19 Mechanické vlnenie

HTML
DOWNLOAD

Μέγεθος: px

Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "19 Mechanické vlnenie"

Γολγοθά Βασιλειάδης
6 χρόνια πριν
Προβολές:

1 9 Mehanié lnenie - lnenie je dej, pri r sa iaý rzrh šíri prsredí (sú iaé phb, ré sú na sebe záislé) - drh phb, pri r nedhádza ranspr lá - ehanié lnenie zniá penýh, apalnýh a plnnýh láah. Jeh príčinn je eisenia äzbýh síl edzi časiai (aóai, lelai) prsredia, rý sa lnenie šíri. Kianie jednej časie sa äzbýi silai prenáša na ďalšie časie. aé prsredie sa nazýa pržné prsredie 9. pspné ehanié lnenie - lnenie, pri r sa iaý rzrh šíri is rýhlsť sere jednej si - rzlišjee da drh pspnéh lnenia: pspné priečne lnenie: apliúd sú lé na ser, rý sa lnenie šíri pspné pzdĺžne lnenie: i sa dejú sere, rý lnenie pspje - zdialensť, d rej lnenie dspeje za periód iania zdrja lnenia, sa nazýa lná dĺža, pre rú plaí:, de je reenia zdrja lnenia - rýhlsť, r sa lnenie šíri, je ázá rýhlsť lnenia. Je rýhlsť, r sa preiesňje rnaá áza iania jednliýh bd. Z h hľadisa je lná dĺža zdialensť dh najbližšíh bd, ré iajú s rna áz. 9.. rnia pspnej ln - zdrj lnenia iá pdľa rnie: ω - ýhla ľbľnéh bd rad záisí d zdialensi d zdrja a d čas. A sa lnenie šíri áz rýhlsť, a d bd zdialensi d zdrja sa lnenie dsane za db τ. Znaená, že ianie bd zdialensi bde ať rnaú ažiú ýhl a zdrj db τ nesôr (dhádza časé nesreni): ω( τ) ω - záreň plaí: M ω τ - pre rni pspnej ln plaí: - rzdiel edzi ianí a lnení: eličin, rýi pisjee ianie, sú len niai čas; eličin lnenia sú niai čas aj iesa 9. inererenia lnenia - a sa pržný prsredí síria de aleb ia lnení rnaéh drh, šíria sa nazáj nezáisle. V iesah, de sa lnenia prerýajú, prebieha sladanie lnenia, nasáa jeh zsilnenie aleb zslabenie, n be lnenia pspjú ďalej, ab sa šírili sasane.

2 - áe da zdrje lnenia, ré ležia jednej priae a iajú s rna začiačn áz, pre pspjúe ln plaí:, - ýsledné lnenie je dané súč bh rní: s s _ apliúda ýsledná Y - aiálne zsilnenie lnenia: nasane ed, eď ná apliúda Y, bde dsahať aiáln hdn, a je: ± s aiálne zsilnenie nasáa, a dráhý rzdiel (zdialensť zdrj, ýh bdh ajú lnenia rnaú áz) je elčíselný násb lnej dĺž eď apliúd nie sú rnaé, ýsledná apliúda sa rná ih súč - zslabenie lnenia: nasane ed, eď ná apliúda Y nadbdne nlú hdn: ( ) ( ) 0 s lnenie sa inerereni rší, a dráhý rzdiel sa rná nepárne násb plĺn eď apliúd nie sú rnaé, ýsledná apliúda sa rná abslúnej hdne rzdiel apliúd zlžie 9. sjaé lnenie - zniá inerereni dh rnaýh prisernýh lnení - áe da zdrje lnenia, pre ré plaí:, - rnia sjaej ln je daná súč bh rní: s apliúda ýsledná Y s _ - zl: zl sú iesa, ré sú ral pji (ýsledná apliúda je nlá) Z Z Z Z 0

3 - ine: s 0 ( ) ( ) zdialensť ssednýh zl sa rná plii lnej dĺž ine sú bd, rýh ianie dsahje najäčši apliúd ýhl s ± zdialensť ssednýh iní sa rná plii lnej dĺž 9. henie ehaniýh súsa - a sa lnenie dsane rad bd až rajné bd, rý je na lié prsredie iazaný penejšie a bd rad, lnenie pspje rad bd späť. Má rnaú lnú dĺž, ale jeh áza sa zení. a pen ni nasáa draz lnenia s pačn áz. - eď sa rad nčí ľný bd, rý je s liý prsredí iazaný slabšie a s bdi rad, lnenie sa d néh bd raia bez zen áz. a ľn ni nasáa draz lnenia s rna áz. - penenie bh nýh bdh: na nh sú žd zl pre reeni lnenia plaí: l l - penenie na jedn ni bde penenia je zl, na ľn ni je iňa pre reeni lnenia plaí: l ( ) ( ) l - penenie srede: bde penenia je zl, na ľnýh nh sú ine pre reeni lnenia plaí: l ( ) ( ) l l l l 5 l l - penené na bh nh penené na jedn ni penené prsred l l l 5 l 9.5 lnenie izrpn prsredí - lnenie, r je ázá rýhlsť lnenia šeýh serh rnaá (prsredie, ré á šeýh serh rnaé ziálna lasnsi) - bd, d rýh sa lnenie dsane z bdéh zdrja lnenia, ležia na gľej plhe, rá sa nazýa lnplha; eď je zdrj lnenia rinný, prípadne a je eľej zdialensi, lnplha á ar rinný rinná lnplha (lnplha pspnéh lnenia je nžina bd, rýh á lnenie is čas aih rnaú áz) 9.6 Hgens priníp

4 - Hgens priníp: Každý bd lnplh, d réh sa dsal lnenie is aih, ôžee pladať za zdrj eleenárneh lnenia, ré sa z neh šíri eleenárnh lnplháh. Vlnplha ďalš čas aih je najšia balá plha šeýh eleenárnh lnplôh - ser šírenia lnenia dan bde rčje lia na lnplh, rá sa nazýa lúč 9.7 draz a l lnenia - zán draz: hl draz lnenia sa rná hl dpad p p αα α α hl dpad je edzi li dpad a dpadajúi lúč; hl draz je edzi li dpad a drazený lúč rina rčená lúč dpadajúeh lnenia a li na rzhranie sa nazýa rina dpad p drazený lúč leží rine dpad - zán l lnenia (Snell zán l): per síns hla dpad síns hla l je pre de dané prsredia sála eličina a rná sa α per ázýh rýhlsí bidh prsrediah. Nazýa sa inde l lnenia n pre dané prsredie β α n p β lený lúč zsaa rine dpad 9.8 hb lnenia - hb lnenia nasáa pri prehde lnenia alý r preáže (r sí bť prnaeľný s ln dĺž lnenia); lnenie sa šíri aj za preáž - eď á preáža eľa äčší rzer, a je lná dĺža lnenia, zniá za preáž ieň 9.9 z a jeh lasnsi - z je ehanié lnenie (pspné pzdĺžne ehanié lnenie) s reeni inerale d 6 Hz d Hz; ehanié lnenie s nižš reeni nazýae inraz, s šš reeni lraz - zdrj z je henie pržnýh elies; henie sa prenáša d liéh prsredia, r zniá zé lnenie; z sa šíri len pržný prsredí ľbľnéh spensa (šíri sa iba láý prsredí, á sa nešíri) - ziálni deji pri prense z sa zaberá asia ziálna asia šdje ziálne pdien zni z zdrjh z, šírenie a phlanie z rôznh prsrediah zilgiá asia sa zaberá zni z hlas rgáne člea a níaní z h hdbná asia súa z z hľadisa prieb hdb - zé lnenie á rôznh láah rzličnú rýhlsť. Prsredie h zslabje, č znaená, že sa zenšje apliúda zýh ĺn phlanie (absrpia) z - z rzdeľjee na: peridié nazýajú sa aj hdbné z aleb ón paria z hdbnýh násrj, sahlás reči neperidié níae ih a hl, š

5 paria splhlás reči - lasnsi z: ýša (rčje j reenia; záladný je ón s reeni 0 Hz rné a) arba hlasisť - hlasisť: ľdsé h ôže níať laé zen d p0-5 Pa (á hrania rčje prah pčeľnsi) eľi hlasný z zdpedajú laé zen až p0 Pa. Keď sa á hrania prerčí, zniá h pi blesi, hríe prah blesi ľdsé h je najiliejšie na z s reeni 700 Hz až 6 Hz - inenzia z: inenzia z sa deinje a per ýn zéh lnenia a plh, r lnenie prehádza P I S jedn inenzi z je W. -, pžía sa aj jedna bel B ( prai sa pžía 0-rá enšia jedna deibel) - rýhlsť z: rýhlsť z zdh záisí d zlženia zdh (nečis, lhsť), ale najia d epl. Pre epl zdh C rčíe rýhlsť z zdh pdľa zťah:,8 0,6. s ( {}) 9.0 Dppler ja pri bežnýh epláh je rýhlsť z zdh približne 0.s - apalináh a penýh láah je rýhlsť z äčšia a zdh ( de pri eple 8 C je rýhlsť z 5.s - ; eli pri eple 5 C je rýhlsť z 980.s - ) 9.0. asiý - phb zdrja lnenia: áe zdrj lnenia; eď sa zdrj phbje, a pzraeľ, nebde pzrať lnú dĺž, rú siela zdrj, ale bde pzrať äčši aleb enši lnú dĺž (pdľa ser Z P phb zdrja) zdrj sa približje: je rýhlsť phb zdrja, je rýhlsť šírenia lnenia ýsledná pzraná reenia je äčšia a pôdná reenia (reenia zdrja) zdrj sa zďaľje: ýsledná pzraná reenia je enšia a pôdná reenia - phb pzraeľa: sere šírenia ĺn: 5

6 6 pri ser šírenia ĺn: - phb zdrja aj pzraeľa: a za ladný ser ezee ser d zdrja prsredi, plaí: 9.0. relaiisiý - áe zdrj lnenia, pre ré plaí: - pzraeľ pzrje ln, pre rú plaí: - eďže lna, rú siela zdrj a rú pzrje pzraeľ, je rnaá, plaí: - p dsadení Lrenzh ransráií plaí: - p úprae pre zďaľjúi seelný zdrj dsanee: a sa zdrj lnenia phbje d prijíača, pzraná reenia je enšia a sielaná reenia, eda pzraná lná dĺža sa zäčšje, nasáa psn čerenej časi spera; pri phb prijíač je napa

Σχετικά έγγραφα

20 Elektromagnetické vlnenie a žiarenie

20 Elektromagnetické vlnenie a žiarenie Eleragneé vlnene a žarene - zdrj eleragneéh vlnena je ajú eleragneý slár. eleragneé vlnene.. psupná eleragneá vlna - eď áe zapjený nízrevenčný zdrj, pre napäe a prúd plaí: u U snω sn( ω ϕ) predsavujee