IBV Horná Sihoť Šulekovo

Transcript

1 RNDr. Peter Mederly - REGIOPLÁN Panská dolina 66, Nitra IBV Horná Sihoť Šulekovo Environmentálna štúdia - stanovenie podmienok výstavby s ohľadom na zachovanie genofondovej lokality G9 Spracovatelia: RNDr. Peter Mederly, PhD. Prof. RNDr. Alfréd Trnka, PhD. RNDr. Ľuboš Halada, PhD. Nitra, august 2013

2 IBV Horná Sihoť Šulekovo Environmentálna štúdia - stanovenie podmienok výstavby s ohľadom na zachovanie genofondovej lokality G9 Obsah 1. Zadanie a ciele štúdie Charakteristika širších vzťahov riešeného územia Botanická charakteristika územia a vymedzených lokalít Zoologická charakteristika vymedzených lokalít Vymedzenie a celkové biologické hodnotenie genofondovej lokality G Stanovenie limitov a regulatívov výstavby v riešenom území Literatúra Fotopríloha Prílohy: Fotopríloha Situácia hodnoteného územia 1 : 5000 Vymedzenie genofondovej lokality G9 na podklade situácie územného plánu 1 : 5000 ~ 1 ~

3 1. Zadanie a ciele štúdie Predkladaná štúdia bola spracovaná na základe objednávky firmy 3MP ateliér, s.r.o., Hlohovec ako podklad pre urbanistickú štúdiu návrhu výstavby v lokalite Šulekovo Horná Sihoť. V záujmovom území plánovanej výstavby sa nachádza genofondová lokalita G9, ktorá bola vymedzená v rámci spracovania územnoplánovacej dokumentácie mesta Hlohovec, jej časti MÚSES (Miestny územný systém ekologickej stability - Barančok a kol. 1999) a ktorá je premietnutá aj v záväznej časti ÚPN mesta (Kostovský a kol. 2012). Zadanie štúdie vyplynulo z podmienok určených v záväznej časti územného plánu mesta Hlohovec, ktoré podporili aj orgány ochrany prírody a krajiny a odborné organizácie (Obvodný úrad životného prostredia Hlohovec, ŠOP SR - Správa CHKO Malé Karpaty). Bližšie sú tieto podmienky uvedené v kapitole 2. Cieľmi predkladanej štúdie sú najmä: stručná charakteristika širšieho záujmového územia IBV Horná Sihoť Šulekovo z environmentálneho hľadiska a z hľadiska širších vzťahov (kapitola 2) vymedzenie a biologické hodnotenie genofondovej lokality G9 nachádzajúcej sa v tomto území (kapitoly 3,4 a 5) stanovenie podmienok pre výstavbu v záujmovom území s ohľadom na zachovanie genofondovej lokality (kapitola 6). 2. Charakteristika širších vzťahov riešeného územia Lokalita Šulekovo- Horná Sihoť je situovaná v okrese Hlohovec, vo východnej časti k.ú. Šulekovo. Šulekovo je miestnou časťou mesta Hlohovec. Riešené územie je vymedzené ako plocha medzi cestou II/513, Priemyselnou ulicou, ul. Osloboditeľov, ihriskom a hranicou záhrad rodinných domov na ul. D. Jurkoviča v Šulekove. Výmera územia je 24,0 ha. Prírodné pomery Z geografického hľadiska je riešené územie súčasťou rovinnej nivy Váhu, situovanej na riečnych sedimentoch charakteru nivných hlín až štrkopieskov, s hydromorfnými pôdami typu fluvizemí a molickými čienicami. Z geomorfologického hľadiska je lokalita súčasťou Podunajskej nížiny, jej oddielu Dolnovážska niva. Klíma územia je nížinná, teplá a suchá. Pôvodná vegetácia bola tvorená najmä lužnými lesmi charakteru vŕbovo-topoľových lesov v blízkosti rieky Váh, resp. jaseňovobrestových a dubových lesov vo vyšších polohách nivy. Súčasný charakter územia Celé riešené územie je výrazne antropogénne ovplyvnené nachádza sa v susedstve intravilánu Šulekova a priemyselného parku Hlohovec - Šulekovo. Možno ho charakterizovať ako prechodnú sídelno-technickú krajinu. Pôvodne rovinný reliéf so zvyškami riečnych ramien bol ovplyvnený úpravou Váhu a výstavbou protipovodňových hrádzí, počas ktorej vznikli aj materiálové jamy - štrkoviská (ťažba štrkopieskov na výstavbu hrádzí). Charakter územia sa výrazne zmenil v uplynulom desaťročí výstavbou priemyselného parku a Priemyselnej ulice. Pri ceste II/513 bol vybudovaný areál firmy Peter Vetter s.r.o., neskôr na druhej strane Priemyselnej ulice pribudli ďalšie výrobné a technické areály (Faurecia Automotive Slovakia, s.r.o., JMT SK, s.r.o. a Transkam Slovakia s.r.o.). ~ 2 ~

4 Veľké plochy bývalých urbárskych pasienkov medzi intravilánom Šulekova a Priemyselnou ulicou slúžili ako skládka odpadov a prebytočného materiálu časť z tohto priestoru je už vyčistená, na väčšine plôch však ostali zvyšky stavebného odpadu zarastajúce ruderálnou vegetáciou a sukcesnými štádiami drevín. V území a jeho tesnom susedstve sa nachádzajú tri vodné plochy pravdepodobne zvyšky ramien Váhu, ktoré boli v minulosti využívané aj na ťažbu štrku. Najväčšia je severná vodná plocha za areálom firmy Peter Vetter, ktorá je oplotená, upravená a slúži na chov rýb a rekreačné účely. Stredná a južná vodná plocha majú prirodzený charakter, vyvinutá je tu pôvodná brehová vegetácia a mokraďné spoločenstvá. Tento priestor je súčasťou genofondovej lokality G9, ktorá bola vymedzená v dokumente MÚSES. Východne od riešeného územia sa okrem priemyselno-technickej zástavby nachádza poľnohospodárska pôda (polia) a nevyužívané zvyšky pôvodných urbárskych pasienkov. Ďalej je situovaná hrádza Váhu, ktorá oddeľuje samotnú rieku Váh a jej medzihrádzový priestor od sídelnopoľnohospodárskej krajiny nivy Váhu. Širšie vzťahy a zámery na využívanie územia Z hľadiska funkčného využívania v budúcnosti je pre posudzované územie smerodajný územný plán mesta Hlohovec, ktorého riešiteľom je firma AUREX s.r.o., Bratislava (Kostovský a kol. 2010, 2012). V súčasnosti je platná Záväzná časť ÚPN schválená VZN č. 113/2010 v znení dodatkov č. 1,2 a 3, ktoré boli zhrnuté a zapracované do ÚPN v októbri Riešené územie lokality Horná Sihoť je súčasťou mestskej časti IV Šulekovo. V ÚPN z r bola lokalita Horná Sihoť medzi intravilánom Šulekova a Priemyselnou cestou navrhovaná ako verejná zeleň (verejné parky a parkové úpravy), v zmenách a doplnkoch 2010/3 bola časť územia preklasifikovaná na obytné územie rodinné domy. Zároveň boli do záväznej časti ÚPN zapracované nasledovné podmienky: Výstavbu v lokalite "Horná sihoť" podmieniť štúdiou vypracovanou záujemcom o výstavbu, ktorá presne identifikuje genofondovú lokalitu G9 a zároveň určí, koľko z celej lokality bude možné zastavať. Plochu ktorá štúdia zadefinuje ako genofondovú lokalitu, mesto Hlohovec pri obstaraní ďalšej zmeny UPN určí na funkčné využitie "verejná zeleň - genofondová lokalita", Po vypracovaní štúdie na identifikovanie genofondovej lokality nárokovať u záujemcu o výstavbu vypracovanie urbanistickej štúdie pre dané územie, ktorá bude slúžiť ako územnoplánovací podklad pre územné konanie, V ďalších ZaD UPN mesta Hlohovec navrhnúť náhradnú zeleň s rovnakou výmerou ako bude mať zastavaná časť lokality "Horná sihoť", Rekultivované plochy tejto genofondovej lokality využiť ako izolačné plochy medzi zastavanou obytnou zónou Šulekova a priestorom priemyselného parku. Predkladaná štúdia má riešiť prvú podmienku zadanú v územnom pláne - na jej základe by potom malo byť navrhované ďalšie urbanistické riešenie územia. ~ 3 ~

5 3. Botanická charakteristika územia a vymedzených lokalít Podľa fytogeografického členenia územia Slovenska (Futák in Atlas SSR, 1980) patrí záujmové územie do oblasti panónskej flóry, obvodu eupanónskej xerotermnej flóry, fytogeografického okresu Podunajská nížina. Toto začlenenie znamená, že v prirodzenom druhovom zložení vegetácie prevažujú teplomilné druhy, často panónskeho alebo pontického pôvodu. Z hľadiska rekonštruovanej prirodzenej vegetácie (Michalko a kol. 1986) v území prevažujú vŕbovo-topoľové lesy (Salicion albae), mapované boli aj lužné lesy nížinné (Ulmenion). Reálna vegetácia v posudzovanom území je odlišná od pôvodnej vegetácie a mapovanej rekonštruovanej prirodzenej vegetácie. Väčšina územia má druhotne vyvinutú vegetáciu na plochách ovplyvnených činnosťou človeka (skládky odpadov, štrkoviská, opustené plochy) s veľkým podielom ruderálnych druhov. Časť územia je bez vegetačného krytu sú tu zastavané, vodné a iniciálne plochy. V širšom okolí sa nachádzajú aj poľnohospodársky využívané plochy záhrady a orné pôdy. Relatívne pôvodný charakter má len vegetácia v okolí štrkovísk (strednej a južnej vodnej plochy), kde sú zachované resp. vyvinuté porasty charakteru mokraďných spoločenstiev a fragmenty vŕbovotopoľových lužných lesov. Terénny prieskum územia Terénny prieskum zameraný na základnú charakteristiku vegetácie záujmového územia bol realizovaný V širšom hodnotenom území bolo vymedzených 6 lokalít / biotopov, ktoré boli ďalej samostatne hodnotené. Ide o nasledovné lokality: 1 južná vodná plocha s brehovým porastom za Priemyselnou ulicou (súčasť genofondovej lokality G9) 2 - plochy bývalej skládky s roztrúsenými drevinami, čiastočne rekultivované - medzi Priemyselnou ulicou a záhradami v Šulekove 3 plochy bývalej skládky, zarastajúce drevinami - medzi Priemyselnou ulicou a záhradami v Šulekove 4 stredná vodná plocha s brehovým porastom (súčasť genofondovej lokality G9) 5 areál rybníka severnej vodnej plochy 6 plochy bývalej skládky za areálom Peter Vetter a severnej vodnej plochy. Pri prieskume šlo o charakterizovanie jednotlivých lokalít tak, aby ich bolo možné zhodnotiť a porovnať z hľadiska biotickej významnosti. Pre každú lokalitu bola odhadnutá pokryvnosť jednotlivých poschodí vegetácie a zaznamenané bolo druhové zloženie stromového, krovinného a bylinného poschodia. Abundancia jednotlivých druhov bola zaznamenávaná podľa semikvantitatívnej stupnice 1-5 (1 - druh zriedkavý, výskyt jedného alebo niekoľko málo exemplárov, 2 - druh málo početný, zvyčajne sa vyskytujúci roztrúsene, 3 - druh bežný, 4 - druh v poraste hojný alebo dominantný, 5 - druh, vytvárajúci v danom poschodí monokultúrny porast). Celkovo sme na 6 vyššie uvedených lokalitách zaznamenali výskyt 154 taxónov vyšších rastlín. Druhové zloženie jednotlivých lokalít / porastov je uvedené v tabuľke č. 1. Názvy rastlinných druhov uvádzame podľa práce Marhold, Hindák (1998). Tri zo zistených druhov sú zaradené do červeného zoznamu ohrozených druhov rastlín Slovenska (Feráková et al. 2001): šašina prímorská (Bolboschoenus maritimus) v kategórii ozhozené (EN), leknica žltá (Nuphar lutea) v kategórii zraniteľné (VU) a ľan rakúsky (Linum austriacum) v kategórii takmer ohrozené (LR:nt). V prípade leknice žltej pravdepodobne nejde o pôvodný výskyt, skôr bola na lokalite č. 5 vysadená. Pozornosť si zaslúži aj výskyt nasledujúcich pôvodných druhov v záujmovom území: nevädzka porýnska (Acosta rhenana), smohla lekárska (Anchusa officinalis), kozinec cícerovitý (Astragalus cicer), šedivka sivá (Berteroa incana), lipkavec syridlový (Galium verum), mednička sedmohradská (Melica transsilvanica), haluchovka vodná (Phellandrium aquaticum), nátržník priamy ~ 4 ~

6 (Potentilla recta), iskerník jedovatý (Ranunculus sceleratus), šalvia praslenatá (Salvia verticillata) a veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica). Vzhľadom na charakter jednotlivých lokalít (ruderalizované plochy bývalej skládky a mokraďné spoločenstvá) neprekvapuje pomerne značný počet inváznych druhov rastlín: agát biely (Robinia pseudoacacia), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), astra novobelgická (Aster novi-belgii agg.), pohánkovec japonský (Fallopia japonica), slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus), hviezdnik ročný (Stenactis annua). Tabuľka č. 1 Druhové zloženie mapovaných lokalít Vedecký názov / Lokalita Slovenský názov Ohr Stromové poschodie Acer campestre javor poľný Acer pseudoplatanus javor horský Armeniaca vulgaris marhuľa obyčajná Juglans regia orech kráľovský Malus domestica jabloň domáca Morus alba moruša biela Populus alba topoľ biely Populus nigra topoľ čierny Populus x canescens topoľ sivý Prunus domestica slivka domáca Prunus insititia slivka guľatoplodá Pyrus communis agg hruška obyčajná Robinia pseudoacacia agát biely Salix alba vŕba biela Salix x rubens vŕba Ulmus minor brest hrabolistý Krovinné poschodie Bryonia alba posed biely Cerasus avium čerešňa vtáčia Clematis vitalba plamienok plotný Crataegus monogyna hloh jednosemenný Euonymus europaeus bršlen európsky Humulus lupulus chmeľ obyčajný Juglans regia orech kráľovský Lycium barbarum kustovnica cudzia Malus domestica jabloň domáca Morus alba moruša biela Persica vulgaris broskyňa obyčajná Pinus nigra borovica čierna Pinus strobus borovica hladká Pinus sylvestris borovica lesná Populus alba topoľ biely Populus nigra topoľ čierny Populus x canescens topoľ sivý Prunus insititia slivka guľatoplodá Prunus spinosa slivka trnková Pyrus communis agg hruška obyčajná Robinia pseudoacacia agát biely Rosa canina ruža šípová ~ 5 ~

7 Vedecký názov / Lokalita Slovenský názov Ohr Rubus fruticosus agg ostružina ožinová Salix alba vŕba biela Salix caprea vŕba rakytová Salix cinerea vŕba popolavá Salix fragilis vŕba krehká Salix viminalis vŕba košikárska Salix x rubens vŕba Sambucus nigra baza čierna Syringa vulgaris orgován obyčajný Bylinné poschodie Achillea millefolium agg rebríček obyčajný Acosta rhenana nevädzka porýnska Agrimonia eupatoria repík lekársky Allium oleraceum cesnak planý Anchusa officinalis smohla lekárska Arctium lappa lopúch väčší Armoracia rusticana chren dedinský Arrhenatherum elatius ovsík obyčajný Artemisia vulgaris palina obyčajná Aster novi-belgii agg astra novobelgická Astragalus cicer kozinec cícerovitý Astragalus glycyphyllos kozinec sladkolistý Atriplex sagittata loboda lesklá Ballota nigra balota čierna Berteroa incana šedivka sivá Bolboschoenus maritimus šašina prímorská EN Bromus inermis stoklas bezosťový Bryonia alba posed biely Calamagrostis epigejos smlz kroviskový Calystegia sepium povoja plotná Cardaria draba vesnovka obyčajná Carex hirta ostrica srstnatá Carex muricata ostrica Pairaeiho Chelidonium majus lastovičník väčší Cichorium intybus čakanka obyčajná Cirsium arvense pichliač roľný Cirsium vulgare pichliač obyčajný Conium maculatum bolehlav škvrnitý Consolida regalis ostrôžka poľná Convolvulus arvensis pupenec roľný Dactylis glomerata reznačka laločnatá Daucus carota mrkva obyčajná Dipsacus fullonum štetka lesná Echium vulgare hadinec obyčajný Elytrigia repens pýr plazivý Epilobium hirsutum vŕbovka chlpatá Erodium cicutarium bocianik rozpukovitý Eryngium campestre kotúč poľný Falcaria vulgaris kosáčik obyčajný Fallopia japonica pohánkovec japonský Festuca rupicola kostrava žliabkatá Galium aparine lipkavec obyčajný Galium mollugo lipkavec mäkký ~ 6 ~

8 Vedecký názov / Lokalita Slovenský názov Ohr Galium verum lipkavec syridlový Helianthus tuberosus slnečnica hľuznatá Heracleum sphondylium boľševník borščový Hordeum murinum jačmeň myší Humulus lupulus chmeľ obyčajný Hypericum perforatum ľubovník bodkovaný Juncus articulatus sitina článkovaná Juncus inflexus sitina sivá Knautia arvensis chrastavec roľný Lactuca serriola šalát kompasový Lactuca sp šalát Lathyrus tuberosus hrachor hľuznatý Linum austriacum ľan rakúsky LR:nt Lolium perenne mätonoh trváci Lotus corniculatus ľadenec rožkatý Lycopus europaeus karbinec európsky Lysimachia nummularia čerkáč peniažtekový Lysimachia vulgaris čerkáč obyčajný Lythrum salicaria vrbica vŕbolistá Malva sylvestris slez lesný Medicago falcata lucerna kosákovitá Medicago sativa lucerna siata Melica transsilvanica mednička sedmohradská Melilotus albus komonica biela Melilotus officinalis komonica lekárska Mentha aquatica mäta vodná Nuphar lutea leknica žltá VU Oenothera sp pupalka Ononis spinosa ihlica tŕnitá Onopordum acanthium ostropes obyčajný Papaver rhoeas mak vlčí Pastinaca sativa paštrnák siaty Petrorhagia prolifera tunika prerastená Phalaroides arundinacea chrastnica trsťovníkovitá Phellandrium aquaticum haluchovka vodná Phragmites australis trsť obyčajná Picris hieracioides horčík jastrabníkovitý Plantago lanceolata skorocel kopijovitý Plantago major skorocel väčší Poa angustifolia lipnica úzkolistá Poa compressa lipnica stlačená Polygonum aviculare stavikrv vtáčí Potentilla anserina nátržník husí Potentilla argentea agg nátržník strieborný Potentilla recta nátržník priamy Potentilla reptans nátržník plazivý Ranunculus sceleratus iskerník jedovatý Reseda lutea rezeda žltá Rubus fruticosus agg ostružina ožinová Rumex crispus štiavec kučeravý Rumex sp štiav Salvia pratensis šalvia lúčna Salvia verticillata šalvia praslenatá ~ 7 ~

9 Vedecký názov / Lokalita Slovenský názov Ohr Sambucus ebulus baza chabzdová Saponaria officinalis mydlica lekárska Securigera varia ranostajovec pestrý Silene latifolia subsp. alba silenka biela pravá Silene vulgaris silenka obyčajná Sinapis alba horčica biela Solanum dulcamara ľuľok sladkohorký Stenactis annua hviezdnik ročný Tanacetum vulgare vratič obyčajný Taraxacum officinale púpava lekárska Tithymalus cyparissias mliečnik chvojkový Torilis japonica torica japonská Trifolium campestre ďatelina poľná Trifolium pratense ďatelina lúčna Trifolium repens ďatelina plazivá Tripleurospermum perforatum parumanček nevoňavý Typha angustifolia pálka úzkolistá Typha latifolia pálka širokolistá Urtica dioica pŕhľava dvojdomá Verbascum sp divozel Veronica anagallis-aquatica veronika drchničková Vicia angustifolia vika úzkolistá Vicia cracca vika vtáčia Vitis vinifera vinič hroznorodý Vysvetlivky: Čísla v stĺpcoch lokalít = početnosť výskytu druhov: 1 - druh zriedkavý, výskyt jedného alebo niekoľko málo exemplárov, 2 - druh málo početný, zvyčajne sa vyskytujúci roztrúsene, 3 - druh bežný, 4 - druh v poraste hojný alebo dominantný, 5 - druh, vytvárajúci v danom poschodí monokultúrny porast Hodnotenie vegetácie v území Porasty vegetácie v záujmovom území Horná Sihoť (jednotlivé lokality 1-6) boli hodnotené z viacerých hľadísk: Priestorová štruktúra porastu zastúpenie jednotlivých poschodí vegetácie, výmera resp. šírka porastu Prirodzenosť/synantropnosť - porasty boli zaraďované do troch stupňov prirodzenosti: 1 - prirodzené a poloprirodzené: druhové zloženie úplne alebo takmer úplne prirodzené, 2 - polosynantropné: v poraste sú výrazne zastúpené nepôvodné druhy, ale neprevažujú, 3 - prevažne synantropné: prevažujú nepôvodné, prevažne synantropné druhy rastlín Druhová pestrosť, taxonomická diverzita - hodnotená bola zaradením jednotlivých porastov do troch kategórií: 1 - vysoká biodiverzita, 2 priemerná, 3 nízka Výskyt chránených a ohrozených druhov rastlín zisťovaný bol výskyt týchto druhov v každom poraste Celková významnosť porastov - na základe vyššie uvedených informácií bola hodnotená celková ekologická významnosť porastov v piatich stupňoch: 1 - veľmi vysoká, 2 - nadpriemerná až vysoká, 3 priemerná, 4 - podpriemerná až nízka, 5 - veľmi nízka. Výsledky hodnotenia vegetácie sú v zhrnuté v nasledovnom texte a v tabuľke č. 2. Výsledné hodnotenie nie je iba súčtom predchádzajúcich hodnotení, pre hodnotenie boli využité i niektoré ďalšie informácie o poraste, ktoré vplývajú na významnosť porastu, napr. poloha porastu v krajine, ~ 8 ~

10 významnosť porastu z hľadiska plnenia niektorých ekologických funkcií, ako sú napr. protierózna a izolačná funkcia. Tabuľka č. 2 Hodnotenie mapovaných lokalít vegetácie L. Lokalita / biotop E3 E2 E1 Pô Di Ohr Celk. 1 južná vodná plocha (súčasť G9) plocha bývalej skládky při Priemyselnej ulici plocha bývalej skládky zarastajúca drevinami stredná vodná plocha (súčasť G9) severná vodná plocha - rybník plocha bývalej skládky za rybníkom Vysvetlivky: L. - kód lokality, E3 - pokryvnosť stromového poschodia [%], E2 - pokryvnosť krovinného poschodia, E1 - pokryvnosť bylinného poschodia, Šírka - šírka porastu v m, Pô - kategória pôvodnosti, Di - kategória diverzity, Ohr počet zistených ohrozených druhov, Celk. - celková významnosť porastu (1 - veľmi vysoká, 2 - nadpriemerná až vysoká, 3 priemerná, 4 - podpriemerná až nízka, 5 - veľmi nízka) Z hodnotenia jednotlivých lokalít / biotopov vyplýva, že nadpriemernú až vysokú významnosť majú lokality 1 a 4 (stredná a južná vodná plocha komplexy mokraďných biotopov), priemernú biotickú významnosť majú lokality 3 a 5 (plocha bývalej skládky zarastajúca drevinami a severná vodná plocha rybník) a podpriemernú až nízku významnosť majú lokality 2 a 6 (plochy bývalej skládky odpadov).. 4. Zoologická charakteristika vymedzených lokalít Z hľadiska zoogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) sa záujmové územie nachádza na rozhraní provincie stepí (panónsky úsek, juhoslovenský obvod s dunajským okrskom lužným a pahorkatinovým) a podkarpatského úseku provincie listnatých lesov. Vyskytujú sa tu preto viaceré stepné a teplomilné ale i lesné druhy živočíchov. Keďže v blízkosti preteká rieka Váh, ktorá predstavuje významnú migračný trasu vtáctva, možno tu zastihnúť i viaceré severské druhy prináležiace k boreálnemu, arktickému a ďalším faunistickým prvkom. Vlastnú pôvodnú genofondovú lokalitu zadefinovanú v územnom pláne mesta rozdeľuje v súčasnosti novo vybudovaná Priemyselná ulica na dve časti - dve vodné plochy (severná obhospodarovaná plocha a stredná neobhospodarovaná plocha) na západnej strane od Priemyselnej ulice a jedna neobhospodarovaná vodná plocha na juhovýchodnom okraji Priemyselnej ulice (južná), ktoré sú ohraničené pobrežnou vegetáciou. Tieto plochy boli preto aj osobitne vyhodnocované. Počas prieskumu realizovaného začiatkom júla 2013 sme celkovo v obidvoch častiach genofondovej lokality zaznamenali 36 druhov stavovcov (ich prehľad je uvedený v tabuľke 3). Z tohto počtu bolo 6 druhov rýb, 3 druhy obojživelníkov, 2 druhy plazov, 22 druhov vtákov a 3 druhy cicavcov. V časti I (stredná vodná plocha) sme zistili pritom 30 druhov a v časti II (južná vodná plocha) 22 druhov stavovcov. Druhové zloženie a početnosť stavovcov v oboch častiach genofondovej lokality zodpovedá veľkosti a charakteru biotopov. Z ekosozologického hľadiska 4 druhy (rosnička zelená Hyla arborea, jašterica bystrá Lacerta agilis, kaňa močiarna Circus aeruginosus a rybárik riečny Alcedo atthis) v časti I a 3 druhy (rosnička zelená, jašterica bystrá, kaňa močiarna) v časti II patria k európsky významným druhom a ďalších 24 spécií (18 druhov v časti I a 13 druhov v časti II) k druhom národného významu. Okrem ostatných druhov ~ 9 ~

11

12 5. Vymedzenie a celkové biologické hodnotenie genofondovej lokality G9 V dokumente MÚSES bola vymedzená genofondová lokalita G9 Horná sihoť, ktorá bola charakterizovaná nasledovne: Horná sihoť (G9) - depresívne jamy V a JV od obce Šulekovo - skupina izolovaných jám s trvalou vodnou hladinou rozdelených ochrannou povodňovou hrádzou. Vyskytujú sa tu ohrozené, významné a chránené druhy ako mlok obyčajný, skokan rapotavý, užovka obyčajná, kapor obyčajný, čík obyčajný, labuť veľká, vodomil čierny a i. Ohraničenie územia bolo len približné, nezodpovedá potrebnej presnosti pre urbanistickú štúdiu. Úlohou predkladanej štúdie je aj presné vymedzenie genofondovej lokality a stanovenie jej biologickej hodnoty. Genofondová lokalita G9 v širšom riešenom území je rozdelená na dve samostatné časti pracovne sme ich nazvali stredná a južná vodná plocha. Biologicky hodnotnými priestormi sú samotné vodné plochy, ich brehové porasty a sprievodný lem tvorený zväčša mokraďnými spoločenstvami v zníženinách a lemovými spoločenstvami na vyššie položených miestach. Vymedzené hranice genofondovej lokality sú znázornené v mapovej prílohe a zahŕňajú vyššie uvedené typy biotopov a ochrannú (pufrovaciu) zónu v šírke m. Takto vymedzené územie by mohlo byť vyhlásené za chránený krajinný prvok v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny (bližšie v kapitole 6). Vymedzená genofondová lokalita G9 je situovaná v k.ú. Šulekovo a zahŕňa nasledovné parcely KN-C: časť západne od Priemyselnej ulice (stredná vodná plocha) - parcely č. 2672/3, 2672/4 a časti parciel č. 2670/1, 2670/59, 2673/8, 2673/9, 2673/10 časť východne od Priemyselnej ulice (južná vodná plocha) parcela č. 2670/65 a časti parciel č. 2670/42, 2670/43, 2670/46, 2670/66. Presné hranice lokality je potrebné určiť na základe geodetického zamerania. Z botanického hľadiska má genofondová lokalita význam najmä ako zvyšok pôvodných biotopov a refúgium pôvodných druhov rastlín v človekom intenzívne využívanej krajine. Drevinné brehové porasty mŕtvych ramien predstavujú fragmenty vŕbovo-topoľových nížinných lužných lesov (jednotka Ls 1.1 národnej klasifikácie biotopov), ktoré sú klasifikované ako typ biotopu európskeho významu 91E0 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy. Hodnotné sú takisto samotné biotopy stojatých vôd, biotopy ich litorálnej zóny a bylinné brehové porasty v týchto biotopoch prevažujú pôvodné druhy rastlín, v území sú pomerne typicky vyvinuté. Na druhovej úrovni má najväčší význam výskyt ohrozených druhov rastlín a ďalších pôvodných druhov, ktoré sú zriedkavejšie, hoci nepatria medzi ohrozené. Zistený bol výskyt dvoch ohrozených druhov flóry Slovenska (Linum austriacum na lokalite č. 1 a Bolboschoenus maritimus na lokalite č. 4). K zriedkavejšie sa vyskytujúcim druhom rastlín, zistených v genofondovej lokalite G9 patria kozinec cícerovitý (Astragalus cicer), haluchovka vodná (Phellandrium aquaticum), nátržník priamy (Potentilla recta), iskerník jedovatý (Ranunculus sceleratus) a veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica). Celkovo možno genofondovú lokalitu G9 hodnotiť ako botanicky významnú z hľadiska výskytu pôvodných druhov biotopov v relatívne dobrom stave a z hľadiska výskytu zriedkavejších druhov rastlín, vrátane dvoch ohrozených druhov. Zo zoologického hľadiska predstavuje hodnotená genofondová lokalita (hlave stredná vodná plocha) významný reprodukčný biotop pre obojživelníky, ktoré vyžadujú pre rozmnožovanie stojatú a prehriatu vodu. Čo sa týka ostatných druhov stavovcov, lokalita je menej významná. Z rýb sa tu ~ 11 ~

13 vyskytujú len bežné druhy, početne zastúpené najmä v hlavnom toku Váhu. Pre vtáky a cicavce slúži genofondová lokalita prevažne len ako miesto pre úkryt, odpočinok a príležitostný zdroj potravy a vody. Reprodukčne z nich lokalitu využíva len niekoľko druhov (napr. lyska čierna, kačica divá, rybárik riečny, užovka obojková, hryzec vodný). Pre rozmnožovanie ostatných vodných a pri vode žijúcich druhov stavovcov tu nie sú vzhľadom na malý plošný rozsah vytvorené vhodnejšie podmienky. Celkovo je teda možné genofondovú lokalitu G9 hodnotiť ako významnú najmä z hľadiska výskytu mokraďných biotopov a vhodných podmienok pre reprodukciu obojživelníkov, s obmedzeným významom aj pre ostatné druhy stavovcov. Význam lokality zvyšuje fakt, že predstavuje zvyšok pôvodne oveľa viac rozšírených biotopov ramien Váhu a vodných plôch v širšom území Dolnovážskej nivy. Lokalitu je preto potrebné zachovať a chrániť pred poškodením a negatívnymi faktormi pôsobiacimi v území, ktorými sú najmä: urbanizácia okolitého územia najmä výstavba priemyselného parku a intenzívna doprava, skládkovanie odpadov v blízkom okolí lokality, drobné divoké skládky priamo v rámci lokality, rekreácia intenzívne využívanie susednej severnej vodnej plochy, polyfunkčné ihrisko v blízkosti strednej plochy, neriadený rekreačný rybolov v rámci lokality, fragmentácia lokality Priemyselná ulica rozdelila lokalitu na dve časti, prerušilo sa prepojenie vodných plôch a tým sa obmedzila migrácia obojživelníkov. 6. Stanovenie limitov a regulatívov výstavby v riešenom území Úlohou predkladanej štúdie je okrem iného aj stanovenie limitov a regulatívov ďalšieho využívania posudzovaného územia so zameraním na plánovanú výstavbu rodinných domov v lokalite Šulekovo Horná Sihoť. Samostatne je hodnotená ochrana genofondovej lokality G9 a následne sú uvedené limity a regulatívy výstavby na ostatných plochách. Ochrana genofondovej lokality G9 Kľúčovou úlohou by mala byť ochrana oboch častí genofondovej lokality G9, v rámci ktorej sa nachádzajú významné biotopy a druhy rastlín a živočíchov. Ochrana by mala byť zabezpečená jednak realizáciou konkrétnych opatrení v teréne, ale vhodná je aj legislatívna ochrana - vyhlásenie územia za chránený krajinný prvok v zmysle 25 Zákona č. 543/2002 Z.z. a jeho zaradenie do vyššieho stupňa ochrany. Tento krok je v kompetencii orgánu ochrany prírody a krajiny. Pretože hranice genofondovej lokality G9 nesúhlasia s hranicami vlastníckych a užívateľských parciel je zrejmé, že vymedzenie a následná ochrana lokality budú vyžadovať vypracovanie overeného geometrického plánu za účelom trvalých zmien vlastníckych a užívacích práv s vkladom do Katastra nehnuteľností. Budúce parcely genofondovej lokality by mali ako celok prejsť do vlastníctva štátu. Na konkrétnu ochranu časti genofondovej lokality G9 (stredná vodná plocha) a zmiernenie prípadného negatívneho vplyvu výstavby na okolitých pozemkoch odporúčame nasledovné opatrenia (v kompetencii vlastníka pozemku alebo jeho správcu, prípadne orgánu ochrany prírody a krajiny): okolo vodnej plochy vyčleniť ochrannú (pufračnú) zónu v minimálnej šírke m, ktorú by mala tvoriť hustejšia izolačná zeleň. Tá by mala pozostávať z vysokej stromovej a nízkej krovinnej zelene (zóna bola zohľadnená pri stanovení hraníc lokality), v prípade oplotenia budúcich pozemkov (záhrad) susediacich s genofondovou lokalitou zabezpečiť priechody pre migráciu obojživelníkov a plazov, ~ 12 ~

14 obmedziť, resp. usmerniť návštevnosť lokality vybudovaním udržiavaného prístupového chodníka k vodnej ploche z južnej a čiastočne juhozápadnej strany a prípadným umiestnením drobného mobiliáru (lavičky, odpadové koše), v ostatnej časti lokality zabrániť priamemu vstupu obyvateľov, napr. s naznačeným jednoduchým dreveným oplotením z neopracovanej guľatiny a tabuľkami Zákaz vstupu genofondová lokalita zabezpečiť lokalitu pred znečistením spodnej vody, proti nelegálnym skládkam odpadov a rekreačným aktivitám hlavne v období rozmnožovania živočíchov, najmä obojživelníkov (marec-jún). Plánovaná výstavba bude predstavovať ďalší rastúci tlak na genofondovú lokalitu a jej zachovalosť. Preto navrhujeme realizovať aj doplňujúce opatrenia s cieľom revitalizovať túto lokalitu a tým zvýšiť jej druhovú diverzitu a funkciu. Sú to nasledovné opatrenia: odstrániť z lokality jestvujúce odpady, odstrániť z lokality invázne druhy rastlín dreviny aj byliny, ponechať východnú a severnú časť vodnej plochy samovoľnému vývoju bez prístupu návštevníkov, priebežne v určitých časových intervaloch (napr. 5 rokov) riešiť problematiku zazemňovania lokality napr. prebagrovaním dna v mimo vegetačnom období. Časť genofondovej lokality za Priemyselnou ulicou (južná vodná plocha) by nemala byť plánovanou výstavbou priamo ovplyvnená. Nebezpečenstvo môže predstavovať však opäť zvýšená návštevnosť zo strany obyvateľov novej obytnej zóny. Preto v tomto zmysle navrhujeme podobné opatrenia zamedzujúce vstup alebo neusmernenú návštevnosť a rekreačné aktivity ako v časti I genofondovej lokality. Podobne vzhľadom na postupné zazemňovanie i tejto časti genofondovej lokality odporúčame tie isté revitalizačné opatrenia ako v prípade strednej vodnej plochy. Limity a regulatívy výstavby mimo územie genofondovej lokality Územie navrhované na výstavbu rodinných domov je tvorené dvomi základnými typmi biotopov prevažne ruderálnymi spoločenstvami na plochách bývalej skládky odpadov s rozptýleným náletom drevín čiastočne odstránených (lokality č. 2 a 6) a plochami skládky sukcesne zarastajúcimi drevinami (lokalita 3). Na plochách bez súvislej drevinnej vegetácie (lokality č. 2 a 6) nie sú potrebné žiadne limity výstavby náletové dreviny (najmä kry a mladé stromy) môžu byť nahradené novou výsadbou na súkromných pozemkoch. Lokalita 3 predstavuje z biologického hľadiska územie s priemernou významnosťou, v ktorom medzi cennejšie časti patria najmä skupinky pôvodných drevín (topole a vŕby) a čiastočne aj teplomilné bylinné spoločenstvá. V prípade výstavby v tomto priestore bude potrebná celková úprava terénu (odstránenie a odvoz stavebného odpadu, zarovnanie terénu) vrátane výrubu veľkej časti drevín. Vzrastlé exempláre pôvodných drevín by však bolo potrebné zachovať za týmto účelom navrhujeme dodržať určitý postup prípravy investície: po spracovaní základného návrhu riešenia výstavby v urbanistickej štúdii odporúčame vytýčiť hlavné priestory v riešenom území (cestné komunikácie, súkromné pozemky na výstavbu rodinných domov, verejné priestory), následne je vhodné realizovať inventarizáciu drevín v jednotlivých priestoroch a stanoviť ich spoločenskú hodnotu v zmysle Zákona č. 543/2002 Z.z. pre jednotlivé inventarizované plochy, ~ 13 ~

15 na súkromných pozemkoch a prípadných verejných priestoroch je vhodné označiť najhodnotnejšie jedince stromov, ktoré by mali ostať zachované, ak to bude možné (situované mimo plôch navrhovaných na zastavanie), pre jednotlivé inventarizované plochy by mala byť v prípade výrubov drevín určená náhradná výsadba v adekvátnej hodnote (môže ísť o výsadbu parkového charakteru na verejných plochách alebo okrasnú výsadbu v rámci súkromných záhrad). Až po splnení týchto krokov by sa malo pristúpiť k výrubu drevín na plochách budúcej výstavby. V opačnom prípade nie je možné splniť podmienku ochranu voľne rastúcich drevín v krajine a postup pri ich prípadnej náhrade, ktorý ukladá Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v Počas samotnej výstavby rodinných domov je potrebné dbať na ochranu genofondovej lokality G9 a to zabezpečením splnenia podmienok jej ochrany navrhovaných vyššie. Ako dočasné opatrenie by mohlo byť vybudované aj oplotenie strednej vodnej plochy vrátane ochrannej zóny drôteným pletivom tak, aby nebolo možné vyvážať na brehy vodnej plochy odpad a ani iným spôsobom lokalitu znečisťovať a poškodzovať. Osobitným priestorom je severná vodná plocha rybník s rekreačným využívaním (lokalita 5). Táto lokalita môže byť negatívne ovplyvnená najmä počas výstavby (stavebný ruch, doprava, znečistenie odpadmi). Priame poškodenie lokality nepredpokladáme vzhľadom k existujúcemu oploteniu. Za účelom ochrany areálu rybníka pred nepriaznivými urbanizačnými vplyvmi odporúčame doplniť v rámci areálu výsadbu izolačných drevín. Literatúra Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vydanie (2002). MŽP SR, Bratislava, SAŽP, B. Bystrica, 344 p. Barančok, P. a kol., 1999: Územný plán SÚ Hlohovec Zmeny a doplnky ÚPN. Miestny územný systém ekologickej stability. AUREX Bratislava, BIO-ECO Bratislava, 91 pp. Futák, J., 1980: Fytogeografické členenie. In: kol.: Atlas SSR. Veda, Bratislava. Kostovský, D. a kol., 2010: Územný plán mesta Hlohovec Zmeny a doplnky 2009 čistopis. AUREX Bratislava, 91 pp. Kostovský, D. a kol., 2012: Územný plán mesta Hlohovec Záväzná časť vyhlásená VZN č. 113/2010 v znení dodatkov č. 1,2 a 3. AUREX Bratislava, 89 pp. Michalko, J. a kol., 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská socialistická republika. Veda, Bratislava. ~ 14 ~

16 Fotopríloha Lokalita 1 južná vodná plocha s brehovým porastom za Priemyselnou ulicou (súčasť genofondovej lokality G9, časť II.) ~ 15 ~

17 Lokalita 2 - plochy bývalej skládky s roztrúsenými drevinami, čiastočne rekultivované - medzi Priemyselnou ulicou a záhradami v Šulekove Lokalita 3 plochy bývalej skládky, zarastajúce drevinami - medzi Priemyselnou ulicou a záhradami v Šulekove ~ 16 ~

18 Lokalita 4 stredná vodná plocha s brehovým porastom (súčasť genofondovej lokality G9, časť I.) ~ 17 ~

19 Lokalita 5 areál rybníka severnej vodnej plochy Lokalita 6 plochy bývalej skládky za areálom Peter Vetter a severnej vodnej plochy ~ 18 ~

20 IBV Šulekovo - Horná siho Environmentálna štúdia Situácia hodnoteného územia 1 : c REGIOPLÁN Nitra, hranice záujmového územia hranice pozemkov hranice a oznaèenie hodnotených lokalít Podklad: Ortofotomapa s názvami ulíc, mesto Hlohovec m

21 IBV Šulekovo - Horná siho Environmentálna štúdia Vymedzenie genofondovej lokality G9 na podklade situácie územného plánu 1 : 5000 c REGIOPLÁN Nitra, 2013 vymedzenie genofondovej lokality G9 Podklad: ÚPN mesta Hlohovec 10/2012 Komplexný urbanistický návrh m