Tibor Pavlík, Blatná na Ostrove č.d. 229 Gejza Bíró, Mad č.d Autoservis s administratívou

Transcript

1 Tibor Pavlík, Blatná na Ostrove č.d. 229 Gejza Bíró, Mad č.d. 194 Autoservis s administratívou Zámer pre zisťovacie konanie podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov November 2015

2 1 Základné údaje o navrhovateľovi Názov (meno) Identifikačné číslo (dátum narodenia) Sídlo Meno, priezvisko, adresa, tel. číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Meno, priezvisko, adresa, tel. číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie Základné údaje o navrhovanej činnosti Názov Účel Užívateľ Charakter navrhovanej činnosti Umiestnenie navrhovanej činnosti Prehľadná situácia Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Stručný opis technického a technologického riešenia Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Celkové náklady Dotknutá obec Dotknutý samosprávny kraj Dotknuté orgány Povoľujúci orgán Rezortný orgán Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia Charakteristika prírodného prostredia Geologické a geomorfologické pomery Pôdne pomery Klimatické pomery Hydrologické pomery Fauna a flóra Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria Krajinnoekologická charakteristika a využívanie zeme Chránené územia Ochrana prírody a krajiny Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Demografické údaje Sídla a sídelná štruktúra Ekonomické zázemie obce Doprava Služby Technická infraštruktúra Odpady a nakladanie s nimi

3 3.3.8 Kultúrne pamiatky História obce Súčasný stav kvality životného prostredia, vrátane zdravia Ovzdušie Hluková záťaž Znečistenie povrchových a podzemných vôd Znečistenie pôdy Kontaminácia horninového prostredia Odpady Radónové riziko Poškodenie vegetácie a biotopov Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie Požiadavky na vstupy Záber pôdy a asanácia objektov Spotreba vody Ostatné surovinové a energetické zdroje Pracovné sily Chránené územia Nároky na dopravu Údaje o výstupoch Ovzdušie Odpadové vody Odpady Hluk a vibrácie Zdroje žiarenia Teplo, zápach a iné výstupy Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Vplyv na horninové prostredie a reliéf Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na ovzdušie Vplyvy na pôdu Vplyvy na biotu Vplyvy na krajinu štruktúru a využívanie krajiny, krajinný obraz Vplyvy na stabilitu krajiny Vplyvy na štruktúru krajiny Vplyvy na obyvateľstvo Vplyvy na kultúrne, historické pamiatky a archeologické, paleontologické náleziská a významné geologické lokality Vplyvy na priemysel Vplyvy na dopravu Hodnotenie zdravotných rizík Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav 2

4 životného prostredia v dotknutom území Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu Tvorba optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty Výber optimálneho variantu Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu Mapová a iná obrazová dokumentácia Miesto a dátum vypracovania zámeru Potvrdenie správnosti údajov Spracovateľ zámeru Prílohy

5 I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov(meno) Tibor Pavlík Gejza Bíró 2. Identifikačné číslo 3. Sídlo Blatná na Ostrove č.d Mad č.d Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa Tibor Pavlík, Blatná na Ostrove č.d. 229, Telefón: Gejza Bíró, Mad č.d. 194, Telefón: Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti Tibor Pavlík, Blatná na Ostrove č.d. 229, Telefón: Gejza Bíró, Mad č.d. 194, Telefón:

6 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Názov Autoservis s administratívou 2. Účel Účelom navrhovaného zámeru je výstavba autoservisu s administratívou. Stavba bude slúžiť na opravu a predaj náhradných dielov automobilov, na sociálno-hygienické zázemie pracovníkov a na administratívne účely zamestnancov a investora. 3. Užívateľ Tibor Pavlík Gejza Bíró 4. Charakter navrhovanej činnosti Charakter navrhovanej činnosti: nová Podľa prílohy č.8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov je navrhovaná činnosť zaradená nasledovne: 9 - Infraštruktúra, pol Projekty rozvoja obcí vrátane - a) pozemných stavieb alebo ich súborov ak nie sú uvedené v iných položkách prílohy - v mimo zastavanom území, ktorá je stanovená od 1 000m 2 podlahovej plochy, časť B - zisťovacie konanie. 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj : Trnavský Okres : Dunajská Streda Obec : Kostolné Kračany Katastrálne územie : Kostolné Kračany Parcelné číslo: 257/279, 250/138 5

7 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Prehľadná situácia posudzovanej činnosti je znázornená v prílohe. 7. Termín začatia a ukončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Začiatok výstavby marec 2016 Ukončenie výstavby september 2016 Ukončenie prevádzky navrhovanej činnosti nie je stanovené 8. Stručný opis technického a technologického riešenia Predmetom predloženého zámeru navrhovanej činnosti je výstavba autoservisu s administratívou. Stavba bude slúžiť na opravu a predaj náhradných dielov automobilov, na sociálno-hygienické zázemie pracovníkov a na administratívne účely zamestnancov a investora. Z hľadiska maximálneho využitia danej plochy sa navrhuje budova čiastočne dvojpodlažná. Navrhovaný koncept tvorí kompaktná hmota so sedlovou strechou pôdorysného tvaru písmena L. Stavba sa člení na nasledovné prevádzkové súbory a jednotky: a. prevádzkový súbor predaja náhradných dielov a administratívy - prevádzková jednotka predaja náhradných dielov a showroom - prevádzková jednotka administratívy b. prevádzkový súbor autoservisu - prevádzková jednotka príjmu vozidiel - prevádzková jednotka mechanickej dielne - prevádzková jednotka geometrie riadenia - prevádzková jednotka skladu súčiastok a materiálov - prevádzková jednotka skladu nových olejov - prevádzková jednotka tlakového vzduchu a technológie c. prevádzkový súbor autoumývárne - prevádzková jednotka ručnej autoumývárne - prevádzková jednotka umývacej linky Jedná sa o kompaktnú budovu, pôdorysne členenú podľa jednotlivých funkčných celkov a oddelení. Hlavný vstup objektu je orientovaný na prístupovú komunikáciu v severozápadnej časti. V samotnej predajni a showroome vybavujú administratívno-predajnú činnosť, ako aj príjmanie objednávok na opravu a na umývanie áut. Ďalšie vstupy do objektu sú riešené z nových prístupových komunikácií a areálových komunikácií. Objekt je prevádzkovo rozdelený na 6

8 predajno-administratívne priestory, na oddelenie servisných priestorov a na priestory autoumývárne. Dispozičné riešenie priestorov v nádväznosti na pohyb osôb v objekte je riešené tak, aby nedošlo k prekrižovaniu návštevníkov s osobami pracovníkmi servisu a administratívy. ČLENENIE STAVBY NA STAVEBNÉ OBJEKTY SO 01 - AUTOSERVIS S ADMINISTRATÍVOU SO 02 - PRÍSTREŠOK POUŽITÉHO OLEJA SO 03 - PRIESTOR KOMUNÁLNEHO ODPADU SO 04 - OPLOTENIE SO 05 - TERÉNNE A SADOVÉ ÚPRAVY SO 06 - PRÍSTUPOVÁ KOMUNIKÁCIA A PARKOVISKO SO 07 - AREÁLOVÁ KOMUNIKÁCIA ETAPA 1. SO 08 - AREÁLOVÁ KOMUNIKÁCIA ETAPA 2. SO 09 - PRÍPOJKA ELEKTRIKY SO 10 - VODOVODNÁ PRÍPOJKA SO 11 - SPLAŠKOVÁ A DAŽDOVÁ KANALIZÁCIA Realizácia zámeru vyžaduje záber pôdy na pozemkoch č. 257/279, 250/138 k. ú. Kostolné Kračany. Celková plocha pozemku 5000,0 m 2 Index zastavaných plôch (IZP) 0,27 Koeficient zelene (KZ) 0,46 Zastavaná plocha objektu SO ,1 m 2 SO 02 6,3 m 2 SO 03 13,1 m 2 Celková podlahová plocha objektu SO ,7 m 2 SO 02 4,3 m 2 SO 03 10,4 m 2 Obostavaný objem objektu SO ,0 m 3 SO 02 14,5 m 3 SO 03 19,7 m 3 Zelené plochy, terénne a sadové úpravy SO ,1 m 2 Komunikácie, spevnené plochy, chodníky SO ,7 m 2 7

9 SO ,6 m 2 SO ,1 m 2 PREDAJŇA NÁHRADNÝCH DIELOV A ADMINISTRATÍVA: Predaj prebieha pri predajnom pulte v showroome, kde sa objednáva tovar na mieste príp. telefonicky. Výdaj tovaru závisí od veľkosti náhradného dielca, buď sa vydáva priamo pri pulte alebo v prípade vačších dielov v zadnej časti cez mechanickú dielňu. V showroome budú vystavené náhradné diely, ojedinele jazdené autá na predaj. Predajňa a showroom budú vybavené hygienickým zázemím. Administratívne priestory na poschodí budú využité postupne, v závislosti od množstva objednávok a potreby pracovnej sily. V súčasnosti je priestor navrhnutý ako "open space" v prípade potreby s možnosťou delenia na menšie pracovné bunky/kancelárie. Takéto priestorové členenie však bude podliehať ďalšiemu stavebnému konaniu. Administratívnej časti prislúcha vlastné i hygienické zázemie a denná miestnosť s kuchynkou. AUTOSERVIS: Objednávanie motorových vozidiel na opravu príp. iné služby je poskytované pri predajnom pulte v showroome príp. telefonicky. Príjem vozidiel je riešené zo strany prístupovej komunikácie. Výrobným programom je servis, stredná oprava a generálna oprava osobných a úžitkových automobilov. Tieto pracovné činnosti sa budú vykonávať v prevádzkovej jednotke v mechanickej dielni. Kapacita mechanických opráv je v rozsahu 1 smennej prevádzky a podľa zložitosti objednaných prác. Postupnosť technológie opravy udáva členenie stavby na jednotlivé prevádzkové súbory a prevádzkové jednotky. Nakúpené materiály, náhradné dielce a všetky nové materiály potrebné pre servis sa zaevidujú a uložia na sklad súčiastok a materiálov. Do miestnosti skladu oleja, ktorá je prístupná priamo zo servisnej haly sa uložia všetky druhy používaných olejov a mazív. Celý objekt podláh bude izolované proti únikom ropných látok fóliovou izoláciou z PE fólie. Priestor použitého oleja bude riešený mimo objekt v objekte SO 02 PRÍSTREŠOK POUŽITÉHO OLEJA. V dielni sú inštalované hydraulické príp. elektromechanické zdviháky príslušnej nosnosti a zariadenia na opravu osobných a úžitkových vozidiel a na odsávanie výfukových splodín. Dispozične sú k servisu pričlenené sociálno-hygienické priestory pozostávajúce zo šatní s priamym prístupom do sprchy. Denná miestnosť s kuchynkou ako aj konferenčno-administratívna časť je prístupná z chodby. AUTOUMÝVÁREŇ: Sužby umývacej linky budú poskytnuté po zakúpení umývacieho programu pri predajnom pulte v showroome. Ručná autoumýváreň bude na mince alebo žetóny 8

10 v závislosti od výberu dodávateľa čistiacej techniky. SO 02 - PRÍSTREŠOK POUŽITÉHO OLEJA Prístrešok použitého oleja tvorí súčasť odpadového hospodárstva, kde bude zhromažďovaný použitý olej z motorových vozidiel. Je to funkčne, technicky aj požiarne samostatný celok s prístupom z dvora s napojením na areálovú komunikáciu. SO 03 - PRIESTOR KOMUNÁLNEHO ODPADU Komunálny odpad tvorí súčasť odpadového hospodárstva, a bude vznikať z administratívno-predajnej činnosti, z opravy a servisu motorových vozidiel ako aj z uskladňovania náhradných dielov vo forme obalov. Je to funkčne samostatný celok a tvorí estetické ohraničenie priestoru smetných nádob a kontajnerov. SO 04 - OPLOTENIE Oplotenie pozemku bude tvoriť čiastočne ohraničená vnútroareálová plocha v juhovýchodnej časti pozemku. Jedná sa o plochu z ktorej sú prístupné vchody do technických prevádzok ako aj prístup k prístrešku použitého oleja. Z toho dôvodu bude vnútroareálová plocha prístupná a otvorená iba v prevádzkovej dobe autoservisu a administratívy. Oplotenie bude vybudované zo zvarovaného pletiva na stĺpikoch v juhovýchodnej časti pozemku doplnené o živý plot zo stálozelených rastlín. Otváracie bránky budú z obdĺžnikových jäkl profilov s pletivovou výplňou. SO 05 - TERÉNNE A SADOVÉ ÚPRAVY Sadové úpavy budú zhotovené výsadbou nových stromov vo vnútri areálu, výsadby okrasných kríkov a trvaliek podĺž parkovacích a komunikačných plôch. Stromy majú vytvárať prírodné tienenie a zamedzenie tepelných ziskov z presklených plôch v letných mesiacoch v južnej časti objektu. Okolo celého areálu je navrhnutá trávnatá plocha, ktorá bude udržiavaná vlastníkmi objektu. SO 06, SO 07, SO 08 - PRÍSTUPOVÁ KOMUNIKÁCIE, AREÁLOVÉ KOMUNIKÁCIE A PARKOVISKO Technické riešenie odzrkadľuje možnosti priestoru daného veľkosťou pozemku, technologickými podmienkami prevádzky autoservisu s administratívou, vrátane výstavby potrebných inžinierskych sietí a sadových úprav. Celý areál je orientovaný k jestvujúcej príjazdovej ceste do priemyselného parku. Vzdialenosť osi prvého (najbližšieho) vjazdu do areálu od okraja križovatky s cestou I/63 je 54,45m. V budúcnosti sa plánuje v trase cesty I/63 trasa R7 a cesta I/63 bude preložená do novej polohy. O tejto skutočnosti je Záverečné stanovisko 9

11 MŽP č. 3951/12-3.4/ml) k variantnému návrhu trasy R7, so stanovením doporučeného variantu A1, alt. II, subvariant 1, zo dňa Trasa R7 rešpektuje polohu priemyselného parku, ale pri realizácii rýchlostnej cesty R7 bude zrušené priame napojenie priemyselného parku a nahradené v severnejšej polohe s premostením a mimoúrovňovým pripojením priemyselného parku. Osadenie objektu autoservisu vo vzdialenosti cca 60m od okraja terajšej cesty I/63, dáva predpoklad dostatočného odstupu stavby rýchlostnej cesty R7, ktorá aj vo variantnom návrhu rešpektuje areál priemyselného parku. Začiatok úpravy na príjazdovej ceste do areálu priemyselného parku začína cca 50 m od okraja cesty I/63. Výškové osadenie budovy a komunikácii vychádza z jestvujúceho stavu tak, že nie sú nutné stavebné úpravy na jestvujúcej komunikácii až na riešenie okraja keď sa zvýšený obrubník nahradí obrubníkom v úrovni okraja terajšej vozovky. Manipulačné plochy sú od okraja od jestvujúcej cesty v šírke 6,0m tam kde sú vjazdy do budovy, inak je to 4,50m za ktorými je chodník alebo zeleň v šírke 1,50m. Komunikácia k parkovisku príjazdovej komunikácie vjazdu v usporiadaní kategórie MO7/30, ako upokojená komunikácia, f.ú. D1 so šírkou medzi obrubníkmi 6,0m umožňuje vjazd a výjazd z areálu s možnosťou parkovania rozmerov š.2,40m, dl. 5,0m, pre 12 vozidiel z toho dve stojiská pre telesne postihnutých rozmerov š. 3,50m dl. 5,0m. Popri komunikácii, pri budove je ešte chodník o šírke 1,50m. Posúdenie parkovacích miest Pri návrhu sa vychádzalo z STN , , podkladov od architekta ohľadom počtu obyvateľov pre posúdenie počtu parkovacích stojísk. Predpokladaný počet administr. pracovníkov je 8 Predpokladaný počet zamestnaných pracovníkov servisu je 5 Potrebné parkoviská - dlhodobé v podiele 100% 4 stojiská Parkoviská na krátkodobé parkovanie Po = Vstupné údaje : Oo základný počet odstavných stojísk... 4 stojiská Po základný počet parkovacích stojísk (tab. 20) = 11 stojísk kmp regulačný koeficient mestskej polohy = 0,7 kd súčiniteľ deľby prepravnej práce = 1,2 N = 1,1 * Oo + 1,1 * Po * kmp * kd N =1,1 * 4 + 1,1 *11,0 * 0,7* 1,2 = 13,4 stojísk Kapacita stojísk je na parkovisku 12 stojísk pre dlhodobé parkovanie (potreba je 4,4 miest) a na nádvorí na manipulačných plochách sa nachádza min. 11 stojísk pre krátkodobé stánie, spolu 23 stojísk, čo je dostatočná kapacita aj s rezervou pre výhľad. 10

12 SO 09 PRÍPOJKA ELEKTRIKY Zásobovanie elektrickou energiou Inštalovaný výkon pre RH : P = 151,5 kw Maximálny súčasný výkon pre RH : P = 98,5 kw Meranie spotreby elektrickej energie je riešené v elektromerovom rozvádzači RE, pri trafostanici TS Pri výbere elektrických zariadení a elektroinštalačných prvkov je potrebné postupovať podľa STN :2010, aby boli zabezpečené základné podmienky bezpečnosti osôb, zvierat, majetku a životného prostredia pri prevádzkovej spoľahlivosti a určenom spôsobe používania elektroinštalácie a el. zariadení. Výber el. zariadení a elektroinštalačných prvkov podľa vonkajších vplyvov je potrebné robiť nielen pre správnu funkciu, ale aj s ohľadom na zabezpečenie spoľahlivosti a na zaistenie bezpečnosti podľa STN :2007 a STN :2004. Pre vnútorné priestory budovy (triedy AD1 výskyt vody, AE1-výskyt cudzích pevných telies) musia byť použité elektroinštalačné prvky s krytím minimálne IP20. Prierezy vodičov sú určené na základe ich najvyššej dovolenej teploty, dovoleného úbytku napätia, elektromagnetických účinkov v dôsledku skratových prúdov, mechanického namáhania, na základe najvyššej prípustnej impedancie vypínacej slučky s ohľadom na istiace prístroje pri skrate v zmysle STN :2004 a STN Trasy sú riešené v stenách montovaného domu. Križenie, spájanie a ukončenie vodičov a káblov je realizované v inštalačných krabiciach z plastu. Spoje medzi vodičmi musia zaistiť trvanlivé elektrické prepojenie a vhodnú mechanickú pevnosť a ochranu. Všetky spoje musia byť prístupné na vykonávanie kontroly, skúšok a na údržbu. Elektrické zariadenia sa musia usporiadať tak, aby bol zaistený dostatočný priestor na inštaláciu a neskoršiu výmenu jednotlivých častí, prístup na ovládanie, skúšanie, revíziu, údržbu, opravu a chladenie. Pre objekt skladu je navrhnutý oceloplechový, samostatne stojaci rozvádzač RH umiestnený v miestnosti RH bude napojený z vonkajšej istiacej skrine SR, káblom AYKY 4x120. Napájací kábel pre rozvádzač je vedený v zemi, v chráničke pod podlahou, kde vyústi do RH. Z RH bude napojený podružný rozvádzač pre II.NP s označením R1. Z R1 sú napojené všetky okruhy na II.N.P. Elektrická káblová prípojka pre napojenie riešeného objektu je navrhnutá z existujúcej trafostanice TS , vývod č.6. Pri trafostanice, na verejne prístupnom mieste sa osadí elektromerový rozvádzač RE. Z vývodu č.6 NN rozvádzača trafostanice sa káblom AYKY 4x120 napojí elektromerový rozvádzač RE. Z RE pokračuje kábel AYKY 4x120 v chráničke pod cestou. Dalej v zemi popri ceste na pozemok, kde bude vybudovaný autoservis. V areály autoservisu bude kábel vedený v zemi v chráničke pod spevnenými plochami až do novoosadenej prípojkovej skrine SR. Z SR bude AYKY 4x120 v zemi a v chráničke pod podlahou vedený do hlavného rozvádzača objektu RH. 11

13 Proti atmosferickým prepätiam a výbojom bude objekt chránený bleskozvodom navrhnutým podľa normy STN EN ,2,3,4. Objekt autoservisu je podľa normy STN EN zaradený do LPL lll a LPS lll. SO 10 VODOVODNÁ PRÍPOJKA Navrhovaný objekt bude zásobovaný pitnou vodou z verejného vodovodu prostredníctvom navrhovanej vodovodnej prípojky. Vodovodná prípojka bude zásobovať sociálne a hygienické zariadenia objektu a požiarny rozvod navrhovaný v objekte. Napojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod je v zelenom páse na pozemku investora navrtávacím pásom s uzáverom DN50 so zemnou súpravou ukončenou liatinovým poklopom. V navrhovanej vodomernej šachte bude osadená duálna vodomerná zostava s vodomerom pre meranie spotreby objektu Autoservisu a administratívy. Od miesta vodomernej šachty bude trasa vodovodu vedená kolmo k objektu v základoch do technickej miestnosti, následne bude vedená do objektu, kde sa napojí na vnútorný vodovod. Prípojka do objektu bude vyhotovená z polyetylénového potrubia DN 50 (HDPE PN10 D63x3,8mm). Dĺžka prípojky od bodu napojenia po VŠ je cca 21,0 m. Tlaková skúška potrubia sa prevedie podľa STN SO 11 - SPLAŠKOVÁ A DAŽDOVÁ KANALIZÁCIA Odvádzanie splaškových vôd z navrhovaného objektu Autoservisu je riešené navrhovanou samostatnou splaškovou kanalizačnou prípojkou, ktorá bude zaústená 1m za hranicou parcely do verejnej kanalizácie, ktorá je vedená pri cestnej komunikácii. Do kanalizačnej prípojky budú zaústené splaškové vody z navrhovaného objektu. Potrubie kanalizácie je navrhnuté z hladkého PVC minimálnej tuhosti SN 8. Potrubie je ukladané do pieskového lôžka s obsypom zo štrkopiesku 0,30 m nad vrch potrubia. Maximálna veľkosť zrna lôžka je 8 mm, maximálna veľkost zrna obsypu je 15 mm. Vstupná šachta je navrhnutá z betónových prefabrikovaných skruží DN Vstup do šachty umožní liatinový poklop tažký - triedy D 400, vyrovnávací prstenec s gumovým tesnením, prechodová a šachtová skruž. Kanalizačná prípojka bude realizovaná na pozemku investora vo vzdialenosti 1m od hranice parcely. Kanalizačná prípojka je navrhnutá z kanalizačných rúr DN 200 v celkovej dĺžke 1,0m od hranice parcely po verejnú kanalizáciu na pozemku investora a v celkovej dĺžke 3,0m od stredu revíznej kanalizačnej šachty po verejnú kanalizáciu. Z objektu autoservisu sú vedené 2 kanalizačné vetvy cez kanalizačné šachty Š1, Š2, Š3, nasleduje odlučovač ropných látok ORL1, kontrolná šachta na odber vzoriek Š4, potrubie bude zaústené do revíznej kanalizačnej šachty RŠ. Z administratívnej časti je potrubie zaústené priamo do RŠ. 12

14 Dažďové vody zo spevnených plôch okolo objektu a z areálovej komunikácie budú odvedené cez uličné vpusty a líniové žľaby do areálovej kanalizácie, ktorá je zaústená cez odlučovač ropných látok ORL2 do vsakovacieho zariadenia VZ1, pred ORL a za ORL sú navrhnuté kontrolné šachty na odber vzoriek. Dažďové vody zo striech budú odvedené cez lapače strešných splavenín do areálovej dažďovej kanalizácie, cez kanalizačné šachty DŠ14 až DŠ17 do vsakovacieho zariadenia VZ2. Potrubie dažďovej kanalizácie je navrhnuté z hladkého PVC minimátnej kruhovej tuhosti SN 8. Potrubie je ukladané do pieskového (lôžka s obsypom zo štrkopiesku 0,30 m nad vrch potrubia). Maximálna veľkosť zrna lôžka je 8 mm, maximálna veľkosť zrna obsypu je 15 mm. Daždová kanalizácia je navrhnutá z kanalizačnych plastovych PVC rúr DN200 a DN250. Kontrolné kanalizačné šachty DŠ sú navrhnuté z betónových prefabrikovaných skruží DN Vstup do šachty umožní liatinový poklop tažký - triedy D 400, vyrovnávací prstenec s gumovým tesnením, prechodová a šachtová skruž. Vsakovacie zariadenie VZ2 je navrhnuté zo vsakovacích blokov EKODREN Drenblok DB60 v počte 88ks v 4 radoch vedľa seba, po 22ks za sebou. Celkové rozmery VZ: ŠxDLXV: 2,4x13,2x0,6m. Vsakovacie bloky budú uložené max. do hĺbky 1,3-1,4 m pod úrovňou upraveného terénu, obalené špeciálnou geotextíliou podľa návrhu dodávateľa. Vsakovacie zariadenie bude odvetrané PVC potrubím DN160 cez filtračnú šachtu. 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Zámerom navrhovateľov bolo navrhnúť v areáli budovu pre servis automobilov so sociálno-hygienickým zázemím pre zamestnancov s určenou technológiou a prevádzkou. Navrhovaná stavba neovplyvňuje okolitú zástavbu. Jej umiestnenie je vyhovujúce z hľadiska urbanistického ako aj z hľadiska orientácie svetových strán. Súčasný stav územia vytvára vhodné podmienky pre založenie funkčnoprevádzkovej štruktúry zástavby. Lokalita umiestnenia autoservisu bola vybratá z nasledovných dôvodov: - vyriešené majetkové vzťahy k pôde, - malá vzdialenosť areálu od hlavných prístupových ciest a ideálna možnosť napojenia sa na ne, - umiestnenie areálu v extraviláne obce, - rovinatý charakter reliéfu, - súlad zámeru s ÚPD, - nízka ekologická kvalita priestoru, - minimálny dopad na obytnú zónu obce, - snaha obce o oživenie hospodárskej činnosti a tým zvýšenie životnej úrovne Celkové náklady Odhadované náklady sú ,- 13

15 11. Dotknutá obec Obec Kostolné Kračany 12. Dotknutý samosprávny kraj Trnavský kraj Úrad Trnavského samosprávneho kraja 13. Dotknuté orgány Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia Okresný úrad Dunajská Streda,odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Dunajskej Strede 14. Povoľujúci orgán Povoľujúcim orgánom v zmysle zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie Obec Kostolné Kračany 15. Rezortný orgán Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku územné rozhodnutie a stavebné povolenie 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie nebudú presahovať štátne hranice 14

16 III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA 1. Charakteristika prírodného prostredia Záujmovým územím pre realizáciu zámeru je obec Kostolné Kračany. Obec leží v južnej časti Žitného ostrova v Podunajskej nížine. Žitný ostrov je ohraničený z juhu korytom Dunaja, zo severu ramenom Malý Dunaj a na východe v krátkom úseku aj Váhom. Územie Žitného ostrova tvorí náplavový kužeľ vytvorený Dunajom pod Bratislavou. Cely Žitný ostrov je významná zásobáreň podzemných vôd. Oblasť patrí medzi najúrodnejšiu poľnohospodársku oblasť Slovenska. Dotknutou lokalitou pre účely charakteristiky prírodných pomerov rozumieme širšie územie, resp. kvázi homogénne geomorfologické, geologické a hydrogeologické komplexy a priľahlé biotopy. 1.1 Geomorfológia Podľa geomorfologického členenia SR patrí územie Žitného ostrova do celku Podunajskej nížiny. Záujmové územie a jeho širšie okolie je súčasťou rovinatého morfologického stupňa Podunajskej roviny s málo členitým akumulačným typom reliéfu. Územie obsahuje depresie mŕtvych ramien a eleváciami agradačnych valov. Širšie územie aj samotné záujmové územie bolo formované fluviálno - akumulačnými procesmi, najmä agradácia, spôsobená so stratou transportnej schopnosti rieky Dunaj po vyústení z Devínskej brány. Oblasť Dunajskej Stredy patrí do strednej časti Podunajskej roviny. Podunajská rovina predstavuje mladú štruktúrnu poriečnu rovinu vyvinutú v dôsledku tektonickej lability a ďalších faktorov pôsobiacich aj v súčasnosti. Územie je celkovo charakterizované rovinným, fluviálnym akumulačným reliéfom agradovaných rovín a poriečnych nív. 1.2 Geologické pomery dotknutého územia a jeho širšieho okolia Horninové prostredie Geologicky patrí posudzované územie do Podunajskej panvy. Hĺbkové podložie tohto územia tvoria horniny karpatského kryštalinika a výplňové sedimenty panvy sú tvorené horninami terciéru a kvartéru. Hrúbka sedimentu v centre depresie pri Gabčíkove dosahuje okolo 5000 m a smerom k okrajom panvy sa hrúbka zmenšuje. Terciérne podložie panvy tvoria íly, piesky, zlepence s prítomnosťou vápnitej a uhoľnej zložky. Bezprostredné podložie a produktívne súvrstvie z hľadiska zvodnenia v štruktúre Žitného ostrova vytvárajú tzv. dunajské štrky o hrúbke v centre depresie v oblasti obce Gabčíkovo cca 360 m. Smerom na okraj panvy sa hrúbka redukuje. Granulometricky sú štrky zastúpené štrkmi, štrkmi s pieskom, pieskami s prímesou a vložkami pelitickej zložky. Smerom od centra depresie je zjemňovanie sedimentácie podstatne výraznejšie. 15

17 Geodynamické javy Z hľadiska geodynamických javov je záujmové územie zaradené do podoblasti s možnosťou výskytu otrasov. Seizmická aktivita daného územia je v piatom a sčasti v šiestom stupni MSK. Erózna činnosť tokov v blízkom okolí je stabilizovaná, v menšej miere sa uplatňuje veterná erózia. Zosuvy ani iné geodynamické javy sa v tejto lokalite nepredpokladajú. Ložiská nerastných surovín V posudzovanom území sa nenachádzajú ložiská nerastných surovín. V širšom okolí sú predpoklady pre výskyt nerastných surovín ako je štrk, piesok, tehliarske hliny, rašelina Pôdne pomery Kvalita pôdneho fondu územia okresu Dunajská Streda je reprezentovaná najúrodnejšími pôdami. V okrese Dunajská Streda sú zastúpené pôdno-ekologické jednotky: černozem čiernicová, karbonátová varieta, v prevažnej miere na hlinitých, miestami štrko-piesčitých fluviálnych sedimentoch, hlboké, bezskeletnaté, s dominantnou hlinitou zrnitostnou rakciou(191), černozem čiernicová, karbonátová varieta, na štrkopiesčitých fluviálnych sedimentoch, slabo skeletnaté, stredne hlboké (291). Čiernica typická, karbonátová varieta, na hlinitých až štrko-piesčitých fluviálnych sedimentoch, s dominantnou hlinitou frakciou (192) Čiernica typická, karbonátová varieta s dominantnou piesčitohlinitou frakciou, hlboké, bezskeletnaté (172) Čiernica černozemná, karbonátová varieta, hlboká, bezskeletnatá, s dominantnou piesčitohlinitou až hlinitopiesčitou frakciou (151), černozeme čiernicové, na karbonátových piesčitých fluviálnych sedimentoch, hlboké, bez až slabo skeletnaté, s dominantnou hlinito-piesčitou zrnitostnou frakciou (156, 456) Z priestorového hľadiska najkvalitnejšie pôdy zaberajú územie celého okresu Dunajskej Stredy ( ďalej DS ), okrem podnivy Dunaja, Malého Dunaja, Čiližskej, Potônskej a Okoličnej mokrade. Humusový horizont je hrubý od 0,40 m do 0,60 m, obsah humusu je vysoký. Pôdy sú hlboké, bez skeletu. Zrnitostne sú stredne ťažké piesočnato-hlinité, hlinité až ťažké ilovito-hlinité. Pôdy sú odolne voči mechanickej degradácii, náchylnosť na chemickú degradáciu je nízka. Z hľadiska erózie patria pôdy v DS do kategórie s nepatrnou až slabou eróziou Klimatické pomery Podľa klimatického členenia Slovenska patrí záujmové územie do teplej oblasti (50 a viac teplých dní v roku s maximálnou teplotou 25 C a viac), podoblasti suchej, okrsku teplého suchého, s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Ide o nížinnú klímu, ktorá je charakterizovaná miernou inverziou teplôt. Teplotné pomery Podľa dlhodobých pozorovaní sa pohybuje priemerná ročná teplota sledovaného územia v rozmedzí od 9,0 10,5 C. Najchladnejším mesiacom je január a najteplejší je júl s teplotami od 19,5 20,5 C. 16

18 Teplota vzduchu má v tejto oblasti v posledných dvoch desaťročiach rastúci trend. Na nízke zimné teploty má vplyv okrem iného aj výskyt teplotných inverzií so sprievodným znakom, ktorým je výskyt hmiel. Počet dní s hmlou je priemerne 54 dní v roku. Bezmrazivé obdobie trvá v priemere 180 až 200 dní, počet letných dní býva zvyčajne 60 až 70. Zrážky Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje hodnoty mm. Rozloženie zrážok v priebehu roka je nerovnomerné, najvyšší úhrn zrážky dosahujú v skorých letných mesiacoch, v rozmedzí mesiacov máj júl (50-60 mm), čo výrazne ovplyvňuje najmä lokálna búrková činnosť. Najmenej výdatný úhrn zrážok je v zimnom období, v rozmedzí mesiacov január február (30-40 mm). V zimnom období prevládajú snehové zrážky, maximum snehovej pokrývky dosahuje 25 cm. Veternosť V oblasti dotknutého územia prevláda severný a severovýchodný vietor. Orografické podmienky územia podmieňujú častú veternosť v danom území. Najsilnejšie vetry sa vyskytujú v zime a na jar. Priemerná rýchlosť vetra počas roka dosahuje 2,3 m/s Hydrologické pomery Povrchové vody Hlavným prirodzeným tokom je Dunaj. Územie ohraničuje zo severnej strany Malý Dunaj. K ďalším prirodzeným tokom na území Žitného ostrova patrí tiež Klátovské rameno Malého Dunaja, ktoré svojou sústavou pravostranných prítokov odvádza časť podzemného odtoku zo Žitného ostrova. Do sústavy sa dostáva aj časť vody zo závlahového kanála HŽO II napájaného z Malého Dunaja pod Malinovom. Podzemné vody Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí posudzované územie do hydrogeologického rajónu 052 Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny. Na území Žitného ostrova sa nachádzajú dva základne typy podzemných vôd a to podzemné vody s voľnou hladinou a artézske podzemné vody, ktoré sú viazané na rôzne zvodne. Najzavodnenejším a zároveň aj najvýznamnejším hydrogeologickým celkom Žitného ostrova je mohutný komplex dunajských štrkov. Výdatnosť vrtov dosahuje 100 l.s-1 a viac. Základným faktorom podmieňujúcim akumuláciu podzemných vôd Žitného ostrova je formácia dunajských štrkov, ich hrúbka, granulometrické zloženie a podiel psamitickej / peletickej zložky. Hladina podzemných vôd v oblasti Žitného ostrova je voľná. V strednej a dolnej časti a oblasti odtoku hladina podzemnej vody vystupuje bližšie k povrchu. V hornej časti Žitného ostrova je hladina podzemnej vody 4 5 m pod úrovňou terénu. Vodohospodársky chránené územia Prevažná časť okresu Dunajská Streda patrí do chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Žitného ostrova 17

19 vyhlásenej Nariadením vlády SSR č. 46/1978 Zb. Tvorí ju územie ohraničené riekou Dunaj, Chotárnym kanálom, Malým Dunajom, Suchým potokom a Čiernou vodou. Medzi vodohospodársky zraniteľné oblasti patria poľnohospodársky využívané pozemky. Za zraniteľnú oblasť možno označiť takmer celú oblasť juhozápadného Slovenska. CHVO z južnej strany je ohraničené kanálom Palkovičovo - Aszod, zo západu tokom Dunaja a z východu tokom Malého Dunaja resp. Čiernou vodou 1.6. Fauna a flóra Fauna Podľa zoogeografického členenia môžeme posudzované územie začleniť do eurosibírskej podoblasti, provincie listnatých lesov, podkarpatský úsek (Atlas krajiny SR, 2002). Zoogeografické členenie limnický biocyklus začleňuje územie do euromediteránnej podoblasti, pontokaspickej provincie, severopontického úseku, podunajského okresu, stredoslovenskej časti. V posudzovanom území a v jeho užšom okolí sa nachádzajú tieto základné typy biotopov a na ne viazané zoocenózy: Polia a lúky - charakteristické druhy cicavcov polí a lúk sú napr. zajac poľný, syseľ' obyčajný, chrček poľný. Bezstavovce sú početnejšie v rámci jedného druhu ale druhovo sú chudobnejšie. Zo škodcov sú zastúpené hrbáč obilný, háďatko repné, zdochlinár obyčajný. Na lúkach sú dobré podmienky pre pavúky a motýle. V biotopoch ľudských sídiel prevažujú synantropné druhy a druhy so širokou ekologickou valenciou. Z vtákov sú to drozd čierny, vrabec domový, sýkorka bielolíca. Z cicavcov krtobyčajný, myš domová, potkan hnedý a jež obyčajný východoeurópsky. Lesy pahorkatín - z motýľosa vyskytujú napr. obaľovač dubový, mníška veľkohlavá, z chrobákov napríklad húseničiar hneddrobčík čierny, z ulitníkov slimák červenkastý, vretienka lesklá. Z plazov je známy výskyt vzácnych druhov ako je jašterica zelená a užovka stromová. Flóra Predmetne spadá rozlohou do Oblasti panónskej flóry, Obvodu eupanónskej xerotermnej flór Okresu Podunajska nížina. Oblasť panónskej flóry, Obvod eupanónskej xerotermnej flóry, zahŕňnížiny a pahorkatiny južného Slovenska na ktoré sú viazané mnohé teplomilné druhy rastlín. Lesy Lesy sú sústredené mimo územia v blízkosti veľkých vodných tokov Dunaj a Malý Dunaj. Ide o zvyšky pôvodných lužných lesov. Vodná a močiarna vegetácia Rastliny viazané na vodné prostredie sú dôležitým komponentom ekosystému riek ako aj ekosystém vodou zaplavených štrkových jám. Rastliny viazané na vodné prostredie predstavujú boha genofond druhov často zákonom chránených, zvyšujú druhovu diverzitu a stabilizujú vodný režim. Patria sem vodná vegetácia, litorálna vegetácia a močiarna vegetácia. 18

20 2. Krajina, stabilita, ochrana, scenéria Krajinnoekologická charakteristika a využívanie zeme Štruktúra krajiny Oblasť Žitného ostrova, vzhľadom na nepatrné výškové rozdiely s plynulými prechodmi, je voľne prístupná výrobným, obytným a dopravným činnostiam. Limitujúcim faktorom v rozvoji sídelnej a výrobnej štruktúry sú vodné toky a vodné a podmáčané plochy. Posudzované územie tvorí intenzívne obhospodarovaná poľnohospodárska krajina s rovinatým reliéfom a absenciou atraktívnych krajinnoestetickych prvkov. Typicky obraz krajiny tvoria veľkoplošné blokové polia a trvale kultúry, ohraničené panorámami vidieckych sídiel s výškovými dominantami kostolov, alebo technickými a urbanizačnými dominantami líniového a výškového charakteru. Atraktívne a pre nížinnú krajinu typické prírodné a poloprírodné prvky krajiny sú vodné toky Dunaja a Malého Dunaja a ich pobrežné zóny. Scenéria krajiny Krajinný obraz je vizuálne vnímateľný vzhľad krajiny a je výsledkom identity reliéfu a usporiadania zložiek druhotnej krajinnej štruktúry (Jančura, 2000). Krajinný ráz reprezentuje vlastnosti krajinného obrazu a jeho hodnotového významu. Je prejavom prírodnej a kultúrno historickej hodnoty daného miesta. Reliéf dotknutého územia je daný rovinným priestorom, čo predurčuje územie k širokej dohľadnosti. V dosahu viditeľnosti prevládajú skôr negatívne prvky krajinnej štruktúry akými je poľnohospodárska zástavba, nevyužité plochy s ruderálnou vegetáciou a poľnohospodárska pôda. Stabilita Dotknuté územie nie je urbanisticky stabilizované. Ekologická stabilita územia je daná výskytom ekostabilizačných prvkov v území. Zastavané plochy v najbližšom okolí dotknutého územia a intenzívne využívaná poľnohospodárska pôda majú pre ekologickú stabilitu nulový význam. Vyššiu ekologickú stabilitu majú sadovnícky upravené plochy, vysoký stupeň ekologickej stability majú plochy zaradené v územnom systéme ekologickej stability ako jeho prvky (biokoridory, biocentrá, genofondovo významné plochy). Ekologickú stabilitu dotknutého územia hodnotíme ako strednú. Chránené územia V posudzovanom území v rámci okresu DS sa nachádza jedna chránená krajinná oblasť, 6 prírodných rezervácii, 5 chránených areálov, 1 prírodná pamiatka a 13 chránených stromov vyhlásených podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Spoločná rozloha chránených území je 127,62 km2. 19

21 Chránené územia v riešenom území resp. v blízkosti CHKO Dunajské luhy. Výmera Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy je ,4609 ha. V CHKO platí 2. stupeň ochrany. Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajska rovina, vedľa slovenského a slovensko maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Jedinečné územie Dunajské luhy sa nachádza na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Tento systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. Chránený areál Park v Gabčíkove - výmera 27,5 ha s vyhláseným 4. stupeň ochrany. Chránené územie európskeho významu SKUEV 0090 Dunajské luhy časť Biotopy s predmetom ochrany: Na dotknutom území sa v dôsledku jeho intenzívneho poľnohospodárskeho využívania ako aj urbanizačného tlaku nezachovali pôvodné biotopy. V širšom zázemí dotknutého územia sú za najvýznamnejšie považované biotopy lužných lesov na ľavom brehu Dunaja a lužné lesy v okolí Malého Dunaja. V záujmovom území sa nachádzajú väčšinou málo významné typy biotopov biotopy veľkoblokových polí, sadov a viníc, trávnatých neúžitkov, odkryvov a depónií substrátu a komunikácií. Prevažujúcu skupinu tvoria biotopy veľkoblokových polí, viníc a sadov, ktoré pre živočíchov majú minimálny význam. Biotopy trávnatých plôch, sú významné ako potravný biotop. Biotopy priemyselných a poľnohospodárskych podnikov, dopravné línie a plochy, vegetáciu tých týchto plôch tvorí väčšinou zruderalizovaná trávobylinná vegetácia, v lepšom prípade udržiavané trávniky s výsadbami drevín. Biotop lužných lesov a brehových porastov, plocha lužných lesov sa redukovala len na porasty okolo mŕtvych ramien a v inundačnej zóne Dunaja. Biotopy riek sú charakteristické pre širšie zázemie dotknutého územia. Rieka Dunaj a Malý Dunaj je významným migračným koridorom živočíchov. Biotopy vodných plôch sú významné predovšetkým z hľadiska výskytu rizikových a chránených druhov obojživelníkov. Ohrozenosť voľne žijúcich rastlín a rastlinných spoločenstiev má mnoho príčin, najdôležitejším faktorom však je ničenie prirodzeného prostredia. V posledných rokoch k takýmto faktorom pristupuje aj výskyt a šírenie inváznych druhov, t. j. nepôvodných druhov rastlín, ktoré hromadne prenikajú do prostredia, kde pôvodne nežili, pričom ohrozujú, vytláčajú pôvodné druhy rastlín. Živočíchy tvoria nezastupiteľnú zložku všetkých typov spoločenstiev biosféry. Čím väčšia je druhová rozmanitosť, tým sa vytvárajú lepšie podmienky pre ďalší rozvoj územia. Druhová ochrana je zabezpečovaná v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle iných právnych 20

22 noriem SR dotýkajúcich sa ochrany prírodných zložiek ratifikovaných medzinárodných dohovorov (CITES, Bonn, Bern, Ramsar). Rozšírenie živočíchov v krajine je podmienené ich nárokmi na potravu a vhodné životné prostredie. Migračnými koridormi v širšom okolí navrhovaného zámeru sú líniové drevinné porasty, ktoré môžu zabezpečiť šírenie najmä mobilných živočíchov, ktorými sú predovšetkým vtáky. Týmito cestami sa môžu šíriť z väčších zdrojov mnohé druhy na vhodné, aj keď plošne menšie biotopy. Okrem vtákov môžu tieto koridory využívať aj obojživelníky, plazy, cicavce, ale aj niektoré druhy hmyzu. NATURA 2000 NATURA 2000 je názov sústavy chránených území členských štátov EÚ, ktorej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo významné pre EÚ ako celok a nie len pre príslušný členský štát. Táto sústava chránených území má zabezpečovať ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov EÚ a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Z právneho hľadiska ide o proces implementácie dvoch smerníc, ktoré tvoria základ legislatívy EÚ v oblasti ochrany prírody: 1. Smernica Rady č. 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov ( smernica o vtákoch) 2. Smernica Rady č. 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín( Smernica o biotopoch). Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: - osobitne chránené územia vyhlasované na základe smernice o vtákoch v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia, - osobitné územia ochrany vyhlasované na základe smernice o biotopoch v národnej legislatíve : územia európskeho významu pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórie chránených území. Vstupom do Európskej únie Slovensko prijalo európsky systém ochrany prírody, čím došlo k radikálnej zmene oproti doterajšej koncepcii ochrany prírody, kde sa zdôrazňovala ochrana území. Územie Žitného ostrova je v porovnaní s pôvodným stavom úplne zmenené, zastúpenie pôvodných prvkov je minimálne. Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Dunajská Streda vymedzil jednotlivé prvky ÚSES na regionálnej úrovni. Podľa tohto dokumentu sú v širšom záujmovom území nachádzajú prvky: Podľa analýz a interpretácii geofondovej významnosti územie boli identifikované najvýznamnejšie plochy s nadnárodným významom, ktoré zároveň predstavujú biocentrá nadregionálneho významu a plochy s regionálnym významom ako biocentrá regionálneho významu. Poslednú skupinu tvoria genofondové plochy síve s výskytom významnejších druhov, ale s narušenými prírodnými podmienkami, čo sa prejavuje v absencii viacerých druhov citlivých na ľudský zásah. Podobne boli vyčlenené aj biokoridory nadregionálneho a regionálneho 21

23 významu. V rámci Regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Dunajská Streda a jeho doplnkoch (Izakovičová a kol., 1994, Barančok, 1996) boli na sledovanom území vyčlenené nasledovné prvky ÚSES: Regionálne biocentrum Potônska mokraď (Blahová) - regionálne biocentrum s dvoma jadrami, ktoré tvoria genofondové plochy Blahová - Hanské pasienky a Mokré pastviny - Hornopastiersky pahorok s Veľkoblahovskými rybníkmi. V centre Potônskej mokrade v katastrálnych územiach Benkova Potôň, Čečínska Potôň, Michal na Ostrove, Orechová Potôň a Veľké Blahovo sa nachádzajú zachovalé fragmenty pôvodných lúk a slatinných spoločenstiev, ktoré sú cennými genofondovými lokalitami flóry a zároveň sú tu významné genofondové lokality fauny viazané na vodné a mokraďové biotopy a trávne porasty, zároveň zahŕňa areál rozšírenia dropa veľkého. Regionálne biocentrum Malý Dunaj (obec Horné Mýto) - regionálne biocentrum s viacerými jadrami, ktoré tvoria genofondovo významné lokality lužných lesov Malého Dunaja. Biocentrum tvorí úsek toku Malého Dunaja od Jahodnej po východnú hranicu okresu Dunajská Streda. Regionálne biocentrum Ohradský a Belský kanál (Hroboňovo) - regionálne biocentrum s jadrom, ktoré tvoria genofondovo významné plochy botanické a zoologického významu v okolí Ohradského a Belského kanálu v k.ú. Ohrady, Dolný Bar, Trhové Mýto, Topoľníky a Hroboňovo. Výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov na pomerne málo pozmenených, alebo čiastočne rekultivovaných lokalitách. Regionálne biocentrum Dunaj - lesy (Šuľany, Bodíky, Baka) - regionálne biocentrum s dvoma jadrami, ktoré tvoria viaceré genofondovo významné lokality lužných lesov a vodnej a mokradnej vegetácie a niekoľkými genofondovo významnými lokalitami výskytu vzácnych a ohrozených druhov živočíchov. Súčasť CHKO Dunajské luhy. Biocentrum predstavuje úsek toku Dunaja so systémom ramien od Vojky nad Dunajom po Gabčíkovo. Regionálne biocentrum Boheľovské rybníky a okolie Lokálne biocentrá - Park v Rohovciach, Marcelovské Dĺžiny - Michal na Ostrove, Jazierko pri Hornom Bare, Trstená na Ostrove, Park v Kraľovičových Kračanoch, Jurovský les. Nadregionálny biokoridor Tok rieky Dunaj s jeho okolím (uvádzaný aj ako biokoridor provincionálneho významu Dunaj) - zahŕňa vodný tok Dunaja s priľahlými mokraďovými spoločenstvami a komplexami lužných lesov vŕbovotopoľových a lužných lesov nížinných. Nadregionálny biokoridor spája významné lokality - biocentrá Dunaja a jeho širšieho okolia a je tvorený je lužnými lesmi a ostatnými významnými lokalitami medzihrádzového priestoru Dunaja. Nadregionálny biokoridor Malý Dunaj - biokoridor vedený pozdĺž toku Malého Dunaja v strednej časti s dvoma alternatívami okolo vlastného toku Malého Dunaja alebo okolo Klátovského ramena. Tvorený je lužnými lesmi, líniovými brehovými porastami, významnými genofondovými lokalitami flóry a fauny. Predstavuje systém meandrov so zachovalými spoločenstvami lužných lesov a zaplavovanými lúčnymi porastami. 22

24 Nadregionálny biokoridor Chotárny kanál - Čiližský potok (Malý Dunaj - Dunaj) - biokoridor spájajúci biokoridor Dunaja s biokoridorom Malého Dunaja pozdĺž Chotárneho kanála a Čiližského potoka. Tvorí ho prevažne líniová vegetácia pozdĺž spomenutých vodných tokov v okolí ktorých sa vyskytuje viacero genofondovo významných lokalít flóry a fauny. Regionálny biokoridor Blahovské - Belský kanál - regionálny biokoridor spája regionálne biocentrum Potônska mokraď (Blahová) s biocentrom Ohradského a Belského kanálu (Hroboňovo) a s ďalšími lokalitami Potônskej a Okoličnianskej mokrade podobného charakteru, tvorený je prevažne líniovou vegetáciou okolo väčších kanálov a zachovalými zbytkami trávnej vegetácie Regionálny biokoridor Biokoridory Čiližskej mokrade - regionálny biokoridor tvorený viacerými nesúvislými koridormi, ktoré spájajú významnejšie lokality v danej oblasti a mali by mať prepojenie na Dunaj, resp. na ďalšie biocentrá a biokoridory. Preto návrh uvažuje s viacerými jeho alternatívami Boheľovské rybníky - kanál Dobrohošť-Kráčany, Boheľovské rybníky - kanál Jurová-Čalovo - kanál Gabčíkovo- Topoľníky - Dunaj a Čiližský potok - kanál Vranie-Kotliba (Dunaj). Tvorí ho prevažne líniová vegetácia pozdĺž vodných tokov a kanálov, menej trávne porasty. Ďalšie regionálne biokoridory: Klátovský kanál (Starý Klátovský kanál) - Ohrady, Vieska - Jastrabie Kračany - Mliečanský kanál, Kanál Dobrohošť-Kračany - Boheľovský kanál, Kanál Gabčíkovo-Topoľníky, Kanál Jurová-Šarkan, úseky nadväzujúce na nadregionálny biokoridor Chotárny kanál - Čiližský potok. Lokálne biokoridy - vzhľadom na charakter územia možno v okrese vyčleniť špeciálnu skupinu potenciálnych, lokálnych biokoridorov - vyschnuté, nefunkčné kanály, ktoré by bolo vhodné ponechať na sukcesný vývoj. V súčasnej krajine sa vo väzbe na prvky RÚSES nachádza rad kolíznych bodov a stresových faktorov, akými sú napr.: - jadro stresových faktorov Dunajská streda, -cesty s vysokou a strednou intenzitou dopravy, -znečistené podzemné vody, -poľnohospodárska pôda so závlahami a s pravidelným sezónnym pohybom techniky a ľudí, - železničná trať, - a ďalšie, ktoré negatívne ovplyvňujú potenciálne funkcie prvkov ÚSES. Ochrana prírody a krajiny Rôznorodé abiotické podmienky, veľká horizontálna a vertikálna členitosť územia vytvorili v území podmienky pre pestré spoločenstvá fauny a flóry, z ktorých mnohé sú chránené, vzácne alebo ohrozené. Neživá príroda vytvorila zase zaujímavé útvary poskytujúce špecifické biotopy faunistickej a floristickej zložke. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického 23

25 vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Priamo záujmové územie nezasahuje do chránených území, platí v ňom podľa horeuvedeného zákona prvý stupeň ochrany. V širšom okolí sa nachádzajú nasledovné chránené územia: Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno V srdci poľnohospodárstvom zaťaženého Žitného ostrova sa na ploche 306 ha rozprestiera NPR Klátovské rameno. Začína sa pri orechovej Potôni a tiahne sa cez Dunajský Klátov, Horné Mýto, Trhovú Hradskú po Topoľníky, kde sa vlieva do Malého Dunaja. Samotné Klátovské rameno je pravostranným prítokom Malého Dunaja, dnes tvoria väčšinu vôd Klátovského ramena priesakové vody z výverov v dne koryta, hlavne v hornej časti toku, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú hladinu- je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Svoju charakteristickú podobu získava až pri osade Čótfa. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 metrov. Takmer po celej dĺžke lemujú rameno brehové porasty drevín. Šírka porastu závisí od vzdialenosti ochranných hrádzí od brehov ramena, no väčšinou ide len o úzky pás krovín a stromov. Najrozsiahlejšie porasty so zastúpením pôvodných druhov drevín sa nachádzajú v strednom úseku ramena medzi Dunajským Klátovom a Topoľníkmi. Tu sa na niekoľkých miestach nachádza prirodzený vŕbovo-topoľový lužný les s bohatým podrastom bylín a krov. Hlavnými drevinami sú topoľ čierny, topoľ biely, vŕba krehká, vŕba biela, jaseň štíhly a jelša lepkavá. Bohato zastúpené sú tiež kroviny, hlavne hlohy, plamienok plotný, svíb krvavý, bršlen európsky a brečtan popínavý. V lokalite je bohato zastúpené vodné rastlinstvo, a to i chránené druhy, ako napríklad truskavec obyčajný, lekno biele alebo leknica žltá, ktorých listy miestami vytvárajú na hladine ramena súvislé plochy s rozlohou až niekoľko stoviek metrov štvorcových. Veľké zárasty vytvára aj vodomor kanadský a stolístok praslenatý. Z pobrežných druhov bylín je najviac rozšírená pálka širokolistá. Na Klátovskom ramene bol zaznamenaný výskyt približne 80 druhov vtákov, z ktorých takmer 70 tam aj hniezdi. Najpočetnejšiu skupinu tvoria lesné druhy, menej zastúpené je vodné vtáctvo. Spomedzi najľahšie identifikovateľných druhov je labuť veľká, volavka popolavá, menej nápadná lyska čierna či bocian biely, ktorého možno často vidieť loviť na okolitých poliach. Zo vzácnejších druhov sa tu vyskytuje bučiačik močiarny, včelár lesný, rybárik obyčajný a penica jarabá. Klátovské rameno je biotopom ohrozených druhov, vodných mäkkýšov a iných skupín vodných a pri vode žijúcich bezstavovcov. Výskumom tu bolo zistených 102 druhov chrobákov, z ktorých druhov rodu Dorytomus bol opísaný ako nový, na svete doposiaľ neznámy druh. V dreve starých stromov na brehoch ramena sa vyvíjajú viaceré ohrozené druhy, napr. pižmavec hnedý. Svetoznáma výskumná skupina kapitána Jacquesa Cousteaua tu počas svojich výskumov objavila ojedinelý druh sladkovodnej hubky. 24

26 Z vodných živočíchov sú v ramene zastúpené ryby, najmä šťuka severná, všetky tri druhy našich jalcov, ostriež riečny, karas obyčajný, plotica obyčajná a mieň obyčajný. Zo žiab sú vo vodách ramena najnápadnejšie skokany skokan rapotavý a hybrid skokan zelený. 3. Obyvateľstvo, aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Rozloha Obce Kostolné Kračany je 13,92 km² (1 392 ha), na tomto území žije obyvateľov (r. 2011). Hustota osídlenia dosahuje cca 93,75obyvateľov na km 2. Z administratívneho hľadiska je mesto začlenené do okresu Dunajská Streda, Trnavského samosprávneho kraja. Najbližšími mestami sú Dunajská Streda, Šamorín a Veľký Meder. Dopravne je obec spojené so všetkými okolitými obcami. V meste Dunajská Streda sú sústredené všetky zariadenia vyššej občianskej vybavenosti a výroby Demografické údaje Obec Kostolné Kračany patrí do skupiny menších obcí. Štruktúra obyvateľstva podľa pohlavia je vyrovnaná. Vo vekovej štruktúre prevládajú obyvatelia v produktívnom veku. Za posledných 10 rokov rast počtu obyvateľov v okrese Dunajská Streda zaznamenali nielen mestá, ale aj vidiek. Mesto Dunajská Streda vykazuje index rastu počtu obyvateľov 101,2, mesto Šamorín 100,78, mesto Veľký Meder zaznamenal pokles počtu obyvateľov. Svedčí to o stabilizácii obyvateľstva v území okresu Dunajská Streda, čo je priaznivý demografický ale aj sociálnoekonomický jav. 25

27 3.2 Sídla Lokalita poskytuje dobré podmienky pre osídľovanie vďaka poveternostným podmienkam a vďaka blízkosti významných miest. Postupne sa stal centrom poľnohospodárskych produktov. V posledných rokoch zaznamenal veľký stavebný rozvoj, modernizáciu architektúry, neustále sa prispôsobuje svojmu poslaniu letnej rekreácie a turistiky. 3.3.Ekonomické zázemie obce Obec Kostolné Kračany leží v typicky poľnohospodárskej oblasti s veľkou intenzitou poľnohospodárskej výroby. Rastlinná výroba je v Kostolných Kračanoch zameraná na pestovanie obilnín. Najviac sa pestujú: pšenica ozimná a jarná, sladovnícky jačmeň, kukurica na siláž a krmivo. Ďalšími významnými komoditami sú olejniny (repka olejná, slnečnica), cukrová repa a ďateliny. V minulosti bola rozvinutá aj živočíšna výroba, ale v súčasnosti je chov ošípaných, či hovädzieho dobytka v úzadí. V obci má tradíciu drobnochov ošípaných a hydiny (sliepky, kačice, morky) v prídomových hospodárstvach. Priemyselné podniky sa v obci nenachádzajú, z malovýroby môžeme spomenúť kovovýrobu a stolárstvo. 3.4 Doprava Obec je dopravne spojená s okolitými obcami cestou III. triedy 5065, 5067, Najbližšou významnejšou komunikáciou nadregionálneho významu je cesta I. triedy I/63, ktorá vedie severným okrajom záujmového územia. V úseku Bratislava 26