Názov dokumentácie: Územný plán obce Bernolákovo Zmeny a doplnky č. 3/2009 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE BERNOLÁKOVO ZMENY A DOPLNKY Č. 3/2009

Transcript

1 Názv dkumentácie: Územný plán bce Bernlákv Zmeny a dplnky č. 3/2009 ÚZEMNÝ PLÁN OBCE BERNOLÁKOVO ZMENY A DOPLNKY Č. 3/2009 ktrými sa mení a dpĺňa ÚPN - SÚ Bernlákv (spracvateľ: STAVOPROJEKT a.s. Bratislava, Ing. arch. Kšťál, Ing. arch. Kšťálvá) v znení neskrších zmien a dplnkv, schválený uznesením OZ č. 7 / 95 z dňa a 19 / 2002 z dňa Č i s t p i s Obstarávateľ: Obec Bernlákv Spracvateľ: ÚPn s.r..

2 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 2/52 Obsah: A. Zmeny a dplnky záväznej textvej časti: a. Záväzná časť (str. 26) a.1. Zásady a regulatívy priestrvéh uspriadania (str. 26) a.2. Zásady a regulatívy funkčnéh využívania územia (str. 27) a.3. Zásady a regulatívy umiestnenia bčianskej vybavensti (str. 30) a.4. Zásady a regulatívy umiestnenia verejnéh dpravnéh vybavenia (str. 30) a.5. Zásady a regulatívy umiestnenia verejnéh technickéh vybavenia (str. 32) a.6. Zásady a regulatívy zachvania kultúrnhistrických hdnôt (str. 35) a.7. Zásady a regulatívy chrany prírdy a krajiny s zreteľm na udržanie eklgickej stability (str. 36) a.8. Zásady a regulatívy starstlivsti živtné prstredie (str. 38) a.9. Vymedzenie zastavanéh územia bce (str. 39) a.10. Vymedzenie chranných pásiem a chránených území pdľa sbitných predpisv (str. 39) a.11. Vymedzenie plôch na verejnprspešné stavby, na vyknanie delenia a sceľvania pzemkv, na asanáciu a chránené časti krajiny (str. 43) a.12. Vymedzenie častí územia, ktré je ptrebné riešiť v dkumentácii nižšieh stupňa (str. 44) b. Schéma záväzných častí riešenia a verejnprspešných stavieb (str. 44) B. Úprava smernej textvej časti: a. Vyhdntenie využitia pľnhspdárskej pôdy na nepľnhspdárske účely (str. 46) C. Zmeny a dplnky záväznej grafickej časti Kmplexný výkres priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia Zmeny a dplnky výkresu č. 2 ÚPN SÚ Bernlákv Kmplexný urbanistický návrh, M 1:5000 (samstatná prílha) D. Úprava smernej grafickej časti Výkres širších vzťahv Zmeny a dplnky výkresu č. 1 ÚPN SÚ Bernlákv Širšie vzťahy, M 1:50000 (samstatná prílha) Výkres chrany prírdy a tvrby krajiny Zmeny a dplnky výkresu č. 5 ÚPN SÚ Bernlákv Eklógia a živtné prstredie, M 1:5000 (samstatná prílha) Výkres riešenia verejnéh dpravnéh vybavenia Zmeny a dplnky výkresu č. 6 ÚPN SÚ Bernlákv Dprava, M 1:5000 (samstatná prílha) Výkres riešenia verejnéh technickéh vybavenia Návrh technickej infraštruktúry vdnéh hspdárstva Zmeny a dplnky výkresu č. 7 ÚPN SÚ Bernlákv Vdné hspdárstv, M 1:5000 (samstatná prílha) Výkres riešenia verejnéh technickéh vybavenia Zásbvanie el. energiu, Zásbvanie plynm Zmeny a dplnky výkresu č. 8 ÚPN SÚ Bernlákv Elektrifikácia, M 1:5000 (samstatná prílha) Výkres perspektívneh pužitia PP a LP na nepľnhspdárske účely Zmeny a dplnky výkresu č. 12 ÚPN SÚ Bernlákv Vyhdntenie záberv PPF a LPF, M 1:5000 (samstatná prílha) E. Dkladvá časť. Prílhy budú dplnené p uknčení pripmienkvéh knania ak samstatný elabrát.

3 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 3/52 Údaje dkumentácii, bstarávateľvi a spracvateľvi Názv dkumentácie: Územný plán bce Bernlákv - Zmeny a dplnky č. 3/2009 (ďalej len Zmeny a dplnky č. 3/2009 ). Obstarávateľ dkumentácie Obec Bernlákv Obecný úrad Hlavná Bernlákv prstredníctvm dbrne spôsbilej sby pdľa 2 a/ Zákna č. 50/1976 Zb. v znení neskrších predpisv: Ing. arch. Jana Zlámalvá (registračné čísl 039). Spracvateľ dkumentácie ÚPn s.r.. Drtárska cesta Bratislava Zdpvedný riešiteľ: Ing. arch. M. Dudášvá, autrizvaný architekt SKA, registračné čísl 0734 AA 0230 a klektív: Ochrana prírdy a tvrby krajiny, pľnhspdárstv a lesné hspdárstv Ing. Katarína Staníkvá Dprava Ing. Richard Urban, Ing. Michal Mjžiš Vdné hspdárstv Ing. Ján Heriban Zásbvanie elektricku energiu Ing. Ladislav Štefk Zásbvanie plynm a teplm Aliz Valla Pčítačvé spracvanie Ing. arch. Vjtech Vasaráb. Údaje dôvdch bstarania Zmien a dplnkv č. 3/2009, vymedzenie riešenéh územia, ciele riešenia Obec Bernlákv je pdľa 18 ds. 4 zákna č. 50/1976 Zb. územnm plánvaní a stavebnm priadku v znení neskrších predpisv (ďalej stavebný zákn) bstarávateľm územnplánvacej dkumentácie bce. Dteraz platná územnplánvacia dkumentácia na úrvni územnéh plánu bce Územný plán sídelnéh útvaru Bernlákv bl spracvaný v rku 1995 a schválený uznesením Obecnéh zastupiteľstva v Bernlákve č. 7/95 z dňa a 19 / 2002 z dňa Pôvdný územný plán bl niekľkkrát aktualizvaný (dplnili sa nvé rzvjvé plchy na základe vypracvaných urbanistických štúdií a ďalších územnplánvacích pdkladv). Účelm navrhvaných zmien a dplnkv je návrh nvých rzvjvých plôch na území bce Bernlákv a upresnenie existujúceh funkčnéh využitia niektrých lkalít, ktré bli v pôvdnej dkumentácii nesprávne zakreslené (ptvrdenie súčasnéh stavu). Riešeným územím Zmien a dplnkv č. 3/2009 sú lkality č. 1 až 14-3/2009, nachádzajúce sa v administratívnm území bce Bernlákv (k. ú. Bernlákv). Hlavné ciele riešenia Zmien a dplnkv č. 3/2009 sú definvané v nasledujúcej tabuľke:

4 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 4/52 Označ. Výmera v ha Pôvdná funkcia (v zmysle platnej ÚPD) Navrhvaná hl. funkcia (v zmysle ZaD č. 3/2009) Účel navrhvaných ZaD č. 3/ ,2 (nebl riešené v ÚPD) 2 67,2 (nebl riešené v ÚPD) 3 31,3 (nebl riešené v ÚPD) 4 33,2 (nebl riešené v ÚPD) 5 2,5 (nebl riešené v ÚPD) 6 3,5 (nebl riešené v ÚPD) 7 14,3 (nebl riešené v ÚPD) 8 8,3 (nebl riešené v ÚPD) 9 9,5 (nebl riešené v ÚPD) 10 0,7 (nebl riešené v ÚPD) 11 0,3 (nebl riešené v ÚPD) 12 7,4 (nebl riešené v ÚPD) 13 5,5 (nebl riešené v ÚPD) 14 1,0 (nebl riešené v ÚPD) Zmiešané územie bčianskej vybavensti, výrbných a nevýrbných služieb Zmiešané územia bývania a bčianskej vybavensti Zmiešané územie bčianskej vybavensti, výrbných a nevýrbných služieb Zmiešané územie bčianskej vybavensti, výrbných a nevýrbných služieb Zmiešané územia bývania a bčianskej vybavensti Záhradkvé sady Zmiešané územia bývania a bčianskej vybavensti Zmiešané územia bývania a bčianskej vybavensti Zmiešané územie bčianskej vybavensti, výrbných a nevýrbných služieb Dpravná vybavensť Dpravná vybavensť Dpravná vybavensť Dpravná vybavensť Technická vybavensť Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Ptvrdenie súčasnéh stavu Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha Nvá rzvjvá plcha P spracvaní Zmien a dplnkv č. 3/2009 budú tiet prerkvané pdľa 22 v súvislsti s 31 stavebnéh zákna s verejnsťu a dtknutými rgánmi. P prerkvaní budú predlžené na psúdenie ddržania pstupu bstarávania Krajskému stavebnému úradu v Bratislave a následne predlžené na schválenie Obecnému zastupiteľstvu v Bernlákve. Zmeny a dplnky textvej časti územnplánvacej dkumentácie sú kvôli prehľadnsti spracvané ak samstatná prílha záväznej textvej časti schválenéh ÚPN SÚ Bernlákv v znení neskrších zmien a dplnkv. Obsah záväznej textvej časti je v súlade s bsahm pdľa Vyhlášky č.

5 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 5/52 55/2001 Z. z.. Záväzná časť riešenia, ktrá bla v schválenm ÚPN SÚ Bernlákv riešená v samstatnej textvej prílhe č. 2: Záväzné patrenia je zaradená d kapitly č. a.1.-a.12. v zdpvedajúcm rzsahu. Zmeny a dplnky grafickej časti územnplánvacej dkumentácie sú spracvané v samstatných výkresch v nadväznsti na štruktúru grafickej časti pôvdnej dkumentácie s vyznačením zmien a dplnkv v výkresch, ktrých sa Zmeny a dplnky týka (výkresy č. 1, 2, 5, 6, 7, 8, 12). Výchdiskvé pdklady pre Zmeny a dplnky č. 3/2009 k ÚPN bce Pre Zmeny a dplnky č. 3/2009 bli výchdiskvé najmä tiet pdklady: Záväzná časť Územnéh plánu veľkéh územnéh celku Bratislavskéh kraja, vyhlásená všebecne záväzným nariadením BSK č. 20/2008 z dňa Územný plán sídelnéh útvaru Bernlákv", dátum spracvania: júl 1995, spracvateľ: Stavprjekt a.s. Bratislava, Ing. arch. Kšťál, Ing. arch. Kšťálvá a kl., schválený uznesením OZ č. 7 / 95 z dňa a 19 / 2002 z dňa , v znení neskrších zmien a dplnkv. Údaje súlade Zmien a dplnkv č. 3/2009 s zadaním ÚP bce Zadanie územnéh plánu bce bl vypracvané a prerkvané len v rámci spracvania pôvdnej dkumentácie ÚPN SÚ Bernlákv (Územné a hspdárske zásady). Vzhľadm na charakter dkumentácie Zmeny a dplnky č. 3/2009, iné zadanie nebl vypracvané. Zmeny a dplnky č. 3/2009 sú v súlade s vstupnými cieľmi rzvja v platnm ÚPN SÚ Bernlákv a jeh Zadaním ( Územné a hspdárske zásady ). Vyhdntenie dterajšieh územnéh plánu bce Územný plán bce Územný plán sídelnéh útvaru Bernlákv bl spracvaný v rku 1995 a schválený uznesením Obecnéh zastupiteľstva v Bernlákve č. 7/95 z dňa Pôvdný územný plán bl niekľkkrát aktualizvaný. Zmeny a dplnky č. 3/2009 nevplyvňujú kncepciu riešenia schválenej dkumentácie, nakľk riešené územie sa nachádza mim zastavanéh územia bce a mim pôvdne navrhvaných rzvjvých zámerv bce. Návrh vytvára priestr pre nvé rzvjvé plchy, ktré vytvria nvé zastavané územie bce súvisiace s lkalitu Bernlákv Západ. Obyvateľstv, bytvý fnd, pracvné príležitsti Zmeny a dplnky č. 3/2009" vzhľadm na návrh rzvjvých plôch, vytvárajúcich pdmienky aj pre bytvú výstavbu, umžnia výrazný nárast pčtu trval bývajúcich byvateľv. V riešenm území sa uvažuje s vytvrením ptenciálnych mžnstí pre výstavbu cca b.j., č predstavuje nárast pčtu byvateľv cca Taktiež vzhľadm na návrh rzvjvých plôch, vytvárajúcich pdmienky aj pre rôzne typy pdnikateľských aktivíť, umžnia značný nárast pčtu pracvných príležitstí, návštevníkv, ubytvacích a stravvacích kapacít. V riešenm území sa uvažuje s vytvrením ptenciálnych mžnstí pre: cca zamestnancv (z th: v špinavej prevádzke - výrba...) cca návšt./deň (v bchdných, zábavných a šprtvých zariadeniach) cca miest na sedenie (v kultúrnych a reštauračných zariadeniach) cca 500 lôžk (v htelvých a iných ubytvacích zariadeniach).

6 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 6/52 Napjenie riešenéh územia na verejné dpravné vybavenie územia Súčasný stav Rzvj bce a regiónu pdmieňujú vnkajšie a vnútrné faktry, ktré sú však determinvané najmä: gegrafickými a klimatickými pdmienkami, predchádzajúcim histrickým vývjm, existujúcu štruktúru hspdárskej základne, ptenciálm byvateľv a živej prírdy, mžnsťami ďalšieh územnéh rzvja. Záujmvé územie Bernlákva leží v veľmi citlivm priestre najmä vzhľadm na vnkajšie faktry (blízksť hlavnéh mesta SR - Bratislavy), ktré rzhdujúcu mieru vplývajú na frmvanie územia, kvalitu jeh vnútrnej infraštruktúry a funkcie celej dpravnej sústavy. V súčasnsti mžn z hadiska cestnej dpravy v území za najvýznamnejšiu tepnu pvažvať diaľnicu D1 Bratislava - Trnava, ktrá rzdeľuje predmetné územie na dve časti. Diaľnica D1 je th času štvrpruhvá kmunikácia a patrí medzi najvyťaženejšie cestné ťahy na území Slvenskej republiky. Okrem spmínanej diaľnice D1 je nemenej dôležitu cestnu tepnu aj cesta I/61 Bratislava Senec, ktrá prechádza severnu stranu bce Bernlákv. Vzhľadm na územie, ktré je predmetm územnéh plánu, prechádza cesta I/61 južnu stranu a rzdeľuje budúci intravilán (zastavané územie) bce Bernlákv na dve časti. V dnešnej dbe je cesta I/61 dvjpruhvá kmunikácia s vysku intenzitu dpravy. Okrem spmínaných nadreginálnych cestných dpravných tepien sa v záujmvej blasti nachádzajú cesty reginálneh a miestneh významu. K takýmt patrí cesta III/ Chrvátsky Grb Bernlákv, ktrá prechádza výchdnu stranu záujmvéh územia. Z hľadiska železničnej dpravy sa v území nachádza nadreginálna trať Bratislava Nvé Zámky, ktrá prechádza bcu Bernlákv a nijak nezasahuje svju plhu d záujmvéh územia. V dnešnej dbe je trať využívaná medzinárdnu ak aj reginálnu železničnu dpravu. Z hľadiska vdnej dpravy sa predmetné územie nevyužíva. Najbližšia vdná cesta je na rieke Dunaj. Jedná sa medzinárdnú dunajskú riečn-mrskú vdnú cestu Dunaj Mhan Rýn, pričm pre ptreby naldenia sa využíva prístav v Bratislave. Ldnú dpravu je mžné využiť pri kmbinácii tranzitných dpráv. Z hľadiska leteckej dpravy sa využíva v blízksti situvané najväčšie medzinárdné letisk na území Slvenskej republiky letisk M. R. Štefánika v Bratislave. Vzhľadm na situvanie letiska je z bce Bernlákv dbrý prístup prstredníctvm vybudvanej siete cestných kmunikácií. Z hľadiska cyklistickej a pešej dpravy je t. č. predmetné územie nevyužívané. Najbližšia cykltrasa je z južnej strany bce Bernlákv Hamuliakv Senec, ktrá je napjená na bec a v dnešnej dbe sa budujú cyklchdníky v bci Bernlákv. Trasy pre peších v predmetnm území neexistujú. Návrh riešenia cestnej dpravy Z hľadiska cestnej dpravy má na predmetné územie najväčší vplyv reknštrukcia diaľnice D1 Bratislava Trnava. Reknštrukcia spčíva v vybudvaní šesťpruhu, t. j. kat. D 33,5/120 a zárveň v rámci rzvja diaľničnej siete dôjde k vybudvaniu klektrvých pásv p bidvch stranách diaľnice D1. Klektry budú vybudvané v kat. C 9,5/80, na ktrých bude jednsmerná premávka. Klektry budú slúžiť pre ptreby dpravnej bsluhy priľahléh územia, ktré bude na klektry napjené prstredníctvm križvatiek. Križvatky bude mžné budvať v vzdialenstiach min. 500m. Nevýhdu je jednsmerná premávka, kde pre zmenu smeru budú slúžiť diaľničné križvatky. Významným prvkm v rámci diaľnice, bude vybudvanie nvej diaľničnej križvatky Triblavina, ktrá umžní priame napjenie nvnavrhvanéh územia na diaľnicu D1 v úseku Bratislava Trnava. V rámci navrhvanéh územnéh plánu je ptrebné zhľadniť chranné pásm diaľnice, ktré je 100m d si priľahléh jazdnéh pásu.

7 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 7/52 Ďalšu nemenej významnu kmunikáciu je nvnavrhvaný štvrpruh na ceste I/61. Nvnavrhvaná kmunikácia bude vybudvaná v kat. C 22,5/80 a prechádza južnu stranu záujmvéh územia. Na nvnavrhvanú lkalitu budú mať významný vplyv dve križvatky na ceste I/61 križvatka Bernlákv západ a Bernlákv sever. V križvatke Bernlákv západ bude križvať cesta I/61 nvnavrhvanú cestnú kmunikáciu II. triedy Prepjenie ciest I/61 a II/502. Križvatka Bernlákv sever je križvanie cesty I/61 s cestu III/ Nvnavrhvané prepjenie ciest I/61 a II/502 je dnešnej dbe v štádiu technickej štúdie. Jedná sa prepjenie ciest I/61 d križvatky Bernlákv západ p cestu II/502. Kmunikácia je kat. C 9,5/80 a v zastavanm území je navrhnutá v kat. MZ 12/50 funkčnej triedy C2. Jej funkciu je dľahčenie súčasných kmunikácie III/ a III/502002, ktré svjím smervým vedením a technickým stavm nevyhvujú výhľadvým pžiadavkám a intenzitám. Okrem th smerv sú fixvané na bytné zóny bcí Chrvátsky Grb, Slvenský Grb, Vajnry a sídelný útvar Čierna Vda. Nvnavrhvaná spjnica ciest I/61 II/502 dľahčí spmínané kmunikácie. Križvatky s významnými cestami (diaľnicu D1, I/61, II/502) sú navrhnuté ak mimúrvňvé. Križvatky s nvnavrhvanými zbernými a bslužnými kmunikáciami sú navrhvané ak úrvňvé, pričm vzájmná vzdialensť križvatiek je v intraviláne min. 150 m (dprúčaná min. vzdialensť je 300 m) a v extraviláne min. 1,0 km (dprúčaná min. vzdialensť je 2,0 km). Ochranné pásm budúcej cesty II. triedy je 25 m d si cesty, v budúcm intraviláne (zastavanm území) bce Bernlákv chranné pásm nie je navrhvané. Na danej ceste je vhdné umiestniť autbusvé zastávky. Cesta III/ je vedená výchdnu časťu záujmvéh územia a priam sa nedtýka nvnavrhvaných zón. Cesta v súčasnsti svjimi technickými parametrami dpvedá kat. C 7,5/50. Pre jej budúce využívanie a zvýšenie kapacity cesty je ptrebné realizvať reknštrukciu cesty tak, aby svjimi parametrami dpvedala kat. C 9,5/60. Význam pre navrhvanú lkalitu spčíva v tm, že na kmunikáciu sú napjené dve zberné kmunikácie a samtná cesta III/ je prstredníctvm mimúrvňvej križvatky Bernlákv sever napjená na nvnavrhvanú cestu I/61. V samtnej zóne sú navrhnuté dve zberné kmunikácie, ktré prechádzajú z západu na výchd. Na začiatku sú napjené na nvnavrhvanú cestu II. triedy prepjenie ciest I/61 a II/502, na knci úseku sú napjené na cestu III/ Zberné kmunikácie sú navrhnuté v minimálnej kat. MZ 8,5/40, funkčnej triedy B3. Časť kmunikácií je vedených mim budúceh zastavanéh územia, pret je mžné navrhvať tiet cesty kat. C 9,5/60. Vzhľadm na budúcu výstavbu chranné pásma ciest nie sú navrhnuté. Vzájmná vzdialensť križvatiek na predmetných cestách je min. 80 m (dprúčaná min. vzdialensť je 150 m). Mim zastavanéh územia je min. vzdialensť križvatiek 500 m (dprúčaná min. vzdialensť je 1,0 km). Na predmetné zberné kmunikácie budú napjené bslužné kmunikácie funkčných tried C1, C2, C3, ktré budú dpravne bsluhvať jedntlivé bytné zóny. Na zberné kmunikácie sa nesmú priam napájať bytné zóny funkčná trieda D1. Pkiaľ bude nevyhnutné napjenie bytnej zóny na zbernú kmunikáciu, musí t byť len prstredníctvm riadenej križvatky a bytná zóna bude začínať až za križvatku. Takét riešenie zabezpečí plynulsť a bezpečnsť cestnej premávky. Samtnú dpravnú bsluhu jedntlivých zón budú zabezpečvať bslužné kmunikácie funkčných tried C1, C2 a C3 ak aj nemtristické kmunikácie s funkciu pbytvu a bslužnu funkčných tried D1, D2 a D3. Minimálny dpravný priestr je v jedntlivých zónach 10 m (vzdialensť medzi pltmi), pričm pri návrhch jedntlivých zón je ptrebné mať na zreteli ptické dlíšenie ulíc s cestami nižších funkčných tried d vyšších funkčných tried. Ulica s cestu f.t. C2 musí byť širšia ak ulica s cestu f.t. D1. Návrh riešenia železničnej dpravy V rámci nvnavrhvanej zóny sa plánuje s vybudvaním nvej reginálnej (prímestskej) trate, ktrá začína v Bratislave Vajnry a knčí v Bernlákve. Th času je vypracvaná dpravná štúdia predmetnej trate. Účelm prímestskej kľajvej trate je zabezpečiť sbnu železničnu dpravu bezpečnú a rýchlu prepravu byvateľv p sieti ŽSR nielen d centra Bratislavy, ale aj d statných častí hlavnéh mesta SR a tým výrazne bmedziť pdiel autmbilvej dpravy v tmt území. Kľajvé prepjenie je navrhnuté ak prípjná jednkľajvá trať pre sbnú dpravu. Trať sa navrhuje ak elektrifikvaná striedavu napájacu sústavu tak, aby umžnila p dbudvaní TEN-T aj prevádzkvanie priamej vzby vlakvých súprav d Petržalky. Železničná trať je navrhnutá na min. rýchlsť 40 km/h. Navrhvané železničná trať má chranné pásma 60 metrv d si kľaje.

8 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 8/52 Návrh riešenia leteckej dpravy V rámci navrhvanéh riešenéh územia sa vzťah k leteckej dpravy nemení a zachváva sa súčasný stav. Návrh riešenia vdnej dpravy Obdbne ak u leteckej, tak aj u vdnej dpravy je zachvaný súčasný stav. V rámci navrhvanej zóny sa nenavrhujú žiadne vdné cesty či už na kmerčné, aleb rekreačné využitie. Návrh riešenia prímestskej hrmadnej dpravy Prímestská hrmadná dprava bude využívať nvnavrhvané kmunikácie, na ktrých sú navrhnuté (dprúčané) miesta budúcich autbusvý zastávk. Aby bl mžné využiť maximálne prepravné mžnsti hrmadnej dpravy (cestnej vlakvej) je ptrebné zabezpečiť v splupráci s prepravcami a VUC Bratislavskéh kraja, integrvanú dpravu. V rámci navrhvanej bytnej zóny sú pri budúcich železničných zastávkach navrhnuté aj autbusvé, tak aby bl mžné budúce zsúladenie týcht dpráv. Predpkladá sa že byvatelia budú využívať najprv autbusvú dpravu, ktrá ich prepraví na železnicu a nv navrhvanu prímestsku dpravu sa bude mžné, v krátkm čase, dstať d Bratislavy a využiť MHD v Bratislave. Návrh riešenia cyklistickej a pešej dpravy Obec Bernlákv je súčasťu cyklistickej trasy Hamuliakv Senec, ktrá prechádza južnu časťu bce Bernlákv. V dnešnej dbe sa v bci budujú nvé cykltrasy, ktré sú rientvané na zvýšenie bezpečnsti cyklistv. V rámci riešenéh územia sa navrhujú nvé cykltrasy, pričm sa využije navrhnutá cykltrasa v zóne Bernlákv Západ. Vzhľadm na nutnsť prepjenia cykltrás, ak aj peších trás, je ptrebné vybudvať nvú trasu medzi staru časťu bce a nvu. Tát trasa je vedená ppri súčasnej ceste I/61, ktrá sa bude využívať pre ptreby dpravnej bsluhy aj p vybudvaní nvej cesty I/61. Navrhvaná cykltrasa a chdník pre peších budú križvať nvnavrhvanú prelžku cesty I/61 mimúrvňv. Nvé trasy pre cyklistv a peších sú navrhnuté v súbehu s zbernými kmunikáciami. Vzhľadm na skutčnsť, že zóna je diaľnicu D1 rzdelená na časti, je ptrebné vybudvať nvý mst pnad diaľnicu D1, pričm tent mst bude navrhnutý ak zelený, t. j. že krem chdníkv pre cyklistv a peších bude na mste aj bikridr. Návrh riešenia statickej dpravy Neddeliteľnu súčasťu dpravy v území sú plchy pre ptreby statickej dpravy. Jedntlivé parkviská budú navrhnuté v rámci zón. Pre zabezpečenie dstatčnéh mnžstva parkvacích miest budú stanvené nasledvné keficienty výpčtu v zmysle STN : súčiniteľ vplyvu stupňa autmbilizácie k a = 1,2 súčiniteľ vplyvu veľksti bce k v = 1,0 resp. 1,1 (v výpčte je ptrebné zhľadniť vplyv hlavnéh mesta Bratislavy, jeh blízksť a prepravné vzťahy) súčiniteľ vplyvu plhy riešenéh územia k p = 0,5 resp. 0,8 (pdľa prípadu) súčiniteľ deľby prepravnej práce k d = 1,0 resp. 1,2 (pdľa vzdialenstí zastávk hrmadnej prepravy). Samtný výpčet sa vykná v zmysle STN pdľa vzrca: N = O x k a + P x k a x k v x k p x k d Parkvacie miesta je ptrebné sústrediť na pvrch tak, aby bli verejne dstupné! Odstavné miesta je mžné sústrediť aj d pdzemných garáží.

9 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 9/52 Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia vstupné údaje Riešené územie sa nachádza na bch stranách diaľnice a bch stranách tku Čierna vda na severvýchdnm kraji katastra bce, hraničené prevažne katastrálnu hranicu s bcu Chrvátsky Grb, Ivánka pri Dunaji a z juhu územím Bernlákv Západ (pripravvaným na výstavbu a územím riešeným v rzpracvaných Zmenách a dplnkch č. 2/2009. V riešenm území sa uvažuje s výstavbu cca 5000 bytvých jedntiek v rdinných a bytvých dmch. Zárveň sa uvažuje s základnu a vyššu bčiansku vybavensťu, výrbnými a nevýrbnými službami, splu s približne 500 zamestnancami a cca dennými návštevníkmi. Základné údaje: Celkvá plcha pzemkv 201,9 ha Približný pčet bytvých jedntiek b.j. Približný pčet byvateľv byv. Približný pčet zamestnancv zam. (z th: v špinavej prevádzke - výrba...) Približný pčet denných návštevníkv (v bchd., zábav. a šprtv. zariadeniach) návšt./deň Približný pčet stličiek (v kultúrnych a reštauračných zariadeniach) miest Približný pčet lôžk (v htelvých a iných ubytvacích zariadeniach) lôžk. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia vdné tky Cez riešené územie (ppri územiach č. 4, 6, 7, 8, 9) preteká vdný tk Čierna vda, ktrý je síce s zavzdutu hladinu, avšak z hľadiska prietkv je v určitých bdbiach skr bez prietku. Tent vdný tk ttiž slúži predvšetkým na dvádzanie pvrchvých vôd k nemu priľahlých území. Z th súvisí aj pdmienka nevypúšťať d tku nárazv viac vdy, ak v súčasnsti dteká z klitých pzemkv d tku, čím sa zabraňuje vytvárať záplavvé vlny v tku. V územiach č. 7, 8, 9 je v súčasnsti terén viackrát rčne zaplavvaný vdu z vdnéh tku a územie je značne pdmáčané. Kryt tku je v predmetnm úseku neupravené. V rámci pzemkvých úprav bude nutné v zmysle Zákna č. 364/2004 Z. z. vdný zákn urbiť tiet patrenia: nesmie byť nepriazniv vplyvnený stav pvrchvých vôd a pdzemných vôd, ich kvalitatívne zhdntenia (riešené územie je v blízksti chránenej vdhspdárskej blasti Žitnéh strva 30 až 37) rešpektvať bjstranné chranné pásm pbrežných pzemkv vdnéh tku v zmysle ustanvení 49 zákna č. 364/2004 vdách pzri kapitlu a.10. rešpektvať vypúšťanie maximálne mžnéh mnžstva dažďvých vôd d vdnéh tku. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia zásbvanie pitnu vdu Súčasný stav Južne d riešenéh územia pri ceste I/61 je v súčasnsti areál vdjemu 2x 2500 m3 a prečerpávacej stanice pitnej vdy d Grinavy a Senca. Majiteľm a prevádzkvateľm tht areálu je Bratislavská vdárenská splčnsť a.s.

10 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 10/52 Ppri ceste I/61 Bratislava Senec je vedené vdvdné ceľvé ptrubie DN500 z Pdunajských Biskupíc, ktré je nadreginálneh významu a pret nieje mžné sa na neh napjiť rzvdnými vdvdnými ptrubiami menších území. Zárveň je tt ptrubie DN500 už kapacitne plne využité a nie je mžné v lkalitách napjených na tt ptrubie uvažvať s ďalším rzvjvým dberm pitnej vdy. Pret sa už tt ptrubie navrhuje zreknštruvať na ptrubie DN1000 a je v pláne výstavby v najbližších rkch. Územiami č. 2 až 4 je vedené existujúce vdvdné ptrubie DN500 smerm d Grinavy a v súčasnsti je vydané stavebné pvlenie na jeh reknštrukciu a zväčšenie dimenzie na DN600. Najbližším existujúcim vdvdm, na ktré je mžné sa napjiť v klí lkality č. 5 je aj ptrubie DN300, vedené d areálu vdjemu d bce Bernlákv. Taktiež je mžné sa v budúcnsti napjiť na pkračujúcu časť v súčasnsti začatej stavby prepjvacieh vdvdu DN300 medzi Chrvátskym Grbm časť Čierna Vda a existujúcim vdvdm DN500. Úsek pkračvania tht vdvdu ppri území lkality č. 7, a 89 je v pláne ak 2. etapa výstavby mžn už tent rk. Tent vdvd bude zárveň slúžiť na prepjenie Bratislavskéh vdvdnéh systému (smerm d Vajnr) a Malkarpatskéh vdvdnéh systému (smerm d Pdunajských Biskupíc). Hydrdynamický tlak v vdvdnej sieti v klí predmetných lkalít je na kóte kl 200 m.n.m. č predstavuje tlak vyše 0,6 MPa. Bilancia pitnej vdy Bilancia pitnej vdy pre predmetné lkality je urbená v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 684 / Vstupné údaje: Približný pčet bytvých jedntiek b.j. Približný pčet byvateľv byv. Približný pčet zamestnancv zam. (z th: 1000 v špinavej prevádzke - výrba a sklady...) Približný pčet denných návštevníkv (v bchd., zábav. a šprtv. zariadeniach) návšt./deň Približný pčet lôžk (v htelvých a iných ubytvacích zariadeniach) lôžk Približný pčet jedál (v reštauračných zariadeniach a jedálňach) jedál. Ptreba vdy: Obyvateľstv b x 135 l/sb. deň = l/deň Občianska vybavensť b x 25 l/sb. deň = l/deň Zamestnanci administratívy, bchdy 4000 zam x 60 l/sb. deň = l/deň zamestnanci v priemysle 1000 zam x 120 l/sb. deň = l/deň Návštevníci bchd., zábav. a šprtvých zariadeniach návšt x 5 l/návšt. deň = l/deň v htelvých a iných ubytvacích zariadeniach 500 lôžk x 150 l/lôžk.deň = l/deň reštaurácie a jedálne 2000 jedál x 25 l/jedl.deň = l/deň Splu priemerná denná ptreba Qp: l/deň = 44,39 l/s max. denná ptreba Qmax:

11 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 11/52 Qmax = Qp x kd = 3835,0 x 1,4 kd = súčiniteľ dennej nervnsti max hdinvá ptreba Qhmax: Qhmax = Qmax/24 x kh = 5369,0 / 24 x 1,8 kh = súčiniteľ hdinvej nervnsti. 5369,0 m3/d = 62,14 l/s 402,68 m3/h = 111,85 l/s Navrhvané riešenie D plánvanej lkality bude ptrebné rzšíriť rzvdnú sieť rzvdnú sieť pitnej vdy ptrubím svetlsti DN 100 až DN300 a v max. miere ju zkruhvať. Napjenie zrealizvať buď na navrhvaný prepjvací vdvd DN300 d Čiernej Vdy (dpručujeme hneď zrealizvať DN400) aleb priam na ptrubia v areáli existujúceh vdjemu v Bernlákve. Vzhľadm na rzvjvé aktivity aj klitých blastí, navrhujeme využívať v čase maximálnych dberv existujúci vdjem v Bernlákve a výhľadv uvažvať dknca s rzšírením jeh mkrých kmôr, ak aj výhľadv uvažvať s vybudvaním a prevádzkvaním zsilvacej autmatickej tlakvej stanice napjenej na tent vdjem (zámer č. 14). Navrhujeme rzšíriť areál existujúceh vdjemu Bernlákv a samtnú mkrú kmru 2000m 3. Tent bjem však bude závislý aj d ptrieb klitých rzvjvých aktivít až p Chrvátsky Grb časť Čierna Vda. V prvých etapách výstavby sa môže využívať dčasné riešenie s pdmienkami vyplývajúcich z aktuálnych kapacitných mžnstí existujúcich vdvdných ptrubí v klí. Taku je napríklad aj mžnsť napjenia na lkalitu Bernlákv Západ, ak bude len čiastčne vybudvaná a nebude mať využitý prjektvaný pvlený dber. Súčasnu pdmienku etapvitéh navyšvania ptrieb pitnej vdy pre tút blasť, bude zvýšenie kapacity prívdných vdvdných ptrubí smerm d Pdunajských Biskupíc (zvýšenie ptrubia z DN500 na DN1000) a smerm d Krasňan (zvýšenie prfilu ptrubia vdvdu na Rybničnej ulici). Odprúčanie pre výhľadvé riešenie V prípade akceptvania výhľadvých rzvjvých aktivít aj v iných blastiach ppri diaľnici D61 Bratislava Trnava, dpručujeme už teraz vybudvať navrhvané ptrubie DN300 smerm d Čiernej Vdy ak vyššiu dimenziu. Predpkladáme výhľadvú ptrebu DN400. Taktiež dpručujeme trasu existujúceh ptrubia DN500 smerm d Grinavy p dbudvaní súbežnéh nvéh ptrubia DN600 využiť na ulženie nvéh ptrubia pre tút blasť. Tým sa využije ptrebný kridr chrannéh pásma pre bidve ptrubia súčasne. Pžiadavky na ďalšie stupne PD Majetkprávny a prevádzkvý režim je nutné zsúladiť s záknm č. 442/2002 Z. z. a deklarvať v prjektvej dkumentácii. Príslušné (budúce) zmluvy s prevádzkvateľm treba uzatvriť pred vydaním stavebnéh, resp. vdprávneh pvlenia. D dby uzatvrenia zmluvy dbrnm výkne prevádzky navrhvanéh vdvdu aleb zmluvy darvaní (uzatvrí sa p vydaní právplatnéh klaudačnéh rzhdnutia) medzi vlastníkm a prevádzkvateľm, je ptrebné na navrhvanm vdvde vybudvať vdmernú šachtu, s centrálnym meraním dberu vdy. Šachta musí byť situvaná v nespevnenm teréne, s súhlasm vlastníka pzemku a v max. vzdialensti 10,0 m za napjením na existujúci verejný vdvd. V prjekte pre stavebné, resp. vdprávne knanie je ptrebné zhľadniť nasledvné: navrhvaný vdvd, vrátane chrannéh pásma trasvať na verejnm priestranstve a navrhnúť v súlade s STN , STN a STN vdvd vybudvať z rúr TVLT (dpručujeme DN150 a viac) aleb HDPE (SDR 17, PE 100), šupátkvé a hydrantvé pklpy vybaviť teleskpickými zemnými súpravami

12 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 12/52 kladačský plán vdvdu vpred dsúhlasiť s budúcim prevádzkvateľm navrhvanéh vdvdu ďalší stupeň PD zaslať na vyjadrenie BVS a. s. a v danej lkalite mžným prevádzkvateľm verejných vdvdv. Pdrbný návrh bude predmetm riešenia pdrbnejších stupňv dkumentácie. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia dkanalizvanie a likvidácia splaškvých dpadvých vôd Súčasný stav Obec Bernlákv má len čiastčne vybudvanú splaškvú kanalizáciu. Celý existujúci systém dkanalizvania bce je nasmervaný (prečerpávaný) d mestskej ÚČOV v Bratislave Vrakuni, a t cez kanalizáciu splaškvých vôd v Ivánke pri Dunaji. Hlavný smer dkanalizvania samtnej bce je spádvaním ku vdnému tku Čierna vda a následne ppri ceste d Ivánky pri Dunaji. Celý ptrubný systém je zrealizvaný na výhľadvých cca byvateľv, č pstačuje len pre už v súčasnsti navrhnuté blasti Bernlákva v iných zmenách dplnkch ÚP. V blízksti územia lkality č. 8 je aj areál navrhvanéh lgistickéh centra Eurplis, pre ktrý je už pstavená tlakvá kanalizácia, dtekajúca d kanalizačnéh systému Čiernej Vdy. Zárveň je v blízksti vedené ppri diaľnici a Šúrskm kanáli ptrubie DN600, pstavené ak stavba Malkarpatský región - dkanalizvanie, hlavné výtlačné ptrubie Čierna Vda - Ivánka pri Dunaji. Taktiež je navrhnutý v dkumentácii pre územné knanie systém kanalizácií a prečerpávacích staníc v lkalite Bernlákv Západ s dtkm d becnej kanalizácie Bernlákva. Mnžstv splaškvých dpadvých vôd z lkality: Bl stanvené výpčtm ptreby pitnej vdy pdľa Vyhlášky MŽP SR č. 684 / 2006 a kapitly 6, STN Stkvé siete a kanalizačné prípjky. priemerný denný prietk Qp: l/deň = 44,39 l/s najväčší prietk splaškvých vôd Qh max: Qh max = k h max x Q p = 2,0 x 44,39 = 88,78 l/s k h max = súčiniteľ maximálnej hdinvej nervnsti najmenší navrhvaný prietk Q h min : Q h min = k h min x Q p = 0,6 x 44,39 = 26,63 l/s k h min = súčiniteľ minimálnej hdinvej nervnsti. Návrh riešenia Pre predmetné lkality dpručujeme vybudvať gravitačnú sieť splaškvej kanalizácie DN300 až DN500, materiál PVC, PP aleb skllaminát. Na navrhnutej kanalizačnej sieti bude nutné vybudvať sústavu prečerpávacích staníc (zdvíhacích) splaškvých dpadvých vôd (pčet určí pdrbnejší stupeň dkumentácie), Odtk splaškvých vôd dpručujeme buď: s zaústením časti vyprdukvaných vôd pmcu výtlačnéh ptrubia d splaškvej kanalizácie bce Bernlákv s pdmienku zvýšenia kapacít existujúcich zariadení a ptrubí v smere na bec Ivanka pri Dunaji s zaústením d existujúceh aleb navrhvanéh systému splaškvej kanalizácie smerm na Čiernu Vdu a následne d prečerpávacej stanice Čierna Vda

13 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 13/52 s zaústením d výhľadvej dčasnej čistiarne dpadvých vôd (ČOV) pri diaľničnm dpčívadle Triblavina a navrhvanej dpravnej križvatky Triblavina, slúžiacej pre prvé etapy výstavby v tmt klí a následne bude pužitá v ďalších etapách výstavby ak havarijná nádrž pri pruche výhľadvej prečerpávacej stanice Triblavina a nvéh výtlačnéh ptrubia DN500 smerm d Ivánky pri Dunaji ppri existujúcm výtlačnm splaškvm ptrubí DN600. Tt výtlačné ptrubie bude ptrebné pre napjenie územia, ak bude kapacitne využitá kanalizácia bce Bernlákv a Chrvátsky Grb časť Čierna Vda. Súčasnu pdmienku je zárveň aj vybudvať nvé výtlačné ptrubiedn600 z Ivanky pri Dunaji d ÚČOV Bratislava Vrakuňa a vybudvať príslušné úpravy na ÚČOV. Dčasná ČOV bude musieť byť technicky navrhnutá tak, aby sa v budúcnsti stavebná časť dala využiť na zachytenie a predčistenie splaškvých vôd s vyústením d tku Čierna vda, v prípade havarijnéh stavu na prečerpávacej stanici a výtlačnéh ptrubia smerm d ÚČOV v Vrakuni. V čase využitia ČOV na mechanick bilgické čistenie splaškvých dpadvých vôd prvých etáp výstavby, bude ptrebné uvažvať s terciálnym stupňm čistenia, čím sa zaručí výsledná maximálna pvlená hdnta BSK 5 p zmiešaní v málvdnm tku Čierna vda pdľa Nariadenia vlády č.296/2005 Z.z. Pdrbný návrh bude predmetm riešenia pdrbnejších stupňv dkumentácie. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia dvádzanie vôd z pvrchvéh dtku (dažďvé) Súčasný stav Obec Bernlákv má len čiastčne vybudvanú sieť dvádzania vôd z pvrchvéh dtku. Jediným recipientm je tk Čierna vda. Len zriedkav, a t v území za vdným tkm, je uvažvaný dtk aj vsakvaním d pdzemných vôd. Vzhľadm na umiestnenie predmetných blastí dsť ďalek d existujúcej zástavby bce, nie je predpklad napjiť sa na existujúci dvdňvací systém bce. Vzhľadm na blízksť vdnéh tku Čierna vda, bude hlavných recipientm na dvádzanie dažďvých vôd. Zárveň v klí tku Čierna vda sa nachádzajú aj miesta s vhdným keficientm filtrácie na vsakvanie. Cez severvýchdnú časť blasti č. 2 preteká aj vdný tk Dávidv kanál, ktrý je meliračným kanálm v správe pdniku Hydrmelirácie š.p.. Tent kanál je zaústený d tku Čierna vda. V blízksti lkalít č.1 až 3 je v súčasnsti navrhnutá v dkumentácii pre územné knanie dažďvá kanalizácia pre blasť PARK CITY v katastrálnm území Chrvátsky Grb. Tát je navrhnutá s zaústením d tku Čierna vda. V blasti Bernlákv Západ je navrhnutá dažďvá kanalizácia s retenčnu nádržu a prečerpávaním d gravitačnej kanalizácie, vedenej cez územie č. 4 s vyústením d tku Čierna vda. Mnžstv dažďvých vôd Vstupné údaje: Celkvá splčná plcha pzemkv predmetných lkalít je 198,4 ha Max. zastavaná plcha - 40% z celkvej výmery pzemku Min. plcha zelene - 20% z celkvej výmery pzemku Mnžstv dažďvých vôd je stanvené bez lkality č. 6, ktrá je bez pzemkvých úprav a stáva existujúci stav. Pri návrhu mnžstva zrážkvých vôd a návrhu prietku vdy ptrubiami vychádzame z vzrca Q = Ψ. i. A Kde: Q = prietk zrážkvých vôd z pvrchvéh dtku (l/sec)

14 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 14/52 Ψ = súčiniteľ dtku priemerný pre zastavansť 40% Ψ = 0,40 i = výdatnsť dažďa v l/sec.ha i = 142 l/s A = plcha pvdia v ha A = 198,4 ha Q = Ψ. i. A = 0, l/s.ha. 198,4 ha = ,12 l/s V prípade vypúšťania dažďvých vôd d tku, navrhujeme vypúšťať pdľa nižšie ppísaných kritérií maximálne mnžstv vôd: Q dtk = 0,05 x 51,3 x 198,4 = 508,9 l/s. Dpručujeme riešiť dvádzanie vyčistených dažďvých vôd d pdzemných vôd aleb d vdnéh tku Čierna vda a čiastčne aj Dávidvh kanála. Vzhľadm na rvinatsť územia, dpručujeme zrealizvať viacer ptrubných systémv tak, aby sa všetky dažďvé vdy dvádzali z územia gravitačným spôsbm bez prečerpávania. V prípade dvádzania d vdnéh tku je ptrebné aby navrhvané prvky spĺňali nasledvné kritériá: 1. Celkvý bjem akumulačných prvkv bude zdpvedať bjemu dažďvých vôd pri návrhvých parametrch dažďa p = 0,02, t = 120min., ktrý bude určený na základe dtkvých plôch pdľa knečnéh stavebnéh riešenia. 2. Akumulačné prvky budú prepjené s recipientm nemanipulvateľným priepustným tvrm s maximálnym pvleným dtkm. 3. Maximálne mnžstv vdy vytekajúcej z akumulačnéh prvku aleb prvkv za dané územie musí byť nadimenzvané tak, aby sa rvnal prirdzenému dtku z územia ak keby bl nezastavané. Pri návrhv. parametrch dažďa p = 0,02, t = 120min z th vyplývajúcej výdatnsti 51,3l/s.ha a keficiente dtku pri daných sklnvých pmerch k = 0, Brehy a krytá tkv priľahlé k zastavaným územiam musia byť upravené tak, aby bez vybrežvania prevádzali návrhvé prietky. 5. Zastavané územie musí byť riešené tak, aby sa pčas zimnéh bdbia minimalizvala údržba kmunikácií chemickým psypm (napr. dstatk verejnej zelene medzi cestami a chdníkmi) a tým sa minimalizval negatívny dpad splachu psypu na kvalitu vdy v Čiernej vde. 6. Musia byť ddržané záknné pvinnsti vyplývajúce z Zákna. č. 364/2004 Z. z. vdách. V prípade dvádzania dažďvých vôd d pdzemných vôd, je ptrebné zrealizvať pdrbný hydrgelgický prieskum, na základe ktréh bude ptvrdená mžnsť vsakvania. V rámci návrhu vsakvacích zariadení nesmie byť nepriazniv vplyvnený stav kvality pdzemných vôd. Bude vhdné ak je t technicky mžné, kmbinvať dvádzanie vôd: vsakvanie d pdzemných hrizntv takých vôd, ktré sú bez mžnsti znečistenia (strechy, chdníky..) vypúšťanie vôd d pvrchvéh tku dažďvých vôd p predchádzajúcm predčistení z parkvísk a kmunikácií U rdinných dmv dažďvú vdu z striech dpručujeme zachytávať d zberných vsakvacích nádrží s prelivm d uličnéh dvdňvacieh systému. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia zásbvanie elektricku energiu Vstupné údaje: Realizvaním zámeru vzniknú nárky i na elektrickú energiu: na bývanie 5000 bj. reštauračné stravvacie zar stličiek

15 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 15/52 ubytvanie, htelvé služby 500 lôžk bchdné, zábavné a šprtvé zar návšt./deň výrbné aktivity výrba, sklady a p zam. techn. vybavenie lkality verejné svetlenie, ktlne a pd. Predpkladané nárky na el. energiu Bývanie: n = 5000 b.j. Výpčtvý výkn na 1 b.j. uvažuje sa vyšší štandard bývania P 1 = 10 kw Súdbsť pre n b.j.: ß n = ß + (1 - ß )n -2, ß = 0,15 0,2 ß 5000 = 0,162 0,2411 Pre lkalitu P 5000 = n. P 1. ß 5000 = kw. Stravvanie, reštaurácie: Kapacita cca 2000 stličiek cca v 8 zar. p 250 stl. P 250 = 160 kw P Rešt. = 1300 kw pri ß = 0,7 P Rešt. = 900 kw Ubytvanie htelvé služby: Kapacita cca 500 lôžk Pčítame 5 x à 100 lôžk à = kw P H = kw pri ß = 0,7 P H = Výrba sklady služby: cca 5000 zamestnancv prevádzkarní à kw P VA = kw Obchd šprt zábava: Kultúra, klub, kin kw Telcvične, kurty Kúpanie, akvapark kw Obchdy kw Šprt. štadión kmplex kw

16 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 16/52 Iné kw Súčet: kw Pri vzáj. súdbsti ß = 0,7 P O = 1700 kw Tech. vybavensť: Verejné svetlenie kw spl. garáže kw Výrba tepla (centrál. kt., výmeník) kw Čistenie vôd, čerpanie a p kw Iné verejná dprava a pd kw Splu P TV = kw pri súdbsti ß = 0,75 P TV = kw Bilancia nárkv na elektrický výkn Bývanie P 5000 = kw Stravvanie-reštaur. P Rešt. = 900 kw Ubytvanie (htel) P H = kw Výrba P VA = kw Obchd- P O = kw šprt zábava Tech. vybav., rez. P TV = kw Splu kw Pri vzájmnej súdbsti ß = 0,75 Celkm P Ƹ = kw = P = kva Návrh riešenia Pžadvaný el. výkn nie je mžné preniesť a dberať z existujúceh 22 kv vedenia č. 210 ktréh trasa vedie južnu časťu lkality Šakň, i keď sa predpkladá prepjenie 22 kv siete v nvej lkalite s vedením č. 210 s prípadným čiastkvým dberm pri zahájení realizácie zámeru. Distribučnú el. káblvú rzvdnú sieť v nvej lkalite sa predpkladá zásbvať z nvej transfrmvne 110/22 kv uvažvanej medzi bcami Sv. Jur a Pezink. V lkalite je ptrebné pčítať s distribučnými transfrmvňami 22/0,4/0,23 kv v pčte 20 až 30 s transfrmátrmi kva. Pre káblvé prepjenie je ptrebné pčítať s prestupmi resp. priestrm v klektrvých prebdch pd diaľnicu v križvatke Triblavina a ešte aspň v jednm aleb v dvch ďalších miestach. Navrhvané riešenie zásbvanie el. energiu je na základe súčasných pznatkv. Nárky na el. energiu môžu byť dlišné pdľa stupňa nárčnsti jedntlivých dberateľv.

17 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 17/52 Pdrbný návrh bude predmetm riešenia pdrbnejších stupňv dkumentácie. Iné nadradené el. siete Severvýchdným krajm riešenéh územia prechádza vnkajšie 2x400 kv vedenie V498/8499 Stupava P. Biskupice, ktré je v správe SEPS a.s.. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia zásbvanie zemným plynm Súčasný stav Vstupné údaje: bývanie v bytvých a rdinných dmch: cca 5000 b. j. (dhad 50/50%) reštauračné a kultúrne zariadenia: cca 2000 miest htelvé a ubytvacie zariadenia: cca 500 lôžk približný pčet zamestnancv: 5000, z th 1000 v špinavej prevádzke. Sptreba zemnéh plynu dmácnsti: 3500m 3 /hd MO+VO: 4100m 3 /hd splu: 7600m 3 /hd. Pri kapacitných prepčtch sptreby zemnéh plynu sme vychádzali z rientačných ukazvateľv, nakľk nie sú známe plchy jedntlivých prevádzk a bytvých jedntiek, htelv, bchdných areálv a p. Pri spracvaní vyšších stupňv prjektvej dkumentácie dpručujeme uvažvať aj s alternatívnymi druhmi energií, ak slnečná energia (klektry), tepelné čerpadlá, bimasa a. p. Neriešené plchy, kde sa jedná ptvrdenie súčasnéh stavu (plcha č. 6), nie sú zahrnuté d celkvej bilancie sptreby ZP. Návrh riešenia Jedntlivé bjekty budú zásbvané ZP z STL plyetylénvých plynvdv, ktré budú trasvané pd úrvňu terénu. Vstupný tlak d RS 2.5MPa. Zásbvanie zemným plynm dpručujeme buď: 1. Z nvnavrhvanej RS navrhnutej pri ceste I/61 (v lkalite riešenej v Zmenách a dplnkch č. 2/2009 rzpracvaných), napjenej na VTL plynvd DN 300, PN25, ktrý je trasvaný v súbehu s prelžku cesty I. triedy. Z tejt RS by sa zásbvali bjekty nášh riešenéh územia aj bjekty v lkalite riešenej v Zmenách a dplnkch č. 2/2009. Výkn RS m3/hd. (aj pre lkalitu riešenú v Zmenách a dplnkch č. 2/2009 ). 2. Z RS 6000 Bernlákv Grbská. Nvý plynvd by sa napjil na výstupnm 90kPa ptrubí z RS. Z tejt RS sa zásbuje ZP časť bce Bernlákv, navrhnuté bjekty nášh riešenéh územia aj v lkalite riešenej v Zmenách a dplnkch č. 2/ Z nvnavrhvanej RS v lkalite Chrvátsky Grb, nakľk splčnsť GEON s.r. v bci plánuje v rámci investičnej výstavby vybudvať nvú RS. Pdrbný návrh bude predmetm riešenia pdrbnejších stupňv dkumentácie.

18 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 18/52 Pznámka: Pri kapacitných prepčtch sptreby zemnéh plynu sme vychádzali z rientačných ukazvateľv sptreby ZP, nakľk nie sú známe plchy bytvých jedntiek a prevádzk, technlógia výrby a. p. Pri spracvaní vyšších stupňv prjektvej dkumentácie dpručujeme uvažvať s alternatívnymi druhmi energii, ak slnečná energia (klektry), tepelné čerpadlá, bimasa a. p. Iné nadradené plynvdné siete V blízksti riešenéh územia prechádza VTL plynvd DN700 PN40, ktrý by však vzľadm na svju plhu nemal vplyvniť riešené územie svjím chranným a bezpešnstným pásmm. Napjenie riešenéh územia na verejné technické vybavenie územia telekmunikácie V riešenm území sa predpkladá s urbanistickým dtvrením dispnibilných plôch uvažuje sa s výstavbu RD, bytvých dmv, plyfunkčných bjektv, kmerčnej vybavensti, výrby a skladv a pd. Pre uvedenú kapacitu navrhujeme v súlade s prijatu kncepciu výstavby telekmunikačnej siete vybudvať sieť s min. 200 % husttu telefnizácie rdinných dmv, bytv, s prihliadnutím na charakter bývania a pkrytím pre bčiansku vybavensť a ďalšie aktivity. Celkvú ptrebnú kapacitu na rzvj telekmunikačnej infraštruktúry nie je mžné dhadnúť, nakľk zámery nie sú bližšie špecifikvané. Napjvacím bdm na verejnú telekmunikačnú sieť pre nvé rzvjvé lkality budú nvé uzly telekmunikačných služieb pripjené prstredníctvm ptickej siete na digitálnu ústredňu Bernlákv. Výstavba ptickej prístupvej siete spčíva v realizácii miestnych ptických káblv z ústredne, ktré sa zafukujú d vpred realizvaných HDPE rúr, výstavby uzlv telekmunikačných služieb VTS a následnej realizácie miestnej ptickej siete d jedntlivých bjektv. Výstavba miestnej ptickej siete v blastiach UTS spčíva v realizácii pkládky mikrtrubičkvých systémv FIBREFLOW k jedntlivým zákazníkm. Príslušný perátr siete v ďalšej etape zafukuje k zákazníkm jedntlivé ptické káble. Z hľadiska mbilných perátrv budú nvé rzvjvé lkality zapracvané d GSM infraštruktúry v súlade s pkrytím bce Bernlákv. Splčnsť T-Mbile a.s. plánuje v hriznte 5. rkv v k. ú. Bernlákv umiestniť základňvú stanicu na zlepšenie pkrytia signálm verejnej ráditelefónnej siete (v výchdnej časti zastavanéh územia bce, t.j. mim riešenéh územia). Zámery statných perátrv nám nie sú známe. V vľnm teréne resp. chdníku sa príslušné káble ulžia v kábelvej ryhe s pieskvým lôžkm a s chranu prti mechanickému pškdeniu. V úrvni 20 cm pd pvrchm sa natiahne výstražná fólia z PVC, šírky 22 cm, ranžvej farby. V miestach križvania s inými inžinierkymi sieťami, kmunikáciami, spevnenými plchami sa káble vtiahnu d chráničiek. V prípade križvania a súbehu tel. vedení s silvým vedením musí byť ddržaná nrma STN ds pdzemných telekmunikačných vedeniach. Pred začatím výkpvých prác je nutné zameranie a vytýčenie pzemných inžinierských sietí. Pdrbný návrh v rámci rzvjvých plôch (uličné rzvdy) v riešenm území určia pdrbnejšie stupne dkumentácie. Väzby vyplývajúce z riešenia a z záväzných častí platnej ÚPD vyššieh stupňa pre Zmeny a dplnky č. 3/2009

19 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 19/52 Základným nadradeným výchdiskvým dkumentm pre Zmeny a dplnky č. 3/2009 je schválený ÚPN VÚC Bratislavskéh kraja (záväznú časť vymedzuje VZN BSK č. 20/2008 z dňa ) regulatívy, vzťahujúce sa na bec Bernlákv uvádzame v nasledujúcm texte: I. Záväzné regulatívy územnéh rzvja Pri riadení využívania a uspriadania územia kraja treba ddržať tiet záväzné regulatívy: 1. V blasti uspriadania územia, sídlenia a rzvja sídelnej štruktúry 1.1 vychádzať pri územnm rzvji Bratislavskéh kraja z rvncennéh zhdntenia vnútrreginálnych vzťahv, najmä medzi Bratislavu a statným územím kraja, a nadreginálnych vzťahv, najmä na susedné kraje - regióny, Slvensk a zahraničie, a pritm zdôrazniť špecificksti kraja vyplývajúce z plhy kraja a lkalizácie hlavnéh mesta Slvenskej republiky na jeh území, rzvíjať bratislavsk - trnavské ťažisk sídlenia aj ak súčasť vyššej celeurópskej aglmerácie Viedeň - Bratislava - Gyır r s dminantným centrm tvreným hlavným mestm Bratislava ak jedným z centier tejt európskej rzvjvej aglmerácie, vytvárať nadnárdnú sieť splupráce medzi jedntlivými mestami, regiónmi a statnými aktérmi územnéh rzvja v Slvenskej republike a klitých štátch s využitím väzieb medzi jedntlivými sídlami a väzieb sídelných systémv v eurregiónch a ďalších blastiach cezhraničnej splupráce, pdprvať vytvrenie hmgénneh bratislavsk - trnavsk - nitrianskeh ťažiska sídlenia medzinárdnéh významu s prepjením na najvyššiu európsku plycentrickú sústavu aglmerácií a miest, zabezpečvať rzvjvými sami pzdĺž kmunikačných prepjení medzinárdnéh a celštátneh významu sídelné prepjenia na medzinárdnú sídelnú sieť, frmvať sídelnú štruktúru na nadreginálnej úrvni prstredníctvm regulácie priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia jedntlivých hierarchických úrvní ťažísk sídlenia, centier sídlenia, rzvjvých sí a vidieckych priestrv, 1.2 riešiť kraj v principiálnm členení na funkčné územné celky, ktré sú v zásade ttžné s administratívnymi územiami kresv, a t na kres Senec (členený na dva funkčné celky - senecký a pdunajský), 1.3 pdprvať vytvrenie sídelných rzvjvých pólv Bratislavskéh kraja s cieľm decentralizácie bývania byvateľstva a pracvných príležitstí, a t d reginálnych rzvjvých pólv mesta Bratislavy, terciárnych rzvjvých centier, 1.4 rzvíjať reginálne rzvjvé póly mesta Bratislavy z hľadiska vyváženéh rzvja kraja v priestrch bcí Ivanka pri Dunaji, Bernlákv a Chrvátsky Grb najmä v väzbe na Bratislavu - mestskú časť Vajnry a výchdnú časť mestskej časti Bratislava-Nvé Mest, 1.5 rzvíjať ak terciárne rzvjvé centrá s kmplexnu vybavensťu a cezreginálnu pôsbnsťu mestá Malacky, Pezink, Mdra a Senec, 1.6 pdprvať územný rzvj v zásade v smere sídelných rzvjvých sí pri dteraz uplatňvanm radiálnm systéme v smere seneckm cez Senec na Trnavu aleb Galantu, 1.7 pdprvať rzvj vidieckeh sídlenia s cieľm vytvriť rvncenné živtné pdmienky byvateľv, pdprvať vzťah urbánnych a rurálnych území v nvm partnerstve zalženm na integrácii funkčných vzťahv mesta a vidieka a kultúrnhistrických a urbanistickarchitektnických danstí, zachvávať pôvdný špecifický ráz vidieckeh priestru, vychádzať z pôvdnéh charakteru zástavby a histricky utvrenej klitej krajiny, zachvávať histricky utváraný typ zástavby bcí (vinhradnícky, pľnhspdársky na Záhrí, v Pdunajskej nížine a pd.) a zhľadňvať nárdpisné/etnické špecifiká zástavby jedntlivých bcí (slvenské, maďarské, chrvátske, nemecké),

20 Zmeny a dplnky č. 3/2009 strana 20/ pri rzvji vidieckych blastí zhľadňvať ich špecifické prírdné a krajinné prstredie a pri rzvji jedntlivých činnstí dbať na zamedzenie, prípadne bmedzenie mžných negatívnych dôsledkv týcht činnstí na krajinné a živtné prstredie vidieckeh priestru, vytvárať pdmienky dbrej dstupnsti vidieckych priestrv k sídelným centrám, pdprvať výstavbu verejnéh dpravnéh a technickéh vybavenia bcí, mderných infrmačných technlógií tak, aby vidiecke priestry vytvárali kultúrne a pracviskv rvncenné prstredie vči urbánnym priestrm, a dsiahnuť tak skĺbenie tradičnéh vidieckeh prstredia s pžiadavkami na mderný spôsb živta, dbať na zachvanie vidieckeh charakteru v bciach pričlenených k mestám (najmä k Bratislave), 1.9 pdprvať rzvj Bratislavy a Bratislavskéh kraja v ich medzinárdnm význame, ak sú časti jednéh z centier - aglmerácií najvyššieh európskeh významu (Viedeň - Bratislava) najmä v blasti vedy, výskumu, bchdu, turistiky a dpravy, 1.10 pdprvať rzvj vyššej a špecifickej bčianskej vybavensti v reginálnm rzvjvm póle mesta Bratislavy - Ivanka pri Dunaji a Bernlákv, 1.11 pdprvať rzvj priemyselných parkv pdľa zákna č. 193/2001 Z. z. pdpre na zriadenie priemyselných parkv a dplnení zákna Nárdnej rady Slvenskej republiky č. 180/1995 Z. z. niektrých patreniach na uspriadanie vlastníctva k pzemkm v znení neskrších predpisv, 1.13 pdprvať rzvj priemyselných parkv Malacky sever, Malacky juh, Lzrn, Zhr, Veľké Leváre, priemyseln-technlgickéh parku Vaskvá Pd Marheckými rybníkmi, lgistické centrum v Senci, 1.15 pdprvať budvanie rzvjvých sí, a t: prvéh stupňa: Bratislava - Mdra - Trnava - Žilina, záhrská rzvjvá s Bratislava - Malacky - Kúty - štátna hranica s Česku republiku, druhéh stupňa: žitnstrvná s Bratislava - Dunajská Streda, tretieh stupňa: malkarpatská s Mdra - Smlenice, pdunajská s Senec - Galanta - Nvé Zámky. 2. V blasti rzvja rekreácie a cestvnéh ruchu 2.1 usmerňvať funkčn-priestrvý subsystém cestvnéh ruchu a rekreácie v zhde s prírdnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými dansťami a v súbežnm zabezpečvaní nárkv byvateľv kraja najmä Bratislavy na každtýždennú a knctýždennú rekreáciu, ak aj účastníkv širšej aj cezhraničnej turistiky na pznávaciu a rekreačnú turistiku, 2.3 pdprvať kl Bratislavy vytvrenie funkčn-priestrvéh systému prímestskej rekreácie, 2.7 nadviazať na medzinárdný turizmus rzvíjaním pznávacieh cestvnéh ruchu a tiež sledvaním turistických tkv a dpravných trás (cestných, vdných) prechádzajúcich, prípadne knčiacich v kraji a v Bratislave; venvať väčšiu pzrnsť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahm a malému prihraničnému a tranzitnému cestvnému ruchu, 2.8 prepjiť dôslednejšie ciele pznávacieh a rekreačnéh turizmu, 2.10 využiť v aktívnm turizme bhatú, etnicky rôznrdú štruktúru kraja (slvenská, maďarská, chrvátska, nemecká). 3. V blasti uspriadania územia z hľadiska eklgických aspektv, chrany prírdy a chrany pôdneh fndu 3.1 rešpektvať pľnhspdársky a lesný pôdny fnd ak faktr limitujúci urbanistický rzvj kraja definvaný v záväznej časti územnéh plánu veľkéh územnéh celku, 3.2 zabezpečiť prtieróznu chranu pôdneh fndu vegetáciu v rámci riešenia prjektv pzemkvých úprav, 3.5 v nadväznsti na systém náhrad hspdárskej ujmy pri vynútenm bmedzení hspdárenia rešpektvať pri hspdárskm využití prvky reginálneh územnéh systému eklgickej stability a pžiadavky na ich chranu a funkčnsť; z prvkv územnéh systému eklgickej stability vylúčiť