TEÓRIA AUTOMATICKÉHO RIADENIA

Transcript

1 ECHNICÁ UNIVERZIA V OŠICIACH l bícv eológie ridei geoechológií edr iformizácie ridei proceov Ľbomír Dorčá Já erpá riš Dorčáová EÓRIA AUOMAICÉHO RIADENIA Spojié lieáre ém 6

2 eóri omicého ridei : Spojié lieáre ém Leori : Prof. RNDr. Igor Podlbý CSc. Ig. Ldilv Ivecý CSc. Coprigh Doc.Ig. Ľbomír Dorčá CSc. Doc.Ig. Já erpá CSc. Ig. riš Dorčáová 6 ISBN Z odború rá oho ex zodpovedjú ori. Ropi eprešiel redčo i jzovo úprvo.

3 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP OBSAH Úvod. Hióri. Účel omizácie 5. Úvod do berei 6.4 Záldé pojm 7.4. Pojem defiíci ridei päej väzb záo ej vrie lgorim 7.4. Pojem defiíci iformácie 7.4. Iformi jej defiíci Iformizáci Iformčé echológie Iformčé ém 9.5 Sém ich model.6 Pricíp omicého ridei 6.7 Príld jedodchého omicého ridei 6 Lieáre pojié ém 45. Vojší memicý popi pojiých lieárch úv 45.. Lplceov rformáci 45.. Príld úv prvého rád 48.. Príld úv drhého rád Späá Lplceov rformáci Riešeie difereciálch rovíc pomoco imlčého ém SIPRO 6..6 Riešeie difereciálch rovíc pomoco imlčého ém MALAB 6..7 Algebr preoov Sériové zpojeie čleov Prlelé zpojeie čleov Aiprlelé zpojeie čleov rformáci šrrálch chém Preo ridei preo porch Ovoreý reglčý obvod 74. Vúorý memicý popi pojiých lieárch úv 76.. ocep v 76.. Alicé riešeie vových rovíc 77.. Riešeie vových rovíc pre mohorozmerý prípd Nmericé riešeie vových rovíc Elerov meód Meód Rge Meód Rge- pre úv difereciálch rovíc 8..5 oicá rformáci 8..6 Ridieľoť pozoroveľoť pojiých émov Ridieľoť pojiých émov Pozoroveľoť pojiých émov oicý rozld 88. Všerovie dmicých vloí úv ich prvov 89.. Regláre igál požívé ziťovi dmicých vloí 89 eóri omicého ridei /

4 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP... Jedoová oová fci Jedoová implzá fci 9... Hrmoicý igál 9.. Dmicé chrerii 9... Prechodová chrerii 9... Implzá chrerii 9... revečá chrerii 94.4 Reglové úv regláor.4. Záldé p vloi reglových úv.4.. Súv oeoreím lého rád.4.. Súv oeoreím lého rád doprvým oeoreím.4.. Sicá úv oeoreím prvého rád Aicá úv oeoreím prvého rád Súv oeoreím prvého rád doprvým oeoreím Súv oeoreím drhého rád.4. Meód ideifiácie reglových úv 6.4. Sbili pojiých lieárch úv Sbili reglčých obvodov podľ oreňov chreriicej rovice Hrwizovo riérim bili revečé riériá bili Alýz bili pojiých émov v vovom prieore Poúdeie bili úv drhého rád v vovom prieore Séz regláorov riériá vli reglčého pochod Záldé p vloi úredých reglčých čleov Vplv regláor vloi reglčého obvod Požiie regláorov Určeie ošá regláor meódo domiých oreňov Určeie ošá regláor Ziegler-Nicholovo meódo Modelovie pojiého reglčého obvod 94 Lierúr 97 4 PRÍLOHA A 99 5 PRÍLOHA B 6 PRÍLOHA C 5 eóri omicého ridei 4/

5 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP ZOZNAM OBRÁZOV Obr. : Väzb obje ridei ridiceho zridei Obr. : Regláor prí zr v roveých mloch Obr. : Wov regláor oáčo prého roj Obr. 4 : Hierrchi počíčových ridicich émov 4 Obr. 5 : Rčá regláci eplo pece 5 Obr. 6 : Aomicá regláci eplo pece 5 Obr. 7 : zál reci Obr. 8 : Bloové zázoreie o igálov Obr. 9 : Príld icého dmicého ém b Obr. : Grficé zobrzeie ém Obr. : lifiáci dmicých émov ich modelov 5 Obr. : Pricipiál bloová chém päoväzobého ridei 6 Obr. : Záldé p igálov 7 Obr. 4 : Podrobejši lifiáci pov igálov 8 Obr. 5 : Bloová chém ovládi 9 Obr. 6 : Bloová chém ompezčého ridei 9 Obr. 7 : Bloová chém reglácie Obr. 8 : Bloová chém omicého ridei Obr. 9 : lifiáci ASR Obr. : Prmídová šrúr úroví ridei 4 Obr. : Diribové hierrchicé ém 5 Obr. : Schém reglácie výš hldi 6 Obr. : Regláci eplo v priemelých pecich 7 Obr. 4 : Regláci eplo vod v prieoových ohrievčoch 7 Obr. 5 : Regláci l v záobíoch 8 Obr. 6 : Progrmová regláci eplo 8 Obr. 7 : Pomerová regláci 9 Obr. 8 : Regláci vrovi ohrievč voopecého ver 9 Obr. 9 : Aomizáci voopecého pochod 4 Obr. : Rideie lborórej ohrievcej pece počíčom 4 Obr. : Schém meri reglácie jedolivého horizoáleho bého diel 4 Obr. : rhová regláci ce prodov 4 Obr. : Svl o ém 4 Obr. 4 : Pricíp ridei r 44 Obr. 5 : Popi ém pomoco obrzového preo 47 Obr. 6 : Jedopciá úv z odpor odezáor 48 Obr. 7 : Grficé zázoreie výp jedopciej úv 49 Obr. 8 : Hdrlicá úv 5 Obr. 9 : Lierizáci v oolí picého prcového bod 5 Obr. 4 : Plášťový výmeí epl 5 Obr. 4 : Dvojpciá eleroicá úv 55 Obr. 4 : Simlčá chém pre riešeie difereciálej rovice v SIPRO. 6 Obr. 4 : Riešeie difereciálej rovice v SIPRO meódo preoových fcií. 6 Obr. 44 : Prízový úbor pre riešeie odozv ém pomoco MALAB 6 Obr. 45 : Grficé zobrzeie odozv ém 6 Obr. 46 : Sériové zpojeie čleov 6 Obr. 47 : Prlelé zpojeie čleov 64 Obr. 48 : Aiprlelé zpojeie čleov 65 Obr. 49 : Príld pliáci lgebr preoov 66 Obr. 5 : Spojovci li 67 Obr. 5 : Zme pordi čívi lebo poč čících mie 68 Obr. 5 : Zme pordi čícieho mie rozvevei igál 68 Obr. 5 : Zme pordi čícieho mie blo pre dv igál 69 Obr. 54 : Preeeie rozvevovcieho mie pred blo 69 Obr. 55 : Preeeie rozvevovcieho mie z blo 7 Obr. 56 : Zme prlelého zpojei bloov 7 Obr. 57 : Späoväzobý reglčý obvod dvom vpmi 7 Obr. 58 : Ovoreý reglčý obvod 74 eóri omicého ridei 5/

6 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Obr. 59 : Proce mieši 77 Obr. 6 : oicý rozld 88 Obr. 6 : Jedoová oová fci 89 Obr. 6 : Poá jedoová oová fci 89 Obr. 6 : Jedoová implzá fci 9 Obr. 64 : Hrmoicý igál 9 Obr. 65 : Prechodová chrerii periodicého dej 9 Obr. 66 : Prechodová chrerii periodicého dej 9 Obr. 67 : Nqiov frevečá chrerii 96 Obr. 68 : Npäťové prúdové zoileie zi v lieárch úrdicich 99 Obr. 69 : Npäťové prúdové zoileie zi v logrimicých úrdicich 99 Obr. 7 : Aproximáci mpliúdovej chrerii mpomi Obr. 7 : Chb proximácie mpliúdovej chrerii mpomi Obr. 7 : Prízový úbor pre výpoče Nqiovej frevečej chrerii 5 Obr. 7 : Grf Nqiovej omplexej frevečej chrerii 6 Obr. 74 : Prízový úbor pre výpoče logrimicej frevečej chrerii 8 Obr. 75 : Grf mpliúdovej fázovej chrerii 8 Obr. 76 : Prízový úbor pre Nicholovej chrerii 8 Obr. 77 : Nicholov chreriii 9 Obr. 78 : Prechodová chrerii úv lého rád Obr. 79 : revečé chrerii úv lého rád Obr. 8 : Prechodová chrerii úv lého rád doprvým oeoreím 4 Obr. 8 : revečá chrerii úv lého rád doprvým oeoreím 4 Obr. 8 : Príld úv lého rád doprvým oeoreím 5 Obr. 8 : Prechodová chrerii úv prvého rád 6 Obr. 84 : Nqiov frevečá chrerii úv prvého rád 6 Obr. 85 : Logrimicá frevečá chrerii úv prvého rád 7 Obr. 86 : Prechodová chrerii icej úv prvého rád 8 Obr. 87 : Nqiov frevečá chrerii icej úv prvého rád 8 Obr. 88 : Logrimicá frevečá chrerii icej úv prvého rád 9 Obr. 89 : Prechodová chrerii úv prvého rád doprvým oeoreím Obr. 9 : Nqiov fr. chrerii úv. rád doprvým oeoreím Obr. 9 : Logrimicá fr. chrerii úv. rád doprvým oeoreím Obr. 9 : Príld úv prvého rád doprvým oeoreím Obr. 9 : Prechodová chrerii mivej úv drhého rád Obr. 94 : Nqiov frevečá chrerii mivej úv drhého rád 4 Obr. 95 : Nqiov frevečá chrerii emivej úv drhého rád 5 Obr. 96 : Logrimicá frevečá chrerii emivej úv drhého rád 5 Obr. 97 : Určeie zoilei úv lého rád 7 Obr. 98 : Určeie zoilei čových ošá úv prvého rád 8 Obr. 99 : Určeie dob polč úv prvého rád 9 Obr. : Určeie čových ošá úv drhého rád Obr. : Bezrozmeré hodo prechodových chrerií úv drhého rád Obr. : Určeie doprvého oeorei 4 Obr. : Záviloi pre pre proximáci úvo drhého rád 6 Obr. 4 : Príld priebeh vpej výpej veliči ideifiovej úv 8 Obr. 5 : Geomericá ierpreáci ierálov pri ideifiácii 9 Obr. 6 : Nmerá prechodová chrerii ideifiovej úv 4 Obr. 7 : p oreňov prechodových dejov 46 Obr. 8 : Späoväzobý reglčý obvod dvom vpmi jedým výpom 48 Obr. 9 : Späoväzobý reglčý obvod preršeo päo väzbo 48 Obr. : Podzovie bili podľ Nqiovej frevečej chrerii 49 Obr. : ázové rjeórie úv drhého rád - 56 Obr. : ázové rjeórie úv drhého rád - b 57 Obr. : Reglčé ploch 59 Obr. 4 : Loále riériá vli 59 Obr. 5 : Prim regláor výš hldi prepdom 6 Obr. 6 : Regláor päi bilizáor o bilizčo diódo 6 Obr. 7 : Ideál iverjúci jedomerý zoilňovč 6 Obr. 8 : Záldé zpojeie proporcioáleho regláor 64 eóri omicého ridei 6/

7 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Obr. 9 : Záldé zpojeie iegrčého regláor 64 Obr. : Záldé zpojeie derivčého regláor 65 Obr. : Prechodová chrerii očého derivčého regláor 65 Obr. : Prlelé zpojeie záldých pov regláorov 66 Obr. : revečé chrerii PI regláor 67 Obr. 4 : Prechodová chrerii PI regláor 67 Obr. 5 : Zpojeie PI regláor 68 Obr. 6 : orečý čle pre zjedodšeý PI regláor 68 Obr. 7 : Logrimicé frevečé chrerii orečého čle PI regláor 69 Obr. 8 : Prechodová chrerii orečého čle PI 69 Obr. 9 : Späoväzobý PI regláor 7 Obr. : Chrerii ideáleho reáleho P regláor 7 Obr. : Chrerii ideáleho reáleho I regláor 7 Obr. : Chrerii ideáleho reáleho PI regláor 7 Obr. : Chrerii ideáleho reáleho PD regláor 74 Obr. 4 : Chrerii ideáleho reáleho PID regláor 75 Obr. 5 : Vplv proporcioáleho regláor výp reglovej úv 78 Obr. 6 : revečé chrerii úv reglčého obvod P regláorom 79 Obr. 7 : Prechodové frevečé chrerii úv. rád P regláorom 8 Obr. 8 : Prechodové frevečé chrerii úv. rád I regláorom 8 Obr. 9 : Vplv derivčého rgláor úv prvého drhého rád 84 Obr. 4 : Domié oree mier bili lmei 87 Obr. 4 : Celová bloová chém regláor v reglčom obvode 9 Obr. 4 : Simlčá bloová chém reglčého obvod 95 eóri omicého ridei 7/

8 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP ZOZNAM ABULIE b. : Prevod zoilei zi v decibeloch 99 b. : Dá pre proximáci úv vššieho rád 4 b. 4 : Opimále veie prmerov regláor 9 b. 4 : bľ Lplceových obrzov vbrých fcií b. 5 : Popi bloov imlčého ém SIPRO - b. 6 : Popi bloov imlčého ém SIPRO - b b. 7 : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB - 6 b. 8 : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB - b 7 b. 9 : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB - c 8 b. : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB d 9 b. : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB - e b. : Popi vbrých prízov imlčého ém MALAB - f eóri omicého ridei 8/

9 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Predlov Jedým z rozhodjúcich forov oré pomáhjú zvšovť orečú chopoť firiem je jed moderizáci výrobých zrideí iež j rciolizáci ich vlej čioi dväzoťo omizáci všeých výrobých iformčých émov. Je é zdôrziť že j jvliejšie roje echologicé li emôž bť úpešé ebdú omizové ebdú vbveé vliým rideím ieligecio. Z oho dôvod je á zloť o émových pricípov zvádzi omizčej echi účiovej zálde iformčých émov j zloť záldov eórie omicého ridei zád vorb omicých výrobých émov. ovládi omizčej echi jej efeívem zvádzi ú porebí vlifioví odboríci orých je v účoi edoo o á j v zhričí. ed zloť omizčej echi je regico vlifiácio veľo orečo výhodo pre bolveov orí mjú dobré predpold plei rh práce lebo o vedeé špecilizácie bde ále väčší zájem. ieo ripá z predme eóri omicého ridei ú rčeé jmä pre polcháčov švrého ročí voošolého šúdi odbor Rideie proceov zívi prcovi roví mer echologicý mgeme le BERG echicej Uiverzi v ošicich le j šdeom doordého šúdi iým zájemcom o problemi eórie omicého ridei. Poz zíé z ýcho ríp vvárjú predpold pre úpešé zvládie riešei dej problemi o j pre jej podrobejšie šúdim vým lebo možňjú orieovť v odborej problemie eórie omicého ridei. Sripá vzili jed zálde pozov orov z výčb predmeov eóri omicého ridei Záld echicej berei zálde odborej lierúr zoberjúcej podobo problemio o j zálde vlých úeoí výledov výmej čioi orov. Cieľom ýcho ríp je poúť polcháčom l BERG čebý ex z predme eóri omicého ridei : Lieáre pojié ém v rozh predpíom čebými oovmi ed ex ríp rje predášo láo z vedeého predme. Sripá dväzjú poz zíé v predmeoch Memi berei Memicé záld omizácie Modelovie imláci proceov eóri émov Ideifiáci émov Rideie echologicých proceov. Obh ríp ý eórie lieárch pojiých émov. Je rozdeleý do šieich piol vráe zozm odborej lierúr príloh. Prvá úvodá piol jprv rče popije hioricé úviloi vývoj omizácie od jjedodchších omicých zrideí ž po zložié o j úviloi ovo vziým vedým odborom - bereio. Ďlej je popíý účel omizácie pre účoť j bdúcoť rče ú vveleé záldé pojm pricíp omizácie vedeé ú j vbré jedodché príld omicého ridei. Drhá piol je jrozihlejši veje eoreicým záldom popi lýz meódm éz pojiých lieárch dmicých émov. Väčši pozoroť je veová vojšiem popi je robeý úvod j do vúorého popi. Ďlši čť je veová všerovi dmicých vloí pojiých lieárch émov všerovi ich bili. Záver ejo piol zoberá riérimi vli reglčých obvodov meódmi ich ávrh. Súčťo ríp je j rozihl zozm doplovej odborej lierúr orý dáv čieľovi ďlšie možoi prehĺbei vojich pozov z eórie omicého ridei. ieo ripá boli vprcové j čiočo podporo projeov VEGA /79/5 //6 /6/5 /67/5 Vedecej grovej geúr Miierv šolv SR Sloveej démie vied zhŕňjú ieoré výled zíé v rámci riešei ohoo proje. Je ám milo povioťo vloviť poďovie obidvom leorom prof. RNDr. Igorovi Podlbém CSc. Ig. Ldilvovi Ivecém CSc. z pozoré prečíie ropi celý rd podeých pripomieo oré pripeli zlepšei obhovej rá čieľoi formálej úprv predldých ríp. Z pomoc pri prcoví či ex obrázov chcem poďovť j vojim šdeom z BERG. eóri omicého ridei 9/

10 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Úvod Zjedodšee môžeme povedť že všeo oolo á vímme bď o reále exijúce veci lebo o deje prebiehjúce v ich v ich oolí. V eórii émov ozčjeme reále exijúc vec o obje v eórii proceov prebiehjúce deje v objeoch v ich oolí ozčjeme o proce oré predvjú vúoré vzťh v objee. Pod objeom môžeme pre še účel ed chápť príld zrideie výrob rčiých poloovrov lebo výrobov rformácio vpých meriálov výpé čom je á eergi. Môžeme ím le chápť príld j žehlič žehleie rúr pečeie podobe. Obje úmi bdeme ďlej volť defiovť o ém. Proce ed predvjú vúoré vzťh v éme.j. pôob rformácie vpov do ém výp zo ém. Iým pôobom povedé ide o rformáci bcie. Čioť je výledo proce.j. proce predvje relizáci čioí. Sbci je ľbovoľá reli orá je predmeom rformácie. Môže o bť vod pl rd rop hlie elericá eergi železo oceľ lebo j iformáci. Vloi bcie môžeme rozdeliť é vloi oré ú závilé možve bcie - exezíve vloi pr. hmooť objem láové možvo vloi ezávilé možve - iezíve vloi pr. ho eplo viozi. Proce je možé deliť podľ rôzch hľdí [] []. Pri výrobe poloovrov lebo výrobov v rčiých echologicých zrideich ed pri vedomej merňovej rformácii bcií ú v rčiej väzbe vzájomej ierci dv záldé obje o rideý obje obje ridei ridici obje ridici ém Obr.. V rideom objee dochádz rformácii roví poloovr lebo výrob. V ridicom éme dochádz z rformácii iformácií. Spôob väzieb oboch objeov môž bť rôze. U Ridici ém X Rideý obje Y W Z Obr. : Väzb obje ridei ridiceho zridei Dopred záme popíé deje oré prebiehjú v rideom objee je porebé ovplvňovť b prebiehli podľ šich požidvie. Je é regovť možé pode oré prichádzjú o dejoch o vo vlom zrideí j z ooli. N zálde iformácií o ve rideého obje X lebo iež o jeho výpých veličiách Y pôobí ridici obje ridici ém RS rideý obje výoými povelmi U b boli doihé poždové čioi rideého obje popíé veličio Y. Orem vúorých vov X výoých povelov U v ejo úve vjú j vojšie povel W porch Z. Vojšie povel W ú vle poždové hodo pre výp Y. Ridici ém ziťje vojimi vpými člemi vloi rideého dej výpými člemi ieo deje ovplvňje ridi. Vpými člemi môž bť rôze ímče čidlá eplo l poloh pod. prv pre ovládie prepíče lčidlá ié. Výpými člemi môž bť če moor orol žirov vhrievcie eleá ié zridei. obidvom objeom pri ed j vpé výpé prv pojovcie ce šdrdé rozhri [64] [65]. Ob obje ďlšie prv môžeme mozrejme opäť chápť o jede obje ldjúci z podobjeov procemi iež väzbmi o vo vúri obje j jeho oolím. Záldé prebiehjúce proce ú výoé ridice. Výoé proce očňjú výoú čioť. V echicých émoch ú o vlé hmoé rformácie. N ich očeie je porebá eergi. echologicý proce je výoý proce pri orom očňje prcovie ed rformáci vpých meriálov v dom echologicom zrideí. Vo výrobom procee očňje výrob výrobov orá pozoáv z rčiého poč j zodpovedjúcej áledoi prílšých echologicých miplčých proceov. eóri omicého ridei /

11 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Ridice proce zbezpečjú rideie ed očňovie výoých proceov. Nzývjú iež bereicé proce preože pri ich očňje rformáci iformácií. V ridicom objee ed očňjú ridice čioi.. Hióri Už v rove i ľdi vedomovli že chopoť člove moe vorivým pôobom jedť ridiť mohé deje reáleho ve je v prírode mimoridm jvom. Preo obdivovli všeo čo im podrilo melo vvoriť čo mlo ejé omicé vloi. V rove poom j eôr v redove boli éo vývor povžové z úzl zázr eôr z hrč []. jzámejším roveým melým zázrom môžeme rdiť príld o o v lávom mee Alexdrii ž roov pred ším leopočom veľé ťžé brozové vrá chrám mi ovárli ovové vá pievli ovové och poreovli vericich poväo vodo. Priom vše ieo zázr d orými ľdi žli pôobovlo dômelé vžiie pr eplého vzdch v zrideí oré ošrovl lexdrijý čeec Héró []. Héró vle prvýrá vžil pricíp eplovzdšého moor. Svoje zrideie popíl v ihe "Pemi" orá zchovl dode. Práve preo že všeo omicé bolo zreé rúšom jomv úziel ľdi i mer vôbec evedomovli očoť že oolo eb vidi rôze beže požívé mechizm oré priom iež vzovli omicé chovie. Npríld ž od rodáv požívli mlári vodých veerých mloch jedodché zrideie oré reglovlo prí zŕ medzi mlé mee v záviloi od ich oáčo. Náčr zridei je Obr.. Prí zr Oáč Obilie Rozdeľovcí žľb Mlé mee Hrol podávč Mú Obilie Obr. : Regláor prí zr v roveých mloch A bolo možvo zr dodávé mlé mee veľmi veľé oáč olie leli. Hrol podávcieho zridei poom podávl mlé mee meej zr čo zmešilo reie olie možilo vzr ich oáčo. éo zrideie vovlo j v iej modifiácii orém v mloch hovorilo mor. hrideľ mlého meň pripevil objím že pri oáčí doýl vojím orjom dreveého žľb po orom pdlo zro mlé mee. Čím rýchlejšie hrideľ eóri omicého ridei /

12 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP oáčl ým čejšie objím rážl žľb oril ím ým vic zr z eho pdlo medzi mlé mee op. V horej či Obr. je releá bloová chém orá zcháv pricíp čioi oho zridei. Vidíme picú päoväzobú lč orá je chreriicá pre bereicé ém o ich vidíme v ďlších piolách. Bohžiľ práve všedoť pricoť ýcho zrideí ich zbvovl prílovečého mý omicej výimočoi. V redove li obdivovými hlve mechicé hrč ich vorcmi boli hlve hodiári. Hodiový roj bol v redove predvieľom vrcholej remeelej zrčoi mechicej zdoi zložioi pričom obhovl rd dômelých regláorov. Ich ošréri čo vvorili zridei iele zovie preého č le zovli j ledáre dá poveie plé oblohe pod. Príldom je j Sromeý orloj mjr J Hše z Růže oolo ro 49. Vo veľých lášoroch edrálch boli z išlové rôze zvoohr. Hodiári mjri zorojovli j rôze ié mechicé hrč omicé divdlo šchové om pod. Poreb požidv pilizm obráili pozoroť vedcov válezcov ošrérov ávrh ých omov oré možňovli zvýšiť prodivi práce čím priášli väčšie zi mjieľom moderizových ovárí. licým príldom o omizáci pomohl zádým pôobom zvýšiť možoi prého roj je vález odredivého regláor oáčo orý prý roj pliovl glicý mechi Jme W oolo ro 775. Výo jeho prého roj bol v poroví vedjšími prými rojmi Sverho Newcome zvýšeý iele dvojčiým poridím oré možňovlo privádzť pr riedvo obidve r pie čo možňovlo zdvojáobiť výo prého roj le jmä odráeím rčého ovládi rozvod pr močiú regláci oáčo Obr.. Wov regláor oáčo prého roj z r rozťží pojeý hrideľom roj -prevod výchl objím rozťží reglčý orgá -lp v prívode pr. Obr. : Wov regláor oáčo prého roj A prý roj J. W ázl výzm omizácie ovládi omicej reglácie poom Jcqrdov áč v ázl výzm progrmového ridei výrobých rojov. Joeph Jcqrd rozhodol ridiť ie vorb vzor lá v áčom roji oolo ro 8 páom zložeom z jedolivých čláov hého ró. V ýcho čláoch boli ovor prechádzli čícím zrideím oré ldlo z hmdiel prepojeých pá oré ridili rozdeleie vláie rôzch frieb áčeho v ďlšie ié fcie. Dý "progrm" bolo možé pomere jedodcho vmeiť z iý. róové člá pá boli predzveťo dierch šíov dierch páo oré lúžili zči dvdieho oroči mechizácii celárch prác eôr v edemdeich rooch o proriedo pre vp progrmov dá do počíčov drhej reej geerácie lebo pre vp progrmov do meric rideých obrábcích rojov. Prvá priemelá revolúci predvovl veľú echologicú ociálo-eoomicú zme vvolú chrerizovú hromdým zvádzím rojov do výrob. Rčá prác orá bol á picá pre mfúr bol hrdeá práco ále zdooľjúcich rojov oré doázli vrobiť ieoľoáobe väčšie možvo výrobov v poroví rčo remeelíco výrobo. Moderizáci ovárí vš drhej re priprvovl roboíov o prcové príležioi o mzd orú porebovli obživ. Roboíci mle hľdli príči vojej bied v rojoch v ovodobých omoch. eóri omicého ridei /

13 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Nprie všeým problémom omizáci rozširovl vo všeých oblich poločoi rozhodjúcim pôobom poločoť j ovplvňovl. Smbolom omizácie v ej dobe ávli cerlizové velí rôzch omizových úv ridei vodých prých elerárí omizových výrobých liie ridicich veží leí pod. Popri egívch dôledoch drhej veovej voj môžeme z poziívm ozčiť rýchleie vález eleroicého počíč. Bezproredým predchodcom moderej výpočovej echi bol proje glicého memi Chrle Bbbge orý v prvej polovici 9. oroči rozvíjl mšlie omicého počícieho roj rideého pomoco progrm. N jeho mšlie dvizli vedci v 4. rooch. oroči. Hlvým moívom bolo zvýšeie požidvie výrob omizáci j zložiých ridicich fcií. éo požidv boli poveé j pred ošrérov zložiých moderých zbrňových émov. Riešeie možil pjúc eleroizáci ridicich émov. o bolo rozhodjúcim predpoldom preože vše doerjšie po mohých veľých čecov o omizáci výpočov eboli úpešé hlve vôli becii poľhlivých mlých echicých prvov. V Nemec boli predvojové práce reléovom počíči zhájeé ž v ro 94 ed ord Ze zčl vvíjť močiý počíč orý viedol do chod v ro 98. Sroj ozčový Z orý bol zložeý relách bol pomlý epoľhlivý. V ro 94 bol vvoreý reléový počíč pmäťo pre 64 ridťdv biových číiel zobrzeím v pohblivej rdovej čire číím išrcií z dierej pá. V ro 94 boli ďlšie práce ž eleróovom počíči pre veľú fičú áročoť zveé v ich ošrér ord Ze porčovl ž po očeí drhej veovej voj počíče Z. I o bolo v Spojeých šáoch mericých de v ro 99 memi J.V. Aoff C.E. Berr doočili proop cerálej jedo počíč orý vš pre ťžoi periférimi v ro 94 zechli. V ro 99 Howrd Aie vvíjl v polpráci IBM počíč Hvrd Mr I orý bol doočeý v ro 944. Bol dlhý 5 merov voý 4 mer obhovl reláo. Prcovl čílmi deiých mie vp ml z 4 opovej dierej pá. Sčíie rvlo áobeie ž 5. Mr I poč ov hodí vpočíl ldb ráovej álože orá bol odpáleá v púši Almogordo. N Hrdwrdej iverzie poom eo počíč prcovl eše päáť roov. Po voje Aie vrhol počíč Mr II relámi. V ro 94 obdržli J.P. Ecer J.W. Mchl H.H. Goldie z Pelváej iverzi vlád doáci 4 dolárov vývoj eleroicého zridei pre výpoče delorelecých blie. Počíč bol ozčeý ro ENIAC Elecroic Nmericl Iegror d Comper bol vedeý do prevádz Obhovl eleróie 7 ršálových diód zberl ploch 67 švorcových merov ml prío 74 W vážil cez o. Sčíie dvoch číiel rvlo m áobeie 8 m. Počíč ml mgeicú pmäť pcio číiel počíl primo v deiovej úve. Ide o jzámejší počíč ej dob. V Čeolove bol prvý proje zhooveí čílicového počíč predveý profeorom Svobodom ž v ro 947. V ro 95 zčl vo Výzmém úv memicých rojů vývoj prvého čeoloveého močiého počíč SAPO orý bol doočeý v ro 958. Obhovl 7 relé 5 eleróie. Výpoč prebiehli vôli poľhlivoi v roch jedoách úbeže o právom výled "hlovlo". eo pricíp reddcie bol v počíči požiý vôbec prvýrá. V ro 96 bol pre eoprvieľú chb reléovej operčej jedo vrdeý z prevádz. Doved vš ihol robiť výpoč pre logicé obvod eleróového počíč EPOS. e bol ošrový v ro 96 le pre voú epoľhlivoť priemere ždých 8 miú ml porch edol do ériovej výrob. V ro 948 zčl v Sovieom Zväze pi S.A. Lebedev vvíjť čílicový počíč. Do prevádz bol vedeý v ro 95. Ďlší vývoj výrze ovplvil vález rzior v ro 947 v Bellových lboróriách v USA. Z vález ejo revolčej polovodičovej úči doli ori Shocle Brdee Bri Nobelovú ce. V ro 959 úče vo firmách irchild Semicodcor ex Irme všli iegrový obvod orý mlej plôše polovodičového čip obhovl dei rziorov. V účoi jede čip veľoi ľdého ech djú mieiť milió rziorov. Čílicové iegrové obvod li záldom ďlšieho rozvoj výpočovej omizčej echi. Alýz problémov pojeých rýchlmi výpočmi možých pohbov liedl vei plebých prvov proiliedlového del viedl pi mericých vedcov čele prof. N. Wieerom ž oolo ro 945 ájdei mohých zhodých rov v choví zložiých ridicich émov práco ľdého mozg. Výled ohoo úmi popíl prof. N. Wieer vo vojej ihe "berei lebo rideie ozmovie v živých orgizmoch rojoch". Všeobecé pricíp omicého ridei oré berei o ový vedý odbor popíl pomohli iele ošrérom prvých mericých močiých počíčov le berei je j de ále eoreico záldňo rozvoj iformčej ridicej echi le iež j ových vedých odborov. eóri omicého ridei /

14 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Do zči ér močiých počíčov vl člove roje oré záobovli jeho il rýchloť videie pod. ed omizovli fzicú prác. erz vš ž doázl poviť roj orý do rčiej mier doázl rýchlo podobiť dševú prác člove ým j mohol vžiť relizáci zložiých ridicich émov. Rideie počíčom zmeilo výrze j vzhľd cerálch dipečerých prcoví velíov. Nmieo ovie pelových mercích prírojov dol oblh dipozícii rd obrzovie orých i mohl zobrziť poždové údje podľ omžiej poreb. Náp miroproceorov zčiom oemdeiich roov možil b mohol miroproceor zbdovť primo do zridei. Miroproceor predvovl proriedo pre relizáci pržej omizácie. Bol záldom moderých progrmoveľých omov progrmoveľých regláorov čílicovo rideých obrábcích rojov pod. Níz ce omizčých prvov proriedov pope možil vžívť omizáci iele v priemle le j v domácoich. Sú o rôze domáce porebiče oré mjú omizové j zložié fcie. jedodchším príldom pri žehlič rýchlovré vice rúr pečei pod. ým zložiejším rdíme príld omicé prč mirovlé rúr CD prehrávče mývč rid ché robo pod. Súčá čílicová omizčá echi iezíve vžív j v digoicých leárch prírojoch zrideich. Príroje ú chopé robiť moiorovie digoi rôzch ľdých orgáov lebo podporjú relizáci j ých jzložiejších chirrgicých operácií. Prepojovie počíčov do ieí oré je é chreriicé pre účú iformčú poločoť má v obli omizácie ž mohoročú rdíci. Už prvé mericé ozmicé od Mr Veš boli rideé že počíč plbe ozmicej od polprcovl primo ďlšími počíčmi v pozemých ridicich icich cerálm počíčom ridiceho redi v Hooe. V účoi vori počíčové ridice proried záldň v prmíde omizových iformčých ridicich émov mohých firiem Obr. 4 Obr.. Pláovie rideie výrob omplexé riešeie omizácie podi Iformčý ém dový erver Ovládie vizlizáci proceov Ridice ém echologicý proce Zber prcovie preo iformácií Obr. 4 : Hierrchi počíčových ridicich émov ed možoi člove pre očňovie výoých ridicich proceov pope zlepšovli hlve echicým poroom od mechizácie cez omizáci ž po omizové ém ridei omicé rideie. eóri omicého ridei 4/

15 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP. Účel omizácie Aomizácio rozmieme proce áhrd fzicej dševej práce člove čioťo rojov. Účelom omizácie je úplé lebo čiočé hrdeie člove pri rideí proceov ommi. Pri rčej reglácii príld eplo pece Obr. 5 vje člove rče čú veliči pomoco čého čle orého úloho je reglovť prío eergie. Rozhodovie robí zálde omžiej hodo reglovej veliči orú zívl v miloi le príld zrom de j zív merím výp úv vhodým mercím prírojom. prívod pl AČ z PEC eplo v peci Obr. 5 : Rčá regláci eplo pece Pri omicej reglácii Obr. 6 ed močiom držoví hodô reglovej veliči podľ jej merej očej hodo podľ požidvie je člove hrdeý regláorom. PEC S ímč R w Obr. 6 : Aomicá regláci eplo pece Dôvod ejo áhrd ridicej čioi člove omicým zrideím ú rôze. hlvým pri jmä dôvod ochr zdrvi živo člove dôvod vššej bezpečoi pri rideí rýchlch ebezpečých zrideí o ú príld jdrové eleráre lebo liedlá ozmicé lode le j dôvod ovplvňjúce eoomi výrob o je zižovie áldov zvšovie prodcie dlhodobé dohovie vššej vli iež zižovie dopdov eológi. Aomizáci možňje rýchle preé zmerie rôzch prmerov rideých proceov j rýchle vhodoeie zieých hodô relizáci poždového záh v reálom če. Priom je možé robiť o b dohovli opimále áld opimále čové priebeh opimále čerpie roví ďlších zdrojov. Pre zchovie exiecie ľdého živo šej plée epočjú le prizivé prírodé podmie oré míme chráiť le ľdé poločevo mí mo žiť ále rozvíjť. Neživá prírod je chrerizová árom erópie orá je rovoceá prechod ejej úv zo v poridého málo prvdepodobého do v prvdepodobejšieho eporidého choicého. Jedie živá hmo má chopoť zižovť voj erópi. Bez vývoj ále vššej úrovi exiecie b poločoť jprv zčl govť poom b ledovl degrdáci álede jej zái. Aomizáci je účťo vedeco-echicého poro le vojimi dôledmi ovplvňje j oé obli poločeého poro živo poločoi. Predvje erz jvšši úroveň zdooľovi výrobých proceov orými i poločoť vvár hmoé porebé pre voj exieci. Prechod od rčej rojovej výrob omizovém pôob výrob je pojeý o zádými zmemi eóri omicého ridei 5/

16 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP chrer ľdej práce čo má prim vplv j moho oblí v ľdej poločoi. Npríld vzijú zijú rôze zmei. Meí chrer le i pôob práce v mohých profeiách odboroch. Orem omizácie výrob má omizáci veľý výzm j v evýrobých oblich o ú emocice omicé elefóe úrede lebo v domácoi. Aomizáci možňje b ľdi mohli účelejšie vžívť voje vorivé chopoi iež vic veovť vojím zájmom vo voľom če. Aomizáci je jedej re podmieeá všeobecým vedeco-echicým poroom le drhej re imlje rozvoj mohých ďlších odveví prieml j vedých odborov. Nezedbeľý vplv má omizáci j rozvoj vzdeloi poločoi lebo ieleže vždje voo vlifiových prcovíov pre ávrh relizáci omicých émov le úče iež možňje omicý príp iformáciám proredováv ich omicú výme. Pohľd účú echic vpelú ľdú poločoť ed jedozče pozje úz úviloť medzi omizácio poločeým poroom účej j bdúcej civilizácie. Aomicé rideie omizové ém ridei pri medzi výzmé obli pliácie berei orá je ich eoreicým záldom.. Úvod do berei Hoci me mohli vidieť ž prílde zo roveej Alexdrie že ľďom bol zám il pr eplého vzdch ž dávo j člove vžil il pr ž v ovove b m ozj lúžil pre ľhčeie jeho práce. om bol ý vývoj prírodých echicých vied echicých proriedov zodpovedjúci rozvoj poločoi orý dé poreb vždovl. Popi prvého om pochádz ž z ro 588. Bol o om regláci prí možv zr v záviloi od oáčo mlých meňov Obr.. Zámm licým omom je j hioricý Wov odredivý regláor oáčo z ro 784 orého pricíp Obr. vžív j de. S rozvojom echi poločoi prechádzlo ále vic rojov od primeho ridei ľďmi rideie omicé. Popri mechicých lláoroch zčli vziť j počície roje dob dozrievl pre vedomeie i defiovie pojm berei. Podeom boli j oáz p : Aé veľé možvo práv je možé preášť rčiým preoovým álom? Ao práv vhode ódovť b bol ich preo čo jrýchlejší čo júporejší čo jbezpečejší? Ao miimlizovť chb preo? Aý je vzťh medzi dĺžo práv možvom preášej iformácie? A ďlej. Mšlieové bohvo berei jvic rozvili memici odboríci v echicých vedách o eleroechi rádioechi vo fziológii. Názov "berei" je odvodeý z gréceho lov berée oré požívlo pre ozčeie ormidelí lode. V pioch roveých pioveľov jmä v Plóových "Dilógoch" vádz berei o á o prvoví rideí provicií o v oveľ širšom zmle o polii. eď v ridiich rooch deväáeho oroči robil frcúz fzi A. M. Ampére riedeie vied pomel i j úo á zrdil j do prehľd poločeých vied o ved orá b úml rideie poločoi. YBERNEIA o vedecá diciplí šdje všeobecé záoioi proceov zívi preo prcovi chovi iformácie jej vžii pre rideie v rideí pričom môže íť o o echicé ém "roje" j o ém orgicé lebo dooc j o roje oré eše i eexijú ziľ ú le v predvách vedcov preože dopoiľ eboli lebo emohli bť z rôzch dôvodov ošrové. Rozhodjúce zálh o oveie berei o ového vedého odbor bývjú pridzové memiovi Norberovi Wieerovi orý v ro 948 verejil ih "berei lebo rideie ozmovie v živých orgizmoch rojoch" orá obhje prvé emicé prcovie jdôležiejších pricípov ového odbor. Prcovl v odbore memicej lýz eórie prvdepodoboi eleroicých obvodov výpočovej echi. Poč drhej veovej voj polprcovl ďlšími odborími hlve vývoji počíčov. Východiom vzi rozvoj berei bol doihá úroveň pozov úeoí o vbo rôzch pov omov v epoledom rde j rčeie mier veľoi práv prízov povelov defiová o bi objveá Hrleom rozprcová C. Shoom. Bol objeý vzťh "iformáci - igál - ód". Je vš zjímvé že exá defiíci iformácie vzil ž v edávej dobe. Norber Wieer memic popíl preo prcovie igál objeom o o eživým j živým vráe päej väzb orú zhodoil o elemeár zároveň j iverzál pricíp orého úvým požívím môže vziúť diré epojiá igálová úv preášjúc prevárjúc ód. Nšiel pre o iež dve lógie: eleroicé počíče mozog jmä ľdý. eóri omicého ridei 6/

17 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Orem ž vedeej defiície ú vádzé j ďlšie defiície berei. Z ich vedieme ieo ledjúce ri jdôležiejšie defiície :. berei je ved orá memicými meódmi šdje ridice ém proce ridei.. berei je ved o proceoch preo prcovi zchovi iformácií.. berei je ved orá šdje pôob vorb vb rformácie lgorimov popijúcich proce ridei..4 Záldé pojm berei ed zoberá šúdiom émov ľbovoľej povh oré ú chopé prijímť zchovávť prcovávť iformáci vžívť j ridei reglovi. Medzi záldé pojm berei orem ž pomíého ďlej defiového pojm iformáci pri pojm rideie päá väzb model defijeme eôr záo ej vrie pojem lgorim..4. Pojem defiíci ridei päej väzb záo ej vrie lgorim Rideie je cieľvedomý pôob doihi poždového v lebo chovi rideého obje lebo rideie je zvádzie vpých iformácií do rideého obje úv z účelom doihi poždového výpého v výpých vov väčšio pri pleí rčiých riérií opimáloi o je vli č ce eologicé hľdiá. Rozmieme ed pod ím mohorú vedomelú ív vorivú čioť v orej ridici bje ovje ciele ovplvňje meód proried pôob právi rideých objeov b celá úv opimále plil rčeé fcie dohovl oveé ciele v rčeom če vlie. A právie rideého ém vhovje šim porebám ijé rideie ie je porebé. Ale ám právie rideého ém z ýchoľve dôvodov evhovje je porebé robiť é pôobeie rideý ém b me poždové právie doihli. Rideie je päé rčiým chovím ém oré merje iém cieľ. Oblť pliácie berei je ed oblť ridei émov "cieľovým chovím" - od Wovho regláor prého roj ž po moderé čílicové ridice ém. Drhým záldým pojmom je päá väzb pojeie výpov rideého ém o vpmi ridiceho ém orým zvár rh ich vzájomých väzieb. Späá väzb je záldo zložo ždého moridiceho ém. Poje iformácie o výledoch čioi rideého obje o pleí úloh. Záo ej vrie v pode hovorí že chceme pomoco ridei odráiť erčioť poom možvo erčioi odráeé z jedo č emôže bť väčšie o je pci ridiceho ém o omičého ál. i povedé pre dobré rideie mí bť ridici ém v iom zmle modelom rideého ém. Ďlší pojem orým berei operje je lgorim. Je o preý jedozče oveý pop riešei úloh vjdreý oečým počom roov operácií. Algorim je árojom riešeie úloh oré opjú veľo počeoťo orých riešeie dá lgorimic popíť ed djú prcovávť počíčoch..4. Pojem defiíci iformácie berei ďlšie vedé diciplí o eóri iformácie šii žrlii ligvii pričiili o o že pojem iformáci v omo oročí preieol do pojmového prá celého rd vedých diciplí. Iformáci je v účoi jedým z jpožívejších pojmov pričom rôze odbor úmjú eo pojem z jrozličejších hľdí. Záld eórie iformácie predložil C. E. Sho. e pod pojmom iformáci echápl úoľve práv le ib ú orá zižje erčioť príjemc iformácie. Nerčioť exije ved exije výber z ieoľých možoí čo je picé pre ľdú čioť pozávie rideie ď. le j pre bereicú echi pre živú j eživú prírod. Americý memi Norber Wieer zldeľ berei [7] [] [4] chrerizovl iformáci o ú čť práv ozámei rep. ú práv orá merje od zdroj príjemcovi e j porebje pre pleie vojich úloh : obhje iečo ové origiále o čom príjemc evedel čím rozširjú jeho vedomoi zloi ýjúce zobrzovej objeívej reli zároveň odrňje lebo poň zižje peň erčioi jeho chovi. Pojem iformáci ie je ib bereicým pojmom. Je rozprcový celý rd ových eórií zoberjúcich iformácio úmjúcich ie jej pe oré v bereicom poímí ie ú eóri omicého ridei 7/

18 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP prvordé. Ide predovšeým o émicé prgmicé eórie iformácie. V 6-ch rooch objvili bereicé vri eórie hodo iformácie oré vžívli eóri hier eóri lgorimov eóri opimáleho ridei. Celý rd ovo vzijúcich vedých odborov priáš eále ové pohľd iformáci. ziál relizáci iformácie volá igál. Vic rozširjúcich pozov o iformáciách ódoch omičých áloch o ódoví preoe iformácií je možé zíť z ďlšej odborej lierúr [8] [66] [74] [69]..4. Iformi jej defiíci Iformi je ový odbor. Zčl ovplvňovť ve čo je dôležié zčl ve pájť. Vpje pric do ždej ľdej čioi. Z záldé eoreicé zdroje iformi povžjú : heriicé eórie odborej iformácie : ihoved eóri ihovícv eóri bibliogrfie eóri domeácie eóri odborej iformácie eóri iformčých émov ďlšie o príld eóri propgácie preldovej čioi mechizácie omizácie b omičé diciplí : predovšeým bereicé eórie émico-ligviicé eórie eórie ociáleho iformovi eórie počíčov c hričé prieiové ved : memi logi pchológi ďlšie. Iformi po ráe obhovej výzmovej môžeme chápť ledove : Iformi je eório vedecých iformácií Scieific Iformio b Iformi je eório počíčov Comper Sciece c Iformi je bereico eório d Iformi je iformčo vedo Iformio Sciece e Iformi je vedým iegráorom Comper d Iformio Sciece N medziárodom ogree v Jpo bol v ro 978 prijá defiíci podľ orej predmeom iformi ú obli úviice vývojom vorbo vžívím meriálo echicým zbezpečeím orgizácio émov prcovi iformácií vráe ich priemelého eoomicého práveho ociáleho poliicého pôobei. Americ Socie for Iformio Sciece zviedl defiíci iformi orá vihje jej moderé poímie : "Iformi zoberá vziom zhromžďovím orgizácio ierpreácio ldím vhľdávím rozširovím prevárím vžívím iformácií oobiým zreeľom pliáci moderej echi v ýcho oblich. Má čio vedecé eoreicé zlož oré úmjú predme bez ohľd pliáci pličé pricé zlož oré pripievjú rozvoj lžieb prodov." ed účé poímie iformi vchádz z iegrového omplexého pohľd problém iformácií v poločoi..4.4 Iformizáci Iformizáci predvje zvádzie iformi do prxe. Je jedým z chreriicých rov účoi je o globál proce pojeý o zádými zmemi šrúr chrer veového eoomicého ociáleho rozvoj prechodom ové drh iformčej výme. eo proce zhŕň v rôzej miere veové poločevo pôobí väčši fér čioí pode meí chrer jeho rozvoj eoomicé vzťh v ňom úroveň vli živo poločoi. Iformizáci je proce preii vžívi iformácií iformčých echológií vo všeých oblich živo poločoi cieľom doihť jej efeíve fgovie. Prejvje omplexým plošým rozhodjúcim pôobeím iformi hopodárvo priemel šá práv mopráv lúr šolvo doprv rh vedecoechicý rozvoj vým j vývoj zdrvoícvo poreb živoú úroveň vôbec celú poločoť vše jej fér v dom šáe lebo zopeí šáov..4.5 Iformčé echológie Iformčé echológie zhŕňjú proce zber preo chovi prcovi diribúcie iformácií o j omplex ových vedecých pozov meriál záldň pre relizáci vedeých proceov. Iformčé echológie zlepšjú možoi zívi vžívi iformácií v prvý č eóri omicého ridei 8/

19 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP prvom miee ú predpoldom prežívi rozvoj o jedolivcov j pí árodov. Medzi jvýzmejšie moderé iformčé echológie pri : počíče eleomičé iee o j dbázové ém. V rhovej eoomie vžívjú účié memicé šiicé meód z obli operčej lýz. Ide jmä o opimlizčé ároje ými ú príld memicé progrmovie - či ž lieáre lebo elieáre ieťové model model záob o j imlčé model. Pre poreb rozhodovi ú doť výzmé imlčé model p Moe Crlo oľo možňjú vžovť celý rd áhodých forov oré ú picé pre fgovie rhovej eoomi. Ďlšími árojmi požívými v rhovej eoomie ú dirimičá lýz forová lýz zhlová lýz. V účoi prejvje h pájť iegrovť viceré moderé iformčé echológie do jedého ozieého cel. V obli omizácie dmiirívch prác úilie výrobcov počíčov merje vvorei celárie bdúcoi de má iegrovť omizové prcovie exov ém podpor rozhodovi eleroicá poš dbázové ém do jedého cel. Podobý vývoj očňje j v obli výrob jej príprv lebo v obli ridei projeov pod. Rideie projeov projec mgeme zmeriv efeíve vžívie oôb zrideí fičých proriedov č pojeého relizácio projeov. Projeové rideie pode líši od ridei opoveľých proceov. Predvje áročú čioť pojeú deilo oordiácio zdrojov proje prcovíov zrideí ficií pod.. Efeíve rideie proje je v účoi pric emožé bez plei ieťových modelov výpočovej iformčej echi. Projeové rideie je vo vee podporové PC ofwrom orý proje priáš celý rd výhod o je pr. väčší úld medzi projemi oobmi zvýšeú vierohodoť zvýšeú zodpovedoť oôb zížeie rizi zlepšeie orol rozhodovi..4.6 Iformčé ém Iformčé ém IS ú é ém oré popijú álede defiovým pôobom reprodjú ieleál chopoť člove pri zíví prcováví vhodocoví údjov cieľom zíť iformácie porebé pre jeho ďlši čioť. Z hľdi pricej relizácie o zmeá že ú o ém ridei echológie zber preo chovávi prcovi diribúcie domeov iformácií iformčých lžieb. Iformčé ém môžeme lifiovť podľ rôzch hľdí príld podľ : - fcie IS - obli vžívi - pň omizácie - prieorového rozložei jedolivých bémov. Pri lifiácii IS podľ ich fcie delíme IS podľ oho é lžb poje IS jeho ocovém požíveľovi. V omo zmle rozlišjeme IS referečé zdrojové logicé eizjúce. cio referečých IS je pmäť i údje o právch iformáciách oré ú zzmeé občje domeoch lebo iých oičoch mimo IS. eo drh IS odpovedá požíveľovi oáz eprimo : iformácie oré porebjee exijú prípde eexijú obhjú ieo dome či ié zdroje. Zdrojové IS pojú požíveľovi jeho oáz ž cieľové f ie odz ich exieci lebo mieo ložei. Logicé eizjúce IS f iele chovávjú le ich zálde požiím logicých operácií j odvodzjú ové f úd hpoéz oré ie ú v iformčom éme primo ložeé. Podľ obli vžívi môžeme ze IS deliť pre : - oblť orgizácie ridei - oblť ved vým výchov vzdelávi - oblť movoomičého iformovi iformčých lžieb verejoi pr. rozhl elevízi IS rezervácie leeie lebo vlových mieeie pod. Veľmi výzmo pio IS ú mžére IS MIS oré pojú odborým prcovíom bď dá lebo iformácie oré mjú vzťh operáciám oré vjú v orgizácii. Podporjú ivi zmecov vlíov cioárov ým že im pojú poľhlivé včé iformácie lebo im pomáh voávť rcie. Mžér IS pozoáv z ledjúcich bémov :. Sém pre rčé prcovie rcio Proceig Sem - PS.. Sém pre iformčé vzovie Iformio Reporig Sem - IRS.. Sém pre podpor rozhodovi Deciio Sppor Sem - DSS vráe experých émov. 4. Sém pre omizáci dmiirívch prác. eóri omicého ridei 9/

20 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP.5 Sém ich model Reále exijúc vec ldjúc zo vzájome pojeých čí zývme obje. ed pod objeom proceom jvom pod. rozmieme účelovo vmedzeú čť objeívej reli orá je predmeom ášho ďlšieho úmi lebo vžívi. Všeo oé zveme oolím obje. Ným východiom pre práve rideie ejého obje je pochopeie jeho čioi o vo vzťh medzi pôobicimi príčimi vpmi ich dôledmi výpmi. Nieed hovorí o zv. zálej orieovej relácii lebo o príčiom vzťh ide vle o rformáci iformácie. Smer ejo záviloi je dopred dý emeý preo orieový je jedozče rčeý šípo. Schémic môžeme eo vzťh zpíť : príči - dôledo lebo vjdriť grfic Obr. 7. Je porebé pripomeúť xióm zli : áled emôž predbiehť voje príči op z vojimi príčimi vic lebo meej opozďjú. príči vzťh áledo Obr. 7 : zál reci Grficé zobrzeie vorí ed blo orý má jede lebo j vic vpov jede lebo vic výpov je v ňom vedeý vzťh medzi vpom výpom o jčejšie memic difereciál rovic obrzový preo pod.. Sigál ú zázoreé orieovými úečmi rformácie blomi rozdeleie igálov bodo úečie. Zdržovie igálov či ž ide o úče lebo rozdiel je zázoreé prerížeým rúžom prílšým zmieom lebo je vdr záporého vp zčiereý Obr. 8. Je o ed áhrd reáleho hmoého obje jeho brým popiom chovi ľho vjdrieľým príld memic lebo logic. e -w - w Obr. 8 : Bloové zázoreie o igálov Pri úmí obje väčšio ezjímme o obje o o celo le úreďjeme veliči vloi pre á podé zedbáme veliči vloi v dom prípde pre á epodé. N objeoch ed pre zjedodšeie defijeme ém oré rčiým pôobom odrážjú ieoré vloi objeov oré ú pre á z rčiého hľdi podé. Jede zo zldeľov berei W. R. Ahb vrví [] že ždom meriálom objee je možé defiovť eoečé možvo objeov. Sém je ed rčio bro ierpreácio reálej očoi - obje. Je o úvr ldjúci z meších čí podémov oré mjú vzájomé väzb iež väzb oolie ém. V procee defiovi ém objee môžeme rozlíšiť ieoľo hierrchicých úroví. Sém defijeme objee z rčiého hľdi. oo hľdio zmeá že zvolíme rčié vloi oré bdeme ďlej pozorovť lebo merť. Všeo oé zhrieme pod pojem oolie ém. Súbor zmie pozorových vloí premeých zveme ivi ém. Preoť freveci o merime jedolivé premeé rčjú čovo prieorovú rozlišovci úroveň v prieore zvoleých premeých. A vmedzíme oblť ášho zájm že defijeme úbor vloí premeých oré á zjímjú oré môžeme dom objee pozorovť lebo merť zvolíme prílšú eóri omicého ridei /

21 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP rozlišovci úroveň rčíme rozh prípých hodô všeých veličí poom hovoríme že objee me defiovli zv. zdrojový ém. Zdrojový ém je vle vmedzeie iverzálej moži chrerizjúcej dý ém. A doplíme zdrojový ém oréo vzoro ivi ém dámi doeme zvý dáový ém. A ájdeme vzťh medzi premeými ém orý ám moží geerovť rové dá o obhje pomíá vzor ivi zíme zvý geerív ém. A ám podrí eo vzťh rozložiť dielčie vzťh ájť väzb medzi dielčími vzťhmi geeríve podém dôjdeme šrúre ém. ždá zo pomeých úroví pri defioví ém objee zižje pope erčioť v popie ém. Pop pri defioví ém objee vžiím hierrchicých úroví býv čo formlizový pomoco možiovej mboli [66]. Hodo veličí oré pôobjú zme oých veličí ém m závii le oolí ém zývme vp ém. N drhej re veliči ém oré pôobjú zme veličí zhrových do ooli ém ie zývme výp ém. A dého ém môžeme veliči rozdeliť vp výp zývme ý ém rideý lebo orieový ém. Sém pre oré éo rozdeleie eexije lebo ho epozáme zývme erideé voľé lebo iež erále ém. Príldom rideého ém môže bť odporový delič Obr. 9. Npäie celom deliči je vpo veličio päie odboče delič je výpo veličio. Rideým émom môže bť j pľovcí moor de prieo pliv prieo vzdch záťžový mome ú vpé veliči oáč ľového hrideľ ú výpo veličio. Príldom erideého eráleho ém môže bť hrmoicý ociláor poiľ z vp epovžjeme ú dodáv eergie. Podobe b bol erálm émom j ém popijúci hádzie mico lebo hrco oco. Rozdeleie veličí ém vp výp chápeme o rozdeleie príči áled. Zme vpov ú príčimi zmie výpov zme výpov ú áledom zmie vpov. Smer od príči áled dáv vle mer orieácie ém iež mer zli. Preože vše fziále deje môž prebiehť le oečo rýchloťo mí príči predchádzť áledo. Sém oré pĺňjú úo podmie zývme zále lebo eicipíve. A môžeme chovie ém úple popíť o moži poridých dvojíc príči áledov.j. rčiej príčie vžd zodpovedá rový áledo povžjeme ý ém z deermiiicý. U deermiiicého ém je príči o j počjúco podmieo pre rčeie áled. Príldom deermiiicej záoioi môže bť prvý Newoov záo. A pôobí il príči pohb hmoého bod zrýchľje áledo op pohb hmoého bod zrýchľje mí eho pôobiť ejá il. roch iá je iáci príld v obli mirove. Jedolivé čice emôžeme od eb odlíšiť emôžeme oviť že čic A má práve rýchloť v. Môžeme le rčiť prvdepodoboť o môže mť iá čic rýchloť v lebo prvdepodoboť že rčiý poče číc má práve rýchloť v. V om prípde môže jedej príčie odpovedť ieoľo rôzch áledov rôzmi prvdepodoboťmi lebo jede áledo môže bť vvolý rôzmi príčimi. Príči je o le ie počjúco podmieo pre rčeie áled. Sém ými vloťmi zývme ochicé ém. N deermiiicé ém môžeme pozerť o špeciál prípd ochicých émov ed iej príčie zodpovedá prílšý áledo prvdepodoboťo. Sochicé chovie vš vzjú j deermiiicé ém oré pôobí veľé možvo príči z orých ieoré epozáme lebo ie ú prípé ášm pozorovi lebo meri. eb me pr. pozli vše il mome oré pôobi pri hádzí hrco oco mohli b me pree oviť v ej polohe oc zví. Noiec i vedieme reie záldé hľdio lifiácie émov. A dobúdjú premeé ém hodo z moži reálch číiel hovoríme že ide o ém pojiý. A dobúdjú premeé ém hodo z moži celých číiel hovoríme že ide o ém diré. A pre výld eórie émov požív možiová mboli je jej požiie diréch émov jedodchšie ázorejšie. Premeé oré ú pojiými fcimi veľmi čo vzorjeme vjeme. Pre lýz éz lebo imláci émov čo požívme čílicové počíče oré prcjú práve dirémi veličimi. Dmicý ém dmicá úv je úvr vec vúoro orgizácio orý je vveý o vpých igálov ezávilých ve čioi ejo úv prodjúci o výledo vojej čioi o výpých igálov. Prvom prmericej moži dmicého ém je vžd č. o zmeá že dmicého ém omžiá hodo výp závií iele od omžiej hodo vp le iež od milej hiórie ém.j. dmicý ém má pmäť. Uvžjme dv deliče epäi podľ Obr. 9 b. N ýcho deličoch defijeme ém orých premeé ú i b i b b. Prmerom bde v obidvoch prípdoch č. A zvolíme moži prípých hodô jedolivých premeých pr. V V i A b V b V i b A ovíme rozlišovci úroveň pr. preoť pri merí prúdov päí % iervl odčíi hodô defijeme obidvoch objeoch zdrojové ém. N obidvoch zdrojových émoch môžeme defiovť orieové geeríve ém orých chovie rčje čovo ivriý vzťh medzi vpom výpom. eóri omicého ridei /

22 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP Vpmi ú b rep. i lebo i b výpmi ú b. Pre delič Obr. 9 pli ledjúce čovo ivrié vzťh : R R i R R V omo prípde je omžiá hodo výpého päi primo úmerá omžiej hodoe vpého päi. Ide ed o ém bez dmi. i i b R R i b Símč R C b b Obr. 9 : Príld icého dmicého ém b Pre delič Obr. 9b pli z ledjúce čovo ivrié vzťh : R i b i b d UC b C V omo prípde je päie odezáore oré je zároveň rové j omžiej hodoe výpého päi ém závilé jed počiočej hodoe päi odezáore v če iež iegrále prúd orý prechádzl odezáorom od č ž do. Omžiá hodo výpého päi závií od predchádzjúcej hiórie ém. Ide ed o ém dmicý. Pre oveie hodo výp pri ejej rozlišovcej úrovi emíme pozť celú hióri ém le čí ám pozť hióri z ejú dob orú voláme hĺb pmäi dmicého ém. V šom prípde b me pri riešeí difereciálej rovice prevedčili že hióri ém z dob ršej o - de hodo 4τ 4 R C ovplvňje omžiú hodo le veľmi málo pod %. U émov defiových fziálch objeoch pôobje úo záviloť hiórii ém prv oré mljú eergi. N zálde lógie vedeým elericým obvodom i hovorí j pci. Nemi o mozrejme bť le elericé pci lebo idčoi môž o bť zorvčé hmo lebo mome zorvčých íl ádrže mljúce vpli lebo pl epelá zorvčoť rôzch hmô pod. Dmicý ém vš emí bť le fziál. A bdeme pr. ledovť vývoj úpor obveľv v záviloi veľoi hrbého árodého prod záviloť vý ochorei horých cie dýchcích percee oxid iričiého v ovzdší pod. pôjde iež o dmicé ém. Je dôležié i vedomiť že rozhodie či ide o dmicý ém lebo o ém bez dmi je relíve závií čo zvoleej rozlišovcej úrovi. eb me odčíli meré vzor päi v iervloch -6 meli b me brť do úvh rozplové pci idčoi požiých odporov j ém Obr. 9 b ám jvil o dmicý. Pri doočom zjemeí rozlišovcej úrove ždý ém áv dmicým émom. Nop žid ém i voje vloi ezchováv emeé preo vo veľých čových merích emôžeme žid ém povžovť z icý. Pri defioví ém v pode plili ieo ri príp [7] : vliív bereicý memicý. Z zldeľ vliívej šol je možé povžovť Berlfho orý pojem ém defije ledove : "Sém je omplex prvov chádzjúcich vo vzájomej iercii" [9]. eóri omicého ridei /

23 echicá iverzi v ošicich l BERG IRP bereicá eóri émov vchádz z prác Ahbho. eóri predpoldá exieci ívej ridicej zlož ém pívej ovládej zlož ém oré ú vzájom prepojeé päo väzbo orá proredje ridicej zlože iformácie o úpešoi ridei []. V memicej eórii émov je ém prvidl chrerizový o réz úči dvoch lebo vicerých moží. Hlvým predvieľom ohoo mer je Merovič [] orý ém defije : de X i R i ú eprázde moži prvov ú eprázde moži vzťhov. S { X R} X { X X R { R R L X L R } } Sém pozoáv vžd z poridej moži prvov oré mjú rčié vloi medzi orými j ich oolím ú rčié vzťh. Sém môže bť úče prvom ém vššieho rád prvo ém môže bť úče émom ižšieho rád. Z pohľd proceov je ém úhr prebiehjúcich fziálo - chemicých proceov iež j proriedov ich relizáci. Sém ed ldá z vlých proceov zridei v orom proce prebiehjú zo všeých proriedov orol rideie proceov pojei medzi imi. Vše ieo či ú vzájom zvizé polpôobi v iom zmle vvárjú zvreý celo lebo i b ich ebolo možé zývť émom. ždý ém je v oolím proredícvom vpov x výpov Obr.. Vpmi môž bť príld prcovává rovi jej hmooť zložeie eplo ď. N ém prvidl pôobi porch z. N ich ompezáci iež preo b ém prcovl poždovým pôobom požívjú ridice pôobei. porch z vp x vpé veliči SYSÉM SÚSAVA výp výpé veliči ridice pôobei Obr. : Grficé zobrzeie ém Ab bolo možé brhovť od oréch vpých výpých vloí prod iež od chrerií echologicého proce jeho prmerov oré chrerizjú podmie čioi echologicého proce je é orée chemicé fziále echologicé vloi ýcho chrerií evžovť. Všeobecoť eórie omicého ridei možňje vviúť ém ridei pre rôze obje podľ jedoých pricípov berúc do úvh zvlášoi ýcho objeov le pri projeoví iformčého ém ímče vp ridicich cií do obje čé čle. Sém je ed moži prvov vzájome eb pôobicich vzjúcich cieľové chovie. ždý ém môže ldť z jedolivých podémov lebo môže bť ám podémom vojho dém. U ždého ém rozozávme dve záldé vloi o chovie ém šrúr ém. Šrúr ém je moži relácií pôob poridi orými ú päé prv rčiého ém hmoého eergeicého lebo iformčého. Šrúr jlepšie zázorňjeme orieovým grfom - jčejšie zv. bloovo chémo de ždém vzťh relácii odpovedá jede blo orieovými pojicmi medzi ýmio blomi je vjdreá vpá lebo výpá úloh jedolivých eóri omicého ridei /