VÝ OS Úradu pre reguláciu sieťových odveví z 28. júla 2008 č. 2/2008, korým sa usanovuje regulácia cien v elekroenergeike Úrad pre reguláciu sieťových odveví (ďalej len úrad ) podľa 12 ods. 9 a 10 a 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odveviach a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov usanovuje: 1 Základné pojmy Na účely oho výnosu sa rozumie a) regulačným rokom obdobie kalendárneho roka, b) rokom regulačný rok, pre korý sa určuje cena alebo spôsob jej výpoču, c) rokom +n n-ý rok nasledujúci po roku, d) rokom n n-ý rok predchádzajúci roku, e) jednokou množsva elekriny 1 MWh, f) sraami elekriny v súsave rozdiel medzi množsvom elekriny, koré vsupuje do súsavy, korú prevádzkuje regulovaný subjek a množsvom elekriny, koré vysupuje zo súsavy, znížený o vlasnú sporebu regulovaného subjeku, g) arifou za prevádzkovanie sysému arifa, korá zohľadní alikvonú časť nákladov na výrobu elekriny z domáceho uhlia, na výrobu elekriny z obnovieľných zdrojov energie a echnológiami kombinovanej výroby elekriny a epla (ďalej len kombinovaná výroba ), h) sporebou elekriny na vymedzenom území elekrina dodaná koncovým odberaeľom elekriny a vlasná sporeba elekriny vyrobenej vo vlasnom zariadení s výnimkou elekriny sporebovanej pre vlasnú sporebu na výrobu elekriny, i) miesnou disribučnou súsavou disribučná súsava, do korej je pripojených najviac 100 000 odberných mies. 2 Rozsah a šrukúra oprávnených nákladov (1) Oprávnenými nákladmi sú náklady preukázaeľne a v nevyhnunom rozsahu vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosi, 1 ) a o a) náklady na obsaranie elekriny pre odberaeľov elekriny v domácnosi, vráane nákladov na vyrovnanie odchýlky odberaeľov elekriny v domácnosi pri dodávke elekriny odberaeľom v domácnosi, b) náklady na obsaranie regulačnej elekriny, 2 ) c) náklady na obsaranie elekriny na vlasnú sporebu a kryie srá v prenose a disribúcii elekriny vráane nákladov na vyrovnanie odchýlky pri prenose a disribúcii elekriny, d) výrobné a prevádzkové náklady zahrňujúce náklady na energie, suroviny a echnologické hmoy, e) osobné náklady vykazované na účoch 521 až 524 podľa osobiného predpisu; 3 ) za oprávnené náklady sa považuje aj zvýšenie priemerných osobných nákladov na jedného zamesnanca v roku 1 ) 2 písm. d) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odveviach a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2 ) 2 písm. b) bod 28 zákona č. 656/2004 Z. z. o energeike a o zmene niekorých zákonov v znení zákona č. 112/2008 Z. z. 1
oproi roku -1 najviac o priemerný 12 mesačný harmonizovaný index sporebieľských cien oproi rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka podľa ukazovaeľa Sporebieľské ceny úhrnom, uverejneného Šaisickým úradom Slovenskej republiky za rok predchádzajúci akuálnemu regulačnému roku, v korom sa podáva návrh ceny ovaru alebo ceny služieb (ďalej len návrh ceny ), f) náklady na plnenie povinnosí podľa osobiných predpisov, 4 ) g) odpisy hmoného majeku a nehmoného majeku; 5 ) pri hmonom majeku sa za oprávnené náklady považuje rovnomerné odpisovanie hmoného majeku 6 ) a pri nehmonom majeku sa za oprávnené náklady považuje ročný odpis vo výške 25 % z obsarávacej ceny nehmoného majeku, ak eno výnos neusanovuje inak, h) nájomné za prenájom hmoného majeku a nehmoného majeku od reích osôb, korý sa používa výhradne na regulovanú činnosť vo výške odpisov podľa písmena g), priamo súvisiacich a preukázaných nákladov, i) náklady na opravy a údržbu majeku slúžiaceho na zabezpečenie regulovanej činnosi, okrem nákladov vynaložených na echnické zhodnoenie hmoného majeku a nehmoného majeku podľa osobiného predpisu, 7 ) (2) Oprávnenými nákladmi nie sú a) náklady sankčného charakeru, b) sporeba pohonných láok nad normu sporeby pohonných láok, 8 ) c) prevádzkové náklady spojené s nevyužiými prevádzkami a výrobnými kapaciami, d) odmeny členov šauárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie, korí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s regulovaným subjekom, e) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie plaené zamesnávaeľom podľa osobiného predpisu, 9 ) príspevky na živoné poisenie a účelové sporenie zamesnanca, koré plaí zamesnávaeľ za zamesnanca, f) odsupné a odchodné presahujúce výšku usanovenú osobiným predpisom, 10 ) g) poisné členov šauárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, korí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s regulovaným subjekom, h) cesovné náhrady nad rozsah určený osobiným predpisom, 11 ) i) cesovné náhrady členov šauárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, korí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu s regulovaným subjekom, j) manká a škody zo zníženia cien nevyužieľných zásob a likvidácie zásob, k) náklady vyplývajúce z chýb vo výpočoch, v kalkulačných prepočoch alebo v účovnícve, duplicine účované náklady, l) odpisy neporebného dlhodobého majeku a odpisy goodwillu, m) náklady na reprezenáciu a dary, 3 ) 66 oparenia Minisersva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23 054/2002-92, korým sa usanovujú podrobnosi o posupoch účovania a rámcovej účovej osnove pre podnikaeľov účujúcich v súsave podvojného účovnícva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) v znení neskorších predpisov. 4 ) Napríklad zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poisení zodpovednosi za škodu spôsobenú prevádzkou moorového vozidla a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov, 78 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priesupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 582/2004 Z. z. o miesnych daniach a miesnom poplaku za komunálne odpady a drobné savebné odpady v znení neskorších predpisov, 15 zákona č. 656/2004 Z.z. v znení zákona č. 107/2007 Z.z. 5 ) 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 6 ) 27 zákona č. 595/2003 Z. z. 7 ) 29 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z. 8 ) 19 ods. 2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.v znení zákona č. 539/2004 Z. z. 9 ) Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niekorých zákonov v znení neskorších predpisov. 10 ) 76 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 11 ) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cesovných náhradách v znení neskorších predpisov. 2
n) odmeny a dary pri živoných jubileách a pri odchode do dôchodku, o) príspevky a náklady na rekreačné, regeneračné, rekondičné a ozdravné pobyy, ak povinnosť ich uhrádzania neusanovuje osobiný predpis, 12 ) p) šipendiá poskynué šudenom a učňom, q) odpis nedobynej pohľadávky, r) úrazové dávky poskyované podľa osobiného predpisu, 13 ) s) dobrovoľné poisenie osôb, ) sray z deriváových operácií a sray z obchodov s komodinými derivámi, u) vorba rezerv nad rozsah usanovený osobiným predpisom, 14 ) v) zosaková cena vyradeného hmoného majeku a nehmoného majeku, x) náklady regulovaného subjeku, korý vznikne od 1. januára 2009 na výkon regulovanej činnosi zisené na základe overovania primeranosi nákladov podľa osobiného predpisu, 15 ) koré sú zabezpečované regulovaným subjekom alebo iným ako regulovaným subjekom, koré prevyšujú náklady, koré by vynaložil regulovaný subjek na výkon regulovanej činnosi pred ousourcingom činnosí, koré sú porebné na výkon regulovaných činnosí, y) plaby poisného za poisenie zodpovednosi za škody spôsobené členmi šauárnych orgánov. (3) Ak došlo k preceneniu majeku a následnému vkladu oho majeku do obchodnej spoločnosi, korá vznikla do 31. decembra 2008 a korá vykonáva regulovanú činnosť, alebo k preceneniu majeku došlo podľa osobiného predpisu, 16 ) na účely regulácie ceny ovarov a ceny poskyovaných služieb v sieťových odveviach a určenie podmienok ich uplaňovania (ďalej len cenová regulácia ) sa za oprávnené náklady považujú odpisy z preceneného majeku na základe echnickej doby živonosi zariadení. Ak došlo k preceneniu majeku a následnému vkladu oho majeku do obchodnej spoločnosi, korá vznikne od 1. januára 2009 a korá vykonáva regulovanú činnosť, alebo k preceneniu majeku došlo podľa osobiného predpisu, 16 ) na účely cenovej regulácie sa za oprávnené náklady považujú odpisy pred precenením majeku. (4) Do oprávnených nákladov je možné zahrnúť režijné náklady s maximálnou prípusnou mierou medziročného rasu vo výške JPI-X, JPI je arimeický priemer indexov jadrovej inflácie zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky za obdobie od júla roku -2 do júna roku - 1 a X je fakor efekiviy obmedzujúci vplyv eskalačných súčinieľov vedúci k opimalizácií nákladov, korého hodnoa je päť. Ak je JPI<X, poom je možné do oprávnených nákladov v roku zahrnúť rovnakú výšku režijných nákladov ako v roku -1. 3 Spôsob určenia primeraného zisku (1) Primeraný zisk sa určí ako súčin miery výnosnosi prevádzkových akív a hodnoy regulačnej bázy akív. Miera výnosnosi prevádzkových akív sa určí výpočom váženého priemeru nákladov na kapiál zohľadňujúceho podiel dlhu a vlasného kapiálu na celkovom kapiále podniku; pri podiele dlhu sa zohľadňuje úroková miera a pri vlasnom kapiále sa zohľadňuje miera návranosi vlasného kapiálu. Regulačnou bázou akív je hodnoa akív slúžiacich na zabezpečenie regulovanej činnosi a určí sa na základe ich účovnej hodnoy, ak eno výnos neusanovuje inak. 12 ) Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosi a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niekorých zákonov. 13 ) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisení v znení neskorších predpisov. 14 ) 20 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 15 ) 15a ods.1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z. z. 16 ) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účovnícve v znení neskorších predpisov. 3
(2) Najvyššia miera primeraného zisku pri výrobe elekriny v osobiných formách výroby na základe všeobecného hospodárskeho záujmu v energeike 17 ) je maximálne 6,5 % z celkových oprávnených nákladov na jej výrobu. 4 ávrh ceny a osané podklady na určenie ceny S návrhom ceny sa predkladajú ieo osané podklady: a) návrh sadzieb a ich šrukúry pre rok podľa oho výnosu, koré sa uplaňujú jednolivým účasníkom rhu s elekrinou za jednolivé služby a regulované činnosi vráane podmienok priznania jednolivých sadzieb, b) údaje porebné na preverenie aríf pre rok -1, najmä predpokladaný objem dodávky elekriny v jednolivých sadzbách, poče odberných mies, výšku zmluvných a nameraných echnických maxím v jednolivých sadzbách v megawaoch, c) účovná závierka 16 ) za rok -2, d) výročná správa 16 ) a správa audíora k účovnej závierke za rok -2 podľa osobiného predpisu, 18 ) ak má regulovaný subjek povinnosť audiu, e) plán invesícií a plán odpisov za regulovanú činnosť v roku, +1 a +2, f) spôsob rozvrhnuia akív a pasív, nákladov a výnosov a pravidlá pre odpisovanie za jednolivé regulované činnosi, g) údaje a výpočy podľa 1. prílohy č. 1 ýkajúce sa elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou a z domáceho uhlia, 2. prílohy č. 2 ýkajúce sa prísupu do prenosovej súsavy a prenosu elekriny a poskyovania podporných služieb a sysémových služieb, 3. prílohy č. 3 ýkajúce sa prísupu do disribučnej súsavy a disribúcie elekriny prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies a poskyovanie sysémových služieb, 4. prílohy č. 4 ýkajúce sa dodávky elekriny pre odberaeľov elekriny v domácnosi, korých odber elekriny v roku -2 bol v domácnosiach bez elekrického vykurovania nad 5 000 kwh a s elekrickým vykurovaním nad 20 000 kwh (ďalej len veľká domácnosť ), 5. prílohy č. 5 ýkajúce sa disribúcie elekriny prevádzkovaeľa miesnej disribučnej súsavy, 6. prílohy č. 6 ýkajúce sa pripojenia účasníkov rhu s elekrinou do súsavy, 7. prílohy č. 7 ýkajúce sa dodávky elekriny pre koncových odberaeľov elekriny 7a. v domácnosi, korých sporeba elekriny v roku -2 bola v domácnosiach bez elekrického vykurovania najviac 5 000 kwh a s elekrickým vykurovaním najviac 20 000 kwh (ďalej len malá domácnosť ), 7b. korých sporeba elekriny v roku -2 bola najviac 30 000 kwh s výnimkou domácnosí (ďalej len malé podniky ). (1) Cenová regulácia v elekroenergeike sa vzťahuje aj na a) dodávku elekriny výrobcu elekriny, korého výroba elekriny na území Slovenskej republiky bola v roku -2 vyššia ako 10 000 000 MWh 1. koncovým dodávaeľom elekriny pre domácnosi a pre malé podniky na účely dodávky elekriny pre domácnosi a malé podniky, 5 17 ) 15 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení zákona č. 107/2007 Z. z. 18 ) zákon č. 540/2007 Z.z. o audíoroch, audie a dohľade nad výkonom audiu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z.z. o účovnícve v znení neskorších predpisov. 4
2. prevádzkovaeľom disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies, na účelý pokryia srá elekriny pri disribúcii elekriny, b) dodávku elekriny pre malé domácnosi a malé podniky. (2) Cenová regulácia podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva priamym určením pevnej ceny. (3) Cenová regulácia podľa odseku 1 písm. b) sa vykonáva určením spôsobu výpoču maximálnej ceny. 6 Prechodné usanovenie Podľa oho výnosu sa prvýkrá posupuje pri cenovej regulácii na rok 2009. 7 Zrušovacie usanovenie Zrušuje sa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odveví z 27. augusa 2007 č. 2/2007, korým sa usanovuje rozsah a šrukúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v elekroenergeike a korým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odveví z 27. júna 2007 č. 1/2007, korým sa usanovuje rozsah cenovej regulácie v sieťových odveviach a spôsob jej vykonania (oznámenie č. 406/2007 Z. z.). 8 Účinnosť Teno výnos nadobúda účinnosť 10. augusa 2008 s výnimkou 7, korý nadobúda účinnosť 1. januára 2009. Jozef Holjenčík v. r. 5
Príloha č. 1 k výnosu č. 2/2008 Priame určenie pevnej ceny za elekrinu vyrobenú z obnovieľných zdrojov energie, kombinovanou výrobou elekriny a epla a z domáceho uhlia, posup a podmienky uplaňovania cien, podrobnosi o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny a osané podklady k návrhu ceny A. Všeobecné usanovenia (1) Cenová regulácia podľa ejo prílohy sa vzťahuje na výrobcu elekriny, korý vyrába elekrinu a) z obnovieľných zdrojov energie 19 ) a echnológiami kombinovanej výroby 20 ) a dodáva celý objem ako vyrobenej elekriny, okrem vlasnej sporeby na výrobu elekriny a regulačnej elekriny dodanej prevádzkovaeľovi prenosovej súsavy, iba jednému účasníkovi rhu s elekrinou, korý nakupuje úo elekrinu na pokryie srá v súsave, b) z domáceho uhlia a korého výroba elekriny na území Slovenskej republiky v roku -1 bola vyššia ako 10 000 000 MWh. (2) Za elekrinu vyrobenú z obnovieľných zdrojov energie sa považuje elekrina vyrobená echnológiami uvedenými v osobinom predpise, 19 ) na korú bolo vydané povrdenie o pôvode elekriny podľa osobiného predpisu. 21 ) (3) Pri spoluspaľovaní biomasy s inými druhmi paliva je množsvo elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov určené percenuálnym podielom množsva epla z biomasy v celkovom množsve epla použiého na výrobu epla a elekriny. Tým isým percenuálnym podielom sa rozdelí aj množsvo elekriny dodanej do súsavy, na korú sa uplaňuje pevná cena. (4) Pri spaľovaní priemyselných a komunálnych odpadov je množsvo elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov určené percenuálnym podielom množsva epla z biologicky rozložieľných láok odpadu v celkovom množsve epla vyrobeného z ýcho odpadov a použiého na výrobu epla a elekriny. Tým isým percenuálnym podielom sa rozdelí aj množsvo elekriny dodanej do súsavy, na korú sa uplaňuje pevná cena. (5) Celé množsvo elekriny vyrobenej v proilakových parných urbínach, v spaľovacích mooroch, mikrourbínach, Sirlingových mooroch, palivových článkoch a Rankinových organických cykloch, ak jej výroba sa vzťahuje na súčasné užiočné využiie epla na účely dodávky epla, sa považuje za elekrinu vyrobenú echnológiami kombinovanej výroby. (6) Pri výrobe elekriny v echnológiách spaľovacích urbín s kombinovaným cyklom a kondenzačných parných urbín s odberom epla sa za elekrinu vyrobenú echnológiami kombinovanej výroby elekriny a epla považuje množsvo elekriny, koré sa vypočía podľa vzorca a) pre spaľovacie urbíny s kombinovaným cyklom alebo regeneráciou epla EkogST = Quž *Pel max /3,6 Pep max, EkogST - množsvo elekriny vyrobené kombinovanou výrobou v jednokách množsva elekriny v spaľovacej urbíne s kombinovaným cyklom alebo regeneráciou epla v roku, 19 ) 32 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. 20 )Vyhláška Minisersva hospodársva Slovenskej republiky č. 136/2005 Z. z., korou sa usanovujú pravidlá na výrobu epla a elekriny kombinovanou výrobou epla a elekriny. 21 ) 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., korým sa usanovujú pravidlá pre fungovanie rhu s elekrinou. 6
Quž - celkové plánované množsvo užiočne dodaného epla v gigajouloch v roku, Pel max - Pep max - maximálny súčový elekrický výkon zariadenia v MWe určený výrobcom zariadenia pri eploe vonkajšieho vzduchu = + 8 C, maximálny epelný výkon zariadenia v MW určený výrobcom zariadenia pri najnižšej eploe vonkajšieho vzduchu, na korú je zariadenie navrhnué, b) pre kondenzačnú odberovú urbínu s jedným odberom pary sa vypočía podľa vzorca 1 QEkogPT1 = ( ) * QEsvPT1, MP (1 + KOT ) KOT MO QEkogPT1 - množsvo elekriny vyrobené kombinovanou výrobou v jednokách množsva elekriny v kondenzačnej parnej urbíne s jedným odberom pary, MP - množsvo pary v onách, koré vsupuje do urbíny v roku, MO - množsvo pary v onách, koré je odobraé z odberu urbíny v roku, QEsvPT1 - množsvo elekriny vyrobené na svorkách generáora urbíny v jednokách množsva elekriny v kondenzačnej parnej urbíne s jedným odberom pary, KOT - koeficien rozdelenia vnúornej energie pary v závislosi na laku pary v odbere urbíny a eploy chladiacej vody, korý sa určí podľa abuľky pre paramere pary na vsupe do urbíny 9,0 MPa a 530 C Paramere pary na vsupe do urbíny 9,0 MPa a 530 C Tlak pary v odbere KOT pre eplou chladiacej vody do 20 C nad 20 C 1,8 MPa 3,23 3,05 1,2 MPa 1,63 1,48 0,6 MPa 1,04 0,98 0,15 MPa 0,46 0,40, c) pre kondenzačné odberové urbíny s dvomi odbermi pary sa vypočía podľa vzorca MO1* KOT1+ MO2* KOT 2 QEkogPT 2 = ( ) * QEsvPT 2, MP MO1* KOT 3 MO2* KOT 4 QEkogPT2 - množsvo elekriny vyrobené kombinovanou výrobou v jednokách množsva elekriny v kondenzačnej parnej urbíne s dvomi odbermi pary, MP - množsvo pary v onách, koré vsupuje do urbíny v roku, MO1 - MO2 - množsvo pary v onách, koré je odobraé z odberu urbíny s vyšším lakom pary v roku, množsvo pary v onách, koré je odobraé z odberu urbíny s nižším lakom pary v roku, 7
QEsvPT2 - množsvo elekriny vyrobené na svorkách generáora urbíny v jednokách množsva elekriny v kondenzačnej parnej urbíne s dvomi odbermi pary, KOT1,2,3,4 - koeficieny rozdelenia vnúornej energie pary v závislosi na lakoch pary v odberoch urbíny a eploy chladiacej vody, koré sa určia podľa abuľky pre paramere pary na vsupe do urbíny 9,0 MPa a 530 C Paramere pary na vsupe do urbíny 9,0 MPa a 530 C Tlak pary v odbere Chladiaca voda do 20 C Chladiaca voda nad 20 C KOT1 KOT2 KOT3 KOT4 KOT1 KOT2 KOT3 KOT4 1,8 MPa a 1,2 MPa 0,236 0,375 0,764 0,625 0,246 0,391 0,754 0,609 1,8 MPa a 0,6 MPa 0,236 0,491 0,764 0,509 0,246 0,512 0,754 0,488 1,8 MPa a 0,15 MPa 0,236 0,685 0,764 0,315 0,246 0,715 0,754 0,285 1,2 MPa a 0,6 MPa 0,380 0,491 0,625 0,509 0,391 0,512 0,609 0,488 1,2 MPa a 0,15 MPa 0,380 0,685 0,625 0,315 0,391 0,715 0,609 0,285 0,6 MPa a 0,15 MPa 0,491 0,685 0,509 0,315 0,512 0,715 0,488 0,285. (7) Pri výrobe elekriny v echnológiách kondenzačných parných urbín s odberom epla sa za elekrinu vyrobenú echnológiami kombinovanej výroby elekriny a epla považuje aj množsvo elekriny zodpovedajúce minimálnemu prieoku pary do kondenzačnej časi urbíny, určené výrobcom zariadenia. (8) Pri využií spoluspaľovania biomasy s inými druhmi paliva v echnológii kombinovanej výroby elekriny a epla s kondenzačnou odberovou parnou urbínou sa najskôr určí podiel elekriny vyrobenej z biomasy z celkového množsva vyrobenej elekriny podľa odseku 3 a na zosávajúcu časť vyrobenej elekriny sa uplaní posup podľa odseku 6. (9) Pri využií spoluspaľovania biomasy s inými druhmi paliva v niekorej echnológii kombinovanej výroby elekriny a epla sa výsledná cena určí ako vážený priemer pevnej ceny za spoluspaľovanie biomasy a pevnej ceny príslušnej echnológie kombinovanej výroby elekriny a epla. (10) Ak v niekorej echnológii kombinovanej výroby je palivom výlučne bioplyn alebo biomasa, na všeku elekrinu vyrobenú v ejo echnológii sa použije iba jeden zo spôsobov určenia ceny elekriny usanovený v časi B. 8
B. Priame určenie pevnej ceny za výrobu elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov energie a elekriny vyrobenej kombinovanou výrobou elekriny a epla (1) Cena elekriny vyrobená z obnovieľných zdrojov energie sa určuje ako pevná cena v slovenských korunách na megawahodinu po dobu 12 rokov od uvedenia výrobného zariadenia do prevádzky ako: a) z vodnej energie s inšalovaným výkonom zdroja do 1 MW 1. uvedeného do prevádzky do 31. decembra 2004 2 500 Sk/MWh, 2. uvedeného do prevádzky od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 3 000 Sk/MWh, 3. zariadenia uvedeného do prevádzky od 1. januára 2009 3 400 Sk/MWh, 4. zariadenia rekonšruovaného od 1. januára 2009 s dosiahnuím zvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množsva ročnej výroby elekriny rekonšrukciou riadiaceho sysému iba pre množsvo elekriny vyrobenej 4 000 Sk/MWh, naviac z dôvodu rekonšrukcie b) z vodnej energie s inšalovaným výkonom zdroja od 1 MW do 5 MW 1. uvedeného do prevádzky do 31. decembra 2004 2 250 Sk/MWh, 2. uvedeného do prevádzky od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 2 700 Sk/MWh, 3. zariadenia uvedeného do prevádzky od 1. januára 2009 3 060 Sk/MWh, 4. zariadenia rekonšruovaného od 1. januára 2009 s dosiahnuím zvýšenia výkonu zariadenia alebo zvýšenia množsva ročnej výroby elekriny 3 600 Sk/MWh, rekonšrukciou riadiaceho sysému iba pre množsvo elekriny vyrobenej naviac z dôvodu rekonšrukcie c) zo solárnej energie 1. pre zariadenie uvedené do prevádzky do 31. decembra 2004 12 000 Sk/MWh, 2. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 12 800 Sk/MWh, 3. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2009 13 500 Sk/MWh, d) z veernej energie 1. pre zariadenie uvedené do prevádzky do 31. decembra 2004 3 060 Sk/MWh, 2. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2005 do 31.decembra 2008 2 790 Sk/MWh, 3. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2009 2 550 Sk/MWh, e) z geoermálnej energie 5 900 Sk/MWh, f) zo spaľovania 1. odpadnej biomasy osanej pre zariadenie uvedené do prevádzky do 31. decembra 2004 3 200 Sk/MWh, 2. odpadnej biomasy osanej pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008 3 500 Sk/MWh, 3. odpadnej biomasy osanej pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2009 3 900 Sk/MWh, 4. cielene pesovanej biomasy 3 500 Sk/MWh, g) zo spoluspaľovania biomasy alebo odpadov s fosílnymi palivami 1. pre zariadenie uvedené do prevádzky do 31. decembra 2004 3 100 Sk/MWh, 2. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2005 do 31.decembra 2008 3 500 Sk/MWh, 3. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2009 4 000 Sk/MWh, h) zo spaľovania bioplynu vyrobeného 1. v čisiarňach odpadových vôd alebo v skládkach odpadu 3 100 Sk/MWh, 2. anaeróbnou fermenačnou echnológiou s celkovým výkonom zariadenia do 4 420 Sk/MWh, 9
1 MW vráane 3. anaeróbnou fermenačnou echnológiou s celkovým výkonom zariadenia nad 1 MW 4 000 Sk/MWh, 4. ermochemickým splyňovaním v splyňovacom generáore 5 350 Sk/MWh. (2) Pevné ceny za elekrinu vyrobenú z obnovieľných zdrojov energie podľa odseku 1 sa uplania na základe povrdenia o pôvode elekriny vydaného podľa osobiného predpisu. 21 ) (3) Cena elekriny vyrobená v echnológiách kombinovanej výroby elekriny a epla sa určuje ako pevná cena v slovenských korunách na megawahodinu ako: a) v spaľovacej urbíne s kombinovaným cyklom a elekrickým výkonom generáora do 50 MW 1. pre zariadenie uvedené do prevádzky do 31. decembra 2004 2 530 Sk/MWh, 2. pre zariadenie uvedené do prevádzky od 1. januára 2005 2 740 Sk/MWh, b) v spaľovacej urbíne s regeneráciou epla 2 530 Sk/MWh, c) v spaľovacom moore 1. s palivom zemný plyn 2 875 Sk/MWh, 2. s palivom zemný plyn pre zariadenie nainšalované v jesvujúcej výrobni epla uvedené do prevádzky od 1. januára 2007 3 085 Sk/MWh, 3. s palivom so zmesou vzduchu a meánu 2 475 Sk/MWh, d) v proilakovej parnej urbíne alebo v kondenzačnej parnej urbíne s odberom epla 1. pri spaľovaní zemného plynu a vykurovacieho oleja 2 800 Sk/MWh, 2. pri spaľovaní hnedého uhlia 2 700 Sk/MWh, 3. pri spaľovaní čierneho uhlia v kole s jednokovým epelným výkonom do 50 MWep 2 500 Sk/MWh, 4. pri spaľovaní čierneho uhlia v kole s jednokovým epelným výkonom nad 50 MWep 2 400 Sk/MWh, e) v mikrourbíne 4 125 Sk/MWh, f) v Sirlingovom moore 4 125 Sk/MWh, g) v palivovom článku 4 125 Sk/MWh, h) v Rankinovom organickom cykle 4 125 Sk/MWh. 10
(4) Pevné ceny za elekrinu vyrobenú kombinovanou výrobou podľa odseku 3 sa uplania na základe cenového rozhodnuia. Súčasťou cenového návrhu regulovaného subjeku doručeného úradu, odbor regulácie elekroenergeiky, sú údaje podľa abuľky Regulovaný subjek: Sídlo/adresa rvalého pobyu: Číslo povolenia/ povrdenia*) Súsava eplom: zásobovania Názov: Obec: Meno a priezvisko konaknej osoby: Regulačný rok: Poče zdrojov: Číslo elefónu: Údaje o výrobe a dodávke elekriny vyrobenej kombinovanou výrobou skuočnosť za rok - 2 celková výroba elekriny na svorkách generáorov výroba elekriny kombinovanou výrobou vlasná sporeba elekriny pri výrobe elekriny merná sporeba epla na výrobu elekriny kombinovanou výrobou dodávka elekriny merná sporeba epla na dodávku elekriny vyrobenú kombinovanou výrobou náklady na výrobu elekriny priemerná cena elekriny pri dodávke GWh GWh GWh GJ/MWh GWh GJ/MWh SK/kWh SK/kWh predpoklad na rok celková výroba elekriny na svorkách generáorov výroba elekriny kombinovanou výrobou dodávka elekriny bez využiia disribučnej súsavy dodávka elekriny cez disribučnú súsavu priemerná zmluvná cena elekriny pri dodávke GWh GWh GWh GWh SK/kWh Technológia kombinovanej výroby elekriny a epla podľa osobiného predpisu **) a inšalovaný výkon echnológie: MW MW Meóda delenia nákladov: náklady na výrobu epla % náklady na výrobu elekriny kombinovanou výrobou % Vysvelivky k abuľke: * ) 5 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. Z. o energeike a o zmene niekorých zákonov v znení neskorších predpisov. ** ) 1 ods. 2 vyhlášky Minisersva hospodársva Slovenskej republiky č. 136/2005 Z. z., korou sa usanovujú pravidlá na výrobu epla a elekriny kombinovanou výrobou epla a elekriny. (5) Ak sa zvýši množsvo ročnej výroby elekriny rekonšrukciou zariadenia na výrobu elekriny, pevná cena sa určí váženým priemerom vypočíaným ako podiel súču množsva elekriny vyrobenej pred zvýšením výroby vynásobenej príslušnou pevnou cenou a množsva elekriny vyrobenej zvýšením výroby vynásobenej pevnou cenou ejo kaegórie s celkovým množsvom vyrobenej elekriny po zvýšení výroby. 11
(6) Pri spaľovaní hnedého uhlia a čierneho uhlia plaí pevná cena podľa odseku 3 písm. d) druhého až švrého bodu, ak podiel uhlia vorí minimálne 70 % z celkového množsva paliva; pri nižšom podiele uhlia sa výsledná cena určí ako vážený priemer cien podľa jednolivých zložiek paliva a ich výhrevnosi. (7) Ak pri obsaraní zariadenia na výrobu elekriny z obnovieľných zdrojov energie a zariadenia na výrobu elekriny kombinovanou výrobou bola použiá niekorá forma šánej pomoci alebo príspevok z fondu Európskej únie, pevná cena za elekrinu vyrobenú z obnovieľných zdrojov energie podľa odseku 1 uvedeného do prevádzky od 1. januára 2005 a pevná cena za elekrinu vyrobenú kombinovanou výrobou podľa odseku 3 písm. c), e), f), g) a h) sa znižuje v závislosi od výšky použiej šánej pomoci alebo príspevku z fondu Európskej únie v rozsahu a) do 30 % celkových obsarávacích nákladov o 4 %, b) do 40% celkových obsarávacích nákladov o 8 %, c) do 50% celkových obsarávacích nákladov o 12 %, d) viac ako 50% celkových obsarávacích nákladov o 16 %. (8) Usanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na rekonšrukcie a modernizácie zariadení na výrobu elekriny za účelom ich ekologizácie. (9) Pevná cena určená podľa odsekov 1 a 3 sa pre regulačný rok +1 zvyšuje o index jadrovej inflácie JPI, a o algorimom (1+(JPI-X)/100) so zohľadnením fakora efekiviy obmedzujúceho vplyv eskalačných súčinieľov vedúceho k opimalizácii nákladov, korého hodnoa je 5, JPI je arimeický priemer indexov jadrovej inflácie za obdobie od júla roku -1 do júna roku, zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky; ak je (JPI-X)<0, poom pevná cena určená podľa odsekov 1 a 3 sa pre regulačný rok +1 rovná cene určenej pre rok. (10) Plánovaná alikvoná časť nákladov v slovenských korunách na výrobu elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou PNOZEKV zohľadnená v arife za prevádzkovanie sysému v roku sa vypočía podľa vzorca P OZEKV + i = K OZEKV i i, j PVOZE j, i * ( PCOZE j PDE i ) + i j PVKV j, i * ( PCKV i PDE i ) + i PVOZE, j - plánovaný objem dodávky elekriny v j ej echnológii výroby elekriny pre i-ý subjek z obnovieľných zdrojov energie v roku v jednokách množsva elekriny, j PCOZE - pevná cena elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny vyrobenej v j ej echnológii výroby z obnovieľných zdrojov energie určená v roku podľa odsekov 1 a 7, i PDE - PVKV, j i povolená plánovaná cena elekriny i-ého subjeku na účely pokryia srá elekriny pri disribúcii elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku, - plánovaný objem dodávky elekriny v j ej echnológii kombinovanej výroby pre i-ý subjek v roku v jednokách množsva elekriny, 12
j PCKV - pevná cena elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny vyrobenej v j ej echnológii kombinovanej výroby určená v roku podľa odsekov 3 a 7, KNOZEKV i - korekčný fakor, korý zohľadňuje výšku skuočných výnosov a plánovaných nákladov i-ého regulovaného subjeku na nákup elekriny z obnovieľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou v roku -2 sa vypočía podľa vzorca K OZEKV i OVOZEKV = ( i 2 j OVOZE + OZE i 2 j, i 2 * * ( PCOZE ) + i 1 ( i I )* 1 + I * 1 + PDE PTRH, 2 j 2 PDE 2 i 2 j 100 OVKV j, i 2 * ( PCKV 100 j PDE i 2 ) j i OVOZE, 2 j PCOZE 2 i PDE 2 j i OVKV, 2 j PCKV 2 - skuočný objem výroby elekriny v j ej echnológii výroby elekriny z obnovieľných zdrojov energie v roku -2 nakúpený i-ým účasníkom rhu s elekrinou, korý nakupuje elekrinu na pokryie srá v súsave v jednokách množsva elekriny, - pevná cena elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny vyrobenej v j ej echnológii výroby z obnovieľných zdrojov energie určená v roku -2, - cena elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny určená v roku -2 na účely pokryia srá elekriny pri disribúcii elekriny pre i-ý subjek, - skuočný objem výroby elekriny v j ej echnológii výroby elekriny kombinovanou výrobou v roku -2 nakúpený i-ým účasníkom rhu s elekrinou, korý nakupuje elekrinu na pokryie srá v súsave v jednokách množsva elekriny, - pevná cena elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny vyrobenej v j ej echnológii výroby kombinovanou výrobou určená v roku -2, i OVOZEKV 2 - skuočný výnos i-ého regulovaného subjeku v slovenských korunách súvisiaci s výrobou elekriny z obnovieľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou z účovania arify za prevádzkovanie sysému všekým koncovým odberaeľom elekriny na území Slovenskej republiky v roku -2, i OZE 2 i PTRH 2 i OZE 2 PTRH -2 - - množsvo elekriny predanej podľa odseku 10 i-ým prevádzkovaeľom disribučnej súsavy dodávaeľovi elekriny v rámci oho isého verikálne inegrovaného podniku, - cena elekriny určená ako vážený priemer akuálnych rhových cien elekriny pri dennom obchodovaní i-ého účasníka rhu s elekrinou, korý nakupuje elekrinu na pokryie srá v súsave v ých hodinách, kedy dochádza k predaju elekriny podľa odseku 11, - množsvo elekriny predanej podľa odseku 11 i-ým prevádzkovaeľom disribučnej súsavy dodávaeľovi elekriny v rámci oho isého verikálne inegrovaného podniku, cena elekriny určená ako vážený priemer akuálnych rhových cien elekriny pri dennom obchodovaní v ých hodinách, kedy dochádza k predaju elekriny podľa odseku 11, 13
hodnoa I -1 - úroková sadzba: 12M EURIBOR (predaj), korú zverejňuje Európska cenrálna banka za obdobie od júla v roku -3 do júna v roku -2, a korá sa vypočía ako priemer mesačných priemerov, hodnoa I - je rovná úrokovej sadzbe: 12M EURIBOR (predaj), korú zverejňuje Európska cenrálna banka za obdobie od júla v roku -2 do júna v roku -1, a korá sa vypočía ako priemer mesačných priemerov. (11) Objem nakúpenej elekriny z obnovieľných zdrojov energie alebo kombinovanej výroby, korý prevyšuje diagram srá prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, sa predáva prevádzkovaeľom disribučnej súsavy obchodníkovi s elekrinou za akuálnu rhovú cenu pri dennom obchodovaní. (12) Korekcia výnosov z uplaňovania arify za prevádzkovanie sysému a nákladov prevádzkovaeľov disribučných súsav z nákupu elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov energie alebo kombinovanou výrobou sa vykoná v rámci korekcií sysémových poplakov podľa časi D odseku 3. (13) Ceny podľa odsekov 1 a 3 sú bez dane z pridanej hodnoy. C. Priame určenie ceny za elekrinu vyrobenú z domáceho uhlia, podrobnosi o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny a osané podklady k návrhu ceny (1) Elekrina vyrobená z domáceho uhlia sa vykupuje dodávaeľom elekriny, korého dodávka elekriny koncovým odberaeľom elekriny v roku -1 bola vyššia ako 1 500 000 MWh na základe rozhodnuia Minisersva hospodársva Slovenskej republiky o uložení povinnosi vo všeobecnom hospodárskom záujme. (2) Výrobca elekriny, korého výroba elekriny na území Slovenskej republiky bola v roku -2 vyššia ako 10 000 000 MWh, uplaňuje za každú megawahodinu elekriny dodanej do súsavy, korá bola preukázaeľne vyrobená z domáceho uhlia arifu DOP v slovenských korunách za megawahodinu DOP = (DOP 2008 * (1+(JPI X+Y) / 100), ak (JPI X) < 0, poom DOP = DOP 2008 *(1+Y/100), DOP 2008 - JPI - X - Y - arifa vo výške 914,254 Sk/MWh za elekrinu dodanú do súsavy, korá bola preukázaeľne vyrobená z domáceho uhlia v roku 2008, arimeický priemer indexov jadrovej inflácie za obdobie od júla roku -2 do júna roku -1, zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky, fakor efekiviy obmedzujúci vplyv eskalačných súčinieľov vedúci k opimalizácii nákladov, korého hodnoa je 5, náras ceny v percenách, určený cenovým rozhodnuím na regulačné obdobie rokov 2009 až 2011. 14
D. Spôsob výpoču, posup a podmienky uplaňovania arify za prevádzkovanie sysému (1) Tarifa za prevádzkovanie sysému v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny uplanenej na plánovanú sporebu elekriny na vymedzenom území TNS pre rok P OZEKV P hu T S + = T SOZEKV + T S hu =, QPL QPL TNSOZEKV - arifa za prevádzkovanie sysému zohľadňujúca alikvonú časť nákladov na výrobu elekriny z obnovieľných zdrojov energie a echnológiami kombinovanej výroby v roku, TNSNhu - QPL - arifa za prevádzkovanie sysému zohľadňujúca alikvonú časť nákladov na výrobu elekriny z domáceho uhlia v roku, množsvo elekriny určené ako plánovaná sporeba elekriny na vymedzenom území v jednokách množsva elekriny v roku. (2) Pre koncového odberaeľa elekriny priamo pripojeného do prenosovej súsavy sa uplaňuje arifa za prevádzkovanie sysému TNS v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny za prenesenú elekrinu vráane elekriny vyrobenej vo vlasnom zariadení na výrobu elekriny alebo v inom zariadení a sporebovanej na vlasnú sporebu elekriny okrem vlasnej sporeby elekriny na výrobu elekriny alebo dodanej odberaeľom elekriny cez miesnu disribučnú súsavu. (3) Pre i-ého prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies priamo pripojeného do prenosovej súsavy, sa uplaňuje arifa za prevádzkovanie sysému TNS i znížená o alikvonú časť nákladov prepočíaných na sporebu elekriny na časi vymedzeného územia príslušného i-ého prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, koré súvisia s výrobou elekriny vyrobenej z obnovieľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou a alikvonú časť nákladov na výrobu elekriny z domáceho uhlia v roku upravenú o korekčný parameer, korý zohľadní náklady a výnosy z poplakov z aríf za prevádzkovanie sysému v roku -2. (4) Pre koncového odberaeľa elekriny pripojeného do disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies, sa uplaňuje arifa za prevádzkovanie sysému TNS za disribuovanú elekrinu vráane elekriny vyrobenej vo vlasnom zariadení na výrobu elekriny alebo v inom zariadení na výrobu elekriny a sporebovanej na vlasnú sporebu elekriny okrem vlasnej sporeby elekriny na výrobu elekriny alebo dodanej odberaeľom elekriny cez miesnu disribučnú súsavu. (5) Pre koncového odberaeľa elekriny pripojeného do miesnej disribučnej súsavy sa uplaňuje arifa za prevádzkovanie sysému TNS za všeku disribuovanú elekrinu vráane elekriny vyrobenej vo vlasnom zariadení na výrobu elekriny alebo v inom zariadení na výrobu elekriny a sporebovanej na vlasnú sporebu elekriny okrem vlasnej sporeby elekriny na výrobu elekriny alebo dodanej odberaeľom elekriny cez miesnu disribučnú súsavu. 15
(6) Tarifa za prevádzkovanie sysému TNS sa neuplaňuje za vlasnú sporebu elekriny výrobcu elekriny pri výrobe elekriny ani za sporebu elekriny na prečerpávanie v prečerpávacích vodných elekrárňach. (7) Na účely cenovej regulácie sa do 30. júna roku predkladajú prevádzkovaeľmi súsav a výrobcami elekriny údaje o skuočných nákladoch a skuočných výnosoch súvisiacich s účovaním arify za prevádzkovanie sysému v roku -1. 16
Príloha č. 2 k výnosu č. 2/2008 Spôsob výpoču arify za prísup do prenosovej súsavy a prenos elekriny a poskyovanie podporných a sysémových služieb, posup a podmienky uplaňovania cien, rozsah invesícii súvisiacich s regulovanou činnosťou, podrobnosi o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny a osané podklady k návrhu ceny A. Všeobecné usanovenia (1) Cenová regulácia podľa ejo prílohy sa vzťahuje na prevádzkovaeľa prenosovej súsavy, korého prenos elekriny v roku -1 bol vyšší ako 5 000 000 MWh. (2) Do 31. mája roku sa predkladajú ieo údaje: a) výška skuočne vynaložených nákladov na nákup podporných služieb v roku -1, b) výška skuočných výnosov z poskyovania sysémových služieb v roku -1, c) výška skuočných výnosov z penále, pokú a iných poplakov, koré regulovaný subjek uplanil v roku -1 voči poskyovaeľom podporných služieb za neposkynuie podporných služieb v rozsahu dohodnuom v zmluvách o poskyovaní podporných služieb, d) výška skuočných výnosov z poplakov za prevádzkovanie sysému v roku -1, e) výška skuočných invesícií v roku -1. (3) Na účely cenovej regulácie sa oznamuje úradu najneskôr ri mesiace pred koncom roka -1 plánované množsvo v roku a do 20-eho kalendárneho dňa každého mesiaca skuočné množsvo v predchádzajúcom mesiaci roku a) fakurovanej prenesenej elekriny v megawahodinách odobranej koncovými odberaeľmi elekriny, korí sú priamo pripojení na prenosovú súsavu a prevádzkovaeľmi disribučnej súsavy, b) fakurovanej celkovej koncovej sporeby elekriny v megawahodinách odobraej koncovými odberaeľmi elekriny od prevádzkovaeľov disribučnej súsavy vráane koncovej sporeby elekriny odberaeľov pripojených do disribučnej súsavy v rámci prevádzky preukázaeľne oddelenej od elekrizačnej súsavy Slovenskej republiky, c) celkového maximálneho pohoového výkonu v megawaoch zdrojov výrobcov elekriny, korí sú pripojení do prenosovej súsavy, d) elekriny odobraej do prenosovej súsavy od jednolivých výrobcov elekriny, e) elekriny vsupujúcej do prenosovej súsavy vráane okov zahraničia. B. Spôsob výpoču arify za prísup do prenosovej súsavy a prenos elekriny, posup a podmienky uplaňovania cien, rozsah invesícii súvisiacich s regulovanou činnosťou, podrobnosi o návrhu ceny a spôsobe predkladania návrhu ceny a osané podklady k návrhu ceny (1) Tarifa za prísup do prenosovej súsavy a za prenos elekriny CP s výnimkou srá pri prenose v roku v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny CP = CP *(1 + ( JPI X ) /100) + I V pre rok 2009, VYCH 1 *(1 + ( JPI X ) /100 I V pre rok 2010 a nasledujúce roky, CP = CP ) + ak (JPI X) < 0, poom CP = CP Vych + INV pre rok 2009 a CP = CP -1 + INV pre rok 2010 a nasledujúce roky, 17
CP Vych - CP -1 - INV - JPI - X - prepočíaná plánovaná jednozložková maximálna cena za prísup do prenosovej súsavy a za prenos elekriny na plánované množsvo prenesenej elekriny odobraej z prenosovej súsavy koncovými odberaeľmi, korí sú priamo pripojení na prenosovú súsavu a prevádzkovaeľmi disribučnej súsavy s výnimkou srá pri prenose na rok 2008 určená v cenovom rozhodnuí podľa paramerov schváleného návrhu ceny regulovaného subjeku za prísup do prenosovej súsavy a prenos elekriny a rozhodnuia úradu na rok 2008, arifa za prísup do prenosovej súsavy a za prenos elekriny v roku -1 v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny určená cenovým rozhodnuím podľa návrhu ceny predloženého regulovaným subjekom na rok -1, fakor invesícií v roku, korý predsavuje objem finančných prosriedkov v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny, arimeický priemer indexov jadrovej inflácie za obdobie od júla roku -2 do júna roku -1, zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky, fakor efekiviy obmedzujúci vplyv eskalačných súčinieľov vedúci k opimalizácii nákladov, korého hodnoa je 5. (2) Hodnoa fakora invesícií INV v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku I V = [ I VSK 2 I VPL 2 ]*0,1 / QPLprenos, ak 2 < ( 0,8 * I VPL 2 ) INV = 0, ak I VSK (,8 I VPL ), 2 0 * 2 I VSK, INVPL -2 - INVSK -2 - celkový plánovaný objem invesícií do prenosovej súsavy v roku -2 v slovenských korunách, celkový skuočný objem invesícií do prenosovej súsavy uskuočnený regulovaným subjekom v roku -2 v slovenských korunách, QPLprenos - plánované množsvo prenesenej elekriny odobraej z prenosovej súsavy koncovými odberaeľmi, korí sú priamo pripojení na prenosovú súsavu a prevádzkovaeľmi disribučnej súsavy v jednokách množsva elekriny v roku. (3) S návrhom ceny sa predkladajú údaje o očakávanej výške vynaložených invesícií v roku -1. (4) Výnosy súvisiace s medzinárodnou spoluprácou sa používajú na výsavbu a rozvoj prenosovej súsavy. (5) Rezervovaný výkon v megawahodinách v roku pre každého odberaeľa elekriny sa určí ako arimeický priemer jeho mesačných maxím švrťhodinového výkonu zo šyroch mesiacov, a o november roku -2 až február roku -1. Hodnoy výkonov sa určujú v megawahodinách s rozlíšením na ri desainné miesa. 18
(6) Podiel výnosov z poplakov za rezerváciu výkonu sa určuje koeficienom 0,6; podiel výnosov z poplakov za prenesenú elekrinu sa určuje koeficienom 0,4 vo väzbe na plánované oky elekriny a rezervovaný výkon na rok. (7) Spolu s cenovým návrhom na rok sa predkladá spôsob výpoču navrhovaných zložiek aríf za rezervovaný výkon v megawaoch a za prenesenú elekrinu. (8) Povolená kalkulovaná výška srá elekriny pri prenose QPLsray v jednokách množsva elekriny v roku QPLsray = VsEPS * PPSCPS /100* (1 XS PS,, n n= 2010 /100), VsE PS, - celkové plánované množsvo elekriny v jednokách množsva elekriny vsupujúce do prenosovej súsavy v roku vráane okov zahraničia, PPSC PS - hodnoa počiaočného percena celkových srá pri prenose elekriny prenosovou súsavou určená podľa odseku 9, XS PS,n - fakor efekiviy srá v prenosovej súsave určený podľa odseku 9. (9) Hodnoa počiaočného percena celkových srá pri prenose elekriny PPSC PS v roku 2009 a spoločná hodnou fakora efekívnosi srá XS PS,n je určená ako: Pre regulovaný subjek PPSC PS XS PS,n 0,92% 0,15%. (10) Cena za prísup do prenosovej súsavy a prenos elekriny CPDP i určená pre regulovaný subjek cenovým rozhodnuím vo výške určenej podľa časi B odseku 2 prílohy č. 3 sa uplaní i-ému prevádzkovaeľovi disribučnej súsavy na množsvo elekriny odobraej koncovými odberaeľmi elekriny pripojenými do ejo disribučnej súsavy v rámci prevádzky preukázaeľne oddelenej od elekrizačnej súsavy Slovenskej republiky. (11) Užívaeľom prenosovej súsavy sa uplaňuje arifa za sray elekriny pri prenose elekriny; výnos z ýcho plaieb sa nezahŕňa do výnosu za prísup do prenosovej súsavy a prenos elekriny podľa odseku 1; výška arify za sray elekriny pri prenose elekriny PSsray v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny odobraej z prenosovej súsavy v roku PSsray QPLsray * PLE QPLprenos =, PLE - povolená cena elekriny na účely pokryia srá elekriny pri prenose elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku, PLE = PLE 2008 *(1+(JPI X+Y)/100), ak JPI X < 0, poom PLE = PLE 2008 * (1+ Y/100), 19
PLE 2008 - JPI - X - povolená cena elekriny na účely pokryia srá elekriny pri prenose elekriny v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku 2008 určená cenovým rozhodnuím podľa cenového rozhodnuia č. 0001/2008/E z 25. okóbra 2007, arimeický priemer indexov jadrovej inflácie za obdobie od júla roku -2 do júna roku -1, zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky, fakor efekiviy obmedzujúci vplyv eskalačných súčinieľov vedúci k opimalizácii nákladov, korého hodnoa je 5, Y- náras ceny elekriny v percenách na účely pokryia srá elekriny pri prenose elekriny oproi cene PLE 2008, určený cenovým rozhodnuím na regulačné obdobie rokov 2009 až 2011. (12) Výška mesačného výnosu PS m za prevádzkovanie sysému v slovenských korunách, korý sa použije na úhradu alikvonej časi nákladov na výrobu elekriny z domáceho uhlia, z obnovieľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou, sa počía osobine pre každý mesiac roka PS m = P S po po po po po i i * QK + 0,3* P S *( QZ + QV ) + T S * QK, m m m d i= 1 m po P S - arifa za prevádzkovanie sysému pre koncových odberaeľov elekriny pripojených priamo do prenosovej súsavy v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku, po QK m - celkový plánovaný objem elekriny odobraej koncovými odberaeľmi elekriny, korí sú priamo pripojení do prenosovej súsavy v jednokách množsva elekriny v mesiaci m roku, QZ - celkový plánovaný objem elekriny disribuovanej prevádzkovaeľmi miesnej po m po m disribučnej súsavy, korá je priamo pripojená do prenosovej súsavy, vyrobený vo vlasnom zariadení na výrobu elekriny prevádzkovaeľa miesnej disribučnej súsavy alebo v inom zariadení na výrobu elekriny pripojených do miesnej disribučnej súsavy dodané odberaeľom elekriny v rámci miesnej disribučnej súsavy a sporebované pre vlasnú sporebu v rámci miesnej disribučnej súsavy, s výnimkou elekriny sporebovanej pre vlasnú sporebu na výrobu elekriny v jednokách množsva elekriny v mesiaci m roku, QV - celkový plánovaný objem elekriny vyrobenej v zariadení výrobcov elekriny i T S - pripojených priamo do prenosovej súsavy, dodanej odberaeľom elekriny priamym vedením a sporebovanej pre vlasnú sporebu výrobcu elekriny v miese umiesnenia zariadenia na výroby elekriny, s výnimkou elekriny sporebovanej pre vlasnú sporebu na výrobu elekriny v jednokách množsva elekriny v mesiaci m roku, arifa za prevádzkovanie sysému pre i-ého prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku, QK - celkový plánovaný objem elekriny odobraý všekými koncovými odberaeľmi i m elekriny z disribučnej súsavy i-eho prevádzkovaeľa disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies vráane odberaeľov 20
d - elekriny pripojených v rámci prevádzky preukázaeľne oddelenej od elekrizačnej súsavy Slovenskej republiky v jednokách množsva elekriny v mesiaci m roku, poče prevádzkovaeľov disribučnej súsavy, do korej je pripojených viac ako 100 000 odberných mies. C. Priame určenie maximálnej ceny za poskyovanie podporných služieb v elekroenergeike, posup a podmienky uplaňovania cien (1) Na základe dohodnuého a schváleného echnického rozsahu jednolivých druhov podporných služieb sa prevádzkovaeľovi prenosovej súsavy určujú celkové plánované náklady v slovenských korunách na nákup všekých druhov podporných služieb PPS od výrobcov elekriny a osaných poskyovaeľov podporných služieb. (2) Na základe porovnania nákladov na poskyovanie podporných služieb a s prihliadnuím na osobiosi poskyovania podporných služieb v podmienkach Slovenskej republiky sa určuje maximálna cena za poskyovanie primárnej regulácie činného výkonu, sekundárnej regulácie činného výkonu, erciárnych regulácií činného výkonu v slovenských korunách na jednoku disponibilného elekrického výkonu a maximálny ročný náklad na zabezpečenie poskyovania diaľkovej regulácie napäia a jalového výkonu a šaru z my v slovenských korunách. D. Priame určenie arify za poskyovanie sysémových služieb v elekroenergeike, posup a podmienky uplaňovania cien (1) Prevádzkovaeľom disribučnej súsavy a koncovým odberaeľom elekriny priamo pripojeným do prenosovej súsavy sa uplaňujú arify za sysémové služby, maximálny výnos SST z ýcho plaieb v slovenských korunách v roku sa vypočía podľa vzorca SST JPI X = PPS + SYS ) 100 1 * (1 + KS, ak (JPI X) < 0, SST = PPS + SYS 1 KS, PPS - celkové povolené plánované náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy na nákup podporných služieb v roku, od výrobcov elekriny a osaných poskyovaeľov podporných služieb v slovenských korunách, NSYS -1 - iné povolené náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy na zabezpečenie sysémových služieb v roku -1, okrem nákladov na nákup podporných služieb v slovenských korunách, JPI - arimeický priemer indexov jadrovej inflácie za obdobie od júla roku -2 do júna roku -1, zverejnených Šaisickým úradom Slovenskej republiky, X - fakor efekiviy obmedzujúci vplyv eskalačných súčinieľov a vedúci k opimalizácii nákladov, korého hodnoa je 5, KS - korekčný fakor v slovenských korunách v roku. (2) Korekčný fakor KS v slovenských korunách v roku sa vypočía podľa vzorca 21
I = [ ] + n KS TSS 2 SST 2 aukc 2 CV 2 * 1, n= 1 100 TSS -2 - celkový skuočný výnos v slovenských korunách v roku -2 z plaieb za sysémové služby vybraný od prevádzkovaeľov disribučnej súsavy a od koncových odberaeľov elekriny priamo pripojených do prenosovej súsavy, SST -2 - maximálny povolený výnos z plaieb za sysémové služby v slovenských korunách v roku -2, Naukc -2 - skuočné náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy na aukcie porebné na dovoz podporných služieb zo zahraničia v roku -2, CV -2 - skuočný dopad z cezhraničnej výpomoci v slovenských korunách v roku -2, korý sa vypočía podľa vzorca CV Ocv VOcv + Vcv VVcv + REcv VREcv + cv Vcv, 2 = 2 2 2 2 2 2 2 2 NOcv -2 - VOcv -2 - NVcv -2 - VVcv -2 - NREcv -2 - VREcv -2 - Ncv -2 - Vcv -2 - I n - skuočné náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako subjeku zúčovania odchýlok za spôsobenú odchýlku súvisiace s cezhraničnou výpomocou v roku -2, skuočné výnosy prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako subjeku zúčovania odchýlok za spôsobenú odchýlku súvisiace s cezhraničnou výpomocou v roku -2, skuočné náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako subjeku zúčovania odchýlok za viacnáklady súvisiace s cezhraničnou výpomocou v roku -2, skuočné výnosy prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako subjeku zúčovania odchýlok za viacnáklady súvisiace s cezhraničnou výpomocou v roku -2, skuočné náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako dodávaeľa regulačnej elekriny z cezhraničnej výpomoci v roku -2, skuočné výnosy prevádzkovaeľa prenosovej súsavy ako dodávaeľa regulačnej elekriny z cezhraničnej výpomoci v roku -2, skuočné náklady prevádzkovaeľa prenosovej súsavy za cezhraničnú výpomoc poskynuú osanými prevádzkovaeľmi prenosových súsav v roku -2, skuočné výnosy prevádzkovaeľa prenosovej súsavy za cezhraničnú výpomoc poskynuú osaným prevádzkovaeľom prenosových súsav v roku -2, úroková sadzba: 12M EURIBOR (predaj), korú zverejňuje Európska cenrálna banka za obdobie od júla roku n-1 až do júna roku n a korá sa vypočía ako priemer mesačných priemerov. (3) Výška arify za sysémové služby SPK v slovenských korunách na jednoku množsva elekriny v roku sa určí ak, aby maximálny výnos SST z ýcho plaieb v slovenských korunách v roku neprekročil hodnou SST = SPK *( QK + d i ( SPK * QK ) d do, i VD VYV ( do, i 0,3* SPK * ( QZ + QV ) + (1 Kvd) * SPK * QK p + KVYV * SPK * QK i= 1 P QK VD p ) + 0,3* SPK *( QZ po + QV po ) + i= 1 +, 22