Záverečná práca od A po Z

Transcript

1 Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Fakulta humanitných vied Jana Klincková - Pavel Sůra Záverečná práca od A po Z Banská Bystrica

2 Autori: Doc. PhDr. Jana Klincková, PhD. Doc. RNDr. Pavel Sůra, PhD. Recenzenti: Prof. Ing. Jozef Benčo, PhD. Prof. RNDr. Libor Vozár, PhD. Vydala: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta humanitných vied ISBN: EAN:

3 OBSAH ÚVOD 7 1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA A JEJ DRUHY SEMINÁR K ZÁVEREČNEJ PRÁCI VEDÚCI ZÁVEREČNEJ PRÁCE VÝBER TÉMY ZÁVEREČNEJ PRÁCE 14 2 ZÁVEREČNÁ PRÁCA AKO PROJEKT FORMULÁCIA PRACOVNEJ HYPOTÉZY ZOSTAVENIE LOGICKÉHO RÁMCA ZÁVEREČNEJ PRÁCE PLÁN RIEŠENIA ZÁVEREČNEJ PRÁCE ŠTÚDIUM LITERATÚRY METÓDY RIEŠENIA PROBLÉMU VÝBER REPREZENTATÍVNEJ VZORKY TECHNIKY ZÍSKAVANIA ÚDAJOV KONZULTÁCIE K ZÁVEREČNEJ PRÁCI PRIEBEH KONZULTÁCIE FORMY KONZULTÁCIE 33 3 FORMÁLNA ÚPRAVA ZÁVEREČNEJ PRÁCE FORMA ZÁVEREČNEJ PRÁCE JAZYK ZÁVEREČNEJ PRÁCE ROZSAH ZÁVEREČNEJ PRÁCE POUŽITIE TEXTOVÉHO EDITORA ČÍSLOVANIE V ZÁVEREČNEJ PRÁCI ČÍSLOVANIE KAPITOL A ICH ČASTÍ ČÍSLOVANIE STRÁN ČÍSLOVANIE OBRÁZKOV A TABULIEK V HLAVNEJ ČASTI ČÍSLOVANIE PRÍLOH 55 3

4 4 ŠTUKTÚRA ZÁVEREČNEJ PRÁCE VÄZBA TITULNÝ LIST ABSTRAKT PREDHOVOR ČESTNÉ VYHLÁSENIE OBSAH ZOZNAM OBRÁZKOV A TABULIEK ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV ČLENENIE HLAVNÉHO TEXTU CITÁCIE A ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHY REGISTER 74 5 OBHAJOBA ZÁVEREČNEJ PRÁCE PRIEBEH OBHAJOBY PREZENTÁCIA ZÁVEREČNEJ PRÁCE PÍSOMNÁ PRÍPRAVA PREZENTÁCIE PROSTRIEDKY VIZUALIZÁCIE INFORMÁCIÍ PREDNES PREZENTÁCIE OBLEČENIE A JEHO DOPLNKY AKO PREMÔCŤ TRÉMU NAJČASTEJŠIE NEDOSTATKY PRI OBHAJOBE POSUDOK VEDÚCEHO ZÁVEREČNEJ PRÁCE POSUDOK OPONENTA (RECENZENTA) ODPOVEDE NA OTÁZKY OPONENTA A VEDÚCEHO PRÁCE HODNOTENIE OBHAJOBY 91 ZÁVER 93 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 95 PRÍLOHY 99 4

5 PRÍLOHA A/ ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE 99 PRÍLOHA B / ČASOVÝ PLÁN RIEŠENIA DIPLOMOVEJ PRÁCE 100 PRÍLOHA C/ VZOR TITULNÉHO LISTU ZÁVEREČNEJ PRÁCE 101 PRÍLOHA D/ ČESTNÉ VYHLÁSENIE 103 PRÍLOHA E/ HODNOTENIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE VEDÚCIM 104 PRÍLOHA F/ HODNOTENIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE OPONENTOM 105 PRÍLOHA G/ FORMULÁR ÚDAJOV PRE DATABÁZU UK UMB 106 REGISTER 109 5

6

7 Motto: Diplomovú prácu treba chápať ako vynikajúcu príležitosť naučiť sa veciam, ktoré nám budú užitočné po celý zvyšok života. ÚVOD (Umberto Eco) Predkladaná publikácia je príručkou pre študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia, ktorí stoja pred vážnou úlohou úspešne ukončiť zvolený študijný program vykonaním štátnych skúšok, ktorých súčasťou je aj obhajoba záverečnej práce. Jej predchodcom bola Rukoväť diplomanta kolektívu autorov Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela, ktorí v roku 1999 pripravili prvé vydanie príručky určenej predovšetkým (ale nielen) pre študentov inžinierskeho štúdia. Za ním nasledovalo v pomerne krátkom čase druhé vydanie. Je prirodzené, že organizácia a obsah štúdia ekonómov a študentov humanitných odborov sa vo viacerých smeroch líšia. Preto bolo potrebné jednotlivé kapitoly rukoväte viac alebo menej prispôsobiť podmienkam Fakulty humanitných vied UMB. Stalo sa tak s láskavým súhlasom vedúceho autorského tímu a tretie, prepracované vydanie sa objavilo v predaji už v roku Teraz držíte v rukách publikáciu, ktorá voľne nadväzuje na predchádzajúce tituly, reflektuje najnovšie zmeny v legislatíve, súvisiace predovšetkým so zmenou zákona o vysokých školách, a odráža aj dlhoročné osobné skúsenosti autorov s vedením záverečných prác na dvoch popredných slovenských univerzitách. V súlade so zákonom a v intenciách Bolonskej deklarácie rozlišuje záverečné práce bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programov, ale snaží sa nachádzať zásady všeobecne platné pre všetky tri druhy prác. Zámerom autorov pôvodnej príručky diplomanta bolo viesť študenta k vypracovaniu záverečnej práce ako jedinečnej úlohy, 7

8 ktorá rieši špecifické problémy, t.j. ako k projektu. Riešenie projektu si vyžaduje schopnosť hierarchizovať činnosti vzhľadom na ich logickú nadväznosť, racionálne disponovať vlastným časom, rešpektujúc harmonogram termínov. Príručka obsahovala odporúčania, ako si zorganizovať čas a prácu pri príprave a vypracúvaní projektu záverečnej práce a sprevádzala študenta až po obhajobu jeho práce. Uvedené myšlienky sme pokladali za osožné a koncepciu príručky za použiteľnú aj na fakultách humanitného zamerania. Kvalitná práca a racionálne využívanie času je totiž to, čo pri serióznej robote je garanciou jej úspechu. Práve návrhy na efektívnu organizáciu práce a implementácia kritérií kvality sú tými osobitosťami, ktoré rukoväť vyčleňujú z radu mnohých podobných titulov. Široké spektrum humanitných študijných programov neumožňuje ponúknuť univerzálny návod použiteľný pri vypracúvaní záverečných prác a tak isto každá vysoká škola si svojimi vnútornými predpismi môže prispôsobiť ich formálnu stránku odlišne od ostatných. Predpokladá sa, že vedúci záverečných prác a pedagógovia na seminároch usmernia študentov tak, aby všetci dokázali uskutočniť svoje špecifické zámery a realizovať konkrétne ciele. Všeobecné a rámcové pokyny sú však záväzné pre všetkých študentov, pretože vychádzajú z odporúčaní a noriem platných pre tento druh písomných prác. Publikácia môže byť užitočná aj pre pisateľov seminárnych, ročníkových prác a prác študentskej vedeckej činnosti a aj rozmanitých písomných vysokoškolských a kvalifikačných prác. Budeme radi, ak sa vaše pripomienky dostanú do rúk autorov, aby ďalšie vydanie príručky ešte lepšie slúžilo jej používateľom. Veríme, že predkladané vademecum sa stane spoľahlivým sprievodcom v závere vášho vysokoškolského štúdia. 8 Autori

9 Záverečná práca a jej druhy 1 ZÁVEREČNÁ PRÁCA A JEJ DRUHY Podľa platného zákona o vysokých školách 1 je súčasťou štúdia podľa každého študijného programu aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky. Jednotlivým stupňom vysokoškolského štúdia prislúcha bakalárska záverečná práca, magisterská záverečná práca (zaužíval sa pre ňu názov diplomová práca) a doktorandská záverečná práca (dizertačná práca). Je pochopiteľné, že tak, ako rôzna je náročnosť na absolvovanie študijných programov v jednotlivých stupňoch vysokoškolského štúdia, tak sú aj rôzne nároky na vypracovanie záverečnej práce (ďalej len ZP). Bakalárska práca (záverečná práca bakalárskeho študijného programu) je najjednoduchším druhom záverečnej práce. Vzhľadom na to, že v 1. stupni vysokoškolského štúdia sú študijné programy kreované širokospektrálne a absolvent spravidla po tomto štúdiu odchádza do praxe, téma ZP by mala mať skôr pragmatický charakter s tým, že študent preukáže primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatní svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní odbornej literatúry. Výsledok jeho práce síce nebude klasická vedecká štúdia, ale preukázanie schopností kritického výberu a analýzy odborného textu. V prípade, že pôjde o kompiláciu (t.j. o rozumné spracovanie existujúcej literatúry o riešenej problematike), očakáva sa preštudovanie väčšej časti literatúry, ktorá súvisí s témou, a jej zmysluplný výklad, resp. praktická aplikácia. V tomto prípade má táto práca charakter kvalitného syntetického prehľadu a môže poslúžiť študentovi ako odrazový mostík pre jeho ďalší kvalifikačný rast a iným čitateľom, ktorí sa zaoberajú 1 Zákon č. 131/2002 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov 9

10 Záverečná práca a jej druhy touto problematikou, poskytne komplexný zdroj informácií. Môže byť tiež dobrým príkladom toho, že študent preukáže schopnosti spracovať existujúcu literatúru z nového pohľadu, ktorý sa môže neskôr stať východiskom pre ďalšie práce s podobnou problematikou. V inom prípade témou bakalárskej práce môže byť úloha, ktorej riešením bude čiastkový problém z rozsiahlejšie koncipovanej úlohy, ktorá súvisí s terajšou alebo budúcou profesiou študenta. V tomto prípade často on sám prichádza s iniciatívou a podujme sa novým spôsobom, originálne riešiť úlohu z prostredia, ktoré dokonale pozná. Diplomová práca sa líši od bakalárskej záverečnej práce nielen rozsahom, ale predovšetkým kvalitou riešenia témy. Od diplomanta sa očakáva, že zvolenú tému spracuje takmer na úrovni vedeckej štúdie, že je schopný urobiť si reprezentatívny výber odbornej literatúry a dokáže existujúce názory a postupy usporiadať a urobiť z nich dobrý prehľad, osožný pre každého čitateľa práce, že si dokáže zvoliť vhodné výskumné metódy a formulovať konkrétne a verifikovateľné hypotézy, že jeho diplomová práca bude prínosom v konkrétnom odbore. Ak by DP bola len akokoľvek kvalitným kompilátom odbornej literatúry (t.j. súborom vybraných textov cudzích autorov), nestačilo by to na to, aby mohla byť prijatá a odporučená na obhajobu. Vypracovanie DP je skutočne intelektuálne náročná činnosť, a preto jej treba venovať primeraný čas a brať ju dostatočne vážne. Dizertačná práca je záverečnou prácou v doktorandských študijných programoch. Je vyvrcholením individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta (doktoranda). Doktorand v nej preukazuje schopnosť vysokého stupňa abstrakcie, analýzy a syntézy poznatkov a dokazuje, že má dostatočný prehľad v existujúcej odbornej literatúre. Aj keď väčšina zásad uvedených v tejto príručke je použiteľná aj pri vypracúvaní dizertačnej práce a jej obhajobe, predsa len sa pri tejto forme záverečnej práce vyskytujú osobitosti, kto- 10

11 Záverečná práca a jej druhy rými sa dizertačná práca od bakalárskej a magisterskej záverečnej práce môže odlišovať. 1.1 Seminár k záverečnej práci V študijnom pláne bakalárskych a magisterských študijných programov je seminár k záverečnej práci zaradený do posledného semestra, resp. posledných dvoch semestrov štúdia. V doktorand V doktorandskom štúdiu spravidla seminár k dizertačnej práci nejestvuje a je nahradený priebežnými konzultáciami študenta so školiteľom. Hlavným cieľom seminára k záverečnej práci je metodicky usmerňovať študentov pri spracovaní záverečnej práce (ďalej len ZP). Ďalšími jeho cieľmi je viesť študentov k samostatnej tvorivej práci a k tomu, aby dokázali riešiť čiastkové úlohy, aby tieto riešenia boli schopní aj prezentovať a svoje rozhodnutia vedeli tiež obhájiť. Obsahom úvodných hodín seminára k ZP môže byť, napr.: 1. posúdenie vhodnosti zvolených tém záverečných prác účastníkov seminára, 2. spôsob získavania podkladov a dokumentov k záverečnej práci, 3. ich usporiadanie a zoradenie tak, aby zodpovedali predstave autora o štruktúre práce a rešpektovali logické nadväznosti, vzťahy a súvislosti a aby takto usporiadaný (a neskôr spracovaný) materiál bolo čitateľný a pochopiteľný pre každého, kto prejaví záujem oboznámiť sa s riešenou problematikou, 4. opakované prehodnotenie zvolenej témy na pozadí získaných materiálov, 5. v spolupráci s vyučujúcim zostavenie osnovy práce a formulácia jej cieľov. Ciele ZP vyjadrujú čiastkové úlohy (činnosti), ktoré dovedú študenta k splneniu úlohy a mali by 11

12 Záverečná práca a jej druhy byť podľa O. Styka (1999, s. 79) formulované tak, aby spĺňali nasledujúce podmienky skratky SMART, t. j. Specific špecifické, presne vymedzené, Measurable merateľné, číselne vyjadrené, Agreed akceptovateľné, Realistic reálne dosiahnuteľné, Trackable priebežne sledovateľné a kontrolovateľné. Na jednom z úvodných seminárov k záverečnej práci sa oboznámite so systémom práce s odbornou literatúrou. Predpokladá sa, že dokážete využiť aj cudzojazyčnú odbornú literatúru a ovládate prácu na počítači v takom rozsahu, aký je potrebný na editáciu textu. Na ďalších seminároch vyučujúci posúdi s vami štruktúru a kompozíciu ZP a zoznam odbornej literatúry. K jednotlivým krokom riešenia ZP (cieľ, štruktúra, literatúra) sa vyjadrujú študenti navzájom a zaoberajú sa aj systémom získavania a spracovania informácií. Na seminároch vyučujúci simuluje modelové situácie a prípadové štúdie, v ktorých budete riešiť sporné alebo nejasné otázky, formulovať ich obhajobu, aby ste dokázali zdôvodniť svoje vlastné tvrdenia za podobných okolností aj na obhajobe. Úspešné absolvovanie seminára k záverečnej práci je podmienené splnením vopred stanovených podmienok, t.j. preukázateľnou aktivitou na seminári k ZP, systematickou prácou pri spracúvaní ZP, včasným a priebežným plnením si úloh spojených s prácou na ZP počas celého semestra. Pod preukázateľnosťou systematickej práce sa rozumie najmä: zostavený logický rámec, časový plán riešenia ZP (pozri Prílohu B). 12

13 Záverečná práca a jej druhy 1.2 Vedúci záverečnej práce Vedúcim ZP, v doktorandskom štúdiu školiteľom, je spravidla vysokoškolský učiteľ z katedry garantujúcej študijný program (gestorská katedra), ktorý študent študuje. Ak sa práca realizuje na externom pracovisku (SAV, výskumný ústav a pod.), môže byť vedúcim práce so súhlasom katedry aj odborník z príslušnej inštitúcie. V niektorých prípadoch sa na vedení ZP podieľa okrem vedúceho ZP aj ďalšia osoba, nazývaná konzultant. Určuje ho vedúci gestorskej katedry na návrh vedúceho ZP, a to v prípade, ak ide o prácu s veľmi špecifickou problematikou. Vedúci ZP s vami individuálne prekonzultuje postup spracúvania témy ZP, postup riešenia ZP, časový harmonogram jednotlivých etáp, spôsob získavania informácií a metódy, ktoré použijete pri riešení ZP. Je neprípustné, aby za vás vedúci napísal prácu, a to ani jej časť. Po ujasnení cieľa pripraví vedúci ZP protokol Zadanie záverečnej práce (pozri Prílohu A), na ktorom svojím podpisom spolu s vedúcim katedry oficiálne potvrdia tému a cieľ ZP. Študent je povinný odovzdať v stanovenom termíne jeden vyplnený a podpísaný exemplár protokolu na študijné oddelenie, jeden exemplár odovzdá na gestorskú katedru a jeden exemplár si študent ponechá. Každú zmenu témy možno robiť len s písomným súhlasom vedúceho práce a vedúceho katedry a zmenu je potrebné uviesť v protokole o Zadaní záverečnej práce. Postup prác konzultujte s vedúcim ZP. Na posúdenie mu predkladajte jednotlivé časti práce v tlačenej podobe alebo v elektronickom súbore a vedúci, po preštudovaní dodaného materiálu, vás oboznámi so svojimi pripomienkami a usmerní vás v ďalšej práci. Odporúča sa, aby si vedúci ZP viedol evidenciu o účasti študenta na konzultáciách, o priebehu konzultácií a o tom, ako si 13

14 Záverečná práca a jej druhy študent plní dohodnuté úlohy. Vedúci práce má dbať na to, aby sa študent nedostal do časovej tiesne v záverečnej etape spracovania ZP. Z hľadiska autorského práva je záverečná práca chápaná ako spoločné dielo študenta a vedúceho práce (Gonda, 1999, s. 13). Z toho vyplýva, že ani študent po skončení štúdia, ale ani jeho vedúci práce, nemôžu prácu publikovať ako samostatné dielo. 1.3 Výber témy záverečnej práce Témy ZP s príslušnými vedúcimi ZP navrhuje a zverejňuje v stanovenom termíne gestorská katedra na katedrovej výveske. Pri ich výbere vychádza z potrieb praxe, z vedeckovýskumnej činnosti katedry alebo fakulty. Tému ZP si môže navrhnúť aj sám študent so súhlasom vedúceho katedry. Témou ZP môže byť tiež téma, ktorú študent riešil v rámci Študentskej vedeckej aktivity (ŠVA), ak sa táto ďalej rozpracuje. Študent písomne oznámi katedre do určeného termínu tému, ktorú má záujem riešiť. Jeho podpis a dátum na tomto návrhu sú samozrejmosťou. Pri záujme viacerých študentov o jednu tému rozhoduje poradie záujmu. Tým sa nevylučuje, aby rovnakú tému s variantnými názvami riešili so súhlasom vedúceho gestorskej katedry aj viacerí študenti. Zásady pri výbere témy Vyberte si takú tému, ktorú ste schopní spracovať z hľadiska svojich záujmov, prístupnosti materiálov, intelektuálnej úrovne a znalosti požadovanej úrovne metodológie. Nie je možné si zvoliť tému, predpokladajúcu znalosť jazyka, ktorý neovládate a nie ste ochotný ho sa naučiť. 14

15 Záverečná práca a jej druhy Tak isto nemá nádej na úspech téma, ak materiál k nej je ťažko dostupný, deponovaný v zahraničných knižniciach a vy nemáte dostatočnú časovú rezervu na jeho získanie. Pri záverečných prácach, ktoré predstavujú experimentálne výskumné projekty, voľte také metódy a postupy, ktoré vyhovujú konkrétnej disciplíne. Samozrejme, aj pri takýchto prácach musí byť experiment zakomponovaný do odborného kontextu, ku ktorému sa dopracovala historická a súčasná vedecká tradícia. Téma ZP musí byť primerane široká, ale zároveň konkrétna. Veľmi široko koncipovaná téma nesie v sebe riziko, že v stanovenom čase nezvládnete spracovať problematiku v plnom rozsahu. Toto vám môže vyčítať na obhajobe oponent alebo komisia. Naopak, príliš úzka téma síce skracuje čas potrebný na spracovanie práce, ale práca nemusí splniť štandardné požiadavky a bude pre vás problematické ju obhájiť. Študenti často riešia otázku voľby témy z pohľadu jej aktuálnej výpovednej hodnoty. Rozhodujú sa pri tom, či si zvoliť tému historickú alebo súčasnú. V prvom prípade majú k dispozícii seriózne pramene, overené výskumné metódy a postupy, dostatok pramennej literatúry. Práca na súčasnej téme je naopak pre nich príťažlivá, aktuálna, ale vyžaduje si celkom nové postupy a metódy a predpokladá, že študent sa pred jej spracúvaním oboznámi aj s inými serióznymi prácami s príbuznou tematikou. Mimoriadne dôležité je v tomto prípade definovať si hranice sociologického výskumu a stanoviť si pravidlá na výber reprezentatívnej výskumnej vzorky. Práve pri témach zo súčasnosti pri zanedbaní uvedených požiadaviek môže dôjsť k subjektívnym a skresľujúcim uzáverom. Ešte niekoľko rád pre tých, ktorí sú z akýchkoľvek dôvodov nútení skrátiť čas vypracovania záverečnej práce na minimum, tak ako ich uvádza Umberto Eco (1997, s. 41): 1. Téma práce musí byť úzka a presne vymedzená. 15

16 Záverečná práca a jej druhy 2. Musí byť zvolená zo súčasnosti, aby zoznam literatúry nesiahal až k starým Grékom, alebo musí ísť o tému, o ktorej nebolo dosiaľ napísané takmer nič. 3. Všetka dokumentácia a materiál k práci musia byť sústredené pokiaľ možno na jednom, ľahko dostupnom mieste. 16

17 Záverečná práca ako projekt 2 ZÁVEREČNÁ PRÁCA AKO PROJEKT Každá ZP by mala obsahovať vyriešenie špecifických problémov súvisiacich s témou práce a študent by mal preukázať spôsobilosť riešiť zvolený problém na primeranej odbornej úrovni. Vzhľadom na to, že vyriešenie ZP pozostáva z množstva rôznorodých činností a úloh a musí sa realizovať v stanovenom čase, ponúkame niekoľko odporúčaní a metód, ako si rozumne plánovať prácu pri jej riešení. Keďže cieľavedomá činnosť má byť plánovaná, riadená a koordinovaná, je výhodné pristupovať k písaniu záverečnej práce ako ku projektu. Projekt a písanie záverečnej práce spájajú podľa V. Laššáka (2000, s. 16) viaceré spoločné znaky: riešenie ZP má jasne určený začiatok a koniec, zámer a ciele ZP sú presne vymedzené a dopredu definované, jednotlivé činnosti pri riešení ZP majú logickú väzbu, možno ich rozumne plánovať, zlaďovať a optimalizovať, do riešenia ZP je zapojených viacej ľudí, ale za úspešné a včasné vyriešenie celého projektu je zodpovedný jeden človek autor práce. 2.1 Formulácia pracovnej hypotézy Každá ZP by mala mať vo svojom úvode formulovanú hypotézu. Môže to byť jednoduché tvrdenie, ktoré napríklad hovorí, že efektívnosť komunikácie v diferencovaných komunikačných situáciách ovplyvňuje využívanie vhodných výrazových prostriedkov. Hypotéza predstavuje predpoklad alebo domnienku, ktorú chce študent overiť vo svojej práci. Má často formu neovereného výroku, ktorého podstata však spočíva na verifikovateľných predpokladoch. Formulácia hypotéz vychádza z myšlienkovej 17

18 Záverečná práca ako projekt operácie abstrakcie, pri ktorej vyslovíme záver, ktorého platnosť chceme overiť alebo vyvrátiť. Cieľom ZP bude samozrejme nielen overiť platnosť tvrdenia, že vhodné výrazové prostriedky ovplyvňujú efektívnosť komunikácie, ale aj dokazovať, ako a prečo sa to realizuje práve takto. V závere by mala práca zhodnotiť opodstatnenosť a oprávnenosť stanovenej hypotézy, stupeň dosiahnutia čiastkových cieľov, splnenie zámeru, mala by spomenúť prekážky, ktoré sa pri spracúvaní problematiky vyskytli, a navrhnúť ďalšie možné riešenia. 2.2 Zostavenie logického rámca záverečnej práce Predtým, ako pristúpite k riešeniu vašej práce, je vhodné zostaviť si logický rámec projektu. V ňom si definujete zámer práce, jej ciele, očakávané výstupy a plánované aktivity, ale aj - a to je veľmi dôležité - spôsoby overenia, či boli ciele a výstupy splnené. Celý projekt záverečnej práce si rozpíšte do sústavy niekoľkých merateľných cieľov, logicky na seba nadväzujúcich. To vám umožní zamyslieť sa nad tým, aké východiskové predpoklady musia byť splnené, aby bolo možné jednotlivé ciele realizovať, a tým celý projekt úspešne dokončiť. Je vhodné si pri jednotlivých etapách zakomponovať do logického rámca aj očakávané problémy a riziká, ktoré môžu ohroziť priebeh splnenia cieľov a aktivít, a premyslieť si postup, ako sa im vyhnúť. Príklad: Chceme vypracovať diplomovú prácu na tému Typologizácia ústnych komunikátov z medicínskej sféry. Ciele, na ktoré sa dá riešenie rozložiť, sú: získať autentický materiál o podobe ústnej komunikácie v zdravotníckych zariadeniach, vytvoriť slovník najfrekventovanejších slov a konštrukcií, zostaviť a opísať typy komunikačných situácií. 18

19 Záverečná práca ako projekt Aktivity, ktoré bude potrebné vyvinúť na splnenie cieľov: výber literatúry na štúdium, stanovenie hypotéz, zber informácií, analýza informácií, spracovanie výsledkov, typologizácia a komparácia s podobnými publikovanými závermi. Faktory, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít: prístup k literárnym prameňom, prístup do zdravotníckych zariadení, získanie súhlasu na výskum a spoluprácu, zabezpečenie spoľahlivej nahrávacej techniky. Riziká, ktoré môžu ohroziť úspech práce a ktoré treba vopred eliminovať, napr. včasným vyžiadaním si písomného súhlasu vedúceho pracoviska alebo zálohovaním si technického vybavenia: zákaz vstupu do zdravotníckeho zariadenia, nesúhlas s realizáciou výskumu a so spoluprácou, zlyhanie nahrávacieho zariadenia. Prostriedky na overenie dosiahnutia stanovených cieľov: odobrenie čiastkových výsledkov práce jej vedúcim, úspešné vystúpenie s riešením vybraného problému DP na študentskej vedeckej konferencii, kladné posudky vedúceho a oponenta DP. Zostavenie takejto schémy môže autorovi ušetriť množstvo nepríjemných sklamaní v priebehu riešenia záverečnej práce. 19

20 Záverečná práca ako projekt 2.3 Plán riešenia záverečnej práce Prv ako predložíte na obhajobu svoju záverečnú prácu, treba vykonať veľké množstvo činností väčšieho či menšieho rozsahu. Každá z nich si vyžaduje istý čas. Je preto vhodné, ak si zostavíte časový harmonogram, t.j. plán práce. Výhodou, ktorú vám plánovanie prináša, je, že získate dostatočne jasný prehľad o tom, čo vás čaká na ceste k naplneniu cieľa. Premyslené plánovanie vám umožňuje súbežne vykonávať jednotlivé činnosti, čo predstavuje výraznú úsporu času. V prípade neočakávanej zmeny môžete jednoducho preplánovať váš plán tak, aby ste sa nedostali do časového stresu. Môžete namietať, že plánovanie vám zaberie nemálo času. Dovolíme si však pripomenúť, že pri neefektívnom alebo zbytočnom vykonávaní istých činností počas riešenia ZP stratíte času oveľa viac. Ako pomôcku pri plánovaní vašej ZP odporúčame zostaviť si tabuľku, ktorej vzor pre magisterskú záverečnú prácu uvádzame v Prílohe B. Postup pri zostavovaní časového plánu pozostáva z týchto krokov: z logického rámca si vyberte zoznam činností (aktivít), ktoré musíte urobiť, aby ste dosiahli ciele vašej práce, hlavné činnosti spresnite rozpisom na podrobnejšie činnosti, odhadnite trvanie jednotlivých činností; ak to nedokážete, tak túto činnosť rozložte ešte na podrobnejšie časti, prípadne úkony, takto doplnené kroky zoraďte a pokúste sa určiť, kedy sa musí určitá činnosť skončiť, aby ste mohli začať s ďalšou, resp. uvažujte o tom, ktoré činnosti môžete vykonávať súčasne, plánovanie upresňujte tak, aby ste bez časového stresu stihli všetky činnosti do termínu odovzdania vašej ZP. 20

21 Záverečná práca ako projekt Často sa študenti pri vypracovaní ZP dostávajú do časovej tiesne. Stane sa to, ak: podceníte význam vypracovania pracovného plánu, pracovný plán si síce pripravíte, ale zle odhadnete dĺžku trvania jednotlivých činností, nedodržíte termíny stanovené v pracovnom pláne, odkladáte rozhodnutia na neskorší čas (mám ešte nejaký čas na to, aby som to lepšie urobil). Uvedené príčiny majú za následok: kumuláciu práce do posledných mesiacov riešenia ZP a prácu v noci, s tým spojený stres, vyčerpanosť a podráždenosť, preťažovanie vedúceho práce a konzultanta v záverečných týždňoch, zvýšené finančné náklady na riešenie ZP. Ako príklad môžeme uviesť, že na realizáciu osobného interview s piatimi respondentmi na celom Slovensku budeme potrebovať v tom lepšom prípade tri dni a v tom horšom celý mesiac. Tento posun môže výrazne narušiť celkový plán riešenia ZP. Z odbornej literatúry je známe, že na kvalitné vykonanie určitej činnosti si treba naplánovať asi 2,5 násobok času, ktorý si vyžaduje vykonanie práce za ideálnych podmienok. Takáto časová rezerva vám umožní bezpečne zvládnuť prácu aj za predpokladu, že okolnosti sa otočia proti vám, že plánované stretnutie sa v daný deň neuskutoční alebo že nebudete môcť v ten deň pracovať. Čas vymedzený na spracovanie ZP závisí od stupňa vysokoškolského štúdia. Zatiaľ čo pre bakalársku záverečnú prácu je to spravidla jeden semester, pre magisterskú sú to spravidla tri 21

22 Záverečná práca ako projekt semestre a dizertačná práca býva výsledkom viacročnej systematickej práce doktoranda. Harmonogram činností pri vypracúvaní magisterskej záverečnej práce (pozri Príloha B) môže byť napríklad takýto: V zimnom semestri predposledného roku štúdia: október oboznámenie sa s témami ZP na výveske katedry, november - výber témy, stanovenie si zámeru a cieľov ZP, oboznámenie sa s odbornou literatúrou, december - vypracovanie protokolu o zadaní ZP. Počas letného semestra predposledného roku štúdia: výskum a zber údajov, štúdium príslušnej literatúry, návšteva diplomového seminára, pravidelné konzultácie s vedúcim ZP. V zimnom semestri posledného roku štúdia: september - definitívne spresnenie cieľov, prípadne ich modifikácia či zmena v prípadoch, že výskum sa podľa pôvodných predstáv z objektívnych dôvodov nemôže realizovať, október - kompletizácia analytickej časti, november, december - komparácie a hodnotenia, formulovanie čiastočných uzáverov, január, február záverečná etapa, písomné spracovanie ZP, marec - odovzdanie ZP, apríl, máj - obhajoba ZP. Podrobný harmonogram jednotlivých krokov spracovania ZP môže upraviť a spresniť vzhľadom na druh záverečnej práce a náročnosť spracovania témy vedúci ZP na prvých stretnutiach so študentom. 22

23 Záverečná práca ako projekt 2.4 Štúdium literatúry Základnou podmienkou úspešného zvládnutia ZP je oboznámiť sa s doteraz zverejnenými poznatkami, ktoré sa týkajú riešenej problematiky. Najčastejšie sú to písané zdroje (odborná literatúra, časopisy, rešerše, normy, postupy a pod.), ku ktorým sa dostanete prostredníctvom služieb v knižniciach, či už klasických alebo virtuálnych. Návšteva klasickej knižnice sa spravidla začína v predmetovom katalógu a slúži predovšetkým na komplexné zorientovanie sa v literatúre o téme a na zostavenie si vlastného súhrnného zoznamu literatúry. Pri kompletizácii bibliografických údajov môžete pokračovať využívaním ďalších katalógov (autorský, časopisecký, katalóg podľa medzinárodného desatinného triedenia, počítačovo riadený katalóg a pod.). Niektoré pramene vám knižnica zapožičia domov, niektoré budete nútení študovať v študovni. V takom prípade je vhodné využiť kopírovacie služby knižnice. Pri tituloch, ktoré sa nachádzajú v iných knižniciach, využite medziknižničnú výpožičnú službu. V prvom rade si vypracujte vlastný súhrnný zoznam literatúry a až potom literatúru zhromažďujte. Je možné postupovať klasickou metódou, t.j. budovať si kartotéku s bibliografickými záznamami na excerpčných lístkoch alebo využiť moderný spôsob ukladania dát priamo do osobného počítača, čo vám môže pri zostavovaní textu ušetriť čas. Virtuálne knižnice poskytujú používateľovi, ktorý má možnosť pripojenia sa na sieť, prístup k literárnym prameňom neporovnateľne rýchlejšie ako klasické knižnice. Existuje množstvo plnotextových databáz vybavených vyhľadávacími rutinami. Veľa informácií poskytuje aj Internet a prístup k nim uľahčujú vyhľadávacie programy (napr. Google, Alta Vista, Yahoo a pod.). Bolo by však naivné sa domnievať, že pri vypracovaní záverečnej práce vystačíte s informáciami, ktoré ponúka Internet. Pri práci s literatúrou vám môžu ušetriť veľa času techniky, používané pri tzv. rýchlom čítaní (Mistrík, 1980, s ). 23

24 Záverečná práca ako projekt Informačné čítanie používame pri úplne prvom styku s knihou. Niekedy sa preň používa aj označenie orientačné čítanie. Čitateľ si knihu vlastne prelistuje, všíma si len rámcové časti knihy. Prvou informáciou, ktorú si pri informačnom čítaní všímame je titulok (názov). Umelecké diela majú často metaforický názov, ktorý neprezrádza vopred čitateľovi, o čom dielo hovorí. Román s názvom Belie sa plachta osamelá nie je príručkou jachtingu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Lepšia situácia je v odbornej literatúre, kde názvy diel bývajú formulované spravidla presne a výstižne, ale pre laika nie vždy zrozumiteľne. Druhým krokom je zoznámiť sa s menom autora. Ak sa vaša práca zaoberá dielom Andreja Sládkoviča, bude pre vás meno autora knihy primárnym kritériom výberu. Niektoré vydavateľstvá prinášajú na záložke, alebo na konci knihy informáciu o autorovi. Nemusia byť vždy spoľahlivé, no často prinášajú cenné, inde nepublikované informácie, ktoré môžete v práci využiť. Z týchto údajov zvyčajne preskočí čitateľ na koniec knihy a všimne si tiráž. Je to akýsi rodný list knihy. V tiráži nájde súhrn predpísaných nakladateľských údajov. Pre autora záverečnej práce môže byť cenným pohľad do zoznamu použitej literatúry a zoznamu prameňov, často označovaných súhrnným názvom bibliografia. Tu získa inšpiráciu na ďalšie hľadanie v katalógoch. Kurzorické čítanie znamená čítanie vysokým tempom ( behom, poklusom ). Na rozdiel od informačného čítania, ktoré bolo v podstate len orientovaním sa v texte, sa čitateľ pri kurzorickom čítaní už ponorí do textu. Niekedy sa nazýva táto technika čítania aj diagonálnym čítaním, pretože oči čitateľa kĺžu od ľavého horného roku stránky do pravého dolného rohu v snahe zachytiť informáciu, ktorá by pre neho mohla byť dôležitá. Treba si uvedomiť, že nositeľom informácie v odseku je prvá veta, resp. 24

25 Záverečná práca ako projekt niekoľko prvých viet, ak je odsek dlhší. V strede odseku sa myšlienka už len bližšie rozvádza, alebo sa vysvetľuje. Ak sú dôležité časti textu vysádzané iným typom písma (tučné, kurzíva) je to výhoda; vaše oko automaticky na týchto častiach textu spočinie. Kurzorické čítanie uplatníte vtedy, ak chcete získať v krátkom čase čo najviac informácií, pričom si nekladiete za cieľ dopodrobna sa zoznámiť s textom. Selektívne čítanie je náročným typom čítania, vyžadujúce si istú skúsenosť. Čitateľ pri ňom vníma celé plochy textu a pri tom okamžite postrehne a vyčlení jeho najzávažnejšie časti. Selektívne čítanie má zmysel najmä vtedy, keď k nemu pristupujeme s vopred vytýčeným zámerom nájsť v prameni konkrétnu informáciu. Prirodzene, nie všetky spomenuté techniky čítania vám budú vyhovovať. Čítanie je totiž náročný intelektuálny proces a nie je čitateľ ako čitateľ. Podstatnú úlohu pri čítaní zohráva schopnosť koncentrovať sa na text. Ak túto vlastnosť nemáte a rýchle čítanie vás unavuje, musíte si zvoliť pri štúdiu literatúry inú metódu alebo dodržiavať pravidelné prestávky. Závažná bude aj vaša schopnosť interpretovať získané informácie a robiť z nich správne závery. Takéto čítanie sa nazýva aktívnym, na rozdiel od pasívneho čítania, pri ktorom prijímate nové veci bez toho, aby ste ich konfrontovali so svojimi vedomosťami a životnými skúsenosťami. 2.5 Metódy riešenia problému Je nad rozsah tejto publikácie popísať všetky metódy a postupy, ktoré sa pri riešení ZP používajú. Preto sa v tejto príručke zameriame len na tie základné a najčastejšie používané. Sú to predovšetkým metódy získavania, zbierania a vyhodnoco va nia informácií a niektoré metódy rozhodovania. 25

26 Záverečná práca ako projekt Výber reprezentatívnej vzorky Zber informácií o určitom súbore osôb, predmetov či javov spravidla nemôžeme vykonávať tak, že skúmame každý z jeho prvkov. Dôvody sú čisto pragmatické ak je skúmaná vzorka veľká (napr. všetci obyvatelia mesta Banská Bystrica), nie je v našich silách osloviť každého, kto spĺňa uvedenú požiadavku. Nebudeme teda skúmať celú, tzv. základnú vzorku, ale len určitý výber. Iste je každému zrejmé, že ak chceme zistiť kvalitu vína v 200 litrovom sude, nemusíme vypiť celý sud, ale stačí degustovať jeden pohár. Automaticky pri tom vychádzame z predpokladu, že víno odliate do pohára má rovnaké vlastnosti ako zvyšok vína v sude. Iný príklad: Ak chceme zistiť, aké percento jabĺk je pokazených v sklade ovocia, nemusíme vziať do ruky a skúmať každé jablko, stačí vybrať náhodne niekoľko debničiek a na nich urobiť výskum. Slovo náhodne je zvýraznené zámerne. Ak chceme totiž vybrať súbor, ktorý bude dobre reprezentovať vlastnosti celého základného súboru, tzv. reprezentatívny súbor, musí mať každý prvok základného súboru zabezpečenú rovnakú pravdepodobnosť, že sa do výberového súboru dostane. Ak si na skúmanie vyberieme len debničky uložené pri vykurovacom telese, nemôžeme z pochopiteľných príčin svoj výber považovať za reprezentatívny, pretože percento pokazených jabĺk bude v debničkách pri okne skladu dozaista iné. Splnenie požiadavky náhodného výberu ešte neodpovedá na otázku, koľko prvkov má obsahovať výberový súbor. Ostaňme pri jablkách: ak pozrieme len jednu debničku a nenájdeme žiadne pokazené jablko, bude naše tvrdenie, že v sklade sú len zdravé jablká, príliš odvážne. Inými slovami čím väčší bude vybraný súbor, tým väčšiu presnosť pri skúmaní dosiahneme. K absolútnej presnosti sa dostaneme len vtedy, ak do výberu zahrnieme všetky prvky základného súboru, t.j. prezrieme všetky jablká. Je jasné, že veľkosť reprezentatívnej vzorky vybranej na skúmanie je vždy kompromisom medzi prácnosťou a finančnou náročnosťou 26

27 Záverečná práca ako projekt výskumu na jednej strane a presnosťou, s ktorou určíme vlastnosti základného súboru, na strane druhej. Otázka, aký veľký má byť výberový súbor, má teda zmysel len vtedy, ak je stanovené, s akou spoľahlivosťou potrebujeme poznať výsledok skúmania. Nie je účelom tejto publikácie uvádzať teórie matematickej štatistiky; uvedieme bez dôkazu len záver, ktorý je dôležitý pre výskumníka: dvojnásobná presnosť je vykúpená štvornásobným zväčšením výberového súboru. Nemá preto zmysel požadovať väčšiu presnosť, ako je nevyhnutne potrebné. Príklad s jablkami je jednoduchý, ak predpokladáme, že jablká uložené v sklade sú rovnakej sorty a každé z nich sa môže nachádzať len v dvoch stavoch zdravé a pokazené. Ak skladujeme jablká viacerých druhov, má zmysel skúmať aj rozdiely v trvácnosti jednotlivých sort, prípadne skúmať aj stupeň ich poškodenia. Tak je to aj v prípade, že predmetom nášho výskumu sú už spomínaní obyvatelia Banskej Bystrice. Prvky tohto súboru vykazujú oveľa viac znakov ako v prípade jabĺk. Môžu to byť ženy, muži, môžu bývať v rodinných domoch alebo v bytovkách, jazdiť vlastným autom alebo mestskou dopravou, čítať alebo nečítať pravidelne dennú tlač. Podľa toho, čo chceme skúmať, zahrnieme do základného súboru napr. len osoby mužského pohlavia, vo veku od 20 do 50 rokov, s úplným stredoškolským vzdelaním a s modrými očami. Ak chceme zistiť, koľkí Bystričania prekročia aspoň raz do týždňa pri ceste do práce autom povolenú rýchlosť v meste, nemá zmysel zahrnúť do nášho výskumu obyvateľov, ktorí nevlastnia vodičské oprávnenie. Takto je možné základný súbor podstatne zredukovať a z menej početného súboru sa potom pokúšame vybrať reprezentatívnu vzorku. Je preto nesmierne dôležité venovať dostatočný čas premyslenému výberu respondentov. Ušetrí nám to veľa námahy, a venovaný čas sa mnohonásobne vráti. Na redukciu skúmanej vzorky sa často používa aj tzv. sekvenčná metóda alebo metóda postupného výberu. Jej princíp objasníme opäť na príklade s jablkami. Máme sa rozhodnúť, či od dodávateľa kúpime zásielku jabĺk. Vyberieme náhodne debničku 27

28 Záverečná práca ako projekt jabĺk a ak sú všetky jablká zdravé, zásielku prevezmeme. Ak sú dve jablká v debničke pokazené, kúpu odmietneme. Ak je pokazené jedno jablko, rozšírime počet prvkov výberového súboru napr. na päť debničiek a postup opakujeme. V prípade, že ste sklamaní, že sme neuviedli konkrétny vzorec na výpočet veľkosti výberového súboru, čo nie je dosť dobre možné bez hlbšieho štatistického rozboru, predkladáme aspoň praktický dôsledok teórie: Použitie vzorky o veľkosti 100 až 200 prvkov už dáva vo väčšine prípadov akceptovateľný stupeň presnosti bez ohľadu na veľkosť základného súboru, pretože získané údaje budú vyhovovať tzv. normálnemu rozdeleniu pravdepodobnosti Techniky získavania údajov Ťažiskovou činnosťou pri spracovaní ZP je získavanie údajov, ktoré bude autor analyzovať a z nich formulovať závery vo svojej práci. Najčastejšie používanými metódami získavania informácií sú: dopytovanie, skupinové rozhovory a pozorovanie. Dopytovanie Dopytovanie patrí k základným technikám zberu dát. Podľa kontaktu s dopytovaným prebieha ako osobné, telefonické alebo písomné (Mateides, 2000, s. 68). Osobné dopytovanie má svoje výhody, ale je náročné na čas, ak si ho autor záverečnej práce musí robiť sám. V prípade, že sa rozhodnete pre osobný rozhovor a odpovede chcete zaznamenávať na diktafón, je bezpodmienečne potrebné na to respondenta upozorniť a vyžiadať si jeho súhlas. Nebuďte prekvapení, ak niektorí respondenti túto alternatívu odmietnu. V takom prípade sa musíte obmedziť na písomné poznámky. Pri osobnom rozhovore sa treba vystríhať najmä týchto chýb: rozhovor sa realizuje bez primeranej prípravy: otázky nie sú vopred sformulované, chýbajú alternatívne možnosti, podceňuje sa kontrola technického vybavenia, 28

29 Záverečná práca ako projekt rozhovor sa uskutočňuje za nevhodných podmienok (neprimerané prostredie, stres, nedostatok času, hluk, vyrušovanie a pod.), výskumník sa nedrží pripravených otázok (a stráca zo zreteľa cieľ svojho zisťovania), alebo sa ich drží až príliš, a nereflektuje potreby respondenta, spracovanie a vyhodnotenie rozhovoru sa uskutočňuje s veľkým časovým odstupom a výskumník si nevie spomenúť na niektoré dôležité detaily, ktoré v rozhovore odzneli, výskumník vnáša do zachytených odpovedí pri ich spracovaní svoj subjektívny názor, svoje vnímanie situácie a pod. Telefonické dopytovanie, rovnako ako osobné, poskytuje obojsmernú komunikáciu, navyše nie je limitované vzdialenosťou výskumníka a respondenta a šetrí váš čas. Nevýhodou je, že mnohí respondenti pokladajú telefonické dopytovanie za neželané zasahovanie do súkromia, a teda percento tých, ktorí odmietnu poskytnúť informácie, bude značne vysoké. Od výskumníka sa v tomto prípade vyžaduje vysoko profesionálny prístup a takt. Písomné dopytovanie (dotazník, anketa) spočíva v získavaní potrebných informácií pomocou písomného systému otázok. Pretože dotazníková metóda nie je technicky, organizačne a finančne náročná, študenti ju s obľubou používajú. V porovnaní s predchádzajúcimi metódami oceníme, že je anonymná, nevtieravá a vyhneme sa riziku neprofesionálneho správania sa pri kladení otázok. Ak použijeme na distribúciu dotazníka poštové služby, je samozrejmosťou pripojenie obálky a známky na odpoveď. Pri formulovaní anketových otázok by si mal výskumník najprv zodpovedať na niekoľko dôležitých otázok sám (Mateides, 2000, s. 159): Bude mať respondent dostatok vedomostí, aby bol schopný na otázku odpovedať? (Respondent, ktorý jazdil 29

30 Záverečná práca ako projekt celý život na autách Škoda, bude ťažko vedieť posúdiť, či je lepšie mať auto značky Mercedes alebo BMV). Je otázka formulovaná tak, že jej bude rozumieť? (Ak napr. v otázke použijete slovo pravidelne, bude pre niekoho pravidelné to, čo u druhého bude zriedkavé. Bude respondent ochotný poskytnúť pravdivú odpoveď? (Ľudia majú snahu dať sociálne akceptovateľnú odpoveď, t.j. takú, akú si myslia, že by mali dať.) Môže mať formulácia otázky vplyv na odpoveď? (Treba sa vyhnúť tzv. provokujúcim otázkam, t.j. takým, ktoré evokujú istý druh odpovede). Výber otázok a ich presná a jednoznačná formulácia je kľúčovou otázkou pri písomnom dopytovaní, keďže spravidla respondent nemá možnosť opýtať sa výskumníka na bližšie podrobnosti. K najčastejším nedostatkom patrí ak: zostavíme dotazník bez toho, aby sme si presne definovali, aké údaje potrebujeme získať, a určili si zámer a ciele zisťovania, výberová vzorka, ktorej je dotazník zaslaný, nie je dostatočne reprezentatívna, dotazník je zostavený tak, že jeho ďalšie spracovanie je náročné, pokyny na vyplňovanie dotazníka chýbajú, alebo nie sú jednoznačné. Skupinový rozhovor je metóda zberu informácií, ktorú používajú najmä podniky. Keďže rozhovor s niekoľkými respondentmi naraz musí viesť odborne fundovaný moderátor, ťažko si nájde táto metóda využitie pri vypracúvaní záverečných prác. 30

31 Záverečná práca ako projekt Pozorovanie patrí k veľmi starým, a aj k veľmi náročným metódam zberu informácií. Dnes sa využíva hlavne v sociálnych a prírodných vedách. Podľa J. Boroša (1982, s. 68) pozorovanie musí spĺňať tieto požiadavky: musí byť plánovité, t.j. vyžaduje si dôkladnú prípravu, systematické (musí sa uskutočňovať sústavne dlhší čas), presné (dôležité je, aby z pozorovania bol urobený úplný záznam, a to hneď po pozorovaní). Najčastejšími chybami, ktorých sa ako výskumník môžete pri pozorovaní dopustiť, sú: situáciu vnímate subjektívne, neurčili ste si spôsob overovania výsledkov pozorovania. Výber adekvátnej metódy získavania údajov môže ovplyvniť celú vašu ďalšiu prácu. Chybou je, rozhodnúť sa pre metódu získania dát skôr, ako si definujete ciele a charakter informácií, ktoré pre svoju prácu potrebujete. Študenti majú tendenciu si voliť metódu, ktorú najlepšie poznajú, bez toho, aby zvážili aj iné, niekedy vhodnejšie a efektívnejšie metódy získavania údajov. Občas sa autor práce pri získavaní materiálov potrebných k ZP stretne s neochotou inštitúcií poskytnúť mu požadované informácie. Takejto nepríjemnej situácii môžete predísť, ak: prístup k informáciám si zabezpečíte s dostatočným časovým predstihom, presne definujete charakter požadovaných informácií, získate od inštitúcie písomný súhlas na spoluprácu. Ak výskum neobsahuje žiadne predpoklady overiteľnosti, ak preukazuje banálne výsledky, ktoré si môžete domyslieť aj bez jeho realizácie, ak je jeho spracovanie povrchné, ak je zle definovaná reprezentatívna vzorka, ak je dotazník či anketový hárok nezodpovedne pripravený, ide o pseudovýskum. 31

32 Záverečná práca ako projekt Záujemcom o podrobnejší popis techník získavania údajov odporúčame na štúdium odbornú literatúru zaoberajúcu sa touto problematikou. 2.6 Konzultácie k záverečnej práci Riešenie ZP predstavuje samostatnú prácu, v ktorej študent preukazuje svoje schopnosti poznať problém, navrhovať nové spôsoby jeho riešenia a kvalifikovane pracovať s literatúrou. Pri riešení ZP nie je ponechaný napospas osudu. V priebehu navštevovania seminára k záverečnej práci sa dozvie mnoho osožných informácií ako pri práci postupovať, okrem toho sa môže obrátiť o pomoc na vedúceho práce. Využíva na to konzultácie, ktoré najčastejšie prebiehajú vo forme osobného stretnutia. Cieľom konzultácií je najmä: vyjasniť si zámery a ciele ZP, objasniť si koncepciu a stratégiu riešenia práce, dať si odsúhlasiť plán práce, poradiť sa pri výbere vhodnej literatúry na štúdium, rozhodnúť o formulácii hypotéz, posúdiť výber metód získavania informácií a zberu dát, zabezpečiť si prípadnú pomoc pri zbere informácií, poradiť sa pri výbere rozhodovacích metód, posúdiť správnosť záverov formulovaných v práci Priebeh konzultácie Konzultácia má zmysel len vtedy, keď sa na ňu vy a aj váš vedúci práce, resp. konzultant pripravíte. Neočakávajte, že vedúci práce/konzultant bude schopný ihneď a bez prípravy odpovedať na vaše otázky a že je vždy kompetentný ponúknuť dobré riešenie. Je vhodné, ak s dostatočným časovým predstihom vie, čo bude náplňou vášho spoločného stretnutia, a môže sa naň pripraviť. 32

33 Záverečná práca ako projekt V prípade, ak máte problém a chcete ho konzultovať, odporúčame vám, aby ste si: vopred dohodli termín konzultácie, priniesli so sebou aj niekoľko návrhov, ako by ste problém riešili sami, a ku každému návrhu si pripravili aj odôvodnenie. Odporúčame vám, aby ste si premysleli, čo od konzultácie očakávate a v čom vám môže konzultant pomôcť. Vzhľadom na súčasné komunikačné techniky konzultácia nemusí vždy prebiehať vo forme osobného stretnutia. Možné, a často efektívnejšie sú aj iné formy komunikácie, napríklad elektronická pošta, list, nahrávka na kazete, disketa, CD a pod Formy konzultácie Klasická konzultácia (osobná) je vhodná vtedy, ak je potrebné rozhodnúť o zásadných otázkach, týkajúcich sa obsahu, štruktúry práce a metód výskumu, ak je potrebné vzájomne si vymeniť množstvo informácií rôzneho druhu a ak je riziko neporozumenia veľké. Odporúča sa najmä v počiatočných etapách riešenia ZP. Výhody klasickej konzultácie: problém je možné popísať a vysvetliť viacerými spôsobmi (nakresliť, povedať, ukázať), je možné pridať ďalší komentár a informácie, konzultovať možno aj neplánované, ale dôležité problémy, okrem vzájomnej dohody je možné presvedčiť sa, či došlo k vzájomnému pochopeniu. Nevýhody: je potrebné, aby sa obidvaja aktéri fyzicky stretli, obvykle konzultácia trvá dlhšie, než sa pôvodne plánovalo, 33

34 Záverečná práca ako projekt časté je odbiehanie od témy, konzultujúci musí reagovať bez toho, aby sa mohol pripraviť. Písomná a elektronická forma konzultácie je vhodná skôr na odsúhlasovanie menej problémových otázok a čiastkových krokov, na potvrdenie a kontrolu postupu prác. Výhody písomnej (printovej alebo elektronickej) konzultácie: spravidla je podstatne lacnejšia ako osobná konzultácia, každý odpovedá v čase, keď sa môže najlepšie sústrediť, nie je potrebné fyzicky sa stretnúť, je dostatok času premyslieť si odpoveď, prípadne získať ďalšie informácie a pod. Nevýhody písomnej (printovej alebo elektronickej) konzultácie : komunikácia je neosobná a chladná, konzultujúci získa len tie informácie, ktoré mu študent pošle, nie je možné ihneď si overiť, ako druhá strana pochopila vyslané informácie. 34

35 Formálna úprava záverečnej práce 3 FORMÁLNA ÚPRAVA ZÁVEREČNEJ PRÁCE 3.1 Forma záverečnej práce Záverečná práca musí byť odovzdaná v tlačenej podobe v dvoch vyhotoveniach a zviazaná tak, aby sa jednotlivé listy nedali vyberať (nie hrebeňová väzba) a aby bola dobre čitateľná. Odporúča sa, aby si študent ponechal ešte jeden exemplár práce pre vlastnú potrebu. Na niektorých pracoviskách sa vyžaduje, aby ZP bola odovzdaná aj v elektronickej forme, konkrétne na diskete 3,5 v textovom procesore Microsoft Word. Študent pri tom musí venovať osobitnú pozornosť antivírusovej ochrane. Záverečná práca sa píše spravidla v slovenskom jazyku, vedúci gestorskej katedry môže povoliť vypracovanie ZP aj v niektorom zo svetových jazykov (angličtina, nemčina, francúzština, ruština). Použiť iný jazyk ako slovenčinu možno najmä pri filologických prácach. Papier Formát papiera je A4, t.j. 210 mm x 297 mm. Papier musí byť biely a nepriehľadný. Nemá sa používať farebný papier a to ani na prílohy. Okraje Je potrebné dbať na to, aby ZP vyzerala esteticky a aby ju bolo možné primerane knihársky upraviť. Preto pri písaní ZP nastavíme jednotlivé okraje takto: horný okraj 2,5 cm, dolný okraj 2,5 cm, vnútorný okraj 4,0 cm, vonkajší okraj 2,0 cm, záhlavie 1,9 cm, päta 1,9 cm. V Microsoft Word okraje nastavíme pomocou príkazov Súbor, Vzhľad stránky, Okraje. 35

36 Formálna úprava záverečnej práce 3.2 Jazyk záverečnej práce Na nasledujúcich stranách vám prinášame riešenie najčastejších jazykových problémov a súbor najčastejších chýb, ktoré sa vyskytujú v hovorených a písaných prejavoch. Upozorňujeme na ne preto, lebo všeobecne platí, že najjednoduchšie chyby sa najťažšie hľadajú. Ak ste venovali už toľko času príprave ZP, že po odbornej stránke bude práve vaša práca prínosom vo zvolenom odbore, bolo by neprofesionálne zanedbať jej jazykovú úroveň. Slová a vety sú prostriedkami na vyjadrovanie myšlienok. Vhodne a primerane zvolený výrazový prostriedok je nástrojom autorskej textovej stratégie. Úroveň jazykovej kompetencie a jazyková kultúra môžu len prispieť k dokonalosti vašej práce a následne aj jej úspešnej prezentácie. Veľké a malé písmená akékoľvek jednoslovné alebo viacslovné pomenovanie na označenie jedinečného predmetu sa stáva vlastným menom a píše sa veľkým písmenom, napr. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, všeobecné pomenovanie v spojení s presným určením miesta alebo rozsahu pôsobnosti sa píše veľkým písmenom, napr. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Interpunkčné znamienka za názvami kapitol a podkapitol sa bodka nepíše, za určením miesta a dátumu, ktoré je umiestnené osobitne (v osobitnom riadku) sa bodka nepíše, údaj o mieste je v nominatíve, napr. Banská Bystrica , časové údaje sa píšu takto: medzi hodiny a minúty sa píše bodka, medzi minúty a sekundy dvojbodka, medzi sekundy a ich zlomky sa píše čiarka (napr h, 8:15 min, 13,6 s ), radové číslovky píšeme slovom alebo číslicou s bodkou, napr. štvrtý, 8.. Nesprávne je 4-tý, 8-y, 36

37 Formálna úprava záverečnej práce znak pre paragraf sa oddeľuje od čísla medzerou, napr. 18, lomkou sa spájajú dva protikladné významy, aby sa ušetrila spojka alebo (napr. svoje áno/nie vyjadrite podpisom) lomka sa používa aj vo funkcii zlomkovej čiary, ak potrebujeme napísať zlomok v jednom riadku (napr. 100 úderov/min.), v miestnych údajoch by sa nemala lomka používať namiesto spojky nad alebo popri nej (nie Kokava/Rimavicou, ani Kokava n./rimavicou, ale Kokava nad Rimavicou, pomlčka sa používa medzi slovami a vetami a okolo pomlčky sú medzery (napr. dvojica Lasica Satinský), spojovník sa používa výlučne vo vnútri slov a píše sa v slove bez medzier (napr. modro-biely), ak sa spojovník nachádza na konci riadku, opakuje sa aj na začiatku nasledujúceho riadku, dvojbodka sa uplatňuje nielen pri enumerácii (vypočítavaní), ale aj pri ekonomizácii alebo zhusťovaní textu, kde nahrádza slovesá hovoriť, povedať, myslieť a pod. (napr. oponent bol nekompromisný: diplomant musel prácu doplniť) ak sa v texte vyskytne potreba uplatniť opakovane v zátvorkách ďalšie zátvorky, treba ich rozlíšiť použitím hranatých symbolov, značka pre stupeň sa píše za číslom bez medzery (napr. 12 ), hudobná stupnica sa píše s medzerou, a to dur s veľkým písmenom, mol s malým písmenom ( napr. G dur, b mol). 37

38 Formálna úprava záverečnej práce Čiarkami sa vyčleňujú vsuvky, ktoré sú nositeľmi subjektívnej hodnotiacej informácie, ale pre porozumenie vety sú nevyhnutné, napr. Tieto výsledky, a o tom som presvedčený, sú objektívne. výrazy t.j., napr., resp., čiže, ako, ináč, vlastným menom, alias a pod. napr. V príspevku sa hovorí aj o tom, ako sa jazyk, resp. jazyková norma, realizuje v rečovej praxi. konštrukcie s trpným príčastím, ktoré vyjadrujú isté postoje a hodnotenie, napr. To je, stručne povedané, ukážkový chaos. rozvité prechodníkové konštrukcie, napr. Nadväzujúc na výsledky výskumu, budeme sa venovať rozboru v programe uvedených tematických okruhov. výrazy ako, sťa, než, keď majú funkciu spojok, napr. Ukazovatele sú lepšie, ako som čakal. (Čiarka pred nimi sa nepíše v nevetnom prirovnaní: Je to lepšie ako vlani.) pred spojkami a spojkovými výrazmi a preto, a teda, a predsa, a jednako, a to, napr. Naše predpoklady sa splnili, a to sme ešte nepoužili všetky argumenty. Transliterácia je prepis z iného písma, nahradzujúci iba písmená jedného pravopisu písmenami druhého pravopisu, napr. XBAP HVAR. Transkripcia je prepisovanie, prepis slov cudzieho jazyka písmom, grafémami, písomnými znakmi domáceho jazyka, napr. Mitsubishi Micubiši. Pravidlá prepisu z iných grafických sústav sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu. 38

39 Formálna úprava záverečnej práce Zo skloňovania pri podstatných menách téma, schéma je v množnom čísle tvar témy, schémy, dokument, experiment, docent, študent, koeficient majú v 7. páde tvary s dokumentmi, experimentmi, docentmi, študentmi, koeficientmi, báza, fáza, analýza majú 6. pád na báze, vo fáze, v analýze, nesprávna väzba je nie je tomu tak, správne: nie je to tak, spojenia: výsledky sú tak presvedčivé, káva je tak lahodná sú nesprávne. Príslovkové zámeno tak stojí pri slovesách, odkazuje na mieru deja alebo stavu. Možno ho použiť napr. vo vetách: Nemusíš tak klamať, prečo ideš tak neskoro. Ukazovacie zámeno taký stojí pri prídavných menách, pri ktorých sa ukazuje na vlastnosť, resp. na mieru vlastnosti, napr. taký dobrý, výsledky sú také presvedčivé, káva je taká lahodná. Spájacie prostriedky Vzťažné zámeno spravidla vždy stojí na začiatku vedľajšej vety, ktorú uvádza: Rada prerokúva návrhy zákonov, prijatím ktorých by sa zvýšil export, správne... návrhy zákonov, ktorých prijatím... Ak na začiatku vedľajšej vety stojí pred vzťažným zámenom druhotná predložka - na základe, pomocou, z hľadiska a i. - platí slovosled: druhotná predložka + vzťažné zámeno + vedľajšia veta, napr.: zásady, z hľadiska ktorých niečo posudzujeme; postup, na základe ktorého prídeme k úspešnému riešeniu; nástroje, pomocou ktorých odstránime nežiaduci stav. Kedy keď: spojka kedy uvádza vedľajšiu vetu predmetovú: Netuším, kedy sa dostavia výsledky. Nevšimol som si, kedy sa začína semester. 39

40 Formálna úprava záverečnej práce Spojka keď uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, používa sa teda pri rozvíjaní podstatného mena, ktorým sa všeobecne vyjadruje čas. Napr. Deň, keď si všimli túto zmenu. Rok, keď sa zhoršila politická klíma. Plurál, singulár, neosobné vyjadrovanie Pri formulovaní výsledkov výskumu alebo pri prezentácii vlastných názorov na riešený problém, resp. pri porovnávaní vlastných názorov s názormi uznávaných osobností stojíme občas pred dilemou, aké číslo v gramatickom tvare použiť, ako byť konkrétny a adresný, alebo zdvorilý a skromný. Všetky možnosti sú prijateľné, rozhodujúca je miera vhodnosti. Záverečná práca sa vo všeobecnosti hodnotí ako malá vedecká práca a svojimi vlastnosťami sa radí k vedeckým textom. Študent vystupuje ako vedec a ako autor ZP. Ak sa kategória vedca a autora názorovo stotožnia, autor sa rozhodne pre konvenciu nazývanú autorský plurál, napr. nazdávame sa, pokladáme za vhodné, pokúsime sa sumarizovať a pod. Ak sa vyjadruje autor v 1. osobe množného čísla, môže ísť v mnohých prípadoch tiež o inkluzívny plurál. V tomto prípade ide o formuláciu, v ktorej sa do spoločnej kategórie s autorom zahrňuje aj čitateľ, prípadne širšia odborná (vedecká) komunita, napr. pokúsme sa zjednotiť kritériá hodnotenia; venujme sa podstate problému a pod. Ak si autor zvolí 1. osobu jednotného čísla (singuláru), chce tým naznačiť, že prezentuje svoje osobné názory a formuluje svoje individuálne postoje a dôvody, ktoré ho viedli k napísaniu textu, napr. pri štandardizovaní postupu som uprednostňoval overené metódy; pri voľbe témy diplomovej práce som sa inšpiroval skúsenosťami z pedagogickej praxe a pod. Konštrukciou typu som si vedomý toho, že moje výsledky spochybnia oficiálne štatistiky ide autor ešte ďalej, pretože sa snaží o nadviazanie kontaktu s čitateľom a zaisťuje si v čitateľovi strategického partnera svojej teórie. 40

41 Formálna úprava záverečnej práce Najčastejšie sa autor rozhodne pre neosobné vyjadrovanie a ustupuje do pozadia. Nepíše o tom, čo robí on sám, ako on sám vidí problém, prípadne ako by ho mal vidieť čitateľ, ale píše o tom, ako sa rieši problematika, ktorej sa aj on venuje, vo vedeckej komunite. Gramaticky to znamená, že činnostné sloveso nahradzuje pasívna konštrukcia a zvratné pasívum, napr. doplňujem je doplnené, venujem je venovaná, sú známe mali by byť známe, predpokladám dá sa predpokladať, ešte pred niekoľkými rokmi sa všeobecne tvrdilo, donedávna nebolo možné využiť autentický materiál. a pod. Neosobné vyjadrovanie gramatickými tvarmi ukazuje sa, zdá sa, javí sa a pod. možno vhodne využívať najmä vtedy, keď uvádzame poznatky všeobecne prijímané v mienkotvornej komunite. Slovníček najčastejších chýb vám má pomôcť pri jazykovej úprave ZP, pretože dodržanie primeranej jazykovej kultúry patrí k základným požiadavkám na každý písomný prejav. nesprávne akonáhle ambície, argumenty, antivírový program behom týždňa boli tam všetci až na celkom 5 ľudí cez to všetko cezčasové hodiny čas od času čestné prehlásenie dielčie výsledky dopad na ekonomiku má byť len čo, sotva, hneď ambície, argumenty, dôvod na niečo antivírusový program v priebehu, počas týždňa, cez, za týždeň boli tam všetci okrem neho spolu, dovedna, dokopy 5 ľudí napriek tomu, jednako nadčasové hodiny z času na čas čestné vyhlásenie, osvedčenie čiastkové výsledky dosah/ účinok/vplyv na ekonomiku 41

42 Formálna úprava záverečnej práce finančná čiastka chcieť po niekom chovať sa, chovanie impulz k rozvoju jedná sa o princíp je tam cez 50 ľudí jedná sa o základný jednací poriadok jednacie číslo (spisu) jednanie prebieha vo jednorázový jeho jednanie je kľud, kľudne, kľudný, kontraverzia, kto je pre návrh? kupodivu, kupredu, má to čosi do seba mal som na mále management, mať za následok mať za to menovať do funkcie menovite miestopredseda, mimo iného mimo naše hranice na počiatku storočia na teplomeri náchylný k niečomu najoptimálnejší námatkou námatková kontrola 42 suma chcieť od niekoho niečo správať sa, správanie impulz na rozvoj obchodu ide o princíp je tam vyše, viac ako 50 ľudí ide o základný problém rokovací poriadok poradové číslo rokovanie prebieha vo výboroch jednorazový jeho počínanie, konanie je nevhodné pokoj, pokojne, pokojný, upokojiť kontroverzia, kontroverzný kto je za návrh? napodiv, napred, napríklad na tom čosi je veľa mi nechýbalo manažment, manažér, manažérsky spôsobovať, zapríčiňovať myslieť, nazdávať sa, predpokladať vymenovať do funkcie najmä, hlavne, predovšetkým podpredseda, podpredsedníčka okrem iného mimo našich hraníc (2.p.) na začiatku storočia na teplomere náchylný na niečo najlepší, najpriaznivejší skusmo, náhodne, náhodou náhodná kontrola

43 Formálna úprava záverečnej práce nanášať, naniesť naprosto náväznosť, náväzný naviac naviazať na tradíciu navodiť atmosféru navykať k niečomu nebezpečie nedobytné nemovitosť, nemovitý nepostrádateľný nezávadnosť nezávisieť na niečom nie je tomu tak o čo sa jedná? obnos obor (vedný) oboslať stránku, obtiažnosť, obtiažny od prípadu k prípadu odozva odstavec ohľadne, ohľadom okamžik omluva, omluvenka opis listiny opravdový ovšem pamäť ľudská pamäť počítačová pilotný projekt, film po dobu nastoľovať, predložiť, predniesť problém celkom, úplne, naskrze, vonkoncom nadväznosť, nadväzný navyše nadviazať na tradíciu vyvolať, vzbudiť, spôsobiť atmosféru navykať na niečo nebezpečenstvo nevymožiteĺné pohľadávky nehnuteľnosť, nehnuteľný nenahraditeľný bezchybnosť, bezporuchovosť, neškodnosť nezávisieť od niečoho nie je to tak o čo ide? suma odbor predvolať, predvolanie ťarcha, ťažkosť, ťažoba, namáhavosť, ťažký z prípadu na prípad ohlas, ozvena, reakcia odsek pokiaľ ide o, čo sa týka, vzhľadom na okamih ospravedlnenie, ospravedlnenka odpis listiny, kópia opravdivý, naozajstný, pravý, skutočný pravda, pravdaže, však 2. p. j. č. pamäti, 1. p. mn. č. pamäte 2. p. j. č. pamäte, 1. p. mn. č. pamäte úvodný, uvádzajúci projekt, film počas, v čase, za, v 43

44 Formálna úprava záverečnej práce po každej stránke podklady pre určenie podnet k revízii pojednávanie pokiaľ sa týka postrádať prakticky pre ilustráciu pre tento rok, pre predať získané prehlásiť, prejednať preklep (kópia) prelíčenie preplatiť faktúru preslov preslulý prevádzacie predpisy prevádzať previesť prevolanie profesný proťajšok proti podpisu, provizorný púha náhoda púhy regulérny roľa schôdza končí schôdza začne snáď 44 z každej stránky podklady na určenie daní podnet na revíziu rokovanie, ale súdne pojednávanie čo sa týka, pokiaľ ide o trpieť nedostatkom, chýbať, nemať v skutočnosti, vlastne na ilustráciu na tento rok, na začiatok odovzdať získané poznatky vyhlásiť, vyhlasovať prerokovať prieklep, ale preklep = chyba (súdne) konanie, pojednávanie zaplatiť/uhradiť/vyplatiť faktúru prejav, reč, príhovor chýrny, vychýrený vykonávacie predpisy vykonávať, realizovať, robiť, uskutočňovať urobiť, vykonať, uskutočniť, realizovať výzva, vyhlásenie profesiový, profesijný, profesionálny náprotivok, protipól na podpis, za odmenu, na potvrdenie provizórny iba náhoda len, iba, číry, holý, jednoduchý regulárny rola, úloha schôdza sa končí schôdza sa začne azda, hádam, možno, vari, nebodaj

45 so mňou sťažovať si Formálna úprava záverečnej práce súci, vhodný pre štandart, štandartný (tá) varianta tiskovina tužka tvorčí ujednanie ukľudňujúci v 1. dieli v neposlednej miere v páde potreby v pravom/preneseno v prvej rade (tá) včetne vďaka nedostatku vie jednať s ľuďmi vrátiť proti odmene vyjmúc niečo, vysporiadať sa vystúpil v titulnej roli vyžadovať na niekom výuka vzdor tomu vzhľadom k tomu za a, za prvé zahájenie, zahájiť, zápisky zaplatiť predom závadný závisieť na niekom, so mnou sťažovať sa súci, vhodný na niečo štandard, štandardný (ten) variant tlačovina ceruza, ceruzka tvorivý dohovor, dohoda upokojujúci v 1. diele v neposlednom rade v prípade potreby v pravom/prenesenom/užšom zmysle slova v prvom rade (ten) vrátane, včítane pre nedostatok informácií vie zaobchádzať, zaobchodiť s ľuďmi vrátiť za odmenu okrem niečoho vyrovnať sa, porátať sa, zvládnuť, poradiť si vystúpil v titulnej role vyžadovať od niekoho niečo výučba napriek tomu, jednako, predsa vzhľadom, so zreteľom, s prihliadnutím na to po a, po prvé otvorenie, začatie, začať, otvoriť, otvárací pamäti zaplatiť vopred chybný, poruchový, kazový, škodlivý závisieť od niekoho, od niečoho 45

46 Formálna úprava záverečnej práce A ešte niečo Skôr, ako si dáte ZP zviazať, skontrolujte si pravopisné a gramatické chyby a interpunkciu. Ak je to možné, dajte text prečítať niekomu inému, pretože Vaše stotožnenie sa s ním Vám bráni vnímať to, čo v ňom skutočne je. Ak túto možnosť nemáte, prečítajte si text nahlas. V prípade, že nie ste si istí v pravopise a gramatike niektorého slova, nebojte sa siahnuť po slovníkoch, príručkách či pravidlách slovenského pravopisu. Niektoré z nich nájdete v zozname literatúry na konci publikácie. Ak používate na písanie práce počítač, prvú základnú kontrolu textu môžete zveriť vášmu textovému editoru. Väčšina editorov má tzv. spell check, ktorý poskytuje automatickú kontrolu pravopisu a v prípade, že nájde slovo, ktoré nemá vo svojom slovníku, označí ho ako chybné. Pisateľ má možnosť slovo opraviť manuálne, alebo vyvolať dialógové okno, v ktorom mu počítač ponúka tvar slova, ktorý pokladá za správny. Stane sa, že počítač označí za chybu aj správne slovo je to pochopiteľné, lebo slovník, ktorý obsahuje, nemôže byť úplný. V takom prípade je počítač ochotný sa slovo naučiť, t.j. zaradiť ho do svojej slovnej zásoby a v budúcnosti ho považovať za správne. Textový editor dokáže odhaliť aj niektoré ďalšie chyby, napr. viacnásobné opakovanie toho istého slova bezprostredne za sebou, malé písmeno na začiatku vety a pod. 46

47 Formálna úprava záverečnej práce 3.3 Rozsah záverečnej práce Rozsah ZP závisí od stupňa vysokoškolského štúdia, charakteru študijného programu a od zvolenej tematiky. V zásade by nemal vybočovať z intervalu stanoveného fakultou v príslušnej internej smernici. Vyjadruje sa počtom normostrán textu, pričom za normostranu sa pokladá strana, na ktorej je 30 riadkov a v jednom riadku 60 znakov. Niekedy sa môžete stretnúť s tým, že rozsah publikácie je uvedený v autorských hárkoch (AH), pričom jeden autorský hárok obsahuje 20 normovaných strán textu. Tento úzus má svoje korene v časoch, keď sa záverečné práce písali na písacom stroji. Dnes je už zriedkavosťou stretnúť sa s takouto prácou, pretože moderná počítačová technika a textové editory podstatne uľahčujú manipuláciu s textom. Ak sa v minulosti požadovalo prepísať stranu textu v prípade, ak na nej boli viac ako dva preklepy, teraz túto úlohu splní stlačenie len niekoľkých klávesov na počítači. V súčasnosti sa spravidla vyžaduje, aby ZP bola napísaná v textovom procesore Microsoft Word, typom písma Times New Roman veľkosťou písma 12 b. alebo Arial veľkosťou 11 b. a s riadkovaním 1,5. Požiadavka písať len na jednu stranu listu mala svoje opodstatnenie v čase používania mechanických písacích strojov. Dnes z ekonomického, ekologického a informačného hľadiska nič nebráni použitiu obojstrannej tlače písomnej práce. Rozsah ZP si stanovujú fakulty internými predpismi, pričom sa prihliada na druh záverečnej práce. Napr. bakalárska ZP má zvyčajne rozsah strán, magisterská ZP strán a dizertačná ZP približne 100 strán. Uvedené počty strán sú len orientačné, predstavujú obvyklý rozsah prác v humanitných vedách. O rozsahu dokumentu poskytne textový procesor Microsoft Word okamžitú informáciu po zadaní príkazov Nástroje, Počet 47

48 Formálna úprava záverečnej práce slov. Ak chceme informáciu o celom dokumente, použijeme príkazy Súbor, Vlastnosti, Štatistika. Ľahko zistíme počet strán dokumentu, počet odsekov, riadkov, slov a znakov. Do rozsahu ZP sa neráta obálka, titulný list, abstrakt, predhovor, obsah, zoznam skratiek, zoznam tabuliek a obrázkov, slovník s výkladom termínov, prílohy a register. 3.4 Použitie textového editora V predchádzajúcej kapitole sme spomenuli, že úlohu písacieho stroja prevzal pri tvorbe záverečnej práce vo väčšine prípadov osobný počítač, vybavený textovým editorom. Keďže medzi písaním na písacom stroji (či už mechanickom, alebo elektrickom) a použitím textového editora je značný rozdiel, dovolíme si niekoľko dobre mienených rád. Tí z vás, ktorí perfektne ovládajú niektorý z textových editorov, napr. Microsoft Word, môžu pokojne túto kapitolu vynechať. Prvý rozdiel medzi písacím strojom a textovým editorom je, že písací stroj venuje jednotlivým písmenkám abecedy rovnaký priestor, teda písmen i sa na jeden riadok zmestí rovnaký počet ako písmen m. Z tejto vlastnosti sa odvodzuje definícia tzv. normostrany, t.j. 30 úderov stroja na riadok a 60 riadkov na stranu. Textový editor používa spravidla tzv. proporcionálne písmo, t.j. rešpektuje šírku znaku a jej prispôsobuje rozloženie znakov v riadku. Neznamená to však, že v ponuke typov písmen textového editora nie je také, ktoré simuluje rozloženie písmen pri písaní na mechanickom písacom stroji (napr. Courier). Oproti písaciemu stroju ponúka počítač jednoduchú zmenu veľkosti a typu písma. Ak sme mohli pri písaní na písacom stroji situovať text na riadku pomocou odklepávania medzier, pri textovom editore je to začiatočnícka chyba. V tomto prípade využívajte široké možnosti tabulátorov a zarovnávania a formátovania textu, a to nielen globálne v celom texte alebo na jednej strane formátovanie je možné nastaviť aj na každý odsek osobitne. 48

49 Formálna úprava záverečnej práce Pri číslovaní odsekov použite automatické číslovanie; ušetrí vám čas, ak sa rozhodnete jeden z viacerých odsekov zrušiť alebo pridať. Počítač ich prečísluje rýchlejšie ako vy. Textový editor za vás dokáže vytvoriť obsah práce, register kľúčových slov, spočítať počet strán, odsekov, slov v súbore a ponúka mnohé ďalšie funkcie, ktoré sú spomenuté na iných miestach tejto publikácie. Vie porovnať dva textové súbory navzájom (Nástroje, Porovnať a zlúčiť dokumenty), čo môže byť dôležité, keď stratíte prehľad o jednotlivých čiastkových verziách vašej práce. Tabuľky vytvárame v texte pomocou ponuky Tabuľka. Máme možnosť zadať počet riadkov a stĺpcov, spôsob orámovania tabuľky, zarovnanie textu v okienkach tabuľky, polohu tabuľky na strane a pod. Možno neviete, že procesor za vás dokáže spočítať sumu jednotlivých položiek v tabuľke, a to v riadkoch aj v stĺpcoch. Určite sa (ak ste mu správne zadali úlohu) pri počítaní nepomýli, čo sa nedá vylúčiť, ak spočítavate dáta spamäti alebo naťukávate údaje do kalkulátora. Apropo, kalkulátor viete, že v počítači vybavenom balíkom Microsoft Office máte k dispozícii dve verzie (jednoduchú a vedeckú) kalkulátora? Ak chcete vytvárať zložitejšie tabuľky a v ich bunkách vykonávať rôzne matematické alebo štatistické výpočty, je výhodné použiť program Excel a tabuľku do wordovského dokumentu importovať spôsobom, ktorý opíšeme pri vkladaní obrázkov. Obrázky a grafy vkladáme do textu buď formou tzv. bitovej mapy, ak sme ich získali napríklad skenovaním hotovej predlohy, alebo vytvoríme obrázok pomocou niektorého kresliaceho programu a importujeme ho do Wordu. Cennou vlastnosťou jednotlivých súčastí Microsoft Office (boli by sme neradi, keby vznikol dojem že autori práce sú najatými agentmi Billa Gatesa, ale Windows a k nemu prislúchajúce produkty sú u nás zrejme najrozšírenejšie) je ich vzájomná kompatibilita. Znamená to, že napr. v programe Excel vytvoríme graf a ten importujeme jednoduchým spôsobom (pripomíname klávesové 49

50 Formálna úprava záverečnej práce skratky CTRL+A, CTRL+C, CTRL+X, CTRL+V, ktoré zrýchľujú prácu pri kopírovaní) do Wordu. Tu máme opäť možnosť vložiť graf ako bitovú mapu, t.j. ako hotový, nemenný, definitívny obrázok, alebo vložiť do textu odkaz na graf v programe Excel, čo má tú výhodu, že ak potrebujeme graf upraviť (nemáme tým na mysli prispôsobenie zle nameraných údajov tak, aby to vyšlo ), urobíme zmeny v pôvodnom programe a tie sa automaticky prenesú do grafu v našom dokumente. Častým prípadom obrázku je znázornenie organizačnej schémy usporiadania nejakej inštitúcie, priebehu procesu, alebo vývojového diagramu. Aj v tomto prípade nám osobný počítač ponúka svoje služby. Ak ste sa rozhodli písať svoju záverečnú prácu v textovom editore, bude výsledkom vašej práce textový súbor, ktorý môžete archivovať na diskete, kompaktnom disku, alebo inom prenosnom pamäťovom médiu, posielať ako prílohu elektronickou poštou a ľubovoľnekrát rozmnožovať. To ponúka priestor na dištančnú formu konzultácie s vedúcim práce, resp. s oponentom, ako o tom píšeme na inom mieste tejto príručky. Text záverečnej práce vo forme počítačového súboru využijete mimo iného aj vtedy, ak vaša fakulta požaduje na archivačné účely okrem klasickej formy (t.j. na papieri vytlačená a zviazaná práca) aj jeden exemplár v elektronickej forme na diskete. Na záver jedna rada, prameniaca z vlastných skúseností, neraz vykúpených stratou mnohých hodín práce. Počítač je vynikajúci pomocník pri písaní, pokiaľ funguje. Stáva sa žiaľ aj to, že jedného dňa odmietne poslušnosť a vaša niekoľkotýždňová námaha zostane zakliata na jeho pevnom disku. Podľa zákona schválnosti sa to zvyčajne stane vtedy, keď je práca hotová a chystáte sa ju vytlačiť a odovzdať. Preto odporúčame ukladať si priebežne rôzne verzie práce s odlišnými názvami a pokiaľ možno aj viacerými spôsobmi (disketa, CD, vonkajšia pamäť pripojená 50

51 Formálna úprava záverečnej práce cez USB konektor). K strate cenných údajov, resp. textu môže dôjsť nielen z dôvodu poruchy počítača, ale aj vašou vlastnou nepozornosťou. Stačí, aby ste neskoro v noci, ustatí po dlhej práci, zabudli dokument uložiť. Počítač vás síce upozorní, ale ak máte naraz otvorených niekoľko okien, ľahko sa stane, že omylom kliknete na možnosť NIE a vaša námaha je stratená. Preto sa odporúča nastaviť si Word na režim automatického ukladania dokumentu v pravidelných intervaloch (Nástroje, Možnosti, Uložiť, čím zbytočne vynaloženú námahu, spôsobenú vlastnou nepozornosťou, eliminujete len na niekoľkominútovú prácu. 3.5 Číslovanie v záverečnej práci Správnym číslovaním jednotlivých častí môžete dosiahnuť lepšiu prehľadnosť ZP; rozdelenie textu do kapitol a ich následné 51

52 Formálna úprava záverečnej práce číslovanie podľa uvedených pripomienok pomáha lepšie a logickejšie usporiadať prácu Číslovanie kapitol a ich častí Na číslovanie jednotlivých kapitol alebo častí kapitol ZP zásadne používame len arabské číslice, a to podľa zásad desatinného triedenia (pozri Medzinárodná norma ISO 2145). Jednotlivé časti ZP - kapitoly sa číslujú vzostupne priebežne od čísla jeden. Hlavná časť sa môže členiť na časti druhej úrovne a tie zasa na časti úrovne tretej; na druhej úrovni sa jednotlivé časti číslujú opäť vzostupne priebežne od čísla jeden a takisto na tretej úrovni. Neodporúčame, aby ste používali viac ako 3 úrovne členenia, pretože podrobnejšie členená ZP by sa mohla stať menej prehľadnou. Za poslednou číslicou v rámci desatinného triedenia sa nedáva bodka, od textu nadpisu ju oddeľuje medzera. Ani za nadpisom sa bodka nedáva. Príklad správneho číslovania: Číslovanie kapitol Číslovanie strán Strany sa v hlavnom texte číslujú v neprerušenom poradí vzostupne arabskými číslicami. Číslo strany je umiestnené v päte každej strany. Typ písma je rovnaký, akým je napísaná práca, t.j. Times New Roman alebo Arial. Veľkosť je rovnaká alebo o jeden bod menšia ako veľkosť písmen textu. Číslovanie sa začína na pravej strane číslom jeden. Zvyčajne je to titulný list. Na titulnom liste sa číslo strany nepíše. Každá kapitola sa začína na novej strane. Do poradia stránkovania sa započítavajú: titulný list (ale nečísluje sa), 52

53 Formálna úprava záverečnej práce abstrakt, predhovor, obsah, hlavný text, zoznam obrázkov a zoznam tabuliek, zoznam odkazov, register, ak ho práca obsahuje, prílohy (okrem samostatných dokumentov, ktoré sa číslujú osobitne), celostránkové obrázky. Ostatné materiály sa do číslovania nezapočítavajú. Azda netreba pripomínať, že stránky nečíslujeme jednotlivo, ale využijeme ponuku automatického číslovania strán procesora Word Číslovanie obrázkov a tabuliek v hlavnej časti Číslo obrázku je umiestnené pod obrázkom. Spolu s číslom obrázku je uvedený krátky výstižný popis obrázku. Číslo a popis sa píšu rovnakým typom písma ako hlavná časť ZP, veľkosť písma býva zvyčajne o 1 2 body menšia. Obrázky sa číslujú priebežne vzostupne v celej ZP. V prípade väčšieho počtu grafov ich môžeme označovať ako samostatnú skupinu ilustrácií, ale s rovnakými náležitosťami ako obrázky. Tabuľky číslujeme samostatne, číslo s titulkom alebo názvom umiestnime nad tabuľku. Obrázky, grafy a tabuľky menšie ako jedna strana umiestňujeme priamo do textu a to, pokiaľ je to možné, na rovnakú stranu a čím bližšie k miestu, na ktoré sa vzťahujú; rozmernejšie ilustrácie sa umiestňujú v prílohách. Pod obrázkom, resp. pod tabuľkou sa uvedie v zátvorke zdroj, odkiaľ autor získal obrázok či tabuľku; je písaný rovnakým typom a veľkosťou písma ako hlavná časť ZP. Príklady správneho číslovania obrázkov a tabuliek a uvedenia ich zdrojov: 53

54 Formálna úprava záverečnej práce Dekanát Oddelenie pre štúdium Ekonomické oddelenie Oddelenie prevádzky Denné štúdium Úsek údržby Externé štúdium Úsek správy objektov Obrázok 2 Časť organizačnej schémy dekanátu (Zdroj: O. Styk, 2000, s. 43) Úsek správy majetku jan. febr. mar. apríl máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. Graf 12 Priemerné mesačné teploty v roku 1999 v Žiline (Zdroj: Štatistická ročenka, 1999 )

55 Formálna úprava záverečnej práce Tabuľka 10 Bakalárske práce v ŠO publicistika a diplomové práce v ŠO učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v kombinácii slovenský jazyk a literatúra v roku (Zdroj: Sekretariát KSJL FHV UMB, 2004) Meno Téma ZP Vedúci ZP Druh ZP Ruttkayová K. Jazyk a neverbálne prostriedky v publicistickej relácii SITO a zábavnom programe 7SRO. Klincková, J. bakal. Poláková E. Reklama na obrazovke Škarbová, V. bakal. Pohanková J. Račáková E. Klimáčková K. Koncepcia rozprávača v lyrizovanej próze Multimediálna komunikácia a jazyková kultúra Od nocionálnosti k expresívnosti Findra J. Patráš V. Findra J. dipl. dipl.. dipl Číslovanie príloh Ak je pre zrozumiteľnosť ZP vhodné zahrnúť do nej rozsiahlejšie grafy, tabuľky, schémy alebo fotografie, či letáky, katalógy a podobne, tieto sa umiestňujú v prílohách a samostatne sa číslujú. Označenie prílohy pozostáva zo slova Príloha a z veľkého písmena vzostupne podľa slovenskej abecedy. Ak je daná príloha ďalej členená, za písmeno sa dáva bodka a medzera a ďalšie členenie je v súlade so zásadami desatinného triedenia. Za číslom nasleduje názov prílohy. Napríklad: Príloha A Slovenská technická norma STN ISO 690 Príloha C Technický popis výrobku Bosch T

56 Formálna úprava záverečnej práce Umiestnenie číslovania príloh je rovnaké ako pri číslovaní obrázkov (pozri 3.3). Ak zo samotnej prílohy nie je jednoznačný jej pôvod, je potrebné uviesť aj zdroj, z ktorého bola príloha získaná. V tomto prípade sa zdroj uvedie priamo pod číslo prílohy. 56

57 Štruktúra záverečnej práce 4 ŠTUKTÚRA ZÁVEREČNEJ PRÁCE Každá rozsiahlejšia písomná práca sa z dôvodu prehľadnosti a čitateľnosti člení na menšie časti nazývané kapitoly a podkapitoly. Radenie informácií v ZP na základe ich logických vzťahov a súvislostí sa nazýva štruktúra ZP. 4.1 Väzba Pri súčasných kníhviazačských technológiách odporúčame využiť termoväzbu. Predný obal je priehľadná fólia, zadný obal kartón. V dohodnutých prípadoch možno ZP odovzdať aj v tvrdej väzbe, a to za podmienky dodržania medzinárodnej normy ISO 7144, t.j. na obale sa uvedú podstatné údaje z titulného listu v takej úprave, ako ich norma vyžaduje. 4.2 Titulný list Záverečná práca musí obsahovať titulný list. Jeho obsah a úpravu predpisujú medzinárodné normy ISO 1086 a ISO Napriek tomu, že fakulty môžu mať špeciálne požiadavky na titulný list ZP, nemali by sa uplatňovať zvyklosti, ktoré sú v rozpore s medzinárodným štandardom a týkajú sa obsahu a poradia údajov na titulnom liste. Titulný list záverečnej práce obsahuje údaje v tomto poradí (vzor titulného listu pozri Príloha C): názov, prípadne podnázov (veľkosť písma bodov), označenie Bakalárska/diplomová/dizertačná práca (10 12 bodov), úplné meno autora (aj prípadné tituly) (12 14 bodov), názov a sídlo univerzity (12 14 bodov), názov fakulty (12 bodov), názov katedry (12 bodov), 57

58 Štruktúra záverečnej práce meno vedúceho ZP (12 bodov), miesto a dátum publikovania (12 14 bodov). Poznámka: Návrhy týkajúce sa veľkosti písma nie sú záväzné. Návrhy na možné usporiadanie ponúka aj Katuščák (1998, s ). Typ a druh písma musí korešpondovať so štýlom písma a so štýlom úpravy celej práce. Len výnimočne je vhodné na titulnej strane kombinovať rôzne rezy písma (normálne, kurzívu, tučné), nehovoriac o rôznych druhoch písma, čo je v tomto type písomného prejavu väčšinou priestupkom proti dobrému vkusu (Havelka, 1995, s. 17). 4.3 Abstrakt Podľa medzinárodnej normy ISO 214 je abstrakt krátka výstižná charakteristika obsahu dokumentu bez pridanej interpretácie alebo kritiky zo strany autora abstraktu. Abstrakt je povinnou súčasťou ZP a umiestňuje sa hneď za titulným listom na samostatnej strane. V abstrakte je potrebné uviesť ciele, metódy, výsledky a závery obsiahnuté v práci. Text abstraktu sa píše súvisle ako jeden odsek (Katuščák, 1998, s ). Abstrakt má byť čitateľovi zrozumiteľný aj bez štúdia celého dokumentu. Mal by byť čo najviac stručný pri dodržaní požiadaviek na obsah. Pre bakalárske a diplomové práce by mal postačovať jednoduchý abstrakt informatívneho typu v rozsahu asi 250 slov, pri dizertačnej práci má abstrakt rozsah najviac 500 slov. Celý abstrakt by nemal presiahnuť rozsah jednej strany, vrátane kľúčových slov. Kľúčové slová, ktoré sú súčasťou abstraktu, sa oddeľujú bodkočiarkou a píšu sa tučným písmom rovnakého typu a veľkosti ako ostatný text bezprostredne za textom na konci abstraktu. 58

59 Štruktúra záverečnej práce 4.4 Predhovor Píše sa na samostatnej strane. Autor v ňom uvedie základnú charakteristiku práce, okolnosti a dôvody jej vzniku, domáci a zahraničný historický a odborný kontext. Stručne informuje o tom, čo je hlavnou témou, predmetom práce a zameraním výskumu. Je vhodné, ak uvedie, komu sú určené výsledky práce. Často sa v úvode uvádza aj odôvodnenie spoločenskej závažnosti, aktuálnosť zvolenej témy ako aj objasnenie osobnej motivácie pri jej výbere. Ak je to významné, môže sa uviesť i zmienka o prípadných subjektívnych a objektívnych ťažkostiach, s ktorými sa autor stretol. Na tomto mieste môže autor uviesť použité informačné zdroje a osoby či inštitúcie, ktoré mu poskytli pomoc, a prípadne sa za ňu poďakovať. Treba mať na pamäti, že predhovor nie je úvod. Úvod patrí do hlavnej časti práce. 4.5 Čestné vyhlásenie S prihliadnutím na dlhoročnú tradíciu umiestňovať čestné vyhlásenie do ZP môžeme ho, opatrené vlastnoručným podpisom autora práce, umiestniť na nasledujúcu stranu za predhovor, alebo ešte vhodnejšie je zakomponovať text vyhlásenia do predhovoru ako samostatný odsek. Samotné vyhlásenie je v súčasnosti irelevantné. Autor je totiž povinný v zozname bibliografických odkazov uviesť použité pramene a zdroje v súlade so zákonom. Zároveň skutočnosť, že študent svoje meno uvádza ako autor, znamená, že na neho sa vzťahuje autorský zákon a autorské právo. Vzor čestného vyhlásenia je uvedený v Prílohe E. 4.6 Obsah V ZP nasleduje na novej strane hneď za predhovorom, resp. za čestným vyhlásením. Je povinnou súčasťou ZP. Obsahuje názvy kapitol a podkapitol a čísla strán, na ktorých sú umiestnené. 59

60 Štruktúra záverečnej práce Ak sa pri písaní ZP pre nadpisy použili hotové štýly Nadpis 1,2,3..., je to najjednoduchšia situácia, pretože textový procesor Microsoft Word vytvorí obsah automaticky. Stačí, ak na novej strane dokumentu napíšeme nadpis Obsah a pokračujeme takto: V okamihu je obsah hotový a umiestnený v dokumente na mieste, kde sa nachádzal kurzor. Vopred je možné nastaviť počet zobrazovaných úrovní nadpisov, vodiaci znak, ale aj rôzne štýly. 60

61 Štruktúra záverečnej práce Pomocou obsahu sa ľahko a rýchlo dostanete do požadovaného miesta v rozsiahlom dokumente stačí nastaviť sa kurzorom na názov či podnázov kapitoly a pri súčasnom stlačení klávesu CTRL naň kliknúť myšou. Takto vytvorený obsah je v počítači uložený vo forme poľa, t.j. je stále živý, a pri dodatočnej zmene názvu kapitoly alebo pri prečíslovaní strán je možné ho automaticky opraviť. Obsah označte myšou, následne kliknite pravým tlačidlom myši a vyberte z ponuky príkaz Aktualizovať pole. Z uvedeného je zrejmé, prečo sa neodporúča zasahovať do textu obsahu, podobne ako do textu registra, ktorého vytvorenie popíšeme na inom mieste. Opísaný postup by mohol zvádzať čitateľa k nesprávnej domnienke, že obsah za autora práce urobí počítač. Počítač sa pochopiteľne postará len o technickú stránku veci, o skutočnom obsahu práce rozhoduje autor. Preto si dovolíme odcitovať vo voľnom preklade Umberta Eca (1979, s. 146): Kým nebude študent schopný napísať obsah a úvod, nemôže si byť istý, že vie, o čom chce vlastne písať. Ak sa mu nepodarí napísať predhovor, znamená to jednoducho, že nemá ani usporiadané myšlienky, ani predstavu o tom, ako postupovať. 4.7 Zoznam obrázkov a tabuliek Zoznam obrázkov sa v ZP umiestni na novej strane, ktorá nasleduje po obsahu, a to v poradí, ako sú zoradené v texte. K názvu obrázku je priradené číslo strany, na ktorej sa obrázok nachádza. Ak sa v texte uvádzajú a číslujú obrázky podľa druhov (napr. grafy, schémy), potom sa takto zaraďujú aj do zoznamu. Zoznam tabuliek sa umiestni za zoznam obrázkov a uvedie sa podľa rovnakých zásad. Môže byť na rovnakej strane, ako je zoznam obrázkov. 61

62 Štruktúra záverečnej práce 4.8 Zoznam skratiek a symbolov V prípade, že sa v ZP vyskytujú skratky, značky či symboly, ktoré sa bežne nepoužívajú, uvedú sa v zozname skratiek a symbolov. Tento sa umiestni na novej strane za zoznamom obrázkov a tabuliek. Ak je skratka vytvorená z cudzojazyčného textu, potom musí byť uvedený nielen pôvodný text v cudzom jazyku, ale aj jeho ekvivalent v slovenskom jazyku. 4.9 Členenie hlavného textu Záverečná práca patrí k žánrom, ktorými sa sprostredkúvajú výsledky riešenia vedeckých problémov. Jej rozsah závisí jednak od spracúvanej tematiky, resp. vednej oblasti, do ktorej tematicky patrí, jednak od odbornej náročnosti. Záverečná práca má klasické trojčlenné kompozičné členenie, a to výrazný úvod (začiatok), samostatné a štruktúrne relatívne uzavreté jadro (stred) členené na kapitoly, a relatívne samostatný záver (zakončenie). Z hľadiska rozsahu je v tomto žánri najobsiahlejšie jadro práce. Pri kompozične premyslenej práci záver obsahovo, štylisticky a formálne nadväzuje na úvod. Úvod a záver ako rámcové časti textu sú si teda podobné voľbou výrazových prostriedkov, výstavbou viet a rozsahom. Členenie na uvedené tri časti (trichotomické členenie) je pre čitateľa osožné, pretože mu umožňuje rýchlu orientáciu v texte. Úvod je prvou komplexnou informáciou, ktorú čitateľ dostáva o práci, o jej obsahu a štruktúre. Je to vlastne analytický komentár obsahu. Obsahuje základné vymedzenie problému, ako aj súčasný a historický kontext riešenej problematiky, a tak oboznámi čitateľa s úrovňou bádania vo zvolenej oblasti. Autor v úvode stručne opíše vlastný prístup k riešenej problematike a metódy riešenia, ktoré použil vo svojej práci, charakterizuje a rozoberá ciele, uvedené v jej zadaní, prináša prierez ZP podľa kapitol. V úvode sa nemajú opakovať časti uvedené v abstrakte a v predhovore. 62

63 Štruktúra záverečnej práce Úvod, hoci stojí pred jadrom, je z hľadiska výpovednej hodnoty závislý na jadre práce, nezasahuje do výkladu a je - ako aj záver - jeho pomocnou (rámcovou) časťou. Jadro predstavuje časť hlavného textu, ktorý sa vzhľadom na svoj rozsah zvyčajne člení do kapitol a odsekov. Toto kompozičné členenie vychádza z vnútornej logiky riešenia problému a malo by rešpektovať princíp prehľadnosti. Obsahová náplň jednotlivých kapitol závisí od zvolenej témy, od stanovených cieľov, od charakteru výskumu a od zvolených metodických postupov. Preto nie je možné uviesť univerzálny vzor, aký má byť obsah jednotlivých kapitol. Môžeme uviesť len všeobecne odporúčané členenie jadra práce. Prvá kapitola jadra spravidla obsahuje teoretickometodologické východiská práce. Zahŕňa teoretické poznatky získané štúdiom literatúry a ich vzťah ku skúmanej problematike. Bližšie špecifikuje metódy a postupy, ktoré budú v práci použité. Ďalšie kapitoly predstavujú aplikačnú časť práce. Autor v nich podáva analýzu skúmaného problému na základe empirických údajov, výsledky výskumu uvádza v prehľadnej forme, napr. pomocou tabuliek a grafov. V poslednej kapitole jadra by mala dominovať interpretácia dosiahnutých výsledkov a ich porovnanie s doteraz známymi poznatkami. Záver je vyvrcholením celej práce a jeho obsah je mimoriadne dôležitý. Obsahuje vecné informácie o dosiahnutí stanovených cieľov, porovnáva dosiahnuté výsledky s cieľom práce, hodnotí správnosť zvolených hypotéz, formuluje vlastný prínos do riešenej problematiky. Má podobu komprimovaného textu a obsahuje aj návrhy a odporúčania pre prax a teóriu, prípadne uvádza problémy, ktoré je nevyhnutné ďalej riešiť. Záver sa svojou funkciou líši od zhrnutia. Zhrnutie má podobu enumerácie, sumarizovania hlavných myšlienok práce, je 63

64 Štruktúra záverečnej práce krátkou rekapituláciou výsledkov práce študenta. Zhrnutie môže byť súčasťou záveru. Zhrnutie (resumé) ako osobitná časť vedeckých žánrov je nepovinnou súčasťou bakalárskych a magisterských ZP, ak sú písané v slovenskom jazyku. Ak sa vyčleňuje samostatne, umiestňuje sa na novej strane za záver ZP a obsahuje: názov ZP, jej stručnú, ale výstižnú charakteristiku, spôsob postupu pri spracovaní ZP, dosiahnuté výsledky a možnosti ich použitia v praxi. V cudzojazyčných ZP je vhodné uviesť zhrnutie v slovenčine. V dizertačnej práci je zhrnutie v anglickom jazyku povinné Citácie a zoznam bibliografických odkazov Bez použitia literatúry sa pri vypracovaní ZP nezaobídeme. Uvedenie použitej literatúry v práci upravuje medzinárodná norma STN ISO 690: 1997 Dokumentácia - Bibliografické odkazy Obsah, forma, štruktúra. Je určená na formuláciu citácií v texte a na ich spájanie so zoznamom použitej literatúry. Podľa D. Katuščáka (1998, s. 68) citát je:...text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja. Krátky citát uvádzame v úvodzovkách, a to priamo do textu. Ak má citát viac ako štyri riadky, oddelíme ho od ostatného textu a odsadíme od ľavého kraja. Hneď za citátom sme povinní uviesť zdroj, z ktorého sme citovali. Existujú viaceré spôsoby: buď sa na zdroj odvoláme formou poznámky pod čiarou; v tom prípade je zdroj uvedený na tej istej strane, a to v tzv. skrátenej citačnej forme. Tá pozostáva z priezviska autora, iniciály jeho krstného mena, názvu práce a roku vydania a strany. Druhý spôsob uvádza odkaz na použitý prameň za citátom priamo v texte v okrúhlych zátvorkách v podobe: priezvisko autora, rok vydania a strana, z ktorej citujeme. Ďalšia možnosť je uviesť citovaný prameň pod číslom v hranatých zátvorkách. Ak použijete tento spôsob 64

65 Štruktúra záverečnej práce citovania, zoraďte jednotlivé pramene v zozname vzostupne podľa čísel. V ostatných prípadoch ich uvádzajte v abecednom poradí. Na citácie nadväzuje podrobný záznam o citovanom prameni v zozname bibliografických odkazov. V ňom uvádzame najúplnejšiu informáciu o citovanom diele, a to v tvare, ktorý závisí od charakteru citovaného prameňa: odkaz na monografiu pozostáva z priezviska autora, krstného mena alebo jeho skratky, názvu práce, vydania, vydavateľstva, roku vydania a ISBN. Tieto údaje sú podľa STN ISO 690 (1998, s. 25) povinné. Ostatné údaje ako podnázov, prekladateľ, miesto, vydavateľ, rozsah, edícia a poznámky sú nepovinné. odkaz na seriálovú publikáciu (časopis, noviny, zborníky) obsahuje povinne názov publikácie, zodpovedného redaktora, vydanie, označenie zošita (dátum a/alebo číslo), vydavateľstvo, rok vydania, štandardné číslo, odkaz na heslo encyklopédie má takúto podobu: autor, názov, spojovací výraz In:, údaj o zdrojovom dokumente: autor, názov, vydavateľstvo, rok vydania, lokalizácia v zdrojovom dokumente (zväzok, strana a pod.), odkazy na články v seriálových publikáciách obsahujú meno autora, názov článku, spojovací výraz In:, názov zdrojového dokumentu, vydanie, vydavateľstvo, lokalizácia v zdrojovom dokumente: rok vydania/zošita/ročníka/časti, strany. Takto vytvorený odkaz umožní jednoznačne identifikovať použitý dokument, a preto je dôležité, aby ste pri citovaní dodržali citačnú normu a uvádzali všetky povinné údaje. Meno autora je povinný údaj a uvádza sa v takej forme, v akej sa vyskytuje v prameni. V prípade, že v prameni nie je uvedené latinkou, je potrebné informáciu transliterovať. Priezvisko píšeme zásadne veľkými písmenami; za ním nasleduje 65

66 Štruktúra záverečnej práce krstné meno alebo jeho iniciálka. Neuvádzajú sa žiadne hodnosti ani tituly. Ak sú v prameni uvedené dve alebo tri mená, potom sa v citácii uvedú všetky, a to v poradí, ako sú uvedené v prameni. Ak sú v dokumente viac ako tri mená, stačí uviesť prvé z nich a ostatné vynechať. Ak sa vynechá jedno alebo viac mien, za posledným uvedeným menom sa uvedie skratka a i. ( a iní). 66 Nesprávne profesor Ing. J. Benčo, PhD.. BENČO, J. Doc. PhDr. Jana Klincková, PhD. KLINCKOVÁ, J. Správne Mateides, A. Styk, O. Kučera, M. MATEIDES, A., STYK, O., KUČERA, M. Vetráková Milota a i. Styk, O., Laššák, V., Ďaďo, J., Klincková, J., Madáč, J., VETRÁKOVÁ, M., SEKOVÁ, M., ĎURIAN, J. STYK, Oto a i. Názov dokumentu je povinný a musí sa uvádzať tak, ako sa nachádza v prameni. Ak nie je názov v prameni uvedený v latinke, uvádza sa v súlade s pravidlami transliterácie. Preklad názvu sa môže pripojiť v hranatých zátvorkách za názvom a reprodukuje sa tak, ako je uvedený v prameni. Príklady: Zarys dziejów bibliografii w Polsce [Náčrt dejín bibliografie v Poľsku], Англо - ρуcckий словаръ [Anglo - russkij slovar]. Ak sa v prameni nachádza niekoľko názvov, alebo sú uvedené vo viacerých jazykoch, potom sa reprodukuje ten, ktorý je uvedený na prvom mieste, resp. ten, ktorý je v hlavnom jazyku dokumentu. Ak to uľahčí identifikáciu, môže sa zapísať aj podnázov alebo ďalšie doplnky. Zapisujú sa tak, že za názvom je medzera,

67 Štruktúra záverečnej práce dvojbodka a medzera a začínajú sa veľkým písmenom. Napríklad: Telesná výchova a šport : Terminologický a výkladový slovník. Vydavateľské údaje Miesto vydania sa zapisuje tak, ako sa uvádza v prameni. Ak je v prameni uvedených niekoľko miest, zapisuje sa to, ktoré je v prameni typograficky zvýraznené; ak sú rovnako dôležité, možno reprodukovať len prvé z nich, prípadne aj ostatné v takom poradí, ako sú uvedené v zdroji. Miesta vydania sa oddeľujú bodkočiarkou. Vydavateľ - tento údaj nie je povinný. Meno vydavateľa sa môže napísať tak, ako sa nachádza v prameni, alebo v skrátenej forme za predpokladu, že to nespôsobí dvojznačnosť. Neuvádzajú sa krstné mená, iniciály, prípadne spojenia a spoločnosť, a synovia a pod. Napríklad: Žuffa ( a nie Andreas Žuffa a synovia), Andreas ( a nie St. Andreas Druckerei A. G.). Rok publikovania je povinný údaj. Zásadne sa zapisuje tak, ako sa uvádza v prameni, pričom sa použijú arabské číslice. Ak sa nedá určiť rok vydania podľa zdroja, nahradí sa dátumom copyrightu, tlače (napr. tlač r. 1932) alebo predpokladaným dátumom (ca. 1836). Rozsah a skladba dokumentu sú nepovinné údaje, ktoré sa vyjadrujú prostredníctvom počtom strán, listov, alebo pomocou počtu zväzkov v prípadoch viaczväzkových monografií. Pri dokumentoch, ktoré nie sú tlačené, sa uvedie ich druh a počet. Napríklad: 240 s. 2 zv. 3 mikrofilmy (99 obrázkov) 2 nahrávky 67

68 Štruktúra záverečnej práce Za rozsahom a skladbou dokumentu možno uviesť ešte nepovinné údaje v tomto poradí: edícia, poznámky, štandardné číslo ISBN. Hlavná zodpovednosť je povinným údajom v seriálovej publikácii. Ak ide o takú seriálovú publikáciu, ktorú tvoria príspevky rozličných autorov, a v publikácii je uvedené napr. meno vedeckého redaktora, uvedie sa v odkaze v časti hlavná zodpovednosť jeho meno. Môže sa uviesť skratka red. Povinným údajom je aj rok vydania publikácie. Nepovinné údaje sú: vydanie, označenie zošita, vydavateľstvo, edícia, poznámky, štandardné číslo ISSN. Napríklad: Acta oeconomica N 4. Vedecký red. Marian Gúčik. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, (Tučne vytlačené údaje sú povinné.) Článok v seriálových publikáciách sa uvádza podobne, teda autor, názov, podnázov, sekundárna zodpovednosť, spojovací výraz, In, názov zdrojového dokumentu a lokalizácia v zdrojovom dokumente. Napríklad: SLANČOVÁ, Daniela: Quo vadis, štylistika? In: Jazykovedný časopis, 50, 1999, č. 2, s Pri uvádzaní citátu je dôležité dodržať nielen jeho presné znenie, ale aj všetky formálne znaky (zvýraznenie písma, napr. kurzívou, podčiarknuté slovo a pod.). Ak je citát príliš dlhý, môžete z neho časť, napr. vedľajšiu vetu, ktorá nemá pre citáciu rozhodujúci význam, vypustiť a nahradiť chýbajúci text tromi bodkami. Ak sa vám z nejakého dôvodu (napr. na zvýšenie zrozumiteľnosti), žiada text citátu doplniť, urobte tak v zátvorke a doplňte vsuvkou pozn. X.Y. kde X,Y sú iniciály vášho mena. Podobne postupujte aj v prípade, že chcete časť citovaného textu zvýrazniť, napr. podčiarknutím. Ak chcete vyjadriť autorovu myšlienku vlastnými slovami, nejde o citáciu ale o parafrázu. Na rozdiel od citácie sa parafráza neuvádza v úvodzovkách. Aj v tomto prípade treba uviesť autora 68

69 Štruktúra záverečnej práce a zdroj, z ktorého ste myšlienku prevzali. Ak citát bez úvodzoviek vyhlásite za parafrázu, čiže ak jednoducho odpíšete textové jednotky z cudzieho textu bez toho, aby ste ho vlastnými slovami pretvorili, vytvárate plagiát. Zvláštna situácia nastáva pri citovaní cudzojazyčných prameňov. Podľa V. Gondu (1999, s. 37) postupujeme takto: Ak nebol cudzojazyčný text preložený do slovenčiny, uvádza sa citát vo vlastnom preklade. Na túto skutočnosť treba upozorniť poznámkou v zátvorke. Ak cudzojazyčný prameň vyšiel v slovenskom preklade, citát sa uvádza zásadne podľa tohto prekladu a je neprípustné ho uvádzať vo vlastnom preklade. Citovanie elektronických dokumentov Už sme spomenuli, že okrem klasických prameňov čoraz častejšie čerpajú autori prác svoje poznatky z elektronických médií. Aj v tomto prípade sú povinní pri citovaní excerpovaných textov uvádzať prameň, z ktorého citát pochádza. Pri citovaní sa treba riadiť normou STN ISO Keďže nemôžeme pre jej rozsiahlosť uviesť všetky prípady, ktoré pri citovaní elektronických dokumentov prichádzajú do úvahy, obmedzíme sa len na najčastejšie, pričom čitateľ si v prípade potreby spomínanú normu ľahko nájde. Pri citovaní častí elektronických monografií, databáz a počítačových programov je autor povinný uvádzať: primárnu zodpovednosť (povinné), názov zdrojového dokumentu (povinné), druh nosiča (povinné), podriadená zodpovednosť (voliteľné), vydanie (povinné), miesto vydania (povinné), vydavateľ (povinné), dátum vydania (povinné), dátum aktualizácie/revízie (povinné), 69

70 Štruktúra záverečnej práce dátum citovania (povinné pre online dokumenty, voliteľné pre ostatné), kapitola alebo ekvivalentné označenie časti (povinné), názov časti (povinné), číslovanie v rámci zdrojového dokumentu (voliteľné), lokalizácia v rámci zdrojového dokumentu (povinné), poznámky (voliteľné), dostupnosť a prístup (povinné pre online dokumenty, voliteľné pre ostatné), štandardné číslo (povinné). Ako jeden z viacerých príkladov uvádza norma STN ISO : ICC British Company Financial Datasheets [online]. Hampton (Middlesex, V.B.): ICC Online, 1992, updated 3 March 1992 [cit. 11.marca 1992]. Robert Maxwell Group PCL. Prír.č Dostupné v DIALOG Information Services, Palo Alto (Calif.). Pre citovanie elektronických správ platia tieto údaje: primárna zodpovednosť správy (povinné), názov správy (povinné), názov zdrojového systému správ (povinné), druh nosiča (povinné), podriadená zodpovednosť/príjemca (voliteľné), miesto vydania (povinné), vydavateľ (povinné), dátum citovania (povinné), číslovanie v rámci systému správ (voliteľné), lokalizácia v rámci systému správ (povinné), dostupnosť a prístup (povinné s výnimkou osobnej alebo neverejnej komunikácie), poznámky (voliteľné). Poznámka: Primárnu zodpovednosť má podľa STN ISO osoba (alebo osoby), ktoré sú zodpovedné za vytvorenie 70

71 Štruktúra záverečnej práce dokumentu. Pokiaľ dokument pozostáva z rôznych častí (príspevkov), uvádza sa meno editora, za ktoré sa pripojí skratka ed.. Ak nie sú osoba alebo inštitúcia zodpovedné za uvedené dielo, tento prvok sa vynecháva (nenahrádza sa termínom Anonym ). Poslaním zoznamu bibliografických odkazov v ZP nie je len dokumentovať ich použitie, ale aj schopnosť autora pracovať s odbornou literatúrou. V zozname bibliografických odkazov sa tieto usporiadajú obyčajne abecedne podľa prvého údaja. Rovnako sa môžu zoradiť podľa čísel, ktoré zodpovedajú poradiu citácií v texte Citovanie a autorská etika Predkladaná príručka vám chce pomáhať pri písaní záverečnej práce, pretože takýto projekt robíte prvýkrát. Tak, ako je možné urobiť každú prácu dobre alebo zle, záverečnú prácu tiež môžete vypracovať povrchne, napr. skopírovaním už publikovaných elaborátov z Internetu, či prekladom cudzojazyčnej práce, ktorú ste následne vyhlásili za vlastnú tvorbu, alebo vytvorením plagiátu. V tomto prípade je však naivné sa domnievať, že takouto ZP uspejete. Uvedomte si, že aj v oblasti získavania, prenosu a využívania informácií platia isté presné pravidlá, normy a zákony, ktoré treba rešpektovať. Na teritóriu duševného vlastníctva, na ktorom sa aj vy pohybujete a kde vznikajú odborné práce rôzneho informačného označenia (napr. vedecká štúdia, monografia, kompendium a pod.), platí v plnom rozsahu autorské právo. Pri zanedbaní citačnej normy a vytvorení vedeckého plagiátu sa dostanete do rozporu s autorskou etikou. Otázka pôvodnosti a originálnosti sa bezprostredne týka aj citovania. V akademickom prostredí sa vo vedeckých prácach na všetkých úrovniach sa absencia citovania a ignorovanie citačných pravidiel pokladá za vážne porušenie autorskej etiky. Ak citujete 71

72 Štruktúra záverečnej práce originálny text z citácie, ktorej autorom je niekto iný, a predstierate, že pracujete s originálom, ide o citáciu z druhej ruky. Citácie sú dvojaké: buď citujete text, ktorý interpretujete, alebo citujete text, ktorým podporíte vlastnú interpretáciu. Ak nepoznáte jazyk, v ktorom sú publikované dôležité pramene, a tvárite sa, akoby tento prameň neexistoval, dostávate sa do konfliktu s vedeckou etikou. Pravidlá vedeckej etiky totiž hovoria, že ak vieme o prameni, ktorý je pre nás pre neznalosť jazyka nedostupný, máme právo ho neprečítať, ale máme aj povinnosť informovať čitateľa o tom, že sme ho nečítali z tohto dôvodu, a povinnosť, oboznámiť sa s dostupnými recenziami a správami. Pre zaujímavosť vám ponúkame desať pravidiel citovania, ako ich uvádza U. Eco (1997, s. 196n.): 1. Úryvky z analyzovaných textov sa musia citovať v rozumnej miere. 2. Citácie z odbornej literatúry uvádzame iba vtedy, ak potvrdia a podporia naše vlastné názory. 3. S myšlienkou, ktorú citujeme, by sme sa mali stotožniť. Je však možné bezprostredne k nej (pred citovanú časť alebo za ňu) pridať naše kritické výhrady alebo poznámky. 4. Z každej citácie musí byť jasne identifikovateľný autor a knižný alebo rukopisný prameň. 5. Základné texty (primárna literatúra) sa musia citovať buď podľa kritickej edície alebo podľa najspoľahlivejšieho a najvierohodnejšieho vydania diela. Pri súčasných dielach, ktoré sú vydané niekoľkokrát, siahneme po prvom vydaní vtedy, ak tie ďalšie sú len dotlačou, s posledným vydaním pracujeme vtedy, ak ide o prepracované vydanie obsahujúce revízie a dodatky. 72

73 Štruktúra záverečnej práce 6. Ak citujeme cudzieho autora, musia byť citácie uvedené v pôvodnom jazyku. Toto pravidlo je záväzné len pri literárnych dielach. V zátvorke alebo v poznámke uvádzame preklad citovanej pasáže. Ak citujeme cudzieho autora preto, že je informačne alebo argumentačne dôležitý, použijeme dobrý preklad. 7. Odkaz na autora a na jeho dielo musí byť jasný a presný. 8. Ak opakovane citujeme jedno dielo jedného autora na tej istej strane v bezprostrednej nadväznosti, môžeme za menom autora napísať tamže alebo ibidem. 9. Ak opakovane citujeme jedno dielo jedného autora v rozpätí viacerých strán, je vhodnejšie zopakovať celú citáciu alebo za menom autora uviesť skratku op. cit. a číslo strany. 10. Ak citácia nie je dlhšia ako dva až tri riadky, je možné ju vložiť priamo do textu a oddeliť úvodzovkami. Ak je citácia dlhšia, uvádzame ju vo forme osobitného odseku s odsadením, s hustejším riadkovaním a bez úvodzoviek. Pri citovaní básne platí: jeden verš môžeme citovať priamo v texte, dva verše môžeme citovať priamo v texte, ale oddelíme ich lomkou, ak citujeme súvislejší básnický celok, použijeme metódu odsadeného textu s minimálnym riadkovaním. 11. Citácie musia byť totožné s originálom. Nič z textu nemožno vynechať bez toho, aby sme o tom čitateľa neupovedomili. 12. Citácia musí byť overiteľná. 73

74 Štruktúra záverečnej práce 4.11 Prílohy Do príloh sa zaraďujú materiály, ktoré sa týkajú problematiky spracovávanej v ZP, ale pri ich uvedení v texte by znižovali jeho prehľadnosť a čitateľnosť. Súčasťou príloh sú aj tabuľky, schémy a obrázky, ktoré sú väčšie ako jedna strana textu. Každá príloha sa umiestňuje na novej strane a je očíslovaná v súlade s časťou tejto publikácie. Pri každej prílohe musí autor uviesť zdroj, z ktorého daný materiál získal. V prílohách sa zdroj uvádza bezprostredne pod číslom prílohy. Prílohy sú súčasťou ZP a strany s prílohami sa číslujú priebežne tak, že sa nadväzuje na číslovanie strán v hlavnom texte, ale nerátajú sa do rozsahu práce Register Register je nepovinnou súčasťou ZP a umiestňuje sa za prílohy. Strany registra sa číslujú priebežne číslovanie nadväzuje na číslovanie strán príloh. Úprava registra musí byť v súlade s medzinárodnou normou. Položky registra sú v ZP usporiadané abecedne. Pri použití textového procesora Microsoft Word je možné register vytvoriť pomerne jednoducho, a to použitím príkazov Vložiť, Odkaz, Register a zoznamy podobne ako pri vytváraní obsahu. Predtým však je potrebné v hlavnom texte označiť slová, ktoré chcete mať uvedené v registri. Postupujte pri tom takto: Označte kurzorom v texte dokumentu vybrané slovo alebo spojenia slov. Stlačením kombinácie klávesov ALT+SHIFT+X pridáte do textu špeciálne pole {XE text }, ktoré obsahuje vybrané slovo a je formátované ako skrytý text, t.j. tak, že sa pri bežnom prezeraní dokumentu, resp. pri jeho tlačení nezobrazuje. Procesor Microsoft Word vám ponúkne pomocné okno, v ktorom môžete vybranú položku registra ľubovoľne editovať, prípadne 74

75 Štruktúra záverečnej práce vytvoriť aj odkaz typu hlavná položka a vedľajšia položka (napr. práca bakalárska, magisterská, doktorandská). Okno ostáva otvorené, pokým v texte vyznačujete položky registra. Úpravu položiek registra môžete robiť dodatočne aj priamo v texte, bez pomocného okna, ak si prepnete režim zobrazenia textu pomocou symbolu na lište nástrojov na zobrazenie skrytého textu. V takom prípade hlavnú položku a vedľajšiu položku oddeľte dvojbodkou. V žiadnom prípade nerobte úpravy položiek registra v hotovom registri, pretože pri nasledujúcej aktualizácii registra sa vaše úpravy stratia. Ďalšie informácie nájdete v okne Pomocník textového procesora Word. 75