Práca verzus rodina? Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života očami zamestnankýň a zamestnávateľov.

Transcript

1 Práca verzus rodina? Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života očami zamestnankýň a zamestnávateľov. Projekt Z materskej dovolenky do práce je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom.

2 Autorky a autori: Martina Adamkovičová Monika Bosá Dávid Bosý Jaroslava Červeňáková Janka Debrecéniová Eva Fiedlerová Zuzana Poklembová Sylvia Šumšalová Jazyková korektúra: Denisa Šoltésová, Daniela Štrömplová Vydáva: ZZŽ MYMAMY materské centrum Grafická úprava a tlač: DATAPRESS, s.r.o.

3 1 ÚVOD, ALEBO... MATERSTVO VERZUS PRÁCA, PRÁCA VERZUS MATERSTVO? ZOSÚLADENIE PRACOVNÉHO A RODINNÉHO ŽIVOTA ZAMESTNANKÝŇ A ZAMESTNANCOV ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Z PRIESKUMU MEDZI ŽENAMI S RODIČOVSKÝMI POVINNOSŤAMI HLAVNÉ ZÁVERY VÝSLEDKY PRIESKUMU Charakteristika výskumnej vzorky Rovnosť príležitostí na trhu práce Návrat k zamestnávateľovi Práca doma Súčasný pracovný status a jeho sebareflexia Zosúlaďovanie pracovného a rodinného života ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Z PRIESKUMU MEDZI ZÁSTUPCAMI ZAMESTNÁVATEĽSKÝCH ORGANIZÁCIÍ HLAVNÉ ZÁVERY VÝSLEDKY PRIESKUMU Charakteristika zamestnávateľskej organizácie Rovnosť príležitostí žien a mužov očami zamestnávateľov Organizácia práce a pracovný čas Práca doma (vrátane teleworkingu) Príspevky a služby pre zamestnankyne, zamestnancov a ich rodiny ZOSÚLAĎOVANIE PRÁCE A RODINY Z POHĽADU LEGISLATÍVY SR ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE NA ZÁKLADE POHLAVIA, RODU, MANŽELSKÉHO A RODINNÉHO STAVU ZÁKAZ DISKRIMINÁCIE A INÉ POVINNOSTI SÚVISIACE S POVINNOSŤOU DODRŽIAVAŤ ZÁSADU ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA PODĽA ANTIDISKRIMINAČNÉHO ZÁKONA KONKRETIZÁCIA NIEKTORÝCH POVINNOSTÍ A PRÁV SÚVISIACICH SO ZÁKAZOM DISKRIMINÁCIE V PRACOVNOPRÁVNEJ LEGISLATÍVE OSOBITNÉ USTANOVENIA PRACOVNOPRÁVNEJ LEGISLATÍVY UMOŽŇUJÚCE, ALEBO UĽAHČUJÚCE ZOSÚLAĎOVANIE PRACOVNÉHO A RODINNÉHO ŽIVOTA LEGISLATÍVNE A INÉ BARIÉRY BRÁNIACE PLNÉMU A EFEKTÍVNEMU UPLATŇOVANIU OPATRENÍ NA ZOSÚLAĎOVANIE PRÁCE A RODINY ZÁVER

4 1 ÚVOD, ALEBO... MATERSTVO VERZUS PRÁCA, PRÁCA VERZUS MATERSTVO? Jedným z cieľov projektu Z materskej dovolenky do práce,bolo zmapovať situáciu u zamestnávateľov pri zamestnávaní žien po materskej alebo rodičovskej dovolenke, mieru záujmu o tému rovnosti príležitostí, o prorodinne orientovanú politiku vo firmách, vrátane vytvárania podmienok pre flexibilné formy práce. Matky na trhu práce... Prvou z dvoch skupín respondentov a respondentiek anketového prieskumu projektu Z materskej dovolenky do práce boli ženy - matky, ich skúsenosti s trhom práce a očakávania zo strany zamestnávateľskej organizácie. Jeho cieľom bolo zistiť do akej miery a v akých oblastiach boli konfrontované s porušovaním zákona. Ďalším zámerom bolo získať údaje o predstavách a záujme o nové trendy v zamestnávaní rodičov, v súlade s potrebami ich rodiny. Anketový prieskum prebiehal prostredníctvom dvoch partnerských organizácií, ZZŽ MYMAMY - materské centrum v Prešove a materského centra Bambino v Poprade. (Uvedené organizácie majú dlhoročné skúsenosti s cieľovou skupinou žien na materskej a rodičovskej dovolenke. Zhodujú sa na tom, že súčasná matka musí čeliť nielen každodenným neústretovým reakciám zo strany verejnosti, ale i pocitu, že po ukončení materskej dovolenky bude jej materstvo vážnym handicapom pri hľadaní zamestnania. Sú to vážne dôvody, pre ktoré sa mnohé ženy rozhodnú mať nanajvýš jedno dieťa. Spoločnosť zameraná na výkon a s tým súvisiaca potreba flexibility, praxe, počítačovej a jazykovej gramotnosti, je často vo výraznom rozpore so situáciou žien po niekoľkoročnom období strávenom doma so svojím dieťaťom. POZNÁMKA: materské centrá na Slovensku sú občianskymi združeniami komunitného typu, v ktorých služby sú zamerané na podporu žien - matiek, detí a rodiny, pričom služby sú vzájomne poskytované členkami/členmi komunity

5 Táto situácia je o čosi priaznivejšia pri zamestnávaní žien v nekonkurenčných sférach, ako je napr. verejná správa. Nástup na trh práce mamám komplikuje aj mýtus o užívaní si materskej dovolenky ako voľna, ktoré využívajú len ženy, ktorým sa nechce pracovať. Z odpovedí respondentiek je zrejmé, že súčasné matky si uvedomujú existenciu silne rodovo segregovaného trhu, ktorý ponúka menšie šance a príležitosti ženám. Napriek tomu tému rovnosti príležitostí a gender mainstreamingu považujú za zbytočnú a stavajú sa k nej až odmietavo. Popritom v celej spoločnosti, a v regiónoch východného Slovenska obzvlášť, prevládajú v rodinách rodové stereotypy, ktoré predurčujú žene výsostne materskú úlohu a prevahu jej zodpovednosti za výchovu, starostlivosť o deti i domácnosť. V prípade, že žena má záujem na ďalšom osobnostnom alebo pracovnom rozvoji, často býva rodinou vnímaná ako sebecká matka alebo karieristka. Na druhej strane však táto významná materská alebo rodičovská úloha, nie je spoločnosťou doceňovaná, nie sú pre ňu vytvorené vhodné pracovno-právne podmienky, ktoré by umožňovali slobodnú voľbu pri rozhodovaní a rovnosť príležitostí na trhu práce. Nezamestnanosť, nízke príjmy v rodine vo väčšine regiónov, neumožňujú zabezpečiť si k dieťaťu opatrovateľku, ani slobodne sa rozhodnúť pre rodičovskú dovolenku alebo prácu. Situácia, týkajúca sa pracovných príležitostí žien s maloletými deťmi, sa odvíja od miery nezamestnanosti, čím je vyššia, tým je tlak vyvíjaný na ženu vyšší a vytvára sa priestor pre intenzívnejšie formy diskriminácie. Ženy buď hľadajú prácu bezúspešne, alebo príjmu pracovné miesto neadekvátne ich kvalifikácii a patričnému ohodnoteniu. Ponúkané miesto je buď viazané zmluvou na dobu určitú alebo dohodou o vykonaní práce. V regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti ide predovšetkým o stupňujúce sa nároky na ženy týkajúce sa najmä nadčasov a flexibility, bez ohľadu na ich rodičovské povinnosti a rodinnú situáciu. V priebehu poradenských stretnutí v materských centrách v Poprade a Prešove nebolo výnimkou, že matky mali veľký problém hovoriť o svojich silných stránkach na rozdiel od svojich slabých. Rovnako - 5 -

6 nemali predstavu o tom, čomu sa budú venovať, keď ich deti odrastú a osamostatnia sa, pretože sa rozhodli svoj život venovať len deťom a rodine. Táto predstava u nich spôsobovala pocit prázdnoty, neistoty a strachu. Poradenské stretnutia mali pre účastníčky veľký význam. Opakovaným stretávaním sa, postupne nadobúdali sebavedomie, odvahu a záujem prehlbovať si svoje vedomosti. Za jednu z najdôležitejších potrieb zvrátenia nerovností na trhu práce vidíme rovnováhu rodičov v deľbe sa o rodičovské povinnosti. Je nutné posilňovať úlohu otcov a nediskriminovať ich v rámci otcovstva. Jeden z výskumov Inštitútu pre verejné otázky potvrdzuje, že spoločnosť na Slovensku nie je pripravená prijať otca na rodičovskej dovolenke. Muži túto skutočnosť vnímajú citlivejšie ako ženy. Muži sa aj vo väčšej miere zhodli na fakte, že spoločnosť kladie na mužov priveľké očakávania ako na živiteľov rodiny. Zdá sa, že táto strana mince, bude mužov od významnejšieho podielu na starostlivosti o maloleté deti, namiesto matiek, ešte dlho odrádzať. Zamestnávatelia a zamestnávateľky... Prieskum u zamestnávateľov a zamestnávateliek poukázal na to, že v prípade zamestnávania žien s maloletými deťmi býva v pomerne veľkej miere porušovaný Antidiskriminačný zákon i Zákonník práce. Problém nastáva už pri hľadaní pracovného miesta (otázky zo strany zamestnávateľov zamerané na rodinný stav, počet detí, výpomoc zo strany starých rodičov,...) ale aj v samotnom pracovnom procese (zrušenie pracovného miesta počas MD a RD, neochota k úprave pracovnej doby v súlade s rodičovskými povinnosťami, nezáujem o flexibilné formy práce, platová nerovnosť). Výsledky prieskumu i samotného projektu potvrdili domnelé príčiny tohto stavu akými sú: legislatívne obmedzenia a absencia motivačných mechanizmov - 6 -

7 ekonomická nestabilita zamestnávateľa vzťahujúca sa najmä na podnikateľský sektor (čím menšia firma, tým väčšia príležitosť pre diskrimináciu) právne nevedomie u zamestnankýň, zamestnancov i zamestnávateľov prevládajúci nezáujem o zavádzanie prorodinných opatrení vo firmách, zamestnávatelia/zamestnávateľky ich nevnímajú ako konkurenčnú výhodu nedôvera najmä k zamestnankyniam s rodičovskými povinnosťami, pochybnosti o ich výkone, zručnostiach, vedomostiach a obava z častých absencií z dôvodu ošetrovania člena rodiny rodové stereotypy (napr. predpoklad, že v prípade ošetrovania člena rodiny zostane s dieťaťom matka) deficit služieb pre rodinu zo strany štátu (napr. opatrovanie detí) Prorodinná kultúra a politiky firiem predsa len začínajú zapúšťať svoje korene vďaka zahraničným investíciám. Aj keď skutočnosť zahraničný investor pozitívna zmena nie je nevyhnutne pravidlom, predsa len prináša najmä do menej vyspelých regiónov väčšiu ekonomickú stabilitu, viac pracovných príležitostí a tým aj priestor pre medzipodnikovú konkurenciu. A zodpovedná, výkonná, samostatná a flexibilná pracovná sila bude stredobodom ich záujmu. Ako dokazuje prax, ženy po MD a RD takouto pracovnou silou sú, pretože starostlivosť o dieťa v domácnosti si vyžaduje veľké manažérske zručnosti, trpezlivosť, schopnosť zvládať viaceré činnosti súčasne a prispôsobiť sa zmene. Zmena v prístupe zamestnávateliek a zamestnávateľov k ženám s maloletými deťmi a uplatňovanie pravidiel rovnakých príležitostí pre obe pohlavia si vyžaduje systematické ovplyvňovanie, scitlivovanie a zdôrazňovanie jeho prínosu. Mnoho zahraničných štúdií poukazuje na to, že takýto koncept firme môže výrazne dopomáhať : prinášať vyšší zisk v prípade, že v manažérskych pozíciách sú zastúpené aj ženy - 7 -

8 ku konkurenčnej výhode (rôznorodosť na pracovisku s vyváženým zastúpením oboch pohlaví prispieva nielen k lepšej atmosfére, ale i k lepšej schopnosti riešiť problémy a realizovať projekty. Individuálny prístup má rovnako veľký význam vo výbere a udržaní kvalitných zamestnancov a zamestnankýň) k lepšiemu pochopeniu žien ako zákazníčok Na záver... Pozitívna spoločenská zmena v oblasti zosúladenia pracovných a rodičovských povinností si vyžaduje účasť aktérov na všetkých úrovniach, na úrovni štátu (legislatíva, služby pre rodinu,...), na úrovni zamestnávateľov/zamestnávateliek (pochopenie významu gender mainstreamingu a prorodinnej politiky, dodržiavanie etických princípov, znalosť zákona, kultúrnosť a vzťah k zamestnancom) a nakoniec aj na úrovni žien - matiek (obnova alebo nadobudnutie kompetenčných zručností, sebavedomia, právneho vedomia,...). V tomto smere vidíme význam materských centier ako jedinečný. Komunita podporujúca matku pri jej vzdelávaní, nadobúdaní sebavedomia, sebarealizácii a overovaní praktických zručností, prístupe k informáciám prostredníctvom IT technológií v prítomnosti dieťaťa, je účinným nástrojom pre udržanie pracovnej pohotovosti a trendu nárokov pracovného trhu i počas materskej a rodičovskej dovolenky

9 2. ZOSÚLADENIE PRACOVNÉHO A RODINNÉHO ŽIVOTA ZAMESTNANKÝŇ A ZAMESTNANCOV Prezentované údaje sú výsledkom ankety, ktorú uskutočnili Záujmové združenie žien MYMAMY materské centrum Prešov a Materské centrum BAMBINO Poprad v mesiacoch marec 2005 až apríl 2007 medzi 1550 ženami s deťmi. Anketa je súčasťou projektu Z materskej dovolenky do práce, ktorý zrealizovalo Záujmové združenie MYMAMY- materské centrum. 2.1 ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Z PRIESKUMU MEDZI ŽENAMI S RODIČOVSKÝMI POVINNOSŤAMI Dotazník bol voľne prístupný na internetovej stránke oboch materských centier. Vypĺňali ho prednostne ženy s deťmi, ktoré sú momentálne nezamestnané a ženy v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, ale možnosť vyplnenia mali aj pracujúce matky. S prosbou o vyplnenie boli oslovené ženy navštevujúce materské centrá v Prešovskom kraji, ženy z okolia projektového tímu a líderiek materských centier, ako aj ženy toho času evidované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a Poprade ako nezamestnané. Do ankety Zosúladenie pracovného a rodinného života zamestnancov sa zapojilo celkovo 1550 žien s deťmi. Tento súbor nie je reprezentatívnou vzorkou pre Slovensko, vypovedá o názoroch a skúsenostiach matiek z popradského a prešovského okresu (ako aj iných okresov) Prešovského kraja v oblasti zosúlaďovania pracovného a rodinného života. Každá otázka z ankety je v texte vyhodnotená aj z hľadiska okresu respondentky

10 2.1.1 HLAVNÉ ZÁVERY CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZORKY Takmer polovica žien z ankety je z okresu Prešov. Viac ako jednu tretinu respondentiek tvoria ženy z okresu Poprad. Z iných okresov pochádza pätina žien. Tretina žien z ankety býva v obci v blízkosti mesta. Podobný je aj podiel žien bývajúcich v krajskom meste. V malom meste žije štvrtina žien z ankety, v izolovanej obci býva desatina žien a v okresnom meste 6 % žien. Desatina žien z ankety má rokov, tretina má rokov, 28 % žien má rokov a ostatok respondentiek má 36 a viac rokov. Viac ako polovica žien z ankety má ukončenú strednú školu s maturitou. Pätina žien má stredoškolské vzdelanie bez maturity a ďalšia pätina ukončila vysokú školu. Ženy so základným vzdelaním sú v ankete zastúpené iba 2 %. Najpočetnejšie sú v ankete zastúpené ženy s jedným (35 %) alebo dvoma deťmi (40 %). Tri deti má 16 % respondentiek a štyri alebo viac detí 8 % žien. ROVNOSŤ PRÍLEŽITOSTÍ NA TRHU PRÁCE Vnímanie situácie žien na trhu práce Matky s deťmi, ktoré odpovedali na otázky v ankete, sú si vedomé, že slovenský trh práce je silne rodovo segregovaný a prevažuje medzi nimi názor, že ženy v porovnaní s mužmi majú horšie šance sa v ňom uplatniť. Takmer polovica žien rozhodne a tretina skôr súhlasí s názorom, že niektoré zamestnania sú výhradnou záležitosťou len jedného pohlavia. Tiež väčšina žien z ankety je presvedčená, že muži majú väčšie šance zamestnať sa ako ženy a že na niektoré profesie sú neprávom uprednostňovaní muži

11 Tiež väčšina žien matiek s deťmi je presvedčená, že ženy majú šancu uplatniť sa predovšetkým v profesiách, o ktoré muži nemajú záujem (s výrokom rozhodne alebo skôr súhlasí viac ako polovica respondentiek). So zovšeobecňujúcim názorom, že aktuálna situácia na trhu práce nedáva ženám a mužom rovnaké šance, súhlasí polovica žien z ankety. Tiež polovica žien z ankety je presvedčená, že ak sa o pracovné miesto uchádza muž i žena, muž je uprednostnený aj vtedy, keď žena lepšie spĺňa kvalifikačné predpoklady (rozhodne alebo skôr súhlasí s výrokom polovica žien). Názory na situáciu matiek s deťmi na trhu práce Viac ako polovica žien z ankety si vo všeobecnosti myslí, že matky s deťmi to majú na trhu práce pri prijímaní ťažké, resp. ťažšie než ostatní. Viac ako polovica respondentiek totiž rozhodne alebo skôr súhlasí s názorom, že ak má žena malé dieťa, zamestnávateľ ju do zamestnania neprijme ani v prípade, ak na danú pozíciu spĺňa všetky predpoklady. Názory na nerovnosť zárobkov mužov a žien Tak, ako sú respondentky prevažne presvedčené o horších možnostiach žien oproti mužom na trhu práce, tak je aj väčšina z nich názoru, že mzdy žien a mužov sú v nerovnováhe. So zovšeobecňujúcim názorom, že tzv. ženské povolania sú podceňované a horšie platené, súhlasí tri štvrtina respondentiek. Ale aj priama skúsenosť žien z ankety je presvedčivá: polovica z nich rozhodne súhlasí s tým, že zárobky mužov v mojom okolí sú vyššie ako platy žien. Až tretina žien sa skôr stotožňuje s týmto názorom

12 Skúsenosti žien z prijímacích pohovorov Polovica žien, ktoré si už niekedy hľadali prácu, má bezprostrednú skúsenosť s diskrimináciou kvôli materstvu. Na prijímacom pohovore potenciálny zamestnávateľ vyjadril neochotu zamestnať ich kvôli predpokladaným častým výpadkom z práce pre chorobu ich dieťaťa/detí. Naopak, takúto situáciu pri prijímacom pohovore nezažila viac ako tretina žien, ktoré si už niekedy hľadali prácu. So znevýhodňovaním z dôvodu pohlavia pri prijímacom pohovore má priamu skúsenosť takmer štvrtina žien hľadajúcich prácu. Konkrétne 23 % žien hľadajúcim prácu zamestnávateľ otvorene povedal, že uprednostní na danú profesiu muža. Podobne 21 % žien sa stretlo s nedodržiavaním rovnakých vstupných podmienok pre obe pohlavia pri získavaní pracovného miesta v organizácii s percentuálne nižším zastúpením žien. PRÁCA DOMA Záujem o prácu doma Takmer polovica respondentiek ankety (45 %) má záujem pracovať doma počas časti alebo celej pracovnej doby. Iba viac ako štvrtina žien (31 %) takúto možnosť zamieta. K otázke sa nevedela vyjadriť ďalšia štvrtina žien. Viac ako tretina žien z ankety má v prípade, ak by mali možnosť pracovať doma, záujem aj finančne investovať do tejto práce zaobstarať si potrebné zariadenia a vybavenie z vlastných zdrojov. Viac ako polovica žien 56 % - však takúto možnosť odmieta. Ženy, ktoré by v prípade možnosti pracovať doma mali záujem aj investovať do tejto práce z vlastných zdrojov, uvádzali aj približnú výšku aj tejto investície. Viac ako polovica záujemkýň uviedla sumu do 10 tisíc Sk. 17 % žien so záujmom

13 investovať uviedlo sumu od 11 do 20 tisíc Sk a sumu vyššiu ako 21 tisíc Sk ďalších 18 % žien. Zariadenie a vybavenie pre prácu doma Až 81 % žien má pre prácu doma k dispozícii mobilný telefón. Tiež viac ako polovica žien má pre prácu doma k dispozícii vlastný pracovný stôl. Osobný počítač má možnosť použiť pre prácu doma polovica žien, ktoré sa zúčastnili ankety. Tretina respondentiek by mohla pre prácu doma disponovať osobným autom. Prístup na internet vo večerných hodinách má pre prácu doma k dispozícii štvrtina žien a celodenný prístup na internet uviedla pätina žien. Výhody a nevýhody práce doma Medzi najväčšie výhody práce doma podľa žien patria pružný pracovný čas a šanca zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti. Až pätina odpovedí o výhodách práce doma je o pružnosti pracovného času. Podobný podiel má ale aj výhoda práce doma v podobe možnosti organizovať si pracovné a súkromné povinnosti. Pomerne veľa žien si myslí, že práca doma má aj výhodu možnosti mať deti počas pracovnej doby pod dohľadom. Medzi najväčšiu nevýhodu práce doma podľa žien patrí nedostatok kontaktu s inými ľuďmi, absencia pracovného kolektívu. Takmer polovica odpovedí o nevýhodách práce doma je práve o absencii pracovného kolektívu, o pocite izolácie, osamelosti, ktorá hrozí pri práci doma. V 16 % odpovedí sa ženy vyjadrili, že by pri práci doma nedokázali zladiť pracovné a rodinné povinnosti, majú obavy, že by stratili súkromie, jedno by šlo na úkor druhého. V 10 % odpovedí ženy vyjadrili presvedčenie, že sa nedokázali na prácu doma sústrediť, cítili by sa/boli by vyrušované pri práci deťmi, rodinou, okolím

14 SÚČASNÝ PRACOVNÝ STATUS A JEHO SEBAREFLEXIA Súčasný pracovný status Viac ako tretina žien, ktoré sa zúčastnili ankety, je v súčasnosti na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Podobný podiel žien pracuje a je po materskej alebo rodičovskej dovolenke. Nezamestnaných je 14 % respondentiek. Iný pracovný status napríklad SZČO, právnická osoba, opatrovanie dieťaťa ZŤP uviedlo 6 % respondentiek. Ženy na materskej alebo rodičovskej dovolenke Polovica žien, ktoré sú v súčasnosti na materskej alebo rodičovskej dovolenke, je doma dva alebo menej rokov, tretina žien je doma 5 3 rokov. Až desatina žien je na rodičovskej dovolenke už viac ako 5 rokov. Nezamestnané ženy Polovica v súčasnosti nezamestnaných žien bola doma tri alebo menej rokov. 17 % nezamestnaných žien bolo doma 5 3 rokov. Až 29 % nezamestnaných žien bolo doma na materskej a rodičovskej dovolenke viac ako 5 rokov. Viac ako polovica súčasných nezamestnaných žien uvádza, že prácu si nevedia nájsť. Iba desatina žien bez práce je nezamestnaná dobrovoľne. Takmer štvrtina nezamestnaných žien uvádza, že ich súčasnú situáciu ovplyvnili iné okolnosti. Viac ako polovica nezamestnaných žien súhlasí s názorom, že si nevedia nájsť prácu, pretože majú malé dieťa uviedlo až 65 % žien, ktoré sú v súčasnosti nezamestnané. S takýmto názorom nesúhlasí desatina nezamestnaných respondentiek (10 %)

15 Pracujúce ženy Dĺžka poslednej materskej alebo rodičovskej dovolenky Viac ako polovica v súčasnosti pracujúcich žien bola doma tri a menej rokov. Tretina pracujúcich žien bola doma 4 až 10 rokov. Iba 2 % pracujúcich žien bola rodičovskej dovolenke viac ako 10 rokov. Najväčšie problémy po návrate do práce Najväčšie problémy po návrate do práce ženám spôsoboval pracovný čas, ďalej finančná situácia a nedostatok pomoci s deťmi a domácnosťou, ako aj výpadky z práce kvôli ošetrovaniu člena rodiny. Súčasné postavenie a možnosti v práci Hoci väčšina žien z ankety je presvedčená o nevýhodnom postavení slovenských žien na trhu práce vo všeobecnosti, tá časť žien z ankety, ktoré momentálne pracujú, takúto bezprostrednú skúsenosť vo väčšine prípadov nepotvrdzuje. Viac ako polovica pracujúcich žien totiž nesúhlasí s tvrdením, že sa cítia byť niekedy v práci znevýhodnené len preto, že sú ženami. Tiež oblasť odmeňovania na vlastnom pracovisku je reflektovaná ináč ako situácia na Slovensku vo všeobecnosti: 40 % pracujúcich žien nesúhlasí s tvrdením, že moji kolegovia sú za rovnako odvedenú prácu odmenení lepšie ako ja. Pre porovnanie s týmto názorom súhlasí 12 % pracujúcich žien. Je tu však aj veľmi veľká takmer polovičná (48 %) časť pracujúcich žien, ktoré jednoducho otázku o odmeňovaní nevedeli zhodnotiť. Veľkou neznámou je pre pracujúce ženy plán rovnosti príležitostí žien a mužov na pracovisku k takémuto plánu sa nevedela vyjadriť viac ako polovica respondentiek. 15 % pracujúcich žien potvrdilo jeho existenciu a fungovanie na pracovisku, kým plán na pracovisku nemá, resp. nefunguje u viac ako štvrtiny pracujúcich žien

16 Väčšina pracujúcich žien (60 %) je presvedčená, že pracuje na takom mieste, ktoré nedovoľuje prácu doma - či už počas časti alebo celého pracovného času. Tretina žien sa nevedela k problematike vyjadriť a iba 8 % pracujúcich žien sa vyjadrilo, že by prípadne mohli pracovať aj doma. Rovnosť šancí v oblasti ďalšieho vzdelávania na pracovisku a jeho dostupnosť je pracujúcimi respondentkami prevažne pozitívne hodnotená, horšie je to s posudzovaním možností na vzdelávanie pre ženy po rodičovskej dovolenke. Osobitný prístup vlastného zamestnávateľa voči ženám s deťmi respondentky skôr zamietajú ako potvrdzujú a to konkrétne v oblasti flexibility zamestnania či úpravy pracovného času. S názorom z dôvodu starostlivosti o dieťa mi bolo umožnené flexibilné zamestnanie zodpovedajúce mojej kvalifikácii napríklad nesúhlasí takmer polovica opýtaných pracujúcich žien, kým naopak, súhlasí s ním pätina. Podobne je to aj s hodnotením vyjadrenia, že zamestnávateľ bol ochotný upraviť mi pracovnú dobu, keďže mám malé dieťa. Kým nesúhlas s ním vyjadrilo 45 % pracujúcich žien, opak potvrdilo 24 % žien. Možnosti úpravy pracovného času a úväzku Pružnosť práce je jednou z oblastí, kde Slovensko silne zaostáva za ostatnou západnou Európou. Aj výsledky celoslovenských štatistík práce potvrdzujú zistenia z ankety. Tie jednoznačne hovoria o tom, že jedinými rozšírenejšími formami pružného pracovného času je práca na polovičný či iný čiastočný úväzok a pružný pracovný deň. Iné podoby úpravy pracovného času a úväzku sú u väčšiny zamestnávateľov ešte stále menej rozšírené. Práca na polovičný, čiastočný úväzok a pružný pracovný deň sú rozšírenými praktikami na pracoviskách 41 %, resp. 32 % zamestnaných žien. V menšej miere sú v rámci foriem pružnej organizácie práce uvádzané pružný pracovný týždeň (20 %) a voľný pracovný čas (17 %)

17 Absolútne najmenej rozšírenými podobami flexibilnej práce sú práca doma a teleworking. Práca doma je umožnená či už všetkým, alebo vybraným skupinám zamestnankýň a zamestnancov len v prípade 9 % pracovísk respondentiek a teleworking je rozšírený len medzi 8 % pracovísk pracujúcich žien. Poskytovanie príspevkov pre rodiny zamestnankýň a zamestnancov Príspevky pre rodiny zamestnankýň a zamestnancov majú u zamestnávateľov pracujúcich respondentiek predovšetkým podobu príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a príspevku pri životnom jubileu, rodinnej udalosti. Potvrdilo to 37 %, resp. 28 % pracujúcich žien. Všetky ostatné formy podpory rodiny zamestnankýň a zamestnancov sú zastúpené oveľa menej. Poskytovanie príspevkov na zdravotnú starostlivosť Poskytovanie príspevkov na zdravotnú starostlivosť nepotvrdila u svojho zamestnávateľa takmer polovica pracujúcich žien. Ak zamestnávateľ prispieva na zdravotnú starostlivosť, je to najmä v podobe hradenia preventívnych prehliadok zamestnankýň a zamestnancov (potvrdila štvrtina pracujúcich žien). Služby pre zamestnankyne a zamestnancov Väčšina zamestnávateľov pracujúcich žien z ankety je v kontakte aj so zamestnankyňami, ktoré sú na rodičovskej dovolenke, a venuje pozornosť aj deťom svojich zamestnankýň a zamestnancov. Takmer polovica pracujúcich žien (41 %) uviedla, že ich zamestnávateľ pravidelne, alebo občas pozýva na podnikové akcie aj matky a otcov na rodičovskej dovolenke. Približne tretina zamestnávateľov pracujúcich žien (28 %) tiež pravidelne, alebo občas informuje ženy na RD o aktuálnom stave a zmenách v ich podniku

18 Viac ako tretina pracujúcich žien ďalej uvádza, že ich zamestnávateľ pravidelne, alebo občas organizuje rôzne akcie pre deti zamestnankýň a zamestnancov. Štvrtina pracujúcich žien je zamestnávateľom pravidelne, alebo občas informovaná o pobytoch a aktivitách pre deti počas prázdnin. Oveľa menšiemu počtu žien zamestnávateľ pravidelne, alebo občas poskytuje informácie o jasliach a materskej škole v blízkosti ich podniku (uviedlo 8 % týchto žien), alebo poskytuje pomoc pri zabezpečení mimoriadnej starostlivosti o deti (9 %)

19 2.1.2 VÝSLEDKY PRIESKUMU Charakteristika výskumnej vzorky Okres Takmer polovica žien z ankety (46 %) je z okresu Prešov. Viac ako jednu tretinu respondentiek (36 %) tvoria ženy z okresu Poprad. Z iných okresov pochádza pätina žien (18 %), ktorá vyplnila dotazník. Graf 1 Okres Vášho bydliska:... (v %) iný okres 18% Poprad 36% Prešov 46% Typ bydliska Tretina žien z ankety býva v obci v blízkosti mesta (30 %). Podobný je aj podiel žien bývajúcich v krajskom meste (28 %). V malom meste žije štvrtina žien z ankety (26 %). V izolovanej obci býva desatina žien (9 %) a v okresnom meste 6% žien. Na otázku neodpovedalo 1 % žien

20 Graf 2 Typ bydliska (v %) krajské mesto 28 okresné mesto 6 malé mesto 26 obec v blízkosti mesta 30 izolovaná obec 9 neodpovedala Tabuľka 1 Typ bydliska (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. krajské mesto okresné mesto malé mesto obec v blízkosti mesta izolovaná obec neodpovedala Vek Viac ako polovica žien, ktoré sa zúčastnili ankety, má do 35 rokov. Konkrétne: 12 % žien má 18 až 25 rokov 32 % má 26 až 30 rokov 28 % má 31 až 35 rokov a viac ako štvrtina žien z ankety (27 %) má 36 a viac rokov

21 Graf 3 Koľko máte rokov? (v %) rokov rokov rokov a viac rokov 27 neodpovedala Tabuľka 2 Vek respondentiek (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek rokov rokov rokov a viac rokov neodpovedala Vzdelanie Viac ako polovica žien z ankety (57 %) má ukončenú strednú školu s maturitou. Pätina žien (20 %) má stredoškolské vzdelanie bez maturity a ďalšia pätina (19 %) ukončila vysokú školu. Ženy so základným vzdelaním sú v ankete zastúpené iba 2 %

22 Graf 4 Aké najvyššie vzdelanie ste ukončili? (v %) stredné bez maturity 20% základné 2% neodpovedala 2% stredné s maturitou 57% vysokoškolské 19% Tabuľka 3 Vzdelanie respondentiek (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. základné stredoškolské bez maturity stredoškolské s maturitou vysokoškolské neodpovedala Počet detí Najpočetnejšie sú v ankete zastúpené ženy s jedným (35 %) alebo dvoma deťmi (40 %). Tri deti má 16 % respondentiek a štyri alebo viac detí 8 % žien

23 Graf 5 Koľko máte detí? (v %) jedno dieťa 35 dve deti 40 tri deti 16 štyri a viac detí Tabuľka 4 Počet detí (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. jedno dieťa dve deti tri deti štyri a viac detí Vek najmladšieho dieťaťa Polovica žien z ankety (51 %) má najmladšie dieťa vo veku 3 alebo menej rokov. Deti vo veku 5 rokov (viac ako 3 roky) má 18 % respondentiek a deti väčšie vo veku 10 rokov (viac ako 5 rokov) má ďalšia pätina žien (20 %). Iba desatina respondentiek má najmladšie dieťa vo veku viac ako 10 rokov (12 %)

24 Graf 6 Vek najmladšieho dieťaťa (v %) 1 rok a menej 15 2 roky - viac ako 1 rok 19 3 roky - viac ako 2 roky 17 5 rokov - viac ako 3 roky rokov - viac ako 5 rokov rokov - viac ako 10 rokov 9 viac ako 18 rokov Tabuľka 5 Vek najmladšieho dieťaťa (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. 1 rok a menej roky (viac ako 1 rok) roky (viac ako 2 roky) rokov (viac ako rokov) 10 rokov (viac ako rokov) 18 rokov (viac ako rokov) viac ako 18 rokov neodpovedala

25 Rovnosť príležitostí na trhu práce Vnímanie situácie žien na trhu práce Matky s deťmi, ktoré odpovedali na otázky v ankete, sú si vedomé, že slovenský trh práce je silne rodovo segregovaný a prevažuje medzi nimi názor, že v porovnaní s mužmi majú ženy menšie/horšie šance sa v ňom uplatniť. Takmer polovica žien rozhodne (47 %) a tretina skôr (35 %) súhlasí s názorom, že niektoré zamestnania sú výhradnou záležitosťou len jedného pohlavia. Tiež väčšina žien z ankety je presvedčená, že muži majú väčšie šance zamestnať sa ako ženy (rozhodne, alebo skôr súhlasí až 82 % respondentiek) a že na niektoré profesie sú neprávom uprednostňovaní muži (rozhodne, alebo skôr súhlasí až 70 % žien). V dôsledku týchto nerovností je tiež väčšina žien matiek s deťmi presvedčená, že ženy majú šancu uplatniť sa predovšetkým v profesiách, o ktoré muži nemajú záujem (s výrokom rozhodne, alebo skôr súhlasí 66 % respondentiek). So zovšeobecňujúcim názorom, že aktuálna situácia na trhu práce nedáva ženám a mužom rovnaké šance, súhlasí polovica žien z ankety (rozhodne, alebo skôr prijíma tento názor 55 % žien matiek s deťmi). Tiež polovica žien z ankety je presvedčená, že ak sa o pracovné miesto uchádza muž i žena, muž je uprednostnený aj vtedy, keď žena lepšie spĺňa kvalifikačné predpoklady (rozhodne, alebo skôr súhlasí s výrokom 50 % žien)

26 Graf 7 Veľmi by nás zaujímali Vaše názory a skúsenosti na situáciu žien a mužov na trhu práce z hľadiska rovnosti príležitostí. Uveďte, do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcimi tvrdeniami. (v %) "Niektoré zamestnania sú výhradnou záležitosťou len jedného pohlavia" "Muži majú väčšie šance zamestnať sa ako ženy" "Na niektoré profesie sú neprávom uprednostňovaní muži" "Ženy majú šancu uplatniť sa predovšetkým v profesiách, o ktoré muži nemajú záujem" "Aktuálna situácia na trhu práce nedáva ženám a mužom rovnaké šance" "Ak sa o prac.miesto uchádza muž i žena, muž je uprednostnený aj vtedy, keď žena lepšie spĺňa kvalifikačné predpoklady rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie nevie, neodpovedala

27 Tabuľka 6 Niektoré zamestnania sú výhradnou záležitosťou len jedného pohlavia (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala Tabuľka 7 Muži majú väčšie šance zamestnať sa ako ženy (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala Tabuľka 8 Na niektoré profesie sú neprávom uprednostňovaní muži (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala

28 Tabuľka 9 Ženy majú šancu uplatniť sa najmä v profesiách, o ktoré muži nemajú záujem (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala Tabuľka 10 Aktuálna situácia na trhu práce nedáva ženám a mužom rovnaké šance (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala Tabuľka 11 Ak sa o pracovné miesto zároveň uchádza muž i žena, muž je uprednostnený aj vtedy, keď žena lepšie spĺňa kvalifikačné predpoklady (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala

29 Názory na situáciu matiek s deťmi na trhu práce Viac ako polovica žien z ankety (55 %) si vo všeobecnosti myslí, že matky s deťmi to majú na trhu práce pri prijímaní ťažké, resp. ťažšie než ostatní. Až 55 % respondentiek totiž rozhodne, alebo skôr súhlasí s názorom, že ak má žena malé dieťa, zamestnávateľ ju do zamestnania neprijme ani v prípade, ak na danú pozíciu spĺňa všetky predpoklady. Opačného presvedčenie je iba niečo vyše štvrtina žien s deťmi (29 %). Graf 8 Ak má žena malé dieťa, zamestnávateľ ju do zamestnania neprijme ani v prípade, ak na danú pozíciu spĺňa všetky predpoklady (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %) rozhodne áno 17 skôr áno 38 skôr nie 26 rozhodne nie 3 nevie, neodpovedala Tabuľka 12 Ak má žena malé dieťa, zamestnávateľ ju do zamestnania neprijme ani v prípade, ak na danú pozíciu spĺňa všetky predpoklady (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem,

30 Názory na príjmovú nerovnosť mužov a žien Tak, ako sú respondentky prevažne presvedčené o horších možnostiach žien oproti mužom na trhu práce, tak je aj väčšina z nich názoru, že mzdy žien a mužov sú v nerovnováhe. So zovšeobecňujúcim názorom, že tzv. ženské povolania sú podceňované a horšie platené, súhlasí tri štvrtina respondentiek (rozhodne alebo skôr súhlasí 76 % žien). Ale aj priama skúsenosť žien z ankety je presvedčivá: polovica z nich rozhodne súhlasí (49 %) s tým, že zárobky mužov v mojom okolí sú vyššie ako platy žien. Až tretina žien sa skôr stotožňuje s týmto názorom (33 %). Pre porovnanie: opačnú skúsenosť má v tomto prípade iba minimum žien - odpoveď skôr, alebo rozhodne nie volilo iba 6 % žien. Graf 9 Všeobecne sú ženské povolania podceňované a horšie platené (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %) rozhodne áno 35 skôr áno 41 skôr nie 7 rozhodne nie 2 nevie, neodpovedala

31 Graf 10 Zárobky mužov v mojom okolí sú vyššie ako platy žien (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %) rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie nevie, neodpovedala Tabuľka 13 Všeobecne sú ženské povolania podceňované a horšie platené (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala Tabuľka 14 Zárobky mužov v mojom okolí sú vyššie ako platy žien (Uveďte, do akej miery súhlasíte, alebo nesúhlasíte s tvrdením v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. rozhodne áno skôr áno skôr nie rozhodne nie neviem, neodpovedala

32 Skúsenosti žien z prijímacích pohovorov 1 Polovica žien, ktoré si už niekedy hľadali prácu (50 %), má bezprostrednú skúsenosť s diskrimináciou kvôli materstvu. Na prijímacom pohovore potenciálny zamestnávateľ vyjadril neochotu zamestnať ich kvôli predpokladaným častým výpadkom z práce pre chorobu ich dieťaťa/detí. Naopak, takúto situáciu pri prijímacom pohovore nezažila viac ako tretina žien, ktoré si už niekedy hľadali prácu (35 %). So znevýhodňovaním z dôvodu pohlavia pri prijímacom pohovore má priamu skúsenosť takmer štvrtina žien hľadajúcich prácu. Konkrétne 23 % žien hľadajúcim prácu zamestnávateľ otvorene povedal, že uprednostní na danú profesiu muža. Podobne 21 % žien sa stretlo s nedodržiavaním rovnakých vstupných podmienok pre obe pohlavia pri získavaní pracovného miesta v organizácii s percentuálne nižším zastúpením žien. Tabuľka 15 Na prijímacom pohovore zamestnávateľ vyjadril neochotu zamestnať ma z dôvodu predpokladaných častých výpadkov z práce pre chorobu dieťaťa (Uveďte, či ste sa so situáciou stretli alebo nie v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala POZNÁMKA: NA OTÁZKU ODPOVEDALI IBA ŽENY, KTORÉ SI UŽ NIEKEDY HĽADALI PRÁCU, N= n=839 žien, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré si už niekedy hľadali prácu

33 Tabuľka 16 Aspoň jeden z potenciálnych zamestnávateľov sa na prijímacom pohovore vyjadril, že materské povinnosti sú pre ženy záťažou, ktorá im znemožňuje plne sa venovať práci (Uveďte, či ste sa so situáciou stretli alebo nie v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala POZNÁMKA: NA OTÁZKU ODPOVEDALI IBA ŽENY, KTORÉ SI UŽ NIEKEDY HĽADALI PRÁCU, N=839. Tabuľka 17 Pri získavaní pracovného miesta v organizácii s percentuálne nižším zastúpením žien som sa stretla s nedodržiavaním rovnakých vstupných podmienok pre obe pohlavia (Uveďte, či ste sa so situáciou stretli alebo nie v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala POZNÁMKA: NA OTÁZKU ODPOVEDALI IBA ŽENY, KTORÉ SI UŽ NIEKEDY HĽADALI PRÁCU, N=839. Tabuľka 18 Stretla som sa s tým, že zamestnávateľ mi otvorene povedal, že uprednostní na danú profesiu muža (Uveďte, či ste sa so situáciou stretli alebo nie v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala POZNÁMKA: NA OTÁZKU ODPOVEDALI IBA ŽENY, KTORÉ SI UŽ NIEKEDY HĽADALI PRÁCU, N=

34 Návrat k zamestnávateľovi Oblasti práce Takmer polovica žien z ankety (45 %) pracovala pred nástupom na materskú dovolenku v oblasti služieb. Pätina žien (22 %) v sektore obchodu alebo výroby (ďalšia pätina 21 % žien). Inú činnosť vykonávalo 7 % žien. Pred materskou dovolenkou nepracovali z rôznych dôvodov, alebo študovali ďalšie 4 % respondentiek. Graf 11 V akej oblasti ste pracovali pred nástupom na materskú dovolenku? (v %) nepracovala 2% študovala 2% iná činnosť 7% obchod 22% výroba 21% služby 45% Tabuľka 19 V akej oblasti ste pracovali pred nástupom na materskú dovolenku? (v %) výroba služby obchod iná činnosť študovala nepracovala neodpovedala

35 Návrat k pôvodnému zamestnávateľovi Minulý či budúci návrat k zamestnávateľovi potvrdilo 44 % žien z ankety. Približne rovnaká časť žien (40 %) však takúto situáciu/možnosť zamieta. Na otázku o návrate k zamestnávateľovi neodpovedalo 16 % respondentiek. Je zaujímavé, že ženy z okresu Prešov častejšie než ostatné návrat odmietli/odmietajú, kým naopak, ženy z iných okresov ju častejšie potvrdzujú. Graf 12 Vrátili ste sa alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi? (v %) neviem, neodpovedala 16% áno 44% nie 40% Tabuľka 20 Vrátili ste sa, alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi (v %) áno nie neviem, neodpovedala Navrátilkyne Tým ženám, ktoré návrat k pôvodnému zamestnávateľovi potvrdili (44 %), bola položená otázka, aké mali/majú pre tento krok dôvody. Takmer polovica z nich uviedla, že práca, ktorú vykonávali bola

36 zaujímavá, je zároveň ich záľubou (uviedlo 43 % žien, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť). V oveľa nižšej miere boli uvádzané iné dôvody: 10 % ženám, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť vyhovuje pracovný čas, pracovné podmienky v zamestnávateľskej organizácii a vyhovuje im aj to, že táto ich práca je blízko ich bydliska ďalších 10 % žien, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť, uviedli, že jednoducho nemali inú možnosť, voľbu 8 % ženám, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť, sa páči, že ich práca bola dobre ohodnotená, zaplatená 7 % žien, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť, uviedli, že dostali takúto ponuku, možnosť od zamestnávateľa 5 % žien z tých, ktoré sa vrátili/chcú sa vrátiť, ako dôvod uviedlo dobrý pracovný kolektív a dobré vzťahy na pracovisku Na otázku o príčinách návratu k zamestnávateľovi neodpovedalo 16 % žien, ktoré sa vrátili alebo sa chcú vrátiť. Iný dôvod uvádza 1 % žien

37 Graf 13 Vrátili ste sa alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi? Ak áno, vedeli by ste uviesť prečo? (v %) zaujímavá práca, práca je záľubou 43 vyhovujúci pracovný čas, pracovné podmienky, blízkosť "nemala som inú možnosť" dobre platená práca 8 možnosť/ ponuka vrátiť sa späť 7 dobrý pracovný kolektív, vzťahy 5 niečo iné 1 neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=677, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré sa vrátili alebo sa chcú vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi

38 Tabuľka 21 Vrátili ste sa alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi? Ak áno, vedeli by ste uviesť prečo? (v %) zaujímavá práca, práca je záľubou vyhovujúci pracovný čas, pracovné podmienky, blízkosť nemala som inú možnosť dobre platená práca možnosť/ ponuka vrátiť sa späť dobrý pracovný kolektív, vzťahy niečo iné neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=677, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré sa vrátili alebo sa chcú vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi Odídenkyne Tým ženám, ktoré návrat k pôvodnému zamestnávateľovi zamietajú (40 %), bola položená otázka, aké mali/majú pre tento krok dôvody. Štvrtina z nich uviedla, že im nevyhovuje pracovný čas, ktorý mali u predchádzajúceho zamestnávateľa (26 %). Ďalšia veľká časť žien - viac ako pätina týchto žien (22 %) odpovedala, že nemali túto možnosť vrátiť sa, nedalo sa vrátiť. V oveľa nižšej miere boli uvádzané iné dôvody: 11 % ženám, ktoré sa nevrátili/nechcú sa vrátiť, sa naskytla iná možnosť, dostali inú ponuku práce ďalších 11 % žien, ktoré sa nevrátili/nechcú sa vrátiť, uviedli, že ich práca bola nezaujímavá, nepáčila sa im 10 % ženám, ktoré sa nevrátili/nechcú sa vrátiť, sa nepáči, že ich práca bola zle ohodnotená, nedostatočne zaplatená

39 2 % žien z tých, ktoré sa nevrátili/nechcú vrátiť, ako dôvod uviedli zlé medziľudské vzťahy na pracovisku, zlý pracovný kolektív Na otázku o príčinách zamietania návratu k zamestnávateľovi neodpovedalo 16 % žien, ktoré sa nevrátili alebo sa nechcú vrátiť. Iný dôvod uvádzajú 3 % žien. Graf 14 Vrátili ste sa, alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi? Ak nie, vedeli by ste uviesť prečo? (v %) nevyhovujúci pracovný čas, pracovné podmienky 26 nemala som možnosť vrátiť sa, nedalo sa 22 naskytla sa iná možnosť, ponuka 11 nezaujímavá práca 11 zle platená práca 10 zlý pracovný kolektív, vzťahy 2 niečo iné 3 neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=624, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré sa nevrátili, alebo nechcú sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi

40 Tabuľka 22 Vrátili ste sa alebo chcete sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi? Ak nie, vedeli by ste uviesť prečo? (v %) nevyhovujúci pracovný čas, pracovné podmienky, blízkosť nemala som možnosť vrátiť sa, nedalo sa naskytla sa iná možnosť/ ponuka nezaujímavá práca zle platená práca zlý pracovný kolektív, vzťahy niečo iné neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=624, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré sa nevrátili, alebo nechcú sa vrátiť k pôvodnému zamestnávateľovi Práca doma Záujem o prácu doma Takmer polovica (45 %) respondentiek ankety má záujem pracovať doma počas časti alebo celej pracovnej doby. Iba viac ako štvrtina žien (31 %) takúto možnosť zamieta. K otázke sa nevedelo vyjadriť 24 % opýtaných

41 Graf 15 Mali by ste záujem pracovať doma počas časti, prípadne celej pracovnej doby? (v %) neviem 24% áno 45% nie 31% Tabuľka 23 Mali by ste záujem pracovať doma počas časti, prípadne celej pracovnej doby? (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. Poprad Prešov Ostatné Celý súbor okresy áno nie neviem Výška možnej investície do práce doma Viac ako tretina žien z ankety (37 %) má v prípade, ak by mali možnosť pracovať doma, záujem aj finančne investovať do tejto práce zaobstarať si potrebné zariadenia a vybavenie z vlastných zdrojov. Viac ako polovica žien 56 % - však takúto možnosť odmieta. Na otázku o možnej investícii do práce doma neodpovedalo 7 % respondentiek

42 Graf 16 V prípade, ak by ste mali možnosť pracovať doma, boli by ste ochotná zaobstarať si potrebné zariadenie a vybavenie z vlastných zdrojov? (v %) neodpovedala 7% áno 37% nie 56% Tabuľka 24 V prípade, ak by ste mali možnosť pracovať doma, boli by ste ochotná zaobstarať si potrebné zariadenie a vybavenie z vlastných zdrojov? (v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. Poprad Prešov Ostatné Celý súbor okresy áno nie nedopovedala Ženy, ktoré by v prípade možnosti pracovať doma, mali záujem aj investovať do tejto práce z vlastných zdrojov, uvádzali aj približnú výšku tejto investície. Viac ako polovica záujemkýň (51 %) uviedla sumu do 10 tisíc Sk. 17 % žien so záujmom investovať uviedlo sumu od 11 do 20 tisíc Sk a sumu vyššiu ako 21 tisíc Sk ďalších 18 % žien

43 Graf 17 Výška finančnej investície do zariadenia a vybavenia z vlastných zdrojov, v prípade možnosti pracovať doma (v %). do 5 tisíc Sk tisíc Sk tisíc Sk tisíc Sk tisíc Sk 7 viac ako 51 tisíc Sk 3 nevie, neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=580, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré by v prípade možnosti pracovať doma boli ochotné si zaobstarať potrebné zariadenie a vybavenie z vlastných zdrojov Tabuľka 25 Výška finančnej investície do zariadenia a vybavenia z vlastných zdrojov, v prípade možnosti pracovať doma (v %). do 5 tisíc SKK tisíc SKK tisíc SKK tisíc SKK tisíc SKK viac ako 51 tisíc SKK nevie, neuviedla Poznámka: otvorená otázka, n=580, na otázku odpovedali iba ženy, ktoré by v prípade možnosti pracovať doma boli ochotné si zaobstarať si potrebné zariadenie a vybavenie z vlastných zdrojov

44 Zariadenie a vybavenie pre prácu doma Až 81 % žien má pre prácu doma k dispozícii mobilný telefón. Tiež viac ako polovica žien má pre prácu doma k dispozícii vlastný pracovný stôl. Osobný počítač má možnosť použiť pre prácu doma polovica žien, ktoré sa zúčastnili ankety (50 %). Tretina respondentiek (34 %) by mohla pre prácu doma disponovať osobným autom. Prístup na internet vo večerných hodinách má pre prácu doma k dispozícii štvrtina žien (24 %) a celodenný prístup na internet uviedla pätina žien (19 %). Fax má možnosť použiť pre prácu doma 9 % respondentiek. Nejaké iné zariadenie či vybavenie pre prácu doma ako napríklad skener, tlačiareň, vybavenie krajčírskej dielne, kaderníctva uviedli 4 % žien. Graf 18 Ktoré z nasledovných zariadení či vybavenia pre prácu doma, máte k dispozícii? (v %) mobilný telefón PC prístup na internet vo večerných hodinách fax áno nie neviem, neodpovedala

45 Tabuľka 26 Mám k dispozícii mobilný telefón (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala Tabuľka 27 Mám k dispozícii vlastný pracovný stôl (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia, máte pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala Tabuľka 28 Mám k dispozícii PC (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte, pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala

46 Tabuľka 29 Mám k dispozícii osobný automobil (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte, pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala Tabuľka 30 Mám prístup na internet vo večerných hodinách (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte, pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. Poprad Prešov iný Celý súbor okres áno nie neviem, neodpovedala Tabuľka 31 Mám celodenný prístup na internet (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte, pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. Poprad Prešov iný Celý súbor okres áno nie neviem, neodpovedala

47 Tabuľka 32 Mám k dispozícii fax (Uveďte, ktoré zo zariadení či vybavenia máte, pre prácu doma k dispozícii v %). Odpovede podľa okresu trvalého bydliska respondentiek. áno nie neviem, neodpovedala VÝHODY PRÁCE DOMA Medzi najväčšie výhody práce doma, podľa žien patria, pružný pracovný čas a šanca zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti. Až pätina odpovedí o výhodách práce doma (21 % z 3375 odpovedí), je o pružnosti pracovného času. Podobný podiel má ale aj výhoda práce doma v podobe možnosti organizovať si pracovné a súkromné povinnosti (20 %). Pomerne veľa žien si myslí až 16 % odpovedí žien že práca doma má aj výhodu možnosti mať deti počas pracovnej doby pod dohľadom. Už menší podiel v odpovediach majú tieto podoby výhod práce doma: 12 % odpovedí zníženie času na dochádzku do práce 10 % odpovedí zníženie nákladov súvisiacich so zamestnaním (cestovanie,...) 9 % odpovedí - ušetrenie zbytočného stresu (v dopravnej špičke,...) 5 % odpovedí - možnosť vykonávať súčasne viacero zamestnaní 4 % odpovedí - zlepšenie kvality života, zdravia 3 % odpovedí - lepšie a produktívnejšie pracovné prostredie