22. marec Svetový deň vody

Transcript

1 avs asociácia vodárenských spoločností ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 1/ marec Svetový deň vody Od prameňa k zákazníkovi Kapitoly z histórie vodárenstva a kanalizácií (I. časť)

2 avs asociácia vodárenských spoločností avs asociácia vodárenských spoločností Inzercia CG PTIS Evidencia štandardov kvality Cieľom evidencie je ponúknuť zodpovedným pracovníkom potrebné informácie v jednotnej forme bez ohľadu na spôsob a systém vypĺňania zdrojových dát. Miesto pre Vašu prezentáciu Miesto pre Vašu prezentáciu Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, Bratislava Redakcia: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: , penelopa@penelopa.sk Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: , bubeliniova@penelopa.sk Dotknuté moduly CG PTIS Informačný systém dispečingu Rozvoj distribučnej siete Štandardy Evidencie v iných informačných systémoch Registratúra (došlá a odoslaná pošta) Vyhláška ÚRSO č. 317, Sledovanie štandardov 1 Vodovody, 2 Kanalizácie ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ Od prameňa k zákazníkovi Svetový deň vody ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 1/2009 rokov Asociácie ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ ŠTVRŤROČNÍK ČÍSLO 2/2009 Od prameňa k zákazníkovi (II. časť) Evidencia najčastejších udalostí IS Dispečingu Evidencia odstávok Evidencia odstávok na vlastnej prípojke Evidencia odstávok z iných dôvodov Rozvoj distribučnej siete Evidencia žiadostí o pripojenie Evidencia žiadostí o určenie technických podmienok Čo je nové Evidencia všetkých udalostí IS Dispečingu Štandardy Evidencie dispečerského denníka Import alebo vyplnenie údajov iných evidencií (akýchkoľvek udalostí v časovom slede) Prehľad vyplnených údajov v iných Kategorizácia udalosti podľa moduloch CG PTIS Štandardov kvality (podľa Vyhlášky č. 317) Report vyplnených údajov Zaslanie výstupov na URSO CORA GEO, s. r. o. Tel.: Geographic Information Systems Fax: Štefánikova 15 obchod@corageo.sk POPRAD Slovensko Štvrťročník venovaný tematike asociácie, jednotlivým členom, ich stratégiám, výsledkom, aktivitám, spoločným i rozdielnym postojom, oblasti vodohospodárstva a vode ako takej... 2

3 >> 4 Aktuality/AVS report Zasadnutie EUREAU 1 pre pitné vody Zasadnutie komisie EUREAU 2 Z činnosti AVS >> 6 Hlavná téma Od prameňa k zákazníkovi Kapitoly z histórie vodárenstva a kanalizácií (I. časť) >> 9 Téma Čo nepatrí do verejnej kanalizácie? >> 11 Téma Kategorické NIE ropovodu! >> 14 Svetový deň vody >> 16 Čo je nové SEVAK, a.s. má nové Zákaznícke centrum Pozvánka na výstavu Mediálny produkt Fluorantén ČASOPIS ASOCIÁCIE VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ Vydavateľ: Asociácia vodárenských spoločností, Prešovská 48, Bratislava IČO: Pracovisko: Jašíkova 2, Bratislava Sídlo redakcie: Agentúra PENELOPA, s.r.o., Omská 22, Košice, tel./fax.: Šéfredaktor: Mgr. Martina Hidvéghyová hidveghyova@penelopa.sk Zodpovedný redaktor: Mgr. Adriana Marušinová marusinova@penelopa.sk Redaktori: Ing. Alexander Nagy Jana Štulajterová Ing. Peter Ďuroška Ing. Ján Chovan Ing. Jozef Vrábel Mgr. Andrea Milke Ing. Ľubomír Krcho Ing. Helena Molnárová Viera Gimecká Riaditeľ inzercie: Mgr. Martina Bubelíniová bubeliniova@penelopa.sk Príjem inzercie: Agentúra PENELOPA, s.r.o. Omská 22, Košice, tel./fax.: Grafika a sadzba: Agentúra PENELOPA, s.r.o. Tlač: Rotaprint Košice Obsah Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafiky vrátane údajov v elektronickej podobe, len s predchádzajúcim písomným súhlasom redakcie. Nepredajné. Evidenčné číslo: EV 3422/09 ISSN: Dátum vydania: >> 21 SOVAK 3

4 AVS Report Zasadnutie EUREAU 1 pre pitné vody dňoch februára 2010 sa v Barcelone V uskutočnilo jarné zasadnutie komisie EUREAU 1 pre pitné vody s účasťou 34 delegátov z členských štátov EU. V úvode predseda Dominik Gatel predstavil nových členov komisie a vyjadril potešenie nad skutočnosťou, že čerstvo zvolená prezidentka EUREAU Klara Szatkiewicz ostáva i naďalej členkou komisie pre pitné vody ako reprezentant Poľska. Vzhľadom na začiatok novej dekády je potrebné, aby si EUREAU vytýčila nové dlhodobé ciele do roku 2020 a stratégiu, ktorou sa ich bude snažiť dosiahnuť. Východiskom je stratégia Európskej komisie do roku 2020 pod názvom EU 2020, zverejnená generálnym sekretariátom Barrossovej komisie. Základným princípom práce EU 1 pre nastávajúce obdobie je prejsť od defenzívneho vyjadrovania sa k prijímaným dokumentom, k nastoľovaniu aktuálnych problémov vo vodnom hospodárstve a aktívne presadzovať riešenia v prospech vodárenstva. Vodárenský sektor je ešte stále vnímaný ako podružný prídavok k iným veľkým politickým celkom ako poľnohospodárstvo, urbanizácia krajiny, energetická politika a pod. Je ambíciou EUREAU dosiahnuť vnímanie vodárenského sektora ako samostatnej oblasti európskej politickej scény. Stanovisko EU 1 k dokumentu White paper, pojednávajúcemu o klimatických zmenách a očakávaných dopadoch bolo prijaté Radou členských štátov na zasadnutí vo Waršave. Pracovná skupina pre problematiku nedostatku vody a sucha pripravuje stanovisko k zmierňovaniu očakávaných následkov klimatických zmien s dôrazom na uhlíkovú bilanciu, inovácie, obnoviteľné zdroje energií, úzky vzťah medzi vodou a energiou a pod. Zverejnenie stanoviska je plánované v priebehu roku Pracovná skupina pre extrémne výkyvy počasia zverejnila na internete dokument ( unece.org/env/water/text/text_protocol.htm), ktorého cieľom je pomôcť vládam a prevádzkovateľom zostaviť použiteľný návod a príklady ako čeliť následkom čoraz častejších extrémnych výčinov počasia. Očakáva sa, že aktuálna smernica o biocídnych látkach bude nahradená Regulatívom o látkach umiestnených na trh a o používaní biocídnych látok. Hlavným prínosom novej legislatívy bude ustanovenie nových kritérií pre akceptáciu biocídnych látok a EUREAU verí, že tieto kritériá budú podobné ako kritériá, ktoré sa podarilo presadiť pre používanie pesticídov. S ohľadom na dezinfektanty používané vo vodárenstve tiež verí, že čo sa týka legislatívy pitných vôd, ostane zásadným dokumentom pre reguláciu biocídnych látok Smernica pre pitnú vodu. Očakáva sa tiež, že aj limit pre biocídne látky bude totožný s limitom pre pesticídy 0,1µg/l. EU 1 bude presadzovať, aby aktívne látky požívané v procese úpravy vody, ktoré neopustia úpravňu, neboli zahrnuté pod novú reguláciu. Za účelom sledovania dôslednej implementácie nového balíka legislatívy, týkajúcej sa používania pesticídov v členských štátoch, Európska komisia ustanovila expertnú skupinu, ktorá bude pravidelne reportovať o postupe jednotlivých krajín, ako aj sprostredkovávať výmenu skúseností. Najbližšie zasadnutie skupiny sa uskutoční v júni 2010 v Bruseli s účasťou zástupcov EU 1. Na základe správy Európskej agentúry pre životné prostredie, týkajúcej sa zvyšujúceho sa výskytu farmaceutík a ich metabolík v životnom prostredí sa EU1 rozhodla zaradiť túto tému do svojej pracovnej agendy. Na záver zasadnutia sa uskutočnila odborná exkurzia na úpravňu vody Llobregat, kde sa vyrába pitná vody odsoľovaním z morskej vody. Hlavným technologickým procesom úpravy je reverzná osmóza. Ing. Alena Trančíková člen EUREAU 1 za AVS Zasadnutie komisie Eureau 2 dňoch februára 2010 sa uskutočnilo na Malte rokovanie komisie V Eureau 2 pre odpadové vody. Ako obvykle pri prvom zasadnutí v roku, bolo jednou z hlavných náplní pripraviť a odsúhlasiť program činnosti komisie a jej pracovných skupín na aktuálny rok. Čo sa týka prerokovávaných odborných oblastí, bolo konštatované, že v prípade najrôznejších organických látok je potrebné pri ich sledovaní a hodnotení vychádzať v prvom rade z ich prítomnosti v prírodzene sa vyskytujúcich vodách - či už podzemných, alebo povrchových. Až následne, pokiaľ sa potvrdí ich prítomnosť, prípadne nepriaznivé vplyvy, sa pristúpi ku sledovaniu skupín, prípadne až konkrétnych látok v jednotlivých bodových zdrojoch. Pri sledovaní bodových zdrojov je potrebné zamerať sa na látky, ktoré majú principiálnu možnosť pochádzať z nich. Napríklad pesticídy používané na pôdu v poľnohospodárstve majú vo verejných kanalizáciách veľmi nízku pravdepodobnosť výskytu. Je známe, že väčšina výskytu prioritných látok vo vodách je z poľnohospodárskych difúznych zdrojov. K novým produktom - napríklad pri používaní splachovateľných toaletných utierok - je preferovaný prístup predbežnej opatrnosti. Kedy dané produkty, pokiaľ je ich zneškodnenie po použití možné iným spôsobom, je doporučený tento spôsob prednostne pred kanalizovaním. Záber na ČOV Gozo 4

5 Ako pri nových produktoch, tak pri rozmanitých látkach škodlivých vodám je nutné len opätovne konštatovať, že akékoľvek riešenie na konci potrubia je riešením nielen najdrahším, ale aj najkomplikovanejším, často s nízkou účinnosťou. Z činnosti AVS priebehu posledného štvrťroku pokračovali V v oblasti pôsobenia vodárenských spoločností práce spojené s predkladaním nových právnych predpisov a novelizácií existujúcich. V novembri ( ) bol zverejnený Vodný plán Slovenska na medzirezortné pripomienkové konanie, po tom, ako bol zverejnený na oficiálnej stránke RSV. Z pohľadu vodárenských spoločností odstránil len minimálne množstvá zásadných chýb a nedostatkov z plánov manažmentu povodí. Dokladom nekoncepčného prístupu spracovateľov a predkladateľov je aj skutočnosť, že vyhodnotenie pripomienok k plánom manažmentu povodí bolo zverejnené až mesiac ( ) po Vodnom pláne Slovenska, ktorý však zo zákona má vychádzať práve z plánov manažmentu. Tie pritom neboli vo výslednej podobe zverejnené vôbec. Pri prvom predložení ( ) do vlády SR bolo rokovanie k materiálu prerušené, schválenie bolo vykonané až Uznesením vlády má MŽP SR spracovať návrh jeho záväznej časti - programu opatrení - ktorý vyjde nariadením vlády do apríla Rozporné konanie k Vodnému plánu Slovenska prebehlo, vo všetkých vznesených zásadných pripomienkach AVS zotrvala voči MŽP SR v rozpore. Rovnako narýchlo je vykonávaná snaha o novelizáciu nariadenia vlády č. 296/2005 Z.z., z pohľadu vodárenských spoločností kľúčový predpis pre určenie požiadaviek na účinnosť ČOV. Predložená novelizácia ( ) vytvára z nariadenia výnimočne rozsiahly a neprehľadný predpis. Myslíme si, že jeho neprehľadnosť spôsobí systematickú nesprávnu aplikáciu práve voči čistiarňam - producentom odpadových vôd. Rozporné konanie k predpisu zatiaľ (polovica februára) nebolo zvolané. Z ďalších právnych noriem boli za AVS zaslané pripomienky k návrhu nariadenia vlády o environmentálnych normách kvality a ku štátnemu programu sanácie environmentálnych záťaží. V rámci riešenia rozporov boli dohodnuté niektoré úpravy a vysvetlenia návrhu, preto z niektorých zásadných pripomienok AVS ustúpila. V januári bol zverejnený očakávaný návrh vykonávacej vyhlášky k plánom obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Spojené avs asociácia vodárenských spoločností pripomienky, ktoré zaslali vodárenské spoločnosti boli uplatnené na portáli právnych predpisov. Na druhej strane je príjemným potešením prístup MH SR, ktoré v rámci prípravy vyhlášky o sledovaní energetickej účinnosti v sieťových odvetviach si vyžiadalo účasť zástupcu vodárenských spoločností v prípravnej skupine. Pre túto aktivitu sme v decembri uskutočnili aj pracovné stretnutie energetikov vodárenských spoločností, ktorého výsledkom je návrh rozsahu a štruktúry údajov, ktoré budú za sektor vodárenstva pre potreby vyhlášky poskytované. 8. decembra sa taktiež uskutočnilo zasadnutie Správnej rady AVS, kde bola zhodnotená činnosť uplynulého obdobia, vyhodnotený účinok propagačnej kampane a navrhnuté ďalšie aktivity. Začiatkom februára sa uskutočnili pracovné stretnutia ku príprave odborných akcií, kde bol určený termín a tematické zameranie odbornej konferencie AVS, ktorá sa bude konať AVS Report V oblasti zneškodňovania čistiarenských kalov a prípravy novej smernice o kaloch Eureau podporuje realistický prístup, založený na skutočne dosiahnuteľných možnostiach. Preto sa aj zasadzuje za podporu možnosti aplikácie kalov na pôdu (či už vo forme kompostov, alebo priamej aplikácie) pri dodržaní všetkých potrebných kritérií, v zložení kalov a ich aplikácii. Z organizačnej stránky je dôležitá informácia, že aj s ohľadom na ukončenie plánovacieho cyklu plánov manažmentu sa ukončuje činnosť pracovnej skupiny zameranej na rámcovú smernicu o vode. Súčasne bolo navrhnuté zriadenie novej skupiny, venovanej hodnoteniu vplyvov vypúšťania na vody a určeniu udržateľných podmienok vypúšťania. Za Slovensko sme informovali o priebehu a nedostatkoch procesu prípravy a tvorby plánov manažmentu povodí v ich výslednej podobe Vodného plánu, ktorý bol schválený vládou SR vo februári V rámci exkurzie bola účastníkom predstavená nová ČOV na ostrove Gozo, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2007 za spolufinancovania zo strany EÚ vo výške 51 %. Čistiareň je navrhnutá s vysokou účinnosťou (plným odstránením organického znečistenia a odstraňovaním nutrientov), s terciárnym čistením pieskovou filtráciou a hygienickým zabezpečením vyčistenej vody. O to je z nášho pohľadu menej obvyklé, že vypúšťa vodu do mora. Opätovnému použitiu vody na inak suchom stredomorskom ostrove bránia nedostatky vo všeobecne orientovanej európskej legislatíve, ktorá málo zohľadňuje problémy sucha v niektorých, zatiaľ len okrajových častiach európskych krajín. Ing. Miloš Dian, AVS Rokovanie komisie tradične v Bratislave, ako aj dohodnutá spolupráca pri konferencii Prevádzková spoľahlivosť a bezpečnosť významných potrubných systémov SR - plyn, voda, ropa v termíne 29. až 30. apríla 2010 v Žiline. Na obidve aktivity všetkých záujemcov srdečne pozývame, podrobnejšie informácie nájdete na stránke Medzi dôležité patrí aj činnosť legislatívno právnej komisie AVS, ktorá sa stretla 4. februára 2010 v Poprade, v sídle PVS a.s. / PVPS a.s. Komisia prerokovala viaceré potrebné informácie spojené so zmenami v zákone o katastri, prípadne všeobecnou stavebnou a vodoprávnou agendou. Tiež sa venovala problémom súvisiacim s niektorými paragrafmi vodného zákona. S potešením sme na rokovaní privítali zástupcov partnerskej organizácie SOVAK. Zúčastnili sa členovia právnej komisie, aj riaditeľka SOVAK-u, Ing. Melounová. Zástupca AVS sa zúčastnil valného zhromaždenia Asociácie čistiarenských expertov SR, s ktorou má AVS uzavreté memorandum o spolupráci. Rokovanie sa uskutočnilo v Považskej Bystrici a po jeho skončení si účastníci prehliadli novo intenzifikovanú mestskú ČOV. AVS pripravuje prezentáciu svojich aktivít pre programový snem AZZZ, ktorý sa uskutoční a ktorého je AVS členom. Rovnako očakávame ďalšie aktivity vo vzťahu k legislatívnemu procesu viacerých právnych noriem. Číslo Vodárenských pohľadov, ktoré držíte v rukách, vychádza ku Svetovému dňu vody, ktorý si tento rok pripomíname 22. marca Pri tejto príležitosti prajeme všetkým pracovníkom vodárenských spoločností, ale aj všetkým ostatným pracovníkom vodného remesla, veľa pracovných úspechov. Ing. Miloš Dian, AVS 5

6 Hlavná téma Dejiny nás učia, že pod epidémie, ktoré zdecimovali ľudstvo, sa podpísalo podceňovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzania odpadových vôd. Od prameňa k zákazníkovi - Kapitoly z histórie vodárenstva a kanalizácií (I. časť) Historia est magistra vitae (História je učiteľkou života), vravievali starí Rimania. Platí to všeobecne, ale i pre konkrétne odbory ľudskej činnosti. Vodárenstvo nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. To súčasné nadväzuje na bohatú históriu vodárenstva a kanalizácií u vyspelých civilizácií staroveku. Má sa však čo poučiť aj z úpadku vodárenstva v stredoveku, ktorý sa podpísal pod masové šírenie epidémií typu mor, cholera a podobne. Tento kontrapunkt sa vinie celými dejinami vodárenstva a kanalizácií. Stačí si len pripomenúť, že v Mezopotámii sa už cca dva a pol tisíc rokov pred naším letopočtom budovali rozsiahle mestské kanalizačné systémy a v domoch boli splachovacie záchody. Rovnako budovali rozsiahle mestské kanalizácie aj Sumeri. Osobitne vysokú úroveň nadobudlo vodárenstvo v Rímskej ríši. Tak ako mnohé z veľkolepých vodovodov prekonávajúcich výškové rozdiely pomocou akvaduktov, sa zachovali dodnes a s rešpektom obdivujeme um a majstrovstvo ich tvorcov, tak obdivujeme aj staroveké kanalizačné systémy. Jedným z najznámejších z tohto obdobia bol rímsky kanalizačný systém Cloaca maxima, ktorého pozostatky je možné ešte aj dnes obdivovať v historickom centre Ríma. V akom protiklade s týmto všetkým je poznanie, že ľudia v stredovekých mestách domové splašky vrátane výkalov vylievali priamo na chodníky... Túto problematiku spracoval kolektív autorov vysokoškolskej učebnice Vodárenstvo (Zásobovanie vodou) vedený profesorom Ing. Jozefom Krišom, PhD., vedúcim katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TU v Bratislave. Profesor Kriš vo svojich prednáškach i početných publikáciách zdôrazňuje, že zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie odpadových vôd prešlo dlhým a búrlivým vývojom. Historické dokumenty dokazujú, že táto oblasť hrala významnú úlohu v dejinách ľudstva a že ľudstvo venovalo a venuje tomuto problému adekvátnu pozornosť. Ľudstvo si uvedomuje, že bez kvalitnej pitnej vody 6

7 Hlavná téma Osobne si myslím, že súčasný vodohospodársky odborník má vedieť o vývoji zásobovania vodou a odkanalizovania vo svojom regióne, ako aj z celosvetového pohľadu. Tak ako vývoj celého ľudstva, má svoju históriu aj zásobovanie vodou a odkanalizovanie. Vývoj prebiehal obdobne, a to vzhľadom na nárast počtu obyvateľov zeme, ich koncentráciu do väčších osídlených celkov. Táto skutočnosť prinášala tlak na riešenie problémov súvisiacich so zásobovaním vodou a odkanalizovaním... Známe sú prípady z histórie, že celé zelené plochy nevhodným hospodárením s vodou sa za stáročia stali púšťami tak, ako ich poznáme dnes. Históriu vodárenstva dokumentuje aj dodnes zachovaný úsek potrubia zo stredovekého mestského vodovodu v Bardejove. a bez odvádzania odpadových vôd a ich následného čistenia nemôže očakávať ďalší rozvoj. Slovensko v oboch týchto oblastiach zaostáva za vyspelými krajinami... A práve rozhovorom s profesorom Krišom otvárame seriál článkov na tému Od prameňa k zákazníkovi - Kapitoly z histórie vodárenstva a kanalizácií. Aj dnes sú tlaky na vodné zdroje a na zvyšovanie potreby vody. Voda je mnohokrát nevhodne využívaná, čo spôsobuje mnoho problémov. Príkladom môže byť hlavné mesto Mexika, ale nielen ono, kde nadmerným využívaním vôd v regióne dochádza k nedostatočnému obnovovaniu zdrojov (zrážky-využívanie), čo spôsobuje pokles územia (sadanie) celého regiónu. Ako a prečo je pre súčasné vodárenstvo dôležité poznať jeho históriu? Má poznanie vodárenstva od pravekých čias cez vyspelý a dodnes obdivovaný starovek, ale aj cez stredovek a novovek čo dať dnešnému vodohospodárskemu odborníkovi? 7

8 Hlavná téma že, historicky získané skúsenosti sa neaplikovali ďalej a došlo v určitom období (v stredoveku, kde vznikali masové epidémie moru, cholery a mnoho iných chorôb) práve z týchto dôvodov k zaostávaniu v zásobovaní vodou a v odkanalizovaní. Nárast počtu obyvateľov na svete narastal, koncentrácia obyvateľstva sa zvyšovala, čo vyvolalo tlak na využívané zdroje, ktoré sa znehodnocovali neustále sa zvyšujúcimi produkovanými odpadmi. Táto nevedomosť vtedajšej spoločnosti bola príčinou známych javov. A dnes? Takéto javy sa okrajovo stávajú v niektorých regiónoch sveta aj dnes a preto je tam tlak OSN a ďalších organizácií, ako napríklad IWA, EWA a iných, aby sa takéto javy už nevyskytovali. Okrajovo treba ale spomenúť, že v období, keď bolo zásobovanie vodou a odkanalizovanie sídel na veľmi nízkej úrovni, bola veľmi vysoká neúcta k vode. Ľudstvo sa pustilo do intenzívneho vývoja rôznych voňaviek a parfumov, ktoré mali zakryť zápach z neumytých tiel. Treba sa poučiť z histórie aj v tom zmysle, že ešte aj dnes nevhodné spôsoby zásobovania vodou a odvádzania, resp. neodvádzania odpadových vôd hlavne u sociálne slabších skupín obyvateľstva spôsobuje občas menšie epidémie. Aj na našom území. Naši predkovia si vedeli pomôcť, aby mali dostatok vody. Sídla si stavali blízko tokov ako zdrojov vody a ak už bol jej nedostatok, dopravovali ju na väčšie vzdialenosti. Toto robíme aj my dnes. Dôkazom sú zachovalé historické pozostatky vo forme aquaduktov, ktoré sú precízne postavené s malými (promilovými) sklonmi. Tieto sklony dosiahli bez moderných prístrojov a zariadení aké využívame my dnes. Osobne si myslím, že aj staré vodovody a kanalizácie by si nezadali s presnosťou, akú majú nové transportné systémy. Je známe, že súčasný nárast obyvateľstva je ešte omnohlo rýchlejší než bol v minulosti a bude sa ešte zrýchľovať, no analýza riešenia problémov je rovnaká. Preto je dobré poučiť sa z minulosti a aplikovať tieto skúsenosti v súčasnosti aj v budúcnosti. Podceňovanie vodárenstva sa ľudstvu vždy vypomstí! Je aktuálne pre našu súčasnosť poznanie toho, že po páde Rímskej ríše a nástupe stredoveku začalo upadať zásobovanie vodou a odkanalizovanie odpadových vôd, čo sa nemohlo nepodpísať pod masové epidémie moru, cholery a mnoho ďalších chorôb? - Nepoznám priame a detailnejšie súvislosti, prečo v dejinách ľudstva nastávali takéto situácie. Myslím si, Podceňovanie vodárenstva sa ľudstvu vždy vypomstí! V nasledujúcich častiach seriálu Od prameňa k zákazníkovi - Kapitoly z histórie vodárenstva a kanalizácií sa pristavíme pri najzaujímavejších epizódach z obdobia staroveku, stredoveku s prechodom do novoveku i z nedávnej súčasnosti - doma i vo svete. Leitmotívom bude poznanie toho, že zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie odpadovej vody voda vždy bolo základnou podmienkou pre sociálny rozvoj a ekonomické aktivity spoločnosti. A platí to aj naopak, že vždy v histórii, keď sa vodárenstvo z akýchkoľvek príčin zanedbalo alebo podcenilo, ľudstvu sa to kruto vypomstilo. Prvú časť seriálu sme začali múdrosťou starých Rimanov o tom, že história je učiteľkou života. Na záver pridajme ešte jedno starorímske úslovie. A fonte puro pura defluit aqua. Z čistého prameňa čistá voda plynie. (fur.) Foto: archív redakcie 8

9 Téma Čo nepatrí do verejnej kanalizácie? Prvá časť: LIEKY Vodári dobre vedia, že na tom, čo všetko ľudia vylievajú a vysypávajú do verejnej kanalizácie, má svoj podiel jednak neznalosť veci a jednak nezodpovednosť. Aj s jedným aj s druhým sa dá (a treba) niečo robiť. Takéto úvahy viedli ku vzniku seriálu Čo nepatrí do verejnej kanalizácie?, ktorého prvú časť venujeme liekom. Pravdou totiž je, že do umývadiel, kuchynských výleviek a splachovacích WC verejnosť vylieva a vysypáva kadečo. Vodárenské spoločnosti v mnohých vyspelých krajinách preto pravidelne organizujú informačné kampane, v ktorých vysvetľujú, čo ako a kde sa smie likvidovať. Na ťahu je aj slovenská vodárenská osveta, o ktorej všeobecne platí, že jej nikdy nie je dosť. Lieky nesplachujte do WC! Štatistiky sú neúprosné. Vo vyspelých krajinách nielenže z roka na rok, ale doslova z mesiaca na mesiac prudko stúpa spotreba liekov každého druhu. A spolu s neúmerne rastúcou spotrebou liekov rastie aj množstvo nespotrebovaných liekov ( zvyškov ), ďalej liekov po dátume expirácie, resp. liekov poškodených a znehodnotených napríklad nesprávnym skladovaním, mechanickým poškodením, rozmočením, navlhnutím a podobne. Niektorí ľudia v dobrej viere (aby sa predišlo ich možnému zneužitiu) takéto lieky zneškodňujú tým spôsobom, že ich obsah (tabletky, kapsuly, čapíky, sirupy, roztoky, suspenzie, emulzie a podobne) vhadzujú a vlievajú do WC a ostatné zvyšky (obaly) vysypávajú do tuhého komunálneho odpadu. S neustále rastúcou spotrebou liekov takéto zneškodňovanie nadobúda obrovské rozmery a tak vodárenské spoločnosti vo svete už začínajú vyvíjať špeciálne kampane, pri ktorých upozorňujú svojich zákazníkov, že žiaden tekutý, polotuhý či tuhý odpad z liekov do kanalizácie nepatrí! Po príklad si zájdime k našim západným susedom - napríklad Pražské vodovody a kanalizace (PVK) a.s., prostredníctvom svojich webových stránok, ale aj inými kanálmi pravidelne upozorňujú na to, čo do kanalizácie nepatrí. Okrem biologického odpadu (vrátane fritovacích a ďalších olejov z domácností), upozorňujú na chemikálie a iné nebezpečné látky (farby, riedidlá, lepidlá, ropné látky, obsah batérií, radioaktívne, infekčné a karcinogénne látky a podobne) a osobitne na lieky. Tie podľa pražských vodárov patria do stabilných zberných miest - do lekární. Podľa odborníkov v oblasti ekológie sú lieky vysoko nebezpečným odpadom. Ak sa dostanú do voľnej prírody, rizikom je možná neprípustná kontaminácia ovzdušia, vody i pôdy. Minerálne vody versus pitná voda Keď sme už uviedli príklad zo susedného Česka, pripomeňme si aj zúrivú mediálnu vojnu, ktorú vlani rozpútali výrobcovia balených, predovšetkým minerálnych vôd voči tamojším vodárenským spoločnostiam. Dôvodom nevyberaných útokov bolo to, že v Česku po dlhých rokoch hladkých a bezbolestných víťazstiev balených vôd, ktoré až príliš dominovali v rodinných nákupoch, sa verejná mienka pomaly, ale isto začala nakláňať v prospech pitnej vody. Jednou z nosných tém kampane proti vodárenským spoločnostiam bolo to, že pitie vody z českých vodovodov údajne môže byť životu nebezpečné, keďže obsahuje obrovské množstvá chemických zlúčenín, ktoré sú súčasťou liekov na tlmenie bolestí a antibiotických liečiv. Keď vás niečo bolí, napríklad zuby, už nemusíte brať ibuprofén, stačí piť vodu z vodovodu! - hlásala kampaň s riadnou dávkou irónie. 9

10 Téma A to, že napokon vyšlo najavo, že obsah sledovaných zlúčenín liekov, ako sú ibuprofen, sulfamethoxazol, diclofenac, karbamazepin, erythromycin, iopamidol a iopromide, na ktoré poukazovala protistrana, je vo vode z vodovodu tak nízky, že ho nemožno ani určiť, keďže je pod hranicou stanoviteľnosti, je už iná pesnička. Vráťme sa ale k téme. Isté totiž je, že obsah liekov, aj keď len v stopových množstvách, sa nachádza v odpadových vodách z domácností. Dostáva sa do nich dvomi cestami - prirodzenou (močom) a neprirodzenou (nesprávnym likvidovaním nespotrebovaných liekov, teda ich vylievaním a vysypávaním do WC, resp. umývadiel). Viac ako 50 ton nebezpečných liekov A aká je situácia na Slovensku, ktoré patrí ku krajinám s najvyššou spotrebou liekov na obyvateľa? Právny rámec pre zneškodňovanie nespotrebovaných, resp. nepoužiteľných liekov vytvára Zákon 545/2006 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Zvlášť treba spomenúť 43, kde sa uvádza, že lieky a zdravotnícke pomôcky sa zneškodňujú podľa osobitného predpisu (ktorým je Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov) a že každá verejná lekáreň je povinná zhromažďovať lieky nespotrebované fyzickými osobami a odovzdávať ich ústavu, ktorý zabezpečí ich zneškodnenie. Organizátorom a garantom celého procesu v podmienkach Slovenska je Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) so sídlom v Bratislave. Ústav v súvislosti s likvidáciou nespotrebovaných liekov upozorňuje, že v žiadnom prípade nepatria do bežného odpadu. Zber nespotrebovaných liekov od občanov sa uskutočňuje výlučne prostredníctvom lekární, ktoré musia mať verejne prístupné miesto pre zhromažďovanie takýchto liekov, pričom všetok odpad musí odborne prezrieť zodpovedný pracovník lekárne a roztriediť ho do troch samostatných skupín: lieky s obsahom cytostatických látok (cytostatik lieky s obsahom omamných a psychotropných látok ostatné lieky. Lieky s obsahom omamných a psychotropných látok a cytostatiká (lieky, ktoré ničia rakovinové bunky a zabraňujú ich množeniu zásahom do niektorej fázy ich rastového cyklu) navyše musia byť zvlášť karanténne uložené a osobitne evidované. Všetok zozbieraný materiál sa musí odvážiť na kalibrovaných váhach, musí byť výrazne označený symbolom NEBEZPEČNÝ ODPAD a jeho následná likvidácia sa zabezpečuje v špeciálnych spaľovniach. Zo štatistík ústavu vyplýva, že odpad z nespotrebovaných liekov na Slovensku v posledných rokoch predstavuje viac ako 50 ton nebezpečného materiálu ročne! Ide o enormné množstvá látok, ktoré - ak by neboli odborne zlikvidované - by sa ľahko mohli dostať do voľnej prírody a vážne ohroziť povrchové i podzemné vody. Na vine je neznalosť Vedúca útvaru chemicko-technologických činností Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, Ing. Nataša Riganová je presvedčená, že za tým, čo všetko ľudia vylievajú do verejnej kanalizácie, je v prvom rade neznalosť. Bežný človek si zväčša ani neuvedomuje, že likvidácia odpadových vôd nie je jednoduchá a lacná záležitosť. Žiaľ, vo väčšine prípadov ho nezaujíma, čo sa deje s tým, čo sám vyleje. A tak bežný človek ani nevie, že pri biologickom čistení odpadových vôd sa využíva prírodný proces - samočistiaca schopnosť vody. Podstatou biologického čistenia je niekoľkonásobné urýchlenie samočistiacich procesov, ktoré prebiehajú v prírodných povrchových vodách s pomocou mikroorganizmov. Ako potrava slúži týmto mikroorganizmom privádzané biologické znečistenie. Preto nesmú byť do verejnej kanalizácie vypúšťané žiadne toxické látky, ktoré by tento proces inhibovali, čiže utlmovali a spomaľovali. To je podľa inžinierky Riganovej jeden z dvoch hlavných dôvodov. Druhý spočíva v tom, že biologický proces čistenia nestačí odbúrať všetky škodlivé a obzvlášť škodlivé látky. Toxické látky sa takto dostávajú do povrchových tokov, kde znečisťujú vodu, ničia vodnú faunu a zároveň ohrozujú aj podzemné vody a jednak sa zachytávajú v čistiarenskom kale. Natoľko ho znehodnocujú, že limitujú proces ďalšieho nakladania s ním, napríklad už nie je možné ho využiť na výrobu kompostov. Aj keď podmienky vypúšťania odpadových vôd (vrátane limitných hodnôt ukazovateľov kvality vody) do verejnej kanalizácie sú zrejmé zo zmluvy uzavretej s jej prevádzkovateľom, ktorý má právo kontroly, podľa inžinierky Riganovej to nie je jednoduché ustriehnuť. V zmysle Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách 442/2002 Z.z. producent odpadových vôd je povinný v mieste a v rozsahu stanovenom prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie kontrolovať mieru znečistenia vypúšťaných odpadových vôd - s výnimkou domácností. A práve u obyvateľstva je to ťažké ustrážiť, a preto sa v tomto smere žiada viac osvety. Čo sa týka liekov, myslím si, že každý vie, že nespotrebované lieky možno odovzdať v najbližšej lekárni, no našincovi sa zrejme zdá jednoduchšie a pohodlnejšie spláchnuť ich na WC. Je za tým neznalosť i nezodpovednosť. Tým, že sa toxické látky zbytočne dostávajú do odpadových vôd, človek devastuje životné prostredie, ohrozuje zdravie iných ľudí a v konečnom dôsledku aj svoje vlastné zdravie. A na záver V poslednom čase už aj samotní výrobcovia a distribútori liekov začínajú upozorňovať na negatíva ich nesprávnej likvidácie. Typickým príkladom alebo lepšie povedané, jednou z povestných prvých lastovičiek na Slovensku je distribútor mediálne veľmi známeho lieku - antivirotika Tamiflu, ktorý v príbalovom letáku upozorňuje: Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Nepoužitý liek vráťte do lekárne. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie. (fur.) Ilustračné foto: archív redakcie 10

11 Plánovanú výstavbu produktovodu cez Žitný ostrov odsudzujú vodári, vedci, ochranári i koaliční a opoziční poslanci. Téma Kategorické NIE ropovodu! O projekte ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa hovorí už dávno. Aj keď Rakúsko už skôr prejavilo záujem postaviť ropovodné prepojenie najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu, celé to stálo na neochote slovenskej strany. Až vlani v októbri podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss mohol pre médiá povedať: Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny od iných transportných systémov. Sme šťastní, že naša niekoľkoročná snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni. Ropovodné prepojenie by sa malo začať stavať v roku Prípravné práce na ropovodnom prepojení by sa podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka mohli začať už čoskoro. Vytvoríme také podmienky, aby došlo k urýchlenej výstavbe ropovodného prepojenia. Pokiaľ by sa prípravné práce vedeli urýchliť, určite by sa začalo s výstavbou ropovodného prepojenia ešte skôr, dodal. Výstavbu ropovodného prepojenia má zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré s týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu by sa mala pohybovať na úrovni 2,5 až 5 miliónov ton ropy ročne. Pre výstavbu sú potrebné výnimky Pôvodnej neochote slovenskej strany stáli a stoja v ceste viaceré zákony ako napríklad zákon o vodách, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a mnohé ďalšie. O ich prípadnú novelizáciu tak, aby to vyhovovalo záujmom tých, čo chcú postaviť ropovod na Žitnom ostrove, sa počas minulého roka snažil najmä poslanec NR SR Peter Pelegrini (Smer-SD). Novelami chcel dosiahnuť, aby sa ropovody mohli budovať aj cez územia, ktoré sú na Slovensku v najvyššom stupni ochrany prírody, t.j. aby orgány štátnej správy mohli udeliť výnimky z najvyššieho stupňa ochrany. Keďže návrhy poslanca Petra Pelegriniho sa v parlamente, ale i u laickej a odbornej verejnosti stretli s nevôľou, zastal sa ich minister Ľubomír Jahnátek vyhlásením, že projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom je pre Slovensko dôležitý, a to najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti. Proti plánovanej výstavbe ropovodu sa postavili obyvatelia Bratislavy i odborná vodárenská verejnosť - nielen pracovníci Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ale všetkých vodárenských spoločností na Slovensku. Proti sú vedci, hygienici, zdravotníci, ekológovia... 11

12 Téma Ropa je nahraditeľná, voda nie Environmentalista a ochranár Mikuláš Huba v tejto súvislosti zdôraznil, že kým ropa bola kľúčovou strategickou surovinou 20. storočia, pitná voda bude najdôležitejšou strategickou surovinou 21. a ďalších storočí. Kým ropa je surovinou, ku ktorej musíme nájsť čo najskôr alternatívu, voda je a aj vždy bude surovinou nealternatívnou, čoraz vzácnejšou, životodarnou. Ako to už na Slovensku býva, medzitým sa veci spolitizovali. Energetická lobby reprezentovaná stranou SMER-SD si presadzuje svoje, zatiaľ čo jej koaličný partner ĽS-HZDS je proti. Rovnako sú proti aj opozičné strany, predovšetkým SMK a Most - Híd. Poslankyňa Katarína Tóthová: S ropovodom nesúhlasím!!! Do diskusie o plánovanej výstavbe ropovodu poskytla stanovisko poslankyňa NR SR Katarína Tóthová (ĽS-HZDS): Čo i len úvahu o tom, aby cez najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe Žitný ostrov, viedol ropovod, považujem za neprijateľnú, nebezpečnú a hodnú odsúdenia! K tomuto názoru ma vedie aj skutočnosť, že som bola zakladateľkou výučby environmentálneho práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Nesúhlasím s tým, aby sa prijímali zákony umožňujúce podobné stavby na chránených územiach, lebo neexistuje pre zdravie a život občanov vyšší záujem ako ochrana zdrojov pitnej vody, ktorá je nenahraditeľná a v budúcnosti bude oveľa cennejšia ako nafta. Poslanec Zsolt Simon: Voda a ropa... Uznávaný poľnohospodársky odborník a ekológ, bývalý minister pôdohospodárstva, v súčasnosti poslanec Národnej rady SR (pôvodne SMK, teraz Most - Híd) uviedol, že prioritou musí byť ochrana a uchovanie zdrojov pitnej vody pre ďalšie generácie. Chceme vytvoriť verejný tlak, aby sa výstavba ropovodného prepojenia cez Žitný ostrov nerealizovala. Profesor Jozef Kriš: Vodné prostredie je náchylné na znečistenie O vedecký pohľad na problematiku sme požiadali medzinárodne uznávaného odborníka, autora učebníc vodárenstva, profesora Ing. Jozefa Kriša, PhD., vedúceho katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty TU v Bratislave: Princípom všetkých vecí je voda - z vody je všetko a všetko sa do vody vracia. Túto myšlienku Thalesa Milétskeho by si mal uvedomiť každý, kto s vodou prichádza do styku a využíva ju pre svoju potrebu. Heslo Bez vody nie je život je overené a dokazuje, že voda je základnou zložkou prírodného prostredia a existenčnou podmienkou pre sociálny rozvoj a ekonomické aktivity každej spoločnosti. Zvláštnu pozornosť a ochranu treba venovať vodám, ktoré aj dnes majú ešte charakter pitnej vody. To, že vodné prostredie je veľmi náchylné na znečistenie je nám známe. Aj na našom území máme príklady toho, ako sa zanedbala ochrana a - vypomstilo sa nám to. Veľkokapacitný vodný zdroj Rusovce-Ostrovné Lúčky 12

13 Téma Príkladov by bolo možné uviesť neúrekom... Napríklad druhý vodný zdroj pre Bratislavu v Podunajských Biskupiciach, ale aj Pobodrožie, Čierna nad Tisou či pozostatky na územiach, kde boli dislokované sovietske vojenské posádky... Ďalšími príkladmi sú problémy vznikajúce na rozsiahlych územiach poľnohospodársky využívaných plôch, ale aj znečistenia spôsobené priemyslom. Dostatok kvalitných zdrojov pitnej vody, ale aj inak využívanej vody je významným faktorom rozvoja spoločnosti. Toto si treba uvedomiť zvlášť pri takýchto zdrojoch, akým je oblasť Žitného ostrova. Odporcovia výstavby ropovodu poukazujú na to, že Žitný ostrov je unikátny zdroj vody. Tento zdroj je unikátny a nenapodobiteľný a treba ho chrániť hlavne pre budúcnosť a budúce generácie! Myslím si, že práve kvalitná pitná voda z tohto zdroja je naším najväčším prírodným bohatstvom, ktoré bude mať aj vysoký ekonomický prínos pre budúce generácie. Predpokladám, že v návrhu vedenia ropovodu cez Žitný ostrov sa argumentuje najmä ekonomicky (nižšie investičné a prevádzkové náklady). Rád by som však bol, keby renomovaní experti na ceny posúdili efekt predkladaného návrhu ropovodu, ktorý môže byť funkčný cca 50 rokov, s využívaním a hodnotou vody, ktorá bude využívaná ďalšími generáciami a porovnali s tým, ak by sa tento ojedinelý vodný zdroj znehodnotil v prípade poruchy na ropovode... Zástancovia ropovodu argumentujú tým, že všetko bude zabezpečené. Argumenty, že ropovod bude zabezpečený tak, že k havárii nemôže dôjsť, je nereálna a až mystická! Viesť takýto možný potenciálny zdroj znečistenia ako je ropa cez toto unikátne územie je absurdnosť!!! Príkladov je vo svete dosť a ja spomeniem iba jeden. Na americkom vesmírnom programe pracujú iba svetoví, špičkoví odborníci z celého sveta s jasným cieľom vyslať posádku do vesmíru a zabezpečiť jej návrat späť na zem. Napriek precíznosti práce, použitia špičkovej techniky a technológií sa stali prípady, že to zlyhalo a o život prišlo viacero astronautov. Dokonalý výrobok neexistuje, môže byť vyrobený len s vyššou alebo nižšou bezpečnosťou. Preto viesť takýto možný potenciálny zdroj znečistenia ako je ropa cez toto unikátne územie je absurdnosť!!! Myslím si, že takáto myšlienka nemôže skrsnúť u človeka triezvo uvažujúceho. To bol pohľad vedca, uznávaného odborníka. A aký je váš čisto osobný názor? Kategoricky protestujem proti ropovodu cez Žitný ostrov. Mimochodom, zamyslel sa niekto nad tým, prečo rakúska strana nechce tento produktovod viesť cez chránené územie na ich strane? Myslím si, že Rakúšania majú ďaleko lepšie cítenie k samotnému človeku a k prírodnému bohatstvu svojej krajiny, čím dávajú jasný dôkaz a odkaz aj pre budúce generácie. Ich postoj by mohol byť pre nás príkladom. Je na čase myslieť i na našu krajinu, na záujmy slovenského občana a na jeho odkaz ďalším generáciám. (fur.) Foto: archív redakcie 13

14 Svetový deň vody BVS ku Svetovému dňu vody B ratislavská vodárenská spoločnosť už tradične, pri príležitosti Svetového dňa vody, ponúka možnosť bezplatnej analýzy vzoriek vody. V dňoch od 22. do 24. marca si môžu obyvatelia nechať bezplatne otestovať vodu z domácich studní na prítomnosť dusičnanov a celkovú tvrdosť. Pre deti základných a stredných škôl budú v týždni od 22. do 26. marca prístupné objekty BVS. V tomto termíne majú žiaci možnosť navštíviť čistiarne odpadových vôd, k čomu im bude poskytnutý odborný výklad a Vodárenské múzeum na Devínskej ceste v Bratislave. Vyvrcholením aktivít, ktoré pripravuje BVS pri príležitosti Svetového dňa vody bude Deň otvorených dverí, ktorý sa bude konať 24. apríla 2010 od 13:00 do 17:00 hodiny. Vo vodárenskom múzeu, ale aj v jeho areáli bude pripravený zaujímavý program pre deti a ich rodičov. V múzeu bude zároveň prebiehať prezentácia semestrálnych ateliérových prác študentov katedry architektúry, ktorí predstavia svoje návrhy celkového architektonického riešenia areálu vodárenského múzea. Zamestnanci BVS ako aj verejnosť môžu vyjadriť svoj názor na ich úroveň hlasovaním. V tento deň, 24. apríla, bude verejnosti po rozsiahlej rekonštrukcii opäť sprístupnený areál ostrova Sihoť, na ktorom sa nachádzajú najstaršia bratislavská studňa, čerpacia stanica a podzemný tunel pod dunajským ramenom s vodovodnými potrubiami. Zámerom rekonštrukčných prác bolo okrem potrebných stavebných úprav aj zvýšenie komfortu a príťažlivosti tohto areálu pre verejnosť. Alexandra Maszayová BVS, a.s. Svetový deň vody 2010 v TVS, a.s. Akreditované chemické laboratórium TVS, a.s. Stalo sa už tradíciou, že na Deň vody otvárame naše chemické laboratórium verejnosti dokorán a dávame možnosť zadarmo otestovať najmä vodu z vlastných studní. Vzorky vody sa analyzujú na obsah dusičnanov a stanovenie ne/závadnosti vzhľadom na ich zistené množstvo. Záujem o rozbory z roka na rok vzrastá. V roku 2009 sme ich vykonali 776. Čas čakajúcich klientov vyplníme prezentáciami: Kvalita vody vo verejnom vodovode, Projekt pre deti Daj si vodu z vodovodu a Trenčianska vodohospodárska spoločnosť. Budú mať k dispozícií malé občerstvenie a letáky s rovnakými témami ako prezentácie. KVAPKA krvi nad KVAPKU vody zamestnanci TVS majú možnosť spoločne darovať krv na NTS v Trenčíne. Zároveň prostredníctvom médií vyzveme aj širokú verejnosť, aby sa k nám pripojili. Vody máme všetci dostatok, no nie celkom si ju vážime a uvedomujeme si jej hodnotu. Krv je tiež veľmi dôležitá tekutina pre život. Pri dodržiavaní správneho pitného režimu (voda z vodovodu, čaj, ovocné šťavy) laicky povedané je náš krvný obeh relatívne správny a organizmus je príjmom tekutín regenerovaný. Sú chorí ľudia, ktorým nestačí len dodržiavať pitný režim, ale potrebujú na záchranu ich života KRV od dobrovoľných darcov. My Trenčianski vodári chceme takto poukázať na významnú hodnotu oboch život darujúcich tekutín. ROZBORY vody pre verejnosť zdarma, , 8,00-14,00 hod. Deň otvorených dverí , 9,00-16,00 hod, ČOV Trenčín pravobrežná. V decembri 2009 to bolo už 5. rok čo naša spoločnosť prevádzkuje túto modernú čistiareň odpadových vôd. Stala sa vyhľadávanou ČOV-kou základných, stredných a vysokých škôl na vzdelávacie exkurzie. Po malom prieskume verejnosti z roku 2008 sme zistili záujem o exkurzie aj u neštudujúcej verejnosti. Na deň vody preto otvárame modré brány ČOV-ky a kolektív odborníkov (technológ ČOV, vedúci kanalizácie a vedúci ČOV) vo vyhradenom čase predvedú záujemcom čistiarenský proces. Viera Gimecká, TVS, a.s. 14

15 Svetový deň vody v podtatranskom regióne Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., člen skupiny Veolia sa aktívne zapája do dvoch hlavných aktivít, ktoré organizujeme pri príležitosti Svetového dňa vody. Svetový deň vody Pre zákazníkov ponúkame bezplatné stanovenie obsahu dusičnanov v pitnej vode z domácich studní, ktorých vzorky majú možnosť priniesť do našich laboratórií v Poprade, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovni. Ďalšou zaujímavosťou je prezentácia v obchodnom centre Max venovaná hlavne rodinám s deťmi. Zástupcovia našej spoločnosti sú k dispozícii dospelým, najmä rodičom, poskytujú im poradenstvo a odpovede na rôzne otázky, ktoré ich zaujímajú, či už o faktúrach, spôsoboch platieb, činnosti call centra a pod. Pre deti sú pripravené výtvarné súťaže. Táto naša novinka sa teší veľkej obľube a dúfame, že aj tento rok bude náš stánok zaplnený malými i veľkými návštevníkmi. Ing. Božena Dická, PoVPS, a.s. Deň vody pri vode Školy aj široká verejnosť v stredoslovenskom regióne majú možnosť osláviť tento rok Svetový deň vody priamo pri zdroji, ak využijú ponuku Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti (StVPS, a. s.) a v týždni od 22. do 26. marca 2010 navštívia vybrané objekty čistiarní odpadových vôd, úpravní vôd a vodné zdroje v pôsobnosti StVPS, a.s.. Okrem prehliadky objektov je zabezpečený odborný výklad, informačné materiály o kvalite vody a žrebovateľný kvíz. prevádzkovou spoločnosťou, a.s.. Deti sa formou hravých aktivít a súťaží dozvedia nové informácie o vode a jej význame pre životné prostredie, o vode z vodovodu aj o vode v riekach a potokoch. 22. marec, ktorý je od roku 1992 vyhlásený valným zhromaždením OSN Svetovým dňom vody, je jedinečnou príležitosťou pre nás všetkých pripomenúť si dôležitosť vody ako základnej podmienky života a je výzvou na jej ochranu. Bc. Erika Koscová VEOLIA VODA - StVPS, a.s. Školáci aj verejnosť sa tak o vode, vodných zdrojoch, o tom čo všetko je potrebné urobiť, aby sa pitná voda dostala až do našich domácností, dozvedia od tých najpovolanejších od vodárov. Pre starostov obcí, ktoré sú v pôsobnosti StVPS, a. s. prichádzame tento rok s ponukou analýzy pitnej vody z individuálnych zdrojov (pre prvých 40 záujemcov). Rozbory vody na vybrané parametre (ph, vodivosť, dusičnany, mikrobiológia, železo, vápnik, horčík) sa budú realizovať v jednotlivých laboratóriách pitných vôd Banská Bystrica, Lučenec, Prievidza (viac informácií na V obchodnom centre EURÓPA SC v Banskej Bystrici sa od 09:00 hod. do hod. uskutoční prezentácia, kde sa verejnosť dozvie viac o kvalite vody, vlastnostiach vody, o tom ako vodu šetriť a ako ju chrániť. K dispozícii budú aj aktuálne informácie o službách pre zákazníkov o produktoch poskytovaných Stredoslovenskou vodárenskou 15

16 Svetový deň vody / Čo je nové Svetový deň vody vo VVS, a.s. 22. marec je jedinečnou príležitosťou pripomenúť si mimoriadnu dôležitosť vody pre zachovanie životného prostredia a pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Východoslovenská vodárenská spoločnosť už tradične oslávi tento sviatok vody spolu so zákazníkmi, a to aktivitami pre verejnosť. Zákazníci VVS, a.s. budú mať opäť možnosť overiť si kvalitu vody, ktorú denne pijú, na základe prinesenej vzorky vody do Zákazníckeho centra. VVS, a.s. bude vykonávať laboratórne vyšetrenie prinesených vzoriek vody z individuálnych zdrojov pitnej vody v ukazovateli dusičnany 22. marca. Ponuka je určená zákazníkom, ktorí nemajú možnosť napojiť sa na verejný vodovod. Veľkej obľube a záujmu zo strany verejnosti sa tešia takzvané Dni otvorených dverí, v rámci ktorých VVS, a.s. Košice sprístupňuje svoje objekty a pracoviská deťom i dospelým. Túto tradíciu neporuší ani tento rok a návštevníkom ponúka v termíne možnosť prehliadky vybraných vodárenských objektov, úpravní vôd a čistiarní odpadových vôd pre individuálnych záujemcov a organizované skupiny s odborným výkladom a návštevou objektov. Pri príležitosti Svetového dňa vody aj tento rok nájdu zákazníci VVS, a.s. už tretie vydanie časopisu VODNÍK v každom Zákazníckom centre. VVS, a.s aj tento rok myslela na školákov a pri príležitosti Svetového dňa vody vyhlasuje súťaž s názvom Poviedka o vode. Žiaci ZŠ sa môžu zapojiť do súťaže poviedkou, ktorá tematicky súvisí s vodou z vodovodu. Najlepšie tri práce budú uverejnené v časopise VVS, a.s. Vodný žurnál a jeho autor získa darček v podobe školských a umeleckých pomôcok. Všetci traja víťazní autori získavajú pre celú svoju triedu výlet autobusom spojený s odborným výkladom na vybraný vodárenský objekt, kde ich čaká prekvapenie. (red) Čo je nové v BVS Výsledky a ciele Začiatok roka patrí bilancovaniu. Hospodársky výsledok za rok 2009 je horší ako v rokoch predošlých, a to nielen kvôli súčasnej celosvetovej situácii, ale aj kvôli nekompetentnosti niektorých štátnych orgánov. Tento rok je hraničný, čo sa týka plnenia záväzkov štátu, ktoré má voči Európskej únii v súvislosti s úrovňou vybudovania a kvalitou čistenia odpadových vôd. Nakoľko sa doteraz splnilo veľmi málo zo štátnych sľubov, žijeme v očakávaní, ako sa vláda vysporiada s touto problematikou v tomto roku a čo bude možné do konca roka zrealizovať. Téma ropovod na vodnom zdroji Táto vláda otvorila opäť po štyroch rokoch tému výstavby ropovodu. Jednou z alternatív (aj keď iné alternatívy nie sú známe) je trasovanie ropovodu cez najväčšie a najkvalitnejšie podzemné zdroje pitnej vody na Slovensku. Ako odozva na ňu prebieha v týchto dňoch petičná akcia Občianskej iniciatívy - Nie ropovodu cez Žitný ostrov. Pridali sa k nej aj organizácia Greenpeace Slovensko. Občianski aktivisti plánujú po zozbieraní hlasov predložiť petíciu parlamentu, vláde, prezidentovi a zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku. BVS sa tiež rôznymi PR aktivitami snaží informovať verejnosť a svojich spotrebiteľov o následkoch, ktoré by mohlo spôsobiť preniknutie ropných látok do vodných zdrojov. Obnova objektov BVS V prvom štvrťroku bude skolaudovaná časť objektu laboratórií pitných vôd BVS a začali sa rekonštrukčné práce v budove riaditeľstva. Tie prebiehajú za plnej prevádzky, čo znižuje komfort pracovných podmienok našich zamestnancov, ale našťastie len dočasne. Keď prečkáme rok, dočkáme sa modernejších priestorov nielen pre zákazníkov, ale aj pre zamestnancov pracujúcich v budove riaditeľstva. Odhliadnuc od ťažkostí, s ktorými zápasíme, sa budeme aj tento rok snažiť plniť investičný a finančný plán, poskytovať našim zákazníkom čo najkvalitnejšie produkty a služby, skvalitňovať nastavené procesy a riešiť aktuálne problémy. Jana Štulajterová, BVS, a.s. 16 INZERCIA

17 Čo je nové Pozvánka na výstavu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Vás všetkých pozýva do svojho stánku na 13. ročník výstavy stavebníctva. Výstava sa uskutoční v dňoch na výstavisku BB EXPO v Banskej Bystrici, kde môžete navštíviť nielen expozície, ale aj poradenské centrá. Tešíme sa na Vašu návštevu. Bc. Erika Koscová, StVPS, a.s. Mediálny produkt Fluorantén Na konci minulého roku v médiách dlho rezonovala téma fluorantén a Muránsky skupinový vodovod (MSV). S veľkým záujmom sa mediálne analyzovala situácia prekračujúc hranicu zdravej objektivity na úroveň šírenia poplašných správ. Na Slovensku sa už stáva zvykom, že osobné ambície niektorých redaktorov, ktorí sa radi vidia na prvom mieste v hlavných správach, sú vyššie ako reálny záujem o poskytnutie informácií verejnosti. Médiám sa podarilo ignorovať jeden základný a dôležitý fakt. Dodávaná voda síce prekračovala prísne limity týchto látok, ale ich mierne zvýšenie nepredstavovalo žiadne ohrozenie zdravia ani pri dlhodobom užívaní. Napriek tomu, že je mediálna kauza fluorantén uzavretá, považujeme za správne spätne publikovať vecné stanovisko o jej priebehu: 23. septembra 2009 orgán verejného zdravotníctva regionálneho úradu v Rimavskej Sobote nariadil závodu Rožňava zákaz dodávania vody ako pitnej pre tieto spotrebiská: Lubeník, Chyžné, Magnezit- Slovmag, Revúcka Lehota, Jelšava, Hucín, Gemerské Teplice, Magnezitovce, Kopráš, Magnezitka, Teplá Voda, Šivetice, Mikolčany, Nováčany a Gemerský Sad. Po dlhodobom skúmaní bolo zistené, že pravdepodobnou príčinou prekročenia prvkov PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky) fluoranténu došlo uvoľňovaním ochranného asfaltového náteru, ktorý bol používaný ako vnútorná ochrana liatinových potrubí od roku Operatívnym rozhodnutím vedenia spoločnosti VVS, a.s. a závodu Rožňava boli na odstránenie nežiaducich prvkov v pitnej vode prijaté nasledujúce opatrenia: - dávkovanie vápenného mlieka vo vodojeme (VDJ) Revúca s cieľom vytvoriť biofilm, ktorý zabráni uvoľňovať PAU - montáž filtrov s aktívnym uhlím pred VDJ Jelšava a VDJ Dúbrava - vyplastovanie VDJ Jelšava - diaľkové prenosy na sledovanie PH Použitím týchto opatrení a kontinuálnym Prístroj na analýzu polyaromatických uhľovodíkov, do tejto skupiny patrí fluorantén preplachom MSV sa podarilo v januári 2010 dosiahnuť podlimitné ukazovatele. Po týchto krátkodobých opatreniach nasledujú dlhodobé opatrenia na tento 2010 t.j. realizovanie ochranných nástrekov vo vybraných potrubiach MSV. Predpokladaný začiatok prác bude v priebehu mesiaca marec. Problém bol špecifický tým, že sa doteraz nevyskytol v žiadnej vodárenskej spoločnosti na Slovensku, ani v okolitých krajinách, nebolo jednoduché nájsť riešenie na jeho odstránenie. Situácia bola veľkou skúškou i pre zamestnancov, ktorí zabezpečovali nepretržitý rozvoz pitnej vody v cisternách, taktiež pre zamestnancov laboratórií, ktorí každý deň realizovali veľké množstvo rozborov pitnej vody a pre všetkých, ktorí sa podieľali na odstraňovaní dôsledkov problému vrátane ostatných závodov, ktoré zapožičiavali cisterny a voznice. Spoločnosť VVS, a.s. riešila situáciu s najvyšším a prioritným nasadením tak, aby zákazníci v postihnutej oblasti dostali kvalitnú vodu do svojich domovov čo najskôr. Denno-denne sa snažili minimalizovať následky problému pre obyvateľov a zodpovedne ich zásobovali cisternami. Kvalita vody je i naďalej neustále monitorovaná. Generálny riaditeľ spoločnosti VVS, a.s rozhodol, že za toto obdobie nebude vodárenská spoločnosť dodávanú vodu svojim zákazníkom faktúrovať. (red) Foto: archív redakcie 17

18 Čo je nové Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. majú nové Zákaznícke centrum Dňa 1. februára 2010 symbolickým aktom prestrihnutia pásky, ktorý vykonali predseda predstavenstva JUDr. Peter Šimko a generálny riaditeľ Ing. Miroslav Kundrík, otvorila spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. nové Zákaznícke centrum v zrekonštruovaných priestoroch na prízemí administratívnej budovy na Bôrickej ceste 1960 v Žiline. a efektívny režim vybavovania zákazníkov. V Zákazníckom centre sa vybavuje nasledovná agenda: Akt strihania pásky zľava Ing. Kundrík, Ing. Lučivňák, JUDr. Šimko, Ing. Hlavková 1. Určenie bodu napojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod, kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu 2. Vyjadrenie k projektovej dokumentácii vodovodnej a kanalizačnej prípojky pre rodinné domy 3. Žiadosť o zriadenie pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod a kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu 4. Zmluvné vzťahy (odhlášky, prihlášky, zmluvné podmienky) 5. Preskúšanie, porucha vodomeru 6. Reklamácie, podnety, sťažnosti Otvorením Zákazníckeho centra spoločnosť Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. vytvorila zákazníkom príjemnejšie prostredie na vybavovanie agendy. Ing. Jozef Vrábel SEVAK, a.s. Stojan vyvolávacieho systému Jedno zo šiestich pracovísk Slávnostného otvorenia sa ďalej zúčastnili zástupcovia projektanta, dodávateľa a manažmentu spoločnosti. Práce boli realizované od do s finančným objemom 67 tis. EUR bez DPH. Rekonštrukciou je vytvorená centrálna veľkopriestorová kancelária prvého kontaktu so zákazníkmi so šiestimi pracoviskami, na ktorých sa vybavuje agenda podľa jednotlivých miest a obcí. Súčasťou Zákazníckeho centra je elektronický vyvolávací systém, ktorý umožňuje plynulý Grafické rozmiestnenie pracovísk vyvolávacieho systému 18

19 Inzercia SVS inžiniering, s.r.o. v nových prevádzkových priestoroch Spoločnosť SVS inžiniering, s.r.o. bola založená v roku 2005 so zámerom zabezpečovať prípravu a realizáciu vodohospodárskych stavieb v pôsobnosti SVS, a.s. Prioritou boli projekty, ktoré sa pripravovali na realizáciu za spolufinancovania fondov Európskej únie. Spoločnosť SVS inžiniering, s.r.o. už po svojom vzniku zabezpečovala prípravu a následne výkon projektového manažéra za konečného prijímateľa pri štyroch projektoch spolufinancovaných z predvstupového programu - ISPA v regiónoch Liptova, Považia, Turca a Žiliny. Všetky štyri projekty s celkovým rozpočtovým nákladom mil. boli ukončené a uvedené do prevádzky. Zástupcovia vodárenských spoločností pri otvorení budovy SVS inžiniering, s. r.o. je spoločnosť, v ktorej 51 % podiel vlastnia vodárenské spoločnosti: Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. Liptovský Mikuláš Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. Dolný Kubín Považská vodárenská spoločnosť, a.s. Považská Bystrica Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. Žilina Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s. Martin Vodárenská spoločnosť Ružomberok, a.s. Ružomberok, ktoré vznikli v roku 2006 rozdelením Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (SVS, a.s.) Žilina a ktoré pôsobia v severnej časti stredného Slovenska. V novej budove, okrem priestranných kancelárií, je zriadené aj servisné stredisko na čerpadlá, sídli tu aj sesterská spoločnosť SVS projekcia s. r.o., ktorú v roku 2005 vytvorila SVS, a.s. Vytvorili sa tak optimálne predpoklady na zabezpečovanie komplexných služieb napríklad pre klientov v oblasti projektovania, prípravy a realizácie vodohospodárskych stavieb. Ďalšie dva projekty na Kysuciach a na Orave boli spolufinancované už z Kohézneho fondu v celkovom rozpočtovom náklade mil. a boli ukončené v roku V rámci spomínaných stavieb sa vybudovalo 211 km vodovodu, 575 km kanalizácie, 3 čistiarne odpadových vôd. V roku 2009 boli pripravené projekty a podané žiadosti na ďalších 9 stavieb. Všetky žiadosti boli prijaté. S realizáciou stavieb sa uvažuje začať v roku V súčasnej dobe prebieha prejednávanie žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov na tri projekty s RN nad 25 mil.. V nových priestoroch si chce SVS inžiniering, s. r.o. udržať vysokú úroveň služieb v rozhodujúcich činnostiach ako sú inžinierska činnosť v príprave stavieb na všetkých stupňoch, majetkovoprávna činnosť, vysporiadanie pozemkov pod vybudovanými vodohospodárskymi dielami, výkon projektového manažéra za konečného prijímateľa, uvádzanie diela do prevádzky, vrátane zriadenia vecných bremien na vybudované objekty, ako aj ponúknuť nové služby pri spracovávaní programov obnovy vodovodov a kanalizácií v súlade s platnou legislatívou. Kontakt na spoločnosť: sídlo firmy: ul. Oravská 8557/22, Žilina tel.: fax.: : jan_skopinsky@svs-ing.sk detašované pracovisko Námestovo, areál ČOV Námestovo, Námestovo Spoločnosť SVS - inžiniering, s.r.o. od začiatku svojej činnosti zápasila s priestorovými problémami, keď si prenajala od SVS, a.s. budovu bývalej projekcie. Počet zamestnancov prekročil priestorové možnosti budovy, museli sa tiesniť v malých kanceláriách, nehovoriac už o chýbajúcich priestoroch na uschovávanie rozsiahlej dokumentácie realizovaných stavieb. Popri úlohách na projektoch sa prirodzene začalo uvažovať o výstavbe novej budovy, ktorú napokon schválili všetci jej spoluvlastníci. Po dvoch rokoch výstavby bola budova slávnostne otvorená za účasti zástupcov vodárenských spoločností: Ing. Tomáša Benikovského (LVS, a.s.), Ing. Jozefa Revaja (OVS, a.s.), Ing. Jána Balušíka (PoVS, a.s.), Ing. Miroslava Kundríka (SEVAK, a.s.), MVDr. Rastislava Zábronského (TurVod, a.s.) a Ing. Jána Bednárika (VSR, a.s.) ako aj konateľov spoločnosti SVS inžiniering, s.r.o. JUDr. Petra Šimku a Ing. Jána Škopinského. Jedna z kancelárií 19

20 Téma Průřezový pohled na provozování vodárenské infrastruktury napříč Evropou Vodárenství je jedním z oborů, pro který na rozdíl od jiných síťových odvětví dosud nebyla vytvořena jednotná pravidla provozování v rámci Evropské unie. V roce 2000 byla Evropskou komisí vydána rámcová směrnice o vodě, nicméně tento zatím nejzásadnější dokument na úrovni EU, který stanovuje zásady pro zajištění ochrany vod, slouží pouze jako obecný právní rámec. Provozovatelské modely a jejich podíl na trhu se v Evropě značně liší, nicméně většině států EU dominuje veřejné, zejména municipální řízení. Více než polovina evropské populace je zásobena vodou poskytovanou veřejnými provozovateli, následovaná soukromými provozovateli (cca 35 %) a dále provozovateli na bázi joint venture (cca. 10 % provozovatelů). Z důvodu zvyšujících se environmentálních požadavků a s tím spojenými investicemi je veřejný sektor nucen hledat alternativní zdroje financování a inovací zejména v rámci partnerství se soukromými společnostmi, které mají dostatečnou informační, finanční i pracovní kapacitu. Velké nadnárodní společnosti zásobují přibližně pětinu trhu, malé společnosti ovládají stále více než třetinu trhu z důvodu dominance přímého nebo delegovaného provozování v rukou municipalit nebo státu. Lze očekávat, že tento stav se bude měnit ve prospěch středně velkých a velkých společností díky rostoucí privatizaci a regionalizaci. Celkové směřování a tzv. best practice v odvětví ovlivňují zejména systémy Francie, Německa a Anglie, přičemž každý z těchto systémů skrývá řadu výhod i nedostatků. Již od 19.století funguje partnerství mezi veřejným a soukromým sektorem ve Francii, kde je soukromým sektorem poskytována pitná voda více než třem čtvrtinám populace. Vodohospodářství ve Francii je decentralizované v odpovědnosti municipalit, přičemž zde funguje tzv. soutěž o trh, tj. soutěž ve výběrovém řízení o provozování infrastruktury v dané lokalitě. V oblasti legislativy byla zpřísněna pravidla pro vedení výběrových řízení a délka trvání smluv Sapinovým zákonem z roku 1993, ale nebyl zde zřízen žádný jednotný regulátor jako např. ÚRSO. Na trhu působí cca poskytovatelů, nicméně téměř absolutní podíl se dělí mezi společnosti Veolia, Suez Lyonnaise des Eaux a Saur, přičemž 90 % smluv je po vypršení obnovováno s dosavadními poskytovateli. Co se týče efektivity a stavu infrastruktury Francie vykazuje poměrně vysoké ztráty vody ve výši cca. 26 % vody vyrobené k realizaci. Další, nicméně ne příliš často uplatňovaný, model existuje v Anglii a Walesu. Vodárenská infrastruktura zde byla v 80. letech minulého století privatizována vlastníky a zároveň provozovateli jsou tedy soukromé subjekty, kterých v zemi působí 25. Tyto společnosti jsou licencované vodárenským regulátorem OFWAT, který společně se společnostmi zpracovává plány obnovy, dohlíží na efektivitu vynaložených investic a především nastavuje tarif za vodné a stočné. V oblasti soutěže se jedná o tzv. soutěž na trhu, tj. porovnávání efektivity provozování jednotlivých společností. Tento systém je velmi komplexní vzhledem k náročnosti zpracování dat pro výpočet tarifu a zisku společností. Náročnost regulačního mechanismu vyžaduje velmi intenzivní spolupráci mezi společnostmi a regulátorem OFWAT zaměstnává více než 200 osob a smluvně spolupracuje s dalšími týmy poradců. Ztráty vody v potrubí dosahují cca. 20 %. Německý systém je charakteristický svou decentralizací a oporou v municipálním řízení, což se odráží na velmi heterogenní struktuře trhu, kde existuje značné množství organizačních forem a přibližně 100 největších společností (cca. 1,5 % všech poskytovatelů) poskytuje polovinu dodávek pitné vody. Tržní soutěž existuje ve smyslu vertikální soutěže o organizaci mezi velkým počtem specializovaných společností. Legislativa není jednotná a jsou za ní zejména v oblasti obchodního práva zodpovědné jednotlivé spolkové země. Infrastruktura je ve velmi dobrém stavu ztrátovost patří mezi nejnižší na světě (7 %). V Maďarsku, podobně jako i na Slovensku, převládá municipální řízení vodárenství. Na rozdíl od Slovenska však existují i státní vodárny, které zásobují téměř čtvrtinu obyvatelstva. Stejný podíl populace zásobuje sedm soukromých společností. Podstatným rozdílem oproti ostatním zemím je legislativní povinnost stanovující, že vlastník infrastruktury (municipalita) musí vlastnit nadpoloviční podíl ve společnostech s vloženým soukromým kapitálem. Vodné a stočné je stále dotováno ze státního rozpočtu, avšak tato praxe by měla postupně zaniknout v souladu se směrnicí 2000/60/ES, požadující zahrnutí plných nákladů do ceny za vodné a stočné. Kvalita pitné vody představuje závažný problém pro cca čtvrtinu obyvatelstva. V České republice, podobně jako ve Francii, převládá provozování vodárenské infrastruktury v rukou soukromých subjektů, přičemž na trhu působí více než vodárenských společností s různými vlastnicko-provozovatelskými a majetkovými vztahy. Zejména s ohledem na strukturu trhu a konkurenci nebyl odvětvový regulátor pro vodárenství ustanoven, na rozdíl od na Slovenska. Odvětvově a metodicky je vodárenství řízeno Ministerstvem zemědělství. Cenu za vodné a stočné vyjednávají vlastník a provozovatel, celkové vyúčtování je po dosažení shody zasíláno Ministerstvu zemědělství a oprávněnost a výše nákladů je kontrolována Finančním ředitelstvím. Kvalita pitné vody je na velmi dobré úrovni a ztrátovost vody dosahuje přibližně 20 %. Milena Koutná Antonín Raizl Poradenské služby, Ernst & Young * Extrakce vody na provozní účely jsou hodnoceny ceny jako ztráty vody Zdroje dat: VEWA 2006 Survey (France, Itálie, Anglie a Wales); Federální statistický úřad (Německo); ostatní: zpráva Evropské komise