4 Fyzikálne polia. - forma hmoty, ktorej základným prejavom je silové pôsobenie na všetky hmotné objekty

Σχετικά έγγραφα
4 Fyzikálne polia. - forma hmoty, ktorej základným prejavom je silové pôsobenie na všetky hmotné objekty

14 Obvod striedavého prúdu

11 Štruktúra a vlastnosti kvapalín

7 Druhy energie a ich vzájomné premeny

ΓΗ ΚΑΙ ΣΥΜΠΑΝ. Εικόνα 1. Φωτογραφία του γαλαξία μας (από αρχείο της NASA)

ZUS. X 1 = M b. a B. X 1 = M ZUS a

16 Vzájomné pôsobenie látky a polí

9 Štruktúra a vlastnosti plynov

Pohyb vozíka. A. Pohyb vďaka tiaži závažia. V tomto prípade sila, ktorá spôsobuje rovnomerne zrýchlený pohyb vozíka je rovná tiaži závažia: F = G zav.

Estimation of grain boundary segregation enthalpy and its role in stable nanocrystalline alloy design

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ

Q π (/) ^ ^ ^ Η φ. <f) c>o. ^ ο. ö ê ω Q. Ο. o 'c. _o _) o U 03. ,,, ω ^ ^ -g'^ ο 0) f ο. Ε. ιη ο Φ. ο 0) κ. ο 03.,Ο. g 2< οο"" ο φ.


rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

Zbierka príkladov k predmetu Mechanika Z R Á Ž K Y. A) pružné zrážky

r r t r r t t r t P s r t r P s r s r r rs tr t r r t s ss r P s s t r t t tr r r t t r t r r t t s r t rr t Ü rs t 3 r r r 3 rträ 3 röÿ r t

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

! "# $ % $&'& () *+ (,-. / 0 1(,21(,*) (3 4 5 "$ 6, ::: ;"<$& = = 7 + > + 5 $?"# 46(A *( / A 6 ( 1,*1 B"',CD77E *+ *),*,*) F? $G'& 0/ (,.


Το άτομο του Υδρογόνου

Ekvačná a kvantifikačná logika

Z L L L N b d g 5 * " # $ % $ ' $ % % % ) * + *, - %. / / + 3 / / / / + * 4 / / 1 " 5 % / 6, 7 # * $ 8 2. / / % 1 9 ; < ; = ; ; >? 8 3 " #

Obvod a obsah štvoruholníka

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Alterazioni del sistema cardiovascolare nel volo spaziale

13 Elektrický prúd v látkach

ΠΕΡΙΟΔΙΚΟΣ ΠΙΝΑΚΑΣ ΣΤΟΙΧΕΙΩΝ

18 Kmitavý pohyb. 1 = Hz (jednotkou frekvencie je Herz)

2?nom. Bacc. 2 nom. acc. S <u. >nom. 7acc. acc >nom < <

Vn 1: NHC LI MT S KIN TH C LP 10

Νόµοςπεριοδικότητας του Moseley:Η χηµική συµπεριφορά (οι ιδιότητες) των στοιχείων είναι περιοδική συνάρτηση του ατοµικού τους αριθµού.

... 5 A.. RS-232C ( ) RS-232C ( ) RS-232C-LK & RS-232C-MK RS-232C-JK & RS-232C-KK

ΠΕΡΙΟΔΙΚΟ ΣΥΣΤΗΜΑ ΤΩΝ ΣΤΟΙΧΕΙΩΝ (1) Ηλία Σκαλτσά ΠΕ ο Γυμνάσιο Αγ. Παρασκευής

Αλληλεπίδραση ακτίνων-χ με την ύλη

Fyzika 4 roč. Gymnázium prvý polrok Vlnové vlastnosti svetla

Radio détection des rayons cosmiques d ultra-haute énergie : mise en oeuvre et analyse des données d un réseau de stations autonomes.

ΝΟΜΟΣ ΤΗΣ ΠΕΡΙΟ ΙΚΟΤΗΤΑΣ : Οι ιδιότητες των χηµικών στοιχείων είναι περιοδική συνάρτηση του ατοµικού τους αριθµού.

5 Pohyby telies v gravitačnom a elektrickom poli

ΠΕΡΙΟΔΙΚΟΣ ΠΙΝΑΚΑΣ. Δίνονται τα στοιχειά 13 Αl και 19 Κ. Να βρεθεί σε ποια περίοδο και σε ποια ομάδα του Π.Π. είναι τοποθετημένα τα στοιχειά αυτά:

SUPPLEMENTAL INFORMATION. Fully Automated Total Metals and Chromium Speciation Single Platform Introduction System for ICP-MS

Ch : HÀM S LIÊN TC. Ch bám sát (lp 11 ban CB) Biên son: THANH HÂN A/ MC TIÊU:

P t s st t t t t2 t s st t t rt t t tt s t t ä ör tt r t r 2ö r t ts t t t t t t st t t t s r s s s t är ä t t t 2ö r t ts rt t t 2 r äärä t r s Pr r

A hybrid PSTD/DG method to solve the linearized Euler equations


ΣΥΣΤΑΣΗ ΤΟΥ ΦΛΟΙΟΥ ΤΗΣ ΓΗΣ.

Ι ΙΟΤΗΤΕΣ ΤΩΝ ΑΤΟΜΩΝ. Παππάς Χρήστος Επίκουρος Καθηγητής

SONATA D 295X245. caza


Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

1 Kinematika hmotného bodu

Κεφάλαιο 8. Ηλεκτρονικές Διατάξεις και Περιοδικό Σύστημα

ΕΤΗΣΙΑ ΑΝΑΦΟΡΑ ΠΡΟΣ ΤΗΝ ΕΠΙΤΡΟΠΗ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗΣ ΥΓΡΟΤΟΠΟΥ. Σύνοψη συμπληρωματικών δράσεων διαχείρισης των νερών στην Πρέσπα για το έτος 2014

panagiotisathanasopoulos.gr

21 Optické zobrazovanie

τροχιακά Η στιβάδα καθορίζεται από τον κύριο κβαντικό αριθµό (n) Η υποστιβάδα καθορίζεται από τους δύο πρώτους κβαντικούς αριθµούς (n, l)

ot ll1) r/l1i~u (X) f (Gf) Fev) f:-;~ (v:v) 1 lý) æ (v / find bt(xi (t-i; i/r-(~ v) ta.jpj -- (J ~ Cf, = 0 1l 3 ( J) : o-'t5 : - q 1- eft-1

Sarò signor io sol. α α. œ œ. œ œ œ œ µ œ œ. > Bass 2. Domenico Micheli. Canzon, ottava stanza. Soprano 1. Soprano 2. Alto 1

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Μάθημα 12ο. O Περιοδικός Πίνακας Και το περιεχόμενό του

8 Základné poznatky molekulovokinetickej teórie látok

Na/K (mole) A/CNK

(2), ,. 1).

Š ˆ ˆ ˆ Š ˆ ˆ Œ.. μ É Ó

ΙΑΦΑ Φ ΝΕΙ Ε ΕΣ Ε ΧΗΜΕ Μ Ι Ε ΑΣ ΓΥΜΝ Μ ΑΣΙΟΥ H

r t t r t t à ré ér t é r t st é é t r s s2stè s t rs ts t s

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

Transfert sécurisé d Images par combinaison de techniques de compression, cryptage et de marquage

ΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟ ΑΙΓΑΙΟΥ ΣΧΟΛΗ ΕΠΙΣΤΗΜΩΝ ΤΗΣ ΙΟΙΚΗΣΗΣ ΠΡΟΓΡΑΜΜΑ ΜΕΤΑΠΤΥΧΙΑΚΩΝ ΣΠΟΥ ΩΝ ΜΕΤΑΠΤΥΧΙΑΚΟ ΙΠΛΩΜΑ ΙΟΙΚΗΣΗΣ ΕΠΙΧΕΙΡΗΣΕΩΝ ΜΕ. Ι..Ε.

Pathological synchronization in neuronal populations : a control theoretic perspective

Ψηφιακός Έλεγχος. 7 η διάλεξη Υλοποίηση Ψηφιακών Φίλτρων. Ψηφιακός Έλεγχος 1

Teor imov r. ta matem. statist. Vip. 94, 2016, stor

Ηλεκτρονική δομή των ατόμων - Περιοδικός πίνακας - Χημικοί δεσμοί

THỂ TÍCH KHỐI CHÓP (Phần 04) Giáo viên: LÊ BÁ TRẦN PHƯƠNG

I.13. Koliki je napon između neke tačke A čiji je potencijal 5 V i referentne tačke u odnosu na koju se taj potencijal računa?

KIẾN THỨC CÓ LIÊN QUAN

Αναπληρωτής Καθηγητής Τμήμα Συντήρησης Αρχαιοτήτων και Έργων Τέχνης Πανεπιστήμιο Δυτικής Αττικής - ΣΑΕΤ

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

Assessment of otoacoustic emission probe fit at the workfloor

Ιστοσελίδα:

d 2 y dt 2 xdy dt + d2 x

Ax = b. 7x = 21. x = 21 7 = 3.

Funkcijske vrste. Matematika 2. Gregor Dolinar. Fakulteta za elektrotehniko Univerza v Ljubljani. 2. april Gregor Dolinar Matematika 2

ss rt çã r s t à rs r ç s rt s 1 ê s Pr r Pós r çã ís r t çã tít st r t

Πανεπιστήμιο Δυτικής Μακεδονίας. Τμήμα Μηχανολόγων Μηχανικών. Χημεία. Ενότητα 4: Περιοδικό σύστημα των στοιχείων

3. Υπολογίστε το μήκος κύματος de Broglie (σε μέτρα) ενός αντικειμένου μάζας 1,00kg που κινείται με ταχύτητα1 km/h.

P Œ ²μ, Œ.. ƒê Éμ,. ƒ. ²μ,.. μ. ˆ ˆŸ Œˆ ˆŸ ˆ Š Œ ˆŸ Ÿ - ˆ ˆ ŠˆŒˆ Œ Œˆ ˆ œ ˆ Œ ˆ ŒˆŠ Œ -25

PROMO AKCIA. Platí do konca roka 2017 APKW 0602-HF APKT PDTR APKT 0602-HF

ON THE MEASUREMENT OF


Γενικό ποσοστό συμμετοχής στην αγορά εργασίας πληθυσμού χρονών - σύνολο

Émergence des représentations perceptives de la parole : Des transformations verbales sensorielles à des éléments de modélisation computationnelle

x3 + 1 (sin x)/x d dx (f(g(x))) = f ( g(x)) g (x). d dx (sin(x3 )) = cos(x 3 ) (3x 2 ). 3x 2 cos(x 3 )dx = sin(x 3 ) + C. d e (t2 +1) = e (t2 +1)

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ

ITU-R P ITU-R P (ITU-R 204/3 ( )

Γενικό ποσοστό απασχόλησης ισοδύναμου πλήρως απασχολούμενου πληθυσμού - σύνολο

Traitement STAP en environnement hétérogène. Application à la détection radar et implémentation sur GPU

Solutions - Chapter 4

Το τρέχον παγκόσμιο επιχειρηματικό κλίμα είναι στο ίδιο επίπεδο του Δεκεμβρίου 2013

M 2. T = 1 + κ 1. p = 1 + κ 1 ] κ. ρ = 1 + κ 1 ] 1. 2 κ + 1

Transcript:

4 Fyzikáln plia 4.1 ravitačné pl - fra hty, ktrj záklaný prjav j silvé pôsbni na vštky htné bjkty 4.1.1 intnzita ravitačnéh pľa - intnzita ravitačnéh pľa charaktrizuj silvé pôsbni ravitačnéh pľa v an ist pľa - finuj sa ak pil ravitačnj sily F, ktrá pôsbí na tls s htnsťu v an ist pľa a htnsti tht tlsa F 1 K =, [ K ] =. k =. s - intnzita ravitačnéh pľa j vktrvá vličina, á rvnaký sr ak ravitačná sila, ktru ravitačné pl pôsbí v an ist pľa na tls - pr intnzitu ravitačnéh pľa Z platí: M Z K =χ, k h j výška na zský pvrch, v ktrj sa tls nacháza ( R h) Z + - z finíci intnzity a pľa ruhéh phybvéh zákna platí F =. K F =. a K = a intnzita ravitačnéh pľa v an ist sa rvná ravitačnéu zrýchlniu v an ist 4.1. ravitačný ptnciál - charaktrizuj ravitačné pl - finuj sa ak pil ravitačnj ptnciálnj nri tlsa v tt b pľa a htnsti tht tlsa (pil prác, ktrú vykná ravitačná sila pri pristnní tlsa z anéh bu pľa na pvrch Z a htnsti tht tlsa) p W 1 = =, [ ] = J. k - by ravitačnéh pľa s rvnaku hntu ravitačnéh ptnciálu tvria hlainu ptnciálu (kviptnciálnu plchu) 4. lktrstatické pl - časť lktrantickéh pľa prjavujúca sa silvý pôsbní na vštky nabité htné bjkty 4..1 intnzita lktrickéh pľa - charaktrizuj silvé pôsbni lktrickéh pľa v an ist pľa - pr intnzitu lktrickéh pľa platí: F 1 1 =, [ ] =. C = V. ' Q - intnzita lktrickéh pľa j vktrvá vličina rvnakéh sru ak lktrická sila, ktrá v an ist pľa pôsbí na klaný bvý nábj Q - pr intnzitu lktrickéh pľa v vzialnsti r bvéh nábja platí: 1

1 Q = 4πε 0 r - lktrické pl ôž znázrniť pcu atatickéh lu, ktrý sa nazýva vktrvé pl - silčiara, ktrá prcháza istý b lktrickéh pľa, j yslná čiara, ktrj tyčnica zstrjná v tt b určuj sr intnzity lktrickéh pľa - silčiary lktrickéh pľa ajú tit vlastnsti: sú spjité, začínajú sa na klan nábji a knčia sa na záprn; pri satn nábji alb pri vjici nábjv s rvnaký znaink sa rzbihajú nknčna sú klé na pvrch nabitéh tlsa navzáj sa nprtínajú + _ + + - 4.. lktrický ptnciál - lktrický ptnciál v an b pľa sa finuj ak pil lktrickj ptnciálnj nri klanéh lktrickéh nábja Q v tt b a vľksti tht nábja - prtž p =W, ôž pvať: lktrický ptnciál v an b pľa j určný pr prác, ktrú vyknajú sily lktrickéh pľa pri pristnní klanéh nábja Q z anéh ista na pvrch Z a vľksti tht nábja p W 1 = =, [ ] J C V ' ' =. = Q Q - Z a tlsá viv spjné s Zu sú istai s nulvý lktrický ptnciál - v hénn pli zi va rvnbžnýi vivýi platňai á klan nabitá platňa vzhľa na uznnú platňu ptnciál: =, k j vzialnsť platní - lktrický ptnciál j skalárna vličina - urční lktrickéh ptnciálu kažéh bu lktrickéh pľa utvára ďalší atatický l pľa skalárn pl) - nžina bv lktrickéh pľa s rvnaký ptnciál tvrí hlainu ptnciálu alb kviptnciáln plchy 4..3 lktrické napäti - lktrické napäti sa finuj ak abslútna hnta rzilu ptnciálv zi va bi lktrickéh pľa U = 1 - kď zria lktrické napäti U zi va rvnbžnýi vivýi platňai, ôž vypčítať vľksť intnzity lktrickéh pľa. Ptnciál klan nabitj platn j = a ptnciál uznnj platn j nulvý, pt pr napäti zi platňai platí: U U = 1 = = - pr vľksť prác vyknanj pri prnsní nábja Q zi va bi, zi ktrýi j napäti U, platí:

U W = Q = Q = QU 4.3 antické pl - časť lktrantickéh pľa, ktrá sa prjavuj silvý pôsbní na phybujúc sa lktricky nabité častic S N N S - zrj stacinárnh antickéh pľa j nphybujúci sa vič s knštantný prú alb nphybujúci sa pranntný ant S N S N - antické pl sa prjavuj silvý pôsbní - na pis pristrvéh rzlžnia antickéh pľa zaváza sústavu rintvaných krivik, ktré sa nazývajú antické inukčné čiary. Mantická inukčná čiara j pristrv rintvaná krivka, ktrj tyčnica v an b á sr si vľi alj antky uistnnj v tt b. Sr južnéh k svrnéu pólu antky určuj rintáciu inukčnj čiary - rintáciu antických inukčných čiar určuj pcu Apérvh pravila pravj ruky: Naznačí uchpni viča pravj ruky tak, aby palc ukazval hnutý sr prúu v viči; pt prsty ukazujú rintáciu antických inukčných čiar. - antické pl, ktréh inukčné čiary sú rvnbžné priaky, nazýva hénn antické pl 4.3.1 antická inukcia - slúži na kvantitatívny pis antickéh pľa j kaž jh b - pr hénn antické pl ôž antickú inukciu finvať na zákla silvých účinkv antickéh pľa na vič s prú uvažuj pria viči s prú I, ktréh časť s ĺžku l (aktívna ĺžka viča) j v hénn antick pli vľksť sily F pôsbiacj v hénn pli na priay vič s prú j pria úrná jh aktívnj ĺžk l, prúu I a závisí aj antickéh pľa a plhy viča v ň (kď j vič rvnbžný s inukčnýi čiarai antickéh pľa, j sila F nulvá, ký v plh klj na inukčné čiary sahuj axiu - pr vľksť antickj sily platí: F = Il sinα, k j antická inukcia a charaktrizuj silvé pôsbni antickéh pľa tnt vzťah sa vlá aj Apérv zákn - pr antickú inukciu platí: F =, = = T, jntku antickj inukci j tsla Il sinα A. antická inukcia v blízksti pranntných antv á vľksť približn 0,001 T až 0,5 T - antická inukcia závisí tvaru tlsa a prstria: závislsť antickj inukci prstria vyjaruj prabilita prstria µ; zaváza sa rlatívna prabilita µ r, pr ktrú platí: µ µ r =, k µ 0 j prabilita vákua µ 0 =4π. 10-7 N.A - µ 0 lhý priay vič: µ I =, k j vzialnsť priah viča s prú I π v str kruhvj slučky: α I 3

I = µ, k r j plr slučky r v str lhj valcvj civky: I = µ, k l j ĺžka civky a j pčt závitv. Pil j tzv. hustta l l závitv, ktrá vyjaruj pčt závitv pripaajúcich na jntku ĺžky civky - antická inukcia j vktrvá vličina; sr vktra antickj inukci v ist b pľa j zhný s sr súhlasn rintvanj tyčnic k inukčnj čiar v tt b - sila F, ktrá pôsbí na priay vič s prú v hénn antick pli s anticku inukciu, j klá na vič aj na antickú inukciu sr pôsbiacj sily ôž určiť pcu Flinvh pravila ľavj ruky: Kď plží tvrnú ľavú ruku na vič tak, aby prsty ukazvali sr prúu a inukčné čiary vstupvali lan, natiahnutý palc ukazuj sr sily, ktru pôsbí antické pl na vič s prú 4.4 lktrantické pl - pri lktrantick vlnní pri prns lktrantickj nri vzniká zi viči vnia časv prnné silvé pl, ktré á jnak lktrickú, jnak antickú zlžku a nazýva sa lktrantické pl. nria sa nprnáša viči, al lktrantický pľ zi nii. Tnt j á charaktr vlnnia - napäti v rôznych istach vnia j rzličné, a tak ani nábj ni j na pvrchu viča rzlžný rvnrn. Prt j rzličná aj intnzita lktrickéh pľa zi viči. Pribh hnôt intnzity časv prnnéh lktrickéh pľa pzĺž vnia v ist časv kaihu vyjaruj sínusia: t x = sin π T λ - kď bv prtká lktrický prú i, tak v klí vičv sa vytvrí časv prnné antické pl; jh antická inukcia á najväčšiu hntu v istach, ktrýi prcháza v an kaihu najväčší prú. Hnty antickj inukci pzĺž vnia vyjaruj sínusia: t x = sin π T λ - pri pstupnj lktrantickj vln napäti a prú v vní ajú rvnakú fázu, a prt rvnakú fázu ajú aj sínusiy v raf intnzity lktrickéh pľa a antickj inukci pzĺž vnia. Vktry intnzity lktrickéh pľa a inukci antickéh pľa sú navzáj klé a súčasn sú klé na sr šírnia lktrantickj vlny. - pri stjatj lktrantickj vln j cháza k fázvéu psunu, prtž v kaihu, kď á napäti v kitniach najväčšiu hntu, prú v cl vní sa rvná nul. Clá nria lktrantickj vlny sa prnila na nriu lktrickéh pľa. Napak, kď j v kitniach prú najväčší, pzĺž cléh vnia j nulvé napäti. nria lktrantickj vlny j c c 4

sústrná v antick pli. Stjatý lktrantický vlnní sa nria nprnáša, ln sa ní na nriu lktrickéh pľa a napak. V stjatj lktrantickj vln sú časv prnné vktry a fázv psunuté π (ta, k j intnzita lktrickéh pľa j axiálna, j inukcia antickéh pľa nulvá a napak). 4.5 prvnani ravitačnéh a lktrickéh pľa - ravitačné a lktrické pl sú statické silvé plia. Gravitačné pl j v klí kažéh tlsa s htnsťu, lktrické pl v klí kažéh tlsa s vľný lktrický nábj Q. Prit prpklaá, ž tls aj lktrický nábj sú vzhľa na inrciálnu vzťažnú sústavu v pkji - ravitačné aj lktrické pl sa vyznačujú silvý pôsbní na iné tlsá. Na tls v ravitačn pli pôsbí ravitačná sila, na tls s lktrický nábj v lktrick pli pôsbí lktrická sila. - xistncia ravitačnéh pľa sa viaž na htnsť tlsa, xistncia lktrickéh pľa na lktrický nábj Q. Obiv plia sú jnu z vch záklaných fri hty, ktré xistujú nzávisl nášh via. - ravitačné a lktrické pl charaktrizujú v vličiny: intnzita pľa a ptnciál. Intnzita ravitačnéh pľa K a intnzita lktrickéh pľa K sú určné na zákla silvéh pôsbnia pľa. Gravitačný ptnciál a lktrický ptnciál sú určné na zákla prác knanj pri pristňvaní tlsa alb lktrickéh nábja v silv pli. - intnzita pľa j vktrvá vličina, ptnciál skalárna vličina. Pcu prvj knštruuj vktrvé pl, pcu ruhj skalárn pl. Vktrvé a skalárn plia sú atatické ly rálnych silvých plí, ktré znázrňujú ich isté vlastnsti. prt atatické ly nsttžňuj s skutčnýi pliai. - na zákla intnzity pľa finuj silčiary pľa, na zákla ptnciálu kviptnciáln plchy. Silčiary a kviptnciáln plchy sú vľi názrné atatické ly bivch silvých plí. - ravitačné a lktrické pl ajú však aj vlastnsti, ktrýi sa navzáj lišujú: rzilny pôv plí: Gravitačné pl sa viaž na htnsť tlsa, lktrické pl na lktrický nábj. rzil v silv pôsbní: Gravitačné sily sú ln príťažlivé, lktrické sú príťažlivé aj puivé, č súvisí s va ruhi lktrickéh nábja. rzil v vľksti silvéh pôsbnia: Gravitačné sily, ktré pôsbia zi htnýi bi s jntkvu htnsťu, sú prn alé, lktrické sily, ktré pôsbia zi bvýi nábji s jntkvý nábj, sú nh väčši. rzil v knštantách χ a k: Gravitačná knštanta nzávisí prstria j t univrzálna knštanta, knštanta k závisí vlastnsti prstria rzil v platnsti silvéh pôsbnia: Nwtnv ravitačný zákn platí pr htné by alb pr v rvnré ul, Culbv zákn iba pr va bvé nábj. 5