SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM Program výučby predmetu LABORATÓRNE CVIČENIE Z ANORGANICKEJ CHÉMIE I Bakalárske štúdium 1. ročník, zimný semester akademického roka 2017/2018 Študijný program: Chémia, medicínska chémia a chemické materiály Číslo predmetu: N419L3_4B Garant predmetu: Ing. Mário Izakovič, PhD. Týždenný rozsah výučby: 5 vyuč. hodín Celkový rozsah výučby: 65 vyuč. hodín Ukončenie predmetu: klasifikovaný zápočet Počet kreditov: 6 Harmonogram zimného semestra: Výučba: 18.09. 2017 15.12. 2017 Skúšobné obdobie: 18.12. 2017 22.12. 2017 a 02.01. 2018 02.02. 2018 Bratislava, september 2017 1

Laboratórne cvičenie z anorganickej chémie I, študijný program: B- CHEMAT, ZS 2017/2018 1. TÝŽDEŇ: 18.09. 22.09. [ 4 vyuč. hodiny] Obsah a organizácia lab. cvičenia z ACH I (program výučby) BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRACOVNÍKA V CHEM. LABORATÓRIU (Lit. [1]: 2: 2.1-2.5, str. 8-14). Laboratórne zariadenia a pomôcky (Lit. [1]: 3: 3.1-3.3.3, str. 15-30). Laboratórny denník a laboratórny protokol (Lit. [1]: 4: 4.1-4.2, str. 35-36) Váženie (Lit. [1]: 5: 5.1-5.1.2, str. 37-41) praktické precvičenie váženia na analytických váhach Meranie objemu (Lit. [1]: 5.2-5.2.2, str. 41-49), Meranie teploty (Lit. [1]: 5.3, str. 50-51) Meranie hustoty (Lit. [1]: 5.2, str. 52-54) CHEMICKÉ VÝPOČTY Vyjadrovanie zloženia roztokov, príprava roztokov (Lit. [4]) 2. TÝŽDEŇ 25.09. 29.09. [ 5,5 vyuč. hodín] SKLÁRSKE PRAKTIKUM (2 h) Elementárne práce so sklom (Lit. [1]: 3.2: 3.2.1 3.2.1.1, str. 17 18; 3.4-3.4.4, str. 30-32) KRYŠTALIZÁCIA (Lit. [1]: 6.6.1 6.6.4.1 str. 69-73) VÝPOČET k rekryštalizácii CuSO4 5H2O Čistenie tuhých látok rekryštalizáciou (Lit. [1]: 6.6.4. 6.6.4.1, str. 72-73) Úloha: Rekryštalizujte 15,0 g znečisteného CuSO 4 5H 2 O (nečistota je piesok) ochladením nasýteného roztoku CuSO 4 pri teplote 60 ºC na teplotu 20 ºC. Po experimente vypočítajte teoretický výťažok CuSO 4 5H 2 O a porovnajte ho so skutočným výťažkom. Poznámka: pri príprave nasýteného roztoku CuSO 4 pri teplote 60 ºC použite malý nadbytok vody a po filtrácii zmesi nechajte filtrát (roztok CuSO 4 ) odparovať na vodnom kúpeli. Študenti odovzdajú okrem pripraveného CuSO 4 5H 2 O aj piesok, ktorý obsahovala vzorka znečisteného CuSO 4 5H 2 O. Rozpustnosť CuSO 4 : s(cuso 4, 60,0 ºC) = 28,9 g v 100 g roztoku; s(cuso 4, 20,0 ºC) = 17,3 g v 100 g roztoku Hodnotenie: príprava 1 b, práca v lab. + výsledky 2 b, laboratórny denník 1 b 3. TÝŽDEŇ: 2.10. 6.10. [ 5,5 vyuč. hodín] Využitie kryštalizácie pri syntézach (Lit. [1]: 6.6.4.2, str. 74) Úloha: Pripravte jodid olovnatý rušenou kryštalizáciou ACIDOBÁZICKÉ REAKCIE I (Teória: Lit. [1]: 7 7.1, str. 80-83) VÝPOČET k príprave K2SO4 a NH4Cl Príprava síranu draselného, K 2 SO 4 (Lit. [1]: 7.1.1, str. 83-85), = 0,07 mol Príprava chloridu amónneho, NH 4 Cl (Lit. [1]: 7.1.2, str. 85-87), = 0,25 mol Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 4 b, laboratórny denník 1 b 4. TÝŽDEŇ: 9.10. 13.10. [ 5 vyuč. hodín] ACIDOBÁZICKÉ REAKCIE II VÝPOČET k príprave MgSO4 7H2O a CaSO4 0,5H2O Príprava MgSO4 7H2O a CaSO4 0,5H2O, 1: kap. 7.1.3, s. 87 88 (Upravený pracovný postup obsahuje PRÍLOHA tento dokument str. 9) Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 4 b, laboratórny denník 1 b 2

5. TÝŽDEŇ: 16.10. 20.10. [ 5 vyuč. hodín] ACIDOBÁZICKÉ REAKCIE III, Vytláčanie kyselín a zásad z ich solí (Teória: Lit. [1]: 7.2, str. 90-91) VÝPOČET k príprave KCl a H3BO3 Príprava chloridu draselného, KCl (Lit. [1]: 7.2.1, str. 91-92), = 0,1 mol Príprava kyseliny trihydrogenboritej, H 3 BO 3 (Lit. [1]: 7.2.5, str. 96-97), = 0,025 mol Vypočítajte: a) hmotnosť bóraxu, Na 2 [B 4 O 5 (OH) 4 ] 8H 2 O a objem 36,0 % roztoku HCl potrebných na reakciu, b) hmotnosť vody, ktorú treba do sústavy pridať, aby sa získal nasýtený roztok H 3 BO 3 pri teplote 80 ºC. Rozpustnosť H 3 BO 3 : s(h 3 BO 3, 80 ºC) = 19,06 g v 100 g roztoku; s(h 3 BO 3, 20 ºC) = 4,65 g v 100 g roztoku Príprava metylesteru kys. trihydrogenboritej,(lit. [1]: str. 97, úl. 4) Hodnotenie: príprava 3 b, práca v lab. + výsledky 4 b, laboratórny denník 1 b 6. TÝŽDEŇ: 23.10. 27.10. [ 5 vyuč. hodín] TEST V1 (čas písania 30 min.) VYLUČOVACIE REAKCIE I, Zrážacie reakcie (Teória: Lit. [1]: 8., 8.1, str. 102-104) VÝPOČET k príprave CuO Príprava oxidu meďnatého, CuO (Lit. [1]: 8.2.1, str. 117-118) Úloha: Pripravte 2,00 g oxidu meďnatého, CuO následnými chemickými reakciami: CuSO 4 (aq) + 2KOH(aq) Cu(OH) 2 (s) + K 2 SO 4 (aq) a Cu(OH) 2 (s) T CuO(s) + H 2 O(g) Skúmavkové pokusy študenti pracujú v 3-členných skupinách Vodný roztok hydroxidu sodného (Lit. [1]: 8.3.1, str. 123-124) Vodný roztok amoniaku (Lit. [1]: 8.3.2, str. 124-125) Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 3 b, laboratórny denník 1 b 7. TÝŽDEŇ: 30.10. 3.11. [ 5 vyuč. hodín] VYLUČOVACIE REAKCIE II Príprava síranu bárnatého, BaSO 4 + Stanovenie zloženia roztoku BaCl 2 zrážacou reakciou (Lit. [1]: 8.1.2, str. 105-106), 8.1.2.1, str. 107-108). (Vážiť na analytických váhach) Vypočítať c(bacl 2 ) v mol dm 3, hustomerom zmerať hustotu roztoku BaCl 2 a vypočítať w(bacl 2 ). Skúmavkové pokusy študenti pracujú v 3-členných skupinách Reakcie iónov Mg 2+, Ca 2+, Sr 2+ a Ba 2+ (Lit. [1]: Úloha 1, str. 126) Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 4 b, laboratórny denník 1 b 8. TÝŽDEŇ: 6.11. 10.11. [ 5 vyuč. hodín] VYLUČOVACIE REAKCIE III VÝPOČET k príprave FeC2O4 2H2O Príprava dihydrátu šťaveľanu železnatého, FeC 2 O 4 2H 2 O (Lit. [1]: 8.1.6, str. 114-115) Pri príprave FeC2O4 2H2O použiť Fe(NH4)2(SO4)2 6H2O, = 0,04 mol Príprava hydratovaného oxidu hlinitého, Al 2 O 3 xh 2 O (Lit. [1]: 8.1.4, str. 110-112) Na získanie hydratovaného oxidu hlinitého Al 2 O 3 xh 2 O z číreho bezfarebného filtrátu obsahujúceho len rozpustné hydroxidohlinitany, [Al(OH) 4 ] sa použije roztok síranu amónneho (nie CO 2 (g)). Množstvá reaktantov použiť podľa postupu práce. Vypočítať teoretický výťažok za predpokladu, že zloženie produktu zodpovedá chem. vzorcu Al(OH) 3. Skúmavkové pokusy študenti pracujú v 3-členných skupinách Zrážacie reakcie (Lit. [1]: Úloha 2, str. 126) Hodnotenie: príprava 3 b, práca v lab. + výsledky 4 b, lab. denník 1 b 3

9. TÝŽDEŇ: 13.11. 17.11. [ 5 vyuč. hodín] REDOXNÉ REAKCIE I (Teória: Lit. [1]: 9, str. 129-130) Príprava jodičnanu draselného, KIO 3 (Prac. postup obsahuje PRÍLOHA tento dokument str. 10) Skúmavkové pokusy študenti pracujú v 3-členných skupinách Reakcie kovov (Zn, Fe, Cu a Pb) s kyselinami (Lit. [1]: 9.11.1, str. 159) Reakcia vápnika s vodou (Lit. [1]: 9.11.2, str. 159) Reakcia hliníka s kyselinou sírovou a hydroxidom (Lit. [1]: 9.11.3, str. 160) Oxidácia hydroxidov kovov M(OH) 2 s peroxidom vodíka (M = Co, Fe a Mn) (Lit. [1]: 9.12, str. 160-161) Reakcie zlúčenín mangánu s oxidačnými číslami II VII (Lit. [1]: 9.13, str. 161-162) Hodnotenie: príprava 3 b, práca v lab. + výsledky 3 b, laboratórny denník 1 b 10. TÝŽDEŇ: 20.11. 24.11. [ 5 vyuč. hodín] VÝPOČTY: Opakovanie výpočtov k testu V2 (Prepočítanie vzorového testu V2) REDOXNÉ REAKCIE II VÝPOČET k príprave FeSO4 7H2O Príprava heptahydrátu síranu železnatého,feso 4 7H 2 O (Lit. [1]: 9.7, str. 148-150) = 0,05 mol Príprava monohydrátu síranu železnatého,feso 4 H 2 O (Prac. postup obsahuje PRÍLOHA tento dokument str. 10) Hodnotenie: príprava 3 b, práca v lab. + výsledky 3 b, laboratórny denník 1 b 11. TÝŽDEŇ: 27.11. 1.12. [ 5 vyuč. hodín] TEST V2 (čas písania 70 min) KOMPLEXOTVORNÉ REAKCIE I (Teória: Lit. [1]: 10, str. 170-171) Amminkomplexy prechodných prvkov (Teória: Lit. [1]: 10.1, str. 172) VÝPOČET k príprave [Ni(NH 3 ) 6 ]Cl 2 a [Cu(H 2 O)(NH 3 ) 4 ]SO 4 Príprava chloridu heaxaamminnikelnatého, [Ni(NH 3 ) 6 ]Cl 2, (Lit. [1]: 10.1.1, str. 172 174 + úloha 2. a 3. na str. 174), = 0,04 mol Príprava síranu akva-tetraamminmeďnatého, [Cu(H 2 O)(NH 3 ) 4 ]SO 4, (Lit. [1]: 10.1.2, str. 174 175 + úloha 2. a 3. na str. 175 ), = 0,03 mol Skúmavkové pokusy študenti pracujú v 3-členných skupinách Amminkomplexné katióny niektorých prechodných prvkov (Lit. [1]: 10.1.7, str. 180-181) Hodnotenie: príprava 3 b, práca v lab. + výsledky 3 b, laboratórny denník 1 b 12. TÝŽDEŇ: 4.12. 8.12. [ 5 vyuč. hodín] PODVOJNÉ ZLÚČENINY (Lit. [1]: 11, Kamence M I M III (SO4)2 12 H2O, str. 205; Schönity M2 I M II (SO4)2 6 H2O, str. 208 209) Príprava dodekahydrátu síranu draselno-hlinitého, AlK(SO 4 ) 2 12 H 2 O (Lit. [1]: 11.1, str. 206-207), = 0,04 mol Príprava hexahydrátu síranu amónno-železnatého, Fe(NH 4 ) 2 (SO 4 ) 2 6 H 2 O (Lit. [1]: 11.3, str. 209-211), = 0,04 mol CHEMICKÁ ROVNOVÁHA študenti pracujú v 3-členných skupinách Vplyv teploty na zloženie plynnej reakčnej zmesi (PRÍLOHA - tento dokument str. 11) Vplyv teploty na zloženie reakčnej zmesi vo vodných roztokoch (PRÍLOHA - tento dokument str.12) Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 3 b, laboratórny denník 1 b 4

13. TÝŽDEŇ: 11. 12. 15.12. [ 5 vyuč. hodín] NADVÄZUJÚCE CHEMICKÉ REAKCIE VÝPOČET k príprave CuCl2 2H2O Príprava dihydrátu chloridu meďnatého, CuCl 2 2H 2 O: (Lit. [1]: 7.2.6, s. 98 99) Hodnotenie: príprava 2 b, práca v lab. + výsledky 3 b, lab. denník 1 b ZÁVER LABORATÓRNEHO CVIČENIA Umývanie laboratórneho skla, Zapisovanie klasifikovaných zápočtov. 14.12. (štvrtok) alebo 15.12. 2017 [ čas sa nepočíta do celkového rozsahu výučby] NAHRADENIE lab. práce pre študentov s 1 (max. 2) riadne ospravedlnenou neprítomnosťou! Nahradenie lab. práce pri jednej riadne ospravedlnenej neprítomnosti: Príprava hexahydrátu chloridu kobaltnatého, CoCl 2 6H 2 O (Lit. [1]: 8.1.5, str. 113-114) (poznámka: na prípravu CoCl2 6 H2O použiť polovičné množstvá reaktantov vzhľadom k prac. postupu) Nahradenie druhej lab. práce pri druhej riadne ospravedlnenej neprítomnosti: Príprava dodekahydrátu síranu amónno-železitého, Fe(NH4)(SO4)2 12H2O (Lit. [1]: 11.2, str. 207-208) Literatúra [1] I. Ondrejkovičová a kol.: Anorganická chémia. Praktikum, STU, Bratislava, 2010. [2] I. Ondrejkovičová a kol.: Praktikum z anorganickej chémie, Slovenská chemická knižnica FCHPT STU, Bratislava, 2017. [3] D. Valigura a kol.: Chemické tabuľky, STU, Bratislava, 2011. [4] A. Mašlejová a kol.: Anorganická chémia I a II. Výpočty v anorg. chémii. STU, Bratislava, 2012 [5] P. Segľa, V. Jorík, J. Švorec, M. Tatarko: Anorganická chémia (Vodík a prvky 16. až 18. skupiny), Slovenská chemická knižnica FCHPT STU, Bratislava, 2015. [6] J. Kohout, M. Melník: Anorganická chémia 1 (Základy anorg. chémie), STU, Bratislava, 1997. Hodnotenie práce študenta počas semestra (maximálny počet bodov) a) Príprava na laboratórne cvičenie (krátke písomné testy) 28 bodov b) Práca v laboratóriu a dosiahnuté výsledky 40 bodov c) Výpočtové testy V1 (5 bodov) + V2 (15 bodov) 20 bodov d) Laboratórny denník 12 bodov SPOLU 100 bodov Určenie výsledného hodnotenia podľa klasifikačnej stupnice STU: Súčet bodov Hodnotenie Definícia stupňa 92 100 A (1,0) výborne 83 91 B (1,5) veľmi dobre 74 82 C (2,0) dobre 65 73 D (2,5) uspokojivo 56 64 E (3,0) dostatočne 0 55 FX (4) nedostatočne 5

UPOZORNENIE k časovému rozsahu výučby laboratórneho cvičenia Laboratórne cvičenie z ACH I v 3. až 13. týždni trvá 5 vyuč. hodín (5 x 50 min. = 250 min bez prestávky) Učiteľ zodpovedá za efektívne využitie celého času určeného pre výučbu. Študenti majú počas lab. cvičenia nárok na prestávky v celkovom rozsahu 40 min. Čas prestávky/prestávok určí učiteľ podľa charakteru lab. práce a po dohode so študentmi. KLASIFIKOVANÝ ZÁPOČET a) Absolvovanie všetkých laboratórnych cvičení. Študent môže mať maximálne dve ospravedlnené neprítomnosti na výučbe. O opodstatnenosti ospravedlnenia rozhodne učiteľ. Nahradzovanie laboratórnych cvičení neabsolvovaných v riadnom termíne pre ospravedlnenú neprítomnosť sa konajú 14.12. alebo 15.12. 2017. b) Získanie aspoň 11 bodov (spolu) z výpočtových testov V1 a V2. Test V1 (max. 5 bodov) študenti píšu v 6. týždni, test V2 (max. 15 bodov) v 11. týždni semestra. Ak študent niektorý z uvedených testov pre neprítomnosť nepísal, píše ho v náhradnom termíne určenom učiteľom lab. cvičenia. Ak študent získal z testov V1 a V2 spolu menej ako 11 bodov, môže písať opravný test V3 (max. 20 bodov) počas skúšobného obdobia v centrálne vypísanom termíne v AIS. Ak študent z opravného testu V3 nezískal aspoň 11 bodov, môže ešte raz písať opravný test V4 v centrálne vypísanom termíne v AIS. Podmienkou získania klasifikovaného zápočtu je získanie aspoň 11 bodov z testu V3 príp. V4. Na opravné testy V3 a V4 sa študenti prihlasujú prostredníctvom AIS. Na vypísaný termín sa študent musí vopred prihlásiť cez AIS (v AIS sa môže prihlásiť maximálne na dva vypísané termíny). c) Dostatočný počet termínov pre opravné výpočtové testy vypísaných v AIS pred začiatkom skúšobného obdobia je konečný. Predmet Laboratórne cvičenie z anorganickej chémie I je ukončený klasifikovaným zápočtom. Podmienky pre získanie klasifikovaného zápočtu sú stanovené tak, aby každý študent mohol získať klasifikovaný zápočet už v poslednom 13. týždni výučby predmetu (11.12. 15.12. 2017). Ak si študent nevyčerpal jeden (alebo oba) opravné termíny vypísané v AIS, nemá právo si nárokovať vypísanie ďalších opravných termínov až do konca skúšobného obdobia. d) Študentom, ktorí píšu opravný test V3 resp. V4 (počas skúšobného obdobia) sa pri určení celkového výsledného hodnotenia započítava výsledok opravného výpočtového testu V3 resp. V4. e) Na opravnom výpočtovom teste V3 (V4) sa počas skúšobného obdobia môžu zúčastniť iba študenti, ktorí spolu (sumárne) z výpoč. testov V1 a V2 nezískali minimálne 11 b. Opravné termíny pre výpočtové testy počas skúšobného obdobia nie sú určené pre pokusy o zlepšenie výsledného hodnotenia (získaním vyššieho bodového hodnotenia z výpočtových testov). f) Nevyhnutnou podmienkou k získaniu klasifikovaného zápočtu je, aby študent z každej absolvovanej laboratórnej práce predložil učiteľovi úplný záznam o lab. práci zapísaný (vypracovaný podľa pokynov učiteľa) v laboratórnom denníku. Odporúča sa, aby záznam v laboratórnom denníku študent predložil učiteľovi na konci daného laboratórneho cvičenia (kedy laboratórnu prácu absolvoval). g) Laboratórny denník s úplným záznamom každej absolvovanej laboratórnej práce je študent povinný predložiť na kontrolu učiteľovi labor. cvičenia najneskôr v poslednom týždni výučby ZS (11.12. 15.12. 2017), t.j. nie dodatočne počas skúšobného obdobia. 6

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Oddelenie anorganickej chémie ÚACHTM PRÍLOHA k Programu výučby predmetu LABORATÓRNE CVIČENIE Z ANORGANICKEJ CHÉMIE I Bakalárske štúdium 1. ročník, zimný semester akademického roka 2017/2018 Študijný program: Chémia, medicínska chémia a chemické materiály Príloha obsahuje: vzorový test V1 vzorový test V2 prac. postup: Príprava MgSO 4 7H 2 O a CaSO 4 0,5H 2 O (4. týždeň, 9.10 13.10. 2017) prac. postup: Príprava KIO 3 (9. týždeň, 13.11. 17.11. 2017) prac. postup: Príprava FeSO 4 H 2 O (10. týždeň, 20.11. 24.11. 2017) prac. postup: Vplyv teploty na zloženie plynnej reakčnej zmesi (12. týždeň, 4.12. 8.12. 2017) prac. postup: Vplyv teploty na zloženie reakčnej zmesi vo vodných roztokoch (12. týždeň) 7

Laboratórne cvičenie z anorganickej chémie I - VZOROVÝ TEST V1 (30 min, 5 bodov) Úloha 1 (2 body) Reakcia olova so zriedenou kyselinou dusičnou prebieha podľa chemickej rovnice: 3 Pb(s) + 8 HNO 3 (aq) 3 Pb(NO 3 ) 2 (aq) + 2 NO(g) + 4 H 2 O(l) Pri reakcii zreagovalo 65,0 cm 3 kyseliny dusičnej s koncentráciou c(hno 3 ) = 7,51 mol dm 3, pričom vznikol vodný roztok dusičnanu olovnatého s hmotnosťou 122,4 g. Vypočítajte: a) rozsah chemickej reakcie, b) hmotnostný zlomok dusičnanu olovnatého vo vzniknutom roztoku, c) hmotnosť olova, ktoré sa použilo v reakcii. Úloha 2 (3 body) Treba pripraviť 500,0 g 25,0 % vodného roztoku chloridu meďnatého. Vypočítajte hmotnosť dihydrátu chloridu meďnatého a hmotnosť vody, potrebných na prípravu uvedeného roztoku. Laboratórne cvičenie z anorganickej chémie I VZOROVÝ TEST V2 (70 min, 15 bodov) Úloha 1 (6 bodov) Síran kobaltnatý vzniká v roztoku reakciou: CoCO 3 (s) + H 2 SO 4 (aq) CoSO 4 (aq) + CO 2 (g) + H 2 O(l) Na prípravu roztoku síranu kobaltnatého sa použil uhličitan kobaltnatý a 26,20 % roztok kyseliny sírovej. Po odparení časti vody z pripraveného roztoku sa získalo 66,80 g roztoku síranu kobaltnatého nasýteného pri teplote 64,0 C. Vypočítajte: a) objem zreagovaného roztoku kyseliny sírovej, b) hmotnosť vody, ktorú treba odpariť z pripraveného roztoku, aby vznikol nasýtený roztok síranu kobaltnatého pri teplote 64,0 C, c) hmotnosť hexahydrátu síranu kobaltnatého, ktorý vykryštalizoval po ochladení nasýteného roztoku síranu kobaltnatého na teplotu 43,0 C. Rozpustnosť: s(43,0 C) = 32,5 g CoSO 4 v 100,0 g roztoku, s(64,0 C) = 37,0 g CoSO 4 v 100,0 g roztoku Úloha 2 (3 body) Chlorid strieborný sa pripravil zrážacou reakciou: AgNO 3 (aq) + HCl(aq) AgCl(s) + HNO 3 (aq) Na zrážanie sa použilo 59,4 cm 3 roztoku dusičnanu strieborného s hustotou roztoku 1,0154 g cm 3 a ekvivalentné množstvo kyseliny chlorovodíkovej. Hmotnosť čistého a vysušeného chloridu strieborného bola 1,0227 g. Vypočítajte koncentráciu dusičnanu strieborného v roztoku a hmotnosť použitého roztoku dusičnanu strieborného. Úloha 3 (6 bodov) Chlór reaguje s hydroxidom olovnatým v zásaditom prostredí podľa reakčnej schémy: Cl 2 (g) + Pb(OH) 2 (s) + NaOH(aq) PbO 2 (s) + NaCl(aq) + H 2 O(l) Na prípravu oxidu olovičitého sa použilo 2,225 g hydroxidu olovnatého a 450,0 cm 3 plynného chlóru (teplota 35,5 C; tlak 101,5 kpa). Hydroxid sodný sa použil v nadbytku. Vypočítajte: a) chýbajúce stechiometrické koeficienty a doplňte ich do reakčnej schémy, b) hmotnosť vzniknutého oxidu olovičitého, c) látkové množstvo nezreagovaného reaktanta. 8

Príprava heptahydrátu síranu horečnatého a hemihydrátu síranu vápenatého Heptahydrát síranu horečnatého MgSO 4 7H 2 O, je biela kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. Používa sa v medicíne ako vynikajúce laxatívum (preháňadlo), zdroj horčíka, alebo sa pridáva do liečebných kúpeľov. Je často súčasťou niektorých minerálnych vôd. Síran horečnatý sa môže v malom množstve pridať do kuchynskej soli na zlepšenie chuťových a biologických vlastností. Zohrievaním MgSO 4 7H 2 O sa postupne získajú rôzne nižšie hydráty, až pri teplote 238 C sa získa bezvodý síran horečnatý. Z vodných roztokov síranu horečnatého kryštalizujú hydráty MgSO 4 xh 2 O, x = 1, 2, 4, 5, 6, 7 a 10. Monohydrát MgSO 4 H 2 O je známy ako minerál kieserit a heptahydrát MgSO 4 7H 2 O ako minerál epsomit (horká soľ). Hemihydrát síranu vápenatého CaSO 4 0,5H 2 O sa získa zohrievaním dihydrátu síranu vápenatého CaSO 4 2H 2 O (sadrovec) na teplotu 150 C. Sadrovec má vrstevnatú štruktúru. Vrstvy katiónov a aniónov sú spojené molekulami vody prostredníctvom pomerne slabých vodíkových väzieb. Preto sú kryštály sadrovca ľahko štiepateľné. CaSO 4 0,5H 2 O (sadra) sa po zmiešaní s vodou hydratuje a stuhne na tuhú látku zloženú z jemných vláknitých kryštálikov sadrovca. Síran horečnatý a síran vápenatý sa dá pripraviť z uhličitanu horečnato-vápenatého MgCO 3 CaCO 3 (dolomitu), alebo následnými reakciami s HCl a H 2 SO 4. MgCO 3 CaCO 3 (s) + 4HCl(aq) MgCl 2 (aq) + CaCl 2 (aq) + 2H 2 O(l) + 2CO 2 (g) MgCl 2 (aq) + H 2 SO 4 (aq) MgSO 4 (aq) + 2HCl(aq) CaCl 2 (aq) + H 2 SO 4 (aq) + 2H 2 O(l) CaSO 4 2H 2 O(s) + 2HCl(aq) Pozor! Kvôli nedostupnosti chemicky čistého dolomitu použijeme na laboratórnom cvičení zmes uhličitanu vápenatého CaCO 3 a dihydroxid-uhličitanu horečnatého Mg 2 CO 3 (OH) 2 (triviálne nazývaného zásaditý uhličitan horečnatý) v takom pomere Mg : Ca, aký je v dolomite. CaCO 3 (s) + 2HCl(aq) CaCl 2 (aq) + H 2 O(l) + CO 2 (g) Mg 2 CO 3 (OH) 2 (s) + 4HCl(aq) 2MgCl 2 (aq) + 3H 2 O(l) + CO 2 (g) Úloha Pripravte heptahydrát síranu horečnatého a hemihydrát síranu vápenatého zo 4,0 g zmesi uhličitanu vápenatého a dihydroxid-uhličitanu horečnatého, v takom pomere Mg : Ca, ako je v dolomite. Chemikálie uhličitan vápenatý, CaCO 3, biela kryštalická látka dihydroxid-uhličitan horečnatý, Mg 2 CO 3 (OH) 2, biela kryštalická látka kyselina chlorovodíková, HCl, koncentrovaná, w(hcl) = 0,36 kyselina sírová, H 2 SO 4, koncentrovaná, w(h 2 SO 4 ) = 0,96 Postup Pripravenú zmes uhličitanu vápenatého a dihydroxid-uhličitanu horečnatého rozotrieme v rozotieracej miske. Z tejto zmesi odvážime potrebné množstvo a pridáme k nemu vypočítaný objem 20,0 % roztoku HCl. Po skončení reakcie roztok zohrejeme a prefiltrujeme cez skladaný filter. K filtrátu, ktorý obsahuje zmes MgCl 2 a CaCl 2, pridáme vypočítané množstvo 20,0 % roztoku H 2 SO 4. Po pridaní H 2 SO 4 vzniká biela zrazenina CaSO 4 2H 2 O, kým MgSO 4 zostáva rozpustený v roztoku. Zrazeninu CaSO 4 2H 2 O získame z roztoku filtráciou cez skladaný filter a premyjeme ju na filtri malým množstvom vody. Sušením získaného CaSO 4 2H 2 O v sušiarni pri teplote 120 C získame hemihydrát síranu vápenatého CaSO 4 0,5 H 2 O. Filtrát obsahujúci síran horečnatý odparujeme na vodnom kúpeli do sucha, aby sme odstránili všetok HCl. Suchý zvyšok po odparovaní (MgSO 4 H 2 O) odvážime a rozpustíme v takom množstve vody, aby sme získali roztok MgSO 4 nasýtený pri teplote 45 C. Roztok ochladíme zmesou ľadu a vody. Kryštalizáciou získame heptahydrát síranu horečnatého MgSO 4 7 H 2 O. Poznámka: Heptahydrát síranu horečnatého kryštalizuje z nasýteného roztoku pod teplotou 48 C. Nad touto teplotu by sme získali hexahydrát. 9

Príprava monohydrátu síranu železnatého, FeSO 4 H 2 O Malé množstvo (asi 0,5 g) získaného heptahydrátu síranu železnatého rozpustíme vo vode okyslenej kvapkou koncentrovanej kyseliny sírovej a roztok chvíľu povaríme. Z roztoku sa začnú vylučovať biele kryštály monohydrátu síranu železnatého FeSO 4 H 2 O. Po skončení zohrievania vylúčené kryštály necháme usadiť a ešte horúci roztok síranu železnatého opatrne odlejeme. Získané biele kryštáliky necháme na dne kadičky do najbližšieho laboratórneho cvičenia. Zistíme, že biely monohydrát sa ani vplyvom vzdušnej vlhkosti nepremení na tyrkysovozelený heptahydrát. Vysušený biely monohydrát rozpustíme pri laboratórnej teplote v malom množstve vody a vzniknutý roztok necháme nerušene dlhšiu dobu izotermicky kryštalizovať. Získame tyrkysovozelené kryštály FeSO 4 7H 2 O. Príprava jodičnanu draselného Jodičnan draselný, KIO 3 tvorí biele kryštáliky. Kryštalizuje v monoklinickej sústave. Vo vode je jodičnan draselný málo rozpustný. Zohriatím na vyššiu teplotu sa KIO 3 rozkladá na kyslík a jodid draselný: 2KIO 3 (s) T 2KI(s) + 3O 2 (g) Kyselina jodičná HIO 3 sa pripraví oxidáciou jódu vo vodnom prostredí koncentrovanou kyselinou dusičnou alebo chlórom. Soli kyseliny jodičnej, jodičnany M I IO 3, sa pripravujú podobne ako chlorečnany alebo bromičnany, rozpúšťaním jódu v horúcich roztokoch hydroxidov: 3I 2 (s) + 6KOH(aq) KIO 3 (aq) + 5KI(aq) + 3H 2 O(l) V porovnaní s bromičnanmi majú jodičnany slabšie oxidačné účinky. Jodičnan draselný sa chlórom v prostredí hydroxidu draselného oxiduje na jodistan pentadraselný: KIO 3 (aq) + Cl 2 (aq) + 6KOH(aq) K 5 IO 6 (aq) + 2KCl(aq) + 3H 2 O(l) V laboratóriu pripravíme jodičnan draselný redoxnou reakciou jodidu draselného s roztokom manganistanu draselného a následnou kryštalizáciou z roztoku podľa chemickej rovnice: 2KMnO 4 (aq) + KI(aq) + H 2 O KIO 3 (aq) + 2MnO 2 (s) + 2KOH(aq) Úloha Pripravte jodičnan draselný redoxnou reakciou jodidu draselného s roztokom manganistanu draselného. Chemikálie jodid draselný, KI, biela kryštalická látka manganistan draselný, KMnO 4, purpurová kryštalická látka etanol, C 2 H 5 OH (denaturovaný lieh), bezfarebná prchavá kvapalina kyselina octová, CH 3 COOH, koncentrovaný vodný roztok, w(ch 3 COOH) = 0,99 Postup Pripravíme si vodný roztok manganistanu draselného s w(kmno 4 ) = 0,0470 navážením 4,90 g manganistanu draselného a rozpustením vo vypočítanom množstve vody (KMnO 4 rozpúšťame v horúcej vode). Pripravíme si vodný roztok jodidu draselného s w(ki) = 0,200 navážením 2,50 g jodidu draselného vo vypočítanom množstve vody a tento roztok pridáme k pripravenému roztoku manganistanu draselného. Reakčnú zmes zohrievame na vodnom kúpeli asi 30 minút. Potom po kvapkách do reakčnej zmesi postupne pridávame etanol, (aby sme odstránili nadbytok KMnO 4 ) pokým sa reakčná zmes odfarbí. Reakčnú zmes prefiltrujeme cez skladaný filter. Filtrát okyslíme kyselinou octovou, zahustíme na vodnom kúpeli a následne získaný nasýtený roztok (teplotu roztoku odmeriame teplomerom) jodičnanu draselného ochladíme (neizotermická kryštalizácia). Teplomerom odmeriame teplotu ochladenej zmesi a zmes odfiltrujeme na Büchnerovom lieviku za zníženého tlaku. Získané kryštály jodičnanu draselného premyjeme asi 5 cm 3 etanolu. Kryštály KIO 3 vysušíme v sušiarni pri teplote nad 60 C a odvážime. 10

Vplyv teploty na zloženie plynnej reakčnej zmesi Oxid dusičitý sa vyskytuje ako bezfarebný dimér N 2 O 4 a hnedočervený monomér NO 2. Medzi týmito formami sa ustaľuje rovnováha, ktorú vyjadruje chemická rovnica N 2 O 4 (g) 2 NO 2 (g) Δ r H = 61,6 kj mol 1 Δ r G = 4,77 kj mol 1 Δ r S = 175,7 J K 1 mol 1 K c = 4,63. 10 3 K p = (RT ) K c = 0,115 T = 298,15 K Rozklad diméru N 2 O 4 na monomér NO 2 je teda endotermická reakcia. So stúpajúcou teplotou sa preto dimér N 2 O 4 postupne rozkladá. Pri atmosférickom tlaku pri teplote 100 C zmes obsahuje 90 % NO 2 a pri teplote 140 C je disociácia N 2 O 4 úplná. V laboratóriu sa oxid dusičitý NO 2 obvykle pripravuje reakciou medi s koncentrovanou kyselinou dusičnou. Cu(s) + 4HNO 3 (aq, konc.) Cu(NO 3 ) 2 (aq) + 2NO 2 (g) + 2H 2 O(l) Úloha Pripravte oxid dusičitý reakciou medi s koncentrovaným roztokom kyseliny dusičnej a pozorujte zmeny sfarbenia rovnovážnej zmesi NO 2 / N 2 O 4 v závislosti od teploty. Chemikálie Meď, Cu; stružliny, drobné kúsky plechu alebo drôtu, Kyselina dusičná, HNO 3 ; 65 % vodný roztok, Hydroxid sodný, NaOH, granule chladiaci zmes: ľad + NaCl Postup Upozornenie: Pri reakcii medi s kyselinou dusičnou sa uvoľňujú jedovaté plynné oxidy dusíka. Koncentrované roztoky kyseliny dusičnej na vzduchu dymia, lebo kyselina sa svetlom čiastočne rozkladá a vznikajúci oxid dusičitý tvorí so vzdušnou vlhkosťou hmlu. Oxidy dusíka sa zneškodňujú zriedeným roztokom hydroxidu sodného. Najprv si podľa obrázka zostavíme vyvíjač plynného oxidu dusičitého z frakčnej banky, gumovej zátky s dvoma otvormi a oddeľovacieho lievika. Jedným otvorom zátky prechádza stopka oddeľovacieho lievika a druhým otvorom prechádza ohnutá sklená rúrka, na ktorej konci je pripevnená hadička s tlačkou (poistný ventil). K bočnej rúrke frakčnej banky pripojíme pomocou krátkych hadíc za sebou dve zábrusové premývačky a. Za nimi pripojíme zábrusovú premývačku s roztokom hydroxidu sodného, ako absorbér zmesi oxidov. Absorbér pripojíme na vodnú vývevu. Do frakčnej banky nasypeme asi 3 g medi a do oddeľovacieho lievika (vypúšťací ventil je uzavretý) nalejeme asi 10 cm 3 koncentrovanej kyseliny dusičnej. Z oddeľovacieho lievika po kvapkách pridávame do frakčnej banky koncentrovanú kyselinu dusičnú, čím sa začne vyvíjať hnedočervený plynný NO 2. Vývoj NO 2 urýchľujeme miernym zohrievaním frakčnej banky a miernym podtlakom (mierne pustíme vodnú vývevu) usmerňujeme prúdenie oxidu dusičitého do pripojených zábrusových premývačiek. Po naplnení premývačiek oxidom dusičitým (spoznáme podľa reaktor = vyvíjač oxidu dusičitého kadička s horúcou vodou kadička so zmesou ľadu a NaCl absorbér = premývačka s roztokom NaOH hnedočerveného sfarbenia) vypneme vodnú vývevu. Potom jednu premývačku ponoríme do kadičky s chladiacou zmesou (ľad + NaCl) a druhú premývačku ponoríme do kadičky s horúcou vodou a pozorujeme zmeny sfarbenia plynnej zmesi v premývačkách. Po skončení experimentu, uvoľnením tlačky (na hadičke) otvoríme poistný ventil na vyvíjači NO 2 (alebo otvoríme kohút oddeľovacieho lievika), pustíme vodnú vývevu a intenzívnym prúdením vzduchu odstránime z aparatúry oxid dusičitý prebublaním cez rozrok v absorbéri. Aparatúru rozoberieme, nezreagovanú meď opláchneme vodou, vysušíme medzi filtračným papierom a vrátime do pripravenej nádoby. 11

Vplyv teploty na zloženie reakčnej zmesi vo vodných roztokoch Ak sa k vodnému roztoku kobaltnatej soli, ktorý má ružové sfarbenie, pridá v nadbytku rozpustný chlorid, sfarbenie roztoku sa zmení na modré. Reakciu vyjadruje chemická rovnica [Co(H 2 O) 6 ] 2+ (aq) + 4 Cl (aq) [CoCl 4 ] 2 (aq) + 6 H 2 O(l) Δ r H > 0 ružový modrý Reakcia v smere vzniku tetrachloridokobaltnatanového aniónu [CoCl 4 ] 2 je endotermická a zloženie rovnovážnej zmesi možno ovplyvniť teplotou roztoku. Úloha Pozorujte zmeny sfarbenia rovnovážnej zmesi [Co(H 2 O) 6 ] 2+ / [CoCl 4 ] 2 v závislosti od teploty a prídavku nadbytku produktu a reaktanta. Chemikálie Hexahydrát chloridu kobaltnatého, CoCl 2 6 H 2 O Chlorid sodný, NaCl. Postup rozpustíme 2,0 g CoCl 2 6H 2 O v 50 cm 3 destilovanej vody, čím získame ružový roztok obsahujúci katióny [Co(H 2 O) 6 ] 2+, pripravený ružový roztok zohrejeme takmer do varu jeho farba sa nezmení (nemá prečo), ale na horúcich stenách kadičky pozorujeme vznik svetlomodrého povlaku bezvodého CoCl 2. k takmer vriacemu ružovému roztoku za stáleho miešania pridávame lyžičkou NaCl (asi 8 g), čím sa farba roztoku po chvíli zmení na modrú pri nadbytku chloridových aniónov vznikajú tetrachloridokobaltnatanové anióny [CoCl 4 ] 2. Posúvame rovnováhu v smere produktov pridaním reaktanta (Cl ). modrý roztok obsahujúci anióny [CoCl 4 ] 2 ochladíme chladiacou zmesou (ľad + voda + NaCl), po istom čase sa farba zmení ma ružovú. Posúvame rovnováhu v smere reaktantov znížením teploty. Vzniknutý ružový roztok opäť zohrievame až do varu, roztok sa opäť (samozrejme) zafarbí na modro. K nemu potom pridávame vriacu destilovanú vodu (asi 100 cm 3 ). Roztok sa zmení opäť na ružový. Pretože nedošlo k zmene teploty (vriaci modrý roztok + vriaca voda), môžeme zmenu zafarbenia vysvetliť len posunom rovnováhy pridaním produktu (H 2 O). Takýto roztok už však opätovným zahriatím do varu nezmení zafarbenie na modro, lebo veľký prebytok vody udržuje rovnováhu na strane reaktantov. Na opätovné zvrátenie tejto rovnováhy v prospech modrého produktu by bola potrebná teplota ďaleko presahujúca teplotu varu roztoku. 12

POVINNOSTI ŠTUDENTA v laboratórnom cvičení Na laboratórne cvičenie sa študent pripravuje štúdiom v domácej príprave. 1.) Na každé laboratórne cvičenie si študent povinne prináša osobné ochranné pomôcky: čistý biely bavlnený PRACOVNÝ PLÁŠŤ, OCHRANNÉ OKULIARE a OCHRANNÉ RUKAVICE. Študenti s dioptrickými okuliarmi, ktoré dostatočne chránia oči a ich okolie nemusia používať ochranné okuliare. 2.) Na každé laboratórne cvičenie si študent povinne prináša pomôcky: lyžička na chemikálie, zápalky, nožnice (na filtračný papier), utierka na laboratórne sklo, utierka na laboratórny stôl, zošit na vedenie laboratórneho denníka, pero, kalkulačku, chemické tabuľky. 3.) Pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v chemickom laboratóriu je študent povinný mať počas celého laboratórneho cvičenia oblečený a zapnutý biely pracovný plášť a obutú pevnú, uzavretú obuv (nie: sandále, šľapky, topánky na vysokých opätkoch). Študent si oblieka a vyzlieka svoj laboratórny plášť mimo laboratória! 4.) Bundy, cestovné tašky a pod., si študenti nechávajú v šatni FCHPT na prízemí. 5.) Študent počas laboratórneho cvičenia rešpektuje pokyny učiteľa a všeobecné bezpečnostné predpisy! 6.) Po prevzatí kľúča od skrinky s laboratórnym. sklom, študent skontroluje obsah skrinky podľa "Zoznamu laboratórneho skla a pomôcok". Kontrolu laboratórneho. skla zapíše do laboratórneho zošita (stav úplný/neúplný a podpis), ktorý je v skrinke s laboratórnym. sklom. Ak študent pri kontrole laboratórneho skla v pridelenej skrinke zistí, že niektoré laboratórne sklo chýba alebo je poškodené, ihneď to oznámi učiteľovi. Za chýbajúce alebo poškodené laboratórne sklo nenahlásené učiteľovi na začiatku laboratórneho cvičenia je zodpovedný študent. 7.) Ak študent počas laboratórneho cvičenia rozbije alebo poškodí laboratórne sklo, ihneď to oznámi učiteľovi, ktorý to zapíše do tlačiva Evidencia rozbitého laboratórneho skla a laboratórne sklo neodkladne študentovi doplní. Študenti na konci semestra zaplatia za rozbité laborat. sklo + paušálny poplatok za nezistené škody podľa aktuálneho cenníka laboratórneho skla, ktorý je vyvesený v laboratóriu. 8.) Počas semestra si môže študent nahradiť laboratórne cvičenie aj v inej študijnej skupine, ale len v týždni semestra, v ktorom sa daná laboratórna práca cvičí. Nahradenie laboratórneho cvičenia počas semestra študentovi vopred povolí zabezpečí učiteľ. Nie je prípustné aby si študent prišiel nahradiť laboratórne cvičenie v inej študijnej skupine bez toho aby to jeho učiteľ vopred povolil a s daným učiteľom dohodol. 9.) Študent na konci laboratórneho cvičenia umyje všetko laboratórne sklo, ktoré počas laboratórneho cvičenia používal, urobí poriadok na svojom pracovnom mieste, skontroluje uzavretie prívodu vody a plynu. Študent je povinný na konci laboratórneho cvičenia skontrolovať obsah skrinky podľa "Zoznamu laboratórneho skla a pomôcok". ". Kontrolu laboratórneho skla zapíše do laboratórneho zošita (stav úplný/neúplný a podpis), ktorý je v skrinke s laboratórnym. sklom. Odporúča sa aby pri kontrole laboratórneho skla na konci laboratórneho cvičenia bol aj učiteľ (ak je to objektívne možné). 10.) Z laboratória odchádza študent po splnení všetkých stanovených podmienok po ukončení laboratórneho cvičenia so súhlasom učiteľa. 13

60 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 60 CuCl 2 50 50 NH 4 Cl 40 CuSO 4 40 w / % KCl 30 H 3 BO 3 30 20 Na 2 SO 3 20 K 2 SO 4 10 10 0 0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100 t / C 0 Krivky rozpustnosti anorganických látok (CuCl2, NH4Cl, KCl, CuSO4, H3BO3, Na2SO3, K2SO4,) 14