ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske

ENERGETICKÝ AUDIT VÝROBNÉ HALY VIPO, a.s. Partizánske 1

NÁZOV PUBLIKÁCIE ENERGETICKÝ AUDIT /ďalej EA/ VIPO, a.s., Gen. Svobodu 1069/4, 958 01 Partizánske Audit areálu spoločnosti VIPO, a.s. v Partizánskom je spracovaný v zmysle zákona č. 476/2008 Z.z. a Vyhlášky MH SR č. 429/2009 Z.z. ako povinná príloha k výzve pre zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzania progresívnych technológií v energetike priamou formou pomoci. REFERENČNÉ ČÍSLO EEG-EA-5/15-8-2013 ČÍSLO ZVAZKU Zväzok 1 z 2 DÁTUM 07/ 2013-08/2013 SPRACOVATELIA PROJEKTU Ing. Marián Tihanyi PREVZAL Peter Duchovič managing director ODOVZDANÉ 20.08.2013 2

OBSAH 1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE 7 1.1. Údaje o zadávateľovi EA 7 1.2. Údaje o predmete EA 7 1.3. Údaje spracovateľa EA 7 1.4. Predmet energetického auditu (ďalej EA) 8 1.5. Cieľ EA 8 1.6. Podklady pre spracovanie EA 8 1.6.1. Podklady poskytnuté zadávateľom 8 1.6.2. Doplňujúce údaje získané vlastnou obhliadkou spracovateľa 8 1.7. Prehlásenie spracovateľa 8 1.8. Základné pojmy 9 2. OPIS VÝCHODISKOVÉHO STAVU 10 2.1. Základné údaje o predmete EA 10 2.1.1. Zásobovanie energiami 12 2.1.1.1. Nákup zemného plynu 12 2.1.1.2. POPIS VYKUROVANÝCH OBJEKTOV 13 2.1.1.2.1. Hala S07 Chémia, montáž, výroba, vývoj 14 2.1.1.2.1.1. Popis obvodových konštrukcií objektu 15 2.1.1.2.2. Hala S07 - Prechod 17 2.1.1.2.2.1. Popis obvodových konštrukcií objektu 17 2.1.1.2.3. Hala S08 - pomocná hala 18 2.1.1.2.3.1. Popis obvodových konštrukcií objektu 19 2.1.1.2.4. Hala S09 montážna hala 20 2.1.1.2.4.1. Popis obvodových konštrukcií objektu 21 2.1.1.2.5. Zhrnutie spotreby plynu 23 2.1.1.3. Parametre budov 24 2.1.1.4. Elektrická energia 25 2.1.1.4.1. Hala S07 Chémia, montáž, výroba, vývoj, prechod 25 2.1.1.4.1.1. Popis osvetlenia 25 2.1.1.4.1.1. Kompresory 26 2.1.1.4.1.2. Klimatizačné, vetracie a chladiace zariadenia 27 2.1.1.4.1.1. Ostatná technológia 27 2.1.1.4.2. Hala S08 pomocná hala 28 2.1.1.4.2.1. Popis osvetlenia 28 2.1.1.4.3. Hala S09 montáž, výroba 28 2.1.1.4.3.1. Popis osvetlenia 28 2.1.1.4.3.2. Ostatná technológia 29 2.1.1.4.4. Zhrnutie spotreby elektriny 29 2.1.1.4.5. Porovnanie spotreby energie - celkové 31 2.2. Údaje o energetických vstupoch 32 2.2.1. Ročná výška energetických vstupov 32 2.3. Údaje o vykurovacích obdobiach rokov 2010,2011 a 2012 33 3

2.4. Rozúčtovanie nákladov na energie v areály 33 3. HODNOTENIE VÝCHODISKOVÉHO STAVU 34 3.1. Budova 34 3.1.1. Zhodnotenie obalových konštrukcií 34 3.2. Ročná energetická bilancia 35 3.2.1. Ročná energetická bilancia východiskového stavu vykurovanie, príprava TV, technológia, elektrina 35 3.3. Významné spotrebiče energie 36 3.3.1. Spotrebiče tepla 36 3.3.2. Spotrebiče elektrickej energie 36 4. NÁVRHY OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE 37 4.1. Bez nákladové a nízko nákladové opatrenia 37 4.1.1. Energetický manažment objektu 37 4.1.2. Monitoring&Targeting vyšší stupeň energetického manažmentu 38 4.1.2.1. Monitoring&Targeting predpoklady 39 4.1.2.2. Monitoring&Targeting zavedenie 39 4.1.2.3. Monitoring&Targeting zhodnotenie nákladov na zavedenie 39 4.1.2.4. Výmena osvetlenia 40 4.1.2.5. Zavedenie regulácie vykurovania a ohrevu TV centrálne 41 4.2. Vysoko nákladové opatrenia 41 4.2.1. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií 41 4.2.2. Využitie odpadného tepla z VZT 42 4.3. Zhrnutie opatrení 43 4.4. Varianty energeticky úsporného projektu 44 4.4.1. Variant 1 44 4.4.2. Variant 2 45 4.4.3. Variant 3 45 4.4.4. Porovnanie jednotlivých variant 46 5. EKONOMICKÉ HODNOTENIE 47 6. ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE DOP. VARIANTU 50 7. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU 52 7.1. Metodika a kritériá hodnotenia 52 7.1.1. Vyhodnotenie výsledného efektu 55 7.2. Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre dop. variant 56 7.3. Záverečné odporúčanie 56 8. REKAPITULAČNÝ LIST ENEREGETICKÉHO AUDITU 57 8.1. Zhrnutie energetických a enviromentálnych prínosov. 58 9. PRÍLOHY 60 9.1. Príloha 1 Ekonomické hodnotenie doporučeného variantu 61 9.2. Príloha 2 - Fotodokumentácia objektov 62 4

9.3. Príloha 3 Odovzdávací a preberací protokol 63 9.4. Príloha 4 Osvedčenie audítora 64 Zoznam obrázkov Obrázok 1: Plynová kotolňa ------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 12 Obrázok 2: Vykurovanie výrobných hál---------------------------------------------------------------------------------------------- 13 Obrázok 3: Situácia ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ 14 Obrázok 4: Hala S07 ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 15 Obrázok 5: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy -------------------------------------- 16 Obrázok 6: Hala S07 - prechod --------------------------------------------------------------------------------------------------------- 17 Obrázok 7: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy -------------------------------------- 18 Obrázok 8: Hala S08 ----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 19 Obrázok 9: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy -------------------------------------- 20 Obrázok 10: Hala S07 ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 21 Obrázok 11: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy ------------------------------------ 22 Obrázok 12: Spotreba ZPN --------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 23 Obrázok 13: Rozdelenie tepla v plyne ------------------------------------------------------------------------------------------------ 24 Obrázok 14: Porovnanie potreby tepla ---------------------------------------------------------------------------------------------- 25 Obrázok 15: Typické osvetlenie -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 26 Obrázok 16: Kompresorová stanica --------------------------------------------------------------------------------------------------- 26 Obrázok 17: Klimatizačné, vetracie a chladiace zariadenie -------------------------------------------------------------------- 27 Obrázok 18: Typické osvetlenie -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 28 Obrázok 19: Typické osvetlenie -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 29 Obrázok 20: Priemerná ročná spotreba elektriny -------------------------------------------------------------------------------- 30 Obrázok 21: Porovnanie spotreby elektriny priemer za tri roky ----------------------------------------------------------- 30 Obrázok 22: Porovnanie energií podľa účelu použitia -------------------------------------------------------------------------- 31 Obrázok 23: Porovnanie nákladov na energie ------------------------------------------------------------------------------------- 36 Obrázok 24: Porovnanie jednotlivých opatrení z pohľadu úspor energie ------------------------------------------------- 44 Obrázok 25: Porovnanie jednotlivých variant z pohľadu úspor -------------------------------------------------------------- 46 Obrázok 26: Porovnanie ukazovateľa ziskovosti ---------------------------------------------------------------------------------- 48 Obrázok 27: Porovnanie čistej súčasnej hodnoty --------------------------------------------------------------------------------- 49 Obrázok 28: Porovnanie pomeru investičných nákladov k úsporám ------------------------------------------------------- 49 Obrázok 29: Porovnanie súčtu poradí ------------------------------------------------------------------------------------------------ 55 Obrázok 30: Pohľady ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 62 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Spotreba plynu za roky 2010-2012 ------------------------------------------------------------------------------------- 23 Tabuľka 2: Rozdelenie tepla v plyne MWh ----------------------------------------------------------------------------------------- 24 Tabuľka 3: Základné parametre budov ---------------------------------------------------------------------------------------------- 24 Tabuľka 4: Zoznam vzdušníkov kompresorov ------------------------------------------------------------------------------------- 26 Tabuľka 5: Spotreba elektriny za roky 2010-2012 -------------------------------------------------------------------------------- 29 Tabuľka 6: Rozdelenie spotreby elektriny z priemeru za tri roky ------------------------------------------------------------ 30 Tabuľka 7: Výpočet potreby elektriny na osvetlenie ---------------------------------------------------------------------------- 31 Tabuľka 8: Energetické vstupy a výstupy priemer 2010-2012 ---------------------------------------------------------------- 32 Tabuľka 9: Priebeh vykurovacieho obdobia rokov 2010 2012 a v priemernom roku -------------------------------- 33 Tabuľka 10: Klimatické podmienky vonkajšieho a vnútorného prostredia ----------------------------------------------- 33 Tabuľka 11: Požiadavky STN 73 0540 ------------------------------------------------------------------------------------------------- 34 Tabuľka 12: Požadovaná minimálna potreba tepla na vykurovanie -------------------------------------------------------- 34 Tabuľka 13: Vyhodnotenie tepelnotechnických parametrov budov podľa STN 73 0540 ----------------------------- 34 Tabuľka 14: Celková energetická bilancia súčasného stavu (priemer 2010-2012 v cenách 2012) (plyn na ÚK je prepočítaný na normálne podmienky) ----------------------------------------------------------------------------------------- 35 5

Tabuľka 15: Prínosy navrhovaného opatrenia Monitoring & Targeting ------------------------------------------------- 39 Tabuľka 16: Prínosy navrhovaného opatrenia výmena osvetlenia ------------------------------------------------------- 40 Tabuľka 17: Prínosy navrhovaného opatrenia zavedenie regulácie ------------------------------------------------------ 41 Tabuľka 18: Prínosy navrhovaného opatrenia 4.2.1.Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ 42 Tabuľka 19: Prínosy navrhovaného opatrenia využitie odpadného tepla z VZT -------------------------------------- 43 Tabuľka 20: Zhrnutie navrhnutých opatrení --------------------------------------------------------------------------------------- 43 Tabuľka 21: Náklady na realizáciu a úspora variant 1 ------------------------------------------------------------------------ 44 Tabuľka 22: Náklady na realizáciu a úspora variant 2 ------------------------------------------------------------------------ 45 Tabuľka 23: Náklady na realizáciu a úspora variant 3 ------------------------------------------------------------------------ 45 Tabuľka 24: Vstupné údaje -------------------------------------------------------------------------------------------------------------- 48 Tabuľka 25: Ekonomické hodnotenie variantov ---------------------------------------------------------------------------------- 48 Tabuľka 26: Emisné koeficienty -------------------------------------------------------------------------------------------------------- 50 Tabuľka 27: Zníženie záťaže životného prostredia ------------------------------------------------------------------------------- 50 Tabuľka 28: Zvolené kritéria rozhodovania z kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi --------------------- 52 Tabuľka 29: Kritéria ohodnotené bodmi -------------------------------------------------------------------------------------------- 53 Tabuľka 30: Priradenie bodov podľa stanoveného postupu ------------------------------------------------------------------ 53 Tabuľka 31: Určenie váh párovým porovnaním kritérií ------------------------------------------------------------------------- 53 Tabuľka 32: Kritéria ohodnotené bodmi a vynásobené váhou --------------------------------------------------------------- 54 Tabuľka 33: Riziká ohodnotené kvalitatívne --------------------------------------------------------------------------------------- 54 Tabuľka 34: Riziká ohodnotené bodmi ---------------------------------------------------------------------------------------------- 54 Tabuľka 35: Riziká ohodnotené bodmi a vynásobené váhou ----------------------------------------------------------------- 55 Tabuľka 36: Vyhodnotenie výsledného efektu ------------------------------------------------------------------------------------ 55 Tabuľka 37: Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre doporučený variant ---------------------------------- 56 Tabuľka 38: Koeficienty pre prepočet úspor na primárnu energiu ---------------------------------------------------------- 58 Tabuľka 39: Energetické a enviromentálne prínosy ----------------------------------------------------------------------------- 59 6

1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE 1.1. Údaje o zadávateľovi EA Identifikácia zadávateľa EA a prevádzkovateľa predmetu EA Názov, adresa Kontaktná osoba VIPO, a.s., Gen. Svobodu 1069/4, 958 01 Partizánske Peter Duchovič managing director Telefón 038 7493153 E-mail duchovic@vipo.sk IČO 31 409 911 1.2. Údaje o predmete EA Predmet EA Názov Adresa Areál spoločnosti, objekty, technológia VIPO, a.s. Partizánske č.522, p.č. 3958/23 k.ú. Partizánske 1.3. Údaje spracovateľa EA Identifikácia spracovateľa EA Názov, adresa Zodpovedná osoba EkoEnergy-Group s.r.o., Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza Ing. Marián Tihanyi konateľ spoločnosti Telefón 046 / 543 9091 E-mail en.audit@gmail.com IČO 36 797 766 DIČ 2022415340 Audítor E-mail Web Ing. Marián Tihanyi, Štefánika 14/2, 971 01 Prievidza, dátum narodenia 25.4.1959 en.audit@gmail.com www.ekoenergy-group.sk 7

1.4. Predmet energetického auditu (ďalej EA) Posudzovaný areál je areál spoločnosti VIPO, a.s. v Partizánskom. Objekty areálu sú orientované na hlavné svetové strany. Areál je vybudovaný v rovinatej nechránenej krajine. Energetický audit je spracovaný pre výrobné objekty spoločnosti. Objekty areálu nie sú postavené v žiadnej typizovanej stavebnej sústave. Areál v súčasnom vybavení bol oficiálne otvorený v roku 1975. Počet zamestnancov pre hodnotené objekty je 100. EA je spracovaný v zmysle zákona č. 476/2008 Z.z. a Vyhlášky MH SR č. 429/2009 Z.z., ako povinná príloha k výzve pre zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzania progresívnych technológií v energetike priamou formou pomoci. 1.5. Cieľ EA Cieľom EA je zhodnotenie jestvujúceho stavu, zistenie potenciálu úspor energie v objektoch a návrh opatrení výsledkom ktorých bude efektívnejšie a ekonomickejšie využívanie energie. Cieľom je dosiahnuť po realizácii energeticky úsporného projektu úspory v spotrebe energie. Všetky ceny energií a investičné náklady uvedené v audite sú bez DPH a sú uvedené v eurách / /. Výška DPH v SR je na úrovni 20%. 1.6. Podklady pre spracovanie EA 1.6.1. Podklady poskytnuté zadávateľom Údaje o spotrebe a nákladoch na elektrinu a teplo za obdobie 2010, 2011, 2012 Dostupná archívna stavebná a výkresová dokumentácia 1.6.2. Doplňujúce údaje získané vlastnou obhliadkou spracovateľa Obhliadka objektu Vlastná fotodokumentácia 1.7. Prehlásenie spracovateľa Vypočítané údaje o potrebe tepla v správe auditu sú vypočítané podľa normy STN 73 0450, STN EN 12 831. Geometrické parametre objektov sú vypočítané podľa vyhlášky 311/2009 Z.z.. Správa je spracovaná energetickým audítorom v zmysle 8 ods. 4 a 5 a 9 ods. 1 zákona č.476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č.555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a doplnení niektorých zákonov z znení zákona č. 17/2007 z.z. Pri spracovaní bolo postupované v zmysle vyhlášky č.429/2009 Z.z. 8

1.8. Základné pojmy Podlahová plocha /vykurovaná/ je určená z vonkajších rozmerov objektu, tak ako to požaduje vyhláška 311/2009 Z.z. Merná spotreba energie na vykurovanú plochu, alebo vykurovaný objem je určená z normovanej potreby tepla pre normovaný počet dennostupňov /3422/. Pri výpočte tepelných strát objektu boli použité fyzikálne parametre materiálov z normy STN 73 0540. /napr. merná tepelná vodivosť λ/. Potreba energie na vykurovanie je určená podľa STN 73 0540 pre normalizovaný počet dennostupňov so zohľadnením vonkajších aj vnútorných tepelných ziskov a tepelných mostov. Tepelný príkon je určený podľa STN 73 0540 a je závislý od tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií. Tepelná strata objektu je vypočítaná z tepelnotechnických vlastností obalových konštrukcií a maximálnej výpočtovej vonkajšej teploty = -15 0 C. Spotreba tepla na vykurovanie je vypočítaná z nameranej spotreby tepelnej energie a je prepočítaná na normalizovaný klimatický rok Normalizované hodnotenie vychádza z normovaných požiadaviek bez vplyvu subjektívneho faktoru. To znamená bez vplyvu vypínania kúrenia. Normalizovaná potreba tepla na vykurovanie je pre nepretržité vykurovanie počas roka. 9

2. OPIS VÝCHODISKOVÉHO STAVU 2.1. Základné údaje o predmete EA História VIPO a. s. a hlavné oblasti podnikania VIPO a. s. vznikla ako samostatný subjekt v roku 1974 ako špecializovaný výskumný ústav pre slovenský kožiarsky a obuvnícky priemysel pod názvom Ústav racionalizácie kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu (ÚRKOP). Vo svojej činnosti sa ÚRKOP orientoval na koželužskú a obuvnícku technológiu, vývoj strojov a zariadení pre koželužský a obuvnícky priemysel, chemické aspekty koželužskej a obuvníckej výroby, na aplikáciu výpočtovej techniky vo výrobe usní a obuvi a na výkon skúšobníckej a normalizačnej činnosti v odvetví kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu. V roku 1986 začal ÚRKOP pôsobiť ako samostatný hospodársky subjekt. V období do roku 1989 došlo k viacerým organizačným a štrukturálnym zmenám, z ktorých najvýznamnejšou bolo odčlenenie úseku výpočtových a technicko-organizačných služieb. Názov organizácie sa zmenil na Výskumno-inžiniersky podnik kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu (VIPKP). Po zmene politického a ekonomického systému v roku 1989 sa vyprofilovalo zameranie VIPKP na štyri rozhodujúce oblasti - výrobu obuvi, chemický a koželužský výskum a vývoj, vývoj strojov, zariadení a riadiacich systémov a na skúšobnícku a normalizačnú činnosť pre oblasť kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu. V roku 1992 sa VIPKP transformoval na akciovú spoločnosť pod názvom VIPO a. s. Po transformácii na akciovú spoločnosť sa z VIPO a. s. odčlenilo oddelenie skúšobníctva a výskumné a vývojové činnosti sa postupne preorientovali na zariadenia na výrobu pneumatík a gumárenskú chémiu, pričom zostala zachovaná divízia výroby obuvi i oddelenie koželužského výskumu. V súvislosti s celoeurópskou recesiou obuvníckeho a kožiarskeho priemyslu došlo v roku 2003 k odčleneniu divízie výroby obuvi a k zmene zamerania oddelenia koželužského výskumu na výskum polymérov z obnoviteľných zdrojov. Počet zamestnancov podniku v jednotlivých obdobiach značne kolísal. Koncom 80. rokov podnik pred odčlenením úseku výpočtových a technicko-ekonomických služieb zamestnával okolo 450 pracovníkov. Po odčlenení tohto úseku, úseku skúšobníctva a odčlenení divízie výroby obuvi sa počet pracovníkov ustálil na približne 100 zamestnancov. V súčasnosti je z hľadiska objemu najvýznamnejšou podnikateľskou aktivitou VIPO a. s. výskum, vývoj a výroba strojov a elektronických systémov. Za dobu svojej existencie sa sortiment strojárenských produktov firmy transformoval od strojov a zariadení pre obuvnícky priemysel na strojnotechnologické systémy na prípravu komponentov pneumatík a stroje na opracovanie a montáž komutátorových uhlíkových kief pre elektrické motory. Ďalšou významnou časťou činnosti VIPO a. s. je chemický výskum a výroba so špecializáciou na gumárenskú chémiu a chémiu adhezív. Chemická výroba firmy sa koncentruje hlavne na tavné, disperzné a rozpúšťadlové lepidlá. V roku 2012 bol zriadený odbor skúšobníctva a polymérov. V oblasti skúšobníctva sa odbor zameriava na posudzovanie zhody osobných ochranných prostriedkov ako osoba k tomu autorizovaná a notifikovaná. Oddelenie skúšobníctva je kompetentné na skúšanie a posudzovanie materiálov kožiarskeho, galantérneho, kožušníckeho a obuvníckeho priemyslu v súlade s požiadavkami príslušných technických noriem. Skúšobné laboratória a certifikačný orgán na výrobky sú akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou. 10

Ťažisko podnikateľských aktivít žiadateľa spočíva vo výrobe strojov a zariadení pre výrobu automobilových plášťov, strojov pre opracovanie a montáž uhlíkových komutátorových kief pre elektrické motory, vo výrobe tavných, disperzných a rozpúšťadlových lepidiel pre priemyselné použitie v poskytovaní služieb skúšobného laboratória a certifikačného orgánu pre obuvnícke a kožiarske výrobky a vybrané osobné ochranné prostriedky. Okrem toho VIPO a.s. pôsobí v oblasti priemyselného výskumu a vývoja so zameraním na stroje a zariadenia pre pneumatikársky a uhlikársky priemysel, gumárenskú chémiu a chémiu adhezív a výskum polymérov. Všetky produkty firmy sú výsledkami vlastného vývoja. V roku 2012 predstavoval objem tržieb v segmente strojov 6 203 tis. EUR, v segmente chémie 2 399 tis EUR a objem tržieb za služby skúšobného laboratória a certifikačného orgánu a výskumu polymérov 320 tis. EUR. Aktuálne produktové portfólio VIPO a.s. Aktuálne produktové portfólio VIPO a.s. v oblasti strojárenských výrobkov má nasledujúcu štruktúru: a) stroje, zariadenia a výrobné linky na prípravu komponentov pre výrobu osobných a nákladných radiálnych pneumatík, rezacie a navíjacie zariadenia linky na navíjanie jednodrôtových hexagonálnych pätkových lán pre nákladné a osobné plášte linky na navíjanie viacdrôtových pravouhlých pätkových lán pre osobné plášte linky na navíjanie hexagonálnych pätkových lán pre plášte extrémnych rozmerov zariadenia na aplikáciu jadrových profilov na pätkové laná pre osobné plášte APEX-PC, nákladné plášte APEX-T a extrémne veľké plášte APEX-OTR zariadenie na prvo- a druhostupňové rozrezávanie pások pre prípravu špirálových nárazníkov navíjacie a prevíjacie zariadenia pre výrobu automobilových plášťov riadiace a vizualizačné systémy b) stroje a linky pre opracovanie a montáž uhlíkových komutátorových kief pre elektrické motory linky na opracovanie a montáž uhlíkových kief opracovacie centrá presných kovografitových kief linky na opracovanie tenkých uhlíkových dosiek linka na zlepovanie a tepelnú úpravu lepených uhlíkových kief stroje na ubíjanie prívodného lanka v tele uhlíkovej kefy jednoúčelové brúsiace, vŕtacie a značiace stroje V oblasti chemických produktov produktové portfólio VIPO a.s obsahuje: tavné lepidlá radu VIPOTERM rozpúšťadlové lepidlá radu VIPOKONTAKT disperzné lepidlá radu VIPOLAX disperzné lepidlá radu VIPOPUR vulkanizačné cementy radu VIPOCEMENT výskum a vývoj ako komerčná služba pre externých odberateľov 11

VIPO a.s. disponuje potrebnou infraštruktúrou pre výskum a vývoj v oblasti strojnotechnologických zariadení a makromolekulárnych látok. V oblasti výskumu strojnotechnologických zariadení je základnou infraštruktúrou 3-D CAD systém pre strojárenskú konštrukciu PTC Creo, systém E-Plan pre elektrotechnickú konštrukciu a programové vybavenie pre vývoj riadiaceho softvéru. Od roku 2001 je VIPO a. s. nositeľom certifikátov systému riadenia kvality a environmentálneho manažérskeho systému podľa noriem STN EN ISO 9001 a STN EN 14001. VIPO a. s. je od roku 2009 držiteľom osvedčenia Ministerstva školstva SR o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Automatická linka na aplikáciu dvojdielneho jadrového profilu na pätkové lano plášťov pre nákladné automobily bola ocenená cenou ministra hospodárstva Slovenskej republiky Inovatívny čin roka 2012 v kategórii výrobkových inovácií. Automatická linka na výrobu pravouhlých viacdrôtových pätkových lán pre osobné automobilové plášte získala ocenenie Zväzu strojárskeho priemyslu slovenskej republiky Strojársky výrobok roka 2008 2.1.1. Zásobovanie energiami 2.1.1.1. Nákup zemného plynu Dodávateľom zemného plynu pre areál spoločnosti je SPP, a.s. Mlynské nivy 4924/44A 82109 Bratislava - Ružinov. Zemný plyn je využívaný na vykurovanie, ohrev TV. Kotolňa Obrázok 1: Plynová kotolňa Popis kotolne Plynová kotolňa je situovaná v v prízemí objektu S07 Chémia v samostatnej miestnosti. Z kotolne sú zásobované teplom administratívne priestory súvisiace s výrobou. Ohrev teplej vody je realizovaný v stojatom 12

plynovom zásobníku. Kotolňa je vybavená potrebnými regulačnými a zabezpečovacími prvkami. Regulácia dodávaného tepla je ekvitermická. Regulácia ohrevu teplej vody je dvojstupňová. Zariadenia kotolne: Teplovodný liatinový kotol Modratherm Vulkan G40-6 s výkonom 36,6 kw - 2 ks Plynový ohrievač vody Quantum Q7E-95-199, objem 357 litrov s výkonom 46 kw - 1 ks Expanzná nádoba s membránou Expanzomat 280 l - 1 ks Čerpadlo WILO-TOP-S40/4-1 ks Čerpadlo WILO-STAR-RS30/6-2 ks Čerpadlo WILO-STAR-Z25/2-1 ks Zabezpečovacie a regulačné prvky Vykurovanie výrobných priestorov Vykurovanie výrobných priestorov je riešené tmavými plynovými infražiaričmi, umiestnenými pod stropom výrobných hál. Obrázok 2: Vykurovanie výrobných hál 2.1.1.2. POPIS VYKUROVANÝCH OBJEKTOV V areály sa nachádzajú tri výrobné haly s obslužnými a administratívnymi priestormi. Hala S07 Chémia, montáž + prechod Hala S08 pomocná hala Hala S09 montáž 13

Obrázok 3: Situácia 2.1.1.2.1. Hala S07 Chémia, montáž, výroba, vývoj V hale S07 sú situované výrobné priestory, priestory pre chemický vývoj, administratívne priestory, sociálne priestory (šatne, umyvárky, toalety). Budova je čiastočne dvojpodlažná (administratívna a sociálna časť) a čiastočne jednopodlažná (výrobná a vývojová časť) s výškou väčšou ako 5 m. ZISTENÉ SKUTOČNOSTI OBHLIADKOU Celkový stav objektu zodpovedá dobé výstavby a dobe používania. Obvodové múry sú murované s plnou pálenou tehlou, nepoškodené. V malej miere je poškodená brizolitová vonkajšia omietka. Strecha z profilového plechu je nepoškodená - nezateká. Pôvodná tepelná izolácia v strešnom plášti s čadičovej vlny je degradovaná. Vo výpočte tepelných strát cez strešný plášť sme použili hrúbku 50 mm. Výplne stavebných otvorov (okná) sú z 90% pôvodné drevené - netesné so zdvojeným sklom (dvere) sú plechové bez tepelnej izolácie. Vstupné dvere do administratívnych častí boli v minulosti vymenené za plastové čiastočne presklené. Podlaha je betónová bez tepelnej izolácie. Vykurovanie v administratívnych a vývojových častiach je riešené registrami s armatúrami, ktoré sú v značnej miere neovládateľné. V kanceláriach chemického vývoja boli v minulosti registre vymenené za doskové radiátory s termostatickými ventilmi a inštalované lokálne klimatizačné jednotky. Vo výrobných priestoroch je vykurovanie zabezpečené tmavými plynovými infražiaričmi regulovanými autonómnou reguláciou podľa vnútornej teploty. Teplá voda je do miest spotreby dodávaná rozvodom s cirkuláciou. Tmavé plynové infražiariče Infražiarič TS29/65, výkon 65 kw - 1 ks Infražiarič TS17/37, výkon 37 kw - 1 ks 14

Obrázok 4: Hala S07 2.1.1.2.1.1. Popis obvodových konštrukcií objektu Podlaha na teréne Podlaha na teréne má plochu 2 058,0 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie je 0,280 Wm -2 K -1. Tepelný odpor je 3,57 m 2 K/W. Najnižšia prípustná hodnota tepelného odporu pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 1,5 m 2 K/W, doporučená hodnota činí 2,3 m 2 K/W. Podlaha na teréne vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 18,3 kw, t.j. 7,5% z celkovej tepelnej straty. Strecha sedlová Sedlová strecha má plochu 2 250,1 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 0,753 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,30 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,20 Wm -2 K -1. Sedlová strecha nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 53,7 kw, t.j. 22,1% z celkovej straty. Okná drevené, dvojité Okná drevené majú plochu 193,0 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je 2,580 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Okná drevené nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 15,8 kw, t.j. 6,5% z celkovej straty. 15

Dvere plechové Konštrukcie majú plochu 45,7 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 7,0 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Konštrukcie nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom týmito konštrukciami činí 10,1 kw, t.j. 4,4% z celkovej straty. Dvere plastové Konštrukcie majú plochu 7,36 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 1,85 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Konštrukcie vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom týmito konštrukciami činí 0,5 kw, t.j. 0,2% z celkovej straty. Obvodové steny Obvodové steny majú plochu 941,1 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 1,311 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 0,46 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,32 Wm -2 K -1. Obvodové steny nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 39,1 kw, 16,1% t.j. z celkovej straty. Tepelné mosty Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 17,4 kw, t.j. 7,2% z celkovej straty. Tepelná strata vetraním a infiltráciou Tepelná strata vetraním a infiltráciou činí 88,0 kw, t.j. 36,2% z celkovej straty. Obrázok 5: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy Merná tepelná strata vetraním HV=0,264.n.Vb 36,2% Murovaná stena, plná tehla 16,1% Nezateplený objekt (tepelné mosty) 7,2% Okná a presklené dvere (Z) 0,9% Okná a presklené dvere (V) Okná a presklené 0,9% dvere (J) 2,4% Okná a presklené dvere (S) 2,3% Plné dvere 4,3% Sedlová strecha 22,1% Liaty betón 7,5% 16

2.1.1.2.2. Hala S07 - Prechod Hala S07 prechod slúži na prechádzanie pracovníkov a dopravu materiálu z haly S07 do haly S09 a opačne. Budova je jednopodlažná s výškou menšou ako 5 m. ZISTENÉ SKUTOČNOSTI OBHLIADKOU Celkový stav objektu zodpovedá dobé výstavby a dobe používania. Obvodové múry sú murované s plnou pálenou tehlou, nepoškodené. V malej miere je poškodená brizolitová vonkajšia omietka. Strecha z profilového plechu je nepoškodená - nezateká. Pôvodná tepelná izolácia v strešnom plášti s čadičovej vlny je degradovaná. Vo výpočte tepelných strát cez strešný plášť sme použili hrúbku 50 mm. Výplne stavebných otvorov nie sú. Podlaha je betónová bez tepelnej izolácie. Vykurovanie v tejto časti nie je. Teplá voda do tejto časti nie je dodávaná. Obrázok 6: Hala S07 - prechod 2.1.1.2.2.1. Popis obvodových konštrukcií objektu Podlaha na teréne Podlaha na teréne má plochu 37,8 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie je 0,280 Wm -2 K -1. Tepelný odpor je 3,57 m 2 K/W. Najnižšia prípustná hodnota tepelného odporu pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 1,5 m 2 K/W, doporučená hodnota činí 2,3 m 2 K/W. Podlaha na teréne vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 0,3 kw, t.j. 6,4% z celkovej tepelnej straty. Strecha sedlová Sedlová strecha má plochu 37,8 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 0,753 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,30 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,20 Wm -2 K -1. Sedlová strecha nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 0,9 kw, t.j. 17,1% z celkovej straty. Obvodové steny Obvodové steny majú plochu 85,1 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 1,311 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 17

je 0,46 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,32 Wm -2 K -1. Obvodové steny nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 3,5 kw, 66,9% t.j. z celkovej straty. Tepelné mosty Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 0,5 kw, 9,6% t.j. z celkovej straty. Tepelná strata vetraním a infiltráciou Tepelná strata vetraním a infiltráciou činí 0 kw, t.j. 0% z celkovej straty. Obrázok 7: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy Liaty betón 6% Nezateplený objekt (tepelné mosty) 10% Sedlová strecha 17% Murovaná stena, plná tehla 67% 2.1.1.2.3. Hala S08 - pomocná hala V hale S08 sú situované skladové priestory. Budova je jednopodlažná s výškou väčšou ako 5 m. ZISTENÉ SKUTOČNOSTI OBHLIADKOU Celkový stav objektu zodpovedá dobé výstavby a dobe používania. Obvodové steny sú z profilového plechu upevneného na oceľovú konštrukciu. Strecha z profilového plechu je nepoškodená - nezateká. Strecha je bez tepelnej izolácie. Výplne stavebných otvorov (okná) sú z 100% pôvodné kovové s jednoduchým sklom - netesné, (dvere) sú plechové bez tepelnej izolácie. Podlaha je betónová bez tepelnej izolácie. Objekt v súčasnosti nie je vykurovaný a nie je tam dodávaná teplá voda. 18

Obrázok 8: Hala S08 2.1.1.2.3.1. Popis obvodových konštrukcií objektu Podlaha na teréne Podlaha na teréne má plochu 1 137,4 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie je 0,370 Wm -2 K -1. Tepelný odpor je 2,702 m 2 K/W. Najnižšia prípustná hodnota tepelného odporu pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 1,5 m 2 K/W, doporučená hodnota činí 2,3 m 2 K/W. Podlaha na teréne vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 13,3 kw, t.j. 2,3% z celkovej tepelnej straty. Strecha sedlová Sedlová strecha má plochu 1 171,5 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 7,000 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,30 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,20 Wm -2 K -1. Sedlová strecha nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 260,0 kw, t.j. 44,8% z celkovej straty. Okná kovové, jednoduché Okná kovové majú plochu 150,0 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je 7,000 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Okná kovové nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 33,3 kw, t.j. 5,7% z celkovej straty. Dvere plechové Konštrukcie majú plochu 18,0 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 7,000 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Konštrukcie nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom týmito konštrukciami činí 4,0 kw, t.j. 0,7% z celkovej straty. Obvodové steny Obvodové steny majú plochu 805,0 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 7,000 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 19

je 0,46 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,32 Wm -2 K -1. Obvodové steny nevyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 178,6 kw, 30,8% t.j. z celkovej straty. Tepelné mosty Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 10,4 kw, t.j. 1,8% z celkovej straty. Tepelná strata vetraním a infiltráciou Tepelná strata vetraním a infiltráciou činí 80,6 kw, t.j. 13,9% z celkovej straty. Obrázok 9: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy Nezateplený objekt (tepelné mosty) Okná a presklené dvere 1,8% Okná a (J) presklené 2,9% dvere (S) 2,9% Plechové dvere 0,7% Liaty betón 2,3% Merná tepelná strata vetraním HV=0,264.n.Vb 13,9% Skelet z profilového železa, opláštenie profilový plech 30,8% Sedlová strecha 44,8% 2.1.1.2.4. Hala S09 montážna hala V hale S09 sú situované výrobné priestory, priestory pre montáž hotových výrobkov. Budova je jednopodlažná s výškou väčšou ako 5 m. ZISTENÉ SKUTOČNOSTI OBHLIADKOU Celkový stav objektu zodpovedá dobé výstavby a dobe používania. Obvodové múry sú PUR panelov uchytených na oceľový skelet, nepoškodené. Strecha z PUR panelov je nepoškodená - nezateká. Strecha je zateplená a sú v nej inštalované oblúkové svetlíky z polykarbonátu. Výplne stavebných otvorov (okná) sú z 100% plastové s izolačným dvojsklom, (dvere) sú plastové, plné. Podlaha je betónová bez tepelnej izolácie. Vykurovanie je vo výrobných priestoroch zabezpečené tmavými plynovými infražiaričmi regulovanými autonómnou reguláciou podľa vnútornej teploty. Teplá voda do objektu nie je dodávaná. Tmavé plynové infražiariče Infražiarič TS25/50, výkon 50 kw - 2 ks 20

Obrázok 10: Hala S09 2.1.1.2.4.1. Popis obvodových konštrukcií objektu Podlaha na teréne Podlaha na teréne má plochu 994,7 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie je 0,370 Wm -2 K -1. Tepelný odpor je 2,702 m 2 K/W. Najnižšia prípustná hodnota tepelného odporu pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 1,5 m 2 K/W, doporučená hodnota činí 2,3 m 2 K/W. Podlaha na teréne vyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 11,7 kw, t.j. 9,8% z celkovej tepelnej straty. Strecha sedlová Sedlová strecha má plochu 886,8 m 2. Súčiniteľ prechodu tepla tejto konštrukcie je na úrovni 0,316 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa STN 73 0540-2 je 0,30 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,20 Wm -2 K -1. Sedlová strecha nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 8,9 kw, t.j. 7,5% z celkovej straty. Svetlíky Svetlíky majú plochu 150,0 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je 2,100 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Svetlíky vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 10,0 kw, t.j. 8,4% z celkovej straty. Okná plastové s izolačným dvojsklom Okná plastové majú plochu 44,9 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je 1,330 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Okná kovové vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 1,9 kw, t.j. 1,6% z celkovej straty. Dvere plastové Konštrukcie majú plochu 14,4 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 1,850 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 2,00 Wm -2 K -1, 21

doporučená hodnota činí 1,70 Wm -2 K -1. Konštrukcie vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom týmito konštrukciami činí 0,8 kw, t.j. 0,7% z celkovej straty. Obvodové steny Obvodové steny majú plochu 564,5 m 2. Ich súčiniteľ prechodu tepla je na úrovni 0,314 Wm -2 K -1. Najvyššia prípustná hodnota súčiniteľa prechodu tepla pre tento typ konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 je 0,46 Wm -2 K -1, doporučená hodnota činí 0,32 Wm -2 K -1. Obvodové steny vyhovujú súčasným požiadavkám. Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 5,6 kw, 4,7% t.j. z celkovej straty. Tepelné mosty Tepelná strata prechodom touto konštrukciou činí 4,2 kw, t.j. 3,6% z celkovej straty. Tepelná strata vetraním a infiltráciou Tepelná strata vetraním a infiltráciou činí 75,4 kw, t.j. 63,6% z celkovej straty. Obrázok 11: Podiel jednotlivých konštrukcií a vetrania na tepelnej strate budovy Skelet z profilového železa, opláštenie PUR panely 4,7% Sedlová strecha 7,5% Svetlíky 8,4% Liaty betón 9,8% Nezateplený objekt (tepelné mosty) 3,6% Plastové dvere 0,7% Okná a presklené dvere (V) 0,8% Merná tepelná strata vetraním HV=0,264.n.Vb 63,6% Okná a presklené dvere (Z) 0,8% 22

2.1.1.2.5. Zhrnutie spotreby plynu Tabuľka 1: Spotreba plynu za roky 2010-2012 Obrázok 12: Spotreba ZPN 120 000 100 000 80 000 60 000 40 000 20 000 0 Spotreba zemného plynu Spotreba zemného plynu v značnej miere závisí od klimatických podmienok. V areály nie je inštalované meranie množstva tepla spotrebovaného na vykurovanie, ohrev TV,. Rozdelenie tepla pre vykurovanie, ohrev TV sme spravili nasledovne: Teplo pre ÚK - z výpočtu tepelných strát objektu pre klimaticky normálny rok Teplo na ohrev TV z počtu zamestnancov a ich potreby teplej vody 23

Tabuľka 2: Rozdelenie tepla v plyne MWh Obrázok 13: Rozdelenie tepla v plyne Ohrev TV ZPN 3,3% Vykurovanie ZPN 96,7% Z uvedenej tabuľky a grafu je zrejmé, že dominantnú spotrebu plynu tvorí vykurovanie. 2.1.1.3. Parametre budov Tabuľka 3: Základné parametre budov Z tabuľky je zrejmé, že teoretická potreba tepelnej energie pre vykurovanie a ohrev TV je značne vyššia ako množstvo nakúpeného tepla v plyne. Je to dané tým, že priestory sa nevykurujú na požadovanú teplotu a nevykuruje sa hala S08 pomocná hala. V ďalších výpočtoch použijeme teoretickú potrebu tepla (plánuje sa využívať hala S08 na výrobné a kompletizačné účely t.z. že sa bude v budúcnosti vykurovať). 24

Obrázok 14: Porovnanie potreby tepla Hala S09 11,1% Hala S07 24,0% Hala S08 64,9% 2.1.1.4. Elektrická energia Elektrická energia pre potreby prevádzky a.s. je nakupovaná od Kvartet s.r.o. Partizánske. Elektrina je od dodávateľa fakturovaná mesačne s predavkovými platbami vo výške cca 80 % predpokladanej spotreby. 2.1.1.4.1. Hala S07 Chémia, montáž, výroba, vývoj, prechod 2.1.1.4.1.1. Popis osvetlenia Typy svetelných zdrojov a ich rozmiestnenie svietidlá v rade, stav zodpovedajúci veku. Umelé osvetlenie jednotlivých časti objektu je riešené v závislosti na účele využitia danej miestnosti. V prevažnej miere sú využívané žiarivkové svietidlá rôznych typov. V komunikačných priestoroch sú prevažne svietidlá žiarovkové s krytím podľa miesta umiestnenia. Prevádzkový čas osvetlenia je podľa prevádzkovej doby objektu. Využiteľnosť umelého osvetlenia záleží v značnej miere od intenzity denného osvetlenia. Miestnosti objektu sú osvetlené denným svetlom, ale nachádzajú sa tam zóny aj bez denného svetla. Prirodzené osvetlenie v kombinácií s umelým osvetlením počas celej doby prevádzky nezabezpečuje dostatočnú intenzitu osvetlenia. Je nutné, aby bola dodržaná rovnomernosť osvetlenia a pomer osvetlenia bezprostredného okolia k osvetleniu daného priestoru.. Ovládanie svietidiel je ručné spínačmi osadenými pri vstupe do miestnosti vo výške cca 1,5 m nad podlahou. Spínanie svetiel je riešené tak, aby boli možné rôzne kombinácie svietidiel podľa potreby. Intenzita umelého osvetlenia je nevyhovujúca a nezodpovedá norme. Pri meraní intenzity osvetlenia boli zistené nedostatky hlavne vo výrobných halách. 25

Obrázok 15: Typické osvetlenie 2.1.1.4.1.1. Kompresory V hale S07 sú umiestnené stacionárne kompresory pre výrobu stlačeného vzduchu potrebného v procese výroby. Vo výrobe sa používajú tiež pojazdné kompresory, v mieste podľa potreby. Tabuľka 4: Zoznam vzdušníkov kompresorov Rozborom spotreby energie na výrobu tlakového vzduchu sa v tomto audite nebudeme zaoberať. K celkovej bilancií spotreby elektriny použijeme odborný odhad spotreby elektriny pre pohon kompresorov. Obrázok 16: Kompresorová stanica 26

2.1.1.4.1.2. Klimatizačné, vetracie a chladiace zariadenia V priestoroch haly S07 sa používajú dve lokálne klimatizačné zariadenia pre chladenie kancelárskych priestorov. V časti chemickej výroby sa používa chladiace zariadenie pre chladenie výrobnej linky. Pre vetranie sú použité lokálne okenné ventilátory bez spätného získavania tepla. Rozborom spotreby energie na klimatizáciu, vetranie (vetranie ako spotreby elektriny) a chladenie sa v tomto audite nebudeme zaoberať. K celkovej bilancií spotreby elektriny použijeme odborný odhad spotreby elektriny pre napájanie týchto zariadení. Obrázok 17: Klimatizačné, vetracie a chladiace zariadenie 2.1.1.4.1.1. Ostatná technológia V priestoroch haly S07 sa používajú technologické zariadenia pre strojársku a chemickú výrobu. Pre určenie tepelných ziskov je sú podstatné zváracie agregáty s celkovým príkonom 100 kw. Rozborom spotreby energie na ostatnú technológiu sa v tomto audite nebudeme zaoberať. K celkovej bilancií spotreby elektriny použijeme odborný odhad spotreby elektriny pre napájanie týchto zariadení. 27

2.1.1.4.2. Hala S08 pomocná hala 2.1.1.4.2.1. Popis osvetlenia Typy svetelných zdrojov a ich rozmiestnenie svietidlá v rade, stav zodpovedajúci veku. Umelé osvetlenie objektu je riešené v závislosti na účele využitia objektu. V celom objekte sú využívané žiarivkové svietidlá jedného typu. Prevádzkový čas osvetlenia je podľa prevádzkovej doby objektu. Využiteľnosť umelého osvetlenia záleží v značnej miere od intenzity denného osvetlenia. Miestnosť objektu je osvetlená denným svetlom, ale nachádzajú sa tam zóny aj bez denného svetla. Prirodzené osvetlenie v kombinácií s umelým osvetlením počas celej doby prevádzky nezabezpečuje dostatočnú intenzitu osvetlenia. Je nutné, aby bola dodržaná rovnomernosť osvetlenia a pomer osvetlenia bezprostredného okolia k osvetleniu daného priestoru.. Ovládanie svietidiel je ručné spínačmi osadenými pri vstupe do miestnosti vo výške cca 1,5 m nad podlahou. Spínanie svetiel nie je riešené tak, aby boli možné rôzne kombinácie svietidiel podľa potreby. Intenzita umelého osvetlenia je nevyhovujúca a nezodpovedá norme. Pri meraní intenzity osvetlenia boli zistené nedostatky. Obrázok 18: Typické osvetlenie V tomto objekte nie sú ďalšie spotrebiče elektrickej energie. 2.1.1.4.3. Hala S09 montáž, výroba 2.1.1.4.3.1. Popis osvetlenia Typy svetelných zdrojov a ich rozmiestnenie svietidlá v rade, stav zodpovedajúci veku. Umelé osvetlenie objektu je riešené v závislosti na účele využitia objektu. V prevažnej miere sú využívané výbojkové svietidlá jedného typu s účinnosťou nezodpovedajúcou dnešným požiadavkám na svetelné zdroje. Prevádzkový čas osvetlenia je podľa prevádzkovej doby objektu. Využiteľnosť umelého osvetlenia záleží v značnej miere od intenzity denného osvetlenia. Miestnosti objektu sú osvetlené denným svetlom, ale nachádzajú sa tam zóny aj bez denného svetla. Prirodzené osvetlenie v kombinácií s umelým osvetlením počas celej doby prevádzky zabezpečuje dostatočnú intenzitu osvetlenia. Ovládanie svietidiel je ručné spínačmi osadenými pri vstupe do miestnosti vo výške cca 1,5 m nad podlahou. Spínanie svetiel je riešené tak, aby boli možné rôzne kombinácie svietidiel podľa potreby.intenzita umelého osvetlenia je vyhovujúca a zodpovedá norme. 28

Obrázok 19: Typické osvetlenie 2.1.1.4.3.2. Ostatná technológia V priestoroch haly S09 sa používajú technologické zariadenia pre strojársku výrobu. Pre určenie tepelných ziskov nie je sú podstatné žiadne zariadenia. Rozborom spotreby energie na ostatnú technológiu sa v tomto audite nebudeme zaoberať. K celkovej bilancií spotreby elektriny použijeme odborný odhad spotreby elektriny pre napájanie týchto zariadení. 2.1.1.4.4. Zhrnutie spotreby elektriny Tabuľka 5: Spotreba elektriny za roky 2010-2012 29

Obrázok 20: Priemerná ročná spotreba elektriny 35 000 30 000 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 Spotreba elektriny Spotreba elektriny je počas roka v podstate rovnomerná a je závislá od množstva kontraktov. Spotreba elektriny nie je závislá na klimatických podmienkach. Tabuľka 6: Rozdelenie spotreby elektriny z priemeru za tri roky Obrázok 21: Porovnanie spotreby elektriny priemer za tri roky Chladenie, vetranie a klíma EE 5,6% Kompresory EE 1,2% Technológia EE 10,9% Osvetlenie EE 82,4% Z grafu je zrejmé, že najväčším spotrebičom elektriny je osvetlenie. 30

Tabuľka 7: Výpočet potreby elektriny na osvetlenie 2.1.1.4.5. Porovnanie spotreby energie - celkové Obrázok 22: Porovnanie energií podľa účelu použitia Ohrev TV ZPN 2,1% Technológia EE 4,0% Osvetlenie EE 30,0% Vykurovanie ZPN 61,5% Chladenie, vetranie a klíma EE 2,0% Kompresory EE 0,4% Z uvedených grafov vyplýva, že dominantnou spotrebou z hľadiska nákladov je spotreba zemného plynu pre vykurovanie. Elektrická energia sa používa pre technológiu, čiže jej spotreba je závislá na výrobe. 31

2.2. Údaje o energetických vstupoch 2.2.1. Ročná výška energetických vstupov Tabuľka je spracovaná na základe údajov o spotrebe elektriny v budove v rokoch 2010-2012. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené údaje o priemerných vstupoch energie za roky 2010-2012 vyjadrené v cenách roku 2012. Tabuľka 8: Energetické vstupy a výstupy priemer 2010-2012 Plyn pre úuk je prepočítaný na normalizovaný počet dennostupňov.podrobnejšie údaje a hodnotenie viď predchádzajúce state. 32

2.3. Údaje o vykurovacích obdobiach rokov 2010,2011 a 2012 Tabuľka 9: Priebeh vykurovacieho obdobia rokov 2010 2012 a v priemernom roku Normalizovaný počet dennostupňov použitý vo výpočtoch pre priemyselné haly je 3202 0 D. Priebeh vykurovacieho obdobia je charakterizovaný počtom dennostupňov, ktorý je vypočítaný z počtu vykurovacích dní a priemernej vonkajšej teploty v jednotlivých dňoch vykurovacieho obdobia. Teplejším bol rok 2012 a vykurovacie obdobie v roku 2010, 2011 bolo chladnejšie. Z tabuľky ďalej vyplýva, že klimatická oblasť za hodnotené roky je v priemere o 1,43% chladnejšia ako normalizované klimatické podmienky. Normalizované klimatické podmienky zodpovedajú strednej hodnote klimatických podmienok Slovenska /3422 0 D/. Tabuľka 10: Klimatické podmienky vonkajšieho a vnútorného prostredia V predchádzajúcej tabuľke sú uvedené klimatické hodnoty vonkajšieho a vnútorného prostredia hodnoteného objektu pre ktoré je spracovaný výpočet potreby tepla na vykurovanie. Priemerná vnútorná teplota vo vykurovacom období je vypočítaná ako vážený priemer teplôt počas vykurovania a teplôt počas útlmu kde váhu tvorí čas trvania jednotlivých teplôt. Výpočtová vnútorná teplota je určená váženým priemerom normovaných vnútorných teplôt jednotlivých miestností kde váhu tvorí obstavaný objem miestností. Pri výpočte bolo zohľadnené aj nerovnomerné rozdelenie teplôt vo výrobných halách. Nerovnomerné rozdelenie teplôt je spôsobené veľkou výškou výrobných hál (viac ako 5 m). 2.4. Rozúčtovanie nákladov na energie v areály V objekte sa nenachádzajú ďalšie subjekty v podnájme. 33

3. HODNOTENIE VÝCHODISKOVÉHO STAVU 3.1. Budova 3.1.1. Zhodnotenie obalových konštrukcií Pre zhodnotenie obalových konštrukcií bola použitá dostupná výkresová a technická dokumentácia, fotodokumentácia a vlastná obhliadka objektu. V nasledujúcich statiach sú podrobne popísané tepelne technické vlastnosti jednotlivých stavebných konštrukcií. Tabuľka 11: Požiadavky STN 73 0540 Tabuľka 12: Požadovaná minimálna potreba tepla na vykurovanie Tabuľka 13: Vyhodnotenie tepelnotechnických parametrov budov podľa STN 73 0540 Z uvedenej tabuľky vyplýva, že tepelnotechnické parametre budov nevyhovujú STN 73 0540 (stačí ak vyhovuje v jednom) pre normalizované hodnotenie. 34

Z predchádzajúcich statí (popisu objektov) vyplýva, že koeficienty prestupu tepla nezodpovedajú súčasným požiadavkám na tepelnú ochranu budov. 3.2. Ročná energetická bilancia 3.2.1. Ročná energetická bilancia východiskového stavu vykurovanie, príprava TV, technológia, elektrina Pre zostavenie energetickej bilancie areálu ako je uvedená v nasledujúcich tabuľkách podľa druhu energie, sme vychádzali z fakturačných podkladov o ročnej spotrebe energie v budove za obdobie 2010-2012. Náklady sú uvedené v cenách za rok 2012. Tabuľka 14: Celková energetická bilancia súčasného stavu (priemer 2010-2012 v cenách 2012) (plyn na ÚK je prepočítaný na normálne podmienky) 35

Obrázok 23: Porovnanie nákladov na energie zemný plyn 31% elektrina 69% Z predchádzajúcich tabuliek je zrejmé, že nákup plynu je podstatne väčší ako nákup elektriny. V nákladoch je to naopak. Je to dané značne vyššou jednotkovou cenou elektriny 194,03,- /MWh oproti jednotkovej cene plynu 53,40,- /MWh. 3.3. Významné spotrebiče energie 3.3.1. Spotrebiče tepla Najväčším spotrebičom tepla sú objekty areálu. 3.3.2. Spotrebiče elektrickej energie Elektrická energia je spotrebovávaná na prevádzku účelového a technického zariadenia objektu na napájanie technológie, počítačovej a komunikačnej techniky, osvetlenia, ako pomocná energia vykurovania, ohrevu TV, kuchynských spotrebičov a ďalších elektrických prístrojov. Analýza spotreby elektrickej energie je uvedená v predchádzajúcich častiach. Spotrebiče sú väčšinou v dobrom technickom stave a ich prevádzka je na primeranej úrovni energetickej náročnosti. 36

4. NÁVRHY OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE SPOTREBY ENERGIE 4.1. Bez nákladové a nízko nákladové opatrenia Po zhodnotení súčasného stavu energetického hospodárstva a hospodárenia s nakupovanými energetickými médiami sme navrhli niekoľko opatrení, ktoré po ich realizácii v celkovom meradle znížia celkovú energetickú náročnosť objektu. Vzhľadom k tomu, že výrobné haly majú svetlú výšku vyššiu ako 5 m a rozdiel medzi teplotou vzduchu a strednou radiačnou teplotou je vyšší ako 3 K sme pri výpočte tepelných strát v prípade výrobných hál postupovali v zmysle normy STN EN 12 831 Príloha B časť B2. Stredná radiačná teplota je vypočítaná ako vážený priemer povrchových vnútorných teplôt ochladzovaných konštrukcií a strednej teploty vykurovacích telies kde váha je príslušná plocha. V nasledujúcich kapitolách sú uvedené návrhy jednotlivých opatrení vedúcich k energetickým a ekonomickým úsporám. Z jednotlivých návrhov opatrení sú zostavené varianty energeticky úsporného projektu. Na základe párového porovnávania kritérií je vybratý najvhodnejší variant opatrení na základe priorít majiteľa areálu. Vybratý variant je podrobne vyhodnotený z hľadiska energetických, ekonomických a environmentálnych prínosov. 4.1.1. Energetický manažment objektu Tepelná strata budov závisí nielen na tepelne technických vlastnostiach budov, ktoré sú v tomto prípade nedostatočné, ale tiež na správaní sa užívateľov v objektoch. Napr. nadmerné vetranie alebo prekurovanie môže výrazne zvýšiť spotrebu tepla, nehospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, zbytočné svietenie apod. Organizačným opatreniam spočívajúcim v zmene chovania užívateľov možno dosiahnuť 3 až 5 % úspory energie v budove. Patrí sem obmedzenie svietenia na dobu pobytu osôb v miestnosti, hospodárna prevádzka elektrických spotrebičov, obmedzenie doby vetrania, zamedzenie únikov tepla zatváraním dverí medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom, alebo medzi ochladzovaným a ostatným priestorom apod. Úlohou energetického manažmentu je tiež súhrn činností, ktoré vedú v konečnom dôsledku k úsporám energie. Medzi ne patrí: opatrenia organizačného charakteru - osveta a apelácia na užívateľa budovy k hospodárnemu správaniu sledovanie predpokladaného vývoja cien energie pre vlastné rozhodovanie pri zásadných rekonštrukciách a prechodoch z jedného paliva na druhé doplnenie chýbajúcich meracích prístrojov energie evidencia a vyhodnocovanie nameraných údajov (štatistické vyhodnocovanie, odhady spotreby energie) optimálne prevádzkovanie energetického zdroja zavádzanie energeticky úsporných opatrení (stanovenie priorít) a vyhodnocovanie ich dopadov na energetické hospodárstvo zjednávanie optimálnych odberových diagramov elektrickej energie obmedzenie prevádzky elektrických spotrebičov (hlavne elektrických ohrievačov, ventilátorov) zatváranie dverí vykurovaných alebo ochladzovaných miestností 37

zamedzenie nadmernému vetraniu oknami a dvermi realizovať útlm vykurovania v objektoch s denným režimom v nočných hodinách a hlavne v dobe neprítomnosti personálu neprekurovať priestory - udržovať teplotu v daných priestoroch na primeranej úrovni (zvýšenie teploty v priestoroch o 1 C znamená zvýšenie nákladov na vykurovanie o cca 5 %) ekonomické hospodárenie s TV kontrola doby svietenia, čistenie krytov svietidiel správna manipulácia s termostatickými ventilmi na vykurovacích telesách vypínanie klimatizačnej jednotky v čase neprítomnosti osôb nastavenie vnútornej teploty klimatizácie max. o 4 C nižšie ako je exteriérová teplota Fakturačné meranie spotreby energie by malo byť odpisované v pravidelných intervaloch /zo skúsenosti doporučujeme minimálne každých desať dní/.. Mali by byť zavedené prevádzkové denníky, do ktorých sa pravidelne zaznamenáva stav meradla. Pre zavedenie energetického manažmentu a monitoringu je nutné vytvoriť podmienky, hlavne doplniť miesta merania spotreby energie (podružné elektromery, apod.). Ročný priebeh spotreby tepelnej energie na vykurovanie v prepočte na priemerné klimatické podmienky by mal byť porovnávaný s predchádzajúcimi obdobiami a hľadané príčiny prípadného rastu spotreby tepla predovšetkým v prechodnom období. Pre posudzovanie primeranosti spotreby tepla na vykurovanie je vhodné vyhodnocovať spotrebu tepla na jednotku vykurovanej plochy. Vyhodnocovanie týchto ukazovateľov je potrebné vykonávať pravidelne (mesačne) a porovnávať s hodnotami za predchádzajúce obdobie. Zavedenie energetického manažmentu je významným nástrojom ku dosiahnutiu úspor energie. Jedná sa o uzavretý cyklický proces neustáleho zlepšovania energetického hospodárstva v budovách, ktorý sa skladá z nasledujúcich činností: meranie spotreby energie - stanovenie potenciálu úspor energie - realizácia opatrení - vyhodnotenie a porovnanie veľkosti úspor predpokladaných a skutočne dosiahnutých. Konkrétne vyčíslenie úspor energie vyplývajúce zo zavedenia energetického manažmentu je obtiažne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Vplyv týchto opatrení je vhodné považovať za podporný a doplnkový k ďalším konkrétnym opatreniam. 4.1.2. Monitoring&Targeting vyšší stupeň energetického manažmentu Monitoring&Targeting je štruktúrovaný prístup k energetickému manažmentu. Je založený na systematickom sledovaní skutočnej energetickej spotreby, analýze výsledkov, realizácii nápravných (úsporných) opatrení a následnom spätnom vyhodnocovaní prínosov už realizovaných opatrení. Úspory energie sú dosahované predovšetkým realizáciou beznákladových a nízkonákladových opatrení, a systém zároveň umožňuje nachádzať a posudzovať úsporné opatrenia investičného charakteru. Úsporu energie sa podarí dosiahnuť vtedy, keď sa skutočná spotreba energie čo najviac priblíži očakávanej (alebo cieľovej) spotrebe. Ešte lepší stav nastane vtedy, keď sa podarí znížiť skutočnú spotrebu oproti cieľovej spotrebe. Cieľová spotreba sa stanoví analytickým nástrojom softvérového produktu, ktorý je súčasťou a nástrojom systému Monitoring&Targeting. 38

Zavedenie a realizácia M&T vyžaduje relatívne nízke investície s bežnou návratnosťou do 24 mesiacov. M&T umožňuje dôsledne a pravidelne sledovať spotrebu nositeľov energie (elektrina, plyn, teplo, stlačený vzduch ), surovín, medziproduktov, objem výroby a pod. Je to metóda, ktorá umožňuje integrovanie energetického manažmentu do už existujúcej riadiacej štruktúry. Monitoring energetických a prevádzkových ukazovateľov môže byť realizovaný v pravidelných intervaloch v manuálnym spôsobom osobou na to určenou. Vyššiu a užívateľsky komfortnejšiu úroveň predstavuje automatický zber dát z meračov energie, prípadne z informačného systému spoločnosti (údaje o vyťaženosti objektov). Takto pozbierané údaje budú vložené do vytvorenej softvérovej štruktúry. 4.1.2.1. Monitoring&Targeting predpoklady Súčasný stav merania energetických médií v objekte: Elektrická energia fakturačné meranie vyhovuje Zemný plyn fakturačné meranie vyhovuje Studená voda fakturačný vodomer, nemá impulzný výstup TV nie je meraná Teplo na ohrev TV nie je merané ÚK nie je samostatne merané Technologické teplo nie je samostatne merané Osvetlenie nie je merané 4.1.2.2. Monitoring&Targeting zavedenie Pri implementácii M&T doporučujeme zo začiatku začať s ručným odpočtom energie a dopĺňaním údajov do softvéru (problém s odpočtom môže nastať v čase víkendu a dovoleniek zodpovedných osôb) a postupne podľa možností zavádzať systém automatizovaného zberu dát s inštaláciou podružných meraní. 4.1.2.3. Monitoring&Targeting zhodnotenie nákladov na zavedenie Po implementácii systému M&T predpokladáme dosiahnutie úspory energie vo výške 3,50% potrebnej energie pre priemerné prevádzkové hodnoty celkovej spotreby (konzervatívny odhad). V energiách (elektrina, štiepka) to predstavuje 56 035,6 kwh/rok, v nákladoch na energiu 2 267,1 /rok. Tabuľka 15: Prínosy navrhovaného opatrenia Monitoring & Targeting 39

Rozdelenie investičného nákladu v : 4.1.2.4. Výmena osvetlenia Z analýzy východiskového stavu vyplýva, že osvetlenie v objektoch S07 a S08 nevyhovuje hygienickým ani energetickým požiadavkám. Navrhujeme vymeniť jestvujúce žiarivkové a výbojkové svietidlá vo výrobných priestoroch hál S07, S08, S09 za LED svietidlá a žiarivkové s vyššou účinnosťou. Tabuľka 16: Prínosy navrhovaného opatrenia výmena osvetlenia 40

4.1.2.5. Zavedenie regulácie vykurovania a ohrevu TV centrálne Z analýzy východiskového stavu vyplýva, že regulácia vykurovania je v objektoch autonómna nezohľadňuje časové využitie priestorov. Navrhujeme doplniť autonómnu reguláciu centrálnou s možnosťou nastavbiť časový program vykurovania a ohrevu TV. Opatrenie sa týka všetkých objektov. Tabuľka 17: Prínosy navrhovaného opatrenia zavedenie regulácie 4.2. Vysoko nákladové opatrenia Vysoko-nákladové opatrenia sú zamerané na tepelno-technické vlastností objektu a využitie obnoviteľných zdrojov energie. 4.2.1. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií Z rozboru jestvujúceho stavu vyplýva, že obalové konštrukcie objektov S07 a S08 nevyhovujú súčasným požiadavkám na tepelnú ochranu budov. Navrhujeme v budovách vymeniť jestvujúce okná za plastové s U sklamin=1,1 W/m 2.K, zatepliť obvodové múry haly S07 polystyrénom hr=100 mm s koeficientom tepelnej vodivosti minimálne 0,034 m.k/w. V hale S08 vymurovať nové obvodové múry a zatepliť ich polystyrénom hr=80 mm s koeficientom tepelnej vodivosti minimálne 0,034 m.k/w. Strechy navrhujeme zatepliť minerálnou vlnou hr=250 mm s koeficientom tepelnej vodivosti minimálne 0,034 m.k/w. 41

Tabuľka 18: Prínosy navrhovaného opatrenia 4.2.1.Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií (všetky haly) Tabuľka 19: Prínosy navrhovaného opatrenia 4.2.1.Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií (všetky haly) 4.2.2. Využitie odpadného tepla z VZT Vzduchotechnické jednotky pracujú v súčasnosti bez využitia tepla v odchádzajúcom vzduchu. Navrhujeme toto teplo využiť na ohrev čerstvého vzduchu v rekuperačnom výmenníku. Priemerná účinnosť rekuperácie uvažovaná vo výpočte je 50%. Realizáciou opatrenia sa zvýši spotreba elektrickej energie. 42

Tabuľka 20: Prínosy navrhovaného opatrenia využitie odpadného tepla z VZT 4.3. Zhrnutie opatrení V nasledujúcej tabuľke sú prehľadným spôsobom zhrnuté opatrenia na zníženie nákladov na energie v areály spoločnosti. V nasledujúcej tabuľke nie sú zohľadnené prínosy zo zavedenia monitoringu targetingu (úspora je značne závislá na ľudskom faktore). Tabuľka 21: Zhrnutie navrhnutých opatrení 43

Obrázok 24: Porovnanie jednotlivých opatrení z pohľadu úspor energie 3. Výmena osvetlenia (všetky haly) 5,4% 4. Zavedenie regulácie vykurovania a ohrevu TV centrálne 5,5% 2. Rekuperácia 19,5% 1. Zateplenie obvodových stien, výmena otvorových konštrukcií, zateplenie strechy (všetky haly) 69,6% Z uvedeného grafu je zrejmé, že najvýhodnejším opatrením je zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obalových konštrukcií. 4.4. Varianty energeticky úsporného projektu Z jednotlivých opatrení boli zastavené 3 racionalizačné varianty. Každý z variantov obsahuje výpočet energetických úspor so zohľadnením synergického efektu kombinácie opatrení. Z dôvodu prehľadného porovnania je energetická bilancia nového stavu porovnaná s hodnotou spotreby energie, potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v objekte, prepočítanej na normalizovaný počet dennostupňov. Výber poradia jednotlivých variant bol spracovaný na základe párového porovnávanie kritérií. (samostatné kapitoly). 4.4.1. Variant 1 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 1 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 22: Náklady na realizáciu a úspora variant 1 44

4.4.2. Variant 2 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 2 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 23: Náklady na realizáciu a úspora variant 2 4.4.3. Variant 3 Kombinácia opatrení navrhnutá do variantu 3 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Tabuľka 24: Náklady na realizáciu a úspora variant 3 45

4.4.4. Porovnanie jednotlivých variant Obrázok 25: Porovnanie jednotlivých variant z pohľadu úspor 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 Z pohľadu úspor primárnej energie je najvýhodnejší variant č.3. 46

5. EKONOMICKÉ HODNOTENIE Pre každý uvedený variant boli vypočítané základné ukazovatele efektívnosti. Sú to: Jednoduchá doba návratnosti investície doba splácania (T S) T S = IN / CF kde IN = investičné náklady CF = ročné Cash - Flow projektu reálna doba návratnosti (výpočtom z diskontovaného Cash Flow projektu) T sd - t CF t. (1+r) - N = 0 t=1 kde CF t ročné prínosy projektu (zmena peňažných tokov pre realizáciu projektu) r diskont (1 + r) -t odúročiteľ čistá súčasná hodnota (NPV) T ž - t NPV = CF t. (1+r) - N t=1 kde: CF t - Cash - Flow projektu v roku t r - diskont t - hodnotené obdobie (1 až n rokov) T ž doba životnosti (hodnotenie) projektu vnútorné výnosové percento (IRR) Tž CFt IN 0 platí: IRR = r t (1 r) t 1 Pre ekonomické vyhodnotenie bolo hodnotené obdobie uvažované v súlade s technickou životnosťou investície, 20 rokov. Pre výpočet bola použitá diskontná sadzba 4 % a zložený nárast cien 6 %. Pri výpočte jednoduchej doby návratnosti variant boli použité celkové investičné náklady na jednotlivé opatrenia a úspora nákladov na energie, palivo a prevádzkové náklady. Nasledujúce tabuľky zhrňujú prehľadným spôsobom technické a ekonomické ukazovatele pre vyššie špecifikované varianty skupín energeticky úsporných opatrení. Ďalšie tabuľkové a grafické ekonomické vyhodnotenia navrhovaných variantov sú uvedené v samostatnej prílohe. 47

Tabuľka 25: Vstupné údaje Tabuľka 26: Ekonomické hodnotenie variantov Obrázok 26: Porovnanie ukazovateľa ziskovosti Variant 1 35% Variant 3 53% Variant 2 12% Z uvedeného obrázku vyplýva, že najziskovejší je variant 1. 48

tis Obrázok 27: Porovnanie čistej súčasnej hodnoty 2 500,0 2 000,0 1 500,0 1 000,0 500,0 0,0-500,0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 Najvyššiu hodnotu výnosu počas životnosti variantu má variant č.3. Obrázok 28: Porovnanie pomeru investičných nákladov k úsporám Variant 3 15% Variant 1 22% Variant 2 63% V tomto prípade je najvýhodnejší variant č.1. Pomer investičných nákladov k úsporám je najnižší. Ďalšia grafická a tabuľková časť ekonomického vyhodnotenia vybratého variantu je uvedená v samostatnej prílohe energetického auditu. 49

6. ENVIRONMENTÁLNE VYHODNOTENIE DOP. VARIANTU Ekologické účinky realizácie projektu sú vyhodnotené porovnaním emisií oxidu uhličitého vo východiskovom stave a po realizácií projektu. Pre výpočet emisií boli použité emisné faktory dané vyhláškou MVRR SR č. 625/2006. Tabuľka 27: Emisné koeficienty Tabuľka 28: Zníženie záťaže životného prostredia 50

Na základe Kjótskeho protokolu, s účinnosťou od 16. februára 2005, boli stanovené predpoklady pre vytvorenie trhu na obchodovanie s emisiami. Veľké množstvo bariér bráni realizácii (implementácii) množstva energeticky efektívnych opatrení, ktoré sa môžu stať realizovateľnými, ak sa vzala do úvahy peňažná hodnota ušetrených emisií realizovaných napr. v rámci Protocol's Joint Implementation mechanism. Avšak z dôvodu existencie transakčných nákladov môžu byť do schémy zaradené len samostatné projekty s určitou veľkosťou. Ďalšia možnosť je poskytnutá prostredníctvom združovania projektov, programový JI (združovanie viacerých projektov do jedného programu resp. aktivít) alebo začlenenie do Green investment scheme. V rámci programu Bulgarian Energy Efficiency and Renewable Energy Credit Line, šesť spoločností využilo možnosť predať ušetrené emisie EBRD, ktorá spravuje dva fondy pre obchodovanie s emisiami CO2. Informácie o fondoch je možné nájsť na: http://www.ebrd.com/country/sector/energyef/carbon/nercof.htm http://www.ebrd.com/country/sector/energyef/carbon/mccf/). Nakoľko obchodovanie s emisiami je predmetom mnohých národných a nadnárodných regulácií, je potrebné tento potenciál odkonzultovať s expertom v oblasti obchodovania s emisiami. 51

7. VÝBER OPTIMÁLNEHO VARIANTU Výber optimálneho variantu je vykonaný pomocou párového porovnávania vybratých kritérií, ocenených váhou. Každé kritérium je ohodnotené v stupnici od 0 100 bodov. Pri kritériách kvalitatívnych je ohodnotenie spracované podľa nasledujúcich statí. Zvolené ekonomické kritéria sú po odrátaní výšky grantu. 7.1. Metodika a kritériá hodnotenia Výberová matica Výber najvhodnejšej alternatívy znamená ocenenie výhodnosti možných spôsobov jednania z hľadiska cieľov, o ktoré riešiteľ usiluje. V našom prípade postupujeme takto: Stanovenie kritérií rozhodovania a zostavenie rozhodovacej matice V tomto kroku zvolíme kritéria na základe ktorých rozhodneme o vhodnosti tej ktorej alternatívy. Tabuľka 29: Zvolené kritéria rozhodovania z kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi Tieto kritéria môžu byť kvantitatívne, alebo kvalitatívne. Jednotlivé kritéria oceníme buď číselne, alebo slovne. Aby sme mohli jednotlivé kritéria porovnať musíme ich previesť na spoločnú základňu. V našom prípade sme jednotlivé kritéria ocenili stupnicou od 1 do 100. Je možné zvoliť ľubovoľný počet kritérií. Zvolené kritéria však musia byť relevantné k danej problematike. Pre kvantitatívne kritéria je hodnota prevedená na 100-bodovú stupnicu a následne ohodnotená podľa pravidla: 100 bodov má najvýhodnejšia hodnota. Pre ostatné hodnoty sa počet bodov vypočíta lineárnou interpoláciou. Po výpočte sa body priradia nasledovne: Ak je počet vypočítaných bodov <=20 priradí sa hodnota 20 Ak je počet vypočítaných bodov <=40 a > 20 priradí sa hodnota 40 Ak je počet vypočítaných bodov <=60 a > 40 priradí sa hodnota 60 Ak je počet vypočítaných bodov <=80 a > 60 priradí sa hodnota 80 Ak je počet vypočítaných bodov >80 priradí sa hodnota 100 Pre kvalitatívne kritéria sme zvolili nasledovné pravidlá: kritérium ohodnotené ako veľmi nízke - priradený počet bodov = 100 kritérium ohodnotené ako nízke - priradený počet bodov = 80 kritérium ohodnotené ako stredné - priradený počet bodov = 60 kritérium ohodnotené ako vysoké - priradený počet bodov = 40 52

kritérium ohodnotené ako veľmi vysoké - priradený počet bodov = 20 Tabuľka 30: Kritéria ohodnotené bodmi Tabuľka 31: Priradenie bodov podľa stanoveného postupu Vzhľadom na to, že nie všetky kritéria sú rovnako dôležité, priradili sme jednotlivým kritériám príslušné váhy, ktoré zohľadňujú ich dôležitosť. Váhy sme určili pomocou párového zrovnávania jednotlivých kritérií. Tabuľka 32: Určenie váh párovým porovnaním kritérií 53

Vynásobením bodovej hodnoty váhami a následným sčítaním bodov pre jednotlivé varianty určíme poradie výhodnosti jednotlivých variant. Variantu s najvyšším počtom bodov považujeme za najlepšiu z hľadiska úžitkovosti. Tabuľka 33: Kritéria ohodnotené bodmi a vynásobené váhou Pri realizácií ľubovoľného projektu sa vyskytujú riziká, ktoré je potrebné tiež zohľadniť. Pri stanovení rizík a ich ohodnotenia postupujeme obdobne, ako pri stanovení matice užitočnosti. Bodovú hodnotu rizika predstavuje pravdepodobnosť, že k uvedenému riziku dôjde. Tabuľka 34: Riziká ohodnotené kvalitatívne Tabuľka 35: Riziká ohodnotené bodmi 54

Počet bodov Tabuľka 36: Riziká ohodnotené bodmi a vynásobené váhou 7.1.1. Vyhodnotenie výsledného efektu Vyhodnotenie výsledného efektu je porovnanie váženej užitočnosti a stupňa váženého rizika. Tabuľka 37: Vyhodnotenie výsledného efektu Obrázok 29: Porovnanie súčtu poradí 14 12 10 8 6 4 2 0 Variant 1 Variant 2 Variant 3 Z uvedenej tabuľky a grafu vyplýva, že na základe zvolených kritérií a priority jednotlivých kritérií (váha), je najvýhodnejší variant č.3. Variant č.3 doporučujeme realizovať. 55

7.2. Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre dop. variant Energetický posudok preukázal, že v objekte sú ešte možnosti úspor predovšetkým v spotrebe tepla, hlavne vo využívaní odpadného tepla a v zlepšení tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií. Všetky výpočty, závery a odporučenia tohto energetického posudku vychádzajú z posúdenia spotreby energie, potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v objektoch. Výška investičných nákladov a ekonomické hodnotenie jednotlivých variantov vychádza z obvyklých cien strojov, zariadení a stavebných materiálov a z cien energie a jednotlivých médií v dobe spracovania tohto energetického posudku. V ekonomickom hodnotení bola uvažovaná výška diskontnej sadzby 4 %. Zložený nárast cien energie bol uvažovaný vo výške 6 %. Tabuľka 38: Celková výška dosiahnuteľných úspor energie pre doporučený variant 7.3. Záverečné odporúčanie Záverom môžeme konštatovať, že doporučený variant 3 energeticky úsporných opatrení je ekonomicky výhodnejší ako doterajší stav a na základe zvolených kritérií a priorít najvýhodnejší spomedzi navrhovaných variantov. Rozhodnutie však ostáva na vedení spoločnosti pre ktoré z navrhovaných variantov alebo len čiastkových opatrení sa rozhodne. 56

8. REKAPITULAČNÝ LIST ENEREGETICKÉHO AUDITU 57

Spotreba energie pred a po realizácií navrhnutých opatrení je určená z normatívneho výpočtu tepelných strát objektu pre normalizovaný klimatický rok. (3422 0 D) 8.1. Zhrnutie energetických a enviromentálnych prínosov. Tabuľka 39: Koeficienty pre prepočet úspor na primárnu energiu 58

Tabuľka 40: Energetické a enviromentálne prínosy Vypočítané prínosy sú za nasledovných podmienok: (v) Východiskové hodnoty sú pre normovanú potrebu tepla na vykurovanie (vrátane pomocnej haly ako keby bola vykurovaná). (H) Hodnoty po realizácií navrhnutého súboru opatrení sú pre normovanú potrebu tepla na vykurovanie. Prínosy tvoria rozdiel (V) (H). 59