PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE BUČANY

Transcript

1 PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE BUČANY Vypracoval:

2 Nasledujúci Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) je vypracovaný v súlade s paragrafom 8 zákona č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja a s princípmi tvorby strategického dokumentu uvedené v Metodickej príručke pre vypracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce z dielne Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Sekcia regionálnej politiky z roku Ciele a priority nasledujúceho PHSR sú v súlade cieľmi a prioritami ustanovenými v Národnej stratégii regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 2020/30, zohľadňuje ciele a priority ustanovené v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja a je vypracovaný podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) obce Bučany bol jednohlasne schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva v Bučanoch dňa uznesením č. 55/2014. spracovateľ MEDIA COELI 2

3 OBSAH 1. Úvod Analytická časť PHSR Ekonomické a sociálne východiská Rozvojový potenciál a ľudské zdroje Prírodné danosti obce Potenciál obce v oblasti rozvoja výroby a služieb Štruktúra obyvateľstva Ekonomika Základné ekonomické ukazovatele obce Odvetvia výroby a služieb Vývoj nezamestnanosti v obci Občianska vybavenosť Technická infraštruktúra Energetická infraštruktúra Sociálna infraštruktúra Zdravotná infraštruktúra Kultúrna infraštruktúra Verejnoprospešné inštitúcie Bývanie Vzdelávanie, kultúra a šport Vzdelávanie Kultúra Šport Životné prostredie Voda Pôda Ovzdušie Odpady Analýza realizovaných opatrení Anketa SWOT analýza Kľúčové disparity a hlavné faktory rozvoja Kľúčové disparity Hlavné faktory rozvoja Finančná analýza Prehľad majetku a zdrojov...40 spracovateľ MEDIA COELI 3

4 Štruktúra majetku a rozloženie zdrojov Prehľad pohľadávok a záväzkov Analýza príjmov a výdavkov Strategická časť Rozvojová stratégia Ciele a priority Opatrenia a aktivity Opis rozvojovej stratégie Finančný plán Rozdelenie financií na programovacie obdobie Programová časť Zabezpečenie realizácie Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie Monitorovanie a hodnotenie Záver...58 spracovateľ MEDIA COELI 4

5 1. Úvod Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (PHSR) je základným kameňom koncepčného a systematického rozvoja obce v horizonte 5 10 rokov. Dosiahnutie strategického cieľa PHSR obce presahuje hranice jedného volebného obdobia a preto pri jeho formulácii, ako aj formulácii línie krokov k jeho dosiahnutiu, by malo dôjsť k zhode na úrovni vedenia obce a jej obyvateľov. Na druhej strane, tak ako všetky koncepčné a strategické dokumenty, aj PHSR je natoľko dôležitý a užitočný, nakoľko sa mu tieto vlastnosti pripisujú. Z hľadiska jeho záberu by mal byť základným rozvojovým programom obce. Po schválení v zastupiteľstve by mal byť pre dané obdobie určujúci pre všetkých predstaviteľov obce. Povinnosť obce vypracovať PHSR vyplýva zo zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja, ktorý definuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a zohľadňuje ciele a priority ustanovené v programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území ktorého sa obec nachádza, a je vypracovaný podľa záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie obce. Spracovaním tohto dokumentu obec napĺňa jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie princíp programovania. Hlavné ciele PHSR sú: analyzovať hospodársky a sociálny rozvoj obce, hlavné smery jej vývoja a stanoviť ciele a prvoradé potreby určiť úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach podpory regionálneho rozvoja navrhnúť finančné a administratívne zabezpečenie cieľov obce sformulovať stratégiu smerovania daného územia, ktorá vyjadruje ekonomické a sociálne záujmy občanov (širokej verejnosti) a zároveň je v súlade s vyššími koncepciami štátu, VÚC, príslušného mikroregiónu, rezortnými stratégiami, záujmami ochrany životného prostredia, kultúrneho dedičstva a pod. zabezpečiť kontinuitu rozvoja obce bez ohľadu na momentálne personálne obsadenie vo vedení obce určiť možnosti využitia dotácií na financovanie zámerov obce (schválený PHSR obce je povinnou prílohou pri žiadostiach o čerpanie dotácií z fondov Európskych spoločenstiev v oblasti rozvoja obce) Hoci PHSR nie je právne záväzný dokument ako napríklad územný plán obce, je potrebné ho vnímať ako základný koncepčný materiál, ktorý identifikuje hlavné problémy, ktoré sú pre hospodársky a sociálny rozvoj daného územia spoločné, a určí opatrenia, ktoré by mali prispieť k riešeniu týchto problémov. Zároveň je to otvorený dokument, ktorý je potrebné podľa vopred stanovených pravidiel dopĺňať a aktualizovať. Východiskami pri tvorbe PHSR obce Bučany boli: zákon 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení zákon 583/2004 Z.z. O rozpočtových pravidlách územnej samosprávy zákon 539/2008 Z.z. O podpore regionálneho rozvoja a metodický pokyn pre tvorbu PHSR Stratégia rastu EÚ do roku 2020 (najmä časti týkajúce sa budúcich priorít v rámci dotačných mechanizmov) Národný strategický referenčný rámec na roky Národný rozvojový plán (NRP) Partnerská dohoda na roky spracovateľ MEDIA COELI 5

6 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trnavského samosprávneho kraja na roky Marketingová stratégia, rozvoj a propagácia regiónu JE Jaslovské Bohunice Územný plán obce Bučany Program odpadového hospodárstva obce Bučany na roky PHSR Bučany rieši rozvoj obce v súlade s jej špecifikami a požiadavkami modernej spoločnosti. Môže významne prispieť k zvýšeniu prosperity územia. Dokument vyjadruje spoločnú víziu budúceho rozvoja obce založenú na výsledkoch strategického plánovania. Navrhované aktivity vychádzajú z miestnych podmienok a potrieb a smerujú k zlepšeniu kvality života v obci. spracovateľ MEDIA COELI 6

7 2. Analytická časť PHSR 2.1. Ekonomické a sociálne východiská Rozvojový potenciál a ľudské zdroje Obec Bučany leží vo východnej časti okresu Trnava 11 km od krajského mesta Trnava a 11 km od mesta Hlohovec a zaraďuje sa k väčším obciam Trnavského regiónu. Katastrálne územie obce je ohraničené katastrami susedných obcí, a to: - z východu s miestnou časťou mesta Hlohovec - Šulekovo - na severe s Trakovicami a Malženicami - na západe s okresným mestom Trnava a obcou Brestovany, s ktorou má spoločnú aj južnú hranicu katastra Celková výmera katastrálneho územia je 1659 ha ( m2). Kataster obce sa nachádza v priemernej nadmorskej výške 153 m n. m. Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo k v obci 2279 obyvateľov. Z toho vyplýva hustota osídlenia 137 obyv/km2. Z hľadiska dostupnosti má obec výhodnú polohu vďaka blízkosti diaľnice D1 (diaľničný privádzač vo vzdialenosti približne 8 km od obce) a budovaného obchvatu okolo mesta Trnava. Územný plán regiónu Trnavského samosprávneho kraja z roku 2013 zaraďuje obec Bučany medzi obce s predpokladaným prírastkom obyvateľstva viac ako 500, keďže súčasný územný plán obce rieši rozšírenie plôch pre bývanie pre celkom viac ako 500 obyvateľov. Členstvo a partnerstvo obce: 1. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) 2. Združenie miest a obcí (ZMO), región JE Jaslovské Bohunice 3. Združenie obcí Dudváh SKZ do ČOV Trnava Ekonomická angažovanosť obce: 1. TAVOS Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. 2. Krízový fond Trnavského samosprávneho kraja Územie katastra obce bolo podľa archeologických nálezov osídlené už v 5 tisícročí pred n.l. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí soška pomenovaná Bučianska Venuša, ktorá bola nájdená v auguste 1978 pri budovaní diaľnice D1. Názov obce Bučany sa prvýkrát spomína v listine z roku 1258 ako terra Buud Zulgaiauriensis a v roku 1268 ako terra Bude castriensis Castri Zulgajauriensis. Podobne na fragmente listiny z roku 1268 je názov terra Castri Zolga Iaur: Buda vocata. Všetky tri názvy pomenovávajú územie hradu Posádka (maď. Szolgagyőr), stojaceho neďaleko Hlohovca. Iná (pravdepodobne dolná) časť obce sa v roku 1262 (podobne aj 1267) spomína pod názvom Bucha a Bucsa (obe sa číta Buča). spracovateľ MEDIA COELI 7

8 V roku 1307 sa po prvýkrát stretávame s názvom Kis Buchan (Malé Bučany), z čoho sa dá usudzovať, že v tej dobe existoval už aj názov Nagy Buchan (Veľké Bučany).Oficiálne sa však s obomi názvami, vo forme Kysbuchan a Nagybuchan, stretávame až v listine z roku V 16. storočí (1522, 1528, 1532, 1537, 1541) sa stretávame na slovensky písaných listinách s tvarom názvu Buczan (z Buczan), na latinskej listine z roku 1525 B (de Bwchan). V roku 1808 bol použitý aj slovensky písaný názov Dolní Bučany a Horní Bučany. Na vojenskej mape vydanej v auguste 1880 vo Viedni je uvedené Hornj a Dolnj Bučani. V roku 1913 došlo k reorganizácii, Horné a Dolné Bučany boli oficiálne spojené pod jeden názov Bučany (maď. Bucsány) a domy boli prečíslované smerom od horného konca k dolnému. Od roku 1919 sa obec oficiálne nazýva Bučany Prírodné danosti obce Prírodný potenciál vymedzuje geografická charakteristika, klimatické podmienky, geologické zdroje, pôdne podmienky, hydrologické podmienky, flóra a fauna. Z geografického hľadiska, katastrálne územie obce leží v severnej časti rozsiahlej Podunajskej nížiny, morfologicky patrí k rovinám s minimálnym prevýšením na aluviálnej nive. Táto je typická i pre územie Dolnovážskej riečnej nivy, ktorej väčšia časť sa nachádza na pravom brehu Váhu a ďalej na západ prechádza do samostatnej časti Dudvážska mokraď v okolí nížinného úseku potoka Dudváh. Pri Bučanoch priberá potok Dudváh svoj najdlhší prítok Hornú Blavu. Z celkovej rozlohy obce m2 tvorí 1 : - poľnohospodárska pôda celkom m2 z toho m2 orná pôda m2 vinice m2 záhrady m2 ovocné sady m2 trvalý trávny porast - nepoľnohospodárska pôda celkom m2 z toho m2 lesný pozemok m2 vodná plocha m2 zastavané plochy m2 ostatné plochy 1 Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky, Štatistický úrad SR, údaje sú za rok spracovateľ MEDIA COELI 8

9 Reliéf územia je morfologicky veľmi málo diferencovaný. Pôvodné morfoštruktúrne tvary sú zotreté v dôsledku intenzívneho obrábania pôdy a mnohých terénnych úprav. Nadmorská výška terénu sa pohybuje v rozpätí od 132 až 162 metrov nad morom. Mapa 1: Geologické podložie v katastri obce Bučany Zdroj: VÚPOP. Legenda: šhr2;stredný pleistocén: fluviálne sedimenty: piesčité štrky a štrky nižších stredných terás s pokryvom spraší a nerozlíšených deluviálnych hlín a splachov fhh; kvartér: fluviálne sedimenty: litofaciálne nečlenené nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov šhr1; stredný pleistocén: fluviálne sedimenty: štrky a piesčité štrky vyšších stredných terás s pokryvom spraší, deluviálnych hlín a splachov zlomy zakryté geologické hranice predpokladané kvartérne zlomy zakryté hranica digitálnych máp príkrovové línie 1. rádu zistené zlomy zistené príkrovové línie 1. rádu zakryté zlomy predpokladané spracovateľ MEDIA COELI 9

10 Obec Bučany patrí do teplej až veľmi teplej klimatickej oblasti, veľmi suchej, nížinnej klimatickej oblasti s počtom viac ako 237 slnečných dní s teplotou nad 5C, s priemernou teplotou vo vegetačnom období 15 až 17C. Priemerná ročná teplota vzduchu dosahuje 9,4C. Najchladnejším mesiacom je január s teplotou -1 až -2C a najteplejším júl s priemernou teplotou 21C. Ročný úhrn zrážok je približne 613 mm. Najvyššie úhrny zrážok sa vyskytujú v letných mesiacoch. Prúdenie vetra je v prízemnej vrstve usmernené orientáciou doliny Váhu. Prevládajúci smer vetra za rok je severný a severozápadný a jemu zodpovedajúci opačný vietor od juhovýchodu. Priemerná rýchlosť vetra sa pohybuje okolo 3-4m/s. Katastrálne územie obce Bučany leží v širokom pásme černozemí. Okolo potokov sa nachádzajú čiastočne lužné pôdy. Černozeme majú dobrú prirodzenú zásobu živín a fyzikálne vlastnosti, ktoré zvyšujú odolnosť voči civilizačným vplyvom. Humusová tmavohnedá vrstva je cm a postupne prechádza do materskej horniny. Černozeme patria k najkvalitnejším poľnohospodárskym pôdam a majú veľmi dobrú úrodnosť. V katastri obce prevládajú kultizemné čiernice karbonátové a kultizemné čiernice glejové, doplnkovo typické černozeme karbonátové a regozeme vzniklé orbou spraše z ktorej bola zmytá pôvodná černozem. Pôdy sú stredne ťažké, hlboké, bez skeletu, prevažne rovinného charakteru a prevažne bez prejavu plošnej vodnej erózie. Sú využívané ako orná pôda pre poľnohospodársku veľkovýrobu pestovanie obilnín, kukurice, repky a krmovín, hlavne cukrovej repy a doplnkovo špeciálnych plodín. Mapa 2: Typológia produkčných poľnohospodárskych pôd Zdroj: VÚPOP. Legenda: O2 vysoko produkčné orné pôdy, O3 Veľmi produkčné orné pôdy, O5 Stredne produkčné orné pôdy, žltou farbou sú označené kategórie OT1 stredne produkčné polia a produkčné trávne porasty. spracovateľ MEDIA COELI 10

11 Cez katastrálne územie obce Bučany pretekajú potoky Horná Blava a Dudváh, ktoré patria do povodia Váhu. Vo vzdialenosti asi 0,5 km východne od juhovýchodného okraja obce Bučany ústi potok Horná Blava do Horného Dudváhu. Mapa3: Hydrogeologické pomery Zdroj: VÚPOP. Flóra na území Bučany je výsledkom spôsobu veľkoplošného hospodárenia a umiestnením priemyselných a energetických zariadení. Vysoké porasty stromov a kríkov sú iba pozdĺž potokov a v miestnom parku. Najväčšie zastúpenie majú: jaseň, lipa, jelša, topoľ, vŕba, agát, javor, orgován, pagaštan, baza čierna, ruža šípová, trnka, platan kanadský, buk, borovica, breza. Z rastlinných spoločenstiev sú zastúpené pŕhľava dvojdomá, palina obyčajná, lastovičník väčší, loboda tatárska, fialka ružová, púpava lekárska, snežienka jarná, pľúcnik lekársky, durman obyčajný, bodliak tŕnitý a viaceré druhy tráv. Stav fauny odráža výrazné zásahy do využitia územia a spôsobu hospodárenia na pôde. Zo šeliem sa vyskytuje líška, kuna lesná, tchor a lasica obyčajná, z kopytníkov srnec, občasne diviak, z vtákov plamienka driemavá, kuvik obyčajný, migruje haja červená, kaňa sivá, sokol myšiar a iné. Z poľovnej zveri sa vyskytuje bažant, jarabica, zajac poľný a kačica divá. Veľkú skupinu tvoria spevavce, krkavcovité vtáky, drozdy. Priamo v obydliach žijú lastovičky a belorítky domové, vrabce a komináriky. Do východnej časti katastrálneho územia obce Bučany zasahuje vyhlásené Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianské polia, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 27/2011 č. 27/2011 Z.z. dňa V k.ú. Bučany sa nachádza časť (137,8 ha) chráneného ložiskového územia (CHLÚ) zemného plynu Trakovice a dobývací priestor (DP) Trakovice. Do katastrálneho územia obce Bučany zasahuje aj prieskumné územie (PÚ) Špačince ropa a horľavý plyn na vykonávanie geologických prác v etape vyhľadávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý zemný plyn. Rozhodnutie vydané MŽP SR platilo od a bolo určené na štyri roky. Do katastrálneho územia obce Bučany zasahovali aj hranice určeného prieskumného územia (PÚ) Veľké Kostoľany ropa a horľavý zemný plyn. Toto prieskumné územie bolo rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR zrušené. spracovateľ MEDIA COELI 11

12 Potenciál obce v oblasti rozvoja výroby a služieb Podnikateľské prostredie v obci nie je rozvinuté, ekonomická situácia nie je priaznivá a jej stav je odrazom malého počtu existujúcich podnikateľských subjektov a výrobných prevádzok. Drobní živnostníci zamestnávajú len relatívne malý počet obyvateľov, čo zďaleka nepostačuje na absorbovanie miestnej ponuky pracovných síl, z ktorých viac ako dve tretiny ekonomicky činného obyvateľstva odchádza za prácou mimo obce. Najviac občanov dochádza do práce do Trnavy (ŽOS, SACHS, SONY, JOHN MENSVILLE) Medzi najväčších zamestnávateľov v obci patria: Selekt, a.s., Alba SR, s.r.o., Agro-Váh, s.r.o., Zväz chovateľov ošípaných Nitra so sídlom v Bučanoch, Obecný úrad Bučany. V obci pôsobí aj viacero živnostníkov. Z hľadiska rozvoja cestovného ruchu je dôležitý poľovnícky revír Dolina, ktorý je v extraviláne obce Bučany a rozprestiera sa na rozlohe 1460 ha. Vlastníkom pozemkov v revíre sú SPF, Lesy š.p., obec a súkromné osoby. Vzhľadom na charakter revíru sa tu najviac udomácnil zajac poľný a bažant obyčajný, z vysokej zvery srna. Tabuľka 1 Členenie podnikateľských subjektov do jednotlivých sfér Rok 2014 počet subjektov Primárna sféra Poľnohospodárske podniky 2 SPOLU 2 Sekundárna sféra - spracovanie potraviny 4 predaj vína 1 rozličný tovar 1 drogéria - obuv - textil - nábytok - stavebniny - stolárstvo 1 hostinec 1 kaderníctvo 2 zámočníctvo 1 spracovateľ MEDIA COELI 12

13 pedikúra - manikúra 2 technické plyny 1 pneuservis 1 pohrebníctvo - ČSPL - čerpacia stanica - oprava elektrospotrebičov, motorov - zberné suroviny 1 stavebné práce - chemická ochrana rastlín - trafika - Spolu 16 Terciálna sféra Stravovacie zariadenia 3 Ubytovacie zariadenie 0 Zariadenie rýchleho občerstvenia 2 Pohostinstvá 3 SPOLU 8 CELKOM PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV Štruktúra obyvateľstva V sledovanom období obec Bučany kopírovala charakter vidieckeho osídlenia v podmienkach trnavského regiónu, s obvyklými demografickými a ekonomickými podmienkami (vysoký podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku, prevyšujúci počet obyvateľov v predproduktívnom veku), no aktívnymi opatreniami obce v oblasti bytovej politiky sa v ostatnom období podarilo zvrátiť starnutie populácie a zaistiť stabilný demografický vývoj. spracovateľ MEDIA COELI 13

14 Tabuľka 2 Štruktúra obyvateľstva v rokoch Rok Predproduktívny vek 0 14 rokov Produktívny vek rokov Poproduktívny vek 60 a viac rokov počet % počet % počet % Počet obyvateľov celkom Index starnutia , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,81 Pozn: Dôvodom rozdielu v demografických údajoch ŠÚ SR a výsledkov sčítania obyvateľstva je fakt, že údaje o počte obyvateľov k sú vypočítané bilančnou metódou z východiskových stavov k , počtov živonarodených, zomrelých a ŠÚ SR registrovaných zmien trvalého pobytu v roku Do východiskového počtu obyvateľov k boli premietnuté výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 použitím rebilančnej metódy na demografické udalosti od do rozhodujúceho okamihu sčítania. Graf 1: Vývoj počtu obyvateľov v obci Bučany za roky počet obyvateľov spracovateľ MEDIA COELI 14

15 Tabuľka 3 Prirodzený prírastok obyvateľstva Rok Nar. Zom. Prir. prírastok (- úbytok) Prisťah. Vysťah. Prírastok (-úbytok) Celkový prírastok (- úbytok) Tabuľka 4 Index vitality (pomer predproduktívny vek/poproduktívny vek x 100) Index vitality 101,95 97,83 78,85 119,32 V sledovanom období index vitality klesol z pôvodnej hodnoty nad 100% až na 78,85 %, čo indikovalo starnutie populácie, aby v roku 2012 stúpol na 119,35%. Táto hodnota indikuje ustálený typ populácie viac detí do 15 rokov ako ľudí nad 50 rokov. V ostatnom období dokonca tento index dosiahol vyššiu úroveň hodnotenia než hodnota na úrovni Trnavského kraja. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2009 dosiahol index vitality na úrovni kraja 111,5 %, pričom prognózy hovoria o klesajúcom indexe v roku 2015 na úrovni 94,4, 2020 na úrovni 80,5 a 2025 na úrovni 69,2. 2 Dôvodom tohto priaznivého zvratu vo vývoji populácie obce boli opatrenia v oblasti bývania rozšírenie plôch pre individuálnu bytovú výstavbu a tiež výstavba obecných nájomných bytov. Z pohľadu budúceho vývoja súčasná demografická štruktúra obce vytvára priaznivé predpoklady pre postupný rast počtu obyvateľov v obci, vzhľadom na vzdialenosť obce od krajského mesta Trnava a plánovanú výstavbu nového jadrového zariadenia na území obce Jaslovské Bohunice. Vývoj počtu obyvateľov je ovplyvnený nielen reprodukciou obyvateľstva, ale i možnosťami a rozsahom novej bytovej výstavby. Ako už bolo spomenuté vyššie, obec v platnom územnom pláne ráta s viacerými územiami pre individuálnu bytovú výstavbu a tiež výstavbu bytových domov. To vytvára dostatočné priestorové podmienky pre zníženie migrácie mladých obyvateľov obce do mesta a tiež uspokojí prípadné zvýšené potreby na bývanie v súvislosti s výstavbou nového jadrového zdroja. Keďže ľudia v súčasnosti hľadajú možnosti bývania v tichšom vidieckom prostredí, možno počítať aj s prisťahovaním obyvateľov. 2 Územný plán regiónu Trnavského samosprávneho kraja zadanie, september 2011, Trnavský samosprávny kraj, str. 25; citované zo zdrojov ŠÚ SR r,2009 a z Prognózy vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2025, Infostat, VDC, november 2008 pre roky spracovateľ MEDIA COELI 15

16 Tabuľka 5 Štruktúra obyvateľstva podľa národnosti Národnosť Počet obyvateľov Podiel na obyvateľoch s trvalým bydliskom v % Slovenská ,41 Maďarská 1 0,04 Česká 4 0,17 Nemecká 1 0,04 Ruská 2 0,08 Bulharská 7 0,30 Ostatné 4 0,17 Nezistené 16 0,70 Spolu Zdroj: Sčítanie obyvateľov domov a bytov z roku Tabuľka 6 Štruktúra obyvateľstva podľa náboženského vyznania Náboženské vyznanie/cirkev Počet obyvateľov Podiel na obyvateľoch s trvalým bydliskom v obci v % Rímsko-katolícka ,60 Evanjelická augsburského vyznania 15 0,66 Pravoslávna 9 0,39 Kresťanské zbory 4 0,17 Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 5 0,22 Nezistené 1 0,04 Spolu Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku Tabuľka 7 Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania Stupeň najvyššie Počet obyvateľov dosiahnutého vzdelania Podiel na obyvateľoch s trvalým bydliskom v obci v % Základné ,01 Učňovské (bez maturity) ,37 Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) , ,41 spracovateľ MEDIA COELI 16

17 Úplné stredné odborné (s maturitou) ,83 Úplné stredné všeobecné 64 2,82 Vyššie odborné 26 1,14 Vysokoškolské bakalárske 35 1,54 Vysokoškolské 130 5,73 Vysokoškolské doktorandské 7 0,30 Bez vzdelanie ,05 Nezistené 8 0,35 Spolu Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku Na základe vyššie uvedených tabuliek 5-7 je zrejmé, že obyvateľstvo obce Bučany v hlavných líniách kopíruje štatistické ukazovatele na úrovni Trnavského kraja Ekonomika Základné ekonomické ukazovatele obce V súlade s paragrafom 9 ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. O obecnom zriadení v platnom znení a paragrafom 25 ods. 1 zákona 303/1995 Z.z. O rozpočtových pravidlách v znení neskorších zmien a doplnkov je základom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie troch rokov. Rozpočet je finančný plán, ktorý vymedzuje služby a spôsob, akým sa budú poskytovať. Stáva sa tak základnou smernicou, ktorou volené orgány riadia výkonný aparát pri zabezpečovaní služieb. Rozpočet musí zabezpečovať súlad príjmov a výdavkov, zodpovedné a zodpovedajúce nakladanie s verejnými prostriedkami. Stanovená štruktúra príjmov a výdavkov vytvára podmienky pre získavanie príjmov a používanie prostriedkov v súlade so zákonom. Tabuľka 8 Základné ekonomické ukazovatele (v EUR) Ukazovateľ 2011* Bežné príjmy Kapitálové príjmy Finančné príjmy Príjmy celkom Bežné výdavky Kapitálové výdavky Finančné výdavky , Výdavky celkom spracovateľ MEDIA COELI 17

18 Z vyššie uvedených dát vyplýva, že obec hospodári s prebytkovým rozpočtom a je schopná tvoriť rezervu, a to aj v rokoch, kedy realizovala viacero investičných aktivít v súvislosti s čerpaním dotácií zo štrukturálnych fondov EÚ. Toto vytvára dobré predpoklady pre investičné akcie v obci v najbližších rokoch a tiež intenzívne čerpanie dotácií zo štrukturálnych fondov v období Odvetvia výroby a služieb Základné tovary obyvateľom poskytujú predajne s potravinami, zmiešaným tovarom, textilom, konfekciou a pohostinstvá. Svoje služby ponúkajú obyvateľom živnostníci v nasledujúcich oblastiach: kaderníctva, kozmetika, stolárstvo, stavebníctvo. Štruktúra ekonomickej základne obce je profilovaná jednotlivými odvetviami. Obec má diverzifikovanú štruktúru hospodárstva, i keď existuje rezerva na rast rozmanitosti ekonomických aktivít v obci a to hlavne v oblasti pestrosti a finalizácie poľnohospodárskej produkcie a v oblasti cestovného ruchu a agroturistiky. Tabuľka 9 Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity Ekonomická aktivita Počet obyvateľov Podiel na obyvateľoch s trvalým bydliskom v obci v % Pracujúci (okrem dôchodcov) ,90 Pracujúci dôchodcovia 26 1,14 Osoby na materskej dovolenke Osoby na rodičovskej dovolenke 15 0, ,11 Nezamestnaní 142 6,26 Študenti stredných škôl 36 1,58 Študenti vysokých škôl 10 0,44 Osoby v domácnosti 5 0,22 Dôchodcovia 169 7,45 Príjemcovia kapitálových príjmov 0 0 Deti do 16 rokov 87 3,83 iná 4 0,17 Nezistená 18 0,79 Ekonomicky aktívni (celkom) ,20 Spolu Zdroj: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku spracovateľ MEDIA COELI 18

19 Vývoj nezamestnanosti v obci Jednou z hlavných priorít obce je zvyšovať zamestnanosť a tak prispievať k zvyšovaniu životnej úrovne občanov. Podporou rozvoja podnikateľského prostredia, služieb a cestovného ruchu chce obec vytvoriť nové efektívne pracovné príležitosti pre nezamestnanú aktívnu pracovnú silu a tým postupne znižovať nezamestnanosť v obci. Analýza nezamestnanosti vychádza z údajov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorý mapuje štruktúru nezamestnaných v okrese. Percento nezamestnanosti v obci nedosahuje okresný (v júli 2011 dosiahla 6,17 %), ani celoštátny priemer (v júli 2011 dosiahla 10,3%) pri výpočte podielu nezamestnaných na celkovom počte obyvateľov. Pracovné príležitosti vytvára aj obec podporou podnikania. Poskytnuté údaje potvrdzujú pomerne stabilný vývoj nezamestnanosti v sledovanom období na úrovni 6 %, pre porovnanie percentuálny podiel nezamestnaných k počtu obyvateľov v produktívnom veku je 8,7 %, čo je mierne nad evidovanou mierou nezamestnanosti v okrese Trnava. Vývoj počtu nezamestnaných v obci je pomerne stabilný, ovplyvňuje ho najmä postupný nárast počtu obyvateľov obce. Miera nezamestnanosti (pozitívne i negatívne) sa môže meniť aj podľa tvorby pracovných miest v meste Trnava (okresné a krajské sídlo) a blízkom okolí, vzhľadom k dochádzkovej vzdialenosti. Zníženie nezamestnanosti môže pozitívne ovplyvniť aj výstavba nových lokalít priemyselného parku pri krajskom sídle vo vzdialenosti do 20 km. Pre zníženie nezamestnanosti v obci je potrebné: stabilizovať počet obyvateľov s výhľadom na postupný nárast vytvoriť podmienky pre novú bytovú výstavbu podnietiť tvorbu pracovných príležitostí a podnikateľských aktivít v súkromnom sektore dobudovať zariadenia občianskej vybavenosti a služieb dobudovať technickú infraštruktúru ako nevyhnutných predpoklad pre rozvoj obce Občianska vybavenosť Technická infraštruktúra V obci vykonáva svoju činnosť Obecný úrad Bučany s počtom 7 pracovníkov, z toho 3 administratívni pracovníci. Najvyšším výkonným a štatutárnym orgánom obce je starosta. Rozhodovacím orgánom v najdôležitejších otázkach života obce je obecné zastupiteľstvo, ktoré tvorí 9 poslancov volených tak ako starosta obce v priamych voľbách. Obec prostredníctvom zriadeného spoločného obecného úradu vykonáva prenesené kompetencie výkonu štátnej správy od 1. januára 2003 pre oblasť územného plánovania a stavebného poriadku. Ostatné kompetencie vykonáva vlastnými kapacitami pracovníkov. V obci pôsobí miestny Farský úrad Bučany, ktorý vykonáva kompetencie určené zákonom o rodine na úseku uzatvárania manželstva. spracovateľ MEDIA COELI 19

20 Výchovu a vyučovanie vykonáva plno organizovaná základná škola s materskou školou a so školskou jedálňou. Občiansku vybavenosť plní aj obecné zdravotné stredisko. Pôsobí tu obvodný všeobecný lekár a lekáreň. Služby sú poskytované nad rámec obce. Obecná technická infraštruktúra je pomerne dobre vybudovaná. V obci je zavedený zemný plyn a vybudovaný vodovod a kanalizácia. Verejné osvetlenie je zavedené vo všetkých častiach obce. Vedenie elektrickej energie je vzdušné. Hromadnú dopravu zabezpečujú pravidelné autobusové spoje SAD. V obci sa nachádza 8 autobusových zastávok. Tabuľka 10 Prehľad technickej infraštruktúry v obci Bučany Infraštruktúra v km Bučany Cestná sieť Železničná sieť - Plyn Kanalizácia ČOV 11 km 8,78 km Vodovod 10,1 Zber TKO Domové ČOV 6 Vedenie el. energie 11,5 z toho vzdušné 11,2 Z toho káblové 0,3 Železničná stanica - Autobus. zástavka 8 Telefónny rozvod Rozhlas Káblová TV - Pokrytie mobilnou sieťou 6,181 km - napojenie na ČOV Trnava separovaný áno Drôtový T-Mobile, Orange, O2 Územie obce Bučany je začlenené do širšieho okolia nasledujúcimi dopravnými väzbami: cez obec vedia štátna cesta I. triedy č. I/61 Bratislava Trnava Piešťany Žilina, s priamym napojením na diaľnicu D1, stredom obce je vedená cesta druhej triedy. Železničná doprava - cez kataster obce vedie železničná trať Bratislava Žilina Košice. Zastávka vlakov bola v obci zrušená, najbližšia zastávka je v obci Brestovany, približne 5 km vzdialenej od obce Bučany. Pre účely cyklistickej dopravy nie je vyčlenená samostatná komunikácia. Sieť účelových zariadení miestnych komunikácií slúži aj pre turistické trasy sprístupňujúce turistické miesta katastra. Nutnosť riešenia samostatných cykloturistických chodníkov sa predpokladá vzhľadom v nadväznosti na trasy navrhované VÚC Trnava. spracovateľ MEDIA COELI 20

21 V leteckej doprave občania obce využívajú vnútroštátne a medzinárodné letecké spojenia z medzinárodného letiska Bratislava vzdialeného 48 km od obce. V obci prebieha bytová výstavba vidieckeho charakteru a tak parkovanie súkromných vozidiel je vyriešené v rámci garážovania v rodinných domoch, resp. odstavnými spevnenými plochami na vlastných pozemkoch. Obec má vybudované parkovacie miesta, ktoré slúžia občianskej vybavenosti pred Dolným cintorínom a pred materskou školou. Ďalšie sú pred Domom služieb a kultúrnym domom, ich zmena je predmetom urbanistického návrhu Centrum obce Energetická infraštruktúra Okres Trnava je v súčasnosti zásobovaný elektrickou energiou z klasických zdrojov elektrickej energie (číslo vedenia Križovany Bučany č. 8311). Zásobovanie obce elektrickou energiou zabezpečuje Západoslovenská energetika a.s. Bratislava cez trafostanice rovnomerne rozmiestnené v obci (2 x 10 MVA transformátorov) Obec Bučany je plne plynofikovaná. Zemný plyn je dodávaný z VVTL plynovodu cez regulačnú stanicu plynu do siete plynovodov. Prevádzkovateľom plynovodu je SPP a.s. Bratislava. V roku 1999 Slovenské telekomunikácie vybudovali novú telefónnu sieť vrátane výmeny analógovej ústredne za digitálnu. Po rekonštrukcii má každý objekt v obci možnosť pripojenia na pevnú telefónnu sieť, čo má v súčasnosti veľký význam najmä z hľadiska rozvoja informačných technológií a prístupnosti do siete Internetu. V obci v súčasnosti pôsobia dvaja menší poskytovatelia internetu cez Wifi sieť. Rozvoj telefonizácie v obci intenzívne podporujú aj mobilní operátori Slovak Telecom, Orange a Télefonica (O2). Zásobovanie pitnou vodou je z verejného vodovodu, ktorý je v správe obce. Podľa údajov územného plánu regiónu TTSK je na vodovod napojených 89,7% obyvateľov. Obec má čiastočne vybudovanú verejnú kanalizáciu, jej prevádzkovateľom je spoločnosť TAVOS, a.s. Piešťany. Kanalizácia je napojená na zrekonštruovanú čističku odpadových vôd v Trnave-Modranke. V súčasnosti je odkanalizovaných 65,5% obyvateľov. V obci je potrebné dobudovať kanalizáciu v časti Odblavky, v Uličke pod cintorínom, Chrenovej ulici, v Uličke pri cintoríne a v časti Nad Gangalovou. Dobudovaním kanalizácie sa zníži počet vyvážaných žúmp. Na území katastra obce na nachádzajú vedenia ropovodu spoločnosti Transpetrol, a.s. úsek Ukrajina SR hranica Bučany, úsek Bučany hranica SR ČR a úsek Bučany Slovnaft. Na trase ropovodu je umiestnená prečerpávacia stanica PS5 Bučany Sociálna infraštruktúra V súčasnosti v obci Bučany nie je žiaden objekt sociálnej starostlivosti. Sociálna infraštruktúra nie je žiadna. Jej absenciu kompenzujú okolité sídla, konkrétne zariadenia v meste Trnava a obci Križovany nad Dudváhom. Obec v súčasnosti nemá predpoklady pre vybudovanie plôch a objektov zabezpečujúcich potreby sociálnej infraštruktúry. Tieto potreby môže kompenzovať iba rozšírením systému sociálnej pomoci jednotlivcom, s využitím charitatívnej pomoci a alebo rozšírením ponuky terénnych služieb spracovateľ MEDIA COELI 21

22 (napríklad opatrovateľskej služby) priamo v domácnostiach. Obec v súčasnosti finančne prispieva na stravovanie a poskytuje rozvoz obedov pre ZŤP a dôchodcov. Využívanou formou sociálnych služieb je poskytovanie opatrovateľskej služby priamo v domácnostiach formou opatrovateliek. Táto je finančne najefektívnejšou formou sociálnej starostlivosti, nahrádza chýbajúce kapacity v sociálnych zariadeniach. Záujem občanov o poskytovanie opatrovateľskej služby v domácnostiach rastie. Forma ústavnej starostlivosti o starých občanov sa v obci neuplatňuje, na tento účel sa používajú zariadenia v regióne keď je vylúčené zotrvanie občana v jeho pôvodnom prostredí. Výhľadové demografické trendy Slovenska hovoria o všeobecnom starnutí populácie (najmä po roku 2005 sa výrazne zvýšilo percento obyvateľov v poproduktívnom veku), čo sa prejaví zvýšeným dopytom po sociálnych službách. V obci Bučany nie je zariadenie sociálnej starostlivosti, no vzhľadom k všeobecnému dopytu po týchto službách zo strany občanov, je potrebné zvážiť vybudovanie infraštruktúry sociálnych služieb, prípadne doplnenie ponuky terénnych sociálnych služieb Zdravotná infraštruktúra Zdravotná starostlivosť je v obci priamo dostupná. Základnú zdravotnú starostlivosť zabezpečuje ambulancia všeobecného lekára pre dospelých v zdravotnom stredisku. V stredisku je tiež ambulancia detského lekára, momentálne je však bez lekára. Za odbornou zdravotnou ambulanciou a pohotovostnou službou dochádzajú občania do okresného mesta Trnava. Súčasné zdravotné stredisko nepokrýva v dostatočnej miere základnú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov obce z dôvodu absencie detského lekára. Zo strany obyvateľov je dopyt po službách zubnej ambulancie a ambulancie detského lekára (zabezpečenie lekára do existujúcej ambulancie). V prípade realizácie výraznejšej bytovej alebo individuálnej bytovej výstavby vzrastie počet obyvateľov natoľko, že bude potrebné rozšíriť kapacity v zdravotníckom zariadení, vrátane detskej ambulancie Kultúrna infraštruktúra Kultúrno-historický fond obce má regionálny význam. Jeho primeranou záchranou, údržbou a využitím v oblasti kultúry a rozvoja cestovného ruchu je možné významnou mierou prispieť k ekonomickej prosperite obce. Medzi najvýznamnejšie miestne kultúrne pamiatky patria: Kostol sv. Margity Antiochijskej Neskorobarokový (rokokový) kaštieľ (zrúcanina) Nyáryovská kúria Očkayovský kaštieľ (v súkromnom vlastníctve ako bytový dom) Zayovská kúria (v súkromnom vlastníctve ako bytový dom) množstvo prícestných sôch a krížov. spracovateľ MEDIA COELI 22

23 V obci je dom služieb s kapacitou 80 osôb, ktorý slúži pre usporiadanie osláv, svadieb a iných spoločenských podujatí a tiež kultúrny dom s kapacitou 242 osôb v jednej sále. Kultúrny dom disponuje javiskovým sedením, šatňami, vlastným funkčným osvetlením a ozvučením. V minulosti disponoval aj priestormi kina, ktoré však nie je vo vyhovujúcom technickom stave a bolo by potrebné ho digitalizovať. Kultúrny dom je využívaný pre kultúrno-spoločenské podujatia, ako aj rôzne školské podujatia, divadelné predstavenia, príležitostné oslavy, koncerty a diskotéky pre mládež. Budovu kultúrneho domu využívajú viaceré miestne spolky a združenia. Obec tiež prevádzkuje knižnicu s počtom 8000 zväzkov. Objekt kultúry je kapacitne dostatočný. Kapacity kultúrnych zariadení pokryjú potreby počtu obyvateľov s časovým horizontom do roku Verejnoprospešné inštitúcie V obci pôsobí viacero inštitúcií a spolkov: - Dobrovoľný hasičský zbor V spolupráci s Obecným úradom sa podieľa na verejnoprospešných prácach. V minulosti to boli práce a pomoc pri výstavbe Domu služieb, Domu smútku na hornom aj dolnom cintoríne, búraní starých bytov na Čechovom dvore. Ďalej spolupracuje pri rôznych obecných, cirkevných a spoločenských akciách ako je tradičné stavanie mája, oslavy MDD, novoročný ohňostroj, cirkevných procesií, pohrebov a podobne. DHZ tiež vykonáva preventívne prehliadky obytných budov, malých prevádzok, údržbu hasičského auta a motorových striekačiek, údržbu výstroje a výzbroje, úpravu okolia ale aj samotnej hasičskej zbrojnice. - Základná organizácia Jednoty dôchodcov: Organizácia vznikla na ustanovujúcej schôdzi 11. júla 1995 za účasti 26 dôchodcov. V súčasnosti má 120 členov. Členovia organizácie sa každoročne zúčastňujú na turistických zrazoch seniorov a športových hrách. V roku 2010 bola vydaná brožúrka o činnosti základnej organizácie pri príležitosti 15. výročia jej založenia. Poslaním organizácie je prispieť k aktívnemu životu obce a obohatiť svojimi podujatiami život starších občanov. - Základná organizácia Chovateľov poštových holubov Chov poštových holubov v Bučanoch vznikol v roku Nakoľko chovatelia nespĺňali podmienky v počte na vytvorenie základnej organizácie, boli registrovaní v ZO Brestovany. Prvými priekopníkmi v chove poštových holubov v Bučanoch boli Jozef Vidlička, Jozef Hrčka, Viktor Zaťko, Anton Krivošík, Štefan Halás. ZO CHPH Bučany patrí do trnavskej oblasti. Zúčastňuje sa na pretekoch letov z Českej republiky, Nemecka, Holandska, Belgicka, kde dosahuje výborné výsledky. - Poľovnícke združenie Dolina: spracovateľ MEDIA COELI 23

24 História organizovaného poľovníctva v obci Bučany siaha do roku 1952, kedy vzniklo poľovnícke združenie zlúčením "dolného" a "horného" chotára. Nakoľko sa nezachovali žiadne písomnosti z tohto obdobia, nie je možné identifikovať presný termín vzniku. V súčasnosti má PZ "DOLINA" Bučany 24 stálych členov a obhospodaruje poľovný revír o výmere 1460 ha. Medzi prioritné poslania tohto združenia patrí starostlivosť o zver, najmä prikrmovanie v zimnom období. Združenie prevádzkuje 20 násypcov pre malú zver na jadrové krmivo a 5 kŕmnych zariadení (jasle) pre vysokú zver. Vzhľadom na charakter revíru - hlavne poľný revír- sa najviac udomácnil zajac poľný a bažant obyčajný, z vysokej zveri srna - 20 ha lesa. Samozrejme okrem spomínaných hlavných druhov úžitkovej zveri je možné pozorovať aj iné druhy. - Občianske združenie Združenie zdravotne postihnutých: ZZP bola založená v roku Je to zmiešaná základná organizácia, ktorá združuje rôzne zdravotne postihnutých občanov z obcí - Bučany, Brestovany, Trakovice a Malženice. Celkom združuje 81 členov. Združenie organizuje rôzne akcie ako sú zájazdy, Mariánske púte, podujatie k MDD spojené s výletom, rekreačné pobyty, rekondičné pobyty, Vavrinecký bál, kurz pečenia cukroviniek, Posedenie v predvianočnom čase spojené s Mikulášskou nádielkou pre deti, rôzne besedy a prednášky, tiež kultúrne podujatia. Pri ZZP pracuje spevácky krúžok NÁDEJ. Členovia združenia sa môžu schádzať v klube ZZP, pri ktorom je aj rehabilitačná miestnosť s rôznym cvičebným náradím. Finančné prostriedky na činnosť ZZP získava od sponzorov, rozpočtu obce a členských príspevkov. - Slovenský skauting: V Bučanoch je družina skautiek aj skautov. Družiny ERIDANUS a NOLDOR patria pod 1.oddiel Gondor v Trnave. Je to jeden z viacero oddielov 88. zboru štvorlístok Trnava. Obe družiny majú okolo 12 členov a stretávajú sa raz týždenne. Žiadna zo spoločenských organizácií nemá vlastný majetok, na vykonávanie záujmovej činnosti využívajú po dohode so samosprávou zariadenia v majetku samosprávy, z jej rozpočtu sú spoločenské organizácie podľa disponibilných zdrojov dotované Bývanie Schválený územný plán obce v rámci zastavaného územia rieši stavebný rozvoj s takmer stopercentným dôrazom na obytnú výstavbu rodinných domov a nízkopodlažnú bytovú výstavbu vrátane objektov základnej i vyššej občianskej vybavenosti. V navrhovanom období v rámci územného plánu sa predpokladá vytvorenie podmienok pre rast počtu obyvateľov obce. Z tohto vyplýva potreba intenzifikovať existujúce zastavané územie a tiež rozšíriť možnosti pre rozvoj bývania v nových lokalitách. V súčasnosti je v obci 689 rodinných domov, 14 bytových domov (3 obecné a 11 súkromných), 105 bytov, z toho je 36 bytov obecných. Podrobnejšiu charakteristiku domového fondu poskytuje tabuľka č. 9. spracovateľ MEDIA COELI 24

25 Tabuľka 11 Charakteristika domového fondu (2013) Názov ukazovateľa Počet Byty spolu 105 Z toho obývané 105 Z toho neobývané 0 Byty v osobnom vlastníctve Domy spolu 689 Z toho obývané 689 Z toho neobývané - Tabuľka 12 Prehľad novonavrhovaných lokalít na bývanie podľa územného plánu obce Názov lokality Forma výstavby Počet bytových jednotiek 1 Od Blavky IBV 28 2 Lúčky IBV 3 3 Pri vodárni I. IBV 17 4 Medzi humnami IBV 15 5 Chvojková I IBV 7 6 Chrenová IBV 72 7 Dolný koniec IBV 4 8 Nad Pálenicou IBV 10 9 Chvojková II IBV Podšup IBV Ulička IBV Nad Gangalovou IBV Pred Hlavnou IBV 3 IBV spolu Pri križovatke HBV Pri vodárni II HBV Hlavná kaštieľ HBV 46 HBV spolu 82 Spolu IBV + HBV 325 Zdroj: ÚPN obce Bučany, aktuálne k júl spracovateľ MEDIA COELI 25

26 Vzdelávanie, kultúra a šport Vzdelávanie Rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce Základná škola s materskou školou a školskou jedálňou s vlastnou právnou subjektivitou V obci je základná škola, ktorá má vlastnú jedáleň. Materská škola zriadená obcou, je využívaná len pre deti z obce, v prípade dostatku kapacít ale slúži aj ako spádové zariadenie pre susedné obce. MŠ navštevuje približne 70 detí, má vlastnú kuchyňu aj jedáleň. Vzhľadom na nárast počtu obyvateľov súčasná kapacita materskej školy v obci nepostačuje. Obec plánuje nadstavbou podkrovia základnej školy zväčšiť kapacitné možnosti existujúcej budovy školy. Vzhľadom k nárastu počtu žiakov materskej školy je možné predpokladať aj postupný nárast počtu žiakov základnej školy v obci. Tabulka 13 Stavy žiakov ZŠ a MŠ v jednotlivých rokoch Školský rok Počet žiakov ZŠ Počet žiakov MŠ 2007/ / / / / / / Kultúra Obec každoročne organizuje a podieľa sa na veľkom počte kultúrnych akcií a spoločenských podujatí. Za aktívnej podpory obce vyvíja činnosť dychová hudba Bučianka. Dychová hudba má v súčasnosti 17 členov a 3 speváčky. Zúčastňuje sa na všetkých podujatiach v obci, či už cirkevných (pohreby, slávnostné sväté omše, procesie), alebo obecných (posedenie s dôchodcami, stavanie mája, deň matiek, spracovateľ MEDIA COELI 26

27 pochovávanie basy, obecná zabíjačka a iné). Pravidelne sa zúčastňuje na hudobnom festivale v obci Hostie Šport Súčasťou života obce sú tiež športové aktivity občanov. Obec v ostatnom období vybudovala multifunkčné ihrisko a detské ihriská na podporu rekreácie a športu, predovšetkým detí a mládeže. Športové aktivity v obci sa sústreďujú predovšetkým v činnosti OFK Bučany. Táto je pokračovateľom bohatej športovej tradície, ktorej základy siahajú do roku 1921, do roku vzniku miestneho športového klubu ŠK Bučany. Začiatky činnosti boli späté predovšetkým pôsobením futbalového mužstva, ktoré hrávalo svoje stretnutia na ihrisku povedľa súčasného Horného cintorína. V 50. rokoch sa klub premenoval na Dynamo a športové ihrisko našlo priestor na miestach, kde pôsobí klub dodnes. Začiatkom 60. rokov sa zmenil názov klubu na TJ Družstevník Bučany. V súčasnosti pôsobí pod názvom OFK Bučany. V súčasnosti je činnosť klubu zameraná predovšetkým na futbalové dianie. V polovici 90. rokov sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia areálu športového klubu. Vybudovalo sa oplotenie zo severnej aj západnej strany. Bola postavená nová krytá západná tribúna s kapacitou dvesto miest na sedenie. Koncom 90. rokov sa vybudovala plynofikácia všetkých kabín v tribúne. Zrekonštruovali sa všetky miestnosti a strecha. Popri účasti na súťažiach patrí k tradičným športovým aktivitám každoročné usporiadanie turnaja o Pohár starostu obce, ktorého sa zúčastňujú popri domácom vždy ďalšie tri pozvané futbalové oddiely. V oblasti športu je cieľom rozšíriť záber športových činností občanov smerom od pasívneho k aktívnemu spôsobu využívania športu v záujme zdravého spôsobu života. Geografická poloha obce v regióne, konfigurácia terénu a ostatné prírodné a technické danosti nezaraďujú obec medzi rekreačne atraktívne oblasti cestovného ruchu vo vzťahu k širšiemu okoliu. Z prírodných daností vychádzajú tieto predpoklady pre rekreačnú a športovú činnosti a formy rekreácie pre obyvateľov obce: pre prechádzky a pešiu turistiku veľmi dobré pre zimné športy nedostatočné (vzhľadom na terénne a klimatické podmienky) pre cykloturistiku -veľmi dobré (popri toku, spojenie s Trnavou Považská trasa) pre špecifické činnosti veľmi dobré (napr. poľovníctvo). Pre každodennú rekreáciu a rekreačný šport je v obytnom území potrebné zabezpečiť plochy v rámci obytných blokov, využitie školského telovýchovného areálu (telocvične, ihriská) aj pre bývajúcich obyvateľov. Žiada sa pokračovať vo vytváraní verejnej zelene (okrskovú, obvodovú), pre športovú činnosť na voľných plochách. spracovateľ MEDIA COELI 27

28 Životné prostredie Stav životného prostredia je potrebné hodnotiť z hľadiska znečistenia základných zložiek územia, ktorými sú voda, pôda, vzduch a odpady, ktoré pôsobia na kvalitu životného prostredia Voda Čo sa týka povrchových a podzemných vôd, územie nespadá do žiadnej významnej alebo chránenej vodohospodárskej oblasti. Obývaná časť obce je zásobovaná pitnou vodou z obecného vodovodu. Studne sa neprevádzkujú na účely dodávky pitnej vody, používajú sa iba na zavlažovanie. Podzemné vody nachádzajúce sa v tomto kolektore majú voľnú hladinu, sú výrazne Ca Mg HCO 3 typu, stredne mineralizované, tvrdé s mierne alkalickou reakciou. Ich kvalita vyhovuje požiadavkám STN pre pitné vody. Obec sa nachádza v ochrannom pásme jadrového zariadenia. Zraniteľnosť spodných vôd je čiastočne znečisťujúcimi látkami používaním v poľnohospodárstve a únikom rádionuklidov v prípade poruchy alebo inej udalosti na jadrových zariadeniach v Jaslovských Bohuniciach. Povrchové vody vodného toku Horná Blava sú znečisťované znečisťujúcimi látkami splavovanými pri náhlych búrkach. Stav sa zhoršuje a ústupom lúčnych porastov pôvodne udržiavaných pozdĺž brehov Blavy Pôda Najzávažnejším problémom, ktorý je zapríčinený zníženou stabilitou abiotického prostredia, je ohrozenie poľnohospodárskej pôdy eróziou. Veterná erózia sa prejavuje prevažne v mimovegetačnom období a spôsobuje zvýšenú prašnosť v ovzduší. Nakoľko sú pôdy územia prevažne v rovinatom teréne, sú celkovo silne ohrozované vodnou a veternou eróziou, najmä na plochách bez vegetácie. Mapa 4 Ohrozenie veternou eróziou Zdroj: Infoservis VÚPOP, pôdne mapy register pôdy LPIS. spracovateľ MEDIA COELI 28

29 Legenda: svetlomodrá farba žiadna až slabá erózia; zelená farba - stredná erózia; žltá farba silná erózia; červená farba: extrémna erózia; svetlomodrou prerušovanou čiarou je označená hranica katastra obce. Mapa 5 Ohrozenie vodnou eróziou Zdroj: Infoservis VÚPOP, pôdne mapy register pôdy LPIS. Legenda: tmavomodrá farba: bez erózie; svetlomodrá farba: stredná erózia; zelená farba: silná erózia; červená farba: extrémna erózia; svetlomodrou prerušovanou čiarou je označená hranica katastra obce. Hlavným zdrojom kontaminácie pôdneho fondu cudzorodými látkami sú rôzne antropogénne aktivity spojené s aplikáciou niektorých hnojív (fosfáty) a chemikálií v poľnohospodárstve, priemyselnou činnosťou, výrazne koncentrovanou v neďalekom priemyselnom centre mesta Trnava a tiež doprava. Prostredníctvom erózie, ale aj premiestňovaním zrážkovými vodami, sa ťažké prvky môžu dostávať i do priľahlých aluviálnych drenážnych systémov a negatívne ovplyvňovať kvalitu povrchových i podzemných vôd. Pôdy záujmového územia sú rizikové z hľadiska výskytu niklu, kadmia a zinku. Koncentrácia týchto prvkov v pôde prekračuje referenčnú hodnotu. V záujmovom území bol podľa Geochemického atlasu SR zistený aj výskyt ďalších rizikových prvkov (Ba, Be, Cr, Sn, V) a iných monitorovaných prvkov (B, Ca, Ce, Fe, Ga, K, La, Li, Na, Rb, Sr), ktorých koncentrácie síce nedosahujú limitné hodnoty, ale prekračujú stredné hodnoty (medián). Rizikovým faktorom môže byť kontaminácia pôdy rádionuklidmi z prevádzky a vyraďovania jadrových zariadení v prípade udalosti na jadrových zariadeniach v lokalite Bohunice Ovzdušie Znečisťovanie ovzdušia na území katastra obce je diaľkovým prenosom emisií zo stacionárnych zdrojov okresných miest, z automobilovej dopravy a prenosnom rádioaktínych výpustí z prevádzkovaných blokov JE i z procesu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky. Podľa Stratégie zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky spracovateľ MEDIA COELI 29

30 SR prijatej vládou SR a NR SR bola oblasť Trnavy zaradená medzi zdravotne závadné a ohrozené oblasti. Najväčším negatívom je obsah prachu v ovzduší s priemernou ročnou hodnotu okolo 30μg.m-3 (mikrogramov na m3). Miestne zdroje znečistenia ovzdušia sú bezvýznamné. Najväčším zdrojom hluku je verejná doprava a priemyselné strediská na území obce. Hodnoty hluku stanovené hygienickými normami nie sú prekračované ani v dopravnej špičke Odpady Obec má vypracovaný Program odpadového hospodárstva (POH) na roky s výhľadom do roku V obci Bučany sa separuje sklo, papier, plasty a biologicky rozložiteľný odpad. Oddelene sa zhromažďujú odpady zo stavieb a demolácií a odpad zo záhrad, cintorína a zelene obce. V obci je zabezpečená separácia nasledovných odpadov: Papier a lepenka Sklo Plasty Biologicky rozložiteľný odpad Kovy Systém zhodnocovania odpadu v obci začal v roku 2000 zavedením separovaného zberu v obci. V súčasnosti sa prostredníctvom separovaného zberu v obci a následnej recyklácie u spracovateľov zhodnocujú: papier a lepenka, sklo, plasty, biologicky rozložiteľné odpady (verejná zeleň), komunálne nebezpečné odpady. Zber je vykonávaný viacerými spôsobmi: Kontajnerový systém: Separované zložky komunálneho odpadu ako plasty PET fľaše, sklo, papier a lepenka ukladajú obyvatelia obce podľa druhu do zberných nádob a kontajnerov. Bytové domy majú k dispozícii 1100 l nádoby a rodinné domy 240 l nádoby (na plasty a papier, PET fľaše a papier sa zhromažďujú spolu v 240 l nádobách podľa harmonogramu spravidla 1-krát za mesiac vývoz zabezpečený spoločnosťou A.S.A., ktorá jednotlivé zložky triedi na vlastnej linke). Nádoby je potrebné vyložiť v deň vývozu tak, aby boli dostupné pre zberové vozidlo. Do 240 litrových separačných nádob sa zbiera spolu: Papier (noviny, časopisy, letáky, lepenka, katalógy, knihy bez dosiek), Plastové fľaše od nápojov (PET fľaše), Plastové obaly (plast, fľaše od šampónov, čist. Prostriedkov, plastové fólie, tašky a pod.). Sklo sa zhromažďuje do 1100 litrových kontajnerov na sklo, ktoré sú umiestnené na určených verejných priestranstvách v obci. Vývoz kontajnerov skla zabezpečuje v zmysle zmluvy s firmou A.S.A. Trnava podľa potreby. V obci sú rozmiestnené aj kontajnery na šatstvo a textil (zberné nádoby A.S.A.), ktoré spoločnosť A.S.A. pravidelne zbiera. Kovy hlavne železný šrot občania zhromažďujú na určenom mieste v obci KOMS Bučany odkiaľ sú odvážané na zhodnotenie. spracovateľ MEDIA COELI 30

31 Zber nebezpečných odpadov vo veľkokapacitných kontajneroch: spravidla 2x ročne. Zberné miesta na biologicky rozložiteľný materiál: Biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad občania kompostujú na vlastných pozemkoch. Odpad z cintorína a zelene obce je zhromažďovaný vo veľkokapacitnom kontajnery, ktorý vyváža firma A.S.A. Trnava na skládku Trnava a do kompostárne Trnava - Zavar. Obec tiež sporadicky organizuje zbierku obnoseného a nepotrebného šatstva v záujme ochrany životného prostredia. V rámci obce sú okrem toho umiestnené štyri zberné nádoby na šatstvo. Odpad Obsah zo žúmp sa zabezpečuje odborne spôsobilým subjektom. V obci je čiastočne vybudovaná kanalizácia. Realizáciou kanalizácie sa zníži počet vyvážaných žúmp. Odpad Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky a Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií (drobný stavebný odpad) sa najskôr zhromažďuje vo veľkokapacitnom kontajnery a podľa potreby obec zabezpečuje jeho zneškodnenie firmou A.S.A. Trnava. Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečený dvakrát do mesiaca, odvoz druhotných surovín je zabezpečená raz mesačne. V zmysle zákona o odpadoch obec zabezpečuje dvakrát do roka zber odpadov do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré vyváža na skládku Trnava A.S.A. spol. s.r.o. Zber elektronického odpadu zabezpečuje v spolupráci s obcou spoločnosť ANEO. Pri zhodnocovaní nebezpečného odpadu v obci sa odpad zváža na dočasné uloženie do zberného dvoru zmluvného partnera a následne konečným spracovateľom na zhodnotenie. Zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa vykonáva ukladaním zeleného odpadu na určených miestach v obci a odvozom na skládku. Podrobnosti o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi sú upravené všeobecne záväzným nariadením, ktoré je zverejnené na internetovom portály obce, prípadne je občanom k dispozícii k nahliadnutiu na obecnom úrade. Obec plánuje zefektívniť spôsoby nakladania s odpadom a vybudovať na svojom území zberný dvor odpadov. Podrobnejšie je tento zámer uvedený v cieľoch PHSR a tiež smernej časti POH Analýza realizovaných opatrení Pri analýze realizovaných opatrení je potrebné vychádzať z monitorovacích a hodnotiacich správ z implementovaných projektov, predovšetkým z prostriedkov Európskych spoločenstiev. Predmetom analýzy realizovaných opatrení na úrovni obce sú reálne skúseností pri implementovaní programov na podporu rozvoja obce. Analýza sa zameriava hlavne na: vyhodnotenie relevantnosti existujúcej stratégie, jej doplnenie alebo úpravu, efektívnosť a účinnosť realizovanej podpory, vyhodnotenie kritických faktorov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť a účinnosť pri implementácii programu, identifikáciu opatrení na zvýšenie efektívnosti realizácie procesov strategického plánovania, predovšetkým v procese monitorovania a hodnotenia. spracovateľ MEDIA COELI 31

32 Analýza realizovaných opatrení predstavuje zmapovanie reálnych skúseností obce Bučany pri implementovaní investičných a neinvestičných projektov na podporu regionálneho rozvoja za posledných päť rokov. V obci sa v ostatných rokoch zrealizovali tieto projekty: Tabuľka 14 Zoznam realizovaných projektov Rok akcia/názov Suma EUR Zdroj financovania Objem pridelených prostriedkov EUR 2006 Chodníky hlavná ulica Vlastné zdroje obce 2009 Parkovisko dolný cintorín Vlastné zdroje obce Chodník horný koniec (severná časť) Vlastné zdroje obce 2011 Chodníky južná časť obce Vlastné zdroje obce 2013 Obnova Nyárovskej kúrie na kultúrno-spoločenské centrum obce a revitalizácia priľahlého historického parku 2013 Parkovisko pred MŠ Vlastné zdroje obce ROP , Vyhodnotenie plnenia predchádzajúceho programu V PHSR obce na roky si obec stanovila 5 priorít: 1. Podpora trvalo udržateľného rozvoja 2. Ochrana životného prostredia 3. Investície do občianskej infraštruktúry 5. Podpora rozvoja služieb pre obyvateľov V súlade s týmito prioritami si obec stanovila 5 opatrení rozvojovej stratégie: 1. Zabezpečenie stabilného rastu ekonomickej aktivity v obci a jej okolí (1 aktivita) 2. Zabezpečenie ochrany životného prostredia (1 aktivita) 3. Komplexné budovanie, dobudovanie a modernizácia infraštruktúry obce (6 aktivít) 4. Zvyšovanie participácie občanov na živote obce a jej ďalšom smerovaní (1 aktivita) 5. Skvalitňovanie a zabezpečenie služieb obyvateľstvu (1 aktivita) Nasledujúca tabuľka sumarizuje plnenie vytýčených cieľov, opatrení a aktivít Tabuľka 15 Plnenie stanovených opatrení a aktivít predchádzajúceho programu Názov priority/aktivity Plnenie v % 1. Zabezpečenie stabilného rastu ekonomickej aktivity v obci a jej okolí Aktivita 1: Zemianska kúria 100% 2. Zabezpečenie ochrany životného prostredia Aktivita 1: revitalizácia zelene na 20% verejných priestranstvách 3. Komplexné budovanie, dobudovanie a modernizácia infraštruktúry obce Aktivita 1 cesta od súpisného čísla 3 0% Aktivita 2 zateplenie budovy ZŠ a MŠ 0% Aktivita 3 chodníky hlavná ulica 20% Aktivita 4 chodníky horný koniec 100% spracovateľ MEDIA COELI 32

33 Aktivita 5 rekonštrukcia komunikácií 0% v správe SSC Aktivita 6 okolie kúrie vypracovanie 100% projektu 4. Zvyšovanie participácie občanov na živote obce a jej ďalšom smerovaní Aktivita 1 Požiarna zbrojnica 0% 5. Skvalitňovanie a zabezpečenie služieb obyvateľstvu Aktivita 1 Vytvorenie priestorov pre 0% OcU a spoločenskej miestnosti Zhrnutie Celkové plnenie programu 34% spracovateľ MEDIA COELI 33

34 2.3. Anketa S cieľom získať čo možno najviac poznatkov k tvorbe PHSR obce sa v júli 2013 uskutočnila anketa medzi obyvateľmi obce. Ankety sa zúčastnilo 35 respondentov, čo predstavuje menej ako 2 % obyvateľov obce. Výsledky ankety teda nie sú štatisticky relevantné, poskytujú však niektoré zaujímavé poznatky a potvrdzujú širšiu podporu pre strategické smerovanie obce, popísanie podrobnejšie v nasledujúcich kapitolách. Na úvod je potrebné uviesť, že ankety sa zúčastnili predovšetkým ľudia od 19 do 39 rokov, ktorí zároveň dlhodobo žijú v obci. Graf 2 Hodnotenie kvality života v obci Aká je podľa Vás kvalita života v obci? veľmi dobrá dobrá uspokojivá zlá veľmi zlá Graf 3 Spokojnosť s kvalitou života v obci vo vybraných oblastiach dopravné spojenie dostupnosť stavebných podnikateľské prostredie osveta, vzdelávanie obchody a služby starostlivosť o zeleň, ihriská, medziľudské vzťahy šport odpady, kanalizácia miestne cesty, chodníky škôlka, škola kultúra voľnočasové aktivity pre deti a zdravotná starostlivosť veľmi spokojný/á čiastočne spokojný/á ani spokojný/á, ani nespokojný/á čiastočne nespokojný/á veľmi nespokojný/á 0% 20% 40% 60% 80% 100% spracovateľ MEDIA COELI 34