Informácie o medicínskych indikáciách akreditovaných laboratórnych vyšetrení

Informácie o medicínskych indikáciách akreditovaných laboratórnych vyšetrení Biochémia ALT Stanovovaný parameter/vyšetrenie: ALT, ALANÍNAMINOTRANSFERÁZA L-alanín: 2-oxoglutamátaminotransferáza, (EC 2.6.1.2), starší názov: GPT In vitro test pre kvantitatívne stanovenie ALT v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA. ALT stanovujeme v sére. pri 15-25 st. C - 3 dni pri 2-8 st. C - 7 dní - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované - lipémia - L index 150, silný zákal, krémovo-smotanový vzhľad vzorky - lipemické vzorky môžu spôsobiť označenie pri výsledku >Abs, v tomto prípade sa vzorka nariedi - lieky: dobesilát vápenatý, isoniazid, cyanokit (hydroxokobalamin) spôsobujú falošne nízke výsledky - ikterus nad 1 026 µmol/l bilirubínu muži do 0,68 ukat/l ženy do 0,55 ukat/l Alanínaminotransferáza (ALT) patrí medzi aminotransferázy. Tieto enzýmy prenášajú aminoskupinu, čím katalyzujú premenu aminokyseliny na α-ketokyselinu. Je tým zabezpečený vzťah medzi metabolizmom bielkovín a sacharidov. Je to výhradne cytoplazmatický enzým. Najvyššie koncentrácie sú v pečeni, nižšie sú v kostrovom svalstve, myokarde, obličkách, podžalúdkovej žľaze, slezine, pľúcach. Vyšetrenie ALT sa využíva predovšetkým pri diagnostikovaní rôznych typoch hepatopatií. Zvýšená aktivita ALT - pri hepatopatiách rôzneho typu, zvýšené hodnoty korelujú s rozsahom poškodenia pečene - pri akútnej nekróze pečeňových buniek asi 15-násobné zvýšenie oproti norme - akútna vírusová hepatitída - alkohol - toxická hepatitída - toxické poškodenie (intoxikácia hubami, chemikáliami, liekmi, stavmi spojenými s kongesciou v pečeni (pravostranná insuficiencia srdca) - biliárna kolika

- pri primárnych a metastatických nádoroch pečene - pri cholecystitíde, extrahepatálnej cholestáze a cholangitíde - pri infekčnej mononukleóze - pri akútnej pankreatitíde - pri infarkte myokardu (venostáza pečene) - sarkoidóza - šok - pri svalovom poškodení spôsobenom úrazom, zápalom alebo degeneratívnym procesom Znížená aktivita ALT - pri zlyhaní obličiek - u dialyzovaných pacientov - pri deficite vitamínu B6 Albumín Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Albumín, ALB In vitro test pre kvantitatívne stanovenie albumínu v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). Albumín stanovujeme v sére. pri 15-25 st.c - 2,5 mesiacov pri 2-8 st. C - 5 mesiacov pri -15 až -25 st. C - 4 mesiace - hemolýza, tmavo-červené sfarbenie vzorky - (H indexu 420, približná koncentrácia hemoglobínu 261 µmol/l (4,2 g/l)) muži, ženy 35,0 52,0 g/l Albumín má významné postavenie medzi plazmatickými bielkovinami pre svoje fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj pre svoje množstvo. Vzniká v pečeni a dostáva sa do plazmy. Je to transportná bielkovina, ktorá viaže napr. bilirubín, kovové ióny, vitamín C, mastné kyseliny, liečivá, z hormónov tyroxín. Zúčastňuje sa na udržiavaní onkotického tlaku v plazme. Má aj funkciu rezervnej bielkoviny, v prípade potreby slúži ako zdroj aminokyselín. Hypoalbuminémia (pod 35 g/l) býva pri infekciách, strese, pečeňových ochoreniach, nefrotickom syndróme, nedostatočnom prívode bielkovín potravou, poruchách výživy a i. Úplné chýbanie albumínu býva pri analbuminémii. AMS Stanovovaný parameter/vyšetrenie: AMS, AMYLÁZA In vitro test pre kvantitatívne stanovenie alfa-amylázy v sére, plazme (Li-heparín) a moči. Amylázu stanovujeme v sére a v moči.

Sérum: Moč: Odber: jednorázový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do nádob bez aditív. AMS je nestabilná v kyslom moči. Hneď vyšetríme alebo pred skladovaním alkalizujeme na ph okolo 7. v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 1 mesiac v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 10 dní Sérum, plazma - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 260, približná koncentrácia hemoglobínu 161 µmol/l (2,6 g/l) - antikoagulanciá citrát, fluorid - liečivá na základe icodextrinu môžu spôsobiť zníženie výsledkov amylázy - ikterus bez významných interferencií do hodnoty 889 µmol/l priameho bilirubínu Moč - kyslina askorbová nad 2,27 mmol/l sérum: muži, ženy: 0,47 1,67 μkat/l moč: muži: 0,27 8,20 μkat/l ženy: 0,35 7,46 μkat/l Amyláza je exkrečný enzým, ktorý sa vylučuje z pankreasu, slinných žliaz, epitelu vajcovodov. Štiepi škrob. Má relatívne malú molekulovú hmotnosť (49 000). Ľahko sa dostáva do moču glomerulárnou filtráciou. Najčastejšie sa stanovuje pri ochoreniach pankreasu. Z extrapankreatických príčin stúpa aktivita AMS pri akútnej parotitíde. Hodnotí sa zvýšená hladina amylázy. Vzhľadom na viacero skutočností diagnostický význam má vzostup resp. pokles amylázy pri viacerých stanoveniach, teda jeho dynamika. Zvýšené hodnoty amylázy (hyperamylazémia): - akútne brucho dg význam zvýšenej amylázy u akútneho brucha je otázny, nakoľko zvýšená hladina nemôže dať dostatočne validnú informáciu o dif. dg medzi akútnou pankreatitídou alebo deformovaným ulkusom duodena ochorením žlčových ciest, štruktúrou tuby ovárií pri ektopickom tehotenstve - akútna pankreatitída hodnota amylázy stúpa nad referenčný rozsah za 3-6 hod a vracia sa do normy za 3-5 dní, normálny nález amylázy v moči nevylučuje akútnu pankreatitídu - chronická pankreatitída u chronickej pankreatitíde nachádzame zvýšenie amylázy len pri jej akútnej exacerbácii - parotitída môže spôsobiť zvýšené hladiny amylázy, v prípade diagnostickej nejasnosti je potrebné stanoviť parotický izoenzým - renálna insuficiencia pri veľmi obmedzenej funkcii obličiek môže v dôsledku zníženej filtrácie stúpať hodnota amylázy, lipáza pritom ukazuje normálne hodnoty - tumor

tumorovo asociovaná hyperamylazémia, ektopické tumory môžu produkovať amylázu, čo vedie ku hyperamylazémii - makroamylazémia stav kedy alfa-amyláza sa viaže na imunoglobulíny G a A a v tejto forme nie je schopná sa vylučovať do moču, dif. dg je možná porovnaním klírensu kreatinínu a klírensu amylázy ALP Stanovovaný parameter/vyšetrenie: ALP, ALKALICKÁ FOSFATÁZA Alkalická fosfohydroláza monoesterov kyseliny ortofosforečnej, (EC 3.1.3.1) In vitro test pre kvantitatívne stanovenie ALP v sére a plazme (Li-heparín). ALP stanovujeme v sére. pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 2 mesiace - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - ikterus nad 1 026 µmol/l bilirubínu - lipémia (L index 2 000, veľmi silný zákal, silný krémovo-smotanový vzhľad vzorky) muži 0,67 2,17 μkat/l ženy 0,58 1,75 μkat/l deti 0-14r 1,20 6,00 μkat/l Alkalická fosfatáza (ALP) predstavuje skupinu relatívne nešpecifických enzýmov, ktoré pri alkalickom ph hydrolyticky štiepia rôzne estery kyseliny fosforečnej. V krvnom sére ide o zmes izoenzýmov pochádzajúcich z pečene, kostí, placenty, tráviaceho ústrojenstva, obličiek. Enzým je lokalizovaný v cytoplazmatickej membráne a podieľa sa na transporte látok cez membránu. Kostný izoenzým je mierou aktivity osteoblastov (novotvorba kostí). V sére zdravých detí dominuje kostný izoenzým, u zdravých dospelých pečeňový izoenzým, v gravidite placentárny, u ľudí s krvnou skupinou A a 0 je za fyziologických podmienok detekovateľný i črevný izoenzým. Zvýšené hodnoty ALP - poruchy pečene predovšetkým cholestatického charakteru - pri vystupňovanej osteoplastickej prestavbe kostných štruktúr - pri ochorení obličiek (CHRI, tubulopatie) - zvýšená činnosť prištítnych žliaz - choroby tráviaceho traktu - malignity Znížené hodnoty ALP - vrodený nedostatok ALP - hypotyreóza, hypoparatyreóza - predávkovanie vit. D - ťažké anémie a i.

AST : Stanovovaný parameter/vyšetrenie: AST, ASPARTÁTAMINOTRANSFERÁZA L-aspartát: 2-oxoglutarátaminotransferáza (EC.2.6.1.1), starší názov: GOT In vitro test pre kvantitatívne stanovenie AST v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). AST stanovujeme v sére. pri 15-25 st. C - 1 deň pri 2-8 st. C - 7 dní - mierna hemolýza, slabo-červené (ružové) sfarbenie vzorky - H indexu 40, približná koncentrácia hemoglobínu 25,6 µmol/l (0,4 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované - lipémia - L index 150, silný zákal, krémovo-smotanový vzhľad vzorky - lipemické vzorky môžu spôsobiť označenie pri výsledku >Abs, v tomto prípade sa vzorka nariedi - lieky - dobesilát vápenatý, isoniazid, cyanokit (hydroxokobalamin) spôsobujú falošne nízke výsledky - ikterus bez významných interferencií, do 1 026 µmol/l bilirubínu muži do 0,67 ukat/l ženy do 0,53 ukat/l Aspartátaminotransferáza (AST) je enzým, ktorý patrí medzi aminotransferázy. Prenosom aminoskupiny katalyzujú premenu aminokyseliny na α-ketokyselinu, čím je zabezpečený vzťah medzi metabolizmom bielkovín a sacharidov. AST sa nachádza hlavne v cytoplazme, menej v mitochondriách takmer všetkých buniek, zvlášť hepatocytov, buniek srdcového svalu, obličiek, kostrového svalstva. 65% AST sa nachádza v cytoplazme, 35% je viazaných v mitochondriách. Pri miernych poškodeniach tkaniva pochádza väčšina AST z cytoplazmy. Pri ťažších poškodeniach sa viac AST uvoľňuje z poškodených mitochondrií. AST je parameter, ktorý sa využíva hlavne na diagnostiku a monitorovanie liečby pečeňových a srdcových ochorení. Zvýšená aktivita AST: - pri hepatopatiách - AST zvýšená väčšinou spolu s ALT - pri akút. vírusovej hepatitíde sa AST zvyšuje úmerne stupňu lézie hepatocytov - pri kongescii pečene - pri intoxikácii halogénom - pri chronickej hepatitíde - pri toxickej hepatopatii (intoxikácia hubami, liekmi) - pri cirhóze pečene - pri biliárnej kolike - pri nádoroch pečene - pri cholecystitídach, cholangitídach - pri používaní perorálnych kontraceptív - pri ochoreniach myokardu - pri infarkte myokardu stúpa hodnota AST až na 6násobok hornej - hranice, extrémne vysoké hodnoty sú pri letálnych prípadoch - pri kardiomyopatiách - mierne zvýšenie AST

- pri myopatiách - progresívna svalová dystrofia koreňového typu - pri ochoreniach spojených s nekrózou parenchýmových orgánov (napr. akútna pankreatitída, infarkt pľúc, obličiek, mozgu...) - pri ťažkých infekčných ochoreniach - pri dedičných metabolických poruchách Znížená aktivita AST: - pri deficite vitamínu B6 - u dlhodobo dialyzovaných pacientov - mierne zníženie sa môže vyskytnúť počas tehotenstva - môžu ho spôsobiť aj niektoré lieky (metronidazol) a prírodné látky Bilirubín celkový Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Bilirubín celkový, tbil In vitro test pre kvantitatívne stanovenie celkového bilirubínu v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). Celkový bilirubín stanovujeme v sére. pri zachovaní podmienky uchovávania v tme, bez pôsobenia svetla: pri 15-25 st. C - 1 deň pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov - svetlo, bilirubín je fotosenzitívny, chrániť vzorku pred účinkom denného a fluoroscenčného svetla - lieky - kyselina askorbová nad 30 mg/dl, cyanokit (hydroxokobalamín) muži, ženy do 21,0 μmol/l Bilirubín je žlčové farbivo, ktoré vzniká v organizme rozpadom hlavne hemoglobínu erytrocytov, čo prebieha v pečeni a RES (retikuloendoteliálnom systéme). V krvi je prítomný v 2 formách, voľný (nekonjugovaný) a konjugovaný s kyselinou glukurónovou. Nekonjugovaný bilirubín je vo vode zle rozpustný, v krvnom obehu sa viaže na albumín. Vznikol rozpadom hemu v bunkách RES a ešte neprešiel hepatocytmi. Konjugovaný bilirubín vznikol v hepatocytoch na štruktúrach ER glykozyláciou a bol cez žlčový pól hepatocytu transportovaný do žlče. Je rozpustný vo vode. Zvýšené hladiny bilirubínu nad 40 µmol/l spôsobujú ikterus. Priame hyperbilirubinémie indikujú hepatocelulárne poškodenie, prípadne cholestázu. Nepriame hyperbilirubinémie indikujú hemolytický pôvod ikteru. Pod priamym bilirubínom rozumieme bilirubín, ktorý je konjugovaný s kyselinou glukurónovou a teda prešiel pečeňou. Pod nepriamym bilirubínom rozumieme bilirubín, ktorý nie je konjugovaný s kyselinou glukurónovou a teda neprešiel pečeňou. Hyperbilirubinémie: - vírusová hepatitída - cholestáza - pečeňová cirhóza - pečeňové tumory (pôvodné, metastázy) - absces pečene

- steatóza pečene - Dubin-Johnsonov syndróm funkčnej bilirubinémie - ikterus neonatorum - hemolytické anémie - perniciózna anémia - iné funkčné bilirubinémie ako Gilbertova choroba, Criegler-Najarov syndróm, Rotorov syndróm Draslík Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Draslík, K Draslík v sére Draslík v moči ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (Li-heparín) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Draslík stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorázový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. v sére, v moči: pri 15-25 st. C - 14 dní pri 2-8 st. C - 14 dní pri -15 až -25 st. C stabilné - hemolýza, hemoglobín nad 0,06 mmol/l (1 g/l), - hemolyzované vzorky pre stanovenie draslíka nevyšetrujeme - koncentrácia K v erytrocytoch je 25x vyššia ako v normálnej plazme či sére sérum: 3,6-5,1 mmol/l moč: odpad močom: 25,0-125,0 mmol/deň frakčná exkrécia: do 20% Kálium (K) je hlavný katión intracelulárnej tekutiny. Hladina K + v sére je závislá na ph krvi, jeho funkcia je podobná ako funkcia Na + v extracelulárnej tekutine. Zúčastňuje sa syntetických pochodov a uvoľňuje sa z bunky pri rozpade bielkovín, na ktoré je tiež viazaný, alebo výmenou za Na +. Ovplyvňuje činnosť srdcového svalu a tiež acidobázickú rovnováhu. Vysoký gradient ICT/ECT je zabezpečený transportnými procesmi, ktoré sú kontrolované hodnotou ph prostredia, energetickým príjmom, inzulínom a betaadrenergnými látkami. Zvýšený draslík v sére: - pri zníženom vylučovaní obličkami - pri šokových stavoch (zmenšenie ECT) - pri presune iónov draslíka z buniek do ECT Znížený draslík v sére: - znížený prívod

- zvýšená strata tráviacim traktom - straty močom - presunu draslíka z ECT do buniek - hepatopatie - podávanie kortikoidných liečiv - dilúcia ECT Draslík v moči: Zvýšené vylučovanie močom: - pri podávaní diuretík - pri hyperaldosteronizme - pri polyurickej fáze renálneho ochorenia - pri zvýšení objemu extracelulárnej tekutiny Fosfor Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Fosfor, P In vitro test pre kvantitatívne stanovenie anorganických fosfátov v sére, plazme (Li-heparín alebo K 2 -EDTA) a moči. Fosfor stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do vymytých nádob, bez detergentov, uchovávať počas zberu v chladničke. Upravuje sa kyselinou chlorovodíkovou na ph kyslej reakcie (orientačné ph <3) v sére: pri 15-25 st. C - 24 hod pri 2-8 st. C - 4 dni pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči po okyslení: pri 2-8 st. C - 6 mesiacov Sérum: - silná hemolýza, tmavo-červeno sfarbená vzorka - H indexu 300, približná koncentrácia hemoglobínu 186 µmol/l (3 g/l) - silný ikterus, konjugovaný bilirubín nad 684 µmol/l - lieky - fosfolipidy obsiahnuté v liposomálnych prípravkoch napr. Ambisome vedú k falošne zvýšeným výsledkom stanovenia fosfátov Moč: - bez významných interferencií sérum: 18-150r. 0,87-1,45 mmol/l moč: odpad fosforu v moči: 13,0 42,0 mmol/deň frakčná exkrécia: 0-15r: do 25% 15-150r: do 20%

Anorganický fosfát sa vyskytuje v krvi v dvoch formách: ako zmes primárneho a sekundárneho fosfátu a ako fosfor prítomný v molekulách fosfolipidov. Metabolizmus fosforu úzko súvisí s metabolizmom vápnika. Stálu koncentráciu fosforu udržuje parathormón, vitamín D a kalcitonín. Fyziologicky zvýšené hodnoty nachádzame u detí v prvom roku života (najmä u detí pri umelej výžive), fyziologické zníženie pozorujeme pri utilizácii glukózy (vstup do buniek spolu s glukózou a káliom). Zvýšené hodnoty: - hypervitaminóza D - hypoparatyreoidizmus - osteodystrofia - zníženie alkalickej fosfatázy - pseudohypoparatyreoidizmus - chronické poškodenie obličiek - nadobličková insuficiencia (M.Addison) - diabetická ketoacidóza, laktátacidóza - ťažké fraktúry v liečebnej fáze a i. Znížené hodnoty: - nedostatok vitamínu D (rachitída, osteomalácia, steatorea, malabsorbčný syndróm) - hyperparatyreoidizmus - ostitis fibrosa generalisata - hypopituarizmus - hyperinsulinizmus - sy Toni-Debré-Fanconi - fosfátový diabetes - otrava alkoholom GMT Stanovovaný parameter/vyšetrenie: GMT, gamma-glutamyltransferáza In vitro test pre kvantitatívne stanovenie GMT v sére a plazme (Li-heparín alebo K2-EDTA). GMT stanovujeme v sére. Sérum: pri 15-25 st. C 7 dní pri 2-8 st. C 7 dní pri -15 až -25 st. C 1 rok - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - výrazná ikterita - I index 50 pre konjugovaný bilirubín (približná koncentrácia konjugovaného bilirubínu 855 µmol/l), - I index 20 pre nekonjugovaný bilirubín (približná koncentrácia nekonjugovaného bilirubínu 342 µmol/l)

muži do 1,00 μkat/l ženy do 0,67 μkat/l GMT je enzým cytoplazmatickej membrány, v ktorej katalyzuje transport aminokyselín z extracelulárnej tekutiny do buniek. Nachádza sa najmä v pečeni a obličkách. Zvýšenie hodnôt GMT v sére je podmienené takmer vždy únikom z hepatocytov a epitélií žlčových ciest. Patologická tvorba de novo býva indukovaná alkoholom, narkotikami príp. sedatívami a kancerogénmi. Zvýšené hodnoty: - pri ochoreniach žlčových ciest a pečene - po alkoholickom excese - v priebehu 12 hodín nastáva silný vzostup - akútna pankreatitída - karcinóm pankreasu - infarkt myokardu - infekčná mononukleóza Glukóza Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Glukóza, Glu In vitro test pre kvantitatívne stanovenie glukózy v sére, plazme (Li-heparín, K 2 -EDTA a fluoridovaná plazma), moči a v CSF. Glukózu stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa má zbierať do tmavých nádob, pred zberom môže byť do nádoby pridané 5 ml ľadovej kyseliny octovej na konzervovanie glukózy. pri 15-25 st. C - 8 hodín pri 2-8 st. C - 72 hodín Po vyšetrení vzorky moču neskladujeme, stabilita je nízka. - extrémna hemolýza, ikterita a lipémia vzorky sérum: 4,1-5,9 mmol/l moč: do 0,83 mmol/l odpad močom: do 2,78 mmol/deň Glukóza je hlavný monosacharid krvi. Utilizuje sa v pečeni, svaloch, tukovom a mozgovom tkanive. Využíva sa ako zdroj energie alebo sa ukladá vo forme glykogénu, resp. mastných kyselín. Plazmatickú koncentráciu glukózy reguluje inzulín a voči nemu antagonisticky pôsobiace hormóny (glukagón, adrenalín, kortizol a i.). Fyziologická glykozúria je okolo 0,83 mmol/l. Väčšie množstvo sa dostáva do moču iba pri prekročení obličkového prahu pre glukózu. Zvýšené hodnoty glykémie (hyperglykémia):

- diabetes mellitus - endokrinné ochorenia pri nadprodukcii adrenalínu, rastového hormónu, kortizolu a ACTH - pri terapii kortikoidmi - pri ochoreniach pankreasu, CNS - pri zvýšenej funkcii štítnej žľazy - pri kolapsových stavoch (IM, dehydratácia, iné) - pri pečeňových ochoreniach - pri rôznych vrodených ochoreniach (napr. galaktozémia) - pri silných emóciách Znížené hodnoty glykémie: - fyziologicky (novorodenci, gravidita, laktácia, iné) - pri niektorých ochoreniach pankreasu - pri nedostatočnej funkcii nadobličiek a hypofýzy - pri hypotyreóze - pečeňové ochorenia hlavne v pokročilom štádiu - pri hlade - pri rôznych vrodených ochoreniach (glykogenózy, intolerancia fruktózy, sacharózy, laktózy) - pri zvýšených nárokoch organizmu (febrility, renálna glykozúria, iné) - pri DM (liečba INZ, včasné štádium DM II) Glykovaný hemoglobín Stanovovaný parameter: Glykovaný hemoglobín, HBA1C Glykovaný hemoglobín stanovujeme v plnej krvi. Odber: štandardný, venózna krv Odberová skúmavka: štandardná - na laboratórne hematologické vyšetrenie krvného obrazu s prídavkom EDTA - zrazená krv - nesprávny odber - nedostatočné množstvo krvi v odberovej skúmavke Muži, ženy: 29,0 42,0 mmol/mol 4,8 6,0 % Glykovaný hemoglobín slúži na zistenie diabetes mellitus a na monitorovanie liečby diabetu. Zvýšenie: - nesprávna liečba DM - nedodržiavanie diétnych opatrení Horčík Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Horčík, Mg In vitro test pre kvantitatívne stanovenie horčíka v sére, plazme (Li-heparín a K2-EDTA) a moči. Horčík stanovujeme v sére a v moči. Sérum:

Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa upravuje kyselinou chlorovodíkovou na ph kyslej reakcie (orientačné ph 1). Moč sa odporúča zbierať do nádob bez kovov. v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči: pri 15-25 st. C - 3 dni pri 2-8 st. C - 3 dni pri -15 až -25 st. C - 1 rok Sérum: - bez významnej interferencie - lieky levodopa, intralipid (2000 mg/l) spôsobujú falošne vysoké výsledky Mg - antikoagulanciá EDTA, fluorid a oxalát nie je možné použiť sérum: 0,70-1,05 mmol/l moč: odpad močom: 2,50 8,50 mmol/deň frakčná exkrécia: do 5 % Horčík je spolu s draslíkom najdôležitejším katiónom intracelulárneho priestoru. Jeho výsledná koncentrácia v sére závisí od príjmu a výdaja horčíka. Zúčastňuje sa všetkých reakcií, pri ktorých dochádza k prenosu fosfátovej skupiny, má významnú úlohu pri svalovej kontrakcii, fagocytóze leukocytov, permeabilite kapilár, hemokoagulácii. Pri jeho nedostatku sa zvyšuje rezorpcia vápnika a naopak, tiež sa zvyšuje nervovosvalová dráždivosť. Zvýšené hodnoty Mg - obličková insuficiencia - hepatopatia - otrava oxalátmi - acidóza, diabetická kóma - intoxikácie magnéziom - po infúzii glukózy - u novorodencov - pôrodná hypoxia - novorodenci diabetičiek - nízka pôrodná hmotnosť - akútna intoxikácia alkoholom - primárny hyperaldosteronizmus - infarkt myokardu Znížené hodnoty Mg - trvalý nedostatok v potrave - nefropatie v polyurickej fáze - hypomagneziémia novorodencov - straty GIT-om - po paratyreoidektómii - hypokalciémia - predávkovanie vitamínom D

- tehotenstvo Cholesterol Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Cholesterol, Chol In vitro test pre kvantitatívne stanovenie cholesterolu v sére a plazme (Li-heparín a K 2 -EDTA). Cholesterol stanovujeme v sére. pri 15-25 st. C 7 dní pri 2-8 st. C 7 dní pri -15 až -25 st. C 3 mesiace - ikterita, konjugovaný bilirubín nad hodnotu 274 µmol/l muži, ženy 4,00 5,00 mmol/l Cholesterol je v tele syntetizovaný v každej bunke. Je esenciálnou zložkou bunkových membrán, lipoproteínov, ako aj prekurzor pre syntézu steroidných hormónov a žlčových kyselín. Odbúravanie cholesterolu prebieha len v pečeni (rozklad steroidného jadra), tvoria sa z neho aj žlčové kyseliny, ktoré sa vylučujú žlčou a v čreve emulgáciou tukov umožňujú ich trávenie a vstrebávanie. V plazme sa cholesterol vyskytuje ako voľný 25-40% a ako esterifikovaný 60-75%. Laboratórne obe frakcie stanovujeme ako celkový cholesterol. Pretože cholesterol je vo vode zle rozpustný, je viazaný na transportné bielkoviny - apoproteíny. Najväčší podiel cholesterolu je v LDL časticiach, menej v HDL a VLDL, minimálne množstvo v chylomikrónoch. Pri posudzovaní hodnôt cholesterolu musíme zohľadniť vek pacientov. Orientačne odhad rizika vzniku koronárnych aterosklerotických zmien uvádza nasledovná tabuľka: vek bez rizika mierne riziko vysoké riziko pod 20 r. pod 4,4 4,4-4,8 nad 4,8 20-30 r. pod 5,2 5,2-5,7 nad 5,7 30-40 r. pod 5,7 5,7-6,2 nad 6,2 nad 40 r. pod 6,2 6,2-6,7 nad 6,7 Pri posudzovaní rizika vzniku aterosklerotických zmien je nutné vziať do úvahy ďalšie rizikové faktory: hypertenzia, obezita, fajčenie, diabetes. Zvýšené hodnoty cholesterolu: - pri ateroskleróze - angíne pektoris - infarkte myokardu - obezite - pankreatitíde - tyreopatiách - nefrotickom syndróme - cukrovke - dne - dialýze - arteriálnej hypertenzii - cholestáze - obštrukčnom iktere a iných.

Z liekov zvyšujú hladiny cholesterolu napr. beta-blokátory, diuretiká, estrogény, furosemid, glukokortikoidy, kyselina acetylsalicylová, kyselina askorbová, hepatotoxické lieky, perorálne kontraceptíva, salicyláty. Znížené hodnoty cholesterolu: - pri deficite apolipoproteínov - dystrofii pečene - vírusovej hepatitíde - hypertyreóze - pečeňových chorobách - malnutrícii - steatoroe - malabsopčnom syndróme - urémii a ďalších Z liekov cholesterol znižujú napr. kyselina acetylsalicylová, kortizonoidy, kyselina askorbová, hepatotoxické lieky, neomycín, androgény, antibiotiká, estrogény a ďalšie. Chloridy Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Chloridy, Cl Chloridy v sére Chloridy v moči ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (heparín lítny) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Chloridy stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - stabilné v moči: pri 15-25 st. C - 7 dní - silná hemolýza sérum: 95-105 mmol/l moč: odpad močom: 110 250 mmol/deň frakčná exkrécia: do 2% Chloridy patria medzi hlavné extracelulárne ióny (v extracelulárnej tekutine tvoria 88%, v intracelulárnej 12%). Rezorbcia chloridov nastáva spolu s nátriom v tenkom čreve, vylučovanie

chloridov sa deje skoro výlučne obličkami, menej potom a stolicou. Má úlohu pri udržiavaní vodnej rovnováhy, pri regulácii osmotického tlaku a acidobázickej rovnováhy. Hyperchlorémia: - pri nadmernom prívode Cl do organizmu pri nezmenenom objeme vody (spolu s hypernatrémiou), dehydratácia, nadmerný prívod chloridov (infúzna liečba) - znížené vylučovanie chloridov obličkami (renálna tubulárna acidóza) - renálna insuficiencia - respiračná alkalóza - hormonálne poruchy - hyperkortikalizmus (Cushingov s.) - hyperaldosteronizmus - centrálny diabetes insipidus, nefrogénny diabetes insipidus - užívanie liekov - acetazolamid, hydrochlorothiazid, fenylbutazon, a i. Hypochlorémia: - môže existovať ako samostatná porucha - Bartterov s. - pri nadmernom užívaní diuretík - pri hypochloremických metabolických alkalózach Kreatinín Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kreatinín, Krea In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kreatinínu v sére, plazme(li-heparín alebo K2-EDTA) a moči. Kreatinín stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku aditív. v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 3 mesiace v moči, bez konzervans: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 6 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov Sérum, plazma: - ikterus - I indexu 5 pre konjugovaný bilirubín t.j. približne 86 µmol/l konjugovaného bilirubínu pre vzorky s vyššou hodnotou bilirubínu a pre vzorky novorodencov stanovenie kreatinínu enzymaticky - lieky cefoxitin, cyanokit (hydroxokobalamin) - extrémna hemolýza, extrémna lipémia Moč: - ikterus bez významných interferencií do koncentrácie konjugovaného bilirubínu 855 µmol/l - glukóza bez interferencie do 120 mmol/l

- urobilinogén bez interferencie do 676 µmol/l - lieky cyanokit (hydroxokobalamin) - kyselina homogentisová sérum: muži 62-106 μmol/l ženy 44-80 μmol/l moč: odpad kreatinínu v moči: muži 9 000-21 000 μmol/l ženy 7 000-14 000 μmol/l Kreatinín je anhydrid kreatínu. Oba patria medzi dusíkaté nebielkovinové látky. Kreatinín vzniká v organizme relatívne stálou rýchlosťou. Jeho koncentrácia v krvi závisí na veľkosti svalovej hmotnosti. 90% sa vylučuje glomerulárnou filtráciou, 10% tubulárnou sekréciou. Sérová koncentrácia kreatinínu je výrazom rovnováhy medzi jeho produkciou a elimináciou. Je preto citlivým ukazovateľom funkcie obličiek (jeho sérová koncentrácia stúpa pri poklese glomerulárnej filtrácie pod 50%). Zvýšené hodnoty: - znížené vylučovanie obličkami - chronická renálna insuficiencia (nefritída, vrodené anomálie, nefróza) - trombóza alebo embólia obličkových ciev - prerenálne príčiny - dlhotrvajúce znížené prekrvenie obličiek (ťažká srdcová insuficiencia, predávkovanie diuretík, úporné vracanie, hnačky) - zvýšená produkcia kreatinínu - gigantizmus, akromegália, akútny rozpad kostrového svalstva (popáleniny, pomliaždeniny) CK Stanovovaný parameter/vyšetrenie: CK, Kreatínkináza In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kreatínkinázy (CK) v sére a plazme (Li-heparín). CK stanovuje v sére.. pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 4 týždne - hemolýza, červené sfarbenie vzorky - H indexu 200, približná koncentrácia hemoglobínu 124 µmol/l (2 g/l) - lieky cyanokit (hydroxokobalamin) muži do 3,20 ukat/l ženy do 2,85 ukat/l deti: 1d - 6d do 10,90 ukat/l

6d - 7m do 4,92 ukat/l 7m - 4r do 3,80 ukat/l 4r - 7r do 2,48 ukat/l chlapci: 7r - 17r do 4,50 ukat/l dievčatá: 7r - 17r do 2,57 ukat/l skratky: d - deň, m - mesiac, r - rok Kreatinkináza je svalový špecifický enzým, citlivý parameter v diagnostike svalových nekróz. Zasahuje do metabolizmu makroergických fosfátových väzieb. Enzým sa skladá z dvoch reťazcov, ktoré sa navzájom líšia primárnou štruktúrou. Známe sú reťazce svalový M a mozgový B. Reťazce sa kombinujú do dimérov, ktoré tvoria vlastný enzým: CK-MM, CK-MB, CK-BB. CK je enzým prenášajúci fosfátovú skupinu z ATP na kreatín. V organizme sa vyskytuje v troch dimérických formách: CK-BB, CK-MM, CK-MB. Význam stanovenia CK je pri diagnostike infarktu myokardu. Zvýšenie CK v sére je úmerné rozsahu nekrotického procesu. Zvýšená aktivita CK: - infarkt myokardu - progresívna svalová dystrofia (Duchennov typ, facioscapulárny typ, humorálny typ) - myotónna dystrofia (myotonia gravis) - spinálna svalová atrofia (syndróm Werdnig-Hoffmann) - dermatomyozitída, polymyozitída - polytrauma, pooperačné a popôrodné stavy, kŕče - mozgový infarkt - mozgovo-lebečné poranenia - meningitída Kyselina močová Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Kyselina močová, KM In vitro test pre kvantitatívne stanovenie kyseliny močovej v sére, plazme (Li-heparín alebo K2- EDTA) a moči. Kyselinu močovú stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa upravuje prídavkom NaOH na ph alkalickej reakcie (orientačné ph > 8) v sére: pri 2-8 st. C - 5 dní pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov v moči s prídavkom NaOH: pri 15-25 st. C - 4 dni Sérum, plazma: - ikterus, bilirubín nad hodnotu 684 µmol/l - kyselina askorbová nad 0,17 mmol/l

- lieky dobesilát vápenatý Moč: - lieky dobesilát vápenatý, levodopa, methyldopa - kyselina homogentisová vo vysokých koncentráciách sérum: muži 202-416 µmol/l ženy 142-339 µmol/l moč: odpad kyseliny močovej v moči 1 200 5 900 µmol/deň frakčná exkrécia kyseliny močovej do 15% (pre CLRk viac ako 0,6 ml/s) Kyselina močová je konečným produktom degradácie purínových nukleotidov u človeka. Zaraďuje sa medzi látky nebielkovinnej povahy. Vylučovaná je obličkami. Za fyziologických okolností polovica produkcie kyseliny močovej pochádza z degradovaných buniek, polovica z potravy. Stanovenie KM má význam pri ochoreniach obličiek, dne a diabete. Zvýšené hodnoty sú pri nasledujúcich patologických stavoch - dna - sekundárna hyperurikémia - zvýšený obrat purínov - zvýšený rozpad tkanív - myeloidná leukémia, polycytémia gravis - liečba nádorov (cytostatiká, rádioterapia) - akútne a chronické ochorenia obličiek (so zníženou glomerulárnou filtráciou) - liečivá (tiazidové diuretiká, INH) - alkoholizmus - hladovanie - hyperparatyreoidizmus - hypertyreóza - akromegália - glykogenózy LDH Stanovovaný parameter/vyšetrenie: LDH, Laktátdehydrogenáza In vitro test pre kvantitatívne stanovenie LDH v sére a plazme (Li-heparín) LDH stanovujeme v sére. v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní - veľmi slabá hemolýza, slabo-červené (ružové) sfarbenie vzorky - H indexu 15, približná koncentrácia hemoglobínu 9,6 µmol/l (0,15 g/l) - hemolyzované vzorky nie sú analyzované muži 2,25 3,75 ukat/l

ženy 2,25 3,55 ukat/l LDH (laktátdehydrogenáza) je multiorgánový cytozolový enzým, ktorého aktivitu tvorí 5 izoenzýmov. Nachádza vo všetkých tkanivách tela (obličky, myokard, mozog, kostrové svalstvo, pankreas, pečeň, pľúca, erytrocyty a i.). Celková aktivita LDH v sére je daná súčtom aktivít jej piatich izoenzýmov. Molekula LDH sa skladá zo 4 podjednotiek dvoch typov, H (heart) a M (muscle). Ich kombináciou vznikajú izoenzýmy LD1 až LD5. Vzostup LDH indikuje odumretie bunky. Zvýšené hodnoty LDH: - pri infarkte srdca, pľúc, obličiek, čriev - pri ochoreniach svalov (myokarditídy, myopatie, svalové dystrofie, neurogénna svalová atrofia, polymyozitídy, dermatomyozitídy) - pri anémiách (perniciózna, megaloblastická, hemolytická) - pri hepatopatiách (hepatitídy, cirhóza, nekróza, ikterus, iné) - pri mnohých ďalších ochoreniach (anoxia, hypoxia, embólia pľúc, fraktúry, hemolýza, nádory a ich metastázy, nekrózy, cievne príhody, pankreatitídy, šok a i.) Znížené hodnoty LDH: - pri pozitívnej odpovedi na liečbu nádorov Urea Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Urea (Močovina) In vitro test pre kvantitatívne stanovenie urea (močoviny /dusíka močoviny/) v sére, plazme (Liheparín, K2-EDTA) a moči. Ureu (močovinu) stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 rok v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 7 dní pri -15 až -25 st. C - 1 mesiac Sérum: - amóniové ióny - antikoagulanciá: heparín amónny - veľmi silná ikterita, hemolýza, lipémia Moč: - rast baktérií vo vzorke - kontaminácia amoniakom

sérum: muži, ženy 0 65 r. do 8,30 mmol/l 65 150 r. do 11,90 mmol/l odpad urey v moči do 580 mmol/deň frakčná exkrécia do 35% Močovina (urea) patrí medzi dusíkaté látky nebielkovinovej povahy. Vzniká v hepatocytoch ako produkt detoxikácie amoniaku a súčasť regulácie acidobázickej rovnováhy. Koncentrácia v plazme je závislá od exogénneho prívodu bielkovín, endogénneho katabolizmu a na funkcii obličiek. Hladina plazmatickej urey stúpa pri obmedzení glomerulárnej filtrácie pod 30%. - diagnostika akútnej a chronickej renálnej insuficiencie - stanovenie bilancie dusíka - hodnotenie stavu pacienta v dialyzačnom programe - hodnotenie stavu dehydratácie - krvácanie z gastrointestinálneho traktu Sodík Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Sodík, Na ISE modul určený pre kvantitatívne stanovenie v sére, plazme (Li-heparín) a moči pomocou ionselektívnej elektródy. Sodík stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Zbieraný moč sa odporúča zbierať do nádob bez prídavku ochranných látok a/alebo stabilizátorov. Počas zberu skladovať v chladničke. v sére, v moči: pri 15-25 st. C - 14 dní pri 2-8 st. C - 14 dní pri -15 až -25 st. C - stabilné - bez významných interferencií pre hemolýzu, ikteritu a lipémiu sérum: 135,0-145,0 mmol/l moč: odpad močom: 40,0 220,0 mmol/deň frakčná exkrécia: do 2,00 % Na+ sa nachádza hlavne v extracelulárnej tekutine. Na základe hladiny Na+ v sére nemožno jednoznačne posúdiť nátriovú bilanciu v organizme, závisí od hydratácie, od prívodu a vylučovania tekutín a elektrolytov, od situácie zásobenia K+ v organizme. Denná bilancia

vylučovania Na+ do moču podáva informácie o režime prijímania solí (Na+), funkcii obličiek, exkréciu ovplyvňuje aldosterón, R-A systém, prostaglandíny, kalikreín-kinínový systém, hemodynamické a fyzikálne faktory. Zvýšené hodnoty sodíka v sére: pri dehydratácii pri nadmernom prísune sodíka pri zvýšenej spätnej resorbcii v obličkových tubuloch pri úrazoch hlavy u niektorých liekov (kortikosteroidy, spironolakton, tetracyklin, hormonálna antikoncepcia) vysoký krvný tlak (hypertenzia) hyperaldosteronizmus, predávkovanie ACTH Cushingov syndróm zlyhanie pečene (obmedzená syntéza bielkovín pečeňou albumínu) diabetes insipidus Znížené hodnoty sodíka v sére: - pri stratách tráviacim traktom, obličkami, potením - pri zvýšení objemu extracelulárnej tekutiny - lieky (furosemid, thiazidy) - diabetes mellitus (tzv. osmotická diuréza) - straty pri nedostatočnej produkcii aldosterónu - Addisonova choroba, CAH, iné) - pseudohypoaldosteronismus - zlyhanie obličiek - nadbytok antidiuretického hormónu (ADH) - intoxikácia vodou a iné Celkové bielkoviny Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Celkové bielkoviny In vitro test pre kvantitatívne stanovenie celkových bielkovín v sére a plazme. Celkové bielkoviny stanovujeme v sére. pri 2-8 st. C - 1 mesiac pri -15 až -25 st. C - 6 mesiacov - ikterus, od koncentrácie bilirubínu 342 μmol/l - silná hemolýza - dextran nad koncentráciu 30 mg/ml 0-1 r. 52,0 91,0 g/l 1-3 r. 54,0 87,0 g/l muži, ženy: 66,0 87,0 g/l Celkové bielkoviny v krvnom sére tvorí viac ako 100 bielkovín. Normálne sa koncentrácia bielkovín pohybuje v rozmedzí 60 90 g/l. Ide o pestrú zmes mnohých druhov bielkovín pochádzajúcich z rôznych buniek, ktoré majú rôzne zloženie a biologický polčas. V organizme plnia mnohé funkcie: sú zdrojom pre výstavbu a obnovovanie buniek a tkanív, sú súčasťou

enzýmov, inhibítorov, hormónov, zúčastňujú sa na imunitných a zrážacích reakciách, transportujú mnohé látky, zachovávajú koloidno-osmotický tlak plazmy. Hyperproteinémie: - stavy dehydratácie - cirhóza pečene - chronická aktívna hepatitída - chronické zápalové ochorenia - plazmocytóm - Waldenstromova makroglobulinémia, iné Hypoproteinémie: - retencia solí a vody - masívne krvácanie - nefrotický syndróm - malabsorbčný syndróm - ascites - pleurálny exsudát alebo transudát - podvýživa, hladovanie - toxické poškodenie pečene - cirhóza pečene - analbuminémia. Mnohé choroby spôsobujú zmenu v zložení sérových bielkovín, ale len niektoré sa prejavia odchýlkou od referenčného rozsahu. Odchýlky sú príznakom dysproteinémie alebo poukazujú na poruchy hospodárenia s vodou. Diagnosticky možno rozlíšiť obidva stavy pomocou hematokritu. Triacylglyceroly Stanovovaný parameter/vyšetrenie: TGL, Triacylglyceroly In vitro test pre kvantitatívne stanovenie triacylglyceroly v sére a plazme (Li-heparín a K2- EDTA). TGL stanovujeme v sére. v sére: pri 2-8 st. C - 5 až 7 dní pri -15 až -25 st. C - 3 mesiace - ikterus, nad hodnotu pre konjug. bilirubín 171 µmol/l a nekonjug. bilirubín 599 µmol/l - silná hemolýza, tmavo-červeno sfarbená vzorka - extrémna lipémia - lieky kyselina askorbová, dobesilát vápenatý sérum: muži, ženy 0,1 1,70 mmol/l TGL sú estery trojsýtneho alkoholu glycerolu a mastných kyselín, označované tiež ako neutrálne tuky. Sú ťažko rozpustné vo vode, preto sú naviazané na bielkoviny - apoproteíny. Na triacylglyceroly bohaté lipoproteíny sú chylomikróny (obsahujú exogénne TGL, pochádzajúce z

potravy) a VLDL (obsahujú endogénne TGL, syntetizované v organizme). Úloha TGL pri vzniku koronárnej aterosklerózy je sporná, ale ich zvýšenie je takmer vždy prítomné pri už existujúcej poruche lipidového metabolizmu, ktorá často podmieňuje vznik aterosklerózy. Zvýšené hodnoty: - familiárna hypertriacylglycerolémia (typ IV) - familiárna kombinovaná hyperlipoproteinémia (typ V) - familiárna hyperchylomikronémia (typ I) - sekundárne hypertriacylglycerolémie pri hepatopatiách, nefropatiách, hypotyreóze, pankreatitíde a i. Vápnik Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Vápnik In vitro test pre kvantitatívne stanovenie vápnika v sére, plazme (Li-heparín) a v moči. Vápnik stanovujeme v sére a v moči. Sérum: Moč: Odber: jednorazový alebo zbieraný moč Moč sa odporúča zbierať do nádob vymytých kyselinou, pre 24 hodinový zber s prídavkom 5 ml 6 mol/l HCl. Ak je zber bez kyseliny, moč sa upravuje kyselinou chlorovodíkovou na ph kyslej reakcie (orientačné ph 3-4). v sére: pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 3 týždne pri -15 až -25 st. C - 8 mesiacov v moči: pri 15-25 st. C - 2 dni pri 2-8 st. C - 4 dni pri -15 až -25 st. C - 3 týždne Sérum - intravenózne podávané kontrastné látky pre MR vyšetrenia (magnetická rezonancia) obsahujúce chelatačné komplexy, ktoré môžu interferovať so stanovením vápnika - gadodiamid významne znižuje výsledky stanovenia vápnika - lieky obsahujúce soli stroncia môžu významne zvyšovať výsledky stanovenia vápnika - užívanie EDTA pri liečbe hyperkalciémie Moč - lieky obsahujúce soli stroncia môžu významne zvyšovať výsledky stanovenia vápnika sérum: 2,15 2,55 mmol/l deti: 0-1m: 1,80 2,80 mmol/l 1m - 1r: 2,10 2,70 mmol/l 1r - 18r: 2,10 2,60 mmol/l (m - mesiac, r - rok) moč: odpad močom: 2,50 8,00 mmol/deň

frakčná exkrécia: do 5% Vápnik (kalcium) je jedným zo základných prvkov ľudského organizmu. Nachádza sa vo všetkých tkanivách, extracelulárnej tekutine a v krvnej plazme. Intracelulárne kalcium sa podieľa na akčných potenciáloch, kontrakcii a motilite, bunkovom delení, štruktúrnej integrite a ukladacích procesoch. Fyziologicky aktívnou formou je voľné (ionizované) kalcium, ktoré tvorí skoro polovicu celkového cirkulujúceho vápnika. Asi 50 % krvného Ca je ionizovaných, zvyšok je viazaný na proteíny (hlavne albumín), asi 10 15 % je slabšie viazaných na fosfáty a zvyšok je neviazaný. Okolo 99 % Ca je v kostiach; 1 % je voľne vymeniteľné s extracelulárnou tekutinou. Faktory ovplyvňujúce koncentráciu kalcia: parathormón, kalcitonín, vitamín D, estrogény, androgény, sacharidy, laktóza. Udržiavanie koncentrácie vápnika v krvi závisí od príjmu potravou, absorpcii Ca v GIT, jeho exkrécii obličkami a stave rezervoára Ca v kostiach. Indikácie vyšetrenia hladiny vápnika v sére: 1. skríning porúch metabolizmu vápnika - osteopatie, kalciová urolitiáza, ochorenie GITu 2. diagnostika porúch metabolizmu vápnika Hyperkalciémia v sére: hyperaldosteronizmus choroby štítnej žľazy, kôry nadobličiek iatrogénna hyperkalciémia akútna kostná atrofia dlhotrvajúca respiračná alkalóza, iné... Hyperkalciémia v moči: poruchy tubulárneho systému v obličkách deštrukcia kostného systému intoxikácia vitamínom D, a i. Hypokalciémia v sére: primárna porucha Ca, P u detí s nízkou pôrodnou váhou u detí matiek diabetičiek hypokalciemická rachitída rezistentná na vit.d pri všeobecnej poruche metabolizmu: hyperproteinémii, pokročilá CHRI, a i. Hypokalciémia v moči: - pri zníženej GF - pri hypoparathyreoidizme - pri farmakologickom ovplyvnení zvýšenej resorbcie Ca v obličkových tubuloch Železo Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Železo, Fe In vitro test pre kvantitatívne stanovenie železa v sére a plazme (Li-heparín). Železo stanovujeme v sére. pri 15-25 st. C - 7 dní pri 2-8 st. C - 3 týždne pri -15 až -25 st. C - stabilné - suplementy železa

- liečivá viažuce kovy môžu spôsobiť falošne nízke hodnoty - hemolýza, červené sfarbenie vzorky; nad koncentráciu hemoglobínu 125 µmol/l (2 g/l), - falošne vyššie výsledky v dôsledku kontaminácie vzorky železom, ktoré je viazané na hemoglobín) sérum: ženy 14r - 150r: 6,60-26,00 μmol/l muži 14r - 150r: 10,60-28,30 μmol/l deti 0-1m: 6,40-33,00 μmol/l 1m - 6m: 6,40-28,00 μmol/l 6m - 3r: 10,60-31,30 μmol/l 3r - 14r: 9,00-26,90 μmol/l (d - deň, m - mesiac, t - týždeň, r - rok) Železo sa v plazme nachádza trojmocné, viazané na bielkovinu transferín. Podlieha cyklickému kolísaniu v priebehu dňa (ráno je o 10-30% vyššie ako večer), jeho hladina kolíše aj zo dňa na deň. Z tohto dôvodu má jednorazové vyšetrenie z diagnostického hľadiska malý význam. Iba opakované analýzy môžu prispieť k správnemu diagnostickému záveru. Na upresnenie diagnózy je vhodné doplniť vyšetrenie CVK. Znížené hodnoty Fe: - akútna strata krvi - porucha rezorpcie v čreve - chronická atrofická gastritída - bakteriálne infekty - nefrotický syndróm - nevhodná výživa - zvýšená spotreba železa (gravidita, fáza rastu, novorodenci) - porucha transportu železa (atransferinémia, nedostatočná syntéza transferínu pri cirhóze pečene) Zvýšené hodnoty Fe: - excesívny príjem železa (opakovaná krvná transfúzia) - zvýšené odbúravanie hemoglobínu (hemolytická anémia) - hepatitída - steatóza pečene - aplastická, perniciózna a sideroachrestická anémia - polieková anémia, niektoré kontraceptíva, dextran

Imunológia Imunoglobulín G v sére Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgG v sére In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgG v sére, plazme (EDTA, heparín), v moči a cerebrospinálnej tekutine. IgG stanovujeme v sére a v moči. v sére: 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, -20 st. C - 3 mesiace - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 21,66 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú. sérum: dospelí 16r 150r deti 0 1m 1m 3m 3m 1r 1r 3r 3r 7r 7r 11r 11r 16r skratky: m - mesiac, r - rok 6,81 16,48 g/l 7,02 11,43 g/l 4,05 6,15 g/l 5,65 9,25 g/l 6,26 10,18 g/l 9,65 11,85 g/l 7,47 12,07 g/l 7,45 14,12 g/l Sérová hladina IgG je zo všetkých Ig najvyššia. Je dôležitou protilátkou s antivírusovým a antibakteriálnym pôsobením. Vznikajú v rámci protilátkovej odpovedi na imunizáciu očkovaním alebo prekonanou infekciou. Zvýšená hladina IgG - polyklonálna: chronická agresívna hepatitída, chronická perzistujúca hepatitída, cirhóza pečene, primárna biliárna cirhóza, akútna glomerulonefritída, chronické reumatické ochorenia, lupus erythematodes, chronické infekčné a parazitárne ochorenia - monoklonálna: plazmocytóm IgG, benígna gamapatia IgG Znížená hladina IgG - zo zníženej syntézy: primárne imunodeficity - X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit, selektívny deficit podtriedy IgG sekundárne imunodeficity - chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgG), ostatné onkologické ochorenia

- zo straty plazmatických bielkovín: nefrotický syndróm, stratové enteropatie, krvné straty - z hyperkatabolizmu: familiárna idiopatická hyperkatabolická hypoproteinémia, popáleniny, kryoglobulinémia Imunoglobulín G v moči Stanovenie sa vykonáva v moči (zbieraný alebo prvý ranný moč). Každá vzorka moču sa pred skúškou musí centrifugovať. pri 2 8 st. C do doby expirácie po otvorení pri 2 8 st. C 4 týždne v prístroji minimálne 5 dní po 8 hodín alebo porovnateľný časový úsek pre liekovky s objemom 5 ml a 3 dni po 8 hodín pre liekovky s objemom 2 ml - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceridy nad 21,66 mmol/l IgG v moči 0 150 r 0,01 g/l Každý moč obsahuje bielkovinu. Fyziologicky by nemala proteinúria presiahnuť 0,15 g/l v rannom moči. Avšak ani fyziologická proteinúria nie je mierou závažnosti poškodenia obličiek. Kvalitatívne sa určuje pomocou PAGE. IgG, IgA, IgM a Transferin by v moči nemali byť prítomné. Výskyt v moči v prípade nefrotického syndrómu, glomerulopatie, tubulopatie a gamapatie. Imunoglobulín A v sére Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgA v sére In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgA v sére, plazme (EDTA, heparín). IgA stanovujeme v sére. 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, -20 st. C - 3 mesiace - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra

- hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 6,5 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú sérum: dospelí 16r 150r 0,87 4,74 g/l deti 0 1m 0,00 0,04 g/l 1m 3m 0,00 0,58 g/l 3m 1r 0,24 0,96 g/l 1r 3r 0,29 1,25 g/l 3r 7r 0,43 2,20 g/l 7r 11r 0,88 2,98 g/l 11r 16r 1,26 3,00 g/l skratky: m - mesiac, r - rok IgA hlavný imunoglobulín systému sekrečných protilátok slizníc dýchacieho, urogenitálneho a gastrointestinálneho traktu. Je významný pri ochrane slizníc voči mikrobiálnym infekciám. V sére sa IgA vyskytuje ako monomér. Zvýšená hladina IgA - polyklonálna: chronická agresívna hepatitída, cirhóza pečene, primárna biliárna cirhóza, morbus Crohn, intrauterínne infekcie - monoklonálna: plazmocytóm IgA, benígna gamapatia IgA Znížená hladina IgA - zo zníženej syntézy: primárne imunodeficity: selektívny deficit IgA, X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit sekundárne imunodeficity: chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgA), ostatné onkologické ochorenia - zo straty plazmatických bielkovín: nefrotický syndróm, stratové enteropatie, krvné straty - z hyperkatabolizmu: familiárna idiopatická hyperkatabolická hypoproteinémia, popáleniny Imunoglobulín M v sére Stanovovaný parameter/vyšetrenie: IgM v sére In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgM v sére a plazme (EDTA, heparín). IgM stanovujeme v sére. 2-8 st. C - 8 dní zamrazené, -20 st. C - 3 mesiace - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l)

Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú sérum: dospelí 16r 150r 0,48 3,12 g/l deti 0 1m 0,00 0,43 g/l 1m 3m 0,00 1,01 g/l 3m 1r 0,41 1,37 g/l 1r 3r 0,29 1,36 g/l 3r 7r 0,74 2,18 g/l 7r 11r 1,00 2,36 g/l 11r 16r 0,38 2,54 g/l skratky: m - mesiac, r - rok IgM nachádza sa v cytoplazme a na povrchu buniek B-lymfocytov vo včasnej fáze ich zrenia. IgM je produkovaný aktivovanými bunkami B-lymfocytov ako prvý v priebehu protilátkovej odpovede. Spolu s IgG aktivuje komplement klasickou cestou. Zvýšená hladina IgM - polyklonálna: chronická perzistujúca hepatitída, chronická agresívna hepatitída, primárna biliárna cirhóza, akútna reumatická horúčka, intrauterinné infekcie, defekt placenty, chronická bronchitída - monoklonálna: Waldenström makroglobulinémia, benígna gamapatia IgM Znížená hladina IgM - zo zníženej syntézy: primárny imunodeficit: X-viazaná hypogamaglobulinémia, bežný variabilný imunodeficit, sekundárny imunodeficit: chronická lymfatická leukémia, plazmocytóm (iný ako IgM), ostatné onkologické ochorenia, morbus Crohn - zo straty plazmatických bielkovín: krvácanie Imunoglobulín E Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Imunoglobulín E In vitro test pre kvantitatívne stanovenie IgE v sére. 2-8 st. C - 3 dni zamrazené, -20 st. C 6 mesiacov (rozmraziť len 1x) - silná ikterita, bilirubín nad 342 µmol/l - hemolýza, hemoglobín nad 3,84 g/l - lipémia, triacylglyceridy nad 57 mmol/l sérum: muži, ženy (15r-150r): 0 100 IU/ml deti 0 1m 0 1,5 IU/ml 1m 1r 0 15 IU/ml 1r 6r 0 60 IU/ml 6r 10r 0 90 IU/ml 10r 15r 0 200 IU/ml

skratky: m - mesiac, r - rok Celkové IgE má okrem patologickej funkcie v mechanizme alergických ochorení úlohu v obrane pred parazitárnymi infekciami. Patrí k protilátkam so selektívnou distribúciou v organizme. Časť je viazaná na mastocyty a časť je viazaná regionálne, v respiračnom alebo tráviacom trakte a v uzlinách. Využíva sa pri diagnostike a sledovaní liečby alergických a parazitárnych ochorení. Zvýšené hodnoty v rannom detstve upozorňujú na zvýšené riziko alergie. Normálne hodnoty IgE nevylučujú alergické ochorenie. Koncentrácia IgE je často zvýšená pri atopickej dermatitíde a koreluje s rozsahom ekzému. U detí s atopickým ekzémom sú vysoké hodnoty celkového IgE prognosticky nepriaznivé. Zvýšené hodnoty sa vyskytujú pri pľúcnej aspergilóze, bronchiálnej alergickej astme, primárnych imunodeficitných stavoch. Zvýšené hodnoty sa vyskytujú i pri parazitárnych ochoreniach ako askaridóza, echinokokóza, trichinelóza, iných a ich úprava dokazuje úspešnú terapiu. Haptoglobín Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Haptoglobín In vitro test pre kvantitatívne stanovenie haptoglobínu v sére a plazme (EDTA, heparín). Haptoglobín stanovujeme v sére. 2-8 st. C - 7 dní zamrazené, -20 st. C - 3 mesiace - lipémia séra - zákal a častice vo vzorke séra - hemolýza (hemoglobín nad 10 g/l) - ikterus (bilirubín nad 1 026 µmol/l) - triacylglyceroly nad 9,3 mmol/l Lipemické a zakalené vzorky je potrebné pred skúškou centrifugovať, ak centrifugácia neodstráni zákal, vzorky sa pre interferenciu neanalyzujú sérum: muži, ženy: 0,30 2,00 g/l Indikácie - podozrenie na hemolytické ochorenie - monitorovanie hemolytického ochorenia Pokles hladiny haptoglobínu svedčí pre intravaskulárny hemolytický proces. Zvýšená hladina môže byť pri zápalových procesoch. α-1-antitrypsín Stanovovaný parameter/vyšetrenie: Alfa-1-antitrypsín