STAVEBNÁ CHÉMIA Prednášky: informačné listy P-3
|
|
- Χαρά Λύκος
- 7 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Ďalšie amfotérne hydroxidy, ktoré sa v alkalických hydroxidoch rozpúšťajú na hydroxozlúčeniny sú : Zn(OH) HCl = ZnCl 2 Pb(OH) HCl = PbCl 2 Zn(OH) NaOH = Na 2 [Zn (OH) 4 ] Pb(OH) KOH = K 2 [Pb (OH) 4 ] Zn(OH) OH = [Zn (OH) 4 ] 2 Pb(OH) OH = [Pb (OH) 4 ] 2 Sn (OH) OH = [Sn (OH) 4 ] 2 Cr(OH) OH = [Cr (OH) 4 ] 5. ROZTOKY Roztokom rozumieme homogénnu sústavu (fázu) skladajúcu sa najmenej z dvoch chemicky odlišných zložiek (látok). Roztoky sú tvorené vzájomne rozptýlenými (dispergovanými) atómami, malými molekulami alebo iónmi rôznych látok, teda čiastočkami s veľkosťou do 1 nm. Pomer zložiek v roztoku sa môže plynulo meniť, a to alebo v celom rozsahu, alebo len v určitom rozmedzí. Zložka a fáza. Fáza je homogénna časť heterogénnej sústavy, fázy sú oddelené fázovým rozhraním. Napr. zmes ľadu a vody je jednozložková, dvojfázová sústava. Túto sústavu tvorí jedna zložka (voda) ktorá je vo dvoch fázach (kvapalnej a tuhej ľad). Vodný roztok cukru je jednofázová, dvojzložková sústava. Túto sústavu tvorí jedna fáza vodný roztok, a dve zložky voda a cukor. Žulu tvoria tri zložky tri druhy minerálov (kremeň, živec a sľuda). Každý z uvedených minerálov tvorí samostatnú fázu s vlastnou kryštálovou štruktúrou, pričom jednotlivé kryštály sú oddelené fázovým rozhraním. Roztoky môžeme rozdeliť podľa ich skupenstva na: a/ Plynné roztoky. Zmes plynov, napr. vzduch, možno považovať za plynný roztok. Túto homogénnu zmes tvoria rovnomerne rozptýlené molekuly alebo atómy. b/ Kvapalné roztoky. Vznikajú rozpúšťaním plynov, kvapalín, alebo tuhých látok v kvapaline. Zložky roztoku sú rozpúšťadlo a rozpustená látka. Rozpúšťadlo je zložka ktorá je v nadbytku a pri normálnych podmienkach je kvapalinou. Najčastejšie sa stretávame s vodnými roztokmi. Termínom roztok najčastejšie označujeme kvapalné roztoky. c/ Tuhé roztoky. Vznikajú rozptýlením tuhých látok v tuhej látke (napríklad v skle; možno sem zaradiť aj izomorfné kryštály), ale aj kvapalín a plynov v tuhej látke. 5.1 KVAPALNÉ ROZTOKY ďalej len roztoky ROZPÚŠŤADLÁ Polárna molekula vody Môžu byť: a) anorganické, ako je voda a skvapalnené plyny (napr. kvapalný amoniak NH 3, alebo sírouhlík CS 2 ); b) organické, ako napr. benzén, toluén, δ+ xylén, benzín, alkoholy, étery, nitrozlúčeniny a ďalšie. Z hľadiska polarity H H δ+ väzieb v ich molekulách môžeme rozpúšťadlá rozdeliť na polárne, obsahujúce O δ polárne väzby v molekule (voda, alkoholy, kyseliny) a nepolárne, ktoré nemajú trvalo oddelený zlomkový náboj v molekule (napr. benzén, benzín, toluén). Vo všeobecnosti platí, že polárne rozpúšťadlá sú dobrými rozpúšťadlami pre elektrolyty. Jedným z najdôležitejších polárnych rozpúšťadiel je voda. Vo vode sa napríklad rozpúšťajú mnohé soli, kyseliny, hydroxidy, alkoholy, plyny s polárnymi molekulami (HCl, CO 2, SO 2 ) a podobne. Nepolárne rozpúšťadlá sú obvykle dobrými rozpúšťadlami pre organické (nepolárne) látky. ZLOŽENIE (KONCENTRÁCIA) ROZTOKOV Koncentráciu rozpustených látok v roztoku možno vyjadriť rôznym spôsobom (obsahová náplň cvičení): Látková (molárna) koncentrácia. Je podiel látkového množstva rozpustenej látky a objemu roztoku (móly rozpustenej látky v 1 litri roztoku). Niekedy sa označuje aj starším termínom molarita. Pre látkovú koncentráciu látky v roztoku (napr. pre roztok NaCl) platí vzťah: c NaCl = n NaCl / V r kde: c NaCl je látková koncentrácia NaCl v roztoku (mol.dm 3 ), n NaCl je látkové množstvo rozpustenej látky NaCl (mol) a V r je objem roztoku (dm 3 ). 22
2 Hmotnostná koncentrácia. Je podiel hmotnosti rozpustenej látky a objemu roztoku. Vyjadruje sa v (g.dm 3 ). Hmotnostné a objemové percentá (hm. %; obj. %). Hmotnostné a mólové zlomky (). Molalita. Vyjadruje množstvo rozpustenej látky v móloch na kilogram rozpúšťadla (mol.kg 1 ). Pri sledovaní veľmi nízkych koncentrácií látok, napr. toxických látok vo vode, sa najmä v zahraničnej literatúre používa jednotka ppm (parts per milion, častí na milión), alebo ppb (parts per bilion). Je to obdoba výrazu per cent (%, častí na sto). V prípade roztokov a tuhých látok je jednotka ppm vyjadrená hmotnostne. Koncentráciu roztoku v jednotke ppm mo žno vypočítať podľa vzťahu: koncentrácia ( ppm ) = hmotnosť rozpustenej látky hmotnosť roztoku Napríklad vodný roztok látky s koncentráciou 1 ppm obsahuje 1 g rozpustenej látky v milióne gramov roztoku. Vypočítajme koncentráciu roztoku v ppm, ak liter roztoku obsahuje 1 mg rozpustenej látky (1 mg/l): Hustota vody je 1000 kg.m 3 (1000 g.l 1 ) a veľmi malé množstvo rozpustených látok hustotu roztoku prakticky nezmení. Hustotu roztoku môžeme teda pre veľmi zriedené roztoky považovať za rovnú hustote vody (hmotnosť 1 litra veľmi zriedeného roztoku je teda 1000 g). Ak teda liter roztoku obsahuje 1 mg rozpustenej látky, potom koncentráciu tejto látky v ppm vypočítame 0,001 g koncentrácia ( ppm ) = = g Všeobecne pre zriedené roztoky platí rovnosť 1 ppm = 1 mg/l, alebo 1 ppm = 1 g/m 3. ROZPUSTNOSŤ LÁTOK Termínom rozpustnosť látky označujeme maximálne množstvo látky, ktoré sa v danom rozpúšťadle pri určitej teplote rozpustí. Vzniknutý roztok sa nazýva nasýtený roztok. Rozpustnosť teda vyjadruje množstvo látky rozpustené v jej nasýtenom roztoku pri určitej teplote. Rozpustnosť látok závisí od c harakteru rozpúšťanej látky a rozpúšťadla, od teploty a v prípade plynov aj od ich tlaku. U väčšiny tuhých látok rozpustnosť s teplotou vzrastá. U plynov rozpustnosť s teplotou klesá. VLASTNOSTI ZRIEDENÝCH ROZTOKOV Molekuly alebo ióny rozpustených látok sa v roztoku pohybujú sa všetkými smermi. Chovajú sa teda podobne, ako keby boli v plynnom stave. Prítomnosť rozpustených tuhých látok v roztoku znižuje tlak nasýtených pár rozpúšťadla pri danej teplote. Vysvetľujeme to tým, že pri rozpustení neprchavých (tuhých) látok v rozpúšťadle sa zníži podiel molekúl rozpúšťadla v objemovej jednotke kvapaliny. Z hladiny roztoku (na ktorej je menšia koncentrácia molekúl rozpúšťadla v porovnaní s čistým rozpúšťadlom) sa do plynnej fázy preto uvoľňuje menej molekúl rozpúšťadla. Dôsledkom je uvedené zníženie tlaku nasýtených pár nad roztokom, v porovnaní s čistým rozpúšťadlom (Raoul tov zákon). Bezprostredným dôsledkom toho sú tri významné javy, a to: a/ Vyššie teploty varu roztokov v porovnaní s čistým rozpúšťadlom. b/ Nižšie teploty tuhnutia roztoku, resp. topenia tuhej látky v porovnaní s čistým rozpúšťadlom, napr. zníženie teploty topenie, resp. zamŕzania morskej vody v porovnaní s čistou vodou. c/ Osmóza, t.j. samovoľný prechod molekúl rozpúšťadla z čistého rozpúšťadla do roztoku s vyššou koncentráciou cez polopriepustnú membránu. ELEKTROLYTY, ELEKTROLYTICKÁ DISOCIÁCIA (IONIZÁCIA) Názvom neelektrolyty označujeme látky ktoré pri rozpúšťaní vytvárajú roztoky, ktoré nevedú elektrický prúd. Takto označujeme aj nevodivé roztoky. Roztoky neelektrolytov vznikajú napr. pri rozpúšťaní niektorých prvkov, alebo látok s molekulárnym charakterom v nepolárnych rozpúšťadlách. Vzniknutý roztok obsahuje nedisociované molekuly rozpustenej látky ktoré sú obklopené molekulami rozpúšťadla a pútajú sa slabými van der Waalsovými silami. Príklady: benzén v toluéne, kyslík a dusík vo vode, jód v chloride uhličitom. 23
3 Názvom elektrolyt označujeme roztoky, prípadne taveniny, ktoré vedú elektrický prúd. Príčinou elektrickej vodivosti je prítomnosť elektricky nabitých častíc (iónov) v roztoku alebo v tavenine. Pri pôsobení vonkajšieho elektrického poľa (napr. medzi opačne nabitými elektródami pripojenými na zdroj jednosmerného elektrického prúdu) sa kladne nabité katióny pohybujú smerom k záporne nabitej katóde. Anióny sa zasa pohybujú opačným smerom, teda ku kladnej anóde. Ióny putujúce k opačne nabitým elektródam prenášajú elektrické náboje (elektrický prúd). Elektrický vodivé vodné roztoky vznikajú pri rozpúšťaní niektorých tuhých látok s iónovou štruktúrou (napr. solí a hydroxidov), alebo látok s polárnymi molekulami (napr. voda). Názov elektrolyt sa používa aj na označujeme látok, ktorých roztoky vedú elektrický prúd, alebo ktorých tavením vzniká elektricky vodivá taveninu. Elektrolytická disociácia (ionizácia) je proces vedúci k vzniku iónov pri rozpúšťaní elektrolytov vo vode (polárnom rozpúšťadle). Elektricky nabité častice (ióny) môžu prechádzať do roztoku alebo zo štruktúry iónových kryštálov, alebo vznikať z neutrálnych molekúl látok obsahujúcich polárne kovalentné väzby. a/ Rozpúšťanie a elektrolytická disociácia tuhých látok s iónovou štruktúrou vo vode. Väčšina elektrolytov sú látky, ktoré majú tuhom stave iónovú kryštálovú štruktúru. Sú to napr. kryštály rôznych solí (NaCl, KNO 3, CaSO 4 ). Ióny sú prítomné už v štruktúre tuhej látky. Pri rozpúšťaní týchto látok (napr. NaCl) vo vode sa polárne molekuly vody orientujú svojím záporným koncom okolo katiónu (Na + ) prítomnom na hrane kryštálu. Okolo aniónu Cl sa molekuly vody orientujú svojím kladným koncom. Iónové zlúčeniny sa rozpúšťajú vtedy, keď sily príťažlivosti medzi dipólmi vody a príslušnými iónmi prekonajú sily vzájomnej elektrostatickej príťažlivosti medzi iónmi v kryštáli. Zo štruktúry kryštálu príslušnej soli sa postupne vytrhávajú jednotlivé katióny a anióny a v roztoku sa obklopujú polárnymi molekulami vody. Podobne prebieha elektrolytická disociácia hydroxidov. Ióny v roztoku sú tesne obalené molekulami vody (sú hydratované). Uvedený proces pri ktorom prechádzajú ióny do roztoku označujeme ako elektrolytická disociácia, alebo aj ionizácia. Ióny v tomto prípade nevznikajú, ale len prechádzajú z kryštálovej štruktúry do roztoku. Názvy elektrolytická disociácia a ionizácia budeme považovať za rovnocenné. Príklady elektrolytickej disociácie solí alebo hydroxidov vo vodných roztokoch: NaCl = Na + + Cl NaOH = Na + + OH CaCl 2 = Ca Cl KNO 3 = K + + NO 3 Na 2 CO 3 = 2 Na + + CO 3 2 K 2 SO 4 = 2 K + + SO 4 2 CaSO 4 = Ca 2+ + SO 4 2 Ca(NO 3 ) 2 = Ca NO 3 Al 2 (SO 4 ) 3 = 2 Al SO 4 2 b/ Rozpúšťanie a elektrolytická disociácia látok s polárnymi molekulami. Ióny vznikajú v roztoku aj pri rozpúšťaní niektorých molekulových látok, ktoré obsahujú polárne kovalentné väzby. Tieto látky disociujú len v dôsledku vzájomného pôsobenia medzi molekulami a rozpúšťadlom. Typickým príkladom je elektrolytická disociácia molekúl rôznych kyselín. Molekuly kyselín obsahujú polárnu kovalentnú väzbu medzi atómom vodíka a elektronegatívnejším atómom nekovu, napr kyslíka. Vplyvom pôsobenia polárneho rozpúšťadla sa polárne väzby v týchto molekulách stále viac polarizujú, až nakoniec dochádza k ich rozštiepeniu, t.j. k elektrolytickej disociácii látky na ióny. Zložitejšie molekuly s viacerými polárnymi väzbami môžu disociovať postupne (napr. viacsýtne kyseliny). Podrobnejšie bude problematika kyselín uvedená ďalej. Tab. Príklady elektrolytickej disociácie (ionizácie) látok s polárnymi molekulami HCl = H + + Cl HNO 3 = H + + NO 3 HCN = H + + CN HClO 3 = H + + HClO 3 H 2 SO 4 = 2 H + + SO 4 2 CH 3 COOH = CH 3 COO + H + Hydroxid amónny: NH 4 OH = NH OH H 3 PO 4 = 3 H + + PO 4 3 Ak je látka v roztoku úplne disociovaná na ióny je silným elektrolytom. Všetky soli a mnohé kyseliny a hydroxidy sú silnými elektrolytmi. Ak je látka disociovaná v roztoku na ióny len čiastočne, t.j. ak časť rozpustenej látky ostáva vo forme nedisociovaných molekúl je slabým elektrolytom. Slabými elektrolytmi sú niektoré kyseliny a zásady (napr. kyselina uhličitá a octová, hydroxid amónny a pod.). 24
4 I. ROZTOKY PLYNOV V KVAPALINE ( VO VODE ) Zameriame sa najmä na roztoky, ktoré vznikajú rozpúšťaním plynov vo vode. Plyny sa vo vode rozpúšťajú vo veľmi rôznej miere. Rozpúšťanie plynov v kvapalnej fáze nazývame absorpcia. Ak plyny pri rozpúšťaní s vodou chemicky nereagujú, potom rozpúšťanie označujeme ako fyzikálne. Príkladom je rozpúšťanie atómov vzácnych plynov a molekúl H 2, O 2 a N 2 (vzduchu). Množstvo rozpusteného plynu je v týchto prípadoch veľmi malé (rádovo desiatky mg/l). Ak je rozpúšťanie spojené s chemickou reakciou plynov s vodou, t.j. chemisorpciou, alebo s ich disociáciou, potom rozpustnosť plynov je podstatne väčšia, ako pri fyzikálnom rozpúšťaní. Príkladom je rozpúšťanie HCl, HF, SO 2, SO 3, NO 2, NH 3 vo vode. Procesy chemisorpcie sa často využívajú aj technologicky, napr. výroba kyseliny chlorovodíkovej, fluorovodíkovej, sírovej (SO 3 + H 2 O = H 2 SO 4 ), pri rozpúšťaní amoniaku a pod. Všeobecne platí, že rozpustnosť plynu vo vode vzrastá s tlakom plynu a klesá s rastúcou teplotou. Tab. Rozpustnosť plynov vo vode pri rôznej teplote (g / 100 g vody). Plyn N 2 O 2 CO 2 SO 2 NH 3 0 C 0,0029 0,0069 0,335 22,8 89,9 20 C 0,0019 0,0043 0,169 10,6 51,8 50 C 0,0012 0,0027 0,076 4,3 28,4 100 C ,8 (90 C) 7,4 (96 C) Závislosť rozpustnosti plynu na jeho tlaku vyjadruje Henryho zákon, ktorý možno vyjadriť vzťahom c = k. p ; kde: c je koncentrácia rozpusteného plynu v nasýtenom roztoku, konštanta k charakterizuje daný plyn a p je tlak plynu. Pri zahrievaní roztoku sa plyny desorbujú. Varom možno fyzikálne rozpustené plyny z vody úplne vypudiť. PRÍKLADY: Nápoje sú sýtené oxidom uhličitým pod tlakom, pri otvorení fliaš s nápojmi sa CO 2 desorbuje. V prírodných uhličitých vodách je rozpustený oxid uhličitý ktorý môže pôsobiť agresívne na vápenec, betón, alebo železo (neskôr pozri rozpustnosť CO 2 vo vode). V lete s rastúcou teplotou vody klesá množstvo v nej rozpusteného kyslíka, čo môže viesť k zhoršeniu kvality vody. PLYNY V ATMOSFÉRE Chémia ovzdušia je veľmi rozsiahla a komplexná problematika a je len okrajovo začlenená do predlož. textu. Hlavné zložky vzduchu sú plyny N 2 (78 obj.%), O 2 (21 obj.%), Ar (0,9 obj.%), CO 2 (0,035 obj.%). Sú stálymi zložkami vzduchu. Okrem uvedených sú v menších množstvách prítomné mnohé ďalšie. Látky znečisťujúce ovzdušie sú prírodného pôvodu (činnosť vulkánov, požiare, erózia pôdy a hornín, biologicé procesy), alebo sú dôsledkom ľudskej činnosti (antropogénny pôvod). Často pôsobia veľmi agresívne. Antropogénne emisie sa koncentrujú v ovzduší priemyselných a obývaných oblastí (hutnícky a chemický priemysel, energetika, doprava, komunálne zdroje, spaľovne a pod). Ich podiel zväčša narastá ( t/rok). Počet rôznych druhov znečisťujúcich látok v atmosfére môže byť veľmi rozsiahly. Voda je súčasťou atmosféry, kde sa vyskytuje (a) vo forme pár ako vlhkosť ovzdušia, (b) vo forme kvapiek, alebo kryštálikov tvoriacich oblaky a hmly a (c) vo forme atmosférických zrážok, ktoré padajú na zem. Atmosférická voda obsahuje rozpustené plyny tvoriace vzduch (O 2, N 2, CO 2 a vzácne plyny), plynné znečisteniny ovzdušia (SO 2, SO 3, oxidy dusíka, amoniak a i.) a aj tuhé látky (čiastočky prachu, dym, rôzne katióny a anióny, mikroorganizmy a pod.). V neznečistených oblastiach sa ph atmosférických zrážok obvykle pohybuje v rozmedzí ph 56 v dôsledku atmosférických reakcií zahrnujúcich najmä reakcie CO 2 ( prirodzená kyslosť zrážkovej vody). Oxid uhličitý (CO 2 ) sa v čistej atmosférickej vode rozpúšťa len čiastočne a to prevažne vo forme fyzikálne rozpustených molekúl CO 2 (CO 2 + aq = CO 2.aq). Z celkového množstva rozpusteného CO 2 len veľmi malá časť reaguje chemicky s vodou na kyselinu uhličitú (H 2 CO 3 ) podľa rovnice CO 2 + H 2 O = H 2 CO 3 25
5 KYSLÉ PLYNY V ATMOSFÉRE Plynné oxidy CO 2, SO 2 a NO x môžu pochádzať aj z priemyselnej činnosti aj z prírodných zdrojov. Pri spaľovaní tuhých, kvapalných, alebo plynných palív a pri rôznych technologických procesoch (tepelné elektrárne, kúrenie, metalurgia) vznikajú plyny CO 2, SO 2 (SO 3 ) a NO x (NO + NO 2 ), ktoré ako súčasť spalných plynov unikajú do atmosféry. Oxidy síry vznikajú najmä pri spaľovaní hnedého uhlia, ktoré obsahuje obvykle aj zlúčeniny síry. Síra sa pri horení uhlia oxiduje prevažne na oxid siričitý, ktorý je spolu s ďalšími spalnými plynmi emitovaný do ovzdušia. V súčasnosti sa na zníženie obsahu SO 2 v spalných plynoch používajú rôzne technológie, ktorými sa zo spalných plynov pred ich vypustením do ovzdušia odstraňuje SO 2 (odsírovanie = desulfurizácia plynov). Chemické zloženie neodsírených a odsírených dymových plynov z tepelnej elektrárne (spaľovanie hnedého uhlia) Zložky v dymových Obsah zložiek (obj. %) plynoch Neodsírené plyny Odsírené plyny CO 2 O 2 N 2 H 2 O SO x NO x 11,32 5,11 67,27 15,94 0,33 0,03 10,28 5,40 64,50 19,97 0,02 Oxidy dusíku (NO X ), vznikajú hlavne pri vysokoteplotnom spalovaní v automobilových motoroch. Vznikajú oxidáciou atmosférického dusíka N 2. Obsah oxidov dusíka v atmosfére často prekračuje koncentráciu oxidu siričitého. Koncentrácia SO 2 a NO X v čistom ovzduší je obvykle niekoľko μg/m 3. V lokálne znečistenej atmosfére môžu krátkodobé koncentrácie oboch oxidov prekračovať aj hodnoty niekoľko sto μg/m 3. Oxidy CO 2, SO 2 (SO 3 ) a NO x môžu reagovať s vodou v atmosfére za vzniku kyselín (H 2 CO 3, H 2 SO 4 a HNO 3 ). Kyselina uhličitá však vzniká v len vtedy ak vo vzduchu nie sú prítomné oxidy síry a dusíka. Mokrá a suchá depozícia oxidov dusíka a síry. KYSLÉ ZRÁŽKY Ak sú vo vzduchu prítomné oxidy síry a dusíka, ich reakciou s vodou vzniká kyselina sírová a dusičná, ktoré výrazne ovplyvňujú kyslosť zrážok. Preto pod označením kyslé plyny rozumieme obvykle len najmä SO 2 a NO x. Hoci ich koncentrácia v atmosfére je obvykle mnohotisícnásobne nižšia ako koncentrácia CO 2, práve tieto plyny určujú zvýšenú kyslosť zrážok. Oxidy SO 2 a NO x sa v atmosfére môžu rozpúšťať v atmosférickej vode a chemicky s ňou reagovať na kyseliny (ďalšia strana). Na zemský povrch sa kyslé plyny SO 2 a NO x dostávajú v suchej forme a mokrej forme (vymývanie z atmosféry). Uvedený proces sa označuje názvom suchá a mokrá depozícia. Termín mokrá depozícia sa používa na opísanie mokrých foriem kyslých znečisťujúcich zložiek ktoré možno nájsť v zrážkovej vode, snehu, v hmle a v parách mrakov. Pre kyslé dažďové zrážky (cca ph 4) sa používa aj termín kyslé dažde, ktorý vznikol v minulom storočí v Anglicku. Kyslosť (aciditu) zrážok spôsobujú najmä oxidy síry a dusíka, ktoré sú v zrážkach vo forme kyseliny sírovej a dusičnej (rovnice sú uvedené ďalej). V zrážkach môžu byť prítomné aj sírany a dusičnany. Tvorba kyslých zrážok zahŕňa rozpúšťanie kyslých zložiek v kvapôčkach vody v mrakoch, ich oxidáciu (pred alebo po rozpustení vo vode) a prenos na zemský povrch. Kyslé zrážky majú hodnoty ph v rozmedzí 34. V niektorých priemyselných oblastiach bola zistená extrémna kyslosť zrážok, s hodnotami ph < 3. 26
6 Suchá depozícia. Kyslé zložky sa môžu ukladať na zemský povrch (pôdu, horniny, rastliny) niekedy aj priamo, ako tzv. suchá depozícia. Pri pôsobení vody sa dodatočne premieňajú na kyseliny, resp. soli Reakcie oxidov síry a dusíka v atmosfére predstavujú komplexný a zložitý sled reakcií na ktorých sa podieľa žiarenie, voľné radikály, ozón, peroxid vodíka, molekuly vody a i.). Konečným produktom v prítomnosti vody sú kyseliny. Ich vznik možno stručne vyjadriť rovnicami: Reakcie SO 2 v atmosfére: Zahŕňajú reakciu s vodou a ich oxidáciu za vzniku kyseliny sírovej. Výsledná celková reakcia SO 2 + 1/2 O 2 + H 2 O = H 2 SO 4 Čiastočné reakcie SO 2 + 1/2 O 2 = SO 3 SO 3 + H 2 O = H 2 SO 4 SO 2 + H 2 O = H 2 SO 3 H 2 SO 3 + 1/2 O 2 = H 2 SO 4 Reakcie NO x v atmosfére: NO sa oxiduje na NO 2 (NO+O 3 = NO 2 +O 2 ; 2NO+O 2 = 2NO 2 ) ktorý reaguje s vlhkosťou na kyselinu dusičnú. Schematický priebeh a výsledok reakcie: Ekologické dôsledky kyslej depozície: 4 NO 2 + O H 2 O = 4 HNO 3 a) Okyslenie (zníženie ph) tečúcich i stojatých vôd, ktoré sú potom nevhodné pre život vodných organizmov a rastlín. b) Okyslenie pôdy, ktoré negatívne ovplyvňuje životaschopnosť stromov, znižujú vitalitu pôdnych organizmov a urýchľuje aj vymývanie minerálov z pôdy. c) NO x a SO 2 spolu s ďalšími znečisťujúcimi zložkami v ovzduší (prach, oxid uhoľnatý) prispievajú k zdravotným problémom obyvateľov priemyselných aglomerácií. PÔSOBENIE KYSLEJ DEPOZÍCIE NA STAVEBNÉ MATERIÁLY Roztoky kyseliny sírovej a dusičnej v kyslom daždi pôsobia agresívne na stavebný kameň, betón, omietky a kovy. Rozhodujúcu úloha má pritom chemické, resp. mineralogické zloženie materiálu. V kyslom prostredí ľahko reaguje najmä uhličitan vápenatý, hydroxid vápenatý, ale aj hydratované kremičitany a hlinitany vápenaté v zatvrdnutom cemente. Pôsobenie kyslej depozície na materiály obsahujúce uhličitan vápenatý: Uhličitan vápenatý CaCO 3 je základnou chemickou zložkou vo vápenci, travertíne a mramore (prevažne ako minerál kalcit). Ako spojovací tmel je prítomný aj v niektorých druhov pieskovcov. Uhličitan vápenatý je prítomný tiež na povrchu zkarbonatizovaných vápenných mált a betónu. Uvedené materiály pri styku s kyslým dažďom, kvapôčkami aerosólov, hmlou, rosou, či námrazou korodujú. Kyslá depozícia preto významne prispieva k ohrozeniu pamiatok, napr. budov, sôch, plastík a iných stavieb z kameňa. Koróziu spôsobuje reakcia CaCO 3 s kyselinou sírovou a dusičnou. Pri reakcii vznikajú príslušné soli a plynný oxid uhličitý. CaCO 3 + H 2 SO 4 CaSO 4 + CO 2 + H 2 O CaCO HNO 3 Ca(NO 3 ) 2 + H 2 O + CO 2 Vznikajúci síran vápenatý obvykle kryštalizuje na povrchu materiálu ako minerál sadrovec CaSO 4.2H 2 O, pretože je relatívne málo rozpustný (asi 2 g/l). Dažďom však môže byť z povrchu stavebného materiálu čiastočne odplavovaný. Čierne zafarbené znečistené plochy vytvorené na povrchu niektorých stavieb často obsahujú sadrovec s rôznymi organickými prímesami. Dusičnan vápenatý je vo vode dobre rozpustný a dážď ho ľahko vymýva. (Reakcia betónu s roztokmi kyselín je komplexnejšia, pozri ďalej). Pri suchej depozícii plynného SO 2 môže vznikať na povrchu vápenca v prítomnosti malého množstva vlhkosti siričitan vápenatý (polhydrát). Ak je prítomná ďalšia voda, siričitan sa oxiduje na síran (sadrovec). Rovnice: CaCO 3 + SO 2 + 0,5H 2 O CaSO 3.0,5H 2 O + CO 2 CaSO 3.0,5H 2 O + 1,5 H 2 O + 1/2O 2 CaSO 4.2H 2 O 27
7 Kyslú atmosférickú depozíciu možno znížiť niekoľkými spôsobmi. Najúčinnejšie je zníženie spaľovania fosílnych palív. Riešením je aj odsírovanie spalín v tepelných elektrárňach. Tento postup však ohrozuje prírodu ťažbou vápencov, ktoré sa používajú pri odsírení. Problematická je aj produkcia sadrovca, ktorý vzniká pri odsírení (pri reakcii SO 2 s vápencom). Mletý vápenec sa využíva v práškovej forme aj na neutralizáciu kyslej pôdy, lesov a kyslých vôd. Reakcia prebieha podľa vyššie uvedených rovníc. Pod neutralizáciou v tomto prípade rozumieme zreagovanie kyseliny a tým odstránenie kyslosti. II. Roztoky kvapalín v kvapaline Z hľadiska vzájomnej rozpustnosti rozlišujeme kvapaliny: a/ vzájomne neobmedzene miešateľné (vzniká roztok napr. vodaetanol, olej v benzéne), b/ vzájomne obmedzene miešateľné (možná existencia dvoch roztokov, napr. éter vo vode a voda v éteri), c/ vzájomne nemiešateľné (tvoria dve kvapaliny oddelené fázovým rozhraním, napr. petrolej a voda, benzén a voda). Vzájomná miešateľnosť je podmienená druhom interakcií medzi rôznym druhom molekúl. Pre vzájomné rozpúšťanie platí empirické pravidlo "podobné sa rozpúšťa v podobnom". Rozpúšťanie etanolu vo vode je príkladom neobmedzeného miešania dvoch kvapalín ktoré majú polárne molekuly. V čistej vode, ako aj v čistom etylalkohole existujú medzi molekulami väzby vodíkovým mostíkom. Pri zmiešaní oboch kvapalín vznikne roztok, v ktorom opäť vznikajú väzby vodíkovým mostíkom a to aj medzi molekulami vody a etylalkoholu. Obr. Zobrazenie síl príťažlivosti medzi molekulami v roztoku etylalkoholu vo vode. Sily príťažlivosti medzi rovnakými molekulami v čistej vode a v čistom alkohole sú nahradené obdobnými silami medzi rôznymi molekulami v roztoku. Príkladom navzájom nemiešateľných kvapalín je benzén a voda. Molekuly benzénu sú viazané slabými medzimolekulovými väzbami. Naopak molekuly vody majú tendenciu sa spájať silnejšími vodíkovými mostíkmi. Tým vytláčajú molekuly benzénu do oddelenej, samostatnej fázy. H H O CH 3 CH 3 CH 2 O H CH 2 H O H O H O H H H O H III. Roztoky tuhých látok v kvapaline a/ Rozpúšťanie tuhých látok vo vode (polárnych rozpúšťadlách). Voda je polárne rozpúšťadlo. Vo vode sa obvykle rozpúšťajú tuhé látky, ktoré majú iónovú štruktúru (napr. soli) ako aj látky ktoré sú tvorené polárnymi molekulami (napr. cukor). Rozpustené zložky sú obvykle v ionizovanej forme. b/ Rozpúšťanie tuhých látok v nepolárnych rozpúšťadlách. Ak sú sily príťažlivosti medzi čiastočkami rozpúšťadla a rozpúšťajúcej sa látky veľmi rozdielne, k rozpúšťaniu obvykle nedochádza. Preto sa tuhé látky s iónovou štruktúrou, alebo s polárnymi molekulami nerozpúšťajú v nepolárnych rozpúšťadlách, ako je napr. benzín, benzén, toluén, xylén. V týchto organických rozpúšťadlách sa však rozpúšťajú tuhé látky, alebo viskózne kvapaliny ktoré sú tvorené nepolárnymi molekulami. Napr. rozpúšťanie polystyrénu alebo parafínu v benzéne, olejov a asfaltu v nafte, benzíne, benzéne, atď. V parafíne existujú slabé medzimolekulové sily podobne ako medzi molekulami benzénu. 6. DISPERZNÉ SÚSTAVY Dispergácia znamená rozptýlenie jednej látky v inej látke. Disperzné sústavy delíme podľa veľkosti častíc uvažovanej dispergovanej látky. Podľa veľkosti dispergovaných častíc teda rozlišujeme: a/ ANALYTICKÉ DISPERZIE (označené v tabuľke A). Dispergované častice sú atómy, ióny alebo malé molekuly, ktorých veľkosť je menšia ako 1 nm. Zistiť prítomnosť týchto častíc, napríklad v roztoku, možno chemickou analýzou, ale nie optickým mikroskopom. 28
8 b/ KOLOIDNÉ DISPERZIE (K) obsahujú častice koloidných rozmerov 1500 nm (11000 nm). Takéto častice tiež nemožno pozorovať optickým mikroskopom (vlnová dĺžka svetla je asi nm), ale možno ich pozorovať ultramikroskopom, prípadne niekedy elektrónovým mikroskopom. Medzi koloidné disperzie môže patriť napr. hmla (kvapalina v plyne), dym (tuhá látka v plyne), peny (plyn v kvapaline majú hrúbku blany v oblasti koloidných rozmerov), koloidné emulzie (kvapalina v kvapaline), koloidný roztok sól (tuhá látka v kvapaline). Medzi koloidné sústavy patria tiež sklá, ktoré sú zafarbené veľmi jemne rozptýlenými časticami kovov s koloidnými rozmermi. Aerosóly sú častice koloidných rozmerov rozptýlené v atmosfére. Ich rozmery však často presahujú rozmer koloidných častíc. Sú to kvapôčky kvapalín (kvapalné aerosóly), tuhých častíc(tuhé aerosóly), mikroorganizmy. Patria sem hmly dymu a podobne. c/ HRUBÉ DISPERZIE (H) obsahujú častice s rozmermi nad 500 nm. Patria sem: rôzne prachy, dymy, SUSPENZIE (tuhé častice rozptýlené v kvapaline, ako napríklad rôzne kaly) a EMULZIE (kvapalné častice rozptýlené v kvapaline, napr. kvapôčky tukov vo vode pleťové mlieko, hydrofobizačné prostriedky a i.). Rozdelenie disperzných sústav podľa skupenstva a veľkosti dispergovaných častíc (A, K, H) Disperovaná fáza Disperzné prostredie (častica) Plyn Kvapalina Tuhá látka Plyn Kvapalina Tuhá látka zmes plynov (A) (pravý roztok) hmla (H) aerosól ((K) prach (H) aerosól (K) bublinky v kvapaline (H) peny (K) rozpustený plyn (A) EMULZIA (H) koloidná emulzia = sól (K) pravý roztok (A) SUSPENZIA (H), kaly, pasty suspenzoid (K), sól pravé roztoky (A) tuhé peny pohltený plyn (A) vynechané tuhé zmesi (H) tuhé sóly (K) tuhé roztoky (A) Sóly predstavujú koloidne disperzný systém, ktorý tvoria oddelené čiastočky koloidných rozmerov ( koloidný roztok ). V prípade kvapalného prostredia je to napr. rozpustený polystyrén (ktorý je tvorený veľkými makromolekulami) v toluéne, vodné sklo (obsahujúce makromolekulárne kremičitanové anióny), mlieko obsahujúce čiastočky tuku, čiastočky farbív v niektorých náterových látkach a podobne. Gély predstavujú sústavy, v ktorých má dispergovaný podiel štruktúru spojitej siete, prestupujúcej celý priestor. Častice koloidných rozmerov sa dotýkajú. Gél má často charakter pružnej rôsolovitej látky. Gél môže vzniknúť napr. zahustením (lyofilného) sólu pri odparovaní rozpúšťadla. Gél môžeme ďalším sušením zbaviť rozpúšťadla. Takému gélu hovoríme xerogél. Ku xerogélom patrí napr. kaučuk, bavlna a silikagél. Vysušený gél je často schopný prijať značné množstvo určitej kvapaliny a zväčšiť svoj objem; tento jav nazývame napučiavanie. Niektoré gély svoj objem nemenia, sú to neelastické gély. Takto sa chová napr. silikagél, používaný ako vysušovací prostriedok (Straka). Niektoré sóly ak sú ponechané v pokoji zvyšujú vyskozitu a sól sa mení v gél (zdanlivo tuhá látka). Po premiešaní, alebo zatrepaní gélom viskozita zasa poklesne; gél sa zasa zmení v sól (tečie). Tento proces možno opakovať. Tento jav nazývame tixotrópia. Takto sa chová napr. bentonit (íly) s dostatočným množstvom vody. (Ak je bentonit v kľude, čiastočky sa usporiadajú do prepletených útvarov. Premiešaním sa toto usporiadanie rozruší) 29
CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová
Výpočet hmotnostného zlomku, látkovej koncentrácie, výpočty zamerané na zloženie roztokov CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov
Διαβάστε περισσότεραKlasifikácia látok LÁTKY. Zmesi. Chemické látky. rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne)
Zopakujme si : Klasifikácia látok LÁTKY Chemické látky Zmesi chemické prvky chemické zlúčeniny rovnorodé (homogénne) rôznorodé (heterogénne) Chemicky čistá látka prvok Chemická látka, zložená z atómov,
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.
Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,
Διαβάστε περισσότεραZákladné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky
Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky Opakovanie učiva II. ročníka, Téma 1. A. Príprava na maturity z fyziky, 2008 Outline Molekulová fyzika 1 Molekulová fyzika Predmet Molekulovej fyziky
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραSTAVEBNÁ CHÉMIA Prednášky: informačné listy P- 2
d/ Atómy, ktoré majú tri od jadra najvzdialenejšie vrstvy neúplne obsadené a obsadzujú orbitály f tretej vrstvy z vrchu (n - vrstvy). Orbitály s poslednej vrstvy majú úplne obsadený ns, majú obsadený aj
Διαβάστε περισσότεραM O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR Chémia. 2. časť. Realizácia projektu: EXAM, Bratislava. (2002) Štátny pedagogický ústav
M O N I T O R 2002 pilotné testovanie maturantov MONITOR 2002 Chémia 2. časť Odborný garant projektu: Realizácia projektu: Štátny pedagogický ústav, Bratislava EXAM, Bratislava 1 MONITOR 2002 Voda je jedna
Διαβάστε περισσότεραELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.
ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,
Διαβάστε περισσότεραΗΛΙΑΣΚΟΣ ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ. Γενικής Παιδείας Χημεία Α Λυκείου ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ ΥΨΗΛΟΥ ΕΠΙΠΕΔΟΥ. Επιμέλεια: ΒΑΣΙΛΗΣ ΛΟΓΟΘΕΤΗΣ
ΗΛΙΑΣΚΟΣ ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ ΥΨΗΛΟΥ ΕΠΙΠΕΔΟΥ Γενικής Παιδείας Χημεία Α Λυκείου Επιμέλεια: ΒΑΣΙΛΗΣ ΛΟΓΟΘΕΤΗΣ e-mail: info@iliaskos.gr www.iliaskos.gr 1 57 1.. 1 kg = 1000 g 1 g = 0,001 kg 1
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 011/01 Kategória C Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραChemická väzba 1. R O Č N Í K SŠ
Chemická väzba 1. R O Č N Í K SŠ Atómy nemajú radi samotu o Iba vzácne plyny sú radi sami o Vo všetkých ostatných látkach sú atómy spájané pomocou chemických väzieb Prečo sa atómy zlučujú? Atómy sa zlučujú,
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραREZISTORY. Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických
REZISTORY Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických obvodoch. Základnou vlastnosťou rezistora je jeho odpor. Odpor je fyzikálna vlastnosť, ktorá je daná štruktúrou materiálu
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραVzácne plyny. Obr. 2.2 Hodnoty prvej ionizačnej energie I 1 atómov vzácnych plynov.
Vzácne plyny Tabuľka 2.1 Atómové vlastnosti vzácnych plynov. Vlastnosť He Ne Ar Kr Xe Rn elektrónová afinita, A 1 / kj mol 1 0 30 32 39 41 41 prvá ionizačná energia, I 1 / kj mol 1 2373 2080 1521 1351
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΟ Μ.Ε. ΣΥΜΒΟΛΟ ΤΡΑΠΕΖΑ ΘΕΜΑΤΩΝ Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΑΝΤΙ ΡΑΣΕΙΣ
ΤΡΑΠΕΖΑ ΘΕΜΑΤΩΝ Α ΛΥΚΕΙΟΥ ΑΝΤΙ ΡΑΣΕΙΣ Όλες οι αντιδράσεις που ζητούνται στη τράπεζα θεµάτων πραγµατοποιούνται. Στην πλειοψηφία των περιπτώσεων απαιτείται αιτιολόγηση της πραγµατοποίησης των αντιδράσεων.
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 51. ročník, školský rok 2014/2015 Kategória C. Domáce kolo
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 51. ročník, školský rok 014/015 Kategória C Domáce kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH PRAKTICKEJ ČASTI Chemická
Διαβάστε περισσότεραANALYTICKÁ CHÉMIA V PRÍKLADOCH
SPŠ CHEMICKÁ A POTRAVINÁRSKA HUMENNÉ ANALYTICKÁ CHÉMIA V PRÍKLADOCH Humenné 2005 Ing. Renáta Mariničová OBSAH ÚVOD... 2 1 ROZTOKY... 1.1 Hmotnostný a objemový zlomok... 4 1.2 Látková koncentrácia... 8
Διαβάστε περισσότεραC. Kontaktný fasádny zatepľovací systém
C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový
Διαβάστε περισσότεραΟΜΟΣΠΟΝ ΙΑ ΕΚΠΑΙ ΕΥΤΙΚΩΝ ΦΡΟΝΤΙΣΤΩΝ ΕΛΛΑ ΟΣ (Ο.Ε.Φ.Ε.) ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2014. ÄÉÁÍüÇÓÇ
ΤΑΞΗ: ΜΑΘΗΜΑ: ΘΕΜΑ Α Α ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ Ηµεροµηνία: Τετάρτη 23 Απριλίου 2014 ιάρκεια Εξέτασης: 2 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Να γράψετε στο τετράδιο σας τον αριθµό κάθε µίας από τις ερωτήσεις A1 έως A4 και δίπλα
Διαβάστε περισσότεραVODA_III NAKLADANIE S ODPADOVOU VODOU VZDUCH I ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI VZDUCHU
VODA_III NAKLADANIE S ODPADOVOU VODOU VZDUCH I ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI VZDUCHU Literatúra: Prof. Ing. Jozef Sitek, DrSc., Ing. Jarmila Degmová, PhD. Environmentalistika, skriptum, Nakladateľstvo FEI STU, 2015.
Διαβάστε περισσότεραΟΝΟΜΑΣΙΑ F - HF Υδροφθόριο S 2- H 2 S Υδρόθειο Cl - HCl Υδροχλώριο OH - H 2 O Οξείδιο του Υδρογόνου (Νερό) NO 3 HNO 3. Νιτρικό οξύ SO 3 H 2 SO 3
1 Να συμπληρωθεί ο παρακάτω πίνακα οξέων: ΟΝΟΜΑΣΙΑ F HF Υδροφθόριο S 2 H 2 S Υδρόθειο Cl HCl Υδροχλώριο OH H 2 O Υδρογόνου (Νερό) NO 3 HNO 3 οξύ SO 3 H 2 SO 3 Θειώδε οξύ Br HBr Υδροβρώμιο 2 SO 4 H 2 SO
Διαβάστε περισσότεραCHÉMIA PRE BIOLÓGOV ŠTUDIJNÝ TEXT
CHÉMIA PRE BIOLÓGOV ŠTUDIJNÝ TEXT Mária Linkešová, Ivona Paveleková CHÉMIA AKO PRÍRODNÁ VEDA Chémia je prírodná veda, ktorá študuje štruktúru atómov, molekúl a látok z nich utvorených, sleduje ich vlastnosti
Διαβάστε περισσότεραRočník: šiesty. 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín
OKTÓBER SEPTEMBER Skúmanie vlastností kvapalín,, tuhých látok a Mesiac Hodina Tematic ký celok Prierezo vé témy Poznám ky Rozpis učiva predmetu: Fyzika Ročník: šiesty 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória C. Školské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE
SLOVESKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMIÁDY CHEMICKÁ OLYMIÁDA 5. ročník, školský rok 016/017 Kategória C Školské kolo RIEŠEIE A HODOTEIE TEORETICKÝCH ÚLOH RIEŠEIE A HODOTEIE TEORETICKÝCH ÚLOH ŠKOLSKÉHO KOLA Chemická
Διαβάστε περισσότερα"Stratégia" pri analýze a riešení príkladov z materiálových bilancií
MB - Príklad 2 Do chladiaceho kryštalizátora sa privedie horúci vodný roztok síranu sodného, Na 2 SO 4, obsahujúci 48,8 g Na 2 SO 4 na 100 g vody (48g Na 2 SO 4 /100g vody). Z roztoku kryštalizuje dekahydrát
Διαβάστε περισσότεραSEMINAR IZ KOLEGIJA ANALITIČKA KEMIJA I. Studij Primijenjena kemija
SEMINAR IZ OLEGIJA ANALITIČA EMIJA I Studij Primijenjena kemija 1. 0,1 mola NaOH je dodano 1 litri čiste vode. Izračunajte ph tako nastale otopine. NaOH 0,1 M NaOH Na OH Jak elektrolit!!! Disoira potpuno!!!
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória B. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE
SLVENSKÁ KMISIA CHEMICKEJ LYMPIÁDY CHEMICKÁ LYMPIÁDA 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória B Krajské kolo RIEŠENIE A HDNTENIE TERETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLH RIEŠENIE A HDNTENIE ÚLH Z VŠEBECNEJ A ANRGANICKEJ
Διαβάστε περισσότεραKontaminácia ekosystémov
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED Katedra krajinnej ekológie Ing. Slavomíra Kašiarová Kontaminácia ekosystémov ( Vysokoškolské učebné texty pre dištančné štúdium krajinnej
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραPRE UČITEĽOV BIOLÓGIE
Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta Mária Linkešová, Ivona Paveleková ZÁKLADY CHÉMIE PRE UČITEĽOV BIOLÓGIE 1 Táto publikácia vznikla v rámci riešenia a s podporou grantu MŠVaV SR KEGA 004TTU-4/2013
Διαβάστε περισσότεραPrvky 16. skupiny. La Lu La Ce Pr Nd Pm Sm Eu Gd Tb Dy Ho Er Tm Yb Lu Ac Lr Ac Th Pa U Np Pu Am Cm Bk Cf Es Fm Md No Lr
Prvky 16. skupiny Do 16. skupiny prvkov periodického systému patria prvky kyslík, síra, selén, telúr a polónium. Prvky tejto skupiny označujeme, aj keď nie celkom korektne, skupinovým názvom chalkogény.
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH Chemická olympiáda kategória Dg 49. ročník šk. rok 2012/13 Krajské kolo
RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH Chemická olympiáda kategória Dg 49. ročník šk. rok 2012/1 Krajské kolo Helena Vicenová Maximálne 60 bodov Doba riešenia: 60 minút Riešenie úlohy 1 (22 b) 2 b a)
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότεραModul pružnosti betónu
f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín
Verzia zo dňa 6. 9. 008. Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej odpovede sa môže v kontrolnom teste meniť. Takisto aj znenie nesprávnych odpovedí. Uvedomte si
Διαβάστε περισσότεραΕρωηήζεις Πολλαπλής Επιλογής
Ερωηήζεις Θεωρίας 1. Ππθλφηεηα: α) δηαηχπσζε νξηζκνχ, β) ηχπνο, γ) είλαη ζεκειηψδεο ή παξάγσγν κέγεζνο;, δ) πνηα ε κνλάδα κέηξεζήο ηεο ζην Γηεζλέο Σχζηεκα (S.I.); ε) πνηα ε ρξεζηκφηεηά ηεο; 2. Γηαιπηφηεηα:
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 49. ročník, školský rok 2012/2013 Kategória C. Krajské kolo
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 49. ročník, školský rok 1/1 Kategória C Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z ANORGANICKEJ A VŠEOBECNEJ
Διαβάστε περισσότεραΛΥΜΕΝΕΣ ΑΣΚΗΣΕΙΣ ΑΣΚΗΣΗ
ΛΥΜΕΝΕΣ ΑΣΚΗΣΕΙΣ ΑΣΚΗΣΗ 1 η : A) 9,8g H 3 PO 4 αντιδρούν με την κατάλληλη ποσότητα NaCl σύμφωνα με την χημική εξίσωση: H 3 PO 4 + 3NaCl Na 3 PO 4 + 3HCl. Να υπολογίσετε πόσα λίτρα αέριου HCl παράγονται,
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότερα1. Arrhenius. Ion equilibrium. ก - (Acid- Base) 2. Bronsted-Lowry *** ก - (conjugate acid-base pairs) HCl (aq) H + (aq) + Cl - (aq)
Ion equilibrium ก ก 1. ก 2. ก - ก ก ก 3. ก ก 4. (ph) 5. 6. 7. ก 8. ก ก 9. ก 10. 1 2 สารล ลายอ เล กโทรไลต (Electrolyte solution) ก 1. strong electrolyte ก HCl HNO 3 HClO 4 NaOH KOH NH 4 Cl NaCl 2. weak
Διαβάστε περισσότεραXHMEIA Α ΛΥΚΕΙΟΥ GI_A_CHIM_0_3499 ΜΑΡΑΓΚΟΥ ΝΙΚΗ
ΜΑΘΗΜΑ: ΘΕΜΑΤΑ: XHMEIA Α ΛΥΚΕΙΟΥ GI_A_CHIM_0_3499 ΗΜΕΡΟΜΗΝΙΑ: 26/05/2014 ΟΙ ΚΑΘΗΓΗΤΕΣ: ΜΑΡΑΓΚΟΥ ΝΙΚΗ ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Θέµα 2ο 2.1 Α) Να υπολογιστεί ο αριθµός οξείδωσης του αζώτου στις παρακάτω χηµικές ενώσεις:
Διαβάστε περισσότεραΜΑΞΙΜΟΣ ΚΟΤΕΛΙΔΑΣ. β) Να βρεθεί σε ποια οµάδα και σε ποια περίοδο του Περιοδικού Πίνακα ανήκουν.
ΜΑΘΗΜΑ: ΧΗΜΕΙΑ ΘΕΜΑΤΑ: 03490 ΗΜΕΡΟΜΗΝΙΑ: 27/5/2014 ΟΙ ΚΑΘΗΓΗΤΕΣ: ΜΑΞΙΜΟΣ ΚΟΤΕΛΙΔΑΣ ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Θέμα 2ο Α) Για τα στοιχεία: 12 Μg και 8 Ο α) Να κατανεµηθούν τα ηλεκτρόνιά τους σε στιβάδες. (µονάδες 2) β)
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραChémia pre stavebných inžinierov 2003 (2001) CHI-ING-03-7 Prednáška 11.2 KREMÍK
Chémia pre stavebných inžinierov 2003 (2001) CHI-ING-03-7 Prednáška 11.2 KREMÍK Atóm Si má elektrónovú konfiguráciu Si (1s 2 2s 2 2 p 6 3s 2 3p x 1 3p y 1 ). Vo valenčnej vrstve má podobne ako atóm uhlíka
Διαβάστε περισσότεραCHÉMIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
CHÉMIA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Mária Orolínová Trnavská univerzita v Trnave Pedagogická fakulta 2009 Mária Orolínová Recenzenti: Vydala: doc. Ing. Maroš Soldán, CSc. Ing. Viera Peterková, PhD. Trnavská univerzita
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 011/01 Kategória C Krajské kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z TEORETICKEJ
Διαβάστε περισσότεραΗμερομηνία: Τρίτη 18 Απριλίου 2017 Διάρκεια Εξέτασης: 3 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ
ΑΠΟ 10/04/017 ΕΩΣ /04/017 ΤΑΞΗ: ΜΑΘΗΜΑ: A ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ XHMEIA Ημερομηνία: Τρίτη 18 Απριλίου 017 Διάρκεια Εξέτασης: 3 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ ΘΕΜΑ Α Στις παρακάτω προτάσεις Α1 Α5 να επιλέξετε τη σωστή απάντηση.
Διαβάστε περισσότεραSYSTEMATICKÁ ANORGANICKÁ CHÉMIA
Série mega Info: Chemická literatúra 6 Gustav Plesch, Jozef Tatiersky SYSTEMATICKÁ ANRGANICKÁ CHÉMIA 2004 MEGA INF, Bratislava MDT 54.6 Série mega Info: Chemická literatúra 6 SYSTEMATICKÁ ANRGANICKÁ CHÉMIA
Διαβάστε περισσότεραAerobTec Altis Micro
AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp
Διαβάστε περισσότεραPRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm
PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda
Διαβάστε περισσότεραpanagiotisathanasopoulos.gr
. Παναγιώτης Αθανασόπουλος Χηµικός ιδάκτωρ Παν. Πατρών. Οξειδοαναγωγή Παναγιώτης Αθανασόπουλος Χημικός, Διδάκτωρ Πανεπιστημίου Πατρών 95 Χηµικός ιδάκτωρ Παν. Πατρών 96 Χηµικός ιδάκτωρ Παν. Πατρών. Τι ονοµάζεται
Διαβάστε περισσότεραTermodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)
ermodynamika nútorná energia lynov,. veta termodynamická, Izochorický dej, Izotermický dej, Izobarický dej, diabatický dej, Práca lynu ri termodynamických rocesoch, arnotov cyklus, Entroia Dolnkové materiály
Διαβάστε περισσότεραΑΡΙΘΜΟΣ ΟΞΕΙΔΩΣΗΣ - ΓΡΑΦΗ ΧΗΜΙΚΩΝ ΤΥΠΩΝ- ΟΝΟΜΑΤΟΛΟΓΙΑ
ΑΡΙΘΜΟΣ ΟΞΕΙΔΩΣΗΣ - ΓΡΑΦΗ ΧΗΜΙΚΩΝ ΤΥΠΩΝ- ΟΝΟΜΑΤΟΛΟΓΙΑ Τι είναι ο αριθμός οξείδωσης Αριθμό οξείδωσης ενός ιόντος σε μια ετεροπολική ένωση ονομάζουμε το πραγματικό φορτίο του ιόντος. Αριθμό οξείδωσης ενός
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 54. ročník, školský rok 2017/2018 Kategória C. Študijné kolo
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 5. ročník, školský rok 017/018 Kategória C Študijné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH PRAKTICKEJ ČASTI Chemická
Διαβάστε περισσότεραhttp://ekfe.chi.sch.gr ΙΑΝΟΥΑΡΙΟΣ 2010 Πειράματα Χημείας Χημικές αντιδράσεις και ποιοτική ανάλυση ιόντων
http://ekfe.chi.sch.g 5 η - 6 η Συνάντηση ΙΑΝΟΥΑΡΙΟΣ 010 Πειράματα Χημείας Χημικές αντιδράσεις και ποιοτική ανάλυση ιόντων Παρασκευή διαλύματος ορισμένης συγκέντρωσης αραίωση διαλυμάτων Παρασκευή και ιδιότητες
Διαβάστε περισσότερα2 η ΕΞΕΤΑΣΤΙΚΗ ΠΕΡΙΟΔΟΣ. Ημερομηνία: Σάββατο 4 Μαΐου 2019 Διάρκεια Εξέτασης: 3 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ
ΤΑΞΗ: ΜΑΘΗΜΑ: Α ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ Ημερομηνία: Σάββατο 4 Μαΐου 2019 Διάρκεια Εξέτασης: 3 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ ΘΕΜΑ Α Α1. Να βρεθεί η δομή των παρακάτω ατόμων: 23 11 Na, 40 20 Ca, 33 16 S, 127 53 I, 108
Διαβάστε περισσότεραHASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S
PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv
Διαβάστε περισσότεραKAGEDA AUTORIZOVANÝ DISTRIBÚTOR PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU
DVOJEXCENTRICKÁ KLAPKA je uzatváracia alebo regulačná armatúra pre rozvody vody, horúcej vody, plynov a pary. Všetky klapky vyhovujú smernici PED 97/ 23/EY a sú tiež vyrábané pre výbušné prostredie podľa
Διαβάστε περισσότεραNMR - princíp. meranie atómov. nov, vlastný magnetický moment. možnosť interakcie s magnetickým poľom,
NMR - princíp. vzorka + rádiovlnové žiarenie + silné homogénne magnetické pole, meranie atómov s rozdielnym počtom protónov a neutrónov nov, najčastej astejšie: 1 1H H a 13 6C. majú vlastný magnetický
Διαβάστε περισσότεραKONTAMINÁCIA EKOSYSTÉMOV 1 ( Vysokoškolské učebné texty pre dištančné štúdium krajinnej ekológie )
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED Katedra krajinnej ekológie Ing. Slavomíra Kašiarová KONTAMINÁCIA EKOSYSTÉMOV 1 ( Vysokoškolské učebné texty pre dištančné štúdium krajinnej
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότεραPríloha Chlorovodík, anorganické kyseliny, oxid kremičitý a kyselina chlorovodíková 30%, Suprapur, 250ml
Príloha 1 Kód CPV Charakteristika podľa CPV Názov chemikálie 14400000-5 Soľ a čistý chlorid sodný chlorid sodný 24312120-1 Chloridy chlorid draselný 24312120-1 Chloridy N-(1-naftyl)etyléndiamín dihydrochlorid
Διαβάστε περισσότεραΠΑΓΚΥΠΡΙΑ ΟΛΥΜΠΙΑΔΑ ΧΗΜΕΙΑΣ 2014 Β ΛΥΚΕΙΟΥ ΠΡΟΤΕΙΝΟΜΕΝΕΣ ΛΥΣΕΙΣ
ΜΕΡΟΣ Α ΠΑΓΚΥΠΡΙΑ ΟΛΥΜΠΙΑΔΑ ΧΗΜΕΙΑΣ 2014 Β ΛΥΚΕΙΟΥ ΠΡΟΤΕΙΝΟΜΕΝΕΣ ΛΥΣΕΙΣ Ερώτηση 1 (3 μονάδες) +7-1 +1 0 α) NaClO 4 HCl HClO Cl 2 (4 x 0,5= μ. 2) β) Το HClO. O αριθμός οξείδωσης του χλωρίου μειώνεται από
Διαβάστε περισσότεραZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3
ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v
Διαβάστε περισσότεραCO 3 + H + elektroneutr.molek. hydroxóniový katión hydrouhličitanový anión
Inštruktážna prednáška k úlohám CHO z analytickej chémie (protolytické reakcie, odmerné analytické metódy, acidobázické titrácie a indikátory, príprava roztokov, postup titrácie a výpočet) Protolytické
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραTematický výchovno - vzdelávací plán
Tematický výchovno - vzdelávací plán Stupeň vzdelania: ISCED 2 Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda Predmet: Fyzika Školský rok: 2016/2017 Trieda: VI.A, VI.B Spracovala : RNDr. Réka Kosztyuová Učebný materiál:
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 50. ročník, školský rok 013/014 Kategória B Študijné (domáce) kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH
Διαβάστε περισσότερα3. Να συμπληρωθούν οι παρακάτω αντιδράσεις:
1. Να συμπληρωθούν οι παρακάτω αντιδράσεις: 2N 2 + 3H 2 2NH 3 4Na + O 2 2Να 2 Ο Fe + Cl 2 FeCl 2 Zn + Br 2 ZnBr 2 2K + S K 2 S 2Ca + O 2 2CaO Na + Ca -------- C + O 2 CO 2 H 2 + Br 2 2HBr CaO + H 2 O Ca(OH)
Διαβάστε περισσότερα1 MERANIE VLASTNOSTÍ PARTIKULÁRNYCH LÁTOK
1 MERANIE VLASTNOSTÍ PARTIKULÁRNYCH LÁTOK CIEĽ LABORATÓRNEHO CVIČENIA Cieľom laboratórneho cvičenia je namerať hustotu, objemovú hmotnosť, pórovitosť a vlhkosť partikulárnej látky. ÚLOHY LABORATÓRNEHO
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότεραRozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003
Rozsah akreditácie 1/5 Názov akreditovaného subjektu: U. S. Steel Košice, s.r.o. Oddelenie Metrológia a, Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice Rozsah akreditácie Oddelenia Metrológia a : Laboratórium
Διαβάστε περισσότεραVysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (2018/C 7/03)
10.1.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 7/3 Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (2018/C 7/03) Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 ( 1 ) sa vysvetlivky
Διαβάστε περισσότεραŠTRUKTÚRA OCELÍ A LEDEBURITICKÝCH LIATIN
ŠTRUKTÚRA OCELÍ A LEDEBURITICKÝCH LIATIN Cieľ cvičenia Oboznámiť sa so štruktúrou ocelí a ledeburitických (bielych) liatin, podmienkami ich vzniku, ich transformáciou a morfológiou ich jednotlivých štruktúrnych
Διαβάστε περισσότεραΙσχυροί και ασθενείς ηλεκτρολύτες μέτρα ισχύος οξέων και βάσεων νόμοι Ostwald
Ισχυροί και ασθενείς ηλεκτρολύτες μέτρα ισχύος οξέων και βάσεων νόμοι Ostwald Ποιους θα ονομάζουμε «ισχυρούς ηλεκτρολύτες»; Τις χημικές ουσίες που όταν διαλύονται στο νερό, ένα μεγάλο ποσοστό των mole
Διαβάστε περισσότεραΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ 2015 Β ΦΑΣΗ Α ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ
ΤΑΞΗ: ΜΑΘΗΜΑ: Α ΓΕΝΙΚΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ ΘΕΜΑ Α Ηµεροµηνία: Κυριακή 26 Απριλίου 2015 ιάρκεια Εξέτασης: 2 ώρες ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ Να γράψετε στο τετράδιο σας τον αριθµό κάθε µίας από τις ερωτήσεις A1 έως A5 και δίπλα
Διαβάστε περισσότεραVyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S
1 / 5 Vyhlásenie o parametroch stavebného výrobku StoPox GH 205 S Identifikačný kód typu výrobku PROD2141 StoPox GH 205 S Účel použitia EN 1504-2: Výrobok slúžiaci na ochranu povrchov povrchová úprava
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE A HODNOTENIE ÚLOH Z ANORGANICKEJ A ANALYTICKEJ CHÉMIE
RIEŠENIE A DNTENIE ÚL Z ANRGANIKEJ A ANALYTIKEJ ÉMIE hemická olympiáda kategória A 47. ročník školský rok 010/011 eloštátne kolo Maximálne 18 bodov (b), resp. 54 pomocných bodov (pb). Pri prepočte pomocných
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότερα1 o ΓΕΛ ΕΛΕΥΘΕΡΙΟΥ ΚΟΡΔΕΛΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ A ΛΥΚΕΙΟΥ ΓΕΝΙΚΗΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ, ΦΥΛΛΟ ΕΡΓΑΣΙΑΣ 1. ΚΕΦΑΛΑΙΟ 1- ΒΑΣΙΚΑ ΜΕΓΕΘΗ-ΣΩΜΑΤΙΔΙΑ - Τι πρέπει να γνωρίζουμε
1 o ΓΕΛ ΕΛΕΥΘΕΡΙΟΥ ΚΟΡΔΕΛΙΟΥ ΧΗΜΕΙΑ A ΛΥΚΕΙΟΥ ΓΕΝΙΚΗΣ ΠΑΙΔΕΙΑΣ, ΦΥΛΛΟ ΕΡΓΑΣΙΑΣ 1 ΚΕΦΑΛΑΙΟ 1- ΒΑΣΙΚΑ ΜΕΓΕΘΗ-ΣΩΜΑΤΙΔΙΑ - Τι πρέπει να γνωρίζουμε 1. Βασικά μεγέθη και μονάδες αυτών που θα χρησιμοποιηθούν
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραNávrh vzduchotesnosti pre detaily napojení
Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová
Διαβάστε περισσότεραΧΗΜΕΙΑ ΘΕΤΙΚΗΣ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΤΑΞΗΣ ΕΝΙΑΙΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ 2002
ΧΗΜΕΙΑ ΘΕΤΙΚΗΣ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΤΑΞΗΣ ΕΝΙΑΙΟΥ ΛΥΚΕΙΟΥ 2002 ΕΚΦΩΝΗΣΕΙΣ ΘΕΜΑ 1 ο Για τις ερωτήσεις 1.1-1.4 να γράψετε στο τετράδιό σας τον αριθμό της ερώτησης και δίπλα το γράμμα που αντιστοιχεί στη σωστή απάντηση.
Διαβάστε περισσότεραΔιαγώνισμα Χημείας Α Λυκείου
1 Διαγώνισμα Χημείας Α Λυκείου 2 ο Κεφάλαιο... Θέμα 1 ο... 1.1. Να συμπληρωθούν τα κενά... Η εξωτερική στιβάδα ενός ατόμου δε μπορεί να περιέχει περισσότερα από... ηλεκτρόνια. Ειδικότερα αν αυτή είναι
Διαβάστε περισσότεραΚανόνες διαλυτότητας για ιοντικές ενώσεις
Κανόνες διαλυτότητας για ιοντικές ενώσεις 1. Ενώσεις των στοιχείων της Ομάδας 1A και του ιόντος αμμωνίου (Ιόντα: Li +, Na +, K +, Rb +, Cs +, NH 4+ ) είναι ευδιάλυτες, χωρίς εξαίρεση: πχ. NaCl, K 2 S,
Διαβάστε περισσότεραΤο Η 2 διότι έχει το μικρότερο Mr επομένως τα περισσότερα mol ή V=αx22,4/Mr V ( H2) =11,2α...
Λύσεις Ολυμπιάδας Β Λυκείου 2012 ΜΕΡΟΣ Α (20 μονάδες) Ερώτηση 1 (2 μονάδες) Το Η 2 διότι έχει το μικρότερο Mr επομένως τα περισσότερα mol ή V=αx22,4/Mr V ( H2) =11,2α... Ερώτηση 2 (4 μονάδες) -3 +5 i.nh
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C. Krajské kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 48. ročník, školský rok 2011/2012 Kategória C Krajské kolo TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ ÚLOHY TEORETICKÁ ČASŤ Chemická olympiáda kategória C 48. ročník
Διαβάστε περισσότεραΘέμα Α. Ονοματεπώνυμο: Χημεία Α Λυκείου Διαγώνισμα εφ όλης της ύλης. Αξιολόγηση :
Ονοματεπώνυμο: Μάθημα: Υλη: Επιμέλεια διαγωνίσματος: Αξιολόγηση : Χημεία Α Λυκείου Διαγώνισμα εφ όλης της ύλης Τσικριτζή Αθανασία Θέμα Α 1. Να επιλέξετε τη σωστή απάντηση σε καθεμία από τις επόμενες ερωτήσεις.
Διαβάστε περισσότεραElektrický prúd v kovoch
Vznik jednosmerného prúdu: Elektrický prúd v kovoch. Usporiadaný pohyb voľných častíc s elektrickým nábojom sa nazýva elektrický prúd. Podmienkou vzniku elektrického prúdu v látke je prítomnosť voľných
Διαβάστε περισσότεραSLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA. 53. ročník, školský rok 2016/2017. Kategória D. Okresné kolo
SLOVENSKÁ KOMISIA CHEMICKEJ OLYMPIÁDY CHEMICKÁ OLYMPIÁDA 53. ročník, školský rok 2016/2017 Kategória D Okresné kolo RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH A PRAKTICKÝCH ÚLOH RIEŠENIE A HODNOTENIE TEORETICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραPrílohy INŠTRUKČNÉ LISTY
Prílohy INŠTRUKČNÉ LISTY ZÁKLADNÉ POZNATKY MOLEKULOVEJ FYZIKY A TERMODYNAMIKY 1. VH: Kinetická teória látok 2. VH: Medzimolekulové pôsobenie 3. VH: Modely štruktúr látok 4. VH: Termodynamická rovnováha
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραSúťažné úlohy Chemickej olympiády v kategórii E
Súťažné úlohy Chemickej olympiády v kategórii E Pre 2. a 3. ročníky stredných škôl s chemickým zameraním Školské kolo Riešenie a hodnotenie úloh 44. ročník - 2007/08 Vydala Iuventa v spolupráci so Slovenskou
Διαβάστε περισσότεραTECHNICKÁ CHÉMIA. Doc. RNDr. Tatiana Liptáková, PhD. Katedra materiálového inžinierstva
TECHNICKÁ CHÉMIA Doc. RNDr. Tatiana Liptáková, PhD. Katedra materiálového inžinierstva Literatúra: Gažo, J. a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, ALFA SNTL, BA, 1981 Ondrejovič, G. a kol.: Anorganická
Διαβάστε περισσότεραPríklad 2 - Neutralizácia
Príklad 2 - Neutralizácia 3. Bilančná schéa 1. Zadanie príkladu 3 = 1 + 2 1 = 400 kg a k = 1 3 = 1600 kg w 1 = 0.1 w 3 =? w 1B = 0.9 w 3B =? w 3 =? 1 - vodný H 2SO w 3D =? roztok 4 V zariadení prebieha
Διαβάστε περισσότερα