4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa

Transcript

1 I. ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov (meno) Mgr. Juraj Kavacký 2. Identifikačné číslo Fyzická osoba 3. Sídlo Segnerova 9, Bratislava 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Mgr. Darina Marunová - DJ engineering s. r.o., Krajná 23, Dunajská Lužná Mobil: marunova@sysnet.sk 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno získať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie JFcon, s. r. o., Družstevná 942/6, Liptovský Mikuláš generálny projektant Mobil: , web: II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Rodinné domy s dvomi bytovými jednotkami Rovinka I. etapa III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Bratislavský Okres: Senec Obec: Rovinka Katastrálne územie: Rovinka Parcely číslo: 329/57, 329/58, 329/59, 329/117, 329/118, 329/121, 329/122, 329/123, 329/124, 329/125, 329/126, 329/127, 329/128, 329/129, 329/130, 329/131, 329/132, 329/133, 329/134, 329/135, 329/136, 329/137, 329/138, 329/139, 329/140, 329/141, 329/142, 329/143, 329/144, 329/145, 329/146, 329/147 1

2 2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy (záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) a údajov o výstupoch (napríklad zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, vyvolané investície) 2.1. Technické riešenie Pôvodný zámer Dopravná a technická infraštruktúra pre individuálnu formu bývania Rovinka I. a II. etapa bol posudzovaný v roku 2015 v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bolo vydané rozhodnutie pod číslom OU-SC-OSZP-2015/ Gu zo dňa , že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona. umiestnenie navrhovanej činnosti Pôvodné riešenie: Plocha riešeného územia m2 Pozemky pod rodinnými domami s 2b.j.: ,25 m Počet bytových jednotiek: 25 Počet parkovacích miest 110 2

3 Počet parciel určených pre výstavbu RD s 1b.j.: 25 ks Počet el. prípojok k rodinným domom (jedno meranie) 25 Počet vodovodných prípojok k rodinným domom Prípojky (VŠ) 16 Počet kanalizačných prípojok 25 Navrhované riešenie: Plocha riešeného územia m2 Pozemky pod rodinnými domami s 2b.j.: ,25 m2 Počet bytových jednotiek: 50 Počet parkovacích miest (zatrávňovacia dlažba): 125 Počet parciel určených pre výstavbu RD s 2b.j.: 25 ks Počet el. prípojok k rodinným domom (dvojmeranie) 25 Počet vodovodných prípojok k rodinným domom Prípojky (VŠ) 16 Počet kanalizačných prípojok (dvojité zaústenie) 25 Navrhovaný rodinný dom s dvomi bytovými jednotkami (x25) Zastavaná plocha RD s 2b.j.: 139,2 m2 Obostavaný priestor: 1020 m3 Úžitková plocha RD s 2b.j.: 220,64 m2 Obytná plocha RD s 2b.j.: 146,5 m2 Úžitková plocha - b.j. A : 109,42 m2 Obytná plocha - b.j. A : 73,19 m2 Úžitková plocha - b.j. B : 111,22 m2 Obytná plocha - b.j. B : 73,19 m2 Navrhovaný súbor domov s 2 b.j. sa začleňuje do sústavy existujúcej štruktúry obce. Základné hmotovo-priestorové poňatie vychádza z lokálnych podmienok územia. Urbanistická koncepcia je ovplyvnená tvarom pozemku, morfológiou terénu, výškou a podlažnosťou okolitej zástavby, svetlotechnickými a akustickými podmienkami v lokalite. Budovy sú situované tak, aby nedochádzalo k vzájomnému obmedzovaniu svetlotechnických podmienok v obytných budovách okolitých stavieb. I. etapa rieši obytný súbor 25. rodinných domov s 2 b.j., od Hlavnej ulice po Majerskú ulicu. Urbanistická koncepcia je ovplyvnená tvarom pozemku, morfológiou terénu, výškou a podlažnosťou okolitej zástavby, svetlotechnickými a akustickými podmienkami v lokalite. V lokalite sa predpokladá s výstavbou dvojpodlažných rodinných domov s 2b.j. stredného štandardu pre 4-člennú rodinu s plochými strechami. Zastavaná plocha jedného domu s 2 b.j. je 139,2 m2. Cieľom výstavby je začlenenie sa do existujúcej štruktúry a vytvorenie novej kvality prostredia. Rodinné domy s 2 b.j. budú prístupné z novovybudovanej komunikácie. Každá bytová jednotka má mať parkovacie státia pre 2 automobily. Prehľad kapacít: Plocha riešeného územia: m2 Pozemky pod rodinnými domami s 2b.j.: ,25 m2 3

4 Miestna komunikácia: Upokojené komunikácie: Chodníky: Zeleň: Drobná architektúra, technické zázemie územia: m m2 507,75 m m2 96 m2 Objektová skladba SO 01.1 MIESTNA OBSLUŽNÁ KOMUNIKÁCIA - parc. č. 329/59, -/117, -/118; SO 02.1 UPOKOJENÉ KOMUNIKÁCIE - parc. č. 329/57, -/58, -/147; SO 03.1 VEREJNÉ OSVETLENIE SO 04.1 VONKAJŠIE NN ROZVODY SO 05.1 VEREJNÝ VODOVOD; SO 06.1 DAŽĎOVÁ KANALIZÁCIA SO 07.1 SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA SO 08.1 SADOVÉ A TERÉNNE ÚPRAVY SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/143 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/144 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/145 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/142 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/141 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/140 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/139 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/138 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/137 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/136 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/135 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/134 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/133 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/132 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/131 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/130 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/129 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/125 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/124 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/126 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/127 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/128 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/121 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/122 SO RODINNÝ DOM S DVOMI BYTOVÝMI JEDNOTKAMI - parc.č. 329/123 V zmysle Územného plánu obce Rovinka, je riešené územie zaradené pre funkčné využitie obytné budovy. Navrhovaná výstavba predpokladá vytvorenie objektov s príslušnou technickou infraštruktúrou. 4

5 Architektonické a stavebno technické riešenie Navrhovaný stav Hmota navrhovaného rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami má tvar nepravidelného obdĺžnika, tvoria ho dva uskočené kubusy. Maximálny rozmer je 15,85m x 9,4m. Uvažuje sa so zateplením kontaktným zateplovacím systémom hr. 120 mm. Objekt je dvojpodlažný, nepodpivničený, zastrešený plochou strechou. Navrhovaný objekt funguje ako dva samostatné prevádzkové celky. Objekt má dva hlavné vstupy orientované k cestnej komunikácii. Dispozičné riešenie Navrhovaný rodinný dom sa skladá z dvoch bytových jednotiek, ktoré sú takmer identické. Ide o dvojpodlažný objekt, rozdelený po podlažiach na dennú a nočnú časť. Denná zóna sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží. V zádverí pri hlavnom vstupe je umiestnená vstavaná šatníková skriňa a pohotovostné WC s umývadlom. Zo zádveria je prístup do otvorenej kuchyne s jedálňou a do obývacej izby. Z kuchyne a obývacej izby je priamy prístup do exteriéru. Nachádza sa tu aj skladový priestor, ponad ktorý je vedené schodisko na 2. nadzemné podlažie. Nočná zóna na 2. nadzemnom podlaží disponuje manželskou spálňou a dvomi detskými izbami. V spoločnej kúpeľni je umiestnená vaňa, umývadlo, toaleta a práčka. Bytová jednotka A má z kúpeľne prístup na balkón. Bytová jednotka B má balkón prístupný z jednej z detských izieb. Základné kapacitné údaje navrhovaných rodinných domov s 2 b.j. Rodinný dom s 2 B.J. Pôdorysné maximálne rozmery stavby [m ]: dĺ. 9,40 m x š. 15,85 m. Max. výška od ± 0,000 [ m ]: +6,805 od±0,000(±0,000=úroveň podlahy). Prehľad plošných a objemových údajov: Zastavaná plocha: 139,2 m2 Obostavaný priestor: 1020,00 m3 Úžitková plocha na 1.NP: 109,64 m2 Úžitková plocha na 2.NP: 111,00 m2 SPOLU: Parkovacie miesta na teréne: 220,64 m2 5 ks Navrhovaná činnosť je zaradená do časti 9 Infraštruktúra, položka č. 16 Projekty rozvoja obcí vrátane písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov) v zastavanom území od m 2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1000 m 2 podlahovej plochy písm. b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk časť B zisťovacie konanie 5

6 2.2. Vstupy Záber pôdy Záujmové územie sa nachádza v zastavanom území obce Rovinka. Zmenou dotknuté parcely sú vedené ako zastavané plochy, z toho dôvodu nedôjde k záberu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Voda Budúce objekty súboru budú napojené novými vodovodnými prípojkami, vodomerná šachta s vodomernou zostavou sa osadí na hranici pozemku s verejným priestranstvom. Vodomerná šachta, ako aj vodovodná prípojka bude spoločná pre obidve bytové jednotky. Vo vodomernej šachte je potrebné osadenie dvoch samostatných vodomerových zostáv. Potreba pitnej vody sa stanový na základe predpokladaného počtu obyvateľov rodinných domov s 2 b.j. Potreba požiarnej vody bude zabezpečená z vonkajšieho požiarneho hydrantu na verejnom vodovode. OBJEKTY: (SO.09.01, SO.09.02, SO.09.03,SO.09.04, SO.09.10, SO.09.11, SO.09.17, SO.09.18, SO.09.19, SO.09.25) POTREBA VODY (jedna bytová jednotka) Priemerná denná potreba vody kde: n - je spotrebná jednotka = 4 (osoby), q - špecifická potreba vody, pripadajúca na spotrebnú jednotku = 145 (l/osoba.d) Maximálna denná potreba vody (l/d) (l/d) kde: kd - je súčiniteľ dennej nerovnomernosti (obec Rovinka = 1,6) Maximálna hodinová potreba vody (l/h) (l/h) kde: kh - je súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = 2,1 6

7 Výpočtový prietok Qd Výpočet Z.P Druh WC U D V AP UR WC Umývadlo Drez Vaňa Práčka Umývačka riadu qi 0,1 0,2 0,2 0,3 0,2 0,2 kde: qi - je špecifický výtok jednotlivými druhmi výtokových armatúr, - je počet výtokových armatúr rovnakého druhu, ni Vodovodná prípojka sa dimenzuje na výpočtový prietok 0,557 l/s= 0, m 3 /s (m) kde: vd - je výpočtová rýchlosť = 1,5 (m/s) Navrhujem potrubie vedené z vodomernej šachty do objektu (pre jednu bytovú jednotku) HDPE 32x3,0 (DN25). POTREBA VODY (dve bytové jednotky) Priemerná denná potreba vody kde: n- je spotrebná jednotka = 8 (osôb), q- špecifická potreba vody, pripadajúca na spotrebnú jednotku = 145 (l/osoba.d) Maximálna denná potreba vody (l/d) (l/d) kde: kd- je súčiniteľ dennej nerovnomernosti (obec Rovinka = 1,6) 7

8 Maximálna hodinová potreba vody (l/h) (l/h) kde: kh - je súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = 2,1 Výpočtový prietok Qd Výpočet (dve bytové jednotky spolu) Z.P Druh WC U D V AP UR WC Umývadlo Drez Vaňa Práčka Umývačka riadu qi 0,1 0,2 0,2 0,3 0,2 0,2 kde: qi - je špecifický výtok jednotlivými druhmi výtokových armatúr, - je počet výtokových armatúr rovnakého druhu, ni Vodovodná prípojka sa dimenzuje na výpočtový prietok 0,787 l/s = 0, m 3 /s (m) kde: vd - je výpočtová rýchlosť = 1,5 (m/s) Navrhujem potrubie spoločnej vodovodnej prípojky vedené od verejného vodovodu po vodomernú šachtu HDPE 40x3,7 (DN32). Bilancia potreby vody (4 osoby) jedna bytová jednotka Denná potreba vody Q d = 145 l/os.deň Q d 580 l/deň (vyhláška č. 684/2006) Maximálna denná potreba vody Q dm 928 l/deň Maximálna hodinová potreba vody Q maxh Q h 81,2 l/h Návrhový prietok Q dim Q dim 0,557 l/s Výpočtový prietok splaškov Q w Q w 1,517 l/s Ročná spotreba vody = cca produkcia splaškových OV Q w 211,7 m 3 /rok 8

9 Bilancia potreby vody (8 osôb) bytová jednotka A + bytová jednotka B Denná potreba vody Q d = 145 l/os.deň Q d 1160 l/deň (vyhláška č. 684/2006) Maximálna denná potreba vody Q dm 1856 l/deň Maximálna hodinová potreba vody Q maxh Q h 162,4 l/h Návrhový prietok Q dim Q dim 0,787 l/s Výpočtový prietok splaškov Q w Q w 2,145 l/s Ročná spotreba vody = cca produkcia splaškových OV Q w 423,4 m 3 /rok OBJEKTY: (SO a SO.09.06, SO a SO.09.13, SO a SO.09.21) Potreba vody (štyri bytové jednotky) Priemerná denná potreba vody kde: n- je spotrebná jednotka = 16 (osôb), q- špecifická potreba vody, pripadajúca na spotrebnú jednotku = 145 (l/osoba.d) Maximálna denná potreba vody (l/d) (l/d) kde: kd- je súčiniteľ dennej nerovnomernosti (obec Rovinka = 1,6) Maximálna hodinová potreba vody (l/h) (l/h) kde: kh- je súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = 2,1 Výpočtový prietok Qd 9

10 Výpočet (štyri bytové jednotky spolu) Z.P Druh WC U D V AP UR WC Umývadlo Drez Vaňa Práčka Umývačka riadu qi 0,1 0,2 0,2 0,3 0,2 0,2 kde: qi - je špecifický výtok jednotlivými druhmi výtokových armatúr, - je počet výtokových armatúr rovnakého druhu, ni Vodovodná prípojka sa dimenzuje na výpočtový prietok 1,114 l/s= 0, m 3 /s (m) kde: vd- je výpočtová rýchlosť = 1,5 (m/s) Navrhujem potrubie spoločnej vodovodnej prípojky vedené od verejného vodovodu po vodomernú šachtu HDPE DN50. Bilancia potreby vody (16 osôb) 4 bytové jednotky Denná potreba vody Q d = 145 l/os.deň Q d 2320 l/deň (vyhláška č. 684/2006) Maximálna denná potreba vody Q dm 3712 l/deň Maximálna hodinová potreba vody Q maxh Q h 324,8 l/h Návrhový prietok Q dim Q dim 1,114 l/s OBJEKTY: (SO.09.07, SO.09.08, SO.09.09), (SO.09.14, SO.09.15, SO.09.16), (SO.09.22, SO.09.23, SO.09.24) Potreba vody (šesť bytových jednotiek) Priemerná denná potreba vody kde: n- je spotrebná jednotka = 24 (osôb), q - špecifická potreba vody, pripadajúca na spotrebnú jednotku= 145 (l/osoba.d) Maximálna denná potreba vody (l/d) (l/d) 10

11 kde: kd- je súčiniteľ dennej nerovnomernosti (obec Rovinka = 1,6) Maximálna hodinová potreba vody (l/h) (l/h) kde: kh- je súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti = 2,1 Výpočtový prietok Qd Výpočet (šesť bytových jednotiek spolu) Z.P Druh WC U D V AP UR WC Umývadlo Drez Vaňa Práčka Umývačka riadu qi 0,1 0,2 0,2 0,3 0,2 0,2 kde: qi - je špecifický výtok jednotlivými druhmi výtokových armatúr, ni - je počet výtokových armatúr rovnakého druhu, Vodovodná prípojka sa dimenzuje na výpočtový prietok 1,396 l/s = 0, m 3 /s (m) kde: vd- je výpočtová rýchlosť = 1,5 (m/s) Navrhujem potrubie spoločnej vodovodnej prípojky vedené od verejného vodovodu po vodomernú šachtu HDPE DN50. Bilancia potreby vody (24 osôb) 6 bytových jednotiek Denná potreba vody Q d = 145 l/os.deň Q d 3480 l/deň (vyhláška č. 684/2006) Maximálna denná potreba vody Q dm 5568 l/deň Maximálna hodinová potreba vody Q maxh Q h 487,2 l/h Návrhový prietok Q dim Q dim 1,396 l/s Príprava teplej vody Ohrev teplej vody (TV) je zabezpečený zostavou elektro kotla PROTHERM RAJA 9 K, a zásobníka teplej vody FE 120 BM o objeme 117 l. Zásobník TV je umiestnený pod kotlom, resp. vedľa neho. Ohrev teplej vody je riešený samostatne pre každú bytovú 11

12 jednotku. Zásobník je umiestnený v bytovej jednotke A a v bytovej jednotke B v zádverí, č. A1.01 a B1.01. Ostatné surovinové a energetické zdroje Nároky na surovinové zdroje počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti sú nevyhnutné pre bezchybnú a environmentálne vhodnú výstavbu a prevádzku navrhovanej činnosti. Pre výstavbu navrhovanej činnosti bude potrebné zabezpečiť stavebný materiál rôzneho druhu. Množstvá nie sú v tomto štádiu ešte špecifikované, zdrojmi týchto materiálov budú ťažobné a iné zdroje dodávateľských organizácií, ktorých prísun si zabezpečí samotná staviteľský organizácia. Vykurovanie Vykurovanie je navrhnuté samostatne pre obidve bytové jednotky! Vykurovacia sústava je navrhnutá teplovodná dvojrúrková, s núteným obehom vykurovacej vody s teplotným spádom 45/35 C pre podlahové a pre radiátorové vykurovanie, s ekvitermickou reguláciou. Potreba a spotreba tepla Výpočet potreby tepla (jedna bytová jednotka): Prevádzka : plná - 16 hodín denne, tlmená (nočný útlm) - 8 hodín denne QMAX = W QMAX Qpr ( i pr ) i e Q pr.(20-4,2 ) 20- (-11) Q pr 3925W Výpočet ročnej spotreby tepla - vykurovanie: QMAX -6 QROK, UK ( i pr ) n d 10 i e Q UK.(20-4,2) (17-4,2) (-11) 17 - (-11) Q -6 ROK, 10 ROK, UK 19,1MWh/rok Vysvetlivky : θ i priemerná vnútorná teplota vzduchu (20 C) θ e vonkajšia výpočtová teplota vzduchu (-11 C) θ pr priemerná vonkajšia teplota počas vykurovacieho obdobia θpr = 4,2 C n počet vykurovacích dní v roku n = 210 dní d počet hodín vykurovania počas dňa d = 16 hodín plného vykurovania d = 8 hodín tlmeného vykurovania (zníženie vnútornej teploty o 3 C) Výpočet ročnej spotreby tepla teplá voda: QR,TUV = x 1 x 365 x 10-6 = 4,75 MWh/rok QL,TUV = x 1 x 163 x 10-6 = 2,12 MWh/leto 12

13 Bilancie potrieb tepla (jedna bytová jednotka): 13 Q Q PR Q R Q L (W) (W) (MWh/rok) (MWh/leto) Vykurovanie , TV ,75 2,12 Spolu ,85 2,12 Bilancie potrieb tepla (celý objekt dve bytové jednotky): Q Q PR Q R Q L (W) (W) (MWh/rok) (MWh/leto) Vykurovanie , TV ,5 4,24 Spolu ,70 4,24 Na pokrytie potreby tepla pre rodinný dom je navrhnutý nástenný elektrický kotol PROTHERM RAJA 9 K, výkon (1,0 9,0 kw), pripojenie 400 V, el. krytie IP40. Kotol je možné priamo pripojiť na zásobník teplej vody. Kotol je umiestnený v Zádverí č. A1.01 a B1.01. Zdroj tepla bude umiestnený samostatne v obidvoch bytových jednotkách. Ohrev teplej vody (TV) je zabezpečený zostavou elektro kotla PROTHERM RAJA 9 K, a zásobníka teplej vody FE 120 BM o objeme 117 l. Zásobník TV je umiestnený pod kotlom, resp. vedľa neho. Ohrev teplej vody je riešený samostatne pre obidve bytové jednotky. Elektroinštalácia: Napäťová sústava : 3/N/PE AC, 50Hz, 400/230V/ TN-C-S Inštalovaný výkon (Pi): 775,0 kw Súčasný príkon (Ppmax): 135,0 kw Súčasnosť (β): 0,34 Nároky na dopravu Riešené územie zo severovýchodu ohraničuje MOK C3 I.- II. etapa, ktorá ústi na cestu č. I/63 na Hlavnej ulici. Z ostatných svetových strán je záujmové územie ohraničené voľnými, nevyužívanými plochami bývalého družstva a objektmi skladov. Na riešenom území sa nachádzali stavby bývalého družstva, ktoré sú t. č. zasanované. V niektorých miestach ostali navážky zeminy, spevnené betónové plochy a staré žumpy. Tieto boli zlikvidované. Rozdrvený betón sa použije do podkladovej vrstvy navrhovanej komunikácie. Juhozápadnú hranicu riešeného územia I. etapy tvorí nedobudovaná Majerská ulica. Každá bytová jednotka ma vlastný vstup a vjazd orientovaný z navrhovanej komunikácie a disponuje dvoma parkovacími stojiskami na pozemku. VÝPOČET STATICKEJ DOPRAVY Druh objektu rodinný dom s 2 bytovými jednotkami 2 x byt nad 90m2 2 stojiská na byt 4 stojiská

14 Spolu 4 stojiská Výpočet celkového počtu stojísk N= 1,1. Oo = 1,1. 4 = 4,4 = 5 stojísk Vyhodnotenie rodinného domu s 2 bytovými jednotkami Potrebný počet parkovacích státí: 5 stojísk Navrhovaný počet parkovacích státí 5 stojísk Bilancia: +0 Nároky na pracovné sily Výstavbu bude realizovať vybraný dodávateľ, disponujúci potrebnou kapacitou zamestnancov v požadovanej profesijnej skladbe, preto za súčasného stavu nie je možné odhadnúť počet pracujúcich na stavbe. Vzhľadom k tomu, že realizáciou predkladaného zámeru príde k výstavbe bytovej zástavby, nepredpokladajú sa žiadne nároky na pracovné sily počas prevádzky navrhovanej činnosti Výstupy Ovzdušie Zdroje znečisťovania ovzdušia Významným zdrojom znečisťovania ovzdušia počas prípravy územia a samotnej výstavby rodinných domov bude stavebná doprava v kombinácii s vlastnou realizáciou jednotlivých inžinierskych objektov a objektovej skladby jednotlivých rodinných domov. Líniové zdroje znečistenia budú predstavovať trasy navrhovaných líniových inžinierskych objektov a trasy dovážania stavebného materiálu. Množstvo emisií z líniových zdrojov počas výstavby nie je možné spoľahlivo odhadnúť, závisí od počtu pracovných mechanizmov a dopravných prostriedkov. Realizáciou navrhovanej činnosti sa predpokladá v oblasti kvality ovzdušia zvýšená prašnosť a keďže limitné hodnoty pre tuhé častice (PM10) sú neustále prekračované, bude nevyhnutné počas výkopových prác inžinierskych sietí udržiavať stavenisko v stave, aby úniku prachu a emisií do ovzdušia bol minimálny. Zdrojom znečisťovania pri užívaní navrhovanej činnosti bude statická autodoprava (parkoviská, garáže) príp. emisie zo spaľovania drevnej hmoty v krbových kachlí. Oproti terajšiemu stavu očakávame po sprevádzkovaní navrhovanej činnosti mierny nárast emisií znečisťujúcich látok z dopravy na príjazdových komunikáciách. Realizáciou a následným užívaním rodinných domov, ktoré budú mať krbové kachle, vznikne malý zdroj znečisťovania ovzdušia. Ako zdroj tepla v navrhovaných rodinných domov sa uvažuje elektrokotol. Odpadové vody Splaškové vody z objektu budú odvedené navrhovanou kanalizačnou prípojkou DN 150, ktorá bude ukončená navrhovanou kanalizačnou revíznou šachtou Ø400 s viacvtokovým dnom. Kanalizačná prípojka bude spoločná pre obidve bytové jednotky. 14

15 Splaškové odpadové vody Výpočtový prietok splaškových odpadových vôd (dve bytové jednotky spolu): kde: DU K - je súčet výpočtových odtokov zo všetkých zariaďovacích predmetov napojených v navrhovanom úseku vnútornej kanalizácie = 18,4, - je súčiniteľ súčasnosti odtoku, zohľadňujúci spôsob používania budovy = 0,5. Výpočet (dve bytové jednotky spolu) Z.P Druh WC WC 4 U Umývadlo 4 D Drez 2 V Vaňa 2 AP Práčka 2 UR Umývačka riadu 2 qi 2,0 0,5 0,8 0,8 0,8 0,8 Výpočtový prietok splaškových odpadových vôd (jedna bytová jednotka): kde: DU K - je súčet výpočtových odtokov zo všetkých zariaďovacích predmetov napojených v navrhovanom úseku vnútornej kanalizácie = 9,2, - je súčiniteľ súčasnosti odtoku, zohľadňujúci spôsob používania budovy = 0,5. Výpočet (jedna bytová jednotka) Z.P Druh WC WC 2 U Umývadlo 2 D Drez 1 V Vaňa 1 AP Práčka 1 UR Umývačka riadu 1 qi 2,0 0,5 0,8 0,8 0,8 0,8 15

16 Výpočtový prietok splaškových vôd je dôležitý pri samotnom návrhu zvodového potrubia vedeného z bytovej jednotky A, resp. z bytovej jednotky B. Potrubie bude z každej bytovej jednotky vedené samostatne do spoločnej kanalizačnej revíznej šachty Ø400 s viac vtokovým dnom potrubím PVC DN 125. Dažďové odpadové vody Dažďové vody budú zachytávané zo strechy objektu vonkajšími odpadovými potrubiami. Na päte odpadových potrubí budú osadené lapače strešných splavenín. Dažďové vody zo strechy objektu sú odvádzané do prefabrikovanej retenčnej nádrže odkiaľ, sa prebytočná dažďová voda prepadom vsakuje do vsakovacích blokov umiestnených na pozemku investora v hĺbkach, ktoré budú bližšie určené po vykonaní hydrogeologického prieskumu. Výpočtový prietok zrážkovej vody/strecha objektu (jedna bytová jednotka): kde: r - je výpočtová výdatnosť dažďa = 0,025, C - je súčiniteľ odtoku odvodňovanej plochy = 1,0 (-), A - je pôdorysný priemet odvodňovanej plochy = 75,2 (m 2 ). Výpočtový prietok zrážkovej vody/strecha objektu (dve bytové jednotky spolu): kde: r - je výpočtová výdatnosť dažďa = 0,025, C - je súčiniteľ odtoku odvodňovanej plochy = 1,0 (-), A - je pôdorysný priemet odvodňovanej plochy = 150,4 (m 2 ). Výpočtový prietok zrážkových vôd je dôležitý pri návrhu potrubia dažďovej kanalizácie, ktoré je vedené v zemi ku prefabrikovanej retenčnej nádrži. Umiestnenie retenčnej nádrže je za objektom, resp. vedľa jeho na nezastavanej ploche. Svetlosť potrubia je stanovená na PVC - DN 125. Dažďová voda bude vedená samostatne z každej bytovej jednotky do vlastnej retenčnej nádrže, ktorá bude mať vlastný vsakovací systém. Veľkosť retenčnej nádrže a počet vsakovacích blokov bude určený pri spracovaní projektovej dokumentácie. Odvodnenie strechy a spevnených plôch Odvedenie dažďovej vody zo strechy je riešené zaústením do vsakovacieho objektu. Súčasťou odvodnenia je vsakovací objekt a odvodňovacie potrubie. Odvedenie dažďových vôd zo strechy bude prevedené cez lapač splavením do vsakovacieho objektu. Do vsakovacieho systému môžu byť zaústené len vody z povrchového odtoku, pri ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody v zmysle NV SR č. 269/2010, ktorým sa 16

17 ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd a po predchádzajúcom zisťovaní (záverečná hydrogeologická správa podľa 37 v spojení 3 ods. 4 vodného zákona) Odpady Počas výstavby vzniknú odpady najskôr pri realizácii zemných prác, neskôr pri realizácii stavebných prác. Počas výstavby je predpoklad vzniku nasledovných druhov odpadov, zaradených v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov : por. č. katalógové číslo odpadu 17 názov odpadu Zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v kategória odpadu O pôvod odpadu dokončovacie práce Drevo O z výstavby R Železo a oceľ O z výstavby R Káble iné ako O z výstavby R13 uvedené v Izolačné materiály O dokončovacie D1 iné ako uvedené v 17 práce a Obaly vrátane odpadových obalov z triedeného zberu KO Obaly z papiera a lepenky kód nakladania D1 O nové výrobky R Obaly z plastov O nové výrobky R Obaly z dreva O nové výrobky R Obaly obsahujúce N nové výrobky D10 zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované s nebezpečnými látkami Množstvá odpadov vzniknuté z výstavby budú upresnené v PD jednotlivých stavieb. Zneškodňovanie stavebných odpadov vzniknutých počas výstavby zabezpečí budúci investor na vlastné náklady. Spôsob a nakladanie so vzniknutými odpadmi bude presnejšie dokumentované pri stavebnom konaní a kontrolované pri kolaudačnom konaní. Druhotné suroviny ako plasty, železo sa budú voľne zhromažďovať na stavenisku. Prostredníctvom oprávnených organizácií bude zabezpečené ich opätovné využitie. Pri nakladaní s odpadmi je potrebné postupovať v zmysle 12 až 14 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípade, ak stavebné práce budú realizované dodávateľským spôsobom prostredníctvom firiem, dodávateľ stavebných prác, ako pôvodca odpadov

18 vznikajúcich pri jeho činnosti v rámci tejto akcie zodpovedá za ich zneškodňovanie alebo využitie a pri nakladaní s odpadmi je povinný dodržiavať príslušné uvedeného zákona a vykonávacej vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Spôsob nakladania s odpadmi počas užívania jednotlivých rodinných domov Nakoľko hlavným účelom je obytná funkcia po dobudovaní celého komplexu sa bude nakladať s odpadmi komunálneho charakteru. Za nakladanie s KO zodpovedá obec. Nádoby na zber komunálnych odpadov budú rozmiestnené v zmysle VZN obce. Budúci užívatelia RD a bytových jednotiek budú povinní uzatvoriť s obcou zmluvu na zber a zneškodňovanie komunálnych odpadov a pri nakladaní s KO sa riadiť podľa VZN obce. Na zhromažďovanie odpadov pred ich zneškodnením príp. zberom, bude vyhradený, stavebne ohraničený priestor pri rodinných domoch, kde budú uložené kontajnery na zmesový komunálny odpad a vyseparované zložky zhodnotiteľných odpadov. V súlade so Všeobecne záväzným nariadením obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území obce a zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov po kolaudácii, vyseparované zložky sa budú triediť nasledovne: Kód odpadu Názov odpadu Papier a lepenka Sklo Plasty Biologicky rozložiteľný kuchynský odpad Kovy Zmesový komunálny odpad Ostatné druhy odpadov /ako objemný odpad, odpad z elektrozariadení, rastlinné odpady/ budú mať možnosť obyvatelia odovzdať na zbernom mieste. Budovanie stanovíšť musí vyhovovať základným požiadavkám na stavby podľa osobitného predpisu ( 43d zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) Pri návrhu umiestnenia stojísk treba vychádzať z požiadaviek na: úplné odstránenie stojísk z verejných komunikácií obmedzenie umiestnenia stojísk na parkoviskách a vo verejnej zeleni hygienu a komfortnosť, dostupnosť pre obyvateľov a vývozcu optimálny počet a druh zberných nádob v stojiskách estetizácie a urbanistického začlenenia stojísk Odpadové hospodárstvo rodinných domov Prístrešok pre nádoby na domovy odpad z jednotlivých rodinných domov bude umiestnený na spevnenej ploche pri uličnom oplotení, kde budú umiestnene nádoby na triedený komunálny odpad z domácnosti. Nádoby na komunálny odpad obyvatelia rodinných domov sprístupnia od miestnej komunikácie pre zber domového odpadu, ktorý je v obci uskutočňovaný pravidelne na základe zmluvy Obecného úradu v Hviezdoslavove s odbornou firmou. Zároveň je k dispozícií plocha na občasne, pripadne trvale osadenie veľkokapacitného kontajnera. 18

19 Hluk, hygiena pracovného prostredia, bezpečnosť práce Počas stavebných prác dôjde k zvýšeniu hladiny hluku zo zdrojov dopravných a stavebných mechanizmov. Počas výstavby zámeru sa predpokladá prevádzka stavebných strojov, hluk sa bude šíriť najmä z priestoru staveniska, v menšej miere tiež z prístupovej komunikácie. Najvýznamnejšie hlukové emisie predstavuje doprava materiálu ťažkými nákladnými vozidlami a realizácia zemných prác ťažkými mechanizmami. Nie je predpoklad šírenia vibrácií do okolia mimo dotknutého areálu. Počas užívania stavby na zabezpečenie limitov hluku v súlade s hygienickými predpismi budú postačovať vlastnosti stavebných konštrukcií budov. Zdrojmi hluku počas užívania obytného súboru budú hlavne areálové komunikácie a parkovacie plochy na jednotlivých pozemkoch, resp. garáže. Žiarenie a iné fyzikálne polia V pôvodnom návrhu ako aj v zmene činnosti nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia. Teplo, zápach a iné výstupy Počas výstavby ani počas užívania navrhovaných objektov sa nepredpokladá vznik tepla, zápachu, ani iných výstupov. V plánovanej výstavbe nebudú inštalované také zariadenia, ani nebudú použité počas výstavby, ktoré by mohli produkovať nadmerné množstvo tepla, ktoré by sa šírilo mimo priamo dotknuté územie. Požiarna bezpečnosť Požiarna ochrana sa bude zabezpečovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti protipožiarnej bezpečnosti. Podrobné riešenie protipožiarnej ochrany bude súčasťou projektovej dokumentácie. Preventívne opatrenia požiarnej ochrany sú zakotvené v návrhu objektu a jeho dispozičnom riešení. Preventívne opatrenia požiarnej ochrany musí zabezpečovať majiteľ, prípadne užívateľ v zmysle príslušných vyhlášok a smerníc. Bezpečnosť práce Z hľadiska bezpečnosti práce pri realizácii a prevádzke navrhovanej činnosti je potrebné dodržiavať príslušné právne predpisy zákony, vyhlášky, nariadenia vlády a STN. Všetky práce musia byť vykonávané podľa platných predpisov o bezpečnosti práce a ochrane zdravia. Civilná ochrana Požiadavky civilnej ochrany obyvateľstva vyplývajú zo zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhlášky č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany v znení neskorších predpisov. 19

20 3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie Pri realizácii navrhovanej činnosti resp. jej zmeny nepredpokladáme a neočakávame žiadne riziká, ktorých význam a vplyv by mohol vylúčiť očakávané ciele alebo vplyv, ktorý by mohol významnejšie ovplyvniť vlastnosti dotknutého územia. Pri stavebnej činnosti budú používané bežné postupy a bežné stavebné materiály a látky. Vzhľadom k charakteru stavby, prevádzka nebude znamenať vyššie riziko havárií ako je to v súčasnom období. 4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Zákonným predpokladom realizácie navrhovanej činnosti je získanie povolení, vyjadrení a súhlasov vyžadovaných pred zahájením činnosti v zmysle platnej právnej úpravy regulujúcej oblasť životného prostredia. Výsledný dokument z tohto oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať rozhodnutie podľa zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcej štátne hranice: Z hľadiska vplyvov na životné prostredie realizácia zmeny nebude mať vplyv presahujúci štátne hranice. 6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia Základné informácie o stave životného prostredia dotknutého územia a okolia vychádzajú zo spracovaných dostupných štúdií, podkladov a dokumentácií, ktoré sú spracované pre okres Senec, taktiež, ktoré boli vypracované pre potrebu výstavby a prevádzky činnosti, ako aj z charakteristík a popisu dotknutého územia na základe dostupných informačných zdrojov a ohliadky lokality a predmetného územia. Životné prostredie je otázkou vzťahov medzi ľudským životom a celkovo ponímaným okolím. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu životného prostredia človeka. Kvalita životného prostredia je ohrozovaná a znehodnocovaná pôsobením negatívnych javov, charakteru stresových faktorov. Za stresové faktory sa považujú tie ľudské aktivity, ktoré ohrozujú existenciu a kvalitu jednotlivých krajinotvorných zložiek. V hodnotenom území sa sledovali najintenzívnejšie pôsobiace stresové faktory, a to primárne i sekundárne. Za primárne stresové faktory sa považujú umelé, alebo poloprirodzené prvky v krajine, ktoré sú zväčša pôvodcom stresu. Patria sem všetky hmotné antropogénne prvky územia slúžiace na výrobno-skladovacie, dopravné, obytnorekreačné, vodohospodárske, poľnohospodárske a energetické účely. Ich 20

21 negatívny vplyv sa prejavuje predovšetkým plošným záberom prírodných ekosystémov a následnou antropizáciou územia. Z aspektu životného prostredia sa prejavujú tieto stresové faktory zmenou kvality priestorovej štruktúry katastrálneho územia, ako i narušením stability a estetiky krajiny. Z tohto aspektu vidno, že najhoršiu kvalitu priestorovej štruktúry majú mestské sídla regiónu s vysokým stupňom antropizácie územia v dôsledku veľkej koncentrácie socioekonomických aktivít na ich území. Hlavným cieľom environmentálnej politiky je zlepšenie všetkých zložiek životného prostredia: ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia a zachovanie rozmanitosti organizmov. Znečistenie ovzdušia Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. V zákone č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Vykonávajúca vyhláška č. 410/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Záujmové územie patrí k oblastiam s relatívne málo znečisteným ovzduším. Vzhľadom k všeobecne priaznivým klimatickým a mikroklimatickým pomerom je veľmi dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Zaťaženie územia základnými znečisťujúcimi látkami premieta predpokladané znečistenie vypočítané metódou matematického modelovania a predstavuje hodnotenie priemerných ročných koncentrácií vybraných znečisťujúcich látok (SO2, TZL, NO2 a CO) zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, automobilovej dopravy a pozadia. Záujmové územie patrí k oblastiam s relatívne málo znečisteným ovzduším. Vzhľadom k všeobecne priaznivým klimatickým a mikroklimatickým pomerom je veľmi dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Zaťaženie územia hlukom, radónové riziko Hluk je nežiaduci a škodlivý jav, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva ako aj na prírodné prostredie. Preto je vyhodnotenie hlukovej situácie jednou z položiek komunálnej hygieny a je významné aj z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre ochranu prírody a krajiny. Najväčším zdrojom hluku v území je cestná automobilová doprava na dopravných komunikáciách, hlavne na ceste II/503. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových množstvách vo všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového rizika pre celé územie. 21

22 Znečistenie povrchových a podzemných vôd Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť požiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, využívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešene rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vyhlášky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona. Do nového zákona boli premietnuté aj jednotlivé princípy z príslušných smerníc EU. Ide najmä o: - všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, - účelne a hospodárne a trvalo udržateľne využívanie vôd, - manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek Slovenská republika transponovala rámcovú smernicu o vodách (smernica 2000/60/ES) do nového vodného zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Pôda je integrovanou zložkou životného prostredia a predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj. Výkon starostlivosti o pôdu prináleží Ministerstvu pôdohospodárstva SR, no je potrebné rešpektovať multifunkčný a medziodvetvový význam pôdy a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného záujmu všetkých zainteresovaných o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu pôd. S cieľom ochrany pôdy bol v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom. Prílohou zákona sú aj limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde. Sú to hodnoty najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde a stupňa kontaminácie. Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej kontamináciu. Kontaminácia horninového prostredia Kontaminácii horninového prostredia predchádza spravidla kontaminácia pôd a podzemných a povrchových vôd. Problém kontaminácie spočíva v antropickom narušovaní prirodzených ustálených biogeochemických cyklov a tiež vnášaní rôznych druhov chemikálií organického alebo anorganického pôvodu do zložiek 22

23 životného prostredia. V danom území predstavuje pre horninové prostredie najväčšie nebezpečenstvo veľkoplošná intenzívna poľnohospodárska činnosť a divoké skládky odpadu. Súčasný stav horninového prostredia je monitorovaný v rámci Čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) Geologické faktory. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku aj človeka. Odpady Nová stratégia v oblasti odpadov v rámci Európskej únie spočíva v snahe urobiť z Európy spoločnosť využívajúcu recykláciu, ktorá predchádza vzniku odpadov a využíva ich ako suroviny. Vďaka lepšiemu spracovaniu bude možné z odpadu získať na opätovné použitie viac cenných surovín a zabrániť, aby sa nebezpečné látky, ktoré sú jeho súčasťou, hromadili na skládkach. Objem recyklovaných spotrebičov vzrastie pri určitých kategóriách výrobkov na 80%. Pri recyklácii by sa mali využívať najlepšie dostupné techniky spracovania a výrobný proces by mal byť upravený tak, aby uľahčoval budúcu recykláciu. Poškodenie vegetácie a biotopov Rastlinné a živočíšne organizmy, ktoré sa vyskytujú na území, veľmi dobre odrážajú všetky vplyvy prostredia, ktoré na ne pôsobia a sú teda vhodným indikátorom týchto zmien. Poškodenie vegetácie je vo všeobecnosti spôsobené: abiotickými faktormi (vietor, krupobitie, záplavy, sneh, námraza, sucho a pod.) biotickými faktormi (premnoženie škodcov) socioekonomickými faktormi (imisné poškodenie - kyslým spádom, toxickými látkami, ťažkými kovmi, únik ropných látok a pod.) Zo súčasných stresových faktorov sa v území najviac prejavujú urbanizačné vplyvy. Vplyvy urbanizácie na vegetáciu sa prejavujú objavovaním sa sekundárnych antropogénnych biotopov s prítomnosťou ruderálnej vegetácie. Takmer všetka pôvodná vegetácia v dotknutom území bola v minulosti nahradená poľnohospodárskymi kultúrami s intenzívnym obhospodarovaním. Ekologická rovnováha takýchto kultúr je umelo udržiavaná dodávaním energie človekom. V porovnaní s prirodzenou krajinou majú intenzívne obrábané poľnohospodárske plochy (veľkoplošné polia) najnižší stupeň ekologickej stability. Pôvodné biotopy sú obmedzené na línie okolo niektorých tokov a na ostrovčeky zachovaných lesných porastov. Ekologickú stabilitu lesných porastov vyjadruje stálosť a odolnosť prostredia, životnosť porastu, zmeny lesných ekosystémov, imisný typ a ochranársky typ. Hlavnými faktormi znižujúcimi zdravotný stav a tým i ekologický stav porastov sú poveternostné vplyvy, hniloby, tracheomykózy, poškodenia zverou a stanovištne nevhodná drevinová skladba. Na poškodení porastov v dotknutom území imisie nezohrávajú výraznú úlohu. 23

24 Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia Slovenská republika zákonom č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od využíva jeden z nástrojov Európskej únie pre obmedzovanie znečistenia životného prostredia do praxe (Smernica 96/61/ES o IPPC (Integrated Polution and Prevention Control). Účelom zákona je, v súlade s právom Európskeho spoločenstva, dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, zabezpečenia integrovaného výkonu verejnej správy pri povoľovaní prevádzky a zriadenia a prevádzkovania integrovaného registra znečisťovania životného prostredia. Táto právna norma mení prístup v ochrane životného prostredia a predstavuje prechod od systému odstraňovania znečistenia z konca technologických procesov ( end of pipe ) a zložiek životného prostredia na prevenciu, znižovanie a elimináciu emisií škodlivých látok priamo u zdroja v súlade so zásadou znečisťovateľ platí. Pojem integrovaná ochrana životného prostredia zahŕňa uvažovanie o vplyvoch na všetky zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda a biota) spolu, namiesto oddeleného pohľadu na jednotlivé zložky. Dôvodom je, že kontrola vypúšťania látky do jednej zložky životného prostredia môže spôsobiť presun látky do inej zložky životného prostredia. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ako aj životne prostredie. Vplyv znečisteného prostredia na zdravie ľudí je doteraz len málo preskúmaný, odzrkadľuje sa však najmä v ukazovateľoch zdravotného stavu obyvateľstva. Populačný vývoj na Slovensku je potrebné vnímať v kontexte svetového populačného vývoja, aj keď viaceré demografické procesy prebiehajú u nás s časovým posunom aj niekoľko desiatok rokov za najvyspelejšími krajinami. V okrese Senec, tak ako v celej SR, je na prvom mieste úmrtnosť na choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádorové ochorenia. IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH Navrhované zmeny činnosti sa budú riadiť predovšetkým technologickými predpismi a normami. Vplyv na horninové prostredie a reliéf Z charakteru činnosti, jej umiestnenia a z geologickej stavby dotknutého územia nevyplývajú také dopady, ktoré by závažným spôsobom ovplyvnili stav horninového prostredia. Zdrojom znečistenia horninového prostredia a následne i podzemných vôd by mohol byť len parkovanie motorových vozidiel. Takýto vplyv je trvalý, vzhľadom na to, že sa uvažuje len s parkovaním v rámci jednotlivých pozemkov, uvedené ovplyvnenie možno hodnotiť ako nevýznamné. 24

25 Počas výstavby sa jedná o vplyvy dočasného charakteru. Vplyvy na horninové prostredie a reliéf možno hodnotiť ako negatívne nevýznamné. Počas prevádzky sa jedná o vplyvy dlhodobého charakteru. Vplyvy na horninové prostredie a reliéf možno hodnotiť ako negatívne nevýznamné. Vplyvy na povrchové a podzemné vody Vplyvy na podzemné vody sú takmer totožné s vplyvmi na horninové prostredie, nakoľko obe zložky životného prostredia sú úzko prepojené. Vplyvy na povrchové vody súvisia najmä s odvádzaním dažďových a tiež odpadových vôd a vplyvy na podzemné vody súvisia s možným únikom ropných produktov používaných pri prevádzke automobilov. Počas stavebných prác môže z kvalitatívneho hľadiska dochádzať ku kontaminácii podzemnej vody ropnými látkami pri poruchách a prípadných haváriách stavebných mechanizmov. Vplyv na podzemné vody bude dočasný, nepriamy a málo významný. Počas užívania budú vznikať odpadové a splaškové vody, ktoré môžu vplývať na fyzikálne a chemické vlastnosti povrchových a podzemných vôd. Riešené územie bude zabezpečené spevnenými plochami, ktoré zabraňujú prieniku škodlivých látok do zvodnených horizontov. Vplyv na podzemné resp. povrchové vody bude málo významný. Zvýšenie spotreby vody: kvantitatívne nepriaznivý, trvalý, málo významný. Zvýšenie množstva odpadových vôd: nepriaznivý vplyv, trvalý, málo významný. Zvýšenie celkového množstva dažďových vôd odvádzaných z územia: nepriaznivý vplyv, trvalý, málo významný. Vplyvy na ovzdušie Počas výstavby hodnotenej činnosti môže byť zvýšená prašnosť v okolí stavby z dôvodu stavebných prác a činnosti stavebných strojov. Ich vplyv bude krátkodobý a možno minimalizovať použitím vhodnej technológie a stavebných postupov. Vplyv výstavby nie je možné z časového hľadiska v tejto etape definovať, nakoľko bude výstavba jednotlivých rodinných domov závislá od možnosti jednotlivých investorov a bude prebiehať individuálne, pravdepodobne počas niekoľkých rokov. Počas prevádzky Plošným zdrojom znečisťovania budú parkovacie plochy na jednotlivých pozemkoch a garáže pre osobné automobily. Emisie aj imisie z parkovacích plôch a garáží pre osobné automobily budú zanedbateľné. V tejto etape však možno predpokladať, že navrhovaný zámer neovplyvní výraznejšie znečistenie ovzdušia danej lokality v dlhodobom ani krátkodobom režime. Tejto skutočnosti napomáha aj vhodná konfigurácia terénu, častosť, sila a smer prevládajúcich vetrov a celkové vhodné rozptylové podmienky. Vzhľadom na intenzitu dopravy, spôsob vykurovania a zastavanosť územia a s ohľadom na dobré rozptylové podmienky možno predpokladať, že navrhovaná činnosť bude spĺňať požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia. 25

26 Znečistenie ovzdušia počas výstavby: nepriaznivý vplyv s postupným pôsobením, dočasný, málo významný. Zvýšenie sekundárnej prašnosti počas výstavby: nepriaznivý vplyv s postupným pôsobením, dočasný, málo významný. Zaťaženie hlukom z dopravy počas výstavby: nepriaznivý vplyv s postupným pôsobením, dočasný, málo významný. Zaťaženie hlukom z dopravy počas prevádzky: nepriaznivý vplyv, trvalý, v súčasnosti neznámeho rozsahu, pravdepodobne málo významný. Zmena mikroklímy v dotknutom území: nepriaznivý vplyv, trvalý, vzhľadom na predpokladané sadové úpravy málo významný. Vplyvy na pôdu Realizácia zmeny činnosti si nevyžiada záber poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Kontaminácia pôdy sa nepredpokladá, počas výstavby aj prevádzky predstavuje takéto ovplyvnenie iba riziko, pri náhodných, havarijných situáciách (únik ropných látok z dopravných prostriedkov a pod.). Vplyvy počas výstavby a prevádzky na kvalitu pôdy majú povahu možných rizík, čiže náhodný - nepriamy, málo významný. Vplyv na krajinu Pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na štruktúru krajiny počas výstavby aj počas užívania je potrebné si uvedomiť, že navrhovaná činnosť je v časovej a priestorovej súvislosti s ostatnými stavbami realizovanými v lokalite. Krajinný ráz a scenéria sa podstatne zmenia, ale pôjde o dominantu viditeľnú z väčších vzdialeností. Vnímanie nového prvku v krajine bude závislé od subjektívnych pocitov vnímateľov. Priestorové limity v záujmovej lokalite stanovuje povoľujúci orgán a pri ich dodržaní nie je predpoklad vzniku významných negatívnych vplyvov na vzhľad krajiny. Stabilita krajiny sa vybudovaním navrhovanej činnosti zmení, kumulovane možno tento vplyv považovať trvalý, významný. Navrhované objekty (pôdorysné, výškové a objemové parametre, farebné úpravy povrchov, nočné osvetlenie) nepriaznivo zmenia tradične vnímané estetické a optické parametre krajiny. Navrhované sadové úpravy a začlenenie lokality do územia obce (v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte) tieto vplyv zmiernia. zvýšené zastúpenie zelene v danom území zabezpečí zlepšenie životného prostredia z hľadiska ekologických, hygienických a estetických hodnôt rozvojom zelene sadovnícky upravenej v skladbe zatrávnených plôch doplnených solitérmi a skupinami stromov a kríkov rozvojom zelene pozdĺž dopravných komunikácií, dopravných trás a trás pre peších sa zabezpečí zníženie prieniku výfukových plynov do okolia rozvojom zelene na okraji riešeného územia sa zapojí do celkovej koncepcie zelene danej zóny i vo vzťahu k okolitej prírode 26