PRINCÍPY NÁZVOSLOVIA ANORGANICKÝCH LÁTOK

Transcript

1 Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) 1 PRINCÍPY NÁZVOSLOVIA ANORGANICKÝCH LÁTOK Kde je to vhodné, používa sa funkčný vzorec namiesto stechiometrického vzorca. Skratky: lat. latinský kmeň názvu prvku, slov. slovenský kmeň názvu prvku. Názov je slovným zoskupením {solvát}{číslovka}{predpona-}{kmeň}{-prípona}, pričom po solváte nasleduje podstatné meno a potom prídavné meno. Dohodnuté poradie atómov nekovových prvkov je: Xe, Kr, B, C, Si, Ge, Sb, As, P, N, H, Te, Se, S, O, At, I, Br, Cl, F. 1. Číslovky a) číselné predpony pre základné číslovky: 1/2 hemi, 1 mono, 2 di, 3 tri, 4 tetra, 5 penta, 6 hexa, 7 hepta, 8 okta, 9 nona, 10 deka, 11 undeka, 12 dodeka, 13 trideka (atď), 20 ikosa b) číselné predpony pre násobné číslovky: 2 bis, 3 tris, 4 tetrakis (atď) 2. Oxidačné čísla 1. Atóm prvku v nezlúčenom stave alebo v jednoduchých látkach má oxidačné číslo rovné nule (napr. Na 0, N 0 2, P 0 4, C 0 ). 2. Atóm vodíka v zlúčeninách s nekovmi alebo polokovmi má oxidačné číslo +I (napr. v PH 3, HCl, GeH 4, N 2 H 4 ). V zlúčeninách s veľmi málo elektronegatívnymi atómami kovov je oxidačné číslo vodíka I (napr. v hydridoch LiH, CaH 2 ). 3. Atóm kyslíka má v zlúčeninách zvyčajne oxidačné číslo II (napr. v H 2 O, SO 2 4 ). Výnimkou je väzba s fluórom v O II F 2 a prípad navzájom viazaných atómov kyslíka v peroxidoch (O 2 ) II, superoxidoch (O 2 ) I a ozonidoch (O 3 ) I. 4. Oxidačné číslo jednoatómového iónu sa rovná jeho nábojovému číslo náboju v jednotkách e (napr. K + má K I, Ce 4+ má Ce IV ). 5. V zlúčeninách neobsahujúcich vodík a kyslík sa oxidačné čísla priraďujú podľa elektronegativity zúčastnených atómov: B III F I 3, K I N V O II 3, (N III H I 4) 2 S VI O II 4, a pod. 6. Pri tvorbe koordinačnej zlúčeniny sa spravidla nemení oxidačné číslo ani centrálneho atómu, ani ligandov, napr. [Fe II (H 2 O) 6 ]SO 4 H 2 O. V prípade organických molekúl by vyšli oxidačné čísla atómov prvkov necelistvé, a preto sa nepriraďujú, napr. v C 3 H 8. V prípade väzby atómov rovnakého druhu sa vyjadruje oxidačné číslo celej viacatómovej skupiny, napr. H I (N 3 ) I v azoimide, Na I 2(S 5 ) II, v pentasulfide sodnom, K I 2(S 2 ) IV (O II ) 3 v tiosírane draselnom. 3. Skupinové názvy prvkov podľa dlhej formy periodickej tabuľky skupina názov prvky 1. skupina alkalické kovy Li, Na, K, Rb, Cs, Fr 2. skupina kovy alkalických zemín Ca, Sr, Ba, Ra 3. skupina prvky vzácnych zemín Sc, Y, La + lantanoidy lantanoidy Ce, Pr, Nd, Pm, Sm, Eu, Gd, Tb, Dy, Ho, Er, Tm, Yb, Lu aktinoidy Th, Pa, U, Np, Pu, Am, Cm, Bk, Cf, Es, Fm, Md, No, Lr skupina prvky 1. prechodného radu Sc, Ti, V, Cr, Mn, Fe, Co, Ni, Cu, Zn prvky 2. prechodného radu Y, Zr, Nb, Mo, Tc, Ru, Rh, Pd, Ag, Cd prvky 3. prechodného radu La, Hf, Ta, W, Re, Os, Ir, Pt, Au, Hg skupina podskupina železa Fe, Co, Ni ľahké platinové kovy Ru, Rh, Pd ťažké platinové kovy Os, Ir, Pt 11. skupina mincové kovy Cu, Ag, Au 16. skupina chalkogény O, S, Se, Te, Po 17. skupina halogény F, Cl, Br, I, At 18. skupina vzácne plyny He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn

2 Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) 2 4. Názvy alotropických modifikácií prvkov bór B 12 dodekabór (tetragonálny bór), uhlík α-c(3d) diamant, β-c(2d) grafit (tuha, triv.), C 60 fullerén (triv.), cín α-sn sivý cín (triv.), β-sn biely cín (triv.), fosfor P 4 tetrafosfor (biely fosfor, triv.), P(amorfný) červený fosfor (triv.), P(2D) čierny fosfor (triv.), arzén As 4 tetraarzén (žltý arzén, triv.), As(2D) sivý arzén (triv.), antimón Sb 4 tetraantimón (žltý antimón), Sb(2D) sivý antimón (triv.), kyslík O 2 dikyslík, O 3 ozón (triv.), trikyslík síra S 8 cyklooktasíra, S 16 katena-16 síra selén Se 8, cyklooktaselén (červený selén, triv,) [0D molekuly, 1D jednorozmerné útvary (reťazce), 2D dvojrozmerné útvary (vrstvy), 3D trojrozmerný útvar (skelet).] 5. Hydridy a) Triviálne názvy CH 4 metán NH 3 amoniak H 2 O voda C 2 H 6 etán N 2 H 4 hydrazín H 2 O 2 peroxid vodíka C 2 H 4 etén N 2 H 2 diimid C 2 H 2 etín HN 3 azoimid b) Halohenovodíky (pseudohalogenovodíky) typu HA: {slov. kmeň A}{o-}{vodík} HF fluorovodík, HCl chlorovodík, HBr bromovodík, HI jodovodík HCN kyanovodík, HNCS rodanovodík (triv.) Oxidované pseudohalogenovodíky sú: (CN) 2 dikyán (triv.), (NCS) 2 dirodán (triv.) c) Molekulové hydridy typu AH n : {lat. kmeň A}{-án} BH 3 borán CH 4 metán (triv.) NH 3 amoniak (triv.) H 2 O voda (triv.) AlH 3 alán SiH 4 silán PH 3 fosfán H 2 S sulfán GeH 4 germán AsH 3 arzán H 2 Se selán SnH 4 stannán SbH 3 stibán H 2 Te telán PbH 4 plumbán BiH 3 bizmután H 2 Po polán d) Dimérne molekulové hydridy typu AH n AH n : {di-}{lat. kmeň A}{-án} H 2 AH 2 AH 2 AH 3 AH 3 AH 2 AH 2 AHAH B 2 H 6 diborán C 2 H 6 etán (triv.) N 2 H 4 hydrazín (triv.) H 2 O 2 peroxid vodíka (triv). Si 2 H 6 disilán P 2 H 4 difosfán H 2 S 2 disulfán Ga 2 H 6 galán Ge 2 H 6 digermán As 2 H 4 diarzán H 2 Se 2 diselán Sn 2 H 6 distannán H 2 Te 2 ditelán e) Rady molekulových hydridov B n H 2n+2 polyborány: B 2 H 6 diborán, B 3 H 8 triborán,... B n H n+6 nidoborány, B n H m klosoborány C n H 2n+2 alkány: C 2 H 6 etán, C 3 H 8 n-propán, C 4 H 10 n-bután,... C n H 2n alkény: C 2 H 4 etén (etylén, triv.),... C n H 2n 2 alkíny: C 2 H 2 etín (acetylén, triv.),... Si n H 2n+2 polysilány: Si 2 H 6 disilán, Si 3 H 8 trisilán,... H 2 S n polysulfány: H 2 S 2 disulfán, H 2 S 5 pentasulfán,... f) Deriváty molekulových hydridov typu AH n X m : {počet}{substituent}{hydrid} CH 3 Cl chlórmetán NH 2 Cl chlóramín OF 2 fluorid kyslíka CH 2 Cl 2 dichlórmetán NHCl 2 dichlóramín O 2 F 2 difluorid dikyslíka CHCl 3 trichlórmetán (chloroform, triv.) NH 2 OH hydroxylamín (triv.) CH 3 CN acetonitril (triv.) NH 2 CN kyánamid (triv.) CF 3 CH 3 trifluóretán N 2 F 2 difluórdiazén (triv.) ClN 3 chlórazid NCH 3 NCH 3 azometán (triv.) P 2 I 4 tetrajóddifosfán S 2 F 2 difluórdisulfán

3 Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) 3 g) Hydridokatióny typu A n H q+ m : {lat. kmeň A}{-ónium}{(q+)} NH + 4 amónium (triv.) H 3 O + oxónium H 2 F + fluorónium PH + 4 fosfónium H 3 S + sulfónium AsH + 4 arzónium H 3 Se + selenónium SbH + 4 stibónium H 3 Te + telurónium N 2 H + 5 hydrazónium (1+) (triv.) N 2 H 2+ 6 hydrazónium(2+) (triv.) CH 3 OH + 2 metanolium Deriváty: N(C 2 H 5 ) + 4 tetraetylamónium Sb(CH 3 ) + 4 tetrametylstibónium NH(C 2 H 5 ) + 3 trietylamónium PPh + 4 tetrafenylfosfónium kde Ph = C 6 H 5 fenyl h) Hydridoanióny typu A n H q m : {hydrogen}{číslovka}{lat. kmeň A}{-id}{(q )} CH 3 metanid NH 2 amid (triv.) OH hydroxid (triv.) NH 2 imid (triv.) SH hydrogensulfid PH 2 dihydrogenfosfid HO 2 hydrogenperoxid HF 2 hydrogendifluorid HC 2 hydrogenacetylid HS 2 hydrogendisulfid N 3 azid (triv.) NHNH 2 hydrazid(1 ) NNH 2 2 hydrazid(2 ) i) Koordinačné hydridy typu [AH m ] q : {hydrido-}{slov. kmeň A}{-itan} BH 4 hydridoboritan AlH 4 hydridohlinitan; (hranatá zátvorka sa vynecháva) 6. Anióny a katióny a) Jednoatómové anióny (elektronegatívne skupiny) typu A q : {angl. kmeň A}{-id} H I hydrid B III borid C IV karbid N III nitrid O II oxid F I fluorid Si IV silicid P III fosfid S II sulfid Cl I chlorid Ge IV germanid As III arzenid Se II selenid Br I bromid Sn IV stannid Sb III antimonid Te II telurid I I jodid Au I aurid Pb IV plumbid Bi III bizmutid Po II polonid At I astatid b) Homoatómové anióny (elektronegatívne skupiny) typu A q n : {počet}{angl. kmeň A}{-id} (C 2 ) II acetylid (triv.) (C 3 ) IV alylid (triv.) (N 3 ) I azid (triv.) (O 2 ) I hyperoxid (triv.) (O 2 ) II peroxid (triv.) (O 3 ) I ozonid (triv.) (S 2 ) II disulfid (S 5 ) II pentasulfid (S n ) II polysulfid (I 3 ) I trijodid (I 5 ) I pentajodid c) Heteroatómové anióny typu ABC q : {...}{-id} CN kyanid (triv.) NCO kyanatan (triv.) NCS tiokyanatan (rodanid, triv.) (CN 2 ) 2 kyánamid (triv.) N(CN) 2 dikyánamid C(CN) 3 trikyánmetanid d) Valenčné prípony katiónov, oxidov, kyselín a solí Ox.číslo Katión Oxid Kyselina Soľ I -ný -ný -ná -nan II -natý -natý -natá -natan III -itý -itý -itá -itan IV -ičitý -ičitý ičitá -ičitan V -ičný, -ečný -ičný, -ečný -ičná, -ečná -ičnan, -ečnan VI -ový -ový -ová -an VII -istý -istý -istá -istan VIII -ičelý -ičelý -ičelá -ičelan f) Funkčné katión-skupiny (elektropozitívne skupiny) typu AO q+ n : {lat. kmeň A}{-yl} (C IV O) 2+ karbonyl (N III O) + nitrozyl (O 2 ) + dioxygenyl (Cl III O) + chlorozyl (V III O) + vanadyl (N V O 2 ) + nitryl (S IV O) 2+ tionyl (Cl V O 2 ) + chloryl (V IV O) 2+ vanadyl(2+) (P V O) 3+ fosforyl (S VI O 2 ) 2+ sulfuryl (Cl VII O 3 ) + perchloryl (P V S) 3+ tiofosforyl (Se IV O) 2+ seleninyl (U VI O 2 ) 2+ uranyl (Cr VI O 2 ) 2+ chromyl (P V Se) 3+ selenofosforyl (Se VI O 2 ) 2+ selenonyl (Np VI O 2 ) 2+ neptunyl

4 7. Binárne zlúčeniny Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) 4 a) Valenčné zlúčeniny typu A m B n : {podstatné meno od elektronegatívnejšej slupiny B}{prídavné meno od elektropozitívnejšej skupiny A} Napr.: CaH 2 hydrid vápenatý Li 3 B borid lítny K 4 C karbid draselný Ba 3 N 2 nitrid bárnatý N 2 O 5 oxid dusičný Na 2 Se selenid sodný MgTe telurid horečnatý Cl 2 O 7 oxid chloristý XeF 6 fluorid xenónový RuO 4 oxid ruteničelý P 4 O 10 oxid fosforečný Bi 2 S 3 sulfid bizmutitý La(OH) 3 hydroxid lantanitý Ba(NH 2 ) 2 amid bárnatý Cu(CN) 2 kyanid meďnatý RbN 3 azid rubídny Na 2 S 5 pentafulfid sodný KI 3 trijodid draselný BaO 2 peroxid bárnatý KO 3 ozonid draselný NaNCS rodanid sodný NH 4 HS hydrogensulfid amónny SrHN imid strontnatý CaC 2 acetylid vápenatý (N 2 H 5 )Cl chlorid hydrazónia PH 4 I jodid fosfónia CS 2 sírouhlík (triv.) NOI jodid nitrozylu VOCl 2 chlorid vanadylu (IV) NO 2 F fluorid nitrilu UO 2 Br 2 bromid uranylu CrO 2 Cl 2 chlorid chromylu SO 2 (NH 2 ) 2 amid sulfurylu SOCl 2 chlorid tionylu SO 2 (CH 3 ) 2 sulfinyldimetán (dimetylsulfoxid triv.) COCl 2 chlorid karbonylu (fosgén, triv.) CO(NH 2 ) 2 amid karbonylu (močovina, triv.) b) Nevalenčné zlúčeniny A m B n : {podstatné meno od elektronegatívnejšej slupiny B}{genitív elektropozitívnejšej skupiny A} Napr.: Fe 3 C karbid triželeza FeC 3 trikarbid železa MgP 4 tetrafosfid horčíka LiAs arzenid lítia P 4 S 3 trisulfid tetrafosforu S 4 N 4 tetranitrid tetrasíry c) Intermetalické zlúčeniny A m B n : zapisujú sa v abecednom poradí prvkov Napr.: Ni 5 Zn 21, Cu 31 Sn 8, Ag 5 Al 3 8. Ternárne a kvartérne zlúčeniny Zlúčeniny typu ABCD... sa pomenúvajú ako binárne zlúčeniny, pričom katión-skupiny (A, B) a aniónskupiny (C, D) sa zapisujú v abecednom poradí značiek prvkov a vyslovujú v abecednom poradí výslovnosti značiek prvkov. Napr. P V Cl 3 O chlorid-oxid fosforečný KMgF 3 fluorid draselno-horečnatý BaNi II O 2 oxid bárnato-nikelnatý Mn IV Cl 2 O chlorid-oxid manganičitý NaNb V O 3 trioxid niobično-sodný Cu II 2CO 3 (OH) 2 hydroxid-uhličitan meďnatý AlKMn IV 2O 4 (OH) 4 tetrahydroxid-tetraoxid draselno-hlinito-dimanganičitý LiAlH 4 tetrahydridohlinitan lítny KBH 4 tetrahydrihoboritan draselný 9. Kyseliny Kyselina ionizuje za uvoľnenia protónu: HCl(g) je chlorovodík neionizuje, ale HCl(aq) je kyselina chlorovodíková. Kyselina má kyslý vodík viazaný na elektronegatívny prvok (halogén, chalkogén, alebo dusík); napr. skupinu OH, SH, FH, ClH a NH. a) (Pseudo) halogenvodíkové kyseliny typu AH: {kyselina}{halogénvodík}{-ová} HF kyselina fluorovodíková HCl kyselina chlorovodíková HBr kyselina bromovodíková HI kyselina jodovodíková H 2 S kyselina sírovodíková H 2 Se kyselina selenovodíková HN 3 kyselina azidovodíková (triv.) HCN kyselina kyanovodíková (triv.), vzorec H-NC HOCN kyselina kyanatá (triv.) HONC kyselina fulmínová (triv.) HNCO kyselina izokyanatá (triv.) HSCN kyselina izotiokyanatá (rodanovodíková, triv.) HSeCN kyselina selenokyanatá (triv.) HNCS kyselina tiokyanatá (triv.) b) Halogénkomplexné kyseliny typu H n [AF m ]: {kyselina}{číslovka}{halogeno-}{slov. kmeň A}{-valenčná prípona A} HBF 4 kyselina tetrafluoridoboritá H 3 AlF 6 kyselina hexafluoridohlinitá H 2 SiF 6 kyselina hexafluoridokremičitá HPF 6 kyselina hexafluoridofosforečná HSbCl 6 kyselina hexachloridoanimoničná H 4 [Fe(CN) 6 ] kyselina hexakyanidoželeznatanová c) Oxidokyseliny typu H n AO m : {kyselina}{číslovka}{hydrogen-}{slov. kmeň A}{-valenčná prípona A}.

5 Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) 5 Odvádzame ich od kyselinotvorného oxidu a vody. (Nižšie vyznačené oxidačné číslo stredového atómu sa v stechiometrických vzorcoch neuvádza.) H 3 B III O 3 kyselina trihydrogenboritá H 2 C IV O 3 kyselina uhličitá HN III O 2 kyselina dusitá H 3 P V O 4 kyselina trihydrogenfosforečná H 2 S IV O 3 kyselina siričitá H 2 Se IV O 3 kyselina seleničitá HCl I O kyselina chlórna HCl V O 3 kyselina chlorečná HI VII O 4 kyselina hydrogenjodistá HI V O 3 kyselina jodičná H 2 Te VI O 4 kyselina dihydrogentelúrová H 3 V V O 4 kyselina trihydrogenvanadičná H 2 Cr VI O 4 kyselina chrómová H 2 Mo VI O 4 kyselina molybdénová H 2 Fe VI O 4 kyselina železová H 2 NO 2 kyselina nitroxylová H 4 Si IV O 4 kyselina kremičitá HN V O 3 kyselina dusičná H 3 As V O 4 kyselina trihydrogenarzeničná H 2 S VI O 4 kyselina sírová H 2 Se VI O 4 kyselina selénová HCl III O 2 kyselina chloritá HCl VII O 4 kyselina chloristá H 5 I VII O 6 kyselina pentahydrogenjodistá H 2 Te IV O 3 kyselina teluričitá H 6 Te VI O 6 kyselina hexahydrogentelúrová H 2 Mn VI O 4 kyselina mangánová HMn VII O 4 kyselina manganistá HTc VII O 4 kyselina technecistá HRe VII O 4 kyselina tetraoxorenistá H 2 SO 2 kyselina sulfoxylová Zložitejšie situácie, kde treba poznať funkčný alebo štruktúrny vzorec: H 3 PO 2 kyselina fosforná, správne P V (H I ) 2 O(OH) kyselina hydrogendihydridodioxidofosforečná H 3 PO 3 kyselina fosforitá, správne P V (H I )O(OH) 2 kyselina dihydrogenhydridotrioxidofosforečná H 3 (PS) III O 3 = P V S II (OH) 3 kyselina tiofosforečná, porovnaj s P V O(OH) 3 kyselina fosforečná H 2 (S 2 ) II O 2 = S IV S II (OH) 2 kyselina tiosiričitá, porovnaj s S IV O(OH) 2 kyselina siričitá H 2 C IV S 3 = C IV S II (SH) 2 kyselina tritiouhličitá, porovnaj s C IV O(OH) 2 kyselina uhličitá H 2 (S 2 ) IV O 3 = S VI OS II (OH) 2 kyselina tiosírová, porovnaj s S VI O 2 (OH) 2 kyselina sírová H 2 (S 2 ) VI O 4 = SO(OH) SO(OH) kyselina ditioničitá (väzba O 2 S SO 2 ) H 2 (S 2 ) X O 6 = SO 2 (OH) SO 2 (OH) kyselina ditiónová (väzba O 3 S SO 3 ) H 2 (S 4 ) X O 6 = S VI O 2 (OH) (S 2 ) II S VI O 2 (OH) kyselina tetratiónová (väzba O 3 S S S SO 3 ) H 2 (S 6 ) X O 6 = S VI O 2 (OH) (S 4 ) II S VI O 2 (OH) kyselina hexatiónová (väzba O 3 S S S S S SO 3 ) d) Peroxykyseliny obsahujúce peroxyskupinu (O 2 ) II H 2 CO 4 = C IV O(OH)(OOH) kyselina peroxyuhličitá HNO 3 = N III O(OOH) kyselina peroxydusitá HNO 4 = N V O 2 (OOH) kyselina peroxydusičná H 3 PO 5 = P V O(OH) 2 (OOH) kyselina peroxyfosforečná H 2 SO 5 = S VI O 2 (OH)(OOH) kyselina peroxysírová H 2 S 2 O 8 = S VI O 2 (OH) (O 2 ) II S VI O 2 (OH) kyselina peroxydisírová, (väzba O 3 S O O SO 3 ), porovnaj s kyselinou tetratiónovou H 4 P 2 O 8 = P V O(OH) 2 (O 2 ) II P V O(OH) 2 kyselina peroxydifosforečná (väzba O 3 P O O PO 3 ) e) Kondenzované kyseliny: utvárajú sa kondenzačnými reakciami typu H2O 2 H n AO m H 2n 2 A 2 O 2m 1 2H2O 3 H n AO m H 3n 4 A 3 O 3m 2 ( p 1)H2O a vo všeobecnosti kondenzačnou reakciou typu k H n AO m H n A k O m. Napr. H 2 S IV 2O 5 kyselina disiričitá H 2 S VI 2O 7 kyselina disírová H 4 P V 2O 7 kyselina tetrahydrogendifosforečná H 5 P V 3O 10 kyselina pentahydrogentrifosforečná H 2 Cr VI 2O 7 kyselina dichrómová H 2 Cr VI 3O 10 kyselina trichrómová H 2 N 2 O 2 = N(OH) N(OH) kyselina didusná H 6 Mo VI 7O 24 kyselina hexahydrogenheptamolybdénová Predpony: katena- pre reťazec, cyklo- pre kruh, napr. H 3 P 3 O 9 kyselina cyklo-trihydrogenfosforečná H 4 P 4 O 12 kyselina cyklo-tetrahydrogentetrafosforečná H 6 P 4 O 13 kyselina katena-hexahydrogentetrafosforečná

6 Názvoslovie I. Princípy názvoslovia anorganických látok (R. Boča) Soli a) Soli typu M n X m : {podstatné meno od zvyšku kyseliny X}{prídavné meno od katiónu kovu M} Cr 2 (SO 4 ) 3 síran chromitý Fe(NO 3 ) 2 dusičnan železnatý NaHCO 3 hydrogenuhličitan sodný NH 4 HSO 4 hydrogensíran amónny K 2 HPO 4 hydrogenfosforečnan draselný KH 2 PO 4 dihydrogenfosforečnan draselný Ca 2 P 2 O 7 difosforečnan vápenatý Ca(H 2 P 2 O 7 ) dihydrogendifosforečnan vápenatý (H 3 O)ClO 4 chloristan oxónia Na 3 AlF 6 hexafluorohlinitan sodný (kryolit, triv.) Na 3 B III 3O 6 cyklo-triboritan sodný b) Solváty solí typu M n X m S: {číslovka}{solvát}{genitív podstatného mena od zvyšku kyseliny X} {genitív prídavného mena od katiónu kovu M} CaSO 4 1/2H 2 O hemihydrát síranu vápenatého (sadra, triv.) AuCl 3 2H 2 O dihydrát chloridu zlatitého Cu II SO 4 5H 2 O pentahydrát síranu meďnatého (modrá skalica, triv.) (NH 4 ) 2 Fe II (SO 4 ) 2 6H 2 O hexahydrát síranu amónno-železnatého (Mohrova soľ, triv.) NH 4 Fe III (SO 4 ) 2 12H 2 O dodekahydrát síranu amónno-železitého Na 2 SO 4 10H 2 O dekahydrát síranu sodného (Glauberova soľ, triv.) AlKFe II (SO 4 ) 2 12H 2 O dodekahydrát síranu draselno-hlinitého (kamenec hlinito-draselný, triv.) Na 2 B 4 O 7 10H 2 O = Na 2 (B III 4O 5 (OH) 4 ) II 8H 2 O oktahydrát tetrahydroxo-pentaoxo-tetraboritanu disodného (bórax, triv.) 11. Deriváty oxidokyselín Skupina OH sa nahradzuje inou funkčnou skupinou, napr. NH 2, Cl, a pod. HSClO 3 = S VI O 2 Cl(OH) kyselina chlorosírová HSO 3 NH 2 = S VI O 2 (NH 2 )(OH) kyselina amidosírová NH(SO 3 H) 2 kyselina imido-bis(sírová) N(SO 3 H) 3 kyselina nitrido-tris(sírová) SO 2 (NH 2 ) 2 diamid kyseliny sírovej (C 2 H 5 O) 3 PO trietylester kyseliny fosforečnej