DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA

DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov Navrhovateľ: Dongil Rubber Belt Slovakia s.r.o., Robotnícka 2198, 017 01 Považská Bystrica Zhotoviteľ: ENVICONSULT spol. s r.o., November 2015

OBSAH I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI... 4 1 NÁZOV... 4 2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO... 4 3 SÍDLO... 4 4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA... 4 5 KONTAKTNÁ OSOBA... 4 II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 5 III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 5 IV. 1 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 5 2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA VSTUPY A VÝSTUPY... 6 2.1 Technické a technologické riešenie... 6 2.2 Požiadavky na vstupy... 10 2.3 Údaje o výstupoch... 13 3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHĽADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE... 17 4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV... 18 5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE... 18 6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ... 18 6.1 Geomorfologické pomery... 18 6.2 Horninové prostredie... 18 6.3 Klimatické pomery... 19 6.4 Hydrologické pomery... 21 6.5 Pôdne pomery... 21 6.6 Fauna a flóra... 22 6.7 Chránené územia... 24 6.8 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrno-historické hodnoty územia... 25 VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH... 28 1 VPLYVY NA OBYVATEĽSTVO... 28 2 VPLYVY NA PRÍRODNÉ PROSTREDIE... 30 1

2.1 Reliéf a horninové prostredie... 30 2.2 Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu... 30 2.3 Vplyvy na ovzdušie... 30 2.4 Pôda... 30 2.5 Fauna a flóra... 31 2.6 Vplyvy na krajinu... 31 3 VPLYVY NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ZEME... 31 4 VPLYVY NA KULTÚRU A PAMIATKY... 31 5 ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA... 31 V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE (NETECHNICKÉ ZHRNUTIE)... 32 1 NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 32 2 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A JEJ ZMENÁCH... 32 3 ÚZEMIE DOTKNUTÉ ZMENAMI ČINNOSTI... 32 4 ÚZEMNÉ PODMIENKY... 32 5 SUMARIZÁCIA VPLYVOV STAVBY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE... 34 5.1 Vplyvy navrhovaných zmien a ich porovnanie s pôvodným riešením... 34 5.2 Synergické a kumulatívne vplyvy... 35 6 KOMPENZAČNÉ OPATRENIA... 35 7 POSÚDENIE SÚLADU ZMENY ČINNOSTI S PLATNOU ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU... 35 VI. PRÍLOHY... 36 1 INFORMÁCIA O POSÚDENÍ ČINNOSTI PODĽA ZÁKONA... 36 2 MAPOVÁ DOKUMENTÁCIA... 36 3 VÝPIS Z KATASTRA NEHNUTEĽNOSTÍ... 36 4 DOKUMENTÁCIA K ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI... 36 VII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA OZNÁMENIA... 37 VIII. SPRACOVATEĽ OZNÁMENIA... 37 IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA... 37 2

PRÍLOHY 1. Rozptylová štúdia 2. Koordinačná situácia 3. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania POUŽITÉ SKRATKY EIA CHVÚ MPŽPRR MŽP SR TZL ÚEV ÚSES - posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment) - chránené vtáčie územie - Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky - tuhé znečisťujúce látky - územie európskeho významu - územný systém ekologickej stability 3

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1 NÁZOV Dongil Rubber Belt Slovakia s.r.o. 2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO 35914581 3 SÍDLO Robotnícka 2198 017 01 Považská Bystrica 4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA Kim Sung Ho Dedovec 1350/173 017 01 Považská Bystrica 5 KONTAKTNÁ OSOBA Ing. Eduard Maťašovský Mob: 0918 683 849 e-mail: eduard.matasovsky@drbeurope.com Miesto na konzultácie: DRB, Robotnícka 2198, Považská Bystrica RNDr. Ivan Pirman, konateľ spracovateľ oznámenia Tel: 041 4632 461 Mob: 0903 548 882 e-mail: pirman@enviconsult.sk Miesto na konzultácie: ENVICONSULT spol. s r.o., Obežná 7, Žilina 4

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI DRB ETAPA II POVAŽSKÁ BYSTRICA III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Kraj: Okres: Mesto: Kataster: Trenčiansky Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica Obr. 1 Prehľadná situácia Súčasný areál DRB zámer FÁZA II Zdroj: www.google.earth.com Zmena navrhovanej činnosti - nové výrobné priestory spoločnosti DRB (Etapa II) sú situované v areáli na juhozápadnom okraji priemyselnej zóny bývalých Považských strojární a areálu Teplárne. Novoplánovaný areál spoločnosti DRB v severovýchodnej časti susedí so športovým areálom a s prístupovou cestou k niekoľkým objektom služieb, na severozápadnom cípe s areálom Teplárne. Najbližšia obytná zóna na ul. Športovcov je situovaná cca 380 m severovýchodne. 5

2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA VSTUPY A VÝSTUPY 2.1 TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ RIEŠENIE Predmetom činnosti spoločnosti DRB je výroba rôznych druhov gumových profilov a tesnení pre automobily - tesnenia karosérie, dverí, okien, kapoty motorového priestoru a kufra. Vo výrobnej hale v areáli bývalých Považských strojární vykonáva túto činnosť už od roku 2006. Výrobné priestory sú tvorené Starou halou a Novou halou. V Starej hale sa nachádzajú technologické linky L1 až L3, v Novej hale linky L4 až L6. Surovinou (polotovarom) na výrobu gumených profilov sú kovové profily a gumová zmes vo forme kaučukových pásov. Kaučuk je buď prírodný, alebo syntetický EPDM (etylén, propylén, dién, monomér). Hlavnými výrobnými operáciami sú extrudovanie, vulkanizácia a nanášanie povlakov na gumové profily, za účelom zlepšenia ich vlastností. Proces začína odvíjaním kovovej pásky, ktorá tvorí jadro profilu a v extrudéri sa spája s gumovou hmotou. Gumová surovina je v komore extrudéra zahriata na teplotu do 70 0 C a vytlačovaná cez hubicu do požadovaného tvaru. Profil prechádza do procesu vulkanizácie v stupňoch infračervenej pece, mikrovlnnej pece a teplovzdušnej pece. Teplota vulkanizácie je cca 210 0 C. 6

V závislosti na druhu vyrábaného profilu sa po I. fáze vulkanizácii nanáša v striekacích kabínach na profily buď polyuretán alebo silikónový olej na zlepšenie vzhľadových a úžitkových vlastností tesnenia. Nasleduje II. fáza vulkanizácie horúcom vzduchom, za účelom stabilizácie ochranného náteru. Po prechode II. stupňom vulkanizácie sa profily chladia vo vodných kúpeľoch. V rámci technologickej linky prebiehajú ešte operácie laserového označovania profilu, vŕtania odvzdušňovacích dier, 7

konečného formovania profilu a automatického sekania profilov na požadovanú dĺžku. Po 24 h stabilizácii sa presúvajú polotovary k ďalším výrobným procesom. V druhej časti výrobného procesu prebieha sekanie profilov, lisovanie a ďalšie operácie na ručných pracoviskách. Na sekacích zariadeniach sa do profilov robia výseky a takto pripravené profily sa spájajú v hydraulických a pneumatických lisoch. Na ručných pracoviskách pri pracovných stoloch sa vykonávajú dokončovacie operácie - obstrih pretokov a lepenie montážnych otvorov. Záverečným krokom je kontrola, balenie a expedícia. Odpadové plyny z celej výrobnej linky, vrátane spalín z horákov vulkanizácie, sú odvádzané a čistené vo vodnej práčke, ktorá je umiestnená pri hale. Odpadové vody vznikajú v procese chladenie profilov po vulkanizácii. Chladiaca voda je v uzatvorenom cykle a periodicky je vypúšťaná do kanalizácie. Plánovaná výroba Výrobná hala Technologický proces plánovanej výroby v nových výrobných priestoroch etapy II bude úplne rovnaký. V rámci etapy II sa uvažuje postupné rozširovanie vo fázach 1 5 (príloha 1). Predmetom oznámenia je rozšírenie výroby vo fázach 1 3. Rozšírenie z pohľadu technológie spočíva v umiestnení ďalších 8 technologických liniek. Z architektonického hľadiska sa jedná o výstavbu nového priemyselného areálu pozostávajúceho z výrobnej haly a dvoch menších hál pre uskladnené materiálu a hotových výrobkov. Výrobná hala je z konštrukčného hľadiska navrhnutá ako jednopodlažná, nepodpivničená s dvoma dvojpodlažními vstavkami, kde sú naprojektované potrebné priestory pre danú prevádzku na základe požiadaviek investora. Hala je riešená ako dvojloďová s rovnakou šírkou lodí = 29,550 m. Celková osová dĺžka výrobnej haly je 184,100 m. 8

Skladové haly sú z konštrukčného hľadiska navrhnuté ako jednopodlažné, nepodpivničené, jednoloďové s osovými dĺžkami 29,100 m pre menšiu skladovú halu a 49,100 m pre väčšiu skladovú halu. Výška atík výrobnej a skladových hál je 10,5 m nad úrovňou ±0,000 t.j. 281,350 B.p.v. Hlavnú nosnú konštrukciu všetkých troch hál bude tvoriť kombinácia železobetónových prefabrikovaných a oceľových stĺpov stužených valcovanými oceľovými profilmi. Nosná konštrukcia striech bude zo strešných oceľových väzníkov. Strechy sú sedlové so sklonom 3. Úroveň podláh v halách je na výškovej kóte ±0,000 = 281,000 B.p.v. Strechy sú navrhnuté so skladbou od exteriéru z mechanicky kotvenej EPDM hydroizolačnej fólie s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny hrúbky 200 mm, parozábrany (PE fólia) a toto všetko je uložené na trapézový plech, kotvený do nosnej konštrukcie. V hrebeňoch striech sú umiestnené strešné svetlíky. Opláštenie hál bude zo stenových sendvičových panelov s jadrom z minerálnej vlny hrúbky 150 mm. K bočným fasádam administratívnej časti výrobnej haly sú pričlenené dve schodiská s nosnou oceľovou konštrukciou, ktoré taktiež ako aj interiérové schodisko zabezpečujú prístup zamestnancom do dvojpodlažného vstavku pre priestory kancelárií a šatní. Schodiská budú opláštené stenovým sendvičovým panelom s jadrom z minerálnej vlny hrúbky 150 mm. Objekty budú napojené na všetky potrebné inžinierske siete, ktoré sú vybudované pre celú priemyselnú zónu. Dispozičné riešenie Parkoviská V súvislosti s plánovaným funkčným využitím budú výrobné priestory dispozične rozdelené na viac častí. V halách budú umiestnené tieto technológie a činnosti: 8 technologických liniek, priestor pre úpravu profilov (strihanie, dierovanie, spájanie), skladovacie priestory pre skladovanie materiálov, medziproduktov a výrobkov, kontrola kvality, administratívne, školiace a sociálne priestory. Priestor na zhromažďovanie odpadov bude umiestnený mimo výrobnej haly, v priestore expedície. Novovybudovaný areál spoločnosti DRB bude mať k dispozícii 90 parkovísk. 9

2.2 POŽIADAVKY NA VSTUPY 2.2.1 Záber pôdy Pri zmene činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, predmetné parcely sú v katastri nehnuteľností vedené ako zastavané plochy a nádvoria. Pozemok bude členený nasledovne: Celková plocha 52 986,30 m 2 Zastavaná plocha Budovy 17 822,25 m 2, z toho Výrobná hala +AB (Fáza 1) 11 144,75 m 2 Skladová hala 1 (Fáza 1) 600 m 2 Skladová hala 2 (Fáza 2) 1 000 m 2 Hala (Fáza 3) 4 987,50 m 2 Vrátnica 36 m 2 Sklad nebezpečných látok 54 m 2 Prevádzkové súbory 139 m 2, z toho Kompresorová stanica 45,5 m 2 Odovzdávacia stanica tepla 45,5 m 2 Trafostanica 48 m 2 Spevnené plochy 8 578,8 m 2 2.2.2 Nároky na zastavané územie Nie sú 2.2.3 Spotreba vody Pitná voda Spotreba vody bola vyčíslená v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií bude nárast spotreby pitnej vody, v množstve: Priemerná denná potreba vody: Priemerná denná potreba vody: Maximálna denná potreba vody: Maximálna hodinová potreba vody: 62 500 l 0,723 l/s 1,013 l/s 2,894 l/s Celková ročná potreba pitnej vody pri 261 pracovných dňoch narastie o: Qr= 16 312,5 m 3 /rok. Technologická voda Nároky na technologickú vodu vznikajú v chladenia po vulkanizácii a pri výmene vody vo vodnej práčke. Celkové nároky na technologickú vodu predstavujú a 18 500 m 3 ročne. 10

2.2.4 Suroviny a materiály Hlavným vstupom do výroby je polymérna surovina guma vo forme gumových pásov. Spoločnosť v novej výrobe fázy II spotrebuje cca 2 450 t suroviny ročne od rôznych výrobcov. Guma je chemicky kaučuk, a to buď prírodný alebo syntetický EPDM (etylén,propylén,dién,monomér). EPDM je nevulkanizovaná guma s obsahom anorganických a organických aditív, neobsahuje nebezpečné prímesi. Výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný podľa smernice 1999/45/EC. Okrem gumy vstupujú do výroby ďalšie pomocné materiály. Ich charakteristiku a množstvá uvádza nasledovná tabuľka. Tab. 1 Základné informácie o materiáloch Materiál Bližšia špecifikácia Ročná spotreba Weather Strip Sealer (31A) RESILON 2020/D8808 BLACK RESILON 2121-A- G3657 CATALYSED BLACK RESILON 2121-B- G1462 CATALYST Lepiaci / tesniaci prípravok. Obsahuje uhľovodíky C10-C13, n-alkány, izoalkány, cyklické, < 2 % aromatických zlúčenín, < 0,1% benzénu, celkovo 1-3 %, oxid vápenatý: 1- <3 % Klasifikácia podľa 1272/2008/ES: H319 Spôsobuje vážne poškodenie očí (oxid vápenatý) Náter na vodnej báze, s pojivom na báze živíc, používaný na zníženie trenia pomocou suchého filmu. Náter je účinný tam, kde sa vyžaduje potlačenie vŕzgania, je pružný a poddajný na omak a má dobrú odolnosť proti poveternostným vplyvom. Výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný podľa smernice 1999/45/EC. Kvapalina. Produkt je klasifikovaný ako nebezpečný v súlade so smernicou 1999/45/EC, klasifikácia: Repr. Cat. 2; R61, Xi; R36 Obsahuje: N-metyl-2-pyrolidón (CAS 872-50-4) 5 - <10 % silikón (CAS 63148-62-9) 5 - <10 %, čierny uhlík (CAS 63148-62-9) 1 - <5 % Kvapalina. Látka je klasifikovaná ako riziková pre zdravie, alebo životné prostredie: H319 Spôsobuje vážne poškodenie očí. Obsahuje: [3-(2,3-epoxypropoxy)propyl] trimetoxysilan (CAS 2530-83-8) 90 % Klüberflex 100-0 Mazivo. Obsahuje nebezpečné zložky: Hexán, 1,6- diizokyanát, homopolymér (CAS 85940-94-9) 1 - <5 %, 1-metyl-2-pyrolidón (CAS 872-50-4) 0,3 - <0,5 %, Poly(oxy-1,2-ethanediyl), α-[3-[3-(2h-benzotriazol-2-yl)-5- (1,1-dimethylethyl)-4-hydroxyphenyl]-1-oxopropyl]-ω-[3-[3- (2H-benzotriazol)] (CAS 104810-47-1) 0,1 - <0,25 %, Klasifikácia podľa 1272/2008/ES: H317: Môže vyvolať alergickú kožnú reakciu Klüberflex 100-0 N Mazivo. Výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný podľa smernice 1999/45/EC. PERMUTEX MPERM-XX EX-WT-91-023 Náterová kvapalina. Obsahuje nebezpečné zložky: 2-(2-butoxyetoxy)etanol (CAS 112-34-5) 7 - <10 %, silikóny (CAS 68554-54-1) 3 - <5 %, alkoholy C11-15 (CAS 68131-40- 8) 2 - <3 %, poly(oxyetylén)oktylfenyl éter (CAS 9036-19-5) 0,2 - <1 %, 47,500 t 4,000 t 8,500 t 0,450 t 5,750 t 0,200 t 4,500 t 11

Materiál Bližšia špecifikácia Ročná spotreba PERMUTEX WF-73-473 PERMUTEX XR-5580 PERMUTEX WT-91-024 FS Vodná glazúra. Obsahuje nebezpečné zložky: propán-2-ol (CAS 67-63-0) 7 - <10 %, alkylfenol etoxylát 2 - <3 %, Spojivo pre náterové hmoty. Obsahuje nebezpečné zložky: (1-metoxypropán-2-yl)-acetát (CAS 108-65-6) 35 - <50 %, dioctyl sodný (CAS 577-11-7) 2 - <3 %, Náterová kvapalina. Obsahuje nebezpečné zložky: silikóny (CAS 68554-54-1) 3 - <5 %, polyetylén (CAS 9002-88-4) 3 - <5 %, dipropylén glykol monometyléter (CAS 68131-40-8) 1 - <2 %, 0,600 t 0,075 t 0,175 t Pri nakladaní s chemickými látkami a prípravkami budú rešpektované požiadavky chemického zákona č. 67/2010 Z. z., ako aj nadväzujúce právne predpisy v oblasti ochrany vôd, požiarnej bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí. Všetky materiály budú skladované vo vyhradenom priestore v originálnom balení až do doby spracovania. Sklad bude zabezpečený havarijnou nádržou a bude spĺňať aj ďalšie požiadavky vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov. 2.2.5 Energetické zdroje Elektrická energia Zemný plyn Elektrická energia v novej výrobnej hale bude využívaná na umelé osvetlenie a na pripojenie technologických zariadení. Celková spotreba elektrickej energie bude cca 4 300 MWh/rok. Nároky na zemný plyn vznikajú v súvislosti s ohrevom v procese vulkanizácie. Celková spotreba zemného plynu bude dosahovať cca 200 000 m 3 /rok. Vykurovanie priestorov bude zabezpečené centrálnym vykurovaním. 2.2.6 Dopravná a iná infraštruktúra Výrobný areál DRB je dopravne napojený na vnútorný dopravný systém priemyselného parku s vyústením na ulicu Športovcov. Pre účely parkovania sú v rámci nového areálu navrhnuté v etape II. parkoviská pre 90 osobných vozidiel. Dopravu materiálov a výrobkov v súčasnosti zabezpečuje 5 nákladných vozidiel 24 t a 5 vozidiel 3,5 t denne. V súvislosti s rozšírením výroby sa tento počet zdvojnásobí. 12

2.2.7 Nároky na pracovné sily Spoločnosť DRB v súčasnosti zamestnáva 620 zamestnancov. Zmena navrhovanej činnosti si vyžiada ďalšie priame pracovné miesta v počte 500 zamestnancov, z toho 300 vo fáze 1 a 200 vo fáze 3. Ďalšie pracovné príležitosti môžu vzniknúť sekundárne v sfére služieb. Výroba bude prebiehať v troch zmenách, 261 dní v roku. 2.3 ÚDAJE O VÝSTUPOCH 2.3.1 Zdroje znečisťovania ovzdušia Kategorizácia zdroja V súvislosti so zmenou činnosti - rozšírením výroby vznikne identický zdroj znečisťovania ovzdušia, ako v existujúcej prevádzke DRB, ktorý je podľa vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov kategorizovaný ako stredný zdroj, a to nasledovne. Číslo kategórie 4 CHEMICKÝ PRIEMYSEL Názov kategórie Prahová kapacita 1 veľký zdroj 2 stredný zdroj 4.33 Výroba a spracovanie gumy - projektované spracovanie gumovej zmesi v kg za hodinu - 5 Emisné limity Pre technologické celky výroby a spracovania gumy platia pre relevantné látky vznikajúce v procese všeobecné emisné limity stanovené prílohou č. 3 citovanej vyhlášky nasledovne: Čistenie odpadových plynov Rozptyl emisií - TZL 150 mg/m 3 ; 3 000 g/h - TOC (propén) 150 mg/m 3 ; < 500 g/h. Na čistenie odpadových plynov odsatých z technológie sú použité čistiace zariadenia - vodné práčky. V zariadení sa odsávané plyny s obsahom aerosólov prípravkov sprchujú vodou, pri čom dochádza k intenzívnemu styku plynnej a kvapalnej fázy a odlučovaniu prevažnej časti plynných a tuhých znečisťujúcich látok. Koncovým stupňom práčky je odlučovač kvapiek, v ktorom sa aerosóly pracieho média odlúčia. Vzdušnina odlúčená vo vodnej pračke bude odsávaná ventilátorom a vypúšťaná výduchom vo výške 8 m. 13

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečisťovania podľa 17 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší musí spoločnosť požiadať o súhlas na umiestnenie a povolenie stavby a po ukončení výstavby (pred uvedením do prevádzky) o súhlas na užívanie stavby stredného zdroja znečistenia ovzdušia, po inštalácii zariadenia musí prevádzkovateľ požiadať príslušný orgán ochrany ovzdušia o vydanie súhlasu na skúšobnú prevádzku (zábeh technológie), v rámci ktorej musí zistiť emisné hodnoty za účelom preukázania dodržiavania určených emisných limitov ( 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší) z výduchov prvým oprávneným diskontinuálnym meraním, zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov sa všeobecne musí vykonať za podmienok, spôsobmi a v termínoch podľa 4 vyhlášky MŽP č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií, zisťovanie množstva emisie vypúšťaných ZL podľa 3 tejto vyhlášky, pre potreby merania bude potrebné konzultovať s meracou skupinou emisií umiestnenie meracieho miesta, ktoré musí byť v súlade s požiadavkami STN ISO 9096 (83 4610) a OTN ŽP 2008, prevádzkovatelia zdrojov sú povinní ako súčasť žiadosti na vydanie súhlasu na užívanie predložiť návrh výpočtu množstva emisie orgánu ochrany ovzdušia pred uvedením zdroja znečisťovania do prevádzky ( 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov), prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania sú povinní viesť prevádzkovú evidenciu o zdroji ( 15 ods. 1 písm. t/ zákona o ovzduší). Požiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie stacionárneho zdroja znečisťovania sú uvedené vo vyhláške č. 228/2014 Z. z. (ktoré údaje a akým spôsobom sa budú evidovať). Takúto stálu, priebežnú a ročnú evidenciu a evidenciu ďalších predpísaných údajov musí prevádzkovateľ v závislosti od charakteru zdroja viesť v primeranom rozsahu, po uvedení zariadenia do prevádzky je prevádzkovateľ zdroja znečisťovania povinný poskytovať príslušnému orgánu ochrany ovzdušia súhrn údajov z prevádzkových evidencií, ktoré sú uvedené v 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší. Súhrn sa vyhotovuje za uplynulý kalendárny rok a predkladá v ustanovenom termíne každoročne do 15. februára. Tento termín sa nevzťahuje na zistené prekročenia emisného limitu a havárie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia 15 ods. 1 písm. f) resp. g) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. 2.3.2 Odpadové vody Odkanalizovanie prevádzky bude stokovou sieťou delenej sústavy, s členením na splaškovú kanalizáciu a dažďovú kanalizáciu. Splaškové odpadové vody Splaškové odpadové vody budú odvádzané splaškovou vetvou kanalizácie do areálovej kanalizácie priemyselného parku. Odpadové vody z kuchyne budú prečisťované v lapači tukov typu KL LT 4 s prietokom 4 l/s. V lapači dochádza ku gravitačnému odlúčeniu tukov. Nátoková bariéra a norné steny rozdeľujú 14

lapač do dvoch zón: usadzovacej a odlučovacej. Tuky a oleje plávajú na povrchu hladiny, kal sa usadzuje na dne nádrže. Dosahovaná kvalita vyčistenej vody je < 25-35 mg/l extrahovateľných látok. Vody z povrchového odtoku Vody z povrchového odtoku budú odvádzané do areálovej dažďovej kanalizácie priemyselného parku. Ich čistenie bude zabezpečené správcom kanalizácie. Technologické odpadové vody Odpadové vody z chladenia po vulkanizácii budú vypúšťané do dažďovej kanalizácie. Podľa rozboru vody v procese chladenia nedochádza k znečisteniu technologickej vody. Odpadové vody z vodnej práčky budú zneškodňované ako nebezpečný odpad pod kat. číslom 16 10 01 (pozri kap. 2.3.3). 2.3.3 Odpady V rámci prípravy územia pre výstavbu sa bude potrebné vysporiadať s veľkým množstvom navážok, tvorených prevažne stavebným odpadom. Stavebné odpady vzniknú aj pri búraní základov, ktoré tu boli vybudované v minulom období, avšak vo výstavbe objektov sa následne nepokračovalo. Pri nakladaní s uvedeným odpadom sa odporúča jeho využitie s použitím recyklačnej linky. Vzniknutý podrvený a vytriedený materiál bude možné využiť v rámci stavby pri budovaní spevnených plôch. Nevyužiteľný odpad bude potrebné zneškodniť na skládke odpadov. Obr. 2 Navážky stavebného odpadu v záujmovom území V rámci prevádzky vzniknú rovnaké druhy odpadov a približne v rovnakom množstve, ako v súčasnej prevádzke. Ich prehľad, na základe hlásenia za rok 2014 uvádzame v nasledujúcej 15

tabuľke. V tabuľke sú uvedené aj druhy odpadov vznikajúce v prevádzke, ktoré však v roku 2014 nevznikli. Tab. 2 Prehľad druhov odpadov vznikajúcich počas prevádzky (2014) Číslo druhu odpadu Názov druhu odpadu Kategória odpadu Množstvo (t) 08 01 19 Vodné suspenzie obsahujúce farby alebo laky, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá alebo iné nebezpečné látky N 26,400 15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 4,430 15 01 02 Obaly z plastov O 11,280 15 01 03 Obaly z dreva O 12,150 15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky NL alebo kontaminované NL N 6,185 15 02 02 Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované NL N - 16 02 13 Vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné látky N 0,136 16 10 01 Vodné kvapalné odpady obsahujúce nebezpečné látky N 7,000 19 03 04 Čiastočne stabilizované odpady označené ako nebezpečné N 1,090 19 12 02 Železné kovy O - 19 12 04 Plasty a guma (guma nevulkanizovaná) O 55,735 19 12 04 Plasty a guma (guma vulkanizovaná) O 502,652 20 03 01 Zmesový komunálny odpad O 30,740 Nakladanie s odpadmi sa musí riadiť platnou právnou úpravou na úseku odpadového hospodárstva (od 1.1.2016 zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorá požaduje predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich množstvo, ako i odpady zhodnocovať recykláciou a opätovným využitím. Zneškodňovanie odpadov spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie je možné vtedy, ak sa nedá použiť iný, vhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Z uvedeného vyplýva, že zneškodňovanie odpadov skládkovaním by mal byť posledný spôsob, ako sa bude s odpadmi nakladať. Nebezpečný odpad bude zhromažďovaný vo vymedzenom priestore, zabezpečenom podľa požiadaviek legislatívy a jeho zneškodnenie bude zabezpečené prostredníctvom oprávnenej osoby. 2.3.4 Zdroje hluku a vibrácií V súvislosti s inštaláciou nových technologických zariadení budú na streche objektu umiestnené zariadenia vzduchotechniky. Ich emisné hodnoty hluku vyjadrené akustickým výkonom sa budú pohybovať v hodnotách 70-85 db. Ďalšími zdrojmi hluku sú ventilátory vodných práčok. Podľa meraní realizovaných na existujúcich zdrojoch dosahuje akustický výkon ventilátora pri starej hale 79 db a pri novej hale 89 db. Podľa výpočtu hlukovej záťaže tieto zdroje neovplyvnia výrazne hlukové pomery v okolí výrobného závodu. 16

3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHĽADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE Súčasná aj plánovaná hala spoločnosti DRB sú situované v priemyselnej zóne tvorenej areálom bývalých Považských strojární v Považskej Bystrici a areálom teplárne. Činnosť v priemyselnom areáli zahŕňa výrobnú činnosť s prevahou strojárenskej výroby, skladovanie a logistiku. Technologické celky rozličného zamerania, energetické zariadenia a doprava po areálových komunikáciách sú zdrojom hluku a znečistenia ovzdušia. Táto činnosť sa v areáli vykonáva s rôznou intenzitou už od roku 1929, kedy bola založená účastinná spoločnosť Československé muničné a kovodelné závody v Považskej Bystrici. Činnosť je vykonávaná v súlade s územným plánom mesta Považská Bystrica (obr. 3). Obr. 3 Výsek z územného plánu mesta (2008) nová plocha DRB Riziká havárií Na základe analýzy vplyvov výstavby a prevádzky neočakávame pri bežnej prevádzke významné nepredvídané riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť životné prostredie. Najvýznamnejšie riziko prevádzky predstavuje požiar, pri ktorom môže dochádzať k uvoľňovaniu toxických splodín a ohrozeniu zdravia ľudí. Toto riziko je potrebné eliminovať v zmysle platných predpisov na úseku požiarnej ochrany. 17

Určité riziko predstavuje aj potenciálna havária s únikom nebezpečných látok vo výrobnom areáli, a to počas výstavby, ako aj prevádzky (doprava a skladovanie nebezpečných látok). Pre tento prípad bude potrebné spracovať, resp. aktualizovať havarijný plán v zmysle požiadaviek zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. 4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Stavba bude realizovaná na základe stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Zmeny činnosti realizované v existujúcom priemyselnom areáli nebudú mať vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice. 6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ 6.1 GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Podľa geomorfologického členenia (Mazúr, Lukniš, Atlas SSR 1980) sa záujmové územie nachádza v oblasti Slovensko-moravské Karpaty, celku Považské podolie a oddielu Podmanínska pahorkatina. Reliéf má v danom území rovinatý charakter, priemerný sklon je 0-2 o. Územie je súčasťou aluviálnej nivy rieky Váh, ktorá predstavuje rovinné územie s nadmorskou výškou terénu cca 280 m n.m. Rieka Váh preteká 700 m severne od záujmového územia. 6.2 HORNINOVÉ PROSTREDIE Geologická stavba Na geologickej stavbe územia sa podieľajú horniny kvartéru a mezozoika bradlového pásma. Horniny bradlového pásma vystupujú v okolitých kopcoch, ktoré ohraničujú poriečnu nivu Váhu. Bradlové pásmo sa vyznačuje zložitou tektonickou stavbou sedimentov v stratigrafickom rozpätí spodná až vrchná krieda. Zastúpené sú tu jednotky vo flyšovom vývoji - nimnické súvrstvie reprezentuje flyš s prevahou slieňov a uhrovské súvrstvie, v ktorom je flyš s prevahou pieskovcov. Severne, mimo záujmového územia sa vyskytuje aj tzv. upohlavské súvrstvie ktoré je zastúpené zlepencami s exotickými obliakmi, pieskovcami a ojedinele ílovcami. Mezozoikum záujmového územia je prekryté fluviálnymi sedimentami kvartéru, tvoriacimi poriečnu nivu. Na povrchu sú zastúpené hlinitými a piesčitými sedimentami pod ktorými sa 18

vyskytujú štrkopiesky s variabilným zastúpením piesčitej a valúnovej frakcie. Mocnosť sedimentov kvartéru v záujmovom území dosahuje na základe výsledkov inžinierskogeologického prieskumu 5-10 m. Veľmi významný podiel majú v území antropogénne sedimenty navážky. V ich zložení prevláda hlina, štrk a stavebný odpad (tehly, betón), ale vyskytuje sa tu aj škvára. Podľa výsledkov inžinierskogeologického prieskumu (Progeo, 2015) navážky pokrývajú celú plochu v mocnostiach 0,4-3,2 m, s priemerom 1,0-1,5 m. Inžinierskogeologické pomery V zmysle regionálnej inžinierskogeologickej rajonizácie Slovenska (M. Matula, 1985) patrí záujmové územie do rajónu riečnych náplavov typu F. Podľa STN 73 1001 sú jednotlivé genetické typy sedimentov, nachádzajúcich sa v záujmovom území kategorizované nasledovne: Geodynamické javy hliny a íly trieda F6, F8 piesčité štrky s prímesou jemnozrnnej zeminy prevaha triedy G3 zvetrané predkvartérne podložie íl piesčitý trieda F4, F6. Riešené územie predstavuje rovinatý reliéf vážskej nivy bez prejavov geodynamických javov charakteru zosúvania. Z geodynamických javov sa v okolitom území uplatňujú najmä procesy veternej erózie pôdy. Seizmicita územia Podľa STN EN 1998-1, jej národnej prílohy a zmeny národnej prílohy z roku 2010, sa záujmové územie z hľadiska vplyvu lokálnych vlastností podložia na seizmický pohyb zaraďuje v zmysle čl. 3.1.2 citovanej normy do kategórie A so súčiniteľom podložia podľa tab. NB.5.1 národnej prílohy S = 1,0. Z hodnoty návrhového seizmického zrýchlenia vyplýva, že pri statických výpočtoch bude potrebné uvažovať s ustanoveniami STN EN 1998-1, a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa čl. 3.2.1(5) normy a čl. NA.2.8 jej národnej prílohy sa záujmové územie nenachádza v oblasti veľmi nízkej seizmicity, t.j. súčin ag. S je väčší ako 0,49 m/s 2.. Ložiská nerastných surovín V riešenom území sa nenachádzajú zdroje nerastných surovín, ktoré by boli v strete s realizáciou projektu. 6.3 KLIMATICKÉ POMERY Podľa klimatického členenia Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) patrí územie do mierne teplej klimatickej oblasti, okrsku M5, mierne teplého, vlhkého, s chladnou až studenou zimou, kotlinového typu. Základná klimatická charakteristika: priemerná ročná teplota 8,0-8,5 o C 19

priemerná teplota v januári -2,9 o C priemerná teplota v júli 17,4 o C počet mrazových dní 120-125 relatívna vlhkosť vzduchu v jarnom období (najnižšia) 73-74 % relatívna vlhkosť vzduchu v zimnom období (najvyššia) 85-87 % počet dní s búrkou 30 počet dní s hmlou 70-80 priemerný ročný zrážkový úhrn 750 mm prevažujúci smer vetra SV a JZ bezvetrie 30-40 % častosti čerstvý až silný vietor 6 a viac m/s 6 % častosti. Z hľadiska rozptylových podmienok je dôležitým prvkom smer a rýchlosť vetra. Časté je slabé prúdenie vzduchu v raňajších hodinách, čo vyplýva z polohy mesta v údolí Váhu. Priemerná rýchlosť vetra je do 2 m/s, pričom čerstvý až silný vietor s rýchlosťou 6 m/s a viac sa vyskytuje s početnosťou 6 %. Všeobecne slabé prúdenie sa v oblasti podieľa na mierne zhoršenom rozptyle znečisťujúcich látok v ovzduší. V dôsledku konfigurácie terénu a pretiahnutého tvaru Považského Podolia, ktoré je obklopené horskými masívmi, prevládajú v oblasti severovýchodné a juhozápadné vetry. Tab. 3 Početnosti smerov vetra pre Považskú Bystricu (SHMÚ, 1961-1999) Smer S SV V JV J JZ Z SZ Početnosť v % 10,9 19,0 4,2 7,4 10,5 17,5 11,4 9,8 20 S SZ 15 10 5 SV Z 0 V JZ JV J 20

6.4 HYDROLOGICKÉ POMERY Povrchové vody Vodné plochy Územie patrí do povodia rieky Váh (4-21-07), lokalita sa nachádza v jeho aluviálnej nive. Typ režimu odtoku je v danej oblasti dažďovo-snehový, s maximami od februára do apríla a s minimami v septembri. Prirodzený režim Váhu je silno ovplyvňovaný systémom vodných nádrží na hornom toku Váhu. Súbežne s riekou Váh je vybudovaný Hričovský kanál. V blízkom okolí riešeného územia sa nenachádzajú vodné plochy. Podzemné vody Na kvartérne sedimenty sa viaže horizont podzemných vôd, ktoré sú v hydraulickej spojitosti s vodným tokom. Na ich dotácii sa okrem brehovej infiltrácie pri vysokých stavoch podieľajú zrážky a prestup podzemných vôd zo svahov tvoriaceho západné a juhozápadné ohraničenie poriečnej nivy. Hladina podzemnej vody sa nachádza v hĺbke cca 3,3-5,5 m. Generálny smer prúdenia podzemnej vody je JV-SZ. Priepustnosť kvartérnych štrkov sa pohybuje v rozsahu hodnôt koeficienta filtrácie 1.10-3 -1.10-4 m/s. Mocnosť sedimentov kvartéru je 5-10 m. V ich podloží sa nachádza flyšové súvrstvie mezozoika bradlového pásma, ktoré sa vzhľadom na jeho litologický obsah považuje ako celok za relatívne nepriepustné. Striedanie nepriepustných vrstiev ílovcov a siltovcov s priepustnými polohami pieskovcov zabraňuje výraznejším akumuláciám podzemných vôd v tomto podložnom komplexe. Vodohospodársky chránené územia Okres Považská Bystrica patrí k okresom s najväčšou rozlohou (90 %) vodohospodársky významných oblastí. K riešenému územiu sa z južnej strany (ľavá strana Váhu) primkýna chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Strážovské vrchy a zo severnej (pravá strana Váhu) CHVO Beskydy a Javorníky. Záujmové územie je mimo uvedených oblastí. V okolí lokality sa nenachádzajú žiadne ochranné pásma vodárenských zdrojov. Vodohospodársky významné vodné toky V riešenom území sa nenachádzajú vodohospodársky významné vodné toky. Minerálne a termálne vody a ich ochranné pásma V okolí posudzovanej lokality sa zdroje minerálnych vôd nenachádzajú. 6.5 PÔDNE POMERY Pre hodnotené územie je typickým pôdnym typom fluvizem. Fluvizem je pôdnym typom recentných aluviálnych nív s vysokou hladinou podzemnej vody, často s periodickými záplavami. V riešenom území sa poľnohospodárske pôdy nevyskytujú. V katastri nehnuteľností sú predmetné pozemky vedené ako ostatné plochy. 21

6.6 FAUNA A FLÓRA Flóra a vegetácia Na základe fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) riešené územie patrí do oblasti Západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) a nachádza sa na rozhraní okresov Západobeskydské Karpaty (severná časť) a Strážovské a Súľovské vrchy (južná časť). Súčasný stav vegetácie oproti potenciálnej vegetácii dotknutého územia je výrazne pozmenený. Pôvodná vegetácia bola z rôznych dôvodov odstránená napr. výstavbou budov a komunikácií a nahradená sekundárnymi spoločenstvami, resp. ruderálnymi a antropogénne degradovanými rastlinnými spoločenstvami. Pozemok je dlhodobo nevyužívaný a z veľkej časti bol porastený náletovou vegetáciou. V rámci spracovania oznámenia o zmene bola vypracovaná predbežná inventarizácia drevín v zábere stavby. Územie (hlavne jeho juhovýchodná časť) je porastené náletom drevín s prevahou druhov vŕb, osiky a brezy. Menšie jedince vytvárajú porasty krovín, v ktorých sa vyskytuje aj šípka. Na časti územia bol identifikovaný výskyt invázneho druhu pohánkovec japonský (Fallopia japonica), v menšej miere boli zastúpené jedince agáta. Na časti lokality sa nachádzajú mladé jedince borovíc, ktoré by bolo možné za vhodných podmienok presadiť, príp. využiť na budúce ozelenenie areálu po realizácii stavby. Obr. 4 Charakter vegetácie navážky odpadu porastené pohánkovcom japonský (šípka) Pri predbežnej inventarizácii boli dreviny predbežne zaradené do veľkostných tried a skupín podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Jednotlivé dreviny boli rozdelené podľa prílohy č. 33 k vyhláške (časť A a B). 22

Tab. 4 Zoznam drevín Druh Veľkostná kategória (obvod kmeňa v cm) Počet ks vŕba Salix sp. 41-45 6 vŕba Salix sp. 46-50 11 vŕba Salix sp. 51-60 7 breza previsnutá Betula pendula 31-35 6 breza previsnutá Betula pendula 41-45 4 breza previsnutá Betula pendula 71-80 2 osika Populus tremula 36-40 5 osika Populus tremula 41-45 20 osika Populus tremula 46-50 5 osika Populus tremula 51-60 2 agát biely Robinia pseudoacacia* 36-40 4 agát biely Robinia pseudoacacia* 51-60 2 borovica Pinus sp. 26-30 15 borovica Pinus sp. 71-80 2 borovica (mladé jedince) Pinus sp. do 200 cm na ploche cca 1 500 m 2 Tab. 5 Zoznam krovín Druh výmera kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), pohánkovec japonský (Fallopia japonica*) 400 m 2 kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), agát biely (Robinia pseudoacacia*), osika (Populus tremula), breza (Betula pendula) 1 600 m 2 kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), pohánkovec japonský (Fallopia japonica*), osika (Populus tremula), breza (Betula pendula) 900 m 2 kroviny osika (Populus tremula), vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), 480 m 2 kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), osika (Populus tremula), breza (Betula pendula), agát biely (Robinia pseudoacacia*) 230 m 2 kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), osika (Populus tremula) 1 100 m 2 kroviny vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina), pohánkovec japonský (Fallopia japonica*), osika (Populus tremula), breza (Betula pendula) 600 m 2 kroviny osika (Populus tremula), vŕba (Salix sp.), šípka (Rosa canina) 1 500 m 2 Spolu: 6 810 m 2 * Invázne druhy Fauna Vo vyššom štádiu projektovej prípravy bude potrebné zrealizovať podrobnú inventarizácia drevín v súlade so znením zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, za účelom vyčíslenia spoločenskej hodnoty drevín, ktoré podliehajú žiadosti o povolenie výrubu. Súhlas príslušného orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na výrub stromov s obvodom kmeňa nad 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou a súvislé krovinné porasty v zastavanom území obce s výmerou nad 10 m 2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou nad 20 m 2 ( 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z.). Zloženie fauny širšieho riešeného územia je výsledkom pôsobenia zložitého komplexu prírodných činiteľov a zásahov človeka. Vzhľadom na konfiguráciu terénu, v kontexte s lokálnymi podmienkami, výraznou prevahou urbanizovanej zastavanej krajiny, je súčasná fauna čo sa týka 23

diverzity chudobná. V širšom riešenom území sa uplatňujú druhy od nížinných až po horské druhy. V mieste lokalizácie výrobného závodu je charakter živočíšnych spoločenstiev typický mestský s výraznou prevahou synantropných druhov s nízkou druhovou diverzitou a abundanciou. Ich výskyt je viazaný na mestskú a záhradnú zeleň, plevelné plochy, areály podnikov a budov. Okrajovo do riešenej lokality zasahujú druhy viazané na poľnohospodársku kultúrnu krajinu. K najbežnejším druhom patria zástupcovia spevavcov - lastovičky, sýkorky, drozdy, trasochvost biely, vrabec domový a žltochvost domový, z cicavcov najmä drobné zemné cicavce. 6.7 CHRÁNENÉ ÚZEMIA Územná ochrana prírody NATURA 2000 Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. Posudzovaná lokalita a ani bližšie okolie sa nenachádza v žiadnom chránenom území ani jeho ochrannom pásme. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí 1. stupeň ochrany. V okolí lokality sa nenachádzajú žiadne chránené územia sústavy Natura 2000. Najbližšie územia - chránené vtáčie územie SKCHVU028 Strážovské vrchy a územie európskeho významu SKUEV0256 Strážovské vrchy sa nachádzajú cca 4,7 km východne od lokality. Obr. 5 Územia sústavy Natura 2000 lokalizované v širšom území SKCHVU028 Strážovské vrchy SKUEV0256 Strážovské vrchy riešené územie Druhová ochrana prírody V záujmovom území nie je dokumentovaný výskyt chránených druhov rastlín ani živočíchov. 24

Územný systém ekologickej stability V zmysle 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za územný systém ekologickej stability považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Najbližší významný prvok ÚSES tvorí nadregionálny hydrický biokoridor rieky Váh vzdialený cca 700 m S od posudzovanej lokality. Iné prvky ÚSES sa v blízkosti posudzovanej stavby nenachádzajú. 6.8 OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA A KULTÚRNO- HISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA Obyvateľstvo Realizáciou zmeny činnosti bude dotknuté k.ú. mesta Považská Bystrica. Považská Bystrica je okresným mestom; je sídlom mnohých orgánov štátnej správy, spoločenských organizácií, 7 bánk. V meste pôsobí viacero materských škôl, 10 základných škôl a osobitná internátna škola, 2 stredné odborné učilištia, gymnázium a 4 stredné odborné školy. Na celkový populačný vývoj mesta, jeho rozsah a štruktúru obyvateľstva v uplynulom období výraznou mierou pôsobila migrácia obyvateľstva, ktoré sa vyznačovala dosídľovaním obyvateľstva do mesta z vidieckych sídiel, pripojením obcí k mestskému sídlu a pod. Najväčší nárast bol zaznamenaný do roku 1991. Od tohto obdobia až do roku 1999 bol síce ešte zaznamenaný nárast počtu obyvateľov, ale už nie taký významný ako v predošlom období. Od roku 1999 nastala zmena vo vývoji počtu obyvateľov, v poslednom období bol zaznamenaný mierny pokles celkového počtu obyvateľov. V súčasnosti počet obyvateľov presahuje 41 000. Tab. 6 Vývoj počtu obyvateľov v Považskej Bystrici 1970 1981 1991 1999 2000 2001 2013 22 957 30 443 40 089 43 574 43 570 42 773 40 817 Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva v SR, ŠÚ SR, 1998-2001. Encyklopédia Slovenska IV. zv., SAV Bratislava 1980 www.statistics.sk Tab. 7 Štruktúra obyvateľstva podľa charakteristických vekových skupín Rok 0-14 roční 15-59 (54 ženy) 60+ (55+ ženy) A % A % A % Index vitality 1991 10 392 23,87 27 504 63,17 5 644 12,96 184,12 1999 9 446 21,68 28 239 64,81 5 885 13,51 160,51 2001 8 978 21,03 27 790 65,02 5 960 13,92 150,64 2006 6 472 15,41 28 608 68,13 6 909 16,45 93,67 2013 5 402 13,23 30 550 74,8 4 865 11,94 111,04 Poznámka: A absolútny počet Zdroj: Bilancia pohybu obyvateľstva v SR, ŠÚ SR,1998-2000., UPN SÚ Trenčín. Sprievodná správa. AUREX Bratislava 1998., www.statistics.sk 25

Zamestnanosť Vplyvom úbytku detskej zložky populácie a rastom početnosti osôb v produktívnom a poproduktívnom veku sa zvyšuje priemerný vek žijúcich obyvateľov mesta Považská Bystrica, obyvateľstvo starne. Priemerný vek za rok 2013 bol 39,58 rokov. V sídle z populačného aspektu ide už o stagnujúci typ populácie. V porovnaní s predhádzajúcimi rokmi (tabuľka vyššie) ide o zhoršenie stavu. Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 prevládalo v sídle obyvateľstvo slovenskej národnosti (90,68 %), rímskokatolíckeho vierovyznania (70,88%). Domový fond tvorilo 4 676 domov, z toho 4 092 obývaných. Domový fond pozostával z 3 330 RD s 3 452 bytmi a 700 bytových domov s 10 092 bytmi. Podmienky zamestnanosti pre obyvateľov širšieho okolia vytvára samotné okresné mesto, kde pracuje prevažná časť ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. V úrovni ekonomickej aktivity sa výrazne prejavuje väzby na hospodársku základňu ďalších miest, najmä na Púchov, Dubnicu, Trenčín, Bytču a Žilinu. Obyvatelia Považskej Bystrice sú zamestnaní predovšetkým v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Ku dňu sčítania v r. 2011 bolo v Považskej Bystrici 20 893 EAO (podiel k celkovému počtu obyvateľov bol 50,67 %). Evidovali 2 619 nezamestnaných obyvateľov. Pohybom za prácou mimo miesto trvalého bydliska je vyrovnávaná bilancia zdrojov a potrieb pracovných síl. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Považská Bystrica v septembri 2015 predstavovala 10,59 %. Cestná doprava Hlavnou dopravnou tepnou územia je diaľnica D1 a cesta I/61, ktorá je súčasťou západnovýchodného a severojužného prepojenia Slovenska. Cesta I/61 sa priamo v centre Považskej Bystrice križuje s cestou II/517 do Rajca, na ktorú sa napája cesta II/ 507 z Púchova do Bytče. Križovatka ciest II/517 a I/61 je situovaná cca 1 km východne od areálu DRB. Pripojenie na diaľnicu je možné v križovatke Centrum, situovanej medzi Váhom a Hričovským kanálom. Železničná doprava Cez mesto Považská Bystrica prechádza hlavná dvojkoľajná elektrifikovaná trať č. 120 (Bratislava - Žilina). Trasa vedie cca 500 m severne od areálu DRB. Rekreácia a cestovný ruch Prírodný a kultúrno-historický potenciál Považskej Bystrice a jej okolia umožňujú v území rozvoj rekreácie a turizmu. Sú tu vhodné podmienky pre rozvoj letných a zimných športov, pešej turistiky, cykloturistiky, poznávacieho turizmu, hubárčenie, chalupárčenie, poľovníctvo, rybolov, pobyt pri vode a kúpeľníctvo. V blízkom okolí sú to lokality (Manínska tiesňava, Považský hrad, okolité lesy, Nosická vodná nádrž, kúpele Nimnica, chatové lokality, oblasť Javorníkov (doliny Maríková, Papradno), Stražovské vrchy a iné. Dennú a víkendovú rekreáciu umožňujú v intraviláne mesta (športové a rekreačné zariadenia, mestská zeleň, záhradky, okolie vodných tokov a pod.). 26

Na posudzovanej lokalite sa rekreačné zariadenia nenachádzajú. Východne od areálu sa nachádza športovo-rekreačný komplex zložený z tenisových kurtov, krytej plavárne, zimného štadióna a futbalového štadióna. Kultúrnohistorické hodnoty územia V okolí navrhovanej činnosti sa nevyskytujú žiadne kultúrno-historické pamiatky a nie sú známe archeologické lokality. Zdravotný stav obyvateľstva a celková kvalita životného prostredia pre človeka Syntetickým ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov je stredná dĺžka života, t.j. nádej na dožitie. Po roku 1991 pokles celkovej úmrtnosti, ale najmä dojčenskej a novorodeneckej sa prejavil v predĺžení strednej dĺžky života pri narodení. Podľa ŠÚ SR priemerná stredná dĺžka života pri narodení v okrese Považská Bystrica v rokoch 2010-2014 bola u mužov 72,68 rokov a u žien 79,85 rokov. Priemerná dĺžka pri narodení mierne vzrástla u oboch pohlaví. Vidieť pomerne vysoký rozdiel medzi výškou dožitia sa u mužov a u žien. Pre demografický vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles pôrodnosti aj v oblastiach s doteraz priaznivou natalitou. Platí to aj pre Trenčiansky kraj i okres Považská Bystrica a jeho jednotlivé sídla. K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj mortalita. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva. Hrubá miera úmrtnosti sa v SR stabilne udržiava v poslednom desaťročí v rozpätí 9,6 až 10,0 úmrtí na 1 000 obyvateľov. Úmrtnosť v r. 2013 okrese Považská Bystrica bola 9,6. V Považskej Bystrici zomrelo v roku 2013 spolu 352 obyvateľov. Úmrtnosť podľa príčin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v Trenčianskom kraji, v okrese Považská Bystrica a jeho sídlach dominuje úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy, predovšetkým ischemické choroby srdca a nádorové ochorenia. Päť najčastejších príčin smrti: kardiovaskulárne ochorenia, zhubné nádory, vonkajšie príčiny (poranenia, otravy, vraždy, samovraždy a pod.), choroby dýchacej sústavy a ochorenia tráviacej sústavy, majú za následok 95 percent všetkých úmrtí. Z porovnania štatistík za dlhšie obdobie je zrejmé, že v štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nedochádza v posledných rokoch v SR k podstatným zmenám. V roku 2013 zomrelo v Trenčianskom kraji v dôsledku nádorových ochorení 1 491 ľudí, v dôsledku chorôb obehovej sústavy 2 966 obyvateľov, na dýchacie ochorenia 334 obyvateľov, v dôsledku chorôb tráviacej sústavy 243 obyvateľov a na vonkajšie zavinenia 283 obyvateľov. (Zdroj: www.statistics.sk/štatistika hospitalizovaných v SR 2013). V rámci SR - jeho jednotlivých sídiel, bol zaznamenaný vzostup alergických ochorení, to platí i o Trenčianskom kraji a jeho sídlach. Hodnotenie zdravotného stavu obyvateľov v priemere za veľké či menšie územné celky je pomerne zložité, pretože zdravie nie je iba neprítomnosť choroby, ako sme už vyššie uviedli, zdravotný stav je výslednicou fyzického, psychického a sociálneho zdravia. Podľa viacerých zdrojov má rozhodujúci vplyv životný štýl a správanie, nasledované životným prostredím, genetickými a biologickými faktormi a zdravotníckymi službami. 27

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH 1 VPLYVY NA OBYVATEĽSTVO K umiestneniu výrobnej činnosti do predmetného areálu sa pristupuje v záujme rozvoja hospodárskych aktivít v danom regióne, ktoré prináša zvýšenie pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku aj zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva. Pozitívne možno hodnotiť, že posudzovaná činnosť bude umiestnená do existujúceho priemyselného parku s využitím existujúcich inžinierskych sietí. Negatívne vplyvy zámeru na obyvateľstvo možno kategorizovať ako nevýznamné. Najbližšia obytná zóna v tzv. strojárenskej štvrti sa nachádza vo vzdialenosti cca 380 m od okraja plánovaného areálu DRB (Obr. 6). Obr. 6 Poloha obytného územia vo vzťahu k navrhovanej činnosti 380 m Hodnotenie zdravotných rizík Z hľadiska zdravotných rizík je vzhľadom na charakter výroby vo vzťahu k obyvateľstvu relevantné posudzovať vplyv hluku a znečistenia ovzdušia. Kritériom pre posudzovanie účinkov hluku je nariadenie vlády SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, v znení nariadenia vlády SR č. 237/2009 Z. z. Uvedené nariadenie vo vonkajšom priestore v obytnom území stanovuje najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny hluku 50 db pre deň a večer a 45 db pre noc. Vzdialenosť obytného územia od plánovaného areálu je dostatočnou zárukou, že vplyvom prevádzky technologických zdrojov hluku tieto limity nebudú prekročené. Obytné územie je voči novej 28

prevádzke naviac chránené objektmi autobusovej stanice a tenisového klubu, ktoré vytvárajú určitú protihlukovú bariéru. Najbližšia obytná zástavba je v súčasnosti v prvom rade atakovaná hlukom z dopravy na ulici Športovcov. Príspevok hluku z dopravy súvisiacej s rozšírením výroby spoločnosti DRB (5 vozidiel denne) je zanedbateľný. Zmena navrhovanej činnosti výrazne neovplyvní súčasné pomery dotknutého územia z hľadiska hygieny ovzdušia. Technologické zariadenia sú zakategorizované ako stredné zdroje znečistenia ovzdušia s povinnosťami, ktoré prevádzkovateľovi vyplývajú z právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. Limitné hodnoty znečistenia vonkajšieho prostredia na ochranu zdravia ľudí stanovuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia. Za účelom zistenia úrovne znečistenia ovzdušia v okolí novonavrhovaného zdroja bola vypracovaná rozptylová štúdia (príloha 1), so zameraním na stanovenie koncentrácií určujúcich znečisťujúcich, ktorými sú tuhé znečisťujúce látky s frakciou PM 10 a prchavé organické látky (VOC), vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC). Vzhľadom k tomu, že sa jedná o rozšírenie výroby, štúdia bola spracovaná pre novovzniknutý zdroja znečisťovania ovzdušia, ako aj kumulovaný stav s existujúcimi prevádzkovanými zdrojmi. Z výsledkov štúdie vyplýva, že príspevok koncentrácií PM 10 a VOC z posudzovanej prevádzky k celkovej kvalite ovzdušia je relatívne nízky, koncentrácie sú z hľadiska hygieny ovzdušia dostatočne pod limitnými hodnotami. Maximálne krátkodobé koncentrácie VOC v obytnej zóne pri kumulovanom stave boli vypočítané v hodnote cca 35 µg/m 3, čo predstavuje 3,5 % limitnej hodnoty a krátkodobé koncentrácie PM 10 v hodnote 0,5 µg/m 3, čo je 1 % limitu. Priemerné ročné koncentrácie PM 10 sú hlboko pod limitnou hodnotou. Z uvedeného vyplýva, že prevádzka výrobného závodu DRB nebude pre obyvateľstvo mesta Považská Bystrica predstavovať riziko z hľadiska ohrozenia zdravia. Z pohľadu pracovného prostredia je v posudzovanej prevádzke relevantná problematika hluku generovaného pri manipulácii s kovovým materiálom a práca s chemickými látkami a prípravkami, s ktorou súvisí hlavne problematika pracovného ovzdušia. Na ochranu zamestnancov pred zdravotnými rizikami na pracovisku bude zamestnávateľ povinný vykonať súbor opatrení definovaných: zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; nariadením vlády SR č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku; nariadením vlády SR č. 355/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení jeho noviel. 29