DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa

Transcript

1 DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2 Navrhovateľ: Punch Precision Detva, s.r.o. Stráž 223 Zvolen Zhotoviteľ: ENVIGEO, a. s. Kynceľová Banská Bystrica tel.: fax: envigeo@envigeo.sk Názov: DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa Stupeň projektovej dokumentácie: Zámer činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dátum: November

3 OBSAH I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI... 9 I.1 Názov... 9 I.2 Identifikačné číslo... 9 I.3 Sídlo... 9 I.4 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa... 9 I.5 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie... 9 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1 Názov II.2 Účel II.3 Užívateľ II.4 Charakter navrhovanej činnosti II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti II.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1 : ) II.7 Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti II.8 Opis technického a technologického riešenia II.8.1 Všeobecné informácie o účele výrobných hál a budov II.8.2 Technický popis technologického procesu, výrobkov a materiálových vstupov II.8.3 Konštrukčné riešenie stavieb II.8.4 Dopravné napojenie II.8.5 Počet parkovacích miest II.8.6 Inžinierske siete II.8.7 Úprava potokov II.8.8 Vetranie, vzduchotechnika a chladenie II.8.9 Terénne a sadové úpravy II.8.10 Rozsah a usporiadanie staveniska, organizácia výstavby II.8.11 Nakladanie s odpadmi II.9 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite II.10 Celkové náklady II.11 Dotknutá obec II.12 Dotknutý samosprávny kraj II.13 Dotknuté orgány II.14 Povoľujúci orgán II.15 Rezortný orgán II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA III.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území III.1.1 Geomorfológia III.1.2 Geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické pomery III.1.3 Seizmicita a stabilita územia III.1.4 Vodohospodársky chránené územia, pramene, pramenné oblasti, termálne a minerálne vody III.1.5 Klimatické pomery

4 III.1.6 Povrchové vody III.1.7 Pôdy III.1.8 Rastlinstvo a živočíšstvo a ich biotopy III.2 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria III.2.1 Súčasná krajinná štruktúra III.2.2 Stabilita, územný systém ekologickej stability a územná ochrana prírody III.2.3 Krajinná scenéria III.2.3 Krajinná scenéria III.3 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia III.3.1 Obyvateľstvo III.3.2 Ekonomické zdroje a zamestnanosť III.3.3 Nezamestnanosť III.3.4 Sídla III.3.5 Priemyselná výroba III.3.6 Doprava a dopravné plochy III.3.7 Produktovody III.3.8 Služby III.3.9 Rekreácia a cestovný ruch III.4 Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia III.4.1 Ovzdušie III.4.2 Radónové riziko III.4.3 Povrchové vody III.4.4 Podzemné vody III.4.5 Odpady III.4.6 Environmentálne záťaže III.4.7 Kvalita života, životného prostredia vrátane zdravia III.4.8 Hluk a vibrácie IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1 Požiadavky na vstupy IV.1.1 Záber lesných pozemkov a pôdy IV.1.2 Voda IV.1.3 Suroviny IV.1.4 Energetické zdroje IV.1.5 Doprava a statická doprava IV.1.6 Nároky na pracovné sily IV.1.7 Iné nároky IV.2 Údaje o výstupoch IV.2.1 Emisie do ovzdušia IV.2.2 Hluk a vibrácie IV.2.3 Vody, odpadové vody IV.2.4 Teplo a chlad IV.2.5 Odpady IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie IV.3.2 Vplyvy na faunu a flóru IV.3.3 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny, vplyv na ekologickú stabilitu krajinu IV.3.4 Vplyvy na obyvateľstvo a kvalitu života IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík

5 IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na biodiverzitu a chránené územia IV.6 Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice IV.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie IV.10.1 Opatrenia počas prípravy IV.10.2 Opatrenia počas výstavby IV.10.3 Opatrenia počas prevádzky IV.11 Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala IV.12 Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (UPD) a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi IV.12.1 Posúdenie súladu s UPD dotknutých obcí IV.13 Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov 97 V. POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO STAVU V.1 Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu V.2 Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty V.3 Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu VI. MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA VII. ZOZNAM DOPLŇUJÚCICH INFORMÁCIÍ K ZÁMERU VII.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov VII.1.1 Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer VII.1.2 Zoznam použitej literatúry VII.1.3 Iné zdroje informácií web stránky VII.2 Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru VII.3 Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU IX. POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV IX.1 Meno spracovateľa zámeru IX.2 Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa

6 Zoznam tabuliek Tabuľka 1 Základné parametre klimatizovaného priestoru (hala A, hala B) Tabuľka 2 Základné parametre vetraného priestoru Tabuľka 3 Spoločenská hodnota drevín v posudzovanom území Tabuľka 4 Spoločenská hodnota drevín, pre ktoré je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na výrub Tabuľka 5 Základné údaje o obyvateľstve Detva (ŠÚ SR, 2014) Tabuľka 6 Trvalo bývajúce obyvateľstvo Detva k (ŠÚ SR, 2014) Tabuľka 7 Priemerný evidenčný počet zamestnancov podľa ekonomických činností v okrese Detva k (ŠÚ SR) Tabuľka 8 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Detva (ŠÚ SR) Tabuľka 9 Podiel lesných pozemkov z celkovej výmery okresu Detva (podľa Záväzná časť Územného plánu Veľkého územného celku Banskobystrický kraj, URKEA s.r.o., 1998) Tabuľka 10 Množstvo emisií znečisťujúcich látok z NEIS zo stacionárnych zdrojov v okrese Detva ( 2017) Tabuľka 11 Množstvá vyprodukovaných odpadov v okrese Detva v členení na nebezpečné a ostatné odpady za roky (v tonách) Tabuľka 12 Prehľad podľa spôsobu nakladania s odpadmi vyprodukovanými v okrese Detva v období (v tonách) Tabuľka 13 Emisie do ovzdušia podľa meraní zo zdrojov vo výrobnej hale PUNCH St- Ursanne kantón Jura (r ) Tabuľka 14 Súčasná priemerná ročná a maximálna krátkodobá koncentrácia hodnotených látok a ich najvyšší príspevok objektu k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii na fasáde najexponovanejšej obytnej zástavby na ulici P. Jilemnického Tabuľka 15 Najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajších priestoroch podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z Tabuľka 16 Výpočtové parametre líniových zdrojov hluku po realizácii navrhovanej činnosti Tabuľka 17 Výpočtové parametre líniových zdrojov hluku po realizácii navrhovanej činnosti Tabuľka 18 Intenzita dopravy v centre Detvy (úsek na ceste III/2455) podľa celoštátneho sčítania dopravy v r (zdroj: 82 Tabuľka 19 Dopravná nehodovosť v Banskobystrickom kraji za rok 2015 (zdroj: MV SR, 2016) Tabuľka 20 Prehľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti

7 Zoznam obrázkov Obrázok 1 Situačná mapa záujmového územia (M 1 : ) Obrázok 2 Situačná mapa záujmového územia detail (pomerná mierka) Obrázok 3 Satelitná mapa záujmového územia so schématickým vyznačením navrhovanej prevádzky a širších vzťahov Obrázok 4 Situácia výrobných hál, administratívnej budovy a trasovanie vnútro-areálovej dopravy Obrázok 5 Časti guľových čapov finálny výrobok spoločnosti ZF (hala A) (zdroj: investor) Obrázok 6 Hliníkové tyče surovina na výrobu súčastí podvozku (Hala B) (zdroj: investor) 17 Obrázok 7 Hliníkové ramenná nápravy vozidla finálny výrobok (Hala B) (zdroj: investor) 17 Obrázok 8 Dopravné trasy mimo areálu (zelená farba nákladné autá, fialová farba osobné autá) Obrázok 9 Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR k Obrázok 10 Geologická mapa a geologický rez územím (Dublan a kol., 1997) Obrázok 11 Zregulovaný úsek potoka Nemecká v lokalite Trstená (Foto: Lichý, október, 2017) Obrázok 12 Vodohospodárska mapa okolia Detvy Obrázok 13 Brehové porasty na potoku Nemecká (foto: Lichý, október 2017) Obrázok 14 Úseky brehových porastov s predpokladaným zásahom stavebných objektov navrhovanej činnosti Obrázok 15 Prvky RÚSES okresu Detva (Bohálová a kol., 2013) Obrázok 16 Mapa pozitívnych prvkov (Bohálová a kol., 2013) Obrázok 17 Kvalita životného prostredia s vymedzením zaťažených oblastí a okrskov so značne narušeným prostredím (SAŽP, 2013) Obrázok 18 Regióny environmentálnej kvality (SAŽP, 2013) Obrázok 19 Dopravné prúdy v križovatke Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (Vydra, 2017) Obrázok 20 Dopravné prúdy v križovatke Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (Vydra, 2017) Obrázok 21 Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m -3 ] Obrázok 22 Situácia miest kalibračného merania hluku M, referenčných výpočtových bodov a zdrojov hluku Obrázok 23 Hluková mapa nočných ekvivalentných hladín LAeq,8h z dopravy v riešenom území nulový variant, výška izofon 5 m Obrázok 24 Hluk. mapa nočných ekvivalentných hladín LAeq,8h z dopravy v riešenom území po realizácii navrhovanej činnosti,výška izofon 5 m

8 Obrázok 25 Hluková mapa ekv. hladín hluku z prevádzkových zdrojov hluku, výška izofon 2 m Obrázok 26 Odpadkami znečistené územie breh Brezinského potoka (na viacerých miestach) Obrázok 27 Územný plán mesta Detva výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania krajiny (výrez posudzovanej lokality) Obrázok 28 Územný plán mesta Detva výkres riešenia verejného dopravného vybavenia (výrez posudzovanej lokality)

9 I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI I.1 Názov Punch Precision Detva, s.r.o. I.2 Identifikačné číslo IČO: I.3 Sídlo Stráž 223, Zvolen I.4 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa JUDr. Pavol Konečný 125 Jasenová Tel.: konecny@lawservice.sk I.5 Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie Ing. arch. Ronald Ružička Matejkova 51 Bratislava Tel.: ruzicka@architekturadesign.sk 9

10 II. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI II.1 Názov DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa II.2 Účel Posudzovanou činnosťou je výstavba a prevádzka výrobných hál na ľahkú strojársku výrobu pre automobily v priemyselnom parku Detva Trstená. Ide o 2 výrobné haly (A + B, obr. 4) s 1 administratívnou budovou. K výrobným objektom bude vybudovaná prístupová cesta. II.3 Užívateľ Užívateľom bude investor prevádzkovateľ výrobných hál (spoločnosť ZF v hale A, spoločnosť PUNCH v hale B). II.4 Charakter navrhovanej činnosti Navrhovaná činnosť je novou činnosťou. Podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spadá realizácia činnosti pod nasledovné body: tabuľka 7 Strojársky a elektrotechnický priemysel položka číslo 7 Strojárska výroba, elektrotechnická výroba s výrobnou plochou kde je v limite od 3000 m 2 požadované zisťovacie konanie. V rámci projektu sa uvažuje so zastavanou plochou celkom cca m2 (hala A cca m 2 + hala B cca m 2 ), z čoho výrobná plocha činní cca m 2 (hala A cca m 2 + hala B cca m 2 ). Vzhľadom na uvedené informácie môžeme konštatovať, že navrhovaná činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu. Príslušným orgánom pre proces posudzovania vplyvov je Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie. II.5 Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Banskobystrický Okres: Detva Mesto: Detva, katastrálne územie Detva 10

11 Parcely číslo: C-KN č. 7638/1, 7659/4, 7638/17, 7638/18, 7638/10, 7638/15, 7638/14, 7640/7, 7640/6 (vlastník Mesto Detva) E-KN 11226/102, 11226/2 (vlastník Mesto Detva) Navrhovaným zámerom bude zabratá aj parcela C-KN 7659/3 (vlastník Slovenská republika) a čiastočne parcela C-KN 7659/1 (vlastník Rímskokatolícka cirkev farnosť Detva). Celkový výmera horeuvedených pozemkov je približne 11 ha. O ich odkúpení investor v súčasnej dobe rokuje s majiteľmi. Územie určené na výstavbu výrobných hál sa nachádza na východnom okraji mesta Detva, na rozhraní starej a novej časti mesta, mimo intravilánu mesta. Dotknutá časť katastrálneho územia sa nazýva Trstená. Zo severu je územie ohraničené existujúcou účelovou komunikáciou (vybudovanou pre areál poľnohospodárskeho družstva, kotolňu na biomasu a bioplynovú stanicu), zo západnej strany Brezinským potokom a z juhu, juhozápadu a juhovýchodu zalomeným regulovaným korytom potoka Nemecká. Najbližšia obytná plocha sa nachádza severne až severozápadne od dotknutého územia a tvoria ju novostavby na ulici Petra Jilemnického. Najbližšie bytové domy sú situované na ulici Námestie Mieru juhozápadne od miesta výstavby. Pozemok je súčasnosti využívaný ako orná pôda na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Dotknuté územie je v územnom pláne mesta Detva vyčlenené pre priemyselný park. Pozemky určené na realizáciu zámeru sú v súčasnosti vo vlastníctve Mesta Detva. 11

12 II.6 Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1 : ) Obrázok 1 Situačná mapa záujmového územia (M 1 : ) 12

13 Obrázok 2 Situačná mapa záujmového územia detail (pomerná mierka) cesta III/2455 technické služby výrobné prevádzky družstvo a bioplynová stanica navrhovaná prístupová cesta navrhované objekty kotolňa na biomasu hranica obytnej plochy Obrázok 3 Satelitná mapa záujmového územia so schématickým vyznačením navrhovanej prevádzky a širších vzťahov 13

14 II.7 Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti Predpokladaný začiatok výstavby r Predpokladaný koniec výstavby r Predpokladaný začiatok prevádzky r Predpokladaný koniec prevádzky - 14

15 II.8 Opis technického a technologického riešenia Predmetnou činnosťou je výstavba a prevádzka výrobných hál pre ľahkú strojársku výrobu pre automobily v priemyselnom parku (PP) Detva Trstená. Trstená je priemyselným parkom na zelenej lúke (tzv. greenfield). Pre tento priemyselný park má mesto Detva vypracovanú predbežnú projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí potrebných pre funkčnosť parku v rozsahu: verejný vodovod, verejná splašková kanalizácia, verejná dažďová kanalizácia, STL plynovod, murovaná trafostanica, protipovodňové úpravy potokov a pod. Prvá fáza vybudovania priemyselného parku v tejto lokalite, ktorá je predmetom tohto posudzovania spočíva vo výstavbe a prevádzke 2 hál, pre 2 výrobcov spoločnosť ZF (hala A) a spoločnosť PUNCH (hala B), vrátane 1 administratívnej budovy (C). Výhľadovo sa tu predpokladá výstavba ďalších 2 hál (D + E, nasledujúci obrázok), ktoré ale nie sú predmetom tohto posudzovania. Obrázok 4 Situácia výrobných hál, administratívnej budovy a trasovanie vnútro-areálovej dopravy II.8.1 Všeobecné informácie o účele výrobných hál a budov Hala A výroba guľových čapov Hala B výroba hliníkových kovaných komponentov podvozku (ramien nápravy) 15

16 II.8.2 Technický popis technologického procesu, výrobkov a materiálových vstupov Hala A (spoločnosť ZF) Predmetom činnosti v tejto hale bude výroba komponentov pre guľové čapy. Hlavnými činnosťami v hale bude zváranie, obrábanie a montáž súčiastok podvozku. Celý proces prebieha v jednom kroku na kovo-obrabácom stroji, kde dochádza k úprave polotovaru. Guľové kĺby sa vyrábajú z ocele, ale i z plastu. Výrobný proces podvozkových komponentov pozostáva zo strojového spracovania, tepelnej úpravy, odporového zvárania a vysoko automatizovanej montáže. Zaistenie kvality je vybavené zariadeniami na meranie rozmerov a obrysov, rozpoznávanie prasklín a meranie vyťahovacích síl. Obrázok 5 Časti guľových čapov finálny výrobok spoločnosti ZF (hala A) (zdroj: investor) S výrobou v tejto hale nebudú spojené žiadne významné exhaláty do ovzdušia. Bude tu umiestnené iba zariadenie na extrakciu zváracieho plynu. Zváracie plyny sú odsávané cez uhlíkové filtre a po prečistení budú vyvedené do priestoru vo vnútri haly. Pri výrobe sa používa aj chladiaca emulzia, ktorá sa po použití recykluje, tak že sa oddelí od kovových stružlín a používa sa znovu. Časť spotrebovanej chladiacej emulzie sa pravidelne dopĺňa. Hala B (spoločnosť PUNCH) V tejto hale bude prebiehať výroba hliníkových súčiastok podvozkov tvarovaním za tepla, ktorý sa vyznačuje nasledujúcimi krokmi: rezanie hliníkových tyčí do štandardných rozmerov (obr. 6); vysokoteplotné vykurovanie kovaných hliníkových profilov; 16

17 vyvinutie hliníkových bariet do definovaných produktov pomocou vysokotlakových lisov a nástrojov; termické vytvrdzovanie; čistenie kovaných hliníkových výrobkov pomocou chemických prostriedkov; rozmery a ostatné vlastnosti sú kontrolované UV kontrolou; súčiastky sú dokončené pieskovaním; ak je to žiadúce, dokončenie výrobku pomocou CNC obrábacích pracovísk. Obrázok 6 Hliníkové tyče surovina na výrobu súčastí podvozku (Hala B) (zdroj: investor) Obrázok 7 Hliníkové ramenná nápravy vozidla finálny výrobok (Hala B) (zdroj: investor) 17

18 Lisovanie sa začína s dlhými odliatymi tyčami kruhového tvaru, ktoré sa pred vstupom do nahrievacej pece režú na lisovacie dĺžky. Hliníkové tyče sú v peciach nahrievané na požadovanú teplotu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí C. Následne je profil zasúvaný do predhriateho recipientu lisov a vyvinutím značného tlaku pretlačený prostredníctvom lisovacieho piestu cez lisovací nástroj. V hale budú umiestnené 2 nahrievacie pece typu Schwartz. Obidve pece budú ohrievané horákmi na zemný plyn. Pec dosiahne maximálnu teplotnú hodnotu T max. = 540 C. Výkon pecí dosahuje kw. V hale B budú umiestnené 3 lisovacie zariadenia typu Müller-Weingarten na tvarovanie hliníkových dielov. Pri tvarovaní hliníka budú používané vysoktlakové tvarovacie oleje značky SUMIDERA 180, SUMIDERA 33 R a DAG 522. Lisy pracujú pri teplote približne 200 o C. Spotreba maziva predstavuje cca 14 g maziva na 1 kus výrobku. Teplota výrobku na výstupe z lisu je 500 o C. Zariadenia produkujú priemerne 3,5 4 kusy výrobku za minútu. Proces lisovania za tepla je spojený s produkciou znečisťujúcich emisií olejových aerosólov (olejovej hmly). Z tohto dôvodu budú na výstupe z lisov inštalované zariadenia na odsávanie a filtráciu výparov zariadenia ULTRAVENT s elektrofiltrami a s uhlíkovými filtrami (Typ: UV-II od spoločnosti KMA Umwelttechnik AG, adsorbér plynu A18000, so 7 m 3 aktívneho uhlia). Plyny budú nasávané ventilátorom Fläkt s výkonom m 3 /h. Celkovo budú inštalované 2 ks zariadení ULTRAVENT (jeden kus pre tvarovací lis č. 1 a dierovací lis č.3, jeden kus pre tvarovací lis č. 2). Po pretlačení cez lisovací nástroj sa začína proces chladenia vodou. Na chladenie sa použije voda z vodovodu, alebo voda z vlastného zdroja (studňa, vrt). Pri činnosti vznikne odpadová voda obsahom oleja. Odpadová voda bude čistená a časť z jej celkového množstva sa použije naspäť do procesu chladenia. Po procese lisovania nastupuje proces tepelného spracovania, tzv. vytvrdzovania (umelého stárnutia), ktoré má vplyv na mechanické vlastnosti hliníkového profilu. Na tento účel bude v hale inštalovaná dvojzónová pec značky IUT (IUT Industriell Ugnsteknik Sweden AB), pec bude vyhrievaná zemným plynom. Morenie kovaných hliníkových výrobkov sa bude uskutočňovať pomocou 30 až 35 % roztoku hydroxidu sodného (NaOH), 32 % roztoku kyseliny chlorovodíkovej (HCl) a 60 % roztoku kyseliny dusičnej (HNO₃). Výpary budú odsávané, výkon ventilátora je 6000 m 3 /h. Vzniknuté odpadové výpary a odpadové vody budú upravované (neutralizované) na ph 6,5-7 na zariadeniach zn. Decker. Rovnaké zariadenia ako sú navrhované v hale B sú používané v súčasnosti vo výrobe hliníkových komponentov pre automobilový priemysel vo výrobnom procese spoločnosti PUNCH v meste St-Ursanne v kantóne Jura v severozápadnom Švajčiarsku. Organizácia pracovného času je v obidvoch halách navrhnutá na 3 zmeny (nepretržitá prevádzka). 18

19 II.8.3 Konštrukčné riešenie stavieb Konštrukčne pôjde o moduly s rozmermi: šírka cca 12 m x dĺžka 24 m. Zastavaná plocha haly A činní m 2, haly B m 2. Výrobné priestory predstavujú približne m 2 v hale A a m 2 v hale B. Zvyšok tvoria skladové a iné priestory. Min. výška skladu a výroby bude 7,5m. Podlaha v hale B bude dimenzovaná tak, aby bola schopná uniesť hmotnosť vysokotlakových lisov (kapacita lisu medzi 2500 ton a 4000 ton). Administratívna budova C bude mať rozlohu cca 500 m 2. Bude pozostávať z otvorených kancelárií a dvoch zasadacích miestností (1 x 20 osôb, 1 x 10 osôb) s projektormi. Budova bude klimatizovaná. Jej súčasťou bude kuchynka, čakajúca galéria pri vchode pre návštevníkov, samostatné kancelárie pre manažérov, ako aj IT a serverová miestnosť s bezpečnostnou úrovňou. II.8.4 Dopravné napojenie Trasovanie zásobovacích (nákladných) vozidiel, ako aj predpokladané trasovanie osobných automobilov je znázornené na nasledujúcom obrázku. Nákladné automobily budú prichádzať z rýchlostnej cesty R2, na kruhovom objazde odbočia do Detvy, tu prejdú cez mesto po hlavnej ceste III. triedy č až po plánovanú križovatku, kde odbočia doprava na plánovanú prístupovú komunikáciu. Osobné automobily (zamestnanci, návštevy, zásobovanie...) budú prichádzať z 2 smerov: 1. Z južného smeru, rovnako ako nákladné automobily. Tu predpokladáme, že väčšina osobných automobilov bude prechádzať z cesty I. triedy a menšia časť z rýchlostnej cesty R2. 2. Zo severného smeru po ceste III. triedy (Od Očovej a Dúbrav). Od výrobných hál budú nákladné aj osobné automobily odchádzať tými istými trasami (nasledujúci obrázok). Intenzita zásobovania s odhaduje na 25 kamiónov za deň, čo predstavuje 50 prejazdov za 1 deň. Intenzita sa prerozdelí na deň, večer a noc. Najviac prejazdov sa očakáva cez deň. V súvislosti s intenzitou dopravy zamestnancov na osobných automobiloch (predpoklad cca 200 automobilov) predpokladáme, že v vždy na konci (resp. na začiatku ďalšej) každej zmeny nárazovo príde aj odíde viacero vozidiel. Trasovanie v areáli budúceho priemyselného parku je znázornené na obrázku č. 4 (modrá farba nákladné auta, fialová farba osobné autá). Navrhovaná prístupová komunikácia Pôjde o dvojpruhovú cestu s dvomi mostmi a s chodníkom pre peších, obojsmerná o šírke 7,0 m. Cesta bude mať obslužný charakter, bola navrhnutá ako cesta funkčnej triedy C3 kategórie MO 8/40. Jej dĺžka sa predpokladá na 510 m po hranicu pozemku priemyselného parku. V areáli priemyselného parku to bude 370,29 m, spolu celková dĺžka komunikácie bude 880,29 m. 19

20 Do doby vybudovania novej komunikácie bude priemyselný park prístupný po zrekonštruovanej jestvujúcej miestnej komunikácií k bioplynovej stanici a ku kotolni na biomasu. Obrázok 8 Dopravné trasy mimo areálu (zelená farba nákladné autá, fialová farba osobné autá). II.8.5 Počet parkovacích miest Potrebný počet parkovacích miest v zmysle výpočtov podľa normy STN /Z2 činí 134 parkovacích miest (pre 550 zamestnancov). Kapacita parkovacích miest parkovísk pre výrobné haly sa predpokladá 150 parkovacích miest. Situácia parkovacích miest je znázornená na obrázku č. 4 (označ. parking ). V rámci parkoviska bude k dispozícii miesto pre bicyklov. II.8.6 Inžinierske siete Projektová dokumentácia inžinierskych sietí pre priemyselný park bola spracovaná ešte v septembri r Pri popise inžinierskych sietí vychádzame územnoplánovacích dokumentov mesta Detva (Kováčová a kol., 2002), ako aj z informácií od investora. 20

21 Stavba je v projektovej dokumentácii členená na stavebné objekty nasledovne: Verejný vodovod Verejný vodovod k priemyselnému parku je vybudovaný (dĺžka 710 m) a sprevádzkovaný po hranicu pozemku priemyselného parku. Je napojený na jestvujúci hlavný zásobný rad DN 250 mm a DN 200 mm s rezervou aj pre rozšírenie priemyselného parku v budúcnosti. Vodovod má zabezpečenú akumuláciu vo vodojeme 2 x 250 m 3 s maximálnou hladinou 472,80 m n. m. a dnom 469,50 m n. m. Z tohto vodovodu bude vedený rozvod k jednotlivým objektom v dĺžke cca 555 m. Pre vonkajšie požiarne zabezpečenie budú zriadené požiarne nádrže. Pre požiarne nádrže sa uvažuje s nasledovnými hodnotami pre diesel čerpadlo SHZ, alebo čerpadlo nižšieho radu (8500 l/min, pri 9,5 bar., max. výkon je 215 kw). Čerpadlo sa skúša 1 x za týždeň po dobu min. 30 minút. Palivová nádrž bude dvojplášťová. Objem paliva v nádrži je 1135 litrov. Zásobovanie vodou pre priemyselné účely je možné realizovať z vodovodu, z vlastného zdroja (vrt, studňa...), alebo samostatným potrubím z vodného toku jednorázovo a po vyčistení priemyselných odpadových vôd tieto využiť na recirkuláciu a z uvedených zdrojov len dopĺňať potrebné množstvo vody. Verejná splašková kanalizácia Mesto Detva má v súčasnosti vybudovanú jednotnú kanalizáciu s ukončením v mechanickobiologickej čistiarni odpadových vôd. V blízkosti lokality Trstená prechádza kanalizačný zberač A DN 600-DN 800. Zaústenie splaškových vôd z jednotlivých objektov bude realizované do kanalizačnej šachty tohto zberača. Je navrhnutá ako samostatná oddelená splašková verejná kanalizácia s dĺžkou 390 m po kanalizačnú šachtu na hranici pozemku priemyselného parku a 280 m v areáli priemyselného parku. Navrhovaná je kanalizačná rúra DN 400 mm s rezervou aj pre rozšírenie priemyselného parku v budúcnosti. Verejná dažďová kanalizácia Dažďová kanalizácia je navrhnutá ako samostatná oddelená dažďová verejná kanalizácia s dĺžkou 25 m po kanalizačnú šachtu na hranici pozemku priemyselného parku. Dĺžka v areáli pozemku priemyselného parku je 340 m. Celková dĺžka verejnej dažďovej kanalizácie bude 365 m. Dažďové vody budú zaústené do Brezinského potoka a do potoka Nemecká. Dažďové vody z parkovacích vôd budú prečistené na lapačoch ropných látok. Priemyselné odpadové vody budú po vyčistení na čistiarni priemyselných vôd zaústené do dažďovej kanalizácie, ktorá bude vyústená do kanalizácie alebo do blízkeho potoka (Kováčová a kol., 2002). Navrhované je kanalizačné potrubie DN 800 a 900 mm. Plynovod Objekty budú napojené na existujúci plynovod mesta Detva. V blízkosti navrhovaného priemyselného parku v lokalite Trstená sú v uliciach prevedené viaceré plynovody DN 100 a DN 150. Napojenie priemyselného parku je možné na existujúci STL plynovod DN 100 z Požiarnickej ulice alebo na plynovod DN 150 na ulici M.R. Štefánika. Odtiaľ bude 21

22 vybudovaný nový plynovod DN 100 o dĺžke m (podľa miesta napojenia), ktorý bude viesť k potoku a popri novo navrhovanej ceste k priemyselnému parku (Kováčová a kol., 2002). Nový plynovod je navrhnutý z trubiek LPE D 90 x 5,4, PN 0,3 MPa. Plyn bude potrebný pre výrobný proces, na vykurovanie a ohrev TÚV sa použije teplovodný systém. Teplovod Na vykurovanie a ohrev TÚV bude slúžiť teplovodný systém z blízkej kotolne na biomasu, ktorá vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu pre mesto Detva. Navrhované objekty tak budú pripojené na teplovodný systém mesta Detva. Prípojka elektrickej energie, elektrické rozvody, murovaná trafostanica, telekomunikácie, osvetlenie Pre realizáciu navrhovanej činnosti je potrebná rekonštrukcia úseku VN vzdušnej siete a nová 22 kv káblová prípojka k trafostanici. Káblové rozvody budú uložené v zemi. Dĺžka vedenia sa predpokladá 230 m po trafostanicu na pozemku priemyselného parku. Napäťová sústava = 50 Hz, V, IT. Pre priemyselný park bude vybudovaná 1 ks kiosková trafostanica 22/0,4kV, 630kVA s olejovým transformátorom (napäťová sústava = 50 Hz, V, IT). Možnosť zväčšenia výkonu na kapacitu, ktorú poskytuje jestvujúci vzdušný rozvod. Na pripojenie sa nových objektov k elektrickej sieti je možné využiť aj blízku bioplynovú stanicu, v ktorej je spaľovaný bioplyn v kogeneračnej jednotke vyrábajúcej elektrickú energiu. Riešené územie je potrebné napojiť na digitálnu ústredňu na sídlisku v Detve novou sieťou telekomunikačných káblov. Navrhované objekty priemyselného parku budú napojené zemnou kabelážou vedenou popri navrhovanej ceste v navrhovaných chodníkoch a zelených pásoch. Osvetlenie komunikácií a verejných priestranstiev v priemyselnom parku bude výbojkovými svietidlami, upevnenými na bezpätových osvetľovacích stožiaroch. Rozvod medzi svietidlami bude 1 kv káblami uloženými v zemi v káblovej ryhe v pieskovom lôžku. Ovládanie verejného osvetlenia bude časovým spínačom zo skrine RVO, umiestnenej v transformátorovej stanici (Kováčová a kol., 2002). II.8.7 Úprava potokov V rámci návrhu bude vykonaná čiastočná úprava trasovania potoka Nemecká a Brezinského potoka. 22

23 II.8.8 Vetranie, vzduchotechnika a chladenie Predmetom riešenia sú tieto zariadenia: 1. Chladenie, vykurovanie a vetranie výrobných hál. 2. Vetranie šatní a sociálnych zariadení. 3. Vetranie skladov. Vzduchotechnické zariadenia zabezpečujúce chladenie, vykurovanie a vetranie priestorov dvoch výrobných hál Pre výrobné priestory je navrhnuté pretlakové vetranie s núteným prívodom a odvodom vzduchu. Prívod a odvod vzduchu zabezpečujú vzt. jednotky fy GEA typ IVBV s rotačným rekuperátorom a zmiešavaním. Jednotky zabezpečujú filtráciu, chladenie, alebo ohrev privádzaného vzduchu m 3 /h a odvod znehodnoteného vzduchu m 3 /h (pre jednu jednotku). Vzduchový výkon jednotiek bol navrhnutý pre odvod tepelných ziskov v letnom období (pri uvažovanej výške haly 8 m, zabezpečuje max. výmenu vzduchu 3 x hod.) Haly budú obsluhovať niekoľko jednotiek. Jednotky sú osadené v strojovniach vzduchotechniky. Vzt. jednotky umožňujú pracovať s podielom čerstvého vzduchu do 100 % s využitím rekuperácie. V zimnom a letnom období je uvažovaný minimálny podiel čerstvého vzduchu 25 %, čo zabezpečí výmenu v hale 0,75 x/hod. V prechodnom období je možné využiť chladenie vonkajším vzduchom až do 100 % výmeny čerstvého vzduchu. Chladenie vzduchu v jednotkách je riešené vodnými chladičmi, napojenými na rozvod chladiacej vody 6/12 C. Ohrev vzduchu bude realizovaný teplovodnými ohrievačmi, napojenými na rozvod vykurovacej vody 80/60 C. Nasávanie a výfuk vzduchu je riešené cez strechu nad strojovňou. Vzt. potrubie medzi vzt. jednotkou a exteriérom je tepelne izolované. Pri prechode vzt. potrubia cez požiarne steny sú osadené požiarne klapky. V niektorých úsekoch budú použité požiarne izolácie. V potrubí budú za jednotkami zaradené tlmiče hluku. Tabuľka 1 Základné parametre klimatizovaného priestoru (hala A, hala B) - Celkový inštalovaný vzduchový výkon prívod: m 3 /h - Celkový inštalovaný vzduchový výkon odvod: m 3 /h - Celkový inštalovaný tepelný výkon: 750 kw - Celkový inštalovaný chladiaci výkon: 846 kw - Celkový inštalovaný el. príkon vzt.: 3 x (37+18,5) kw - výpočtová vnútorná teplota leto: 24 o C - výpočtová vnútorná teplota zima: 20 o C - charakter vetrania: Pretlak - min. výmena čerstvého vzduchu: 0,75 x /hod. - min. výmena čerstvého vzduchu: 3 x /hod. - výpočtová vonkajšia teplota zima: -20 C - výpočtová vonkajšia teplota leto: +32 o C 23

24 Vetranie šatní a sociálnych zariadení Vzduchotechnické zariadenia budú zabezpečovať aj vetranie sociálnych zariadení, vetranie a teplovzdušné vykurovanie šatní. Šatne budú vetrané pretlakovo, soc. zariadenia podtlakovo. Prívod a odvod vzduchu zabezpečuje vzt. jednotka fy GEA typ IVBV s doskovým rekuperátorom. Jednotka zabezpečuje filtráciu a ohrev privádzaného vzduchu m 3 /h a odvod znehodnoteného vzduchu m 3 /h. Ako distribučné prvky pre prívod vzduchu sú použité anemostaty. Pre odvod anemostaty a tanierové ventily. Tabuľka 2 Základné parametre vetraného priestoru - Celkový inštalovaný vzduchový výkon: m 3 /h - Celkový inštalovaný tepelný výkon: 160 kw - Celkový inštalovaný el. príkon vzt.: 2 x 7,5 kw Minimálne výmeny vzduchu: sprcha 200 m 3 /h umývadlo 30 m 3 /h pisoár 30 m 3 /h WC misa 50 m 3 /h Skrinka v šatni 30 m 3 /h Nasávanie a výfuk vzduchu bude riešené cez strechu nad strojovňou. Vzt. potrubie medzi vzt.jednotkou a exteriérom bude tepelne izolované. Pri prechode vzt. potrubia cez strop bude osadená požiarna klapka. V potrubí za jednotkou budú zaradené tlmiče hluku. Vetranie skladov Pre vetranie skladov je navrhnuté prirodzené vetranie. V skladoch budú osadené v strope samoťahové hlavice CAGI 800, ktoré zabezpečujú odvod vzduchu. Prívod vzduchu bude riešený infiltráciou z haly, ktorá je riešená pretlakovo. V sklade bude zabezpečená výmena vzduchu 0,5 x /hod. II.8.9 Terénne a sadové úpravy Navrhovaný objekt je navrhnutý na prevažne rovinatom teréne. V mieste výstavby budú vykonané len nevyhnutné terénne úpravy odťažením približne 0,3 0,4 m ornice. Na niektorých úsekoch potoka Nemecká rastie nezapojený brehový porast, tvorený prevažne krovinatými vŕbami. Brezinský potok má zachovalé viacetážové brehové porasty. V prípade kolízie miest výstavby výrobných hál alebo prístupovej cesty s brehovými porastami bude musieť byť časť brehových porastov odstránená. Zeleň bude nahradená výsadbou na iných miestach. 24

25 II.8.10 Rozsah a usporiadanie staveniska, organizácia výstavby Technické a organizačné riešenie prípravy a následnej realizácie výstavby 1. etapy priemyselného parku a dočasne i na pozemkoch v dotyku zriadeného vonkajšieho staveniska, (stavenísk) maximálne možnú hospodárnosť, s prihliadnutím na minimalizáciu stavebných nákladov, lehoty výstavby a dočasných záberov verejných priestranstiev lokality. Projektant nepredpokladá potrebu uvádzania ktorejkoľvek časti z hlavných stavebných objektov predmetného investičného zámeru do predčasného užívania. K záberu plôch mimo hranicu zriadených vonkajších stavenísk dôjde počas realizácie navrhovanej technickej infraštruktúry, rekonštrukcie jestvujúcej, a úprav na jestvujúcom dopravnom systému územia. Dĺžka trvania jednotlivých dočasných záberov bude minimalizovaná na dobu technicky nevyhnutnú pre zrealizovanie príslušného stavebného objektu resp. jeho technického úseku a upresní ju, spolu s rozsahom, ďalší stupeň projektovej prípravy. Hranica riešeného územia je tvorená priestorom, na ktorom budú realizované všetky práce v rozsahu navrhovanej objektovej skladby. Hranica príslušného vonkajšieho staveniska je definovaná obvodom plochy v majetku investora stavby, na ktorej bude vybudovaná príslušná etapa výstavby. Navrhovaný vjazd i výjazd zo stavenísk rešpektuje podmienky vyplývajúce zo zákona č. 479/2005 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rešpektuje dopravný režim v lokalite. Vstupy a výjazdy na/zo stavenísk budú budované v závislosti na plánovanej etapizácii (fázovanie) výstavby. II.8.11 Nakladanie s odpadmi Nakladanie s odpadmi vznikajúcimi počas výstavby Príprava územia k realizácii predmetného investičného zámeru si nevyžiada stavebný zásah do existujúceho stavebného fondu (demolácie). Stavebný odpad nevznikne. Počas prípravných prác (skrývka ornice) sa predpokladá vznik výkopovej zeminy kat. č Nakladanie s odpadmi vznikajúcimi počas prevádzky komunálne odpady Uskladňovanie komunálnych odpadov bude realizované do typizovaných kontajnerov na komunálny odpad. Typizované kontajnery budú umiestnené v samostatných priestoroch na ploche pozemku. Kontajnerové stojiská budú v dostupnosti verejných komunikácii, aby bol zabezpečený bezkolízny prístup. Všetky komunikácie budú dostatočné únosné z pohľadu vjazdu vozidiel odpadárskej služby. 25

26 Nakladanie s odpadmi vznikajúcimi počas prevádzky priemyselné odpady Z procesu výroby budú vznikať nasledovné odpady (v množstvách uvedených v kapitole IV.2 Údaje o výstupoch ), v hale A: oceľový šrot oceľové lode a iné ocele (O) papier baliaci šrot (O) drevený šrot palety jednosmerné, balenie (O) plastový odpad z obalov (O) chladiaca emulzia na technológiu (N) v hale B: aktívny uhlík, znečistené filtre (O, N) hliníkový, medený a oceľový odpad (O) drevo (palety a iné obalové materiály) (O) papier a kartón (O) olej (N) S uvedenými odpadmi bude nakladané podľa platnej legislatívy. Odpad, ktorý je možné recyklovať sa odpredá do výkupne druhotných surovín. 26

27 II.9 Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite Realizácia navrhovanej činnosti je potrebná najmä z dôvodu zníženia nezamestnanosti v záujmovom území. Podľa aktuálnych štatistík ( miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Detva činní približne 8,20 %. Nezamestnanosť v niektorých susedných okresoch (Lučenec, Poltár) je od 9 15 %. Vytvorenie nových pracovných príležitostí v regióne s dlhodobo vysokou mierou nezamestnanosti pozitívne ovplyvní zamestnanosť v meste i v regióne. Obrázok 9 Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR k Priemyselný park Detva Trstená bol pripravovaný už od r. 2003, avšak zatiaľ bez investorov. Pre túto lokalitu má už mesto Detva vypracovanú projektovú dokumentáciu inžinierskych sietí potrebných pre funkčnosť parku. V rámci ÚPN mesta Detva je dotknuté územie navrhnuté ako priemyselný park. Okolité pozemky sú určené ako priemyselný park výhľadovo. Navrhovaná činnosť je teda potrebná aj z dôvodu využitia potenciálu danej lokality pre účely, pre ktoré je predurčená. Umiestnenie priemyselného parku do navrhovanej lokality Trstená je dané možnosťou poskytnúť vhodné územie pre jeho vybudovanie najmä z hľadiska výhodnej polohy vo vzťahu k zastavanému územiu mesta a jej bezprostredného kontaktu s hnedými plochami existujúcich územno-výrobných zoskupení severovýchodnej výrobnej zóny mesta Detva. II.10 Celkové náklady Orientačné náklady sú 24 miliónov EUR. II.11 Dotknutá obec Detva 27

28 II.12 Dotknutý samosprávny kraj Banskobystrický samosprávny kraj II.13 Dotknuté orgány Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Zvolene Okresný úrad Detva, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Detva, odbor krízového riadenia Okresný úrad Zvolen, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica II.14 Povoľujúci orgán Povoľujúcim orgánom v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je obec alebo orgán štátnej správy príslušný na vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Pre navrhovanú činnosť je povoľujúcim orgánom Mesto Detva. II.15 Rezortný orgán Ministerstvo hospodárstva SR II.16 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Závery z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. ( Rozhodnutie alebo Záverečné stanovisko ) pre navrhovanú činnosť sú podkladom pre vydanie územného rozhodnutia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov. II.17 Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice Realizácia zámeru nebude mať priamy vplyv presahujúci štátne hranice. 28

29 III. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA V tomto zámere je ako dotknuté územie popisované samotné územie výstavby navrhovanej činnosti DETVA PRIEMYSELNÝ PARK TRSTENÁ, VÝROBNÉ HALY a jeho bezprostredné okolie. III.1 Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území III.1.1 Geomorfológia Hodnotené územie je z geomorfologického hľadiska (Mazúr a Lukniš, 1986 in Miklós (ed.) et al., 2002) zaradené do nasledovných jednotiek: Sústava: Alpsko-himalájska Podsústava: Karpaty Provincia: Západné Karpaty Subprovincia: Vnútorné západné Karpaty Oblasť: Slovenské stredohorie Celok: Zvolenská kotlina Podcelok: Detvianska kotlina Reliéf územia je rovinatý až mierne zvlnený. Nadmorská výška sa pohybuje od cca 390 m n. m. do cca 400 m n. m. III.1.2 Geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické pomery Priamo v dotknutej lokalite nebol do r realizovaný žiadny geologický prieskum. V súčasnosti tu prebieha inžiniersko-geologický prieskum, ktorého výsledky nie sú ešte známe. Geologické, hydrogeologické a inžiniersko-geologické pomery preto hodnotíme na základe prieskumov vykonaných v minulosti v blízkom okolí dotknutého územia (Ďuriančik, 1991 prieskum pre zákaldnú školu; Kováčik, 1993 prieskum pre daňový úrad). Geologické pomery Na geologickej stavbe územia sa zúčastňujú horniny kvartéru, terciéru a paleozoika. Kvartér zastupujú fluviálne sedimenty, ktoré sú tvorené hlinitými a ílovitými štrkmi (hrúbka 3 4 m). Pokrývku im tvoria jemnozrnné sedimenty s charakterom ílov a piesčitých hlín s hrúbkou 1 3 m. Terciér v širšom okolí lokality budujú horniny vulkanicko-sedimentárneho komplexu stratovulkánu Poľany a Javoria. Horniny sú stratigraficky začleňované do sarmatu až bádenu. Patria k viacerým formáciám. V skúmanom území na východ od Detvy je zastúpená hlavne strelnícka formácia. Prieskumnými prácami v blízkom okolí navrhovanej činnosti boli v hĺbke 4 až 7 m pod kvartérnymi fluviálnymi sedimentami zistené vulkanoklastické sedimenty epiklastické vulkanické horniny (pieskovce, konglomeráty a brekcie) veľmi zvetrané až rozložené. Hlbšie pod nimi predpokladáme aj nezvetrané vulkanoklastiká. Podložie ďalej 29

30 pokračuje andezitovými lávovými prúdmi a pyroklastikami formácie Šutovka. Celková hrúbka terciérnych hornín dosahuje maximálne 100 m (pozri nasled. obrázok rez). Pod horninami terciéru vystupuje paleozoické kryštalinikum veporika, ktoré zastupujú prevažne porfyrické granodiority až granity a biotitické tonality až granodiority D1 2 Obrázok 10 Geologická mapa a geologický rez územím (Dublan a kol., 1997) Vysvetlivky: dotknuté územie Paleozoikum Terciér (formácia Šutovka) porfyrické granodiority až granity amfibolicko-augiticko-hyperstenický andezit biotitické tonality až granodiority Terciér (Strelnícka formácia) tufy Kavrtér (Holocén) epiklastické pieskov., konglom. a brekcie dolinných nív a horských potokov fluviálne nivné hliny alebo štrkohlinité sedimenty Hydrogeologické pomery Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska územie patrí do rajónu Q 080 Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače. Rajón je budovaný štrkopiesčitými sedimentmi prekrytými náplavovými hlinami. Niva Slatiny má väčšinou veľmi slabé zvodnenie. Náplavy miestami nie sú zvodnené v celom priečnom profile. Dosahované výdatnosti spravidla neprekračujú 0,3 l.s -1. Podzemné vody obyčajne nie sú vhodné bez úpravy ako pitné, vzhľadom na zvýšené obsahy železa, mangánu a výskyt organického a biologického znečistenia. Podzemné vody fluviálnych sedimentov rieky Slatiny majú mineralizáciu od 300 do 850 mg.l - 1 a chemický typ Ca-Mg-HCO3. 30

31 Posudzovaný priestor leží na ľavej strane regulovaného Detvianskeho potoka a je súčasťou ľavobrežnej aluviálnej nivy. Podzemná voda je viazaná na štrkové náplavy miestneho potoka. Podľa archívnych správ bola podzemná voda zistená v hĺbke 1,75 až 2,50 m. Hladina podzemnej vody mala napätý charakter a a po narazení sa ustálila v hĺbke 0,6 1,1 m pod povrchom terénu. Čerpacími skúškami bola zistená len veľmi malá výdatnosť vrtov (0,2 0,32 l.s -1 ). Inžinierskogeologické pomery Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do regiónu neogénnych vulkanitov, oblasti vulkanických vrchovín. Územie patrí do rajónu F rajón údolných riečnych náplavov. Fluviálne a deluviálne ílovité zeminy boli identifikované ako íly strednej plasticity, tuhej konzistencie, triedy F6-CI. V štrkovom súvrství boli rozlíšené štrky ílovité triedy G5-GC, ako i štrky s prímesou jemnozrnnej zeminy triedy G3-GF. Terciálne podložie je tvorené epiklastickými vulkanickými horninami. Zvetraná rozložená časť tejto horniny bola charakterizovaná ako štrk ílovitý triedy G5-GC. Hladina podzemnej vody spravidla v hĺbke 2 4 m, miestami sa vyskytujú i zamokrené územia. Koeficient filtrácie štrkov sa pohybuje v rozmedzí 10-4 až 10-3 m.s -1. V kotlinách je častá síranová, miestami uhličitanová agresivita, v dolinách horských tokov i agresivita z dôvodu nízkej tvrdosti. Zhoršené inžinierskogeologické podmienky výstavby sú vyvolané vysokou hladinou podzemných vôd a nízkou konzistenciou povrchových polôh jemnozrnných zemín. Miestami sa vyskytujú pochované mŕtve ramená s neúnosnými organickými sedimentmi. Geodynamické javy Podľa Mapy stability svahov (KOTRČOVÁ, E, ŠIMEKOVÁ, J.,: Atlas máp stability svahov SR v M 1 : , Dostupné na internete: územie výstavby a jeho okolie predstavuje rajón stabilných území. V severnom okolí Detvy je dokumentovaná intenzívna výmoľová erózia. III.1.3 Seizmicita a stabilita územia Podľa STN Seizmické zaťaženie stavieb patrí záujmové územie do oblasti so 6 MSK-64 (Medvedev Sponheur - Kárník) stupnice. Územie leží v 4. zdrojovej oblasti seizmického rizika, ktorej hodnota základného seizmického zrýchlenia (αr) dosahuje 0,3 0,4 m.s -2. III.1.4 Vodohospodársky chránené územia, pramene, pramenné oblasti, termálne a minerálne vody Priamo v dotknutom území ani v jeho bezprostrednom okolí nie je zaznamenaný výskyt prameňov ani pramenných oblastí a tiež nie je zistený, ani evidovaný žiadny zdroj minerálnych ani termálnych vôd. Chránené oblasti sú hodnotené v kap. III.2.2 Stabilita, územný systém ekologickej stability a ochrana prírody. 31

32 III.1.5 Klimatické pomery Zrážky Dolina rieky Slatina predstavuje v širšom dotknutom území najsuchšiu oblasť, v ktorej sa priemerné ročné úhrny zrážok pohybujú od 600 do 670 mm. Prejavuje sa tu efekt zrážkového tieňa vplyvom obklopujúcich pohorí. So vzrastajúcou nadmorskou výškou sa zrážkové úhrny zvyšujú a vo výške 800 m n. m. prevyšujú 800 mm. V ročnom chode zrážok pripadá maximum na mesiace jún a júl v dôsledku častého prílivu vlhkého oceánskeho vzduchu a intenzívneho rozvoja konvektívnej oblačnosti, vysoké úhrny zrážok sa niekedy vyskytujú i v októbri a v novembri. Minimálne mesačné úhrny zrážok pripadajú na mesiace január až marec. Snehová pokrývka trvá v kotlinách dní, v horských polohách sa sneh udrží dní v roku, pričom priemerná výška snehovej pokrývky dosahuje v kotline v januári cm, v najvyšších polohách cm ( Teploty V rámci širšieho dotknutého územia sa podľa klimatickej klasifikácie (KONČEK IN MIKLOS AT AL., 2002) nachádzajú nasledovné klimatické oblasti: - Mierne teplá oblasť, ktorá má počet letných dní v roku pod 50 a jej priemerná teplota vzduchu v júli je nad 16 C podoblasť mierne vlhká, okrsok mierne teplý, mierne vlhký, vrchovinový zaberajúci centrálnu časť k.ú. Detva, podoblasť vlhká, okrsok mierne teplý, vlhký, vrchovinový zaberajúci prevažnú časť k.ú. Detva. - Chladná oblasť, okrsok mierne chladný, s júlovou teplotou vzduchu C charakteristický pre územia situované severne od dotknutého územia. Priemerná ročná teplota sa za obdobie pohybuje v kotline od 7,7 do 7,9 C, so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá na 4 C (Poľana). Priemerná teplota vzduchu vo vegetačnom období IV IX sa pohybuje od 14,2 14,5 C, na Poľane 10 C. Najteplejším mesiacom v oblasti je júl (17,7 C v kotline), najchladnejším mesiacom je február (-1,6 C v kotline). Ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt dosahuje 19 až 20 C. V zimnom období možno pozorovať častý výskyt inverzií, keď teplota v podhorských oblastiach je porovnateľná alebo vyššia ako v údolných lokalitách. Absolútne maximum teploty za obdobie má hodnotu 37,0 C, absolútne minimum -32,1 C a boli namerané na meteorologickej stanici Vígľaš Pstruša. Na tejto stanici bola zaznamenaná i doteraz najnižšia nameraná teplota vzduchu na Slovensku -41,0 C (február 1929). Priemerná ročná hodnota oblačnosti v tejto oblasti dosahuje asi 6 desatín pokrytia oblohy. Najmenšia oblačnosť v priebehu roka pripadá na august, na Poľane júl a október, najväčšia oblačnosť sa vyskytuje v novembri a decembri, vo vyšších nadmorských výškach v januári a februári ( 32

33 Veternosť Prúdenie vzduchu reprezentatívne pre Detvu je znázornené vo veternej ružici v prílohe A (Hesek, 2017 rozptylová štúdia). Prevláda severné prúdenie (16,8 %), nasleduje juhozápadné (14,3 %) a južné prúdenie (13,3%). Vo vrcholových polohách je prúdenie určované predovšetkým všeobecnou cirkuláciou ovzdušia, prevláda prúdenie zo smerov S-SZ a JV-J. V chránených kotlinových polohách je veternosť malá, vyskytuje sa tu v priemere % situácií s bezvetrím až slabým prúdením vzduchu. Priemerná ročná rýchlosť vzduchu je vo Vígľaši 3,2 m.s -1, v otvorených polohách veternosť vzrastá ( III.1.6 Povrchové vody Hlavný recipientom oblasti je rieka Slatina, pretekajúca v smere V Z južnou časťou intravilánu mesta Detva. Severnú časť (od rieky Slatina) odvodňuje najvýznamnejší tok, pretekajúci Detvou v smere S J Detviansky potok, ktorý je pravostranným prítokom rieky Slatina. Dĺžka hlavného toku Detvianskeho potoka je 13,38 km. Detviansky potok pramení približne 750 m juhozápadne od kóty Predná Poľana (1367 m n. m.) v nadmorskej výške 1225 m. Od prameňa tečie v smere S JZ po lokalitu Kostolná, odtiaľ prevažne na J. Do rieky Slatina sa ako pravostranný prítok vlieva v nadmorskej výške 365 m medzi lokalitami Veľké Horevodie a Dolný mlyn. Od prameňa po ústie priberá Detviansky potok tri prítoky: Jelšový potok (8,43 km od prameňa, resp. 4,95 km od ústia ľavostranný prítok); Dolinka Kliny (10,98 km od prameňa, resp. 2,40 km od ústia pravostranný prítok); a Majerov (Brezinský) potok (11,45 km od prameňa, resp. 1,93 km od ústia ľavostranný prítok). Do Majerovho potoka v km 0,65 km od jeho ústia do Detvianskeho potoka vyúsťuje tok Nemecká. Všetky uvedené toky sa nachádzajú na sever od rieky Slatina. Obrázok 11 Zregulovaný úsek potoka Nemecká v lokalite Trstená (Foto: Lichý, október, 2017) 33

34 Posledné menované vodné toky (Brezinský potok, Nemecká) tvoria hranicu dotknutého územia Trstená navrhovaného pre výstavbu priemyselného parku (Nemecká z juhovýchodu a z juhu a Brezinský potok zo západu). K častému vylievaniu vody permanentne dochádzalo na Brezinskom potoku na súvislom úseku medzi lokalitami Úzke Tále z konca Záhumnia a Trstená. Navrhovaná lokalita pre zriadenie priemyselného parku Detva Trstená sa nachádza v inundačnom pásme Brezinského potoka (Schwarz a kol., 2003). Obrázok 12 Vodohospodárska mapa okolia Detvy Vodné plochy V blízkosti posudzovaného územia nie sú známe žiadne významnejšie stojaté vodné plochy. Severovýchodne od mesta Detva sa vo vzdialenosti približne 11 km nachádza na vodnom toku Slatina vodná nádrž Hriňová. Nad Hriňovou je Slatina prehradená už od roku Vodná nádrž zaberá v súčasnosti plochu 48 ha pri objeme vody 8,2 milióna m 3 a pri maximálnej hĺbke 40 m. Vzhľadom na to, že nádrž slúži ako zdroj pitnej vody, jej rekreačné využívanie nie je povolené. 34

35 III.1.7 Pôdy Z hlavných pôdnych jednotiek boli v dotknutom území identifikované najmä pseudogleje a kambizeme (nasled. obr.). Vysvetlivky: dotknuté územie H1 Pôdne jednotky dominantné: H1 Kambizeme modálne (kultizemné) nasýtené až kyslé DETVA N5 g1 g1 Pseudogleje modálne (kultizemné) a pseudogleje luvizemné (kultizemné luvizemné), nasýtené až kyslé N5 Fluvizeme glejové (kultizemné glejové) Pseudogleje modálne (kultizemné) a pseudogleje luvizemné (kultizemné luvizemné), nasýtené až kyslé (g1) sú povrchovo zamokrené textúrne diferencované pôdy s výskytom zvýšeného obsahu ílu už v podornici s mramorovaným Bm-horizontom pod ochrickým A-horizontom, s prítomnosťou, alebo bez prítomnosti eluviálneho hydromorfného En-horizontu, mierne kyslé až kyslé, hlboké, prevažne bez skeletu (mramorovaný horizont môže vznikať premenou luvického Bt-horizontu). Kambizeme modálne (kultizemné) nasýtené až kyslé (H1) sú pôdy s ochrickým A-horizontom a kambickým Bv-horizontom, slabo kyslé až kyslé, zrnitostne stredne ťažké až ľahké, skeletnaté, stredne hlboké až hlboké. Limitujúcim faktorom pôdnej úrodnosti pri g1 je textúrna diferenciácia pôdneho profilu, nízka pôdna reakcia, pri H1 je to najmä svahovitosť a skeletnatosť. Potenciálnym degradačným procesom pre pôdnu jednotku g1 je erózia a utláčanie pôd, pre H1 je to acidifikácia a čiastočne vodná erózia. Dotknuté územie, lokalita Trstená sa nachádza v poľnohospodársky intenzívne obrábanej krajine so súčasným využitím ako orná pôda. Podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú všetky poľnohospodárske pôdy podľa kódu bonitovaných pôdno-ekologických 35

36 jednotiek zaradené do 9 skupín kvality pôdy. Najkvalitnejšie patria do 1. skupiny a najmenej kvalitné do 9. skupiny. Pôda v skúmanej lokalite patrí do 5, 6 až 7 skupiny kvality, pričom pôda skupiny 5 a 6 je chránená, ako najkvalitnejšia pôda v danom katastrálnom území. Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu Všeobecne sa rozlišujú dva hlavné spôsoby poškodzovania pôd: chemická (napr. zmena chemizmu pôd vplyvom priemyselných exhalátov,...) a fyzikálna degradácia pôd. (napr. zhutňovanie podorničia vplyvom ťažkej mechanizácie, plošná erózia a akumulácia pôd ako dôsledok veľkoplošného hospodárenia bez primeraných protieróznych opatrení). Na mechanickej degradácii dotknutého územia Trstená sa podieľajú dlhodobo predovšetkým poľnohospodárske aktivity súvisiace s obrábaním pôdneho fondu v lokalite. Územie navrhované pre výstavbu priemyselného parku je v súčasnosti využívané ako orná pôda, na ktorej sa prejavujú sprievodné javy hospodárenia. V období zvýšených zrážok dochádza k vylievaniu vody z koryta Brezinského potoka a následne zvýšenej vodnej erózii v území (Schwarz a kol., 2003). III.1.8 Rastlinstvo a živočíšstvo a ich biotopy Z pohľadu súčasnej krajinnej štruktúry predstavuje územie navrhované pre výstavbu priemyselného parku Detva Trstená ornú pôdu, čomu zodpovedá i druhové zastúpenie fauny a flóry v dotknutom území. Poľnohospodárska pôda je obrábaná tradičnými mechanizačnými postupmi a technickými prostriedkami. Z kultúrnych plodín sa v zmysle osevného plánu pestujú najmä obilniny, menej krmoviny. Brehové porasty v povodí vodných tokov (Brezinský potok, Nemecká) sú tvorené predovšetkým porastami vŕb (Salix sp.). Obrázok 13 Brehové porasty na potoku Nemecká (foto: Lichý, október 2017) 36

37 Plánovaná výstavba výrobných hál, administratívnej budovy, parkovísk a prístupovej cesty postihuje aj vodné toky Brezinský potok a Nemecká a teda aj drevinové brehové porasty lemujúce uvedené potoky v troch úsekoch. Z týchto dôvodov bolo pre účely posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie v dotknutej lokalite realizované dendrologické posúdenie (Šmídt, 2017). Dňa bola vykonaná obhliadka riešeného územia za účelom zistenia skutkového stavu drevinovej vegetácie spojená s meraním drevín za účelom vypočítania spoločenskej hodnoty drevín. Úseky brehových porastov boli rozdelené do troch sektorov (I., II., III.) podľa predpokladaného zásahu stavebných objektov do brehových porastov (nasledujúci obrázok). Sektor III. Sektor I. Sektor II. Obrázok 14 Úseky brehových porastov s predpokladaným zásahom stavebných objektov navrhovanej činnosti Dva úseky brehových porastov s plánovaným výrubom kvôli stavbe sa nachádzajú na brehoch potoka Nemecká (označené ako Sektor I. a Sektor II.), jeden (Sektor III.) sa nachádza na brehu Brezinského potoka. Samotný potok Nemecká je v predmetnom úseku zregulovaný, dno je spevnené betónovými prefabrikátmi, koryto je však značne zazemnené, niektoré dreviny vyrastajú priamo na sedimentoch v koryte potoka, v dôsledku čoho došlo aj k jeho vybreženiu. Brezinský potok má v predmetnom úseku charakter takmer prirodzeného vodného toku s mierne zvlneným pozdĺžnym smerom a prirodzeným štrkovým dnom. Sektor I. na brehoch potoka Nemecká je tvorený súvislým porastom drevín s jasne diferencovanými dvomi vrstvami. Hornú vrstvu tvoria relatívne staršie jedince vŕby krehkej (Salix fragilis) a jelše lepkavej (Alnus glutinosa), dreviny dosahujú výšku 10 až 13 m. Spodná vrstva je tvorená mohutnými trsmi vŕby krehkej (Salix fragilis), niektoré obsahujú aj viac ako 20 kmeňov, v zmesi s jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), vŕbou rakytovou (Salix caprea), bazou čiernou (Sambucus nigra), slivkou trnkovou (Prunus spinosa). Jednotlivo sa vyskytujú aj orech kráľovský (Juglans regia), javor poľný (Acer campestre), čerešňa vtáčia (Cerasus avium) a invázny druh javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides). Dreviny spodnej vrstvy dosahujú výšku do 7 m. Celkovo bolo v sektore I. zaznamenaných 325 stromov a 18 kríkov a skupín kríkov. 37

38 Sektor II. predstavujú zatrávnené brehy potoka Nemecká s ojedinelými prvkami nelesnej drevinovej vegetácie. Najvýraznejším z nich je mohutný trs vŕby krehkej (Salix fragilis), zvyšok predstavujú len jednotlivé exempláre zmladenia tejto dreviny, javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a slivka trnková (Prunus spinosa). V sektore II. bolo zaznamenaných 19 stromov a 1 skupina kríkov. Sektor III. predstavuje vegetácia brehov Brezinského potoka. Na oboch brehoch sa nachádzajú staršie jedince vŕby krehkej (Salix fragilis) na hranici fyzickej životnosti, tri z nich sú už značne poškodené. Výška týchto najstarších drevín v riešenom území sa pohybuje od 13 do 17 m. Na ľavom (východnom) brehu ich lemuje mladší porast, v ktorom sa popri dominantnej vŕbe krehkej uplatňuje aj čremcha obyčajná (Padus avium), baza čierna (Sambucus nigra) a slivka trnková (Prunus spinosa). Porast drevín na pravom (západnom) brehu je nesúvislý. Okrem dominantnej vŕby krehkej tu rastie aj niekoľko jedincov chráneného druhu tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia). V sektore III. bolo zaznamenaných 135 stromov a 11 kríkov alebo ich skupín. Celkovo bolo vo všetkých troch sektoroch zaznamenaných 479 stromov a 30 kríkov a skupín kríkov, ktoré sa majú byť predmetom výrubu. Správa z dendrologického prieskumu je prílohou C tohto zámeru. V tejto prílohe je uvedený aj kompletný zoznam zistených zdravých stromov (príloha C-1), zoznam poškodených stromov (v prílohe C-2). Zoznam zistených krovín je uvedený v prílohe C-3. Fotodokumentácia riešeného územia je v prílohe C-5. Po inventarizácii drevín bola určená ich spoločenská hodnota. Táto bola vypočítaná postupom uvedeným v 36 a 37 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. Spoločenská hodnota chránených druhov rastlín (tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia)), ak sa jedná o dreviny, sa určuje podľa prílohy č. 5 vyhlášky č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zvyšuje sa podľa výšky dreviny. Tabuľka 3 Spoločenská hodnota drevín v posudzovanom území Skupina drevín Spoločenská hodnota celkom (EUR) Sektor I. Sektor II. Sektor III. Spolu I. - III. Stromy zdravé , , , ,86 Stromy poškodené 2 435, ,47 Kríky a krovité porasty 7 427,16 322, , ,32 Spolu , , , ,65 Podľa 47 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) sa na výrub drevín vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas orgánu ochrany prírody nevyžaduje na výrub všetkých drevín, ktoré majú byť vyrúbané v riešenom území. Súhlas sa nevyžaduje na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm a krovité porasty s výmerou do 10 m 2 a na všetky jedince invázneho druhu javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides). Spoločenskú hodnotu drevín (mimo chránených druhov), na ktorých výrub je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, uvádzame v nasledujúcej tabuľke. 38

39 Tabuľka 4 Spoločenská hodnota drevín, pre ktoré je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody na výrub Skupina drevín Spoločenská hodnota drevín vyžadujúcich súhlas na výrub (EUR) Sektor I. Sektor II. Sektor III. Spolu I. - III. Stromy zdravé , , , ,48 Stromy poškodené 2 435, ,47 Kríky a krovité porasty 3 067, , ,06 Spolu , , , ,01 Spoločenská hodnota drevín na lokalite stavby DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa je ,65EUR. Spoločenská hodnota drevín na lokalite DETVA priemyselný park Trstená, výrobné haly, 1. etapa, pre ktoré sa vyžaduje súhlas na ich výrub je ,01 EUR. Spoločenskú hodnotu nájdených jedincov chráneného druhu tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia) sme určili na 1233,00 EUR. Charakteristika biotopov a ich významnosť Prevažnú časť vegetácie v lokalite navrhovaného areálu PP Detva Trstená tvoria druhotné kultúrne porasty (poľné), ktorých existencia je podmienená činnosťou človeka, predovšetkým orbou, kosením prípadne pastvou, teda dodatkovou (podpornou) energiou. Tieto plochy sú trvalo udržiavané v bezlesom stave na štrukturálnej úrovni bylinného porastu. Akonáhle prestanú byť hospodárskymi zásahmi ovplyvňované, začne sa premena vegetácie smerom k pôvodnému zloženiu (potenciálnu vegetáciu v dotknutom území predstavujú dubovo-hrabové lesy karpatské). Reálna vegetácia na ornej pôde predstavuje práve pestovanú kultúru, ako aj segetálnu a ruderálnu vegetáciu. Vŕbové porasty na brehoch potokov predstavujú vhodné biotopy pre menšie druhy vtákov a iných stavovcov (napríklad sýkorka (Parus sp.), rôzne druhy menších hlodavcov a pod.). Chránené, vzácne a ohrozené druhy a biotopy Priamo v dotknutom území bol dendrologickým prieskumom identifikovaný chránený krík tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia). Okrem tohto nie sú priamo v dotknutom území potvrdené žiadne iné vzácne, chránené ani ohrozené druhy flóry ani fauny. V širšom okolí je výskyt vzácnych, chránených a ohrozených druhov viazaný na výskyt vzácnych biotopov, ktoré sú situované predovšetkým na území CHKO Poľana. Podľa údajov z komplexného informačného a monitorovacieho systému ŠOP SR ( je Detviansky okres územím výskytu vzácneho druhu Unio crassus (korýtko riečne). Podľa Gáboríka (2013) je Detviansky potok potvrdenou lokalitou výskytu tohto druhu. Štátna ochrana prírody SR zaradila Detviansky potok medzi trvalé monitorovacie lokality korýtok riečnych na území Slovenskej republiky. 39

40 III.2 Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria III.2.1 Súčasná krajinná štruktúra Navrhovaná výstavba priemyselného parku Detva Trstená je situovaná východne od obce Detva, mimo jej intravilánu. Súčasná krajinná štruktúra (ďalej len SKŠ) charakterizuje rozmiestnenie jednotlivých prvkov v krajine. V riešenom území boli analyzované nasledovné prvky: 1. Orná pôda 2. Komunikácie 3. Brehové porasty 4. Vodné toky (Brezinský potok, Nemecká) III.2.2 Stabilita, územný systém ekologickej stability a územná ochrana prírody Prvky regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES) pre okres Detva sú definované v dokumentácii z roku 2013 (Bohálová a kol., 2013). RÚSES bol schválený Okresný úradom v Detve v r Nasledujúci obrázok poskytuje obraz o prvkoch územného systému ekologickej stability v okolí dotknutého územia. Podľa neho, dotknuté územie nie je súčasťou ani nezasahuje do prvkov územného systému ekologickej stability. Obrázok 15 Prvky RÚSES okresu Detva (Bohálová a kol., 2013) 40

41 Vysvetlivky: dotknuté územie Chránené a cenné územia alebo prvky prírody sú zaznamenané v mape pozitívnych prvkov v krajine (nasledujúci obrázok). Z vyhodnotenia stretov pozitívnych prvkov a umiestnenia navrhovanej činnosti vyplývajú nasledovné skutočnosti: Dotknuté územie neleží v žiadnom chránenom území. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území platí 1. stupeň ochrany prírody (všeobecná ochrana). Dotknuté územie nezasahuje, ani sa nenachádza v blízkosti lokalít NATURA chráneného vtáčieho územia, územia európskeho významu. V dotknutom území sa nenachádzajú chránené stromy. Dotknuté územie nezasahuje do vodohospodársky chránených území, ani do ochranných pásiem vodárenských zdrojov, v blízkom okolí sa nenachádza vodárenský zdroj, ani minerálny prameň. V blízkom okolí sa nenachádza vodárenský tok. Vodohospodársky významným tokom je rieka Slatina, ktorá preteká približne 1 km južne. Dotknuté územie nie je súčasťou lesov. V dotknutom území nie sú indície o výskyte taxónov vzácnych, zriedkavých, alebo ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Priamo v dotknutom území nie sú indície o výskyte biotopov európskeho ani národného významu. 41

42 Obrázok 16 Mapa pozitívnych prvkov (Bohálová a kol., 2013) Vysvetlivky: dotknuté územie III.2.3 Krajinná scenéria 42

43 III.2.3 Krajinná scenéria Územie navrhované pre výstavbu priemyselného parku Trstená sa nachádza na rovinatom teréne na východnom okraji mesta Detva v údolí Brezinského potoka a potoka Nemecká. Z južnej a juhozápadnej strany je územie ohraničené regulovaným úsekom vodného toku Nemecká. Zo západnej strany tvorí hranicu dotknutého územia Brezinský potok so zachovalými viac etážovitými brehovými porastami. Severnú hranicu územia tvorí cesta spájajúca hospodárske dvory ležiace východne a západne od dotknutého územia. V susedstve záujmovej lokality sú situované areály poľnohospodárskych dvorov, bioplynová stanica a kotolňa na biomasu. Tieto vzhľadom na charakter svojej prevádzky predstavujú krajinársky estetické závady. Dotknuté územie predstavuje členenú rovinu, ktorá postupne prechádza do okolitých mierne členených pahorkatín (nadmorská výška dotknutého územia sa pohybuje od 390 do 400 m n.m.). Na severnej strane je to Hnilisko (460 m n.m.), z východu Bukovina (456 m n.m.) a z juhu Voliarky (484 m n.m.). Tieto okolité pahorkatiny tvoria prirodzenú vizuálnu bariéru a zakrývajú dotknuté územie zo spomínaných smerov. Dotknuté územie je čiastočne viditeľné z úseku hlavnej cesty medzi poľnohospodárskym dvorom a sídliskom v južnej časti mesta, ako aj zo sídliska (Námestie Mieru) a z okrajových častí zástavby umiestnenej severne od lokality (Ul. P. Jilemnického). Hlavnou cestou cez Detvu vedie červeno značená turistická trasa na Kalamárku. Na červenú značku sa pod cintorínmi napája modrá turistická trasa vedúca na Vrchdetvu. Na týchto trasách sa nachádzajú aj zaujímavé vyhliadkové body Kalvária a Cintoríny. Výhľad na dotknutú lokalitu z hlavnej cesty je značne tienený brehovými porastami Brezinského potoka a potoka Nemecká. Vyhliadky na Cintorínoch a Kalvárii poskytujú len obmedzený pohľad na riešenú lokalitu, pretože výhľady tienia svahy Hliniska a tiež rodinné domy na ploche IBV pod nemocnicou (Kováčová a kol., 2002). III.3 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia Informácie o histórii a súčasnosti mesta Detva ako aj iné informácie obsiahnuté v kapitole sme spracovali podľa údajov uvedených na internetovej stránke mesta Detva III.3.1 Obyvateľstvo Na Slovensku je mnoho miest, ktoré vznikli začiatkom druhého tisícročia a ktoré sa môžu popýšiť prastarými umeleckými pamiatkami, vynikajúcimi osobnosťami alebo mimoriadnymi osobitosťami v dejinách. Detva je v tomto ohľade skromná. Patrí k mladým mestám (založená 1638), predsa však jej popularita a miesto vo vedomí národa vzbudzujú viac pozornosti a záujmu ako je to u mnohých ďalších miest. Za tristošesťdesiat rokov svojho trvania sa Detva stala symbolom slovenskosti a svojráznosti. Stala sa ním najmä preto, lebo v širokej oblasti bola mocným zdrojom vplyvu a pevnou národnou bázou. Do povedomia vstúpila najmä svojou jedinečnou ľudovou kultúrou. Má svoje bohatstvá v neopakovateľnom výraze umeleckej tvorivosti, lebo si ich pestovala a rozvíjala v tesnej symbióze s hrdým a schopným podpolianskym ľudom, s ktorým ako celok napĺňala národnú klenotnicu. 43

44 Mesto sa nachádza v strede Banskobystrického kraja, vedľa komunikácie medzinárodného významu E571 (cesta I/16) a rýchlostnej cesty R1, približne 23 km východne od Zvolena a 30 km severozápadne od Lučenca. Detva bola založená ako obec Víglašského panstva jeho majiteľom Ladislavom Csákym. Pôvodná obec sa rýchlo rozrastala územne i počtom obyvateľstva a postupne položila základy vzniku ďalších okolitých obcí. Pôvodným zamestnaním obyvateľstva bolo pastierstvo, chov dobytka, spracovanie dreva a poľnohospodárstvo. Izolovanosť územia, malý styk so svetom, pomerne veľká odľahlosť obcí a lazov nútili obec k čo najväčšej sebestačnosti. V roku 1811 bola povýšená na mestečko, s právom organizovania výročných trhov a jarmokov. V tých časoch dostala i erb, ktorý tvoria tri smreky na zelenej pažiti. V roku 1965 získala štatút mesta. Okresným mestom sa stala v roku l996. Obraz Detvy sa v histórii času menil. Z poľnohospodársko-pastierskej Detvy so silnou tradíciou ovčiarstva a bryndziarstva (r.1787 založená prvá brydziareň na Slovensku) vyrástlo uprostred rozptýleného lazníckeho osídlenia mesto s veľkým strojárskym podnikom Podpolianskymi strojárňami. Historické jadro a novodobé sídlisko sa v priebehu rokov k sebe približujú. K mala Detva obyvateľov. Celková výmera obce predstavuje 6808,8 ha. Tabuľka 5 Základné údaje o obyvateľstve Detva (ŠÚ SR, 2014) Trvale bývajúce obyvateľstvo spolu muži ženy Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva (v %) ,23 Tabuľka 6 Trvalo bývajúce obyvateľstvo Detva k (ŠÚ SR, 2014) Trvalo bývajúce obyvateľstvo 0 14 roční muži roční ženy ročné muži 60+ roční a ženy 55+ ročné spolu III.3.2 Ekonomické zdroje a zamestnanosť Tabuľka 7 Priemerný evidenčný počet zamestnancov podľa ekonomických činností v okrese Detva k (ŠÚ SR) Štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických Počet zamestnancov fyzické osoby činností Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov Priemysel spolu (okrem stavebníctva) Stavebníctvo 580 Obchod 963 Hotely, reštaurácie 161 Doprava, pošty, telek. 751 Finančné a poisťovacie činnosti 94 Nehnuteľnosti, prenájom, obch. činnosti 629 Verejná správa

45 Štatistická odvetvová klasifikácia ekonomických Počet zamestnancov fyzické osoby činností Školstvo 689 Zdravotníctvo, sociál. st. 459 Ostatné spoloč. služby 329 S P O L U odvetvia ekonomickej činnosti III.3.3 Nezamestnanosť Tabuľka 8 Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Detva (ŠÚ SR) Okres Detva muži 14,39 14,62 17,65 11,94 ženy 18,45 19,17 21,00 16,51 spolu 16,16 16,68 19,18 14,04 Podľa aktuálnych štatistík ( miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Detva činní približne 8,20 %, čo potvrdzuje klesajúci trend nezamestnanosti v okrese, ktorý kopíruje celoštátny pokles nezamestnanosti na Slovensku od r (14,4%) až 2016 (9,5%). III.3.4 Sídla Rozloha okresu je Detva je 475 km 2. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001, ktoré sa uskutočnilo v máji 2001 žilo v 15 obciach okresu obyvateľov. Z celkového počtu obcí okresu majú štatút mesta Detva a Hriňová, v ktorých žilo obyvateľov, čo je 69,85 % obyvateľov okresu. Obe mestské sídla v okrese okresné mesto Detva a mesto Hriňová sa postupne vyvinuli z pôvodných vidieckych obcí. Ich urbanistický charakter popri kompaktných jadrových útvaroch dotvára rozsiahle laznícke osídlenie prípadne s menšími osadami (Kostolná, Skliarovo). Hlavným impulzom rozvoja oboch miest, ktorý vo veľkej miere zmenil ich tvár, bol vznik priemyselných závodov orientovaných na ťažkú strojárenskú výrobu. Rozptýlené laznícke osídlenie je typickou sídelnou formou prakticky na celom území okresu Detva. Súvislejšia zástavba sa nachádza najmä pozdĺž hlavných dopravných trás (Vígľaš, Kriváň, Detvianska Huta, Stará Huta, Slatinské Lazy, Horný a Dolný Tisovník). III.3.5 Priemyselná výroba Strojársky priemysel Ťažisko priemyselnej výroby v Detve predstavuje areál bývalých PPS Detva, ktorého podstatnú časť v súčasnosti využíva PPS Group a.s.. Od roku 1998, kedy bolo v podniku zamestnaných zamestnancov nastáva výrazný útlm výroby, ktorý trvá až do obdobia rokov 2002 až 2003 (v čase najvyššej produkcie závodu v polovici 80-tych rokov tu pracovalo okolo zamestnancov). V priebehu posledných rokov zaznamenala spoločnosť PPS 45

46 Group a. s. výrazný rozvoj a nárast aktivít, čo predstavuje výraznú revitalizáciu daného priemyselného odvetvia v regióne. Drevospracujúci priemysel Množstvo drevnej suroviny a dostatok lesov je základom vzniku viacerých menších podnikov najmä píliarskeho zamerania. Textilný a obuvnícky priemysel Textilný a obuvnícky priemysel zastupuje niekoľko menších podnikov. Tento sektor je ovplyvnený slabou úrovňou technického vybavenia a investičnou náročnosťou. Potravinársky priemysel Potravinársky priemysel je slabšie rozvinutým priemyselným odvetvím v dotknutom regióne. Menšie potravinárske podniky sa zameriavajú na výrobu cestovín, pekárskych a cukrárskych výrobkov. Poľnohospodárska výroba Poľnohospodársku výrobu v širšom dotknutom území zabezpečuje poľnohospodárske družstvo Agrosev s.r.o. Detva. Najviac pestovanými plodinami sú obilniny, ďalej krmoviny, ktoré sa pestujú najmä kvôli zabezpečeniu vlastnej potreby v živočíšnej výrobe. Z konkrétnych plodín sa pestujú: pšenica, raž, kukurica na siláž, ďatelina, lucerna, ľan a rôzne miešanky. Lesné hospodárstvo Súčasnú rozlohu lesov v okrese Detva dokumentuje nasledovná tabuľka. Tabuľka 9 Podiel lesných pozemkov z celkovej výmery okresu Detva (podľa Záväzná časť Územného plánu Veľkého územného celku Banskobystrický kraj, URKEA s.r.o., 1998) Okres Výmera celkom v ha Lesné pozemky (Úhrnné hodnoty druhov pozemkov r. 1997) ha % * Detva ,1 Banskobystrický kraj spolu ,6 Poznámka : * percentuálny podiel z celkovej výmery okresu Lesné hospodárstvo v širšom dotknutom území zabezpečuje Lesný hospodársky celok Poľana, ktorý obhospodaruje lesné porasty na ploche ha. III.3.6 Doprava a dopravné plochy Napojenie na železničnú dopravu Katastrálnym územím Detva južne od mesta prechádza jednokoľajná dráha hlavná železničná trať č. 160 Zvolen Fiľakovo. Táto trať je súčasťou hlavného južného ťahy Bratislava Nové Zámky Zvolen Košice. V katastrálnom území je železničná zastávka pre osobné a zrýchlené vlaky. Najbližšia železničná stanica pre dopravu nákladnú a osobnú je stanica Kriváň vzdialená 4 km. 46

47 Pre výhľadové obdobie je železničná trať navrhovaná na V = 120 km.h -1 a na elektrifikáciu. Tiež je potrebné rezervovať územie pre prípadnú potrebu jej zdvojkoľajenia. Napojenie na nadradenú cestnú sieť V súbehu s hlavnou železničnou traťou vedie katastrálnym územím Detva cesta č. I/16 Zvolen Košice. Od r je sprevádzkovaná rýchlostná cesta R2 v úseku Pstruša Kriváň v plnom štvorprúdovom profile, ktorej súčasťou je aj obchvat Detvy s mimoúrovňovou križovatkou Detva, ktorá sa privádzačom napája na cestu I/50 cez okružnú križovatku s bypassom v meste Detva. Katastrálnym územím severojužne prechádza cesta III/2455 (bývalé označenie III/066028), ktorá sa odpája z cesty I/16, vedie mestom ako prieťah a smeruje cez Dúbravy, Očovú do Zolnej, kde sa pripája na cesty III. triedy, smerujúce do Zvolena. Severo južne tangujú územie cesty II. triedy: cesta smerom na Hnúšťu a na Brezno, cesta do oblasti Veľký Krtíš. Väzba dotknutého územia na komunikácie vyššieho rádu je veľmi dobrá a tým aj väzba na územia celého Slovenska. Väzby dopravou hromadnou SAD Na území mesta Detva je situovaný dopravný závod SAD Detva, ktorý vhodne zabezpečujú hromadnú dopravu osôb do susedných regiónov kraja Banská Bystrica 14 regionálnymi linkami. Dopravu do ostatných území Slovenska zabezpečuje doprava SAD, všetkými závodmi Slovenska, 13 diaľkovými linkami, ktoré cez Detvu prechádzajú. Jednu zahraničnú linku Zvolen Detva Šalgotarján zabezpečuje závod Banská Bystrica. III.3.7 Produktovody Z hľadiska širších vzťahov zásobovania vodou je podstatné napojenie verejnej vodovodnej siete súvislo zastavaných častí Detvy na skupinový vodovod HLF západnou vetvou DN m. Ďalšie 2 doplňujúce zdroje pitnej vody ako aj vodovody I., II. a III. tlakového pásma sú vo vnútri katastrálneho územia Detvy. Prevažná časť katastra je zásobovaná z lokálnych zdrojov vody. Odkanalizovaná je časť Detvy (Stará a Nová Detva). Osou kanalizačného systému je zberač a ústiaci do ČOV Detva, ktorý je na území Detvy a teda čistenie odpadových vôd nemá nadmestskú dimenziu. V rozptýlenej časti osídlenia je autonómne čistenie odpadových vôd (ČOV, žumpy a pod.). Širšia dimenzia napojenia mesta Detva je platná aj pre zásobovanie elektrickou energiou. Táto je do katastra Detvy dodávaná dvojlinkou 22 kv napätia z prevodovej transformačnej stanice 47

48 z Lieskovca pri Zvolene do jednotlivých trafostaníc intravilánu mesta. Systém trafostaníc severnej a južnej časti katastrálneho územia Detvy je taktiež napojený prípojkami VN vedenia z nadradenej dvojlinky VN-22 kv z Lieskovca. Katastrom Detvy prechádza nadradené 110 kv vedenie so svojim ochranným pásmom. Územie Detvy je z hľadiska zásobovania plynom napojené tiež na nadradenú VTL sústavu a to na plynovod DN 300 prechádzajúci pozdĺž železničnej trate (Piešť). Centralizované vykurovanie teplovodným systémom a kotolňami vo vnútri súvislo zastavanej časti Detvy a nemá teda širšie vzťahy nad rámec mesta. III.3.8 Služby Služby majú v rámci ekonomiky mesta Detva svoje významné postavenie. V oblasti služieb sú najviac zastúpené reklamné činnosti, poradenské služby, autoopravy, maliarske práce, služby orientované na výpočtovú techniku. Niektoré druhy služieb nie sú v dostatočnom množstve, napr. holičstvo a kaderníctvo, opravy televíznych prijímačov, optika, pedikúra a manikúra, zlatníci a hodinári, tapetári, oprava obuvi a pod. Pri poskytovaní služieb dochádza aj k neoptimálnemu rozmiestneniu služieb z dôvodu ich zvýšenej koncentrácie na území mesta (centrum) a absencii na lazoch. III.3.9 Rekreácia a cestovný ruch Rekreačný potenciál širšieho dotknutého územia je dosť veľký a hodnotný, ale jeho využitie je limitované územím CHKO Poľana a ochranným pásmom vodárenskej nádrže Hriňová. Prírodné a hlavné civilizačné danosti územia majú regionálny, výhľadovo aj celoštátny význam. Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti Medzi najvýznamnejšie kultúrne a historické pamiatky mesta Detva patria: RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. FRANTIŠKA Z ASSISI Klasicistický kostol z roku , obnovený, kultúrna pamiatka Oltárne maľby sú neskorobarokové, interiér bohato zdobený. Kostol sa nachádza na Partizánskej ulici. VAGAČOV DOM (Partizánska ul.) Rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. V roku 1787 tu Ján Vagač, rodák zo Starej Turej založil bryndziareň, ktorej výrobky prispeli k dobrému menu Detvy a stali sa známe aj v zahraničí, najmä v Rakúsku a Amerike. TRADIČNÝ DETVIANSKY DOM (Námestie SNP č.6) Murovaný dom s drevenou vyrezávanou bránou a solárnym motívom na štíte je pamiatkou a ukážkou ľudovej architektúry Detvy, tzv. dlhých domov, v ktorých bolo za sebou radených viacero bytových jednotiek. V takýchto domoch pôvodne žilo niekoľko spríbuznených rodín. Drevená vyrezávaná brána z roku 1857 je ojedinelou zachovanou pamiatkou drobnej architektúry niekdajšej Detvy. Kultúrna pamiatka. 48

49 DREVENÉ VYREZÁVANÉ KRÍŽE (Mestský cintorín) Prícestné kríže v blízkosti ciest a náhrobné kríže na cintoríne sú dielami majstrov detvianskej drevorezby (boli základom aj pre vytvorenie symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách), patria k najpozoruhodnejším výtvarným prejavom Detvy. Charakteristický je pre ne polychrómovaný vruborez s rastlinnými a geometrickými ornamentami. V priestore Kalvárie na cintoríne bola otvorená trvalá expozícia drevených vyrezávaných krížov. KAPLNKA NA KALVÁRII Kaplnka v historizujúcom slohu z rokov PRÍCESTNÉ SOCHY Sv. Ján Nepomucký ľudová plastika na južnej strane kostola z obdobia neskorého baroka (1768). Sv. Florián ľudová plastika neskorobaroková z 18.storočia (na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ul.). PAMÄTNÁ TABUĽA KAROLOVI ANTONOVI MEDVECKÉMU Národný dejateľ, historik a etnograf, pôsobil v Detve ako katolícky kňaz. Poznatky o Detve publikoval v roku 1905 v monografii DETVA, ktorá je prvou slovenskou monografiou obce. Pamätná tabuľa je na južnej stene rímskokatolíckeho kostola. DETVIANSKE DREVENÉ NÁHROBNÉ A PRÍCESTNÉ VYREZÁVANÉ KRÍŽE Patria medzi klenoty ľudového umenia na Slovensku a sú neodmysliteľnou súčasťou ľudovej kultúry Detvy. Okrem svojich estetických hodnôt sú pozoruhodné tým, že sa zachovali dodnes v pôvodných nezmenených funkciách a pôvodnom prostredí. Archeologické a paleontologické náleziská, geologické lokality Archeologická lokalita KALAMÁRKA predstavuje dokument počiatkov osídlenia územia. Extruzívne procesy formácie Syroň dokumentujú odkryvy v oblasti vrcholu Syroň (kóta 656 m) a na južnom svahu pod Holým vrchom západne od Detvy. Uloženiny pri okrajoch extruzívneho dómu ilustrujú odkryvy pri južnom úpätí Prostredného vrchu. Výstup extruzívnych telies sprevádzali erupcie pyroklastických prúdov a popolovopemzových prúdov, ktoré sú odkryté na južných svahoch pod Prostredným vrchom. Centrálna vulkanická zóna stratovulkánu Javoria, ktorá bola dejiskom prevažne intruzívnej aktivity s výstupom štrkových intrúzií dioritových až monzodioritových porfýrov, predstavuje kotlovitú depresiu v širšej oblasti Kalinka Slatinské Lazy. Výstup intrúzií vyvolal intenzívne premeny hornín, s ktorými súvisí vznik minerálov argilitovej skupiny (illit, kaolinit, diaspór a ďalšie). Lokalita bohatá na tieto minerály je opustený lom pri osade Klokoč. Uvedená lokality predstavuje teleso hydrotermálno-explozívnej brekcie tvorené silicitmi a argilitmi, ktoré súvisia s výstupom a chladnutím intruzívneho telesa. Pri obci Kalinka sú zvyšky po baníctve zameranom na ťažbu rýdzej síry, ktorú je možné nájsť na opustených haldách južne od Kalinky. 49

50 III.4 Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia V zmysle environmentálnej regionalizácie Slovenska uvedenej v Správe o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012 je územie mesta Detva a jeho okolie z hľadiska kvality životného prostredia klasifikované prevažne ako prostredie vysokej kvality. Obrázok 17 Kvalita životného prostredia s vymedzením zaťažených oblastí a okrskov so značne narušeným prostredím (SAŽP, 2013) Na báze území s rôznou kvalitou životného prostredia boli následne v rámci regionalizácie vyčlenené formou ich generalizácie v rámci Slovenska tri typy regiónov s rôznou environmentálnou kvalitou. Ako sekundárne kritérium generalizácie (vyčlenenia) regiónov sa využívajú geomorfologické jednotky, sústava povodí, administratívne členenie, historické regióny i genéza vývoja stavu životného prostredia. Obrázok 18 Regióny environmentálnej kvality (SAŽP, 2013) Okolie Detvy sa podľa príslušnej klasifikácie nachádza v regióne 10 Veporský s nenarušeným prostredím. 50

51 III.4.1 Ovzdušie V okrese Detva sa uplatňujú rozhodujúcim podielom na znečistení ovzdušia TZL tuhé znečisťujúce látky, SOx oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý, NOx oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý, CO oxid uhoľnatý a amoniak. Ani jeden z prevádzkovateľov zdrojov znečistenia v okrese Detva, nepatrí k 10-tim najväčším znečisťovateľom v rámci Banskobystrického kraja. Emisie základných znečisťujúcich látok v regióne postupne klesajú. Príčinou je nahrádzanie menej ušľachtilých palív ušľachtilejšími (zemný plyn), ako aj všeobecný pokles výroby a spotreby energie. Určitou výnimkou sú emisie oxidov dusíka, ktoré nie sú do takej miery závislé na type paliva ako emisie oxidu siričitého a tuhých látok, ale závisia predovšetkým od režimu spaľovania. Pri charakterizovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania vychádzame z údajov za celý okres Detva uvedených v databáze NEIS 1. Tabuľka 10 Množstvo emisií znečisťujúcich látok z NEIS zo stacionárnych zdrojov v okrese Detva ( 2017) Neis kód ZL Slovenský popis ZL Množstvo ZL(t) za rok tuhé znečisťujúce látky (TZL) 30,619 26,235 20,483 oxidy dusíka oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NOx) 90,297 60,856 64, oxid uhoľnatý (CO) 57,551 69,383 67,150 oxid uhličitý (CO 2) 919, , , organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC) 20,064 20,048 29, Oxid siričitý ,890 3,192 2,300 nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni okrem kovového niklu, zliatin niklu, uhličitanu nikelnatého, tetrakarb 0,007 0,007 0, zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn 0,003 0,003 0, benzén 0,117 0,084 0, trichlóretylén (trichlóretén) 1,679 2,492 1, kyanidy vyjadrené ako CN-I 0,001 0,001 0, meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako Cu 0,004 0,004 0, amoniak a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako NH3 19,896 21,417 20, etylbenzén 12,506 11,051 10, naftalén 2,694 2,315 2, tetrachlóretylén (perchlóretylén) 0,155 0,167 0, toluén 17,869 17,463 12, xylén (dimetylbenzén) 18,125 13,056 13, acetón (dimetylketón, propán-2-on) 0,804 0,989 0, alkány (parafíny) okrem metánu 44,015 37,816 38,697 1 NEIS - Slovenský Národný Emisný Inventarizačný Systém ( 51

52 Neis Množstvo ZL(t) za rok kód Slovenský popis ZL ZL alkény (olefíny) okrem 1,3-butadiénu 4,939 4,243 4, butylacetát 1,199 1,310 0,266 Zdroje znečisťovania ovzdušia v dotknutom území Za významnejšie zdroje znečisťovania ovzdušia v blízkom okolí navrhovaných objektov výrobných hál môžeme považovať: 1. Dopravu po ceste 3. triedy cez mesto Detva (cesta 2455, úsek 93362, prechádzajúca obcou Detva). Intenzita dopravy na ceste cez obec Detva je 5510 aut za deň, z toho 4985 osobných. 2. Prevádzky v okolí plánovanej výstavby kotolňa na biomasu (1 x kotol na drevoštiepku a 1 x kotol na slamu), bioplynová stanica (2 x kogeneračná jednotka) a iné, príjazd vozidiel k týmto prevádzkam. Zásobovanie BPS a kotolne na biomasu sa odhaduje na denne 50 nákladných áut, čo činní 100 prejazdov denne po súčasnej prístupovej ceste. 3. Prevádzky a rodinné domy v okolí so zastaralými kotlami na tuhé palivo ako alternatíva doplnkového vykurovania, resp. náhrady za zemný plyn. Súčasné zdroje znečisťovania ovzdušia a ich vplyv na životné prostredie sú bližšie rozoberané v rozptylovej štúdii (kap. IV.2.1 Emisie do ovzdušia, príloha A tohto zámeru). III.4.2 Radónové riziko Podstatnú časť rádioaktivity hornín podmieňuje z viac ako 230 prírodných nuklidov prítomnosť rádionuklidov draslíka ( 40 K), uránu ( 238 U) a tória ( 232 Th), ktoré sú prvkami litofilnými. Urán a tórium vytvárajú prírodné rádioaktívne rozpadové rady, ktorých členy sú nestabilné a vystupujú ako zdroje rádioaktívneho žiarenia. Dôležitým členom uvedených rozpadových radov je plynný prvok radón. MŽP SR zabezpečovalo úlohu Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom. V rámci tejto úlohy realizoval Uranpres, s.r.o., Spišská Nová Ves orientačný radónový prieskum na území mesta Detva, kde bolo zameraných celkovo 14 referenčných plôch, z ktorých bolo 64,3 % zaradených do kategórie nízkeho radónového rizika a 35,7 % do kategórie stredného radónového rizika. Podľa meraní sa v kategórii vysokého radónového rizika neklasifikovala žiadna referenčná plocha. III.4.3 Povrchové vody Kvalita povrchových vôd Počas terénnej obhliadky v októbri r bolo zistené senzorické znečistenie potoka Nemecká, prejavujúce sa zápachom. V koryte potoka bol zaznamenaný nadmerný výskyt vodných organizmov (makroskopické nárasty vláknitých siníc a rias na ponorených podkladoch). Príčinou tohto stavu je zrejme nadmerné obohatenie sa živinami (eutrofizácia), pravdepodobne v dôsledku poľnohospodárskej činnosti na okolitých poliach. 52

53 III.4.4 Podzemné vody Kvalita podzemných vôd O kvalite podzemných vôd nachádzajúcich sa v dotknutom území sme v čase spracovávania zámeru činnosti nemali žiadne informácie. Podľa dostupných zdrojov žiadny prieskum znečistenia zameraný na podzemné vody tu nebol doteraz realizovaný. III.4.5 Odpady V meste Detva sa zneškodňujú komunálne odpady a drobné stavebné odpady okrem vyseparovaných zložiek (papier, plasty a sklo) na skládke odpadov Detva Studienec. Nakladanie s odpadmi je riešené v zmysle platnej legislatívy. Skládka odpadov Detva Studienec je prevádzkovaná v súlade s platnými predpismi ako environmentálne bezpečná skládka odpadov. Tabuľka 11 Množstvá vyprodukovaných odpadov v okrese Detva v členení na nebezpečné a ostatné odpady za roky (v tonách) Rok Ostatné odpady Nebezpečné odpady Spolu ,23 728, , ,80 859, , ,70 807, ,30 Tabuľka 12 Prehľad podľa spôsobu nakladania s odpadmi vyprodukovanými v okrese Detva v období (v tonách) okres Detva Zhodnoc. mater. Zhodnoc. energetické Zhodnoc. ostatné Zneškodň. skládk. Znešk. spaľ. bez energ. využitia Znešk. ostatné Iný spôsob naklad. Spolu ,84 33, , ,74 66,18 231,86 196, , ,07 368, , ,49 47,33 279,41 149, , , , , ,04 60,61 342,56 10, ,30 III.4.6 Environmentálne záťaže Kvalitu podzemných vôd a horninového prostredia a pôd môže ovplyvňovať prítomnosť environmentálnych záťaží. Informačný systém environmentálnych záťaží, aj s údajmi z Registra environmentálnych záťaží a mapovými službami je dostupný na enviroportáli na adrese V okolí dotknutého územia sa nenachádza žiadna registrovaná environmentálna záťaž. 53

54 III.4.7 Kvalita života, životného prostredia vrátane zdravia Medzi hlavné determinanty zdravia patrí úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kvalita prostredia, životný štýl a genetické predispozície. O stave populácie vypovedajú predovšetkým údaje o počte živonarodených, zomretých obyvateľoch a dojčenská úmrtnosť. Za posledných 10 rokov zaznamenávame priaznivý trend zvyšovania počtu živonarodených detí. Klesajúci trend má aj miera dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti, čo potvrdzuje, že sa zdravotná starostlivosť o deti v novorodeneckom aj dojčenskom veku výrazne skvalitnila. Stredná dĺžka života v Banskobystrickom kraji u mužov i žien má dlhodobo stúpajúcu tendenciu a to ako na úrovni kraja, tak aj na úrovni všetkých okresov. Úroveň úmrtnosti sa považuje za jeden zo základných demografických ukazovateľov poukazujúcich na vyspelosť danej spoločnosti. Sú do nej premietnuté mnohé demografické, sociálne, kultúrne skutočnosti ako aj sociálno-ekonomické podmienky spoločnosti, životný štýl populácie, odborná lekárska starostlivosť (dostupnosť, modernosť technológií), kvalita životného prostredia, rodinné prostredie, atď. Na Slovensku je v priemere pozitívna bilancia a rodí sa viac detí. Úmrtnosť na Slovensku postupne klesá, zlepšujú sa parametre štandardizovanej úmrtnosti podľa veku u mužov aj u žien. Podľa príčin úmrtia dominujú v Banskobystrickom kraji, rovnako ako na celom Slovensku, ochorenia srdca a ciev 52,95 % (53,42 % SR), pred nádorovými chorobami, ktoré predstavujú 21,20 % úmrtí (22,61 % v SR) ( Choroby obehovej sústavy sú pre závažný klinický priebeh a hromadný výskyt v populácii, podmienený najmä vysokou prevalenciou príslušných rizikových faktorov, závažným nielen zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom. Najmä ischemické choroby srdca a cievne mozgové príhody si vyžadujú vysoké nároky na liečebné náklady. Podľa prognóz si v miere podielu finančného zaťaženia krajín chorobami tieto skupiny z chorôb udržia aj do roku 2020 prvé a tretie miesto. K týmto nákladom sa musia počítať aj nepriame náklady, ktoré súvisia s prekážkami v práci (so stratou produktivity práce). Štatistické ukazovatele informujú, že nádorové ochorenia zaznamenávajú vzostupný trend. Nádory sú druhou najčastejšou príčinou smrti v populácii mužov aj žien vo všetkých krajinách EÚ i v rámci celého Európskeho regiónu. Situáciu vo vývoji zdravotného stavu populácie SR v posledných 10 rokoch všeobecne charakterizuje: nízka dynamika poklesu celkovej úmrtnosti v dôsledku iba pozvoľného poklesu úmrtí na choroby obehovej sústavy a nádory, ktoré zodpovedajú za 75 % úmrtí, vzostup incidencie zhubných nádorov v hrubých aj štandardizovaných vyjadreniach. Vzhľadom na degresný charakter vývoja populácie, a tým i nárast počtu osôb vo vyšších vekových skupinách, ako aj vzhľadom na vzostup strednej dĺžky života, je potrebné počítať so zvyšovaním výskytu zhubných nádorov. Záchyt zhubného nádoru už v pokročilom štádiu je stále vysoký. v prioritných skupinách obehovej sústavy s vysokým rizikom úmrtia, a to pri akútnych stavoch akými sú napr. infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda sa zaznamenal: pozvoľný pokles miery štandardizovanej incidencie na infarkt myokardu u žien, ktorá má ale u mužov charakter vzostupu (i keď minimálneho), 54

55 mierne klesajúci trend v štandardizovanej miere incidencie na cievne mozgové príhody u oboch pohlaví, vzostupná prevalencia diabetikov (2 typ) s nepriaznivo vysokým výskytom komplikácií diabetu, a to aj u novo diagnostikovaných diabetikov, vysoká prevalencia rizikových faktorov zdravia (obezita, hypertenzia, fajčenie, neoptimálna fyzická aktivita). III.4.8 Hluk a vibrácie Významnými líniovými zdrojmi hluku na území mesta sú automobilová a železničná doprava. Bodovými zdrojmi hluku sú najmä výrobné procesy, reštauračné a zábavné podniky. Súčasné akustické pomery a ich vplyv na životné prostredie sú bližšie rozoberané v hlukovej štúdii (kap. IV.2.2 Hluk a vibrácie, príloha B tohto zámeru). 55

56 IV. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE IV.1 Požiadavky na vstupy IV.1.1 Záber lesných pozemkov a pôdy Navrhovanou činnosťou nedôjde k záberu lesných pozemkov. Navrhovaná činnosť spôsobí záber pôdy na ploche o rozlohe cca 10 až 11 ha. IV.1.2 Voda Pitná voda pre zamestnancov bude dodávaná z vodovodu a ako balená voda. Zdrojom úžitkovej vody bude vodovod alebo vlastný zdroj (vrt, studňa), alebo vodný tok požiarna voda. Úžitková voda bude spotrebovaná na nasledovné činnosti: výrobný proces, skúšky požiarnej ochrany, umývanie plôch, zavlažovanie zelene a pod. V hale A (ZF) sa predpokladá spotreba m 3 vody ročne. V hale B (PUNCH) to bude m 3 ročne. V administratívnej budove sa odhaduje spotreba 6000 m 3 ročne. Spolu to činní m 3 vody ročne. Najviac vody sa spotrebuje v technologickom procese pri výrobe hliníkových komponentov v hale PUNCH m 3. Z tohto množstva sa pri procese výroby odparí cca m 3. IV.1.3 Suroviny Spotreba surovín počas výstavby Pre výstavbu výrobných hál a administratívneho objektu ako aj príjazdových ciest k nemu budú potrebné nasledovné hlavné suroviny: násypový materiál, kamenivo, štrky, štrkopiesky, živičné materiály, oceľové konštrukcie, betónové dlažby, betónové konštrukčné prvky, keramické výrobky, železo, strešné krytiny, izolácie, plastové výrobky, sklo a iné stavebné materiály. Zdrojom surovín budú predajcovia stavebných materiálov z Detvy a okolia. Spotreba surovín počas prevádzky V hale A budú surovinou kovové a plastové materiály potrebné na výrobu komponentov pre guľové čapy. Spotrebu týchto materiálov navrhovateľ neuvádza. V hale B budú surovinou najmä valcové hliníkové profily. Ich predpokladaná maximálna spotreba je 1,7 ton za 1hod. 56

57 IV.1.4 Energetické zdroje Elektrická energia Ročná spotreba elektrickej energie v hale A (ZF) sa odhaduje na 5 mil. kwh. Ročná spotreba el. energie v hale B (PUNCH) sa odhaduje na 10 mil. kwh. Elektrická energia sa bude spotrebovávať najmä pri rôznych výrobných procesoch. Spotreba elektrickej energie počas prevádzky bude spôsobená aj zapojením elektrických energetických zdrojov ako je napr. umelé osvetlenie, ventilátory, sieťové rozvody, kamerový systém a pod. Jednotlivé systémy sú popisované v kap. II.8 Stručný opis technického a technologického riešenia. Zemný plyn a iné zdroje tepla Odhadovaná ročná spotreba v hale A (ZF) sa odhaduje na 210 MWh a v hale B (PUNCH) MWh. Uvedené množstvá sú uvažované pri napojení sa všetkých zdrojov tepla na plynovod. V prípade pripojenia sa na teplovodný systém mesta Detva sa spotrebované množstvá plynu znížia. V takomto prípade sa bude plyn spotrebovávať iba pri výrobnom procese najmä v hale B (PUNCH). Vykurovanie a príprava TÚV budú riešené napojením sa na teplovod. IV.1.5 Doprava a statická doprava V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa intenzita zásobovania odhaduje 25 nákladných automobilov (50 prejazdov nákladných automobilov denne) a 200 osobných automobilov (400 prejazdov denne). Navrhovaný počet parkovacích miest činí 150 ks. Z tohto bude niekoľko miest vyhradených pre imobilných. V spojitosti s navrhovanou činnosťou budú automobily v meste Detva prechádzať 2 križovatkami: Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (cesta III/2455) (styková križovatka) Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (priesečná križovatka) Dopravno-kapacitné posúdenie týchto križovatiek tvorí súčasť tohto zámeru (Príloha D). Súčasťou štúdie je charakteristika dopravnej situácie na posudzovanom uzloch, dopravnokapacitné posúdenie križovatiek a posúdenie úrovňových neriadených križovatiek podľa STN Ak uvádzame vyššie, v súvislosti s prevádzkou činnosti sa predpokladá sa maximálne 25 nákladných a 200 osobných automobilov, avšak v súvislosti s nákladnou dopravou je výpočet v dopravno-kapacitnom posúdení nadhodnotený do výpočtov vstupuje 50 nákladných automobilov). Výsledky posúdenia sú stručne zhrnuté v nasledujúcom texte. 57

58 Výsledky dopravno-kapacitného posúdenia Na vypracovanie dopravno-kapacitného posúdenia boli použité výhľadové dopravné a územno-plánovacie podklady záujmovej oblasti Detva: územný plán mesta Detva, smerové sčítanie dopravy na oboch riešených križovatkách pre stanovenie špičkových hodinových intenzít dopravy pre posudzované dopravné prúdy, prepočítané výhľadové koeficienty rastu intenzít dopravy pre mesto Detva podľa TP 7/2013, technické podmienky prognózovania výhľadových intenzít na cestnej sieti 2015/2030. predpokladané množstvá osobných a nákladných automobilov (údaje poskytnuté od projektanta Ing. arch. Ružička). Špičkové hodinové intenzity dopravy boli navýšené vo všetkých dopravných prúdoch pomocou koeficientu rastu intenzít medzi rokmi 2030 a 2017 podľa metodického pokynu prognózovania výhľadových intenzít na cestnej sieti do rok 2040 (MMDPaT TP 7/2013) pre danú lokalitu (koeficient rastu = 1,17 pre rok 2030 a koeficient rastu = 1,04 pre rok 2020 spustenie prevádzky v priemyselnom parku). V stykovej križovatke Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika je vyznačených 6 dopravných prúdov (nasledujúci obrázok). Obrázok 19 Dopravné prúdy v križovatke Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (Vydra, 2017) 58

59 Z dopravných prúdov v križovatke Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (stupeň 2 a 3) boli posúdené: - dopravný prúd č. 4 ľavé odbočenie z hlavnej cesty 16 do Detvy (od Zvolena) - dopravný prúd č. 6 ľavé odbočenie z vedľajšej ulice M.R. Štefánika Vyhodnotenie nulového variantu Podľa spracovateľa dopravno-kapacitného posúdenia nulového variantu (súčasný stav r. 2017) dopravný prúd 4 aj dopravný prúd 6 vytvára z križovatky nepatrnú prekážku. V súčasnosti nie je potrebné upravovať tvar, ani riadenie križovatky. Podľa posúdenia vývoja súčasného stavu do r (bez zaťaženia priemyselným parkom) dopravný prúd 4 vytvára z križovatky nepatrnú prekážku a dopravný prúd 6 malú prekážku. Vzhľadom na hraničnú rezervu dopravného prúdu 6, blížiacu sa k strednej prekážke sa odporúča vybudovať do r jeden z týchto dvoch variantov: okružná križovatka cesta I/16 ul. M.R. Štefánika cestná svetelná signalizácia s riadenou prevádzkou 5:00 21:00. Vyhodnotenie realizačného variantu V r. 2020, po dostavaní a spustení prevádzok dopravný prúd 4 vytvára z križovatky nepatrnú prekážku a dopravný prúd 6 malú prekážku. Nakoľko po spustení obchvatu R2 sa znížila intenzita dopravy po ceste I/16, realizácia pravého pripojovacieho pruhu z prúdu 6 do prúdu 3 len čiastočne zníži čakaciu dobu v prúde 6. Vo výhľade 5 10 rokov sa doporučuje vybudovať jeden z týchto dvoch variantov: malá okružná križovatka pre plynulé napájanie vozidiel z ul. M.R. Štefánika počas rannej a poobedňajšej dopravnej špičky, cestná svetelná signalizácia v časovom rozsahu 5:00 21:00. V r dopravný prúd 4 vytvára z križovatky nepatrnú prekážku a dopravný prúd 6 strednú až veľkú prekážku. Vo výhľade 5 10 rokov sa doporučuje vybudovať jeden z týchto dvoch variantov: malá okružná križovatka pre plynulé napájanie vozidiel z ul. M.R. Štefánika počas rannej a poobedňajšej dopravnej špičky, cestná svetelná signalizácia v časovom rozsahu 5:00 21:00. V priesečnej križovatke Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená je vyznačených 12 dopravných prúdov (nasledujúci obrázok). Z dopravných prúdov v križovatke Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (stupeň 2 a 3) boli posúdené: - dopravný prúd č. 9 ľavé odbočenie z cesty 2455 do Detvy (od severu) - dopravný prúd č. 12 ľavé odbočenie z priemyselného parku. Podľa spracovateľa dopravno-kapacitného posúdenia dopravný prúd 9 aj dopravný prúd 12 vytvárajú z križovatky nepatrnú prekážku. 59

60 Obrázok 20 Dopravné prúdy v križovatke Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (Vydra, 2017) IV.1.6 Nároky na pracovné sily V procese prípravy staveniska a samotnej výstavby posudzovaných objektov môžeme predpokladať prítomnosť pracovníkov stavebných firiem v počte zodpovedajúcom náročnosti i rozsahu navrhovanej investície. Rádovo sa jedná o cca 30 až 40 pracovníkov. Navrhovateľ predpokladá, že vo výrobných halách, administratívnej budove a pri súvisiacich činnostiach si nájde zamestnanie 550 pracovníkov. V spoločnosti PUNCH to bude 350 osôb z toho cca 70 % mužov a 30 % žien. V spoločnosti ZF to bude 200 osôb, z toho cca 70 % mužov a 30 % žien. IV.1.7 Iné nároky Príprava územia k realizácii predmetného investičného zámeru si nevyžaduje zásah do jestvujúceho stavebného fondu. Za účelom zriadenia priemyselného parku v dotknutom území je potrebné riešiť vyňatie pôdy z PPF a zabezpečiť odstránenie vrchnej vrstvy pôdy z dotknutého územia o hrúbke cm a jej odvoz z územia ako aj demoláciu realizovaných meliorácií (odvodnenia) v dotknutom území. 60

61 IV.2 Údaje o výstupoch IV.2.1 Emisie do ovzdušia Zdroje emisií do ovzdušia možno rozdeliť na líniové zdroje a stacionárne zdroje: Líniovým zdrojom je doprava nákladných a osobných automobilov. Zdrojom emisií bude doprava osobných a nákladných automobilov v areáli priemyselného parku (hala A + hala B), ako aj súvisiaca automobilová doprava zamestnancov a dodávateľov mimo priemyselného parku po cestných komunikáciách v okolí. Stacionárne zdroje: V hale A (ZF) nebudú inštalované zdroje emisií do ovzdušia. V rámci výrobného procesu v hale B (PUNCH) bolo identifikovaných niekoľko stacionárnych zdrojov emisií do ovzdušia: Zdroj č. 1 vysokotlaký lis č. 1 (emisie: prachové častice, uhľovodíky a prchavé organické látky) Zdroj č. 2 vysokotlaký lis č. 2 (emisie: prachové častice, uhľovodíky a prchavé organické látky) Zdroj č. 3 vysokotlaký lis č. 3 (emisie: prachové častice, uhľovodíky a prchavé organické látky) Zdroj č. 4 zariadenie Decker na odsávanie plynov z morenia a penetrácie výrobkov (emisie: oxidy dusíka, chlórované zlúčeniny HCl) Zdroj č. 5 nahrievacia pec č. 1 (emisie: oxid uhoľnatý, oxidy dusíka) Zdroj č. 6 nahrievacia pec č. 2 (emisie: oxid uhoľnatý, oxidy dusíka) Zdroj č. 7 dvojzónová pec na termické spracovanie - vytvrdzovanie (emisie: oxid uhoľnatý, oxidy dusíka). Vyššie menované zdroje emisií sú používané v súčasnosti aj vo výrobe hliníkových komponentov pre automobilový priemysel vo výrobnom procese spoločnosti PUNCH v meste St-Ursanne v kantóne Jura v severozápadnom Švajčiarsku. Pre uvedené zariadenia sú k dispozícii výsledky z meraní emisí do ovzdušia z r (nasledujúca tabuľka). 61

62 Tabuľka 13 Emisie do ovzdušia podľa meraní zo zdrojov vo výrobnej hale PUNCH St-Ursanne kantón Jura (r ) Zdroj č. Názov zdroja 1 Lis č. 1 Müller- Weingarten 2 Lis č. 2 Müller- Weingarten Tuhé znečisťujúce látky Hmotnostný tok = < 1,4 g.h -1 Koncentrácia = < 0,1 mg.m 3 Hmotnostný tok = < 1,0 g.h -1 Koncentrácia = < 0,1 mg.m 3 Tuhé znečisťujúce látky (pred stratou v ohni) Hmotnostný tok = 9,4 ± 1,3 g.h -1 Koncentrácia = 0,5 ± 0,1 mg.m 3 Hmotnostný tok = 13 ± 1 g.h -1 Koncentrácia = 0,9 ± 0,1 mg.m 3 Strata v ohni Celkový organický uhlík TOC 100 % Hmotnostný tok = 160 ± 30 g.h -1 Koncentrácia = 8,9 ± 1,7 mg.m % Hmotnostný tok = 86 ± 15 g.h -1 Koncentrácia = 5,8 ± 1,0 mg.m 3 Prchavé organické látky VOC Hmotnostný tok = 150 ± 30 g.h -1 Koncentrácia = 8,3 ± 1,7 mg.m 3 Hmotnostný tok = 72 ± 15 g.h -1 Koncentrácia = 4,9 ± 1,0 mg.m 3 Zápach Pred filtrom 790 UO.m -3 Za filtrom 310 UO.m -3 účinnosť filtra = 60 % Pred filtrom 3200 UO.m -3 Za filtrom 1900 UO.m -3 účinnosť filtra = 40 % Oxidy dusíka vyjadrené ako NO 2 Oxid uhoľnatý CO Chlórované zlúčeniny, vyjadrené ako HCl 62

63 Zdroj č. Názov zdroja 3 Lis č. 3 Müller- Weingarten 4 Zariadenie Decker 5 Nahrievacia pec Schwartz č. 1 Tuhé znečisťujúce látky Hmotnostný tok = < 1,8 g.h -1 Koncentrácia = < 0,1 mg.m 3 Tuhé znečisťujúce látky (pred stratou v ohni) Hmotnostný tok = 9 ± 2 g.h -1 Koncentrácia = 0,3 ± 0,1 mg.m 3 Strata v ohni Celkový organický uhlík TOC 100 % Hmotnostný tok = 140 ± 30 g.h -1 Koncentrácia = 5,4 ± 1,1 mg.m 3 Prchavé organické látky VOC Hmotnostný tok = 140 ± 30 g.h -1 Koncentrácia = 5,4 ± 1,1 mg.m Hmotnostný tok = 25 ± 5 g.h -1 Koncentrácia = 6,2 ± 1,2 mg.m Zápach Pred filtrom 1700 UO.m -3 Za filtrom 170 UO.m -3 účinnosť filtra = 90 % Oxidy dusíka vyjadrené ako NO 2 Oxid uhoľnatý CO Hmotnostný tok = 37 ± 8 g.h -1 Koncentrácia = 9 ± 2 mg.m 3 Hmotnostný tok = 102 ± 11 g.h -1 Koncentrácia = 205 ± 42 mg.m 3 Chlórované zlúčeniny, vyjadrené ako HCl - Hmotnostný tok = 2,0 ± 0,4 g.h -1 Hmotnostný tok = 168 ± 19 g.h -1 Koncentrácia = 338 ± 70 mg.m 3 Koncentrácia = 0,49 ± 0,09 mg.m 3-63

64 Zdroj č. Názov zdroja Tuhé znečisťujúce látky Tuhé znečisťujúce látky (pred stratou v ohni) Strata v ohni Celkový organický uhlík TOC Prchavé organické látky VOC Zápach Oxidy dusíka vyjadrené ako NO 2 Oxid uhoľnatý CO Chlórované zlúčeniny, vyjadrené ako HCl 6 Nahrievacia pec Schwartz č Hmotnostný tok = 49 ± 9 g.h -1 Koncentrácia = 157 ± 63 mg.m 3 Hmotnostný tok = 290 ± 32 g.h -1 Koncentrácia = 920 ± 371 mg.m 3-7 Dvojkomorová pec IUT na termické spracovanie Koncentrácia = 158 ± 26 mg.m 3 Koncentrácia = 55 ± 17 mg.m 3 - (Komora 1) 8 Dvojkomorová pec IUT na termické spracovanie Koncentrácia = 195 ± 361 mg.m 3 Koncentrácia = < 181 mg.m 3 - (Komora 2) 64

65 Výsledky rozptylovej štúdie Rozptylová štúdia je numerická simulácia imisného zaťaženia územia plánovanou činnosťou s určitými emisnými charakteristikami. Štúdia pre navrhovanú činnosť bola vypracovaná v r doc. RNDr. Ferdinandom Hesekom, CSc (Hesek, 2017). Rozptylová štúdia je prílohou č. A tejto dokumentácie. Pri spracovaní štúdie bola využitá celoštátna metodika pre výpočet znečistenia ovzdušia zo stacionárnych zdrojov a metodika pre výpočet znečistenia ovzdušia z automobilovej dopravy. Hlavným cieľom štúdie je vyhodnotenie znečistenia ovzdušia blízkeho okolia objektu, zvlášť na fasáde najbližších obytných domov, ktoré sú najviac vystavené vplyvu znečisťujúcich látok z objektu. K vyhodnoteniu vplyvu objektu na znečistenie ovzdušia jeho blízkeho okolia postačuje výpočtová oblasť 1500 m x 1500 m s krokom 30 m v oboch smeroch. Hodnotil sa vplyv 6 základných znečisťujúcich látok, vznikajúcich pri technológii výroby hliníkových kovaných komponentov, pri spaľovaní zemného plynu a nachádzajúcich sa vo výfukových plynoch automobilov: CO - oxid uhoľnatý, NOx - suma oxidov dusíka ako NO2 (oxid dusičitý) TZL - tuhé znečisťujúce látky ako PM10, TOC - celkový organický uhlík, SO2 - oxid síričitý, VOC - prchavé organické zlúčeniny, HCl - chlórovodík, Benzén Pre každú znečisťujúcu látku, ak jej najvyššia koncentrácia na výpočtovej ploche je vyššia ako 0,1 µg.m -3, sa vykresľuje distribúcia: najvyššej možnej krátkodobej (60 min.) koncentrácie, priemernej ročnej koncentrácie. Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii znečisťujúcich látok sa počíta pre najnepriaznivejšie meteorologické rozptylové podmienky, pri ktorých je dopad daného zdroja na znečistenie ovzdušia najvyšší. V danom prípade je to mestský rozptylový režim, 5. najstabilnejšia kategória stability, najnižšia rýchlosť vetra 1,0 m.s -1. Intenzita dopravy v raňajšej špičkovej hodine sa rovná 10,0 % dennej intenzity. Porovnať koncentráciu VOC s limitnou hodnotou nie je možné, pretože VOC je tvorená zmesou znečisťujúcich látok a limitná hodnota pre ne nie je stanovená. V takom prípade sa zo skupiny vyberie najtoxickejšia zložka, v danom prípade benzén (koeficient S = 10,0 µg.m -3 ). V parách VOC sa vyskytuje 1,0 % benzénu. V nasledujúcej tabuľke je vyhodnotený súčasný stav (nulový variant), ako aj príspevok posudzovaných objektov k znečisteniu ovzdušia fasády najexoponvanejšej obytnej zástavby na ulici Petra Jilemnického, vo vzdialenosti cca 100 m severozápadne od posudzovaných objektov, pri najnepriaznivejších meteorologických a prevádzkových podmienkach na výpočtovej ploche. 65

66 Do hodnotenia súčasného stavu boli zahrnuté nasledovné zdroje: Kotolňa na biomasu (2 kotle VESKO B a VESKO S). Bioplynová stanica (2 kogeneračné jednotky - prevádzka 1 prevádzka 2). Cesta III/2455, úsek 93362, súčasná doprava prechádzajúca obcou Detva (5510 áut za deň z toho 4985 osobných). Súčasná doprava na príjazdovej ceste k bioplynovej stanici a ku kotolni na biomasu (50 áut, 100 prejazdov). Do hodnotenia príspevku navrhovanej činnosti boli zahrnuté nasledovné zdroje: Technológia výroby hliníkových kovaných komponentov. Spaľovanie zemného plynu v technologických peciach. Plynné emisie automobilov z predpokladanej dopravy súvisiacej s navrhovanou činnosťou po ceste III/2455 a po plánovanej prístupovej ceste k priemyselnému parku dopravu bude zabezpečovať maximálne 25 nákladných a 200 osobných automobilov (výpočet v rozptylovej štúdii je nadhodnotený do výpočtov vstupuje 50 nákladných automobilov = 100 prejazdov nákladných áut a 225 osobných automobilov = 450 prejazdov osobných automobilov). Tabuľka 14 Súčasná priemerná ročná a maximálna krátkodobá koncentrácia hodnotených látok a ich najvyšší príspevok objektu k priemernej ročnej a maximálnej krátkodobej koncentrácii na fasáde najexponovanejšej obytnej zástavby na ulici P. Jilemnického Koncentrácia [µg.m -3 ] Znečisťujúca látka Priemerná ročná Súčasná Príspevok objektu Krátkodobá Súčasná Príspevok objektu LH r [µg.m -3 ] LH 1h [µg.m -3 ] CO 12,0 0,5 30,0 23,0 * ** NO 2 1,3 0,2 4,5 2, PM 10 <0,1 0,001 0,2 <0, *** TOC 1,2 0,2 7,0 2,5 * * SO 2 0,4-2,0 - * 350 HCl - 0,01 - <0,1 * 100 benzén 0,01 0,01 0,1 <0, Vysvetlivky: LHr limitná hodnota priemernej ročnej konc. podľa príl. 11 vyhlášky MPŽPaRR SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, LH1h - limitná hodnota najvyššej možnej krátkodobej konc. podľa príl. 11 vyhlášky MPŽPaRR SR č. 360/2010 o kvalite ovzdušia, * nie je stanovené ** 8 hodinový priemer *** 24 hodinový priemer Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené tiež krátkodobé a dlhodobé limitné hodnoty LH1h a LHr podľa zákona č. 244/2016 Z z. o kvalite ovzdušia. 66

67 Ako je z predchádzajúcej tabuľky vidieť najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok CO, NO2, PM10, HCl, TOC a benzénu z posudzovaných objektov na fasáde obytnej zástavby v Detve sa budú pohybovať hlboko pod limitnými hodnotami a nepresiahnu ani pri najnepriaznivejších rozptylových a prevádzkových podmienkach 1,25 % limitných hodnôt. K limitnej hodnote sa najviac blíži krátkodobá koncentrácia NO2, ktorá dosahuje najvyššiu hodnotu 2,5 µg.m -3, čo je 1,25 % limitnej hodnoty. Najvyššia krátkodobá koncentrácia CO (23 µg.m -3 ), neprekročí pri najnepriaznivejších rozptylových a prevádzkových podmienkach 0,23 % limitnej hodnoty. V súčasnej dobe sa k limitnej hodnote najviac blíži tiež koncentrácia NO2, ktorá v mieste bytovej zástavby dosahuje maximálnu hodnotu 4,5 µg.m -3, čo je 2,25 % limitnej hodnoty. Súčasťou rozptylovej štúdie sú grafické prílohy znázorňujúce distribúcie maximálnych koncentrácií hodnotených látok, ako aj príspevok posudzovaných objektov k maximálnym krátkodobým koncentráciám. Rozptylová štúdia je priložená k zámeru ako príloha A. rodinný dom ulica Petra Jilemnického Obrázok 21 Príspevok objektu k maximálnej krátkodobej koncentrácii NO2[µg.m -3 ] (Hesek, 2017) Vysvetlivky: Schematicky sú na obrázkoch vyznačené dve výrobné haly, hala A a hala B, príjazdová cesta a vjazd osobných i nákladných aut do areálu objektu a k halám. Krížikom sú vyznačené polohy komínov zdrojov znečistenia ovzdušia, trojuholníčkom poloha komínov biomasovej kotolne, krúžkom poloha komínov kogeneračných jednotiek bioplynovej stanice, štvorčekom poloha najexponovanejšieho rodinného domu. Najvyšší príspevok objektu k znečisteniu ovzdušia fasády najexponovanejšej obytnej zástavby na ulici Petra Jilemnického, vo vzdialenosti cca 100 m v smere na severozápad od objektu je uvedený v predchádzajúcej tabuľke. 67

68 IV.2.2 Hluk a vibrácie V nasledujúcich častiach kapitoly uvádzame prehľad identifikovaných zdrojov hluku a ich predpokladaný vplyv na hlukovú situáciu dotknutého územia a jeho okolia. Hygienické požiadavky na hluk vo vonkajšom prostredí Podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií sú najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí nasledovné: Tabuľka 15 Najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajších priestoroch podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. V zmysle citovanej vyhlášky je vonkajšie prostredie posudzovanej obytnej zóny v blízkosti mestskej zbernej komunikácie s hromadnou dopravou (ul. M.R.Štefánika) zaradené do III. kategórie chránených území s prípustnou hodnotou hluku 60 db cez deň a večer a na 50 db v noci. Obytná zóna v okolí miestnej obslužnej komunikácie (Požiarnicka ulica, ulica Petra Jilemnického) je zaradená do II. kategórie chránených území s prípustnou hodnotou hluku 50 db cez deň a večer a 45 db v noci (Plaskoň, 2017). Zdroje hluku počas výstavby Zdrojom hluku počas výstavby bude stavebná činnosť a doprava. Hluk a vibrácie budú produkované najmä na začiatku výstavby pri práci ťažkých zemných strojov: bagre, nakladače, buldozéry, ťažké nákladné vozidlá. 68

69 Je všeobecne známe, že hluk v okolí zemných strojov v činnosti dosahuje pomerne vysoké hladiny. Dynamika hluku je vysoká, hluk má výrazne premenný, často až impulzový charakter podľa druhu vykonávanej operácie a technológie, napr. bagrovanie, sypanie štrku, pluhovanie, zhutňovanie, nakladanie a pod. Predpokladá sa aj superpozícia jednotlivých zdrojov hluku, t.j. súčinná technológia niekoľkých strojov naraz. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je preto závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami akustického tlaku vo vzdialenosti 7 m od obrysu jednotlivých strojov: nákladné automobily typu Tatra db(a), grader db(a), zhutňovacie stroje db(a), buldozér db(a), nakladače zeminy db(a) bager db(a). Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu db(a). Tento hluk sa nedá odcloniť protihlukovými opatreniami vzhľadom na premenlivosť polohy nasadenia strojov a dá sa riadiť len dĺžka jeho pôsobenia v rámci pracovného dňa. V zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. sa pri stavebnej činnosti v pracovných dňoch od 7:00 do 21:00 hod a v sobotu od 8:00 do 13:00 hod hluk v blízkom okolí posudzuje hodnotiacou hladinou pri použití korekcie -10 db. V tomto prípade by ekvivalentná denná hluková záťaž od stavebných mechanizmov v uvedenom časovom intervale nemala presiahnuť hladinu hluku 60 db. Predpokladáme, že hluk a vibrácie zo stavebných prác budú na bežnej úrovni realizácie stavieb podobného rozsahu. Zdroje hluku počas prevádzky V súčasnosti je najväčším zdrojom hluku doprava automobilov po ceste III. triedy vedúcej cez Detvu ako aj doprava po priľahlých uliciach. Prevádzkou navrhovaného objektu pribudnú v dotknutom území nasledovné zdroje hluku: zvýšená intenzita dopravy po ceste III. triedy + doprava po novovybudovanej prístupovej ceste, doprava v areáli priemyselného parku, vjazd a výjazd z parkovísk, pohyb nákladných áut v nakladacom priestore (hluk motorov kamiónov, pípanie cúvacej signalizácie...), nakladanie a vykladanie kamiónov, hluk z vnútorných priestorov (technológia výroby), vzduchotechnické a chladiace zariadenia. 69

70 Výsledky hlukovej (akustickej) štúdie Hluková (akustická) štúdia je matematický model predikcie imisií hluku v dotknutom území. Štúdia pre navrhovanú činnosť bola vypracovaná v decembri 2017 Ing. V. Plaskoňom (PLASKOŇ, 2017). Hluková štúdia je prílohou B zámeru činnosti. V štúdii bol predpovedaný hluk z dopravy a prevádzkový hluk, výsledky výpočtu boli vyhodnotené vzhľadom k vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sú ustanovené podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií. Súčasné hlukové pomery Podľa vyhlášky určujúcou veličinou hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina A zvuku LAeq pre deň (6:00-18:00 h), večer (18:00-22:00 h) a noc (22:00-6:00 h). Prípustné hodnoty sa vzťahujú na priestor mimo budov, na miesta, ktoré ľudia používajú dlhodobo alebo opakovane, ďalej na priestor pred fasádami obytných miestností s oknom, učební a budov vyžadujúcich tiché prostredie. Prípustné hodnoty ekvivalentných hladín A hluku podľa kategórie územia uvádza tabuľka č. 15. Na kalibráciu výpočtového softwaru sa uskutočnilo technické kalibračné meranie imisií hluku v definovaných a zaznamenaných podmienkach. Tieto podmienky boli zadané do výpočtového modelu a porovnaním nameraných hodnôt s výstupom programu sa stanovila korekcia výpočtu, ktorá bola zohľadnená pri celkovej predikcii hluku. 4 K2 5 K K3 Obrázok 22 Situácia miest kalibračného merania hluku M, referenčných výpočtových bodov a zdrojov hluku (Plaskoň, 2017) Legenda: 70

71 Nakoľko do predikčných výpočtov vstupujú štatistické údaje intenzity a zloženia dopravy, výsledky kalibračného merania sú určené len pre technickú podporu predikčnej metodiky a informatívne opisujú akustický stav daného prostredia v danom čase. Výsledky tohto merania neslúžia pre porovnávanie s prípustnými hodnotami v zmysle príslušnej legislatívy. Súčasné hlukové pomery dokumentuje meranie imisií hluku 2 m pred západnou fasádou bytového domu č vo vzdialenosti 55 m od okraja vozovky cesty III/2455 (merací bod M1). Druhý merací bod M2 bol zvolený na východnom okraji pozemku rozostavaného rodinného domu na Požiarnickej ul. (parc.č. 7622/6) vo výške 1,5 m nad terénom. Meranie v tomto bode je informatívne, zdrojom hluku je tu vzdialený mestský ruch a zvuky z prírody. Vetva Požiarnickej ul. je tu dopravne organizovaná ako slepá ul. Vzhľadom na stavebnú činnosť na parc. 7622/6 bola dĺžka merania v tomto bode obmedzená na cca 10 min. počas pracovnej prestávky. Výsledky merania ukazujú, že v posudzovanom území sa nenachádzajú žiadne výrazné trvalé stacionárne zdroje hluku, ktoré by mohli ovplyvňovať celkovú hladinu hluku v riešenom území, zdrojom hluku pozadia je doprava na priľahlých komunikáciách a súbor náhodilých zvukových prejavov (prelety lietadiel, rečová komunikácia chodcov, vtáctvo a pod.). Predikcia hluku z dopravy Akustické modelovanie je založené na prerozdelení dopravných intenzít medzi parciálne komunikácie tvoriace dominantné homogénne líniové zdroje hluku (K1 K3 na predchádzajúcom obr.) počas pracovného dňa. Na stanovenie dopravného zaťaženia riešeného územia pre konštrukciu výpočtového modelu boli použité údaje získané z prieskumu dopravy počas kalibračného merania hluku a z bilancie zásobovania navrhovanej činnosti. Pre trojsmennú prevádzku areálu sa predpokladá rovnaká frekvencia nákladnej dopravy počas zásobovania v referenčných intervaloch deň, večer a noc, pričom sa vychádza z maximálneho obratu vozidiel počas 24 hod. Dopravné zaťaženie územia po sprevádzkovaní navrhovanej činnosti je zrejmé z nasledujúcej tab. Posudzované body vonkajšieho prostredia predstavuje priestor vo vzdialenosti 1,5 m pred fasádami vybraných budov jestvujúcej obytnej zóny vo výške okien 1.NP resp. 2.NP (predchádz. obr. ref. body 1 5). Lokalizácia výpočtových bodov je nasledovná: bod 1 pred SZ fasádou bytového domu č. 1395/29 bod 2 pred JV fasádou bytového domu č. 1395/29 bod 3 pred JV fasádou bytového domu č. 1055/4 bod 4 pred JV fasádou rodinného domu č. 975/23 (oproti príjazdovej cesty) bod 5 na juhozápadnej hranici stavebnej parcely RD (parc.č. 7622/6) Vypočítané hladiny hluku v uvedených bodoch pre referenčný interval deň a večer sú uvedené v tabuľke

72 Tabuľka 16 Výpočtové parametre líniových zdrojov hluku po realizácii navrhovanej činnosti Pozn.: dopravu bude zabezpečovať maximálne 25 nákladných a 200 osobných automobilov (v súvislosti s nákladnou dopravou je výpočet v akustickej štúdii nadhodnotený do výpočtov vstupuje 50 nákladných automobilov = 100 prejazdov nákladných áut). Tabuľka 17 Výpočtové parametre líniových zdrojov hluku po realizácii navrhovanej činnosti 72

73 Vyhodnotenie súčasného stavu (nulový variant) Dominantným zdrojom hluku v súčasnosti v riešenom území je cestná doprava na ceste III/2455. Ekvivalentné hladiny dopravného hluku vo vonkajšom prostredí priľahlých obytných budov sa v súčasnosti pohybujú na hranici najvyšších prípustných hodnôt hluku stanovených pre III. kategóriu území (nasledujúci obrázok č. 23). Miera prípadného prekročenia hlukových limitov závisí od vzdialenosti okna obytnej miestnosti od cesty III/2455. Hluk vo vonkajšom prostredí na východnej hranici intravilánu mesta v okolí Požiarnickej ul. a ulice P. Jilemnického nepresahuje prípustnú hodnotu. Zdrojom hluku pozadia je len hluk doliehajúci z bežných aktivít obyvateľov lokality IBV a zo vzdialených dopravných trás mesta. Vyhodnotenie stavu po realizácii navrhovanej činnosti (realizačný variant) Hluk generovaný len dopravnými nárokmi navrhovanej činnosti v posudzovanom obytnom území nepresahuje prípustné hodnoty hluku v žiadnom referenčnom intervale deň a večer. Po uvedení priemyselného areálu do prevádzky bol v riešenom území cez deň predikovaný nárast hluku menší ako o 2 db, v nočnom čase sa nárast hluku výpočtom stanovil najviac v referenčnom bode 5 na + 6,7 db, čo spôsobí nárast na celkových 29,6 db (limitná hodnota = 45 db) (tabuľka 17). Vyšší nárast hluku v nočnej dobe je spôsobený väčším relatívnym prírastkom dopravy pri rovnomernom rozdelení zásobovacích vozidiel medzi jednotlivé referenčné časové intervaly deň, večer a noc (najnepriaznivejší stav). Nasledujúci obrázok znázorňuje hlukové mapy nočných ekvivalentných hladín LAeq,8h z dopravy v riešenom území pri nulovom variante (súčasný stav) a po realizácii navrhovanej činnosti. Ostatné hlukové mapy dotknutého územia z dopravy sú súčasťou akustickej štúdie uvedenej v prílohe B tohto zámeru. 73

74 Ulica M.R. Štefánika Obrázok 23 Hluková mapa nočných ekvivalentných hladín LAeq,8h z dopravy v riešenom území nulový variant, výška izofon 5 m 74

75 Ulica M.R. Štefánika Plánovaná prístupová cesta Obrázok 24 Hluk. mapa nočných ekvivalentných hladín LAeq,8h z dopravy v riešenom území po realizácii navrhovanej činnosti,výška izofon 5 m 75

76 Predikcia prevádzkového hluku Pre účely predikcie hluku je možné rozdeliť prevádzkové zdroje hluku v navrhovanej činnosti do nasledovných skupín: zdroje hluku umiestnené vo vnútornom priestore halových objektov vnútroareálová doprava pohyb nákladných vozidiel v nakladacom priestore nakladanie a vykladanie nákladných vozidiel vzduchotechnické a chladiace zariadenia halových objektov Pozn.: Vnútroareálová doprava priemyselného areálu sa posudzovala ako prevádzkový zdroj hluku spolu s hlukom na manipulačnej ploche pred nakladacími rampami. Vyhodnotenie stavu po realizácii navrhovanej činnosti (realizačný variant) Podľa výsledkov predpovede prevádzkového hluku budú hladiny akustického tlaku v najbližších referenčných bodoch vonkajšieho prostredia č. 2 a 5 sú nasledovné: - bod 2 pred JV fasádou bytového domu č. 1395/29 LAeq,Tref = 26,0 db - bod 5 pred JZ fasádou rodinného domu č. 7622/6 LAeq,Tref = 44,0 db Na základe uvedených výsledkov je možné konštatovať, že predikované ekvivalentné hladiny akustického tlaku z prevádzkových zdrojov areálu vo vonkajšom prostredí najbližšej obytnej zóny nepresahujú najvyššie prípustné hodnoty hluku v referenčných intervaloch deň, večer a noc. Šírenie hluku do okolitého prostredia je vyjadrené hlukovou mapou (nasledujúci obr.). bod 5 ul. P. Jilemnického = 44,0 db db bod 2 Námestie Mieru = 26,0 db Obrázok 25 Hluková mapa ekv. hladín hluku z prevádzkových zdrojov hluku, výška izofon 2 m 76

77 Výsledky predikcie je možné považovať za najnepriaznivejší stav, nakoľko vychádzajú len z výsledkov meraní hluku počas nakladania tovaru cez otvorenú nakladaciu plošinu vozidla. V skutočnosti bude väčšina kamiónov pristavená tesne k manžetovému okraju nakladacej rampy, čím sa výrazne znížia emisie hluku z manipulácie s tovarom do otvoreného prostredia. Vibrácie Vibrácie rovnako ako hluk môžu prenikať do vnútorných chránených priestorov z vonkajších alebo vnútorných zdrojov. Rovnako ako v prípade zvuku, tak aj v prípade vibrácií je útlm prostredím závislý od frekvencie kmitov, t. j. vyššie frekvencie sú v pôde pri vzrastajúcej vzdialenosti účinnejšie tlmené. Predikcia šírenia vibrácií s akceptovateľnou presnosťou nie je možná, nakoľko nie je známe štruktúrne zloženie podložia ako aj výskyt potenciálnych vibračných mostov v dôsledku nerovnomernej hustoty prostredia, v ktorom sa vibrácie šíria. Z toho dôvodu sa len definovali skupiny možných zdrojov vibrácií v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti. Počas výstavby je možným zdrojom vibrácií v prípade zvoleného spôsobu zakladania objektov výstavba nosných pilotov metódou narážania. Táto metóda sa však vylučuje najmä z dôvodu vysokého impulzného hluku a doporučuje sa realizácia pomocou vŕtacích a hydraulických mechanizmov. V takom prípade nedôjde ani k prekročeniu prípustných hodnôt vibrácií v okolitom prostredí susediacej zástavby. Počas prevádzky navrhovaného súboru je vonkajším zdrojom vibrácií len bežná cestná doprava na priľahlých komunikáciách. Intenzita tejto dopravy s dominantným zastúpením osobných automobilov nepredstavuje faktor atakujúci prípustnú hodnotu neprerušovaných alebo periodicky prerušovaných vibrácií v obytných miestnostiach. IV.2.3 Vody, odpadové vody Celkové množstvo splaškových odpadových vôd sa odhaduje na 4000 m 3 ročne (hala A ZF) a 6000 m 3 ročne (hala PUNCH). Celkové množstvo priemyselných odpadových vôd odvedených do kanalizácie predstavuje cca m 3. IV.2.4 Teplo a chlad Žiadne významné zdroje tepla ani chladu sa neočakávajú. IV.2.5 Odpady V spojitosti s výstavbou a prevádzkovaním výrobných hál budú v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch vznikať ostatné a nebezpečné odpady podľa zoznamu v kap. II.8.11 Nakladanie s odpadmi. 77

78 Predpokladané množstvá vzniknutých odpadov (hala A ZF): oceľový šrot: oceľové lode 1100 ton za rok a iné ocele 200 ton ročne papier: 150 ton za rok (baliaci šrot) drevený šrot: 20 t za rok (palety jednosmerné, balenie) plastový odpad z obalov: 15 t za rok nebezpečný odpad: 170 ton ročne, hlavným odpadom je 140 m 3 chladiacej emulzie na technológiu za rok komunálny odpad: 130 ton / rok (200 osôb) Predpokladané množstvá vzniknutých odpadov (hala A ZF): aktívny uhlík : 36 ton / rok hliníkový odpad: 1000 ton / rok drevo (palety a iné obalové materiály): 20 ton / rok papier a kartón: približne 150 ton ročne odpadový olej: litrov / rok komunálny odpad: 220 ton / rok (350 osôb) 78

79 IV.3 Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie IV.3.1 Vplyvy na prírodné prostredie Vplyvy na horninové prostredie, podzemnú vodu a povrchovú vodu Hodnotená činnosť nie je svojim charakterom z hľadiska vplyvov na kvalitu povrchových ale aj podzemných vôd dotknutého územia riziková. Horninové prostredie a podzemná voda môžu byť pri výstavbe stavebných objektov potenciálne ovplyvnené: zemnými prácami súvisiacimi s prípravnými prácami, hĺbením základov, preložkami inžinierskych sietí, prácami, ktoré súvisia s manipuláciou so zeminou, pomocnými, zabezpečovacími a dokončovacími prácami, zakladaním objektov (hĺbkové a plošné zakladanie objektov). Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov bude riziko možnej kontaminácie horninového prostredia a podzemnej vody počas výstavby eliminované. Prípadný únik látok ropného charakteru, resp. iných nebezpečných látok pri výstavbe možno odstrániť použitím sorpčných prostriedkov. Tieto vplyvy, ktoré môžu ohroziť horninové prostredie počas výstavby možno hodnotiť ako dočasné a nevýznamné. Počas prevádzky výrobných hál v priemyselnom parku budú z hľadiska zaťaženia horninového prostredia a podzemných vôd aktuálne najmä: potenciálne kontaminácia horninového prostredia a podzemných vôd z prevádzky odlučovačov ropných látok. Pri správnej prevádzke vodných stavieb, pravidelnom čistení odlučovačov, možno tieto potenciálne vplyvy považovať za málo pravdepodobné a v prípade ich výskytu za technicky odstrániteľné. Priamo v blízkosti územia navrhovaného pre realizáciu predkladaného zámeru vedie koridor potoka Nemecká a Brezinského potoka. V rámci návrhu bude vykonaná čiastočná úprava trasovania týchto potokov. Vybudovanie stavebných objektov (najmä výrobných hál) zmenší plochu infiltrácie zrážkovej vody do podzemia a zmení existujúce odtokové pomery územia. Uvedený vplyv je nutným dôsledkom urbanizácie a sprevádza väčšinu urbanizačných projektov. Vplyvy na poľnohospodársku pôdu, reliéf Negatívnym vplyvom bude záber poľnohospodárskej pôdy (PPF) a zmena využitia krajiny v dotknutom území z ornej pôdy na priemyselný areál s prevahou umelo dláždených povrchov. Potenciálne riziká súvisiace s možnosťou kontaminácie pôdneho prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti sú pre etapu výstavby ako ja prevádzky identické ako pri horninovom prostredí. Nevhodný technický stav stavebných zariadení a dopravných mechanizmov resp. havária, ako aj používanie rôznych škodlivých látok pri výstavbe (napr. penetračné nátery), môžu byť potenciálnym zdrojom kontaminácie aj pôdneho prostredia. 79

80 Zaistením dobrého technického stavu stavebných zariadení a mechanizmov bude riziko možnej kontaminácie horninového prostredia počas výstavby eliminované. Prípadný únik látok ropného charakteru, resp. iných nebezpečných látok pri výstavbe možno odstrániť použitím sorpčných prostriedkov. Tieto vplyvy, ktoré môžu ohroziť horninové prostredie počas výstavby možno hodnotiť ako dočasné a nevýznamné. Objemy výkopov a násypov nespôsobia významné zmeny reliéfu územia. Deponovaná zemina bude z časti použitá spätne na zásypy a zvyšná zemina sa v závislosti od jej kvality poskytne na úpravy terénu mimo dotknuté územie. Ovzdušie Problematika vplyvov navrhovanej činnosti na ovzdušie je podrobne rozoberaná v kap. IV.2.1 Emisie do ovzdušia. Rozptylová štúdia je pripojená ako príloha A tohto zámeru. Podľa jej spracovateľa uvedenie objektu do prevádzky ovplyvní znečistenie ovzdušia obytnej zástavby v Detve v minimálnej miere. IV.3.2 Vplyvy na faunu a flóru Rastlinstvo V miestach, ktoré budú tvoriť prekážku budúcim výrobným halám, komunikáciám a spevneným plochám (časť brehových porastov) bude stromová a krovitá zeleň odstránená. Zároveň bude odstránená aj poškodená a chorá stromová zeleň. V mieste výstavby prístupovej cesty (sektor III obr. 14 ) bolo dendrologickým posúdením (Šmídt, 2017) identifikovaných niekoľko jedincov chráneného druhu tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia). V tomto prípade bude ďalší postup konzultovaný s orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Živočíšstvo Z územia navrhovaného pre realizáciu činnosti nie sú indície o výskyte vzácnych alebo chránených živočíšnych druhoch. Počas výstavby dôjde k odstráneniu časti brehových porastov v povodí vodných tokov (Brezinský potok, Nemecká), ktoré sú tvorené predovšetkým porastami vŕb. Tieto porasty predstavujú vhodné biotopy pre menšie druhy vtákov a iných stavovcov (napríklad sýkorka (Parus sp.), rôzne druhy menších hlodavcov a pod.). Počas výstavby dôjde k odstráneniu trávnatých porastov a v dôsledku zakladania objektov aj k odstráneniu vrstvy pôdneho a horninového prostredia, teda k narušeniu až k likvidácii časti drobných zemných živočíchov vyskytujúcich sa v dotknutom území. Následnou realizáciou sadovníckych úprav dôjde k tvorbe biotopu parkového charakteru, čím sa opäť vytvoria podmienky pre živočíšne druhy vyskytujúce sa v dotknutom území pred výstavbou. Medzi vplyvy s výraznejším negatívnym dopadom na zoocenózy širšieho dotknutého územia môžeme zaradiť hluk vyvolaný stavebnými zariadeniami, pohybom techniky. Ide o dočasné pôsobenie tohto vplyvu, ktorého dôsledky na živočíšne spoločenstvá je obtiažne 80

81 predpokladať. Vzhľadom na časovo obmedzené pôsobenie tohto vplyvu však môžeme usudzovať o pomerne rýchlej regenerácii zoocenóz ovplyvnených hlukom z výstavby vyskytujúcich sa v dotknutom území v súčasnosti. IV.3.3 Vplyvy na štruktúru a scenériu krajiny, vplyv na ekologickú stabilitu krajinu Štruktúra krajiny Realizáciou navrhovanej činnosti dôjde lokálne k zmene krajinnej štruktúry a využitia časti dotknutého územia, keď budú poľnohospodárske plochy zmenené na zastavané územie. Výstavba priemyselného parku v dotknutom území z hľadiska krajinnej štruktúry začlení túto lokalitu medzi okolité hnedé plochy s existujúcimi územno-výrobnými zoskupeniami východnej výrobnej zóny mesta Detva. Výrobné haly budú dopravne napojené na miestny komunikačný systém. Scenéria krajiny Vybudovanie výrobných hál v lokalite Trstená zmení krajinný obraz, pretože vznikne nový komplex na relatívne rovinnej ploche. Z vyhliadok nad mestom (Cintoríny a Kalvária) je iba obmedzený pohľad na dotknuté územie. K vizuálnym vnemom dotknutého územia bude následkom neprítomnosti výrazných bariér prírodného charakteru dochádzať predovšetkým zo smeru juhovýchod až juhozápad. Rovnako je dotknuté územie čiastočne viditeľné aj z hlavnej cesty prechádzajúcej cez mesto, z blízkeho sídliska (Námestie Mieru), ako aj z okrajových východných častí ulice Petra Jilemnického. Ekologická stabilita Posudzované objekty nezasahujú do prvkov územného systému ekologickej stability. Predpokladá sa, že výstavba a prevádzka navrhovanej investičnej činnosti významne nezníži ekologickú stabilitu krajiny dotknutého územia a jeho okolia. Vplyvy na kultúrne hodnoty a historické pamiatky Neočakávame žiadne vplyvy na kultúrne hodnoty ani na historické pamiatky. Vplyvy na archeologické a paleontologické náleziská a na významné geologické lokality Neočakávame žiadne vplyvy na archeologické a paleontologické náleziská, ani na významné geologické lokality. 81

82 IV.3.4 Vplyvy na obyvateľstvo a kvalitu života Vplyvy na obyvateľstvo počas výstavby Počas výstavby navrhovanej činnosti dôjde na určitej úrovni k ovplyvneniu faktorov kvality a pohody životného prostredia obyvateľov žijúcich v okolí dotknutého územia, ako aj pracovníkov okolitých prevádzok zvýšenou hlučnosťou, prašnosťou a exhalátmi. Nepredpokladáme však, že navrhovaná činnosť môže mať významný negatívny dopad na obyvateľov a pracujúcich širšieho okolia. Zvýšená intenzita dopravy na prístupových komunikáciách a prípadná rekonštrukcia dopravnej infraštruktúry, ktorá bude spojená s narušením plynulosti dopravy, predstavuje riziko vzniku rôznych kolíznych situácií, najmä na križovatkách a kladie zvýšené nároky na bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov príslušných lokalít. Preprava veľkorozmerných materiálov si pravdepodobne vyžiada dočasné obmedzenia premávky na dotknutých úsekoch ciest. Jedná sa o vplyvy prechodné, viazané na obdobie výstavby, ktoré je možné do určitej miery zmierniť vhodnými organizačnými opatreniami. Vplyvy na obyvateľstvo počas prevádzky dopravné zaťaženie Vplyvy na dopravu a dopravné zaťaženie územia sú dané navrhovaným riešením. Stavebná realizácia navrhovanej činnosti, ako aj samotné využívanie územia zvýši počet prejazdov automobilov v území. Počas výstavby ide o krátkotrvajúci a dočasný vplyv, avšak významnejší, keďže hlavnú zložku budú tvoriť nákladné automobily. Najviac zaťaženou oblasťou bude cesta č. III/2455 cez Detvu a súčasná príjazdová komunikácia do areálov kotolne na biomasu a bioplynovej stanice, ktorá bude slúžiť na dopravu stavebným mechanizmom do času vybudovania účelovej cesty. Pri využívaní objektov výrobných hál ide o trvalý vplyv spôsobený príjazdami a odjazdami nákladných a osobných automobilov. Toto dopravou bude zaťažená cesta č. III/2455 cez Detvu, z ktorej sa bude odpájať novovybudovaná prístupová cesta k výrobným halám. Počet prejazdov osobných a nákaldných automobilov po ceste III/2455 podľa celoštátneho sčítania dopravy v r je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 18 Intenzita dopravy v centre Detvy (úsek na ceste III/2455) podľa celoštátneho sčítania dopravy v r (zdroj: 82

83 Počas prevádzky priemyselného parku sa predpokladá nasledovná dopravná bilancia: 25 osobných automobilov (príspevok posudzovanej činnosti) = 50 prejazdov = 10 % z celkovej dopravy nákladných automobilov po ceste III/ osobných automobilov (príspevok posudzovanej činnosti) = 400 prejazdov = 8 % z celkovej dopravy po ceste 225 automobilov spolu (príspevok posudzovanej činnosti) = 450 prejazdov = cca 8 % z celkovej dopravy po ceste Navrhovaná činnosť ovplyvní najmä 2 križovatky v meste Detva: Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (cesta III/2455), obr.19 Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (2 novovybudované prúdy) obr. 20. Dopravno-kapacitné posúdenie týchto 2 križovatiek s výhľadom pre rok 2030 (Vydra, 2017) je hodnotené v kap. IV.1.5 Doprava a statická doprava. Celý elaborát je pripojený v prílohe D tohto zámeru. Podľa výsledkov dopravno-kapacitného posúdenia križovatky Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika po spustení priemyselného parku sa javí ako problematické jedine ľavé odbočenie z ul. M.R. Štefánika na hlavnú cestu I/16 v smere do Lučenca (pozri obr. 19 dopravný prúd č. 6). V tejto súvislosti sa vo výhľade 5 10 rokov na tomto mieste doporučuje vybudovať okružnú križovatku alebo cestnú svetelnú signalizáciu. Pre túto križovatku bol zároveň posúdený aj nulový variant pre r a r (stav bez realizácie priemyselného parku). Výsledkom posúdenia nulového variantu je odporúčanie vybudovania okružnej križovatky alebo svetelnej signalizácie do r Z uvedeného vyplýva, že aj bez realizácie priemyselného parku bude rovnako potrebné do rokov vybudovať jeden z variantov (malá okružná križovatka, alebo cestná svetelná signalizácia). Podľa výsledkov dopravného posudku v plánovanej priesečnej križovatke Cesta III/2455 Lúčna štvrť západ Priemyselný park Trstená (obr. 20) nebude do r potrebné upravovať tvar, ani riadenie križovatky. 83

84 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch V blízkom okolí navrhovaného objektu sa nenachádzajú žiadne významné centrá cestovného ruchu. Neočakávame žiadne negatívne vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch. Pracovné príležitosti V súvislosti s výstavbou objektu predpokladáme vznik niekoľkých dočasných pracovných miest (najmä stavebný pracovníci). Uvedenie navrhovanej činnosti do prevádzky spôsobí vznik množstva nových trvalých pracovných miest. Pozitívne vplyvy zriadenia priemyselného parku v lokalite Trstená sa prejavia najmä v miere nezamestnanosti dotknutého regiónu. Nárast počtu pracovných miest a zvýšenie sociálnej úrovne obyvateľov dotknutých obcí podmieňuje i následný rozvoj služieb a menších druhov podnikania. IV.4 Hodnotenie zdravotných rizík Zdravotné riziko predstavuje pravdepodobnosť poškodenia, choroby alebo smrti človeka ako dôsledok vplyvu rizikového faktora, vyskytujúceho sa v životnom prostredí. Uvádzaná kapitola sa zaoberá posúdením miery nebezpečenstva pre zdravie jednotlivcov a populácie v danej lokalite s ohľadom na súčasné a hlavne budúce využitie územia. Zdravotné riziká pracovníkov podieľajúcich sa na realizácii stavby súvisia predovšetkým s organizáciou prác a dodržiavaním podmienok pracovnej disciplíny. V území nie sú vo forme kontaminácie zložiek životného prostredia identifikované žiadne škodlivé látky, ktoré by mali nebezpečné vlastnosti schopné poškodzovať organizmus. Efekt urbanizácie priestoru navrhovaného pre realizáciu činnosti bude pre obyvateľov okolia dotknutého územia predstavovať narušenie kvality a pohody ich života v zmysle zmeny súčasných pomerov, ktorá sa premietne najmä v identifikovaných negatívnych vplyvov z výstavby (hlučnosť, prašnosť, zvýšenie frekvencie dopravy,...). Sem môžeme priradiť aj zamestnancov firiem z blízkeho okolia v čase pracovnej doby. Uvedené vplyvy je možné vo významnej miere limitovať realizáciou stavebno-technických opatrení. Zdrojom potenciálnych zdravotných rizík spojených s výstavbou a prevádzkou navrhovanej činnosti môže byť teda najmä doprava. Počas výstavby navrhovaných objektov budú nákladné dopravné vozidlá odvážať zeminu z priestoru stavieb, na stavbu budú dovážané stavebné materiály, mechanizmy a pod. V dotknutom území stúpne po realizácii projektu aj intenzita statickej dopravy, uvažuje sa s výstavbou 150 parkovacích státí. Potenciálne riziká súvisiace s nárastom intenzity dopravy sa môžu prejaviť najmä na lokálnej úrovni. Môžeme ich rozdeliť na nasledovné skupiny. 84

85 riziká akútneho charakteru v dôsledku nehodovosti a dopravných kolízií Tabuľka 19 Dopravná nehodovosť v Banskobystrickom kraji za rok 2015 (zdroj: MV SR, 2016) Banskobystrický kraj Dopravné nehody Dopravné nehody s následkom na živote a zdraví Usmrtení 85 Ťažko zranení Ľahko zranení Alkohol u vinníka nehody riziká chronického charakteru v dôsledku emitovania znečisťujúcich látok do ovzdušia Vo výfukových plynoch dopravných prostriedkov a mechanizmov sa nachádza okolo 100 rôznych chemických látok, ale predpisy sledujú len niekoľko veľmi málo látok oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NO2, NOX), prchavé organické látky (VOC). Dopravné prostriedky sú aj zdrojom emisií častíc azbestu, ktoré sa uvoľňujú z brzdového obloženia, mechanické odieranie rôznych častí vozidiel produkuje častice Fe, Cr, Ti. Spaľovaním benzínu alebo nafty okrem CO, NOX vznikajú aj polycyklické aromatické uhľovodíky, niektoré z nich majú preukázateľné karcinogénne vlastnosti. VOC a NOX sa vplyvom slnečného žiarenia podieľajú na vzniku nebezpečných oxidantov troposferického ozónu a peroxylacetátov. V závislosti od obsahu síry v pohonných látkach sú do ovzdušia emitované vyššie či nižšie koncentrácie SO2. Z tuhých znečisťujúcich látok sú z hľadiska vplyvu na zdravie obyvateľov sú za významné frakcie považované: prachové častice PM10 (tzv. torakálna frakcia), to sú častice menšie ako 10 µm, ktoré sú schopné preniknúť cez hrtan, do dolných dýchacích ciest a prachové častice PM2,5 (tzv. respirabilná frakcia), to sú častice menšie ako 12,5 µm, ktoré prenikajú až do oblasti pľúcnych alveol. Podľa dostupných vedeckých poznatkov môže znečistenie ovzdušia významne ovplyvniť nielen zdravotný stav obyvateľstva, ale aj úmrtnosť. Okrem lokálnych zvýšených koncentrácií škodlivín so špecifickým zdravotným účinkom (napr. výskyt karcinogénov a pod.) sa v znečistených oblastiach predpokladá najmä zvýšený výskyt ochorení dýchacích ciest - zvýšenie frekvencie a dĺžky trvania prejavov chronických ochorení na zápalovom i alergickom podklade ( 2013). Politika v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia v SR od roku 1992 zaznamenala značný progres. Základnými dokumentmi, ktoré vláda prijala sú Stratégie, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, Národný environmentálny akčný program NEAP I a II, ktorý vychádza z environmentálnej situácie v SR. Stav životného prostredia a starostlivosť o neho je hodnotený aj z medzinárodného hľadiska vo väzbe na proces po Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio de Janeiro 90). Zároveň boli na jednotlivých úsekoch prijaté koncepčné a strategické dokumenty napr. Akčný plán pre prostredie a zdravie obyvateľov SR (čisté ovzdušie ako jedna z prioritných oblastí), Program znižovania emisií skleníkových plynov a pod. ( 2013). V okolí dotknutého územia je znečistenie ovzdušia relatívne vysoké v dôsledku frekventovanej premávky na ulici M.R. Štefánika. Pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie bola vypracovaná rozptylová štúdia, ktorá podáva informáciu o množstve emisií, ktoré budú vypúšťané do ovzdušia. Výsledky rozptylovej štúdie sú uvedené v kapitole IV.2 Údaje o výstupoch. Najvyššie hodnoty koncentrácie znečisťujúcich látok na výpočtovej ploche a tým aj na fasáde obytnej zástavby

86 po uvedení výrobných hál do prevádzky budú značne nižšie ako sú príslušné limitné hodnoty. Najvyššie koncentrácie znečisťujúcich látok sa budú po uvedení objektov do prevádzky pohybovať pri najnepriaznivejších podmienkach pod úrovňou 2 % krátkodobej limitnej hodnoty. Podľa autora rozptylovej štúdie predmet posudzovania spĺňa požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia. riziká v dôsledku zvýšenej hlukovej expozície Hluk patrí medzi najvýznamnejšie bionegatívne činitele v našom životnom a pracovnom prostredí. Je rušivým faktorom pri práci, odpočinku, spánku i pri komunikácii medzi ľuďmi. Hluk môže poškodiť nielen sluch, ale aj iné psychologické a fyziologické reakcie. Najčastejšie býva príčinou vzniku poškodenia nervového systému, najmä vegetatívneho, ktoré sa prejavuje poruchou činnosti žalúdka, dvanástnika vznik vredovej choroby, nepriaznivo môže ovplyvniť krvný tlak a činnosť srdca, vedie k únave, citovej labilite a k vzniku neuróz. K preukázaným negatívnym účinkom hluku patria tiež zmeny v celkovom metabolizme, zvýšenie hladiny glukózy, zvýšenie hladiny lipidov (tukov) v krvi a cholesterolu, čo sú rizikové faktory pre choroby srdca, ciev, cukrovky a iných tzv. civilizačných ochorení. Ucho ako sluchový analyzátor má tiež funkciu výstražného orgánu. Sluchové podnety sú účinnejšie než zrakové a prevažnú časť výstražných podnetov z prostredia zachytí človek sluchom. Ľudský organizmus nemá možnosť vyradiť sluch z činnosti a aj počas spánku náš centrálny nervový systém spracováva všetky zvukové podnety. Hluková záťaž našej populácie je spôsobená v priemere 40% v pracovnom a 60% v mimopracovnom prostredí ( 2013). Pre účely posudzovania vplyvov na životné prostredie bola spracovaná akustická štúdia, ktorá posudzovala vplyv navrhovanej činnosti na hlukové pomery dotknutého územia a jeho okolia. Výsledky akustickej štúdie sú uvedené v kapitole. IV.2 Údaje o výstupoch a v prílohe B. Podľa záverov tejto štúdie dominantným zdrojom hluku v súčasnosti v riešenom území je cestná doprava na ulici M.R. Štefánika. Okolie tejto cesty je už v súčasnej dobe ovplyvnené hlukom a nespĺňa legislatívne požiadavky týkajúce sa prípustnej hladiny hluku vo vonkajšom prostredí (pozri obr. 23). Hluk generovaný len dopravou navrhovanej činnosti ani hluk z prevádzkových zdrojov v posudzovanom obytnom území nepresahuje prípustné hodnoty hluku v žiadnom referenčnom intervale deň, večer a noc. Podľa autora akustickej štúdie predmet posudzovania spĺňa požiadavky vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. 86

87 IV.5 Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na biodiverzitu a chránené územia Realizácia činnosti nebude mať vplyv na chránené územia. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území navrhovanom na vykonávanie činnosti a jeho širšom okolí platí 1. stupeň ochrany prírody (všeobecná ochrana). Územie stavby sa nenachádza ani nezasahuje do vyhlásených alebo navrhovaných chránených vtáčích území a taktiež nezasahuje do území európskeho významu, uvedených v Národnom zozname území európskeho významu (NATURA 2000). Navrhovaná činnosť nezasahuje do žiadneho prvku ÚSES a nebude mať na tieto prvky negatívny vplyv. Územie navrhovanej výstavby nezasahuje do žiadneho vodohospodársky chráneného územia. IV.6 Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia Ako už bolo naznačené v kapitole Údaje o priamych vplyvoch činnosti na životné prostredie hodnotenie vplyvov vychádza z predbežnej identifikácie najvýznamnejších vstupov a výstupov plánovaného zámeru. Cieľom špecifikácie dopadov týchto vstupov a výstupov na jednotlivé zložky prírodného, krajinného a sociálneho prostredia je podchytenie tých okolností, ktoré by závažným spôsobom modifikovali existujúcu kvalitu životného prostredia, či už v pozitívnom alebo negatívnom smere. V nasledujúcej tabuľke je uvedený stručný prehľad najzávažnejších vplyvov navrhovanej činnosti, počas jej prevádzky a výstavby, identifikovaných v rámci predkladanej environmentálnej dokumentácie. Tabuľka 20 Prehľad najvýznamnejších vplyvov navrhovanej činnosti Vplyvy na životné prostredie Pozitívny P Negatívny N Málo významný MV Stredne významný SV Veľmi významný VV Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Dočasný Trvalý Vplyvy počas výstavby Dočasný záber pôdy N /MV Väčšie dopravné zaťaženie N / SV Obmedzenia dopravy na dotknutých komunikáciách N / MV Hluk, prach a exhaláty zo stavebných mechanizmov N / SV Vplyvy počas prevádzky Trvalý záber pôdy N / SV 87

88 Vplyvy na životné prostredie Pozitívny P Negatívny N Málo významný MV Stredne významný SV Veľmi významný VV Priamy Nepriamy Kumulatívny Krátkodobý Dočasný Trvalý Väčšie dopravné zaťaženie N / SV Vznik nových zdrojov znečisťovania ovzdušia N / MV Zvýšenie hlukovej záťaže územia N / SV Rozvoj územia v intenciách vymedzených územnoplánovacou dokumentáciou Pracovné príležitosti a ekonomický efekt výstavby P / SV P / VV IV.7 Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice Pri realizácii navrhovaných činností nedôjde k priamym vplyvom presahujúcim štátne hranice. IV.8 Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území Na základe výsledkov skúmania predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie neboli identifikované žiadne iné súvislosti, ktoré by mohli spôsobiť vplyvy na životné prostredie v dotknutom území. Všetky súvislosti, ktoré sú spracovateľovi známe sú v predloženej dokumentácie diskutované. IV.9 Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti Za dodržania všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych a bezpečnostných predpisov by malo byť eliminované riziko posudzovanej činnosti počas jej prevádzky. Potenciálne riziká poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia môžu vzniknúť v dôsledku nasledovných príčin: zlyhanie technických opatrení (havárie na stavebných mechanizmoch a dopravných prostriedkoch, únava materiálu a pod.), zlyhanie ľudského faktora (nedodržanie pracovnej alebo technologickej disciplíny), sabotáže, vlámania a krádeže, vonkajšie vplyvy (neovplyvniteľné udalosti finančný krach prevádzkovateľa,...), 88

89 prírodné sily (prívalové dažde, povodne, úder blesku, zemetrasenie,...). Nehody a havárie môžu mať tieto následky: kontaminácia horninového prostredia a podzemnej vody, požiar, škody na majetku, poškodenie zdravia alebo smrť. Väčšina rizík je však na úrovni pracovnej disciplíny a dodržiavania bezpečnostných zásad (v pracovnom procese), takže prevenciou je predovšetkým osobná úroveň vzdelania a miera zodpovednosti a spôsobilosti vykonávať danú činnosť. IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie IV.10.1 Opatrenia počas prípravy Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na biotu Vzhľadom k záberu územia z dôvodu stavby prebehne výrub drevín. Na časti pozemku sa nachádza zeleň, ktorej spoločenská hodnota bola vypočítaná a zdokumentovaná v dendrologickom posudku (Šmídt, 2017). V súvislosti s výrubom drevín je potrebné požiadať o súhlas podľa osobitného konania. Pri výrube uprednostniť obdobie vegetačného pokoja medzi 1. októbrom a 31. marcom. Odstraňovanie drevín nerealizovať počas hniezdneho obdobia (apríl až august). Ako náhradu za výrub je nutné realizovať primeranú náhradnú výsadbu v okolí novovzniknutých objektov. Účelom sadových úprav je estetické dotvorenie areálu a jeho začlenenie do okolitého prostredia tak, aby nová zeleň okrem dekoratívno-estetickej a stabilizačnej funkcie plnila aj niektoré ďalšie funkcie a to najmä: zachytávanie prachu, udržiavanie vlhkosti, tlmenie hluku a produkcia kyslíka. V mieste výstavby prístupovej cesty (sektor III obr. 14) bolo dendrologickým posúdením (Šmídt, 2017) identifikovaných niekoľko jedincov chráneného druhu tavoľník vŕbolistý (Spiraea salicifolia). V tomto prípade je nutné ďalší postup konzultovať s orgánom ochrany prírody a krajiny. V prípade záchranného transferu odbornú stránku transferu musí zabezpečiť odborne spôsobilá osoba. Investor zabezpečí technické práce a transport. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na štruktúru a scenériu krajiny Vplyvy na celkovú štruktúru a scenériu krajiny je nutné zmierniť citlivým architektonickým riešením, prispôsobeným funkčnej architektúre okolitej zástavby a adekvátnou výsadbou sprievodnej zelene, ktorá vhodne zapadne do územia, prípadne zvýši jeho estetickú hodnotu. Pri výstavbe objektov výrobných hál a administratívnej budovy je nutné rešpektovať okolitú sídelnú štruktúru mesta vhodným začlenením navrhovanej zástavby (výška 89

90 výrobných hál by nemala presiahnuť 10 m, farebnosť objektov by mala byť neutrálna). Areál navrhovaného priemyselného parku vizuálne oddeliť od obytnej zóny výsadbou vysokej zelene, ktorá prispeje k estetickejšiemu stvárneniu dotknutého územia. Vegetačnú bariéru vytvoriť pôvodnými druhmi stromov a krov. Opatrenia na zníženie hluku V prípade inštalácie vonkajších jednotiek technického zabezpečenia budov (vzduchotechnika, vetranie a chladenie) sa doporučuje tieto umiestniť na terén pred juhozápadné resp. juhovýchodné fasády halových objektov, ktoré v takom prípade budú tvoriť prirodzenú protihlukovú bariéru medzi potenciálnym zdrojom hluku a najbližším chráneným prostredím (Ul. P. Jilemnického). Ak takéto technické riešenie nie je možné, odporúčame umiestniť vzduchotechnické zariadenia do vnútorných priestorov. Vnútorné zdroje hluku budú dostatočne tlmené obvodovým plášťom budovy. V prípade umiestňovania jednotiek vzduchotechniky a chladenia na strechu objektu tieto nesmú prekročiť limitné emisné hodnoty vypočítané v akustickej štúdii: - maximálny prípustný akustický výkon zdroja hluku so smerovou charakteristikou Q=2 umiestneného na strechu objektu je: LW = 98 db(a) alebo - hladinu akustického tlaku A zvuku vo vzdialenosti 5 m od zdroja hluku LAeq, 5m = 76 db. V prípade strešného umiestnenia vzduchotechnických jednotiek je vhodné vo vyšších stupňoch projektovej dokumentácie preventívne uvažovať v blízkosti jednotiek vzduchotechniky a chladenia s kotviacimi prvkami pre dodatočné upevnenie protihlukovej clony v štádiu prípravy. Efektívna výška clony musí presahovať spojnicu vzdialenejšieho okraja zdroja hluku a rímsy strechy najbližšieho resp. najvyššieho obytného objektu. Vzduchová nepriezvučnosť clony RW by mala byť min 25 db (napr. sendvičové panely s minerálnou vlnou). Ukotvenie clony musí byť bez špár medzi strechou haly a clonou resp. medzi jednotlivými panelmi clony a musí zodpovedať požiadavkám na dostatočnú odolnosť voči nepriaznivým meteorologickým vplyvom. Nutnosť inštalácie clony preukážu až reálne merania akustického tlaku po sprevádzkovaní objektu. Taktiež vetracie žalúzie strojovne chladenia a vzduchotechniky by sa nemali nachádzať v priamom zvukovom poli voči oknám okolitých obytných budov. Opatrenia na zníženie dopravného zaťaženia V zmysle odporúčaní spracovaného dopravno-kapacitného posúdenia uvažovať v rámci širších vzťahov výhľadovo so zabezpečením dostatočných kapacít križovatky Cesta 1/16 Ul. M.R. Štefánika (cesta III/2455). 90

91 Ďalšie prípravné opatrenia Pri terénnej obhliadke (október 2017) bol v mieste výstavby prístupovej cesty (na brehoch Brezinského potoka) identifikovaný aj materiál charakteru komunálneho odpadu (odpadky voľne rozsypané na teréne). Takýto odpad je potrebné pred výstavbou odstrániť a zneškodniť separátne. Nie je možné ho zmiešavať s výkopovou zeminou. Obrázok 26 Odpadkami znečistené územie breh Brezinského potoka (na viacerých miestach) Počas terénnej obhliadky (október 2017) bolo senzoricky zistené znečistenie povrchového toku Nemecká (zreteľný zápach po organických látkach), pred výstavbou preto navrhujeme zrealizovať základný monitoring povrchových vôd. Za účelom zriadenia výrobných hál v dotknutom území je potrebné zabezpečiť odstránenie vrchnej vrstvy pôdy z dotknutého územia o hrúbke cm. Vzniknutú výkopovú zeminu bez prímesí antropogénnych zvyškov (katalógové číslo , ) nie je možné zneškodniť na skládke odpadu, odporúčame ju použiť na iné vhodné účely, napr. na úpravu terénu v dotknutej lokalite, alebo napr. na rekultiváciu lomu a to na základe súhlasu využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch 79/2015 Z. z. Polohu použitých zariadení na zneškodnenie resp. využitie odpadu výkopovej zeminy (napr. kameňolom) určiť s prihliadnutím na minimalizovanie zaťažovania cestných komunikácií v Detve a okolí. Počas stavebných prác je nutné zaistiť miesto pre kontajnery na zber separovaného odpadu. Súčasťou zriadení stavenísk musí byť priestor s kontajnermi pre komunálny odpad a nebezpečný odpad. Prítomnosť nivných hlín na lokalite Detva Trstená znamená aj možnosť výskytu čiernych organických ílovitých hlín fácie mŕtvych ramien, ktoré sú neúnosné a časom menia svoj objem, teda na zakladanie stavieb sú nevhodné. Ich prítomnosť je potrebné overiť inžinierskogeologickým prieskumom. 91

92 IV.10.2 Opatrenia počas výstavby Opatrenia na minimalizáciu prašnosti a iných emisií do ovzdušia, opatrenia na minimalizáciu a odstraňovanie znečistenia z cestných komunikácií Priestory na území staveniska, kde je pravidelný pohyb vozidiel, budú mať vhodný spevnený povrch a budú udržiavané čisté, bez výskytu uvoľneného materiálu a zabezpečia sa proti roztekaniu dažďových vôd mimo zriadenie staveniska. Všetky vozidlá odchádzajúce zo staveniska budú riadne očistené (karosérie a pneumatiky) od blata. Udržiavať čistotu verejných komunikácií, priebežne odstraňovať zeminu, blato a pod. z povrchu komunikácií, chodníkov, verejných priestranstiev. Pri realizácii zemných prác je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky na obmedzenie prašnosti, napríklad vhodným výberom stavebných technológií a materiálov. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska (kropenie, polievanie), dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napr.: - skladovať prašné materiály najmä v silách, - zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán, - zakryť povrch skladovaných prašných materiálov, - zazeleniť povrch dlhodobo skladovaných prašných materiálov, - udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov. Všetky vozidlá počas doby parkovania na stavenisku budú mať vypnutý motor. Všetky vozidlá s otvorenou ložnou plochou, využívané na prepravu materiálov potenciálne produkujúcich prach, budú mať riadne priliehajúce bočnice a zadné dosky. Materiály, ktoré môžu spôsobiť tvorbu prachu sa nebudú nakladať do väčšej výšky ako siahajú bočnice a zadné dosky sa prikryjú čistou nepremokavou plachtou v dobrom stave. Plachta bude riadne upevnená a bude presahovať hrany bočníc a zadných dosák. Opatrenia na minimalizáciu hluku a vibrácií Zabezpečiť vhodný výber mechanizmov, pri rešpektovaní požiadavky optimálneho výberu technológií k navrhovanému konštrukčnému riešeniu a zabezpečiť ich pravidelnú údržbu a kontrolu. Dodávateľ stavebných prác je povinný vyžadovať od výrobcov stavebných strojov údaje o výške hladiny hluku, ktorý stroje vydávajú. Dodávateľovi prác sa doporučuje: Pri stavebných prácach prednostne používať stavebné stroje, ktoré neprekračujú najvyššiu prípustnú ekvivalentnú A hladinu hluku. Vylučuje sa používanie zastaralých stavebných strojov bez platného osvedčenia o akustických emisiách. Zariadenia emitujúce nadmernú hlučnosť umiestniť do dočasných protihlukových objektov, aby sa zabránilo voľnému šíreniu hluku. 92

93 Vybaviť pracovníkov pracujúcimi so strojmi osobnými ochrannými pracovnými pomôckami, znižujúcimi hladinu hluku. Vhodnou organizáciou prác zabezpečiť, aby práce na stavenisku dlhodobo neprekračovali najvyššiu prípustnú hladinu hluku vo vonkajšom prostredí. Prevádzku ťažkých stavebných strojov a nákladných vozidiel je nutné sústrediť len na dennú dobu v max. rozmedzí 7:00 18:00 hod. Stanoviť maximálnu povolenú rýchlosť na vnútro staveniskových komunikáciách. Opatrenia zamerané na zamedzenie znečistenia horninového prostredia, podzemných a povrchových vôd Zabezpečiť dobrý technický stav stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov pri realizácii, aby nedošlo k neželaným únikom ropných látok do prírodného prostredia. Na mieste výstavby nebudú dopĺňané pohonné hmoty, vymieňané oleje a iné náplne, vykonávané opravy stavebných a prepravných mechanizmov, pri ktorých by mohlo dôjsť k úniku nebezpečných látok. Zabezpečiť sadu prostriedkov na likvidáciu úniku nebezpečných odpadov a nebezpečných látok do prírodného prostredia: zásoba sorpčného materiálu (VAPEX) a príslušné náradie na okamžitý sanačný zásah (lopaty, nádoba na kontaminované látky, PE vrecia). Stavenisko musí byť počas výstavby zabezpečené proti hromadeniu povrchových a podzemných vôd vo výkopoch. V prípade potreby na odčerpanie vôd z výkopov použiť neznečistené elektrické čerpadlá. Pri stavebných prácach bude potrebné v rámci preventívnych opatrení vypracovať plán havarijných opatrení, v zmysle platnej legislatívy (nariadenie vlády SR č. 296/2005, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd). Opatrenia zamerané na bezpečnosť a plynulosť dopravy Všetky dopravné prostriedky používané na stavenisku, alebo pre dopravu osôb i materiálu na stavenisko, alebo zo staveniska, musia byť označené tak, aby bola zrejmá ich príslušnosť ku stavenisku. Ak počas prepravy dôjde k znečisteniu vozovky prepravovaným materiálom alebo vozidlom, je potrebné komunikáciu ihneď očistiť. Zabrániť vytekaniu zrážkových vôd mimo staveniska, najmä nie na priľahlé komunikácie. Všetky prechody cez výkopy rýh inžinierskych sietí musia byť zabezpečené dočasnou lávkou so zábradlím (môžu byť aj drevenej konštrukcie) šírky min. 1,50 m a spevnenými rampami (chodníkmi) k lávke. Organizovať dopravu (odvoz odpadu a zeminy, zásobovanie a obsluhu) na stavenisku tak, aby sa zachovala kontinuita dopravy po okolitých komunikáciách. Používať sa môžu len stroje a zariadenia, ktoré svojou konštrukciou, zhotovením a technickým stavom zodpovedajú všetkým predpisom bezpečnosti práce. Stroje sa môžu používať iba na účely, na ktoré boli vyrobené a sú technicky spôsobilé. 93

94 Iné opatrenia Práce realizovať v rámci záberu (dočasného, trvalého) stavby, aby nedošlo k znehodnoteniu susedných parciel. Zábery stavby viditeľne vyznačiť. IV.10.3 Opatrenia počas prevádzky Po uvedení objektov do prevádzky uskutočniť kontrolné meranie hluku zo stacionárnych zdrojov v mieste najbližšej obytnej zástavby (ulica P. Jilemnického) na potvrdenie výsledkov v hlukovej štúdii. Dodržiavať všetky povinnosti: pôvodcu (resp. držiteľa) odpadov v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov. vlastníka vodných stavieb (splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia, prevádzka odlučovača tukov) podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov. prevádzkovateľa stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia podľa zákon č. 137/2010 Z. z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov. a iné povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí príslušných orgánov štátnej správy. Vykonávať pravidelné merania emisií zo zdrojov znečistenia ovzdušia, kontrolovať účinnosť uhlíkových flitrov. Uskutočňovať starostlivosť o vysadenú zeleň podľa plánu údržby (napr. kontrola zdravotného stavu rastlín, kontrola úväzkov stromov, rez stromov a pod.) IV.11 Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala V prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by bolo územie ponechané v súčasnom stave. Nedošlo by k výstavbe a prevádzke výrobných hál. Dotknutá plocha by bola naďalej využívaná ako poľnohospodárske pole. Nakoľko je v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie (ÚPN mesta Detva) priestor hodnoteného územia definovaný ako Priemyselný park, možno očakávať, že v prípade nerealizácie navrhovanej činnosti by jej miesto zaujala iná, možno parametrami odlišná, ale spôsobom využitia územia veľmi podobná aktivita. IV.12 Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou (UPD) a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi IV.12.1 Posúdenie súladu s UPD dotknutých obcí Mesto Detva sa riadi územným plánom z r (Bánovský a kol., 2006), ktorý bol schválený všeobecným záväzným nariadením č. 3/2006, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného plánu mesta Detva. 94

95 Priemyselného parku Trstená sa ďalej dotýka doplnok ÚPN SÚ Detva priemyselný park Trstená (Kováčová a kol., 2002), schválený , č. uznesenia 10/03. V súvislosti s lokalitou Trstená bolo vydané záväzné stanovisko mesta k vyňatiu pôdy z PPF a realizácii stavby Priemyselného parku Detva Trstená, ako aj štúdia Environmentálne hodnotenie vybranej lokality Priemyselný park - Detva vykonané spoločnosťou ENVIGEO a. s. (Schwarz a kol., 2003). Lokalita sa nachádza v súlade s doplnkom k Územnému plánu obce (ÚPN SÚ) Detva - Priemyselný park "Trstená" pri výrobnej zóne okrsku "C", spolu s Technickými službami mesta, Zborom požiarnej ochrany a ďalšími prevádzkami. Obrázok 27 Územný plán mesta Detva výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania krajiny (výrez posudzovanej lokality) Legenda: priemyselný park zámer, návrh 95

96 Pre obsluhu navrhovaného priemyselného parku TRSTENÁ na východnej strane mesta sa v územnom pláne navrhujú vybudovať obslužné komunikácie funkčnej triedy C2 a C3. Funkčné triedenie komunikačnej siete mesta je znázornené vo výkrese dopravy (nasledujúci obrázok). Obrázok 28 Územný plán mesta Detva výkres riešenia verejného dopravného vybavenia (výrez posudzovanej lokality) Legenda: komunikácia funkčnej triedy C2, C3 zámer, návrh Môžeme teda skonštatovať, že navrhovaná výstavba výrobných hál a prístupovej cesty v lokalite Detva Trstená je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Detva. 96