhov na napojení na okružnú križovatku sú 5,25m a 4,00m. Smerovo sú od seba oddelené pomocou stredového deliaceho ostrovčeka. Vetva 2 od začiatku úseku klesá smerom k spevnenej ploche zo severovýchodnej strany haly D. Maximálny pozdĺžny sklon v osi komunikácii je 4,9%. Od zásobovacej spevnenej plochy pokračuje komunikácie s 0% pozdĺžnym sklonom pričom šírka komunikácie je 7,00m a je tvorená z dvoch jazdných pruhov o šírke 3,50m. Zo severozápadnej a juhovýchodnej strany haly D sú navrhnuté parkoviská slúžiace na pokrytie nárokov na statickú dopravu. Parkovisko na juhovýchodnej strany sa napája na vnútroareálovú komunikáciu (vetva 1) pomocou oblúkov s polomermi 3,0m. Šírka napojenia je 5,50m. Na danom parkovisku je navrhnutých 36 parkovacích stojísk s kolmým spôsobom radenia a s rozmermi 2,50x5,00m a so šírkou stredovou komunikáciou 5,50m. Parkovisko na severozápadnej časti haly D sa napája na vetvu 1 s polomermi oblúkov 3,00m resp. 5,00m. Šírka napojenia je 5,50m. Na danom parkovisku je navrhnutých 39 parkovacích stojísk s kolmým spôsobom radenia a s rozmermi 2,50x5,00m a so šírkou stredovou komunikáciou 5,50m. Celkovo je navrhnutých 75 parkovacích stojísk pre osobné automobily. Pre odstavenie nákladných automobilov sú určené pozdĺžne parkovacie stojísk pozdĺž častí vnútroareálových komunikácii s rozmermi 24,00x3,00m. Na prepojenie peších ťahov je navrhnutý chodník vedúci od existujúceho chodníka nachádzajúceho sa popri existujúcej obslužnej komunikácii cez navrhovanú vrátnicu až k navrhovanej hale D. Chodník v mieste priechodu je navrhnutý s bezbariérovou úpravou spočívajúcu v zapustení cestných obrubníkov do nivelety vozovky (max. vyvýšenie 0,02m). 20 Posúdenie statickej dopravy (podľa platnej STN /Z2) V rámci riešenej haly je uvažované s funkciami administratívna a sklad ( nevýrobný podnik). V stavebnom objekte SO je navrhovaných 75 parkovacích stojísk a v rámci stavebného objektu SO je navrhovaných 28 parkovacích stojísk v časti medzi halami D a E. Celkovo je v rámci projektu navrhovaných 103 parkovacích stojísk pre osobné automobily. Administratívna časť (hala D+ hala E): Čistá administratívna plocha: 826,74m 2 Sklad (hala D+ hala E): Počet zamestnancov: 265

21 Typ prevádzky Kancelárie Sklad Druh objektu podľa STN v zmysle čl ,tab.20: Administratívne budovy a verejné inštitúcie Priemyselný podnik úč. jednotka Čistá administratívna plocha [m 2 ] 1 stojisko pripadá na úč. jednotku Zamestnanci 4 Parkovacie stojiská krátkodobé 826,74 : 25 : 4 = 8,26 Parkovacie stojiská dlhodobé 826,74 : 20 = 41, : 4 = 66,25 SPOLU 8,26 107,587 SPOLU parkovacie stojiská P o 115,85 21 N= 1,1. Oo+ 1,1. PO. kmp. kd = 1, ,1. 115,85. 1,0. 0,8 = 101,95 kmp= 1,0 (ostatné územie) kd= 0,8 (súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce 35:65, IAD : ostatná doprava) Vyhodnotenie objektu: Potrebný počet parkovacích stojísk: Počet navrhovaných stojísk v rámci SO Počet navrhovaných stojísk v rámci SO stojísk 75 stojísk 28 stojísk Celkový počet navrhovaný počet parkovacích stojísk pre osobné automobily:103 stojísk Bilancia: +1 Počet vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu: 4 stojiská Vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu sú už započítané v celkovom navrhovanom počte parkovacích státí. Nároky na pracovné sily Nároky na potreby pracovných síl pre obdobie výstavby zmeny činnosti nie je možné kvalifikovane odhadnúť, možno len porovnať na základe podobných už realizovaných stavieb podobného charakteru na inej lokalite. Obdobie prevádzky Hala D administratíva: 148 prac. v administratíve sklad: 132 prac. v sklade Hala E administratíva: 148 prac. v administratíve sklad: 133 prac. v sklade Vrátnica: 2 prac. v administratíve

22 2.3. Výstupy Ovzdušie Zdroje znečisťovania ovzdušia Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti možno očakávať zvýšenie prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore realizácie. Tento vplyv je však lokálny a časovo obmedzený na dobu výstavby. Najvýznamnejším zdrojom znečisťovania ovzdušia v lokalite je automobilová doprava diaľnica D1, cesta II/503 Senica - Pezinok 22 Počas prevádzky V rámci predkladaného oznámenia zmeny činnosti budú zdrojmi ovzdušia predovšetkým technologické celky vykurovania, mobilná doprava zamestnancov a návštevníkov areálu aj samotné zásobovanie areálu. Bodovým zdrojom znečisťovanie ovzdušia bude odťah spalín z kotlov. Uvažované plynové kotle a plynové žiariče je potrebné z hľadiska ochrany ovzdušia posudzovať ako zdroj znečisťovania ovzdušia typu stacionárne zariadenie na spaľovanie palív, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, kde sú uvedené aj povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečistenia ovzdušia. Z plynových kotlov a z plynových žiaričov budú do ovzdušia produkované hlavne oxidy dusíka (NOX) a oxidy uhlíka. Vzhľadom na inštalovaný tepelný príkon zdrojov tepla (plynové kotle a plynové žiariče) - tepelný príkon všetkých zariadení bude väčší ako 0,3 MW - jedná sa o nové stredné zdroje znečisťovania ovzdušia: Hala E : 1 056,2 kw = 1,0562MW Hala D : 1 094,2 kw = MW Povinnosti prevádzkovateľa stredného zdroja znečistenia ovzdušia sú uvedené v zákone č. 137/2010 Z. z. Emisné limity sú stanovené v prílohe č. 4 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Kategória Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW. Skutočné dosahované hodnoty emisii znečisťujúcich látok (NOX, CO) pri navrhovaných zdrojoch znečisťovania ovzdušia spĺňajú najprísnejšie požiadavky ochrany ovzdušia. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že v rámci stavby je pri ochrane ovzdušia volená najlepšia dostupná technika s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na jej obstaranie a prevádzku podľa zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší. Rozptyl emisii znečisťujúcich látok od navrhovaných zdrojoch bude zabezpečený samostatnými komínmi ukončenými minimálne 0,6m nad atikou strechy, čo zodpovedá požiadavkám vyhlášky č. 410/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov a STN EN Plošným zdrojom znečisťovania ovzdušia sú parkovacie plochy, líniovým zdrojom znečisťovania ovzdušia sú príjazdovo výjazdové komunikácie napojené na komunikáciu č. II/503.

23 Odpadové vody Pôvodné riešenie: Areálová splašková kanalizácia - rieši odvod splaškových odpadových vôd z navrhovaného objektu haly B do existujúcej splaškovej kanalizácie DN 300 vybudovanej v rámci stavby obslužnej komunikácie. Z haly budú splaškovou kanalizáciou odvádzané iba odpadové vody komunálneho charakteru. Vzhľadom na výškové osadenie je navrhnutá kombinácia gravitačnej a tlakovej kanalizácie. Splašková kanalizácia z Haly B (osadená najnižšie) bude zaústená do hlavnej čerpacej stanice ČSsA (splašková), z ktorej bude voda prečerpávaná. Napojenie na spoločnú kanalizáciu bude v kanalizačnej šachte. Čerpacia stanica sa vybuduje z betónových prefabrikátov. Výtlačné potrubie z čerpacej stanice do navrhovanej šachty bude z rúr z HD-PE 110x6,6, dĺžky cca 10,0m. Okrem toho bude voda z posledného splaškového zvodu na severozápadnej strane haly B prečerpávaná do gravitačnej navrhovanej kanalizácie. Na prečerpávanie slúži čerpacia stanica ČSsB. 23 Areálová dažďová kanalizácia Dažďová kanalizácia bude odvádzať zrážkové vody zo striech budov, komunikácií, spevnených plôch a parkovísk. Kvôli limitu na vypúšťané množstvo bude zrážková voda z územia kanalizáciou odvedená do retenčných nádrží (ďalej RN). V areáli haly B sú navrhnuté 2 RN. Objem každej z týchto nádrží je 800 m3. Od RN budú dažďové vody odčerpávané dvomi čerpacími stanicami a tlakovou kanalizáciou do spoločnej dažďovej kanalizácie vybudovanej v rámci stavby obslužnej komunikácie. Dažďová voda z komunikácií bude zachytávaná uličnými vpustami UV a systémom líniového odvodnenia. Keďže sa jedná o plochy kde sa predpokladá státie automobilov, voda z týchto plôch môže byť znečistená ropnými látkami. Preto bude pred zaústením do spoločnej kanalizácie DN600 čistená v odlučovačoch ropných látok. Pri hale B sú navrhnuté dva odlučovače RL, každý s prietočnou kapacitou do 150 l/s. Odtok z každého odlučovača je zaústený do RN, odkiaľ bude voda spolu s vodou zo strechy haly B prečerpávaná do hlavnej RN. Retenčná nádrž V areáli haly B boli navrhované dve retenčné nádrže. Nosná konštrukcia objektov RN bola navrhovaná z priestorového systému rovinných (stenových a doskových prvkov. Tento systém vytvára komplexný celok, ktorý je schopný bezpečne preniesť zvislé zaťaženia a odolávať aj vodorovným účinkom od náhodných zaťažení zemný tlak, pôsobenie vôd na steny nádrže a účinky od okolitých ciest a hál. RN4: 16,0 m x 18,0 m x 8,30 m, RN5: 16,0 m x 18,0 m x 8,10 m Navrhované riešenie: Navrhované riešenie zohľadňuje odvádzanie splaškových odpadových vôd z objektov hál D, E, objektu vrátnice a odvádzanie dažďových odpadových vôd zo striech týchto objektov a priľahlých komunikačných plôch. Areálová splašková kanalizácia Splaškové odpadové vody z hál D a E, do ktorých budú napojené prípojky ZTI od vstavkov hál a vrátnice, budú odvádzané gravitačnými stokami DN 300 k

24 juhozápadnej časti areálu, kde budú dve hlavné stoky S1 a S2 napojené do PČS splaškových odpadových vôd (PČS SOV). Od PČS SOV bude vedené výtlačné potrubie, ktoré bude dovedené k terajšiemu miestu pripojenia splaškových OV z areálu Goodman (vrcholová šachta splaškovej kanalizácie PPA Power). Výtlačné potrubie bude prerušené v predsadenej RŠ, od tejto RŠ bude do splaškovej kanalizácie PPA Power vedená gravitačná kanalizačná prípojka DN 200 v dĺžke 7,0 m. Na gravitačných stokách splaškovej kanalizácie sa osadia revízne šachty. Z objektov hál vrátnice budú splaškovou kanalizáciou odvádzané iba odpadové vody komunálneho charakteru zo sociálnych a hygienických zariadení. 24 Odtok splaškových odpadových vôd Priemerný denný prietok splaškové vody (určený z výpočtu potreby pitnej) Q24 = 0,46 l/s Maximálny bezdažďový hodinový prietok Qhmax = Q24 x khmax (khmax... koeficient maximálnej hodinovej nerovnomernosti) Qhmax = 0,46 x 3,0 = 1,38 l/s Splašková gravitačná kanalizácia sa vybuduje z kanalizačného potrubia PVC hrdlového. Dimenzia stôk bude DN 300, prípojok ZTI DN 150 a DN 100 Prečerpávacia stanica splaškových odpadových vôd PČS SOV bude situovaná na nespevnenej ploche. Stavebne sa šachta PČS vybuduje z prefabrikovaných kruhových skruží, vrch PČS bude opatrená stropnou doskou v ktorej bude osadený poklop 600 x 1200 mm pre umožnenie prístupu k čerpacej technike s výstrojom. ČS bude vystrojená dvomi ponornými kalovými čerpadlami s rezacím zariadením. Čerpadlá budú spínané jednotlivo, riadiacou jednotkou je možné nastaviť striedavé poradie spínania čerpadiel. Požadovaný prietok PČS Q = 2,5 l/s. Požadovaná dopravná výška (súčet H geod + H strát po dĺžke a miestnych strát na výtlačnom potrubí). Ovládanie čerpadiel bude pomocou plavákových hladinových spínačov. Nad terénom vedľa PČS bude osadená skrinka s elektrorozvádzačom a riadiacou LCD jednotkou. Technické parametre navrhovaných čerpadiel Typ čerpadla: SEG B (ponorné čerpadlo s rezacím zar.) Počet čerpadiel: 2 ks Príkon čerpadla: 3,7 kw Menovité napätie: 3 x 400 V Výtlačné hrdlo: DN 40 Areálová dažďová kanalizácia Areálovou dažďovou kanalizáciou budú odvádzané dažďové odpadové vody (OV) zo striech objektov hál D a E, vrátnice a dažďové OV z areálových plôch. Dažďové OV budú odtekať do dvoch retečných nádrží (RN) situovaných pri hale E. RN budú navzájom prepojené potrubím v dne, t.j. budú fungovať ako spojené nádoby. Do dvoch RN budú dažďové OV odvádzané dažďovými stokami, do ktorých budú napojené prípojky od uličných vpustov, prípojky od líniových odvodňovacích žlabov a prípojky od podtlakovej vnútornej kanalizácie hál D a E. Prípojky od