Etalóny. Etalón je charakterizovaný:

Transcript

1 Etalóny K meracím prstriedkm patria etalóny aleb aj etalónvé meradlá. Majú základný význam pre zabezpečenie metrlgickej jedntnsti a správnsti meradiel a meraní. ETALÓN je miera, meradl, referenčný materiál aleb merací systém, určený k definvaniu, realizácii, uchvávaniu aleb reprdukvaniu jedntky aleb jednej aleb viacerých hdnôt veličiny k pužitiu pre referenčné účely. - referenčnými účelmi je myslené dvzdávanie hdnty tejt veličiny menej presným meradlám. Etalón vyhvuje stanveným pžiadavkám a bl ak taký ficiálne schválený. - Etalón môže byť v rôznych frmách. Etalón jedntky hmtnsti, kilgram sa z tradičných dôvdv nazýva prttyp. Etalón je charakterizvaný: - Pužíva sa výhradne na reprdukvanie a uchvávanie jedntky (resp. jej násbku aleb dielu) fyzikálnej aleb technickej veličiny; - Má pžadvané (a spravidla predpísané) technické a metrlgické vlastnsti a je vybavený predpísanu dkumentáciu; - Je atestvaný (verený) príslušnu metrlgicku inštitúciu na základe predchádzajúceh stanvenia (vyhdntenia) vybraných technických a metrlgických vlastnstí a vyhlásený ak etalón; v predpísaných intervalch je peridicky znva testvaný (vervaný). - Je príslušnu metrlgicku inštitúciu evidvaný ak etalón; - Je pužívaný stanveným spôsbm a určenými sbami, pričm sa pužívaní vedie záznam; - Je uchvávaný stanveným spôsbm na stanvenm mieste. Druhy etalónv Základné rzdelenie je z hľadiska nadriadensti aleb pdriadensti etalónv tej istej veličiny pdľa hierarchie. Výchdiskm je presnsť reprdukcie príslušnej veličiny. Primárny etalón etalón, ktrý zabezpečuje reprdukciu danej jedntky s najväčšu súčasne dsiahnuteľnu presnsťu. Najväčšia presnsť sa bvykle viaže na najvyššiu úrveň vedy a techniky v svete. Sekundárny etalón pdriadený primárnemu, d ktréh priam aleb nepriam dvdzuje svju hdntu. Delia sa na rády. Čím vyššie je značenie rádu vyjadrené arabskými číslicami, tým je nižšie jeh pstavenie. Štátny aleb nárdný etalón je t etalón najvyššej presnsti v štáte a bvykle je t primárny etalón. Medzinárdný etalón pre zabezpečenie medzinárdnej jedntnsti a správnsti. Hlavný (referenčný) etalón najvyšší etalón v rganizácii (hlavný pdnikvý etalón), pdniku aleb aj kncerne. Pracvný etalón sekundárny etalón určený ku kalibrácii prevádzkvých meradiel. Aby sa hlavný etalón udržal č najdlhšie, je ptrebné h č najmenej pužívať pret dvdené sekundárne etalóny.

2 Ďalšie druhy etalónv: Svedecké etalóny (svedčné) sú určené na kntrlu stálsti primárneh etalónu, napr. keby sa pškdil. Býva ich väčší pčet. Prvnávací etalón slúži ak prstredník k vzájmnému prvnávaniu etalónv. Obvykle sa pužíva na prvnávanie primárneh etalónu s primárnymi etalónmi iných štátv. Pretže primárny etalón nemá byť transprtvaný, či už je prensný aleb nie, je existencia prvnávacieh etalónu naprst nutná. Ak ide prvnanie primárneh štátneh etalónu s primárnym medzinárdným, ktrý mu je nadradený, ide vlastne nadviazanie primárneh etalónu a príslušné etalóny sa nazývajú aj nadväzvacie. Samstatný etalón predstavuje jediné meradl. Skupinvý etalón tvrí h väčšie mnžstv meradiel th istéh typu a tých istých metrlgických vlastnstí. Pužíva sa vtedy, ak reprdukvaná hdnta závisí d mnhých sprievdných veličín, niekedy aj ťažk stanviteľných. Etalónvá vzrka materiálu aleb látky sa nazýva certifikvaný referenčný materiál (CRM). Je t referenčný materiál vybavený certifikátm, ktréh jedna aleb viac hdnôt vlastnstí sú certifikvané. Je ptrebné dlíšiť referenčné materiály (RM), predtým analytické nrmály aleb materiálvé štandardy, ktrými rzumieme materiály aleb látky, u ktrých jedna aleb viac hdnôt vlastnstí je dstatčne hmgénnych a správne stanvených pre vyhdntenie metódy aleb stanvenie hdnôt materiálu.

3 Spľahlivsť Spľahlivsť je becná vlastnsť spčívajúca v schpnsti plniť pžadvané funkcie pri zachvaní hdnôt stanvených prevádzkvých ukazvateľv v daných medziach a v čase pdľa stanvených technických pdmienk. Technickými pdmienkami rzumieme špecifické technické vlastnsti, predpísané pre pžadvanú funkciu výrbku, spôsb jeh prevádzky, skladvania, prípravy, údržby a práv. Vlastnú spľahlivsť môžeme rzdeliť na čiastkvá vlastnsti, ktré slúžia na bližšie vyjadrenie a lepšie pchpenie: Bezpruchvsť schpnsť bjektu plniť nepretržit pžadvané funkcie p stanvenú dbu a za stanvených pdmienk. Opraviteľnsť spôsbilsť bjektu k zisťvaniu príčin vzniku jeh prúch a dstraňvanie ich následkv pravu. Udržiavateľnsť spôsbilsť bjektu k predchádzaniu prúch jeh predpísanu údržbu. Živtnsť schpnsť bjektu plniť pžadvané funkcie d dby dsiahnutia medznéh stavu pri stanvenm systéme predpísanej údržby a práv. Medzný stav bjektu, je stav, v ktrm musí byť ďalšie využitie prerušené, kritériá medznéh stavu pre daný bjekt stanví jeh technická dkumentácia. Phtvsť kmplexná vlastnsť bjektu, zahŕňajúca bezpruchvsť a praviteľnsť v pdmienkach prevádzky. Skladvateľnsť schpnsť bjektu zachvávať nepretržite bezvadný stav p dbu skladvania a prepravy pri ddržaní predpísaných pdmienk. Stavy a pruchy výrbkv Výrbk má pri svjej činnsti stav prevádzky aleb prestje. Pkiaľ je výrbk schpný plniť dané funkcie a ddržiava stanvené parametre, nazývame tent stav bezpruchvým. V pačnm prípade ide stav pruchvý. Prechd medzi bezpruchvým (bezvadným) a pruchvým stavm nastane v kamihu výskytu pruchy. Diagnóza vyhdntenie prevádzky schpnsti bjektu za daných pdmienk (kamžitý stav bjektu). Diagnóza vedie k riešeniu 2 základných úlh: detekcia pruchy, t.j. identifikácia pruchy bjektu bjektu aleb jeh časti. Súvisí s bezpruchvým a pruchvým stavm z hľadiska pužiteľnsti. lkalizácia pruchy, t.j. určenie miesta pruchy bjektu. S lkalizáciu súvisí diagnstické rzlíšenie, ktré udáva pčet detekvaných prúch. Vada zmena stavu výrbku, nemajúca pdstatný vplyv na jeh činnsť Závada (pškdenie) je jav spčívajúci v narušení bezvadnéh stavu, ale výrbk je aj naďalej v prevádzkyschpnm stave, t.j. je schpný plniť funkciu a dané parametre v medziach určených technicku dkumentáciu, ale nie je už spravidla jasné, ak sa bude chvať ďalej. Čast sa tent stav nazýva medzným.

4 Prucha je jav, ktréh následkm stráca výrbk schpnsť plniť pžadvanú funkciu. Žiadne zariadenie nie je mžné knštruvať tak, aby sa u neh skôr aleb neskôr nebjavili vady, závady a pruchy. Vada nám funkčnú spľahlivsť nevplyvňuje, t však sa nedá pvedať závadách a pruchách. Každá závada a prucha má svju príčinu a ich znalsť nám umžňuje navrhvať vhdný diagnstický systém. Spľahlivsť je určvaná aleb vplyvňvaná náhdnými javmi a činiteľmi. Pret majú ukazvatele spľahlivsti náhdný charakter. Typický priebeh intenzity prúch λ(t) uvádzaný na základe dlhdbých skúsenstí tzv. vaňvá krivka je na br. 1, kde : λ - intenzita prúch, p - pruchvý parameter a t čas. Môžeme ju rzdeliť na 3 blasti: dba zábehu - I dba prevádzky - II dba dbehu (džívanie) - III Obr.1 Charakteristický priebeh intenzity prúch vaňvá krivka Havária je spravidla prucha, spjená s výraznými stratami na materiáli a pd. Pruchy triedime pdľa: Pdľa príčiny vzniku pruchy z vnkajších príčin sú t aj pruchy vzniknuté neddržaním stanvených prevádzkvých pdmienk a predpisv pre zaťažvanie, bsluhu a údržbu. pruchy z vnútrných príčin- majú svj pôvd v nedstatkch výrbkv. Pdľa časvéh priebehu zmien pruchy náhle pruchy pstupné pruchy bčasné

5 Pdľa stupňa prušenia prevádzkyschpnsti pruchy úplné pruchy čiastčné Pdľa rzsahu čiastčná úplná Pdľa pôvdu knštrukčné technlgické Prevádzkvé vada materiálu a pd. Odstrániteľné a nedstrániteľné Pdľa kamihu vzniku za prevádzky pri demntáži pri bsluhe, apd. Pdľa druhu prušenia ptrebením zadrením únavu preťažením a pd. Pdľa stupňa nebezpečnsti Pdľa následkv Spôsbu dstránenia za prevádzky ptreba dstávky vyradenie z prevádzky a pd. Príčiny prúch môžu mať svj pčiatk v: prjekčnej príprave (zlá frmulácia zadávanej úlhy, neverené znalsti prevádzkvých pdmienk, zanedbanie skutčných vnkajších faktrv pôsbiacich na bjekt), knštrukcii (nevhdná vľba materiálu, nesprávne dimenzvanie súčastí, nedhadnutie pôsbiacich síl, nevyvážensť rtujúcich súčastí, únava materiálu) výrbe (neddržanie rzmervých tlerancií, nedôsledná kntrla, zlá nesprávna mntáž, zanedbanie dchýlk tvaru a plhy, zavádzanie zvýšených namáhaní a vnútrných pnutí) prevádzke bsluhe údržbe (neddržanie pdmienk prevádzky, preťažvanie, nesprávna, nedstatčná aleb zanedbaná údržba, nedvlené zásahy d chdu strja, nedstatčná a nesprávna bsluha) dprave a pd.

6 Pkiaľ ide najčastejšie a najbežnejšie mechanizmy vzniku prúch u systémv (technických zariadení), sú t najčastejšie: Prces starnutia, krózie, t.j. nevratné deje čiastkvých pškdení, ktré vedú k dsiahnutiu medznéh stavu a ďalšie pužívanie výrbku nie je mžné; Výskyt špičkvých zaťažení, t.j. náhdný výskyt krátkdbých preťažení majúcich za následk napr. vznik krehkéh lmu u mechanických prvkv a prerušenie vdiča, skrat u elektrtechnických prvkv; Vplyv klia, t.j. krátkdb sa meniace parametre klitéh prstredia, mim pvlené medze stanvené pre užívanie výrbku; Nestabilita zdrjv energie, t.j. krátkdbý pkles aleb výpadk napájacej energie; Náhdné krátkdbé prušenie pravidiel pre bsluhu a údržbu výrbkv pri prevádzke; Nedstatky a chyby pri prjektvaní a knštruvaní; Nedstatky a chyby pri výrbe a mntáži. Prevádzkvé pruchy môžu byť spôsbené hlavne: mechanickým lmm nadmerným ptrebením zmenami gemetrickéh tvaru (defrmácia) zmenu mechanických vlastnstí materiálu (prehriatie) zmenu záťažvých síl spôsbm zaťaženia súčasti statické na správne dimenzvané súčasti nemá pdstatný vplyv. Pri dlhdbm pôsbení môžu vznikať rzmervé zmeny, tzv. creep dynamické náhle aleb rázvé zaťaženie. Ich vplyvm vznikajú vibrácie. peridické príčinu sú vynútené vibrácie a z th vyplývajúci únavvý lm. únavvý jav vyvlaný cyklickým napätím súčasti a je pdmienený rastm trhliny. Výsledkm je zslabenie prierezu súčasti, preťaženie a následný lm. Zdrjm môže byť napr. stpa p brábaní, kncentrácia napätí, a pd. ptrebením pvrchu vzájmne sa stýkajúcich a p sebe sa phybujúcich funkčných plôch. Príčiny vzniku ptrebenia sú abrazívne (stieranie pvrchu tvrdými časticami), záder (prušenie mazacieh filmu), únavvé ptrebenie, krózne ptrebenie (agresívne prstredie). Króziu, ktrá je v pdstate chemickým (elektrchemickým javm), prebiehajúcim na pvrchu kvv v agresívnm prstredí. Napadá pvrch a pstupuje d hĺbky. Aksť pvrchu sa zhršuje, vznikajú trhlinky, ktré sa rzširujú a tým slabujú nsný prierez. Nebezpečná je hĺbkvá interkryštalická krózia.

7 Nedeštruktívne metódy skúšania Nedeštruktívne metódy (NDT) majú významnú úlhu v systéme riadenia aksti výrbnéh prcesu, pretže umžňujú skré zistenie vnútrných chýb v výrbkch aleb pltvarch, ktré by mhli znemžniť jeh efektívne využívanie aleb by mhli vyvlať haváriu knštrukcie p určitej dbe prevádzky. Na detekciu a kvantitatívne vyhdntenie zistených chýb (vád) sa pužíva celý rad metód, ktré využívajú rôzne fyzikálne princípy. Každý výrbk aleb pltvar môže bsahvať vnútrné nehmgenity (vady) aleb nežiaduce dchýlky štruktúry. Prítmnsť chýb v kritických blastiach môže pdstatne vplyvniť živtnsť knštrukcie. Pžiadavka, aby výrbky nebsahvali vôbec žiadne vady, by bl celkm nereálny a pret Musia byť v príslušných nrmách aleb predpisch stanvené hranice pre prípustnsť, resp. neprípustnsť chýb v závislsti d ich veľksti, typu, mnžstva a pd. Výrbky je ptm mžné na základe výsledkv nedeštruktívnej kntrly zaradiť d príslušnej triedy aksti a rzhdnúť ich ďalšm využití, t.j. či bude daný výrbk (súčiastka) využívaný bez hľadu na prítmnsť chyby (vnútrnej vady), aleb budú tiet vady dstránené, aleb bude výrbk (súčiastka) vyradený ak nepužiteľný. Charakteristiky základných NDT metód NDT metódy môžeme rzdeliť z hľadiska praktickej aplikácie na: 1. Metódy pre stanvvanie vád nachádzajúcich sa na pvrchu aleb v blízksti pvrchu súčiastky aleb pltvaru (trhliny, vruby, neprevarenia u zvarv, prelžky a pd.) Vizuálne (VT) Magnetické (MT) Kapilárne (PT) Vírivé prúdy (ET) 2. Metódy pre zisťvanie vád v celm bjeme (dutiny, vmestky, studené spje a pd.) Radigrafické (RT) Ultrazvukvé (UT) Okrem týcht základných metód existujú desiatky daľších metód NDT a ich kmbinácie. Z nich majú najväčší význam resp. praktické uplatnenie predvšetkým metódy: Skúška netesnsti (LT) Metóda akustickej emisie (AT) Termgrafické metódy (IRT)

8 Vizuálna metóda je základnu metódu pre stanvvanie pvrchvých chýb, vád a dchýliek tvaru. Pri vizuálnej kntrle a hdntení napr. zvarv sa hdntí prípustné prevýšenie zvaru, veľksť neprevarenia, presadenie a pd. Obdbne sa hdntia pvrchvé chyby aj iných pltvarv, dliatkv a pd. Na tent účel sa využívajú rôzne typy meracích a ptických pmôck. Magnetická metóda využíva sa na detekciu pvrchvých chýb a ich zviditeľnenie zmien magnetickéh pľa v mieste trhliny aleb inej pvrchvej nehmgenity. Môže byť aplikvaná iba na fermagnetických materiálch. Kapilárne metódy dá sa aplikvať na rôznych materiálch s výnimku tých vysk préznych. Pri detekcii sa využíva farebná detekčná kvapalina a kapilárne účinky pvrchvých trhlín. Metóda vírivých prúdv vyžaduje elektricky vdivý materiál. Veľmi dbre sa pret uplatňuje napr. pri detekcii pvrchvých trhlín v súčiastkach z hliníkvých zliatin. Metóda radigrafická umžňuje zbraziť vnútrné nehmgenity resp. chyby na röntgenvý film, kde sa prejavujú vplyvm zníženia absrpcie ak tmavšie útvary. Ak zdrj žiarenia sa pužívajú röntgenvé prístrje aleb niektré typy iztpv. Rzsah hrúbk, ktré je mžné tut metódu skúšať je bmedzený. Metóda sa najčastejšie využíva pri kntrle zvarv a dliatkv. Ultrazvukvá metóda využíva sa pre detekciu drazu ultrazvukvých vĺn d nehmgenít resp. chýb. Môže sa pžiť pre kntrlu kvvých aj nekvvých materiálv. Jej výhdu je skúšanie aj veľkých pltvarv, resp. veľkých hrúbk (aj niekľk metrv). Žiadna metóda neumžňuje presné stanvenie skutčnéh rzmeru chýb. Aj u metód MT, PT a RT máme k dispzícii len dvjrzmerný braz chyby. Tretí rzmer je mžné v niektrých prípadch stanviť špeciálnymi pstupmi. Využitie predvšetkým pri ručnm skúšaní výrbkv. Najväčší bjem NDT sú kntrly zvarv (plynvdy, tlakvé nádby, knštrukcie a pd.) NDT sa významne sa pdieľajú na celkvých výrbných nákladch.

9 Metóda Meria aleb detekuje: Aplikácia Výhdy Obmedzenie Akustická emisia AT Acustic Emissin Vírivé prúdy ET Eddy current Termgrafia IRT Thermgraphy Vznik a rast trhlín, úniky média, sklzvé defrmácie, a fázvé transfrmácie pvrchvé a pdpvrchvé trhliny dchýlky štruktúry hrúbky pvlakv hĺbka trhlín nedstatčné spjenie prestup tepla iztermy Tlakvé nádby a ptrubia Zvarvé spje Namáhané knštrukcie Výskum v blasti lmvej mechaniky rúrky tyče plechy triedenie kvv spájkvané a lepené spje kvvé pvlaky Kntinuálne mnitrvanie Detekcia rastu trhlín Lkalizácia chýb Integrálna kntrla rzmerných knštrukcií mžnsť autmatizácie kntrly vyská rýchlsť bezkntaktné snímanie vyská citlivsť kvantitatívne údaje bezkntaktné snímanie Knštrukcia musí byť zaťažená, je ptrebné dfiltrvať rušivé šumy, je ptrebné pužiť dplnkvé NDT metódy aby sa určil typ chyby. vdivé materiály nepravé indikácie vplyvm gemetrie ptreba referenčných mierk vplyv zmeny permeability detektr chladený kvapalným dusíkm závislsť teplty d času bmedzenie hrúbky ptreba referenčných mierk

10 Metóda Meria aleb detekuje: Aplikácia Výhdy Obmedzenie Netesnsti LT Leakage Magnetická práškvá MT Magnetic Particle Kapilárne PT (farebné aleb flurescenčné penetranty) Liquid penetrant netesnsti, hélium, čpavk, vda, rádi-aktívny plyn, halgény vady na pvrchu a tesne pd pvrchm trhliny, póry, vtrúseniny vyská citlivsť na pvrchvé trhliny trhliny tvrené na pvrch pórvitsť prelžky a pd. netesnsti prestupujúce stenu. zvarvané, lepené a spájkvané spje tlakvé nádby vákuvé kmry palivvé a plynvé zásbníky fermagnetické materiály tyče, výkvky, zvary Všetky súčiastky s nepréznym pvrchm vyská citlivsť na extrémne úzke trhliny, ktré nie je mžné detekvať inými NDT metódami citlivsť závisí d pužitéh pstupu indikujú aj aj pdpvrchvé chyby relatívne rýchla a lacná metóda Nízka cena Ľahká interpretácia výsledkv vyžaduje prístupnsť bch pvrchv nečistty môžu zabrániť detekcii cena závisí d citlivsti je ptrebné súčiastky p skúške demagnetzvať smer magnetickéh pľa je kritický Pvrchvé nečistty a pvlaky môžu znemžniť detekciu chýb. Súčiastky musia byť pred a p skúške čistené Vady musia byť na pvrchu tvrené.

11 Metóda Meria aleb detekuje: Aplikácia Výhdy Obmedzenie Prežarvanie rádiiztpmi - RT (C-60, Ir-192) Gamma radigraphy Röntgengrafia RT X - radigraphy Ultrazvuk UT Ultrasnics Vnútrné chyby Pórvitsť Trhliny, neprevarenie Krózne zslabenie a pd. vnútrné chyby trhliny, pórvitsť neprevarence krózne zslabenie zmeny hustty vnútrné a pvrchvé chyby trhliny, neprevarence vmestky, póry delaminácie zmeny hrúbky Tam, kde nie je mžné pužiť röntgenku aleb nie je k dispzícii. Panramatické zbrazenie dliatky zvary tenké tvárnené výrby nekvy kmpzity tvárnené pltvary zvary spájkvané a lepené spje nekvy Nízka zriaďvacia cena Trvalý záznam na film prensnsť trvalý záznam na film meniteľná úrveň energie vyská citlivsť na zmeny hustty citlivsť na stanvvanie trhlín a plšných chýb výsledky sú bezprstredne k dispzícii mžnsť autmatizácie kntrly prensnsť a vyský dsah jedna energetická úrveň prístrja s časm sa znižuje aktivita radiačné hrzenie! hršia gemetrická nestrsť vyská nákupná cena! vplyv rientácie chyby radiačné hrzenie! nie je indikvaná hĺbka chyby vyžaduje väzbu sú ptrebné referenčné mierky btiažna kntrla malých hrúbk a hrubzrnnej štruktúry

12 Vzájmné prvnávanie metód NDT V blasti NDT sa stále rzvíjajú nielen prístrje, ale aj pužívané skúšbné pstupy zvyšujú sa mžnsti detekcie chýb a ich charakteristika. Keďže jedntlivé NDT metódy využívajú dlišné fyzikálne princípy, líšia sa aj v blasti aplikácie a ich vzájmné prvnávanie je značne btiažne. Pkiaľ sa dve NDT metódy prvnávajú: musí náhradná metóda zaručiť prvnateľné hdntenie knštrukcie z hľadiska veľksti a pčetnsti chýb ak nahradzvaná metóda. Niekedy ja ak náhradu mžné pužiť aj kmbináciu metód. Jedna z nich je vždy pvažvaná za referenčnú a hdntí sa, d akej miery môže byť jedna metóda nahradená druhu (náhradnu). Tát náhradná musí byť schpná detekvať rvnaký aleb len nieč mál menší pčet závažných chýb ak metóda nahradzvaná. Prces NDT hdntenia môžme rzdeliť d 2 etáp: a) detekcia vady (chyby) charakterizvaná je parametrm PD (pravdepdbnsť detekcie) pre danú metódu a typ vady. PD je definvaná pmerm detekvaných vád k pčtu vád prítmných v štruktúre ak funkcia veľksti vady.tát definícia zahrňuje aj vplyv ľudskéh faktra. b) charakteristika vady (chyby) pri nej sa určujú parametre ak: veľksť (výška, dĺžka resp. šírka) vady plha vady typ vady

13 t.j.: Chyba (vada) analýza vád (chýb) - Vyšetrvanie vád, dhaľvanie príčin nezhôd, nedknalstí, reklamácií - Sledvanie zmien parametrv výrbku a prcesv v rôznych pdmienkach a čase - Zdrj infrmácií pre zabezpečvanie aksti, spľahlivsti a tvrby technlgickéh knw-hw - Pdpra v blasti nastavenia technlgickéh prcesu a technických kntrl - Získanie infrmácií pre rzhdvanie nezhdách a nedknalstiach - Určenie rzhdujúcich faktrv vplyvňujúcich vznik vád a štúdium degradačných mechanizmv - Rzvj metód a techník analýzy a kntrly - Dkumentácia symptómv, následkv a príčin vznikajúcich vád. Etapy analýzy vád: 1. zber infrmácií vzniknutých vadách infrmácie vzniku vady (miest, pdmienky a klnsti výskytu, špecifikácia a záznamy, charakteristiky a prejavy vady, čas výskytu, frekvencia výskytu, výskyt čase) získané vzrky sa nesmú upravvať (čistiť aleb znečistiť) 2. predbežná prehliadka cieľm je dplniť infrmácie pre plánvanie ďalšieh pstupu môže byť aplikvaná napr. vizuálna kntrla, ftgrafické zdkumentvanie pdzrivých aspektv, prvtná bhliadka a pd. 3. plánvanie pstupu vyšetrvania 4. výber vzriek určenie th ak sa bude ďalej pstupvať vľba účinnéh a efektívneh pstupu analýzy s využitím predchádzajúcich prípadv výskytu pdbných vád 5. príprava vzriek rzhdnutie pčte vzriek pre reprezentatívnsť kntrly aksti sa rbí náhdný výber knkrétny spôsb prípravy v závislsti d zvlenej následnej metódy treba mať vypracvaný systém značvania, triedenia, spôsbu záznamu dát pre rôzne varianty

14 6. nedeštruktívna analýza aplikácia analýz NDT nedeštruktívna demntáž častí skúmanéh výrbku (napr. vizuálna analýza, rtg. Snímky, nedeštruktívne meranie charakteristík, meranie rzlženia teplty, analýza ultrazvukm, testvanie funkčnsti, kntrla rzmerv, hmtnsti, tvaru, zmeny farby, prasklín, prejavv hrenia, krózie, cudzieh materiálu a pd.) 7. deštruktívna analýza zahrňuje napr. pzrvanie a dkumentvanie štruktúry materiálu, dleptanie a dstránenie krycích častí, stpvú analýzu, simulácia záťažvých pdmienk a pd. 8. zhrnutie infrmácií a tvrba hyptéz zhrnú a vyhdntia sa dpsiaľ získané infrmácie vyknáva sa napr. prvnanie nameraných parametrv s kritériami, nrmami, kmparatívne prvnanie dbrých a vadných prvkv, prvnanie s referenčnými štandardami, a pd. sú vymedzené príčiny a mechanizmy vád a ich významvsť. T môže zahrňvať aj hyptézy napr. vplyve stresu, klia a pd. na pdmienky, ktré mhli viesť ku vzniku vady. 9. ptvrdenie aleb vyvrátenie hyptéz vzniknuté hyptézy treba preveriť nakľk sú pravdepdbné t.j. pdpriť ich napr. ďalšími experimentami 10. frmulácia záveru a dpručenia knštatvanie, ktré príčiny (pprípade s aku váhu)viedli k vzniku vady dpručenie ak zastaviť výskyt vád a akým spôsbm vzniku rvnakých aleb pdbných vád predchádzať stanvenie resp. úprava štandardv zamedzujúcich vzniku vady 11. vypracvanie správy správa zahrňuje stanvené infrmácie, prijaté závery a dpručenia.

15 Prušvanie degradácia materiálv a súčastí OPOTREBENIE - je trvalá nežiaduca zmena pvrchu aleb rzmerv tuhých telies, vyvlaná vzájmným pôsbením funkčných pvrchv aleb funkčnéh pvrchu a média, ktré ptrebenie spôsbuje. vibračné adhézne abrazívne erzívne únavvé kavitačné KORÓZIA je nežiaduca trvalá zmena materiálu, hlavne pvrchu, spôsbená elektrchemickými a chemickými vplyvmi klitéh prstredia; OTLAČENIE - nežiaduca trvalá zmena pvrchu, spôsbená vnkajšími silami; DEFORMÁCIA - je nežiaduca trvalá zmena gemetrickéh tvaru súčastí, spôsbená vnkajšími silami neb tepelnými vplyvmi; TRHLINA (LOM) - je prušenie hmgenity materiálu v časti (celm) priereze súčastí; OSTATNÉ pškdenia t.j. iné ak predchádzajúce: stárnutie materiálu tepelná degradácia materiálu kmbinácia vyššie uvedených pškzení-. OTLAČENIE nežiaduca trvalá zmena pvrchu spôsbená vnkajšími silami k tlačeniu dôjde, ak skutčný kntaktný tlak prekrčí medzu sklzu materiálu pvrchvej vrstvy; tlačenie ak pškdenie ide vtedy, ak je defrmvaná blasť makrskpických rzmerv. V mikrskpických rzmerch dchádza k pškdeniu vždy - ide prvú fázu ptrebenia, v ktrej sa pvrchvé nervnsti dstávajú d kntaktu. Objem tlačenej súčasti sa nemení, materiál nie je dstránený, ale vytlačený d klia a vytvára tzv. valy kl miesta pôsbenia tlaku. tlačenie môžme pvažvať za miestnu pvrchvú defrmáciu.

16 DEFORMÁCIA je nežiaduca trvalá zmena gemetrickéh tvaru súčasti. Defrmácia nastane ak napätie vyvlané vnkajšími silami v niektrm priereze prekrčí medzu sklzu materiálu. U krehkých materiálv v väčšine prípadv nastane lm, pretže už pmerne malé defrmácie vedú k prekrčeniu medze pevnsti materiálu. Defrmácia nastane aj pri zmene rzlženia vnútrných napätí v materiáli. Príklad defrmácie TRHLINA (LOM) je prušenie celistvsti materiálu v časti prierezu, lm je prušenie celistvsti materiálu v celm priereze súčasti. Príčinami vzniku trhlín a lmv sú vnkajšie aleb vnútrné napätia, ktré prekrčia medzu pevnsti aleb medzu únavy materiálu. Trhliny: znižujú celkvú pevnsť súčastí; pôsbia netesnsti; u dynamicky namáhaných súčastí vedú k vzniku únavvých lmv. Vznik trhlín a lmv pdprujú: nevhdná knštrukcia súčasti (tvar neb rzmery); nevhdné vlastnsti materiálu (pevnsť neb húževnatsť); nevhdná technlógia výrby (zvyškvé napätia, vruby); nesprávna prevádzka (preťažvanie, zanedbanie údržby); zmeny vlastnstí s časm (starnutie, únava, krózia). Čast sa vyskytujú v: dliatkch; v zvarencch; v tepelne spracvaných súčastiach.

17 Príklad trhliny Statický (krehký) lm vzniká ak je prekrčená medza pevnsti materiálu. Lmy pdľa mechanizmu svjh vzniku sa delia na: statické únavvé Vzhľad lmvej plchy môže byť: pri namáhaní v hybe je lmvá plcha približne rvinná, klmá na smer napätia. Celá lmvá plcha má rvnaký drsný (zrnitý) vzhľad. Pri namáhaní v krute je lmvá plcha húževnatých materiálv skrutkvitá, u materiálv krehkých je ihlicvite rztrieštená. Pri kmbinvanm namáhaní je lmvá plcha nepravidelná, spravidla sa blíži lmvej plche prevládajúceh namáhania. Príklad statickéh lmu Prušenie (lm) materiálv môže v hraničnm prípade nastať pôsbením vnkajšieh zaťaženia. Vplyvm silvých účinkv sa pruší súdržnsť medziatómvých väzieb pri súčasnm vzniku nvých vľných pvrchv. Dsiahnutie medznéh stavu prušenia a prušenie materiálv závisí d intenzity hrmadenia pškdenia. Štúdim a ppism mikrmechanizmv uplatňujúcich sa pri prušvaní sa zaberá mikrfraktgrafia.

18 Transkryštalické tvárne prušenie α- msadze (s jamkvu mrflógiu), REM Transkryštalické štiepenie feritu v liatine s guľôčkvým grafitm, REM Pdľa časvéh priebehu zaťaženia, bez pôsbenia teplty a krózneh prstredia, môžeme lmy rzdeliť na lmy silvé (statické), lmy únavvé (časvé) a ak pri zaťažvaní splupôsbí teplta, hvríme lmch pri tečení (tiež časvé). Základnými klasifikačnými kritériami lmvéh prcesu sú: energia prušenia (lmy húževnaté a krehké), mikrmechanizmus prušvania (tvárne prušenie a štiepenie, pdľa šírenia lmu v vzťahu k mikrštruktúre delíme ďalej na lmy trans- a interkryštalické. Únavvý (dynamický) lm vzniká ak je prekrčená medza únavy materiálu. Lmvá plcha má najčastejšie 2 typické, vzhľadv dlišné blasti: Oblasť únavvú - s lasturvit vyhladeným pvrchm; Oblasť statickú - s typickým vzhľadm statickéh lmu. POZOR! Nezamieňajte únavvý lm s únavvým ptrebením Pdľa tvaru jedntlivých blastí únavvéh lmu a pdľa pmeru ich veľksti môžeme spätne psúdiť pdmienky namáhania. blast únavvá s lasturvit vyhladeným pvrchm blast statická - vzhľad statickéh lmu

19 ČAP. Dynamické (mizivé) namáhanie v hybe. Nevhdne umiestnený mazací kanál (v blasti ťahvéh napätia). Pdľa nevratných zmien cyklickej plastickej defrmácie mžn únavvý prces rzdeliť na niekľk nadväzujúcich a navzájm sa prekrývajúcich štádií: - štádium zmeny mechanických vlastnstí v celm bjeme, - štádium nukleácie únavvých trhlín, ktré sa dtýka iba malej časti bjemu (byčajne pvrchvej vrstvy), - štádium šírenia únavvých trhlín až d náhleh lmu. V prvm štádiu únavvéh prcesu sa mení hdnta a knfigurácia mriežkvých prúch a v dôsledku th dchádza k zmene mechanických a fyzikálnych vlastnstí. Zmeny mechanických vlastnstí môžu byť dvjakéh druhu, a t: - cyklické spevnenie, ktré nastáva pri vyžíhaných materiálch s pmerm R m /R e > 1,4; - cyklické zmäkčenie, ktré je typické pre materiály spevnené predchádzajúcim spôsbm defrmačne, precipitačne martenziticku transfrmáciu, disperzne cudzími časticami a spevnené prímesvými atómami. K zmäkčeniu dchádza v materiálch s pmerm R m /R e < 1,2. Radiálne stupne Dlmenie Ohnisk 1. štádium 2. štádium Rastvé línie Žliabkvanie Únavvý lm: a - makrskpický vzhľad b - mikrskpický vzhľad a) b)

20 Z hľadiska dlnsti prti únavvému prušeniu mžn za nevhdné materiály pvažvať tie, v ktrých dchádza v priebehu cyklickéh zaťaženia k zmäkčeniu, k prušeniu ptm pri menšm pčte cyklv. V druhm štádiu únavvéh prcesu vznikajú únavvé trhliny v hmgénnych materiálch v lkalizvaných blastiach, v malej časti bjemu, prednstne na vľnm pvrchu v mieste, kde sa vyskytuje kncentrácia napätia, a teda kncentrácia striedavej plastickej defrmácie. Štádiá únavvéh prcesu Za miesta vzniku mžn pvažvať vruby rôzneh typu a charakteru, ak sú sklzvé pásy, inklúzie, precipitáty, nedknalsti pracvania pvrchu, hranice zŕn, medzifázvé hranice a pd. Tretie štádium únavvéh prcesu je charakteristické najmä šírením únavvej trhliny. σ a σa N Krivka únavy (živtnsti) cykly Schéma šírenia únavvej trhliny: 1 - prvá etapa, 2 - druhá etapa, 3 - neefektívne, zabrzdené trhliny, 4 - plastická zóna na čele trhliny σ a Druhá etapa šírenia trhlín knčí záverečným lmm p kritickm zmenšení nsnéh prierezu súčiastky, knštrukcie. Na lmvej plche môžeme pzrvať blasť nukleácie únavvých trhlín, blasť pstupnéh šírenia (čast je zaznamenané charakteristické žliabkvanie u tvárnych kvv, zhruba klmé na smer šírenia trhliny) a blasť knečnéh lmu.