21 Optické zobrazovanie
|
|
|
- Πελαγία Πρωτονοτάριος
- 8 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 Optické zbrzvnie - pd pticku sústvu rzumieme všebecne sústvu ptických prstredí ich rzhrní, ktré meni smer chdu lúčv. Pstup, ktrým získvme ptické brz bdv, predmetv, nzývme ptické zbrzvnie - keď lúče tvri zbiehvý zväzk, vznikne v ich priesečníku skutčný (reáln) brz - keď lúče tvri rzbiehvý zväzk, tk zdnliv s pretnú z zrkdlm, tk vtvárjú neskutčný (virtuáln) brz. zbrzvnie drzm n rvinnm zrkdle - pre drzené lúče pltí zákn drzu ( α α ) - lúče p drze n rvinnm zrkdle sú rzbiehvé; vznikne neskutčný brz - pre brz pltí: brz utvrený n rvinnm zrkdle je vžd neskutčný, prim, rvnk veľký k predmet súmerný s predmetm pdľ rvin zrkdl (je strnv prevrátený) A A B B. guľvé zrkdlá - zrkdlicu plchu tvrí čsť pvrchu gule - guľvé zrkdlá rzdeľujeme n: duté (svetl dráž vnútrná plch gule) vpuklé (svetl dráž vnkjši plch gule) - ppis zrkdl: bd C s nzýv stred ptickej plch; primk vedená stredm ptickej plch je ptická s zrkdl; priesečník ptickej si s guľvu plchu zrkdl je vrchl zrkdl V, bd F je hnisk vzdilensť r CV je plmer krivsti zrkdl, FV je hniskvá vzdilensť, pričm r vzdilensť predmetu d vrchlu zrkdl AV je predmetvá vzdilensť; vzdilensť brzu d vrchlu zrkdl AV je brzvá vzdilensť - znmienkvá knvenci: vzdilensti pred zrkdlm sú kldné, z zrkdlm záprné (duté zrkdl má 0, vpuklé má 0) keď 0, brz je skutčný; keď 0, brz je neskutčný - njpresnejšie zbrzvnie vzniká lúčmi v blízksti ptickej si, tzv. prxiálnmi lúčmi; priestr, v ktrm sú prxiálne lúče, vlá s prxiáln priestr - smer drzených lúčv: lúče prechádzjúce cez stred C s drážjú späť tým istým smerm lúče rvnbežní s pticku su s drážjú d hniská lúče idúce cez hnisk s drážjú rvnbežne s pticku su C F C F C F F C F C F C
2 .. zbrzvci rvnic - pre lúč drzené d zrkdl pltí zákn drzu - pre súčet vnútrných uhlv v AMC CMA pltí: σ + α + π ρ π ρ + α + π σ π - sčítním bch rvníc dstneme: σ + σ ρ - k je lúč AM prxiáln, uhl sú tké mlé, že ich tngens môžeme vjdriť prim veľksťmi uhlv v blúkvej miere: MV MV MV σ tg σ, σ tgσ, ρ tgρ r - dsdením d predchádzjúcej rvnice dstneme zbrzvciu rvnicu guľvéh zrkdl: MV MV MV + r + r - priečne zväčšenie Z: je t pmer výšk brzu výšk predmetu, ted: Z z pdbnsti trjuhlníkv dstneme: r Z znmienk mínus vjdruje, že predmet brz sú v nvzájm pčných plrvinách pdľ veľksti znmienk zväčšeni rzznávme vlstnsti brzu: k z, brz je zväčšený; k z, brz je zmenšený k z 0, brz je prim; k z 0, brz je prevrátený.3 ššvk - ššvk sú priehľdné rvnrdé telesá, ktré sú hrničené dvm guľvými plchmi leb guľvu rvinnu pticku plchu. Keď index lmu ššvk (zhtvenej väčšinu z skl) je väčší k klitéh prstredi zväčš vzduch), ptm spjné ššvk (spjk) sú uprstred njhrubšie rzptlné ššvk (rzptlk) njtenšie. Ššvk zbrzujú v dôsledku lmu svetl n dvch ptických rzhrnich. spjk plskvpuklá rzptlk plskdutá M α α σ ρ σ V A C A r - dvjvpuklá dutvpuklá dvjdutá vpukldutá - ppis ššvk: stred ptických plôch ššvk znčujeme C, C príslušné plmer krivsti ptických plôch r, r. Primk prechádzjúc stredmi C, C I je ptická s ššvk. Priesečník ptickej si s ptickými plchmi sú vrchl ššvk V, V. Vzdilensť
3 V V je hrúbk ššvk stred.... úsečk V V je ptický stred ššvk r > 0 r < 0 O. F je predmetvé hnisk V C V V C C FO je predmetvá hniskvá V C r > 0 r < 0 vzdilensť; F je brzvé hnisk F O je brzvá hniskvá vzdilensť. Priestr, z ktréh svetl d ššvk vstupuje, je priestr predmetvý; d ktréh svetl p prechde ššvku vstupuje, je priestr brzvý. vzdilensť predmetu d ptickéh stredu ššvk AO je predmetvá vzdilensť; vzdilensť brzu d ptickéh stredu ššvk A O je brzvá vzdilensť - znmienkvá knvenci: spjk mjú ldnú hniskvú vzdilensť, rzptlk záprnú hdnt je kldná pred ššvku, záprná z ššvku; hdnt je kldná z ššvku, záprná pred ššvku keď 0, brz je skutčný; keď 0, brz je neskutčný - pre hniskvú vzdilensť tenkej ššvk pltí: n +, kde n je index lmu ššvk, n index lmu prstredi, v ktrm n r r je ššvk; r r sú plmer krivsti ptických plôch ššvk - prevrátená hdnt hniskvej vzdilensti ššvk s nzýv ptická mhutnsť φ: ϕ, jedntku hniskvej vzdilensti je m, jedntku ptickej mhutnsti je m - ; v čnej ptike s pužív jedntk ptickej mhutnsti diptri D. Pre spjk ϕ 0, pre rzptlk ϕ 0. - smer lúčv p prechde ššvku. lúče idúce cez stred pkrčujú v pôvdnm smere lúče idúce rvnbežne s pticku su s lámu d hnisk lúče idúce cez hnisk s lámu rvnbežne s pticku su.3. zbrzvci rvnic - pre priečne zväčšenie ššvk Z pdľ pdbnsti trjuhlníkv n br. pltí: Z 3
4 - prvnním niektrých dvch vzťhv z priečneh zväčšeni dstneme zbrzvciu rvnicu ššvk: /. /. +.4 zbrzvnie guľvými zrkdlmi ššvkmi.4. > 0 - > brz je: skutčný >0 zmenšený z < prevrátený z<0 - > > brz je: skutčný >0 zväčšený z > prevrátený z<0 - < brz je: neskutčný <0 zväčšený z > prim z>0.4. < 0 - pri všetkých plhách predmetu nstáv ib jedná situáci: brz je: neskutčný <0 zmenšený z < prim z>0 4
5 .5 ptické prístrje.5. ľudské k - hlvnu súčsťu k je spjná ptická sústv, ktrá n citlivej mtici, t.j. sietnici (njcitlivejším miestm sietnice je žltá škvrn, kde je njväčši hustt tčiniek (citlivé n svetl) čpíkv (slúži n rzznávnie rieb)) utvár skutčné, zmenšené prevrátené brz predmetv. Pmcu čnéh nervu (v mieste, v ktrm púšť k je slepá škvrn) s tiet inrmácie prenášjú d mzgu, kde vnímme prevrátené brz predmetv k prime. - čná ššvk je dvjvpuklá spjk, ktrej index lmu s d pvrchu dvnútr zväčšuje. Zstrenie k n predmet v rôznch vzdilenstich (kmdáci) s uskutčňuje tk, že kruhvý svl vic či menej npín ššvku, čí s mení jej zkrivenie, tým j ptická mhutnsť. - kmdčná schpnsť má isté hrnice. njbližší bd, ktrý s zbrzí n sietnici str, vlá s blízk bd; bd bližšie k ku s zbrzujú nestr. njvzdilenejší bd, ktrý s n sietnici zbrzí str, nzýv s ďleký bd (pri zdrvm ku je t v neknečne). vzdilensť, v ktrej môžeme predmet dlhšie pzrvť bez väčšej únv, je si 5 cm knvenčná zrkvá vzdilensť d - chb k: krátkzrksť brz veľmi vzdilené predmetu s utvrí pred sietnicu. Krátkzrké k má ďleký bd v knečnej vzdilensti blízk bd má psunutý k ku. Krátkzrksť s dstrňuje rzptlku. ďlekzrksť brz veľmi vzdilenéh predmetu s utvrí z sietnicu. Blízk bd je v znčnej vzdilensti d k (50 00 cm). Ďlekzrksť s dstrňuje spjku. - veľksť brzu n sietnici závisí d veľksti zrnéh uhl τ, ktrý zvierjú svetelné lúče prechádzjúce ptickým stredm ššvk krjmi predmetu. Čím je predmet bližšie k ku, tým je zrný uhl τ väčší. k je schpné rzlíšiť dv predmet (bd), keď ich vidí pd zrným uhlm τ (keď τ, vním ich k jeden bd). - krátktrvjúci vnem s pri bežnm svetlení predmetu zchvá si 0, s. Tt zchvnie vnemu umžňuje vnímť pstupnsť rýchle s striedjúcich brzv (ilm) k plnulý dej..5. lup - lup je kždá spjná ššvk (leb sústv ššviek) s hniskvu vzdilensťu < d, kde d je knvenčná zrkvá vzdilensť. Keď lupu umiestnime tesne pred k, vznikne splu s km ptická sústv, ktrá má väčšiu ptickú mhutnsť k smtné k. - keď je predmet s výšku v hnisku lup leb medzi hniskm lupu, vidí nše k brz pd väčším zrným uhl τ k je τ; brz je neskutčný, zväčšený prim. - n psúdenie veľksti brzu s zvádz uhlvé zväčšenie γ: τ γ τ - pri pzrvní úsečk dĺžk z knvenčnej zrkvej vzdilensti d v klmm smere je zrný uhl určený vzťhm: tg τ d - uhlvé zväčšenie lup môžeme vjdriť vzťhm: d γ :, kde d je knvenčná zrkvá d vzdilensť; je vzdilensť predmetu d lup jednduché spjk, ktré s pužívjú k lup, dshujú uhlvé zväčšenie γ 6 τ 5
6 .5.3 mikrskp - mikrskp je centrvná ptická sústv zlžená z bjektívu kulár. Objektív j kulár tvri F F F spjné ptické sústv; v njjednduchšm prípde F sú t jednduché spjk (kulár má väčšiu hniskvú vzdilensť k bjektív). Vzdilensť F F s nzýv ptický intervl mikrskpu. - pre uhlvé zväčšenie mikrskpu pltí: d γ : d - z pdbnsti trjuhlníkv pltí: - p dsdení pre uhlvé zväčšenie mikrskpu pltí: d γ, kde Z je priečne zväčšenie bjektívu γ d je uhlvé zväčšenie kulár, ptm pre zväčšenie mikrskpu pltí: γ Zγ mikrskpm môžeme dsihnuť zväčšenie si ďlekhľd - ďlekhľd s skldá z bjektívu kulár; zväčšuje zrný uhl pri pzrvní vzdilených predmetv - ďlekhľd, ktré k bjektív pužívjú ššvk, vljú s rerktr; ďlekhľd, ktré pužívjú k bjektív duté (prblické) zrkdlá, vljú s relektr - Keplerv (hvezdársk) ďlekhľd: kulár bjektív tvri spjné ptické sústv, F v njjednduchšm prípde sú t dve spjk. F Ohniskvá vzdilensť bjektívu je mnh bjektív kulár väčši k kulár. vzniknutý brz je neskutčný, zväčšený, výškv j strnv prevrátený pre uhlvé zväčšenie pltí: γ : n pzemské pzrvnie s musí brz utvrený bjektívm prevrátiť. T s rbí buď pmcu spjnej ššvk, leb sústvu dvch drážjúcich hrnlv hrnlvý ďlekhľd (triéder) - Glileih (pzemský, hlndský) ďlekhľd: bjektív tvrí spjná sústv, kulár rzptlná sústv vzniknutý brz je neskutčný, prim, zväčšený pre uhlvé zväčšenie pltí: γ - zrkdlvý ( ewtnv) ďlekhľd: bjektív tvrí duté (prblické) zrkdl, kulár tvri ššvk zrkdlvé ďlekhľd mjú v prvnní s rerktrmi veľ prednstí (n bjektíve vznikjú veľ menšie zbrzvcie chb mjú menšiu bsrpciu) kulár bjektív 6
Fyzika 4 roč. Gymnázium prvý polrok Vlnové vlastnosti svetla
Fyzika 4 rč. Gymnázium prvý plrk Vlnvé vlastnsti svetla Svetl je elektrmagnetické žiarenie, ktré je vaka svjej vlnvej dĺžke viditeľné ľudským km. Všebecnejšie je svetl elektrmagnetické vlnenie z intervalu
PDF created with pdffactory Pro trial version ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách
PedDr. Joze Beňušk jbenusk@nextr.sk ZBRAZVANIE LMM ŠŠVKY AK ZBRAZVACIE SÚSTAVY lebo spojkách rozptlkách ptická sústv -je sústv optických prostredí ich rozhrní, ktorá mení smer chodu svetelných lúčov. Šošovk
ZONES.SK Zóny pre každého študenta
/5 MO 30: KRUŽNICA Kružnica: Kružnicu s stredm S a plmerm r > 0 nazývame mnžinu všetkých bdv X v rvine, pre ktré platí SX = r. bvd = O = πr Kruh: Mnžinu všetkých bdv X v rvine, pre ktré platí SX r nazývame
1 Kinematika hmotného bodu
Kinemik hmnéh bdu - kinemik berá určením plôh bd ich mien če (kinemik phb ele piuje, neberá príčinmi phbu) - pri ereickm šúdiu mechnickéh phbu (prce, pri krm mení plh jednéh ele hľdm n iné ele) ád pjem
Lineárne funkcie. Lineárna funkcia je každá funkcia určená predpisom f: y = a.x + b, kde a, b R a.a 0 D(f) = R. a > 0 a < 0
Lineárne funkcie Lineárna funkcia je každá funkcia určená predpism f: a. b, kde a, b R a.a 0 D(f) R a > 0 a < 0 Vlastnsti lineárnej funkcie : D(f) R, H(f) R D(f) R, H(f) R - rastúca - klesajúca - nie je
ZUS. X 1 = M b. a B. X 1 = M ZUS a
Jenstrnne vtknutý nsník Primy prút stáleh le premennéh prierezu knle vtknutý n enm kni n ruhm kni ulžený n psuvne kĺve ppere vláme enstrnne vtknutý nsník. V zmysle silve metóy e 1x sttiky neurčý. ZUS zvyčne
Obvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
3. SENZORY S OPTICKÝM PRINCÍPOM
3. SENZORY S OPTICKÝM PRINCÍPOM Využívajú svetelný tk v rôznej pdbe na vytvrenie výstupnéh signálu. V tejt kapitle sú písané systémy, využívajúce najmä gemetrické princípy šírenia svetla. Nazývajú sa,
1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B
. písoá pác z tetik Skpi A. Zjedodšte výz : ) z 8 ) c). Doplňte, pltil ovosť : ) ). Vpočítjte : ) ) c). Vpočítjte : ) ( ) ) v v v c). Upvte výz ovete spávosť výsledk pe : 6. Zostojte tojholík ABC, k c
Pohyb vozíka. A. Pohyb vďaka tiaži závažia. V tomto prípade sila, ktorá spôsobuje rovnomerne zrýchlený pohyb vozíka je rovná tiaži závažia: F = G zav.
Phyb vzíka Rvnmerný phyb vzíka sa uskutčňuje pri knštantnej rýchlsti v, ktrá sa nemení s časm. Pri takmt phybe vzík za určitý čas t prejde dráhu s s = v t (). V prípade, že rýchlsť vzíka rastie rvnmerne
MODELY PRVKOV ELEKTRIZAČNEJ SÚSTAVY -3-
MODELY PRVKOV ELEKTRAČNEJ SÚSTAVY -- MODELY PRVKOV ES 5 - ELEKTRKÉ VEDENA 7 -. ELEKTRKÉ PARAMETRE VDŠNÝH VEDENÍ 7 -.. Rezistnci (elektrický dpr) vnkjších vedení 7 -.. ndukčnsť resp. indukčná rektnci 7
ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3
ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v
13 Elektrický prúd v látkach
13 Elektrický prúd v látkach - z hľadiska vedenia elektrickéh prúdu rzdeľujeme látky na vdiče (merný elektrický dpr je rádv 10-7 až 10-8 Ω.m), plvdiče (merný elektrický dpr je rádv v intervale 10 - až
Bezpečnosť práce v laboratóriu biológie
Bezpečnosť práce v laboratóriu biológie Riziká: chemické (slabé roztoky kyselín a lúhov) biologické rastlinné pletivá/ infikované umyť si ruky el. prúd len obsluha zariadení, nie ich oprava Ochrana: 1.
2.6 Zobrazovanie odrazom a lomom
ktorých vzniká aspoň čiastočne polarizované svetlo. Toto odrazené svetlo spôsobuje nepríjemné reflexy, ktoré sú pri fotografovaní nežiaduce. Vhodne orientovaným analyzátorom môžeme tieto reflexy odstrániť.
MATEMATIKA. (zbierka úloh) Matematika. 2. ročník. PaedDr. K. Petergáčová
(Té) MATEMATIKA (ziek úloh) Vzelávi olsť Peet Ročník, tie Mtetik pá s infoáii Mtetik očník Tetiký elok Vpovl PeD K Petegáčová Dátu Moené vzelávnie pe veoostnú spoločnosť/pojekt je spolufinnovný zo zojov
ZADANIE 2 _ ÚLOHA 10
ZADANIE _ ÚLOHA 0 _ Rčý phyb ele ZADANIE _ ÚLOHA 0 ÚLOHA 0.: Zvčík piemee 3m áčl vmee áčkmi = 90 /mi. Odľhčeím j jeh áčky vmee zýchľvli k že z dbu 0 dihli 0 /mi. N ých vých áčkch j uáli. Uče: zčičú kečú
Geodetická astronómia 1
Gedetická astrnómia 1 1 ZÁKLADY SFÉRICKEJ TRIGONOMETRIE... 3 1.1 ZÁKLADNÉ POJMY... 3 1. PRAVOUHLÝ SFÉRICKÝ TROJUHOLNÍK... 4 1.3 KOSOUHLÝ SFÉRICKÝ TROJUHOLNÍK... 4 POLOHA BODU NA ZEMI... 6.1 ZEMEPISNÉ SÚRADNICE
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 2 12,999,976 km 9,136,765 km 1,276,765 km 499,892 km 245,066 km 112,907 km 36,765 km 24,159 km 7899 km 2408 km 76 km 12 14 16 3 6 11 1 12 7 1 2 5 4 3 9 10 8 18 20 21 22 23 24 25 26
2 3 4 5 6 7 8 9 10 12,999,976 km 9,136,765 km 1,276,765 km 499,892 km 245,066 km 112,907 km 36,765 km 24,159 km 7899 km 2408 km 76 km 12 14 16 9 10 1 8 12 7 3 1 6 2 5 4 3 11 18 20 21 22 23 24 26 28 30
ibemo Kazakhstan Republic of Kazakhstan, West Kazakhstan Oblast, Aksai, Pramzone, BKKS office complex Phone: ; Fax:
14 Obvod striedavého prúdu
4 Obvd striedavéh prúdu - nútené elektragnetické kitanie á veľký význa naä pri prense elektricke energie a v rzličných elektrnických zariadeniach. V týcht prípadch elektragnetické kitanie nazývae striedavý
3. SENZORY S OPTICKÝM PRINCÍPOM
3 SENZORY S OPTICKÝM PRINCÍPOM Využívajú svetelný tk v rôznej pdbe na vytvrenie výstupnéh signálu Základné skupiny sú : ftelektrické - gemetrická ptika a vplyvňvanie svetelnéh tku meranu veličinu, menšia
18 Kmitavý pohyb. 1 = Hz (jednotkou frekvencie je Herz)
8 Kitavý hb - echanický hb sústav charakterizvaný veičinai, ktré sú eridickýi funkciai času - každé zariadenie, ktré ôže vľne bez vnkajšieh ôsbenia) kitať, nazýva sa sciátr - eridick akujúca sa časť kitavéh
22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte
Špeciálne substitúcie, postupy vzorce používné pri výpočte niektorých ďlších typov neurčitých integrálov. Pomocou vhodnej substitúcie tvru t = n + b (potom = tn b, = n tn dt) vypočítjte neurčitý integrál
Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
6. Mocniny a odmocniny
6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci
Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )
Mrgit Váblová Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 101 Zákldné pom v onometrii Váblová, M: Dekriptívn geometri pre GK 102 Definíci 1: onometri e rovnobežné premietnie bodov Ε 3 polu prvouhlým úrdnicovým
Príklady a úlohy z krivkových integrálov
Príkldy úlohy z krivkových integrálov Riešené príkldy Príkld Vypočítjme krivkový integrál prvého druhu ds, pričom y = {(, y) R : ; y = e + e }. Riešenie. rivk s dá prmetrizovť npr. nsledujúcim spôsobom
A 1 A 2 A 3 B 1 B 2 B 3
16 0 17 0 17 0 18 0 18 0 19 0 20 A A = A 1 î + A 2 ĵ + A 3ˆk A (x, y, z) r = xî + yĵ + zˆk A B A B B A = A 1 B 1 + A 2 B 2 + A 3 B 3 = A B θ θ A B = ˆn A B θ A B î ĵ ˆk = A 1 A 2 A 3 B 1 B 2 B 3 W = F
Analitička geometrija i linearna algebra. Kartezijev trodimenzionalni pravokutni koordinatni sustav čine 3 međusobno okomite osi: Ox os apscisa,
Alitičk geoetrij i lier lger Vektori KOORDINATNI SUSTAV Krteijev prvokuti koorditi sustv Krteijev trodieioli prvokuti koorditi sustv čie eđusoo okoite osi: O os pscis O os ordit O os plikt točk O ishodište
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V Kužeľosečk kvdrtické ploch Ondrej Šedivý Dušn Vllo Vdné v Nitre 0 Fkultou prírodných vied Univerzit Konštntín Filozof v Nitre
PDF created with pdffactory Pro trial version
7.. 03 Na rozraní sla a vody je ovrc vody zarivený Na rozraní sla a ortuti je ovrc ortuti zarivený JAY NA OZHANÍ PENÉHO TELES A KAPALINY alebo O ailárnej elevácii a deresii Povrc vaaliny je dutý, vaalina
Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Π Ο Λ Ι Τ Ι Κ Α Κ Α Ι Σ Τ Ρ Α Τ Ι Ω Τ Ι Κ Α Γ Ε Γ Ο Ν Ο Τ Α
Α Ρ Χ Α Ι Α Ι Σ Τ Ο Ρ Ι Α Π Ο Λ Ι Τ Ι Κ Α Κ Α Ι Σ Τ Ρ Α Τ Ι Ω Τ Ι Κ Α Γ Ε Γ Ο Ν Ο Τ Α Σ η µ ε ί ω σ η : σ υ ν ά δ ε λ φ ο ι, ν α µ ο υ σ υ γ χ ω ρ ή σ ε τ ε τ ο γ ρ ή γ ο ρ ο κ α ι α τ η µ έ λ η τ ο ύ
Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
9 Štruktúra a vlastnosti plynov
9 Štruktúra a vlastnsti lynv 9. ideálny lyn - ri dvdzvaní záknv latných re lyn sa naiest reálneh lynu zavádza zjedndušený del, ktrý nazývae ideálny lyn - lekulách ideálneh lynu vyslvujee tri redklady:
1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Τριφασικοί ηλεκτροκινητήρες DR/DV/DT/DTE/DVE, Ασύγχρονοι Σερβοκινητήρες CT/CV
Ηλεκτροµειωτήρες \ Βιοµηχανικοί µειωτήρες \ Ηλεκτρονικά κινητήριων µηχανισµών \ Αυτοµατισµοί \ Υπηρεσίες Τριφασικοί ηλεκτροκινητήρες DR/DV/DT/DTE/DVE, Ασύγχρονοι Σερβοκινητήρες CT/CV A6.C01 Έκδοση 07/200
11 Štruktúra a vlastnosti kvapalín
11 Štruktúra a vlastnsti kvapalín - štruktúra kvapalných látk je pdbná štruktúre arfných látk - každá častica kvapaliny kitá kl istej rvnvážnej plhy a p veľi krátk čase (rádv 1 ns) zauje nvú rvnvážnu plhu.
Επιτραπέζια μίξερ C LINE 10 C LINE 20
Επιτραπέζια μίξερ C LINE 10 Χωρητικότητα κάδου : 10 lt Ναί Βάρος: 100 Kg Ισχύς: 0,5 Kw C LINE 20 Χωρητικότητα κάδου : 20 lt Βάρος: 105 Kg Ισχύς: 0,7 Kw Ναί Επιδαπέδια μίξερ σειρά C LINE C LINE 10 Χωρητικότητα
Ekvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
7. SNÍMANIE POLOHY. L x Optické princípy. mer.lúč ref. lúč laser. lúč
7 SNÍMANIE POLOHY Snímanie plhy - väčšie vzdialensti ptické - laservé (interferenčné) - impulzné (inkrementálne, abslútne) magnetické - magnetstrikčné - magnetické (impulzné) - LVDT snímače ultrazvukvé
Κεφάλαιο 1.2. Η ζητούμενη ανάλυση φαίνεται. στην εικόνα 6.
Κεφάλαιο... Στην πρώτη περίπτωση οι δυνάμεις έχουν την ίδια κατεύθυνση και έτσι η συνισταμένη τους είναι: F = Fj + F = (80 + 60)Ν ή F=40N ίδιας κατεύθυνσης. Στη δεύτερη περίπτωση οι δυνάμεις έχουν αντίθετη
Općenito, iznos normalne deformacije u smjeru normale n dan je izrazom:
Otporost mterijl. Zdtk ZDTK: U točki čeliče kostrukije postvlje su tri osjetil z mjereje deformij prem slii. ri opterećeju kostrukije izmjeree su reltive ormle (dužiske deformije: b ( - b 3 - -6 - ( b
ABSORPCIA SVETLA I. SKÚMANIE VLASTNOSTÍ SVETLA. Dátum:
ABSORPCIA SVETLA I. SKÚMANIE VLASTNOSTÍ SVETLA 1. Priraď k optickým prostrediam správnu charakteristiku tak, že ich spojíš čiarami. Ku každému druhu doplň konkrétny príklad. PRIEHĽADNÉ... PRIESVITNÉ...
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
JMAK の式の一般化と粒子サイズ分布の計算 by T.Koyama
MAK by T.Koyama MAK MAK f () = exp{ fex () = exp (') v(, ') ' () (') ' v (, ') ' f (), (), v (, ') f () () f () () v (, ') f () () v (, ') f () () () = + {exp( A) () f () = exp( K ) () K,,, A *** ***************************************************************************
5. AKUSTICKÉ SYSTÉMY - ULTRAZVUK
5 AKUSTICKÉ SYSTÉMY - ULTRAZVUK Obecne akustické systémy Ultrazvuk (UZ) - vyššia f (40kHz 10MHz) Preč? UZ frekvencie sa ľahšie smerujú a detekujú menšia λ vyššia presnsť (100 khz λ = 3,43 mm) vysielače
Objem a povrch ihlanov
M-Te-0-T List 1 Objem povrch ihlnov RNr. Mrián Mcko U: ko by si chrkterizovl n-boký ihln? Ž: Ihln je teleso, ktoré je určené jednou význčnou stenou vrcholom, ktorý v rovine tejto steny neleží. U: ýznčnú
692.66:
1 69.66:6-83 05.05.05 -,, 015 .. 7... 8 1.... 19 1.1.,.. 19 1.. 8 1.3.. 1.4... 1.4.1.... 33 36 40 1.4.. 44 1.4.3. -... 48.. 53.,.. 56.1., -....... 56..... 6.3.... 71.. 76 3.,.... 77 3 3.1.... 77 3.1.1....
Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.
Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,
17 Optika. 1 princípom: Každý bod vlnoplochy predstavuje nový zdroj. 1 CHRISTIAN HUYGENS ( ) holandský matematik a fyzik, zakladateľ vlnovej
259 17 Optika V tejto časti sa budeme zaoberať šírením svetla v optických sústavách. Svetlo je elektromagnetické žiarenie, ktorého spektrum zahrňuje veľmi širokú oblasť vlnových dĺžok od γ-žiarenia až
C M. V n: n =, (D): V 0,M : V M P = ρ ρ V V. = ρ
»»...» -300-0 () -300-03 () -3300 3.. 008 4 54. 4. 5 :.. ;.. «....... :. : 008. 37.. :....... 008.. :. :.... 54. 4. 5 5 6 ... : : 3 V mnu V mn AU 3 m () ; N (); N A 6030 3 ; ( ); V 3. : () 0 () 0 3 ()
Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
PDF vytvorené pomocou súšobnej verzie pdffactory ZVUK A JEHO VLASTNOSTI alebo O výške, intenzite a farbe zvuku
PedDr. Jze Beňušk, PhD. ZVUK A JEHO VLASTNOSTI leb O výške, inenzie rbe zvuku Zvuk -je kždé mechnické vlnenie hmnéh prsredi, kré pôsbí n ľudské uch vvláv v ňm sluchvý vnem, -je mechnické vlnenie s rekvenciu
1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
SINUSNA I KOSINUSNA TEOREMA REŠAVANJE TROUGLA
SINUSNA I KOSINUSNA TEOREMA REŠAVANJE TROUGLA Sinusn terem glsi: Strnie trugl prprinlne su sinusim njim nsprmnih uglv. R sinβ sinγ Odns dužine strni i sinus nsprmng ugl trugl je knstnt i jednk je dužini
Matematika Test M-1, 1. časť
M O N I T O R pilotné testovnie mturntov MONITOR Mtemtik Test M-,. čsť form A Odborný grnt projektu: Relizáci projektu: Štátn pedgogický ústv, Brtislv EXAM, Brtislv () Štátn pedgogický ústv EXAM Mtemtik
Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
MEHANIKA FLUIDA. Isticanje kroz velike otvore
MEANIKA FLUIDA Isticnje krz velike tvre 1.zdtk. Krz veliki ptvr u bčn zidu rezervr blik rvnkrkg trugl snve i keficijent prtk µ, ističe vd. Odrediti prtk krz tvr k su pznte veličine 1 i (v.sl.). Eleentrni
Α Ρ Ι Θ Μ Ο Σ : 6.913
Α Ρ Ι Θ Μ Ο Σ : 6.913 ΠΡΑΞΗ ΚΑΤΑΘΕΣΗΣ ΟΡΩΝ ΔΙΑΓΩΝΙΣΜΟΥ Σ τ η ν Π ά τ ρ α σ ή μ ε ρ α σ τ ι ς δ ε κ α τ έ σ σ ε ρ ι ς ( 1 4 ) τ ο υ μ ή ν α Ο κ τ ω β ρ ί ο υ, η μ έ ρ α Τ ε τ ά ρ τ η, τ ο υ έ τ ο υ ς δ
Merania na optických sústavách
Merania na optických sústavách Teoretický úvod V tejto úohe si overíme zákadné vastnosti najbe¾nej¹ie pou¾ívaných optick centrovaných sústav - ¹o¹ovk, mikroskopu a transfokátora. Predpokadá sa znaos» z
ÏÑÏÓÇÌÏ ÇÑÁÊËÅÉÏ ( )( ) ( )( ) Γ' ΤΑΞΗ ΓΕΝ.ΛΥΚΕΙΟΥ ΘΕΤΙΚΗ & ΤΕΧΝΟΛΟΓΙΚΗ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗ ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. ΘΕΜΑ 1 ο. ΘΕΜΑ 2 ο. w w + 1= + 1. α= α.
Γ' ΤΑΞΗ ΓΕΝΛΥΚΕΙΟΥ ΘΕΤΙΚΗ & ΤΕΧΝΟΛΟΓΙΚΗ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗ ΘΕΜΑ ο Α Σχολικό βιβλίο σελ Β σελ Β σελ Γ α Λ β Σ γ Λ δ Λ ε Σ ΘΕΜΑ ο ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ + w z = w z w = + w z zw = + w w w + zw = z w( + z) = z z z
7 Druhy energie a ich vzájomné premeny
7 Dru nrgi a i vájmné rmn - vličina nrgia araktriuj itý tav útav (tavvá vličina) - nrgia a mní ri intrakii útav klím a ri dj vnútri útav - nrgia j t nť knať ráu 7. maniká ráa - vličina ráa dj araktriuj
VALJAK. Valjak je geometrijsko telo ograničeno sa dva kruga u paralelnim ravnima i delom cilindrične površi čije su
ALJAK ljk je geometijsko telo ogničeno s dv kug u plelnim vnim i delom ilindične povši čije su izvodnie nomlne n vn ti kugov. Os vljk je pv koj polzi koz ente z. Nvno ko i do sd oznke su: - je povšin vljk
Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili
Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru
Matematika NPS. Výraz. je pre všetky xy, R splňujúce podmienky. xy 0 rovný: (B) 1 (E) (A) 56 (B) 144 (C) 512 (D) (E) Také čísla neexistujú.
Mtemtik NPS. n + n ( ) Postupnosť = =, n+ = =, n+ n = n je zhodná s postupnosťou:. Výrz + y y =, n+ = =, n+ = n +. n+ =, = n n Dávid hrá kždý všedný deň futbl v sobotu i v nedeľu chodí do posilňovne. Dnes
ITU-R P (2012/02)
ITU-R P.56- (0/0 P ITU-R P.56- ii.. (IPR (ITU-T/ITU-R/ISO/IEC.ITU-R ttp://www.itu.int/itu-r/go/patents/en. (ttp://www.itu.int/publ/r-rec/en ( ( BO BR BS BT F M P RA RS S SA SF SM SNG TF V 0.ITU-R ITU 0..(ITU
Pevné ložiská. Voľné ložiská
SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu
Εισαγωγική Άσκηση. Γνωριμία με το εργαστήριο
ΤΙ ΘΑ ΠΡΕΠΕΙ ΝΑ ΙΑΒΑΣΕΙΣ: Εισαγωγική Άσκηση Γνωριμία με το εργαστήριο Τη «Θεωρητική εισαγωγή» από την άσκηση 0 στις σελίδες 18-19 του βιβλίου σου. Ακόμη τις παραγράφους που έχουν τίτλο «Λειτουργία του
PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm
PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda
Matematika Test M-1, 1. časť
M O N I T O R pilotné testovnie mturntov MONITOR Mtemtik Test M-,. čsť form A Odborný grnt projektu: Relizáci projektu: Štátn pedgogický ústv, Brtislv EXAM, Brtislv () Štátn pedgogický ústv EXAM Mtemtik
5 Ι ^ο 3 X X X. go > 'α. ο. o f Ο > = S 3. > 3 w»a. *= < ^> ^ o,2 l g f ^ 2-3 ο. χ χ. > ω. m > ο ο ο - * * ^r 2 =>^ 3^ =5 b Ο? UJ. > ο ο.
728!. -θ-cr " -;. '. UW -,2 =*- Os Os rsi Tf co co Os r4 Ι. C Ι m. Ι? U Ι. Ι os ν ) ϋ. Q- o,2 l g f 2-2 CT= ν**? 1? «δ - * * 5 Ι -ΐ j s a* " 'g cn" w *" " 1 cog 'S=o " 1= 2 5 ν s/ O / 0Q Ε!θ Ρ h o."o.
!" #$! '() -*,*( *(*)* *. 1#,2 (($3-*-/*/330%#& !" #$ -4*30*/335*
!" #$ %#&! '( (* + #*,*(**!',(+ *,*( *(** *. * #*,*(**( 0* #*,*(**(***&, 1#,2 (($3**330%#&!" #$ 4*30*335* ( 6777330"$% 8.9% '.* &(",*( *(** *. " ( : %$ *.#*,*(**." %#& 6 &;" * (.#*,*(**( #*,*(**(***&,
Obr. 28 Pohľad na ceruzku ponorenú vo vode. Urob pokus s pozorovaním predmetu v akváriu a pokús sa o vysvetlenie pozorovaného javu.
1.6 Lom svetla Urob jednoduché pozorovanie: do skleného pohára s vodou vlož lyžicu alebo ceruzku. Ak sa pozeráme zboku alebo zhora, javí sa predmet vo vode ako zlomený (obr. 28). Obr. 28 Pohľad na ceruzku
ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.
ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,
FURIJEOVI REDOVI ZADACI ( II
FURIJEOVI REDOVI ZADACI ( II deo Primer. Fukciju f ( = rzviti u Furijeov red segmetu [,] ztim izrčuti sumu red. ( Rešeje: Kko je f ( = = = f ( zkjučujemo d je fukcij pr. Koristimo formue: = f ( = + ( cos
2. Α ν ά λ υ σ η Π ε ρ ι ο χ ή ς. 3. Α π α ι τ ή σ ε ι ς Ε ρ γ ο δ ό τ η. 4. Τ υ π ο λ ο γ ί α κ τ ι ρ ί ω ν. 5. Π ρ ό τ α σ η. 6.
Π Ε Ρ Ι Ε Χ Ο Μ Ε Ν Α 1. Ε ι σ α γ ω γ ή 2. Α ν ά λ υ σ η Π ε ρ ι ο χ ή ς 3. Α π α ι τ ή σ ε ι ς Ε ρ γ ο δ ό τ η 4. Τ υ π ο λ ο γ ί α κ τ ι ρ ί ω ν 5. Π ρ ό τ α σ η 6. Τ ο γ ρ α φ ε ί ο 1. Ε ι σ α γ ω
T : g r i l l b a r t a s o s Α Γ Ί Α Σ Σ Ο Φ Ί Α Σ 3, Δ Ρ Α Μ Α. Δ ι α ν ο μ έ ς κ α τ ο ί κ ο ν : 1 2 : 0 0 έ ω ς 0 1 : 0 0 π μ
Α Γ Ί Α Σ Σ Ο Φ Ί Α Σ 3, Δ Ρ Α Μ Α g r i l l b a r t a s o s Δ ι α ν ο μ έ ς κ α τ ο ί κ ο ν : 1 2 : 0 0 έ ω ς 1 : 0 π μ Δ ι α ν ο μ έ ς κ α τ ο ί κ ο ν : 1 2 : 0 0 έ ω ς 0 1 : 0 0 π μ T ortiyas Σ ο υ
Alterazioni del sistema cardiovascolare nel volo spaziale
POLITECNICO DI TORINO Corso di Laurea in Ingegneria Aerospaziale Alterazioni del sistema cardiovascolare nel volo spaziale Relatore Ing. Stefania Scarsoglio Studente Marco Enea Anno accademico 2015 2016
Algebraické výrazy I.
. Kontrolná prác z mtemtik 9. ročník A form Algebrické výrz I.. Zjednodušte zpíšte, ked výrz nemá zmsel : ) ( k ) s b) k k s s. Určte njmenší spoločný násobok výrzov : ) b ; b ; b) ; ; c) ; ;. Vpočítjte
Všeobecná teória stability
Všeobecná teór stblty Defníc stblty podľ Ljpunov V teór nelneárnych sústv s dnes tkmer vždy použív defníc stblty podľ Ljpunov. Estuje zásdný rozdel medz stbltou lneárnej sústvy medz stbltou podľ Ljpunov,
3 η ΕΝΟΤΗΤΑ. Το διπολικό τρανζίστορ
3 η ΕΝΟΤΗΤΑ Το διπολικό τρανζίστορ Άσκηση 8η. Στατικές χαρακτηριστικές κοινού εκπομπού του διπολικού τρανζίστορ. 1. Πραγματοποιήστε την συνδεσμολογία του κυκλώματος του Σχ. 1α (τρανζίστορ 2Ν2219). Σχήμα
Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003
Rozsah akreditácie 1/5 Názov akreditovaného subjektu: U. S. Steel Košice, s.r.o. Oddelenie Metrológia a, Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice Rozsah akreditácie Oddelenia Metrológia a : Laboratórium
Pilota600mmrez1. N Rd = N Rd = M Rd = V Ed = N Rd = M y M Rd = M y. M Rd = N 0.
Bc. Martin Vozár Návrh výstuže do pilót Diplomová práca 8x24.00 kr. 50.0 Pilota600mmrez1 Typ prvku: nosník Prostředí: X0 Beton:C20/25 f ck = 20.0 MPa; f ct = 2.2 MPa; E cm = 30000.0 MPa Ocelpodélná:B500
23. Zhodné zobrazenia
23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:
KUPA I ZARUBLJENA KUPA
KUPA I ZAUBLJENA KUPA KUPA Povšin bze B Povšin omotč M P BM to jet P B to jet S O o kupe Oni peek Obim onog peek O op Povšin onog peek P op Pimen pitgoine teoeme vnotn jednkotn kup je on kod koje je, p
Modul pružnosti betónu
f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie
Mesh Parameterization: Theory and Practice
Mesh Parameterization: Theory and Practice Kai Hormann, Bruno Lévy, Alla Sheffer To cite this version: Kai Hormann, Bruno Lévy, Alla Sheffer. Mesh Parameterization: Theory and Practice. This document is
Molekulare Ebene (biochemische Messungen) Zelluläre Ebene (Elektrophysiologie, Imaging-Verfahren) Netzwerk Ebene (Multielektrodensysteme) Areale (MRT, EEG...) Gene Neuronen Synaptische Kopplung kleine
Riadenie elektrizačných sústav
Riaenie elektrizačných sústav Paralelné spínanie (fázovanie a kruhovanie) Pomienky paralelného spínania 1. Rovnaký sle fáz. 2. Rovnaká veľkosť efektívnych honôt napätí. 3. Rovnaká frekvencia. 4. Rovnaký
Θερ ικοί Αισθητήρες. Α. Πετρόπουλος - Τεχνολογία των αισθητήρων. 2011. Θερμικοί αισθητήρες. 1. Αισθητήρας Μέτρησης Ροής
Θερ ικοί Αισθητήρες Α. Πετρόπουλος - Τεχνολογία των αισθητήρων. 011 Θερμικοί αισθητήρες 1. Αισθητήρας Μέτρησης Ροής Θερ ικοί Αισθητήρες Α. Πετρόπουλος - Τεχνολογία των αισθητήρων. 011 Συγκεντρωτικά Εφαρμογές
1487 Ν. 151/86. Αριθμός 151 του 1986 ΝΟΜΟΣ ΤΡΟΠΟΠΟΙΩΝ ΤΟΥΣ ΠΕΡΙ ΤΕΛΩΝΕΙΑΚΩΝ ΔΑΣΜΩΝ ΚΑΙ ΦΟΡΩΝ ΚΑΤΑΝΑΛΩΣΕΩΣ ΝΟΜΟΥΣ ΤΟΥ 1978 ΕΩΣ 1985
E.E., Παρ. I, Αρ. 214, 24.10.6 147 Ν. 151/6 περί Τελνειακών Δασμών και Φόρν Καταναλώσες (Τρππιητικός) Νόμς τυ 196 εκδίδεται με δημσίευση στην επίσημη εφημερίδα της Κυπριακής Δημκρατίας σύμφνα με τ Άρθρ
الهندسة ( )( ) مذكرة رقم 14 :ملخص لدرس:الجداءالسلمي مع تمارين وأمثلةمحلولة اھافواراتاة ارس : ( ) ( ) I. #"ر! :#"! 1 :ااءا&%$: v
الهندسة مذكرة رقم :ملخص لدرس:الجداءالسلمي مع تمارين أمثلةمحللة اھافاراتاة ارس : EFiEG EF EG ( FEG) 6 EF EG ( FEG) 6 FEG 6 ( FEG ) 6 I. #"ر! :#"! :ااءا&%$: u u : اى.( ) H ا ادي C ا u ا#اءا! ھا#د ا! ا(ي
(m m m...)r m R MR. m 1 υ 1 +m 2 υ 2 = m 1 υ 1 +m 2 υ 2 και επειδή m 1 = m 2 : υ 1 +υ 2 = υ 1 +υ 2 υ 1 - υ 1 = υ 2 - υ 2 (1) g (4) 2 T R T R MR(2) (5)
ΛΥΣΕΙΣ α Χωρίζουμε το δακτύλιο σε άπειρες σημειακές μάζες (m, m, m, Η ροπή αδράνειας ολόκληρου του δακτυλίου είναι ίση με το άθροισμα των ροπών αδράνειας κάθε σημειακής μάζας ή I I I I m R m R m R Σωστή
Φυσική θετικής & τεχνολογικής κατεύθυνσης
ΠΑΝΕΛΛΑΔΙΚΕΣ ΕΞΕΤΑΣΕΙΣ 015 Φυσική θετικής & τεχνολογικής κατεύθυνσης Α1. α ΘΕΜΑ Α Α. β Α. α Α4. δ Α5. α) ΛΑΘΟΣ β) ΣΩΣΤΟ γ) ΣΩΣΤΟ δ) ΛΑΘΟΣ ε) ΣΩΣΤΟ Β1. ΘΕΜΑ Β Ο ρυθμός μεταβολής της στροφορμής της ράβδου