Energetická koncepcia mesta Holíč v tepelnej energetike

Transcript

1 Energetická koncepcia mesta Holíč v tepelnej energetike Záverečná správa november 2006 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA v Bratislave STROJNÍCKA FAKULTA PROEN Katedra tepelnej energetiky PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

2 Energetická koncepcia mesta Holíč v tepelnej energetike Objednávateľ: Mesto Holíč v zastúpení: Ing. Vladimír Horák primátor mesta Autori: doc. Ing. František Urban, CSc. doc. Ing. Stanislav Malý, CSc. Ing. Ľubor Kučák, CSc. Ing. Michal Fabuš Ing. Iva Fabušová SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA v Bratislave STROJNÍCKA FAKULTA PROEN Katedra tepelnej energetiky PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

3 OBSAH 1 ÚVOD ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ANALÝZA ÚZEMIA SPRÁVNE ČLENENIE MESTA DEMOGRAFICKÉ PODMIENKY SÍDELNÁ ŠTRUKTÚRA KLIMATICKÉ PODMIENKY ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ ANALÝZA TECHNICKEJ ÚROVNE ZDROJOV A ROZVODOV TEPLA Elektráreň Hodonín Centralizované dodávky tepla Rozvody tepla SCZT ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR ZARIADENIA PRE VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE FOSÍLNE ZDROJE ENERGIE Zemný plyn Kvapalné palivá Pevné palivá OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE Biomasa Slnečná energia Geotermálna energia VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE PRODUKCIA ŠKODLIVÝCH LÁTOK SÚČASNÁ IMISNÁ SITUÁCIA ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (TZL, SO 2, NO X, CO) ANALÝZA MAXIMÁLNYCH KONCENTRÁCIÍ ENERGETICKÁ BILANCIA ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE SCZT ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE PODNIKATEĽSKÉHO SEKTORU ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE IBV STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE BIOMASA SLNEČNÁ ENERGIA GEOTERMÁLNA ENERGIA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V EXISTUJÚCICH SCZT PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V ROZVOJOVÝCH OBLASTIACH PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V IBV NÁVRH ALTERNATÍV ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ ROZVOJ SCZT Uplatnenie technológie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy ALTERNATÍVNE BLOKOVÉ KOTOLNE Návrh alternatívnych blokových kotolní PROEN s.r.o. Bratislava 3

4 11 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ TRENDY VÝVOJA CIEN ZEMNÉHO PLYNU EKONOMICKÁ A FINANČNÁ ANALÝZA VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA A.S. PRVÁ TEPLÁRENSKÁ V HOLÍČI EKONOMICKÁ A FINANČNÁ ANALÝZA VÝROBY TEPLA V BLOKOVÝCH KOTOLNIACH Čerpanie investičných potrieb a zdroje financovania Všeobecné informácie a metodika hodnotenia Cena tepla pre konečného spotrebiteľa VYHODNOTENIE EKONOMICKEJ A FINANČNEJ ANALÝZY VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA V HOLÍČI EKONOMICKÁ ANALÝZA PREVÁDZKY PLYNOVEJ KOTOLNE STREDNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ ŠKOLY V HOLÍČI NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ Bankové úvery Podpora z fondov EÚ v rámci operačných programov Cezhraničný program INTERREG IIIA Program Intelligent Energy Europe Kommunalkredit Austria Obchodovanie s emisiami CO Financovanie z úspor - ESCO/TPF ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE ROZVOJ TEPELNEJ ENERGETIKY NA ÚZEMÍ MESTA NÁVRH SPÔSOBU ZABEZPEČENIA TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA HARMONOGRAM REALIZÁCIE NAVRHOVANÝCH OPATRENÍ NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI ENERGETICKEJ KONCEPCIE MESTA LITERATÚRA PRÍLOHY ÚDAJE Z DOTAZNÍKOVEJ AKCIE VEĽKÝCH VÝROBCOV TEPLA PREHĽAD CENTRÁLNE ZÁSOBOVANÝCH BYTOVÝCH OBJEKTOV PREHĽAD ROZVODOV SCZT VYBRANÉ BYTOVÉ OBJEKTY STREDNÁ PRIEMYSELNÁ ŠKOLA POĽNOHOSPODÁRSKA PROEN s.r.o. Bratislava 4

5 1 Úvod Povinnosť vypracovať energetickú koncepciu obce stanovuje zákon o tepelnej energetike č. 657 / 2004 Z. z. zo dňa [3]. Vypracovanie koncepcie musí prebehnúť do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tohto zákona (do ). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo podľa 29 zákona č. 657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky [4], ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania. Úlohou spracovania koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území obce s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a bezpečnosť dodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky a záväznými legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky. V procese spracovávania je potrebné analyzovať miestne energetické zdroje (biomasa, komunálny odpad, slnečná a geotermálna energia a pod.). Vypracovaná koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce. Podľa Európskej charty miestnych samospráv majú mestá právo a podľa slovenskej legislatívy aj povinnosť vypracovať si vlastnú energetickú koncepciu. V tejto koncepcii možno záväzne stanoviť v územnom pláne, ktoré lokality sa budú prednostne zásobovať teplom zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Schválená energetická koncepcia umožní lepšie plánovanie investícií výrobcom a distribútorom energie (hlavne tepla a plynu) tak, aby si v jednotlivých častiach mesta nekonkurovali a nemuseli budovať zbytočne veľké prenosové kapacity. Takéto legislatívne opatrenia platia napr. v Českej republike, Rakúsku a Dánsku. Energetická koncepcia pre mesto Holíč sa spracúva s výhľadom do roku Predpokladá sa aktualizácia koncepcie v kratších časových horizontoch, napr. po piatich rokoch. Pri spracovávaní energetickej koncepcie mesta boli prizvaní na spoluprácu držitelia licencií na výrobu a dodávku tepla a najväčší odberatelia tepla. Východiskovými bodmi pre zostavenie energetickej koncepcie mesta sú analýza súčasného stavu hospodárenia s energiami a prognóza budúcich potrieb energií. V súlade s predpokladaným demografickým vývojom treba v dlhodobom pláne počítať s rozvojom podnikateľských aktivít, infraštruktúry, dopravy a investičnej činnosti v meste. Veľmi dôležitou je otázka určenia potenciálu úspor a to na strane spotreby (zateplenie, hydraulické vyregulovanie sústav, meranie spotreby tepla) a tiež na strane výroby a rozvodu (modernizácia zdrojov tepla, optimalizácia prevádzky), zníženie strát v rozvodoch a odovzdávacích staniciach tepla (oprava, prípadne výmena opotrebovaných, nové technológie). V koncepčnej časti predkladanej energetickej koncepcie mesta Holíč je vykonaná ekonomická a finančná analýza ako aj technicko-ekonomické vyhodnotenie, s návrhom optimálneho variantu energetickej koncepcie mesta v dlhodobej perspektíve do roku Pre výber optimálneho zásobovania teplom mesta Holíč sú spracované dva varianty : zásobovanie teplom zo súčasných zdrojov, decentralizovaný spôsob zásobovania teplom z blokových kotolní. PROEN s.r.o. Bratislava 5

6 Uvedené alternatívy sú zhodnotené so zohľadnením troch hlavných kritérií: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Pozornosť sa venuje i vplyvu nových zariadení na životné prostredie. Zhodnotené je emisné a imisné zaťaženie pri súčasnom stave, ako aj pre navrhované varianty. Ekonomické vyhodnotenie je vykonané pre dohodnuté cenové relácie a indexy rastu s požadovanými investíciami, s reláciami konečných cien pre spotrebiteľa do roku 2015, v závislosti od vývoja cien vstupných médií a zohľadnením trendu ich vývoja. Po spracovaní komplexnej analýzy možných variantov riešenia zásobovania teplom a výbere najvhodnejšieho riešenia je veľmi dobré oboznámiť obyvateľov zrozumiteľnou formou s hlavnými závermi analýz a to informovaním v lokálnej tlači, formou jednoduchých letáčikov, ako aj verejným prezentovaním výsledkov za účasti zodpovedných poslancov, zástupcov firiem dodávajúcich teplo a riešiteľov energetickej koncepcie. Takýto záver sa ukázal veľmi prospešný a obyvatelia obyčajne pochopili význam navrhovaných opatrení. Predložená obsahuje ciele a priority energetickej politiky Slovenskej republiky (Uznesenie vlády SR č. 29 z 11. januára 2006) na obdobie do roku 2020 a s výhľadom do roku 2030, týkajúce sa tepelnej energetiky: - prijať opatrenia zamerané na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby, - využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe, - zvýšiť využívanie kombinovanej výroby elektriny a tepla, - - zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu. V Energetickej koncepcii mesta Holíč v tepelnej energetike je z pohľadu obyvateľa mesta - konečného spotrebiteľa tepla z hľadiska ekonomickej a ekologickej výhodnosti podrobne porovnaná dodávka tepla zo sústavy centralizovaných zdrojov tepla (CZT) a z individuálnych zdrojov blokových kotolní. Závery sú v súlade s kapitolou Teplo Energetickej politiky SR: Deformované ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosti vyústili do tendencie odpájať sa od CZT a uprednostňovať individuálne vykurovanie plynom alebo elektrinou. Táto situácia sa však v poslednom období vplyvom rastu ceny plynu výrazne mení. PROEN s.r.o. Bratislava 6

7 2 Analýza súčasného stavu 2.1 Analýza územia Mesto Holíč sa nachádza na severe Záhorskej nížiny v blízkosti rieky Moravy pri hranici s Českou republikou. Patrí do regiónu Záhoria, administratívne je začlenené do okresu Skalica a do Trnavského samosprávneho kraja. Vzdialenosť od Bratislavy je 88 km, od Skalice 7 km. Katastrálne územie mesta Holíč má rozlohu takmer ha, intravilán mesta cca 400 ha. Z celkovej rozlohy katastrálneho územia mesta podľa [1] 62,00 % tvorí poľnohospodársky pôdny fond, 18,97 % lesný pôdny fond, 4,85 % zastavané plochy, 2,50 % vodné plochy a 11,65 % ostatné plochy. Mesto je dlhodobo charakterizované nedostatočnou hospodárskou základňou, pričom podľa údajov štatistiky pracovných príležitostí zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov (SODB) v máji 2001 v meste prevláda sektor služieb, obchodu a verejnej správy - 37,4 % z celkového počtu pracovných príležitostí [2]. Naopak, dochádzka do zamestnania mimo mesto sa týka najviac sektoru priemyslu, ťažby, výrobných služieb, stavebníctva a pridružených činností (47,2 %). Z priemyslu v súčasnosti najviac pracovných príležitostí v meste poskytuje strojárstvo a kovospracujúce činnosti, výrazným stabilizujúcom faktorom by sa mal stať rozvoj logistiky (sklady) a stavebnej činnosti. 2.2 Správne členenie mesta Podľa [1] a [2] je mesto členené do 12 urbanistických obvodov, ktoré sú rozdelené v desiatich mestských štvrtiach podľa tab Tab. 2.1 Štruktúra mesta Holíč Č. Názov Rozloha 2003 (ha) Rozloha výhľad 2015 (ha) Prevažujúca funkcia I. Centrum 34,93 34,93 Polyfunkcia II. Kaštieľ 80,72 80,72 Vybavenosť III. Chalupy 30,57 38,58 Bývanie, vybavenosť IV. Pod šibenicou 58,0 58,0 Bývanie, šport V. Majírky 65,44 73,4 Bývanie, vybavenosť VI. U bitúnku 27,58 36,5 Výroba, sklady VII. Lúčky 36,28 36,28 Výroba, sklady, bývanie VIII. Konopniská 41,21 41,21 Výroba, bývanie IX. Pod hrebeňom 36,2 51 Výroba, sklady X. Priemyselný park* - 55 Výroba, sklady * Nová štvrť Nová štvrť Priemyselný park má slúžiť na posilnenie hospodárskej základne mesta, t.j. pre rozvoj priemyselnej výroby, budovanie skladov, výrobných, dopravných a iných služieb. PROEN s.r.o. Bratislava 7

8 2.3 Demografické podmienky Podľa údajov zo SODB 2001 malo mesto Holíč obyvateľov oproti obyvateľom pri sčítaní v r (index 1,005). K malo mesto obyvateľov 1. Podľa vekovej štruktúry bolo v r obyvateľstvo mesta rozdelené nasledovne: 20 % v predproduktívnom veku, 65,3 % v produktívnom veku a 14,7 % v poproduktívnom veku. V dôsledku klesajúceho podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku nemožno vo výhľadovom období do r predpokladať nárast počtu obyvateľov mesta prirodzenými prírastkami. Vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva mesta podľa SPDB 2001 možno zhrnúť nasledovne: - základné vzdelanie 22,5 % - stredné vzdelanie bez maturity 26,2 % - stredné vzdelanie s maturitou 22,6 % - vysokoškolské vzdelanie (všetky formy) 5,5 % Podľa výsledkov SODB 2001 bola v tomto roku miera ekonomickej aktivity obyvateľstva 52,5 %, keď počet ekonomicky aktívnych osôb dosiahol Z toho viac ako tretina (37,8 %) odchádzala za prácou mimo mesto. Počet nezamestnaných v meste sa pohybuje okolo , čo znamená cca %-nú mieru nezamestnanosti. Vo výhľadovom období sa bude zvyšovať podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, čo sa odrazí aj na miere ekonomickej aktivity obyvateľstva. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj v meste bude významným faktorom migrácia obyvateľstva z prostredia okolitých obcí, ktorá by mohla pomôcť stabilizovať demografickú situáciu. K tomu má prispieť aj zlepšenie hospodárskej základne (vytvorenie priemyselného parku). 2.4 Sídelná štruktúra V roku 2001 bolo podľa SODB v meste Holíč spolu bytov, z toho trvale obývaných. Spolu bytov sa nachádzalo v rodinných domoch, trvalo obývaných bolo 914 bytov v rodinných domoch (24,9 % všetkých trvalo obývaných bytov). Neobývaných bolo 290 bytov. V Holíči prevažuje nízkopodlažná zástavba, 83,6 % domového fondu v r malo maximálne dve podlažia, päť a viac podlaží malo 9,2 % domového fondu. Veková štruktúra domového fondu v Holíči sa oproti SODB 1991 mierne zlepšila. Priemerný vek rodinných domov podľa údajov zo SODB 2001 dosahoval 45 rokov, bytových domov 25 rokov a ostatných budov 41 rokov. Na jeden byt pripadá priemerne 3,05 osôb. Obytná plocha na jeden trvale obývaný byt je 51,9 m 2, pričom slovenský priemer je 56,10 m 2. Na jednu osobu pripadá obytná plocha 17 m 2, čo je mierne pod slovenským priemerom 17,5 m 2. Podiel troj- a viacizbových bytov v roku 1 Zdroj: ŠÚ SR PROEN s.r.o. Bratislava 8

9 2001 stúpol na 66,3 % z 60,7 % v r. 1991, pričom slovenský priemer je 72,9. Podiel jednoizbových bytov bol v r ,3 % a dvojizbových bytov 24,3 %. V [2] sa navrhuje výstavba spolu bytových jednotiek v hromadnej bytovej výstavbe (HBV) a v rodinných domoch (IBV). Z toho sa do r plánuje výstavba 221 bytov v HBV a 222 bytov v IBV. Údaje o plánovanej výstavbe sú zhrnuté v tab. 2.2 a 2.3. Tab. 2.2 Počet nových bytov v navrhovanej výstavbe Charakter bytu Počet bytových jednotiek Podiel na celkovej výstavbe (%) Návrh spolu Z toho bytové domy ,3 rodinné domy ,7 Tab. 2.3 Lokalizácia navrhovanej výstavby podľa počtu bytových jednotiek Č. Mestská štvrť HBV IBV Výstavba spolu I. Centrum II. Kaštieľ III. Chalupy IV. Pod šibenicou V. Majírky VI. U bitúnku VII. Lúčky VIII. Konopniská IX. Pod hrebeňom X. Priemyselný park PROEN s.r.o. Bratislava 9

10 2.5 Klimatické podmienky Nadmorská výška stredu mesta je 187 m. Klimaticky územie patrí k teplej mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, priemernou ročnou teplotou 9 C. Teploty v januári sa pohybujú v rozmedzí -2 až -3 C v júli 18 C, s priemerným úhrnom zrážok mm. V STN [6] nie sú uvedené charakteristické klimatické hodnoty pre mesto Holíč. Najbližšími mestami, uvedenými mestami sú Hodonín a Senica. Pre tieto mestá sú v [6] uvedené nasledujúce teploty vonkajšieho vzduchu, potrebné pre návrh tepelných zdrojov a vykurovacích sústav: Mesto Hodonín Senica Najnižšia (výpočtová) vonkajšia teplota t e 12 C 12v C Denná priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci (január) -1,5 C -2,0 C Priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia 4,2 C 4,0 C Počet dní vykurovacieho obdobia Odpovedajúci počet denostupňov D K.deň K.deň Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] sú znázornené na obr. 2.1 a 2.2. Počet denostupňov D 20 (K. deň) pre každý deň vykurovacieho obdobia sa vypočíta z rozdielu strednej teploty t i,str = 20 C vnútorného vzduchu (v budove) a priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu. Analýzy spotrieb tepla v Holíči sa budú v predkladanej energetickej koncepcii vzťahovať na rok Osobitne sú preto na obr. 2.3 pre tento rok znázornené priebehy priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a počtu denostupňov. Najnižšia priemerná denná teplota vonkajšieho vzduchu 11,70 C bola nameraná dňa Na obr. 2.3 je pre každý deň s priemernou dennou teplotou vonkajšieho vzduchu nižšou ako 13 C priradený prislúchajúci počet denostupňov. Rešpektovaním vyhlášky a započatí a ukončení vykurovania bol upravený priebeh počtu denostupňov v roku 2004 (obr. 2.4). Ročné diagramy trvania teplôt vonkajšieho vzduchu a upraveného počtu denostupňov sú znázornené na obr Počas roka 2004 bolo 229 vykurovacích dní (tab. 2.4, tab. 2.5). Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu počas vykurovacieho obdobia bola 5,41 C. Klimatickým podmienkam počas vykurovacieho obdobia roku 2004 odpovedá počet denostupňov D 20 = K.deň, čo je o 1,7 %, resp. o 4,2 % menej ako počet denostupňov D 20 podľa STN v Hodoníne, resp. v Senici. V tab. 2.5 sú uvedené priemerné mesačné teploty vonkajšieho vzduchu t str,mesiac a odpovedajúce počty denostupňov D 20 v Holíči počas rokov 2004, 2005 a počas januára až septembra 2006 [15]. Charakteristické údaje vykurovacích období v Holíči v rokoch 2003 až 2005 a pre mestá Hodonín a Senica podľa STN [6] sú znázornené na obr. 2.6 a uvedené v tab PROEN s.r.o. Bratislava 10

11 Tab. 2.4 Stredné mesačné teploty vzduchu a denostupne D 20 v Holíči v rokoch 2004 až 2006 t str mesiac ( C) D 20 (K.deň) mesiac / rok úprava úprava 2006 január -2,48 1,33-5, február 2,02-1,21-1, marec 4,56 3,57 2, apríl 11,82 11,43 11, máj 14,16 15,84 15, jún 18,02 18,59 19, júl 19,99 20,61 23, august 20,69 18,79 17, september 15,25 16,53 18, október 11,71 11, november 5,67 4, december 1,42 0, t str rok / D 20 10,26 10, t str vyk. obd 4,29 5,41 4,00 4,82 dni vyk.obd Tab. 2.5 Charakteristické údaje vykurovacích období v Holíči v rokoch 2003 a 2004 a podľa STN pre mestá Hodonín a Senica STN / rok STN Hodonín STN Senica Holíč 2003 Holíč 2004 Holíč 2004 úprava Holíč 2005 Holíč 2005 úprava Počet dní vykurovacieho obdobia t str počas vykur. obdobia ( C) 4,20 4,00 4,49 4,29 5,41 4,00 4,82 Počet denostupňov D 20 (K.deň) PROEN s.r.o. Bratislava 11

12 t str ( C) deň Obr. 2.1 Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] D 20 (K.deň) deň Obr. 2.2 Ročné diagramy trvania denostupňov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] PROEN s.r.o. Bratislava 12

13 t str ( C) D 20 (K.deň) dni 0 t str D 20 Obr. 2.3 Priebeh priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v roku t str ( C) D 20 (K.deň) dni t str D 20 0 Obr. 2.4 Priebeh priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a upraveného počtu denostupňov v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 13

14 t str ( C) D 20 (K.deň) dni t str D 20 0 Obr. 2.5 Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v roku 2004 D 20 (K.deň) , ,00 4, , , , , t str ( C) STN Hodonín STN Senica Holíč 2003 Holíč 2004 Holíč 2004 úprava Holíč 2005 Holíč 2005 úprava 0 D20 tstr vykurovacie obdobie Obr. 2.6 Denostupne a stredné teploty vzduchu počas vykurovacích období v Holíči rokoch 2003 až 2005 a podľa STN pre mestá Hodonín a Senica PROEN s.r.o. Bratislava 14

15 3 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení 3.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla Podkladom pre energetické bilancie uvedené v kap. 3.1 sú Atesty sústav tepelných zariadení a Protokoly o overení hospodárnosti [12], vydané Slovenskou energetickou agentúrou v roku Energetické bilancie sa teda vzťahujú na rok Elektráreň Hodonín Centralizované zásobovanie teplom v meste Holíč zabezpečuje Prvá teplárenská Holíč. Dodávateľom tepla pre Prvú teplárenskú je v podstatnej miere Elektrárna Hodonín (EHO), ktorá dodáva teplo prostredníctvom horúcovodu Hodonín Holíč. Základné informácie o EHO sú uvedené v prílohe Elektráreň Hodonín patrí do spoločnosti ČEZ, a.s. Inštalovaný tepelný výkon kotlov je 275 MW a elektrický výkon je 105 MW. Po rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 1990 sa orientuje viac na výrobu tepla a menej na výrobu elektrickej energie. Veľký dôraz sa kladie na ochranu životného prostredia, čo má pozitívny vplyv na imisnú situáciu v meste Holíč, pretože pri vzdušnej vzdialenosti cca 5 km je mesto v prípade severo - západného prúdenia vlastne v spalinovej vlečke z komínov elektrárne. Takéto prúdenie ( Z + SZ ) sa v zimnom období vyskytuje priemerne počas 30 % dní. Komíny sú dva s výškou 100 m, čo zabezpečuje dobrý rozptyl znečisťujúcich látok. Obr.3.6 Lokalizácia elektrárne Hodonín vzhľadom na mesto Holíč PROEN s.r.o. Bratislava 15

16 V roku 2004 bola celková dodávka tepla z EHO GJ, z toho dodávka do Holíča predstavovala GJ. V tomto roku sa v elektrárni vyrobilo MWh elektrickej energie. V kotolni EHO boli v rokoch 1992 až 1997 inštalované nové fluidné kotly, dva s tepelnými výkonmi 131 MW a jeden s výkonom 13 MW. Prevádzka fluidných kotlov predstavuje zásadné zníženie množstva emisií. Ako základné palivo sa používa lignit z miestnych zdrojov, ktorý sa spaľuje spolu s drevnou štiepkou, alebo inými dostupnými palivami na báze obnoviteľných zdrojov. V roku 2004 sa v EHO spotrebovalo sa t lignitu, t hnedého uhlia, t biomasy a t ťažkého vykurovacieho oleja. Inštalované turbogenerátory umožňujú teplárenskú prevádzku, pričom TG4 bol vymenený v roku 1980 za blok s turbínou s regulovaným odberom pary 180 t/h s potlačenou kondenzáciou, elektrický výkon 55 MW. Podobne bol rekonštruovaný TG3, pričom elektrický výkon je 50 MW. Odberové turbíny, spolu so záložnou redukčnou stanicou zásobujú mesto Hodonín parou 1,8 MPa / 270 C a horúcovodný napájač s nominálnymi parametrami 150 / 70 C, ktorý zásobuje mesto Holíč. Samotná elektráreň má ešte dostatočnú kapacitu na ďalšie zvyšovanie dodávaného tepelného výkonu, samotný napájač má kapacitu cca 30 MW, súčasné využitie nepredstavuje ani 50 %. Vzhľadom na použité palivo sú ceny tepla z primárneho rozvodu konkurencieschopné a je predpoklad dlhodobejšej stability cien paliva. Možno konštatovať, že centralizované zásobovanie teplom z elektrárne Hodonín sa vyznačuje: ekologickou kvalitou, bezpečnosťou a spoľahlivosťou, komfortom a pohodlím, konkurencieschopnosťou. zdroj Centralizované dodávky tepla Centralizované zásobovanie teplom v meste Holíč zabezpečuje Prvá teplárenská, a. s., Nám. sv. Martina 9, Holíč. Dodávateľom tepla pre Prvú teplárenskú je v podstatnej miere elektráreň Hodonín, ktorá dodáva teplo prostredníctvom horúcovodu Hodonín Holíč. Priebeh dodávok za roky 2004 a 2005 je na obr Celkové dodávky tepla v roku 2003 boli GJ, v roku 2004 boli GJ a v roku GJ. Vzhľadom na denostupne v roku 2004 ( K.deň) a v roku 2005 (3 414 K.deň) možno konštatovať, že sa postupne realizujú úsporné opatrenia. Kapacita horúcovodu Hodonín Holíč je cca 30 MW, využitých je cca 13 MW. Okrem dodávok pre Prvú teplárenskú, dodáva horúcovod teplo aj pre firmy, napr. Steel Mont. Prehľad dodávok tepla z horúcovodu je v nasledujúcej tabuľke 3.1. Prvá teplárenská, a. s. Holíč prevádzkuje malé blokové kotolne Kátovská 1210, Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná Ich maximálne výkony v roku 2004 sa pohybovali v rozsahu 45 až 185 kw. Priebehy ročných diagramov trvania zaťaženia sú na obr. 3.2 až 3.5, max. výkony počas prevádzky a inštalované výkony sú v tabuľke 3.2. PROEN s.r.o. Bratislava 16

17 ( GJ ) január február marec apríl máj jun júl august september október november december Obr. 3.1 Priebeh dodávok tepla z elektrárne Hodonín do siete firmy Prvá teplárenská, a.s. Holíč Tab. 3.1 Prehľad dodávok tepla z horúcovodu Hodonín Holíč za rok 2003 Odberateľ ( GJ / r ) Prvá teplárenská, a.s DEUS spol. s r.o. 666 Kassia International, a.s. 66 Steel Mont, a.s spolu Tab. 3.2 Prehľad výkonov v kotolniach Prvej teplárenskej, a.s., Holíč Kotolňa Inštalovaný výkon kotlov ( kw ) Dosahovaný výkon v roku 2004 ( kw ) Kátovská Nálepkova Nálepkova Lesná PROEN s.r.o. Bratislava 17

18 Zhodnotenie technického stavu kotolní Prvá teplárenská, a.s. Holíč, Nám. sv. Martina Tep. zariadenie: Pk Nálepkova č ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Kotol K2 PROTHERM 60 KLO13 s výkonom 50 kw, rok výroby 2001, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 90,93%, obsah NO x 184,5 mg/m n PROTHERM 60 KLO13 s výkonom 50 kw, rok výroby 2001, garančná účinnosť 91% Nameraná účinnosť 90,8%, obsah NO x 187,0 mg/m n 3 Kotol K3 Vallát ETI 100 s výkonom 120 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% Nameraná účinnosť 86,39%, obsah NO x 197,3 mg/m n 3 Zhodnotenie: Kotly K1 a K2 sú nové kotly s vysokou účinnosťou. Posledný kotol K3 je 20 ročný a vzhľadom na požadovaný trend spaľovať plynné palivo s účinnosťou vyššou ako 90% bolo by vhodné uvažovať s jeho výmenou. I hodnota NO x je tesne pod požadovaným emisným limitom. Tep. zariadenie: Pk Nálepkova č ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Vallát Maďarsko 80KL ZP s výkonom 77 kw, rok výroby 1997, garančná účinnosť 89% 3 Nameraná účinnosť 88,94%, obsah NO x 129,5 mg/m n Kotol K2 Vallát ETI 100 s výkonom 120 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% 3 Nameraná účinnosť 85,05%, obsah NO x 175,4 mg/m n Kotol K3 Vallát ETI 25 s výkonom 30 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% 3 Nameraná účinnosť 86,11%, obsah NO x 100,4 mg/m n Zhodnotenie: Obdobná skutočnosť ako u PK Nálepkova1204. Kotol K2 nespĺňa vekovo ani technickým stavom požiadavky moderného kotla, účinnosť 85,05% je veľmi nízka vzhľadom na ceny plynu. Kotol K3 je vekovo rovnaký, súčiniteľ prebytku vzduchu je 2,86, čo je vysoká hodnota i pre roštové kotly. Tep. zariadenie: Pk Kátovská č ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 VITOPLEX 300 s výkonom 225 kw, rok výroby 2002, garančná účinnosť 88% Nameraná účinnosť 90,34%, obsah NO x 38,9 mg/m n 3 Kotol K2 VITOPLEX 300 s výkonom 225 kw, rok výroby 2002, garančná účinnosť 88% Nameraná účinnosť 90,23%, obsah NO x 51,9 mg/m n 3 Zhodnotenie: Kotolňa je vybavená modernými kotlami firmy VIESSMANN s obsahmi emisií NO x hlboko pod emisným limitom. PROEN s.r.o. Bratislava 18

19 Tep. zariadenie: Pk bytovka Lesná 2 ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Kotol K2 Lieber Group KN30 s výkonom 30 kw, rok výroby 2000, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 90,9%, obsah NO x 192,4 mg/m n Lieber Group KN30 s výkonom 30 kw, rok výroby 2000, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 91,24%, obsah NO x 204,7 mg/m n Zhodnotenie: Kotolňa má nové kotly s vysokou účinnosťou. Vzhľadom na použité atmosferické horáky a vysoké obsahy NO x, žiadalo by sa vyčistenie horákov od prachu a drobných nečistôt, čim by sa určite koncentrácia NO x v spalinách znížila. Na nasledujúcich obrázkoch je potreba tepelného výkonu v roku PROEN s.r.o. Bratislava 19

20 P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.2 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne PK Kátovská 1210v roku P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.3 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Nálepkova 1204v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 20

21 P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.4 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Nálepkova 1213 v roku P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.5 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Lesná 2860 v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 21

22 3.1.3 Rozvody tepla SCZT Všetky rozvody tepla sú sústredené v systémoch zásobovania teplom firmy Prvá teplárenská, a.s. Rozvody sú štvorrúrkové, uložené v neprielezných kanáloch, izolované minerálnou vlnou. Primárny rozvod z EHO je dvojrúrkový. Schematické zobrazenie pre jednotlivé OST je v prílohe 14.3 v závere správy. Na základe atestov pracujú všetky odovzdávacie stanice, vrátane rozvodov tepla s hospodárnosťou prevádzky 100 %. Prehľad teplotechnických parametrov jednotlivých OST a ich sekundárnych sietí je uvedený v tabuľke 3.4. Všetky parametre sú pod normatívnymi hodnotami, čo svedčí o dobrom stave zariadenia a prevádzky. V oblasti príprava TÚV by sa zlepšením izolácie, hlavne v domových rozvodoch mohlo ušetriť strácané teplo, ale táto investícia je investíciou majiteľov domov. Tab. 3.3 Prehľad OST a príslušných rozvodov tepla DN (mm) / L (m) OST DN / L DN / L DN / L DN / L DN / L DN / L Lúčky 150 / / / / 836 M. Nešpora 200 / / / / / / Pri kaštieli 150 / / / / Rozptyl 125 / / / / 64 SNP / / / / / 22 SNP / / / / / 54 SNP / / / / / 124 Kapital Invest 150 / / 110 Tab. 3.4 Teplotechnické parametre OST z atestov za rok 2003 OST Teplo na vstupe (GJ) Normatívn a účinnosť OST (%) Skutočná účinnosť OST (%) Normatívna účinnosť sekundárnych rozvodov (%) Skutočná účinnosť sekund. rozvodov (%) Normatív. spotreba tepla na prípravu TÚV (GJ/m 3 ) Skutočná spotreba tepla na prípravu TÚV (GJ/m 3 ) Lúčky ,985 0,985 0,945 0,947 0,300 0,280 M. Nešpora ,985 0,985 0,956 0,956 0,290 0,268 Pri kaštieli ,985 0,985 0,952 0,953 0,320 0,300 Rozptyl ,985 0,985 0,973 0,974 0,260 0,221 SNP ,985 0,985 0,953 0,954 0,290 0,270 SNP ,985 0,985 0,960 0,961 0,300 0,280 SNP ,985 0,985 0,944 0,946 0,280 0,270 Kapital Invest ,985 0,985 0,970 0,970 0,300 0,291 PROEN s.r.o. Bratislava 22

23 3.2 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor Podnikateľský sektor tvorí skupinu výrobcov a odberateľov tepla, ktorí sú evidovaní hlavne ako znečisťovatelia ovzdušia v podkladoch NEIS. S cieľom získať ďalšie relevantné údaje pre spracovanie energetickej koncepcie bola realizovaná dotazníková akcia, na ktorú však odpovedali iba dva subjekty, Stredná poľnohospodárska škola, Bernolákova 10, s inštalovaným výkonom 715 kw a firma Eissmann Automotive, Lesná 880, s inštalovaným výkonom 1,700 MW. Oba subjekty ako teplonosné médium používajú teplú vodu. Podrobnejšie údaje sú vo vyplnených dotazníkoch v prílohe Ďalším podkladom sú evidované malé zdroje znečisťovania ovzdušia, uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. 3.5 Malé zdroje znečisťovania ovzdušia v meste Holíč P.č. Názov zdroja Inštalovaný výkon (kw) Palivo Spotreba (m 3 /r, t/r) 1 A.I.R. s.r.o. neudaný ZP IKOS neudaný drevo neudaná 3 FLOT Bernolákova 26 ZP FLOT OD Mier 26 ZP Slovenská pošta 16 ZP COOP Jednota 25 ZP SPP RS 1 24 ZP SPP RS 2 24 ZP STEN Kopčanská 20 drevo 47 m 3 10 BVS a.s. 50 ZP BVS úpravňa vody 24 ZP BVS ČOV neudaný koks 29,7 13 ASV Bratislava 65 ZP Vzhľadom na dostupnosť jednotlivých druhov palív je predpoklad, že aj firmy ktoré nevrátili vyplnené dotazníky spaľujú zemný plyn a preto ich príspevok k imisnej situácii mesta bude porovnateľný s analyzovanými firmami. Pretože mesto nemá možnosť ovplyvniť správanie sa firiem, kontrola sa môže uskutočňovať iba sledovaním výšky poplatkov za znečisťovanie ovzdušia. Vzhľadom na potrebu znižovania výrobných a prevádzkových nákladov samotní výrobcovia sa musia usilovať o znižovanie energetickej náročnosti či už v oblasti zdrojov, alebo spotreby. Za týmto cieľom odporúčame, aby si firmy vypracovali vlastné energetické stratégie v rámci energetických auditov. PROEN s.r.o. Bratislava 23

24 3.3 Zariadenia pre výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, prípadne ich výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Celkový počet domov v IBV je podľa štatistických údajov 1 103, z toho trvalo obývaných 914. Perspektívne sa počíta s výstavbou RD na lokalitách Konopiská 146 DR, Chalupy 105 a Pod hrebeňom 68. Z toho do roku 2015 sa predpokladá postaviť 222 RD. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii prehľad odberov ZP od jednotlivých majiteľov rodinných domov, bude analýza vychádzať z priemerného rodinného domu s plynovým kotlom na kúrenie a prípravu TÚV. Za predpokladu potrebného výkonu kotla 20 kw, pri meteorologických podmienkach v Holíči (výpočtová teplota 12 C) je celková potreba tepla na vykurovanie, vztiahnutá na normovaný počet denostupňov cca 188,4 GJ/r, potreba tepla na prípravu TÚV pre tri osoby cca 10,3 GJ/r. To predstavuje spotrebu ZP pri účinnosti kotla 95 % hodnotu m 3 /r na kúrenie a 318 m 3 /r na prípravu TÚV. Tieto hodnoty sa budú líšiť podľa prevádzky vykurovacích systémov v jednotlivých domoch a tu slúžia ako porovnávacie hodnoty. Výkon 20 kw bol použitý ako horná hranica inštalovaných výkonov v rodinných domoch. Pre súčasný počet rodinných domov ( trvalo obývaných ) predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne tis. m 3 na kúrenie a m 3 na prípravu TÚV. Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 ) to predstavuje pri RD tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV m 3 za rok, spolu tis. m 3 ZP Pozn.: trvalo obývané + nová výstavba. Tieto spotreby by boli reálne ak by všetky domy IBV používali ako palivo ZP. PROEN s.r.o. Bratislava 24

25 4 Analýza zariadení na spotrebu tepla Tepelné odbery v bytovo komunálnej sfére sú riadené správcovskými organizáciami, alebo spoločenstvom vlastníkov. Z 19 bytových objektov v správe a.s. Prvá teplárenská v Holíči: - zateplený nie je žiaden objekt, - zateplenie strechy nemá žiaden objekt, - ekvitermickú reguláciu majú 3 objekty, - hydraulické vyregulovanie majú 2 objekty, - termostatické ventily sú inštalované v 1 objekte, - pomerové rozdeľovače nákladov na teplo nie sú inštalované v žiadnom objekte. Údaje sú čerpané z prehľadu SEA [9], [10] o dodávke tepla a spotrebe tepla v objektoch za rok V rokoch 2005 a 2006 sa hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému a inštalácia termostatických ventilov realizovali v 17 bytových objektoch, v 2 objektoch sa tieto opatrenia vykonajú do marca Zo 50 bytových objektov v správe Okresného stavebného bytového družstva v Senici sa vo všetkých objektoch realizovali tieto opatrenia [11], [12], [13], [14]: - ekvitermickú reguláciu nemá žiaden objekt, - hydraulické vyregulovanie, - inštalácia termostatických ventilov, - inštalácia pomerových rozdeľovače nákladov na teplo. Žiaden objekt nemá zateplený obvodový plášť ani zateplenú strechu. Teplo je do bytových objektov dodávané sekundárnymi rozvodmi napojenými na odovzdávacie stanice tepla a zo štyroch domových kotolní a.s. Prvá teplárenská v Holíči. Rozdelenie bytových objektov v Holíči podľa stavebných sústav a správcov je uvedené v tab Charakteristické údaje o jednotlivých bytových objektoch v Holíči sú uvedené v prílohe 14.2 Prehľad centrálne zásobovaných bytových objektov. V tab. 4.2 sú pre bytové objekty jednotlivých stavebných sústav v Holíči zhrnuté charakteristické údaje a priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v roku Z porovnania pomeru normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla na vykurovanie najlepšie sú objekty stavebnej sústavy T06B b. ZA, kde je tento pomer 1,43 a najhorší je objekt stavebnej sústavy T06B r. KE (pomer normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla = 0,52). Pre 69 bytových objektov v Holíči v roku 2004 je pomer normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla 0,96, skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektov bola o 3,8 % vyššia ako normatívna. Najnižšia merná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,278 GJ/m 3 (pri spotrebe vody 11,53 m 3 /osoba.rok) bola v objektoch stavebnej sústavy PS 82 b. PP. Najvyššia merná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,347 GJ/m 3 (pri spotrebe vody 11,15 m 3 /osoba.rok) bola v objektoch stavebnej sústavy T06B b. ZA. V 69 bytových objektov v Holíči v roku 2004 bola priemerná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,302 GJ/m 3 a priemerná spotreba TÚV 11,24 m 3 /osoba.rok. V roku 2004 bola merná spotreba tepla na PROEN s.r.o. Bratislava 25

26 prípravu TÚV v Holíči nižšia ako normatívny ukazovateľ spotreby tepla na prípravu TÚV mimo miesta spotreby (tab. 4.3). Zo skúsenosti možno konštatovať, že z celkových tepelných strát rozvodov TÚV pripadá cca 30 % na straty tepla v rozvodoch dodávateľa TÚV ale až cca 70 % celkových tepelných strát je v rozvodoch TÚV v bytových objektoch. Pre porovnanie merných spotrieb v rokoch 2004 a 2005 sú v tab. 4.4 uvedené priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie podľa jednotlivých stavebných sústav. Údaje sú z prehľadu SEA za rok 2004 [9], [10], [11], [12] (Príloha 14.2), počet denostupňov bol D 20 = 3 252,1 K.deň. V roku 2005 sú uvedené priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie objektov v správe OSBD Senica [13], [14]. Uvažované sú bytové objekty v Holíči, Skalici a v Gbeloch. Počet denostupňov v roku 2005 bol D 20 = 3 270,1 K.deň. Z tabelovaných údajov vidieť zásadné rozdiely medzi jednotlivými stavebnými sústavami, ktoré naznačujú veľký potenciál úspor pre sústavy s vysokou spotrebou tepla. PROEN s.r.o. Bratislava 26

27 Tab. 4.1 Rozdelenie bytových objektov v Holíči podľa stavebných sústav a správcov Stavebná sústava Prvá teplárenská a.s. Holíč Okresné stavebné bytové družstvo Senica spolu O PS 82 b. PP PS 82 r. PP PV T T T06B b. ZA T06B b. NA T06B r. NA T06B r. ZA T06B r. KE spolu Tab. 4.2 Charakteristika bytových objektov v Holíči a priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v roku 2004 Stavebná sústava objektov Počet bytov osôb Upravená merná plocha Spotreba tepla na vykurovanie Merná spotreba tepla na vykurovanie skutočnosť normatív Spotreba TÚV Normatív/ Skutočnosť voda teplo Merná spotreba TÚV Spotreba tepla na vykurovanie a TÚV (m 2 ) (GJ) (kwh/m 2 ) (%) (m 3 ) (GJ) (GJ/m 3 ) (m 3 /osoba.r) (GJ) O ,6 115, ,307 8, PS 82 b. PP ,1 74, ,278 11, PS 82 r. PP ,4 73, ,301 12, PV ,7 105, ,298 9, T ,5 113, T ,3 114, ,300 10, T06B b. ZA ,5 97, ,347 11, T06B b. NA ,9 86, ,236 14, T06B r. NA ,9 82, ,332 11, T06B r. ZA ,5 96, ,289 9, T06B r. KE ,1 88, ,300 12, spolu ,7 83, ,302 11, PROEN s.r.o. Bratislava 27

28 Tab. 4.3 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody mimo miesta spotreby Spotreba teplej úžitkovej vody na osobu za rok Normatívny ukazovateľ spotreby tepla (m 3 ) (GJ. m -3 ) 16 a viac 0,300 do 16 0,307 do 15 0,316 do 14 0,326 do 13 0,338 do 12 0,351 do 11 0,367 do 10 0,386 do 9 0,410 do 8 0,439 do 7 0,477 do 6 0,527 Zdroj: Zbierka zákonov č. 328 / Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov Tab. 4.4 Porovnanie priemerných ročných merných spotrieb tepla na vykurovanie bytových objektov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Stavebná sústava Bytové objekty v Holíči, rok 2004 Objekty OSBD Senica, rok 2005 Merná spotreba tepla Merná spotreba tepla normatív / normatív / na vykurovanie na vykurovanie (kwh/m 2 skutočnosť ) (kwh/m 2 skutočnosť ) (%) (%) skutočnosť normatív skutočnosť normatív O1 107,6 115, ,1 PS 82 b. PP 75,1 74, ,4 74,6 118 PS 82 r. PP 68,4 73, ,6 74,3 119 PV2 118,7 105, ,4 106,3 107 T 03 97,5 113, ,9 113,9 120 T ,3 114, ,0 T06B b. ZA 68,5 97, ,9 98,4 164 T06B b. NA 125,9 86, ,9 86,6 107 T06B r. NA 104,9 82, ,3 83,0 93 T06B r. ZA 122,5 96, ,7 96,8 97 T06B r. KE 172,1 88, ,4 spolu 86,7 83, ,7 PROEN s.r.o. Bratislava 28

29 Normatívny ukazovateľ spotreby tepla na vykurovanie objektov je merná potreba tepla na 1m 2 mernej plochy, ktorá zohľadňuje typ objektu, klimatické podmienky, charakter prevádzky a prevádzkové parametre porovnateľných objektov pri zabezpečení požadovanej teplotnej úrovne vykurovaných priestorov. Normatívne ukazovatele sú v tab Pre klimatické podmienky v Holíči v roku 2004, charakterizované počtom denostupňov D 20 = 3 252,1 K.deň, sú v tab. 4.7 uvedené odpovedajúce merné spotreby tepla na vykurovanie podľa stavebných sústav. Podľa kritéria minimálnych teploizolačných vlastností upravovaných stavebných konštrukcií (STN : 2002) má byť merná spotreba tepla na vykurovanie menšia ako 66,77 kwh / m 2. r = 0,240 GJ / m 2. r. Tejto podmienke podľa tab. 4.7 vyhovujú iba objekty postavené po roku Napriek tomu, že ani jeden bytový objekt v Holíči nebol zateplený, v roku 2004 malo mernú spotrebu tepla na vykurovanie menšiu ako 66,77 kwh / m 2. r až 17 objektov (stavebných sústav PS 82 b. PP, PS 82 r. PP). Spotreby tepla v školských objektoch a na MsÚ v Holíči v rokoch 2004 a 2005 sú uvedené v tab. 4.5 [20]. Tab. 4.5 Spotreby tepla v školských objektoch a na MsÚ v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Objekt Vykurovaná plocha Spotreba tepla r.2004 Spotreba tepla r.2005 (m 2 ) (GJ) (GJ) ZŠ I Bernolákova ZŠ II Školská + ŠJ MŠ Čabelku MŠ Kollárova MŠ Lúčky MŠ Hollého Bývalá MŠ ul. Zámecká Fajansa + ZUŠ MsÚ Spolu Spotreba tepla v technologických zariadeniach firiem je otázkou ich výrobných technológií a prípadné úspory musia firmy riešiť vlastnou aktivitou, hlavne prostredníctvom spracovania energetických auditov. PROEN s.r.o. Bratislava 29

30 Tab. 4.6 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na vykurovanie objektov podľa stavebných sústav P. č. Stavebná sústava Ukazovateľ spotreby tepla (MJ/m 2 MP. D) P. č. Stavebná sústava Ukazovateľ spotreby tepla (MJ/m 2 MP. D) 1 B-70 b. 0, PV2 0, B-70 r. 0, T 01 0, B70/R 0, T 02 0, BA b. BA 0, T 03 0, BA BC r. 0, T 11 0, BA NKS b. BA 0, T 12 0, BA NKS r. BA 0, T 13 0, BA r. BA 0, T 14 0, BTO b. PO 0, T 15 0, Experiment.p. 0, T 16 0, G 57 b. 0, T 20 0, G 57 r. 0, T 22 0, K 61 KE 0, T 52 0, LB, MB b. 0, T06 B b. BA 0, LB, MB r. 0, T06B b. BB 0, MS 11 b. 0, T06B b. KE 0, MS 5 r. 0, T06B b. NA 0, O1 0, T06B b. ZA 0, O2 0, T06B r. BA 0, O3 0, T06B r. BB 0, O4 0, T06B r. KE 0, Pl.14 b. I. 0, T06B r. NA 0, Pl.14 b. II. 0, T06B r. ZA 0, Pl.14 r. I. 0, T08B b. KE 0, Pl.14 r.ii. 0, T08B r. KE 0, Pl.15 b. 0, ZT, ZTB r. BA 0, Pl.15 r. 0, PS 82 b. PP 0, PS 82 r. PP 0, postavené po roku 1997 postavené po roku , , Zdroj: Zbierka zákonov č. 328 / Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov PROEN s.r.o. Bratislava 30

31 Tab. 4.7 Merné spotreby tepla na vykurovanie podľa stavebných sústav pre klimatické podmienky v Holíči v roku 2004 (D 20 = 3 252,1 K.deň) P. č. Stavebná sústava Merná spotreba tepla (kwh/m 2 MP. rok) P. č. Stavebná sústava Merná spotreba tepla (kwh/m 2 MP. rok) 1 B-70 b. 101,6 30 PV2 105,0 2 B-70 r. 92,6 31 T ,0 3 B70/R 70,8 32 T ,3 4 BA b. BA 98,4 33 T ,3 5 BA BC r. 118,2 34 T ,2 6 BA NKS b. BA 102,9 35 T ,9 7 BA NKS r. BA 100,8 36 T ,8 8 BA r. BA 113,5 37 T ,2 9 BTO b. PO 127,9 38 T ,8 10 Experiment.p. 102,9 39 T ,5 11 G 57 b. 87,2 40 T ,6 12 G 57 r. 92,2 41 T ,6 13 K 61 KE 99,0 42 T ,2 14 LB, MB b. 101,1 43 T06 B b. BA 96,5 15 LB, MB r. 101,4 44 T06B b. BB 98,2 16 MS 11 b. 89,0 45 T06B b. KE 87,5 17 MS 5 r. 98,2 46 T06B b. NA 86,2 18 O1 104,6 47 T06B b. ZA 97,8 19 O2 96,4 48 T06B r. BA 114,6 20 O3 77,6 49 T06B r. BB 94,5 21 O4 68,7 50 T06B r. KE 88,8 22 Pl.14 b. I. 103,2 51 T06B r. NA 85,9 23 Pl.14 b. II. 83,7 52 T06B r. ZA 96,3 24 Pl.14 r. I. 86,1 53 T08B b. KE 89,5 25 Pl.14 r.ii. 81,3 54 T08B r. KE 72,5 26 Pl.15 b. 71,0 55 ZT, ZTB r. BA 114,8 27 Pl.15 r. 81, PS 82 b. PP 73, PS 82 r. PP 74,6 postavené po roku 1997 postavené po roku ,2 59,6 PROEN s.r.o. Bratislava 31

32 5 Analýza dostupnosti palív a energie Najviac využívaným primárnym zdrojom energie pre výrobu tepla sú fosílne palivá, najmä zemný plyn, menej tuhé a kvapalné palivá. 5.1 Fosílne zdroje energie Zemný plyn Zemný plyn naftový je v súčasnosti hlavným primárnym zdrojom na výrobu tepla v individuálnej výrobe tepla a teplej vody objektoch individuálnej bytovej výstavby. Spoločnosť Prvá teplárenská v Holíči prevádzkuje štyri domové (blokové) kotolne, v ktorých sa spaľuje zemný plyn. Na výrobu tepla sa zemný plyn využíva aj v tepelných zdrojoch spol. s r.o. EISSMANN AUTOMOTIVE SLOVENSKO a Strednej poľnohospodárskej školy. Plynom zo siete bolo ku dňu SODB zásobovaných spolu 75,3 % trvalo obývaných bytov. V súčasnosti je aj pre oprávnených odberateľov v meste Holíč jediným dodávateľom zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý vlastní distribučnú sieť. Vzhľadom na prudký rast ceny plynu v ostatnom období sa hľadajú možnosti náhrady tohoto fosílneho paliva inými environmentálne prijateľnými, a to najmä obnoviteľnými zdrojmi Kvapalné palivá Podľa údajov zo SODB 2001 sa v sektore obyvateľstva kvapalné palivá nepoužívajú, resp. neboli zistené (u 231 bytov nebol zistený spôsob vykurovania) Pevné palivá Pevným palivom sa podľa údajov zo SODB 2001 kúrilo iba v 34 bytoch, etážové kúrenie na pevné palivo malo 13 bytov a kachle na pevné palivo spolu 84 trvalo obývaných bytov, čo spolu predstavovalo 1,9 % všetkých trvalo obývaných bytov v meste Holíč. PROEN s.r.o. Bratislava 32

33 5.2 Obnoviteľné zdroje energie Vzhľadom na polohu, klimatické a hospodárske podmienky mesta je pre výrobu tepla využiteľná najmä biomasa a slnečná energia. Geotermálne pramene sa vyskytujú v lokalitách Lakšarská Nová Ves a Šaštín Stráže, kde poskytujú možnosti pre lokálne využívanie. V budúcnosti by mal byť preskúmaný aj energetický potenciál kalov z ČOV a možnosť využívania komunálneho odpadu ako lokálneho zdroja energie. V súčasnosti sa komunálny odpad z mesta Holíč zneškodňuje na skládke v Cuníne s predpokladaným termínom ukončenia prevádzkovania v r Biomasa Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie, až 44 % [23, 24]. Za hlavné zdroje energeticky využiteľnej biomasy v podmienkach Slovenska všeobecne možno považovať lesnú biomasu, odpady z drevospracujúceho priemyslu a perspektívne biomasu z energetických porastov v lesníctve, slamu z obilia, kukurice, repky a slnečnice, odpad zo sadov a odpad hlavne organického charakteru z chovu dobytka v poľnohospodárstve a biologické palivá. Poľnohospodársky pôdny fond v rámci katastrálneho územia mesta Holíč predstavuje takmer ha a lesný pôdny fond 660 ha. Poľnohospodárska a lesná odpadová biomasa z týchto plôch tvorí dostupný potenciál, podmienečne vhodný ako lokálny zdroj energie. Pre prípadnú cielenú produkciu energetických rastlín by bolo možné počítať s využitím cca 50 % nadbytočnej poľnohospodárskej pôdy, t.j. pôdy, ktorá sa teraz z rôznych dôvodov nevyužíva kvôli dodržaniu pestovateľských kvót, z ekonomických dôvodov a pod. Vzhľadom na legislatívny zákaz zneškodňovania biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu [21], je obec od povinná zabezpečiť vytrieďovanie tohoto druhu odpadu a jeho zhodnocovanie materiálové (kompostovaním, výrobou bioplynu ) alebo energetické (výroba tepla). Od r musia obce zaviesť vytrieďovanie aspoň 5 zložiek komunálnych odpadov, vrátane kuchynského odpadu. Kuchynský odpad, t. j. zmes tepelne upravených a neupravených surovín, ktoré zostali po príprave a konzumácii ľudskej potravy a vznikajú v domácnostiach alebo v zariadeniach spoločného stravovania (jedálne, reštaurácie apod.), je možné zhodnocovať napr. na bioplyn s využitím v kogeneračnej výrobe elektrickej energie a tepla pre komunálne účely. Odpad zo záhrad a parkov, tzv. zelený odpad t. j. zmes odpadov, ktorá vzniká v súkromných záhradách alebo na verejných plochách ako sú parky, ihriská a pod. je možné po úprave (štiepkovanie, zabezpečenie prijateľnej vlhkosti) energeticky zhodnocovať spaľovaním v kotloch na drevnú štiepku, ktoré by bolo možné inštalovať v niektorej z plynových kotolní. Túto frakciu biologicky rozložiteľného zeleného odpadu je možné uplatniť aj ako potrebnú štruktúrnu hmotu pri zhodnocovaní kuchynského odpadu vo výrobe bioplynu. Rovnako na výrobu bioplynu možno využiť organické odpady z potravinárskeho priemyslu - odpady PROEN s.r.o. Bratislava 33

34 z výroby a spracovania potravín a krmiva pre zvieratá alebo zo spracovania poľnohospodárskych produktov na iné účely. V bytovom sektore je biomasa dostupná okrem využitia v systéme CZT (odpadové drevo) aj v individuálnej výstavbe rodinných domov (odpad zo záhrad, nakupované palivové drevo, prípadne pelety). U subjektov s individuálnou výrobou tepla v ostatných sektoroch sú podobné možnosti. Vždy je však podstatná podmienka ekonomickej návratnosti, t.j. či sa investície dokážu splatiť počas životnosti zariadenia Slnečná energia Vzhľadom na polohu mesta a klimatické podmienky je perspektívne využívanie solárnej energie na výrobu tepla v meste (technická analýza v kap. 8.2). Hlavný potenciál pre solárnu energiu predstavujú rodinné domy a to pri novej výstavbe, ako aj pri rekonštrukciách už nevyhovujúceho vykurovacieho systému. Na prípravu teplej vody pre domácnosti možno solárne kolektory použiť prakticky pre všetky nízkopodlažné budovy. Investičné náklady na inštaláciu slnečných kolektorov pre rodinný dom, vrátane regulácie a príslušných zásobníkov teplej vody sa podľa konštrukcie domu, strešnej konštrukcie a orientácie domu vzhľadom na chod Slnka pohybujú v súčasných cenách v rozsahu 80 až 100 tisíc Sk, vrátane montáže. Pri aktuálnych cenách ZP (12,39 až 14,04 Sk/m 3, vrátane fixných platieb) by sa návratnosť investície pohybovala v rozsahu 24 až 27 rokov, čo je na hranici životnosti systému, a preto by bolo potrebné podporiť inštaláciu napr. znížením dane z nehnuteľnosti aspoň v prvých rokoch inštalácie. Pri predpokladanom náraste cien plynu až na 20,00 Sk/m 3, a tým i nárastu ročných úspor nákladov na zemný plyn, by návratnosť klesla na cca 17 až 20 rokov. Vykurovanie slnečnou energiou má vyššie nároky na orientáciu budovy, a preto zámer využívať solárnu energiu treba brať do úvahy už pri projektovaní budovy. Aby sa mohla slnečná energia využívať na vykurovanie, celkové energetické nároky budovy musia byť menej ako 50 kwh/m 2 za rok. Optimálne energetické nároky sú okolo 30 kwh/m 2 za rok. Znamená to, že stavba musí mať dobré tepelnoizolačné vlastnosti, alebo je potrebné investovať do jej zlepšenia. Potenciál využívania solárnych kolektorov vo verejných budovách je využiteľný najmä na prípravu teplej vody, a to najmä v školách, v zdravotníckych zariadeniach, v hoteloch a v športových strediskách, kde sa teplá voda vyžaduje po celý rok. Značný potenciál využitia slnečnej energie je v oblasti pasívnych solárnych systémov, kde sa zlepšením tepelnoizolačných vlastností budov dajú minimalizovať straty a zvýšiť možnosti využitia solárneho zdroja (špeciálne zasklenie, orientácia sklených plôch do optimálneho smeru). Tieto opatrenia sa dajú prakticky použiť len v nových bytových domoch a v budovách terciárneho sektora. Tento trend by malo mesto podporovať vo svojich rozvojových projektoch pri povoľovaní novej výstavby, ako aj pri určovaní zdanenia stavieb. Úspory fosílnych palív sa totiž priamo prejavia na znižovaní emisného zaťaženia mestského prostredia Geotermálna energia Vzhľadom na nedostatok kapacity geotermálnych zdrojov vo forme prameňov teplej vody priamo v oblasti mesta, prichádza do úvahy iba využitie geotermálnej energie v oblasti IBV PROEN s.r.o. Bratislava 34

35 na prípravu tepla tepelnými čerpadlami. Z hľadiska nákladovosti ide hlavne o investičné náklady. Tieto musí znášať investor. Z hľadiska imisného zaťaženia mesta tento zdroj tepla predstavuje kladný prínos v znížení imisií, pretože elektrická energia sa produkuje mimo mesta a teda mimo neho sa produkujú aj emisie. Z hľadiska celoštátneho tento spôsob realizácie výroby tepla je ekvivalentný výrobe priamo z paliva použitého na výrobu elektrickej energie, vzhľadom na straty a následné účinnosti výroby a prenosu energií. Samozrejme nie je porovnateľný s výrobou elektrickej energie z vodnej, prípadne jadrovej energie. PROEN s.r.o. Bratislava 35

36 6 Vplyv na životné prostredie 6.1 Produkcia škodlivých látok Množstvá spotrebovaného paliva, ktorým je výhradne zemný plyn platia za rok V tabuľke 6.1 je uvedený súčtový inštalovaný výkon kotlov v jednotlivých kotolniach (MW) a spotrebované množstvo zemného plynu v m 3 za rok. Zároveň sú uvedené množstvá základných polutantov, ktorými sú TZL, SO 2, NO 2, CO v kg/rok a množstvo CO 2 v t/rok. Pri výpočte vyprodukovaných ročných emisií sa vychádzalo zo spáleného množstva paliva a príslušných emisných faktorov a všeobecných závislostí, vydaných MŽP SR. Tab. 6.1 Prehľad zdrojov znečisťovania ovzdušia v meste Holíč P.č Kotolňa PK Nálepkova č PK Nálepkova č.1213 PK Kátovská č PK Bytovka Lesná Inšt. výkon (kw) Mn. plynu m 3 /rok Polutanty (kg/rok) CO 2 (t/rok) TZL SO 2 NO 2 CO ,447 4,2 0,5 81,8 33, ,519 3,8 0,5 74,2 30, ,121 5,3 0,6 103,1 41, ,207 1,6 0,2 30,9 12,5 6.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok (TZL, SO 2, NO x, CO) S prijateľným zjednodušením je možné povedať, že škodlivosť látok vypúšťaných zo zdroja (komín, auto, atď.) do ovzdušia, t.j. emisie, je daná veľkosťou ich výskytu v prízemnom ovzduší, t.j. v imisii. Účinok emisie v prízemnej vrstve ovzdušia je závislý priamo od množstva polutantu a nepriamo kvadraticky od výšky komínu. Jednoducho povedané, čím ďalej od zeme je emisia vypúšťaná, tým nižšia (s druhou mocninou tejto vzdialenosti) imisia z nej vznikne. Z praktického hľadiska sa na veľkosť imisie (hladiny znečistenia prízemného ovzdušia) podieľajú: - nerovnomernosť rozloženia zdrojov emisií a režim znečisťovania (diaľkový prenos), - klimatické podmienky (inverzia), - členitosť krajiny, - rôzna zmiešavacia vrstva a podmienky, - zníženie množstva aerosólov. Uvedené vplyvy, ktoré sa kombinujú, možno zhrnúť do konštatovania, že vysokým komínom je možno znížiť miestnu imisiu, nie však podstatne znížiť imisie na väčšom území. Zdroje s nízkymi komínmi silne ovplyvňujú miestne imisie, znečisťujú ovzdušie okolo zdroja. PROEN s.r.o. Bratislava 36

37 V ďalšom ukážeme spôsob výpočtu, ktorý bude použitý pre výpočty emisií a imisií v meste Holíč. Výpočet množstva exhalátov vznikajúcich pri spaľovaní palív určíme z emisných faktorov. Pre určenie imisného zaťaženia, alebo ako bolo uvedené, najvyššiu prízemnú koncentráciu exhalátov v ľubovoľnom mieste priestoru produkovaných komínom sa používa niekoľko metód. Najrozpracovanejšia teória pre rozptyl exhalátov je štatistická teória turbulentnej difúzie, ktorú vytvoril Sutton. Výsledný vzťah po odvodení pre najvyššiu prízemnú koncentráciu C max pri zemi z = 0 má tvar: M e Dz 3 max, z= 0 = & 0,235. ( mg / m ) 2 uh Dy C. a vzdialenosť miesta max. koncentrácie je kde ( mg s) X m = M e / emitované množstvo škodliviny, ( m s) u / stredná rýchlosť vetra v ústi komína, ktorá súvisí s bezrozmerným meteorologickým exponentom n, ( m) h = H + h je efektívna výška komína ako súčet geometrickej výšky a dynamického prevýšenia, D z, D y sú virtuálne difúzne parametre závislé na výške komína a teplotnom vrstvení. Predpoklady pre výpočet: Pre všetky výpočty budeme predpokladať instabilitu n = 0,20; z čoho je daný pomer Pri výpočte sme uvažovali so strednou rýchlosťou vetra v Holíči 5 m/s. H Dz 2 2 n Dz / Dy. Na výpočet TZL bude použitý rovnaký vzťah podľa štatistickej Suttonovej metódy vzhľadom na to, že sa jedná o veľmi jemný prach a aerosóly. Pre výpočet výšky prevýšenia budeme uvažovať strednú teplotu vzduchu 4,2 C a teplotu vystupujúcich spalín z komína pri spaľovaní ZP z atestov jednotlivých kotlov. Pri výpočte imisného zaťaženia sme opäť vychádzali z jednotlivých emisných faktorov a zo skutočných maximálnych výkonov resp. maximálnych hodinových spotrieb zemného plynu pre jednotlivé kotolne. Alternatívne sa uvažuje s decentralizovaným spôsobom zásobovania teplom konečných spotrebiteľov v štyroch bytových objektoch v Holíči (kap. 10.3). Alternatívne blokové kotolne Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/9,10,11, M. Nešpora 1453/33 predstavujú reprezentatívne decentralizované zdroje tepla. Okrem maximálnych koncentrácií jednotlivých polutantov (µg/m 3 ) sú v tab. 6.2 a 6.3 uvedené vzdialenosti miest, v ktorých sa tieto maximálne koncentrácie vyskytujú. PROEN s.r.o. Bratislava 37

38 Tab. 6.2 Maximálne prízemné koncentrácie jednotlivých polutantov pre vybrané tepelné zdroje v Holíči - rýchlosť vetra 5 m/s Tepelný zdroj Inšt. výkon (kw) Max. výkon (kw) Stav. výška komína (m) Efektívna výška komína (m) C max TZL C max SO2 C max NO2 C maxco Pri kaštieli 1473/ ,16 1 0,023 0,003 0,457 0, ,7 SNP 1678/ ,17 1 0,023 0,003 0,446 0, ,1 Lúčky 1527/9,10, ,19 0,7947 0,041 0,005 0,794 0,321 87,7 M. Nešpora 1453/ ,17 0,9068 0,020 0,002 0,393 0, ,2 Elektráreň Hodonín ,9 1 2,246 16,367 2,240 0,643 D z /D y µg/m 3 Vzdial. Χ max (m) mesto Holíč * Elektráreň Hodonín ,9 1 20, ,408 22,395 6, ,0 Pozn. Koncentrácie znečisťujúcich látok sú uvedené v mieste maximálnych koncentrácií a v lokalite mesta Holíč. Tab. 6.3 Maximálne prízemné koncentrácie jednotlivých polutantov pre vybrané tepelné zdroje v Holíči - kritická rýchlosť vetra (rádovo 0,1 m/s) Tepelný zdroj Inšt. výkon (kw) Max. výkon (kw) Stav. výška komína (m) Efektívna výška komína (m) C max TZL C max SO2 C max NO2 C maxco Pri kaštieli 1473/ ,926 0,111 18,645 7, ,5 SNP 1678/ ,964 0,115 18,798 7, ,0 Lúčky 1527/9,10, ,7947 1,128 0,135 21,993 8, ,5 M. Nešpora 1453/ ,9068 0,711 0,085 13,857 5, ,0 D z /D y µg/m 3 Vzdial. Χ max (m) PROEN s.r.o. Bratislava 38

39 6.3 Analýza maximálnych koncentrácií Tabuľka 6.2 a sa týka rýchlosti vetra 5 m/s, kedy rozptylové podmienky sú veľmi priaznivé. Preto koncentrácie jednotlivých polutantov sú pomerne nízke. So zmenšovaním rýchlosti vetra sa situácia zhoršuje a pri kritických rýchlostiach, ktoré sú rádovo 0,1 m/s, nadobúdajú hodnoty uvedené v tab Z tabuľky je vidieť, že najväčší význam má koncentrácia NOx, ktorá nadobúda najväčšiu hodnotu, pri kotolni Lúčky, a to až 22 µg/m 3. Ostatné kotolne sú na tom len o niečo lepšie. Ak však zvážime, že imisný limit pre NO x je 200 µg/m 3, majú tieto hodnoty veľký význam a podstatným spôsobom prispievajú už k jestvujúcemu stavu znečistenia. V stĺpci tabuľky celkom vpravo sú uvedené vzdialenosti od kotolne, v ktorých sa tieto maximálne hodnoty nachádzajú. Najvyššie imisné zaťaženie predstavuje Elektráreň Hodonín, ktoré podľa údajov v tab. 6.2 rádovo prekračuje zaťaženie z plynových kotolní. Takáto situácia nastáva v prípade SZ vetrov, ktorých početnosť je cca 30 % dní v roku. V prípade variantu zásobovania mesta teplom z blokových kotolní by bolo v Holíči v prevádzke 69 takýchto tepelných zdrojov s príslušnou produkciou emisií. Imisie NO x a CO z fiktívnych kotolní by boli niekoľkonásobne vyššie ako tieto imisie z EHO na území mesta Holíč. Imisie TZL z blokových kotolní a z EHO by boli približne rovnaké. Vzhľadom na spaľovanie lignitu a hnedého uhlia v EHO by boli imisie SO 2 rádovo vyššie ako pri prevádzke 69 fiktívnych blokových kotolní. Z výpočtov zaťaženia mesta Holíč imisiami vyplýva, že v porovnaní s výrobou tepla v 69 fiktívnych blokových kotolniach je ekologicky výhodnejší varianat nákupu tepla z EHO. PROEN s.r.o. Bratislava 39

40 7 Energetická bilancia V energetickej koncepcii sú porovnané dva varianty zásobovanie teplom: - zo súčasných zdrojov centralizované zdroje, koneční spotrebitelia tepla sú napojení na sekundárne rozvody, - z blokových kotolní decentralizované zdroje. Pri porovnaní variantov zásobovania teplom sa zohľadnili tri kritériá: - cena tepla pre konečného spotrebiteľa, - emisné a imisné zaťaženia mesta, - zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Z podrobnej ekonomickej a finančnej analýzy vyplynulo, že cena tepla zo súčasných centralizovaných tepelných zdrojov v Holíči je z dlhodobého hľadiska (do roku 2015) nižšia ako cena tepla z alternatívnych blokových kotolní umiestnených v bytových a nebytových objektoch (kap. 11). 7.1 Analýza energetickej bilancie SCZT V súčasnosti v Holíči rozhodujúcu časť tepla pre konečných spotrebiteľov dodáva spoločnosti Prvá teplárenská Holíč. Pre porovnanie variantov zásobovania teplom sú pre centralizovaný spôsob analyzované údaje a.s. Prvá teplárenská. Spoločnosť Prvá teplárenská Holíč nakupuje teplo z horúcovodu Elektrárne Hodonín (EHO). Nakúpené teplo sa distribuuje primárnymi a sekundárnymi rozvodmi. Z primárnych rozvodov teplo nakupujú priemyselní odberatelia Steel Mont, Deus, Kassia Int. Rozhodujúca časť odberateľov tepla v Holíči nakupuje teplo zo sekundárnych rozvodov SCZT. Teplo slúži na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (obr. 7.1). V tab. 7.1 sú uvedené nákupy tepla z horúcovodu EHO v rokoch 2004 a 2005 a maximálne ročné tepelné výkony odberateľov tepla: a.s. Prvá teplárenská, Steel Mont, Deus, Kassia Int. V roku 2004 nakúpila a.s. Prvá teplárenská GJ z horúcovodu EHO. Spoločnosť predala priemyselným odberateľom z primárnych rozvodov (PR) GJ tepla a GJ konečným spotrebiteľom na výstupe zo sekundárnych rozvodov (SR). Maximálny priemerný denný tepelný výkon odoberaný Prvou teplárenskou bol 13,404 MW v roku 2004 a 12,026 MW v roku 2005 (obr. 7.2, obr. 7.3). Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných priemyselnými odberateľmi z primárnych rozvodov v Holíči v roku 2004 je znázornený na obr Spoločnosť Prvá teplárenská v Holíči prevádzkuje 8 odovzdávacích staníc tepla : VS Lúčky, VS M. Nešpora, VS Pri kaštieli, VS Rozptyl, VS SNP1, VS SNP2, VS SNP3 a VS KI. PROEN s.r.o. Bratislava 40

41 V tab. 7.2 sú uvedené ročné dodávky tepla z jednotlivých OST v Holíči a maximálne ročné tepelné výkony OST a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku V tomto roku OST spolu konečným spotrebiteľom dodali GJ tepla na vykurovanie a prípravu TÚV. Najväčšie sú OST Lúčky a M. Nešpora, pričom v roku 2004 sa v nich dosiahli maximálne priemerné denné výkony 1,832 MW, resp. 2,471 MW. Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči v roku 2004 sú znázornené na obr. 7.5 a obr V tepelných okruhoch VS M. Nešpora a VS Rozptyl je v prevádzke 12 domových (kompaktných) odovzdávacích staníc tepla KOST. Pri decentralizovanej príprave TÚV v šiestich KOST v tepelnom okruhu VS Rozptyl sa v roku 2004 energeticky úsporne pripravovala TÚV, pričom priemerná ročná merná spotreba tepla na prípravu TÚV bola 0,240 GJ/m 3. Energetická bilancia SCZT v Holíči sa analyzuje aj v kap Tab. 7.1 Maximálne ročné tepelné výkony odberateľov tepla (a.s. Prvá teplárenská, priemyselní odberatelia Steel Mont, Deus, Kassia Int.) v Holíči z horúcovodu HV EHO v rokoch 2004 a 2005 Odberateľ Ročný nákup tepla (GJ) P max (MW) P leto max (MW) P leto min (MW) Ročná doba využitia P max (h/r) nákup z EHO ,404 0,964 0, nákup z EHO ,026 0,945 0, PR priemysel ,255 0,029 0, PR priemysel ,438 0,044 0, Tab. 7.2 Maximálne ročné tepelné výkony OST a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004 Odovzdávacia stanica tepla Ročný nákup tepla (GJ) P max (MW) P leto max (MW) P leto min (MW) Ročná doba využitia P max (h/r) VS Lúčky ,832 0,210 0, VS M. Nešpora ,471 0,152 0, VS Pri kaštieli ,404 0,141 0, VS Rozptyl ,509 0,051 0, VS SNP ,328 0,136 0, VS SNP ,635 0,098 0, VS SNP ,350 0,046 0, VS KI ,251 0,010 0, spolu ,732 0,763 0, PROEN s.r.o. Bratislava 41

42 834 GJ GJ GJ GJ GJ bytové objekty školy, MsÚ ostatní straty PR,OST,SR straty PR PR priemysel GJ Obr. 7.1 Delenie spotreby tepla z SCZT v Holíči v roku 2004 P (MW) dni nákup z EHO 2004 nákup z EHO 2005 Obr. 7.2 Ročné diagramy trvania dodávok tepla nakupovaných a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2004 a 2005 PROEN s.r.o. Bratislava 42

43 P (MW) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 7.3 Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku ,4 1,2 1,0 P (MW) 0,8 0,6 0,4 0,2 0, dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 7.4 Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných priemyselnými odberateľmi z primárnych rozvodov v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 43

44 P (MW) dni VS Lúčky VS M.Nešpora VS Pri kaštieli VS Rozptyl VS SNP1 VS SNP2 VS SNP3 VS KI spolu Obr. 7.5 Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči napojených na horúcovod z EHO v roku ,5 2,0 P (MW) 1,5 1,0 0,5 0, dni VS Lúčky VS M.Nešpora VS Pri kaštieli VS Rozptyl VS SNP1 VS SNP2 VS SNP3 VS KI spolu Obr. 7.6 Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči napojených na horúcovod z EHO v roku 2004 zmenená mierka PROEN s.r.o. Bratislava 44

45 7.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského sektoru V podnikateľskom sektore, ako bolo uvedené v kapitole 3.2 sa používajú všetky druhy fosílnych palív, prevažujúcim palivom je ale zemný plyn. Pretože podnikateľské subjekty priamo zahŕňajú do ceny výrobkov, prípadne služieb cenu tepla, musia z hľadiska konkurencieschopnosti dbať o efektívne využívanie palív. V tomto smere nemá mesto priamy vplyv na efektívnosť využívania palív. Jednou z ciest, v rámci zákonných predpisov, je kontrola emisií a zaťaženie producentov poplatkami. Takouto formou môže mesto ovplyvniť hlavne zdroje nadmerne znečisťujúce ovzdušie (tuhé palivá). Horeuvedené skutočnosti možno sledovať aj na niektorých vybraných parametroch prevádzky zdrojov. Spotreba hnedého uhlia poklesla z t/r v roku 2000 na 131 t / r v roku tomu odpovedá aj pokles emisií, kde TZL klesli zo 41 t/r v roku 2000 na 12 t/r v roku 2004 a podobne emisie SO 2 zo 133 t/r v roku 2000 na 65 t/r v roku Analýza energetickej bilancie IBV V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne prechod na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Zaujímavým stimulom by bola podpora inštalácie slnečných kolektorov na prípravu TÚV. Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j objektov, by úspora ZP predstavovala m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. Podobne možno predpokladať zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % zavedením úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). To by predstavovalo úsporu cca 900 m 3 /r ZP na jeden rodinný dom, celkove tento potenciál predstavuje 1 171,8 tis. m 3 /r ZP, samozrejme tiež s úmerným dopadom na životné prostredie. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii prehľad odberov ZP od jednotlivých majiteľov rodinných domov, bude analýza vychádzať z priemerného rodinného domu s plynovým kotlom na kúrenie a prípravu TÚV. Za predpokladu potrebného výkonu kotla 20 kw, pri meteorologických podmienkach v Holíči (výpočtová teplota 12 C) je celková potreba tepla na vykurovanie, vztiahnutá na normovaný počet denostupňov cca 188,4 GJ/r, potreba tepla na prípravu TÚV pre tri osoby cca 10,3 GJ/r. To predstavuje spotrebu ZP pri účinnosti kotla 95 % hodnotu m 3 /r na kúrenie a 318 m 3 /r na prípravu TÚV. Tieto hodnoty sa budú líšiť podľa prevádzky vykurovacích systémov v jednotlivých domoch a tu slúžia ako porovnávacie hodnoty. Pre súčasný počet rodinných domov ( trvalo obývaných ) predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne tis. m 3 na kúrenie a m 3 na prípravu TÚV. PROEN s.r.o. Bratislava 45

46 Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 ) to predstavuje pri RD tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV m 3 za rok, spolu tis. m 3 ZP. Tieto spotreby by boli reálne ak by všetky domy IBV používali ako palivo ZP. Za týmto účelom by bolo vhodné informovať jednoduchou formou obyvateľov o možnostiach úspor paliva použitého na výrobu tepla. Bilancia spotreby tepla v Holíči v roku 2004 je znázornená na obr. 7.7 a GJ GJ SCZT IBV decentralizované zdroje GJ Obr. 7.7 Bilancia spotreby tepla v Holíči v roku % 41% SCZT IBV decentralizované zdroje 50% Obr. 7.8 Percentuálne rozdelenie spotreby tepla v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 46

47 7.4 Stanovenie potenciálu úspor Potenciál úspor tepla sa vzťahuje na spotrebu tepla konečných spotrebiteľov zásobovaných teplom z primárnych (PR) a sekundárnych (SR) rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči. Prvá teplárenská nakupuje teplo z horúcovodu (HV) EHO. Následne bol vypočítaný vývoj spotreby tepla konečných spotrebiteľov v období rokov 2004 až Úspora tepla bola vypočítaná aj pre objekty individuálnej bytovej výstavby. Údaje o predpokladaných spotrebách tepla v podnikateľskom sektore, spoločnostiach a organizáciách s decentralizovanými zdrojmi, získané dotazníkovou akciou, sú zhrnuté v kap Ďalším zdrojom informácií o tepelných zdrojoch v meste Holíč sú údaje NEIS pre stredné stacionárne zdroje. Potenciál úspor tepla bytových objektov na vykurovanie a prípravu TÚV sa určil na základe spotrieb tepla v roku V tomto roku a.s. Prvá teplárenská v Holíči sekundárnymi rozvodmi na vykurovanie dodala GJ tepla a na prípravu TÚV GJ, pričom konečná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bola GJ. V tab. 7.3 sú uvedené pre bytové objekty jednotlivých stavebných sústav ročné spotreby tepla na vykurovanie, prípravu TÚV a tiež priemerné merné spotreby na vykurovanie (kwh/m 2 ) a prípravu TÚV (GJ/m 3 ). Priemerné merné spotreby v roku 2004 boli 86,7 kwh/m 2 a 0,302 GJ/m 3. Potenciál úspor tepla sa vzťahuje na východiskový rok 2004, úspory tepla na vykurovanie sa určia pre klimatické pomery roku 2004 charakterizované počtom denostupňov D 20 = 3252,1 K.deň. Sledujú sa dva scenáre: Optimistický scenár Bytové objekty v Holíči nie sú z teplotechnického hľadiska rekonštruované. Spotreby tepla na vykurovanie možno znížiť takou rekonštrukciou, aby sa splnilo energetické kritérium podľa STN : 2002 a merná spotreba tepla po zateplení objektu (vztiahnutá na počet denostupňov v roku 2004 D 20 = K.deň) bola 66,77 kwh/m 2.r = 0,240 GJ/ m 2.r. Predpokladá sa, že všetky objekty budú rekonštruované tak, aby sa dosiahla merná spotreba tepla 66,77 kwh/m 2.r alebo u objektov s nízkou mernou spotrebou na vykurovanie v roku 2004 sa rekonštrukciou klesla merná spotreba tepla o 15 % (tab. 7.3). Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 29,8 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 61,6 kwh/m 2.r. Predpokladá sa zníženie mernej spotreby tepla na prípravu TÚV na hodnotu 0,270 GJ/m 3. Neuvažuje sa so znížením mernej spotreby tepla na prípravu TÚV v objektoch stavebných sústav, ktorých bola v roku 2004 merná spotreba nižšia ako 0,270 GJ/m 3. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,269 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 10,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 24,1 % (tab. 7.3). PROEN s.r.o. Bratislava 47

48 Tab. 7.3 Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči optimistický scenár Spotreba tepla (GJ) Merná spotreba tepla Úspora tepla (%) Stavebná r.2004 úprava ÚK (kwh/m 2 ) TÚV (GJ/m 3 ) sústava ÚK+ ÚK+ ÚK+ ÚK TÚV ÚK TÚV r.2004 úprava r.2004 úprava ÚK TÚV TÚV TÚV TÚV O ,6 64,3 0,307 0,270 40,3 12,1 35,1 PS 82 b. PP ,1 59,8 0,278 0,270 20,3 2,8 15,5 PS 82 r. PP ,4 58,0 0,301 0,270 15,2 10,2 13,5 PV ,7 66,8 0,298 0,270 43,8 9,3 38,0 T ,5 66,8 31,5 0,0 25,6 T ,3 66,8 0,300 0,270 59,8 9,9 52,6 T06B b. ZA ,5 58,2 0,347 0,270 15,0 22,2 17,0 T06B b. NA ,9 66,8 0,236 0,236 46,9 0,0 36,8 T06B r. NA ,9 66,8 0,332 0,270 36,3 18,6 31,9 T06B r. ZA ,5 66,8 0,289 0,270 45,5 6,7 38,9 T06B r. KE ,1 66,8 0,300 0,270 61,2 10,0 53,0 spolu ,7 61,6 0,302 0,269 28,9 10,5 24,1 Pesimistický scenár V porovnaní s optimistickým scenárom sa predpokladá, že v súlade s STN : 2002 bude rekonštruovaná polovica bytových objektov (tab. 7.4). Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 14,5 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 74,1 kwh/m 2.r. Predpokladá sa zníženie mernej spotreby tepla na prípravu TÚV na hodnotu 0,300 GJ/m 3. Rovnako sa neuvažuje sa so znížením mernej spotreby tepla na prípravu TÚV v objektoch stavebných sústav, ktorých bola v roku 2004 merná spotreba nižšia ako 0,300 GJ/m 3. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,295 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 2,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 11,3 % (tab. 7.4). PROEN s.r.o. Bratislava 48

49 Tab. 7.4 Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči pesimistický scenár Spotreba tepla (GJ) Merná spotreba tepla Úspora tepla (%) Stavebná r.2004 úprava ÚK (kwh/m 2 ) TÚV (GJ/m 3 ) sústava ÚK+ ÚK+ ÚK+ ÚK TÚV ÚK TÚV r.2004 úprava r.2004 úprava ÚK TÚV TÚV TÚV TÚV O ,6 86,0 0,307 0,300 20,1 2,3 16,8 PS 82 b. PP ,1 67,5 0,278 0,278 10,2 0,0 7,4 PS 82 r. PP ,4 63,2 0,301 0,300 7,6 0,2 5,1 PV ,7 92,8 0,298 0,298 21,9 0,0 18,2 T ,5 82,1 15,7 12,8 T ,3 116,5 0,300 0,300 29,9 0,0 25,6 T06B b. ZA ,5 63,4 0,347 0,300 7,5 13,6 9,2 T06B b. NA ,9 96,3 0,236 0,236 23,5 0,0 18,4 T06B r. NA ,9 85,8 0,332 0,300 18,2 9,5 16,0 T06B r. ZA ,5 94,6 0,289 0,289 22,7 0,0 18,9 T06B r. KE ,1 119,5 0,300 0,300 30,6 0,0 25,7 spolu ,7 74,1 0,302 0,295 14,5 2,5 11,3 V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne prechod na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Zaujímavým stimulom by bola podpora inštalácie slnečných kolektorov na prípravu TÚV. Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j objektov, by úspora ZP predstavovala 259,2 tis. m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. Podobne možno predpokladať zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % zavedením úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). To by predstavovalo úsporu cca 900 m 3 /r ZP na jeden rodinný dom, celkove tento potenciál predstavuje 992,7 tis. m 3 /r ZP, samozrejme tiež s úmerným dopadom na životné prostredie. PROEN s.r.o. Bratislava 49

50 8 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie 8.1 Biomasa Biomasa ako zdroj energie, spadajúca do oblasti obnoviteľných zdrojov, je jednou z možných náhrad zemného plynu, ktorého ceny v poslednom období rýchle narastajú, čo sa prejavuje na náraste ceny tepla a podiele platieb obyvateľstva. 8.2 Slnečná energia Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 914 trvalo obývaných objektov, by úspora ZP predstavovala m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. V bytových domoch pripadá využitie slnečnej energie do úvahy iba v objektoch s menším počtom bytov, prípadne ako podporný systém v okruhu prípravy TÚV. Vzhľadom na ceny zariadení je potrebná podrobná analýza návratnosti podobných projektov. 8.3 Geotermálna energia Vzhľadom na nedostatok vhodných geotermálnych zdrojov v meste, možno uvažovať iba s využitím tepla zo zeme na zásobovanie pomocou tepelných čerpadiel. Nakoľko tieto technológie sú podstatne drahšie ako systémy na spaľovanie zemného plynu, nemožno v blízkej budúcnosti počítať s väčším nasadením takýchto jednotiek. Z celoštátneho hľadiska neprináša využitie tepelných čerpadiel prínos do energetickej bilancie s výnimkou elektrickej energie z vodných zdrojov, prípadne z jadrových zdrojov. PROEN s.r.o. Bratislava 50

51 9 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta 9.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči podľa optimistického a pesimistický scenára je uvedený v kap Zo sekundárnych rozvodov sú teplom zásobované školy, MsÚ a ďalší odberatelia tepla v Holíči. V roku 2004 sa v školských objektoch a na MsÚ v Holíči spotrebovalo GJ tepla. Merná spotreba tepla v školských objektoch a na MsÚ po zavedení regulácie spotreby tepla klesla z 52 Wh/m 2.K.deň v roku 2004 na 36 Wh/m 2.K.deň, t.j. o 30,8 %. Pri rovnakých klimatických podmienkach v Holíči ako v roku 2004 by sa zavedením regulácie spotreby tepla v týchto objektoch ušetrilo GJ, spotrebovalo by sa GJ tepla. Ďalšie znižovanie spotreby tepla možno dosiahnuť zateplením objektov. V energetickej koncepcii sa počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla GJ. Ostatní odberatelia tepla v Holíči (Polícia, Slov. poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Jednota SD,...) v roku 2004 spotrebovali GJ tepla. V roku 2004 Prvá teplárenská predala na výstupe zo sekundárnych rozvodov GJ tepla. Do bilancie tepla treba započítať tepelné straty v primárnych rozvodoch, odovzdávacích staniciach tepla a sekundárnych rozvodoch. Ak uvažujeme normatívne ročné účinnosti primárnych rozvodov η PR = 0,934, odovzdávacích staniciach tepla η OST = 0,985 a sekundárnych rozvodov η SR = 0,945, celková normatívna ročná účinnosť komponentov SCZT je η PR,OST,SR = 0,869. Z bilancie dodávok tepla (tab. 9.1) bola v roku 2004 účinnosť dodávky tepla η PR,OST,SR = 0,916, teda vyššia ako normatívna. V roku 2004 z primárnych rozvodov spoločnosti Steel Mont, Deus a Kassia Int. odobrali GJ tepla. Normatívnej ročnej účinnosti primárnych rozvodov η PR = 0,934 vzhľadom na teplo predané na výstupe zo primárnych rozvodov odpovedá tepelná strata 834 GJ. Z horúcovodu EHO a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004 nakúpila GJ tepla. Potenciál úspor tepla konečných spotrebiteľov napojených na primárne a sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči je vztiahnutý na obdobie rokov 2004 až Pre vývoj spotreby tepla v SCZT v Holíči sa predpokladá: Optimistický scenár (tab. 9.1) Rovnomernou rekonštrukciou všetkých bytových objektov v Holíči v súlade s STN : 2002 do roku 2015 klesne spotreba tepla na vykurovanie na GJ. Rekonštrukciou OST, vonkajších a vnútorných rozvodov TÚV do roku 2015 klesne spotreba tepla na prípravu TÚV na GJ. V školských objektoch a na MsÚ v Holíči po zavedení regulácie spotreby tepla sa od roku 2006 počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla GJ. Spotreba tepla ostatných odberateľov do roku 2015 klesne o 15 %. PROEN s.r.o. Bratislava 51

52 Predpokladá sa, že priemyselní odberatelia budú z primárnych rozvodov odoberať konštantné množstvo tepla na úrovni spotreby v roku 2005, t.j GJ. Pri odbere tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov sa predpokladá, že do roku 2015 sa rekonštrukciou OST a tepelných rozvodov znížia tepelné straty o 15 %. Tepelné straty primárnych rozvodov sa nezmenia. Pesimistický scenár (tab. 9.2) V súlade s STN : 2002 sa do roku 2015 predpokladá rovnomerná rekonštrukcia polovice všetkých bytových objektov v Holíči. Spotreba tepla na vykurovanie klesne na GJ. Rekonštrukciou OST, vonkajších a vnútorných rozvodov TÚV do roku 2015 klesne spotreba tepla na prípravu TÚV na GJ. V školských objektoch a na MsÚ v Holíči po zavedení regulácie spotreby tepla sa od roku 2006 počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla GJ. Spotreba tepla ostatných odberateľov do roku 2015 klesne o 5 %. Predpokladá sa, že priemyselní odberatelia budú z primárnych rozvodov odoberať konštantné množstvo tepla na úrovni spotreby v roku 2005, t.j GJ. Pri odbere tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov sa predpokladá, že do roku 2015 sa rekonštrukciou OST a tepelných rozvodov znížia tepelné straty o 5 %. Tepelné straty primárnych rozvodov sa nezmenia. Úspory tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického a pesimistického scenára sú uvedené v tab Tab. 9.1 Vývoj spotreby tepla a nákupu tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického scenára rok Ročná spotreba / predaj / nákup tepla (GJ) bytové objekty školy, MsÚ ostatní predaj SR spolu straty PR,OST,SR straty PR PR priemysel nákup z EHO straty PR,OST,SR 0,084 0,088 0,089 0,089 0,090 0,090 0,091 0,091 0,092 0,093 0,093 účinnosť dodávky tepla 0,916 0,912 0,911 0,911 0,910 0,910 0,909 0,909 0,908 0,907 0,907 straty PR 0,066 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 účinnosť dodávky tepla PR 0,934 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 PROEN s.r.o. Bratislava 52

53 Tab. 9.2 Vývoj spotreby tepla a nákupu tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa pesimistického scenára rok Ročná spotreba / predaj / nákup tepla (GJ) bytové objekty školy, MsÚ ostatní predaj SR spolu straty PR,OST,SR straty PR PR priemysel nákup z EHO straty PR,OST,SR 0,084 0,088 0,088 0,088 0,089 0,089 0,090 0,090 0,090 0,091 0,091 účinnosť dodávky tepla 0,916 0,912 0,912 0,912 0,911 0,911 0,910 0,910 0,910 0,909 0,909 straty PR 0,066 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 účinnosť dodávky tepla PR 0,934 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 Tab. 9.3 Úspora tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického a pesimistického scenára Scenár optimistický scenár pesimistický scenár Ročná spotreba / predaj / nákup Q 2004 Q 2015 (GJ) Q 2015 / Q 2004 (-) Úspora (-) Q 2004 Q 2015 (GJ) Q 2015 / Q 2004 (-) Úspora (-) bytové objekty ,759 0, ,887 0,113 MsÚ, školy ,692 0, ,692 0,308 ostatní ,850 0, ,950 0,050 predaj SR spolu ,760 0, ,872 0,128 straty pri dodávke tepla ,850 0, ,950 0,050 straty PR 0 1,000 0, ,000 0,000 PR priemysel ,115-0, ,115-0,115 nákup z EHO ,799 0, ,899 0, Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach Lokalizácia navrhovanej výstavby podľa počtu bytových jednotiek je uvedená v tab Predpokladá sa výstavba bytových jednotiek v rámci HBV a 369 v rámci IBV. Najviac je pripravená výstavba objektov v obytnej zóne Pri kaštieli (obr. 9.1). V obytnej zóne Pri kaštieli sa v 1. etape budujú 2 bytové domy a plánuje sa výstavba 24 radových domov. V 2. etape je plánovaná výstavba ďalších dvoch bytových domov a 38 objektov IBV. Prvá teplárenská v roku 2007 plánuje na pripojenie 2 bytových domov k SCZT preinvestovať 3,3 mil. Sk. V druhej etape v roku 2011 sa na tepelné rozvody Prvej PROEN s.r.o. Bratislava 53

54 teplárenskej majú pripojiť ďalšie dva bytové domy, investičné náklady dosiahnu 3,8 mil. Sk (tab. 9.4). Predpokladaná ročná spotreba tepla 4 bytových objektov je GJ. Podľa projektu 62 objektov IBV má byť vykurovaných plynovými kotlami, počíta sa s výstavbou plynových rozvodov. Súčasná cena zemného plynu odberateľov D3 pri predpokladanom odbere je 15,20 Sk/m 3. Ak by v objekte bol inštalovaný kondenzačný kotol, možno počítať s priemernou ročnou účinnosťou výroby tepla 98 %. Variabilná zložka nákladov na zemný plyn je 453,50 Sk/GJ. Zvážme variant pripojenia objektov IBV na rozvody SCZT. Objekty by boli teplom zásobované dvojrúrkovým systémom, v každom objekte by bola bytová odovzdávacia stanica tepla (obr. 9.2). Investičné náklady na bytovú odovzdávaciu stanicu sú 42 až 47 tis. Sk vrátane DPH. Sú teda nižšie ako na kondenzačný kotol. Zjednodušene možno predpokladať, že náklady na plynovú prípojku, montáž kotla a dymovod sú porovnateľné s nákladmi na teplovodnú prípojku k SCZT, bytovú odovzdávaciu stanicu a montáž. Pri zvažovaní inštalácie kotla a bytovej odovzdávacej stanice tepla za prijatých zjednodušujúcich predpokladov stačí porovnať variabilnú zložku nákladov na zemný plyn (453,50 Sk/GJ) s cenou nakupovaného tepla. Podľa rozhodnutia ÚRSO je v Holíči cena tepla na výstupe z primárnych rozvodov SCZT 306,31 Sk/GJ a na výstupe zo sekundárnych rozvodov 494,80 Sk/GJ. Možno očakávať prudší nárast ceny plynu v kategórii domácnosti D3 ako nárast ceny tepla. Odporúčame preto zvážiť možnosť napojenia objektov IBV v obytnej zóne Pri kaštieli na SCZT v Holíči. Podobnú úvahu možno aplikovať aj na existujúce objekty IBV v Holíči. Možno uviesť nasledujúce výhody inštalácie bytových staníc v rodinných domoch: Komfort užívateľov bytov s napojením na CZT Individuálne meranie spotreby tepla Alternatíva proti závesnému plynovému kotlu Vyššia bezpečnosť proti plynu Možnosť nastavenia teploty TUV, prietokový ohrev Možnosť nastavenia teploty a časového režimu ÚK Tab. 9.4 Investičná akcia Bytové domy obytnej zóny Pri kaštieli Etapa 1. etapa 2. etapa Realizácia rok 2007 rok 2011 Predpokladaná dodávka tepla GJ/r GJ/r tepelné rozvody DN / dĺžka 125 mm/300 m, 80 mm/60 m 125 mm/200 m, 80 mm/100m Náklady 2,1 mil. Sk 2,0 mil. Sk KOST Počet 2 3 Náklady 1,2 mil. Sk 1,8 mil. Sk Celkové náklady 3,3 mil. Sk 3,8 mil. Sk PROEN s.r.o. Bratislava 54

55 Obr. 9.1 Investičná akcia Bytové domy obytnej zóny Pri kaštieli PROEN s.r.o. Bratislava 55

56 Obr. 9.2 Bytová odovzdávacia stanica tepla 9.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV Pre súčasný počet rodinných domov predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne tis. m 3 na kúrenie a m 3 na prípravu TÚV. Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 RD ) spolu bude RD bude predstavovať spotreba ZP tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV 361 tis. m 3 za rok, spolu 6 927s. m 3. Ak by sa zaviedli podobné úsporné opatrenia ako v HBV, znížila by sa spotreba ZP na ÚK o cca 25 %, t.j. na tis. m 3, teda absolútne zníženie o tis. m 3 a inštalovaním slnečných kolektorov 267 tis. m 3 na príprave TÚV za rok. Celkový potenciál úspor v oblasti IBV teda predstavuje tis. m 3 ZP, čo sa prejaví na množstve emitovaných znečisťujúcich látok do ovzdušia. Za týmto účelom by bolo vhodné informovať jednoduchou formou obyvateľov o možnostiach úspor paliva použitého na výrobu tepla. Bolo by vhodné, ak by aj pri zvýšení ceny plynu neprechádzali majitelia domov na spaľovanie HU, ale aby bolo uprednostňované spaľovanie dreva v akejkoľvek forme (kusové, štiepky, pelety). Pre novú výstavbu rodinných domov odporúčame analyzovať možnosť využitia centrálneho zdroja s rozvodom vybudovaným v rámci výstavby inžinierskych sietí a inštaláciou malej kompaktnej odovzdávacej stanice tepla v každom rodinnom dome, tak ako to je uvedené v predošlej časti. PROEN s.r.o. Bratislava 56

57 10 Návrh alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení 10.1 Rozvoj SCZT Rozvoj SCZT je spojený s rekonštrukciou jej častí. Pri postupnej výmene existujúcich tepelných rozvodov odporúčame: použiť predizolované potrubia, uprednostniť dvojrúrkový systém s decentralizovanou prípravou TÚV. Zníženie dodávok tepla v dôsledku zateplenia objektov, hydraulického vyregulovania vykurovacích systémov, termostatizácie čiastočne eliminovať dodávkou tepla do novo budovaných objektov v meste Holíč Uplatnenie technológie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny Opis kombinovanej výroby elektriny a tepla v EHO je uvedený v kap V štyroch blokových kotolniach a.s. Prvá teplárenská v Holíči sú inštalované výkony kotlov nízke na to, aby doplnením kogeneračných jednotiek do týchto tepelných zdrojov sa zvýšila ich ekonomická efektívnosť Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Energetické využitie biomasy je najperspektívnejším z obnoviteľných zdrojov energie a reálne využiteľným zdrojom na výrobu tepla. Predpokladá sa, že biomasa v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla, najmä v menších tepelných zdrojoch. Vzhľadom na podmienky mesta Holíč je reálne dostupná a využiteľná štiepka z lesnej biomasy a odpadového dreva z lokálnych zdrojov. Eventualitou môže byť napr. nadbytočná slama z poľnohospodárskej výroby, prípadne cielene pestované rastliny. Vo vykurovacom systéme na drevnú štiepku sa štiepka zo skladu, ktorý je vedľa kotolne, automaticky privádza do spaľovacej komory kotla pomocou závitovkových dopravníkov podávačov, najčastejšie so samouzatváracou klapkou. Palivo je spaľované s oddeleným prívodom primárneho a sekundárneho vzduchu v ohnisku napr. s posuvným roštom. Pomocou presne regulovateľného množstva paliva a spaľovacieho vzduchu sa výkon kotla prispôsobí momentálnej potrebe tepla od rozsahu čiastočného zaťaženia až po maximálny výkon. Riadenie a monitorovanie vykurovacieho systému na biomasu drevnú štiepku - je založené na elektronickom programovateľnom riadení. Tento typ riadenia zabezpečí kontrolovanú reguláciu vykurovacieho materiálu, čím sa dosahuje maximálna účinnosť kotla. Schéma kotla na spaľovanie drevnej štiepky je na obr Schéma technologického zariadenia na spaľovanie drevnej štiepky, vrátane palivového hospodárstva je na obr V meste Holíč je možné uvažovať o takejto alternatíve v bývalej kotolni, teraz OST Lúčky, ktorá dodáva do systému CZT GJ, s maximálnym výkonom 1,832 MW, letným PROEN s.r.o. Bratislava 57

58 výkonom 0,210 MW, ( údaje za rok 2004). Je možné, že výhrevňa na biomasu v tejto lokalite by zásobovala teplom celý SCZT. Vtedy by bol potrebný maximálny výkon cca 8,7 MW, letný výkon 0,73 MW, pri celkovej dodávke tepla GJ, (opäť údaje za rok 2004). Tento variant je hypotetický, pre prípad výpadku dodávky tepla z napájača EHO. Kotle na biomasu by boli zásobované z miestnych zdrojov, doplnené zemným plynom. Podrobné analýzy pre inštalované výkony jednotlivých kotlov by bolo treba určiť na základe detailných analýz. Lokalita je na okraji mesta Holíč. Je začlenená do centrálnej sústavy zásobovania teplom časti mesta Holíč. Zásobuje teplom pre ústredné kúrenie a prípravu teplej vody byty a nebytové priestory. Obr Schéma kotla na spaľovanie biomasy PROEN s.r.o. Bratislava 58

59 T e c h n o lo g ic ká sc h é m a ko tla n a d revnú štiepku Obr Schéma zariadenia na spaľovanie drevnej štiepky O PROEN s.r.o. Bratislava 59

60 Tepelné zdroje vybavené modernou technológiou bezpečne spĺňajú platné emisné limity pre vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. Z hľadiska emisií CO 2 je spaľovanie biomasy na rozdiel od fosílnych palív neutrálne, pretože rastlina počas svojho rastu absorbuje zo vzduchu také množstvo CO 2, aké sa emituje do atmosféry pri jej spálení Alternatívne blokové kotolne Alternatívne sa uvažuje s decentralizovaným spôsobom zásobovania teplom konečných spotrebiteľov v štyroch bytových objektoch v Holíči: Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/1-4, M. Nešpora 1453 /33. Základné charakteristiky vybraných bytových objektov v Holíči sú uvedené v tab Pri návrhu "fiktívnych" blokových (domových) kotolní, umiestnených v bytových objektoch a posúdení výroby tepla z technického a ekonomického hľadiska sa vychádza zo spotrieb tepla v týchto objektoch v roku V tab sú uvedené merané hodnoty mesačných spotrieb tepla na vykurovanie (ÚK) a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) vo vybraných bytových objektoch v Holíči v roku V tab sú uvedené merné spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004, vztiahnuté na počet denostupňov D 20 = K.deň. Merné spotreby tepla na prípravu TÚV v roku 2004 sú pre vybrané objekty zhrnuté v tab Bytový objekt Pri kaštieli 1473/21 je 8 podlažný bodový dom postavený v stavebnej sústave T06B b. NA. V objekte sa do roku 2004 nerealizovali žiadne opatrenia smerujúce k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie, v súčasnosti je vykurovací systém hydraulicky vyregulovaný, na vykurovacích telesách sú termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie bytov spotrebovalo GJ a na prípravu TÚV 321 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 78,3 % celkovej spotreby tepla (1 481 GJ). Z porovnania normatívnej a skutočnej spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004 vyplýva hospodárnosť 68 %. V bytovom objekte Pri kaštieli 1473/21 je inštalovaná domová odovzdávacia stanica tepla, ktorá je dvojrúrkovým rozvodom napojená na VS Rozptyl. Bytový objekt SNP 1678/19-21 je 8 podlažný radový dom postavený v stavebnej sústave PS 82 b. PP. V objekte sa nerealizovali úpravy vedúce k zníženiu spotreby tepla. V závere roka 2006 sa plánuje hydraulicky vyregulovať vykurovací systém a na vykurovacie telesá inštalovať termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo GJ a na prípravu TÚV 532 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 75,4% celkovej spotreby tepla (2 167 GJ). V roku 2004 sa v objekte vzhľadom na skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie dosiahla hospodárnosť 73 %. Bytový objekt SNP 1678/19-21 je sekundárnymi rozvodmi napojený na odovzdávaciu stanicu tepla VS SNP 1. Bytový objekt Lúčky 1527 je postavený v stavebnej sústave PS 82r. v roku Na šiestich podlažiach je 68 bytov s celkovou plochou 4 347m 2. Plocha obvodového plášťa bez okien je cca 2450m 2 a strechy cca 910m 2. V objekte sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, na vykurovacích telesách sú inštalované termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo GJ a na prípravu PROEN s.r.o. Bratislava 60

61 TÚV 633 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 67,5% celkovej spotreby tepla (1 947 GJ). V roku 2004 bola skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektu nižšia ako normatívna. Bytový objekt Lúčky 1527 je sekundárnymi rozvodmi napojený na odovzdávaciu stanicu tepla VS Lúčky. Bytový objekt M. Nešpora 1453, postavený v stavebnej sústave T 03 v roku 1966,pozostáva zo 7 podlaží. Celková plocha 29 bytov je m 2, obvodový plášť bez okien má plochu 1790m 2 a strecha 380m 2. V objekte sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, na vykurovacích telesách sú termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo 842 GJ a na prípravu TÚV 231 GJ tepla. V roku 2004 bola skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektu nižšia ako normatívna. V bytovom objekte Lúčky 1527 je inštalovaná domová odovzdávacia stanica tepla, ktorá je dvojrúrkovým rozvodom napojená na VS M. Nešpora. Vybrané bytové objekty v Holíči nie sú z teplotechnického hľadiska rekonštruované. Spotreby tepla na vykurovanie možno znížiť takou rekonštrukciou, aby sa splnilo energetické kritérium podľa STN : 2002 a merná spotreba tepla po zateplení objektu (vztiahnutá na počet denostupňov v roku 2004 D 20 = K.deň) bola 66,77 kwh/m 2.r = 0,240 GJ/ m 2.r. Podľa údajov uvedených v tab bytový objekt Lúčky 1527/1-4 aj pred zateplením má mernú spotrebu tepla na vykurovanie ako požaduje norma STN : Predpokladáme, že po zateplení tohto objektu a pri rovnakom správaní sa jeho obyvateľov sa dosiahne úspora tepla na vykurovanie 15 %. Rekonštrukciou vybraných bytových objektov možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 15,0 % až 47,0 % (tab. 10.5). Úspory tepla na vykurovanie a prípravu TÚV budú 10,1 % až 36,8 %. PROEN s.r.o. Bratislava 61

62 Tab Základné charakteristiky vybraných bytových objektov v Holíči Objekt Stavebná sústava Počet podlaží Počet bytov Počet obyvateľov Upravená merná plocha (m 2 ) Rok výstavby Úpravy objektu a vykurovacieho systému Pri kaštieli 1473/21 T06B b. NA Žiadne SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP TRV Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP Hydraulické vyregulovanie, TRV, pomerové rozdeľovače M. Nešpora 1453/33 T Hydraulické vyregulovanie, TRV, pomerové rozdeľovače Tab Mesačné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV vo vybraných objektoch v Holíči v roku 2004 Objekt / mesiac Jan. Febr. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sept. Okt. Nov. Dec. Spolu Pri kaštieli 1473/21 Spotreba tepla (GJ) ÚK 247,9 177,0 162,5 90,1 19,5 0,0 0,0 0,0 22,4 100,4 159,0 181, ,0 TÚV 33,0 32,0 32,0 31,6 23,2 24,2 17,3 16,7 18,6 26,8 30,9 34,7 321,0 ÚK+TÚV 280,9 209,0 194,5 121,7 42,7 24,2 17,3 16,7 41,0 127,2 189,9 215, ,0 SNP 1678/19-21 ÚK 291,6 252,0 191,3 151,3 13,1 0,0 0,0 0,0 33,8 154,8 244,8 302, ,0 TÚV 53,9 53,1 53,1 44,7 41,1 32,7 39,9 34,5 38,4 35,4 48,2 57,0 532,0 ÚK+TÚV 345,5 305,1 244,4 196,0 54,2 32,7 39,9 34,5 72,2 190,2 293,0 359, ,0 Lúčky 1527/1-4 ÚK 302,5 225,0 206,5 75,6 0,0 0,0 0,0 0,0 10,8 82,8 180,4 230, ,0 TÚV 60,8 48,7 48,7 54,7 49,2 55,1 50,9 38,7 40,9 48,6 60,6 76,0 633,0 ÚK+TÚV 363,4 273,7 255,3 130,3 49,2 55,1 50,9 38,7 51,7 131,4 241,0 306, ,0 M. Nešpora 1453/33 ÚK 186,0 133,0 122,0 52,0 9,2 0,0 0,0 0,0 9,8 60,0 118,7 151,4 842,0 TÚV 21,7 19,0 20,0 20,0 19,6 19,7 13,2 14,8 16,7 20,9 22,9 22,5 231,0 ÚK+TÚV 207,7 152,0 142,0 72,0 28,8 19,7 13,2 14,8 26,5 80,9 141,6 173, ,0 Tab Merné spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004, vztiahnuté na počet denostupňov D 20 = K.deň Spotreba tepla na vykurovanie (GJ) merná spotreba tepla (kwh/m 2 ) merná spotreba na D 20 (Wh/m 2.K.deň) Adresa objektu skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív Hospodárnosť (%) Pri kaštieli 1473/ ,9 86,2 38,7 26,5 68 SNP 1678/ ,4 73,7 31,2 22,7 73 Lúčky 1527/ ,8 74,6 20,5 22,9 100 (112) M. Nešpora 1453/ ,5 113,3 29,4 34,8 100 (119) PROEN s.r.o. Bratislava 62

63 Tab Merné spotreby tepla na prípravu TÚV v roku 2004 TÚV Merná spotreba Adresa objektu Spotreba tepla (GJ) Spotreba TÚV (m 3 ) (GJ/m 3 ) (m 3 /osoba.rok) Pri kaštieli 1473/ ,236 14,33 SNP 1678/ ,286 11,01 Lúčky 1527/ ,271 12,40 M. Nešpora 1453/ Tab Potenciál úspor tepla na vykurovanie vo vybraných bytových objektoch v Holíči Objekt Stavebná sústava merná spotreba tepla (kwh/m 2 ) Skutoč- po rekonnormatív nosť štrukcii Spotreba tepla na ÚK (GJ) Skutoč- po rekonnosť štrukcii Spotreba tepla Úspora na ÚK+TÚV (GJ) (%) Skutoč- po rekonnosť štrukcii Úspora (%) Pri kaštieli 1473/21 T06B b. NA 125,9 86, , ,8 SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP 101,4 73, , ,7 66,77 Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP 66,8 74, , ,1 M. Nešpora 1453/33 T 03 95,5 113, , , Návrh alternatívnych blokových kotolní Pri návrhu alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči treba najskôr určiť potreby tepla konečných spotrebiteľov. Nevyhnutne treba zostaviť diagramy trvania potrieb tepla v bytových objektoch. Ročné diagramy trvania potrieb tepla vybraných bytových objektov v Holíči sú základným podkladom pre určenie výkonov kotlov inštalovaných v alternatívnych blokových kotolniach. Zostavené sú z mesačných dodávok tepla roku 2004 (obr až 10.4) denostupňovou metódou. V tab sú zhrnuté hodnoty charakterizujúce ročné diagramy trvania potrieb tepla analyzovaných bytových objektov: maximálna potreba tepla P max ÚK+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV, maximálna potreba tepla P max ÚK na vykurovanie, maximálna potreba tepla P max TÚV na prípravu TÚV. Maximálne potreby tepla P max ÚK+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV vybraných bytových objektov v roku 2004 boli od 106,0 kw (M. Nešpora 1453/33) do 182,0 kw (Lúčky 1527/1-4). Maximálna potreba tepla P max ÚK na vykurovanie sa vzťahuje na minimálnu strednú teplotu vonkajšieho vzduchu 11,7 C v roku Túto potrebu tepla treba prepočítať na potrebu P max ÚK -12 C pri výpočtovej teplote. Prepočítané potreby tepla P max ÚK -12 C+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV sa pre štyri vybrané bytové objekty pohybujú od 107,7 kw (M. Nešpora 1453/33) a 189,2 kw (Lúčky 1527/1-4). Výkony kotlov inštalovaných v konkurenčných blokových kotolniach vybraných bytových objektov sa určia v závislosti od prepočítaných potrieb tepla P max ÚK -12 C+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV. PROEN s.r.o. Bratislava 63

64 Tab Charakteristické hodnoty ročných diagramov trvania potrieb tepla analyzovaných bytových objektov Objekt Výkony (kw) P max TÚV P max ÚK P max ÚK+TÚV P max ÚK -12 C P max ÚK -12 C+TÚV Pri Kaštieli 1473/21 13,0 130,5 142,8 131,8 144,7 SNP 1678/ ,3 153,6 173,7 155,0 176,3 Lúčky 1527/1-4 28,4 159,3 182,0 160,8 189,2 M. Nešpora 1453/33 8,8 97,9 106,0 98,9 107,7 Pre určenie inštalovaného výkonu kotlov v blokových kotolniach platí norma STN Ústredné vykurovanie Projektovanie a montáž. Maximálna potreba tepla na vykurovanie, vetranie a ohrev TÚV prípojná hodnota bola určená z ročných diagramov trvania potreby tepla. Pre zabezpečenie spoľahlivosti prevádzky vykurovacej sústavy treba voliť dostatočne veľkú zásobu vo výkone tepelného zdroja. Veľkosť zálohy sa v kotolniach pre vykurovacie sústavy s nepretržitou prevádzkou volí tak, aby pri poruche najväčšieho kotla zostávajúce kotle dosiahli 75 % maxima prevádzkového výkonu zariadenia zmenšeného o potrebu tepla na prípravu TÚV. Ustanovenia o zálohách zdrojov tepla sa nevzťahujú na zariadenia do výkonu 250 kw. V nových alternatívnych blokových kotolniach sa predpokladá inštalácia závesných kondenzačných kotlov. Kotly na zemný plyn sú radené do kaskády, pričom podľa podkladov výrobcov kotlov možno do kaskády radiť maximálne 4 kotly. Spaliny z kotlov radených v kaskáde sú odvádzané jedným dymovodom. V tab sú porovnané maximálne potreby tepla vybraných bytových objektov s navrhovanými inštalovanými výkonmi kotlov v blokových kotolniach. Zostavy kotlov boli navrhnuté v súlade s normou STN , pričom bola zohľadnená skutočnosť, že ide o plynové kotly so zaisteným 24 h servisom. Inštalované výkony v blokových kotolniach bytových objektov sa zvolili vyššie ako sú maximálne potreby tepla na vykurovanie, vetranie a ohrev TÚV. V blokových kotolniach možno inštalovať nízkoteplotné alebo kondenzačné kotly. V kondenzačných kotloch sa spaliny ochladia tak, že kondenzuje vodná para obsiahnutá v spalinách. Účinnosť kotla sa vzťahuje na výhrevnosť paliva. Tým, že v kondenzačnom kotle pri ochladení spalín pod teplotu ich rosného bodu (57 C pri spaľovaní zemného plynu) sa využíva aj latentné kondenzačné teplo, účinnosť kotla, resp stupeň využitia paliva je vyššia ako 100 %. Tab Celkové inštalované výkony kotlov a investičné náklady v alternatívnych blokových kotolniach Bytový objekt Potreba tepla (kw) P max ÚK -12 C+TÚV Výkony kotlov (kw) Inštalovaný výkon (kw) Investície spolu Merné IN P kotol P inšt (tis. Sk) (tis. Sk/kW) Pri kaštieli 1473/ *66+1* ,791 SNP 1678/ *66+1* ,407 Lúčky 1527/ *66+1* ,779 M. Nešpora 1453/ * ,922 PROEN s.r.o. Bratislava 64

65 P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte Pri kaštieli 1473/ P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte SNP 1678/19-21 PROEN s.r.o. Bratislava 65

66 P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte Lúčky 1527/ P (kw) dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte M. Nešpora 1453/33 PROEN s.r.o. Bratislava 66

67 Ceny kondenzačných kotlov uvažovaných výkonov (66 kw a 49 kw) sú o 12 % až 39 % vyššie ako ceny nízkoteplotných kotlov porovnateľných výkonov. Kotly do výkonu 66 kw možno použiť v závesnom vyhotovení, na dosiahnutie potrebného výkonu môžu byť radené do kaskády až 4 kotlov. Vzhľadom na ceny zemného plynu a ich predpokladaný nárast sa v súčasnosti preferuje inštalácia kondenzačných kotlov. Blokovú kotolňu možno vybudovať v suteréne alebo na streche bytového objektu. Najčastejšie sa blokové kotolne umiestňujú v spoločných priestoroch bytových objektov v suteréne. Zjednodušia sa tak rozvody zemného plynu a vody v objekte. Investičné náklady na dymovod sa zvýšia. V predkladanej štúdii sa predpokladá, že alternatívne blokové kotolne vo vybraných bytových objektoch budú umiestnené v suteréne bytových objektov. Špecifikovať treba investičné náklady na vybudovanie blokových kotolní s inštalovanými výkonmi kotlov od 147 kw do 247 kw. Predpokladá sa, že kotly a prislúchajúca technológia blokových kotolní budú inštalované v spoločných priestoroch bytových objektov, potrebné budú iba stavebné úpravy. Investičné náklady na realizáciu alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch sú uvedené v tab Náklady na technológiu obsahujú náklady na kotly, horáky, kotlové čerpadlá, kaskádu s čerpadlami, zásobníky TÚV s čerpadlami, spätnú klapku, zberač kondenzátu, expanznú nádrž, meranie a reguláciu dodávané predajcami kotlov. Výška komínov sa pohybuje od 20 m do 29 m. Náklady na komíny zahŕňajú náklady na materiál, vrátane izolácie a tiež náklady na montáž. Na vybudovanie 1 m plynovej prípojky v závislosti od priemeru potrubia a podmienok na uloženie tohto potrubia treba rátať s investíciami až Sk. Pri rozsiahlej decentralizácii blokových kotolní treba počítať tiež s investíciou do rozvodu plynu v meste alebo na sídlisku. Investičné náklady na vybudovanie plynových prípojok sú určené na základe skúseností zo Zvolena. Rozsah stavebných prác súvisiacich s vybudovaním blokovej kotolne sa pre každú kotolňu stanovuje individuálne. Uvažované sú priemerné náklady na inštaláciu kotlov v bytovom objekte. Investičné náklady na vybudovanie alternatívnych blokových kotolní v štyroch vybraných bytových objektoch sú od 1,459 mil. Sk (M. Nešpora 1453/33) a 2,077 mil. Sk (SNP 1678/19-21), merné náklady sú od 7,779 tis. Sk.kW -1 (Lúčky 1527/1-4) do 9,922 tis. Sk.kW -1 (M. Nešpora 1453/33). Investičné náklady na realizáciu štyroch alternatívnych blokových kotolní v Holíči sú určené s presnosťou obvyklou pre potreby štúdie. Ak by sa uskutočnilo výberové konanie pre výstavbu konkrétneho tepelného zdroja, investičné náklady by vypočítali projektanti zúčastnených organizácií. Autori správy predpokladajú, že rozdiely medzi investičnými nákladmi uvedenými v tab a nákladmi určenými projektantmi by boli 10 % až + 25 %. Údaje dôležité pre charakterizovanie prevádzky alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči sú uvedené v tab PROEN s.r.o. Bratislava 67

68 Tab Charakteristické údaje alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči Bytový objekt cena ZP vrátane DPH Ročná spotreba ZP Kategória odberateľa ZP Účinnosť zdroja (Sk/m 3 ) (tis. m 3 ) (-) (Sk/GJ) Palivová zložka nákladov s DPH Pri kaštieli 1473/21 14,60 43,790 M4 0, ,64 SNP 1678/ ,26 64,300 S 0, ,49 Lúčky 1527/1-4 14,55 57,268 M4 0, ,92 M. Nešpora 1453/33 14,68 31,671 M4 0, ,26 11 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení V SR sú regulované ceny pre výrobu, výkup a rozvod tepla [25]. Pre regulované subjekty dodávateľov tepla Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) určí maximálne ceny tepla, ktoré zahŕňajú ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Pre regulované činnosti výroby, výkupu a rozvodu tepla ekonomicky oprávnenými nákladmi sú: variabilné náklady na palivo alebo náklady na nákup tepla, ostatné variabilné náklady (náklady na dopravu paliva, elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty), regulovaná zložka fixných nákladov (osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, cestnú daň, ostatné prevádzkové a finančné náklady, odpisy investičného majetku, ktoré nepriamo súvisia s výrobou a rozvodom tepla), neregulovaná zložka fixných nákladov (fixné náklady na nakúpené teplo, poistenie majetku, dane a poplatky, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, overenia, poplatky za znečistenie ovzdušia a vôd, náklady na audit účtov, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku priamo súvisiaceho s výrobou a rozvodom tepla, náklady na údržbu a opravy, úroky z investičného úveru, odpisy a opravy spoločných zariadení súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla). ÚRSO určil primeraný zisk maximálne do výšky 25 Sk.GJ 1 za každý GJ objednaného množstva tepla. Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe z primárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až 2006 sú znázornené na obr Cena tepla od v porovnaní s cenou v roku 2003 klesla o 12,89 Sk/GJ vďaka poklesu variabilnej zložky o 34,50 Sk/GJ. V tomto období vzrástli fixná zložka a DPH o 11,90 Sk/GJ, resp. 9,71 Sk/GJ. Cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči od v porovnaní s cenou v roku 2003 vzrástla o 49,06 Sk/GJ napriek poklesu PROEN s.r.o. Bratislava 68

69 variabilnej zložky ceny o 22,4 Sk/GJ (obr. 11.2). Nárast ceny tepla spôsobili nárasty fixnej zložky a DPH o 47,20 Sk/GJ, resp. 24,26 Sk/GJ. Podľa rozhodnutí ÚRSO priemerné ceny tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov v SR vrátane DPH boli 466 Sk/GJ v roku 2003, 494 Sk/GJ v roku 2004, 532 Sk/GJ v roku 2005 a 616 Sk/GJ v roku 2006 (zdroj: Marková, M.: Regulácia cien tepla v roku In: Vykurovanie 2006). Ceny tepla vrátane DPH na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči sú o 20,26 Sk/GJ (v roku 2003) až 121,20 Sk/GJ (v roku 2006) nižšie ako je slovenský priemer. Zložky cien tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov napojených na tepelný zdroj Kátovská 1210 a na výstupe z blokových (domových) kotolní Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná 10 v rokoch 2003 až 2006 sú znázornené na obr V období rokov 2003 až 2006 nárast ceny tepla vrátane DPH o 147,43 (Kátovská 1210) až 228,23 Sk/GJ (Nálepkova 1213), t.j. o 33,8 % až 51,3 % spôsobilo predovšetkým zvýšenie ceny zemného plynu a čiastočne zvýšenie DPH. Fixná zložka ceny tepla sa menila miernejšie, v roku 2006 bola o 7,60 Sk/GJ (Nálepkova 1204) až 52,00 Sk/GJ (Lesná 10) vyššia ako v roku Počas tohto obdobia fixná zložka v tepelnom zdroji Kátovská 1210 klesla o 9,40 Sk/GJ. Ceny tepla zo štyroch lokálnych zdrojov v Holíči sa v roku 2006 pohybovali od 584 Sk/GJ (Kátovská 1210) do 673 Sk/GJ (Nálepkova 1213). Iba tepelný zdroj Kátovská 1210 má nižšiu cenu tepla ako je priemerná cena tepla s DPH 634 Sk/GJ z lokálnych zdrojov v SR v roku V ďalšom je uvedená ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla z a.s. Prvá teplárenská Holíč a z alternatívnych blokových kotolní. Cena tepla pre porovnávané tepelné zdroje sa pre obdobie rokov 2006 až 2015 počíta podľa metodiky ÚRSO. Najväčšiu časť ceny tepla z alternatívnych blokových kotolní tvorí variabilná zložka nákladov na palivo. Treba preto predikovať trendy vývoja cien zemného plynu do roku zložky ceny tepla (Sk/GJ) r r r od r od variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe z primárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až 2006 PROEN s.r.o. Bratislava 69

70 zložky ceny tepla (Sk/GJ) r r r od r od variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až zložky ceny tepla (Sk/GJ) Kátovská 1210, r r r od r Nálepkova 1204, r r r r Nálepkova 1213, r r r r Lesná 10, r r r r variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr Zložky cien tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov napojených na tepelný zdroj Kátovská 1210 a na výstupe z blokových (domových) kotolní Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná 10 v rokoch 2003 až 2006 PROEN s.r.o. Bratislava 70

71 11.1 Trendy vývoja cien zemného plynu Percentuálne porovnanie cien zemného plynu podľa kategórií priemyselných odberateľov v Nemecku, Francúzsku a Taliansku [Zdroj: Eurostat - Gas prices for EU industry on 1 January 2003] a na Slovensku (ÚRSO 2005, 2006, 2007) je na obr a v tab Na obr sú znázornené tiež pomerné ceny pre porovnateľné kategórie odberateľov zemného plynu v Českej republike od a.s. Jihomoravská plynárenská v roku Definovanie kategórií priemyselných odberateľov I1 až I4 je uvedené v tab Na Slovensku kategóriám odberateľov I4-2 a I1 odpovedajú kategórie V2 a M4. Ceny zemného plynu pre odberateľov kategórie I4-2 (V2) sú v porovnaní s cenami ZP pre odberateľov kategórie I1 (M4) nižšie v Nemecku o 27,6 %, vo Francúzsku o 39,4 % a v Taliansku o 48,0 %. Na Slovensku sú ceny zemného plynu závislé od ceny ropy Brent a kurzu dolára. Pre rok 2007 ÚRSO odporúča dodávateľom tepla návrh ceny tepla spracovať s predpokladanými cenami zemného plynu [9]. V roku 2007 podľa odporúčania ÚRSO [19] majú veľkoodberatelia kategórie V2 ceny zemného plynu o 12,6 % nižšie ako maloodberatelia kategórie M4 a o 11,0 % nižšie ako stredný odberatelia kategórie S. Rozdiely v cenách plynu pre jednotlivé kategórie odberateľov sú na Slovensku podstatne nižšie, ako v krajinách s dlhodobo rozvinutým trhovým hospodárstvom. Nižšie ceny ZP pre veľkoodberateľov možno zdôvodniť aj z technického hľadiska: Zemný plyn sa nakupuje z vysokotlakových rozvodov zemného plynu, odberateľ prevádzkuje vlastnú regulačnú stanicu a vlastné rozvody. S veľkoodberateľmi sa dohodne odberané množstvo a denné maximum, čo je pre dodávateľa ZP dôležité z hľadiska dimenzovania rozvodov a zmlúv so zahraničnými dodávateľmi ZP. Pri odhade vývoja cien zemného plynu sa vychádza z toho, že SR je členom EÚ od Predpokladá sa, že pomerné ceny zemného plynu pre definované kategórie odberateľov sa vyrovnajú s pomernými cenami v Nemecku v roku Predpokladaný vývoj cien ZP v období rokov 2008 až 2015 pre 4 kategórie odberateľov s ročnou spotrebou: od 2 mil. do 15 mil. m 3 od 400 tis. do 2 mil. m 3, od 60 tis. do 400 tis. m 3 od 6,5 tis. do 60 tis. m 3 - veľkoodberateľ V2 - výhrevňa Vh, - veľkoodberateľ V1 - okrsková kotolňa OkK, - stredný odberateľ S - bloková kotolňa, - maloodberateľ M4 - bloková kotolňa je uvedený na obr a v tab V predkladanej správe sa predpokladá rovnomerný rast cien zemného plynu v SR v rokoch 2008 a V roku 2009 bude pomer cien ZP pre posudzované kategórie odberateľov zhodný so strednou hodnotou týchto pomerov v Nemecku (tab. 11.1). Ďalej sa v období rokov 2010 až 2015 predpokladá nárast cien ZP zhodný s predpokladanou mierou inflácie v SR. PROEN s.r.o. Bratislava 71

72 Tab Pomerné ceny zemného plynu v Nemecku, Francúzsku a na Slovensku v rokoch 2005 až 2007 (predpoklad) Kategória odberateľa Ročná spotreba ZP (m 3 ) Eurostat SR od do Nemecko Francúzsko Pomerné ceny ZP SR ÚRSO 2005 SR ÚRSO SR odporúčanie 2007 I1 M4 6,5 tis. 60 tis. 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% I2 S 60 tis. 400 tis. 97,4% 84,7% 100,9% 95,1% 89,0% I3-1 V1 400 tis. 2 mil. 93,7% 74,1% I3-2 V1 400 tis. 2 mil. 82,1% 72,8% 103,0% 96,8% 88,2% I4-1 V2 2 mil. 15 mil. 77,9% 62,2% I4-2 V2 2 mil. 15 mil. 72,4% 60,6% 102,2% 96,5% 87,4% Tab Definovanie kategórií priemyselných odberateľov I1 až I4 Kategória odberateľa Ročná spotreba ZP Modulácia spotreby ZP Dni / hodiny I I / 0 I /1600 I / 4000 I / 4000 I / 8000 Zdroj: Eurostat - Gas prices for EU industry on 1 January 2003 m 3 Tab Ceny ZP v rokoch 2004 až 2006, odporúčané ceny v roku 2007 a ich predpokladaný vývoj v období rokov 2008 až 2015 Kategória odberateľa / rok Cena zemného plynu bez DPH (Sk/m 3 ) veľkoodberateľ V2 7,00 9,00 10,71 10,75 11,07 11,40 11,63 11,87 12,10 12,34 12,59 12,84 veľkoodberateľ V1 7,59 9,06 10,81 10,85 11,87 12,99 13,25 13,51 13,78 14,06 14,34 14,62 stredný odberateľ S 7,65 8,88 11,15 10,95 12,98 15,38 15,68 16,00 16,32 16,64 16,98 17,32 malý odberateľ M4 7,72 8,80 12,22 12,30 13,96 15,85 16,16 16,49 16,82 17,15 17,49 17,84 Kategória odberateľa / rok Cena zemného plynu s DPH (Sk/m 3 ) veľkoodberateľ V2 8,33 10,71 12,74 12,79 13,18 13,57 13,84 14,12 14,40 14,69 14,98 15,28 veľkoodberateľ V1 9,03 10,78 12,86 12,91 14,13 15,45 15,76 16,08 16,40 16,73 17,06 17,40 stredný odberateľ S 9,10 10,57 13,27 13,03 15,44 18,30 18,66 19,04 19,42 19,81 20,20 20,61 malý odberateľ M4 9,19 10,47 14,54 14,64 16,61 18,86 19,23 19,62 20,01 20,41 20,82 21,23 PROEN s.r.o. Bratislava 72

73 110% 100% 90% 102% 96% 87% 89% 80% 72% Pomerné ceny ZP 70% 60% 50% 40% 61% 52% 30% 20% 10% 0% Slovensko ÚRSO Slovensko ÚRSO Slovensko ÚRSO 2007 odporúčanie Česká republika Nemecko Francúzsko Taliansko M4 6,5-60 tis. m3 S tis. m3 V1 400 tis. - 2 mil. m3 V mil. m3 Obr Percentuálne porovnanie cien zemného plynu podľa kategórií priemyselných odberateľov na Slovensku (2005, 2006,2007), v ČR (2003) a v západnej Európe (1/2003) cena ZP (Sk/m 3 ) rok veľkoodberateľ V2 veľkoodberateľ V1 stredný odberateľ S malý odberateľ M4 Obr Ceny ZP v rokoch 2004 až 2006, odporúčané ceny v roku 2007 a ich predpokladaný vývoj v období rokov 2008 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 73

74 11.2 Ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči Ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla z kotolní a.s. Prvá teplárenská Holíč bude realizovaná pomocou softvéru EFINA [21]. Vyčíslené sú ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až V ekonomických prepočtoch je čerpanie investícií modelované tak, že investičný zámer spoločnosti Prvá teplárenská: na vybudovanie tepelnej prípojky pre nové bytové domy Pri kaštieli, realizácia v 2 etapách v rokoch 2007 a 2011, predpokladané sú náklady 3,3+3,8 mil. Sk = 7,1 mil. Sk, na rekonštrukciu technologického zariadenia OST v celkovom objeme 12,0 mil. Sk (tab. 12.1), plánované na roky 2008 a 2009, na zavedenie dispečerského systému riadenia a kontroly OST a kotolní v roku 2010, predpokladajú sa investičné náklady 8,0 mil. Sk. Pre financovanie všetkých investičných akcií sa predpokladá, že celkové finančné potreby budú v nákladoch na teplo a v jeho cene sú zahrnuté zdroje na splácanie úveru. Z celkových finančných potrieb všetkých investičných akcií spoločnosti Prvá teplárenská Holíč sa predpokladá: 70 % financovať z investičného úveru, 30 % financovať z vlastných zdrojov. Predpokladajú sa nasledujúce úverové podmienky: - začiatok čerpania 03. mesiac príslušného roka - začiatok splácania 03. mesiac nasledujúceho roka - počet splátok 2 x ročne - splatnosť úveru 10 rokov - úroková miera 7 %. Predpokladaný vývoj cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2015 je uvedený v tab Tab Predpokladaný vývoj cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2015 rok Zložky ceny tepla (Sk/GJ) variabilná zložka 137,60 144,00 148,00 152,44 157,01 161,72 166,58 171,57 176,72 182,02 fixná zložka 278,20 332,00 341,90 360,17 364,00 367,69 371,24 371,28 374,54 379,32 DPH 79,00 90,44 93,08 97,39 98,99 100,59 102,18 103,14 104,74 106,66 cena 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668,00 PROEN s.r.o. Bratislava 74

75 11.3 Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v blokových kotolniach Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v blokových kotolniach bude realizovaná pomocou softvéru EFINA. Vyčíslená bude návratnosť investícií, IRR a ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až Čerpanie investičných potrieb a zdroje financovania V ekonomických prepočtoch je čerpanie investícií modelované tak, že realizácia stavebných objektov a prevádzkových súborov bola ukončená v roku 2005 a v roku 2006 zaradená do investičného majetku. Pre financovanie investičných akcií všetkých alternatívnych blokových kotolní sa predpokladá, že celkové finančné potreby budú na 100 % kryté z investičného úveru. Zvážila sa skutočnosť, že aj vlastné finančné prostriedky treba diskontovať. V nákladoch na teplo a v jeho cene sú zahrnuté zdroje na splácanie úveru. Predpokladajú sa nasledujúce úverové podmienky: - začiatok čerpania 03. mesiac príslušného roka - začiatok splácania 03. mesiac nasledujúceho roka - počet splátok 2 x ročne - splatnosť úveru 8 rokov - úroková miera 7 % Všeobecné informácie a metodika hodnotenia Zámerom ekonomického hodnotenia alternatívnych blokových kotolní je: - posúdiť efektívnosť vloženého kapitálu do výroby tepla, - stanoviť cenu tepla pre konečného spotrebiteľa v nadväznosti na očakávaný vývoj inflácie do roku Na základe uvedenej finančnej a technickej analýzy, navrhnutých investičných nákladov, bilancie tepla, spotreby ZP a vývoja cien ZP od roku 2006 do 2015 sme vypočítali prevádzkové náklady na konečnú dodávku tepla a detto merné náklady na GJ tepla pre alternatívne blokové kotolne v meste, ktoré sú umiestnené v bytových objektoch: Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/1-4, M. Nešpora 1453 /33. Pri tvorbe ceny z alternatívnych blokových kotolní sa kalkuluje s regulovanou zložkou fixných nákladov 15,00 Sk.GJ -1. V ekonomických výpočtoch hodnotenia výroby tepla v blokových kotolniach sa uvažuje s nulovým ziskom. PROEN s.r.o. Bratislava 75

76 Na základe výpočtu investičných a prevádzkových nákladov sú navzájom porovnané jednotlivé tepelné zdroje, pričom sa aplikuje porovnávacie kritérium: predpokladaný vývoj nákladov na výrobu tepla a odpovedajúce ceny tepla pre konečného spotrebiteľa v rokoch 2006 až Počas celého hodnoteného obdobia sa predpokladá, že spotreby tepla bytových objektov sú: v rokoch 2006 až 2011 rovnaké ako spotreby v roku 2004 (tab. 10.2), v rokoch 2012 až 2015 po zateplení objektov sa spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v porovnaní so spotrebou v roku 2004 zníži o 10,1 % až 36,8 % (tab. 10.5) Cena tepla pre konečného spotrebiteľa Konštrukcia ceny tepla pre konečného spotrebiteľa je určená metodikou ÚRSO [25]. Cena tepla je odvodená od ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Náklady na palivá, energie, materiál a tiež na služby sú zvýšené o DPH. Výsledná cena tepla nie je zaťažená DPH. Je vypočítaná v ročných intervaloch od roku 2004 do roku 2015 z celkových ročných nákladov (softvér EFINA 3.1) pre alternatívne blokové kotolne. V zadávacích formulároch tržieb za teplo (softvér EFINA 3.1) sa počas hodnoteného obdobia pre všetky hodnotené blokové kotolne uvažovalo s cenami tepla na výstupe tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2004, 2005 a s predikovanými cenami (tab. 11.4) Vyhodnotenie ekonomickej a finančnej analýzy výroby a distribúcie tepla v Holíči Pre kotolne spoločnosti Prvá teplárenská a alternatívne blokové kotolne sú spracované: - investičná náročnosť na rekonštrukcie odovzdávacích staníc tepla a rozvodov a.s. Prvá teplárenská a na vybudovanie blokových kotolní, - náklady na distribúciu tepla po rokoch, - cena tepla pre konečného spotrebiteľa po rokoch hodnoteného obdobia. Podklady pre ekonomické hodnotenie sú uvedené v predchádzajúcich kapitolách, ekonomické výpočty boli urobené pomocou softvéru EFINA 3.1. Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská Holíč v období rokov 2006 až 2015 je uvedený v tab a na obr Zaujímavé je porovnanie zložiek cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v rokoch 2006 a 2015 (tab. 11.6, obr. 11.7). Pre hodnotené blokové kotolne sú celkový diskontovaný zisk, priemerný ročný diskontovaný zisk, celkový diskontovaný CF a priemerný ročný diskontovaný CF záporné. Vyplýva to z rozdielu tržieb za teplo odvodených z cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská a vypočítaných nákladov blokových kotolní. Investície vložené do výstavby blokových kotolní sa nesplatia. Z porovnania cien pre konečného spotrebiteľa najlepšie vychádza dodávka tepla z kotolní spoločnosti Prvá teplárenská. Cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje v rozmedzí od 494,80 do 668,00 Sk.GJ -1. PROEN s.r.o. Bratislava 76

77 Zo štyroch porovnávaných blokových kotolní je najvýhodnejší vývoj ceny tepla z blokovej kotolne umiestnenej v bytovom objekte SNP 1678/ Cena tepla v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje v rozmedzí od 638,67 (rok 2006) do 930,36 Sk.GJ -1 (rok 2012) a potom klesne na hodnotu 772,14 Sk.GJ -1 (rok 2015). Najnepriaznivejšia je dodávka tepla z blokovej kotolne Pri kaštieli 1473/21, kde cena sa v rokoch 2006 až 2015 pohybuje v rozmedzí 705,60 až 1009,44 Sk.GJ -1 (rok 2012) a v roku 2015 je 777,54 Sk.GJ -1. Prudší nárast ceny tepla v roku 2012 (o 138,41 až 23,42 Sk.GJ -1 ) je v dôsledku zvýšenia fixnej zložky ceny tepla spôsobeného znížením spotreby tepla po zateplení objektov. V blokových kotolniach po splatení úveru v roku 2013 následne v roku 2014 klesnú ceny tepla o 145,71 Sk.GJ -1 (Lúčky 1527/1-4) až 241,34 Sk.GJ -1 (Pri kaštieli 1473/21). Z výpočtov vývoja cien tepla pre konečného spotrebiteľa v uvažovaných bytových objektoch vyplýva, že z alternatívnych blokových kotolní sú ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až 2015 vyššie ako predikované ceny tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská. Pre konečných spotrebiteľov tepla v uvažovaných bytových objektoch je z hľadiska ceny tepla počas hodnoteného obdobia výhodnejšie teplo nakupovať zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská ako z alternatívnych blokových kotolní vybudovaných v týchto objektoch. Zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská sa v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia počíta podľa vzťahu: pričom je: ZN q = (C q BK - C q Prvá teplárenská )* Q, ZN q zvýšenie nákladov na teplo v roku n, C q BK cena tepla z blokovej kotolne v roku n, C q Prvá teplárenská cena tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v roku n, Q spotreba tepla v bytovom objekte v roku n. Zvýšenie nákladov na teplo v rokoch 2006 až 2015 je pre jednotlivé bytové objekty znázornené na obr Celkové zvýšenie nákladov na teplo (obr. 11.9) pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje od 2,176 mil. Sk (M. Nešpora 1453/33) do 3,607 mil. Sk (Lúčky 1527/1-4). Zaujímavé je porovnať, ako sa znížia náklady na teplo po zateplení bytových objektov. Budú sa počítať podľa vzťahu: pričom: ZN q zateplenie = (Q nezateplený objekt - Q zateplený objekt ) * C q Prvá teplárenská, ZN q zateplenie zníženie nákladov na teplo po zateplení bytového objektu v roku n, Q nezateplený objekt spotreba tepla v nezateplenom bytovom objekte, Q zateplený objekt spotreba tepla v zateplenom bytovom objekte v roku n, C q Prvá teplárenská cena tepla zo spoločnosti C q Prvá teplárenská v roku n. PROEN s.r.o. Bratislava 77

78 Predpokladá sa, že teplo sa bude nakupovať zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská. Porovnané je zníženie nákladov na teplo po zateplení vybraných bytových objektov v Holíči v období rokov 2006 až 2015 za predpokladu, že alternatívne budú objekty zateplené od roku 2009; resp Z obr je zrejmé, že zateplenie objektov treba realizovať čo najskôr. Tab Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 Rok Bloková kotolňa Cena tepla pre konečného spotrebiteľa vrátane 19 % DPH (Sk/GJ) Pri kaštieli 1473/21 705,60 722,48 808,91 869,68 868,33 871, , ,20 762,85 777,54 SNP 1678/ ,67 647,44 748,04 829,26 830,18 834,79 930,36 927,31 756,87 772,14 Lúčky 1527/ ,10 702,62 794,04 856,70 857,73 862,87 886,29 889,14 743,43 758,29 M. Nešpora 1453/33 726,93 748,37 825,72 884,44 881,64 882,57 952,15 948,56 721,29 735,65 Sústava CZT Prvá teplárenská a.s. Holíč 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668,00 Tab Zložky cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2005 a 2015 Tepelné zdroje / zložky ceny tepla Pri kaštieli 1473, r.2006 SNP 1678, r.2006 Lúčky 1527, r.2006 M. Nešpora 1453, r.2006 Prvá teplárensk á, r.2006 Pri kaštieli 1473, r.2015 SNP 1678, r.2015 Lúčky 1527, r.2015 M. Nešpora 1453, r.2015 Zemný plyn 430,79 393,63 427,84 428,70 623,29 625,53 620,00 622,01 Elektrina a 137,60 26,33 25,84 28,76 22,37 voda 37,78 35,43 33,14 27,51 Neregulovaná zložka fixných 233,63 203,97 211,61 260,95 96,54 90,41 84,57 66,99 nákladov Regulovaná 278,20 zložka 14,85 15,23 14,89 14,91 18,89 19,55 19,43 19,14 fixných nákladov Zisk 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Prvá teplárensk á, r ,02 379,32 DPH 19 % 0,00 0,00 0,00 0,00 79,00 0,00 0,00 0,00 0,00 106,66 Cena tepla 705,60 638,67 683,10 726,93 494,80 777,54 772,14 758,29 735,65 668,00 PROEN s.r.o. Bratislava 78

79 cena tepla (Sk/GJ) rok Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Prvá teplárenská Obr Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 zložky ceny tepla (Sk/GJ) SNP 1678, r.2006 SNP 1678, r.2015 ZEMNÝ PLYN ELEKTRINA A VODA NEREGULOVANÁ ZLOŽKA FIXNÝCH NÁKLADOV REGULOVANÁ ZLOŽKA FIXNÝCH NÁKLADOV ZISK DPH 19 % CENA TEPLA Obr Porovnanie zložiek cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2006 a 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 79

80 Zvýšenie nákladov na teplo (tis. Sk) rok Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr Zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2006 až Celkové zvýšenie nákladov na teplo (tis. Sk) Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr Celkové zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 80

81 úspora od roku 2012 úspora od roku 2009 Zníženie nákladov na teplo po úpravách objektu (tis. Sk) Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr Zníženie nákladov na teplo po zateplení bytových objektov v Holíči v období rokov 2006 až Ekonomická analýza prevádzky plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči Plynová kotolňa na Strednej poľnohospodárskej škole v Holíči bola vybudovaná v roku V kotolni sú inštalované teplovodné kotle s celkovým tepelným výkonom 715 kw. Mesačné spotreby zemného plynu a výroby tepla v plynovej kotolni Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči v rokoch 2004 a 2005 sú uvedené v tab Výroba tepla v kotolni sa vypočítala za predpokladu, že priemerná ročná účinnosť výroby tepla v kotolni je 92,0 %. V škole sa nepredpokladá realizácia opatrení vedúcich k úspore tepla. V ekonomických výpočtoch sa počas hodnoteného obdobia rokov 2004 až 2015 bude predpokladať spotreba zemného plynu a tepla na úrovni roka Ročné diagramy trvania potreby tepla v objektoch Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči sú znázornené na obr Na vybudovanie kotolne s inštalovaným výkonom sa ekonomických výpočtoch predpokladajú investičné náklady 4,3 mil. Sk, financovanie je z vlastných zdrojov (VÚC). Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v plynovej kotolni na Strednej poľnohospodárskej škole v Holíči bude realizovaná pomocou softvéru EFINA. Vyčíslená bude návratnosť investícií, IRR a ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až Pre konštrukciu ceny tepla sa použije metodika ÚRSO [25]. Cena tepla je odvodená od ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Počíta sa so ziskom 0,00 Sk/GJ. Vývoj ceny plynu v kategórii stredných odberateľov S sa predpokladá podľa tab Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 je v tab a na obr PROEN s.r.o. Bratislava 81

82 Ceny tepla z plynovej kotolne sú vypočítané v súlade s metodikou ÚRSO [25]. Z ekonomického hľadiska nie je korektné pracovať s cenami tepla, ktoré neobsahujú všetky zložky (napr. odpisy). Napriek tomu sú pre porovnanie vypočítané aj ceny tepla bez uvažovania odpisov. Tab Mesačné spotreby zemného plynu a výroby tepla v plynovej kotolni Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Rok / mesiac Spotreba zemného plynu (m 3 ) Spotreba tepla (GJ) Rok 2004 Rok 2005 Rok 2004 Rok 2005 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December SPOLU P (kw) dni P TÚV+ÚK 2004 P TÚV+ÚK 2005 Obr Ročné diagramy trvania potreby tepla v objektoch Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči PROEN s.r.o. Bratislava 82

83 Tab Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 Rok Bloková kotolňa Cena tepla pre konečného spotrebiteľa vrátane 19 % DPH (Sk/GJ) SPoŠ 577,09 573,13 668,30 761,37 770,00 783,07 790,53 804,06 716,82 730,81 SPoŠ bez odpisov 437,47 433,50 528,68 621,75 630,38 643,44 650,91 664,43 697,67 711,66 Sústava CZT Prvá teplárenská a.s. Holíč 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668, cena tepla (Sk/GJ) rok SPoŠ SPoŠ bez odpisov Prvá teplárenská Obr Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 83

84 11.6 Návrh spôsobov a zdrojov financovania rozvoja sústav tepelných zariadení Rozvojové opatrenia, ktoré možno odporučiť pre mesto Holíč, sú zamerané na podporu sústavy CZT - využívanie obnoviteľných zdrojov energie (poľnohospodárska biomasa slama, geotermálna a solárna energia). Na strane spotreby sú potrebné opatrenia na racionalizáciu spotreby tepla napr. zatepľovaním objektov, výmenou okien atď. Financovanie budúcich rozvojových projektov mesta v oblasti tepelnej energetiky vyžaduje zväčša kombináciu vlastných prostriedkov, bankového úveru a využitie dostupných podporných programov národných aj medzinárodných (komerčné a grantové financovanie). Iným spôsobom je financovanie z úspor. Základné možnosti financovania sú opísané v nasledujúcom texte Bankové úvery Ak štúdia realizovateľnosti (Feasibility Study) preukáže návratnosť projektu, komerčné banky sú schopné dať podmienečné úverové prísľuby, kde definujú hlavné podmienky, za ktorých sú ochotné projekt financovať. Okrem klasického úverového financovania sa ponúkajú možnosti využitia mechanizmu financovania treťou stranou (TPF), resp. záručných programov. Výhodnosť rôznych kombinácií financovania závisí od konkrétneho projektu a celkovej situácie investora v danom čase. Hlavnými predpokladmi financovania projektu bankou sú reálna návratnosť projektu (krytie dlhovej služby DSCR, vnútorná návratnosť IRR, čistá súčasná hodnota NPV apod.), rozdelenie rizík medzi účastníkov projektu (investor, zhotoviteľ, prevádzkovateľ - ak ním nie je investor, odberatelia, samospráva), kvalitné zmluvné zabezpečenie projektu a široká podpora projektu (štátna správa, samospráva, verejnosť). Záujem o financovanie energetických projektov deklarujú viaceré komerčné banky, pričom tieto úvery môžu byť podporené v rámci programov SZRB alebo IFC (International Finance Corporation, člen skupiny Svetovej banky). Na financovanie projektov v oblasti komunálnej tepelnej energetiky sa špecializuje Dexia banka Slovensko výstavba a rekonštrukcie sústav tepelného hospodárstva, výstavba a rekonštrukcie obnoviteľných zdrojov (biomasa), výstavba kogeneračných jednotiek atď. Potrebné je predloženie investičného zámeru, určenie výšky a štruktúry nákladov, doby návratnosti projektu, formy zabezpečenia (záložné právo, finančné ručenie, zmenka, banková záruka, sľub odškodnenia, kombinované spôsoby), posúdenie bonity projektu a klienta. Doba financovania závisí od konkrétneho projektu a je max. 20 rokov Podpora z fondov EÚ v rámci operačných programov Významným zdrojom finančnej podpory pre rozvojové projekty v oblasti energetiky sú prostriedky poskytované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), doplnené národným príspevkom zo štátneho rozpočtu SR. V súčasnom skrátenom programovacom období sa možnosti poskytovania nenávratného finančného príspevku (grantu) v oblasti tepelného hospodárstva koncentrujú do dvoch opatrení v rámci dvoch operačných programov Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PS) a Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI): PROEN s.r.o. Bratislava 84

85 - Opatrenie 1.4 Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov energie pod gesciou Ministerstva hospodárstva SR (SOP PS) a - Opatrenie 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia pod gesciou Ministerstva životného prostredia SR (OP ZI). Nenávratná finančná pomoc pre Opatrenie 1.4 sa poskytuje v rámci schémy štátnej pomoci Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov energie a je sústredená na realizáciu projektov zameraných na úspory energie a využitie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia energetickej náročnosti výrobných a technologických procesov v jednotlivých odvetviach hospodárstva a zvýšenia využitia regionálne dostupných energetických zdrojov. V r bola vydaná výzva na podávanie projektov a na jej základe boli rozdelené finančné prostriedky, vyčlenené pre uvedené opatrenie. Ďalšie výzvy na podávanie projektov preto už nie sú aktuálne. V rámci Opatrenia 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia (poskytovateľ nenávratnej finančnej pomoci MŽP SR) je jednou z podporovaných aktivít zmena palivovej základne energetických zdrojov s dôrazom na nízkoemisné a obnoviteľné zdroje energie. Výzva vydaná v júni 2004 je stále aktuálna a žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sú prijímané priebežne do konca roku 2006, resp. do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov. V súčasnosti sa pripravuje ďalšie programovacie obdobie pre poskytovanie finančnej pomoci z európskych fondov na r Pre oblasť infraštruktúry bude musieť SR plniť v priebehu ďalšieho programovacieho obdobia finančne náročné záväzky vyplývajúce z prechodných období a zo v súčasnosti pripravovanej legislatívy v oblasti životného prostredia a energetiky. Priority v oblasti environmentálnej infraštruktúry budú zamerané tak, aby umožňovali zabezpečiť kontinuitu podpory z fondov EÚ v súčasnom a nastávajúcom programovacom období a pokračovať v dobudovaní environmentálnej infraštruktúry, znížiť mieru jej rozostavanosti a zefektívniť využitie doterajších kapacít. Jednou z priorít je aj energetická efektívnosť na strane výroby aj spotreby Cezhraničný program INTERREG IIIA Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikla pre SR možnosť čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov aj v rámci programu INTERREG IIIA, ktorý nahrádza predvstupový program cezhraničnej spolupráce PHARE CBC, ktorý vytváral podmienky pre zbližovanie ľudí na základe spoločných projektov v prihraničných oblastiach Slovenska. Program INTERREG IIIA, ktorý patrí medzi tzv. Iniciatívy spoločenstva, je zameraný predovšetkým na podporu menších projektov investičného aj neinvestičného charakteru. Predkladanie a hodnotenie projektov je plne v kompetencii Slovenskej republiky v spolupráci s partnerským štátom. Pre mesto Holíč je aktuálny Program susedstva Maďarská republika - Slovenská republika Ukrajina. V rámci Priority 2 Cezhraničná doprava a životné prostredie, Opatrenie 2.1. Cezhraničná koordinácia environmentálnych politík a s tým súvisiace investície malého rozsahu sú podporované cezhraničné aktivity zamerané na redukciu emisií do životného prostredia ako dôsledok používania obnoviteľných zdrojov energie (investície malého rozsahu v oblasti PROEN s.r.o. Bratislava 85

86 obnoviteľných zdrojov energie, podpora prieskumov, štúdií potenciálu využitia OZE, podpora spracovania štúdií uskutočniteľnosti, informačná kampaň pre využitie OZE). V súčasnosti sa vyhodnocujú výsledky prvého kola výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre Program susedstva Maďarská republika - Slovenská republika Ukrajina Program Intelligent Energy Europe Program Intelligent Energy - Europe (IEE) je podporný program Európskych spoločenstiev (tzv. komunitárny program) pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné energetické zdroje. Program bol prijatý v júni 2003 a potrvá do r V rámci programu Intelligent Energy Europe je možné sa uchádzať o podporu v dvoch tematických oblastiach: - SAVE zlepšenie energetickej efektívnosti a racionálne využívanie energie, najmä v budovách a priemyselnom sektore, - ALTENER podpora nových a obnoviteľných zdrojov pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektriny a tepla a ich integrácia do lokálnych energetických systémov V súčasnosti sa pripravuje vydanie tretej výzvy na podávanie projektov Kommunalkredit Austria Program environmentálneho financovania rakúskeho federálneho ministerstva pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, životné prostredie a manažment vôd pre susedné krajiny, spravovaný bankou Kommunalkredit Austria AG je príkladom dvojstranného mechanizmu a má za cieľ redukciu emisií, ktoré majú podstatný dopad na životné prostredie Rakúska. Opatrenia, podporované rakúskym environmentálnym programom financovania musia mať relevantný príspevok na zvýšenie environmentálnej kvality v Rakúsku. Program financovania je zameraný na redukciu plynných emisií do ovzdušia a na redukciu skleníkových plynov. Príklady sú: - opatrenia na úsporu energie, - zmena výrobného procesu ( čistejšia technológia ), - znižovanie produkcie skleníkových plynov. Uprednostňované sú environmentálne investície blízko rakúskych hraníc (SR, ČR, Slovinsko, Maďarsko). Cieľovou skupinou sú spoločnosti alebo verejné inštitúcie, ktoré vykonávajú environmentálne opatrenia v jednej zo štyroch uvedených krajín. Environmentálne financovanie je poskytované ako grant s nasledovnými maximálnymi príspevkami: a) Ak nie je poskytnuté iné financovanie niektorou ďalšou medzinárodnou inštitúciu pre financovanie (Svetová banka, EBRD, EÚ a iné) PROEN s.r.o. Bratislava 86

87 10% relevantných investičných environmentálnych nákladov, ale maximálne do výšky nemateriálnych nákladov potrebných na uskutočnenie projektu (plánovanie, dozor, monitoring,...); b) Ak je poskytnuté iné financovanie aspoň jednou medzinárodnou inštitúciou (Svetová banka, EBRD, EÚ, iné) 15% relevantných investičných environmentálnych nákladov Obchodovanie s emisiami CO 2 Jedným zo zdrojov spolufinancovania rozvojových projektov môžu byť príjmy z obchodovania s emisiami CO 2. Legislatívne je táto oblasť upravená zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a vyhláškou MŽP SR č. 711/2004 z 25. novembra 2004, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami Financovanie z úspor - ESCO/TPF Na podporu praktickej realizácie projektov energetickej efektívnosti je vhodné použiť i formu energetického manažmentu prostredníctvom špecializovanej firmy, tzv. firmy energetických služieb ESCO (Energy Service Company). Takáto firma sa okrem iných činností zaoberá zlepšovaním stavu jestvujúcich energetických systémov, resp. prípravou nových systémov zásobovania energiou, a to nielen z technického hľadiska, ale aj z hľadiska ekonomického. Ide o spôsob financovania investícií v prípade nedostatku vlastných prostriedkov. V praxi sa realizuje metódou zmluvných energetických výkonov, známou ako Energy Performance Contracting (EPC). EPC je zmluvne dohodnutý model financovania, pri ktorom firma poskytujúca energetické služby predfinancuje opatrenia na úspory energie a z dosiahnutých úspor nákladov na energiu sa vložené investície splácajú. Zmluvnými partnermi sú na jednej strane odberateľ/zadávateľ a na druhej strane ESCO. Potom, čo ESCO pripraví a zrealizuje energeticky úsporné opatrenia, sa vložený kapitál refinancuje z usporených nákladov. Po jeho splatení (5 do 15 rokov) profituje zákazník v plnom rozsahu z dosiahnutých úspor. Zásadným a nevyhnutným predpokladom uzavretia zmluvy o EPC sú však zmluvné záruky partnerov. Zo strany ESCO je to záruka dosiahnutia dohodnutých úspor a zo strany zadávateľa je to záruka platieb za energetické služby v dohodnutej výške počas celej doby platnosti zmluvy. Táto požiadavka predstavuje na strane zadávateľa - najmä vo verejnom sektore - vážnu bariéru, pretože podľa dnes platných pravidiel financovania rozpočtových organizácií nemôže takýto subjekt, ba ani jemu nadriadené ministerstvo dať záruku na to, že bude 5 a viac rokov platiť dohodnutú čiastku za energiu. Aby sa obišli bariéry, ktoré spôsobuje súčasná nevyhovujúca finančná situácia, firmy energetických služieb začali používať novú metódu financovania. Metóda financovania treťou stranou (Third Party Financing TPF) využíva zmluvné prepojenie troch subjektov, t.j. prevádzkovateľa energetického systému, ESCO a finančnej inštitúcie. Priaznivé podmienky na uplatnenie tejto formy riadenia energetiky sú u nás zatiaľ prevažne vo verejnom sektore, a to buď v budovách štátnej správy (nemocnice, školy, administratívne stavby) alebo v komunálnej sfére (kotolne, školy, športové areály). Potenciál na rekonštrukciu terajších systémov je stále značný. PROEN s.r.o. Bratislava 87

88 12 Závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta 12.1 Návrh spôsobu zabezpečenia tepla na území mesta Na základe analýzy zásobovania mesta teplom v súčasnosti a analýzy dostupnosti palív a energií sa prikročilo k ekonomickej a finančnej analýze dvoch variantov zásobovania teplom: zo tepelných rozvodov SCZT v Holíči, ktoré sú horúcovodom napojené na EHO centralizované zásobovanie teplom, z blokových kotolní decentralizované zdroje. V ekonomickom vyhodnotení variantov zásobovania mesta teplom sa zhodnotili trendy vývoja cien energetických a ekonomických vstupov s predpokladaným rastom cien energií, investičné a prevádzkové náklady, finančné zdroje, odpisy atď. s následným výpočtom ceny tepla pre konečného spotrebiteľa. Spracované bolo i emisné a imisné zaťaženie pre riešené varianty. Energetická koncepcia mesta je spracovaná v perspektíve do roku Návrh energetickej koncepcie mesta vychádza zo zhodnotenia podmieňujúcich kritérií, ktoré ovplyvňujú existenciu a rozvoj mesta. Zjednodušene sa zohľadnili tri kritériá: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Z návrhu energetickej koncepcie mesta vyplývajú závery a odporúčania týkajúce sa zníženia spotreby tepla v meste a spôsobu zásobovania mesta teplom. Z analýzy spotreby tepla v meste vyplýva, že reálne treba počítať so znížením spotrieb tepla na vykurovanie a prípravu TÚV. Vlastníkom bytov prostredníctvom správcov bytových objektov a spoločenstvám vlastníkov bytov odporúčame realizovať opatrenia vedúce k zníženiu spotreby tepla: na vykurovanie napr. zateplením objektu, znížením ventilačných strát oknami, výmenou okien, meraním spotreby tepla v bytoch, na prípravu TÚV napr. znížením tepelných strát cirkulujúcej vody tepelnou izoláciou rozvodov TÚV v bytovom objekte, decentralizovanou prípravou TÚV vo výmenníkovej stanici umiestnenej v objekte (KOST). Odporúčanie znížiť spotrebu tepla na vykurovanie platí aj pre individuálnu bytovú výstavbu a nebytové objekty. Zníženie spotrieb tepla treba zohľadniť pri rekonštrukcii tepelných zdrojov a rozvodov. Vychádzajúc z podkladov, uvedených v predošlých kapitolách, možno v súvislosti s tepelnými zdrojmi konštatovať: PROEN s.r.o. Bratislava 88

89 1. Cena tepla zo systému centralizovaného zásobovania teplom(sczt) v Holíči je z dlhodobého hľadiska (do roku 2015) nižšia ako cena tepla z alternatívnych blokových kotolní umiestnených v bytových a nebytových objektoch. 2. Emisné ale predovšetkým imisné zaťaženie prostredia polutantami CO, SO 2, NO x a tuhými znečisťujúcimi látkami je nižšie pri centralizovanej dodávke tepla z primárnych a sekundárnych rozvodov SCZT ako pri decentralizovanej dodávke tepla z blokových kotolní. 3. Z hľadiska rozvoja mesta možno spoľahlivú a bezpečnú dodávku tepla lepšie zabezpečiť z SCZT ako decentralizovanou dodávkou tepla z blokových kotolní. Pri kombinácii dodávky tepla v jednotlivých mestských častiach Holíča zo sekundárnych rozvodov SCZT a z blokových kotolní by došlo k zvýšeniu cien tepla konečných spotrebiteľov zásobovaných z tepelných zdrojov SCZT. Kombinácia dodávky tepla v mestských častiach zo sekundárnych rozvodov SCZT a z blokových kotolní sa neodporúča Harmonogram realizácie navrhovaných opatrení Možno schváliť postup realizácie investičných zámerov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2011 (tab. 12.1). Rekonštrukcie technologického zariadenia OST by mali prispieť k zvýšeniu efektívnosti a spoľahlivosti dodávky tepla a teplej vody. Ak sa pri výmene tepelných rozvodov v budúcnosti použije dvojrúrkový systém, komfort dodávky tepla z SCZT pre jeho konečných spotrebiteľov bude ekvivalentný ako pri dodávke tepla z blokových kotolní. Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní umožní vyšší komfort prevádzky celého systému CZT. Kotolne, OST a kompaktné OST budú nepretržite monitorované a riadené dispečingom, pričom sa pružne zohľadnia požiadavky odberateľov tepla. Komfort dodávky tepla sa zvýši aj na strane jeho konečných spotrebiteľov. Diaľkovo bude zabezpečený zber údajov z meračov tepla a tieto údaje spolu s ďalšími užitočnými informáciami budú prístupné konečným spotrebiteľom tepla na webovej stránke. Prehĺbi sa tak zároveň aj kontrola a zo strany odberateľov tepla. Odporúčame pripraviť pilotný projekt v spolupráci s renomovanými výrobcami zariadení. Vlastníkom bytov prostredníctvom správcov bytových objektov a spoločenstvám vlastníkov bytov odporúčame čo najskôr pristúpiť k zatepľovaniu objektov. Rovnaké odporúčanie platí aj pre vlastníkov rodinných domov. Tab Investičné zámery a.s. Prvá teplárenská Holíč na roky Rok Investičné akcie Náklady (mil. Sk) 2007 Tepelná prípojka pre nové bytové domy Pri kaštieli, 1. etapa 3, Rekonštrukcia technologického zariadenia OST Lúčky, OST SNP 1, SNP 2 6, Rekonštrukcia technol. zar. OST M. N., OST SNP 3, OST Nám. sv. Martina 6, Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní 8, Tepelná prípojka pre nové bytové domy Pri kaštieli, 2. etapa 3,8 PROEN s.r.o. Bratislava 89

90 12.3 Návrh spôsobov a zdrojov financovania rozvoja sústav tepelných zariadení Financovanie budúcich rozvojových projektov mesta v oblasti tepelnej energetiky je možné kombináciou vlastných prostriedkov, bankového úveru a využitím dostupných podporných programov (komerčné a grantové financovanie). Ďalším spôsobom je financovanie z úspor. Pri príprave projektov sa odporúča sledovať aktuálne a pripravované výzvy na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z fondov, komunitárnych programov a iniciatív Európskych spoločenstiev, ako aj aktuálny stav ďalších podporných mechanizmov na národnej a medzinárodnej úrovni, resp. navrhovať konkrétne spôsoby a zdroje financovania investičných zámerov v spolupráci so špecialistami v oblasti financovania energetických projektov Návrh záväznej časti energetickej koncepcie mesta Z hľadiska ďalšieho rozvoja mesta Holíč, v súhlase so štátnou energetickou politikou, ako aj menším znečistením prostredia a nižšou cenou tepla pre konečného spotrebiteľa odporúčame: 1. Realizovať opatrenia vedúce k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV V optimistickom scenári sa predpokladá, že rekonštrukciou všetkých bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 29,8 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 61,6 kwh/m 2.r. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,269 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 10,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 24,1 % (kap. 7.4). V pesimistickom scenári sa predpokladá, že v súlade s STN : 2002 bude rekonštruovaná polovica bytových objektov. Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 14,5 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 74,1 kwh/m 2.r. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,295 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 2,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 11,3 % (kap. 7.4). Z výsledkov výpočtov, uvedených v kap. 11.4, je zrejmé, že zateplenie objektov treba realizovať čo najskôr. 2. Uprednostniť centralizovanú dodávku tepla Podľa rozhodnutí ÚRSO bola v roku 2006 priemerná cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov v SR vrátane DPH 616 Sk/GJ. Cena tepla vrátane DPH na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2006 je nižšia o 121,20 Sk/GJ ako slovenský priemer. Na základe analýzy zásobovania mesta teplom v súčasnosti a analýzy dostupnosti palív a energií sa prikročilo k ekonomickej a finančnej analýze dvoch variantov zásobovania teplom: PROEN s.r.o. Bratislava 90

91 zo tepelných rozvodov SCZT v Holíči, ktoré sú horúcovodom napojené na EHO centralizované zásobovanie teplom, z blokových kotolní decentralizované zdroje. Zohľadnením troch hlavných kritérií: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Výhodnejší je variant zásobovania mesta Holíč teplom z primárnych a sekundárnych rozvodov SCZT napojených na horúcovod z EHO (kap. 11.4). 3. Pre objekty IBV a pre objekty v meste Holíč decentralizovane zásobované teplom analyzovať efektívnosť dodávky tepla z SCZT v závislosti od vývoja cien tepla a zemného plynu Predikovaný je vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až Ceny tepla z plynovej kotolne sú vypočítané v súlade s metodikou ÚRSO. Z ekonomického hľadiska nie je korektné pracovať s cenami tepla, ktoré neobsahujú všetky zložky (napr. odpisy). Napriek tomu sú pre porovnanie vypočítané aj ceny tepla bez uvažovania odpisov (kap. 11.5). V obytnej zóne Pri kaštieli má byť podľa projektu 62 objektov IBV vykurovaných plynovými kotlami. Variabilná zložka nákladov na zemný plyn je 453,50 Sk/GJ. Zvážme variant pripojenia objektov IBV na rozvody SCZT. Objekty by boli teplom zásobované dvojrúrkovým systémom, v každom objekte by bola bytová odovzdávacia stanica tepla. Zjednodušene možno predpokladať, že náklady na plynovú prípojku, montáž kotla a dymovod sú porovnateľné s nákladmi na teplovodnú prípojku k SCZT, bytovú odovzdávaciu stanicu a montáž. Pri zvažovaní inštalácie kotla a bytovej odovzdávacej stanice tepla za prijatých zjednodušujúcich predpokladov stačí porovnať variabilnú zložku nákladov na zemný plyn (453,50 Sk/GJ) s cenou nakupovaného tepla. Podľa rozhodnutia ÚRSO je v Holíči cena tepla na výstupe z primárnych rozvodov SCZT 306,31 Sk/GJ a na výstupe zo sekundárnych rozvodov 494,80 Sk/GJ. Možno očakávať prudší nárast ceny plynu v kategórii domácnosti D3 ako nárast ceny tepla. Odporúčame preto zvážiť možnosť napojenia objektov IBV v obytnej zóne Pri kaštieli na SCZT v Holíči (kap. 9.2). Podobnú úvahu možno aplikovať aj na existujúce objekty IBV v Holíči. Odporúčame preto analyzovať pre objekty IBV a pre objekty v meste Holíč decentralizovane zásobované teplom efektívnosť dodávky tepla z SCZT v závislosti od vývoja cien tepla a zemného plynu. 4. Zaviesť dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní umožní vyšší komfort prevádzky celého systému CZT. Kotolne, OST a kompaktné OST budú nepretržite monitorované a riadené dispečingom, pričom sa pružne zohľadnia požiadavky odberateľov tepla. Komfort dodávky tepla sa zvýši aj na strane jeho konečných spotrebiteľov. Diaľkovo bude PROEN s.r.o. Bratislava 91

92 zabezpečený zber údajov z meračov tepla a tieto údaje spolu s ďalšími užitočnými informáciami budú prístupné konečným spotrebiteľom tepla na webovej stránke. Prehĺbi sa tak zároveň aj kontrola a zo strany odberateľov tepla (kap. 12.2). 5. Stimulovať inštalovanie slnečných kolektorov na prípravu TÚV na objektoch IBV Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 914 trvalo obývaných objektov, by úspora ZP predstavovala m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia (kap. 8.2). 6. Pri stavebnom konaní požadovať analýzu možnosti využitia slnečnej energie (kolektory, orientácia budovy, konštrukcia obvodového plášťa apod.) Využitie slnečnej energie v novo budovaných objektoch povedie v ekonomicky odôvodnených prípadoch k úspore neobnoviteľných primárnych energetických zdrojov. Ekologický prínos v týchto prípadoch je zrejmý. PROEN s.r.o. Bratislava 92

93 13 Literatúra [1] ÚPN SÚ Holíč, Združenie Archicon HB, 1996 [2] Územný plán obce Holíč, Zmeny a doplnky ÚPN-SÚ Holíč 1996, Združenie Archicon HB, 2003 [3] Zákon o tepelnej energetike č.657/2004 Z. z. zo dňa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. [4] Duranko, M.: Metodické usmernenie zo dňa 15. apríla 2005, č. 952/ , ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Sekcia výrobných a sieťových odvetví. Bratislava [5] PODROBNOSTI METODICKÉHO USMERNENIA zo dňa 15. apríla 2005, ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Sekcia výrobných a sieťových odvetví. Bratislava [6] STN Zásobovanie teplom Všeobecné zásady. [7] Nohel, J. Urban, F. Kučák, Ľ.: Modernizácia a optimalizácia rozvoja sústav zásobovania teplom. ČU 04. Technológie zvyšujúce energetickú účinnosť SCZT. Etapa E01.2. Záverečná správa. Strojnícka fakulta STU v Bratislave. Katedra tepelnej energetiky. Bratislava, október 2001 [8] Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 21. júna 2006 č. 1/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny nákladov za dodávku tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. [9] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok Prvá teplárenská a.s. Holíč. SEA Bratislava. [10] Normatívy objektov na rok 2004 a hospodárnosť za rok objektoch. Hodnotené obdobie rok Prvá teplárenská a.s. Holíč. Atest č / SEA Bratislava. [11] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. [12] Normatívy objektov na rok 2004 a hospodárnosť za rok objektoch. Hodnotené obdobie rok Okresné stavebné bytové družstvo Senica. Atest č. 32 / SEA Bratislava. [13] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. [14] Normatívy objektov na rok 2005 a hospodárnosť za rok objektoch. Hodnotené obdobie rok Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. Atest č. 32 / [15] Súbor Uspory- Holíč 2006.xls. Siemens, október PROEN s.r.o. Bratislava 93

94 [16] Súbor Plyn 2004,2005.doc. Stredná poľnohospodárska škola v Holíči, Holíč, [17] Urban, F - Kučák, Ľ: Analýza potrieb tepla spotrebiteľov sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Energia, 4. ročník, jún 2002, s [18] Cenové rozhodnutia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. [19] Oznam pre dodávateľov tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Október [20] Odborná informácia. Stredné a veľké kotly. VIESSMANN. Firemná literatúra SK 05/2002. [21] Kolektív: Uživatelská příručka aplikace pro ekonomickou a finanční analýzu. EFINA3.1. EKO-ENERGO CONSULT, Praha [22] Atesty sústav tepelných zariadení 2004, Slovenská energetická agentúra [23] Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, schválená uznesením Vlády SR č. 282 z 23. apríla 2003 [24] Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. - Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení č. 553/2001 Z. z., 96/2002 Z. z., 261/2002 Z. z., 393/2002 Z. z., 529/2002 Z. z., 188/2003 Z. z., 245/2003 Z. z., 525/2003 Z. z., 17/2004 Z. z., 24/2004 Z. z., 443/2004 Z. z., 582/2004 Z. z., 587/2004 Z. z., 733/2004 Z. z., 479/2005 Z. z., 532/2005 Z. z., 571/2005 Z. z.) [25] Zbierka zákonov č. 328/2005. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov. PROEN s.r.o. Bratislava 94

95 14 Prílohy 14.1 Údaje z dotazníkovej akcie veľkých výrobcov tepla Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Názov firmy: Inštalované výkony kotlov: (MW) Typy kotlov Inštalovaný elektrický výkon turbogenerátorov Výroba elektrickej energie v roku 2004: Použité palivo / spotreba v roku 2004: Dotazník o výrobcovi tepla Elektrárna Hodonín 2 x 131 MW 1 x 13 MW Fluidní TG3 50 MW TG4 55 MW MWh/r Lignit / t hnědé uhlí / t LTO / t biomasa / t Celková dodávka tepla v roku 2004: GJ/r Dodávka tepla pre napájač Holíč v roku 2004: GJ/r Parametre napájača: Stávající parametry horkovodu EHO Holíč Návrhové parametre : teploty, tlak, výkon, Celková délka (přívod+vrat) m dimenzie, dĺžka, izolácia Konstrukční tlak PN 25 Dimenze (páteřní řád) - DN 300, 250, 200, Provozní tlak - výstup 1,6 MPa - vrat 0,2 MPa p (přetlak) 1,3530 MPa Teplota - zima klouzavé 150/70 C - léto konstantní 80/40 C Tepelná izolace - převážně minerální vata (Nová Baňa) Výška komínov, teplota spalín za kotlami: 100 m / 135 C Bilancie emisií za rok 2004: SO ,17 t/r NO x 226,011 t/r CO 65,842 t/r TZL 103,101 t/r Poznámky: - V Hodoníně dne Za ČEZ, a. s., OJ EHO - Ing. Pavel Šmějkal - Stanislav Dekař PROEN s.r.o. Bratislava 95

96 Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Dotazník o výrobcovi tepla Názov firmy: Stredná poľnohospodárska škola Adresa: Bernolákova 10, Holíč Kontaktná osoba Ing. Stanislav Kubíček Zameranie firmy: školstvo Typ firmy ( súkromná, so štátnou účasťou ) rozpočtová organizácia Inštalovaný výkon kotlov: 0,715 MW Typ kotlov (horúcovodný, teplovodný, parný) teplovodný Kogenerácia (parné turbíny, spaľovacie - turbíny, kogeneračné jednotky): Inštalovaný elektrický výkon: - Výroba elektrickej energie: - Použité palivo : Plyn Spotreba paliva: m 3 /r Výroba tepla: GJ/r Bilancie emisií za rok 2004 : SO 2 (t/r) NO x (t/r) mg/m 3 CO (t/r) 1-3 mg/m 3 CO 2 (t/r) TZL (t/r) Predpokladané opatrenia na zníženie emisií - Nákup tepla: - Potenciál dodávky tepla externým - odberateľom: v pare (GJ/r) : v horúcej vode (GJ/r) : - Predpokladané úsporné opatrenia (nové technológie, zateplenie a pod): Neuvažujeme, plynofikácia bola ukončená v roku 2003 škola + internát Predpokladaná úspora : (GJ/r) - Predpokladaný nárast spotreby tepla (GJ/r) - Poznámky: - PROEN s.r.o. Bratislava 96

97 Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Dotazník o výrobcovi tepla Názov firmy: EISSMANN AUTOMOTIVE SLOVENSKO, s.r.o. Adresa: Lesná 880/1, Holíč Kontaktná osoba Ing. Radoslav Kudláč, Ing. Zwanzigerová Zameranie firmy: Výroba kožených autodielov Typ firmy ( súkromná, so štátnou účasťou ) súkromná s.r.o. Inštalovaný výkon kotlov: 3 x 385,5 kw + 2 x 250 kw + 1 x 43 kw = = 1 699,5 kw Typ kotlov (horúcovodný, teplovodný, parný) teplovodný Kogenerácia (parné turbíny, spaľovacie - turbíny, kogeneračné jednotky): Inštalovaný elektrický výkon: - Výroba elektrickej energie: - Použité palivo : Plyn Spotreba paliva: m 3 /r 2004, m 3 /r 2005 Výroba tepla: - Bilancie emisií za rok 2004 : SO 2 (t/r) 0,00628 NO x (t/r) 1,02024 CO (t/r) 0,41202 CO 2 (t/r) 0,06867 TZL (t/r) 0,05232 Predpokladané opatrenia na zníženie emisií Vybudovaná spaľovňa VOC prchavé organické rozpúšťadlá Nákup tepla: - Potenciál dodávky tepla externým - odberateľom: v pare (GJ/r) : v horúcej vode (GJ/r) : - Predpokladané úsporné opatrenia (nové Výrobné haly sú zateplené technológie, zateplenie a pod): Predpokladaná úspora : (GJ/r) - Predpokladaný nárast spotreby tepla (GJ/r) - Poznámky: - PROEN s.r.o. Bratislava 97

98 14.2 Prehľad centrálne zásobovaných bytových objektov Bytové objekty v správe a.s. Prvá teplárenská Holíč, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ 1 Kátovská 1210 O ,8 112,1 26,1 34, ,344 9, M. Nešpora 1425/1 T ,8 114,3 42,1 35, ,299 9, Lesná 2860/10 O ,8 117,6 20,2 36, ,275 8, Nálepkova 1213/1-3 T06B r. ZA ,6 96,3 45,1 29, ,273 10, Nálepkova 1204/17-20 O ,3 117,6 56,0 36, ,273 15, Pri Kaštieli 1434/26 T06B r. ZA ,7 96,2 36,8 29, ,298 9, Pri Kaštieli 1459/7-10 T06B r. NA ,0 85,9 44,6 26, ,348 11, Pri Kaštieli 1473/21 T06B b. NA ,9 86,2 38,7 26, ,236 14, SNP 1668/1 PS 82 b. PP ,3 79,0 29,6 24, ,286 11, SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP ,4 73,7 31,2 22, ,286 11, Lúčky 1534/5-7 T06B r. NA ,4 85,9 39,8 26, ,271 15, M. Nešpora 1426/4-6 T ,1 114,4 54,1 35, ,300 10, M. Nešpora 1430/37 PV ,0 106,8 35,0 32, ,299 10, M. Nešpora 1432/34 PV ,7 106,8 36,8 32, ,287 10, M. Nešpora 1452/28-31 T06B r. KE ,1 88,9 52,9 27, ,300 12, Pri Kaštieli 1462/43-46 T06B r. NA ,9 85,8 40,2 26, ,347 8, Pri Kaštieli 1463/47-50 T06B r. NA ,8 85,8 40,5 26, ,347 12, Pri Kaštieli 1464/52 T06B r. NA ,1 85,8 44,3 26, ,348 11, Kukučínova 1139/1,2 O ,7 117,6 36,8 36, , spolu ,5 94,5 38,9 29, ,302 11, PROEN s.r.o. Bratislava 98

99 Bytové objekty v správe OSBD Senica, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ 15 Lúčky 1530/13-15 PS 82 r. PP ,8 74,6 23,3 22, ,286 11, Lúčky 1531/16-18 PS 82 r. PP ,7 74,6 23,9 22, ,272 12, Pri Kaštieli 1458/26-29 T06B r. NA ,5 85,9 25,7 26, ,347 11, Pri Kaštieli 1460/17-20 T06B r. NA ,0 85,9 28,0 26, ,347 9, Pri Kaštieli 1461/13-16 T06B r. NA ,5 85,8 24,8 26, ,347 10, Pri Kaštieli 1465/3 T06B b. ZA ,7 97,8 21,1 30, ,347 10, Pri Kaštieli 1466/2 T06B b. ZA ,9 97,8 20,6 30, ,347 10, Pri Kaštieli 1467/1 T06B b. ZA ,0 97,8 21,5 30, ,347 12, Pri Kaštieli 1474/34 T06B r. NA ,9 86,0 25,8 26, ,315 10, Pri Kaštieli 1476/30-32 T06B r. NA ,2 85,8 25,0 26, ,395 8, Pri Kaštieli 1477/37,38,39 T06B r. NA ,3 85,8 27,2 26, ,333 11, Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP ,8 74,6 20,5 22, ,271 12, Lúčky 1528/5-8 PS 82 r. PP ,4 74,6 25,0 22, ,272 14, Lúčky 1529/9-12 PS 82 r. PP ,8 74,6 20,2 22, ,272 13, Lúčky 1533/23,24,25 PS 82 r. PP ,4 74,6 22,9 22, ,271 10, Lúčky 1535/31 PS 82 b. PP ,8 73,7 16,2 22, ,271 12, Lúčky 1536/32 PS 82 b. PP ,2 73,7 20,4 22, ,271 12, Lúčky 1537/33 PS 82 b. PP ,4 73,7 21,9 22, ,271 11, Lúčky 1538/34 PS 82 b. PP ,1 73,7 20,3 22, ,271 10, Lúčky 1539/35 PS 82 r. PP ,1 74,6 22,8 22, ,271 14, M. Nešpora 1425/1,2,3 T06B r. ZA ,2 96,2 35,1 29, ,301 9, M. Nešpora 1428/39-44 PV ,0 105,0 35,7 32, ,300 9, PROEN s.r.o. Bratislava 99

100 50 M. Nešpora 1429/38 T ,9 113,3 30,1 34, , M. Nešpora 1431/35 T ,6 113,3 30,9 34, , M. Nešpora 1433/36 T ,8 113,3 29,5 34, , M. Nešpora 1447/9,10,11 T06B r. ZA ,1 96,2 32,3 29, ,301 8, M. Nešpora 1450/20-23 PV ,6 105,0 36,5 32, ,300 10, M. Nešpora 1451/24-27 PV ,2 105,0 39,1 32, ,301 7, M. Nešpora 1453/33 T ,5 113,3 29,4 34, , M. Nešpora 1456/12-17 T06B r. NA ,7 60,2 26,0 18, ,300 10, SNP 1669 PS 82 b. PP ,1 73,6 24,3 22, ,282 10, SNP 1670 PS 82 b. PP ,6 73,7 24,5 22, ,286 10, SNP 1671 PS 82 b. PP ,0 73,7 25,5 22, ,286 12, SNP 1672/5,6,7 PS 82 r. PP ,3 74,6 19,8 22, ,286 11, SNP 1673/8,9 PS 82 r. PP ,9 56,2 20,3 17, ,271 12, SNP 1675/10,11,12 PS 82 r. PP ,8 74,6 23,6 22, ,286 15, SNP 1676/13,14 PS 82 r. PP ,9 74,6 20,6 22, ,286 11, SNP 1677/15,16 PS 82 r. PP ,3 74,6 23,2 22, ,286 11, SNP 1683/32,33 PS 82 r. PP ,8 74,6 19,6 22, ,346 9, SNP 1684/34,35 PS 82 r. PP ,1 74,6 20,0 22, ,347 19, SNP 1685/38,39 PS 82 r. PP ,2 74,5 20,4 22, ,347 12, SNP 1686/42,43 PS 82 r. PP ,9 74,6 19,3 22, ,347 75, SNP 1688 PS 82 r. PP ,9 74,6 19,3 22, ,338 11, SNP 1689 PS 82 r. PP ,7 74,6 14,0 22, ,337 7, SNP 1690 PS 82 r. PP ,2 74,6 19,4 22, ,338 10, SNP 1782/40,41 PS 82 r. PP ,4 74,5 22,3 22, ,347 11, SNP 1783/44,45 PS 82 r. PP ,7 74,6 19,9 22, ,347 9, SNP 1784/46,47 PS 82 r. PP ,3 74,6 21,0 22, ,347 12, SNP 1786/17,18 PS 82 r. PP ,2 74,6 20,3 22, ,286 10, SNP 1793/36,37 PS 82 r. PP ,6 73,7 18,3 22, ,347 55, spolu ,7 80,4 23,3 24, ,315 11, PROEN s.r.o. Bratislava 100

101 Bytové objekty v správe a.s. Prvá teplárenská Holíč a OSBD Senica, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ Prvá teplárenská a.s. Holíč ,5 94,5 38,9 29, ,302 11, OSBD Senica ,7 80,4 23,3 24, ,315 11, spolu ,7 83,5 26,7 25, ,312 11, PROEN s.r.o. Bratislava 101

102 14.3 Prehľad rozvodov SCZT Tepelné rozvody a.s. Prvá teplárenská Holíč PROEN s.r.o. Bratislava 102

103 OST Pri kaštieli PROEN s.r.o. Bratislava 103

104 PROEN s.r.o. Bratislava 104

105 PROEN s.r.o. Bratislava 105

106 OST Rozptyl PROEN s.r.o. Bratislava 106

107 PROEN s.r.o. Bratislava 107

108 PROEN s.r.o. Bratislava 108

109 OST SNP 3 PROEN s.r.o. Bratislava 109

110 Pohľad na trasu horúcovodu Pohľad na trasu horúcovodu PROEN s.r.o. Bratislava 110

111 Pohľad na trasu horúcovodu PROEN s.r.o. Bratislava 111

112 14.4 Vybrané bytové objekty Bytový objekt Pri kaštieli 1473/21 PROEN s.r.o. Bratislava 112

113 Bytový objekt SNP 1678/19-21 Bytový objekt SNP 1678/19-21 PROEN s.r.o. Bratislava 113

114 Bytový objekt Lúčky 1527/8, 9, 10, 11 Bytový objekt Lúčky 1527/8, 9, 10, 11 PROEN s.r.o. Bratislava 114

115 Bytový objekt M.Nešpora 1453/33 Bytový objekt M.Nešpora 1453/33 PROEN s.r.o. Bratislava 115

116 14.5 Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Stredná priemyselná škola poľnohospodárska PROEN s.r.o. Bratislava 116

117 Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Internát Strednej priemyselnej školy poľnohospodárskej PROEN s.r.o. Bratislava 117