Nerast (minerál) je rovnorodá (homogénna) anorganická prírodnina, ktorej zloženie sa dá vyjadriť chemickým vzorcom.

Transcript

1

2

3 Nerast (minerál) je rovnorodá (homogénna) anorganická prírodnina, ktorej zloženie sa dá vyjadriť chemickým vzorcom.

4 Štruktúrna kryštalografia štruktúra kryštálu

5 Štruktúrna kryštalografia štruktúra kryštálu

6 Štruktúrna kryštalografia Základné rozdelenie v závislosti od kryštálovej štruktúry: kryštalované nerasty kryštalické nerasty amorfné nerasty

7 Štruktúrna kryštalografia kryštalografické sústavy 1. Trojklonná (triklilnická) 2. Jednoklonná (monoklinická 3. Kosoštvorcová (rombická) 4. Štvorcová (tetragonálna) 5. Šesťuholníková (hexagonálna) 6. Trojuholníková (trigonálna, klencová) 7. Kocková (kubická)

8 Štruktúrna kryštalografia kryštalografické sústavy

9 Štruktúrna kryštalografia kryštalografické sústavy

10 Štruktúrna kryštalografia kryštalografické sústavy

11 Štruktúrna kryštalografia kryštalografické sústavy

12 Morfologická kryštalografia Habitus (vzhľad) nerastov

13 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti zrasty minerálov (nepravidelné) pyrit

14 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti zrasty minerálov (pravidelné) rutil fluorit sádrovec albit

15 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti zrasty minerálov (zákonité) ortoklas

16 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti drúzy, geódy a minerálne agregáty: Drúza kryštály vyrastajú zo spoločného podkladu do voľného priestoru

17 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti drúzy, geódy a minerálne agregáty: Geóda kryštály vyrastajú zo stien dutiny (póru) smerom do jej stredu

18 Morfologická kryštalografia Ďalšie tvarové vlastnosti Drúzy, geódy a minerálne agregáty: Agregáty vznikajú zaplnením priestoru okolo drúz, alebo vo vnútri geódy.

19 Morfologická kryštalografia Polymorfia Dva nerasty rovnakého chemického zloženia kryštalizujú v dvoch rôznych kryštalografických sústavách

20 Morfologická kryštalografia Polymorfia diamant, C grafit, C

21 Morfologická kryštalografia Polymorfia Štruktúra diamantu: kocková sústava, usporiadanie do tetraédrov, tvrdosť 10, hustota 3,52 g.cm 3 štiepateľnosť dokonalá lastúrnatý lom, krehkosť intenzívny lesk, farba sivá, žltá, modrá až čierna, často bezfarebný

22 Morfologická kryštalografia Polymorfia Štruktúra grafitu: šesťuholníková sústava, usporiadanie do vrstiev, Tvrdosť 1-2, hustota 2,1-2,3 g.cm 3, štiepatešnosť veľmi dokonalá, pružný, ohybný otiera sa, farba čierna, matný až kovový lesk

23 Fyzikálne vlastnosti nerastov Tvrdosť a štiepateľnosť 1. mastenec 2. kamenná soľ 3. kalcit 4. fluorit 5. apatit 6. ortoklas (živec) 7. kremeň 8. topás 9. korund 10. diamant rýpu sa nechtom rýpu sa medenou ihlou rýpu sa oceľovou ihlou rýpu do skla

24 Fyzikálne vlastnosti nerastov Tvrdosť a štiepateľnosť štiepateľnosť amfibolov štiepateľnosť pyroxénov štiepateľnosť živcov 1. veľmi dokonalá (sľudy, halit...) 2. dokonalá (amfiboly, galenit...) 3. dobrá (živec, pyroxény...) 4. nedokonalá (olivín, beryl...) 5. veľmi nedokonalá neštiepateľné minerály (granáty,kremeň)

25 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti svetlo Svetlo podľa fotónovo kvantovej teórie (Einstein, 1905) má svetlo súčasne vlnové aj kvantové vlastnosti. Interferencia, difrakcia, polarizácia svetla vlnové vlastnosti Fotoelektrický jav, absorpcia svetla kvantové vlastnosti

26 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti lom svetla Pomer rýchlosti šírenia svetla vo vákuu (vo vzduchu) k rýchlosti Jeho šírenia v určitom prostredí sa označuje ako index lomu (n) Index lomu prostredia je vždy väčší ako 1 Čím väčší je index lomu, tým pomalšie sa v danom prostredí Šíri svetlo. Hovoríme o opticky hustejšom prostredí. Lom ku kolmici, lom od kolmice, totálny odraz i uhol dopadu r uhol lomu i k kritický uhol

27 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla Priezračnosť (= opak absorpcie) 1. Priezračné minerály krištáľ, mariánske sklo, islandský kalcit 2. Polopriezračné minerály fluorit, odrody kremeňa, niektoré jemnozrnné agregáty Islandský kalcit 3. Nepriezračné minerály nerasty s prevládajúcou kovovou väzbou v kryštálovej štruktúre záhneda

28 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Farba je vyvolaná selektívnou absorpciou jednotlivých vlnových dĺžok viditeľného svetla. Ióny, ktoré vyvolávajú sfarbenie sa nazývajú chromofory. minerálom absorbované svetlo prichádzajúce svetlo minerál prechádzajúce svetlo Ľudské oko vníma ako farbu minerálu doplnkovú farbu k tej, ktorá nebola chromoformi v mineráli absorbovaná.

29 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Idiochromatické minerály: Chromofory sú pevnou súčasťou kryštálovej mriežky. Sú teda podstatnou zložkou chemického zloženia minerálu. Takéto inerály majú stálu farbu.

30 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Alochromatické minerály

31 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Alochromatické minerály

32 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Alochromatické minerály

33 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Alochromatické minerály Mliečny kremeň, hnedá až tmavosivá soľ...prazém zelený kremeň s aktinolitom, avanturín žltkastý kremeň so spekularitom...

34 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Alochromatické minerály Defekty v štruktúre spôsobené zohrievaním, ožarovaním Rtg lúčmi, alebo žiarením (

35 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla farba Pseudochromatické minerály opalizácia labradorizácia nábehové farby drahý opál plagioklas chalkopyrit

36 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané absorpciou svetla luminiscencia Luminiscencia je emitovanie elektromagnetického žiarenia s nižšou energiou (väčšou vlnovou dĺžkou), ako je energia absorbovaná minerálom. Scheelit vo viditeľ- Scheelit v nom svetle UV svetle

37 Fyzikálne vlastnosti nerastov Optické vlastnosti vyvolané odrazom svetla lesk Podľa kvality: kovový nepriezračné minerály s n>3, kovovou, alebo kovalentnou chemickou väzbou(galenit, antimonit, hematit, rýdze kovy) polokovový slabopriezračné, alebo nepriezračné minerály s n=2,6-3 (kuprit, rumelka) nekovový priezračné a polopriezračné minerály s iónovými a van der Waalsovými silami Podľa intenzity: diamantový minerály s n=1,9-2,6 (diamant, zirkón, kassiterit, síra) sklený minerály s n=1,3-1,9 asi 70% všetkých minerálov Podľa stavby a povrchu minerálu: mastný, voskový,hodvábny, perleťový

38 Fyzikálne vlastnosti nerastov Ostatné fyzikálne vlastnosti Hustota Súdržnosť - výtlaková, hydrostatická, pyknometrická a suspenzačná metóda merania hustoty) - pružnosť, plasticita, pevnosť, krehkosť Magnetické vlastnosti - diamagnetizmus - paramegnetizmus - feromagnetizmus (anti- a ferimagnetizmus) Elektrické vlastnosti Tepelné vlastnosti Rádioaktivita -vodiče - polovodiče - nevodiče - piezo- a pyroelektrický jav - teplota tavenia

39 Genetická mineralógia Procesy vzniku nerastov

40 1200 C Rast odolnosti voči zvetrávaniu Rast obsahu SiO 2 Chladnutie magmy Genetická mineralógia 900 C Bowenova schéma 600 C

41 Systematická mineralógia Ako každá vedná disciplína, tak aj mineralógia po nahromadení určitého množstva údajov a informácií, pre ich sprehľadnenie musela pristúpiť k vytvoreniu určitého systému. Spolu s jej ďalším vývojom sa vyvýjal aj samotný systém. V súčasnosti rozvoj chemických vied a možnosť štúdia štruktúry minerálov röntgenovou analýzou dáva základ modernej systematiky minerálov založenej na chemickom zložení a štruktúre minerálov. Pre potreby výuky geológie na TU vo Zvolene sme použili mierne upravený kryštalochemický systém vypracovaný v rokoch prof. H. Strunzom z Technickej univerzity v Berlíne.

42 V tomto modifikovanom systéme sme rozdelili nerasty do dvanástich tried: 1. prvky 7. uhličitany 2. sírniky 8. sírany 3. halovce 9. volframany 4. kysličníky 10. fosfáty 5. hydroxidy 11. kremičitany 6. dusičnany 12. minerály organickej povahy Delenie prvých piatich tried je založené na chemickom zložení minerálov, 6. až 11. trieda predstavujú kyslíkaté soli, rozdelené podľa chemizmu aj vlastností kryštálovej štruktúry a osobitné postavenie majú minerály organickej povahy.

43 1. trieda: elementárne prvky Delia sa na - kovy - polokovy -nekovy

44 1. trieda: elementárne prvky Typickým príkladom nerastu patriaceho do triedy prvkov ku skupine kovov je zlato: Ďalšie nerasty: striebro, meď

45 1. trieda: elementárne prvky K nerastom zo skupiny polokovov a nekovov patria známe nerasty modifikácie uhlíka, grafit a diamant: Ďalšie nerasty: polokovy arzén, antimón, bizmut nekovy rýdza síra

46 2. trieda: sírniky (sulfidy) a sírne soli Sú to jednoduché, podvojné a komplexné zlúčeniny najmä S, ale aj Se, Te, As, Sb a Bi s kovmi. Najbežnejšie sú sulfidy a sulfosoli Fe, Ni, Cu, Zn, Pb a i. Mnohé patria medzi významné rudné suroviny. Pri zvetrávaní podliehajú oxidácii. Vyskytujú sa často ako vtrúsené v rôznych typoch hornín najmä v oblastiach, kde sa vyskytujú v ložiskovej akumulácii. Nepatria ale medzi horninotvorné nerasty a nemajú teda význam pri klasifikácii hornín.

47 2. trieda: sírniky (sulfidy) a sírne soli K najbežnejším sírnikom patria:

48 2. trieda: sírniky (sulfidy) a sírne soli Sírne soli, čiže sulfosoli sú zložité zlúčeniny sulfokatiónov a sulfoaniónov. Na ich stavbe sa podieľa len málo prvkov, sú však medzi nimi aj rudy Cu, Ag a Pb. Vytvárajú okolo 100 druhov nerastov, zväčša zoradených do izomorfných radov. Vznikajú najčastejšie hydrotermálne Najznámejším je teraedrit, prechodný člen izomorfného radu tetraedrit - Cu12Sb4S13 až tennantit - Cu12As4S13.

49 3. trieda: halovce (halogenidy) Najznámejšie nerasty z tejto triedy sú zlúčeniny chlóru a fluóru: Ďalšie nerasty: sylvín, karnalit a iné.

50 4. trieda: kysličníky (oxidy) Jednoduché zlúčeniny kyslíka, alebo hyroxylu s kovmi. Sú veľmi rozšírené, tvoria až 17 hm.% zemskej kôry. Najrozšírenejší je SiO2 (kremeň), ďalej oxidy a hydroxidy Fe, Al, Mn, Ti. Vznikajú vo všetkých štádiách endogénnych procesov aj pri exogénnych procesoch. Kremeň patrí medzi hlavné horninotvorné nerasty magmatických a mnohých sedimentárnych aj premenených hornín

51 4. trieda: kysličníky (oxidy) Najznámejším oxidom je kremeň: a jeho farebné modifikácie:

52 4. trieda: kysličníky (oxidy) Submikroskopický agregát kremeňa s obsahom vody je chalcedón. Vytvára oblé útvary, kvaple alebo hrubé povlaky. Achát je páskovaný, často pestro sfarbený. Vyskytuje sa v dutinách výlevných hornín, napr. Melafýru. Železitý kremeň sa nazýva karneol. Ďalšie modifikácie SiO 2 sú tridymit, a cristobalit zistené v dutinách kyslých efuzívnych hornín (napr. v ryolitovom lome Skalka pri Starej Kremničke). Coesit a stišovit sú minerály z hornín ultravysokých tlakov a šokovej metamorfózy, napr. z impaktných kráterov (Devil s Canyon v Arizone).

53 4. trieda: kysličníky (oxidy) Ďalšie hojné oxidy: Uraninit UO2, Kassiterit SnO2, Rutil TiO2, Chromit FeCr2O4 Ilmenit FeTiO3, Hematit Fe2O3

54 5. trieda: hydroxidy Vznikajú oxidačným zvetrávaním nerastov s obsahom Fe, alebo Al. V horninách sú hojné, spôsobujú ich sfarbenie a často v nich tvoria tmel. skupina hydrargylit (γ-al(oh)3 - diaspor (α-alooh) - böhmit (γ- AlOOH) Sú hlavnou zložkou bauxitov, aj lateritov. Využívajú sa ako ruda Al - bauxit (ložiská v pohorí Bakony naďaleko Balatonu, Maďarsko). skupina goethit (α-feooh) a lepidokrokit (γ-feooh) Sú zložkou limonitu. Limonit sa používa ako ruda Fe. Tvorí okrovožlté, hnedé, až čierne ľadvinovité, alebo kvapľovité útvary a kôry. skupina psilomelánu (Ba,Mn2+,...)3(O,OH)6Mn8O16 Zahŕňa rôzne hydroxidy a vodnaté oxidy Mn, premenlivého zloženia.

55 6. trieda: dusičnany Sú to soli HNO3. Patria sem nitronatrit (čílsky liadok) - NaNO3 nitrokalit (draselný liadok) - KNO3 Keďže sú veľmi dobre rozpustné vo vode, tvoria stabilné výskyty len v arídnych oblastiach (napr. kvartérne ložiská v púšti Atacama na severe Chile). Často sú doprevádzané síranmi a tvoria výkvety na soľných pôdach. Dusičnany sa najviac využívajú ako hnojivo, v potravinárstve a pri výrobe výbušnín.

56 7. trieda: uhličitany (karbonáty) Sú to soli kyseliny uhličitej. V štruktúre uhličitanov anión (CO3)2- vytvára zlúčeniny s prevažne dvojmocnými kovmi (Ca, Mg, Fe, Zn, Sr, Pb, Ba, Cu). Je známych vyše 80 minerálov tejto skupiny. Iba niekoľko z nich má význam ako horninotvorné nerasty, tvoria však až 20 % všetkých sedimentárnych hornín.

57 7. trieda: uhličitany (karbonáty) Najbežnejšími uhličitanmi sú dva veľmi podobné nerasty: Ďalej sem patria: aragonit, siderit, ankerit, magnezit, smithsonit, stroncianit, ceruzit, malachit, azurit

58 8. trieda: sírany (sulfáty) Sú to kyslíkaté zlúčeniny síry. Vznikajú v postmagmatických štádiách aj exogénnymi procesmi. Nerastov hojných a stálych v zemskej kôre je relatívne málo. Patria k nim:

59 9. trieda: volframany Zriedkavé nerasty, vytvárajú rôzne izomorfné zmesi. Najznámejšie nerasty tejto triedy sú:

60 10. trieda: fosfáty Patria sem niektoré rudy vzácnych zemín a nerasty využívané pri výrobe umelých hnojív. Najbežnejším z nich je:

61 11. trieda: silikáty Silikáty sú najrozšírenejšou triedou nerastov v zemskej kôre. Tvoria takmer 80 hm. %. Sú najdôležitejšími horninotvornými nerastami nielen magmatických, ale aj metamorfovaných a mnohých sedimentárnych hornín. - základnou stavebnou jednotkou silikátov je SiO4 tetraéder, - tetraédre sa vyskytujú buď samostatne, spájané prostredníctvom katiónov, alebo v rôznych štruktúrach, - spojenie tetraédrov v štruktúre je možné len cez vrcholy, prostredníctvom atómu kyslíka, ktorý je spoločný vždy dvom tetraédrom. Na základe spôsobu spojenia tetraédrov rozdeľujeme silikáty do jednotlivých podtried.

62 11. trieda: silikáty 1.podtrieda: nesosilikáty Sú to silikáty s izolovanými tetraédrami. Prepojenie tetraédrov do štruktúry sa uskutočňuje prostredníctvom katiónov iných prvkov. Dva spôsoby kreslenia štruktúry nesosilikátov

63 11. trieda: silikáty 1.podtrieda: nesosilikáty Olivín je hlavným horninotvorným nerastom ultrabázických hornín (v dunitoch až do 100 %). Taktiež predstavuje charakteristickú akcesóriu bázických hornín, napr. čadičov (Cerová vrchovina, Nová Baňa). Tvorí väčšinou krátkostĺpčekovité, takmer izometrické kryštály.

64 11. trieda: silikáty 1.podtrieda: nesosilikáty Sú to tri polymorfné modifikácie vznikajúce pri rôznych pt podmienkach. Vyskytujú sa v metamorfovaných horninách, ktoré vznikli z materiálu bohatého na Al.

65 11. trieda: silikáty 1.podtrieda: nesosilikáty Vznikajú kryštalizáciou v kyslých (ryolit, pegmatit), neutrálnych (andezit), aj ultrabázických (peridotit) horninách. Bežné sú v horninách kontaktnej (skarny, Sliezsko - hessonit), aj regionálnej (serpentinit, Dobšiná - diamantoid) metamorfózy. Vďaka odolnosti voči zvetrávaniu sa nachádzajú aj v náplavoch.

66 11. trieda: silikáty 2.podtrieda: sorosilikáty Sú to silikáty tvorené skupinami po dva spojené tetraédre. Sú zriedkavé, prechod medzi neso- a sorosilikátmi tvoria nerasty epidot zoizitovej skupiny Štruktúra sorosilikátov

67 11. trieda: silikáty 3.podtrieda: cyklosilikáty Sú tvorené skupinami viacerých tetraédrov usporiadaných v prstenci Dva pôsoby kreslenia štruktúry cyklosilikátov

68 11. trieda: silikáty 3.podtrieda: cyklosilikáty

69 11. trieda: silikáty 4.podtrieda: inosilikáty Sú to silikáty s nekonečnými jednorozmernými reťazcami tetraédrov. Reťazce môžu byť jednoduché, alebo dvojité: Schémy štruktúry inosilikátov

70 11. trieda: silikáty 4.podtrieda: inosilikáty

71 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Sú tvorené nekonečnými vrstvami tetraédrov. Každý tetraéder má tri kyslíky spoločné so susednými tetraédrami. Vrstvy sú jednoduché, alebo dvojité. Nahradzovanie Si - Al v tejto štruktúre, prítomnosť doplnkových iónov a rôzne možnosti orientácie tetraédrov poskytujú množstvo kombinácií pri kryštalizácii nerastov. Schémy štruktúry fylosilikátov

72 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Skupina sľúd Z chemického hľadiska sú to alumosilikáty s obsahom H 2 O 4-5 % hm. Každý štvrtý atóm kremíka vo vrstve je nahradený atómom Al. Ako katióny sa v ich štruktúre vyskytujú K +, Al 3+, menej Fe, Na, Mg, Li. Vrstevnatá stavba sľúd sa prejavuje ich výbornou štiepateľnosťou, pružnosťou a elasticitou. Sľudy sú jedinou skupinou primárnych nerastov s vrstevnatou štruktúrou. Vyskytujú sa v magmatických (muskovit sa nikdy nenachádza vo výlevných) a metamorfovaných horninách. Odolnejšie voči zvetrávaniu (napr. muskovit) tvoria aj súčasť klastických sediomentov (pieskovce).

73 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Ďalšie zo skupiny sľúd sú najmä lítne sľudy fialový lepidolit vyskytujúci sa najmä v kyslých pegmatitoch a medovožltý cinvaldit z metamorfovaných žúl greizenov.

74 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Ílové nerasty Ílové nerasty sú svojou chemickou podstatou vodnaté Al - Mg silikáty v ktorých sú prítomné aj ďalšie katióny, ako Ca, Fe, K, Na. Pre ílové minerály sú spoločné niektoré základné charakteristiky. Je to najmä kryštálová štruktúra. Íly tvoria submikroskopické tabuľky spojené do tenkovrstevnatých agregátov.takmer vždy sú tvorené vrstvami tetraédrov a oktaédrov, ktoré navzájom môžu tvoriť viacero kombinácií. Niektoré íly majú schopnosť napučiavať po prijatí určitého obsahu vody.

75 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Ílové nerasty rozdeľujeme na základe ich stavby a chemického zloženia na niekoľko skupín: Skupina Kaolinitu: kaolinit Al 4 (Si 4 O 10 )(OH) 8 - chemicky najstálejší a najdôležitejší ílový nerast. Patrí sem aj halloyzit Al 4 (Si 4 O 10 )(OH) 8 (H 2 O) 4. Skupina smektitov: montmorillonit ( 0,5 Ca-Na) 0,25-0,6 (Al,Mg) 2 Si 4 O 10 (OH) 2.nH 2 O Skupina illitu Tieto nerasty sa nazývajú aj hydrosľudy. Majú premenlivé zloženie. Skupina vermikulitu Vermikulit (Mg,Ca) 0,33 Mg,Fe 3+,Al) 3 (Si,Al) 4 O 10 (OH) 2.4H 2 O Je možné identifikovať ho aj optickým mikroskopom, je častou súčasťou pôd.

76 11. trieda: silikáty 5.podtrieda: fylosilikáty Ostatné fylosilikáty Patria sem dvojvrstvové fylosilikáty, ako serpentíny Mg 3 Si 2 O 5 (OH) 4, čo je vlastne zmes antigoritu, lizarditu a chryzotilu. Sem patria aj ílové nerasty zo skupiny kaolinitu. Trojvrstvové fylosilikáty, napr. Mastenec Mg 3 (Si 4 O 10 )(OH) 2. K trojvrstvovým fylosilikátom patria aj sľudy. Štvorvrstvové fylosilkáty najmä skupina chloritov pennín, klinochlór, chamosit.

77 11. trieda: silikáty 6.podtrieda: tektosilikáty Silikáty s nekonečnými trojrozmernými kostrami tetraédrov. Všetky tetraédre majú všetky štyri atómy kyslíka spoločné so susednými tetraédrami. Pre vznik nerastov tejto podtriedy je nutné nahradenie časti (maximálne polovice) atómov kyslíka hliníkom. Takéto nerasty sa potom nazývajú alumosilikáty.

78 11. trieda: silikáty 6.podtrieda: tektosilikáty Najvýznamnejšími z tejto podtriedy sú nerasty zo skupiny živcov ortoklasy a plagioklasy. Tvoria viac jako 50 %hm zemskej kôry.

79 11. trieda: silikáty 6.podtrieda: tektosilikáty Zástupcovia živcov, alebo foidy sa vyskytujú hlavne vo výlevných horninách. Vznikajú kryštalizáciou z tavenín chudobných na SiO 2. Alkálie sa v týchto magmách nemôžu viazať v živcoch a tak vznikajú foidy. Ďalšie fiody sú: nefelín (Na,K)(AlSiO 4 ) a sodalit Na 8 (AlSiO 4 ) 6 (Cl) 2

80 11. trieda: silikáty 6.podtrieda: tektosilikáty Sú to vodnaté alumosilkáty, patria medzi ne zeolity. Ich štruktúra obsahuje dutiny vyplnené veľkými molekulami vody, ktorá je len slabo chemicky viazaná. Bez porušenia štruktúry môže nastať dehydratácia, alebo rehydratácia. Chemické zloženie zeolitov je premenlivé. Ako katióny vystupujú v nich Ca, Na, Ba a iné.

81 12. trieda: nerasty organickej povahy Hranica medzi tým, čo považujeme za minerál a tým, čo nie, je v tejto skupine veľmi neurčitá. Patria sem soli organických kyselín, uhľovodíky, bitúmeny, živice a uhlie. Ďalej sem patria: mellit Al 2 (C 12 O 12 ).18H 2 O a fichtelit C 18 H 32

82 V prezentácii boli použité fotografie nerastov z nasledovných publikácií: Hochleitner, R., 1996: Minerály a kryštály, vreckový atlas, Slovart Bratislava, 255 s. Ďuďa, R., Rejl, L., Slivka, D., 1990: Minerály, Aventinum Praha, 519 s. Ďuďa, R., Rejl, L., 2001: Kameny z celého světa, Granit Praha, 319 s. Korbel, P., Novák, M., 1999: Encyklopedie minerálů, Rebo Čestlice, 296 s. Najväčší nájdený úlomok diamantu na svete- Cullinan 620 g, bol rozrezaný na 105 briliantov