OBSAH OBSAH. I ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 3 1 Názov (meno ) 3 2 Identifikačné číslo 3 3 Sídlo 3 4 Oprávnený zástupca navrhovateľa. 3 5 Kontaktná osoba,

Transcript

1 OBSAH OBSAH I ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 3 1 Názov (meno ) 3 2 Identifikačné číslo 3 3 Sídlo 3 4 Oprávnený zástupca navrhovateľa. 3 5 Kontaktná osoba, II NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 4 III ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 4 1 Umiestnenie navrhovanej činnosti 4 2 Technické a technologické riešenia vrátane požiadaviek na vstupy 5 a výstupy 2.1 Technické a technologické riešenie Požiadavky na vstupy Údaje o výstupoch 11 3 Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v 16 dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie. 4 Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných 18 predpisov. 5 Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti 18 presahujúcich štátne hranice. 6 Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia 18 dotknutého územia vrátane zdravia ľudí. 6.1 Geomorfologické pomery Horninové prostredie Klimatické pomery Hydrologické pomery Pôdne pomery Bióta Chránené územia Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrno historické hodnoty územia 25 IV VPLYVY NA ŽIVOTNĚ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH 32 1 Vplyvy na obyvateľstvo 32 2 Vplyvy na prírodné prostredie Vplyv na reliéf a horninové prostredie Vplyv na povrchovú a podzemnú vodu Vplyv na ovzdušie Vplyv na pôdu Vplyv na faunu a flóru 34 1

2 2.6 Vplyv na krajinu 34 3 Vplyv na urbánny komplex a využívanie zeme 34 4 Vplyv na kultúru a pamiatky 34 5 Vplyv na chránené územia 34 V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĹNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE 35 1 Názov zmeny navrhovanej činnosti 35 2 Základné informácie o navrhovanej zmene činnosti 35 3 Územie dotknuté navrhovanou zmenou 35 4 Územné podmienky 35 5 Sumarizácia vplyvov navrhovanej činnosti Vplyv navrhovanej zmeny činnosti a porovnanie s pôvodným 37 riešením 5.2 Synergické a kumulatívne vplyvy 37 6 Kompenzačné opatrenia 37 7 Súlad s územnoplánovacou dokumentáciou 37 VI PRÍLOHY 38 1 Informácia, či navrhovaná činnosť bola posudzovaná podľa zákona 38 2 Mapy širších vzťahov s označením umiestnenia zmeny navrhovanej 38 činnosti v danej obci a vo vzťahu k okolitej zástavbe 3 Výpis z katastra nehnuteľností 38 4 Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti. 38 VII DÁTUM SPRACOVANIA 38 VIII MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA 38 IX PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA 38 X PRÍLOHY 39 Príloha č. 1: Situácia Príloha č. 2 : Situácia detail Príloha č. 3 : Chránené územia Príloha č. 4 : Výpis z katastra a geometrický plán Príloha č. 5 : Rozhodnutie o posúdení podľa zákona 2

3 I. ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov HANIL E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o. 2. Identifikačné číslo Sídlo Areál ZŤS č. 924, Dubnica nad Váhom 4. Oprávnený zástupca navrhovateľa. Keun Sik Kim konateľ Areál ZŤS č. 924, Dubnica nad Váhom 5. Kontaktná osoba Ing. Ján Baniari Technical Manager mob: mail: jan.baniari@hanil.sk Hanil E-HWA Automotive Slovakia s.r.o., Robotnícka 1., Považská Bystrica Iná kontaktná osoba: RNDr. Ján Šavrnoch Spracovateľ oznámenia Tel. :044/ Mobil : enviroservis@stonline.sk Miesto konzultácie I. Houdeka 1924/ Ružomberok 3

4 II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Považská Bystrica Areál HANIL E-HWA AUTOMOTIVE Prístavba výrobno-skladovej haly III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Trenčiansky Okres: Považská Bystrica Obec : Považská Bystrica Katastrálne územie : Považská Bystrica Prístupová cesta k novej prístavbe bude na parcele : KN-C 5736/369 Výmera : 1688 m 2 Druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria Spôsob využitia : pozemok na ktorom je dvor Umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. LV : 9010 Nová prístavba bude na parcele : KN-C 5736/691 ktorá sa oddelí od parcely KN-C: 5736/285 Vlastník pozemku : zatiaľ FUSO Industries Slovakia s.r.o. LV : bude podpísaná ZoD o odkúpení. Geometrický plán je v prílohe. Výmera parcely 5736/691 : 4548 m 2 Druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria Spôsob využitia : pozemok na ktorom je dvor Umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Navrhovaná zmena činnosti rieši prístavbu výrobno-skladovej haly firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v jestvujúcom areáli firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v priemyselnom areáli ( bývalé Považské strojárne ) v Považskej Bystrici. Prístavba sa bude realizovať k jestvujúcej výrobnej hale súp. č Táto jestvujúca stavba sa nachádza na parcelách číslo 5736/163, 5736/485 a 5736/498. Navrhovaný objekt prístavby bude situovaný v tesnej blízkosti jestvujúcej výrobnej haly Hanil a medzi jestvujúcu výrobnú halu spoločnosti FUSO INDUSTRIES SLOVAKIA s.r.o. Areál firmy je oplotený; je prístupný priamo z areálových komunikácií priemyselného areálu bývalých Považských strojární. V mieste navrhovaného objektu sa v súčasnosti nachádza spevnená plocha z betónových cestných panelov ktorú bude potrebné odstrániť. Prehľadná situácia je v prílohe č.1. Situácia detailná je v prílohe č. 2 4

5 2. Technické a technologické riešenia vrátane požiadaviek na vstupy a výstupy Predmetom zmeny navrhovanej činnosti prístavbu výrobno-skladovej haly firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v jestvujúcom areáli firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v priemyselnom areáli ( bývalé Považské strojárne ) v Považskej Bystrici. Charakter stavby : novostavba Spracovateľ projektu: Projart spol. s r.o. Centrum 28/ Považská Bystrica 2.1 Technické a technologické riešenie Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je prístavba výrobno-skladovej haly do ktorej budú premiestnené výrobné zariadenia pre výrobu plastových komponentov do automobilov presunuté v rámci areálu z jestvujúcej výrobnoskladovej haly. Kapacita pracovníkov ako i technologické zariadenia sa nebudú zvyšovať. Technológia (technologické výrobné zariadenia) bude do navrhovanej haly premiestnená z jestvujúcich výrobných objektov firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia s.r.o. Prístavba sa bude realizovať k jestvujúcej výrobnej súp. č Stavba bude pozostávať z dvoch častí : - výrobnej haly - skladovacích priestorov. Celková zastavaná plocha (S.O.01): 3552,41 m² Obostavaný priestor (S.O.01): 40724,35 m³ Pre výrobné účely bude využitá plocha 986 m 2. V prevádzkovej prístavbe bude umiestnené technologické zázemie výmenníková stanica a kompresorová stanica. Na prízemí bude umiestnená aj kancelária pre vedúcich pracovníkov. Na poschodí je umiestnená šatňa a hygienické zázemie oddelene pre mužov a ženy. Stavba bude slúžiť pre výrobu a skladovanie plastových komponentov do rôznych častí automobilov. V objekte prístavby nebudú použité nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcej časti výroby. Taktiež nebude navýšená kapacita pracovníkov. Navrhované šatne pre zamestnancov sú z dôvodu zlepšenia pracovných a hygienických podmienok. Jestvujúce šatne a hygienické zariadenia sú kapacitne poddimenzované. Urbanistické a architektonické riešenie Projekt rieši prístavbu výrobno-skladovej haly firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v jestvujúcom areáli firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia s.r.o. v priemyselnom areáli Objektová skladba stavby: S.O.01 výrobno-skladová hala S.O.02 spevnené plochy S.O.03 dažďová kanalizácia a odvodnenie spevnených plôch S.O.04 kanalizačná prípojka splaškových vôd 5

6 S.O.05 horúcovodná prípojka S.O.06 osadenie chladiacej veže Technické riešenie S.O.01 výrobno-skladová hala Výrobno-skladová hala je navrhnutá ako jednopodlažný prízemný jednoloďový a dvojloďový halový objekt o maximálnych vonkajších rozmeroch 120,0x38,7m. Súčasťou hlavného stavebného objektu bude dvojpodlažná prevádzková prístavba o vonkajších rozmeroch 9,3x12,0m. Zastavaná plocha (S.O.01): 3552,41 m² Obostavaný priestor (S.O.01): 40724,35 m³ Z toho pre výrobné účely bude využitá plocha : 986 m 2. V hlavnej lodi objektu bude situovaná samotná výrobná prevádzka a skladovacie priestory. Počet technologických výrobných zariadení v objekte sa nebude zvyšovať zariadenia budú presunuté v rámci areálu z jestvujúcej výrobno-skladovej haly. V prevádzkovej prístavbe bude na prízemí umiestnené technologické zázemie výmenníková stanica a kompresorová stanica. Na prízemí bude umiestnená aj kancelária pre vedúcich pracovníkov. Poschodie prístavku je prístupné schodiskom, ktoré je umiestnené v hale. Na poschodí je umiestnená šatňa a hygienické zázemie oddelene pre mužov a ženy. Výrobno-skladová časť bude komunikačne prepojená s jestvujúcou halou Hanil zdemontovaním časti jestvujúcej obvodovej steny pôvodného tzv. studeného skladu. Vstup do prístavby je z jestvujúceho skladu a z exteriéru navrhovanou sekčnou zateplenou bránou. Hlavná výrobno-skladová hala je riešená v rovnakom koncepte ako jestvujúce objekty Hala je navrhnutá ako oceľová jednoloďová a dvojloďová so sedlovou strechou, s priečnym nosným systémom. Nosný systém halovej časti je tvorený sústavou priečnych oceľových rámov vo vzájomnej vzdialenosti tak, že kopírujú vzdialenosti jestvujúcich rámov jestvujúceho skladu. Navrhovaná prístavba haly je staticky nezávislá od jestvujúcich objektov. Zakladanie celého objektu je navrhnuté na základových pätkách. Obvodový plášť je tvorený stenovými sendvičovými panelmi hr.100mm. Halový objekt je prestrešený sedlovou strechou (nosná časť tvorená priečnymi oceľovými rámami); s krytinou so strešných sendvičových panelov hr 120 mm. Elektrickou energiou bude objekt zásobovaný inštalačným prívodom z jestvujúcej haly nakoľko sa výrobná kapacita nebude zvyšovať. Vykurovanie prístavby bude teplovzdušnými vykurovacími telesami, V prístavku bude ústredné teplovodné kúrenie. Pre objekt prístavby bude zriadená samostatná výmenníková stanica s výkonom cca 800kW. Vo výrobe bude riešený rozvod stlačeného vzduchu k jednotlivým technologickým zariadeniam. Zdrojom stlačeného vzduchu budú kapacitne vyhovujúce kompresory, ktoré budú umiestnené v kompresorovej stanici v prístavku. K technologickým zariadeniam bude riešený rozvod chladenej technologickej vody, ktorá bude chladená v chladiacej veži S.O.06. Táto chladiaca veža bude osadená v blízkosti prevádzkového prístavku 6

7 Dažďové vody zo striech a spevnených plôch budú zvedené prípojkou do dažďovej kanalizácie. S.O.03 Popod hlavný stavebný objekt prebieha splašková kanalizácia. Na túto bude napojený prevádzkový prístavok kanalizačnou prípojkou splaškovej kanalizácie S.O.04. Trasa využívanej splaškovej kanalizácie pod objektom bude vymenená za nové rúry. Trasa nevyužívaná bude zrušená. Pre účely vykurovania a ohrevu TUV bude v objekte zriadená nová výmenníková stanica. Bude prevedený nový horúcovodný prívod z predizolovaných rúr, tento prívod zrealizuje Tepláreň a.s. na svoje náklady po jestvujúcich konštrukciách jestvujúcich hál. S.O.05. Technológia hlavnej výroby Prevažná časť výroby pozostáva z výroby plastových komponentov do rôznych častí automobilov. Samotná výroba sa realizuje na vstrekovacích lisoch. Vstupná surovina (polywood) je dodávaný denne v uzavretých vakoch. Granulát sa v jednotlivých lisoch predsuší. Predsušenie zabezpečia kontinuálne sušičky, ktoré budú namontované priamo na veľkogramážové vstrekovacie lisy. Nasleduje nasypanie granulátu do násypníka lisu, samotné strojné zlisovanie do požadovaného tvaru, odobratie výrobku, jeho začistenie, kompletizácia, balenie a odsun do priestoru určeného ako medzisklad v hale pri expedičnej komunikácii. Samotná kompletizácia prebieha na pracoviskách vyčlenených pre jednotlivý typ výrobku. Niektoré výrobky sa okrem toho režú vodným lúčom na pracovisku pre dierkovanie alebo spájkujú na pracovisku pre ultrazvukové zváranie. Hotové výrobky sú denne expedované nákladnými autami odberateľom. Odber výliskov sa u vstrekolisov deje pomocou zabudovaných manipulátorov, alebo ručne. Začistené časti výrobku sú znovu použité ako vstupná surovina, takže pomer odpadového polywoodu tvorí cca 1%. Tvar výrobku je daný formou, osadenou do jednotlivých vstrekolisov. Tieto formy sú výmenné. Ťažšie formy majú vlastné vozíky, ľahšie formy budú v regáloch. Výmeny foriem na lisoch uskutočňujú pomocou vysokozdvižných vozíkov. Lisovanie polywoodu je prakticky bez negatívneho vplyvu na životné prostredie. K významnejšiemu rozkladu dochádza až pri teplote 295 C (teplota depolymerizácie). Na výrobných linkách investora sa predpokladá teplota spracovania vo vstrekolisoch cca 180 C. Stlačený vzduch Nová kompresorová stanica bude umiestnená v prístavku v samostatnej miestnosti. Tu budú osadené 2ks vzduchom chladených kompresorov so zabudovaným vymrazovacím sušičom a odvádzačom kondenzátu. Pri nich budú umiestnené 2 vzdušníky o objeme 1000l. Rozvody STL vzduchu budú z rúr oceľových čiernych, spájaných zváraním z dôvodu veľkých rozponov haly a budú uložené na konzolách, upevnených na obvodových stenách haly. Prípojky ku jednotlivým strojom budú vedené flexibilnými hadicami, vyhovujúcimi príslušnému tlaku. Prevádzkový pretlak v rozvodoch bude cca 8kPa a potrubie bude spádované ku odvodňovačom na konci jednotlivých vetiev. Oceľové potrubie sa opatrí náterom modrej farby. Chladenie Vedľa objektu vstavku bude umiestnená chladiaca veža, ktorá zabezpečuje chladenie technologickej vody. Rozvody tejto vody budú z rúr oceľových 7

8 bezšvíkových, vedených po stenách haly. Pomocou rozdeľovačov budú jednotlivé vetvy vedené ku miestam spotreby. Tieto vetvy sa opatria výkonnými čerpadlami, opatrenými uzatváracími a odvzdušňovacími armatúrami. Potrubia sa opatria nátermi a budú sa tepelne izolovať kaučukovými izoláciami ACCOTUBE. Skladovanie: Skladovanie v rámci haly bude riešené v oceľových otvorených regáloch a uzavretých kontajneroch. Skladovať sa sem budú polotovary (materiál určený pre výrobnú prevádzku), ako i hotové výrobky určené na expedíciu. S.O.02 spevnené plochy Navrhovaná výrobno-skladová hala bude dopravne napojená na spevnenú plochu, z ktorej bude zabezpečená vykládka a nakládka materiálu. Spevnená plocha bude priamo napojená jestvujúce areálové spevnené plochy (komunikácie). Spevnená plocha je navrhnutá s krytom betónovým. Odvodnenie dažďových vôd je priečnym a pozdĺžnym sklonom k uličným vpustiam a odtiaľ kanalizačnou prípojkou do verejnej dažďovej kanalizácie. Konštrukcia vozovky Betón CBIII; STN EN C30/37-XF4-Dmax mm Mechanicky spevnené kamenivo MSK; 31,5; STN EN mm Štrkodrvina ŠD; 31,5 (45); STN EN mm Celková hrúbka vozovky 550 mm Spevnená plocha bude výškovo prispôsobená k podlahe navrhovanej prístavby, pričom bude spádovaná v miernom sklone od budovy. Medzi budovou a navrhovanou spevnenou plochou bude vyhotovený odkvapový (drenážny) chodník šírky 0,50m. Úprava podložia vozovky a pláne zemného telesa Rozsah potreby zlepšenia alebo výmeny podložia sa určí na mieste po odkrytí pláne spevnenej plochy. Rovnako bude možné určiť rozsah a úpravu ílového podložia vozovky. Min. modelu únosnosti podložia by mal dosiahnuť aspoň 35MPa. V miestach, kde sa nachádza ílovité podložie je možné uvažovať aj so spevnením podložia cementom alebo vápnom (technológiu navrhne zhotoviteľ stavby) tak, aby modul pružnosti podložia vozovky dosiahol min. 35 MPa. Bolo by vhodné aby pred začatím stavebných prác bol vypracovaný inžinierskogeologický prieskum. Parkoviská a odstavné plochy Počet parkovacích plôch v areáli nebude navýšený, nakoľko sa nezvyšuje počet zamestnancov. Na parkovanie budú slúžiť jestvujúce spevnené plochy v areáli. S.O.03 dažďová kanalizácia a odvodnenie spevnených plôch Dažďové splachové vody zo striech navrhovanej prístavby haly i časti striech jestvujúcej výrobnej haly HANIL E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o., ako i zo spevnených plôch budú odvedené do jestvujúcej jednotnej kanalizácie DN500 8

9 vedenej súbežne s hranicou pozemku investora. Tieto vody nie sú znečistené ropnými látkami, olejmi a mechanické znečistenie je len v minimálnej miere zo spevnených plôch, ktoré bude zachytené v kalových košoch navrhovaných uličných vpustí. Pre zachytenie dažďových vôd zo spevnených plôch sú navrhnuté dve PP uličné vpuste napr.tegra425 s uličnou mrežou nosnosti 40 t. Splachová voda zo spevnených plôch bude odvedená priečnym a pozdĺžnym sklonom do uličných vpustí UV1 a UV2. V trase dažďovej kanalizácie bude umiestnená revízna šachta s pojazdným poklopom. Navrhovaná prípojka dažďovej kanalizácie bude zaústená do jestvujúcej areálovej dažďovej kanalizácie. Spevnené plochy nebudú slúžiť ako parkovisko, ale len pre zásobovanie a odbyt výrobkov. Zachytenie dažďových splachových vôd zo striech navrhujeme kombinovaným spôsobom. V časti strechy haly, kde to dispozícia dovoľuje bude vonkajší podokapný žľab s dažďovými vonkajšími odpadmi, lapačmi splavenín a pripojením na kanalizačný zvod dažďovej kanalizácie- gravitačne. Časť striech navrhovanej prístavby haly i časť strechy jestvujúcej výrobnej haly budú odvodnené do medzistrešných dažďových žľabov. Tieto vody budú cez strešný podtlakový systém GEBERIT PLUVIA odvádzané do kanalizačných zvodov dažďovej kanalizácie. Tento podtlakový systém bol navrhnutý z dôvodu veľkých dĺžok kanalizačných odpadov, keď by tieto odpady z dôvodu spádu i dimenzie pri gravitačnom systéme prekážali v technických rozvodoch výrobného procesu. Kanalizačné zvody dažďovej kanalizácie budú v minimálne možnej miere vedené pod podlahou haly s pripojením na vonkajší kanalizačný zvod. V mieste pripojenia prípojky dažďovej kanalizácie na jestvujúci zberač navrhujeme zriadiť revíznu kanalizačnú šachtu DŠ5, podľa požiadavky prevádzkovateľa kanalizácie v priemyselnom areáli. Kanalizačné zvody i prípojka dažďovej kanalizácie budú z rúr PVC KG SN8 so zvýšenou vrcholovou pevnosťou. Odvodňovací systém PLUVIA bude z rúr PP odpadných spájaných zvarovaním/lepením. Na kanalizačných zvodoch dažďovej kanalizácie sú navrhnuté 4 revízne kanalizačné šachty z polypropylénu napr.tegra 425 a TEGRA 600 s plastovými poklopmi. Pripájacia šachta DŠ5 na jestvujúci zberač bude z betónových dielcov TBS 1000 a liatinovým poklopom Celková dĺžka kanalizačných zvodov je 115m, dĺžka kanalizačnej prípojky PVC KG 250 je 11m. Výpočet množstva dažďových splachových vôd: Plochy: strechy S 1 = m 2 Ψ 1 = 0,9 q= 161 l/s/ha spevnené plochy S 2 = 455,3 m 2 Ψ 2 = 0,9 q= 161 l/s/ha Q d = ( ,3)x0,9x161 / = 69,20 l/s Q d roč = ( ,3)x0,9x 0,71 = m 3 rok 1 Kanalizácia bude napojená do areálovej kanalizácie ktorá má na konci čističku. Investor má kladné stanovisko od správcu areálu GGE distribúcia, a.s. na pripojenie. S.O.04 kanalizačná prípojka splaškových vôd Pod navrhovanou prístavbou haly je vedený jestvujúci kanalizačný zvod splaškovej kanalizácie DN300. V časti pod navrhovanou prístavbou haly navrhujeme tento zvod v potrebnej dĺžke vymeniť; ostatnú časť zrušiť. Jestvujúci 9

10 zvod je z rúr betónových hrdlovaných, ktorých životnosť je už nulová. Taktiež vrcholovú pevnosť potrubia nie je možné určiť a pri predpoklade zaťaženia strojmi, dynamickým zaťažením,dopravou v hale by dochádzalo k častým poruchám či už praskaním potrubia, poklesom a rozovretím spojov. Pred objektom haly na jestvujúcom kanalizačnom zvode navrhujeme vybudovať revíznu kanalizačnú šachtu RŠ3. Taktiež vo výrobnej hale bude revízna šachta RŠ2. Výmena jestvujúceho potrubia BT300 sa urobí za potrubie PVC X STREAM DN 300 SN8, spájaného hrdlami. Potrubie bude v celej dĺžke v pieskovom lôžku a obsype sa štrkodrvou fr.0-7mm pre zachytenie dynamických rázov od strojov a lepšie rozdelenie zaťaženia po povrchu. Výmena musí byť robená v úsekoch, aby odstávka prevádzky zvodu bola v čase minimálneho zaťaženia prietokmi odpadových vôd. Na tento nový zvod splaškovej kanalizácie bude pripojený i zvod z hygienických zariadení v prístavbe. Tento zvod vzhľadom na dimenziu bude z rúr PVC KG DN200, SN8. Revízna šachta RŠ2 aj RŠ3 bude polypropylénová napr.tegra 1000 s teleskopickým liatinovým poklopom. Revízna šachta RŠ1 bude polypropylénová napr. TEGRA 425 s plastovým poklopom. Úsek jestvujúcej splaškovej kanalizácie od RŠ3 po napojenie na zberač splaškovej kanalizácie zrekonštruuje prevádzkovateľ kanalizačnej siete v priemyselnom areáli. Kanalizácia X STREAM DN300 SN8. DL.74,5m Kanalizácia PVC KG DN200 SN8.DL. 28m Revízna šachta D súb Revízna šachta D súb. Splaškové vody sú bežného komunálneho charakteru z hygienických zariadení, bez znečistenia olejmi, tukmi a kyselinami. Teplota odvádzaných odpadných vôd do 40 C po zmiešaní. Výpočet množstva splaškových vôd: Rozdelenie na pracovné zmeny / I. II. III zmena. Zaťaženie odpadnými vodami : 50 l hygiena 5 l pitie 25 l stravovanie spolu 80 l /zam/zmena Q s = 40zam x 80 l/zam/sm = 3200 l/zmenu Q s max = 3200 x 0,8/3600 = 0,71 l.s 1 Q m = 40x80+40x55+20x55 = 6500 l.deň -1 Q s roč = m 3 rok -1 S.O.05 horúcovodná prípojka Pre účely vykurovania a ohrevu TUV bude v objekte zriadená nová výmenníková stanica. Bude prevedený nový horúcovodný prívod z predizolovaných rúr, tento prívod zrealizuje Tepláreň a.s. na svoje náklady po jestvujúcich konštrukciách jestvujúcich hál. S.O.05. S.O.06 osadenie chladiacej veže Chladiaca veža bude situovaná pri novej hale. Bude napojená na technologickú vodu z existujúceho rozvodu. Bude slúžiť na odovzdanie tepla chladiacej vody do okolitého vzduchu. 10

11 2.2 Požiadavky na vstupy Záber pôdy Prístupová cesta k novej prístavbe bude na parcele : KN-C 5736/369 Výmera : 1688 m 2 Druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria Spôsob využitia : pozemok na ktorom je dvor Umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Nová prístavba bude na parcele : KN-C 5736/691 ktorá sa oddelí od parcely KN-C: 5736/285 Výmera parcely 5736/691 : 4548 m 2 Druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria Spôsob využitia : pozemok na ktorom je dvor Umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Parcely sa nachádzajú v jestvujúcom priemyselnom areáli ( bývalé Považské strojárne ) v Považskej Bystrici. Pri zmene činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, predmetné parcely sú v katastri nehnuteľností vedené ako zastavané plochy a nádvoria resp pozemok na ktorom je dvor.. Zastavaná plocha (S.O.01): 3552,41 m² Spevnené plochy (S.O.03): 441,85 m² Pred začatím samotnej výstavby objektu je potrebné demontovať jestvujúcu spevnenú plochu z cestných panelov, ktorá sa nachádza v mieste budúceho objektu Spotreba vody Pitná voda Ako zdroj vody bude slúžiť verejný vodovod na ktorý bude napojená prístavba výrobno-skladovej haly. Potreba vody sa vypočítava podľa vyhlášky MZ SR č. 684/2006 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Celkový počet zamestnancov v areáli nebude navýšený (pracovníci budú presunutí z iných časti výroby). Nedôjde ani ku zmene potreby pitnej vody. Predpokladaná spotreba podľa výpočtov je m3rok -1 Technologická voda V procese sa bude využívať technologická voda v chladiacom okruhu pre chladenie foriem a chladenie hydraulických okruhov. Technologická voda bude v uzavretom okruhu prúdiť cez chladiacu vežu, kde sa určité percento odparí do ovzdušia. Odparené množstvo bude dopĺňane podľa potreby v závislosti od množstva odparenej vody. Ostatné surovinové a energetické zdroje Suroviny Vstupná surovina polywood a textília je stohovaná a dodávaná na paletách. Predpokladané množstvo spracovaného materiálu bude 470 ton/mesiac. Energetické zdroje Elektrická energia. 11

12 Elektrickou energiou bude objekt zásobovaný inštalačným prívodom z jestvujúcej haly nakoľko sa výrobná kapacita nebude zvyšovať. Elektrická energia v novej výrobnej hale bude využívaná na umelé osvetlenie a na pripojenie technologických zariadení. Spotreba elektrickej energie pri 3 smenej prevádzke: - ročná spotreba : A = kwh/rok Vykurovanie Zdrojom tepla pre vykurovanie prístavby haly bude nová výmenníková stanica o výkone 850kW, ktorá bude umiestnená v samostatnej miestnosti v technickom zázemí. Tu bude umiestnená celá technológia vykurovania- expanzná nádoba, zásobník TUV a rozdeľovače jednotlivých vetiev vykurovania. Teplota vykurovacej vody sekundárneho rozvodu musí byť zabezpečená min. 80 C. Rozvody tepla z rúr oceľových závitových zosilnených, spájaných zváraním budú vedené po stene haly. Pracovný priestor haly bude vykurovaný teplovodnými teplovzdušnými jednotkami SAHARA, prípadne WOLF ap. potrebného výkonu. Tieto jednotky budú zónovo riadené podľa termostatov v jednotlivých prevádzkach. Kancelárske priestory budú vykurované samostatnou vetvou UK o teplote vody 70 C doskovými vykurovacími telesami Korad. Radiátory budú oparené termostatickými ventilmi a hlavicami. Do priestoru novej výmenníkovej stanice bude zabezpečený prívod horúcej vody navrhovanou horúcovodnou prípojkou (S.O.05) Tepláreň a.s. Dopravná a iná infraštruktúra Umiestnenie stavby je s napojením na existujúcu cestnú infraštruktúru a rozvodné siete ( miestna komunikácia, elektrická rozvodná sieť, vodovodná sieť..). Areál firmy je prístupný priamo z areálových komunikácií priemyselného areálu bývalých Považských strojární. Je napojený na verejnú komunikáciu Robotnícka 1 Nároky na pracovné sily Celkový počet zamestnancov v areáli nebude navýšený (pracovníci budú presunutí z iných časti výroby). V danej prístavbe haly sa predpokladá do 75 výrobných pracovníkov. Je predpoklad 3 zmennej prevádzky. Iné nároky Nie sú. 2.3 Údaje o výstupoch Zdroje znečistenia ovzdušia. Vplyvy počas výstavby Pri budovaní budú vznikať emisie súvisiace so stavebnou činnosťou ( prach, emisie z dopravy a stavebných prác). Vplyvy počas prevádzky Prevádzka nebude zdrojom znečisťovania ovzdušia. 12

13 2.3.2 Odpadové vody Odkanalizovanie prevádzky bude stokovou sieťou delenej sústavy, s členením na splaškovú kanalizáciu a dažďovú kanalizáciu. Splaškové vody Splaškové vody sú bežného komunálneho charakteru z hygienických zariadení, bez znečistenia olejmi, tukmi a kyselinami. Teplota odvádzaných odpadných vôd do 40 C po zmiešaní. Výpočet množstva splaškových vôd: Rozdelenie na pracovné zmeny / I. II. III zmena. Zaťaženie odpadnými vodami : 50 l hygiena 5 l pitie 25 l stravovanie spolu 80 l /zam/zmena Q s roč = m 3 rok -1 Množstvo splaškových vôd sa nebude meniť v porovnaní so súčasným stavom. Splaškové vody budú zaústené do areálovej kanalizácie priemyselného parku a následne do ČOV, kde budú vyčistené na požadovanú úroveň zabezpečuje GGE distribúcia, a.s. Technologické odpadové vody v procese nevznikajú. Vody z povrchového odtoku Dažďové splachové vody zo striech navrhovanej prístavby haly i časti striech jestvujúcej výrobnej haly -HANIL E-HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o., ako i zo spevnených plôch budú odvedené do jestvujúcej jednotnej kanalizácie DN500 vedenej súbežne s hranicou pozemku investora. Tieto vody nie sú znečistené ropnými látkami, olejmi a mechanické znečistenie je len v minimálnej miere zo spevnených plôch, ktoré bude zachytené v kalových košoch navrhovaných uličných vpustí. Ich čistenie bude zabezpečené správcom kanalizácie. Odpady Počas výstavby Pri realizácii stavby bude vznikať stavebný odpad zo stavebných prác počas realizácie stavby. Tento sa bude umiestňovať do veľkokapacitných kontajnerov, ktoré sa budú odvážať na najbližšiu skládku stavebného odpadu. K. č. Názov odpadu Kategória odpadu Spôsob zhodnocov. resp. zneškodn betón O D drevo O R sklo O R plasty O R železo a oceľ O R káble iné ako v O R zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 O D Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 O D izolačné materiály iné ako uvedené v 17 O D1 13

14 06 01 a zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako v , a O D1 Poznámka zhodnocovanie, resp. zneškodňovanie: R1 - využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným spôsobom R3 - recyklácia alebo spätné získavanie organických látok R4 - recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín R5 - recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických látok D1 - uloženie do zeme alebo na povrchu (napr. skládka odpadov) Nakladanie s odpadmi ( zhodnotenie, zneškodnenie) : Odpady je potrebné triediť v čo najväčšej miere a zhromažďovať oddelene v kontajneroch podľa druhov tak, aby sa vhodné odpady mohli recyklovať. Všetky odpady podľa jednotlivých druhov bude potrebné evidovať. 1) Investor bude mať zmluvne zabezpečené zneškodnenie odpadov kategórie O 2) Počas výstavby bude zavedený separovaný zber odpadov 3) Kovový odpad bude odpredaný organizáciám oprávneným na výkup 4) Vhodné odpady budú odpredané na spálenie ( zhodnocovanie odpadov) 5 ) Zmesový komunálny odpad bude vyvezený na skládku TKO 6) Stavebný odpad bude umiestnený na skládku stavebného odpadu 7) Výkopová zemina bude odvezená na skládku odpadov, prípadne môže byť využitá na úpravu terénu Vzniknuté odpady budú uložené vo veľkokapacitných kontajneroch a bude zabezpečené ich vhodné zhodnotenie, prípadne zneškodnenie u oprávnených organizácií. V procese výstavby sa budú používať také stavebné postupy, ktoré budú minimalizovať možnosť znečistenia životného prostredia. V čase výstavby sa bude používať environmentálne nezávadná technika, čím sa zamedzí úniku ropných látok do pôdy a povrchových vôd. Stavebné mechanizmy a vozidlá budú podliehať pravidelnej dôslednej kontrole, aby sa zamedzilo úniku ropných látok do nechráneného prostredia a tým vzniku nebezpečných odpadov. Nebezpečný odpad, pokiaľ vznikne ( napr Obaly z farieb, lakov a náterov), bude uskladňovaný v samostatnom, označenom, zabezpečenom kontajneri. Uvedený odpad bude počas realizácie zneškodnený dodávateľskou organizáciou, ktorá bude mať oprávnenie. Nakladanie s odpadmi po ukončení výstavby Držiteľ odpadu bude dodržiavať ustanovenia zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý platí od Bude zabezpečené ich vhodné zhodnotenie resp. zneškodnenie prostredníctvom oprávnenej organizácie. Počas prevádzky Prevádzkovateľ zabezpečí separovanie odpadu. Nádoby na odpad (príp. separovaný odpad) budú umiestnené na spevnenej ploche, chránené proti poveternostným vplyvom a zabezpečené proti odcudzeniu v existujúcich priestoroch. 14

15 Kategória územia IV. Odpady, ktoré vzniknú počas prevádzky Kat. č. Názov odpadu podľa vyhl. č. 365/2015 Z.z. Kategória odpadu Odpadový plast O Iné motorové, prevodové a mazacie oleje N Obaly z dreva O Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo N kontaminované nebezpečnými látkam Absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových N filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezp. látkami Papier a lepenka O Zmesový komunálny odpad O Nakladanie s odpadmi sa musí riadiť platnou právnou úpravou na úseku odpadového hospodárstva (od zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorá požaduje predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich množstvo, odpady zhodnocovať recykláciou a opätovným využitím; vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z. ktorou sa vydáva Katalóg odpadov a vyhlášky MŽP SR č. 371/2015 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch a platia od Zneškodňovanie odpadov spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie je možné vtedy, ak sa nedá použiť iný, vhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Nebezpečný odpad bude zhromažďovaný vo vymedzenom priestore zabezpečenom podľa požiadaviek legislatívy a jeho zneškodnenie bude zabezpečené prostredníctvom oprávnenej osoby. Zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu Zdroje hluku Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z,ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Podľa tejto vyhlášky je územie kategorizované ako: Opis chráneného územia Územie bez obytnej funkcie a bez chránených vonkajších priestorov, výrobné zóny, priemyselné parky, areály závodov. Ref. čas. inter. deň večer noc Prípustné hodnoty a) (db) Hluk z dopravy Pozemná a vodná doprava b)c) L Aeq,p Železničné dráhy c) L Aeq,p Letecká doprava L Aeq,p L ASmax,p Hluk z iných zdrojov L Aeq,p

16 Počas výstavby Počas výstavby sa predpokladá prevádzka ťažkých stavebných mechanizmov a dopravy, ktoré budú zdrojom hluku v okolí. Táto bude pôsobiť len krátky čas. Pri realizácii stavby bude použitá bežná mechanizácia - nákladné automobily, autožeriav, výťahy, miešačky a pod. Vibrácie sa môžu krátkodobé vyskytnúť počas stavebných prác. Práce, vzhľadom na kategóriu územia, môžu byť vykonávané počas celého dňa. Počas prevádzky areálu Kompresory na výrobu stlačeného vzduchu - budú umiestnené v samostatnej miestnosti. Nie je predpoklad že výroba v novej výrobno skladovej hale bude hlukom obťažovať okolie. 3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie. Súčasná aj plánovaná hala spoločnosti HANIL E- HWA AUTOMOTIVE SLOVAKIA s.r.o. je situovaná v priemyselnej zóne tvorenej areálom bývalých Považských strojární v Považskej Bystrici a areálom teplárne. Činnosť v priemyselnom areáli zahŕňa výrobnú činnosť s prevahou strojárenskej výroby, skladovanie a logistiku. Ani výroba plastových komponentov do automobilov tu nie je nová. Navrhovaná činnosť predstavuje jej premiestnenie z jestvujúcej výrobnej haly súp. č do novej prístavby. Táto činnosť už bola posúdená v roku Činnosť je vykonávaná v súlade s územným plánom mesta Považská Bystrica. 3.1 Riziká Zdravotné riziká Počas výstavby Starostlivosť o bezpečnosť pri práci a ochrana zdravia na stavbe je základnou povinnosťou vedenia stavby. Túto povinnosť vo všeobecnosti ukladá Zákonník práce. Pri všetkých stavebno-montážnych prácach počas výstavby je povinný dodávateľ oboznámiť pracovníka s bezpečnostnými predpismi, ktoré sa týkajú jeho spôsobu práce. Pracovníci obsluhujúci stroje a zariadenia musia poznať a dodržiavať základné pravidlá o bezpečnosti, ochrane a hygiene pri práci. O pravidelnom preškoľovaní musí byť vedený písomný doklad. Riziká vyplývajúce z vlastnej stavebnej činnosti. Nebezpečenstvo predstavujú: zemné práce, betonárske práce, zváračské práce murárske práce, búracie práce, práce na lešení, práce vo výške a nad hĺbkou a mechanizmy, ručné náradie, ručné elektrické náradie, ručná manipulácia s bremenom, strojná manipulácia s bremenom, práca vo výkope, stiesnené priestory. Opravy a údržbu mechanizmov je možné vykonávať iba vo vypnutom stave. Pracovníci musia byť pri práci vybavení príslušnými ochrannými pomôckami. Na stavbe musí byť umiestnená lekárnička so základnými prostriedkami prvej pomoci. Dodávateľ stavby je povinný počas stavebnej činnosti rešpektovať požiadavky vyplývajúce z legislatívy. Počas prevádzky Polywood pri podmienkach bežného používania nemá žiadne akútne ani chronické nepriaznivé účinky na zdravie človeka. Výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný podľa zákona č. 27/2010 Z.z.. o podmienkach uvedenia chemických 16

17 látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon). Pri neopatrnom zaobchádzaní môže dôjsť k mechanickému podráždeniu oči nebo pokožky (porezanie o hrany dosky). Horúci materiál môže spôsobiť popáleniny. Možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie. Počas výstavby Určité riziko predstavuje potenciálna možnosť havárie spojená s únikom nebezpečných látok vo výrobnom areáli, a to počas výstavby, ako aj prevádzky (doprava a skladovanie nebezpečných látok). Pre tento prípad bude potrebné spracovať, resp. aktualizovať havarijný plán podľa požiadaviek zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov. Počas prevádzky Polywood obsahuje tieto látky Chemický názov Obsah (%) Číslo CAS Symbol R-vety R-vety neb. Drevná múčka 35 - nemá nemá nemá Polypropylén nemá nemá nemá Minerálne plnivo nemá nemá nemá Polywood nemá nepriaznivé účinky na životné prostredie. Za normálnych podmienok je výrobok stabilný Polywood je materiál s triedou horľavosti C3. Pri horení vzniká silný aromatický zápach a dráždivý a dusivý dym; dochádza k odkvapkávaniu roztaveného materiálu, ktorý môže spôsobiť popáleniny. Nádrže, sudy, cisterny a skladovacie priestory v blízkosti požiaru chrániť vodnou clonou. Fyzikálne a chemické vlastnosti Skupenstvo pri 20 C Farba Zápach Hodnota ph Teplota topenia Teplota varu Bod vzplanutí Horľavosť Zápalná teplota Medze výbušnosti Oxidačné vlastnosti Tenzia par Hustota Rozpustnosť vo vode Rozdeľovací koeficient n-oktanol/voda pevná látka rôzna charakteristický pre kompozit: plast-drevo nestanovená nestanovená nestanovená nestanovený horľavá pevná látka nestanovená nestanovená nestanovené nestanovená nestanovená nerozpustné látka nestanovený Zdroj. KBÚ V areáli stavby na dopravu sa budú v minimálnom množstve používať nebezpečné látky uvedené v prílohe zákona č.128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov 17

18 ( ropné produkty a alternatívne palivá napr. nafta v motorových vozidlách ). 4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Územné rozhodnutie a stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú vplyvy, ktoré by presahovali štátne hranice. 6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia ľudí. 6.1 Geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia SR patrí dotknuté územie do nasledujúcich geomorfologických jednotiek : Provincia : Západné Karpaty Subprovincia : Vonkajšie Západné Karpaty Oblasť : Slovensko-moravské Karpaty Celok: Považské Podolie Oddiel : Podmanínska pahorkatina Východným smerom leží horský komplex Súľovské vrchy s Manínskou vrchovinou a severozápadne sa rozprestierajú Javorníky s Púchovskou vrchovinou. Považské podolie zaberá stredný tok Váhu, približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž stredného toku rieky Váh s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Najvyšším bodom Považského podolia je Ondrejová (509, 4 m n.m.) pri Považskej Bystrici. Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami. Z hľadiska základných typov reliéfu sa v širšom okolí vyskytuje reliéf kotlinových pahorkatín a reliéf hornatín na upätí pohorí. Dotknuté územie sa nachádza ľavej strane údolnej nivy Váhu. Reliéf má v danom území rovinatý charakter, priemerný sklon je 0-2, nadmorská výška terénu je cca 280 m n. m. Podľa typologického členenia reliéfu predstavuje dotknuté územie akumulačný fluviálny reliéf reprezentovaný typom nerozčlenenej roviny - fluviálnou rovinou nivou Váhu. Medzi Považskou Bystricou a Púchovom je antecedentná dolina ( Nosická tiesňava ) so zaklesnutými dolinovými meandrami. V okolí vystupuje bradlové pásmo ktoré je morfologicky veľmi výrazne odlíšené od svojho okolia najmä ostrými tvarmi rôzne veľkých kopcov budovaných vápencami ( bradlá, skalky ), ktoré vyčnievajú z mierneho reliéfu tvoreného rôznymi bridlicami. Antropogénne formy tvoria osobitnú skupinu foriem reliéfu. Sú vytvorené činnosťou človeka, alebo sú touto činnosťou ovplyvnené. Z hľadiska 18

19 prevládajúcich foriem reliéfu, záujmové územie patrí k územiam silne postihnutým antropogénnou činnosťou. Navrhovaná činnosť je plánovaná v priestore mesta kde je pôvodná morfológia terénu už výrazne zmenená dlhodobou činnosťou ľudí. V súčasnosti tu prevažujú antropogénne formy reliéfu. Rieka Váh preteká 300 m severne od záujmového územia. 6.2 Horninové prostredie Geologická stavba Na geologickej stavbe územia sa podieľajú predovšetkým horniny mezozoika bradlového pásma a kvartéru. Bradlové pásmo je z geologického hľadiska veľmi charakteristickým prvkom Západných Karpát. Jeho šírka je malá, obyčajne iba niekoľko kilometrov, pričom maximálnu šírku dosahuje práve medzi Púchovom a Považskou Bystricou asi 15 km. Bradlové pásmo má najzložitejšiu stavbu zo všetkých častí Západných Karpát, pretože sa v ňom uplatnili všetky horotvorné pochody. Preddruhohorné útvary v bradlovom pásme dnes na povrch nevystupujú. Nachádzame ich ako okrúhliaky v zlepencoch. Bradlové pásmo budujú najmä útvary druhohôr, čiastočne útvary paleogénu. Možno v nich rozlíšiť tri sedimentačné cykly, navzájom oddelené kratšími alebo dlhšími prerušeniami sedimentácie. Sedimentácia prvého cyklu je tvorená horninami ojedinele horninami triasu ale najmä horninami od jury až strednú kriedu. Útvary tohto cyklu tvoria vlastné bradlá. Druhý cyklus budujú sedimenty vrchnej kriedy najmä tvárne slienité vápence, ktoré tvoria obal bradiel. K tretiemu cyklu patria súvrstvia paleogénu ktoré v širšom okolí vystupujú len na malom území. Mezozoikum záujmového územia je prekryté fluviálnymi sedimentmi kvartéru, tvoriacimi poriečnu nivu. Na povrchu sú zastúpené hlinitými a piesčitými sedimentmi pod ktorými sa vyskytujú štrkopiesky s variabilným zastúpením piesčitej a valúnovej frakcie. Pre účely vyhotovenia projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie bol použitý jestvujúci Inžiniersko-geologický prieskum, ktorý bol realizovaný v areáli celého bývalých Považských strojární v roku 2015 firmou ENVIGEO a.s. Banská Bystrica. Na základe dodaného IG prieskumu boli pri realizácii vŕtaných sond hĺbky 12,00 zistené v hĺbke cca 0,3-1,60m pod terénom nízkoplastické íly, svetlé, hnedé, pevné (Fluviálna zemina). V úrovni 1,60-7,40m pod pôvodným terénom štrky svetlé hnedé, od 2,50m mokré pevné (Fluviálna zemina). Od úrovne 7,30m bol zistený kamenitý štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy (Elúvium). Je predpoklad. že sa tu miestami budú nachádzať aj antropogénne sedimenty navážky. Vzhľadom na vzdialenú polohu vrtov z dodaného IG prieskumu je potrebné pre účely vyhotovenia PD pre stavebné povolenie resp. realizáciu stavby vyhotoviť podrobný IG prieskum v mieste navrhovanej stavby. Inžinierskogeologické pomery Podľa regionálnej inžinierskogeologickej rajonizácie Slovenska (M. Matula, 1985) patrí záujmové územie do rajónu riečnych náplavov typu F, budovaného prevažne štrkovitými zeminami a deluviálnymi sedimentov typu D. Na základe STN zaraďujeme jednotlivé genetické typy sedimentov: 19

20 - povrchové hliny trieda F6 (CL) - fluviálne piesčité štrky trieda G1 (GW) - íly a piesky trieda F8 (CH) Geodynamické javy Dotknuté územie predstavuje rovinatý reliéf nivy rieky Váh. Nie sú tu zaznamenané geodynamické javy, ktoré by spôsobovali zmeny štruktúry horninového prostredia, pôd, reliéfu a hydrogeologických pomerov, ako aj celkovú zmenu kvality životného prostredia, aktuálne alebo potenciálne ohrozovali, obmedzovali, prípadne až znemožňovali využívanie územia ( zosuvné javy, výmoľová erózia, veterná erózia a pod.) Z geodynamických javov sa uplatňuje najmä bočná erózia vodných tokov, záplavy a podmáčanie územia pri vysokých vodných stavoch, i možnosť výskytu sufóznych procesov. Podmienky výstavby v rajóne bude ovplyvňovať hladina podzemnej vody, nízka konzistencia povrchových polôh zemín i možnosť výskytu neúnosných organických zemín. Seizmicita územia Seizmicita územia sa posudzuje podľa normy norma STN EN , Časť 1 : Všeobecné pravidlá, seizmické zaťaženia a pravidlá pre budovy a Zmeny 1 a 2 STN EN /NA/Z1 a STN EN /NA/Z2. Podľa STN EN ,a jej zmeny, sa záujmové územie z hľadiska vplyvu lokálnych vlastností podložia na seizmický pohyb zaraďuje v zmysle čl citovanej normy do kategórie A so súčiniteľom podložia podľa tab. NB.5.1 národnej prílohy S = 1,0. Z hodnoty návrhového seizmického zrýchlenia vyplýva, že pri statických výpočtoch bude potrebné uvažovať s ustanoveniami STN EN , a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa čl (5) normy a čl. NA.2.8 jej národnej prílohy sa záujmové územie nenachádza v oblasti veľmi nízkej seizmicity, t.j. súčin ag. S je väčší ako 0,49 m/s2. Ložiská nerastných surovín V dotknutom území sa nenachádzajú zdroje nerastných surovín. 6.3 Klimatické pomery Podľa klimatického členenia Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) patrí územie do mierne teplej klimatickej oblasti, okrsku M5, mierne teplého, vlhkého, s chladnou až studenou zimou, kotlinového typu. Základné klimatické charakteristiky zo stanice Považská Bystrica dlhodobý chod Stanica Považská Bystrica Priemerné úhrny zrážok v mm Priemerný počet dní s hmlou Priem. počet dní so snehovou pokrývkou Priemerné teploty vzduchu v o C Priemerná vlhkosť vzduchu v % I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok ,5 6,8 6,0 3,3 2,5 3,2 2,4 4,5 9,6 9,3 8,7 9,7 73,5 23,2 18,4 8,0 0,3 0, ,1 3,0 11,8 65-2,9-1,2 3,1 8,4 13,1 16,3 17,4 16,9 13,3 8,5 3,7-0,8 8, Zdroj: SHMÚ Maximálny úhrn zrážok 995 mm a minimálny 489 mm. Sucho v trvaní 26 dní sa vyskytuje v priemere raz za dva roky, v trvaní 55 dní raz za 50 rokov. Pri trvaní 20

21 sucha dosahujú mesačné úhrny zrážok hodnôt od 0 do 15 mm. Výdatnejšie prívalové zrážky s intenzitou 15 minútového dažďa 220 l/s/ha sa vyskytujú s pravdepodobnosťou raz za desať rokov a s intenzitou 272 l/s/ha raz za 50 rokov. Za rok sa v priemere vyskytuje 108 zrážkových dní s úhrnom zrážok 1 mm a viac. Snehová pokrývka sa v údolných polohách vytvára v priemere od konca tretej dekády novembra do druhej dekády marca. V dôsledku jej prerušovania trvania sa na zemskom povrchu udržuje v priemere dňoch. Priemerné výšky snehovej pokrývky pri februárovom vrchole zimy v údoliach dosahujú cm. V kotlinovom území Považskej Bystrice sa za zimu vyskytuje priemerne ľadových dní, v ktorých maximálna teplota vzduchu klesá pod 0 C a mrazových dní, v ktorých minimálna teplota vzduchu klesá pod 0 C. Prevládajúcimi smermi vetra v oblasti sú severovýchodné vetry; priemerná rýchlosť vetra predstavuje 1,0 m/s Častosť smerov vetra na stanici Považská Bystrica (v %) dlhodobý chod Smer S SV V JV J JZ Z SZ Pov.Bystrica 10, ,6 8,3 10,5 17,5 11,4 9, Hydrologické pomery Povrchové vody Hydrologicky územie patrí do povodia rieky Váh, ktorá odvodňuje celé územie kotliny a tvorí kostru riečnej siete. Tok Váh Základné povodie - rieka Váh ( hydrologické číslo ) Rieka Váh preteká severovýchodne od posudzovanej lokality. Prirodzený režim Váhu je v dotknutom území ovplyvňovaný VD Žilina ako aj systémom vodných nádrží na hornom toku Váhu - Liptovská Mara, Krpeľany. Od Žiliny sa striedajú úpravy koryta s ohradzovaním toku. Súbežne s riekou Váh je vybudovaný Hričovský kanál. Základné hydrologické charakteristiky Podľa ročných prietokov zaraďujeme toky na Považskom podolí ( okrem vlastného alochtónneho toku Váhu ) do nížinnej a vrchovinnej oblasti, kde je najvodnejší mesiac marec pri max. zrážkach v júni máji a najmenej vodný je koniec leta a jeseň ( pre veľký výpar) pri minimálnych zrážkach v zime. Hlavným zdrojom vodnosti sú dažďové a snehové zrážky. Prirodzený režim v tejto oblasti je možné charakterizovať na tokoch v okolí Považskej Bystrice Stanica Považská Bystrica Názov vodného toku Riečny km Hydrologické číslo Plocha povodia ( km2 ) 0 vodočtu ( m n.m.) Domanižanka 0, ,66 291,66 Priemerné mesačné prietoky v m 3. s -1 Rok

22 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 0,799 0,721 0,912 0,762 2,326 2, ,847 1,388 0,870 0,791 1,290 Q r = 1,140 m 3 /s Q max ,6 m 3 /s ( ) Q min ,021 m 3 /s ( viackrát ) Stanica Považská Bystrica Mošteník Názov vodného toku Riečny km Hydrologické číslo Plocha povodia ( km2 ) 0 vodočtu ( m n.m.) Mošteník 1, ,20 286,92 Rok 2010 I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII 0,174 0,192 0,178 0,125 0,323 0,224 0,086 0,126 0,156 0,072 0,087 0,170 Q r = 0,159 m 3 /s Q max ,473 m 3 /s ( ) Q min ,002 m 3 /s ( viackrát ) Zdroj : Hydrologická ročenka Podzemné vody Podľa Regionálnej syntézy SR sa v území vyskytujú pórové vody riečnych nív, nízkych terás a kužeľov, v širšom okolí puklinovo - vrstevnaté až puklinovo krasové vody. Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Śuba a kol., Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984) sa dotknuté územie nachádza na rozhraní hydrogeologických rajónov Q 039 Kvartér Bytčianskej kotliny a MP 034 Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Súľovských vrchov a Podmanínskej pahorkatiny. Územie rajónu 039 je budované hlavne fluviálnymi sedimentmi Váhu. Prevládajú štrky a piesky s pomerne veľkými zásobami podzemných vôd. Mocnosti zvodnenej vrstvy dosahujú 6 18 m, k okrajom nivy sa zmenšujú na 3 8 m. Ich priepustnosť je rádovo 10-3 až 10-4 m.s -1. Kvartérne štrkopiesčité sedimenty alúvia predstavujú najpriaznivejší hydrogeologický celok čo sa týka zvodnenia. Ide o sedimenty s pórovitou priepustnosťou. Koeficient filtrácie dosahuje rádovo m.s -1. Podzemná voda je v priamej hydraulickej spojitosti s povrchovými tokmi Váh a jeho prítokmi. Vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemnej vody s voľnou hladinou. Smer prúdenia podzemnej vody sleduje približne staré koryto Váhu. Prejavuje sa aj vplyv VD Nosice. Hydrologický režim podzemných vôd bol v minulosti lokálne zmenený vybudovaním umelých prvkov, ktoré sa v území nachádzajú (drény, zásahy do podložia a pod.). Podstatný zásah do režimu podzemnej vody predstavuje aj Hričovská priehrada a derivačný kanál. Hladina podzemnej vody je závislá na klimatických a hydrologických podmienkach. Zásoby podzemných vôd sú dopĺňané infiltráciou zo zrážok, ako i infiltráciou z povrchových tokov. Hladina podzemnej vody v okolí dotknutého územia sa nachádza približne v hĺbke 3-5 m p.t. 22

23 Pramene termálnych, minerálnych a prostých vôd V blízkom okolí riešeného územia sa nenachádzajú žiadne pramene termálnych, minerálnych a prostých vôd Vodohospodársky chránené územia Dotknuté územie nie je súčasťou vodohospodársky chráneného územia Citlivé a zraniteľné oblasti Za citlivé oblasti sa podľa NV SR č. 617/2004 Z.z. ustanovujú vodné útvary povrchových vôd. ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky alebo týmto územím prechádzajú. Za zraniteľné oblasti sa ustanovujú pozemky poľnohospodársky využívané v katastrálnych územiach obcí ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 1 k NV SR č. 617/2004 Z.z., Dotknuté územie nie je súčasťou zraniteľnej oblasti Vodohospodársky významné toky Podľa vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v dotknutom území nenachádzajú vodohospodársky významné toky Vodné plochy V riešenom území sa nenachádzajú vodné plochy Pôdne pomery V súlade s geomorfologickými podmienkami sa v záujmovom území vyskytujú pôdne typy fluvizeme a kambizeme. Na nízkej terase Váhu, sú zastúpené kambizeme typické. Prevládajúcim pôdnym subtypom na nive Váhu sú fluvizeme typické. Sú to pôdy piesočnato-hlinité až hlinité, s cm humusovým horizontom. Pod ním sa nachádzajú piesočnato-hlinité až hlinité kalové nivné sedimenty a pod nimi aluviálne štrky. V intraviláne dominujú antropogénne pôdy - kultizeme a antropozeme. Antropické pôdy s výrazným antropickým pôdotvorným procesom a výskytom povrchového antropického horizontu, čiastočne alebo úplne pozmenené, prípadne vytvorené činnosťou človeka. Kultizem je pôdou na prirodzených substrátoch, ale činnosťou človeka s úplne pozmenenými vlastnosťami, prevažne kultiváciou počas poľnohospodárskeho využívania. Patria sem prevažne pôdy záhrad, ovocných sadov a pod. Antropozem je človekom vytvorená umelá pôda na nepôvodných substrátoch. Zaradované sú tu pôdy na umelých substrátoch, napr. navážky v sídlach a na rekultivovaných plochách, násypy železníc a ciest, zastavané plochy a plochy neumožňujúce rast rastlín ako štrkoviská, haldy, skládky odpadu. ( Hraško a kol., 1991: Pôdna mapa Slovenska 1 : Informačný systém Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy). V riešenom území sa poľnohospodárske pôdy nevyskytujú. V katastri nehnuteľností sú predmetné pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria. 23

24 6. 6. Biota Priamo dotknutý areál predstavuje plochu s existujúcimi prevádzkami. Najbližšie okolie predstavuje značne atakované územie s koncentráciou dopravných koridorov, priemyselných areálov a obslužných areálov bez väčšieho ekologického významu a zastúpenia významných prvkov bioty Flóra Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) riešené územie patrí do oblasti Západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum) a nachádza sa na rozhraní okresov Západobeskydské Karpaty, Strážovské a Súľovské vrchy. Súčasný stav vegetácie v porovnaní s potenciálnou vegetáciou v dotknutom území a jeho okolí je výrazne zmenený. Veľká časť územia je antropicky ovplyvnená a intenzívne využívaná, tvorená sekundárnymi spoločenstvami. Pôvodná rastlinná vegetácia bola odstránená napr. výstavbou budov a komunikácií a nahradená sekundárnymi spoločenstvami, resp. ruderálnymi a antropogénne degradovanými rastlinnými spoločenstvami. Pôvodné rastlinné spoločenstvá sa zachovali len na malých plochách a ako refúgiá mimo dotknutého územia. Priamo dotknutý areál Priamo dotknutý areál predstavujú zastavané plochy a nádvoria. Plocha je z väčšej časti spevnená cestnými panelmi Fauna Zloženie fauny dotknutého územia je výsledkom pôsobenia zložitého komplexu prírodných činiteľov a zásahov človeka. Vzhľadom na tieto vplyvy možno územie charakterizovať ako druhovo menej pestré a nezaujímavé. Živočíšne spoločenstvo v priestore priamo dotknutého areálu je druhovo chudobné. Ide o typické sinantropne, kozmopolitné druhy viazané na biotopy ľudských sídiel, priemyselných a poľnohospodárskych areálov, kultúrnych plôch a devastovaných zarastených plôch. K bežným druhom patria zástupcovia spevavcov ako lastovičky, sýkorky, drozdy a ďalšie, z cicavcov sú to najmä drobné zemné cicavce. Pre biótu má priamo dotknutý areál iba lokálny význam. V jeho okolí boli zaznamenané niektoré druhy vtákov a cicavcov, ktoré sú u nás bežnými druhmi typickými pre podobné druhy stanovíšť. 6.7 Chránené územia Územná ochrana Do riešeného územia chránené územia, resp. ochranné pásma nezasahujú. Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí I. stupeň ochrany. Natura 2000 V okolí lokality sa nenachádzajú žiadne chránené územia sústavy Natura SKCHVU028 Strážovské vrchy sa nachádza mimo dotknutého územia. (Vyhláška MŽP SR 434/2009 Z.z. ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Strážovské vrchy). SKUEV0256 Strážovské vrchy sa nachádza mimo dotknutého územia Druhová ochrana prírody 24

25 V dotknutom území nie je dokumentovaný výskyt chránených druhov rastlín ani živočíchov. Priamo v riešenom areáli sa nevyskytujú biotopy flóry a fauny významné z hľadiska zachovania biotickej, habitatovej, krajinnej diverzity a heterogenity, teda takých, v ktorých sa vyskytujú chránené, vzácne a ohrozené taxóny, biotopy ohrozených a vzácnych druhov rastlín, stanovištia vzácnych a ohrozených rastlinných spoločenstiev, lokality s výskytom druhov a spoločenstiev ekologicky alebo inak (vývojovo, taxonomicky) významných druhov a spoločenstiev organizmov. Plocha na ktorej bude umiestnená výrobno skladovacia hala predstavuje spevnenú plochu z cestných panelov Územný systém ekologickej stability Podľa 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa za územný systém ekologickej stability považuje taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu. Najbližší významný prvok ÚSES tvorí nadregionálny hydrický biokoridor rieky Váh vzdialený cca 300 m S od posudzovanej lokality. Iné prvky ÚSES sa v blízkosti posudzovanej stavby nenachádzajú. 6.8 Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrno historické hodnoty územia Obyvateľstvo Územie pre navrhovanú činnosť sa nachádza na území mesta Považská Bystrica. Podľa počtu obyvateľov patrí Považská Bystrica medzi stredne veľké mestá SR. Je okresným mestom s orgánmi štátnej správy, sídlom spoločenských organizácií, bán a škôl. Mesto je členené na mestské časti Tie vznikli pripojením sa pôvodne samostatných obcí Podmanín, Praznov, Zemiansky Kvášov, Považská Teplá, Orlové, Považské Podhradie, Šebešťanová, Podvažie, Milochov, Horný a Dolný Moštenec k mestu Považská Bystrica. Vývoj počtu obyvateľov v meste. Rok Považská Bystrica Demografická štruktúra máj 2015 Časť obce / Počet obyv. Spolu Muži Ženy Chlapci 0-15 Dievčatá 0-15 Považská Bystrica Dolný Moštenec Horný Moštenec Milochov

26 Časť obce / Počet obyv. Spolu Muži Ženy Chlapci 0-15 Dievčatá 0-15 Orlové Podmanín Podvažie Považská Teplá Považské Podhradie Praznov Šebešťanová Zemiansky Kvašov Občania bez prístr Považská Bystrica spolu Celkove možno konštatovať, že po období pomerne prudkého rastu počtu obyvateľov v predchádzajúcom období, od roku 2000 je možné sledovať postupný pokles ich počtu. Pre demografický vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles pôrodnosti aj v oblastiach s doteraz priaznivou natalitou. Platí to aj pre Trenčiansky kraj i okres Považská Bystrica a jeho jednotlivé sídla. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva. Hrubá miera úmrtnosti sa v SR stabilne udržiava v poslednom desaťročí v rozpätí 9,6 až 10,0 úmrtí na obyvateľov. Úmrtnosť v r okrese Považská Bystrica bola 9,6. V Považskej Bystrici zomrelo v roku 2013 spolu 352 obyvateľov. Index starnutia dosahuje najvyššie hodnoty v Trenčianskom kraji ( 111,4% ), Nitrianskom ( 110,4 % ) Bratislavskom ( 99,2 %), najnižší je v Prešovskom kraji ( 64,8%). Zdroj :Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky Národné centrum zdravotníckych informácií. Bratislava 2015 Národnostná štruktúra Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 prevládalo v sídle obyvateľstvo slovenskej národnosti (90,68 %). Najpočetnejšou menšinou boli obyvatelia českej národnosti. Štruktúra obyvateľstva podľa náboženstva Ku rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa prihlásilo 70,88 % obyvateľov, druhá najpočetnejšia skupina veriacich bola evanjelického vyznania. Sídla Mesto Považská Bystrica plní vo svojom regióne významnú sídelnohospodársku funkciu. Koncepcia územného rozvoja SR 2001 (KURS 2001) definuje mesto Považská Bystrica ako terciárne centrum osídlenia, pričom ju zaraďuje v zmysle svojej kategorizácie do druhej skupiny obcí, resp. jej prvej podskupiny, ktorú tvoria okresné sídla, ktorých veľkosť sa pohybuje v rozmedzí až obyvateľov. Ide o sídla, ktoré sú v zásade nadregionálneho až celoštátneho významu, často podporené funkciami medzinárodného významu. 26

27 Samotné mesto leží väčšinou na pririečnej nive rieky Váh v nadmorskej výške od asi 280 m n. m. na západe do asi 285 m n. m. na severovýchode, ako aj na výbežku Súľovských vrchov ( kde sa nachádzajú vrcholy: Kalvária, 417 m n. m., Žiar, 517 m n. m. a Pod Lipkou 601 m n. m.). Z Javorníkov sa k Považskej Bystrici najviac približuje výbežok Hôrka s výškou 475 m n. m. na severe. Kataster mesta Kód okresu Kód obce Obec Kód katastra Katastrálne územie Považská Bystrica Dolný Moštenec Považská Bystrica Horný Moštenec Považská Bystrica Milochov Považská Bystrica Orlové Považská Bystrica Podmanín Považská Bystrica Podvažie Považská Bystrica Považská Bystrica Považská Bystrica Považská teplá Považská Bystrica Považské Podhradie Považská Bystrica Praznov Považská Bystrica Šebešťanová Považská Bystrica Zemiansky Kvašov Zdroj: NV SR č. 499/2008 Z.z. Rozloha : 89,49 km 2 Zástavba celej aglomerácie je značne rozmanitá. Nachádzajú sa tu objekty hromadnej bytovej zástavby i rodinných domov. Svojou vybavenosťou a službami pokrýva potreby obyvateľov širokého okolia i návštevníkov. Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 domový fond tvorilo domov, z toho obývaných. Domový fond pozostával z RD s bytmi a 700 bytových domov s bytmi. Aktivity obyvateľstva Zamestnanosť Vývoj zamestnanosti a štruktúru hospodárstva v meste a okrese po roku 1989 výrazne ovplyvnila likvidácia špeciálnej výroby a poľnohospodárskych družstiev. Utlmenie výroby v Považských strojárňach, ktoré do roku 1989 predstavovali dominantu v oblasti hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho rozvoja mesta a jeho výstavby, malo za následok jeho stagnáciu ale podnietilo vznik najmä stredného a malého podnikateľského sektora, ktorý má prioritné postavenie v oblasti rozvoja mesta. Samotné Mesto Považská Bystrica postupne vytvára podmienky pre rozvoj trhu, sekundárnej hospodárskej sféry (oblasť služieb, turistického ruchu a i.) a sociálnym programom znižuje dopad určitých ekonomických opatrení a sprievodných javov hospodárskej politiky štátu na svojich občanov. Zdroj: bystrica.sk 27

28 Výrobné aktivity sú v meste Považská Bystrica sústredené do priemyselných zón (PZ), v ktorých je sústredená väčšina podnikov II. sektoru s rozhodujúcim vplyvom na zamestnanosť v meste ako aj objem výroby. Podmienky zamestnanosti pre obyvateľov širšieho okolia vytvára samotné okresné mesto, kde pracuje prevažná časť ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. V úrovni ekonomickej aktivity sa výrazne prejavujú väzby na hospodársku základňu ďalších miest, najmä na Púchov, Dubnicu, Trenčín, Bytču a Žilinu. Obyvatelia Považskej Bystrice sú zamestnaní predovšetkým v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Ku dňu sčítania v r bolo v Považskej Bystrici EAO (podiel k celkovému počtu obyvateľov bol 50,67 %). Evidovali nezamestnaných obyvateľov. Pohybom za prácou mimo miesto trvalého bydliska je vyrovnávaná bilancia zdrojov a potrieb pracovných síl. Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Považská Bystrica v septembri 2015 predstavovala 10,59 %. Infraštruktúra Doprava Cestná doprava Mesto Považská Bystrica sa nachádza na trase medzinárodného multimodálneho koridoru Va., ktorý v cestnej doprave predstavuje cesta I/61 a hlavne novo vybudovaná trasa diaľnice D1 z Bratislavy do Žiliny, na ktorú je mesto Považská Bystrica napojené 3 mimoúrovňovými križovatkami, a to: - MÚK Považská Bystrica Juh (Sverepec) s diaľničným privádzačom cesty I/61, - MÚK Považská Bystrica Centrum s diaľničným privádzačom PD 14 napojenie na cestu II/517, - MÚK Považská Bystrica Sever (Vrtižer) - napojenie na cestu I/61. Územím Považskej Bystrice prechádza trasa E75 (I/61)Žilina Považská Bystrica Trenčín Trnava Bratislava zaradená do siete európskych ciest. Mestom prechádza v smere juhozápad severovýchod trasa cesty I/61. Túto cestu križuje cesta II/517, ktorá sa odpája v severnej časti mesta na pravom brehu Váhu od cesty II/507 a pokračuje cez mesto v juhovýchodnom smere na Rajec. Cesta II/507 prechádza severnou časťou mesta zo západného smeru od Púchova a pokračuje severovýchodným smerom na Bytču po pravej strane Váhu súbežne s cestou I/61. Tieto cesty tvoria aj základnú komunikačnú kostru mesta. Územne odlúčené mestské časti (bývalé samostatné obce) sú pripojené k organizmu mesta Považská Bystrica cestami III. triedy s ukončením v jednotlivých MČ, takže tvoria vlastne súčasnú cestnú sieť mesta. (ÚPN mesta Považská Bystrica. Zmeny a doplnky č.3. AUREX, spol. s r.o. Bratislava, marec 2013 ) Železničná doprava Považská Bystrica leží na železničnej trati č. 120 z Bratislavy do Žiliny, ktorá je rovnako súčasťou medzinárodného multimodálneho koridoru č. Va Vodná doprava Mesto leží na rieke Váh, ktorá je podľa Dohody AGN označená ako národná vodná cesta E81 medzinárodného významu triedy Va, resp. Vb. Letecká doprava 28

29 Najbližšie letisko s možnosťou verejnej leteckej dopravy je Žiline (Horný Hričov). Dostupnosť letiska v Hričove je cca 21 km. Letisko Žilina, ktoré má štatút medzinárodného letiska s nepravidelnou dopravou. Zdroj : Výhľadovo uvažuje s možnosťou verejnej leteckej dopravy na letisku v Trenčíne. Dostupnosť letiska v Trenčíne cca 53 km. Rozvodné siete Technická vybavenosť mesta presahuje celoštátny priemer. Zásobovanie vodou Mesto má zabezpečené zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu ktorý prevádzkuje Považská vodárenská spoločnosť, a. s. Považská Bystrica. Akcionári sú mestá a obce okresov Ilava, Považská Bystrica, Púchov. Spoločnosť spravuje a prevádzkuje vodovody v okresoch Považská Bystrica, Púchov, Ilava. Spoločnosť spravuje a prevádzkuje 15 samostatných verejných vodovodov, jeden oblastný vodovod, dva skupinové vodovody, čo predstavuje 541,0 km vodovodnej siete, vodovodných prípojok v celkovej dĺžke 136,3 km, 47 vodných zdrojov s celkovou kapacitou 918,2 l/s, 74 vodojemov s celkovým objemom 54,4 tis. m3, 35 vodárenských čerpacích staníc s celkovou kapacitou 773 l/s. V okrese Považská Bystrica bolo z celkového počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou , t.j.82,3 %. Najvýznamnejšími vodárenskými systémami je oblastný vodovod Pružina Púchov Dubnica a skupinový vodovod Považská Bystrica, ktoré sú vybudované na báze vodárenských zdrojov v okolí obce Pružina a Domaniža. Tieto vodovody zásobujú vodou okresné mestá Považská Bystrica, Púchov, Ilava a mesto Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica a zároveň obce po trase skupinových vodovodov. Kanalizácie Spoločnosť prevádzkuje deväť verejných kanalizácií, z toho tri skupinové, čo predstavuje 205,3 km stokovej siete, kanalizačných prípojok v celkovej dĺžke 52,7 km. Odpadové vody sú čistené v čistiarňach odpadových vôd, z ktorých je 9 mechanicko biologických o kapacite m3/deň, s účinnosťou čistenia podľa BSK5 nad 95 % a jedna mechanická o kapacite 9 m3/deň, s účinnosťou čistenia podľa BSK5 nad 82 %. www. Výročná správa Považská vodárenská spoločnosť, a. s. Plynofikácia Mesto Považská Bystrica je zásobovaná zemným plynom (ZP) zo sústavy VTL plynovodov SR. Zdrojmi ZP sú: VTL plynovod Severné Slovensko DN 500, PN 64, ktorý je napojený z tranzitného plynovodu, VTL Považský plynovod DN 300, PN 25, ktorý je napojený z MŠP Bratstvo. Elektrická energia Na území mesta Považská Bystrica sa nachádza vodná elektráreň, ktorá je v súčasnej dobe súčasťou druhej derivačnej skupiny vodných elektrární na Váhu (Hričov - Mikšová I - Považská Bystrica). Zásobu vody pre špičkovú prevádzku tejto skupiny zaisťuje vodná nádrž Hričov. Výroba elektrickej energie parnou elektrárňou je zabezpečovaná v teplárni podniku PS Energetika, a.s. Považská 29

30 Bystrica. Inštalovaný výkon je 12,0 MW.9 V záujmovom území mesta sa ešte nachádza vodná elektráreň priehradového typu Nosice. Služby a cestovný ruch Služby Mesto je vybavené pomerne širokou škálou zariadení regionálneho, okresného, mestského i lokálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telovýchovy a športu, sociálnej starostlivosti, ako aj zariadení obchodu a služieb. Úroveň vybavenosti službami, ich štruktúra zodpovedá veľkosti sídla, jeho významu a funkčnej profilácii v založenom systéme osídlenia. V nedávnej minulosti sa rozvinuli také druhy veľkoobchodu, maloobchodu a služieb, ktoré pokrývajú denné potreby občanov. Pre potreby obyvateľstva slúži viac ako 60 predajní nepotravinového tovaru, 6 obchodných domov a nákupných stredísk, 40 zariadení pohostinského typu, 6 hotelov s kapacitou viac ako 500 miest a 2 autokempingy. Cestovný ruch Prírodný a kultúrno-historický potenciál Považskej Bystrice a jej okolia umožňujú v území rozvoj rekreácie a turizmu. Sú tu vhodné podmienky pre rozvoj letných a zimných športov, pešej turistiky, cykloturistiky, poznávacieho turizmu, hubárčenie, chalupárčenie, poľovníctvo, rybolov, pobyt pri vode a kúpeľníctvo. V blízkom okolí sú to lokality (Manínska tiesňava, Považský hrad, okolité lesy, Nosická vodná nádrž, kúpele Nimnica, chatové lokality, oblasť Javorníkov (doliny Maríková, Papradno), Stražovské vrchy a iné. Dennú a víkendovú rekreáciu umožňujú v intraviláne mesta (športové a rekreačné zariadenia, mestská zeleň, záhradky, okolie vodných tokov a pod.) Na posudzovanej lokalite sa rekreačné zariadenia ani iné objekty cestovného ruchu nenachádzajú. V blízkosti areálu sa nachádza športovo-rekreačný komplex zložený z tenisových kurtov, krytej plavárne, zimného štadióna a futbalového štadióna. Školstvo V meste pôsobí viacero materských škôl, 10 základných škôl a osobitná internátna škola, 2 stredné odborné učilištia, gymnázium a 4 stredné odborné školy. Kultúrnohistorické hodnoty územia V meste Považská Bystrica a v jeho širšom okolí sa nachádza niekoľko zaujímavých kultúrno-historických objektov, ktorým rezonujú zrúcaniny hradov. V meste sa nachádza aj niekoľko kaštieľov - Burg, kaštieľ v Jasenici, Kaštieľ Orlové a ďalšie pamiatky. V okolí navrhovanej činnosti sa nevyskytujú žiadne kultúrno-historické pamiatky a nie sú známe archeologické lokality. Súčasný stav životného prostredia Environmentálna regionalizácia SR, ktorá predstavuje prierezový zdroj informácií o stave životného prostredia, diferencuje územie z hľadiska stavu životného prostredia do 5 stupňov : 1. prostredie vysokej kvality 30

31 2. prostredie vyhovujúce 3. prostredie mierne narušené 4. prostredie narušené 5. prostredie silne narušené Z hľadiska kvality životného prostredia okolie Považskej Bystrice má prostredie mierne narušené resp. narušené. Z hľadiska environmentálnych regiónov Slovenska patrí medzi regióny 2. environmentálnej kvality ( Trenčiansky región). Zdroj :Správa o stave životného prostredia SR za rok 2013 Environmentálnymi problémami dotknutého územia a širšieho okolia sú : - priemyselná činnosť, ktorá je lokalizovaná v priemyselných zónach mesta - urbanizačné procesy a komunálne prostredie- výrazné sústredenie obyvateľov v mestskom sídle spolu s činnosťou lokálnych prevádzok a služieb. V ostatnom období však tu došlo ku významnému zlepšeniu ( plynofikácia, rozširovanie vodovodnej a kanalizačnej siete, zvyšovanie účinnosti ČOV, riešenie problematiky odpadov, zmeny technológií a pod) - doprava jej význam z hľadiska znečisťovania ovzdušia významne narastá. Obdobne je to aj s hlučnosťou. Pre dotknuté územie má vplyv dopravy osobitný význam lebo mesto je významnou križovatkou dopravných ciest. Zdravotný stav obyvateľstva Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov - ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti, ako aj životné prostredie. Hodnotenie súčasného zdravotného stavu obyvateľstva záujmového územia je veľmi zložité nakoľko nie sú k dispozícii podrobné údaje o danej lokalite. Údaje o zdravotnom stave obyvateľstva sú k dispozícií sumárne za okres v zdravotníckych ročenkách a štatistických publikáciách. Podľa ŠÚ SR priemerná stredná dĺžka života pri narodení v okrese Považská Bystrica v rokoch bola u mužov 72,68 rokov a u žien 79,85 rokov. Úmrtnosť podľa príčin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v Trenčianskom kraji, v okrese Považská Bystrica a jeho sídlach dominuje úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy, predovšetkým ischemické choroby srdca a nádorové ochorenia. Päť najčastejších príčin smrti: kardiovaskulárne ochorenia, zhubné nádory, vonkajšie príčiny, choroby dýchacej sústavy a ochorenia tráviacej sústavy, majú za následok 95 percent všetkých úmrtí. Z porovnania štatistík za dlhšie obdobie je zrejmé, že v štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nedochádza v posledných rokoch v SR k podstatným zmenám. V roku 2013 zomrelo v Trenčianskom kraji v dôsledku nádorových ochorení ľudí, v dôsledku chorôb obehovej sústavy obyvateľov, na dýchacie ochorenia 334 obyvateľov, v dôsledku chorôb tráviacej sústavy 243 obyvateľov a na vonkajšie zavinenia 283 obyvateľov. Zdroj: hospitalizovaných v SR 2013 V rámci SR - jeho jednotlivých sídiel, bol zaznamenaný vzostup alergických ochorení, to platí i o Trenčianskom kraji a jeho sídlach. O zdravotnom stave obyvateľov podávajú informáciu hospitalizácie podľa územia trvalého bydliska pacienta. 31

32 SR /kraj /okres Hospitalizácie podľa miesta trvalého bydliska pacienta Spolu M Ž Na 1000 obyvateľov Priemerný ošetrovací čas v dňoch Zomretí SR ,2 6, Kraj TN ,6 6, Okres PB ,9 7,1 306 Zdroj :Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky Národné centrum zdravotníckych informácií. Bratislava 2015 IV. VPLYVY NA ŽIVOTNĚ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH Hodnotenie predpokladaných priamych a nepriamych vplyvov vychádza z identifikácie vstupov a výstupov plánovaného zámeru. Cieľom špecifikácie dopadov týchto vstupov a výstupov je podchytenie tých okolností, ktoré by závažným spôsobom menili životné prostredie v pozitívnom či negatívnom smere. Základným členením predpokladaných vplyvov je ich časové hľadisko. Takto sa vplyvy rozdeľujú na vplyvy : Počas výstavby. Ich pôsobenie je dané trvaním najmä stavebných a montážnych aktivít. Počas prevádzky. Sú dané povahou prevádzky, jej kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami ( vstupy, výstupy). Ich trvanie je identické s prevádzkou zariadenia. 1. Vplyvy na obyvateľstvo Pre hodnotenie vplyvu zámeru je rozhodujúca skutočnosť že : - priamo dotknutý areál je lokalizovaný v území ktoré je určené pre priemyselnú výrobu priemyselný areál, v blízkosti miestnych komunikácií. Zmena navrhovanej činnosti v území nie je nová. - situovanie je v súlade s územným plánom mesta - priamo dotknutý areál je súčasťou antropogénne zmenenej, urbanizovanej krajiny s výskytom neusporiadaných a lokálne devastovaných plôch Počas výstavby Výstavba bude negatívne ovplyvňovať okolie emisiami, hlukom a prašnosťou. Jedná sa o stavbu, kde je malý predpoklad dlhodobejšieho použitia veľkej stavebnej techniky a zvyšovania záťaže stavebnými aktivitami, ktoré by významnejšie z dlhodobého hľadiska zhoršovali kvalitu prostredia a mali vplyv na obyvateľstvo. Obdobie prevádzky Vplyv prevádzky, areálovej prevádzky a hluku na obyvateľstvo sa nepredpokladá. Jedná o priemyselný areál, V objekte prístavby nebudú použité nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcej časti výroby. Zmena navrhovanej činnosti neovplyvní súčasné pomery dotknutého územia. 32

33 Hodnotenie zdravotných rizík Vo výrobe sa bude používať polywood ktorý obsahuje drevnú múčku ( 35 % ) polypropylén ( 50 % ) a minerálne plnivá ( 15 % ) Polywood pri podmienkach bežného používania nemá žiadne akútne ani chronické nepriaznivé účinky na zdravie človeka. Výrobok nie je klasifikovaný ako nebezpečný podľa zákona č. 27/2010 Z.z.. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon). V objekte prístavby nebudú použité nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcej časti výroby. Zmena navrhovanej činnosti, presťahovanie výroby do novej výrobno-skladovej haly, nebude mať vplyv na hodnotenie zdravotných rizík. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je vykonať kategorizáciu činností z hľadiska zdravotných rizík podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík. Hluk Presťahované technologické zariadenia budú umiestnené v uzavretej budove. Na základe vzdialenosti od najbližšieho obytného priestoru môžeme konštatovať že prevádzka nenaruší okolité prostredie. Nebude mať vplyv na obyvateľstvo. Najbližšia obytná zóna sa nachádza cca 600 m JV smerom od posudzovaného areálu. Presťahovaním technologických zariadení do novej prístavby nedôjde ku vzniku nového zdroja hluku ktorým by bolo obyvateľstvo obťažované. 2. Vplyvy na prírodné prostredie 2.1 Vplyvy na reliéf a horninové prostredie Počas výstavby Navrhovaná činnosť bude mať počas výstavby mierne negatívny vplyv spočívajúci v zásahu do podložia pri výkopových prácach. Potenciálnym zdrojom znečistenia môžu byť havarijné situácie ( únik ropných látok, technologická havária..) zo stavebných a dopravných mechanizmov. Tieto však majú však iba povahu možných rizík. Nepredpokladá sa, že dopady počas výstavby by mali významnejší vplyv na horninové prostredie, geodynamické javy a reliéf. Počas prevádzky Navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na horninové prostredie, geodynamické javy a reliéf. 2.2 Vplyv na povrchovú a podzemnú vodu Presťahovaním technologických zariadení nedôjde ku zmene vplyvu na povrchové a podzemné vody. Prístavba bude napojená na existujúci kanalizačný systém areálu bývalých Považských strojární. Pri prevádzke za normálnych prevádzkových podmienok nie je predpoklad znehodnotenia kvality podzemných vôd únikmi nebezpečných látok uvedených v 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov. 33

34 2.3. Vplyvy na ovzdušie Jediným zdrojom znečisťujúcich látok bude kamiónová doprava. Do areálu bude denne bude prichádzať cca 15 kamiónov. Ich počet v porovnaní so súčasným stavom sa nebude meniť. Najbližšia obytná zóna sa nachádza cca 600 m JV smerom od posudzovaného areálu. Presťahovaním a využívaním jestvujúcich technologických zariadení z jestvujúcej časti výroby nevznikne nový zdroj znečisťovania ovzdušia. Presťahovaním technologických zariadení a zabezpečením výroby v novej výrobno skladovacej hale nedôjde ku zmene hodnôt znečisťujúcich látok v porovnaní s predchádzajúcim stavom. 2.4 Vplyv na pôdu Zmena činnosti bude realizovaná v rámci existujúceho priemyselného areálu, bez vplyvu na pôdu. Parcely na ktorých bude navrhovaná činnosť realizovaná sa nachádzajú v priemyselnej zóne a sú vedené ako : zastavané plochy a nádvoria resp. dvor. 2.5 Vplyv na faunu a flóru Zmena činnosti bude realizovaná, bez možných priamych aj nepriamych vplyvov na faunu a flóru. 2.6 Vplyv na krajinu Zmena činnosti bude realizovaná, bez vplyvu na krajinu. 3. Vplyv na urbánny komplex a využívanie zeme Z hľadiska premiestnenia technologických zariadení a výroby do novej haly nemožno hovoriť o významnejšom vplyve na urbánny komplex. Iné prvky urbánneho komplexu (rekreácia, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a pod.) nebudú zmenou navrhovanej činnosti negatívne dotknuté. 4. Vplyv na kultúru a pamiatky Zmena činnosti nebude mať vplyv na kultúru a pamiatky. 5. Vplyv na chránené územia Navrhovaná zmena činnosti bude umiestnená v jestvujúcom priemyselnom areáli. Nezasahuje do žiadnych veľkoplošných ani maloplošných chránených území. Podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí 1. stupeň ochrany. Územie nie je súčasťou chránených vtáčích území a území európskeho významu, teda lokalít zaradených do sústavy chránených území Natura 2000, nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti ani ochranných pásiem zdrojov vôd. 34

35 V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE 1. Názov zmeny navrhovanej činnosti Považská Bystrica Areál HANIL E-HWA AUTOMOTIVE Prístavba výrobno-skladovej haly 2. Základné informácie o navrhovanej zmene činnosti Navrhovaná zmena činnosti rieši prístavbu výrobno-skladovej haly firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v jestvujúcom areáli firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia v priemyselnom areáli ( bývalé Považské strojárne ) v Považskej Bystrici. Prístavba sa bude realizovať k jestvujúcej výrobnej hale súp. č Táto činnosť sa v areáli firmy vykonáva túto činnosť už od roku Stavba bude slúžiť pre výrobu plastových komponentov do automobilov. V objekte prístavby nebudú použité nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcich výrobných objektov firmy Hanil E-HWA Automotive Slovakia s.r.o. Kapacita pracovníkov ako i technologické zariadenia sa nebudú zvyšovať. Táto činnosť sa v areáli firmy vykonáva túto činnosť už od roku Navrhované šatne pre zamestnancov sú z dôvodu zlepšenia pracovných a hygienických podmienok. Jestvujúce šatne a hygienické zariadenia sú kapacitne poddimenzované. 3. Územie dotknuté navrhovanou zmenou Nové priestory výrobno-skladovej haly budú situované v priemyselnom areáli ( bývalé Považské strojárne ) v Považskej Bystrici v tesnej blízkosti jestvujúcej výrobnej haly Hanil a medzi jestvujúcu výrobnú halu spoločnosti FUSO INDUSTRIES SLOVAKIA s.r.o. Výrobno skladová hala bude umiestnená na parcelách v katastri nehnuteľností vedených ako zastavané plochy a nádvoria resp. pozemok na ktorom je dvor. 4. Územné podmienky Priemyselný areál sa nachádza na ľavom brehu rieky. Reliéf má v danom území rovinatý charakter, priemerný sklon je 0-2, nadmorská výška terénu je cca 280 m n. m. Na geologickej stavbe územia sa podieľajú predovšetkým horniny mezozoika bradlového pásma a kvartéru. Mezozoikum záujmového územia je prekryté fluviálnymi sedimentmi kvartéru, tvoriacimi poriečnu nivu. Na povrchu sú zastúpené hlinitými a piesčitými sedimentmi pod ktorými sa vyskytujú štrkopiesky s variabilným zastúpením piesčitej a valúnovej frakcie. Na povrchu terénu sa vyskytujú antropogénne navážky. Podľa klimatického členenia Slovenska patrí územie do mierne teplej klimatickej oblasti, okrsku M5, mierne teplého, vlhkého, s chladnou až studenou zimou, kotlinového typu. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším január. Prevládajúcimi smermi vetra v oblasti sú severovýchodné vetry; priemerná rýchlosť vetra predstavuje 1,0 m/s. Hydrologicky územie patrí do povodia rieky Váh, ktorá odvodňuje celé územie kotliny a tvorí kostru riečnej siete. Rieka Váh preteká severovýchodne od posudzovanej lokality. Prirodzený režim Váhu je v dotknutom území 35

36 ovplyvňovaný VD Žilina ako aj systémom vodných nádrží na hornom toku Váhu - Liptovská Mara, Krpeľany. Od Žiliny sa striedajú úpravy koryta s ohradzovaním toku. Podľa ročných prietokov zaraďujeme toky na Považskom podolí ( okrem vlastného alochtónneho toku Váhu ) do nížinnej a vrchovinnej oblasti, kde je najvodnejší mesiac marec pri max. zrážkach v júni máji a najmenej vodný je koniec leta a jeseň ( pre veľký výpar) pri minimálnych zrážkach v zime. Podľa regionálnej syntézy SR sa v území vyskytujú pórové vody riečnych nív, nízkych terás a kužeľov, v širšom okolí puklinovo - vrstevnaté až puklinovo krasové vody. Územie rajónu je budované hlavne fluviálnymi sedimentmi Váhu. Prevládajú štrky a piesky s pomerne veľkými zásobami podzemných vôd. Mocnosti zvodnenej vrstvy dosahujú 6 18 m, k okrajom nivy sa zmenšujú na 3 8 m. Kvartérne štrkopiesčité sedimenty alúvia predstavujú najpriaznivejší hydrogeologický celok čo sa týka zvodnenia. Ide o sedimenty s pórovitou priepustnosťou. Koeficient filtrácie dosahuje rádovo m.s -1. Podzemná voda je v priamej hydraulickej spojitosti s povrchovými tokmi Váh a jeho prítokmi. Vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemnej vody s voľnou hladinou. Smer prúdenia podzemnej vody sleduje približne staré koryto Váhu. Prejavuje sa aj vplyv VD Nosice. Hydrologický režim podzemných vôd bol v minulosti lokálne zmenený vybudovaním umelých prvkov, ktoré sa v území nachádzajú (drény, zásahy do podložia a pod.). Podstatný zásah do režimu podzemnej vody predstavuje aj Hričovská priehrada a derivačný kanál. Hladina podzemnej vody je závislá na klimatických a hydrologických podmienkach. Zásoby podzemných vôd sú dopĺňané infiltráciou zo zrážok, ako i infiltráciou z povrchových tokov. Hladina podzemnej vody v okolí dotknutého územia sa nachádza približne v hĺbke 3-5 m p.t. V blízkom okolí riešeného územia sa nenachádzajú žiadne pramene termálnych, minerálnych a prostých vôd. Dotknuté územie nie je súčasťou vodohospodársky chráneného územia. Dotknuté územie nie je súčasťou zraniteľnej oblasti. V dotknutom území s nenachádzajú vodohospodársky významné toky Posudzovaná činnosť bude realizovaná priemyselnom areáli, v ktorom boli poľnohospodárske pôdy vyňaté z PPF. V katastri nehnuteľností sú predmetné pozemky vedené ako zastavané plochy a nádvoria resp. pozemok na ktorom je dvor. Priamo dotknutý areál predstavuje plochu s existujúcimi prevádzkami. Najbližšie okolie predstavuje značne atakované územie s koncentráciou dopravných koridorov, priemyselných areálov a obslužných areálov bez väčšieho ekologického významu a zastúpenia významných prvkov bioty. Navrhovaná zmena činnosti bude umiestnená v priemyselnom areáli a nezasahuje do žiadnych veľkoplošných ani maloplošných chránených území. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí 1. stupeň ochrany. Do riešeného územia chránené územia, resp. ochranné pásma nezasahujú. V okolí lokality sa nenachádzajú žiadne chránené územia sústavy Natura Stavba nezasahuje do žiadneho z prvkov ÚSES, v okolí posudzovanej lokality sa vo väčšej vzdialenosti nachádza iba nadregionálny biokoridor rieka Váh. 36

37 5. Sumarizácia vplyvov navrhovanej činnosti 5.1 Vplyv navrhovanej zmeny činnosti a porovnanie s pôvodným riešením Stavba bude slúžiť pre výrobu a skladovanie plastových komponentov do rôznych častí automobilov. V objekte prístavby nebudú použité nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcej časti výroby. Taktiež nebude navýšená kapacita pracovníkov. Navrhované šatne pre zamestnancov sú z dôvodu zlepšenia pracovných a hygienických podmienok. Jestvujúce šatne a hygienické zariadenia sú kapacitne poddimenzované. Nedôjde ku zmene vplyvu navrhovanej činnosti v porovnaní s pôvodným riešením. 5.2 Synergické a kumulatívne vplyvy Výrobno- skladová hala bude situovaná v priemyselnej zóne na okraji mesta Považská Bystrica kde je kumulovaná výrobná činnosť, energetika, objekty pre skladovanie, logistiku, ktoré sú zdrojom hluku, znečisťovania ovzdušia a pôsobia na okolité životné prostredie. V novej výrobno-skladovej hale sa nebude zvyšovať počet technologických výrobných zariadení zariadenia budú presunuté v rámci areálu z jestvujúcej výrobno-skladovej haly.taktiež sa nebude zvyšovať celkový počet zamestnancov - pracovníci budú presunutí z iných časti výroby. Navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom mesta vrátane jeho zmien a doplnkov (ÚPN mesta Považská Bystrica. Zmeny a doplnky č.3. AUREX, spol. s r.o. Bratislava, marec 2013 ) Celé územie sa nachádza v 1. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Ku kumulatívnemu vplyvu na prvky ochrany prírody nedochádza. Nepredpokladá sa zvýšenie synergických a kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti 6. Kompenzačné opatrenia Vzhľadom k tomu, že sa nejedná o nové technologické zariadenia ale budú presťahované a využívané jestvujúce technologické zariadenia, z jestvujúcej časti výroby, nebude navýšená kapacita pracovníkov nie sú potrebné nové kompenzačné opatrenia. 7. Súlad s územnoplánovacou dokumentáciou Umiestnenie výrobno skladovej haly je v súlade s územným plánom mesta Považská Bystrica. 37

38 VI. PRÍLOHY 1. Informácia, či navrhovaná činnosť bola posudzovaná podľa zákona Predmetom oznámenia je zmena navrhovanej činnosti : Považská Bystrica Areál HANIL E-HWA AUTOMOTIVE, Prístavba výrobno-skladovej haly situovanej v priemyselnom parku bývalých Považských strojární v Považskej Bystrici. Do novej výrobno- skladovej haly budú presťahované jestvujúce technologické zariadenia z jestvujúcej časti výroby a tiež nebude navýšená kapacita pracovníkov Predmetná činnosť bola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Na základe zámeru Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s.r.o. Obvodný úrad životného prostredia v Považskej Bystrici vydal rozhodnutie č.j. OÚŽP 2006/ EK EB 1-10 zo dňa Rozhodnutie je v prílohe č Mapy širších vzťahov s označením umiestnenia zmeny navrhovanej činnosti v danej obci a vo vzťahu k okolitej zástavbe Sú v prílohe. 3. Výpis z katastra nehnuteľností Je v prílohe 4. Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti. Dokumentáciu k zmene navrhovanej činnosti tvorí dokumentácia pre územné rozhodnutie. VII. DÁTUM SPRACOVANIA Ružomberok : január 2016 VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS OZNÁMENIA RNDr. Ján Šavrnoch I. Houdeka 1924/ Ružomberok Tel. 044/ Mobil. : enviroservis@stonline.sk IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA Keun Sik Kim konateľ 38

39 X. PRÍLOHY Príloha č. 1: Situácia Príloha č. 2 : Situácia detail Príloha č. 3 : Chránené územia Príloha č. 4 : Výpis z katastra a geometrický plán Príloha č. 5 : Rozhodnutie o posúdení podľa zákona 39

40 Situácia: Príloha č. 1 40

41 Príloha č. 2 Situácia detail 1

42 Príloha č. 3 Chránnené územia Hranice chránených území 1