ΚAPITOLA II, v ktorej si zopakujeme slovné druhy, naučíme ako sa používa slovník a ako sa skloňuje grécky člen

ΚAPITOLA II, v ktorej si zopakujeme slovné druhy, naučíme ako sa používa slovník a ako sa skloňuje grécky člen

SLOVNÉ DRUHY Grécke gramatiky poznajú 9 druhov slov. Hovoríme im slovné druhy, sú to: člen, podstatné meno, zámeno, prídavné meno, sloveso, príslovka, predložka, spojka a citoslovce. Pozrime sa, aké úlohy plnia v jazyku. ČLEN Gréčtina má určitý člen. Grécky člen sa v jednom zo svojich troch rodov: ὁ pre mužský rod, ἡ pre ženský rod a τό pre stredný rod, bežne používa v slovníkoch a naznačuje rod podstatného mena. PODSTATNÉ MENÁ (substantíva) Je meno osoby, miesta, veci, kvality, činnosti a pod. Napr.: ὁ ἄνθρωπος človek, ἡ Ἑλλάς Hellas, Grécko, τό βίβλιον kniha ZÁMENÁ (pronominá) Je slovo, ktoré zastupuje podstatné meno, napr.: ἐκεῖνος tamten, τοῦτο toto... PRÍDAVNÉ MENÁ (adjektíva) Je slovo, ktoré určuje kvalitu alebo inak popisuje podstatné meno, napr.: ἀγαθός, η, ον dobrý, á, é; μaκρός, α, ον dlhý, á, é, ἠθικός, η, ον etický, á, é... Člen, podstatné meno, zámeno i prídavné meno variujú v svojom tvare majú v jednotlivých pádoch a číslach rozličné koncovky. Gréčtina má 3 čísla jednotné číslo (singulár), množné číslo (plurál) a zvyšky podvojného čísla duálu; a 5 pádov nominatív, genitív, datív, akuzatív a vokatív. SLOVESÁ (verbá) Označuje nejaký dej alebo stav, napr.: βαίνω idem; ἀδικέω som nespravodlivý... Grécke sloveso obmieňa svoj tvar vyjadruje tak 7 rozličných typov časových údajov. PRÍSLOVKY (adverbiá) Obmieňa alebo bližšie určuje sloveso, napr.: σχολαίως βαίνειν ísť pomaly PREDLOŽKY(prepozície) Riadi podstatné meno, určuje jeho pád, napr.: πρὸς τὸν ἄνθρωπον k človeku SPOJKY(konjunkcie) spája slová alebo časti vety, napr.: ἐγώ καὶ σύ ja a ty CITOSLOVCIA (interjekcie) Sú slová, ktoré vyjadrujú pocity napr.: ὦ och! ach jaj!

Cvičenia a úlohy: 1. Čítajte nasledujúci text:

ČLEN Člen je z gramat. hľadiska zámenom, a preto sa skloňuje. Má dve čísla, tri rody a všetky pády okrem vokatívu. Tvary bez τ nemajú prízvuk. Člen bližšie určuje pomenúvanú vec, porovnajte: ἄνθρωπος človek ὁ ἄνθρωπος tento (konkrétny) človek Člen sa s podstatným menom (resp. prídavným menom) zhoduje v rode, čísle a páde. 1. člen stojí pri vlastných menách: ὁ Πλάτων 2. je častý pri abstraktách: ἠ αρετἠ 3. Ukaz. zámená majú vždy člen: οὗτος ὁ ἀνήρ Singulár Plurál m f n m f n Nom. ὁ ἡ τό οἱ αἱ τά Gen. τοῦ τῆς τοῦ τῶν τῶν τῶν Dat. τῷ τῇ τῷ τοῖς ταῖς τοῖς Akuz. τόν τήν τό τούς τάς τά Αko ste si všimli v slovníku stojí člen pri podstatnom mene. Vo vete vám môže prezradiť rod, číslo a pád podstatného a/alebo prídavného mena, ku ktorému patrí. 2. Nasledujúce slová vyhľadajte v slovníku, zistite ich člen, určte rod substantíva. ZAPAMÄTAJTE SI! substantíva sú v slovníku vždy uvedené v nominatíve sg.; všimnite si ostatné informácie, uvedené v slovníku.... Πάρις... ποιμήν... Ἑρμῆς... θεός... ὄνομα... θεά... Ἥρα... Ἀφροδίτη... Ἀθηνᾶ... μῆλον... ἀπορία... ἄνθρωπος

... κριτής... Ζεύς... τιμή... γυνή... δύναμις... Ἀσία... στρατιά... κίνδυνος... δῶρον... σοφία... ἡδονή... Ἑλένη 3. Teraz skúste niečo ťažšie, nasledujúce slová majú člen, ktorý vám pomôže určiť ich presný tvar; zistite ho a preložte nasledujúce slová do slovenčiny: τὸν Ἑρμῆν... τῷ ὀνὀματι... τὰς θεάς... αἱ θεαί... τὸ μῆλον... τῷ μήλῳ... ἡ θεά... τῇ ἀπορία... ὁ ἄνθρωπος... οἱ θεοὶ... τὸν κριτὴν... τὰς θεὰς... τὴν τιμὴν... ἡ γυνὴ... τοῦ Διός... τὴν δύναμιν... τῇ Ασίᾳ... τὴν στρατιάν... αἱ στρατιαὶ... τοὺς κινδύνους... τὸ δῶρον... τὴν σοφίαν... ἡ σοφία... τὰς ἡδονάς... οἱ θεοὶ... οἱ ἄνθρωποι... τὴν ἡδονὴν... τὴν Ἑλένην... 4. Naučte sa význam predložiek πρὸς, διά, ἐν a zapamätajte si, s ktorým pádom sa viažu; preložte nasledujúce príklady: πρὸς τὸν Ἑρμῆν... predložka pád význam πρὸς τὰς θεάς... πρὸς διά μῆλον... διά ἐν τῷ μήλῳ... ἐν ἐν τῇ Ασίᾳ... διά τὴν σοφίαν... 5. Všimnite si nasledujúce spojenia, pokúste sa v slovníku nájsť slovíčka vytlačené tučným písmom. Aký je to slovný druh? Ako je uvedený v slovníku? καλαὶ θεαί... διὰ μῆλον χρυσοῦν... δύναμιν μεγάλην... καλόν δῶρον... SLOVESO BYŤ Sloveso byť sa časuje nepravidelne. Ak na konci tvaru stojí ε alebo ι, často sa dopĺňa tzv. pristavené ν. Používa sa na uzavretie slabiky pred samohl. nasledujúceho slova alebo pred rozdelením častí súvetia, prípadne vety. prítomný čas sg. pl. 1. os εἰμί som ἐσμέν sme 2. os εἶ si ἐστέ ste 3. os ἐστί(ν) je εἰσί(ν) sú neurčitok εἶναι byť / že som

Záporka má v gréčtine dvojakú podobu: 1. οὐ, οὐκ (pred samohláskou), οὐχ (pred aspirovanou spoluhláskou) a jeho zloženiny popierajú: οὐ λέγω = nehovorím 2. μὴ a jeho zloženiny zabraňujú: μὴ λέγε = nehovor! 6. Nasledujúce slová sú slovesá, pokúste sa v slovníku ich základný tvar, podľa kontextu odhadnite význam konkrétneho tvaru v danej vete predošlého textu. konkrétny tvar slovníkový tvar význam έστιν βλέπει έστε εἶ ερίζουσιν είμι έσμέν ἐρίζουσιν είσιν γέγραπται έστίν λέγειν είμὶ ἐκλέγειν κελεύουσιν εἶναι κελεύουσι ἐθέλει πρἀττομεν ἄκουε ἐθέλω ἐρωτᾶν χαῖρε ἔχεις ἔχω παρέχω φέρουσι φέρει οὐ ἐστιν λέγουσιν ἔχετε λέγω ἐκλἐγω

7. Nájdite nasledujúce slová v slovníku, pokúste sa určiť o aký slovný druh ide. τίς... τί... ἆρα/ ἆρ... ού... νῦν... ἀλλα/ ἀλλ... γὰρ... ἐγὼ... ούχ... οἶος... τε/τ... σέ... δεῖ... οἴμοι... φεῦ... μόνον... οὖν... ἐμὲ... δίοτι... τοῦτο... ἡμεῖς... δὲ... ἅ... εί... με... ὄμως... δέ/ δ... πρῶτον... μὲν...δέ... τι... ἔπειτα... σὺ... καὶ... σοι... σὸν... ὡς... πολλἀκις... 8. Pokúste sa preložiť text z cvičenia č. 1, sústreďte sa na rozlišovanie jednotlivých slovných druhov a na to, akú funkciu vo vete plnia. ETYMOLÓGIA 9. Od slova πολύς (mnoho, veľa) je odvodená zložka poly. Odvoďte jej význam, napíšte aspoň 10 cudzích slov, ktoré túto zložku obsahujú. VÝROKY 10. Naučte sa nasledujúci výrok: Ἡ γραμματικὴ καὶ ἡ γραφικὲ χρήσιμοι πρὸς τὸν βίον. (Schopnosť čítať a písať sú pre život dôležité) Aristoteles, Politika PARISOVO ROZHODNUTIE Tento incident v klasickej mytológii vyústil do Trójskej vojny. Keď Zeus usporiadal svadobnú hostinu pre Pélea a Thétis, bohyňu sváru Eris nepozvali. Tá sa nahnevala a medzi svadobčanov vhodila zlaté jablko (jablko sváru) s nápisom tej najkrajšej. Afrodita, Aténa a Héra sa okamžite začali hádať o to, ktorej z nich bolo jablko určené. Zeus odmietol spor rozsúdiť a poslal ich za trójskym princom Parisom. Aténa a Héra Parisovi ponúkali vojenskú a politickú moc, no Afrodita mu prisľúbila lásku najkrajšej

ženy na svete krásnej Heleny. Paris teda prisúdil víťazstvo Afrodite, netušiac aké silné protivníčky si postavil proti sebe. Afrodita síce Parisa zaviedla k Helene, no tá už bola vydatá za spartského kráľa. Kým bol kráľ preč Paris Helenu uniesol. Gréci sformovali obrovskú armádu a vyhlásili Tróji vojnu, ktorú po mnohých útrapách i vyhrali. Príbeh sa stal osnovou pre Homérov epos Iliada a dočkal sa celého množstva spracovaní, tak v staroveku ako i neskôr. V staroveku boli výjavy z tohto okruhu s obľubou používané na keramike s červenými postavami. The Judgement of Paris is simply an amoral episode in which Parisʹ skill for sound judgement (for which the gods approved him) is overcome by appeals to his lust; thus a lengthy and blood soaked war revolves upon a series of apparently trivial episodes, each adding to the inertia that drives events to their inevitable and tragic conclusions. Alternatively, the narrative can be seen as a rationalized series of episodic causes and consequences that has been developed to embed within a human timeframe, and to explain, a moment of epiphany that occurs in a suspended moment out of time that artists endeavor to recapture in an icon (ilustration): a blissfully fortunate mortal is confronted by a trinity of goddesses and a transcendent gift, the ʺappleʺ, is exchanged. The story appears to be the result of an interpretation of an archaic iconic image representing such an ecstatic moment, which logically must have preceded the narrative invented to explicate it. In the archaic prototypical stories antedating the Judgement of Paris, the gift is imparted by the deity, like the pomegranate that the Goddess offers on Minoan sealimpressions, with the mortal the recipient. As such, the classic telling of the Judgment of Paris is an example of mythic inversion, in which the apple becomes his to award. The mytheme of the Judgment of Paris naturally offered artists the opportunity to portray three ideally lovely women in undress, as a sort of beauty contest, but the myth, at least since Euripides, rather concerns a choice among the gifts that each goddess embodies: a subtext of the bribery involved is ironic, and a late ingredient. Bulfinch, Mythology