Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózopapierenského

Transcript

1 INECO, s.r.o. Mladých budovateľov Banská Bystrica Slovenská republika (+421) (+421) Web: ineco.bb@gmail.com Zámer činnosti Vypracovaný podľa prílohy č. 9 k zákonu č. 24/2006 Z.z. Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózopapierenského priemyslu Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu Lamačská cesta Bratislava Banská Bystrica,

2 Obsah 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI Názov Identifikačné číslo Sídlo Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Názov Účel Užívateľ Charakter navrhovanej činnosti Umiestnenie navrhovanej činnosti Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Stručný opis technického a technologického riešenia Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Varianty navrhovanej činnosti Celkové náklady Dotknutá obec Dotknutý samosprávny kraj Dotknuté orgány Povoľujúci orgán Rezortný orgán Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého území Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území Geomorfológia Geologické pomery Seizmicita a stabilita územia Klimatické pomery Povrchové vody Podzemné vody Pôdy Fauna a flóra Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria Súčasná krajinná štruktúra Územný systém ekologickej stability Ochrana prírody Krajinná scenéria Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno historické hodnoty územia Demografia

3 3.3.2 Sídla Poľnohospodárska výroba Lesné hospodárstvo Priemyselná a iná výroba Doprava a dopravné plochy Produktovody Služby Rekreácia a cestovný ruch Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti Archeologické náleziská Paleontologické náleziská a významné geologické lokality Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia Ovzdušie Povrchové a podzemné vody Pôdy Znečistenie horninového prostredia Radónové riziko Hluk Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie Požiadavky na vstupy Záber pôdy Nároky na zastavané územie Ochranné pásma Surovinové zabezpečenie Elektrická energia Voda Plyn a zásobovanie teplom Doprava Nároky na pracovné sily Údaje o výstupoch Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie Vyvolané investície Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch navrhovanej činnosti na Vplyvy na prírodné prostredie Vplyvy na krajinu a scenériu Vplyvy na obyvateľstvo Hodnotenie zdravotných rizík Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti

4 4.10 Opatrenia na zmiernenie vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na Opatrenia počas výstavby Opatrenia počas prevádzky Kompenzačné opatrenia Posúdenie očakávaného vývoja územia ak by sa navrhovaná činnosť nezrealizovala Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 44 5 Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu vrátane porovnania s nulovým variantom Zdôvodnenie variantného riešenia posudzovanej činnosti a návrhu na jej realizáciu 45 6 Mapová a iná obrazová dokumentácia Mapové prílohy Textové prílohy a dokumentácia Doplňujúce informácie k zámeru Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov Použité právne predpisy Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na Miesto a dátum vypracovania zámeru Potvrdenie správnosti údajov Spracovatelia zámeru Potvrdenie správnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa

5 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1.1 Názov Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu 1.2 Identifikačné číslo Sídlo Lamačská cesta 3, Bratislava 1.4 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa Doc. Ing. Štefan Šteller, CSc. Predseda Rady riaditeľov Mobil: steller.sdvu@vupc.sk 1.5 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie Za navrhovateľa: Ing. Vladimír Ihnát, PhD. Výskumný ústav papiera a celulózy, a.s. Dúbravská cesta Bratislava Tel.: ihnat@vupc.sk Za spracovateľa: Ing. Juraj Musil, konateľ INECO, s.r.o. Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica IČO: Tel.: ineco.bb@gmail.com 4

6 2 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 2.1 Názov Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová 2.2 Účel Účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie oceľovej montovanej haly, v ktorej bude umiestnená linka na výrobu papiera. Stavebnú časť predstavuje oceľová montovaná hala rozdelená na dve časti administratívnu a technickú. V administratívnej časti s medzipodlažím sa vybudujú kancelárske priestory a sociálne zariadenia. V technickej časti budú umiestnené výrobné priestory a vstavaná murovaná kotolňa. Technologickú časť projektu predstavuje linka na výrobu papiera a zariadenia k papierenskej linke. Linka na výrobu papiera pozostáva z prípravovne látky a pepierenského stroja. Zariadenia k papierenskej linke sú vyvíjač pary, flotačné zariadenie, výveva, elektrický vysokozdvižný vozík, kompresor a dieselagregát. Papierenský stroj bude malotonážne skúšobne vyrábať špeciálne jedno až trojvrstvové papiere z buničinového, alebo z recyklovaného vlákna, vyztužené polymérmi alebo anorganickými vláknami, kartóny, kreatívne a technické papiere s možnosťou vytvárania vodoznaku. Bude sa jednať o jedno z pracovísk Centra excelentnosti LIGNOSILVA na podporu jeho demonštračných a prierezových aktivít. Hlavnou infraštrukturálnou jednotkou tohto centra je papierenský stroj, jediný svojho druhu v Európe, ktorý je schopný simulovať výrobu až trojvrstvového papiera. 2.3 Užívateľ Centrum pre rozvoj drevárskeho, nábytkárskeho a celulózo-papierenského priemyslu Lamačská cesta 3, Bratislava 2.4 Charakter navrhovanej činnosti Posudzovaná činnosť predstavuje v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na a o zmene a doplnení niektorých zákonov v dotknutom prostredí novú činnosť. V zmysle Prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. sa uvažovaná činnosť radí pod nasledovné položky: Tabuľka č. 5 Drevospracujúci, celulózový a papierenský priemysel položka číslo 4. Priemyselné prevádzky na výrobu, písm. b) papiera a lepenky s výrobnou kapacitou (zisťovacie konanie bez limitu) 5

7 2.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Banskobystrický Okres: Banská Bystrica Obec: Ľubietová Katastrálne územie: Ľubietová Parcely: p.č. C-KN 576/1,576/2 2.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti Viď Mapová príloha č. 1, Mapová príloha č. 2 a Mapová príloha č Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Začiatok výstavby: 06/2019 Ukončenie výstavby stavebnej časti: 06/2020 Ukončenie výstavby prístrojovej infraštruktúry: 12/2020 Začiatok prevádzky: 01/2021 Ukončenie prevádzky: nie je stanovené 2.8 Stručný opis technického a technologického riešenia Stavebnú časť predstavuje oceľová montovaná hala rozdelená na dve časti administratívnu a technickú. V administratívnej časti s medzipodlažím sa vybudujú kancelárske priestory a sociálne zariadenia. V technickej časti budú umiestnené výrobné priestory a vstavaná murovaná kotolňa. Oceľová montovaná hala bude mať rozpätie 12 metrov a celkovú dĺžku 52 metrov s celkovou zastavanou plochou 624m 2. Bude sa deliť na: administratívnu časť s rozmermi 12m x 12m s medzi podlažím (s kancelárskymi priestormi a sociálnymi zariadeniami) technickú časť s rozmermi 40m x 12m a 10m x 12m (s výrobnými priestormi a vstavanou murovanou kotolňou) Priemyselná hala bude z oceľovej konštrukcie vrátane betónového základu, dokončených vodorovných a zvislých konštrukcii a rozvodov podľa stavebnej projektovej dokumentácie a terénnych úprav. Montovaná hala bude mať výšku minimálne 4,5 metra a pôdorys bude 624 m 2 z čoho 144 m 2 bude mať aj medzipodlažie. Ostatné spevnené plochy budú spolu predstavovať 599 m 2. Celková zastavaná plocha vrátane haly a ostatných spevnených plôch tak bude 1223 m 2. Zvyšných 1514 m 2 z parciel C-KN 576/1,576/2 budú tvoriť zatrávnené plochy. Technologickú časť projektu predstavuje linka na výrobu papiera a zariadenia k papierenskej linke. Linka na výrobu papiera pozostáva z prípravovne látky a papierenského stroja. Zariadenia k papierenskej linke sú vyvíjač pary, flotačné zariadenie, výveva, elektrický vysokozdvižný vozík, kompresor a dieselagregát. 6

8 Linka na výrobu papiera bude pozostávať z: prípravovne látky a papierenského stroja. Prípravovňa látky sa skladá z rozvlákňovača nerezovej nádrže s objemom 5m 3 s elektrickým miešaním o výkone 1kW, piatich oceľových nádrží s objemom 10m 3 s miešaním o výkone 1kW, kužeľového rozvlákňovača Jilha o výkone 50kW a z prídavných čerpadiel, Papierenský stroj sa skladá z nátokovej časti 630mm (tvorí ju nátoková skriňa a sitový dopravník), lisovacej časti 700mm (tvoria ju tri samostatné lisy), sušiacej časti 600mm (tvorená je sústavou sušiacich valcov, Yankee valcom a navinovacím zariadením). Medzi zariadenia k papierenskej linke patria: vyvíjač pary AS 500, flotačné zariadenie Supercell SPC-8, výveva, elektrický vysokozdvižný vozík, kompresor, dieselagregát EZA MP 625 D. Technické parametre zariadení k papierenskej linke: Plynový vyvíjač pary AS500 vodorúrový s výrobou pary 500kg/hod, s maximálnym výkonom 352kW/hod, tlakom 12bar, spotrebou plynu 35,2 m 3 /hod, elektrický príkon 4kW, nízkoemisným horákom, úpravovňou vody a chémiou, antikorovou nádobou na zber kondenzátu s meraním a reguláciu doplňovanej vody, s ohrevom vody, stavoznakom, injektorom, armatúrami, sušičom pary a povinným príslušenstvom. Flotačné zariadenie Supercell SPC-8 na flotačné čistenie podsitových vôd 25m 3 /hod s špirálovým zberačom, vrátane motorov, reaktora, čerpadla, kompresora, armatúr, kabeláže, povinných meračov, spojovacieho potrubia, rozvádzača a chémie. Zariadenie na vytváranie podtlaku (výveva, pohon, príslušenstvo) do 100mBar, do 30kW, oceľová samostatná konštrukcia s elektrickým ovládaním. Vysokozdvižný vozík štvorkolesový s elektrickým pohybom a zdvihom do 3,0m, s nosnosťou do 1500kg, dĺžkou vidlíc minimálne 1 meter, rýchlosťou pohybu minimálne 50 metrov za minútu, akumulátorom min 150Ah na sieťový adaptér 230V a povinnou výbavou. Skrutkový kompresor do 15bar, 200l/hod, výkonom do 15kW, odhlučnenou skriňou do 75dB, v nepretržitej prevádzke a s digitálnym riadiacim systémom. Dieselagregát EZA MP 625 D, s rezidenčným výfukovým tlmičom,mp Manualom na ráme, záchytnou vaňou, odhlučnenou kapotážou, so zemnením z HR do agregátu a s východzou elektrorevíziou. Papierenský stroj bude malotonážne skúšobne vyrábať špeciálne jedno až trojvrstvové papiere z buničinového alebo z recyklovaného vlákna, vystužené polymérmi alebo anorganickými vláknami, kartóny, kreatívne a technické papiere s možnosťou vytvárania vodoznaku. Bude sa jednať o jedno z pracovísk Centra excelentnosti LIGNOSILVA na podporu jeho demonštračných a prierezových aktivít. Hlavnou infraštrukturálnou jednotkou tohto centra je papierenský stroj, jediný svojho druhu v Európe, ktorý je schopný simulovať výrobu až do trojvrstvového papiera. 7

9 2.9 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Na prevádzke bude prebiehať testovanie výroby a kvality najnovších druhov papiera - malosériové testy papierov vystužených polymérmi, papierov s antibakteriálnymi účinkami, antikoróznych a barierových papierov. Do budúcna sa plánuje výskum v oblasti tlačenej elektroniky, papierov s integrovanými čipmi a podobne. Počas prevádzky papierenského stroja sa očakáva vznik 5 pracovných miest Varianty navrhovanej činnosti Navrhovateľ požiadal MŽP SR listom zo dňa o upustenie od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. K uvedenej žiadosti bolo vydané súhlasné stanovisko listom č. OU-BB-OSZP3-2017/ z dňa (viď Textová príloha č. 1). Navrhovaná činnosť sa bude realizovať na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré v prípravnej fáze vyžadujú búracie práce. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté parcely a budovy sú pevne vybraté a pozemky sú vo vlastníctve navrhovateľa nie je vhodné riešiť posudzovanú činnosť variantne z lokalitného hľadiska. Navrhovaná činnosť predkladá inštaláciu strojno-technologického zariadenia. Toto zariadenie je pevne dané, nakoľko sa jedná o technológiu, ktorá bola využívaná v podobnej prevádzke v Bratislave, kde došlo k ukončeniu jeho prevádzky. Zariadenie sa tým pádom presunie na navrhovanú lokalitu, kde sa doňho doplnia potrebné komponenty, ktoré sú pevne dané. Vzhľadom na uvedené rovnako nie je možné navrhovanú činnosť posudzovať variantne ani z technologického hľadiska. Na základe uvedeného je predkladaný Zámer činnosti riešený jednovariantne (realizačný a nulový variant) Celkové náklady Odhadované náklady na realizáciu stavebnej časti: Odhadované náklady na hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí: Celkové náklady: ,71 eur ,07 eur ,79 eur 2.12 Dotknutá obec Názov katastrálneho územia Kód obce Ľubietová Dotknutý samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj 2.14 Dotknuté orgány Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, Banská Bystrica 8

10 Okresný úrad Banská Bystrica Odbor starostlivosti o Okresný úrad Banská Bystrica Odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Okresný úrad Banská Bystrica Odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Okresný úrad Banská Bystrica - Pozemkový a lesný odbor 2.15 Povoľujúci orgán Obec Ľubietová 2.16 Rezortný orgán Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bratislava 2.17 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Predkladaný zámer je pripravovaný s cieľom vydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia pre navrhovanú činnosť v zmysle stavebného zákona Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice. Navrhovaná činnosť nepatrí medzi činnosti podliehajúce povinne medzinárodnému posudzovaniu z hľadiska jej vplyvu na, presahujúce štátne hranice podľa Dohovoru o posudzovaní vplyvov na presahujúcich štátne hranice (Dohovor Espoo). Vzhľadom na charakter, rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti sa nepredpokladá jej závažný vplyv na presahujúci štátne hranice. V rámci navrhovanej činnosti sa neumiestňujú také činnosti, ktoré by svojim vplyvom presahovali štátne hranice. Dotknuté územie ani katastrálne územie, na ktorom je navrhovaná činnosť umiestnená, nesusedí priamo s hranicami žiadneho susedného štátu. 9

11 3. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého území Pre účely predkladaného zámeru sa pod pojmom posudzované územie rozumie plocha, na ktorom bude papierenský stroj umiestnený, pod pojmom užšie okolie posudzovaného územia t.j. približne do 1 km územie priľahlých mestských častí (priemyselné areály a obytné zóny) a pod pojmom širšie okolie posudzovaného územia t.j. 3 až 5 km od navrhovaného zámeru územie obce Ľubietová a jej bližšie okolie. 3.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území Geomorfológia Reliéf v katastrálnom území obce Ľubietová je pestrý prechádza od vrchovinového cez hornatinový, vysočinový podhôľny do veľhornatinného reliéfu hôľneho na severnom cípe v Nízkych Tatrách. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Podľa geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr a kol., 2002) patrí kataster obce Ľubietová do geomorfologickej provincie Západné a vnútorné karpaty, oblasti Slovenského Rudohoria (Veporské vrchy) a Slovenského stredohoria (Zvolenská kotlina a Poľana). Najnižším miestom vo výške 410 m n. m. je potok Hutná v bode, kde opúšťa kataster obce Ľubietová a naopak najvyšším miestom je Ľubietovský Vepor vo Veporských vrchoch (1277 m n. m.). Do západnej a centrálnej časti katastra Ľubietová zasahuje Zvolenská kotlina svojimi menšími celkami ako sú Bystrická vrchovina, Ponická vrchovina a Povraznícka brázda. Pohorie Poľana leží v južnej a juhovýchodnej časti a delí sa na dve časti Vysokú Poľanu a Detvianske predhorie. Do severovýchodnej časti katastra zasahujú Veporské vrchy s typickým masívom Ľubietovského Vepra. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Geologické pomery Geologický pomery riešeného územia sú veľmi pestré. Údolie Hrona sú vyplnené piesčitými štrkmi. Severná časť územia je tvorená mozaikou karbonátových sedimentov dolomitov a vápencov s lokálnym výskytom krasových javov. Tieto sa miešajú s vysokometamorfovanými bridlicami ruly, magmatity, svory so štrkovito-piesčitými sedimentami ako aj s hlbinnými magmatitami na severnom vrchole Nízkych Tatier. Južná časť má podobnú mozaiku karbonátových aj metamorfovaných hornín, ktoré sú doplnené pyroklastickými magmatitmi (tufmi) a vulkanickými sedimentami (tufitmi) na južnom cípe územia. V okolí Ľubietovej sa v minulosti ťažili tri hlavné typy rúd železné rudy polygénneho charakteru, hydrotermálne meďnaté a niklovokobaltové rudy. Spomínaná hydrotermálna meďnatá mineralizácia sa viaže predovšetkým k lokalitám: Svätodušná, Podlipa a Driekyňa. Na lokalite Podlipa, ale aj na ostatných dvoch spomínaných lokalitách, prebiehala banská činnosť už v predhistorických časoch. Archeologické nálezy ukazujú, že ťažba na týchto lokalitách prebiehala už v dobre bronzovej. Historicky najväčší rozkvet baníctva na týchto lokalitách nastal v 15. a 16. storočí. V 18. storočí sa v okolí Ľubietovej ťažilo už viac železo 10

12 ako meď. Meď sa v okolí Ľubietovej prestala ťažiť v roku (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Seizmicita a stabilita územia Podľa atlasu krajiny, mapa významných geodynamických javov, vrstva seizmického ohrozenia v hodnotách makroseizmickej intenzity, a podľa STN (Seizmické zaťaženie stavieb) prílohy A2 patrí posudzované územie do oblasti makroseizmickej intenzity (MSK-64) č. 7 s hodnotou špičkového seizmického zrýchlenia a r = 1,00 až 1,29 m.s -2. Hydrogeologické pomery Z údajov dostupných v aplikácií GIB-GIS dostupnej na webovej stránke bola v najbližšom hydrogeologickom vrte narazená hladina podzemnej vody v hĺbke 3,2 metra, úroveň hladiny podzemnej vody je stanovená na 0 metrov. V štyroch ďalších hydrogeologických vrtoch pri obci Strelníky bola narazená hladina podzemnej vody v hĺbke od 0,5 až do 4,5 metra. Hladina podzemnej vody je v týchto vrtoch od 0,4 do 4 metrov. Podľa mapy dostupnej na stránke je záujmové územie z hľadiska hlavných hydrogeologických regiónov umiestnené na mezozoiku a predmezizoických útvaroch severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a severozápadnej časti Zvolenskej kotliny a Veporských vrchoch. Typ priepustnosti je krasový a krasovopuklinový Klimatické pomery Katastrálne územie Ľubietovej spadá do oblasti s mierne teplou klímou, do okrsku mierne teplého a mierne vlhkého vrchovinového s chladnou horskou klímou. Dlhodobý priemer úhrnu zrážok je 797 mm. Priemerná ročná teplota je 6 až 7 C. Počet letných dní v roku je stanovený na menej ako 50. Priemerný počet mrazových dní t.j. dní, keď je teplota nižšia alebo rovná -0,1 C počas dňa je stanovený na 150,9 ročne. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Povrchové vody Cez katastrálne územie obce Ľubietová pretekajú vodné toky Osrblianka, Brzáčka (Brusniansky), Peklo, Muráň, Hutná, Vôdka, Driekyňa, Jeleňová a Slobodný. Časti potokov pretekajúce cez obec sú upravené majú spevnené brehy, ale vykonané sú aj iné protipovodňové opatrenia. Umelé vodné plochy, ktoré boli vybudované ako kúpalisko v súčasnosti slúžia na chov rýb. V okolí katastrálneho územia Ľubietová sa nachádzajú termálne aj minerálne pramene napríklad v obci Brusno. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Približne 10 metrov od územia, kde bude umiestnený papierenský stroj preteká potok Hutná. Tento tok nie je je podľa Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 525 z 12. augusta 2002 vodohospodársky významným vodným tokom Podzemné vody Do katastrálneho územia Ľubietovej zasahuje chránené vodohospodárska oblasť CHVO Nízke Tatry Západná časť, ktoré bola vyhlásená nariadením č. 13 vlády Slovenskej socialistickej republiky z 6. februára

13 3.1.7 Pôdy V katastrálnom území obce Ľubietová sa nachádzajú najmä kambizeme, podzoly a rendziny. V západnej časti katastrálneho územia, v alúviu Hrona sa nachádzajä fluvizeme a luvizeme oglejené. Severne prechádzajú do pásu rendzín a vo vyššej nadmorskej výške sa vyskytujú kambizeme nenasýtená, kambizeme podzolové a podzoly. Naopak v južnej časti katastra prevládajú kambizeme nasýtená aj nenasýtené, ďalej sa tu nachádzajú rendziny, kambizeme oglejená ako aj podzoly. Z hľadiska pôdnych druhov sa v katastri obce Ľubietová nachádzajú pôdy piesočnato-hlinité a hlinité. V severnej časti katastra dominujú pôdy hlinité a na vrcholoch Tatier zase pôdy hlinito-piesočnaté. Skeletnatosť pôdy narastá s rastúcou nadmorskou výškou. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Fauna a flóra Flóra Pôvodne sa na opisovanom území nachádzal jelšovo-brestový lužný les, ale z neho sa do súčasnosti zachoval len brehový porast okolo rieky Hron. V súčasnosti tu dominujú bukové lesy, ktoré sa na základe zloženia pôdy delia an vápnomilné bukové lesy a borovicové lesy na dolomitoch a vápencoch a kyslomilné bukové horské lesy na nekarbonitických horninách. S rastúcou nadmorskou výškou ustupuje buk a nastupuje smrek a jedľa, ktoré v ešte vyššej nadmorskej výške nahrádza kosodrevina a trávne spoločenstvá. Viaceré plochy lesa na menej sklonitých svahoch s dobrou prístuponosťou sú v súčasnosti odlesnené a premenené na lúky a pasienky, prípadne na ornú pôdu. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) V okolí katastrálneho územia Ľubietová sa nachádzajú: Národný park Nízke Tatry a Chránená krajiná oblasť Poľana. Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený už v roku 1978 a v roku 1997 boli upravené a novelizované jeho hranice aj jeho ochranné pásmo. Rozlohou sa jedná o najväčší národný park na Slovensku. Najvyšším bodom je Ďumbier s výškou 2043 m n. m.. Na území NP Nízke Tatry sú sprístupnené tri jaskyne Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Rastlinstvo je bohaté, prevažujú druhy typické pre podmienky chladnej klímy. Typickými druhmi sú: plesnivec alpínsky, zvonček maličký, stokráska Micheliho, metluška krivoľaká, poniklec slovenský, či horec Clusiov. ( CHKO Poľana zasahuje do južnej časti katastra obce Ľubietová. Jedná sa o najvyššie sopečené pohorie na Slovensku. Priemer sopky je okolo 20 kilometrov a tak sa jedná o jednu z najväčších vyhasnutých sopiek v Európe. V strenej časti územia sa pôsobením eróznych a denundačných procesov zachovala kotlovitá prehĺbenina kaldera. Na Poľane je vyhlásených viacero maloplošných chránených území sú to napríklad zvyšky lávových andezitových prúdov. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Na Poľane sa prelínajú teplomilné a horské druhy rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu nachádzajú: kukučka vencová, chvostník jedľovitý, soldanelka uhorská, rosička okrúhlolistá, či kosatec sibírsky, ale aj viaceré ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. ( 12

14 Posudzované územie je z hľadiska flóry málo významné. Ide o územie blízko cesty, na ktorom sa nachádza stará chata s nevyužívanou záhradou. Vzhľadom na charakter územia nevyužívanej záhrady je na území očakávaný skôr výskyt burín a tak priamo na záujmovom území nepredpokladáme výškyt vzácnych, chránených alebo ohrozených druhov. V širšom okolí je možný výskyt chránených rastlinných druhov Fauna V katastrálnom území obce Ľubietová žijú z veľkých cicavcov napríklad jeleň, diviak, medveď, ale strenúť tu možno aj srny, jazvece, líšky, či kuny. Z vtáctva tu žijú napríklad tetrovy, ale stretnúť možno aj kaňu lesnú, volavku, bociana bieleho, jastraba obyčajného, či sojku. Z obojživeľníkov sa tu nachádzajú: salamandra škvrnitá, či skokan zelený, z plazov napríklad jašterica hnedá, či užovka obyčajná. V potokoch žijú pstruhy, lipne a hlavátky. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Typickými zástupcami živočíšnej ríše v Národnom parku Nízke Tatry sú medveď, rys, vlk, kamzík vrchovský tatranský, svišť, hrabáč tatranský, hrabáč snežný, orol krikľavý, orol skalný, či hlucháň hôrny. ( Pre CHKO Poľana sú typické tieto živočíchy: medveď, vlk, rys, orol krikľavý, ďateľ bielochrbtý, krkavec, drozd kolohrivý, či bocian čierny. ( Posudzované územie je z hľadiska fauny málo významné. Ide o územie blízko cesty, na ktorom sa nachádza stará chata s nevyužívanou záhradou. V skupinkách okolitých stromov nie je vylúčený výskyt druhov drobných cicavcov, plazov a najmä vtákov, s možnosťou hniezdenia niektorých druhov vtákov v korunách stromov. Výskyt vzácnych, chránených alebo ohrozených druhov na posudzovanej lokalite nepredpokladáme. 13

15 3.2 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra je výsledkom interakcie ľudskej činnosti s prostredím. Charakter prostredia významne vplýva na spôsob jeho využívania. Krajinná štruktúra širšieho okolia posudzovaného územia je rozmanitá so všetkými prvkami charakteristickými pre vidiek. Posudzované územie je situované v hraniciach zastavaného územia obce Ľubietová, s dominantnými prvkami krajinnej štruktúry charakteristickými pre tento typ územia. V rámci posudzovaného územia a jeho bližšieho okolia boli identifikované nasledovné prvky krajinnej štruktúry: Cestná komunikácia, píla, rybia farma, hospic Územný systém ekologickej stability Územný systém ekologickej stability je taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom. Podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. (zdroj: Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny) Kostra ÚSES predstavuje sieť ekologicky významných segmentov územia, ktoré plnia funkciu biokoridorov, biocentier prípadne interakčných prvkov. Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá zabezpečuje územnú ochranu všetkým ekologicky hodnotným segmentom v území, vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región - biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine), umožňuje migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov - biokoridory, zlepšuje pôdoochranné, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území. Podľa údajov dostupných na webovej stránke %20UPN_M_BB/smerna_cast/BB_dopr.navrh_2013_11_B12_ochr.prirody_USES_tlac.pdf sú ekologicky významným prvkom krajiny mimo biocentier a biokoridorov v katastrálnom území obce Ľubietová RÚSES tieto: Driekyňa E10m prechádza cez katastrálne územie obcí Slovenská Ľupča, Ľubietová, Poniky a Lučatín Zolná E15m prechádza cez katastrálne územie obcí Poniky, Strelníky, Ľubietová a Povrazník 14

16 Potok Hutná, ktorý preteká približne 10 metrov od záujmového územia je zaradený medzi ekologicky významné prvky krajiny. Posudzované územie nezasahuje priamo do žiadneho z vyššie uvedených prvkov ÚSES. Pri uskutočňovaní navrhovanej činnosti je potrebné dbať o to, aby nebol tok Hutná žiadnym spôsobom negatívne ovplyvnený. Dodržaním všetkých legislatívnych predpisov pri výstavbe haly, ako aj pri prevádzke tlačiarenského stroja by nemala byť narušená funkčnosť územných systémov ekologickej stability Ochrana prírody V okolí katastrálneho územia Ľubietová sa nachádzajú: Národný park Nízke Tatry a Chránená krajiná oblasť Poľana. V okolí sa nachádzajú aj územia s 5. stupňom ochrany prírody a krajiny Národná prírodná rezervácia Ľubietovský Vepor, Prírodná rezervácia Veporské skalky, Národná prírodný rezervácia Hrončecký Grúň, Prírodná rezervácia Periská a Prírodná rezervácia Jánošíkova skala. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Navrhovaná lokalita výstavby sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorá má v súčasnosti charakter nevyužívanej záhrady. Navrhovanou výstavbou nebudú ovplyvnené žiadne chránené územia a iné prvky ochrany prírody a krajiny nachádzajúce sa v širšom okolí dotknutého územia. Chránené územia V širšom okolí záujmového územia sa nachádzajú: Národný park Nízke Tatry jeho ochranné pásmo sa nachádza približne 6 kilometrov severozápadne od záujmového územia a Chránená krajiná oblasť Poľana sa nachádza približne 3 kilometre južne od záujmového územia. Národná prírodná rezervácia Ľubietovský Vepor sa nachádza približne 5 kilometrov juhovýchodne od záujmového územia. Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený už v roku 1978 a v roku 1997 boli upravené a novelizované jeho hranice aj jeho ochranné pásmo. Rozlohou sa jedná o najväčší národný park na Slovensku. Najvyšším bodom je Ďumbier s výškou 2043 m n. m.. Na území NP Nízke Tatry sú sprístupnené tri jaskyne Bystrianska, Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa. Rastlinstvo je bohaté, prevažujú druhy typické pre podmienky chladnej klímy. Typickými druhmi sú: plesnivec alpínsky, zvonček maličký, stokráska Micheliho, metluška krivoľaká, poniklec slovenský, či horec Clusiov. ( CHKO Poľana zasahuje do južnej časti katastra obce Ľubietová. Jedná sa o najvyššie sopečené pohorie na Slovensku. Priemer sopky je okolo 20 kilometrov a tak sa jedná o jednu z najväčších vyhasnutých sopiek v Európe. V strenej časti územia sa pôsobením eróznych a denundačných procesov zachovala kotlovitá prehĺbenina kaldera. Na Poľane je vyhlásených viacero maloplošných chránených území sú to napríklad zvyšky lávových andezitových prúdov. Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO. Na Poľane sa prelínajú teplomilné a horské druhy rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu nachádzajú: kukučka vencová, chvostník jedľovitý, soldanelka uhorská, rosička okrúhlolistá, 15

17 či kosatec sibírsky, ale aj viaceré ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých. ( NPR Ľubietovský Vepor bola za rezerváciu vyhlásená v roku 1967, k aktualizácií došlo v roku NPR je tvorená zmiešanými ročnými porastmi s výrazným zastúpením buka a jedle, miestami s jarabinou, smrekom, a javorom. Jedná sa o územie málo narušené ľudskou činnosťou, miestami má územie pralesovitý charakter. ( Chránené stromy V katastri obce Ľubietová sa chránené stromy nenachádzajú. Natura 2000 Záujmové územie nezasahuje do maloplošných ani veľkoplošných chránených území v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V širšom okolí sa nachádzajú tieto územia európskejo významu: SKUEV0319 Poľana SKUEV0319 Poľana sa nachádza približne 3 kilometre južne od záujmovej lokality. Chránená vodohospodárska oblasť Posudzovaná oblasť ani jej užšie okolie nezasahuje do žiadnej chránenej vodohospodárskej oblasti. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti, nie je obec Ľubietová kategorizovaná ako citlivá, či zraniteľná oblasť. V katastrálnom území obce Ľubietová je vyhlásené ochranné pásmko vodárenských zdrojov. Jedná sa o Ženskú dolinu, vyhlásenú dňa rozhodnutím číslo 1730/1988 Dj. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych vôd V záujmovom území nie sú evidované, ani registrované významné zdroje minerálnych, či termálnych vôd, ani ich ochranné pásma. Najbližšie k záujmovej lokalite sa nachádza ochranné pásmo III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Brusne Krajinná scenéria Dominantnými prvkami krajinnej scenérie a hlavnými prvkami tvorby krajinného obrazu v obci Ľubietová sú: Meštiansky dom Márie Terézie, Kostol sv. Márie Magdalény, zvyšky vysokej pece, pomník Jozefovi Messerschmidtovi, či pomník venovaný padlým v 1. a 2. svetovej vojne. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Krajinná scenéria bezprostredného okolia posudzovanej lokality je tvorená najmä cestou III. triedy, pílou a farmou na chov rýb. 16

18 3.3 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrno historické hodnoty územia Za širšie okolie možno v tejto kapitole považovať územie okresu Banská Bystrica, nakoľko posudzované územie sa nachádza na okraji zastaveného územia obce Ľubietová, pre ktoré je mesto Banská Bystrica administratívne, kultúrne, obchodné, priemyselné aj dopravné centrum Demografia Obec Ľubietová sa zaraďuje medzi menšie obce na Slovensku. K žilo v obci 1211 obyvateľov. Od roku 2006 počet obyvateľov v obci každoročne narastá. Výnimkou sú roky 2009 a 2010, kedy sa počet obyvateľov nezmenil. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Tabuľka č. 1: Vývoj počtu obyvateľov v rokoch Rok Počet obyvateľov Zdroj: (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky (2013) je negatívnym trendom z pohľadu vekovej štruktúry to, že v poproduktívnom veku je v Ľubietovej 25% obyvateľstva. V súvislosti s postupným starnutím obyvateľstva a nárastu početnosti obyvateľstva v poproduktívnom veku sa bude zhoršovať aj index dôchodkového zaťaženia. Toto bude mať vplyv na sociálnu oblasť a preto je potrebné zatraktívniť Ľubietovú pre mladých ľudí. Realizáciou navrhovanej činnosti by sa v procese prevádzky vytvorili pracovné miesta, čo by obec zatraktívnilo Sídla Posudzované územie na ktorom sa má činnosť realizovať sa nachádza v hraniciach zastavanej obce Ľubietová. Nachádza sa v strednej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica. Obec mala k výmeru 6103,7 hektára, z čoho je 66,5 % lesná pôda, 31,9 % poľnohospodárska pôda, 1,2 % zastavané plochy, 0,2 % vodné plochy a 0,2 % ostatné plochy. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) História obce Ľubietová Ľubietová spolu s jej okolím boli podľa archeologických nálezov osídlené už v eneolite. Rok 1379 je rok, kedy bola zaznamenaná prvá písomná zmienka o Ľubietovej a zároveň je to rok, kedy jej boli udelené mestské výsady. Bohatstvo rúd prinieslo Ľubietovej slávu privilegovaného banského mesta, ktorá trvala od 15. Až do 17. storočia. Rok 1872 je označovaný ako rok, kedy bola ťažba medenej rudy v Ľubietovej zastavená, resp. z tohto roku je zachovaná posledná zmienka o jej ťažbe. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) 17

19 Súčasnosť obce Ľubietová Obec má výhodnú geografickú polohu v blízkosti okresného mesta Banskej Bystrice, od ktorej je vzdialená len 18 kilometrov. Len 10 kilometrov od Ľubietovej sa nachádzajú aj kúpele v obci Brusno. Samotná obec je obkolesená lesmi, čo spolu s širokým spektrom rôznych kultúrno športových podujatí v Banskej Bystrici a blízkosťou kúpeľov v Brusne zaručuje atraktivitu obce pre mladých, ako aj starých Poľnohospodárska výroba Územie Ľubietovej je poľnohospodársky využívané. Podiel poľnohospodárskej pôdy k celkovej ploche územia predstavuje 31,9 %. Poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a lesníctvo je v Ľubietovej zastúpené viacerými spoločnosťami. V obci hospodári PD Strelníky a samostatne hospodáriaci roľníci. V obci sa nachádza aj rybia farma. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Lesné hospodárstvo Väčšina lesov v katastrálnom území obce Ľubietová je zaradená do lesného hospodárskeho celku Slovenská Ľupča, menšia časť spadá pod lesný hospodársky celok Čierny Balog (štátne lesy). Obecné lesy Ľubietová, spol. s r.o. sú najväčším lesohospodárskym podnikom v obci Ľubietová. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Priemyselná a iná výroba Priemyslená výroba nemá v obci zastúpenie. Zastúpenie však má výroba keramických kachlíc, či remeslá v oblasti keramiky. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Doprava a dopravné plochy Doprava letecká Približne 35 kilometrov od obce sa nachádza letisko Sliač Doprava cestná Obec Ľubietová je napojená na cestu I. triedy č. 66, ktorá vedie do Banskej Bystrice a do Brezna. Spojenie obcí mikroregiónu s Banskou Bystricou je zabezpečené prostredníctvom SAD Zvolen. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Doprava statická V obci je nedostatok parkovacích miest, potrebné je ich dobudovanie. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) 18

20 Doprava hromadná cestná Autobusové spojenie medzi Ľubietovou a Banskou Bystricou je priame a je zabezpečené prostredníctvom SAD Zvolen. SAD Zvolen zabezpečuje aj prepojenie s Breznom, to ale nie je priame, ale s prestupom. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Cyklistické cesty Cez Ľubietovú vedie cyklotrasa do Brusna a späť do Detvy. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Doprava železničná Priamo v obci Ľubietová nie je vybudovaná železničná stanica, ani cez obec neprechádza železničná trať. Možnosť využiť železničnú dopravu ako spojenie s Banskou Bystricou a Breznom ponúkajú obce Lučatín, či Medzibrod. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Dopravné napojenie posudzovaného územia Pozemok, na ktorý sa navrhuje umiestniť papierenský stroj sa bude napájať na ulicu, ktorá sa napája na ulicu Zábava v obci Ľubietová. Na spevnené plochy pred oceľovou montovanou halou bude vybudovaný vjazd aj výjazd Produktovody Zásobovanie vodou Obec Ľubietová je vodou zásobovaná prostredníctvom verejného vodovodu. V katastrálnom území obce Ľubietová sa na hromadné zásobovanie pitnou vodou využívajú vodné zdroje Vápenica, Včelínec, Čelienec a Ženská dolina. Obec je však napojená na skupinový vodovod Hiadeľ-Lučatín-Ľubietová. 93,46% domácností v obci Ľubietová je pripojených na verejný vodovod. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Kanalizácia Obec Ľubietová je cez kanalizačnú sieť odkanalizovaná na čistiareň odpadových vôd Huta. Odporúča sa však vybudovať novú čistiareň odpadových vôd, nakoľko náklady na prevádzku tej súčasnej sú vysoké, z dôvodu potreby čerpania splaškových vôd. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Zásobovanie plynom Obec Ľubietová nie je plynofikovaná. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) 19

21 3.3.8 Služby Odpadové hospodárstvo Zber odpadu vyprodukovaného v obci Ľubietová a jeho odvoz na skládku odpadov v Kalnej nad Hronom zabezpečuje spoločnosť Waste transport, a.s.. V Ľubietovej je zavedený separovaný zber odpadu. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Ostatné služby V obci sa nachádza obecný úrad, obchod s potravinami, pošta, obvodný lekár pre dospelých, zubná ambulancia, lekáreň, pneuservis, autoservis, chovateľské potreby, výrobňa nábytkového a bytového kovania, či kaderníctvo. ( Nachádza sa tu aj základná škola so školskou jedálňou, materská škola, knižnica, futbalové ihrisko a lyžiarsky vlek. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Rekreácia a cestovný ruch Primárna ponuka cestovného ruchu zahrňuje činitele, ktoré z hľadiska svojej podstaty nemajú priamy vzťah k cestovnému ruchu, ale svojim charakterom a príťažlivosťou dodávajú CR charakteristickú podobu. Skupinu tvoria nasledujúce činitele: - prírodné danosti územia (geografická poloha, klíma, krajina, topografia) - kultúrno historické danosti mesta (stavby, kultúra, jazyk, mentalita, jazyk, pohostinnosť) - organizované podujatia Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti Dominantnými prvkami krajinnej scenérie a hlavnými prvkami tvorby krajinného obrazu v obci Ľubietová sú: Meštiansky dom Márie Terézie, Kostol sv. Márie Magdalény, zvyšky vysokej pece, pomník Jozefovi Messerschmidtovi, či pomník venovaný padlým v 1. a 2. svetovej vojne. (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Ľubietová na roky , 2013) Meštiansky dom Márie Terézie Postaviť ho dal český šľachtic Valentín Hancke von Seyfrusz už v roku Traduje sa, že v dome prespala Mária Terézia, keď obchádzala banské mestá pred jej svatbou. ( Kostol sv. Márie Magdalény Kostol sa nachádza nad obcou Ľubietová a postavený bol zrejme na základoch staršieho gotického kostola. Kostol je majestátny, je postavený v barokovom slohu. Má dĺžku 28 metrov, šírku 11 metrov a výšku 11 metrov. Hlavný oltár sv. Márie Magdalény je z roku Organ je z roku 1909, je dvojmanuálový s novobarokovou skriňou. Pred hlavným vchodom do kostola je veža, ktorá stojí na dvoch masívnych pilieroch, vo veži sú štyri zvony. ( 20

22 Pomník Jozefovi Messerschmidtovi Socha Jozefa Messerschmidta od Vojtecha Ihrinského sa nachádza na námestí v Ľubietovej a je jednou z dominánt obce. Postavená bola v roku Jozef Messerschmidt študoval na Evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici. S katolíckym farárom Jozefom Kačkom počas obdobia silnejúcej maďarizácie podporovali šírenie slovenskej tlače, ako aj národnej kultúry. Oboch súdili a väznili a práve z dôvodu útrap pri vyšetrovaní Messerschmidt psychicky ochorel. Zomrel v roku 1931 v liečebnom ústave v Kroměříži. ( Archeologické náleziská Severovýchodne od Ľubietovej sa v pohorí Čierťaž nachádza významné archeologické nálezisko Vysoká. Vrch Vysoká potvrdzuje osídlenie človekom v ľubietovskom chotári, ako aj využívanie rúd, hornín a minerálov - čiže banskú činnosť už od neskorej doby bronzovej, staršej doby železnej, ako aj mladšej doby laténskej až do stredoveku. ( Vrch Vysoká je od lokality, na ktorej bude postavená plánovaná hala s papierenským strojom, vzdialená viac ako 2 kilometre severovýchodne vzdušnou čiarou. V obci Ľubietová sa nachádzal aj mestský hrad, ktorý zanikol v 19. storočí, kedy bol aj rozobratý a materiál, z ktorého bol postavený bol použitý, okrem iného, aj pri stavbe obecného domu. ( Na posudzovanom území sa nenachádzajú žiadne v súčasnosti známe a evidované archeologické náleziská Paleontologické náleziská a významné geologické lokality Z dotknutého územia nie sú známe informácie o paleontologických náleziskách. Ľubietová je známa výskytom zásaditého fosforečnanu medi libethenitu. Libethenit bol prvý krát opísaný práve na tejto lokalite v roku 1823 a preto bol podľa Ľubietovej aj pomenovaný. Je tmavoolivovozelený až zelený so skleným leskom. ( 3.4 Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia Ovzdušie Lokálne znečistenie ovzdušia Oblasť Horehronia sa vyznačuje nepriaznivými meteorologickými podmienkami vzhľadom na úroveň znečistenia prízemnej vrstvy ovzdušia priemyselnými exhalátmi. Najväčší podiel na znečistení ovzdušia má výroba ocele a drevospracujúci priemysel. Z hľadiska znečisťovania ovzdušia má v tejto oblasti rovnako ako v celom Banskobystrickom kraji najväčší podiel priemysel. Značnú časť na znečisťovaní má aj poľnohospodárska činnosť a doprava. Prehľad najvýznamnejších zdrojov znečisťovania ovzdušia pre základné znečisťujúce látky v roku 2014 v Banskobystrickom kraji uvádzame v tabuľke č

23 Tabuľka 2 Prehľad najvýznamnejších zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese Banská Bystrica v roku TZL SO2 Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo t/rok Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo t/rok KOMPALA, a.s., Banská Bystrica 7, KOMPALA, a.s., Banská Bystrica 77,05 2. KA Contracting SK, s r.o., Banská Bystrica 7,406 BioREn, s r.o., Tomášov 5, KABE, s r.o., Banská Bystrica 1,336 ČOV, a.s., Slov. Ľupča 0, Evonik Fermas, s r.o., Slovenská Ľupča 1,212 Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Banská Bystrica 0, STEFE Banská Bystrica, a.s., Banská Bystrica 1,105 CONFAL 0,466 NOx CO Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo t/rok Prevádzkovateľ/zdroj Množstvo t/rok KOMPALA, a.s., Banská Bystrica 113,101 KOMPALA, a.s., Banská Bystrica 31,424 KA Contracting SK, s r.o., Banská Bystrica 26,589 HTS BB, s r.o., Vlkanová 10,224 STEFE Banská Bystrica, a.s., Banská Bystrica 23,016 STEFE Banská Bystrica, a.s., Banská Bystrica 8,459 Evonik Fermas, s r.o., Slovenská Ľupča 21,665 Lesy SR, Banská Bystrica 7, BIOTIKA, a.s., Slovenská Ľupča 14,04 Evonik Fermas, s r.o., Slovenská Ľupča 7,262 Zdroj: Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2015 (2016) Emisie Kvalita ovzdušia kraja je okrem diaľkového prenosu znečisťujúcich látok ovplyvňovaná najmä emisiami z veľkých priemyselných zdrojov nachádzajúcich sa na území kraja. Priemysel je charakteristický vysokou energetickou náročnosťou, čo má za následok aj vysoký únik emisií. Z tohto dôvodu možno pozorovať zvýšenú koncentráciu znečisťujúcich látok najmä v okolí veľkých sídelných útvarov Stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia Súčasný trend v znečisťovaní ovzdušia je stagnujúci a je spôsobený útlmom výroby a plynofikáciou. V budúcnosti môžu v tomto smere zohrať úlohu ekonomické výhody využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu viesť k ďalšiemu poklesu počtu zdrojov znečistenia. Naopak, zvyšovanie počtu motorových vozidiel môže pôsobiť na trend znečisťovania ovzdušia opačným smerom. Zdrojom znečistenia ovzdušia, ktorý sa výrazne podieľa na znečisťovaní mesta, sú predovšetkým priemyselné prevádzky v intraviláne, ako aj cesty s intenzívnou dopravou. Ročné množstvá štyroch druhov emisii zo stredných a veľkých stacionárnych zdrojov v okrese Banská Bystrica za obdobie rokov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

24 Tabuľka 3 Emisie zo stredných a veľkých stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese Banská Bystrica Množstvo ZL(t) za rok TZL 32,682 28,643 30,610 67,485 33,846 38,991 44,481 48,504 52,179 59,183 CO 112, , , , , , , , , ,624 NOx 271, , , , , , , , , ,764 TOC 74,374 68,020 60,424 44,898 53,882 47,075 42,227 61,390 42,255 47,576 Zdroj: databáza NEIS Povrchové a podzemné vody Povrchové vody Kvalita povrchových vôd je ovplyvňovaná jednak bodovými zdrojmi znečisťovania a na druhej strane rozptýlenými zdrojmi znečisťovania povrchových vôd. Bodové zdroje znečisťovania majú sústredené vypúšťanie odpadových vôd do recipientov (kanalizačné systémy, výpuste ČOV, výpuste z poľnohospodárskych prevádzok, priemyselných areálov, turistické a rekreačné zariadenia a pod.). Pri týchto zdrojoch znečistenia je možná identifikácia pôvodcu, určenie jeho základných charakteristík ako režim vypúšťania, množstvo a akosť vypúšťaných vôd v časových reláciách atď. zdroje môžu byť monitorované. Rozptýlené zdroje znečisťovania podľa ich pôvodu pôsobia trvalo, alebo občas a ich veľkosť a vplyv na akosť vôd je podmienená ešte celým radom spolupôsobiacich faktorov. Zdrojmi plošného znečistenia sú predovšetkým : poľnohospodárstvo, skládky a odkaliská, splachy zo spevnených plôch, splachy z komunikácií a železníc, znečistené zrážkové vody, znečistené závlahové vody. Okrem týchto zdrojov plošného znečistenia sa na kontaminácii vôd významnou mierou podieľajú i tzv. difúzne priestorové rozptýlené bodové zdroje znečistenia, ktoré nie sú zahrnuté medzi evidované zdroje znečistenia. Na rozdiel od pomerne ľahko identifikovateľných, lokalizovateľných a merateľných bodových zdrojov znečistenia priemyselnej a komunálnej povahy sú plošné a difúzne zdroje znečistenia menej adresné, evidenčne náročnejšie a problematicky merateľné nedajú sa monitorovať. Ich sumárny účinok je dosiaľ iba odhadovaný aj to málo presvedčivo. Širšie okolie posudzovaného územia je odvodňované vodným tokom Hutná. Opisované územie ktorý patrí do povodia rieky Hron Podzemné vody Do katastrálneho územia Ľubietovej zasahuje chránené vodohospodárska oblasť CHVO Nízke Tatry Západná časť, ktoré bola vyhlásená nariadením č. 13 vlády Slovenskej socialistickej republiky z 6. februára Minerálne a termálne vody Priamo na posudzovanom území sa hydrogeologické vrty nenachádzajú. Najbližšie od záujmového územia (približne 550 metrov východne) sa nachádza prameň Linhartovka. Voda 23

25 z prameňa je hydrouhličitanová, slabo mineralizovaná, sodná a hypotonická. ( Pôdy Z hľadiska pôdno-ekologických vlastností, ktoré sú vyjadrené bonitovanými pôdnoekologickými jednotkami BPEJ sa záujmové územie nachádza vedľa jednotky ( Podľa Príručky pre používanie máp bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (Linkeš, Pestún, Džatko; 1996) sa jedná o: klimatický región chladný, vlhký; pôdnou jednotkou sú kambizeme na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch: 12 25, stredne ťažké až ťažké; z hľadiska svahovitosti sa jedná o príkry svah. Podľa mapy na webovej stránke sa záujmové územie nachádza medzi pôdnymi typmi H 1 a H 10. H1 má dominantné pôdy kambizeme typické nasátené až kyslé, pôdy sprievodné a lokálne sú rankre a kambizeme pseudoglejové, pôdny substrátom sú stredne ťažké až ľahšie skeletnaté zvetraliny nekarbonatických hornín. Využitie majú ako orné pôdy, trávne porasty, aj lesná pôda. Limitujúcim faktorom sú svahovitosť a skeletnatosť. H 10 má dominantné pôdy kambizeme dystrické, pôdy sprievodné a lokálne sú podzoly kambizemné a rankre, pôdnym substrátom sú zvetraliny kyslých hornín. Využitie majú ako prevažne lesné pôdy, menej trvalé trávne porasty. Limitujúcim faktorom sú veľmi nízka pôdna reakcia, skeletnatosť, svahovitosť a hĺbka pôdneho profilu Fyzikálna degradácia pôdy Ide o narušenie fyzikálnych vlastností pôdy. Medzi najvýraznejšie prejavy fyzikálnej degradácie pôdy sú erózno-akumulačné procesy. Vysoký stupeň poľnohospodárskeho využívania územia spôsobuje veternú eróziu. Posudzované územie so svojím pôdnym krytom s rastlinným spoločenstvom nie je ohrozené fyzikálnou degradáciou pôdy Chemická degradácia pôdy Prejavuje sa narušením chemických vlastností pôdy, predovšetkým ide o zvýšený obsah cudzorodých látok v pôde, spôsobujúcich jej kontamináciu. V širšom okolí posudzovaného územia nie sú k dispozícii údaje o prekročení limitných hodnôt znečistenia pôdneho prostredia Znečistenie horninového prostredia Spracovateľovi zámeru činnosti nie sú známe údaje týkajúce sa kvality horninového prostredia dotknutého územia. Z charakteru doterajšieho využívania územia a jeho okolia činnosti a z geologickej stavby územia nevyplývajú také dopady, ktoré by závažným spôsobom ovplyvňovali kvalitu a stav horninového prostredia Radónové riziko Prírodná rádioaktivita hornín je spôsobená obsahom primordiálnych rádionuklidov a produktmi ich premenových radov, s výnimkou draslíka 40 K, ktorý netvorí premenový rad. Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva má osobitný význam rádionuklid radón 222 Rn, ktorý vzniká premenou rádia 226 Ra v urán-rádiovom premenovom rade. Jeho plynné skupenstvo, 24

26 relatívne krátka doba polpremeny, premena alfa ktorej podlieha a vlastnosti jeho produktov premeny v následnom premenovom rade spôsobujú jeho mimoriadny význam z hľadiska radiačnej ochrany. Podľa mapy radónového rizika sa posudzované územie nachádza v oblasti s prevažne nízkym a čiastočne stredným radónovým rizikom Hluk Zdrojom hluku v obci Ľubietová je cesta III/06643 spájajúca Ľubietovú s obcou Lučatín. Cez deň je situácia z hľadiska hluku na hranici prípustných hodnôt, v noci sú limitné hodnoty prekračované len málo Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotnej starostlivosti, ako aj. Vplyv znečisteného prostredia na zdravie ľudí je doteraz málo preskúmaný, dá sa ale očakávať priama súvislosť medzi zhoršeným zdravotným stavom a znečisteným prostredím. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva sa dá hodnotiť len na základe štatistických údajov. Dostupné nie sú údaje samostatne pre obec Ľubietová, ale len pre územný celok okres Banská Bystrica. O zdravotnom stave obyvateľstva môže informovať viacero štatistických ukazovateľov, napríklad: stredná dĺžka života pri narodení, celková úmrtnosť, dojčenská a novorodenecká úmrtnosť, počet rizikových tehotenstiev a počet narodených s vrodenými vadami, štruktúra príčin smrti, počet alergických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, stav hygienickej situácie, šírenie alkoholizmu, toxikománie a fajčenia, stav pracovnej neschopnosti a invalidity, choroby z povolania a profesionálne otravy. Tieto ukazovatele sú pre jednotlivé okresy Banskobystrického samosprávneho kraja spracovávané v ročných správach o stave životného prostredia v Banskobystrickom kraji. Štruktúru príčin smrti pre okres Banská Bystrica v porovnaní s priemerom na krajskej a celoslovenskej úrovni uvádzame v nasledovnej tabuľke: Tabuľka 4 Úmrtnosť a príčiny smrti uvádzané na obyvateľov v roku 2002 Príčiny smrti Okres Banská Banskobystrický kraj SR Bystrica Nádory spolu 211,1 216,1 213,9 Zhubný nádor žalúdka 17,9 14,8 14,2 Zhubný nádor močového mechúra 3,6 5,0 4,6 Zhubný nádor dýchacích ciest 28,6 39,9 37,6 Zhubný nádor prsníka 13,4 14,2 14,0 Choroby obehovej sústavy 458,6 602,6 521,8 Ischemická choroba srdca 282,6 346,6 277,1 25

27 Cievne ochorenie mozgu 62,6 108,4 88,5 Choroby dýchacej sústavy 59,0 56,9 54,2 Zápal pľúc 31,3 31,9 31,5 Choroby tráviacej sústavy 42,9 55,2 51,9 Choroby pečene 22,4 30,3 29,9 Vonkajšie príčiny 56,3 63,7 56,2 Dopravné nehody 13,4 15,0 14,5 Úmyselné sebapoškodenie 15,2 17,6 13,3 Spolu ,1 Zdroj: Správa a stave ŽP Banskobystrického kraja, 2002 Niektoré ďalšie ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva v okrese Banská Bystrica uvádzame v nasledovnom prehľade. Tabuľka 5 Ukazovatele zdravotného stavu obyvateľstva v okrese Banská Bystrica v roku 2002 Ukazovateľ Hodnota Ukazovateľ Hodnota stredná dĺžka života pri narodení 69,90 stredná dĺžka života pri 77,88 mužov (obdobie rokov ) narodení žien (obdobie rokov ) Natalita 7,42 Mortalita 9,07 novorodenecká úmrtnosť 2,41 dojčenská úmrtnosť 3,62 mimomaternicové tehotenstvo na 1000 žien 0,52 Samovoľné potraty na 1000 žien 2,70 Zdroj: Správa a stave ŽP Bratislavského kraja,

28 4 Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie 4.1 Požiadavky na vstupy Záber pôdy Dotknuté územie je v súčasnosti nevyužívaná záhrada so starou chatou. V blízkosti pozemku sa nachádzajú všetky inžinierske siete. Dopravne je pozemok prístupný z asfaltovej účelovej komunikácie ktorá spája obce Ľubietová a Osrblie. Okolitú zástavbu okrem cestnej komunikácie ďalej tvoria píla, rybia farma a hospic. Pozemok sa nachádza v katastrálnom území obce Ľubietová. Dotknuté parcely: p. č. C-KN 576/1 a 576/ Nároky na zastavané územie Celková výmera pozemku 2737 ( ) m 2 Zastavaná plocha výrobnej haly 624 m 2 Zastavané spevnené plochy 599 m 2 Celkový obostavaný priestor 1223 m 2 Zatrávnené plochy 1514 m² Ochranné pásma Pre umiestnenie inžinierskych sietí a iných technických prvkov sú vymedzené nasledovné ochranné pásma: Elektroenergetika ochranné pásmo (OP) vonkajšieho elektrického vedenia merané od krajného vodiča - 10 m pri napätí od 1 kv do 35 kv vrátane, - 15 m pri napätí od 35 kv do 110 kv vrátane, - 20 m pri napätí od 110 kv do 220 kv vrátane, - 25 m pri napätí od 220 kv do 400 kv vrátane, - 35 m pri napätí nad 400 kv. Verejné vodovody a verejné kanalizácie Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany: - 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácií do priemeru 500 mm - 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácií nad priemer 500 mm Vodné toky Pobrežné pozemky, ktoré môže užívať správca vodného toku pri výkone správy toku a správy vodných stavieb, sú pozemky: 27

29 - Do 10 m od brehovej čiary pri vodohospodársky významnom toku a pri drobných tokoch - Do 5 m od brehovej čiary (ostatné toky v katastrálnom území). Pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Ochranné pásma ciest vyplývajúce zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sú stanovené takto: - Cesta I. triedy extravilán = 50 m od osi priľahlého jazdného pásu intravilán = 20 m od osi priľahlého jazdného pásu - Cesta II. triedy extravilán = 20 m detto intravilán = 20 m detto - Cesty III. Triedy extravilán = 20 m detto intravilán = 15 m detto - Zberné komunikácie triedy B2 = 15 m od osi jazdného pásu. Plynárenstvo OP plynovodu merané od osi plynovodu na každú stranu - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 200 mm, - 8 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 500 mm - 12 m pre plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 700 mm - 1 m pre nízkotlakové a strednotlakové plynovody a plynovodné prípojky - 8 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly a pod.) Plynárenstvo BP (bezpečnostné pásmo) plynovodu merané od osi plynovodu na každú stranu - 10 m pri VTL plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území, - 20 m pri VTL plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou do 350 mm, - 50 m pri VTL plynovodoch a prípojkách s menovitou svetlosťou nad 350 mm, - 50 m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 300 mm, m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 500 mm, m pri plynovodoch a prípojkách prevádzkovaných s vysokým tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, - 50 m pri plniarňach a stáčarniach propánu a propán-butánu. ochranné pásmo rýchlostnej cesty 20 m od osi vozovky, ochranné pásmo ciest III. triedy 20 m od osi vozovky, ochranné pásma vzdušných elektrických VVN vedení 25 m od krajného vodiča, ochranné pásma vzdušných elektrických VN vedení 15 m od krajného vodiča, ochranné pásmo trafostaníc 10 m, ochranné pásmo vodovodu PSV DN m od osi, ochranné pásmo kanalizácie 3 m od osi, ochranné pásmo vodných tokov 5 m od brehovej čiary. 28

30 Počas výstavby haly na umiestnenie papierenského stroja nie je nutné stanovovať mimoriadne dočasné, ochranné hygienické pásma. Ochranné pásma jestvujúcich dočasných i trvalých nadzemných a podzemných inžinierskych sietí a ich súvisiacich zariadení budú počas výstavby rešpektované v rozsahu príslušnej legislatívy resp. bude s nimi nakladané v zmysle projektového riešenia príslušnej odbornej profesie. Zvláštne a osobitné opatrenia počas výstavby, v dotyku s inžinierskymi sieťami, revíznymi šachtami a ostatnými objektmi a zariadeniami budú spresnené v samostatných projektových riešeniach ďalšieho stupňa projektovej prípravy (napr. problematika trvalého prístupu majiteľov a správcov podzemných inžinierskych sietí k objektom a zariadeniam počas výstavby, poloha dočasných objektov navrhovaného zariadenia staveniska voči ochranným pásmam týchto zariadení a pod.) Surovinové zabezpečenie Pre výstavbu navrhovanej činnosti bude potrebný násypový materiál, kamenivo, štrky, štrkopiesky množstvá nie sú dosiaľ špecifikované, zdrojmi týchto materiálov budú štandardné ťažobne dodávateľských organizácií. Betónové dlažby, betónové konštrukčné prvky, keramické výrobky, železo, strešné krytiny, izolácie, drevo, plastové výrobky, sklo pôjde o obchodné výrobky zo zdrojov mimo posudzovaného územia Elektrická energia Prevádzka bude napojená na elektrickú distribučnú sieť prostredníctvom bežného odberného miesta. V hale a administratívnych priestoroch bude elektrická energia potrebná len na osvetlenie a bežnú prevádzku kancelárskych priestorov. Samotný papierenský stroj bude mať potrebnú elektrickú energiu vyrábanú pomocou dieselagregátu EZA MP 625 D. Distribučné rozvody budú realizované NN káblovým vedením napájajúcim novovybudovanú pilierovú rozpojovaciu istiacu skriňu PRIS, ktorá bude umiestnená pri vstupe do areálu na verejne prístupnom mieste. Projekčnú i realizačnú zložku vybudovania nových káblových NN rozvodov zabezpečí Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s.. Napojenie haly na distribučnú sústavu bude realizované z novo vybudovaných NN káblových rozvodov distribútora zo skrine PRIS jednotlivými vývodmi do novoosadených elektromerových rozvádzačov RE pilierových P. Prípojky budú realizované vložením 3 kusov nožových poistiek PN01 40 A do voľných poistkových sád v skrini PRIS. Hlavné ističe pred elektromerom sú navrhované ako 3 fázové s vypínacou charakteristikou B a prúdovým zaťažením 3x25A. Meranie spotreby elektrickej energie bude riešené v elektromerovom rozvádzači. Elektrické zariadenia budú osadené a umiestnené tak, aby bol zaistený dostatočný priestor pre montáž resp. neskoršiu výmenu jednotlivých častí a aby bola dostatočná prístupnosť pre ovládanie, skúšanie, prehliadku, údržbu a opravy Voda Vodovodná prípojka Technologická voda, pitná voda a voda v sociálnom zariadení 29

31 Pre halu s papierenským strojom bude potrebná technologická voda, voda do sociálnych zariadení a pitná voda pre zamestnancov. Tá bude riešená rozšírením verejného vodovodu vybudovaním zokruhovanej vodovodnej siete. Navrhovaný vodovod bude napojený na existujúci verejný vodovod, ktorý je vybudovaný v obci Ľubietová. V prípade výpadku dodávky vody z verejného vodovodu, bude pre zamestnancov nakúpená voda balená v množstvách, ktoré budú zodpovedať platným predpisom. Celková dĺžka potrubí s vodou, vrátane prípojky na existujúcu verejnú kanalizáciu bude mať dĺžku približne 350 metrov. Navrhovaná zokruhovaná rozvodná vodovodná sieť sa bude dať odstaviť pomocou sekčných uzáverov Požiarna voda Pre potreby požiarnej vody bude od vodomernej šachty smerom k objektu vedený požiarny vodovod DN 100, na ktorom bude osadený nadzemný hydrant DN Pitná voda Bilancia potreby vody a produkcie splaškových odpadových vôd bola vypočítaná v zmysle vyhlášky č.684/2006 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa výpočet potreby vody previedol na základe prílohy č.1: D Zamestnanci v priemysle. Počet zamestnancov v čase prevádzky: 5 osôb a) Denná potreba vody: Priama potreba na pitie: 5 litrov na osobu a zmenu Podnik so špinavými a prašnými prevádzkami, alebo horúcimi a čistými prevádzkami: 120 litrov na osobu a zmenu Výpočet: (5 x 5) + (5 x 120) = 625 litrov/deň Z výpočtu je zrejmé, že denná potreba vody je 625 litrov denne spolu pre všetkých 5 zamestnancov. b) Maximálna denná potreba vody spolu: Výpočet: 625 x 1,6 = 1000 litrov/deň Číslo 1,6 je súčiniteľ dennej nerovnomernosti pre obec od 1001 do 5000 obyvateľov. c) Maximálna hodinová potreba vody spolu: Výpočet: 625/2 = 312,5 litrov/zmena, resp. deň 50% z vypočítanej potreby vody počas 1 zmeny, resp. dňa Technologická voda Technologická voda bude v systéme kolovať nebude vypúšťaná do kanalizácie, ani do žumpy. Bude sa jednať o uzavretý systém s mikroflotačným zariadením, kde sa predpokladajú straty iba odparovaním. Potrebné bude len občasné dopĺňanie vody do systému, ktoré bude riešené cez vodovodnú prípojku. 30

32 Po vykonaní hydrogeologického prieskumu sa zváži navŕtanie studne, ako zdroj technologickej vody. V prípade, že na pozemku nebude možné studňu vybudovať (napríklad z dôvodu nízkej hladiny podzemnej vody), bude zdrojom technologickej vody výhradne verejný vodovod Produkcia splaškovej vody Produkcia splaškových odpadových vôd je rovná maximálnej dennej potrebe vody čiže 1000 litrov denne. Splaškové odpadové vody budú zachytávané v žumpe, ktorá sa vybuduje spolu s motovanou halou. Objem žumpy bude 30 m 3, na základe čoho bude potrebný jej vývoz maximálne 1x mesačne. Odvoz splaškovej vody zo žumpy je plánovaný na ČOV Huta Plyn a zásobovanie teplom Hala s papierenským strojom nebude mať vybudovanú plynovú prípojku. Plyn je však potrebný pre vyvýjač pary s pracovným tlakom 12 bar, ktorý má spotrebu LPG približne 12m 3 /hod. Plyn sa bude skladovať v zásobníku plynu, využívať sa bude len občasne predpokladá sa 48 hodín za 1 mesiac. Vzhľadom na tepelný príkon plynového horáku (4 kw) sa jedná len o malý stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia. Pre takýto malý zdroj je potrebné mať vydaný súhlas na povolenie stavby, ako aj súhlas na povolenie užívať stavbu. Vykurovanie haly nebude potrebné teplo v hale bude zabezpečené vďaka sušiacej časti technológie, ktorá sála teplo. Administratívna časť bude vykurovaná tepelným čerpadlom arotherm vzduch voda s výkonom 15 kw. Tepelné čerpadlo bude rovnako ohrievať aj podlahy a teplú úžitkovú vodu Doprava Vymedzenie riešeného územia z pohľadu dopravných vzťahov Vymedzenie záujmového územia z pohľadu riešenia dopravných vzťahov sa týka širšie ohraničeného územia zohľadňujúceho dopravné nároky na zapojenie riešeného územia na verejný komunikačný systém a územia priamo súvisiaceho s vnútornými prevádzkovými vzťahmi. Takto voľne ohraničené územie je vymedzené kontaktnými, dotyčnicovo vedenými miestnymi komunikáciami vedenými po ulici Zábava a ceste vedúcej do obce Strelníky. Užšie vymedzenie riešeného územia sa viaže priamo na priestor definovaný hranicou vlastníckych vzťahov. Prvky nadradenej dopravnej sústavy v rámci širších dopravných vzťahov tvorí systém cestnej dopravy. V hierarchickom usporiadaní prvkov nadradeného komunikačného systému najvyšší význam má cestný ťah cesty III. triedy č , ktorý spája Ľubietovú s obcou Lučatín. Táto cesta sa napája na cestu I. triedy č. 66, ktorá vedie z Banskej Bystrice do Brezna. Riešené územie sa so systémom medzinárodných ciest kontaktuje len nepriamo Dopravno-inžinierske riešenie Návrh riešenia dopravných vzťahov spočíva vo vyriešení organizácie vonkajších dopravných vzťahov automobilovej i pešej dopravy. Základom je vytvorenie zonálneho dopravného systému pre potreby zdrojovej a cieľovej dopravy pre halu s papierenským strojom. Usporiadanie dopravného priestoru bude podriadené dopravnej úrovni navrhovaných komunikácii, i vedeniu núdzovej nákladnej obslužnej dopravy t.j. hasičské vozidlá, odvoz 31

33 odpadu. Návrh predpokladá napojenie územia na miestnu obslužnú komunikáciu vedenú po ulici Zábava. Vzhľadom na charakter riešeného územia, nízkemu počtu pozemkov určených na bývanie, je možné na týchto komunikáciách predpokladať minimálnu dopravnú intenzitu. Úroveň upokojených komunikácii dovoľuje pohyb motorovej a nemotorovej dopravy na spoločnom dopravnom priestore. V súčasnosti je na pozemok vedená jedna prístupová cesta. Plánované je vybudovanie jedného nového výjazdu, čo uľahčí prejazd cez pozemok nákladným automobilom v procese budovania haly a spevnených plôch Potreba parkovacích miest Pri hale sa na spevnených plochách vybuduje 5 kusov parkovacích miest pre osobné automobily. Predpokladaný rozmer jedného parkovacieho miesta je 2,5 x 5 metrov Nároky na pracovné sily odhad počtu pracovných miest: výstavba haly bude vykonaná subdodávateľsky cca 5 pracovných miest počas prevádzky papierenského stroja 4.2 Údaje o výstupoch Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na Emisie Emisie počas výstavby Bodové zdroje znečistenia počas výstavby sa nepredpokladajú. Líniové zdroje znečistenia budú predstavované činnosťou stavebnej techniky, pri terénnych úpravách staveniska, navážaní stavebného materiálu a podobne. Podľa predpokladov a skúseností s realizáciou podobných zámerov sa dá očakávať maximálne dopravné zaťaženie v čase terénnych úprav približne 15 nákladných áut denne. Táto etapa bude trvať približne od júna 2019 do decembra Odhad emisií z líniových zdrojov v celej etape výstavby nie je možné spoľahlivo predikovať. Plošné zdroje za dočasný plošný zdroj znečistenia je možné považovať vlastný priestor staveniska, ktorý môže byť zdrojom sekundárnej prašnosti. Jedná sa predovšetkým o niektoré druhy prác napr. skrývkové práce, či dočasné skládky sypkých materiálov. Pre tieto zdroje s ohľadom na ich charakter je obtiažne stanoviť množstvo emitujúcich látok, či dobu ich pôsobenia. Vzhľadom na charakter výstavby objektu a jeho umiestnenia zdôrazňujeme, aby v etape výstavby dodávateľ stavby zaistil účinnú techniku na čistenie komunikácií a zaistil vykonávanie riadnej údržby a zjazdnosti ním využívaných prístupových ciest po celú dobu stavebných prác. Medzi ďalšie opatrenia počas tejto etapy patrí obmedzenie prašnosti skládok sypkých materiálov počas sucha ich vhodným skladovaním (v uzavretých objektoch) alebo kropením, rovnako aj obmedzenie nadmerného hluku na stavenisku výberom vhodných mechanizmov a vykonávaním hlučných prác len v bežnom pracovnom čase počas týždňa. 32

34 Emisie počas prevádzky Bodové zdroje Bodovým zdroje znečisťovania ovzdušia je plynový horák s tepelným príkonom 4 kw. Podľa zákona č. 137 z roku 2010 o ovzduší sa jedná len o malý zdroj znečistenia ovzdušia. Vplyv na okolité prostredie sa nepredpokladá Plošné zdroje znečisťovania ovzdušia Plošným zdrojom znečisťovania môže byť plocha parkovísk pre osobné automobily. Naplánovaných je 5 stojísk. Pri predpoklade, že auto sa pohybuje pomalou jazdou, je možné očakávať nasledovné emisie škodlivín z jedného auta: CO: 55,0 mg.s -1 ; NO 2 : 2,1 mg.s -1 ; CxHy: 7,7 mg.s -1. Vzhľadom na malý počet stojísk pre osobné automobily je plošné znečistenie ovzdušia zanedbateľné. Líniové zdroje znečisťovania ovzdušia Medzi líniové zdroje znečisťovania ovzdušia môžeme zaradiť obslužnú, prístupovú komunikáciu a navrhované parkovacie miesta Z hľadiska časového využitia dopravných priestorov areálu sa dá očakávať nasledujúce funkčné využitie automobilov: Dlhodobé parkovanie (8 a viac hodín) pre zamestnancov a klientov Zásobovanie tovarom Odvoz tovaru Odvoz odpadov Na základe očakávanej intenzity dopravy sa budú prírastky priemernej dennej imisie NOx a CO z automobilovej dopravy v okolí komunikácií pohybovať na úrovni stotín až tisícin μg.m- 3. Emisie počas prevádzky Zdrojom látok znečisťujúcich ovzdušie v navrhovanej hale s papierenským strojom budú: Mierne zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu, plynový horák malý zdroj znečistenia ovzdušia Hluk a vibrácie Počas výstavby možno očakávať zvýšenie hluku spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore staveniska. Tento vplyv však bude obmedzený na priestor stavby a časovo obmedzený na dobu výstavby. Jeho intenzita bude dosahovať významnejšie rozmery najmä v čase terénnych úprav a výstavby technickej infraštruktúry. Hlukom zo stavebných prác od plánovaného staveniska bude exponované priľahlé okolie, ktoré tvorí píla a rybia farma. Približne 500 metrov východne od záujmového územia sa nachádza hospic, ktorý je v dostatočnej vzdialenosti a tak sa vplyv na hospic nepredpokladá. Prírastok intenzity dopravy počas výstavby vzhľadom na to, že sa bude jednať o menšiu montovanú halu, nebude predstavovať významnú zmenu ani z hľadiska dopravného zaťaženia ani z hľadiska s tým súvisiaceho zaťaženia hlukom z dopravy. Hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Dynamika hluku je vysoká, hluk má výrazne premenný, často až impulzový charakter podľa druhu vykonávanej operácie a technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie, nakladanie a pod. Predpokladá sa aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. 33

35 súčinná technológia niekoľkých strojov naraz. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je preto závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami akustického tlaku vo vzdialenosti 7 m od obrysu jednotlivých strojov: nákladné automobily typu Tatra db (A) buldozér db(a) zhutňovacie stroje db(a) grader db(a) bager db(a) nakladače zeminy db(a) Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Dá sa predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu db(a). V zmysle NV SR č. 339/2006 Z. z. sa pri stavebnej činnosti v pracovných dňoch od 7:00 do 21:00 hod a v sobotu od 8:00 do 13:00 hod hluk v blízkom okolí posudzuje hodnotiacou hladinou pri použití korekcie -10 db. V tomto prípade by ekvivalentná hluková záťaž od stavebných mechanizmov v uvedenom časovom intervale nemala presiahnuť hladinu hluku 70 db počas pracovného dňa. Najbližšia obývaná zóna bytovka na ulici Podlipa (západne od navrhovanej činnosti) a hospic (východne od navrhovanej činnosti) sú vzdialené cca. 450 metrov, resp. 500 metrov od miesta, kde je plánovaná hala s papierenským strojom. Hluk zo stavebnej fázy tieto objekty ovplyvňovať len minimálne prechodom nákladných vozidiel. Vzhľadom na dočasný charakter uvedeného hluku, ako aj vzhľadom na jeho obmedzenie do denných hodín pokladáme uvedený negatívny vplyv za menej významný, dočasný a prijateľný. Po vybudovaní haly s papierenským strojom sa predpokladá zvýšený hluk z dopravy len pri dovoze vstupných surovín, resp. pri odvoze produktov papierenského stroja. Vzhľadom na predpokladaný počet pracovníkov (5) sa nepredpokladá zvýšené dopravné zaťaženie územia spôsobené nárastom prejazdov osobných automobilov Odpadové vody Splašková kanalizácia Bude odvádzať splaškové odpadové vody zo sociálnych zariadení, ktoré budú umiestnené v administratívnej časti haly, do žumpy. Produkcia splaškových odpadových vôd je rovná maximálnej dennej potrebe vody čiže 1000 litrov denne. Splaškové odpadové vody budú zachytávané v žumpe, ktorá sa vybuduje spolu s motovanou halou. Objem žumpy bude 30 m 3, na základe čoho bude potrebný jej vývoz maximálne 1x mesačne. Odvoz splaškovej vody zo žumpy je plánovaný na ČOV Huta. Dažďová kanalizácia Vody z povrchového odtoku (dažďové vody) budú zo strechy haly zvedené na nespevnené zatrávnené plochy, kde budú postupne vsakovať. Vody zo spevnených plôch, na ktorých hrozí možnosť ich zmiešania so znečisťujúcimi látkami (pohonnými hmotami a prevádzkovými kvapalinami z automobilov) budú umiestnené pod plechovým prístreškom a tak nedôjde k zmiešaniu vody z povrchového odtoku so 34

36 znečisťujúcimi látkami. Voda z povrchového odtoku aj z týchto plôch bude zvedená na nespevnené a zatrávnené plochy, kde bude postupne vsakovať Odpady V súvislosti s posudzovanou investičnou činnosťou je potrebné riešiť nakladanie s odpadmi v dvoch časových horizontoch. V prvej etape prípravy územia pre výstavbu a počas samotnej výstavby (vrátane výkopov, odpadov z činností pri dokončovaní stavby a odpadov z čistenia stavby) a následne v druhej etape, kedy pôjde o odpady z budúcej prevádzky papierenského stroja. Odpady vznikajúce počas výstavby Prípravné a stavebné práce na zriadenom stavenisku budú rešpektovať všetky platné právne predpisy v danej problematike a nakladanie so vzniknutými stavebnými odpadmi bude spĺňať podmienky obsiahnuté v platnej legislatíve odpadového hospodárstva. Odpady produkované počas výstavby budú predstavovať najmä odpady z výkopov a odpady vznikajúce z vlastnej stavebnej činnosti pri budovaní navrhovanej obytnej zóny ako aj pri čistení celého objektu. Odhadované množstvá odpadov zatiaľ neboli bližšie špecifikované. Tabuľka 6 Odpady vznikajúce počas výstavby Katalog. číslo odp. Názov odpadu Kateg. odp zmesi betónu, tehál, obkladač. dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v O Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v ,170902, O Zemina a kamenivo iné ako uvedené v O Výkopová zemina iná ako uvedená v O Po ukončení stavebných prác, k termínu uvedeniu stavby do prevádzky pôvodca odpadov investor, respektíve dodávateľ preukáže skutočné množstvá, druhy a spôsoby naloženia so vzniknutými odpadmi. Odpady vznikajúce počas prevádzky Počas prevádzky papierenského stroja bude vznikať bežný komunálny odpad, ako aj vláknité výmety a orezy z výroby papiera. Predpoklad tvorby jednotlivých druhov odpadov je zhrnutý v nasledovnej tabuľke. Tabuľka 7 Odpady vznikajúce počas prevádzky Katalog. číslo Názov odpadu odp. Kateg. odp Odpady zo spracovania dreva a z výroby papiera, lepenky, celulózy, reziva O a nábytku inak nešpecifikované * Obaly z papiera a lepenky (papierové obaly, kartón) O Obaly z plastov (plastové obaly) O Obaly z kovu O Obaly zo skla (odpadové sklo) O Odpady obsahujúce ortuť (žiarivky) (svietidlá) N Biologicky rozložiteľný odpad ( údržba zelene ) O Zmesový komunálny odpad (prevádzka) O 35

37 *Papierové vláknité odrezky ako výmety a orezy z výroby budú recyklované priamo na prevádzke. So vzniknutými odpadmi počas výstavby a prevádzky je potrebné nakladať nasledovne: komunálny odpad bude potrebné zneškodňovať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce Ľubietová, podľa ktorého komunálny odpad odoberá a následne zneškodňuje spoločnosť Waste Transport, a.s.. nebezpečný odpad bude zhromažďovaný vo vyhradenom priestore a zneškodňovaný prostredníctvom oprávnenej organizácie. ostatné odpady vznikajúce vo výrobnom procese budú triedené a podľa možnosti zhodnocované alebo zneškodňované prostredníctvom oprávnenej organizácie na základe uzatvorenia zmluvy o odbere odpadu. druhotné suroviny - papier, kartón, železný šrot, budú odovzdávané na využitie do zariadení na to určených. Zodpovednosť za nakladanie s odpadmi má v zmysle zákona ich pôvodca, teda spoločnosť, ktorej činnosťou daný odpad bude vznikať. Aj v tomto prípade však musia byť dodržiavané všetky legislatívne požiadavky na nakladanie s odpadmi v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. V hale bude realizovaný separovaný zber odpadov - zber papiera, skla, plastov, kovov a biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý tvorí predpoklady pre optimálne využitie jednotlivých zložiek odpadov. Systém zberu jednotlivých odpadov v mieste vzniku je uvažovaný do príslušných zberových kontajnerov. Nakladanie s odpadmi z prevádzky - nebezpečné odpady: Z nebezpečných odpadov sa predpokladá vznik nebezpečných odpadov zo svietidiel, t.j. vznik odpadu kat. č Zneškodňovanie odpadov bude zabezpečené organizáciami, ktorá majú oprávnenie pre zneškodňovanie požadovaných druhov odpadov Žiarenie a iné fyzikálne polia V plánovanej výstavbe nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia Vibrácie, teplo a zápach Vibrácie budú produkované najmä v období výstavby pri stavebných prácach ťažkých zemných strojov (bagre, nakladače, buldozéry, ťažké nákladné vozidlá). Veľkosť otrasov je priamo úmerná hmotnosti, rýchlosti pohybu hmoty resp. výške nerovnosti jazdnej dráhy. Nepredpokladá sa šírenie tepla ani zápachu Vyvolané investície V súvislosti s realizáciou navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú žiadne vyvolané investície. 36

38 4.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch navrhovanej činnosti na Vplyvy na prírodné prostredie Horninové prostredie a pôda Hlavným vplyvom na pôdu je jej záber. Celková zastavaná plocha navrhovaných objektov (samotná hala, spevnené plochy na parkovanie, osatné spevnené plochy ako chodníky a prístupové cesty) bude približne 1223 m 2. Činnosť posudzovanú v predkladanom zámere môžeme hodnotiť ako nový trvalý záber pôdy. Z hľadiska kontaminácie horninového prostredia je riziková činnost, pri ktorých môže dôjsť k úniku ropných látok poškodenie stavebných mechanizmov. Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov sa zníži riziko možnej kontaminácie horninového prostredia počas výstavby. Prípadný únik ropných látok, resp. iných nebezpečných látok pri výstavbe možno odstrániť použitím sorbčných prostriedkov napríklad Vapex. Tieto vplyvy sú dočasné a nevýznamné Povrchová a podzemná voda Riziko kontaminácie podzemnej a povrchovej vody následkom realizácie posudzovanej činnosti existuje v súvislosti s možnosťou vzniku neštandardných situácií - uvoľnenie palív a olejov z motorových vozidiel následkom nehôd, zlého technického stavu vozidiel a podobne. V štádiu výstavby je potrebné zabezpečiť, aby z nasadených mechanizmov nedochádzalo k únikom ropných látok do pôdy a následnému znečisteniu podzemných vôd. V štádiu prevádzky je potrebné, aby čerpacia stanica pohonných hmôt mala vypracovaný a Slovenskou inšpekciou životného prostredia schválený havarijný plán vypracovaný podľa vodného zákona. Vybraný dodávateľ stavby, pred zahájením zemných prác, na základe uskutočneného sledovania zrealizuje všetky dostupné opatrenia na zabránenie vytečeniu povrchových napr. dažďových vôd na susedné pozemky a verejné komunikácie lokality. Za týmto účelom sa v zmysle podrobného IHG prieskumu, uskutočneného sledovania a projektového riešenia ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie zrealizujú také opatrenia, ktorými sa predmetný vplyv minimalizuje resp. odstráni. V súčasnom štádiu projektovej dokumentácie sa so zabezpečením čerpania podzemných vôd neuvažuje. Pokiaľ sa v procese výstavby, na základe zmenených hydrologických pomerov, objaví spodná voda vo výkopoch, bude odstraňovaná spôsobom, ktorý upresní samostatná projektová dokumentácia príslušnej odbornej profesie, vypracovaná ako súčasť ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie. Vybudovanie navrhovaných stavebných objektov zmenší plochu infiltrácie zrážkovej vody do podzemia a zmení existujúce odtokové pomery územia. Uvedený vplyv je nutným dôsledkom urbanizácie a sprevádza väčšinu urbanizačných projektov. Možné ohrozenie kvality podzemných vôd predstavujú nasledovné aktivity: Splašková kanalizácia, únik skladovaných chemických látok (bandasky), únik ropných látok z nákladných automobilov, resp. osobných automobilov. 37

39 Pri zakladaní navrhovaných stavieb môže zakladanie ovplyvňovať prítomnosť hladiny podzemnej vody, najmä pri zakladaní v hĺbkach väčších, než cca 3-3,5 m pod úrovňou súčasného povrchu územia. Hladina podzemnej vody v jarných mesiacoch sa však môže nachádzať v hĺbke iba cca 1,0 m pod úrovňou terénu. Podzemná voda vykazuje veľmi vysokú agresivitu na železo. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri projekte opatrení na ochranu železných konštrukcií, ktoré prídu do styku s podzemnou vodou v prípade zakladania objektov stavby Ovzdušie Súčasný stav kvality ovzdušia je ovplyvnený najmä lokálnymi zdrojmi znečisťovania ovzdušia - napríklad dopravou (mobilné zdroje). K lokálnemu zvýšeniu koncentrácií znečisťujúcich látok (najmä prašných častíc) v ovzduší môže dôjsť počas realizácie búracích prác a počas výstavby objektu. Zdrojmi znečisťovania budú dopravné a stavebné mechanizmy (mobilné zdroje znečisťovania) a prašné materiály (plošné zdroje znečisťovania). Tento vplyv je dočasný a časovo obmedzený na obdobie výstavby. Zdrojom znečisťujúcich látok v hale s papierenským strojom budú: zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách k objektu, plynový horák malý zdroj znečistenia ovzdušia. Reorganizácia dopravy v dotknutom území nepredstavuje zdroj znečisťovania ovzdušia, nakoľko vybudovaním haly s papierenským strojom a jej prevádzkou nedôjde k signifikantnému navýšeniu dopravného zaťaženia územia. Vzhľadom na malý počet parkovacích miest v tomto prípade prínos k znečisteniu ovzdušia dotknutého územia nepokladáme za významný. Navrhovaný investičný zámer a s ním súvisiace aktivity v štádiu prevádzky z hľadiska klimatických pomerov a hygieny ovzdušia neovplyvnia významným negatívnym spôsobom súčasnú situáciu v znečistení ovzdušia v užšom okolí dotknutého územia Biota Plánovaná výstavba investičnej činnosti nebude mať významný negatívny vplyv na biotu. Navrhovaná činnosť je situovaná na ploche, na ktorej sa nachádza stará nevyužívaná chata a nevyužívaná záhrada. Realizáciou činnosti nedôjde k zásahom do prvkov územného systému ekologickej stability ani do interakčných prvkov. Pri realizácii komunikácií a spevnených plôch nedôjde k výrubu resp. presadeniu zelene vďaka včasnej pripravenosti územia Vplyvy na krajinu a scenériu Štruktúra krajiny Realizáciou investičného zámeru sa zmení štruktúra prvkov súčasnej krajinnej štruktúry priamo v posudzovanom území, a to nasledovne: zmena využitia územia stará chata so záhradou sa zmení na zastavané a zatrávnené plochy. Vplyv z pohľadu zmeny súčasnej štruktúry krajiny bude trvalý a významný. V intenciách súčasnej scenérie ho hodnotíme ako neutrálny až mierne pozitívny. 38

40 Ekologická stabilita a ochrana krajiny Predpokladá sa, že výstavba a prevádzka navrhovanej investičnej činnosti nezníži ekologickú stabilitu krajiny nakoľko nedôjde k zásahom do prvkov územného systému ekologickej stability. Navrhovaná výstavba je umiestnená mimo zastavaného územia obce Ľubietová. Pri dodržaní opatrení počas prevádzky investičnej činnosti nepredpokladáme významné negatívne vplyvy na prvky ochrany prírody a krajiny Scenéria krajiny Realizáciou činnosti dôjde k zmene scenérie krajiny, ktorú vzhľadom na súčasný aj posudzovaný stav hodnotíme ako neutrálnu (bez negatívneho alebo pozitívneho vplyvu) Vplyvy na obyvateľstvo Počas výstavby navrhovanej činnosti dôjde na určitej úrovni k ovplyvneniu faktorov kvality a pohody životného prostredia obyvateľov domov pri ceste III. triedy, ktorá sa napája na cestu I. triedy spájajúcu Bnaksá Bystricu a Brezno, zvýšenou hlučnosťou, prašnosťou a exhalátmi. Nepredpokladáme však, že navrhovaná činnosť môže mať významný dlhodobý negatívny dopad na zdravie obyvateľstva širšieho okolia. Stavebný dvor bude umiestnený vo vnútri posudzovaného územia. Vplyvy stavebnej dopravy sa prejavia iba miernym zaťažením prístupových komunikácií hlukom a exhalátmi. Ich trvanie bude dočasné a nepravidelné. Najbližšia obývaná zóna bytovka na ulici Podlipa a hospic v obci Ľubietová sú od záujmového územia vzdialené 450 metrov, resp. 500 metrov. Hluk zo stavebnej fázy v prípade dodržania všetkých platných predpisov nemal tieto objekty signifikantne ovplyvňovať. Zvýšená intenzita dopravy na prístupových komunikáciách predstavuje riziko vzniku rôznych kolíznych situácií, hlavne na križovatkách a kladie zvýšené nároky na bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov príslušných lokalít. Preprava veľkorozmerných materiálov si pravdepodobne vyžiada dočasné obmedzenia premávky na dotknutých úsekoch ciest. Objekt navrhovanej činnosti je situovaný v celkovo dopravne zaťaženom priestore (vzhľadom na blízkosť píly), príspevok zvýšenia hlukovej hladiny stavebnými aktivitami bude dotknutým obyvateľstvom iba minimálne vnímaný. Tento vplyv bude časovo obmedzený na obdobie výstavby. Po ukončení stavebných prác budú zdravotné riziká súvisieť s len miernym nárastom intenzity dopravy na priľahlých komunikáciách (hluk, riziko kolízií, zhoršenie kvality ovzdušia,...). V hale s papierenským strojom sa budú skladovať znečisťujúce látky v menších spotrebiteľských baleniach (bandasky do 50 litrov) a v sudoch (do 220 litrov). Prevádzka bude mať vypracovaný havarijný plán podľa vodného zákona, ako aj prevádzkové poriadky, vďaka ktorým sa minimalizuje riziko úniku skladovaných látok do podzemných, či povrchových vôd. V obci by sa realizáciou navrhovanej činnosti vytvorili pracovné miesta v procese prevádzky papierenského stroja. 4.4 Hodnotenie zdravotných rizík Zdravotné riziká na úrovni pracovníkov podieľajúcich sa na realizácii stavby súvisia predovšetkým s organizáciou prác a dodržiavaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 39

41 Pozitívny + Negatívny - Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Dlhodobý Dočasný Trvalý UMIESTNENIE PAPIERENSKÉHO STROJA - ĽUBIETOVÁ Obyvatelia obce Ľubietová, resp. ubytovaní v hospici budú najmä v etape výstavby ovplyvnení zvýšením hladiny hluku v dôsledku stavebných prác ako aj nárastu intenzity automobilovej dopravy (nákladné vozidlá), zvýšením prašnosti a miernym zhoršením emisnej situácie. Uvedené vplyvy je možné vo významnej miere limitovať realizáciou stavebnotechnických opatrení. Po ukončení stavebných prác a pri využívaní papierenského stroja sa nepredpokladajú ďalšie zdravotné riziká. 4.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia Lokalita navrhovaná pre realizáciu činnosti nie je súčasťou ani nezasahuje do území, ktoré sú predmetoch ochrany v zmysle zákona č 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Chránené vodohospodárske oblasti nebudú navrhovanou činnosťou dotknuté. 4.6 Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Hodnotenie vplyvov vychádza z predbežnej identifikácie najvýznamnejších vstupov a výstupov navrhovanej činnosti. Cieľom špecifikácie dopadov týchto vstupov a výstupov na jednotlivé zložky prírodného, krajinného a sociálneho prostredia je podchytenie tých okolností, ktoré by závažným spôsobom modifikovali existujúcu kvalitu životného prostredia, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. V nasledujúcej tabuľke uvádzame stručný prehľad najzávažnejších vplyvov navrhovanej činnosti identifikovaných v rámci predkladanej environmentálnej dokumentácie. Tabuľka 8 Prehľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová Vplyvy na Vplyvy počas výstavby Dočasné zábery pôdy - Obmedzenia dopravy na dotknutých komunikáciách - Hluk, prach a exhaláty zo stavebných mechanizmov - Odpady vznikajúce počas výstavby (zmiešané odpady - zo stavieb, výkopová zemina) Vplyvy počas prevádzky Trvalý záber pôdy a zmena odtokových pomerov - Zvýšený podiel emisií z dopravy na znečistení ovzdušia - dotknutého územia Odpady vznikajúce počas prevádzky (obaly, odpady - obsahujúce ortuť, zmesový komunálny odpad) Riziká spojené s prevádzkou papierenského stroja (únik ropných látok a iných znečisťujúcich látok do pôdy, - podzemných vôd) 40

42 Pozitívny + Negatívny - Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Dlhodobý Dočasný Trvalý UMIESTNENIE PAPIERENSKÉHO STROJA - ĽUBIETOVÁ Vplyvy na Výsadba zelene a s ňou spojený vznik biotopov pre + vtáctvo Vytvorenie nových pracovných miest + Ekonomický efekt výstavby Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice Vzhľadom na to, že pri výstavbe haly dôjde len k lokálnym vplyvom ako je napríklad záber pôdy, dočasné obmedzenie prevádzky, hluk, prach a exhaláty a počas prevádzky dôjde len k tvorbe komunálneho a podobného odpadu nedôjde jej realizáciou k priamym ani nepriamym vplyvom prasahujúcim štátne hranice. Najbližší bod štátnych hraníc medzi Slovenskom a Maďarskom je od navrhovanej činnosti vzdialený vzdušnou čiarou 57 kilometrov a medzi Slovenskom a Poľskom je od navrhovanej činnosti vzdialený vzdušnou čiarou 60 kilometrov. Pri realizácii navrhovaných činností nedôjde k priamym ani nepriamym vplyvom presahujúcim štátne hranice. 4.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Všetky súvislosti, ktoré spracovateľ na súčasnej úrovni poznania navrhovanej činnosti i posudzovaného územia očakáva, sú uvedené v kapitole o základných údajoch zámeru a o jeho predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch. 4.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti Za dodržania všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych a bezpečnostných predpisov by malo byť eliminované riziko posudzovanej činnosti počas jej výstavby aj prevádzky. Potenciálne riziká poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia môžu vzniknúť v dôsledku nasledovných príčin: zlyhanie technických opatrení (havárie stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov, porušenie tesnosti izolačných vrstiev, nesprávne zaobchádzanie so skladovanými surovinami, únava materiálu a pod.), zlyhanie ľudského faktora (nedodržanie pracovnej alebo technologickej disciplíny pri výstavbe,...), sabotáže, vlámania a krádeže, vonkajšie vplyvy (neovplyvniteľné udalosti finančný krach prevádzkovateľa,...), prírodné sily (prívalové dažde, povodne, úder blesku, zemetrasenie,...). Nehody a havárie môžu mať tieto následky: kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody, 41

43 kontaminácia povrchových tokov, požiar, škody na majetku, poškodenie zdravia, až smrť. Väčšina rizík je však na úrovni pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpečnostných zásad (v pracovnom procese), takže prevenciou je predovšetkým osobná úroveň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonávať danú činnosť. Vo všeobecnosti prevenčným opatrením k nepredvídaným situáciám a haváriám je vypracovanie havarijných plánov a manipulačných poriadkov a riadne zaškolenie pracovníkov Opatrenia na zmiernenie vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na Opatrenia počas výstavby Ochrana pred prachom Pri realizácii zemných prác je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky na obmedzenie prašnosti, napríklad vhodným výberom stavebných technológií a materiálov. Prašné materiály skladovať v zastrešených a uzatvárateľných skladoch (objektoch). V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska (kropenie, polievanie), dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom Ochrana pred hlukom Vhodným výberom mechanizmov zabezpečiť, aby práce na stavenisku dlhodobo neprekračovali najvyššiu prípustnú hladinu hluku vo vonkajšom prostredí a zmysle nariadenia vlády SR č. 339/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií Ochrana pôdy, podzemných a povrchových vôd Pri vypracovaní projektovej dokumentácie a realizácii stavby je investor povinný dodržať zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mať vypracovaný a Slovenskou inšpekciou životného prostredia schválený Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku - v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z. 42

44 Zabezpečiť dobrý technický stav stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov pri realizácii, aby nedošlo k neželaným únikom ropných látok do pôdy, či vody. Zabezpečiť sadu prostriedkov na likvidáciu úniku nebezpečných odpadov a nebezpečných látok do prírodného prostredia: zásoba sorpčného materiálu (VAPEX) a príslušné náradie na okamžitý sanačný zásah (lopaty, metly, nádoba na kontaminované látky, PE vrecia). Pri stavebných prácach bude potrebné v rámci preventívnych opatrení vypracovať plán havarijných opatrení, v zmysle platnej legislatívy (nariadenie vlády SR č. 269/2010, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd) Ochrana bioty Po ukončení stavebných prác vykonať náhradné rekultivácie a výsadbu zelene v posudzovanom území. Pri realizácii sadových úprav uprednostniť miestne prirodzene rastúce druhy rastlín pred exotickými, miestne nepôvodnými druhmi. Zabezpečiť mechanické čistenie vozidiel vychádzajúcich zo staveniska Iné opatrenia Stavenisko musí byť počas výstavby zabezpečené proti hromadeniu povrchových a podzemných vôd vo výkopoch. V prípade potreby na odčerpanie vôd z výkopov použiť neznečistené elektronické čerpadlá. Dodržiavať nevyhnutné bezpečnostné opatrenia najmä pri zemných prácach v blízkosti jestvujúcich inžinierskych sietí, pri manipulácii žeriavom, pri prácach vo výškach a pod. Na mieste výstavby nebudú dopĺňané pohonné hmoty, vymieňané oleje a iné náplne, vykonávané opravy stavebných a prepravných mechanizmov, pri ktorých by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok Opatrenia počas prevádzky Pre minimalizáciu hluku a emisií, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku využívania výrobnej haly sa bude realizovať výsadba zelene po obvode posudzovaného územia, ale aj na voľných plochách, čím dôjde aj k zlepšeniu mikroklímy územia Kompenzačné opatrenia Kompenzačné opatrenia v prípade realizácie navrhovanej činnosti nie sú potrebné. Realizácia činnosti predstavuje využitie územia v zmysle limitov a vymedzení definovaných platnou územnoplánovacou dokumentáciou Posúdenie očakávaného vývoja územia ak by sa navrhovaná činnosť nezrealizovala V prípade, že by sa nerealizovala navrhovaná činnosť, dotknuté územie by zostalo aspoň neurčitý čas v súčasnom stave nevyužívaná záhrada a stará chata. 43

45 Nerealizáciou činnosti by nedošlo k vytvoreniu pracovných miest v procese prevádzky papierenského stroja Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi Predkladaný zámer posudzuje výstavbu haly s papierenským strojom v obci Ľubietová. Spolu s halou sa vybudujú spevnené plochy, ktoré budú slúžiť na parkovanie vozidiel, ale dôjde aj k zatrávneniu okolia a výsadbe zelene. Hala s papierenským strojom bude umiestnená juhovýchodne od stredu obce Ľubietová vedľa cesty III. triedy spájajúcej Ľubietovú s obcou Strelníky. Dotknuté územie je v súčasnosti tvorené starou chatou a nevyužívanou záhradou. Vzhľadom na to, že pozemok je už vo vlastníctve Výskumného ústavu papiera a celulózy, a.s., ako aj na blízkosť cesty I. triedy, ktorá spája Banská Bystricu s Breznom sa jedná o vhodnú lokalitu na vybudovanie haly s papierenským strojom. Výstavbou plánovanej haly sa vytvoria pracovné miesta v počas prevádzky papierenského stroja. Okolitú zástavbu ďalej tvoria píla, rybia farma, cesta III. triedy a hospic. Dopravné napojenie je prístupné z cesty vedúcej po ulici Zábava. Vodovod, dažďová kanalizácia, verejné osvetlenie a elektrická prípojka sú navrhnuté na pripojenie z ulice Zábava. Navrhovaná činnosť v súčasnosti nie je v súlade s územným plánom obce Ľubietová. Nesúlad navrhovanej činnosti so súčasným znením územného plánu obce však nevylučuje prevádzkovanie plánovaného zariadenia v tomto území ani ho inak nediskvalifikuje z pohľadu primárnych princípov posudzovania vplyvov na, ktoré preukázali, že navrhovaná lokalita je z hľadiska vplyvu na vhodne zvolená a dopady navrhovaného zariadenia na a zdravie obyvateľstva budú vo všetkých aspektoch akceptovateľné. Navrhovateľ plánuje začiatok výstavby haly až na jún 2019, čo mu poskytuje dostatok času na vyriešenie nesúladu navrhovanej činnosti so súčasne platným územným plánom obce Ľubietová Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov O dotknutom území je v súčasnosti dostatočné množstvo informácií, na základe ktorých môžeme konštatovať, že najdôležitejšie okruhy problémov boli identifikované a riešené, či už existujúcou legislatívou, v samotnom technickom riešení stavby, alebo navrhovanými zmierňovacími opatreniami. 44

46 Pokiaľ v etape posúdenia zámeru pre zisťovacie konanie nedôjde k objaveniu sa nových skutočností, ktoré by zásadným spôsobom menili náhľad na posudzovanú činnosť, navrhujeme ukončiť posudzovanie predloženým zámerom. 5 Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu vrátane porovnania s nulovým variantom 5.1 Zdôvodnenie variantného riešenia posudzovanej činnosti a návrhu na jej realizáciu Navrhovateľ predložil Okresnému úradu Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušnému orgánu žiadosť o upustenie od požiadavky variantného riešenia v zmysle 22 ods. 6 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon EIA). Uvedenej žiadosti bolo zo strany Okresného úradu v Banskej Bystrici, Odbor starostlivosti o vyhovené listom číslo č. OU-BB-OSZP3-2017/ z dňa Navrhovaná činnosť je v rámci predkladanej environmentálnej dokumentácie posudzovaná v jednom realizačnom variante. Negatívne vplyvy navrhovanej činnosti identifikované v procese posudzovania vplyvov na pri dodržaní navrhovaných opatrení nedosahujú parametre, ktoré by spôsobovali významné zmeny kvality životného prostredia dotknutého územia a jeho širšieho okolia a taktiež nevytvárajú predpoklady pre negatívne ovplyvnenie zdravotného stavu obyvateľov širšieho dotknutého územia. V nasledovnej tabuľke uvádzame stručné porovnanie navrhovaného variantu činnosti a 0-tého variantu (teda variantu kedy by sa navrhovaná činnosť nerealizovala) z pohľadu najzávažnejších identifikovaných vplyvov. sprievodné vplyvy výstavby trvalý záber pôdy odpady vznikajúce počas výstavby odpady vznikajúce počas prevádzky nové zdroje znečisťovania ovzdušia zvýšenie počtu pracovných miest realizačný variant dočasné zábery pôdy, obmedzenia dopravy, hluk, prach, exhaláty,... výstavba haly, spevnených plôch, prístupových komunikácií vznik zmiešaného odpadu zo stavieb, výkopová zemina odpady z výroby papiera, vznik obalov, odpadov obsahujúcich ortuť, zmesového komunálneho odpadu, zaolejované handry doprava, plynový horák vznik nových pracovných miest v procese prevádzky papierenského stroja 45 0-tý variant ponechania územia v súčasnom stave (stará chata a nevyužívaná záhrada) ponechania územia v súčasnom stave (stará chata a nevyužívaná záhrada) žiadne odpady by nevznikli žiadne odpady by nevznikli nezmenená kvalita ovzdušia nevzniknú nové pracovné miesta

47 Nulovým variantným riešením by bolo ponechanie pozemkov v ich súčasnom stave t.j. pozemky by zostali nevyužívanou záhradou a starou chatou. Takéto riešenie by neumožnilo vznik nových pracovných miest v obci. Nerealizácia činnosti by mohla mať za následok pokles záujmu o túto lokalitu, čo by sa prejavilo poklesom cien nehnuteľností. Nevytvorenie nových pracovných miest by mohlo mať za následok odsťahovanie sa časti obyvateľov za prácou do iných miest. Na základe informácií uvedených v predchádzajúcich kapitolách považujeme realizáciu posudzovanej činnosti v predkladanom realizačnom variante za environmentálne prijateľnú a realizačný variant považujeme z hľadiska vplyvov na za realizovateľný. Navrhované opatrenia sú z hľadiska technicko-ekonomickej realizovateľnosti taktiež realizovateľné. 6 Mapová a iná obrazová dokumentácia 6.1 Mapové prílohy Mapová príloha č.1: Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti v mierke 1: Mapová príloha č.2: Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová umiestnenie navrhovanej činnosti v rámci katastrálneho územia Ľubietová v mierke 1: Mapová príloha č. 3: Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová zastavovacia situácia Mapová príloha č. 4: Umiestnenie papierenského stroja Ľubietová - detail 6.2 Textové prílohy a dokumentácia Príloha č. 1: Upustenie od variantného riešenia zámeru 46

48 7 Doplňujúce informácie k zámeru 7.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov Bezák, J., 1997: Slovensko Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom vybrané mestá Slovenskej republiky, orientačný IGP. Archív ŠGÚDŠ Geofond, Bratislava Drdoš, J., Miklós, L., Kozová, M., Urbánek, J., 1995: Základy krajinného plánovania, TU vo Zvolene Fytogeografické členenie Slovenska, Slovenský úrad geodézie a kartografie, Futák J., SAV BA, 1980 Geobotanická mapa ČSSR, Veda, SAV BA, Michalko J. a kol., 1986 Geochemický atlas Slovenska, Časť I: Podzemné vody, MŽP SR, geologická služba SR, Rapant S. a kol., 1996 Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike, SHMÚ Hydrologická ročenka SHMÚ 2000 Katalóg biotopov Slovenska, DAPHNE inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, Stanová V., Valachovič M., 2002 Kolektív, 1991: Klimatické pomery na Slovensku. Zborník prác SHMÚ č.33, Alfa, Bratislava KOLEKTÍV AUTOROV, 2002: ATLAS KRAJINY. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR BRATISLAVA A SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA BANSKÁ BYSTRICA Kozová, M. Drdoš, J. Pavličková. K. Úradníček, Š. Húsková, V. a kol., 1996: Posudzovanie vplyvov na. EIA (Environmental Impact Assessment). II. diel. Komentár ku krokom posudzovania vplyvov činností. ŠEVT Bratislava, 183 strán LAPIN, FAŠKO, MELO, ŠŤASTNÝ, TOMLAIN IN MIKLÓS ET AL., 2002 Maheľ M., et.al., 1967: Regionálna geológia Slovenska Martinovský, J. a kol., 1987: Kľúč na určovanie rastlín. Register vedeckých názvov rastlín. SPN Bratislava Mazúr, E., Lukniš, M., 1980: Základné geomorfologické členenie SR, SAV Bratislava Michalko, J.(ed.) et al. 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská republika. Veda, Bratislava Miklós, L. a kol., 2002: Atlas krajiny SR. MŽP Bratislava Petrovič, Šoltís, 1986: Teplotné pomery na Slovensku. Zborník prác SHMÚ č.23, Alfa, Bratislava Linkeš, V.; Pestún, V.; Džatko M., 1996: Príručka pre používanie máp bonitovaných pôdno ekologických jednotiek. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti. Bratislava. 3. Vydanie Výročná správa o činnosti RUVZ v SR, 2008 Správa o kvalite ovzdušia a stave jeho znečisťovania v Banskobystrickom kraji v roku 2015 (2016) Národný zoznam navrhovaných vtáčích území, 2003 Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane územného systému ekologickej stability a ekostabilizačných opatrení, ÚPN mesta Banská Bystrica Dopracovaný 47

49 návrh, Dostupné na internete: %20UPN_M_BB/smerna_cast/BB_dopr.navrh_2013_11_B12_ochr.prirody_USES_tl ac.pdf Program odpadového hospodárstva SR do roku 2015, MŽP SR SHMÚ; MŽP SR. 2016: SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA A PODIELE JEDNOTLIVÝCH ZDROJOV NA JEHO ZNEČISTENÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE ZA ROK 2015 Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečistení v Slovenskej republike za rok 2014 Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky, MŽP SR, SAŽP, Správa o stave životného prostredia Banskobystrického kraja k roku 2002 Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ŠÚ SR Šamaj, Valovič, 1988: Teplotné pomery na Slovensku. Zborník prác SHMÚ č.14, Alfa, Bratislava ŠUBA, J. et.al., 1984: Hydrogeologická rajonizácia Slovenska. 2. Vydanie. SHMÚ Bratislava Úradníček, Š. Gašparíková, B. - Kozová, M., 1996: Posudzovanie vplyvov na. EIA (Environmental Impact Assessment). I. diel. Zákon s komentárom. ŠEVT Bratislava, 196 strán VKÚ Harmanec, 2005: Turistický atlas Slovenska M = 1 : ZADÁVATEĽ: OBEC ĽUBIETOVÁ A ZDRUŽENIE OBCÍ MIKROREGIÓNU NÍZKE TATRY A RUDOHORIE RENTAR 9 OBCÍ, 2013: PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE ĽUBIETOVÁ , Použité právne predpisy Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 Z.z., zákona č. 454/

50 Z.z., zákona č. 287/2008 Z.z., zákona č. 117/2010 Z.z., zákona č. 145/2010 Z.z., zákona č. 258/2011 Z. z. a zákona č. 408/2011 Z.z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na účely posudzovania vplyvov na Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 525/2002 ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé a zraniteľné oblasti Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13 z 6. februára 1987 o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 396/1990 Zb. o uzavretí Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor). Zákon č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z.z. ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov Nariadenie vlády SR č. 174/2017 Z.z. ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti Zákon č. č. 409/2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách Vyhláška MŽP SR č. 684/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií Vyhláška MŽP SR č. 211/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov Nariadenie vlády SR č. 549/2007 Z.z. o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) STN (Seizmické zaťaženie stavieb) 7.3 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru Rozhodnutie o upustení od variantného riešenia (viď Textové prílohy: Príloha č.1) 7.4 Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na V predloženom zámere sú spracované všetky v súčasnosti dostupné informácie o postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie. 49

51 Miesto a dátum vypracovania zámeru Banská Bystrica, 8 Potvrdenie správnosti údajov 8.1 Spracovatelia zámeru Zodpovedný riešiteľ: Ing. Juraj Musil INECO, s.r.o., Banská Bystrica Spoluriešiteľ: Ing. Juraj Vajcík INECO, s.r.o., Banská Bystrica Za údaje technického charakteru zodpovedá navrhovateľ. Za správnosť údajov environmentálneho charakteru zodpovedá spracovateľ. 8.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom spracovateľa zámeru a podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa Svojim podpisom potvrdzujem, že údaje v zámere obsiahnuté vychádzajú z najnovších poznatkov o stave životného prostredia v posudzovanom území a že žiadna dôležitá skutočnosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť nie je vedome opomenutá. Za spracovateľa Za navrhovateľa Ing. Juraj Musil.. Ing. Juraj Musil 50

52 Mapové prílohy Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová Zámer činnosti Vypracovaný podľa prílohy č. 9 k zákonu č. 24/2006 Z.z.

53 Príloha 1 Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová - prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnos (podklad "Turiscký atlas Slovenska", 1 : , VKÚ, a. s., Harmanec, 2005) 1 : Vysvetlivky: umiestnenie navrhovanej činnos "Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová" S

54 Príloha 2 Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová - umiestnenie navrhovanej činnosti v rámci katastrálneho územia Ľubietová (podklad " 1 : Vysvetlivky: umiestnenie navrhovanej činnosti "Umiestnenie papierenského stroja - Ľubietová" S