Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických štúdií Bakalárska diplomová práca 2014 Zuzana Mavromoustakis Zajacová
Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických štúdií Novogrécky jazyk a literatúra Zuzana Mavromoustakis Zajacová Stratis Thalassinos: alter ego Jorgosa Seferisa Bakalárska diplomová práca Vedúca práce: Mgr. Nicole Votavová Sumelidisová 2014
Prehlasujem, že som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry....
Na tomto mieste by som chcela poďakovať Mgr. Nicole Votavovej Sumelidisovej, vedúcej mojej bakalárskej práce, za jej cenné rady a pripomienky.
Obsah 1. Úvod... 6 2. Jorgos Seferis, básnik exilu... 8 3. Alter ego postava Stratis Thalassinos... 12 3.1 Pôvod a význam Stratisa Thalassinosa... 12 3.2 Stratis Thalassinos a jeho úloha v dielach Jorgosa Seferisa... 13 3.3 Stratis Thalassinos a Mathios Paskalis... 19 4. Stratis v románe Šesť nocí na Akropole... 20 4.1 Časový rámec diela... 20 4.2 Forma diela... 22 4.3 Dej románu... 24 4.4 Postava Stratisa v románe Šesť nocí na Akropole... 26 4.5 Ženské postavy v románe... 27 4.6 Autobiografické prvky v diele... 29 5. Motív cesty a návratu v básňach Stratisa Thalassinosa v období druhej svetovej vojny... 33 5.1 Stratis Thalassinos medzi agapantami... 34 5.2 Stratis Thalassinos v Mŕtvom mori... 42 5.3 Porovnanie témy cesty a návratu v básňach... 46 6. Záver... 47 7. Resumé : Περίληψη... 50 8. Zoznam použitej literatúry:... 52 9. Prílohy... 56
1. Úvod Dualizmus - koncept dvoch myslí - má v európskej literatúre dlhú históriu. Bol dobre známy už starým Grékom, ktorí tento fenomén pomenovali výrazom ἑταῖρος αὐτὸς, ktorý v preklade znamená druhé ja. Neskôr, keď rímska ríša pohltila všetko grécke sa toto druhé ja stalo rímskym alter ego. Alter ego sa vzťahuje ku klinickému a kultúrnemu rozdvojeniu osobnosti dobre známemu vo folklóre, literatúre a poézií po celé veky, 1 od Homérovej Odyssey, postavy Doktora Jekilla až po súčasného Supermana. V mojej bakalárskej práci sa nebudem venovať antickej, schizofrenickej ani nadľudskej postave, ale obyčajnej postave jedného symbolistického básnika, námorníka alebo moderného Odyssea, ktorého vytvoril v polovici dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia najvýznamnejší grécky básnik a držiteľ Nobelovej ceny za literatúru, Jorgos Seferis. Alter ego, spoločník v živote a spolurozprávač príbehov, ľudský typ, ktorý sa na jednej strane samostatne vyjadruje, zatiaľ čo na strane druhej neguje básnické ja Seferisa, vyrovnáva vnútorné rozpoloženie básnikovho literárneho sveta. Objavuje sa po dobu tridsiatich rokov v prozaických a poetických dielach autora, v jeho korešpondencii a v denníkových zápisoch. Svoju prácu som sa rozhodla koncipovať ako analýzu alter ego postavy Stratisa Thalassinosa v básnickej a prozaickej tvorbe Jorgosa Seferisa. Sústredím sa na hlavnú tému diel a charakter postavy, jej historický vývoj, správanie a význam v dielach, ako aj jej vzťah s autorom. Citácie a názvy diel z primárnej a sekundárnej literatúry, ktoré sú v origináloch zapísané polytonickým systémom som v mojej práci prepísala do systému monotonického. Predkladaná bakalárska práca je rozdelená do 5 častí. V prvej časti mojej práce sa pokúsim priblížiť čitateľovi život básnika Jorgosa Seferisa, jeho literárne dielo a pobyt v exile, ktorý priamo súvisí s vytvorením postavy Stratisa Thalassinosa, ktorý sa stáva jeho spoločníkom počas týchto rokov v zahraničí, 1 PEDERSEN, D. L. Cameral Analysis: A Method of Treating the Psychoneuroses Using Hypnosis. Psychology Press, 1994, s. 20. 6
jeho oporou pri tvorení básní a nástrojom vyjadrenia vnútorných pocitov, ktoré autor v určitom období svojho života nedokáže vyjadriť sám. V druhej časti mojej práce charakterizujem za pomoci odbornej literatúry Stratisa Thalassinosa, pokúsim sa oboznámiť čitateľa s jeho vplyvom a úlohou ako alter ego postavy v prozaických a poetických dielach. Zámerne som vytvorila v tejto časti tri celky, ktoré som doplnila poznámkami zo Seferisovho druhého osobného denníka Dni (Μέρες Β). V tretej časti predstavím román Šesť nocí na Akropole (Έξι νύχτες στην Ακρόπολη) s ústredným hrdinom Stratisom (Thalassinosom). Čitateľovi predstavím hlavné témy diela, pokrokovú techniku písania románu a autobiografické prvky v diele. Budem vychádzať z originálneho textu románu, ktorý vydal v roku 1974 Seferisov blízky priateľ J. P. Savvidis. V štvrtej časti predstavím tému cesty a návratu vo vybraných častiach dvoch básní Stratisa Thalassinosa, ktoré Seferis napísal v čase svojho exilu v Južnej Afrike v roku 1942. Na záver tejto časti poukážem na odlišnosti významu predstavovanej témy vo vybraných básňach. V záverečnej časti mojej práce zhrniem vývoj a charakter postavy Stratisa Thalassinosa v diele Jorgosa Seferisa. Za svoj cieľ som si preto stanovila analýzu hlavných charakteristických prvkov postavy vo vybranom románe a predstavím spoločnú tému cesty vo vybraných básňach Jorgosa Seferisa. V závere sa pokúsim zhrnúť všetky moje poznatky a predstavím tak osobitého hrdinu, jedného vynikajúceho, ale zložitého básnika Jorgosa Seferisa. 7
2. Jorgos Seferis, básnik exilu Το πρώτο πράγμα που έκανε ο θεός είναι το μακρινό ταξίδι. 2 Prvú vec, ktorú Boh urobil bola dlhá cesta. Aj takto by sa dal charakterizovať vrcholný básnik tzv. generácie tridsiatych rokov, 3 prvý Grék, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru a významný diplomat, Jorgos Seferis. Jorgos Seferis (vlastným menom Seferiadis) sa narodil v maloázijskej Smyrne 29. februára v roku 1900. Jeho prvá cesta začala už v mladom veku, teda po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914, keď sa spolu s rodinou odsťahoval do Atén, kde dokončil svoje stredoškolské vzdelanie. Následne jeho cesta pokračuje do Paríža (1919-1924), kde sa Seferis venuje svojmu štúdiu práva a kde sa po prvý krát stretáva s francúzskymi symbolistami. Od tohto obdobia žije Seferis prevažne mimo vlasť a to sa prejavuje aj v jeho poézií. Túžba po domove, pocit samoty a téma utečenca je charakteristická pre jeho tvorbu. Nostalgia po rodnom meste, ktorú nachádzame v celej jeho tvorbe, pramení z udalostí roku 1922, keď bolo jeho rodné mesto vypálené Turkami. V lete v roku 1924 po dokončení štúdia sa Seferis dostáva na niekoľko mesiacov do Londýna, kde okrem iného začína písať svoj prvý román s názvom V nekonečnom šachu Konkordie (Στο απέραντο σκάκι της Κονκόρτας), o ktorom sa dozvedáme z jeho denníkových zápisov. V roku 1925 sa Seferis konečne vracia do Atén, kde si v nasledujúcich rokoch vybuduje sľubnú kariéru diplomata. Zároveň začína písať nový román s názvom Šesť nocí na Akropole (Έξι νύχτες στην Ακρόπολη). Jeho písanie prebieha od roku 1926 až do roku 1930, neskôr sa autor k nemu vracia v roku 1954 pri jeho pobyte v Bejrúte. 4 2 SEFERIS, J. Ποιήµατα, επιμέλεια Δημήτρης Δασκαλόπουλος. Αθήνα: Ίκαρος, 2014, s. 197. 3 Termín odkazuje na skupinu autorov v období roku 1930, ktorí začínajú tvoriť prevažne vo voľnom verši, odkazujúc tak na nové európske literárne trendy. Okrem Jorgosa Seferisa do tejto generácie patrí Nikiforos Vrettakos, Jannis Ritsos, Andreas Empirikos a ďalší. BEATON, R. Εισαγωγή στη νεότερη ελληνική λογοτεχνία. Αθήνα: Νεφέλη, 1996, s. 152. 4 SEFERIS, J. Έξι νύχτες στην Ακρόπολη, φιλολογική επιμέλεια Γ.Π. Σαββίδης. Αθήνα: Ερμής, 1974, s. 255-262. 8
Seferis ho však nikdy nepovažoval za dostatočne dobrý na to, aby ho publikoval a preto bol vydaný až tri roky po jeho smrti. V roku 1931 vyšla v Aténach jeho prvá zbierka básní Obrat (Στροφή), ktorú považujeme za Seferisove prekonanie karyotakizmu 5 a zároveň je jeho vstupom ku generácií tridsiatych rokov. 6 S touto krátkou zbierkou prichádza do gréckej poézie nečakaná zmena, skutočný bod obratu. Trinásť básní zbierky spolu s rozsiahlou básňou Milostné slovo (Ερωτικός Λόγος), ktorá je písaná v tradičnom pätnásťslabičnom verši, predstavujú novú modernú vzorku písania poézie. Po vydaní tejto zbierky prechádza Seferis vážnou psychickou krízou, ktorá vychádza z jeho neschopnosti vyjadriť sa pomocou básnických prostriedkov a trvá až do jeho zoznámenia sa s dielom Eliota na Vianoce v roku 1931. 7 Sám Seferis hovorí o svojej kríze: Ψηλαφώ και γυρεύω, έχω πέσει σ ένα βαθύ εσωτερικό σκοτάδι, χωρίς ελπίδα φυσικά. Κάποτε έχω την εντύπωση πως, έτσι στα τυφλά, βρίσκομαι σε μια κόχη της ζωής μου, ένα στρίψιμο που θα το καταλάβω ποιός ξέρει πόσα χρόνια αργότερα. 8 Veci sa však zmenia keď sa Seferis sústredí na básne Stratisa Thalassinosa, ktoré začína písať v roku 1931 pri jeho ďalšom pobyte v Londýne. Básne, ktoré považoval za dokončené zaradil do zbierky Cvičný zošit (Τετράδιο γυμνασμάτων) a boli publikované v marci v roku 1940. V zbierke našli miesto jeho nepublikované básne, prchavé fragmenty, ktoré daroval priateľom a cvičenia, viac či menej pokročilé z obdobia rokov 1928 až 1937. 9 V týchto básňach začíname stotožňovať identitu Stratisa Thalassinosa s bájnym Odysseom. 10 Pôvodný názov básní Stratisa Thalassinosa mal byť Mythistorima (Μυθιστόρημα), ktorý ho spája s ďalšou Seferisovou zbierkou vydanou v roku 1935. 11 5 Písanie básní, ale hlavne samotná samovražda Kostasa Karyotakisa v roku 1928, nastavila v Grécku nový trend písania básní, ktorý bol charakteristický hlbokou melanchóliou a sarkastickým veršom, ktoré ovplyvnili celú generáciu básnikov dvadsiatych rokov. MERRY, B. Encyclopedia of Modern Greek Literature. Westport, Conn: Greenwood Press, 2004, s. 217-218. 6 BEATON, R. Εισαγωγή στη νεότερη ελληνική λογοτεχνία. s. 203. 7 VAGENAS, Ν. Ο ποιητής κι ο χορευτής. Μια εξέταση της ποιητικής και της ποίησης του Σεφέρη. Αθήνα: Κέδρος, 1979, s. 16-17. 8 Tápem a hľadám, upadol som do akejsi vnútornej temnoty, pravdaže bez nádeje. Niekedy mám pocit, že som na rázcestí môjho života. Jedno odbočenie, ktoré pochopím, kto vie o koľko rokov neskôr. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, φιλολογική επιμέλεια Δ. Ν. Μαρωνίτης. Αθήνα: Ίκαρος, 1975, s. 27. 9 VAGENAS, Ν. Ο ποιητής κι ο χορευτής. s. 106. 10 PAPAKYRIAKU, E. Ο Στράτης (Θαλασσινός) στο έργο του Γιώργου Σεφέρη: Η αναζήτηση μιας ελληνικής ταυτότητας. Πρακτικά της Ευρωπαϊκής Εταιρείας Νεοελληνικών Σπουδών, 2011. [online]. [cit. 03. Novembra 2014]. Dostupné z: http://www.eens.org/eens_congresses/2010/papakyriacou_irini.pdf 11 VAGENAS, Ν. Ο ποιητής κι ο χορευτής. s. 142. 9
Mythistorima 12 je prvá zbierka napísaná voľným veršom, autor úplné upustil od metra a rytmu a vytvoril svoj vlastný štýl verša. Táto zbierka sa skladá z dvadsiatich štyroch básní alebo jednej básne, ktorá má dvadsaťštyri častí, pretože básne sú medzi sebou prepojené. 13 Hlavnou témou je expedičná cesta alebo púť, snaha súčasného Gréka vyrovnať sa s minulosťou svojej krajiny. Seferis v zbierke spojil obraz mýtu a skutočnosti, zároveň predstavuje zbierka autobiografiu vnútorného sveta autora, ktorá je vyjadrená pomocou obrazov a symbolov. 14 Zároveň sa v celej zbierke stretávame s mnohými odkazmi cesty a mora, vytvárajúc tak čitateľovi obraz akejsi novodobej Odysseji. 15 Od tohto obdobia prekonala Seferisova poézia miestnu rovinu a stáva sa súčasťou európskej poézie bez toho, aby stratila tradičné grécke prvky. 16 V čase vypuknutia druhej svetovej vojny pôsobil Seferis ako tlačový atašé na ministerstve zahraničných vecí a v roku 1941, počas nemeckej okupácie, nasleduje grécku vládu do exilu v Egypte, Južnej Afrike a Taliansku, nachádzajúc sa opäť mimo svoju vlasť. 17 V tomto období píše básne, ktoré boli zahrnuté do druhého Seferisovho Palubného Denníka (Ημερολόγιο καταστρώματος Β) a sú jasnými odysseovskými variáciami s hlavnou témou návratu do vlasti a poukazujú na vplyv vojny na jednotlivca. V roku 1946 Seferis napísal zbierku Drozd (Κίχλη). Tak ako iné jeho básne tohto obdobia, vychádza z gréckej krajiny a tradícií minulosti a opäť sa stretávame s odysseovskou tematikou. Básnik napísal túto zbierku na ostrove Poros, kde neďaleko pobrežia bola uviaznutá malá loď menom Κίχλη, ktorú potopili Nemci v roku 1941. 18 Po oslobodení Grécka sa Seferis vrátil do Atén, kde zostal až do roku 1948. Následne bol vymenovaný za poradcu na veľvyslanectvách v Ankare a v Londýne, stal sa veľvyslancom v Libanone, Sýrií, Jordánsku a Iraku v rokoch 1953-1956. 19 Odtiaľ sa Seferis dostal trikrát na Cyprus, ktorým bol fascinovaný. V decembri roku 1955 vydáva 12 Názov zbierky pochádza zo spojenia slov mýtus (μύθος) a história (ιστορία), ktoré sú všadeprítomné v Seferisovej tvorbe. 13 POLITIS, L. Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Αθήνα: 1978, s. 232. 14 AVGERIS, M. Έλληνες λογοτέχνε. Αθήνα: Θεμέλιο, 1966, s. 280. 15 BEATON, R. Εισαγωγή στη νεότερη ελληνική λογοτεχνία. s. 211. 16 AVGERIS, M. Έλληνες λογοτέχνες. s. 281. 17 POLITIS, L. Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. s. 231. 18 Tamtiež, s. 234. 19 Tamtiež, s. 231. 10
zbierku básní Κύπρον, ου μ εθέσπισεν, ktorá bola premenovaná v roku 1962 na Palubný denník. (Ημερολόγιο καταστρώματος Γ). Spolu so skladaním básní, začína Seferis písať nový román Barnabáš Kalostefanos (Βαρνάβας Καλοστέφανος) s hlavnou tematickou osou Cypru z roku 1953, ktorý nikdy nedokončí. 20 Od roku 1957 pôsobil Seferis ako veľvyslanec v Londýne až do roku 1962. Po tomto období odišiel z diplomatickej služby a vrátil sa do Atén, kde zomrel 20. septembra v roku 1971. 21 Zároveň sa jeho pohreb stáva demonštráciou proti hunte, ktorá trvala v Grécku od roku 1967 až po rok 1974. 22 20 SEFERIS, J. Βαρνάβας Καλοστέφανος: τα σχεδιάσματα, εισαγωγή και φιλολογική επιμέλεια Ναταλία Δεληγιαννάκη. Αθήνα: ΜΙΕΤ, 2007, s. 14-16. 21 POLITIS, L. Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. s. 231. 22 VITTI, M. Φθορά και λόγος. Εισαγωγή στην Ποίηση του Γιώργου Σεφέρη. Αθήνα: Εκδόσεις Εστία, 1994, s. 283-284. 11
3. Alter ego postava Stratis Thalassinos 3.1 Pôvod a význam Stratisa Thalassinosa S postavou Stratisa Thalassinosa sa v Seferisových prozaických a básnických dielach ako aj v jeho denníkových záznamoch stretávame po dobu približne tridsiatich rokov. 23 Ako uvádza Roderick Beaton v Seferisovej biografii z roku 2003, meno Stratisa is a common Greek name, the familiar form of Eustratios. Thalassinos was a new addition; this is not a proper name but a noun or adjective, meaning 'seafarer' or 'seafaring. 24 Podoba mena Stratis nás vedie ku gréckemu z latinčiny prijatému slovu στράτα, ktoré znamená cesta, a tak podľa Beatona v tomto zmysle odkazuje určitým spôsobom k autorovi, keďže turecké slovo sefer a zároveň pseudonym 25 autora znamená cesta. 26 Zaujímavou skutočnosťou je to, že slovo στράτα sa vo všeobecnosti viaže k pevnine a je tak akýmsi protipólom priezviska Thalassinos, ktoré po prvý krát nachádzame v Seferisovom denníkovom zápise z 1. novembra roku 1931. 27 Seferisova myšlienka vytvoriť fiktívnu literárnu postavu pravdepodobne vychádza z jeho túžby napísať román a zároveň z vplyvu francúzskych autorov, ktorí tiež vytvorili svojich dvojníkov: André Gide (pán André Walter), Valery Larbaud (A.O. Barnabooth) alebo Paul Valery (pán Test). 28 Podľa Vagenasa z pohľadu literárneho pôvodu je najbližším predchodcom Stratisa Thalassinosa, fiktívna postava Andrého Waltera, ktorú na konci 19. storočia vytvoril francúzsky prozaik a dramatik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, André Gide. V prvých plánoch kníh Stratisa Thalassinosa, ktoré Seferis plánoval napísať počas jeho pobytu v Londýne v roku 1933, sa nachádzajú náznaky, že vzorom pre tieto knihy boli práve tie od Andrého Gida, ktoré publikoval ako posmrtné dielo neznámeho autora. V prvom náčrte týchto prozaických diel Stratisa Thalassinosa sa nachádza poznámka, podľa ktorej aj Seferis plánoval zobrať na seba úlohu vydavateľa a publikovať ich rovnakým spôsobom. Okrem toho názov, ktorý Seferis chcel dať prozaickému dielu 23 SEFERIS, J. Βαρνάβας Καλοστέφανος, s. 18 19. 24 Je bežným gréckym menom, známa domáca podoba mena Eustratios. Thalassinos bolo novopridaným priezviskom, nie je bežným menom, ale podstatným alebo prídavným menom, ktoré znamená námorník alebo námorný. BEATON, R. George Seferis: Waiting for the Angel, A Biography. New Haven: Yale University Press, 2003, s. 104. 25 Pravé meno Seferisa je Jorgos Stylianu Seferiadis. 26 BEATON, R. George Seferis: Waiting for the Angel, A Biography. s. 104. 27 SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 19. 28 MENTI, D. Πρόσωπα και προσωπεία. Αθήνα: Gutenberg, 2007, s. 82. 12
Zápisník Stratisa Thalassinosa (Πρόχειρων του Στράτη Θαλασσινού) spolu s názvom básnickej zbierky Básne Stratisa Thalassinosa (Τα ποιήματα του Στράτη Θαλασσινού) 29 sú veľmi podobné názvom kníh Andrého Gida. 30 Ďalšou skutočnosťou, ktorá Seferisa pravdepodobne ovplyvnila pri vytvorení tejto postavy, bolo jeho priateľstvo s dvadsaťpäťročným Dimitrisom Antoniu, skutočným námorníkom a básnikom. Dimitris zaujal Seferisa jeho rozprávaním o ľudskom živote na mori. 31 Samotný vznik Stratisa Thalassinosa popisuje Seferis o niekoľko rokov neskôr v jednom liste, keď sa pán Stratis Thalassinos zrodil pod veľkým tmavým stromom, naproti oknu jeho obývacej izby: Το δέντρο που βρίσκεται απέναντι στο παράθυρό μου έχει πετάξει μπουμπούκια. Θυμάμαι όταν πρωτοήρθα εδώ ήταν καταπράσινο με κάτι μικρούς μικρούς κόκκινους καρπούς. Το κοίταζα τ' απόγευμα που έγραφα την πρώτη σελίδα του Στράτη Θαλασσινού. Έπειτα, ξαφνικά, μια μέρα το είδα γυμνό και γκρίζο, ένα κουβάρι κλαδιά. Ξανανθίζει ο καιρός περνά. 32 3.2 Stratis Thalassinos a jeho úloha v dielach Jorgosa Seferisa Už v marci roku 1923 sa Seferis pokúša o prvé prozaické dielo, ktoré nesie mnoho autobiografických čŕt autora s hlavnou postavou dvadsaťtriročným Algisom Vagiasom. 33 Dielo zostáva nedokončené a s týmto hrdinom sa opäť stretávame len v Seferisovom milostnom liste pre Lukiu Fotopulu z roku 1931, tentokrát pod prezývkou Anastasis Vagias. 34 29 VAGENAS, N. Ο ποιητής κι ο χορευτής. s. 172. 30 Zápisníky Andrého Waltera (Les cahiers d'andré Walter) je autobiografický román písaný vo forme denníka, ktorý popisuje dospievanie Andrého Gida a jeho vzťah s jeho sesternicou Madeleine (Emmanuele v románe) a jeho matkou s hlavným hrdinom André Walterom, Básne Andrého Waltera (Les poésies d'andré Walter) je zbierka dvadsiatich básní, ktoré Gide pôvodne publikoval pod pseudonymom hrdinu jeho prvého románu. 31 BEATON, R. George Seferis: Waiting for the Angel, A Biography. s. 105. 32 Strom naproti môjmu oknu má púčiky. Spomínam si, keď som sem prišiel po prvýkrát bol celý zelený s neakými maličkými červenými bobúľami. Pozeral som na naň v to popoludne, keď som napísal prvú stránku Stratisa Thalassinosa. Potom som ho náhle jedného dňa videl holý a sivý, len jedna spleť konárov. Znovurozkvetá, ako ten čas beží. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 53-54. 33 MENTI, D. Πρόσωπα και προσωπεία. s. 82. 34 BEATON, R. George Seferis: Waiting for the Angel, A Biography. s. 169. 13
V roku 1924 sa Seferis nachádza v Londýne, kde sa opäť pokúša napísať román. Tentokrát sa však sústredí na sofistikovaného a vyvíjajúceho sa hrdinu, Stratisa, s ktorým sa po prvý krát stretávame v poznámkach osobného denníka k nového románu s názvom V nekonečnom šachu Konkordie (Στο απέραντο σκάκι της Κονκόρτας) 35 Príbeh je datovaný autorom na začiatok roku 1923. Po úvodných poznámkach o postavách príbehu, ktoré sú medzi sebou prepojené len jednou šachovou hrou, sa prvá časť príbehu sústredí na životný príbeh Stratisa. V Seferisovom denníku je Stratis básnikom, pochádza zo Smyrny, v čase príbehu sa nachádza v Paríži, kde v Národnej knižnici trávi všetok svoj čas. Dozvedáme sa o Stratisovych početných rozchodoch a o jeho láske k Nore. V jednom z jeho opisov sa dozvedáme, že δεν υπήρξε πιο απάνθρωπο πλάσμα από αυτόν. 36 Aj toto dielo zostáva nedokončené a tak v Seferisovom denníku nachádzame len útržkovité zápisy jedného príbehu. Svoju pozornosť sústredil Seferis v roku 1926 na nový román Šesť nocí na Akropole s ústrednou postavou, Stratisom. Aj druhé zobrazenie Stratisa je spojené s jeho básnickým hľadaním, do značnej miery autobiografickým, ako preukážem v ďalšej časti mojej práce. Nájdenie jeho básnického jazyka je pre Stratisa odrazovým mostíkom v písaní poézie a tak sa úloha tohto alter ega dostáva do Seferisovej poézie, vyjadrujúc a ukazujúc tak vnútorné ľudské emócie, ktoré by ťažko vyjadril alebo priznal sám autor. Hrdina dostatočne nahrádza väčšinu expresívnych, existenčných, ale aj citových blokov, ktoré trápia Seferisa, keď sa priznáva svojmu priateľovi Jorgosovi Apostolidisovi: 37 Του έδωκα ένα όνομα και τον έκανα παρέα (ίσως ένεκα της μοναξιάς μου), έτσι πήρε σάρκα και οστά, στην αρχή ήταν μια διασκέδαση, φανταζόμουν ότι έγραφε ποιήματα, προσπαθούσε να γράφει ένα ρομάντσο, έγραφε το ημερελόγιό του ή απλά κρατούσε έναν κατάλογό του τι του αρέσει ή δεν του αρέσει. 38 35 SEFERIS, J. Έξι νύχτες στην Ακρόπολη, s. 259-260. 36 Neexistuje neľudskejší tvor ako je on. SEFERIS, J. Μέρες Α. 16 Φεβρουαρίου 1925-17 Αυγούστου 1931, s. 31. 37 MENTI, D. Πρόσωπα και προσωπεία. s. 91. 38 Dal som mu jedno meno a stal sa mojím spoločníkom (snáď kvôli mojej osamelosti), a tak dostal telo a kosti, na začiatku to bolo kvôli zábave, predstavoval som si, že napísal básne, snažil sa napísať romancu, písal svoj denník alebo len zapisoval to, čo má rád a to, čo rád nemá. SEFERIS, J. 14
Jednou z činností Stratisa Thalassinosa, o ktorej Seferis nenapísal svojmu priateľovi, je jeho časté zapájanie sa do osobnej korešpondencie autora. V Seferisovom druhom denníku, ktorý sa z veľkej časti skladá z korešpondencie autora s Lukiou Fotopulu, uvádza autor dôvod existencie tejto postavy: [...]Πλάι σ αυτά σιγά σιγά είχε παρουσιαστεί ο Στράτης Θαλασσινός. Γραφότανε για να σε διασκεδάσω ή για να κάνω κάτι, όταν δεν μπορούσα να κάνω τίποτε άλλο. Τον περασμένο Απρίλη συλλογίστηκα πως θα μπορούσα να τον χρησιμοποιήσω για να εκφράσω τη συγκίνηση της ζωής μου, τριγύρω μου, μέσα μου, και κάπως μακρύτερα ακόμη. Το συλλογίστηκα αυτό ένα βράδυ, νομίζω, όταν έπιασα να σου γράψω Τι αγαπά και τι μισεί ο κ. Στράτης Θαλασσινός και Σκέψεις του κ. Στράτη Θαλασσινού που τον περιγράφουν - αυτά έμειναν επικεφαλίδες. Και έπειτα όλη η υπόθεση έκανε μια βουτιά και χάθηκε.την περασμένη εβδομάδα ξαναπαρουσιάστηκε ξαφνικά, γαλλικά. 39 V roku 1931 sa Stratis Thalassinos vracia do Seferisovho literárneho sveta a zároveň mu robí spoločnosť počas jeho pobytu v Londýne. Stratis Thalassinos je v podstate premenou starej formy Stratisa z prvých prozaických pokusov Seferisa. Stratis sa stáva súčasťou života autora (je jeho spoločníkom v cudzine), na druhej strane je od neho odlišný, ale vždy závislý. 40 Súčasne s návratom tohto hrdinu, autor uvádza jeho básne mottom, ktoré pochádzajú zo Solomosovho diela Žena zo Zakynthosu: Και ετοιμαζότουνα να φωνάξει δυνατά για να δείξει πως δεν επέθανε. 41 A pripravoval sa silno zakričať, aby ukázal, že nezomrel. Výber tohto úvodného motta hrá pravdepodobne dôležitú úlohu u samotného Stratisa, ktorý, ako sa dozvedáme z nasledujúceho zápisu, sa rád zaoberá Solomosom: Ο APOSTOLIDIS, J. Αλληλογραφία, 1931-1945, φιλολογική επιμέλεια Βασιλική Κοντογιάννη. Αθήνα: Ίκαρος, 2002, s. 113. 39 [...] Vedľa toho sa pomaličky objavil Stratis Thalassinos. Bol písaný, aby som ťa pobavil, alebo aby som urobil niečo, keď nemôžem urobiť nič iné. Vlani v apríli som premýšľal, ako by som ho mohol použiť na vyjadrenie dojatia môjho života, okolo seba, vo mne, a ešte o niečo ďalej. Premýšľal som nad tým jeden večer, myslím, keď som ti išiel napísať - Čo miluje a čo nenávidí pán Stratis Thalassinos a Úvahy pána Stratisa Thalassinosa, ktoré ho popisujú- tieto zostali názvami. A potom sa celá udalosť ponorila a zmizla. Minulý týždeň sa náhle objavil, francúzsky. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 68-69. 40 MENTI, D. Πρόσωπα και προσωπεία. s. 93. 41 SEFERIS, J. Ποιήματα, s. 104. 15
Στράτης Θαλασσινός μου χει γυρίσει την πλάτη και ρουχαλίζει το κτήνος, όλη νύχτα χτες διάβαζε τη ζωή του Κόντε Διονύση Σολωμού [...]. 42 Od roku 1931 až po rok 1933 Seferis neustále pracuje na básňach Stratisa Thalassinosa, básnik ho nachádza a stráca, plánuje napísať jeho knihu ako sa dozvedáme z nasledujúceho zápisu: Έχω ξαναπιάσει τον Στράτη Θαλασσινός. Αν πετύχει τούτο που εργάζομαι, θα έχω πια κατασταλάξει στην πορεία που θα τραβήξει ο Στράτης Θαλασσινός για να βγει σε βιβλίο. Ο τίτλος του ενδεχόμενου αυτού βιβλίου θα είναι Τα ποιήματα του Στράτη Θαλασσινού, με πρόλογο κτλ. 43 Čo však v konečnom dôsledku zostalo zo Seferisových plánov, sú len tri časti zbierok Päť básní pána Stratisa Thalassinosa (Τα Πέντε ποιήματα του κ. Σ. Θαλασσινού), ďalších päť básní s názvom Stratis Thalassinos opisuje jedného človeka (Ο Στράτης Θαλασσινός περιγράφει έναν άνθρωπο) a nakoniec sedem básní pre každý deň v týždni Poznámky pre jeden týždeň (Σημειώσεις για μια εβδομάδα). Posledná časť sa najskôr objavila len s piatimi básňami, tak ako prvé dve, avšak v roku 1968 Seferis pridal ďalšie dve básne ku chýbajúcim dňom v týždni (utorok a štvrtok). Pôvodný názov tejto časti bol Týždeň pána Stratisa Thalassinosa (Η εβδομάδα του κ. Στράτη Θαλασσινού). V časti Päť básní pána Stratisa Thalassinosa sa všetky básne viažú k dávnym spomienkam, okrem básne Nizinski, kde je rozprávač unášaný do hlbšej psychológie človeka. Zatiaľ čo v tejto skupine básní prenecháva autor hlavné miesto Stratisovi, v druhej skupine básní Stratis Thalassinos opisuje jedného človeka sa Seferis nielenže odosobní ako básnik, ale vzďaľuje sa aj jeho alter ego nechávajúc tak počuť samostatný hlas Dieťaťa, Násťročného, Mládenca a Muža. 44 V tejto časti je popisovaný priebeh zrenia veku človeka, od dieťaťa až po muža, v ktorej dominujú témy ako strata sna a radosti, dlhá cesta kapitána Odyssea, strata lásky a smrť. 42 Stratis Thalassinos sa mi obrátil chrbtom a chrápe, to zviera, včera celú noc čítal život Grófa Dionysiosa Solomosa [...]. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 19. 43 Znova som sa vrátil k Stratisovi Thalassinosovi. Ak sa mi podarí to, na čom pracujem, tak sa vydám na cestu, ktorá umožní Stratisovi Thalassinosovi, aby vyšiel knižne. Názov tejto knihy bude Básne Stratisa Thalassinosa, s predslovom atď.. Tamtiež., s. 132. 44 VITTI, M. Φθορά και λόγος. s. 53. 16
Stratis ako básnická osobnosť má veľmi zložitý charakter, jeho metafyzické myslenie, irónia a podivné názory na jednej strane zabávajú a odľahčujú básnika, 45 na strane druhej sa Seferis citovo zapája a je nútený hľadať hlbšiu povahu tohto alter ega. V jednom denníkovom zápise Seferis uvádza charakter Stratisových básní: Ο κ. Στράτης Θαλασσινός λέει, πως, επειδή έχει καταργήσει την απαισιοδοξία, έχει λάβει την απόφαση να δουλεύει για το θαύμα από τώρα. Υποστηρίζει πως τα θαύματα γίνονται [είναι μέσα στην ζωή μας] άμα το προετοιμάσεις με πολλή υπομονή και αγάπη, τη στιγμή που έχεις ξεχάσει πια πως μπορεί να φανέρθουν. Δεν το πολυκαταλαβαίνω. Επιμένει πως αυτή είναι η ποιητική του. 46 Vytvorenie postavy Stratisa Thalasinosa a,,jeho básní dáva Seferisovi dočasný spôsob ako sa vyrovnať s trýznivými existenciálnymi otázkami, ktoré má v dobe jeho exilu v medzivojnovom období. Jeho prítomnosť v dielach Jorgosa Seferisa je vždy spojená s témou hľadania vlastnej identity, s témou cesty a návratu, ktorá je najlepšie vyjadrená v dvoch básňach napísaných v období druhej svetovej vojny Stratis Thalassinos medzi agapantami a Stratis Thalassinos v Mŕtvom mori. Stratis v básňach predstavuje utečenca (πρόσφυγας), Odysseovho spoločníka alebo samotného Odyssea, niekedy je len obyčajným gréckym námorníkom ďaleko od domova. Postava Stratisa Thalassinosa má zvláštny význam pre dielo Seferisa, pretože na jednej strane znamená prítomnosť hrdinu, ktorý nesie mnohé autobiografické prvky autora, ako sa budem snažiť preukázať v nasledujúcej kapitole mojej práce, na strane druhej má Stratis vždy svoj vlastný názor a nezaujatý pohľad na svet. Sám Seferis upozorňuje čitateľa na skutočnosť, že Stratis έχει πολλά από μένα, μα [...] που δεν είναι αυτοβιογραφικός. 47 Po určitom čase sa postava Stratisa začína vytrácať zo Seferisových básní, korešpondencie a denníkových záznamov. Čím viac si je Seferis istý svojím poetickým hlasom, tým viac sa vzďaľuje od jeho alter ega, aby tak mohol pokračovať s integráciou 45 T. K. Papatzonis tvrdí, že prítomnosť hrdinu Stratisa Thalassinosa alebo Mathiosa Paskalisa, síce odľahčuje, ale nedokáže zakryť horkosť. Zároveň však pomáhajú, aby strašný monológ nadobudol ilúziu dialógu. PAPATZONIS, T. K. Μύθος και ιστορία. In: SAVVIDIS, J. P. (επιμ.) Για τον Σεφέρη. Τιμητικό αφιέρωμα στα τριάντα χρόνια της Στροφής. Αθήνα: Νεφέλη, 1961, s. 30. 46 Pán Stratis Thalassinos hovorí, že kvôli tomu, že odstránil pesimizmus, sa rozhodol pracovať na zázraku už teraz. Tvrdí, že zázraky sa dejú (sú v našich životoch) ak ich pripravíš veľkou trpezlivosťou a láskou, v momente keď na ne zabudneš sa môžu objaviť. Moc tomu nerozumiem. Trvá na tom, že toto je jeho poézia. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 35-36. 47 Má veľa zo mňa, ale [...] nie je autobiografický. SEFERIS, J. Μέρες Β. 24 Αυγούστου 1931-12 Φεβρουαρίου 1934, s. 70. 17
mytologických foriem postáv a jeho postava Stratisa je nahradená buď hrdinom Mathiosom Paskalisom, postavou Odyssea alebo básnickým Ja. 48 Po roku 1942 nemáme žiadnu zmienku o tejto postave až do roku 1954, kedy Seferis začína písať nový román Stratis Thalassinos na Cypre (Στρατής Θαλασσινός στην Κύπρο), ktorého názov nakoniec Seferis zmení a v roku 2007 je publikovaný pod názvom Barnabáš Kalostefanos. 49 Jorgos Seferis sa dostáva na Cyprus celkom tri krát, 50 od roku 1953 až po rok 1955, ktorý ho inšpiroval v písaní básní, ktoré boli zaradené do tretieho Palubného denníka, ale súčasne sa Seferis opäť odváži napísať román o ktorom píše svojej manželke Maro: Για την Κύπρο - έγραψα στον Παπά ότι αποφασίσαμε να πάμε εκεί και φέτος. Τώρα το θέλω και εγώ για τον εξής λόγω. Σήμερα μετά το φαϊ στις 3 ακριβώς το απόγευμα [...] μου ήρθε ιδέα που μ έκανε να χοροπηδώ μόνος μου μέσα στην κάμερα. Η ιδέα είναι τούτη - Ο Στράτης Θαλασσινός στην Κύπρο. Το βράδυ μετά το φαϊ έκανα την προσευχή μου σοβαρά και έγραψα της δύο πρώτες σελίδες. Το μυαλό μου φούντωσε. Αυτά παθαίνουν οι γέροι. Λοιπόν πρέπει να πάω στην Κύπρο για να γράψω το βιβλίο μου. 51 Počas písania románu sa Seferis rozhodne zmeniť jeho názov a nahradiť aj hlavného hrdinu Stratisa Thalassinosa postavou Stavrosa, ktorý, ako píše Seferis: Ο Σταύρος δεν είναι Στρ. Θαλασσινός, είναι ολωσδιόλου αντικειμενικό πρόσωπο, λεπτό, κρητικό. 52 Po tridsiatich rokoch prítomnosti Stratisa Thalassinosa v dielach a denníkových záznamoch Jorgosa Seferisa sa tak s touto postavou stretávame posledný krát. 48 PAPAKYRIAKU, E. Ο Στράτης (Θαλασσινός) στο έργο του Γιώργου Σεφέρη: Η αναζήτηση μιας ελληνικής ταυτότητας. 49 SEFERIS, J. Βαρνάβας Καλοστέφανος, s. 11. 50 Jorgos Seferis plánoval aj štvrtú návštevu ostrova v roku 1971. 51 O Cypre - napísal som kňazovi, že sme sa rozhodli prísť aj tento rok. Teraz to chcem aj ja kvôli nasledujúcemu dôvodu. Dnes po obede presne o tretej hodine popoludní [...] ma napadla myšlienka, kvôli ktorej som sám poskakoval po izbe. Myšlienka je táto - Stratis Thalassinos na Cypre. Večer po jedle som sa naozaj pomodlil a napísal som prvé dve strany. Moja myseľ vzplanula. To sa stáva starcom. Tak teda musím ísť na Cyprus, aby som napísal svoju knihu. SEFERIS, J. Μαρώ και Γιώργος Σεφέρης, Αλληλογραφία. Β (1944-1959), φιλολογική επιμέλεια Μαρία Στασινοπούλου. Αθήνα: Ίκαρος, 2005, s. 189. 52 Stavros nie je Stratis Thalassinos, je celkom objektívna postava, jemná, krétska. SEFERIS, J. Βαρνάβας Καλοστέφανος, s. 51. 18
3.3 Stratis Thalassinos a Mathios Paskalis Okrem Stratisa Thalassinosa má Seferis ďalšieho hrdinu, ktorý nesie mnohé autobiografické prvky. Je ním Mathios Paskalalis, ktorý je spomenutý po prvý krát v Seferisovom osobnom denníku v roku 1928. Meno tejto postavy je gréckym prepisom hlavného hrdinu Mattiasa Pascala z románu Luigiho Pirandella Il fu Mattia Pascal, ktorý bol vydaný v roku 1904. 53 Seferis tento román nepoznal, s menom jeho druhého hrdinu sa stretáva náhodne v roku 1925 v názve nového filmu Feu Mathias Pascal od Marcela L Herbiera. 54 Z hľadiska vzniku je Mathios Paskalis druhou Seferisovou postavou a alternatívnou z hľadiska použitia. Použitie postavy Paskalisa je spojené predovšetkým s vtipnými, ironickými a parodujúcimi textami, na rozdiel od dramatického hlasu postavy Stratisa Thalassinosa. Veselý charakter Mathiosa rozširuje duchovný svet autora, zatiaľ čo postava Stratisa má pre autora dvojaký účinok. Na jednej strane je pre autora prínosná a na strane druhej stresujúca, 55 nesie so sebou všetku tiahu básnikovho osobného a poetického života. Podľa D. N. Maronitisa je Mathios Paskalis európskym a Stratis Thalassinos gréckym alter egom Seferisa. 56 Charakter postavy Mathiosa Paskalisa je jednoduchší v porovnaní s dramatickým a ironickým charakterom Stratisa. Zo záznamov druhého osobného denníka Seferisa je zrejmé, že prítomnosť Stratisa je vytrvalá, zatiaľ čo prítomnosť postavy Mathiosa je obmedzená a je len dočasnou náhradou prvej postavy. 53 Hlavný hrdina originálneho románu, Mattia Pascal, využíva správu o svojej údajnej smrti a s novou vymyslenou identitou začína nový život na cudzom mieste. Spoločenské podmienky ho nakoniec prinútia vrátiť sa k jeho skutočnému ja. 54 MYLONAKI, I. Τα ημερολόγια του Γιώργου Σεφέρη και η ημερολογιακή γραφή στην Ευρώπη, Σύγκριση, τ.18, Δεκέμβριος 2007. [online]. [cit. 28. Októbra 2014]. Dostupné z: http://gcla.phil.uoa.gr/newfiles/syngrisi18/18.mylonaki.pdf 55 MENTI, D. Πρόσωπα και προσωπεία. s. 112-113. 56 MARONITIS, D. N. Η συνομιλία των ποιητών. In: DASKALOPULOS, D. (επιμ.), Εισαγωγή στην ποίηση του Γιώργου Σεφέρη (Επιλογή κριτικών κειμένων). Ηράκλειο: Πανεπιστημιακές Εκδόσεις Κρήτης, 2005, s. 370. 19
4. Stratis v románe Šesť nocí na Akropole 4.1 Časový rámec diela Po dokončení štúdia v Paríži sa Seferis vracia vo februári v roku 1925 do Atén, ktorých obyvateľstvo sa po vykorenení Grékov z Anatólie viac ako zdvojnásobilo. Všadeprítomné chudobné štvrte postavené len z plechu a blatových tehiel, bez kanalizácie a vody, utečenci, známky biedy a zúfalstva sú pre mladého básnika skľučujúce. Nedokáže byť nedotknutý týmito viditeľnými známkami o strate vlasti, o ktorej sníval počas svojho pobytu v Paríži. Po vypálení jeho rodnej Smyrny sa Atény stali nesporným centrom jeho sveta, ale po tak dlhej dobe odlúčenia bol proces prispôsobenia bolestivý. 57 Zároveň Seferis cíti, že sa nedokáže vyjadriť pomocou poézie, nedokáže vyjadriť svoje pocity básnickými vyjadrovacími prostriedkami. Práve preto sa rozhodne napísať v roku 1926 román Šesť nocí na Akropole, v ktorom Seferis popisuje ťažký návrat do vlasti a obdobie jeho básnickej krízy. Ako som už spomenula v predchádzajúcej kapitole, z jeho pobytu v Londýne z roku 1924 máme plány nedokončeného románu V nekonečnom šachu Konkordie, no Seferisové prozaické diela obsahujú okrem iného vynikajúce eseje, korešpondenciu s poprednými intelektuálmi jeho doby a osobné a politické denníky. V skutočnosti, konečná verzia románu Šesť nocí na Akropole je úzko spojená s jeho prvým denníkom Dni. Z mnohých textov je zrejmé, že existujú spoločné črty medzi týmito dvomi textami, ktoré autor vytvoril vedome. Seferis začína písať román v roku 1926 až do roku 1930, znovu sa vrátil k písaniu tohto románu v roku 1954 pri jeho pobyte v Bejrúte a v nasledujúcom zápise nám autor popisuje ako sa k nemu dostal: 58 Το Γενάρη ('54), γυρεύοντας να ταχτοποιήσω παλιά χαρτιά, βρήκα ένα φάκελο χειρογράφων των χρόνων 1926-1928. Ήταν κομμάτια από μια αφήγηση αρκετά προχωρημένη, από "μυθιστόρημα", όπως το έλεγα τότε. Αυτά μου έδωσαν την παράτολμη ιδέα να τα συναρμολογήσω και να τα συγκολλήσω με τέτοιο τρόπο που να μπορούν να διαβαστούν. Έτσι με συνεπήρε η παρούσα εργασία που δεν προορίζω για δημοσίευση. Δουλεύοντάς την, προσπάθησα να μείνω αυστηρά πιστός στα χαρτιά εκείνα και ν' αποκλείσω ιδέες και 57 BEATON, R. George Seferis: Waiting for the Angel, A Biography. s. 67. 58 SEFERIS, J. Έξι νύχτες στην Ακρόπολη, s. 256. 20
αισθήματα, που θα μου είχαν δημιουργήσει πρόσωπα ή πράγματα, ύστερα από τα '30 [...]. Περιττό να τονίσω πως όλα τα πρόσωπα είναι πλάσματα της φαντασίας. (s.255-256) V januári ('54), keď som sa snažil usporiadať staré papiere, našiel som zložku rukopisov z rokov 1926-1928. Boli to časti jedného príbehu pomerne pokročilého, z románu, ako som tomu vtedy hovoril. Vnukli mi odvážny nápad aby som ich zozbieral a spojil takým spôsobom, aby sa dali čítať. Takto ma fascinovala táto práca, ktorá nie je určená na zverejnenie. Pracujúc na nej som sa snažil zostať prísne veriaci tým starým textom a vylúčiť myšlienky a pocity, ktoré mi vytvorili osoby alebo veci, po roku 1930. [...] Netreba zdôrazňovať, že všetky postavy sú postavami mojej fantázie. Aj keď Seferis upravil a znovu prepracoval text románu, nikdy ho nechcel publikovať. Dielo bolo vydané až jeho blízkym priateľom a filológom J. P. Savvidisom v roku 1974. Dôvod, prečo Seferis nikdy tento román nevydal pramení pravdepodobne z jeho pocitu, že sa cítil byť viac básnikom ako rozprávačom. 59 Práve tento pocit ho úzko spája s hlavným hrdinom príbehu. Druhým dôvodom Seferisovho tvrdohlavého odmietnutia publikovať román je pravdepodobne strach zo straty jeho spoločenského postavenia z dôvodu obsahu románu. Seferis síce vytvoril hrdinu, ktorý sa vyzná vo väčšine aténskych kabaretov, má paralelne milostný vzťah s dvomi ženami, schovaný za stromom sleduje lesbické zblíženie jeho mileniek, no nikdy sa neodvážil tento kontroverzný príbeh zverejniť. Zo Seferisových poznámok sa dozvedáme aj o dokončení románu, aj keď ho sám autor nikdy nepovažoval za dokončený a až do svojej smrti neustále pracoval na jeho texte: 15 Αυγούστου 1954 Σήμερα, ανήμερα της Παναγίας, τέλειωσα την Ακρόπολη. Εργάστηκα από την αρχή του χρόνου σαν τρελός - στον ύπνο και στον ξυπνώ. Σπάνια θυμάμαι να μου έγινε τέτοιο πράγμα: λίγες εβδομάδες στη Νότιο Αφρική και τον καιρό που έγραφα των Ερωτικό Λόγω. Αφάνταστη ορμή. Κοιμόμουν τέσσερης ώρες και δεν ένιωθα κούραση - δεν είναι λίγο σε τούτο το κλίμα (s.257) 15. August 1954 59 AINALI, Z. D. «Έξι νύχτες στην Ακρόπολη. Η σκοτεινή πλευρά του ποιητή». Αθήνα: 2006. [online]. [cit. 7. Novembra 2014]. Dostupné z: http://www.e-poema.eu/dokimio.php?id=194. 21
Dnes, v deň Panny Márie, som dokončil Akropolu. Pracoval som od začiatku roka ako blázon - v spánku aj v bdení. Málokedy si spomeniem, že by sa mi stala taká vec - niekoľko týždňov v Južnej Afrike a v čase písania Milostného slova. Nepredstaviteľná záťaž. Spal som štyri hodiny a necítil som sa unavený - to nie je len tak v takomto prostredí. Tri dni po dokončení románu Šesť nocí na Akropole, začína Seferis písať nový román, v ktorom sa s hrdinom Stratisom Thlassinosom stretávame posledný krát. 4.2 Forma diela Zvláštny proces písania diela nám sťažuje presne identifikovať totožnosť konkrétneho žánru (je to denníkový román alebo fiktívny denník). Pretože Seferis nezanechal žiadnu informáciu, ktorá by nám pomohla tento problém vyriešiť, zostáva nám držať sa poznámky vydavateľa J. P. Savvidisa, ktorý toto dielo označuje ako μυθιστορηματικό πεζογράφημα 60 alebo len ako román. Práve spôsob písania odsúdil toto dielo vo všeobecnosti na neúspech. Podľa Nasosa Vagenasa je dôvodom neúspechu, že η αφήγηση παραμένει στο επίπεδο της ημερολογιακής εξομολόγησης χωρίς να κατορθώνει να γίνει μυθιστορηματική. 61 Mladší filológovia (Nadia Charalambidu, Alexandra Samuil) hodnotia toto dielo ako ambiciózny experiment a vyzdvihujú niektoré jeho modernistické postupy a vplyvy európskej literatúry (vnútorný monológ, obnovenie symbolistickej tradície), ale aj ako pokus zachytiť v próze existenciálnu a poetickú krízu básnika. Podľa Nadie Charalambidu sa Seferis prostredníctvom zmeny symbolu Mesiaca na symbol Slnka v diele, snaží vyjadriť poetický výstup od symbolizmu k modernizmu. 62 Inovatívnym prvkom celého diela je spôsob, akým sa Seferis rozhodol rozprávať príbeh. Hlavná línia rozprávania je často prerušovaná stránkami Stratisovho denníka, jeho osobnou korešpondenciou, básňami, spomienkami a snami. Každý z týchto prvkov má za cieľ podať príbehu autentický pocit roztrieštenosti vnútorného sveta hrdinu. 60 Románová próza. SEFERIS, J. Έξι νύχτες στην Ακρόπολη, s. 260. 61 Rozprávanie zostáva na úrovni kalendárnej spovede bez toho, aby sa stalo románovým. VAGENAS, N. Ο ποιητής κι ο χορευτής. s. 138. 62 CHARALAMBIDU, N. Seferis s Six Nights on the Acropolis: A Modernist Tale? In: TZIOVAS, D. (επιμ.), Greek Modernism and Beyond: Essays in Honor of Peter Bien. Rowman and Littlefield, London: 1997, s. 163. 22
Pokrokovým je spôsob akým Seferis používa sny a spomienky. Prenikajú k hlavnému jadru príbehu na nerozoznanie od rozprávania, takže čitateľ niekedy nedokáže rozlíšiť či sa jedná o realitu, sen alebo spomienku. To vytvára čitateľovi snovú atmosféru príbehu. Postavy sa neustále pohybujú v klamlivej realite. Celé dielo nadväzuje na motív písania denníka, dokumentujúc tak udalosti a myšlienky hlavného hrdinu. Veľmi dôležitou časťou románu sú kalendárne záznamy s tabuľkou jednotlivých mesiacov v splne. Podávajú čitateľovi doplňujúce informácie k jednotlivým textom a upresňujú, či ide o rozprávanie, denníkovú poznámku alebo spomienku a zároveň sú akýmsi prierezom vývoju celého príbehu. Zaujímavé je pozorovať zmenu rozprávača v každej časti knihy, neustálu zmenu prvej a tretej osoby. Na jednej strane máme vševediaceho rozprávača teda autora, početné dialógy postáv a nakoniec denníkové zápisy Stratisa v prvej osobe. 63 Román sa začína rozprávaním v tretej osobe a následne pokračuje v prvej osobe formou Stratisovho denníka: Ο Στρατής σηκώθηκε από το τραπέζι του και στάθηκε στο παράθυρο. Ήταν απόγευμα, νωρίς. Ο άνεμος είχε κουρελιάσει τα σύννεφα. Ξανακάθισε και σημείωσε στο τετράδιο που είχε αφήσει ανοιχτό: Τετάρτη Μάρτης. - Σήμερα θυμήθηκα, πρώτη φορά στην Ελλάδα, τους ουρανούς του Δομήνικου του Κρητικού. (s.5) Stratis vstal od jeho stola a postavil sa k oknu. Bolo skoré popoludnie. Vietor rozfúkal mraky. Znova si sadol a zaznamenal do jeho zošita, ktorý nechal otvorený: Streda, Marec Dnes som si spomenul po prvý krát v Grécku na mraky Dominika Kréťana. 64 V celom diele autor dopodrobna popisuje mesto, takže čitateľ má niekedy pocit, že sa nachádza v meste spolu s ním. Opisom mestskej oblasti Atén z medzivojnového obdobia Seferis v románe poukazuje na dôležité informácie o sociálnom a geografickom priestore v ktorom sa príbeh vyvíja a zároveň popisuje čitateľovi spoločenské aktivity, tradície a zvyky: 63 Viac informácií k téme formy diela poskytuje ANGELATOS, D. Ο Σεφέρης και το μυθιστορηματικό είδος: προς μια ιστορική ποιητική του ημερολογίου. In: PIERIS, M. (επιμ.), Γιώργος Σεφέρης: Φιλολογικές και ερμηνευτικές προσεγγίσεις. Αθήνα: Πατάκης, 1997, s. 149-164. 64 Dominik Kréťan je krétsky maliar Dominokos Theotokopulos prezývaný aj El Greco. 23
Τα μικρά λεωφορεία, το καθένα δεκατρείς καθισμένες ψυχές, έναν οδηγό, κι ένα εισπρακτοράκι κρεμασμένο στην ουρά, τρέξανε σαν μεγάλες κατσαρίδες. (s.6) Malé autobusy, v každom trinásť sediacich duší, jeden vodič, a jeden sprievodca zavesený vo fronte, bežia ako veľké šváby. Počas druhého písania románu Seferis pridáva do diela prvky z Danteho Božskej Komédie. Danteho vplyv je zrejmý v celom diele a Atény medzivojnového obdobia tak na seba berú vzhľad Danteho Florencie štrnásteho storočia. 65 Hlavné postavy alegorický prechádzajú peklom a očistcom - Akropolou, berúc na seba podobu Danteho Vergilia alebo Beatriky. 4.3 Dej románu Hlavná dejová línia príbehu je jednoduchá, román sa odohráva v medzivojnovom období v Aténach po návrate mladého básnika Stratisa z jeho štúdií v západnej Európe, zanechávajúc tak v Paríži nešťastnú lásku. V Grécku sa snaží prispôsobiť, no všetko mu pripadá cudzie, je rozčarovaný novou politickou a spoločenskou situáciou, ktorá nastala po maloázijskej katastrofe. Svoj čas trávi úsilím vybudovať novú formu poézie, no stráca sa v prázdne. Stratis predstavuje nový typ mestského básnika, ktorý sa nachádza v obrovskej existenciálnej slepej uličke a hľadá spôsob ako nájsť sám seba. Dej začína v období keď je Stratis už dva roky v Grécku a spoznávame jeho viac či menej stabilné priateľstvá, skladajúce sa zo skupiny mladých intelektuálov, troch ďalších mužov (Nikolas, Nontas, Kallikles,) a troch žien (Salome, Lala a Mariga, prezývaná Sfinga). Postreh jednej z hlavných ženských hrdiniek, Salome, podľa ktorej sú priatelia príliš rozptýlení a musia sa zosúladiť, sa stáva odrazovým mostíkom pre vývoj príbehu. Nikolas, najbližší priateľ hlavného hrdinu, má za úlohu vyriešiť problém skupiny. Tak sa sedem ľudí, v podstate neznámi jeden druhému, rozhodne vystúpiť zo sveta jednotlivca a snažiť sa vytvoriť spoločné priateľstvo a prekonať tak osobný mŕtvy bod. 65 MARANKOPULOS, A. Σαλπάροντας ένα βράδυ από την Ακρόπολη. In: Γιώργος Σεφέρης, Εκατό χρόνια από την γέννησή του. Το Βήμα Νέες εποχές, Ερμής, 2000, s. 66. 24
Za týmto účelom sa rozhodnú pravidelne stretávať po dobu 6 mesiacov počas splnu na Akropole, ktorá ich vedie k objaveniu ich kolektívnej identity. V skutočnosti sa už po troch stretnutiach priatelia rozdelia. Román je rozdelený podľa očakávania do šiestich kapitol, pričom každá kapitola odpovedá na jednu noc. Nakoniec sa len tri postavy objavia vo všetkých šiestich kapitolách knihy, básnik Stratis a dve ženy (Salome a Lala). Stretnutie Stratisa s týmito dvomi ženami je osudové. Stratis ma milostný pomer s oboma ženami. Tento pomer sa zdá byť psychickou skúškou, počas ktorej sa Stratis mení a transformuje, prejavuje sa pod rúškom mýtov a je zameraná na sebapoznanie hrdinu. Salome: Hneď v prvej časti sa dozvedáme zo Stratisovho denníka o jeho prvom stretnutí so Πηγαίναμε, κανείς δεν έμοιαζε να μας χρειάζεται, όταν, στην στάση του Χαλαντρίου, ανέβηκε η γυναίκα που μου σύστησε ο Νώντας στο πεζοδρόμιο Μουσείου - η Σαλώμη. Κάθισε μπροστά μου, τα κομμένα μαλλιά της είχαν ένα ζεστό χρώμα προς το κόκκινο του καστανίου. (s.37) Išli sme, nikto nevyzeral že nás potrebuje, keď na zástavke Chalantriu, nastúpila žena, ktorú mi predstavil Nontas na chodníku Múzea Salome. Sadla si predo mňa, jej ostrihané vlasy mali takú teplú farbu podobnú červenej farbe gaštanu. Počas ich stretnutí na Akropole medzi nimi vzniká milostný vzťah, nie je jednoduchý, ale v jeho priebehu sa Stratis uceľuje ako človek, ale aj ako básnická osobnosť. Má pocit, že jeho telo a jeho myseľ sa stali jednou, vďaka Salome, ktorá sa pod horúcim poludňajším slnkom, zmení na Bilio: Ξέρεις, είπε η Μπίλιω, ποτέ δεν ένιωσα τη φωνή σου όπως σήμερα. Στην Αθήνα ήσουν τόσο διαφορετικός [...] Τώρα, καθώς διάβαζες, η φωνή σου ήταν κορμί και ψυχή, ένα πράγμα.(s.231) Vieš, povedala Bilio, nikdy som necítila tvoj hlas tak ako dnes. V Aténach si bol taký rozdielny[...]teraz keď si čítal, tvoj hlas bol telom a dušou, jedna vec. Po období plnom vášne a utrpenia Stratis pochopí, že mu Salome neopätuje lásku tak, ako by chcel a že ho v skutočnosti nemiluje. Stratis nakoniec nachádza svoje šťastie vedľa Bilio - na jednom malom ostrove, ďaleko od choroby veľkomesta ako pomenoval 25
Seferis hlavnú myšlienku diela: Κεντρική ιδέα είναι η αρρώστια της Αθήνας, η αρρώστια από την Αθήνα, όχι η παρουσίαση του τάδε ή του τάδε τύπου. 66 Ženská postava Salome Bilio nakoniec zomrie a jej miesto v srdci Stratisa preberá jej priateľka a milenka Lala, ktorá mu pomáha preniesť sa cez smrť Salome a Stratis tak nachádza iný - metafyzický rozmer života. 4.4 Postava Stratisa v románe Šesť nocí na Akropole Hlavnou postavou príbehu je už dobre známy hrdina Stratis, ktorého Seferis šikovne používa na to, aby preskúmal bezútešný život Atén v medzivojnovom období. Stratis nie je obyčajnou literárnou postavou, je rozprávačom príbehu, predstavuje spôsob ako vidieť a pomenovať veci okolo seba a ponúka tak básnikovi dva hlasy a zároveň prináša jeho vlastný názor na realitu v priestore v ktorom sa nachádza. Stratis predstavuje citlivú a problematickú myseľ, cíti sa byť sám, neustále sníva a spomína na minulosť, ktorá ho ťaží, hľadá svoje korene a novú etnickú identitu. Stratis nedokáže uniknúť zo svojho vnútra a tak sa snaží zjednotiť so svojimi priateľmi. V jednom momente Stratis porovnáva život priateľov s jednou zbierkou fliaš, ktoré sú naplnené z rôznych riek a nedokážu sa spojiť. Μάλιστα, αγαπητοί μου φίλοι, ο καθένας από μας είναι ένας ποταμός, ένας αυτοτελής ποταμός, από της πηγές του μέχρι της εκβολές του, ένας ακοινώνητος ποταμός μέσα σ ένα σφραγισμένο μπουκαλάκη. (s.27) Tak moji milí priatelia, každý z nás je rieka, samostatná rieka od jej prameňa až k jej ústiu, plachá rieka v jednej zapečatenej fľaši. Hlavnou témou príbehu je práve kolektívne hľadanie a spojenie priateľov, ktorí sú síce spolu no každý z nich je uzavretý vo svojom vnútri. Stratisov osobný boj vychádza z pokusu uniknúť z jeho vlastného uzavretia, z jeho vrodeného narcizmu, ktorý mu bráni kontaktu s ostatnými a vedie ho k sebazničeniu: Προσπαθούσα να γυμνάσω την καρδιά μου όσο μπορούσα να πάω πιο βαθιά, ακόμη πιο βαθιά. Στο τέλος δεν έβρισκα τίποτε άλλο παρά [...] το απόλυτο κενό και μια φοβερή διαύγεια του μυαλού. Αισθάνεσαι, 66 Hlavná myšlienka je choroba Atén, choroba z Atén, nie predstavenie toho alebo iného charakteru. SEFERIS, J. Μέρες Α. 16 Φεβρουαρίου 1925-17 Αυγούστου 1931, s. 95. 26
και βλέπεις τις αισθήσεις σου να πέφτουν εκεί μέσα και να χάνονται σαν σταλαματιές στην ακρή ενός σπάγγου. [...] Και φτάνεις στο σημείο να παίρνει η παραμικρή σου πράξη τη σημασία μιας θανάσιμης μάχης. Ξέρεις ποιος ήταν ο Νάρκισσος; Ένας άνθρωπος που έβλεπε το εαυτό του να πνίγεται χωρίς να μπορεί να κινηθεί για να τον σώσει. (s.227). Skušal som cvičiť moje srdce koľko som len mohol, aby som sa dostal hlbšie a ešte hlbšie. Nakoniec som nenašiel nič iné ako [...] to absolútne prázdno a strašnú jasnosť mysle [...] Cítiš a vidíš svoje city padať tam dovnútra a strácajú sa ako kvapky na konci jedného špagátika [...] A dostávaš sa na miesto, kde aj tvoj najmenší čin dostáva zmysel smrteľného boja. Vieš kto to bol Narcis? Jeden človek, ktorý videl sám seba dusiť sa bez toho, aby sa mohol zachrániť. Až Stratisova láska k Salome - Bilio mu pomáha prekonať vlastnú individualitu, otvoriť sa a veriť ostatným ako hovorí v nasledujúcej ukážke: Ξέρεις γιατί σ αγαπώ; της είπε ακόμη. Γιατί με βοήθησες να πιστέψω σε άλλον άνθρωπο. (s.228) Vieš prečo ťa milujem? povedal jej. Pretože si mi pomohla, aby som uveril druhému človeku. Okrem samoty sa Stratis snaží vyrovnať s pocitom utečenca, ktorý je v širšom historickom kontexte spojený s problémom hľadania svojich vlastných koreňov, ktoré definujú etnický pôvod a objavuje sa vo väčšine Seferisových diel: 67 Ένας σπόρος που γυρίζει στον τόπο του, είναι ένας σπόρος που πάει να βλαστήσει. Ένας Ρωμιός που γυρίζει στον τόπο του, είναι ένας άνθρωπος που πάει να βλαστημήσει. Ελλάδα, σε κράτησα πάνω μου κατάσαρκα. Με δαιμόνισες. Και τους συντρόφους που πίστευαν μαζί μου στις ρίζες και στο γυρισμό, τους βλέπω ν αλλοιώνουνται μέρα τη μέρα, θά λεγα χημικά. (s.103) Jedno semeno, ktoré sa vracia na jeho miesto, je semeno, ktoré vyklíči. Grék, ktorý sa vracia na jeho miesto je človek, ktorý bude preklínať. Grécko, držal som ťa na mojej holej koži. Posadlo si ma. A mojich spoločníkov, ktorí spolu so mnou verili v korene a v cestu späť, vidím ich meniť sa zo dňa na deň, povedal by som chemicky. 4.5 Ženské postavy v románe 67 SFIRSCHI-LAUDAT, C. Το θέμα της συνοχής στο μυθιστόρημα Έξι νύχτες στην Ακρόπολη. Πρακτικά Γ Διεθνούς Συνεδρίου της Ευρωπαϊκής Εταιρείας Νεοελληνικών Σπουδών, 2006, [online]. [cit. 28. Októbra 2014]. Dostupné z: http://www.eenscongress.eu/?main page=1&main lang=de&eenscongress_cmd=showpaper&eenscongress_id=159 27