Vplyv prostredia na elektrické inštalácie a elektrické zariadenia

Vplyv prostredia na elektrické inštalácie a elektrické zariadenia Mgr. Martin Herman elektrotechnik špecialista, technik PO, bezpečnostný technik, Fy HERMAN, Župná 46, Zlaté Moravce Úvod Elektrotechnická požiarna bezpečnosť prevádzkovaných zariadení má veľký význam z hľadiska ochrany pred úrazom elektrickým prúdom ľudí aj zvierat, resp. ochrany majetku. Prevádzkovanie elektrických zariadení nie je možné bez určených vonkajších vplyvov (prostredí) v zmysle európskych noriem, podobne nie je možné elektrické zariadenie správne naprojektovať alebo vykonať odborné prehliadky a odborné skúšky. V súčasnom období prijímania európskych noriem vo forme STN EN... sme postavení pred zložitý proces uvedomovania si rozdielov, princípov, ako aj prístupu k problematike prevencie a stanovenia rizík, čo sa priamoúmerne premieta do protokolov o určených vonkajších vplyvov (podmienky prostredia, využitie, resp. konštrukcia budov), v ktorých je komplexné posúdenie všetkých súvisiacich faktorov a kritérií na bezpečnosť, protipožiarnu ochranu, technickú spoľahlivosť, elektrickú kompatibilitu ako aj správnu funkciu elektrotechnického zariadenia, resp. jeho životnosť. Prečo určovať vonkajšie vplyvy už vo fáze prípravy diela a projektovania? Prax už veľa krát potvrdila, že tam kde nebolo určené v minulosti prostredie prístup elektrotechnikov k prevádzkovanému elektrotechnickému zariadeniu bol úplne iný (nedefinovaný, nezodpovedný, neznámy), ako tam kde bolo určené prostredie už vo fáze prípravy a projektovania, resp. v priebehu prevádzkovania elektrického zariadenia, pokiaľ došlo k zmenám v technológií, resp. k zmenám použitých vstupných materiálov, polotovarov, surovín a pod. Po tomto konštatovaní sa pýtame: Prečo??? Odpoveď je jednoduchá: Elektrická inštalácia a elektrické zariadenie bolo zrealizované podľa požiadavky objednávateľa, obyčajne bez predloženej výkresovej dokumentácie a bez určeného prostredia, čo elektromontérov viedlo k realizácií montážnych prác bez jasného cieľa a zodpovednosti za vykonanú prácu. Takto vykonávaná montážna činnosť je vždy spravidla chaotická, kde dochádza počas realizácie k častým zmenám a úpravám, ktorým príslušný elektromontér nerozumie, nemá možnosť celkového pohľadu na svoju prácu, spravidla koná na základe ústnych pokynov, ktoré si mnohokrát protirečia alebo sa navzájom negujú. Elektromontér sa so svojou prácou nestotožnil, k takto vykonávanej montážnej práci si nenašiel pozitívny a tvorivý vzťah, práca ho nebaví a s úľavou čaká na fajront. O nejakej zodpovednosti sa nedá hovoriť, pretože sám elektromontér nemá jasno, čo vlastne od neho objednávateľ požaduje, o akú elektroinštaláciu sa jedná, chýba celkový nadhľad na svoje dielo a pod. 15

Bezpečnosť práce na elektrických zariadeniach Určovanie vonkajších vplyvov neoddeliteľný atribút elektrotechnickej a požiarnej bezpečnosti Bez určeného prostredia (vonkajších vplyvov), nie je možné elektrické zariadenia naprojektovať, zrealizovať jeho montáž, zabezpečovať optimálne jeho prevádzkovanie, resp. vykonávať jeho pravidelnú údržbu, opravy, ako aj odborné prehliadky a odborné skúšky. Prostredie vonkajšie vplyvy... znamená pôsobenie okolitého prostredia na elektrické zariadenie (bývalé aktívne prostredia), ale aj pôsobenie elektrického zariadenia na okolité prostredie (bývalé pasívne prostredia), podľa STN 33 0300: 2001. Vonkajšie vplyvy... stanovuje odborná komisia, ktorá je zložená z kvalifikovaných odborne spôsobilých pracovníkov v danej oblasti. V komisii by nemal chýbať projektant, technológ, elektrotechnik špecialista, technik požiarnej ochrany, resp. bezpečnostný technik a pod. O určení prostredia musí byť vyhotovený písomný doklad protokol o určení vonkajších vplyvov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie. Určeniu vonkajších vplyvov musí predchádzať označenie každého priestoru (objektu) na príslušných výkresoch napríklad číslami, názvom a pod. Podklady na určenie vonkajších vplyvov, spravidla sú: Fyzikálne, požiarno-technické, chemické a biologické vlastnosti spracovávaných materiálov a látok, Informácie o technológii výroby, prevádzky alebo spracovania materiálov, Informácie o množstve vznikajúceho odpadu, škodlivín, exhalácií a o spôsobe ich likvidácie, Celkové usporiadanie (odstupy) zariadení a riešenie priestoru, Druh a vlastnosti predmetov umiestnených v okolí el. zariadení, Vonkajšie vplyvy sa určujú vo všetkých priestoroch v ktorých sú umiestnené alebo používané el. zariadenia, alebo v ktorých z hľadiska prostredia sa musí riešiť ochrana pred úrazom elektrickým prúdom, nebezpečnými účinkami statickej elektriny alebo statickými výbojmi, nebezpečnými účinkami atmosferickej elektriny a pod. V priestoroch v ktorých sa vyrábajú, skladujú alebo sa manipuluje s horľavými kvapalinami, horľavými plynmi a parami resp. horľavými prachmi sa hodnotia tieto vplyvy aj pri neobvyklých prevádzkových stavoch (stanovuje sa prostredie pri normálnej prevádzke a pri poruche) podľa príslušných STN EN. Požiadavky na výber a navrhovanie el. zariadení pre dané vonkajšie vplyvy sa uvádzajú vo vyššie uvedenej predbežnej STN-P 33 2000-5-51, tabuľka 51A. (viď ďalej - príloha). Doporučujeme používať harmonizovanú českú normu ČSN 33 2000-5-51, ktorá je už kompletná a vyčerpávajúco rieši uvedenú problematiku. Napríklad: Ak elektrotechnik špecialista zistí, že nie je určené prostredie a nejedná sa o jednoduchú prevádzku s prostredím obyčajným (základné a normálne), musí sám zvážiť či je schopný správne posúdiť bezpečnosť el. zariadenia pre neznáme prostredie. Príklady z praxe potvrdzujú, že v mnohých prípadoch elektrotechnik špecialista nepožaduje protokol o určení prostredia od prevádzkovateľa, ale vystačí si so samourčením prostredia pre danú odbornú prehliadku a skúšku. Takýto postup je nesprávny a v prípade havárie zariadenia, alebo úrazu el. prúdom sa môže elektrotechnik špecialista dostať do rozporu so zákonom. Treba poznamenať, že elektrotechnik špecialista nemá delegované kompetencie pri výkone odbornej prehliadky a skúšky určovať súčasne aj prostredie. Pokiaľ bude menovaný do komisie pre určovanie prostredia štatutárnym zástupcom príslušnej organizácie, v tom prípade, ako člen odbornej komisie sa podieľa na správnom určení prostredia. Požiadavka určenia vonkajších vplyvov odbornou komisiou projektovej organizácie ( u nových objektov a rozvodov ), alebo prevádzkovateľom, musí byť vždy splnená. Ak nie je táto požiadavka splnená pred vykonaním odbornej prehliadky a skúšky, buď sa splní priebežne počas výkonu prehliadky (zložité prostredie, pasívne s nebezpečím požiaru, alebo výbuchu a pod.), alebo sa táto skutočnosť musí objaviť v zistených závadách príslušnej správy o odbornej prehliadke a skúške. 16

Postup pri určovaní vonkajších vplyvov vo výbušnom prostredí Pri určovaní nebezpečných priestorov u horľavých plynov a pár je potrebné urobiť niekoľko postupných krokov, aby bolo možné objektívne a zodpovedné stanovenie príslušnej zóny, skupiny výbušnosti, teplotnej triedy a pod. Zaradenie do príslušnej zóny vôbec nezávisí na koncentrácií výbušnej zmesi, ktorá sa v danom priestore môže vyskytnúť (veď napríklad aj v Zóne 2 môže byť výbušná koncentrácia plynu, samozrejme za neobvyklých okolností a to len zriedka - na krátky čas).dôležité je rešpektovať prijaté kritéria vyspelých štátov, ktoré vychádzajú z dlhoročných praktických skúseností a úrovne zabezpečenia elektrických zariadení pred výbuchom pre jednotlivé zóny. Prvým krokom, ktorý je potrebné pri určovaní nebezpečných priestorov vykonať, je získanie dostatočne spoľahlivých informácií a údajov o prítomných látkach, ktoré sa v danom priestore (technológií) môžu nachádzať. Medzi najdôležitejšie parametre (základné vlastnosti) zaraďujeme (v prílohe 2 sú uvedené niektoré fyzikálno-chemické vlastnosti plynov a pár): dolná a horná medza výbušnosti (buď je stanovená v tabuľke viď príloha 2), alebo sa vypočíta z príslušného vzorca : 293 LELυ* = LEL (1-0,0014 /υ-20/ ) 273+υ* kde: - LEL (g/m 3 ) dolná medza výbušnosti pri 20 0 C a 1013 mbar - LELυ* (g/m 3 ) dolná medza výbušnosti pri 20 0 C aplikovaná na plyny s teplotou υ* - υ hodnota teploty napríklad pri sušení v peci ( 0 C) - υ* hodnota teploty plynu ( 0 C) aplikovaná na koncentráciu (g/ m 3 ) bod vzplanutia /viď názvoslovie/ bod vznietenia hustota pár nebezpečné množstvo výbušnej atmosféry a pod. Druhým krokom, ktorý je potrebné pri určovaní nebezpečných priestorov vykonať, je identifikácia možných zdrojov úniku a ich zaradenie do jednotlivých stupňov úniku. Nová norma zavádza stupne úniku: - T trvalý stupeň úniku /viď názvoslovie/ - P primárny stupeň úniku - S sekundárny stupeň úniku Pozn.: U technologických zariadení kde je veľké množstvo spojov (napr. regulačných staníc plynu), postačí uviesť počet a typ spojov a doporučuje sa posudzovať toto technologické zariadenie ako celok (v žiadnom prípade ako jednotlivé zdroje úniku). Tretím krokom: je stanovenie typu zóny. Môže byť vykonané dvomi spôsobmi: prvý spôsob podľa stupňa úniku a stupňa spoľahlivosti vetrania (viď tabuľka B1, str. 24 STN EN 60079-10). Druhý spôsob je na základe ohodnotenia pravdepodobnosti dĺžky vzniku výbušnej atmosféry v danom priestore za rok (použitie kritéria 10 až 1000 hodín/rok). Spoľahlivosť vetrania sa pre výber typu zóny pri hodnotení na základe pravdepodobnosti doby prítomnosti výbušnej atmosféry, možno použiť odhad, kde sú zhodnotené praktické skúsenosti napr.: ako často za rok dochádza k vypnutiu vetrania z dôvodu poruchy, preťaženia siete a iné. 17

Bezpečnosť práce na elektrických zariadeniach Posledným a najzložitejším krokom, je podľa novej normy určenie rozsahov jednotlivých zón. Takéto určenie sa spravidla vyhotovuje dvomi spôsobmi a to: odborným odhadom, kde sa použijú skúsenosti z prevádzkovania danej technológie, výpočtom. Odborné odhady sú väčšinou založené na doporučeniach národných predpisoch (normách), ktoré sú výsledkom konsenzusu zainteresovaných strán, národných tradícií apod. V regulačných staniciach sa nachádzajú zvarované potrubia resp. prírubové spoje. Pevnosť a trvalá tesnosť strojno-technologického zariadenia v RSP musí byť zabezpečovaná pravidelnými predpísanými kontrolami a skúškami v zmysle Vyhl.MPSVaR č. 718/2002 Z.z. a príslušných noriem STN. Z tohto vyplýva, že v RSP je možný sekundárny stupeň úniku, teda v tomto priestore ide o ZÓNU 2 (vzniku výbušnej plynnej atmosféry nie je pravdepodobný pri zvyčajnom prevádzkovom stave). P o s t u p u r č o v a n i a Strojno-technologické zariadenie v RSP predstavuje zdroj so sekundárnym stupňom úniku a môže vytvoriť spravidla ZÓNU 2, Z dôvodov konštrukčného vyhotovenia nie je možné sekundárnemu stupňu úniku zabrániť, Určenie parametrov, ktoré ovplyvnia typ a veľkosť zóny. Stupeň vetrania stredný (vypočítaný projektantom) zodpovedá predchádzajúcemu prirodzenému vetraniu. Prevádzková pohotovosť vetrania je stanovená ako malá (prirodzené vetranie podľa predchádzajúcich noriem predstavovalo výmenu vzduchu max. 2x za hod., podľa nového stanovené výpočtom je minimálne prúdenie vzduchu t.j., prirodzený prievan v m/s), Určovanie typu zóny pri zohľadnení všetkých kritérií (najmä stupňa a v pohotovosti vetrania), jednoznačne vyplýva pre RSP zóna 2, v celom vnútornom priestore. Do vonkajšieho priestoru sa táto zóna neprenáša na okolie RSP je priestor bez nebezpečenstva výbuchu. Pozn.: Bývalý ochranný priestor (OP) bol zrušený a výpočtom bolo preukázateľné, že okolie RSP (ak je vonkajší priestor) je bez nebezpečenstva výbuchu. V objekte, v ktorom je plánované vykonať odborné prehliadky a skúšky na elektrických rozvodoch a inštaláciach, musí byť splnená, prvotná požiadavka tj. určené prostredie (podľa novej terminológie - vonkajšie vplyvy prostredí), v zmysle STN 33 0300 čl. 222 a 223, resp.stn P 33 2000-5-51. Prostredie sa určuje odbornou komisiou (ktorú menuje štatutárny orgán prevádzkovateľa) a rozhodnutie komisie je písomný protokol o určení vonkajších vplyvov prostredia, ktorý vyčerpávajúco určuje vonk. vplyvy v danej výrobnej hale, prevádzke, dielni a pod. Ak elektrotechnik špecialista zistí, že nie je určené prostredie a nejedná sa o jednoduchú prevádzku s prostredím obyčajným ( základné a normálne ), musí sám zvážiť či je schopný správne posúdiť bezpečnosť el. zariadenia pre neznáme prostredie. Príklady z praxe potvrdzujú, že v mnohých prípadoch elektrotechnik špecialista nepožaduje protokol o určení prostredia od prevádzkovateľa, ale vystačí si so samourčením prostredia pre danú odbornú prehliadku a skúšku. Takýto postup je nesprávny a v prípade havárie zariadenia, alebo úrazu el. prúdom sa môže elektrotechnik špecialista dostať do rozporu so zákonom (elektrotechnik špecialista nemá delegované konpetencie pri výkone odbornej prehliadky a skúšky určovať súčasne aj prostredie. Pokiaľ bude menovaný do komisie pre určovanie prostredia štatutárnym zástupcom príslušnej organizácie, v tom prípade, ako člen odbornej komisie sa podiela na správnom určení prostredia ). Požiadavka určenia vonk. vplyvov odbornou komisiou projektovej organizácie ( u nových objektov a rozvodov ), alebo prevádzkovateľom, musí byť vždy splnená. Ak nie je táto požiadavka splnená pred vykonaním odbornej prehliadky a skúšky, buď sa splní priebežne počas výkonu prehliadky 18

(zložité prostredie, pasívne s nebezpečím požiaru, alebo výbuchu a pod.), alebo sa táto skutočnosť musí objaviť v zistených závadách príslušnej správy o odbornej prehliadke a skúške. Pred započatím vizuálnej prehliadky elektrotechnik špecialista sa zorientuje v danom priestore pomocou predloženej technickej a výkresovej dokumentácie, pokiaľ nie je k dispozícii požiada prevádzkovateľa o odborný doprovod príslušného elektrotechnika, ktorý elektrické rozvody, zariadenia dôkladne pozná. Ak prevádzkovateľ nezabezpečí technickú a výkresovú dokumentáciu, alebo odborný doprovod elektrotechnikom, opäť špecialista zváži, či je schopný vykonať sám odbornú prehliadku a skúšku vzhľadom na neznalosť posudzovaného priestoru. Ako bolo spomenuté v prvej časti prednášky vizuálne prehliadka obsahuje niekoľko zásadných bodov a úkonov. Ako prvý musí byť posúdenie správnosti voľby elektrických predmetov s ohľadom na pôsobenie faktorov určených vonk. vplyvov prostredí a to najmä pri priestoroch nebezpečných a zvlášť nebezpečných ( napr. aktívne so zvýšenou korozivitou, mokré, extremne korozívne, alebo pasívne s nebezpečím požiaru, výbuchu a i. ).Ďalším nemenej dôležitým bodom je posúdenie ochrán pred úrazom el. prúdom živých a neživých častí el. rozvodov a inštalácie. Zistené nedostatky a závady v zabezpečení ochrán pred úrazom el. prúdom, sú nedostatky závažné, ktoré ohrozujú bezpečnosť ( život a zdravie človeka, možnosť vzniku požiaru, alebo výbuchu a pod. ) a takéto elektrické rozvody, inštalácia musia byť prevádzkovateľom ihneď odpojené od el. napätia, alebo bezodkladne opravené. Stanovenie na mieste špecialistom závažné nedostatky, ktoré ohrozujú život človeka a pod. je veľmi náročné na bohaté teoretické vedomosti a praktické skúsenosti. Prípady zo súdnoznaleckej praxe potvrdzujú, že táto oblasť má najviac slabých miest a mnohí elektrotechnici špecialisti si neuvedomujú svoj diel zodpovednosti za podcenenie správneho rozhodnutia pri výkone svojej činnosti. Najčastejšie sú to príčiny: nedostatok právneho vedomia, nenaštudovaná príslušná legislatíva (právne predpisy a normy), časový tlak zo strany prevádzkovateľa (termíny), zľahčovanie si práce (pri zistení závažných nedostatkov je potrebné okamžite konať a požadovať vykonanie nápravy od prevádzkovateľa, v krajnom prípade žiadať odpojenie od el. napätia), praktické skúsenosti nie sú dostačujúce, nemá psychologické predpoklady pre túto prácu, a iné. Základná normy, ktorá pojednáva o princípoch všeobecnej bezpečnosti v elektrotechnike je STN 33 2000-1: 2002 Rozsah platnosti: obytné budovy, obchodné budovy, objekty občianskeho vybavenia, priemyselné objekty, poľnohospodárske a záhradnícke objekty, objekty z prefabrikovaných prvkov, obytné prívesy automobilov, autokempingy a podobné miesta, staveniská, výstavy, veľtrhy, zábavné parky a iné dočasné inštalácie, súkromné prístavy. Rozsah napätia el. inštalácii budovách je v rozsahu do 1000 V striedavých a do 1500 V jednosmerných, pri kmitočtoch 50-60 Hz (nie sú vylúčené aj iné kmitočty použité na osobitné účely). V týchto normách sú zahrnuté i spotrebiteľské inštalácie mimo budovy, pevne uložené rozvody pre komunikačné a informačné technológie, signalizačné, riadiace a podobné rozvody (okrem vnútorných obvodov prístrojov). Súbor noriem obsahuje pravidlá na navrhovanie a stavbu el. inštalácii tak, aby sa zaistila bezpečnosť a ich správna funkcia na určené použitie. Sleduje sa bezpečnosť osôb, hospodár- 19

Bezpečnosť práce na elektrických zariadeniach skych zvierat a majetku a to v prípade ohrozenia, alebo poškodenia, ktoré sa môžu vyskytnúť pri bežnom používaní el. inštalácii. Ochrana pred dotykom živých častí (priamy dotyk), znamená povinnosť chrániť pred týmto nebezpečenstvom, osoby a hosp. zvieratá a to: - zabránením prechodu prúdu telom osoby, alebo hosp. zvieraťa - obmedzením prúdu, ktorý môže prechádzať telom - na hodnotu menšiu, ako je prúd spôsobujúci úraz Ochrana pred dotykom neživých častí (nepriamy dotyk), znamená povinnosť chrániť pred týmto nebezpečenstvom, osoby a hosp. zvieratá a to: 20 - zabránením prechodu poruchového prúdu telom osoby, alebo hosp. zvieraťa - obmedzením poruchového prúdu, ktorý môže prechádzať telom na hodnotu menšiu, ako je prúd spôsobujúci úraz - samočinným odpojením napájania v stanovenom čase pri výskyte poruchy, ktorá by v prípade dotyku neživých častí osobami, alebo hosp. zvieratami, mohla byť príčinou prechodu prúdu telom, rovným, alebo väčším, ako je prúd spôsobujúci úraz Pozn.: V spojení s ochranou pred nebezpečným dotykom neživých častí sa ochranné pospájanie považuje za jeden zo základných princípov na zaistenie bezpečnosti. Ochrana pred tepelnými účinkami, znamená, že el. inštalácia v budove musí byť usporiadaná tak, aby vplyvom vysokej teploty, alebo el. oblúka nevzniklo nebezpečenstvo vznietenia horľavých materiálov. Okrem toho počas normálnej prevádzky el. zariadenia, nesmú byť osoby ani hosp. zvieratá vystavené nebezpečenstvu popálenín. Ochrana pred nadprúdom znamená pre osoby a hosp. zvieratá také zabezpečenie, aby boli chránení pred poranením a majetok sa musí chrániť pred poškodením zvýšenou teplotou, alebo elektromechanickými silami spôsobenými akýmikoľvek nadprúdmi, ktoré môžu vzniknúť v pracovných vodičoch. Táto ochrana sa môže dosiahnuť jednou z týchto metód: - samočinným odpojením pri výskyte nadprúdu, kde vypnutie musí nastať skôr, ako tento nadprúd dosiahne nebezpečnú hodnotu (zohľadňuje sa čas samočinného odpojenia v závislosti na ampérsekundovej charakteristike príslušného istiaceho prvku) - obmedzením najvyššieho nadprúdu na bezpečnú hodnou a bezpečný čas trvania Ochrana pred poruchovými prúdmi bude znamenať, že vodiče a káble musia byť nadimenzované tak, aby nimi prechádzali povrchové prúdy bez nadmerného zohrievania, alebo iného poškodenia. Osobitnú pozornosť treba venovať zemným povrchovým prúdom a unikajúcim prúdom. Ochrana pred prepätím znamená zabezpečiť osoby, alebo hosp. zvieratá pred poranením, majetok sa musí chrániť pred škodlivými účinkami vzniknutými poruchou medzi živými časťami obvodov napájaných rozdielnymi napätiami. Prepätia môžu byť dôsledkom atmosferických javov, spínacie prepätia a pod. Ochrana pred škodlivým pôsobením znamená, že el. zariadenie sa musí vyhotoviť tak, aby nepôsobilo škodlivo na iné zariadenia, alebo nezhoršovalo napájanie počas normálnej prevádzky vrátane spínacích operácii. V tejto súvislosti sa za činitele, ktoré môžu mať vplyv, považujú napr.: - účiník ( fázový posuv medzi napätím a prúdom každej fázy) - nárazový prúd, nesymetrické zaťaženie - harmonické (rozumie sa vyššie harmonické, napr. tretia, piata, siedma, atd., ktoré majú veľmi negatívny dopad na kvalitu el. energie) Z ostatných hľadísk bude dôležité akceptovať podmienky prostredia, t.j. komisionálne určenie vonkajších vplyvov prostredí podľa európskych noriem, kde sa zohľadnia všetky súvisiace skutočnosti s ohľadom na elektrotechnickú a požiarnu bezpečnosť (pôsobenie prostredia na el. zariadenie a opačne, resp. dosah použitých konštrukčných a stavebných materiálov na požiarnu bezpečnosť objektu).

Vzor protokolu o určení vonkajších vplyvov prostredia: P R O T O K O L o určení vonkajších vplyvov č. 161561-14 Regulačná stanica plynu RSP.ZP objekt č. 145-2 RS STL.RS Inv.č. 7810080021 (pri hlavnej kotolni) Dátum: Vypracoval : podpis predsedu komisie Zloženie komisie : Predseda : Členovia : Názov objektu : Regulačná stanica plynu RSP.ZP, objekt č. 145-2 Predmetný objekt č. 145-2 sa nachádza v areáli podniku, pri hlavnej kotolni (plynová kotolňa) a slúži pre napajánie horákov (dva plynové kotle) pre stredotlak 20 kpa. Podklady použité na vypracovanie protokolu : Vizuálna obhliadka na mieste, projektová dokumentácia, Zákon č. 314/2001 Z.z., Vyhl. MPSVaR č.718/2002 Z.z., Vyhl. MV SR 121/2002 Z.z., Vyhl. MV SR 94/2004 Z.z., Vyhl. MV SR 79/2004 Z.z., v znení STN 33 0300, STN P 33 2000-5-51, (ČSN 33 2000-5-51), STN 33 2000-3, STN 33 2310, STN 33 2000-1, STN 33 2000-4-41, STN 38 2156, STN 33 2000-5-52 (HD 384.5.52 S1), STN EN 61140 (idt IEC 61140:2001), STN EN 60079-10, STN EN 50014, STN EN 60079-14, STN EN 60079-17, STN IEC/TR3 60079-20, STN 386417 a iné. Prílohy: č. 1 vysvetlenie jednotlivých kódových značení č. 2 zloženie zemného plynu a tabuľka fyzikálnych a chemických vlastností prvkov 21

Bezpečnosť práce na elektrických zariadeniach Opis technologického procesu a zariadenia : Objekt regulačnej stanice zemného plynu je definovaný ako: stredotlaká regulačná stanica STL RS, ktorá slúži pre horáky dvoch plynových kotlov, ktoré sa nachádzajú v hlavnej plynovej kotolni. V regulačnej stanici sa redukuje zemný plyn z tlaku 50 kpa (stredotlak) na výstupný tlak max. 20 kpa (stredotlak), ktorý je privádzaný priamo do plynových kotlov v hlavnej kotolni ( 2 ks ). Regulačná stanica, ktorá má inventárne číslo 7810080021 je murovaná, jednopodlažná budova o rozmeroch 7*4,5 m, vnútorná výška 3 m, strecha je z pozinkovaného plechu, prevedenie ako ľahká strecha. Vetranie tejto RS je prirodzené, horné vetracie otvory majú rozmery 60*60 cm, slúžia pre vývod vzduchu z RS a v dolnej časti sa nachádzajú vetracie otvory 50*50 cm a slúžia pre prívod čerstvého vzduchu do regulačnej stanice. Strojno-technologické zariadenie v regulačnej stanici zemného plynu predstavuje zdroj so sekundárnym stupňom úniku a môže byť vytvorená zóna 2 (prostredie s nebezpečenstvom výbuchu horľavých plynov a pár, kde výbušná plynná atmosféra môže vytvárať zónu 2 t.j. výskyt nebezpečnej výbušnej atmosféry pri normálnej prevádzke nie je pravdepodobný, ale môže sa vyskytnúť za nepriaznivých atmosferických podmienok a to na krátky čas. V termíne krátky čas je zahrnuté: samotný únik + čas potrebný na rozptýlenie výbušnej atmosféry v priestore resp. jeho odvetranie prirodzeným vetraním. Z dôvodu konštrukčného vyhotovenia celej regulačnej stanice nie je možné sekundárnemu stupňu úniku zabrániť, preto zóna 2 je definovaná ako nevyhnutná a veľkosť tejto zóny je limitovaná stavebnými rozmermi regulačnej stanice. Objem vnútorného stavebného priestoru je 94,5 m 3, plocha vetracích otvorov v hornej časti je 0,36 m 2 a plocha vetracích otvorov v dolnej časti je 0,25m 2. Plocha regulačnej stanice je 31,5 m 2. Vetracie otvory pre prívod vzduchu predstavujú plochu 0,25 m 2, čo predstavuje z celkovej plochy regulačnej stanici 0,8 % z pôdorysnej plochy (požiadavka normy je minim. 0,5 %). Plocha pre prívod vzduchu vyhovuje. Vetracie otvory pre odvod vzduchu predstavujú plochu 0,36 m 2, čo je z celkovej plochy regulačnej stanici 1,1 % z pôdorysnej plochy (požiadavka normy je minim. dvojnásobná plocha otvorov pre prívod vzduchu). Plocha pre odvod vzduchu vyhovuje. Pozn.: Posúdené podľa čl. 40 STN 38 6417- Regulačné stanice plynu Vzdialenosť stredotlakej regulačnej stanice plynu od ostatných objektov vyhovuje v zmysle čl. 25 cit. normy a zmeny (požiadavka podľa STN 38 6417 resp. Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z. je splnená). Podľa článku 47 citovanej normy strojno-technologické zariadenie musí byť navzájom vodivo prepojené a uzemnené. Podľa článku 48 citovanej normy a jej zmeny a 3/1992 strojno- technologické zariadenie regulačnej stanice musí byť od vstupného a výstupného potrubia plynu elektricko oddelené izolačnými armatúrami (toto elektrické oddelenie sa musí merať na určenom mieste...). Vnútorný priestor STLRS je citovanou normou určený ako SNV 1 ( podľa nových európskych noriem, t. j. zóna 2). Skupina výbušnosti je stanovená II.A, teplotná trieda T 1 (viď. ďalej). Stupeň vetrania stredný (vypočítaný) a zodpovedá navrhnutému a skutočnému prirodzenému vetraniu (minim. výmena vzduchu 2 x za hodinu). Prevádzková pohotovosť vetrania je stanovená ako malá, čo pri sekundárnom úniku plynného média zemného plynu, v celom vnútornom priestore regulačnej stanice plynu vytvára trvale zónu 2 (podľa pôvodných noriem sa jedná o prostredie: 3.4.2/SNV 1, skupina výbušnosti propanová a teplotná trieda A) Okolitý priestor regulačnej stanice plynu bude definovaný ako priestor bez nebezpečenstva výbuchu (bývalý ochranný priestor OP, európske normy zrušili). Výpočtom bolo potvrdené, že vo vonkajšom priestore v okolí regulačnej stanici je zabezpečené prúdenie vzduchu min. 0,5 m/sec, čím sa napĺňa v okolí regulačnej stanici vysoký stupeň vetrania s dobrou pohotovosťou vetrania a preto je priestor v okolí regulačnej stanici stanovený ako bez nebezpečenstva výbuchu (podľa STN EN 60079-10 čl.: B.3, B.5, B.6, tabuľka B.1 resp. tabuľka B.2, tabuľka B.3 a iné.). 22

Vnútorný priestor objektu regulačnej stanice plynu je temperovaný, osvetlenie je prirodzené a umelé, z hľadiska ochrany životného prostredia a ekológie, v týchto priestoroch nedochádza k zhoršovaniu vplyvov (s ohľadom na zdravie zamestnancov, resp. zhoršovanie životného prostredia). Rozhodnutie : Komisia stanovuje určenie vonkajších vplyvov pre vyššie uvedené vnútorné priestory stredotlakej regulačnej stanice zemného plynu v zmysle Vyhl. MPSVaR č.718/2002 Z.z., Nariadenia vlády 493/2002 Z. z., v znení STN 33 0300, STN P 33 2000-5-51 (ČSN 33 2000-5-51), STN EN 60079-10, resp. ostatných súvisiacich noriem nasledovne: Prostredie: Využitie: AA4, AB4, AC1, AD1, AE1, AF1, AG1, AH1, AK1, AL1, AM-1-2, AM-2-2, AM-3-2, AM-4, AM-5, AM-6, AM-7, AM-8-1, AM-9-1, AM-21, AM-22-1, AM-23-2, AM-24-1, AM-25-2, AM-31-1, AM-41-1, AN neposudzuje sa, AP1, AQ2, AR1, AS - neposudzuje sa. BA4, BC4, BD1, BE3 /N2 (zóna 2, skupina vyb.ii.a, tepl.tr.t1) Konštrukcia: CA1, CB1. Pozn.: Podľa čl. 2.5.3, resp.2.7.3, prílohy A.1.3 a tabuľky B.1 je stanovená zóna 2. Zdôvodnenie : Objekt regulačnej stanice zemného plynu je definovaný v zmysle Vyhl. MPSVaR č. 718/2002 Z.z. 3, ods. 1, písm. a, jedná sa o technické zariadenia elektrické s vysokou mierou ohrozenia skupina A. Obsluhu strojno-technologického zariadenia, resp. el.zariadenia vo vnútornom priestore regulačnej stanice vykonávajú len zaškolení odborní pracovníci, v zmysle 20 citovanej vyhlášky, resp. Zákona č. 330/96 Z.z. v znení Zákona 367/2001 Z.z. o bezpečnosti pri práci v znení súvisiacich predpisov, resp. v zmysle Nariadenia vlády 493/2002 Z.z., pre prácu vo výbušnom prostredí. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti tento priestor sa pokladá za priestor nebezpečný, nakoľko je prítomné horľavé médium - zemný plyn, z hľadiska konštrukčných a stavebných materiálov je priestor regulačnej stanice pokladaný za bezpečný (nehorľavý). Najvyššia teplota okolitého vzduchu v objekte regulačnej stanice sa predpokladá do 40 C, relatívna vlhkosť neprekročí 95% a absolútna vlhkosť neprekročí 29g/m 3. Z hľadiska nebezpečenstva výbuchu, priestor je definovaný ako pracovisko s nebezpečenstvom výbuchu horľavých plynov a pár BE3 /N2 (zóna 2, skupina vyb.ii.a, tepl.tr.t1) Pozn.: zóna 2 je potvrdená ustanovením normy STN38 6417, resp. Vyhl. MVSR č.94/2004 Z.z., resp. výpočtom podľa STN EN 60079-10, príloha, tabuľka B.1 (samotný výpočet nie je súčasťou protokolu). Na základe predložených podkladov, vizuálnej obhliadky a kompletného technického posúdenia, resp. výpočtov spracoval : Mgr. Martin Herman-elektrotechnik špecialista a znalec. Záver : V prípade akýchkoľvek zmien alebo úprav v predmetných priestoroch, resp. zmien určených materiálov v stavebnej konštrukcii, ktoré by mali dopad na charakteristiku určených vonkajších vplyvov je potrebné vykonať prehodnotenie prostredia. Dátum : 11. 11. 2005... podpis predsedu komisie 23

Bezpečnosť práce na elektrických zariadeniach Príloha č. 1 k protokolu č. 161561-14 Vysvetlenie jednotlivých kódových značení určených vonk. vplyvov Vonkajšie vplyvy Kód Stanovené podmienky Charakteristika Prostredia Teplota okolia Atmosferické podmienky Nadmorská výška Výskyt vody Výskyt cudzích pevných telies Výskyt korozívnych alebo znečisťujúcich látok Mechanické namáhanie-nárazy Mechan. namáhanie vibrácie AA4 AB4 AC1 AD1 AE1 AF1 AG1 AH1-5 C až + 40 C - 5 C až + 40 C rel.vlhkosť 5-95%, absol.vlhkosť 1-29 g/m 3 2000 m krytie IP X0 (doporuč. min. krytie EEx...,) krytie IP 0X (doporuč. min. krytie IP 54) zanedbateľný mierne mierne (zanedbateľný) (zanedbateľný) Výskyt rastlín alebo pliesní Výskyt živočíchov Elektromagnetické, elektrostatické alebo ionizujúce vplyvy, resp. NF elektromagnetické javy AK1 AL1 AM-1-2 AM-2-2 AM-3-2 AM-4 AM-5 AM-6 AM-7 AM-8-1 AM-9-1 AM-21 AM-22-1 AM-23-2 AM-24-1 AM-25-2 AM-31-1 AM-41-1 bez nebezpečenstva bez nebezpečenstva normálna úroveň stredná úroveň normálna úroveň nesymetria napätia kolísanie sieťového kmitočtu bez zatriedenia bez zatriedenia stredná hladina zanedbateľná hladina bez zatriedenia zanedbateľná hladina stredná hladina stredná hladina stredná úroveň nízka hladina bez zatriedenia nie je definovaná žiadne dodatoč. požiadavky žiadne požiadavky nie je bližšie definované v tolerancii vysoká odolnosť nie je bližšie definované hladina 1 odolnosť zariadenia vyhovuje nie je bližšie definované nie je bližšie definované Slnečné žiarenie Seizmické účinky Búrková činnosť Pohyb vzduchu Vietor AN... AP1 AQ2 AR1 AS... neposudzuje sa zanedbateľné nepriame ohrozenie pomalý pohyb neposudzuje sa (ochrana pred prepätím) prirodzené vetranie Využitie: Schopnosť osôb Kontakt osôb s potenciálom zeme Podmienky úniku v prípade nebezpečenstva Povaha spracovávaných a skladovaných látok Konštrukcia: Stavebné materiály Konštrukcia budovy BA4 BC4 BD1 BE3/N2 CA1 CB1 poučené osoby trvalý malá hustota / ľahké podm. na únik nebezp.výbuchu horľ.plynov a pár zona 2, skup.výb.ii.a, tepl.tr.t1 nehorľavé zanedbateľné nebezpečenstvo nebezpečný priestor z hľadiska úrazu, resp.výbuchu ochrana pred úrazom el.prúdom požiadavky podľa STN EN 60079-10,...14,...17 Pozn. : podľa pôvodných noriem sa jedná o prostredie s nebezp.výbuchu horľ.plynov a pár. (lehota revízií každé 2 roky) 24

Príloha č.2 k protokolu č.161561-14 Tabuľka fyzikálnych a chemických vlastností jednotlivých prvkov v zemnom plyne Prvok Molekulová hmotnosť Teplota topenia/bod tuhn..c Teplota varu C Hustota g.cm -3 Hust. Pár g.cm -3 Methan CH 4 16,04-183,3-161,5 0,7168 n-ethan C 2 H 6 30,1-183,2-88,6 0,446 1,04 Vodík H 2 2,0-259 -253 0,07 Sírovodík H 2 S 34,1-85,5-60,4 1,539 1,19 Teplota vzplan. C Medza výbuš. /%obj./ 4,4 až 17 2,5 až 15,5 4,0 až 77 4,0 až 45,5 Teplota vzniet. C Teplotná tieda Skup. výbušnosti 537 T1 II A 515 T1 II A 560 T1 II C 270 T3 II B % Zastúpenie v objeme min. 85%obj. max. 9,1%obj. max. 0,8%obj. max. 6mg/m 3 Zloženie zemného plynu naftového podľa podnikovej normy (bývalá ON 6110) Obsah metánu CH 4 min. 85 % obj. Obsah etanu a vyšších uhľovodíkov max. 9,1 % obj. Obsah inertov N 2 + CO 2 max. 7,0 % obj. Obsah vodíka H 2 max. 0,8 % obj. Obsah sírovodíkov max. 6,0 mg/m 3 Obsah celkovej síry max. 107 mg/m 3 zemný plyn dodávaný do nízkotlakových a miestnych plynovodov musí byť z bezpečnostných dôvodov odorizovaný. 25