Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta L U Č E N E C

Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta L U Č E N E C AUGUST 2012

OBSAH 1 Identifikačné údaje... 5 1.1 Objednávateľ... 5 1.2 Zhotoviteľ... 5 2 Úvod... 6 3 Analýza súčasného stavu... 8 3.1 Analýza územia... 8 3.1.1 Správne členenie obce... 8 3.1.2 Demografické podmienky... 8 3.1.3 Klimatické podmienky... 9 3.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení... 11 3.2.1 Zariadenia na výrobu a rozvod tepla z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a verejný sektor... 11 3.3 Polycentrické tepelné zdroje DALKIA Lučenec, a.s.... 16 3.3.1 Tepelný zdroj RÚBANISKO II polycentrický tepelný okruh č. 1... 16 3.3.2 Tepelný zdroj VAJANSKÉHO polycentrický tepelný okruh č. 2... 18 3.3.3 Tepelný zdroj OSLOBODITEĽOV polycentrický tepelný okruh č. 3... 19 3.3.4 Tepelný zdroj M. R. ŠTEFÁNIKA polycentrický tepelný okruh č. 4... 21 3.3.5 Tepelný zdroj NÁMESTIE REPUBLIKY polycentrický tep. okruh č. 5... 23 3.3.6 Tepelný zdroj RÚBANISKO III polycentrický tepelný okruh č. 6... 24 3.3.7 Tepelný zdroj MIEROVÁ tepelný okruh č. 7... 26 3.3.8 Tepelný zdroj DAXNEROVA polycentrický tepelný okruh č. 8... 27 3.3.9 Tepelný zdroj ERENBURGOVA polycentrický tepelný okruh č. 9... 28 3.3.10 Tepelný zdroj KUZMÁNYHO polycentrický tepelný okruh č. 10... 30 3.3.11 Domové kotolne v správe DALKIA Lučenec, a.s.... 31 3.4 Polycentrické tepelné zdroje SBD Lučenec... 33 3.4.1 Tepelný zdroj RÚBANISKO I polycentrický tepelný okruh č. 11... 33 3.4.2 Tepelný zdroj OPATOVÁ polycentrický tepelný okruh č. 12... 35 3.4.3 Domové kotolne v správe SBD Lučenec... 37 3.4.4 Zásobovanie teplom vo verejnom sektore... 39 3.4.5 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor... 39 3.4.6 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu... 39 3.5 Analýza zariadení na spotrebu tepla... 40 3.5.1 Bytové domy zásobované z polycentrických TZ... 40 3.5.2 Opis stavebných sústav bytových domov odoberajúcich teplo z CZT... 43 3.5.3 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO II tepelný okruh č.1... 47 3.5.4 Objekty zásobované z TZ VAJANSKÉHO tepelný okruh č.2... 52 3.5.5 Objekty zásobované z TZ OSLOBODITEĽOV tepelný okruh č.3... 55 3.5.6 Objekty zásobované z TZ ŠTEFÁNIKA tepelný okruh č.4... 60 3.5.7 Objekty zásobované z TZ NÁMESTIE REPUBLIKY tepelný okruh č.5... 63 3.5.8 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO III tepelný okruh č.6... 68 3.5.9 Objekty zásobované z TZ MIEROVÁ tepelný okruh č.7... 72 3.5.10 Objekty zásobované z TZ DAXNEROVA tepelný okruh č.8... 74 3.5.11 Objekty zásobované z TZ ERENBURGOVA tepelný okruh č.9... 76 3.5.12 Objekty zásobované z TZ KUZMÁNYHO tepelný okruh č.10... 78 3.5.13 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO I tepelný okruh č.11... 80 3.5.14 Objekty zásobované z TZ OPATOVÁ tepelný okruh č.12... 83 3.6 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla.... 85

3.7 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie... 87 3.8 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor... 88 3.8.1 Analýza energetickej bilancie sústavy CZT... 88 3.8.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského a verejného sektora... 95 3.8.3 Analýza energetickej bilancie IBV... 95 3.9 Stanovenie potenciálu úspor... 95 3.9.1 Potenciál úspor zo zateplenia bytových domov... 95 3.9.2 Potenciál úspor z TÚV... 98 3.10 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie... 100 3.11 Investičné nároky zariadení na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov105 3.12 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce.... 106 3.13 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcej sústave CZT... 106 3.13.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach... 111 3.13.2 Predpokladaný vývoj spotreby zemného plynu v IBV... 111 4 Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania mesta teplom... 112 4.1.1 Rozvoj sústavy CZT... 112 4.1.2 Rast cien tepla... 113 4.1.3 Predpokladaný vývoj ceny tepla... 114 5 Vyhodnotenie alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení z ROKU 2006... 118 6 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 120 7 Vyhodnotenie požiadaviek na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 124 8 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení 128 8.1 Metodika výpočtu ceny tepla... 128 8.2 Stanovenie ceny tepla v hodnotenom období... 129 8.3 Metodika výpočtu ekonomickej efektívnosti... 131 8.4 Počiatočné predpoklady... 131 8.5 Ekonomické vyhodnotenie alternatív... 132 9 Závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta... 137 9.1 Stanovenie záväzných zásad využívania jednotlivých druhov palív a energie, z ktorých sa zabezpečuje výroba a dodávka tepla na území obce... 140 9.2 Postupnosť krokov realizácie navrhovaných technických opatrení rozvoja sústav tepelných zariadení... 140 9.3 Návrh spôsobov a zdrojov financovania rozvoja sústav tepelných zariadení... 141 9.3.1 Podpora slnečných kolektorov a kotlov na biomasu pre domácnosti... 141 9.3.2 EU fondy... 142 9.4 Záver... 144 10 Prílohy... 145 3

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Lučenec PK TZ CZT BK DK ÚK TÚV OST KOS ZP EE PP OZE SVB ZSB BS IBV SEA CO CO 2 SO 2 NO x TZL EU ŠF SOP PS OP ZI JDN RDN NPV IRR CF plynová kotolňa tepelný zdroj centrálne zásobovanie teplom bloková kotolňa domová kotolňa ústredné vykurovanie teplá úžitková voda odovzdávacia stanica tepla kompaktná odovzdávacia stanica zemný plyn elektrická energia pevné palivo obnoviteľné zdroje energie spoločenstvo vlastníkov bytov združenie správcov bytov bytové spoločenstvo individuálna bytová výstavba Slovenská energetická agentúra oxid uhoľnatý oxid uhličitý oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý tuhé znečisťujúce látky Európska únia štrukturálne fondy sektorový operačný program priemysel a služby operačný program základná infraštruktúra jednoduchá doba návratnosti reálna doba návratnosti čistá súčasná hodnota projektu vnútorné výnosové percento cash flow, tok finančnej hotovosti ÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetví UPN Územný plán mesta PIP 2RR 4RR predizolované potrubie dvojrúrový rozvod štvorrúrový rozvod 4

1 IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE 1.1 Objednávateľ Názov / meno Mesto Lučenec Adresa Mestský úrad Lučenec, Novohradská č.1, 984 01 Štatutárny zástupca PhDr. Alexandra Pivková, primátorka mesta Telefón 047 / 430 72 24, 430 72 20 Fax 047 / 432 60 45 e-mail mesto@lucenec.sk primatorka@lucenec.sk IČO 31 61 81 1.2 Zhotoviteľ Názov / meno ENAS - Energoaudit a služby, s.r.o. Adresa Partizánska cesta č.98, 974 01 Banská Bystrica, 974 01 Štatutárny zástupca Spracovanie: Ing. Marta Leitnerová, konateľka Ing. Igor Iliaš, špecialista pre energetický audit Ing. Peter Lačný, stavebný inžinier Telefón 048 / 411 3456 Fax 048 / 411 3456 e-mail enas@enas.sk IČO 36 021 121 5

2 ÚVOD Dokument Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Lučenec je jedným zo základných dokumentov, ktorým sa obec pri výkone svojej činnosti stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Hospodárne a spoľahlivé zásobovanie mesta palivami, teplom a elektrickou energiou je jedným zo základných predpokladov rozvoja. Tepelná energetika je sieťové odvetvie, ktoré sa významnou mierou podieľa na uspokojení potrieb obyvateľstva na oblastnej a miestnej úrovni. Z tohto dôvodu Zákon č. 657 /2004 Z.z. o tepelnej energetike ukladá miestnej samospráve kompetencie, ktoré jej umožňujú riešiť problémy na regionálnej a miestnej úrovni, upravujúc podmienky, práva a povinnosti podnikania v tomto odvetví. Zároveň jej v 31, ukladá povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v tepelnej energetike, v súlade s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky a v rozsahu metodického usmernenia č. 952 / 2005 200. Povinnosť vypracovať takúto koncepciu mala obec prvý krát do konca roku 2007. Prvý krát bola Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Lučenec spracovaná v júli 2006. Súčasná aktualizácia pre rok 2012 bola spracovaná v súvislosti s prípravou nového územného plánu mesta Lučenec. Cieľom koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva sú systémové opatrenia za účelom rozvoja sústav tepelných zariadení v meste Lučenec a navrhnúť také opatrenia, aby pri výrobe energie bola dosiahnutá čo najvyššia energetická účinnosť vo vzťahu k využitiu energie obsiahnutej v energetických surovinách a to hlavne z nasledovných dôvodov : Z nedostatku energetických surovín, kde Slovenská republika vyrába energiu z energetických surovín z 90 % dovezených zo zahraničia, a ktorých cena sa bude naďalej zvyšovať a preto je povinnosťou vyplývajúcou z trvalo udržateľného rozvoja ich využívať s čo najvyššou energetickou efektívnosťou. Z environmentálnych dôvodov : o znižovania emisií skleníkových plynov, emisií pevných častíc, a emisií ostatných zdraviu škodlivých plynných látok; o nízkej účinnosti premeny energetických surovín v súčasnej dobe prevádzkovanými technológiami, čoho dôsledkom je produkcia vysokého percenta odpadového tepla, ktoré sa vypúšťa do atmosféry. Z ekonomických dôvodov, kde výroba energie s nízkou energetickou účinnosťou premeny primárnej energie obsiahnutej v energetických surovinách spôsobuje vysoký tlak na zvyšovanie cien energie. Uvedené dôvody zvyšovania energetickej efektívnosti sú celospoločenským záujmom, ktorý je nadradený záujmom jednotlivých výrobcov, aj spotrebiteľov. Ako východiskové body pre zostavenie energetickej koncepcie mesta sú : o analýza súčasného stavu hospodárenia s energiou, o prognóza vývoja budúcich potrieb energie. Podľa predpokladaného demografického vývoja je potrebné v dlhodobom pláne počítať s rozvojom podnikateľských aktivít, infraštruktúry, dopravy a investičnej činnosti v meste. Taktiež je potrebné navrhnúť spôsob zásobovania odberateľov energiou tak, aby dopady na 6

obyvateľov mesta boli z hľadiska ekonomického ale aj environmentálneho minimálne. V rámci prognózy je potrebné analyzovať dostupnosť nielen klasických zdrojov energie (plynu, elektriny, tepla), ale aj obnoviteľných zdrojov energie (geotermálna energia, biomasa, slnečná energia a pod.), ktoré môžu podstatne ovplyvniť výsledky analýz (zníženie nákladov). V časti mesta, kde je rozvinutá a spoľahlivo prevádzkovaná sústava CZT je dôležité vytvoriť podmienky pre jej rozvoj (veľké sústavy so spaľovaním plynu a doplnkovým využívaním obnoviteľných zdrojov a výrobou elektrickej energie, môžu pri dostatočne vysokom odbere tepla ponúknuť výhodnejšie ceny a eliminovať zdroje znečisťovania umiestnené priamo v obytnej zóne). Dokument Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Lučenec úzko nadväzuje na ostatné programové dokumenty mesta a to najmä na : o Územný plán mesta Lučenec, ktorý vypracovala projektová kancelária A.U.R.A. Matúškova 26, Banská Bystrica. o Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Lučenec, ktorý bol vypracovaný v súčinnosti odborných útvarov MsÚ Lučenec, Centra vzdelávania neziskových organizácií, organizácie ProRegio a VÚC Banská Bystrica. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Lučenec je základným dokumentom, ktorým sa obec stará o rozvoj mesta a podporuje sa ním regionálny rozvoj na lokálnej úrovni s dôrazom na sociálnu a ekonomickú sféru. 7

3 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU 3.1 Analýza územia 3.1.1 Správne členenie obce Z urbanistického pohľadu je mesto rozdelené na osem mestských štvrtí. Jednotlivé mestské štvrte sú usporiadané tak, aby ich hranica bola totožná s hranicou sčítacích obvodov, ktoré používa Štatistický úrad pri sčítaní ľudu, domov a bytov. Niektoré mestské štvrte sa skladajú z viacerých sčítacích obvodov. Tabuľka č. 1. Rozdelenie katastrálneho územia na mestské štvrte Mestská štvrť Číslo Názov 1 Centrum mesta 2a Juh bývanie stav. 2b Juh bývanie rozvoj 3a Pri parku bývanie 3b Ľadovo 3c Mestské lesy 3d Juhozápad vinica 4a Západ bývanie 4b Západ časť k.ú. mesta 5a Opatová bývanie 5b Malá Ves - bývanie 6 Sever priemysel 7a Stred priemysel 7b Juh priemysel 8 Východ časť k.ú. mesta 3.1.2 Demografické podmienky Vo všeobecnosti sa rast počtu obyvateľov v súčasnosti výrazne spomaľuje, prípadne dosahuje záporné hodnoty. Údaje o obyvateľstve a ich analýza je realizovaná na základe výsledkov sčítania obyvateľstva z rokov 1991, 2001 a 2011 tak, ako ich uverejnila Krajská správa Štatistického úradu SR tak, ako ich uverejnila Mestská a obecná štatistika krajskej správy štatistického úradu SR. Tabuľka č. 2. Počet obyvateľov mesta Lučenec v rokoch sčítania obyvateľstva a stav v roku 2011. Rok sčítania obyvateľov Počet obyvateľov 1991 28 861 2001 28 332 2003 28 146 2011 28 475 Poznámka: Zdroj Štatistický úrad SR 8

Celkový odhad počtu obyvateľstva v roku 2020 vychádza z predpokladaného prírastku domácností a aktuálneho trendu zmenšovania sa veľkostí domácností. V roku 1996 bola Štatistickým úradom Slovenskej republiky aktualizovaná projekcia obyvateľstva do roku 2020. Projekcia bola vypracovaná vo dvoch variantoch vysokom a nízkom. Údaje o počte obyvateľov žijúcich v meste Lučenec v roku 2001 s výhľadovom počtu obyvateľstva v roku 2020 uvádza nasledovná tabuľka. Tabuľka č. 3. Počet obyvateľov žijúcich v meste Lučenec v roku. 2001 s výhľadom pre rok 2020. Číslo mestskej štvrte Názov mestskej štvrte Počet obyvateľov žijúcich v mestských štvrtiach podľa rokov 2001 2020 1 Centrum mesta 8 440 9 110 2a Juh bývanie stav. 3 950 5 980 2b Juh bývanie rozvoj 80 10 180 3a Pri parku bývanie 1 750 3 370 3b Ľadovo 80 200 3c Mestské lesy - - 3d Juhozápad vinica 22 1 522 4a Západ bývanie (Rúbanisko I, II, III) 10 705 12 785 4b Západ časť katastrálneho územia mesta 30 100 5a Opatová bývanie 2 180 2 600 5b Malá Ves bývanie 450 1 150 6 Sever priemysel 130 130 7a Stred priemysel 330 480 7b Juh priemysel - 48 8 Východ časť katastrálneho územia mesta 185 230 Počet obyvateľov žijúcich v mestských štvrtiach spolu 28 332 47 885 Poznámka: Zdroj ÚPN Lučenec. 3.1.3 Klimatické podmienky Mesto Lučenec leží v centrálnej časti lučeneckej kotliny, podľa normy STN EN 12831 v oblasti výpočtových teplôt vonkajšieho vzduchu 13 C a priemernou ročnou vonkajšou teplotou 9,1 C. Podľa dlhodobých meraní je počas vykurovacej sezóny priemerná teplota vonkajšieho vzduchu +3,5 C a vykurovacie obdobie trvá 216 dní. Prepočítané na dennostupne je to Dst 20 = 3 564. Mesto Lučenec sa nachádza v nadmorskej výške 194 m n.m. Priemerné denné teploty dosahujú v najchladnejších zimných mesiacoch hodnoty 2 až 5 C, v letných mesiacoch 17 až 21 C. Podnebie lučeneckej kotliny je suché s úhrnom zrážok 550 až 700 mm za rok, s vysokými hodnotami slnečného svitu s 2 100 až 2 150 slnečnými hodinami za rok. Bezmrazové obdobie trvá 280 až 300 dní v roku, s krátkym trvaním snehovej pokrývky v trvaní 45 až 60 dní s pomerne malou hrúbkou napadnutého snehu. Tabuľka č. 4. Prehľad priemerných vonkajších teplôt vo vykurovacích obdobiach rozhodujúcich výrobcov tepla 9

Rok Koncepcia rozvoja tepelného hospodárstva mesta Lučenec DALKIA Lučenec, a.s. Počet vykurovacích dní Priemerná vonkajšia teplota vo vykurovacom období Počet dennostupňov 2001 230 4,63 C 3 535 2002 215 4,62 C 3 306 2003 203 2,05 C 3 643 2004 213 4,77 C 3 243 2005 210 2,26 C 3 725 Priemer 01-05 214 3,67 C 3 491 2009 186 5,07 C 3 188 2010 231 7,24 C 3 310 2011 196 4,32 C 3 454 Priemer 09-11 204 5,54 C 3 317 Dlhodobý priemer 216 3,50 C 3 564 Rozdiel oproti dlhodob. priem. -12 2,04 C -247 Poznámka: Počet dennostupňov je vypočítaný pre vnútornú výpočtovú teplotu 20 C Ako vyplýva z údajov z predchádzajúcej tabuľky, obdobie rokov 2009-2011 sa vyznačovalo krátkymi a pomerne teplými zimami. Oproti dlhodobému priemeru bola vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia až o +2,04 C vyššia, počet vykurovacích dní bol až o 12 dní menej, z čoho vyplýva pokles dennostupňov o -247 DST menej oproti dlhodobému priemeru. Graf č. 1. Priemerné vonkajšie teploty vo vykurovacích obdobiach 2001 až 2011. Priem. vonk. teplota 8,0 7,0 7,24 C 6,0 5,0 4,0 4,63 4,62 4,77 5,07 4,32 3,0 2,0 1,0 2,05 2,26 0,0 2001 2002 2003 2004 2005 2009 2010 2011 10

Graf č. 2. Počet vykurovacích dní a počet dennostupňov v rokoch 2001 až 2011 Klimatické podmienky Lučenec 4 000 3 551 3 383 3 670 3 297 3 743 3 188 3 310 3 454 3 000 DST 2 000 1 000 0 230 215 203 213 210 186 231 196 2001 2002 2003 2004 2005 2009 2010 2011 Dennostupne Vykurovacie dni Trend (dennostupne) 3.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení Podľa metodického usmernenia sú tepelné zariadenia pre výrobu a rozvod tepla rozčlenené do nasledovných skupín : a) zariadenia na výrobu a rozvod tepla, z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a verejný sektor; b) zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor; c) zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu (ďalej len IBV). 3.2.1 Zariadenia na výrobu a rozvod tepla z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a verejný sektor Dodávku tepla pre bytový a verejný sektor v katastrálnom území mesta Lučenec zabezpečujú dva subjekty, s povolením na výrobu a rozvod tepla. Licencia podľa Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a povolenie v zmysle Zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike boli vydané nasledovným subjektom : 1. Obchodné meno : Dalkia Lučenec, a.s. Sídlo : Ulica partizánska 1/1990 984 01 Lučenec IČO : 36 629 359 Právna forma : Akciová spoločnosť Povolenie pre výrobu a rozvod tepla: 2006T 0181 2. Obchodné meno: Stavebné bytové družstvo Lučenec Sídlo: Moyzesova 47, 984 01 Lučenec IČO : 17 18 16 Právna forma: Družstvo Povolenie pre výrobu a rozvod tepla: 2006T 0263 V hromadnej bytovej výstavbe je zásobovanie teplom výrazne decentralizované, s veľkým počtom malých domových kotolní ďalej len DK, menším počtom stredných polycentrických 11

a malých blokových kotolní ďalej len BK a malým počtom polycentrických kotolní, ktoré sa dajú označiť z hľadiska svojho výkonu ako tepelné zdroje CZT. Polycentrické tepelné zdroje ďalej len TZ zabezpečujú majoritnú výrobu a dodávku tepla pre bytové domy, objekty vo verejnej správe a čiastočne pre podnikateľský sektor. Na celkovej výrobe a dodávke tepla sa podieľajú dvaja rozhodujúci výrobcovia tepla viď. príloha č.1 a to: Dalkia Lučenec a.s., prevádzkuje 19 kotolní, z toho za centrálne (polycentrické) sa dá označiť 6 kotolní, 5 kotolní označujeme ako blokové, a 8 kotolní ako domové; SBD Lučenec, ktoré prevádzkuje celkovo 17 kotolní, z toho na území mesta Lučenec 11 kotolní, z toho za centrálne (polycentrické) sa dajú označiť 2 kotolne, 2 kotolne označujeme ako blokové a 7 kotolní ako domové; Celkový inštalovaný výkon TZ v meste Lučenec prevádzkovaný rozhodujúcimi výrobcami tepla je 58,21 MW, z čoho na polycentrické TZ pripadá 51,37 MW čo predstavuje cca 88 % z celkového vyrábaného tepla v meste rozhodujúcimi výrobcami tepla. Spoločnosť Dalkia Lučenec, a.s. obhospodaruje celkový inštalovaný výkon na území mesta Lučenec 46,9 MW a SBD 11,31 MW. Graf č. 3. Podiely rozhodujúcich výrobcov tepla na celkovom inštalovanom výkone zdrojov tepla SBD Lučenec 10,73 MW 19% Dalkia Lučenec 46,9 MW 81% Informácie o spoločnosti Dalkia Lučenec, a.s.: Počet zamestnancov: 22 Počet kotolní: 19 Počet domových odovzd. staníc: 44 Inštalovaný výkon: 46,9 MW Informácie o spoločnosti Stavebné bytové družstvo Lučenec: Počet kotolní v Lučenci: 7 Počet kotolní v správe pre SvB: 2 Počet domových odovzd. staníc: 10 Inštalovaný výkon: 11,3 MW 12

Tabuľka č. 5. Sekundárne rozvody polycentrického zásobovania teplom v meste Lučenec, rok 2011. Sekundárne rozvody DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO Názov TZ Druh Dĺžka trasy Typ rozvodu rozvodu [m] 1 Rúbanisko II a 350 4RR b 2 515 2 Vajanského a 612 2RR b 78 3 Osloboditeľov a 748 4RR b 135 4 Štefánika a 0 2RR b 853 5 Námestie republiky a 273 2RR b 746 6 Rúbanisko III a 355 4RR b 1241 7 Tkáčska 11 a 0 2RR b 15 8 Daxnerova a 85 2RR b 75 9 Erenburgova a 56 4RR b 0 10 Kuzmányho a 0 2RR b 100 Sekundárne rozvody SBD Lučenec 1 Rúbanisko I a 0 2RR b 1 110 2 Opatová a 95 4RR b 0 Spolu [m] 2 865 690 883 853 1 019 1 596 15 160 56 100 1 110 Poznámka: a - Klasické rozvody - oceľové potrubie (čierne rúry ÚK, pozinkované rúry TÚV), tepelne izolované "nobasilom" chránené izolačnou fóliou "flexipan". b - Predizolované potrubie Jednotlivé objekty polycentrického zásobovania teplom sú napájané prostredníctvom sekundárnych rozvodov v celkovej dĺžke 9 442 m, z ktorých je 1 604 m realizovaných ako štvorrúrový rozvod z klasických izolovaných oceľových rúr (ďalej len 4RR), 3 891 m je realizovaných ako štvorrúrový rozvod z predizolovaného potrubia (ďalej len 4RR PIP) a zvyšných 970 m je ako dvojrúrový rozvod z klasických rúr (ďalej len 2RR) a 2 977 m z predizolovaného potrubia (ďalej len 2RR- PIP) v zemi. 95 13

Graf č. 4. Podiel sekundárnych rozvodov polycentrického zásobovania teplom podľa druhu potrubia, stav v roku 2005 a v roku 2011. Rozvody tepla v roku 2005 Rozvody tepla v roku 2011 11% 49% 32% 17% 40% 10% 41% 4RR 4RR - PIP 2RR - PIP 4RR 4RR - PIP 2RR 2RR - PIP Polycentrickým spôsobom je celkovo zásobovaných 124 objektov, z toho 109 bytových domov, 10 objektov patriacich do verejného a 5 objektov patriacich do podnikateľského sektoru. Graf č. 5. Percentuálne podiely teplom zásobovaných objektov medzi rozhodujúcimi výrobcami tepla 18% 82% Objekty zásobované teplom firmou DALKIA Lučenec a.s. Objekty zásobované teplom firmou SBD Lučenec Decentralizované zásobovanie teplom z domových kotolní s tepelným výkonom 0,5-3,0 MW sa uplatňuje v rozmanitých viacpodlažných objektoch mimo dosahu polycentrického zásobovania teplom. Domové kotolne slúžia hlavne na výrobu tepla pre výrobné objekty, administratívne budovy, školy, ale aj pre bytové objekty. Individuálne vykurovanie z malých domových kotolní (výkon do 50 kw), sa týka všetkých priestorov nízkopodlažnej zástavby rodinných domov v celom meste - 3 155 rodinných domov, z toho trvalo obývaných 2 815. Niekoľko sto bytov má aj lokálne kúrenie pecami. 14

Tabuľka č. 6. Predané teplo z polycentrických zdrojov DALKIA Lučenec, a.s. na ÚK za roky 2003 až 2011. Číslo tepel. okruhu Názov tepelného zdroja Predané teplo na ÚK 2003 2004 2005 2011 [kwh] 1 Rúbanisko II 15 710 833 15 536 556 15 039 158 8 231 830 2 Vajanského 6 678 611 6 423 039 5 699 833 4 174 555 3 Osloboditeľov 5 568 889 5 172 778 4 820 303 3 827 890 4 Štefánika 6 779 722 5 859 419 6 153 108 3 237 751 5 Námestie republiky 7 613 056 7 381 667 7 118 283 4 512 222 6 Rúbanisko III 10 674 167 10 247 500 10 052 933 7 219 056 7 Mierová 594 444 599 167 570 222 147 777 8 Daxnerova 576 389 574 167 559 000 397 944 9 Erenburgova 863 611 841 667 802 000 592 778 10 Kuzmányho 1 263 611 1 328 056 1 276 689 923 614 Spolu [kwh] 56 323 333 53 964 014 52 091 531 33 265 417 Tabuľka č. 7. Predané teplo z polycentrických zdrojov SBD Lučenec na ÚK za roky 2003 až 2011. Číslo tepel. okruhu Názov tepelného zdroja Predané teplo na ÚK 2003 2004 2005 2011 [kwh] 1 Rúbanisko I 3 550 556 3 441 944 3 445 278 2 066 324 2 Opatová 2 057 222 1 914 722 1 926 111 1 164 501 Spolu [kwh] 5 607 778 5 356 667 5 371 389 3 230 825 Z uvedených bilancií vyplýva neustále klesajúci trend spotreby tepla, ktorý je spôsobený kumulatívnym účinkom opatrení tak na strane výroby a distribúcie tepla, ako aj na strane spotreby tepla. Pokles je zapríčinený aj menej intenzívnymi a kratšími zimami za posledné roky. Klesajúci trend znázorňujú nasledujúce grafy. Graf č. 6. Predané teplo na UK z polycentrických TZ v správe DALKIA Lučenec a.s. v rokoch 2005 a 2011. Predané teplo na ÚK kwh 16 000 000 14 000 000 12 000 000 10 000 000 8 000 000 6 000 000 4 000 000 2 000 000 0 2005 2011 Rúbanisko II Vajanského Osloboditeľov Štefánika Námestie republiky Rúbanisko III Mierová Daxnerova Erenburgova Kuzmányho 15

Graf č. 7. Predané teplo na UK z polycentrických TZ v správe SBD v rokoch 2003 2011 kwh 4 000 000 3 500 000 3 000 000 2 500 000 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 0 2003 2004 2005 2011 Rúbanisko I Opatová 3.3 Polycentrické tepelné zdroje DALKIA Lučenec, a.s. Dalkia Lučenec a.s. vyrába teplo v 19 TZ, z toho v 6 kotolniach CZT, v 5 blokových a 8 domových kotolniach s celkovým inštalovaným výkonom 46,9 MW. Z celkového počtu 19 TZ sa za polycentrické zdroje tepla dá označiť 10 TZ s celkovým inštalovaným výkonom 45,6 MW, ktoré sú zdrojom pre 91 objektov, z toho bytových domov 80. 3.3.1 Tepelný zdroj RÚBANISKO II polycentrický tepelný okruh č. 1 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Voda pre ÚK sa pripravuje v 4 ks kotlov, z ktorých 2 ks (Viessmann) sú vybavené turbokondenzátormi na zvýšenie hospodárnosti tepelného zdroja. Okruh ÚK je osadený 2 ks expanzných nádrží REFLEX á = 3 000 l s automatickou reguláciou tlaku expanzným automatom REFLEX. TUV sa pripravuje v 2 ks doskových výmenníkov G- MAR. Nočný útlm prípravy TÚV je nastavený od 23:00 hod. do 4:00 hod (bez cirkulácie TÚV). Voda je upravovaná v chemickej úpravni vody ATDSPE 1 D 900. Obrázok č. 1. Tepelný zdroj Rúbanisko II pohľad a kotolňa. 16

Tepelný zdroj Rúbanisko II zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 2 885 m a je zdrojom tepla pre 14 bytových domov s 1 640 vykurovanými bytmi v ktorých býva 3 053 obyvateľov, 2 objekty verejného a 1 objekt podnikateľského sektoru. Od 1.7. 2006 TZ zásobuje teplom len jeden objekt patriaci do verejného sektoru. a) Analýza technickej úrovne TZ Rúbanisko II Tabuľka č. 8. Základné technické údaje TZ Rúbanisko II Označ. tep. okruhu 1 Názov tep. zdroja Rúbanisko II Typ kotolne bloková - teplovodná 90/70 C (reálne 60/45 C) Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 K3 K4 Druh kotla - KONDENZAČNÝ KONDENZAČNÝ TVK TVK Typ kotla / počet - VITOMAX 200 VITOPLEX 100 PGV 250 PGV 250 Výrobca kotla - VIESSMANN VIESSMANN ČKD - ČKD - DUKLA DUKLA Rok výroby / GO - Inštalovaný výkon MW 3,200 1,750 2,520 2,520 Inštal. výkon spolu MW 9,990 Palivo - ZP ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 96 95 88 88 Prevádzkové hodiny h / rok 3 955 5 295 32 1 Plynové horáky použité v TZ Rúbanisko II Typ Výkon horáka [kw] ks Riello RS 400 EV BLU 800 3 400 1 Riello RS 190 / M 470 1 900 1 APH 30 PZ 3 300 1 APH 30 PZ 3 300 1 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Rúbanisko II Tabuľka č. 9. Energetická bilancia TZ Rúbanisko II Energetická bilancia kotolne Rúbanisko II Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 2 340 086 1 300 849 Teplo v ZP [kwh] 22 269 818 6 903 391 Celkové vyrobené teplo [kwh] 20 527 144 12 552 270 Predané teplo ÚK [kwh] 15 039 158 8 231 830 Predané teplo TUV [kwh] 4 890 833 3 749 004 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 19 929 992 11 980 834 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 597 153 525 436 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 96,18 94,00 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 742 674-80 753 Skutočná účinnosť TZ [%] 92,17 100,65 17

3.3.2 Tepelný zdroj VAJANSKÉHO polycentrický tepelný okruh č. 2 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Voda pre ÚK sa pripravuje v 3 ks kotlov. Kotolňa je vybavená turbokondenzátorom (za kotlom K2), ktorý zvyšuje hospodárnosť tepelného zdroja. Okruh ÚK je osadený tlakovou expanznou nádržou NSU o objeme 4000 l výrobcu Oceľové konštrukcie Žilina. Oproti stavu z roku 2006 došlo k zrušeniu 4-rúrového rozvodu s prechodom na 2-rúrový predizolovaný s prípravou TUV v kompaktných odovzdávacích staniciach. Voda je upravovaná v chemickej úpravni vody ATDSPE 1 D 900. Nočný útlm prípravy TÚV je nastavený od 23:00 hod. do 4:30 hod (bez cirkulácie TÚV). Tepelný zdroj Vajanského pohľad a kotolňa. Tepelný zdroj Vajanského zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 690 m a je zdrojom tepla pre 7 bytových domov s 853 vykurovanými bytmi v ktorých býva 1 939 obyvateľov. a) Analýza technickej úrovne TZ Vajanského Tabuľka č. 10. Základné technické údaje TZ Vajanského Označ. tep. okruhu 2 Názov tep. zdroja Typ kotolne Vajanského bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Miestne označenie kotla Údaje o kotloch Jednotky K1 K2 K3 Druh kotla - TVK KONDENZAČNÝ TVK Typ kotla / počet - PGV 250 VITOPLEX 100, SX 1 PGV 160 Výrobca kotla - ČKD - DUKLA VIESSMANN ČKD - DUKLA Rok výroby / GO - 1988 2005 1982 Inštalovaný výkon MW 2,650 1,750 1,750 Inštal. výkon spolu MW 6,150 Palivo - ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 88 95 88 Prevádzkové hodiny h / rok 0 5 945 668 18

Plynové horáky použité v TZ Vajanského Typ Výkon horáka [kw] ks APH 45 PZ 3 300 1 Riello RS 190 / M 470 1 900 1 APH 25 PZ 2 110 1 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Vajanského Tabuľka č. 11. Energetická bilancia TZ Vajanského Vajanského Energetická bilancia kotolne Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 1 030 105 720 086 Teplo v ZP [kwh] 9 803 166 6 903 391 Celkové vyrobené teplo [kwh] 8 636 444 6 711 290 Predané teplo ÚK [kwh] 5 699 833 4 174 555 Predané teplo TUV [kwh] 2 485 000 2 216 668 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 8 184 833 6 391 223 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 451 611 304 067 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 92,66 93,21 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 166 721 192 101 Skutočná účinnosť TZ [%] 88,10 97,22 3.3.3 Tepelný zdroj OSLOBODITEĽOV polycentrický tepelný okruh č. 3 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Voda pre ÚK sa pripravuje v 3 ks kotlov. Kotolňa je vybavená turbokondenzátorom (za kotlom K2 Viessmann), ktorý zvyšuje hospodárnosť tepelného zdroja. Okruh ÚK je osadený tlakovou expanznou nádržou NSU o objeme 4000 l výrobcu Oceľové konštrukcie Žilina. TUV sa pripravuje v 4 ks protiprúdových výmenníkov VV 2 UH, z ktorých každý má výmennú plochu 12 m 2. Ako náhrada za zrušený zásobník TÚV pribudol 1 ks doskový výmenník tepla G-MAR na predohrev vody vstupujúcej do protiprúdnych výmenníkov. Voda je upravovaná v chemickej úpravni vody ATDSPE 1 D 900. 19

Obrázok č. 2. Tepelný zdroj Osloboditeľov pohľad, kotly, výmenníky TÚV. Tepelný zdroj Osloboditeľov zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 883 m a je zdrojom tepla pre 11 bytových domov s 688 vykurovanými bytmi v ktorých býva 1 471 obyvateľov a 1 objekt verejného sektoru. a) Analýza technickej úrovne TZ Osloboditeľov Tabuľka č. 12. Základné technické údaje TZ Osloboditeľov Označ. tep. okruhu 3 Názov tep. zdroja Typ kotolne Osloboditeľov bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Miestne označenie kotla Údaje o kotloch Jednotky K1 K2 K3 Druh kotla - TVK KONDENZAČNÝ TV Typ kotla / počet - PGV 250 VITOPLEX 100, SX 1 PGV 160 Výrobca kotla - ČKD - DUKLA VIESSMANN ČKD - DUKLA Rok výroby / GO - 1982 2005 1982 Inštalovaný výkon MW 2,650 1,750 1,700 Inštal. výkon spolu MW 6,100 Palivo - ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 88 95 88 Prevádzkové hodiny h / rok 8 5 197 567 Plynové horáky použité v TZ Osloboditeľov Typ Výkon horáka [kw] ks Weishaupt RGMS 11 / 1 1 250 5 100 1 Riello RS190/M 470 1 900 1 Weishaupt RGMS 11 / 1 1 250 5 100 1 20

b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Osloboditeľov Tabuľka č. 13. Energetická bilancia TZ Osloboditeľov Energetická bilancia kotolne Osloboditeľov Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 890 600 617 878 Teplo v ZP [kwh] 8 475 543 5 923 583 Celkové vyrobené teplo [kwh] 7 314 189 5 825 227 Predané teplo ÚK [kwh] 4 820 303 3 827 890 Predané teplo TUV [kwh] 2 004 000 1 726 003 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 6 824 303 5 553 893 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 489 886 244 334 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 90,77 94,00 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 161 354 98 356 Skutočná účinnosť TZ [%] 86,30 98,34 3.3.4 Tepelný zdroj M. R. ŠTEFÁNIKA polycentrický tepelný okruh č. 4 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete - Siemens. Voda pre ÚK sa pripravuje v 4 ks kotlov. Kotol K1 je vybavený turbokondenzátorom Guillet TotalEco. Z kotolne je vedený už len 2-rúrový predizolovaný rozvod k jednotlivým KOST. TUV sa nepripravuje centrálne, ale je pripravovaná v KOST v jednotlivých teplom zásobovaných objektoch. Chemickú úpravu vody zabezpečuje zariadenie zn. ATDSPE. Obrázok č. 3. Tepelný zdroj M.R. Štefánika pohľad a kotolňa. Tepelný zdroj M.R. Štefánika zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 853 m a je zdrojom tepla pre 8 bytových domov s 567 vykurovanými bytmi v ktorých býva 988 obyvateľov, 2 objekty verejného a 1 objekty podnikateľského sektoru. 21

a) Analýza technickej úrovne TZ M.R. Štefánika Tabuľka č. 14. Základné technické údaje TZ M.R. Štefánika Označ. tep. okruhu 4 Názov tep. zdroja M.R. Štefánika Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 K3 K4 Druh kotla - TVK TVK TVK TVK Typ kotla / počet - KDVE 100 KDVE 100 KDVE 160 KDVE 160 Výrobca kotla - ČKD - DUKLA ČKD - DUKLA ČKD - DUKLA ČKD - DUKLA Rok výroby / GO - 1993 1993 1993 1993 Inštalovaný výkon MW 1,040 1,040 1,040 1,040 Inštal. výkon spolu MW 5,480 Palivo - ZP ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 90 90 90 90 Prevádzkové hodiny h / rok 6 094 1908 8 0 Plynové horáky použité v TZ M.R. Štefánika Typ Výkon horáka [kw] ks APH 16 PZ 1 600 2 APH 25 PZ 2 600 2 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ M.R. Štefánika Tabuľka č. 15. Energetická bilancia TZ M.R. Štefánika Energetická bilancia kotolne Štefánika Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 1 018 280 488 968 Teplo v ZP [kwh] 9 690 631 4 687 808 Celkové vyrobené teplo [kwh] 8 600 119 4 480 275 Predané teplo ÚK [kwh] 6 153 108 3 237 751 Predané teplo TUV [kwh] 1 518 000 1 054 335 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 7 671 108 4 292 086 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 929 011 188 189 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 86,88 94,51 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 090 512 207 533 Skutočná účinnosť TZ [%] 88,75 95,57 22

3.3.5 Tepelný zdroj NÁMESTIE REPUBLIKY polycentrický tep. okruh č. 5. Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20 kpa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu. Voda pre ÚK sa pripravuje v 3 ks kotlov. Kotolňa je vybavená 2 ks turbokondenzátorov, ktoré zvyšujú hospodárnosť tepelného zdroja a využité teplo sa využíva na predohrev TÚV. Kotol K3 (Viessmann) je vybavený výmenníkom spaliny-voda Vitotrans 333 (rok výroby 2005, výkon 166 kw) a kotol K1 výmenníkom Guillet TotalEco. Príprava TÚV je decentralizovaná vo vykurovaných objektoch, z kotolne je vedený už len 2-rúrový predizolovaný rozvod. Voda je upravovaná v chemickej úpravni vody ATDSPE 1 D 900. Obrázok č. 4. Tepelný zdroj Námestie Republiky pohľad, kotly, výmenníky TÚV. Tepelný zdroj Námestie Republiky zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 1 069 m a je zdrojom tepla pre 12 bytových domov s 837 vykurovanými bytmi v ktorých býva 1 367 obyvateľov, 1 objekt verejného a 1 objekt podnikateľského sektoru. a) Analýza technickej úrovne TZ Námestie Republiky Tabuľka č. 16. Základné technické údaje TZ Námestie Republiky Označ. tep. okruhu 5 Názov tep. zdroja Typ kotolne Námestie Republiky bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Miestne označenie kotla Údaje o kotloch Jednotky K1 K2 K3 Druh kotla - TVK TVK KONDENZAČNÝ Typ kotla / počet - PGV 250 PGV 250 VITOPLEX 100, SX Výrobca kotla - ČKD - DUKLA ČKD - DUKLA VIESSMANN Rok výroby / GO - 1982 1982 2005 Inštalovaný výkon MW 2,650 2,650 1,750 Inštal. výkon spolu MW 7,050 Palivo - ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 88 88 95 Prevádzkové hodiny h / rok 444 1 5 508 23

Plynové horáky použité v TZ Námestie Republiky Typ Výkon horáka [kw] ks Riello RS190/M 470 1 900 1 APH 45 PZ 3 920 2 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Námestie Republiky Tabuľka č. 17. Energetická bilancia TZ Námestie Republiky Námestie republiky Energetická bilancia kotolne Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 1 120 710 663 357 Teplo v ZP [kwh] 10 665 424 6 359 591 Celkové vyrobené teplo [kwh] 9 299 650 6 332 937 Predané teplo ÚK [kwh] 7 118 283 4 512 222 Predané teplo TUV [kwh] 1 866 328 1 419 159 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 8 984 611 5 931 381 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 315 039 376 556 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 95,76 92,30 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 365 774 26 654 Skutočná účinnosť TZ [%] 87,71 99,58 3.3.6 Tepelný zdroj RÚBANISKO III polycentrický tepelný okruh č. 6 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Voda pre ÚK sa pripravuje v 4 ks kotlov, kotol K1 je vybavený turbokondenzátorom na zvýšenie hospodárnosti tepelného zdroja. Okruh ÚK je osadený expanznou nádržou a zásobníkom vody o objeme 4 000 l. TUV sa pripravuje v 3 pároch protiprúdových ohrievačov VV 2 UH, z ktorých každý má výhrevnú plochu 12 m 2. Voda je upravovaná v chemickej úpravni vody ATDSPE 1 D 900. Obrázok č. 5. Tepelný zdroj Rúbanisko III pohľad, kotly, výmenníky. 24

Tepelný zdroj Rúbanisko III zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 1 596 m a je zdrojom tepla pre 14 bytových domov s 1 187 vykurovanými bytmi v ktorých býva 2 590 obyvateľov a 2 objekty verejného sektoru. a) Analýza technickej úrovne TZ Rúbanisko III Tabuľka č. 18. Základné technické údaje TZ Námestie Republiky Označ. tep. okruhu 6 Názov tep. zdroja Typ kotolne Údaje o kotloch Jednotky Rúbanisko III bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Miestne označenie kotla K1 K2 K3 K4 Druh kotla - KONDENZAČNÝ TVK TVK TVK Typ kotla / počet - VITOMAX 200 PGV 250 PGV 160 PGV 160 ČKD - ČKD - ČKD - Výrobca kotla - VIESSMANN DUKLA DUKLA DUKLA Rok výroby / GO - 2004 1985 1984 1985 Inštalovaný výkon MW 2,600 2,650 1,700 1,700 Inštal. výkon spolu MW 8,650 Palivo - ZP ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 96 88 88 88 Prevádzkové hodiny h / rok 6 726 464 2 592 0 Plynové horáky použité v TZ Rúbanisko III Typ Výkon horáka [kw] ks Riello RS300 EV BLU 500 3 800 1 APH 30 PZ 3 300 2 Riello RS 190 / M 470 1 900 1 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Rúbanisko III Tabuľka č. 19. Energetická bilancia TZ Rúbanisko III Rúbanisko III Energetická bilancia kotolne Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 1 872 050 1 160 680 Teplo v ZP [kwh] 17 815 676 11 127 360 Celkové vyrobené teplo [kwh] 15 823 106 11 088 846 Predané teplo ÚK [kwh] 10 052 933 7 219 056 Predané teplo TUV [kwh] 5 265 639 3 393 999 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 15 318 572 10 613 055 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 504 533 460 791 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 95,22 94,00 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 1 992 570 38 514 Skutočná účinnosť TZ [%] 88,82 99,65 25

3.3.7 Tepelný zdroj MIEROVÁ tepelný okruh č. 7 Vzhľadom k extrémnemu poklesu spotreby tepla z dôvodu odpojenia sa od TZ a tým nízkej hospodárnosti výroby tepla, tento TZ bol zrušený. Novo postavený TZ je realizovaný v prízemných priestoroch panelového domu Mierová 6. Inštalovaný výkon kotolne je 230 kw. Tepelný zdroj Mierová je od 1.7.2006 zdrojom tepla len pre 1 objekt s 30 bytovými jednotkami. Označ. tep. okruhu 7 Názov tep. zdroja Mierová 4 Typ kotolne domová - teplovodná, projekt. teplot. spád 90 / 70 C, reálne dosah. spád 60/45 C Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 Druh kotla - KONDENZAČNÝ KONDENZAČNÝ Typ kotla / počet - VITOCROSSAL 200 VITOCROSSAL 200 Výrobca kotla - VIESSMANN VIESSMANN Rok výroby / GO - 2006 2006 Inštalovaný výkon MW 0,115 0,115 Inštal. výkon spolu MW 0,230 Palivo - ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 95% 95% Prevádzkové hodiny h / rok 6 411 0 26

3.3.8 Tepelný zdroj DAXNEROVA polycentrický tepelný okruh č. 8 Kotolňa je umiestnená na prízemí objektu Daxnerova 3, 4. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli výmene okien a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Kotolňa je osadená chemickou úpravňou vody AQUA KF 250 40 a expanznou nádržou SLOKOV VD. TÚV je pripravovaná v izolovanej zásobníkovej nádrži s objemom 200 litrov (typ KKH, 75 kw). Na kotolňu sú napojené 3 ks KOST. Obrázok č. 6. Tepelný zdroj Daxnerova pohľad, kotly a zásobníkový ohrievač TÚV. Tepelný zdroj Daxnerova je zdrojom tepla pre 4 bytové domy s 48 vykurovanými bytmi v ktorých býva 105 obyvateľov. a) Analýza technickej úrovne TZ Daxnerova Tabuľka č. 20. Základné technické údaje TZ Daxnerova Označ. tep. okruhu 8 Názov tep. zdroja Daxnerova Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 Druh kotla - Kondenzačný Kondenzačný Typ kotla / počet - Vitocrossal 300 Vitocrossal 300 Výrobca kotla - Viessmann Viessmann Rok výroby / GO - 2005 2005 Inštalovaný výkon MW 0,170 0,170 Inštal. výkon spolu MW 0,340 Palivo - ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 98 98 Prevádzkové hodiny h / rok 5 535 158 27

b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Daxnerova Tabuľka č. 21. Energetická bilancia TZ Daxnerova Daxnerova Energetická bilancia kotolne Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 98 028 57 059 Teplo v ZP [kwh] 932 900 547 003 Celkové vyrobené teplo [kwh] 817 000 514 680 Predané teplo ÚK [kwh] 559 000 397 944 Predané teplo TUV [kwh] 135 000 84 445 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 694 000 482 389 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 123 000 32 291 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 81,96 92,49 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 115 900 32 323 Skutočná účinnosť TZ [%] 87,58 94,09 3.3.9 Tepelný zdroj ERENBURGOVA polycentrický tepelný okruh č. 9 Kotolňa je umiestnená v suteréne 4 poschodového murovaného objektu. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli výmene okien a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Ekvitermická regulácia je prevádzaná priamo na tepelnom zdroji. Voda pre ÚK sa pripravuje v 3 ks kotlov. Okruh ÚK je dopĺňaný cez filter ZRFC 380 a je osadený expanznou nádržou. TUV sa pripravuje prostredníctvom blokovej výmenníkovej stanice DECON (290 kw). Obrázok č. 7. Tepelný zdroj Erenburgova pohľad, kotly, KOST. Tepelný zdroj Erenburgova je zdrojom tepla pre 3 bytové domy s 91 vykurovanými bytmi v ktorých býva 167 obyvateľov. 28

a) Analýza technickej úrovne TZ Erenburgova Tabuľka č. 22. Základné technické údaje TZ Erenburgova Označ. tep. okruhu 9 Názov tep. zdroja Erenburgova Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 K3 Druh kotla - Kondenzačný TVK TVK Typ kotla / počet - Vitocrossal Paromat-SimplexParomat-Simplex Výrobca kotla - Viessmann Viessmann Viessmann Rok výroby / GO - 2005 1997 1997 Inštalovaný výkon MW 0,285 0,225 0,225 Inštal. výkon spolu MW 0,735 Palivo - ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,21 34,21 34,21 Garančná účinnosť % 89 89 89 Prevádzkové hodiny h / rok 6 397 5 0 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Erenburgova Tabuľka č. 23. Energetická bilancia TZ Erenburgova Energetická bilancia kotolne Erenburgova Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 141 817 82 202 Teplo v ZP [kwh] 1 349 625 788 066 Celkové vyrobené teplo [kwh] 1 019 000 786 331 Predané teplo ÚK [kwh] 802 000 592 778 Predané teplo TUV [kwh] 211 000 168 331 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 1 013 000 761 109 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 6 000 25 222 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 99,26 95,92 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 330 625 1 735 Skutočná účinnosť TZ [%] 75,50 86,92 29

3.3.10 Tepelný zdroj KUZMÁNYHO polycentrický tepelný okruh č. 10 Kotolňa je umiestnená v suteréne 4 poschodového murovaného objektu. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C, ktorý však v skutočnej prevádzke, najmä kvôli výmene okien a hydraulickému vyregulovaniu rozvodov dosahuje reálne hodnoty len 60/45 C. MaRT Siemens je realizovaná z centrálneho dispečingu prostredníctvom rádiovej siete. Ekvitermická regulácia je prevádzaná priamo na tepelnom zdroji. Voda pre ÚK sa pripravuje v 4 ks kotlov bez ekonomizérov. Okruh ÚK je dopĺňaný prostredníctvom chemickej úpravne vody BUV 16 a je osadený expanznou nádržou ČKD o objeme 2 000 l. TUV sa pripravuje decentralizovane v KOST v jednotlivých objektoch spotreby, z kotolne je vedený už len 2-rúrový predizolovaný rozvod. Obrázok č. 8. Tepelný zdroj Kuzmányho pohľad, kotolňa. Tepelný zdroj Kuzmányho je zdrojom tepla pre 5 bytových domov s 132 vykurovanými bytmi v ktorých býva 267 obyvateľov. a) Analýza technickej úrovne TZ Kuzmányho Tabuľka č. 24. Základné technické údaje TZ Kuzmányho Označ. tep. okruhu 10 Názov tep. zdroja Kuzmányho 4 Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C (reálne 60/45 C) Miestne označenie kotla Údaje o kotloch Jednotky K1 K2 K3 K4 Druh kotla - TVK TVK TVK TVK Typ kotla / počet - RAPIDO 6A/221ERAPIDO 6A/221E RAPIDO 6A/221ERAPIDO 6A/221E Výrobca kotla - RAPIDO RAPIDO RAPIDO RAPIDO Rok výroby / GO - 2003 2003 2003 2003 Inštalovaný výkon MW 0,221 0,221 0,221 0,221 Inštal. výkon spolu MW 0,884 Palivo - ZP ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,26 34,26 34,26 34,26 Garančná účinnosť % 89 89 89 89 Prevádzkové hodiny h / rok 1 629 284 3 322 1 036 30

b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Kuzmányho Tabuľka č. 25. Energetická bilancia TZ Kuzmányho Kuzmányho Energetická bilancia kotolne Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 200 210 139 868 Teplo v ZP [kwh] 1 905 332 1 340 868 Celkové vyrobené teplo [kwh] 1 693 286 1 165 439 Predané teplo ÚK [kwh] 1 276 689 923 614 Predané teplo TUV [kwh] 414 000 240 555 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 1 690 689 1 164 169 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 2 597-1 270 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 99,80 99,86 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 212 046 175 429 Skutočná účinnosť TZ [%] 88,9 86,9 3.3.11 Domové kotolne v správe DALKIA Lučenec, a.s. TZ združené v tejto skupine sú decentralizované domové kotolne, z ktorých každá kotolňa dodáva teplo len pre 1 objekt. Decentralizované DK sú zdrojom tepla pre 8 bytových domov so 168 vykurovanými bytmi v ktorých býva 339 obyvateľov, 1 objekt verejného sektoru a 2 objekt podnikateľského sektoru. a) Analýza využitia technických zariadení domových TZ v správe DALKIA Lučenec a.s. Tabuľka č. 26. Číslo TZ Základné kvalitatívne ukazovatele využitia TZ Názov tepelného zdroja Vyrobené teplo ÚK + TÚV 2005 2011 Vyrobené Percento teplo využitia v ÚK + roku TÚV Inštalovaný výkon Inštalovaný výkon Percento využitia v roku [kwh] [MW] [%] [kwh] [MW] [%] 11 Čajkovského 599 464 0,245 27,93 351 666 0,245 16,39 12 Masarykova 11 75 414 0,073 11,79 98 332 0,073 15,38 13 Zvolenská 41 94 611 0,075 14,40 80 451 0,075 12,25 14 Komenského 272 111 0,129 24,08 210 835 0,129 18,66 15 Cintorínska 290 000 0,129 25,66 179 723 0,136 15,09 16 Pivničný rad 284 000 0,129 25,13 178 743 0,129 15,82 17 Tkáčska 11 198 900 0,111 20,46 144 166 0,111 14,83 18 Novohradská 2 245 675 0,196 14,31 250 556 0,198 14,45 19 Masarykova 7 286 247 0,450 7,26 137 777 0,074 21,25 20 Rúbanisko II - Ubytovňa 421 106 0,540 8,90 497 894 0,230 24,71 31

Tabuľka č. 27. b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla domových TZ v správe DALKIA Lučenec, a.s. Energetická bilancia TZ charakterizovaných ako domové kotolne. Tepelný zdroj Čajkovského Masarykova 11 Zvolenská 41 Komenského Cintorínska Pivničný rad Tkáčska 11 Novohrad. 2 Masarykova 7 Rúbanisko II - Ubytovňa Spotreba ZP [m 3 ] 44 402 11 611 9 433 26 024 22 113 21 425 16 397 29 099 16 145 56 954 Teplo v ZP [kwh] 425 693 111 035 90 447 249 485 212 010 205 405 157 203 278 953 154 930 546 044 Celkové vyrobené teplo [kwh] 351 666 98 332 80 451 210 835 179 723 178 743 144 166 250 556 137 777 497 894 Predané teplo ÚK [kwh] 270 000 98 332 67 501 130 556 109 445 117 631 144 166 250 556 137 777 400 834 Predané teplo TUV Predané teplo ÚK+TUV Straty v sekundár. rozvodoch Účinnosť sekundár. rozvodov Strata pri výrobe tepla v TZ Zmena výroby tepla oproti roku 2005 Skutočná účinnosť TZ [kwh] 81 666 0 12 950 80 279 70 278 61 112 0 0 0 97 060 [kwh] 351 666 98 332 80 451 210 835 179 723 178 743 144 166 250 556 137 777 497 894 [kwh] 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 [%] 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 [kwh] -74 027-12 703-9 996-38 650-32 287-26 662-13 037-28 397-17 153-48 150 [%] -41,3% +30,4% -15,0% -22,5% -38,0% -37,1% -27,5% +2,0% -51,9% +18,2% [%] 83 89 89 85 85 87 92 90 89 91 32

3.4 Polycentrické tepelné zdroje SBD Lučenec SBD Lučenec vyrába teplo v 9 TZ, z toho v 2 kotolniach CZT, ktoré slúžia ako zdroje tepla pre 12 bytových domov, 1 objekt vo verejnej správe s OST a 9 domových kotolniach s celkovým inštalovaným výkonom 9,897 MW. Z celkového počtu 9 TZ sa za polycentrické zdroje tepla dajú označiť 2 TZ s celkovým inštalovaným výkonom 5,76 MW, ktoré sú zdrojom tepla pre 13 objektov. 3.4.1 Tepelný zdroj RÚBANISKO I polycentrický tepelný okruh č. 11 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Budova je vo vlastníctve spoločnosti SPOOL, SBD má kotolňu v prenájme. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu s projektovaným teplotným spádom 90/70 C. Reálne dosahovaný teplotný spád vďaka zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu reálne dosahuje len 60/45 C. Jedná sa o blokovú kotolňu s trvalou obsluhou a prerušovanou dodávkou tepla. TZ Rúbanisko I bol rekonštruovaný v roku 1995, kedy sa uskutočnil prechod z PP na ZP. Voda pre ÚK sa pripravuje v 3 ks kotlov so zaústením spalín do jedného komínového telesa. Dva kotly sú dodatočne vybavené ekonomizérom výmenníkom tepla spaliny-voda TotalEco Gaz typ NO10 (rok výroby 2011) pre dodatočné využitie kondenzačného tepla obsiahnutého v spalinách. Voda pre ÚK je upravovaná v chemickej úpravni vody DELTA bez expanznej nádrže. Z kotolne sú vedené len dvojrúrové predizolované rozvody. V kotolni sa TÚV nepripravuje. Obrázok č. 9. Tepelný zdroj Rúbanisko I pohľad, kotly, ekonomizér. Tepelný zdroj Rúbanisko I zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 1 110 m a je zdrojom tepla pre 10 odovzdávacích staníc tepla: 9 bytových domov a 1 objekt verejného sektoru - MŠ. Materská škola odoberá teplo len na vykurovanie (nie ne TÚV). Všetky zásobované objekty sú vybavené OST s magnetickou úpravou vody, meračmi tepla CALMEX s meraním celkovej spotreby tepla a samostatným meraním TÚV. TÚV je pripravovaná prostredníctvom doskového výmenníka s jedným zásobníkom s objemom 200 l. Každý teplom zásobovaný objekt je vybavený autonómnou ekvitermickou reguláciou SOFTERM od firmy One Soft Prievidza. SBD má v pláne upraviť súčasné tlakovo závislé OST za tlakovo nezávislé s vlastným obehovým čerpadlom ÚK. 33

Obrázok č. 10. Odovzdávacia stanica tepla (OST). a) Analýza technickej úrovne TZ Rúbanisko I. Tabuľka č. 28. Základné technické údaje TZ Rúbanisko I. Označ. tep. okruhu 1 Názov tep. zdroja Rúbanisko I Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C, reálne 60/45 C Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 K3 Druh kotla - TVK TVK s ekonomizérom s ekonomizérom TVK Typ kotla / počet - KDVE 100 I KDVE 100 I KDVE 100 I Výrobca kotla - ČKD Dukla ČKD Dukla ČKD Dukla Rok výroby / GO - 1995 1995 1995 Inštalovaný výkon MW 1,040 1,040 1,040 Inštal. výkon spolu MW 3,120 Palivo - ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,21 34,21 34,21 Garančná účinnosť % 90 90 90 Prevádzkové hodiny h / rok 6 300 3 100 0 Plynové horáky použité v TZ Rúbanisko I Typ Rok výroby ks APH 16 PZ 1995 3 34

b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Rúbanisko I. Tabuľka č. 29. Energetická bilancia TZ Rúbanisko I. Energetická bilancia kotolne Rúbanisko I Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 559 835 383 703 Teplo v ZP [kwh] 5 327 763 3 214 325 Celkové vyrobené teplo [kwh] 4 707 500 3 131 149 Predané teplo ÚK [kwh] 3 445 278 2 066 324 Predané teplo TUV [kwh] 1 109 167 973 029 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 4 554 444 3 039 353 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 153 056 91 796 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 95,75 95,75 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 620 263 83 176 Skutočná účinnosť TZ [%] 88,36 97,41 3.4.2 Tepelný zdroj OPATOVÁ polycentrický tepelný okruh č. 12 Kotolňa je umiestnená v samostatne stojacom objekte z montovaného skeletu Prefa. Budova je vo vlastníctve spoločnosti SPOOL, SBD má kotolňu v podnájme. Palivom je zemný plyn naftový (20kPa), s regulačnou stanicou plynu. Jedná sa o blokovú teplovodnú kotolňu 90 / 70 C s občasnou obsluhou a ekvitermickou reguláciou na TZ. Reálne dosahovaný teplotný spád vďaka zatepleniu objektov a hydraulickému vyregulovaniu reálne dosahuje len 60/45 C. Voda pre ÚK sa pripravuje v 4 ks kotlov so zaústením spalín do 3 komínových telies. TZ nie je vybavený ekonomizérmi. Ekonomizéry sú v investičnom pláne na rok 2013 jeden kotol a na rok 2012 druhý kotol. Tretí kotol je kvôli nízkym odberom tepla de facto nevyužitý. Voda pre ÚK nie je chemicky upravovaná. Tepelný okruh ÚK je zabezpečený expanznou nádržou o objeme 6 300 l. TÚV je pripravovaná cez OST s doskovým výmenníkom Alfa Laval bez zásobnej nádrže. Obrázok č. 11. Tepelný zdroj Opatová pohľad, kotolňa. Všetky 3 odberové objekty sú v blízkosti kotolne, rozvod je štvorrúrový predizolovaný. Kvôli krátkym vzdialenostiam a nízkym tepelným stratám rozvodov nie je efektívne prechádzať zo štvorrúrového rozvodu s centrálnou prípravou TÚV na dvojrúrový rozvod s KOST. 35

Tepelný zdroj Opatová zásobuje teplom tepelný okruh s celkovou dĺžkou sekundárnych rozvodov 95 m a je zdrojom tepla pre 3 bytové domy s 272 vykurovanými bytmi. a) Analýza technickej úrovne TZ Opatová Tabuľka č. 30. Základné technické údaje TZ Opatová Označ. tep. okruhu 2 Názov tep. zdroja Opatová Typ kotolne bloková - teplovodná 90 / 70 C, reálne 60/45 C Údaje o kotloch Jednotky Miestne označenie kotla K1 K2 K3 K4 Druh kotla - TVK TVK TVK TVK Typ kotla / počet - KDVE 65 KDVE 65 KDVE 65 KDVE 65 Výrobca kotla - ČKD Dukla ČKD Dukla ČKD Dukla ČKD Dukla Rok výroby / GO - 1992 1992 1992 1992 Inštalovaný výkon MW 0,66 0,66 0,66 0,66 Inštal. výkon spolu MW 2,640 Palivo - ZP ZP ZP ZP Výhrevnosť MJ / m 3 34,21 34,21 34,21 34,21 Garančná účinnosť % 90 90 90 90 Prevádzkové hodiny h / rok 3 390 3 040 3 100 0 Plynové horáky použité v TZ Opatová Typ Rok výroby ks APH 10 PZ 1992 4 b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla TZ Opatová Tabuľka č. 31. Energetická bilancia TZ Opatová Energetická bilancia kotolne Opatová Jednotky 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 324 145 229 059 Teplo v ZP [kwh] 3 084 780 1 921 099 Celkové vyrobené teplo [kwh] 2 710 647 1 764 379 Predané teplo ÚK [kwh] 1 926 111 1 164 501 Predané teplo TUV [kwh] 726 389 564 723 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 2 652 500 1 729 224 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 58 147 35 155 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 97,07 97,07 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 620 263 156 720 Skutočná účinnosť TZ [%] 87,87 91,84 36

3.4.3 Domové kotolne v správe SBD Lučenec TZ združené v tejto skupine sú decentralizované domové kotolne, z ktorých každá kotolňa dodáva teplo len pre 1 objekt. Decentralizované DK sú zdrojom tepla pre 9 bytových domov s 754 vykurovanými bytmi v ktorých býva 1 624 obyvateľov. a) Analýza využitia technických zariadení domových TZ v správe SBD Lučenec Tabuľka č. 32. Číslo TZ Základné kvalitatívne ukazovatele využitia TZ Názov tepelného zdroja Vyrobené teplo ÚK + TÚV 2005 2011 Vyrobené Percento teplo využitia v ÚK + roku TÚV Inštalovaný výkon Inštalovaný výkon Percento využitia v roku [kwh] [MW] [%] [kwh] [MW] [%] 3 Erenburgova 493 333 0,580 9,71 438 420 0,600 8,34 4 Malinovského 1 330 000 2,010 7,55 956 389 2,010 5,43 5 Námestie Republiky 1 651 389 0,975 19,33 1 275 279 0,975 14,93 6 Fr. Lehára 225 556 0,400 6,44 odpojená, každý byt má vlast. kotol 7 Jiráskova 178 333 0,100 20,36 491 203 0,090 62,30 8 Majakovského 2 105 000 0,026 46,10 prevedené do SvB 9 Majakovského 4 107 778 0,026 47,32 prevedené do SvB 37

b) Vyhodnotenie účinností výroby a rozvodu tepla domových TZ v správe SBD Lučenec Tabuľka č. 33. Energetická bilancia TZ charakterizovaných ako domové kotolne. Tepelný zdroj Erenburgova Malinovského Námestie Republiky Mierová IT Jiráskova Spotreba ZP [m 3 ] 52 875 119 190 155 912 59 241 21 440 Teplo v ZP [kwh] 438 420 999 634 1 307 618 491 203 177 775 Celkové vyrobené teplo [kwh] 438 420 956 389 1 275 279 491 203 177 775 Predané teplo ÚK [kwh] 352 309 701 389 943 890 414 589 151 756 Predané teplo TUV [kwh] 86 111 255 000 331 389 76 614 26 019 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 438 420 956 389 1 275 279 491 203 177 775 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 0 0 0 0 0 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 100 100 100 100 100 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 0 43 245 32 339 0 0 Zmena výroby tepla oproti roku 2005 [%] -11,1% -28,1% -22,8% -0,3% Skutočná účinnosť TZ [%] 100 96 98 100 100 38

3.4.4 Zásobovanie teplom vo verejnom sektore Verejný sektor je z menšej časti zásobovaný teplom z CZT, a v ostatných prípadoch sa jedná o objekty s vlastnými kotolňami, v ktorých sa spaľuje len ZP. Tabuľka č. 34. Prehľad spotreby jednotlivých palív vo verejnom sektore Spôsob vykurovania CZT Vlastná kotolňa Sektor Spotreba paliva Inštalovaný výkon [kwh / rok] plyn [kw] [tis.m 3 / rok] Verejný sektor 2 440 556 2 406 481,40 Teplo v palive [kwh/rok] 2 440 556-16 498 3.4.5 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor V podnikateľskom sektore je v majoritnej miere zastúpená vlastná výroba tepla vo vlastných kotolniach, v ktorých sa spaľujú palivá špecifikované v tabuľke. Dodávka tepla z CZT pre podnikateľský sektor je zastúpená v malom množstve. Tabuľka č. 35. Prehľad spotreby jednotlivých palív v podnikateľskej sfére Spôsob vykurovania CZT Vlastná kotolňa Sektor Inštalovaný Spotreba paliva [kwh / rok] výkon plyn drevo [kw] [tis.m 3 / rok] [m 3 / rok] Podnikateľský sektor 1 013 333 5 201 1 204,57-56,174-584,61 Teplo v palive [kwh/rok] 1 013 333-41 281 8,185 3.4.6 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu V meste Lučenec sa nachádza 3 155 rodinných domov. Z tohto počtu je neobývaných 340 domov. V obývaných 2 815 tich rodinných domoch sa prevažne na výrobu tepla pre vykurovanie a prípravu TUV používajú kotle na spaľovanie zemného plynu. Takáto príprava tepla je pre obyvateľov IBV pohodlnejšia a v neposlednom rade pre životné prostredie mesta prijateľnejšia, ako príprava tepla spaľovaním pevných palív. Spaľovanie pevných palív ako je čierne alebo hnedé uhlie a drevo je v IBV zastúpené v malom množstve. 39

Tabuľka č. 36. Spotreby palív pre IBV. Inštalovaný Spotreba paliva Sektor výkon plyn pevné palivo [kw] [tis.m 3 / rok] [ton / rok] IBV do 50 kw 11 768 1 961 Teplo v palive [kwh/rok] - 403 272 49 941 3.5 Analýza zariadení na spotrebu tepla Na základe metodického usmernenia sa vykonala podrobná analýza bytových objektov, do ktorých je dodávka tepla zabezpečovaná z polycentrických zdrojov tepla a domových kotolní z ktorých je teplo rozpočítavané konečným spotrebiteľom. Získané informácie sú spracované tabuľkovou formou v členení podľa príslušnosti k jednotlivým tepelným zdrojom a príslušnosti k správcom a vlastníkom bytov. Zároveň boli vyhodnotené a porovnané vplyvy opatrení navrhovaných v roku 2006 so stavom k 31. 12. 2011 na bytových objektoch zásobovaných z polycentrických tepelných zdrojov. V tabuľkách sú zahrnuté nasledovné informácie o objektoch: a) stavebné údaje o bytovom dome typ stavebnej sústavy, počet obytných podlaží, počet bytov; b) rozmerové parametre vykurovaná plocha objektu; d) priemerný počet obyvateľov; e) dodatočné úpravy objektu čiastočné alebo celkové zateplenie obvodových konštrukcií objektu; f) technické vybavenie objektu charakterizujúce sústavu tepelných zariadení na spotrebu tepla ekvitermická regulácia, termoregulačné ventily s termostatickými hlavicami, pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie, vybavenie objektov kompaktnými odovzdávacími stanicami tepla KOST. 3.5.1 Bytové domy zásobované z polycentrických TZ V meste Lučenec sú dva veľké podnikateľské subjekty zaoberajúce sa výrobou a distribúciou tepla. Táto skutočnosť ich radí do kategórie rozhodujúcich výrobcov a dodávateľov tepla CZT v polycentrickej tepelnej sústave. Polycentrické tepelné zdroje ďalej len TZ zabezpečujú majoritnú výrobu a dodávku tepla pre bytové domy, čiastočne s malým podielom pre objekty vo verejnej správe a podnikateľský sektor. Na celkovej výrobe a dodávke tepla sa podieľajú dvaja rozhodujúci výrobcovia tepla a to: DALKIA Lučenec a.s., ktorý je vlastníkom 6 kotolní CZT a 1 blokovej kotolne, správcom 4 blokových a 9 domových kotolní, z ktorých sa za polycentrické dá označiť 10 TZ SBD Lučenec, ktoré prevádzkuje 2 kotolne CZT a 7 domových kotolní, z ktorých sa za polycentrické dajú označiť 2 TZ. 40

Tabuľka č. 37. Prehľad o počte objektov zásobovaných teplom spoločnosťou DALKIA Lučenec, a.s. Objekty podľa príslušnosti k sektorom zásobovaných teplom z DALKIA Lučenec, a.s. Počet vykurovaných objektov Názov tepelného zdroja Bytové domy Verejná správa Číslo tepelného okruhu Podnikateľský sektor 1 Rúbanisko II 14 2 1 2 Vajanského 7 0 0 3 Osloboditeľov 11 1 0 4 Štefánika 8 2 1 5 Námestie republiky 12 1 1 6 Rúbanisko III 14 2 0 7 Mierová 2 0 0 8 Daxnerova 3 0 0 9 Erenburgova 3 0 0 10 Kuzmányho 5 0 0 11 Čajkovského 14 1 0 0 12 Masarykova 11 1 0 0 13 Zvolenská 41 1 0 0 14 Komenského 1 0 0 15 Cintorínska 1 0 0 16 Pivničný rad 1 0 0 17 Tkáčska 11 2 0 0 18 Novohradská 2 0 1 0 19 Masyrykova 7 0 0 1 20 Rúbanisko II - ubytovňa 1 0 0 Spolu podľa príslušnosti k sektoru 88 9 4 Spolu za spol. DALKIA Lučenec, a.s 101 Tabuľka č. 38. Prehľad o počte objektov zásobovaných teplom Stavebným byt. družstvom Lučenec Číslo tepelného okruhu Objekty podľa príslušnosti k sektorom zásobovaných teplom z SBD Počet vykurovaných objektov Názov tepelného zdroja Podnikateľský Bytové domy Verejná správa sektor 1 Rúbanisko I 9 1 0 2 Opatová 3 0 0 3 Erenburgova 1 0 0 4 Malinovského 3 0 0 5 Námestie Republiky 1 0 0 6 Fr. Lehára 1 0 0 7 Jiráskova 1 0 0 8 Majakovského 2 1 0 0 9 Majakovského 4 1 0 0 Spolu podľa príslušnosti k sektoru 21 1 0 Spolu za spoločnosť SBD 22 41

Tabuľka č. 39. Celkový počet teplom zásobovaných objektov podľa príslušnosti k jednotlivým sektorom Prehľad o počte objektov podľa príslušnosti k sektorom v meste Lučenec Celkový počet teplom zásobovaných objektov podľa príslušnosti k sektorom Bytové domy Verejná správa Podnikateľský sektor 108 10 5 Celkový počet vykurovaných objektov z CZT 123 Graf č. 8. Pomer teplom zásobovaných objektov medzi rozhodujúcimi dodávateľmi tepla a zastúpenie objektov podľa príslušnosti k jednotlivým sektorom 18% 8% 4% 82% 88% Objekty zásobované teplom firmou DALKIA Objekty zásobované teplom firmou SBD Lučenec Bytové domy Verejná správa Podnikateľský sektor Tabuľka č. 40. Prehľad stavebných sústav bytových domov v meste Lučenec Stavebná sústava Počet objektov Podiel [%] iná 16 17,58 T06B BB 31 34,07 MBDU 71 4 4,40 PS 82 BB 17 18,68 MS 11 6 6,59 MBD 12 4 4,40 MBDU 65 7 7,69 MS 5 6 6,59 Spolu 91 100,00 42

Graf č. 9. Percentuálny podiel stavebných sústav T06B BB 34% MBDU 71 4% iná 18% MS 5 7% MBDU 65 8% MBD 12 4% MS 11 7% PS 82 BB 19% 3.5.2 Opis stavebných sústav bytových domov odoberajúcich teplo z CZT T 06 B BB : panelová sústava realizovaná koncom 60-tych do 80-tych rokov. Obvodový plášť tvoria struskobetónové panely hr. 300 mm, strechy dvojplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou. Pôvodne budovy s nízkym tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy v spojoch panelov, tepelné mosty v prestupoch balkónových konštrukcií do interiéru, vznik trhlín v ploche panelov. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 30-50%, budovy spĺňajú parametre pre energetickú certifikáciu budov (ECB) v kategórii C-B. Obrázok č. 12. Stavebná sústava T 06 B BB pred a po zateplení. PS 82 BB : panelová sústava realizovaná koncom 80-tych do 90-tych rokov. Obvodový plášť tvoria sendvičové ž.b. panely s tepelnoizolačnou vrstvou PPS hr. 300 mm, strechy dvojplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou, slabo vetranou vzduchovou medzerou a minerálnymi rohožami. Pôvodne budovy s vyšším tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy v spojoch panelov, vznik trhlín vo vonkajšej ploche panelov, porucha spojenia vonkajšej žb membrány s nosným jadrom. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 15-20%, budovy spĺňajú parametre pre ECB v kategórii B. 43

Obrázok č. 13. Stavebná sústava PS 82 BB pred a po zateplení. MBD U 65 (71) : panelová sústava realizovaná koncom 70-tych do 80-tych rokov. Obvodový plášť tvoria sendvičové ž. b. panely s tepelnoizolačnou vrstvou PPS hr. 300 mm, strechy dvojplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou, slabo vetranou vzduchovou medzerou a minerálnymi rohožami. Pôvodne budovy s vyšším tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy v spojoch panelov, vznik trhlín vo vonkajšej ploche panelov, porucha spojenia vonkajšej ž.b. membrány s nosným jadrom. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 15-25%, budovy spĺňajú parametre pre ECB v kategórii C-B. Obrázok č. 14. Stavebná sústava MBD U 65 (71). MBD 12 : panelová sústava realizovaná koncom 60-tych do 70-tych rokov. Obvodový plášť tvoria struskobetónové panely hr. 300 mm, strechy dvojplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou. Pôvodne budovy s nízkym tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy v spojoch panelov, tepelné mosty v prestupoch balkónových konštrukcií do interiéru, vznik trhlín v ploche panelov. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 30-50%, budovy spĺňajú parametre pre ECB v kategórii C-B. 44

Obrázok č. 15. Stavebná sústava MBD 12 pred a po zateplení. MS 5 (11) : panelová sústava realizovaná v 60-tych rokoch. Obvodový plášť tvoria struskobetónové panely hr. 300 mm, strechy jednoplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou. Pôvodne budovy s nízkym tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy v spojoch panelov, tepelné mosty v prestupoch balkónových konštrukcií do interiéru, vznik trhlín v ploche panelov. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 30-50%, budovy spĺňajú parametre pre ECB v kategórii C-B. Obrázok č. 16. Stavebná sústava MS 5 (11). 45

Ostatné : sú to bytové domy postavené koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov v murovaných sústavách T 01B; T 02B; T 03B; T 12 a bez typového označenia. Obvodový plášť tvoria murované tehelné konštrukcie z PPT alebo CDm, strechy jednoplášťové s pórobetónovou tepelnoizolačnou vrstvou, alebo drevené krovy. Pôvodne budovy s nízkym tepelnoizolačným štandardom, vykazujúce systémové poruchy-tepelné mosty v prestupoch balkónových konštrukcií do interiéru. Po vykonaní komplexného zateplenia budov klesá potreba tepla na vykurovanie o 30-60%, budovy spĺňajú parametre pre ECB v kategórii C-B. Obrázok č. 17. Ostatné stavebné sústavy pred a po zateplení. Od roku 2006 kedy bola spracovaná po prvýkrát Koncepcia zásobovania teplom mesta Lučenec, boli vykonané opatrenia na bytových domoch v zmysle jej záverov a to najmä zateplenie obvodových konštrukcií, vyregulovanie vnútorných rozvodov tepla, osadenie termostatických regulačných ventilov na vykurovacích telesách, pomerové rozdeľovače nákladov na teplo a osadenie KOST pre miestnu prípravu TUV. Hodnotenie budov sa tým vo veľkej väčšine zmenilo podľa ECB na kategóriu C-B. Tabuľka č. 41. Hodnotenie vykurovaných budov klasifikácia Klasifikácia a stupeň energetickej náročnosti posudzovanej budovy Klasifikácia Stupeň energetickej Vyhodnotenie Slovné vyjadrenie energetickej náročnosti náročnosti budov SEN posudzovaného objektu klasifikácie budovy budov (%) A 40 Mimoriadne úsporná B 60 Požiadavka STN 73 0540-2 Veľmi úsporná C 80 Úsporná D 100 Vyhovujúca E 120 Nevyhovujúca Jestvujúci stav hodnotených F 150 Výrazne nevyhovujúca budov G > 150 Mimoriadne nevyhovujúca 46

Tabuľka č. 42. Súhrnný prehľad o bytových domoch podľa príslušnosti k jednotlivým dodávateľom tepla. Dodávatelia tepla Jednotky DALKIA Lučenec, a.s. SBD Lučenec Spolu Priemerný počet osôb 2011-12 072 1 624 13 696 Počet bytov - 6 116 754 6 870 Vykurovaná plocha [m 2 ] 385 855 45 772 431 627 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 30 084 120 3 008 680 33 092 800 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 13 862 340 1 564 745 15 427 085 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 43 946 460 4 573 425 48 519 885 3.5.3 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO II tepelný okruh č.1 Tepelný okruh č. 1 zásobuje teplom 14 bytových domov s 1 640 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 3 053 obyvateľov, 2 objekty verejného a 1 objekt podnikateľského sektoru. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Odberatelia v nebytových priestoroch Tabuľka č. 43. Súhrn za tepelný zdroj Rúbanisko II DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 1 Názov TZ Jednotky Rúbanisko II Priemerný počet osôb 2011-3 053 Počet bytov - 1 640 Vykurovaná plocha [m2] 95 749 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 7 736 437 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 3 716 131 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 11 452 568 47

Z celkového počtu 14 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Rúbanisko II je v stavebnej sústave TO6B BB realizovaných 10 a v stavebnej sústave MBDU 71 4 objekty. Tabuľka č. 44. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko II so spotrebou za mesto Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Rúbanisko II 71,850 80,799 Graf č. 10. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko II so spotrebou za mesto 100 80 71,850 80,799 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Rúbanisko II 48

Tabuľka č. 45. Objekty zásobované teplom z TZ Rúbanisko II Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 Názov tepelného zdroja Rúbanisko II Stavebná sústava T06B BB Ulica Rúbanisko II Číslo vchodu vchodov 1-3 4-9 10-15 16-18 20-26 27,28 30-38 40-42 43-48 50-55 56-58 Správca bytového fondu SPOOL SBD SPOOL SPOOL SBD SPOOL SBD Rok realizácie 1975 1976 1976 1976 1976 1978 1977 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 139 269 167 88 193 52 251 145 166 472 Počet bytov 72 144 105 45 105 30 135 72 168 216 Počet podlaží 8 8 5 5 5 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 4 083 8 546 4 713 2 553 6 096 1 740 8 179 3 997 7 572 12 831 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A Zateplenie objektu * N N N A A A A A A KOST N N N N N N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 385 833 758 500 660 774 283 166 406 827 121 839 562 000 398 399 785 278 1 113 056 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 163 178 278 615 224 304 92 030 253 754 57 251 267 462 160 204 313 421 529 384 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [KWh] 549 011 1 037 115 885 078 375 196 660 581 179 090 829 462 558 603 1 098 669 1 642 440 * A áno / N nie 50

Poradové číslo objektu 8 9 10 11 12 13 14 Názov tepelného zdroja Rúbanisko II Stavebná sústava MBD U 71 T06B BB Ulica Rúbanisko II Číslo vchodu vchodov 59 60 61 62 63-66 67-70 71-75 Správca bytového fondu SPOOL SBD SBD SPOOL SBD SPOOL SPOOL Rok realizácie 1978 1978 1978 1978 1978 1979 1979 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 123 148 146 137 172 179 206 Počet bytov 71 71 71 71 80 80 104 Počet podlaží 12 12 12 12 9 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 4 008 4 093 4 021 4 008 6 015 5 848 7 445 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji DALKIA Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A Zateplenie objektu * A A A A A A A KOST N N N N N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 263 722 369 445 249 333 239 445 356 167 366 945 415 708 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 165 763 163 130 164 573 181 487 205 150 226 594 269 831 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 429 485 532 575 413 906 420 932 561 317 593 539 685 539 * A áno / N nie Tabuľka č. 46. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Rúbanisko II 1-3 (N) ÚK - [kwh] 574 904 385 833 32,9 TUV - [kwh] 231 852 163 178 29,6 Rúbanisko II 4-9 (N) ÚK - [kwh] 1 219 586 758 500 37,8 TUV - [kwh] 392 536 278 615 29,0 Rúbanisko II 10-15 (N) ÚK - [kwh] 1 162 874 943 940 18,8 16-18 (Z) TUV - [kwh] 446 746 316 334 29,2 Rúbanisko II 20-26 (Z) ÚK - [kwh] 1 283 804 528 666 58,8 27-28 (Z) TUV - [kwh] 376 968 311 005 17,5 Rúbanisko II 30-38 (Z) ÚK - [kwh] 1 217 918 562 000 53,9 TUV - [kwh] 327 484 267 462 18,3 Rúbanisko II 40-42 (Z) ÚK - [kwh] 1 865 380 1 183 677 36,5 43-48 (Z) TUV - [kwh] 640 790 473 625 26,1 Rúbanisko II 50-58 (Z) ÚK - [kwh] 1762 242 1 113 056 36,8 TUV - [kwh] 693 054 529 384 23,6 Rúbanisko II 59 (Z) ÚK - [kwh] 633 284 263 722 58,4 TUV - [kwh] 194 044 165 763 14,6 51

Objekt 2005 2011 Úspora [%] Rúbanisko II 60 (Z) ÚK - [kwh] 619 662 369 445 40,4 TUV - [kwh] 198 770 163 130 17,9 Rúbanisko II 61 (Z) ÚK - [kwh] 557 390 249 333 55,3 TUV - [kwh] 233 798 164 573 29,6 Rúbanisko II 62 (Z) ÚK - [kwh] 641 346 239 445 62,7 TUV - [kwh] 201 550 181 487 10,0 Rúbanisko II 63-66 (Z) ÚK - [kwh] 707 510 356 167 49,7 TUV - [kwh] 227 960 205 150 10,0 Rúbanisko II 67-70 (Z) ÚK - [kwh] 811 482 366 945 54,8 TUV - [kwh] 310 526 226 594 27,0 Rúbanisko II 71-75 (Z) ÚK - [kwh] 1 062 516 415 708 60,9 TUV - [kwh] 375 578 269 831 28,2 Z = zateplený, N = nezateplený, Č = čiastočne zateplený. Pozn.: Bytové domy Rúbanisko II s číslami vchodov: 10-15, 16-18; 20-26, 27-28; 40-42, 43-48; boli pre účely porovnania spotreby energie so stavom z roku 2005 bilancované spolu ako jeden objekt. 3.5.4 Objekty zásobované z TZ VAJANSKÉHO tepelný okruh č.2 Tepelný okruh č. 2 zásobuje teplom 7 bytových domov s 853 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 1 939 obyvateľov. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Tabuľka č. 47. Súhrn za TZ Vajanského. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 2 Názov TZ Jednotky Vajanského Priemerný počet osôb 2011-1 939 Počet bytov - 853 Vykurovaná plocha [m2] 55 142 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 4 174 555 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 2 236 103 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 6 410 658 52

Z celkového počtu 8 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Vajanského je v stavebnej sústave PS 82 BB realizovaných 6 a zvyšný 1 objekt je realizovaný v stavebnej sústave označenej ako ostatné. Tabuľka č. 48. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Vajanského so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Vajanského 71,850 75,706 Graf č. 11. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Vajanského so spotrebou za mesto 100 80 71,850 75,706 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Vajanského 53

Tabuľka č. 49. Objekty zásobované teplom z TZ Vajanského. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 Názov tepelného zdroja Vajanského Stavebná sústava PS 82 BB - Ulica Adyho Komenského Adyho Vajanského Komenského Adyho Vajanského Vargova Vargova Tuh. nám. Vajanského 1, 1-2, 30-36 Vajanského Komenského Adyho Vajanského Hurbanova 1-5;18-22;1-4 Číslo vchodu vchodov 10-20;20 22-32;15;22 2-8;24-28;2-4 17-29 24 Správca bytového fondu SBD SBD SBD SBD SPOOL SBD SPOOL Rok realizácie 1994 1991 1989 1990 1991 1991 1992 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 142 334 453 373 321 275 41 Počet bytov 75 160 130 160 176 136 16 Počet podlaží 4 8 8 8 8 8 4 Vykurovaná plocha [m2] 1 960 10 473 12 448 11 629 9 195 8 469 968 Ekvitermická regulácia Na tepelnom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A Zateplenie objektu * N N N N N N N KOST A A A A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 407 000 712 167 929 166 775 333 623 611 612 000 115 278 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 176 438 381 709 494 554 418 269 412 969 301 580 50 584 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 583 438 1 093 876 1 423 720 1 193 602 1 036 580 913 580 165 862 * A áno / N nie 54

Tabuľka č. 50. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] ÚK - [kwh] 623554 407 000 34,7 Adyho10-20; Komenského 20 (N) TUV - [kwh] 183758 176 438 4,0 ÚK - [kwh] 887654 712 167 19,8 Adyho 20-32; Vajanského 15; Komenského 22 (N) TUV - [kwh] 425062 381 709 10,2 ÚK - [kwh] 1075582 929 166 13,6 Adyho 1-5; Vajanského 18-22; Hurbanova 1-4 (N) TUV - [kwh] 584634 494 554 15,4 Adyho 2-8; Vajanského 24-28; Vargova 2-4 (N) Vargova 1; Tuh. nám. 1-2 Vajanského 30-36 (N) Vajanského 17-29 (N) ÚK - [kwh] 1260174 775 333 38,5 TUV - [kwh] 482052 418 269 13,2 ÚK - [kwh] 989680 623 611 37,0 TUV - [kwh] 427008 412 969 3,3 ÚK - [kwh] 772562 612 000 20,8 TUV - [kwh] 336380 301 580 10,3 Komenského 24 (N) ÚK - [kwh] 95076 115 278-21,2 TUV - [kwh] 47816 50 584-5,8 Z = zateplený, N = nezateplený, Č=čiastočne zateplený. 3.5.5 Objekty zásobované z TZ OSLOBODITEĽOV tepelný okruh č.3 Tepelný okruh č. 3 zásobuje teplom 11 bytových domov s 688 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 1 471 obyvateľov. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Tabuľka č. 51. Súhrn za TZ Osloboditeľov DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 3 Názov TZ Jednotky Osloboditeľov Priemerný počet osôb 2011-1 471 Počet bytov - 688 Vykurovaná plocha [m2] 46 996 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 3 523 000 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 1 702 341 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 5 225 341 55

Z celkového počtu 11 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Osloboditeľov je v stavebnej sústave T06B BB realizovaných 7 a zvyšné 4 objekty sú realizované v stavebnej sústave PS 82 BB. Tabuľka č. 52. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Osloboditeľov so spotrebou za mesto Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Osloboditeľov 71,850 74,964 Graf č. 12. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Osloboditeľov so spotrebou za mesto 100 80 71,850 74,964 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Osloboditeľov 56

Tabuľka č. 53. Objekty zásobované teplom z TZ Osloboditeľov Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 8 Názov tepelného zdroja Osloboditeľov Stavebná sústava T06B BB PS 82 BB Ulica Osloboditeľov J. Bottu Ľ. Svobodu Číslo vchodu vchodov 3-7 2-12 9-19 1-3 1-5 2-6 8-10 7-13 Správca bytového fondu SBD SBD SBD SBD SBD SBD SPOOL SPOOL Rok realizácie 1987 1985 1985 1985 1985 1985 1985 1986 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 127 181 247 121 127 111 75 163 Počet bytov 72 96 96 72 64 48 48 64 Počet podlaží 8 8 8 8 8 8 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 4 494 6 537 7 716 4 495 3 688 3 719 2 917 4 545 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A Zateplenie obvodového plášťa * A N N A N N N čiastočne KOST N N N N N N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 236 945 479 000 491 278 219 388 300 000 307 000 355 000 356 389 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 157 791 256 266 270 463 146 873 133 268 110 865 81 934 199 424 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 394 736 735 266 761 741 366 261 433 268 417 865 436 934 555 813 * A áno / N nie 58

Poradové číslo objektu 9 10 11 Názov tepelného zdroja Osloboditeľov Stavebná sústava PS 82 BB Ulica Ľ. Svobodu Číslo vchodu vchodov 14-18 22-24 26-28 Správca bytového fondu SBD SBD SPOOL Rok realizácie 1986 1986 1987 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 113 126 80 Počet bytov 48 48 32 Počet podlaží 8 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 3 268 3 337 2 280 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A N Termostatické ventily * A A N Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A N Zateplenie objektu * N A N KOST N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 292 000 241 000 245 000 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 123 185 126 694 95 578 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 415 185 367 694 340 578 * A áno / N nie Tabuľka č. 54. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Osloboditeľov 3-7 (A) Osloboditeľov 2-12 (N) Osloboditeľov 9-19 (N) J. Bottu 1-3 (A) L. Svobodu 1-5 (N) L. Svobodu 2-6 (N) L. Svobodu 8-10 (N) L. Svobodu 7-13 (Č) L. Svobodu 14-18 (N) ÚK - [kwh] 379 192 236 945 37,5 TUV - [kwh] 157 348 157 791-0,3 ÚK - [kwh] 581 854 479 000 17,7 TUV - [kwh] 332 210 256 266 22,9 ÚK - [kwh] 742 538 491 278 33,8 TUV - [kwh] 322 480 270 463 16,1 ÚK - [kwh] 298 294 219 388 26,5 TUV - [kwh] 162 908 146 873 9,8 ÚK - [kwh] 362 234 300 000 17,2 TUV - [kwh] 165 688 133 268 19,6 ÚK - [kwh] 350 558 307 000 12,4 TUV - [kwh] 118 150 110 865 6,2 ÚK - [kwh] 438 406 355 000 19,0 TUV - [kwh] 98 968 81 934 17,2 ÚK - [kwh] 555 444 356 389 35,8 TUV - [kwh] 237 412 199 424 16,0 ÚK - [kwh] 345 276 292 000 15,4 TUV - [kwh] 150 398 123 185 18,1 59

Objekt 2005 2011 Úspora [%] L. Svobodu 22-24 (A) L. Svobodu 26-28 (N) ÚK - [kwh] 303 020 241 000 20,5 TUV - [kwh] 142 614 126 694 11,2 ÚK - [kwh] 291 066 245 000 15,8 TUV - [kwh] 117 316 95 578 18,5 3.5.6 Objekty zásobované z TZ ŠTEFÁNIKA tepelný okruh č.4 Tepelný okruh č. 4 zásobuje teplom 8 bytových domov s 567 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 988 obyvateľov, 2 objekty verejného a 1 objekt podnikateľského sektoru. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Tabuľka č. 55. Súhrn za TZ Štefánika. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 4 Názov TZ Jednotky Štefánika Priemerný počet osôb 2011-988 Počet bytov - 567 Vykurovaná plocha [m2] 37 445 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 2 467 610 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 1 069 734 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 3 537 344 Z celkového počtu 8 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ M.R. Štefánika sú 4 objekty realizované v stavebnej sústave T06B BB a 4 v stavebnej sústave MBD 12. 60

Tabuľka č. 56. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Štefánika so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ M.R. Štefánika 71,850 65,899 Graf č. 13. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Štefánika so spotrebou za mesto. 100 71,850 65,899 80 kwh/m2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Štefánika 61

Tabuľka č. 57. Objekty zásobované teplom z TZ M.R. Štefánika. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 8 Názov tepelného zdroja M.R. Štefánika Stavebná sústava T06B BB MBD 12 MBD 12 MBD 12 MBD 12 T06B BB T06B BB Ulica M. R. Štefánika Nám. Rep. Číslo vchodu vchodov 1-6 7-9 10 13 14 15 16-21 6-14 Správca bytového fondu SBD SPOOL SPOOL SPOOL SPOOL SPOOL SBD SVB Rok realizácie 1971 1971 1971 1972 1973 1972 1972 1973 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 223 121 93 91 84 99 95 182 Počet bytov 138 69 44 44 55 55 72 90 Počet podlaží 8 8 11 11 11 11 4 6 Vykurovaná plocha [m2] 8 320 3 994 3 506 3 452 3 447 3 447 4 193 7 085 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A Zateplenie objektu * A A N N N A A A KOST A A A A A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 409 444 204 445 331 111 330 556 363 056 241 389 263 609 324 000 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 229 000 119 000 94 445 88 611 101 389 103 889 115 000 218 400 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 638 444 323 445 425 556 419 167 464 445 345 278 378 609 542 400 * A áno / N nie 62

Tabuľka č. 58. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] M. R. Štefánika 1-6 (A) M. R. Štefánika 7-9 (A) M. R. Štefánika 10 (N) M. R. Štefánika 13 (N) M. R. Štefánika 14 (N) M. R. Štefánika 15 (A) M. R. Štefánika 16-21 (A) Nám. Republiky 6-16 (A) ÚK - [kwh] 1 047 504 409 444 60,9 TUV - [kwh] 290 788 229 000 21,2 ÚK - [kwh] 592 418 204 445 65,5 TUV - [kwh] 127 046 119 000 6,3 ÚK - [kwh] 491 226 331 111 32,6 TUV - [kwh] 137 332 94 445 31,2 ÚK - [kwh] 519 304 330 556 36,3 TUV - [kwh] 144 838 88 611 38,8 ÚK - [kwh] 547 382 363 056 33,7 TUV- [kwh] 169 024 101 389 40,0 ÚK - [kwh] 565 452 241 389 57,3 TUV - [kwh] 174 862 103 889 40,6 ÚK - [kwh] 638 844 263 609 58,7 TUV - [kwh] 152 900 115 000 24,8 ÚK - [kwh] 1 155 924 324 000 72,0 TUV - [kwh] 296 348 218 400 26,3 3.5.7 Objekty zásobované z TZ NÁMESTIE REPUBLIKY tepelný okruh č.5 Tepelný okruh č. 5 zásobuje teplom 12 bytových domov s 837 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 1 376 obyvateľov, 1 objekt verejného a 1 objekt podnikateľského sektoru. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Tabuľka č. 59. Súhrn za TZ Námestie Republiky. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 5 Názov TZ Jednotky Námestie republiky Priemerný počet osôb 2011-1 376 Počet bytov - 837 Vykurovaná plocha [m2] 50 473 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 3 593 607 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 1 404 493 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 4 998 100 63

Z celkového počtu 12 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Námestie Republiky je v stavebnej sústave T06B BB realizovaných 6, v MS 11 3 a zvyšné 3 objekty sú realizované v stavebnej sústave označenej ako iné (T02B; T 03B). Tabuľka č. 60. mesto. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Nám. Republiky so spotrebou za Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Námestie Republiky 71,850 71,198 Graf č. 14. Porovnanie spotreby tepla na m2 vykurovanej plochy z TZ Nám. Republiky so spotrebou za mesto. 100 80 71,850 71,198 kwh/m2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Námestie republiky 64

Tabuľka č. 61. Objekty zásobované teplom z TZ Námestie Republiky. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 8 Názov tepelného zdroja Námestie republiky Stavebná sústava MS 11 T06B r.bb Ulica Námestie republiky Novohradská Partizánska Rázusova Číslo vchodu vchodov 1 2 3 10-24 26-32 34-36 3-13 34-44 Správca bytového fondu SBD SBD SPOOL SBD SPOOL SPOOL SBD SBD Rok realizácie 1968 1968 1969 1969 1970 1975 1968 1970 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 78 71 71 233 116 44 211 89 Počet bytov 40 41 41 138 64 40 138 76 Počet podlaží 10 10 11 8 8 5 8 4 Vykurovaná plocha [m2] 2 296 2 295 2 334 9 117 4 395 1 552 8 412 4 503 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A Zateplenie objektu * A A A A A N A N KOST A A A A A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 132 770 131 389 138 056 471 112 280 556 197 778 488 335 374 721 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 70 555 61 943 67 500 238 331 112 778 45 556 202 498 141 110 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 203 325 193 332 205 556 709 443 392 834 243 334 690 833 515 831 * A áno / N nie 66

Poradové číslo objektu 9 10 11 12 Názov tepelného zdroja Námestie republiky Stavebná sústava T03B T02B T02B T06B r.bb Ulica Štúrova Bernolák. Označenie bloku 1-7 9-15 17-23 1-7 Správca bytového fondu SPOOL SBD SBD SBD Rok realizácie 1964 1963 1963 1980 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 106 128 108 121 Počet bytov 60 bytov +5 nebyt. 72 72 55 priestorov Počet podlaží 6 6 6 5 Vykurovaná plocha [m2] 3 937 3 892 4 057 3 683 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A Termostatické ventily * A A A A Pomer. rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A Zateplenie objektu * A N N A KOST A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 363 333 349 444 396 112 270 001 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 110 000 128 055 110 833 115 834 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 473 333 477 499 506 945 385 835 * A áno / N nie Tabuľka č. 62. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Námestie republiky 1 (A) ÚK - [kwh] 220 454 132 770 39,8 TUV - [kwh] 93 964 70 555 24,9 Námestie republiky 2 (A) ÚK - [kwh] 231 018 131 389 43,1 TUV - [kwh] 76 172 61 943 18,7 Námestie republiky 3 (A) ÚK - [kwh] 376 134 138 056 63,3 TUV - [kwh] 96 188 67 500 29,8 Novohradská 10-24 (A) ÚK - [kwh] 1 083 088 471 112 56,5 TUV - [kwh] 316 364 238 331 24,7 Novohradská 26-32 (A) ÚK - [kwh] 556 278 280 556 49,6 TUV - [kwh] 177 920 112 278 36,9 Novohradská 34-36 (N) ÚK - [kwh] 260 764 197 778 24,2 TUV - [kwh] 59 214 45 556 23,1 Partizánska 3-13 (A) ÚK - [kwh] 761 164 488 335 35,8 TUV - [kwh] 252 702 202 498 19,9 Rázusova 34-44 (N) ÚK - [kwh] 720 576 374 721 48,0 TUV - [kwh] 160 128 141 110 11,9 Štúrova 1-7 (A) ÚK - [kwh] 557 668 363 333 34,8 67

Objekt 2005 2011 Úspora [%] Štúrova 9-15 (N) Štúrova 17-23 (N) Bernolákova 1-7 (A) TUV - [kwh] 167 078 110 000 34,2 ÚK - [kwh] 496 230 349 444 29,6 TUV - [kwh] 145 672 128 055 12,1 ÚK - [kwh] 616 326 396 112 35,7 TUV - [kwh] 129 826 110 833 14,6 ÚK - [kwh] 393 370 270 001 31,4 TUV - [kwh] 183 758 115 834 37,0 3.5.8 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO III tepelný okruh č.6 Tepelný okruh č. 6 zásobuje teplom 14 bytových domov s 1 187 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 2 590 obyvateľov a 2 objekty verejného sektoru. Odberateľmi tepla sú: Tabuľka č. 63. Súhrn za TZ Rúbanisko III. SPOOL Stavebné družstvo SBD DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 6 Názov TZ Jednotky Rúbanisko III Priemerný počet osôb 2011-2 590 Počet bytov - 1 187 Vykurovaná plocha [m2] 79 715 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 6 035 594 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 3 083 609 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 9 119 203 Z celkového počtu 14 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Rúbanisko je v stavebnej sústave PS 82 BB realizovaných 7 objektov a zvyšných 7 objektov je realizovaných v stavebnej sústave MBDU 65. 68

Tabuľka č. 64. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko III so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Rúbanisko III 71,850 75,715 Graf č. 15. Porovnanie spotreby tepla na m2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko III so spotrebou za mesto. 100 80 71,850 75,715 kwh/m2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Rúbanisko III 69

Tabuľka č. 65. Objekty zásobované teplom z TZ Rúbanisko III. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 8 Názov tepelného zdroja Rúbanisko III Stavebná sústava MBDU 65 PS 82 BB Ulica Rúbanisko III Číslo vchodu vchodov 1 2 3 4 5 6 7 9-17 Správca bytového fondu SPOOL SVB SBD SBD SPOOL SBD SBD SPOOL Rok realizácie 1982 1983 1983 1983 1983 1984 1984 1988 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 146 123 148 142 130 137 331 Počet bytov 65 65 65 65 65 65 65 144 Počet podlaží 12 12 12 12 12 12 12 8 Vykurovaná plocha [m2] 4 284 4 284 4 393 4 299 4 325 4 317 4 299 9 471 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A Zateplenie objektu * A A A A A A A N KOST N Vl. kotolňa N N N N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 300 000 323 889 298 333 350 278 300 983 294 723 826 611 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 172 823 167 037 179 787 155 451 166 744 159 763 438 459 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 472 823 490 926 478 120 505 729 467 727 454 486 1 265 070 * A áno / N nie 70

Poradové číslo objektu 9 10 11 12 13 14 Názov tepelného zdroja Rúbanisko III Stavebná sústava PS 82 BB Ulica Rúbanisko III Číslo vchodu vchodov 18-23 24-31 32-39 40-43 44-46 53-58 Správca bytového fondu SBD SPOOL SBD SBD SPOOL SBD Rok realizácie 1987 1988 1988 1988 1988 1989 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 241 331 404 157 125 175 Počet bytov 104 136 136 80 48 84 Počet podlaží 8 8 8 8 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 7 251 9 547 9 800 4 554 3 285 5 606 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A N A A N A Termostatické ventily * A N A A N A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A N A A N A Zateplenie objektu * A N N N N N KOST N N N N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 437 500 993 333 712 055 340 000 404 000 453 889 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 270 998 471 782 386 754 186 583 136 676 190 752 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 708 498 1 465 1 098 115 809 526 583 540 676 644 641 * A áno / N nie Tabuľka č. 66. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Rúbanisko III 1 (A) Rúbanisko III 3 (A) Rúbanisko III 4 (A) Rúbanisko III 5 (A) Rúbanisko III 6 (A) Rúbanisko III 7 (A) Rúbanisko III 9-17 (N) Rúbanisko III 18-23 (A) Rúbanisko III 24-31 (N) ÚK - [kwh] 651 910 300 000 54,0 TUV - [kwh] 214 060 172 823 19,3 ÚK - [kwh] 484 276 323 889 33,1 TUV - [kwh] 234 076 167 037 28,6 ÚK - [kwh] 436 460 298 333 31,6 TUV - [kwh] 242 694 179 787 25,9 ÚK - [kwh] 654 412 350 278 46,5 TUV - [kwh] 245 196 155 451 36,6 ÚK - [kwh] 475 102 300 983 36,6 TUV - [kwh] 256 872 166 744 35,1 ÚK - [kwh] 481 218 294 723 38,8 TUV - [kwh] 218 508 159 763 26,9 ÚK - [kwh] 993 572 826 611 16,8 TUV - [kwh] 617 438 190 752 69,1 ÚK - [kwh] 861 800 437 500 49,2 TUV - [kwh] 424 784 270 998 36,2 ÚK - [kwh] 993 016 993 333 0,0 TUV - [kwh] 664 142 471 782 29,0 71

Objekt 2005 2011 Úspora [%] Rúbanisko III 32-39 (N) Rúbanisko III 40-43 (N) Rúbanisko III 44-46 (N) Rúbanisko III 53-58 (N) ÚK - [kwh] 799 806 712 055 11,0 TUV - [kwh] 552 664 386 754 30,0 ÚK - [kwh] 549 606 340 000 38,1 TUV - [kwh] 298 016 186 583 37,4 ÚK - [kwh] 402 266 404 000-0,4 TUV - [kwh] 203 774 136 676 32,9 ÚK - [kwh] 559 892 453 889 18,9 TUV - [kwh] 348 890 190 752 45,3 3.5.9 Objekty zásobované z TZ MIEROVÁ tepelný okruh č.7 Tepelný okruh č. 7 zásobuje teplom 2 bytové domy s 73 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 116 obyvateľov. Odberateľmi tepla sú: Tabuľka č. 67. Súhrn za TZ Mierová. SPOOL Stavebné družstvo SBD DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 7 Názov TZ Jednotky Mierová Priemerný počet osôb 2011-116 Počet bytov - 73 Vykurovaná plocha [m2] 4 819 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 638 981 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 156 593 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 795 574 72

Z celkového počtu 2 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Mierová je 1 objekt realizovaný v stavebnej sústave T06B BB a 1objekt v stavebnej sústave označenej ako iná. Tabuľka č. 68. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Mierová so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Mierová 71,850 132,596 Graf č. 16. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Mierová so spotrebou za mesto 132,596 100 71,850 80 kwh/m2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Mierová Tabuľka č. 69. Objekty zásobované teplom z TZ Mierová. Poradové číslo objektu 1 2 Názov tepelného zdroja Mierová Stavebná sústava T06B BB Ulica Mierová Novohrad Číslo vchodu vchodov 4-6 44 Správca bytového fondu SPOOL SBD Rok realizácie 1974 1969 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 61 55 Počet bytov 30 43 Počet podlaží 5 4 Vykurovaná plocha [m2] 1 806 3 013 Ekvitermická regulácia Na tepel.polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A Termostatické ventily * A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A N Zateplenie objektov * A N KOST A N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 147 778 491 203 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 59 980 76 613 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 207 758 567 816 * A áno / N nie 73

Tabuľka č. 70. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Mierová 4-6 (A) Novohradská 44 (N) ÚK - [kwh] 237 968 147 778 37,9 TUV - [kwh] 78 952 79 980-1,3 ÚK - [kwh] 332 488 491 203-47,7 TUV - [kwh] 0 76 613 0,0 3.5.10 Objekty zásobované z TZ DAXNEROVA tepelný okruh č.8 Tepelný okruh č. 8 zásobuje teplom 3 bytové domy so 48 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 105 obyvateľov. Odberateľmi tepla je SPOOL, v ktorého správe sú aj objekty. Tabuľka č. 71. Súhrn za Daxnerova. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 8 Názov TZ Jednotky Daxnerova Priemerný počet osôb 2011-105 Počet bytov - 48 Vykurovaná plocha [m2] 2 934 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 397 945 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 84 447 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 482 392 Bytové domy, ktoré sú zásobované teplom z TZ Daxnerova sú realizované v stavebnej sústave označenej ako iná. Tabuľka č. 72. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Daxnerova so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Daxnerova 71,850 135,636 74

Graf č. 17. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Daxnerova so spotrebou za mesto. 135,636 100 71,850 80 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Daxnerova Tabuľka č. 73. Objekty zásobované teplom z TZ Daxnerova. Poradové číslo objektu 1 2 3 Názov tepelného zdroja Daxnerova Stavebná sústava TL3 Ulica Daxnerova Číslo vchodu vchodov 1-2 3-4 5 6 Správca bytového fondu SPOOL SPOOL SPOOL Rok realizácie 1980 1982 1983 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 39 35 12 19 Počet bytov 16 16 8 8 Počet podlaží 3 3 3 3 Vykurovaná plocha [m2] 966 966 501 501 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A N N Termostatické ventily * A N N Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A N N Zateplenie objektu * A N Č N KOST A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 77 667 164 445 70 833 85 000 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 36 389 25 278 9 445 13 335 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 114 056 189 723 80 278 98 335 * A áno / N nie 75

Tabuľka č. 74. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Daxnerova 1-2 (A) ÚK - [kwh] 167 912 77 667 53,7 TUV - [kwh] 46 704 36 389 22,1 Daxnerova 3-4 (N) ÚK - [kwh] 187 094 164 445 12,1 TUV - [kwh] 34 472 25 278 26,7 Daxnerova 5 (Č) ÚK - [kwh] 204 052 155 833 23,6 Daxnerova 6 (N) TUV - [kwh] 77 840 22 780 70,7 Pozn.: Bytové domy Daxnerova 5 a Daxnerova 6 boli pre účely porovnania spotreby energie so stavom z roku 2005 bilancované spolu ako jeden objekt. 3.5.11 Objekty zásobované z TZ ERENBURGOVA tepelný okruh č.9 Tepelný okruh č. 9 zásobuje teplom 3 bytové domy s 91 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 167 obyvateľov. Odberateľmi tepla je SPOOL, v ktorého správe sú aj objekty. Tabuľka č. 75. Súhrn za TZ Erenburgova. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 9 Názov TZ Jednotky Erenburgova Priemerný počet osôb 2005-167 Počet bytov - 91 Vykurovaná plocha [m2] 4 843 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 592 779 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 168 333 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 761 112 76

Bytové domy, ktoré sú zásobované teplom z TZ Erenburgova sú realizované v stavebnej sústave označená ako iná (T 01B). Tabuľka č. 76. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Erenburgova so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [GJ/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Erenburgova 71,850 122,408 Graf č. 18. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Erenburgova so spotrebou za mesto 122,408 100 71,850 80 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Erenburgova Tabuľka č. 77. Objekty zásobované teplom z TZ Erenburgova. Poradové číslo objektu 1 2 3 Názov tepelného zdroja Erenburgova Stavebná sústava T01B Ulica Erenburgova Číslo vchodu vchodov 17-23 25-27 30-32 Správca bytového fondu SPOOL SPOOL SPOOL Rok realizácie 1959 1959 1959 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 80 41 46 Počet bytov 43 24 24 Počet podlaží 4 4 4 Vykurovaná plocha [m2] 2 512 1 165 1 165 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A N Termostatické ventily * A A N Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A N Zateplenie objektu * štít. steny N N KOST N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 275 000 128 612 189 167 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 78 532 40 217 49 584 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 353 532 168 829 238 751 * A áno / N nie 77

Tabuľka č. 78. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Erenburgova 17-23 (Č) Erenburgova 25-27 (N) Erenburgova 30-32 (N) ÚK - [kwh] 398 374 275 000 31,0 TUV - [kwh] 84 512 78 532 7,1 ÚK - [kwh] 192 098 128 612 33,0 TUV - [kwh] 55 600 40 217 27,7 ÚK - [kwh] 212 114 189 167 10,8 TUV - [kwh] 70 890 49 584 30,1 3.5.12 Objekty zásobované z TZ KUZMÁNYHO tepelný okruh č.10 Tepelný okruh č. 10 zásobuje teplom 5 bytových domov so 132 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 267 obyvateľov. Odberateľmi tepla je SPOOL, v ktorého správe sú aj objekty. Tabuľka č. 79. Súhrn za TZ Kuzmányho. DALKIA Lučenec, a.s. Číslo TO 10 Názov TZ Jednotky Kuzmányho Priemerný počet osôb 2011-267 Počet bytov - 132 Vykurovaná plocha [m2] 7 739 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 923 612 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 240 556 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 1 164 168 Bytové domy, ktoré sú zásobované teplom z TZ Daxnerova sú realizované v stavebnej sústave označenej ako iná (T12; T 02B; T 03B). Tabuľka č. 80. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Kuzmányho a so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Kuzmányho 71,850 119,349 78

Graf č. 19. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Kuzmányho a so spotrebou za mesto. 119,349 100 71,850 80 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Kuzmányho Tabuľka č. 81. Objekty zásobované teplom z TZ Kuzmányho. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 Názov tepelného zdroja Kuzmányho Stavebná sústava T 12 T03B T02B T02B T03B Ulica Kuzmányho Novohradská Číslo vchodu vchodov 1-3 5 2-6 8-12 46 Správca bytového fondu SPOOL SPOOL SPOOL SPOOL SPOOL Rok realizácie 1950 1964 1962 1962 1963 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 33 41 67 74 52 Počet bytov 12 24 36 36 24 Počet podlaží 3 6 4 4 6 Vykurovaná plocha [m2] 997 1 417 1 937 1 986 1 402 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A A A Termostatické ventily * A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A Zateplenie objektu * N N N N strecha KOST A A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 182 222 226 667 174 167 191 389 149 167 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 26 111 47 778 62 500 65 000 39 167 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 208 333 274 445 236 667 256 389 188 334 * A áno / N nie 79

Tabuľka č. 82. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Kuzmányho 1-3 (N) Kuzmányho 5 (N) Kuzmányho 2-6 (N) Kuzmányho 8-12 (N) Novohradská 46 (Č) ÚK - [kwh] 182 090 182 222-0,1 TUV - [kwh] 44 202 26 111 40,9 ÚK - [kwh] 207 110 226 667-9,4 TUV - [kwh] 83 956 47 778 43,1 ÚK - [kwh] 376 134 174 167 53,7 TUV - [kwh] 98 690 62 500 36,7 ÚK - [kwh] 296 904 191 389 35,5 TUV - [kwh] 107 030 65 000 39,3 ÚK - [kwh] 215 172 149 167 30,7 TUV - [kwh] 80 064 39 167 51,1 3.5.13 Objekty zásobované z TZ RÚBANISKO I tepelný okruh č.11 Tepelný okruh č. 11 zásobuje teplom 9 bytových domov so 482 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 958 obyvateľov a 1 objekt verejného sektoru. Odberateľmi tepla sú: SPOOL Stavebné družstvo SBD Tabuľka č. 83. Súhrn TZ Rúbanisko I. SBD Lučenec Číslo TO 11 Názov TZ Jednotky Rúbanisko I Priemerný počet osôb 2011-958 Počet bytov - 482 Vykurovaná plocha [m2] 27 000 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 1 844 180 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 973 024 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 2 817 204 Z celkového počtu 9 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Rúbanisko I sú v stavebnej sústave MS 11 3 objekty a zvyšných 6 objektov je realizovaných v stavebnej sústave MS 5. 80

Tabuľka č. 84. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko I so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Rúbanisko I 71,850 68,303 Graf č. 20. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Rúbanisko I so spotrebou za mesto. 100 71,850 68,303 80 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Rúbanisko I 81

Tabuľka č. 85. Objekty zásobované teplom z TZ Rúbanisko I. Poradové číslo objektu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Názov tepelného zdroja Rúbanisko I Stavebná sústava MS 5 MS 11 MS 5 Ulica Rúbanisko I Číslo bloku 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Správca bytového fondu SPOOL SBD SBD SPOOL SBD SBD SBD SBD SPOOL Rok realizácie 1967 1965 1965 1964 1965 1966 1996 1966 1965 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 210 85 82 82 127 76 73 84 139 Počet bytov 112 40 40 40 66 38 38 38 70 Počet podlaží 4+1 10 10 10 4+1 4+1 4+1 4+1 4+1 Vykurovaná plocha [m2] 6 016 2 296 2 296 2 356 3 721 2 196 2 197 2 197 3 725 Ekvitermická regulácia * A A A A A A A A A Hydraulické vyregulovanie * A A A A A A A A A Termostatické ventily * A A A A A A A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A A A A A A A Zateplenie objektu * A A A A A A A A A KOST A A A A A A A A A Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 428 703 145 641 138 816 124 547 227 125 190 341 186 258 187 880 214 869 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 230 361 38 308 55 619 72 516 128 013 92 419 85 083 67 019 203 686 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 659 064 183 949 194 435 197 063 355 138 282 760 271 341 254 899 418 555 * A áno / N nie 82

Tabuľka č. 86. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Rúbanisko I 1 (A) Rúbanisko I 2 (A) Rúbanisko I 3 (A) Rúbanisko I 4 (A) Rúbanisko I 5 (A) Rúbanisko I 6 (A) Rúbanisko I 7 (A) Rúbanisko I 8 (A) Rúbanisko I 9 (A) ÚK - [kwh] 781 736 428 703 45,2 TUV - [kwh] 274 108 230 361 16,0 ÚK - [kwh] 230 740 145 641 36,9 TUV - [kwh] 82 010 38 308 53,3 ÚK - [kwh] 196 268 138 816 29,3 TUV - [kwh] 57 824 55 619 3,8 ÚK - [kwh] 347 778 124 547 64,2 TUV - [kwh] 90 906 72 516 20,2 ÚK - [kwh] 435 348 227 125 47,8 TUV - [kwh] 128 992 128 013 0,8 ÚK - [kwh] 254 648 190 341 25,3 TUV - [kwh] 104 528 92 419 11,6 ÚK - [kwh] 241 026 186 258 22,7 TUV - [kwh] 97 300 85 083 12,6 ÚK - [kwh] 231 574 187 880 18,9 TUV - [kwh] 94 520 67 019 29,1 ÚK - [kwh] 467 040 214 869 54,0 TUV - [kwh] 179 310 203 686-13,6 3.5.14 Objekty zásobované z TZ OPATOVÁ tepelný okruh č.12 Tepelný okruh č. 12 zásobuje teplom 3 bytové domy s 272 vykurovanými bytmi, v ktorých býva 666 obyvateľov. Odberateľmi tepla je SBD, v ktorého správe sú aj všetky teplom zásobované objekty. Tabuľka č. 87. Súhrn za TZ Opatová. SBD Lučenec Číslo TO 12 Názov TZ Jednotky Opatová Priemerný počet osôb 2005-666 Počet bytov - 272 Vykurovaná plocha [m2] 18 772 Skutočná spotreba tepla ÚK [kwh] 1 164 500 Skutočná spotreba tepla TUV [kwh] 591 721 Skutočná spotreba ÚK + TUV [kwh] 1 756 221 Z celkového počtu 3 bytových domov, ktoré sú zásobované teplom z TZ Opatová sú všetky objekty realizované v stavebnej sústave T06B BB. 83

Tabuľka č. 88. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Opatová so spotrebou za mesto. Spotreba tepla na m 2 vykurovanej plochy [kwh/m 2 ] Priemer za mesto Priemer za TZ Opatová 71,850 76,670 Graf č. 21. Porovnanie spotreby tepla na m 2 vykurovanej plochy z TZ Opatová so spotrebou za mesto. 100 71,850 76,670 80 kwh/m 2 60 40 20 0 Rok 2011 Priemer za mesto Priemer za Opatová Tabuľka č. 89. Objekty zásobované teplom z TZ Opatová. Poradové číslo objektu 1 2 3 Názov tepelného zdroja Opatová Stavebná sústava T06B-BB Ulica Opatová Číslo bloku 1 2 3 Správca bytového fondu SBD SBD SBD Rok realizácie 1983 1983 1983 Priemerný počet bývajúcich osôb '11 292 191 183 Počet bytov 144 64 64 Počet podlaží 8 8 8 Vykurovaná plocha [m2] 8 870 4 659 5 243 Ekvitermická regulácia Na tepelnom polycentrickom zdroji Hydraulické vyregulovanie * A A A Termostatické ventily * A A A Pomerové rozdeľovače nákladov na vykurovanie * A A A Zateplenie objektu * A A A KOST N N N Skutočná spotreba tepla ÚK - [kwh] 454 100 347 900 362 500 Skutočná spotreba tepla TUV - [kwh] 274 416 155 783 161 522 Skutočná spotreba ÚK + TUV - [kwh] 728 516 503 683 524 022 * A áno / N nie 84

Tabuľka č. 90. Porovnanie úspory tepla 2005-2011. Objekt 2005 2011 Úspora [%] Opatová 1 (A) Opatová 2 (A) Opatová 3 (A) ÚK - [kwh] 865 970 454 100 47,6 TUV - [kwh] 331 098 274 416 17,1 ÚK - [kwh] 527 088 347 900 34,0 TUV - [kwh] 189 874 155 783 18,0 ÚK - [kwh] 534 594 362 500 32,2 TUV - [kwh] 205 998 161 522 21,6 3.6 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla. Štruktúra dostupnosti palív na území mesta Lučenec: a) zemný plyn, b) pevné palivá, c) iné kvapalné palivá, elektrická energia, obnoviteľné zdroje energie. a) Zemný plyn Cez južnú časť katastrálneho územia okresu Lučenec (mimo katastrálneho územia mesta Lučenec) je vedená súbežná sústava 4 diaľkových trás vysokotlakových plynovodov (ďalej len VVTL) SLOVTRANSGAZ s parametrami PN 7,5 MPa, DN 3 x 1 200 + 1 400 [mm] s tým, že v súbehu bude uložená piata trasa so zvýšenou kapacitou s parametrami PN 7,5 Mpa, DN 1 400 [mm]. Samotné mesto Lučenec je plynom zásobované prostredníctvom 4 plynoregulačných staníc, ktoré sú umiestnené v priľahlých územiach ato: 1. Regulačná stanica VVTL / STL Q = 3 000 m 3 h -1 s výstupným tlakom 100 kpa mestská štvrť č.2b. 2. Regulačná stanica VVTL / STL Q = 3 000 m 3 h -1 s výstupným tlakom 100 kpa mestská štvrť č.8. 3. Regulačná stanica VVTL / STL Q = 5 000 m 3 h -1 s výstupným tlakom 100 kpa mestská štvrť č.6. 4. Regulačná stanica VVTL / STL Q = 10 000 m 3 h -1 s výstupným tlakom 100 kpa mestská štvrť č.4a. Všetky regulačné stanice sú na strednotlakovej strane (ďalej len STL) vzájomne poprepájané hlavnými plynovodmi a spolu s s vedľajšími distribučnými plynovodmi vytvárajú v urbanizovanom území mrežovú distribučnú sieť. Mesto Lučenec má hlavné rozvody plynu realizované v tlakovej sústave STL s doregulovaním tlaku priamo u jednotlivých odberateľov. 85

Dostupnosť ZP pre jednotlivé mestské okrsky je dobrá. Zásobovanie teplom v meste Lučenec je výrazným spôsobom decentralizované s veľkým počtom domov IBV 3 155, z čoho trvalo obývaných je 2 815. Nasledovná tabuľka názorne dokumentuje podiely jednotlivých odberateľov ZP so systému CZT, DK, IBV a podnikateľského sektoru odoberajúceho teplo s CZT. Graf č. 22. Podiel spotreby jednotlivých odberateľov ZP v Lučenci za rok 2005 zásobovaných teplom z CZT. 38% 50% 3% 2% 3% 4% SPOOL a.s. - CZT SBD - CZT DK Verejný sektor Podnikateľský sektor IBV b) Pevné palivá Zásobovanie pevnými palivami je zabezpečované systémom priamej ponuky, od spoločností zaoberajúcich sa predajom pevných palív. Hlavnými spotrebiteľmi pevných palív sú objekty rodinných domov v pôvodnej staršej zástavbe a v okrajových častiach mesta, kde nie je vybudovaný plynovod a nie je prístup k zemnému plynu. Verejná sféra a podnikateľská sféra zohráva v spotrebe pevných palív malú úlohu, pretože ich spotreba je nízka v porovnaní so spotrebou v IBV. c) Iné druhy palív Do tohto členenia spadajú kvapalné palivá, elektrická energia, obnoviteľné zdroje energie (geotermálna, veterná, vodná, slnečná energia a spaľovanie biomasy), ktoré sa podieľajú na výrobe tepla veľmi malým, alebo žiadnym percentom. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie, hlavne biomasy, môže výrazne pomôcť znížiť produkciu emisií, najmä CO 2. Za hlavné zdroje energeticky využiteľnej biomasy na Slovensku sa dá všeobecne určiť lesná biomasa, odpady z drevospracujúceho priemyslu a odpady z poľnohospodárskej činnosti organického charakteru. Ostatné formy obnoviteľných zdrojov nie sú v regióne mesta Lučenec v dostatočnom potenciáli, ktorý by bolo možné efektívne využiť pre výrobu tepla (geotermálna energia). 86

3.7 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie. Na kvalitu ovzdušia má vplyv veľa rôznorodých ukazovateľov, ako sú napríklad znečistenie od procesov výroby, doprava cestná aj železničná a v neposlednom rade aj znečistenie ovzdušia spaľovaním fosílnych palív pri výrobe tepla. Hlavnými producentmi znečisťujúcich látok v ovzduší sú väčší výrobcovia tepla a IBV ako celok. Ďalšou podstatnou mierou znečistenia prispievajú subjekty, so spaľovaním pevných palív. S premenou primárnych fosílnych palív na tepelnú energiu je spojená produkcia znečisťujúcich látok, ktorých množstvo je dané technológiou spaľovania, použitím paliva, technologickým stavom zariadení na ich spaľovanie a technológiou na zachytávanie znečisťujúcich látok. Produkcia jednotlivých druhov emisií sa stanovuje výpočtom na základe spotrebovaného množstva paliva. Výpočet je v súlade s platnou legislatívou SR. Tabuľka č. 91. Produkcia emisií z CZT za obdobie 2003-2011 v meste Lučenec. Rok 2003 2004 2005 2011 Spotreba plynu [tis.m 3 / rok] 10 505,35 10 028,85 9 690,7 5 865,5 Znečisťujúce látky [kg / rok] Tuhé látky 210,1 200,6 193,8 117,3 SO 2 0,0 0,0 0,0 0,0 NO X 20 170,3 19 255,4 18 606,1 11 261,8 CO 3 361,7 3 209,2 3 101,0 1 877,0 C X H Y 672,3 641,8 620,2 375,4 CO 2 20 816 354,6 19 872 167,2 19 202 042,8 11 622 577,4 87

3.8 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor 3.8.1 Analýza energetickej bilancie sústavy CZT Zemný plyn je hlavným energetickým zdrojom pri výrobe tepla v sústave CZT. Vyrobené teplo sa zužitkováva k príprave TÚV a na vykurovanie objektov napojených na CZT. Využitie zemného plynu pri premene na teplo popisuje nasledovná tabuľka. Tabuľka č. 92. Využitie ZP pri premene na teplo v roku 2011 pre kotolne DALKIA Lučenec, a.s. Údaje za rok 2011 Číslo tepel. okruhu Názov tepelného zdroja Spotreba ZP Teplo v ZP Vyrobené teplo Predané teplo ÚK + TÚV Skutočná účinnosť TZ Účinnosť sek. rozvodov Využitie TZ v roku 2011 Využitie TZ na ÚK vo vyk. sezóne Jednotky [m 3 ] [kwh] [kwh] [kwh] [% ] [%] [%] [%] 1 Rúbanisko II 1 300 849 12 471 517 12 552 270 11 980 834 100,65 94,00 14,34 17,39 2 Vajanského 720 086 6 903 391 6 711 290 6 391 223 97,22 93,21 12,46 14,45 3 Osloboditeľov 617 878 5 923 583 5 825 227 5 553 893 98,34 94,00 10,90 13,25 4 Štefánika 488 968 4 687 808 4 480 275 4 292 086 95,57 94,51 9,33 12,40 5 Námestie republiky 663 357 6 359 591 6 332 937 5 931 381 99,58 92,30 10,25 13,76 6 Rúbanisko III 1 160 680 11 127 360 11 088 846 10 613 055 99,65 94,00 14,63 17,62 7 Mierová 21 836 209 386 207 757 207 757 99,22 100,00 10,31 12,75 8 Daxnerova 57 059 547 003 514 680 482 389 94,09 92,49 17,28 25,11 9 Erenburgova 82 202 788 066 786 331 761 109 99,78 95,92 12,21 16,68 10 Kuzmányho 139 868 1 340 868 1 165 439 1 164 169 86,92 99,86 15,05 20,76 Spolu za CZT 5 252 783 50 358 573 49 665 052 47 377 896 98,62 95,03 12,68 16,42 Priemerná účinnosť tepelných zdrojov firmy DALKIA Lučenec, a.s. (ESPOOL) v roku 2005 bola 88,77 %, v roku 2011 už ako firma DALKIA Lučnec, a.s. dosahovala priemernú účinnosť tepelných zdrojov CZT úroveň 98,6%. Zlepšenie účinnosti tepelných zdrojov bolo dosiahnuté najmä výmenou starých teplovodných kotlov za nové kondenzačné, prípadne inštalovaným kondenzačných ekonomizérov na staršie kotly, a tiež prednostným využívaním kondenzačných kotlov v jednotlivých kotolniach na úkor štandardných starších kotlov. Staršie nekondenzačné kotly sa kvôli nízkym odberom tepla využívajú už len ako záložné a pre krátkodobé krytie najväčších zimných odberových špičiek. Pri porovnaní vyrobeného tepla a predaného tepla zistíme, že účinnosť prenosu tepla v sekundárnych rozvodoch, predstavuje dobrú hodnotu a to 95,03%. Pre porovnanie, v roku 2005 to bolo 93,81 %. Zlepšenie účinnosti prenosu tepla v rozvodoch bolo dosiahnuté vďaka čiastočnej postupnej výmene 4-rúrových klasických oceľových rozvodov s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny za nové 2-rúrové predizolované s lepšou izoláciou na báze polyuretánu. 88

Percento využitia maximálneho inštalovaného tepelného výkonu v roku za polycentrické TZ CZT bolo už v roku 2005 pomerne nízke 16,91 %. V roku 2011 bolo využitie max. tepelného výkonu už len 12,68%. Kotolne sú predimenzované, vo väčšine prípadov na pokrytie potreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV vďaka úsporným opatreniam na strane spotreby (zateplenie, výmena okien, hydraulické vyregulovanie rozvodov a pomerové merače tepla) stačí jeden kotol. Ostatné slúžia už len ako záloha a krytie odberových špičiek. Z tohto hodnotenia vyplýva, že pre optimálne využívanie maximálneho tepelného výkonu inštalovaného v kotolniach je potrebné jeho zosúladenie s perspektívnou potrebou a súčasnou spotrebou tepla zásobovaných objektov. Pri rekonštrukcií kotolní je preto potrebné uvažovať s možnosťou zníženia inštalovaného výkonu, alebo uvažovať so zlučovaním kotolní tam, kde je to technicky realizovateľné. Graf č. 23. Jednotlivé zložky tepla pri výrobe tepla v CZT v roku 2005 firmou Dalkia Lučenec a.s. Výroba a predaj tepla 25 000 000 20 000 000 15 000 000 kwh 10 000 000 5 000 000 0 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 2005 2011 Rúbanisko II Vajanského Osloboditeľov Štefánika Námestie republiky Rúbanisko III Mierová Daxnerova Erenburgova Kuzmányho Teplo v ZP [kwh] Vyrobené teplo [kwh] Predané teplo ÚK + TÚV [kwh] Graf č. 24. Porovnanie skutočnej účinnosti tepelného zdroja a percento využitia inštalovaného výkonu medzi jednotlivými kotolňami firmy Dalkia Lučenec a.s. Účinnosť a využitie TZ v roku 2011 120 100 80 % 60 40 20 0 Rúbanisko II Vajanského Štefánika Námestie republiky Rúbanisko III Mierová Daxnerova Erenburgova Kuzmányho Skutočná účinnosť TZ Využitie TZ v roku 2011 Využitie TZ na ÚK vo vykurovacej sezóne 89

Pri hodnotení hospodárnosti jednotlivých tepelných zariadení polycentrického zásobovania teplom firmy DALKIA Lučenec a.s., ktoré vychádza z protokolov o overení hospodárnosti sústavy, ktoré vykonáva SEA je zrejmé, že uspokojivé hodnotenie nedosahuje kotolňa Kuzmányho, kde sú nainštalované kotly staršieho dátumu výroby bez ekonomizéra. Kotolňa dosahuje hospodárnosť 86,9 %. Ak by bola hospodárnosť 100 %, mohla byť teoreticky spotreba plynu menšia o 180 000 kwh/rok (16 997 m 3 /rok). Ostatné kotolne majú veľmi dobrú hospodárnosť, a to vďaka skutočnosti, že vo všetkých je hlavná záťaž na kondenzačnom kotle, prípadne na kotloch s kondenzačným ekonomizérom. V kotolni na Kuzmányho plánuje prevádzkovateľ v blízkej budúcnosti (1 ks v r. 2013) dodatočné inštalovanie kondenzačných ekonomizérov, prípadne výmenu kotlov, takže hospodárnosť sa zvýši. Podrobnejšiu analýzu jednotlivých kotolní bude musieť uskutočniť prevádzkovateľ tepelných zdrojov. Tabuľka č. 93. Využitie ZP pri premene na teplo v roku 2011 pre kotolne CZT SBD Lučenec. Údaje za rok 2011 Číslo tepel. okruhu Názov tepelného zdroja Spotreba ZP Teplo v ZP Vyrobené teplo Predané teplo ÚK + TÚV Skutočná účinnosť TZ Hospodárnosť TZ Využitie TZ v roku Využitie TZ na ÚK vo vykurovacej sezóne Jednotky [m 3 ] [kwh] [kwh] [kwh] [% ] [%] [%] [%] 1 Rúbanisko I 383 703 3 214 325 3 131 149 3 039 353 97,41-11,46 13,72 2 Opatová 229 059 1 921 099 1 764 379 1 729 224 91,84-7,63 9,02 Spolu za CZT 612 762 5 135 424 4 895 528 4 768 577 95,33-9,54 11,37 Priemerná účinnosť tepelných zdrojov firmy SBD Lučenec bola v roku 2005 na úrovni 88,18 %, v roku 2011 na úrovni 95,33%. Pri porovnaní vyrobeného tepla a predaného tepla zistíme, že účinnosť prenosu tepla v sekundárnych rozvodoch, predstavuje dobrú hodnotu a to 96,22 %. Táto hodnota je prakticky rovnaká ako v roku 2005, odkedy sa nerobili žiadne zmeny čo sa týka rozvodov tepla. Percento využitia maximálneho inštalovaného tepelného výkonu v roku 2005 za polycentrické TZ CZT bolo už vtedy pomerne nízke 14,47 %, do roku 2011 kleslo až na 9,54%. Z tohto hodnotenia vyplýva, že pre optimálne využívanie maximálneho tepelného výkonu inštalovaného v kotolniach je potrebné jeho zosúladenie s perspektívnou potrebou a súčasnou spotrebou tepla zásobovaných objektov. Pri rekonštrukcií kotolní je preto potrebné uvažovať s možnosťou zníženia inštalovaného výkonu, alebo uvažovať so zlučovaním kotolní tam, kde je to technicky realizovateľné. 90

Graf č. 25. Jednotlivé zložky tepla pri výrobe tepla v CZT v roku 2011 firmou SBD Lučenec. Výroba a predaj tepla 6 000 000 5 000 000 4 000 000 3 000 000 2 000 000 1 000 000 0 2005 2011 2005 2011 Rúbanisko I Opatová Teplo v ZP Vyrobené teplo Predané teplo ÚK+TÚV Tabuľka č. 94. Porovnanie skutočnej účinnosti tepelného zdroja a percento využitia inštalovaného výkonu medzi jednotlivými kotolňami firmy SBD Lučenec. Účinnosť a využitie TZ % 100,00 90,00 80,00 70,00 60,00 50,00 40,00 30,00 20,00 10,00 0,00 2005 2011 2005 2011 Rúbanisko I Opatová Skutočná účinnosť TZ Využitie TZ Využitie TZ vo vyk. sezóne Pri hodnotení TZ v správe SBD Lučenec neboli k dispozícií protokoly o overení hospodárnosti sústavy, ktoré vykonáva SEA. Z vypočítaných skutočných účinností TZ, ktorých priemerná hodnota je 95,33 % možno však hodnotenie uzavrieť ako uspokojivé a veľmi dobré oproti úrovni z roku 2005, kedy bola skutočná účinnosť len 88,18%. Zlepšenie bolo dosiahnuté najmä vďaka inštalácii kondenzačných ekonomizérov v kotolni Rúbanisko I. Inštalácia ekonomizérov v kotolni Opatová je v pláne na roky 2013 a 2014 (2 ks). Podrobnejšiu analýzu jednotlivých kotolní bude musieť uskutočniť prevádzkovateľ tepelných zdrojov. 91

Tabuľka č. 95. Energetická bilancia jednotlivých TZ za roíky 2005 a 2011 v správe SBD Lučenec. Energetická bilancia kotolní v správe SBD Lučenec Tepelný zdroj Rúbanisko I Opatová 2005 2011 2005 2011 Spotreba ZP [m 3 ] 559 835 383 703 324 145 229 059 Teplo v ZP [kwh] 5 327 763 3 214 325 3 084 780 1 921 099 Celkové vyrobené teplo [kwh] 4 707 500 3 131 149 2 710 647 1 764 379 Predané teplo ÚK [kwh] 3 445 278 2 066 324 1 926 111 1 164 501 Predané teplo TUV [kwh] 1 109 167 973 029 726 389 564 723 Predané teplo ÚK+TUV [kwh] 4 554 444 3 039 353 2 652 500 1 729 224 Straty v sekundár. rozvodoch [kwh] 153 056 91 796 58 147 35 155 Účinnosť sekundár. rozvodov [%] 96 96 97,07 97,07 Strata pri výrobe tepla v TZ [kwh] 620 263 83 176 620 263 156 720 Skutočná účinnosť TZ [%] 88 97 88 92 92

Tabuľka č. 96. Energetická bilancia jednotlivých TZ za obdobie 2011 v správe DALKIA Lučenec, a.s.. Spotreba ZP Tepelný zdroj Rúbanisko II Vajanského Energetická bilancia kotolní DALKIA Lučenec, a.s. Štefánika Námestie republiky Rúbanisko III Mierová Daxnerova Osloboditeľov Erenburgova Kuzmányho [m 3 ] 1 300 849 720 086 617 878 488 968 663 357 1 160 680 21 836 57 059 82 202 139 868 Teplo v ZP [kwh] 6 903 391 6 903 391 5 923 583 4 687 808 6 359 591 11 127 360 209 386 547 003 788 066 1 340 868 Celkové vyrobené teplo Predané teplo ÚK Predané teplo TUV Predané teplo ÚK+TUV Straty v sekundár. rozvodoch Účinnosť sekundár. rozvodov Strata pri výrobe tepla v TZ Skutočná účinnosť TZ [kwh] 12 552 270 6 711 290 5 825 227 4 480 275 6 332 937 11 088 846 207 757 514 680 786 331 1 165 439 [kwh] 8 231 830 4 174 555 3 827 890 3 237 751 4 512 222 7 219 056 147 777 397 944 592 778 923 614 [kwh] 3 749 004 2 216 668 1 726 003 1 054 335 1 419 159 3 393 999 59 980 84 445 168 331 240 555 [kwh] 11 980 834 6 391 223 5 553 893 4 292 086 5 931 381 10 613 055 207 757 482 389 761 109 1 164 169 [kwh] 525 436 304 067 244 334 188 189 376 556 460 791 0 32 291 25 222 1 270 [%] 94 93 94 95 92 94 100 92 96 100 [kwh] -80 753 192 101 98 356 207 533 26 654 38 514 1 629 32 323 1 735 175 429 [%] 101 97 98 96 100 100 99 94 87 99 94

3.8.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského a verejného sektora Celkový inštalovaný výkon v podnikateľskom a verejnom sektore zásobovaných teplom z polycentrických TZ sa pohybuje na úrovni cca 7,7 MW. Hlavným energetickým palivom je zemný plyn, ktorého spotrebovali obidva sektory spolu cca 1,68 mil.m 3 /rok, čo predstavuje teplo obsiahnuté v palive na úrovni cca 58 000 GJ/rok. Uvedené údaje o výrobe tepla sú spracované za rok 2005. Vzhľadom k vysokej úrovni plynofikácie mesta Lučenec ostatné palivá neboli hodnotené, pretože ich spotreba je na zanedbateľnej úrovni. Hospodárnosť rôznych tepelných zdrojov v týchto sektoroch si môžu vo vlastnom záujme dať spracovať jednotliví prevádzkovatelia v rámci energetických auditov. 3.8.3 Analýza energetickej bilancie IBV Individuálna bytová výstavba má tepelné zdroje decentralizované v jednotlivých objektoch. Inštalované zdroje majú malé tepelné výkony a spaľujú prevažne ZP, poprípade iné druhy palív, ktoré však slúžia skôr ako doplnkové palivo v prechodných obdobiach. Na prevádzkovanie tepelných zdrojov v IBV nemá mesto podľa súčasnej legislatívy žiadne nástroje. Vývoj v oblasti rekonštrukcie a modernizácie tepelných zdrojov je vo veľkej miere závislý od vývoja cien palív (najmä plynu). Z tohto dôvodu sa dá očakávať prechod od spaľovania plynu na spaľovanie lacnejších druhov palív napr. palivové drevo. 3.9 Stanovenie potenciálu úspor Na stanovenie potenciálu úspor pri výrobe a spotrebe tepla na ÚK a prípravu TÚV slúžili ako východiskové hodnoty spotreby tepla v roku 2011. V tomto roku všetky polycentrické TZ spolu vyrobili 59 817 778 kwh/rok. Z toho objemu sa konečnému spotrebiteľovi predalo 57 615 682 kwh/rok tepla v členení 40 786 973 kwh/rok na vykurovanie a na prípravu TÚV 16 828 709 kwh/rok. 3.9.1 Potenciál úspor zo zateplenia bytových domov Spoločnosti DALKIA Lučenec, a.s. a SBD Lučenec zásobujú teplom spolu 108 bytových domov 10 objektov patriacich do verejného a 5 objektov patriacich do podnikateľského sektora. Na zhodnotenie možností znižovania nákladov na vykurovanie je potrebné poznať ich stavebno-technickú vybavenosť, ktorú pre bytové domy opisujú nasledovné tabuľky a grafy. 95

Tabuľka č. 97. Prehľad realizovaných technických opatrení na bytových domoch v meste Lučenec zásobovaných teplom zo spoločnosti DALKIA Lučenec, a.s. Opatrenie na objektoch zásobovaných z Dalkia Lučenec a.s. s opatrením Počet objektov bez opatrenia Hydraulické vyreg. vykur. sústavy 73 6 Termoregulačné ventily 73 6 Pomer. rozdeľovače nákl. na vykur. 72 7 Zateplenie objektu 37 Zateplenie objektu čiastočne 4 38 KOST 39 40 Graf č. 26. Prehľad realizovaných technických opatrení na bytových domoch v meste Lučenec zásobovaných teplom zo spoločnosti DALKIA Lučenec, a.s. s opatrením bez opatrenia 6 6 7 38 73 40 73 72 37 4 39 0 50 100 150 200 250 300 Hydraulické vyreg. vykur. sústavy Pomer. rozdeľovače nákl. na vykur. Zateplenie objektu čiastočne Termoregulačné ventily Zateplenie objektu KOST Tabuľka č. 98. Prehľad realizovaných technických opatrení na bytových domoch v meste Lučenec zásobovaných teplom zo spoločnosti SBD Lučenec Opatrenie na objektoch zásobovaných z SBD Lučenec Počet objektov s opatrením bez opatrenia Hydraulické vyreg. vykur. sústavy 12 0 Termoregulačné ventily 12 0 Pomer. rozdeľovače nákl. na vykur. 12 0 Zateplenie objektu 12 Zateplenie objektu čiastočne 0 0 KOST 9 3 96

Graf č. 27. Prehľad realizovaných technických opatrení na bytových domoch v meste Lučenec zásobovaných teplom zo spoločnosti SBD Lučenec. s opatrením bez opatrenia 3 12 12 12 12 9 0 10 20 30 40 50 60 Hydraulické vyreg. vykur. sústavy Pomer. rozdeľovače nákl. na vykur. Zateplenie objektu čiastočne Termoregulačné ventily Zateplenie objektu KOST Z uvedených tabuliek a grafov je zrejmé, že potenciál úspor pri vykurovaní objektov v minulosti je dnes už do značnej miere využitý. Najväčšia úspora sa dá dosiahnuť dodatočným kompletným zateplením obvodových plášťov, kde v súčasnosti z celkového počtu 91 vykurovaných objektov z CZT takýmto riešením disponuje 49 objektov, ďalšie 4 sú iba čiastočne zateplené. Zateplených je teda 58% objektov napojených na systém CZT. Veľkú úlohu pri úsporách tepla na vykurovanie objektov zohráva taktiež výmena starých zdvojených okien s nevyhovujúcimi tepelno-technickými vlastnosťami za nové, s termoizolačnými dvojsklami. V súčasnosti je nahradených novými výplňami väčšina okien z celkového počtu okien osadených na bytových domoch vykurovaných z TZ CZT. Ďalší priestor na znižovanie nákladov na vykurovanie je v oblasti vykurovacích sústav, ich hydraulickým vyregulovaním, montážou termoregulačných ventilov s termostatickými hlavicami a osadením pomerových rozdeľovačov nákladov na vykurovanie na vykurovacie telesá. Týmito opatreniami disponuje 85 objektov, bez opatrení je len 6 objektov. Celkovo 93% objektov napojených na CZT je hydraulicky vyregulovaných, s termostatickými ventilmi a pomerovými meračmi spotreby tepla. Uvedenými opatreniami sa dá dosiahnuť úspora nákladov na vykurovanie od 25 % do 40 %. Uvedené hodnoty úspor vychádzajú z poznatkov z audítorskej činnosti. Možné dosiahnutie úspor pri vykurovaní bytových objektov pri pesimistickej a optimistickej variante znázorňujú nasledovné tabuľky a grafy. 97

Tabuľka č. 99. Spotreba tepla, plynu a stanovenie potenciálu úspor pre objekty zásobované teplom firmou DALKIA Lučenec, a.s. Dodávateľ tepla Dalkia Lučenec a.s. Teplo Spotreba ZP kwh/rok kwh/rok Stav v roku 2011 43 946 460 44 751 161 Úspora 25 % na ÚK 3 941 134 4 013 300 Úspora 40 % na ÚK a zníženie MS TÚV 7 232 465 7 364 898 Tabuľka č. 100. Spotreba tepla, plynu a stanovenie potenciálu úspor pre objekty zásobované teplom firmou SBD Lučenec. Teplo Spotreba ZP Dodávateľ tepla SBD Lučenec kwh/rok m 3 /rok Stav v roku 2011 4 573 425 4 798 977 Úspora 25 % na ÚK 207 863 198 093 Úspora 40 % na ÚK a zníženie MS TÚV 432 133 411 823 Z hore uvedených tabuliek vyplýva, že po uskutočnení súboru stavebných opatrení na bytových objektoch a realizácií technických opatrení na rozvodoch ÚK je možné znížiť spotrebu tepla, čím sa docieli zníženie spotreby ZP potrebného na jeho výrobu, čo bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dopad na životné prostredie. 3.9.2 Potenciál úspor z TÚV V priebehu roka 2011 bola spotreba TÚV v bytových domoch zásobovaných teplom z CZT DALKIA Lučenec, a.s. na úrovni 172 338 m 3 /rok, čomu zodpovedá spotrebované teplo 13 862 340 kwh/rok tepla na jej prípravu. Z uvedených hodnôt je zrejmá priemerná merná spotreba TÚV 80,43 kwh/m 3, ktorá je pod úrovňou požadovanou Vyhláškou ÚRSO 328/2005 Z.z. na normovanú mernú spotrebu tepla na prípravu TÚV mimo miesta spotreby (83,4 kwh/m 3 ). Úsporu tepla na prípravu TÚV je možné dosiahnuť vybudovaním ďalších odovzdávacích staníc tepla - KOST v jednotlivých odberných miestach (tam, kde ešte nie sú). Tabuľka č. 101. Príprava a spotreba TÚV pre bytové domy teplom zásobované firmou DALKIA Lučenec, a.s. Normové hodnoty - MS mimo miesta spotreby 83,4 kwh/m 3 Merná spotreba v mieste spotreby 75,06 kwh/m 3 - Rok 2011 Norm. spotreba Úspora pri MS 75,06 kwh/m 3 Voda na prípravu TÚV [m 3 /rok] 172 338 172 338 - Spotreba ZP [kwh/rok] 14 116 173 13 172 555 943 618 Teplo na prípravu TÚV [kwh/rok] 13 862 340 12 935 690 926 650 Priemerná merná spotreba v TZ DALKIA [kwh/m 3 ] 80,437 75,060 5,377 98

Na základe kumulovaných opatrení pri spotrebe tepla na ÚK a pri výrobe TÚV a za predpokladu rovnakého objemu vyrobenej TÚV ako bola v roku 2011 je možné uvažovať s nasledovným znížením spotreby. Spotreba TÚV za rok 2011 v bytových domoch zásobovaných teplom z CZT SBD Lučenec bola na úrovni 18 542 m 3 /rok, čomu zodpovedá spotrebované teplo 1 564 745 kwh/rok tepla na jej prípravu. Z uvedených hodnôt je zrejmá celková priemerná merná spotreba TÚV na sídlisku Rúbanisko I. 81,2 kwh/m 3 a na sídlisku Opatová 90,2 kwh/m 3. Príprava TÚV v oboch prípadoch nevyhovuje merným spotrebám stanoveným Vyhláškou ÚRSO č.328/2005 Z.z. Úsporu tepla na prípravu TÚV je možné dosiahnuť dobudovaním odovzdávacích staníc - OST v jednotlivých odberných miestach. Tabuľka č. 102. Príprava a spotreba TÚV pre bytové domy teplom zásobované firmou SBD Lučenec z TZ Opatová. Normové hodnoty - MS mimo miesta spotreby 83,4 kwh/m3 Merná spotreba v mieste spotreby 75,06 kwh/m3 - Rok 2011 Spotreba Úspora pri MS 75,06 kwh/m3 Voda na prípravu TÚV [m 3 /rok] 6 557 6 557 - Spotreba ZP [kwh/rok] 644 280 535 885 108 395 Teplo na prípravu TÚV [kwh/rok] 591 721 492 168 99 553 Merná spotreba v TZ Opatová [kwh/m 3 ] 90,243 75,060 15,183 Tabuľka č. 103. Príprava a spotreba TÚV pre bytové domy teplom zásobované firmou SBD Lučenec z TZ Rúbanisko I. Normové hodnoty - Merná spotreba v mieste spotreby 75,06 kwh/m3 - Rok 2011 Spotreba Úspora pri MS 75,06 kwh/m3 Voda na prípravu TÚV [m 3 /rok] 11 985 11 985 - Spotreba ZP [m 3 /rok] 998 871 923 491 75 380 Teplo na prípravu TÚV [kwh/rok] 973 024 899 594 73 430 Merná spotreba v TZ Rúbanisko I [kwh/m 3 ] 81,187 75,060 6,127 V sektore IBV by sa na znižovaní nákladov na vykurovanie v najväčšej miere mohli podieľať nové technologické zariadenia na spaľovanie biomasy, alebo palivového dreva. Jednou z možností je aj inštalácia plynových kondenzačných kotlov, ktoré v porovnaní s klasickými kotlami spotrebujú o 15 % menej zemného plynu. Ďalšou alternatívou je použitie tepelných čerpadiel, ktoré ako hlavný zdroj energie využívajú odpadové teplo, alebo nízkopotenciálnu energiu zeme, vzduchu alebo vody, ale ich masovejšiemu využitiu zatiaľ bráni relatívne vysoká cena investičných nákladov a nevhodné tepelné sústavy. K úspore ďalších nákladov na vykurovanie dôjde dodatočným zateplením obvodových plášťov a zlepšením tepelných izolácií strešných konštrukcií. Veľký vplyv na tepelné straty objektov 99

majú aj otvorové výplne, kde sú pri starších rodinných domoch väčšinou osadené staré dvojité, alebo zdvojené okná, ktoré nevyhovujú súčasným tepelno-technickým požiadavkám a je výhodné ich vymeniť za nové, s termoizolačným dvojsklom. Uvedenými stavebnými úpravami možno dosiahnuť úsporu 20 % nákladov na vykurovanie. Úspory týkajúce sa prípravy TÚV pre IBV sú možné inštaláciou slnečných kolektorov, ktoré sú schopné pokryť 50 60 % celoročnej energetickej potreby pre ohrev TÚV. Takýmto riešením sa dá dosiahnuť úspora cca 70 % tepla na prípravu TÚV. 3.10 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie. Prehľad dostupnosti a využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie ako potenciálnej náhrady pri zabezpečovaní dodávok tepla na území mesta Lučenec. Analyzuje sa využitie týchto obnoviteľných zdrojov energie: a) biomasa b) slnečná energia c) geotermálna energia a) Biomasa Biomasa (pelety, štiepka, slama, energetické kaly) je obnoviteľný energetický zdroj, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla a palív pre dopravu. Biomasa, zdroj obnoviteľnej energie sa javí ako najperspektívnejšia náhrada za zemný plyn, ktorého zásoby sa postupne zmenšujú. Dôsledkom toho sa neustále zvyšuje jeho cena, čo pre konečného spotrebiteľa znamená zvyšovanie cien tepla. Vzhľadom k lokalite umiestnenia mesta, kde sa v jeho okolí nachádzajú veľké poľnohospodárske plochy, je dostupnosť biomasy veľmi dobrá. Ďalšie pozitívum pre biomasu je, že je CO 2 neutrálna, čo znamená, že pri jej spaľovaní sa do ovzdušia uvoľní len toľko oxidu uhličitého, koľko rastliny ako základ biomasy absorbujú pri fotosyntéze počas svojho rastu. Za zdroje pre biomasu sa považujú: palivové drevo produkty ťažobného procesu, zvyšky po manipulácií pri výbere kvalitnejších sortimentov; tenká nekvalitná hmota haluzina, prebierky z ihličnatých a listnatých stromov do 50 rokov, nekvalitné porasty, drevná hmota z veľkoplošných a maloplošných kalamít; odpad po spracovaní dreva na lesných skladoch (kôra, piliny), energetické porasty rýchlorastúce dreviny (5 10 rokov) ako je agát biely, dub červený a cerový, klony topoľov, vŕb a osiky; produkty poľnohospodárskej činnosti slama, bioplyn a potravinársky nevyužiteľné rastlinné odpady produkty ČOV energetické kaly Disponibilné zdroje biomasy na energetické využitie na Slovensku sú: Odpadová biomasa z rastlinnej výroby - čistenie a sušenie 3% z 4,7 mil. ton zrnín, 143 tis. ton odpadu, Biomasa z chovov hospodárskych zvierat (13 700 000 t) Biomasa z produkčne nevyužívaných plôch (900 000 t) 100

Lesná biomasa (1 810 000 t) Drevospracujúci priemysel (1 410 000 t) Senáž z trvalo-trávnatých porastov pre bioplynové stanice 3 200 000 t Komunálny odpad ( 290 000 t) z toho biologicky rozložiteľný odpad (90 000 t) Biomasa na výrobu biopalív (300 000 t) Využívanie biomasy vzhľadom na jej technický potenciál je nedostatočné a jej využívanie v roku 2005 bolo 17 PJ, čo tvorí 2 % z celkovej spotreby energie. Poľnohospodárska biomasa na vhodná spaľovanie predstavuje viac ako 2,03 mil. ton s energetickým potenciálom viac ako 28 PJ (obilná slama, kukuričná slama, repková slama, slnečnicová slama, dopad z vinohradov, výlisky a výpalky, exkrementy hospodárskych zvierat, účelovo pestovaná biomasa). Ročný potenciál lesnej biomasy z roku 2010 predstavuje asi 2 432 tis. ton s energetickou hodnotou 26,8 PJ. Vyznaným zdrojom je aj drevospracujúci priemysel, ktorý vyrába ročne viac ako 1,8 mil. ton odpadu, a to odrezky (približne 0,65 mil. ton), piliny (viac ako 0,3 mil. ton) a čierny výluh (viac ako 0,45 mil. ton). Celková energetická hodnota je 17,6 PJ. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre klasickú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na plochách dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach vhodných len na produkciu nepotravinárskych plodín (kontaminované pôdy) a na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách. Najperspektívnejším spôsobom využitia sa dnes zdá byť splyňovanie biomasy. Zvlášť efektívne a praktické sú kogeneračné jednotky ktoré vyrábajú nielen teplo ale aj elektrickú energiu. Využíva sa tak hlavne drevo, slama, a energetické rastliny. Pri tomto procese sa v špeciálnom zariadení premieňa biomasa na plyn, ktorý sa následne spaľuje, tento proces je efektívnejší a nemá niektoré nedostatky ako priame pálenie biomasy. Zaujímavá je tiež výroba bioplynu z organických zvyškov. Každá organická hmota po odumretí začne hniť. Ak sa tento proces odohráva bez prístupu vzduchu môžeme hovoriť o anaeróbnom vyhnívaní a produktom sú bioplyn, ktorý sa využíva v energetike a živiny ktoré je zasa možné použiť v poľnohospodárstve. Problém kogenerácie na báze bioplynu je vždy využitie tepla v letnom období. Problémy spojené s využívaním biomasy v komunálnej sfére: Dostupnosť paliva v regióne odporúčaná minimálna vzdialenosť od zdroja energetickej biomasy (napr. drevospracujúci alebo poľnohospodársky podnik) je max. 30 km; Distribúcia paliva do skladu v kotolni potrebný prístup nákladných áut, možné sťažnosti obyvateľstva na hluk a prašnosť; Kvalita paliva rôzne typy spaľovacích kotlov majú rôzne požiadavky na kvalitu (vlhkosť, sypnú hmotnosť, rozmery) paliva; 101

Emisie tuhých znečisťujúcich látok technológia spaľovania musí byť opatrená príslušnými zariadeniami na odlučovanie znečisťujúcich látok, čo zvyšuje investičné náklady; Priestorové nároky kotolňa musí byť vybavená skladom paliva s dostatočnou kapacitou na prekonanie možných výpadkov v zásobovaní palivom; Oproti kotolniam na zemný plyn sú kotolne na biomasu 1,75 až 2 krát investične náročnejšie. Hoci palivo (napr. drevná štiepka) je v porovnaní so zemným plynom lacnejšie (cca 2,5-násobne), vznikajú dodatočné náklady na obsluhu palivového hospodárstva. V dôsledku vyšších investičných nárokov rastie fixná zložka ceny tepla, v dôsledku lacnejšieho paliva klesá variabilná zložka ceny tepla. Odberateľ (zákazník) tak v porovnaní so zemným plynom platí viac za inštalovaný výkon biomasovej kotolne ako za skutočnú spotrebu tepla, čim sa znehodnocujú investície do úspor na strane spotreby (zateplenie bytových domov, výmena okien, hydraulické vyregulovanie, termostatizácia a pomerové merače spotreby tepla). Z vyššie uvedených dôvodov odporúčame uvažovať o kotolniach na biomasu iba v okrajových častiach mesta (napr. kotolňa TZ Rúbanisko II, prípadne TZ Osloboditeľov). b) Slnečná energia Mesto Lučenec sa nachádza v nadmorskej výške 194 m n.m., kde priemerné denné teploty dosahujú v najchladnejších zimných mesiacoch hodnoty 2 až 5 C, v letných mesiacoch 17 až 21 C. Podnebie lučeneckej kotliny je suché s vysokými hodnotami slnečného svitu s 2 100 až 2 150 slnečnými hodinami za rok, čo predstavuje možný využiteľný výkon 1 325 až 1 375 kwh / rok. Vzhľadom na relatívne vysoký počet hodín slnečného svitu pre lokalitu Lučenec a okolie je výhodné využívať výrobu tepla s prispením solárnej energie, čím je možné dosiahnuť úsporu 50 až 70 % energie na ohrev TÚV a 20 až 40 % tepla na ÚK. Za 1 hodinu dopadne na zemský povrch 15 000 - krát viac energie, ako spotrebuje obyvateľstvo Zeme za celý rok. V celoročnom priemere dopadá na zemský povrch Slovenska približne 1 000 kwh/m 2, čo predstavuje energetický obsah približne 100 l vykurovacieho oleja alebo 100 m 3 zemného plynu. Slnko však poskytuje energiu v nízkej koncentrácii a veľmi nerovnomerne počas rôznych ročných období a taktiež rozdielne vo dne a v noci. Súčasné energetické potreby ľudstva prevyšujú obnoviteľné zdroje energie - OZE nasledovne: biomasa 10 x, vietor 80 x, slnko 15 000 x. Slnečná energia ma nulové negatívne ekologické vplyvy počas prevádzky, pričom na rozdiel od iných energetických zdrojov, čiastočne aj iných druhov OZE, patrí k najčistejším energetickým zdrojom aké ľudstvo pozná. 102

Obrázok č. 18. Slnečné žiarenie dopadajúce na územie Slovenska [ kwh.m 2.rok -1 ] Solárny systém aktívne využíva slnečnú energiu a transformuje ju na tepelnú energiu. Základ solárneho zariadenia tvoria kolektor, spojovacie potrubie a spotrebič. Solárne teplo na prípravu TÚV je možné výhodne využívať aj tam, kde je jej veľká spotreba. Nerovnomernosť dodávky slnečnej energie sa dá najmä v okrajových mesiacoch roka eliminovať prídavným výmenníkom tepla, ktorý je pripojený na kotol ústredného vykurovania alebo elektrickou odporovou špirálou, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. Výhodu pre využitie slnečných kolektorov je možnosť ich prepojenia s existujúcimi sústavami technologických zariadení, čo pozitívne vplýva na predĺženie životnosti a zníženie nákladov na údržbu doplnkového energetického zdroja kotla, ktorý je čiastočne odstavený z činnosti v letnom polroku. Pri dnešnej technickej úrovni solárnej techniky je možnosť dosiahnuť 20 % podiel na úspore primárnych energetických zdrojov. Aj keď sú počiatočné investície do solárneho systému vyššie, ale zároveň ich prevádzkové náklady sú veľmi nízke, solárny systém dokáže investorovi zabezpečiť takmer bezplatnú dodávku tepla počas nasledujúcich 20 až 30 rokov, čo predstavuje praxou potvrdená životnosť kvalitných solárnych zariadení. Návratnosť solárnych kolektorov sa pri momentálnych cenách pohybuje od 10 do 15 rokov v domácnostiach a od 5 do 7 rokov v malých firmách alebo školách, ktoré na ohrev vody používajú elektrinu. V porovaní s ohrevom vody na báze zemného plynu je návratnosť solárneho systému 15-17 rokov. Tieto doby sa budú s narastajúcimi cenami energie a klesajúcimi cenami solárnych zariadení zmenšovať. Ak uvažuje typický solárny systém s 3 ks plochými kolektormi (absorbčná plocha 1,78 m 2 /ks) a energetickým ziskom v našich klimatických podmienkach 525 kwh/m 2, energetický zisk takéhoto systému bude 2 804 kwh/rok pri investícii 3 300. Pri životnosti 25 rokov bude cena vyrobeného tepla 0,047 /kwh (394,0 Sk/GJ). Pre porovnanie, variabilná zložka ceny tepla v roku 2012 od dodávateľa Dalkia Lučenec, a.s. bola 0,055 /kwh bez DPH, t.j. 0,066 /kwh s DPH. Solárne teplo je teda z dlhodobého hľadiska o cca 30% lacnejšie (pri cene solárneho tepla rozrátanej na 25-ročnú životnosť zariadenia). Pri výrobe tepla 2 804 kwh/rok budú ročné úspory predstavovať 53,3 Eur/rok. Návratnosť investície je tak dlhšia ako životnosť zariadenia. 103

c) Geotermálna energia Geotermálne zdroje predstavujú tú časť geotermálnej energie pevnej, tekutej a plynnej fázy zemskej kôry, ktorú môžeme ekonomicky ťažiť a využívať pomocou v súčasnosti dostupných technológií z povrchu Zeme pre energetické, priemyselné, poľnohospodárske a rekreačnorehabilitačné účely. Najčastejšie je geotermálna energia reprezentovaná hydrogeotermálnymi zdrojmi, medzi ktoré patrí geotermálna voda a para. K zdrojom geotermálnej energie patrí aj teplo suchých hornín. Všetky tieto zdroje geotermálnej energie zaraďujeme medzi netradičné - alternatívne zdroje energie. Zdroje geotermálnej energie sa delia na obnovované (zdroje) a neobnovované (zásoby). K výhodám využívania geotermálnej energie patrí: predstavuje vlastný (domáci) zdroj energie, nezávislý od medzinárodných vzťahov; predstavuje lacnejší zdroj energie ako fosílne palivá a je obnoviteľným zdrojom; znižuje zaťaženie transportných komunikácií redukciou transportu fosílnych palív; znižuje nebezpečenstvo ohrozenia ŽP redukciou transportu, spracovania a využívania fosílnych palív (havárie produktovodov, výstavba a prevádzka zásobníkov plynov a ropných produktov, skládkové hospodárstvo); umožňuje ovládanie ceny energie; prevádzka je bezpečná s minimálnym dopadom na ŽP a záber pôdy. Pri hodnotení geotermálnej aktivity územia sa vychádza zo všeobecne platných kritérií (Franko, 1979;1990). Za perspektívnu oblasť sa považuje územie, kde sú splnené nasledovné kritériá: geotermálna aktivita je rovná a vyššia ako je svetový priemer hustoty tepelného toku q; geotermický gradient Gg = 30 0 C.km -1, existuje v nej rozsiahle priestorové rozloženie vhodných kolektorov geotermálnych vôd. Podľa klasifikácie geotermálnych oblastí patrí územie na západnom a strednom Slovensku medzi oblasti s normálnou (priemernou) hustotou tepelného toku a normálnym geotermickým gradientom. V meste Lučenec je možné ako lokalitu vhodnú pre využitie geotermálnej energie považovať neďaleký vrt Rapovce. Vzhľadom na juhozápadnú polohu geotermálneho vrtu ako najvýhodnejší variant pre využitie energie z vrtu sa javí TZ Vajanského. Technické údaje o geotermálnej vode z vrtu Rapovce sú nasledovné: - hĺbka vrtu 1 500 m - teplota vody na vrchole vrtu 45 o C / 55 o C - výdatnosť vrtu čerpaním maximálne 10 l / s ( 36 000 l / hod) - vzdialenosť od najbližšieho TZ 4 km - obsah minerálnych látok nezistený 104

Vo všeobecnosti možno povedať, že využitie geotermálnej energie je ekonomicky výhodné vtedy, ak jeho energetická výdatnosť je nad dolnou hranicou energetického výkonu čo je 0,6 MW t. Pri posudzovaní geotermálneho ložiska na využitie je nevyhnutné zobrať do úvahy environmentálne dopady využitia geotermálneho vrtu a to najmä, či chemizmus termálnej vody zodpovedá kritériám na vypúšťanie tepelne využitej vody do blízkych povrchových tokov. Mnohé z geotermálnych zdrojov boli v posledných rokoch odstavené, pretože obsah minerálnych látok geotermálnej (odpadovej) vody, ktorý sa pohyboval na úrovni g.l -1, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd. Nová hraničná hodnota 0,8 g.l -1 znamená, že využívanie geotermálnej energie je možné vtedy, keď sa vyrieši problém s odpadovými vodami, a to či už reinjektážou alebo jej následným čistením. 3.11 Investičné nároky zariadení na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov Nevýhodou využívania obnoviteľných energetických zdrojov je, že zariadenia sa vyznačujú nepredvídateľnou a nestabilnou dodávkou energie a vysokými investičnými nákladmi. Pre porovnanie uvádzame porovnanie merných investičných nákladov na zariadenia na využívajúce obnoviteľné energetické zdroje. Tabuľka č. 104. Merné investičné náklady na zariadenia OZE. Technológia Fotlovoltické články Bioplynové stanice Malé vodné elektrárne (vrátane vod. diela) Veterné turbíny Tepelné solárne systémy Výroba elektriny z biomasy (ORC systém) Kotolne na biomasu Kotolne na zemný plyn Priem. investičné náklady 4,6 mil. EUR / MW Účinnosť premeny celková 80 % 3,9-5,3 mil EUR / MW tepelná 45-50 % elektrická 30-35 % 2,0-4,3 mil. EUR / MW 1,5 mil. EUR / MW 1,0-1,3 mil. EUR / MW 1,3-1,7 mil. EUR / MW 0,3-0,4 mil EUR / MW 0,2 mil. EUR / MW Ročné využitie menovitého výkonu 15% 1 000 1 500 h/r 40-70 % 15-20 % 6 000 8 500 h/r priemerné prietokové podmienky 3 000 h/r pre dobré prietokové podmienky 5 000 h/r V závislosti od veternosti lokality veterné lokality okolo 2 000 h/r 40-50 % 1 000 h/r tepelná 80 % elektrická 17 % 70-90 % 85-97 % 7 200 h/r 2 000 4 000 h/r závisí od dĺžky vykurovacej sezóny 2 000 4 000 h/r závisí od dĺžky vykurovacej sezóny 105

Graf č. 28. Merné investičné náklady na zariadenia OZE. EUR / MW 5 000 000 4 500 000 4 000 000 3 500 000 3 000 000 2 500 000 2 000 000 1 500 000 1 000 000 500 000 0 Fotovoltické panely Bioplyn. stanice Malé vodné elektrárne Vetrené turbíny Tepelné solárne systémy Výroba elektriny z biomasy (ORC systém) Kotlolne na biomasu (teplo) Kotolne na zemný plyn (teplo) 3.12 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce. Po poznatkoch získaných z analýz spotreby energie v posledných rokoch v bytovokomunálnej, podnikateľskej a verejnej sfére, je predpokladaný scenár, že spotreba tepla sa v priebehu nasledujúcich 15 rokoch výrazne nezmení. Prípadný nárast potreby tepla v budúcnosti, napr. z dôvodu výstavby nových objektov, bude kompenzovaný úspornými opatreniami v jestvujúcich objektoch, ktoré spotrebúvajú v súčasnosti teplo. 3.13 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcej sústave CZT. Na zostavenie bilancie predpokladanej spotreby tepla v súčasnej sústave CZT sa vychádza z ročných spotrieb tepla na ÚK a prípravu TÚV v bytových domoch v roku 2011, kedy bola spotreba tepla 48 519 885 kwh/rok. V kapitole 3.9. sa predpokladá, že po realizovaní zateplenia objektov a výmene okien sa dá dosiahnuť úspora tepla na vykurovanie v rozmedzí 25 % 40 %. Pri príprave TÚV sa dá rekonštrukciou rozvodov a decentralizáciou jej prípravy znížiť merná spotreba zo súčasnej hodnoty 80,4 kwh/m 3 pre TZ DALKIA Lučenec, resp. 81,2 kwh/m3 pre TZ SBD Lučenec na normovanú mernú spotrebu 75,1 kwh/m 3. Energetická koncepcia predpokladá dva scenáre vývoja spotreby tepelnej energie v existujúcej sústave CZT: a) pesimistický variant predpokladá minimálne úspory tepla do roku 2021 - úspora tepla na vykurovanie 25 % v porovnaní s rokom 2011, - bez opatrení pri príprave TÚV. b) optimistický variant predpokladá maximálne úspory tepla do roku 2021 106

- úspora tepla na vykurovanie 40 % v porovnaní s rokom 2011, - zníženie mernej spotreby tepla na prípravu TÚV na hodnotu 75,1 kwh/m 3. Na stanovenie spotrieb tepla v priebehu rokov 2012 2021 sa uvažujú nasledovné predpoklady: dodávka tepla bytovým domom v roku 2011 bola 59 817 778 kwh, v každom roku sa predpokladá rovnomerná realizácia opatrení na znižovanie spotreby tepla, v priebehu rokov 2012 2021 sa každoročne predpokladá rovnaké zníženie spotreby tepla: pesimistický variant o 766 460 kwh/r, optimistický variant o 414 900 kwh/r, deklarované spotreby tepla sa dosiahnu v roku 2021. Tabuľka č. 105. Celková kumulovaná úspora pre bytové domy zásobované s TZ firmy DALKIA Lučenec, a. s. Spotreba tepla [kwh/rok] Rok ÚK TÚV Spolu 2011 Súčasná spotreba 30 084 120 13 862 340 43 946 460 2021 Predpokladaná spotreba pri min. úspore 25% 26 142 986 13 862 340 40 005 326 2021 Predpokladaná spotreba pri max. úspore 40% 23 778 305 12 935 690 36 713 995 Graf č. 29. Celková kumulovaná úspora pre bytové domy zásobované z TZ firmy DALKIA Lučenec, a.s. kwh/r 50 000 000 45 000 000 40 000 000 35 000 000 30 000 000 25 000 000 20 000 000 15 000 000 30 084 120 26 142 986 23 778 305 13 862 340 13 862 340 12 935 690 43 946 460 40 005 326 36 713 995 10 000 000 5 000 000 0 ÚK TÚV Spolu Súčasná spotreba Predpokladaná spotreba pri min. úspore 25% Predpokladaná spotreba pri max. úspore 40% 107

Tabuľka č. 106. Celková kumulovaná úspora pre bytové domy zásobované s TZ firmy SBD Lučenec Rok Spotreba tepla [kwh/rok] ÚK TÚV Spolu 2011 Súčasná spotreba 3 008 680 1 564 745 4 573 425 2021 Predpokladaná spotreba pri min. úspore 2 800 817 1 564 745 4 365 562 2021 Predpokladaná spotreba pri max. úspore 2 676 099 1 465 192 4 141 292 Graf č. 30. Lučenec Celková kumulovaná úspora pre bytové domy zásobované s TZ firmy SBD 5 000 000 4 500 000 4 573 425 4 365 562 4 141 292 4 000 000 3 500 000 3 000 000 3 008 680 2 800 817 2 676 099 kwh/r 2 500 000 2 000 000 1 564 745 1 564 745 1 465 192 1 500 000 1 000 000 500 000 0 ÚK TÚV Spolu Súčasná spotreba Predpokladaná spotreba pri min. úspore Predpokladaná spotreba pri max. úspore Vývoj spotreby tepla v jednotlivých rokoch rozhodujúcich výrobcov tepla pre TZ CZT v období rokov 2011 2021 popisujú nasledovné tabuľky a grafy. 108

Tabuľka č. 107. Priebeh znižovania spotreby tepla v jednotlivých rokoch v závislosti od realizovaných variant pre TZ DALKIA Lučenec, a.s. Rok Vývoj spotreby tepla [kwh/rok] Pesimistický variant Optimistický variant 2011 43 946 460 43 946 460 2012 43 552 347 43 223 214 2013 43 158 233 42 499 967 2014 42 764 120 41 776 721 2015 42 370 006 41 053 474 2016 41 975 893 40 330 228 2017 41 581 779 39 606 981 2018 41 187 666 38 883 735 2019 40 793 553 38 160 488 2020 40 399 439 37 437 242 2021 40 005 326 36 713 995 Tabuľka č. 108. Priebeh znižovania spotreby tepla v jednotlivých rokoch v závislosti od realizovaných variant pre TZ SBD Lučenec Rok Vývoj spotreby tepla [kwh/rok] Pesimistický variant Optimistický variant 2011 4 573 425 4 573 425 2012 4 552 639 4 530 212 2013 4 531 852 4 486 998 2014 4 511 066 4 443 785 2015 4 490 280 4 400 572 2016 4 469 494 4 357 358 2017 4 448 707 4 314 145 2018 4 427 921 4 270 932 2019 4 407 135 4 227 718 2020 4 386 348 4 184 505 2021 4 365 562 4 141 292 109

Graf č. 31. Predpokladaný vývoj spotreby tepla pre polycentrické TZ v správe DALKIA Lučenec, a.s. Predpokladaný vývoj spotreby tepla [kwh/rok] 45 000 000 40 000 000 35 000 000 30 000 000 kwh/r 25 000 000 20 000 000 15 000 000 10 000 000 5 000 000 0 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Optimistický variant Pesimistický variant Graf č. 32. Predpokladaný vývoj spotreby tepla pre polycentrické TZ v správe SBD Lučenec 5 022 000 4 022 000 3 022 000 kwh/r 2 022 000 1 022 000 22 000 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 Rok 2018 2019 2020 2021 Optimistický variant Pesimistický variant 110

3.13.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach Počty novej bytovej výstavby v meste Lučenec na základe ÚPN sú spracované v nasledovnej tabuľke. Pre novopostavený byt s energeticky úspornou stavebnou konštrukciou sa počíta potreba tepla na hodnote 5 830 kwh/rok. Tabuľka č. 109. Predpokladaná spotreba tepla v novovybudovaných bytoch do roku 2015 Predpokladaná spotreba Počet bytov tepla 2015 [kwh/rok] Návrh 2 947 17 190 832 Vyhliadka 4 838 28 221 665 Poznámka: Počet bytov - zdroj ÚPN Lučenec 3.13.2 Predpokladaný vývoj spotreby zemného plynu v IBV V IBV sektore sa predpokladá ako hlavný zdroj tepelnej energie ZP. Jeho spotreba na vykurovanie a prípravu TÚV pri novopostavených rodinných domoch sa pohybuje okolo 20 000 kwh/rok. Stanovenie navrhovanej spotreby vychádza z predpokladu nárastu IBV o 10 % oproti stavu z roku 2006 s predpokladanou vyhliadkou vypočítanou z nárastu celkového počtu obyvateľov mesta Lučenec v horizonte roku 2015. Tabuľka č. 110. Predpokladaná spotreba ZP v novopostavených rodinných domoch do roku 2015 Predpokladaná spotreba Počet domov zem. plynu [tis.m 3 /rok] Návrh 316 6 626 Vyhliadka 505 10 601 111

4 NÁVRH ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A BUDÚCEHO ZÁSOBOVANIA MESTA TEPLOM Pri formulácií jednotlivých alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení je potrebné splnenie nasledovných predpokladov: vytvárať vyváženú stratégiu rozvoja súčasných sústav tepelných zariadení na princípe rovnocenného hodnotenia zdrojovej a spotrebnej časti sústavy tepelných zariadení, zabezpečenie spoľahlivej dodávky tepla za prijateľnú cenu pre odberateľov, maximalizovať energetickú efektívnosť využívania primárnych energetických zdrojov, využívať čo najviac potenciál úspor pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla, využívať potenciál obnoviteľných zdrojov energie, technická a ekonomická realizovateľnosť, plniť požiadavky na ochranu životného prostredia. 4.1.1 Rozvoj sústavy CZT Rozvoj polycentrickej sústavy CZT musí byť úzko spätý s ÚPN mesta Lučenec a jeho doplnkami a musí byť v zhode so stanovenými regulatívmi zásobovania teplom, kde sa v časti 6.3.7 hovorí: - z plánovaného energetického zdroja PPC realizovať diaľkové zásobovanie teplom pre vhodné objekty v mestských štvrtiach 2b, 7b prípadne 2a, 3d a 1, - súčasný polycentrický aj decentralizovaný spôsob zásobovania teplom zachovať, nové potreby pokrývať z decentralizovaných zdrojov tepla, - racionalizovať vykurovacie systémy, plynofikovať zdroje tepla, vykonať dodatočné zatepľovanie obytných budov, - rodinné domy zásobovať teplom z individuálnych zdrojov. Pre plánovaný nový TZ PPC (paroplynový cyklus), ktorý bude situovaný v južnej časti k.ú. odporúčame zvážiť možnosť využitia geotermálnej energie z geotermálneho vrtu Rapovce, pričom je nutné vziať na zreteľ podmienky využitia geotermálnej energie tak, ako je to načrtnuté v kapitole 3.10 odstavci b) geotermálna energia. Pri súčasnom zásobovaní teplom mesta Lučenec, kde prevláda decentralizovaná výroba tepla s prvkami polycentrického zásobovania teplom pri rekonštrukciách jednotlivých kotolní a technologických zariadení nachádzajúcich sa v nich odporúčame: Zosúladiť nainštalovaný tepelný výkon TZ so spotrebou tepla zásobovaných objektov ich zlučovaním do väčších celkov na základe vlastníckych vzťahov k jednotlivým TZ; V kotolniach, kde sa ešte nenachádzajú termokondenzátory (ekonomizéry) je výhodné doinštalovať ich; 112

Prechod na lacnejšie palivo napr. biomasu v kotolniach, kde to dovoľuje ich poloha a skladovacie priestory a v južnej časti k.ú. mesta zvážiť možnosť využitia geotermálnej energie z neďalekého vrtu Rapovce. V prípade plánovania väčšej bytovej zástavby zásobovanie teplom realizovať z väčšieho TZ, ktorý je schopný efektívnejšieho využitia tepla z primárneho paliva ako viac malých decentralizovaných TZ. Väčší TZ je zároveň šetrnejší k životnému prostrediu. Pri postupnej výmene pôvodných tepelných rozvodov po ukončení ich technickej životnosti odporúčame: Používať predizolované potrubie; Prechod z tzv. štvorrúrového rozvodu na dvojrúrový s decentralizovanou výrobou TÚV. 4.1.2 Rast cien tepla V súlade s predpokladom Koncepcie tepelného hospodárstva mesta Lučenec z roku 2006 cena tepla za uplynulé obdobie rástla. Rast ceny tepla bol spôsobený: a) infláciou; b) rastom ceny paliva zemného plynu, ktorá sa odvíja od ceny ropy na svetových trhoch a teda medzinárodnej situácie; c) investíciami do modernizácie kotolní. Tabuľka č. 111. Nárast ceny tepla v Lučenci za posledných 6 rokov, porovnanie s celoslovenským priemerom. Rok Slovensko priemer Sk/GJ Slovensko priemer Eur/kWh ESPOOL / Dalkia Lučenec Eur/kWh SBD Lučenec Eur/kWh 2006 531 0,0635 0,06240 0,06550 2007 547 0,0654 0,06523 0,06660 2008 587 0,0701 0,08760 0,07981 2009 578 0,0691 0,06264 0,06219 2010 562 0,0671 0,06741 0,05662 2011 607 0,0725 0,07385 0,06392 2012 674 0,0805 0,08299 0,08555 Pozn.: Výmenný kurz SK vs EUR = 30,126; ceny sú bez DPH; uvádzaná je celková cena tepla, t.j. prepočet aj variabilnej aj fixnej zložky spolu. Spoločnosť ESPOOL pôsobí ako DALKIA Lučenec, a.s. od roku 2007. 113

Tabuľka č. 112. Nárast ceny tepla v Lučenci za posledných 6 rokov, porovnanie s celoslovenským priemerom. Priemerené ceny tepla na Slovensku vs. ceny tepla v Lučenci 0,0900 0,0800 0,0700 0,0600 Eur/kWh 0,0500 0,0400 0,0300 0,0200 0,0100 0,0000 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Slovensko priemer ESPOOL / Dalkia Lučenec SBD Lučenec Pozn.: Uvádzaná je celková cena tepla bez DPH, t.j. prepočet aj variabilnej aj fixnej zložky spolu. Celková cena tepla teda bola pri dodávateľovi DALKIA Lučenec, a.s. 0,0829 Eur/kWh a pri dodávateľovi SBD Lučenec 0,0855 Eur/kWh (ceny bez DPH) v roku 2012. Oproti roku 2006 teda došlo k nárastu o 33% pri cene tepla od dodávateľa Espool/Dalkia, resp. o 30,5% pri cene tepla od dodávateľa SBD Lučenec. Pre porovnanie, predpokladaná cena tepla stanovená koncepciou tepelného hospodárstva z roku 2006 pre rok 2012 pri variante najbližšom k skutočne dosiahnutému stavu (etapa 2 inštalácia ekonomizérov v plynových kotolniach SBD) bola 0,0747 Eur/kWh bez DPH. Skutočná cena je teda o 14,5% vyššia než predpoklad z roku 2006, čo je spôsobené neočakávaným vývojom cien plynu a celkového hospodárstva po prepuknutí finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2010. 4.1.3 Predpokladaný vývoj ceny tepla Tvorbou cien tepla pre regulované subjekty dodávateľov tepla v SR sa zaoberá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO), ktorý určuje maximálnu cenu tepla, pričom zohľadňuje ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Medzi ekonomicky oprávnené náklady pri výrobe, výkupe a rozvode tepla patria: variabilné náklady na palivo alebo náklady na nákup tepla, ostatné variabilné náklady náklady na dopravu paliva, elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty, regulovaná zložka fixných nákladov osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, cestnú daň, ostatné prevádzkové 114

a finančné náklady, odpisy investičného majetku, ktoré nepriamo súvisia s výrobou a rozvodom tepla, neregulovaná zložka fixných nákladov fixné náklady na nakúpené teplo, poistenie majetku, dane a poplatky, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, overenia, poplatky za znečistenie ovzdušia a vôd, náklady na audit účtov, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku priamo súvisiaceho s výrobou a rozvodom tepla, náklady na údržby a opravy, úroky z investičného úveru, odpisy a opravy spoločných zariadení súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR ako príslušný orgán na konanie v sieťových odvetviach určil pre každý regulovaný subjekt zaoberajúci sa výrobou, distribúciou a dodávkou tepla primeraný zisk. Maximálna výška primeraného zisku sa určí ako súčet sumy 17 eur/kw celkového regulačného príkonu odberných zariadení a sumy od 0,70 eur/kw do 3,50 eur/kw v závislosti od pomeru neobežných aktív netto súvisiacich s regulovanou činnosťou a celkového regulačného príkonu. Regulačný príkon sa vypočíta ako pomer celkového predaného tepla v danom roku a fixne daným počtom prevádzkových hodín 5 300 hod. Regulačný príkon je teda pri oboch spoločnostiach (Dalkia Lučenec aj SBD) omnoho nižší než celkový inštalovaný výkon kotolní, najmä kvôli nízkym odberom tepla za posledné roky. S tvorbou cien tepla úzko súvisí aj vývoj ceny plynu. Vzhľadom k tom, že SR je členom EU od 1.5.2004, existoval predpoklad pri vývoji ceny plynu jej postupné vyrovnávanie pre definované kategórie odberu s cenami vo vybraných krajinách EU. K postupnému vyrovnaniu cien plynu došlo podľa predpokladov v rockoch 2007 až 2009. Graf č. 33. Porovnanie cien ZP podľa kategórií odberateľov v EÚ (2012). Porovanie cien plynu v EÚ Eur/kWh 0,1200 0,1000 0,0800 0,0600 0,0400 0,0200 0,0000 Austria Belgium Bulgaria Czech Republic Denmark Estonia Finland France Germany Hungary Ireland Italy Latvia Lithuania Luxembourg Netherlands Poland Portugal Romania Slovakia Slovenia Spain Sweden United Kingdom Domácnosti (na SK kateg. D3) Maloodber (na SK kategória M4) Veľkoodber Pozn.: Ceny bez DPH a iných daní. 115

Ceny plynu v kategóorii veľkoodber sú v priemere za celú EÚ nižšie oproti kategórii maloodber o 24% (rok 2012). V minulosti na rozdiel od ostatných členských štátov EÚ na Slovensku nebol kvôli regulácii žiadny výrazný rozdiel v cene plynu podľa jednotlivých odberových kategórií. Percentuálne porovnanie cien zemného plynu podľa kategórií priemyselných odberateľov vo vybraných krajinách v západnej Európe (1/2003) a na Slovensku (2005) je znázornené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka č. 113. Pomerné ceny ZP v Nemecku vo Francúzsku a v Taliansku v porovnaní s pomernými cenami ZP v SR v roku 2005. Kategória odberateľa Ročná spotreba ZP (m 3 ) Pomerné ceny ZP Eurostat SR do do Nemecko Francúzsko Taliansko SR súčasný stav I1 (M4) 6,5 tis. 60 tis. 138,00% 162,00% 190,00% 105,00% I2 (S) 60 tis. 400 tis. 135,00% 140,00% 150,00% 103,00% I3-1 (V1) 400 tis. 2 mil. 130,00% 121,00% 118,00% 105,00% I3-2 (V1) 400 tis. 2 mil. 112,00% 120,00% 117,00% 105,00% I4-1 (V2) 2 mil. 15 mil. 109,00% 102,00% 102,00% 102,00% I4-2 (V2) 2 mil. 15 mil. 100,00% 100,00% 100,00% 100,00% Graf č. 34. Percentuálne porovnanie cien ZP podľa kategórií priemyselných odberateľov na Slovensku (2005) a vo vybraných krajinách západnej Európy (1/2003) 200% 180% 160% 140% 120% 100% 80% 60% 40% 20% 0% Nemecko Francúzsko Taliansko SR (2005) I1 (M4) I2 (S) I3-1 (V1) I3-2 (V1) I4-1 (V2) I4-2 (V2) Z uvedených údajov vyplýva, že ceny zemného plynu pre odberateľov kategórie I1 boli v porovnaní s cenami plynu pre odberateľov kategórie I4-2 vyššie o 38 % v Nemecku, o 62 % vo Francúzsku a v Taliansku o 90 %. Uvedeným kategóriám na Slovensku odpovedajú I4-2 > V2 respektíve I1 > M4. V roku 2005 mali na Slovensku podľa rozhodnutia ÚRSO maloodberatelia M4 cenu ZP o 5 % vyššiu ako veľkoodberatelia V2. Z týchto poznatkov sa dá konštatovať, že rozdiel v cenách ZP medzi malo a veľkoodberateľmi bol na Slovensku v roku 2005 podstatne nižší, ako v krajinách s dlhodobo rozvinutým trhovým hospodárstvom. Rozdiel v cene plynu v prospech veľkoodberateľov sa dá zdôvodniť technickými hľadiskami: 116