ZNAKY Počítateľé kvaltatíve Merateľé kvattatíve Majú veľkosť ordále Bez veľkost omále Číselé charakterstky (veľkosť, premelvosť, tvar rozdelea) možo odhadovať tervalovým odhadom a testovať pomocou parametrckej štatstky. Ordále zaky možo usporadať, ale e je podstatá veľkosť rozdelu! Nomále zaky zaky v čom sa odlšujú, eestuje kvattíva mera veľkost. Neparametrcké odhady (apr. tervalový odhad medáu) Ak e je splpeá ejaká podmeka parametrckého odhadu (eestuje Vlastost matematckých modelov Y f(x,x,..x k, B, B,...B k ). bodovy odhad, údaje emajú ormále rozdelee, chýba ejaký. Obsahovať čo ajmeší počet parametrov. parameter. Zakompoovaé parametre by mal zodpovedať za účok ejakej kokrétej príčy. 3. Parametre by mal byť avzájom ezávslé. 4. Správe popsovať vysvetlovaú premeú v etrémoch závslost ako aj jej asymptotcké správae sa. I
REŠENIE: Metóda ajmeších štvorcov f(b 0, B, B... B k, ) f(b 0, b, b...b k, ): a) chyby majú ulovú stredú hodotu Σ(y EXP j -y CAL j )0, b) chyby sú vzájome ezávslé, c) chyby majú ormále rozdelee, d) chyby majú rovaký a ezámy rozptyl homoskedascta, e) súčet rezduálych štvorcov musí byť mmály: Σ(y EXP j - y CAL j ) m, f) regresá fukca prechádza bodom ktorého súradcam sú y,,, K,. premery: [ k] g) áhodá chyba (rezduála odchýlka): e j y j EXP -y j CAL. Poradová koreláca Spearmaov korelačý koefcet č estuje určtá závslosť v poradí hodôt bez ohľadu a ch veľkosť. Postup. Zvolíme ulovú a alteratívu hypotézu H 0 : r S 0 a H : r S 0.. Každej štatstckej jedotke prradíme poradové číslo podľa veľkost závslej premeej y * a poradové číslo podľa veľkost ezávslej premeej *. 3. Vypočítame rozdely medz poradovým číslam prslúchajúcm jedotlvým dvojcam. II
4. Spearmaov koefcet poradovej koreláce je daý vzťahom: r s 6 * * ( y ) ( ) (IX.0) Neparametrcké testy sú založeé: a skúmaí áhodost výskytu alteratív, a skúmaí áhodost stredaa zameok rozdelov v hodotách alebo a skúmaí porada veľkost rozdelov v hodotách, prčom skutočé veľkost hodôt alebo veľkost rozdelov e sú pre test zaujímavé. Základá myšleka je ROVNOMERNOSŤ rozdela hodôt Testy dobrej zhody Možo posúdť zhodu emprckej dstrbučej fukce s referečou dstrbučou fukcou: ak treba zstť typ rozdelea alebo ak treba dokázať, že porovávaé súbory majú rovaký alebo požadovaý typ rozdelea. Použte: Testy o predpokladaom type rozdelea (mapuláca s údajm?) Testy zhody dvoch rozdeleí Pearsoov test dobrej zhody pre jede výber Testujeme rozdely medz emprckým a teoretckým tredym početosťam. Postup pr testovaí. Zvolíme hladu výzamost.. Emprcké frekvece (e ) roztredme do skupí. 3. Vypočítame očakávaé početost o *p. III
4. Vypočítame testovacu charakterstku podľa vyšše uvedeej rovce χ k ( ) e o 5. Zstíme krtckú hodotu ako príslušý kvatl chí-kvadrát rozdelea pre k- počet stupňov voľost 6. Nulovú hypotézu o zhode dvoch rozdeleí prjímame, ak platí χ <χ, čže ak je testovaca charakterstka z oboru prjata. o Závslosť kvaltatívych zakov Kotgečý test Na vyjadree mery asocáce (vzťahu) medz dvoma KVALITATÍVNYMI zakm. Štatstckú formácu ezískavame meraím ale počítaím. A B C I. O j (p j )... Σ(I) II. Σ(II) III. Σ(III) Σ(A) Σ(B) Σ(C) Σ(GT) Postup pr testovaí. Zvolíme ulovú a alteratívu hypotézu. Zvolíme hladu výzamost 3. Vypočítame očakávaé hodoty podľa: Σ( ) Σ( j) o j Σ(, j) 4. Vypočítame testovacu charakterstku: IV
R S ( oj p j ) o 5. χ j j 6. Krtcká hodota sa odčítava pre chí-kvadrát rozdelee pre počet stupňov voľost (R-)(S-). Neparametrcké testy vybočujúcch hodôt Deaov-Doov eparametrcký test vybočujúcch hodôt Postup pr testovaí. Zvolíme hladu výzamost.. Prvky súboru usporadame podľa veľkost od ajmešej po ajväčšu hodou. 3. Vypočítame testovace charakterstky podľa uvedeých vzťahov. Q Q 4. Vyhľadáme krtckú hodotu pre zvoleú hladu výzamost a počet prvkov. 5. Testovaý prvok zo súboru vylúčme, ak platí Q α,ν Q alebo Q α,ν Q. Grubbsov test Pre < <... : TESTY ODĽAHLÝCH HODNÔT T ( ) a/alebo T ( ) (VII.) Ak T T alebo T T, považujeme odchýlku za štatstcky výzamú a daý prvok vylúčme zo súboru. V