ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného zboru. Belanská 747/20. Liptovský Hrádok

ENERGETICKÝ AUDIT budovy Obvodné oddelenie Policajného zboru Belanská 747/20 Liptovský Hrádok

ENERGETICKÝ AUDIT BUDOVY OBVODNÉ ODDELENIE POLICAJNÉHO ZBORU LIPTOVSKÝ HRÁDOK Spracovateľ: Slovenská inovačná a energetická agentúra Energetický audítor: Spolupracovali: Ing. Slavomír Cifra Ing. Jozef Skonc Dátum: Máj 2014 2

OBSAH 1. ÚVOD...5 2. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE...6 2.1 Žiadateľ...6 2.2 Spracovateľ energetického auditu...6 3. POPIS SÚČASNÉHO STAVU...7 3.1 Základné údaje o predmete energetického auditu...7 3.1.1 Identifikácia predmetu energetického auditu...7 3.1.2 Charakteristika budovy...8 3.1.3 Systém vykurovania a prípravy TV...8 3.1.4 Osvetlenie...8 3.2 Základné údaje o energetických vstupoch a výstupoch...9 4. TEPELNOTECHNICKÉ POSÚDENIE STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ...10 4.1 Normy, smernice a vyhlášky...10 4.2 Miestne a normalizované klimatické podmienky...10 4.3 Zhodnotenie obalových konštrukcií objektu...11 4.3.1 Pevné stavebné konštrukcie...11 4.3.2 Otvorové konštrukcie...12 4.3.3 Celkové hodnotenie obalových konštrukcií objektu...13 4.4 Potreba tepla na vykurovanie...13 4.5 Hodnotenie budovy z hľadiska potreby tepla na vykurovanie...15 5. NÁVRH OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE...16 5.1 Zateplenie obvodových stien...16 5.2 Zateplenie strechy...18 5.3 Výmena otvorových konštrukcií...19 5.4 Inštalácia fotovoltaického systému na výrobu elektriny...21 5.5 Výmena svetelných zdrojov a svietidiel...21 5.6 Inštalácia termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách a hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy...22 5.7 Porovnanie výsledkov navrhovaných opatrení...22 6. PROJEKT ZNÍŽENIA ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI OBJEKTU...24 6.1 Návrh projektu...24 6.2 Hodnotenie navrhovaného stavu z hľadiska potreby tepla na vykurovanie...25 7. ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE...26 8. ZÁVER...27 9. REKAPITULAČNÝ LIST ENERGETICKÉHO AUDITU...28 10. PRÍLOHY...29 10.1 Príloha 1 Výpočet súčiniteľov prechodu tepla...29 10.2 Príloha 2 Výpočet solárnych ziskov...30 10.3 Príloha 4 Fotodokumentácia objektu...31 10.4 Príloha 5 Termovízne posúdenie objektu...34 3

ZOZNAM TABULIEK Tabuľka 1: Lokalizácia predmetu energetického auditu...7 Tabuľka 2: Technické a geometrické parametre budovy...8 Tabuľka 3: Prevádzkový režim budovy...8 Tabuľka 4: Svietidlá...9 Tabuľka 5: Energetické vstupy a náklady na energie...9 Tabuľka 6: Merný náklad na energiu...9 Tabuľka 7: Počty vykurovacích dní a priemerná vonkajšia teplota...10 Tabuľka 8: Vykurovacia teplota využitia vnútorného priestoru...11 Tabuľka 9: Klimatické podmienky...11 Tabuľka 10: Zoznam pevných stavebných konštrukcií...12 Tabuľka 11: Zoznam typov otvorových konštrukcií...12 Tabuľka 12: Hodnotenie priemerného súčiniteľa prechodu tepla podľa STN 73 0540-2...13 Tabuľka 13: Výpočet potreby tepla na vykurovanie...14 Tabuľka 14: Hodnotenie budovy podľa STN 73 0540-2...15 Tabuľka 15: Minimálna hrúbka tepelnej izolácie obvodových stien pre splnenie podmienok STN 730540-216 Tabuľka 16: Navrhovaná tepelná izolácia obvodových stien...16 Tabuľka 17: Výpočet potreby tepla na vykurovanie zateplenie obvodových stien...17 Tabuľka 18: Ekonomické hodnotenie opatrenia zateplenie obvodových stien...17 Tabuľka 19: Minimálna hrúbka tepelnej izolácie strechy pre splnenie podmienok STN 730540-2...18 Tabuľka 20: Navrhovaná tepelná izolácia strechy...18 Tabuľka 21: Výpočet potreby tepla na vykurovanie zateplenie strechy...19 Tabuľka 22: Ekonomické hodnotenie opatrenia zateplenie strechy...19 Tabuľka 23: Zoznam typov navrhovaných otvorových konštrukcií...20 Tabuľka 24: Výpočet potreby tepla na vykurovanie výmena otvorových konštrukcií...20 Tabuľka 25: Ekonomické hodnotenie opatrenia výmena otvorových konštrukcií...20 Tabuľka 26: Ekonomické hodnotenie opatrenia inštalácia fotovoltaického systému...21 Tabuľka 27: Návrh výmeny svetelných zdrojov a svietidiel...21 Tabuľka 28: Ekonomické hodnotenie opatrenia výmena svetelných zdrojov a svietidiel...22 Tabuľka 29: Investičné náklady na realizáciu inštalácie TRV a HV vykurovacej sústavy budovy...22 Tabuľka 30: Súhrn navrhovaných opatrení...24 Tabuľka 31: Výpočet potreby tepla na vykurovanie projekt zníženia energetickej náročnosti...24 Tabuľka 32: Ekonomické hodnotenie projektu - zníženie energetickej náročnosti objektu...25 Tabuľka 33: Hodnotenie budovy podľa STN 73 0540-2...25 Tabuľka 34: Hodnotenie redukcie CO 2...26 ZOZNAM GRAFOV A OBRÁZKOV Obrázok 1: Situačná mapa budovy...7 Graf 2: Priebeh dennostupňov a porovnanie s priemerom...10 Graf 3: Podiel konštrukcií a tepelných mostov na celkovej mernej tepelnej strate...13 Graf 4: Porovnanie vypočítanej mernej potreby so skutočnou spotrebou tepla na UK...14 Graf 5: Porovnanie vnútorných teplôt v objekte počas vykurovacieho obdobia...14 Graf 6: Optimalizácia hrúbky tepelnej izolácie obvodovej steny v závislosti od jednoduchej návratnosti investície...17 Graf 7: Optimalizácia hrúbky tepelnej izolácie strechy v závislosti od jednoduchej návratnosti investície...18 Graf 8: Porovnanie ročných úspor energie pri jednotlivých opatreniach...23 Graf 9: Porovnanie návratností investícií pri jednotlivých opatreniach...23 Graf 10: Redukcia CO 2 vplyvom realizácie jednotlivých opatrení...26 Obrázok 11 Pohľad juhovýchodný...31 Obrázok 12 Pohľad juhozápadný...31 Obrázok 13 Pohľad severozápadný...32 Obrázok 14 Pohľad severovýchodný...32 Obrázok 15 Vykurovacie telesá...33 Obrázok 16 Svietidlá...33 4

1. ÚVOD Slovenská inovačná a energetická agentúra vypracovala tento energetický audit v rámci projektu financovaného zo štrukturálnych fondov. Cieľom projektu je poskytnúť podporný nástroj na zavádzanie a optimalizáciu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vo verejných budovách a tým napomôcť splniť záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti energetickej efektívnosti. Projektom sa vytvoria predpoklady pre zvyšovanie účinnosti využitia energetických zdrojov a čiastočne aj zvýšenia podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie pri prevádzke verejných budov. Návrhom opatrení na úsporu energie, najmä modernizáciou technických zariadení budov, sa identifikujú možnosti využívania energetických služieb pri prevádzke verejných budov, čo v nasledujúcom období môže prispieť k rozvoju trhu s energetickými službami. Vypracovaný energetický audit napomáha zvýšiť predpoklady pre plánovanú realizáciu opatrení na úsporu energie na strane spotreby pre verejné subjekty na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni poskytnutím energetických auditov pre administratívne budovy, školské budovy a budovy, v ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť za účelom optimálneho využívania finančných prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) programového obdobia 2014-2020. Energetický audit je duševným vlastníctvom spracovateľa - Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. 5

3. POPIS SÚČASNÉHO STAVU 3.1 Základné údaje o predmete energetického auditu Na zistenie súčasného stavu predmetu energetického auditu boli použité: údaje o spotrebe a nákladoch na teplo pre vykurovanie za obdobie 2011, 2012, 2013, dostupná projektová dokumentácia, osobné konzultácie s prevádzkovateľom objektu, fotodokumentácia objektu a technických zariadení budov, obhliadka na mieste, kontrolné merania, termovízne snímkovanie objektu. 3.1.1 Identifikácia predmetu energetického auditu Predmetom energetického auditu je budova Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok. Tabuľka 1: Lokalizácia predmetu energetického auditu Ulica, číslo: Belanská 747/20 Obec: Okres: Liptovský Hrádok Liptovský Mikuláš Cieľom EA je zhodnotenie súčasných tepelno-technických vlastností budovy, zistenie potenciálu úspor energie a návrh opatrení technického riešenia pre zníženie energetickej náročnosti budovy. Obrázok 1: Situačná mapa budovy 7

3.1.2 Charakteristika budovy Budova Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok bola skolaudovaná v roku 1993. Dvojpodlažný objekt je založený na železobetónových pätkách, do ktorých sú ukotvené prefabrikované stĺpy skeletu. Nosný systém objektu tvorí montovaný železobetónový skelet MSRP o module 600x600mm. Konštrukčná výška oboch nadzemných podlaží je 3,6 m. Nosnú časť stropov tvoria typové železobetónové panely. Obvodový plášť 1. nadzemného podlažia je tvorený z pórobetónových tvárnic a 2. nadzemného podlažia z pórobetónových panelov. Strecha je plochá, pozostáva zo železobetónových stropných panelov a je odizolovaná. Pôvodné drevené okná boli v roku 2013 nahradené plastovými s izolačným dvojsklom. Štyri pôvodné kovové garážové brány s príslušnými kovovými oknami vykazujú značný stupeň opotrebovania a špárovej netesnosti a tento nedostatok spôsobuje nadmerné tepelné straty infiltráciou. Priestory oboch nadzemných podlaží sú vykurované. Budova je využívaná hlavne v pracovných dňoch. Tabuľka 2: Technické a geometrické parametre budovy Celková zastavaná plocha [m 2 ] A 466 Obvod zastavanej plochy [m] P 87 Obostavaný vykurovaný objem [m 3 ] V b 3 411 Merná plocha [m 2 ] A b 948 Ochladzovaná obalová konštrukcia [m 2 ] A i 1 557 Faktor tvaru budovy [m -1 ] A i/v b 0,46 Počet nadzemných podlaží 2 Priemerná konštrukčná výška podlažia [m] h k,pr 3,60 Tabuľka 3: Prevádzkový režim budovy Počet pracovných dní v roku D 251 Počet pracovných dní v týždni d 5 Počet smien za deň d 1 1 Dĺžka pracovnej doby [h] t 1 8,0 Využitie objektu verejná budova 3.1.3 Systém vykurovania a prípravy TV Dodávka tepla na vykurovanie a dodávka teplej vody je realizovaná zo zdroja centrálneho zásobovania tepla spoločnosti BYP, s.r.o. Liptovský Hrádok. Dodané množstvo tepla na vykurovanie, množstvo teplej vody a jej tepelný obsah sú merané na odbernom mieste. Vykurovacia sústava objektu je dvojrúrová z oceľových bezšvových rúr s teplotným spádom 80/60 C. Vykurovacie telesá sú liatinové článkové radiátory. Termostatické ventily nie sú inštalované na všetkých radiátoroch. 3.1.4 Osvetlenie Osvetlenie objektu je zabezpečené svietidlami, uvedenými v tabuľke 4. Nakoľko spotreba elektriny na osvetlenie nie je samostatne meraná, bola vypočítaná na základe odhadnutého ročného počtu prevádzkových hodín zdrojov osvetlenia (1041 hodín), ktoré boli stanovené z rozdielu priemernej spotreby elektriny za predchádzajúce kalendárne roky a odhadnutej spotreby elektriny ostatnými elektrospotrebičmi. Náklady na elektrinu sú vyčíslené v cenách roku 2013. 8

Tabuľka 4: Svietidlá Druh svetelného zdroja v svietidle lineárna žiarivka T8 + klasický predradník lineárna žiarivka T8 + klasický predradník lineárna žiarivka T8 + klasický predradník Príkon svietidla [W] Počet svietidiel [ks] Celkový príkon [W] Spotreba elektriny [kwh] Náklad na elektrinu [EUR] 40 32 1 280 1 332 225 80 48 3 840 3 996 675 160 10 1 600 1 665 281 obyčajná žiarovka 40 30 1 200 1 249 211 Spolu: - 120 7 920 8 242 1 393 3.2 Základné údaje o energetických vstupoch a výstupoch Prehľad o energetických vstupoch a nákladoch na energie v posledných troch kalendárnych rokoch uvádza nasledujúca tabuľka. Táto je spracovaná na základe údajov o vyfakturovaných množstvách jednotlivých druhov energií od dodávateľov: - teplo: BYP, s.r.o. Liptovský Hrádok, - elektrina: Stredoslovenská energetika, a.s.. Všetky ceny energií a investičné náklady uvedené v audite sú bez DPH. Energetické vstupy sú podrobnejšie členené podľa účelu spotreby na: - vykurovanie (UK), - prípravu teplej vody (TV), - osvetlenie, - ostatné (zahŕňa aj straty pri transformácii energie). Tabuľka 5: Energetické vstupy a náklady na energie Kalendárny rok 2011 2012 2013 Priemer elektrina teplo nakúpené Množstvo [kwh] 20 334 25 342 24 968 23 548 Náklad [EUR] 3 246 4 212 4 220 3 893 z toho: UK [kwh] 0 0 0 0 TV [kwh] 0 0 0 0 osvetlenie [kwh] 7 117 8 870 8 739 8 242 ostatné [kwh] 13 217 16 472 16 229 15 306 Množstvo [kwh] 117 010 127 627 127 722 124 120 Náklad [EUR] 8 929 10 657 9 786 9 791 z toho: UK [kwh] 111 160 121 246 121 336 117 914 TV [kwh] 5 851 6 381 6 386 6 206 Merný náklad energie v členení podľa účelu spotreby je odvodený z celkových nákladov posledného kalendárneho roka tabuľky 5. Tabuľka 6: Merný náklad na energiu Merný náklad na UK [EUR/kWh] 0,077 Merný náklad na prípravu TV [EUR/kWh] 0,077 Merný náklad na osvetlenie [EUR/kWh] 0,169 9

4. TEPELNOTECHNICKÉ POSÚDENIE STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ 4.1 Normy, smernice a vyhlášky Pri posudzovaní energetickej náročnosti a kvantifikáciu možných úspor tepla boli požité platné tepelno-technických normy: STN EN ISO 13790 : 2008 energetická hospodárnosť budov, výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie, STN EN ISO 13789 : 2008 tepelnotechnické vlastnosti budov, merný tepelný tok prechodom tepla a vetraním, STN EN ISO 13370 : 2008 tepelnotechnické vlastnosti budov, šírenie tepla zeminou, STN EN ISO 10077-1 : 2007 tepelnotechnické vlastnosti okien, dverí a okeníc, výpočet súčiniteľa prechodu tepla STN EN ISO 6946 : 2008 stavebné konštrukcie, tepelný odpor a súčiniteľ prechodu tepla, STN 73 0540-2 : 2013 tepelná ochrana budov, tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, časť 2 funkčné požiadavky STN 73 0540-3 : 2013 tepelná ochrana budov, tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, časť 3 Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov 4.2 Miestne a normalizované klimatické podmienky Pre výpočet potreby tepla na krytie strát prechodom a vetraním bola použitá dennostupňová metóda. Dennostupne sú vypočítané aritmetickým priemerom skutočných hodnôt vonkajších klimatických podmienok v okrese Liptovský Mikuláš za posledných desať kalendárnych rokov. Tabuľka 7: Počty vykurovacích dní a priemerná vonkajšia teplota Kalendárny rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Počet vykurovacích dní 265 247 249 264 246 234 248 201 225 237 Priem. vonkajšia teplota [ o C] 3,20 1,90 2,30 4,50 4,40 3,10 2,90 2,40 1,90 3,30 Počet dennostupňov 3 975,0 4 026,1 3 959,1 3 616,8 3 394,8 3 533,4 3 794,4 3 175,8 3 667,5 3 531,3 Graf 2: Priebeh dennostupňov a porovnanie s priemerom 4 500,0 4 000,0 3674,7 Dennostupne 3 500,0 3 000,0 2 500,0 3 975,0 4 026,1 3 959,1 3 616,8 3 394,8 3 533,4 3 794,4 3 175,8 3 667,5 3 531,3 2 000,0 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 Kalendárny rok priemer Vykurovací režim budovy je premietnutý v počte dennostupňov, nakoľko vnútorná výpočtová teplota bola určená váženým priemerom na základe vykurovacej teploty využitia jednotlivých vnútorných priestorov, so zohľadnením vykurovacích útlmov, pričom váhou bola plocha príslušných priestorov. 10

Tabuľka 8: Vykurovacia teplota využitia vnútorného priestoru Využitie vnútorného priestoru Podlahová plocha (m 2 ) Priemerná vykur. teplota ( o C) administratívne budovy - kancelária, čakárne, zasadačky, jedálne 535 19,2 administratívne budovy - chodby, hlavné schodisko, záchody 413 16,8 Stanovené dennostupne boli použité na určenie optimálnej potreby energie na vykurovanie upraveným hodnotením. Pre výpočet potreby tepla na vykurovanie normalizovaným hodnotením boli použité normalizované vstupné údaje o vonkajších klimatických podmienkach a vnútornom prostredí budovy. Normalizované hodnotenie bolo použité len pri porovnaní merných potrieb tepla objektu podľa STN 73 0540-2. Tabuľka 9: Klimatické podmienky Normalizované hodnotenie Upravené hodnotenie Vonkajšia výpočtová teplota [ o C] q e -15-16 Veterná oblasť, rýchlosť vetra [ms -1 ] v - < 2,0 Vnútorná výpočtová teplota [ o C] q i 18,5 18,2 Priemerná vonkajšia teplota vykurovacieho obdobia [ o C] q ae 3,86 3,0 Priemerný počet vykurovacích dní: d 212 241,6 Priemerný počet dennostupňov: D 3104 3674,7 4.3 Zhodnotenie obalových konštrukcií objektu Pre zhodnotenie obalových konštrukcií bola použitá dostupná výkresová a technická dokumentácia, fotodokumentácia a vlastná obhliadka objektu. V nasledujúcich kapitolách sú popísané tepelno-technické vlastnosti jednotlivých stavebných konštrukcií. Podrobná skladba jednotlivých stavebných konštrukcií, výpočtová hodnota tepelného odporu a výpočet súčiniteľov prechodu tepla jednotlivých stavebných konštrukcií je uvedený v prílohe 1. Pri výpočte plôch obalových konštrukcií sú započítané len teplo výmenné plochy bez vystupujúcich konštrukcií. 4.3.1 Pevné stavebné konštrukcie Súčet plôch všetkých pevných stavebných konštrukcií predstavuje 1359 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla týchto stavebných konštrukcií je od 0,34 W.m -2.K -1 do 0,89 W.m -2.K -1. Jednotlivé typy stavebných konštrukcií sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Merná tepelná strata prechodom všetkých pevných stavebných konštrukcií je 887,21 W.K -1, čo predstavuje 60,7 % z celkovej mernej tepelnej straty prechodom. 11

Tabuľka 10: Zoznam pevných stavebných konštrukcií Stavebná konštrukcia Plocha [m 2 ] Súčiniteľ prechodu tepla Maximálna hodnota U podľa STN 730540-2 [Wm -2 K -1 ] Normalizovaná hodnota U podľa STN 730540-2 Odporúčaná hodnota U podľa STN 730540-2 Hodnotenie podľa STN 73 0540-2 Zvislé steny nad terénom Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic Stena obvodová 1. NP s nosnými piliermi Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic a kabrincom Stena obvodová 2. NP murovaná z pórobetónových panelov Stena obvodová 2. NP s nosnými piliermi Strecha plochá A U U max U N U r1 118,0 0,62 0,46 0,32 0,22 nevyhovuje 29,0 0,49 0,46 0,32 0,22 nevyhovuje 46,0 0,60 0,46 0,32 0,22 nevyhovuje 202,0 0,87 0,46 0,32 0,22 nevyhovuje 32,0 0,64 0,46 0,32 0,22 nevyhovuje Strecha plochá 466,0 0,89 0,30 0,20 0,10 nevyhovuje Stavebná konštrukcia Plocha [m 2 ] Hodnota tepelného odporu (m 2 KW -1 ) Minimálna hodnota R podľa STN 730540-2 (m 2 KW -1 ) Normalizovaná hodnota R podľa STN 730540-2 (m 2 KW -1 ) Odporúčaná hodnota R podľa STN 730540-2 (m 2 KW -1 ) Hodnotenie podľa STN 73 0540-2 Podlaha na teréne neizolovaná, alebo izolovaná po celej ploche A R R min R N R r1 Podlaha na teréne 466,0 0,65 1,5 2,3 2,5 nevyhovuje 4.3.2 Otvorové konštrukcie Súčet plôch všetkých typov otvorových konštrukcií predstavuje 198 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla týchto stavebných konštrukcií je od 1,33 W.m -2.K -1 do 5,95 W.m -2.K -1. Jednotlivé typy otvorových konštrukcií sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Merná tepelná strata prechodom otvorových konštrukcií je 419,77 W.K -1, čo predstavuje 28,7 % z celkovej mernej tepelnej straty prechodom. Tabuľka 11: Zoznam typov otvorových konštrukcií Otvorová konštrukcia Celková plocha [m 2 ] Súčiniteľ prechodu tepla Merná tepelná strata konštrukcie [W.K -1 ] Normalizovaná hodnota U podľa STN 730540-2 Odporúčané hodnoty U o podľa STN 730540-2 Hodnotenie podľa STN 73 0540-2 okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 1 dvere so zádverím plastové, izolačné dvojsklo, typ. 2 okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 3 okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 4 okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 5 garážové dvere kovové bez preruš. tep. mosta,, typ. 6 okno kovové bez preruš. tep. mosta nad garážovou bránou, sklo jednoduché, typ. 7 A U A.U U W,N U W,r1 8,94 1,33 11,85 1,40 1,00 vyhovuje 7,47 1,36 10,18 4,00 3,00 vyhovuje 145,08 1,37 198,53 1,40 1,00 vyhovuje 2,43 1,40 3,39 1,40 1,00 vyhovuje 1,06 1,39 1,46 1,40 1,00 vyhovuje 22,26 5,90 131,33 3,00 2,50 nevyhovuje 10,60 5,95 63,02 1,40 1,00 nevyhovuje 12

4.3.3 Celkové hodnotenie obalových konštrukcií objektu Merná tepelná strata obalových konštrukcií vrátane mernej tepelnej straty vplyvom tepelných mostov je 1 462,66 W.K -1. Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov bola určená približne, a to na základe zvýšenia súčiniteľa prechodu tepla vyjadreného vo Wm -2 K -1. Hodnota tohto súčiniteľa je 0,05 Wm -2 K -1 v prípade spojitej tepelnoizolačnej vrstvy na vonkajšom povrchu konštrukcií a v ostatných prípadoch je 0,1 Wm -2 K -1. Splnenie minimálnej požiadavky priemerného súčiniteľa prechodu tepla všetkých obalových konštrukcií budovy podľa STN 73 0540-2 je uvedené v tabuľke 12. Podiel jednotlivých konštrukcií a tepelných mostov na celkovej mernej tepelnej strate prechodom je uvedený v nasledujúcom grafe. Tabuľka 12: Hodnotenie priemerného súčiniteľa prechodu tepla podľa STN 73 0540-2 Faktor tvaru budovy Priemerný súčiniteľ prechodu tepla Normalizovaná hodnota Odporúčaná hodnota Cieľová odporúčaná hodnota Hodnotenie podľa STN 73 0540-2 0,46 0,94 0,49 0,33 0,23 nevyhovuje Graf 3: Podiel konštrukcií a tepelných mostov na celkovej mernej tepelnej strate Vplyv tepelných mostov 10,6% Obvodové steny nad terénom 21,3% Otv orov é konštrukcie 28,7% Podlaha na teréne 10,9% Strecha plochá 28,4% 4.4 Potreba tepla na vykurovanie Výpočet potreby tepla na vykurovanie bol vykonaný na základe výpočtu tepelných strát prechodom tepla konštrukciami a tepelných strát vetraním, ktoré boli znížené o tepelné zisky. Celková potreba energie pre krytie tepelných strát prechodom a vetraním predstavuje 168 709 kwh. Na celkovej potrebe sa pokrytie tepelnej straty prechodom obalovými konštrukciami podieľa 76,5 %, podiel vetrania je 23,5 %. Celková spotreba energie je redukovaná tepelnými ziskami budovy vo výške 43 762 kwh s mierou ich využitia na úrovni 95 %. Výsledná potreba tepla na vykurovanie budovy so započítaním tepelných ziskov je 127 136 kwh. 13

Tabuľka 13: Výpočet potreby tepla na vykurovanie Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov [WK -1 ] H TM 155,68 Merná tep. strata medzi vyk. priestorom a exteriérom bez tep. mostov [WK -1 ] H U 1 306,98 Merná tepelná strata prechodom [WK -1 ] H T =H U+ H TM 1 462,66 Minimálna intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n min 0,50 Intenzita výmeny vzduchu vplyvom infiltrácie [h -1 ] n inf 0,10 Priemerná intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n=max(n min, n inf) 0,50 Objemový tok vzduchu mechanického vetracieho systému [m 3 h -1 ] V f 0,00 Objemový tok vzduchu [m 3 h -1 ] V V 1 705,61 Merná tepelná strata vetraním [WK -1 ] H V = 0,264. V V 450,28 Merná tepelná strata [WK -1 ] H = H T+H V 1 912,94 Vnútorný tepelný zisk [kwh] Q i 28 426,80 Pasívny solárny zisk [kwh] Q S 15 335,05 Celkový tepelný zisk budovy [kwh] Q g = Q i+q S 43 761,85 Faktor využitia tepelných ziskov η 0,95 Potreba tepla na krytie tepelných strát prechodom [kwh] Q T 128 997,40 Potreba tepla na krytie tepelných strát vetraním [kwh] Q V 39 711,89 Potreba tepla na vykurovanie [kwh] Q h 127 135,54 Potreba tepla na vykurovanie na vstupe do hodnoteného objektu je 127 136 kwh, čo predstavuje 457,7 GJ. Porovnanie vypočítanej mernej potreby tepla na dennostupeň so skutočnými mernými spotrebami tepla na vykurovanie za posledné 3 kalendárne roky je v nasledujúcom grafe. Graf 4: Porovnanie vypočítanej mernej potreby so skutočnou spotrebou tepla na UK (kwh / dennostupeň) 40,1 35,1 30,1 25,1 20,1 15,1 10,1 5,1 0,1 35,0 33,1 34,4 34,6 2011 2012 2013 Vy počet V nasledujúcom grafe sú nasimulované priemerné vnútorné teploty počas vykurovacieho obdobia za predchádzajúce 3 kalendárne roky. Tieto boli určené na základe skutočných spotrieb tepla na UK, klimatických podmienok pre príslušný kalendárny rok uvedených v kapitole 4.2 a vypočítanej potreby tepla na vykurovanie. Porovnaním uvedených teplôt s vnútornou výpočtovou teplotou 18,2 C napovedá o prekurovaní objektu a nutnosti hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu. Graf 5: Porovnanie vnútorných teplôt v objekte počas vykurovacieho obdobia 20,00 19,0 vnútorná teplota ( o C) 17,7 18,3 18,2 15,00 2011 2012 2013 Vy počet 14

4.5 Hodnotenie budovy z hľadiska potreby tepla na vykurovanie Pre hodnotenie budovy z hľadiska splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy podľa STN 73 0540-2 boli použité klimatické údaje referenčnej vykurovacej sezóny a zohľadnený prevádzkový čas vykurovania so stanoveným vplyvom na pokles vnútornej teploty v kategórii budov - administratívna budova. Pre splnenie energetického kritéria, merná potreba tepla na vykurovanie má byť nižšia ako normalizovaná hodnota. Hodnotená budova nespĺňa energetické kritérium. Tabuľka 14: Hodnotenie budovy podľa STN 730540-2 Faktor tvaru budovy [m -1 ] A/V b 0,46 Potreba tepla na UK v referenčnej vykurovacej sezóne [kwh] Q h 100 932,71 Merná potreba tepla na vykurovanie [kwhm -2 ] Q EP 106,52 Normalizovaná hodnota [kwhm -2 ] Q N,EP 53,50 Odporúčaná hodnota [kwhm -3 ] Q r1,ep 26,80 Cieľová odporúčaná hodnota [kwhm -2 ] Q r2,ep 13,40 Posúdenie budovy podľa STN 730540-2 Q EP Q N,EP nevyhovuje 15

5. NÁVRH OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE Na zníženie energetickej náročnosti objektov, zníženie nákladov na vykurovanie a osvetlenie, zlepšenie kvality obalových konštrukcií a vnútornej tepelnej pohody boli navrhnuté nižšie uvedené opatrenia. Každé opatrenie je ekonomicky vyhodnotené v cenách energií kalendárneho roku 2013 (teplo na UK: 0,08 EUR/kWh, elektrina: 0,17 EUR/kWh), ktoré boli upravené mierou priemerného ročného nárastu cien energií (0,2%). Reálna diskontná miera, so zohľadnením ročnej miery inflácie (1,4%), bola stanovená vo výške 2,1%. Výška investičných nákladov vychádza z obvyklých cien stavebných materiálov, strojov, zariadení, bez zohľadnenia vedľajších vynútených nákladov. Hrúbka navrhovaných tepelných izolácií v rámci návrhu opatrení bola stanovená s ohľadom na splnenie požadovaných súčiniteľov prechodu tepla konštrukcie so zohľadnením technickej realizovateľnosti a ekonomickej návratnosti. 5.1 Zateplenie obvodových stien S ohľadom na splnenie podmienok tepelnej pohody a splnenie energetických požiadaviek budovy, navrhujeme obvodové steny zatepliť expandovaným polystyrénom. Minimálna hrúbka tejto tepelnej izolácie, zabezpečujúca splnenie energetických požiadaviek a návrh skladby a hrúbky zateplenia jednotlivých stavebných konštrukcií je uvedený v nasledovných tabuľkách. V grafe 6 je pre porovnanie zobrazená optimálna hrúbka tepelnej izolácie vzhľadom na ekonomickú návratnosť investície do zateplenia obvodových stien. Tabuľka 15: Minimálna hrúbka tepelnej izolácie obvodových stien pre splnenie podmienok STN 730540-2 Stavebná konštrukcia Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic Stena obvodová 1. NP s nosnými piliermi Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic a kabrincom Stena obvodová 2. NP murovaná z pórobetónových panelov Stena obvodová 2. NP s nosnými piliermi Súčasný súčiniteľ prechodu tepla Splnenie normalizovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Minimálna hrúbka tepelnej izolácie [mm] Dosiahnutý súčiniteľ prechodu tepla Splnenie odporúčanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Minimálna hrúbka tepelnej izolácie [mm] Dosiahnutý súčiniteľ prechodu tepla 0,62 60 0,31 120 0,21 0,49 50 0,30 100 0,21 0,60 60 0,31 110 0,22 0,87 80 0,31 130 0,22 0,64 60 0,32 120 0,21 Tabuľka 16: Navrhovaná tepelná izolácia obvodových stien Stavebná konštrukcia Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic Stena obvodová 1. NP s nosnými piliermi Stena obvodová 1. NP murovaná z pórobetónových tvárnic a kabrincom Stena obvodová 2. NP murovaná z pórobetónových panelov Stena obvodová 2. NP s nosnými piliermi Skladba zateplenia polystyrén expandovaný (EPS) v hrúbke 130 mm (R= 3,421 m2.k.w- 1), omietka silikónová v hrúbke 2 mm (R= 0,010 m2.k.w-1), polystyrén expandovaný (EPS) v hrúbke 130 mm (R= 3,421 m2.k.w- 1), omietka silikónová v hrúbke 2 mm (R= 0,010 m2.k.w-1), polystyrén expandovaný (EPS) v hrúbke 130 mm (R= 3,421 m2.k.w- 1), omietka silikónová v hrúbke 2 mm (R= 0,010 m2.k.w-1), polystyrén expandovaný (EPS) v hrúbke 130 mm (R= 3,421 m2.k.w- 1), omietka silikónová v hrúbke 2 mm (R= 0,010 m2.k.w-1), polystyrén expandovaný (EPS) v hrúbke 130 mm (R= 3,421 m2.k.w- 1), omietka silikónová v hrúbke 2 mm (R= 0,010 m2.k.w-1), Súčiniteľ prechodu tepla 0,20 0,18 0,20 0,22 0,20 16

Graf 6: Optimalizácia hrúbky tepelnej izolácie obvodovej steny v závislosti od jednoduchej návratnosti investície jednoduchá návratnosť (roky) 19,0 18,0 17,0 16,0 15,0 14,0 13,0 12,0 11,0 10,0 9,0 8,0 7,0 16,98 14,71 13,37 12,49 11,89 11,45 11,12 10,87 10,68 10,53 20 30 40 50 60 70 80 90 100 110 120 130 140 150 160 170 180 190 200 hrúbka tepelnej izolácie (mm) 10,42 10,33 10,26 10,21 10,17 10,15 10,13 10,12 10,12 Tabuľka 17: Výpočet potreby tepla na vykurovanie zateplenie obvodových stien Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov [WK -1 ] H TM 77,842 Merná tep. strata medzi vyk. priestorom a exteriérom bez tep. mostov [WK -1 ] H U 1 083,918 Merná tepelná strata prechodom [WK -1 ] H T =H U+ H TM 1 161,759 Minimálna intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n min 0,50 Intenzita výmeny vzduchu vplyvom infiltrácie [h -1 ] n inf 0,10 Priemerná intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n=max(n min, n inf) 0,50 Objemový tok vzduchu mechanického vetracieho systému [m 3 h -1 ] V f 0,00 Objemový tok vzduchu [m 3 h -1 ] V V 1 705,61 Merná tepelná strata vetraním [WK -1 ] H V = 0,264. V V 450,281 Merná tepelná strata [WK -1 ] H = H T+H V 1 612,040 Vnútorný tepelný zisk [kwh] Q i 28 426,80 Pasívny solárny zisk [kwh] Q S 15 335,05 Celkový tepelný zisk budovy [kwh] Q g = Q i+q S 43 761,85 Faktor využitia tepelných ziskov η 0,95 Potreba tepla na krytie tepelných strát prechodom [kwh] Q T 102 459,82 Potreba tepla na krytie tepelných strát vetraním [kwh] Q V 39 711,89 Potreba tepla na vykurovanie [kwh] Q h 100 597,95 Tabuľka 18: Ekonomické hodnotenie opatrenia zateplenie obvodových stien Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 21 000 Ročná úspora energie [kwh] 26 538 Miera úspory energie [%] 20,9% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 2 033 Dĺžka technickej životnosti opatrenia [roky] 25 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 10,3 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 11,6 Čistá súčasná hodnota [EUR] 19 324 Vnútorná miera výnosnosti [%] 8,6% 17

5.2 Zateplenie strechy S ohľadom na splnenie podmienok tepelnej pohody a splnenie energetických požiadaviek budovy, navrhujeme plochú strechu zatepliť extrudovaným polystyrénom. Minimálna hrúbka tepelnej izolácie na splnenie energetických požiadaviek a návrh skladby a hrúbky zateplenia jednotlivých stavebných konštrukcií je uvedený v nasledovných tabuľkách. V grafe 7 je pre porovnanie zobrazená optimálna hrúbka tepelnej izolácie vzhľadom na ekonomickú návratnosť investície do zateplenia strechy. Tabuľka 19: Minimálna hrúbka tepelnej izolácie strechy pre splnenie podmienok STN 730540-2 Stavebná konštrukcia Súčasný súčiniteľ prechodu tepla Splnenie normalizovanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Minimálna hrúbka tepelnej izolácie [mm] Dosiahnutý súčiniteľ prechodu tepla Splnenie odporúčanej hodnoty súčiniteľa prechodu tepla Minimálna hrúbka tepelnej izolácie [mm] Dosiahnutý súčiniteľ prechodu tepla Strecha plochá 0,89 140 0,19 320 0,10 Tabuľka 20: Navrhovaná tepelná izolácia strechy Stavebná konštrukcia Strecha plochá Skladba zateplenia polystyrén extrudovaný (XPS) v hrúbke 200 mm (R= 5,714 m2.k.w-1), hydroizolačná asfaltová lepenka v hrúbke 5 mm (R= 0,025 m2.k.w-1), Súčiniteľ prechodu tepla 0,15 Graf 7: Optimalizácia hrúbky tepelnej izolácie strechy v závislosti od jednoduchej návratnosti investície 16,0 jednoduchá návratnosť (roky) 14,0 12,0 10,0 8,0 12,99 10,61 9,53 8,96 8,66 8,50 8,43 8,43 8,47 8,54 8,64 8,75 8,88 9,01 9,16 9,32 9,48 9,64 9,82 6,0 20 30 40 50 60 70 80 90 100 110 120 130 140 150 160 170 180 190 200 hrúbka tepelnej izolácie (mm) 18

Tabuľka 21: Výpočet potreby tepla na vykurovanie zateplenie strechy Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov [WK -1 ] H TM 155,684 Merná tep. strata medzi vyk. priestorom a exteriérom bez tep. mostov [WK -1 ] H U 958,960 Merná tepelná strata prechodom [WK -1 ] H T =H U+ H TM 1 114,644 Minimálna intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n min 0,50 Intenzita výmeny vzduchu vplyvom infiltrácie [h -1 ] n inf 0,10 Priemerná intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n=max(n min, n inf) 0,50 Objemový tok vzduchu mechanického vetracieho systému [m 3 h -1 ] V f 0,00 Objemový tok vzduchu [m 3 h -1 ] V V 1 705,61 Merná tepelná strata vetraním [WK -1 ] H V = 0,264. V V 450,281 Merná tepelná strata [WK -1 ] H = H T+H V 1 564,924 Vnútorný tepelný zisk [kwh] Q i 28 426,80 Pasívny solárny zisk [kwh] Q S 15 335,05 Celkový tepelný zisk budovy [kwh] Q g = Q i+q S 43 761,85 Faktor využitia tepelných ziskov η 0,95 Potreba tepla na krytie tepelných strát prechodom [kwh] Q T 98 304,50 Potreba tepla na krytie tepelných strát vetraním [kwh] Q V 39 711,89 Potreba tepla na vykurovanie [kwh] Q h 96 442,63 Tabuľka 22: Ekonomické hodnotenie opatrenia zateplenie strechy Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 23 100 Ročná úspora energie [kwh] 30 693 Miera úspory energie [%] 24,1% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 2 352 Dĺžka technickej životnosti opatrenia [roky] 25 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 9,8 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 11,0 Čistá súčasná hodnota [EUR] 23 538 Vnútorná miera výnosnosti [%] 9,2% 5.3 Výmena otvorových konštrukcií Návrh tohto opatrenia vyplynul z analýzy súčasného stavu tepelnoizolačných vlastností vonkajších otvorových konštrukcií budovy, na základe ktorej sa okná a dvere podieľajú až 28,7% na potrebe tepla na krytie tepelných strát prechodom. Navrhujeme vymeniť 17% plochy otvorových konštrukcií za plastové zo súčiniteľom prechodu tepla rámu Uf = 1,5 W.m -2.K -1, so zasklením izolačným dvojsklom zo súčiniteľom prechodu tepla Ug = 1 W.m -2.K -1. Podrobný zoznam navrhovaných otvorových konštrukcií je uvedený v nasledujúcej tabuľke. 19

Tabuľka 23: Zoznam typov navrhovaných otvorových konštrukcií Otvorová konštrukcia Celková plocha [m 2 ] Súčiniteľ prechodu tepla Merná tepelná strata konštrukcie [W.K -1 ] Normalizovaná hodnota U podľa STN 730540-2 Odporúčané hodnoty U o podľa STN 730540-2 Hodnotenie podľa STN 73 0540-2 A U A.U U n U o okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 1 (pôvodná otvorová výplň) 8,9 1,33 11,85 1,40 1,00 vyhovuje dvere so zádverím plastové, izolačné dvojsklo, typ. 2 (pôvodná otvorová 7,5 1,36 10,18 4,00 3,00 vyhovuje výplň) okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 3 (pôvodná otvorová výplň) 145,1 1,37 198,53 1,40 1,00 vyhovuje okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 4 (pôvodná otvorová výplň) 2,4 1,40 3,39 1,40 1,00 vyhovuje okno plastové, izolačné dvojsklo, typ. 5 (pôvodná otvorová výplň) 1,1 1,39 1,46 1,40 1,00 vyhovuje garážové dvere plastové, typ. 6 22,3 1,50 33,39 3,00 2,50 vyhovuje okno plastové nad garážovou bránou, izolačné dvojsklo, typ. 7 10,6 1,00 10,63 1,40 1,00 vyhovuje Tabuľka 24: Výpočet potreby tepla na vykurovanie výmena otvorových konštrukcií Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov [WK -1 ] H TM 155,684 Merná tep. strata medzi vyk. priestorom a exteriérom bez tep. mostov [WK -1 ] H U 1 156,640 Merná tepelná strata prechodom [WK -1 ] H T =H U+ H TM 1 312,324 Minimálna intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n min 0,50 Intenzita výmeny vzduchu vplyvom infiltrácie [h -1 ] n inf 0,01 Priemerná intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n=max(n min, n inf) 0,50 Objemový tok vzduchu mechanického vetracieho systému [m 3 h -1 ] V f 0,00 Objemový tok vzduchu [m 3 h -1 ] V V 1 705,61 Merná tepelná strata vetraním [WK -1 ] H V = 0,264. V V 450,281 Merná tepelná strata [WK -1 ] H = H T+H V 1 762,605 Vnútorný tepelný zisk [kwh] Q i 28 426,80 Pasívny solárny zisk [kwh] Q S 15 228,30 Celkový tepelný zisk budovy [kwh] Q g = Q i+q S 43 655,10 Faktor využitia tepelných ziskov η 0,95 Potreba tepla na krytie tepelných strát prechodom [kwh] Q T 115 738,66 Potreba tepla na krytie tepelných strát vetraním [kwh] Q V 39 711,89 Potreba tepla na vykurovanie [kwh] Q h 113 978,21 Tabuľka 25: Ekonomické hodnotenie opatrenia výmena otvorových konštrukcií Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 7 000 Ročná úspora energie [kwh] 13 157 Miera úspory energie [%] 10,3% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 1 008 Dĺžka technickej životnosti opatrenia [roky] 25 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 6,9 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 7,5 Čistá súčasná hodnota [EUR] 12 993 Vnútorná miera výnosnosti [%] 14,1% 20

5.4 Inštalácia fotovoltaického systému na výrobu elektriny Cieľom tohto opatrenia je výroba elektriny pre vlastnú spotrebu. Východiskovým kritériom pre návrh inštalovaného výkonu fotovoltaických panelov je ročná spotreba elektriny pre iné účely ako osvetlenie (15306 kwh). Dôvodom výluky spotreby na osvetlenie je prevažne nízka intenzita slnečného svitu v čase využitia vnútorného osvetlenia. Ďalším dôležitým kritériom pri stanovení výkonu zariadenia je ročný počet hodín využitia ostatných elektrospotrebičov v budove počas trvania slnečného svitu (2006 hodín). Tieto boli vypočítané z údajov o prevádzkovom režime budovy (tabuľka 3). Na základe týchto kritérií je navrhovaný celkový inštalovaný výkon 7,6 kwp, čo zodpovedá ploche fotovoltaických panelov 53,2 m2. Ročná výroba elektriny na takomto zariadení v našich zemepisných šírkach predstavuje 7600 kwh, pričom pre vlastnú spotrebu elektriny pripadne približne 50 %, t.j. 3800 kwh. Tabuľka 26: Ekonomické hodnotenie opatrenia inštalácia fotovoltaického systému Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 14 500 Ročná úspora energie [kwh] 3 800 Miera úspory energie [%] 24,8% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 642 Dĺžka morálnej životnosti opatrenia [roky] 25,0 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 22,6 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 30 Čistá súčasná hodnota [EUR] -1 762 Vnútorná miera výnosnosti [%] - 5.5 Výmena svetelných zdrojov a svietidiel Pri tomto opatrení navrhujeme nahradiť svietidlá, v ktorých sú svetelné zdroje s nižšou účinnosťou za hospodárnejšie. Účinnosť svetelného zdroja je vyjadrená merným svetelným tokom lm/w. Celkový inštalovaný príkon v pôvodných svietidlách je 7 920 W, čím sa dosahuje svetelný tok 418 800 lm. Pre dosiahnutie tejto hodnoty svetelného toku v objekte navrhnutými svetelnými zdrojmi bude postačovať celkový príkon 5 506 W, čím dôjde k zníženiu inštalovaného príkonu o 30,5%. Priemerná dĺžka technickej životnosti je 16 rokov, pričom táto bola vypočítaná ako priemer životností navrhovaných typov svetelných zdrojov (lineárna žiarivka T8-15 000 hodín) pri priemernom počte 1 041 hodín ročného svietenia. V rámci ekonomického hodnotenia tohto opatrenia bolo uvažované s morálnou životnosťou 16 rokov. Návrh výmeny svetelných zdrojov a svietidiel je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 27: Návrh výmeny svetelných zdrojov a svietidiel Druh svetelného zdroja v svietidle lineárna žiarivka T8 + elektronický predradník + nové svietidlo lineárna žiarivka T8 + elektronický predradník + nové svietidlo lineárna žiarivka T8 + elektronický predradník + nové svietidlo Merný svetelný tok [lmw-1] Celkový príkon [W] Spotreba elektriny [kwh] Náklad na elektrinu [EUR] Úspora elektriny [kwh] Úspora nákladov na el. [EUR] 80 1 024 1 066 180 266 45 80 3 072 3 197 540 799 135 80 1 200 1 249 211 416 70 LED žiarovka + nové svietidlo 75 210 219 37 1 030 174 Spolu: - 5 506 5 730 968 2 512 425 21

Tabuľka 28: Ekonomické hodnotenie opatrenia výmena svetelných zdrojov a svietidiel Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 5 600 Ročná úspora energie [kwh] 2 512 Miera úspory energie [%] 30,5% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 425 Dĺžka morálnej životnosti opatrenia [roky] 16 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 13,2 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 15,3 Čistá súčasná hodnota [EUR] 226,4 Vnútorná miera výnosnosti [%] 2,6% 5.6 Inštalácia termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách a hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy Pre zabezpečenie správnej funkcie vykurovacej sústavy v budove v rôznych prevádzkových stavoch počas vykurovacieho obdobia je nevyhnutné, aby vykurovacia sústava bola hydraulicky stabilná a energeticky efektívna. Realizáciou navrhovaných opatrení v energetickom audite dôjde k zásadnému zásahu do tepelnej ochrany budovy. Vlastník budovy je povinný podľa 8 zákona č.300/2012 Z.z. po vykonanej obnove budovy zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy. Nevyhnutnou podmienkou pre zabezpečenie tejto povinnosti je vybavenie sústavy tepelných zariadení slúžiacich na vykurovanie automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb a ďalších regulačných prvkov inštalovaných na vykurovacej sústave budovy (napr. regulátory diferenčného tlaku, regulačné armatúry). Zabezpečenie splnenia tohto opatrenia (povinnosti) si vyžaduje spracovanie samostatného projektu hydraulického vyváženia, ktorý zohľadní zmenené parametre teplonosnej látky zariadenia na výrobu tepla resp. dodávky tepla, režim vykurovania a tepelné straty budovy vyvolané obnovou budovy. V energetickom audite nekvantifikujeme energetické úspory, ktoré sa dosiahnu realizáciou tohto opatrenia lebo sú závislé od potreby tepla, ktorá sa dosiahne po realizácií rozsahu nahrnutých opatrení na obnovu budovy. Investičné náklady na realizáciu tohto opatrenia boli stanovené na základe merných cien odvodených od reálnych investičných nákladov realizovaných projektov hydraulického vyváženia. Tabuľka 29: Investičné náklady na realizáciu inštalácie TRV a HV vykurovacej sústavy budovy Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 1 900 5.7 Porovnanie výsledkov navrhovaných opatrení Realizáciou jednotlivých opatrení je možné dosiahnuť rozdielnu úsporu energie a tiež rozdielnu návratnosť vložených finančných prostriedkov. Z uvedených opatrení najvyššie úspory energie vykazuje zateplenie strechy (30 693 kwh) a najkratšiu návratnosť investície výmena otvorových konštrukcií. Porovnanie týchto hodnôt je uvedené v nasledujúcich grafoch. 22

Graf 8: Porovnanie ročných úspor energie pri jednotlivých opatreniach 35 000 30 000 26 538 30 693 25 000 (kwh) 20 000 15 000 13 157 10 000 5 000 3 800 2 512 0 zateplenie obvodového plášťa zateplenie strechy výmena otvorových konštrukcií inštalácia fotovoltaického systému výmena svetelných zdrojov Graf 9: Porovnanie návratností investícií pri jednotlivých opatreniach 35 30 30 25 (roky) 20 15 12 11 15 10 8 5 0 zateplenie obvodového plášťa zateplenie strechy výmena otvorových konštrukcií inštalácia fotovoltaického systému výmena svetelných zdrojov 23

6. PROJEKT ZNÍŽENIA ENERGETICKEJ NÁROČNOSTI OBJEKTU 6.1 Návrh projektu Z jednotlivých navrhnutých opatrení bol zostavený projekt zníženia energetickej náročnosti objektu, ktorý obsahuje výpočet energetických a ekonomických úspor. Opatrenia, ktoré sú súčasťou tohto projektu, boli vybrané na základe posúdenia ekonomických, environmentálnych, technických, prevádzkových, úžitkových a legislatívnych kritérií. Súhrn navrhovaných opatrení vrátane ich investičných nákladov, úspor energie a nákladov na energie sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 30: Súhrn navrhovaných opatrení Opatrenie Úspora energie [kwh] Úspora nákladov na energie [EUR] Náklady na realizáciu [EUR] zateplenie obvodového plášťa 26 538 2 033 21 000 zateplenie strechy, alebo podlahy na nevykurovanej povale 30 693 2 352 23 100 výmena otvorových konštrukcií 13 157 1 008 7 000 inštalácia fotovoltaiky na prevádzku elektrospotrebičov 3 800 642 14 500 výmena svetelných zdrojov 2 512 425 5 600 inštalácia termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách a hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy - - 1 900 Spolu: 76 700 6 460 73 100 Tabuľka 31: Výpočet potreby tepla na vykurovanie projekt zníženia energetickej náročnosti Merná tepelná strata vplyvom tepelných mostov [WK -1 ] H TM 77,842 Merná tep. strata medzi vyk. priestorom a exteriérom bez tep. mostov [WK -1 ] H U 579,628 Merná tepelná strata prechodom [WK -1 ] H T =H U+ H TM 657,470 Minimálna intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n min 0,50 Intenzita výmeny vzduchu vplyvom infiltrácie [h -1 ] n inf 0,01 Priemerná intenzita výmeny vzduchu [h -1 ] n=max(n min, n inf) 0,50 Objemový tok vzduchu mechanického vetracieho systému [m 3 h -1 ] V f 0,00 Objemový tok vzduchu [m 3 h -1 ] V V 1 705,61 Merná tepelná strata vetraním [WK -1 ] H V = 0,264. V V 450,281 Merná tepelná strata [WK -1 ] H = H T+H V 1 107,750 Vnútorný tepelný zisk [kwh] Q i 28 426,80 Pasívny solárny zisk [kwh] Q S 15 228,30 Celkový tepelný zisk budovy [kwh] Q g = Q i+q S 43 655,10 Faktor využitia tepelných ziskov η 0,95 Potreba tepla na krytie tepelných strát prechodom [kwh] Q T 57 984,66 Potreba tepla na krytie tepelných strát vetraním [kwh] Q V 39 711,89 Potreba tepla na vykurovanie [kwh] Q h 56 224,20 24

Tabuľka 32: Ekonomické hodnotenie projektu - zníženie energetickej náročnosti objektu Investičný náklad na realizáciu opatrenia [EUR] 73 100 Ročná úspora energie [kwh] 77 223 Miera úspory energie [%] 51,2% Ročná úspora nákladov na energie [EUR] 6 500 Dĺžka technickej životnosti opatrenia [roky] 25 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 11,0 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 12,4 Čistá súčasná hodnota [EUR] 57 708,2 Vnútorná miera výnosnosti [%] 7,9% 6.2 Hodnotenie navrhovaného stavu z hľadiska potreby tepla na vykurovanie Pre hodnotenie budovy z hľadiska splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy podľa STN 73 0540-2 boli použité klimatické údaje referenčnej vykurovacej sezóny a zohľadnený prevádzkový čas vykurovania so stanoveným vplyvom na pokles vnútornej teploty v kategórii budov - administratívna budova. Pre splnenie energetického kritéria, merná potreba tepla na vykurovanie má byť nižšia ako normalizovaná hodnota, čím sa takáto budova z pohľadu potreby energie na vykurovanie zaradí do energetickej triedy B. Hodnotená budova spĺňa energetické kritérium. Tabuľka 33: Hodnotenie budovy podľa STN 730540-2 Faktor tvaru budovy [m -1 ] A/V b 0,46 Potreba tepla na UK v referenčnej vykurovacej sezóne [kwh] Q h 41 050,61 Merná potreba tepla na vykurovanie [kwhm -2 ] Q EP 43,32 Normalizovaná hodnota [kwhm -2 ] Q N,EP 53,50 Odporúčaná hodnota [kwhm -3 ] Q r1,ep 26,80 Cieľová odporúčaná hodnota [kwhm -2 ] Q r2,ep 13,40 Posúdenie budovy podľa STN 730540-2 Q EP Q N,EP vyhovuje 25

7. ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE Realizáciou navrhovaných opatrení stavebných úprav objektu dôjde k zníženiu spotreby prvotného paliva z čoho vyplýva zníženie zaťaženia životného prostredia znečisťujúcimi látkami (SO2, NOx, CO, tuhé znečisťujúce látky). Nakoľko sa jedná o spaľovanie fosílneho paliva najväčšie množstvo pripadá na skleníkový plyn CO2, ktorého možná redukcia je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 34: Hodnotenie redukcie CO 2 Ročná produkcia CO 2 pred realizáciou projektu [ton] 36,97 Ročná produkcia CO 2 po realizácii projektu [ton] 17,23 Ročná redukcia emisií CO 2 [ton] 19,73 Ročná miera redukcie emisií CO 2 [%] 53,38% Graf 10: Redukcia CO 2 vplyvom realizácie jednotlivých opatrení (ton) 8,00 7,00 6,00 5,00 4,00 3,00 2,00 1,00 0,00 6,45 6,93 4,90 1,09 0,36 zateplenie obvodového plášťa zateplenie strechy výmena otvorových konštrukcií inštalácia fotovoltaiky na prevádzku elektrospotrebičov výmena svetelných zdrojov 26

8. ZÁVER Energetický audit preukázal, že v auditovanej budove sú značné možnosti úspor predovšetkým v spotrebe tepla, a to hlavne v znižovaní tepelných strát budovy. Vysoká miera úspor energie je zárukou prijateľnej ekonomickej návratnosti investície a tiež pozitívneho dopadu na životné prostredie pri redukcii emisií produkovaných pri výrobe tepla. Vyčíslenie potenciálu možných úspor energie uľahčuje strategické rozhodovanie o zdrojoch financovania obnovy budovy, alebo možnosti využitia energetických služieb. Všetky výpočty, závery a odporučenia tohto energetického auditu vychádzajú z posúdenia spotreby energie v roku 2011 až 2013. Výška investičných nákladov a ekonomické hodnotenie vychádza z obvyklých cien stavebných materiálov, strojov, zariadení a z cien energie a jednotlivých médií v dobe spracovania tohto energetického auditu. V rámci projektovej prípravy odporúčame vypracovať statické posúdenie vplyvu navrhovaných opatrení na stavebné konštrukcie a tepelnotechnický posudok a prípadné zistené technické rozdiely oproti návrhu v EA zohľadniť v ďalšom stupni prípravy projektu. Realizáciou navrhovaných opatrení v energetickom audite dojte k zásadnému zásahu do tepelnej ochrany budovy. Vlastník budovy je povinný podľa 8 zákona č.300/2012 Z.z. po vykonanej obnove budovy zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy. 27

9. REKAPITULAČNÝ LIST ENERGETICKÉHO AUDITU Predmet EA Stručná charakteristika objektu: Budova Obvodného oddelenia Policajného zboru Liptovský Hrádok Dvojpodlažný objekt je založený na železobetónových pätkách, do ktorých sú ukotvené prefabrikované stĺpy skeletu. Nosný systém objektu tvorí montovaný železobetónový skelet MSRP o module 600x600mm. Konštrukčná výška oboch nadzemných podlaží je 3,6 m. Nosnú časť stropov tvoria typové železobetónové panely. Obvodový plášť 1. nadzemného podlažia je tvorený z pórobetónových tvárnic a 2. nadzemného podlažia z pórobetónových panelov. Strecha je plochá, pozostáva zo železobetónových stropných panelov a je odizolovaná. Pôvodné drevené okná boli v roku 2013 nahradené plastovými s izolačným dvojsklom. Štyri pôvodné kovové garážové brány s príslušnými kovovými oknami vykazujú značný stupeň opotrebovania a špárovej netesnosti a tento nedostatok spôsobuje nadmerné tepelné straty infiltráciou. Návrh opatrení Navrhované opatrenia Úspora energie [kwh] Investičný náklad [EUR] zateplenie obvodového plášťa 26 538 21 000 zateplenie strechy, alebo podlahy na nevykurovanej povale 30 693 23 100 výmena otvorových konštrukcií 13 157 7 000 inštalácia fotovoltaiky na prevádzku elektrospotrebičov 3 800 14 500 výmena svetelných zdrojov 2 512 5 600 inštalácia termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách a hydraulické vyváženie - 1 900 vykurovacej sústavy budovy Spolu: 76 700 73 100 Energetické hodnotenie projektu Počiatočný stav Navrhovaný stav Redukcia Miera redukcie Merná tepelná strata prechodom cez: (WK -1 ) 1 462,7 657,5 805,2 55,0% Merná tepelná strata vetraním (WK -1 ) 450,3 450,3 0,0 0,0% Celkový tepelný zisk budovy (kwh) 43 761,8 43 655,1 106,7 0,2% Potreba tepla na UK (kwh) 127 135,5 56 224,2 70 911,3 55,8% Potreba primárnej energie na UK (kwh) 127 135,5 56 224,2 70 911,3 55,8% Potreba energie na osvetlenie (kwh) 8 241,8 5 729,7 2 512,1 30,5% Potreba energie na UK a osvetlenie (kwh) 135 377,3 61 953,9 73 423,4 54,2% Environmentálne hodnotenie projektu Počiatočný stav Navrhovaný stav Redukcia Miera redukcie Ročná produkcia emisií CO 2 [ton] 37,0 17,2 19,7 53,4% Ekonomické hodnotenie projektu Investičný náklad na realizáciu opatrení 73 100 Ročná úspora nákladov na energie 6 460 Čistá súčasná hodnota 56 914 Doba hodnotenia [roky] 25 Jednoduchá doba návratnosti investície [roky] 11,0 Diskontovaná doba návratnosti investície [roky] 12,5 Vnútorná miera výnosnosti [%] 7,8% 28