ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HRUBÁ BORŠA

Transcript

1 PROJEKT SPOLUFINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU - FOND ERDF Názv prjektu: Územný plán bce Hrubá Brša Tent prjekt bl realizvaný s finančnu pmcu Európskej únie z Európskeh fndu reginálneh rzvja (ERDF) prstredníctvm Operačnéh prgramu Základná infraštruktúra, ktréh Riadiacim rgánm je Ministerstv výstavby a reginálneh rzvja SR. ÚZEMNÝ PLÁN OBCE HRUBÁ BORŠA NÁVRH Č I S T O P I S Obstarávateľ: Obec Hrubá Brša Spracvateľ: ÚPn s.r..

2 Návrh strana 2/111 ZÁKLADNÉ ÚDAJE Názv dkumentácie Územný plán bce Hrubá Brša Návrh. Obstarávateľ dkumentácie Obec Hrubá Brša Hrubá Brša 73, Jelka zastúpená: Ladislavm Vidrm, starstm bce prstredníctvm dbrne spôsbilej sby pdľa 2 a/ Zákna č. 50/1976 Zb. v znení neskrších predpisv: Ing. arch. Jana Zlámalvá (registračné čísl: 039). Spracvateľ dkumentácie ÚPn s.r.. Drtárska cesta 37, Bratislava zastúpená: Ing. arch. Mniku Dudášvu, knateľm zdpvedný riešiteľ: Ing. arch. Mnika Dudášvá autrizvaný architekt SKA (registračné čísl 0734 AA 0230) a klektív. Riešiteľský klektív Základná kncepcia a urbanizmus Ing. arch. Mnika Dudášvá Verejné dpravné vybavenie DIC s.r.. Ing. Fedr Zverk Verejné technické vybavenie Ing. Ladislav Sajk (vdné hspdárstv) Aljz Valla (zásbvanie plynm a teplm) Ing. Ladislav Štefk (zásbvanie el. energiu) Ochrana prírdy a tvrby krajiny, Ochrana živtnéh prstredia, Ochrana pľnhspdárskej a lesnej pôdy SK Ing. Katarína Staníkvá Pčítačvá grafika Ing. arch. Vjtech Vasaráb ÚPn s.r.. september 2008

3 Návrh strana 3/111 Obsah: A. Smerná textvá časť: A.1. Základné údaje (str. 7) A.1.1 Hlavné ciele riešenia a prblémy, ktré územný plán rieši (str. 7) A.1.2 Vyhdntenie dterajšieh územnéh plánu bce (str. 11) A.1.3 Údaje súlade riešenia územia s zadaním (str. 12) A.2. Riešenie územnéh plánu bce (str. 12) A.2.1 Vymedzenie riešenéh územia a jeh gegrafický pis (str. 12) A.2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a z záväzných častí územnéh plánu regiónu (str. 13) A.2.3 Základné demgrafické, sciálne a eknmické rzvjvé predpklady bce (str. 17) A.2.4 Riešenie záujmvéh územia a širšie vzťahy dkumentujúce začlenenie riešenej bce d systému sídlenia (str. 24) A.2.5 Návrh urbanistickej kncepcie priestrvéh uspriadania (str. 24) A.2.6 Návrh funkčnéh využitia územia bce s určením prevládajúcich funkčných území, vrátane určenia prípustnéh, bmedzujúceh a zakazujúceh funkčnéh využívania (str. 27) A.2.7 Návrh riešenia bývania, bčianskeh vybavenia s sciálnu infraštruktúru, výrby a rekreácie (str. 29) A.2.8 Vymedzenie zastavanéh územia bce (str. 35) A.2.9 Vymedzenie chranných pásiem a chránených území pdľa sbitných predpisv (str. 36) A.2.10 Návrh na riešenie záujmv brany štátu, civilnej chrany byvateľstva, pžiarnej chrany a chrany pred pvdňami (str. 40) A.2.11 Návrh chrany prírdy a tvrby krajiny vrátane prvkv územnéh systému eklgickej stability a ekstabilizačných patrení (str. 42) A.2.12 Návrh verejnéh dpravnéh a technickéh vybavenia (str. 44) A.2.13 Kncepcia starstlivsti živtné prstredie, hdntenie z hladiska predpkladaných vplyvv na živtné prstredie (str. 64) A.2.14 Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených lžiskvých území a dbývacích priestrv, napr. záplavvé územie, územie znehdntené tažbu (str. 65) A.2.15 Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú chranu (str. 65) A.2.16 Vyhdntenie perspektívneh pužitia pľnhspdárskej a lesnej pôdy na nepľnhspdárske účely (str. 66) A.2.17 Hdntenie navrhvanéh riešenia z hľadiska envirnmentálnych, eknmických, sciálnych a územntechnických dôsledkv (str. 73) B. Záväzná textvá časť: B.1 Zásady a regulatívy priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia (napr. urbanistické, priestrvé, kmpzičné, kultúrnhistrické, kúpeľné, krajinneklgické, dpravné, technické) na funkčné a priestrv hmgénne jedntky (str. 76) B.2 Určenie prípustných, bmedzujúcich aleb vylučujúcich pdmienk na využitie jedntlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jedntlivých plôch vyjadrených v všebecne zrzumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsby a keficienty využitia) (str. 77) B.2.1 Určenie regulácie priestrvéh uspriadania (str. 77) ÚPn s.r.. september 2008

4 Návrh strana 4/111 B.2.2 Určenie regulácie funkčnéh využívania územia (str. 78) B.3 Zásady a regulatívy umiestnenia bčianskeh vybavenia územia (str. 78) B.4 Zásady a regulatívy umiestnenia verejnéh dpravnéh a technickéh vybavenia územia (str. 79) B.4.1 Zásady a regulatívy umiestnenia verejnéh dpravnéh vybavenia (str. 79) B.4.2 Zásady a regulatívy umiestnenia verejnéh technickéh vybavenia (str. 80) B.5 Zásady a regulatívy zachvania kultúrnhistrických hdnôt, chrany a využívania prírdných zdrjv, chrany prírdy a tvrby krajiny, vytvárania a udržiavania eklgickej stability vrátane plôch zelene (str. 84) B.5.1 Zásady a regulatívy zachvania kultúrnhistrických hdnôt (str. 84) B.5.2 Zásady a regulatívy chrany a využívania prírdných zdrjv, chrany prírdy a tvrby krajiny, vytvárania a udržiavania eklgickej stability vrátane plôch zelene (str. 84) B.6 Zásady a regulatívy starstlivsti živtné prstredie (str. 86) B.7 Vymedzenie zastavanéh územia bce (str. 88) B.8 Vymedzenie chranných pásiem a chránených území pdľa sbitných predpisv (str. 88) B.9 Vymedzenie plôch na verejnprspešné stavby, na vyknanie delenia a sceľvania pzemkv, na asanáciu a chránené časti krajiny (str. 91) B.9.1 Vymedzenie plôch na verejnprspešné stavby (str. 91) B.9.2 Vymedzenie plôch na vyknanie delenia a sceľvania pzemkv (str. 92) B.9.3 Vymedzenie plôch na asanácie (str. 92) B.9.4 Vymedzenie plôch na chránené časti krajiny (str. 92) B.10 Určenie, na ktré časti bce je ptrebné bstarať a schváliť územný plán zóny (str. 93) B.11 Určenie, na ktré časti bce je ptrebné bstarať urbanistickú štúdiu (str. 93) B.12 Zznam verejnprspešných stavieb (str. 93) B.13 Prehľad záväzných regulatívv (str. 95) B.14 Schéma záväzných častí riešenia a verejnprspešných stavieb (str. 107). C. Smerná grafická časť 1 Výkres širších vzťahv M 1: Výkres riešenia verejnéh dpravnéh vybavenia M 1: Výkres riešenia verejnéh technickéh vybavenia (návrh kncepcie riešenia vdnéh hspdárstva) M 1: Výkres riešenia verejnéh technickéh vybavenia (návrh kncepcie riešenia energetiky) M 1: Výkres chrany prírdy a tvrby krajiny (vrátane prvkv územnéh systému eklgickej stability) M 1: Výkres perspektívneh pužitia pľnhspdárskej pôdy a lesnej pôdy na nepľnhspdárske účely M 1:5000 D. Záväzná grafická časť 2.1 Kmplexný výkres priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia M 1: Kmplexný výkres priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia záväzná časť riešenia M 1:5000 ÚPn s.r.. september 2008

5 Návrh strana 5/111 E. Dplňujúce údaje Sú zaradené d príslušných kapitl textvej časti. F. Dkladvá časť P sknčení prerkvania sa dklady prilžia k dkumentácii prerkúvaní (v samstatnm elabráte). ÚPn s.r.. september 2008

6 Návrh strana 6/111 A. SMERNÁ TEXTOVÁ ČASŤ ÚPn s.r.. september 2008

7 Návrh strana 7/111 A.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1.1 Hlavné ciele riešenia a prblémy, ktré územný plán rieši A Dôvdy na bstaranie Obec Hrubá Brša je pdľa 18 ds. 4 zákna č. 50/1976 Zb. územnm plánvaní a stavebnm priadku v znení neskrších predpisv (ďalej stavebný zákn) bstarávateľm územnplánvacej dkumentácie bce. Hlavným dôvdm pre bstaranie nvej územnplánvacej dkumentácie na úrvni územnéh plánu bce je ptreba dpracvania dkumentácie rzpracvanej v rkch (Prieskumy a rzbry, Zadanie). Ďalší dôvd pre bstaranie nvéh územnéh plánu bce priniesl spracvanie základnéh strategickéh rzvjvéh dkumentu, ktrý krem inéh má aj územn-technické priemety ide tent dkument: Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Hrubá Brša. Dôvdm je aj ptreba zsúladenia zámerv na úrvni bce, resp. katastrálneh územia bce s pžiadavkami rzvjvých a plánvacích dkumentv na úrvni vyšších územných celkv, najmä ÚPN VÚC Bratislavskéh kraja. Na základe týcht skutčnstí a ptrieb bec Hrubá Brša rzhdla bstaraní návrhu územnéh plánu bce. Spracvaný Návrh územnéh plánu bude prerkvaný pdľa 22 stavebnéh zákna s bcami, ktrých územia sa týka, s dtknutými samsprávnymi krajmi, s dtknutými rgánmi, s dtknutými fyzickými sbami a dtknutými právnickými sbami, tt prerkvanie je verejné. P prerkvaní bude predlžený na psúdenie ddržania pstupu bstarávania Krajskému stavebnému úradu v Bratislave a následne bude schválený v Obecnm zastupiteľstve. A Pžiadavky na spracvanie a rzsah Pstup bstarania a spracvania Návrhu je v súlade s záknm č. 50/1976 Z. z. (Stavebný zákn) v znení neskrších predpisv a Vyhlášku č. 55/2001 Z. z. ÚPP a ÚPD. Rzsah spracvania Návrhu : textvá časť smerná, záväzná grafická časť smerná, záväzná. Obsah textvej a grafickej časti je v súlade s bsahm pdľa Vyhlášky č. 55/2001 Z. z.. Časti A. (smerná textvá časť) a C. (smerná grafická čať) tvria smernú časť riešenia územnéh plánu bce. Časti B. (záväzná textvá časť) a D. (záväzná grafická časť) tvria záväznú časť riešenia územnéh plánu bce. A Výchdiskvé pdklady Zznam výchdiskvých pdkladv a dkumentv (týkajúcich sa bce Hrubá Brša) ÚPn s.r.. september 2008

8 Návrh strana 8/111 Územný plán bce Hrubá Brša Prieskumy a rzbry, Obstarávateľ: Obec Hrubá Brša, Spracvateľ: Ing. ing. arch. Peter Derevenec, dátum spracvania: 12/2000 Územný plán bce Hrubá Brša Zadanie, Obstarávateľ: Obec Hrubá Brša, Spracvateľ: Ing. ing. arch. Peter Derevenec, dátum spracvania: 11/2001 Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Hrubá Brša na bdbie , Obstarávateľ: Obec Hrubá Brša, Spracvateľ: GESTUS s.r.., dátum spracvania: Prjekt stavby Hrubá Brša prívd a rzvd vdy, Spracvateľ: VINERS spl. s r.. Galanta, dátum spracvania: 04/2001 Územný plán bce Jánvce návrh, Spracvateľ: Ing. arch. Dudášvá, dátum spracvania: apríl 2005 List: Bratislavská vdárenská splčnsť a. s. Prešvská 48, 826, Z dňa , čísl 32964/4021/07/K/Rm Mžnsť dvedenia dpadvých vôd z Senca d ÚČOV Bratislava, Pdrbná štúdia, Investr BVS a. s. Bratislava, Spracvateľ: HYDROCCOP s r. Bratislava, dátum spracvania: 08/2005. A Ciele riešenia Cieľm Územnéh plánu bce Hrubá Brša je kmplexné riešenie priestrvéh uspriadania a funkčnéh využitia územia, stanvenie zásad jeh rganizácie a vecná a časvá krdinácia jedntlivých činnstí v súlade s princípmi udržateľnéh rzvja, pdľa ustanvení 1 Zákna č. 50/1976 v znení neskrších predpisv. Ciele a smervanie rzvja územia bude územný plán pdriaďvať chrane a rzvju živtnéh prstredia, kultúrn-histrických a prírdných hdnôt územia, pričm bude hľadať mžnsti ptimálneh využitia zdrjv a rezerv územia na jeh splčensky najefektívnejší urbanistický rzvj. V rku 2003 Obedné zastupiteľstv v Hrubej Brši splu s pdnikateľsku bcu vypracval Dlhdbý strategický rzvjvý plán bce. S nasledvnými cieľmi: vybudvať vdvd rzvíjať investičnú bytvú výstavbu vybudvať nvé inžinierske siete zamerať sa na využívanie vľnéh času pre všetky vekvé kategórie byvateľstva vybudvať kultúrn-splčenské zariadenie zmdernizvať súčasné nefunkčné futbalvé ihrisk ( viacúčelvé ihrisk) vybudvať becné nájmné byty pdieľať sa na rzvji agrturizmu. V súlade s stanvenými cieľmi bli v bci realizvané nasledvné aktivity: reknštrukcia rzhlasu reknštrukcia verejnéh svetlenia reknštrukcia miestneh cintrína reknštrukcia Materskej škôlky reknštrukcia becnéh úradu prívd a rzvd vdy prívd a rzvd vdy II. etapa. Kmplexnú stratégiu rzvja na kmunálnej úrvni reprezentuje Prgram hspdárskeh a sciálneh rzvja bce Hrubá Brša na bdbie (ďalej len Prgram ), ktrý vymedzuje pririty, patrenia a knkrétne aktivity. ÚPn s.r.. september 2008

9 Návrh strana 9/111 Prgram definuje tiet 4 základné pririty definvané súbrm patrení: 1. Dbudvanie, rzvj a skvalitnenie základnej infraštruktúry s rešpektvaním chrany prírdy a živtnéh prstredia v bci: vybudvanie chýbajúcich prvkv základnej infraštruktúry rzvj dpravnej infraštruktúry bce revitalizácia živtnéh prstredia dpadvé hspdárstv 2. Rzvj pdnikania, služieb cestvnéh ruchu v bci Hrubá Brša s využitím dmáceh ptenciálu: rzvj eknmickéh ptenciálu bce rzvj a využitie ptenciálu cestvnéh ruchu v bci 3. Rzvj bčianskej vybavensti a pdpra bčianskych aktivít byvateľv: zvýšenie vzdelávania a ptenciálu zamestnansti pdpra a rzvj vľn-časvých aktivít vytvrenie systému infraštruktúry bce 4. Sídelná infraštruktúra: pdpra výstavby bytv. Prgram definuje aj súbr aktivít, z ktrých mnhé majú aj územný priemet z hľadiska územnéh plánvania: 1. Výstavba kultúrn-výchvnéh vzdelávacieh centra v bci (krúžky pre deti a mládež, pskytvanie celdennej prevádzky v materskej škle) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 2. Dbudvanie verejnej siete zásbujúcej byvateľstv vdu (dbudvanie chýbajúcej prípjky na vdný zdrj a chýbajúcich prípjk pre dmácnsti) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta v riešení technickej infraštruktúry. 3. Výstavba kanalizácie a ČOV (vybudvanie kanalizácie dvedenie splaškvých dpadvých vôd na ČOV, ich prečistenie v ČOV a následné vypustenie d recipientu) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta v riešení technickej infraštruktúry. 4. Obnva a údržba miestnych kmunikácií (úprava pvrchu kmunikácií p zrealizvanej výstavbe kanalizácie a dbudvaní vdvdu) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 5. Vybudvanie šprtvéh areálu a revitalizácia futbalvéh ihriska (vybudvanie nvéh šprtvéh areálu a revitalizácia existujúceh ihriska) termín: d Návrhu ÚPN bce sa bidve aktivity premietajú ak nvé rzvjvé plchy č. 12 vybudvanie šprtvéh areálu a č. 25 revitalizácia futbalvéh ihriska. 6. Vybudvanie fitnes centra (v nadväznsti na výstavbu kultúrn-výchvnéh vzdelávacieh centra) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 7. Vybudvanie zbernéh dvra (riešenie situácie v blati nakladania s dpadmi s dôrazm na kmpstvanie) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 8. Revitalizácia gazdvskéh dvra a ďalším využitím (reknštrukcia gazdvskéh dvra a jeh následné využitie na prezentáciu vidieckeh spôsbu živta ak aj rganizvanie kurzv s zameraním na kurzy varenia miestnych špecialít pre mladé gazdinky) termín: d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. ÚPn s.r.. september 2008

10 Návrh strana 10/ Vybudvanie penziónu dmv dôchdcv (riešenie sciálneh prgramu v klí Bratislavy, bjekt pre 300 prestarlých bčanv), termín: 2010 d Návrhu ÚPN bce sa aktivita premieta ak nvá rzvjvá plcha č Reknštrukcia becnéh úradu spjená s prístavbu (za účelm pdpry splupráce s miestnymi pdnikateľmi, získanie ubytvacích priestrv a centrálnej vývarvne pre bčanv a sciálne dkázané sby) termín: 2008 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 11. Pdpra rzvja jazdeckéh ddielu a reštauračných služieb (dbudvanie jazdeckéh ddielu, rzšírenie služieb pre verejnsť spjené s vybudvaním reštauračnéh a phstinskéh zariadenia) termíne: 2008 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 12. Vybudvanie glfvéh ihriska a výstavba rdinných dmv (zahájiť a pstupne budvať glfvé ihrisk a klie špecializvať na výstavbu rdinných dmv), termín: 2008 d Návrhu ÚPN bce sa bidve aktivity premietajú ak nvé rzvjvé plchy č. 27, 28 vybudvanie glfvéh ihriska a č. 26, 29 výstavba rdinných dmv (v klí glfvéh ihriska). 13. Prebudvanie lesíka na lespark a miest relaxu (lesík revitalizvať na centrum relaxu v prírde pre mladé rdiny s deťmi, ale aj pre iné vekvé kategórie) termín: 2009 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 14. Reknštrukcia chdníkv a parkvísk v bci (vybudvanie širších bezpečnstných chdníkv v smere na bec Jánvce spjené s lesíkm a firmu ORAG s.r.., zmdernizvanie parkviska pred Phstinstvm a Ptravinami) termín: 2009 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 15. Dbudvanie verejnéh svetlenia, ddychvých zón a šprtvéh areálu (dbudvanie chýbajúcich častí verejnéh svetlenia a reknštrukcia existujúceh, výsadba strmv p bch stranách cesty smerm na Malú Bršu, prepjenie rekreačnej blasti s bcu, ddychvými zónami s lavičkami, vybudvanie vyznačenej cesty pre klieskvých krčuliarv a cyklistv) termín: 2010 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 16. Výstavba becných nájmných bytv (zahájiť budvanie nájmných becných bytv spjené s bčiansku vybavensťu, napr. hličstv, kaderníctv, čistiareň, cukráreň, rýchle bčerstvenie a iné v prvm prjekte pre 24 mladých rdín) termín: 2008 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 17. Vybudvanie becnéh trhviska (vybudvanie becnéh trhviska za účelm zachvania vidieckej tradície v areáli ddychu a parku) termín: 2008 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 18. Vybudvanie radničnéh námestia (v klí becnéh úradu, Materskej škly a družstevných bytv) termín: 2009 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 19. Oddychvý areál v lkalite dlina (vybudvanie jednduchéh prírdnéh ddychvéh prstredia pre vdičv a cyklistv s mžnsťu bčerstvenia medzi bcu Jelka a dlinu) termín: 2009 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 20. Pdpra skautizmu (využitie pzemkv kl miestnej kaplnky pre rzvj skautizmu s dôrazm na vybudvanie mdernéh parku v tábrvm prstredí spjené s výsadbu zelene a drevín) termín: 2011 d Návrhu ÚPN bce sa premieta ak aktivita bez nárku na nvé rzvjvé plchy. 21. Revitalizácia ťažbných plôch (upravenie brehv jazera a živtnéh prstredia pre rekreačnú činnsť p uknčení ťažby štrku) termín: 2011 d Návrhu ÚPN bce sa aktivita premieta ak nvé rzvjvé plchy č. 1, 2, 3, 8, 9. Hlavné ciele rzvja bce bli v Zadaní územnéh plánu bce definvané v všebecnej rvine, a t nasledvne: ÚPn s.r.. september 2008

11 Návrh strana 11/111 vytvrenie územných a technických predpkladv harmnickéh rzvja bce, jeh záujmvéh územia s rešpektvaním danstí územia, jeh existujúcich prírdných a kultúrnych hdnôt a zvyšvanie kvality živtnéh prstredia návrh funkčnéh, prevádzkvéh a priestrvéh uspriadania bce s určením základných regulatívv pre využitie jedntlivých funkčných plôch vytvrenie územných pdmienk pre bytvú výstavbu pre jednak vlastných byvateľv bce s cieľm pzitívne vplyvniť stabilizáciu mladšieh byvateľstva v bci ak aj pre mžné dsídľvanie vytvrenie územných pdmienk pre lkalizáciu pdnikateľských aktivít, s cieľm zabezpečiť pracvné príležitsti pre bývajúce byvateľstv v bci. Pre účely spracvania návrhu územnéh plánu bce hlavné ciele rzvja bce knkretizujeme d týcht cieľv: vytvriť atraktívne miest pre bývanie (pripraviť rzvjvé plchy pre výstavbu rdinných dmv, realizvať výstavbu nájmných bytvých dmv, reknštruvať schátralé bjekty rdinných dmv, asanvať nebývané rdinné dmy v zlm technickm stave...) skvalitniť bčiansku vybavensť s sciálnu infraštruktúru (pripraviť rzvjvé plchy pre výstavbu zariadení bčianskej vybavensti mnfunkčné zariadenia, resp. v plyfunkcii s bývaním, šprtm a rekreáciu najmä realizvať výstavbu kultúrn-výchvnéh vzdelávacieh centra, fitnes centra, penziónu dmv dôchdcv, reštauračnéh a phstinskéh zariadenia, becnéh trhviska, revitalizvať gazdvský dvr a ďalším využitím, reknštruvať a pristavať becný úrad) pdpriť rzvj hspdárstva (intenzifikáciu existujúcich pľnhspdárskych areálv a ich využitím pre účely agrturistiky) pdpriť rzvj rekreácie a cestvnéh ruchu (skvalitniť služby v blasti cestvnéh ruchu, rzvíjať šprtvé a rekreačné plchy v krajinnm prstredí najmä realizvať výstavbu glfvéh ihriska, šprtvéh areálu, revitalizvať futbalvé ihrisk, rzvíjať jazdecký ddiel, prebudvať lesík na lespark a miest relaxu, dbudvať ddychvé zóny a ddychvý areál v lkalite dlina, vybudvať mderný park v tábrvm prstredí na pdpru skautizmu, revitalizvať ťažbné plchy pre rekreačnú činnsť p uknčení ťažby štrku) skvalitniť dpravnú infraštruktúru (realizvať bnvu a údržbu miestnych kmunikácií, reknštruvať chdníky a parkviská, realizvať výstavbu nvých miestnych kmunikácií a chdníkv v rzvjvých plchách, rzširvať a revitalizvať verejné priestranstvá najmä vybudvať radničné námestie...) skvalitniť technickú infraštruktúru (dbudvať chýbajúce verejné rzvdy inžinierskych sietí v existujúcej zástavbe najmä chýbajúcu prípjku na vdný zdrj, chýbajúce prípjky pre dmácnsti, kanalizáciu a verejné svetlenie, realizvať výstavbu nvých línivých trás a zariadení technickej infraštruktúry v rzvjvých plchách...) skvalitniť živtné prstredie (realizvať výsadbu zelene a drevín na verejných priestranstvách a v krajvých častiach bce, dstrániť a rekultivvať nelegálne skládky dpadv, vybudvať zberný dvr...). Návrhvým bdbím územnéh plánu bce je rk A.1.2 Vyhdntenie dterajšieh územnéh plánu bce Obec nemala spracvaný územný plán bce. ÚPn s.r.. september 2008

12 Návrh strana 12/111 A.1.3 Zhdntenie súladu riešenia s zadaním Návrh plne v súlade s pžiadavkami na riešenie, ktré bli stanvené v zadaní (schválenm uznesením OZ č. 78/07/OZ z dňa ), tak z hľadiska ich bsahvéh vymedzenia, ak aj kncepčnéh smervania. Štruktúra textvej a grafickej časti krešpnduje s pdmienkami týkajúcimi sa rzsahu a úpravy dkumentácie územnéh plánu bce. A.2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE A.2.1 Vymedzenie riešenéh územia a jeh gegrafický pis A Vymedzenie riešenéh územia Riešené územie pre územný plán bce je vymedzené administratívn-správnymi hranicami bce, t.j. hranicami katastrálneh územia. Riešené územie je kmpaktné. Celkvá rzlha katastrálneh územia je 584,8381 ha. Pri pčte byvateľv bce 387 (rk 2006) dsahuje hustta sídlenia 66 byvateľv na km 2. Katastrálne územia bce hraničia s nasledujúcimi katastrálnymi územiami: k.ú. bce Jelka Jelka a Nvá Jelka II. (z juhvýchdu) tát hranica je zárveň hranicu medzi kresm Senec a Galanta a zárveň hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajm k.ú. bce Kráľvá pri Senci (z severu) k.ú. bce Kstlná pri Dunaji (z juhzápadu). Juhvýchdná hranica katastrálneh územia tvrí súčasne kresnú hranicu medzi kresm Senec a Galanta a krajskú hranicu medzi Bratislavským a Trnavským krajm. Hranica p celej dĺžke prechádza pľnhspdársku krajinu bez viditeľných hraničujúcich prvkv. Úhrnný prehľad pzemkv pdľa druhu z evidencie bce pre k.ú. Hrubá Brša: Orná pôda Záhrady Lesné pzemky Vdné plchy Zastavané plchy Ostatné plchy 504,1303 ha 12,2022 ha 16,4476 ha 0,3293 ha 38,1654 ha 13,5633 ha Celé riešené územie má výmeru 584,8381 ha, z čh 516,3325 ha tvrí pľnhspdárska pôda, č predstavuje 88,3%. Z týcht údajv vyplýva, že sa jedná územie využívané hlavne na pľnhspdárske účely. Zastavané územie bce zaberá plchu 36,6947 ha, mim zastavané územie bce sa nachádza 548,1434 ha. ÚPn s.r.. september 2008

13 Návrh strana 13/111 A Gegrafický pis riešenéh územia Obec Hrubá Brša leží v juhvýchdnej časti kresu Senec v pdunajskej nížine medzi Čiernu Vdu a Malým Dunajm, v severzápadnej časti Žitnéh strva. Obec leží v chránenej vdhspdárskej blasti Žitný Ostrv. Riešené územie sa nachádza na rvine bez prejavu plšnej erózie, skln 0 1 a rvine s mžnsťu prejavu plšnej erózie, skln 1 3, je t rvina bez rientácie k svetvým stranám. Klimaticky patrí územie d regiónu veľmi tepléh, veľmi suchéh, nížinnéh s priemernu tepltu za vegetačné bdbie Riešené územie charakterizujú tiet krajinné prvky: Lesná vegetácia nachádza sa na výmere 16,4476 ha. Lesné prasty sú listnaté (patria d prechdných a tvrdých lužných lesv), bhspdarvané ak lesy hspdárske s drevinami dub, javr, tpľ s prímesu agátu bieleh a brvice čiernej. Najväčší lesný prast sa nachádza juhvýchdne d bce s názvm Dlný háj. Menšie plchy lesných prastv sa nachádzajú pri bci pri cestách na Kráľvú pri Senci a Jánvce. Nelesná drevinvá vegetácia (NDV) je v riešenm území zastúpená hlavne línivu a bdvu frmu. V riešenm území sú zastúpené dreviny ak: jaseň, agát, javr, dub, vŕba, tpľ a vcné strmy (čerešne, slivky, jablne, rechy) pri kmunikáciách. Z krvín je t najmä baza čierna, svíb krvavý, vtáčí zb, bršlen, trnka. Trvalé trávne prasty (TTP) sa v riešenm území nachádzajú v blízksti vdných plôch, v ÚHDP z katastrálneh prtálu sa trvalé trávne prasty vôbec nevyskytujú. Orná pôda sa nachádza na najväčšej výmere, a t na plche 504,1303 ha, č predstavuje 86% výmery celéh katastrálneh územia. Závlahy sú vybudvané na výmere 412ha v užívaní f. CORPOREX. Trvalé kultúry v riešenm území sa nenachádzajú vinice ani vcné sady. Plchy súkrmných záhrad prechádzajú z zastavanéh územia mim zastavané územie, kde sú bhspdarvané ak zeleninvé záhrady a vcné sady. Plcha záhrad je 12,2022 ha. Vdné tky v riešenm území sa žiadny vdný tk ani kanál nenachádza. Vdná plcha nachádza sa niekľk vdných plôch pri hranici s k.ú. Hrubý Šúr. Vznikajú p ťažbe štrkpieskv. Celkvá výmera vdných plôch je v riešenm území 0,3293 ha (pdľa ÚHDP nezdpvedá t však skutčnsti, nakľk v riešenm území sa nachádza mnh väčšia výmera vdných plôch vznikajúcich p ťažbe štrkpieskv) Sídelná vegetácia sprievdná vegetácia ulíc a kmunikácií, verejná zeleň pri becnm úrade a materskej škôlke, pri kaplnke a kultúrnm dme, verejná zeleň pri bytvých dmch, špeciálna zeleň cintrín. Verejná zeleň v bci pzstáva z výsadieb listnatých a ihličnatých drevín ak sú brezy, smreky, rechy, lipy, tuje, brvice, jasene, vŕby. Cintrín sa nachádza v časti Malá Brša, nachádzajú sa tu tuje, krušpán a agáty. Plcha futbalvéh ihriska je zatrávnená, nachádza sa na kraji bce neudržiavané, p krajch sa nachádzajú náletvé dreviny tpľv a agátu. A.2.2 Väzby vyplývajúce z riešenia a z záväzných častí územnéh plánu regiónu Základným výchdiskvým dkumentm pre ÚPN bce Hrubá Brša je schválený ÚPN VÚC Bratislavskéh kraja. Výstupy z riešenia územnplánvacej dkumentácie vyššieh stupňa záväzná časť Územnéh plánu veľkéh územnéh celku Bratislavskéh kraja, vyhlásená všebecne záväzným nariadením Bratislavskéh samsprávneh kraja č. 18/2007 z dňa , sú záväzným dkumentm pre riešenie ÚPN bce Hrubá Brša. ÚPn s.r.. september 2008

14 Návrh strana 14/111 ÚPN VÚC Bratislavskéh kraja v svjej záväznej časti určuje niektré všebecné pdmienky pre rzvj miest a bcí, ak aj knkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu: I. Záväzné regulatívy územnéh rzvja Pri riadení využívania a uspriadania územia kraja treba ddržať tiet záväzné regulatívy: 1. V blasti uspriadania územia, sídlenia a rzvja sídelnej štruktúry 1.1 vychádzať pri územnm rzvji Bratislavskéh kraja z rvncennéh zhdntenia vnútrreginálnych vzťahv, najmä medzi Bratislavu a statným územím kraja, a nadreginálnych vzťahv, najmä na susedné kraje - regióny, Slvensk a zahraničie, a pritm zdôrazniť špecificksti kraja vyplývajúce z plhy kraja a lkalizácie hlavnéh mesta Slvenskej republiky na jeh území, rzvíjať bratislavsk-trnavské ťažisk sídlenia aj ak súčasť vyššej celeurópskej aglmerácie Viedeň - Bratislava - Györ s dminantným centrm tvreným hlavným mestm Bratislava ak jedným z centier tejt európskej rzvjvej aglmerácie, pdprvať vytvrenie hmgénneh bratislavsk-trnavsk-nitrianskeh ťažiska sídlenia medzinárdnéh významu s prepjením na najvyššiu európsku plycentrickú sústavu aglmerácií a miest, frmvať sídelnú štruktúru na nadreginálnej úrvni prstredníctvm regulácie priestrvéh uspriadania a funkčnéh využívania územia jedntlivých hierarchických úrvní ťažísk sídlenia, centier sídlenia, rzvjvých sí a vidieckych priestrv, 1.2 riešiť kraj v principiálnm členení na funkčné územné celky, ktré sú v zásade ttžné s administratívnymi územiami kresv, a t na kres Senec (členený na dva funkčné celky - senecký a pdunajský), 1.3 pdprvať vytvrenie sídelných rzvjvých pólv Bratislavskéh kraja s cieľm decentralizácie bývania byvateľstva a pracvných príležitstí, a t d terciárnych rzvjvých centier, 1.5 rzvíjať ak terciárne rzvjvé centrá s kmplexnu vybavensťu a cezreginálnu pôsbnsťu mestá Malacky, Pezink, Mdra a Senec, 1.6 pdprvať územný rzvj v zásade v smere sídelných rzvjvých sí pri dteraz uplatňvanm radiálnm systéme v smere seneckm cez Senec na Trnavu aleb Galantu, 1.7 pdprvať rzvj vidieckeh sídlenia s cieľm vytvriť rvncenné živtné pdmienky byvateľv, pdprvať vzťah urbánnych a rurálnych území v nvm partnerstve zalženm na integrácii funkčných vzťahv mesta a vidieka a kultúrnhistrických a urbanistick-architektnických danstí, zachvávať pôvdný špecifický ráz vidieckeh priestru, vychádzať z pôvdnéh charakteru zástavby a histricky utvrenej klitej krajiny, zachvávať histricky utváraný typ zástavby bcí (vinhradnícky, pľnhspdársky na Záhrí, v Pdunajskej nížine a pd.) a zhľadňvať nárdpisné/etnické špecifiká zástavby jedntlivých bcí (slvenské, maďarské, chrvátske, nemecké), pri rzvji vidieckych blastí zhľadňvať ich špecifické prírdné a krajinné prstredie a pri rzvji jedntlivých činnstí dbať na zamedzenie, prípadne bmedzenie mžných negatívnych dôsledkv týcht činnstí na krajinné a živtné prstredie vidieckeh priestru, vytvárať pdmienky dbrej dstupnsti vidieckych priestrv k sídelným centrám, pdprvať výstavbu verejnéh dpravnéh a technickéh vybavenia bcí, mderných infrmačných technlógií tak, aby vidiecke priestry vytvárali kultúrne a pracviskv rvncenné prstredie vči urbánnym priestrm, a dsiahnuť tak skĺbenie tradičnéh vidieckeh prstredia s pžiadavkami na mderný spôsb živta, dbať na zachvanie vidieckeh charakteru v bciach pričlenených k mestám (najmä k Bratislave), 1.14 pdprvať budvanie rzvjvých sí, a t: ÚPn s.r.. september 2008

15 Návrh strana 15/ tretieh stupňa: malkarpatská s Mdra - Smlenice, pdunajská s Senec - Galanta - Nvé Zámky. 2. V blasti rzvja rekreácie a cestvnéh ruchu 2.1 usmerňvať funkčn-priestrvý subsystém cestvnéh ruchu a rekreácie v zhde s prírdnými (Dunaj, Malé Karpaty) a civilizačnými dansťami a v súbežnm zabezpečvaní nárkv byvateľv kraja najmä Bratislavy na každtýždennú a knctýždennú rekreáciu, ak aj účastníkv širšej aj cezhraničnej turistiky na pznávaciu a rekreačnú turistiku, 2.3 pdprvať kl Bratislavy vytvrenie funkčn-priestrvéh systému prímestskej rekreácie, 2.8 prepjiť dôslednejšie ciele pznávacieh a rekreačnéh turizmu, 3. V blasti uspriadania územia z hľadiska eklgických aspektv, chrany prírdy a chrany pôdneh fndu 3.1 rešpektvať pľnhspdársky a lesný pôdny fnd ak faktr limitujúci urbanistický rzvj kraja definvaný v záväznej časti územnéh plánu veľkéh územnéh celku, 3.2 zabezpečiť prtieróznu chranu pôdneh fndu vegetáciu v rámci riešenia prjektv pzemkvých úprav, 3.5 v nadväznsti na systém náhrad hspdárskej ujmy pri vynútenm bmedzení hspdárenia rešpektvať pri hspdárskm využití prvky reginálneh územnéh systému eklgickej stability a pžiadavky na ich chranu a funkčnsť; z prvkv územnéh systému eklgickej stability vylúčiť hspdárske využitie týcht území, prípadne pvliť len extenzívne využívanie zhľadňujúce existenciu cenných eksystémv, a t takt: pri lesných eksystémch zabezpečiť preradenie z lesv hspdárskych d lesv chranných, prípadne lesv sbitéh určenia s sbitým spôsbm hspdárenia, 3.6 zabrániť ďalšej mnkulturizácii prvkv územnéh systému eklgickej stability pri jedntlivých prvkch územnéh systému eklgickej stability pdľa ptreby zabezpečiť bnvu pôvdnéh druhvéh zlženia - lúk, lesných eksystémv a pd., 3.7 prispôsbvať vedenie trás dpravnej a statnej technickej infraštruktúry mim kmplexv lesv, aby sa netrieštili, prípadne ich krajm, 3.8 zamedziť hlrubný spôsb ťažby v bikridrch, bicentrách a na vyznačených genfndvých plchách, 3.11 vytvriť pufrvacie zóny v klí jedntlivých bicentier a bikridrv z zatrávnených zón pnechaných sukcesii, 3.13 eliminvať systémvými patreniami stresvé faktry pôsbiace na prvky územnéh systému eklgickej stability (pôsbenie priemyselných a dpravných exhalácií, pľnhspdárskej chemizácie, znečistenia vdných tkv a pd.), 3.16 regulvať intenzitu pľnhspdárskej výrby v chranných zónach prvkv územnéh systému eklgickej stability, 3.17 regulvať rzvj rekreácie v lkalitách tvriacich prvky územnéh systému eklgickej stability a na územiach sbitnej chrany prírdy, 3.18 zlepšiť štruktúru využitia zeme výsadbu plôch krajinnej a verejnej zelene; na výsadbu verejnej zelene v plnej miere využiť nepužívané plchy pzdĺž antrpgénnych línivých prvkv - cesty, hranice hnv, kanály a pd., 3.19 vytvriť súbr remízk slúžiacich ak refúgiá živčíchv v tvrenej pľnhspdárskej krajine; pri výsadbe zelene pdprvať výber prirdzených splčenstiev, 4. V blasti uspriadania územia z hľadiska kultúrnhistrickéh dedičstva 4.1 zhľadňvať a revitalizvať v územnm rzvji územia pamiatkvých rezervácií (Bratislava, Veľké Leváre), pamiatkvých zón (Bratislava - CMO, Devínska Nvá Ves, Dúbravka, Lamač, Rača, Rusvce, Vajnry, Záhrská Bystrica, Marianka, Mdra), územia histrických jadier miest a bcí, známe a predpkladané lkality archelgických nálezísk a nálezv, nárdné kultúrne pamiatky (Bratislava - pčet 8, hrad Červený Kameň, Mdra - súbr s vzťahm k Ľ. Štúrvi), kultúrne pamiatky, ich súbry a areály a ich chranné pásma, územia miest a bcí, kde je zachytený histrický ÚPn s.r.. september 2008

16 Návrh strana 16/111 stavebný fnd, ak aj časti rzptýlenéh sídlenia, nvdbé architektnické a urbanistické diela, areály architektnických diel s dtvárajúcim prírdným prstredím, histrické technické diela, 4.3 rešpektvať kultúrnhistrické dedičstv, predvšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené urbanistické súbry (mestské pamiatkvé rezervácie, pamiatkvé zóny a ich chranné pásma) a súbry navrhvané na vyhlásenie, 4.4 rešpektvať vplyv najbližšieh klia na kraj (súvisiace územia myjavskéh, trnavskéh a kmárňanskéh regiónu v Trnavskm kraji, Trenčianskm kraji a Nitrianskm kraji), 4.5 rešpektvať dminantné znaky typu pôvdnej a kultúrnej krajiny, mrflógie a klímy v blasti Záhria, Malých Karpát a ich predhria a Žitnéh strva, 4.6 rešpektvať typickú frmu a štruktúru sídlenia charakterizujúcu jedntlivé etnkultúrne a hspdársk-sciálne celky a prírdn-klimatické blasti, 4.7 uplatniť a rešpektvať typvú a funkčnú prfiláciu sídel mestskéh a malmestskéh charakteru a rôzne frmy vidieckeh sídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rzptyle, 4.8 rešpektvať ptenciál takých kultúrnhistrických a splčenských hdnôt a javv, ktré kntinuálne pôsbia v danm prstredí a predstavujú rzvjvé impulzy kraja(vinhradnícke tradície v Malkarpatskej blasti, etnkultúrne a splčenské tradície, histrické udalsti, sbnsti a artefakty na celm vymedzenm území). 6. V blasti rzvja nadradenej technickej infraštruktúry 6.3 rešpektvať kridry existujúcich a navrhvaných vedení, 6.8 prefervať výstavbu kanalizácií a čistiarní dpadvých vôd v Chránenej vdhspdárskej blasti Žitný strv, 6.9 pdprvať zásbvanie byvateľstva pitnu vdu z veľkzdrjv a chrániť kridr pre prívd vdy z Žitnéh strva na Záhrie, II. Verejnprspešné stavby Verejnprspešné stavby spjené s realizáciu uvedených záväzných regulatívv sú tiet: 14. kanalizácie a čistiarne dpadvých vôd v Chránenej vdhspdárskej blasti Žitný strv, Na uskutčnenie verejnprspešných stavieb mžn pdľa 108 zákna č. 50/1976 Zb. O územnm plánvaní a stavebnm priadku (stavebný zákn) v znení zákna č. 262/1992 Zb., zákna Nárdnej rady Slvenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákna č. 229/1997 Z. z. a nálezu Ústavnéh súdu Slvenskej republiky č. 286/1996 Z. z. pzemky, stavby a práva k nim vyvlastniť aleb vlastnícke práva k pzemkm a stavbám bmedziť. Územný priemet záväznej časti ÚPN VÚC Bratislavskéh kraja d územnéh plánu bce Hrubá Brša majú tiet záväzné regulatívy funkčnéh a priestrvéh uspriadania územia: v blasti rzvja rekreácie a cestvnéh ruchu (bd 2.): pdprvať kl Bratislavy vytvrenie funkčn-priestrvéh systému prímestskej rekreácie (bd 2.3.) návrh vytvára priestry pre rzvj rekreačných aktivít nadmiestneh významu (glfvý areál rzvjvá plcha č. 28, pbyt pri vde rzvjvé plchy č. 1, 2, 3, 8, 9) v blasti nadradenej technickej infraštruktúry (bd 6.): prefervať výstavbu kanalizácií a čistiarní dpadvých vôd v Chránenej vdhspdárskej blasti Žitný strv (bd 6.8) návrh sa premieta d kncepcie riešenia vdnéh hspdárstva ak návrh riešenia splaškvej kanalizácie v bci, nasmervanej cez bec Kráľvá pri Senci d Senca a následne d ČOV Bratislava Vrakuňa. Záväzná časť ÚPN VÚC Bratiavskéh kraja taktiež vymedzuje verejnprspešné stavby, ktré sa premietajú aj d územnéh plánu bce Hrubá Brša: verejnprspešné stavby časť II.): kanalizácie a čistiarne dpadvých vôd v Chránenej vdhspdárskej blasti Žitný strv (bd 14) návrh splaškvej kanalizácie je zaradený medzi verejnprspešné stavby. ÚPn s.r.. september 2008

17 Návrh strana 17/111 Ostatné navrhvané rzvjvé plchy predstavujú zväčša rzvjvý ptenciál miestneh významu, č nie je v klízii s rzvjm sídelnej štruktúry na reginálnej (krajskej VÚC) úrvni. A.2.3 Základné demgrafické, sciálne a eknmické rzvjvé predpklady bce Údaje, uvedené v nasledujúcich kapitlách, sú definvané k rôznym dátumm pdľa zdrja, ktrý údaje pskytval (becný úrad, štatistický úrad) a pdľa typu štatistických ukazvateľv, z ktrých niektré sa sledujú každrčne, ale niektré len v určitých časvých intervalch (napr. údaje bytvéh fndu z ŠOBD). A Obyvateľstv Vývj pčtu byvateľstva Dynamiku rzvja bce Hrubá Brša charakterizuje vývj pčtu byvateľv v dlhdbm bdbí rkv : Rk Pčet byvateľv Pdľa údajv PHSRO. Obec Hrubá Brša v priebehu psledných 100 rkv zaznamenala značné výkyvy v pčte byvateľv. Od rku 1991 sa pčet byvateľv pstupne päť zvyšuje, pričm samspráva bce má záujem v tmt trende pkračvať a dstupnými prstriedkami pdpruje zvýšenie pôrdnsti ak aj zvýšenie migrácie smerm d bce. Obyvateľstv pdľa phlavia Trval bývajúce byvateľ. splu Rk 1991 Rk 2001 Rk 2005 Rk muži ženy Pdľa údajv PHSRO. ÚPn s.r.. september 2008

18 Návrh strana 18/111 Pstupne dchádza k vyrvnávaniu rzdielv v pčte byvateľv medzi phlaviami. Vekvá skladba byvateľstva Skladba byvateľv pdľa vekvých skupín a pdľa phlavia (k ) Pčet trval bývajúcich byvateľv 360 z th muži 170 z th ženy 190 (52,8 %) Pčet byvateľv v predprduktívnm veku (0-14) 55 (15,3 %) Pčet byvateľv v prduktívnm veku (M 15-59, Ž 15-54) z th muži 118 z th ženy 103 Pčet byvateľv v pprduktívnm veku (M>60, Ž>55) z th muži 23 z th ženy 46 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. 221 (61,4 %) 69 19,2 %) Skladba byvateľv pdľa vekvých skupín a pdľa phlavia (k rku 2005) Pčet trval bývajúcich byvateľv 393 z th muži 196 z th ženy 197 Pčet byvateľv v predprduktívnm veku (0-14) 57 Pčet byvateľv v prduktívnm veku (M 15-59, Ž 15-54) ÚPn s.r.. september z th muži 143 z th ženy 129 Pčet byvateľv v pprduktívnm veku (M>60, Ž>55) Pdľa údajv PHSRO. Skladba byvateľv pdľa vekvých skupín a pdľa phlavia (k rku 2006) Pčet trval bývajúcich byvateľv 387 z th muži 183 z th ženy 204 Pčet byvateľv v predprduktívnm veku (0-14) 56 Pčet byvateľv v prduktívnm veku (M 15-59, Ž 15-54) z th muži 141 z th ženy 132 Pčet byvateľv v pprduktív. veku (M>60, Ž>55) 58 Pdľa údajv PHSRO.

19 Návrh strana 19/111 Pmer pčtu byvateľv v predprduktívnm veku (deti d 14 rkv) k pčtu byvateľv v pprduktívnm veku (muži nad 60 rkv, ženy nad 55 rkv) vypvedá reprdukčnej vitalite byvateľstva a naznačuje dlhdbejší budúci demgrafický vývj. Na základe údajv z rku 2006, v predprduktívnm veku je 14,47 %, 14,99% byvateľv je v pprduktívnm veku a zvyšk tvria byvatelia v prduktívnm veku (70,54 %). Z hľadiska budúceh vývja je dlhdbý rast pčtu byvateľv reálny len vtedy, ak pčet byvateľv v predprduktívnm veku presahuje pčet byvateľv v pprduktívnm veku. Z hľadiska demgrafických prgnóz má vyskú výpvednú hdntu index vitality, definvaný ak pdiel pčtu byvateľv v predprduktívnm veku k pčtu byvateľv v pprduktívnm veku, násbený číslm 100. Pdľa údajv z rku 2006 index vitality dsahuje hdntu 96,55, pričm hdnty pdd 100 nezaručujú perspektívu rastu pčtu byvateľv prirdzenu menu. Rast pčtu byvateľstva mžn zárveň vplyvniť aj pzitívnu migračnu bilanciu, t. j. prisťahvaním nvých byvateľv. Nárdnstné zlženie byvateľstva Nakľk v bdbí rkv 1938 až 1945 územie bce patril Maďarskej republike, bec Hrubá Brša patrí d nárdnstne zmiešanéh územia. V rku 2001 sa však zaznamenal výrazný pkles v pdiele byvateľv maďarskej nárdnsti prti rku 1991 (viac ak 10 %). Rk 1991 Rk 2001 Slvenská % 55,87 66,39 Maďarská % 42,54 31,67 Rómska 0 0,28 Pdľa údajv PHSRO. Nábženské zlženie byvateľstva Väčšinvé zastúpenie v štruktúre byvateľstva pdľa nábženskej príslušnsti má rímskkatlícka cirkev s pdielm 79,17 %. Vyský je aj pčet byvateľv bez vyznania tvrí 12,5%. Rk 1991 Rk 2001 Rímskkatlícke % 65,08 79,17 Evanjelické % 2,86 3,06 Gréckkatlícke % 0 0,83 Pravslávne % 0 0 Čs. Husitské % 0 0 Bez vyznania % 7,3 12,5 Ostatné % 0 0 Nezistené 24,76 2,78 Pdľa údajv PHSRO. Vzdelanstné zlženie byvateľstva V bci Hrubá Brša je vzdelanstné zlženie byvateľstva na dbrej úrvni. Všetci byvatelia majú minimálne základné vzdelanie, nezanedbateľný je najmä pčet vyskšklsky vzdelaných byvateľv (22). Najzastúpenejšu skupinu byvateľv je byvateľstv s základným vzdelaním (98) a stredným dbrným vzdelaním bez maturity (96). ÚPn s.r.. september 2008

20 Návrh strana 20/111 Bývajúce byvateľstv pdľa phlavia a pdľa najvyššieh sknčenéh stupňa šklskéh vzdelania v rku 2001: Najvyšší uknčený stupeň vzdelania Muži Ženy Splu Základné Učňvské bez maturity Stredné dbrné (bez maturity) Úplné stredné učňvské (s maturitu) Úplné stredné dbrné (s maturitu) Úplné stredné všebecné Vyššie Vyskšklské bakalárske Vyskšklské magisterské, inžinierske, dktrské Vyskšklské dktrandské Vyskšklské splu Vyskšklské pdľa zamerania: - univerzitné technické eknmické pľnhspdárske statné Ostatní bez udania šklskéh vzdelania Ostatní bez šklskéh vzdelania Deti d 16 rkv Úhrn Pdľa údajv PHSRO. Eknmická aktivita a zamestnansť byvateľstva Dôležitu súčasťu pdnikateľskej základne v bci je splčnsť CORPOREX s.r.., ktrá hspdári na výmere ha rnej pôdy a prevádzkuje aj jazdecký areál. Ďalšie významné rganizácie sú: Štrkpiesky Hrubá Brša s.r.., Cesty Nitra a.s. baľvačka, splčnsť GRATEX INTERNATIONAL a.s. infrmačné technlógie, Agrgazn s.r.., ORAG s.r.. a iné. Výhdné dpravné spjenie bce Hrubá Brša umžňuje dennú dchádzku byvateľv aj d zamestnania v Bratislave. Eknmicky aktívni byvatelia (2001) Pčet eknmicky aktívnych sôb Pdiel eknmicky aktívnych (%) 48,3 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. 174 (z th 93 mužv a 81 žien) Z celkvéh pčtu byvateľv pripadá na eknmicky aktívnych 48,3 %. ÚPn s.r.. september 2008

21 Návrh strana 21/111 Rk (stav k ) Pčet nezamestnaných Pdľa údajv PHSRO. D rku 2002 pčet nezamestnaných pstupne narastal a d rku 2002 dšl k pstupnému pklesu nezamestnaných v bci. Rzvjvé predpklady bce Predpklady nárastu pčtu trval bývajúceh byvateľstva Z hľadiska dlhdbých demgrafických trendv predpkladáme pstupný nárast pčtu trval bývajúcich byvateľv. Priaznivý demgrafický vývj čakávame za predpkladu: phybu byvateľstva prirdzenu menu mechanickéh phybu (predpklad migrácie byvateľv širšieh klia a najmä byvateľv Bratislavy smerm d bce prisťahvanie). Dynamika prisťahvania nvých byvateľv bude závislá d pdmienk, ktré bude bec pskytvať z hľadiska bývania, bčianskeh, dpravnéh a technickéh vybavenia a zamestnansti (dôvdm sťahvania môže byť uprednstnenie bývania na dedine prti bývaniu v meste, ale hlavne mžnsť bývania v prírdnm a kľudnm prstredí). V návrhvm bdbí územnéh plánu, t. j. d rku 2035 predpkladáme nasledvný nárast pčtu byvateľv: 3090 (nárast 2685 byvateľv, t. j. rčný prírastk cca 99 byvateľv). Pznámka: Pri výpčte bl uvažvané s blžnsťu 3,0 byvateľa na 1 bytvú jedntku (splu je navrhvaných 895 b.j., nie je uvažvané s zahusťvaním plôch v rámci zastavanéh územia bce). Predpkladané prírastky v pčte byvateľv sú zhľadnené pri navrhvaní rzvjvých plôch v územnm pláne bce. Očakávame, že aj samtný územný plán, ktrý legislatívne pripraví nvé lkality vhdné na výstavbu, prinesie nvé impulzy pre rzvj bce. Predpkladaný nárast pčtu trval bývajúcich byvateľv je ppísaný aj v kapitle č. A ÚPn s.r.. september 2008

22 Návrh strana 22/111 Predpklady nárastu pčtu prechdne bývajúceh byvateľstva Predpkladáme aj pstupný nárast pčtu prechdne bývajúcich byvateľv, nakľk v rzvji uvažujeme s psilnením rekreačnej funkcie a s ňu súvisiacich zariadení bčianskej vybavensti. Navrhvané funkcie v riešenm území vytvria predpklady pre prechdné ubytvanie cca rekreantv (uvažujeme s rekreantmi v chatvej blasti v htelvm zariadení glfvéh areálu). Predpkladaný pčet je len rientačný. Predpklady eknmickej aktivity byvateľstva V nasledujúcich rkch čakávame aj nárast pčtu pracvných príležitstí v bci Hrubá Brša, nakľk návrh územnéh plánu uvažuje s vytvrením viacerých prevádzk bčianskej vybavensti a prevádzk súvisiacich s rzvjm cestvnéh ruchu. Navrhvané funkcie v riešenm území vytvria nvé pracvné príležitsti pre cca zamestnancv. Predpkladaný pčet je len rientačný. A Bytvý fnd Väčšina bytvéh fndu sa kncentruje v rdinných dmch, kde je splu viac ak 88 % všetkých trval bývaných bytv. Štandard bývania v bci je pmerne vyský. V priemere na 1 byt z celkvéh bytvéh fndu pripadá cca 71 m 2 bytnej plchy. Vybavensť bytvéh fndu je primeraná vidieckym štandardm. Priemerná blžnsť bytu (pčet byvateľv na 1 trval bývaný byt) dsahuje hdntu 3,05, č je mierne pd priemerm SR. Predpkladáme, že v ďalších rkch sa blžnsť bytv bude naďalej znižvať a bude pôsbiť ak jeden z faktrv, vytvárajúci tlak na nvú bytvú výstavbu. Z celkvéh pčtu bytv (153) predstavujú nebývané byty 22,22 %. Tent ukazvateľ nie je veľmi priaznivý. Pčet dmv a bytv (2001) dmy splu 143 trvale bývané dmy 110 z th rdinné dmy 106 nebývané dmy 33 byty splu 153 trvale bývané byty 110 z th v rdinných dmch 97 nebývané byty 34 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. Ukazvatele úrvne bývania v r priemerný pčet... trvale bývajúcich sôb na 1 trvale bývaný byt 3,05 m2 bytnej plchy na 1 trvale bývaný byt 71,10 pčet byt. miestnstí na 1 trvale býv. byt 3,96 trvale bývajúcich sôb na 1 bytnú miestnsť 0,77 ÚPn s.r.. september 2008

23 Návrh strana 23/111 m2 bytnej plchy na sbu 23,3 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. Ukazvatele vybavensti dmácnstí v r pdiel trvale bývaných bytv vybavených (v %) ústredným kúrením 60,9 kúpeľňu aleb sprchvacím kútm 93,6 autmaticku práčku 54,5 rekreačnu chatu, dmčekm, chalupu 0,9 sbným autmbilm 39,1 pčítačm 10,9 Ukazvatele vybavensti dmácnstí v r pdiel trvale bývaných bytv s 3+ bytnými miestnsťami (v %) ústredným kúrením 94,5 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. Nebývané byty pdľa dôvdu nebývansti v r splu 34 zmena užívateľa 0 určený na rekreáciu 6 uvľnený na prestavbu 0 nespôsbilý na bývanie 8 p klaudácii 3 v pzstalstnm aleb súdnm knaní 0 z iných dôvdv 17 Pdľa údajv Štatistickéh úradu SR. Rzvjvé predpklady bce V návrhvm bdbí územnéh plánu, t. j. d rku 2035 predpkladáme nasledvný nárast pčtu bytvých jedntiek: 1048 (nárast 895 bytvých jedntiek, t. j. rčný prírastk cca 33 bytvých jedntiek). Pznámka: Pri výpčte nie je uvažvané s zahusťvaním plôch v rámci zastavanéh územia bce. Predpkladané prírastky v pčte bytvých jedntiek sú zhľadnené pri navrhvaní rzvjvých plôch v územnm pláne bce. Návrh vychádza z predpkladanéh demgrafickéh vývja, z pčtu a veľksti cenzvých dmácnstí, z migrácie byvateľv, z pžiadaviek bce a uvažuje aj s pstupným znižvaním priemernej blžnsti existujúcich bytv a rastm priemernej bytnej plchy na 1 byvateľa. Očakávame, že aj samtný územný plán, ktrý legislatívne pripraví nvé lkality vhdné na výstavbu, prinesie nvé impulzy pre rzvj bce. Dpyt p nvej výstavbe rdinných dmv by mal vrastať najmä za predpkladu uskutčňvania aktívnej plitiky bce, zalženej na využití plhvých ptenciálv územia. Ppis lkalít vytypvaných pre funkciu bývania, je pdrbnejšie ppísaný aj v kapitle č. A ÚPn s.r.. september 2008

24 Návrh strana 24/111 A.2.4 Riešenie záujmvéh územia a širšie vzťahy dkumentujúce začlenenie riešenej bce d systému sídlenia Obec Hrubá Brša patrí d kresu Senec a d Bratislavskéh kraja. Funkciu kresnéh mesta plní mest Senec, č vymedzuje funkčné väzby bce Hrubá Brša k centru Senec. Obec Hrubá Brša leží v bratislavsk-trnavskm ťažisku sídlenia celštátneh až medzinárdnéh významu a je zaradená d územia jadrvéh pásma regiónu Bratislavskéh kraja. Základnu úlhu bce je zabezpečiť všestranný rzvj svjh územia a ptrieb byvateľv pri výkne samsprávy. Obec samstatne rzhduje a uskutčňuje všetky úkny súvisiace s správu bce a jej majetku v zmysle zákna. Riešeným územím územnéh plánu bce Hrubá Brša je výlučne katastrálne územie bce, pret návrh nepredpkladá žiadne priame dsahy riešenia na klité bce a mestá. Otvrenie nvých lkalít pre výstavbu rdinných dmv však pskytne mžnsti aj pre dsťahvanie byvateľv z klitých bcí. A.2.5 Návrh urbanistickej kncepcie priestrvéh uspriadania A Urbanistická štruktúra a kmpzičné vzťahy Obec Hrubá Brša pzstáva z dvch častí, ktré sú d seba priestrv ddelené. Časti bce Hrubá Brša a Malá Brša sa však nachádzajú v pmerne malej vzdialensti a pstupne v rámci územnéh rzvja bce sa čakáva, že môžu urbanisticky splynúť a vytvriť tak súvisle zastavané územie. Funkciu kmpzičných sí tvria kmunikácie. Najvýraznejšu su dpravnéh významu sú cesty III. triedy, ktré prechádzajú bcu v smerch Kstlná pri Dunaji Hrubá Brša Jánvce, Kráľvá pri Senci Hrubá Brša a Jelka Hrubá Brša. Od cesty Kstlná Pri Dunaji Hrubá Brša Jánvce sa dpája hlavná kmpzičn-rganizačná s, spájajúca bec s časťu Malá Brša, kde je sústredená aj väčšina zariadení bčianskej vybavensti. Dôležitým kmpzičným prvkm v štruktúre bce je zeleň. Dva lesné prasty sa nachádzajú za bcu v smere na Jánvce (menší lesík na ľavej strane a väčší lesný prast na pravej strane, ktré je ptrebné revitalizvať). Okrem rzptýlenej a línivej zelene (sprievdná vegetácia ulíc a kmunikácií) sa v zastavanm území nachádza aj niekľk menších plôch zelene verejná zeleň pri becnm úrade a materskej škôlke, pri kaplnke, kultúrnm dme, pri bytvých dmch, špeciálna zeleň cintrín. Zachvanie tejt zelene je dôležité nielen z eklgických a hygienických dôvdv, ale aj estetickéh a kmpzičnéh hľadiska. sprievdná vegetácia ulíc a kmunikácií, verejná zeleň pri becnm úrade a materskej škôlke, pri kaplnke a kultúrnm dme, verejná zeleň pri bytvých dmch, špeciálna zeleň cintrín Zástavbu tvria samstatne stjace bjekty. Staršie bjekty majú typickú dispzíciu ľudvéh dmu s pzdĺžnym radením priestrv, nvšie bjekty sú štvrcvéh pôdrysu. Zástavba je zväčša jednpdlažná; časť bjektv je dvjpdlažná. V prípade bjektv v zlm technickm stave dprúčame uprednstniť ich reknštrukciu (v dôvdnených prípadch prestavbu) a k demlácii bjektv pristúpiť len v prípadch závažnéh statickéh narušenia knštrukcie, a bjektv rušivých z prevádzkvéh hľadiska. Objekty nespôsbilé na trvalé bývanie z dôvdu nesplnenia hygienických štandardv je mžné využiť pre rekreačné využitie. Zachvanie tradičnej architektúry v ucelenej Návrh urbanistickej kncepcie priestrvéh uspriadania pdriaďval rzmiestnenie nvých rzvjvých lkalít tak, aby dšl k vytvreniu kmpaktnéh pôdrysu bce spjením jej bidvch častí. ÚPn s.r.. september 2008