Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky

Save this PDF as:
 WORD  PNG  TXT  JPG

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky"

Transcript

1 Zadávateľ: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky podľa Metodického usmernenia MH SR č. 952/ zo dňa 15. apríla 2005 Zhotoviteľ: CITYPLAN spol. s r. o., Jindrišská 17, Praha 1 tel.: , , fax: Stredisko energetiky a životného prostredia V Prahe, Vedúci projektu: Riešiteľský tím: Ing. Daniel Bubenko Prof. Ing. Jan Karták, DrSc. Ing. Ivan Beneš Ing. Daniel Bubenko Mgr. Bc. Pavel Frolka

2 Obsah I. PRÍPRAVNÉ ŠTÁDIUM ANALYTICKÉ...14 SÚHRN ANALÝZA ÚZEMIA ÚZEMNOSPRÁVNE ČLENENIE MESTA DEMOGRAFICKÉ PODMIENKY BYTOVÁ VÝSTAVBA KLIMATICKÉ PODMIENKY ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNOTECHNICKÝCH ZARIADENÍ SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ SPOLOČNOSTI TEPLÁREŇ KOŠICE, A. S Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla Výroba tepla a elektriny Primárne rozvodné tepelné siete Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach Dodávka tepla z primárnych tepelných sietí SCZT Vývoj ceny tepla v SCZT Košice SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ KOSIT A.S Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla Dodávka tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ TEHO S.R.O. KOŠICE Kotolne v správe TEHO s.r.o. Košice Analýza bilančných údajov kotolní v správe TEHO s.r.o Vývoj spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o Priemerná ročná účinnosť výroby tepla Analýza prípravy a spotreby TÚV Tepelné straty v rozvodoch tepla Odovzdávacie stanice tepla v správe TEHO s.r.o. Košice Spôsob regulácie v OST Meranie v OST Sekundárne rozvody tepla Analýza bilančných údajov OST v správe TEHO, s.r.o Množstvo tepla na vstupe do OST Rozvody tepla SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O Výroba, spotreba a dodávka tepla Výroba, spotreba a dodávka elektrickej energie SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ OSTATNÝCH DODÁVATEĽOV PREDÁVAJÚCICH TEPLO NA ÚZEMÍ MESTA KOŠICE TEPELNÉ ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR TEPELNÉ ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTY S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA ZÁKLADNÉ ÚDAJE O BYTOVÝCH OBJEKTOCH CHARAKTERISTIKA STAVEBNÝCH SÚSTAV BYTOVÝCH OBJEKTOV CHARAKTERISTIKA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ V BYTOVÝCH OBJEKTOCH ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE NA ÚZEMÍ MESTA DOSTUPNOSŤ PALÍV V ŠIRŠÍCH SÚVISLOSTIACH SÚČASNÁ DOSTUPNOSŤ PALÍV A ENERGIE V MESTE KOŠICE Tuhé palivá Kvapalné palivá Plynné palivá...91 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 1

3 4.2.4 Obnoviteľné zdroje energie ELEKTRICKÁ ENERGIA BILANCIA SPOTREBY PALÍV V TEPELNÝCH ZARIADENIACH Tepláreň Košice, a.s KOSIT a.s TEHO s.r.o. Košice Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla Celková bilancia spotreby palív na výrobu tepla na území mesta Košice ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU VÝROBY TEPLA S DOPADOM NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE SPRACOVANIE ENERGETICKEJ BILANCIE, JEJ ANALÝZA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR Z VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA PO ODBERNÉ MIESTA ENERGETICKÁ BILANCIA SPOTREBY TEPLA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR V BYTOVÝCH A NEBYTOVÝCH OBJEKTOCH Postup stanovenia potenciálu úspor zo spotreby tepla na vykurovanie bytových a nebytových objektov Stanovenie potenciálu úspor z prípravy, distribúcie a dodávky TÚV do bytových a nebytových objektov HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE PRI ZABEZPEČOVANÍ DODÁVOK TEPLA PRE MESTO ENERGIA SLNEČNÉHO ŽIARENIA Pasívne solárne systémy Aktívne solárne systémy ENERGIA BIOMASY Potenciál pre využitie biomasy Možnosti energetického využitia biomasy Druhy tuhých biopalív GEOTERMÁLNA ENERGIA ZHRNUTIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE PRI ZABEZPEČENÍ DODÁVOK TEPLA PRE MESTO PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA SCENÁRE BUDÚCEHO VÝVOJA SPOTREBY TEPLA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ ÚSPOR Z VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA V SÚSTAVÁCH TEPELNÝCH ZARIADENÍ V SCZT MESTA KOŠICE Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V BYTOVÝCH OBJEKTOCH ZÁSOBOVANÝCH TEPLOM ZO SÚSTAVY CZT PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTY S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PRE VEREJNÝ SEKTOR PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA ZO ZDROJOV TEPLA PODNIKATEĽSKÉHO SEKTORA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V ROZVOJOVÝCH OBLASTIACH PREDPOKLADANÝ VÝVOJ REALIZÁCIE POTENCIÁLU ÚSPOR NA ÚZEMÍ MESTA II. NÁVRHOVÉ ŠTÁDIUM II.A URČENIE ALTERNATÍV ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A VÝBER EKONOMICKY NAJOPTIMÁLNEJŠEJ VARIANTY SÚHRN SITUAČNÁ ANALÝZA VONKAJŠIE OKOLIE Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 2

4 1.1 MAKROEKONOMICKÁ SITUÁCIA HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ENERGETICKÁ POLITIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ENERGETICKÁ POLITIKA EURÓPSKEJ ÚNIE OBNOVA ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU KRAJÍN EÚ DOSTUPNOSŤ ENERGETICKÝCH ZDROJOV V GLOBÁLNOM MERÍTKU VÝVOJ CIEN ENERGIE Vývoj svetových cien energie Porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe DOSTUPNÉ TECHNOLÓGIE ZDROJOV TEPLA PRE SCZT OCHRANA KLÍMY A NÁRODNÝ ALOKAČNÝ PLÁN ZÁSADY ENERGETICKEJ KONCEPCIE MESTA KOŠICE SITUAČNÁ ANALÝZA VNÚTORNÉ OKOLIE DEFINÍCIA A PROGNÓZA TRHU S TEPLOM V MESTE KOŠICE VÝSTUPY Z ANALYTICKEJ ČASTI, PREHĽAD SÚČASNÉHO STAVU, SÚSTAVY, SPOTREBY VÝHĽAD TRHU, NAJMÄ POTENCIÁL ÚSPOR VÝHĽAD POTENCIÁLU MOŽNÝCH MIESTNYCH ZDROJOV (OBNOVITEĽNÝCH, ALTERNATÍVNYCH) SWOT ANALÝZA TEPELNEJ ENERGETIKY MESTA KOŠICE STANOVENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV PRIORITY Z HĽADISKA DOPADOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VÝBER EKONOMICKY NAJVHODNEJŠEJ VARIANTY VSTUPNÉ PREDPOKLADY VÝSLEDKY VÝPOČTU POROVNANIE VÝSLEDKOV CITLIVOSTNÁ ANALÝZA ZÁVER IIB VYTVORENIE PREDPOKLADOV PRE VYVÁŽENÚ STRATÉGIU ROZVOJA SÚČASNÝCH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A ZABEZPEČENIE SPOĽAHLIVEJ DODÁVKY TEPLA SÚHRN CENA TEPLA AKO VÝSLEDOK INVESTÍCIE ALEBO INVESTÍCIA AKO VÝSLEDOK CENY? PROBLÉM, KEĎ SÚSTAVU CZT TVORÍ VIAC SPOLOČNOSTÍ NÁVRH ZÁSAD KÓDEXU SPOLUPRÁCE V TEPELNEJ ENERGETIKE ÚČEL A CIELE CHARAKTERISTIKA CENOVEJ SPOLUPRÁCE NÁVRH TYPOLÓGIE ÚZEMIA AKO SA STANOVÍ KONKURENCIESCHOPNÁ CENA A MIERA KONKURENCIESCHOPNOSTI ZDROJA? DÔVODY K POUŽÍVANIU DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV V SCZT ZÁVERNÉ ZDROJE AGREGÁCIA NÁKLADOV PRE VÝPOČET DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV ČLENENIE ZISKU A NÁKLADOV ORIENTAČNÝ PREPOČET ZÁVERNÉHO ZDROJA A NÁKLADOVÉHO PÁSMA NA DISTRIBÚCIU TEPLA ZÁVER IIC VYHODNOTENIE JEDNOTLIVÝCH ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ SÚHRN Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 3

5 1 ÚVOD CHARAKTERISTIKA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ PRE SCZT TEPLÁREŇ KOŠICE, A. S. (TEKO) História Súčasnosť Modernizácia tepelných zariadení TEKO KOSIT A.S História Súčasnosť Modernizácia spaľovne KOSIT TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM KOŠICE (TEHO) História Súčasnosť Modernizácia tepelných zariadení TEHO GEOTERM KOŠICE, A.S História Súčasnosť Výhľad U.S. STEEL, S.R.O História Súčasnosť Varianty modernizácie teplárne U.S.Steel VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA ZDROJOV SCZT VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z OSTATNÝCH HĽADÍSK INDIVIDUÁLNE TEPELNÉ ZARIADENIA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z OSTATNÝCH HĽADÍSK TEPELNÉ ZARIADENIA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z OSTATNÝCH HĽADÍSK IID EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA SÚHRN VÝCHODISKOVÉ PODKLADY DOPYT A KAPACITA MATERIÁLY A VSTUPY SCENÁRE ROZVOJA SCZT SCENÁR REF SCENÁR BAU-U SCENÁR BAU-ZP SCENÁR OZO-U SCENÁR OZO-ZP EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE STANOVENIE NEUTRÁLNEJ CENY PRE DODÁVATEĽA TEPLA DO PRIMÁRU SCZT Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 4

6 5.2 STANOVENIE ÚROVNE ZMIEŠANEJ CENY DO PRIMÁRU SCZT POSÚDENIE USKUTOČNITEĽNOSTI MODERNIZÁCIE ZDROJOV VYHODNOTENIE VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE SÚHRNNÉ VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ PODROBNÉ VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA MIESTNYCH EMISIÍ PRÍLOHA: CHARAKTERISTIKA LINEÁRNEHO BILANČNÉHO MODELU GEMIS SÚHRN ČO JE SYSTÉM GEMIS Výpočtový program GEMIS História vývoja GEMIS Základné vlastnosti programu Praktické využitie programu GEMIS Databáza GEMIS Produkty Procesy Scenáre prípadové štúdie ALGORITMY VÝPOČTOV Sumarizácia vplyvov plynov spôsobujúcich skleníkový efekt Sumarizácia vplyvov plynov spôsobujúcich acidifikáciu III. ZÁVEREČNÉ ŠTÁDIUM SÚHRN CELKOVÝ STRUČNÝ SÚHRN STRATEGICKÝCH CIEĽOV A PREDPOKLADOV SPOLUPRÁCE STANOVENIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV INVESTIČNÁ ČINNOSŤ MUSÍ ZAISTIŤ DOSIAHNUTIE KONKURENCIESCHOPNEJ CENY TEPLA SÚSTAVA CZT, KTORÁ JE TVORENÁ VIACERÝMI SPOLOČNOSŤAMI VYŽADUJE ICH SPOLUPRÁCU KÓDEX SPOLUPRÁCE V TEPELNEJ ENERGETIKE PRINCÍP KONKURENCIESCHOPNOSTI A DLHODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV ZÁVERNÉ ZDROJE CELKOVÝ STRUČNÝ SÚHRN ALTERNATÍV ROZVOJA ORIENTAČNÉ EKONOMICKÉ PREPOČTY ALTERNATÍV ROZVOJA SCENÁRE VÝVOJA TEPELNEJ ENERGETIKY ŽIVOTNÉ PROSTREDIE NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI ENERGETICKEJ KONCEPCIE STANOVENIE ZÁSAD VYUŽÍVANIA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PALÍV A ENERGIE REALIZÁCIA NAVRHOVANÝCH TECHNICKÝCH OPATRENÍ ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ AKTUALIZÁCIA KONCEPCIE ROZVOJA MESTA V TEPELNEJ ENERGETIKE ENERGETICKÝ MANAGEMENT PRÍLOHA ZÁVÄZNÉ ČASTI: PRÍPUSTNÉ SPÔSOBY ZÁSOBOVANIA ENERGIOU...CHYBA! ZÁLOŽKA NIE JE DEFINOVANÁ. Zoznam tabuliek TABUĽKA 1 ÚZEMNOSPRÁVNE ČLENENIE...17 TABUĽKA 2 ÚDAJE O ŠTRUKTÚRE OBYVATEĽSTVA PODĽA VEKOVEJ PRODUKTIVITY...19 TABUĽKA 3 DOMOVÝ FOND MESTA KOŠICE...22 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 5

7 TABUĽKA 4 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH...27 TABUĽKA 5 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O TURBOGENERÁTOROCH...27 TABUĽKA 6 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV A VYROBENÉHO TEPLA...29 TABUĽKA 7 VÝVOJ PRODUKCIE EMISIÍ ZA POSLEDNÉ ROKY...30 TABUĽKA 8 BILANČNÉ ÚDAJE SPOTREBY PALÍV A VÝROBY TEPLA NA JEDNOTLIVÝCH KOTLOCH...32 TABUĽKA 9 ROČNÉ BILANCIE VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRINY...33 TABUĽKA 11 VÝVOJ STRÁT TEPLA V PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIEŤACH...39 TABUĽKA 12 DODÁVKA TEPLA ROZHODUJÚCIM ODBERATEĽOM TEPLA Z PARNÝCH A HORÚCOVODNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETI...40 TABUĽKA 13 VÝVOJ CENY TEPLA TEKO A.S. A NAJVÄČŠIEHO ODBERATEĽA TEPLA TEHO S.R.O...42 TABUĽKA 14 CENY TEPLA ROZHODUJÚCICH DODÁVATEĽOV TEPLA VO VÝCHODOSLOVENSKOM REGIÓNE...43 TABUĽKA 15 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH...44 TABUĽKA 16 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV A VYROBENÉHO TEPLA KOSIT A.S...45 TABUĽKA 17 ZÁKLADNÉ TECHNOLOGICKÉ ÚDAJE O ZARIADENÍ KOTOLNÍ...47 TABUĽKA 18 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ROZVODOCH TEPLA Z KOTOLNÍ V SPRÁVE TEHO S.R.O...48 TABUĽKA 19 BILANČNÉ ÚDAJE PLYNOVÝCH KOTOLNÍ TEHO S.R.O. ZA ROK TABUĽKA 20 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O TECHNOLOGICKOM ZARIADENÍ OST V SPRÁVE TEHO S.R.O...53 TABUĽKA 21 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O SEKUNDÁRNYCH ROZVODOCH TEPLA Z OST...61 TABUĽKA 22 ROČNÉ BILANCIE NAKÚPENÉHO A DODANÉHO TEPLA TEHO, S.R.O...66 TABUĽKA 23 BILANČNÉ ÚDAJE TRANSFORMÁCIE, DISTRIBÚCIE A DODÁVKY TEPLA ZA ROK TABUĽKA 24 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O KOTLOCH U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O...71 TABUĽKA 25 BILANCIA SPOTREBY PALÍV A TEPLA V PALIVE...72 TABUĽKA 26 BILANCIA VÝROBY, SPOTREBY A DODÁVKY TEPLA...72 TABUĽKA 27 BILANCIA VÝROBY, SPOTREBY A DODÁVKY ELEKTRINY...73 TABUĽKA 28 ZDROJE TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR...75 TABUĽKA 29 SUMÁRNE ÚDAJE O ZDROJOCH TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR V ČLENENÍ PODĽA MESTSKÝCH ČASTÍ...79 TABUĽKA 30 SPOTREBA PALÍV V TEPELNÝCH ZARIADENIACH NA VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU V ROKU TABUĽKA 31 REALIZOVANÉ RACIONALIZAČNÉ OPATRENIA...84 TABUĽKA 32 ODBERATELIA TEPLA PRE BYTOVÉ OBJEKTY...86 TABUĽKA 33 REGULAČNÉ STANICE VTL/STL...92 TABUĽKA 34 POČET ODBERATEĽOV V KOŠICIACH V ROKU TABUĽKA 35 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V TEPLÁRNI KOŠICE, A.S...96 TABUĽKA 36 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V KOSIT A.S...96 TABUĽKA 37 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V TEHO S.R.O. KOŠICE SÚHRNNÉ ÚDAJE ZA VŠETKÝCH 16 KOTOLNÍ...96 TABUĽKA 38 ROČNÁ BILANCIA PALÍV V U. S. STEEL KOŠICE, S.R.O...97 TABUĽKA 39 ROČNÁ BILANCIA SPOTREBY PALÍV U OSTATNÝCH DODÁVATEĽOV...97 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 6

8 TABUĽKA 40 ROČNÁ BILANCIA PALÍV VO VEREJNOM A PODNIKATEĽSKOM SEKTORE...98 TABUĽKA 41 ROČNÁ BILANCIA PALÍV U VÝROBY TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A BYTOV S VLASTNÝM ZDROJOM TEPLA...98 TABUĽKA 42 ŠTRUKTÚRA SPOTREBY PALÍV A CELKOVÉ VYROBENÉ TEPLO V ČLENENÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH VÝROBCOV TEPLA...99 TABUĽKA 43 SPOTREBY PALÍV PRE ZABEZPEČENIE VÝROBY A DODÁVKY TEPLA V MESTE V ROKU TABUĽKA 44 EMITOVANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY DO OVZDUŠIA V MESTE V ROKU TABUĽKA 45 CELKOVÝ TECHNICKÝ DOSIAHNUTEĽNÝ POTENCIÁL ÚSPOR TEPLA V SÚSTAVE CZT TABUĽKA 46 SÚHRNNÉ ÚDAJE POTENCIÁLU ÚSPOR TEPLA NA STRANE SPOTREBY ZA JEDNOTLIVÉ TEPELNÉ OKRUHY OST A KOTOLNÍ V ČLENENÍ DO DEVIATICH MESTSKÝCH ČASTÍ TABUĽKA 47 SÚHRNNÉ ÚDAJE POTENCIÁLU ÚSPOR TEPLA BYTOVÝCH DOMOV NA STRANE SPOTREBY V ČLENENÍ PO SPRÁVCOCH BYTOVÝCH DOMOV TABUĽKA 48 DEFINÍCIA POTENCIÁLOV OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE TABUĽKA 49 VYČÍSLENIE TECHNICKÉHO POTENCIÁLU BIOMASY ENERGETICKÝCH PLODÍN DOSTUPNÉ V RÁMCI ÚZEMÍ OKRESOV KOŠICE I-IV A OKRESU KOŠICE-OKOLIE TABUĽKA 50 SPRACOVANIE BIOMASY K ENERGETICKÝM ÚČELOM TABUĽKA 51 POTENCIÁL OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE NA SLOVENSKU V TJ, V ROKU TABUĽKA 52 PREDPOKLADANÁ POTREBA TEPLA PRE PLÁNOVANÚ VÝSTAVBU V MESTSKÝCH ČASTIACH TABUĽKA 53 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ REALIZÁCIE POTENCIÁLU ÚSPOR V RÁMCI MESTA TABUĽKA 54 MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE - RAST HDP V % TABUĽKA 55 INVESTIČNÉ AKCIE NOVÝCH ELEKTRÁRNÍ TABUĽKA 56 PREDPOKLADANÉ PRÍRASTKY NOVÝCH VÝKONOV A VÝROBY TABUĽKA 57 MIERA OBNOVY ELEKTRÁRNÍ EÚ-27 PODĽA DRUHU (V GW INŠTALOVANÉHO VÝKONU) TABUĽKA 58 PLYNOVÝ VARIANT - VSTUPNÉ PREDPOKLADY VÝPOČTU TABUĽKA 59 UHOĽNÝ VARIANT - VSTUPNÉ PREDPOKLADY VÝPOČTU TABUĽKA 60 PLYNOVÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000 H/ROK TABUĽKA 61 PLYNOVÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000 H/ROK TABUĽKA 62 UHOĽNÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000 H/ROK TABUĽKA 63 UHOĽNÝ VARIANT DOBA VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000 H/ROK TABUĽKA 64 PLYNOVÝ VARIANT, 2000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA TABUĽKA 65 PLYNOVÝ VARIANT, 4000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA TABUĽKA 66 UHOĽNÝ VARIANT, 2000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA TABUĽKA 67 UHOĽNÝ VARIANT, 4000 H/ROK, CITLIVOSTNÁ ANALÝZA TABUĽKA 68 PREHĽAD TYPOV ÚZEMIA Z HĽADISKA DOSTUPNOSTI ENERGIÍ TABUĽKA 69 DOPORUČENÉ SPÔSOBY ZÁSOBOVANIA TEPELNOU ENERGIOU V JEDNOTLIVÝCH TYPOCH ÚZEMIA TABUĽKA 70 EKONOMICKÉ PARAMETRE DOMOVEJ KOTOLNE A VÄČŠÍCH KOTOLNÍ TABUĽKA 71 EKONOMICKÉ PARAMETRE PAROPLYNOVÉHO TEPLÁRENSKÉHO BLOKU TABUĽKA 72 EKONOMICKÉ PARAMETRE FLUIDNÉHO TEPLÁRENSKÉHO BLOKU Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 7

9 TABUĽKA 73 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH NÁKLADOV TABUĽKA 74 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOV TABUĽKA 75 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA NÁROKOV NA UMIESTNENIE TABUĽKA 76 HODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV TABUĽKA 77 HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH A PREVÁDZ. NÁKLADOV218 TABUĽKA 78 HODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV TABUĽKA 79 HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA INVESTIČNÝCH A PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOV TABUĽKA 80 HODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SOCIÁLNYCH EFEKTOV TABUĽKA 81 KVALITATÍVNE PARAMETRE ZEMNÉHO PLYNU TABUĽKA 82 PRVKOVÝ ROZBOR ZEMNÉHO PLYNU TABUĽKA 83 PARAMETRE ČIERNEHO ENERGETICKÉHO UHLIA TABUĽKA 84 VARIANTY ROZVOJA BEZ VYUŽITIA GEOTERMÁLNEHO TEPLA A BIOMASY (BAU) TABUĽKA 85 VARIANTY ROZVOJA S VYUŽITÍM GEOTERMÁLNEHO TEPLA A BIOMASY (OZO) TABUĽKA 86 DEFINÍCIE POSUDZOVANÝCH SCENÁROV ROZVOJA SCZT TABUĽKA 87 UKAZOVATELE VÝROBY TEKO V LOKALITE KOŠICE TABUĽKA 88 SCENÁR BAU-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA TABUĽKA 89 SCENÁR BAU-ZP, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA TABUĽKA 90 SCENÁR OZO-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA TABUĽKA 91 SCENÁR OZO-U, VSTUPNÉ HODNOTY MODELOVANIA TABUĽKA 92 ZMIEŠANÁ CENA TEPLA DO PRIMÁRU VO VARIANTOCH BAU TABUĽKA 93 ZMIEŠANÁ CENA TEPLA DO PRIMÁRU VO VARIANTOCH OZO TABUĽKA 94 PRIBLIŽNÝ VÝPOČET LIMITNEJ INVESTÍCIE GEOTERMÁLNEHO ZDROJA TABUĽKA 95 PRIBLIŽNÝ VÝPOČET LIMITNEJ INVESTÍCIE ZDROJA NA BIOMASU Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 8

10 Zoznam grafov GRAF 1 ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA MESTA PODĽA VEKOVEJ PRODUKTIVITY...20 GRAF 2 ŠTRUKTÚRA DOMOVÉHO FONDU A POČET BÝVAJÚCICH OSÔB...21 GRAF 3 POČET BYTOV ČLENENÝ PO MESTSKÝCH ČASTIACH...23 GRAF 4 POČET DENNOSTUPŇOV PRE MESTO KOŠICE...24 GRAF 5 PRIEMERNÁ VONKAJŠIA TEPLOTA VO VYKUROVACOM OBDOBÍ...24 GRAF 6 ZASTÚPENIE JEDNOTLIVÝCH DRUHOV PALÍV NA ICH CELKOVEJ SPOTREBE...29 GRAF 7 TREND VÝVOJA SPOTREBY JEDNOTLIVÝCH DRUHOV POUŽÍVANÝCH PALÍV...30 GRAF 8 VÝVOJ PRODUKCIE EMISIÍ...31 GRAF 9 VÝVOJ CELKOVEJ VÝROBY A CELKOVEJ ROČNEJ ÚČINNOSTI VÝROBY TEPLA...32 GRAF 10 PODIEL JEDNOTLIVÝCH KOTLOV TEKO NA CELKOVEJ VÝROBE TEPLA V ROKU GRAF 11 VÝVOJ ROČNEJ VÝR. ELEKTRINY A MERNEJ SPOTREBY TEPLA V PALIVE NA JEJ VÝROBU...33 GRAF 12 ROZDELENIE PODPORNÝCH SLUŽIEB PRE SEPS A.S. V ROKU TABUĽKA 10 DĹŽKY PRIMÁRNYCH ROZVODNÝCH TEPELNÝCH SIETI...38 GRAF 13 PODIELOVÉ STRATY PRIMÁRNEJ HORÚCOVODNEJ TEPELNEJ SIETE...39 GRAF 14 PODIELOVÉ STRATY PRIMÁRNEJ PARNEJ TEPELNEJ SIETE...39 GRAF 15 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV TEPLA Z PARNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETÍ V ROKU GRAF 16 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV TEPLA Z HORÚCOVODNÝCH PRIMÁRNYCH TEPELNÝCH SIETÍ V ROKU GRAF 17 ŠTRUKTÚRA CENY TEPLA TEKO A TEHO...42 GRAF 18 VYUŽITIE TEPLA ZO ZDROJA TEPLA KOSIT A.S...45 GRAF 19 ŠTRUKTÚRA KOTLOV PODĽA INŠTALOVANÉHO VÝKONU A PODĽA VEKU...46 GRAF 20 VEK A DRUH TEPELNEJ IZOLÁCIE ROZVODOV TEPLA...48 GRAF 21 ŠTRUKTÚRA CELKOVEJ DODÁVKY TEPLA Z KOTOLNÍ TEHO S.R.O...49 GRAF 22 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA PRE BYTOVÉ A NEBYTOVÉ OBJEKTY...49 GRAF 23 VÝVOJ SKUTOČNEJ SPOTREBY PALIVA A VÝROBY TEPLA V KOTOLNIACH TEHO S.R.O...50 GRAF 24 DOSAHOVANÉ ÚČINNOSTI VÝROBY TEPLA V KOTOLNIACH TEHO S.R.O...51 GRAF 25 MERNÉ SPOTREBY TEPLA A MNOŽSTVA TEPLEJ ÚŽITKOVEJ VODY...51 GRAF 26 ROČNÉ PODIELOVÉ STRATY V ROZVODOCH TEPLA...52 GRAF 27 ŠTRUKTÚRA INŠTALOVANÝCH VÝKONOV OST...57 GRAF 28 TECHNOLÓGIA NA TRANSFORMÁCIU TEPLA A PRÍPRAVU TÚV...58 GRAF 29 VEK A DRUH TEPELNEJ IZOLÁCIE SEKUNDÁRNYCH ROZVODOV TEPLA...65 GRAF 30 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA TEHO S.R.O. V ROKU GRAF 31 MNOŽSTVO TEPLA NA VSTUPE DO OST...68 GRAF 32 DODÁVKA TEPLA NA ÚK A TÚV...68 GRAF 33 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA PRÍPRAVU TÚV V MIESTE JEJ PRÍPRAVY...69 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 9

11 GRAF 34 SPOTREBA TEPLA A MNOŽSTVA TÚV NA OSOBU A ROK A MERNÉ SPOTREBY NA JEJ DODÁVKU PRE BYTOVÉ A NEBYTOVÉ OBJEKTY...69 GRAF 35 PODIELOVÉ STRATY TEPLA V ROZVODOCH TEPLA...70 GRAF 36 PODIELOVÉ ZASTÚPENIE JEDNOTLIVÝCH PALÍV NA TEPLE V PALIVE...72 GRAF 37 ŠTRUKTÚRA ZDROJOV TEPLA PRE VEREJNÝ A PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR PODĽA INŠTALOVANÉHO VÝKONU A PODĽA PALIVOVEJ ZÁKLADNE...74 GRAF 38 ŠTRUKTÚRA DODÁVKY TEPLA DO BYTOV A POČET BÝVAJÚCICH OSÔB...81 GRAF 39 ŠTRUKTÚRA BYTOVÝCH OBJEKTOV PODĽA ROKU ODOVZDANIA...82 GRAF 40 ŠTRUKTÚRA BYTOVÝCH OBJEKTOV PODĽA REALIZOVANÝCH STAVEBNÝCH SÚSTAV...82 GRAF 41 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA VYKUROVANIE PO STAVEBNÝCH SÚSTAVÁCH...83 GRAF 42 PODIEL REALIZOVANÝCH RACIONALIZAČNÝCH OPATRENÍ...85 GRAF 43 ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV PODĽA POČTU PRÍPOJOK...94 GRAF 44 PREDAJ ZEMNÉHO PLYNU V ROKOCH (TIS.M 3 )...95 GRAF 45 ŠTRUKTÚRA SPAĽOVANÝCH PALÍV A PODIEL JEDNOTLIVÝCH VÝROBCOV NA CELKOVEJ VÝROBE TEPLA GRAF 46 EMISIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK A PRODUKCIA CO2 Z PALIVA POTREBNÉHO NA ZABEZPEČENIE VÝROBY A DODÁVKY TEPLA GRAF 47 CELKOVÝ POTENCIÁL ÚSPOR V ČLENENÍ PODĽA MESTSKÝCH ČASTÍ GRAF 48 CELKOVÝ POTENCIÁL ÚSPOR TEPLA V BYTOVÝCH DOMOCH V ČLENENÍ PODĽA JEDNOTLIVÝCH SPRÁVCOV BYTOVÝCH DOMOV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 10

12 Zoznam obrázkov OBRÁZOK 1 POLOHA MESTA KOŠICE V KOŠICKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI OBRÁZOK 2 KOŠICE - HRANICE MESTSKÝCH ČASTI A OKRESOV OBRÁZOK 3 SÚSTAVA TEPELNÝCH ZARIADENÍ SPOLOČNOSTI TEPLÁREŇ KOŠICE, A.S OBRÁZOK 4 SCHÉMA PRIMÁRNYCH HORÚCOVODNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE OBRÁZOK 5 SCHÉMA PRIMÁRNYCH PARNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE OBRÁZOK 6 SÚSTAVA ROZVODOV ZEMNÉHO PLYNU V KOŠICIACH OBRÁZOK 7 ROČNÝ ÚHRN GLOBÁLNEHO SLNEČNÉHO ŽIARENIA NA OPTIMÁLNE ORIENTOVANÚ PLOCHU [KWH/M 2 ] OBRÁZOK 8 ROZVOJOVÉ OBLASTI NA ÚZEMÍ MESTA KOŠICE OBRÁZOK 9 MEDZINÁRODNÉ POROVNANIE - RAST HDP V % OBRÁZOK 10 BILANCIA DOSIAHNUTEĽNÉHO VÝKONU EXISTUJÚCICH ZDROJOV SR OBRÁZOK 11 POSTUPNÉ VYRAĎOVANIE ZDROJOV ELEKTRINY OBRÁZOK 12 BILANCIA ELEKTRICKEJ ENERGIE SO ZAHRNUTÍM POTENCIÁLNYCH NOVÝCH ZDROJOV.133 OBRÁZOK 13 ROZLOŽENIE OVERENÝCH ZÁSOB FOSÍLNEJ ENERGIE OBRÁZOK 14 SÚČASNÝ A OBNOVOVANÝ PARK ELEKTRÁRNÍ EÚ OBRÁZOK 15 ŠTRUKTÚRA PREVÁDZKOVANÉHO ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU EÚ OBRÁZOK 16 ŠTRUKTÚRA ELEKTRÁRENSKÉHO PARKU EÚ-27 VO VÝSTAVBE A PROJEKTOVEJ PRÍPRAVE OBRÁZOK 17 SPOTREBA FOSÍLNYCH ZDROJOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE OBRÁZOK 18 ZÁSOBOVANIE SLOVENSKA ROPOU OBRÁZOK 19 OČAKÁVANÝ VÝVOJ ŤAŽBY ROPY V HLAVNÝCH PRODUCENTSKÝCH KRAJINÁCH OBRÁZOK 20 ZÁSOBOVANIE SLOVENSKA ZEMNÝM PLYNOM OBRÁZOK 21 TRASA PLYNOVODU NORD STREAM OBRÁZOK 22 SKVAPALŇOVACIE A SPLYŇOVACIE TERMINÁLY LNG OBRÁZOK 23 OČAKÁVANÝ VÝVOJ ŤAŽBY ZEMNÉHO PLYNU V HLAVNÝCH PRODUCENTSKÝCH KRAJINÁCH OBRÁZOK 24 SVETOVÉ CENY ROPY OBRÁZOK 25 VÝVOJ CENY ROPY ( ) OBRÁZOK 26 ČERPANIE FOSÍLNYCH PALÍV NA ČASOVEJ OSI VÝVOJA ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI OBRÁZOK 27 SVETOVÉ CENY ZEMNÉHO PLYNU OBRÁZOK 28 SVETOVÉ CENY UHLIA OBRÁZOK 29 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN KVAPALNÝCH PALÍV OBRÁZOK 30 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN UHLIA OBRÁZOK 31 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN ZEMNÉHO PLYNU OBRÁZOK 32 VÝVOJ A POROVNANIE SPOTREBITEĽSKÝCH CIEN ELEKTRINY OBRÁZOK 33 INVESTIČNÉ NÁKLADY ELEKTRÁRENSKÝCH TECHNOLÓGIÍ OBRÁZOK 34 PREHĽAD NÁRODNÝCH ALOKAČNÝCH PLÁNOV EMISIÍ CO 2 KRAJÍN EÚ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 11

13 OBRÁZOK 35 POROVNANIE TECHNOLÓGIÍ PRE DOBU VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 2000H/ROK OBRÁZOK 36 POROVNANIE TECHNOLÓGIÍ PRE DOBU VYUŽITIA INŠTALOVANÉHO VÝKONU 4000H/ROK OBRÁZOK 37 STABILIZUJÚCI ÚČINOK KOGENERAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ OBRÁZOK 38 CHARAKTERISTIKA EKONOMICKEJ EFEKTÍVNOSTI TEPLÁRNE OBRÁZOK 39 TROJUHOLNÍK OBCHODNÝCH PRÍLEŽITOSTÍ OBRÁZOK 40 VYJADRENIE TOKU HOTOVOSTI ENERGETICKÉHO PODNIKU OBRÁZOK 41 NEUTRÁLNA CENA PLATNÁ PRI KOORDINOVANEJ PRÍPRAVE OBNOVY CENTRÁLNEHO ZDROJA OBRÁZOK 42 NEUTRÁLNA CENA STANOVENÁ NA ZÁKLADE KRÁTKODOBÝCH MARGINÁLNYCH NÁKLADOV OBRÁZOK 43 IDEOVÁ SCHÉMA SCZT KOŠICE OBRÁZOK 44 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE OBRÁZOK 45 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV (CO 2 EKVIVALENT) OBRÁZOK 46 VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (SO 2 EKVIVALENT) OBRÁZOK 47 SÚHRNNÉ ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE ZDROJOV SCZT OBRÁZOK 48 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE OBRÁZOK 49 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV OBRÁZOK 50 VYHODNOTENIE STREDNÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK OBRÁZOK 51 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE OBRÁZOK 52 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV 220 OBRÁZOK 53 VYHODNOTENIE MALÝCH ZDROJOV TEPLA Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK221 OBRÁZOK 54 VÝVOJ TRHU S TEPLOM V DOSAHU SCZT OBRÁZOK 55 KRIVKA TRVANIA VÝKONOV (ROK 2006) OBRÁZOK 56 VYUŽITÉ A NEVYUŽITÉ TEPLO ZO SPAĽOVNE KOSIT OBRÁZOK 57 VARIANT BAU DEĽBA TRHU OBRÁZOK 58 VARIANT OZO DEĽBA TRHU OBRÁZOK 59 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA SPOTREBY PRVOTNÝCH ZDROJOV ENERGIE OBRÁZOK 60 FAKTOR SPOTREBY NEOBNOV. PRVOTNEJ ENERGIE BEZ VYROV. ROZDIELOV VO VÝROBE ELEKTRINY OBRÁZOK 61 FAKTOR SPOTREBY NEOBNOV. PRVOTNEJ ENERGIE S VYROV. ROZDIELOV VO VÝROBE ELEKTRINY OBRÁZOK 62 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV (CO 2 EKV) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 12

14 OBRÁZOK 63 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (SO 2 EKV) OBRÁZOK 64 SÚHRNNÉ ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT OBRÁZOK 65 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ CO OBRÁZOK 66 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ SO OBRÁZOK 67 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ NO X OBRÁZOK 68 VYHODNOTENIE SCENÁROV ROZVOJA SCZT Z HĽADISKA EMISIÍ TUHÝCH LÁTOK Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 13

15 I. PRÍPRAVNÉ ŠTÁDIUM ANALYTICKÉ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 14

16 Súhrn V tejto fáze spracovania energetickej koncepcie mesta Košice bola vykonaná analýza dostupných informácií, ktoré majú podstatný význam pre vypracovanie návrhovej časti koncepcie. Analytická časť sa logicky člení do niekoľkých častí sledujúcich jednotlivé podstatné odbory informačných entít. Analytická časť bola na základe dohôd o spolupráci na tvorbe koncepcie prevzatá z rozsiahleho podkladového materiálu od spracovateľa Slovenskej energetickej agentúry, pobočka Košice a v niektorých častiach doplnená. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 15

17 1 Analýza územia Krajské mesto Košice je druhým najvýznamnejším centrom SR, tvorí protiváhu Bratislavy a je prirodzeným centrom celej východnej časti Slovenska. Košický kraj, v centre ktorého sa nachádzajú Košice, je situovaný v juhovýchodnej časti Slovenska. Má rozlohu km 2 a svojím územím zaberá 14% rozlohy SR a počtom obyvateľov 770 tis. je druhý najväčší z ôsmich krajov Slovenska. Obrázok 1 Poloha mesta Košice v Košickom samosprávnom kraji SPIŠSKA NOVA VES GELNICA KOŠICE I KOŠICE III SOBRANCE ROŽŇAVA KOŠICE Okolie KOŠICE IV MICHALOVCE KOŠICE II TREBIŠOV Územie sídelnej aglomerácie mesta Košice sa nachádza v údolí Košickej kotliny s priemernou nadmorskou výškou 211 m n.m. ( m n.m.). Situovanie mesta je do predĺženého tvaru, orientované zo severu na juh, rozprestierajúce sa pozdĺž povodia rieky Hornád. Historická časť stredu mesta leží v nadmorskej výške 208 m n.m. Prevažná časť komunálnej bytovej zástavby je sústredená do sídelných obvodov na priľahlých pahorkoch. Na geologickej skladbe terénu sa prejavuje jeho značná členitosť, charakteristická výskytom viacerých druhov hornín a sedimentov. Na vznik Košickej kotliny mali veľký vplyv tektonické poruchy, hlavne tzv. hornádske zlomy a karpatské zlomy. Na modelovaní reliéfu kotliny sa zúčastňovali aj svahové pohyby. Svahové pohyby pretrvávajú aj v súčasnosti napr. v lokalitách Furča, Heringeš, Konopiská, Vyšné Opátske. Celková výmera územia mesta má plochu ha. Z tejto plochy zaberá poľnohospodárska pôda až 38,2 %, v tom orná pôda 25,5 %, čo je štvrtina územia celého mesta. Vysoké zastúpenie majú i lesné plochy, ktoré sa podieľajú na celkovej rozlohe mesta 31,1 %. Samotné urbanizované územie, t.j. zastavané, a ostatné plochy zaberajú 29,6 % z rozlohy mesta. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 16

18 1.1 Územnosprávne členenie mesta Košice majú podľa zákona SNR č. 401/1990 Zb. spolu s Bratislavou osobitné postavenie medzi mestami Slovenska. Ako samostatný právny subjekt sú rozdelené na 22 mestských častí podľa samosprávneho členenia. Košice tvoria jednotný administratívno správny celok zložený zo samotného mesta a jeho sídlisk (rozdelený na 10 mestských častí ) a 12 priľahlých obcí pričlenených k mestu v rokoch 1969 až Dňom 24.júla 1996 vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 221/1996 Z.z. o územno-správnom usporiadaní Slovenskej republiky, na základe ktorého sa na území Košíc vytvorili štyri okresy. Územnosprávne členenie mesta Košice je uvedené v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 1 Územnosprávne členenie Okres Košice I. Košice II. Košice III. Košice IV. Mestská časť Džungľa, Kavečany, Sever, Sídl.Ťahanovce,Staré Mesto, Ťahanovce Lorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídl.KVP, Šaca, Západ Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves Barca, Juh, Krásna, Nad jazerom, Šebastovce, Výšne Opátske Obrázok 2 KOŠICE - hranice mestských časti a okresov KOŠICE Hranice KOŠICE Hranice a čísla Okres Košice I sa rozprestiera na rozlohe 86,1 km 2, kde žije vyše 68 tisíc obyvateľov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 17

19 Rozlohou druhý, počtom obyvateľov najväčší, je okres Košice II. Na území 81,4 km 2 tu žije takmer 80 tisíc obyvateľov. Najmenší je okres Košice III, ktorý má sídliskový charakter. Jeho územie 16,8 km 2 tvoria dve mestské časti. Okres je počtom 30,7 tisíc obyvateľov tretím najmenším v kraji. V okrese Košice IV žije v šiestich mestských častiach viac než 57 tisíc obyvateľov. Vývoj sídelnej štruktúry sa prejavil zvyšovaním hustoty obyvateľstva smerom od centra Starého Mesta k novým okrajovým sídliskám. Tieto posuny v koncentrácii obyvateľstva sú výsledkom bytovej zástavby na nových sídliskách, ako aj znižovaním bytového fondu v centre Starého Mesta a jeho postupnej premeny na obchodno-spoločenské centrum. Najvýraznejšia koncentrácia obyvateľstva je v tých mestských častiach, kde vyrástli veľké sídliská: Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Luník IX, Západ, Nad Jazerom. Najredšie osídlenie (menej než 100 obyvateľov na 100 km 2 ) majú bývalé obce, ktoré boli časom integrované do územia mesta: Kavečany, Poľov, Šaca. Pre účely tejto technickej analýzy, hlavne z dôvodu prehľadného spracovania energetických bilancií v územných častiach mesta s rozhodujúcou spotrebou tepla, bolo mesto rozdelené do ôsmich častí, ktoré kopírujú správne členenie mesta, sídliskové útvary a priľahlé obce nasledovne: 1. Košice - Staré mesto (Kuzmányho sídlisko, Centrum mesta) 2. Košice - Sever (Mlynský náhon, Mier, Podhradová) 3. Košice - Ťahanovce (sídlisko Ťahanovce ) 4. Košice - Západ (sídlisko Nové mesto - Terasa) 5. Košice - KVP (sídlisko Košického vládneho programu) 6. Košice - Dargovských hrdinov (sídlisko Dargovských hrdinov) 7. Košice - Juh (sídlisko Juh, Železníky) 8. Košice - Jazero (sídlisko Nad Jazerom) 9. Košice - ostatné mestské časti (sídlisko Luník IX, Šaca, Barca, Krásna, Šebastovce, Vyšné Opátske, Džungľa, Kavečany Ťahanovce, Lorinčík, Myslava, Pereš, Poľov, Košická Nová Ves) 1.2 Demografické podmienky V roku 2003 žilo v Košiciach obyvateľov. Z celkového počtu je 112,3 tis. mužov a 123,0 tis. žien. Vývoj reprodukcie obyvateľstva v 90 tich rokoch minulého storočia bol charakterizovaný neustálym znižovaním pôrodnosti i prirodzeného prírastku. V posledných 2-3 rokoch sa v Košiciach zastavil pokles pôrodnosti, aj prirodzeného prírastku. Vekovou štruktúrou patria Košice medzi mestá s najmladším obyvateľstvom na Slovensku (hlavne v porovnaní s mestami na západnom a strednom Slovensku). Počet obyvateľov v predproduktívnom veku (0-14) je , v produktívnom veku (14-59 M/54 Ž) , v poproduktívnom veku (60 a viac-m, 55 a viac-ž) , nezistených bolo ľudí (podľa sčítania obyvateľov 2001). Percentuálne tvoria obyvatelia v predproduktívnom veku 17,9 %, v produktívnom 63,9 %, v poproduktívnom 16,3 % a nezistení 1,9 %. V období medzi dvoma sčítaniami obyvateľov, t.j. rokmi 1991 a 2001, došlo vo vekovej štruktúre obyvateľstva Košíc k značným zmenám. Stagnácia vo vývoji sa premieta i do starnutia obyvateľov. Za uvedené obdobie vzrástol počet obyvateľov v poproduktívnom veku takmer o osôb. Zvýšil sa tiež počet obyvateľov v produktívnom veku o takmer Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 18

20 osôb. Naopak výrazný úbytok bol zaznamenaný u najmladšej vekovej kategórii, ktorej počet sa znížil o takmer osôb. Uvedené zmeny ovplyvnili index starnutia, ktorý sa zvýšil až na 90,9 bodu, pritom pri dosiahnutí hodnoty 100 bodov nastupuje regresívny typ populácie. V Košiciach dochádza od roku 2000 k trvalému znižovaniu počtu obyvateľov. Najväčší podiel na tejto skutočnosti má vysťahovanie sa obyvateľov do iných regiónov so súbežným poklesom absolútnych hodnôt prirodzeného prírastku. Za posledné 3 roky Košice stratili migráciou 1884 osôb. Navyše ide prevažne o osoby v produktívnom veku s vyšším stupňom vzdelania. Tabuľka 2 Údaje o štruktúre obyvateľstva podľa vekovej produktivity Mestská časť Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek Nezistené Spolu Okres Košice IV Košice III Okres Košice II Okres Košice I Staré mesto Džungľa Kavečany Sever Sídlisko Ťahanovce Ťahanovce Spolu Lorinčík Luník IX Myslava Pereš Poľov Sídlisko KVP Šaca Západ Spolu Dargovských hrdinov Košická Nová Ves Spolu Barca Juh Krásna Nad jazerom Šebastovce Vyšné Opátske Spolu Spolu za Mesto Košice Zdroj: ŠÚ SR r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 19

21 Graf 1 Zloženie obyvateľstva mesta podľa vekovej produktivity obyvateľov obyvateľov obyvateľov Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek 1.3 Bytová výstavba Košice boli najrýchlejšie rastúcim mestom v Československu. Od roku 1945 vzrástol počet obyvateľov z na súčasný stav ľudí. Táto skutočnosť si vyžiadala hlboké zásahy do urbanizácie celej hospodársko - sídelnej aglomerácie s výstavbou bytových domov v rámci hromadnej bytovej výstavby. Podstatná časť sídelných útvarov bola realizovaná v období rokov 1958 až 1985 s dokončovaním výstavby do roku V tomto období boli vybudované sídelné útvary: sídlisko Sever, Juh, Nové mesto - Terasa, Kuzmányho sídlisko, Železníky, sídlisko Nad Jazerom, sídlisko Dargovských hrdinov, sídlisko KVP a ako posledné sídlisko Ťahanovce. Po roku 1990 došlo výraznému zníženiu objemu novej bytovej výstavby. Počet zahájených bytov sa začal len mierne zvyšovať až v rokoch Od roku 1998 nastal opätovný pokles, pričom v rokoch sa dokončilo len 673 bytov. Tento pokles bol čiastočne kompenzovaný zvyšujúcim sa počtom modernizácií. Prírastky nových bytov sú priebežne znižované úbytkami existujúceho bytového fondu. Zatiaľ čo v minulosti prevažovala výstavba bytov v bytových domoch, v súčasnosti sa začal pomer medzi počtom novopostavených bytov v bytových domoch a v rodinných domoch vyrovnávať. Prevažovali formy stavieb a nadstavieb na bytových (sídl. Kuzmányho, MČ Sever, Juh) a rodinných domoch. Ďalšie dokončené byty boli postavené v nebytových objektoch alebo boli získané adaptáciou nebytových priestorov a zdevastovaných priestorov (MČ Staré mesto historické jadro). Štruktúra bytovej výstavby z hľadiska základných foriem vlastníctva ukazuje, že medzi dokončovanými a zahajovanými bytmi prevažujú byty vlastnícke, ktoré sú situované nielen v rodinných (MČ Západ Topásová ul.), ale i v bytových domoch (sídl. KVP- Klimkovičova, Kopa-Girbeš, sídl. Darg.hrdinov VIII.okrsok, Adlerova ul., MČ Juh Brezová ul.). Podiel výstavby nájomných bytov je malý a ich výstavba je až na výnimky realizovaná samosprávou (mestské časti - Barca, Darg. hrdinov, Mesto Košice - Čechovova ul., Malometrážne byty Luník IX ), ktoré na tento účel využívajú štátnu podporu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 20

22 Domový fond podľa posledných štatistických údajov predstavoval na území mesta Košice domov, rodinných domov bolo 9 930, bytových domov 3812 a ostatných budov na území mesta 267. Z tohto počtu je trvalo obývaných domov. V štruktúre trvale obývaných domov podľa druhu, rozhodujúcou mierou prevažujú rodinné domy, ktorých je Bytový fond mesta Košice tvorí bytov, z toho v rodinných domoch a v bytových domoch. Trvalo neobývaných bytov 4 951, čo je 5,7 % z úhrnného bytového fondu. Najväčším bytovým fondom disponuje okres Košice I, kde je aj najviac neobývaných bytov. Najvyšší počet trvale obývaných bytov je v okrese Košice II. Z pohľadu mestských častí najviac bytov má Západ, počet neobývaných bytov je najväčší na Severe. V mestskej časti Sever sa nachádza aj najviac trvale obývaných bytov v rodinných domoch. Stagnujúca výstavby v poslednom desaťročí ovplyvnila okrem celkového počtu domov aj ich priemerný vek, pričom u rodinných domov bol priemerný vek 36 rokov a u bytových domov 31 rokov. Štruktúra domového fondu a počet bývajúcich osôb je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 2 Štruktúra domového fondu a počet bývajúcich osôb % Počet domov Počet bývajúcich osôb % % % Počet bytov Bytové domy Rodinné domy Základná štruktúra domového fondu po mestských častiach je zrejmá z nasledujúcej tabuľky a grafu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 21

23 Tabuľka 3 Domový fond mesta Košice Okres Košice I Okres Košice II Košice III Okres Košice IV Mestská časť Trvale obývané Bytov spolu Počet obyvateľov Domy spolu Trvale obývané Bytové domy Počet obyvateľov m 2 obytnej plochy na byt Staré mesto , , ,1 Džungľa , ,5 Kavečany , ,1 Sever , , ,7 Sídlisko Ťahanovce , , ,1 Ťahanovce , , ,8 Spolu Lorinčík , ,1 Luník IX , ,1 Myslava , ,5 Pereš , ,3 Poľov , , ,8 Sídlisko KVP , ,1 Šaca , , ,9 Západ , , ,9 Spolu Dargovských hrdinov , , ,2 Košická Nová Ves , , ,4 Spolu Barca , ,1 Juh , , ,9 Krásna , , ,8 Nad jazerom , , ,9 Šebastovce , , ,7 Vyšné Opátske , , ,6 Spolu Spolu za Mesto Košice Domy spolu Rodinné domy Trvale obývané m 2 obytnej plochy na byt Bytov spolu Trvale obývané Domový fond spolu Počet obyvateľov , , ,2 Ostatné budovy Domy spolu Trvale obývané Bytov spolu Trvale obývané m 2 obytnej plochy na byt Zdroj: ŠÚ SR r.2001 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 22

24 Graf 3 Počet bytov členený po mestských častiach Západ Juh Staré mesto Dargovských hrdinov Sever Nad jazerom Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Šaca Krásna Barca Košická Nová Ves Ťahanovce Luník IX Vyšné Opátske Myslava Pereš Kavečany Poľov Šebastovce Džungľa Lorinčík Počet bytov Klimatické podmienky Klimatické podmienky Košíc sú dané geografickou polohou mesta, ktoré leží vo východnej časti Slovenska v oblasti mierne teplého klimatického pásma. Priemerné ročné teploty sa pohybujú v dlhodobom priemere v rozsahu od 9 do 10 0 C, pričom v posledných rokoch badať mierne zvýšenie priemernej teploty. V roku 2002 to bolo napr. 10,1 0 C. Ročný slnečný svit sa pohybuje v rozsahu až hodín ročne. Ročný úhrn atmosférických zrážok je v rozpätí 564 až 648 mm. Základné charakteristické údaje o vonkajších teplotách a počte vykurovacích dní pre lokalitu Košice sú uvedené v nasledovnom prehľade: Počet dennostupňov 20-ročný priemer ( ) K.deň Počet vykurovacích dní 20-ročný priemer ( ) 219 Priemerná teplota vo vykurovacom období ( ) 3,17 o C Počet dennostupňov v roku K.deň Počet vykurovacích dní v roku Priemerná teplota vo vykurovacom období v roku ,25 o C Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 23

25 Graf 4 Počet dennostupňov pre mesto Košice D počet dennostupňov Graf 5 Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období C 6, priemerný počet dennostupňov 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0, priemerná vonk. teplota priemerná vonk. eplota - 20 ročný priemer Z vyššie uvedených grafov vyplýva, že pre lokalitu Košice bol počet dennostupňov v roku 2005 nižší a priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období v roku 2005 bola vyššia ako 20-ročný priemer Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 24

26 2 Analýza existujúcich sústav tepelnotechnických zariadení V súčasnej dobe je územie mesta Košice zásobované teplom zo zdrojov tepla nasledujúcich právnických subjektov: Tepláreň Košice, a.s. Tepláreň Košice, a.s. je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta. Z tohto zdroja je zásobovaná podstatná časť územia mesta (bytový, verejný a podnikateľský sektor a časť rodinných domov). KOSIT a. s. Zo zdroja tepla tejto spoločnosti, ktorý spaľuje komunálny odpad, je teplo vyvedené do parnej distribučnej časti SCZT mesta Košice. Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytovo komunálny sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. U. S. Steel Košice, s.r.o. Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovo-komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Ostatné zdroje tepla Sú to zdroje tepla rôznych právnických subjektov (podnikateľský a verejný sektor) s prevládajúcou palivovou základňou zemný plyn, z ktorých sa vo väčšine nevykonáva dodávka (predaj) tepla, ale je zabezpečovaná výroba tepla pre vlastnú spotrebu. Zdroje tepla v rodinných domoch V týchto zdrojoch tepla tvorí cca 98 % palivovú základňu zemný plyn. 2.1 Sústava tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. Zásobovanie teplom mesta Košice prešlo historickým vývojom od začiatku 60-tych rokov minulého storočia, keď sa dodávka tepla pre vznikajúce sídlisko Terasa zabezpečovala z provizórneho zdroja tepla a začalo sa so systematickou výstavbou horúcovodných rozvodov, čím sa vytvoril zárodok výstavby najväčšieho teplárenského zdroja v republike Tepláreň Košice, a. s. V súčasnej dobe je rozhodujúca časť územia mesta zásobovaná z tohto zdroja. S výstavbou zdroja sa začalo v roku Prvá jednotka TEKO parný kotol PK-1 bola uvedená do prevádzky v roku Súčasne s výstavbou zdroja tepla sa intenzívne pokračovalo vo výstavbe tepelných rozvodov so zámerom zabezpečenia tepla pre novú bytovú výstavbu a rozvojové oblasti mesta. Súbežne s cieľom zlepšenia životného prostredia sa postupne pripojovali existujúce odbery tepla, ktoré boli zásobované teplom z okrskových a domových kotolní, ktoré spaľovali v prevažnej miere tuhé fosílne palivá, čím došlo k ich takmer úplnému vytesneniu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 25

27 Celkovo je možno v súvislosti s TEKO poukázať na jeho silné stránky, ktorými v súčasnosti zabezpečuje bezkonkurenčnú cenu tepla z SCZT Košice. Tieto silné stránky sú: - dvojzložková palivová základňa spaľovanie čierneho uhlia, minimalizácia spaľovania ZP, - kombinovaná výroba elektriny a tepla. Vzhľadom na to, že sa jedná o dominantný zdroj tepla, z ktorého je zabezpečovaná rozhodujúca dodávka tepla pre bytový, aj nebytový sektor na území mesta Košice, v nasledujúcej časti správy je spracovaná podrobná analýza zariadení na výrobu a rozvod tepla tohto zdroja z hľadiska technického a energetického Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla TEKO I. roky výstavby Tepelný výkon Parné kotly PK1, PK2; 2 x 160 t/h, á 108,6 MW t Horúcovodné kotly HK1, HK2, 2 x 58,15 MW t (vyradené) Odberová turbína TG1 55 MW e Výstupný tepelný výkon do primárnych tepelných sietí TEKO II. roky výstavby Tepelný výkon Parné kotly PK3, PK4; 2 x 210 t/h, á 143 MW t Horúcovodný kotol HK3, 116,3 MW t Protitlaková odberová turbína TG2 66 MW e Výstupný tepelný výkon do primárnych tepelných sietí TEKO III. roky výstavby Tepelný výkon Horúcovodný kotol HK4, 140 MW t Celkový tepelný výkon zdroja tepla Celkový tepelný výkon do primárnych tepelných sietí 217,2 MW t 116,3 MW t 63,74 MW t 269,76 MW t 286,10 MW t 116,3 MW t 78,5 MW t 323,9 MW t 140 MW t 875,9 MW t 733,6 MW t Pri poruchových stavoch alebo extrémne chladnom počasí je možné riešiť disparitu tepelného výkonu okrem uplatňovania regulačných stupňov zvýšením tepelného výkonu do primárnej tepelnej siete odstavením turbíny TG1 a redukovaním pary do špičkových a základných výmenníkov tepla. Týmto riešením môže výkon do primárnych tepelných sietí dosiahnuť hodnotu 797,3 MW. Základné údaje o kotloch a turbogenerátoroch sú uvedené v nasledovných tabuľkách: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 26

28 Tabuľka 4 Základné údaje o kotloch Miestne označenie kotla Rok výroby kotla Zaručené palivo(á) Menovitý výkon kotla Menovité parametre pary Garantovaná účinnosť Normovaná účinnosť pri spaľovaní ČU Normovaná účinnosť pri spaľovaní ZP Pozn.: Zaručené palivo pre HK4 je čierne uhlie, zemný plyn je len pre zapaľovanie a stabilizáciu horenia. Tabuľka 5 Základné údaje o turbogenerátoroch HK-1 HK-2 HK-3 HK-4 PK-1 PK-2 PK-3 PK ZP ZP ZP,ČU ZP,ČU ZP ZP ZP,ČU ZP,ČU (t p /h) (MW t ) 58,15 58,15 116, ,56 108,56 143,05 143,05 tlak (MPa) 13,63 13,63 13,63 13,63 teplota ( C) (%) ,5-93,9 88,5 88,5 88,5 (%) 88,5 88,5 82,1 82, (%) 88,5 88,5 88, Miestne označenie turbogenerátora TG-1 TG-2 Typ turbíny odberová protitlako - odberová Menovité otáčky turbíny (ot/min) Menovitý tlak pary (MPa) 12,75 12,75 Menovitá teplota pary ( o C) Menovitý protitlak (kpa) 117,68 78,45 Hltnosť turbíny (t p /h) tlak (MPa) 0,98 0,98 Regulovaný odber množstvo (t/h) Činný výkon generátora (MW e ) Menovité napätie (kv) 10,5 13,8 Na nasledovnom zobrazení je znázornená orientačná schéma sústavy tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 27

29 Obrázok 3 Sústava tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Palivovou základňou zdroja tepla je: Antracitické uhlie s priemernou výhrevnosťou 24,45 GJ/t Zemný plyn Prehľad o štruktúre, spotrebe a výrobe tepla za posledné roky je uvedený v nasledovných tabuľkách a grafoch: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 28

30 Tabuľka 6 Ročná bilancia spotreby palív a vyrobeného tepla Rok Spotrebované palivá Výhrevnosti palív Teplo obsiahnuté v palivách Vyrobené teplo celkom Roč.účinnosť výroby tepla ZP (m3) T-uhlie (t) ZP (MJ/m 3 ) 34,32 34,31 34,340 34,451 34,498 T-uhlie (GJ/t) 25,285 25,210 24,744 24,758 24,973 ZP (GJ) ČU (GJ) Spolu (GJ) (GJ) (%) 87,34 88,66 88,03 87,01 87,86 Graf 6 Zastúpenie jednotlivých druhov palív na ich celkovej spotrebe Rok % Rok 2002 Rok % 36% ZP ZP ZP T-uhlie T-uhlie 76% T-uhlie 66% 64% Rok 2004 Rok % ZP 48% ZP T-uhlie 58% T-uhlie 52% Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 29

31 Graf 7 Trend vývoja spotreby jednotlivých druhov používaných palív (GJ ) ČU ZP (m 3 ) ZEMNÝ PLYN ( t ) ČIERNÉ UHLIE rok rok V súvislosti s prudkým nárastom ceny zemného plynu od roku 2002 je až po súčasnosť každoročne zaznamenávaný nárast spotreby uhlia na úkor spotreby zemného plynu. Kým v roku 2001 predstavoval podiel uhlia 24 % z celkovej spotreby palív (vyjadrený v tepelných jednotkách), v roku 2005 predstavoval už 48 % z celkovej spotreby palív. Aj keď investičné aktivity TEKO v posledných rokoch boli zamerané na ochranu životného prostredia, a to hlavne realizáciou projektu Rekonštrukcia elektrostatických odlučovačov za parnými kotlami PK3 a PK4 a ich automatický monitorovací systém, produkcia emisií vzhľadom na zmenu štruktúry používaných palív má mierny nárast, ako je to zdokumentované v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 7 Vývoj produkcie emisií za posledné roky Rok Oxid siričitý Oxidy dusíka Tuhé znečisťujúce látky Oxid uhoľnatý (t) 1 129, , , , ,40 (t) 1 209, , , , ,20 (t) 66,10 71,23 75,40 82,96 83,30 (t) 68,70 90,78 56,80 71,20 65,20 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 30

32 Graf 8 Vývoj produkcie emisií (t ) Oxid siričitý Tuhé znečisťujúce látky Oxidy dusíka Oxid uhoľnatý , , , , , , , , , , Produkcia emisií má stúpajúcu tendenciu aj napriek znižovaniu celkovej výroby tepla a je výsledkom zmeny štruktúry palivovej základne v prospech čierneho uhlia, ktorá bola vyvolaná výrazným zvýšením ceny zemného plynu. Zmena skladby paliva v prospech ČU mala kladný dopad na zníženie nárastu ceny tepla TEKO pri nárastoch ceny ZP cena ZP stúpla od roku 2000 do roku 2006 o 110 %, cena ČU stúpla o 36 % a cena tepla z TEKO za dané obdobie stúpla o 86 %. Súčasný pomer palivovej základne ZP 52%, ČU 48% možno už považovať za limitný z hľadiska prevádzkových možností kotlov a dodržania pridelených limitov emisie oxidu uhličitého Výroba tepla a elektriny Od začiatku 90-tych rokov minulého storočia až po súčasnosť došlo v k zníženiu odberateľov tepla zo SCZT. Veľa právnických subjektov, ktoré odoberali paru z parnej tepelnej siete SCZT, zaniklo alebo si postavilo plynové zdroje tepla a odpojili sa od SCZT. K podstatnému zníženiu odberu tepla došlo pri dodávke tepla pre bytové objekty. Tento pokles súvisí s realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zavedenie merania spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov) a akceleráciou dodatočného zatepľovania bytových aj nebytových objektov. Za posledných desať rokov došlo v tejto odberateľskej sfére k zníženiu odberu tepla o cca 28 %. Bilančné údaje spotreby palív a výroby tepla od roku 2002 sú zdokumentované v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 31

33 Tabuľka 8 Bilančné údaje spotreby palív a výroby tepla na jednotlivých kotloch Miestne označenie kotla Spotreba paliva Spotrebované teplo v palive Vyrobené teplo v kotloch Podiel výr. tepla na celk. výr. Ročná účinnosť výroby tepla HK1 HK2 HK3 HK4 PK1 PK2 PK3 PK4 Celkom T-uhlie (t) ZP (tis.m 3 ) (GJ) (GJ) (%) 0,41 1,23 1,81 30,96 16,00 28,03 21,56 (%) 86,55 86,48 89,36 89,59 88,93 87,92 88,40 88,70 Spotreba paliva T-uhlie (t) ZP (tis.m 3 ) Spotrebované teplo v palive (GJ) Vyrobené teplo v kotloch (GJ) Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) 0,40 1,33 2,58 26,31 14,49 28,61 26,28 Ročná účinnosť výroby tepla (%) 86,20 86,96 87,84 88,42 88,71 87,37 88,10 88,03 Spotreba paliva T-uhlie (t) ZP (tis.m 3 ) Spotrebované teplo v palive (GJ) Vyrobené teplo v kotloch (GJ) Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) Ročná účinnosť výroby tepla (%) 87,01 Spotreba paliva T-uhlie (t) ZP (tis.m 3 ) Spotrebované teplo v palive (GJ) Vyrobené teplo v kotloch (GJ) Podiel výr. tepla na celk. výr. (%) 0,73 1,85 3,65 0,86 8,16 22,16 26,67 35,92 Ročná účinnosť výroby tepla (%) 86,54 87,25 88,14 88,03 88,20 87,05 87,56 87,58 Graf 9 Vývoj celkovej výroby a celkovej ročnej účinnosti výroby tepla (GJ) Vyrobené teplo Ročná účinnosť výroby tepla ,70 88,03 87,01 87, S cieľom maximalizovať výrobu tepla a elektriny v kombinovanom cykle a spaľovanie čierneho uhlia je v TEKO preferovaná prevádzka parných kotlov PK3 a PK4. Dosahovaná ročná účinnosť výroby tepla spĺňa ukazovatele energetickej účinnosti výroby tepla pre dané typy kotlov určenej vyhláškou ÚRSO č.328/2005 Z. z. Podiel výroby tepla na jednotlivých kotloch v roku 2005 je zrejmý z nasledovného grafu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 32

34 Graf 10 Podiel jednotlivých kotlov TEKO na celkovej výrobe tepla v roku 2005 HK1 1% HK2 2% HK3 4% HK4 1% PK1 8% PK4 35% PK2 22% PK3 27% V súvislosti s liberalizáciou trhu s elektrickou energiou TEKO od roku 2005 na základe zmluvy so SEPS a. s. rezervovalo výrobné kapacity elektrickej energie pre zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti elektrizačnej sústavy SR a na poskytovanie systémových služieb. V roku 2005 spoločnosť pre podporné služby rezervovala výrobnú kapacitu elektriny vo výške 138 GWh. Treba podotknúť, že realizáciou tejto aktivity je uprednostňovaná ekonomická efektívnosť pred energetickou účinnosťou. Základné údaje o výrobe elektriny a realizovaných podporných službách v roku 2005 sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 9 Ročné bilancie výroby a spotreby elektriny Rok Jednotka Výroba elektriny (MWh) Vlast. spotreba elektriny celkom (MWh) Čistá dodávka elektriny (MWh) Merná spotreba paliva na výrobu EE (GJ/MWh) 4,8587 4,8726 4,8532 5,2034 Graf 11 Vývoj ročnej výr. elektriny a mernej spotreby tepla v palive na jej výrobu (MWh) Výroba elektriny Merná spotreba paliva na výrobu EE (GJ/MWh) ,8587 4,8726 4,8532 5, Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 33

35 Graf 12 Rozdelenie podporných služieb pre SEPS a.s. v roku 2005 primárná regulácia výkonu terciálna regulácia výkonu kladná sekundárna výroba výkonu terciálna regulácia výkonu záporná 14% 42% 18% 26% Aj keď poskytovanie podporných služieb je z hľadiska ekonomického v súčasnosti výhodné, hrozí tu určité riziko z dôvodu krátkodobých zmlúv so SEPS a.s. na poskytovanie tejto služby. Ďalšie riziko s realizáciou tejto služby vyplýva z dodržania podmienok pre zaradenie teplárne medzi vysoko účinné kombinované výrobne tepla a elektriny a s tým spojené obmedzenie podpory takejto výrobne (prednostné právo na prenos, distribúciu a dodávku elektriny; výkup elektriny za pevné ceny, podpora investícií z podporných programov..., ktoré bude upravovať pripravovaný zákon o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorý je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovaní a mal by nadobudnúť účinnosť do konca roka 2007) Primárne rozvodné tepelné siete Spôsob výstavby primárnych tepelných sieti od roku 1963 až po súčasnosť zodpovedal potrebám doby a súvisel hlavne so zabezpečením dodávky tepla pre budované priľahlé mestské sídliská a s postupnou teplofikáciou takmer celého územia mesta. S cieľom vytvoriť mriežkovú tepelnú sieť a zlepšenie hydraulických pomerov sa postupne realizovali prepojenia niektorých častí hlavných napájačov tepla. Výstavba primárnych tepelných sietí sa postupne budovala v 27. etapách. Z hľadiska parametrov teplonosnej látky prevládajú horúcovodné primárne tepelné siete. Parným primárnym tepelným napájačom je zásobované územie MČ Jazero, kde je (resp. bola) sústredená priemyselná výroba s nárokmi na potrebu tepla v pare. Schémy horúcovodných a parných tepelných sieti s označením etapy výstavby a dimenzií sú znázornené na nasledujúcich stranách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 34

36 Obrázok 4 Schéma primárnych horúcovodných napájačov SCZT Košice SCHÉMA PRIMÁRNÝCH HORUCOVODNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE 22. etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN , etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN400 PaRS I 2611 PaRS II 26. etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN250 7b. etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN a. etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN etapa 2xDN TEKO 25. etapa 2xDN etapa 2xDN500 LEGENDA : Počiatočné šachty etáp a šachty,v ktorých sa mení priemer potrubia Prečerpávacie a regulačné stanice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 35

37 Obrázok 5 Schéma primárnych parných napájačov SCZT Košice SCHÉMA PRIMÁRNYCH PARNÝCH NAPÁJAČOV SCZT KOŠICE 4.etapa 2xDN 450 1xDN TEKO etapa 2xDN 450 1xDN etapa 2xDN 450 1xDN etapa 2xDN 400 1xDN etapa 2xDN 400 1xDN napájač CZO 1xDN etapa 1xDN 250 KOSIT, a.s. Legenda: Počiatočné šachty etáp a šachty, v ktorých sa mení priemer potrubia Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 36

38 2.1.4 Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí Horúcovodné Parné PN 3,2 MPa a teplota 200 C v Starom meste, resp. u odberov na výškovej úrovni Starého mesta PN 2,5 MPa a teplota 150/70 C na sídliskách nachádzajúcich sa nad výškovou úrovňou Starého mesta (Nové mesto, KVP a sídlisko Dargovských hrdinov). parné potrubie o parametroch 1,6 MPa a teplote C kondenzátne potrubie o parametroch 0,6 MPa a teplote C Celková dĺžka primárnych tepelných sietí v roku 2005 bola 146,4 km. Z toho horúcovodné 104,250 km, parné 23,055 km a kondenzátne 19,112 km. Hlavné primárne tepelné napájače a časť tepelných prípojok sú vo vlastníctve Teplárne Košice, a. s., väčšia časť tepelných prípojok je vo vlastníctve rôznych odberateľov tepla, pričom rozhodujúcim vlastníkom primárnych tepelných prípojok je Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Z celkovej dĺžky primárnych tepelných sieti je vo vlastníctve TEKO 63,6 % a vo vlastníctve iných odberateľov tepla je 36,4 %. Dĺžky, dimenzie, vlastníctvo a spôsob uloženia primárnych tepelných sietí je uvedený v nasledujúcom prehľade. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 37

39 Tabuľka 10 Dĺžky primárnych rozvodných tepelných sieti HORÚCOVODNÉ Vo vlastníctve TEKO DLŽKY PRIMÁRNÝCH TEPELNÝCH SIETI PARNÉ KONDENZÁTNE Cudzie Vo vlastníctve TEKO Cudzie Vo vlastníctve TEKO Cudzie Priemer Uloženie rozvodu Uloženie rozvodu Uloženie rozvodu SPOLU SPOLU SPOLU potrubia podzemné nadzemné podzemné podzemné nadzemné podzemné podzemné nadzemné podzemné (m) (m) (m) (m) (m) (m) DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN DN Spolu Menovité parametre horúcovodnej tepelnej siete sú 180/70 0 C pri výpočtovej teplote s kvalitatívno - kvantitatívnou reguláciou v závislosti od klimatických podmienok a s minimálnymi parametrami pre letné a prechodné obdobie 80/40 0 C. Tepelné rozvody sú nadzemné a podzemné. Podzemné vedenia sú okrem malých výnimiek kanálové s klasickou balenou izoláciou. Nadzemné sú na nízkych pätkách alebo v mostovom prevedení s balenou izoláciou. Jednotlivé trasy sú vybavené manipulačnými a odbočnými šachtami, ktoré sú opatrené príslušnými armatúrami. Okrem toho sú rozvody na najmladších sídliskách Dargovských hrdinov, Ťahanovce, KVP a niektoré trasy hlavných rozvodov v Starom meste vybavené komunikačným káblom pre prenos informácií a povelov Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach Okrem asanačných prác a výmeny izolácie na niektorých úsekoch primárnych rozvodov tepla a rekonštrukcie niektorých častí podružných rozvodov a prípojok na sídlisku Nové mesto neboli na nich vykonané takmer žiadne rozsiahle rekonštrukčné práce. Technický stav horúcovodných rozvodov je relatívne vyhovujúci, ale vzhľadom na výrazne zníženie odberu tepla za posledných 10 rokov sa väčšina úsekov primárnych tepelných sietí stala predimenzovaná, čo má za následok zvýšenie distribučných strát tepla. Problematickou časťou primárnych tepelných sietí sú parné rozvody, ktoré vykazujú výrazné opotrebenie a nízku hospodárnosť pre vysoké tepelné straty a straty kondenzátu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 38

40 Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach za posledné roky je zdokumentovaný v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 11 Vývoj strát tepla v primárnych tepelných sieťach Zakladné prevádzkové údaje primarných tepelnej siete TEKO a.s. Rok vstup výstup vstup výstup vstup výstup vstup výstup Pimárna tepelná sieť (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Horucovodná TEKO Parná KOSIT SPOLU vrátený kond Predaj tepla celkom Skutočné straty primárnrej tepelnej siete Tepelná sieť (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) Horucovodná , , , ,55 Parná , , , ,5 Celkom , , , ,6 Graf 13 Podielové straty primárnej horúcovodnej tepelnej siete (GJ) (%) ,54 7,88 8,28 9, Teplo na vstupe do horúcovodnej tepelnej siete podielová strata tepla Graf 14 Podielové straty primárnej parnej tepelnej siete (GJ) (%) ,7 24, ,5 15, Teplo na vstupe do parnej tepelnej siete podielová strata tepla Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 39

41 Z hľadiska energetickej hospodárnosti sú podľa vyhlášky ÚRSO č. 328/2005 Z.z. akceptovateľné maximálne straty tepla v SCZT mesta Košice pre horúcovodné primárne tepelné rozvody vo výške 10 % a pre parné rozvody vo výške 13 % z tepla vstupujúceho do rozvodu, pri zohľadnení materiálovej charakteristiky rozvodu. Vzhľadom k tomu, že dodávka tepla parným napájačom v okrese Košice IV, sídlisko Nad Jazerom, je z hľadiska hospodárnosti neefektívna a z dôvodu, že podstatnú časť tvorí dodávka tepla pre byty a občiansku vybavenosť, je potrebné uvažovať o zmene koncepcie zásobovania sídliska teplom s cieľom vylúčiť dodávku tepla vo forme pary Dodávka tepla z primárnych tepelných sietí SCZT Celkový počet odberných miest v sústave CZT je 421. Na horúcovodný primárny napájač tepla je pripojených 381 odberov, kde transformácia tepla je realizovaná cez tlakovo nezávislé odovzdávacie stanice tepla. Na primárny parný napájač tepla je pripojených 40 odberov. Všetky odberné miesta v dodávke horúcej vody, aj pary z primárnych tepelných rozvodov, sú na vstupoch do odovzdávacích staníc osadené meračmi dodaného tepla. Súčasná úroveň merania na týchto odberných miestach je vyhovujúca z hľadiska funkčnosti použitých typov meračov, ako aj ich metrologického overovania. Celkovo zo SCZT na výstupe z primárnych rozvodov tepla bolo v roku 2005 odovzdaných 4 210,688 TJ tepla, z toho v horúcej vode 3 739,526 TJ a 471,162 TJ v pare. Predaj tepla má medziročne klesajúcu tendenciu pri takmer zachovanej štruktúre odberateľov tepla a zásobovaného územia. Pre porovnanie v roku 1996 bolo odovzdaných 6 107,563 TJ tepla (pokles v roku 2005 o 31,06 %), z toho v horúcej vode 5 109,252 TJ (pokles v roku 2005 o 26,81 %) a 998,311 TJ v pare (pokles v roku 2005 o 52,8 %). Prehľad o dodávke tepla pre rozhodujúcich odberateľov tepla z parných a horúcovodných primárnych tepelných sietí v roku 2005 a ich podiel na celkovej dodávke je uvedený v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Tabuľka 12 Dodávka tepla rozhodujúcim odberateľom tepla z parných a horúcovodných primárnych tepelných sieti Parné primárne tepelné siete Horúcovodné primárne tepelné siete Názov odberateľa tepla (GJ) Názov odberateľa tepla (GJ) TEHO s.r.o TEHO s.r.o TEKO a.s TEKO a.s VIALEX s.r.o Košice Technická univerzita Košice Hydina ZK a.s FNsP Košice KOSIT a.s Košice VSS a.s. Košice RADEN s.r.o CITY SERVIS a.s Frucona Košice a.s Žel.spol. CARGO GABONA Košice a.s RADEN s.r.o Ostatní odberatelia ŽSR, a.s SPOLU Správa majetku Mesta Košice Ostatní odberatelia SPOLU Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 40

42 Graf 15 Štruktúra odberateľov tepla z parných primárnych tepelných sietí v roku 2005 TEHO s.r.o 82% TEKO a.s 1% Ostatní odberatelia 4% VIALEX s.r.o 3% GABONA a.s. 1% Frucona a.s 2% RADEN s.r.o 2% KOSIT a.s 2% Hydina ZK a.s 3% Graf 16 Štruktúra odberateľov tepla z horúcovodných primárnych tepelných sietí v roku 2005 TEHO s.r.o 73% TU Košice 3% Ostatní odberatelia 13% FNsP 4% SMK Košice 1% ŽSR, a.s. 1% RADEN s.r.o 2% CARGO 1% CITY SERVIS a.s 1% VSS a.s. 1% Dominantným odberateľom tepla zo sústavy CZT je TEHO, ktoré v roku 2005 odobralo celkom 3 137,124 TJ tepla, merané na vstupe do odovzdávacích staníc, čo predstavuje 74,5 % z celkovej dodávky TEKO, z toho 2 753, 081 TJ v horúcej vode (73,6 %) a 384,043 TJ v pare (81,5 %) Vývoj ceny tepla v SCZT Košice Nie je predmetom tejto technickej analýzy detailne hodnotiť jednotlivé nákladové položky, ktoré tvoria cenu tepla z SCZT mesta Košice, ale autori tejto považujú za potrebné poukázať na určité deformácie súčasného platného systému regulácie ceny tepla, ktorý vyplýva z pôsobenia viacerých subjektov v oblasti distribúcie tepla v SCZT, čo má negatívny vplyv na výslednú cenu tepla a potierajú sa výhody kogeneračnej výroby tepla a elektriny. Cena tepla je regulovaná podľa zákona č. 276/2006 Z. z. v platnom znení na základe výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorými sa každoročne od roku 2003 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 41

43 ustanovuje rozsah regulácie, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. Cenu tepla na jednotlivé kalendárne roky určuje ÚRSO svojím rozhodnutím. Do kalkulácie ceny tepla nemôžu byť zahrnuté neoprávnené náklady, medzi ktoré okrem iného patrí aj nehospodárnosť pri výrobe a rozvode tepla. Náklady na palivo sú limitované podľa normatívnej účinnosti výroby a rozvodu tepla, ktoré stanovuje na základe výsledkov overovania hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení Slovenská energetická agentúra podľa zákona 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Reguláciou ceny tepla je limitovaná aj časť oprávnených nákladov nepriamo súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla. Od roku 2003 sa využíva dvojzložková cena tepla, ktorá prispela k sprehľadneniu finančných vzťahov. Jej využívanie presnejšie zohľadňuje odlišné potreby jednotlivých odberateľov tepla a umožňuje im ovplyvňovať výšku svojich nákladov za teplo. Je rozdelená na platbu za fixnú zložku podľa dohodnutého odberu tepla a variabilnú zložku podľa nameraného množstva tepla. Cena tepla z teplárenských spoločností na Slovensku je zdeformovaná jeho distribúciou, kde časti rozvodov tepla sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve jednotlivých miest, ktoré spravujú mestské (Košice, Humenné), ale aj súkromné (Zvolen) spoločnosti. Súčasný systém regulácie ceny tepla umožňuje uplatňovať si oprávnené regulované fixné náklady a primeraný zisk aj pre tieto spoločnosti a v konečnom dôsledku sú v cene tepla zahrnuté dvakrát, čím sa negujú výhody kombinovanej výroby tepla a elektriny SCZT. Vývoj ceny tepla v SCZT v uvedenej štruktúre rozhodujúcich účastníkov na trhu s teplom v meste Košice je uvedený v nasledovnej tabuľke a grafoch. Tabuľka 13 Vývoj ceny tepla TEKO a.s. a najväčšieho odberateľa tepla TEHO s.r.o. TEKO a.s. TEHO s.r.o. Cena tepla Na výstupe z PR Na výstupe zo SR variabilná (Sk/GJ) 211,8 205,9 224,4 255,5 241,6 fixná (Sk/GJ) 94,9 100,8 105, ,4 variabilná (Sk/GJ) 228,8 232,3 251,9 284,7 275,7 fixná (Sk/GJ) 171,7 187,4 196,2 202,4 233,3 Graf 17 Štruktúra ceny tepla TEKO a TEHO 600 (Sk/GJ) 500 variabilná TEKO variabilná TEHO fixná TEKO fixná TEHO ,8 86,6 17,0 26,4 94,9 100, ,5 105,2 108,9 104,4 34,1 29, , ,8 205,9 224,4 255,5 241, Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 42

44 Aj keď sa nedá jednoznačne objektívne vykonať porovnanie ceny tepla v SCZT Košice s inými dodávateľmi tepla (vzhľadom na rozdielny spôsob dodávky tepla a odlišnú palivovú základňu), pre ilustráciu uvádzame ceny rozhodujúcich dodávateľov tepla v jednotlivých mestách východoslovenského regiónu uplatňované v roku Tabuľka 14 Ceny tepla rozhodujúcich dodávateľov tepla vo východoslovenskom regióne DODÁVATEĽ TEPLA Spravbytkomfort a.s. Prešov Dalkia a.s Poprad HES a.s. Humenné Barterm s.r.o. Bardejov Domsprav s.r.o Michalovce Tekor s.r.o. Rožňava TEHO s.r.o. Košice PR - primarný rozvod tepla SR - sekundárny rozvod tepla Cena tepla (bez DPH) cena na výstúpe zo variabilná fixná Spolu sústavy tepelných (Sk/GJ) (Sk/GJ) (Sk/GJ) zariadení 401,3 167,9 569,2 zdroj - PR - OST - SR 389,8 151,6 541,4 zdroj - SR 326,2 220,3 546,5 zdroj - PR - DOS 405,1 140,3 545, ,6 536,6 zdroj - PR - DOS 391,4 194,1 585,5 zdroj - PR - DOS 275,7 233,3 509 zdroj - PR - OST - SR OST - okrsková odovzdávacia stanica tepla DOS - domová odovzdávacia stanica tepla Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v SCZT Košice je najnižšia variabilná zložka ceny tepla a najvyššia fixná zložka ceny tepla. Výsledná cena z SCZT Košice medzi porovnávanými dodávateľmi je najnižšia. Podobná štruktúra ceny tepla ako v Košiciach je v meste Humenné (teplárenský systém CZT, palivová základňa ZP, ČU), ale v posledných rokoch na území mesta došlo k rozsiahlej rekonštrukcii SCZT vybudovaním domových odovzdávacích staníc tepla. Aj napriek uvedeným deformáciám v cene tepla z SCZT Košice možno konštatovať, že cena tepla v porovnaní s ostatnými dodávateľmi tepla je vysoko konkurencieschopná a že v cene tepla sú veľké rezervy pre premietnutie nevyhnutných investícií pre koordinovaný systematický rozvoj všetkých článkov sústavy tepelných zariadení a popritom je možné zachovať bezkonkurenčnú cenu v porovnaní s cenou z teplání, okrskových a domových kotolní. 2.2 Sústava tepelných zariadení KOSIT a.s. Spoločnosť KOSIT a.s., ktorá je zameraná na zber a zneškodnenie komunálneho odpadu, sa podieľa na dodávke tepla do SCZT mesta Košice vo forme pary do parného napájača TEKO na sídlisku Jazero. V zdroji tepla, ktorý je situovaný v katastrálnom území obce Kokšov Bakša, sú nainštalované dve paralelné linky, každá s jedným kotlom na spaľovanie komunálneho odpadu, s kapacitou t/rok jednej linky so stabilizáciou spaľovania zemným plynom. Podmienky na spaľovanie komunálneho odpadu stanovené zákonom o ovzduší spĺňa iba jedná linka s kotlom K-1, na ktorej v roku 2005 došlo k vybudovaniu zariadenia na čistenie spalín a k realizácii ekologizácie kotla (jedna spaľovacia linka prešla kompletnou rekonštrukciou na splnenie stanovených emisných limitov a všeobecných podmienok prevádzkovania zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu). Spaľovacia linka s kotlom K-2 je v súčasnosti mimo prevádzky, pripravuje sa jej rekonštrukcia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 43

45 2.2.1 Základné údaje o technologickom zariadení zdroja tepla Technologickú linku na spaľovanie komunálneho odpadu v hlavných uzloch tvorí zásobník na privezený odpad, parný kotol a zariadenie na čistenie spalín. Obslužnými súbormi sú úpravovňa vody a odškvarovňa so zariadením na separáciu železného šrotu a odvoz. Spaľovacie zariadenie parného kotla pozostáva z valcového roštu a podávacieho zariadenia, spaľovacej komory s prídavnými horákmi na zemný plyn a vynášača škvary. Čistenie spalín je zostavené zo 4 paralelných cyklónov s vysokou účinnosťou na odstránenie najväčšej časti poletavého popolčeka, chladiča spalín, reaktora, rukávových filtrov, síl na vápno a aktívne uhlie, recirkulačného systému zvyškových vápenných látok, koncového ventilátora a potrubia na odvádzanie spalín do komína. Súčasťou zariadenia je emisný automatizovaný monitorovací systém (AMS), ktorý kontinuálne zaznamenáva koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok a automaticky reguluje určené parametre technologického procesu. Údaje sa tiež automaticky ukladajú do archívu a sú vyvedené na výstupy pre oprávnené úrady. Základné technické údaje o kotloch sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 15 Základné údaje o kotloch Výrobca kotla K-1 K-2 Parný kotol s prirodzenou cirkuláciou, pre spaľovanie komunálneho odpadu na valcovom rošte systému "Duseldorf" ČKD Dukla Parný kotol s prirodzenou cirkuláciou, pre spaľovanie komunálneho odpadu na valcovom rošte systému "Duseldorf" ČKD Dukla Výkon kotla (MW) 23,7 23,7 Teplota pary C Tlak pary Mpa 1,98 1,98 Rok výroby Označenie kotla Typ kotla Výrobné číslo kotla Garantovaná účinnosť kotla (%) neudáva sa neudáva sa Horák zapalovací Typ Výrobca PHZ 280 A ČKD PHZ 280 A Menovitý výkon MW 3,2 3,2 Počet ks 2 2 Horák stabilizačný Typ Výrobca JG 35 SAACKE Menovitý výkon MW 4,45 Počet ks 2 ČKD Dodávka tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s. Značná časť tepla vyrobeného spaľovaním komunálneho odpadu (20 až 48 %) je bez využitia zmarená odfukom do atmosféry. Pre dodávku tepla z tohto zdroja tepla je charakteristická zimná a letná prevádzka, ako je zrejmé z nasledujúceho prehľadu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 44

46 Zimné obdobie výroba t/h (270 C, 1,98 MPa) vlastná spotreba 5 7,5 t/h (180 C, 0,60 MPa) dodávka tepla odberateľom (200 C, 1,00 MPa) TEKO t/h USS 0,8 1,2 t/h VVS 1,0 1,5 t/h Letné obdobie výroba t/h (270 C, 1,98 MPa) vlastná spotreba 4,5 5,5 t/h (180 C, 0,60 MPa) dodávka tepla odberateľom (180 C, 0,60 MPa) TEKO 4 6 t/h Straty tepla zmarené odfukom 10 2 t/h Prehľad o štruktúre spotrebovaného paliva, výrobe, dodávke a spotrebe tepla za posledné roky je uvedený v nasledovnej tabuľke a grafoch: Tabuľka 16 Ročná bilancia spotreby palív a vyrobeného tepla KOSIT a.s. Spotrebované množstvo paliva Výrobené teplo Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo Rok Komunálny odpad (t) Zemný plyn (m 3 ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (%) Graf 18 Využitie tepla zo zdroja tepla KOSIT a.s. Rok % 30% Rok % Rok % 39% 48% 42% Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo 41% Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo Vlastná spotreba Predané teplo Nevyužité teplo 36% Zdroj tepla KOSIT a.s. v súčasnosti kapacitne plne vyhovuje energetickému zhodnoteniu komunálneho odpadu vznikajúceho na území mesta Košice. Problematické sa javí vyvedenie tepelného výkonu do parnej siete SCZT mesta Košice, v ktorej v posledných rokoch došlo k výraznému poklesu spotreby tepla vo forme pary, ako Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 45

47 bolo zdokumentované v predchádzajúcich kapitolách a nie je predpoklad, aby sa odber pary zastabilizoval alebo zvyšoval. V tejto súvislosti je potrebné čo najskôr rozhodnúť o možnostiach technického riešenia vyvedenia tepelného výkonu do SCZT mesta Košice zo zdroja tepla KOSIT a.s., resp. o ekonomizácii jeho prevádzky (napr. kogeneračná výroba elektriny a tepla). 2.3 Sústava tepelných zariadení TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť TEHO s.r.o. Košice ako správca mestského majetku tepelnotechnických zariadení pre rozvod a dodávku tepla je najväčším odberateľom tepla na výstupe z primárneho horúcovodného a parného rozvodu, výrobcu a dodávateľa tepla Teplárne Košice, a.s., ktorá teplo následne ďalej transformuje v OST, pripravuje TÚV a sekundárnymi rozvodmi tepla dopravuje k jednotlivým odberným miestam. Je rozhodujúcim dodávateľom tepla v meste pre bytový a verejný sektor. V súčasnosti prevádzkuje aj niektoré primárne horúcovodné prípojky, celkom 178 okrskových OST so sekundárnymi rozvodmi tepla, 34 domových OST a spolu 16 teplovodných plynových kotolní Kotolne v správe TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkom 16 teplovodných plynových kotolní, ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. Väčšina kotolní je situovaná mimo dosahu tepelnej siete SCZT mesta Košice a v rozhodujúcej miere zabezpečujú dodávku tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody pre bytové objekty. V kotolniach je spolu 38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW. Základne údaje o veľkosti inštalovaného výkonu a veku kotlov sú uvedené v nasledovnom grafe. Graf 19 Štruktúra kotlov podľa inštalovaného výkonu a podľa veku 31% 6% 11% 5% 21% 3% 63% 60% do 1 MW od 5 MW do 10 MW od 1 MW do 5 MW nad 10 MW do 5 rokov od 10 do 15 rokov nad 20 rokov od 5 do 10 rokov od 15 do 20 rokov Najväčšou kotolňou je kotolňa Hrebendova - Luník IX s inštalovaným výkonom 7,44 MW. Okrem zemného plynu sa v tejto kotolni spaľoval v minulosti aj bioplyn z priľahlej skládky mestského komunálneho odpadu. V súčasnosti je táto kotolňa praktický nevyužitá a zabezpečuje dodávku tepla iba pre Základnú školu. Dodávka tepla pre bytové objekty situované na sídlisku Luník IX Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 46

48 zabezpečovaná z tejto kotolne je od roku 2005 z dôvodu neplatenia konečných spotrebiteľov za teplo prerušená. Ďalšie najväčšie kotolne sú na sídlisku Podhradová, a to kotolne P2, P3, P4 s celkovým inštalovaným výkonom 7,4 MW. V týchto kotolniach je nainštalovaný mikroprocesorový riadiaci systém s vlastným dispečerským pracoviskom. Väčšina kotolní je stavebne situovaná priamo v objekte, pre ktorý zabezpečuje dodávku tepla. Základné údaje o technologickom zariadení kotolní sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 17 Základné technologické údaje o zariadení kotolní P.č Mest. časť Juh Košická Nová Ves Luník IX Sever Staré mesto Spolu Názov zdroja tepla Plynová kotolňa, Južná trieda 7 Plynová kotolňa, Kupeckého 12 Plynová kotolňa, ZŠ Barca Plynová kotolňa, Zborovská 2 Plynová kotolňa, Poľná Plynová kotolňa, Hrebendova Plynová kotolňa P 1-2 Plynová kotolňa P-3 Plynová kotolňa P-4 Plynová kotolňa, Tolstého 32 Plynová kotolňa, Komenského 7 Plynová kotolňa, Hlavná 43 Plynová kotolňa, Mäsiarska 26 Plynová kotolňa, Mäsiarska 63 Plynová kotolňa, Mlynská 18 Plynová kotolňa, ZŠ Masarykova Technológia Kotol prípravy TÚV Inštal. Počet Riad. Výmen Akumul. výkon inštal. systém Rok níky ohrievaky zdroja kotlov Označ. Výrobca Typ výroby Počet, Počet, typ typ 0,09 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO ,05 REGO 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 24 KOO ,73 3 K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 24 KOO ,44 L-Gyr 3 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima xOVL K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima K3 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima ,80 Onesoft 3 K1 Slatina Brno VP 400 S K2 Slatina Brno VP 400 S 1984 K3 Slatina Brno VP 400 S ,44 Komex 3 K1 ČKD Dukla OW xOVS K2 ČKD Dukla OW K3 ČKD Dukla OW ,16 L-Gyr 4 K1 ČKD Dukla KDVE xOVS K2 ČKD Dukla KDVE K3 ČKD Dukla KDVE K4 ČKD Dukla KDVE ,88 L-Gyr 2 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima xDVT 2xOVS K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima ,36 L-Gyr 2 K1 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima xDVT K2 Prumyslovesta s.r.o., Brno HV-Prima ,69 L-Gyr 2 K1 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex ,16 2 K2 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex ,05 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 30 KLO K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 30 KLO ,11 Komex 1 K1 Chaffoteaux et Maury 105 GRSc ,13 L-Gyr 3 K1 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL K2 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL 1997 K3 ŽD Bohumín Viadrus G 27 ECO GL ,09 Komex 2 K1 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO K2 Protherm s.r.o., Skalica Protherm 50 KLO ,45 L-Gyr 2 K1 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex ,62 38 K2 Viessmann, Nemecko Paromat - Simplex V siedmich prípadoch sú kotolne aj s vonkajšími rozvodmi tepla, ktoré sú umiestnené v neprielezných teplovodných kanáloch tvorených z betónových U-prefabrikátov a betónových prekladov. Celková dĺžka všetkých kanálov rozvodov tepla v okruhoch kotolní je m. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 47

49 Oceľové potrubie je tepelne stabilizované tradičnými tepelnoizolačnými materiálmi zo sklenenej alebo čadičovej vlny a na povrchu obalené Aludorom, resp. sadrou. Základné údaje o veku a tepelnej izolácii rozvodov tepla sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 18 Základné údaje o rozvodoch tepla z kotolní v správe TEHO s.r.o. P.č. Mestská časť Celk. rozvinutá dĺžka (m) 1 Juh Plynová kotolňa, Zborovská Luník IX Plynová kotolňa, Hrebendova Plynová kotolňa P Plynová kotolňa P Sever 5 Plynová kotolňa P Plynová kotolňa, Tolstého Staré mesto Názov zdroja tepla Plynová kotolňa, Hlavná Spolu Rozvod tepla Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s oplechovaním Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Podzemné - neprielezný kanál Nadzemné Graf 20 Vek a druh tepelnej izolácie rozvodov tepla 0% 14% 47% 57% 29% 25% 28% do 10 rokov od 20 do 30 rokov od 10 do 20 rokov nad 30 rokov Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s oplechovaním Celková rozvinutá dĺžka potrubia všetkých rozvodov tepla je 7,26 km, pričom 57% rozvodov tepla má vek od 20 rokov do 30 rokov Analýza bilančných údajov kotolní v správe TEHO s.r.o. V tejto kapitole sú analyzované základné ukazovatele výroby, distribúcie a dodávky tepla, ktoré poskytujú súhrnné informácie o úrovni jednotlivých častí sústav tepelných zariadení z hľadiska miery hospodárnosti a energetickej účinnosti za všetky plynové kotolne a ich tepelné okruhy na základe skutočných prevádzkových údajov za obdobie troch rokov (2003 až 2005). Základné údaje o počte zdrojov tepla v roku 2005, spotrebe paliva, vyrobenom množstve tepla a dodávke tepla na vykurovanie (ÚK), tepla v teplej úžitkovej vode (TÚV) pre bytové a nebytové objekty a štruktúra dodávky tepla pre bytové a nebytové objekty sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 48

50 Tabuľka 19 Bilančné údaje plynových kotolní TEHO s.r.o. za rok 2005 P.č. Mestská časť tepla vody merná spotreba teplo spotreba vody (m 3 ) (GJ) (%) (GJ) (m 3 ) (GJ/m 3 ) (GJ) (GJ) (m 3 ) 1 Hrebendová - L IX , , Hlavná , Mäsiarska , Juh Sever Staré mesto Základné bilančné údaje za rok 2005 názov zdroja 4 Mäsiarska , Mlynská , Masarykova 10 ZŠ , Jesenského , Komenského , P1+P , , P , , P , , Tolstého , Južná trieda , Kupeckého , Kupeckého , Zborovská , , Celkom ZDROJ TEPLA spotreba zemného plynu výrobené teplo ročná účinnosť výroby tepla Príprava teplej užitkovej vody spotreba DODÁVKA TEPLA TÚV , , Graf 21 Štruktúra celkovej dodávky tepla z kotolní TEHO s.r.o. UK GJ 18 % GJ 82 % ÚK TÚV Graf 22 Štruktúra dodávky tepla pre bytové a nebytové objekty GJ 18 % UK 73 GJ 1 % TÚV GJ 82 % GJ 99 % Bytové objekty Nebytové objekty Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 49

51 2.3.3 Vývoj spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. Vývoj skutočnej a prepočítanej (korigovaná spotreba tepla na vykurovanie na priemerný počet dennostupňov, aby sa medziročne údaje dali navzájom porovnávať) spotreby paliva zemného plynu, ďalej len ZP a vyrobeného tepla za všetky kotolne v jednotlivých sledovaných rokoch 2003 až 2005 je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 23 Vývoj skutočnej spotreby paliva a výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. m 3 GJ Prepoč. spotr. paliva Skut. spotreba paliva Skut. vyrobené teplo Prepoč. vyrobené teplo Za uvádzané obdobie došlo k poklesu prepočítanej spotreby ZP v roku 2005 oproti roku 2003 o 32,94 %. Znižovanie spotreby ZP a následne výroby tepla súvisí so znižovaním odberu tepla vplyvom racionalizačných opatrení a hlavne výrazným obmedzením prevádzky najväčšej plynovej kotolne Hrebendova na Luníku IX, kde došlo k prerušeniu dodávky tepla pre bytové objekty zásobované teplom v okruhu tejto kotolne Priemerná ročná účinnosť výroby tepla Priebeh priemernej ročnej účinnosti výroby tepla má v analyzovaných rokoch stúpajúci trend. Najvyššia priemerná celková ročná účinnosť výroby tepla za všetky plynové zdroje tepla bola dosiahnutá v roku 2005, a to 89,15 %. Najnižšie ročné účinnosti výroby tepla sú dosahované v kotolniach Jesenského 12 a Mäsiarska 26, kde sú nainštalované kotly s atmosférickými horákmi. Nízka, nehospodárna ročná účinnosť výroby tepla je v zdroji tepla Hrebendova na sídlisku Luník XI a je spôsobená hlavne nízkym využitím inštalovaného výkonu zdroja, ako aj nehospodárnou výrobou tepla na prípravu TÚV v letných mesiacoch. Vzhľadom na značne zmenený charakter prevádzky tohto zdroja, ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, je potrebne v najbližšom období rozhodnúť o jeho budúcnosti. Prehľad priemerných ročných účinností výroby tepla za obdobie rokov 2003 až 2005 za všetky zdroje a v jednotlivých zdrojoch tepla v roku 2005 je uvedený v nasledovnom grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 50

52 Graf 24 Dosahované účinnosti výroby tepla v kotolniach TEHO s.r.o. Komenského 7 88,29 Mäsiarska 26 86,28 Masarykova 10 ZŠ Mlynská 18 89,32 89,29 Jesenského 12 86,16 Hlavná 43 90,29 Zborovská 2 89,25 % 90,0 Kupeckého 12 Kupeckého 8 90,28 90,33 89,15 Južná trieda 7 89,29 89,0 Mäsiarska 63 89,30 88,27 88,60 Tolstého 32 P4 89,26 90,29 88,0 P3 89,24 P1+P2 89,25 87, Hrebendova - L IX 87,29 84,0 86,0 88,0 90,0 92,0 % Analýza prípravy a spotreby TÚV Analýza celkovej spotreby tepla v TÚV a množstva TÚV za všetky zdroje tepla, z ktorých je dodávaná TÚV pre objekty vo väzbe na osobu a rok, je uvedená v nasledovnom grafe. Graf 25 Merné spotreby tepla a množstva teplej úžitkovej vody GJ/os 4,5 m 3 /os 20 GJ/m 3 4,4 4,3 18 0,34 0,34 4,2 4,1 16 0,32 0,32 4,0 3,9 3, ,30 0,30 3,7 3,6 10 0,28 0,28 3, , ,26 GJ/os.rok 4,06 4,03 3,72 m3/os.rok 13,57 12,90 12,09 GJ/m3 - byty 0,299 0,313 0,308 GJ/m3 - nebyty 0,300 0,322 0,346 Od roku 2003 dochádza každým rokom k poklesu spotreby TÚV, pričom celkové zníženie spotreby k roku 2005 predstavuje až 10,9 %, čoho dôsledkom je rastúca merná spotreba tepla na prípravu TÚV. Už hodnota spotreby TÚV v roku 2003 je nižšia ako projektovaná, keďže zariadenia na prípravu TÚV boli kapacitne projektované na 21 m 3 /os.rok. Ide o stav, keď v niektorých Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 51

53 prípadoch bude potrebné prehodnocovať spôsob prípravy a režim dodávky TÚV. Spotreba tepla v TÚV má tiež zodpovedajúci klesajúci priebeh z dôvodu znižovania spotreby TÚV Tepelné straty v rozvodoch tepla Výška podielu skutočných celkových strát, vyjadrená v % z množstva tepla vstupujúceho do rozvodu tepla v jednotlivých hodnotených rokoch, je zobrazená v nasledovnom grafe. Graf 26 Ročné podielové straty v rozvodoch tepla GJ % Teplo na vstupe do rozvodu Podielová strata tepla 5,07 5,28 6,95 0 Celkové ročné podielové straty tepla z tepla vstupujúceho do rozvodu majú stúpajúcu tendenciu a prevyšujú normatívne straty. Nehospodárna prevádzka rozvodov tepla súvisí s ich vekom a predimenzovaním vo väzbe na súčasnú dodávku tepla Odovzdávacie stanice tepla v správe TEHO s.r.o. Košice Odovzdávacie stanice tepla sú v prevažnej miere situované v samostatne stojacich stavebných objektoch s rozsiahlymi sekundárnymi rozvodmi tepla s priemerným inštalovaným výkonom stanice 4,78 MW t. Celkový inštalovaný výkon všetkých OST spoločnosti TEHO s.r.o. je 827,7 MW t. Základné údaje o technologickom zariadení OST v členení podľa mestských častí sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 52

54 Tabuľka 20 Základné údaje o technologickom zariadení OST v správe TEHO s.r.o. P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 1 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 2 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 3 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 4 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 5 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 6 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 7 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 8 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 9 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 10 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Dargovských hrdinov 11 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 12 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 13 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 14 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 15 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 16 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 17 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 18 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 19 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 20 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 21 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 22 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 23 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 24 OST , Desigo PX HV TV N 5xSVT 3xSVT 1xOVS, 10000l 25 OST 505 7, L-Gyr HV TV N 6xDVT 2xDVT 1xVSO, 2000l 26 OST 507 7, EQ HV TV N 5xSVT 3xSVT 1xOVL, 4000l 27 OST 511 8, Diamo HV TV N 3xHTS-PT 5xBojler 28 OST 512 7, Diamo HV TV N 3xHST-PT 5xOVS 29 OST 513 2, Diamo HV TV N 2xHST-PT 2xOVS 30 OST 523 5, Diamo HV TV N 5xSVT 3xSVT 3xOVS, 10000l 31 OST 527 4, Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 32 OST 590 7, L-Gyr HV TV N 4xDVT 2xDVT 1xVSO, 1000l 33 OST 604 4, Diamo HV TV N 6xSVT 34 OST 701 7, EQ HV TV N 2xHST-PT 2xDVT 6xOVS Juh Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť 35 OST 702 5, Microterm HV TV N 5xSVT 2xSVT 3xOVS, 10000l 36 OST 711 6, EQ HV TV N 5xSVT, 1xDVT 37 OST 712 5, Diamo HV TV N 5xSVT 38 OST 713 4, EQ TV TV N Výmenníky tepla pre ÚK 5xSVT, 1xDVT 4xSVT, 1xDVT 3xSVT, 1xDVT 2xSVT 3xOVS, 10000l 1xOVS, 10000l 3xOVS, 10000l 39 OST 802 4, Diamo HV TV N 4xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 40 OST 803 7, Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 41 OST 804 3, JControl HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 1000l 42 OST 805 4,8 Diamo HV TV N OST 807 1, Diamo HV TV N 4xSVT 3xSVT 2 44 OST 808 3, Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 45 OST 809 1, L-Gyr HV TV N 2xDVT Technológia prípravy TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 53

55 P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 46 OST 810 3, L-Gyr HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVSO Juh 47 OST 910 7, EQ HV TV N 3xHST-PT, 4xSVT 48 OST 119 3, JControl P TV N 2xVT 3xOVS 49 OST 103 3, Onesoft P TV N 2xPPO 2xSVT 4xOVS 50 OST 104 4, Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 51 OST 105 5, OMOS P TV N 2xPPO 2xOVL 52 OST 106 5, Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 53 OST 109 5, Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 54 OST 110 4, Onesoft P TV N 2xPPO 1xVV1 RH 4xOVS 55 OST 111 4, OMOS P TV N 2xLVT 1xVV1 RH 4xOVS 56 OST 112 6, Onesoft P TV N 2xVT 1xVV1 RH 4xOVS 57 OST 113 4, Onesoft P TV N 2xVT 1xVV1 RH 4xOVS 58 OST 114 5, OMOS P TV N 2 1xSVT 2xOVL Nad jazerom 59 OST 115 4, Onesoft P TV N 2xVT 1xSVT 3xOVS 60 OST 116 2, Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 61 OST 117 5, OMOS P TV N 2xVT 2xOVL 62 OST 118 4, Onesoft P TV N 2xDVT 2xVT 2xVSO, 2500l 5500l 63 OST 201 5, Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 64 OST 202 3, Onesoft P TV N 2xPPO 4xOVS 65 OST 203 5, OMOS P TV N 2xPPO 1xOVL 66 OST 204 5, Onesoft P TV N 2xVT 5xOVS 67 OST 205 5, Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 68 OST 206 4, Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 69 OST 207 5, OMOS P TV N 2xPPO 2xOVL 70 OST 208 5, Onesoft P TV N 2xVT 4xOVS 71 OST 209 3, Onesoft P TV N 2xVT 3xOVS 72 OST , Onesoft HV TV N 5xVT 4xOVS 73 OST , EQ HV TV N 4xSVT 2xSVT 3xVSO 2xDVT 74 OST ,0 EQ HV TV N 2xSVT 2xSVT 75 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 200l 76 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVS, 250l 77 OST , Microterm HV TV N 2xHST-PT 2xSVT 1xOVS 78 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 4000l 79 OST , Diamo HV TV N 5xSVT 2xSVT 1xOVS 80 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Sever 81 OST , Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 82 OST , Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 83 OST , Onesoft HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVL, 1000l 84 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 2xOVS 85 OST , Diamo HV TV N 2xVV2UH 2xVV2UH 1xOVS, 2500l 86 OST , Diamo HV TV N 4xHST-PT 2xDVT 1xOVS, 6000l 87 OST , Onesoft HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 88 OST , Diamo HV TV N 4xVT 4xSVT 1xOVS, 7000l 89 OST , Diamo HV TV N 4xSVT, 3xHST-PT 90 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l Sídlisko KVP Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 91 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 92 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 4xSVT Technológia prípravy TÚV 1xOVS 1xOVS Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 54

56 P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 93 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 2xOVS, 10000l 94 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 95 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 96 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 97 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Sídlisko KVP 98 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 99 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 100 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 101 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 102 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 103 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 104 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 105 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 106 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l 107 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 108 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l 109 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 110 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 6300l Sídlisko Ťahanovce 111 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 112 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 113 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 8xSVT 2xOVS, 10000l 114 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 115 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 116 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 117 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 118 OST , Diamo HV TV N 4xDVT 2xDVT 1xOVS, 10000l 119 OST , Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 6300l 120 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 3xHST-PT 6xOVS 121 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 6xOVS 122 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 3xHST-PT 4xOVS 123 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 124 OST , EQ HV TV N 5xSVT 4xSVT 125 OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT 1 Staré mesto Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 129 OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT Technológia prípravy TÚV 130 OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Siemens PXM 20 HV TV N 1xDVT 1xDVT OST , Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVS, 630l 135 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 136 OST , EQ HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 137 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 4x HST-PT 4xOVS 138 OST , EQ HV TV N 4x HST-PT 6xOVS Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 55

57 P.č. Mestská časť 139 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 140 OST , JControl HV TV N 2xDVT Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 141 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N OST , Diamo HV TV N OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 144 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVL 145 OST , Desigo HV TV N 4xSVT 146 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 1xDVT 1xOVS Staré mesto 147 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xVSO, 870l 148 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 2xOVS 149 OST , Desigo HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS 150 OST , EQ HV TV N 3xSVT 1xSVT 151 OST , Onesoft HV TV N OST A 2, Onesoft HV TV N 1xDVT 153 OST , Diamo HV TV N 5xSVT 3xSVT 2xOVS, 10000l 154 OST , Onesoft HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 1000l 155 OST 901 3, Mikroterm Onesoft HV TV N 2xHST-PT 1xHST-PT 3xOVS 156 OST 911 1, JControl HV TV N 2xDVT 157 Šaca OST 991 5, Microterm HV TV N 12xSVT 158 DRS OC Erika 0, TV TV A 1xDVT 159 DRS SNP , TV TV A 1xDVT 160 DRS SNP , TV TV A 1xDVT 161 DRS Šafárikova , TV TV A 1xDVT 162 DRS Šafárikova , TV TV A 1xDVT 163 DRS Šafárikova , TV TV A 1xDVT 164 OST , Diamo HV TV N 4xSVT 3xSVT 1xOVS, 10000l 165 OST , Mikroterm Onesoft HV TV N 4xVT 6xOVS 166 OST , Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 167 OST , Microterm HV TV N 4xVT 4xOVS 168 OST , Siemens HV TV N 2xPPO 169 OST , Siemens TV TV N 1xDVT OST , Siemens TV TV N 1xDVT 1 Západ Názov OST Inštal. výkon OST (MW) Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK 171 OST , Siemens TV TV N 1xDVT OST , Siemens TV TV N 1xDVT OST , Siemens TV TV N 1xDVT OST , Onesoft HV TV N 2xVT 2xOVS 175 OST , Onesoft HV TV N 4xPPO 4xOVS 176 OST , Onesoft HV TV N 4xSVT 4xOVS 177 OST , Onesoft HV TV N 4xSVT 3xOVS 178 OST , EQ HV TV N 4xSVT 4xOVS 179 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 180 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 181 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 182 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 183 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 184 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT Technológia prípravy TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 56

58 P.č. Mestská časť Výmenníky Zásobníky Akumulačné OST ohrievaky Primár. Sekund. Počet, typ Počet, typ Počet, typ, objem Počet, typ 185 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 186 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 187 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 188 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 189 OST , Onesoft HV TV N 1xPPO 1xDVT 1xOVL 190 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 191 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 192 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 193 OST , L-Gyr HV TV N 2xDVT 1xDVT 194 OST , L-Gyr HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS 195 OST , L-Gyr HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS 196 OST , Microterm HV TV N 4xVT 6xOVS 197 OST , Microterm HV TV N 4xVT 6xOVS 198 OST , EQ HV TV N 4xVT 6xOVS Západ Názov OST Inštal. výkon OST (MW) 199 OST , EQ HV TV N 4xVT 6xOVS 200 OST , Microterm HV TV N 3xVT 6xOVS 201 OST , EQ HV TV N 4xVT 6xOVS 202 OST , Honeywell HV TV N 2xDVT 2xDVT 1xOVS, 630l 203 OST , Honeywell HV TV N 3xDVT 204 OST , Honeywell HV TV N 1xDVT 1xDVT 1xOVS, 630l 205 OST 542 4, Microterm HV TV N 4xPPO 4xOVS 206 OST 544 6, Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 207 OST 545 6, Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 208 OST 552 6, Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 209 OST 555 4, Jcontrol HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l 210 OST 561 5, Onesoft HV TV N 4xPPO 6xOVS 211 OST 564 4, Honeywell HV TV N 2xPPO 2xOVS 212 OST 565 4, Diamo HV TV N 6xSVT 4xSVT 1xOVS, 10000l Spolu 827,7 Rok uvedenia do prev. Riadiaci systém Teplonosné médium Tlaková závislosť Výmenníky tepla pre ÚK Technológia prípravy TÚV Poznámka Teplonosné médium (primárne, sekundárne): Tlaková závislosť OST: Výmenníky tepla pre ÚK, TÚV P - para A - áno DVT - doskový výmenník tepla HV - horúca voda N - nie TV - teplá voda Prehľad zvolenej štruktúry inštalovaných výkonov výmenníkov tepla v OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 27 Štruktúra inštalovaných výkonov OST 10% 11% 8% 34% 37% do 0,5 MW od 1 MW do 2,5 MW nad 5 MW od 0,5 MW do 1 MW od 2,5 MW do 5 MW Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 57

59 Z celkového počtu 212 OST je 188 staníc pripojených k primárnemu horúcovodnému rozvodu TEKO s priemernou prevádzkovou teplotou v zimnom období 140/70 o C a v letnom období 80/40 o C. Ďalších 11 domových OST je pripojených na teplovodné sekundárne rozvody 2 okrskových OST, v ktorých je zabezpečovaná primárna transformácia tepla z horúcej vody na teplú vodu. V mestskej časti Sídlisko nad Jazerom je 24 OST pripojených na parný rozvod tepla. Jedna OST v mestskej časti Košice - Šaca je pripojená na parný rozvod dodávateľa tepla U. S. Steel Košice, s.r.o. Dodávka tepla z OST je zabezpečovaná do odberných miest objektov spotreby. Z hľadiska technického riešenia technologickej časti a veku možno odovzdávacie stanice tepla rozdeliť do štyroch základných skupín: Odovzdávacie stanice tepla budované od šesťdesiatych rokov do roku 1977, v ktorých sú inštalované klasické staré technológie s U výmenníkmi pre vykurovaciu vodu a prípravu TÚV v akumulačných zásobníkových ohrievačoch. Odovzdávacie stanice tepla, v ktorých sú použité novšie technológie so stavebnicovými protiprúdovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu a rovnakými typmi výmenníkov pre ohrev TÚV (rýchlo ohrev TÚV) so zásobníkmi TÚV. Kombinované systémy vzniknuté čiastočnou rekonštrukciou výmenníkov pre vykurovaciu vodu alebo prípravu TÚV. Výmena pôvodných U výmenníkov pre prípravu vykurovacej vody za stavebnicové výmenníky tepla (SVT), resp. zmena akumulačnej prípravy zásobníkového ohrevu TÚV na rýchlo ohrev cez SVT výmenníky a zásobníky TÚV. Odovzdávacie stanice tepla, v ktorých sú nainštalované najnovšie technológie s doskovými výmenníkmi tepla pre vykurovanie a prípravu TÚV s malou zásobnou nádržou TÚV alebo bez zásobnej nádrže. Základné členenie OST podľa druhu inštalovaných výmenníkov tepla pri transformácii tepla a technológie pri príprave TÚV je uvedené v nasledovnom grafe. Graf 28 Technológia na transformáciu tepla a prípravu TÚV 26% 29% 28% 74% 43% Doskovými VT Klasickými, protiprúdovými VT Doskovými VT Akumulačnými ohrievakmi Klasickými, protiprúdovými VT Odovzdávacie stanice tepla budované v rámci rozmachu komunálnej bytovej výstavby do začiatku 80. rokov sú morálne a v mnohých prípadoch aj technicky a ekonomicky zastaralé. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 58

60 V najbližšom období je nevyhnutná ich rekonštrukcia s využitím súčasných moderných technológií (doskové výmenníky tepla, predizolované potrubné systémy, riadiace systémy), v rámci ktorej je žiaduca výstavba nových OST čo najbližšie k odberu tepla, tzv. kompaktné domové odovzdávacie stanice tepla. Odkladanie riešenia tohto problému môže mať za následok vznik havarijných situácií a ohrozenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávky tepla Spôsob regulácie v OST Podľa spôsobu regulácie a zabezpečenia prevádzky možno odovzdávacie stanice tepla rozdeliť do dvoch skupín: V 15 OST je výstupná teplota vykurovacej vody pre sekundárny systém regulovaná klasickým ekvitermickým regulátorom a regulácia ohrevu TÚV miestnym regulátorom priamo na zásobníkovom alebo rýchlo ohrevnom systéme. Vo všetkých ďalších OST je regulácia ohrevu vykurovacej vody a prípravy TÚV zabezpečovaná mikroprocesorovým riadením podľa vopred naprogramovaných závislostí - riadiaci systém. Inštalovaných je viacero typov riadiacich systémov od rôznych výrobcov : DIAMO, modifikácia DIAMO-L, RUMS a pod. Johnson Controls One Soft Landis & Gyr Microterm OMOS Siemens Honeywell Z celkového počtu 212 spravovaných staníc je 108 OST zapojených do dispečerského pracoviska, ktoré sa nachádza na sídlisku Ťahanovce. Do dispečerského pracoviska je pripojených aj 5 plynových kotolní. OST sú riadené z dispečerského pracoviska rozvodom, pomocou káblového spojenia, vzduchom (vysielač prijímač) a telefónnym modemom, pomocou prenosových ciest cez koncentrátory prevádzkových údajov a iných zariadení. Využívajú sa štyri dispečerské systémy DIAMO 2000, UNIGYR, DESIGO a MRS, ktorý má najpočetnejšie pripojenie až 71 OST Meranie v OST Všetky OST sú na vstupe vybavené fakturačným meraním dodaného tepla, ktoré je obchodným miestom. Vo všetkých OST je inštalované meranie spotreby tepla na ohrev TÚV a meranie množstva studenej vody na prípravu TÚV. V OST je zabezpečené meranie množstva doplnkovej vody odoberanej z primárnej časti na doplňovanie sekundárneho okruhu. Za obdobie posledných dvoch rokov boli v 25 tepelných okruhoch OST inštalované moduly merania množstva TÚV na spolu 277 odberných miestach v objektoch spotreby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 59

61 Sekundárne rozvody tepla Sekundárne rozvody tepla sú uložené v podzemných neprielezných kanáloch tvorených z U prefabrikátov okrem sídliska Ťahanovce, kde tepelné rozvody sú spolu s ďalšími inžinierskymi sieťami uložené v kolektoroch. Celková dĺžka všetkých kanálov k OST je 126,2 km, resp m rozvinutej dĺžky potrubia vykurovacej vody. Oceľové potrubie je tepelne stabilizované tradičnými tepelnoizolačnými materiálmi zo sklenenej alebo čadičovej vlny a na povrchu obalené Aludorom, resp. sadrou. Základne údaje o veku, tepelnej izolácii a spôsobe uloženia sekundárnych rozvodov tepla sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 60

62 Tabuľka 21 Základné údaje o sekundárnych rozvodoch tepla z OST P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 1 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 2 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 3 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 4 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 5 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 6 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 7 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 8 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 9 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Dargovských hrdinov 10 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 11 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 12 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 13 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 14 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 15 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 16 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 17 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 18 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 19 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 20 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 21 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 22 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 23 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 24 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 25 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 26 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 27 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 28 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 29 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 30 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 31 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 32 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 33 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 34 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Juh Názov OST Sekundárny rozvod tepla 35 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 36 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 37 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 38 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 39 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 40 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 41 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 42 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 43 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 44 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 45 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 61

63 P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 46 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Juh 47 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 48 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 49 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 50 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 51 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 52 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 53 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 54 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 55 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s lepenkovým obalom Podzemné - neprielezný kanál 56 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 57 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál Nad jazerom 58 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 59 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 60 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 61 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 62 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 63 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 64 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 65 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 66 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 67 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 68 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 69 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 70 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 71 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 72 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 73 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 74 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 75 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 76 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Sever 77 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 78 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 79 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 80 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 81 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 82 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 83 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 84 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 85 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 86 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Sídlisko KVP Názov OST Sekundárny rozvod tepla 87 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 88 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 89 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 90 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 91 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 92 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 62

64 P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 93 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 94 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál Sídlisko KVP 95 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 96 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 97 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 98 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 99 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 100 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 101 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 102 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 103 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 104 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor Sídlisko Ťahanovce 105 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 106 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 107 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 108 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 109 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 110 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 111 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 112 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 113 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor 114 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 115 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 116 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 117 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 118 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 119 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 120 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 121 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 122 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - kolektor Staré mesto 123 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 124 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 125 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 126 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 127 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 128 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 129 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 130 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 131 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 132 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 133 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 134 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 135 Šaca OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 136 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Západ Názov OST Sekundárny rozvod tepla 137 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 138 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 63

65 P.č. Mest. časť Celk. rozvinutá dížka (m) Vek Druh tepelnej izolácie Spôsob uloženia 139 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 140 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Technický suterén 141 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 142 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 143 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 144 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 145 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 146 OST Predizolovaný rozvod a rohož z čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - bezkanálové 147 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 148 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 149 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 150 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 151 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 152 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 153 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 154 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 155 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - bezkanálové 156 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 157 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 158 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Západ Názov OST Sekundárny rozvod tepla 159 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 160 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 161 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 162 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 163 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 164 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 165 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 166 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 167 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Podzemné - neprielezný kanál 168 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 169 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - priechodný kanál 170 OST Predizolovaný rozvod Podzemné - neprielezný kanál 171 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 172 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 173 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 174 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 175 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál 176 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 177 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny so sadrou Podzemné - neprielezný kanál 178 OST Rohož zo sklenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Podzemné - neprielezný kanál Za všetky tepelné okruhy OST a všetky mestské časti Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 64

66 Graf 29 Vek a druh tepelnej izolácie sekundárnych rozvodov tepla 24% 12% 34% 3% 14% 17% 47% do 10 rokov od 20 do 30 rokov od 10 do 20 rokov nad 30 rokov 1% 48% Predizolovaný rozvod Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s cementovým plášťom Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s hliníkovou fóliou Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny s lepenkovým plášťom Rohož zo sklenenej alebo čadičovej vlny so sádrou Rozvody sú štvorrúrkové s potrubím pre ÚK a TÚV. Spôsob izolácie sekundárnych rozvodov je zrejmý z predchádzajúcej tabuľky, kde prevládajú tepelne izolované s čadičovou, resp. sklenenou vlnou formou rohoží obalených hliníkovou fóliou alebo sadrou. Celková dĺžka teplovodných kanálov, v ktorých sú uložené sekundárne rozvody tepla je 126,2 km. Z hľadiska vekovej štruktúry sú najstaršie rozvody v mestských častiach Sever a Západ, kde z celkovej dĺžky rozvodov v týchto obvodoch je 62 %, resp. 47 % rozvodov starších viac ako 30 rokov. Zlý technický stav rozvodov s veľkými požiadavkami na údržbu a opravy je v tepelných okruhoch OST v mestskej časti Juh na sídlisku Železníky a mestskej časti Západ. Anomáliou sú tepelné rozvody na sídlisku KVP, ktoré patria medzi najmladšie (cca 19 až 21 rokov), kde kvôli nekvalitne vykonaným stavebným prácam dochádza k častým poruchám na potrubiach, vplyvom korózie vznikajúcej v dôsledku zaplavovania teplovodných kanálov povrchovou vodou. Na všetkých odberných miestach je zabezpečené meranie dodávky tepla Analýza bilančných údajov OST v správe TEHO, s.r.o. Dodávka tepla pre TEHO, s.r.o. (vstup do OST) v SCZT mesta Košice má od začiatku 90. rokoch minulého storočia až po súčasnosť klesajúci charakter. Kým v roku 1996 nákup tepla od TEKO a.s. bol na úrovni 4066 GJ, v roku 2005 už iba 3187 GJ, čo predstavuje pokles o 21,6 % pri porovnateľných klimatických podmienkach a takmer nemennom počte odberateľov tepla. Pokles dodávky tepla je zapríčinený hlavne dôsledkom zníženia spotreby tepla na vykurovanie a spotreby teplej úžitkovej vody realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie, inštalácia termostatických ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zatepľovanie obytných budov), zvýšenou transparentnosťou pri dodávke tepla (zavedenie merania tepla na odberných miestach a u konečných spotrebiteľov) a v neposlednom rade zvyšovaním ceny tepla. Ročná bilancia nákupu a dodávky tepla TEHO, s.r.o. v SCZT mesta Košice za analyzované roky 2003 až 2005 a štruktúra dodávky v roku 2005 je uvedená v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 65

67 Tabuľka 22 Ročné bilancie nakúpeného a dodaného tepla TEHO, s.r.o. Rok Nakúpené teplo Medziročný vývoj Predané teplo spolu Medziročný vývoj Pre bytové domy Medziročný vývoj (TJ) 3 515, , ,9 (%) -5,4-4,2 (TJ) 3 359, , ,5 (%) -5,9-4,4 (TJ) 2 944, , ,7 (%) -5,9-4,5 z toho ÚK (TJ) 2 064, , ,5 TÚV (TJ) 879,7 847,9 819,2 TÚV (m 3 ) Pre nebytové objekty (TJ) 414,7 392,9 379,7 Medziročný vývoj (%) -5,3-3,4 z toho ÚK (TJ) 381,8 363,1 347,7 TÚV (TJ) 32,9 29,9 32,1 TÚV (m 3 ) Graf 30 Štruktúra dodávky tepla TEHO s.r.o. v roku 2005 Bytové objekty GJ Bytové objekty Nebytové objekty Nebytové objekty GJ 0 UK TUV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 66

68 Tabuľka 23 Bilančné údaje transformácie, distribúcie a dodávky tepla za rok 2005 Mestská časť Počet OST Teplo na vstupe do OST Teplo vstup do vymenníkov Teplo na prípravu TÚV Voda na prípravu TÚV Teplo odobrane priamo na výstupe z OST Celkové teplo na vstupe do rozvodu tepla Celkové teplo na vystupe z rozvodu tepla Strata tepla z transformácie a rozvodu tepla Predané teplo Bytové domy Nebytové objekty Spolu ÚK TÚV TÚV ÚK TÚV TÚV ÚK TÚV TÚV Celkom Predané teplo ÚK+TÚV Sídlisko nad Jazerom (TJ) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (TJ) (TJ) (%) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) (TJ) (tis.m3) (TJ) ,0 275,6 108,5 343,5 16,5 255,0 235,3 40,2 14,6 214,9 103,8 331,2 36,9 4,7 12,3 251,8 108,5 343,5 360,3 Sídlisko Juh ,8 325,1 95,7 313,3 9,1 311,1 291,4 33,7 10,4 234,0 88,2 292,7 67,1 7,5 20,6 301,0 95,7 313,3 396,7 Sídlisko Západ ,1 467,6 171,5 574,3 19,6 440,9 419,4 48,1 10,3 395,4 166,7 559,2 42,4 4,8 15,2 437,8 171,5 574,3 609,3 Staré mesto ,4 217,5 59,9 195,0 52,4 161,9 153,9 63,6 29,2 157,8 54,9 180,5 48,0 4,9 14,5 205,8 59,9 195,0 265,7 Sever ,6 242,3 67,3 217,0 8,5 230,2 215,6 26,7 11,0 181,2 65,0 210,5 41,1 2,3 6,5 222,4 67,3 217,0 289,7 Sídlisko Darg. Hrdinov ,6 313,2 124,5 416,0 1,2 307,3 292,0 21,2 6,8 244,0 120,9 405,2 49,2 3,5 10,7 293,2 124,5 416,0 417,6 Sídlisko KVP ,5 242,7 117,8 425,0 0,4 238,7 228,9 13,8 5,7 195,7 115,3 417,4 33,6 2,5 7,6 229,3 117,8 425,0 347,1 Sídlisko Ťahanovce ,8 211,0 108,8 372,3 0,2 207,6 201,4 9,6 4,6 177,8 107,0 366,8 23,5 1,8 5,4 201,4 108,8 372,2 310,2 Šaca 2 38,1 38,1 38,2 36,8 1,3 3,5 30,9 5,9 36,8 36,8 Spolu , ,0 853, ,4 107, , ,8 258,2 11, ,7 821, ,5 347,7 32,1 92, ,4 853, , ,3 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 67

69 Množstvo tepla na vstupe do OST Prehľad celkového množstva dodaného tepla na vstupe do OST a prepočítaného tepla (korigovaného k teplu na vykurovanie na priemerný počet dennostupňov) za jednotlivé porovnávané roky a jeho vývoj za všetky OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 31 Množstvo tepla na vstupe do OST GJ Teplo na vstupe do OST Prepočítané teplo V porovnávaných rokoch hodnoty dodaného tepla na vstupe do OST majú klesajúci charakter. V roku 2005 bolo dodaného o 9,4 % tepla menej ako v roku Prehľad celkového dodaného tepla na vykurovanie a prípravu TÚV za jednotlivé porovnávané roky a jeho vývoj za všetky OST je uvedený v nasledovnom grafe. Graf 32 Dodávka tepla na ÚK a TÚV GJ Dodávka tepla na ÚK Dodávka tepla na TÚV V porovnávaných rokoch má dodané teplo na vykurovanie a prípravu teplej vody klesajúci trend. V roku 2005 bolo dodaných na vykurovanie o 10,6 % GJ tepla menej ako v roku 2003 a na teplú vodu to bolo o 6,4 % GJ tepla menej ako v roku Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 68

70 Analýza bilančných údajov prípravy a spotreby teplej úžitkovej vody v tepelných okruhoch OST Vývoj mernej spotreby tepla na prípravu TÚV, spotreby tepla v TÚV a jej množstva vo vzťahu na osobu a rok, merné ukazovatele jej spotreby sú analyzované za obdobie rokov 2003 až 2005 súhrne za všetky tepelné okruhy OST. Prehľad o dosahovaných merných spotrebách za jednotlivé tepelné okruhy OST je uvedený v prílohe. Graf 33 Merná spotreba tepla na prípravu TÚV v mieste jej prípravy GJ/m3 0,32 0,30 0,28 0,26 0,24 0,22 0, GJ/m3 0,286 0,291 0,299 Graf 34 Spotreba tepla a množstva TÚV na osobu a rok a merné spotreby na jej dodávku pre bytové a nebytové objekty GJ/os 5,6 m 3 /os 20 GJ/m 3 0,36 5,4 5,2 5,0 4,8 4,6 4,4 4, ,34 0,32 0,30 0,28 4, GJ/os.rok 4,90 4,72 4,55 m3/os.rok 17,16 16,21 15,21 8 0, GJ/m3 - byty 0,286 0,291 0,297 GJ/m3 - nebyty 0,283 0,300 0,345 Dosahované merné spotreby tepla na prípravu TÚV v mieste jej prípravy sú pod úrovňou 0,3 GJ/m 3, ktorá je z hľadiska energetickej hospodárnosti považovaná za prijateľnú aj pri neustálom znižovaní odberu TÚV v konečnej spotrebe. Vzhľadom na neustále znižovanie konečnej spotreby TÚV väčšina existujúcich systémov prípravy TÚV v OST je v súčasnosti už značne predimenzovaná a bez systematickej rekonštrukcie existujúcich technológií budú požadované ukazovatele energetickej spotreby tepla na prípravu TÚV ťažko dosiahnuteľné Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 69

71 Rozvody tepla Celková rozvinutá dĺžka sekundárnych teplovodných rozvodov tepla v okruhoch OST je 272 km. Rozvody sú v prevažnej miere štvorrúrkové s prívodným a vratným potrubím na vykurovanie a potrubím TÚV s cirkuláciou. Menovité parametre teplonosnej látky sú 92,5/72,5 o C. Skutočné teploty vykurovacej vody sa pohybujú v rozmedzí 35 až 70 o C v závislosti na vonkajších poveternostných vplyvoch. V posledných rokoch pri rekonštrukciách rozvodov a opravách sa používajú predizolované potrubia bezkanálovým systémom. Vzhľadom na výrazný pokles dodávky tepla v posledných rokoch sú sekundárne rozvody vo väčšine tepelných okruhov jednotlivých OST predimenzované, čo ma za následok zvýšené tepelné straty. Skutočná absolútna strata v rozvode tepla je závislá od veľkosti rozvodu (dimenzie, dĺžky), účinnosti tepelnej izolácie, teploty teplonosnej látky, prostredia rozvodu tepla a počtu prevádzkových hodín. Podielová strata tepla je ovplyvnená množstvom dodaného tepla na výstupe z rozvodu tepla. So znižovaním dodávky tepla narastá podielová strata tepla. Výška podielu skutočných celkových strát, vyjadrená v % z množstva tepla vstupujúceho do rozvodu tepla v jednotlivých hodnotených rokoch, je zobrazená v nasledovnom grafe. Graf 35 Podielové straty tepla v rozvodoch tepla GJ % Teplo na vstupe do rozvodu Podielová strata tepla 4,95 5,37 5,17 Zvýšené straty tepla v sekundárnych rozvodoch tepla za rok 2004 a 2005 sú spôsobené znížením množstva tepla na vstupe do rozvodov tepla a je predpoklad, že s ďalším znižovaním spotreby tepla (rozmach zatepľovania obytných budov) bude naďalej narastať. Maximálna z hľadiska hospodárnosti akceptovateľná strata v sekundárnych rozvodoch tepla podľa vyhlášky ÚRSO č. 328/2005 Z.z. je max. 6 %. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 70

72 2.4 Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o. Tepláreň spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. bola od svojho začiatku v roku 1962 koncipovaná ako priemyselná tepláreň. V súčasnosti je zabezpečovaná dodávka tepla z teplárne okrem areálu podniku aj pre bytovo komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. V teplárni je v súčasnosti inštalovaných celkovo 6 parných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 983 MW t. Základné technické údaje o inštalovaných kotloch s uvedením ich vekovej štruktúry, spaľovaných palív, menovitého výkonu kotla a parametrov vyrábanej teplonosnej látky a garantovanej účinnosti kotla sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 24 Základné údaje o kotloch U. S. Steel Košice, s.r.o. Miestne označenie kotla K-1 K-2 K-3 K-4 K-5 K-6 Rok výroby kotla ZP, KP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, ČU, VPP, Spaľované palivá VPP, KOP KP KP KP KP KP Menovitý výkon kotla (MW t ) 147,7 167,5 167,5 167,5 167,5 165,3 Menovité parametre pary Gagantovaná účinnosť tlak (MPa) 9,5 9,5 9,5 9,5 9,5 9,5 teplota ( C) (%) 85, Na výrobu elektrickej energie je v teplárni inštalovaná kondenzačná a protitlaková turbína. Ich celkový inštalovaný výkon je 188 MW e. Distribúcia technologickej pary o tlaku 0,6 MPa v rámci areálu podniku je zabezpečovaná primárnym parným rozvodom, ktorého celková dĺžka predstavuje 17,9 km. V areáli teplárne sú situované dve odovzdávacie stanice tepla VS-1 a VS-2 na transformáciu primárnej teplonosnej látky (para) na sekundárnu teplonosnú látku (horúca voda), ktorá je ďalej horúcovodnými rozvodmi dodávaná o teplotných parametroch 150/70 C do odovzdávacích staníc tepla v areáli podniku a v mestskej časti Šaca. VS-1 bola vybudovaná v roku Z tejto OST je zabezpečovaná dodávka tepla pre areál podniku a aj pre bytovo komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Distribučná sieť pozostáva z troch vetiev. Celková rozvinutá dĺžka rozvodu tepla je 11,3 km. VS-2 bola vybudovaná v roku Z tejto OST je zabezpečovaná dodávka tepla výlučne pre areál podniku. Celková rozvinutá dĺžka rozvodu tepla je 6,3 km. Rozvody sú čiastočne vedené na potrubných mostoch a sčasti podzemných kanáloch s tepelnou izoláciou chránenou oplechovaním. Palivovú základňu kotlov tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Podielové zastúpenie jednotlivých palív na teple v palive v roku 2005 je uvedené v nasledujúcej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 71

73 Tabuľka 25 Bilancia spotreby palív a tepla v palive Druh paliva Spotrebované množstvo Teplo v palive Čierne uhlie t GJ Zemný plyn tis.m GJ Vysokopecný plyn tis.m GJ Koksárenský plyn tis.m GJ Konvertorový plyn tis.m GJ SPOLU GJ Graf 36 Podielové zastúpenie jednotlivých palív na teple v palive Zemný plyn 15% Vysokopecný plyn 19% Koksárenský plyn 14% Čierne uhlie 51% Konvertorový plyn 1% Výroba, spotreba a dodávka tepla V roku 2005 bolo na kotloch v teplárni vyrobených viac ako 25,5 mil. GJ tepla, z čoho spotreba tepla na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a vlastnú technologickú spotrebu spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. predstavuje viac ako 11,3 mil. GJ tepla. Dodávka cudzím predstavuje 890 tis GJ tepla, z čoho 122 tis. GJ tepla je dodávaných mimo areálu podniku do MČ Šaca. V nasledujúcej tabuľke je uvedená bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla v roku Tabuľka 26 Bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla Bilancia výroby, spotreby a dodávky tepla Teplo v palive GJ Vyrobené teplo GJ Spotrebované množstvo tepla na výrobu EE GJ Vlastná technologická spotreba tepla GJ Vlastná spotreba tepla na vykurovanie GJ Predané teplo cudzím v rámci areálu USS GJ Predané teplo do MČ Košice - Šaca GJ Výroba, spotreba a dodávka elektrickej energie V roku 2005 bolo v teplárni vyrobených viac ako 1,1 mil. MWh elektrickej energie. Vlastná spotreba elektrickej energie bola MWh. Dodávka elektrickej energie do siete predstavuje viac ako 1 mil. MWh. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 72

74 V nasledujúcej tabuľke je uvedená bilancia výroby, spotreby a dodávky elektrickej energie v roku Tabuľka 27 Bilancia výroby, spotreby a dodávky elektriny Bilancia výroby, spotreby a dodávky elektriny Celkový inštalovaný výkon generátorov (MW) 188 Výroba elektriny (MWh) Vlast. spotreba elektriny celkom (MWh) Čistá dodávka elektriny (MWh) Merná spotreba paliva na výrobu EE (GJ/MWh) 7, Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice Na území mesta je okrem uvádzaných rozhodujúcich dominantných dodávateľov tepla ešte ďalších 6 dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla. Spolu prevádzkujú na území mesta 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu o celkovom inštalovanom výkone kotlov 8,7 MW t. RADEN, s.r.o. Košice Spoločnosť prevádzkuje na území mesta 6 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 2,06 MW t. Dve kotolne sú lokalizované v mestskej časti Šaca. ŽS Cargo Slovakia, a.s. Bratislava Spoločnosť prevádzkuje na území mesta 2 domové kotolne s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,88 MW t a jednu domovú elektrokotolňu o výkone 0,021 MW e. ŽSR Bratislava ŽSR prevádzkujú na území mesta kotolne, z ktorých je predávané teplo pre 4 domové kotolne s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,85 MW t. Dve kotolne sú lokalizované v mestských častiach Barca, resp. Krásna nad Hornádom. Správa majetku mesta Košice, s.r.o. Spoločnosť prevádzkuje na území mesta kotolne, z ktorých je predávané teplo pre 7 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,32 MW t. Kotolne sú lokalizované v mestskej časti Staré mesto. R.A.T, a.s. Košice Spoločnosť prevádzkuje na území mesta jednu domovú kotolňu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 0,165 MW t, nachádzajúcu sa v Šrobárových kasárňach. Ing. Juraj Tomčo, Košice Fyzická osoba Ing. Juraj Tomčo prevádzkuje na území mesta 7 domových kotolní s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 1,40 MW t. Všetky kotolne sú lokalizované na Južnej Triede. 2.6 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor V roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla. Základná štruktúra týchto zdrojov tepla je uvedená v nasledovnom grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 73

75 Graf 37 Štruktúra zdrojov tepla pre verejný a podnikateľský sektor podľa inštalovaného výkonu a podľa palivovej základne 10% 2%1% 1% 6% 1% 2% 27% 60% 90% do 0,3 MW od 1 MW do 5 MW nad 10 MW do 1 MW od 5 MW do 10 MW Zemný plyn Uhlie Kvapalné palivá Elektrická energia Drevo Pri výrobe tepla pre verejný a podnikateľský sektor prevládajú zdroje s inštalovaným výkonom do 0,3 MW, ktorých podiel predstavuje 60 %. Väčšina týchto zdrojov tepla je situovaných mimo dosahu sústavy CZT mesta Košice. Dominantné postavenie pri výrobe tepla majú zdroje, kde sú inštalované kotly spaľujúce zemný plyn. Najvýraznejšia koncentrácia tepelných zariadení na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor je v mestských častiach Staré mesto a Juh, v ktorých je situovaných 53 % zdrojov tepla. Údaje o inštalovanom výkone zdrojov tepla a spotrebe paliva na výrobu tepla za rok 2005, v členení po jednotlivých mestských častiach a sektoroch sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 74

76 Tabuľka 28 Zdroje tepla pre verejný a podnikateľský sektor Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia paliva (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 1 ALFOPA s.r.o. Napájadlá 15 P 0,04 12,3 2 EKO-TERM servis Napájadlá 11 P 0,56 12,5 3 France-tech s.r.o. Napájadlá 12 P 0,10 24,0 4 Johnson controls Bukovecká 18 P 0,04 0,9 5 MEDEA, a.s. Napájadlá P 3, ,2 6 MEDEA, a.s. Napájadlá P 2,64 695,2 7 Mitsubisi motors Slanecká 1 P 0,05 11,4 8 Nábytok Prešov Jazerná 1 P 0,10 14,0 9 Slovak Telecom, a.s. Spišské nám. 3 P 0,10 2,2 10 SPP, a. s. RSP Nižné Kapustníky Nižné Kapustníky P 0,03 8,8 11 TRANS UJJOBBÁGYI Napájadlá 5 P 0,09 4,1 Spolu za podnikateľský sektor 6, ,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Spolu za mestskú časť Nad jazerom 6, ,3 0,0 0,0 0,0 2,2 12 Daňový úrad Košive IV a V Južná trieda 8 V 0,42 58,0 13 Fakultná nemocnica L. Pasteura Rastislavova 34 V 11, ,0 14 Katastrálny úrad Košiciach Južná trieda 82 V 1,30 127,0 15 Krajské riad. PZ Južná tr. 70 V 0,16 30,9 16 Krajské riad. PZ Rastislavova V 0,14 18,3 17 Lesy SR Vrabčia 10 V 0,08 8,9 18 MŠ J.Žižku J.Žižku 4 V 0,08 17,0 19 Obč.zdr.Košická Aréna Nerudová 12 V 0,03 6,4 20 OR HaZZ Košice okolie Mudroňova 15 V 0,10 8,8 21 Slovenská televízia Rastislavova V 3,10 86,2 22 SOU Dopravné Jarmočná 6 V 0,24 22,0 23 SOU Potravinárske Južná trieda 48 V 0,46 47,0 24 Spol.dcér kresť.lásky Smetanová 6 V 0,12 25,3 25 Správa zdrav. zar. KSK Poľská 3 V 0,28 35,2 26 Štátne divadlo Južná tr. 60 V 0,26 68,4 27 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žižková 21 V 0,64 79,0 28 ZŠ Staničná Staničná 13 V 1,03 93,7 Spolu za verejný sektor 20, ,9 0,0 86,2 0,0 0,0 29 ALFA-TREND, spol. s r. o. Južná trieda 48 P 0,84 97,8 30 Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Štúrova 7 P 0,54 76,5 31 ARCOLA, a. s. Pri prachárni 4 P 1,86 97,5 32 BELAR-Group, a. s. Jantárová 30 P 1,98 63,0 33 BLISS a. s. Južná tr. 66 P 0,07 15,5 34 Byt, s. r. o. Rastislavova 104 P 0,08 48,0 35 Carrefour Slovensko, a. s. Pri prachárni 4 P 1,24 96,0 36 COCA-COLA Beverages Slovakia Južná trieda 74 P 0,32 18,6 37 DPMK a.s. Pri Prachárni 1 P 0,46 63,6 38 Drevona Pri prachárni 8 P 0,02 14,8 39 FERONA SLOVAKIA Areál Ferony P 0,13 15,0 40 FERONA SLOVAKIA Malopredajňa P 0,02 18,1 41 FERONA SLOVAKIA kotolňa AB P 0,45 47,1 42 FERONA SLOVAKIA kotolňa HDV P 0,15 20,4 43 JONCKHEERE, s. r. o. Južná trieda 82 P 0,33 90,4 44 JONCKHEERE, s. r. o. Južná trieda 82 P 1,56 21,5 45 LUTO Slovakia, a. s. Rastislavova 93 P 1,06 87,3 46 Messer Tatragas s.r.o. Pekná 10 P 0,38 58,0 47 MILK-AGRO Pri bitúnku 15 P 0,44 45,0 48 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,58 32,0 49 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,44 49,0 50 MOLD TRADE s.r.o Južná trieda P 0,75 28,0 51 MOTOR CAR Košice Dopravná 5 P 0,09 28,9 52 MTH RENOVA s.r.o. Južná trieda P 0,47 118,0 53 PEMA SLOVAKIA, spol. s r. o. Pri prachárni 20 P 1,05 55,1 54 Porsche - INTER AUTO Nerudova 9 P 0,19 15,1 55 Regula Košice Južná tr. 68 P 0,46 56,3 56 RYBA Košice spol.s.r.o. Južná trieda 54 P 0,27 113,8 57 SAMID s.r.o. Rastislavova 96 P 0,07 7,0 58 Slovak Telecom, a.s. Košťova 1 P 0,28 1,3 59 Slovenská sporiteľňa, a.s. Štúrova 5 P 0,24 29,7 60 Slovenský plynárenský priemysel Rozvojová P 0,93 136,7 61 SPP, a. s. RSP Východ Moldavská 12 P 0,03 10,9 62 SPP, a.s. AB, Moldavská 12 P 0,30 80,7 63 ST TRADE, a. s. Rozvojová 2 P 0,40 35,5 64 Taylor Wharton Hasco s.r.o. Južná trieda P 2,88 282,0 65 Tempus s.r.o. Rastislavova 106 P 0,05 80,0 66 V.O.D.S. Jarmočná 2 P 0,03 11,0 67 Valeo Slovakia Južná r. 125 P 0,17 33,4 68 Valeo Slovakia Južná r. 125 P 0,53 110,0 69 VVS, a.s. Rastislavova 77 P 0,14 29,2 70 ZSSK CARGO AB, Pri bitúnku 2 P 0,09 2,1 71 ZSSK CARGO Olejáreň, Pri bitúnku 2 P 0,01 0,2 72 ZSSK CARGO Palackého, budova STP č.2 P 0,09 7,1 73 ZSSK CARGO Palackého, nákladná st. P 0,23 12,8 74 ZSSK CARGO Palackého, st. vozmajstrov P 0,02 2,6 75 ZSSK CARGO Remíza, Pri bitúnku 2 P 0,17 15,1 76 ZSSK CARGO Sklad, Pri bitúnku 2 P 0,17 7,2 77 ZSSK CARGO Budova opráv, Pri bitúnku 2 P 0,05 3,4 78 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Budova STP č.3 P 0,02 2,6 79 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Budova STP č.2 P 0,05 16,0 80 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Dielne pre opravu mech. P 0,48 259,3 81 Železnice SR Elektroúsek P 0,78 142,3 82 Železnice SR Elektrodispečing P 0,32 41,0 83 Železnice SR Kasárne vlakových čiat P 0,62 227,1 84 Železnice SR SOU Železničné P 0,33 26,0 85 Železnice SR Komerčný obvod P 0,96 107,3 86 Železnice SR Pri plynárni P 0,05 11,0 87 Železnice SR Pri plynárni P 0,17 15,0 88 Železničné stavby, a. s. Južná trieda 66 P 0,09 29,0 Spolu za podnikateľský sektor 26, ,9 0,0 635,5 59,0 1,3 Spolu za mestskú časť JUH 47, ,7 0,0 721,7 59,0 1,3 Nad jazerom Juh Juh Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 75

77 Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 89 Fakultná nemocnica L. Pasteura Tr.SNP V 14, ,0 90 UPJŠ Popradská 66 V 0,38 41,9 Spolu za verejný sektor 14, ,9 0,0 0,0 0,0 91 AHOLD-RETAIL SLOVAKIA, k.s. Moldavská cesta 32 P 0,86 45,4 92 BAUMAX SR spol. s r. o. Moldavská cesta P 1,35 66,6 93 CAR-SHOP Moldavská cesta 45 P 0,04 6,9 94 Čerpacia stanica PH Slovnaft Moldavská cesta P 0,02 3,9 95 GARANT s.r.o. Ružová 46 P 0,05 9,5 96 LIDL Popradská 13 P 0,10 10,6 97 Marco Car Popradská 88 P 0,26 12,1 98 RADEN, s.r.o. Považská 40 P 0,05 5,9 99 Slovak Telecom, a.s. Laborecká 1 P 0,68 2,0 100 Slovenská sporiteľňa a.s. Trieda SNP 88 P 0,59 162,7 101 Slovenská sporiteľňa, a.s. Luník 7 P 0,05 32,0 102 Slovenský plynárenský priemysel AB Moldavská P 0,64 80,1 103 TITUS a. s. Popradská 64 P 0,22 5,7 104 VVS, a.s. Čs.odboja 5 P 0,18 27,5 105 VVS, a.s. Popradská 57 P 0,10 21,0 Spolu za podnikateľský sektor 5,19 458,0 32,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť Západ 20, ,9 32,0 0,0 0,0 2,0 106 AO MVSR Košice Priemyselná 1 V 0,02 4,6 107 Arcidiecézna Charita Bočná 2 V 0,11 50,0 108 Archeologický ústav SAV Hrnčiarska 11 V 0,05 21,4 109 Colný úrad Jiskrova 5 V 0,08 18,0 110 Colný úrad Košice Svätoplukova V 0,50 45,3 111 Colný úrad Košice Jiskrová 5 V 0,61 63,0 112 Daňové riaditeľstvo SR Garbiarska 1 V 0,50 101,0 113 Domov soc. Služieb Kmeťova 30 V 0,02 8,5 114 Inšpektorát práce Košice Masarykova 10 V 0,46 33,0 115 IŽP Košice Rumanova 14 V 0,10 12,8 116 IŽP Košice Zámočnícka 3 V 0,01 4,0 117 Krajské riad. PZ Štúrova V 0,14 19,4 118 Krajské riad. PZ Puškinova V 0,09 14,1 119 Krajské riad. PZ Štúrova V 0,41 33,2 120 Krajský úrad Košice Kmeťova 20 V 0,02 4,3 121 Letecká vojenská nemocnica Murgašova 1 V 0,31 1,2 122 Regionálny úrad ver.zdravotníctva Rooseveltova 8 V 0,22 37,5 123 Regionálny úrad ver.zdravotníctva Senný trh 4 V 0,16 54,2 124 SOU Železničné Masarykova 20 V 0,29 26,0 125 Spoločnosť Ježišova Komenského 14 V 0,84 41,2 126 SSC Kasárenské nám. 4 V 0,09 25,1 127 Str.priemyselná škola dopravná Hlavná 113 V 0,55 60,0 128 Škola úžitkového výtvarníctva Jakobyho 15 V 0,61 43,0 129 Štátna filharmónia Moyzesova 66 V 0,07 6,0 130 Štátna vedecká knižnica Pri miklušovej väznici 1 V 0,08 59,9 131 Štátne divadlo Alžbetina 14 V 0,11 30,0 132 Štátne divadlo Františkánska 1 V 0,02 1,2 133 Štátne divadlo Kováčska 39 V 0,07 3,8 134 UPJŠ Moyzesova 50 V 0,07 9,0 135 Úrad práce a soc. vecí Krmanova 18 V 0,14 13,1 136 Úrad práce a soc. vecí Puškinova 5 V 0,23 20,7 137 Úrad práce, soc. vecí a rodiny Staničné námestie 9 V 0,43 100,0 138 Ústavný súd SR Hlavná 110 V 0,59 46,2 139 Ústavný súd SR Hlavná 110 V 0,20 40,3 140 Východoslovenské múzeum Hviezdoslavova 3 V 0,10 14,0 141 Zákl.umelecká škola Kovačská 43 V 0,05 7,0 Spolu za verejný sektor 8, ,8 0,0 0,0 50,0 1,2 142 BLISS a. s. Mäsiarska 70 P 0,05 4,0 143 CAR-SHOP Bencúrova 6 P 0,05 16,4 144 CUREL s.r.o. Priemyselná 2 P 0,13 14,0 145 Čerpacia stanica PH Slovnaft Festivalové nám. P 0,02 2,4 146 ČSOB a.s. Hlavná 23 P 0,02 6,1 147 ČSOB a.s. Nám.Osloboditeľov 5 P 0,55 72,2 148 ELV - Servis s.r.o. Krmanova 14 P 0,87 17,0 149 ENVICONSULT s.r.o. Hlavná 7 P 0,10 16,7 150 INTRANS a. s. Palackého 21 P 0,10 1,0 151 Inžinierske stavby a.s. Priemyselná 7 P 0,05 6,0 152 IQS, s.r.o. Garbiarska 5 P 0,09 10,7 153 IVES Štúrova 12 P 0,20 25,0 154 Johnson controls Bačíkova 1 P 0,30 24,4 155 Johnson controls Hlavná 103 P 0,04 3,1 156 Johnson controls Hlavná 22 P 0,08 8,4 157 Johnson controls Mlynská 29 P 0,14 7,6 158 Johnson controls Mlynská 5 P 0,09 9,5 159 Johnson controls Pribinova 4 P 0,20 17,7 160 Johnson controls Štúrova 5 P 0,27 25,1 161 KEN-EX. spol.s.r.o. Pribinová 8 P 0,08 14,6 162 Mäso Spiš, spol. s r. o. Hlavná 114 P 0,73 92,6 163 Nábytok Prešov Hlavná 73 P 0,16 19,0 164 Novitech Partner s.r.o. Moyzesova 48 P 0,23 78,2 165 OTP Buildings, s.r.o. Alžbetina 2 P 0,24 38,4 166 RYBA Košice spol.s.r.o. Mlynska P 0,38 378,7 167 SBD I Vojenská 14 P 0,10 32,2 168 SBD I Bačíkova 6 P 0,05 16,6 169 Slovak Telecom, a.s. Diesel T7B, Poštová 18 P 0,32 1,7 170 Slovenská pošta a.s. Thurzova 2 P 0,10 20,6 171 Slovenská sporiteľňa a.s. Hlavná 103 P 0,50 33,6 172 Slovenská sporiteľňa, a.s. Mlynská 7 P 0,07 9,7 173 Slovenská sporiteľňa, a.s. Pribinová 4 P 0,22 20,0 174 Slovenská sporiteľňa, a.s. Hlavná 22 P 0,08 9,0 175 SMMK, s.r.o. Sála, Hlavná 59 P 0,45 23,7 176 SMMK, s.r.o. Radnica, Hlavná 59 P 0,26 19,1 177 SMMK, s.r.o. Lofflerová 2 P 0,14 12,9 Západ Staré mesto Staré mesto Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 76

78 Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 178 SMMK, s.r.o. Tajovského 9 P 0,72 24,9 179 SMMK, s.r.o. Poštová 14 P 0,02 12,2 180 SPP, a. s. Areál Pri plynárni areál Pri plynárni P 0,07 0,0 181 SVB Turbína Továrenská 18 P 0,09 21,8 182 Tamis, a.s. Strojárska 9 P 0,23 32,0 183 TATRA BANKA, a. s. Hlavná 108 P 0,46 38,2 184 TECHNIKA VD Nám. Osloboditeľov P 0,15 23,4 185 Uni Banka Rooseveltova 10 P 0,23 26,7 186 Všeobecná zdr.poisťovňa, a.s. Senný trh P 0,59 50,8 187 Železnice SR Soc. budova Rampová P 0,06 18,7 188 Železnice SR kompresorovňa P 0,12 93,5 189 Železnice SR stavadlo 2 P 0,05 21,7 190 Železnice SR ŽST Košice P 0,06 20,6 191 Železnice SR stavadlo 1 P 0,20 40,2 192 Železnice SR Pri plynárni P 0,05 12,4 193 Železnice SR Pri plynárni P 0,21 16,2 194 Železničné stavby, a. s. Palackého 14 P 0,86 120,0 195 Železničné zdravotníctvo s.r.o. Masaryková 9 P 1,45 232,0 Spolu za podnikateľský sektor 13, ,5 0,0 224,2 0,0 1,7 Spolu za mestskú časť Staré mesto 21, ,3 0,0 224,2 50,0 2,8 196 Centrum voľného času Slov. jednoty 25 V 0,03 10,0 197 DD a Domov soc.služieb Hurbanová 42 V 0,96 110,5 198 Inštitút vzdelávania vet.lekárov Cesta pod Hradovou 13/a V 0,50 35,4 199 Krajské riad. PZ Cimborkova V 0,02 5,1 200 Mestské lesy Čermeľské údolie 11 V 0,02 16,0 201 Parazitologický ústav SAV Hlinková 3 V 0,31 49,0 202 SHMÚ Ďumbierska 26 V 0,27 36,7 203 Slov. vodohospodársky podnik š.p. Povodie Bod.a Hornádu V 1,30 116,9 204 SVP, š.p. Košice Medzi mostami 2 V 0, ,2 205 SVP, š.p. Košice Ďumbierska 14 V 1,30 116,9 206 Tech.-hos. Správa ústavov SAV Watsonova 45 V 1,16 168,1 207 Univerzita veterinárneho lekárstva Štud. domov a jedáleň UVL V 6,14 342,0 208 Univerzita veterinárneho lekárstva Komenského 73 V 5,00 714,0 209 Univerzita veterinárneho lekárstva Komenského 73/1 V 0,29 71,0 210 UPJŠ Mánesova 23 V 1,95 409,6 Spolu za verejný sektor 19, , ,2 0,0 16,0 0,0 211 ABB Komponenty Magnezitárska 11 P 0,18 25,8 212 Galla centrum s.r.o. Študentská 1 P 0,31 715,0 213 Johnson controls Vodárenská 10 P 0,09 4,4 214 Lokomotíva a. s. AB Čermeľská 1 P 1,44 87,6 215 Práčovňa a čistiareň Študentská 1 P 0,19 20,7 216 RADEN s.r.o. ZŠ Cyklistická-Polianska P 0,72 60,7 217 RADEN s.r.o. ZŠ Tomášikova P 0,57 130,2 218 Slovak Telecom, a.s. Národná tr. 27 P 0,16 3,5 219 Slovenská pošta a.s. Národná tr. 56 P 0,03 1,5 220 SPP, a.s. Administratívna budova Slov. jednoty 31 P 0,05 4,2 221 Titus a.s. Alvincziho 22 P 1,46 3,3 222 ÚKaSÚ poľnohosp. Letná 3 P 0,18 45,3 223 V.I.P. J.Dzurik, ČS Slovnaft Medzi mostmi P 0,02 1,8 224 VAMEX a. s. Park mládeže 1 P 0,07 20,6 225 Východoslovenské tlačiarne a.s. Watsonova P 9,55 399,0 226 Východoslovenské tlačiarne a.s. Watsonova P 0,47 3,0 227 Žel.spol. Cargo Slovakia,a.s. Komenského P 0,02 41,0 228 Železnice SR ATU Tomášikova P 0,15 43,0 Spolu za podnikateľský sektor 15, ,0 41,0 0,0 0,0 3,5 Spolu za mestskú časť Sever 35, , ,2 0,0 16,0 3,5 Staré mesto Sever Sever 229 LIDL Tr. L. Svobodu 1 P 0,12 7,5 230 Pan Euro Prešovská cesta P 0,05 9,0 231 REKVIEM Krematórium Zelený dvor P 0,73 92,7 232 Slovak Telecom, a.s. Tr. L. Svobodu 12 P 0,13 2,0 Dargovských hrdinov Spolu za podnikateľský sektor 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť Dargovských hrdinov 233 Čerpacia stanica PH Starozagorská P 0,02 5,6 234 LIDL Lechkého 3 P 0,09 5,1 235 LUMEN SR s.r.o. Florianska 5 P 0,04 7,1 Spolu za podnikateľský sektor 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Sídlisko KVP 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 236 Mest.časť Sidl.Ťahanovce Americká tr.15 V 0,04 9,0 237 Národná diaľničná spoločnosť Magnezitárska 2 V 0,39 80,4 Spolu za verejný sektor 0,43 89,4 0,0 0,0 0,0 0,0 238 CASSPOS a.s. Dopravná 6 P 0,99 196,0 239 HUMATA, s. r. o. Dopravná 12 P 0,13 12,7 240 HUMATA, s. r. o. Dopravná 12 P 1,99 11,8 241 Inžinierske stavby a.s. Pri hati P 0,90 89,8 242 Johnson controls Americká tr. 15 P 0,02 1,8 243 Metro Cash& Carry Slovakia s.r.o. Americká trieda 1 P 2,01 130,0 Spolu za podnikateľský sektor 6,05 442,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Sídlisko Ťahanovce 6,48 531,5 0,0 0,0 0,0 0,0 244 MŠ Barca Hečková 13 V 0,05 4,6 245 Správa zdrav. zar. KSK Barca V 0,03 5,0 246 Stredná veterinárna škola Nám.Ml.poľnohospodárov 2 V 0,57 60,3 247 ZŠ Barca Abovská 36 V 1,73 45,0 Spolu za verejný sektor 2,38 114,9 0,0 0,0 0,0 0,0 248 Auto Palazo Vozárova 1 P 0,25 16,5 249 Auto-Gábriel, s.r.o. Osloboditeľov 70 P 0,58 77,4 250 Auto-Gábriel, s.r.o. Osloboditeľov 70 P 0,80 57,4 251 Čerpacia stanica PH Slovnaft Osloboditeľov, Barca P 0,02 1,2 252 EUROVIA - Cesty, a.s. Barca P 6,00 265,0 253 INTERSTEEL Slovakia s.r.o. Hraničná 2 P 0,13 56,0 254 JAMAT, spol. s r. o. Nám.Ml.poľnohospodárov 1 P 0,33 8,7 255 Kerkotherm Divízia Kachle P 0,25 41,1 256 Kerkotherm Prevádzka liate kachle P 0,25 34,6 257 Kerkotherm Vrecovňa perlitu P 0,15 1,6 Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Barca Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 77

79 Spotrebované palivo Inštalovaný Mestská Zemný Elektrická P.č. Prevádzkovateľ Miesto, adresa zdroja Sektor výkon Uhlie Drevo Kvapalné časť plyn energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) 258 Kerkotherm Divízia Perlit, Hraničná 3 P 0,04 4,1 259 Kerkotherm Strojovňa, bazén P 0,13 41,1 260 Kerkotherm Dielňa P 0,05 12,8 261 Kerkotherm Administratívna budova 1 P 0,12 32,1 262 Kerkotherm Podnik P 0,25 44,5 263 Kerkotherm Administratívna budova 2 P 0,04 8,6 264 Letisko Košice Letisko P 6,17 253,4 265 Letisko Košice Terminál P 1,30 61,1 266 Remesloslužba, výrobné družstvo Barčianska 66 P 0,71 42,3 267 SLOVDEKRA s.r.o. Vozárova 3 P 0,14 23,6 268 SWAM s.r.o. Vozárova 1 P 0,26 82,0 269 SWAM s.r.o. - Reanault Vozárova 1 P 0,30 39,3 270 TIK Slovakia, s.r.o. Podnikateľská 14 P 0,43 985,4 271 V.O.D.S. Podnikateľská 1 P 0,15 6,6 272 Železnice SR trať obvod Barca P 0,04 19,6 273 Železnice SR trať obvod Barca st. 1 P 0,01 1,7 274 Železnice SR ŽST Barca P 0,10 10,6 Spolu za podnikateľský sektor 18, ,9 0,0 21,3 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Barca 21, ,8 0,0 21,3 0,0 0,0 275 BAUMAX SR spol. s r. o. Trolejbusová P 1,76 51,0 276 DPMK a.s. Hornádska P 6, ,0 277 Palivá a stavebniny a. s. Rampová 3 P 0,58 12,0 278 Patrik Penev Rampová 6 P 0,03 4,1 279 Ruža Záhradníctvo Člnkova 25 P 0,08 9,6 280 Slovak Telecom, a.s. Rampová 4 P 0,05 45,1 281 TESCO STORES SR a.s. Trolejbusová P 1,45 231,0 Spolu za podnikateľský sektor 10, ,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Džungľa 10, ,8 0,0 12,0 0,0 0,0 282 MŠ Kavečany Kadlubská 1 V 0,03 5,0 283 Reed.domov pre deti a mládež Horný bankov 15 V 0,32 148,0 Spolu za verejný sektor 0,35 153,0 0,0 0,0 0,0 0,0 284 Hotel Bankov Dolný Bankov P 0,75 67,0 Spolu za podnikateľský sektor 0,75 67,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Kavečany 1,10 220,0 0,0 0,0 0,0 0,0 285 ZŠ Poľná Poľná 1 V 1,80 97,9 Spolu za verejný sektor 1,80 97,9 0,0 0,0 0,0 0,0 286 EXIMPO v.o.s. Furčianska 21 P 0,05 3,1 287 Stavebné bytové družstvo III Furčianská 60 P 0,35 53,2 288 VVS, a.s. Furčianská ulica P 0,38 22,3 289 VVS, a.s. Furčianska ulica P 0,42 22,3 Spolu za podnikateľský sektor 1,20 101,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Košická Nová Ves 3,00 198,9 0,0 0,0 0,0 0,0 290 MŠ Žiacka Žiacka 18 V 0,08 11,8 291 Správa zdrav. zar. KSK Krásna n/h V 0,04 6,1 Spolu za verejný sektor 0,11 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 292 SAD, a.s. Technické stredisko Krásna P 0,43 52,0 293 Železnice SR ŽST Krásna n/h. P 0,11 34,4 Spolu za podnikateľský sektor 0,54 52,0 0,0 34,4 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Krásna 0,66 69,9 0,0 34,4 0,0 0,0 294 MŠ Lorinčík Lorinčík 15 V 0,02 2,9 Spolu za verejný sektor 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Lorinčík 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 295 MŠ Myslava Za priekopou 57 V 0,35 26,2 296 ZŠ Myslava Myslavská 401 V 3,20 25,0 Spolu za verejný sektor 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Myslava 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 297 Krajské riad. PZ Pereš V 0,96 28,6 298 MŠ Prereš Bystrická 34 V 0,03 5,6 Spolu za verejný sektor 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Pereš 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 299 MŠ Poľov Kovaľská 12/A V 0,10 14,1 300 ZŠ Poľov Dolina 43 V 0,19 17,5 Spolu za verejný sektor 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Poľov 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 301 OR HaZZ HS Šaca Ranna 1 V 0,09 14,1 302 ZŠ Šaca Želežiarska V 0,42 57,0 Spolu za verejný sektor 0,51 71,1 0,0 0,0 0,0 0,0 303 Autoopravovňa Ludvikov dvor Ludvikov dvor P 0,08 9,4 304 Čerpacia stanica PH Slovnaft Buzinská P 0,02 5,4 305 Miestná správa bytov Železiarenská 11 P 0,02 5,7 306 Slovenské magnezitové závody Bočiar P 3, ,1 307 TATRA BLESK s.r.o. Bočiar P 0,10 29,7 308 Tempus s.r.o. Železiarenská 49 P 0,58 42,2 Spolu za podnikateľský sektor 3, ,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Šaca 4, ,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Barca Džungľa Kavečany Košická Nová Ves Krásna Pereš Myslava Lorinčík Poľov Šaca 309 MŠ Šebastovce Repíková 58 V 0,12 5,0 Spolu za verejný sektor 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Šebastovce 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 310 ZŠ Ťahanovce V 0,47 57,0 Spolu za verejný sektor 0,47 57,0 0,0 0,0 0,0 0,0 311 PET CAR SERVIS Dopravná 5 P 0,04 8,3 312 TJ Športvýroba Anička Tenis.ar.Kost.cesta P 0,25 28,1 Spolu za podnikateľský sektor 0,29 36,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Ťahanovce 0,76 93,4 0,0 0,0 0,0 0,0 313 Gymnázium Opatovská Opatovská 7 V 1,26 73,1 314 Ústav na výkon väzby Opatovská cesta 2 V 0,13 21,7 Spolu za verejný sektor 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť Vyšné Opátske 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Celkom za verejný sektor 75, , ,2 86,2 66,0 1,2 Celkom za podnikateľský sektor 110, ,4 73,0 927,4 59,0 12,6 Celkom za mesto Košice 186, , , ,6 125,0 13,8 Šebastovce Ťahanovce Vyšné Opátske Mesto Košice Poznámka: P-podnikateľský V-verejný Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 78

80 Tabuľka 29 Sumárne údaje o zdrojoch tepla pre verejný a podnikateľský sektor v členení podľa mestských častí Mestská časť Nad jazerom JUH Západ Staré mesto Sever Dargovských hrdinov Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Barca Džungľa Kavečany Košická Nová Ves Krásna Lorinčík Myslava Pereš Poľov Šaca Šebastovce Ťahanovce Vyšné Opátske Mesto Košice Spotrebované palivo Inštalovaný Elektrická Kvapalné Sektor výkon Zemný plyn Uhlie Drevo energia palivá (MW) (tis.m3) (MWh) (t) (t) (t) Podnikateľský sektor 6, ,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Spolu za mestskú časť 6, ,3 0,0 0,0 0,0 2,2 Verejný sektor 20, ,9 0,0 86,2 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 26, ,9 0,0 635,5 59,0 1,3 Spolu za mestskú časť 47, ,7 0,0 721,7 59,0 1,3 Verejný sektor 14, ,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 5,19 458,0 32,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť 20, ,9 32,0 0,0 0,0 2,0 Verejný sektor 8, ,8 0,0 0,0 50,0 1,2 Podnikateľský sektor 13, ,5 0,0 224,2 0,0 1,7 Spolu za mestskú časť 21, ,3 0,0 224,2 50,0 2,8 Verejný sektor 19, , ,2 0,0 16,0 0,0 Podnikateľský sektor 15, ,0 41,0 0,0 0,0 3,5 Spolu za mestskú časť 35, , ,2 0,0 16,0 3,5 Podnikateľský sektor 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Spolu za mestskú časť 1,03 109,1 0,0 0,0 0,0 2,0 Podnikateľský sektor 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,16 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,43 89,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 6,05 442,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 6,48 531,5 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 2,38 114,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 18, ,9 0,0 21,3 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 21, ,8 0,0 21,3 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 10, ,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 10, ,8 0,0 12,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,35 153,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,75 67,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 1,10 220,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 1,80 97,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 1,20 101,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 3,00 198,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,11 17,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,54 52,0 0,0 34,4 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,65 69,9 0,0 34,4 0,0 0,0 Verejný sektor 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,02 2,9 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 3,55 51,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,99 34,2 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,29 31,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,51 71,1 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 3, ,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 4, ,6 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 0,12 5,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 0,47 57,0 0,0 0,0 0,0 0,0 Podnikateľský sektor 0,29 36,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestkú časť 0,76 93,4 0,0 0,0 0,0 0,0 Verejný sektor 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za mestskú časť 1,39 94,8 0,0 0,0 0,0 0,0 Spolu za verejný sektor 75, , ,2 86,2 66,0 1,2 Spolu za podnikateľský sektor 110, ,4 73,0 927,4 59,0 12,6 Celkom za mesto Košice 186, , , ,6 125,0 13,8 2.7 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla Údaje o celkovej spotrebe palív v objektoch individuálnej bytovej výstavby a bytoch s vlastným vykurovaním sú stanovené odborným odhadom na základe štatistických údajov z roku 2001 o počte domov a bytov v meste a ich technickom vybavení. Pre určenie celkovej spotreby palív pre individuálnu bytovú výstavbu (okrem bytov vykurovaných z centrálnych zdrojov tepla) sa uvažovalo s nasledovným množstvom palív na vykurovanie jedného domu : Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 79

81 v prípade vykurovania zemným plynom s priemernou spotrebou zemného plynu m 3 za rok, pri vykurovaní tuhými palivami s priemernou spotrebou 7 t za rok a v prípade vykurovania elektrickou energiou so spotrebu 30 MWh za rok. Potom údaje o celkovej spotrebe palív na výrobu tepla v tepelných zariadeniach pre individuálnu bytovú výstavbu v roku 2005 na území mesta sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 30 Spotreba palív v tepelných zariadeniach na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu v roku 2005 Spotrebované palivo Mestská časť Zemný plyn Elektrická energia Tuhé palivá (tis.m3) (MWh) (t) Nad jazerom 1 632,0 760,0 108,0 Juh 4 430,0 767,0 349,0 Západ 4 654,0 949,0 340,0 Staré mesto 6 284, ,0 648,0 Sever 9 772, ,0 599,0 Dargovských hrdinov 2 046,0 655,0 109,0 Sídlisko KVP 1 304,0 404,0 70,0 Sídlisko Ťahanovce 1 559,0 575,0 135,0 Barca 2 643,0 158,0 152,0 Džungľa 355,0 56,0 75,0 Kavečany 937,0 113,0 165,0 Košická Nová Ves 2 044,0 131,0 222,0 Krásna 2 814,0 311,0 409,0 Lorinčík 352,0 0,0 7,0 Myslava 1 670,0 169,0 162,0 Pereš 1 033,0 274,0 41,0 Poľov 879,0 76,0 52,0 Šaca 1 624,0 194,0 60,0 Šebastovce 512,0 134,0 9,0 Ťahanovce 1 364,0 405,0 258,0 Vyšné Opátske 1 583,0 194,0 270,0 Luník IX 122,0 45,0 0,0 Celkom za mesto Košice , , ,0 Celková spotreba tepla pre individuálnu bytovú výstavbu pre rok 2005 vyjadrená v teple v palive predstavuje 265,6 TJ, pričom až 64,1% podiel tvorí teplo v palive zo zemného plynu. Centrálnym zásobovaním teplom je zabezpečovaná dodávka tepla pre 51 domov individuálnej bytovej výstavby, pričom spotreba za rok 2005 predstavovala 2832,5 GJ tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 80

82 3 Analýza zariadení na spotrebu tepla Dominantnú spotrebu tepla na území mesta Košice zo sústav centrálneho zásobovania teplom majú bytové objekty, v ktorých odberateľ tepla zabezpečuje, resp. vykonáva rozpočítanie tepla pre konečných spotrebiteľov. V absolútnej hodnote spotreba tepla významne závisí od tepelno-technických vlastností budov, účinnosti systému vykurovania, ich pravidelnej údržby a kontroly, ale aj od správania sa konečných spotrebiteľov tepla. V Košiciach je celkom bytov v bytových domoch, v ktorých býva obyvateľov. Do viac ako 96% bytov v bytových domoch je zabezpečovaná dodávka tepla zo sústav centralizovaného zásobovania teplom, ostatné byty sú vykurované individuálne alebo z lokálnych zdrojov tepla. V nasledujúcom grafe je uvedená štruktúra dodávky tepla do bytov a počet bývajúcich osôb. Graf 38 Štruktúra dodávky tepla do bytov a počet bývajúcich osôb % Počet bytov % Počet bývajúcich osôb % % Počet bytov Byty s centrálnou dodávkou tepla Byty s individuálnym vykurovaním Predmetom tejto analýzy sú bytové objekty s centrálnou dodávkou tepla, t.j. objekty, v ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava množstvo tepla konečnému spotrebiteľovi. Analyzovaných bolo celkovo bytových objektov (bytových domov) s celkovým počtom bytov, v ktorých býva obyvateľov. Na správe uvedeného bytofondu sa podieľa celkom 199 správcovských subjektov, ktorí rozpočítavajú množstvo dodaného tepla konečným spotrebiteľom. 3.1 Základné údaje o bytových objektoch Základné údaje o bytových objektoch z hľadiska posudzovania energetickej náročnosti na spotrebu tepla na vykurovanie bytových objektov sú ovplyvnené okrem klimatických podmienok hlavne vlastnosťami stavebných konštrukcií, z ktorých sú jednotlivé bytové objekty postavené a taktiež technickým stavom a prevádzkou sústavy tepelných zariadení v objekte. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 81

83 3.2 Charakteristika stavebných sústav bytových objektov Skutočné tepelnoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií (tepelný odpor, súčinitele prechodu tepla) sú dané typom jednotlivých stavebných konštrukcií, z ktorých sú postavené bytové objekty. Analyzované bytové objekty v meste Košice boli postavené v rozmedzí rokov 1840 až Štruktúra bytových objektov podľa roku odovzdania do užívania je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 39 Štruktúra bytových objektov podľa roku odovzdania ,1% ,3% ,2% ,7% pred r ,6% ,1% po r ,1% ,0% Najviac bytových objektov (vyše 82%) bolo postavených v 60-tych až 80-tych rokoch 20. storočia v rámci komplexnej bytovej výstavby. Bytové objekty boli postavené v 30 rôznych stavebných sústavách. Štruktúra bytových objektov podľa realizovaných stavebných sústav je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 40 Štruktúra bytových objektov podľa realizovaných stavebných sústav T06B r. KE; 19,3% T08B b. KE; 5,7% T06B b. KE; 12,4% T08B r. KE; 16,5% T 22; 2,8% T 20; 0,8% T 16; 1,2% T 15; 1,3% T 14; 0,2% T 13; 3,4% T 11; 1,4% T 03; 2,4% T 02; 1,6% T 01; 0,4% PV2; 0,3% B70/R; 0,1% Experiment.p.; 0,8% G 57 r.; 1,6% K 61 KE; 1,6% LB,MB b.; 0,4% LB,MB r.; 0,2% O1; 2,1% O2; 0,1% O4; 0,6% Pl.14 b. I.; 0,4% Pl.14 b. II.; 3,4% Pl.14 r. I.; 1,2% Pl.14 r. II.; 4,9% Pl.15 b.; 3,6% Pl.15 r.; 9,5% Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 82

84 Tepelno-technické vlastnosti stavebných konštrukcií jednotlivých stavebných sústav odrážajú technickú úroveň v čase ich návrhu a realizácie. Dosahované merné spotreby tepla na vykurovanie bytových objektov korešpondujú s typom stavebnej sústavy a hlavne s úrovňou a rozsahom vykonaných opatrení v rámci energetického manažérstva jednotlivými odberateľmi tepla. Skutočná dosiahnutá merná spotreba tepla na vykurovanie v roku 2005 po jednotlivých stavebných sústavách, v ktorých sú realizované bytové objekty v meste Košice v kwh na 1 m 2 mernej plochy je uvedená v nasledujúcom grafe. Graf 41 Merná spotreba tepla na vykurovanie po stavebných sústavách O2 T 22 T 15 T 20 T 01 T 11 O1 LB,MB r. K 61 KE T 13 G 57 r. PV2 T06B r. T 16 T06B b. T 14 T 02 T 03 T08B b. LB,MB b. Experime B70/R Pl.14 r. II. Pl.14 b. II. T08B r. Pl.14 b. I. Pl.15 r. Pl.14 r. I. Pl.15 b. O4 50,5 84,1 82,8 82,3 80,8 77,7 76,2 75,0 73,1 71,7 70,3 125,3 124,2 122,3 118,1 111,8 110,5 110,1 108,5 107,3 107,1 101,0 100,7 100,7 100,1 97,6 95,7 94,2 92,3 91,5 kwh/m 2 MP Ako je uvedené v grafe, skutočná merná spotreba pre jednotlivé stavebné sústavy v kwh/ m2 mernej plochy v hodnotenom roku 2005 je rôzna. Hodnoty sa pohybujú od 50,5 do 125,3 kwh/m2mp. Najnižšia merná spotreba tepla je v objektoch postavených v stavebných sústavách po roku 1991 a najvyššia v objektoch postavených v stavebných sústavách v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Z uvedeného grafu vyplýva, že dosahované merné spotreby tepla na vykurovanie závisia predovšetkým od tepelnoizolačných vlastností stavebných sústav bytových objektov a čiastočne od správania sa konečných spotrebiteľov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 83

85 3.3 Charakteristika sústav tepelných zariadení v bytových objektoch Do vykurovacej sústavy bytových objektov sú zahrnuté všetky vnútorné rozvody tepla v objekte, uzatváracie a regulačné armatúry a vykurovacie telesá. Základnými racionalizačnými prvkami, ktorých inštalácia vo veľkej miere ovplyvňuje spotrebu tepla v objekte a ktoré sú nevyhnutné na hospodárnu prevádzku vykurovania sú: regulačné prvky, ktoré súvisia s hydraulickým vyregulovaním sústavy, termoregulačné ventily, umožňujúce zohľadňovať tepelné zisky v miestnostiach, kde sú nainštalované a umožňujú individuálny prístup konečných spotrebiteľov (vlastníkov, nájomcov bytov) k ovplyvňovaniu vlastnej spotreby tepla na vykurovanie, pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov inštalované na vykurovacích telesách, ktoré predstavujú nadstavbu, pomocou ktorej konečný spotrebiteľ dostáva informáciu o svojom správaní. Ďalším dôležitým faktorom úspor energie je technický stav obvodových konštrukcií objektov. Najvýznamnejší potenciál úspor tepla na vykurovanie je zlepšenie tepelnoizolačných vlastností bytových domov zateplením obvodových konštrukcií. Optimálna tepelná izolácia chráni interiér budovy pred chladom i nadmerným teplom a výrazne znižuje spotrebu energie bez zníženia pohodlia. Súčasná situácia vo vybavení racionalizačnými prvkami umožňujúcimi hospodárne prevádzkovať sústavu tepelných zariadení za odberným miestom v meste Košice je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafe. Tabuľka 31 Realizované racionalizačné opatrenia Mestská časť Počet Objektov Bytov osôb Vykonané racionalizačné opatrenia Objekty s HV Objekty s TRV Objekty s PRVN Zateplené objekty (-) (-) (-) (-) (%) (-) (%) (-) (%) (-) (%) Dargovských hrdinov , , ,2 16 6,8 Juh , , ,9 8 4,7 Nad jazerom , , ,3 1 0,7 Sever , , ,7 12 8,0 Sídlisko KVP , , ,9 2 1,1 Sídlisko Ťahanovce , , ,2 9 4,6 Staré mesto , , ,1 13 6,8 Šaca , , ,5 0 0,0 Západ , , ,9 12 3,4 Celkom , , ,6 73 4,4 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 84

86 Graf 42 Podiel realizovaných racionalizačných opatrení Objekty bez TRV 34% Objekty bez HV 22% Objekty s TRV 66% Objekty s HV 78% Objekty bez PRVN 41% Zateplené objekty 4% Objekty s PRVN 59% Nezateplené objekty 96% V meste Košice je 66 % bytových objektov vybavených termoregulačnými ventilmi, hydraulické vykurovanie je vykonané v 78%, vykurovacie telesá sú v 59% vybavené pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov a obvodové konštrukcie sú zateplené v 4% bytových domoch. Základné stavebno-technické údaje o bytových objektoch, údaje o dodávke a spotrebe tepla, vývoj merných spotrieb tepla na vykurovanie a dodávku TÚV za obdobie rokov 2002 až 2005, realizované technické opatrenia v sústave tepelných zariadení za jednotlivé bytové objekty podľa príslušnosti k tepelnému okruhu sú uvedené v prílohe správy. Na základe vykonanej podrobnej analýzy dodávky tepla na vykurovanie pre bytové objekty, v ktorých sa vykonáva rozpočítavanie dodaného tepla pre konečného spotrebiteľa, možno konštatovať, že energetická náročnosť na vykurovanie bytových objektov jednoznačne korešponduje s rozsahom vykonaných technických opatrení na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, ktoré sa realizovali v posledných rokoch. V nasledujúcej tabuľke sú uvedení odberatelia tepla pre bytové objekty, ktorí zabezpečujú rozpočítavanie tepla pre konečných spotrebiteľov tepla na území mesta s uvedením počtu spravovaných bytových objektov, bytov, bývajúcich osôb, vykonaných racionalizačných opatrení a základných energetických údajov za rok Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 85

87 Tabuľka 32 Odberatelia tepla pre bytové objekty P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 1 Stavebné bytové družstvo II Bardejovská , ,5 2 Bytový podnik mesta Košice Južné nábrežie , ,5 3 Stavebné bytové družstvo III Furčianska , ,6 4 Stavebné bytové družstvo IV Levočská , ,5 5 Bytové hospodárstvo s.r.o. Mäsiarska , ,4 6 BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Gemerská , ,2 7 Subop plus s.r.o. Šoltésovej , ,9 8 ÚBD Ťahanovce Bukurešťská , ,5 9 ÚBD - Kuzmányho Vojenská , ,3 10 Byfos s.r.o. Letná , ,2 11 Bytex Slovensko s.r.o. Palackého , ,6 12 Stavebné bytové družstvo Nova Vojenská , ,2 13 PROBYT PLUS s.r.o. Szakkayho , ,5 14 PIDES s.r.o. Čárskeho , ,2 15 Správa domov Košice, s.r.o. Hroncova , ,6 16 Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. Komenského , ,5 17 Prvá košická správc. spol. s r.o. Biela , ,6 18 ÚBD Hornád Národná trieda , ,0 19 SPRAVOBYT s.r.o. Košice Pražská , ,0 20 AISA - SBaD Alejová , ,9 21 Refosbyt, s.r.o. Kysucká cesta , ,0 22 SVB Jantár Jantárová , ,3 23 SVB Partizán Partizánska 1 a , ,5 24 SBD Hviezdica ČSA , ,1 25 BARMO Gen. Viesta 7, Trenčín , ,8 26 BD Tyrš. nabrežie Tomášikova ,7 27 SVB PLUTO B.Němcovej 10, , ,6 28 Stavebná firma ROXOR Kežmarská , ,2 29 SVB Ždiarska 1 Ždiarska , ,7 30 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníková , ,2 31 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníkova , ,5 32 SVB Laborec Laborecká 6,8,10, , ,1 33 SVB KROKUS Hronská 11,13,15, , ,5 34 KVINTETO Košice, Eduard Kuruc Palárikova 12,14,16, , ,1 35 SVB HELIOS 1820 B.Němcovej , ,9 36 Spoločenstvo PRIVÁT Tr.SNP , ,8 37 SVB Levočská 2 Levočska ,5 889 Počet bytov 38 SVB Kukučín Tr.SNP 9,11,13, , ,4 39 SVB Rosná 5 Rosná , ,5 40 SVB Uram B. Nemcovej 6, , ,7 41 SVB Erika Gudernova 6,8,10, , ,6 42 SVB a NP Lipa Južná trieda , ,4 43 SVB DARNET Dargovská , ,0 44 SVB Sírius B.Němcovej 14, , ,3 45 SVB Hornád Ždiarska , ,7 46 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kežmarská 8,10, , ,0 47 Spoločenstvo vlastníkov bytov Palárikova , ,7 48 SVB Palárikova 9 Palárikova , ,2 49 SVB DOMINO Humenská , ,1 50 SVB Čingovská 9 Čingovská , ,1 51 Spoločenstvo vlastníkov bytov Irkutská 16,17, , ,6 52 SVB Rosná , ,5 53 SVB "Samospráva Nar. Tr." Vodárenská , ,4 54 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rovníková č , ,7 55 SVB Mier Národná trieda 70,72, , ,3 56 SVB Sloven. jednoty Slovenskej jednoty 38, , ,7 57 SVB Ždiarska 5 Ždiarska , ,2 58 SVB Fibichova 13 Fibichova , ,5 59 Spoločenstvo vlastníkov bytov Jantárova , ,7 60 SVB Slovenskej jednoty Slovenskej Jednoty 44, , ,9 osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 86

88 P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 61 ŽSR Klemensová 8, BA , ,9 62 SVB GALAX I. Galaktická 18,20,22, , ,7 63 SVB SIVWUP 2935 Wuppertálska , ,5 64 SVB MUŠKÁTY Muškátová 36,38,40, , ,4 65 SVB Čingovská 10 Čingovská , ,7 66 SVB Orgovánova 14 Orgovánová , ,8 67 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kežmarská 2,4, , ,2 68 SVB Poštová 16 Poštová , ,9 69 Spoločenstvo Janigova - G31 Janigova 13,15,17, , ,1 70 Kňazeová Marta Brigádnická , ,8 71 SVB Jánošík Južná tr , ,4 72 SVB Výstavby , ,0 73 SVB národná trieda č. 39 Národná trieda , ,4 74 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kuzmányho , ,3 75 SVB Kpt. Jaroša 5,7 kpt.jaroša 5, , ,9 76 SVB ORCHIDEA Tr.SNP 34,36, , ,4 77 Spoločenstvo vlastníkov bytov Sokolovská 1,2, , ,7 78 SVB Budapeštianska 34,36 Budapeštianska 34, , ,4 79 Spoločenstvo vlastníkov bytov Čiernomorská , ,0 80 Spoločenstvo vlastníkov bytov Cottbuská 18,20,22, , ,4 81 SVB POVAŽAN 2,4,6 Považská 2,4, , ,3 82 SVB Hlinkova 12 Hlinkova , ,6 83 SVB Marta Ipeľská 14,16, , ,7 84 Bytové družstvo Mier Hlinkova , ,4 85 Bytové družstvo Košíková Alvinczyho , ,2 86 Spoločenstvo Dvorkinova 22 a 24 Dvorkinova 22, , ,7 87 SVB Komenského 58 Komenského , SVB Hlinkova 11,13-15 Hlinkova 11,13, , ,4 89 Spoločenstvo DOMUS Tokajícka 18, , ,1 90 SVB Spol. - B5 Budapeštianska , ,8 91 Spoločenstvo vlastníkov bytov Hlinkova 24,26,28, , ,3 92 SVB Ondava Ondavska 15,17, , ,9 93 SVB KVP Wurmova , ,6 94 SVB Komenského 58 Watsonova , SVB AMUR 123 Amurská 1,2, , ,3 96 SVB ARIADNA Lomená 26,28, , Spoločenstvo Horník 1315 Kpt.Jaroša č , ,9 98 SVB Pokroku 7,9,11 Pokroku 7,9, , ,1 99 Spoločenstvo vlastníkov bytov Idanská 2,4, , ,4 100 Bytové spoločenstvo MOLD 2931 Moldavská 29, , ,3 101 Kňazeová Marta Slobody 11,13, , ,2 102 LOMO Spoločenstvo vlast.v bytov Lomonosova , ,7 103 SVB Park mládeže Park mládeže , ,0 104 SVB Amur 456 Amurská 4,5, , ,7 105 SVB Ovručská 10 Ovručská , ,3 106 Ing. Štefan Kňaze - A3UM Slobody 17,19, , ,0 107 SVB Panelová 7-13 Panelová 7,9,11, , ,2 108 SVB LINAKO Lidické námestie , ,0 109 SVB Rovník Rovníkova 4,5, , ,8 110 Spoločenstvo vlastníkov bytov Budapeštianska , ,9 111 SVB Lidické námestie 1 Lidické námestie , ,2 112 SVB č. 401/D Postupimská , ,0 113 SVB Pátria Tr.SNP , ,7 114 SVB NOVUM Ostravská , ,6 115 SVB Komenského 58 Watsonova , SVB Lidické námestie 3 Lidické námestie , ,4 117 SVB Kras Krosnianska 29, , ,5 118 Bytové spoločenstvo ORION Hroncova , ,6 119 Bytové družstvo Technika Južná trieda 33/ , ,2 120 SVB Bernolák 812 Bernolákova 8,10, , ,3 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 87

89 P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 121 Spoločenstvo vlastníkov bytov Odborárska 7,9, , ,8 122 SVB SNP 50 Tr.SNP , ,0 123 SVB Jenisej Jenisejská , ,4 124 SVB Adlerova 2 Adlerova , ,5 125 SVB REMI Južná trieda 38,40, , ,2 126 SVB KROSNO 1719 Krosnianska 17, , ,6 127 Hviezdica SVB a NP Južná tr , ,9 128 SVB RAK Raketová 4, 5, , ,3 129 SVBv Hurban Obchodná 12,14, , ,9 130 SVB Janigova 5, , ,2 131 Spoločenstvo vlastníkov bytov Dvorkinova 18, , ,0 132 SVB 866 Kalinovská , ,4 133 SVB SVW 1315 Wurmova 13, , ,5 134 SVB JASAN 579 Slobody 5,7, , ,0 135 Spoločenstvo vlastníkov bytov Dénešova 13 a , ,8 136 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kalinovská , ,6 137 SVB Čapajevova 14 Čapajevova , ,4 138 SVB Wurm, Wurmova 3 Wurmova , ,6 139 SVB Ostravská 5 Ostravská , ,4 140 SVB Pražská Pražská 10, , ,9 141 SVB Humenská 14 Humenská , ,9 142 SVB Nádej Nešporova 6, , ,6 143 SVB Berlínska 1-2 Berlinska 1, , ,0 144 SVB Čapajevova 5-7 Čapajevova 5, , ,8 145 SVB MUŠKÁT 2834 Muškátová 28, , ,5 146 SVB Miškovecká 12,13 Miškovecká 12, , ,3 147 SVB D3 Ostravská , ,4 148 SVB Mudroňova 31 a 34 Mudroňova , ,0 149 SVB 1324 Janigova 9, , ,5 150 Spoločenstvo vlastníkov bytov Čordákova 36, , ,2 151 SVB K-3335 Krosnianska , ,3 152 SVB v dome I.1696 Haviarska 2,4, , ,3 153 SVB Baštová 4 Baštová , ,7 154 Spoločenstvo vlastníkov bytov Kalinovská 4, , ,3 155 Spoločenstvo vlastníkov bytov Sokolovská 4, , ,6 156 SVB Stodolova 1, , ,8 157 SVB Javor Výstavby 12, , ,2 158 SVB Talinská 1 Talinská , ,3 159 Spoločenstvo vlastníkov bytov Florianska , ,0 160 Spoločenstvo vlastníkov bytov Ostravská 18 a , ,6 161 Spoločenstvo vlastníkov bytov Rastislavova 38, ,8 162 SVB "Pod lesom" Čínska 24, , ,7 163 Spoločenstvo PRIVAT Miškovecká 16, , ,8 164 Spoločenstvo vlastníkov bytov Miškovecká 14, , ,8 165 SVB Aton Dvorkinova 10, , ,6 166 SVB Buzulucká 68 Buzulucká , ,5 167 SVB MUŠKÁT 3234 Muškátová 32, , ,8 168 Spoločenstvo vlastníkov bytov Wurmova 9, , ,3 169 SVB Komenského 13a15 Komenského 13, , ,6 170 "WURM" Wurmova 1, , ,1 171 SVB Pokroku 13,15 Pokroku 13, , ,7 172 SVB s.č. 350 Michalovská , ,4 173 SVB Aton Dvorkinova 14, , ,0 174 Slovak Telecom, a.s. Poľská , ,7 175 "Petzval" Košice s.v.b. Petzvalova , ,4 176 Kňazeová Marta Popradská 5, , ,7 177 SVB Hlavná Hlavná , ,8 178 SVB SADEN 1719 Dénešova 17, , ,0 179 Spoločenstvo B - 23 Berlínska , ,6 180 SVB Kadetka Czambelova , ,1 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 88

90 P.č. ODBERATĽ TEPLA ADRESA byt. objekt. Počet bytov osôb Vykonané racionaliz. opatrenaía (počet byt. objektov) Základné súhrne energetické údaje Teplo na Teplá užitková voda vykurovanie TRV PRT Zatep. GJ kwh/m 2 GJ m 3 m 3 /os 181 SVB Breza Tolstého , ,6 182 TANDEM Košice, a.s. Stromová , ,8 183 VIRGINIA EXPRES, spol. s r.o. Štúrova ,3 184 Spoločenstvo vlastníkov bytov Krupinská , ,9 185 SVB Lipa, Petzvalova 49,51 Petzvalova 49, , ,8 186 SVB Ural Uralská , ,5 187 SVB Rožňavská 2 Rožňavská , ,2 188 SVB Rožňavská , ,3 189 SVB Svätopluk, Svätoplukova Svätoplukova 13,15, ,5 190 Spoločenstvo vlastníkov bytov Miškovecká , ,0 191 LESY SR š.p., OZ Košice Moyzesova , ,4 192 ŽS CARGO Slovakia, a.s. Stromová , ,7 193 SVB Mojmír Mojmírova ,1 194 SVB Hlavná Hlavná , ,6 195 Spoločenstvo vlastníkov bytov Krupinská , ,2 196 SVB Svätoplukova 9,11 Svätoplukova 9, ,9 197 SVB Svätopluk, Svätoplukova 7 Svätoplukova ,0 198 SVB Štúrova 19 Štúrova ,7 199 Veme Ladislav, Ing. Štúrova ,8 CELKOM dodávka z SCZT KOŠICE , ,9 Dodávka tepla pre bytové objekty v roku 2005 bola celkovo vo výške GJ, z toho GJ tepla na vykurovanie a GJ v teplej úžitkovej vode. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 89

91 4 Analýza dostupnosti palív a energie na území mesta 4.1 Dostupnosť palív v širších súvislostiach V rozhodujúcich častiach územia mesta sú popri elektrine dostupné obe sieťové energie, teplo z SCZT a zemný plyn. V nadväznosti na kombináciu dostupnosti týchto dvoch energií sú v návrhovej časti predurčene prípustné, podmienene prípustné a neprípustné formy zaistenia tepelnej energetiky v danom území (pozri typológiu územia v návrhovej časti IIb, kapitola 3.3). Kľúčom k racionálnemu rozdeleniu je určenie základných rozhodovacích pravidiel, podložených technicko-ekonomickými analýzami dodávateľov energie a z toho vyplývajúce ponuky (podnikateľské zámery). Jedným zo základných rozhodovacích pravidiel pre mesto v oblasti tepelnej energetiky je preto prijatie typológie územia z hľadiska zásobovania energiou. Z hľadiska súťaže sieťovej a nesieťovej energie sú rozhodujúce dôsledky, ktoré vyvoláva nerovnomerná spotreba. Najväčšia nerovnomernosť spotreby energie v SR je spôsobená vykurovaním. Každý štát sa v rámci svojej energetickej politiky usiluje o čo najväčšiu energetickú nezávislosť na zdrojoch zo zahraničia. Rozloženie zásob fosílnych palív vo svete je veľmi nerovnomerné a s výnimkou uhlia je väčšina zásob uhľovodíkových palív (ropa a plyn) v krajinách zatiaľ menej ekonomicky a technologicky rozvinutých a naviac väčšinou politicky nestabilných. Skúsenosti z minulých desaťročí s dvoma ropnými krízami a vyraďovaním niektorých ťažobných lokalít a dopravných ciest v dôsledku vojnových konfliktov, podnietili väčšinu rozvinutých krajín posilňovať svoju energetickú nezávislosť a sebestačnosť, pričom niektoré z krajín, ktoré boli predtým úplne závislé na dovoze energií zo zahraničia, ako napr. Dánsko, dosiahli výraznú nezávislosť. Z uvedeného je zrejmé, že všetky rozvinuté priemyselné krajiny OECD trvale riešia svoje problémy s energiou, využívaním obnoviteľných zdrojov, a preto vytvárajú energetickú politiku, ktorá smeruje k jedinému cieľu - zabráneniu poškodzovania životného prostredia pri zaistení trvalo udržateľného rozvoja ľudskej spoločnosti. Slovenská republika je závislá na dovoze uhlia, ropy a zemného plynu. Stabilita zásobovania z hľadiska geografického i ekonomického vyžaduje možnosť diverzifikovaného zabezpečovania primárnej energie. Na dostupnosť jednotlivých druhov palív a energií má v SR značný vplyv ich cenová úroveň a vzájomný pomer cien. Pôsobením trhu bude určovaná rovnováha a rozdelenie uspokojenia spotreby medzi sieťovými (elektrina, plyn, CZT) a nesieťovými energiami (pevné palivá, kvapalné palivá, skvapalnený plyn), medzi fosílnymi palivami a obnoviteľnými zdrojmi energie, medzi domácimi zdrojmi a dovážanými palivami, medzi investíciami do zdrojov a investíciami do úspor. Zatiaľ je reguláciou cien energií priamo ovplyvnené podnikanie všetkých rozvodných elektroenergetických spoločností, všetkých plynárenských tranzitných a rozvodných spoločností, všetkých spoločností výroby a rozvodu diaľkového tepla. Dostupnosť palív a energií sa zvýši racionálnym a úsporným využívaním, tým sa oddiali doba ich konečného vyčerpania. Nezastupiteľnú rolu tu majú úsporné programy a využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie. Preto sa tiež koncipujú štátne, krajské a mestské energetické koncepcie. Základné zabezpečenie energiami Elektrická energia Východoslovenská energetika, a.s. dimenzuje vo výhľade distribučný systém tak, aby bol schopný preniesť požadovaný výkon pri dodržaní všetkých hľadísk hospodárnosti, bezpečnosti, spoľahlivosti a kvality napätia. Zemný plyn SPP, a.s. je schopná v súvislosti s rozvojom mesta zaistiť plynofikáciu väčšiny rozvojových území mesta doplnením rozvodu, rekonštrukciou prípojok a zvýšením výkonu regulačných staníc. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 90

92 Teplo TEKO, a.s. je v súvislosti s predpokladaným rozvojom mesta schopná zaistiť dostupnosť centralizovaného zásobovania teplom do väčšej časti plánovaných rozvojových lokalít. 4.2 Súčasná dostupnosť palív a energie v meste Košice Z údajov uvedených v analytickej časti je zrejmé, že na výrobe tepla na území mesta Košice sú prevládajúcimi palivami čierne uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny. Rozhodujúcim výrobcom tepla v katastrálnom území mesta je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., pričom rozhodujúca časť tepla slúži pre samotný priemyselný areál a dodávka tepla pre MČ Šaca tvorí len 0,5 % z vyrobeného tepla. Druhým najväčším výrobcom tepla v meste je spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. Tretím najväčším zdrojom je teplo vznikajúce spaľovaním komunálneho odpadu v spaľovni KOSIT, a.s Tuhé palivá Pevné fosílne palivá, tj. rôzne druhy uhlia a koks, sú bežne dostupné pre spotrebiteľa na území mesta. Distribúciu tuhých palív zabezpečujú privátne spoločnosti. Vplyvom kompletnej plynofikácie a veľkého podielu spotreby tepla v CZT je individuálne spaľovanie pevných palív v lokalite pre výrobu tepla bezvýznamné. Čierne uhlie Celkovo bolo v roku 2005 spotrebovaných v Košiciach t čierneho uhlia a to prakticky iba dvomi výrobcami tepla spoločnosťami U. S. Steel Košice, s.r.o. (81 %) a Tepláreň Košice, a.s. (19 %). Hnedé uhlie Hnedé uhlie je využívané v porovnaní s čiernym uhlím v oveľa menšom merítku celková spotreba v roku 2005 činila t, teda necelého 0,5 % spotreby čierneho uhlia. Z toho bolo asi 70 % spotrebovaného v sektore individuálnej bytovej výstavby a zvyšných 30 % v priemyselnom a verejnom sektore. V oboch týchto sektoroch je však dominantná výroba tepla zo zemného plynu. Komunálny odpad Tuhý komunálny odpad je spaľovaný spoločnosťou KOSIT, a.s. so stabilizáciou horenia zemným plynom. V roku 2005 bolo spálených t TKO Kvapalné palivá Spotreba kvapalných palív je celkovo zanedbateľná v roku 2005 to bolo len 14 t paliva. Palivo je spaľované v malých zdrojoch s výkonom 0,1-0,68 MW v 6 kotolniach spoločnosti Slovak Telecom, a.s. a v 1 kotolni Leteckej vojenskej nemocnice Plynné palivá Zemný plyn Výhradným dodávateľom zemného plynu pre mesto Košice je spoločnosť SPP, a.s. V roku 2006 spoločnosť založila dve dcérske spoločnosti SPP distribúcia a SPP preprava. SPP distribúcia je vlastníkom všetkých rozvodných plynárenských zariadení VTL, STL a NTL plynovodov a RS (regulačných staníc) na území mesta. SPP preprava zaisťuje tranzitnú prepravu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 91

93 Košice sú zásobované zemným plynom z medzištátneho, veľmi vysokotlakového plynovodu Bratstvo DN 700, PN 6,3 MPa, ktorý je vedený južne od mesta. Odber z tohto plynovodu pre mesto je zabezpečený VTL prípojkou DN 300, resp. sacím alebo výtlačným potrubím z bývalej kompresorovej stanice, ktoré sú ukončené v prevodnej stanici PS /3/1-640 s výstupným pretlakom 2,8 3,2 MPa. Z tejto PS je zásobovaný diaľkový VTL plynovod DN 500 (Haniska Drienovská Ves) a areál podniku U.S.Steel DN 300. Hlavnými plynovodmi zásobujúcimi mesto Košice sú STL plynovod DN 500, PN 0,3 MPa (Haniska Košice) a diaľkový VTL plynovod DN 500 (Haniska Drienovská Ves), z ktorého je odbočkou zásobovaná tiež Tepláreň Košice. Hlavný stredotlakový systém mesta je zásobovaný z týchto regulačných staníc: Tabuľka 33 Regulačné stanice VTL/STL Por. č. Lokalizácia RS Výkon (m 3 /h) Typ Správca Poznámka 1 RS Haniska - mesto AM 20000/2/1-640 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 2 RS Východ AM 10000/2/1-440 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 3 RS Kapustníky TF 5000/2/2-440 SPP OZ Košice Výstup 200 kpa 4 RS Krásna TS 1200/2/1-440 SPP OZ Košice Výstup 80 kpa Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 92

94 Obrázok 6 Sústava rozvodov zemného plynu v Košiciach Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 93

95 Rozvody zemného plynu v meste, najmä v okrajovej časti panelových sídlisk, sú prevádzané ako stredotlak, historická časť mesta a oblasti, ktoré nie je možné rekonštruovať na stredotlakový systém, sú zásobované nízkotlakovými plynovodmi. Parametre potrubí sú DN 40 DN 300. V súčasnej dobe je prevedená kompletná plynofikácia mesta, vrátane pridružených okolitých častí. Nízkotlakový systém bol v rámci obnovy historického jadra zrekonštruovaný a vyhovuje súčasným prevádzkovým predpisom. Plynofikácia novej priemyselnej výstavby je projektovaná na odber zemného plynu zo stredotlakového plynovodu. V súčasnej dobe prebiehajú rekonštrukcie NTL plynovodov s prechodom na PE rozvody. Plynárenská spoločnosť do budúcnosti uvažuje o napojení VTL prípojky pre priemyselnú zónu pri letisku. Ďalej sa uvažuje o prechode pôvodných NTL plynovodov na PE STL plynovody pre bytové domy. Z hľadiska dlhodobej stratégie nie sú v súčasnej dobe jednoznačné predstavy o budúcom napojení bytového sektoru v rozvojových zónach mesta. Najväčším odberateľom zemného plynu v meste je spoločnosť TEKO, a.s., ktorá v roku 2005 odobrala tis m 3 zemného plynu, čo predstavuje cca 35% z celkovej spotreby. Domácnosti v roku 2006 odobrali tis. m 3, tj. cca 11 % z celkovej spotreby. Počet odberateľov a spotreba zemného plynu v Košiciach za rok 2006 je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Tabuľka 34 Počet odberateľov v Košiciach v roku 2006 Rok 2004 Rok 2005 Rok 2006 Predaj ZP v tis.m 3 Predaj ZP v tis.m 3 Počet odberateľov Predaj ZP v tis.m 3 Okres domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností domácnosti mimo domácností Košice I Košice II Košice III Košice IV Graf 43 Štruktúra odberateľov podľa počtu prípojok Domácnosti Mimo domácnost Košice I 670 Košice I Košice II Košice II Košice III Košice IV Košice III Košice IV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 94

96 Graf 44 Predaj zemného plynu v rokoch (tis.m 3 ) tis.m domácnosti mimo domácnost Rok Hutnícke plyny Hutnícke plyny sa používajú k výrobe tepla v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. Ide o vysokopecný (VPP), koksárenský (KP) a konvertorový plyn (KoP). Ich zastúpenie na celkovom spotrebovanom množstve v roku 2005 je: VPP 86 % ( tis. m 3 ); KP 12 % ( tis. m 3 ); KOP 2 % ( tis. m 3 ) Obnoviteľné zdroje energie Súčasné využívanie obnoviteľných zdrojov energie na území mesta spočíva predovšetkým vo využívaní najmä dreva, ktorého ročná spotreba (2005) predstavovala celkovo t, kedy 93 % paliva je spotrebovaného v sektore individuálnej bytovej výstavby a zvyšok v priemyselnom a verejnom sektore. 4.3 Elektrická energia Elektrina je k výrobe tepla na území mesta Košice využívaná len nepatrne. Celkovo bolo za rok 2005 spotrebovaných MWh elektrickej energie na výrobu tepla. Z toho viac v priemyselnom a verejnom sektore (85 %), v sektore individuálnej bytovej výstavby 14 % a v ostatnom sektore 1 %. 4.4 Bilancia spotreby palív v tepelných zariadeniach Tepláreň Košice, a.s. Obsahuje 2 technologické jednotky TEKO I-II (280,94 MW t, 620,90 MW t,), ktoré spotrebovávajú zemný plyn a čierne uhlie (antracit o výhrevnosti 24,45 GJ/t). Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 95

97 Tabuľka 35 Ročná bilancia palív v Teplárni Košice, a.s. Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá Výhrevnosť palív Teplo obsiahnuté v palivách ZP m T-uhlie t ZP % 52 T-uhlie % 48 ZP MJ/m 3 34,498 T-uhlie GJ/t 24,973 ZP GJ ČU GJ Spolu GJ Vyrobené teplo celkom GJ Ročná účinnosť výroby tepla % 87, KOSIT a.s. Zariadenie sa skladá z dvoch kotlov, každý s menovitým výkonom 23,7 MW. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 36 Ročná bilancia palív v KOSIT a.s. Ukazovateľ Jednotka Spotrebované palivá KO t ZP m Vyrobené teplo celkom GJ Vlastná spotreba GJ Predané teplo GJ Nevyužité teplo % TEHO s.r.o. Košice Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní (38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW), ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 37 Ročná bilancia palív v TEHO s.r.o. Košice súhrnné údaje za všetkých 16 kotolní Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivo (ZP) m Vyrobené teplo GJ Ročná účinnosť výroby tepla % 89,2 Dodávka tepla UK TÚV teplo GJ % 82 GJ % 18 TÚV spotreba vody m Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 96

98 4.4.4 Sústava tepelných zariadení U. S. Steel Košice, s.r.o. V súčasnosti je dodávka tepla zabezpečovaná z teplárne spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. okrem areálu podniku aj pre bytovo - komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Palivovú základňu 6 kotlov s celkovým menovitým výkonom 983 MW t tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Ročná bilancia palív tohto zdroja je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 38 Ročná bilancia palív v U. S. Steel Košice, s.r.o. Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá Teplo v palive ČU t ZP m KP m VPP m KOP m ČU GJ ZP GJ KP GJ VPP GJ KOP GJ Teplo v palive celkom GJ Vyrobené teplo GJ Predané teplo cudzím v rámci areálu USS Predané teplo do MČ Košice - Šaca GJ GJ Pozn.: Zostatok vyrobeného tepla sa spotrebuje na výrobu elektrickej energie, na pokrytie vlastnej technologickej spotreby tepla a na vlastnú spotrebu tepla na vykurovanie Sústava tepelných zariadení ostatných dodávateľov predávajúcich teplo na území mesta Košice Na území mesta je okrem uvádzaných dodávateľov tepla ešte ďalších 6 dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla. Jedná sa o 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 8,7 MW t. Tabuľka 39 Ročná bilancia spotreby palív u ostatných dodávateľov Dodávateľ Palivo Inštalovaný výkon [MW t] RADEN, s.r.o. Košice ZP 2,06 ZS Cargo Slovakia, a.s. Bratislava ZP 1,88 EE 0,021 ŽSR Bratislava ZP 1,85 Správa majetku mesta Košice, s.r.o. ZP 1,32 R.A.T, a.s. Košice ZP 0,165 Ing. Juraj Tomčo, Košice ZP 1,4 Celkom 8,7 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 97

99 4.4.6 Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor Roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný sektor a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla. Bilanciu palív uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 40 Ročná bilancia palív vo verejnom a podnikateľskom sektore Verejný Podnikateľský Celkom Sektor Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá ZP m EE MWh 1 377,2 Uhlie t 86,2 Drevo t 66,0 Kvapalné t 1,2 ZP m EE MWh 73,0 Uhlie t 927,4 Drevo t 59,0 Kvapalné t 12,6 ZP m EE MWh 1 450,2 Uhlie t 1 013,6 Drevo t 125,0 Kvapalné t 13,8 Verejný 75,55 Podnikateľský Inštalovaný výkon MW 110,77 Celkom 186, Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla Údaje o celkovej spotrebe paliva v objektoch individuálnej bytovej výstavby a bytoch s vlastným vykurovaním sú stanovené odborným odhadom na základe štatistických údajov z roku 2001 o počte domov a bytov v meste a ich technickom vybavení. Tabuľka 41 Ročná bilancia palív u výroby tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a bytov s vlastným zdrojom tepla Ukazovateľ Jednotka 2005 Spotrebované palivá ZP m EE MWh Tuhé t Vyrobené teplo celkom GJ Celková bilancia spotreby palív na výrobu tepla na území mesta Košice Podklady o množstve spotrebovaného paliva na výrobu tepla boli získané z protokolov overovania hospodárnosti prevádzky sústav tepelných zariadení, ktoré vykonáva na základe zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike SIEA u tých výrobcov tepla, ktorí zabezpečujú výrobu a dodávku tepla a u ostatných výrobcov dotazníkovou formou. Štruktúra spotreby paliva na výrobu tepla na území mesta Košice v členení podľa jednotlivých výrobcov je uvedená v nasledujúcej tabuľke a grafoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 98

100 Tabuľka 42 Štruktúra spotreby palív a celkové vyrobené teplo v členení podľa jednotlivých výrobcov tepla Čierne uhlie (t) U.S. Steel, s.r.o. Košice Zemný plyn ( tis.m 3 ) (GJ) Tepláreň Košice, a.s. Hutnícke plyny ( tis.m 3 ) Zemný plyn ( tis.m 3 ) Čierne uhlie (t) Zemný plyn 713 ( tis.m 3 ) KOSIT, a.s. Košice (GJ) Komunálny odpad (t) TEHO, s.r.o. Košice Zemný plyn ( tis.m 3 ) (GJ) Individuálna bytová výstavba Ostatní výrobcovia tepla zabezpečujúci dodávku tepla Spolu Výrobca tepla Priemyselný a verejný sektor Spaľované palivo Zemný plyn ( tis.m 3 ) Elektrická energia (MWh) Hnedé uhlie (t) Drevo 125 (t) Kvapalné palivá 14 (t) Zemný plyn ( tis.m 3 ) Elektrická energia (MWh) Hnedé uhlie (t) Drevo (t) Zemný plyn ( tis.m 3 ) Elektrická energia 92 (MWh) Zemný plyn (tis.m 3 ) Čierne uhlie (t) Hnedé uhlie (t) Drevo (t) Kvapalné palivá 14 (t) Elektrická energia Bilančné údaje za rok 2005 Spotreba paliva (MWh) Hutnícke plyny (tis.m 3 ) Komunálny odpad (t) Celkové vyrobené teplo (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 99

101 Graf 45 Štruktúra spaľovaných palív a podiel jednotlivých výrobcov na celkovej výrobe tepla Podiel spaľovaných palív na celkovej výrobe tepla 31,05% 0,12% Podiel jednotlivých výrobcov tepla na celkovej výrobe tepla 17,7% 28,50% 1,63% 0,05% 0,00% 0,10% 38,54% 73,0% 1,7% 0,1% 2,3% 4,4% 0,7% Zemný plyn Čierne uhlie Hnedé uhlie Drevo Hutnícke plyny Kvapalné palivá Komunálny odpad Elektrická energia U.S. Steel TEKO KOSIT TEHO PaV sektor IBV Ostatní Z nasledujúcich grafov je zrejmé, že na výrobe tepla na území mesta Košíc sú prevládajúcimi palivami hutnícke plyny, čierne uhlie a zemný plyn. Rozhodujúcim výrobcom tepla v katastrálnom území mesta je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., pričom rozhodujúca časť tepla slúži pre samotný priemyselný areál a dodávka tepla pre MČ Šaca tvorí len 0,5 % z vyrobeného tepla. Druhým najväčším výrobcom tepla v meste je spoločnosť Tepláreň Košice, a.s., ktorej prevažná časť vyrobeného tepla je využívaná pre potreby bytovo komunálnej sféry. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 100

102 5 Analýza súčasného stavu výroby tepla s dopadom na životné prostredie S premenou fosílnych primárnych energetických zdrojov na teplo je spojená produkcia znečisťujúcich látok. Ich množstvo je dané technológiou spaľovania, typom kotla a technickým stavom kotla, použitým palivom, ako aj technológiou na zachytávanie emisií. Posúdenie vplyvu jestvujúcich energetických zdrojov na znečisťovanie ovzdušia vychádza z dikcie Zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a Vyhlášky MŽP SR č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, emisných limitov, technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok a o kategorizácii zdrojov. Produkcia jednotlivých druhov emisií sa stanovuje v súlade s platnou legislatívou výpočtom na základe množstva paliva spáleného v jednotlivých kotloch. Na základe spotreby palív potrebných na zabezpečenie výroby a dodávky tepla v roku 2005 bola vykoná analýza dopadu emisií na životné prostredie. Vstupné údaje o spotrebe palív, emisiách znečisťujúcich látok a emisiách CO 2 do ovzdušia v meste sú uvedené v nasledovných tabuľkách a grafe. Pri výpočte emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia sa v prípade biomasy (dreva) uplatnil emisný faktor 0 CO 2 /TJ na základe Rozhodnutia Komisie z 29. januára 2004, ktorým sa zavádzajú usmernenia pre monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES. Tabuľka 43 Spotreby palív pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla v meste v roku 2005 Spotreba paliva pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla Zemný plyn Čierne uhlie Hnedé uhlie Drevo Vykurovací olej El. energia (tis.m 3 ) (t) (t) (t) (t) (MWh) Hutnícke plyny Komun. odpad (tis.m 3 ) (t) Tabuľka 44 Emitované znečisťujúce látky do ovzdušia v meste v roku 2005 Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie a produkcia CO 2 Tuhé látky SO 2 NO x CO C x H y CO 2 (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) (t/rok) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 101

103 Graf 46 Emisie znečisťujúcich látok a produkcia CO2 z paliva potrebného na zabezpečenie výroby a dodávky tepla CO2 CxHy CO NOx SO2 Tuhé látky (t/rok) V roku 2005 bolo zo zdrojov tepla situovaných na území mesta do ovzdušia emitovaných t tuhých látok, t SO 2, t NO X, t CO, 522 t C X H Y a bolo vyprodukovaných t CO 2. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na území mesta patria výrobcovia tepla U. S. Steel Košice, s.r.o. a Tepláreň Košice, a.s., ktorých percentuálny podiel z celkových emitovaných znečisťujúcich látok do ovzdušia predstavuje 99 % tuhých látok, 99 % SO 2, 99 % NO X, 99 % CO, 98 % C X H Y a percentuálny podiel z celkovej produkcie CO 2 predstavuje 42 %. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 102

104 6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor Energetická bilancia po jednotlivých sústavách tepelných zariadení (tepelné okruhy zdrojov tepla a OST) s centrálnou dodávkou tepla, z ktorých dodávateľ alebo odberateľ tepla rozpočítava teplo pre konečných spotrebiteľov a stanovenie potenciálu úspor z výroby, transformácie a distribúcie tepla a spotreby tepla a TÚV v bytových a nebytových objektoch je riešená v tejto kapitole a podrobne uvedená v prílohovej časti správy. 6.1 Stanovenie potenciálu úspor z výroby a distribúcie tepla po odberné miesta Stanovenie potenciálu úspor po jednotlivých tepelných okruhoch zdrojov tepla a OST bolo vykonané v členení: výroba tepla, distribúcia tepla. Potenciál úspor pri výrobe a transformácii tepla v sústave CZT bol stanovený na základe individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne zariadení a ukazovateľov energetickej účinnosti so stanovenými ukazovateľmi energetickej účinnosti, ktoré splňujú kritériá energetickej hospodárnosti. Takto stanovovaný potenciál úspor za jednotlivé tepelné okruhy bol prepočítavaný do vyrobeného tepla. Celkový prehľad o dosiahnuteľnom potenciáli úspor tepla pri výrobe a distribúcii v sústave CZT je uvedený v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 45 Celkový technický dosiahnuteľný potenciál úspor tepla v sústave CZT Úspory tepla z výroby tepla Úspory tepla z distribúcie tepla Potenciál úspor tepla prepočítaný do vyrobeného tepla (GJ) (%) (GJ) (%) (GJ) (%) 0 0, , , , , , , , , Energetická bilancia spotreby tepla a stanovenie potenciálu úspor v bytových a nebytových objektoch Podrobné energetické bilancie spotreby tepla a stanovenie potenciálu úspor v bytových a nebytových objektoch za všetky tepelné okruhy dodávky tepla sú uvedené v prílohovej časti tejto správy Postup stanovenia potenciálu úspor zo spotreby tepla na vykurovanie bytových a nebytových objektov Potenciál úspor tepla na vykurovanie bytových objektov, v ktorých nie sú nainštalované racionalizačné prvky a nie sú zateplené, bol rozdelený na : Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 103

105 potenciál získaný racionalizačnými opatreniami (TRV, zónovou reguláciou) a spôsobom užívania (vzhľadom na spotrebu tepla v objekte), potenciál získaný zateplením objektu. Potenciálne úspory tepla boli stanovené ako rozdiel medzi skutočnou spotrebou tepla na vykurovanie v roku 2005, prepočítanou na 20-ročný priemer dennostupňov a stanoveným normatívom potreby tepla na vykurovanie pre daný typ stavebnej sústavy, resp. normatívom pre zateplený objekt v súlade s tepelnotechnickou normou. Potenciál úspor tepla na vykurovanie nebytových objektov, ktoré nie sú opatrené racionalizačnými prvkami a nie sú zateplené, bol vypočítaný ako rozdiel medzi skutočnou spotrebou tepla na vykurovanie v roku 2005 prepočítanou na 20-ročný priemer dennostupňov a stanoveným normatívom. Normatívne potreby tepla na vykurovanie vychádzali z kľúčových čísel spotreby tepla a sú rozdelené na objekty podľa charakteru užívania : školy stredné, školy základné, materské školy, administratívne budovy, budovy pre kultúru a osvetu, obchody, sklady. Takto stanovený potenciál úspor za jednotlivé bytové a nebytové objekty je uvedený za príslušný tepelný okruh OST, resp. zdroj tepla (kotolňu), z ktorej je zabezpečovaná dodávka tepla, štruktúrovaný na sumárne údaje po jednotlivých správcoch na tepelnom okruhu, ďalej sumárne za bytové objekty spolu, za nebytové objekty spolu a nakoniec spolu za celý tepelný okruh Stanovenie potenciálu úspor z prípravy, distribúcie a dodávky TÚV do bytových a nebytových objektov Potenciál úspor tepla z prípravy, distribúcie a spotreby TÚV bol stanovený po jednotlivých tepelných okruhoch OST, resp. zdroji tepla (kotolni), z ktorých je zabezpečovaná dodávka TÚV vzhľadom na spôsob prípravy a miesto spotreby TÚV pre bytové a nebytové objekty. Pre stanovenie úspor tepla na prípravu a dodávku TÚV do bytových objektov realizáciou zhospodárnenia bola stanovená požiadavka mernej potreby tepla na prípravu, distribúciu a spotrebu TÚV na úrovni 0,31 GJ/m 3, pričom je uvažovaná aj strata tepla distribúciou TÚV. Pre stanovenie úspor tepla na prípravu a dodávku TÚV do nebytových objektov realizáciou zhospodárnenia bola stanovená požiadavka mernej potreby tepla na prípravu, distribúciu a spotrebu TÚV na úrovni 0,41 GJ/m 3. Potenciál úspor tepla z dodávky TÚV za jednotlivé objekty spotreby (bytové, nebytové) v tepelnom okruhu má iba informatívny charakter. Smerodajným v príslušnom tepelnom okruhu je potenciál úspor tepla stanovený z celkových údajov spotreby tepla v TÚV a množstva spotrebovanej TÚV v tepelnom okruhu dodávky TÚV. To všetko z dôvodu, aby boli eliminované hodnoty objektov spotreby TÚV, v ktorých je merná spotreba tepla v TÚV nižšia ako požadovaný ukazovateľ. Ďalej aj vzhľadom k tomu, že ukazovatele mernej potreby tepla na prípravu a distribúciu TÚV sú stanovené pre celý tepelný okruh ez ohľadu na spotrebu TÚV v jednotlivých objektoch. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 104

106 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla na strane spotreby za jednotlivé tepelné okruhy OST a kotolne v členení do deviatich mestských častí a ďalej na bytové domy a nebytové objekty sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Tabuľka 46 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla na strane spotreby za jednotlivé tepelné okruhy OST a kotolní v členení do deviatich mestských častí Mestská časť Dargovských hrdinov Juh Nad jazerom Sever Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Staré mesto Šaca Západ Objekty Počet správcov Počet objektov Počet bytov Počet býv. osôb Teplo na ÚK Teplo na TÚV Úspory (-) (-) (-) (-) (GJ) (GJ) (GJ) (%) Bytové ,8 Nebytové ,5 Spolu ,4 Bytové ,8 Nebytové ,3 Spolu ,8 Bytové ,0 Nebytové ,1 Spolu ,8 Bytové ,6 Nebytové ,9 Spolu ,0 Bytové ,2 Nebytové ,3 Spolu ,6 Bytové ,1 Nebytové ,2 Spolu ,6 Bytové ,6 Nebytové ,0 Spolu ,7 Bytové ,1 Nebytové ,6 Spolu ,6 Bytové ,5 Nebytové ,4 Spolu ,6 Spolu Bytové ,9 Spolu Nebytové ,8 Celkom ,0 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 105

107 Graf 47 Celkový potenciál úspor v členení podľa mestských častí Juh (GJ) Staré mesto Západ Nad jazerom Sever Dargovských hrdinov Sídlisko KVP Sídlisko Ťahanovce Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla v bytových domoch podľa jednotlivých správcov, ktorí spravujú viac ako jeden dom a spoločne všetkých ostatných správcov, ktorí majú v správe jeden bytový dom, sú uvedené v nasledovnej tabuľke a grafe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 106

108 Tabuľka 47 Súhrnné údaje potenciálu úspor tepla bytových domov na strane spotreby v členení po správcoch bytových domov P.č. Správca bytových domov Adresa Počet domov Počet bytov Počet býv. osôb Teplo na ÚK Teplo na TÚV (-) (-) (-) (GJ) (GJ) (GJ) (%) 1 AISA - SBaD Alejová ,4 2 BARMO K Amfiteátru č ,4 3 Byfos s.r.o. Letná ,0 4 Bytex Slovensko s.r.o. Palackého ,7 5 Bytové družstvo Tyršovo nábrežie ,6 6 Bytové hospodárstvo s.r.o. Mäsiarska ,3 7 Bytový podnik mesta Košice Južné nábrežie ,0 8 BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice Gemerská ,9 9 Kňazeová Marta ,5 10 Miestna správa bytov Košice-Šaca Železiarenská ,8 11 PIDES s.r.o. Čarského ,7 12 PROBYT PLUS s.r.o. Szakkayho ,5 13 Prvá košická správcovská, spol. s r.o ,1 14 Refosbyt, s.r.o ,3 15 SBD NOVA Vojenská ,8 16 Spoločenstvo vlastníkov bytov Letná ,3 17 Spoločenstvo vlastníkov bytov "Hviezdica" Čsl.armády ,5 18 Spoločenstvo vlastníkov bytov MUŠKÁT 2834 Muškátová ,5 19 Správa domov Košice, s.r.o. Hroncova ,5 20 SPRAVOBYT s.r.o. Košice Pražská ,5 21 Stavebné bytové družstvo II Bardejovská ,6 22 Stavebné bytové družstvo III Furčianska ,9 23 Stavebné bytové družstvo IV, Košice Levočská ,4 24 SUBOP plus s.r.o. Šoltésovej ,1 25 SVB Aton Dvorkinova 10,12,14, ,3 26 SVB Hlavná Hlavná ,0 27 SVB Komenského 58 Komenského ,0 28 Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. Komenského ,7 29 ÚBD Hornád Národná trieda ,3 30 ÚBD Košice - Ťahanovce Bukurešťská ,4 31 ÚBD Kuzmányho Vojenská ,2 32 ÚBD Podhradová Vojenská ,0 33 Ostatní správcovia, ktorí spravujú 1 bytový dom ,0 Spolu ,9 Úspory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 107

109 Graf 48 Celkový potenciál úspor tepla v bytových domoch v členení podľa jednotlivých správcov bytových domov Bytový podnik mesta Košice Ostatní správcovia, ktorí spravujú 1 bytový dom Stavebné bytové družstvo II Bytové hospodárstvo s.r.o. Stavebné bytové družstvo IV, Košice SUBOP plus s.r.o. Stavebné bytové družstvo III Byfos s.r.o. BYTY - SERVIS, spol. s r.o. Košice Bytex Slovensko s.r.o. ÚBD Kuzmányho PROBYT PLUS s.r.o. ÚBD Košice - Ťahanovce PIDES s.r.o. Miestna správa bytov Košice-Šaca Tepelné hospodárstvo spol. s r.o. SBD NOVA Správa domov Košice, s.r.o. Prvá košická správcovská, spol. s r.o. ÚBD Hornád SPRAVOBYT s.r.o. Košice SVB Komenského 58 AISA - SBaD Spoločenstvo vlastníkov bytov "Hviezdica" Refosbyt, s.r.o. ÚBD Podhradová Bytové družstvo Spoločenstvo vlastníkov bytov BARMO Kňazeová Marta SVB Hlavná Spoločenstvo vlastníkov bytov MUŠKÁT (GJ) Na základe hodnotenia potenciálu úspor tepla z ročnej spotreby tepla na vykurovanie a tepla v TÚV bol stanovený celkový potenciál úspory tepla na strane spotreby za všetkých 9 mestských častí na úrovni: Bytové domy Nebytové objekty GJ, čo predstavuje 18,9 % ročnej spotreby, GJ, čo predstavuje 35,8 % ročnej spotreby. Celkový potenciál úspor tepla za všetky objekty spotreby bol stanovený na úrovni GJ, čo predstavuje 25,0 % z ročnej spotreby tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 108

110 7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie pri zabezpečovaní dodávok tepla pre mesto Potenciál obnoviteľných a druhotných zdrojov energie bol analyzovaný na úrovni mesta Košice pre nasledujúce zdroje energie: využitie slnečnej energie vo fototermických systémoch pre ohrev teplej úžitkovej vody; energia z biomasy, získanej pestovaním energetických plodín na ornej pôde a získaná z drevného odpadu; využitie geotermálnej energie a energie prostredia pomocou tepelných čerpadiel. V rámci stanovenia potenciálu obnoviteľných a druhotných zdrojov energie bol v tejto práci určený a analyzovaný tzv. dostupný potenciál, ktorého charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 48 Definícia potenciálov obnoviteľných zdrojov energie Technický potenciál Využiteľný potenciál Dostupný potenciál Ekonomický potenciál Je určený prítomnosťou zdroja a technickými podmienkami jeho premeny na využiteľnú elektrickú energiu. Stanovenie technického potenciálu nemá praktický význam a býva obvykle medzistupňom pre stanovenie využiteľného potenciálu. Preto tiež nie je analyzovaný v tejto práci. Využiteľný potenciál je technický potenciál zdroja, ktorý možno využiť v súčasnosti dostupnými technickými prostriedkami a je limitovaný iba administratívnymi, legislatívnymi, ekologickými alebo inými obmedzeniami. Tieto obmedzenia sú obvykle jasne definované. Dostupný potenciál sa v niektorých prípadoch rovná využiteľnému potenciálu. Väčšinou je však limitovaný ďalšími faktormi, napr. využívaním zdroja pre iné než energetické účely (obmedzené možnosti pestovania energetických plodín na poľnohospodárskej pôde, ktorá je využívaná pre potravinársku produkciu apod.) Udáva obvykle maximálnu možnú hranicu využitia daného zdroja za súčasných podmienok. U tohto potenciálu sa neposudzujú ekonomické obmedzenia. Ekonomický potenciál je tá časť dostupného potenciálu, ktorú je možné ekonomicky využiť za súčasných podmienok, ovplyvňujúcich ekonomické prostredie pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie (ekonomické, fiškálne a legislatívne podmienky, energetická politika štátu, investičné a prevádzkové náklady, dostupnosť kapitálu, úrokové sadzby apod.). Ekonomický potenciál nie je definovaný ako fixná hodnota, závisí od ekonomických a ďalších faktorov a od zvolených kritérií. S tým súvisí i pojem ekonomická dostupnosť určitej energie. 7.1 Energia slnečného žiarenia Prírodné podmienky regiónu umožňujú využiť slnečné žiarenie pasívnymi, aj aktívnymi solárnymi systémami. Nasledujúce obrázky ukazujú rozloženie poľa úhrnu globálneho žiarenia na optimálne orientovanú plochu na území Slovenska. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 109

111 Obrázok 7 Ročný úhrn globálneho slnečného žiarenia na optimálne orientovanú plochu [kwh/m 2 ] Zdroj: PVGIS Európske spoločenstvá Pasívne solárne systémy Pasívne solárne systémy využívajú presklené architektonické prvky k zachyteniu slnečného žiarenia, ktoré sa po dopade transformuje na teplo. Zachytené teplo obvykle ohrieva vzduch, ktorý sa ďalej rozvádza k miestu spotreby aktívnymi prvkami (vzduchotechnikou). Jednoduché systémy sa zaobídu bez aktívneho rozvodu tepla. Jedná sa o veľmi efektívny a architektonicky zaujímavý spôsob využitia slnečného žiarenia. Najlepšie výsledky však dosahuje iba u novostavieb, ktoré je možné architektonicky a tepelnotechnicky navrhnúť a optimalizovať pre maximálne využitie solárneho žiarenia. Navýšenie nákladov pre využitie solárneho žiarenia obvykle dosahuje okolo 10-30% investičných nákladov na výstavbu budovy pri znížení spotreby tepla na vykurovanie o 20-30%. Pri rekonštrukcii budov s doplnenými prvkami solárnej architektúry môže byť ich prínos sporný, najmä z pohľadu ekonomického. Kvalitná tepelná izolácia pri rekonštrukcii obvykle usporí viac energie. Z vyššie popísaného je zrejmé, že sa vždy jedná o individuálne riešenia s individuálnymi prínosmi, ktoré v podstate pri prognóze nemožno vyčísliť Aktívne solárne systémy Aktívne solárne systémy využívajú pre zachytenie slnečného žiarenia solárne kolektory. Kolektor obsahuje absorbér zachycujúci slnečné žiarenie. Absorbér sa pri prevádzke zahrieva a ním zachytené teplo je odvádzané teplonosným médiom do miesta spotreby. Najvhodnejšími a v súčasnej dobe bežne dostupnými a technicky realizovateľnými aplikáciami solárnych tepelných systémov je: Ohrev bazénovej vody (v prípadnej kombinácii s ohrevom TÚV), Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 110

112 Celoročné využitie pre prikurovanie a ohrev TÚV v rodinných a bytových domoch. Pretože nemožno reálne uvažovať o samostatnom vykurovaní pomocou aktívnych solárnych systémov, využívajú sa vždy ako dodatkový zdroj tepla. Vhodné je napríklad použitie solárnych systémov v kombinácii s elektrickým ohrevom využívajúcim spoločnú akumulačnú nádobu. Ohrev TÚV v rodinných a bytových domoch. Je najľahšie realizovateľným riešením využitia slnečnej energie, ale solárne zisky sú menšie než u systémov s prikurovaním. Pre ohrev TÚV je možné využiť ploché alebo vákuové solárne kolektory. Z technického hľadiska je solárny ohrev najjednoduchšie kombinovateľný s existujúcim elektrickým akumulačným ohrevom a je teda najvhodnejšie realizovať ho tam, kde je k ohrevu TÚV v súčasnej dobe využívaná elektrická energia. Ohrev TÚV v terciárnom sektore. Využitie solárnych systémov pre ohrev TÚV je vhodné najmä tam, kde je stály alebo zvýšený dopyt po TÚV v letnom období, kedy sú energetické zisky zo slnečného žiarenia najvyššie. To môže byť prípad napríklad rekreačných a ubytovacích zariadení, penziónov, auto kempov apod. Naopak nevhodné (z energetického i technického hľadiska) je využívať solárne systémy tam, kde nie je zabezpečený dopyt po získanej energii v letnom období (napríklad v školstve, pokiaľ nie je zabezpečené využitie budov po dobu letných prázdnin.) 7.2 Energia biomasy V Slovenskej republike je biomasa, vzhľadom k svojmu vysokému potenciálu využitia, najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom energie. Biomasu možno podľa druhu využívať buď priamo alebo mechanicky spracovanú (štiepky, pelety, brikety) pre spaľovanie alebo ju biochemicky premeniť (kvasením, esterifikáciou, anaeróbnou fermentáciou) na ďalšie ušľachtilé biopalivá ako je bioplyn, bionafta alebo bioetanol. V súčasnosti má v SR vysoký potenciál biomasa získaná pestovaním energetických drevín a plodín (topole, vŕby, prípadne trvalé byliny), ktoré je možné optimálne pestovať na nevyužitých poľnohospodárskych pôdach alebo na pôdach devastovaných ľudskou činnosťou (skládky, výsypky, kontaminované pôdy), odpady z poľnohospodárskej činnosti (slama, hnoj, močovka) a ďalej drevný odpad vznikajúci pri ťažobnej činnosti a pri spracovaní dreva. Energia získavaná zo spaľovania biomasy je historicky najstarším energetickým zdrojom, ktorý ľudstvo využíva oheň slúžil našim predkom k príprave stravy i k vyhrievaniu jaskynných obydlí. Biomasa je organická hmota rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. V súvislosti s energetickým využitím zahŕňa tento pojem najmä palivové a odpadové drevo, slamu a ďalší poľnohospodársky a lesný odpad, účelovo pestované dreviny, byliny či plodiny, ale tiež odpady biologického pôvodu ako napríklad výkaly hospodárskych zvierat, kaly z ČOV a produkty ich spracovania (bioplyn). Základnou výhodou biomasy je jej nefosílny pôvod a obnoviteľnosť. Z hľadiska emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavným plynom spôsobujúcim tzv. skleníkový efekt, sa biomasa správa neutrálne - pri udržateľnom prístupe, kedy nie sú zdroje biomasy extrémne vyčerpávané, ide o uzavretý cyklus, pri ktorom je CO 2 unikajúci do atmosféry spaľovaním pohlcovaný novo dorastajúcou biomasou, ktorú je možné znovu energeticky využiť. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 111

113 7.2.1 Potenciál pre využitie biomasy Energetické plodiny Biomasa má popri slnečnej energii v podmienkach SR najvyšší potenciál využitia. Významný podiel na celkovom potenciáli biomasy majú energetické rastliny a plodiny. Tabuľka 49 Vyčíslenie technického potenciálu biomasy energetických plodín dostupné v rámci území okresov Košice I-IV a okresu Košice-okolie Územie Okres Košice I-IV Okres Košiceokolie Zdroj: SSÚ plocha ornej pôdy [ha] Drevná štiepka celkový výnos [t] miscanthus slama z obilovín konope siate spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] celkový výnos [t] spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] celkový výnos [t] spalné teplo [GJ/t] celkové teplo [TJ] , , , , , , Vzhľadom k charakteru kultúrnej krajiny v meste Košice a v jeho okolí sa ponúka ako využiteľný zdroj energie drevná biomasa, najmä však vo forme drevnej štiepky. Na území košických okresov I-IV a okresu Košice-okolie sa nachádza dostatočné množstvo drevnej biomasy, ktorú možno použiť napr. ako palivo pri spoluspaľovaní v existujúcom zdroji tepelnej energie alebo v novovybudovanom zdroji (kogenerácia). Podľa štúdie Kogeneračný zdroj na biomasu pre SCZT v meste Košice Teplárenskej spoločnosti s.r.o. je pre tento účel využiteľný potenciál drevnej biomasy cca tis. t/rok. Tomu zodpovedá približne 432 TJ tepelnej energie. Mestské lesy sú schopné produkovať cca tis. t/rok a zvyšok by sa mohol získavať z píl (odpadové drevo), pestovania rýchlorastúcich drevín, od Správy mestskej zelene a Štátnych lesov. Ako zásadné sa v tomto prípade javia byť podmienky spolupráce s odberateľmi tepla z tohto zdroja Možnosti energetického využitia biomasy Z energetického hľadiska je aj dnes základným a najčastejším konečným využitím biomasy jej spaľovanie. Biomasa je podľa svojej formy spaľovaná buď priamo alebo sa spaľujú plynné či kvapalné produkty jej spracovania. Podľa ÚRSO 2/ čl. 4 pri spaľovaní priemyselných a komunálnych odpadov je množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov určené takým percentuálnym podielom z celkového množstva vyrobenej elektriny, ako je podiel množstva tepla z biologicky rozložiteľných látok odpadu v celkovom množstve tepla vyrobeného z týchto odpadov a použitého na výrobu tepla a elektriny. Tým istým percentuálnym podielom sa rozdelí aj množstvo elektriny dodanej do sústavy, na ktorú je uplatnená pevná cena. Zákon o energetike v odstavci 2 32 charakterizuje ako "biomasu" aj biologicky rozložiteľnú zložku komunálneho odpadu. V podmienkach Košíc to v komunálnom odpade tvorí 49,8 % podiel. Spaľovňa má priznaný štatút "R" energetické zhodnotenie odpadu, preto touto časťou výroby patrí medzi obnoviteľné zdroje. Stručný prehľad základných možností spracovania biomasy k energetickým účelom je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 112

114 Tabuľka 50 Spracovanie biomasy k energetickým účelom Druh biomasy Energetické technické plodiny Rastlinné zvyšky z poľnohospodárskej prvovýroby a po údržbe krajiny Odpady zo živočíšnej výroby Kaly z čistiarní odpadových vôd Komunálne organické odpady Organické odpady z potravín, výroby Odpady z drevospracujúcich prevádzok Priame spaľovanie Chemické procesy suché Fyzikálnochemické spracovanie Splyňovanie Pyrolýza Chemické procesy mokré Alkoholové kvasenie - fermentácia Metánové kvasenie *** *** * * *** ** *** * ** ** ** * * * *** * * * *** *** * ** *** ** (oleje) *** *** ** ** Lesný odpad *** * * Získané produkty teplo viazané na nosič olej, metylester (bionafta) Legenda: aplikácia technológie v praxi: * technicky zvládnuteľná technológia, avšak v praxi nepoužívaná ** vhodné len pre určité technicko-ekonomické podmienky *** často používaná technológia horľavý plyn (metán) pevné palivo, dechtový olej, plyn etanol, metanol metán (bioplyn) Druhy tuhých biopalív Pre energetické využitie sú v súčasnosti najpoužívanejšími tuhými biopalivami: odpady z poľnohospodárskej výroby, lesníctva, drevospracujúceho a papierenského priemyslu (stebloviny, rastlinné zvyšky, odpadové drevo), prípadne i hmota z plantáží účelovo pestovaných energetických rastlín. Tuhé biopalivá sú najčastejšie využívané ako palivo v stacionárnych kotloch alebo vykurovacích telesách, ale môžu rovnako slúžiť ako palivo aj pre teplárne, produkujúce súčasne teplo i elektrickú energiu. Palivové drevo sa energeticky využíva vo forme polien pre spaľovanie v malých vykurovacích zariadeniach a vo forme drevnej štiepky pre spaľovanie vo veľkých vykurovacích zariadeniach kotolní a teplární. Pre spaľovanie je použiteľné drevo suché, s obsahom vlhkosti do cca 25 %, ktorého výhrevnosť sa pohybuje okolo GJ/t. Slama obilovín a olejovín sa spaľuje vo veľkých zariadeniach kotolní a teplární, kam je dopravovaná vo forme balíkov, ktoré sú spravidla pred podávaním do kotla mechanicky rozrušené. Vykurovacie zariadenie na slamu musí mať veľkoobjemové kryté skladisko na palivo. Odpadové drevo sa využíva vo forme hoblín, pilín, štiepky, drevných brikiet alebo stále viac populárnych peliet. Tieto palivá nájdu uplatnenie ako v malých, tak i vo veľkých vykurovacích systémoch. Drevné pelety sa za vysokého tlaku lisujú z pilín bez prísad či tmelov. Mávajú dĺžku 1 až 3 cm a priemer 0,5 až 2 cm a svojim jednotným rozmerom uľahčujú rovnomerné a účinné spaľovanie. Ich výhodou je možnosť automatickej dodávky do spaľovacej komory a z toho plynúca bezobslužná prevádzka zdroja tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 113

115 Biomasa z plantáží energetických rastlín (napr. špeciálne odrody topoľov, konope, šťovík) môže byť určená buď pre spaľovanie vo forme štiepky, brikiet či peliet, pre výrobu kvapalných biopalív alebo pre výrobu bioplynu. Zatiaľ sú však energetické rastliny (okrem repky olejnej pre výrobu bionafty) pestované viac-menej pokusne. K ich ďalšiemu rozšíreniu v budúcnosti by mohla prispieť vhodne zvolená dotačná politika náhrada dotácie na údržbu poľnohospodárskej krajiny dotáciou na zakladanie a údržbu plantáží energetických rastlín a samozrejme i podpora rozvoja trhu s biomasou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 114

116 7.3 Geotermálna energia Teoretická základňa Na základe výskumných prác je geotermálny potenciál SR odhadnutý na 5538 MW, čo predstavuje 18 % využiteľných obnoviteľných zdrojov energie na území Slovenska. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohto obnoviteľného zdroja energie. V súčasnosti je známych 35 oblastí so zdrojmi geotermálnej energie. Doposiaľ bolo na území Slovenskej republiky navŕtaných okolo 70 geotermálnych vrtov (z toho prevažná väčšina v Podunajskej nížine). Zásoby geotermálnych vôd rozdeľujeme na obnovované a neobnovované zásoby. U obnovovaných sa ťažba realizuje cez jeden vrt a ochladená voda je vypustená do tokov. Neobnovované zásoby GT vody sa musia pravidelne dopĺňať, preto sa okrem ťažobného vrtu musí navŕtať aj tzv. reinjektážny vrt, cez ktorý je geotermálna voda po odovzdaní tepla vo výmenníku, spolu so škodlivými plynmi a soľami, zatláčaná späť do podzemia. Je to spôsob, ktorý plne zodpovedá dnešným environmentálnym kritériám. Vo svete je veľa geotermálnych zdrojov, kde zo zeme vystupujúca prehriata para alebo horúca voda je vhodná na priamu výrobu elektrickej energie v parnej turbíne (Taliansko). Geotermálne vody na Slovensku majú nižšiu teplotu ( C), preto sú vhodné prakticky iba na vykurovanie. Aplikácia geotermálnej energie v meste Košice V súvislosti s využitím geotermálneho zdroja tepla a v spolupráci s Teplárňou Košice, a.s., bola spoločnosťou ORTEP s.r.o. v roku 2002 spracovaná štúdia Optimalizácia spolupráce geotermálneho zdroja tepla z Košickej kotliny s Teplárňou Košice. Ďalej bola v tom istom roku spracovaná štúdia Geothermal Project in Košice, Slovakia spoločnosťou Houe & Olsan a/s (DK). Na túto tému boli publikované i niektoré články v odborných časopisoch (napr. WITTENBERGER, G., PINKA, J., SIDOROVÁ, M. (2006): Nové možnosti a perspektívy budovania horúcovodného potrubia z geotermálnych výmenníkových staníc do TEKO Košice. In: Acta Montanistica Slovaca, 1/11, s ). Reálny scenár na území mesta Košice sa dá zhrnúť do nasledujúcich bodov: 1. Predpokladá sa, že geotermálna energia sa bude získavať v lokalitách Svinica, Bidovce, Olšovany a Ďurkov z hĺbky cca 3100 m. Horúca voda bude vytekať z vrtov samovoľne, takže ju netreba čerpať. Teplota výstupnej vody z vrtu sa pohybuje medzi 125 až 135 C, voľný výtok z jedného vrtu je 60 až 85 l/s, výkon jedného vrtu sa pohybuje medzi 17 až 20 MW (DK). 2. Výstupná voda z vrtov obsahuje značné množstvo solí (25 až 33 g/l) a plynov (DK). Na výstupe z vrtu je preto treba umiestniť tepelný výmenník, ktorým sa odovzdáva teplo z primárnej vody do čistej vody umožňujúcej ďalší transport tepelnej energie. Tepelný výmenník je potrebné konštruovať s ohľadom na zanášanie a korodovanie na primárnej strane a na konštrukčný pretlak okolo PN S ohľadom na zachovanie bilancie vodného bazénu je nutné ochladzovanú primárnu vodu injektovať späť do bazéna. To sa uskutočňuje druhým vrtom, vzdialeným od výstupného vrtu menej než 1 km. Injektovaná voda musí mať teplotu nižšiu ako 60 C (predpoklad C). Injektáž vratnej vody zaisťuje Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 115

117 praktickú nevyčerpateľnosť zdroja (DK predpokladá konštantnú teplotu po dobu 30 rokov pri teplote injektovanej vody 40 C). 4. Predpokladaný výkon a dodávka tepla. ORTEP: 6 vrtov (dubletov) max. výkon 120 MW, prevádzkový výkon 100 MW. DK: pri využití 5 až 6 vrtov môže dodať jeden vrt MWh/rok (predpokladá sa doba využitia 7500 h/r). DK: varianty (výkon dubletu 65 l/s): 4 dublety, výkon absorpčných tepelných čerpadiel 16 MW, 5 dubletov, výkon absorpčných tepelných čerpadiel 20 MW, 6 dubletov, iba tepelné výmenníky, 7 dubletov, iba tepelné výmenníky. 5. Pri ročnej dodávke tepla z protitlakových turbín TEKO 4400 TJ/r (1222 GWh/r) by mohla geotermálna energia pokryť cca 650 GWh/r dodávky (ORTEP), tj. asi 53 % tepla (doba trvania výkonu 100 MW je asi 5000 h/r a doba trvania dodávky TÚV s výkonom 50 MW asi 3000 h/r), zatiaľ čo DK predpokladá krytie asi so 40 %. Spotreba paliva a výroba elektriny by klesla približne o rovnaké percento. Doba využitia geotermálnej energie s výkonom vrtov 100 MW by bola celkovo asi 6500 h/r. 6. Riziková analýza. Okrem bežných technických a ekonomických rizík známych z obvyklých energetických projektov je projekt využitia geotermálnej energie zaťažený ďalšími rizikami: dominantné je riziko nespoľahlivosti získavania geotermálnej energie. Ťažba termálnej vody môže byť narušená zmenami v geologickom podloží, zmenami hydraulických pomerov v oblasti vodného bazénu alebo v dôsledku korózie a zanášania tepelných výmenníkov v prípade agresívnej a znečistenej termálnej vody. Tieto riziká je nutné znížiť na čo najmenšiu mieru podrobným geologickým prieskumom, experimentálnymi skúškami odberu a reinjektáže termálnej vody, počítačovým modelom hydraulických pomerov bazénu, chemickým rozborom termálnej vody, vhodnou voľbou konštrukcie a konštrukčných materiálov tepelných výmenníkov, popr. záložným výkonom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 116

118 7.4 Zhrnutie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie pri zabezpečení dodávok tepla pre mesto Slovensko má značný nevyužívaný potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Okrem geotermálnej energie najmä slnečná energia predstavuje značne nevyužitý potenciál rozdiel medzi technickým potenciálom a súčasným využívaním je alarmujúci (viď nasledujúca tab.). Tabuľka 51 Potenciál obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku v TJ, v roku 2012 Zdroj Technický potenciál Súčasné využitie Využiteľný potenciál Dostupný potenciál Ekonomický potenciál Geotermálna energia Veterná energia Slnečná energia Malé vodné elektrárne Zdroj: 2002 Biomasa Celkom Energetická politika Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva, 2000, doplnené EGU, 2002, NEES Slovakia, Ako zdroj tepla pre individuálnych spotrebiteľov čaká na svoj rozvoj vyššie využívanie solárnej energie, a to ako pasívne (súčasť architektúry budov), tak aj aktívne - solárne panely, vákuové či klasické doskové so selektívnou vrstvou. Ako centrálny zdroj tepla je reálne využiteľná predovšetkým biomasa a geotermálna energia. Každý z uvedených zdrojov má pritom svoje špecifiká ako je rýchlosť nasadenia a regulácie výkonu, závislosť na vonkajších dodávkach paliva alebo elektrickej energie, investičné náklady, fixné a variabilné náklady, dopady na životné prostredie a pod. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 117

119 8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta scenáre budúceho vývoja spotreby tepla Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovaním spotreby tepla najmä v bytovo-komunálnom sektore. Scenáre vývoja spotreby tepla na území mesta Košice možno rozdeliť na: scenáre vývoja spotreby tepla v súčasných sústavách tepelných zariadení, scenáre vývoja spotreby tepla v rozvojových oblastiach na území mesta. 8.1 Predpokladaný vývoj úspor z výroby a distribúcie tepla v sústavách tepelných zariadení v SCZT mesta Košice Na základe vykonanej technickej analýzy a energetickej bilancie súčasnej sústavy CZT bol stanovený celkový potenciál úspor tepelných zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. a Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Potenciál úspor bol rozdelený na potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla po jednotlivých tepelných okruhoch obidvoch spoločností Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. Potenciál úspor tepla zo zariadení spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. bol vyčíslený iba z distribúcie tepla primárnymi parnými rozvodmi tepla v celkovej výške GJ tepla za rok. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, pri ktorých dosiahnu úspory úroveň 80 %, budú úspory pri distribúcii tepla predstavovať GJ Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. Potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní 967 GJ tepla za rok bol stanovovaný na základe vykonaných technických analýz a individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne zariadení kotolní a rozvodov tepla. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 50 %, budú úspory pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní predstavovať 484 GJ. Rovnako potenciál úspor pri distribúcii tepla z sekundárnych rozvodov OST a zdrojoch tepla GJ tepla za rok bol stanovovaný na základe vykonaných technických analýz a individuálneho posúdenia súčasnej technickej úrovne rozvodu tepla. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 60 %, budú úspory pri distribúcii tepla za tepelné okruhy predstavovať GJ. Celkový potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla realizáciou technických opatrení v sústave CZT v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude predstavovať GJ z vyrobeného tepla. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 118

120 8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v bytových objektoch zásobovaných teplom zo sústavy CZT Na základe vykonanej technickej analýzy a energetickej bilancie existujúcej sústavy CZT bol stanovený celkový potenciál úspor zo spotreby tepla v bytových a nebytových objektoch zásobovaných teplom z SCZT na GJ za rok, čo predstavuje GJ z vyrobeného tepla. Celkový reálny potenciál úspor tepla je však do značnej miery limitovaný skutočnou realizáciou technických opatrení. Za predpokladu, že sa na strane spotreby tepla v období počas 15 rokov zrealizuje 50 % z celkového potenciálu úspor v jestvujúcich objektoch spotreby tepla, je možné dosiahnuť úspory vo výške GJ. 8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla V roku 2005 bolo na území mesta spotrebovaných v zdrojoch tepla pre individuálnu bytovú výstavbu a byty s vlastným zdrojom tepla GJ tepla. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby tepla stanovený na úroveň 10 % a na strane spotreby tepla na úroveň 20 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT je 30 %, čo predstavuje GJ. Na základe predpokladaného vývoja rastu ceny paliva používaného na vykurovanie bytových domov je predpoklad, že spotrebitelia budú v uvažovanom časovom horizonte systematicky pristupovať k realizácii úsporných opatrení. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 60 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkovo o GJ. 8.4 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla pre verejný sektor Aj vo vývoji spotreby tepla na území mesta vo verejnom sektore možno očakávať klesajúci trend. V roku 2005 predstavovala v tomto sektore spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV GJ. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu, dodávku tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby a distribúcie tepla stanovený na úroveň 10 % a na strane spotreby tepla na úroveň 30 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40 %, čo predstavuje GJ. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 50 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkom o GJ. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 119

121 8.5 Predpokladaný vývoj spotreby tepla zo zdrojov tepla podnikateľského sektora V roku 2005 bolo na území mesta spotrebovaných v zdrojoch tepla podnikateľského sektora na vykurovanie a prípravu TÚV GJ tepla. Vzhľadom k poznaniu súčasnej technickej úrovne zariadení na výrobu, distribúciu tepla a stavu objektov spotreby tepla bol potenciál úspor tepla na strane výroby a distribúcie tepla stanovený na úroveň 15 % a na strane spotreby tepla na úroveň 25 %. Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40%, čo predstavuje GJ. Za predpokladu, že v uvažovanom časovom horizonte 15 rokov bude realizovaných aspoň 50 % energetických úsporných opatrení, možno dosiahnuť zníženie spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV celkovo o GJ. 8.6 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach V tejto kapitole je súhrnne uvedený prehľad disponibilných územných kapacít pre výstavbu bytových domov (BD), rodinných domov (RD) občianskej vybavenosti a priemyslu. Návrh rozvoja plôch pre bývanie, občiansku vybavenosť a priemysel podľa Územného plánu mesta Košice s uvedením potreby tepla pre byty a objekty občianskej vybavenosti je uvedený v nasledovných mapách a tabuľke. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 120

122 Obrázok 8 Rozvojové oblasti na území mesta Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 121

123 Tabuľka 52 Predpokladaná potreba tepla pre plánovanú výstavbu v mestských častiach Mestská časť Lokalita Predpokladaná Predpokladaná Počet potreba tepla Občianska vybavenosť potreba tepla bytov ( GJ ) ( GJ ) Priemysel Dargovských hrdinov Juh 1. Pod furčou 3. VŠA 80 dostavba OPTIMA, KIKA, Carrefour služby,obchody JOBELSA 500 sklady, výroba 2. OC VIII.okr. 4. Kasárne kpt.jaroša administratíva, kultúra, školstvo administratíva, Vysoká škola Klimkovičova obchody, služby KVP 6. Kopa-Girbeš školstvo Povrazy hotel 160 osôb, ubytovňa 50 osôb dom dôchodcov 55 osôb Nad jazerom 8. Pri mlyne hypermarket priemyselná zóna Sever 9. Anička športovo-rekreačný areál Výslnie Sídlisko Ťahanovce 11. Pod americkou tr administratíva, obchody výroba 12. Pivovar hotel 270 osôb, administratíva, obchody Staré mesto 13. Centrum Malinovského kasárne Nám. Osloboditeľov Aupark-obchody, administratíva Šaca 15.Rodinné domy primyselná zóna nový Bytové domy hospodársky dvor VSŽ 16. Grot Vysoká škola OC Terasa administratíva, obchody Západ 18. Nemocnica I administratíva, obchody Nemocnica II služby Bardejovská obchody, služby Luník VIII dostavba VŠ, obchody, služby Barca 22. pri VSS priemyselný park 23. Juh Džungľa Kraľovec penzióny 70 osôb, hotel 100 osôb, Kavečany reštaurácie 120 osôb Rožok Pri cintoríne Košická Nová Ves 27. Východ hotel 150 osôb výroba 28. Západ penzióny 100 osôb sklady, výroba 29. Pri jazere supermarket Na hore Krásna 31. Pri cintoríne Pri Hornáde Pri hosp. dvore Pri mlyne športovo-rekreačný areál Lorinčík 35. Breziny Východ Luník IX. 37. Dostavba Myslava 38. Kopa Pereš 39. Dostavba v obci Poľov 40. Sever, Západ obchody, služby 500 výroba, sklady Šebastovce 41. Západ, Juh hosp.dvor-sklady, výroba 42. IV. a V. stavba Ťahanovce 43. Pod vinicami Vinice, želiar Zemník hotel 140 osôb Vyšné Opátske 46. David obchody, služby Rozptyl v obci Celkom za mesto Košice S ohľadom na súčasný demografický vývoj mesta, nastúpený trend migrácie obyvateľstva, môžeme predpokladať, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 60% projektov z navrhovanej bytovej výstavby, t.j. bude postavených bytov. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude GJ. Zásobovanie teplom novopostavených bytových domov bude v závislosti od technických možností riešené z existujúceho systému CZT a v novopostavených rodinných domoch z individuálnych zdrojov tepla. V občianskej vybavenosti je predpoklad, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 70% projektov z navrhovanej výstavby. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude GJ. Je predpoklad, že zásobovanie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 122

124 teplom novopostavených objektov občianskej vybavenosti bude v prevažnej miere riešené zo systému CZT. Vývoj spotreby tepla rozvojových oblasti v priemyselnom sektore závisí predovšetkým od druhu priemyselnej výroby a potreby tepla pre inštalovanú technológiu a potreby tepla pre vykurovanie objektov administratívneho charakteru. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni GJ. 8.7 Predpokladaný vývoj realizácie potenciálu úspor na území mesta V nasledovnej tabuľke sú uvedené celkové spotreby palív, vyrobené teplo, potenciál úspor tepla a predpokladané úspory spotreby tepla v časovom horizonte 15 rokov v existujúcich zdrojoch tepla sústavy CZT, zdrojoch tepla pre verejný a podnikateľský sektor a zdrojoch tepla pre bytovú výstavbu a individuálnu bytovú výstavbu. Tabuľka 53 Predpokladaný vývoj realizácie potenciálu úspor v rámci mesta Sektor (energetický systém) Sústava CZT - dodávka tepla pre bytové a nebytové objekty Individuálna bytová výstavba a byty s vlastným zdrojom tepla Verejný sektor Podnikateľský sektor Ostatný výrobcovia tepla zabezpečujúci dodávku tepla Spolu Palivo Spotreba Zemný plyn (tis.m 3 ) Čierné uhlie (t) Komunálny odpad (t) Zemný plyn (tis.m 3 ) Elektrická energia (MWh) Tuhé palivo (t) Zemný plyn 8 793,4 (tis.m 3 ) Elektrická energia 1 377,2 (MWh) Tuhé palivo 152,2 (t) Kvapalné palivo 1,2 (t) Zemný plyn ,4 (tis.m 3 ) Elektrická energia 73 (MWh) Tuhé palivo 986,4 (t) Kvapalné palivo 12,6 (t) Zemný plyn (tis.m 3 ) Elektrická energia 92 (MWh) Zemný plyn (m 3 ) Elektrická energia ,2 (MWh) Tuhé palivo (t) Kvapalné palivo 13,8 (t) Komunálny odpad (t) Bilančné údaje za rok 2005 Vyrobené teplo (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Potenciál úspor tepla (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Predpoklad realizácie potenciálu úspor (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) (GJ) Je reálny predpoklad, že realizáciou racionalizačných a úsporných opatrení na strane výroby, distribúcie a spotreby tepla v uvažovanom období 15 rokov sa dosiahnu úspory v minimálnej výške GJ z vyrobeného tepla. V predpokladanom vývoji realizácie potenciálu úspor nie je zahrnutá sústava tepelných zariadení spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., nakoľko stanovenie potenciálu úspor je podmienené potrebou vypracovania samostatnej technickej analýzy sústavy tepelných zariadení spoločnosti. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 123

125 Okrem uvedeného poklesu spotreby tepla je treba počítať s nárastom spotreby tepla novovybudovaných bytových domov a objektov individuálnej bytovej výstavby. Plánovaná spotreba tepla týchto objektov predstavuje GJ tepla. Súčasný systém centrálneho zásobovania mesta Košice s centrálnym zdrojom tepla TEKO a jeho vybudovaná zdrojová a distribučná kapacita postačuje pokryť existujúce a predpokladané budúce potreby tepla pre rozvojové plochy na území mesta. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 124

126 II. NÁVRHOVÉ ŠTÁDIUM Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 125

127 II.a Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 126

128 Súhrn Cieľom tejto časti Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty je stanovenie strategických cieľov a priorít a taktiež podrobná analýza podmienok ovplyvňujúcich výber alternatív pre obnovu zdrojovej časti SCZT. 1. Kapitola obsahuje radu informácií z oblasti vonkajšieho (globálneho) okolia, keďže energetika je vzhľadom k nerovnomernému rozloženiu zásob energetických surovín predmetom medzinárodnej politiky. 2. Kapitola je súhrnom podkladovej technickej analýzy zhotovenej košickou regionálnou pobočkou Slovenskej Inovačnej a Energetickej Agentúry. 3. Kapitola obsahuje prehľad silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb súvisiacich s rozvojom tepelnej energetiky mesta Košice. Mesto Košice s kompaktnou zástavbou, a teda aj hustotou, má predpoklad k zachovaniu SCZT ako základného spôsobu zaistenia tepelnej energie. Ostatné individuálne spôsoby možno považovať za doplnkové, ktoré sa uplatnia v území mimo dostupnosti sústav SCZT. 4. Kapitola vytyčuje strategické ciele rozvoja. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. 5. Kapitola stanovuje priority z hľadiska životného prostredia. Na prvom mieste je to znižovanie spotreby energie realizáciou opatrení pre úspory energie, nasledované využívaním disponibilnej tepelnej energie, ktorá nevyžaduje spaľovanie palív: energie slnečného žiarenia (pasívne i aktívne systémy), energie vznikajúcej v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT a geotermálnej energie. Pri použití fosílnej energie uprednostňuje kogeneračné technológie. 6. Kapitola sa venuje podrobnému ekonomickému vyhodnoteniu dvoch základných reálnych fosílnych variant obnovy centrálneho zdroja TEKO. 7. Záver tejto časti konštatuje, že z uskutočnených rozborov a prepočtov vyplýva možnosť využiť pri obnove centrálneho zdroja ako uhoľné, tak aj plynové technológie. Pokiaľ sa však investor rozhodne pre plynovú technológiu, musí dokázať predať elektrinu výhodnejšie než sú súčasné ceny stanovené ÚRSO. To je možné jednak predajom systémových služieb, jednak uzavretím dlhodobých zmlúv za vyššie ceny než je v uskutočnených výpočtoch predpokladané. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 127

129 1 Situačná analýza vonkajšie okolie V situačnej analýze je nutné rozlišovať vonkajšie okolie, ktoré pôsobí na všetky subjekty zhodne a vnútorné okolie, v ktorom sa odohráva konkurenčné pôsobenie subjektov ovplyvnených koncepciou rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky. Výsledky situačnej analýzy vyústia v prehľadnú analýzu silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT). Vonkajšie okolie Makroekonomika Technológie Ochrana klímy Vnútorné okolie Konkurenti Dodávatelia Koncepcia Zákazníci Potenciálni konkurenti Substitučné služby Sociálna politika Politika, legislatíva Svet/EÚ 1.1 Makroekonomická situácia hospodárstva Slovenskej republiky Makroekonomickú situáciu možno najlepšie vyjadriť medzinárodným porovnaním priebehu rastu HDP. Obrázok 9 Medzinárodné porovnanie - rast HDP v % Roční růst HDP v % % EU-25 EU-15 Eurozóna Německo Francie Velká Británie Rakousko U.S.A. Japonsko Maďarsko Polsko Slovensko Česko Zdroj: Makroekonomická predikcia ČR Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 128

130 Podľa štatistík a predpovedí na roky 2007 a 2008 je Slovenská republika najviac rozvíjajúcou sa ekonomikou EÚ. Tabuľka 54 Medzinárodné porovnanie - rast HDP v % EÚ-25 3,0 3,9 2,0 1,2 1,2 2,3 1,7 2,7 2,2 2,3 EÚ-15 3,0 3,9 1,9 1,1 1,0 2,1 1,5 2,7 2,1 2,3 Eurozóna 2,9 3,9 1,9 0,9 0,8 1,7 1,5 2,6 2,0 2,2 Nemecko 2,0 3,2 1,4 0,0-0,2 0,8 1,1 2,5 1,7 1,9 Francúzsko 3,3 4,1 1,8 1,1 1,1 2,0 1,2 2,1 2,0 2,3 Veľká Británia 3,0 4,0 2,4 2,1 2,7 3,3 1,9 2,6 2,4 2,5 Rakúsko 3,3 3,4 0,6 0,5 0,8 2,3 2,6 3,2 2,5 2,5 U.S.A. 4,4 3,7 0,8 1,6 2,5 3,9 3,2 3,3 2,5 2,8 Japonsko -0,1 2,9 0,4 0,1 1,8 2,3 2,7 2,4 2,1 2,2 Maďarsko 4,2 5,2 4,1 4,3 4,1 4,9 4,2 4,0 2,4 3,0 Poľsko 4,5 4,2 1,1 1,4 3,8 5,3 3,5 5,2 4,8 4,8 Slovensko 1,5 2,0 3,2 4,1 4,2 5,4 6,0 8,0 8,3 7,0 Česko 1,3 3,6 2,5 1,9 3,6 4,2 6,1 5,9 5,0 5,0 Zdroj: Makroekonomická predikcia ČR 1.2 Energetická politika Slovenskej republiky 1 Možno predpokladať, že štruktúra spotreby primárnych energetických zdrojov sa bude meniť v prospech vyššieho využitia zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, čo bude spôsobené poklesom spotreby uhlia v dôsledku sprísnených emisných limitov. Takmer 90% primárnych energetických zdrojov (vrátane jadrového paliva) sa dováža. Hlavným cieľom Národohospodárskej stratégie SR je zabezpečiť trvalo udržateľný ekonomický rast SR. Tento je podmienený zabezpečením bezpečnej a spoľahlivej dodávky energie pri optimálnych nákladoch s prihliadnutím na aspekty životného prostredia a s dôrazom na sebestačnosť výroby elektriny. Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj energetických odvetví. Prijať primerané opatrenia na eliminovanie dopadov z odstavenia niektorých súčasných zdrojov z prevádzky tak, aby SR nebola závislá na dovoze elektriny v dlhodobom výhľade. Modernizovať energetické zdroje a technologické procesy so súčasným znižovaním energetickej náročnosti a znižovaním negatívnych vplyvov na životné prostredie. Zabezpečiť technickú bezpečnosť energetických zariadení, kvalitu a zodpovedajúcu úroveň údržby sústav a sietí. Zavádzať nové technológie, inovácie a najlepšie dostupné techniky v energetike. Podporiť využívanie zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla. V r bolo v SR v prevádzke viac ako 40 zdrojov kombinovanej výroby elektriny a tepla s celkovým inštalovaným elektrickým výkonom vyšším ako 20 MW, ktoré vyrobili viac než 70 GWh. Pre vlastnú spotrebu sa z týchto zdrojov využíva cca 72 % vyrobenej elektriny, zvyšok je dodaný do verejnej siete. V roku 2010 sa predpokladá potenciál v bytovo-komunálnej sfére 320 MW a v priemysle 480 MW. Vytvorenie podmienok na podporu a rozvoj kombinovanej výroby elektriny a tepla prispeje k zvýšeniu energetickej účinnosti a zlepšeniu bezpečnosti dodávky energie. Tým sa zlepší využiteľnosť energie a dosiahne sa aj jej úspora. 1 liky&lr Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 129

131 Jednou z úloh regulátora bude určovanie cien elektriny vyrábanej z obnoviteľných a druhotných zdrojov energie a zo zdrojov z kombinovanej výroby tepla a elektriny a intenzifikácia využitia týchto progresívnych energetických technológií. Ako optimálny spôsob privatizácie u teplárenských akciových spoločností je predaj 51 % akcií strategickému investorovi a 49 % akcií bezodplatný prevod na mestá, v ktorých sa príslušná spoločnosť nachádza. Zníženie emisií skleníkových plynov pri výrobe elektriny a v plynárenstve podporí vyššia energetická účinnosť výroby elektriny a podpora účinnejších konverzných technológií a ušľachtilejších palív a nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZO), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie 2, ktorú vláda schválila v roku Najväčšie geotermálne ložisko v SR s možným výkonom až 300 MW t leží v Košickej kotline. S využitím geotermálnej energie sa uvažuje v rámci projektu geotermálneho zdroja v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW a s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh. V súčasnosti sa hľadajú možnosti financovania projektu zásobovania teplom mesta Košice z tohto geotermálneho zdroja. V sektore elektroenergetiky a teplárenstva otvára nahradenie pevných palív a potreba nových kapacít založených na moderných a efektívnych technológiách dobré vyhliadky pre využívanie zemného plynu. Na uspokojenie rastúceho dopytu po elektrine vo všetkých segmentoch je zemný plyn dostatočne flexibilný na to, aby dokázal splniť príslušné požiadavky odberateľov elektrickej energie. Využitie plynu je ekologické a dá sa uprednostniť pri nahradení pevných palív z dôvodov ochrany životného prostredia, najmä ak sa používa v centrách miest na diaľkové vykurovanie. Pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie bude okrem náhrady za vyradené výkony potrebné zabezpečiť aj rastúcu spotrebu elektriny (Obrázok 10). 2 ocument Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 130

132 Obrázok 10 Bilancia dosiahnuteľného výkonu existujúcich zdrojov SR MW Bilancia dosažiteľného výkonu SR v čase ročného maxima bez uvádzania nových kapacít Inštalovaný výkon v SR Dosažiteľný výkon v maxime zaťaženia Maximálne zaťaženie (pri vývoji spotreby podľa referenčného variantu) Maximálne zaťaženie+ požadovaná dispečerská záloha potrebné zabezpečiť 2573 MW roky Zdroj: Energetická politika SR V rokoch 2006 až 2008 dochádza v SR ku kumulácii vyradenia veľkých elektrárenských kapacít (Obrázok 11). Do roku 2010 má byť vyradených cca 1794 MW elektrických výkonov, ktoré zabezpečujú 8,09 TWh. Po roku 2006 bude odstavených 1354 MW a v roku 2008 ďalších 440 MW inštalovaných výkonov. Pokiaľ nebude realizované dokončenie 3. a 4. bloku v Mochovciach, stane sa SR závislá na dovoze elektrickej energie. Z významnejších energetických projektov prichádza v tomto období do úvahy len výstavba PPC Malženice 385 MW a realizácia fluidného bloku 125 MW v ENO. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 131

133 Obrázok 11 Postupné vyraďovanie zdrojov elektriny GWh Bilancia elektrickej energie SR s postupným vyraďovaním zdrojov Celková spotreba elektriny SR Dosažitelná výroba elektriny SR ENOA Nezávislí výrobcovia EVO2 ENOB EVO1 EBO1 P otrebné nahradiť novým i zdrojm i roky Zdroj: Energetická politika SR Rozhodujúce sú nasledovné investičné akcie a ich kapacity. Tabuľka 55 Investičné akcie nových elektrární Elektráreň náklady spolu (mil. Sk) roky realizácie Zvyšovanie jadr. bezp. a saizm. odolnosti V do r ROVE - riadenie obchodu a výroby elektriny 572 do r ENO A FK 98 MW t ENO B - FK 125 MWe MO 3. a 4. bl. dostavba, 942 MWe EVO 2 - predradenie ST k bl. 5, PPC Malženice 385 MW Malé vodné elektrárne Zdroj: Energetická politika SR Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 132

134 Tabuľka 56 Predpokladané prírastky nových výkonov a výroby Nové kapacity Výkon (MW) Výroba (TWh) Rok uvedenia do prevádzky (rok) zvyšovanie výkonu V2 62 0, zvyšovanie výkonu EMO 1,2 62 0, obnova ENO B 125 0, obnoviteľné zdroje a kogenerácia 150 0,45 postupne do roku 2013 realizácia nových blokov (mimo SA) 400 2, Spolu bez MO ,88 MO , Spolu s MO ,88 Zdroj: Energetická politika SR Ako sa prejaví realizácia týchto investičných akcií, ukazuje nasledujúci graf (Obrázok 12). Obrázok 12 Bilancia elektrickej energie so zahrnutím potenciálnych nových zdrojov Bilancia elektrickej energie SR s postupným nahradzovaním zdrojov Celková spotreba elektriny SR referenčný scenár Dosažitelná výroba elektriny v SR (SE+nezávislí výrobcovia) GWh Ďalšie nové zdroje MO Roky Zdroj: Energetická politika SR Do dôjde v súlade s európskou legislatívou k sprísneniu emisných limitov pre tuhé znečisťujúce látky, SO 2 a NO x. Jednou zo základných úloh a povinností štátu je zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú, technicky a technologicky primerane rozvinutú, environmentálne prijateľnú a ekonomicky efektívnu prevádzku prenosovej elektroenergetickej sústavy, s trvalo udržateľným rozvojom jej rozhodujúcich funkcií. V podmienkach SR je v priamom záujme štátu byť zriaďovateľom a vlastníkom samostatného Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 133

135 podnikateľského subjektu vo forme akciovej spoločnosti, v ktorej majetku sú všetky zariadenia prenosu elektrickej energie na území štátu. Významnou výhodou centralizovaného zásobovania teplom je možnosť kombinovanej výroby tepla a elektriny. Postupná liberalizácia trhu mení výrazne podmienky zásobovania energiou. Palivo sa stáva významnou zložkou nákladov, v dôsledku čoho rastie význam zdrojov energie s čo najnižšími nákladmi a s čo najnižším vplyvom na životné prostredie. Najmä z týchto dôvodov je uplatnenie kombinovaných zdrojov, z hľadiska absolútnej úspory primárnych energetických zdrojov a tým aj zníženia energetickej náročnosti ekonomiky, nesporné. V trhových podmienkach je takáto výroba jednoznačne najefektívnejšia a s najnižšími cenami pre spotrebiteľov. 1.3 Energetická politika Európskej Únie Európa vkročila do nového energetického veku. Globálny dopyt po energiách rastie pri ich nestabilných a vysokých cenách. Rastú emisie skleníkových plynov, zásoby ropy a plynu sa koncentrujú do niekoľko málo krajín. Európa i zvyšok sveta nezareagovali dostatočne rýchlo v zavádzaní nízkouhlíkových technológií a v zvyšovaní energetickej účinnosti. V dôsledku toho sa stali zmeny klímy reálnou hrozbou a zhoršuje sa spoľahlivosť dodávok energie. (Emisie skleníkových plynov v r prekročia hodnoty r o 2% a v r o 5%). Závislosť EÚ na dovoze energií sa zvýši zo súčasných 50%, pričom v priemyselne vyspelých krajinách o 60 až 80%). Európa je na tom totiž z hľadiska zásob fosílnej energie zo všetkých svetových regiónov najhoršie (Obrázok 13). Obrázok 13 Rozloženie overených zásob fosílnej energie Rozložení ověřených zásob fosilní energie Evropa Asie a Oceánie Severní Amerika Stř. a Již. Amerika Afrika uhlí zemní plyn ropa Bývalý SSSR Střední Východ 0% 10% 20% 30% 40% 50% 60% 70% Prameň: BP Statistical Review of World Energy June 2007 Dňa bol zverejnený materiál Európskej komisie (COM/2006/847 final) nazvaný Smerom k európskemu strategickému energetickému plánu (Towards a European Strategic Energy Technology Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 134

136 Plan). Materiál je určený Rade Európy, Európskemu parlamentu, Európskemu ekonomickému a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Vízia európskej energetickej budúcnosti Pri zabezpečovaní spoľahlivosti a udržateľnosti dodávok energie sa musí európsky energetický systém zdokonaliť v týchto smeroch: 1) zvyšovanie účinnosti výroby a využitie energie pri znižovaní energetickej intenzity; 2) diverzifikácia energetického mixu v prospech udržateľných a nízkouhlíkových technológií; 3) odstránenie uhlíka z dopravy prechodom na iné palivá; 4) plná liberalizácia a vzájomné prepojenie energetických systémov, vrátane inteligentných informačných a komunikačných technológií. Predpokladaný technický vývoj: 1) v r % trhovej obnoviteľnej penetrácie pomocou technického pokroku, vrátane širokého zavádzania hybridnej dopravy; 2) v r pokročilá dekarbonizácia a ekonomicky efektívne obnoviteľné zdroje; pokračujúca diverzifikácia palív v doprave pomocou 2. generácie biopalív a vodíkových palivových článkov; 3) v r ukončenie nového energetického mixu z obnoviteľných zdrojov, udržateľného uhlia, plynu a vodíka i štiepnej energie 4. generácie i energie fúznej. Vitálna rola energetických technológií Technologické inovácie v energetike formujú spoločnosť: parné stroje spustili priemyselnú revolúciu, spaľovacie motory umožnili hromadnú dopravu, plynové turbíny v letectve komprimovali svet. Rozhodujúci význam pre explóziu energetických technológií majú ceny. Energie prepojili sociálny a ekonomický vývoj spoločnosti tým, že jej vrátili zraniteľnosť pri poruchách dodávok. Energie tiež ničia planétu, pričom najškodlivejší je skleníkový efekt plynných emisií. Technológia 21. stor. má tak existenčnú rolu pri trvalom rozdvojení ekonomického rozvoja a environmentálnej degradácie pri zabezpečovaní dostatku čistej a spoľahlivej energie. Vedie k tomu potreba zvyšovania energetickej účinnosti a zavádzanie nízkouhlíkových technológií, doprevádzané stabilným trhom na uhlíkové emisie. Tieto technológie sú samozrejme spojené so zmenami ľudského správania, ktoré môžu samy ovplyvniť. Väčšie a lepšie investície do nových energetických technológií musia byť strategickou prioritou EÚ, čo povedie k zrýchleniu rastu i pracovných príležitostí. (IAE predpokladá, že bude nutné vo svete investovať do r do energetickej infraštruktúry 16 bil. EUR, čo prinesie zvýšenie exportného potenciálu EÚ.) EÚ musí byť na čele popísaného globálneho úsilia. Čo sa doposiaľ dosiahlo Na úrovni EÚ bol zahájený v energetike výskum a vývoj v 60. rokoch, spočiatku v rámci aktivít Európskej montánnej únie a Euratomu. Vývoj využitia vetra viedol k 100-násobnému zvýšeniu jednotkového výkonu (z 50 kw na 5 MW) a znížil výrobné náklady o 50%. V dôsledku toho vzrástol inštalovaný výkon 24krát na 53 MW, z toho 73 % v Európe. Svetová výroba fotovoltaických elementov vzrástla z 90 na 1760 MW/a a cena modulu klesla z 5 na 3 EUR/W. V Európe vzrástol inštalovaný výkon fotovoltaiky 35krát na 7800 MW (rýchlosťou 35% ročne). Účinnosť uhoľných elektrární sa za posledných 35 rokov zvýšila o 1/3 (na 40 až 45%) a v hromadnom merítku bola v EÚ zavedená redukcia klasických polutantov. V oblasti jadrovej fúzie rozvinula EÚ kľúčový program ITER. Nedostatočnosť doterajších úspechov Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 135

137 Súčasné trendy a ich predikcie do budúcnosti ukazujú, že zatiaľ sa toho neuskutočnilo dosť. Bude nutná rozsiahla zmena v európskej energetickej inovácii od základného výskumu až po trh (od 80. rokov sa v OECD znížili prostriedky na výskum o 50%!). Hlavným ťahúňom potrebných zmien musia byť súkromní investori. (Predošlé prostriedky v EÚ na výskum v energetike predstavovali 574 mil. EUR/rok; majú byť zvýšené na 886 mil. EUR/rok. V porovnaní s tým na rovnaký účel vydali USA v r ,6 mld. USD a plánujú pre r ,4 mld. USD a na roky 2008 i 2009 po 5,3 mld. USD). Príklady medzinárodnej spolupráce môžu byť ITER (jadrová fúzia), IPHE (vodík), CSLF (uhlík) a GIF (jadrové štiepenie). Európsky strategický plán energetických technológií SAT (Strategic Energy Technology Plan) EÚ musí reagovať okamžite a naliehavo, pretože transformácia energetických systémov bude trvať dekády. Pre urýchlenie technologického vývoja a uvedenie jeho výsledkov na trh je k dispozícii rada nástrojov (mimo iného zriadenie EIT, Európskeho inštitútu pre technológie alebo zostavenie SAT plánu (jeho prvý návrh má byť spracovaný v polovici r. 2007). Závery 1) Svet vstúpil do novej energetickej éry. 2) Energetické technológie majú existenčnú rolu pri zlaďovaní ekonomického rozvoja a environmentálnej degradácie. 3) Je neúnosné pokračovať v doterajšom systéme tradičného biznisu. 4) Nutnosť zvýšenia nákladov na existujúce energetické programy. 5) Zostavenie a zavádzanie SAT-plánu (Strategického plánu energetických technológií) v r Obnova elektrárenského parku krajín EÚ-27 Energetická politika SR očakáva, že po vyčerpaní súčasných rezervných kapacít okolo roku 2010 bude deficit výroby elektriny. Tento predpoklad vystríha pred spoliehaním sa na dovoz lacnej elektriny. Preto jednou z dôležitých priorít je minimalizácia závislosti na dovoze elektriny v dlhodobom výhľade.. Vzhľadom na uvedené sa dá očakávať, že v budúcich rokoch v dôsledku vyraďovania súčasných a nedostatočného budovania nových zdrojov môže nastať v Európe deficit výroby, ktorý spôsobí výrazný nárast ceny elektriny. V súčasnom globalizovanom svete, keď boli energetické podniky sprivatizované, sú riziká (a teda i riziká zabezpečenia vyrovnanej bilancie výroby a spotreby elektrickej energie) riešené predovšetkým trhovými silami. Štáty nemôžu cenu elektriny a plynu (komodity) na liberalizovanom spoločnom trhu ovplyvňovať, môžu ovplyvňovať iba ich zdanenie. Štát nemôže zaistiť, aby na komparatívnych výhodách miestnych zdrojov participovali spotrebitelia a obchodníci s elektrinou k tomu nemajú dôvod. Slovenský spotrebiteľ dostane svoju elektrinu za európsku cenu bez ohľadu na to, či je vyrábaná v SR alebo inde. Jej cenu určujú obchodníci, nie štát. Alokácia investičného kapitálu energetických firiem do jednotlivých oblastí energetiky podľa rizika (uhoľná, plynová, jadrová, OZE) bude vždy efektívnejšia než inherencia štátu. Vedie k oveľa správnejším cenovým signálom odrážajúcim riziko a vzácnosť toho ktorého zdroja energie a môže tak účinne ekonomicky ovplyvňovať stranu dopytu. Vzhľadom k spoločnému liberalizovanému trhu s elektrinou a prepojenej sústave môže energetická spoločnosť budovať svoje zdroje kdekoľvek v Európe, kde je to pre ňu výhodné. Štát môže jej investíciám brániť, ale nemôže ich nariaďovať. Z tohto pohľadu je poučné vnímať, ako sa liberalizovaný trh vyrovná so skutočnosťou, že mnoho európskych elektrární je starších ako 30 rokov a bude ich treba obnoviť. Pre informáciu je vhodné uviesť údaje zo švédskej databáze elektrárenského parku krajín EÚ-27. V súčasnosti sa obnovuje 29% elektrárenského parku, z toho absolútne bude budovaných najviac plynových elektrární (95,5 GW), ďalej elektrární na uhlie (43,6 MW) a veterných elektrární (36,2 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 136

138 MW). Ďalej sa uvažuje s výstavbou 9,6 GW jadrových elektrární, 6,3 GW vodných elektrární a 2 GW elektrární na spaľovanie biomasy a odpadu (Obrázok 14). Obrázok 14 Súčasný a obnovovaný park elektrární EÚ GWe > 30 years years years 0-10 years Construction Planned Natural gas Coal incl peat Lignite Oil Nuclear Wind Bio/Waste Hydro Prameň: Chalmers University, Švédsko V absolútnej hodnote inštalovaného výkonu bude najviac nových elektrární využívať zemný plyn, ale aj uhlie (obrázok 18). Z obnoviteľných zdrojov energie budú najväčší podiel tvoriť veterné elektrárne, a to ako na pevnine (onshore), tak aj elektrárne umiestnené v mori (offshore). Tabuľka 57 Miera obnovy elektrární EÚ-27 podľa druhu (v GW inštalovaného výkonu) Elektrárne (GW) Prevádzkované Vo výstavbe Projektované Celkom nové Plynové 157,5 27,1 68,3 95,5 Uhoľné 192,5 9,3 34,3 43,6 Olejové 62,4 0,4 0,3 0,7 Jadrové 131,3 4,2 5,5 9,6 Veterné 9,2 0,9 35,4 36,2 Biomasa/odpad 7,1 0,7 1,2 2,0 Vodné 105,3 1,5 4,8 6,3 Celkom 665,4 43,9 149,7 193,7 Prameň: Chalmers University, Švédsko Najväčší percentuálny nárast je v oblasti veternej energetiky (takmer na štvornásobok), ďalej v oblasti plynových a uhoľných elektrární i elektrární spaľujúcich biomasu a odpad. Útlm možno sledovať v oblasti jadrových elektrární a vodných elektrární. Olejové elektrárne sa prakticky neobnovujú. Ako sa líši štruktúra prevádzkovaných elektrární od štruktúry elektrární nových, ukazujú nasledujúce dva obrázky (Obrázok 15 a Obrázok 16). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 137

139 Obrázok 15 Štruktúra prevádzkovaného elektrárenského parku EÚ-27 Uhelné 29% Olejové 9% Jaderné 20% Plynové 24% Vodní 16% Větrné 1% Biomasa/odpad 1% Prameň: Chalmers University Obrázok 16 Štruktúra elektrárenského parku EÚ-27 vo výstavbe a projektovej príprave Uhelné 22% Olejové 0% Jaderné 5% Větrné 19% Biomasa/odpad 1% Plynové 50% Vodní 3% Prameň: Chalmers University Z uvedeného rozboru vyplýva, že cenová hladina vysokého tarifu európskej elektriny sa bude odvíjať od výrobných cien elektriny z elektrární spaľujúcich zemný plyn, ktoré tvoria 50% novo budovaných Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 138

140 zdrojov. Ceny v oblasti nízkeho tarifu budú naďalej zrážané výrobnými cenami elektriny z prevádzkovaných jadrových elektrární, ktorých životnosť môže byť predlžovaná až na 60 rokov. 1.5 Dostupnosť energetických zdrojov v globálnom merítku Zdroje prístupné na Zemi sú v zásade iba dva: 1. Slnko jeho žiarenie 2. Zem jej atómy a geotermálne teplo Bežne sa však používa delenie na obnoviteľné zdroje energie a neobnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľný zdroj energie je určité nepresné označenie niektorých vybraných, na Zemi prístupných foriem energie, získanej predovšetkým z jadrových premien vo vnútri Slnka. Týmito reakciami sa premieňa slneční vodík (ktorý nie je obnovovaný) na hélium za uvoľnenia veľkého množstva energie 3. Zo Slnka je energia presúvaná na Zem slnečným žiarením. Energetický príkon zo Slnka na Zem presahuje približne krát súčasné potreby celého ľudstva. Pokiaľ sa táto energia premieňa nejakým technickým zariadením priamo (slneční kolektor, fotovoltaický článok), hovorí sa obvykle o slnečnej energii. Keď je slnečná energia viazaná v živých organizmoch, tak hovoríme o energii biomasy. Slnečná energia spôsobuje kolobeh vody a vtedy sa hovorí o vodnej energii. Slnečná energia spôsobuje pohyb vzdušných más, túto kinetickú energiu nazývame energiou vetra. Veterná energia uvádza do pohybu vodu na hladinách oceánov. Táto energia sa potom nazýva energiou vĺn. Medzi obnoviteľné zdroje sa zaraďuje tiež kinetická energie sústavy Zem - Mesiac (premenená na energiu prílivu), aj energia vnútra Zeme (geotermálna energia). Niekedy sa za geotermálnu energiu vydáva aj energia prostredia (nízkopotenciálne teplo vzduchu, vody a pôdy), ktorá je využívaná tepelnými čerpadlami. Z hľadiska slovenských prírodných podmienok patrí medzi reálne dostupné obnoviteľné zdroje energie geotermálna energia, energia vody, energia slnečného žiarenia, energia vetra, energia biomasy, vrátane bioplynu, energia skládkového plynu a energia kalového plynu. Za neobnoviteľné zdroje sa považuje premenená biomasa, v ktorej sa slneční energia akumulovala dlhšiu dobu (uhlie, ropa, zemný plyn) a energia jadrových reakcií uskutočňovaných v technickom zariadení a nie vo vnútri Slnka či Zeme. Najväčším problémom fosílnych zdrojov energie je, že ich zásoby sú konečné a veľmi nerovnomerne rozložené. Ako už bolo vyššie uvedené, Európa, a teda aj Európska únia, je na tom zo svetových regiónov z hľadiska zásob fosílnej energie najhoršie. Slovenská republika je závislá od dovozu všetkých troch druhov fosílnej energie. Štruktúra ich spotreby sa v čase mení v prospech zemného plynu. Slovenská republika je závislá od dovozu fosílnej energie. Vývoj jej spotreby ukazuje Obrázok Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 139

141 Obrázok 17 Spotreba fosílnych zdrojov v Slovenskej republike TWh ropa uhlí zemní plyn V súčasnej dobe môžeme sledovať na jednej strane snahu nadnárodných spoločností tieto zdroje kolonizovať a na strane druhej v niektorých krajinách sme svedkami úsilia ponechať tieto zdroje pod kontrolou štátu. Vo väčšine prípadov však existuje spolupráca štátov, kde sa energetické zdroje nachádzajú, s nadnárodnými energetickými spoločnosťami. Tam, kde táto spolupráca zlyháva, dochádza niekedy i k silovému riešeniu pri zabezpečovaní prístupu k energetickým zdrojom, ktoré sú považované za strategické. Ďalej sú uvedené charakteristiky jednotlivých druhov fosílnej energie s ohľadom na geopolitické väzby a potreby Slovenskej republiky. Ropa 59,3% zásob ropy sa nachádza na území 5 štátov Stredného Východu: Saudská Arábia (22%), Irán (11,4%), Irak (9,5%), Kuvajt (8,4%) a Spojené arabské emiráty (8%). Z toho možno vyvodiť, že ten, kto bude kontrolovať týchto päť štátov, bude kontrolovať svetovú ekonomiku. Tri štvrtiny svetových zásob ropy sa teda nachádzajú na území iba ôsmich štátov, okrem spomínaných 5tich tvorí túto skupinu krajín ešte Rusko (6,6%), Venezuela (6,6%) a Líbya (3,4%). Silné stránky Najvýznamnejší zdroj energie, najmä pre dopravu 90-denné zásoby ropy a ropných produktov (od roku 2009) pre tlmenie náhleho prerušenia dodávok ropnej suroviny. Príležitosti Ďalšie alternatívne prepravné cesty (Adria). Slabé stránky 99% závislosť od dovozu. Súčasná vysoká závislosť SR od jedného dodávateľa (z Ruskej federácie cez Ukrajinu). Vysoká cena ovplyvňovaná kartelom OPEC. Hrozby Politická nestabilita na Strednom Východe, kde sú najväčšie zásoby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 140

142 Cez územie Slovenska vedú dva ropovody - Družba a Adria. Ropovod Družba bol vybudovaný v rokoch s cieľom zásobovať rafinérie v Českej republike. V júni 2007 bola zverejnená informácia, že Rusko chce uzavrieť ropovod Družba, ktorý mimo iného zásobuje Poľsko, Českú republiku a Slovensko. Moskva urýchlila práce na výstavbe náhradného ropovodu, ktorý by obchádzal Bielorusko a ruskú ropu prepravoval do vlastného baltského prístavu Primorsk, odkiaľ by ju transportovali tankery na Západ. Rusko už potom podľa niektorých odborníkov Družbu nebude potrebovať. Práve v Bielorusku sa Družba rozvetvuje na dve hlavné vetvy - južná zásobuje Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Českú republiku, severná Poľsko a Nemecko. České ministerstvo priemyslu a obchodu však správam o hrozbe skorého uzavretia Družby príliš neverí, resp. sa domnieva, že ruská strana sa snaží diferencovať cesty svojej ropy do Európy. Hľadá preto riešenie cez Primorsk, ale je nepravdepodobné, že by sa v blízkej dobe Družba uzavrela úplne. Pokiaľ ide o ropovod Adria, bolo zverejnené, že Maďarsko zahájilo prípravy technických opatrení, ktoré by mohli umožniť obrátenie chodu južného ropovodu Adria, aby mohol nahradiť prípadný výpadok dodávok z Ruska ropovodom Družba. V prípade obrátenia ropovodu Adria by mohli dodávky využívať tiež rafinérie na Slovensku. Obrázok 18 Zásobovanie Slovenska ropou Prameň: Petrol.cz Obrázok 19 ukazuje očakávané podiely ťažby ropy v hlavných producentských krajinách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 141

143 Obrázok 19 Očakávaný vývoj ťažby ropy v hlavných producentských krajinách Prameň: Európska komisia, World Energy Technology Outlook Zemný plyn 55,7% zásob zemného plynu sa nachádza na území iba 3 štátov: Rusko (26,3%), Irán (15,5%) a Katar (14%). Tri štvrtiny svetových zásob ropy sa teda nachádzajú na území len desiatich štátov, okrem spomínaných troch tvorí túto skupinu krajín ešte Saudská Arábia (3,9%), Spojené arabské emiráty (3,3%), USA (3,3%), Nigéria (2,9%), Alžírsko (2,5%) a Venezuela (2,4%). Silné stránky V dosahu EÚ je 84% overených svetových zásob. Najmenšie environmentálne dopady z fosílnych zdrojov pri spaľovaní. Vysoká účinnosť výroby elektriny, vyššia než u uhoľnej a jadrovej elektrárne. Jednoduchá decentralizácia výroby elektriny, a teda i vyšší potenciál pre využívanie kogeneračných technológií. Príležitosti Diverzifikácia v rámci EÚ výstavbou terminálov LPG. Napojenie SR európskou sústavou na tieto terminály. Zdroj vodíka pre vodíkové technológie. Slabé stránky 87% závislosť na dovoze. Súčasná vysoká závislosť SR na jednom dodávateľovi (z Ruskej federácie cez Ukrajinu). Vysoká cena. Hrozby Vytvorenie kartelu GAS-PEC. Využívanie energetickej závislosti k politickým cieľom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 142

144 Plynovod Bratstvo, ktorým je dopravovaný zemný plyn na Slovensko, bol uvedený do prevádzky v roku Plynovod bol vybudovaný na základe medzivládnej dohody uzavretej medzi vládami bývalého Sovietskeho zväzu a bývalého Československa o preprave ruského zemného plynu cez územie Československa do južnej, strednej a západnej Európy. Obrázok 20 Zásobovanie Slovenska zemným plynom Prameň: GTE, Diverzifikácia zásobovania, zamýšľaná prostredníctvom plynovodu Nabucco, sa ohlásením zámeru Ruskej federácie vybudovať do Nemecka plynovod Nord Stream stala menej reálna. Obrázok 21 Trasa plynovodu Nord Stream Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 143

145 Obrázok 22 Skvapalňovacie a splyňovacie terminály LNG Severný plynovod Nord Stream, ktorý obchádza Bielorusko, zvyšuje bezpečnosť Nemecka, ale znižuje dôležitosť tranzitného plynovodu vedúceho cez Slovensko a Českú republiku. Obe krajiny sa teda budú musieť pri diverzifikácii spoliehať na napojenie v rámci európskych sietí na terminály skvapalneného zemného plynu LPG. Obrázok 22 ukazuje prehľad zariadení technológie skvapalneného zemného plynu LPG v prevádzke, vo výstavbe a plánovaných. Skvapalnený zemný plyn LPG možno dopravovať podobne ako ropu špeciálnymi tankermi. Rozvoj LPG má význam z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dodávok, otvára priestor pre zvýšenie počtu dodávateľov a pre väčší počet prepravných ciest umožňuje uzatvárať i pružné kontrakty na menšie objemy. Obrázok 23 ukazuje očakávané podiely ťažby zemného plynu v hlavných producentských krajinách. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 144

146 Obrázok 23 Očakávaný vývoj ťažby zemného plynu v hlavných producentských krajinách Prameň: Európska komisia, World Energy Technology Outlook Uhlie Tri štvrtiny svetových zásob uhlia sa nachádzajú na území len šiestich štátov: USA (27,1%), Rusko (17,3%), Čína (12,6%), India (10,2%) a Austrália (8,6%). Významnejšie zásoby majú v Európe ešte Ukrajina (3,8%), Poľsko (1,5%), Nemecko (0,7%) a Česká republika (0,6%). Slovensko dováža uhlie z Českej republiky, Poľska, Ruskej federácie a Ukrajiny. Silné stránky Zdroj fosílnej energie s najdlhšou dobou do vyčerpania zásob. Diverzifikované prepravné cesty. Príležitosti Čisté uhoľné technológie, vrátane zachycovania a ukladania CO 2. Slabé stránky 80% závislosť na dovoze. Z fosílnych zdrojov má najväčšie environmentálne dopady pri spaľovaní. Významné množstvo zásob je blokované územnými limitmi. Menej vhodné pre malé decentralizované zdroje elektriny. Hrozby Zaťaženie ceny environmentálnou daňou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 145

147 1.6 Vývoj cien energie Vývoj svetových cien energie Globálne ciele západných krajín budú spočívať najmä v úsilí o riadenie politického rizika súvisiaceho s prístupom k rope, s budovaním dopravných ciest (ropovodov) a rafinérií. Vzrastajúci medzinárodný obchod s uhľovodíkmi (ropou a zemným plynom) v podmienkach závislosti a konkurencie spolu s regionálnou nerovnováhou medzi spotrebou a ťažbou svedčia o závažnosti politického rizika vo vzťahu k možnej trhovej nestabilite. Ekonomická globalizácia povedie k posilňovaniu súvislosti ekonomického rozvoja a dopytu po uhľovodíkoch, pričom dynamika tohto prepojenia ešte zďaleka nie je dostatočne široko chápaná. Významnou skutočnosťou je však nepredvídateľná povaha týchto faktorov a ich vplyvy na trhy na celom svete vzhľadom k rastúcemu vzájomnému prepojeniu národných ekonomík. Globalizácia svetovej ekonomiky ovplyvňuje a zbližuje ceny energií v medzinárodných vzťahoch. Cenovým štandardom je cena ropy, ktorá ovplyvňuje priamo či nepriamo a s malým či dlhším oneskorením ceny ostatných palív a energie. Obrovský rast dopytu po rope najmä v Číne a Indii a nedostatočná schopnosť či neochota (?) krajín OPEC zvýšiť ťažbu viedla k strmému rastu. Cena ropy sa zvýšila viac než 6 krát oproti roku V súčasnej dobe sa cena ropy Brent pohybuje okolo 60 až 70 dolárov za barel. Cena ropy definitívne a nevratne opustila úroveň, ktorá bola považovaná za optimálnu (24 až 28 dolárov za barel). Je nepochybné, že nastal koniec éry relatívne lacnej ropy i ostatných fosílnych palív, a teda i energie pre konečnú spotrebu. Dovozná cena ropy z rôznych nálezísk sa prakticky nelíši a tvorí svetovú cenu ropy (Obrázok 24). Tieto ceny sú v nominálnych cenách. Pokiaľ ich prepočítame na stále ceny, možno konštatovať, že ceny ropy sa dostanú nielen nad úroveň cien v dobe prvej a druhej ropnej krízy na prelome 70. a 80. rokov, ale i na úroveň z dôb počiatkov jej ťažby v rokoch Možno preto očakávať, že tak ako zlacňovanie cien fosílnej energie viedlo k odklonu od obnoviteľných zdrojov energie, bude podobne zdražovanie fosílnej energie viesť k renesancii obnoviteľných zdrojov energie. Samozrejme, že sa nejedná o návrat späť, ale rozvoj OZE bude využívať najnovšie poznatky vedy a techniky. Je nutné si uvedomiť, že éra fosílnej energie má v merítku ľudskej civilizácie len veľmi krátke trvanie (Obrázok 26). Najskôr sa využívalo uhlie, ktorého zásoby vydržia ľudstvu najdlhšie. Nasledované bolo ropou, ktorej zásoby sa vyčerpajú naopak najskôr. Posledným druhom fosílnych palív je zemný plyn. Ten je často spojený s ložiskami ropy, a tak sa spočiatku spaľoval alebo vypúšťal do vzduchu bez úžitku, len aby sa čo najskôr mohla čerpať ropa. Odhaduje sa, že ešte aj v súčasnosti sa takto ročne vo svete spáli asi 100 miliárd m 3 zemného plynu. Je zrejmé, že rastúce ceny palív povedú po relatívne krátkej dobe od plytvania so všetkými zdrojmi, vrátane energie, k návratu k hospodárnosti. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 146

148 Obrázok 24 Svetové ceny ropy USD/bbl Dubai Brent Nigerie Texas Prameň: BP Obrázok 25 Vývoj ceny ropy ( ) Cena ropy od roku USD/bbl opouštění OZE návrat k OZE $ money of the day $ 2006 trend? Prameň: BP Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 147

149 Obrázok 26 Čerpanie fosílnych palív na časovej osi vývoja ľudskej spoločnosti přechodné období plýtvání zdroji dříve bylo cílem hospodařit cílem je dnes prodat ne hospodařit OZE, hospodárné zacházení se zdroji v budoucnu bude opět cílem hospodařit elektřina Svetové ceny zemného plynu sú do značnej miery viazané na cenu ropy (Obrázok 27) a bude tomu tak zrejme i v budúcnosti. Rozvoj obchodu so skvapalneným zemným plynom (LPG) bude umožňovať síce väčšiu diverzifikáciu dodávateľov, ale producenti plynu i obchodníci budú mať záujem i naďalej viazať cenu plynu na cenu ropy. Obrázok 27 Svetové ceny zemného plynu USD/mil.Btu Japonsko EU UK USA Kanada ropa Prameň: BP Rovnako svetové ceny uhlia sú ovplyvňované cenou ropy a jej cenu s oneskorením niekoľkých mesiacov kopírujú (Obrázok 28). Na rozdiel od lacnejšej potrubnej dopravy ropy a zemného plynu je však cena uhlia značne ovplyvňovaná cenou pozemnej dopravy. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 148

150 Obrázok 28 Svetové ceny uhlia USD/t USD/bbl Severozápadní Evropa USA Japonsko - koks. Japonsko - elektr. ropa USD/bbl Prameň: BP V dôsledku globalizácie došlo v sektore energetiky, ako aj v iných odvetviach infraštruktúry, k privatizácii a liberalizácii. V Európe sú jej dôsledkom smernice o liberalizácii elektroenergetiky (k povinnému zavedeniu v členských štátoch došlo od ) a zemného plynu (k zavedeniu došlo od 10. augusta roku 2000). Táto liberalizácia vedie k zbližovaniu cien, čo je nepríjemné najmä pre nové krajiny EÚ, ktorých obyvateľstvo má nižšiu kúpnu silu Porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe V súčasnej dobe už v Slovenskej republike prakticky žiadna energia nie je dotovaná, tj. cena sa nepohybuje pod jej výrobnými nákladmi. Liberalizačné smernice EÚ boli premietnuté do energetickej legislatívy, i energetickej koncepcie štátu. Nasledujúce grafy ukazujú porovnanie cien energie na Slovensku a v Európe, realizované rozborom štatistických údajov Medzinárodnej energetickej agentúry IEA pri OECD so sídlom v Paríži. Cenami pre obe hlavné kategórie konečných spotrebiteľov, priemysel a domácnosti, sa rozumie podiel tržieb a dodanej energie. Jedná sa teda o priemernú mernú cenu pre danú kategóriu konečného spotrebiteľa. Ceny sú udávané vrátane nákladov na dopravu ku konečnému spotrebiteľovi. Ceny pre priemysel a ceny nafty sú uvádzané bez DPH, ceny pre domácnosti sú uvádzané vrátane DPH. Ceny sú pre porovnanie uvádzané v jednotkách USD/GJ. Tento rozbor cenového vývoja je vhodný k posúdeniu, či sa ceny v Európe po liberalizácii energetiky zbližujú a v akej polohe sa oproti ostatným štátom nachádzajú ceny slovenské. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 149

151 Kvapalné palivá Obrázok 29 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien kvapalných palív TTO - průmysl TTO - pro výrobu elektřiny USD/GJ USD/GJ Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko LTO - průmysl LTO - domácnosti USD/GJ USD/GJ Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Nafta Benzín USD/GJ USD/GJ Prameň: IEA Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Grafy ukazujú, že slovenské ceny kvapalných palív sledujú trend cien ostatných štátov a držia sa pri spodnej časti európskeho prúdu (podobne ako ceny české). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 150

152 Uhlie Obrázok 30 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien uhlia Uhlí - průmysl Uhlí - pro výrobu elektřiny USD/GJ USD/GJ Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Česká republika Švýcarsko Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko V Európe došlo v posledných piatich rokoch k rastu spotrebiteľských cien uhlia. V štatistike IEA nie sú v posledných rokoch slovenské (ani české) ceny uvádzané, hlavne v dôsledku toho, že sú predmetom individuálnych kontraktov, je však možné sa domnievať, že došlo k podobnému trendu. Pokiaľ boli niekedy ceny nižšie, sme v ČR svedkami veľmi tvrdých vyjednávaní ťažobných spoločností s energetikmi, ktoré dokonca blokujú projektovú prípravu nových elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 151

153 Obrázok 31 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien zemného plynu Zemní plyn - průmysl Zemní plyn - pro výrobu elektřiny USD/GJ USD/GJ USD/GJ Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Zemní plyn - domácnosti Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Prameň: IEA Ceny zemného plynu pre slovenský priemysel i výrobu elektriny sú v porovnaní s ostatnými štátmi skôr vyššie, ceny pre domácnosti skôr nižšie. To však znamená, že by cena zemného plynu pre výrobu elektriny i priemysel nemala rásť rýchlejšie, než tomu bude v priemere EÚ. Naproti tomu rast ceny zemného plynu pre obyvateľstvo by mohol byť vyšší než priemer EÚ. To má význam v tom, že konkurencieschopnosť plynových teplárenských zdrojov oproti individuálnemu plynovému vykurovaniu v budúcnosti skôr posilní. Obrázok 32 Vývoj a porovnanie spotrebiteľských cien elektriny Elektřina - průmysl Elektřina - domácnosti USD/GJ USD/GJ Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Rakousko Dánsko Francie Německo Velká Británie Belgie Finsko Irsko Lucembursko Holandsko Norsko Švédsko Švýcarsko Česká republika Slovensko Polsko Prameň: IEA Spotrebiteľské ceny elektriny sú na tom podobne ako ceny zemného plynu. Ceny elektriny pre slovenský priemysel sú v porovnaní s ostatnými štátmi skôr vyššie, ceny pre domácnosti skôr nižšie. To znamená, že konkurencieschopnosť použitia elektriny pre vykurovanie a ohrev vody Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 152

154 v domácnostiach sa bude skôr znižovať, resp. bude sa posilňovať konkurencieschopnosť alternatívnych spôsobov, akým je napríklad aj využívanie energie slnečného žiarenia. 1.7 Dostupné technológie zdrojov tepla pre SCZT Technologické spôsoby získavania tepla do systému centralizovaného zásobovania v meste Košice sú: 1. Technológie získavajúce primárne teplo z obnoviteľných zdrojov energie, tj. nevyžadujúce procesy spaľovania. Zdrojom môže byť: energia slnečného žiarenia geotermálna energia 2. Technológie využívajúce alternatívne zdroje energie, ako je využitie tepla vznikajúceho z iných technologických procesov. Zdrojom je: energia vznikajúca v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT 3. Technológie získavajúce sekundárne teplo z obnoviteľných zdrojov energie, tj. vyžadujú spaľovanie. Zdrojom môže byť: energia biomasy 4. Technológie získavajúce sekundárne teplo spaľovaním fosílnych zdrojov energie. Zdrojom môže byť: energia v zemnom plyne energia v uhlí. Vzhľadom k veľkosti trhu SCZT Košice nie sú prvé tri technologické spôsoby (s ohľadom na potenciál obnoviteľných a alternatívnych zdrojov) schopné pokryť potreby tepla bez súčinnosti technológií využívajúcich energiu fosílnych palív, zemného plynu a/alebo uhlia. Vzhľadom k povahe obnoviteľných zdrojov energie je potom potrebné technológie pre využívanie fosílnych palív koncipovať aj ako technológie umožňujúce garantovať spoľahlivosť dodávok tepla do SCZT, tj. musia mať schopnosť garantovať parametre teplonosného média a garantovať i funkciu záložných dodávok tepla. Pre ďalší vývoj SCZT je preto určujúce technologické riešenie obnovy centrálneho zdroja Teplárne Košice (TEKO). Od technologických možností obnovy TEKO sa bude odvíjať konkurencieschopná cena pre ostatné doplnkové zdroje (reálne sa jedná najmä o KOSIT, geotermálny zdroj tepla a kogeneračný zdroj na biomasu). Stanovením konkurencieschopnej ceny uplatnením metodiky záverného zdroja sa môže v Kódexe SCZT v spolupráci s mestom Košice vyhlásiť neutrálna cena, ktorá zaistí spravodlivý prístup do SCZT pre všetkých súčasných i potenciálnych budúcich účastníkov trhu s teplom. Uhoľné technológie Vzhľadom k dopravným nákladom by malo byť využívané skôr čierne uhlie. Slovensko využíva v súčasnosti možnosti dovozu z Ruskej federácie, Ukrajiny, Poľska a Českej republiky. Vhodnou technológiou pre spaľovanie uhlia v teplárni Košice sú fluidné kotly. Kogeneračný spôsob výroby elektriny a tepla možno zaistiť výrobou elektriny v protitlakových alebo kondenzačných odberových turbínach. Využitie kondenzačných odberových turbín umožňuje zvýšiť podiel výroby elektriny i poskytovanie systémových služieb. Vzhľadom k tomu, že Slovensko potrebuje nové zdroje elektriny, je použitie kondenzačných odberových turbín oveľa sľubnejšie. Fluidné teplárne sú technologicky vyvinuté a komerčne dostupné. Nevýhodou uhoľných technológií je produkcia oxidu uhličitého, znečisťujúcich látok a tuhého odpadu. Problém s ukladaním tuhého odpadu sa môže stať v prípade TEKO limitujúcim. Zachytávanie a Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 153

155 ukladanie CO 2 je široko diskutovanou témou v súvislosti s ďalším využívaním a s ohľadom na klimatické zmeny. Ich použitie zvyšuje náklady a nie je v súčasnosti nevyhnutné. Technológia nie je komerčne dostupná, je v štádiu demonštračných projektov. Plynové technológie Plynové technológie sú dnes všeobecne považované za vhodný spojovací prostriedok medzi súčasnou neudržateľnou energetikou a budúcnosťou založenou na využívaní udržateľných energetických technológií. Dôvodom sú výrazne nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní so spaľovaním uhlia a kvapalných palív. Pre kogeneračnú výrobu tepla a elektriny sú vhodné technológie založené na využití plynových turbín v jednoduchom alebo kombinovanom (paroplynovom) cykle. Paroplynový cyklus umožňuje vyšší podiel výroby elektriny, a preto sa vzhľadom k potrebe výstavby nových zdrojov na Slovensku poskytne investorovi viac príležitostí na trhu s elektrinou, vrátane predaja systémových služieb. Plynové teplárne sú technologicky vyvinuté a komerčne dostupné, pritom technický vývoj plynových turbín vedie k neustálemu zvyšovaniu účinnosti výroby elektriny. Vývoj investičných nákladov elektrárenských technológií Tepláreň Košice, rovnako ako ostatní výrobcovia elektriny na Slovensku, budú čeliť na spoločnom trhu s elektrinou v Európe v strednodobom výhľade elektrine získavanej z mixu fosílnych a jadrových elektrární i z rastúceho podielu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Nasledujúci obrázok ukazuje predpokladaný vývoj investičných nákladov týchto zdrojov elektriny do roku 2050 (Obrázok 33). Tieto náklady neobsahujú investičné úroky, sú to tzv. overnight investment cost. Ukazuje sa, že budúca ekonomická efektívnosť bude závisieť od politiky boja proti zmenám klímy (napríklad otázka budúcej nutnosti zachytávania a ukladania CO 2 technológie CCS) a neistota v tejto oblasti bude znamenať i vyššiu neistotu pri investičnom rozhodovaní. Zvýšenie neistoty ale tiež znamená aj vyššie riziko, a teda i vyššiu cenu úverov, ktoré budú ceny zaobstarávania elektrárenských zdrojov zvyšovať. Obrázok 33 Investičné náklady elektrárenských technológií Prameň: TECHPOL databáza 1.8 Ochrana klímy a Národný alokačný plán Európska únia pre splnenie záväzkov plynúcich z Kjótskeho protokolu prijala v októbri 2003 smernicu, ktorou sa zavádza schéma obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. V roku 2004 bola smernica novelizovaná tak, aby umožnila obchodovanie s flexibilnými mechanizmami Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 154

156 Kjótskeho protokolu. Smernica bola prevedená do legislatívy SR zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami s následnými novelami. Od rozdelenia povoleniek závisí, či bude celý systém ich obchodovania úspešný a povedie k znižovaniu emisií. Firmám z nových členských krajín sa na roky podarilo presvedčiť vlády, aby im vyjednali veľké množstvo emisných povoleniek. Lenže práve veľké množstvo rozdaných povoleniek viedlo v máji 2006 k pádu ich ceny. Alokácia na prvé obdobie bola iba odhadnutá a v roku 2006 sa po verifikácii emisií za rok 2005 ukázalo, že európska schéma bola nadhodnotená zhruba o 4,5 %, teda o 70 miliónov povoleniek a to práve v dôsledku nadhodnotených alokačných plánov nových členských krajín. Zverejnenie výsledných emisií za rok 2005 niektorými členskými štátmi viedlo k výraznému poklesu cien povoleniek predávaných na burzách koncom apríla Ešte na konci roku 2005 sa cena držala okolo 30 euro za tonu CO 2, v marci 2006 ale spadla na hodnotu okolo 11,50 euro. Prepad pokračoval ďalej, v decembri 2006 bola cena už pod osem euro a v marci 2007, teda mesiac pred uzavretím obchodovania za rok 2006, sa predávali povolenky za cenu pod jedno euro. V apríli 2007 sa povolenky dotkli dna a stáli 0,55 euro. Podľa ekonómov cena v hodnote desiatok eurocentov zostane až do konca prvej fázy obchodu s emisiami, teda do decembra Nízka cena povolenky tak neplní svoju funkciu trhového mechanizmu, ktorý by pomáhal znižovať emisie. Predbežné údaje ukazujú, že v roku 2006 až 93 % veľkých priemyselných podnikov, ktoré sa európskeho obchodovania s povolenkami zúčastňujú (ide o firiem), zaznamenalo 1 1,5 % nárast emisií. Aj preto Európska komisia trvá na znížení národných plánov jednotlivých krajín. Národné alokačné plány (NAP) určujú, koľko emisií skleníkových plynov bude môcť priemysel vypustiť v priebehu druhej fázy Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) v rokoch Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 155

157 Obrázok 34 Prehľad národných alokačných plánov emisií CO 2 krajín EÚ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 156

158 Plán Slovenskej republiky na obdobie navrhoval pre existujúcich 183 zdrojov rozdelenie 39,5 mil.ton ročne. Ďalej uvažoval s rezervou 4,5% pre nové zdroje, a tak celkový plán na obdobie navrhol kvóty 41,3 mil. ton. Európska komisia slovenský Národný alokačný plán (NAP) znížila na 30,9 mil.ton. Podobne znížila návrhy väčšiny nových krajín EÚ (Obrázok 34). Aj napriek tomu, že cieľom obchodovania s emisnými povolenkami má byť znižovanie emisií skleníkových plynov, bol nový slovenský návrh vyšší než súčasné množstvo schválených uhlíkových kreditov. To slovenským priemyselným podnikom pre roky nariaďuje neprekročiť ročný strop vo výške 30,5 milióna ton. Skutočný objem skleníkových plynov v roku 2005 činil emisie 25,2 milióna ton. Európska komisia rozhodla, že pre SR vydá množstvo povoleniek o 26,2% nižšie, než slovenská vláda navrhovala. Nový strop pre ďalšie obdobie má teda predstavovať 30,9 milióna ton ročne. Z vývoja cien pre prvé a druhé obdobie je zrejmé, že trh sa na vývoj ceny povolenky v druhom období díva optimisticky. Celkom nepochybne k tomu prispela snaha Európskej komisie redukovať množstvo jednotiek v obehu. Forwardová cena povoleniek pre druhé obdobie (pri tomto druhu obchodovania sa zjednáva nákup/predaj v určitom objeme a za vopred stanovený kurz, ktorý sa uskutoční v budúcnosti) sa vďaka zásahom Európskej komisie do jednotlivých národných alokačných plánov vyšplhala na hodnotu medzi euro. Spotovú cenu (ide o okamžitý nákup/predaj v rámci jedného až dvoch dní) ekonómovia odhadujú na úroveň okolo 25 euro. 1.9 Zásady energetickej koncepcie mesta Košice Zásady energetickej koncepcie mesta Košice stanovil Magistrát mesta Košice dňa : Prioritou v podmienkach Košíc musí byť systémová a regionálna energetika. Ide o analýzu strategických výhod v hierarchických štruktúrach energetiky, modelovanie spolupráce systémovej a regionálnej energetiky, efektívnosť, ekologičnosť a sociálnosť prevádzky, rozvoja a zosúladenie systémovej a regionálnej energetiky, prevádzka elektrární a teplární s obnoviteľnými a alternatívnymi zdrojmi na regionálnej úrovni, energetické využitie sídelných odpadov, analýza rozvoja a synergických efektov energetických sústav v nezávislých hierarchických štruktúrach. Súčasne s týmito zásadami boli vydané Zásady pre spracovanie energetickej koncepcie mesta Košice a podľa tejto osnovy bol spracovaný tento dokument. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 157

159 2 Situačná analýza vnútorné okolie 2.1 Definícia a prognóza trhu s teplom v meste Košice Od začiatku 90-tych rokov minulého storočia až po súčasnosť došlo k zníženiu odberateľov tepla zo SCZT. Veľa (právnických) subjektov, ktoré odoberali paru z parnej tepelnej siete SCZT zaniklo alebo si postavilo plynové zdroje tepla a odpojili sa od SCZT. K podstatnému zníženiu odberu tepla došlo pri dodávke tepla pre bytové objekty. Tento pokles súvisí s realizáciou racionalizačných opatrení (hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav, inštalácia termoregulačných ventilov, inštalácia pomerových rozdeľovačov tepla, zavedenie merania spotreby teplej úžitkovej vody u konečných spotrebiteľov) a akceleráciou dodatočného zatepľovania bytových aj nebytových objektov. Za posledných desať rokov došlo v tejto odberateľskej sfére k zníženiu odberu tepla o cca 28%. Celková dĺžka primárnych tepelných sietí v roku 2005 bola 146,4 km, z toho horúcovodných 104,250 km, parných 23,055 km a kondenzačných 19,112 km. Hlavné primárne tepelné napájače a časť tepelných prípojok sú vo vlastníctve Teplárne Košice a. s., väčšia časť tepelných prípojok je vo vlastníctve rôznych odberateľov tepla, pričom rozhodujúcim vlastníkom primárnych tepelných prípojok je Tepelné hospodárstvo s.r.o. Z celkovej dĺžky primárnych tepelných sietí je vo vlastníctve TEKO 63,6 % a vo vlastníctve iných odberateľov tepla je 36,4 %. Celkový počet odberných miest v sústave CZT je 421. Na horúcovodný primárny napájač tepla je pripojených 381 odberov (transformácia tepla je realizovaná cez tlakovo nezávislé prepravné stanice tepla), na primárny parný napájač tepla je pripojených 40 odberov. Celkovo zo SCZT na výstupe z primárnych rozvodov tepla bolo v roku 2005 predaných 4 210,688 TJ tepla, z toho v horúcej vode 3 739,526 TJ a 471,162 TJ v pare. Dominantným odberateľom tepla zo sústavy CZT je TEHO (2005: odber celkom 3 137,124 TJ tepla, merané na vstupe do odovzdávacích staníc, čo predstavuje 74,5 % z celkovej dodávky TEKO, z toho 2 753,081 TJ v horúcej vode (73,6 %) a 384,043 TJ v pare (81,5 %). Vývoj trhu Cena tepla je regulovaná podľa zákona č. 276/2006 Z. z. v platnom znení na základe výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorými sa každoročne od roku 2003 ustanovuje rozsah regulácie, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny. Cenu tepla na jednotlivé kalendárne roky určuje ÚRSO svojím rozhodnutím. V analytickej časti koncepcie je tabuľka Vývoj ceny tepla TEKO a.s. a najväčšieho odberateľa tepla TEHO s.r.o., z ktorej je zrejmý pozvoľný rozkolísaný nárast variabilnej i fixnej ceny tepla v priebehu rokov u spoločnosti TEKO a.s. a naopak takmer ustálený nárast ceny tepla spoločnosti TEHO a.s. Celková cena tepla tak v tomto období ( ) vzrástla z 306,7 Sk/GJ na 366,0 Sk/GJ (TEKO a.s.), resp. z 400,5 Sk/GJ na 509,0 Sk/GJ (TEHO a.s.). Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovaním spotreby tepla najmä v bytovo-komunálnom sektore. Scenáre vývoja spotreby tepla na území mesta Košice možno rozdeliť na: scenáre vývoja spotreby tepla v súčasných sústavách tepelných zariadení, scenáre vývoja spotreby tepla v rozvojových oblastiach na území mesta. Rozvojové oblasti V občianskej vybavenosti je predpoklad, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 70% projektov z navrhovanej výstavby. Potom predpokladaná Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 158

160 potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude GJ. Je predpoklad, že zásobovanie novopostavených objektov občianskej vybavenosti teplom bude v prevažnej miere riešené zo systému CZT. Vývoj spotreby tepla rozvojových oblastí v priemyselnom sektore závisí predovšetkým od druhu priemyselnej výroby a potreby tepla pre inštalovanú technológiu a potreby tepla pre vykurovanie objektov administratívneho charakteru. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni GJ. 2.2 Výstupy z analytickej časti, prehľad súčasného stavu, sústavy, spotreby V súčasnej dobe je územie mesta Košice zásobované teplom zo zdrojov tepla nasledujúcich právnických subjektov. Tepláreň Košice a.s. Je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta; z tohto zdroja je zásobovaná podstatná časť územia mesta bytový, verejný a podnikateľský sektor a časť rodinných domov. Obsahuje 2 technologické jednotky TEKO I-II (280,94 MW t, 620,90 MW t,), ktoré spotrebovávajú zemný plyn a čierne uhlie (antracit o výhrevnosti 24,45 GJ/t). Kosit a. s. Košice Zo zdroja tepla tejto spoločnosti, ktorý spaľuje komunálny odpad, je teplo vyvedené do parnej distribučnej časti SCZT mesta Košice. Zariadenie sa skladá z dvoch kotlov, každý s menovitým výkonom 23,7 MW. Ako zdroj tepla slúži komunálny odpad a zemný plyn. Tepelné hospodárstvo s.r.o. Košice Zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytovo-komunálny sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní (38 klasických konvenčných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 20,6 MW), ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh. US STEEL s. r. o. Košice Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytovo-komunálny a podnikateľský sektor v mestskej časti Šaca. Palivovú základňu pre celkovo 6 kotlov s celkovým menovitým výkonom 983 MW t tvorí čierne energetické uhlie, zemný plyn a hutnícke plyny (koksárenský, vysokopecný a konvertorový), ktoré vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele. Ostatní dodávatelia predávajúci teplo na území mesta Košice Zdroje tepla rôznych právnických subjektov (podnikateľský a verejný sektor) s prevládajúcou palivovou základňou zemný plyn, z ktorých sa vo väčšine nevykonáva dodávka (predaj) tepla, ale je zabezpečovaná výroba tepla pre vlastnú spotrebu. Jedná sa o 6 ďalších dodávateľov, ktorí sú držiteľmi povolenia na rozvod a predávajú teplo odberateľom tepla z 28 domových teplovodných kotolní s kotlami na spaľovanie zemného plynu s celkovým inštalovaným výkonom kotlov 8,7 MW t. Tepelné zariadenia na výrobu tepla pre verejný a podnikateľský sektor Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 159

161 Roku 2005 bolo na území mesta evidovaných 94 zdrojov tepla slúžiacich na výrobu tepla pre verejný a 220 zdrojov tepla pre podnikateľský sektor, spolu 314 zdrojov tepla o inštalovanom výkone 186,32 MW (75,55 MW verejný, 110,77 podnikateľský sektor). Hlavným spotrebovávaným palivom je zemný plyn. Zdroje tepla v rodinných domoch V týchto zdrojov tepla tvorí cca 98 % palivovej základne zemný plyn. V roku 2005 bolo v týchto zdrojoch vyrobených GJ tepla. Celkové vyrobené teplo V jednotlivých sústavách tepelných zariadení na území mesta Košíc bolo celkovo v roku 2005 vyrobeného viac ako 35 PJ tepla ( GJ). Najviac tepla bolo vyrobeného v U.S. Steel s.r.o. ( GJ, z čoho spotreba tepla na vykurovanie, výrobu elektrickej energie a vlastnú technologickú spotrebu spoločnosti predstavuje viac ako 11,3 mil. GJ tepla), ďalej v Teplárni Košice a.s. ( GJ), v KOSIT a.s. ( GJ), v TEHO s.r.o. ( GJ), v jednotlivých zdrojoch priemyselného a verejného sektora ( GJ), v zdrojoch individuálnej bytovej výstavby ( GJ) a v zariadeniach ostatných dodávateľov tepla ( GJ). Spotreba palív Čo sa týka spotreby palív pre zabezpečenie výroby a dodávky tepla v meste (v roku 2005) a ich vplyvu v oblasti dopadov na životné prostredie, spotrebováva sa značné množstvo tuhých fosílnych palív, najmä čierneho uhlia. Spotreba jednotlivých druhov palív bola v roku 2005 nasledujúca: ZP tis. m 3, ČU t, HU t, drevo t, vykurovací olej 14 t, EE MWh, hutnícke plyny tis. m 3, komunálny odpad t. 2.3 Výhľad trhu, najmä potenciál úspor Vývoj spotreby tepla na území mesta má dlhodobo klesajúci trend a je predpoklad, že táto tendencia bude aj naďalej pokračovať. Tento trend je výsledkom realizácie úsporných opatrení v celom reťazci výroby, distribúcie a spotreby tepla v posledných rokoch a predovšetkým znižovania spotreby tepla, najmä v bytovo-komunálnom sektore. Potenciál úspor na území mesta možno rozdeliť podľa hlavných dodávateľov tepla nasledovne. Sústavy tepelných zariadení v SCZT mesta Košice: - Tepelné zariadenia spoločnosti Tepláreň Košice, a.s.: vyčíslený iba z distribúcie tepla primárnymi parnými rozvodmi tepla v celkovej výške GJ tepla za rok. Za predpokladu realizácie takých technických opatrení dodávateľom tepla, na základe ktorých dosiahnu úspory úroveň 80 %, budú úspory pri distribúcii tepla predstavovať GJ. - Tepelné zariadenia spoločnosti Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o.: Potenciál úspor pri výrobe a distribúcii tepla za tepelné okruhy plynových kotolní bol stanovený na 967 GJ tepla za rok. Rovnako potenciál úspor pri distribúcii tepla zo sekundárnych rozvodov OST a zdrojov tepla bol stanovený na GJ tepla za rok. Bytové objekty zásobované teplom zo sústavy CZT: Na základe technickej analýzy bol stanovený celkový potenciál úspor zo spotreby tepla v bytových a nebytových objektoch zásobovaných teplom z SCZT na GJ za rok (tj GJ z vyrobeného tepla). Reálny potenciál úspor tepla je však do značnej miery limitovaný skutočnou realizáciou technických opatrení. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 160

162 Individuálna bytová výstavba a byty s vlastným zdrojom tepla: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 30 %, čo predstavuje GJ. Zdroje tepla pre verejný sektor: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40 %, čo predstavuje GJ. Zdroje tepla podnikateľského sektoru: Celkový odhadovaný potenciál úspor tepla pri výrobe, distribúcii a spotrebe tepla v objektoch, ktoré nie sú zásobované teplom z SCZT, je 40%, čo predstavuje GJ. Spotreba v rozvojových oblastiach: S ohľadom na súčasný demografický vývoj mesta, nastúpený trend migrácie obyvateľstva, môžeme predpokladať, že v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov bude realizovaných maximálne 60 % projektov z navrhovanej bytovej výstavby, t.j. bude postavených bytov. Potom predpokladaná potreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bude GJ. Celková predpokladaná potreba tepla v rozvojových oblastiach v časovom horizonte nasledujúcich 15 rokov sa predpokladá na úrovni GJ. Potenciál úspor tepla tak celkovo činí GJ a reálny predpoklad je, že realizáciou racionalizačných a úsporných opatrení na strane výroby, distribúcie a spotreby tepla v uvažovanom období 15 rokoch sa dosiahnu úspory v minimálnej výške GJ z vyrobeného tepla. 2.4 Výhľad potenciálu možných miestnych zdrojov (obnoviteľných, alternatívnych) Potenciál obnoviteľných a alternatívnych zdrojov energie v meste Košice poskytuje možnosti najmä pre nasledujúce zdroje energie: využitie slnečnej energie vo fototermálnych systémoch pre ohrev teplej úžitkovej vody; energia z biomasy získaná pestovaním energetických plodín na ornej pôde a získaná z drevného odpadu; využitie geotermálnej energie a energie prostredia pomocou tepelných čerpadiel. Prírodné podmienky regiónu umožňujú využiť slnečné žiarenie pasívnymi i aktívnymi solárnymi systémami. V prípade pasívnych systémov sa dosahuje navýšenie nákladov pre využitie solárneho žiarenia obvykle na úrovni % investičných nákladov na výstavbu budovy pri znížení spotreby tepla na vykurovanie o %. Aktívne solárne systémy využívajú pre zachytenie slnečného žiarenia solárne kolektory na ohrev TÚV. Ďalším zdrojom s vysokým potenciálom na území mesta Košice je biomasa získaná pestovaním energetických drevín a plodín (topole, vŕby, prípadne trvalé byliny), ktoré možno optimálne pestovať na nevyužitých poľnohospodárskych pôdach alebo na pôdach devastovaných ľudskou činnosťou (skládky, výsypky, kontaminované pôdy), odpady z poľnohospodárskej činnosti (slama, hnoj, močovina) a drevný odpad vznikajúci pri ťažbe a spracovaní dreva. Základnou výhodou biomasy je jej obnoviteľnosť. Z hľadiska emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavným plynom, spôsobujúcim skleníkový efekt, sa biomasa správa neutrálne. Posledným zdrojom je geotermálna energia, pre ktorú sa na území mesta Košice nachádzajú mimoriadne vhodné podmienky k jej využívaniu. V súčasnosti existuje napríklad koncept spoločnosti Tepláreň Košice a.s. pre využitie geotermálu, kde predpokladaný výkon a dodávka tepla pri 6 vrtoch (dubletoch) s max. výkonom 120 MW, môže dodať jeden vrt MWh/rok (predpokladá sa doba využitia 7500 h/r). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 161

163 3 SWOT analýza tepelnej energetiky mesta Košice Nasledujúce odstavce charakterizujú mesto Košice z hľadiska slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb, naplnenia očakávaní obyvateľov mesta a súčasne plnenia cieľov energetickej politiky Slovenskej republiky. Silné stránky Mesto Košice s kompaktnou zástavbou, a teda hustotou, má predpoklad k zachovaniu SCZT ako základného spôsobu zabezpečenia tepelnej energie. Ostatné individuálne spôsoby možno považovať za doplnkové, ktoré sa uplatnia v území mimo dostupnosti sústav SCZT. Slabé stránky Príležitosti Hrozby Sústava SCZT je vertikálne rozdelená do dvoch základných subjektov TEKO a TEHO s rôznymi vlastníkmi, takže dosiahnutie synergie a príprava spoločnej podnikateľskej stratégie a harmonizovaného investičného plánu sú zložitejšie, ako keď je systém SCZT jedinou obchodnou spoločnosťou. Slovenskej republike hrozí v blízkej budúcnosti deficit výrobných kapacít pre dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe elektriny. Mesto Košice svojou veľkosťou, a teda aj veľkosťou svojho zdroja SCZT, je zaujímavou lokalitou pre umiestnenie ekonomicky efektívneho nového zdroja elektriny s odberom tepla. Elektrina zo zdroja v Košiciach preto môže byť viac konkurencieschopná než monovýroba v elektrárňach bez odberu tepla. S ohľadom na disponibilnú palivovú základňu je možné zvažovať rôzne technológie s rôznym pomerom dodávaného tepla a elektriny i s rôznou kapacitou dodávky systémových služieb, ktorých dopyt bude v budúcnosti rásť po dostavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce. Existencia spaľovne odpadov KOSIT umožňuje po prebudovaní parnej siete Nad Jazerom na horúcovodnú vyššie využitie tejto alternatívnej energie, ktorej časť je v súčasnosti vypúšťaná bez úžitku do ovzdušia. Blízkosť geotermálneho ložiska umožňuje pokryť časť spotreby tepla týmto obnoviteľným zdrojom energie. Možnosť využitia biomasy z Mestských lesov. Dostupnosť zemného plynu a čierneho uhlia umožňuje pri obnove zdroja TEKO zvažovať obe palivové varianty. Smerovanie politiky EÚ i Slovenska k vyššiemu využívaniu zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie vytvára predpoklady, aby mesto Košice bolo kombináciou využitia geotermálneho tepla a pološpičkového plynového centrálneho zdroja vzorovým príkladomým mesta s minimálnou produkciou skleníkových plynov. S ohľadom na umiestnenie centrálneho zdroja v blízkosti mesta môže byť pri sprísňovaní emisných limitov uhoľný variant menej ekonomicky efektívny než v súčasnosti. Uhoľný variant môže byť limitovaný tiež kapacitou úložišťa popolčeka. Vyššie využitie geotermálnej energie v SCZT znižuje atraktívnosť Košíc pri inštalácii nového zdroja elektriny. Bez aktívneho energetického managementu realizovaného mestom môže dôjsť k rôznym aktivitám, ktoré by mohli zhoršiť efektívnosť tepelnej energetiky mesta ako celku na škodu odberateľov tepla alebo niektorých jeho skupín. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 162

164 Ide o hrozbu odpojovania od SCZT v dôsledku nekonkurencieschopnosti. Ide o hrozbu krížových dotácií v dôsledku uplatňovania neobjektivizovaných cien tepla. Ide o hrozbu vyberania hrozienok v oblastiach s objektívne výhodnejšími podmienkami na účet ostatných oblastí. Ide o hrozbu nespolupráce spoločností horizontálne a vertikálne prepojených so sústavou SCZT v dôsledku rôznych obchodných spoločností a rôznych vlastníkov. Ide o hrozbu nevyužitia možnosti regulácie spôsobu vykurovania v nových či rekonštruovaných objektov v priebehu stavebného konania. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 163

165 4 Stanovenie strategických cieľov 1. Zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľnú a environmentálne šetrnú tepelnú energetiku na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Za týmto účelom je vhodné vykonávať energetický manažment mesta v členení na: vnútorný, týkajúci sa energetiky a úspor energie objektov vo vlastníctve mesta; vonkajší, týkajúci sa usmerňovania rozhodovania občanov, organizácií a energetických spoločností; krízový, týkajúci sa energetickej bezpečnosti. 2. Prostredníctvom energetického manažmentu včas rozpoznávať a využívať príležitosti k zlepšeniu funkcie systémov tepelnej energetiky a rovnako tak včas rozpoznávať hrozby a predchádzať zhoršeniu funkcie týchto systémov. Pritom je treba rešpektovať ako verejný záujem, ktorý reprezentuje očakávania obyvateľov mesta, tak aj podnikateľský záujem vlastníkov spoločností, ktoré systémy tepelnej techniky na území mesta prevádzkujú. 3. Využívať účinne územné a stavebné konanie k regulácii spôsobu vykurovania nových a rekonštruovaných objektov ako účinného nástroja pre zaistenie ekonomicky prijateľnej a environmentálne šetrnej tepelnej energetiky na území mesta. Za týmto účelom je vhodné prijať Typológiu územia z hľadiska tepelnej energetiky. To sa týka ovplyvňovania voľby investorov objektov, ako aj investorov energetických zdrojov nezapojených do systému SCZT. 4. Udržať silnú kontrolnú a riadiacu pozíciu mesta pri stanovení pravidiel spolupráce firiem podieľajúcich sa na vertikálne a horizontálne členenej sústave SCZT, pretože táto sústava musí fungovať ako jeden organický celok. Za týmto účelom je vhodné prijať Kódex spolupráce SCZT. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 164

166 5 Priority z hľadiska dopadov na životné prostredie 1. Znižovanie spotreby energie realizáciou opatrení pre úspory energie 2. Využívanie disponibilnej tepelnej energie, ktorá nevyžaduje spaľovanie palív: energie slnečného žiarenia (pasívne i aktívne systémy) energie vznikajúcej v existujúcej spaľovni odpadov KOSIT geotermálnej energie 3. Využívanie kogeneračných technológií na zemný plyn 4. Využívanie kogeneračných technológií na biomasu 5. Využívanie kogeneračných technológií na uhlie 6. Využívanie kotlov na zemný plyn 7. Využívanie kotlov na biomasu 8. Využívanie kotlov na uhlie Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 165

167 6 Výber ekonomicky najvhodnejšej varianty Priority z hľadiska sociálno-ekonomického musia vyvážene zaistiť ako sociálne únosnú cenu tepla pre konečného spotrebiteľa, tak aj ekonomickú návratnosť vložených investícií energetickej spoločnosti. Ako už bolo uvedené v kapitole Dostupné technológie zdrojov tepla pre SCZT, garantom prevádzkyschopnosti SCZT a spoľahlivosti zabezpečenia parametrov teplonosného média je Tepláreň Košice (TEKO). Ťažisko výroby tepla bude zabezpečovať tak ako doteraz teplárenská technológia. Špičkové zaťaženie bude vykrývané vykurovacími kotlami. V rámci obnovy TEKO môže byť v zásade použitá teplárenská technológia na báze zemného plynu alebo uhlia, prípadne aj ich kombinácie. Pre posúdenie ekonomickej výhodnosti plynovej a uhoľnej varianty bol zostavený výpočtový model na báze dlhodobých marginálnych nákladov. 6.1 Vstupné predpoklady Tabuľka 58 Plynový variant - vstupné predpoklady výpočtu Životnosť: 15 rokov Úroková miera: 10 % Anuita: 13,15% Zadanie výpočtu: Jednotky Hodnoty 1 Hodnoty 2 tepelný výkon Pt MWt doba využitia Pt h/r elektrický výkon Pe MWe doba využitia Pe h/r celková účinnosť % 88% 88% Ni Sk/kWe Nfix Sk/kWe.r Nvar nepalivové Sk/kWhe 0,485 0,485 cena zemného plynu Sk/m3 9,52 9,52 cena za el.výkon Sk/kWe.r 0 0 cena za el.prácu Sk/kWh 1,800 1,800 Tabuľka 59 Uhoľný variant - vstupné predpoklady výpočtu Životnosť: 25 rokov Úroková miera: 10 % Anuita: 11,02% Zadanie výpočtu: Jednotky Hodnoty 1 Hodnoty 2 tepelný výkon Pt MWt doba využitia Pt h/r elektrický výkon Pe MWe doba využitia Pe h/r celková účinnosť % 84% 84% Ni Sk/kWe Nfix Sk/kWe.r Nvar nepalivové Sk/kWhe 0,875 0,875 cena uhlia Sk/GJ cena za el.výkon Sk/kWe.r 0 0 cena za el.prácu Sk/kWh 1,690 1,690 Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 166

168 6.2 Výsledky výpočtu Vo výsledkoch je uvedená aj citlivosť ceny tepla na súčasnú zmenu nákupnej ceny paliva a predajné ceny elektriny o 30%. Veľkosť zmeny oproti cene tepla ukazuje mieru tlmiaceho efektu kogenerácie oproti monovýrobe tepla. Tabuľka 60 Plynový variant doba využitia inštalovaného výkonu 2000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 540 TJ/r dodávka el.en.: 150 GWh/r el.en./teplo: 1,00 cena tepla: 805 Sk/GJ cena elektriny: 1,80 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 435 Mil.Sk/r Investičné náklady: 1875 Mil.Sk v prepočte: 1016 USD/kWe cena tepla (- 30%): 756 Sk/GJ cena tepla (+30%): 853 Sk/GJ cena zemného plynu: 280,0 Sk/GJ Tabuľka 61 Plynový variant doba využitia inštalovaného výkonu 4000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 1080 TJ/r dodávka el.en.: 300 GWh/r el.en./teplo: 1,00 cena tepla: 550 Sk/GJ cena elektriny: 1,80 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 594 mil.sk/r Investičné náklady: 1875 mil.sk v prepočte: 1016 USD/kWe cena tepla (- 30%): 502 Sk/GJ cena tepla (+30%): 599 Sk/GJ cena zemného plynu: 280,0 Sk/GJ Tabuľka 62 Uhoľný variant doba využitia inštalovaného výkonu 2000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 800 TJ/r dodávka el.en.: 100 GWh/r el.en./teplo: 0,45 cena tepla: 475 Sk/GJ cena elektriny: 1,69 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 380 mil.sk/r investičné náklady: 2150 mil.sk v prepočte: 1748 USD/kWe cena tepla (- 30%): 479 Sk/GJ cena tepla (+30%): 472 Sk/GJ cena uhlia: 110,0 Sk/GJ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 167

169 Tabuľka 63 Uhoľný variant doba využitia inštalovaného výkonu 4000 h/rok Výsledky výpočtu: cena tepla bez DPH dodávka tepla: 1600 TJ/r dodávka el.en.: 200 GWh/r el.en./teplo: 0,45 cena tepla: 287 Sk/GJ cena elektriny: 1,69 Sk/kWh roč.nákl.na výr.tepla: 459 mil.sk/r investičné náklady: 2150 mil.sk v prepočte: 1748 USD/kWe cena tepla (- 30%): 290 Sk/GJ cena tepla (+30%): 284 Sk/GJ cena uhlia: 110 Sk/GJ 6.3 Porovnanie výsledkov Grafické porovnanie výsledkov je najnázornejšie pomocou trojuholníka obchodných príležitostí. Vysvetlenie tohto pojmu je uvedené v časti IIb - Predpoklady stratégie rozvoja, kapitola 4 - Ako sa stanoví konkurencieschopná cena a miera konkurencieschopnosti zdroja. Obrázok 35 Porovnanie technológií pre dobu využitia inštalovaného výkonu 2000h/rok Sk/kWh Výkon 75 MWe, paroplyn Sk/GJ Sk/kWh Výkon 50 MWe, fluidní blok Sk/GJ Obrázok 36 Porovnanie technológií pre dobu využitia inštalovaného výkonu 4000h/rok Sk/kWh Výkon 75 MWe, paroplyn Sk/GJ Sk/kWh Výkon 50 MWe, fluidní blok Sk/GJ Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 168

170 6.4 Citlivostná analýza Citlivostná analýza je vykonaná za účelom zistenia citlivosti ceny tepla na: zmenu ceny plynu, zmenu výkupnej ceny elektriny, zmenu ceny paliva a elektriny súčasne. Tabuľka 64 Plynový variant, 2000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu plynu: ZP v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0 Sk/GJ Cena tepla 613,8 677,4 741,0 804,7 868,3 931,9 995,6 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 947,2 899,7 852,2 804,7 757,2 709,7 662,2 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu plynu a elektriny: Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 456,5 Sk/GJ prevádzka a údržba 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 52,1 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 756,3 772,4 788,5 804,7 820,8 836,9 853,1 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka tis.sk/r prevádzka a údržba tis.sk/r variabilná tis.sk/r palivo ZP tis.sk/r dobropis el.en tis.sk/r Náklady na teplo tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 169

171 Tabuľka 65 Plynový variant, 4000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu plynu: ZP v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0-475,0 Sk/GJ Cena tepla 359,5 423,1 486,7 550,4 614,0 677,7 741,3 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 636,4 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 692,9 645,4 597,9 550,4 502,9 455,4 407,9 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu plynu a elektriny: Cena ZP 6,66 7,62 8,57 9,52 10,47 11,42 12,38 Sk/m3 Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 228,3 Sk/GJ prevádzka a údržba 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 26,0 Sk/GJ variabilná 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 134,7 Sk/GJ palivo ZP 445,5 509,1 572,7 636,4 700,0 763,6 827,3 Sk/GJ dobropis el.en. -332,5-380,0-427,5-475,0-522,5-570,0-617,5 Sk/GJ Cena tepla 502,0 518,1 534,2 550,4 566,5 582,7 598,8 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,26 1,44 1,62 1,80 1,98 2,16 2,34 Sk/kWh investičná zložka tis.sk/r prevádzka a údržba tis.sk/r variabilná tis.sk/r palivo ZP tis.sk/r dobropis el.en tis.sk/r Náklady na teplo tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 170

172 Tabuľka 66 Uhoľný variant, 2000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia: uhlí v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena uhlia Sk/m3 investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7 Sk/GJ Cena tepla 418,3 437,3 456,3 475,3 494,3 513,2 532,2 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 535,5 515,4 495,3 475,3 455,2 435,1 415,1 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia a elektriny: Cena uhlia Sk/GJ Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 296,1 Sk/GJ prevádzka a údržba 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 80,6 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 478,5 477,4 476,4 475,3 474,2 473,1 472,0 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka tis.sk/r prevádzka a údržba tis.sk/r variabilná tis.sk/r palivo ZP tis.sk/r dobropis el.en tis.sk/r Náklady na teplo tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 171

173 Tabuľka 67 Uhoľný variant, 4000 h/rok, citlivostná analýza Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia: uhlí v % 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% Cena uhlia Sk/GJ investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 560,0 560,0 560,0 560,0 560,0 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7-200,7 Sk/GJ Cena tepla 230,0 248,9 718,6 737,5 756,5 775,5 794,5 Sk/GJ Citlivosť ceny tepla na cenu elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 189,9 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 347,1 327,1 307,0 286,9 266,9 246,8 226,7 Sk/r Citlivosť ceny tepla na cenu uhlia a elektriny: Cena uhlí Sk/GJ Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 148,0 Sk/GJ prevádzka a údržba 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 40,3 Sk/GJ variabilná 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 109,4 Sk/GJ palivo ZP 132,9 151,9 170,9 189,9 208,9 227,9 246,8 Sk/GJ dobropis el.en. -140,5-160,6-180,6-200,7-220,8-240,8-260,9 Sk/GJ Cena tepla 290,2 289,1 288,0 286,9 285,8 284,8 283,7 Sk/GJ Ročné náklady na výrobu tepla podľa ceny elektriny: Cena elektriny 1,18 1,35 1,52 1,69 1,86 2,03 2,20 Sk/kWh investičná zložka tis.sk/r prevádzka a údržba tis.sk/r variabilná tis.sk/r palivo ZP tis.sk/r dobropis el.en tis.sk/r Náklady na teplo tis.sk/r Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 172

174 7 Záver Z uskutočnených rozborov a prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja sú reálne dostupné ako uhoľné, tak aj plynové technológie. Dovozná cena plynu je závislá od svetových cien ropy a pretože aj cena uhlia je ovplyvňovaná cenou ropy, nemožno s určitosťou tvrdiť, že je použitie uhoľnej technológie z pohľadu ceny výrazne výhodnejšie. Nižšie palivové náklady na uhlie sú prevážené vyššími investičnými, aj nepalivovými prevádzkovými nákladmi. Plynové technológie sú environmentálne priaznivejšie a neprodukujú tuhý odpad, ktorý je v prípade uhoľných technológií nutné ukladať na skladištia. Cena tepla z plynovej kogenerácie je oproti cene tepla z uhoľnej kogenerácie vyššia, pokiaľ je uvažovaná iba vynútená výroba elektriny. Pokiaľ sa investor rozhodne pre plynovú technológiu, musí dokázať predať elektrinu výhodnejšie, než sú súčasné ceny stanovené ÚRSO. To je možné jednak predajom systémových služieb, jednak uzavretím dlhodobých zmlúv za vyššie ceny, než je v uskutočnených výpočtoch predpokladané. Obe kogeneračné technológie majú oproti monovýrobe tepla v kotloch silný stabilizujúci účinok, kedy zvýšenie ceny paliva je kompenzované predajom elektriny tiež za zvýšenú cenu (Obrázok 37). Obrázok 37 Stabilizujúci účinok kogeneračných technológií Citlivost ceny tepla z kogeneračních technologií na pohyb cen energií (paliva a elektřiny současně) cena tepla v Sk/GJ cena na patě domu PPC 75MW, 2000h/r FBC 50MW, 2000h/r PPC 75MW, 4000h/r FBC 50MW, 4000h/r % 80% 90% 100% 110% 120% 130% poměrná hodnota cen energií V časti IIb - Predpoklady stratégie rozvoja, kapitola 4, sú náväzne stanovené predpoklady pre vyváženú stratégiu rozvoja so zahrnutím využitia existujúceho tepla zo spaľovne komunálneho odpadu KOSIT a z potenciálneho geotermálneho zdroja. Účelom tejto nadväzujúcej časti je stanovenie podmienok pre nediskriminovaný prístup do sústavy SCZT týchto (i prípadných ďalších) dodávateľov. Títo dodávatelia nemôžu dostať za svoje dodávky vyššiu cenu, než aká je dosiahnuteľná cena z obnoveného zdroja TEKO, na druhej strane by však nemali za svoje dodávky dostať cenu nižšiu, než Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 173

175 je tzv. neutrálna cena odvodzovaná od marginálnych nákladov. Poskytovaním systémových služieb klesá účinnosť kogenerácie, čím dochádza k redukcii vykupovanej silovej elektriny kvôli nekogenerovanej elektrine. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 174

176 IIb Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 175

177 Súhrn Cieľom tejto časti Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla je zhrnúť poznatky týkajúce sa súvislostí nákladov a cien v zásobovaní teplom s ohľadom na verejný záujem a súčasné trhové ekonomické prostredie. 1. Cena tepla nemôže byť výsledkom investičnej činnosti v SCZT, ale skôr naopak investičná činnosť sa musí odvíjať od požiadaviek konkurencieschopnej ceny pre odberateľa. 2. Ak je sústava SCZT tvorená viacerými spoločnosťami, musí dosiahnuť konkurencieschopné ceny tepla pre spotrebiteľa koordinovanou investičnou stratégiou. Výhodná je pritom diverzifikácia zdrojov primárnej energie. 3. Pre deklaráciu spravodlivej súťaže je vhodné, aby spolupracujúce spoločnosti spolu s Magistrátom mesta Košice prijali kódex spolupráce v SCZT. Súčasťou cenovej spolupráce je stanovenie tzv. neutrálnej ceny na strane dodávky zo zdrojov do primárnej siete SCZT, ktorá neznevýhodňuje žiadneho dodávateľa tepla. 4. Konkurencieschopná cena tepla SCZT z hľadiska spotrebiteľa sa odvíja od ceny, ktorú by bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. V súčasnej dobe sa odvíja prakticky od ceny tepla z individuálnej plynovej kotolne. 5. Konkurenčná cena na nedeformovanom trhu sa prispôsobuje dlhodobým marginálnym nákladom. Ich stanovenie dáva preto najsprávnejší cenový signál účastníkom trhu. 6. Dosiahnuteľnú cenu na vstupe do sústavy možno odvodiť z prepočtu nákladovosti tzv. záverných zdrojov. Tieto zdroje predstavujú objektivizovanú najnižšiu dosiahnuteľnú cenu tepla pri znovuobstarávaní technológie a nie sú teda zaťažené skutočnosťou, že súčasné zdroje boli postavené v iných ekonomických podmienkach. 7. Pri práci s nákladmi je vhodné z hľadiska manažérskeho účtovníctva počítať s agregovanými položkami, ktoré rešpektujú, že zariadenie je potrebné postaviť (investičné náklady Ni), oživiť tj. zaistiť pripravenosť k prevádzke (Nfix) a pri prevádzke potom dodávať potrebné vstupy, predovšetkým palivo (Npal) a ostatné (Nvar). 8. Zabezpečenie spoľahlivého zásobovania teplom vyžaduje dobrý technický stav zariadení, a teda i jeho technické zhodnotenie, obnovu a rozvoj. K tomu je potrebné, aby podniky SCZT generovali voľné peňažné prostriedky. 9. Záver kapitoly obsahuje orientačný prepočet dosiahnuteľnej ceny tepla zo zdrojov, vrátane cenového priestoru pre distribúciu tepla, ktorá je obmedzená požiadavkou zachovania konkurencieschopnosti oproti výrobe tepla v individuálnej kotolni. 10. Z uskutočnených prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja predstavuje cenový priestor pre distribúciu tepla od zdroja do objektu asi 200 SKK. Tento cenový priestor umožňuje výraznú modernizáciu siete SCZT, vrátane atomizácie odovzdávacích staníc. SCZT je teda pre územie mesta Košice trvalo udržateľným spôsobom zásobovania teplom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 176

178 1 Cena tepla ako výsledok investície alebo investícia ako výsledok ceny? V monopolnom prostredí je monopolom požadovaná cena tepla funkciou energetického systému Cena = f (energetického systému) a reguluje sa podľa oprávnených nákladov a primeraného zisku: oprávnené náklady + primeraný zisk. = tarifná cena Táto regulácia vo všeobecnosti podľa skúseností zo západných krajín zlyháva, pretože regulátor je vždy o krok pozadu za energetickými spoločnosťami. Snahy o sprísnenie kontroly a posudzovanie kalkulácie vecne usmerňovaných by mohli viesť jednak k obmedzovaniu podnikateľských aktivít a jednak k zvýšenému športovému úsiliu podnikových ekonómov prehrať pravidlá byrokratickej regulácie. V riadenej liberalizácii sa naopak energetické systémy musia prispôsobovať regulátorom riadenej hospodárskej súťaži Energetický systém = f (ceny) Stanovenie ceny energie v deregulovanom trhovom prostredí naopak vychádza z trhovej ceny, z ktorej potom vyplývajú maximálne prijateľné náklady dodávateľa. Pre výrobcu a dopravcu tepelnej energie: trhová cena (je daná konkurenciou individuálneho plynového vykurovania) - požadovaný zisk (je stanovený vlastníkom). = prijateľné náklady (cieľ stanovený vlastníkom voči managementu) Trhové a liberalizované prostredie znamená, že cena nie je výsledkom nákladovosti, ale je na liberalizovanom nemonopolnom trhu daná výkonnosťou najefektívnejších poskytovateľov danej služby tj. najsilnejším konkurentom. Prebytok ponuky sa rieši obvykle cenovou vojnou, kedy cena zďaleka nemusí pokryť ani tzv. ekonomicky oprávnené náklady. Cenovú vojnu prežijú len tí najsilnejší a potom sa cena vráti opäť na hodnotu zodpovedajúcu marginálnym nákladom najlepších v odbore. Najlepší v odbore preto musí skôr než na cenovú stratégiu myslieť na nákladovú stratégiu. Na podnikanie vlastnej spoločnosti je nutné pozerať zo strany vstupov cez úplný reťazec procesov (a teda ovplyvňujúcich podnikateľských subjektov) až smerom k prírodným zdrojom (primárna energia a suroviny) a obdobne na strane výstupov (produktov a služieb), rovnako cez úplné reťazce nadväzujúcich procesov (podnikateľských subjektov rovnako tak ovplyvňujúcich obchodný úspech) až po konečný úžitok v konečnej spotrebe (vytvorenie tepelnej pohody). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 177

179 2 Problém, keď sústavu CZT tvorí viac spoločností Problém nastáva v prípade, keď je reťazec výroby tepla a jeho dopravy k spotrebiteľovi zabezpečovaný viac ako jednou spoločnosťou. Maximálnu prijateľnú (trhovú) cenu je treba potom rozdeliť medzi všetky v reťazci dodávky zúčastnené spoločnosti. Priestor pre podnikanie v centralizovanom teple je daný trhovou cenou u spotrebiteľa. Všetky v reťazci dodávky zúčastnené spoločnosti sa navzájom ovplyvňujú - ovplyvňujú svoje zisky i svoju budúcnosť a prežitie. Vzájomná otvorenosť a dobrovoľná spolupráca na základe neutrálnej ceny (pozri ďalej) na výrobu tepla a jeho dopravu môže napomôcť harmonizovať win-win stratégiu pre všetky zúčastnené strany na trhu s teplom a nečakať iba pasívne na zásah regulačného úradu. Systém regulácie bude značne aj pri ďalšom rozvoji liberalizácie v budúcnosti zabezpečovať funkciu poistky ochraňujúcej verejný záujem proti neuváženému podnikaniu. Príkladom môžu byť snahy premietnuť neuvážené a predimenzované investície do ceny energie, tj. presunúť podnikateľské riziko a dôsledky tzv. stranded investment (uviaznutých investícií) z vlastníka na odberateľa energie či iného partnera v reťazci dodávok tepla; prípadne tiež snahy prenášať na zákazníka náklady spôsobené nízkou produktivitou práce a vysokou réžiou. Ceny za výrobu a dopravu energie je možno posudzovať na základe znalostí dlhodobých marginálnych nákladov. Kontrola prebieha zostavením modelu dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Cost) celého reťazca výroby a/alebo dopravy tepla kontrolovanej spoločnosti. Pokiaľ je v tejto súvislosti posudzovaná primeranosť zisku, mala by byť v súlade s mierou rizika podnikania. LRMC sú odvodené z typických nákladov, ktoré sú členené na štyri agregované nákladové zložky a zisk. Tieto štyri agregované nákladové zložky umožňujú účinnú a rýchlu kontrolu investičnej primeranosti i prevádzkovej výkonnosti (produktivity práce): N i - investičná zložka vyjadrujúca premietnutie ceny zariadení do nákladov (vo výške anuity). N fix - fixné náklady na prevádzku a údržbu, ktoré zahŕňajú najmä náklady na pracovníkov, výrobnú a správnu réžiu N pal - náklady na palivo (resp. na nákup tepla u spoločností rozvodu tepla) N var - ostatné variabilné (nepalivové) náklady, ktoré zahŕňajú najmä náklady na vodu, elektrinu a poplatky za emisie Výraznejšie prekročenie dlhodobých marginálnych nákladov je možné považovať za zneužitie monopolného postavenia. Straty v rozvodoch idú na ťarchu spoločností dopravujúcich energiu a musia sa vojsť do rámca celkových nákladov. Pre deklaráciu win-win spolupráce (tj. rovnoprávnej súťaže) spoločností SCZT je vhodné prijať spoločne s Magistrátom mesta Košice kódex spolupráce. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 178

180 3 Návrh zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike 3.1 Účel a ciele Účelom Kódexu spolupráce je stanovenie spoločnej zodpovednosti podnikov prevádzkujúcich zdroje a rozvody sústavy centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) v Košiciach a spoľahlivé zabezpečenie verejných služieb dodávky tepelnej energie. Ciele Kódexu spolupráce v SCZT Košice sú : ochrana záujmov spotrebiteľov tepla, podpora hospodárskej súťaže, zabezpečenie istoty, spoľahlivosti a kvality dodávok tepelnej energie za primerané ceny, vytváranie transparentných a nediskriminačných podmienok pre všetkých účastníkov na trhu s tepelnou energiou v rámci SCZT, zaistenie vysokej úrovne služieb pre všetkých odberateľov, vrátane spravodlivého rozloženia efektov z existencie SCZT na všetkých účastníkov trhu, povinnosť prejednávať vopred všetky technické úpravy na SCZT tak, aby nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých účastníkov trhu, ani aby nebola narušená jeho funkčnosť. 3.2 Charakteristika cenovej spolupráce Aby nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých účastníkov trhu, je potrebné, aby prepravné ceny tepla zo zdrojov tepla do primárnej siete SCZT mali charakter tzv. neutrálnej ceny. Neutrálna cena tepla vyjadruje najnižšie dosiahnuteľné náklady ceny tepla za znovuobstaranie zdrojovej sústavy. Táto sústava je predstavovaná záverným teplárenským zdrojom, ktorý je konštruovaný ako spodná obálka reálnych teplárenských a vykurovacích technológií. Neutrálna cena tepla je nepriamo závislá na dobe využitia garantovaného výkonu. To znamená, že zdroje s vysokou dobou využitia pokrývajúcou základné oblasti diagramu zaťaženia SCZT dosahujú nižšiu stanovenú neutrálnu cenu ako zdroje s nízkou dobou využitia, ktoré slúžia pre pokrytie oblasti špičkového zaťaženia. Neutrálna cena je stanovená metodikou marginálnych nákladov rešpektujúcich princíp znovuobstarania zdroja so zodpovedajúcimi súčasnými technickými parametrami. V prípade, keď ide o možnosť spoločnej stratégie obnovy zdrojovej časti, kedy súčasné zdroje je už treba nahradiť, stanoví sa neutrálna cena na báze dlhodobých marginálnych nákladov. V prípade, keď neexistuje potreba výstavby nových zdrojov, stanoví sa neutrálna cena pre nových potenciálnych dodávateľov tepla na základe krátkodobých nákladov, a to do doby dožitia súčasných zdrojov. Pri príprave náhrady existujúcich zdrojov po uplynutí ich životnosti sa potom aj pre týchto dodávateľov stanoví neutrálna cena na základe dlhodobých marginálnych nákladov. Tým je zaistená návratnosť investícií spravodlivo pre všetkých účastníkov trhu, ktorí sa na spoločnej príprave obnovy zdrojovej časti SCZT podieľali a pritom zostáva trh i do budúcnosti otvorený konkurencii. 3.3 Návrh typológie územia Pre stabilizáciu trhu tepelnej energetiky na území mesta Košice sa navrhuje v rámci Kódexu typológia územia a pre každý typ doporučené spôsoby zásobovania tepelnou energiou. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 179

181 Pretože elektrina a nesieťové palivá (uhlie, olej, drevo, LPG apod.) sú dostupné vo všetkých oblastiach (sídlach), je typológia územia daná kombináciou dostupnosti existujúcich dvoch sieťových energií CZT a zemného plynu. Z hľadiska typológie možno potom územie, tj. obce či ich časti, rozdeliť do deviatich kategórií. Tabuľka 68 Prehľad typov územia z hľadiska dostupnosti energií Typ územia Dostupné CZT Dostupný ZP Plánované CZT Plánovaný ZP Doporučené spôsoby zásobovania energiou Tabuľka 68 charakterizuje jednotlivé typy územia a zároveň stanovuje doporučené spôsoby zásobovania energiou pre vykurovanie objektov umiestnených v tomto území. Pre prípad krízovej situácie sú uvedené proaktívne odporúčania, ktoré sú prevenciou proti stratám na zdraví, životoch a majetku a ktoré znižujú nároky na prípadnú evakuáciu obyvateľov z neobývateľných objektov v prípade dlhodobého výpadku elektriny. Z environmentálnych dôvodov by sa nemalo spaľovanie nesieťových palív pripúšťať (ani podmienene) v oblastiach, kde je zabezpečená dostatočná konkurencia alebo sú tu dostupné aspoň dve sieťové energie a tretia aspoň potenciálne ide o typy území číslo 1, 2 a 3. V ostatných prípadoch možno spaľovanie nesieťových palív podmienene pripustiť. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 180

182 Tabuľka 69 Doporučené spôsoby zásobovania tepelnou energiou v jednotlivých typoch územia Dostupnosť energií Typ územia - 1 V území sú zavedené CZT i zemný plyn Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene prípustný spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia zemný plyn nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Typ územia - 2 Dostupnosť energií Na území je zavedené CZT, záujmové územie pre zavedenie zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene prípustný spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia zemný plyn nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku budúcich plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 181

183 Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 3 Na území je zavedený zemný plyn, záujmové územie pre zavedenie CZT Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Podmienene prípustný spôsob zemný plyn Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia nedostupnosť CZT LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku plynových kotlov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Dostupnosť energií Prípustný spôsob Na území je zavedené CZT Typ územia - 4 Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, CZT, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti nedostupnosť CZT ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 182

184 Typ územia - 5 Dostupnosť energií Na území je zavedený zemný plyn Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene spôsob prípustný Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, zemný plyn, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie nedostupnosť zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Zvažovať použitie kogeneračných systémov s plynovými motory či mikroturbínami so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (plyn, LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 6 Záujmové územie pre zavedenie CZT, aj zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Podmienene prípustný spôsob zemný plyn Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti elektrina, CZT, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie zemný plyn v prípade nedostupnosti CZT ostatné palivá v prípade nedostupnosti CZT a zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, v budúcnosti plyn) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 183

185 Dostupnosť energií Prípustný spôsob Typ územia - 7 Záujmové územie pre zavedenie CZT Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, CZT, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti nedostupnosť CZT ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre prevádzkyschopnosť budúcich systémov CZT (zdroje, prepravné stanice, riadiaci systém). Zdroje je treba prednostne riešiť ako kogeneračné so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlí) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Typ územia - 8 Dostupnosť energií Záujmové územie pre zavedenie zemného plynu Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií Prípustný spôsob Podmienene spôsob Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti prípustný elektrina, zemný plyn, solárna energia LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie nedostupnosť zemného plynu ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Zvažovať použitie kogeneračných systémov s plynovými motormi či mikroturbínami so synchrónnymi generátormi. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie, v budúcnosti plyn) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 184

186 Dostupnosť energií Prípustný spôsob Ani CZT, ani zemný plyn Typ územia - 9 Zásady zásobovania energiou u nových stavieb a rekonštrukcií elektrina, solárna energia Podmienene prípustný spôsob LPG, nízkosírny olej, biomasa, koks, prípadne nízkosírne uhlie Podmienka prípustnosti Neprípustný spôsob Hľadisko energetickej bezpečnosti ekologická prijateľnosť spaľovanie odpadu mimo zariadení KOSIT, a.s. Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku kotlov (LPG, olej, biomasa, koks, uhlie) a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W Je potrebné zaistiť elektrickú energiu pre elektroniku solárnych systémov a obehové čerpadlo výkon: cca 100 W U objektov vykurovaných elektrinou je potrebné zaistiť aspoň 1 núdzový zdroj tepla nezávislý na elektrine, napr. krb. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 185

187 4 Ako sa stanoví konkurencieschopná cena a miera konkurencieschopnosti zdroja? V trhovej ekonomike cena tepla z centrálneho vykurovania súťaží s cenou tepla získaného individuálne iným spôsobom. Maximálna prijateľná (trhová) cena tepla je v oblastiach so zemným plynom (čo je úplná väčšina prípadov) ovplyvňovaná cenou tepla dosiahnuteľnou z decentralizovaných plynových kotolní. Je treba zdôrazniť, že pri porovnávaní konkurencieschopnosti sa často v ekonomických výpočtoch urobí chyba tak, že sa porovnávajú ceny tepla vypočítané za rôznych podmienok: porovnáva sa napríklad cena centralizovaného tepla iba s cenou paliva (plynu), neuvažuje sa s časovou hodnotou peňazí ap. Pre porovnávanie možností je najvhodnejšia metóda výpočtu dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Cost), ktorá zodpovedá skutočným nákladom na znovuobstaranie zariadení a nie je skreslená napríklad nízkymi nevalorizovanými odpismi. Jedine takto stanovená cena môže byť správnym signálom pre dlhodobú orientáciu spotrebiteľa, pretože zodpovedá nákladom, ktoré zaručujú trvalo udržateľné zásobovanie energiou - tj. obnovu zariadení. Krátkodobá orientácia môže byť ale ovplyvnená dočasne krátkodobými marginálnymi nákladmi a podnikatelia v zásobovaní teplom s nimi musia vo svojej obchodnej politike počítať. Obvykle sa preto skutočná cena bude pohybovať pod cenou zodpovedajúcou LRMC, aby spoločnosť nestratila súčasných zákazníkov a príležitosti k získaniu nových. Problém sa stáva podstatne zložitejším v prípade kogenerácie, kedy z jedného vstupu zdroja primárnej energie - paliva - je vyrobených niekoľko druhov tovarov súčasne - teplo a elektrina. Pritom pri elektrine ide vzhľadom k jej neskladovateľnosti často o produkty dva: schopnosť vyrábať na požiadanie (predaj podporných služieb) a vlastná silová elektrina (elektrická práca). V teplárenstve je preto základným obchodným problémom delenie nákladov na výrobu tepla a elektriny. Existuje mnoho spôsobov umelého delenia nákladov. V trhovom hospodárstve by však mala byť volená ekonomická metóda, tj. oba produkty by mali byť lacnejšie ako v prípade monovýroby. Konkrétna výška je však potom daná skôr miestnymi podmienkami, tj. konkurencieschopnosťou jednotlivých produktov (tepla a elektriny) na miestnom trhu. Hraničná predajná cena tepla môže byť napríklad odvodzovaná od monovýroby tepla zo zemného plynu. Hraničná predajná cena elektriny môže byť odvodzovaná v prípade stagnácie dopytu po elektrine od ceny elektriny z centrálnych elektrární, vrátane jej dopravy na miesto spotreby; v prípade rastúceho dopytu po elektrine potom od dlhodobých marginálnych nákladov výroby v tzv. závernej elektrárni, tj. budúcej elektrárni, ktorú je nutné vybudovať na pokrytie prírastku spotreby elektriny. Keďže kogeneračná jednotka dodáva na trh dva produkty - elektrinu a teplo, je nutné prijateľnú výšku výrobných nákladov odvodiť z veľkosti konkurencieschopných cien za elektrinu a teplo, ktoré určuje trh. Veľmi názorne to možno uskutočniť pomocou tzv. charakteristiky ekonomickej efektívnosti kogenerácie. Celkové ročné výrobné náklady na elektrinu a teplo N v možno rozdeliť na výrobné náklady na elektrinu N E a teplo N Q : N v = N E + N Q [SKK/r]. Ak delíme tieto náklady dodanou elektrinou E d, dostaneme merné výrobné náklady kde je n v = N v /E d = N E /E d + N Q Q d /Q d E d = n E + n Q /σ σ = E d /Q d [SKK/MWh], [MWh/MWh], tzv. modul teplárenskej výroby. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 186

188 Úpravou predposledného vzťahu dostávame výraz pre charakteristiku ekonomickej efektívnosti kogenerácie (teplárne): n E = n v - n Q /σ [SKK/MWh], jej grafické znázornenie je naznačené na obrázku 1 (priamka a). Obrázok 38 Charakteristika ekonomickej efektívnosti teplárne n Emax a c b n E n E tg (1/ σ ) 0 n Qb n Qa n Qc n Q Priamka a je geometrickým miestom bodov, pre ktoré vždy príslušná dvojica n E a n Q udáva rovnaké celkové výrobné náklady n v. Vrchol trojuholníka je daný maximálnymi mernými nákladmi na elektrinu n Emax, ktoré sú dané stavom, keď kogeneračná jednotka nedodáva teplo, ale len elektrinu. Ak sa napr. zhorší účinnosť výroby elektriny (alebo zvýši cena paliva), hodnota n Emax sa zvýši a prepona trojuholníka sa posunie do polohy c (za inak rovnakých podmienok). Ak sa zmení u kogeneračnej jednotky pomer E d /Q d tak, že sa napr. pri rovnakej dodávke elektriny zväčší dodávka tepla, hodnota teplárenského modulu sa zmenší a prepona trojuholníka je strmšia (priamka b za inak rovnakých podmienok). Uhol, ktorý zviera prepona trojuholníka s kolmicou, sa rovná tg (1/σ). Z diagramu je zrejmé, že nákladom na elektrinu n E zodpovedajú v prípade b menšie náklady na teplo n Qb, kým v prípade c sú náklady väčšie (n Qc ). Ak zakreslíme do rovnakého diagramu výkupnú cenu elektriny (C E ) a predajnú cenu tepla konkurenčného subjektu (C Q ) - pozri obrázok 39 môžeme zistiť, či navrhovaná kogeneračná jednotka môže byť ekonomicky úspešná alebo nie. Obrázok 39 Trojuholník obchodných príležitostí n Emax C E A n E n Q C Q n Q Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 187

189 Ak priesečník priamok znázorňujúcich cenu elektriny a tepla (bod A) leží mimo plochy trojuholníka, vytvára sa na vonkajšej strane prepony plocha (šrafovaná), ktorá predstavuje tzv. oblasť obchodných príležitostí. Ak sa predá elektrina z kogeneračnej jednotky za cenu C E, potom možno teplo ponúknuť za cenu pohybujúcu sa medzi hodnotami n Q až C Q (v prípade, že predajná cena tepla bude rovná n Q, bude samozrejme zisk nulový). V prípade, že by priesečník A ležal vo vnútri plochy trojuholníka, bola by prevádzka kogeneračnej jednotky stratová. Jediné možné riešenie s cieľom dosiahnuť pozitívny ekonomický efekt by potom spočívalo v posunutí prepony tak, aby bod A ležal opäť mimo plochy trojuholníka (zvýšením účinnosti výroby elektriny, znížením ceny paliva, znížením investičných nákladov, zvýšením podielu Q d /E d apod.). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 188

190 5 Dôvody k používaniu dlhodobých marginálnych nákladov v SCZT Pomocou dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC - Long Run Marginal Costs) možno vyjadriť výrobné náklady na výrobu tepla z makroekonomického hľadiska. Možno ich priamo použiť pre účely výpočtov ekonomickej efektívnosti v energetike, pre konštrukciu tarifného systému, aj pre dohadovanie výkupných cien tepla z nezávislých zdrojov do sústavy SCZT. Dlhodobé marginálne náklady sú objektivizovaným cenovým signálom jednotlivým účastníkom trhu. Dlhodobé marginálne náklady na rozdiel od krátkodobých marginálnych nákladov (SRMC Short Run Marginal Costs) zahŕňajú aj investície do potrebného zariadenia výrobnej a dopravnej kapacity. Pokiaľ je teplárenská sústava optimálne rozvíjaná, potom SRMC = LRMC. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 189

191 6 Záverné zdroje Záverné zdroje tepla sú zdroje, predstavujúce určitú ekonomickú kategóriu zdrojov tepla, ktoré budú musieť byť v blízkej budúcnosti po dožití súčasných zdrojov vystavané, aby pokryli očakávanú potrebu tepla. Pretože Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky sa zaoberá dlhodobým výhľadom, sú záverné zdroje tepla celkom zásadnou kategóriou, s ktorou sa musia všetci potenciálni dodávatelia tepla do sústavy CZT Košice porovnávať. Vylučujúce podmienky záverných teplární sú: Nedostatok paliva Nedostatok priestoru (lokalít) pre výstavbu Ekologické problémy Závislosť výroby tepla na inej hlavnej výrobe (napr. teplárne uprednostňujúce výrobu elektriny pred výrobou tepla alebo spaľovne alebo nevyužité teplo z priemyselných prevádzok) Závislosť výroby tepla na klimatických podmienkach (napr. slnečné kolektory). Metodiku záverných zdrojov je možné využívať aj vo vzťahu k regulácii. Napríklad večná diskusia všade vo svete o nákladoch na regulovanú činnosť viedla niektoré spoločnosti (napr. španielsku Union Fenonsa) k vytvoreniu referenčného modelu siete, kde podkladom pre reguláciu nie je účtovníctvo, ale model reality. Z tohto pohľadu je možné prepočítať model obnovenia zdrojov v TEKO z pohľadu odberateľa tepla, tj. s technológiou vynútenej dodávky elektriny podľa odberu na trhu tepla a prehlásiť takto získané marginálne náklady na dodávané teplo za najvyššie prípustné. Akékoľvek kombinácie technológií a zdrojov s vyšším než vynúteným podielom výroby elektriny sú samozrejme prípustné, avšak zvýšené náklady oproti závernému zdroju musia byť pokryté z tržieb za elektrinu a podporné služby, nikdy nie z ceny tepla. Záverné zdroje tepla sú prepočítané v dvoch variantoch: plynovom a uhoľnom. V každom variante je prepočítaný kogeneračný, aj vykurovací zdroj. Pre určenie dlhodobých marginálnych nákladov sú posudzované: Čiernouhoľný teplárenský blok s výkonom 60 MWe Paroplynový teplárenský blok s celkovým výkonom 75 MWe Čiernouhoľný vykurovací systém 100 MWt Plynový vykurovací systém 100 MWt. Z obálky tvorenej dlhodobými marginálnymi nákladmi týchto zdrojov pre základné, pološpičkové a špičkové pokrytie odberového diagramu je zostrojená krivka dlhodobých marginálnych nákladov (taktiež sa používa pojem záverných nákladov) pre pokrytie trhu tepla. Z nich sa dá odvodiť tzv. neutrálna cena, tj. cena, ktorá zabezpečuje, že vstupom dodávateľa na trh tepla nebude dochádzať ku krížovým dotáciám. Ku krížovým dotáciám dochádza vtedy, pokiaľ by subjekt dodával teplo pre pokrytie základnej časti diagramu za cenu priemernú alebo by bol dotovaný subjektom, ktorý dodáva teplo pre pokrytie špičkovej oblasti diagramu zaťaženia. Pokiaľ by napríklad spaľovňa dodávala teplo do sústavy za nižšiu než neutrálnu cenu, dotovali by občania v cene za zneškodňovanie odpadu odberateľa tepla. Pokiaľ by dodávala spaľovňa teplo za cenu vyššiu, dotovali by naopak spotrebitelia tepla cenu za zneškodňovanie odpadu. Ku krížovým dotáciám dochádza tiež vtedy, ak vlastník teplárenskej sústavy alebo zdroja odčerpáva odpisy, ktoré nevyužíva na ich obnovu, ale vynakladá ich na iné účely (dotuje nimi iné činnosti nesúvisiace s výrobou a rozvodom tepla). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 190

192 7 Agregácia nákladov pre výpočet dlhodobých marginálnych nákladov Dlhodobé marginálne náklady sa potom vypočítajú podľa vzorca alebo LRMC = anuita (N i ) + N fix + N pal + N var + N nd Investičné náklady (Ni) LRMC = anuita (N i ) + N fix + N pal + N var - T el Investičná zložka nákladov súvisí s obstaraním investície, aby mohlo byť teplo (a elektrina) vyrábané a dopravované. Obsahuje: odpisy úroky z investičných úverov leasing alebo nájom výrobných strojov a zariadení (nikdy súčasne s odpismi). Pri výpočte LRMC sa všetky tieto náklady nahrádzajú anuitou. Anuita je ekonomický termín používaný pre pravidelnú ročnú splátku dlhodobého dlhu. Platba obsahuje splátku, aj úrok v jednej čiastke. Táto čiastka je po celú zjednanú dobu rovnaká. V prípade výpočtu LRMC sa touto dobou rozumie životnosť zariadenia. Zvýšenie odpisovej sadzby pre daňové odpisy umožní zlepšiť tvorbu zdrojov (nižšie dane). Poskytnutie dlhodobých úverov a dosiahnutie nízkej úrokovej miery (záruky, dotácie úrokov) sú vhodným ekonomickým motivačným nástrojom (zníženie podielu investičnej zložky nákladov). Špekulatívny prenájom je neprípustný. Pokiaľ by napr. majiteľ objektu požadoval prenájom za umiestnenie prepravných staníc či potrubných rozvodov (!), potom musí dodávateľ tepla tento prenájom v plnej výške premietnuť do ceny tepla práve len tomuto majiteľovi. Tak by čoskoro došlo k dohode o bezplatnom využívaní priestoru pre umiestnenie zariadení. Náklady na palivo (Npal) Náklady na palivo tvoria najväčšiu časť variabilných nákladov na prevádzku zdrojov tepla (a elektriny). Spolu s investičnou zložkou sú tak palivové náklady hlavnými nákladmi prevádzky zdrojov tepla. Palivové náklady závisia od ceny paliva a od účinnosti zdroja. Ostatné variabilné náklady (Nvar) Variabilné (premenné) náklady sú náklady závislé na množstve vyrobeného tepla (a elektriny). Pretože palivové náklady sú pre svoju veľkosť sledované osobitne, medzi ostatné variabilné náklady teda patrí: náklady na pomocné energie (vlastná spotreba, čerpacie práce, atď.) náklady na pomocné suroviny (voda, chemikálie, mazadlá, atď.) náklady na životné prostredie (poplatky za emisie, za odpady, atď.) u niektorých zdrojov sú ako variabilné náklady uvádzané aj náklady na opravy a údržbu v závislosti od prevádzkových hodín či vyrobenej energie (napr. plynové motory, resp. turbíny), prípadne i na počte štartov. Veľkosť nákladov závisí od výkonu zariadenia a doby jeho využitia, tj. na objeme užitočnej dodávky energie. Tieto náklady patria v porovnaní s ostatnými druhmi nákladov medzi pomerne najnižšie. Fixné náklady na prevádzku a údržbu (Nfix) Fixné náklady sú náklady, ktoré nabiehajú aj vtedy, keď sa výstupný produkt nevyrába. Fixné náklady na prevádzku a údržbu súvisia s oživením obstarávanej investície, tj. k pripravenosti investície vyrábať. Fixné náklady na prevádzku a údržbu tvoria: Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 191

193 osobné náklady prevádzkový materiál ostatné prevádzkové náklady a služby (prevádzková réžia) náklady na údržbu náklady na opravy, resp. tvorba rezervy na opravy režijné náklady (riadenie spoločnosti, poistenie, nájmy apod.) nákladové dane a finančné náklady okrem úrokov z investičných úverov. Do budúcnosti je nutné počítať so stálym zvyšovaním produktivity práce a znižovaním počtu pracovníkov pre základné činnosti. Niektoré spoločnosti zásobovania teplom tento problém už dnes riešia rozvíjaním oblastí podnikania v službách (opravy a údržby zariadení zákazníkov, preberanie prevádzky samostatných cudzích kotolní ap.). Pridané služby tak umožňujú využiť a zamestnávať aj naďalej dobrých zamestnancov, ktorí by inak museli byť prepustení. Náklady z nedodávky elektriny (Nnd) Náklady z nedodávky elektriny sú straty z tržieb za vyrobenú elektrinu v dôsledku toho, že záverný zdroj je odstavený v prospech iného dodávateľa tepla do sústavy. V súlade s praxou ÚRSO sa táto výška nákladov rovná 95% dosahovaných tržieb za silovú elektrinu (T el ). N nd = - 0,95 T el To znamená, že pokiaľ je iným dodávateľom nahradená kogeneračná výroba, musí sa zohľadniť táto strata prínosu z predaja silovej elektriny. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 192

194 8 Členenie zisku a nákladov Zabezpečenie spoľahlivého zásobovania teplom vyžaduje dobrý technický stav zariadení, a teda i jeho technické zhodnotenie, obnovu a rozvoj. K tomu je potrebné, aby podniky SCZT generovali voľné peňažné prostriedky. Nutným predpokladom pre vierohodné ocenenie investičnej varianty alebo obnovy už prevádzkovaného podniku je analýza pohybu finančných prostriedkov, toku hotovosti (cash flow). Tieto toky môžu byť kladné (tržby, výnosy) alebo záporné (náklady). Tok hotovosti, ktorého výsledkom je určenie voľných finančných zdrojov pre rozvoj, je schematicky znázornený na obrázku 40. Obrázok 40 Vyjadrenie toku hotovosti energetického podniku tržby Provozní náklady Odpisy Hrubý zisk Čistý zisk Úroky z úvěrů Daně Použitelné finanční zdroje Ostatní zdroje Volné finanční zdroje Splátky úvěrů Reprodukce podniku, Plnění fondů, Dividendy Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 193

195 9 Orientačný prepočet záverného zdroja a nákladového pásma na distribúciu tepla Nasledujúce tabuľky uvádzajú investičné, fixné a prevádzkové náklady nových (záverných) zdrojov SCZT, ktoré slúžia pre výpočet dlhodobých marginálnych nákladov (LRMC). Z LRMC odvodzovaná cena tepla teda počíta so súčasnou (valorizovanou) hodnotou zariadenia, tj. pracuje s nákladmi na jeho znovuobstaranie. Dlhodobé marginálne náklady LRMC by mali byť základným podkladom pre zjednávanie nákupných cien od cudzích dodávateľov do sústavy SCZT, pretože žiadny výrobca a dodávateľ tepla by nemal predávať teplo drahšie, ako by bola cena tepla z nového zariadenia. Pokiaľ sa cena tepla zo starého zariadenia priblíži cene odvodenej od LRMC, je to cenový signál k výmene zariadenia za nové. Monovýroba tepla: Tabuľka 70 Ekonomické parametre domovej kotolne a väčších kotolní Domová plynová kotolňa Plynová väčšia kotolňa Uhoľná väčšia kotolňa Účinnosť (ročná priemerná) Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povoleniek) % SKK/GJ SKK/kW t SKK/kW t SKK/MWh t Kogenerácia s kombinovaným paroplynovým cyklom (cca 80 MW e ): Tabuľka 71 Ekonomické parametre paroplynového teplárenského bloku Účinnosť výroby elektriny Dosiahnuteľná účinnosť celková Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povol.) Pomer elektrina/teplo SKK/GJ SKK/kW e SKK/kW e SKK/MWh e E/Q 44% 88% Kogenerácia s fluidným kotlom na čierne uhlie, 50 MW e : Tabuľka 72 Ekonomické parametre fluidného teplárenského bloku Účinnosť výroby elektriny Dosiahnuteľná účinnosť celková Cena paliva (vzťahovaná k výhrevnosti) Investičné náklady Ni Fixné náklady N fix Variabilné nepaliv. náklady N var (vr. povol.) Pomer elektrina/teplo SKK/GJ SKK/kW e SKK/kW e SKK/MWh e E/Q 26% 84% ,45 Poznámka: V prípade spresnenia alebo zmeny nákladov, cien palív i cien emisných povoleniek je možné výsledné marginálne náklady, a teda aj neutrálnu cenu, operatívne prepočítať. Nasledujúci obrázok 4 ukazuje názorne priebeh neutrálnej ceny stanovenej ako obálky najnižších dosiahnuteľných dlhodobých marginálnych nákladov znovuobstarania reálnych konvenčných zdrojov Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 194

196 SCZT, tj. na báze uhlia a zemného plynu, ako základného paliva pre centrálny zdroj TEKO. Ostatní dodávatelia môžu pri obnove zdroja TEKO ponúknuť dodávky zo svojich zdrojov do siete SCZT za cenu rovnú najviac tejto neutrálnej cene. Pritom je dôležité, či táto dodávka bude skôr v oblasti základného zaťaženia, čo je pravdepodobnejšie (napr. KOSIT, geotermálny zdroj) alebo v oblasti špičkového zaťaženia (nepravdepodobný prípad). Vypočítaná neutrálna cena zabezpečuje všetkým zúčastneným organizáciám návratnosť vložených investičných prostriedkov. Obrázok 41 Neutrálna cena platná pri koordinovanej príprave obnovy centrálneho zdroja SKK/GJ dodávka špičkového zatížení cenový prostor LRMC pro modernizaci sítě (TEKO+TEHO) h/r Současný limit ÚRSO pro TEKO cenový prostor ÚRSO pro modernizaci sítě (TEKO+TEHO) společný limit TEKO+TEHO Tp-u Vt-u dodávka základního zatížení Tp-zp Vt-zp ÚRSO-TEKO ÚRSO-PK Cmax ÚRSO-TEHO Pokiaľ niektorá organizácia bude chcieť na trh až neskôr, znamená to, že sa obnovy zdrojov v príslušnom období nezúčastnila a potom v medziobdobí, než bude opäť pripravovaná ďalšia obnova zdrojov, môže na trh vstúpiť iba za podmienky neutrálnej ceny odvodenej z krátkodobých marginálnych nákladov SRMC, aby jej vstupom nedošlo k znehodnoteniu investícií existujúcich účastníkov trhu. Táto situácia je znázornená na obrázku 41. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 195

197 Obrázok 42 Neutrálna cena stanovená na základe krátkodobých marginálnych nákladov 1000 SKK/GJ dodávka špičkového zatížení h/r cenový prostor LRMC pro modernozaci sítě (TEHO+TEKO) společný limit TEKO+TEHO Tp-u Vt-u dodávka základního zatížení Tp-zp Vt-zp ÚRSO-TEKO ÚRSO-PK Cmax SRMC Hospodárska súťaž je teda otvorená vždy v dobe potreby obnovy zdrojovej základne, čím sa sústava SCZT dlhodobo stabilizuje. Oba faktory (súťaž a stabilizácia) sú v záujme konečného odberateľa. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 196

198 10 Záver Z uskutočnených prepočtov vyplýva, že aj pri obnove centrálneho zdroja predstavuje cenový priestor pre distribúciu tepla od zdroja do objektu asi 200 SKK. Ide o spoločný ekonomický priestor na dopravu tepla pre primárnu sústavu TEKO a sekundárnu sústavu TEHO. Vyžaduje však koordináciu strategického rozvoja a investičných zámerov oboch spoločností TEKO a TEHO, pokiaľ zostanú aj naďalej samostatnými podnikateľskými subjektmi a nedôjde k ich zlúčeniu. Tento cenový priestor umožňuje výraznú modernizáciu siete SCZT, vrátane atomizácie odovzdávacích staníc. SCZT je teda pre územie mesta Košice trvalo udržateľným spôsobom zásobovania teplom. Súčasné ceny zo zdroja TEKO do primárnej siete, stanovené ÚRSO pre rok 2007 (289 SKK/GJ), sú na úrovni 79% dlhodobých marginálnych cien zodpovedajúcich znovuobstaraniu zdrojovej časti SCZT (364 SKK/GJ). Pokiaľ by nedošlo v súvislosti s modernizáciou zdrojov SCZT k zodpovedajúcemu zvýšeniu uznateľných nákladov zo strany ÚRSO až do výšky LRMC, musela by sa neutrálna cena pre externých dodávateľov krátiť príslušným koeficientom (v súčasnosti je to 289 / 364 = 0,79). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 197

199 IIc Vyhodnotenie jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 198

200 Súhrn Táto časť vychádza zo stanovených strategických cieľov v oblasti tepelnej energetiky mesta Košice stanovených v súlade so zásadami Magistrátu mesta Košice a Štátnou energetickou koncepciou. Obsahuje posúdenie alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení z hľadiska požiadaviek na spotrebu prvotných zdrojov energie, investičné a prevádzkové náklady, nároky na umiestnenie, vplyv na pracovné príležitosti a množstvo produkcie znečisťujúcich látok. Strategické ciele boli stanovené v časti II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty v kapitole 4. Stanovenie strategických cieľov. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Základným podkladovým materiálom je Technická analýza a energetická bilancia sústav tepelných zariadení na území mesta Košice z júna 2007, ktorú spracovala Slovenská Inovačná a Energetická Agentúra, Regionálna pobočka Košice. Ďalšie podklady poskytli organizácie: Magistrát mesta Košice, Tepláreň Košice, a.s., TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, KOSIT a.s., U. S. Steel Košice, s.r.o., GEOTERM KOŠICE, a.s., a ďalšie zainteresované strany. Externé podklady boli doplnené podkladmi z vlastnej databáze a knižnice CityPlan. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 199

201 1 Úvod V tejto kapitole sú posudzované sústavy tepelných zariadení v nasledujúcom členení: Existujúce podniky, ktoré prevádzkujú sústavy tepelných zariadení, ktoré sú súčasťou systémov centralizovaného zásobovania teplom a sú preto posudzované individuálne. Sú zahrnuté do návrhových scenárov rozvoja SCZT. Ide o spoločnosti: Tepláreň Košice, a. s. (IČO ) KOSIT a.s. (IČO ) TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (IČO ) U. S. Steel Košice, s.r.o. (IČO ) Podniky, o ktorých je známe, že majú zámer vybudovať významné zdroje pre SCZT a sú preto posudzované samostatne. Sú zahrnuté do návrhových scenárov rozvoja SCZT. Ide o spoločnosti: GEOTERM KOŠICE, a.s. (IČO ) Ostatné podniky predávajúce teplo na území mesta Košice (tj. prevádzkujú individuálne kotolne) nie sú vyhodnotené samostatne, ale je uskutočnené porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií získavania tepla (kap.4). Rodinné domy a užívatelia bytov prevádzkujúci vlastné zariadenia na výrobu tepla rovnako nie sú vyhodnocovaní individuálne, ale je uskutočnené porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií získavania tepla (kap.5). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 200

202 2 Charakteristika rozvoja sústav tepelných zariadení pre SCZT V súčasnej dobe v sústave SCZT Košice pracujú 2 zdroje - Tepláreň Košice, a.s. a spaľovňa komunálneho odpadu KOSIT a.s. (Obrázok 43). Táto sústava má v súčasnosti dve časti: horúcovodnú a parnú. Existujú však ďalšie podnikateľské zámery, ktoré uvažujú o napojení ďalších dvoch zdrojov do tejto sústavy. Ide o zdroj využívajúci geotermálne teplo (predstaviteľ projektu GEOTERM KOŠICE, a.s.) a zdroj využívajúci biomasu. Tepláreň U. S. Steel Košice, s.r.o. zabezpečuje dodávku tepla do samostatnej sústavy SCZT v mestskej časti Šaca. Obrázok 43 Ideová schéma SCZT Košice Prameň: Tepláreň Košice, a. s. (TEKO) Tepláreň Košice a.s. je základným zdrojom tepla v rozsiahlej sústave centrálneho zásobovania teplom (SCZT), ktorá pokrýva takmer celé územie mesta (bytový, verejný a podnikateľský sektor, aj časť rodinných domov) História Najstaršia časť teplárne TEKO I bola vybudovaná v rokoch : Dva parné kotly PK1, PK2 (2 x 108,6 MWt) Dva horúcovodné kotly HK1, HK2 (2 x 58,15 MWt) (vyradené) Parná odberová turbína TG1 (55 MWe) Celkový výkon do siete SCZT 217,2 MWt. Druhá časť teplárne TEKO II bola vybudovaná v rokoch : Dva parné kotly PK3, PK4 (2 x 143 MWt) Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 201

203 Horúcovodný kotol HK3 (116,3 MWt) Parná protitlaková turbína TG2 (66 MWe) Celkový výkon do siete SCZT 323,9 MWt. V rokoch bola tepláreň doplnená o horúcovodný kotol HK4 s výkonom 140MWt Súčasnosť TEKO zabezpečuje dodávku do horúcovodnej siete SCZT a do parnej siete SCZT. Okrem výroby tepla vyrába aj elektrinu a poskytuje systémové služby. Výroba tepla a elektriny Inštalovaný tepelný výkon je 875,7 MW, z toho maximálny výkon v horúcej vode je 620 MW a v pare 110 MW. Kotolňa je rozdelená na TEKO I a TEKO II. TEKO I zahŕňa 4 plne plynofikované kotly. Parné kotly PK1, PK2 majú výkon 160 t/h, 13,6 MPa, 540 C. TEKO II zahŕňa 4 kotly umožňujúce prevádzku na zemný plyn i uhlie. Parné kotly PK3, PK4 majú výkon 210 t/h, 13,6 MPa, 540 C. Všetky parné kotly sú prepojené zberňou a umožňujú dodávať paru do oboch turbín. Inštalovaný elektrický výkon je 121 MW, z toho výkon TG1 (pôvodne kondenzačná odberová, v súčasnosti protitlaková) predstavuje 55 MW a TG2 (protitlaková) 66 MW. Štyri horúcovodné kotly majú celkový výkon 372 MW. Odškvarňovanie a odpopolňovanie sa uskutočňuje hydraulicky do odkališťa vzdialeného cca 3 km juhovýchodne od TEKO. Primárne tepelné siete Vývoj tepelných sietí od roku 1963 bol podriadený potrebám zabezpečenia dodávky tepla do sídlisk (horúcovodná časť SCZT), ale aj priemyslu (parná časť SCZT v oblasti Mestskej časti Sídlisko nad jazerom). Parametre rozvodných primárnych tepelných sietí sú: Horúcovodná primárna sieť (obsluhuje 91% trhu) PN 3,2 MPa a teplota C v Starom meste, resp. u odberov na výškovej úrovni Starého mesta PN 2,5 MPa a teplota C na sídliskách nad výškovou úrovňou Starého mesta (Nové mesto, KVP a sídlisko Dargovských hrdinov). Parná primárna sieť (obsluhuje 9% trhu) parné potrubie o tlaku 1,6 MPa a teplote C kondenzát potrubia o tlaku 0,6 MPa a teplote C Modernizácia tepelných zariadení TEKO V zásade bude investor zvažovať modernizáciu teplárne vo variante uhoľnej alebo plynovej alebo ako doposiaľ - zachová kombináciu oboch palív. Dimenzovanie novej technológie bude závisieť od rozhodnutia ohľadom využitia geotermálneho tepla (GEOTERM KOŠICE, a.s.). V prípade realizácie geotermálneho zdroja sa zníži potreba obnovy výkonu v teplárni asi o 100 MWt. V prípade realizácie zdroja na biomasu by sa potreba obnovy výkonu v teplárni TEKO znížila približne o ďalších 20 MWt. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 202

204 Plynový variant Súčasný spôsob kogeneračnej výroby tepla a elektriny z plynu pomocou plynového kotla a parnej turbíny je morálne zastaralý. Nový plynový kogeneračný zdroj môže byť koncipovaný v jednoduchom cykle (plynová turbína + spalinový kotol) alebo v kombinovanom (paroplynovom) cykle (plynová turbína + spalinový kotol + parná turbína). Vzhľadom k deficitu výrobní elektriny na Slovensku bude oveľa zaujímavejší paroplynový cyklus s vyšším podielom výroby elektriny voči teplu. V paroplynovom cykle sa pre zvýšenie účinnosti parného cyklu využívajú spaliny zo spaľovacích (plynových) turbín. Samotný výraz paroplynový cyklus je vlastne zjednodušený, pretože z termodynamického hľadiska sa jedná o dva obehy: parný a plynový. Uhoľný variant Súčasný vývoj uhoľných technológií ponúka pre použitie v teplárňach fluidné technológie. Fluidné kotly umožňujú spaľovať mleté uhlie pri nízkej teplote vo fluidnom ložisku. Nízka teplota potlačuje tvorbu NO x, vznikajúci oxid siričitý sa viaže priamo v ohnisku pridávaním mletého vápenca. Fluidné kotly teda už spĺňajú požiadavky na čisté uhoľné technológie. Podľa pracovného tlaku sa rozlišujú fluidné kotly atmosférické a fluidné kotly tlakové. Investor by značne volil atmosférický fluidný kotol s cirkulujúcou fluidnou vrstvou a cyklónovým odlučovačom. Voľba parnej turbíny bude zodpovedať situácii na trhu s elektrinou, investor by značne volil kondenzačnú odberovú turbínu skôr ako protitlakovú. Obnovený zdroj môže byť koncipovaný ako kompletný fluidný blok alebo môže byť fluidný kotol zakomponovaný do súčasnej teplárne pri využití existujúcich turbín. Fluidný kotol môže byť upravený aj pre spoločné spaľovanie uhlia a biomasy, takže by bol schopný absorbovať značnú časť disponibilnej biomasy v lokalite Košice. Oproti zdrojom na spaľovanie 100% biomasy by ale bol na výkyvy v jej dodávke citlivý. Primárne tepelné siete Vo všetkých zdrojových variantoch sa predpokladá, že parná primárna sieť bude prebudovaná na horúcovodný systém a trh tak bude z hľadiska zdrojov integrovaný. 2.2 KOSIT a.s. Spoločnosť prevádzkuje spaľovňu komunálneho odpadu. Časť vyrobeného tepla je dodávaná spoločnosti Tepláreň Košice, a. s. do parnej časti SCZT Košice. Časť pary je bez úžitku vypúšťaná odfukom do vonkajšieho okolia. Dôvodom je výrazné zníženie odberov parnej siete po roku História Spaľovňa komunálneho odpadu bola uvedená do prevádzky v roku Zdroj tepla sa nachádza v katastrálnom území obce Kokšov Baša. Po medzinárodnom tendre bol v roku 2001 založený spoločný slovensko-taliansky podnik KOSIT, a.s Súčasnosť Spaľovňa je vybavená dvoma paralelnými linkami na spaľovanie odpadu s parnými kotlami s prirodzenou cirkuláciou pre spaľovanie odpadu na valcovom rošte typu "Düsseldorf". Jej kapacita umožňuje dodávať do parnej siete SCZT 20 t/h pary (200 C, 0,6 MPa). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 203

205 V súčasnosti je funkčný jeden kotol K-2, ktorý bol v roku 2005 v rámci projektu ekologizácie vybavený čistením spalín. Spaľovacia linka s kotlom K-2 je v súčasnosti mimo prevádzky a pripravuje sa jej rekonštrukcia Modernizácia spaľovne KOSIT V súvislosti s predpokladaným prebudovaním parnej siete TEKO na horúcovodnú bude potreba v spaľovni KOSIT vybudovať odovzdávaciu stanicu para / horúca voda. Z hľadiska koncepcie tepelnej energetiky sa po prebudovaní parnej siete SCZT na horúcovodnú predpokladá využívať nevyužité vyrobené teplo, ktoré v súčasnosti KOSIT vypúšťa do vonkajšieho okolia. S týmto využitím preto nie sú spojené žiadne zvýšené emisie. Okrem toho má KOSIT podnikateľský zámer, v ktorom sa uvažuje o zvýšení kapacity spaľovania odpadu na dvojnásobok. Umožní to zámer rekonštrukcie druhého kotla, ktorý by bol upravený aj pre spaľovanie vysušeného kalu a biomasy. Zároveň sa uvažuje o inštalácii parnej turbíny pre výrobu elektriny. Tento podnikateľský zámer nie je vyvolaný dopytom po teple, prejaví sa zvýšením spoľahlivosti prevádzky spaľovne. 2.3 TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice (TEHO) TEHO je významnou súčasťou SCZT Košice, a to z hľadiska počtu prevádzkovaných zariadení, tak aj počtu zásobovaných objektov. Zásobuje teplom a teplou úžitkovou vodou cca domácností a mnoho ďalších nebytových objektov. TEKO rovnako zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor z okrskových a domových kotolní v územných častiach mesta, ktoré sú mimo dosahu SCZT História Spoločnosť TEHO vznikla ako štátny podnik vyčlenením prevádzky tepelných zariadení Bytového podniku mesta Košice. Následne sa transformovala na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným vlastníkom je mesto Košice Súčasnosť Odovzdávacie stanice tepla Z celkového počtu 212 OST je 188 staníc pripojených k primárnemu horúcovodnému rozvodu TEKO s priemernou prevádzkovou teplotou v zimnom období 140/70 o C a v letnom období 80/40 o C. Ďalších 11 domových OST je pripojených na teplovodné sekundárne rozvody 2 okrskových OST, v ktorých je zabezpečovaná primárna transformácia horúca voda / teplá voda. V mestskej časti Nad jazerom je 24 OST napojených na parný rozvod tepla. Jedna OST v mestskej časti Košice - Šaca je napojená na parný rozvod dodávateľa tepla US Steel, s.r.o. Košice. Dodávka tepla z OST je zabezpečovaná do odberných miest objektov spotreby. Z technologického hľadiska a veku možno OST rozdeliť do 4 základných skupín: 1) OST budované od šesťdesiatych rokov do roku 1977, kde sú inštalované klasické staré technológie s U výmenníkmi a s prípravou TÚV v akumulačných zásobníkoch 2) OST, kde sú použité novšie technológie s protiprúdovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu, protiprúdovými výmenníkmi tepla pre ohrev TÚV a zásobníky TÚV Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 204

206 3) OST s kombinovanými systémami vzniknuté čiastočnou rekonštrukciou technológie ad 1) 4) OST s najnovšou technológiou s doskovými výmenníkmi tepla na vykurovaciu vodu, doskovými výmenníkmi tepla pre prípravu TÚV. Sekundárne rozvody tepla Sekundárne rozvody tepla sú uložené v podzemných neprielezných kanáloch, okrem sídliska Ťahanovce, kde sú tepelné rozvody uložené spoločne s ďalšími inžinierskymi sieťami v kolektoroch. Plynové kotolne TEKO zabezpečuje výrobu a dodávku tepla pre bytový sektor z okrskových a domových kotolní spaľujúcich zemný plyn v územných častiach mesta mimo dosahu SCZT. V súčasnosti prevádzkuje celkovo 16 teplovodných plynových kotolní, ktoré sú sústredené prevažne v troch mestských častiach - Sever, Staré mesto a Juh Modernizácia tepelných zariadení TEHO Odovzdávacie stanice tepla OST vybudované v rámci rozmachu komunálnej bytovej výstavby do začiatku 80. rokov sú morálne a v mnohých prípadoch i technicky a ekonomicky opotrebené. Je nutná ich obnova, v rámci ktorej sa nové OST umiestňujú čo najbližšie k odberu tepla - tzv. kompaktné domové odovzdávacie stanice tepla s doskovými výmenníky. Sekundárne rozvody tepla V rámci modernizácie sú staré sekundárne rozvody nahradzované predizolovanými potrubnými systémami. Plynové kotolne Pri obnove plynových kotolní sa bude zvažovať príležitosť (ekonomická uskutočniteľnosť) dovybaviť kotolne kogeneračnými jednotkami. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 205

207 2.4 GEOTERM KOŠICE, a.s História Geoterm Košice, a. s. je akciová spoločnosť s majoritným podielom SPP, a. s., ktorá je vlastníkom geotermálnych vrtov v lokalite Ďurkov, Svinica a Bidovce pri Košiciach. Výdatnosť tohto zdroja obnoviteľnej energie patrí medzi najväčšie v regióne strednej Európy. Na základe zmluvy o zmluve budúcej by sa TEKO mala stať odberateľom tepelnej energie z tejto lokality. Geoterm Košice by bol schopný dodávať cca 100 MW tepelnej energie do primárnej siete TEKO. Doposiaľ bolo v tomto projekte preinvestovaných 372 miliónov SKK, z toho dva milióny EUR tvorili prostriedky z fondu Phare Súčasnosť Celkový energetický potenciál Košickej kotliny je MWt, pričom prakticky by bolo možné využiť 300 MWt. Geotermálne ložisko sa nachádza približne 12 km východne od Košíc. Parametre geotermálnej vody z jedného vrtu sú: Teplota vody na hlave vrtu 130 C Výdatnosť geotermálnej vody 65 l/s Mineralizácia 30 g/l Využiteľný energetický potenciál jedného vrtu ~20 MWt V súčasnosti sú vykúpené pozemky pre vybudovanie geotermálnych staníc, je vypracovaná projektová dokumentácia a sú vydané všetky potrebné stavebné povolenia a rozhodnutia príslušných orgánov. Projekt je pripravený na realizáciu a čaká sa na konečné rozhodnutie investora. Podľa informácie uvedenej v tlači ( ) Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP) ako majoritný akcionár spoločnosti Geoterm Košice, a. s., zahájil rokovania s islandskou spoločnosťou ENEX hf. o podmienkach realizácie projektu využitia geotermálnej energie Košickej kotliny pre vykurovanie mesta Košice Výhľad Projekt využitia geotermálnej energie pre vykurovanie mesta Košice počíta s vybudovaním troch geotermálnych stredísk v obciach Bidovce, Ďurkov a Olšovany s celkovo 5 dubletmi (dublet = ťažobný + reinjektážny vrt). Predpokladá sa, že v strediskách budú okrem dubletov umiestnené aj výmenníkové stanice, kde geotermálna voda odovzdá svoje teplo vykurovacej vode a následne bude zatlačená späť do zemskej kôry. Vykurovacia voda bude privedená 16 km dlhým teplovodom do Košíc. Celkový tepelný výkon plánovaný pre prvú etapu projektu je 100 MWt. Podľa informácie uvedenej v tlači ( ) by mohol byť projekt realizovaný už od roku 2009 alebo U.S. Steel, s.r.o. Z teplárne tejto spoločnosti je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a nebytový sektor v mestskej časti Šaca. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 206

208 2.5.1 História Tepláreň spoločnosti U.S. Steel, s.r.o. bola od svojho začiatku v roku 1962 koncipovaná ako priemyselná tepláreň. V roku 1965 bola vybudovaná výmenníková stanica VS-1 zásobujúca podnik, aj mestskú časť Šaca. V roku 1979 bola vybudovaná druhá výmenníková stanica VS Súčasnosť V súčasnosti je zabezpečovaná dodávka tepla z teplárne okrem areálu podniku U.S. Steel aj pre bytový a nebytový sektor v mestskej časti Šaca. V teplárni je celkovo 6 parných kotlov s celkovým inštalovaným výkonom 983 MW t. Maximálny výkon pre dodávku tepla je 402,6 MW. Palivovú základňu kotlov tvorí čierne energetické uhlie (51%), zemný plyn (14%) a hutnícke plyny - koksárenský (14%), vysokopecný (19%) a konvertorový (1%), ktoré vznikajú ako vedľajšie produkty pri výrobe koksu, železa a ocele. U.S. Steel je najväčším slovenským emitentom CO 2. Tepelné rozvody sú čiastočne vedené na potrubných mostoch a sčasti v podzemných kanáloch s tepelnou izoláciou chránenou oplechovaním Varianty modernizácie teplárne U.S.Steel Rozvoj a modernizácia teplárne U.S.Steel bude podriadená primárne potrebám podniku. V zámere spoločnosti je aj naďalej zásobovať mestskú časť Šaca teplom. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 207

209 3 Vyhodnotenie technického riešenia rozvoja zdrojov SCZT 3.1 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie je dôležité, či sa spotrebováva prvotná energia: Neobnoviteľná (ropa, zemný plyn, uhlie). Obnoviteľná (geotermálna energia, biomasa, energia slnečného žiarenia, vetra, vody) a alternatívna (využitie tepla zo spaľovne KOSIT, využitie plynu vznikajúceho ako vedľajší produkt pri výrobe koksu, železa a ocele v U.S.Steel). Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je uskutočnený zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotky získanej tepelnej energie (1MWh t ). Je však potrebné vyrovnať sa v záujme objektivity s tým, že kogeneračné technológie súčasne vyrobia elektrickú energiu a preto je treba započítať, že sa táto elektrická energia nemusí vyrobiť v elektrárni (bonus z výroby elektriny). Ako referenčná hodnota vyššie vyrobenej elektriny bola zvolená paroplynová teplárenská technológia, ktorá má pomer výroby elektriny a tepla 1MWh t :1MWh e. U ostatných zdrojov sa výroba do tejto výšky vyrovnáva pomocou závernej elektrárne. Pre tento účel bola zvolená moderná paroplynová elektráreň na zemný plyn. V druhom grafe je teda vypočítaná spotreba prvotnej energie na (1MWh t :1MWh e ). Obrázok 44 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht vztažená na vyrobené teplo faktor primární energie 6,0 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT neobnovitelná obnovitelná a alternativní Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 208

210 Spotřeba prvotní energie v MWh / (1MWht+1MWhe) se zahrnutím vlivu výroby elektřiny faktor primární energie 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je poradie výhodnosti: 1. Výroba tepla kogeneráciou z biomasy 2. Využitie tepla zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja 3. Výroba tepla kogeneráciou zo zemného plynu a uhlia 4. Výroba tepla v plynových a uhoľných kotloch 3.2 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií Pri vyhodnotení sa rozlišuje na hornom grafe hľadisko mesta Košice (tj. emisie súvisiace s výrobou tepla do siete SCZT) a na dolnom grafe pohľad Slovenskej republiky so zahrnutím vplyvu kogeneračnej výroby (elektrina sa nemusí vyrobiť v inej elektrárni, ako to bolo vysvetlené v kapitole spotreby prvotnej energie). Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie na území Košíc, resp. Slovenska, červenou farbou zasa emisie mimo územia Košíc, resp. Slovenska. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 209

211 Obrázok 45 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií skleníkových plynov (CO 2 ekvivalent) CO2-ekvivalent [kt] Emise v kg / 1MWht plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT CO2-ekvivalent Košice [kt] CO2-ekvivalent vše ostatní [kt] CO2-ekvivalent [kt] Emise v kg / (1MWht+1MWhe) plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT CO2-ekvivalent Slovensko [kt] CO2-ekvivalent vše ostatní [kt] Z hľadiska emisií všetkých skleníkových plynov (prevedený prepočet na CO 2 ekvivalent) je poradie výhodnosti: 1. Výroba tepla kogeneráciou z biomasy, zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja. 2. Výroba tepla zo zemného plynu. 3. Výroba tepla z uhlia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 210

212 Obrázok 46 Vyhodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska emisií znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) Emise v g / 1MWht SO2-ekvivalent [t] plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT SO2-ekvivalent Košice [t] SO2-ekvivalent vše ostatní [t] Emise v kg / (1MWht+1MWhe) SO2-ekvivalent Slovensko [t] SO2-ekvivalent vše ostatní [t] SO2-ekvivalent [t] plynový kotel Tp paroplyn uhelný kotel uhelná Tp Tp biomasa geotermal KOSIT Z hľadiska emisií znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najvýhodnejšia: 1. Výroba tepla zo spaľovne KOSIT a geotermálneho zdroja. 2. Výroba tepla zo zemného plynu a biomasy. 3. Výroba tepla z uhlia. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 211

213 Obrázok 47 Súhrnné environmentálne vyhodnotenie zdrojov SCZT CO2-ekvivalent Košice [t]vs.so2-ekvivalent Košice uhelný [t] kotel SO2-ekvivalent Košice [t] Tp biomasa 400 Tp paroplyn uhelná Tp geotermal KOSIT plynový kotel CO2-ekvivalent Košice [t] CO2-ekvivalent Slovensko [t]vs.so2-ekvivalent Slovensko [t] uhelný kotel SO2-ekvivalent Slovensko [t] uhelná Tp Tp 400 biomasa geotermal KOSIT 0 Tp paroplyn plynový kotel CO2-ekvivalent Slovensko [t] Poznámka: Číselné hodnoty zodpovedajú emisiám v tonách na MWh vyrobeného tepla, rovnaké číselné hodnoty zodpovedajú emisiám v gramoch na vyrobenú 1 MWh tepla. Obrázok ukazuje, že okrem využitia existujúceho tepla z KOSIT alebo geotermálneho tepla, je sprevádzané využitie tepla z ostatných zdrojov produkciou emisií, pričom nižšie emisie sú zo zdrojov spaľujúcich zemný plyn a biomasu, vyššie zo zdrojov spaľujúcich uhlie. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 212

214 3.3 Hodnotenie zdrojov SCZT z ostatných hľadísk Tabuľka 73 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska investičných nákladov Variant Investičné náklady Poznámka Nový plynový kotol Nízke Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška 2000 SKK/MWt Nová paroplynová Tp Stredné Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška SKK/MWe, tj SKK/MWt Nový uhoľný kotol Stredné Vo výpočte závernej teplárne sú uvažované vo výške SKK/MWt Nová uhoľná Tp Stredné Vo výpočte závernej teplárne sa berie do úvahy výška SKK/MWe, tj SKK/MWt Nový zdroj na biomasu Vyššie Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Je predpoklad získania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Nový geotermálny zdroj Vysoké Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Je predpoklad získania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Spaľovňa KOSIT Existujúci zdroj Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu. Tabuľka 74 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska prevádzkových nákladov Variant Prevádzkové Palivové náklady Poznámka nepalivové náklady Nový plynový kotol Nízke Vysoké Cena paliva sa bude zvyšovať Nová paroplynová Tp Stredné Vysoké Cena paliva sa bude zvyšovať Nový uhoľný kotol Nízke Stredné Cena paliva sa bude zvyšovať Nová uhoľná Tp Stredné Stredné Cena paliva sa bude zvyšovať Nový zdroj na biomasu Stredné Stredné Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu Nový geotermálny Nízke Žiadne Musí rešpektovať neutrálnu zdroj cenu podľa kódexu Spaľovňa KOSIT Nízke Žiadne Musí rešpektovať neutrálnu cenu podľa kódexu Tabuľka 75 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska nárokov na umiestnenie Variant Nový plynový kotol Nová paroplynová Tp Nový uhoľný kotol Nová uhoľná Tp Nový zdroj na biomasu Umiestnenie Bol by umiestnený v areáli teplárne TEKO Bola by umiestnená v areáli teplárne TEKO Bol by umiestnený v areáli teplárne TEKO, obmedzujúcim prvkom môže byť kapacita úložišťa popolovín Bola by umiestnená v areáli teplárne TEKO, obmedzujúcim prvkom môže byť kapacita úložiska popolovín Zdroj by mal byť situovaný v priemyselnej časti sídl. Nad Jazerom. Variantne je uvažované s areálom bývalých Slovenských magnezitových závodov pred obcou Ťahanovce. Nový geotermálny zdroj Je umiestnený mimo katastrálneho územia mesta Košice Spaľovňa KOSIT Existujúci zdroj Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 213

215 Predpokladá sa, že obnova zdroja TEKO bude zrealizovaná v areáli súčasného závodu. Nový zdroj bude využívať súčasnú infraštruktúru (voda, dodávka paliva, vyvedenie výkonu). Najkritickejším prvkom bude v uhoľnej variante možnosť skladovania tuhého odpadu po spaľovaní. Stabilizát je najrozšírenejšou formou ukladania energetických odpadov z uhoľných elektrární a teplární vo svete. Jedná sa o zmes popola a produktov odsírenia alebo popola z fluidných kotlov, ktorá sa zamieša s vodou za prípadného prídavku aditív (vápna, cementu) s cieľom využiť schopnosti popolčeka tuhnúť a tvrdnúť ako napr. cement. Uvoľňovanie škodlivín zo stabilizátu je výrazne znížené tým, že ťažké a toxické kovy sú chemicky viazané v kryštalickej mriežke materiálu, ktorý je podobný betónu. Ďalším limitujúcim hľadiskom pre uhoľnú variantu budú emisné limity, vrátane emisných povoleniek CO 2. Tabuľka 76 Hodnotenie zdrojov SCZT z hľadiska sociálnych efektov Variant Nový plynový kotol Nová paroplynová Tp Nový uhoľný kotol Nová uhoľná Tp Sociálny efekt Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Nový zdroj na biomasu Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zaisťovania paliva. Nový geotermálny zdroj Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Spaľovňa KOSIT Pracovné miesta pri prevádzke a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 214

216 4 Individuálne tepelné zariadenia pre verejný a podnikateľský sektor Ostatné podniky predávajúce teplo na území mesta Košice (tj. prevádzkujúce individuálne kotolne) nie sú vyhodnocované samostatne, ale je zrealizované porovnávacie vyhodnotenie účinkov alternatívnych technológií pre získavanie tepla. Jedná sa väčšinou o stredné zdroje tepla (kotolne). Sú posudzované tieto technológie získavania tepla: Kotolňa na zemný plyn (referenčný variant) Kotolňa na drevné pelety Kotolňa na LPG (kvapalný propán) Kotolňa na ľahký vykurovací olej Tepelné čerpadlo Elektrokotolňa Solárne kolektory. 4.1 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je uskutočnený zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotky získanej tepelnej energie (1MWh t ). Obrázok 48 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht 3,0 faktor primární energie 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné elektrokotelna solární čerpadlo kolektory neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je najvýhodnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (slnečné žiarenie, biomasa) a tepelných čerpadiel. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 215

217 4.2 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií Výpočet bol uskutočnený s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie produkované na území Košíc, červenou farbou emisie mimo územia Košíc. Obrázok 49 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií skleníkových plynov Emise v kg / 1 MWt CO2-ekvivalent Košice [kg] CO2-ekvivalent vše ostatní [kg] CO2-ekvivalent [kg] kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné čerpadlo elektrokotelna solární kolektory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 216

218 Obrázok 50 Vyhodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska emisií znečisťujúcich látok Emise v g / 1MWht SO2-ekvivalent Košice [g] SO2-ekvivalent vše ostatní [g] SO2-ekvivalent [g] kotelna na ZP kot.na dřev.pelety kotelna na LPG kotelna na LTO kotelna na uhlí tepelné čerpadlo elektrokotelna solární kolektory Z hľadiska emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najmenej vhodné lokálne vykurovanie uhlím. Vykurovanie elektrinou spôsobuje tiež značné emisie, avšak tie nie sú produkované v mieste spotreby, ale v mieste výroby elektriny z tepelných elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 217

219 4.3 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z ostatných hľadísk Tabuľka 77 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska investičných a prevádz. nákladov Variant Investičné náklady Prevádzkové nepalivové náklady Palivové náklady Kotolňa na ZP Nízke Nízke Stredné Kot.na drev.pelety Vysoké Stredné Stredné Kotolňa na LPG Stredné Nízke Vysoké Kotolňa na ĽVO Stredné Nízke Vysoké Kotolňa na uhlie Stredné Stredné Nízke Tepelné čerpadlo Vysoké Nízke Nízke Elektrokotolňa Nízke Nízke Vysoké Solárne kolektory Vysoké Nízke - Z hľadiska nárokov na umiestnenie je významnejšie obmedzenie iba u solárnych kolektorov. Najväčšie solárne zisky sa dosahujú pri umiestnení na juh, prípadne i na juhozápad a juhovýchod. Tabuľka 78 Hodnotenie stredných zdrojov tepla z hľadiska sociálnych efektov Variant Kotolňa na ZP Kot.na drev.pelety Kotolňa na LPG Kotolňa na ĽVO Kotolňa na uhlie Tepelné čerpadlo Elektrokotolňa Sociálny efekt Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri výstavbe, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zabezpečovania paliva. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii, prevádzke a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Solárne kolektory Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 218

220 5 Tepelné zariadenia pre individuálnu bytovú výstavbu Rodinné domy a užívatelia bytov prevádzkujúci vlastné zariadenia na výrobu tepla (malé zdroje tepla) môžu využívať v zásade tieto technológie pre získavanie tepla: Vykurovanie zemným plynom (referenčný variant) Vykurovanie drevom Vykurovanie kvapalným propánom (LPG) Vykurovanie vykurovacím olejom Tepelné čerpadlo Vykurovanie elektrinou (priame vykurovanie) Solárne kolektory 5.1 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Výpočet je zrealizovaný zistením faktorov primárnej energie vztiahnutej na jednotku získanej tepelnej energie (1MWh t ). Obrázok 51 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska spotreby prvotných zdrojov energie Spotřeba prvotní energie v MWh / 1MWht 3,0 faktor primární energie 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory neobnovitelná obnovitelná a alternativní Z hľadiska faktorov spotreby neobnoviteľnej prvotnej energie je najvýhodnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (slnečné žiarenie, biomasa) a tepelných čerpadiel. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 219

221 5.2 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií Výpočet bol zrealizovaný s využitím lineárneho bilančného modelu GEMIS. Zelenou farbou sú vyznačené emisie produkované na území Košíc, červenou farbou emisie mimo územia Košíc. Obrázok 52 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií skleníkových plynov Emise v kg / 1MWht 650 CO2-ekvivalent Košice [kg] CO2-ekvivalent vše ostatní [kg] CO2-ekvivalent [kg] topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 220

222 Obrázok 53 Vyhodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska emisií znečisťujúcich látok Emise v g / 1MWht SO2-ekvivalent Košice [g] SO2-ekvivalent vše ostatní [g] SO2-ekvivalent [g] topení ZP topení dřevem topení LPG topení olejem topení uhlím tepelné čerpadlo topení elektřinou solární kolektory Z hľadiska emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok (SO 2 ekvivalent) je najmenej vhodné lokálne vykurovanie uhlím. Vykurovanie elektrinou spôsobuje taktiež značné emisie, tie však nie sú produkované v mieste spotreby, ale v mieste výroby elektriny z tepelných elektrární. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 221

223 5.3 Hodnotenie malých zdrojov tepla z ostatných hľadísk Tabuľka 79 Hodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska investičných a prevádzkových nákladov Variant Investičné náklady Prevádzkové nepalivové náklady Palivové náklady Vykurovanie ZP Nízke Nízke Stredné Vykurovanie drevom Vysoké Stredné Stredné Vykurovanie LPG Stredné Nízke Vysoké Vykurovanie olejom Stredné Nízke Vysoké Vykurovanie uhlím Stredné Stredné Nízke Tepelné čerpadlo Vysoké Nízke Nízke Vykurovanie elektrinou Nízke Nízke Vysoké Solárne kolektory Vysoké Nízke - Z hľadiska nárokov na umiestnenie je významnejšie obmedzenie iba u solárnych kolektorov. Najväčšie solárne zisky možno dosiahnuť pri ich umiestnení na juh, prípadne i na juhozápad a juhovýchod. Tabuľka 80 Hodnotenie malých zdrojov tepla z hľadiska sociálnych efektov Variant Sociálny efekt Vykurovanie ZP Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie drevom Pracovné miesta pri výstavbe a údržbe. Pracovné miesta v oblasti zabezpečovania paliva. Vykurovanie LPG Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie olejom Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie uhlím Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Tepelné čerpadlo Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Vykurovanie elektrinou Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Solárne kolektory Pracovné miesta pri inštalácii a údržbe. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 222

224 IId Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 223

225 Súhrn Táto časť obsahuje posúdenie prijateľnosti, prípadne neprijateľnosti, jednotlivých navrhovaných riešení podľa kritérií ekonomickej efektívnosti. Osnova tejto časti je spracovaná v podobe štúdie uskutočniteľnosti podľa štandardu UNIDO. Stanovenie scenárov rozvoja vychádza zo stanovených strategických cieľov v oblasti tepelnej energetiky mesta Košice, ktoré sú v súlade so zásadami Magistrátu mesta Košice a Štátnou energetickou koncepciou. Sú definované dve základné varianty rozvoja SCZT: Variant BAU (Business As Usual): Táto alternatíva predpokladá, že dôjde k modernizácii zdroja TEKO i tepelných sietí TEKO a TEHO, čo umožní využiť väčšie množstvo vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT. Práve obmedzený dopyt po teple v parnej sieti spôsobuje, že je takmer 50% vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT vypúšťaného do vonkajšieho okolia. Variant OZO (Obnoviteľné Zdroje Energie): Táto alternatíva predpokladá okrem väčšieho využitia tepla zo spaľovne KOSIT, že bude realizovaný projekt využitia geotermálneho tepla a projekt kogeneračného zdroja na biomasu. V prípade modernizácie zdrojovej časti TEKO sa uvažuje ešte o dvoch subvariantoch riešenia: Subvariant plynový (PPC), založený na vybudovaní paroplynového kogeneračného zdroja 75MWe. Subvariant uhoľný (FBC), založený na vybudovaní fluidného kogeneračného zdroja 50 MWe. Celkom bolo modelovaných a vyhodnocovaných 5 scenárov (referenčný stav a štyri varianty rozvoja SCZT): REF BAU-U BAU-ZP OZO-U OZO-ZP referenčný rok 2005, prevádzka TEKO+KOSIT prevádzka KOSIT + TEKO (subvariant uhoľný) prevádzka KOSIT + TEKO (subvariant plynový) prevádzka KOSIT + GEOTERM + zdroj na biomasu + TEKO (subvariant uhoľný) prevádzka KOSIT + GEOTERM + zdroj na biomasu + TEKO (subvariant plynový) Pri dodržovaní navrhnutých zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike bude zmiešaná cena tepla na vstupe do prvotného rozvodu SCZT vo všetkých variantoch rozvoja prakticky zhodná. Z hľadiska poradia je vo väčšine posudzovaných kritérií poradie výhodnosti scenárov: OZO-ZP BAU-ZP OZO-U BAU-U. Scenár OZO-ZP je variant rozvoja využívajúceho teplo zo spaľovne KOSIT a predpokladajúceho realizáciu geotermálneho zdroja tepla, kogeneračného zdroja na biomasu a modernizáciu teplárne TEKO na báze zemného plynu. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 224

226 1 Východiskové podklady Základným podkladovým materiálom je Technická analýza a energetická bilancia sústav tepelných zariadení na území mesta Košice z júna 2007, ktorú spracovala Slovenská Inovačná a Energetická Agentúra, Regionálna pobočka Košice. Ďalšie podklady poskytli organizácie: Magistrát mesta Košice Tepláreň Košice, a.s. Tepelné hospodárstvo Košice, s.r.o. KOSIT a.s. Externé podklady boli doplnené podkladmi z vlastnej databáze a knižnice CityPlan. Strategické ciele boli stanovené v časti II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšieho variantu v kapitole 4. Stanovenie strategických cieľov. Hlavným cieľom je zaistiť ekonomicky a sociálne prijateľný a environmentálne šetrný rozvoj tepelnej energetiky na území mesta s ohľadom na zachovanie kontinuity ekonomického rozvoja mesta. Predpoklady rozvoja boli stanovené v časti II.b) Vytvorenie predpokladov pre vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení a zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla. Hlavným cieľom je zaistiť rovnaké príležitosti a spravodlivú hospodársku súťaž na trhu tepelnej energetiky. Environmentálne a energetické hodnotenie jednotlivých technológií rozvoja bolo prevedené v časti II.b) vyhodnotenie jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení. Cieľom je zdôvodnenie environmentálnych priorít mesta, ktoré sú premietnuté tiež do typológie územia v návrhu zásad Kódexu spolupráce v tepelnej energetike (časť II.b, kap.3.3). Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 225

227 2 Dopyt a kapacita Dopyt po teple vplyvom reštrukturalizácie ekonomickej činnosti na území mesta a vplyvom úsporných opatrení v bytových domoch klesá. Potenciál úspor je odhadovaný vo výške 25%, reálny potenciál tepla pre zásobovanie novej výstavby je odhadovaný vo výške 12%. To znamená, že v závislosti od marketingovej zdatnosti prevádzkovateľa SCZT a uplatňovania prípustných spôsobov zásobovania teplom podľa zásad stanovených v Kódexe tepelnej energetiky bude skutočný pokles trhu medzi hodnotami 75%-87% skutočnosti roku 2005 (Obrázok 54). Obrázok 54 Vývoj trhu s teplom v dosahu SCZT Trh s teplem - SCZT GJ/r nová výstavba stávající zástavba V tejto kalkulácii je zlúčený trh s horúcou vodou i s parou. Na výstupe z prvotnej siete SCZT bolo predaných TJ. Očakávaný trh v roku 2020 sa môže pohybovať v rozsahu 3200 až 3600 TJ. Výkony zdrojov pracujúcich do SCZT je treba dimenzovať podľa krivky trvania výkonu. Obrázok 55 ukazuje skutočnosť výkonov. Obrázok 55 Krivka trvania výkonov (rok 2006) Křivka trvání výkonu MW Pára Voda hodin/rok To znamená, že celkový výkon zdrojov pracujúcich do SCZT by mal byť v súčasnosti minimálne 500 MW. Na základe analytickej časti možno očakávať pokles trhu do roku 2020 o 13 až 25%, takže by tento výkon mohol pokryť aj dostatočnú rezervu pre prípad výpadku niektorého zo zdrojov. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 226

228 Súčasným zdrojom s environmentálnou prioritou podľa II.a) Určenie alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení a výber ekonomicky najoptimálnejšej varianty, kapitola 5 Priority z hľadiska dopadov na životné prostredie, je Spaľovňa komunálneho odpadu KOSIT a.s. Približne 50% disponibilného vyrobeného tepla je bez úžitku vypúšťaného do vonkajšieho okolia, a to najmä v letnom období (Obrázok 56). Je to dané tým, že vyrobené teplo je dodávané v pare a parná sústava má v lete nízke odbery neumožňujúce odobrať všetko vyrobené disponibilné teplo. Obrázok 56 Využité a nevyužité teplo zo spaľovne KOSIT KOSIT - dodané a nevyužité teplo GJ/r nevyužité dodané Ďalším potenciálnym zdrojom s environmentálnou prioritou je geotermálny zdroj tepla, ktorého disponibilný výkon pre použitie v SCZT Košice je odhadovaný vo výške 100 MW. Existuje tiež podnikateľský zámer vybudovať na území mesta kogeneračný zdroj na biomasu s tepelným výkonom cca 13 MWt v priemyselnej časti sídliska Nad Jazerom alebo variantne v priemyselnej zóne pred obcou Ťahanovce. Dopyt nepokrytý existujúcim zdrojom KOSIT a dvoma potenciálnymi obnoviteľnými zdrojmi energie musí byť krytý výrobou tepla spaľovaním fosílnych palív v centrálnej teplárni TEKO. V zásade je možné uvažovať ako palivo zemný plyn, aj uhlie. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 227

229 3 Materiály a vstupy Palivá pre výrobu tepla v centrálnej teplárni TEKO sú: Plynový variant Dodávky zemného plynu zabezpečuje na území Slovenskej republiky podnik SPP - distribúcia, a. s. Bratislava. Tabuľka 81 Kvalitatívne parametre zemného plynu Prameň. Tabuľka 82 Prvkový rozbor zemného plynu Prameň. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 228

230 Uhoľný variant Dodávky čierneho uhlia sú zabezpečované na základe výberového konania. V súčasnej dobe požadované kvalitatívne parametre paliva uvádza nasledujúca tabuľka. Tabuľka 83 Parametre čierneho energetického uhlia Prameň: Pokiaľ bude inštalovaný nový fluidný kotol, môžu byť požadované parametre iné. Pre dodržanie emisných limitov by fluidný kotol vyžadoval tiež dodávku sorbetu mletého vápenca. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 229

231 4 Scenáre rozvoja SCZT Sú definované dva základné varianty rozvoja SCZT Košice: Variant BAU (Business As Usual): Táto alternatíva predpokladá, že dôjde k modernizácii zdroja TEKO i tepelných sietí TEKO a TEHO, čo umožní využiť väčšie množstvo vyrobeného tepla zo spaľovne KOSIT. Práve obmedzený dopyt po teple v parnej sieti spôsobuje, že je takmer 50% vyrobeného tepla v spaľovni KOSIT vypusteného do vonkajšieho okolia. Tabuľka 84 Varianty rozvoja bez využitia geotermálneho tepla a biomasy (BAU) Súčasný stav Hraničné varianty cieľového stavu Vstupná energia REF I. etapa BAU-ZP BAU-U teplo z KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT zemný plyn TEKO I+II TEKO II+NZ* Nový zdroj uhlie TEKO I+II TEKO II+NZ* Nový zdroj * ZP alebo U Variant OZO (Obnoviteľné Zdroje Energie): Táto alternatíva predpokladá okrem väčšieho využitia tepla zo spaľovne KOSIT, že bude realizovaný projekt využitia geotermálneho tepla a projekt kogeneračného zdroja na biomasu. Tabuľka 85 Varianty rozvoja s využitím geotermálneho tepla a biomasy (OZO) Súčasný stav Hraničné varianty cieľového stavu Vstupná energia REF I. etapa OZO-ZP OZO-U teplo z KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT KOSIT geotermálne teplo GEOTERM GEOTERM GEOTERM Biomasa Zdroj na biomasu Zdroj na biomasu Zdroj na biomasu zemný plyn TEKO I+II TEKO II Nový zdroj Uhlie TEKO I+II TEKO II Nový zdroj Z hľadiska radenia zdrojov je treba najskôr využiť teplo zo spaľovne KOSIT, pretože je vedľajším produktom vznikajúcim pri zneškodňovaní odpadov. Ďalej je treba využiť prvotné teplo z geotermálneho zdroja, pokiaľ bude vybudovaný. Využitie oboch druhov tepla nespôsobuje žiadne ďalšie emisie na území mesta. Zvyšná potreba tepla bude pokrytá ostatnými zdrojmi, kde je teplo vyrábané spaľovaním paliva (biomasa, zemný plyn, uhlie). Spaľovanie týchto palív je sprevádzané produkciou emisií. Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 230

232 Obrázok 57 Variant BAU deľba trhu Varianta BAU: Křivka trvání výkonu a řazení zdrojů MW 300 TEKO KOSIT hodin/rok Obrázok 58 Variant OZO deľba trhu Varianta OZE: Křivka trvání výkonu a řazení zdrojů MW TEKO Biomasa GEOTERM KOSIT hodin/rok Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 231

233 Modernizácia zdrojovej časti TEKO je uvažovaná variantne podľa druhu paliva: Variant plynový (ZP), založený na vybudovaní paroplynového kogeneračného zdroja 75MWe. Variant uhoľný (U), založený na vybudovaní fluidného kogeneračného zdroja 50 MWe. Tým získavame 5 hraničných scenárov rozvoja SCZT: Tabuľka 86 Definície posudzovaných scenárov rozvoja SCZT Scenár Zdrojový mix Nová kogenerácia Palivo REF TEKO+KOSIT, referenčný rok Zemný plyn, uhlie, TKO BAU-U TEKO+KOSIT Fluidný kotol Uhlie, TKO BAU-ZP TEKO+KOSIT Paroplyn Zemný plyn, TKO OZO-U OZO-ZP TEKO+KOSIT+GEOTERM+ zdroj na biomasu TEKO+KOSIT+GEOTERM+ zdroj na biomasu Fluidný kotol, Zdroj na biomasu Paroplyn, Zdroj na biomasu Uhlie, TKO, biomasa Zemný plyn, TKO, biomasa 4.1 Scenár REF Pre referenčný scenár je braný do úvahy rok 2005, ktorého údaje sú k dispozícii vo výročnej správe spoločnosti TEKO. Tabuľka 87 Ukazovatele výroby TEKO v lokalite Košice Koncepcia rozvoja mesta Košice v oblasti tepelnej energetiky 232

KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE

KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE MESTO PÚCHOV VZN č.: 2 / 2005 Strana / Počet strán: 1 / 45 VZN č.: 2 / 2005 KONCEPCIA ROZVOJA MESTA PÚCHOV V TEPELNEJ ENERGETIKE VZN nadobúda platnosť dňom:... 2005 Uznesenie MsZ č.: 58/2005 zo dňa 6.7.2005

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky. Mesto Gbely Námestie slobody 1261, Gbely

Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky. Mesto Gbely Námestie slobody 1261, Gbely Koncepcia rozvoja Gbelov v oblasti tepelnej energetiky Námestie slobody 1261, 908 45 Gbely Predkladá : SEA, regionálna pobočka Hurbanova 59, Trenčín 911 01 Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ Júl 2006 OBSAH

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky

Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Záverečná správa Október 2006 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY Koncepcia rozvoja mesta Komárno v oblasti tepelnej energetiky Objednávateľ:

Διαβάστε περισσότερα

Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky

Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky Koncepcia rozvoja Ilavy v oblasti tepelnej energetiky Mesto Ilava Mierové námestie č.6/3, 9 Ilava Predkladá : SEA, regionálna pobočka Hurbanova 59, Trenčín 9 Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ august 26

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM Teplo na prípravu teplej vody Ing. Zuzana Krippelová doc. Ing.Jana Peráčková, PhD. STN EN 15316-3-1- Vykurovacie systémy v budovách. Metóda

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno

ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, Nitrianske Pravno ENERGETICKÝ AUDIT AREÁL SPOLOČNOSTI TONDACH SLOVENSKO, Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske Pravno 1 NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ Tondach Slovensko, s.r.o., Nádražná 79/28, 972 13 Nitrianske

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523

Διαβάστε περισσότερα

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu

Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Energetická štúdia Miesto: Názov: Spracovateľ štúdie: Piešťany, Bytový dom Úsporné energetické opatrenia bytového domu Ing. Andrej Fáber, faberand@gmail.com Bratislava, máj 2013 OBSAH 1 PREDMETA A CIEĽ

Διαβάστε περισσότερα

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový

Διαβάστε περισσότερα

Základná škola s materskou školou v...

Základná škola s materskou školou v... Základná škola s materskou školou v... Pozn. Údaje o kotli, druhu paliva, limitoch, odčítanej účinnosti a výpočty sú uvedené ako príklad. ObÚŽP......... Váš list zn./zo dňa Naše číslo Vybavuje/linka V...

Διαβάστε περισσότερα

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia

20% VÍŤAZÍ HOSPODÁRNOSŤ. Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia HOSPODÁRNOSŤ VÍŤZÍ Nová Smernica Ecodesign - vyššia ochrana životného prostredia 20%... viac obnoviteľných energií... nižšia spotreba primárnych energií... nižšia produkcia CO 2 Európska únia stavia vysoké

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ ENERGETICKÝ AUDIT BUDOV Stavebná fakulta Ing. Katarína Kováčová, PhD., Ing. Martin Kováč, PhD. Táto publikácia vznikla

Διαβάστε περισσότερα

Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd

Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd Energetická náročnosť čistenia odpadových vôd Konferencia ENERGETICKÝ AUDIT V PRAXI II 8. 9. 3. 2012, Hotel Turiec, Martin Ing. Pavol Kosa, Ing. Roman Uhrina Úloha verejných čistiarní odpadových vôd (ČOV)

Διαβάστε περισσότερα

Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP)

Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky (SEAP) Tento projekt bol spolufinancovaný Európskou úniou. Investícia do vašej budúcnosti. Akčný plán udržateľného energetického rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2013 2020 (SEAP) Akčný plán udržateľného

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

1. Výpočet ceny tepla z domovej kotolne (klasická technológia).

1. Výpočet ceny tepla z domovej kotolne (klasická technológia). Slovenská inovačná a energetická agentúra, regionálna pobočka Trenčín Hurbanova č.59, 911 01 Trenčín 1. Výpočet ceny tepla z domovej kotolne (klasická technológia). Cena tepla sa skladá z variabilnej zložky

Διαβάστε περισσότερα

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk SLUŽBY s. r. o.

Staromlynská 29, Bratislava tel: , fax: http: //www.ecssluzby.sk   SLUŽBY s. r. o. SLUŽBY s. r. o. Staromlynská 9, 81 06 Bratislava tel: 0 456 431 49 7, fax: 0 45 596 06 http: //www.ecssluzby.sk e-mail: ecs@ecssluzby.sk Asynchrónne elektromotory TECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA. Nominálne výkony

Διαβάστε περισσότερα

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014 SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a.s. BRATISLAVA Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2014 (okrem cien za dodávku plynu pre Malé podniky)

Διαβάστε περισσότερα

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8

Makroekonomické agregáty. Prednáška 8 Makroekonomické agregáty Prednáška 8 Hrubý domáci produkt (HDP) trhová hodnota všetkých finálnych statkov, ktoré boli vyprodukované v ekonomike za určité časové obdobie. Finálny statok predstavuje produkt,

Διαβάστε περισσότερα

Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl

Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl Energetické služby a poradenstvo pre 4. ročník stredných odborných škôl Učebné texty pre študijný odbor Technik energetických zariadení budov 1 O projekte refuge Energetické služby a poradenstvo Projekt

Διαβάστε περισσότερα

AerobTec Altis Micro

AerobTec Altis Micro AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 ENERGETICKÝ AUDIT budovy Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY Okresný úrad Košice - okolie Hroncová 13 Spracovateľ: Slovenská inovačná a energetická agentúra Energetický audítor:

Διαβάστε περισσότερα

200% Atrieda 4/2011. www.elite.danfoss.sk. nárast počtu bodov za tento výrobok MAKING MODERN LIVING POSSIBLE

200% Atrieda 4/2011. www.elite.danfoss.sk. nárast počtu bodov za tento výrobok MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Atrieda 4/2011 ROČNÍK 9 MAKING MODERN LIVING POSSIBLE Súťažte o skvelé ceny! Zdvojnásobte tento mesiac svoju šancu setmi Danfoss RAE! Zapojte sa do veľkej súťaže inštalatérov Danfoss a vyhrajte atraktívne

Διαβάστε περισσότερα

= + + + = + β β β β β ( ) β β = + = = = = + + + + = = + + = + + = + + + = + + + = + + = + + = + + + = + + + [ = = ] = = + + + = + = = = = = = = = = = = [ = = [ ] = = ] = + + + + [ = ] = + = = + + =

Διαβάστε περισσότερα

Pilota600mmrez1. N Rd = N Rd = M Rd = V Ed = N Rd = M y M Rd = M y. M Rd = N 0.

Pilota600mmrez1. N Rd = N Rd = M Rd = V Ed = N Rd = M y M Rd = M y. M Rd = N 0. Bc. Martin Vozár Návrh výstuže do pilót Diplomová práca 8x24.00 kr. 50.0 Pilota600mmrez1 Typ prvku: nosník Prostředí: X0 Beton:C20/25 f ck = 20.0 MPa; f ct = 2.2 MPa; E cm = 30000.0 MPa Ocelpodélná:B500

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice Komenského 52. Odbor školstva Zádielska 1 Košice

ENERGETICKÝ AUDIT. budovy Okresný úrad Košice Komenského 52. Odbor školstva Zádielska 1 Košice ENERGETICKÝ AUDIT budovy Okresný úrad Košice Komenského 52 Odbor školstva Zádielska 1 Košice ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY Okresný úrad Košice Komenského 52 Odbor školstva Zádielska 1 Košice Spracovateľ: Slovenská

Διαβάστε περισσότερα

Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od do ) Fixná mesačná sadzba

Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od do ) Fixná mesačná sadzba Ceny plynu za združenú dodávku plynu pre domácnosti na rok 2015 (cenník platný od 1.1.2015 do 31.12.2015) a) Ceny za dodávku plynu podľa jednotlivých taríf Tabuľka č. 1 ceny bez DPH Označenie druhu tarify

Διαβάστε περισσότερα

SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK. za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber)

SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK. za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a. s. BRATISLAVA CENNÍK za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev. č. M/1/2012 Platnosť od 1.1. 2012 Podmienky uplatňovania

Διαβάστε περισσότερα

LAMA energy a.s. organizačná zložka

LAMA energy a.s. organizačná zložka LAMA energy a.s. organizačná zložka Šulekova 2, 811 06 Bratislava OR OS Bratislava I, odd. Po, vl. č. 1902/B Cenník LAMA energy a.s. organizačná zložka za dodávku plynu pre odberateľov kategórie malé podniky

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

Cenník Veolia Utilities Žiar nad Hronom, a.s. za dodávku plynu v roku 2016 pre odberateľov kategórie Maloodber

Cenník Veolia Utilities Žiar nad Hronom, a.s. za dodávku plynu v roku 2016 pre odberateľov kategórie Maloodber Cenník Veolia Utilities Žiar nad Hronom, a.s. za dodávku plynu v roku 2016 pre odberateľov kategórie Maloodber (Platnosť od 1.1.2016 do 31.12.2016 vydaný v zmysle Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových

Διαβάστε περισσότερα

Maximálne ceny za služby obchodníka pre odberné miesta odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky na priznanie regulovanej ceny Malému podniku:

Maximálne ceny za služby obchodníka pre odberné miesta odberateľov, ktorí spĺňajú podmienky na priznanie regulovanej ceny Malému podniku: Informácia o cene za dodávku plynu pre Malé podniky s účinnosťou od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 Spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len Spoločnosť ) bolo dňa 26. novembra

Διαβάστε περισσότερα

Riadenie elektrizačných sústav. Riadenie výkonu tepelných elektrární

Riadenie elektrizačných sústav. Riadenie výkonu tepelných elektrární Riadenie elektrizačných sústav Riadenie výkonu tepelných elektrární Ak tepelná elektráreň vyrába elektrický výkon P e, je možné jej celkovú účinnosť vyjadriť vzťahom: el Q k n P e M u k prevodný koeficient

Διαβάστε περισσότερα

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky

Διαβάστε περισσότερα

INFORMÁCIA O ČINNOSTI SPOLOČNOSTI SPRÁVA O STAVE HOSPODÁRENIA ZA I.-II.Q 2014

INFORMÁCIA O ČINNOSTI SPOLOČNOSTI SPRÁVA O STAVE HOSPODÁRENIA ZA I.-II.Q 2014 INFORMÁCIA O ČINNOSTI SPOLOČNOSTI A SPRÁVA O STAVE HOSPODÁRENIA ZA I.-II.Q 2014 OBSAH Stručný profil spoločnosti 1. Technické činnosti Dodávateľská údržba za 1-6/2014 Stavebná činnosť realizácie významnej

Διαβάστε περισσότερα

REZISTORY. Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických

REZISTORY. Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických REZISTORY Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických obvodoch. Základnou vlastnosťou rezistora je jeho odpor. Odpor je fyzikálna vlastnosť, ktorá je daná štruktúrou materiálu

Διαβάστε περισσότερα

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013

Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013 SLOVENSKÝ PLYNÁRENSKÝ PRIEMYSEL, a.s. BRATISLAVA Cenník za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) ev.č. M/1/2013 (okrem cien za dodávku plynu pre Malé podniky)

Διαβάστε περισσότερα

MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH

MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH Bratislava, júl 2007 MOŽNOSTI ÚSPOR ENERGIE V NEMOCNICIACH A KÚPEĽOCH 1. ÚVOD Nemocnica sa, v mnohých prípadoch, vyrovná malému mestu, v ktorom pracuje

Διαβάστε περισσότερα

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE RESOURCES OF ENERGY IN CZECH REPUBLIC

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE RESOURCES OF ENERGY IN CZECH REPUBLIC VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA STROJNÍHO INŽENÝRSTVÍ ENERGETICKÝ ÚSTAV FACULTY OF MECHANICAL ENGINEERING ENERGY INSTITUTE OBNOVITELNÉ ZDROJE ENERGIE V ČR RENEWABLE

Διαβάστε περισσότερα

ROŽŇAVA Č I S T O P I S NÁVRH ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA. Textová časť. Novodvorská 10A, Bratislava

ROŽŇAVA Č I S T O P I S NÁVRH ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA. Textová časť. Novodvorská 10A, Bratislava Č I S T O P I S NÁVRH ÚZEMNÉHO PLÁNU MESTA ROŽŇAVA Textová časť Objednávateľ : Mesto Rožňava, Šafárikova 29, 048 01Rožňava Zhotoviteľ : ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o. Novodvorská 10A,

Διαβάστε περισσότερα

Prevádzkový poriadok sústavy tepelných zariadení ktorého súčasťou je aj havarijný plán sústav tepelných zariadení spoločnosti. (úprava č.

Prevádzkový poriadok sústavy tepelných zariadení ktorého súčasťou je aj havarijný plán sústav tepelných zariadení spoločnosti. (úprava č. Prevádzkový poriadok sústavy tepelných zariadení ktorého súčasťou je aj havarijný plán sústav tepelných zariadení spoločnosti (úprava č. 2) Bytkomfort, s.r.o., SNP 9, 940 60 Nové Zámky Vydanie/Dátum vydania:

Διαβάστε περισσότερα

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA

III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA 1. Účtovanie stravovania poskytovaného zamestnávateľom zamestnancom ( 152 Zák. práce) Obsah účtovného prípadu Suma MD Účt. predpis D A. Poskytovanie stravovania vo vlastnom

Διαβάστε περισσότερα

Možnosti úspor energie v školách

Možnosti úspor energie v školách Možnosti úspor energie v školách Bratislava, júl 2007 1. Úvod Energia je, podľa slovníka, sila, ktorá má schopnosť vykonávať prácu resp. pohyb. Bez energie by nič neexistovalo. Energia je všade, mení sa

Διαβάστε περισσότερα

Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Objekt č.48

Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Objekt č.48 ENAS - Energoaudit a služby s.r.o. Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Objekt č.48 Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor č. 12937 01 Želiezovce OBJEKT č.48 SOCIÁLNO-PREVÁDZKOVÁ BUDOVA

Διαβάστε περισσότερα

MPV PO 16/2013 Stanovenie kovov v rastlinnom materiáli ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

MPV PO 16/2013 Stanovenie kovov v rastlinnom materiáli ZÁVEREČNÁ SPRÁVA REGIONÁLNY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA so sídlom v Prešove Národné referenčné centrum pre organizovanie medzilaboratórnych porovnávacích skúšok v oblasti potravín Hollého 5, 080 0 Prešov MEDZILABORATÓRNE

Διαβάστε περισσότερα

Trapézové profily Lindab Coverline

Trapézové profily Lindab Coverline Trapézové profily Lindab Coverline Trapézové profily - produktová rada Rova Trapéz T-8 krycia šírka 1 135 mm Pozink 7,10 8,52 8,20 9,84 Polyester 25 μm 7,80 9,36 10,30 12,36 Trapéz T-12 krycia šírka 1

Διαβάστε περισσότερα

R O Z H O D N U T I E

R O Z H O D N U T I E ÚRAD PRE REGULÁCIU SIEŤOVÝCH ODVETVÍ Bajkalská 27, P. O. Box 12, 820 07 Bratislava R O Z H O D N U T I E Číslo: 0037/2013/P Bratislava 06. 12. 2012 Číslo spisu: 6240-2012-BA Predseda Úradu pre reguláciu

Διαβάστε περισσότερα

Strana 1/5 Príloha k rozhodnutiu č. 544/2011/039/5 a k osvedčeniu o akreditácii č. K-052 zo dňa Rozsah akreditácie

Strana 1/5 Príloha k rozhodnutiu č. 544/2011/039/5 a k osvedčeniu o akreditácii č. K-052 zo dňa Rozsah akreditácie Strana 1/5 Rozsah akreditácie Názov akreditovaného subjektu: CHIRANALAB, s.r.o., Kalibračné laboratórium Nám. Dr. A. Schweitzera 194, 916 01 Stará Turá IČO: 36 331864 Kalibračné laboratórium s fixným rozsahom

Διαβάστε περισσότερα

Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Administratívna budova s ubytovňou SANTOVKA

Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Administratívna budova s ubytovňou SANTOVKA ENAS - Energoaudit a služby s.r.o. Energetický audit ÚVTOS Želiezovce Administratívna budova s ubytovňou SANTOVKA Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor č. 12937 01 Želiezovce ADMINISTRATÍVNA

Διαβάστε περισσότερα

DIEL A - TEXTOVÁ ČASŤ

DIEL A - TEXTOVÁ ČASŤ DIEL A AGS ATELIÉR Prievidza, ENVICONSULT Žilina 1/159 ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA : ÚZEMNÝ PLÁN MESTA PRIEVIDZA AKTUALIZÁCIA 2006 ZMENY A DOPLNKY ČÍSLO 10 ( DESAŤ ) ETAPA SPRACOVANIA : ČISTOPIS OBSTARÁVATEĽ

Διαβάστε περισσότερα

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou.

Baumit StarTrack. Myšlienky s budúcnosťou. Baumit StarTrack Myšlienky s budúcnosťou. Lepiaca kotva je špeciálny systém kotvenia tepelnoizolačných systémov Baumit. Lepiace kotvy sú súčasťou tepelnoizolačných systémov Baumit open (ETA-09/0256), Baumit

Διαβάστε περισσότερα

Mesto MALACKY ÚZEMNÝ PLÁN OBCE MESTA MALACKY ZMENY A DOPLNKY 2011

Mesto MALACKY ÚZEMNÝ PLÁN OBCE MESTA MALACKY ZMENY A DOPLNKY 2011 Mesto MALACKY ÚZEMNÝ PLÁN OBCE MESTA MALACKY ZMENY A DOPLNKY 2011 Malacky, september 2012 Názov dokumentácie: Územný plán obce mesta Malacky zmeny a doplnky 2011 - čistopis Obstarávateľ: Spracovateľ: Hlavný

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a

Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a Komplexné posúdenie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií podľa normy STN 73 0540 (2012) Výpočet a posúdenie tepelného odporu a súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie Výpočet tepelného odporu

Διαβάστε περισσότερα

Analýza poruchových stavov s využitím rôznych modelov transformátorov v programe EMTP-ATP

Analýza poruchových stavov s využitím rôznych modelov transformátorov v programe EMTP-ATP Analýza poruchových stavov s využitím rôznych modelov transformátorov v programe EMTP-ATP 7 Obsah Analýza poruchových stavov pri skrate na sekundárnej strane transformátora... Nastavenie parametrov prvkov

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske

ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske 1 NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ VIPO, a.s., Gen. Svobodu 1069/4, 958 01 Partizánske Audit areálu spoločnosti VIPO, a.s. v Partizánskom

Διαβάστε περισσότερα

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008) ermodynamika nútorná energia lynov,. veta termodynamická, Izochorický dej, Izotermický dej, Izobarický dej, diabatický dej, Práca lynu ri termodynamických rocesoch, arnotov cyklus, Entroia Dolnkové materiály

Διαβάστε περισσότερα

I M S Inteligentné Meracie Systémy. Ing. Igor Chrapčiak

I M S Inteligentné Meracie Systémy. Ing. Igor Chrapčiak I M S Inteligentné Meracie Systémy Ing. Igor Chrapčiak Inteligentné meracie systémy - cesta k efektívnejšej energetike Čo je nové? Efocus 1. 11. 013 KCMTE Ing. Igor Chrapčiak Prečo? Svet sa mení... Nové

Διαβάστε περισσότερα

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ročník Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: do:

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Ročník Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: do: ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2016 Vyhlásené: 6. 9. 2016 Časová verzia predpisu účinná od: 8. 9.2016 do: 31.12.2016 Obsah dokumentu je právne záväzný. 248 VYHLÁŠKA Úradu pre reguláciu sieťových

Διαβάστε περισσότερα

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Odbor ochrany ovzdušia Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava Bratislava 19. 3. 2012 Vec Informácia o požiadavkách smernice 2010/75/EÚ o priemyselných

Διαβάστε περισσότερα

2. CHARAKTERISTIKA VODNÝCH TOKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

2. CHARAKTERISTIKA VODNÝCH TOKOV V SLOVENSKEJ REPUBLIKE 1. ÚVOD Energia najmä jej kvalita, zabezpečenosť dodávky a cena sa stáva jedným z limitujúcich faktorov rozvoja spoločnosti. Naša krajina pritom trpí veľkým nedostatkom prírodných zdrojov energie. Zásoby

Διαβάστε περισσότερα

Katalógová stránka produktov a firiem www.ebudovy.sk Zaregistrujte sa aj vy!

Katalógová stránka produktov a firiem www.ebudovy.sk Zaregistrujte sa aj vy! 2/2013 2/2013 technologicky vyspelé domy a budovy Na návrhu a inštalácii solárnych systémov si treba dať záležať Vaillant www.idbjournal.sk ročník III ISSN 1338-3337 Mediálna podpora podujatia idb Journal

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

Lev KKZ Lev Heliotwin KKZ

Lev KKZ Lev Heliotwin KKZ Solárne systémy Plynové kondenzačné kotly condens Lev KKZ Lev Heliotwin KKZ Stacionárne kondenzačné kotly Kompaktné jednotky na vykurovanie a ohrev teplej vody v zabudovanom zásobníku. Vysokoúčinné, úsporné

Διαβάστε περισσότερα

Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch

Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch Informácia o kvalite ovzdušia, podiele stacionárnych zdrojov na jeho znečisťovaní, programoch na zlepšenie kvality ovzdušia a akčných plánoch v Žilinskom kraji za rok 2014 A. Informácie o kvalite ovzdušia

Διαβάστε περισσότερα

CELKOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE PREŠOVSKÉHO A KOŠICKÉHO KRAJA

CELKOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE PREŠOVSKÉHO A KOŠICKÉHO KRAJA CELKOVÉ ENERGETICKÉ HODNOTENIE PREŠOVSKÉHO A KOŠICKÉHO KRAJA PREŠOVSKÝ KRAJ Zdroje elektrickej energie Na území kraja nie sú žiadne významnejšie zdroje el. energie. V prevádzke sú štyri teplárne, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa STN : 2012 a STN : 2012

TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa STN : 2012 a STN : 2012 Energetická certifikácia budov Konzultačná a projekčná činnosť v oblasti stavebnej fyziky PROJEKTOVÉ HODNOTENIE podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z. TEPELNOTECHNICKÝ POSUDOK BUDOVY spracovaný podľa

Διαβάστε περισσότερα

Prof. Ing. Jaroslav Valášek, CSc. Návrh cirkulácie ohriatej pitnej vody a výpočet nastavenia regulačných ventilov Alwa Kombi 4.

Prof. Ing. Jaroslav Valášek, CSc. Návrh cirkulácie ohriatej pitnej vody a výpočet nastavenia regulačných ventilov Alwa Kombi 4. Honeywell Prof. Ing. Jaroslav Valášek, CSc Návrh cirkulácie ohriatej pitnej vody a výpočet nastavenia regulačných ventilov Alwa Kombi 4. Honeywell Bratislava 2006 1 Spôsoby výpočtu cirkulácie teplej vody

Διαβάστε περισσότερα

Deti školského veku roky. Deti - vek batolivý/ predškol. roky chlapci dievčatá študujúci zvýš.fyz. aktivita 1,6 1,7 1,5 1,3 1,0

Deti školského veku roky. Deti - vek batolivý/ predškol. roky chlapci dievčatá študujúci zvýš.fyz. aktivita 1,6 1,7 1,5 1,3 1,0 ODPORÚČANÉ VÝŽIVOVÉ DÁVKY PRE OBYVATEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY ( 9.REVÍZIA) Autori: Kajaba,I., Štencl,J., Ginter,E., Šašinka,M.A., Trusková,I., Gazdíková,K., Hamade,J.,Bzdúch,V. Tabuľka 1 Základná tabuľka

Διαβάστε περισσότερα

Príhovor šéfredaktora Milí priatelia, projektanti a odborníci v oblasti TZB, Obsah čísla. Slovo na úvod

Príhovor šéfredaktora Milí priatelia, projektanti a odborníci v oblasti TZB, Obsah čísla. Slovo na úvod Z obsahu čísla vyberáme : Odborný článok NOVÉ NORMY V OBLASTI REGULÁCIE VYKUROVACÍCH SYSTÉMOV Odborný článok AKO VPLÝVA POLOHA BYTU NA KVALITU DODÁVKY TEPLEJ VODY? Odborný článok TECHNICKÉ A EKONOMICKÉ

Διαβάστε περισσότερα

Obstarávateľ Obec Hviezdoslavov ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HVIEZDOSLAVOV ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2014

Obstarávateľ Obec Hviezdoslavov ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HVIEZDOSLAVOV ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2014 Obstarávateľ Obec Hviezdoslavov ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HVIEZDOSLAVOV ZMENY A DOPLNKY Č. 01/2014 ktorým sa mení a dopĺňa Územný plán obce Hviezdoslavov (spracovateľ: ÚPn s.r.o. Bratislava), schválený uznesením

Διαβάστε περισσότερα

APLIKAČNÁ PRÍRUČKA. ... naše výrobky chránia všade! prepäťové ochrany

APLIKAČNÁ PRÍRUČKA. ... naše výrobky chránia všade! prepäťové ochrany prepäťové ochrany APLIKAČNÁ PRÍRUČKA ODPORÚČANIA PRE POUŽITIE PREPÄŤOVÝCH OCHRÁN KIWA NOVÉ PREPÄŤOVÉ OCHRANY SÉRIE POm I 25kA, PO II G Spoločnosť KIWA vyvíja a vyrába prepäťové ochrany (SPD = Surge Protective

Διαβάστε περισσότερα

η = 1,0-(f ck -50)/200 pre 50 < f ck 90 MPa

η = 1,0-(f ck -50)/200 pre 50 < f ck 90 MPa 1.4.1. Návrh priečneho rezu a pozĺžnej výstuže prierezu ateriálové charakteristiky: - betón: napr. C 0/5 f ck [Pa]; f ctm [Pa]; fck f α [Pa]; γ cc C pričom: α cc 1,00; γ C 1,50; η 1,0 pre f ck 50 Pa η

Διαβάστε περισσότερα

Téma 1. AKO ZNÍŽIŤ SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI 1 z 15 AKO ZNÍŽIT SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI

Téma 1. AKO ZNÍŽIŤ SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI 1 z 15 AKO ZNÍŽIT SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI Téma 1. AKO ZNÍŽIŤ SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI 1 z 15 AKO ZNÍŽIT SPOTREBU ENERGIE V DOMÁCNOSTI Energia nie je len stále vzácnejšou a drahšou, ale výroba neustále sa zvyšujúceho množstva energie poškodzuje

Διαβάστε περισσότερα

o pripojení a určená v pripojovacích podmienkach pre jedno odberné miesto. MRK na napäťovej úrovni NN je stanovená amperickou hodnotou hlavného

o pripojení a určená v pripojovacích podmienkach pre jedno odberné miesto. MRK na napäťovej úrovni NN je stanovená amperickou hodnotou hlavného o pripojení a určená v pripojovacích podmienkach pre jedno odberné miesto. MRK na napäťovej úrovni NN je stanovená amperickou hodnotou hlavného ističa pred elektromerom, zabezpečeného plombou SSE-D, alebo

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.5. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.5. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.5 Vzdelávacia

Διαβάστε περισσότερα

Nové predpisy pre osvetlenie

Nové predpisy pre osvetlenie Nové predpisy pre osvetlenie Prof. Ing. Alfonz Smola, PhD. ZSR 2009 Najdôležitejšie hygienické predpisy Dôležitosť hygienických predpisov vyplýva z ich charakteru sú záväzné Zákon č. 355 z roku 2007 o

Διαβάστε περισσότερα

MOSTÍKOVÁ METÓDA 1.ÚLOHA: 2.OPIS MERANÉHO PREDMETU: 3.TEORETICKÝ ROZBOR: 4.SCHÉMA ZAPOJENIA:

MOSTÍKOVÁ METÓDA 1.ÚLOHA: 2.OPIS MERANÉHO PREDMETU: 3.TEORETICKÝ ROZBOR: 4.SCHÉMA ZAPOJENIA: 1.ÚLOHA: MOSTÍKOVÁ METÓDA a, Odmerajte odpory predložených rezistorou pomocou Wheastonovho mostíka. b, Odmerajte odpory predložených rezistorou pomocou Mostíka ICOMET. c, Odmerajte odpory predložených

Διαβάστε περισσότερα

SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK (dokumentácia pre ÚR)

SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK (dokumentácia pre ÚR) ARCHiZA, spol. s.r.o. Ing. arch. Martin Záhorský, autorizovaný stavebný inžinier, Hurbanova 7, 901 03 Pezinok, 0905 947 496, IČO: 46 540 539 SVETLOTECHNICKÝ POSUDOK VPLYVU HALY NA SUSEDNÝ NEZASTAVANÝ POZEMOK

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Využívanie OZE v budovách - príklad pilotného projektu bytového domu v Tvrdošíne

Využívanie OZE v budovách - príklad pilotného projektu bytového domu v Tvrdošíne Slovenská technická univerzita v Bratislave Stavebná fakulta Katedra konštrukcií pozemných stavieb Využívanie OZE v budovách - príklad pilotného projektu bytového domu v Tvrdošíne prof. Ing. I. Chmúrny,

Διαβάστε περισσότερα

difúzne otvorené drevovláknité izolačné dosky - ochrana nie len pred chladom...

difúzne otvorené drevovláknité izolačné dosky - ochrana nie len pred chladom... (TYP M) izolačná doska určená na vonkajšiu fasádu (spoj P+D) ρ = 230 kg/m3 λ d = 0,046 W/kg.K 590 1300 40 56 42,95 10,09 590 1300 60 38 29,15 15,14 590 1300 80 28 21,48 20,18 590 1300 100 22 16,87 25,23

Διαβάστε περισσότερα

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore. Pasívne prvky, L, C v obvode stredavého prúdu Čnný odpor u u prebeh prúdu a napäta fázorový dagram prúdu a napäta u u /2 /2 t Napäte zdroja sa rovná úbytku napäta na čnnom odpore. Prúd je vo fáze s napätím.

Διαβάστε περισσότερα

ZÁMUTOV SPRÁVA O HODNOTENÍ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE ING. ARCH. JOZEF BEDNÁR MÁJ

ZÁMUTOV SPRÁVA O HODNOTENÍ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE ING. ARCH. JOZEF BEDNÁR MÁJ ZÁMUTOV SPRÁVA O HODNOTENÍ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE ING. ARCH. JOZEF BEDNÁR MÁJ 2014 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE I. Základné údaje o obstarávateľovi 1. Označenie: Obec Zámutov, štatutárny zástupca starosta

Διαβάστε περισσότερα

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ

ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM JASNÁ ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ A VYUŽÍVANIE OZE PODĽA TECHNICKÝCH NORIEM 1. Úvod 2. Základný princíp NTV / VTCH 3. Základné typy NTV a VTCH z noriem 4. NTV / VTCH v normách STN EN 15 377 5. NTV / VTCH v normách

Διαβάστε περισσότερα

HOSPODÁRSKY VÝVOJ SLOVENSKA V ROKU 2001

HOSPODÁRSKY VÝVOJ SLOVENSKA V ROKU 2001 ÚSTAV SLOVENSKEJ A SVETOVEJ EKONOMIKY SAV HOSPODÁRSKY VÝVOJ SLOVENSKA V ROKU 2001 (Štúdia vypracovaná na požiadanie Európskej hospodárskej komisie OSN) Bratislava, apríl 2002 ISBN 80-7144-120-1 Ústav slovenskej

Διαβάστε περισσότερα

UČEBNÉ TEXTY. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Vzdelávacia oblasť:

UČEBNÉ TEXTY. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Vzdelávacia oblasť: Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Vzdelávacia oblasť: Predmet:

Διαβάστε περισσότερα

Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1

Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1 Územný plán mesta Turčianske Teplice Čistopis riešenia A/ Textová časť: V Žiline 05/2007 Územný plán mesta Turčianske Teplice čistopis riešenia 1 OBSAH strana SPRIEVODNÁ SPRÁVA 4 A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 4 A.1.

Διαβάστε περισσότερα

TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY

TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY V čísle prinášame : Odborný článok ZEMNÉ VÝMENNÍKY TEPLA Odborný článok ZÁSOBNÍK TEPLA S AKUMULACÍ DO VODY Odborný článok Ekonomika racionalizačných energetických opatrení v bytovom dome s následným využitím

Διαβάστε περισσότερα

TECHNICKÉ PODMIENKY VÝROBY A ROZVODU ELEKTRICKEJ ENERGIE

TECHNICKÉ PODMIENKY VÝROBY A ROZVODU ELEKTRICKEJ ENERGIE TECHNICKÉ PODMIENKY VÝROBY A ROZVODU ELEKTRICKEJ ENERGIE ŠTYRY ZÁKLADNÉ TEMATICKÉ OKRUHY: 1. Základné pojmy, definícia elektrizačnej sústavy, jej členenie, štruktúra, úrovne (výroba, prenos, distribúcia).

Διαβάστε περισσότερα

Modul pružnosti betónu

Modul pružnosti betónu f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie

Διαβάστε περισσότερα

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE LOKCA Zmeny a doplnky č. 2 N Á V R H

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE LOKCA Zmeny a doplnky č. 2 N Á V R H Architektonický ateliér, Námestie A. Hlinku 27, Ružomberok ÚZEMNÝ PLÁN OBCE LOKCA Zmeny a doplnky č. 2 N Á V R H Obstarávateľ: OBEC LOKCA Hlavný riešiteľ ING. ARCH. DÁVID GOČ, AUTORIZOVANÝ ARCHITEKT SKA

Διαβάστε περισσότερα

ANALÝZA ZÁKLADOVÝCH KONŠTRUKCIÍ PRI PASÍVNYCH DOMOV.

ANALÝZA ZÁKLADOVÝCH KONŠTRUKCIÍ PRI PASÍVNYCH DOMOV. SEMINÁR 2014 6. ročník ANALÝZA ZÁKLADOVÝCH KONŠTRUKCIÍ PRI PASÍVNYCH DOMOV. Oliver PRUŠKA 1 1 4season sro, Nemcovej 2, 040 01 Košice, 0903966200, oliver.pruska@4season.info Kľúčové slová: pasívny dom,

Διαβάστε περισσότερα

Model redistribúcie krvi

Model redistribúcie krvi .xlsx/pracovný postup Cieľ: Vyhodnoťte redistribúciu krvi na začiatku cirkulačného šoku pomocou modelu založeného na analógii s elektrickým obvodom. Úlohy: 1. Simulujte redistribúciu krvi v ľudskom tele

Διαβάστε περισσότερα

DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED

DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED DOHODA MEDZI VLÁDOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VLÁDOU CYPERSKEJ REPUBLIKY O SPOLUPRÁCI V OBLASTI ZDRAVOTNÍCTVA A LEKÁRSKYCH VIED Vláda Slovenskej republiky a vláda Cyperskej republiky (ďalej len zmluvné strany),

Διαβάστε περισσότερα

S ENERGIOU EFEKTÍVNE V BYTOVÝCH DOMOCH

S ENERGIOU EFEKTÍVNE V BYTOVÝCH DOMOCH S ENERGIOU EFEKTÍVNE V BYTOVÝCH DOMOCH VPLYV ZATEPLENIA DOMU NA HYDRAULICKÉ VYREGULOVANIE SIEA 03.05.2011 Ing. František VRANAY, PhD. Stavebná fakulta TU v Košiciach SPOSOBY DOSIAHNUTIA ÚSPOR PRI VYKUROVANÍ

Διαβάστε περισσότερα

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana. Spojité rozdelenia pravdepodobnosti Pomôcka k predmetu PaŠ Strana z 7 RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 6. marca 3 Zoznam obrázkov Rovnomerné rozdelenie Ro (a, b). Definícia.........................................

Διαβάστε περισσότερα

Podklady pre projektovanie a inštaláciu tepelných čerpadiel

Podklady pre projektovanie a inštaláciu tepelných čerpadiel Podklady pre projektovanie Podklady pre projektovanie Vydanie 8/2007 Podklady pre projektovanie a inštaláciu tepelných čerpadiel Teplo je náš element Obsah Obsah Obsah...1 Prečo tepelné čerpadlo?...5

Διαβάστε περισσότερα

Určite vybrané antropometrické parametre vašej skupiny so základným (*úplným) štatistickým vyhodnotením.

Určite vybrané antropometrické parametre vašej skupiny so základným (*úplným) štatistickým vyhodnotením. Priezvisko a meno študenta: 216_Antropometria.xlsx/Pracovný postup Študijná skupina: Ročník štúdia: Antropometria Cieľ: Určite vybrané antropometrické parametre vašej skupiny so základným (*úplným) štatistickým

Διαβάστε περισσότερα