prof. Ing. Zuzana Sternová

Transcript

1 TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ BUILDING TESTING AND RESEARCH INSTITUTE HODNOTENIE ENERGETICKEJ HOSPODÁRNOSTI BUDOV NA SLOVENSKU prof. Ing. Zuzana Sternová sternova@tsus.sk

2 Právne predpisy a terminológia Zákon č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov pre účely zákona definuje:» Energetickú hospodárnosť ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.» Energetická certifikácia je proces, ktorým sa budova zatrieďuje do energetickej triedy (A až G). Základom energetickej certifikácie je výpočet a kategorizácia budov (rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy, budovy škôl, budovy nemocníc, športové haly, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby, ostatné nevýrobné budovy (budovy so zmiešaným účelom využitia). strana 2

3 Nová vyhláška k EHB a jej platnosť» Novou vyhláškou sa ruší vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z.z., ktorá platila od (a zrušila vyhlášku MVRR SR č. 625/2006 Z.z., ktorá platila od 1. januára 2006)» Energetické certifikáty sa vydávajú na maximálnu dobu platnosti 10 rokov» Energetické certifikáty budov vydané do sa majú spracovať podľa vyhlášky MVRR SR 311/2009 Z. z.; od 1. januára 2013 sa spracovávajú podľa vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.» Všetky energetické certifikáty vydané podľa predchádzajúcich vyhlášok platia na určenú dobu ich platnosti. Zabezpečenie EPC je povinnosťu vlastníka (alebo správcu) v prípade novej, významne obnovenej, predávanej a prenajímanej budovy (po ). strana 3

4 Obnova budov» Významná obnova je definovaná zákonom č. 300/2005 Z.z. Súvisí so stavebnými úpravami existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva najmä zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy v rozsahu najmenej 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.» S významnou obnovou existujúcich budov súvisí uplatnenie tepelnoizolačných kontaktných systémov (ETICS).» Z hľadiska dopadu na energetickú hospodárnosť a správnosť postupov je logické zateplenie uskutočniť po výmene otvorových konštrukcií.» Významnú obnovu budovy možno uskutočniť naraz alebo postupnými čiastkovými stavebnými úpravami.. strana 4

5 Obnova budov» Významná obnova technických systémov budovy (angl. substantional refurbishment): obnova technického zariadenia budovy, pri ktorej investičné náklady na obnovu sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na nové porovnateľné technické zariadenie budovy, pričom znížením potreby primárnych energetických zdrojov na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody, osvetlenie, vetranie alebo klimatizáciu sa dosiahne splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy (podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti).» Hĺbková obnova budovy (angl. deep renovation): uskutočnenie významnej obnovy budovy a významnej obnovy technického zariadenia budovy (podľa zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti) strana 5

6 Obnova budov» Používanie pomenovania celková obnova je podľa Slovníka slovenského jazyka kompletná obnova.» Komplexná obnova budov však neznamená uskutočnenie celkovej (kompletnej) obnovy. Nezhoduje sa so žiadnym rozsahom, ktorý je na základe definícií zavedený právnymi a technickými predpismi v SR.» Podľa Slovníka slovenského jazyka komplexný je zložitý, mnohotvárny, súhrnný. Znamená to, že pojem komplexná obnova budov vyjadruje iba náhodný výber opatrení. Tento súhrn vybratých opatrení môže byť pre každú budovu iný. Jedná sa vlastne vykonanie obnovy súhrn čiastkových postupových krokov. strana 6

7 Súvisiace technické predpisy So zákonom č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a vyhláškou č. 364/2012 Z. z. účinných od súvisí zavedenie revidovaných technických noriem:» STN : 2012 Tepelná ochrana. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné vlastnosti» STN : 2012 Tepelná ochrana. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 3: Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov Normy platia od 1. júla 2012 a ich účinnosť je od 1. januára 2013, teda ich účinnosť je rovnako ako právnych predpisov. strana 7

8 Výpočet potreby energie podľa miest spotreby - EN» Ročná potreba energie na vykurovanie sa vypočíta podľa STN EN ISO ,» Ročná potreba energie na prípravu teplej vody sa vypočíta podľa STN EN 15316,» Ročná potreba energie na vetranie sa vypočíta podľa STN EN 15241,» Ročná potreba energie na osvetlenie sa vypočíta podľa STN EN 15193,» Vplyv riadenia a regulácie sa určí podľa STN EN 15232,» Primárna energia a emisie C0 2 sa určia podľa STN EN Uvedené normy najskôr zavedené ako prednormy boli v ich konečnom znení prevzaté do sústavy Slovenských technických noriem. strana 8

9 Nová vyhláška k EHB» Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. novembra 2012 bola publikovaná v čiastke 90 Zbierky zákonov SR ako vyhláška MDVRR č. 364/2012 Z. z.» Vyhláškou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení zákona č. 300/2012 Z.z.)» Vyhláška č. 364/2012 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januára 2013 rovnako, ako zákon č. 555/2005 Z.z. v znení zákona č. 300/2012 Z.z. strana 9

10 EC a povoľovanie stavieb Spôsob určenia Úroveň potreby hodnotenia Spôsob užívania Vstupné údaje Klimatické podmienky Budova Použitie alebo účel spracovania Projektové Normalizované Projekt (nová budova alebo návrh obnovy) Stavebné povolenie, predbežný energetický certifikát budovy Výpočet Normalizované Normalizované Skutočnosť Energetický certifikát budovy Kolaudačné rozhodnutie Upravené V závislosti na účele hodnotenia Skutočnosť Optimalizácia, porovnanie, návrh opatrení (návrh obnovy) Meranie Prevádzkové Skutočné Skutočné Skutočnosť Energetický certifikát budovy Podľa právneho predpisu (kolaudačné rozhodnutie) strana 10

11 Projektové a normalizované hodnotenie» Postup výpočtu je rovnaký pre projektové hodnotenie aj pre normalizované hodnotenie nových budov.» Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa 4 ods. 3 zákona obsahuje splnenia požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti a) stavebných konštrukcií a na potrebu tepla na vykurovanie podľa slovenskej technickej normy) (ďalej len technická norma ), ak sa má uskutočniť významná obnova celého obalu existujúcej budovy alebo b) stavebných konštrukcií podľa technickej normy (napr. STN : 2012), ak sa má uskutočniť významná obnova len stavebných konštrukcií tvoriacich časť obalu existujúcej budovy. strana 11

12 Energetická hospodárnosť budov» Množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budov.» Hodnotenie sa uskutočňuje pre každé miesto spotreby energie v budove (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a chladenie, osvetlenie a pre každý energetický nosič.» Súčet hodnôt potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo vnútornom priestore budovy vymedzenom hranicou budovy, ktoré súvisia s normalizovaným užívaním budovy, je celková potreba energie.» Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy podľa technickej normy STN EN ISO 13790/NA strana 12

13 Celková podlahová plocha» Potreba energie určená pre jednotlivé miesta spotreby energie, celková potreba energie a primárna energia ( 3 ods. 2 zákona) sú číselnými údajmi v kwh/m 2 celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok (možnosti: vonkajšie, celkové vnútorné, vnútorné rozmery). strana 13

14 Celková podlahová plocha» Celková podlahová plocha podlaží s upravovaným vnútorným prostredím miestností sa určí z vonkajších rozmerov budovy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií, najmä ríms, miestnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa a plochy balkónov, lodžií a terás.» Ak svetlá výška miestností prechádza cez dve štandardné podlažia alebo viac takýchto podlaží, najmä schodištia a galérie, celková podlahová plocha podlažia sa vyráta ako súčet podlahovej plochy miestnosti a plôch ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.» Ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej podlahovej plochy celej budovy, zatriedi sa budova do kategórie podľa 3 ods. 5 zákona podľa prevládajúceho účelu užívania.» strana 14

15 Hranica budovy podľa STN EN ISO 13790/NA strana 15

16 Klimatické a vnútorné podmienky» Na hodnotenie potreby energie sa použijú údaje o polohe, orientácii a vplyve vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy pri: a) projektovom hodnotení údaje uvedené v STN : 2012, b) prevádzkovom hodnotení údaje získané v mieste budovy.» Na hodnotenie potreby energie pre vnútorné prostredie budovy podľa sa použijú hodnoty teploty vzduchu podľa STN : 2012 alebo priemerné teploty pri prerušovanom vykurovaní. strana 16

17 Klimatické a vnútorné podmienky» Klimatické údaje sú stanovené podľa rady STN EN ISO a sú uvedené pre 2884 miest a obcí SR v STN EN ISO 13790/NA (minimálna, maximálna, priemerná mesačná teplota, dennostupne, slnečná radiácia, vietor).» Klimatické údaje pre hodnotenie EHB sú v STN : Priemerná suma dennostupňov vykurovacích dní v období v 35 lokalitách Slovenska Rok(I-XII) Rok (bez VI-VIII) strana 17

18 Z histórie STN (ČSN) Požiadavky na komponenty - Stavebné výrobky Nadväznosť na ČSN resp. STN (od roku 1993) Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie U vo W/(m 2.K) Obvodový plášť θ e [ C] Strešný plášť θ e [ C] Otvorové konštrukcie Rok ,45 1,37 1,37 0,89 0,83 0,83 2, ,89 0,86 0,79 0,51 0,47 0,43 2,9 (záväznosť od r.1984) 1992 Zmena 4 0,46 (záväznosť od ) pre zatepľovanie 0,73 0,32 2,9 Zmena 5 - odporúčané hodnoty (platnosť od ) 0,46 0,32 Obnovované budovy 0,32 Nové budovy 0,19 Obnovované budovy Nové budovy Obnovované budovy 2,7 Nové budovy 2,0 Od Revidovaná STN :2002 Zozáväznené hodnoty pre obnovované budovy Odporúčané hodnoty pre nové budovy platnosť od ,46 0,32 Obnovované budovy Nové budovy 0,32 0,19 Obnovované budovy Nové budovy Obnovované budovy 2,0 Nové budovy 1,7 strana 18

19 STN : Požiadavky Pri návrhu stavebných konštrukcií a budov sa požaduje:» splnenie kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebnej konštrukcie (maximálnej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie U),» minimálnej teploty vnútorného povrchu (hygienické kritérium),» minimálnej priemernej výmeny vzduchu v miestnosti (kritérium výmeny vzduchu),» maximálnej mernej potreby tepla na vykurovanie (energetické kritérium).» predpoklad splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov (maximálnu potrebu tepla na vykurovanie na dosiahnutie energetickej hospodárnosti budovy) Stavebné konštrukcie musia spĺňať požiadavky na vylúčenie rizika rastu plesní na ich vnútornom povrchu a na vylúčenie kondenzácie vodnej pary v stavebnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu. strana 19

20 Požiadavky na tepelnú ochranu Požiadavky na tepelnú ochranu obalových konštrukcií podľa STN : 2012 Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov Obvodový plášť strecha Okná, balkónové dvere 2016 strana 20

21 STN : Vlastnosti stavebn. výrobkov Expandovaný (penový) polystyrén podľa STN EN 13163, xtrudovaný polystyrén podľa STN EN a fenolová pena Materiál ρ kg/m 3 λ vo W/(m.K) pre stav. konštr. vonk. vnútor. c J/(kg.K) µ (1) δ.10 9 s EPS (biely) EPS (s grafitom) Do 15 0,044 0, ,015-0,0063 Od 15 do 20 0,041 0, ,094-0,0038 Od 20 do 25 0,038 0, ,0063-0,0027 Od 25 do 30 0,035 0, ,0067-0,00235 Do 15 0,036 0, ,015-0,0063 Od 15 do 20 0,036 0, ,094-0,0038 XPS 32 0,033-0, ,0019 Fenolová pena 35 0,025 0, ,0054 strana 21

22 STN : Vlastnosti stavebn. výrobkov Výrobky z minerálnej vlny podľa STN EN Materiál Dosky z kamennej vlny Lamely z kamennej vlny ρ kg/m 3 λ vo W/(m.K) pre stav. konštr. vonk. vnútor. c J/(kg.K) µ (1) δ.10 9 s 155 0,046 0, ,30 0, ,045 0, ,0 0, ,048 0, ,0942-0,0471 strana 22

23 Návrh tepelnoizolačnej vrstvy» Tepelnoizolačná vrstva O úsporách tepla na vykurovanie rozhoduje hrúbka tepelnej izolácie. Na zabezpečenie požiadaviek nízkoenergetickej úrovne výstavby podľa STN : 2012 od 1. januára 2013 je v závislosti na pôvodnej kvalite obvodového plášťa a druhu tepelnej izolácie 90 až 120 mm (EPS šedý 90 mm, EPS biely mm, MW 120 mm). Na zabezpečenie požiadaviek ultranízkoenergetickej výstavby od 1. januára 2016 budú platiť prísnejšie požiadavky a na ich splnenie bude potrebná hrúbka TI 130 až 180 mm. Požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie budú platiť od 1. januára strana 23

24 Návrh okien podľa STN : 2012 Požiadavky od » V Predhovore STN na str. 2 normy je uvedené, že požiadavky odporúčané budú platiť po roku 2015 ako normalizované, teda U W,N = 1,0 W/m².K.» V Predmete na str. 5 sa uvádza, že požiadavky stanovené na nové budovy platia aj pre obnovu, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Znamená to, že principiálne by sa po tomto termíne mali aj pri obnove budov zabudovávať výrobky spĺňajúce dané požiadavky.» Neznamená to však, že na budove, kde sa už v minulosti vymenili okná, by sa tieto pri obnove budovy mali opäť vymeniť. strana 24

25 Návrh okien podľa STN : 2012 Požiadavky od » Znamená to najmä, že okná (balkónové dvere) vymenené v minulosti nepriaznivo ovplyvnia možnosť splnenia požiadaviek na potrebu energie na vykurovanie.» Zohľadňuje sa to aj vo vyhláške MDVRR SR č. 364/2012 Z.z. a to tak, že aj pri energetickom hodnotení musia obnovované budovy splniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, teda požiadavky na ultra nízkoenergetickú výstavbu, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné.» Teda jednoznačne platí, že stavebné výrobky zabudovávané do stavby po by sa mali navrhnúť tak, aby spĺňali požiadavky normalizované, ktoré sú uvedené v norme ako odporúčané. strana 25

26 STN : Energetické kritérium Potreba tepla na vykurovanie kwh/(m 2.a) Faktor tvaru budovy 1/m Maximálna hodnota Q H,nd,max Normalizovaná (požadovaná) hodnota Odporúčaná hodnota Q H,nd,r1 Cieľová odporúčaná hodnota Q H,nd,N od od Q H,nd,r2 od ,3 70,0 50,0 25,0 12,5 0,4 78,6 57,1 28,55 14,28 0,5 87,1 64,3 32,15 16,08 0,6 95,7 71,4 35,70 17,85 0,7 104,3 78,6 39,3 19,65 0,8 112,9 85,7 42,85 21,43 0,9 121,4 92,9 46,45 23,23 1,0 130,0 100,0 50,0 25,0 Pre nebytové budovy a budovy s konštrukčnou výškou viac ako 2,8 m sa určia požadované hodnoty v kwh/(m 3.a) strana 26

27 STN : 2012 Minimálna požiadavka na EHB Kategórie budov Faktor tvaru Konštrukčná výška Teplota vnútorného vzduchu Výmena vzduchu Teplota vzduchu počas tlmenej prevád. Upravená vnútorná teplota pre prerušované vykurov. Počet dennostup. pre vykurovacie obdobie 212 dní Potreba tepla na vykurovanie 1/m m C 1/h C C K.deň kwh/(m 2.a) rodinné domy 0,7 2,9 20 0, ,4 bytové domy 0,3 2,8 20 0, ,0 administratívne budovy 0,3 3,3 20 0, ,5 budovy škôl a školských zariadení 0,3 3,3 20 0, ,2 budovy nemocníc 0,3 3,3 22 0, ,3 budovy hotelov a reštaurácií športové haly a iné budovy určené na šport 0,4 3,3 20 0, ,4 0,3 4,5 18 0, ,0 budovy pre veľkoobch. a maloobch. služby 0,5 3,6 18 0, ,7 strana 27

28 Východzie údaje hodnotenia (obdobie ) Spotreba tepla v Spotreba tepla v kwh/(m 2.rok) kwh/(m 3.rok) Bytové domy Priemerná spotreba tepla za roky Bytové domy % % % -15 C -18 C -21 C Výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu Bytové domy Priemerná spotreba tepla na vykurovanie Nameraná spotreba tepla Nameraná spotreba tepla upravená na 3422 K.deň Počet dennostupňov Rok Spotreba tepla kwh/(m 3.rok) kategórií budov Počet dennostupňov K.deň Nebytové domy Energetická certifikácia nezohľadňuje skutočné klimatické podmienky a vplyv užívania budovy, ale stanovuje osobitné požiadavky na globálny ukazovateľ podľa Priemerná spotreba tepla za roky Nebytové nevýrobné budovy % 103% C -18 C -21 C Výpočtová teplota vonkajšieho vzduchu 135% strana 28

29 Požiadavky na potrebu energie na vykurovanie» Referenčné hodnoty sú definované na národnej úrovni 160 Priemerná spotreba tepla na vykurovanie za roky podľa skupín stavebných sústav» Horná hranica energetickej triedy D napr. pre miesto spotreby energie na vykurovanie (106 kwh/(m 2.a)) vyplýva zo štatistického hodnotenia fondu budov.» Určenie požiadaviek na hornú hranicu energetickej triedy B hodnotou rovnajúcou sa 50 % hornej hranice energetickej triedy D vyjadruje aj potenciál úspor tepla a energie. Spotreba tepla v kwh/(m 2.rok) ,4 murované a z tehloblokov 111,2 panelové jednovrstvové postavené od roku 1955 do roku ,1 panelové vrstvené postavené od roku 1971 do roku ,8 panelové postavené od roku 1983 do roku ,7 atypické budovy postavené po roku ,2 Priemerná spotreba tepla za roky Priemer ± interv. spoľ. (95%) Smer. odch. Min. 116,1 iná, neurčená Priemer za SR Max ± Referenčná hodnota D pre bytové domy strana 29

30 Postup výpočtu» Vypočítané hodnoty potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie sa porovnajú so škálou v prílohe č. 3 za účelom zatriedenia do energetickej triedy. strana 30

31 Postup energetickej certifikácie» obhliadka budovy (vrátane fotodokumentácie), preverenie rozmerov budovy, vykurovaných a chladených priestorov a prvkov (skutočné hrúbky a skladba obvodového a strešného plášťa, hrúbky TI; skladba vnútorných konštr.; počet, veľkosti a kvalita okien, vstupných dverí a zasklených stien; režim vykurovania a chladenia, dĺžky a tepelná ochrana vnútorných rozvodov, počty a typy svietidiel; počty a druhy odberných miest spotreby teplej vody, zabezpečenie regulácie v zásobovaní energiami; určenie typu a kvality zdroja, apod.); strana 31

32 Postup výpočtu Odporúčaný postup výpočtu:»výpočet potreby tepla na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej vody s určením potreby tepla pre jednotlivé systémy budovy.»výpočet potreby energie pre každé miesto spotreby energie (na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody, osvetlenie), ktorá sa zároveň určí pre každý energetický nosič. Do úvahy sa berú všetky straty z distribúcie, odovzdávania a regulácie, ako aj vlastná spotreba energie (napr. pre čerpadlá) v budove. strana 32

33 Postup výpočtu» Potreba energie pre jednotlivé miesta spotreby sa vypočíta podľa postupov výpočtu daných EN a EN ISO súvisiacich so smernicou (uvedené sú v prílohe č. 3 vyhlášky)» Celková potreba energie budovy ako súčet potrieb energie pre jednotlivé miesta spotreby energie sa porovnajú so škálou v prílohe č. 3 a budova sa zatriedi do energetickej triedy.» Uvažuje sa vplyv energie z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti od potreby tepla na vykurovanie (chladenie) a prípravu teplej vody v budove.» Stanoví sa dodaná energia berúc do úvahy účinnosti výroby tepla a všetky straty distribúcie, akumulácie, odovzdávania a regulácie mimo hranice budovy. strana 33

34 Celková potreba energie Tepelná ochrana - potreba tepla na vykurovanie Straty vykurovacieho systému Výpočet mesačnou metódou Potreba energie na vykurovanie - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na prípravu teplej vody - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na chladenie (nebytové budovy) - elektrická energia Celková potreba energie podľa energetického nosiča - potreba tepla z CZT, plynu, peletiek, elektriny - prídavná elektrická energia Energia na osvetlenie (nebytové budovy) - elektrická energia strana 34

35 Hranice en. tried podľa vyhl. 364/2012 Z. z. strana 35

36 Obnoviteľné zdroje Za energiu z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti sa považuje len energia zo zariadení umiestnených a)vo vnútorných priestoroch s upravovaným prostredím ohraničených hranicami budovy, b)na hranici budovy, ak sú pevne spojené so stavbou, c)mimo hranice budovy v nevykurovaných priestoroch budovy, d)mimo hranice budovy na pozemku užívanom s budovou, ak sa energia z týchto zariadení využíva v budove. Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy (STN EN ISO 3790/NA) strana 36

37 Obnoviteľné zdroje hranice budovy Obnoviteľný zdroj CZT Zdroj na spoločnom pozemku Obnoviteľný zdroj Hranica budovy Systémová hranica Obnoviteľný zdroj strana 37

38 Budúcnosť energetickej certifikácie budov Požiadavky na primárnu energiu od roku 2016/2019 sú splniteľné len s využitím obnoviteľných zdrojov energie Každý spôsob výroby tepla má svoje nákladové optimum v kombinácii s tepelnou ochranou. Existujú kombinácie, ktoré sú už dnes nákladovo efektívne. Požiadavky na primárnu energiu by mali zohľadňovať dostupnosť OZE, aby sa plne využil potenciál budovy. Všetky aspekty návrhu konkrétnej budovy nie je možné zahrnúť do minimálnych požiadaviek. Užívateľský pohľad Využitie metódy porovnania globálnych nákladov podľa STN EN 15459: 2008, ktorá je určená pre bežnú projekčnú prax Kotol biomasa+rekup. Kotol biomasa+sol CZT biomasa TČvzduchvoda CZT- KVET Kond.kotol- ZP +rekup. TČ-zemvoda Kond.kotol- ZP+sol. Kond.kotol-ZP CZT ZP strana 38

39 Dodaná energia z obnoviteľných zdrojov» Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti.»od potreby elektrickej energie sa odpočíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti. Pomocou faktorov primárnej energie (neobnoviteľnej energie) sa z dodanej energie stanovenej podľa energetického nosiča určí primárna energia. strana 39

40 Faktory primárnej energie Energetický nosič Faktor primárnej energie Vyhl. 311/2009 Súčiniteľ emisií CO 2 Vyhl. 311/2009 Faktor primárnej energie (1) Vyhl. 364/2012 Súčiniteľ emisií CO 2 (1) Vyhl. 364/ kg/kwh - kg/kwh Zemný plyn 1,10 0,23 1,36 0,277 Olej 1,10 0,32 1,35 0,237 Biomasa 1,30 0,062 0,10-0,20 0,020 Hnedé uhlie 1, ,40 0,394 Kogenerácia 1,30 0,45 1,0 0,016 Elektrina (2) 2,8 0,62 2,764 0,293 (1) Len neobnoviteľná časť (2) Závisí na národnom energetickom mixe výroby (66 % jadrové elektrárne, 13 % vodné elektrárne, 21 % tepelné fosílne palivo) strana 40

41 Globálny ukazovateľ primárna energia» Zaviedla sa minimálna požiadavka na EHB stanovením hodnoty globálneho ukazovateľa pre nové budovy: po roku 2013 horná hranica energetickej triedy B, po roku 2015 horná hranica energetickej triedy A1 a po roku 2020 (NZEB) horná hranica A0. F. Škála energetických tried globálneho ukazovateľa primárna energia v kwh/(m 2.a) Globálny ukazovateľ - primárna energia Kategórie budov Triedy energetickej hospodárnosti budovy A0 A1 B C D E F G rodinné domy > 648 bytové domy > 378 administratívne budovy > 720 budovy škôl a školských > 408 zariadení budovy nemocníc >1153 budovy hotelov > 984 a reštaurácií športové haly a iné budovy > 456 určené na šport budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby >1020 strana 41

42 Energetický certifikát podľa vyhl. 311/2009 Z. z. V rámci energetickej certifikácie budov sa hodnotili a výsledky porovnávali so škálou energetických tried pre:» miesta spotreby energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie a chladenie a osvetlenie;» globálny ukazovateľ - celková dodaná energia ako súčet potreby energie v budove a» primárna energia a emisie CO 2.» Na základe Usmernenia MVRR SR rodinné domy splnili minimálnu požiadavku na EHB, ak dosiahli minimálnu požiadavku na primárnu energiu Energetický certifikát má 8 strán strana 42

43 Energetický certifikát podľa vyhl. 364/2012 Z. z.» Zaviedla sa zmena v globálnom ukazovateli, ktorým je primárna energia.» Pre energetický certifikát a energetický štítok platí nový vzor.» Súčasťou energetického certifikátu je správa, ktorá obsahuje tabuľky dát ako podklad pre nezávislú kontrolu.» EC sú v súčasnosti povinné pre verejné budovy s celkovou podlahovou plochou viac ako 500 m 2. strana 43

44 ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, n. o. Studená 3, Bratislava CERTICOM VVÚPS-NOVA Tel: +421(2) Tel: +421(2) Tel: +421(2) Fax:+421(2) Fax:+421(2) Fax:+421(2) info@tsus.sk certicom@tsus.sk vvups@tsus.sk Web: Pobočka Bratislava Pobočka Nitra Pobočka Žilina Pobočka Prešov Studená 3 Braneckého 2 A. Rudnaya 90 Budovateľská Bratislava Nitra Žilina Prešov Tel: +421 (2) Tel: +421 (37) Tel: +421 (41) Tel: +421 (51) Fax: +421 (2) Fax: +421 (37) Fax: +421 (41) Fax: +421 (51) pob.ba@tsus.sk pob.nr@tsus.sk pob.za@tsus.sk pob.po@tsus.sk Pobočka Nové Mesto nad/váhom Pobočka Zvolen Pobočka Košice Pobočka Tatranská Štrba Trenčianska 1872/12 Jesenského 15 Krmanova 5 P.O.Box Nové Nesto nad Váhom Zvolen Košice Tatranská Štrba Tel: +421 (32) Tel: +421 (45) Tel: +421 (55) Tel: +421 (52) Fax: +421 (32) Fax: +421 (45) Fax: +421 (55) Fax: +421 (52) pob.nm@tsus.sk pob.zv@tsus.sk pob.ke@tsus.sk pob.ts@tsus.sk strana 44