ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 TEXTOVÁ ČASŤ 2012

OBSTARÁVATEĽ Trenčiansky samosprávny kraj K dolnej stanici 7282/20A 911 01 Trenčín info@tsk.sk www.tsk.sk Obstarávateľská činnosť Ing. arch. Marianna Bogyová Spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP ÚPD reg. č. 140 SPRACOVATEĽ AŽ PROJEKT s.r.o. Toplianska 28, 821 07 Bratislava +421 2 45523896 atelier@azprojekt.sk www.azprojekt.sk RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV Hlavný riešiteľ Ing. Mária Krumpolcová Urbanizmus Demografia a bývanie Sociálna infraštruktúra Hospodárstvo Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a životné prostredie Krajinná štruktúra a ÚSES, Kultúrne dedičstvo Doprava Vodné hospodárstvo Energetika Grafika Ing. Mária Krumpolcová Ing. Vojtech Krumpolec Ing. arch. Juraj Krumpolec Ing. Terézia Okšová Ing. Mária Krumpolcová Mgr. Jana Sálková REGIKOM Doc. Ing. Jozef Tvrdoň, CSc. Ing. Terézia Davidová Mgr. Jana Sálková Mgr. Jana Sálková Ing. Mária Krumpolcová Ing. Ľubomír Mateček Ing. Libuša Iványová Ing. Vojtech Krumpolec Ing. arch. Juraj Krumpolec Ing. arch. Peter Derevenec Mgr. Jana Sálková Jakub Ürge ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 2

OBSAH 1 ÚVOD 5 1.1 Predmet riešenia 5 1.2 Hlavné ciele riešenia 6 1.3 Súlad s Územnými a hospodárskymi zásadami 7 1.4 Základné východiskové podklady 8 2 NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU 10 2.1 Stručná charakteristika riešeného územia 10 2.2 Vymedzenie riešeného územia 11 2.3 Základná urbanistická koncepcia riešenia 13 2.3.1 Popis a zdôvodnenie navrhovanej základnej urbanistickej koncepcie riešenia 13 2.3.2 Návrh priestorového usporiadania územia a návrh zásad jeho využitia 15 2.4 Medzinárodné a európske svislosti 24 2.5 Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry 26 2.5.1 Súvislosti vo väzbe na Koncepciu územného rozvoja Slovenska 26 2.5.2 Záväzná časť KURS 2001 27 2.5.3 Sídelné štruktúry 36 2.5.4 Sídelná štruktúra 39 2.5.5 Požiadavky na spracovanie podrobnejších riešení územného rozvoja vybraných území 46 2.6 Základné demografické východiská 49 2.6.1 Obyvateľstvo 49 2.6.2 Bytový fond 80 2.7 Sociálna infraštruktúra 98 2.7.1 Školstvo 98 2.7.2 Zdravotníctvo 105 2.7.3 Sociálna starostlivosť 113 2.7.4 Kultúra 120 2.7.5 Telovýchova a šport 124 2.8 Hospodárska základňa 128 2.8.1 Zhodnotenie stavu hospodárstva v širších makroekonomických súvislostiach 128 2.8.2 Priemyselná výroba a stavebníctvo 145 2.8.3 Nerastné suroviny 164 2.8.4 Poľnohospodárstvo 172 2.8.5 Lesné hospodárstvo 195 2.9 Rekreácia a cestovný ruch 204 2.9.1 Základné východiská a predpoklady rozvoja 204 2.9.2 Požiadavky na spracovanie podrobnejších riešení územného rozvoja vybraných území 217 2.10 Životné prostredie 218 2.10.1 Ovzdušie 218 2.10.2 Voda 227 2.10.3 Pôda 240 2.10.4 Hluk 244 ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 3

2.10.5 Žiarenie 245 2.10.6 Seizmicita 248 2.10.7 Zdravotný stav obyvateľstva 248 2.11 Odpadové hospodárstvo 254 2.11.1 Bilancia vzniku odpadov 254 2.11.2 Nakladanie s odpadmi 259 2.11.3 Infraštruktúra odpadového hospodárstva 262 2.12 Krajinná štruktúra 268 2.12.1 Územný systém ekologickej stability 268 2.12.2 Ochrana prírody a krajiny 274 2.12.3 Starostlivosť o kultúrne dedičstvo 299 2.13 Doprava 312 2.13.1 Dopravná regionalizácia 312 2.13.2 Európske súvislosti dopravnej sústavy Trenčianskeho kraja. 314 2.13.3 Infraštruktúra cestnej dopravy 316 2.13.4 Infraštruktúra železničnej dopravy 321 2.13.5 Infraštruktúra kombinovanej dopravy 322 2.13.6 Infraštruktúra leteckej dopravy 323 2.13.7 Infraštruktúra vodnej dopravy 324 2.13.8 Infraštruktúra cyklistickej dopravy 325 2.13.9 Infraštruktúra hromadnej dopravy 325 2.13.10 Dopravné súvislosti priemyselných parkov. 325 2.14 Vodné hospodárstvo 333 2.14.1 Odtokové pomery 333 2.14.2 Zásobovanie pitnou vodou 348 2.14.3 Odvádzanie a čistenie odpadových vôd 376 2.15 Energetika 397 2.15.1 Zásobovanie elektrickou energiou 397 2.15.2 Zásobovanie zemným plynom 403 2.15.3 Zásobovanie teplom 405 2.15.4 Obnoviteľné zdroje energie 410 2.16 Telekomunikácie a pošta 412 2.16.1 Telekomunikácie 412 2.16.2 Pošta 416 2.17 Komplexné hodnotenie navrhnutého riešenia, najmä environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov 417 2.17.1 Komplexné vyhodnotenie kvality životného prostredia 417 2.17.2 Komplexné hodnotenie navrhnutého riešenia, najmä ekologických dôsledkov 418 2.17.3 Hodnotenie návrhu riešenia z hľadiska ekonomických, sociálnych a územnotechnických dôsledkov 422 2.18 Perspektívne použitie poľnohospodárskej pôdy a lesného pôdneho fondu pre navrhovaný urbanistický rozvoj 424 2.18.1 Perspektívne použitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre navrhovaný urbanistický rozvoj 446 2.18.2 Perspektívne použitie lesného pôdneho fondu pre navrhovaný urbanistický rozvoj 450 ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 4

1 ÚVOD 1.1 Predmet riešenia Pre územie Trenčianskeho kraja je uznesením vlády SR č.284 zo dňa 14.04.1998 schválený ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, ktorého záväzná časť je vyhlásená Nariadením vlády SR č. 149/1998 Z.z. ÚPN VÚC. V roku 2001 došlo k zmene kompetencií v oblasti územného plánovania, ktoré vyplynuli zo zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, zo zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V 30 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa ukladá orgánu územného plánovania, ktorým je v danom prípade samosprávny kraj, obstarať zmeny a doplnky ak je potrebné zohľadniť nové skutočnosti v takom rozsahu, pokiaľ tieto nevyvolávajú nutnosť spracovať nový územný plán regiónu. V roku 2001 bola vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 (ďalej len KURS), schválená uznesením vlády SR č. 1033 zo dňa 31.10.2001, ktorá rieši celoštátne požiadavky na rozvoj štátu a jeho regiónov. Jej záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528 zo dňa 14.08.2002. Na základe uvedených skutočností, vznikla potreba vypracovania Zmien a doplnkov územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja, ktorá vyplynula aj z Uznesenia vlády SR č.473 z 09.05.2002 k správe o zabezpečení vypracovania Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR a Uznesenia č.969 zo dňa 04.09.2002 k návrhu na zmenu uznesenia vlády SR č. 473 z 09.05.2002, v ktorom sa odporúča predsedom samosprávnych krajov v bode C.2 zabezpečiť obstaranie a schválenie zmien a doplnkov ÚPN VÚC jednotlivých krajov do 31. decembra 2003 a v bode C.3 spolupracovať pri dopracovaní štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach SR. V súlade so stavebným zákonom boli vypracované a v roku 2004 schválené uznesením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 260/2004 Zmeny a doplnky č. 1/2004 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja, ktorých záväzná časť je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Trenčianskeho samosprávneho kraja č.7/2004. Zmeny a doplnky č.1 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja predstavovali účelové zmeny vyplývajúce z lokalizácie priemyselných parkov a priemetu záväznej časti KURS 2001 (Nariadenie vlády č.528 zo dňa 14.08.2002) do ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja. V roku 2008 došlo k potrebe zosúladiť odvetvové koncepčné rozvojové dokumenty Trenčianskeho kraja, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja s priestorovými súvislosťami špecifikovanými v ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja a aktualizovať aj ostatné časti územného plánu vo vzťahu na nové koncepčné dokumenty a stratégie. Išlo hlavne o požiadavky:

Priemet schválených dokumentov v oblasti dopravy, v súlade s uplatnenými požiadavkami MDPT SR a správcov dopravnej vybavenosti, vrátane ciest II. a III. triedy, Zapracovanie koncepcie KÚŽP Plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií pre Trenčiansky kraj, Stanovenie zásad pre umiestnenie veterných parkov, Aktualizácia socioekonomickej problematiky, Aktualizácia hlavných cieľov pri rozvoji cestovného ruchu a rekreácie v Trenčianskom kraji, Priemet regionálnej surovinovej politiky na podklade uznesenia vlády z r. 2005, Priemet upravenej smernej časti KURS 2001 relevantnej pre riešené územie Priemet Programu starostlivosti o mokrade Slovenska na r. 2008 2014. V súlade s vyššie uvedeným, Trenčiansky samosprávny kraj obstaral spracovanie zmien a doplnkov č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja. Zmeny a doplnky č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja boli schválené uznesením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja č. 297/2011, zo dňa 26.10.2011, ktorých záväzná časť je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Trenčianskeho samosprávneho kraja č.8/2011. Na základe požiadavky Trenčianskeho samosprávneho kraja, je vypracovaný Územný plán veľkého územného celku v plnom znení (v textovej a grafickej časti), v zmysle Zmien a doplnkov č. 2, ktorý nie je predmetom schvaľovania. Preto niektoré kapitoly, ktoré neboli predmetom zmien a doplnkov sú uvádzané v pôvodnom znení. Kapitola 2.18 Perspektívne použitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného fondu na nepoľnohospodárske účely vzhľadom na špecifický charakter je uvádzaná v štruktúre: ÚPN VÚC 1998 Zmeny a doplnky č. 1/2004 Zmeny a doplnky č. 2/2011 1.2 Hlavné ciele riešenia Základným cieľom ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja je podľa ust. 1 stavebného zákona komplexne riešiť funkčné využitie územia, stanoviť zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinovať jednotlivé činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia v súlade so zabezpečením trvalého rozvoja všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek. Dôvodom obstarania ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja je vypracovanie koncepčnej strategickej územnoplánovacej dokumentácie pre koordinovanie a zosúladenie jednotlivých odvetvových rozvojových koncepcií a ich premietnutie do polohy, ktorá zodpovedá rozhodovacej úlohe orgánov Trenčianskeho kraja a jednotlivých okresov. Hlavnými úlohami ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja sú: stanoviť spôsob využitia a usporiadania územia dosiahnuť proporcionálny rozvoj územia kraja a jeho jednotlivých okresov z hľadiska sociálno demografického, sídelného, hospodárskeho, kultúrno spoločenského, rekreačného, územno technického v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 6

dosiahnuť plnohodnotné zapojenie územia kraja do nadregionálnej, celoštátnej až medzinárodnej štruktúry vytvoriť relatívne rovnocenné podmienky pre obyvateľov Trenčianskeho kraja vymedziť priestory pre rozvoj sídelnej štruktúry a priestory pre zachovanie súčasnej krajinnej štruktúry stanoviť limity rozvoja územia z hľadiska racionálneho využívania a ochrany prírody a krajiny, ochrany životného prostredia a rozvíjania kultúrneho dedičstva zdôrazniť špecifiká Trenčianskeho kraja a jeho jednotlivých okresov podporiť vidiecke osídlenie ako základný predpoklad renesancie zamestnanosti v poľnohospodárstve a zachovania typickej identity krajiny dosiahnuť prepojenie jednotlivých funkčných systémov osídlenia (bývanie, sociálna infraštruktúra, hospodárstvo, rekreácia) a technickej a dopravnej infraštruktúry do celkového riešenia navrhnúť opatrenia na dosiahnutie ekologickej stability krajiny navrhnúť zmeny rozvoja pre dlhodobý výhľad rozvoja kraja stanoviť regulatívy územného rozvoja a verejnoprospešné stavby. Cieľom zmien a doplnkov č. 2 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja je územný priemet nových skutočností týkajúcich sa priestorového rozvoja kraja vyplývajúcich z vypracovaných odvetvových koncepčných dokumentov kraja a jednotlivých rezortov. V zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky (kompetenčný zákon) bol uskutočnený prechod zriaďovateľskej funkcie k vybraným druhom dovtedy štátnych zariadení z orgánov štátu na samosprávne kraje a obce. Ide o zariadenia sociálnej infraštruktúry, dopravné zariadenia cesty II. a III. tried. 1.3 Súlad s Územnými a hospodárskymi zásadami Územný plán veľkého územného celku Trenčianskeho kraja bol vypracovaný v rokoch 1996 až 1997 a následne schválený uznesením vlády SR č. 284 zo dňa 14. 04. 1998. ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja bol vypracovaný na základe Územných a hospodárskych zásad (ÚHZ), ktoré boli spracované pre v tom čase platné okresy a ktoré stanovili hlavné ciele a požiadavky pre vypracovanie ÚPN VÚC. Ide o nasledovné zadávacie dokumenty okresov: ÚHZ pre ÚPN VÚC regiónu Trenčín, ÚHZ pre ÚPN VÚC okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava, ktoré boli prerokované, dohodnuté a schválené uznesením vlády SR č. 691/1996 Trenčín, ÚHZ okresu Prievidza, ÚHZ pre ÚPN VÚC regiónu Topoľčany (riešil súčasné okresy Topoľčany, Bánovce nad Bebravou a Partizánske), regiónu Senica, ktorý rieši súčasné okresy Senica, Skalica a Myjava. V kontexte vyššie uvedeného možno konštatovať, že všetky zámery územného rozvoja kraja špecifikované v zmenách a doplnkoch č. 2 sú v súlade s pôvodne schválenými ÚHZ pre jednotlivé okresy, ktoré tvorili východiskový podklad pre ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja. ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 7

1.4 Základné východiskové podklady Pri Návrhu ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja sa vychádzalo z týchto základných dokumentov: Prerokovaná urbanistická štúdia pre ÚPN VÚC regiónu Trenčín Schválené ÚHZ pre ÚPN VÚC regiónu Trenčín (1996) Prerokovaná urbanistická štúdia pre ÚPN VÚC okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava Schválené ÚHZ pre ÚPN VÚC okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava (1996) Prerokovaná urbanistická štúdia pre ÚPN VÚC okresu Prievidza Schválené ÚHZ pre ÚPN VÚC okresu Prievidza (1996) Prerokovaná urbanistická štúdia pre ÚPN VÚC regiónu Topoľčany Schválené ÚHZ pre ÚPN VÚC regiónu Topoľčany (1997) Schválené ÚHZ pre ÚPN VÚC regiónu Senica (1996) Prerokovaný koncept riešenia pre ÚPN VÚC regiónu Senica Koncept riešenia ÚPN VÚC Biele Karpaty Koncept riešenia ÚPN VÚC Strážovské vrchy Koncepcia územného rozvoja Slovenska I. návrh (1994) Koncepcia územného rozvoja Slovenska II. návrh (1997) Schválené Zásady pre realizáciu územného rozvoja Slovenska II. návrh (1997) Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (1992) Regionálne územné systémy ekologickej stability jednotlivých bývalých okresov týkajúcich sa súčasného Trenčianskeho kraja Agenda 21 Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993) Národný environmentálny akčný program Krajský environmentálny akčný program (1997) Pri Zmenách a doplnkoch ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja sa vychádzalo z nasledovných základných dokumentov: Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (ďalej KURS 2001) schválená uznesením vlády SR č. 1033/2001, záväzná časť vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 Z.z.. Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky III (NEHAP III, National Environmental Health Action Plan), prijatý vládou SR uznesením č. 10 zo dňa 11. januára 2006, MZ SR, 2006, Aktualizácia RÚSES Považská Bystrica a Púchov, SAŽP, 2005, Aktualiz. Akčný plán EÚ pre zdravie a životné prostredie pre roky 2004 2010, MZ SR, Energetická politika SR, MH SR, 2006, Koncepcia regionálneho rozvoja cestovného ruchu na programovacie obdobie 2007 2013, TSK, 2006, Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky 2007 2013, MP SR, 2007, Koncepcia rozvoja sociálnych služieb Trenčianskeho samosprávneho kraja, TSK, 2009, Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, MVRR SR, 2001 Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015, MŽP SR, 2006, ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 8

Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy s výhľadom do roku 2010, MDPT SR, 2001, Národný program podpory zdravia, MZ SR a ÚVZ SR, 2005 Návrh koncepcie rozvoja škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja na roky 2007 2013, TSK, 2006, Návrh koncepcie starostlivosti o životné prostredie Trenčianskeho kraja, SAŽP, 2006, Plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií pre územie Trenč. kraja, KÚŽP, 2007, Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho kraja (vrátane jeho dodatkov), TSK, 2003, Program odpadového hospodárstva SR 2006 2010, MŽP SR, 2005, Regionalizácie cestovného ruchu v SR, MH SR, 2005, Regionálna surovinová politika pre oblasť nerastných surovín Trenčianskeho kraja, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava, 2005, Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2008, MP SR, 2008, Správa o stave znečisť. ovzdušia v Trenčianskom kraji v roku 2007, KÚŽP Trenčín, 2008, Správa o stave životného prostredia SR 2008, MŽP SR, 2009, Štandardy a limity pre umiestňovanie veterných parkov a veterných elektrární na území Slovenskej republiky, CEA, 2006, Štátna politika zdravia v Slovenskej republike, MZ SR, 2000, Vodný plán Slovenska, MŽP SR, 2009, Stratégia odborného vzdelávania a prípravy Trenčianskeho samosprávneho kraja, TKS 2010. ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 9

2 NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU 2.1 Stručná charakteristika riešeného územia Riešené územie ÚPN VÚC je stanovené územím Trenčianskeho kraja, ktorý bol zriadený podľa zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Západnú hranicu riešeného územia tvorí štátna hranica s Českou republikou, ktorá klasifikuje tento región ako prihraničný. Na severovýchode susedí Trenčiansky kraj so Žilinským krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým krajom a na juhu s Nitrianskym a Trnavským krajom. Z hľadiska geomorfológie je riešené územie pomerne členité. Pozdľž hraníc s Českou republikou sa rozprestierajú Biele Karpaty. Z juhu do tejto západnej časti zasahuje Myjavská pahorkatina a Malé Karpaty, na severe Javorníky. Pod týmito pohoriami sa rozkladajú jednotlivé kotliny Považského podolia. Táto niva Váhu tvorí centrálnu časť osídlenia. Strednú časť riešeného územia vypĺňajú Strážovské vrchy, ktoré v južnej časti prechádzajú do Považského Inovca. Zo západnej časti sa pohoria zvažujú k Považskému podoliu a z východnej strany do Podunajskej pahorkatiny, Nitrianskej nivy, ktorá tvorí predovšetkým územie okresu Bánovce nad Bebravou a časť okresu Partizánske. Zo severnej časti Strážovské vrchy pokračujú pohorím Súľovské vrchy a Lučanská Fatra. Východnú časť riešeného územia tvorí uzavretá medzihorská Hornonitrianska kotlina, ktorá na juhozápade prechádza údolím Nitry do Nitrianskej nivy. Kotliny obklopujú z juhu predhoria a výšiny Tríbeča a Vtáčnika, severnejšie Kremnické hory a Žiar a zo Strážovských vrchov do stredu kotliny vybiehajú výšiny Malej Magury, ktorá oddeľuje horný tok Nitry od jej prítoku Nitrice. Územie riešené v ÚPN VÚC leží na hlavnej rozvojovej osi Slovenska. Považím prebiehajú koridory dopravnej a technickej infraštruktúry nadregionálneho významu. Trenčiansky kraj má sídelnú štruktúru danú predovšetkým morfológiou územia. Nosná považská sídelná rozvojová os s centrom Trenčín a paralelne s ňou sídelná rozvojová os na Hornom Ponitrí sa rozprestiera od Partizánskeho cez Prievidzu až po Nitrianske Pravno. Tieto dve osi sú vzájomne prepojené sídelnou rozvojovou osou od Trenčína cez Bánovce nad Bebravou po Topoľčany z Nitrianskeho kraja. V osídlení kraja sa nachádzajú viaceré sídelné formy, vrátane špecifických foriem, ako je kopaničiarske osídlenie na Myjavsku, v podnoží Bielych Karpát a Javorníkov a na Hornej Nitre vo Valaskej Belej. Špecifický ráz osídlenia sa nachádza aj v rámci Strážovských vrchov. Z hľadiska hodnotenia hospodárskej základne možno riešené územie klasifikovať ako veľmi rôznorodé. Ekonomicky vyspelé je najmä Považie a Horná Nitra. Hospodárska štruktúra kraja je najmenej diverzifikovaná spomedzi jednotlivých krajov Slovenska. Z celkového počtu pracujúcich v národnom hospodárstve k 31. 12. 2007 pracovalo 12 % v Trenčianskom kraji. Významné zastúpenie v rámci tvorby pracovných miest má v kraji sekundárny sektor (46 %) a to najmä v oblasti priemyslu, čo predstavovalo 39 % (v absolútnom vyjadrení 97 228 osôb), ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 10

čím sa trenčiansky kraj zaradil na prvé miesto spomedzi ostatných krajov SR. Druhým významnejším sektorom z pohľadu vytvárania pracovných príležitostí je obchod, ktorý predstavoval 18 % z celkového počtu pracujúcich v kraji. V terciálnom sektore pracovalo v kraji celkovo 125 372 osôb a to najmä v trhových službách 61 %. Pomerne málo pracujúcich pracovalo v kraji v primárnom sektore (4,18 %). Pre budúci rozvoj hospodárstva Trenčianskeho kraja je potrebné sa zamerať na zmenu štruktúry hospodárstva presunom z primárnych výrobných činností do terciálnej sféry reprezentovanej obchodom a službami. V týchto ukazovateľoch má Trenčiansky kraj v porovnaní s ostatnými krajmi SR rezervy. Pre podporu rozvoj malého a stredného podnikania bude potrebné intenzívnejšie podporovať rozvoj priemyselných parkov, ktoré môžu významnú úlohu zohrať jednak pri podpore začínajúcich podnikateľov, ale predovšetkým podnikateľských subjektov naviazaných spoluprácou na veľké firmy, ktoré do regiónu prinášajú zahraničný kapitál. Prírodnú scenériu riešeného územia dotvárajú viaceré kultúrno historické hodnoty. Napríklad hrady v Trenčíne, Beckove, Čachticiach, Uhrovci, Považskom a Vršatskom Podhradí sú významnými dominantami krajiny. Významným kultúrnym dedičstvom je aj zámok v Bojniciach. Okrem toho sa tu nachádzajú aj národné kultúrne pamiatky v Brezovej pod Bradlom, Myjave a Uhrovci, ktoré sa viažu na najvýznamnejšie historické udalosti Slovenska. 2.2 Vymedzenie riešeného územia Súčasné vymedzenie riešeného územia ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja je tvorené územiami deviatich okresov s celkovým počtom 276 obcí. Tab. 1 Vymedzenie riešeného územia Okres Rozloha v km 2 Počet obcí k 31.12.2010 Počet obyvateľov k 31.12.2010 Trenčín 675 37 113 994 Bánovce nad Bebravou 462 43 37 836 Ilava 359 21 60 593 Myjava 326 17 27 726 Nové Mesto nad Váhom 580 34 62 708 Partizánske 301 23 47 086 Považská Bystrica 463 28 63 890 Prievidza 960 52 139 535 Púchov 375 21 45 451 Spolu 4 501 276 598 819 Zdroj: ŠÚ SR Podľa Nariadenia vlády SR č. 258/96, ktorým sa vydáva zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v SR, územia okresov Trenčianskeho kraja sa skladajú z týchto katastrálnych území miest a obcí. ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 11

Okres Bánovce nad Bebravou: Mesto: Bánovce nad Bebravou Obce: Borčany, Brezolupy,Cimenná, Čierna Lehota, Dežerice, Dolné Naštice, Dubnička, Dvorec, Haláčovce, Horné Naštice, Chudá Lehota, Krásna Ves, Kšinná, Libichava, Ľutov, Malá Hradná, Malé Hoste, Miezgovce, Nedašovce, Omastiná, Otrhánky, Pečeňany, Podlužany, Pochabany, Pravotice, Prusy, Ruskovce, Rybany, Slatina nad Bebravou, Slatinka nad Bebravou, Šípkov, Šišov, Timoradza, Trebichava, Uhrovec, Uhrovské Podhradie, Veľké Držkovce, Veľké Hoste, Veľké Chlievany, Vysočany, Zlatníky, Žitná Radiša Okres Ilava: Mestá: Ilava, Dubnica nad Váhom, Nová Dubnica Obce: Bohunice, Bolešov, Borčice, Červený Kameň, Dulov, Horná Poruba, Kameničany, Košeca, Košecké Podhradie, Krivoklát, Ladce, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa, Vršatské Podhradie, Zliechov Okres Myjava: Mestá: Myjava, Brezová pod Bradlom Obce: Brestovec, Bukovec, Hrašné, Chvojnica, Jablonka, Kostolné, Košariská, Krajné, Podkylava, Polianka, Poriadie, Priepasné, Rudník, Stará Myjava, Vrbovce Okres Nové Mesto nad Váhom: Mestá: Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá Obce: Beckov, Bošáca, Brunovce, Bzince pod Javorinou, Čachtice, Častkovce, Dolné Srnie, Haluzice, Horná Streda, Hôrka nad Váhom, Hrádok, Hrachovište, Kalnica, Kočovce, Lubina, Lúka, Modrová, Modrovka, Moravské Lieskové, Nová Bošáca, Nová Lehota, Nová Ves nad Váhom, Očkov, Pobedim, Podolie, Potvorice, Považany, Stará Lehota, Trenčianske Bohuslavice, Vaďovce, Višňové, Zemianske Podhradie Okres Partizánske: Mesto: Obce: Partizánske Bošany, Brodzany, Hradište, Chynorany, Ješkova Ves, Klátova Nová Ves, Kolačno, Krásno, Livina, Livinské Opatovce, Malé Kršteňany, Malé Uherce, Nadlice, Nedanovce, Ostratice, Pažiť, Skačany, Turčianky, Veľké Kršteňany, Veľké Uherce, Veľký Klíž, Žabokreky nad Nitrou Okres Považská Bystrica: Mesto: Považská Bystrica Obce: Bodiná, Brvnište, Čelkova Lehota, Dolná Mariková, Dolný Lieskov, Domaniža, Ďurďové, Hatné, Horná Mariková, Horný Lieskov, Jasenica, Klieština, Kostolec, Malé Lednice, Papradno, Plevník Drienové, Počarová, Podskalie, Prečín, Pružina, Sádočné, Slopná, Stupné, Sverepec, Udiča, Vrchteplá, Záskalie ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 12

Okres Prievidza: Mestá: Prievidza, Bojnice, Handlová, Nováky Obce: Bystričany, Cigeľ, Čavoj, Čereňany, Diviacka Nová Ves, Diviaky nad Nitricou, Dlžín, Dolné Vestenice, Horná Ves, Horné Vestenice, Chrenovec Brusno, Chvojnica, Jalovec, Kamenec pod Vtáčnikom, Kanianka, Kľačno, Kocurany, Kostolná Ves, Koš, Lazany, Lehota pod Vtáčnikom, Liešťany, Lipník, Malá Čausa, Malinová, Nedožery Brezany, Nevidzany, Nitrianske Pravno, Nitrianske Rudno, Nitrianske Sučany, Nitrica, Opatovce nad Nitrou, Oslany, Podhradie, Poluvsie, Poruba, Pravenec, Radobica, Ráztočno, Rudnianska Lehota, Sebedražie, Seč, Šutovce, Temeš, Tužina, Valaská Belá, Veľká Čausa, Zemianske Kostoľany Okres Púchov: Mesto: Púchov Obce: Beluša, Dohňany, Dolná Breznica, Dolné Kočkovce, Horná Breznica, Horovce, Kvašov, Lazy pod Makytou, Lednica, Lednické Rovne, Lúky, Lysá pod Makytou, Mestečko, Mojtín, Nimnica, Streženice, Visolaje, Vydrná, Záriečie, Zubák. Okres Trenčín: Mestá: Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice Obce: Adamovské Kochanovce, Bobot, Dolná Poruba, Dolná Súča, Drietoma, Dubodiel, Horná Súča, Horňany, Horné Srnie, Hrabovka, Chocholná Velčice, Ivanovce, Kostolná Záriečie, Krivosúd Bodovka, Melčice Lieskové, Mníchova Lehota, Motešice, Neporadza, Omšenie, Opatovce, Petrova Lehota, Selec, (Skalka nad Váhom), Soblahov, Svinná, Štvrtok, Trenčianska Teplá, Trenčianska Turná, Trenčianske Jastrabie, Trenčianske Mitice, Trenčianske Stankovce, Trenčianske Teplice, Veľká Hradná, Veľké Bierovce, Zamarovce 2.3 Základná urbanistická koncepcia riešenia 2.3.1 Popis a zdôvodnenie navrhovanej základnej urbanistickej koncepcie riešenia Hlavné zásady koncepcie rozvoja ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja rámcovo vychádzajú so schválených jednotlivých ÚHZ ÚPN VÚC v pôvodne vymedzených hraniciach, ktoré v súlade s novým územnosprávnym členením sú transformované do celkovej navrhovanej urbanistickej koncepcie kraja. Základná urbanistická koncepcia riešenia vychádza na jednej strane z územných daností, limitov a potenciálov územia kraja a na druhej strane zo súčasných reálnych podmienok, potrieb jednotlivých okresov, vlastného kraja ako aj z požiadaviek jednotlivých rezortných koncepcií. Riešenie ÚPN VÚC rešpektuje skutočnosť, že v zmysle súčasných platných právnych predpisov jednotlivé obce sú zodpovedné za územný rozvoj svojho katastrálneho ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 13

územia. Z tohto dôvodu urbanistická koncepcia ÚPN VÚC v znení následných zmien a doplnkov sa zameriava na návrh nadregionálnych a regionálnych zámerov pre návrhové obdobie do roku 2025, prípadne vytvára predpoklady pre realizáciu zámerov po tomto období, predovšetkým v podobe územnej rezervy. V návrhu ÚPN VÚC sa uvažuje s vytvorením vyššej úrovne dopravnej infraštruktúry v cestnej doprave - z hľadiska potrieb kraja a jednotlivých okresov výraznejším funkčným a dopravným prepojením v rámci celého kraja s posilnením funkčných a dopravných väzieb jednotlivých okresných miest s krajským sídlom a s posilnením väzieb na ČR (rýchlostná cesta R6). Ide hlavne o vytvorenie výrazného dopravného prepojenia Trenčína cez Bánovce nad Bebravou na Prievidzu (rýchlostná cesta R2), zabezpečenie prepojenia Trenčína s Partizánskym a Myjavou, čím sa zkompaktní základný dopravný skelet kraja. v železničnej doprave - modernizáciou železničných tratí - zabezpečením koridoru pre vysokorýchlostnú železničnú trať vo vodnej doprave - rešpektovaním požiadavky splavnenia Váhu s prístavmi v týchto lokalitách: Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Púchov, Považská Bystrica v leteckej doprave s verejnými letiskami nadregionálneho významu - letiska v Trenčíne s doporučením na získanie štatútu medzinárodnej dopravy - letiska v Prievidzi so štatútom medzinárodnej dopravy technickej infraštruktúry - rešpektovaním existujúcej siete energetických rozvodov a jej postupnej dostavby a rekonštrukcie nevyhovujúcich zariadení - zabezpečením postupnej plynofikácie obcí kraja - zabezpečením zodpovedajúceho stupňa zásobovania pitnou vodou obyvateľov a odkanalizovania obcí ochrany životného prostredia V návrhu ÚPN VÚC v znení zmien a doplnkov, je okrem dymanického rozvoja v oblasti dopravy, ktorá podmieňuje rozvoj ostatných funkčných zložiek územia, nevyhnutné orientovať sa na: - elimináciu negatívnych antropogénnych vplyvov - stabilizáciu krajinného a životného prostredia - obnovu ekologickej rovnováhy - ekologickú transformáciu hospodárstva, hlavne energetiky, chemického priemyslu a ťažby uhlia predovšetkým v oblasti Hornej Nitry ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 14

2.3.2 Návrh priestorového usporiadania územia a návrh zásad jeho využitia Zásady priestorového rozvoja a usporiadania územia ÚPN VÚC kraja sú formulované pre jednotlivé priestorové štruktúry a okresy. V rámci návrhu ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja na základe urbanistických súvislostí a intenzity vzájomných vzťahov boli vymedzené: jadrá osídlenia funkčné priestory Okres Bánovce nad Bebravou Okres Bánovce nad Bebravou je novovytvoreným okresom, ktorý vznikol novým územnosprávným členením v roku 1996. Je druhým okresom Trenčianskeho kraja s najmenším počtom obyvateľov, avšak s priaznivým demografickým vývojom, čo súvisí s jeho vekovou štruktúrou. Táto tendencia môže pretrvávať za predpokladu stabilizovania ekonomickej základne. Väčšinu územia zaberajú nížiny Podunajskej pahorkatiny, do ktorej zasahujú zo severu Strážovské vrchy a zo západu Považskú Inovec. Územie má veľmi rozdrobenú sídelnú sieť. Okrem mesta Bánovce nad Bebravou, ktoré je okresným sídlom, s počtom 20 179 obyvateľov (rok 2010), sa tu nenachádza ani jedno sídlo s počtom viac ako 2000 obyvateľov. Vidiecke rozptýlené osídlenie je reprezentované sídlami nizších veľkostných kategórií, väčšinou do 1000 obyvateľov. V kategórii 1000 1999 obyvateľov sa nachádzajú len dve sídla Rybany a Uhrovec. Celkovo možno konštatovať, že vidiecke sídla zaznamenávajú pokles počtu obyvateľstva. Osídlenie je súčasťou Ponitrianskej sídelnej rozvojovej osi, ktorá prechádza z Trenčína cez Bánovce nad Bebravou do Topoľčian, Nitry a Komárna. Centrom osídlenia regionálneho významu je okresné mesto Bánovce nad Bebravou. Pre mesto je typická relatívne diverzifikovaná hospodárska štruktúra, v ktorej dominuje strojársky, odevný, drevospracujúci a nábytkársky, obuvnícky a potravinársky priemysel. Z hľadiska výkonnosti, okres Bánovce nad Bebravou patrí medzi okresy s výrazne zaostávajúcou výkonnosťou priemyslu. Mesto má dobré podmienky pre rekreačné využitie. Plaváreň a kúpalisko využívajú termálny prameň situovaný v miestnej časti Bánoviec nad Bebravou v Biskupiciach. Subregión Podhorie, ktorý vznikol ako dobrovoľné zoskupenie obcí s rekreačnou funkciou v predhorí Strážovských vrchov Podlužany, Timoradza, Slatinka nad Bebravou, Slatina nad Bebravou, Šípkov, Trebichava, Čierna Lehota a Krásna Ves, vytvára špecifický prvok okresu. Na území okresu sú vytvorené mikroregióny: Mikroregión Machnáč Inovec s obcami: Bobot, Dubodiel, Horňany, Motešice, Neporadza, Petrova Lehota, Svinná, Trenčianske Jastrabie, trenčianske Mitice, veľká Hradná, Mikroregióm Bánovecko Bánovce nad Bebravou, Brezolupy, Dubnička, Dvorec, Horné Naštice, Ľutov, Miezgovce, Prusy, Veľké Chlievany ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 15

Cez územie je navrhovaná rýchlostná cesta R2 v úsekoch Chocholná križovatka s diaľnicou D1 Bánovce nad Bebravou Nováky Prievidza Handlová hranica Banskobystrického kraja, vrátane úsekov preložiek cesty I/50 vyvolaných realizáciou rýchlostnej cesty R2. Výhľadovo sa uvažuje s rýchlostnou cestou R8 v úsekoch hranica Nitrianskeho kraja Ostratice k.ú. Brezolupy križovatka s rýchlostnou cestou R2. Železničné prepojenie smeruje z Trenčína cez Bánovce nad Bebravou do železničného uzla v Chynoranoch. Okres Ilava Predstavuje novovytvorený okres, ktorý vznikol z pôvodného územného obvodu Ilava a Dubnica nad Váhom, s okresným sídlom v meste Ilava. Okres Ilava leží v údolí rieky Váh, pričom zo severu zasahujú do okresu pohoria Bielych Karpát a z juhovýchodnej strany časť Strážovských vrchov. V okrese sa strieda mestský typ osídlenia, previazaný sieťou vidieckych sídiel pozdľž Váhu, ktorý má formu pásového osídlenia nadväzujúceho na rovnaký typ osídlenia Trenčianskeho okresu. Osídlenie okresu je súčasťou Považskej hlavnej sídelnej rozvojovej osi. Okrem hlavnej sídelnej rozvojovej osi je nevyhnutné z krajského hľadiska posilniť význam vedľajšej (regionálnej) sídelnej rozvojovej osi, ako aj komunikačnej rozvojovej osi v smere Ilava Valaská Belá Nitrianske Rudno Prievidza. Okres má špecifické postavenie. Okresné sídlo má 5 572 obyvateľov, pričom celý okres má 60 593 obyvateľov (rok 2010). V súčasnosti je potrebné v tomto okrese počítať s rôznymi tokmi obyvateľov za administratívnymi a ostatnými službami. V rámci sídelnej štruktúry existujú v okrese okrem okresného sídla ešte dve sídla s významným postavením Dubnica nad Váhom s počtom 24 914 obyvateľov a Nová Dubnica s počtom 11 689 obyvateľov, ktoré sú navyše v tesnej blízkosti, čo vytvára vhodné podmienky pre sídelnú deľbu práce. Obidve sídla sú v značnej miere poznačené vplyvmi industrializácie a urbanizácie Slovenska v 50 60 rokoch, čo sa prejavilo na urbanisticko architektonickej štruktúre sídiel. Nová Dubnica vznikla v roku 1953 ako satelitné mesto pri novovzniknutom priemyselnom komplexe s prevažujúcou funkciou bývania. Územím okresu prechádzajú hlavné existujúce ako aj uvažované dopravné koridory a koridory technickej infraštruktúry nadregionálneho a regionálneho významu, čo značne ovplyvňuje územný rozvoj okresu. Okres Ilava má heterogénnu odvetvovú štruktúru priemyslu, s prevahou zastúpenia strojárskeho priemyslu, elektrotechnický priemysel, výroba stavebných hmôt, drevospracujúci priemysel. Okres Myjava Súčasné vymedzenie okresu Myjava je návratom k stavu pred rokom 1960. V roku 1960 okres Myjava zanikol a spolu s vtedajšími okresmi Senica, Skalica a čiastočne Malacky vznikol bývalý okres Senica. Okres Myjava je vytvorený z bývalého obvodu Myjava s pričlenením štyroch obcí z bývalého obvodu Stará Turá Hrašné, Kostolné, Krajné a Podkylava. Svojou rozlohou je tretím najmenším okresom kraja, s najnižším počtom obyvateľov. Z hľadiska charakteristiky demografického vývoja patrí okres spolu s okresom Nové Mesto nad Váhom k okresom s najnepriaznivejším, regresívnym vývojom počtu obyvateľov, čoho ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 16

dôsledkom je nezabezpečenie prirodzenej reprodukcie obyvateľstva z vlastných zdrojov okresu. Osídlenie okresu je silne determinované morfológiou územia. Územie okresu prevažne tvorí Myjavská pahorkatina, severnú časť vypľňajú Biele Karpaty a južnú časť výbežky Malých Karpát. Pre územie okresu je charakteristický špecifický kopaničiarsky typ osídlenia zasahujúci až do CHKO Biele Karpaty. V okrese sa nachádzajú dve sídla mestského typu. Myjava s počtom 12 346 obyvateľov a Brezová pod Bradlom počtom 5 302 obyvateľov. V kategórii do 2000 obyvateľov sa nachádzajú v okrese tri sídla Brestovec, Krajné, Vrbovce. Okres leží mimo hlavných sídelných rozvojových osí, pričom však aglomeračnými väzbami medzi sídlami Myjava, Stará Turá a Nové Mesto nad Váhom je okres naviazaný na hlavnú Považskú sídelnú rozvojovú os. Centrom osídlenia okresu je mesto Myjava s počtom 12 346 obyvateľov, ktoré je administratívno správnym sídlom okresu. Z hľadiska zabezpečenia vzájomných medzisídelných väzieb (dochádzka za prácou, za vyššou vybavenosťou, za kooperačnými ekonomickými väzbami, atď.) je nevyhnutné pre rozvoj okresu Myjava ako aj okresné centrum podstatne vylepšiť dopravné napojenie na krajské centrum. Okres Myjava je charakteristický monoštrukturálnou ekonomiku. V priemyselnom centre Myjava a Brezová pod Bradlom dominantné postavenie má kovospracujúci priemysel, s doplnkovým potravinárskym a drevospracujúcim priemyslom. Z hľadiska výkonnosti, okres Myjava patrí medzi okresy s výrazne zaostávajúcou výkonnosťou priemyslu. Okres Nové Mesto nad Váhom Novovytvorený okres tvorí územie bývalého obvodu Nové Mesto nad Váhom a časť bývalého obvodu Stará Turá. Územie okresu vypľňa severný výbežok Myjavskej a Trnavskej pahorkatiny, severozápadnú časť vypľňajú Biele Karpaty, v južnej časti zasahujú do okresu výbežky Malých Karpát a východnú časť vypľňa Považský Inovec. Osou okresu v severojužnom smere je rieka Váh, ktorej niva predstavuje poľnohospodársky krajinný typ. Pre okres je charakteristický nepriaznivý demografický vývoj. Osídlenie okresu charakterizujú sídelné pásy lemujúce tok Váhu, pohorie Malých Karpát a Považského Inovca a pás v podhorí medzi Malými a Bielymi Karpatami. Hlavný sídelný pás pozdľž Váhu predstavuje hlavnú rozvojovú os nielen okresu a kraja, ale aj časť hlavnej sídelnej rozvojovej osi v smere Bratislava Žilina Košice. Sídelný pás pozdľž Váhu sa skladá z troch častí, ktoré pokračujú v smere od okresu Piešťany, pričom nad Novým Mestom nad Váhom sa zbiehajú a pokračujú v zúženej forme smerom do okresu Trenčín: západná dudvážska časť v okrese od obce Očkov po Nové Mesto nad Váhom (regionálny význam) stredná časť pozdľž Váhu (nadregionálny význam) východná časť, medzi úpätím Považského Inovca a ľavým brehom Váhu v okrese od obce Modrovka po Beckov (regionálny význam) Pozdľž úpätia Bielych Karpát prebieha sídelný pás regionálneho významu v smere od Holíča cez Myjavu, Starú Turú, končiaci v Novom Meste nad Váhom. Hlavnú sídelnú rozvojovú os umocňujú hlavné dopravné koridory medzinárodného významu, cestné komunikácie diaľnica D1 a cesta I/61, železničná trať Bratislava Trenčín Žilina. ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 17

Centrom osídlenia okresu je sídlo Nové Mesto nad Váhom s počtom obyvateľov 20 264 a doplnkové centrum osídlenia predstavuje Stará Turá s počtom obyvateľov 9 657. Hlavné rozvojové funkcie sídla Nové Mesto nad Váhom predstavujú funkcie administratívnosprávne (sídlo novovytvoreného okresu), na ktoré nadväzuje rozvoj ďalších funkcií, napríklad kultúrnej, vzdelávacej ekonomickej. Mesto je priemyselné centrum založené na báze strojárstva, potravinárstva, stavebných hmôt. Má dobrý turisticko rekreačný potenciál (rekreačná zóna Zelená voda, vstupné centrum do Malých a Bielych Karpát, Považského Inovca a Myjavskej pahorkatiny). Okrem toho zázemie sídla predstavuje stret troch tradičných poľnohospodárskych kultúr pestovanie vinnej révy, sadovníctvo a pestovanie chmeľu. Rozvojový potenciál sídla vyplýva z výhodnej dopravnej polohy a napojenia na všetky druhy dopravy (po splavnení Váhu aj vodnej dopravy). Rozvoj uvedených funkcií znamená pre sídlo Nové Mesto nad Váhom zaradenie v rámci sídelnej štruktúry ako sídla regionálneho významu s možnosťou plnenia niektorých nadregionálnych funkcií vzhľadom na geografickú polohu v Trenčianskom kraji, špecifickú formu osídlenia v jeho zázemí, v podhorí Bielych Karpát a vhodnú polohu jednak v rámci okresu, ako aj vo väzbe na myjavský okres. Sídlo Stará Turá bude aj v budúcnosti plniť doplnkovú funkciu v rámci ťažiska osídlenia, pričom vzhľadom na svoju špecifickú polohu bude slúžiť ako centrum pre zabezpečenie základných a špecifických potrieb vo väzbe na bezprostredné zázemie hlavne kopaničiarskeho osídlenia. Z vidieckeho osídlenia sa najviac prejavujú sídla vo vážskom páse Horná Streda (1 257 obyv.), Čachtice (3 807 obyv.), Beckov (1 337 obyv.), v podhorí Bielych Karpát sídla Bzince pod Javorinou (2 072 obyv.), Lubina (1 448 obyv.), Moravské Lieskové (2 531 obyv.), Bošáca (1 367 obyv.). Vo vidieckom osídlení hlavne pre kopaničiarske osídlenie v CHKO Biele Karpaty, je potrebné väčšiu pozornosť venovať zabezpečeniu územia technickou infraštruktúrou, využívať netradičné formy energie, podporovať také formy vidieckeho turizmu, ktoré budú integrované s ochranou krajiny a prírody a architektonickourbanistickou štruktúrou tohto osídlenia, s cieľom stabilizácie obyvateľstva. Okres Nové Mesto nad Váhom je charakteristický monoštrukturálnou ekonomiku. V priemyselnom centre Nové Mesto nad Váhom a Stará Turá dominantné postavenie má strojársky priemysel s nadregionálnym významom a predpokladmi rozvoja, ďalej je to potravinársky priemysel v Novom Meste nad Váhom. Na území okresu sú vytvorené mikroregióny: Javorina Bzince pod Javorinou, Dolné Srnie, Lubina, Moravské Lieskové Bošáca Bošáca, Haluzice, Nová Bošáca, Trenčianske Bohuslavice, Zemianske Podhradie Najsilnejšie sídelné väzby sú na susedné okresy, a to v rámci kraja hlavne na okres Trenčín, menej intenzívne sú na Myjavu a mimo kraj na okres Piešťany. Okres Partizánske Okres Partizánske je najjužnejším okresom Trenčianskeho kraja. Je novovytvoreným okresom, ktorý vznikol v roku 1996 z pôvodného územnosprávneho obvodu bývalého okresu Topoľčany. ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 18

Svojou rozlohou je najmenším okresom kraja. Z hľadiska charakteristiky demografického vývoja má okres nepriaznivý vývoj aj z hľadiska prirodzeného prírastku ako aj z nepriaznivého migračného salda. Osídlenie okresu je determinované predovšetkým morfológiou územia. Hornonitrianska sídelná rozvojová os, ktorá prechádza z Topoľčian cez Partizánske smerom do Prievidze sa rozkladá v nive Nitry a Nitrice. Juhovýchodnú časť okresu zaberá pohorie Tríbeča s CHKO Ponitrie. Centrom osídlenia je mesto Partizánske s počtom 24 044 obyvateľov (rok 2010), ktoré je administratívno správnym sídlom okresu. Urbanistická štruktúra mesta má osobitnú formu. Pôvodne bolo koncipované ako líniové záhradné mesto. Je významným reprezentantom funkcionalistického urbanistického riešenia z 30 tych rokov nášho storočia (arch. Karfík). Súčasná komunikačná cestná sieť je zameraná najmä na prepojenie na Topoľčany, s ktorými existujú už z minulosti silné väzby. V súvislosti s novým územnosprávnym členením je potrebné posilniť komunikačné prepojenie na Trenčín a Prievidzu, aj z hľadiska riešenia potrieb zamestnanosti. Pre mesto Partizánske je navrhnutý nový koridor cesta nadregionálneho významu I/64 jednak smerom na Nováky a jednak smerom na Topoľčany, Pri obci Chymorany sa na cestu I/64 napája nová výhľadová trasa rýchlostnej cesty R8, ktorá sa napája na rýchlostnú cestu R2 pri Bánovciach nad Bebravou, čím bude zabezpečené prepojenie Nitrianskeho a Trenčianskeho regiónu dopravnou infraštruktúrou vyššej kvality. Pre zlepšenie dostupnosti mesta Partizánske s krajským mestom sa uvažuje s posilnením cesty II/579 a pri obci Hradište napojiť na rýchlostnú cestu R2 Trenčín Prievidza. Železničná trať z Trenčína cez železničný uzol v Chynoranoch smeruje jednak do Partizánskeho a Prievidze alebo do Topoľčian. Okres Partizánske je charakteristický monoštrukturálnou ekonomikou. V jeho štruktúre sú dve odvetvia, ktoré sú postihnuté poklesom dynamiky vývoja (výroba stavebných hmôt a potravinársky priemysel). Dominantné postavenie má kožiarsky, obuvnícky a gumárenský priemysel, ktorý v zásade určuje dynamiku rozvoja okresu, predovšetkým mesta Partizánske. Okres Považská Bystrica Novovytvorený okres, ktorý tvorí územie bývalého územného obvodu Považská Bystrica. Okres Považská Bystrica leží v údolí rieky Váh pričom zo severu zasahujú do okresu pohoria Javorníkov, a z juhovýchodnej strany časť Strážovských vrchov a Súľovských vrchov. Územie okresu má rozdrobenú sídelnú sieť. Jediné sídlo so štatútom mesta je Považská Bystrica s počtom 41 510 obyvateľov, ktorá je zároveň okresným sídlom. Okrem toho nachádzajú sa v okrese dve sídla s počtom nad 2000 obyvateľov Papradno a Udiča. Vo veľkostnej kategórii 1 000 2 000 obyvateľov sa nachádza 7 sídiel Brvnište, Dolná Mariková, Domaniža, Plevník Drienové, Prečín, Pružiná, Sverepec. Z demografického hľadiska možno územie okresu charakterizovať ako územie s priaznivým demografickým vývojom tak z hľadiska prirodzených prírastkov ako aj s negatívnym imigračným vplyvom. V okrese sa strieda mestský typ osídlenia, previazaný sieťou vidieckych sídiel pozdľž Váhu, ktoré má formu pásového osídlenia naväzujúceho na rovnaký typ osídlenia Trenčianskeho, Ilavského, Púchovského okresu, ktoré pokračuje v smere na Žilinu. Osídlenie okresu je súčasťou Považskej hlavnej sídelnej rozvojovej osi a spolu s Púchovom tvoria ťažisko osídlenia nadregionálneho významu, pričom v súvislosti s novým územnosprávnym členením ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 19

je nutné posilňovať jeho väzbu na Trenčín, pretože doterajšie väzby boli formované na Žilinu. Vzhľadom na malú vzdialenosť oboch okresných sídiel a doterajšie väzby je predpoklad, že tu môže prísť k vytvoreniu určitej sídelnej deľby práce. Typický fenomén v osídlení tvoria zachovalé historické a krajinné štruktúry v podobe kopaničiarskeho osídlenia v Javorníkoch. Pre okres je charakteristické, že jednoznačne dominuje centrum, takže je možné očakávať iba centripetálny tok obyvateľov okresu do jeho sídla. V Považskej Bystrici je sústredených cca 65,0% obyvateľov okresu. Územím okresu prechádzajú hlavné existujúce ako aj uvažované dopravné koridory a koridory technickej infraštruktúry nadregionálneho a regionálneho významu, čo značne ovplyvňuje územný rozvoj okresu. Okres Považská Bystrica je charakteristický monoodvetvovou, a monopodnikovou štruktúrou hospodárskej základne. Okrem toho v okrese existuje iba jediné sídlo so založenou hospodárskou základňou a to v okresnom sídle, kde dominantné hospodárske postavenie má strojársky priemysel. Pre podporu diverzifikácie hospodárskej štruktúry okresu a vzhľadom na charakter osídlenia okresu s prevahou vidieckeho typu osídlenia, je potrebné v týchto sídlach vytvoriť podmienky pre rozvoj malého a stredného podnikania. Územie okresu je významné z hľadiska akumulácie podzemných vôd. V území sú štyri vodohospodársky významné oblasti a cca 90 % územia okresu je vodohospodársky chránené. Z hľadiska ochrany prírody patrí územie okresu medzi veľmi hodnotné. Do okresu zasahujú dve veľkoplošné chránené územia CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy. V týchto priestoroch sú vhodné podmienky pre rozvoj agroturistiky v lokalitách s vidieckym kopaničiarskym osídlením. Okres Prievidza Okres Prievidza sa nachádza vo východnej časti Trenčianskeho kraja. Rozlohou je najväčším a počtom obyvateľov najľudnatejším okresom kraja. Celkovo patrí z hľadiska rozlohy na 13. a počtom obyvateľov na 5. miesto najväčších okresov Slovenskej republiky. Územie tvorí uzavretá medzihorská Hornonitrianska kotlina, ktorá údolím rieky Nitry prechádza do Nitrianskej nivy. Kotlinu obklopujú predhoria viacerých pohorí. Reliéf má výraznú výškovú členitosť. Napriek tomu, že v súčasnosti okres má vzhľadom na hlavné dopravné koridory okrajovú polohu, vznikli tu moderné mestské sídla, z nich najdynamickejšia je Prievidza, ktorá je sídlom okresu. Prievidza je centrom osídlenia regionálneho významu s možnosťou plnenia niektorých nadregionálnych funkcií. Ďalšími centrami osídlenia sú Nováky, Handlová, Bojnice a Nitrianske Pravno. Špecifickým sídelným prvkom je Prievidza a kúpeľné mesto Bojnice, ktoré priestorovo vytvárajú takmer jeden celok, avšak sú samostatnými sídlami. Okres má významné hospodárske postavenie. Je tu vybudovaný najväčší palivovoenergetický komplex na Slovensku, založený na ťažbe a spaľovaní hnedého uhlia a lignitu, na ktorý je naviazaný rad ďalších priemyslových a výrobných odvetví, ako napr. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Prievidza, Elektráreň Nováky, Novácke chemické závody, a.s.. Rýchly rozvoj palivovo energetického komplexu mal však na druhej strane negatívny až katastrofický vplyv na životné prostredie. Územie okresu, známe ako územie Hornej Nitry, patrí medzi 9 oblastí Slovenska s najviac narušeným životným prostredím a s veľmi zlým zdravotným stavom obyvateľstva. Problémom sú tiež poddolované územia, najmä ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 20

v priestore medzi Novákmi a Prievidzou, okolie Cígeľa a Handlovej. Preto základnou myšlienkou návrhu ÚPN VÚC je požiadavka na zlepšenie životného prostredia, komplexná reanimácia prírodných celkov a krajinného prostredia a nosných územných prvkov ekologickej stability. Nitrianskou kotlinou prechádza hornonitrianska sídelná rozvojová os, ktorá smeruje z Topoľčian, Partizánskeho cez Prievidzu do Nitrianskeho Pravna. Územie okresu možno rozčleniť na tri funkčné podpriestory: 1. Hornonitriansky s mestami Prievidza, Bojnice, Nováky a obcou Nitrianske Pravno 2. Handlovský s mestom Handlová 3. Nitricko rudniansky, s centrami v Dolných Vesteniciach a Nitrianskom Rudne Základné rozvojové smery sú: Prievidza Nováky Bánovce nad Bebravou Trenčín Prievidza Nováky Partizánske Topoľčany Prievidza Handlová Žiar nad Hronom Vedľajšie rozvojové smery sú: Valaská Belá Ilava Považská Bystrica Nitrianske Pravno Rajec Príbovce Napriek zlému životnému prostrediu územie má vysoký rekreačný potenciál Bojnice Homôlka, Fačkovské sedlo, Remeta, Osliansky potok, Valaská Belá, Radobica, Nitrianske Rudno, Kanianka, Chalmová. Nachádza sa tu veľa liečivých minerálnych vôd. Hlavný cestný ťah celoštátneho významu smeruje z Trenčína cez Bánovce nad Bebravou, Prievidzu, Handlovú do Žiaru nad Hronom, reprezentovaný navrhovanou rýchlostnou cestou R2. Cesta nadregionálneho významu prechádza z Partizánskeho cez Nováky do Prievidze a Nitrianskeho Pravna, ďalej do Turčianskych Teplíc alebo do Žiliny. Z regionálnych ciest je najvýznamnejšia cesta, ktorá cez Nitrianske Rudno vedie do Ilavy. Železničná trať z Chynorian smeruje do Prievidze a odtiaľ do Handlovej a Hornej Štubne alebo do Nitrianskeho Pravna. V Prievidzi sa nachádza letisko so štatútom medzinárodnej dopravy. Cez územie prechádzajú významné trasy technickej infraštruktúry skupinový vodovod Turček, Turčianska, Pohronská a Ponitrianska vetva VTL plynovodu, ďiaľkové rozvody elektrickej energie z transformovne Bystričany, vzdušné retranslačné trasy a ďalšie produktovody a plynovody. V súvislosti s množstvom disponibilného tepla, ktoré vzniká pri výrobe elektrickej energie v ENO Nováky a na druhej strane s potrebou reanimovať poddolované územia sa otvára možnosť vybudovať moderný špecifický typ parku tzv. Agropark (návrh Zmeny a doplnky č. 1/2004 ÚPN VÚC Trenčianskeho kraja), ktorý je lokalizovaný v území medzi Novákmi a Prievidzou. Predmetné územie je značne postihnuté a devastované dlhodobými účinkami hlbinnej a povrchovej ťažby hnedého uhlia. Zámerom lokalizácie parku je orientovať činnosti v rámci parku na postupnú a komplexnú revitalizáciu krajinného prostredia Hornej Nitry postihnutej dlhodobou banskou činnosťou, s cieľom obnovenia narušeného krajinného prostredia, hydrologického režimu povrchových vôd,. eliminovania narušených urbanizovaných prostredí a infraštrukturálnych dopravných ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRENČIANSKEHO KRAJA V ZNENÍ ZMIEN A DOPLNKOV Č. 2 21