HALA NA VÝROBU POTRAVINOVÝCH DOPLNKOV Galanta Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Navrhovateľ : Galagro, s.r.o., Mlynské nivy 42, 821 09 Bratislava Spracovateľ : AXA Projekt, s.r.o., Mierové nám. 3165/5, 924 01 Galanta Dátum : november 2015
str. 2
I. Základné údaje o navrhovateľovi Obsah 1. Názov (meno). 2. Identifikačné číslo. 3. Sídlo. 4. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa. 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie. II. Základné údaje o navrhovanej činnosti 1. Názov. 2. Účel. 3. Užívateľ. 4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne). 5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné číslo). 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000). 7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. 8. Stručný opis technického a technologického riešenia. 9. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a negatíva). 10. Celkové náklady (orientačné). 11. Dotknutá obec. 12. Dotknutý samosprávny kraj. 13. Dotknuté orgány. 14. Povoľujúci orgán. 15. Rezortný orgán. 16. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. 17. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice. III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]. 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia. 4. Súčasný stav kvality životného prostredia vrátane zdravia. IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie 1. Požiadavky na vstupy (napr. záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky). 2. Údaje o výstupoch (napr. zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, napríklad vyvolané investície). 3. Údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na životné prostredie. 4. Hodnotenie zdravotných rizík. 5. Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na chránené územia [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]. str. 3
6. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia. 7. Predpokladané vplyvy presahujúce štátne hranice. 8. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu spôsobiť vplyvy s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na druh, formu a stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok). 9. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti. 10. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov jednotlivých variantov navrhovanej činnosti na životné prostredie. 11. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala. 12. Posúdenie súladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a ďalšími relevantnými strategickými dokumentmi. 13. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov. V. Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu (vrátane porovnania s nulovým variantom) 1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu. 2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty. 3. Zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu. VI. Mapová a iná obrazová dokumentácia VII. Doplňujúce informácie k zámeru 1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer, a zoznam hlavných použitých materiálov. 2. Zoznam vyjadrení a stanovísk vyžiadaných k navrhovanej činnosti pred vypracovaním zámeru. 3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy navrhovanej činnosti a posudzovaní jej predpokladaných vplyvov na životné prostredie. VIII. Miesto a dátum vypracovania zámeru IX. Potvrdenie správnosti údajov 1. Spracovatelia zámeru. 2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom (pečiatkou) spracovateľa zámeru a podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa. str. 4
I. Základné údaje o navrhovateľovi 1. Názov : Galagro, s.r.o. 2. Identifikačné číslo : 36 235 261 3. Sídlo : Mlynské nivy 42, 821 09 Bratislava Hala na výrobu potravinových doplnkov 4. Základné údaje o navrhovateľovi. Spoločnosť Galagro, s.r.o. poskytuje služby rastlinnej a živočíšnej výroby. Zaoberá sa veľkoobchodom s obilninami, osivami a krmivami. Cieľom spoločnosti je rozšírenie podnikateľského zámeru, diverzifikácia činnosti na oblasti, ktoré predtým neboli predmetom jej podnikania. Rozšírenie je zamerané na výrobu a predaj proteínových a energetických tyčiniek. Definície predmetu činnosti spoločnosti boli s týmto cieľom zaradené tiež výroba proteínových a mlynských výrobkov. 5. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa. meno : JUDr. Pavel Haulík konateľ spoločnosti adresa : Višňová 15, Malinovo 900 45 tel. : 0905 477 779 e-mail : info.galagro@gmail.com 6. Meno, priezvisko, adresa, telefónne číslo a iné kontaktné údaje kontaktnej osoby, od ktorej možno dostať relevantné informácie o navrhovanej činnosti a miesto na konzultácie. meno : Ing. Rastislav Bráblik adresa : Mlynské nivy 42, 821 09 Bratislava tel. : 0905 325 688 e-mail : info.galagro@gmail.com II. Základné údaje o navrhovanej činnosti 1. Názov : Hala na výrobu potravinových doplnkov 2. Účel : Predmetom hodnotenej činnosti je návrh na vybudovanie a prevádzkovanie objektov na výrobu a balenie potravinových doplnkov vrátane potrebnej infraštruktúry, administratívy a zázemia pre zamestnancov. Skladové hospodárstvo, technológia a administratíva je situované do priestorov haly. 3. Užívateľ : Galagro, s.r.o. 4. Charakter navrhovanej činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne). V zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude navrhovaná činnosť predstavovať novú činnosť. Podľa jeho prílohy č. 8 môžeme navrhovanú činnosť zaradiť nasledovne: kapitola 12. Potravinársky priemysel, pol. 5. Priemyselná výroba cukroviniek a sirupov Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ (investor) je povinný spracovať zámer pre potreby zisťovacieho konania. Príslušný orgán pre posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie bude Okresný úrad Galanta, Odbor starostlivosti o životné prostredie. str. 5
5. Umiestnenie navrhovanej činnosti (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné číslo). kraj : Trnavský okres : Galanta obec : Galanta katastrálny úrad : Galanta pozemok : p.č. 5187/1, 5187/174 6. Prehľadná situácia umiestnenia navrhovanej činnosti (mierka 1: 50 000). Situácia v mierke 1 : 50 000 je Prílohou č. 1. Lokalita navrhovanej činnosti je na severnom okraji katastrálneho územia mesta Galanta, na pravej strane cesty I/75 medzi obcou Gáň a Galanta. Pozemok je prístupný z miestnej komunikácie. Susedné pozemky sú určené na činnosti obchodu a služieb výrobných a nevýrobných, momentálne využívané ako poľnohospodárska pôda. V blízkosti, na ľavej strane cesty I/75 preteká tok Derňa. 7. Termín začatia a skončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. začatie výstavby : 03/2016 koniec výstavby : 09/2016 začatie prevádzky : 09/2016 8. Stručný opis technického a technologického riešenia. Investor Galagro, s.r.o. uvažuje s výrobou potravinových doplnkov a balením hotových výrobkov v navrhovanej hale na pozemku vo vlastníctve investora. Linka je svojím vyhotovením vhodná pre výrobu proteínových tyčiniek, rôznych cereálnych, orechových, ovsených, ovocných tyčiniek, alebo tyčiniek z iných tažších zmesí /kokos, marcipán, karamel, nugát/. Vo všeobecnosti je vhodná pre výrobu jednovrstvových tyčiniek alebo viacvrstvových tyčiniek, ktoré môžu byť nemáčané, podmáčané alebo celomáčané a to do pravej čokolády alebo do polevy. Súčasťou výrobnej haly je zázemie zamestnancov: kancelárske priestory, šatne a sociálne priestory zamestnancov. Postup materiálu a práca linky: Suroviny budú navážané na sklad surovín /1/, kde budú preskladované až do momentu ich spotreby do výroby podľa receptúr. Receptúry budú nalogované v systéme a skladník pripraví požadované množstvá a typy surovín do priestoru pre vyskladnenie do výroby /2/. Z tohto priestoru si obsluha varnej časti linky odoberie po zvážení a zaregistrovaní výdaja surovín do centrálneho registračného systému suroviny do výroby a podľa predvoleného receptu ich rozváži do jednotlivých nádob varne ručne. Po rozvážení surovín podľa receptúry vyrábaného výrobku sa spustí proces prípravy hmoty pre daný produkt vo varni /3/. Varňa je navrhnutá ako komplexná sústava nádob s integrovanými jednotkovými technologickými operáciami pre opracovanie surovín a prípravu hmôt. Po ručnom nadávkovaní surovín do varne už nebude obsluha so surovinami ručne manipulovať. Opracovanie surovín je zabezpečené plne vybavením varne a následne výrobnej linky až po hotový zabalený produkt /tyčinka/. Varňa sa skladá z niekoľkých duplikátorových nádob, spojených nerezovými potrubiami z potravinárskej nereze. Ďalej z potrubí na prívod pary a odvod kondenzátu do plášťov nádob a tiež z funkčných častí, ako sú čerpadlá, homogenizátory, mikrodávkovače, transportné potrubia, miesič, miešadlá, dávkovače, dopravníky. Všetky tieto súčasti budú pracovať podľa príslušného programu pre prípravu receptúry z ručne nadávkovaných surovín do nádob opatrených tenzometrickými snímačmi, ktoré sú vstupnými zariadeniami do varne. Ďalší proces bude prebiehať podľa interného programu a receptúry bez ručnej manipulácie. Výstupom z varne bude hotová tyčinková hmota, ktorá bude dávkovaná na formovacie pozície linky pre výrobu tyčiniek. Formovanie prebieha tiež automaticky na základe komunikačného protokolu medzi varňou a linkou. Po vyformovaní hmoty do súvislého "koberca" sa tento schladí v chladiacom tuneli na teplotu od 15 C do 20 C tak, aby bola výsledná hmota krájateľná. Rýchlosť posuvu pása linky sa pri tom nastaví tak, aby sa táto výstupná teplota dosiahla. Po vychladení nasleduje pozdĺžne a priečne krájanie hmoty na predvolený formát tyčinky. Všetky tieto operácie sa nastavia str. 6
jednorázovo automaticky a prebiehajú bez zásahu obsluhy. Po vyformátovaní tvaru tyčiniek sa tieto obaľujú na máčacom stroji do čokolády pri teplote ca 36-37 C. Príprava čokoládových hmôt a poliev prebieha v 4 na to určených vyhrievaných nádobách a v temperke umiestnených vedľa linky pri máčacom stroji. Materiál pre tieto operácie je uložený priamo v sklade na to určenom a v chladiarenskom sklade, ktorý sa nachádza hneď pri týchto nádobách. V ďalšom kroku prebiehajú obalené tyčinky cez 2. chladiaci tunel, kde sa upraví teplota polevy aj samotného výrobku v celom priereze na 18-22 C, následne sa výrobky po výstupe z 2. chadiaceho tunela rozradzujú, kontroluje sa ich zloženie na X-ray detektore, ich váha na štatistickej kontrolnej certifikovanej váhe a skontrolované výrobky sa balia na horizontálnom baliacom stroji a kartónujú. Vyradené výrobky pri detekcií sa delia podľa druhu defektu na dve skupiny. Prvá skupina tvorí spracovateľné vratky do výroby podľa THN. Druhá skupina tvorí odpad, ktorý sa bude likvidovať. Sklad obalov a kartónov sa nachádza priamo pod kanceláriou vedúceho výroby. Hotové výrobky sa vo výrobe ukladajú v kartónoch na palety a premiestnia sa do priestoru pre naskladnenie hotových výrobkov. V tomto priestore prebehne registrácia množstva hotových výrobkov do elektronického systému skladu a pracovník skladu si výrobky prevezme na uskladnenie pred expedíciou. Týmto sa cyklus uzatvára a výrobky opúšťajú výrobu. Stroje a zariadenia Chladiace tunely na linke: Chladiace tunely budú odoberať teplo z vyrobenej hmoty a z tyčiniek. Sú 2 ks, prvý chladí hmotu z cca 55-60 C na výstupných ca 18 C. druhý tunel chladí hlavne čokoládu alebo polevu na výrobku z ca 37 C na výstupných 18-20 C. Chladiace agregáty sú súčasťou chladiacich tunelov. Chadiaca kvapalina /náplň/ je potravinársky propylénglykol a voda. Z chladiacich tunelov budú vyvedené chladiace rozvody von, mimo budovu do výmenníkov a späť. Na upevnenie výmenníkov a vzdušníkov bude treba vybetónovať plochu. Odvod kondenzátu ako aj tepla bude realizovaný cez výmenník umiestnený za obvodovým plášťom budovy. Nádoby na prípravu čokolády a poliev + temperka: V týchto nádobách sa bude temperovať poleva a pripravovať hmota na čokoládové polevy. Teplota v týchto zariadeniach nebude presahovať 80 C v plášti a 45 C v hmote, budú vyhrievané elektricky a nebudú mať nároky na iné inžinierske siete /okrem vyznačenej kanalizácie/. Výroba a rozvod pary: Parný generátor bude mať spaľovací výkon nad 500kW/h, para bude z kotolne/z vyvýjača pary/ ťahaná priamo do varne vzduchom, dĺžka potrubia bude max. 20 m z kotolne do varne. Para sa bude využívať iba vo varni, inde v technológii para nie je potrebná. Vo varni budú duplikátorové nádoby izolované, teda nebudú tam vysoké tepelné straty, zároveň sa bude generovať teplo. Para bude privedená do rozvodu varne, varňa bude mať vlastné parné rozvody, ktoré budú dodávkou výrobcu varne. Bude zabezpečený odvod kondenzátu naspäť do kotolne k parnému generátoru. Predbežné kapacity vyrobenej pary budú pri plnej prevádzke 850 kg/h ostrej pary o teplote cca 140 C. Kondenzát bude mať cca 90-99 C, tento bude odvádzaný separátnym rozvodom späť do generátora pary. Chladiarenský sklad: Chladiarenský sklad bude chladiť na teplotu do 15 C, regulácia umožní aj do 12 C. Bude napojený na vzduchotechniku s núteným vetraním. V sklade sa predpokladá preskladovaná min. 4 týždňová spotreba pri plnej prevádzke, čo predstavuje min. cca 10 ton surovín (arómy, esencie, niektoré oleje a tuky, rôsoly) s objemovou hmotnosťou cca 750-950 kg/m3. Rozvod stlačeného vzduchu: Je navrhnutý centrálny kompresor s rozvodmi ťahanými vzduchom nad výrobnou linkou. Stláčaný vzduch bude privedený do všetkých častí linky od varne, formovania, chladenia až po kontrolu, balenie a kartónovanie. Pracovný tlak bude 6 barov. Rozvod vody: pitná voda bude využívaná len vo varni. Varňa bude mať vlastné rozvody na pitnú vodu, preto bude potrebné len priviesť prípojku. str. 7
Rozvod plynu: len do kotolne a k parnému generátoru. Vo výrobnej hale ani v skladoch nie je potrebný. Laboratórium: Bude vybavené štandardným laboratórnym nábytkom. V laboratóriu bude osadený rozvod teplej a studenej vody, dve umývadlá, prípojka plynu, kanalizácia. Nebude sa pracovať s nebezpečnými chemikáliami ani s mikroorganizmami. Laboratórium bude zriadené pre účely prevádzkovej kontroly a dodržiavanie požiadaviek správnej výrobnej praxe a systému HACCP. V laboratóriu sa pre kontrolu budú používať komerčné kity na stanovenie mikroorganizmov a mykotoxínov, ako aj určovanie chemicko-fyzikálnych parametrov výrobkov ako prediktívnych metód pre predikciu rizika kontaminácie a kazenia výrobkov. Súčasťou laboratória bude aj archív odobraných vzoriek. Laboratórium aj archív budú temperované na teplotu do 25 C a vzduchotechnicky oddelene od výroby. Príjem vzoriek bude riešený cez okienko príjmu, ktoré bude priamo cez stenu laboratória do výroby, alebo priamo pracovníkom laboratória. Pozemok výmerou a pôdorysom vyhovuje navrhovanému účelu. Základné priestorové a funkčné riešenie: vybudované bude výrobno - skladová hala s administratívnou časťou, dopravné a manipulačné plochy, prípojky na verejné inžinierske siete a ich podzemné rozvody v areáli, vsakovacie objekty vôd, požiarna nádrž, oplotenie, terénne a sadové úpravy a výsadba areálovej zelene. Stavebné objekty: SO 01 - Potravinárska hala SO 02 - Prípojka vodovodu a vnútroareálové rozvody SO 03 - Požiarna nádrž, ATČS SO 04 - Prípojka splaškovej kanalizácie a vnútroareálové rozvody SO 05 - Dažďová kanalizácia, orl, vsakovací systém SO 06 - Prípojka stl plynovodu a vnútroareálové rozvody SO 07 - Prípojka nn a vnútroareálové rozvody SO 08 - VN prípojka SO 09 - Trafostanica SO 10 - Dieselagregát SO 11 - Vonkajšie osvetlenie SO 12 - Komunikácie a spevnené plochy SO 13 - Sadové úpravy SO 14 - Oplotenie Základné údaje o stavbe a) plošné bilancie Celková plocha pozemku: 10 485 m 2 LV 6296 parc. číslo 5187/1-5485 m 2 parc. číslo 5187/174-5000 m 2 Plocha oploteného pozemku: 5 350 m 2 Zastavaná plocha halou: 1 585 m 2 (vrátane vonkajšej ochodze a nakladacích plošín) Komunikačné plochy: 740 m 2 (obrusná vrstva z cestného asfaltu) Rampa do priehlbne: 318 m 2 (obrusná vrstva z cestného asfaltu, sklon 3%, polomer zaobl. v údolnici a vo vrchole 75 m) Priehlbeň hĺbky 1,35 m: 371 m 2 (obrusná vrstva z cestného asfaltu, hĺbka priehlbne je rátaná od ±0,000 = podlaha haly) Objem priehlbne s rampou: 700 m 3 Parkovisko (osobné autá) 363 m 2 (10 stojísk, z toho 1 stojisko pre imobilných, obrusná vrstva z bet. zámkovej dlažby) Vegetačná plocha: 1915 m 2 (zatrávnená plocha 36% s okrasnou výsadbou) Oporné múry a obrubníky: 58 m 2 str. 8
Celkové zastavané územie: 32,75% (ZPC/CPP x 100% 3435/10485 x 100) Výška hrebeňa strechy: 9,20 m Výška komína: 11,25 m Referenčná hodnota ±0,00: 118,60 m.n.m. b) kapacitné bilancie počet zamestnancov administratíva počet zamestnancov prevádzka počet zamestnancov výroba počet zmien počet pracovných hodín za zmenu c) priestorové a plošné obmedzenie podlažnosť výrobnej haly podlažnosť administratívnej časti Architektonicko - funkčné riešenie 5 osôb 3 osoby 6 osôb / zmena 3 zmeny / deň 8 hod / zmena 1 podlažie 2 podlažia Objekt bude slúžiť na výrobu a balenie potravinových doplnkov. Projektovaná výrobná kapacita je stanovená : - výstupné hotové výrobky cca 1800 t za rok Výrobná a baliaca hala bude obdĺžnikového pôdorysu o základných rozmeroch 46,0 x 32,8 m. Navrhovaný objekt bude oceľový skelet, zastrešený plochou strechou. Z časti bude pochôdzny. Jedná sa v podstate o oceľovú konštrukciu, ktorá sa vytvorí z oceľovej rámovej konštrukcie, na ktoré sa uložia oceľové väznice, o ktoré sa uchytí strešná krytina z trapézového plechu, opláštenie stien sa vytvorí sendvičovými panelmi. Sklon sedlovej strechy bude 8 stupňov. Dispozičné riešenie vychádza z požiadaviek investora a z priestorových nárokov prevádzok jednotlivých technológií so servisným a technickým zázemím, ktoré tvoria horizontálne a vertikálne komunikácie, šatne zamestnancov, hygienické zariadenia, administratívne, skladové a manipulačné priestory. Hala je prevažne jednopodlažná, čiastočne dvojpodlažná. Výška jednopodlažných priestorov je na celú výšku primárnej konštrukcie, 2. NP je vytvorené vloženým medzistropom do primárnej nosnej konštrukcie. Charakteristika klimatických podmienok Navrhovaný objekt sa bude nachádzať v meste Galanta, okres Galanta, táto lokalita sa radí do 1. snehovej zóny, nadmorská výška 117,20 118,60 m.n.m., uvažuje sa zaťaženie snehom 0,575 kn/m2. Pri návrhu objektu sa bude uvažovať zaťaženie vetrom vo veternej oblasti I, kategória terénu III. Hodnota základného tlaku vetra je 0,36 kn/m2. Objekt je potrebné navrhovať na štandardné a mimoriadne zaťaženie snehom podľa STN EN 1991-1-3/NA1. Stavebno-technické riešenie haly je klasické. Stavba je navrhnutá ako oceľová stĺpová nosná sústava z valcovaných profilov prestrešená sedlovou, sčasti pultovou a sčasti plochou pochôdznou strechou (terasa). Obvodový plášť, strešný plášť a všetky zvislé deliace konštrukcie sú z ľahkých izolačných panelov s výplňou na báze polyizokyanurátu (PIR), kde je požadovaná protipožiarna odolnosť a z panelov na báze polyuretanu (PUR), bez požiadaviek na protipožiarnu odolnosť. Plášť a deliace konštrukcie budú montované. Základy Stavba je založená na monolitických železobetónových pätkách pod nosnými stĺpmi previazaných pásmi z prostého betónu. Na základových pásoch je uložená podkladná železobetónová doska tvoriaca nosnú vrstvu pancierovej podlahy. Vystužené sieťou sú aj dosky a schody nakladacích plošín, ktorých povrch tvorí nárazuvzdorná a mrazuvzdorná protišmyková vrstva z vláknobetónu. str. 9
Zvislé konštrukcie Hala na výrobu potravinových doplnkov Zvislé nosné prvky tvoria oceľové stĺpy z nadimenzovaných profilov s navarenými prírubami, uložené na základových monolitických pätkách. Pomocné konštrukcie sú z valcovaných alebo tenkostenných uzavretých profilov. Nenosné zvislé konštrukcie (obvodové steny, deliace steny a priečky) sú výlučne z ľahkých izolačných panelov. Vodorovné konštrukcie Hala je vo výrobnej a skladovej časti jednopodlažná, nad hygienickými zariadeniami a nad technickými miestnosťami je dvojpodlažná. Stavba je v dvojpodlažných častiach prestropená ľahkými medzistropmi, ktorých nosnú vrstvy tvoria plechodosky uložené na vodorovných oceľových nosníkoch z valcovaných profilov nadimenzovaného prierezu. Časť medzistropu prechádza do exteriéru a tvorí plochú pochôdznu strechu. Jedinú monolitickú vodorovnú konštrukciu tvorí podlaha na vystuženej podkladovej betónovej doske. Podlaha je pancierová, vystužená sieťou, dilatovaná v osiach jednotlivých konštrukčných modulov. Alternatívne môže byť (na základe výberu investora) na pancierovú podlahu použitá vláknobetónová konštrukcia. Spodná (podhľadová) strana medzistropov je ukončená zaveseným sadrokartónovým protipožiarnym podhľadom, v ktorom sú inštalované svietidlá. Podhľad zároveň vytvára dutinu na ležaté rozvody zdravotechnických inštalácií. Konštrukcie zastrešenia Hala je zastrešená plytkou sedlovou strechou. Strešný plášť tvoria strešné izolačné panely uložené na oceľových väzniciach. Panely majú dĺžku od hrebeňa po odkvap a ich exteriérová strana je trapézovo profilovaná. Výplne otvorov Výplne otvorov v obvodovom plášti (okná, dvere, brány) sú plastové bielej farby, zodpovedajúce tvarom a členením prevádzkovým požiadavkám konkrétnych priestorov a technickými parametrami platným STN. Sekcionálne výsuvné brány na nakladacích plošinách sú vybavené únikovými dverami. Výplne otvorov vo vnútorných stenách (prevádzkové dvere, chladiarenské dvere, mraziarenské dvere a priehľadové okná) sú oceľové s izolačnými výplňami podľa požiadaviek jednotlivých prevádzkových teplôt. Úpravy povrchov a podláh Vonkajšie plochy obvodového plášťa a strechy budú finálne povrchovo upravené už u výrobcu na základe objednávky a nevyžadujú po montáži dodatočnú povrchovú úpravu. Platí to aj pre vnútorné deliace steny a priečky. Všetky oceľové primárne a sekundárne nosné konštrukcie budú povrchovo upravené protipožiarnym náterom. Pancierové podlahy budú ukončené protišmykovým protiprašným náterom. Podlahy na medziposchodí budú mať nášľapnú vrstvu zo záťažového koberca, prípadne vinylu, podlahy hygienických zariadení budú z keramickej dlažby, vonkajšia terasa bude vydláždená systémom FILTER FLOOR z mrazuvzdorných tvaroviek s bezproblémovým odvedením dažďových vôd. Tepelné izolácie, hydroizolácie, krytiny Stavba je navrhnutá z tepelnoizolačných a hydroizolačných panelov a ďalšie tepelné izolácie nie sú potrebné. Izolácia spodnej stavby proti zemnej vlhkosti bude fóliová na báze PVC, v mieste kotvenia oceľových stĺpov do základových pätiek bude fólia doplnená chemickou penetračnou hydroizoláciou. Zámočnícke konštrukcie Na vybratých miestach, po obvode vnútorných stien bude stavba zabezpečená protinárazovými bariérami z oceľových rúr kotvených do pancierovej podlahy. Je tiež možné použiť montované typové bariéry z rúr na báze uhlíkových polymérov. Ďalšou zámočníckou konštrukciou je zábradlie terasy a prístupovej ochodze k vstupu zamestnancov. Zábradlie je navrhnuté zo zváraných str. 10
tenkostenných profilov (prípadne môže byť použité typové montované zábradlie. Zámočníckou konštrukciou je aj požiarny kontrolný rebrík z nehrdzavejúcej ocele vedúci na strechu s inštalovaným suchovodom a oplotenie celého pozemku s posuvnou vstupnou bránou. Oplotenie bude montované typové z pletivových panelov a nosných stĺpikov, jedného z osvedčených výrobcov. Vstupná posuvná brána bude diaľkovo ovládaná elektrická, vyrobená na mieru z typových komponentov. Klampiarske konštrukcie Klampiarske konštrukcie tvorí oplechovanie fasád a strechy a je súčasťou komplexnej dodávky izolačných panelov, rovnako ako oplechovanie okien, vstupných dverí a brán. Klampiarskymi konštrukciami sú aj osadzovacie plechové profily vnútorných deliacich stien, priečok a medzistropov, tiež ako systém typových doplnkov k izolačným panelom. Exteriér Spevnené pojazdné plochy v areáli budú mať obrusnú vrstvu z cestného asfaltu, rovnako ako priehlbeň pre zásobovanie a odvoz prístupná rampou so sklonom 3%. Parkovisko pre osobné automobily bude vydláždené zámkovou betónovou dlažbou do pieskového lôžka. Ostatné nespevnené plochy budú zatrávnené a doplnené okrasnou zeleňou (stromy, kríky). Všetky areálové komunikácie budú lemované betónovými obrubníkmi. Súčasťou zásobovacej priehlbne (hospodárskeho dvora) je oporný železobetónový múr, ktorý bude o 150-300 mm presahovať priľahlý rastlý terén. Múr bude doplnený drenážnymi rohožami. Technické vybavenie Vybudované budú prípojky na verejné inžinierske siete, dopravné plochy a všetky objekty a zariadenia potrebné pre užívanie a prevádzkovanie areálu. Areál, plochy a objekty budú pripojené na vonkajšie verejné rozvody elektrickej energie a pitnej vody, odvádzanie odpadových splaškových a komunálnych vôd a vlastný systém odvádzania dažďových vôd vrátane vsakovacích objektov. Vybudovaný bude areálový rozvod pitnej vody s napojením na verejný vodovod a rozvod požiarnej vody. Areálová kanalizácia bude delená. Splaškové a komunálne odpadové vody budú odvádzané do verejnej kanalizácie mesta Galanta. Vody z povrchového odtoku budú odvádzané do vsakovacích objektov (zariadení) v areáli, znečistené vody budú pred vsakovaním čistené v odlučovači ropných látok. Z hľadiska vykurovania sa jedná o novobudovaný objekt so samostatnými zdrojmi tepla. Plynová kotolňa bude slúžiť pre vykurovanie, vetranie a prípravu TÚV. Plynová kotolňa bude umiestnená v samostatnej miestnosti. Jedná sa o plynovú kotolňu II. kategórie, podľa STN 07 0703 "Plynové kotolne". V kotolni budú vykonané nevyhnutné stavebné úpravy, potrebné z hľadiska stavebného prevedenia plynových kotolní. Priestory budú prirodzene vetrané bránami, oknami, svetlíkmi a vetracími otvormi. Výrobno skladovaciu časť je potrebné vetrať lokálnymi vetracími jednotkami. Stredotlaková plynová prípojka (pripojovací plynovod) je navrhnutá z PE rúr z miestnej STL siete o tlaku 90 kpa. Zemný plyn sa dopraví na odberné miesto cez budovanú plynovú prípojku plynu. STL plynová prípojka bude napojená na verejný rozvod plynu pomocou T kusu. Regulácia tlaku plynu z STL na NTL sa uskutoční s navrhnutou regulačnou radou umiestneným v skrinke pri hranici pozemku prístupné z verejného priestranstva. Spolu s regulačnou zostavou bude umiestnená aj meracia zostava. Zásobovanie objektov elektrickou energiou bude z verejnej siete. Elektrická 22 kv zemná káblová prípojka povedie k novej kioskovej trafostanici osadenej v areály projektovanej výrobnej haly. Z novovybudovanej kioskovej trafostanice budú vyvedené káble v zemi do hlavného rozvádzača str. 11
haly RH. Z rozvádzača RH budú napojené jednotlivé podružné rozvádzače, rozvádzač R-ATS náhradného zdroja, prípadne jednotlivé istiace a rozpojovacie skrine umiestnené v areály podľa potreby špecifikovaných v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a negatíva). Hlavný dôvod situovania zámeru do predmetného územia je pre investora vlastníctvo predmetného pozemku v priemyselnom priestore s blízkym napojením na obchvat mesta Galanta a tým na diaľnicu D1. Investor sa rozhodol vybudovať vlastnú halu v priemyselnej zóne mesta Galanta a založiť prevádzku predmetnej činnosti. Nová lokalita má všetky predpoklady na prevádzkovanie bez ujmy na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, na životné prostredie, na dopravu. Realizáciou navrhovaného zámeru dôjde k zmysluplnému využitiu územia predurčenému k priemyselnému využitiu nielen platným znením územného plánu mesta ale aj dostupnosťou dopravy, inžinierskych sietí, ktoré majú pre výrobu daného charakteru dostatočnú kapacitu. Výstavbou nedôjde k zmene dopravnej infraštruktúry v území, nakoľko je táto pre navrhovaný zámer dostatočná. Navrhované riešenie zodpovedá súčasným technickým možnostiam a vyhovuje kritériám pre moderné prevádzky. Areál a samotná prevádzka bude spĺňať všetky platné právne predpisy bezpečnosti a hygieny. Navrhovaný zámer rešpektuje širšie väzby územia, akceptuje prítomnosť dopravných trás. Realizácia navrhovanej činnosti v predmetnej lokalite neobmedzí žiadnu z jestvujúcich prevádzok. 9. Celkové náklady (orientačné). Celkové náklady na realizáciu navrhovaného zámeru vzhľadom na pohyblivosť cien stavebných prác v závislosti od vybraných dodávateľov budú stanovené v neskorších štádiách procesu výstavby. Investičné náklady určené predbežne: max. 1 500 tis. 10. Dotknutá obec. Galanta 11. Dotknutý samosprávny kraj. Trnavský 12. Dotknuté orgány. Okresný úrad Galanta Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Galante Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Galante Regionálna veterinárna a potravinová správa Galanta Krajský pamiatkový úrad v Trnave Slovenská správa ciest 13. Povoľujúci orgán. Mesto Galanta Okresný úrad Galanta 14. Rezortný orgán. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 15. Druh požadovaného povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. Pre navrhovaný zámer bude potrebné územné rozhodnutie a stavebné povolenie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Po vykonanom zisťovacom konaní bude navrhovateľ ďalej postupovať podľa rozhodnutia príslušného orgánu v predmete veci. Postupovať bude podľa ustanovení stavebného str. 12
zákona a súvisiacich ustanovení špeciálnych predpisov, pri akceptovaní rozhodnutí, vyjadrení a pripomienok príslušných orgánov a účastníkov konania. 16. Vyjadrenie o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti presahujúcich štátne hranice. Navrhovaná činnosť nemá žiadny dopad na územie za štátnymi hranicami Slovenskej republiky. III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia 1. Charakteristika prírodného prostredia vrátane chránených území [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]. Mesto Galanta leží na Podunajskej rovine, ktorá je mladou štruktúrnou rovinou vytvorenou fluviálnymi a eolickými procesmi. Terén lokality navrhovanej činnosti je plochý, rovinný s absolútnymi výškami 120 121 m n.m., mierne uklonený k juhovýchodu. Z hľadiska geomorfologického je lokalita súčasťou mladej negatívnej morfoštruktúry Panónskej panvy s agradáciou. Typologicky patrí do akumulačného fluviálneho reliéfu fluviálnej roviny s nepatrným uplatnením litológie údolnej nivy Váhu. Tektonická mobilita širšieho územia a neotektonické pomery sú viazané na aktívne zlomy. Hlavným typom sú poklesové zlomy a nimi od seba oddelené kryhy. V území prevládajú tektonické poruchy hlavného karpatského smeru, hlavným zlomovým systémom územia je sládkovičovský a mojmírovský zlom a zlom oddeľujúci Nitriansku pahorkatinu a Trnavskú panvu, na ktorý je viazaný tok Váhu. Na geologickej stavbe územia sa podieľajú sedimenty kvartéru a neogénu. Kvartér je vo vrchných vrstvách zastúpený heterogénnymi fluviálno-eolickými akumuláciami, reprezentovanými piesčitými a ílovitými hlinami, pieskami, štrkmi, piesčitými štrkmi a povodňovými hlinami s organickými sedimentmi, žltými fluviálnymi hlinami a plastickými ílovitými hlinami. Dobre opracované štrky sú zastúpené kremeňom, kremencami, pieskovcami, granodioritmi a vápencami, ich výplň štrkov tvorí jemný až hrubozrnný kremitý alebo vápnitý piesok. Mocnosť holocénneho alúvia dosahuje 6 až 10 m, celková mocnosť kvartérnych sedimentov je viac ako 30 35 m, smerom na S a SV postupne klesá na 3 5 m, smerom na J narastá na 50 a viac m. Neogén je zastúpený pestrofarebnými jazernými ílmi, piesčitými a vápenatými ílmi s častými konkréciami CaCO3, Fe a Mn, pieskami, pieskovcami, ojedinele drobnými štrkmi. Neogén v území nevystupuje na povrch. Ložiská nerastných surovín v území nie sú evidované. Inžinierskogeologická charakteristika - prevládajúcou zložkou horninového prostredia širšej krajiny sú jemnozrnné kvartérne fluviálne sedimenty nivy Váhu. Z hľadiska IG rajonizácie je územie súčasťou rajónu aluviálnych náplavov, rajónu sprašových sedimentov, rajónu eolických pieskov, rajónu organických sedimentov a rajónu komunálnych sedimentov. Seizmicita a stabilita územia územie je v zóne 60 MSK-64 regionálnej seizmickej intenzity a nie je zónou epicentier makroseizmicky stredne silných zemetrasení. Geodynamické javy - z hľadiska neotektonickej stavby je mesto súčasťou sústavy krýh negatívnych jednotiek Podsústavy Panónskej panvy s poklesom veľmi malým. Na nive Váhu sú definované akumulačné a erózne fluviálne a eolické procesy a dominantné antropogénne procesy. Lokalita je v stabilnom území nivy. Aktuálna a potenciálna vodná erózia je nízka až nepatrná, eolická erózia je prevažne mierna až stredná. Širšie severné územie mesta je ovplyvňované predovšetkým strednou až silnou defláciou. Hydrogeologické pomery - kvartérne náplavy Váhu predstavujú nádrž podzemných vôd s voľnou, alebo s čiastočne napätou hladinou. Priaznivosť štrkopiesčitého súvrstvia závisí od jeho mocnosti, granulometrického zloženia a stupňa zahlinenia. Výdatnosti vrtov sú vysoké. Priemerná hladina podzemnej vody kvartérnych náplavov je na úrovni 115 až 117 m n.m. Zvodnené neogénne horizonty vytvárajú pozitívne a negatívne obzory s vysokou výdatnosťou vrtov. Kvalita tejto vody v prevažnej miere zodpovedá potrebám pre pitné účely. Podzemné vody sú slabšie alkalické a stredne až veľmi tvrdé. str. 13
Podzemné vody - kolektorom podzemných vôd sú kvartérne náplavy Váhu charakterizované vysokým stupňom zvodnenia. Reprezentované sú piesčitými štrkmi, ktoré sú prekryté rôzne mocnou vrstvou povodňových hlín. Hladina podzemnej vody na mieste navrhovanej činnosti je v hĺbke približne 3 4 m pod povrchom terénu, maximálna vystupuje do úrovne až 1,5 2 m pod povrchom terénu. Generálny smer prúdenia podzemných vôd je SSZ JJV, resp. S-J. Povrchové vody - územie patrí do povodia Váhu. Na východnom okraji mesta Galanta tečie Derňa, na západnom okraji Šárd. Toky sú charakteristické nízkou vodnosťou a veľmi nízkou kvalitou vody. Typ režimu odtoku vôd z územia je dažďovo-snehový s maximálnymi prietokmi v marci a minimálnymi v septembri. V blízkom okolí prirodzené vodné plochy nie sú. Umelé vodné plochy boli vytvorené pri ťažbe nerastných surovín. Vo východnom priestore je VN Kráľová s plochou asi 12 km 2, s prevádzkovou hladinou vo výške 122 m n.m. Hydrologické údaje v profile prietoky (m3.s-1) tok - profil Q a Q 355d Q 364d Q 270 Váh - Sereď 152 35,6 26,7 68,2 (Q a - priemerný ročný prietok, Q 355d prietok dosiahnutý 355 dní v roku, Q 364d prietok dosiahnutý 364 dní v roku, Q 270 prietok dosiahnutý 270 dní v roku) N ročné veľké vody na Váhu QN m 3.s (Sereď) N 1 5 10 20 50 100 Q N 957 1446 1630 1793 2007 2160 Klimatické pomery - územie patrí do teplého a suchého klimatického okrsku s miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Zimy bývajú mierne a s nízkou snehovou pokrývkou. Územie je charakteristické vysokým počtom hodín slnečného svitu. V chladnom polroku sa vyskytujú stabilné teplotné inverzie, územie je však dobre prevetrávané, priemerná rýchlosť prúdenia vzduchu je 2 5 m/s. Žihárec priemerná teplota vzduchu v C I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Ø 1980-1990 -2,3-0,4 4,4 10,0 14,9 18,3 20,3 19,4 15,7 9,7 4,5 0,5 9,6 2000-2,6 2,8 5,5 14,2 17,7 20,4 19,1 21,7 15,1 13,2 7,8 1,8 11,4 2004-2,8 1,7 4,6 11,8 14,4 18,3 20,4 20,4 15,3 11,9 5,5 0,9 10,2 Žihárec priemerné mesačné úhrny zrážok v mm (zaokrúhlené) I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Σ 1951-1990 35 36 36 45 49 74 63 56 39 40 55 43 570 2000 43 20 78 29 18 7 81 17 44 24 66 48 475 2004 36 24 60 30 47 116 28 33 40 38 45 28 525 str. 14
Početnosť výskytu smerov vetra na stanici Žihárec v roku ( ) S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie 1996 150 38 191 142 111 52 73 276 265 2000 147 66 167 155 98 88 93 252 29 Zdroj: Ročenky klimatických pozorovaní SHMÚ 2000 2005, SHMÚ, Bratislava Pôda z hľadiska úrodnosti región patrí k najúrodnejším územiam Slovenska. Podľa stupňa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) prevládajú vysoko produkčné pôdy najvyššej kvality s vysokým obsahom humusu. V zastavanom území mesta prevládajú antropogénne pokryvné útvary a antropogénne pôdy, pôvodne černozeme čiernicové karbonátové, čiernice černozemné karbonátové až čiernice glejové karbonátové vyvinuté zo starých karbonátových fluviálnych sedimentov. Pôdny kryt mimo zastavané územie reprezentujú čiernice kultizemné karbonátové, sprievodne čiernice černozemné, čiernice glejové karbonátové stredné a ťažké, lokálne čiernice modálne karbonátové, organozeme modálne glejové nasýtené až karbonátové, vyvinuté z karbonátových aluviálnych sedimentov. V depresných polohách sú fluvizeme kultizemné karbonátové, sprievodné fluvizeme glejové karbonátové a fluvizeme karbonátové ľahké, vyvinuté z karbonátových aluviálnych sedimentov. Pôdny kryt mimo zastavané územie je zastúpený hlinitými a piesčito-hlinitými druhmi pôd, v depresných polohách pôdami ílovito-hlinitými, na vyvýšených miestach pôdami piesčitými. Priepustnosť a retenčná schopnosť pôd je prevažne veľká až stredná. Pôdna reakcia je prevažne slabo alkalická až neutrálna. Režim pôd je mierne vlhký. Flóra a vegetácia - na základe fytogeografického členenia Slovenska patrí územie do oblasti panónskej flóry (Pannonicum), obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum), okresu Podunajská nížina. Pôvodnú vegetáciu územia tvorili lužné lesy nížinné (na fluvizemiach a čierniciach, zriedkavejšie na glejoch), lužné lesy vŕbovo-topoľové pozdĺž Váhu (zriedkavejšie na glejoch a primárnych akumuláciách) a na ne, na starších fluviálnych akumuláciách nadväzujúce dubovo hrabové lesy panónske (na luvizemiach) a na suchších plochách roviny a na pahorkatine dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (na černozemiach a čierniciach) a cerovo-dubové lesy na odvápnených sprašiach. Premena pôvodného lesostepného a stepného územia na poľnohospodársku krajinu bola dramatická, viac ako 90 % vegetácie má nepôvodný - náhradný charakter. Najvýznamnejšou vegetačnou zložkou územia sú lesné spoločenstvá, ktoré sa z pôvodných lužných lesov nížinných, prechodných a tvrdých lužných lesov v širšom území zachovali v enklávach v dotyku na Váh, Šárd a Derňu. Fauna - územie patrí do oblasti Panónskej, obvodu juhoslovenského, okrsku dunajského lužného, podokrsku lužného a v širšom okolí mesta do podokrsku pahorkatinového. Vzhľadom na výraznú prevahu poľnohospodárskej a urbanizovanej krajiny, je súčasná fauna z hľadiska diverzity, chudobná. V území sú zoocenózy: hydrických biotopov tečúcich a stojatých vôd, poľnohospodárskej pôdy, nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie, lesných ekosystémov a ľudských sídiel. Dominantným prostredím je hydrosféra Váhu ako nadregionálne významného riečneho biotopu. Vo faune blízkeho dotknutého územia sú zastúpené prevažne kozmopolitné synantropné druhy viazané na biotopy ľudských sídiel a druhy viazané na voľnú oráčinovú a oráčinovo-lesnú krajinu. 2. Krajina, krajinný obraz, stabilita, ochrana, scenéria. Štruktúra krajiny a využitie územia - krajina má typický antropogénny charakter s intenzívnym polyfunkčným využívaním. Prelínajú sa tu prvky poľnohospodárskej, priemyselnej, dopravnej a sídelnej krajiny. Krajina je krajinnoekologickým komplexom (KEK) riečnych rovín s prevahou ornej pôdy. Ide o vidiecku krajinu so stredným stupňom osídlenia. V celom širšom priestore ide o KEK str. 15
nížinných akumulačných fluviálnych rovín a depresií a akumulačných eolických rovín s prevahou ornej pôdy. Celé širšie dotknuté územie je z hľadiska ekologickej stability klasifikované v stupni veľmi nízky a nízky a ako územie nestabilné. Ekologická kvalita priestorovej štruktúry subregiónov a mikroregiónov podľa štruktúry využitia je nepriaznivá a ekologická významnosť územia je malá. Krajinný obraz - plocha navrhovanej činnosti je súčasťou oráčinovej krajiny pri mestskom sídle a tranzitnej cestnej stavbe. Pozemok je plochý s antropogénne podmieneným (planačným) reliéfom. Kontaktné sídelné a polyfunkčné areály sú optickou a funkčnou dominantou krajiny. Scenéria - plocha návrhu je pozemok je plochý, bez pozoruhodnejších prvkov reliéfu, s deniveláciami cca 1 1,2 m a je mierne uklonený k vodnému toku Derňa. Vizuálne vnímaná krajina je bez významných optických bariér. Územná ochrana prírody - priamo do lokality navrhovanej činnosti nezasahuje vyhlásené chránené územie prírody, alebo jeho ochranné pásmo. Podľa zákona č. 534/2002 Z.z. tu platí 1. stupeň ochrany. V zastavanom území mesta je CHA Park v Galante, ktorý má iba priemernú ochranárskou hodnotu. Z hľadiska kultúrno-historického a spoločenského je to však prvok s významnou mestotvornou funkciou. Druhová ochrana prírody - na lokalite návrhu doposiaľ nebol zaznamenaný výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov. Na lokalite nie je a nebolo zaznamenané hniezdne teritórium. Lokalita je bývalým poľnohospodárskym pozemkom. Chránené stromy a nelesná drevinová vegetácia na lokalite nie je. Vo vzdialenom východnom priestore je CHVÚ Kráľová, s rozlohou 1 206 ha, ktoré je vyhláseným chráneným vtáčim územím (CHVÚ) podľa agendy Natura 2000. Patrí medzi 3 najvýznamnejších územia Slovenska s hniezdiskom chavkošov nočných (Nycticorax nycticorax) v zmiešanej kolónii s volavkami popolavými. Z ostatných významných druhov sú tu kaňa močiarna (Circus aeruginosus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus) a muchár sivý (Muscicapa striata). Plocha VN je oddychovýma potravným priestorom pre migrujúce vtáky. Migračné koridory živočíchov zóna okolo Váhu je ich súčasťou, lokalita navrhovanej činnosti nie je ich súčasťou. Prvky územného systému ekologickej stability - v širšom dotknutom území je Nadregionálny biokoridor tok Váhu ako prvok RÚSES, bez priamej a nepriamej väzby na lokalitu navrhovanej činnosti. Jelšový lesík (Pri Garazde) v JV okolí lokality návrhu je jadrom biocentra s predpokladom zaradenia do 4. stupňa ochrany. Územný plán mesta Galanta navrhuje 14 miestnych biocentier, z ktorých 4 sú v zastavanom území (jediným chráneným územím je CHA Park v Galante) a 8 miestnych biokoridorov. Všetky prvky ÚSES sú mimo lokalitu navrhovanej činnosti. Vzhľadom nato, že lokalita je bývalou funkčnou poľnohospodárskou pôdou v kontakte na dopravné a sídelné územie, priamo v tomto území nie sú ani biotopy flóry a fauny významné z hľadiska zachovania biotickej, habitatovej a krajinnej diverzity a heterogenity. Podľa ÚPN mesta Galanta je v kontaktnej krajine regionálny biokoridor Derňa. Chránené, vzácne a ohrozené druhy a biotopy na lokalite navrhovanej činnosti a v kontaktnom území nie sú evidované. Miesto návrhu nie je kontaktnou súčasťou genofondovo významných lokalít. Na lokalite nebola vykonaná základná identifikácia a dokumentácia, alebo inventarizácia flóry a fauny. 3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia. Mesto Galanta je administratívno-správnym centrom okresu. Celková rozloha mesta je 3 391 ha, z toho zastavané územie má 46 ha. Hustota je približne 472 obyvateľov/km2. Mesto sa člení na časti Galanta a mestské časti Javorinka, Nebojsa a Hody. Na celkový populačný vývoj mesta, jeho rozsah a štruktúru obyvateľstva v uplynulom období výraznou mierou pôsobila migrácia obyvateľstva - dosídľovanie z vidieckych sídiel a pripojenie obcí k str. 16
mestskému sídlu. Za ostatných 100 rokov vzrástol počet obyvateľov mesta 5,2 krát, s najvýraznejším nárastom po roku 1950. V období po roku 1991 je vývoj charakteristický poklesom počtu obyvateľov mesta: 1991 16 978, 1995 16 763, 2001 16 365, 2005 15 891, 2008 15 635, 2011 15 292, 2012 15 135. V období 2001 2012 je zaznamenaný ročný úbytok počtu obyvateľov v rozpätí 44 až 175 osôb. Veková štruktúra obyvateľstva mesta v roku 2011: predproduktívny vek 2 487, produktívny vek muži 5 435, ženy 5 424, poproduktívny vek muži 660, ženy 1 132. Ekonomická aktivita obyvateľov: v roku 1991 bolo v meste ekonomicky aktívnych 8 989 obyvateľov (53 %), v roku 2001 to bolo 8 857 (54 %). Vo verejnom sektore pracovalo 45 % EAO a v súkromnom sektore 55 % EAO. Štruktúra pracovných miest v meste podľa sektorov Σ 1990 % Σ 2006 % I. sektor poľnohospodárstvo 1 058 8,2 300 2,1 II. sektor priemysel a stavebníctvo 4 853 37,4 5 200 35,9 III. sektor ostatné odvetvia 7 066 54,4 9 000 62,0 spolu 12 977 100,0 14 500 100,0 Zamestnanosť bola v minulosti viazaná na strojárske a potravinárske podniky a poľnohospodárstvo s vplyvom na štruktúru obchodu a služieb. Po reštrukturalizácii viacerých podnikov došlo k zmenám v zamestnanosti. Podmienky zamestnanosti širšieho územia vytvárajú mestá Galanta, Sereď a Trnava, významný je podiel dochádzky do Bratislavy; takmer 28 % EAO odchádza za prácou mimo trvalé bydlisko. Súčasne však denne do Galanty dochádza za prácou cca 8 000 osôb. Miera nezamestnanosti dosahuje cca 3,3 %. Po príchode investora Samsung, ktorý zamestnáva cca 2500 osôb, sa celkový počet zamestnancov v priemysle a stavebníctve zvýšil na viac ako 5 000 osôb. Počet evidovaných nezamestnaných v meste ku koncu roka 2012 bol 527 osôb. Bytový fond - v roku 2001 bolo v meste 1 584 domov, z toho 1 427 trvalo obývaných. V bytových domoch bolo celkom 5 735 bytov, z toho 5 415 trvalo obývaných. V roku 2006 bolo v meste celkom evidovaných 5 756 bytov, z toho 5 548 trvalo obývaných. Bytový fond mesta je relatívne kvalitný, takmer 98 % fondu patrí do I. a II. kategórie; až 72 % bytov bolo postavených po roku 1970. Priemysel Galanta patrí k priemyselným centrám okresu. V štruktúre dominuje elektrotechnický (cca 56 % zamestnaných), strojársky (7,7 %), kovospracujúci (5,8 %), potravinársky priemysel (4 %) a stavebníctvo (7,7 %). Väčšina priemyselnej a stavebnej výroby a skladových kapacít je sústredená v troch priemyselných zónach mesta: priemyselná zónu juh, priemyselná zóna juhovýchod, priemyselná zóna severovýchod; menšie kapacity sú rozptýlené v ostatných častiach mesta. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo v celkovej štruktúre a vo využití územia výrazne prevláda poľnohospodárska pôda. Podiel LPF je kriticky nízky a dosahuje cca 1,3 %. Štruktúra plochy územia mesta v ha: orná pôda 2558,5; vinice 65,1; ovocné sady 20,6; záhrady 90; TTP 1,2; PPF spolu 2735,5; LPF 43,8; vodné plochy 55,6; zastavané plochy 459,4; ostatné plochy 97. Rastlinná výroba sa zameriava na pestovanie hustosiatych obilnín, cukrovej repy, slnečnice, repky olejnej a kukurice. Živočíšna výroba je zastúpená na farme PD Javorinka so zameraním na hovädzí dobytok a v Hodoch so zameraním na chov ošípaných. Poľnohospodárske pozemky v okolí mesta sú zavlažované vodou z VN Kráľová. Zásobovanie vodou mesto je zásobované pitnou vodou vodovodom pripojeným na skupinový vodovod zo zdroja vody v Jelke. Pripojenosť dosahuje takmer 100 % obyvateľov, požiadavky odberov sú uspokojené, kapacita aj pre výhľadové obdobie je dostatočná. str. 17
Kanalizácia - v meste je vybudovaná jednotná a delená stoková sieť s pripojením na ČOV mesta Galanta. Recipientom vypúšťaných odpadových vôd je Šárd. Vodohospodársky chránené územia - na miestne navrhovanej činnosti nie sú vodohospodársky chránené územia, alebo zdroje podzemných vôd určené pre hromadné zásobovanie obyvateľstva. Elektrická energia - odber elektrickej energie pre širšie dotknuté územie sa orientuje na transformovňu Sládkovičovo a transformovňu Šaľa. Elektrická sústava je dostatočne dimenzovaná aj z hľadiska potrieb rozvoja. Zásobovanie zemným plynom širšie dotknuté územie je zásobované z VTL plynovodu DN 500 Bratislava Galanta Šaľa s postačujúcou výhľadovou kapacitou. Zásobovanie teplom mesto je v rozsahu cca 95 % plynofikované. Výroba tepla v zónach bytových domov je centralizovaná, v zónach IBV je zabezpečovaná lokálnymi zdrojmi. Významným zdrojom tepla v meste sú geotermálne vody. V m.č. Nebojsa nie je komunálny centrálny zdroj tepla. Termálne vody sú v Galante využívané z vrtov FGG-2 a FGG-3. Ide o vody vysoko mineralizované alkalicko-hydrogénkarbonátové, chloridového charakteru s vysokým obsahom jódu a floridu s výdatnosťou 35 a 25 l/s, s teplotou 800 C a 770 C a tepelným výkonom 6,8 a 6,5 MW. Vody sú cez stanice využívané na zásobovanie bytových domov, objektov OV a NsP teplom. Minerálne vody na území mesta nie sú. Železničná doprava mestom Galanta prechádza železničná trať č. 130 Bratislava Štúrovo, na ktorú je pripojená na trať č. 133 Galanta - Sereď - Trnava a s pripojením na trať č. 120 Bratislava Žilina Košice. Železničná stanica je v Galante a v Gáni, dostupnosť je vyhovujúca. Cestná doprava - sieť ciest v kontaktnom území je hustá a relatívne kvalitná. Umožňuje priame pripojenie na cesty vyšších kategórií všetkými smermi. Najvýznamnejšími je cesta II/507 s pripojením na I/75, I/62 a II/561 a v širšom severnom okolí s pripojením na R1 a D1. V spojitosti s rastom ekonomickej aktivity širšieho územia je zaznamenaný trvalý rast dopravných pohybov na ceste II/507 (Ø za 24 hod.): Odpadové hospodárstvo s odpadmi vzniknutými na území mesta je nakladané organizovaným zberom a skládkovaním na skládke odpadov. Zavedený je separovaný zber vybraných komodít a zriadený je zberný dvor odpadov. V roku 2012 v meste vzniklo cca 8 030 t odpadov, z toho cca 4 650 t tvoril zmesový komunálny odpad, cca 1 130 t tvoril objemný odpad z domácností, cca 812 t tvoril biologicky rozložiteľný odpad a cca 825 t tvoril zmiešaný stavebný odpad. Mesto Galanta je vybavené zariadeniami lokálneho, mestského, okresného i regionálneho významu v oblasti školstva, zdravotníctva, kultúry, telovýchovy a športu, sociálnej starostlivosti, obchodu a služieb. Základná vybavenosť je vyhovujúca. Rekreácia a cestovný ruch - v území sú predpoklady iba pre letné druhy rekreácie. Kultúrnohistorické hodnoty územia - najvýznamnejšie kultúrne pamiatky, ktoré sa zachovali, sú kaštieľ neogotický, kaštieľ renesančný, kostol sv. Štefana kráľa. Na lokalite navrhovanej činnosti nie sú kultúrno-historické pamiatky, pravdepodobne sú tu však archeologické pamiatky. str. 18