SK Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky?

SK 2014 Č. 06 Osobitná správa Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV

EURÓPSKY DVOR AUDÍTOROV 12, rue Alcide De Gasperi 1615 Luxembourg LUXEMBOURG Tel. +352 4398-1 E-mail: eca-info@eca.europa.eu Internet: http://eca.europa.eu Twitter: @EUAuditorsECA YouTube: EUAuditorsECA Viac doplňujúcich informácií o Európskej únii je k dispozícii na internete. Sú dostupné cez server Európa (http://europa.eu). Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2014. ISBN 978-92-872-0411-0 doi:10.2865/8616 Európska únia 2014 V prípade akéhokoľvek použitia či reprodukcie fotky č. 1 je potrebné žiadať povolenie priamo od držiteľa autorsky ch práv. Printed in Luxembourg

SK 2014 Č. 06 Osobitná správa Podpora z fondov politiky súdržnosti na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov dosiahli sa ňou dobré výsledky? (podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ)

Obsah 02 Body Glosár a skratky I VIII Zhrnutie 1 11 Úvod 1 3 Obnoviteľná energia 4 6 Ciele politiky EÚ plán na rok 2020 týkajúci sa obnoviteľnej energie 7 Prekážky pre energiu z obnoviteľných zdrojov 8 Finančná podpora v rámci politiky súdržnosti na energiu z obnoviteľných zdrojov 9 11 Zdieľané hospodárenie 12 13 Rozsah auditu a audítorský prístup 14 47 Pripomienky 14 16 Kontrolované projekty produkovali výstupy podľa plánu 14 16 Celkovo boli projekty dobre naplánované a dosahovali ciele podľa plánu 17 21 no pri realizácii narážali na určité problémy 17 21 Vo všetkých fázach projektov existuje priestor na ďalšie zlepšenie od verejného obstarávania cez prevádzkovanie až po monitorovanie a hodnotenie 22 25 a vo väčšine prípadov neboli výsledky riadne merané alebo projekty nedosahovali ciele týkajúce sa výroby energie 22 23 Zber a vykazovanie údajov o OZE je možné zlepšiť 24 25 Výsledky projektov sa nie vždy dosiahli 26 31 Zásada nákladovej účinnosti nie je plne zohľadnená pri plánovaní projektov týkajúcich sa OZE 26 27 Nákladová účinnosť dôležitý cieľ v súvislosti s výdavkami EÚ 28 31 Existuje priestor na presadzovanie nákladovej účinnosti v počiatočnej fáze

Obsah 03 32 40 a existuje priestor aj pre nákladovo účinnejšie projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov 41 47 Finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti zabezpečili obmedzenú pridanú hodnotu EÚ projekty týkajúce sa OZE v plnej miere neprispeli k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti energetiky 48 54 Závery a odporúčania Príloha I Prehľad pokroku členských štátov v plnení cieľa na rok 2020 týkajúceho sa OZE Príloha II Rozdelenie finančných prostriedkov dostupných v rámci politiky súdržnosti (EFRR a KF na obdobie 2007 2013) na OZE a vybrané projekty v rokoch 2007 2012 Príloha III Príloha IV Zoznam kontrolovaných projektov týkajúcich sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov Súhrnné hodnotenie výsledkov projektov týkajúcich sa OZE Odpovede Komisie Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Glosár a skratky 04 Ciele na rok 2020 týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie: V smernici 2009/28/ES o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá sa v členských štátoch mala začať vykonávať najneskôr v decembri 2010, sa stanovujú záväzné národné ciele pre všetky členské štáty, aby bol v roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 20 % vo všeobecnosti a konkrétne v odvetví dopravy 10 %. CO 2 : Oxid uhličitý ČŠ: Členský štát EFRR: Európsky fond regionálneho rozvoja EIA: Posúdenie vplyvov na životné prostredie FV: Fotovoltika KF: Kohézny fond Merné jednotky pre energiu: οο οο οο GW, MW, kw giga/mega/kilowatt GWh, MWh, kwh giga/mega/kilowatthodina kwp špičkový výkon v kilowattoch (kilowatt peak) menovitý výkon fotovoltického panelu Mŕtva váha: K účinku mŕtvej váhy dochádza vtedy, keď sa finančné prostriedky poskytnú na podporu príjemcu, ktorý by urobil tú istú voľbu aj bez poskytnutej pomoci. V takých prípadoch nemožno výsledok pripísať danej politike a pomoc vyplatená príjemcovi nemá žiaden priamy dosah. OZE: Obnoviteľné zdroje energie energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a konkrétne veterná, solárna, aerotermálna, geotermálna, hydrotermálna energia a energia oceánov, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čistiarní odpadových vôd a bioplyny: ο ο Geotermálna energia je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom. ο ο Biomasa je biologicky rozložiteľná časť výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľná časť priemyselného a komunálneho odpadu. ο ο Solárna energia je sálavé svetlo a teplo zo slnka zužitkované prostredníctvom rôznych technológií, napríklad systému solárneho vykurovania, solárneho fotovoltického systému a systému na výrobu solárnej termálnej elektrickej energie. ο ο Veterná energia znamená premenu energie z vetra na účelnú formu energie, napríklad výroba elektrickej energie prostredníctvom veterných turbín. ο ο Vodná energia je premenou kinetickej energie získanej z padajúcej alebo tečúcej vody na elektrickú energiu.

Glosár a skratky 05 Pojem nákladovej účinnosti: Ide o schopnosť alebo potenciál kontrolovaného subjektu, činnosti, programu alebo operácie dosiahnuť určité výsledky pri primeraných nákladoch. Analýzy nákladovej účinnosti sú štúdie vzťahu medzi nákladmi a výsledkami projektu vyjadreného ako náklady na jednotku dosiahnutého výsledku 1. Tento pojem sa vyzdvihuje aj vo finančných pravidlách EÚ (pozri bod 6). Pridaná hodnota EÚ: Vo všeobecnosti pridanú hodnotu EÚ zabezpečuje intervenčné opatrenie EÚ, pričom táto hodnota je navyše k hodnote, ktorú by za iných okolností vyprodukoval samotný členský štát prostredníctvom svojho opatrenia. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie: Smernica 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES. Výkupná cena (VC): Mechanizmus politiky, ktorého účelom je urýchliť investície do obnoviteľnej energie tým, že sa producentom obnoviteľnej energie ponúknu dlhodobé zmluvy spravidla založené na nákladoch na výrobu jednotlivých technológií. 1 ISSAI 3000: Štandardy a usmernenia na vykonávanie auditu výkonnosti na základe audítorských štandardov INTOSAI a praktických skúseností.

Zhrnutie 06 I Cieľom tohto auditu bolo zodpovedať otázku, či sa prostredníctvom dvoch najdôležitejších zdrojov financovania výdavkových programov EÚ na podporu obnoviteľnej energie Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu (fondy politiky súdržnosti) dosiahli dobré výsledky. II V programovom období 2007 2013 bolo na oblasť energie z obnoviteľných zdrojov pridelených približne 4,7 mld. EUR. Dvor audítorov preskúmal, či boli finančné prostriedky v tomto období pridelené na nákladovo účinné a premyslené projekty týkajúce sa výroby obnoviteľnej energie, ktoré boli vybrané na základe vhodne stanovených priorít a majú racionálne ciele, ako aj to, do akej miery sa týmito finančnými prostriedkami dosiahli dobré výsledky z hľadiska plnenia cieľa na rok 2020 týkajúceho sa obnoviteľných zdrojov energie (OZE). III Dvor audítorov zistil, že 24 kontrolovaných 2 projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov dosiahlo plánované výstupy. Väčšina kontrolovaných projektov týkajúcich sa OZE bola dostatočne premyslená a po výbere pripravená na realizáciu. Pri realizácii projektov nedošlo k vážnemu prekročeniu nákladov ani časovým oneskoreniam a kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli inštalované podľa plánu a boli v prevádzke. Neboli zrejmé žiadne vážne riziká pre ich technickú udržateľnosť. 2 Výsledky auditu boli vyvodené z preskúmania 24 ukončených projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov z deviatich operačných programov financovaných z EFRR alebo KF na Malte, v Rakúsku, Poľsku, vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve. Projekty boli z oblastí týkajúcich sa biomasy, fotovoltickej energie, solárnej termálnej energie a veternej energie. IV Ciele týkajúce sa výroby energie sa dosiahli (alebo takmer dosiahli) a riadne merali v jednej tretine kontrolovaných projektov. Dvor audítorov zistil, že celková hodnota získaná za peniaze z fondov politiky súdržnosti, určené na projekty výroby energie z obnoviteľných zdrojov, len v obmedzenej miere pomohla pri dosahovaní cieľa EÚ na rok 2020 týkajúceho sa OZE, pretože: οο nákladová efektívnosť nebola hlavnou zásadou pri plánovaní a realizácii projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ο ο finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti zabezpečili malú pridanú hodnotu EÚ. V Konkrétnejšie Dvor audítorov našiel potenciál na zlepšenie v členských štátoch, ktoré boli súčasťou auditu: niektoré postupy verejného obstarávania nezabezpečovali úplnú transparentnosť, férovosť a efektívnosť výberu zmluvných dodávateľov; príprava nebola dostatočná na účinné monitorovanie a hodnotenie; v programoch sa nevysvetľovalo, ako finančné prostriedky EÚ prispejú nákladovo účinným spôsobom k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa OZE; nákladová účinnosť opatrení v rôznych odvetviach OZE nebola vždy faktorom v rozhodovaní o vyčleňovaní finančných prostriedkov z rozpočtov; v programoch neboli stanovené ukazovatele výkonnosti týkajúce sa monitorovania a hodnotenia. VI Dvor audítorov sa domnieva, že je potrebné vykonať zlepšenia, ak má financovanie v rámci týchto programov v maximálnej možnej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov na rok 2020 týkajúcich sa OZE.

Zhrnutie 07 VII Výdavky v oblasti politiky súdržnosti prinášajú úžitok aj hospodárstvu vo všeobecnosti a hoci priame meranie hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest teda celkových cieľov politiky súdržnosti nebolo súčasťou auditu, pri formulácii svojich pripomienok a odporúčaní Dvor audítorov zohľadňoval aj kontext týchto cieľov politiky. VIII S ohľadom na pravdepodobne zlepšené vynakladanie finančných prostriedkov EÚ na podporu OZE v programovom období 2014 2020 Dvor audítorov predkladá tieto odporúčania: Odporúčanie 2 Členské štáty by mali v súlade s usmernením Komisie stanoviť a uplatňovať minimálne kritériá nákladovej účinnosti, prispôsobené okolnostiam vzťahujúcim sa na projekty. Takisto by mali zlepšiť pridanú hodnotu finančných prostriedkov dostupných v rámci politiky súdržnosti, a to zlepšením realizácie projektov týkajúcich sa OZE, ako aj monitorovania a hodnotenia, a vytvorením databázy nameraných údajov o nákladoch na výrobu energie vo všetkých príslušných odvetviach OZE. Odporúčanie 1 Komisia by prostredníctvom usmernení k príprave a výberu projektov, ako aj prostredníctvom podmienok týkajúcich sa poskytovania financovania na investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov mala: οο οο zabezpečiť, aby sa budúce programy týkajúce sa OZE spolufinancované v rámci politiky súdržnosti riadili zásadami nákladovej účinnosti, čo zahŕňa aj potrebu vyhnúť sa mŕtvej váhe. Programy musia byť založené na riadnom vyhodnotení potrieb, stanovení priorít, pokiaľ ide o nákladovo najúčinnejšie technológie (pričom sa nesmú diskriminovať jednotlivé odvetvia OZE), a optimálnom prispení k dosiahnutiu cieľa EÚ na rok 2020 týkajúceho sa OZE. V súvislosti s rozpočtom je potrebné stanoviť primerané ciele týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj kritériá výberu projektov so zameraním na nákladovú účinnosť výroby energie (zabránenie nadmernej kompenzácii projektov), presadzovať, aby členské štáty vytvorili stabilný a spoľahlivý právny rámec pre OZE vo všeobecnosti, spolu s plynulými postupmi pre integráciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do rozvodných sietí.

Úvod 08 Obnoviteľná energia 01 Energia z obnoviteľných zdrojov je dôležitá na zlepšenie bezpečnosti dodávok energie v EÚ, obmedzenie závislosti EÚ od tradičných (fosílnych) palív a dovážanej energie a na zníženie emisií skleníkových plynov. Elektrická energia a teplo sa môžu získavať z množstva zdrojov zo slnka (koncentrovaná solárna energia alebo fotovoltická energia), z vetra (na pevnine alebo na mori), vody (veľká, malá a mikrohydro energia), zo zeme (geotermálna energia na elektrickú energiu alebo teplo) a z biomasy (tuhý odpad, tekutý odpad, skládkový plyn a biologicky rozložiteľné časti priemyselného a komunálneho odpadu a tekuté biopalivá). 02 Obnoviteľné zdroje energie (OZE) zohrávajú dôležitú úlohu v znižovaní emisií oxidu uhličitého CO 2 a zlepšovaní environmentálnej udržateľnosti. Rozvoj technológií OZE má navyše potenciál posilniť ekonomiku, priemyselnú konkurencieschopnosť a zamestnanosť v EÚ. Očakáva sa, že ekonomická konkurencieschopnosť OZE sa v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte vyrovná tradičným zdrojom energie 3. 03 Rozvoj obnoviteľnej energie sa stanovuje v článku 194 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v kontexte vytvorenia a fungovania vnútorného trhu a potreby zachovať a zlepšiť životné prostredie. Ciele politiky EÚ plán na rok 2020 týkajúci sa obnoviteľnej energie 04 EÚ už v roku 1997 deklarovala cieľ, aby OZE v roku 2010 tvorili 12 %. Rada Európskej únie stanovila pre EÚ cieľ, aby hrubá konečná spotreba energie získanej z OZE do roku 2020 predstavovala 20 %, pričom vychádzala z plánu Komisie pre energiu z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa stanovuje spôsob začlenenia OZE do politík EÚ týkajúcich sa energie a na trhy s energiou (pozri prílohu I týkajúcu sa národných cieľov OZE na rok 2020) 4. Smernica o obnoviteľnej energii prijatá v roku 2009 je právne záväzným rámcom pre podporu OZE do roku 2020 5 : οο οο Okrem stanovenia celkového záväzného cieľa pre EÚ, ktorým je 20 %, a záväzných národných cieľov v rozmedzí od 10 do 49 % do roku 2020 smernica zlepšuje rámec pre podporu elektrickej energie z OZE (napr. zavedením požiadaviek pre členské štáty v súvislosti s prístupom do elektrickej rozvodnej siete a zjednodušením administratívnych postupov). V smernici sa od členských štátov požaduje, aby vypracovali národné akčné plány obsahujúce plány rozvoja OZE, a vytvárali mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť cieľ OZE nákladovo účinným spôsobom. 3 KOM (2010) 639 v konečnom znení z 10. novembra 2010, Energia 2020: stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energiu. 4 KOM(2006) 848 v konečnom znení z 10. januára 2007, Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti. 5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES ( smernica o OZE ) (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

Úvod 09 05 Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby ich podiel OZE zodpovedal orientačným trajektóriám alebo ich prekračoval na dosiahnutie cieľa na rok 2020 týkajúceho sa OZE. Každé dva roky musia Komisii predložiť správu o vykonávaní smernice a pokroku dosahovania príslušných cieľov. Opatrenia súvisiace s OZE sa majú zaviesť nákladovo účinným spôsobom 6. Komisia musí do 31. decembra 2014 vypracovať správu o pokroku vykonávania smernice o OZE 7. 06 Vo finančných pravidlách EÚ sa okrem toho stanovuje, že zásada nákladovej účinnosti musí byť dôležitým určujúcim faktorom pri rozhodovaní o verejných výdavkoch 8. Európsky parlament navyše poukázal na potrebu identifikovať nákladovo najúčinnejšie OZE a nákladovo najoptimálnejšie politiky na naplnenie potenciálu OZE 9. Podľa najnovšej správy Komisie o pokroku 10 bude celkový cieľ EÚ na rok 2020 týkajúci sa OZE pravdepodobne prekročený, hoci nie všetky členské štáty plnili v roku 2012 svoje záväzné národné ciele podľa plánu (pozri prílohu I). Po Zelenej knihe z roku 2013 Komisia stanovila východiskové faktory, ktoré treba zvážiť na účely politiky Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie od roku 2020 do roku 2030, pričom v súvislosti s OZE navrhla pre EÚ záväzný cieľ 27 % 11. Prekážky pre energiu z obnoviteľných zdrojov 07 Investíciám do OZE okrem vonkajších faktorov (napr. vývoj cien energie a dostupnosť pôžičiek) bráni v celej Únii aj množstvo prekážok špecifických pre jednotlivé odvetvia, ktoré členské štáty a Komisia zatiaľ neodstránili 12 : οο οο οο inštitucionálne a právne prekážky, napr. priorita, ktorá sa na úrovni EÚ prisudzuje energetickým otázkam, sa nie vždy odráža na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, pričom nedostatok jasných stratégií realizácie a nedostatok pružnosti príslušných správnych orgánov alebo vnútroštátnych právnych režimov, ako aj nejasné legislatívne a zmluvné rámce bránia podpore OZE; zložité postupy schvaľovania a povoľovania v súvislosti s plánovaním, výstavbou a prevádzkovaním objektov pre OZE, ako aj environmentálne požiadavky odrádzajú navrhovateľov projektov od toho, aby predkladali realizovateľné návrhy projektov (chýbajúci účinný administratívny systém), ťažkosti pri integrácii elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do prenosnej alebo distribučnej siete (technické problémy, nepostačujúca infraštruktúra, diskriminačné praktiky brániace prístupu do siete, rozdelenie nákladov medzi prevádzkovateľov siete, vládu a navrhovateľov projektov a skutočnosť, že výroba energie sa nemeria), nestabilné a nespoľahlivé propagačné a motivačné mechanizmy a nedostatok informácií pre dodávateľov, zákazníkov a technikov bránia využívaniu nákladovo účinných technológií. 6 Odôvodnenia (9) a (41) smernice o OZE. 7 Článok 23 ods. 8 písm. c) smernice o OZE. 8 Článok 18 ods. 1 písm. h) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1). 9 Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o súčasných výzvach a možnostiach týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov na európskom vnútornom trhu s energiou (2012/2259(INI)). 10 COM (2013) 175 final z 27. marca 2013, Správa o pokroku týkajúca sa energie z obnoviteľných zdrojov. 11 COM(2013) 169 final z 27. marca 2013, Zelená kniha Rámec pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030. COM(2014) 15 z 22. januára 2014, Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030. 12 Pozri napríklad COM(2012) 271 final zo 6. júna 2012, Energia z obnoviteľných zdrojov: dôležitý aktér na európskom trhu s energiou a súvisiace správy o pokroku za roky 2010 a 2012 vypracúvané každé dva roky: KOM(2011) 31 v konečnom znení z 31. januára 2011 a COM(2013) 175 final z 27. marca 2013. Pozri tiež správy európskych priemyselných združení v oblasti OZE (Európska rada pre obnoviteľnú energiu (EREC), a jej členské organizácie), najmä dokument rady EREC Analysis of deviation and barriers, 2013 report (Analýza odchýlky a prekážok, správa za rok 2013), www.keepontrack.eu/ publications.

Úvod 10 Finančná podpora v rámci politiky súdržnosti na energiu z obnoviteľných zdrojov 08 Nástroje politiky súdržnosti Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF) sú najdôležitejšími zdrojmi financovania medzi výdavkovými programami EÚ 13 na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Kým v programovom období 2000 2006 sa na podporu projektov v tomto odvetví vynaložilo len 600 mil. EUR, v programovom období 2007 2013 sa na energiu z obnoviteľných zdrojov pridelilo približne 4,7 mld. EUR, čo odráža omnoho väčší význam, ktorý sa pripisuje tejto oblasti politiky (pozri prehľad podľa členských štátov v prílohe II). V programovom období 2014 2020 sa podpora v rámci politiky súdržnosti na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo ešte viac zvýši a môže dosiahnuť aspoň 27 mld. EUR z EFRR 14. Z Kohézneho fondu sa môže poskytnúť dodatočná podpora. 13 Ďalšími programami EÚ na podporu OZE v programovom období 2007 2013 boli: Európsky energetický program pre obnovu, program Inteligentná energia pre Európu a rámcový program pre výskum. 14 Regióny budú musieť investovať minimálny podiel zdrojov EFRR (rozvinutejšie regióny 20 %, regióny v prechode 15 % a menej rozvinuté regióny 12 %) na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých odvetviach vrátane investícií do energie z obnoviteľných zdrojov (článok 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289). Rámček 1 Výdavky v rámci politiky súdržnosti na OZE hlavné fakty οο 270,8 mld. EUR celkové pridelené prostriedky z EFRR/KF na obdobie 2007 2013 οο 0,6 mld. EUR celkové pridelené prostriedky na OZE z EFRR/KF na obdobie 2000 2006 οο 4,7 mld. EUR celkové pridelené prostriedky na OZE z EFRR/KF na obdobie 2007 2013 Minimálne 27 mld. EUR odhad minimálnych pridelených prostriedkov z EFRR na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vrátane OZE na obdobie 2014 2020. Ďalšie prostriedky sa môžu prideliť z Kohézneho fondu (poznámka pod čiarou 14).

Úvod 11 Spoločné hospodárenie 09 V rámci politiky súdržnosti členské štáty vypracúvajú jednotlivé operačné programy, zriaďujú a spravujú systémy riadenia a kontroly a každoročne predkladajú Komisii správy o vykonávaní. Vnútroštátne alebo regionálne orgány ďalej v rámci každodenného riadenia vyberajú projekty a sú zodpovedné za ich realizáciu a hodnotenie. 10 Riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány a certifikačné orgány majú za úlohu riadiť vykonávanie operačných programov 15. Na financovanie projektov sa vzťahujú pravidlá a podmienky stanovené sčasti na úrovni EÚ 16 a sčasti na úrovni členských štátov (orgány členských štátov zodpovedajú za výber projektov, posúdenie nákladov na projekty, ich prínosov a zisku, ako aj za hodnotenia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho vplyvu). 11 Komisia vydáva usmernenia k vypracúvaniu operačných programov, schvaľuje operačné programy a dohliada na zriadenie a fungovanie systémov v členských štátoch. Vykonávanie operačných programov v zásade monitoruje prostredníctvom prijatých správ o vykonávaní a účasťou v monitorovacích výboroch. Okrem výročných správ o vykonávaní si Komisia môže od riadiacich orgánov vyžiadať špecifické informácie o programe a údaje o výbere projektov. 15 Súhrn vykonávacích pravidiel týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu v období 2007 2013, vzťahujúcich sa aj na systémy riadenia a kontroly sú dostupné na internetovej stránke: http:// europa.eu/legislation_ summaries/regional_policy/ management/g24241_en.htm 16 Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).

Rozsah auditu a audítorský prístup 12 12 Cieľom auditu bolo zodpovedať otázku, či sa prostredníctvom projektov investícií do energie z obnoviteľných zdrojov financovaných z EFRR a KF dosiahli dobré výsledky. Na tento účel sa vytvorili viaceré audítorské kritériá (pozri prílohu IV) vychádzajúce z rôznych zdrojov a štúdií vrátane zdrojov a štúdií útvarov Komisie. Dvor audítorov skúmal, či sa kontrolované projekty vykonávali podľa plánu, či zabezpečili plánované výstupy a či splnili ciele týkajúce sa výroby energie. V rámci auditu sa analyzovalo najmä to, či boli finančné prostriedky v programovom období 2007 2013 pridelené na nákladovo účinné a premyslené projekty týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré boli vybrané na základe vhodne stanovených priorít a mali racionálne ciele, ako aj to, do akej miery tieto projekty prispeli k plneniu cieľa na rok 2020 týkajúceho sa OZE. 13 Výsledky auditu boli vyvodené z preskúmania 24 ukončených projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov z deviatich operačných programov financovaných z EFRR alebo KF v Rakúsku, vo Fínsku, na Malte, v Poľsku a Spojenom kráľovstve 17. Projekty boli z oblastí týkajúcich sa biomasy, fotovoltickej energie, solárnej termálnej energie a veternej energie 18. V prílohe III sa uvádza zoznam kontrolovaných projektov OZE. 17 Na základe finančných prostriedkov pridelených v rámci operačných programov na OZE boli vybrané tieto programy: OP I Investície do konkurencieschopnosti a lepšej kvality života 2007MT161PO001 OP Dolné Rakúsko 2007 2013: cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ EFRR 2007AT162PO001 OP Salzburg 2007 2013: cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ EFRR 007AT162PO006 OP Štajersko 2007 2013: cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ EFRR 2007AT162PO007 OP Infraštruktúra a životné prostredie 2007PL161PO002 Regionálny operačný program Lubelské vojvodstvo 2007PL161PO007 OP Západné Fínsko 2007 2013: cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ EFRR CCI2007FI162PO003 OP Západný Wales a údolia: cieľ Konvergencia/ EFRR 2007UK161PO002 OP Východný Wales: cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť/ EFRR 2007UK162PO012 18 Z 24 kontrolovaných projektov sa deväť týkalo výroby elektrickej energie prostredníctvom veterných turbín plnej veľkosti alebo mikroturbín alebo fotovoltických panelov, 15 projektov súviselo s výrobou tepla z biomasy alebo s ohrevom vody prostredníctvom solárnych kolektorov. Veľkosť projektov bola rôzna od projektov s jediným solárnym panelom určeným pre domácnosti až po veterný park so 16 turbínami.

Pripomienky 13 Kontrolované projekty produkovali výstupy podľa plánu... Celkovo boli projekty dobre naplánované a dosahovali ciele podľa plánu 14 Kontrolované projekty týkajúce sa OZE boli dostatočne premyslené a po výbere pripravené na realizáciu. Napriek pomerne dlhej prípravnej fáze v niektorých projektoch v oblasti biomasy a veternej energie boli dôležité povolenia, licencie a technické plány zvyčajne zabezpečené pred schválením projektu. V príslušných prípadoch sa tiež zabezpečilo pripojenie inštalácií do prenosnej alebo distribučnej siete alebo uzatvorenie zmlúv s dostatočným počtom odberateľov 19. 15 V rámci projektov nedošlo k významnému prekročeniu nákladov ani oneskoreniam. Kontrolované projekty týkajúce sa OZE sa vcelku realizovali podľa stanovených harmonogramov, prípadne došlo len k pomerne malému časovému sklzu (len v dvoch prípadoch sa realizácia projektu oneskorila o viac než šesť mesiacov, pričom v jednom z nich to bolo v dôsledku odstávky pre opravu malej kombinovanej tepelnej elektrárne a elektrárne na výrobu elektrickej energie). V priebehu realizácie neboli náklady výrazne prekročené. V rámčeku 2 sa uvádzajú príklady kontrolovaných projektov týkajúcich sa OZE. 16 S výnimkou jedného zariadenia na biomasu 20 boli kapacity na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov inštalované a v prevádzke podľa plánu. Neboli zrejmé žiadne vážne riziká pre ich technickú udržateľnosť. Nezistilo sa veľa odchýlok od pôvodného plánovania a schválených návrhov projektov. Kapacity na výrobu energie inštalované v rámci projektov spravidla zodpovedali rozhodnutiam o spolufinancovaní. Zariadenia fungovali bez výrazných technických alebo iných problémov od ich uvedenia do prevádzky. Len niekoľko výrobných jednotiek z kontrolovaných projektov nebolo v prevádzke. Prevádzkovatelia disponovali dostatočnými odbornými znalosťami a zdrojmi na zabezpečenie hladkého fungovania a pravidelnej údržby inštalácií. 19 Napríklad podmienkou schválenia kontrolovaných projektov v oblasti biomasy v Rakúsku bol dostatočný počet odberateľov vyprodukovanej tepelnej energie. 20 Jedna elektráreň na biomasu v Rakúsku sa odchýlila od pôvodného plánu tým, že finančné prostriedky EÚ použila na rozšírenie tepelnej siete namiesto inštalovania druhého bojlera, ako sa pôvodne plánovalo. K tejto odchýlke došlo v očakávaní zvýšenia kapacity distribúcie tepla na uspokojenie dodatočných odberateľov a z hľadiska riadneho finančného hospodárenia preto nejde o nedostatok. Fotografia 1 Pohľad na vnútro elektrárne na biomasu v Bruck an der Mur, Rakúsko (inštalácia a prevádzka podľa plánu) Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Pripomienky 14 Fotografia 2 Drevná štiepka v skladovacom zásobníku v elektrárni na biomasu v Bruck an der Mur, Rakúsko Zdroj: Európsky dvor audítorov. Rámček 2 Príklady kontrolovaných projektov týkajúcich sa OZE spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti výstupy Viac informácií o výstupoch projektov sa nachádza v prílohe III. Biomasa V Rakúsku boli postavené tri kontrolované teplárne na biomasu (s kapacitou od 3 MW do 8 MW) s časťami diaľkovej rozvodnej siete (v dĺžke od 0,6 do 11 km). Dodávali teplo a teplú vodu spolu 266 odberateľom (súkromným osobám alebo priemyselným spoločnostiam). Tri kontrolované projekty vo Fínsku sa týkali inštalácie nových bojlerov na pelety z biomasy alebo drevnú štiepku (s kapacitou od 0,8 MW do 2,5 MW). Nahradili staré bojlery na fosílne palivo (ťažký vykurovací olej). Dva z týchto projektov zahŕňali aj vybudovanie siete potrebnej na diaľkové vykurovanie (v dĺžke 0,6 a 3 km). Veterná energia V Poľsku bolo vybudovaných päť veterných parkov s kapacitou na výrobu energie od 3,2 do 38 MW. Zariadenia zahŕňajú celú potrebnú infraštruktúru (rozvodne pre vysoké/stredné napätie, prípojky na rozvodnú sieť a obslužné komunikácie). Solárna energia (fotovoltické systémy a solárne kolektory) V rámci dvoch projektov na Malte sa na verejné budovy inštalovali systémy na získanie energie prostredníctvom fotovoltických zariadení spolu s príslušným technickým vybavením a monitorovacími systémami. Jeden z projektov dopĺňala malá veterná turbína. V piatich podobných projektoch v Poľsku sa inštalovali sady plochých solárnych kolektorov pre domácnosti a verejné budovy v piatich obciach s cieľom dodávať ich obyvateľom teplú vodu. Solárne kolektory si nainštalovalo celkovo vyše 3 000 súkromných a verejných používateľov. Súčasťou jedného z projektov bolo aj pouličné osvetlenie a fotovoltické panely.

Pripomienky 15... no pri realizácii narážali na určité problémy Vo všetkých fázach projektov existuje priestor na ďalšie zlepšenie od verejného obstarávania cez prevádzkovanie až po monitorovanie a hodnotenie 17 Ťažkosti pri integrácii elektrickej energie z OZE do siete bránili riadnemu využitiu OZE. V celej EÚ sa identifikovalo, že rozvoj siete je jednou z hlavných prekážok pre rozsiahlu integráciu elektrickej energie z OZE do prenosnej a distribučnej siete 21. Únia a členské štáty preto musia v rámci budovania vnútorného trhu s energiou investovať do vnútroštátnych sietí, ako aj to do cezhraničných prepojení. Vlastníci kontrolovaných projektov poukazovali na to, že voľná kapacita sietí nepostačuje 22, siete treba rozšíriť a modernizovať a transparentnejšie rozdelenie nákladov medzi prevádzkovateľov sietí, vládu a navrhovateľov projektov by zlepšilo efektívnosť celého systému. Hoci len v niekoľkých kontrolovaných projektoch došlo k problémom pri pripojení na sieť, sprístupnenie energie z obnoviteľných zdrojov nesprevádza skvalitňovanie sietí v členských štátoch. Vnútroštátne orgány a prevádzkovatelia OZE v súvislosti s prekážkami pre účinnú integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do sietí často spomínali technické problémy a problémy súvisiace s nákladmi. V rámčeku 3 sa uvádza príklad problémov v súvislosti s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov v sieti. 21 COM(2013) 175 final. 22 Pozri tiež smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ ES z 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 22). V článku 3 ods. 2 písm. f) sa stanovuje, že členské štáty pri vykonávaní opatrení na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie zohľadnia potrebu zabezpečiť dostatočnú prenosovú a výrobnú rezervnú kapacitu pre stabilné fungovanie. Fotografia 3 Veterný park v Goliciach, Poľsko Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Pripomienky 16 Rámček 3 Vstup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do siete v Poľsku, integrácia elektrickej energie z fotovoltického systému do siete na Malte Chabý stav prenosnej a distribučnej siete a nedostatok voľných kapacít sú hlavnými prekážkami pre ďalšiu integráciu elektrickej energie z fotovoltického systému a veternej energie v Poľsku. Rozvoju OZE bránili okrem potreby rozšírenia a modernizácie sieťovej infraštruktúry aj komplikácie pri získavaní potrebných povolení na pripojenie na sieť (právne a technické problémy, ako aj poplatky za pripojenie na sieť) 23. V kontrolovaných projektoch týkajúcich sa veternej energie bola dodacia lehota na vybudovanie zariadení vrátane požadovaných povolení na pripojenie do siete štyri až päť rokov. Jasné usmernenia k územným rozhodnutiam a stavebným povoleniam boli v príslušných prípadoch k dispozícii v súvislosti so solárnymi a fotovoltickými inštaláciami na Malte. Avšak v rokoch 2010 a 2011, keď sa uviedli do prevádzky viaceré projekty spolufinancované EÚ, vznikali problémy s napájaním vytvorenej elektrickej energie, pričom väčšinou išlo o elektrickú energiu presahujúcu vlastnú spotrebu výrobcov. Keďže prevádzkovateľ siete nenainštaloval meracie prístroje, výrobcovia neboli až štyri mesiace kompenzovaní za elektrickú energiu podľa výkupnej ceny. 23 Integrácia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do elektrickej siete a na trh s elektrickou energiou Integrácia OZE. Národná správa: Poľsko. Eclareon, Oeko Institut e. V., 20.12.2011. 18 Komisia vo svojej analýze správ členských štátov o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov za rok 2011 konštatovala, že pokrok v odstraňovaní administratívnych prekážok je stále pomalý, pričom postupy schvaľovania a povoľovania sú zložité a odrádzajúce 24. V členských štátoch, v ktorých sa konal audit, existuje potenciál na zlepšenia. Pri audite sa napríklad zistilo, že Malta začala rozvíjať OZE až v období 2007 2013, pričom trh pre OZE zatiaľ nie je úplne vyspelý. Doteraz nebol plne vytvorený účinný administratívny systém. Okrem toho v Poľsku a v Spojenom kráľovstve čiastočne chýbali harmonizované prístupy na národnej alebo regionálnej úrovni na koordináciu práce príslušných orgánov. Predovšetkým meranie a vykazovanie výsledkov projektov v oblasti energetiky bolo slabé a údaje sa teda nevyužívali na porovnanie projektov a jednotlivých odvetví OZE, z čoho by vyplynuli užitočné informácie pre navrhovanie budúcich opatrení. 24 SWD(2013) 102 final z 27. marca 2013 Správa o pokroku týkajúca sa energie z obnoviteľných zdrojov.

Pripomienky 17 19 V Rakúsku sa však našiel príklad dobrej praxe. Nástroj riadenia kvality pre teplárne na biomasu zabezpečoval vhodný spôsob monitorovania v tomto členskom štáte ( QM Heizwerke, pozri rámček 4). Rámček 4 Monitorovanie projektov v Rakúsku Všetky teplárne na biomasu zabezpečujúce diaľkové vykurovanie s kapacitou nad 400 kw a/alebo zásobujúce teplom sieť v dĺžke viac než 1 km sú povinné vykonávať riadenie kvality. Koordinácia procesu financovania a spravovanie potrebných údajov o plánovaní a prevádzke sa vykonáva pomocou databázy, ktorá poskytuje štandardnú platformu pre príjemcov v rámci projektov, ako aj technické a ekonomické údaje pre manažérov kvality a platformu IT na monitorovanie a optimalizáciu operácií. Systém QM Heizwerke bol zavedený v roku 2006 a obsahuje údaje z vyše 100 teplární na biomasu. Odkaz na internetovú stránku: www.qm-heizwerke.at Fotografia 4 Audítori pri kontrole elektrárne na biomasu vo Weissenbach an der Triesting, Rakúsko Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Pripomienky 18 20 Pri postupoch verejného obstarávania nebola zabezpečená úplná transparentnosť, férovosť ani efektívnosť výberu zmluvných dodávateľov: οο οο Výberové konania v rámci dvoch kontrolovaných projektov v súvislosti s fotovoltickými systémami na Malte sa museli zrušiť, pretože žiadna z ponúk nespĺňala technické alebo administratívne požiadavky. Príčinou boli buď zbytočne vysoké technické požiadavky alebo príliš zložité postupy a podmienky. V oboch prípadoch došlo k určitému oneskoreniu a konkurencii medzi uchádzačmi bránili prekážky. V dvoch projektoch v Poľsku boli modely veterných turbín zbytočne špecifikované v stavebných plánoch alebo stavebných povoleniach. Zadávacie špecifikácie teda nezabezpečovali verejnú súťaž zahŕňajúcu primeranú konkurenciu ani najlepší pomer medzi cenou a kvalitou. V inom projekte sa takisto vopred stanovil konkrétny typ solárneho kolektora. V oboch οο výberových konaniach bola medzi predloženými ponukami len jedna, ktorá spĺňala technické špecifikácie. Implementačným orgánom a príjemcom v rámci projektov chýbali dostatočné odborné znalosti o technológiách OZE, súvisiacich trhoch a rámcoch verejného obstarávania. Viaceré zariadenia súvisiace s OZE a inštalačné práce mali podobný, niekedy identický charakter a malú veľkosť, najmä pokiaľ ide o operácie v rámci grantových programov. Zaviedlo sa preto koordinované verejné obstarávanie riadené špecializovanou skupinou expertov na národnej/ regionálnej úrovni s cieľom zaistiť lepší pomer medzi cenou a kvalitou, úspory z rozsahu a kratšie obdobie obstarania. Príkladmi sú systémy na ohrev vody umiestnené na strechách, fotovoltické panely a malé množstvo biomasy na Malte a v Poľsku. Na Malte bola realizácia niektorých projektov dočasne pozastavená, sčasti pre neefektívnu organizáciu verejného obstarávania. Fotografia 5 Elektráreň na biomasu vo Flachau, Rakúsko Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Pripomienky 19 21 Príprava projektov OZE bola nebola dostatočná na to, aby sa mohli účinne monitorovať a hodnotiť. Ciele a ukazovatele výkonnosti stanovené vo všetkých kontrolovaných operačných programoch boli nepresné a neboli založené na spoľahlivých východiskových údajoch. Projekty v tom istom alebo inom odvetví OZE sa teda nedali porovnať a príslušné orgány nemohli overiť ani príspevok finančných prostriedkov EÚ k plneniu cieľa EÚ a národných cieľov týkajúcich sa OZE (pozri tiež bod 30).... a vo väčšine prípadov neboli výsledky riadne merané alebo projekty nedosahovali ciele týkajúce sa výroby energie Zber a vykazovanie údajov o OZE je možné zlepšiť 22 Členské štáty nemajú k dispozícii presné, overené údaje o skutočných výsledkoch projektov týkajúcich sa OZE. Odvetvie OZE poznačila obrovská nestálosť cien technológií (cena väčšiny technológií výrazne klesla) a rastúce ceny energie. Je dôležité analyzovať aktuálne informácie o cenách technológií OZE s cieľom určiť, ktoré technológie sú najvýnosnejšie v daných miestnych podmienkach a aká je primeraná úroveň podpory. Keďže skutočné meranie a vykazovanie výsledkov nebolo podmienkou na získanie financovania z verejných zdrojov, záverečné správy o projektoch poskytovali len odhad nemeraných výsledkov, ktoré zväčša vychádzali z technických parametrov technológií OZE poskytnutých výrobcami, a z konkrétnych podmienok na mieste. Viacerí výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov nemerali vyprodukovanú energiu. V 11 z 24 kontrolovaných projektov (päť v Poľsku projekty solárnej energie v Lubelskom vojvodstve, štyri na Malte a dva v Spojenom kráľovstve) neboli teda výsledky týkajúce sa energie založené na nameraných/potvrdených údajoch, ale na predpokladaných hodnotách prebratých z dokumentácie alebo na odborných odhadoch inžinierov. Výsledky projektov sa nie vždy dosiahli 24 Z13 projektov z 24 kontrolovaných projektov, v ktorých sa výsledky súvisiace s výrobou energie skutočne merali, sa ciele dosiahli len v piatich projektoch a takmer dosiahli v ďalších troch. Zvyšné projekty nesplnili alebo len čiastočne splnili svoje výrobné ciele. Kým v niekoľkých prípadoch boli príčinou nedostatočne presné prognózy, niektoré projekty čelili v počiatočných fázach technickým problémom. V tabuľke 1 sa porovnáva plánovaná a skutočná výroba energie v rámci projektov týkajúcich sa OZE. 23 Hoci sú však k dispozícii údaje o kapacitách inštalácií na výrobu energie v rámci projektov, v 11 z 24 kontrolovaných projektov neboli k dispozícii údaje o skutočne vyrobenej energii, prípadne boli dostupné informácie nespoľahlivé. 25 Z hodnotenia nákladovej účinnosti, vykonávania a dosahovania výsledkov v rámci 24 kontrolovaných projektov vyplynulo, že niektoré projekty boli dobré, iné uspokojivé a ďalšie slabé, ako sa uvádza v prílohe IV. V rámčeku 5 sa uvádzajú dôvody slabej výkonnosti niektorých projektov týkajúcich sa OZE.

Pripomienky 20 Rámček 5 Príčiny slabej výkonnosti projektov V Rakúsku bola skutočná výroba energie vo fázach, ktoré boli priamo podporované z finančných prostriedkov EFRR, v súlade s prognózami, prípadne ich prevyšovala. Avšak v dvoch projektoch, ktoré sa neskôr rozšírili o zabezpečenie dodatočných kapacít výroby tepla a vytvorenie sietí pre ďalších zákazníkov, sa plánované ciele nedosiahli. Hlavnými príčinami bolo nadhodnotenie dopytu po teple alebo skutočnosť, že veľkí odberatelia dočasne nespotrebúvali teplo. Dôvodmi nižšej výkonnosti poľských projektov veternej energie, než sa očakávalo, boli príliš optimistické prognózy vetra a technické problémy v prvom roku prevádzky. Hoci v čase auditu neboli k dispozícii konečné údaje a kontrolované grantové programy v Spojenom kráľovstve neboli ukončené, z výsledkov čiastkových projektov vyplynulo, že niektoré z nich nesplnili plánované ciele výroby energie, a to najmä z dôvodu veľkého obsahu vody v biomase alebo nižšieho dopytu po energii, ako sa očakávalo. Tabuľka 1 Porovnanie plánovanej a skutočnej výroby energie v rámci tých kontrolovaných projektov týkajúcich sa OZE, v ktorých sa merala vyprodukovaná energia, 2009 2012 (v %) MT Projekt 24 MT Projekt 23 MT Projekt 22 MT Projekt 21 PL Projekt 20 PL Projekt 19 PL Projekt 18 PL Projekt 17 PL Projekt 16 PL Projekt 15 PL Projekt 14 PL Projekt 13 PL Projekt 12 PL Projekt 11 UK Projekt 10 UK Projekt 9 FI Projekt 8 FI Projekt 7 FI Projekt 6 FI Projekt 5 FI Projekt 4 AT Projekt 3 AT Projekt 2 AT Projekt 1 Údaje nie sú k dispozícii Údaje nie sú k dispozícii - 60 % - 40 % - 20 % 0 % 20 % 40 % 60 % 80 % 100 % Plánované výsledky Zdroj: Vlastné výpočty Dvora audítorov založené na databáze QM Heizwerke (Rakúsko), informáciách o priemerných investičných nákladoch na podobné projekty (Fínsko a Poľsko); dohody o financovaní projektov, informácie o projektových výsledkoch vypočítané príjemcami.

Pripomienky 21 Zásada nákladovej účinnosti nie je plne zohľadnená pri plánovaní projektov týkajúcich sa OZE Nákladová účinnosť dôležitý cieľ v súvislosti s výdavkami EÚ 26 Nákladová účinnosť znamená schopnosť alebo potenciál kontrolovaného subjektu, činnosti, programu alebo operácie dosiahnuť určité výsledky pri primeraných nákladoch. Analýzy nákladovej účinnosti sú štúdie vzťahu medzi nákladmi a výsledkami projektu vyjadreného ako náklady na jednotku dosiahnutého výsledku 25. 27 Optimálna (alebo nákladovo účinná) výroba energie z obnoviteľných zdrojov je dôležitá pre ekonomickú výkonnosť. Finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti predstavujú značnú časť podpory pre činnosti súvisiace s OZE a mohli by byť dôležitou hnacou silou politiky v oblasti OZE i regionálneho hospodárskeho rozvoja. 25 ISSAI 3000: Štandardy a usmernenia na vykonávanie auditu výkonnosti na základe audítorských štandardov INTOSAI a praktických skúseností. Fotografia 6 Veterná turbína (pohľad zvonka a do vnútra veternej turbíny v Poľsku) Zdroj: Európsky dvor audítorov.

Pripomienky 22 Existuje priestor na presadzovanie nákladovej účinnosti v počiatočnej fáze 28 Vnútroštátne orgány pri vypracúvaní operačných programov nevykonali riadne posúdenie potrieb, aby zistili, ktoré technológie by mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa OZE nákladovo najúčinnejším spôsobom a ako by ich mohli doplniť iné finančné nástroje či národné režimy podpory. V dôsledku toho operačné programy neobsahovali vysvetlenie toho, ako by finančné prostriedky EÚ mohli nákladovo účinným spôsobom prispieť k dosiahnutiu cieľov týkajúcich sa OZE. rok 2013 v kontrolovaných členských štátoch). Využitie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti na OZE sa v jednotlivých členských štátoch líšilo. Ako je zrejmé aj z tabuľky 2, za viaceré členské štáty nie sú k dispozícii údaje na porovnanie dosiahnutých výsledkov projektov v rámci politiky súdržnosti s cieľmi týkajúcimi sa OZE. Nedostatok týchto údajov bráni vyvodeniu základných ekonomických údajov a údajov o energii za jednotlivé odvetvia OZE a rozličné technológie OZE. 29 Komisia ani vnútroštátne orgány okrem toho nenaplánovali prispenie fondov politiky súdržnosti (alebo finančných prostriedkov zo štátnych zdrojov) k dosahovaniu cieľov týkajúcich sa OZE. Z kontrolovaných operačných programov nebola v programoch v Rakúsku a vo Fínsku stanovená plánovaná a skutočne vyrobená energia z obnoviteľných zdrojov v rámci opatrení podporovaných z EFRR a KF. Inštalovaná kapacita OZE v piatich kontrolovaných krajinách potrebná na dosiahnutie cieľa na rok 2020 týkajúceho sa OZE je 95 304 MW (pozri tabuľku 2). Zo správ o vykonávaní, ktoré riadiace orgány predložili Komisii, vyplýva, že pokiaľ ide o cieľ na rok 2020, do roku 2012 bol príspevok projektov realizovaných v týchto krajinách v rámci politiky súdržnosti k požadovanej kapacite 4 464 MW alebo 4,7 % (alebo 8,1 % v porovnaní s trajektórnym cieľom na

Pripomienky 23 Tabuľka 2 Finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2007 2013 určené na OZE a ich vplyv na dosahovanie cieľov na rok 2020, týkajúcich sa OZE v členských štátoch OP Finančné prostriedky z EFRR a KF pridelené na OZE (EUR) 1 Dodatočná kapacita OZE v dôsledku investícií z EFRR a KF (MW) Vykázaná Plánovaná (koniec roka 2012) Potrebná dodatočná kapacita OZE na splnenie cieľov OZE na rok 2020 (MW) do roku 2013 do roku 2020 Podiel EFRR/KF na celkovej kapacite OZE na splnenie cieľov OZE na rok 2020 (v %) (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7 = 3:6) Rakúsko 25 037 408 105 99 11 301 13 179 0,79 Belgicko 11 851 495 Údaje nie sú k dispozícii 3 062 8 255 Bulharsko 16 710 959 Údaje nie sú k dispozícii 4 232 5 189 Cyprus 9 520 000 Údaje nie sú k dispozícii 190 584 Česká republika 397 759 730 131 12 Údaje nie sú k dispozícii Údaje neboli predložené Komisii Nemecko 252 995 745 29 118 71 621 110 934 0,03 Dánsko Údaje nie sú k dispozícii 6 017 6 754 Estónsko 0 6 Údaje nie sú k dispozícii Španielsko 160 152 052 Údaje nie sú k dispozícii 49 722 69 844 Údaje neboli predložené Komisii Fínsko 20 682 247 Údaje nie sú k dispozícii 24 690 33 420 Údaje neboli predložené Komisii Francúzsko 363 591 135 1 161 307 1 833 445 39 628 62 167 Údaje neboli potvrdené Grécko 283 795 789 156 106 6 872 13 271 1,18 Maďarsko 349 310 777 0 0 1 109 1 537 Údaje neboli predložené Komisii Írsko Údaje nie sú k dispozícii 3 496 8 339 Taliansko 775 717 953 5 215 2 893 32 524 43 823 11,9 Litva 58 485 290 0 173 1 289 1 635 Údaje neboli predložené Komisii Luxembursko 1 767 056 5 000 11 000 179 347 Údaje neboli potvrdené Lotyšsko 67 180 000 77 21 1 661 2 168 3,55 Malta 78 200 000 Údaje nie sú k dispozícii 36 160 Údaje neboli predložené Komisii Holandsko 19 182 600 Údaje nie sú k dispozícii 6 086 14 994 Údaje neboli predložené Komisii Poľsko 825 761 396 972 246 4 444 10 335 9,4 Portugalsko 59 857 312 0 0 12 699 19 200 Údaje neboli predložené Komisii Rumunsko 331 542 611 200 275 9 635 12 589 1,58 Švédsko 52 342 949 0 271 21 744 23 786 Údaje neboli predložené Komisii Slovinsko 54 186 553 355 120 1 258 1 693 21 Slovensko 90 252 216 98 72 2 144 2 746 3,57 Spojené kráľovstvo 159 590 365 12 000 4 120 14 660 38 210 31,4 Chorvátsko Údaje nie sú k dispozícii Údaje neboli predložené Komisii Kontrolované členské štáty 1 109 271 416 13 077 4 464 55 131 95 304 13,72 Spolu 4 665 401 221 1 185 643 1 852 975 318 998 505 159 Údaje neboli potvrdené 1 Pridelené prostriedky/výstup (EUR/MW) nie je možné porovnať medzi jednotlivými členskými štátmi z dôvodu odlišného charakteru investícií (výroba energie, podpora OZE, vytváranie sietí, pilotné projekty atď.). Zdroj: Národné akčné plány týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov (2010), správy o vykonávaní operačných programov za rok 2012.

Pripomienky 24 30 Nákladová účinnosť opatrení v rôznych odvetviach OZE nebola preskúmaná a nerozhodovala o rozpočte vyčlenenom na OZE v rámci kontrolovaných operačných programov, zatiaľ čo chýbalo riadne posúdenie potrieb a hodnotenia v polovici obdobia: οο οο οο pri navrhovaní operačných programov v roku 2007 chýbala podrobná analýza situácie (vrátane posúdenia potrieb v rôznych odvetviach OZE v príslušných regiónoch). Vnútroštátne orgány konkrétne nevykonali odhad nákladov na jednotku inštalovanej kapacity energie alebo nákladov na jednotku vyrobenej energie, čím opomenuli analýzu pomeru nákladov a prínosov/nákladovej účinnosti opatrení, ktoré sa mali financovať z verejných zdrojov, v operačných programoch sa okrem toho nevyužili výsledky ani poznatky získané v priebehu doterajších programov týkajúcich sa OZE financovaných zo štátnych zdrojov alebo zdrojov EÚ, pridelenie verejných financií na intervenčné opatrenia v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov nebolo primerane zdôvodnené. Rozdelenie finančných prostriedkov vo všeobecnosti vychádzalo skôr z približného odhadu potenciálu regiónu a schopnosti čerpať prostriedky, ako zo systematickej analýzy situácie v regióne a porovnania možných alternatív z hľadiska typov alebo technológií OZE, οο hoci orgány vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve vykonali určité úpravy programov počas ich priebehu, spravidla sa nevykonávali žiadne hodnotenia v polovici obdobia ani podobné posúdenia opatrení na obdobie 2007 2013, ktoré by mohli pomôcť presmerovať programy týkajúce sa OZE. 31 Operačné programy okrem toho nezahŕňali ukazovatele výkonnosti na náležité monitorovanie a hodnotenie nákladovej účinnosti opatrení súvisiacich s OZE, ktoré by tiež mohli pomôcť pri posúdení príspevku finančných prostriedkov EÚ k stanoveným cieľom týkajúcim sa OZE (tabuľka 2). Zatiaľ čo operačné programy v Rakúsku, Poľsku a na Malte obsahovali ukazovatele týkajúce sa dodatočnej kapacity OZE, súbor ukazovateľov vo Fínsku nezahŕňal ukazovatele vytvárania kapacity výroby, vyprodukovanej energie ani znižovania/zamedzenia emisií CO 2, a v Spojenom kráľovstve tiež chýbal ukazovateľ výsledku súvisiaci s vytváraním kapacity OZE. To znamená, že riadiace orgány a Komisia v týchto prípadoch nemohli vykonať primerané monitorovanie a následné hodnotenie investícií do OZE z fondov politiky súdržnosti 26. 26 Výročné správy o vykonávaní, ktoré vypracovalo Fínsko a Spojené kráľovstvo, neobsahovali vysvetlenie ku skutočným výsledkom a k ich meraniu, a nevykonalo sa žiadne posúdenie prekážok, potenciálu ani potrieb v rôznych odvetviach OZE v jednotlivých regiónoch, na ktoré sa vzťahovali kontrolované operačné programy.