Príhovor. Uplynulo len niekoľko týždňov, keď sme všetci s veľkým záujmom sledovali sprostredkované

Transcript

1 Agrobioenergia štvrťročník pre poľnohospodársku energetiku 1/ 2009, ročník 4 Vydáva: A. B. E. združenie pre poľnohospodársku biomasu Rovinka 326 Redaktor: Ing. Štefan Pepich, PhD. Redakčná rada: Ing. František Zacharda, CSc. Ing. Štefan Pásztor Ing. Jozef Nahácky Ing. Karol Považan Ing. Jozef Bittarovský RNDr. Peter Bohunický Ing. Miroslav Kušnír Adresa redakcie: Agrobioenergia, Rovinka 326 Kontakt: tel: , e mail: pepich@sktc 106.sk, zacharda@sktc 106.sk Tlač: Typoset print, s. r. o. Tomášikova 26, Bratislava 2 Povolené: Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom: EV 3009/ 09 Redakcia nezodpovedá za obsahovú správnosť inzerátov a príspevkov. Príspevky neprešli jazykovou úpravou, nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. ISSN Z OBSAHU Príhovor...3 Zo sveta...4 Biomasa repky a jej využitie na výrobu tepla...5 Z domova...6 Energia z konopy siatej...7 Recyklácia obnoviteľné zdroje energie stavebníctvo...10 Láskavec ako významná energetická plodina...11 Zo sveta...13 Obrazová príloha...14 Stroje na spracovanie biomasy...15 Využitie repy cukrovej na výrobu bioetanolu...16 Fotovoltaika na slovensku, alebo popoluška obnoviteľných zdrojov energie...19 Poľnohospodárska biomasa z pohľadu regionálnej bioenergetiky...21 Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, sktc 106. Centrum pre poľnohospodársku biomasu...25 Z domova...26 Príhovor Uplynulo len niekoľko týždňov, keď sme všetci s veľkým záujmom sledovali sprostredkované informácie v masmédiách o takzvanej plynovej kríze a naše pocity nadšenia sa striedali s pocitom sklamania, podľa toho aká informácia prenikla na verejnosť. Plyn bude. Moskva a Kyjev majú podpísať dohodu alebo Plyn z Ruska tak ľahko nebude. Rokovania stroskotali a podobne. Samozrejme, že výpadok dodávok plynu má za následok aj vysoké ekonomické straty v národnom hospodárstve, ktoré ekonómovia vyčíslili na 1,2 miliardy EUR. Dnes, na začiatku apríla, nás znovu máta hrozba novej plynovej krízy. Nebudeme rozoberať politické pozadie tohto problému ale skutočnosťou je, že Slovensko je na viac ako 90 % závislé od dovozu primárnych energetických zdrojov a to sú predovšetkým zemný plyn, ropa, čierne uhlie, jadrové palivá a vo väčšom podiele aj hnedé uhlie. V Európe nie sme sami, lebo zemný plyn z Ruska na pokrytie celej svojej spotreby dovážajú aj Estónsko, Lotyšsko, Litva, Fínsko, viac ako 50 % spotreby dovážajú Bulharsko, Grécko, Česká republika, Rakúsko, Maďarsko a Slovinsko a aj taká vyspelá krajina ako Nemecko dováža takmer 40 % svojej spotreby zemného plynu. Je na mieste otázka: Sú aj tieto krajiny rovnako ohrozené výpadkom dodávok zemného plynu ako Slovensko? Odpoveď je jednoznačná nie. Najmä preto, že vo väčšine krajín Európskej únie je dôslednejšie prepracovaná a realizovaná diverzita zdrojov energetických surovín a ich dostupnosť. Nie nadarmo aj Európska únia prehodnocovala otázky závislosti na dovoze fosílnych palív najmä z mimoeurópskych krajín. Jedným z opatrení, ktoré Európska únia prijala sú opatrenia na zníženie tejto závislosti cestou zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Problematika využívania obnoviteľných zdrojov energie je v týchto krajinách dlhodobá záležitosť a najmä v krajinách ako sú Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Fínsko i Česká republika, venovali tejto problematike veľkú pozornosť a veľa finančných prostriedkov. Výsledkom je zvyšujúci sa podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie, ktorý predstavuje v Nemecku 3,1 %, Dánsku 12,2 %, Fínsku 21,8 % a v Rakúsku až 22 %. Technológie, ktoré sa podieľajú na výrobe energie z obnoviteľných zdrojov sú predovšetkým technológie spaľovania biomasy a technológie výroby bioplynu a následne elektriny a tepla z biomasy. Rozmach využívania biomasy ako najdostupnejšieho obnoviteľného zdroja energie v týchto krajinách vyplýva z charakteru a prírodného bohatstva krajiny, z bohatstva lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Vyplýva to najmä z uvedomenia si skutočnosti, že biomasa je pravidelne sa obnovujúci zdroj energie, v dostatočnom množstve a v danom mieste, že využitie biomasy pomáha krajinotvorbe, životnému prostrediu, pomáha rozvoju vidieka, poľnohospodárstvu a v neposlednom rade aj energetike. Slovenská republika svojim prírodným charakterom krajiny sa v ničom nelíši od takých krajín ako Rakúsko či Nemecko. Až 47 % plochy územia Slovenskej republiky tvorí poľnohospodárska pôda a 41 % plochy územia je pokrytej lesmi. Cieľavedomou hospodárskou činnosťou na poľnohospodárskej a lesnej pôde zabezpečujeme produkciu potravín pre výživu obyvateľstva, produkciu krmovín, surovín pre potravinársky, chemický, farmaceutický priemysel, produkciu drevnej hmoty pre drevospracujúci priemysel, pre chemický priemysel a vykurovanie. Pri tejto činnosti vzniká veľké množstvo odpadovej biomasy, ktorá sa môže využiť na energetické účely. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti obyvateľov Slovenska je potrebné zachovať tzv. primárnu poľnohospodársku pôdu, to znamená pre priame poľnohospodárske využitie na pestovanie rastlín a chov zvierat tak, aby nebola ohrozená potravinová bezpečnosť. Z hľadiska výmery to predstavuje ha ornej pôdy a ha trvalých trávnych porastov. K tomu treba započítať výmeru viníc ha a výmeru chmelníc, záhrad a ovocných sadov. Táto výmera tvorí spolu asi 60 % celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. 3

2 Okrem toho máme veľké plochy poľnohospodárskej pôdy, ktorá nie je vhodná na produkciu plodín pre potravinárske ani krmovinárske účely alebo ktorá sa z rôznych dôvodov (napr. zníženie stavov hospodárskych zvierat) nevyužíva. Túto pôdu môžeme využívať na pestovanie energetických plodín, rýchlorastúcich drevín alebo na využitie existujúcich porastov biomasy. Toto je tzv. sekundárna poľnohospodárska pôda, ktorú je možné vyčleniť na alternatívne poľnohospodárske využitie a tvorí asi 40 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. Máme teda všetky predpoklady preto, aby sme mohli vyprodukovať dostatok biomasy nielen na pokrytie energetickej spotreby poľnohospodárstva ale aj na uspokojenie požiadaviek vytvárajúceho sa trhu z biomasou. Žiaľ musíme aj konštatovať, že realizácia zámerov vo využívaní biomasy na energetické účely v praxi nezodpovedá vynaloženému úsiliu. V uplynulých rokoch boli spracované a schválené na úrovni vlády koncepčné materiály a dokumenty, ktoré mali pomôcť realizácii vyššieho využitia biomasy na energetické účely. Bol schválený Akčný plán využitia biomasy na roky , v ktorom boli jasne definované opatrenia a prijaté uznesenia na ich splnenie. V posledných dňoch bola prijatá Dlhodobá stratégia využitia poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely, uznesenie vlády SR č. 108/ 2009 z dňa , v ktorej je deklarovaná stratégia, zdroje a potenciál biomasy, možnosti využitia na vykurovanie, výrobu bioplynu, výrobu biopalív, ciele stratégie a opatrenia na ich splnenie. V poslednom štádiu úprav je aj dlho očakávaný návrh zákona o podpore OZE a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla. Spomenutý návrh zákona ešte v štádiu spracovania vyvoláva ostré polemiky a diskusie najmä preto, že garantuje povinnosť výkupu elektriny s OZE, výkupnú cenu elektriny a garantovanú dobu platnosti výkupnej ceny. Tieto podmienky dávajú istoty nielen pre poľnohospodárov, že vložené investície do budovania zariadení na spracovanie odpadov na energetické účely sa im vrátia, ale vytvárajú predpoklady aj pre finančné skupiny a priemyselných investorov ako bezpečne investovať s garanciou návratnosti vložených investícií. V tejto oblasti však treba prihliadať na vyššie spomenuté vládne dokumenty a rozumne využívať poľnohospodársku pôdu na ten účel, na ktorý je pôvodne určená. Riešenie problematiky využívania biomasy na energetické účely nie je jednoduchá záležitosť aj keď nezainteresovanému by sa tak mohla zdať. Vyžaduje si to súhrn vedomostí a poznatkov z oblasti biológie, chémie, agronómie, techniky ale aj znalosti z oblasti legislatívy a ekonomiky tak, aby realizácia podnikateľského zámeru bola úspešná a priniesla všeobecný prospech. Máme na mysli prospech poľnohospodárstva, prospech udržiavania okolitej krajiny, čistoty ovzdušia a životného prostredia a v neposlednom rade aj prínos pre lacnejšiu a dostupnejšiu energiu. Ing. Vladimír Palša, CSc. Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Zo sveta Ropu vyrobia huby Profi auto V pralesoch juhoamerickej Patagónie (Chile a Argentína) objavil biológ Gary Strobel (profesor patológie rastlín na Štátnej univerzite v Montane, USA) niečo, čo môže zmeniť budúcnosť ľudstva. Zistil totiž, že v symbióze so stromom ulmo (Cordifolia Eucryphia), ktorý dosahuje výšku až 12 m, žije huba produkujúca uhľovodíkové pary, ktoré sú svojím zložením blízke nafte. Endofytická huba Gliocladium roseum je známa už dlhší čas a práve jej sa pripisujú veľké zásluhy na trvanlivosti ulmového dreva produktmi svojho metabolizmu totiž ničí ostatné huby a iných škodcov. Až donedávna sa však nevedelo, že jednou zo zložiek, ktorá má tento fakt na svedomí, sú aj uhľovodíkové pary ropného charakteru. Huba G. roseum produkuje celý rad prchavých uhľovodíkov, okrem iného aj viacero typov, ktoré obsahuje bežná motorová nafta. Vo výparoch G. roseum sa nachádza napríklad pentán, hexán, heptán, oktán a dodekán. Huba produkuje aj ďalšie uhľovodíky, vrátane alkoholov a esterov mastných kyselín. Koncentrácia jednotlivých zložiek sa líši v závislosti od toho, na čom huba momentálne parazituje. Tajomstvo ulmového dreva spočíva v tom, že pary huby, ktorá rastie na ulmovom dreve majú iné zloženie ako huby vyprodukované na celulóze v laboratórnych podmienkach. Pre budúcnosť priemyselnej výroby palív je však dôležité, že spomínané prchavé uhľovodíky dokáže vyprodukovať aj z celulózy. Produkty G. roseum, ktoré sú bežne súčasťou motorovej nafty, označil Strobel ako myco diesel. Objavenie týchto húb by možno pomohlo vysvetliť vznik ropy ako takej doteraz sa totiž predpokladalo, že ropa vzniká pri vysokom tlaku a teplote a obmedzenom prístupe vzduchu a práve v dôsledku týchto podmienok sa pôvodné organické zvyšky pretvoria na ropné uhľovodíky. Objav Stobelovho tímu však naznačuje, že prvotným impulzom pre vznik ropy by mohli byť práve organizmy podobné G. roseum, ktoré pri obmedzenom prístupe vzduchu začali požierať pôvodné organické zvyšky a ropné produkty vlastne mohli vznikať ako odpad. A ak by aj ropa v dávnych dobách v hĺbkach Zeme nevznikla týmto spôsobom. mohla by sa takýmto procesom vyrábať v budúcnosti. Sám Strobel si však netrúfa odhadnúť, kedy by sa schopnosti G. roseum mohli začať využívať v praxi. Vedci sa pravdepodobne budú snažiť vyvinúť geneticky upravené organizmy, ktoré by využívali princíp, akým uhľovodíky vyrába aj G. roseum, ale budú vhodnejšie pre spracovanie celulózy. 4

3 Biomasa repky a jej využitie na výrobu tepla Ing. Gabriela Šrojtová, Centrum výskumu rastlinnej výroby, Výskumný ústav agroekológie Michalovce Nevyhnutnosť diverzifikácie tvorby energetických zdrojov nám potvrdila nedávna plynová kríza na Slovensku začiatkom januára V ychádzajúc preto zo skúseností v ostatnom čase, je jedným z najvhodnejších riešení stabilizovania tvorby tepla investovanie do nových ekologickejších technológií využívajúcich pevnú biomasu na energetické účely. Pevná biomasa v podobe rastlín je jedným z najuniverzálnejších a najrozšírenejších alternatívnych zdrojov energie na zemi. Z poľnohospodárskych plodín sa ako perspektívna na energetické využitie javí slama, ktorú možno na Slovensku získať okrem husto siatych obilnín, kukurice, slnečnice aj z repky. Výlisky alebo výpalky z repky olejnej, kukurice a slnečnice sú pri výrobe biopalív ďalším možným energetickým zdrojom. Slovenským pestovateľom by sa tak malo vyplatiť zasiatie osevnej plochy repky ha na jeseň 2008, pretože ešte stále s jej odbytom by nemal byť problém a to aj za zaujímavú cenu. Repka je nielen výborným prerušovačom obilných sledov, ale aj profitabilnou plodinou. Cenu repky by mal udržovať rastúci dopyt po metylestere repkového oleja, keď jeho obsah má v motorovej nafte narásť v najbližších rokoch na 5,75 %. Len v Slovenskej republike by tak mal v nafte skončiť repkový olej z približne ton repky, čo je z produkcie cca ton získanej v roku 2008 len asi 36 % produkcie (tabuľka). Perspektívnym zdrojom palivovej biomasy sú energetické porasty rýchlorastúcich energetických plodín medzi ktoré patrí aj repka olejná. Najjednoduchším riešením jej využitia je priame spaľovanie odpadovej biomasy slamy. Pevné formy biomasy sa ako palivo využívajú priamo v kotlových systémoch. Okrem nižších variabilných nákladov na palivo (v porovnaní so zemným plynom) sa pri spaľovaní pevnej biomasy v kotlových systémoch, uvoľňujú emisné znečisťujúce látky hlboko pod limitmi stanovenými súčasnou legislatívou. Prednosťou pevnej biomasy ako alternatívneho paliva v porovnaní s fosílny Tabuľka: Pestovanie repky olejnej ozimnej v Slovenskej republike v rokoch Rok [ha] [t.ha 1 ] Celková produkcia [t] , , , , , , , , , , , mi palivami (uhlie, ropa, zemný plyn) je produkcia minimálneho množstva emisií SO x v spalinách a neutralita emisií CO 2, pretože pri spaľovaní biomasy sa uvoľní iba toľko CO 2, koľko rastlina počas svojho rastu prijala. Ekologickým prínosom pri spaľovaní biomasy je malé množstvo ekologicky neškodného popola v porovnaní s uhlím (1 až 2 % popola v prípade spaľovania biomasy). Výhodou poľnohospodárskej biomasy je aj jej nemenná ročná produkcia a po zbere okamžitá pripravenosť na spracovanie a využitie. Okrem spaľovania repkovej slamy sa rysuje ďalšie využitie repky a to výliskov z výroby repkových olejov. Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom je veľký predpoklad, že v tomto a nasledujúcich rokoch bude dopyt po repkovom semene prevažovať nad ponukou. Je to dobré pre pestovateľov repky, pretože nedostatok ponuky nad dopytom vždy vedie k zvýšeniu ceny. Do repky olejnej ozimnej sa preto oplatí investovať viac, pretože i pri súčasnej cene sú všetky intenzifikačné faktory vysoko návratné. V rámci výskumných úloh Centra výskumu rastlinnej výroby Výskumného ústavu agroekológie Michalovce, na experimentálnom pracovisku v Milhostove, na ťažkých pôdach glejových sme v roku 2007/ 2008 sledovali niektoré intenzifikačné faktory ovplyvňujúce tvorbu úrod semena repky olejnej ozimnej. Významným intenzifikačným faktorom pre repku olejnú ozimnú je hnojenie najmä dusíkom. V poľných stacionárnych pokusoch pestovanie repky bolo riešené v šesť honovom osevnom postupe (pšenica letná forma ozimná repka olejná 5

4 ozimná pšenica letná forma ozimná slnečnica ročná jačmeň siaty jarný lupina biela) po vhodnej predplodine pšenice letnej forme ozimnej. Na variantoch konvenčnej agrotechniky pri nižšej dávke dusíka 150 kg.ha 1 3,36 t.ha 1 oproti vyššej dávke 200 kg.ha 1 3,65 t.ha 1 bol zaznamenaný pokles úrod. Bez investície do hnojív, predovšetkým do dusíka, nie je možné zabezpečiť ekonomicky efektívnu produkciu semena repky. Paralelne s prípravou intenzívneho pestovania repky, využívania biomasy repky (slamy a výliskov) v sektore energetiky, či už ako suroviny alebo alternatívneho biopaliva, treba venovať pozornosť vývoju a výrobe efektívnych energetických technológií a zariadení. V podnikoch je potrebné zaviesť moderné energetické technológie, ktoré efektívne využívajú energetický obsah biopalív s minimálnym dopadom na životné prostredie. Skúsenosti s prevádzkovaním variabilných biomasových kotlových systémov získali výrobcovia tepla už vo viacerých mestách a obciach na Slovensku. Jedným z takýchto podnikov na východnom Slovensku je spoločnosť Chemes. Plánuje rekonštruovať a modernizovať zariadenie na výrobu energií. Finančná skupina Slavia Capital, ktorá vstúpila do energetickej spoločnosti Chemes, a. s., Humenné a vedenie podniku vypracovali nový strategický projekt s odhadom investícii 1,1 až 1,4 miliardy korún so začiatkom od januára v roku K tomu obnovia technológiu za viac ako 51 miliónov korún. Po zmenách chcú byť sebestačnejší vo výrobe elektrickej energie, ktorú môžu kombinovane vyrábať spolu s teplom. Doteraz v podniku používali kotly na výrobu tepla, ktoré boli inštalované v roku Tie chcú v priestoroch súčasnej energetickej prevádzky vymeniť za novú kotlovú jednotku a tam umiestniť aj efektívnu kondenzačno odberovú turbínu. Zámer je v súlade s koncepciou Chemes, a. s., Humenné v oblasti tepelnej energetiky a v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenska. Chcú používať energonosiče ako palivo podľa toho, ktorý z nich bude v danej chvíli najlacnejší. To priaznivo ovplyvní aj konečnú cenu tepla a elektriny. V roku 2008 v Chemese spotrebovali 73 % čierneho pooantracidického a 10,1 % čierneho uhlia. K tomu 12,7 % zemného plynu, 2,6 % vykurovacieho oleja a 1,6 % biomasy. Po zmene technológie chcú uprednostniť trvalo obnoviteľné zdroje drevnú štiepku z Energy Snina a výlisky z výroby olejov v spoločnosti Palma Group, a. s. Z kg repkového semena sa spracovaním získa 660 kg výliskov s obsahom okolo 6 % zvyškového oleja, pritom spoločnosť ročne spracuje lisovaním ton repkového semena. Spoločnosť je pripravená efektívne napĺňať program rozvoja biopalív na Slovensku. Palma Group, a. s. je pre poľnohospodárov kvalitný a inovatívny výrobca, spoľahlivý a rýchly dodávateľ a zároveň stabilný a dlhodobý obchodný partner. Prevážna časť odbytu výliskov bola by realizovaná samostatnou obchodnou aktivitou firmy Palma Group, a. s. závod Sečovce. Spaľovanie výliskov z výroby olejov repky nemá negatívny vplyv na životné prostredie, nakoľko ide o prevádzku realizovanú v súlade s najnovšími požiadavkami na ochranu životného prostredia. Vzhľadom na geografickú polohu Slovenska a výmeru plôch poľnohospodárskej pôdy, máme najväčšie predpoklady na využívanie biomasy na energetické účely. Využívanie biomasy a ostatných obnoviteľných zdrojov má jeden cieľ a to vyrobiť dostupnú, lacnejšiu energiu z vlastných zdrojov a nahradiť tak energiu vyrobenú z klasických najmä fosílnych, energetických zdrojov. Rast ceny zemného plynu posúva vykurovanie biomasou i napriek nákladom na inštalovanie špeciálnych kotlov medzi rýchlo návratné investície. Aj nedostatok zemného plynu na Slovensku začiatkom januára 2009 je jedným z ďalších dôvodov, ktoré nútia výrobcov tepla hľadať vhodné úsporné opatrenia a nové efektívne riešenia pre konečných odberateľov. Z domova Využívanie biomasy by mohlo zmierniť energetickú krízu Bratislava 4. februára Zmierniť dôsledky energetickej krízy by mohlo zvýšenie využívania biomasy. Práve tú považuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR za jeden z najperspektívnejších obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach SR. Slovensko má dostatočné zásoby biomasy, dendromasy aj fytomasy. Máme veľmi dobré podmienky na to, aby sme si enormné množstvo dokázali zabezpečiť sami z prírodných zdrojov, konštatoval po rokovaní vlády SR štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Vladimír Palša. Ako doplnil na margo schválenej Dlhodobej stratégie využívania poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na energetické účely, štát by mal využívanie biomasy viac podporovať: Keď si urobíme poriadok s pôdnym fondom, máme na niekoľko rokov zabezpečený vysoký objem megajoulov, aby sme zmiernili aj energetickú krízu. Treba sa však chopiť rozumu a mal by aj štát viac tieto postupy financovať a podporovať. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti obyvateľov Slovenska postačuje okolo 1 milióna hektárov ornej pôdy, čo je približne 78 % z celkovej výmery ornej pôdy. Základná výmera pre plodiny na ornej pôde je 1,003 milióna ha. V roku 2007 jej bolo na Slovensku evidovaných 1,348 milióna ha. Rozdiel medzi skutočnou a potrebnou výmerou je ha ornej pôdy (22 %), na ktorej by sa podľa Ministerstvo hospodárstva SR dali pestovať aj energetické plodiny. Medzi výhody pestovania energetických plodín patrí možnosť vytvárať nové pracovné príležitosti, čo môže spomaliť vyľudňovanie vidieka, diverzifikujú riziko v podnikaní a pomáhajú tiež zvyšovať stabilitu v hospodárení. Energetické plodiny znižujú produkciu emisií i nároky na agrochemikálie a viac šetria životné prostredie. 6

5 Energia z konopy siatej JUDr. Vladimír Zemko, Slovacanna, Šoporňa V ýpadok z osevných plánov poľnohospodárov za posledné desaťročia sa podpísal hlavne na zabrzdení vývoja spracovateľských technológií. Štartovacia plocha konopárskeho priemyslu je de facto na nule, čo však môže byť výzvou pre celý rad činností, napr. strojárskeho priemyslu a nových konštrukčných riešení. Ako sa rodila legislatívna zmena Konopa siata človeku slúžila po tisícročia a na Slovensku má tiež jej pestovanie bohatú tradíciu. Vnútorný potenciál možností využitia konopnej suroviny semena, vlákna a pazderia, ako aj jej enviromentálnych parametrov pestovania som objavil pred viac ako desiatimi rokmi. Tento impulz bol pre mňa ekologicky orientovaného človeka taký silný, že už som konopu siatu z hlavy nepustil. Postavil som si pred seba životný cieľ znova rozbehnúť konopársky priemysel a v rámci neho využitie jej energetického potenciálu. Začala sa dlhá Odysea, ktorá skutočné plody všetkých dlhoročných snáh a aktivít prináša až tento rok. V roku 2001 som upozornil Ministerstvo zdravotníctva SR na likvidačnú úpravu pestovania konopy siatej v zákone č. 139/ 1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch a následne som podal proti rozhodnutiu ministerstva ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Hlavnou argumentačnou líniou bolo podčiarknutie skutočnosti, že konopa, ktorá neobsahuje žiadne zakázané látky by nemala podliehať reštrikčnému režimu uvedeného zákona, ale pod osobitný právny režim. Stigmatizácia konopy označením nebezpečnej drogy podriadená pod nezmyselný právny režim bola porušovaním pravidiel hospodárskej súťaže zo strany štátu, čo bolo ako hlavný fakt uvedené v ústavnej sťažnosti. Sťažnosť bola súdom pre údajné formálne nedostatky zamietnutá. Moja dôvera ako právnika v ústavnosť právneho režimu bola otrasená Následne som sa s ďalšími aktivistami rozhodol riešiť problém cez občianske združenie Zelený svet Cannabia a spoločne s neinvestičným fondom Prečo nie konope? vyvinúť tlak na zainteresované inštitúcie a dosiahnuť tak sprístupnenie pestovania konopy všetkým poľnohospodárom. Zo strany štátnych orgánov išlo o vytrvalú ignoráciu všetkých snáh, dokonca aj pripomienok podaných k návrhu novely zákona spolupodpísaných VÚRV Piešťany a Šľachtiteľským ústavom v Bučanoch. Avšak vstupom Slovenska do EÚ sa naša pozícia radikálne zmenila a vznikol priestor na uplatnenie si nárokov voči štátu cez systém európskej legislatívy. Koncom roka 2007 sme podali sťažnosť voči SR na Európsku komisiu, ktorá nariadila vykonať zmeny v legislatívnej úprave a náš zápas sa konečne chýlil ku koncu. Bolo to dlhých, zbytočne stratených, osem rokov Politika a iracionálna dávka nepochopiteľnej tvrdohlavosti stáli slovenských konopárov desiatky miliónov korún. Dokonca aj kvóty dojednané na produkciu dlhého konopného vlákna sú žalostne nízke ani nie 200 ton. Korunou absurdity bola ovenčená snaha bývalého vedenia pôdohospodárskeho rezortu o úplný zákaz používania konopného semena a konopných potravín vôbec Boli to zvláštne časy. Konečne zmena Po intervencii zo strany Európskej komisie a stanovení termínu na zmenu slovenskej konopárskej legislatívy začali nie celkom jednoduché medzirezortné rokovania, kde ministerstvo zdravotníctva húževnato držalo starú líniu, avšak celý proces vyústil do schválenia zmeny v parlamente a jej účinnosti od V akej podobe? Čiastočne ďalej diskriminujúcej poľnohospodárov, konkrétne tých drobných farmárov, ktorí nie sú poberateľmi platby na plochu od PPA; musia ďalej žiadať a vybavovať od rezortu zdravotníctva povolenie, avšak za oveľa ľudskejších podmienok, keďže boli zo zákona vypustené mnohé nezmyselné prekážky. Naproti tomu pestovatelia, ktorí sú poberateľmi platieb na plochu majú už iba ohlasovaciu povinnosť. Obr. 1: Konopné baly foto. M. Ruman Nároky na pestovanie Konopa má možnosti všestranného využitia v potravinárstve, ako rastlinná surovina pre textilný priemysel, aj ako plodina energetická. Uvádza sa, že konopa vytvorí za rok z rovnakej plochy dva a polkrát vyššiu produkciu organickej hmoty ako les. 7

6 Obr. 2: Konopný dom foto L. Krejza Konopa je z pohľadu geografického rozšírenia značne prispôsobivá. Je však rastlinou značne dlhodennou a je náročná na dostatok vlahy. Na vytvorenie kilogramu sušiny spotrebuje litrov vody. Celková spotreba vody za vegetačné obdobie nemá klesnúť pod 500 mm. Polovica celkového množstva vody je spotrebovaná vo fáze kvitnutia. Okrem dostatočného množstva vody vyžaduje aj kvalitnú pôdu. Je veľmi citlivá a v súvislosti s pôdou môže slúžiť ako indikátor jej kvality. Najlepšie rastie na pôdach úrodných, hlbokých, dobre zásobených vodou a živinami. Zvlášť jej vyhovujú lužné a nivné pôdy. Humózne pôdy, dobre zásobené živinami s dobrým vodným režimom, rast konopy významne ovplyvnia. Rôzna kvalita pôdy môže spôsobiť rozdiel vo vzraste rastlín okolo jedného metra a viac. Najlepšie ocení pôdy stredne ťažké, hlinité, až piesčitohlinité. Konopa potrebuje značné množstvo ľahko prístupných živín. Nároky na živiny súvisia aj s rozvojom koreňovej mikroflóry. Na koreňoch konopy je viac baktérií, ktoré rozkladajú dusíkaté organické zlúčeniny, ako u iných rastlín. Na 1 kg koreňov bolo u pšenice zistených 15 miliónov a na 1 kg koreňov konopy takmer 12 miliárd mikroorganizmov. Pri dostatku dusíku v pôde sa vytvorí medzi koreňmi a baktériami symbióza. Na prihnojovanie reaguje konopa v porovnaní s inými plodinami výrazným zvýšením výnosu. Plným hnojením možno zvýšiť výnos konopných stoniek až o 194 %. Na odber živín majú vplyv pôdne a klimatické podmienky, obsah živín v pôde, hnojenie, typ a odroda konopy. Na 0,1 t stoniek spotrebujeme v kukuričnom výrobnom type: 1,7 2 kg N, 0,5 0,6 kg P a 1,5 1,8 kg CaO. Konopa má na živiny rôzne nároky. Dusíka využije %, fosforu % a draslíku %. Maximálne využitie živín je možné pri dostatku vody v pôde. Najvyšších výnosov bolo dosiahnuté pri 70 % absolútnej pôdnej vodnej kapacite. Základným hnojivom pod konopu po obilninách je dobre odležaný maštaľný hnoj, ktorý má veľký vplyv na udržanie a zvýšenie výnosov. Hnojenie južných odrôd konopy dávkou t.ha 1 maštaľného hnoja zvýšilo výnos vlákna o 25 % a výnos semena o 11 %. Pri nedostatku maštaľného hnoja alebo kompostu môžeme použiť zelené hnojenie. Z hnojenia jednotlivými živinami uvedieme na prvom mieste hnojenie dusíkom, ktorý podporuje rast vegetatívnych orgánov. Význam má hlavne pri pestovaní konopy na vlákno. Ovplyvňuje rýchlejší rast rastlín do výšky a čiastočne aj do šírky. Dostatok dusíka sa priaznivo prejavuje v zlepšení pomeru dĺžky k hrúbke stonky. Na pôdach slabo kyslých máme hnojiť liadkovou formou dusíku, na pôdach slabo zásaditých až neutrálnych dávame prednosť amoniakovej forme. Konopa potrebuje mnoho dusíku hneď na začiatku vegetácie. Z celkového množstva dusíka prijatého konopou pripadne 50 % na obdobie dní po vyklíčení, ďalších 50 % pripadne na obdobie nasledujúcich 2 mesiacov rastu. Zber a spracovanie Ďalším orieškom, ktoré musí poľnohospodár pestujúci konopu rozlúsknuť, je samotný zber konopnej stonky a semena. Technologické poňatie tejto otázky sa uberá dvoma hlavnými smermi adaptérmi pripevnenými na kombajn alebo žacími lištami bubnovými či prstovými agregovanými s traktorom. Za posledných pár rokov sa aj v tomto smere objavili zaujímavé technické riešenia, ktoré celý proces zjednodušili a urýchlili. Žacie lišty vyvinuté českou firmou majú výkon 5 ha pokosenej konopnej plochy za hodinu. Po zožatí a niekoľkodňovom vyrosení konopnej slamy na poli (po zbere až 70 % hmoty zostáva na strnisku) sa táto zlisuje do balíkov a je pripravená na separáciu vlákna od pazderia. Na Slovensku bude potrebné znova postaviť niekoľko trepacích liniek na zvládnutie tejto základnej podmienky spracovania konopnej slamy, aby sa mohli získané materiály ďalej zhodnocovať. Vytrepávacie linky sú skonštruované na základnom technologickom riešení priekopníckeho zariadenia spred viac ako 80 rokov tzv. Schlichtenovho dekortikátora. Konopný materiál prechádza linkou niekoľkými úrovňami a na konci je vyčesané vlákno rôznej kvality a rôznym podielom obsahu pazderia. Mojim zámerom je inštalácia linky s výkonom 1,5 t konopnej slamy na vstupe a v prvej fáze osiatou plochou najmenej 200 ha v podmienkach Podunajskej nížiny. Vlákno bude spracované na tepelné izolácie a pazderie bude použité na produkciu energie a stavebných materiálov. Konopná energia Pri plánovanom získavaní energie z konopného pazderia je možnosť rozhodovania medzi tromi stupňami zhodnotenia základnej suroviny s výrazne rozdielnou pridanou hodnotou. Najjednoduchším spôsobom je spaľovanie pazderia v systémoch na drevnú štiepku. Výhrevnosť je do 17,5 MJ.kg 1. Pri výnose 15 ton v podmienkach západného Slovenska je to až 250 GJ energie z jedného hektára. Pazderie je však možné spracovať aj do formy peliet či brikiet. Vyspelejším spôsobom zhodnotenia energetického potenciálu konopy je výroba bioplynu. Kilogram suchej hmoty vytvorí až 320 litrov bioplynu. Najvýhodnejším využitím energie z konopy je však výroba bioetanolu. Pri použití vyspelých technológií na báze enzýmov z hektára možno získať vyše litrov etanolu.

7 Obr. 3: Trepacia linka Švajčiarsko foto. M. Ruman Tepelné izolácie Konopné vlákno má vynikajúce vlastnosti, ktoré je možné využiť aj na účely zateplenia budov. Z lykových vlákien je najjemnejšie a najmäkšie, pričom vykazuje vysokú pevnosť v ťahu 290 až 700 mn.tex 1 za sucha. Priečny rez vlákna má tvar nepravidelného päťuholníka a vo vnútri je vyplnené vzduchom, zadrží vyše 95 % UV žiarenia a má vysokú odolnosť voči teplu pri 370 C mení farbu a pri C uhoľnatie avšak nevzplanie. Má antistatické účinky. Obsah kyslíka v konopnom vlákne neumožňuje tvorbu anaeróbnych baktérií. Potraviny zabalené do konopných textílií zostávajú 2 dlhšie čerstvé. Vlákno obsahuje cca 67 % celulózy, 16 % hemicelulózy, 3,3 % lignínu, pektíny, tuky a vosky. Pri výrobe tepelných izolácií z konopy sa vlákno s určitými parametrami spracúva do podoby panelových rohožovitých útvarov rôznej hrúbky a hustoty. Okrem vnútorných izolácií sa vyrábajú aj fasádne dosky na vonkajšie zateplenie budov. Vlastnosti konopných izolácií: odolnosť proti vlhkosti a kapilárne vlastnosti pri odvádzaní vody možnosti uplatnenia v difúzne otvorených konštrukciách s parobrzdnými systémami izoluje v zime a v lete klimatizuje zaisťuje fázový posun vnikania tepla do objektu aplikácia a pracovné postupy totožné s konvenčnými materiálmi manipulácia je príjemná, bez nebezpečenstva poškodenia kože a dýchacích ciest uplatnenie v širokej škále konštrukcií v novostavbách i starších domoch zabezpečuje dobrú mikroklímu s prirodzenou ochranou proti pliesňam, hnilobe, hlodavcom a hmyzu dokonale izoluje a vytvára zdravé prostredie v interiéroch domov Súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,038 0,040 W.(m.K) 1, stupeň horľavosti DIN B1 B2, faktor difúzneho odporu 1 2. Dôležitým indikátorom naozajstnej energetickej sú však aj náklady a náročnosť pri výrobe. Pokiaľ na výrobu 1 kg polypropylénu je potrebných až 80 MJ energie, na sklené vlákno cca 35 MJ, na kilogram Obr. 3: Trepacia linka Švajčiarsko foto. M. Ruman konopnej izolácie stačí iba 5 MJ spotrebovanej energie. Konopné ekologické domy Stavebný priemysel je ďalším energetickým zhodnotením konopnej rastliny. Využíva sa v ňom pazderie, ktoré má výborné sacie vlastnosti. Pri petrifikačnom procese sa zmiešava s vodou a hydraulickým vápnom. Vzniká tak stavebný materiál s vynikajúcimi konštrukčnými a izolačnými parametrami. Je rovnako pevný ako betón sedemkrát ľahší a 2,5 pružnejší, lepšie odoláva prírodným podmienkam a lepšie izoluje, odpudzuje a odvádza vodu. Na stavbu rodinného konopného domu postačí 10 ton pazderia, pričom hrúbka stien bude viac ako 50 cm. Vlastnosti konopných stavebných materiálov: vysoká izolačná schopnosť vysoká difúzna schopnosť (priepustnosť pary) nepožívateľný pre hlodavcov a hmyz zvuková izolácia schopnosť akumulácie tepla ohňovzdorný veľmi nízka objemová hmotnosť umožňujúca nenáročnú aplikáciu Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,125 W.mK 1. Záver Konopa siata má svoje nezastupiteľné miesto vo využívaní fytoenergetického potenciálu poľnej produkcie a diverzita možností jej použitia z nej robí hlavného konkurenta všetkým ostatným energetickým plodinám. Dnes na svoju plnú príležitosť ešte len čaká, ale po zhodnotení celého jej potenciálu pochopíme, že sme prebudili spiaceho obra. 9

8 Recyklácia obnoviteľné zdroje energie stavebníctvo Oľga Némethová, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Oddelenie služieb pre MSP, Enterprise Europe Network BISS Slovakia Miletičova 23, Bratislava 2, Tel: Ak pôsobíte v oblasti recyklácie, obnoviteľných zdrojov energie, stavebníctva alebo regionálneho rozvoja, využite bezplatnú príležitosť stretnúť obdobne zamerané firmy zo zahraničia a rozšírte okruh svojich dodávateľov alebo odberateľov. V súčasnosti sa na nás zo všetkých strán hrnú informácie o hospodárskej kríze, poklese celosvetového dopytu a prepúšťaní. Neprepadajte depresii. Prijmite hodenú rukavicu. Chopte sa výzvy a zabezpečte pre svoje výrobky nových odberateľov. Nájdite si partnera, s ktorým jednoduchšie prekonáte svetovú recesiu. Alebo príďte načerpať informácie o nových trendoch v perspektívnych odvetviach ekológie, stavebníctva a regionálneho rozvoja. Neváhajte a príďte na Medzinárodné kooperačné podujatie PRO EKO, ktoré sa uskutoční 24. apríla 2009 v Banskej Bystrici a nájdite si nových obchodných partnerov. Podujatia sa zúčastnia firmy z celej Európy, ktoré sa zameriavajú na: RECYKLÁCIU (technológie; stroje a zariadenia pre zber, manipuláciu a dopravu odpadov; technológie, stroje a zariadenia pre separáciu a úpravu odpadov; spracovanie, skládkovanie a zhodnocovanie odpadov; ochrana vody, a čistoty vzduchu; poradenstvo a projekcia) OBnOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE (kotle na spaľovanie biomasy; ekologické palivá; tepelné čerpadlá, využitie slnečnej energie a odpadového tepla; malé vodné elektrárne; zvyšovanie účinnosti využitia energie a surovín; merače tepla pre domácnosť; úpravy kotolní a ekologické projekty) STAVEBNÍCTVO (služby v stavebníctve; inžinierska činnosť; konštrukčné systémy, stavebné stroje, náradie a materiály; strešné a izolačné materiály; sanitárna technika; stavba; nábytok; domácnosť, rekonštrukcia) REGIONÁLNY ROZVOJ (obnova dediny a rozvoj miest; podnikateľské a investičné aktivity; inštitúcie a programy regionálneho rozvoja; verejná správa a infraštruktúra). Výhodou kooperačného stretnutia je, že sa koná priamo na Slovensku. Nemusíte nikam cestovať, obchodní partneri prídu za Vami. Stačí, ak sa do 6. apríla 2009 zaregistrujete na webovej stránke -europe network.sk a vyberiete si zo zoznamu prihlásených spoločností, s ktorými sa chcete osobne stretnúť. Počas podujatia tak osobne spoznáte potenciálnych partnerov a získate nové cenné kontakty na firmy z Vášho odvetvia. Podujatie bude prebiehať spolu s medzinárodnými veľtrhmi, ktoré tiež môžete navštíviť: PRO EKO 5. výstava recyklácie a zhodnocovania odpadov; PRO ENERGO 8. výstava obnoviteľných zdrojov a úspor energií; PRO REGION 8. výstava regionálneho rozvoja a PRO ARCH 12. výstava stavebníctva. Účasťou na kooperačnom stretnutí získate i možnosť uverejniť stručný profil svojej firmy v katalógu výstavy PRO EKO. Kooperačné stretnutie pre vás pripravuje Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania v spolupráci s BIC Bratislava, v rámci podpornej podnikateľskej siete Enterprise Europe Network. 10

9 Láskavec ako významná energetická plodina Doc. Ing. Jan Piszczalka, PhD., Ing. Stanislav Králik, Technická fakulta, SPU v Nitre J ednou z takýchto plodín je láskavec (Amarantus), ktorý okrem toho, že je odolný na nedostatok vlahy, je vysoko tolerantný na pôdy nižšej kvality. Vyššiu úrodu poskytuje na pôdach ľahkých, úrodných pôdach a bohatých na vápnik. Láskavce patria do skupiny rastlín s C4 cyklom, ktoré majú veľkú rýchlosť fotosyntézy. Rod Amaranthus má vyše 20 druhov. U nás poznáme láskavec predovšetkým ako obťažnú burinu (Amaranthus retroflexus), ktorá rastie do výšky takmer 1 m. Okrem burinného sa u nás vyskytujú kultúrne druhy: Amaranthus Paniculathus, Amaranthus Caudatus, Amaranthus Hypochondriacus, Amatanthus Cruenthus, Amaranthus Retroflexus a iné. Jednotlivé rody, druhy a hybridy sa môžu líšiť zafarbením lístia aj kvetov, napr. Amaranthus Caudathus má kvety s rôznymi odtieňmi červenej, odtieňmi bielymi, zelenými a inými. Väčšina láskavcov má konzumovateľné zrná a listy (okrem burinového Amaranthus Retroflexus). Dajú sa skrmovať za zelena a ako siláž. Obr. 1: Na energetické účely sa používajú plodiny, ktoré okrem iného sú charakteristické vysokou tvorbou biomasy. Amaranthus caudatus Všetky láskavce sú charakteristické drobnými zrnami (HTZ 0,69 g). V SR sa rozmnožujú vysievaním až v polovici mája, keď už nehrozia neskoré mrazy. Sejba po mocou univerzálnej sejačky sa robí do hĺbky 0,5 1,0 cm, výnimočne 1,5 cm. Tak plytká sejba vyžaduje šetrnú a plytkú prípravu sejbového lôžka, vlhkú ale nezamokrenú a teplú pôdu nikdy nie menej ako C. Klíčivosť osiva je výrazne ovplyvnená teplotou, pričom optimum je 35 C. Láskavec je jednoročná plodina. Odporúčaných jedincov na hektár znamená merný výsevok 1 1,2 kg.ha 1. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami napr. 37,5 cm, súvisí s potrebou mechanického ošetrenia porastu proti burinám v počiatočnom štádiu plečkovaním. Láskavec k rýchlemu rastu a k intenzívnej tvorbe biomasy potrebuje dostatok živín. Hnojenie sa robí pomocou kompostu, maštaľného hnoja a N:P:K. Nevhodná aplikácia hnojív môže viesť k výskytu dusitánov a dusičnanov v biomase. Láskavec po počiatočnom pomalom raste v neskoršej fáze veľmi rýchlo zmohutnie, čím potláča spoločenstvo burín. Kvitne priebežne od júna do prvých jesenných mrazov. Pretože kvitne a súbežne ľahko uvoľňuje zrno z metlín, nastáva problém so zberom zrna. Straty sú vysoké. Vhodnou voľbou termínu zberu je možné ich znížiť. Zber láskavca sa v súčasnosti robí na energetické účely a na zrno. Zber na energetické účely sa robí za zelena alebo za sucha. Zber za zelena sa uskutočňuje pomocou žacej rezačky (1 2 krát ročne), pričom zo zelenej biomasy sa v bioplynových staniciach vyrába plynné palivo bioplyn. Silažovateľnosť láskavca umožňuje jeho skladovanie v silážnych priestoroch a poskytuje možnosť výroby bioplynu aj mimo jeho zberovej sezóny v zime, na jar a začiatkom leta. Zber suchej biomasy na energetické účely sa robí po prirodzenom odumretí láskavca, po príchode jesenného mrazu alebo po desikácii porastu. Prirodzené odumretie láskavca nastáva po jeho napadnutí hubovými chorobami (jav nie je ešte dostatočne preskúmaný!). Keďže rastliny nie sú vôbec odolné voči Obr. 2: mrazu, suchý porast získame, ak po príchode jesenného mrazu nastane pekné slnečné počasie počas 7 10 dní. V okolí Nitry takáto poveternostná situácia nie vždy je pravidlom. Daždivé a hmlisté počasie takmer určite znamená znehodnotenie úrody zrna. Nevýhodou desikácie vysokého porastu sú zvýšené náklady, súvisiace s nutnosťou leteckej aplikácie postrekového prípravku. Zber suchej biomasy sa robí žacou rezačkou, prípadne lisovaním do balíkov. Suchá hmota slúži na výrobu tepla jej priamym spaľovaním, prípadne na výrobu tuhých palív zlisovaných do balíkov, peliet alebo brikiet. Výhrevnosť suchej biomasy láskavca je 17 MJ.kg 1. Obr. 3: Amaranthus hypochondriacus Amaranthus hypochondriacus Získavanie zrna láskavca sa robí výmlatom porastu pomocou obilného kombajnu. 11

10 Obr. 4: Amaranthus cruenthus Prirodzeným je zber a výmlat suchého porastu. Menej známym je výmlat zelenej plodiny. Spôsob si žiada nastavenie pracovných ústrojenstiev kombajnu a určitý technologický postup výmlatu a pozberového ošetrenia. Výsledkom je zisk väčšieho množstva kvalitného zrna. Po kombajnovom zbere ostáva ležať na riadku zelená prípadne suchá biomasa. Keďže láskavec je krehkou plodinou, vypadnutá biomasa je relatívne krátkostebelnatá. Jej zber sa robí zberacím vozom, prípadne lisom. Používa sa podľa obsahu vody na výrobu tepla spaľovaním alebo na výrobu bioplynu. Úroda láskavca. Priemerne za alochtónne druhy možno získať suchej hmoty 7 12 t.ha 1. Hospodárska úroda (osivo) 0,8 3,0 t.ha 1 a vedľajšia úroda, ktorá sa môže využiť na energetické účely 8 9,5 t.ha 1. Pri pestovania zŕn láskavca dovezeného z Peru do okolia Nitry, sa vyskytol fenomén zvaný gigantizmus. Rastliny mali bujný rast, nadmernú výšku, kvitli, ale nevytvorili zrno. Pri gigantizme láskavca bola nameraná úroda zelenej hmoty až 100 t.ha 1, čo predstavuje produkciu sušiny do 20 t.ha 1. Obr. 6: Ručný zber semien láskavca Amaranthus cruenthus Obr. 7: Pestovanie láskavca na semeno Častou námietkou proti pestovaniu láskavca ako energetickej plodiny je prirodzené vypadávanie semien. Príčinou je domnienka, že hrozí zaburinenie pozemku, pretože prihŕňač žacieho stola aj pri jemnom zberovom režime kombajnu v kontakte s metlinami rastlín vždy vytĺka zrno a straty sú až 20 %. Rovnakú námietku by bolo možné vniesť aj v prípade pšenice, kedy sme 2 týždne po plytkej podmietke strniska namerali až 500 jedincov na 1 m 2 (čo sa rovná výsevku klíčivých zŕn). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v prípade láskavca ide o kultúrnu plodinu, ktorá zaburiňuje pôdu podobne, ako napr. zemiaky, repka, pšenica a iné. So zaburinením pôdy kultúrnymi plodinami sa súčasná agrotechnika vie hravo vysporiadať. V prípade láskavcov, na ktorých sa prejavil fenomén gigantizmus, uvažovanie o zaburinení pôdy, je irelevantné. Obr. 5: Kvety láskavca bordovej farby Láskavce poskytujú všestranný úžitok. Nadzemná časť slúži na energetické účely a na krmivo. Pôsobí impozantne a preto sa používa na dekoračné účely. Zrno (neobsahuje lepok!) a lístie sú konzumovateľné. Láskavec je atraktívnou plodinou pre energetické účely, najmä z dôvodu: vysokej tolerancie na pôdne podmienky vysokej odolnosti na nedostatok vlahy vysokej úrody biomasy. Faktor počasia a príliš neskorý zber môžu spôsobiť výraznú stratu úrody biomasy. Obr. 8: Amaranthus cruenthus 12

11 Zo sveta O klíme a energii v Bruseli INT Rada ministrov životného prostredia členských štátov Európskej únie, koncom roku 2008, jednala v Bruseli okrem iného aj o klimaticko energetickom balíčku. Európska rada, chce dosiahnuť konečnú dohodu členských štátov o tejto zásadnej sade legislatívnych návrhov k ochrane klímy. Klimaticko energetický balíček obsahuje štvoricu legislatívnych noriem, ktoré prispejú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, rozvoju obnoviteľných zdrojov energie, zvýšeniu energetických úspor a zefektívnenie európskeho systému obchodovania s emisnými povoleniami a v konečnom dôsledku zabezpečí zvýšenie energetickej nezávislosti štátov EÚ. Balíček je zásadným krokom k energeticky efektívnej a nízkouhlíkovej európskej ekonomike, ktorá bude dlhodobo konkurencieschopná na svetových trhoch. Ministri životného prostredia boli oboznámení tiež so stavom jednania o návrhu nariadenia o merných emisných limitoch CO 2 z osobných a ľahkých úžitkových vozidiel. Ministri jednali aj o problematike odlesňovania a degradácie lesov, čo súvisí s ochranou klímy a tiež ochranou biodiverzity. Rada sa bude zaoberať i problematikou znečistenia ortuťou vo svete, čo bude jedným z kľúčových bodov jednania budúceho zasadania Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v Nairobi, kde bude EU zastupovať Česká republika. Biely dom spustil zelenú revolúciu Informačný servis SPPK Barack Obama chce začať využívať slnko, vietor a biopalivá a šetriť miliardy. Zapriahneme slnko, vietor a pôdu, aby poháňali naše autá a naše továrne vyhlásil. Vo svojom inauguračnom prejave sľúbil, že Amerika vyrazí do boja za čistejšiu planétu a šetrnejšiu ekonomiku. Obama otvára dvere, ktoré George Bush v roku 2001 zatvoril, keď odmietol podpísať Kjótsky protokol. V prvom z tradičných prezidentských rozhlasových prejavov Obama sľúbil, že v snahe podporiť zelenú ekonomiku Amerika zdvojnásobí kapacity na využívanie alternatívnych energetických zdrojov ako slnko, vietor či biopalivá. Chce ušetriť daňovým poplatníkom 2 miliardy dolárov ročne tým, že 75 percent vládnych budov prerobia na energeticky úspornejšie. Za 10 rokov chce investovať 150 miliárd dolárov do tvorby zelených pracovných príležitostí, do roku 2015 dostať na cesty milión áut s hybridným pohonom, do roku 2025 vyrábať až štvrtinu elektriny z obnoviteľných zdrojov, do roku 2050 znížiť produkciu emisií skleníkových plynov o 80 percent. So starými priateľmi a bývalými nepriateľmi budeme neúnavne pracovať na zmenšení nukleárnej hrozby a na tom, aby sme vytlačili strašidlo otepľovania planéty, odkázal Obama hneď po zložení prísahy. Ropu vyrobia baktérie. Profi auto Rozvráti zdražovanie ropy automobilový priemysel? Nie. Aspoň podľa amerických vedcov objavili totiž baktérie, ktoré túto cennú látku vyrábajú. Vývoj alternatívnych palív a ich presadzovanie do praxe je dlhoročný a náročný proces, pri ktorom si nemôžeme byť istí, či dopadne presne tak, ako sme si predstavovali. Skupina amerických vedcov však nedávno prišla s objavom, ktorý možno situáciu s hľadaním alternatívnych zdrojov celkom zmení. Objavili totiž baktérie, ktoré sú schopné vyrábať surovú ropu. Možnú revolúciu v produkcii pohonných hmôt majú na svedomí geneticky modifikované baktérie. Tím Grega Pala z LS9 použil baktérie Escherichia Coli, ktorým modifikoval DNA. Baktérie tak namiesto klasického kvasného procesu, pri ktorom vznikal etanol, vyrábajú fermentačným procesom ropu. Baktérie rovnako ako pri výrobe bioliehu aj v tomto prípade požierajú biomasu. Podľa tvrdenia vynálezcov sa bude môcť využívať na tento účel prakticky akákoľvek vstupná surovina. Spoločnosť sa, samozrejme, sústredí na to, aby dokázala využiť všetok poľnohospodársky odpad a zvyšky. Podobne, ako sa trebárs bioetanol vyrába z drevného odpadu, môže sa z neho vyrábať aj ropa. Využiť sa môžu však aj zvyšky po spracovaní obilnín a ďalších surovín. Ropa vyrobená touto novou technológiou bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie v procese jej výroby a spotreby sa totiž vyprodukuje menej CO 2, ako spotrebujú rastliny, z ktorých sa vyrobí. Nová obnoviteľné ropa je v tomto ešte o niečo ďalej ako súčasné biopalivá, ktoré sú z hľadiska cyklu CO 2 neutrálne. Proces výroby paliva týmto novým spôsobom by mal byť okrem toho jednoduchší než výroba súčasných biopalív (bioetanol, MERO). Celý vynález znie ako spása pre našu planétu prahnúcu po lacnej energii. Lenže zatiaľ niet príčiny na oslavu. Proces výroby ropy totiž dnes funguje len v laboratórnych podmienkach a najväčším zariadením, ktoré ropu vyrába, je tisíclitrová fermentačná nádrž s kapacitou výroby 1 barel ropy za týždeň. Spoločnosť LS9 tak má pred sebou ešte dlhú cestu k veľkovýrobe ich obnoviteľnej ropy. Plán je mať v roku 2010 hotovú akúsi predvádzaciu továreň a súčasne s tým sa bude pracovať na vývoji a stavbe priemyselného podniku, ktorý by mohol vyrábať od roku Týmto spôsobom by sa vraj dala vyrábať ropa s cenou asi 50 dolárov za barel. To bude v roku 2011 pravdepodobne menej ako tretina nedávno extrémne vysokej ceny ropy (až 140 USD). Je však otázne, koľko ropy sa bude dať takto vyrobiť. 13

12 Obrazová príloha Samohybný pásový štiepkovač LS 120 D s motorom o výkone 21 kw výrobok írskej firmy MAJOR, spracováva materiál do priemeru 120 mm Štiepkovač ELIET Super profi 2000 s v motorom o výkone 13,4 kw, spracováva materiál do priemeru 120 mm s výkonnosťou do 6 m 3.h 1 Samohybný štiepkovač rakúskej firmy Heizomat typ Heizohack HM8 400 s maximálnym priemerom drvenej hmoty 400 mm Malý motorový štiepkovač NEGRI biotrituratore R 130 z Talianska schopný drviť hmotu do priemeru 50 mm Fínsky štiepkovač KESLA foresteri 4560 s hydraulickou rukou v agregácii s traktorom VALTRA, schopný drviť materiál do priemeru 500 mm s výkonnosťou 100 m 3.h 1 Štiepkovač s hydraulickou rukou na automobilovom podvozku nemeckej fi. JENZ s výkonnosťou 100 m 3.h 1 môže spracovať materiál do priemeru 500 mm 14

13 Stroje na spracovanie biomasy Malý peletovací lis s výkonnosťou do 50 kg.h 1 Briketovací lis na piliny a drvenú biomasu talianskej výroby s výkonnosťou 100 kg.h 1 Pohľad do peletovacej komory modelu lisu na výrobu peliet z biomasy nemeckej fi. KAHL Peletovací lis na drvenú slamu českej fi. SOMA Engineering s výkonnosťou do 2,5 t.h 1 Drvič biomasy 9FQ 30C k príprave biomasy na peletovanie so zásobníkom s elektromotorom 3 kw a výkonnosťou do 350 kg.h 1 Nemecký lis na biomasu RUF 200 vyrábajúci hranaté brikety s výkonnosťou 200 kg.h 1 15

14 Využitie repy cukrovej na výrobu bioetanolu Ing. Štefan Žák, CSc., CVRV Piešťany VÚRV Piešťany P re energetické účely sa využívajú buď cielene pestované rastliny alebo odpady z poľnohospodárskej, potravinárskej alebo lesnej produkcie. Zásadnou výhodou je, že biomasa slúži ako akumulátor energie a možno ju pomerne jednoducho a dlhodobo skladovať. Nevýhodou je nízka účinnosť premeny slnečného žiarenia na energiu. Z hektára poľa získame hmotu s energetickým obsahom 40 až 90 MWh, podľa typu plodiny. To je menej než 1 % slnečného žiarenia, ktoré na túto plochu za rok dopadne. Pri spracovaní biomasy a konečnom spaľovaní získaného paliva vznikajú ďalšie straty. Biomasu vhodnú na produkciu energií je možné začleniť do piatich základných skupín: 1. fytomasa s vysokým obsahom lignocelulózy 2. fytomasa olejnatých plodín 3. fytomasa s vysokým obsahom škrobu a cukru 4. organické odpady a vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu 5. zmes rôznych organických odpadov Biopalivá sú vyrábané z rastlín, ako napríklad cukrová trstina alebo repa, ale aj mnohých iných. Najdôležitejšími biopalivami sú bioetanol a biodiesel. Európa je Biomasa je vlastne hmota organického pôvodu, ktorá vzniká vďaka dopadajúcej slnečnej energii. hlavným a najväčším producentom biodieselu, zatiaľ čo Brazília a USA sú producentmi bioetanolu. V súčasnosti až 10 % hrubého národného produktu pochádza z predaja ropných produktov. Nahradiť a preorientovať taký obrovský priemysel na palivá, ktoré by boli schopné pokryť potreby udržateľného rozvoja nie je jednoduché. Súčasná cena motorovej nafty do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku poľnohospodárstva. Jedným z možných riešení je aj čiastočná náhrada nafty tzv. bionaftou vyrábanou z repky olejnej. Efektívnosť využitia bionafty dokumentuje i fakt, že bionafta získaná z 1 hektára poľnohospodárskej pôdy postačí na obrábanie 10 hektárov pôdy. Bioetanol je vysokooktánové palivo vyrobené z obnoviteľných surovín. Jedná sa o etanol vyrobený technológiou alkoholového kvasenia z biomasy obvykle z rastlín obsahujúcich väčšie množstvo škrobu (kukurica, obilie, zemiaky) a sacharidov (repa cukrová, resp. cukrová trstina). V mnohých prípadoch sa bioetanol vyrába z poľnohospodárskych produktov, ktoré sú vypestované na území danej krajiny a tak jeho produkcia znižuje závislosť ekonomiky štátu na dovoze palív zo zahraničia. Obr. 1: Dobre založený porast repy cukrovej je prvým predpokladom na vysokú úrodu buliev aj cukornatosť Výroba etylalkoholu z biomasy pre technické účely je známa už od 30 tych rokov 20. storočia. Ako mimoriadne vhodné rastliny na výrobu alkoholu sa dajú využiť kukurica, zemiaky, repa cukrová, pšenica a iné. Vzhľadom na to, že použitá surovina sa nepremení celá na biopalivo, vznikajú pri tomto procese cenné vedľajšie produkty, ktoré môžu nahradiť bielkovinové krmivá. Na zhodnotenie bioalkoholu neprichádza do úvahy len jeho primiešavanie do kvapalných palív, ale ponúkajú sa i mnohostranné možnosti využitia v technickom sektore napr. ako prísady do rozpúšťadiel, čistiacich prostriedkov, farieb, lakov a i. Najväčším producentom kvapalných biopalív na svete je Brazilia. Vstupnú surovinou pre výrobu etanolu tu predstavuje cukrová trstina. V roku 1990 výroba etanolu dosiahla 11 miliónov ton a ukázala, že nahradenie ropy týmto palivom je nielen možné, ale aj ekonomicky výhodné. Táto výroba súčasne poskytla nových pracovných príležitostí. Náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta v poľnohospodárskej produkcii etanolu boli až 20 krát nižšie, ako náklady na vytvorenie pracovného miesta v petrochemickom priemysle (spracovanie ropy). V príspevku sa zaoberáme možnosťami dopestovania repy cukrovej ako suroviny vhodnej ne výrobu bioetanolu. Poľný pokus bol založený na experimentálnej báze v Borovciach pri Piešťanoch v kukuričnej výrobnej oblasti, v nadmorskej výške 172 m n. m. Pôda je hlinitá, hnedozemná černozem vytvorená na hrubom sprašovom nánose so stredným obsahom fyzikálneho ílu. Obsah humusu v profile ornice je stredný. Pôdna reakcia vo vrchných vrstvách je neutrálna a smerom do hĺbky sa mení na zásaditú. Dlhodobý zrážkový normál je 625 mm a priemerná ročná teplota 9,2 C. Cukrová repa sa pestovala v rámci 6 honového osevného postupu (lucerna siata lucerna siata ozimná pšenica cukrová repa jarný jačmeň kukurica na zrno). Predplodinou bola ozimná pšenica. Varianty hnojenia repy cukrovej boli nasledovné: Variant I. hnojenie maštaľným hnojom, bez chemickej ochrany (simulácia ekologic 16

15 Tabuľka č. 1: Termíny sejby, zberu, vegetačná doba a priebeh počasia v rokoch Rok Sejba Vegetačná doba Zber Zrážky (10 dní teploty (10 dní termín termín dni Zrážky (mm) Teplota ( C) pred sejbou) pred sejbou) ,3 11, ,6 17, ,3 10, ,4 16, ,9 5, ,0 16, , ,3 18, , ,2 19, ,0 9, ,2 17, ,1 13, ,4 16, ,6 8, ,4 17, , ,5 18,32 Posledných 10 dní pred zberom však bolo častejšie bez zrážok (v rokoch 2002, 2003 a 2007). Najnižšia priemerná teplota 10 dní pred zberom bola v roku 2001 (5,65 C). Najskorší termín zberu bol v rokoch 2004 a 2005 (27. september) a najneskorší v roku 2001 (19. októbra). Vegetačná doba bola najkratšia v roku 2004 (165 dní) a naopak najdlhšia v roku 2003 (183 dní), teda rozdiel v dĺžke vegetačnej doby bol 18 dní. Počas vegetačnej doby bolo najviac zrážok v roku 2001 (364,0 mm) a najmenej zrážok bolo v roku 2004 (187,2 mm). Najvyššia priemerná teplota počas vegetácie bola v roku 2003 (19,96 C) a najnižšia v roku 2001 (16,01 C). V tabuľke 2 sú uvedené úrody buliev v rokoch podľa rokov a podľa variantov. Najvyššiu priemernú úrodu buliev sme dosiahli v roku 1999 a najnižšiu v roku Najvyššia úroda buliev spomedzi variantov bola na variante II. (hnojenie pozberovými zvyškami + 10 kg N na 1 tonu slamy obilnín a kukurice (zapravenie slamy do pôdy). Pri zapravení skrojkov bez N (N = 0). Minerálne hnojenie. Dávka N = podľa normatívu. Dávky P, K podľa priemerného odberu z pôdy. Korekcia živín vzhľadom a obsah prístupných živín v pôde. Chemická ochrana), nasledoval variant III. (hnojenie MH (40 t.ha 1 + minerálne hnojenie dávka dusíka podľa normatívu, podľa priemerného odberu z pôdy. Korekcia živín vzhľadom na 1 t aplikovaných organických hnojív. Chemická ochrana) a najnižšia úroda buliev bola pri variante I. (hnojenie maštaľným hnojom, bez chemickej ochrany (simulácia ekologického systému), 2 za rotáciu osevného postupu (dávka 40 ton/ ha). Regulácia burín mechanickými spôsobmi, respektívne pri okopaninách ručne, okopávkou). Úroda na variante II. bola preukazne vyššia ako na variante I. kého systému), 2 za rotáciu osevného postupu (dávka 40 ton.ha 1 ). Regulácia burín mechanickými spôsobmi, respektívne pri okopaninách ručne, okopávkou. Variant II. hnojenie pozberovými zvyškami + 10 kg N na 1 tonu slamy obilnín a kukurice (zapravenie slamy do pôdy). Pri zapravení skrojkov bez N (N = 0). Minerálne hnojenie. Dávka N = podľa normatívu. Dávky P, K podľa priemerného odberu z pôdy. Korekcia živín vzhľadom a obsah prístupných živín v pôde. Chemická ochrana. Variant III. hnojenie MH (40 t.ha 1 + minerálne hnojenie dávka dusíka podľa normatívu, podľa priemerného odberu z pôdy. Korekcia živín vzhľadom na 1 t aplikovaných organických hnojív. Chemická ochrana. Cukrovú repu sme pestovali po ozimnej pšenici. Polyfaktoriálne pokusy boli založené blokovou metódou, v štyroch opakovaniach. Fyzikálno chemickými analýzami na automatickej linke VENEMA (Selekt Bučany) bola stanovená cukornatosť (Dg) v % a podľa údajov Čvančaru (1967) sme vypočítali možný výťažok 100% etanolu v litroch z hektára. Termíny sejby, zberu, dĺžka vegetačnej doby sú uvedené v tabuľke 1. Sú tu uvedené tiež hodnoty teplôt a zrážok ako pred založením porastu, tak aj počas vegetačnej doby. Termín sejby sa pohyboval od 31. marca v roku 2003 do 24. apríla v roku V období 10 dní pred sejbou bolo najviac vlahy v roku 2005 (až 40,1 mm), čo spolu s najvyššou teplotou vytváralo veľmi dobré podmienky na založenie vyrovnaného a kompletného porastu. Tabuľka č. 2: Úroda buliev (t.ha 1 ) v rokoch Úroda buliev (t.ha 1 ) Rok/ variant Priemer I. 76,4 42,4 66,1 66,0 31,3 49,2 54,1 62,1 63,4 56,8 II. 72,9 50,9 70,7 71,8 38,8 58,0 62,0 69,3 72,3 63,0 III. 81,3 44,8 71,9 75,8 32,8 61,1 55,1 68,3 66,6 62,0 Priemer 76,9 46,0 69,6 71,2 34,3 56,1 57,1 66,6 67,4 60,6 Medzi variantmi I. a III. resp. II. a III. nebol zistený štatisticky významný rozdiel. Hodnoty cukornatosti v rokoch podľa rokov a podľa variantov sú uvedené v tabuľke 3. Najvyššiu priemernú cukornatosť sme dosiahli v roku 2004 a najnižšiu v roku Najvyššia priemerná cukornatosť spomedzi variantov bola na variante II., kde naj Obr. 1: Pozberané buľvy repy cukrovej pripravené na ďalšie spracovanie 17

16 Tabuľka č. 3: Cukornatosť ( S) v rokoch Cukornatosť (%) Rok/ variant Priemer I. 14,5 16,5 14,7 15,7 17,5 19,2 15,1 16,4 15,4 16,1 II. 15,8 16,3 14,8 16,2 19,1 18,5 15,0 17,2 15,8 16,5 III. 14,5 16,2 14,8 15,1 18,2 17,9 14,5 16,6 14,9 15,9 Priemer 14,9 16,3 14,8 15,7 18,3 18,5 14,9 16,7 15,4 16,2 nižšia hodnota bola v roku 2001 a najvyššia v roku 2003, nasledoval variant, kde najnižšia hodnota bola v roku 1999 a najvyššia v roku 2004 a najnižšia priemerná cukornatosť bola na variante III., kde najnižšia hodnota bola v rokoch 1999 a 2005 a najvyššia v roku Cukornatosť na variante II. bola vysoko preukazne vyššia ako na variante III. Medzi variantmi I. a II. resp. I. a III. nebol zistený štatisticky významný rozdiel. V tabuľke 4 sú uvedené hodnoty produkcie 100% etanolu z ha v rokoch podľa rokov a podľa variantov. Najvyššiu priemernú produkciu 100% etanolu z ha sme dosiahli v roku 1999 a najnižšiu v roku Najvyššia priemerná produkcia 100% etanolu z ha spomedzi variantov bola na variante II., kde najnižšia hodnota bola v roku 2003 a najvyššia v roku 2006, nasledoval variant III., kde najnižšia hodnota bola v roku 2003 a najvyššia v roku 1999 a najnižšia priemerná priemernú produkciu 100% etanolu z ha bola na variante I., kde najnižšia hodnota bola v rokoch 1999 a najvyššia v roku Medzi všetkými variantmi bol zistený vysoko preukazný rozdiel. Tabuľka č. 5: Štatistické vyhodnotenie sledovaných znakov Znak Úroda Cukornatosť Produkcia 100% etanolu Rok SS 3 129,83 52, Rok d.f Rok F 7,64 42,96 55,99 Rok Hd 0,05 12,38 0,67 494,78 Rok Hd 0,01 17,06 0,92 681,67 Rok podiel na variabilite v % 71,7 93,2 88,7 Variant SS 417,89 1, Variant d.f Variant F 4,07 4,59 20,41 Variant Hd 0,05 7,15 0,38 285,66 Variant Hd 0,01 9,85 0,53 380,56 Variant podiel na variabilite 9,6 2,5 8,1 v % Zvyšok SS 818,92 2, ,3 Zvyšok d.f Zvyšok podiel na variabilite 18,7 4,3 3,2 v % Celkom SS 4 366,25 55, Celkom d.f Tabuľka č. 4: Produkcia 100% ného etanolu (l.ha 1 ) v rokoch Produkcia 100% etanolu z ha (l.ha 1 ) Rok/ variant Priemer I. 7492,8 4733,0 6577,6 7020,9 3693,4 6376,3 5525,8 6892,8 6612,0 6102,7 II. 7803,6 5610,9 7077,7 7869,5 5005,2 7226,4 6291,0 8046,7 7738,3 6963,3 III. 7974,6 4918,1 7197,9 7752,5 4015,2 7360,2 5406,7 7754,6 6717,6 6566,4 Priemer 7757,0 5087,3 6951,1 7547,6 4237,9 6987,6 5741,2 7564,7 7022,6 6544,1 Hodnotením vzťahov medzi znakmi produkcie a počasím sme zistili, že medzi úrodou buliev a cukornatosťou sa potvrdila negatívna korelácia (preukazne). Vzťah medzi úrodou buliev a produkciou 100% etanolu z ha bol vysoko preukazný, ale vzťah medzi cukornatosťou a produkciou 100% etanolu z ha sme nezistili. Zrážky počas vegetácie vysoko preukazne ovplyvnili úrodu buliev, cukornatosť aj produkciu 100% etanolu z ha. Na cukornatosť mali pozitívny vplyv aj teploty počas vegetácie (ovplyvnili preukazne) a zrážky 10 dní pred sejbou (ovplyvnili tiež preukazne). V tabuľke 5 je uvedené štatistické vyhodnotenie sledovaných znakov. Záver Za sledované obdobie rokov sme v pokuse s rôznou hladinou výživy zistili najvyššiu priemernú úrodu buliev pri variante II. (hnojenie pozberovými zvyškami + 10 kg N na 1 tonu slamy obilnín a kukurice (zapravenie slamy do pôdy). Pri zapravení skrojkov bez N (N = 0). Minerálne hnojenie. Dávka N = podľa normatívu. Dávky P, K podľa priemerného odberu z pôdy. Korekcia živín vzhľadom a obsah prístupných živín v pôde. Chemická ochrana). Najvyššia priemerná cukornatosť bola tiež na variante II. a v produkcii 100% etanolu sme zistili najvyššiu priemernú produkciu 100% etanolu tiež na variante 3 II. a potvrdila sa tak možnosť využitia repy cukrovej na produkciu bioetanolu. Na Slovensku v súčasnosti bránia skutočnej výrobe bioetanolu z repy cukrovej vysoké náklady potrebné na prebudovanie cukrovarov na výrobu bioetanolu, resp. na vybudovanie funkčných liehovatrov. 18

17 Fotovoltaika na slovensku, alebo popoluška obnoviteľných zdrojov energie doc. Ing. Ľubomír Gonda, CSc., Centrum výskumu rastlinnej výroby (CVRV) Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, Banská Bystrica Výraz fotovoltaika je odvodený od gréckeho slova photos (svetlo) a názvu jednotky napätia voltu. F otovoltaické systémy (FV) sú vlastne energetické konvertory meniace slnečnú energiu na elektrickú. Fotovoltaický jav bol objavený v roku 1839 Edmundom Beqverelom a trvalo viac ako 100 rokov, keď bol vyrobený prvý fotovoltaický článok (1954, USA). Slnečné žiarenie dopadajúce na zemskú atmosféru aj pri znížení spätného odrazu do vesmíru je 103 Petawatt, čo je desaťtisíc krát viac, ako celosvetová spotreba energie. Technicky využiteľný potenciál slnečnej energie na Slovensku dosahujúci GWh.rok 1 sa v rebríčku OZE radí na druhé miesto za biomasu. V Európe intenzita slnečného žiarenia v rozdielnych klimatických a geografických podmienkach kolíše od 400 do kwh.m 2.rok 1. Na Slovensku sa intenzita slnečného žiarenia pohybuje od kwh.m 2.rok 1. Z tohto množstva 800 kwh.m 2 pripadá na vegetačné obdobie mesiacov apríl september. Aj napriek obrovským energetickým dispozíciám solárnej energie je celosvetovo najmenej využívaná. Z existujúcich solárnych zariadení dominujú termálne kolektory nad fotovoltaickými. Zo zdrojov Slo Graf č. 1: MWp Inštalovaný FV výkon EU Svet celkom Vývoj inštalovaného výkonu fotovoltaiky v EU a vo svete (zdroj EPIA) Obr. 1: Testované solárne fotovoltaické panely s automatickým a manuálnym navádzaním venskej energetickej politiky z technicky využiteľného potenciálu je vyrobené len 0,04 TWh elektrickej energie. V čom sú teda bariéry dynamickejšieho rozvoja fotofvoltaiky? Je to predovšetkým nízka sezónna využiteľnosť paradoxne pripadajúca predovšetkým na ročné obdobie s najnižšou energetickou spotrebou. Značná variabilita dennej a sezónnej klímy, ktorá výrazne ovplyvňuje celkový výkon solárnych zariadení. Závažným faktom je aj skutočnosť, že až 98 % územia Slovenska je pokryté elektrickou sieťou. Nemalou zábranou sú aj nepriaznivé ekonomické ukazovatele. Vysoké investičné náklady na kľúčový komponent (fotovoltaický článok), ktoré dosahujú Dlhá je následne aj doba návratnosti investícií, ktorá je až 50 rokov. Nízka je zatiaľ aj účinnosť FV systémov, ktorá sa v súčasnosti dosahuje úroveň %. Vážnou bariérou na Slovensku je aj neexistujúce trhové prostredie spôsobené hlavne neprijatým zákonom v OZE s garantovanou výkupnou cenou energie na minimálne obdobie 20 rokov. Spomenuté bariéry zatiaľ prevažujú nad významnými výhodami fotovoltaických systémov: Nevyčerpateľný energetický potenciál všadeprítomnej solárnej energie Nízke prevádzkové náklady Pozitívny vplyv na životné prostredie Vysoká spoľahlivosť, flexibilita a pod. Najvyspelejšie krajiny v oblasti fotovoltaiky (Japonsko, USA) pokladajú túto technicky málo rozvinutú oblasť za veľmi perspektívnu. Už do roku 2010 má byť vyvinutá nová generácia fotočlánkov s účinnosťou %, ktoré dokážu vyprodukovať až 190 We z metra štvorcového. Impozantné sú aj investície do technológie konverzie zo slnečnej energie na elektrickú energiu špičkových svetových firiem SANYO (Japonsko) 2,6 mld. Sk, alebo NE NOSOLAR (USA) dokonca 3 mld. Sk do roku Vývoj fotovoltaiky vo svete a v Európe vidíme na grafe č. 1. V SCPV Výskumnom ústave trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Ban 19

18 Tab. č. 1: Elektrické exploatačné parametre impulzného prístroja ARGOS 3000 ACCU SOLÁR P.č. Parameter [m. j.] 1 Napájacie napätie [V] 12 2 Maximálny prúdový odber [A] 1,6 3 Maximálne napätie impulzu [kv] 8 4 Energia výstupu 2 / 1 [J] 3/ 1 5 Teoretická dĺžka ohrady [km] Prevádzková doba pri napojení z batérie 110 A [h] Maximálny výstupný prúd [A] 3 8 Maximálne výstupné napätie [V] 30 9 Výstupné regulované napätie [V] 14,6 10 Meniteľná frekvencia impulzu [min 1 ] 40/ 60 skej Bystrici sme sa tiež zapojili do riešenia v tejto dnes ešte najslabšie rozvinutej oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Zvolili sme aplikáciu v aktuálnom pasienkárstve. Motivovali nás odľahlé zle prístupné pasienkové plochy bez elektrickej siete. Solárne žiarenie, ako obnoviteľný zdroj energie je najaktívnejšie práve v pasienkovej sezóne. Solárnu energiu sme chceli konvertovať na elektrickú pri napájaní oplôtkového systému AR GOS. Prejdime však k výskumným aktivitám v oblasti fotovoltaiky. VUTPHP Banská Bystrica v spolupráci so ZVT, a. s. Previs Banská Bystrica v rokoch vyvinuli impulzný akumulátorový solárny prístroj ARGOS 3000 ACCU SOLÁR. V uplynulej pasienkárskej sezóne bol prístroj podrobený funkčno prevádzkovým skúškam. V testoch v poloprevádzke pri dávkovej pastve mladého dobytka pracoval prístroj celú pasienkovú sezónu (2 525 h) v bezporuchovom stave. Impulzný prístroj napojený na akumulátorovú batériu s kapacitou 110 Ah/ 12 V pracoval nepretržite pričom zostava bola energeticky zásobená len zo solárneho fotovoltaického panelu s výkonom 50 W. Impulzný prístroj má tzv. úsporný voliteľný režim, to znamená, že má dva výstupy silný a extrasilný (3/ 1 J). Voliteľná je aj frekvencia impulzu, ktorá sa dá voliť na rýchly alebo pomalý úsporný režim (60/ 40 min 1 ), čo sa ocení pri šetrení kapacity batérie. K zostave impulzného prístroja ARGOS 3000 ACCU SOLAR, s fotovoltaickým panelom sme vyriešili automatické polohovacie zariadenie. Zariadenie polohuje solárny panel optimálne za slnkom, aby sme maximálne využili slnečné žiarenie. Kompletnú zostavu sme nazvali tzv. aktívny solárny modul. Počas jarného a letného slnovratu sme robili porovnávacie testy aktívneho a pasívneho solárneho modulu (pasívny, stabilne nastavený na juh). Výsledky boli preukazné v prospech aktívneho modulu pri slnečnom svite nad hranicou 8. Zatiaľ čo polohovateľný solárny modul si nevyžiadal žiadne dobíjanie akumulátora počas celej pasienkovej sezóny (2 772 h) u pasívneho modulu sme museli dobíjať akumulátorovú batériu po h prevádzky. Na záver môžeme konštatovať, že fotovoltaika je súčasnej dobe na štartovacej čiare a tomuto perspektívnemu odvetviu sa už dnes s plnou vážnosťou venujú najvyspelejšie elektronické veľmoci. Aktívny solárny modul je sľubný začiatok pri aplikácii technických riešení v modernom pasienkárstve na báze obnoviteľných zdrojov solárnej energie. Oplôtkový systém ARGOS rozširuje svoju rodinu o najmladšieho solárneho brata, ktorý dostal meno ARGOS 3000 ACCU SOLÁR. Riešenie bolo v roku 2007 na Medzinárodnom poľnohospodárskom veľtrhu AGROKOMPLEX Nitra ocenené Zlatým Kosákom. Dúfame, že jeho služby ocenia užívatelia z praxe pri spásaní odľahlých plôch bez elektrickej site a pri košarovaní, ale aj ochrane poľných kultúr proti divej zveri. Poznámka: Príspevok je určený na podporu realizačnych výstupov 2009 projektu APVV Obr. 2: Solárny modul polohovateľný v prevedení Zlatý kosák

19 Poľnohospodárska biomasa z pohľadu regionálnej bioenergetiky Ing. Štefan Pepich, PhD., Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky Rovinka Plynová kríza dala jasný signál, že je najvyšší čas venovať sa s plnou vážnosťou obnoviteľným zdrojom energie. S lovensko je závislé nielen na dodávkach zemného plynu z jedného zdroja, ale je závislé aj na dodávkach ropy, jadrového paliva a uhlia. Môžeme konštatovať že Slovensko je takmer absolútne energeticky závislé na Rusku. A Rusko sa počas krízy ukázalo ako nedôveryhodný obchodný partner, ktorý bez najmenších výčitiek prestal plniť zmluvné obchodné záväzky v dodávkach plynu, kvôli bilaterálnemu sporu s Ukrajinou. Vybudovanie nového plynovodu na dodávky ruského plynu obchádzajúc Ukrajinu túto skutočnosť nezmenia. V budúcnosti sa totiž môže stať, že Rusko si bude riešiť svoje ďalšie možné spory s Bieloruskom, Tureckom alebo iným štátom, podobne ako začiatkom toho roku s Ukrajinou a rukojemníkom bude opäť Európa vrátane Slovenska. Jediným riešením ako znížiť energetickú závislosť Slovenska od zahraničia je využívať v maximálne možnej a rozumne únosnej miere obnoviteľné zdroje energie (OZE). OZE sú jednou z alternatív klasickým fosílnym palivám, zvlášť keď uvážime že zásoby fosílnych palív sú vyčerpateľné a odhadujú sa podľa rôznych odborníkov na 40 až 120 rokov. Takže skôr alebo neskôr ich budeme musieť nahradiť novými zdrojmi, či sa nám to páči alebo nie. A vzniknutá situácia okolo dodávok plynu nám dala jasný signál, že je najvyšší čas s týmto nahrádzaním začať. Nemusíme mať obavy že by sme boli v tejto oblasti priekopníkmi. Podobne ako v mnohých iných oblastiach sme aj v tejto na chvoste vyspelej Európy. Náš podiel využívania OZE na celkovej spotrebe energie je len okolo 4,7 %, vrátane veľkých vodných elektrární. Pre porovnanie stojí za zmienku uviesť podiel OZE na konečnej spotrebe energie v roku 2006 vo vyspelých štátoch Európy, ktoré svoju energetickú nezávislosť riešia zodpovedne: Švédsko 39,8 % Lotyšsko 34,9 % Fínsko 28,5 % Rakúsko 28,5 % Portugalsko 20,5 %. Zo všetkých OZE má na Slovensku najvyšší energetický potenciál biomasa. Tento fakt bol deklarovaný aj v koncepčných vládnych materiáloch ako napríklad: Stratégia vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola schválená vládou SR v júli 2007 alebo Akčný plán využívania biomasy na roky , schválený vládou vo februári Žiaľ aktivita zodpovedných vládnych činiteľov v tejto oblasti, schválením týchto a množstva ďalších analýz, programov a stratégií, skončila. Aj keď má biomasa v SR najväčší energetický potenciál v rámci OZE, jej využívanie je nedostatočné a v roku 2007 bolo 17 PJ, čo tvorí 2 % z celkovej spotreby energie. Z biomasy najväčší využiteľný energetický potenciál na Slovensku má poľnohospodárska biomasa. Poľnohospodársku biomasu možno rozdeliť z hľadiska energetického využitia do troch základných skupín. Biomasa vhodná na: spaľovanie (výroba tepla na vykurovanie, ohrev teplej úžitkovej vody a technologického tepla, sušenie produktov, výroba elektriny), fytomasa rastlín (slama), dendromasa (odpad zo sadov a vinohradov, drevná hmota z náletu drevín na trvalých trávnych porastoch a rýchlo rastúce dreviny pestované na poľnohospodárskej pôde), energetické rastliny (ozdobnica čínska, cirok, štiav, konopa a pod.), výrobu biopalív vo forme metylesterov rastlinných olejov ako zložka do motorovej nafty (repka, obilie), alebo forme bioalkoholu ako zložka do benzínov (kukurica, obilniny, cukrová repa, zemiaky), výrobu bioplynu s následnou kombinovanou výrobou tepla a elektriny kogeneráciou (exkrementy hospodárskych zvierat, zelené rastliny, siláž). Okamžite dostupný potenciál, ktorý nie je takmer vôbec využívaný, je v poľnohospodárskej biomase na spaľovanie. V roku 2008 bola vyhodnotená ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie a jej energetický potenciál vo výške 67,8 PJ (tabuľka 3). V tabuľke 1 je uvedená produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na výrobu energie spaľovaním. Jedná sa o slamu (fytomasu) a drevný odpad (dendromasu). Tabuľka č. 1: Celková ročná produkcia poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie Plodina Produkcia biomasy v t za rok hustosiate obilniny kukurica slnečnica repka sady vinohrady nálet z TTP Spolu Ako vyplýva z tabuľky 1, ročne je možné využiť na energetické účely viac ako 1 mil. ton obilnej slamy (celková ročná produkcia obilnej slamy je viac ako 2,8 mil. ton) bez toho, aby to malo negatívny vplyv n potreby živočíšnej výroby. Táto hodnota predstavuje 38 % z ročnej produkcie obilnej slamy. Zvyšných 62 % obilnej slamy sa využije v živočíšnej výrobe (kŕmne účely a podstielanie) a na zapracovanie do pôdy ako zdroj organickej hmoty. Do výpočtu produkcie biomasy je zahrnutá zrnová kukurica, produkčné vinohrady a neošetrované trvalé trávne porasty predstavujúce 20 % celkovej výmery TTP. Pri stanovení energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy (tabuľka 3) na Slovensku vhodnej na spaľovanie sa vychádzalo z jej kvantifikácie ako aj z osevných postupov, možností pestovania energetických plodín na Slovensku a výhrevnosti biomasy. Pre výpočet energetického potenciálu bolo uvažované s priemernou výhrevnosťou fytomasy pri obsahu vlhkosti pri zbere % ktorá je 14 MJ.kg 1. Táto 21

20 Tabuľka č. 2: Stavy hospodárskych zvierat v ks a produkcia exkrementov v t.rok 1 podľa regiónov SR Kraj Hovädzí dobytok Ošípané Hydina ks t.rok 1 ks t.rok 1 ks t.rok 1 BA TT TN NR ZA BB PO KE SR Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy rastlinného aj živočíšneho pôvodu podľa krajov je uvedený v tabuľke 3. Podiel energetického potenciálu v % pripadajúci na jednotlivé kraje je znázornený na grafe č. 1. Viac ako ⅓ energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy v SR pripadá na Nitriansky kraj a až 63 % pripadá na tri kraje (Nitriansky, Trnavský a Košický). Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená aj pri realizácii zariadení na energetické využívanie biomasy. Ako je zrejmé z tabuľky 3 je energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy hodnota výhrevnosti je relevantná aj pre stanovenie energetického potenciálu drevnej poľnohospodárskej biomasy pri priemernom obsahu vlhkosti 35 % po krátkodobom skladovaní. Do výpočtu energetického potenciálu poľnohospodárskej biomasy bola okrem biomasy vhodnej na spaľovanie zaradená aj biomasa živočíšneho pôvodu vo forme exkrementov na výrobu bioplynu. Produkcia exkrementov hospodárskych zvierat je rôzna podľa veku a chovnej kategórie zvierat, pre účely výpočtu boli použité priemerné údaje uvádzané v prácach Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. V tabuľke 2 sú uvedené stavy hospodárskych zvierat k a produkcia exkrementov za rok v tonách podľa krajov SR. Pri výrobe bioplynu je možné počítať s biomasou živočíšneho pôvodu ako je to Tabuľka č. 3: Kraj Energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy podľa krajov produkcia v tis.t biomasa rastlinná biomasa živočíšna biomasa spolu energetický energetický energetický potenciál produkcia potenciál potenciál v tis.t GW h TJ GW h TJ GW h TJ Bratislavský 217, ,6 71,8 258,5 917, ,5 Trnavský 916, ,5 427, , , ,6 Trenčiansky 276, ,7 240,6 866, , ,1 Nitriansky 1 640, ,1 433, , , ,3 Žilinský 190, ,9 275,6 992, , ,2 Banskobystrický 617, ,0 341, , , ,0 Prešovský 392, ,2 344, , , ,4 Košický 738, ,6 231,2 832, , ,2 SR spolu 4 990, , , , , ,3 13% 9% Graf č. 1: 5% 14% BA TT TN NI ZA BB PO KE 4% 31% Podiel energetického potenciálu v % podľa krajov SR viac ako 76 PJ. Táto hodnota zahrňuje v sebe len biomasu slamnatú ako vedľajší produkt rastlinnej výroby, odpadovú biomasu drevnatú zo sadov, vinohradov a z náletu drevín na TTP a biomasu na výrobu bioplynu z exkrementov hospodárskych zvierat. Aby bol objektívne zhodnotený celý teoretický energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy je potrebné k tejto hodnote prirátať aj produkciu semien a zrnín na výrobu kvapalných biopalív z výmery cca ha a produkciu tráv, v podobe trávnej senáže z TTP, vhodných ako materiál do bioplynových staníc. Podľa Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici z nevyužívaných ha TTP je možné využiť na produkciu hmoty do BPS okolo 60 %, čo predstavuje výmeru ha, zvyšné plochy sú nevhodné na mechaniuvedené v tabuľke 2. Z 1 t exkrementov je možné vyrobiť 30 m 3 bioplynu s výhrevnosťou 25 MJ.m 3. 18% 6% 22

21 zované práce pre svoju nedostupnosť (svahovitosť, členitosť, množstvo náletu). Pri obsahu sušiny 18 % v zberanom trávnom poraste sa môže dosiahnuť úroda hmoty 18 t.ha 1, čo predstavuje celkovú produkciu 3,2 mil. ton. Pri výťažnosti 95 m 3 bioplynu z 1 t trávnej hmoty je možná produkcia 307,8 mil. m 3 bioplynu, čo pri jeho výhrevnosti 25 MJ.m 3 predstavuje energetický potenciál TJ. Celkový teoretický energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy ja uvedený v tabuľke 4. Celkovo možno kvantifikovať teoretický energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy na GW h alebo TJ tepla. Poľnohospodárskou biomasou by sa dalo teoreticky pokryť až 13 % celkovej ročnej spotreby energie na Slovensku, ktorá je 800 PJ. Pri hodnotení možného využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely v praxi, sa pri výpočte uvažovalo s využívaním biomasy pri výrobe tepla spaľovaním v kotloch o výkone 500 kw, pre ktoré sa predpokladá priemerná ročná spotreba biomasy (slamnatá, drevnatá) v objeme 600 ton. Pre výpočet využívania odpadov z chovu hospodárskych zvierat formou kombinovanej výroby elektriny a tepla sa uvažovalo s bioplynovou stanicou (BPS) o výkone 350 kwe, pre ktorú sa predpokladá priemerná ročná spotreba hnojovice v objeme ton. Neuvažovalo sa vôbec s produkciou hmoty do BPS z kultúrnych rastlín pestovaných na ornej pôde ako je napríklad kukuričná siláž. Pri stanovení investičných nákladov sa vychádzalo s nákladov na jeden kotol vo výške 232 tis. (7 mil. Sk), a jednu bioplynovú stanicu vo výške 1,33 mil. (40 mil. Sk). Takto definované energetické zariadenia umožnili porovnať veľkosť energetického potenciálu v jednotlivých krajoch SR. V tabuľke 5. je uvedený teoretický počet energetických zariadení podľa krajov, ktoré by bolo možné vybudovať na základe produkcie biomasy a jej energetického potenciálu. Počty zariadení na spaľovanie biomasy v jednotlivých krajoch sú značne rozdielne. Zatiaľ čo v Nitrianskom kraji je možné teoreticky vybudovať až kotolní na biomasu v kraji Žilinskom je to len 317 kotolní. Pri zariadeniach na spaľovanie biomasy by bolo možné vybudovať viac ako tisíc kusov ešte v kraji Trnavskom, Banskobystrickom a Košickom. Treba však brať do úvahy, že v krajoch s nižším energetickým potenciálom poľnohospodárskej biomasy je vyšší potenciál lesnej biomasy, ktorý však nebol analyzovaný. Ako je zrejmé z tabuľky 5 v prípade počtov BPS nie sú v krajoch také veľké rozdiely ako Tabuľka č. 4: Celkový energetický potenciál poľnohospodárskej biomasy. Druh biomasy Možná ročná produkcia Energetický ekvivalent na energetické účely v t GW h TJ biomasa na spaľovanie bioplyn z exkrementov bioplyn z TTP kvapalné biopalivá spolu je to u zariadení na spaľovanie biomasy. Viac ako 40 bioplynových staníc by bolo možné počet kotlov v ks Graf č. 2: vybudovať v kraji Nitrianskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom. Vo všetkých krajoch, okrem Bratislavského, by bolo možné vybudovať viac ako 20 BPS. Počty možných energetických zariadení v jednotlivých krajoch sú znázornené na grafoch č. 2 a 3. Pri ekonomickom hodnotení využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely je základným ukazovateľom cena paliva a jeho energetický obsah. Na základe výsledkov niekoľkoročných meraní možno konštatovať, že 2,5 kg slamy svojou výhrevnosťou nahradí 1 m 3 zemného plynu. Pri súčasných cenách je možné slamou v hodnote 0,07 až 0,13 nahradiť zemný plyn v cene 0,33 až 0,46. Výška investičných nákladov na vybudovanie teoretických energetických zariadení na základe energetického potenciálu poľno BA TT TN NI ZA BB PO KE Počty zariadení na spaľovanie biomasy podľa krajov Tabuľka č. 5: Počet energetických zariadení v krajoch Počet zariadení v ks Kraj na spaľovanie BPS Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR spolu

22 počet BPS v ks Graf č. 3: BA TT TN NI ZA BB PO KE Počty bioplynových staníc podľa krajov hospodárskej biomasy podľa krajov je uvedená v tabuľke 6. Jednoduché ekonomické zhodnotenie využívania poľnohospodárskej biomasy na energetické účely vychádza z vyčíslenia úspor nahradením klasických uhľovodíkových palív biomasou. Slama, všetkého druhu, zostávajúca na energetické účely spolu s odpadovým drevom zo sadov, vinohradov a náletu drevín z TTP predstavuje podľa kvantifikácie ročnú produkciu ton (tabuľka 1), s energetickým ekvivalentom GW h elektrickej energie alebo TJ tepla. Pričom náklady na produkciu tejto biomasy možno odhadnúť na 99,4 mil. (2,994 mld. Sk), pri priemerných nákladoch na produkciu 1 tony biomasy 19,9 (600 Sk). Na vyprodukovanie rovnakého množstva energie by bolo potrebných 1,938 mld. m 3 zemného plynu, čo predstavuje finančnú hodnotu 604,1 mil. (18,2 mld. Sk). Úspora prostriedkov na palivo by v tomto prípade predstavuje okolo 504,5 mil. (15,2 mld. Sk) ročne. Pri investičných nákladoch 1,932 mld. (58 mld. Sk), by bola doba návratnosti vložených investícií 3,8 roka. Podobne je možné vyčísliť návratnosť investícií aj pri BPS. Ak budeme pri ekonomickom prepočte vychádzať z vyprodukovanej elektriny, ktorej výkupná cena bola v roku 2008 pre BPS do 1 MW 0,143.kW 1 (4,32 Sk.kW 1 ), tak 280 BPS v inštalovaným spoločným výkonom 98 MW ročne vyprodukuje 686 GW he (pri hodinách práce) s výkupnou cenou 102,6 mil. (3,1 mld. Sk). Pri investičných nákladoch 327 mil. (11,2 mld. Sk), prevádzkových nákladoch 36,5 mil. (1,1 mld. Sk) (0,13 mil. ( 4 mil. Sk) na jednu BPS ročne), a nákladoch na vstupný materiál 195,8 mil. (5,9 mld. Sk) (11,3 mil. t Tabuľka č. 6: Výška investičných nákladov na energetické zariadenia v mil. (Sk) Investičné náklady na energetické zariadenia v mil. Sk Kraj na spaľovanie BPS spolu Bratislavský Trnavský Trenčiansky Nitriansky Žilinský Banskobystrický Prešovský Košický SR spolu exkrementov pri cene 9,9.t 1 (300 Sk.t 1 ), a 3,2 mil. t trávnej senáže s cenou 26,5.t 1 (800 Sk.t 1 )), by bola doba návratnosti vložených investícií 5,9 roka. Pri využití vyprodukovaného tepla by doba návratnosti investícií ešte prijateľnejšia. Ako je zrejmé z predchádzajúcich údajov tvrdenia, že bioenergetika je veľmi náročná na investície nie je namieste. Je to klasické podnikanie so všetkými ekonomickými zákonitosťami, platnými v tejto oblasti. Pri realizácií projektov na využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely by bol využívaný súkromný kapitál. Zo strany štátu sa požaduje len vytvorenie vhodných legislatívnych a podporných mechanizmov. Toto ekonomické zhodnotenie jasne poukazuje na reálnu šancu znížiť náklady na energiu a to nielen v rezorte poľnohospodárstva. Aby sa táto teoretická úspora mohla dostať aj do praxe, je nevyhnutné v prvom rade prejsť od verbálnej podpory bioenergetiky zodpovednými vládnymi činiteľmi k ich skutočnej podpore, hlavne legislatívnej a ekonomickej. Až úroveň podpory nám v praxi ukáže aký podiel z vyprodukovanej poľnohospodárskej biomasy sa nám podarí energeticky využiť. K vyčísliteľným ekonomickým ukazovateľom je potrebné pripočítať aj tie, ktoré sa vyčísliť nedajú ale dosahujú rovnakú dôležitosť, ak nie vyššiu ako ekonomické ukazovatele merateľné. Jedná sa hlavne o: zlepšenie obchodnej bilancie štátu, znížením nárokov na dovoz energetických nosičov, zvýšenie energetickej nezávislosti štátu, vytváranie nových pracovných miest, kapitálové zhodnotenie finančných prostriedkov na území SR, ochrana životného prostredia, rozvoj regionálnej ekonomiky, krajinotvorba. K tomu, aby sa v našom hospodárstve objavil nielen vplyv ekonomicky merateľných ukazovateľov využívaním biomasy na energetické účely, ale hlavne aby sa znížila závislosť Slovenska na dovoze nosičov energie, je bezpodmienečne nutná podpora štátu, ktorá doposiaľ žiaľ žiadna nie je. Musíme dúfať, že plynová kríza začiatkom roku 2009 zodpovedným štátnym činiteľom konečne otvorila oči. 24

23 Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, sktc 106. Centrum pre poľnohospodársku biomasu Ing. František Zacharda, CSc., TSÚP Rovinka Potrebu koordinovaného postupu všetkých štátov Európskej únie v oblasti energeticky, potvrdili aj udalosti zo začiatku tohto roku. P ozastavenie dodávok zemného plynu z Ruska do západnej Európy (v krátkom časovom horizonte už v poradí druhé), v plnej nahote odhalilo nebezpečenstvo jednostrannej závislosti na dodávkach primárnych zdrojov energie. Pozastavenie dodávok vyvolal okamžité reakcie vo forme organizovania krízových štátov, hľadali sa možnosti dodávok zemného plynu z iných zdrojov a nevídane sa zvýšila frekvencia takých slov ako napr.: diverzifikácia. V preklade do slovenčiny sa jedná o rozlišovanie, zmena, obmena, resp. pre obchodnú oblasť je to rozšírenie výrobkov a pre poľnohospodárov to znamená rozšírenie počtu druhov poľnohospodárskych kultúr za účelom odstránenia monokultúry. V prípade plynovej krízy sa hľadali prístupové cesty, ako dostať zemný plyn na Slovensko. Na škodu veci sa pod pojmom diverzifikácia nehľadali nové zdroje energie. V koncepčných materiáloch, ktoré prijala vláda SR a dotýkali sa obnoviteľných zdrojov energie, boli vyčíslené zdroje a energetický potenciál rôznych obnoviteľných zdrojov. Biomasa patrí k tým OZE, ktorých potenciál patrí medzi najvyššie (okrem slnečnej energie), odhaduje sa, že môže nahradiť 15 až 20 % celkovej spotreby energie na Slovensku. V prípade jej plného využitia by sa mohli dosiahnuť úspory nákladov až okolo 15 mld. Sk (500 mil. EUR) len na úspore paliva (zemný plyn). I keď boli takéto ekonomické úvahy použité i v koncepčných materiáloch, predsa pri reálnom posudzovaní možností využitia biomasy musíme postupovať inak. Medzi prednosti biomasy patrí skutočnosť, že jej výskyt je prakticky rovnomerne rozdelený po celom území Slovenska, tam, kde sa vykonáva poľnohospodárska alebo lesnícka činnosť. A tento fakt je základom pre akékoľvek energetické využívanie biomasy. Biomasa sa musí využívať tam, kde sa vyprodukuje, teda ak máme na mysli poľnohospodársku biomasu, tak v poľnohospodárstve a ideálne by bolo priamo v podniku kde sa vyprodu kuje. Toto zodpovedá myšlienke, aby si priamo poľnohospodári pomocou energetického využívania biomasy znižovali vlastné výrobné náklady. Ak napríklad poľnohospodársky subjekt spotrebuje m 3 zemného plynu, znamená to, že za jeho dodávku zaplatí 1,2 až 1,4 mil. Sk (40 46 tis. EUR). V prípade, že nahradí zemný plyn slamou, spotrebuje asi 250 ton slamy, ktorú si vo vlastnej réžii dorobí za cca 500 Sk.t 1 (asi 17 EUR.t 1 ), teda celkové náklady budú asi Sk (asi EUR). To znamená, že len na palive ušetrí viac ako 1 mil. Sk (~ 33 tis. EUR). Ak pripustíme, že bude potreba investícii na nákup zariadenia asi za 2 mil. Sk (66 tis. EUR), tak návratnosť zariadenia bude asi 2 roky. Z pohľadu potrieb hospodárstva Slovenska je takéto riešenie zanedbateľné, kvapka v mori, ale ktosi múdry už pred nami povedal z kvapiek more z halierov milióny. A tu je niekde podstata problému, vieme ako naplniť podzemné zásobníky zemného plynu ale nevieme vyčistiť chotár od odpadovej, prebytočnej biomasy, z ktorej môžeme získať v niektorých prípadoch rovnaký úžitok ako z dovážaného zemného plynu. A práve s efektom zužitkovania biomasy, ktorú zaraďujeme do kategórie odpadová biomasa, kalkuluje väčšina koncepčných materiálov, pretože sa jedná o najlacnejší zdroj suroviny s pomerne vysokým energetickým obsahom. Jeho efektívne využitie má často viacnásobný prínos, okrem toho, že sa zbavujeme odpadu, chránime životné prostredie, prispievame k rozvoju vidieka a krajiny, vytvárame nové pracovné príležitosti a získavame naviac energiu. Na spracovaní týchto koncepčných materiálov sa významným spôsobom podielal Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky, SKTC 106 v Rovinke. Za posledných osem rokov sa na ústave riešili krátkodobé výskumné úlohy a ich výsledkom sú: stanovenie produkcie poľnohospodárskej biomasy podľa plodín a výrobných oblastí, stanovenie energetického obsahu (výhrevnosti) rôznych poľných plodín, kríkov a drevín, zdroje a energetický potenciál biomasy, legislatívny rámec a podpora využívania biomasy na energetické účely, 25