Logistické centrum Goodman, Senec dostavba haly A, časť A, A5, A8, A9

Transcript

1 Na Slovensku pracujúca spoločnosť skupiny Goodman, vlastní, rozvíja a spravuje logistické objekty, ako sklady a distribučné centrá, s vysokou úrovňou kvality. Slovenská zloţka spoločnosti Goodman vlastní a spravuje významnú logistickú nehnuteľnosť v Senci, ktorá má moţnosť rozšírenia o ďalších 130 tisíc m². Slovenská spoločnosť je súčasťou skupiny Goodman. Táto medzinárodná ucelená majetková skupina, ktorá vlastní, buduje a spravuje logistické a obchodné priestory na území kontinentálnej Európy, Spojeného Kráľovstva a Ázie v oblasti Tichého Oceánu. Okrem Európy má Skupina Goodman kancelárie v Číne, v Hongkongu, v Japonsku, na Novom Zélande a v Austrálii, kde na austrálskej burze (ASX) je vedená ako najväčšia priemyselná majetková skupina s nehnuteľnosťami. Slovenská pracovná skupina pôsobí v Senci na jednom z miest, ktoré sama spravuje. Skupina Goodman má v Európe okrem Slovenska kancelárie v Belgicku, v Českej republike, vo Francúzku, v Nemecku, v Maďarsku, v Taliansku, v Luxembursku, v Holandsku, v Poľsku, v Španielsku a v Spojenom Kráľovstve. Goodman vlastní a spravuje 92 nehnuteľností v kontinentálnej Európe a 54 v Spojenom Kráľovstve; hodnota imania týchto všetkých nehnuteľností predstavuje 3,8 miliárd eur. Str.1

2 ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI 1. Názov(meno) Goodman Senec 1 Logistics(Slovakia), s.r.o. 2. Identifikačné číslo Sídlo Laurinská 18, Bratislava 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu navrhovateľa Goodman Senec 1 Logistics (Slovakia), s.r.o., Laurinská 18, Bratislava Ing. Jan Pálek konateľ spoločnosti Prevádzka: Goodman Logistic Park Senec, Diaľničná cesta 4416/18, Senec Tel.: Mobil: info-sk@goodman.com web: 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno získať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto konzultácie JFcon, s. r. o., Druţstevná 942/6, Liptovský Mikuláš generálny projektant Mobil: web: II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Logistické centrum Goodman, Senec dostavba haly A, časť A4, A5, A8, A9 III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI 1. Umiestnenie navrhovanej činnosti Kraj: Bratislavský Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec Str.2

3 Parcely číslo: 5588/5 hala a spevnené plochy 5588/23 chodník ku vrátnici 5585/22, 5585/22, 5588/5 komunikácia 2. Stručný opis technického a technologického riešenia vrátane požiadaviek na vstupy (záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky) a údajov o výstupoch (napríklad zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, vyvolané investície) 2.1. Technické riešenie Pre uvedený areál bol v roku 2007 spracovaný zámer v zmysle zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod názvom Logistika Senec G a bolo vydané rozhodnutie pod číslom ŢP/EIA/1920/07-Ba zo dňa , ţe sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať v zmysle uvedeného zákona. Navrhovaná hala sa nachádza v logistickom centre Goodman v katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Plánovaná zmena Str.3

4 činnosti sa uskutoční v rámci skladovej haly A. Jednotlivé zmeny sú popísané v príslušných odsekoch. Predmetná parcela je situovaná v katastrálnom území Senec, vzdialená je cca 5km od centra obce Senec severozápadne v smere na Pezinok. Z dopravného aj geografického pohľadu má logistické centrum výhodnú polohu. Účelom stavby je výstavba resp. dostavba skladovej haly logistického centra Goodman (označená ako skladová hala A ), ktorá bude slúţiť ako skladový priestor a na manipuláciu s tovarom v rozsahu nadväzujúcom na skladovanie tovaru. V súčasnosti má existujúca hala A pridelené parcelné číslo 5585/6, dostavba sa bude realizovať na parcele s číslom 5588/5. Predmetom dostavby je dobudovanie jednotiek haly A s označením A4, A5, A8, A9. Hala je dispozične prispôsobená potrebám flexibilného prenajímania pre viacerých nájomcov. V hale nebudú skladované nebezpečné látky. Skladová hala je navrhnutá ako nízkopodlaţná budova obdĺţnikového tvaru obsahujúca dvojpodlaţné administratívne vstavky po okrajoch budovy. Prístup k budove je zabezpečený z jestvujúcej hlavnej areálovej komunikácie, na ktorú bude napojená nová komunikácia vybudovaná za skladovou halou. Zásobovacie dvory sú spádované do úrovne o 1,2 a 0,5 m niţšie ako je úroveň podlahy haly. Architektonické riešenie vychádza z poţiadaviek na charakter skladových hál a stavebno-technických štandardov spoločnosti Goodman. Vlastný architektonický výraz je daný pouţitým druhom stavebných konštrukcií. Hala bude riešená ako ţelezobetónový skelet opláštený sendvičovými panelmi na báze plechu. Fasády sú členené dvojpodlaţnými administratívno-sociálnymi prístavkami. Nosný systém skladovej haly tvorí jednopodlaţný ţelezobetónový prefabrikovaný skelet v modulovom riešení 12 x 24 m. Pôvodné riešenie: V rámci pôvodnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované spoločnosťou PROMA s.r.o., november 2007 sú v rámci logistického centra riešené 3 haly (Hala A, Hala B, Hala C), situované na pozemkoch p. č. 5585, 5586, 5587, 5590/1, 5588/5, 5588/8, 5589, o celkovej výmere m 2. Zastavaná plocha: Hala A m 2 Hala B m 2 Hala C m 2 Hlavná vrátnica 36 m 2 Ostatné vrátnice 124 m Spolu m 2 (59,56%) Str.4

5 Skladová hala bola riešená ako nízkopodlaţná budova obdĺţnikového tvaru obsahujúca dvojpodlaţné administratívno-sociálne vstavky a prístavky. Základné kapacitné údaje pôvodného návrhu: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 456,54 m x š. 204,54 m Zastavaná plocha haly: m 2 Výška atiky strechy: 12,40 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu) Základné kapacitné údaje zrealizovaného návrhu 1 fáza: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 264,2 m x š. 204,5 m Zastavaná plocha haly: ,9 m 2 Navrhované riešenie: Projekt zmeny stavby pred dokončením sa týka dobudovania haly A, časť A4, A5, A8, A9 s nasledujúcimi zmenami : Konštrukčný systém haly ostane zachovaný. Hala A časť A4, A5, A8, A9 sa dobuduje v dĺţke 133,16 m, oddelene od vybudovanej haly A ale zachovaním konštrukčného systému haly zo stavebného povolenia. Medzi existujúcou časťou haly A a dostavbou sa vybuduje nová komunikácia. V kaţdom rohu budovy sa vytvorí administratívny dvojpodlaţný vstavok oproti pôvodnému umiestneniu vstavkov na bočných stranách budovy. Administratívny vstavok obsahuje priestory kancelárii, priestory technického vybavenia, šatne a hygienické zázemie pre zamestnancov. Pôvodne jeden skladový priestor haly sa novými deliacimi priečkami rozdelí na viac samostatných priestorov. Nastane zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Z pôvodného umiestnenia na bokoch budovy sa rozmiestnia na všetky strany. Základné kapacitné údaje nového návrhu časť A4, A5, A8, A9: Pôdorysné rozmery stavby [m ]: dĺ. 133,16 m x š. 205,16 m Zastavaná plocha haly: ,1 m 2 Úţitková plocha skladovej časti: ,63 m 2 Výška atiky strechy: 12,60 m od ± 0,000 (podlaha 1.NP skladu) Zmena oproti pôvodnému projektu v bodoch: pôvodná polozapustené administratívne prístavky sa začlenia do pôdorysu haly a budú umiestnené v kaţdom rohu stavby. Tým sa zjednoduší geometria haly. S touto zmenou súvisí aj pridanie okien na fasádu haly a vytvorenie nosného systému administratívnej časti vo vnútri skladovej haly; Str.5

6 pôvodne jeden skladový priestor haly sa novou priečkou rozdelí na štyri samostatné sklady; obvodový plášť haly bol navrhnutý zo sendvičových PUR panelov hr. 150 mm a betónového sendvičového sokla do výšky +2,400 m od ± 0,000. V novom návrhu sa uvaţuje s betónovým soklom po výšku +0,300 a +2,400 m od 0,000. Obvodový plášť bude vyhotovený z kazetovej steny K120 s tepelnou izoláciou z minerálnej vlny hr. 120 mm; výška pôvodnej stavby bola navrhnutá na +12,400 m od ± 0,000. Nová stavba sa navýšila o 200 mm na novú výšku +12,600 m od ± 0,000. Dôvodom navýšenia sú konštrukčné zásady pri navrhovaní strešného plášťa. Nosný systém a výška nosnej konštrukcie stavby zostala nezmenená; zmena počtu zásobovacích dokov a ich umiestnenia na fasáde. Na fasáde je umiestnených 69 dokov. zmena počtu vjazdov a ich umiestnenie na fasáde. Na fasáde sú umiestnené 4 úrovňové vjazdy do objektu. zmena veľkosti, orientácie a umiestnenia okien na fasáde. Vzhľadom na zmenu umiestnenia administratívnych vstavkov a zmenu a počtu dokov na fasáde, sa oproti pôvodnému návrhu zmení aj umiestnenie okien. zmena polohy a počtu únikových dverí na budove Protipoţiarna bezpečnosť stavby je vypracovaná v súlade s 9 ods. 3 písm. a) zákona NR SR č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred poţiarmi v znení neskorších predpisov s plným uplatnením vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní stavieb a ostatnými predpismi z oblasti protipoţiarnej bezpečnosti platnými na území SR.. Konštrukčný celok je v zmysle 13 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z v nadväznosti na čl STN definovaný ako nehorľavý, nakoľko poţiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti sú výlučne druhu D1. Samotný areál je vybavený vlastným jestvujúcim vonkajším poţiarnym vodovodom ako aj prístupovými cestami pre príjazd poţiarnej techniky v prípade poţiaru. Navrhovaný objekt bude delený na menšie časti - poţiarne úseky. Pre kaţdý poţiarny úsek bude určené poţiarne riziko, poţiadavky na konštrukcie stavby, zabezpečenie evakuácie osôb a určenie poţiadaviek na únikové cesty, ako aj určenie odstupových vzdialeností. Poţiarne úseky budú podľa potreby vybavené poţiarne technickými zariadeniami. Str.6

7 Navrhovaná činnosť je zaradená do časti Č. 9 Infraštruktúra položka č. 16 Projekty rozvoja obcí vrátane písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov) v zastavanom území od m 2 podlahovej plochy a mimo zastavaného územia od 1000 m 2 podlahovej plochy písm. b) statickej dopravy od 100 do 500 stojísk časť B zisťovacie konanie 2.2. Vstupy Záber pôdy Záujmové územie sa nachádza mimo zastavaného územia mesta Senec. Výstavbou dotknuté parcely sú vedené ako ostatné plochy, z toho dôvodu zmena činnosti si nevyţaduje záber poľnohospodárskej pôdy a jej vyňatie z PPF. Voda Studená voda Objekt haly A bude zásobovaný pitnou vodou z areálového vodovodu dvomi prípojkami DN80. Prípojky vody stúpnu do objektu vo vstavkoch A a D. Do vstavkov B a C bude voda privedená vnútornými rozvodmi studenej vody. Jednotlivé prevádzky v hale budú mať za hlavnými uzávermi samostatne merané spotreby vody podruţnými vodomermi s príslušnými armatúrami. Od vodomerov budú potrubia studenej vody vedené do kotolní vstavkov, kde bude na potrubí studenej vody osadený uzáver, vypúšťací kohút a spätný ventil príslušného profilu. Rozvody studenej pitnej vody (SV) budú v súbehu s teplou vodou (TV) a cirkuláciou teplej vody (CV) vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP. Hlavné rozvody vody budú vedené v podhľade, pripájacie potrubia vodovodu budú vedené v dráţkach zasekaných do muriva, alebo v inštalačných predstenách. Hlavný rozvod potrubia studenej vody v hale sa vybuduje z oceľových rúr závitových pozinkovaných (akosť ocele ). Potrubia studenej vody a teplej voda a zrealizujú z rúr plasthliníkových pre pitnú vodu (napr. systém Geberit Mepla al. Oventrop, prípadne podobný ekvivalent) alebo tlakových plastových rúr pre pitnú vodu z PE (napr. systém REHAU, prípadne podobný ekvivalent), tlakový rad pre studenú vodu PN16, tlakový rad pre teplú vodu PN20. Izolácia potrubí studenej vody v nadzemných podlaţiach proti kondenzácii vodných pár sa zrealizuje penovými izolačnými hadicami zo syntetického kaučuku (napr. Armaflex AC, prípadne podobný ekvivalent), spoje sa uzatvoria podľa technologických predpisov výrobcu. Str.7

8 Tepelná izolácia na potrubí teplej vody sa zrealizuje penovými izolačnými hadicami z PE (napr. Tubolit od Armacell, prípadne podobný ekvivalent), spoje sa uzavtvoria podľa technologických predpisov výrobcu. Teplá voda Teplá voda bude pripravovaná pre kaţdý vstavok samostatne v štyroch plynových kotolniach. V kaţdej kotolni bude osadený zásobníkom teplej vody. Rozvody teplej vody (TV) budú v súbehu zo studenou vodou (SV) a cirkuláciou teplej vody (CV) budú vedené od zásobníkov TV k jednotlivým zariaďovacím predmetom na 1.NP a 2.NP. Hlavné rozvody vody budú vedené v podhľade, pripájacie potrubia vodovodu budú vedené v dráţkach zasekaných do muriva, alebo v inštalačných predstenách. Pitný vodovod Zásobovanie haly A pitnou vodou bude vodovodnými prípojkami DN 80, ktoré sa napoja na v súčasnosti uţ vybudovaný areálový rozvod pitnej vody. Prípojky budú napojené na terajší areálový vodovod HDPE D225 mm, resp. D110 mm. Prípojky vody sa vybuduje z rúr HDPE100, tlaková rada potrubia PN10, SDR17. Profil potrubia prípojok bude D90. Fakturačné meranie spotreby vody pre celý areál je spoločné v jestvujúcej vodomernej šachte pri vrátnici, podruţné meranie spotreby vody pre halu A bude riešené podruţnými vodomermi osadenými na vnútornom vodovode v hale. Potreba pitnej vody Výpočet prevedený v zmysle vyhlášky MŢP SR č.684 zo ). Počet pracovníkov v administratíve: 40 pracovníkov v admin. (1 smena á 40 ľudí) Počet pracovníkov v sklade: 358 pracovníkov v hale (2 smeny á 179 ľudí) Denná potreba vody: 40 x x 60 = l/deň Priemerná denná potreba vody : Qd = l/deň = 0,28 l/s Maximálna denná potreba vody: Qm = x 1,6 = l/deň = 0,44 l/s Maximálna hodinová potreba vody : Qh = (40 x x 60) x 0,5 = l/hod = 1,83 l/s (50 % spotreby za poslednú hodinu v 1 smene ) Orientačná ročná potreba vody: Qr=Qdx250=23,88 x 250 = 5970 m 3 /rok Poţiarny vodovod Rozvod poţiarnej vody slúţi na dodávku poţiarnej vody do vonkajších nadzemných hydrantov, do vnútorných poţiarnych hydrantov a pre stabilné hasiace zariadenie. Zdrojom poţiarnej vody v celom areáli LC je nádrţ pre SHZ a vonkajší poţiarny rozvod. Doprava vody z nádrţe je zabezpečovaná čerpadlom umiestneným v strojovni poţiarnej nádrţe (nádrţ SHZ, strojovňa a poţiarny rozvod dimenzie DN 300 okolo haly A je vybudovaný). Str.8

9 Zásobovanie areálu haly A poţiarnou vodou bude samostatnými vodovodnými vetvami, ktoré sa napoja na v súčasnosti uţ vybudovaný areálový rozvod poţiarnej vody DN 300, body pripojenia poţiarneho vodovodu bude na vysadené odbočky DN 300 opatrené zemným uzáverom(s nadzemným ovládaním), resp. sa zriadia nové odbočky. Vetvy poţiarnej vody budú privedené k objektu haly A, kde budú v objekte napojené na ventilové stanice SHZ. Rozvod poţiarneho vodovodu profilu DN 300 mm musí spĺňať poţiadavky certifikácie FM Global. Vodovod sa navrhuje realizovať z tlakových hrdlových vodovodných rúr, materiál tvárna liatina, dimenzia DN 300 mm. Tlaková rada potrubia a armatúr bude PN 16. Ostatné surovinové a energetické zdroje Elektroinštalácia: Skladová hala bude zásobovaná el. energiou z jestvujúcej trafostanice susednej haly označenej ako TS2. V tejto trafostanici je jeden transformátor aj s NN rozvádzačom RH2.2 ( pole č.1,2 ) ponechaný ako rezerva pre budúcu výstavbu. Napojenie bude z 2. poľa, kde je 8ks voľných poistkových odpínačov. Káblové prípojky obidvoch častí haly 1. a 2. budú tvorené vţdy dvomi káblami AYKY mm2 uloţenými v zemi v chráničkách po celej trase v pieskovom lôţku a zhora zakryté výstraţnou fóliou a príslušnej rozvodni NN budú zaústené do hlavných rozvádzačov RH1 a RH2. Príkonové pomery: 1. časť 2. časť Celkom Celkový inštalovaný príkon: Pi = 530,0kW Pi = 300,0kW Pi= 830,0kW Maximálny súčasný príkon: Pp= 350,0kW Pp= 200,0kW Pp= 550,0kW Koeficient súčasnosti: ks = 0,66 ks = 0,67 ks = 0,66 Priemerná ročná spotreba: Ar = 300,0MWh Ar =180,0MW Ar =450,0MW Hlavným napájacím zdrojom skladovej haly 1.časti bude rozvádzač RH1 a 2.časti rozvádzač RH2 v skriňovom vyhotovení osadený v nn rozvodni. Z RH1 a RH2 budú napojené cez podruţné meranie spotreby el. energie hlavné sekciové rozvádzače slúţiace pre priestory budúcich nájomcov. Tieto rozvádzače budú rozmiestnené po jednotlivých častiach haly a funkčných celkoch v ťaţiskách jednotlivých odberov. Bude z nich napojená celá svetelná, zásuvková a motorická inštalácia haly v príslušnej sekcii ako aj ostatné podruţné rozvádzače haly a vstavkov. Pre napojenie elektroinštalácie administratívnych vstavkov budú slúţiť rozvodnice napojené z rozvádzača príslušnej sekcie. Hlavné napájacie rozvody k sekciovým rozvádzačom budú káblami AYKY uloţenými v horizontálnom smere v kovových otvorených a vo vertikálnom smere v uzavretých ţľaboch. Celá ostatná elektroinštalácia v hale bude medenými káblami CYKY uloţenými v horizontálnom smere v Str.9

10 hlavných trasách v kovových otvorených ţľaboch, vo vertikálnom smere (prívody k spínačom, zásuvkám, zásuvkovým skrinkám, nástenným svietidlám, automatikám elektrických brán a rámp) po stenách v bezhalogénových plastových rúrkach. V priestoroch administratívnych vstavkov nad podhľadom, v dutinách sadrokartónových priečok a pre PC v parapetných ţľaboch. V technických priestoroch bude rozvod na povrchu na roštoch, v ţlaboch resp. plastových rúrkach. Osvetlenosť priestorov bude navrhnutá na poţadovanú hladinu osvetlenosti v zmysle STN a STN 1838 pre NO a bude sa pohybovať v rozmedzí od 1-2Lx ( núdzové osvetlenie ) Lx ( toalety, upratovačka ) - 250Lx ( schodisko, komunikačné priestory, zádverie, technické priestory, rozvodne nn, šatne, umývarky ) 250 Lx ( halaskladová časť ) 300Lx ( hala-nakladacia časť ) Lx (kancelárie, zasadačky, server) Osvetlenie okolia haly bude bude tvorené reflektorovými svietidlami o max. príkone 250W osadenými na fasáde haly tak, aby rovnomerne osvetľovali okolie. Vzájomná vzdialenosť 10m. Vzduchotechnické zariadenie VSTAVKY Celkový inštalovaný príkon pre VZT a CHLADENIE vstavkov A,B.C.D: cca 20kW Náplň chladiva R410A v systéme chladenia: cca 12kg Ohrev vzduchu po rekuperácii je vodný - celkový nárok na ÚK je 68kW HALA časť pracovná Vetranie haly - počet pracovných miest výmena vzduchu vo fáze I Celkovo privádzané mnoţstvo vzduchu: m3/h, potreba pre ohrev vzduchu: 126kW potreba plynu pre eliminovanie tepelných strát: 190kW SPOLU: 32,5m3/h potreba el. energie: cca 10kW časť skladová Celková plocha skladovej haly cca m2 * 2m - výška pohybu osôb = m3 * 0,5*hod = m3/h čerstvého vzduchu, Potreba pre ohrev vzduchu: 188kW, potreba plynu: 18,8m 3 /h potreba el. energie: cca 15kW Vykurovanie, plynofikácia ZDROJE TEPLA PRE ADMINISTRATÍVNE VSTAVKY Ako zdroj tepla pre účely vykurovania a prípravy TÚV pre administratívno-sociálne vstavky, budú inštalované plynové kondenzačné kotle. Str.10

11 VYKUROVANIE SKLADOVACEJ ČASTI Ako zdroj tepla pre zabezpečenie potrieb vykurovania skladových priestorov budú pouţité tmavé ţiariče SCHWANK s pretlakovými horákmi. Vzduchotechnika v hale bude čiastočne riešená pomocou plynových vzduchotechnických jednotiek Sahara. Odvod spalín od plynových ţiaričov a vzduchotechnických jednotiek bude vyvedený nad strechu objektu. Prevádzka plynových ţiaričov a vzduchotechnických jednotiek je nezávislá na vnútornom vzduchu, prívod vzduchu k ţiaričom a vzduchotechnickým jednotkám bude zabezpečený z exteriéru potrubím. V hale a administratívnych vstavkoch budú napojené na plyn tieto spotrebiče : 18 ks tmavý plynový ţiarič calor SCHWANK D 50 U, s výkonom 49,0 kw a s max. spotrebou zemného plynu 4,9m 3 /hod 5 ks vzduchotechnická jednotka SAHARA s výkonom 65,0 kw a max. spotrebou zemného plynu 6,5m 3 /hod 3 ks plynový kondenzačný kotol s výkonom 45 kw a spotrebou zemného plynu 5,0m 3 /hod 1 ks plynový kondenzačný kotol s výkonom 99 kw a spotrebou zemného plynu 10,0m 3 /hod Celková max. hodinová spotreba zemného plynu v objekte : 145,7 m 3 /hod. Nároky na dopravu Navrhovaná hala A sa nachádza v logistickom centre Goodman v katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Lokalita je dopravne obsluhovaná obsluţnou komunikáciu, ktorá sa napája na cestu II/503 v okruţnej kriţovatke so 4 vetvami. Existujúca obsluţná komunikácia pokračuje priamym úsekom s dĺţkou 256m. Za ňou nasleduje ľavotočivý smerový oblúk odkiaľ pokračuje obsluţná priamym úsekom o dĺţke 870m k vrátnici logistického centra Goodman. Od vrátnice pokračuje priamy úsek severozápadným smerom so stykovou kriţovatkou na konci 300m úseku. Po odbočení vpravo s otočením sa o 180 sa prichádza k vstupu do riešeného územia. V súčasnosti sa na pozemku nachádza zatrávnená plocha resp. zastabilizované podloţie bez vyuţitia. Okolo riešeného územia je vedená existujúca komunikácia so šírkou 7,00m a s asfaltobetónovým krytom. Organizácia dopravy je jednosmerná. Po pravej strane komunikácie v smere jazdy sa nachádzajú parkovacie stojiska pre ťahače s návesmi s pozdĺţnym spôsobom radenia. Odvádzane povrchovej vody z komunikácie a z parkovacích stojísk je Str.11

12 pomocou priečneho a pozdĺţneho sklonu do existujúcich uličných vpustov na okraju parkovacích stojísk. Navrhovaná obsluţná komunikácia sa napája na existujúcu obsluţnú komunikáciu juhozápadne od navrhovanej haly A a bude pokračovať medzi existujúcou a navrhovanou halou aţ k severovýchodnej strane areálu, kde sa napojí na existujúcu komunikáciu pomocou oblúkov s polomermi 12,0m. Šírka navrhovanej komunikácie je 5,00m a organizácia dopravy je jednosmerná (v smere od juhu na sever). Celková dĺţka komunikácie je 254,12m Na danú komunikáciu sa z východnej strany napája navrhovaná spevnená plocha prislúchajúca pre časti A4 a A5. Spevnená plocha sa delí na časť pre zásobovanie malými nákladnými vozidlami kategórie N1 (celkovo 4 dockov) a na časť pre ťahače s návesmi (celkovo 17 dockov. Šírka časti pre N1 je 15,40m a pre ťahače s návesmi 148,00m. Zo severovýchodnej strany je navrhnuté po oboch stranách haly parkovisko pre zamestnancov a návštevy haly A5 a A8 Expanzia. Kaţdé parkovisko pozostáva z 12 parkovacích stojísk s kolmým spôsobom radenia a s rozmermi 2,50x5,00m resp. 3,50x5,00m pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Šírka komunikácie medzi stojiskami s kolmým radením je 5,50m. Medzi jednotlivými parkoviskami je navrhnutá spevnená plocha so šírkou 104,15m s dĺţkou 24,60m. Z danej strany fasády je navrhnutých 16 dockov, ktoré sú oproti +-0,000 zapustené o 1,20m. Na juhovýchodnej strane navrhovanej haly sa na existujúcu obsluţnú komunikáciu napája navrhovaná spevnená plocha pre zásobovanie. Spevnená plocha je rozdelená pomocou oporných múrov na 5 celkov s odlišným výškovým vedením spevnenej plochy. Výškové vedenie sa odvíja do druhu nákladného vozidla, pre ktoré je časť určená. Celkovo je na danej strane haly navrhnutých 14 dockov pre malé nákladné vozidlá kategórie N1 a 14 dockov pre ťahače s návesmi. Z juhozápadnej strany je navrhnutá samostatná časť haly pozostávajúca z Drive in-u a z kancelárii. Dané objekty budú dopravne obsluhované cez existujúci vjazd do areálu Goodman určený v súčasnosti pre hasičskú techniku. Šírka existujúceho vjazdu je 7,00m. Daná časť bude verejne prístupná bez vrátnice. Pre zabezpečenie naplnenia potrieb statickej dopravy je priľahlého objektu je celkovo navrhnutých 105 parkovacích stojísk, z toho 84 medzi existujúcou obsluţnou komunikáciou a navrhovanou halou, 18 parkovacích stojísk v mieste súčasného pozdĺţneho parkovania pre kamióny, ktoré po úpravách nebudú mať do danej časti areálu prístup. Str.12

13 Zvyšné 3 parkovacie stojiska sú navrhnuté juhovýchodne od navrhovanej haley v mieste existujúceho pozdĺţného parkovania. Rozmery stojísk v centrálnom parkovisku sú 2,40x5,00m a šírka komunikácie je 6,00m. Rozmery stojísk s pozdĺţnym spôsobom radenia sú 6,00x2,20m. Komunikácia a spevnené plochy sú od zelene oddelené pomocou cestného betónového obrubníka so skosením a s vyvýšením max. 0,15m. parkovacie stojiská budú od zelene oddelená pomocou cestného betónového obrubníka so skosením a s vyvýšením max. 0,12m. Medzi parkovacími stojiskami resp. cementobetónovými spevnenými plochami a obsluţnou komunikáciu je navrhnutý zapustený cestný betónový obrubník osadený nastojato. Chodník bude od zelene oddelený pomocou betónového záhonového obrubníka. Celková plocha asfaltobetónovej komunikácie je 2830m 2. Celková plocha cementobetónovej spevnenej plochy je 11920m 2. Celková plocha parkovacích stojísk a chodníkov je 1930m 2. Posúdenie statickej dopravy (podľa platnej STN /Z2) V rámci riešenej haly je uvaţované s funkciami administratívna a sklad (nevýrobný podnik). Počty zamestnancov a čisté plochy kancelárií sú uvedené v nasledovnej tabuľke. Počet zamestnancov administratívy Počet zamestnancov skladu Čistá administratívna plocha [m2] Hala A8 - admin 10 72,6 Hala A8 - Sklad 105 Hala A8 Expanzia - admin 10 70,2 Hala A8 - Sklad 12 Hala A5 - admin 10 70,2 Hala A5 - sklad 12 Hala A4 - admin 10 97,4 Hala A4 - sklad 50 Spolu ,40 Typ prevádzky Kancelárie Druh objektu podľa STN v zmysle čl ,tab.20: Administratívne budovy a verejné inštitúcie úč. jednotka Čistá administratívna plocha [m 2 ] 1 stojisko pripadá na úč. jednotku 25 Parkovacie stojiská krátkodobé 310,40 : 25 : 4 = 3,10 Parkovacie stojiská dlhodobé Zamestnanci 4 40 : 4 = 10 Str.13

14 Sklad Priemyselný podnik Zamestnanci : 4 = 44,75 SPOLU 3,10 54,75 SPOLU parkovacie stojiská Po 57,85 N= 1,1. Oo+ 1,1. PO. kmp. kd = 1, ,1. 57,85. 1,0. 1,4 = 89,08 kmp = 1,0 (ostatné územie) kd = 1,4 (súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce 60:40, IAD : ostatná doprava) Vyhodnotenie objektu: Potrebný počet parkovacích státí: 90 stojísk Navrhovaný počet parkovacích státí (aj s existujúcimi stojiskami):141 stojísk Bilancia: + 51 Počet vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu (4% z verejne prístupných parkovacích miest): 5 stojísk Pozn.: vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu sú uţ započítané v celkovom navrhovanom počte parkovacích státí. Nároky na pracovné sily Nároky na potreby pracovných síl pre obdobie výstavby zmeny činnosti nie je moţné kvalifikovane odhadnúť, moţno len porovnať na základe podobných uţ realizovaných stavieb podobného charakteru na inej lokalite. Obdobie prevádzky Kancelárie = 40 ľudí Sklad = 179 ľudí / 1 zmena Sklad = 179 ľudí / 2 zmena 2.3. Výstupy Ovzdušie Zdroje znečisťovania ovzdušia Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti moţno očakávať zvýšenie prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore realizácie. Tento vplyv je však lokálny a časovo obmedzený na dobu výstavby. Počas prevádzky Bodovým zdrojom znečisťovanie ovzdušia bude odťah spalín z kotlov. Z plynových kotlov a z plynových ţiaričov budú do ovzdušia produkované hlavne oxidy dusíka (NOX) a oxidy uhlíka. Str.14

15 Uvaţované plynové kotle a plynové ţiariče je potrebné z hľadiska ochrany ovzdušia posudzovať ako zdroj znečisťovania ovzdušia typu stacionárne zariadenie na spaľovanie palív, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, kde sú uvedené aj povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečistenia ovzdušia. Z plynových kotlov a z plynových ţiaričov budú do ovzdušia produkované hlavne oxidy dusíka (NOX) a oxidy uhlíka. Vzhľadom na inštalovaný tepelný príkon zdrojov tepla (plynové kotle a plynové ţiariče) - tepelný príkon všetkých zariadení bude väčší ako 0,3 MW (18x49kW + 5x65kW + 3x45kW + 1x99kW =1441kW=1,441 MW) jedná sa o nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia. Povinnosti prevádzkovateľa stredného zdroja znečistenia ovzdušia sú stanovené v zákone č. 137/2010 Z.z. Emisné limity sú uvedené v prílohe č.4, vyhlášky č. 410/2012 Z.z. Kategória 1.1 Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW), Skutočné dosahované hodnoty emisii znečisťujúcich látok (NOX, CO) pri navrhovaných zdrojoch znečisťovania ovzdušia spĺňajú najprísnejšie poţiadavky ochrany ovzdušia. Na základe uvedeného je moţné konštatovať, ţe v rámci stavby je pri ochrane ovzdušia volená najlepšia dostupná technika s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na jej obstaranie a prevádzku podľa zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší. Rozptyl emisii znečisťujúcich látok od navrhovaných zdrojoch bude zabezpečený samostatnými komínmi ukončenými minimálne 0,6m nad atikou strechy, čo zodpovedá poţiadavkám vyhlášky č. 410/2012 Z.z. a STN EN Plošným zdrojom znečisťovania ovzdušia sú parkovacie plochy, líniovým zdrojom znečisťovania ovzdušia sú príjazdovo výjazdové komunikácie napojené na komunikáciu č. II/503. Moţno teda predpokladať, ţe navrhovaná zmena činnosti nad mieru neovplyvní hodnotu súčasného znečistenia ovzdušia dotknutého územia. Odpadové vody Splašková kanalizácia Splaškové odpadové vody z haly A budú odvádzané do existujúcej splaškovej kanalizácie DN 300 v areáli LC Goodman vybudovanej v rámci stavby haly A. Splašková kanalizácia je trasovaná z troch strán navrhovanej haly A. Vonkajšie prípojky splaškovej kanalizácie od vnútorných vstavkov dimenzie DN 150 ~ DN 200 sa napoja na terajšiu kanalizáciu DN 300. Na prípojkách splaškovej kanalizácie sa osadia Str.15

16 revízne šachty. Z objektu haly budú splaškovou kanalizáciou odvádzané iba odpadové vody komunálneho charakteru zo sociálnych a hygienických zariadení. Splašková gravitačná kanalizácia sa vybuduje z kanalizačného potrubia PVC hrdlového. Spájanie hrdiel potrubia bude pomocou gumených krúţkov. Do splaškovej kanalizácie budú odvádzané odpadové vody z hygienických zariadení, kuchyniek a z technických miestností v hale A. Splaškové odpadové vody (OV) od vstavkov haly A, budú odvádzané gravitačne zvislými odpadovými potrubiami kanalizácie vedenými v stenách, predstenách alebo pred stĺpom. Pripájacie potrubia od jednotlivých zariadení do odpadových potrubí budú uloţené v dráţkach stenách alebo v inštalačných predstenách v spáde 3%. Splašková kanalizácia bude odvetraná nad strechou pomocou plastových ventilačných hlavíc. Odvody kondenzátu z VZT zariadení budú vedené cez zápachové uzávierky do splaškovej kanalizácie. Zvodové potrubia (leţaté časti) kanalizácie budú vedené v zemi pod podlahou 1.NP. Vo výške pribliţne 1 m nad podlahou budú na kaţdom zvislom kanalizačnom potrubí umiestnené čistiace tvarovky prístupné cez manipulačné dvierka (súčasť dodávky stavebnej časti). Vnútorná splašková kanalizácia bude napojená prípojkami (samostatnými pre kaţdý vstavok) do vonkajšej areálovej splaškovej kanalizácie. Odtok splaškových odpadových vôd Priemerný denný prietok splaškových OV: Q24 = 0,28 l/s Maximálny hodinový prietok : Qhmax= Q24 x khmax = 0,28 x 4,0 = 1,12 l/s Daţďová kanalizácia Daţďové odpadové vody zo strechy haly A a priľahlých komunikačných plôch budú odvádzané do existujúcej daţďovej kanalizácie v areáli LC Goodman. Kvôli stanovenému limitu na vypúšťané mnoţstvo daţďových OV z areálu LC je zráţková voda z územia kanalizáciou odvedená cez retenčné objekty, ktoré tvoria spolu retenčný objem cca 4000 m3. Pre účely retencie sú v areáli LC zabudované ţelezobetónové potrubia DN 1400 mm. Na konci retenčného objemu sú na potrubí DN 300 pred napojením na mimo areálovú kanalizáciu osadené uzáverové šachty z regulačnými prietokovými armatúrami. Pred odtokom daţďových OV z areálu je na kanalizácii osadený odlučovač ropných látok. Retenčné ţelezobetónové potrubia DN 1400 mm sú trasované z troch strán navrhovanej haly A. Areálové stoky daţďovej kanalizácie realizované v rámci výstavby haly A sa napoja na terajšie retenčné potrubie DN 1400 na viacerých miestach. Napojenie sa prevedie priamo do potrubia DN 1400 mimo revíznej šachty cez vyvŕtané kruhové otvory, spoje sa utesnia gumovými manţetami. Daţďové OV budú odvádzané gravitačnými stokami a prípojkami profilu Str.16

17 DN 150 mm aţ DN 600 mm. Na daţďovej kanalizácii sa osadia revízne šachty. Z objektu haly budú daţďovou kanalizáciou odvádzané odpadové vody zo strechy haly (v objekte sa zrealizuje podtlakový odvodňovací systém, prerušenie podtlaku bude v revíznych šachtách osadených v nespevnených plochách na prípojkách od vnútornej kanalizácie). Daţďová gravitačná kanalizácia sa vybuduje z kanalizačného potrubia PVC hrdlového. Kanalizačné potrubie sa pouţije kruhovej tuhosti SN 8, pri malej krycej výške sa pouţije potrubie kruhovej tuhosti SN 12. Spájanie hrdiel potrubia bude pomocou gumených krúţkov. Strecha haly A bude odvodnená delenou daţďovou kanalizáciou, podtlakovým odvodňovacím systémom. Kaţdá odvodňovaná strešná rovina bude odvodnená najmenej dvomi vtokmi. Vtoky budú plastové, vybavené záchytnými košmi na zachytávanie hrubých nečistôt. Skladba strešných vtokov bude prispôsobená skladbe strešného plášťa. Daţďové potrubia budú tepelne izolované proti kondenzácii vodných pár. Vnútorná daţďová kanalizácia bude napojená prípojkami do vonkajšej areálovej daţďovej kanalizácie. Na kaţdom vyústení podtlakovej kanalizácie z objektu bude v mieste napojenia na areálovú kanalizáciu osadená prerušovacia šachta s odvetraným poklopom. Výpočet množstva dažďových odpadových vôd Intenzita návrhového daţďa Intenzita 15 min. daţďa s periodicitou 1,0... i = 115,9 l/s.ha ψ (pre strechy)... 0,9 ψ (pre komunikácie)...0,9 strechy m 2 komunikácie a spevnené plochy m 2 Qdaţď. = S x q x ψ = (2, ,95) x 115,9 x 0,9 = 487,6l/s Odpady Zaistením evidencie a likvidácie všetkých odpadov bude investorom poverený dodávateľ stavby, ktorý si pre likvidáciu odpadu kategórie O prípadne N zabezpečí ukladanie na riadené skládky príp. iný spôsob zneškodnenia resp. recyklácie. Predpokladané druhy vzniknutých odpadov počas výstavby v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sú nasledovné: Kód odpadu Názov odpad Kategória Spôsob nakladania Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaţdíc a keramiky iné ako uvedené v Drevo O R1 O D1 Str.17

18 Káble iné ako uvedené v O R Izolačné materiály iné ako uvedené v 17 O D a Obaly z papiera a lepenky O R Obaly z plastov O R Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované s nebezpečnými látkami N D10 Na základe druhov vzniknutých odpadov počas výstavby, je potrebné na stavenisko umiestniť veľkoobjemový kontajner, kde sa budú zhromaţďovať odpady a pravidelne budú odváţané oprávnenou organizáciou na najbliţšiu skládku vyhradenej pre nie nebezpečný odpad. Zhodnotiteľné odpady sa budú zbierať oddelene od ostatných a zabezpečí sa ich opätovné vyuţitie. Nebezpečné odpady č. kódu obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok, sa budú zhromaţďovať tak, aby sa zabránilo k ich neţiaducemu vplyvu na ţivotné prostredie. /oddelene od ostatných odpadov /. Konkrétny spôsob nakladania a mnoţstvá produkovaných odpadov počas výstavby budú dokumentované v ďalšom stupni PD na stavebné konanie. Spôsob nakladania s odpadmi počas prevádzky Predpokladané druhy vzniknutých odpadov počas prevádzky v členení podľa kategorizácie a Katalógu odpadov v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z. ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov sú nasledovné: Kód odpadu Názov odpadu Kategória odpadu Kaly z odlučovačov oleja z vody N Obaly z papiera a lepenky Obaly z plastov O Zmiešané obaly O Obaly z dreva O Vyradené zariadenia obs. nebezp. N Zmesový komunálny odpad O Vzhľadom na funkčné vyuţitie objektu, moţno predpokladať, ţe po zahájení prevádzky, dôjde k takej tvorbe odpadov, ktorá svojim objemom naplní skutkovú podstatu príslušných povinností v zmysle zákona o odpadoch pre pôvodcu. Mnoţstvo odpadov je reálne ťaţko odhadnuteľná nakoľko bude závisieť od zákazníkov. Str.18

19 Na základe poskytnutých sluţieb väčšie mnoţstvo produkovaného odpadu bude tvoriť obalový materiál papier, plasty, prepravné obaly. Po zahájení prevádzky sa budú pouţívať: - skupinové obaly - prepravné obaly - spotrebiteľské obaly Povinná osoba zabezpečí zber odpadov z obalov a ich zhodnocovanie alebo recykláciu minimálne v rozsahu záväzných limitov. Priestory sú vytvorené tak, ţe na základe poskytnutých sluţieb pôvodcu zohľadňujú ustanovenia zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch. Na zhromaţďovanie odpadov pred ich zneškodnením príp. zberom, je vyhradený, stavebne ohraničený priestor, kde sú uloţené kontajnery na zmesový komunálny odpad a vyseparované zloţky zhodnotiteľných odpadov. Hluk, hygiena pracovného prostredia, bezpečnosť práce V súvislosti s prevádzkou treba počítať s nasledovnými zdrojmi hluku: z dopravy zamestnancov, návštevníkov a transportných vozidiel z technologických zdrojov hluku (vzduchotechnika, plynové kotle a plynové ţiariče) V prípade vysokej hlučnosti niektorých technologických zariadení je potrebné vykonať primárnu akustickú ochranu (napr. zariadenia vzduchotechniky vybaviť protihlukovými a protivibračnými úpravami). Zdrojom hluku budú plynové ţiariče a plynové kotle. Aby sa hluk a vibrácie od plynového kotla neprenášali do stavebných konštrukcií objektu, budú rozvody vykurovacej vody uchytené na objímkach s gumeným i podloţkami. Napojenie plynových ţiaričov na odvod spalín bude pomocou flexibilných spalinových a vzduchových potrubí. Počas prevádzky je navrhovateľ povinný sa riadiť pri prevádzkovaní zdrojov hluku zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí v znení neskorších predpisov. Prevádzka sa navrhuje tak, aby sa v nich vytvorili podmienky pre pracovné činnosti a aby odolávali škodlivému pôsobeniu vplyvu hluku a vibrácií. Stavba a jej prevádzka musí zabezpečovať, aby hluk a vibrácie pôsobiace na ľudí boli na takej úrovni, ktorá neohrozuje zdravie a je vyhovujúca pre pracovné prostredie. V súvislosti s minimálnymi zdravotnými a bezpečnostnými poţiadavkami na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s Str.19

20 expozíciou hluku je potrebné dodrţiavať poţiadavky podľa NV SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných poţiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení neskorších predpisov. Celkovo moţno konštatovať, ţe ekvivalentná hladina hluku zo stacionárnych a mobilných zdrojov súvisiacich s prevádzkou navrhovanej zmeny činnosti bude v dotknutom území podlimitná (menej ako určujú limity vo vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o poţiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v ţivotnom prostredí v znení neskorších predpisov. Prevádzkovateľ je ďalej povinný dodrţiavať všetky platné právne predpisy na úseku ochrany verejného zdravia. Žiarenie a iné fyzikálne polia V pôvodnom návrhu ako aj v zmene činnosti nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho ţiarenia. Teplo, zápach a iné výstupy Nepredpokladá sa šírenie zápachu a tepla mimo územie prevádzky uzatvoreného areálu. 3. Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárií vzhľadom na použité látky a technológie Navrhovaná zmena činnosti nadväzuje na uţ vybudovanú časť haly A aj na vybudovanú dopravnú infraštruktúru celého logistického areálu. V riešenom území sú prevaţne situované logistické centrá a skladové haly. Pri realizácii navrhovanej činnosti resp. jej zmeny nepredpokladáme a neočakávame ţiadne riziká, ktorých význam a vplyv by mohol vylúčiť očakávané ciele alebo vplyv, ktorý by mohol významnejšie ovplyvniť vlastnosti dotknutého územia. Pri stavebnej činnosti budú pouţívané beţné postupy a beţné stavebné materiály a látky. Vzhľadom k charakteru stavby, prevádzka nebude znamenať vyššie riziko havárií ako je to v súčasnom období. 4. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov Zákonným predpokladom realizácie navrhovanej činnosti je získanie povolení, vyjadrení a súhlasov vyţadovaných pred zahájením činnosti v zmysle platnej právnej úpravy regulujúcej oblasť ţivotného prostredia. Str.20

21 Výsledný dokument z tohto oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať rozhodnutie podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. 5. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti presahujúcej štátne hranice: Z hľadiska vplyvov na ţivotné prostredie realizácia zmeny nebude mať vplyv presahujúci štátne hranice. 6. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia vrátane zdravia Ţivotné prostredie je otázkou vzťahov medzi ľudským ţivotom a celkovo ponímaným okolím. Takto definovaný hlavný funkčný vzťah je vzťahom vyššieho rádu ţivotného prostredia človeka. Kvalita ţivotného prostredia je ohrozovaná a znehodnocovaná pôsobením negatívnych javov, charakteru stresových faktorov. Za stresové faktory sa povaţujú tie ľudské aktivity, ktoré ohrozujú existenciu a kvalitu jednotlivých krajinotvorných zloţiek. V hodnotenom území sa sledovali najintenzívnejšie pôsobiace stresové faktory, a to primárne i sekundárne. Za primárne stresové faktory sa povaţujú umelé, alebo poloprirodzené prvky v krajine, ktoré sú zväčša pôvodcom stresu. Patria sem všetky hmotné antropogénne prvky územia slúţiace na výrobno-skladovacie, dopravné, obytno-rekreačné, vodohospodárske, poľnohospodárske a energetické účely. Ich negatívny vplyv sa prejavuje predovšetkým plošným záberom prírodných ekosystémov a následnou antropizáciou územia. Z aspektu ţivotného prostredia sa prejavujú tieto stresové faktory zmenou kvality priestorovej štruktúry katastrálneho územia, ako i narušením stability a estetiky krajiny. Z tohto aspektu vidno, ţe najhoršiu kvalitu priestorovej štruktúry majú mestské sídla regiónu s vysokým stupňom antropizácie územia v dôsledku veľkej koncentrácie socioekonomických aktivít na ich území. Hlavným cieľom environmentálnej politiky je zlepšenie všetkých zloţiek ţivotného prostredia: ovzdušia, vody, pôdy a horninového prostredia a zachovanie rozmanitosti organizmov. Znečistenie ovzdušia Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. V 7 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov je stanovený postup pre jej hodnotenie. Ovzdušie je najvýraznejšie poškodenou zloţkou ţivotného prostredia, najmä v dôsledku silného emisno -imisného zaťaţenia zo zdrojov znečisťovania a je potenciálnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva. Stav kvality Str.21

22 ovzdušia odráţajú imisie, t.j. škodliviny, ktoré sa nachádzajú v atmosfére. Ide predovšetkým o látky, ktoré sú bezprostredne v kontakte so ţivou zloţkou a môţu ich vo zvýšených koncentráciách ohroziť. Úroveň kvality ovzdušia je posudzovaná na základe limitných hodnôt, ktoré boli v prvom rade navrhnuté na ochranu ľudského zdravia pred hlavnými znečisťujúcimi látkami, ktoré pochádzajú z antropogénnej činnosti. Imisné limity sú zavedené pre SO2, NOx, TL, CO, O3, Pb a Cd. Najväčší úroveň znečistenia ovzdušia oxidmi dusíka je monitorovaná v blízkosti oblasti s veľmi frekventovanou dopravou. Celkové ročné emisie SO2 z priemyselných zdrojov rapídne klesli. Príčinou sú aj spomalené ekonomické aktivity a náhrada uhlia so zemným plynom. SHMÚ monitoruje úroveň znečistenia ovzdušia uţ od roku 1971, kedy boli uvedené do prevádzky prvé manuálne stanice v Bratislave a Košiciach. Postupne boli merania rozšírené do najviac znečistených miest a priemyselných oblasti. Na území SR je rozmiestnených 28 automatických meracích staníc, z ktorých väčšina monitorovala základné znečisťujúce látky (S02, NOx, NO2, CO a PM10). Vybrané údaje o zdrojoch znečisťovania ovzdušia a emisiách znečisťujúcich látok sa od roku 1999 spracovávajú v systéme NEIS (Národný emisný informačný systém). NEIS je tvorený ako viacmodulový systém, ktorý plne zodpovedá poţiadavkám platnej legislatívy v ochrane ovzdušia. Záujmové územie patrí k oblastiam s relatívne málo znečisteným ovzduším. Vzhľadom k všeobecne priaznivým klimatickým a mikroklimatickým pomerom je veľmi dobre prevetrávané, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu a účinnému rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Zaťaženie územia hlukom, radónové riziko Hluk je neţiaduci a škodlivý jav, ktorý nepriaznivo pôsobí na zdravotný stav obyvateľstva ako aj na prírodné prostredie. Preto je vyhodnotenie hlukovej situácie jednou z poloţiek komunálnej hygieny a je významné aj z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre ochranu prírody a krajiny. Najväčším zdrojom hluku v území je cestná automobilová doprava na dopravných komunikáciách, hlavne na ceste II/503. Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových mnoţstvách vo všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podloţia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového rizika pre celé územie. Str.22

23 Znečistenie povrchových a podzemných vôd Hlavným cieľom právnej úpravy na úseku ochrany vôd a ich racionálneho vyuţívania je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd, ktorý by mal byť dosiahnutý do roku Dobrý stav povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického a dobrého chemického stavu pre útvary povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé vodné útvary a výrazne zmenené vodné útvary (kanály, prieplavy, vodné nádrţe a pod.). Dobrý stav podzemných vôd znamená dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a dobrého chemického stavu a odvrátenie trendov zvyšovania koncentrácie znečisťujúcich látok vo vodnom prostredí. Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť poţiadavky spoločenstva v oblasti ochrany, vyuţívania, hodnotenia a monitorovania stavu vôd zastrešene rámcovým dokumentom známym pod názvom Rámcová smernica o vode RSV (Water Framework Directive 2000/60/EC). Rámcová smernica bola transponovaná do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a vyhlášky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona. Do nového zákona boli premietnuté aj jednotlivé princípy z príslušných smerníc EU. Ide najmä o: - všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, - účelne a hospodárne a trvalo udrţateľne vyuţívanie vôd, - manaţment povodí a zlepšenie kvality ţivotného prostredia a jeho zloţiek Slovenská republika transponovala rámcovú smernicu o vodách (smernica 2000/60/ES) do nového vodného zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou Pôda je integrovanou zloţkou ţivotného prostredia a predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj. Výkon starostlivosti o pôdu prináleţí Ministerstvu pôdohospodárstva SR, no je potrebné rešpektovať multifunkčný a medziodvetvový význam pôdy a následne aj spoluzodpovednosť a potrebu nevyhnutného záujmu všetkých zainteresovaných o dostatočnú výmeru a primeranú kvalitu pôd. S cieľom ochrany pôdy bol v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udrţateľného obhospodarovania a Str.23

24 poľnohospodárskeho vyuţívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske pouţitie, postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených zákonom. Prílohou zákona sú aj limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde. Sú to hodnoty najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôde a stupňa kontaminácie. Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej kontamináciu. Kontaminácia horninového prostredia Kontaminácii horninového prostredia predchádza spravidla kontaminácia pôd a podzemných a povrchových vôd. Problém kontaminácie spočíva v antropickom narušovaní prirodzených ustálených biogeochemických cyklov a tieţ vnášaní rôznych druhov chemikálií organického alebo anorganického pôvodu do zloţiek ţivotného prostredia. V danom území predstavuje pre horninové prostredie najväčšie nebezpečenstvo veľkoplošná intenzívna poľnohospodárska činnosť a divoké skládky odpadu. Súčasný stav horninového prostredia je monitorovaný v rámci Čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) Geologické faktory. Zameraný je hlavne na tzv. geologické hazardy, t.j. škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku aj človeka. Odpady Preberanie európskej legislatívy týkajúcej sa odpadov pozostávalo z prijatia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto základná právna norma na úseku odpadov a odpadového hospodárstva upravuje práva a povinností právnických a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva. Nový zákon o obaloch č. 119/2010 Z. z. účinný od 1.mája 2010 presnejšie definuje pojem obal v súvislosti s potrebou transpozície smernice č. 2004/12/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov a zohľadňuje poţiadavky z praxe. Str.24