1 Tovar a jeho úžitková hodnota

Transcript

1 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 1 Tvar a jeh úžitkvá hdnta Tvar Je každý prdukt ľudskej práce ktrý uspkjuje určitú ptrebu člveka a sptrebiteľvi sa dstane predajm Má mnžstv užitčných vlastnstí Úžitkvé vlastnsti Sú tie vlastnsti tvaru ktré vplávajú na jeh úžitkvú hdntu, čím tiet vlastnsti uspkjujú ptrebu člveka, tým je ich úžitkvá hdnta vyššia Úžitkvá hdnta Meria sa mieru úžitkvsti Tvarznalectv Zaberá sa štúdim úžitkvých vlastnsti tvarv 1.1 Hdntenie úžitkvých vlastnstí tvarv Pri hdntení sa berú d úvahy tie vlastnsti ktré vplávajú na jeh úžitkvú hdntu Metódy hdntenia: Subjektívne Zmyslvé Senzrické Organleptické Pužívajú sa pri hdntení zmyslvé rgány Objektívne Vyžaduje vhdné prstredia, meracie prístrje a rôzne pmôcky Vyjadrujú sa číselnými hdntami ktrými mžn dsiahnuť pakvateľnsť výsledkv Môže byť: Labratórne hdntenie Mikrskpické Fyzikálne Chemické Štatistické hdntenie kvality Matematick štatistické metódy 1.2 Hdntenie úžitkvých tvarv v bchde a kvalitatívne preberanie tvaru Za kvalitu výrbkv dvezených dberateľvi nesie plnú zdpvednsť výrbca n v vzťahu k sptrebiteľvi zdpvedá za kvalitu bchdná rganizácia Zdpvednsť jedntlivých stupňv bchdu Predajňa Je základným článkm pri zabezpečení záknnej zdpvednsti bchdu, za kvalitu predanéh tvaru v vzťahu k sptrebiteľvi Veľkbchdný závd (sklad) Zabezpečuje kvalitatívne preberanie tvaru, kntrlu kvality, správne uskladnenie, dbrnú manipuláciu Frmy kntrly: I

2 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 100% prebierka tvaru Výbervá prebierka tvaru Vedenie bchdnej rganizácie Uzatvára ptrebné pdmienky pre zabezpečenie dôslednej kntrly ddávanéh tvaru, vymedzuje zdpvednsť a právmc pracvníkv Obchdná inšpekcia Kntrluje kvalitu tvaru v celm dvetví tvaru a v expedičných priestrch výrbnej rganizácie Kntrluje ddržiavanie parametrv technických nriem Navrhuje zmeny technických nriem na základne kntrlnej činnsti 1.3 Certifikácia Je činnsť autrizvanej sby ktrá vydaním certifikátu že vlastnsti určitéh výrbku a činnsti súvisiace z výrbu sú v súlade v technickými pžiadavkami na výrbky v technických nrmách Vyhlásenie zhde Určitý výrbk na ktrm sa vyknali zhdy sa môže značiť značku zhdy Značky zhdy: Slvenská značka zhdy C SK Osvedčuje vlastnsti výrbku Spĺňajú technické vlastnsti na výrbk K C SK sa pripája ID. kód Umiestňuje sa prednstne na výrbk na viditeľné miest, môže byť aj na bale Frma C SK : Tlaču na výrbk Štítkm aleb samlepku Kntrastné farby dlné prti teru Veľksť nemá byť prekrývaná inými značkami Ostatné značky zhdy C STN : Preukazuje že vlastnsti výrbku sú v zhde z slvensku technicku nrmu C STNEN Sú v zhde z európskymi nrmami prevzatými d C STN CE Môže sa pužívať len vtedy ak bl na výrbk vydané vyhlásenie zhde s technickými predpismi európskych splčenstiev Zahraničné značky zhdy 1.4 Skúšbníctv V blasti skúšbníctva SR bl vypracvaný plán pstupnej privatizácie skúšbní a takist sú určené skúšbne ktré sa nebudú privatizvať Jedná sa skúšbne ktré pôsbia v tzv. regulvanej blasti záujmv štátu Výknná činnsť v štátnych aj neštátnych skúšbniach zahŕňa skúšanie, certifikáciu, prevervanie a vervanie, kntrlu certifikvaných výrbkv, systém riadenia a kntrlvania práce II

3 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 1.5 Vplyvy pôsbiace na kvalitu tvaru Mechanické Tlaky Nárazy Pády Otrasy Môžu spôsbiť defrmáciu prípadne pškdenie tvaru Dôsledk Rzbitie Pretrhnutie Prepichnutie Fyzikálnchemické vplyvy Vlhksť Teplta Prach Rzličné chemikálie Dôsledky Krózia Rztpenie Rzklad Bilgické vplyvy Plesne Hnilba Hmyz Hldavce Predchádzanie pškdzvanie výrbkv Správne skladvanie Správna teplta Relatívna vlhksť Svetl Vetranie Manipulácia 1.6 Ochrana tvaru v bchde Obal Je prstriedk ktrý chráni tvar pred mechanickými, fyzikálnchemickými vplyvmi a pškdením ktré by mhl nastať pri preprave Funkcia balu Ochranná Reklamná Skladvacia Manipulačná Rzdelenie balv pdľa účelu a pužitia Vnútrné Vnkajšie Rzdelenie balv pdľa materiálu Drev Plast III

4 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Kv Keramika Textil Papier Rzdelenie pdľa sthvateľnsti Sthvateľné Nesthvateľné Rzdelenia pdľa tuhsti Tuhé Debna Pltuhé Plastvá fľaša Mäkké Igelitvé vrecúška Pdľa nrmy Nrmalizvané Nenrmalizvané Vrecia Pdľa pužitia v behu Vratne Fľaše Sudy Nevratne Obaly Škatule Rzváškvé Debničky na pečiv Pdľa knštrukcie pre určitý tvar Univerzálne Pužitie pre rôzne druhy tvarv Špeciálne Pdľa druhu prepravy Vnútrštátne Medzinárdné Kntinentálne 1.7 Technická nrmalizácia Je zalžená na technických nrmách ktré majú krem inéh určiť rzhdujúce pžiadavky ktré sú nevyhnutné na sptrebiteľa a verejnéh záujmu Využíva eknmicky najlepšie riešenie v pdniku, nárdnm hspdárstve a na medzinárdnej úrvni Nrmalizačná činnsť bsahuje Pstup frmvania nrmy Schválenie nrmy Vydávanie nrmy Uplatňvanie nrmy IV

5 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Technické predpisy sú všebecne záväzné predpisy ktré bsahujú technické pžiadavky na výrbky aleb služby a ktrých ddržiavanie je záväzné pri uvádzaní výrbku na trh aleb pri zariaďvaní služby Technické nrmy Obsahujú pravidlá usmernenia a charakter výrby ktrým sa zameriavajú na dsiahnutie chrany sptrebiteľa a verejnéh záujmu Druhy: STN ISO EN Činnsťami súvisiacimi z schvaľvaním a vydávaním nriem sa zaberá Úrad pre nrmalizáciu, metrnómiu a skúšbníctv SR 1.8 Ochranné známky Je právna chrana výrbku ktrá dtvára výrbk a je tvrená z písmen, číslic a znakv Ochranné známky sú zapísane d registra chranných známk Nárdné Medzinárdné Ochranná značka európskych splčenstiev Musí spĺňať: Musí mať rzlišvaciu schpnsť Musí byť kvalitná a zapamätateľná Individuálna Klektívna 1.9 Čiarvý kód - EAN EUROPEAN ARTICLE NUMBERING Čiarvý kód je jedntný systém značvania tvarv ktrý umžňuje presnú evidenciu a jednznačnú identifikáciu je t medzinárdný zjedncvací systém číta sa elektrnickým čítacím zariadením tvrí h 13 čísel : Prvé 3 čísla značujú štát v ktrm sa výrbk vyrába Ďalšie 4 čísla značujú výrbcu 5 čísel značuje druh výrbku v rámci danéh výrbcu Psledná číslica je kntrlná Drbné výrbky sa môžu značvať sklátenu 8 znakvu verziu 1-3 krajina 4 čísla druh výrbku Psledná je kntrlná Výhdy zavedenia kódu: Evidencia a značvanie tvarv Phyb tvaru Zrýchlenie predaja Prehľad zásbách tvaru Autmatické spracvanie bjednávk Umiestnenie kódu: Zadná, spdná a bčná časť tvaru V

6 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Veľksť kódu: Od veľksti balu Od charakteru balu Od tlačvej techniky Od tlačiarenských farieb (využívajú sa tmavé farby) VI

7 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 2 Pžívatiny Sú látky ktré člvek ptrebuje na nahrmadenie vydanej energie, na stavbu a chranu tkanív a na zabezpečenie fyzilgických funkcií rganizmu Rzdelenie pžívatín pdľa funkcie v výžive: Živiace Obsahujú bielkviny a minerálne látky ptrebné pre stavbu buniek svalv a kstí (mäs, mliek...) Sítiace (energetické) Sú hlavným zdrjm energie ktrá sa sptrebúva pri základných živtných prejavch (cukr, tuky, škrb) Ochranné Sú zdrjm vitamínv, člvek ich musí primať pretže si ich nevie vytvriť (vcie, zelenina) Rzdelenie pžívatín: Ptraviny Sú rastlinnéh a živčíšneh pôvdu Pchutiny Sú rastlinnéh pôvdu, bsahujú látky ktré ddávajú jedlu lepšiu chuť, pdprujú činnsť tráviaceh ústrjenstva, vplyvňujú nervvú sústavu Nápje Sú prdukty tekutéh charakteru, niektré bsahujú viac ak 80% vdy, rzlišujeme alkhlické a nealkhlické 2.1 Výživvá hdnta ptravín Bielkviny Tuky Nenasýtené mastené kyseliny Sacharidy Sú nenahraditeľným zdrjm energie Glukóza Fruktóza Laktóza Sacharóza Vitamíny Rzpustné v tukch, patrí tu A, D, E, K Rzpustné v vde, C, B, H, P Minerálne látky Zúčastňujú sa na výstavbe ksti a v rganizme sa nachádzajú v dvch frmách Makrelementy V rganizme sa nachádzajú v väčšm mnžstve (kyslík, uhlík, dusík, vdík, vápnik, fsfr, sdík, draslík, hrčík...) Mikrelementy V rganizme sa nachádzajú v menšm mnžstve (želez, meď, mangán, zink, jód, flór) VII

8 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 2.2 Ptraviny živčíšneh pôvdu Mliek Mliek je biela tekutina žltkastéh nádychu, rvnrdá Kvalita mlieka závisí d: Druhu hvädzieh dbytka Spôsbu kvality vykŕmenia Od rčnéh bdbie Mliek bsahuje: Vdu Bielkviny Vitamíny A, B, K Tuky Laktózu Spracvanie mlieka: Predtým ak sa mliek ddá d bchdnej siete, musí sa pasterizvať a egalizvať, musia sa z neh dstrániť mechanické nečistty Pasterizácia Je t zahrievanie mlieka d Egalizácia Je úprava mlieka na stanvené mnžstv tuku a balenie Mliečne výrbky Mliek Plntučné Pltučné Nízktučné Smtana Je t mliek v vyšším bsahm cukru a získava sa dstreďvaním v špeciálnych dstredivkách Kyslé mliek Je t mliek v nižšej kvalite Acidk Kefír Zakysanka Jgurt Je pripravený z zahustenéh pasterizvanéh mlieka s špeciálnu jgurtvu kultúru Zahustené mliečne výrbky Zahusťujú sa cukrm a miešaním bsahu vdu Sušené mliečne výrbky Získavajú sa dparením stanvenéh mnžstva vdy z pasterizvanéh mlieka upravujú sa na určité mnžstv tuku Mrazené mliečne výrbky Vyrábajú sa z pasterizvanéh mlieka a smtany pridávaním cukru, armatických látk (vcie, kaka...) Výrbky (zmrzlina) Masl VIII

9 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Syry Je výrbk pripravený mechanickým spracvaním pasterizvanej smtany Pdľa bsahu vdy masl rzdeľujeme Čerstvé d +18% vdy Nízk energetické d 40% vdy Je výrbk z mlieka ktrý bsahuje kazeín (mliečna bielkvina) Pdľa spôsbu výrby rzdeľujeme na: Sladké syry Bielkvina sa zráža syridlm Čerstvé syry (maslvý, smtanvý) Syry zrejúce Syry s parením cestm Plesnivé syry (niva) Syry hlandskéh typu (eidam) Ementálske syry Kyslé syry Bielkvina sa zráža kyselinu mliečnu Olmucké syrčeky Tvarh Všetky typy syrv ktré bsahujú tvarh Mäs a mäsvé výrbky Sú t časti jatčných zvierat, hydiny, zveriny, rýb a iných drbných zvierat Sú čerstvé aleb knzervvané Zlžky mäsa Vda Bielkviny Tuk Glykgén (živčíšny škrb) Minerálne sli Druhy mäsa Hvädzie mäs Je tmavčervené, najtvrdšie a dá sa pvedať, že je stredne drahé Bravčvé Je červené, stredne tvrdé a je najlacnejšie Teľacie Je ružvé, nízk tvrdé a je najdrahšie Vnútrnsti Pečeň Pľúca Srdce Mzg Jazyk Držky Obličky Údeniny Sú t prdukty z celéh, psekanéh aleb rzmletéh jatčnéh mäsa s prídavkm rzličných prísad (krenín) Výrbky IX

10 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Mäkké a trvanlivé salámy Párky Šunky Jaternice Pečené výrbky Údené mäsá Varené údené mäsá Hydina Patria sem všetky druhy dmácich vtákv vhdných na ľudskú výživu Druhy Hrabavá Kurence Sliepky Perličky Mrky Vdná Husi Kačky Hluby Hlub Pdľa farby S bielim mäsm Kuracina Mrčacina S tmavým mäsm Husi Kačice Zverina Je t mäs ktré sa získava pľvaním na vľne žijúce zvieratá Druhy Raticvá Srna Jeleň Muflón Čierna Diviak Drbná srstnatá Zajac Drbná pernatá Bažant Jarabica Ryby Majú ľahk stráviteľné mäs bhaté na bielkviny, minerálne látky (fsfór, vitamín A a D) Druhy Sladkvdné Výbrné Pstruh Lss X

11 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Veľmi dbré Šťuka Kapr Dbré Karas Pleskáč Pdradné ryby Červienka Mrské Zavináč Kaviár Údenáče 2.3 Ptraviny rastlinnéh pôvdu Obilniny Zšľachtené jednrčné trávy Sú survinu pre výrbu mlynských výrbkv Pužívajú sa na priemyselné spracvanie (výrba kávvín, škrbu, piva, liehu, príprava krmvín...) Hlavné zlžky bilnín Škrb Bielkviny Vda Tuk Buničina Vitamíny skupiny B Malé mnžstv cukru Minerálne látky Pšenica Jej bielkviny majú najvyššiu výživvú hdntu Tvrí ich v vde nerzpustný lepk (pšeničná bielkvina) Lepk tiež pdmieňuje vznik ksti chrbta Pdľa bsahu lepku pšenicu delíme: Sklvitá Múčna Raž Má najmenší bsah bielkvín (nebsahuje lepk) Iný vzhľad, výrba chleba, múk a kávvín Jačmeň Patrí k najstarším bilninám Tvrba krúpu, sladu, krmvín Ovs Výrba vsených vlčiek a krmu Ryža Pchádza z výchdnej Indie Dvážame lúpanú a vyčistené ryžu Obsahuje škrb, bielkviny, vdu XI

12 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Mlynské výrbky ( ) Vyrábajú sa v mlynch z bezchybných drôd bilnín Múka: Získava sa z rzmletých zŕn pšenice, raži a iných bilnín Biela Vyská energetická hdnta, menšia bilgická hdnta Tmavá Vyská bilgická hdnta, menšia energetická hdnta Druhy múky: Hladká Plhrubá Hrubá Výbervá Krupica Krúpy a krúpky Sú jačmenné zrná zbavené šupiek vyrábajú sa lúpaním vyčistenéh jačmeňa Krúpky sa získavajú sekaním krúpu na rezačkách (šrtvaním) Ovsené vlčky Zrná vsa sa lúpu, čistia, naparia, lisujú a sušia Skladujú sa v čistých, suchých a dbre vetraných miestnstiach Relatívna vlhksť vzduchu 65 70% Teplta maximálne 10 C Pekárenské výrbky ( ) Surviny na výrbu Múka Mliek Vda Prísady (kvasnice, cukr, vajce, sľ...) Rzdelenie pdľa druhu pužitej múky: Chlieb Ražn-pšeničný 80% ražnej múky Pšeničn-ražný 80% pšeničnej múky Pšeničný Celzrnný Diabetický Grahamvý Biele pečiv Bežné tukvé pečiv (ržky, žemle) Jemné pečiv (brišky, viančky, lúpačky) Trvanlivé pečiv Má menej vdy a vyskú energetickú hdntu Môže byť: Sladké (piškóty) Slané (tyčinky) XII

13 2.3.2 Ovcie ( ) III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Majú vyský bsah vitamínv, minerálnych látk a vdy Rzdelenie pdľa štruktúry pldu: Jadrvé (jablk, hruška...) Kôstkvé (slivka...) Bbuľvé (ríbezľa...) Škrupinvé (rechy...) Trpické (banány...) Zelenina ( ) Má vyský bsah vitamínv a vdy Má nízku energetickú hdntu (nízky bsah bielkvín, sacharidv a len stpy tuku) Rzdelenie z btanickéh, bchdnéh a TVZ hľadiska Okpaniny Zemiaky Strukviny Fazuľa Hlúbvá Kapusta Listvá Šalát Kreňvá Mrkva Cibuľvá Cibuľa Pldvá Paradajka Lahôdkvá Špargľa Olivy Rzdelenie pdľa skladvateľnsti S krátkym časm skladvanie (asi 3 dni) S strednu skladvateľnsťu (asi 20 dní) S dlhu skladvateľnsťu (niekľk mesiacv) Skladvanie Oddelené miestnsti 0 2 C a reaktívna vlhksť vzduchu 70 90% Banány pri teplte C XIII

14 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 3 Pchutiny ( ) 3.1 Káva Sú upravené semená kávvníka rastúceh v krajinách trpickéh pdnebia Survé semená sú zelené a rzličnej veľksti Tesne pred predajm sa káv praží pre teplte C, p pražení zväčšujú svj bjem 1/3 1/2 a strácaj na hmtnsti Názv kávy závisí d jej prdukčnej blasti (Klumbia, Kstarika, Sant`s) Má pvzbudivé účinku (kfeín) Skladvanie Suché čisté miestnsti bez armatickéh tvaru Relatívna vlhksť 75%, teplta vzduchu 18 C 3.2 Čaj Sú rzlične pripravené vyzreté a vysušené listy čajvníka Hlavnu zlžku čaju je alkalid z časti tefilín a tebrmín Armatická chuť čaju pchádza d čajvéh éterickéh leja a trieslvín Druhy čaju Čierny čaj Listy sa p zvädnutí zvinujú, rzlžia sa d vrstiev a niekľk hdín sa nechajú enzymaticky zrieť Je armatickejší Zelený čaj Listy sa stčia a na vyhriatych panviciach sa dsušia Čaje pdľa pôvdu Gruzínsky Indický Srílanský Vietnamský Čínsky Skladvanie Suché čisté miestnsti bez armatickéh tvaru Relatívna vlhksť 70%, teplta 18 C 3.3 Kaka Je prášk z rzdrvených presiatych kakavých výliskv ktré vznikli p vylisvaní kakavéh masla z kakavých bôbv Obsahuje kfeín, tebrmín, tuk, vdu a minerálne sli Je pvzbudivé a výživné 3.4 Kreniny ( ) Sú čerstvé, sušené aleb inak upravené rzličné časti dmácich a trpických rastlín Tiet vlastnsti im pridávajú predvšetkým éterické leje Pužitie: V ptravinárskm, farmaceutickm priemysle a pri výrbe vnaviek XIV

15 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Druhy: Kreniny z pdzemkv (zázvr) Kreniny z kôry (škrica) Kreniny a listv a vňatí (klinčeky, šafran, majrán) Kreniny z pldv a semien (rasca, fenikel, čierne a biele nvé krenie, paprika,...) Z výživvéh hľadiska sa kreniny triedia: Zdraviu prspešné Sladká paprika Zdraviu neškdné Škrica, vanilka Dráždivé Čili paprika, čierne krenie,... Skladvanie: Oddelené, suché, čisté a dbre vetrané miestnsti chránené pred slnečným svetlm Relatívna vlhksť vzduchu (RVV) 65%, teplta 18 C XV

16 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 4 Nápje 4.1 Alkhlické Liehviny Získavajú sa buď destiláciu z skvasitelných survín aleb sa vyrábajú zmiešaním liehu, vdy, armatických látk Rzlišujú sa: Ušľachtilé destiláty Slivvica... Vinne Kňak Ostatné Whisky Pl ušľachtilé destiláty Jemná liehvina Rezanie Rezaná liehvina 1:3 (33% ku 67%) Liehviny pripravené studeným spôsbm Získavajú sa zmiešaním rafinvanéh liehu z vňavými a chuťvými látkami Rzlišujú sa: Nesladené Sladené Vín Je nápj získaný alkhlickým kvasením muštu z pldv viniča rôznrdéh Druhy: Prírdné, dezertné a šumivé hrznvé vína Stlvé, prisladené, dezertné a šumivé vína Sladvé vína Medvina Pdľa bsahu alkhlu a cukru a rzlišujú vína: Stlvé 9 14% alkhlu a nebsahuje cukr Dezertné Až 17% alkhlu a 10% cukru Rzdelenie vína z bchdnéh hľadiska: Výbervé Je najkvalitnejšie a uznané je úradnu dbrnu kmisiu Odrdvé vín Je vyrbené z hrzien čistej drdy Typvé Je vín v určitej blasti Značkvé vín Vín určitéh závdu Zmes XVI

17 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Je vyrbené lisvaním viacerých drôd hrzna Dezertné Je hrznvé vín z pridaním cukru Šumivé Obsahuje viac CO 2 Skladvanie Čisté, chladné, tmavé miestnsti RVV 70 75%, teplta 8 16 C Piv ( ) Je neúplne dkvasený nápj vyrbený z sladu, chmeľu a vdy pri pužití kvasníc Obsahuje: Neskvasiteľné látky, malé mnžstv ťažk spasiteľných látk, alkhl a xid uhličitý Pdľa farby rzznávame: Svetlé Tmavé Pdľa hmtnstných % mladiny pred zakvasením: Výčapné 7 10% Ležiak 12% Špeciálne Viac ak 12% Vplyv alkhlických nápjv na ľudský rganizmus P pžití vstrebanie alkhlu v žalúdku Dstane sa d krvi a ptm d mzgu Spôsbí celkvé chabnutie Spmaľuje vylučvanie žalúdčnej kyseliny 4.2 Nealkhlické Zaraďujeme tu: Prírdné minerálne vdy (vyšší bsah slí a plynv) Kyselky Alkalické Sírne Plané Sódvá vda Je zdravtne vyhvujúca pitná vda nasýtená pd tlakm CO 2 Limnády Je t nápj vyrbený z sódvej aleb pitnej vdy a z vcnéh aleb limnádvéh sirupu Ovcné šťavy (juice) Získavajú sa dšťavvaním vcia bez akéhkľvek riedenia Skladvanie XVII

18 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Čisté, tmavé, chladné miestnsti chránené pred slnkm a mrazm XVIII

19 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 5 Kvvý tvar Pjmm kvy značujeme skupinu prvkv ktré sa vyznačujú niekľkými splčnými fyzikálnymi a chemickými vlastnsťami Fyzikálne vlastnsti Hustta Elektrická vdivsť Tepelná vdivsť Teplta tpenia Teplta tuhnutia Farba Lesk Tvrdsť Mechanické vlastnsti Pevnsť v ťahu, krútení, hybe, tlaku, tvrdsti a pružnsti Chemické vlastnsti Odlnsť vči kyslíku, síre, fsfru, halgénm a vnkajšim vplivm Technlgické vlastnsti Tvarvateľnsť Zvárateľnsť Odlievateľnsť Obrábateľnsť Kvy sa spracvávanú nasledvnými technlógiami: Lejárstv Tvarvanie Kvanie Lisvanie Valcvanie Ťahanie Technické želez (železné kvy) Je súhrnný názv zliatin železa v inými kvmi (nikel, mangán, chróm) Z nekvvými prvkami (uhlík, kremík a z niektrými zlúčeninami kremíka a uhlíka) Vyrába sa v vyskej peci redukciu (kysličvanie) železnej rudy Vlastnsti technickéh železa najviac vplyvňuje uhlík Rzlíšenie technickéh železa pdľa bsahu uhlíka: Survé želez a liatina (viac ak 1,7% uhlíka) Kujné želez: Mäkká ceľ (0,05 0,5% uhlíka) Tvrdá ceľ (0,5 1,7% uhlíka) Pdľa chemickéh zlženia rzlišujeme ceľ: Uhlíkvá, zliatinvá (legvaná) Pdľa účelu rzdeľujeme ceľ: Knštrukčná (stavebná, strjvá) Nástrjvá (uhlíkvá, rýchl rezná) Špeciálna (antikrózna, magnetická, žiaru vzdrná) XIX

20 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 5.1 Valcvaný a hutnícky materiál ( ) Vyrába sa z cele a patrí sem: Tyčvá ceľ Sú tyče kruhvéh, štvrcvéh, šesťuhlníkvéh a bdĺžnikvéh priemeru Tvarvá Prfily T, U, L, I Býva v dĺžke 3 12m Plechy Hrubé viac ak 5mm, stredné 1 5mm, jemné d 1mm Čierne plechy (knštrukcia mstv, nádrží,...) Pzinkvané (zvdy, žľaby, vedrá) Pcínvané (knzervy, frmy,...) Oceľvé rúrky Valcvé ceľvé drôty Pužívajú sa na výrbu lán, reťazí a drôtených sietí Armatúry Sú: Vdvdné Parné Plynvé Sanitárne Fitinky Sú spjvacie časti vdvdnéh a plynvéh ptrubia Odpadvá a kanalizačná liatina Vyrába sa z sivej látky, z vnútra je liatinvá 5.2 Spjvací materiál Skrutky pužívajú sa na pevné aleb ľahk rzberateľné dvch aleb viacerých častí ľubvľnéh materiálu. Skladajú sa: Z hlavy a drieku (nachádza sa na ňm závit) Označujeme ich písmenm M Napríklad: M16 skrutka s metrickým závitm priemere 16 mm. Pdlžky Pužívajú sa na pdkladanie matíc a hláv skrutiek Priemer tvru pdlžky je vždy nieč väčší ak priemer skrutky Pružné pdlžky tvria nie celkm uzavretý kruh a pužívajú sa pri častiach vystavených trasm (autá, bicykle) Vejárvé pdlžky majú vnútrné aleb vnkajšie zubenie pužívajú sa: Pri elektrtechnických súčiastkach a inštalácií kde zabezpečuje vdivsť a správny dtyk. Závlačky Pužívajú sa na zabezpečenie matíc, skrutiek pred uvľnením. Nity Pužívajú sa na pevné nerzberateľné spjenie dvch aleb viacerých častí XX

21 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Skladajú sa z drieku (plný, dutý) a hlavy (plchá, plguľvá, ššvkvá) hliník, želez meď. Skby a skbky Vykvané z cele d ihlanvitéh tvaru Čierne s háčikm zhnutým d pravéh uhla 5.3 Kvvý riad Pužíva sa na: Prípravu pkrmv Servírvanie pkrmv Úschvu ptravín Druhy riadu Smaltvaný plechvý riad Vyrába sa z kvalitnéh ceľvéh plechu lisvaním a zváraním Pvrchvá úprava = dmastenie a smaltvanie Smalt je sklvitá látka vyrbená z zmeny: živec, kremeň, sóda, brax xidvá a farbiace xidy kvv Smaltvaný pvrch je hladký, lesklý, trvanlivý, hygienický, bezchybný, farebný ale tiež krehký Smaltvaný riad sa triedy d akstných tried (1. a 2. trieda aksti) Druhy smaltvaných riadv Kmerčný riad Hrnčeky, naberačky, cedidlá, bábvkvé frmy Plťažký riad Panvica na vyprážanie s rúčku Plťažký riad s kŕčkm Hrnce, pekáče, pkrývky Ťažký riad Z hrubšieh plechu Ostatný smaltvaný riad Tlakvé nádby Hliníkvý riad Je ľahší, má dbrú tepelnú vdivsť, striebrlesklý vzhľad, dláva krózii Nepriaznivá vlastnsť je, že tmavne Rzdelenie pdľa spôsbu výrby Lisvaný Mderný, leštený, vyrába sa z hladkéh plechu hĺbke 1-3 mm, triedi sa d akstných tried 1-2 Pužitie: Pekáče Panvice na vyprážanie Bábvkvé frmy Naberačky Cedidlá XXI

22 Liaty III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Je trvanlivý, je vhdný pre všetky tepelné zdrje Pužitie: Hrnce Rajnice Pkrývky Panvice Riad z nehrdzavej cele Vyrába sa valcvaním z zliatinvej cele legvaním chrómm aleb niklm Nehrdzavie, má nebmedzenú trvanlivsť a trvalá pekný vzhľad Je vhdný pre všetky tepelné zdrje Pužitie: Hrnce Pkrývky Panvice Kávvary Čajníky Pekáče Pzinkvaný a pcínvaný riad Pzinkvané nádby Vedrá Zaváracie hrnce Pcínvané nádby Sú určvané na uchvávanie pitnej vdy a mlieka, knzervy XXII

23 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 6 Plasty Pd značením plasty rzumieme materiály, ktrých základnu zlžku sú prírdné aleb syntetické makrmlekulvé látky Makrmlekuly plastv sú zlžené z veľkéh pčtu základných mlekúl tzv. mnmérv, ktré sú navzájm pspájané chemickými väzbami d veľkých celkv Plasty vznikli ak náhrada za prírdné materiály z lepšími vlastnsťami Dkážu nahradiť všetky prírdné materiály Taktiež sa dkážu uplatniť v každm dvetví priemyslu (elektrtechnickm, stavebnm,...) v šprte a v dmácnsti Plasty sú rganické látky ktré pdľa výchdiskvých survín rzlišujeme Plsyntetické Vznikajú premenu prírdných plymérv (prírdný kaučuk, celulóza, bielkviny,...) Syntetické Vznikajú syntézu t. j. zlučvaním nizkmlekulvých zlúčenín tzv. mnmérv Makrmlekuly vznikajú trmi základnými syntézami: Plymerizáciu Plykndanzáciu Plyadíciu Pdľa správania pri zmene teplty rzlišujeme plasty Plastmery (termplasty) Zvyšvaním teplty mäknú, menia svj tvar ale chemicky sa nemenia P pätvnm zahriatí za dajú päť tvarvať Reaktmery (tremsety) Sú látky ktré teplm tvrdnú chemicky sa menia ale ďalším hrievaním sa nedajú tvarvať Elastmery Pri vyššej teplte môžu reagvať z síru čim sa chemicky menia na látku s inými vlastnsťami (kaučuk sa mení na gumu) Fyzikálne a chemické vlastnsti plastv závisia d: Mnmérv Prísad (plnivá, zmäkčvadlá, pigmenty, stabilizátry,...) Od ich reakcia Spôsby frmvania plastv Liatím d friem Lisvaním práškv pri vyššej teplte a tlaku Striekaním rztpenej masy d chladnej frmy Valcvaním na platne Ťahaním na fólie Vytláčaním cez tvr Vyfukvaním Na starnutie plastv vplávajú: Atmsférické vplyvy (tepl, svetl, kyslík) Chemické látky Mechanické zaťaženie XXIII

24 6.1 Plastmery ( ) III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Sú makrmlekulvé látky ktré pôsbením tepla mäknú ale chemicky sa nemenia Sú taviteľné a netaviteľné Vyrábajú sa z celulózy, v nej sa vyrába chemicku cestu viskóza, z ktrej sa vyrába viskózvá fólia (celfán) Medzi plastmery sú zaradené: Celulid (CN) (nitrát celulózy) Pužíval sa na výrbu filmv, teraz sa pužíva na výrbu kancelárskych, taletných a šprtvých ptrieb a zdbných predmetv Je tvrdý, pružný, číry, priehľadný a časm žltne Má veľkú hrľavsť Acetát celulózy (CA) Je nehrľavá náhrada za CN Pužíva sa na vzhľadné baly, na filmy Plyetylén (PE), plyprpylén (PP) Najľahšie plasty Pužívajú sa na výrbu káblv, nerzbitných predmetv dennej sptreby (pháre, fľaše,...) Plystyrén (PS) Patrí medzi najpužívanejšie plyméry Je tvrdý, bez prísad je priehľadný, dbre sa spracváva, dbre sa farbí v hmte Pznáme Húževnatý plystyrén Obsahuje prísadu kaučuku Vyrábajú sa z neh plachty a fólie Ľahčený plystyrén Vyrába sa v pdbe mliečne zakalených perličiek ktré pridaním nadúvala pri vyššej teplte zväčšia bjem 1m 3 váži 15 60kg Môžu sa pužiť na balenie ptravín Akrilnitril butadién stirénvý treplymér (ABS) Vyrábajú sa z neh časti elektrsptrebičv, prístrjvé panely pre autmbilvý priemysel, skrinky televízrv, rádií,... Plyamid (PA) Odlný vči chemikáliám, má dbré mechanické vlastnsti a je nerzbitný Pužíva sa v strjárstve (zubené klieska), na výrbu lán, ptrieb pužívaných v dmácnsti (strúhadlá,...), Plymetylmetakrilát (PMMA) Je priesvitný až priehľadný materiál, dlný vči ultrafialvému žiareniu, prirdzenému starnutiu, má dlhú živtnsť Je nenahraditeľný v svetľvacej technike Pužíva sa na krytý magnetfónv, na rámy kuliarv, hdinvé sklá, na gmbíky, rganické skl (plexiskl) Plyuretán (PUR) Pužíva sa v buvníckm priemysle, leb je dlný vči dieraniu na výrbu kženky a lepidiel Nazýva sa barex XXIV

25 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják V frme ľahčenéh materiálu sa plyuretán nazýva mlitan ktrý sa pužíva na čalúnenie nábytku, v dpravných prstriedkch na sedadlá,... Plyvinylchlrid (PVC) Má najrzšírenejšie pužitie Vyrába sa ak mäkčení s prísadu zmäkčvadiel a nemäkčení tvrdý Vyrábajú sa z neh platne, dielce d chladničiek, fólie, baly na dkumenty, plášte d dažďa, kabelky, peňaženky Plastická useň ktrá vzniká nánsm PVC na textilný pdklad Tvrdá fólia durfl vhdná na ptraviny (tégliky na smtanu,...) Mäkčená fólia z PVC má charakteristický zápach a pret nie je vhdná na balenie ptravín 6.2 Reaktmery, reaktplasty ( ) Sú netaviteľné a nerzpustné v rganických rzpúšťadlách Teplm tvrdnú a ďalším hrevm ich nemžn tvarvať Sem patria: Fenplasty Pužitie: Khútiky, vypínače,... Hladké, tmavé až čierne Nie sú vhdné na balenie ptravín, zanechávajú citeľný zápach p fenle Sú vhdné na výrbu lakv a lepidiel Aminplasty Mčvinfrmaldehidvé (UF) a Melamánfrmaldehidvé (MF) živice Vyrábajú sa v širkej palete bledých farieb, sú bez zápachu a zdravtne bezchybné (môžu prísť d styku z ptravinami) Pužitie: Pdnsy Mysy Plyestery (PES) Výrba rendgenvých filmv, lakv, fermeží Najväčší význam majú pri výrbe skllaminátv Sú t vrstvené materiály z sklených tkanív a plyestervej živice Látn ddáva pevnsť v ťahu a živica pevnsť v tlaku Pužíva sa: V leteckm priemysle Na stavbu karsérií autmbilv Mtcyklv Šprtvých ldí Na nábytkvé dielce Ochranné prilby pre baníkv a mtristv Šprtvé náradie Atd. Nemôže prísť d styku z ptravinami XXV

26 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Je dôležitu textilnu survinu Silikóny Môžu byť: Kvapalné (silikónvé leje) Pužitie v transfrmátrch Mazľavé (silikónvé vazelíny) Pužívajú sa na impregnáciu tkanív a papiera Pevné (silikónvý kaučuk) Má najväčší význam Epxidvé živice Sú väčšinu dvjzlžkvé Pužívajú sa: Na výrbu lepidiel Na kv Spje sú p lepení sú tak pevné že môžu nahradiť zváranie aleb nitvanie Na prcelán Na skl Na betón Na pvlaky na drôty Na lakvanie knzervvých plechviek 6.3 Elastmery Sú mimriadne pružné materiály ktré sa dajú pmerne malu silu predĺžiť na niekľknásbk dĺžky P zrušení sily sa vracajú d pôvdnéh stavu Takát látka je napríklad kaučuk Prírdný kaučuk sa získava z niektrých trpických rastlín v pdbe mliekvitej šťavy zvanej latex Syntetický kaučuk Bl vyvinutý ak náhrada za prírdný kaučuk, svjimi vlastnsťami predstihne prírdný kaučuk Je drahší ak prírdný kaučuk Je dlnejší vči lejm, rzpúšťadlám, kyslíku a teplu Prírdný i syntetický kaučuk nadbúdajú nvé vlastnsti tzv. vulkanizáciu t je spracvaním s síru za tepla Ak prísady sa pužívajú: Antixidanty Zmäkčvadlá Plnivá Pigmenty Urýchľvače Regenerát (znva pužitý dpad) Vulkanizvaný kaučuk je guma, vulkanizáciu sa stáva guma pevnu, pružnu a dlnu prti ptrebvaniu Nevulkanizvaný kaučuk teplm mäkne a chladm tuhne (je krehký) Pužitie: Výrba hadíc XXVI

27 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Tesnení Dpravných pásv Pdlahvých kritík Obuvnícky priemysel Výrba hračiek Výrba pneumatík XXVII

28 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 7 Zlatnícke, šperkárske výrbky a hdinársky tvar Klenty Sú predmety z platiny a zlata zdbené prírdnými kameňmi Vyrábajú sa ručne pdľa nákresu návrhára aleb zákazníka Ich cena je vyská Šperky Zhtvujú sa z zlata a striebra, ale aj z iných kvv a zdbia sa drahkamami, pldrahkamami zriedkavejšie i sklenými napdbeninami Výrba je sérivá (lisujú sa, dlievajú, vyrezávajú,...) Ich cena je nižšia 7.1 Surviny pužité na výrbu klentv a šperkv Kvy Platina Je biely kv z sivým nádychm, tvárny, stály, drahší než zlat Rýdzsť 950/1 000 Zlat Je žltý vysk lesklý, ťažný, kujný a na vzduchu stály kv Je mäkké, v pužívaní by sa ptrebval a pret sa z neh vyrábajú z neh zliatiny čím sa zvýši jeh tvrdsť a pevnsť a mení sa jeh zafarbenie Rýdzsť 585/1 000 aleb 375/1 000 V 1 000gramch sa nachádza 585 aleb 375gramv zlata Napdbeniny: Dublé Plaké Je t zliatina medi a na pvrchu je navalcvaný pvlak zlata hrubý mikrmetrv Má vrstvu zlata nanesenú galvanicky Striebr Je biely, lesklý, kujný a ťažný kv, na čistm vzduchu stáli Pôsbením sírnych zlúčenín v vzduchu černie Rýdzsť 900/1 000 Napdbeniny: Aplaka Je t niklvá msadz ktrá za môže galvanicky pstriebriť Paládium Je t sivbiely kv z biel zlatých a platinvých zliatín Ródium Je t biely ťažký kv, pužívaný na galvanizáciu aby bl na výrbkch platinvý vzhľad a na pvrchu nexidvali Meď Pužíva sa ak prísada d zliatin zlata Chirurgická ceľ XXVIII

29 7.2 Drahé šperkvé kamene III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Drahkamy Sú kryštalické minerály zriedkavéh výskytu, peknéh vzhľadu, tvrdé, lesklé, priehľadné a priesvitné Sú t zväčša chemické zlúčeniny viacerých prvkv s vynimkv diamantu, ktrý je čistý uhlík Prímesi kvvých xidv spôsbujú ich zafarbenie Drahé kamene Diamant, rubín, zafír, smaragd, granát, ametyst,... Pldrahkamy Nespĺňajú pžiadavky na drahkamy Medzi drahkamami a pldrahkamami nie je presná hranica Patria sem: Achát, tyrkys, ónyx,... Syntetické kamene Majú rvnaké chemické zlženie a vlastnsti ak prírdné Vyrábajú sa tavením v peciach Skl, swarvský kryštál 7.3 Šperkvý materiál prírdnéh pôvdu Jantár Je t skamenela živica ihličnatých strmv Je priehľadný až nepriehľadný, prevažne žltý až hnedý Slnvina Sú pracvané slnie kly bielej až biel žltej farby,... Perly Vznikajú v lastúre perlrdky tým že d lastúry vnikne zrnk piesku Obaľuje sa vrstvičku perlete ktré p niekľkých rkch narastie na perlu V Ázii je rzšírený ja umelý chv perlrdiek Perly sú: Biele Žltkasté Mdrasté Ružvkasté Kral Je t prdukt mrských plypv ružvej až červenej farby 7.4 Druhy výbrusv ( ) Druh výbrusu závisí d: Charakteru kameňa Farby Čistty Priehľadnsti Brúsením sa dáva kameňm umelý tvar pri ktrm sa uplatnia ich prednsti ak je žiarivsť a lesk Základné druhy výbrusu: Briliant (u diamantu, rubínu, zafíre, granátu) XXIX

30 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Je t dvjitý zrezaný ihlan z plôškami (fazetami) p stranách, navrchu i naspdku Rzeta (u diamantu a granátu) Je nízky ihlan, spdk je rvný a vrch tvria trjuhlníkvé plôšky knčiace špičku Stupňvec (u pldrahkamv) Má fazety uspriadané stupňvite Tabuľkvec (u nepriehľadných kameňv) Má p bvde úzku fazetu a vrch a spdk je rvný Ššukvec (u pálu a smaragdu) Vrch je kruhvý dsek 7.5 Srtiment výrbkv Náhrdelníky Retiazkvé Pevné Článkvé Kvvé Nekvvé Kmbinvané Z zapínaním Bez zapínania Náramky Pevné Retiazkvé Článkvé Z zapínaním Bez zapínania Náušnice Sú lisvané aleb mntvané v mnhých tvarch a veľkstiach Dôležitu súčasťu sú uzávery Prstene Vyrábajú sa d najjednduchších tvarv až p technicky veľmi nárčné kusy Prsteň môže byť bez kameňa aleb z rzlične veľkými pravými aleb syntetickými kameňmi a i s perlami Pznáme Snubné Pečatné Bývajú s mngramm ktrý môže mať pzitívny aleb negatívny charakter Bršne Slitér Má jeden veľký kameň Môžu byť lisvané, mntvané s pravými drahkamami, granátmi aleb celkvv zlaté a striebrné Zapínajú sa ihlu s guľôčkvým aleb pantikvým uzáverm Úžitkvý tvar Pudrenky XXX

31 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Zapaľvače Tabatierky Hrebene Vyrábajú sa: Z striebra Z pstriebrenej alpaky Z pzlátenéh striebra A niekedy sú ja zlaté Drahé kvy bhspdaruje a eviduje štát prstredníctvm NBS (Nárdná Banka Slvenska) ktré vydáva príslušným pdnikm drahé kvy Každý vyrbený kus sa pdrbí kntrle a úradnému značeniu P úradnm preskúšaní sa výrbku pridelí úradná značka (punc) XXXI

32 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 8 Elektrtechnický tvar Srtiment elektrtechnickéh tvaru zahŕňa prístrje a zariadenia ktré premieňajú elektrickú energiu na iné druhy energií, a t: Tepelnú energiu (elektrický hrev, chladenie,...) Svetelnú (svetelné zdrje a svietidlá) Mechanickú energiu (phny) Chemickú energiu (galvanickú články,...) Iné druhy energií respektíve ich kmbinácie 8.1 Vlastnsti elektrtechnickéh tvaru Účinnsť premeny elektrickej energie (ζ) Energetická nárčnsť (sptreba elektrickej energie) Bezpečnsť pžiarna, tepelná, elektrická Spľahlivsť (bezpruchvý chd) Opraviteľnsť Trvanlivsť (živtnsť) Pdmieňuje ju využitý materiál a knštrukčné princípy Dizajn a ergnmické hľadiská 8.2 Základné parametre elektrnickéh tvaru Elektrický prípn (w) Sptreba elektrickej energie (kw/h) Napätie (V) Prúd (A) Kmitčet (hz) Odpr Druh prúdu Striedavý Jednsmerný Živtnsť (h) Tepl (J/24) Objem (l) Svetelný tk (lm) Tlak (Pa) Vybavenie príslušenstvm Kmfrt pužitia, prgramvateľnsť 8.3 Druhy elektrtechnickéh tvaru Elektrinštalačný materiál Pdľa charakteru h mžn triediť d týcht skupín: Vdiče elektriny Drôty, šnúry, káble Spínacie zariadenia XXXII

33 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Spínače, vypínače, prepínače, zásuvky, zástrčky, rzvdky Istiace zariadenia Pistky, ističe Pmcný materiál Rúrky, izlátry,... Malé tepelné sptrebiče Variče, kávvary, hriankvače, remsky, žehličky, rýchl varné kanvice,... Veľké tepelné sptrebiče Elektrické spráky, rúry, mikrvlnky,... Ostatné sptrebiče Pračky,... Svietidlá Rzdelenie pdľa rzlženia svietivsti: Priame Plpriame Zmiešané Pl nepriame Nepriame Televízne prímače Prehrávače zvuky, brazu, kancelárska technika, digitálne ftaparáty, Svetelné zdrje Delíme Žiarvka Žeravé kvvé vlákna Žiarivka Výbj v nízktlakvej a stredntlakvej trubici naplnenej plynm Výbjky Výbj v vysktlakvm plyne Technické parametre Sú: Merný výkn (lm/w) Svetelný tk Príkn (W) Napätie (V) Živtnsť (H) Farebná teplta (K) Svietivsť (KD) Ppri technických parametrch sledujeme, pri svetelných zdrjch: Prevádzkvú schpnsť Ptrebu prúdvých predpkladv Rzmery svetelnéh zdrja Spľahlivsť Jedntlivé svetelné zdrje majú svje výhdy aj nevýhdy: XXXIII

34 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Žiarvky majú malú účinnsť Z privedenej energie sa na svetl premení asi 8% Živtnsť žiarvky je cca hdín Halgénvé žiarvky Majú vyšší merný výkn a menšie rzmery, lepšie farebné účinky, vyššiu cenu Pätice na žiarvkách sa značujú E a pdľa rzmeru závitu sú: E14 Malý závit priemer 14mm, Mignn E27 Stredný závit priemer 27mm, Nrmál E40 Veľký závit priemer 40mm, Gliáš XXXIV

35 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 9 Keramika Je súhrnný názv úžitkvých a dekratívnych predmetv vyrbených z hlinitých survín. Pužíva sa v stavebníctve, elektrtechnike, chemickm priemysle a ak výmurka hutníckych a sklárskych pecí 9.1 Druhy keramiky Rzdelenie pdľa pužitia Hrubá keramika Jemná keramika Rzdelenie pdľa vlastnsti vypálenéh črepu Pórvitý črep Matný Priepustný pre plyny a kvapaliny Nepórvitý črep Nepriepustný pre plyny a kvapaliny Výrbky majú kvvý zvuk, nedajá sa rýpať ceľu Vypaľujú sa pri vyských tepltách Keramika s pórvitým črepm Tehliarsky tvar Tehlv čierny črep Terakta Tehlv červený aleb žltý črep, neglazúrvaný Žiaru vzdrný tvar Farba je pdľa pužitých survín Šamt Hrnčiarsky tvar Farebný črep, hnedá aleb zelená glazúra Majlika Farebný črep, lvnat ciničitá glazúra Fajansa Biely črep, lvnat ciničitá glazúra Pórvina Biely črep, priesvitná glazúra Keramika s nepórvitým črepm Kamenina Obyčajná Farebný črep Pužíva sa v stavebníctve Prcelánvá Stavebníctv, taniere, šálky,... Pl prcelán Pdľa survín tvrí prechd medzi prcelánm a pórvinu XXXV

36 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Menšia priesvitnsť, vyššia nasiakavsť Prcelán Má biely črep, v tenkej vrstve priesvitný Výrbky majú kvvý zvuk Nedajú sa rýpať ceľu Vypaľujú sa pri vyských tepltách Karlvarský prcelán 49% kalín 29% kremeň 22% živec 9.2 Výrba keramiky Základné surviny Plastické zeminy Kalín Biela hlina ktrá p vypálení stane biela Hliny Íly Ostatné zeminy Kremeň Živec Piesk Vápenec Výrba: Príprava masy vhdnej knzistencie Frmvanie (ručne, strjv) Sušenie Vypaľvanie ( C) Zušľachťvanie Glazvanie Maľvanie 9.3 Triedenie keramickéh tvaru Úžitkvá keramika Výrbky na bežné stlvanie Vyrbené z prcelánu, pl prcelánu Prcelánvý riad Tvrdý, lesklý,... Pórvina Lacnejší a ľahšie sa pškdí Varná keramika Vyrába sa z keramiky a prcelánu a znesie tepltu 400 C Dekratívna keramika Spĺňa dekratívne ale aj úžitkvé funkcie Rzdelenie: Figurálna keramika (ľudské a zvieracie mtívy) Ozdbná keramika (vázy, dózy, svietniky, mysy) XXXVI

37 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Ľudvá keramika (taniere, mysy, brazy,...) Technická keramika Stavebná keramika (tehly, bkladačky, dlaždice) Žiaru vzdrné výrbky (dlávajú najmenej 1580 C) Vyrábajú sa z nich vymurvky vyských pecí Chemická kamenina (rúrky, zásbné nádrže) Kanalizačná kamenina (dpadvé rúry) Sanitná keramika (umývadlá) Elektrtechnická kamenina a prcelán (pistky, izlátry) Hspdárska keramika (kameninvé žľaby a krytá) XXXVII

38 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 10 Skl Vlastnsti skla sú vplyvnené jeh chemickým zlžením: Priehľadnsť Čistta Čírsť Lesk Chemická dlnsť Odlnsť vči zmenám teplty Krehksť Pužitie: Dmácnsť Stavebníctv Chemický priemysel Elektrtechnický priemysel Textilný priemysel 10.1 Rzdelenie skla Pdľa chemickéh zlženia Sdne Draselné Bórite Olvnaté Pdľa zafarbenia skla Bezfarebné (kryštál) Farebné Číre Zakalené Pdľa pužitia Úžitkvé (nápjvá súprava) Obalvé (fľaša) Technické (stavebné, labratórne) Osvetľvacie (luster) Optické (ššvky) Dekratívne Pdľa spôsbu výrby Fúkané Lisvané Ťahané Valcvané Plavené 10.2 Výrba skla ( ) Základné sklárske surviny: Sklársky piesk, vápenec, sóda Bórax, uhličitan bárnatý a draselný, mínium, zinkvá bielba, síran sdný,... Číriace, dfarbvacie, farbiace, zakaľujúce surviny XXXVIII

39 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Sklené črepy Odpad z výrby aleb zberné surviny Výrba Príprava masy vhdnej knzistencie Frmvanie Ručne Strjv Chladenie Odstránenie vnútrnéh napätia Zšľachťvanie Brúsenie Rytie Gravírvanie Leptanie Pieskvanie Maľvanie 10.3 Triedenie sklárskeh tvaru Úžitkvé skl Plní hlavne úžitkvú funkciu a môže plniť aj estetickú funkciu Stlvé skl Reštauračné skl Skl pužívané v dmácnstiach Pháre na všetky druhy nápjv Varné skl Zapekacie mysy Čajníky Frmy na bábvky Obalvé skl Fľašvé a zaváracie skl Fľaše Flakóny Demižóny Osvetľvacie Dbrí priepustnsť, rzptyl svetla, dlávanie vyským tepltám Sú: Žiarvkvé Žiarivkvé Reflektrvé signály Tienidlá Zrkadlá Sklené tabule s vrstvičku z kvvéh striebra na zadnej strane Dekratívne skl Okrem estetickej funkcie môže plniť aj úžitkvú funkciu Patria sem: Vázy Pplníky Sľničky Cukrničky XXXIX

40 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Pdnsy Sšky Figúrky Viančné zdby Kryštálvé výrbky Dózy Lisvané výrbky Ostatné druhy sklárskych výrbkv Chemické skl Skúmavky Teplmery Pipety Veľké priemyselné armatúry Bezpečnstné Kalené Vrstvené Optické Sklené vlákna Rztavená sklvina je ťahaná cez dýzy z tvrmi mikrmetrv Pužitie: Zvukvá a tepelná izlácia Výrba skllaminátv Filtre v chemickm priemysle Špeciálne sklá Ohňvzdrné XL

41 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 11 Chemické výrbky ( ) 11.1 Dezinfekčné prstriedky Sú látky schpné ničiť mikrrganizmy a t sú baktérie, plesne vírusy, kvasinky Pužívajú sa v frme rztkv Nesmú byť txické pre člveka a zvieratá Druhy dezinfekčných prstriedkv Sú t prípravky z bsahm aktívneh chlóru (chlórvé vápn, chlór septl) Pužitie Na dezinfekciu dpadvých vôd, bazénv, hygienických zariadení Prípravky na pdklade tenzidv Septrex Na dezinfekciu rúk a pkžky Prípravky z bsahm jódu Jódvá tinktúra Dezinfekcia klia rán Krezlvé prípravky Pužívajú sa mydlvé rztky Sírne knôty a sírne sviečky Na ničenie plesní a cudzpasníkv Na sírenie sudv a pivníc 11.2 Prípravky na ničenie Hmyzu (insekticídy) Hldavcv (rdencitídy) Buriny (herbicídy) Húb (fungicídy) 11.3 Mydl Pri jeh výrbe sa využíva rekcia (triacilglicerlv) ktré sa pri zmydelňvaní rzhliadajú varm alkalickými hydrxidmi Kvalitné mydlá sa vyrábajú z hvädzieh lja, kksvéh a palmjadrvéh tuku, z pdzemnicvéh, palmvéh, slnečnicvéh a livvéh leja, z bravčvej masti a čistých mastných kyselín Druh pužitéh hydrxidu sa výrazne prejavy v knzistencii mydla Sdné mydlá sú tvrdé (jadrvé a taletné mydlá) Draselné mydlá sú mazľavé a kvapalné Sdn-draselné sú krémvé, pastvé Druhy mydiel Jadrvé Sú tvrdé, penivé, dbre rzpúšťajú mastnú špinu Mazľavé Pranie pracvných devv, čistenie pdláh (zmäkčujú vdu) Mydlvé vlčky XLI

42 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Pranie vlny a hdvábu Medicinálne mydl Obsahujú najviac liečivé a dezinfekčné látky Mydlá na hlenie Nesmú dráždiť pkžku, môžu byť veľmi penivé Taletné mydlá Luxusné Výbervé Mydlá prvej aksti Detské mydlá Majú vyšší bsah lanlínu Tekuté mydlá Sú praktické aj úsprné 11.4 Pracie prstriedky detergenty Účink Čistiaci Prací Odmasťujúci Základnu zlžku je pvrchv aktívna látka zvaná tenzid Je t synteticky pripravená rganická zlúčenina ktrá bsahuje v mlekule skupiny s veľku príťažlivsťu k vde Vdu dpudzujúce Ďalšie zlžky Bieliace prstriedky Vône Farby Prstriedky na zmäkčenie vdy Trhvé druhy Namáčacie prstriedky Predpieracie prstriedky Pracie prstriedku na pranie bielych a stálfarebných textílií Prstriedky na pranie v autmatických práčkach Univerzálne pracie prstriedky Kvapalné pracie prstriedky Dezinfekčné prstriedky Avivážne prstriedky Škrbiace prstriedky Odfarbvacie prstriedky 11.5 Autkzmetika Určená je na šetrvanie mtrvých vzidiel na umývanie, leštenie, vskvanie, čistenie interiéru, čistenie a leštenie chrómvých častí, údržba mtra, chladičv 11.6 Čistiace, umývacie a leštiace prstriedky Tent srtiment prechádza neustále vývjm XLII

43 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Sú určené na čistenie, umývanie, leštenie rôznych predmetv, ktré ale zárveň nesmie pškdiť Sú t zmesi účinných látk (detergenty, sušené mydl, vápencvý prášk, sóda, parfumvé prísady,...) Rzdelenie pdľa knzistencie Práškvé Pastvé Tekuté Umývacie pasty Leštiace a šetrvacie prípravky na kžené výrbky 11.7 Drgérivé výrbky Kzmetické výrbky Prípravky na šetrvanie pleti a hygienu kže Prípravky na šetrvanie rúk a nechtv Prípravky na šetrvanie a úpravu vlasv Prípravky na šetrvanie zubv a ústnej dutiny Prípravky dekratívne kzmetiky Detské kzmetika Ostatné prípravky Vňavkársky tvar Parfumy Obsahujú 5 20% vnných látk ktré sú rzpustené v alkhle bez vdy Klínske vdy Obsahujú len 4% vnných látk, 80% alkhlu a zvyšk destilvaná vda Parfumvé krémy a vda Farby a laky Plnia funkciu Ochrannú funkciu Estetickú funkciu Hygienickú funkciu Trhvé druhy náterív XLIII

44 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják 12 Textilné látky Sú základm všetkých textílii a môžu byť v frme: Priadze (tkaniny, pleteniny, pdlahvé textílie) Vlna (netkané textílie) Priadza je základm všetkých textílii Úžitkvé vlastnsti vlákien: Pružnsť Pevnsť Jemnsť Hrejivsť Nasiakavsť Dĺžka (prírdné vlákna) Rzdelenie textilných vlákien Pdľa pôvdu: Prírdné textilné vlákna rastlinnéh, živčíšneh a anrganickéh pôvdu Chemické textilné vlákna (celulózvé a syntetické vlákna) 12.1 Prírdné textilné vlákna rastlinnéh pôvdu Vlákna s pvrchu semien: Bavlna Vlákna vyrastajú na rôznych semenách drôd bavlníka (India, Čína) Vlastnsti Jemnsť Farba Lesk Dĺžka Pužitie Bytvé textílie Odevné výrbky Textilná galantéria Kakk Vlákna sú spľaštené, krehké, ľahk sa lámu, vzhľadm na štruktúru sa pdbá vláknam bavlny Pužitie Na textilné účely Výrbu prešívaných prikrývk a pdušiek Vlákna s stniek Ľan Patrí medzi najdôležitejšie priadne rastliny Z ľanvej byle sa využíva len stredná časť, ktrá sa d statných častí ddeľuje máčaním, rsením, kmbinvane aleb chemicky Vlastnsti Pevnsť Jemnsť Chladivsť XLIV

45 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Pužitie Letné šatvky Utierky Dekračné látky Matrace Knpe Jednrčná dmáca rastlina, cm dĺžka Vlastnsti Pevnejšie Pružnejšie Dlhšie Hrubšie Tvrdšie ak ľan Pužitie Tesnenie Technické účely Juta Jednrčná rastlina Vlastnsti Menšia pevnsť Pružnsť Ťažnsť ak ľan a knpe Pužitie Výrba kbercv a pdlahvých tkanín Vlákna z listv pldv: Sisal Získava sa z dužín listv rastliny abárej Pužíva sa na výrbu kbercv, rhží a plachtvín Kksvé vlákna Získavajú sa z dužinatých balv pldv recha kksvej palmy. Vlastnsti Pevnsť Odlnsť vči ptrebeniu a vlhku Pužitie Výrba rhží na čistenie buvi Kberce Behúne na chdby htelv Prírdné textilné vlákna živčíšneh pôvdu Vlákna z srsti zvierat: Ovčia vlna Patrí medzi textilné surviny Získava sa strihaním živých viec Rzdelenie pdľa aksti, jemnsti a druhu vlny: Merinvé vce Anglické vce Kúženecké vce XLV

46 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Nižinné vce Trhaná vlna Získava sa páraním starých vlnených textílii a dstúžkv Mhérva vlna Je t srsť angrských kôz, je hladká, má vyský lesk, mierne zvlnená, je pružná. Pužitie Výrbky, na ktré sa uplatnia tiet vlastnsti (svetre) Kašmírska vlna Je t srsť kašmírskej kzy Rún bsahuje pdsadu a pesíky Pužitie Výrba šálv Pletených výrbkv Angrská vlna Je t srsť angrských králikv. Získava sa strihaním, vyčesávaním aleb trhaním každé 3 mesiace. Pužitie Výrba pletacej priadze Šatviek Šálv Ťavia srsť Tvria ju prevažne pieskv-žlté pdsady a pesíky Pužitie Dámske šatvky Plášťviny Županvín Šálv Čiapk Ostatné Laná Alpaka Vlákna s chlpv zvierat Zajačie a králičie chlpy Pužitie Pánske a dámske klbúky Kzie chlpy Pužívajú sa v kmbinácii s hrubu vlnu na výrbu prikrývk, hubertusv a technickej plsti. Vlákna s výlučkv Prírdný hdváb Najdknalejšie textilné vlákn pretže má takú dĺžku, že sa nemusí spriadať. Vytvára h húsenica priadky mrušvej pri zakukľvaní. V zárdku sa nachádzajú 3 vrstvy. Na spracvanie sa pužíva stredná vrstva ( m). Divý hdváb Prdukvaný priadkv mrušvu žijúcu v prírde Vlastnsti Jemnsť XLVI

47 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Pevnsť Lesk Pužitie Kšeľviny Šatky 12.3 Prírdné a textilné vlákna anrganickéh pôvdu Vlákna z azbestu Sú jemné, rvné, hdvábne, lesklé, žiaruvzdrné Získavajú sa z materiálu s vláknitu štruktúru z azbestu Pužitie Žiaruvzdrné devy Sklvé vlákna Je kremičit-hliničit-bórité skl s stpvým bsahm alkalii. Vlastnsti Nehrľavé Pevné Chemicky dlné Nekrčivé Pužitie Nehrľavé záclny Dekračné tkaniny Pracvné devy Kvvé vlákna Vyrábajú sa ťahaním byčajných aleb drahých kvv (striebr, zlat) Získané tenké drôtiky sú krúhleh aleb plchéh prierezu Pužitie Efektívne priadze Nástenné kberce Ozdbné závesy 12.4 Chemické textilné vlákna Je súhrnný názv pre textilné vlákna vyrábané chemickými technlógiami Nahradil pmenvanie umelé vlákna, nie sú náhradu za prírdné vlákna ale sú t nvé plnhdntné vlákna z špeciálnymi úžitkvými vlastnsťami Vyrábajú sa v frme krátkych vlákien (striže) Hdváb Je t dbrné značenie priadzí vyrbených s neknečných vlákien Káblik Je názv pre mierne krútený hrubší zväzk neknečných vlákien Striž Neknečné vlákna sa režú na rôzne dĺžky Spriadajú sa z vlnu aleb bavlnu na zmesvé priadze XLVII

48 12.5 Chemické celulózvé vlákna III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Survinu je celulóza ktrá sa získava z bavlny, z smrekvéh, z bukvéh aleb z brvicvéh dreva Druhy vláken Acetátvé Viskózvé Meďnaté Vlastnsti Lepšia pevnsť za mkra, znížená nasiakavsť a jemnsť Pužitie Pužívajú sa na miešanie z syntetickými vláknami a uplatňuje sa ich výššia pevnsť 12.6 Syntetické chemické vlákna Pstup výrby: Príprava vlákntvrnej hmty Zvlákňvanie Zdĺženie Úprava vlákien pre textilné spracvanie Survina na výrbu Rpa Čiern uhľný decht Druhy vlákien Plyamidvé vlákna Vlastnsti Pevnsť Elasticksť Odlnsť prti dieraniu Vlákna dlávajú baktériám, plesniam,... Pužitie Výrba všetkých druhv textílií Plyestervé vlákna Znížený skln k žmlkvaniu Zvýšená vyfarbiteľnsť Vyská zrážavsť Plyaktilnitrilvé vlákna Sú mäkké, ľahké, bjemné a majú dbré ztavvacie schpnsti Plyprpylenvé vlákna Nižšia hmtnsť Nasiakavsť Odlnsť vči kyselinám a liehm Hebký a teplý mak Pužitie Kberce Pťahvé a dekračné tkaniny Prikrývky Pletené výrbky Pracvné devy XLVIII

49 III.L Tvarznalectv Tmáš Adamják, Autr: Tmáš Adamják Rybárske siete Pvrazy Plyvinylchlridvé vlákna Rzmervá stálsť Stálsť na svetle Odlnsť vči kyselinám a liehm Zrážavsť Pužitie Pulóvre Vesty Djčenská bielizeň Pťahvé a dekračné tkaniny Zdravtná prti reumatická bielizeň Plyuretánvé vlákna Dbrá pevnsť Ťažnsť Vyská pružnsť Odlnsť vči vyským tepltám a dieraniu Pužitie Pužíva sa na výrbky d ktrých sa vyžaduje elasticksť 12.7 Priadza Vzniká rvnaním mnžstva vlákien d pzdĺžneh smeru a ich zakrútením d jednéh ľubvľne dlhéh a hrubéh celku čím sa dsiahne pevnsť a súdržnsť vlákien Pradenie Je pstup ktrým sa vytvára priadza Urvnávanie vlákien zahŕňa tiet pracvné perácie: Mykanie Rzvľňujú sa chumáče vlákien, dstraňujú sa nečistty a vytvára sa pavučina a prameň Česanie Odstraňujú sa krátke vlákna a nečistty Predpriadanie Vyknáva sa na predpriadacích krídlvých strjch Dpriadanie Upravvanie priadze Bielenie Farbenie Mercerizácia Vyknáva sa na prstencvých strjch čím sa dsiahne stanvený pčet zákrutu, rvnmernsť a pevnsť priadze Je t máčanie bavlnených priadzí v rztku hydrxidu sdnéh za súčasnéh napínania Rzdelenie priadzí pdľa rôznych hľadísk Pdľa spôsbu výrby Mykané Česané Hdvábne XLIX