Energetická koncepcia mesta Holíč v tepelnej energetike Záverečná správa november 2006 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA v Bratislave STROJNÍCKA FAKULTA PROEN Katedra tepelnej energetiky PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY
Energetická koncepcia mesta Holíč v tepelnej energetike Objednávateľ: Mesto Holíč v zastúpení: Ing. Vladimír Horák primátor mesta Autori: doc. Ing. František Urban, CSc. doc. Ing. Stanislav Malý, CSc. Ing. Ľubor Kučák, CSc. Ing. Michal Fabuš Ing. Iva Fabušová SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA v Bratislave STROJNÍCKA FAKULTA PROEN Katedra tepelnej energetiky PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY
OBSAH 1 ÚVOD... 5 2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU... 7 2.1 ANALÝZA ÚZEMIA... 7 2.2 SPRÁVNE ČLENENIE MESTA... 7 2.3 DEMOGRAFICKÉ PODMIENKY... 8 2.4 SÍDELNÁ ŠTRUKTÚRA... 8 2.5 KLIMATICKÉ PODMIENKY... 10 3 ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 15 3.1 ANALÝZA TECHNICKEJ ÚROVNE ZDROJOV A ROZVODOV TEPLA... 15 3.1.1 Elektráreň Hodonín... 15 3.1.2 Centralizované dodávky tepla... 16 3.1.3 Rozvody tepla SCZT... 22 3.2 ZARIADENIA NA VÝROBU TEPLA PRE PODNIKATEĽSKÝ SEKTOR... 23 3.3 ZARIADENIA PRE VÝROBU TEPLA PRE INDIVIDUÁLNU BYTOVÚ VÝSTAVBU... 24 4 ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA... 25 5 ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE... 32 5.1 FOSÍLNE ZDROJE ENERGIE... 32 5.1.1 Zemný plyn... 32 5.1.2 Kvapalné palivá... 32 5.1.3 Pevné palivá... 32 5.2 OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE... 33 5.2.1 Biomasa... 33 5.2.2 Slnečná energia... 34 5.2.3 Geotermálna energia... 34 6 VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 36 6.1 PRODUKCIA ŠKODLIVÝCH LÁTOK... 36 6.2 SÚČASNÁ IMISNÁ SITUÁCIA ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK (TZL, SO 2, NO X, CO)... 36 6.3 ANALÝZA MAXIMÁLNYCH KONCENTRÁCIÍ... 39 7 ENERGETICKÁ BILANCIA... 40 7.1 ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE SCZT... 40 7.2 ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE PODNIKATEĽSKÉHO SEKTORU... 45 7.3 ANALÝZA ENERGETICKEJ BILANCIE IBV... 45 7.4 STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR... 47 8 HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE... 50 8.1 BIOMASA... 50 8.2 SLNEČNÁ ENERGIA... 50 8.3 GEOTERMÁLNA ENERGIA... 50 9 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA... 51 9.1 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V EXISTUJÚCICH SCZT... 51 9.2 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V ROZVOJOVÝCH OBLASTIACH... 53 9.3 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA V IBV... 56 10 NÁVRH ALTERNATÍV ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 57 10.1 ROZVOJ SCZT... 57 10.1.1 Uplatnenie technológie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny... 57 10.1.2 Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy... 57 10.2 ALTERNATÍVNE BLOKOVÉ KOTOLNE... 60 10.2.1 Návrh alternatívnych blokových kotolní... 63 PROEN s.r.o. Bratislava 3
11 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 68 11.1 TRENDY VÝVOJA CIEN ZEMNÉHO PLYNU... 71 11.2 EKONOMICKÁ A FINANČNÁ ANALÝZA VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA A.S. PRVÁ TEPLÁRENSKÁ V HOLÍČI... 74 11.3 EKONOMICKÁ A FINANČNÁ ANALÝZA VÝROBY TEPLA V BLOKOVÝCH KOTOLNIACH... 75 11.3.1 Čerpanie investičných potrieb a zdroje financovania... 75 11.3.2 Všeobecné informácie a metodika hodnotenia... 75 11.3.3 Cena tepla pre konečného spotrebiteľa... 76 11.4 VYHODNOTENIE EKONOMICKEJ A FINANČNEJ ANALÝZY VÝROBY A DISTRIBÚCIE TEPLA V HOLÍČI... 76 11.5 EKONOMICKÁ ANALÝZA PREVÁDZKY PLYNOVEJ KOTOLNE STREDNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ ŠKOLY V HOLÍČI... 81 11.6 NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 84 11.6.1 Bankové úvery... 84 11.6.2 Podpora z fondov EÚ v rámci operačných programov... 84 11.6.3 Cezhraničný program INTERREG IIIA... 85 11.6.4 Program Intelligent Energy Europe... 86 11.6.5 Kommunalkredit Austria... 86 11.6.6 Obchodovanie s emisiami CO 2... 87 11.6.7 Financovanie z úspor - ESCO/TPF... 87 12 ZÁVERY A ODPORÚČANIA PRE ROZVOJ TEPELNEJ ENERGETIKY NA ÚZEMÍ MESTA... 88 12.1 NÁVRH SPÔSOBU ZABEZPEČENIA TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA... 88 12.2 HARMONOGRAM REALIZÁCIE NAVRHOVANÝCH OPATRENÍ... 89 12.3 NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 90 12.4 NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI ENERGETICKEJ KONCEPCIE MESTA... 90 13 LITERATÚRA... 93 14 PRÍLOHY... 95 14.1 ÚDAJE Z DOTAZNÍKOVEJ AKCIE VEĽKÝCH VÝROBCOV TEPLA... 95 14.2 PREHĽAD CENTRÁLNE ZÁSOBOVANÝCH BYTOVÝCH OBJEKTOV... 98 14.3 PREHĽAD ROZVODOV SCZT... 102 14.4 VYBRANÉ BYTOVÉ OBJEKTY... 112 14.5 STREDNÁ PRIEMYSELNÁ ŠKOLA POĽNOHOSPODÁRSKA... 116 PROEN s.r.o. Bratislava 4
1 Úvod Povinnosť vypracovať energetickú koncepciu obce stanovuje zákon o tepelnej energetike č. 657 / 2004 Z. z. zo dňa 26.10.2004 [3]. Vypracovanie koncepcie musí prebehnúť do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tohto zákona (do 31.12.2006). Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo podľa 29 zákona č. 657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky [4], ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania. Úlohou spracovania koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území obce s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a bezpečnosť dodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky a záväznými legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky. V procese spracovávania je potrebné analyzovať miestne energetické zdroje (biomasa, komunálny odpad, slnečná a geotermálna energia a pod.). Vypracovaná koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce. Podľa Európskej charty miestnych samospráv majú mestá právo a podľa slovenskej legislatívy aj povinnosť vypracovať si vlastnú energetickú koncepciu. V tejto koncepcii možno záväzne stanoviť v územnom pláne, ktoré lokality sa budú prednostne zásobovať teplom zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Schválená energetická koncepcia umožní lepšie plánovanie investícií výrobcom a distribútorom energie (hlavne tepla a plynu) tak, aby si v jednotlivých častiach mesta nekonkurovali a nemuseli budovať zbytočne veľké prenosové kapacity. Takéto legislatívne opatrenia platia napr. v Českej republike, Rakúsku a Dánsku. Energetická koncepcia pre mesto Holíč sa spracúva s výhľadom do roku 2015. Predpokladá sa aktualizácia koncepcie v kratších časových horizontoch, napr. po piatich rokoch. Pri spracovávaní energetickej koncepcie mesta boli prizvaní na spoluprácu držitelia licencií na výrobu a dodávku tepla a najväčší odberatelia tepla. Východiskovými bodmi pre zostavenie energetickej koncepcie mesta sú analýza súčasného stavu hospodárenia s energiami a prognóza budúcich potrieb energií. V súlade s predpokladaným demografickým vývojom treba v dlhodobom pláne počítať s rozvojom podnikateľských aktivít, infraštruktúry, dopravy a investičnej činnosti v meste. Veľmi dôležitou je otázka určenia potenciálu úspor a to na strane spotreby (zateplenie, hydraulické vyregulovanie sústav, meranie spotreby tepla) a tiež na strane výroby a rozvodu (modernizácia zdrojov tepla, optimalizácia prevádzky), zníženie strát v rozvodoch a odovzdávacích staniciach tepla (oprava, prípadne výmena opotrebovaných, nové technológie). V koncepčnej časti predkladanej energetickej koncepcie mesta Holíč je vykonaná ekonomická a finančná analýza ako aj technicko-ekonomické vyhodnotenie, s návrhom optimálneho variantu energetickej koncepcie mesta v dlhodobej perspektíve do roku 2015. Pre výber optimálneho zásobovania teplom mesta Holíč sú spracované dva varianty : zásobovanie teplom zo súčasných zdrojov, decentralizovaný spôsob zásobovania teplom z blokových kotolní. PROEN s.r.o. Bratislava 5
Uvedené alternatívy sú zhodnotené so zohľadnením troch hlavných kritérií: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Pozornosť sa venuje i vplyvu nových zariadení na životné prostredie. Zhodnotené je emisné a imisné zaťaženie pri súčasnom stave, ako aj pre navrhované varianty. Ekonomické vyhodnotenie je vykonané pre dohodnuté cenové relácie a indexy rastu s požadovanými investíciami, s reláciami konečných cien pre spotrebiteľa do roku 2015, v závislosti od vývoja cien vstupných médií a zohľadnením trendu ich vývoja. Po spracovaní komplexnej analýzy možných variantov riešenia zásobovania teplom a výbere najvhodnejšieho riešenia je veľmi dobré oboznámiť obyvateľov zrozumiteľnou formou s hlavnými závermi analýz a to informovaním v lokálnej tlači, formou jednoduchých letáčikov, ako aj verejným prezentovaním výsledkov za účasti zodpovedných poslancov, zástupcov firiem dodávajúcich teplo a riešiteľov energetickej koncepcie. Takýto záver sa ukázal veľmi prospešný a obyvatelia obyčajne pochopili význam navrhovaných opatrení. Predložená obsahuje ciele a priority energetickej politiky Slovenskej republiky (Uznesenie vlády SR č. 29 z 11. januára 2006) na obdobie do roku 2020 a s výhľadom do roku 2030, týkajúce sa tepelnej energetiky: - prijať opatrenia zamerané na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby, - využívať domáce primárne energetické zdroje na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe, - zvýšiť využívanie kombinovanej výroby elektriny a tepla, - - zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu. V Energetickej koncepcii mesta Holíč v tepelnej energetike je z pohľadu obyvateľa mesta - konečného spotrebiteľa tepla z hľadiska ekonomickej a ekologickej výhodnosti podrobne porovnaná dodávka tepla zo sústavy centralizovaných zdrojov tepla (CZT) a z individuálnych zdrojov blokových kotolní. Závery sú v súlade s kapitolou Teplo Energetickej politiky SR: Deformované ceny elektriny a zemného plynu pre domácnosti vyústili do tendencie odpájať sa od CZT a uprednostňovať individuálne vykurovanie plynom alebo elektrinou. Táto situácia sa však v poslednom období vplyvom rastu ceny plynu výrazne mení. PROEN s.r.o. Bratislava 6
2 Analýza súčasného stavu 2.1 Analýza územia Mesto Holíč sa nachádza na severe Záhorskej nížiny v blízkosti rieky Moravy pri hranici s Českou republikou. Patrí do regiónu Záhoria, administratívne je začlenené do okresu Skalica a do Trnavského samosprávneho kraja. Vzdialenosť od Bratislavy je 88 km, od Skalice 7 km. Katastrálne územie mesta Holíč má rozlohu takmer 3 483 ha, intravilán mesta cca 400 ha. Z celkovej rozlohy katastrálneho územia mesta podľa [1] 62,00 % tvorí poľnohospodársky pôdny fond, 18,97 % lesný pôdny fond, 4,85 % zastavané plochy, 2,50 % vodné plochy a 11,65 % ostatné plochy. Mesto je dlhodobo charakterizované nedostatočnou hospodárskou základňou, pričom podľa údajov štatistiky pracovných príležitostí zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov (SODB) v máji 2001 v meste prevláda sektor služieb, obchodu a verejnej správy - 37,4 % z celkového počtu pracovných príležitostí [2]. Naopak, dochádzka do zamestnania mimo mesto sa týka najviac sektoru priemyslu, ťažby, výrobných služieb, stavebníctva a pridružených činností (47,2 %). Z priemyslu v súčasnosti najviac pracovných príležitostí v meste poskytuje strojárstvo a kovospracujúce činnosti, výrazným stabilizujúcom faktorom by sa mal stať rozvoj logistiky (sklady) a stavebnej činnosti. 2.2 Správne členenie mesta Podľa [1] a [2] je mesto členené do 12 urbanistických obvodov, ktoré sú rozdelené v desiatich mestských štvrtiach podľa tab. 2.1. Tab. 2.1 Štruktúra mesta Holíč Č. Názov Rozloha 2003 (ha) Rozloha výhľad 2015 (ha) Prevažujúca funkcia I. Centrum 34,93 34,93 Polyfunkcia II. Kaštieľ 80,72 80,72 Vybavenosť III. Chalupy 30,57 38,58 Bývanie, vybavenosť IV. Pod šibenicou 58,0 58,0 Bývanie, šport V. Majírky 65,44 73,4 Bývanie, vybavenosť VI. U bitúnku 27,58 36,5 Výroba, sklady VII. Lúčky 36,28 36,28 Výroba, sklady, bývanie VIII. Konopniská 41,21 41,21 Výroba, bývanie IX. Pod hrebeňom 36,2 51 Výroba, sklady X. Priemyselný park* - 55 Výroba, sklady * Nová štvrť Nová štvrť Priemyselný park má slúžiť na posilnenie hospodárskej základne mesta, t.j. pre rozvoj priemyselnej výroby, budovanie skladov, výrobných, dopravných a iných služieb. PROEN s.r.o. Bratislava 7
2.3 Demografické podmienky Podľa údajov zo SODB 2001 malo mesto Holíč 11 416 obyvateľov oproti 11 359 obyvateľom pri sčítaní v r. 1991 (index 1,005). K 31.12.2004 malo mesto 11 617 obyvateľov 1. Podľa vekovej štruktúry bolo v r. 2001 obyvateľstvo mesta rozdelené nasledovne: 20 % v predproduktívnom veku, 65,3 % v produktívnom veku a 14,7 % v poproduktívnom veku. V dôsledku klesajúceho podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku nemožno vo výhľadovom období do r. 2015 predpokladať nárast počtu obyvateľov mesta prirodzenými prírastkami. Vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva mesta podľa SPDB 2001 možno zhrnúť nasledovne: - základné vzdelanie 22,5 % - stredné vzdelanie bez maturity 26,2 % - stredné vzdelanie s maturitou 22,6 % - vysokoškolské vzdelanie (všetky formy) 5,5 % Podľa výsledkov SODB 2001 bola v tomto roku miera ekonomickej aktivity obyvateľstva 52,5 %, keď počet ekonomicky aktívnych osôb dosiahol 6 000. Z toho viac ako tretina (37,8 %) odchádzala za prácou mimo mesto. Počet nezamestnaných v meste sa pohybuje okolo 1 000 1 100, čo znamená cca 17 19 %-nú mieru nezamestnanosti. Vo výhľadovom období sa bude zvyšovať podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, čo sa odrazí aj na miere ekonomickej aktivity obyvateľstva. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj v meste bude významným faktorom migrácia obyvateľstva z prostredia okolitých obcí, ktorá by mohla pomôcť stabilizovať demografickú situáciu. K tomu má prispieť aj zlepšenie hospodárskej základne (vytvorenie priemyselného parku). 2.4 Sídelná štruktúra V roku 2001 bolo podľa SODB v meste Holíč spolu 3 966 bytov, z toho 3 676 trvale obývaných. Spolu 1 109 bytov sa nachádzalo v 1 103 rodinných domoch, trvalo obývaných bolo 914 bytov v rodinných domoch (24,9 % všetkých trvalo obývaných bytov). Neobývaných bolo 290 bytov. V Holíči prevažuje nízkopodlažná zástavba, 83,6 % domového fondu v r. 2001 malo maximálne dve podlažia, päť a viac podlaží malo 9,2 % domového fondu. Veková štruktúra domového fondu v Holíči sa oproti SODB 1991 mierne zlepšila. Priemerný vek rodinných domov podľa údajov zo SODB 2001 dosahoval 45 rokov, bytových domov 25 rokov a ostatných budov 41 rokov. Na jeden byt pripadá priemerne 3,05 osôb. Obytná plocha na jeden trvale obývaný byt je 51,9 m 2, pričom slovenský priemer je 56,10 m 2. Na jednu osobu pripadá obytná plocha 17 m 2, čo je mierne pod slovenským priemerom 17,5 m 2. Podiel troj- a viacizbových bytov v roku 1 Zdroj: ŠÚ SR PROEN s.r.o. Bratislava 8
2001 stúpol na 66,3 % z 60,7 % v r. 1991, pričom slovenský priemer je 72,9. Podiel jednoizbových bytov bol v r. 2001 9,3 % a dvojizbových bytov 24,3 %. V [2] sa navrhuje výstavba spolu 1 382 bytových jednotiek v hromadnej bytovej výstavbe (HBV) a v rodinných domoch (IBV). Z toho sa do r. 2015 plánuje výstavba 221 bytov v HBV a 222 bytov v IBV. Údaje o plánovanej výstavbe sú zhrnuté v tab. 2.2 a 2.3. Tab. 2.2 Počet nových bytov v navrhovanej výstavbe Charakter bytu Počet bytových jednotiek Podiel na celkovej výstavbe (%) Návrh spolu 1 382 100 Z toho bytové domy 1 013 73,3 rodinné domy 369 26,7 Tab. 2.3 Lokalizácia navrhovanej výstavby podľa počtu bytových jednotiek Č. Mestská štvrť HBV IBV Výstavba spolu I. Centrum 4 0 4 II. Kaštieľ 0 0 0 III. Chalupy 804 109 913 IV. Pod šibenicou 0 25 25 V. Majírky 0 21 21 VI. U bitúnku 0 0 0 VII. Lúčky 0 0 0 VIII. Konopniská 209 146 355 IX. Pod hrebeňom 0 68 68 X. Priemyselný park 0 0 0 PROEN s.r.o. Bratislava 9
2.5 Klimatické podmienky Nadmorská výška stredu mesta je 187 m. Klimaticky územie patrí k teplej mierne vlhkej oblasti s miernou zimou, priemernou ročnou teplotou 9 C. Teploty v januári sa pohybujú v rozmedzí -2 až -3 C v júli 18 C, s priemerným úhrnom zrážok 600 700 mm. V STN 38 3350 [6] nie sú uvedené charakteristické klimatické hodnoty pre mesto Holíč. Najbližšími mestami, uvedenými mestami sú Hodonín a Senica. Pre tieto mestá sú v [6] uvedené nasledujúce teploty vonkajšieho vzduchu, potrebné pre návrh tepelných zdrojov a vykurovacích sústav: Mesto Hodonín Senica Najnižšia (výpočtová) vonkajšia teplota t e 12 C 12v C Denná priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci (január) -1,5 C -2,0 C Priemerná teplota počas vykurovacieho obdobia 4,2 C 4,0 C Počet dní vykurovacieho obdobia 215 218 Odpovedajúci počet denostupňov D 20 3 397 K.deň 3 488 K.deň Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] sú znázornené na obr. 2.1 a 2.2. Počet denostupňov D 20 (K. deň) pre každý deň vykurovacieho obdobia sa vypočíta z rozdielu strednej teploty t i,str = 20 C vnútorného vzduchu (v budove) a priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu. Analýzy spotrieb tepla v Holíči sa budú v predkladanej energetickej koncepcii vzťahovať na rok 2004. Osobitne sú preto na obr. 2.3 pre tento rok znázornené priebehy priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a počtu denostupňov. Najnižšia priemerná denná teplota vonkajšieho vzduchu 11,70 C bola nameraná dňa 6.1.2004. Na obr. 2.3 je pre každý deň s priemernou dennou teplotou vonkajšieho vzduchu nižšou ako 13 C priradený prislúchajúci počet denostupňov. Rešpektovaním vyhlášky a započatí a ukončení vykurovania bol upravený priebeh počtu denostupňov v roku 2004 (obr. 2.4). Ročné diagramy trvania teplôt vonkajšieho vzduchu a upraveného počtu denostupňov sú znázornené na obr. 2.5. Počas roka 2004 bolo 229 vykurovacích dní (tab. 2.4, tab. 2.5). Priemerná teplota vonkajšieho vzduchu počas vykurovacieho obdobia bola 5,41 C. Klimatickým podmienkam počas vykurovacieho obdobia roku 2004 odpovedá počet denostupňov D 20 = 3 340 K.deň, čo je o 1,7 %, resp. o 4,2 % menej ako počet denostupňov D 20 podľa STN 38 3350 v Hodoníne, resp. v Senici. V tab. 2.5 sú uvedené priemerné mesačné teploty vonkajšieho vzduchu t str,mesiac a odpovedajúce počty denostupňov D 20 v Holíči počas rokov 2004, 2005 a počas januára až septembra 2006 [15]. Charakteristické údaje vykurovacích období v Holíči v rokoch 2003 až 2005 a pre mestá Hodonín a Senica podľa STN 38 3350 [6] sú znázornené na obr. 2.6 a uvedené v tab. 2.5. PROEN s.r.o. Bratislava 10
Tab. 2.4 Stredné mesačné teploty vzduchu a denostupne D 20 v Holíči v rokoch 2004 až 2006 t str mesiac ( C) D 20 (K.deň) mesiac / rok 2004 2005 2006 2004 2004 úprava 2005 2005 úprava 2006 január -2,48 1,33-5,31 697 697 579 579 785 február 2,02-1,21-1,27 521 521 594 594 596 marec 4,56 3,57 2,89 460 479 503 509 531 apríl 11,82 11,43 11,78 205 237 197 257 223 máj 14,16 15,84 15,18 98 90 107 84 20 jún 18,02 18,59 19,58 0 0 0 0 0 júl 19,99 20,61 23,97 0 0 0 0 0 august 20,69 18,79 17,60 0 0 0 0 0 september 15,25 16,53 18,08 76 54 57 24 0 október 11,71 11,12 209 257 231 275 november 5,67 4,16 410 430 475 475 december 1,42 0,07 576 576 618 618 t str rok / D 20 10,26 10,13 3 252 3 340 3 360 3 414 t str vyk. obd 4,29 5,41 4,00 4,82 dni vyk.obd. 207 229 210 225 Tab. 2.5 Charakteristické údaje vykurovacích období v Holíči v rokoch 2003 a 2004 a podľa STN 38 3350 pre mestá Hodonín a Senica STN / rok STN 38 3350 Hodonín STN 38 3350 Senica Holíč 2003 Holíč 2004 Holíč 2004 úprava Holíč 2005 Holíč 2005 úprava Počet dní vykurovacieho obdobia 215 218 218 207 229 210 225 t str počas vykur. obdobia ( C) 4,20 4,00 4,49 4,29 5,41 4,00 4,82 Počet denostupňov D 20 (K.deň) 3 397 3 488 3 382 3 252 3 340 3 360 3 414 PROEN s.r.o. Bratislava 11
t str ( C) 30 25 20 15 10 5 0-5 -10-15 -20 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 deň 2004 2005 2006 Obr. 2.1 Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] 40 35 30 D 20 (K.deň) 25 20 15 10 5 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 deň 2004 2005 2006 Obr. 2.2 Ročné diagramy trvania denostupňov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 a počas januára až septembra 2006 [15] PROEN s.r.o. Bratislava 12
30 25 20 15 36 32 28 24 t str ( C) 10 5 20 16 D 20 (K.deň) 0-5 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 12 8-10 4-15 dni 0 t str D 20 Obr. 2.3 Priebeh priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v roku 2004 30 36 25 32 20 28 15 24 t str ( C) 10 5 20 16 D 20 (K.deň) 0-5 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 12 8-10 4-15 dni t str D 20 0 Obr. 2.4 Priebeh priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a upraveného počtu denostupňov v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 13
30 25 20 15 36 32 28 24 t str ( C) 10 5 20 16 D 20 (K.deň) 0-5 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 12 8-10 4-15 dni t str D 20 0 Obr. 2.5 Ročné diagramy trvania priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu a denostupňov v Holíči v roku 2004 D 20 (K.deň) 3 550 3 500 3 450 3 400 3 350 3 300 3 250 4,20 3 397 3 488 4,00 4,49 3 382 4,29 3 252 5,41 3 340 4,00 3 360 4,82 3 414 6 5 4 3 2 t str ( C) 3 200 3 150 1 3 100 STN 38 3350 Hodonín STN 38 3350 Senica Holíč 2003 Holíč 2004 Holíč 2004 úprava Holíč 2005 Holíč 2005 úprava 0 D20 tstr vykurovacie obdobie Obr. 2.6 Denostupne a stredné teploty vzduchu počas vykurovacích období v Holíči rokoch 2003 až 2005 a podľa STN 38 3350 pre mestá Hodonín a Senica PROEN s.r.o. Bratislava 14
3 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení 3.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla Podkladom pre energetické bilancie uvedené v kap. 3.1 sú Atesty sústav tepelných zariadení a Protokoly o overení hospodárnosti [12], vydané Slovenskou energetickou agentúrou v roku 2004. Energetické bilancie sa teda vzťahujú na rok 2003. 3.1.1 Elektráreň Hodonín Centralizované zásobovanie teplom v meste Holíč zabezpečuje Prvá teplárenská Holíč. Dodávateľom tepla pre Prvú teplárenskú je v podstatnej miere Elektrárna Hodonín (EHO), ktorá dodáva teplo prostredníctvom horúcovodu Hodonín Holíč. Základné informácie o EHO sú uvedené v prílohe 14.1. Elektráreň Hodonín patrí do spoločnosti ČEZ, a.s. Inštalovaný tepelný výkon kotlov je 275 MW a elektrický výkon je 105 MW. Po rekonštrukcii, ktorá sa začala v roku 1990 sa orientuje viac na výrobu tepla a menej na výrobu elektrickej energie. Veľký dôraz sa kladie na ochranu životného prostredia, čo má pozitívny vplyv na imisnú situáciu v meste Holíč, pretože pri vzdušnej vzdialenosti cca 5 km je mesto v prípade severo - západného prúdenia vlastne v spalinovej vlečke z komínov elektrárne. Takéto prúdenie ( Z + SZ ) sa v zimnom období vyskytuje priemerne počas 30 % dní. Komíny sú dva s výškou 100 m, čo zabezpečuje dobrý rozptyl znečisťujúcich látok. Obr.3.6 Lokalizácia elektrárne Hodonín vzhľadom na mesto Holíč PROEN s.r.o. Bratislava 15
V roku 2004 bola celková dodávka tepla z EHO 976 732 GJ, z toho dodávka do Holíča predstavovala 155 267 GJ. V tomto roku sa v elektrárni vyrobilo 301 897 MWh elektrickej energie. V kotolni EHO boli v rokoch 1992 až 1997 inštalované nové fluidné kotly, dva s tepelnými výkonmi 131 MW a jeden s výkonom 13 MW. Prevádzka fluidných kotlov predstavuje zásadné zníženie množstva emisií. Ako základné palivo sa používa lignit z miestnych zdrojov, ktorý sa spaľuje spolu s drevnou štiepkou, alebo inými dostupnými palivami na báze obnoviteľných zdrojov. V roku 2004 sa v EHO spotrebovalo sa 427 266 t lignitu, 22 115 t hnedého uhlia, 44 047 t biomasy a 1 486 t ťažkého vykurovacieho oleja. Inštalované turbogenerátory umožňujú teplárenskú prevádzku, pričom TG4 bol vymenený v roku 1980 za blok s turbínou s regulovaným odberom pary 180 t/h s potlačenou kondenzáciou, elektrický výkon 55 MW. Podobne bol rekonštruovaný TG3, pričom elektrický výkon je 50 MW. Odberové turbíny, spolu so záložnou redukčnou stanicou zásobujú mesto Hodonín parou 1,8 MPa / 270 C a horúcovodný napájač s nominálnymi parametrami 150 / 70 C, ktorý zásobuje mesto Holíč. Samotná elektráreň má ešte dostatočnú kapacitu na ďalšie zvyšovanie dodávaného tepelného výkonu, samotný napájač má kapacitu cca 30 MW, súčasné využitie nepredstavuje ani 50 %. Vzhľadom na použité palivo sú ceny tepla z primárneho rozvodu konkurencieschopné a je predpoklad dlhodobejšej stability cien paliva. Možno konštatovať, že centralizované zásobovanie teplom z elektrárne Hodonín sa vyznačuje: ekologickou kvalitou, bezpečnosťou a spoľahlivosťou, komfortom a pohodlím, konkurencieschopnosťou. zdroj - http://www.cez.cz/presentation/cze/index.jsp 3.1.2 Centralizované dodávky tepla Centralizované zásobovanie teplom v meste Holíč zabezpečuje Prvá teplárenská, a. s., Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč. Dodávateľom tepla pre Prvú teplárenskú je v podstatnej miere elektráreň Hodonín, ktorá dodáva teplo prostredníctvom horúcovodu Hodonín Holíč. Priebeh dodávok za roky 2004 a 2005 je na obr. 3.1. Celkové dodávky tepla v roku 2003 boli 139 846 GJ, v roku 2004 boli 138 057 GJ a v roku 2005 129 256 GJ. Vzhľadom na denostupne v roku 2004 ( 3 340 K.deň) a v roku 2005 (3 414 K.deň) možno konštatovať, že sa postupne realizujú úsporné opatrenia. Kapacita horúcovodu Hodonín Holíč je cca 30 MW, využitých je cca 13 MW. Okrem dodávok pre Prvú teplárenskú, dodáva horúcovod teplo aj pre firmy, napr. Steel Mont. Prehľad dodávok tepla z horúcovodu je v nasledujúcej tabuľke 3.1. Prvá teplárenská, a. s. Holíč prevádzkuje malé blokové kotolne Kátovská 1210, Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná 2860. Ich maximálne výkony v roku 2004 sa pohybovali v rozsahu 45 až 185 kw. Priebehy ročných diagramov trvania zaťaženia sú na obr. 3.2 až 3.5, max. výkony počas prevádzky a inštalované výkony sú v tabuľke 3.2. PROEN s.r.o. Bratislava 16
30 000 ( GJ ) 2004 2005 25 000 20 000 15 000 10 000 5 000 0 január február marec apríl máj jun júl august september október november december Obr. 3.1 Priebeh dodávok tepla z elektrárne Hodonín do siete firmy Prvá teplárenská, a.s. Holíč Tab. 3.1 Prehľad dodávok tepla z horúcovodu Hodonín Holíč za rok 2003 Odberateľ ( GJ / r ) Prvá teplárenská, a.s. 119 495 DEUS spol. s r.o. 666 Kassia International, a.s. 66 Steel Mont, a.s. 10 728 spolu 133 955 Tab. 3.2 Prehľad výkonov v kotolniach Prvej teplárenskej, a.s., Holíč Kotolňa Inštalovaný výkon kotlov ( kw ) Dosahovaný výkon v roku 2004 ( kw ) Kátovská 1210 450 182 Nálepkova 1204 220 140 Nálepkova 1213 227 122 Lesná 2860 60 46 PROEN s.r.o. Bratislava 17
Zhodnotenie technického stavu kotolní Prvá teplárenská, a.s. Holíč, Nám. sv. Martina Tep. zariadenie: Pk Nálepkova č. 1204 3 ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Kotol K2 PROTHERM 60 KLO13 s výkonom 50 kw, rok výroby 2001, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 90,93%, obsah NO x 184,5 mg/m n PROTHERM 60 KLO13 s výkonom 50 kw, rok výroby 2001, garančná účinnosť 91% Nameraná účinnosť 90,8%, obsah NO x 187,0 mg/m n 3 Kotol K3 Vallát ETI 100 s výkonom 120 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% Nameraná účinnosť 86,39%, obsah NO x 197,3 mg/m n 3 Zhodnotenie: Kotly K1 a K2 sú nové kotly s vysokou účinnosťou. Posledný kotol K3 je 20 ročný a vzhľadom na požadovaný trend spaľovať plynné palivo s účinnosťou vyššou ako 90% bolo by vhodné uvažovať s jeho výmenou. I hodnota NO x je tesne pod požadovaným emisným limitom. Tep. zariadenie: Pk Nálepkova č. 1213 3 ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Vallát Maďarsko 80KL ZP s výkonom 77 kw, rok výroby 1997, garančná účinnosť 89% 3 Nameraná účinnosť 88,94%, obsah NO x 129,5 mg/m n Kotol K2 Vallát ETI 100 s výkonom 120 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% 3 Nameraná účinnosť 85,05%, obsah NO x 175,4 mg/m n Kotol K3 Vallát ETI 25 s výkonom 30 kw, rok výroby 1985, garančná účinnosť 86% 3 Nameraná účinnosť 86,11%, obsah NO x 100,4 mg/m n Zhodnotenie: Obdobná skutočnosť ako u PK Nálepkova1204. Kotol K2 nespĺňa vekovo ani technickým stavom požiadavky moderného kotla, účinnosť 85,05% je veľmi nízka vzhľadom na ceny plynu. Kotol K3 je vekovo rovnaký, súčiniteľ prebytku vzduchu je 2,86, čo je vysoká hodnota i pre roštové kotly. Tep. zariadenie: Pk Kátovská č. 1210 2 ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 VITOPLEX 300 s výkonom 225 kw, rok výroby 2002, garančná účinnosť 88% Nameraná účinnosť 90,34%, obsah NO x 38,9 mg/m n 3 Kotol K2 VITOPLEX 300 s výkonom 225 kw, rok výroby 2002, garančná účinnosť 88% Nameraná účinnosť 90,23%, obsah NO x 51,9 mg/m n 3 Zhodnotenie: Kotolňa je vybavená modernými kotlami firmy VIESSMANN s obsahmi emisií NO x hlboko pod emisným limitom. PROEN s.r.o. Bratislava 18
Tep. zariadenie: Pk bytovka Lesná 2 ks teplovodných kotlov na spaľovanie plynu: Kotol K1 Kotol K2 Lieber Group KN30 s výkonom 30 kw, rok výroby 2000, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 90,9%, obsah NO x 192,4 mg/m n Lieber Group KN30 s výkonom 30 kw, rok výroby 2000, garančná účinnosť 91% 3 Nameraná účinnosť 91,24%, obsah NO x 204,7 mg/m n Zhodnotenie: Kotolňa má nové kotly s vysokou účinnosťou. Vzhľadom na použité atmosferické horáky a vysoké obsahy NO x, žiadalo by sa vyčistenie horákov od prachu a drobných nečistôt, čim by sa určite koncentrácia NO x v spalinách znížila. Na nasledujúcich obrázkoch je potreba tepelného výkonu v roku 2004. PROEN s.r.o. Bratislava 19
200 180 160 140 120 P (kw) 100 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.2 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne PK Kátovská 1210v roku 2004 140 120 100 P (kw) 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.3 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Nálepkova 1204v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 20
140 120 100 P (kw) 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.4 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Nálepkova 1213 v roku 2004 50 40 30 P (kw) 20 10 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 3.5 Ročný diagram trvania zaťaženia blokovej kotolne BK Lesná 2860 v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 21
3.1.3 Rozvody tepla SCZT Všetky rozvody tepla sú sústredené v systémoch zásobovania teplom firmy Prvá teplárenská, a.s. Rozvody sú štvorrúrkové, uložené v neprielezných kanáloch, izolované minerálnou vlnou. Primárny rozvod z EHO je dvojrúrkový. Schematické zobrazenie pre jednotlivé OST je v prílohe 14.3 v závere správy. Na základe atestov pracujú všetky odovzdávacie stanice, vrátane rozvodov tepla s hospodárnosťou prevádzky 100 %. Prehľad teplotechnických parametrov jednotlivých OST a ich sekundárnych sietí je uvedený v tabuľke 3.4. Všetky parametre sú pod normatívnymi hodnotami, čo svedčí o dobrom stave zariadenia a prevádzky. V oblasti príprava TÚV by sa zlepšením izolácie, hlavne v domových rozvodoch mohlo ušetriť strácané teplo, ale táto investícia je investíciou majiteľov domov. Tab. 3.3 Prehľad OST a príslušných rozvodov tepla DN (mm) / L (m) OST DN / L DN / L DN / L DN / L DN / L DN / L Lúčky 150 / 884 125 / 156 100 / 309 80 / 836 M. Nešpora 200 / 771 150 / 397 125 / 637 100 / 543 80 / 313 65 / 1 045 Pri kaštieli 150 / 844 125 / 288 100 / 258 80 / 1 033 Rozptyl 125 / 83 100 / 82 80 / 312 50 / 64 SNP 1 150 / 838 125 / 212 100 / 376 80 / 616 65 / 22 SNP 2 150 / 109 125 / 388 100 / 86 80 / 286 65 / 54 SNP 3 200 / 110 150 / 198 100 / 160 80 / 90 50 / 124 Kapital Invest 150 / 175 65 / 110 Tab. 3.4 Teplotechnické parametre OST z atestov za rok 2003 OST Teplo na vstupe (GJ) Normatívn a účinnosť OST (%) Skutočná účinnosť OST (%) Normatívna účinnosť sekundárnych rozvodov (%) Skutočná účinnosť sekund. rozvodov (%) Normatív. spotreba tepla na prípravu TÚV (GJ/m 3 ) Skutočná spotreba tepla na prípravu TÚV (GJ/m 3 ) Lúčky 28 508 0,985 0,985 0,945 0,947 0,300 0,280 M. Nešpora 31 216 0,985 0,985 0,956 0,956 0,290 0,268 Pri kaštieli 18 043 0,985 0,985 0,952 0,953 0,320 0,300 Rozptyl 6 970 0,985 0,985 0,973 0,974 0,260 0,221 SNP 1 18 140 0,985 0,985 0,953 0,954 0,290 0,270 SNP 2 9 659 0,985 0,985 0,960 0,961 0,300 0,280 SNP 3 4 457 0,985 0,985 0,944 0,946 0,280 0,270 Kapital Invest 2 502 0,985 0,985 0,970 0,970 0,300 0,291 PROEN s.r.o. Bratislava 22
3.2 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor Podnikateľský sektor tvorí skupinu výrobcov a odberateľov tepla, ktorí sú evidovaní hlavne ako znečisťovatelia ovzdušia v podkladoch NEIS. S cieľom získať ďalšie relevantné údaje pre spracovanie energetickej koncepcie bola realizovaná dotazníková akcia, na ktorú však odpovedali iba dva subjekty, Stredná poľnohospodárska škola, Bernolákova 10, s inštalovaným výkonom 715 kw a firma Eissmann Automotive, Lesná 880, s inštalovaným výkonom 1,700 MW. Oba subjekty ako teplonosné médium používajú teplú vodu. Podrobnejšie údaje sú vo vyplnených dotazníkoch v prílohe 14.1. Ďalším podkladom sú evidované malé zdroje znečisťovania ovzdušia, uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. 3.5 Malé zdroje znečisťovania ovzdušia v meste Holíč P.č. Názov zdroja Inštalovaný výkon (kw) Palivo Spotreba (m 3 /r, t/r) 1 A.I.R. s.r.o. neudaný ZP 12 600 2 IKOS neudaný drevo neudaná 3 FLOT Bernolákova 26 ZP 17 360 4 FLOT OD Mier 26 ZP 21 450 5 Slovenská pošta 16 ZP 12 980 6 COOP Jednota 25 ZP 3 280 7 SPP RS 1 24 ZP 8 203 8 SPP RS 2 24 ZP 4 511 9 STEN Kopčanská 20 drevo 47 m 3 10 BVS a.s. 50 ZP 19 730 11 BVS úpravňa vody 24 ZP 16 914 12 BVS ČOV neudaný koks 29,7 13 ASV Bratislava 65 ZP 9 730 Vzhľadom na dostupnosť jednotlivých druhov palív je predpoklad, že aj firmy ktoré nevrátili vyplnené dotazníky spaľujú zemný plyn a preto ich príspevok k imisnej situácii mesta bude porovnateľný s analyzovanými firmami. Pretože mesto nemá možnosť ovplyvniť správanie sa firiem, kontrola sa môže uskutočňovať iba sledovaním výšky poplatkov za znečisťovanie ovzdušia. Vzhľadom na potrebu znižovania výrobných a prevádzkových nákladov samotní výrobcovia sa musia usilovať o znižovanie energetickej náročnosti či už v oblasti zdrojov, alebo spotreby. Za týmto cieľom odporúčame, aby si firmy vypracovali vlastné energetické stratégie v rámci energetických auditov. PROEN s.r.o. Bratislava 23
3.3 Zariadenia pre výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, prípadne ich výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Celkový počet domov v IBV je podľa štatistických údajov 1 103, z toho trvalo obývaných 914. Perspektívne sa počíta s výstavbou RD na lokalitách Konopiská 146 DR, Chalupy 105 a Pod hrebeňom 68. Z toho do roku 2015 sa predpokladá postaviť 222 RD. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii prehľad odberov ZP od jednotlivých majiteľov rodinných domov, bude analýza vychádzať z priemerného rodinného domu s plynovým kotlom na kúrenie a prípravu TÚV. Za predpokladu potrebného výkonu kotla 20 kw, pri meteorologických podmienkach v Holíči (výpočtová teplota 12 C) je celková potreba tepla na vykurovanie, vztiahnutá na normovaný počet denostupňov 3 488 cca 188,4 GJ/r, potreba tepla na prípravu TÚV pre tri osoby cca 10,3 GJ/r. To predstavuje spotrebu ZP pri účinnosti kotla 95 % hodnotu 5 780 m 3 /r na kúrenie a 318 m 3 /r na prípravu TÚV. Tieto hodnoty sa budú líšiť podľa prevádzky vykurovacích systémov v jednotlivých domoch a tu slúžia ako porovnávacie hodnoty. Výkon 20 kw bol použitý ako horná hranica inštalovaných výkonov v rodinných domoch. Pre súčasný počet rodinných domov ( trvalo obývaných ) predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne 5 283 tis. m 3 na kúrenie a 290 652 m 3 na prípravu TÚV. Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 ) to predstavuje pri 1 136 RD 6 566 tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV 361 248 m 3 za rok, spolu 6 927 tis. m 3 ZP Pozn.: trvalo obývané + nová výstavba. Tieto spotreby by boli reálne ak by všetky domy IBV používali ako palivo ZP. PROEN s.r.o. Bratislava 24
4 Analýza zariadení na spotrebu tepla Tepelné odbery v bytovo komunálnej sfére sú riadené správcovskými organizáciami, alebo spoločenstvom vlastníkov. Z 19 bytových objektov v správe a.s. Prvá teplárenská v Holíči: - zateplený nie je žiaden objekt, - zateplenie strechy nemá žiaden objekt, - ekvitermickú reguláciu majú 3 objekty, - hydraulické vyregulovanie majú 2 objekty, - termostatické ventily sú inštalované v 1 objekte, - pomerové rozdeľovače nákladov na teplo nie sú inštalované v žiadnom objekte. Údaje sú čerpané z prehľadu SEA [9], [10] o dodávke tepla a spotrebe tepla v objektoch za rok 2004. V rokoch 2005 a 2006 sa hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému a inštalácia termostatických ventilov realizovali v 17 bytových objektoch, v 2 objektoch sa tieto opatrenia vykonajú do marca 2007. Zo 50 bytových objektov v správe Okresného stavebného bytového družstva v Senici sa vo všetkých objektoch realizovali tieto opatrenia [11], [12], [13], [14]: - ekvitermickú reguláciu nemá žiaden objekt, - hydraulické vyregulovanie, - inštalácia termostatických ventilov, - inštalácia pomerových rozdeľovače nákladov na teplo. Žiaden objekt nemá zateplený obvodový plášť ani zateplenú strechu. Teplo je do bytových objektov dodávané sekundárnymi rozvodmi napojenými na odovzdávacie stanice tepla a zo štyroch domových kotolní a.s. Prvá teplárenská v Holíči. Rozdelenie bytových objektov v Holíči podľa stavebných sústav a správcov je uvedené v tab. 4.1. Charakteristické údaje o jednotlivých bytových objektoch v Holíči sú uvedené v prílohe 14.2 Prehľad centrálne zásobovaných bytových objektov. V tab. 4.2 sú pre bytové objekty jednotlivých stavebných sústav v Holíči zhrnuté charakteristické údaje a priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v roku 2004. Z porovnania pomeru normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla na vykurovanie najlepšie sú objekty stavebnej sústavy T06B b. ZA, kde je tento pomer 1,43 a najhorší je objekt stavebnej sústavy T06B r. KE (pomer normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla = 0,52). Pre 69 bytových objektov v Holíči v roku 2004 je pomer normatívnej a skutočnej mernej spotreby tepla 0,96, skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektov bola o 3,8 % vyššia ako normatívna. Najnižšia merná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,278 GJ/m 3 (pri spotrebe vody 11,53 m 3 /osoba.rok) bola v objektoch stavebnej sústavy PS 82 b. PP. Najvyššia merná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,347 GJ/m 3 (pri spotrebe vody 11,15 m 3 /osoba.rok) bola v objektoch stavebnej sústavy T06B b. ZA. V 69 bytových objektov v Holíči v roku 2004 bola priemerná spotreba tepla na prípravu TÚV 0,302 GJ/m 3 a priemerná spotreba TÚV 11,24 m 3 /osoba.rok. V roku 2004 bola merná spotreba tepla na PROEN s.r.o. Bratislava 25
prípravu TÚV v Holíči nižšia ako normatívny ukazovateľ spotreby tepla na prípravu TÚV mimo miesta spotreby (tab. 4.3). Zo skúsenosti možno konštatovať, že z celkových tepelných strát rozvodov TÚV pripadá cca 30 % na straty tepla v rozvodoch dodávateľa TÚV ale až cca 70 % celkových tepelných strát je v rozvodoch TÚV v bytových objektoch. Pre porovnanie merných spotrieb v rokoch 2004 a 2005 sú v tab. 4.4 uvedené priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie podľa jednotlivých stavebných sústav. Údaje sú z prehľadu SEA za rok 2004 [9], [10], [11], [12] (Príloha 14.2), počet denostupňov bol D 20 = 3 252,1 K.deň. V roku 2005 sú uvedené priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie objektov v správe OSBD Senica [13], [14]. Uvažované sú bytové objekty v Holíči, Skalici a v Gbeloch. Počet denostupňov v roku 2005 bol D 20 = 3 270,1 K.deň. Z tabelovaných údajov vidieť zásadné rozdiely medzi jednotlivými stavebnými sústavami, ktoré naznačujú veľký potenciál úspor pre sústavy s vysokou spotrebou tepla. PROEN s.r.o. Bratislava 26
Tab. 4.1 Rozdelenie bytových objektov v Holíči podľa stavebných sústav a správcov Stavebná sústava Prvá teplárenská a.s. Holíč Okresné stavebné bytové družstvo Senica spolu O1 4 0 4 PS 82 b. PP 2 7 9 PS 82 r. PP 0 24 24 PV2 2 3 5 T 03 0 4 4 T 15 2 0 2 T06B b. ZA 0 3 3 T06B b. NA 1 0 1 T06B r. NA 5 7 12 T06B r. ZA 2 2 4 T06B r. KE 1 0 1 spolu 19 50 69 Tab. 4.2 Charakteristika bytových objektov v Holíči a priemerné merné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v roku 2004 Stavebná sústava objektov Počet bytov osôb Upravená merná plocha Spotreba tepla na vykurovanie Merná spotreba tepla na vykurovanie skutočnosť normatív Spotreba TÚV Normatív/ Skutočnosť voda teplo Merná spotreba TÚV Spotreba tepla na vykurovanie a TÚV (m 2 ) (GJ) (kwh/m 2 ) (%) (m 3 ) (GJ) (GJ/m 3 ) (m 3 /osoba.r) (GJ) O1 4 65 279 8 325 3 226 107,6 115,4 107 2 381 731 0,307 8,53 3 957 PS 82 b. PP 9 389 1 214 37 628 10 173 75,1 74,2 99 13 997 3 889 0,278 11,53 14 062 PS 82 r. PP 24 1 024 2 789 86 335 21 248 68,4 73,9 108 35 790 10 761 0,301 12,83 32 009 PV2 5 184 414 13 672 5 844 118,7 105,7 89 3 925 1 169 0,298 9,48 7 013 T 03 4 116 273 9 796 3 437 97,5 113,3 116 0 782 4 219 T 15 2 48 104 3 132 1 875 166,3 114,4 69 1 054 316 0,300 10,13 2 191 T06B b. ZA 3 96 242 10 017 2 471 68,5 97,8 143 2 699 937 0,347 11,15 3 408 T06B b. NA 1 40 95 2 560 1 160 125,9 86,2 68 1 361 321 0,236 14,33 1 481 T06B r. NA 12 531 1 260 37 099 14 011 104,9 82,5 79 14 062 4 663 0,332 11,16 18 674 T06B r. ZA 4 87 217 6 662 2 937 122,5 96,2 79 2 057 595 0,289 9,48 3 532 T06B r. KE 1 36 80 2 532 1 569 172,1 88,9 52 1 000 300 0,300 12,50 1 869 spolu 69 2 616 6 967 217 758 67 951 86,7 83,5 96 78 326 24 464 0,302 11,24 92 415 PROEN s.r.o. Bratislava 27
Tab. 4.3 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody mimo miesta spotreby Spotreba teplej úžitkovej vody na osobu za rok Normatívny ukazovateľ spotreby tepla (m 3 ) (GJ. m -3 ) 16 a viac 0,300 do 16 0,307 do 15 0,316 do 14 0,326 do 13 0,338 do 12 0,351 do 11 0,367 do 10 0,386 do 9 0,410 do 8 0,439 do 7 0,477 do 6 0,527 Zdroj: Zbierka zákonov č. 328 / 2005. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov Tab. 4.4 Porovnanie priemerných ročných merných spotrieb tepla na vykurovanie bytových objektov v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Stavebná sústava Bytové objekty v Holíči, rok 2004 Objekty OSBD Senica, rok 2005 Merná spotreba tepla Merná spotreba tepla normatív / normatív / na vykurovanie na vykurovanie (kwh/m 2 skutočnosť ) (kwh/m 2 skutočnosť ) (%) (%) skutočnosť normatív skutočnosť normatív O1 107,6 115,4 107 116,1 PS 82 b. PP 75,1 74,2 99 63,4 74,6 118 PS 82 r. PP 68,4 73,9 108 62,6 74,3 119 PV2 118,7 105,7 89 99,4 106,3 107 T 03 97,5 113,3 116 94,9 113,9 120 T 15 166,3 114,4 69 115,0 T06B b. ZA 68,5 97,8 143 59,9 98,4 164 T06B b. NA 125,9 86,2 68 80,9 86,6 107 T06B r. NA 104,9 82,5 79 89,3 83,0 93 T06B r. ZA 122,5 96,2 79 99,7 96,8 97 T06B r. KE 172,1 88,9 52 89,4 spolu 86,7 83,5 96 99,7 PROEN s.r.o. Bratislava 28
Normatívny ukazovateľ spotreby tepla na vykurovanie objektov je merná potreba tepla na 1m 2 mernej plochy, ktorá zohľadňuje typ objektu, klimatické podmienky, charakter prevádzky a prevádzkové parametre porovnateľných objektov pri zabezpečení požadovanej teplotnej úrovne vykurovaných priestorov. Normatívne ukazovatele sú v tab. 4.6. Pre klimatické podmienky v Holíči v roku 2004, charakterizované počtom denostupňov D 20 = 3 252,1 K.deň, sú v tab. 4.7 uvedené odpovedajúce merné spotreby tepla na vykurovanie podľa stavebných sústav. Podľa kritéria minimálnych teploizolačných vlastností upravovaných stavebných konštrukcií (STN 73 0540-2: 2002) má byť merná spotreba tepla na vykurovanie menšia ako 66,77 kwh / m 2. r = 0,240 GJ / m 2. r. Tejto podmienke podľa tab. 4.7 vyhovujú iba objekty postavené po roku 1997. Napriek tomu, že ani jeden bytový objekt v Holíči nebol zateplený, v roku 2004 malo mernú spotrebu tepla na vykurovanie menšiu ako 66,77 kwh / m 2. r až 17 objektov (stavebných sústav PS 82 b. PP, PS 82 r. PP). Spotreby tepla v školských objektoch a na MsÚ v Holíči v rokoch 2004 a 2005 sú uvedené v tab. 4.5 [20]. Tab. 4.5 Spotreby tepla v školských objektoch a na MsÚ v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Objekt Vykurovaná plocha Spotreba tepla r.2004 Spotreba tepla r.2005 (m 2 ) (GJ) (GJ) ZŠ I Bernolákova 5 840 2 840 2 588 ZŠ II Školská + ŠJ 5 650 3 816 2 672 MŠ Čabelku 720 702 670 MŠ Kollárova 583 730 710 MŠ Lúčky 2 000 957 899 MŠ Hollého 800 936 798 Bývalá MŠ ul. Zámecká 1 200 690 636 Fajansa + ZUŠ 2 430 1 100 802 MsÚ 1 200 600 735 Spolu 20 423 12 371 10 510 Spotreba tepla v technologických zariadeniach firiem je otázkou ich výrobných technológií a prípadné úspory musia firmy riešiť vlastnou aktivitou, hlavne prostredníctvom spracovania energetických auditov. PROEN s.r.o. Bratislava 29
Tab. 4.6 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na vykurovanie objektov podľa stavebných sústav P. č. Stavebná sústava Ukazovateľ spotreby tepla (MJ/m 2 MP. D) P. č. Stavebná sústava Ukazovateľ spotreby tepla (MJ/m 2 MP. D) 1 B-70 b. 0,112471 30 PV2 0,116230 2 B-70 r. 0,102537 31 T 01 0,131741 3 B70/R 0,078389 32 T 02 0,119888 4 BA b. BA 0,108872 33 T 03 0,125441 5 BA BC r. 0,130806 34 T 11 0,115376 6 BA NKS b. BA 0,113862 35 T 12 0,129355 7 BA NKS r. BA 0,111636 36 T 13 0,120407 8 BA r. BA 0,125603 37 T 14 0,120897 9 BTO b. PO 0,141540 38 T 15 0,118196 10 Experiment.p. 0,113864 39 T 16 0,116795 11 G 57 b. 0,096577 40 T 20 0,129047 12 G 57 r. 0,102066 41 T 22 0,123569 13 K 61 KE 0,109549 42 T 52 0,139677 14 LB, MB b. 0,111875 43 T06 B b. BA 0,106856 15 LB, MB r. 0,112196 44 T06B b. BB 0,108651 16 MS 11 b. 0,098512 45 T06B b. KE 0,096840 17 MS 5 r. 0,108749 46 T06B b. NA 0,095396 18 O1 0,115765 47 T06B b. ZA 0,108254 19 O2 0,106729 48 T06B r. BA 0,126821 20 O3 0,085952 49 T06B r. BB 0,104568 21 O4 0,076000 50 T06B r. KE 0,098319 22 Pl.14 b. I. 0,114230 51 T06B r. NA 0,095063 23 Pl.14 b. II. 0,092693 52 T06B r. ZA 0,106556 24 Pl.14 r. I. 0,095288 53 T08B b. KE 0,099089 25 Pl.14 r.ii. 0,090047 54 T08B r. KE 0,080301 26 Pl.15 b. 0,078548 55 ZT, ZTB r. BA 0,127040 27 Pl.15 r. 0,090238 56 28 PS 82 b. PP 0,081619 57 29 PS 82 r. PP 0,082566 postavené po roku 1997 postavené po roku 2002 0,070000 0,066000 Zdroj: Zbierka zákonov č. 328 / 2005. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov PROEN s.r.o. Bratislava 30
Tab. 4.7 Merné spotreby tepla na vykurovanie podľa stavebných sústav pre klimatické podmienky v Holíči v roku 2004 (D 20 = 3 252,1 K.deň) P. č. Stavebná sústava Merná spotreba tepla (kwh/m 2 MP. rok) P. č. Stavebná sústava Merná spotreba tepla (kwh/m 2 MP. rok) 1 B-70 b. 101,6 30 PV2 105,0 2 B-70 r. 92,6 31 T 01 119,0 3 B70/R 70,8 32 T 02 108,3 4 BA b. BA 98,4 33 T 03 113,3 5 BA BC r. 118,2 34 T 11 104,2 6 BA NKS b. BA 102,9 35 T 12 116,9 7 BA NKS r. BA 100,8 36 T 13 108,8 8 BA r. BA 113,5 37 T 14 109,2 9 BTO b. PO 127,9 38 T 15 106,8 10 Experiment.p. 102,9 39 T 16 105,5 11 G 57 b. 87,2 40 T 20 116,6 12 G 57 r. 92,2 41 T 22 111,6 13 K 61 KE 99,0 42 T 52 126,2 14 LB, MB b. 101,1 43 T06 B b. BA 96,5 15 LB, MB r. 101,4 44 T06B b. BB 98,2 16 MS 11 b. 89,0 45 T06B b. KE 87,5 17 MS 5 r. 98,2 46 T06B b. NA 86,2 18 O1 104,6 47 T06B b. ZA 97,8 19 O2 96,4 48 T06B r. BA 114,6 20 O3 77,6 49 T06B r. BB 94,5 21 O4 68,7 50 T06B r. KE 88,8 22 Pl.14 b. I. 103,2 51 T06B r. NA 85,9 23 Pl.14 b. II. 83,7 52 T06B r. ZA 96,3 24 Pl.14 r. I. 86,1 53 T08B b. KE 89,5 25 Pl.14 r.ii. 81,3 54 T08B r. KE 72,5 26 Pl.15 b. 71,0 55 ZT, ZTB r. BA 114,8 27 Pl.15 r. 81,5 56 28 PS 82 b. PP 73,7 57 29 PS 82 r. PP 74,6 postavené po roku 1997 postavené po roku 2002 63,2 59,6 PROEN s.r.o. Bratislava 31
5 Analýza dostupnosti palív a energie Najviac využívaným primárnym zdrojom energie pre výrobu tepla sú fosílne palivá, najmä zemný plyn, menej tuhé a kvapalné palivá. 5.1 Fosílne zdroje energie 5.1.1 Zemný plyn Zemný plyn naftový je v súčasnosti hlavným primárnym zdrojom na výrobu tepla v individuálnej výrobe tepla a teplej vody objektoch individuálnej bytovej výstavby. Spoločnosť Prvá teplárenská v Holíči prevádzkuje štyri domové (blokové) kotolne, v ktorých sa spaľuje zemný plyn. Na výrobu tepla sa zemný plyn využíva aj v tepelných zdrojoch spol. s r.o. EISSMANN AUTOMOTIVE SLOVENSKO a Strednej poľnohospodárskej školy. Plynom zo siete bolo ku dňu SODB zásobovaných spolu 75,3 % trvalo obývaných bytov. V súčasnosti je aj pre oprávnených odberateľov v meste Holíč jediným dodávateľom zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý vlastní distribučnú sieť. Vzhľadom na prudký rast ceny plynu v ostatnom období sa hľadajú možnosti náhrady tohoto fosílneho paliva inými environmentálne prijateľnými, a to najmä obnoviteľnými zdrojmi. 5.1.2 Kvapalné palivá Podľa údajov zo SODB 2001 sa v sektore obyvateľstva kvapalné palivá nepoužívajú, resp. neboli zistené (u 231 bytov nebol zistený spôsob vykurovania). 5.1.3 Pevné palivá Pevným palivom sa podľa údajov zo SODB 2001 kúrilo iba v 34 bytoch, etážové kúrenie na pevné palivo malo 13 bytov a kachle na pevné palivo spolu 84 trvalo obývaných bytov, čo spolu predstavovalo 1,9 % všetkých trvalo obývaných bytov v meste Holíč. PROEN s.r.o. Bratislava 32
5.2 Obnoviteľné zdroje energie Vzhľadom na polohu, klimatické a hospodárske podmienky mesta je pre výrobu tepla využiteľná najmä biomasa a slnečná energia. Geotermálne pramene sa vyskytujú v lokalitách Lakšarská Nová Ves a Šaštín Stráže, kde poskytujú možnosti pre lokálne využívanie. V budúcnosti by mal byť preskúmaný aj energetický potenciál kalov z ČOV a možnosť využívania komunálneho odpadu ako lokálneho zdroja energie. V súčasnosti sa komunálny odpad z mesta Holíč zneškodňuje na skládke v Cuníne s predpokladaným termínom ukončenia prevádzkovania v r. 2011. 5.2.1 Biomasa Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie, až 44 % [23, 24]. Za hlavné zdroje energeticky využiteľnej biomasy v podmienkach Slovenska všeobecne možno považovať lesnú biomasu, odpady z drevospracujúceho priemyslu a perspektívne biomasu z energetických porastov v lesníctve, slamu z obilia, kukurice, repky a slnečnice, odpad zo sadov a odpad hlavne organického charakteru z chovu dobytka v poľnohospodárstve a biologické palivá. Poľnohospodársky pôdny fond v rámci katastrálneho územia mesta Holíč predstavuje takmer 2 160 ha a lesný pôdny fond 660 ha. Poľnohospodárska a lesná odpadová biomasa z týchto plôch tvorí dostupný potenciál, podmienečne vhodný ako lokálny zdroj energie. Pre prípadnú cielenú produkciu energetických rastlín by bolo možné počítať s využitím cca 50 % nadbytočnej poľnohospodárskej pôdy, t.j. pôdy, ktorá sa teraz z rôznych dôvodov nevyužíva kvôli dodržaniu pestovateľských kvót, z ekonomických dôvodov a pod. Vzhľadom na legislatívny zákaz zneškodňovania biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú súčasťou komunálneho odpadu [21], je obec od 1.1.2006 povinná zabezpečiť vytrieďovanie tohoto druhu odpadu a jeho zhodnocovanie materiálové (kompostovaním, výrobou bioplynu ) alebo energetické (výroba tepla). Od r. 2010 musia obce zaviesť vytrieďovanie aspoň 5 zložiek komunálnych odpadov, vrátane kuchynského odpadu. Kuchynský odpad, t. j. zmes tepelne upravených a neupravených surovín, ktoré zostali po príprave a konzumácii ľudskej potravy a vznikajú v domácnostiach alebo v zariadeniach spoločného stravovania (jedálne, reštaurácie apod.), je možné zhodnocovať napr. na bioplyn s využitím v kogeneračnej výrobe elektrickej energie a tepla pre komunálne účely. Odpad zo záhrad a parkov, tzv. zelený odpad t. j. zmes odpadov, ktorá vzniká v súkromných záhradách alebo na verejných plochách ako sú parky, ihriská a pod. je možné po úprave (štiepkovanie, zabezpečenie prijateľnej vlhkosti) energeticky zhodnocovať spaľovaním v kotloch na drevnú štiepku, ktoré by bolo možné inštalovať v niektorej z plynových kotolní. Túto frakciu biologicky rozložiteľného zeleného odpadu je možné uplatniť aj ako potrebnú štruktúrnu hmotu pri zhodnocovaní kuchynského odpadu vo výrobe bioplynu. Rovnako na výrobu bioplynu možno využiť organické odpady z potravinárskeho priemyslu - odpady PROEN s.r.o. Bratislava 33
z výroby a spracovania potravín a krmiva pre zvieratá alebo zo spracovania poľnohospodárskych produktov na iné účely. V bytovom sektore je biomasa dostupná okrem využitia v systéme CZT (odpadové drevo) aj v individuálnej výstavbe rodinných domov (odpad zo záhrad, nakupované palivové drevo, prípadne pelety). U subjektov s individuálnou výrobou tepla v ostatných sektoroch sú podobné možnosti. Vždy je však podstatná podmienka ekonomickej návratnosti, t.j. či sa investície dokážu splatiť počas životnosti zariadenia. 5.2.2 Slnečná energia Vzhľadom na polohu mesta a klimatické podmienky je perspektívne využívanie solárnej energie na výrobu tepla v meste (technická analýza v kap. 8.2). Hlavný potenciál pre solárnu energiu predstavujú rodinné domy a to pri novej výstavbe, ako aj pri rekonštrukciách už nevyhovujúceho vykurovacieho systému. Na prípravu teplej vody pre domácnosti možno solárne kolektory použiť prakticky pre všetky nízkopodlažné budovy. Investičné náklady na inštaláciu slnečných kolektorov pre rodinný dom, vrátane regulácie a príslušných zásobníkov teplej vody sa podľa konštrukcie domu, strešnej konštrukcie a orientácie domu vzhľadom na chod Slnka pohybujú v súčasných cenách v rozsahu 80 až 100 tisíc Sk, vrátane montáže. Pri aktuálnych cenách ZP (12,39 až 14,04 Sk/m 3, vrátane fixných platieb) by sa návratnosť investície pohybovala v rozsahu 24 až 27 rokov, čo je na hranici životnosti systému, a preto by bolo potrebné podporiť inštaláciu napr. znížením dane z nehnuteľnosti aspoň v prvých rokoch inštalácie. Pri predpokladanom náraste cien plynu až na 20,00 Sk/m 3, a tým i nárastu ročných úspor nákladov na zemný plyn, by návratnosť klesla na cca 17 až 20 rokov. Vykurovanie slnečnou energiou má vyššie nároky na orientáciu budovy, a preto zámer využívať solárnu energiu treba brať do úvahy už pri projektovaní budovy. Aby sa mohla slnečná energia využívať na vykurovanie, celkové energetické nároky budovy musia byť menej ako 50 kwh/m 2 za rok. Optimálne energetické nároky sú okolo 30 kwh/m 2 za rok. Znamená to, že stavba musí mať dobré tepelnoizolačné vlastnosti, alebo je potrebné investovať do jej zlepšenia. Potenciál využívania solárnych kolektorov vo verejných budovách je využiteľný najmä na prípravu teplej vody, a to najmä v školách, v zdravotníckych zariadeniach, v hoteloch a v športových strediskách, kde sa teplá voda vyžaduje po celý rok. Značný potenciál využitia slnečnej energie je v oblasti pasívnych solárnych systémov, kde sa zlepšením tepelnoizolačných vlastností budov dajú minimalizovať straty a zvýšiť možnosti využitia solárneho zdroja (špeciálne zasklenie, orientácia sklených plôch do optimálneho smeru). Tieto opatrenia sa dajú prakticky použiť len v nových bytových domoch a v budovách terciárneho sektora. Tento trend by malo mesto podporovať vo svojich rozvojových projektoch pri povoľovaní novej výstavby, ako aj pri určovaní zdanenia stavieb. Úspory fosílnych palív sa totiž priamo prejavia na znižovaní emisného zaťaženia mestského prostredia. 5.2.3 Geotermálna energia Vzhľadom na nedostatok kapacity geotermálnych zdrojov vo forme prameňov teplej vody priamo v oblasti mesta, prichádza do úvahy iba využitie geotermálnej energie v oblasti IBV PROEN s.r.o. Bratislava 34
na prípravu tepla tepelnými čerpadlami. Z hľadiska nákladovosti ide hlavne o investičné náklady. Tieto musí znášať investor. Z hľadiska imisného zaťaženia mesta tento zdroj tepla predstavuje kladný prínos v znížení imisií, pretože elektrická energia sa produkuje mimo mesta a teda mimo neho sa produkujú aj emisie. Z hľadiska celoštátneho tento spôsob realizácie výroby tepla je ekvivalentný výrobe priamo z paliva použitého na výrobu elektrickej energie, vzhľadom na straty a následné účinnosti výroby a prenosu energií. Samozrejme nie je porovnateľný s výrobou elektrickej energie z vodnej, prípadne jadrovej energie. PROEN s.r.o. Bratislava 35
6 Vplyv na životné prostredie 6.1 Produkcia škodlivých látok Množstvá spotrebovaného paliva, ktorým je výhradne zemný plyn platia za rok 2004. V tabuľke 6.1 je uvedený súčtový inštalovaný výkon kotlov v jednotlivých kotolniach (MW) a spotrebované množstvo zemného plynu v m 3 za rok. Zároveň sú uvedené množstvá základných polutantov, ktorými sú TZL, SO 2, NO 2, CO v kg/rok a množstvo CO 2 v t/rok. Pri výpočte vyprodukovaných ročných emisií sa vychádzalo zo spáleného množstva paliva a príslušných emisných faktorov a všeobecných závislostí, vydaných MŽP SR. Tab. 6.1 Prehľad zdrojov znečisťovania ovzdušia v meste Holíč P.č. 1 2 3 4 Kotolňa PK Nálepkova č.1204. PK Nálepkova č.1213 PK Kátovská č. 1210 PK Bytovka Lesná Inšt. výkon (kw) Mn. plynu m 3 /rok Polutanty (kg/rok) CO 2 (t/rok) TZL SO 2 NO 2 CO 122 52 463 106,447 4,2 0,5 81,8 33,1 139 47 570 96,519 3,8 0,5 74,2 30,0 182 66 102 134,121 5,3 0,6 103,1 41,6 46 19816 40,207 1,6 0,2 30,9 12,5 6.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok (TZL, SO 2, NO x, CO) S prijateľným zjednodušením je možné povedať, že škodlivosť látok vypúšťaných zo zdroja (komín, auto, atď.) do ovzdušia, t.j. emisie, je daná veľkosťou ich výskytu v prízemnom ovzduší, t.j. v imisii. Účinok emisie v prízemnej vrstve ovzdušia je závislý priamo od množstva polutantu a nepriamo kvadraticky od výšky komínu. Jednoducho povedané, čím ďalej od zeme je emisia vypúšťaná, tým nižšia (s druhou mocninou tejto vzdialenosti) imisia z nej vznikne. Z praktického hľadiska sa na veľkosť imisie (hladiny znečistenia prízemného ovzdušia) podieľajú: - nerovnomernosť rozloženia zdrojov emisií a režim znečisťovania (diaľkový prenos), - klimatické podmienky (inverzia), - členitosť krajiny, - rôzna zmiešavacia vrstva a podmienky, - zníženie množstva aerosólov. Uvedené vplyvy, ktoré sa kombinujú, možno zhrnúť do konštatovania, že vysokým komínom je možno znížiť miestnu imisiu, nie však podstatne znížiť imisie na väčšom území. Zdroje s nízkymi komínmi silne ovplyvňujú miestne imisie, znečisťujú ovzdušie okolo zdroja. PROEN s.r.o. Bratislava 36
V ďalšom ukážeme spôsob výpočtu, ktorý bude použitý pre výpočty emisií a imisií v meste Holíč. Výpočet množstva exhalátov vznikajúcich pri spaľovaní palív určíme z emisných faktorov. Pre určenie imisného zaťaženia, alebo ako bolo uvedené, najvyššiu prízemnú koncentráciu exhalátov v ľubovoľnom mieste priestoru produkovaných komínom sa používa niekoľko metód. Najrozpracovanejšia teória pre rozptyl exhalátov je štatistická teória turbulentnej difúzie, ktorú vytvoril Sutton. Výsledný vzťah po odvodení pre najvyššiu prízemnú koncentráciu C max pri zemi z = 0 má tvar: M e Dz 3 max, z= 0 = & 0,235. ( mg / m ) 2 uh Dy C. a vzdialenosť miesta max. koncentrácie je kde ( mg s) X m = M e / emitované množstvo škodliviny, ( m s) u / stredná rýchlosť vetra v ústi komína, ktorá súvisí s bezrozmerným meteorologickým exponentom n, ( m) h = H + h je efektívna výška komína ako súčet geometrickej výšky a dynamického prevýšenia, D z, D y sú virtuálne difúzne parametre závislé na výške komína a teplotnom vrstvení. Predpoklady pre výpočet: Pre všetky výpočty budeme predpokladať instabilitu n = 0,20; z čoho je daný pomer Pri výpočte sme uvažovali so strednou rýchlosťou vetra v Holíči 5 m/s. H Dz 2 2 n Dz / Dy. Na výpočet TZL bude použitý rovnaký vzťah podľa štatistickej Suttonovej metódy vzhľadom na to, že sa jedná o veľmi jemný prach a aerosóly. Pre výpočet výšky prevýšenia budeme uvažovať strednú teplotu vzduchu 4,2 C a teplotu vystupujúcich spalín z komína pri spaľovaní ZP z atestov jednotlivých kotlov. Pri výpočte imisného zaťaženia sme opäť vychádzali z jednotlivých emisných faktorov a zo skutočných maximálnych výkonov resp. maximálnych hodinových spotrieb zemného plynu pre jednotlivé kotolne. Alternatívne sa uvažuje s decentralizovaným spôsobom zásobovania teplom konečných spotrebiteľov v štyroch bytových objektoch v Holíči (kap. 10.3). Alternatívne blokové kotolne Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/9,10,11, M. Nešpora 1453/33 predstavujú reprezentatívne decentralizované zdroje tepla. Okrem maximálnych koncentrácií jednotlivých polutantov (µg/m 3 ) sú v tab. 6.2 a 6.3 uvedené vzdialenosti miest, v ktorých sa tieto maximálne koncentrácie vyskytujú. PROEN s.r.o. Bratislava 37
Tab. 6.2 Maximálne prízemné koncentrácie jednotlivých polutantov pre vybrané tepelné zdroje v Holíči - rýchlosť vetra 5 m/s Tepelný zdroj Inšt. výkon (kw) Max. výkon (kw) Stav. výška komína (m) Efektívna výška komína (m) C max TZL C max SO2 C max NO2 C maxco Pri kaštieli 1473/21 181 145 26 26,16 1 0,023 0,003 0,457 0,181 117,7 SNP 1678/19-21 247 176 29 29,17 1 0,023 0,003 0,446 0,180 136,1 Lúčky 1527/9,10,11 247 189 20 20,19 0,7947 0,041 0,005 0,794 0,321 87,7 M. Nešpora 1453/33 147 108 23 23,17 0,9068 0,020 0,002 0,393 0,159 102,2 Elektráreň Hodonín 262.10 3 100 136,9 1 2,246 16,367 2,240 0,643 D z /D y µg/m 3 Vzdial. Χ max (m) mesto Holíč * Elektráreň Hodonín 262.10 3 100 136,9 1 20,216 196,408 22,395 6,524 1 339,0 Pozn. Koncentrácie znečisťujúcich látok sú uvedené v mieste maximálnych koncentrácií a v lokalite mesta Holíč. Tab. 6.3 Maximálne prízemné koncentrácie jednotlivých polutantov pre vybrané tepelné zdroje v Holíči - kritická rýchlosť vetra (rádovo 0,1 m/s) Tepelný zdroj Inšt. výkon (kw) Max. výkon (kw) Stav. výška komína (m) Efektívna výška komína (m) C max TZL C max SO2 C max NO2 C maxco Pri kaštieli 1473/21 181 145 26 52 1 0,926 0,111 18,645 7,295 252,5 SNP 1678/19-21 247 176 29 58 1 0,964 0,115 18,798 7,591 292,0 Lúčky 1527/9,10,11 247 189 20 40 0,7947 1,128 0,135 21,993 8,882 187,5 M. Nešpora 1453/33 147 108 23 46 0,9068 0,711 0,085 13,857 5,596 219,0 D z /D y µg/m 3 Vzdial. Χ max (m) PROEN s.r.o. Bratislava 38
6.3 Analýza maximálnych koncentrácií Tabuľka 6.2 a sa týka rýchlosti vetra 5 m/s, kedy rozptylové podmienky sú veľmi priaznivé. Preto koncentrácie jednotlivých polutantov sú pomerne nízke. So zmenšovaním rýchlosti vetra sa situácia zhoršuje a pri kritických rýchlostiach, ktoré sú rádovo 0,1 m/s, nadobúdajú hodnoty uvedené v tab. 6.3. Z tabuľky je vidieť, že najväčší význam má koncentrácia NOx, ktorá nadobúda najväčšiu hodnotu, pri kotolni Lúčky, a to až 22 µg/m 3. Ostatné kotolne sú na tom len o niečo lepšie. Ak však zvážime, že imisný limit pre NO x je 200 µg/m 3, majú tieto hodnoty veľký význam a podstatným spôsobom prispievajú už k jestvujúcemu stavu znečistenia. V stĺpci tabuľky celkom vpravo sú uvedené vzdialenosti od kotolne, v ktorých sa tieto maximálne hodnoty nachádzajú. Najvyššie imisné zaťaženie predstavuje Elektráreň Hodonín, ktoré podľa údajov v tab. 6.2 rádovo prekračuje zaťaženie z plynových kotolní. Takáto situácia nastáva v prípade SZ vetrov, ktorých početnosť je cca 30 % dní v roku. V prípade variantu zásobovania mesta teplom z blokových kotolní by bolo v Holíči v prevádzke 69 takýchto tepelných zdrojov s príslušnou produkciou emisií. Imisie NO x a CO z fiktívnych kotolní by boli niekoľkonásobne vyššie ako tieto imisie z EHO na území mesta Holíč. Imisie TZL z blokových kotolní a z EHO by boli približne rovnaké. Vzhľadom na spaľovanie lignitu a hnedého uhlia v EHO by boli imisie SO 2 rádovo vyššie ako pri prevádzke 69 fiktívnych blokových kotolní. Z výpočtov zaťaženia mesta Holíč imisiami vyplýva, že v porovnaní s výrobou tepla v 69 fiktívnych blokových kotolniach je ekologicky výhodnejší varianat nákupu tepla z EHO. PROEN s.r.o. Bratislava 39
7 Energetická bilancia V energetickej koncepcii sú porovnané dva varianty zásobovanie teplom: - zo súčasných zdrojov centralizované zdroje, koneční spotrebitelia tepla sú napojení na sekundárne rozvody, - z blokových kotolní decentralizované zdroje. Pri porovnaní variantov zásobovania teplom sa zohľadnili tri kritériá: - cena tepla pre konečného spotrebiteľa, - emisné a imisné zaťaženia mesta, - zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Z podrobnej ekonomickej a finančnej analýzy vyplynulo, že cena tepla zo súčasných centralizovaných tepelných zdrojov v Holíči je z dlhodobého hľadiska (do roku 2015) nižšia ako cena tepla z alternatívnych blokových kotolní umiestnených v bytových a nebytových objektoch (kap. 11). 7.1 Analýza energetickej bilancie SCZT V súčasnosti v Holíči rozhodujúcu časť tepla pre konečných spotrebiteľov dodáva spoločnosti Prvá teplárenská Holíč. Pre porovnanie variantov zásobovania teplom sú pre centralizovaný spôsob analyzované údaje a.s. Prvá teplárenská. Spoločnosť Prvá teplárenská Holíč nakupuje teplo z horúcovodu Elektrárne Hodonín (EHO). Nakúpené teplo sa distribuuje primárnymi a sekundárnymi rozvodmi. Z primárnych rozvodov teplo nakupujú priemyselní odberatelia Steel Mont, Deus, Kassia Int. Rozhodujúca časť odberateľov tepla v Holíči nakupuje teplo zo sekundárnych rozvodov SCZT. Teplo slúži na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (obr. 7.1). V tab. 7.1 sú uvedené nákupy tepla z horúcovodu EHO v rokoch 2004 a 2005 a maximálne ročné tepelné výkony odberateľov tepla: a.s. Prvá teplárenská, Steel Mont, Deus, Kassia Int. V roku 2004 nakúpila a.s. Prvá teplárenská 138 056 GJ z horúcovodu EHO. Spoločnosť predala priemyselným odberateľom z primárnych rozvodov (PR) 11 804 GJ tepla a 114 834 GJ konečným spotrebiteľom na výstupe zo sekundárnych rozvodov (SR). Maximálny priemerný denný tepelný výkon odoberaný Prvou teplárenskou bol 13,404 MW v roku 2004 a 12,026 MW v roku 2005 (obr. 7.2, obr. 7.3). Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných priemyselnými odberateľmi z primárnych rozvodov v Holíči v roku 2004 je znázornený na obr. 7.4. Spoločnosť Prvá teplárenská v Holíči prevádzkuje 8 odovzdávacích staníc tepla : VS Lúčky, VS M. Nešpora, VS Pri kaštieli, VS Rozptyl, VS SNP1, VS SNP2, VS SNP3 a VS KI. PROEN s.r.o. Bratislava 40
V tab. 7.2 sú uvedené ročné dodávky tepla z jednotlivých OST v Holíči a maximálne ročné tepelné výkony OST a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004. V tomto roku OST spolu konečným spotrebiteľom dodali 109 024 GJ tepla na vykurovanie a prípravu TÚV. Najväčšie sú OST Lúčky a M. Nešpora, pričom v roku 2004 sa v nich dosiahli maximálne priemerné denné výkony 1,832 MW, resp. 2,471 MW. Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči v roku 2004 sú znázornené na obr. 7.5 a obr. 7.6. V tepelných okruhoch VS M. Nešpora a VS Rozptyl je v prevádzke 12 domových (kompaktných) odovzdávacích staníc tepla KOST. Pri decentralizovanej príprave TÚV v šiestich KOST v tepelnom okruhu VS Rozptyl sa v roku 2004 energeticky úsporne pripravovala TÚV, pričom priemerná ročná merná spotreba tepla na prípravu TÚV bola 0,240 GJ/m 3. Energetická bilancia SCZT v Holíči sa analyzuje aj v kap. 7.4. Tab. 7.1 Maximálne ročné tepelné výkony odberateľov tepla (a.s. Prvá teplárenská, priemyselní odberatelia Steel Mont, Deus, Kassia Int.) v Holíči z horúcovodu HV EHO v rokoch 2004 a 2005 Odberateľ Ročný nákup tepla (GJ) P max (MW) P leto max (MW) P leto min (MW) Ročná doba využitia P max (h/r) nákup z EHO 2004 138 056 13,404 0,964 0,721 2 861 nákup z EHO 2005 129 256 12,026 0,945 0,552 2 986 PR priemysel 2004 11 804 1,255 0,029 0,021 2 613 PR priemysel 2005 13 158 1,438 0,044 0,020 2 542 Tab. 7.2 Maximálne ročné tepelné výkony OST a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004 Odovzdávacia stanica tepla Ročný nákup tepla (GJ) P max (MW) P leto max (MW) P leto min (MW) Ročná doba využitia P max (h/r) VS Lúčky 23 589 1,832 0,210 0,203 3 576 VS M. Nešpora 28 436 2,471 0,152 0,086 3 197 VS Pri kaštieli 17 839 1,404 0,141 0,074 3 530 VS Rozptyl 6 490 0,509 0,051 0,036 3 543 VS SNP1 16 459 1,328 0,136 0,111 3 442 VS SNP2 8 702 0,635 0,098 0,058 3 807 VS SNP3 4 458 0,350 0,046 0,035 3 536 VS KI 2 417 0,251 0,010 0,003 2 674 spolu 109 024 8,732 0,763 0,613 3 468 PROEN s.r.o. Bratislava 41
834 GJ 10 585 GJ 11 804 GJ 10 048 GJ 12 371 GJ bytové objekty školy, MsÚ ostatní straty PR,OST,SR straty PR PR priemysel 92 415 GJ Obr. 7.1 Delenie spotreby tepla z SCZT v Holíči v roku 2004 P (MW) 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni nákup z EHO 2004 nákup z EHO 2005 Obr. 7.2 Ročné diagramy trvania dodávok tepla nakupovaných a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2004 a 2005 PROEN s.r.o. Bratislava 42
P (MW) 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 7.3 Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004 1,4 1,2 1,0 P (MW) 0,8 0,6 0,4 0,2 0,0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 7.4 Ročný diagram trvania dodávok tepla nakupovaných priemyselnými odberateľmi z primárnych rozvodov v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 43
9 8 7 6 P (MW) 5 4 3 2 1 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni VS Lúčky VS M.Nešpora VS Pri kaštieli VS Rozptyl VS SNP1 VS SNP2 VS SNP3 VS KI spolu Obr. 7.5 Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči napojených na horúcovod z EHO v roku 2004 2,5 2,0 P (MW) 1,5 1,0 0,5 0,0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni VS Lúčky VS M.Nešpora VS Pri kaštieli VS Rozptyl VS SNP1 VS SNP2 VS SNP3 VS KI spolu Obr. 7.6 Ročné diagramy trvania výkonov odovzdávacích staníc tepla v Holíči napojených na horúcovod z EHO v roku 2004 zmenená mierka PROEN s.r.o. Bratislava 44
7.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského sektoru V podnikateľskom sektore, ako bolo uvedené v kapitole 3.2 sa používajú všetky druhy fosílnych palív, prevažujúcim palivom je ale zemný plyn. Pretože podnikateľské subjekty priamo zahŕňajú do ceny výrobkov, prípadne služieb cenu tepla, musia z hľadiska konkurencieschopnosti dbať o efektívne využívanie palív. V tomto smere nemá mesto priamy vplyv na efektívnosť využívania palív. Jednou z ciest, v rámci zákonných predpisov, je kontrola emisií a zaťaženie producentov poplatkami. Takouto formou môže mesto ovplyvniť hlavne zdroje nadmerne znečisťujúce ovzdušie (tuhé palivá). Horeuvedené skutočnosti možno sledovať aj na niektorých vybraných parametroch prevádzky zdrojov. Spotreba hnedého uhlia poklesla z 2 360 t/r v roku 2000 na 131 t / r v roku 2004. tomu odpovedá aj pokles emisií, kde TZL klesli zo 41 t/r v roku 2000 na 12 t/r v roku 2004 a podobne emisie SO 2 zo 133 t/r v roku 2000 na 65 t/r v roku 2004. 7.3 Analýza energetickej bilancie IBV V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne prechod na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Zaujímavým stimulom by bola podpora inštalácie slnečných kolektorov na prípravu TÚV. Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 1302 objektov, by úspora ZP predstavovala 305 970 m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. Podobne možno predpokladať zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % zavedením úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). To by predstavovalo úsporu cca 900 m 3 /r ZP na jeden rodinný dom, celkove tento potenciál predstavuje 1 171,8 tis. m 3 /r ZP, samozrejme tiež s úmerným dopadom na životné prostredie. Vzhľadom na to, že nie je k dispozícii prehľad odberov ZP od jednotlivých majiteľov rodinných domov, bude analýza vychádzať z priemerného rodinného domu s plynovým kotlom na kúrenie a prípravu TÚV. Za predpokladu potrebného výkonu kotla 20 kw, pri meteorologických podmienkach v Holíči (výpočtová teplota 12 C) je celková potreba tepla na vykurovanie, vztiahnutá na normovaný počet denostupňov 3 488 cca 188,4 GJ/r, potreba tepla na prípravu TÚV pre tri osoby cca 10,3 GJ/r. To predstavuje spotrebu ZP pri účinnosti kotla 95 % hodnotu 5 780 m 3 /r na kúrenie a 318 m 3 /r na prípravu TÚV. Tieto hodnoty sa budú líšiť podľa prevádzky vykurovacích systémov v jednotlivých domoch a tu slúžia ako porovnávacie hodnoty. Pre súčasný počet rodinných domov ( trvalo obývaných ) predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne 5 283 tis. m 3 na kúrenie a 290 652 m 3 na prípravu TÚV. PROEN s.r.o. Bratislava 45
Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 ) to predstavuje pri 1 136 RD 6 566 tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV 361 248 m 3 za rok, spolu 6 927 tis. m 3 ZP. Tieto spotreby by boli reálne ak by všetky domy IBV používali ako palivo ZP. Za týmto účelom by bolo vhodné informovať jednoduchou formou obyvateľov o možnostiach úspor paliva použitého na výrobu tepla. Bilancia spotreby tepla v Holíči v roku 2004 je znázornená na obr. 7.7 a 7.8. 28 808 GJ 138 057 GJ SCZT IBV decentralizované zdroje 171 832 GJ Obr. 7.7 Bilancia spotreby tepla v Holíči v roku 2004 9% 41% SCZT IBV decentralizované zdroje 50% Obr. 7.8 Percentuálne rozdelenie spotreby tepla v Holíči v roku 2004 PROEN s.r.o. Bratislava 46
7.4 Stanovenie potenciálu úspor Potenciál úspor tepla sa vzťahuje na spotrebu tepla konečných spotrebiteľov zásobovaných teplom z primárnych (PR) a sekundárnych (SR) rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči. Prvá teplárenská nakupuje teplo z horúcovodu (HV) EHO. Následne bol vypočítaný vývoj spotreby tepla konečných spotrebiteľov v období rokov 2004 až 2015. Úspora tepla bola vypočítaná aj pre objekty individuálnej bytovej výstavby. Údaje o predpokladaných spotrebách tepla v podnikateľskom sektore, spoločnostiach a organizáciách s decentralizovanými zdrojmi, získané dotazníkovou akciou, sú zhrnuté v kap. 14.2. Ďalším zdrojom informácií o tepelných zdrojoch v meste Holíč sú údaje NEIS pre stredné stacionárne zdroje. Potenciál úspor tepla bytových objektov na vykurovanie a prípravu TÚV sa určil na základe spotrieb tepla v roku 2004. V tomto roku a.s. Prvá teplárenská v Holíči sekundárnymi rozvodmi na vykurovanie dodala 67 951 GJ tepla a na prípravu TÚV 24 464 GJ, pričom konečná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV bola 92 415 GJ. V tab. 7.3 sú uvedené pre bytové objekty jednotlivých stavebných sústav ročné spotreby tepla na vykurovanie, prípravu TÚV a tiež priemerné merné spotreby na vykurovanie (kwh/m 2 ) a prípravu TÚV (GJ/m 3 ). Priemerné merné spotreby v roku 2004 boli 86,7 kwh/m 2 a 0,302 GJ/m 3. Potenciál úspor tepla sa vzťahuje na východiskový rok 2004, úspory tepla na vykurovanie sa určia pre klimatické pomery roku 2004 charakterizované počtom denostupňov D 20 = 3252,1 K.deň. Sledujú sa dva scenáre: Optimistický scenár Bytové objekty v Holíči nie sú z teplotechnického hľadiska rekonštruované. Spotreby tepla na vykurovanie možno znížiť takou rekonštrukciou, aby sa splnilo energetické kritérium podľa STN 73 0540-2: 2002 a merná spotreba tepla po zateplení objektu (vztiahnutá na počet denostupňov v roku 2004 D 20 = 3 252 K.deň) bola 66,77 kwh/m 2.r = 0,240 GJ/ m 2.r. Predpokladá sa, že všetky objekty budú rekonštruované tak, aby sa dosiahla merná spotreba tepla 66,77 kwh/m 2.r alebo u objektov s nízkou mernou spotrebou na vykurovanie v roku 2004 sa rekonštrukciou klesla merná spotreba tepla o 15 % (tab. 7.3). Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 29,8 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 61,6 kwh/m 2.r. Predpokladá sa zníženie mernej spotreby tepla na prípravu TÚV na hodnotu 0,270 GJ/m 3. Neuvažuje sa so znížením mernej spotreby tepla na prípravu TÚV v objektoch stavebných sústav, ktorých bola v roku 2004 merná spotreba nižšia ako 0,270 GJ/m 3. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,269 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 10,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na 70 165 GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 24,1 % (tab. 7.3). PROEN s.r.o. Bratislava 47
Tab. 7.3 Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči optimistický scenár Spotreba tepla (GJ) Merná spotreba tepla Úspora tepla (%) Stavebná r.2004 úprava ÚK (kwh/m 2 ) TÚV (GJ/m 3 ) sústava ÚK+ ÚK+ ÚK+ ÚK TÚV ÚK TÚV r.2004 úprava r.2004 úprava ÚK TÚV TÚV TÚV TÚV O1 3 226 731 3 957 1 926 643 2 569 107,6 64,3 0,307 0,270 40,3 12,1 35,1 PS 82 b. PP 10 173 3 889 14 062 8 104 3 779 11 883 75,1 59,8 0,278 0,270 20,3 2,8 15,5 PS 82 r. PP 21 248 10 761 32 009 18 013 9 663 27 676 68,4 58,0 0,301 0,270 15,2 10,2 13,5 PV2 5 844 1 169 7 013 3 287 1 060 4 346 118,7 66,8 0,298 0,270 43,8 9,3 38,0 T 03 3 437 782 4 219 2 355 782 3 137 97,5 66,8 31,5 0,0 25,6 T 15 1 875 316 2 191 753 285 1 037 166,3 66,8 0,300 0,270 59,8 9,9 52,6 T06B b. ZA 2 471 937 3 408 2 100 729 2 829 68,5 58,2 0,347 0,270 15,0 22,2 17,0 T06B b. NA 1 160 321 1 481 615 321 936 125,9 66,8 0,236 0,236 46,9 0,0 36,8 T06B r. NA 14 011 4 663 18 674 8 918 3 797 12 715 104,9 66,8 0,332 0,270 36,3 18,6 31,9 T06B r. ZA 2 937 595 3 532 1 601 555 2 157 122,5 66,8 0,289 0,270 45,5 6,7 38,9 T06B r. KE 1 569 300 1 869 609 270 879 172,1 66,8 0,300 0,270 61,2 10,0 53,0 spolu 67 951 24 464 92 415 48 281 21 884 70 165 86,7 61,6 0,302 0,269 28,9 10,5 24,1 Pesimistický scenár V porovnaní s optimistickým scenárom sa predpokladá, že v súlade s STN 73 0540-2: 2002 bude rekonštruovaná polovica bytových objektov (tab. 7.4). Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 14,5 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 74,1 kwh/m 2.r. Predpokladá sa zníženie mernej spotreby tepla na prípravu TÚV na hodnotu 0,300 GJ/m 3. Rovnako sa neuvažuje sa so znížením mernej spotreby tepla na prípravu TÚV v objektoch stavebných sústav, ktorých bola v roku 2004 merná spotreba nižšia ako 0,300 GJ/m 3. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,295 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 2,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na 81 968 GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 11,3 % (tab. 7.4). PROEN s.r.o. Bratislava 48
Tab. 7.4 Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči pesimistický scenár Spotreba tepla (GJ) Merná spotreba tepla Úspora tepla (%) Stavebná r.2004 úprava ÚK (kwh/m 2 ) TÚV (GJ/m 3 ) sústava ÚK+ ÚK+ ÚK+ ÚK TÚV ÚK TÚV r.2004 úprava r.2004 úprava ÚK TÚV TÚV TÚV TÚV O1 3 226 731 3 957 2 576 714 3 290 107,6 86,0 0,307 0,300 20,1 2,3 16,8 PS 82 b. PP 10 173 3 889 14 062 9 138 3 889 13 027 75,1 67,5 0,278 0,278 10,2 0,0 7,4 PS 82 r. PP 21 248 10 761 32 009 19 630 10 737 30 367 68,4 63,2 0,301 0,300 7,6 0,2 5,1 PV2 5 844 1 169 7 013 4 565 1 169 5 734 118,7 92,8 0,298 0,298 21,9 0,0 18,2 T 03 3 437 782 4 219 2 896 782 3 678 97,5 82,1 15,7 12,8 T 15 1 875 316 2 191 1 314 316 1 630 166,3 116,5 0,300 0,300 29,9 0,0 25,6 T06B b. ZA 2 471 937 3 408 2 286 810 3 095 68,5 63,4 0,347 0,300 7,5 13,6 9,2 T06B b. NA 1 160 321 1 481 888 321 1 209 125,9 96,3 0,236 0,236 23,5 0,0 18,4 T06B r. NA 14 011 4 663 18 674 11 465 4 219 15 683 104,9 85,8 0,332 0,300 18,2 9,5 16,0 T06B r. ZA 2 937 595 3 532 2 269 595 2 864 122,5 94,6 0,289 0,289 22,7 0,0 18,9 T06B r. KE 1 569 300 1 869 1 089 300 1 389 172,1 119,5 0,300 0,300 30,6 0,0 25,7 spolu 67 951 24 464 92 415 58 116 23 852 81 968 86,7 74,1 0,302 0,295 14,5 2,5 11,3 V individuálnej výstavbe sú zdroje decentralizované do jednotlivých objektov, pričom samostatné zdroje majú malé výkony. Na ovplyvňovanie ich prevádzky nemá mesto podľa súčasnej legislatívy prakticky žiadne nástroje a od vývoja cien palív sa bude odvíjať i trend rekonštrukcie kotlov, výmeny za účinnejšie jednotky, prípadne prechod na systémy spaľujúce lacnejšie palivá (drevo). Zaujímavým stimulom by bola podpora inštalácie slnečných kolektorov na prípravu TÚV. Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 1 103 objektov, by úspora ZP predstavovala 259,2 tis. m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. Podobne možno predpokladať zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % zavedením úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). To by predstavovalo úsporu cca 900 m 3 /r ZP na jeden rodinný dom, celkove tento potenciál predstavuje 992,7 tis. m 3 /r ZP, samozrejme tiež s úmerným dopadom na životné prostredie. PROEN s.r.o. Bratislava 49
8 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie 8.1 Biomasa Biomasa ako zdroj energie, spadajúca do oblasti obnoviteľných zdrojov, je jednou z možných náhrad zemného plynu, ktorého ceny v poslednom období rýchle narastajú, čo sa prejavuje na náraste ceny tepla a podiele platieb obyvateľstva. 8.2 Slnečná energia Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 914 trvalo obývaných objektov, by úspora ZP predstavovala 214 790 m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia. V bytových domoch pripadá využitie slnečnej energie do úvahy iba v objektoch s menším počtom bytov, prípadne ako podporný systém v okruhu prípravy TÚV. Vzhľadom na ceny zariadení je potrebná podrobná analýza návratnosti podobných projektov. 8.3 Geotermálna energia Vzhľadom na nedostatok vhodných geotermálnych zdrojov v meste, možno uvažovať iba s využitím tepla zo zeme na zásobovanie pomocou tepelných čerpadiel. Nakoľko tieto technológie sú podstatne drahšie ako systémy na spaľovanie zemného plynu, nemožno v blízkej budúcnosti počítať s väčším nasadením takýchto jednotiek. Z celoštátneho hľadiska neprináša využitie tepelných čerpadiel prínos do energetickej bilancie s výnimkou elektrickej energie z vodných zdrojov, prípadne z jadrových zdrojov. PROEN s.r.o. Bratislava 50
9 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území mesta 9.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT Potenciál úspor tepla v bytových objektoch napojených na sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči podľa optimistického a pesimistický scenára je uvedený v kap. 7.4. Zo sekundárnych rozvodov sú teplom zásobované školy, MsÚ a ďalší odberatelia tepla v Holíči. V roku 2004 sa v školských objektoch a na MsÚ v Holíči spotrebovalo 12 371 GJ tepla. Merná spotreba tepla v školských objektoch a na MsÚ po zavedení regulácie spotreby tepla klesla z 52 Wh/m 2.K.deň v roku 2004 na 36 Wh/m 2.K.deň, t.j. o 30,8 %. Pri rovnakých klimatických podmienkach v Holíči ako v roku 2004 by sa zavedením regulácie spotreby tepla v týchto objektoch ušetrilo 3 806 GJ, spotrebovalo by sa 8 565 GJ tepla. Ďalšie znižovanie spotreby tepla možno dosiahnuť zateplením objektov. V energetickej koncepcii sa počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla 8 565 GJ. Ostatní odberatelia tepla v Holíči (Polícia, Slov. poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Jednota SD,...) v roku 2004 spotrebovali 10 048 GJ tepla. V roku 2004 Prvá teplárenská predala na výstupe zo sekundárnych rozvodov 114 834 GJ tepla. Do bilancie tepla treba započítať tepelné straty v primárnych rozvodoch, odovzdávacích staniciach tepla a sekundárnych rozvodoch. Ak uvažujeme normatívne ročné účinnosti primárnych rozvodov η PR = 0,934, odovzdávacích staniciach tepla η OST = 0,985 a sekundárnych rozvodov η SR = 0,945, celková normatívna ročná účinnosť komponentov SCZT je η PR,OST,SR = 0,869. Z bilancie dodávok tepla (tab. 9.1) bola v roku 2004 účinnosť dodávky tepla η PR,OST,SR = 0,916, teda vyššia ako normatívna. V roku 2004 z primárnych rozvodov spoločnosti Steel Mont, Deus a Kassia Int. odobrali 11 804 GJ tepla. Normatívnej ročnej účinnosti primárnych rozvodov η PR = 0,934 vzhľadom na teplo predané na výstupe zo primárnych rozvodov odpovedá tepelná strata 834 GJ. Z horúcovodu EHO a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2004 nakúpila 138 057 GJ tepla. Potenciál úspor tepla konečných spotrebiteľov napojených na primárne a sekundárne rozvody spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči je vztiahnutý na obdobie rokov 2004 až 2015. Pre vývoj spotreby tepla v SCZT v Holíči sa predpokladá: Optimistický scenár (tab. 9.1) Rovnomernou rekonštrukciou všetkých bytových objektov v Holíči v súlade s STN 73 0540-2: 2002 do roku 2015 klesne spotreba tepla na vykurovanie na 48 281 GJ. Rekonštrukciou OST, vonkajších a vnútorných rozvodov TÚV do roku 2015 klesne spotreba tepla na prípravu TÚV na 21 884 GJ. V školských objektoch a na MsÚ v Holíči po zavedení regulácie spotreby tepla sa od roku 2006 počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla 8 565 GJ. Spotreba tepla ostatných odberateľov do roku 2015 klesne o 15 %. PROEN s.r.o. Bratislava 51
Predpokladá sa, že priemyselní odberatelia budú z primárnych rozvodov odoberať konštantné množstvo tepla na úrovni spotreby v roku 2005, t.j. 13 158 GJ. Pri odbere tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov sa predpokladá, že do roku 2015 sa rekonštrukciou OST a tepelných rozvodov znížia tepelné straty o 15 %. Tepelné straty primárnych rozvodov sa nezmenia. Pesimistický scenár (tab. 9.2) V súlade s STN 73 0540-2: 2002 sa do roku 2015 predpokladá rovnomerná rekonštrukcia polovice všetkých bytových objektov v Holíči. Spotreba tepla na vykurovanie klesne na 58 116 GJ. Rekonštrukciou OST, vonkajších a vnútorných rozvodov TÚV do roku 2015 klesne spotreba tepla na prípravu TÚV na 23 852 GJ. V školských objektoch a na MsÚ v Holíči po zavedení regulácie spotreby tepla sa od roku 2006 počíta s konštantnou ročnou spotrebou tepla 8 565 GJ. Spotreba tepla ostatných odberateľov do roku 2015 klesne o 5 %. Predpokladá sa, že priemyselní odberatelia budú z primárnych rozvodov odoberať konštantné množstvo tepla na úrovni spotreby v roku 2005, t.j. 13 158 GJ. Pri odbere tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov sa predpokladá, že do roku 2015 sa rekonštrukciou OST a tepelných rozvodov znížia tepelné straty o 5 %. Tepelné straty primárnych rozvodov sa nezmenia. Úspory tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického a pesimistického scenára sú uvedené v tab. 9.3. Tab. 9.1 Vývoj spotreby tepla a nákupu tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického scenára rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Ročná spotreba / predaj / nákup tepla (GJ) bytové objekty 92 415 88 369 86 347 84 324 82 301 80 278 78 256 76 233 74 210 72 187 70 165 školy, MsÚ 12 371 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 ostatní 10 048 9 774 9 637 9 500 9 363 9 226 9 089 8 952 8 815 8 678 8 541 predaj SR spolu 114 834 106 708 104 548 102 389 100 229 98 069 95 909 93 749 91 590 89 430 87 270 straty PR,OST,SR 10 585 10 296 10 152 10 008 9 863 9 719 9 575 9 430 9 286 9 142 8 997 straty PR 834 834 834 834 834 834 834 834 834 834 834 PR priemysel 11 804 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 nákup z EHO 138 057 129 256 130 996 128 692 126 388 124 084 121 780 119 475 117 171 114 867 112 563 110 259 straty PR,OST,SR 0,084 0,088 0,089 0,089 0,090 0,090 0,091 0,091 0,092 0,093 0,093 účinnosť dodávky tepla 0,916 0,912 0,911 0,911 0,910 0,910 0,909 0,909 0,908 0,907 0,907 straty PR 0,066 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 účinnosť dodávky tepla PR 0,934 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 PROEN s.r.o. Bratislava 52
Tab. 9.2 Vývoj spotreby tepla a nákupu tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa pesimistického scenára rok 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Ročná spotreba / predaj / nákup tepla (GJ) bytové objekty 92 415 90 516 89 566 88 616 87 666 86 717 85 767 84 817 83 867 82 918 81 968 školy, MsÚ 12 371 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 8 565 ostatní 10 048 9 956 9 911 9 865 9 819 9 774 9 728 9 682 9 637 9 591 9 545 predaj SR spolu 114 834 109 037 108 041 107 046 106 051 105 055 104 060 103 065 102 069 101 074 100 078 straty PR,OST,SR 10 585 10 489 10 441 10 392 10 344 10 296 10 248 10 200 10 152 10 104 10 056 straty PR 834 834 834 834 834 834 834 834 834 834 834 PR priemysel 11 804 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 13 158 nákup z EHO 138 057 129 256 133 517 132 474 131 430 130 387 129 343 128 300 127 256 126 213 125 169 124 126 straty PR,OST,SR 0,084 0,088 0,088 0,088 0,089 0,089 0,090 0,090 0,090 0,091 0,091 účinnosť dodávky tepla 0,916 0,912 0,912 0,912 0,911 0,911 0,910 0,910 0,910 0,909 0,909 straty PR 0,066 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 0,060 účinnosť dodávky tepla PR 0,934 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 0,940 Tab. 9.3 Úspora tepla v Holíči v rokoch 2004 až 2015 podľa optimistického a pesimistického scenára Scenár optimistický scenár pesimistický scenár Ročná spotreba / predaj / nákup Q 2004 Q 2015 (GJ) Q 2015 / Q 2004 (-) Úspora (-) Q 2004 Q 2015 (GJ) Q 2015 / Q 2004 (-) Úspora (-) bytové objekty 22 250 0,759 0,241 10 447 0,887 0,113 MsÚ, školy 3 806 0,692 0,308 3 806 0,692 0,308 ostatní 1 507 0,850 0,150 502 0,950 0,050 predaj SR spolu 27 564 0,760 0,240 14 755 0,872 0,128 straty pri dodávke tepla 1 588 0,850 0,150 529 0,950 0,050 straty PR 0 1,000 0,000 0 1,000 0,000 PR priemysel -1 354 1,115-0,115-1 354 1,115-0,115 nákup z EHO 27 798 0,799 0,201 13 931 0,899 0,101 9.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach Lokalizácia navrhovanej výstavby podľa počtu bytových jednotiek je uvedená v tab. 2.3. Predpokladá sa výstavba 1 017 bytových jednotiek v rámci HBV a 369 v rámci IBV. Najviac je pripravená výstavba objektov v obytnej zóne Pri kaštieli (obr. 9.1). V obytnej zóne Pri kaštieli sa v 1. etape budujú 2 bytové domy a plánuje sa výstavba 24 radových domov. V 2. etape je plánovaná výstavba ďalších dvoch bytových domov a 38 objektov IBV. Prvá teplárenská v roku 2007 plánuje na pripojenie 2 bytových domov k SCZT preinvestovať 3,3 mil. Sk. V druhej etape v roku 2011 sa na tepelné rozvody Prvej PROEN s.r.o. Bratislava 53
teplárenskej majú pripojiť ďalšie dva bytové domy, investičné náklady dosiahnu 3,8 mil. Sk (tab. 9.4). Predpokladaná ročná spotreba tepla 4 bytových objektov je 7 400 GJ. Podľa projektu 62 objektov IBV má byť vykurovaných plynovými kotlami, počíta sa s výstavbou plynových rozvodov. Súčasná cena zemného plynu odberateľov D3 pri predpokladanom odbere je 15,20 Sk/m 3. Ak by v objekte bol inštalovaný kondenzačný kotol, možno počítať s priemernou ročnou účinnosťou výroby tepla 98 %. Variabilná zložka nákladov na zemný plyn je 453,50 Sk/GJ. Zvážme variant pripojenia objektov IBV na rozvody SCZT. Objekty by boli teplom zásobované dvojrúrkovým systémom, v každom objekte by bola bytová odovzdávacia stanica tepla (obr. 9.2). Investičné náklady na bytovú odovzdávaciu stanicu sú 42 až 47 tis. Sk vrátane DPH. Sú teda nižšie ako na kondenzačný kotol. Zjednodušene možno predpokladať, že náklady na plynovú prípojku, montáž kotla a dymovod sú porovnateľné s nákladmi na teplovodnú prípojku k SCZT, bytovú odovzdávaciu stanicu a montáž. Pri zvažovaní inštalácie kotla a bytovej odovzdávacej stanice tepla za prijatých zjednodušujúcich predpokladov stačí porovnať variabilnú zložku nákladov na zemný plyn (453,50 Sk/GJ) s cenou nakupovaného tepla. Podľa rozhodnutia ÚRSO je v Holíči cena tepla na výstupe z primárnych rozvodov SCZT 306,31 Sk/GJ a na výstupe zo sekundárnych rozvodov 494,80 Sk/GJ. Možno očakávať prudší nárast ceny plynu v kategórii domácnosti D3 ako nárast ceny tepla. Odporúčame preto zvážiť možnosť napojenia objektov IBV v obytnej zóne Pri kaštieli na SCZT v Holíči. Podobnú úvahu možno aplikovať aj na existujúce objekty IBV v Holíči. Možno uviesť nasledujúce výhody inštalácie bytových staníc v rodinných domoch: Komfort užívateľov bytov s napojením na CZT Individuálne meranie spotreby tepla Alternatíva proti závesnému plynovému kotlu Vyššia bezpečnosť proti plynu Možnosť nastavenia teploty TUV, prietokový ohrev Možnosť nastavenia teploty a časového režimu ÚK Tab. 9.4 Investičná akcia Bytové domy obytnej zóny Pri kaštieli Etapa 1. etapa 2. etapa Realizácia rok 2007 rok 2011 Predpokladaná dodávka tepla 3 600 GJ/r 3 800 GJ/r tepelné rozvody DN / dĺžka 125 mm/300 m, 80 mm/60 m 125 mm/200 m, 80 mm/100m Náklady 2,1 mil. Sk 2,0 mil. Sk KOST Počet 2 3 Náklady 1,2 mil. Sk 1,8 mil. Sk Celkové náklady 3,3 mil. Sk 3,8 mil. Sk PROEN s.r.o. Bratislava 54
Obr. 9.1 Investičná akcia Bytové domy obytnej zóny Pri kaštieli PROEN s.r.o. Bratislava 55
Obr. 9.2 Bytová odovzdávacia stanica tepla 9.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV Pre súčasný počet rodinných domov predstavuje celková spotreba zemného plynu v IBV ročne 5 283 tis. m 3 na kúrenie a 290 652 m 3 na prípravu TÚV. Po realizácii plánovanej výstavby ( 222 RD ) spolu bude 1 136 RD bude predstavovať spotreba ZP 6 566 tis. m 3 na ÚK a na prípravu TÚV 361 tis. m 3 za rok, spolu 6 927s. m 3. Ak by sa zaviedli podobné úsporné opatrenia ako v HBV, znížila by sa spotreba ZP na ÚK o cca 25 %, t.j. na 4 925 tis. m 3, teda absolútne zníženie o 1 641 tis. m 3 a inštalovaním slnečných kolektorov 267 tis. m 3 na príprave TÚV za rok. Celkový potenciál úspor v oblasti IBV teda predstavuje 1 908 tis. m 3 ZP, čo sa prejaví na množstve emitovaných znečisťujúcich látok do ovzdušia. Za týmto účelom by bolo vhodné informovať jednoduchou formou obyvateľov o možnostiach úspor paliva použitého na výrobu tepla. Bolo by vhodné, ak by aj pri zvýšení ceny plynu neprechádzali majitelia domov na spaľovanie HU, ale aby bolo uprednostňované spaľovanie dreva v akejkoľvek forme (kusové, štiepky, pelety). Pre novú výstavbu rodinných domov odporúčame analyzovať možnosť využitia centrálneho zdroja s rozvodom vybudovaným v rámci výstavby inžinierskych sietí a inštaláciou malej kompaktnej odovzdávacej stanice tepla v každom rodinnom dome, tak ako to je uvedené v predošlej časti. PROEN s.r.o. Bratislava 56
10 Návrh alternatív rozvoja sústav tepelných zariadení 10.1 Rozvoj SCZT Rozvoj SCZT je spojený s rekonštrukciou jej častí. Pri postupnej výmene existujúcich tepelných rozvodov odporúčame: použiť predizolované potrubia, uprednostniť dvojrúrkový systém s decentralizovanou prípravou TÚV. Zníženie dodávok tepla v dôsledku zateplenia objektov, hydraulického vyregulovania vykurovacích systémov, termostatizácie čiastočne eliminovať dodávkou tepla do novo budovaných objektov v meste Holíč. 10.1.1 Uplatnenie technológie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny Opis kombinovanej výroby elektriny a tepla v EHO je uvedený v kap. 3.1. V štyroch blokových kotolniach a.s. Prvá teplárenská v Holíči sú inštalované výkony kotlov nízke na to, aby doplnením kogeneračných jednotiek do týchto tepelných zdrojov sa zvýšila ich ekonomická efektívnosť. 10.1.2 Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Energetické využitie biomasy je najperspektívnejším z obnoviteľných zdrojov energie a reálne využiteľným zdrojom na výrobu tepla. Predpokladá sa, že biomasa v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla, najmä v menších tepelných zdrojoch. Vzhľadom na podmienky mesta Holíč je reálne dostupná a využiteľná štiepka z lesnej biomasy a odpadového dreva z lokálnych zdrojov. Eventualitou môže byť napr. nadbytočná slama z poľnohospodárskej výroby, prípadne cielene pestované rastliny. Vo vykurovacom systéme na drevnú štiepku sa štiepka zo skladu, ktorý je vedľa kotolne, automaticky privádza do spaľovacej komory kotla pomocou závitovkových dopravníkov podávačov, najčastejšie so samouzatváracou klapkou. Palivo je spaľované s oddeleným prívodom primárneho a sekundárneho vzduchu v ohnisku napr. s posuvným roštom. Pomocou presne regulovateľného množstva paliva a spaľovacieho vzduchu sa výkon kotla prispôsobí momentálnej potrebe tepla od rozsahu čiastočného zaťaženia až po maximálny výkon. Riadenie a monitorovanie vykurovacieho systému na biomasu drevnú štiepku - je založené na elektronickom programovateľnom riadení. Tento typ riadenia zabezpečí kontrolovanú reguláciu vykurovacieho materiálu, čím sa dosahuje maximálna účinnosť kotla. Schéma kotla na spaľovanie drevnej štiepky je na obr. 10.1. Schéma technologického zariadenia na spaľovanie drevnej štiepky, vrátane palivového hospodárstva je na obr. 10.2. V meste Holíč je možné uvažovať o takejto alternatíve v bývalej kotolni, teraz OST Lúčky, ktorá dodáva do systému CZT 23 589 GJ, s maximálnym výkonom 1,832 MW, letným PROEN s.r.o. Bratislava 57
výkonom 0,210 MW, ( údaje za rok 2004). Je možné, že výhrevňa na biomasu v tejto lokalite by zásobovala teplom celý SCZT. Vtedy by bol potrebný maximálny výkon cca 8,7 MW, letný výkon 0,73 MW, pri celkovej dodávke tepla 109 024 GJ, (opäť údaje za rok 2004). Tento variant je hypotetický, pre prípad výpadku dodávky tepla z napájača EHO. Kotle na biomasu by boli zásobované z miestnych zdrojov, doplnené zemným plynom. Podrobné analýzy pre inštalované výkony jednotlivých kotlov by bolo treba určiť na základe detailných analýz. Lokalita je na okraji mesta Holíč. Je začlenená do centrálnej sústavy zásobovania teplom časti mesta Holíč. Zásobuje teplom pre ústredné kúrenie a prípravu teplej vody byty a nebytové priestory. Obr. 10.1 Schéma kotla na spaľovanie biomasy PROEN s.r.o. Bratislava 58
T e c h n o lo g ic ká sc h é m a ko tla n a d revnú štiepku Obr. 10.2. Schéma zariadenia na spaľovanie drevnej štiepky O PROEN s.r.o. Bratislava 59
Tepelné zdroje vybavené modernou technológiou bezpečne spĺňajú platné emisné limity pre vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia. Z hľadiska emisií CO 2 je spaľovanie biomasy na rozdiel od fosílnych palív neutrálne, pretože rastlina počas svojho rastu absorbuje zo vzduchu také množstvo CO 2, aké sa emituje do atmosféry pri jej spálení. 10.2 Alternatívne blokové kotolne Alternatívne sa uvažuje s decentralizovaným spôsobom zásobovania teplom konečných spotrebiteľov v štyroch bytových objektoch v Holíči: Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/1-4, M. Nešpora 1453 /33. Základné charakteristiky vybraných bytových objektov v Holíči sú uvedené v tab. 10.1. Pri návrhu "fiktívnych" blokových (domových) kotolní, umiestnených v bytových objektoch a posúdení výroby tepla z technického a ekonomického hľadiska sa vychádza zo spotrieb tepla v týchto objektoch v roku 2004. V tab. 10.2 sú uvedené merané hodnoty mesačných spotrieb tepla na vykurovanie (ÚK) a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) vo vybraných bytových objektoch v Holíči v roku 2004. V tab. 10.3 sú uvedené merné spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004, vztiahnuté na počet denostupňov D 20 = 3 252 K.deň. Merné spotreby tepla na prípravu TÚV v roku 2004 sú pre vybrané objekty zhrnuté v tab. 10.4. Bytový objekt Pri kaštieli 1473/21 je 8 podlažný bodový dom postavený v stavebnej sústave T06B b. NA. V objekte sa do roku 2004 nerealizovali žiadne opatrenia smerujúce k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie, v súčasnosti je vykurovací systém hydraulicky vyregulovaný, na vykurovacích telesách sú termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie bytov spotrebovalo 1 160 GJ a na prípravu TÚV 321 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 78,3 % celkovej spotreby tepla (1 481 GJ). Z porovnania normatívnej a skutočnej spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004 vyplýva hospodárnosť 68 %. V bytovom objekte Pri kaštieli 1473/21 je inštalovaná domová odovzdávacia stanica tepla, ktorá je dvojrúrkovým rozvodom napojená na VS Rozptyl. Bytový objekt SNP 1678/19-21 je 8 podlažný radový dom postavený v stavebnej sústave PS 82 b. PP. V objekte sa nerealizovali úpravy vedúce k zníženiu spotreby tepla. V závere roka 2006 sa plánuje hydraulicky vyregulovať vykurovací systém a na vykurovacie telesá inštalovať termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo 1 635 GJ a na prípravu TÚV 532 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 75,4% celkovej spotreby tepla (2 167 GJ). V roku 2004 sa v objekte vzhľadom na skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie dosiahla hospodárnosť 73 %. Bytový objekt SNP 1678/19-21 je sekundárnymi rozvodmi napojený na odovzdávaciu stanicu tepla VS SNP 1. Bytový objekt Lúčky 1527 je postavený v stavebnej sústave PS 82r. v roku 1981. Na šiestich podlažiach je 68 bytov s celkovou plochou 4 347m 2. Plocha obvodového plášťa bez okien je cca 2450m 2 a strechy cca 910m 2. V objekte sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, na vykurovacích telesách sú inštalované termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo 1 314 GJ a na prípravu PROEN s.r.o. Bratislava 60
TÚV 633 GJ tepla. Na vykurovanie sa spotrebovalo 67,5% celkovej spotreby tepla (1 947 GJ). V roku 2004 bola skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektu nižšia ako normatívna. Bytový objekt Lúčky 1527 je sekundárnymi rozvodmi napojený na odovzdávaciu stanicu tepla VS Lúčky. Bytový objekt M. Nešpora 1453, postavený v stavebnej sústave T 03 v roku 1966,pozostáva zo 7 podlaží. Celková plocha 29 bytov je 1 687 m 2, obvodový plášť bez okien má plochu 1790m 2 a strecha 380m 2. V objekte sa realizovalo hydraulické vyregulovanie vykurovacieho systému, na vykurovacích telesách sú termoregulačné ventily a pomerové rozdeľovače. V roku 2004 sa na vykurovanie spotrebovalo 842 GJ a na prípravu TÚV 231 GJ tepla. V roku 2004 bola skutočná spotreba tepla na vykurovanie objektu nižšia ako normatívna. V bytovom objekte Lúčky 1527 je inštalovaná domová odovzdávacia stanica tepla, ktorá je dvojrúrkovým rozvodom napojená na VS M. Nešpora. Vybrané bytové objekty v Holíči nie sú z teplotechnického hľadiska rekonštruované. Spotreby tepla na vykurovanie možno znížiť takou rekonštrukciou, aby sa splnilo energetické kritérium podľa STN 73 0540-2: 2002 a merná spotreba tepla po zateplení objektu (vztiahnutá na počet denostupňov v roku 2004 D 20 = 3 252 K.deň) bola 66,77 kwh/m 2.r = 0,240 GJ/ m 2.r. Podľa údajov uvedených v tab. 10.3 bytový objekt Lúčky 1527/1-4 aj pred zateplením má mernú spotrebu tepla na vykurovanie ako požaduje norma STN 73 0540-2: 2002. Predpokladáme, že po zateplení tohto objektu a pri rovnakom správaní sa jeho obyvateľov sa dosiahne úspora tepla na vykurovanie 15 %. Rekonštrukciou vybraných bytových objektov možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 15,0 % až 47,0 % (tab. 10.5). Úspory tepla na vykurovanie a prípravu TÚV budú 10,1 % až 36,8 %. PROEN s.r.o. Bratislava 61
Tab. 10.1 Základné charakteristiky vybraných bytových objektov v Holíči Objekt Stavebná sústava Počet podlaží Počet bytov Počet obyvateľov Upravená merná plocha (m 2 ) Rok výstavby Úpravy objektu a vykurovacieho systému Pri kaštieli 1473/21 T06B b. NA 8 40 95 2 560 Žiadne SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP 8 69 169 4 480 TRV Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP 6 68 188 5462 1981 Hydraulické vyregulovanie, TRV, pomerové rozdeľovače M. Nešpora 1453/33 T 03 7 29 71 2449 1966 Hydraulické vyregulovanie, TRV, pomerové rozdeľovače Tab. 10.2 Mesačné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV vo vybraných objektoch v Holíči v roku 2004 Objekt / mesiac Jan. Febr. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sept. Okt. Nov. Dec. Spolu Pri kaštieli 1473/21 Spotreba tepla (GJ) ÚK 247,9 177,0 162,5 90,1 19,5 0,0 0,0 0,0 22,4 100,4 159,0 181,2 1 160,0 TÚV 33,0 32,0 32,0 31,6 23,2 24,2 17,3 16,7 18,6 26,8 30,9 34,7 321,0 ÚK+TÚV 280,9 209,0 194,5 121,7 42,7 24,2 17,3 16,7 41,0 127,2 189,9 215,9 1 481,0 SNP 1678/19-21 ÚK 291,6 252,0 191,3 151,3 13,1 0,0 0,0 0,0 33,8 154,8 244,8 302,3 1 635,0 TÚV 53,9 53,1 53,1 44,7 41,1 32,7 39,9 34,5 38,4 35,4 48,2 57,0 532,0 ÚK+TÚV 345,5 305,1 244,4 196,0 54,2 32,7 39,9 34,5 72,2 190,2 293,0 359,3 2 167,0 Lúčky 1527/1-4 ÚK 302,5 225,0 206,5 75,6 0,0 0,0 0,0 0,0 10,8 82,8 180,4 230,3 1 314,0 TÚV 60,8 48,7 48,7 54,7 49,2 55,1 50,9 38,7 40,9 48,6 60,6 76,0 633,0 ÚK+TÚV 363,4 273,7 255,3 130,3 49,2 55,1 50,9 38,7 51,7 131,4 241,0 306,3 1 947,0 M. Nešpora 1453/33 ÚK 186,0 133,0 122,0 52,0 9,2 0,0 0,0 0,0 9,8 60,0 118,7 151,4 842,0 TÚV 21,7 19,0 20,0 20,0 19,6 19,7 13,2 14,8 16,7 20,9 22,9 22,5 231,0 ÚK+TÚV 207,7 152,0 142,0 72,0 28,8 19,7 13,2 14,8 26,5 80,9 141,6 173,8 1 073,0 Tab. 10.3 Merné spotreby tepla na vykurovanie v roku 2004, vztiahnuté na počet denostupňov D 20 = 3 252 K.deň Spotreba tepla na vykurovanie (GJ) merná spotreba tepla (kwh/m 2 ) merná spotreba na D 20 (Wh/m 2.K.deň) Adresa objektu skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív Hospodárnosť (%) Pri kaštieli 1473/21 1 160 794 125,9 86,2 38,7 26,5 68 SNP 1678/19-21 1 635 1 189 101,4 73,7 31,2 22,7 73 Lúčky 1527/1-4 1314 1467 66,8 74,6 20,5 22,9 100 (112) M. Nešpora 1453/33 842 999 95,5 113,3 29,4 34,8 100 (119) PROEN s.r.o. Bratislava 62
Tab. 10.4 Merné spotreby tepla na prípravu TÚV v roku 2004 TÚV Merná spotreba Adresa objektu Spotreba tepla (GJ) Spotreba TÚV (m 3 ) (GJ/m 3 ) (m 3 /osoba.rok) Pri kaštieli 1473/21 321 1 361 0,236 14,33 SNP 1678/19-21 532 1 861 0,286 11,01 Lúčky 1527/1-4 633 2 332 0,271 12,40 M. Nešpora 1453/33 231 Tab. 10.5 Potenciál úspor tepla na vykurovanie vo vybraných bytových objektoch v Holíči Objekt Stavebná sústava merná spotreba tepla (kwh/m 2 ) Skutoč- po rekonnormatív nosť štrukcii Spotreba tepla na ÚK (GJ) Skutoč- po rekonnosť štrukcii Spotreba tepla Úspora na ÚK+TÚV (GJ) (%) Skutoč- po rekonnosť štrukcii Úspora (%) Pri kaštieli 1473/21 T06B b. NA 125,9 86,2 1 160 615 47,0 1 481 936 36,8 SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP 101,4 73,7 1 635 1 077 34,1 2 167 1 609 25,7 66,77 Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP 66,8 74,6 1 314 1 117 15,0 1 947 1 750 10,1 M. Nešpora 1453/33 T 03 95,5 113,3 842 589 30,1 1 073 820 23,6 10.2.1 Návrh alternatívnych blokových kotolní Pri návrhu alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči treba najskôr určiť potreby tepla konečných spotrebiteľov. Nevyhnutne treba zostaviť diagramy trvania potrieb tepla v bytových objektoch. Ročné diagramy trvania potrieb tepla vybraných bytových objektov v Holíči sú základným podkladom pre určenie výkonov kotlov inštalovaných v alternatívnych blokových kotolniach. Zostavené sú z mesačných dodávok tepla roku 2004 (obr. 10.1 až 10.4) denostupňovou metódou. V tab. 10.6 sú zhrnuté hodnoty charakterizujúce ročné diagramy trvania potrieb tepla analyzovaných bytových objektov: maximálna potreba tepla P max ÚK+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV, maximálna potreba tepla P max ÚK na vykurovanie, maximálna potreba tepla P max TÚV na prípravu TÚV. Maximálne potreby tepla P max ÚK+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV vybraných bytových objektov v roku 2004 boli od 106,0 kw (M. Nešpora 1453/33) do 182,0 kw (Lúčky 1527/1-4). Maximálna potreba tepla P max ÚK na vykurovanie sa vzťahuje na minimálnu strednú teplotu vonkajšieho vzduchu 11,7 C v roku 2004. Túto potrebu tepla treba prepočítať na potrebu P max ÚK -12 C pri výpočtovej teplote. Prepočítané potreby tepla P max ÚK -12 C+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV sa pre štyri vybrané bytové objekty pohybujú od 107,7 kw (M. Nešpora 1453/33) a 189,2 kw (Lúčky 1527/1-4). Výkony kotlov inštalovaných v konkurenčných blokových kotolniach vybraných bytových objektov sa určia v závislosti od prepočítaných potrieb tepla P max ÚK -12 C+TÚV na vykurovanie a na prípravu TÚV. PROEN s.r.o. Bratislava 63
Tab. 10.6 Charakteristické hodnoty ročných diagramov trvania potrieb tepla analyzovaných bytových objektov Objekt Výkony (kw) P max TÚV P max ÚK P max ÚK+TÚV P max ÚK -12 C P max ÚK -12 C+TÚV Pri Kaštieli 1473/21 13,0 130,5 142,8 131,8 144,7 SNP 1678/19-21 21,3 153,6 173,7 155,0 176,3 Lúčky 1527/1-4 28,4 159,3 182,0 160,8 189,2 M. Nešpora 1453/33 8,8 97,9 106,0 98,9 107,7 Pre určenie inštalovaného výkonu kotlov v blokových kotolniach platí norma STN 06 0310 Ústredné vykurovanie Projektovanie a montáž. Maximálna potreba tepla na vykurovanie, vetranie a ohrev TÚV prípojná hodnota bola určená z ročných diagramov trvania potreby tepla. Pre zabezpečenie spoľahlivosti prevádzky vykurovacej sústavy treba voliť dostatočne veľkú zásobu vo výkone tepelného zdroja. Veľkosť zálohy sa v kotolniach pre vykurovacie sústavy s nepretržitou prevádzkou volí tak, aby pri poruche najväčšieho kotla zostávajúce kotle dosiahli 75 % maxima prevádzkového výkonu zariadenia zmenšeného o potrebu tepla na prípravu TÚV. Ustanovenia o zálohách zdrojov tepla sa nevzťahujú na zariadenia do výkonu 250 kw. V nových alternatívnych blokových kotolniach sa predpokladá inštalácia závesných kondenzačných kotlov. Kotly na zemný plyn sú radené do kaskády, pričom podľa podkladov výrobcov kotlov možno do kaskády radiť maximálne 4 kotly. Spaliny z kotlov radených v kaskáde sú odvádzané jedným dymovodom. V tab. 10.7 sú porovnané maximálne potreby tepla vybraných bytových objektov s navrhovanými inštalovanými výkonmi kotlov v blokových kotolniach. Zostavy kotlov boli navrhnuté v súlade s normou STN 06 0310, pričom bola zohľadnená skutočnosť, že ide o plynové kotly so zaisteným 24 h servisom. Inštalované výkony v blokových kotolniach bytových objektov sa zvolili vyššie ako sú maximálne potreby tepla na vykurovanie, vetranie a ohrev TÚV. V blokových kotolniach možno inštalovať nízkoteplotné alebo kondenzačné kotly. V kondenzačných kotloch sa spaliny ochladia tak, že kondenzuje vodná para obsiahnutá v spalinách. Účinnosť kotla sa vzťahuje na výhrevnosť paliva. Tým, že v kondenzačnom kotle pri ochladení spalín pod teplotu ich rosného bodu (57 C pri spaľovaní zemného plynu) sa využíva aj latentné kondenzačné teplo, účinnosť kotla, resp stupeň využitia paliva je vyššia ako 100 %. Tab. 10.7 Celkové inštalované výkony kotlov a investičné náklady v alternatívnych blokových kotolniach Bytový objekt Potreba tepla (kw) P max ÚK -12 C+TÚV Výkony kotlov (kw) Inštalovaný výkon (kw) Investície spolu Merné IN P kotol P inšt (tis. Sk) (tis. Sk/kW) Pri kaštieli 1473/21 145 2*66+1*49 181 1 772 9,791 SNP 1678/19-21 176 3*66+1*49 247 2 077 8,407 Lúčky 1527/1-4 189 3*66+1*49 247 1 921 7,779 M. Nešpora 1453/33 108 3*49 147 1 459 9,922 PROEN s.r.o. Bratislava 64
160 140 120 100 P (kw) 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 10.1 Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte Pri kaštieli 1473/21 180 160 140 120 P (kw) 100 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 10.2 Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte SNP 1678/19-21 PROEN s.r.o. Bratislava 65
200 180 160 140 120 P (kw) 100 80 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 10.3 Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte Lúčky 1527/1-4 120 100 80 P (kw) 60 40 20 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV P ÚK P TÚV+ÚK Obr. 10.4 Ročný diagram trvania potrieb tepla v bytovom objekte M. Nešpora 1453/33 PROEN s.r.o. Bratislava 66
Ceny kondenzačných kotlov uvažovaných výkonov (66 kw a 49 kw) sú o 12 % až 39 % vyššie ako ceny nízkoteplotných kotlov porovnateľných výkonov. Kotly do výkonu 66 kw možno použiť v závesnom vyhotovení, na dosiahnutie potrebného výkonu môžu byť radené do kaskády až 4 kotlov. Vzhľadom na ceny zemného plynu a ich predpokladaný nárast sa v súčasnosti preferuje inštalácia kondenzačných kotlov. Blokovú kotolňu možno vybudovať v suteréne alebo na streche bytového objektu. Najčastejšie sa blokové kotolne umiestňujú v spoločných priestoroch bytových objektov v suteréne. Zjednodušia sa tak rozvody zemného plynu a vody v objekte. Investičné náklady na dymovod sa zvýšia. V predkladanej štúdii sa predpokladá, že alternatívne blokové kotolne vo vybraných bytových objektoch budú umiestnené v suteréne bytových objektov. Špecifikovať treba investičné náklady na vybudovanie blokových kotolní s inštalovanými výkonmi kotlov od 147 kw do 247 kw. Predpokladá sa, že kotly a prislúchajúca technológia blokových kotolní budú inštalované v spoločných priestoroch bytových objektov, potrebné budú iba stavebné úpravy. Investičné náklady na realizáciu alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch sú uvedené v tab. 10.7. Náklady na technológiu obsahujú náklady na kotly, horáky, kotlové čerpadlá, kaskádu s čerpadlami, zásobníky TÚV s čerpadlami, spätnú klapku, zberač kondenzátu, expanznú nádrž, meranie a reguláciu dodávané predajcami kotlov. Výška komínov sa pohybuje od 20 m do 29 m. Náklady na komíny zahŕňajú náklady na materiál, vrátane izolácie a tiež náklady na montáž. Na vybudovanie 1 m plynovej prípojky v závislosti od priemeru potrubia a podmienok na uloženie tohto potrubia treba rátať s investíciami 1 000 až 2 500 Sk. Pri rozsiahlej decentralizácii blokových kotolní treba počítať tiež s investíciou do rozvodu plynu v meste alebo na sídlisku. Investičné náklady na vybudovanie plynových prípojok sú určené na základe skúseností zo Zvolena. Rozsah stavebných prác súvisiacich s vybudovaním blokovej kotolne sa pre každú kotolňu stanovuje individuálne. Uvažované sú priemerné náklady na inštaláciu kotlov v bytovom objekte. Investičné náklady na vybudovanie alternatívnych blokových kotolní v štyroch vybraných bytových objektoch sú od 1,459 mil. Sk (M. Nešpora 1453/33) a 2,077 mil. Sk (SNP 1678/19-21), merné náklady sú od 7,779 tis. Sk.kW -1 (Lúčky 1527/1-4) do 9,922 tis. Sk.kW -1 (M. Nešpora 1453/33). Investičné náklady na realizáciu štyroch alternatívnych blokových kotolní v Holíči sú určené s presnosťou obvyklou pre potreby štúdie. Ak by sa uskutočnilo výberové konanie pre výstavbu konkrétneho tepelného zdroja, investičné náklady by vypočítali projektanti zúčastnených organizácií. Autori správy predpokladajú, že rozdiely medzi investičnými nákladmi uvedenými v tab. 10.7 a nákladmi určenými projektantmi by boli 10 % až + 25 %. Údaje dôležité pre charakterizovanie prevádzky alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči sú uvedené v tab. 10.8. PROEN s.r.o. Bratislava 67
Tab. 10.8 Charakteristické údaje alternatívnych blokových kotolní vo vybraných bytových objektoch v Holíči Bytový objekt cena ZP vrátane DPH Ročná spotreba ZP Kategória odberateľa ZP Účinnosť zdroja (Sk/m 3 ) (tis. m 3 ) (-) (Sk/GJ) Palivová zložka nákladov s DPH Pri kaštieli 1473/21 14,60 43,790 M4 0,989 431,64 SNP 1678/19-21 13,26 64,300 S 0,985 393,49 Lúčky 1527/1-4 14,55 57,268 M4 0,994 427,92 M. Nešpora 1453/33 14,68 31,671 M4 0,991 433,26 11 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení V SR sú regulované ceny pre výrobu, výkup a rozvod tepla [25]. Pre regulované subjekty dodávateľov tepla Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) určí maximálne ceny tepla, ktoré zahŕňajú ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk. Pre regulované činnosti výroby, výkupu a rozvodu tepla ekonomicky oprávnenými nákladmi sú: variabilné náklady na palivo alebo náklady na nákup tepla, ostatné variabilné náklady (náklady na dopravu paliva, elektrinu, technologickú vodu, technologické hmoty), regulovaná zložka fixných nákladov (osobné náklady, vrátane odvodov do poistných fondov, prevádzkový materiál, náklady na služby, cestnú daň, ostatné prevádzkové a finančné náklady, odpisy investičného majetku, ktoré nepriamo súvisia s výrobou a rozvodom tepla), neregulovaná zložka fixných nákladov (fixné náklady na nakúpené teplo, poistenie majetku, dane a poplatky, nájomné, revízie a zákonné prehliadky, overenia, poplatky za znečistenie ovzdušia a vôd, náklady na audit účtov, odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku priamo súvisiaceho s výrobou a rozvodom tepla, náklady na údržbu a opravy, úroky z investičného úveru, odpisy a opravy spoločných zariadení súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla). ÚRSO určil primeraný zisk maximálne do výšky 25 Sk.GJ 1 za každý GJ objednaného množstva tepla. Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe z primárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až 2006 sú znázornené na obr. 11.1. Cena tepla od 1.9.2006 v porovnaní s cenou v roku 2003 klesla o 12,89 Sk/GJ vďaka poklesu variabilnej zložky o 34,50 Sk/GJ. V tomto období vzrástli fixná zložka a DPH o 11,90 Sk/GJ, resp. 9,71 Sk/GJ. Cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči od 1.9.2006 v porovnaní s cenou v roku 2003 vzrástla o 49,06 Sk/GJ napriek poklesu PROEN s.r.o. Bratislava 68
variabilnej zložky ceny o 22,4 Sk/GJ (obr. 11.2). Nárast ceny tepla spôsobili nárasty fixnej zložky a DPH o 47,20 Sk/GJ, resp. 24,26 Sk/GJ. Podľa rozhodnutí ÚRSO priemerné ceny tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov v SR vrátane DPH boli 466 Sk/GJ v roku 2003, 494 Sk/GJ v roku 2004, 532 Sk/GJ v roku 2005 a 616 Sk/GJ v roku 2006 (zdroj: Marková, M.: Regulácia cien tepla v roku 2006. In: Vykurovanie 2006). Ceny tepla vrátane DPH na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči sú o 20,26 Sk/GJ (v roku 2003) až 121,20 Sk/GJ (v roku 2006) nižšie ako je slovenský priemer. Zložky cien tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov napojených na tepelný zdroj Kátovská 1210 a na výstupe z blokových (domových) kotolní Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná 10 v rokoch 2003 až 2006 sú znázornené na obr. 11.3. V období rokov 2003 až 2006 nárast ceny tepla vrátane DPH o 147,43 (Kátovská 1210) až 228,23 Sk/GJ (Nálepkova 1213), t.j. o 33,8 % až 51,3 % spôsobilo predovšetkým zvýšenie ceny zemného plynu a čiastočne zvýšenie DPH. Fixná zložka ceny tepla sa menila miernejšie, v roku 2006 bola o 7,60 Sk/GJ (Nálepkova 1204) až 52,00 Sk/GJ (Lesná 10) vyššia ako v roku 2003. Počas tohto obdobia fixná zložka v tepelnom zdroji Kátovská 1210 klesla o 9,40 Sk/GJ. Ceny tepla zo štyroch lokálnych zdrojov v Holíči sa v roku 2006 pohybovali od 584 Sk/GJ (Kátovská 1210) do 673 Sk/GJ (Nálepkova 1213). Iba tepelný zdroj Kátovská 1210 má nižšiu cenu tepla ako je priemerná cena tepla s DPH 634 Sk/GJ z lokálnych zdrojov v SR v roku 2006. V ďalšom je uvedená ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla z a.s. Prvá teplárenská Holíč a z alternatívnych blokových kotolní. Cena tepla pre porovnávané tepelné zdroje sa pre obdobie rokov 2006 až 2015 počíta podľa metodiky ÚRSO. Najväčšiu časť ceny tepla z alternatívnych blokových kotolní tvorí variabilná zložka nákladov na palivo. Treba preto predikovať trendy vývoja cien zemného plynu do roku 2015. 700 600 zložky ceny tepla (Sk/GJ) 500 400 300 200 319 39 126 297 47 135 290 46 131 301 298 306 48 48 49 135 134 138 100 154 114 112 118 116 120 0 r. 2003 r. 2004 r. 2005 od 1.10.2005 r. 2006 od 1.9.2006 variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr. 11.1 Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe z primárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až 2006 PROEN s.r.o. Bratislava 69
700 600 zložky ceny tepla (Sk/GJ) 500 400 300 200 446 55 231 471 75 263 472 75 265 484 490 495 77 78 79 269 278 278 100 160 133 132 138 134 138 0 r. 2003 r. 2004 r. 2005 od 1.10.2005 r. 2006 od 1.9.2006 variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr. 11.2 Zložky cien tepla podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2003 až 2006 700 669 673 672 zložky ceny tepla (Sk/GJ) 600 500 400 300 200 100 437 266 117 54 459 268 119 73 496 301 116 79 527 327 116 84 584 383 108 93 445 269 121 55 479 281 122 77 511 316 113 82 107 129 434 445 282 108 55 481 282 123 77 515 318 115 82 107 129 436 451 295 101 55 476 269 131 76 509 301 127 81 107 153 412 0 Kátovská 1210, r. 2003 r. 2004 r. 2005 od 1.10.2005 r. 2006 Nálepkova 1204, r. 2003 r. 2004 r. 2005 r. 2006 Nálepkova 1213, r. 2003 r. 2004 r. 2005 r. 2006 Lesná 10, r. 2003 r. 2004 r. 2005 r. 2006 variabilná zložka nákladov fixná zložka nákladov + zisk DPH cena tepla Obr. 11.3 Zložky cien tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči podľa rozhodnutí ÚRSO na výstupe zo sekundárnych rozvodov napojených na tepelný zdroj Kátovská 1210 a na výstupe z blokových (domových) kotolní Nálepkova 1204, Nálepkova 1213 a Lesná 10 v rokoch 2003 až 2006 PROEN s.r.o. Bratislava 70
11.1 Trendy vývoja cien zemného plynu Percentuálne porovnanie cien zemného plynu podľa kategórií priemyselných odberateľov v Nemecku, Francúzsku a Taliansku [Zdroj: Eurostat - Gas prices for EU industry on 1 January 2003] a na Slovensku (ÚRSO 2005, 2006, 2007) je na obr. 11.4 a v tab. 11.1. Na obr. 11.4 sú znázornené tiež pomerné ceny pre porovnateľné kategórie odberateľov zemného plynu v Českej republike od a.s. Jihomoravská plynárenská v roku 2003. Definovanie kategórií priemyselných odberateľov I1 až I4 je uvedené v tab. 11.2. Na Slovensku kategóriám odberateľov I4-2 a I1 odpovedajú kategórie V2 a M4. Ceny zemného plynu pre odberateľov kategórie I4-2 (V2) sú v porovnaní s cenami ZP pre odberateľov kategórie I1 (M4) nižšie v Nemecku o 27,6 %, vo Francúzsku o 39,4 % a v Taliansku o 48,0 %. Na Slovensku sú ceny zemného plynu závislé od ceny ropy Brent a kurzu dolára. Pre rok 2007 ÚRSO odporúča dodávateľom tepla návrh ceny tepla spracovať s predpokladanými cenami zemného plynu [9]. V roku 2007 podľa odporúčania ÚRSO [19] majú veľkoodberatelia kategórie V2 ceny zemného plynu o 12,6 % nižšie ako maloodberatelia kategórie M4 a o 11,0 % nižšie ako stredný odberatelia kategórie S. Rozdiely v cenách plynu pre jednotlivé kategórie odberateľov sú na Slovensku podstatne nižšie, ako v krajinách s dlhodobo rozvinutým trhovým hospodárstvom. Nižšie ceny ZP pre veľkoodberateľov možno zdôvodniť aj z technického hľadiska: Zemný plyn sa nakupuje z vysokotlakových rozvodov zemného plynu, odberateľ prevádzkuje vlastnú regulačnú stanicu a vlastné rozvody. S veľkoodberateľmi sa dohodne odberané množstvo a denné maximum, čo je pre dodávateľa ZP dôležité z hľadiska dimenzovania rozvodov a zmlúv so zahraničnými dodávateľmi ZP. Pri odhade vývoja cien zemného plynu sa vychádza z toho, že SR je členom EÚ od 1.5.2004. Predpokladá sa, že pomerné ceny zemného plynu pre definované kategórie odberateľov sa vyrovnajú s pomernými cenami v Nemecku v roku 2009. Predpokladaný vývoj cien ZP v období rokov 2008 až 2015 pre 4 kategórie odberateľov s ročnou spotrebou: od 2 mil. do 15 mil. m 3 od 400 tis. do 2 mil. m 3, od 60 tis. do 400 tis. m 3 od 6,5 tis. do 60 tis. m 3 - veľkoodberateľ V2 - výhrevňa Vh, - veľkoodberateľ V1 - okrsková kotolňa OkK, - stredný odberateľ S - bloková kotolňa, - maloodberateľ M4 - bloková kotolňa je uvedený na obr. 11.5 a v tab. 11.3. V predkladanej správe sa predpokladá rovnomerný rast cien zemného plynu v SR v rokoch 2008 a 2009. V roku 2009 bude pomer cien ZP pre posudzované kategórie odberateľov zhodný so strednou hodnotou týchto pomerov v Nemecku (tab. 11.1). Ďalej sa v období rokov 2010 až 2015 predpokladá nárast cien ZP zhodný s predpokladanou mierou inflácie v SR. PROEN s.r.o. Bratislava 71
Tab. 11.1 Pomerné ceny zemného plynu v Nemecku, Francúzsku a na Slovensku v rokoch 2005 až 2007 (predpoklad) Kategória odberateľa Ročná spotreba ZP (m 3 ) Eurostat SR od do Nemecko Francúzsko Pomerné ceny ZP SR ÚRSO 2005 SR ÚRSO 1.-9.2006 SR odporúčanie 2007 I1 M4 6,5 tis. 60 tis. 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% I2 S 60 tis. 400 tis. 97,4% 84,7% 100,9% 95,1% 89,0% I3-1 V1 400 tis. 2 mil. 93,7% 74,1% I3-2 V1 400 tis. 2 mil. 82,1% 72,8% 103,0% 96,8% 88,2% I4-1 V2 2 mil. 15 mil. 77,9% 62,2% I4-2 V2 2 mil. 15 mil. 72,4% 60,6% 102,2% 96,5% 87,4% Tab. 11.2 Definovanie kategórií priemyselných odberateľov I1 až I4 Kategória odberateľa Ročná spotreba ZP Modulácia spotreby ZP Dni / hodiny I1 11 076 - I2 110 762 200 / 0 I3-1 1 107 619 200 /1600 I3-2 1 107 619 250 / 4000 I4-1 11 076 190 250 / 4000 I4-2 11 076 190 330 / 8000 Zdroj: Eurostat - Gas prices for EU industry on 1 January 2003 m 3 Tab. 11.3 Ceny ZP v rokoch 2004 až 2006, odporúčané ceny v roku 2007 a ich predpokladaný vývoj v období rokov 2008 až 2015 Kategória 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 odberateľa / rok Cena zemného plynu bez DPH (Sk/m 3 ) veľkoodberateľ V2 7,00 9,00 10,71 10,75 11,07 11,40 11,63 11,87 12,10 12,34 12,59 12,84 veľkoodberateľ V1 7,59 9,06 10,81 10,85 11,87 12,99 13,25 13,51 13,78 14,06 14,34 14,62 stredný odberateľ S 7,65 8,88 11,15 10,95 12,98 15,38 15,68 16,00 16,32 16,64 16,98 17,32 malý odberateľ M4 7,72 8,80 12,22 12,30 13,96 15,85 16,16 16,49 16,82 17,15 17,49 17,84 Kategória 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 odberateľa / rok Cena zemného plynu s DPH (Sk/m 3 ) veľkoodberateľ V2 8,33 10,71 12,74 12,79 13,18 13,57 13,84 14,12 14,40 14,69 14,98 15,28 veľkoodberateľ V1 9,03 10,78 12,86 12,91 14,13 15,45 15,76 16,08 16,40 16,73 17,06 17,40 stredný odberateľ S 9,10 10,57 13,27 13,03 15,44 18,30 18,66 19,04 19,42 19,81 20,20 20,61 malý odberateľ M4 9,19 10,47 14,54 14,64 16,61 18,86 19,23 19,62 20,01 20,41 20,82 21,23 PROEN s.r.o. Bratislava 72
110% 100% 90% 102% 96% 87% 89% 80% 72% Pomerné ceny ZP 70% 60% 50% 40% 61% 52% 30% 20% 10% 0% Slovensko ÚRSO 1.-12.2005 Slovensko ÚRSO 1.-9.2006 Slovensko ÚRSO 2007 odporúčanie Česká republika Nemecko Francúzsko Taliansko M4 6,5-60 tis. m3 S 60-400 tis. m3 V1 400 tis. - 2 mil. m3 V2 2-15 mil. m3 Obr. 11.4 Percentuálne porovnanie cien zemného plynu podľa kategórií priemyselných odberateľov na Slovensku (2005, 2006,2007), v ČR (2003) a v západnej Európe (1/2003) cena ZP (Sk/m 3 ) 20 19 18 17 16 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 rok veľkoodberateľ V2 veľkoodberateľ V1 stredný odberateľ S malý odberateľ M4 Obr. 11.5 Ceny ZP v rokoch 2004 až 2006, odporúčané ceny v roku 2007 a ich predpokladaný vývoj v období rokov 2008 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 73
11.2 Ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla a.s. Prvá teplárenská v Holíči Ekonomická a finančná analýza výroby a distribúcie tepla z kotolní a.s. Prvá teplárenská Holíč bude realizovaná pomocou softvéru EFINA [21]. Vyčíslené sú ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až 2015. V ekonomických prepočtoch je čerpanie investícií modelované tak, že investičný zámer spoločnosti Prvá teplárenská: na vybudovanie tepelnej prípojky pre nové bytové domy Pri kaštieli, realizácia v 2 etapách v rokoch 2007 a 2011, predpokladané sú náklady 3,3+3,8 mil. Sk = 7,1 mil. Sk, na rekonštrukciu technologického zariadenia OST v celkovom objeme 12,0 mil. Sk (tab. 12.1), plánované na roky 2008 a 2009, na zavedenie dispečerského systému riadenia a kontroly OST a kotolní v roku 2010, predpokladajú sa investičné náklady 8,0 mil. Sk. Pre financovanie všetkých investičných akcií sa predpokladá, že celkové finančné potreby budú v nákladoch na teplo a v jeho cene sú zahrnuté zdroje na splácanie úveru. Z celkových finančných potrieb všetkých investičných akcií spoločnosti Prvá teplárenská Holíč sa predpokladá: 70 % financovať z investičného úveru, 30 % financovať z vlastných zdrojov. Predpokladajú sa nasledujúce úverové podmienky: - začiatok čerpania 03. mesiac príslušného roka - začiatok splácania 03. mesiac nasledujúceho roka - počet splátok 2 x ročne - splatnosť úveru 10 rokov - úroková miera 7 %. Predpokladaný vývoj cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2015 je uvedený v tab. 11.4. Tab. 11.4 Predpokladaný vývoj cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2015 rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Zložky ceny tepla (Sk/GJ) variabilná zložka 137,60 144,00 148,00 152,44 157,01 161,72 166,58 171,57 176,72 182,02 fixná zložka 278,20 332,00 341,90 360,17 364,00 367,69 371,24 371,28 374,54 379,32 DPH 79,00 90,44 93,08 97,39 98,99 100,59 102,18 103,14 104,74 106,66 cena 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668,00 PROEN s.r.o. Bratislava 74
11.3 Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v blokových kotolniach Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v blokových kotolniach bude realizovaná pomocou softvéru EFINA. Vyčíslená bude návratnosť investícií, IRR a ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až 2015. 11.3.1 Čerpanie investičných potrieb a zdroje financovania V ekonomických prepočtoch je čerpanie investícií modelované tak, že realizácia stavebných objektov a prevádzkových súborov bola ukončená v roku 2005 a v roku 2006 zaradená do investičného majetku. Pre financovanie investičných akcií všetkých alternatívnych blokových kotolní sa predpokladá, že celkové finančné potreby budú na 100 % kryté z investičného úveru. Zvážila sa skutočnosť, že aj vlastné finančné prostriedky treba diskontovať. V nákladoch na teplo a v jeho cene sú zahrnuté zdroje na splácanie úveru. Predpokladajú sa nasledujúce úverové podmienky: - začiatok čerpania 03. mesiac príslušného roka - začiatok splácania 03. mesiac nasledujúceho roka - počet splátok 2 x ročne - splatnosť úveru 8 rokov - úroková miera 7 %. 11.3.2 Všeobecné informácie a metodika hodnotenia Zámerom ekonomického hodnotenia alternatívnych blokových kotolní je: - posúdiť efektívnosť vloženého kapitálu do výroby tepla, - stanoviť cenu tepla pre konečného spotrebiteľa v nadväznosti na očakávaný vývoj inflácie do roku 2015. Na základe uvedenej finančnej a technickej analýzy, navrhnutých investičných nákladov, bilancie tepla, spotreby ZP a vývoja cien ZP od roku 2006 do 2015 sme vypočítali prevádzkové náklady na konečnú dodávku tepla a detto merné náklady na GJ tepla pre alternatívne blokové kotolne v meste, ktoré sú umiestnené v bytových objektoch: Pri kaštieli 1473/21, SNP 1678/19-21, Lúčky 1527/1-4, M. Nešpora 1453 /33. Pri tvorbe ceny z alternatívnych blokových kotolní sa kalkuluje s regulovanou zložkou fixných nákladov 15,00 Sk.GJ -1. V ekonomických výpočtoch hodnotenia výroby tepla v blokových kotolniach sa uvažuje s nulovým ziskom. PROEN s.r.o. Bratislava 75
Na základe výpočtu investičných a prevádzkových nákladov sú navzájom porovnané jednotlivé tepelné zdroje, pričom sa aplikuje porovnávacie kritérium: predpokladaný vývoj nákladov na výrobu tepla a odpovedajúce ceny tepla pre konečného spotrebiteľa v rokoch 2006 až 2015. Počas celého hodnoteného obdobia sa predpokladá, že spotreby tepla bytových objektov sú: v rokoch 2006 až 2011 rovnaké ako spotreby v roku 2004 (tab. 10.2), v rokoch 2012 až 2015 po zateplení objektov sa spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v porovnaní so spotrebou v roku 2004 zníži o 10,1 % až 36,8 % (tab. 10.5). 11.3.3 Cena tepla pre konečného spotrebiteľa Konštrukcia ceny tepla pre konečného spotrebiteľa je určená metodikou ÚRSO [25]. Cena tepla je odvodená od ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Náklady na palivá, energie, materiál a tiež na služby sú zvýšené o DPH. Výsledná cena tepla nie je zaťažená DPH. Je vypočítaná v ročných intervaloch od roku 2004 do roku 2015 z celkových ročných nákladov (softvér EFINA 3.1) pre alternatívne blokové kotolne. V zadávacích formulároch tržieb za teplo (softvér EFINA 3.1) sa počas hodnoteného obdobia pre všetky hodnotené blokové kotolne uvažovalo s cenami tepla na výstupe tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2004, 2005 a s predikovanými cenami (tab. 11.4). 11.4 Vyhodnotenie ekonomickej a finančnej analýzy výroby a distribúcie tepla v Holíči Pre kotolne spoločnosti Prvá teplárenská a alternatívne blokové kotolne sú spracované: - investičná náročnosť na rekonštrukcie odovzdávacích staníc tepla a rozvodov a.s. Prvá teplárenská a na vybudovanie blokových kotolní, - náklady na distribúciu tepla po rokoch, - cena tepla pre konečného spotrebiteľa po rokoch hodnoteného obdobia. Podklady pre ekonomické hodnotenie sú uvedené v predchádzajúcich kapitolách, ekonomické výpočty boli urobené pomocou softvéru EFINA 3.1. Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská Holíč v období rokov 2006 až 2015 je uvedený v tab. 11.5 a na obr. 11.6. Zaujímavé je porovnanie zložiek cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v rokoch 2006 a 2015 (tab. 11.6, obr. 11.7). Pre hodnotené blokové kotolne sú celkový diskontovaný zisk, priemerný ročný diskontovaný zisk, celkový diskontovaný CF a priemerný ročný diskontovaný CF záporné. Vyplýva to z rozdielu tržieb za teplo odvodených z cien tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská a vypočítaných nákladov blokových kotolní. Investície vložené do výstavby blokových kotolní sa nesplatia. Z porovnania cien pre konečného spotrebiteľa najlepšie vychádza dodávka tepla z kotolní spoločnosti Prvá teplárenská. Cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje v rozmedzí od 494,80 do 668,00 Sk.GJ -1. PROEN s.r.o. Bratislava 76
Zo štyroch porovnávaných blokových kotolní je najvýhodnejší vývoj ceny tepla z blokovej kotolne umiestnenej v bytovom objekte SNP 1678/19-21. Cena tepla v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje v rozmedzí od 638,67 (rok 2006) do 930,36 Sk.GJ -1 (rok 2012) a potom klesne na hodnotu 772,14 Sk.GJ -1 (rok 2015). Najnepriaznivejšia je dodávka tepla z blokovej kotolne Pri kaštieli 1473/21, kde cena sa v rokoch 2006 až 2015 pohybuje v rozmedzí 705,60 až 1009,44 Sk.GJ -1 (rok 2012) a v roku 2015 je 777,54 Sk.GJ -1. Prudší nárast ceny tepla v roku 2012 (o 138,41 až 23,42 Sk.GJ -1 ) je v dôsledku zvýšenia fixnej zložky ceny tepla spôsobeného znížením spotreby tepla po zateplení objektov. V blokových kotolniach po splatení úveru v roku 2013 následne v roku 2014 klesnú ceny tepla o 145,71 Sk.GJ -1 (Lúčky 1527/1-4) až 241,34 Sk.GJ -1 (Pri kaštieli 1473/21). Z výpočtov vývoja cien tepla pre konečného spotrebiteľa v uvažovaných bytových objektoch vyplýva, že z alternatívnych blokových kotolní sú ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až 2015 vyššie ako predikované ceny tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská. Pre konečných spotrebiteľov tepla v uvažovaných bytových objektoch je z hľadiska ceny tepla počas hodnoteného obdobia výhodnejšie teplo nakupovať zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská ako z alternatívnych blokových kotolní vybudovaných v týchto objektoch. Zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská sa v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia počíta podľa vzťahu: pričom je: ZN q = (C q BK - C q Prvá teplárenská )* Q, ZN q zvýšenie nákladov na teplo v roku n, C q BK cena tepla z blokovej kotolne v roku n, C q Prvá teplárenská cena tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v roku n, Q spotreba tepla v bytovom objekte v roku n. Zvýšenie nákladov na teplo v rokoch 2006 až 2015 je pre jednotlivé bytové objekty znázornené na obr. 11.8. Celkové zvýšenie nákladov na teplo (obr. 11.9) pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 sa pohybuje od 2,176 mil. Sk (M. Nešpora 1453/33) do 3,607 mil. Sk (Lúčky 1527/1-4). Zaujímavé je porovnať, ako sa znížia náklady na teplo po zateplení bytových objektov. Budú sa počítať podľa vzťahu: pričom: ZN q zateplenie = (Q nezateplený objekt - Q zateplený objekt ) * C q Prvá teplárenská, ZN q zateplenie zníženie nákladov na teplo po zateplení bytového objektu v roku n, Q nezateplený objekt spotreba tepla v nezateplenom bytovom objekte, Q zateplený objekt spotreba tepla v zateplenom bytovom objekte v roku n, C q Prvá teplárenská cena tepla zo spoločnosti C q Prvá teplárenská v roku n. PROEN s.r.o. Bratislava 77
Predpokladá sa, že teplo sa bude nakupovať zo sekundárnych rozvodov spoločnosti Prvá teplárenská. Porovnané je zníženie nákladov na teplo po zateplení vybraných bytových objektov v Holíči v období rokov 2006 až 2015 za predpokladu, že alternatívne budú objekty zateplené od roku 2009; resp. 2012. Z obr. 11.10 je zrejmé, že zateplenie objektov treba realizovať čo najskôr. Tab. 11.5 Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Bloková kotolňa Cena tepla pre konečného spotrebiteľa vrátane 19 % DPH (Sk/GJ) Pri kaštieli 1473/21 705,60 722,48 808,91 869,68 868,33 871,03 1009,44 1004,20 762,85 777,54 SNP 1678/19-21 638,67 647,44 748,04 829,26 830,18 834,79 930,36 927,31 756,87 772,14 Lúčky 1527/1-4 683,10 702,62 794,04 856,70 857,73 862,87 886,29 889,14 743,43 758,29 M. Nešpora 1453/33 726,93 748,37 825,72 884,44 881,64 882,57 952,15 948,56 721,29 735,65 Sústava CZT Prvá teplárenská a.s. Holíč 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668,00 Tab. 11.6 Zložky cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2005 a 2015 Tepelné zdroje / zložky ceny tepla Pri kaštieli 1473, r.2006 SNP 1678, r.2006 Lúčky 1527, r.2006 M. Nešpora 1453, r.2006 Prvá teplárensk á, r.2006 Pri kaštieli 1473, r.2015 SNP 1678, r.2015 Lúčky 1527, r.2015 M. Nešpora 1453, r.2015 Zemný plyn 430,79 393,63 427,84 428,70 623,29 625,53 620,00 622,01 Elektrina a 137,60 26,33 25,84 28,76 22,37 voda 37,78 35,43 33,14 27,51 Neregulovaná zložka fixných 233,63 203,97 211,61 260,95 96,54 90,41 84,57 66,99 nákladov Regulovaná 278,20 zložka 14,85 15,23 14,89 14,91 18,89 19,55 19,43 19,14 fixných nákladov Zisk 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 Prvá teplárensk á, r.2006 182,02 379,32 DPH 19 % 0,00 0,00 0,00 0,00 79,00 0,00 0,00 0,00 0,00 106,66 Cena tepla 705,60 638,67 683,10 726,93 494,80 777,54 772,14 758,29 735,65 668,00 PROEN s.r.o. Bratislava 78
1050 1000 950 900 cena tepla (Sk/GJ) 850 800 750 700 650 600 550 500 450 400 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 rok Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Prvá teplárenská Obr. 11.6 Vývoj cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 zložky ceny tepla (Sk/GJ) 900 800 700 600 500 400 300 200 706 639 683 727 495 778 772 758 736 668 100 0 SNP 1678, r.2006 SNP 1678, r.2015 ZEMNÝ PLYN ELEKTRINA A VODA NEREGULOVANÁ ZLOŽKA FIXNÝCH NÁKLADOV REGULOVANÁ ZLOŽKA FIXNÝCH NÁKLADOV ZISK DPH 19 % CENA TEPLA Obr. 11.7 Porovnanie zložiek cien tepla z alternatívnych blokových kotolní a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2006 a 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 79
500 450 Zvýšenie nákladov na teplo (tis. Sk) 400 350 300 250 200 150 100 50 0 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 rok Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr. 11.8 Zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v rokoch 2006 až 2015 4 000 3 500 3 491 3 607 Celkové zvýšenie nákladov na teplo (tis. Sk) 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 2 887 2 176 500 0 Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr. 11.9 Celkové zvýšenie nákladov na teplo pri jeho dodávke z alternatívnych blokových kotolní v porovnaní s dodávkou tepla zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 80
2 500 2 360 2 369 úspora od roku 2012 úspora od roku 2009 Zníženie nákladov na teplo po úpravách objektu (tis. Sk) 2 000 1 500 1 000 500 0 1 378 1 383 1 059 881 619 514 Pri kaštieli 1473/21 SNP 1678/19-21 Lúčky 1527/1-4 M.Nešpora 1453/33 Obr. 11.10 Zníženie nákladov na teplo po zateplení bytových objektov v Holíči v období rokov 2006 až 2015 11.5 Ekonomická analýza prevádzky plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči Plynová kotolňa na Strednej poľnohospodárskej škole v Holíči bola vybudovaná v roku 2003. V kotolni sú inštalované teplovodné kotle s celkovým tepelným výkonom 715 kw. Mesačné spotreby zemného plynu a výroby tepla v plynovej kotolni Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči v rokoch 2004 a 2005 sú uvedené v tab. 11.7. Výroba tepla v kotolni sa vypočítala za predpokladu, že priemerná ročná účinnosť výroby tepla v kotolni je 92,0 %. V škole sa nepredpokladá realizácia opatrení vedúcich k úspore tepla. V ekonomických výpočtoch sa počas hodnoteného obdobia rokov 2004 až 2015 bude predpokladať spotreba zemného plynu a tepla na úrovni roka 2005. Ročné diagramy trvania potreby tepla v objektoch Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči sú znázornené na obr. 11.11. Na vybudovanie kotolne s inštalovaným výkonom sa ekonomických výpočtoch predpokladajú investičné náklady 4,3 mil. Sk, financovanie je z vlastných zdrojov (VÚC). Ekonomická a finančná analýza výroby tepla v plynovej kotolni na Strednej poľnohospodárskej škole v Holíči bude realizovaná pomocou softvéru EFINA. Vyčíslená bude návratnosť investícií, IRR a ceny tepla počas hodnoteného obdobia rokov 2006 až 2015. Pre konštrukciu ceny tepla sa použije metodika ÚRSO [25]. Cena tepla je odvodená od ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku. Počíta sa so ziskom 0,00 Sk/GJ. Vývoj ceny plynu v kategórii stredných odberateľov S sa predpokladá podľa tab. 11.3. Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 je v tab. 11.8 a na obr. 11.12. PROEN s.r.o. Bratislava 81
Ceny tepla z plynovej kotolne sú vypočítané v súlade s metodikou ÚRSO [25]. Z ekonomického hľadiska nie je korektné pracovať s cenami tepla, ktoré neobsahujú všetky zložky (napr. odpisy). Napriek tomu sú pre porovnanie vypočítané aj ceny tepla bez uvažovania odpisov. Tab. 11.7 Mesačné spotreby zemného plynu a výroby tepla v plynovej kotolni Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči v rokoch 2004 a 2005 Rok / mesiac Spotreba zemného plynu (m 3 ) Spotreba tepla (GJ) Rok 2004 Rok 2005 Rok 2004 Rok 2005 Január 32 757 27 095 1 031 853 Február 25 701 24 445 809 769 Marec 21 382 23 338 673 735 Apríl 6 410 9 023 202 284 Máj 2 611 2 269 82 71 Jún 902 870 28 27 Júl 830 302 26 10 August 173 309 5 10 September 2 085 1 190 66 37 Október 8 194 6 302 258 198 November 19 873 16 593 625 522 December 22 779 24 477 717 770 SPOLU 143 697 136 213 4 523 4 287 P (kw) 600 550 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni P TÚV+ÚK 2004 P TÚV+ÚK 2005 Obr. 11.11 Ročné diagramy trvania potreby tepla v objektoch Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči PROEN s.r.o. Bratislava 82
Tab. 11.8 Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015 Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 Bloková kotolňa Cena tepla pre konečného spotrebiteľa vrátane 19 % DPH (Sk/GJ) SPoŠ 577,09 573,13 668,30 761,37 770,00 783,07 790,53 804,06 716,82 730,81 SPoŠ bez odpisov 437,47 433,50 528,68 621,75 630,38 643,44 650,91 664,43 697,67 711,66 Sústava CZT Prvá teplárenská a.s. Holíč 494,80 566,44 582,98 610,00 620,00 630,00 640,00 646,00 656,00 668,00 850 800 750 cena tepla (Sk/GJ) 700 650 600 550 500 450 400 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 rok SPoŠ SPoŠ bez odpisov Prvá teplárenská Obr. 11.12 Vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v Holíči v období rokov 2006 až 2015 PROEN s.r.o. Bratislava 83
11.6 Návrh spôsobov a zdrojov financovania rozvoja sústav tepelných zariadení Rozvojové opatrenia, ktoré možno odporučiť pre mesto Holíč, sú zamerané na podporu sústavy CZT - využívanie obnoviteľných zdrojov energie (poľnohospodárska biomasa slama, geotermálna a solárna energia). Na strane spotreby sú potrebné opatrenia na racionalizáciu spotreby tepla napr. zatepľovaním objektov, výmenou okien atď. Financovanie budúcich rozvojových projektov mesta v oblasti tepelnej energetiky vyžaduje zväčša kombináciu vlastných prostriedkov, bankového úveru a využitie dostupných podporných programov národných aj medzinárodných (komerčné a grantové financovanie). Iným spôsobom je financovanie z úspor. Základné možnosti financovania sú opísané v nasledujúcom texte. 11.6.1 Bankové úvery Ak štúdia realizovateľnosti (Feasibility Study) preukáže návratnosť projektu, komerčné banky sú schopné dať podmienečné úverové prísľuby, kde definujú hlavné podmienky, za ktorých sú ochotné projekt financovať. Okrem klasického úverového financovania sa ponúkajú možnosti využitia mechanizmu financovania treťou stranou (TPF), resp. záručných programov. Výhodnosť rôznych kombinácií financovania závisí od konkrétneho projektu a celkovej situácie investora v danom čase. Hlavnými predpokladmi financovania projektu bankou sú reálna návratnosť projektu (krytie dlhovej služby DSCR, vnútorná návratnosť IRR, čistá súčasná hodnota NPV apod.), rozdelenie rizík medzi účastníkov projektu (investor, zhotoviteľ, prevádzkovateľ - ak ním nie je investor, odberatelia, samospráva), kvalitné zmluvné zabezpečenie projektu a široká podpora projektu (štátna správa, samospráva, verejnosť). Záujem o financovanie energetických projektov deklarujú viaceré komerčné banky, pričom tieto úvery môžu byť podporené v rámci programov SZRB alebo IFC (International Finance Corporation, člen skupiny Svetovej banky). Na financovanie projektov v oblasti komunálnej tepelnej energetiky sa špecializuje Dexia banka Slovensko výstavba a rekonštrukcie sústav tepelného hospodárstva, výstavba a rekonštrukcie obnoviteľných zdrojov (biomasa), výstavba kogeneračných jednotiek atď. Potrebné je predloženie investičného zámeru, určenie výšky a štruktúry nákladov, doby návratnosti projektu, formy zabezpečenia (záložné právo, finančné ručenie, zmenka, banková záruka, sľub odškodnenia, kombinované spôsoby), posúdenie bonity projektu a klienta. Doba financovania závisí od konkrétneho projektu a je max. 20 rokov. 11.6.2 Podpora z fondov EÚ v rámci operačných programov Významným zdrojom finančnej podpory pre rozvojové projekty v oblasti energetiky sú prostriedky poskytované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), doplnené národným príspevkom zo štátneho rozpočtu SR. V súčasnom skrátenom programovacom období 2004 2006 sa možnosti poskytovania nenávratného finančného príspevku (grantu) v oblasti tepelného hospodárstva koncentrujú do dvoch opatrení v rámci dvoch operačných programov Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PS) a Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI): PROEN s.r.o. Bratislava 84
- Opatrenie 1.4 Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov energie pod gesciou Ministerstva hospodárstva SR (SOP PS) a - Opatrenie 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia pod gesciou Ministerstva životného prostredia SR (OP ZI). Nenávratná finančná pomoc pre Opatrenie 1.4 sa poskytuje v rámci schémy štátnej pomoci Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov energie a je sústredená na realizáciu projektov zameraných na úspory energie a využitie obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia energetickej náročnosti výrobných a technologických procesov v jednotlivých odvetviach hospodárstva a zvýšenia využitia regionálne dostupných energetických zdrojov. V r. 2004 bola vydaná výzva na podávanie projektov a na jej základe boli rozdelené finančné prostriedky, vyčlenené pre uvedené opatrenie. Ďalšie výzvy na podávanie projektov preto už nie sú aktuálne. V rámci Opatrenia 2.2 Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia (poskytovateľ nenávratnej finančnej pomoci MŽP SR) je jednou z podporovaných aktivít zmena palivovej základne energetických zdrojov s dôrazom na nízkoemisné a obnoviteľné zdroje energie. Výzva vydaná v júni 2004 je stále aktuálna a žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku sú prijímané priebežne do konca roku 2006, resp. do vyčerpania vyčlenených finančných prostriedkov. V súčasnosti sa pripravuje ďalšie programovacie obdobie pre poskytovanie finančnej pomoci z európskych fondov na r. 2007 2013. Pre oblasť infraštruktúry bude musieť SR plniť v priebehu ďalšieho programovacieho obdobia finančne náročné záväzky vyplývajúce z prechodných období a zo v súčasnosti pripravovanej legislatívy v oblasti životného prostredia a energetiky. Priority v oblasti environmentálnej infraštruktúry budú zamerané tak, aby umožňovali zabezpečiť kontinuitu podpory z fondov EÚ v súčasnom a nastávajúcom programovacom období a pokračovať v dobudovaní environmentálnej infraštruktúry, znížiť mieru jej rozostavanosti a zefektívniť využitie doterajších kapacít. Jednou z priorít je aj energetická efektívnosť na strane výroby aj spotreby. 11.6.3 Cezhraničný program INTERREG IIIA Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikla pre SR možnosť čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov aj v rámci programu INTERREG IIIA, ktorý nahrádza predvstupový program cezhraničnej spolupráce PHARE CBC, ktorý vytváral podmienky pre zbližovanie ľudí na základe spoločných projektov v prihraničných oblastiach Slovenska. Program INTERREG IIIA, ktorý patrí medzi tzv. Iniciatívy spoločenstva, je zameraný predovšetkým na podporu menších projektov investičného aj neinvestičného charakteru. Predkladanie a hodnotenie projektov je plne v kompetencii Slovenskej republiky v spolupráci s partnerským štátom. Pre mesto Holíč je aktuálny Program susedstva Maďarská republika - Slovenská republika Ukrajina. V rámci Priority 2 Cezhraničná doprava a životné prostredie, Opatrenie 2.1. Cezhraničná koordinácia environmentálnych politík a s tým súvisiace investície malého rozsahu sú podporované cezhraničné aktivity zamerané na redukciu emisií do životného prostredia ako dôsledok používania obnoviteľných zdrojov energie (investície malého rozsahu v oblasti PROEN s.r.o. Bratislava 85
obnoviteľných zdrojov energie, podpora prieskumov, štúdií potenciálu využitia OZE, podpora spracovania štúdií uskutočniteľnosti, informačná kampaň pre využitie OZE). V súčasnosti sa vyhodnocujú výsledky prvého kola výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre Program susedstva Maďarská republika - Slovenská republika Ukrajina. 11.6.4 Program Intelligent Energy Europe Program Intelligent Energy - Europe (IEE) je podporný program Európskych spoločenstiev (tzv. komunitárny program) pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné energetické zdroje. Program bol prijatý v júni 2003 a potrvá do r. 2006. V rámci programu Intelligent Energy Europe je možné sa uchádzať o podporu v dvoch tematických oblastiach: - SAVE zlepšenie energetickej efektívnosti a racionálne využívanie energie, najmä v budovách a priemyselnom sektore, - ALTENER podpora nových a obnoviteľných zdrojov pre centralizovanú a decentralizovanú výrobu elektriny a tepla a ich integrácia do lokálnych energetických systémov V súčasnosti sa pripravuje vydanie tretej výzvy na podávanie projektov. 11.6.5 Kommunalkredit Austria Program environmentálneho financovania rakúskeho federálneho ministerstva pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, životné prostredie a manažment vôd pre susedné krajiny, spravovaný bankou Kommunalkredit Austria AG je príkladom dvojstranného mechanizmu a má za cieľ redukciu emisií, ktoré majú podstatný dopad na životné prostredie Rakúska. Opatrenia, podporované rakúskym environmentálnym programom financovania musia mať relevantný príspevok na zvýšenie environmentálnej kvality v Rakúsku. Program financovania je zameraný na redukciu plynných emisií do ovzdušia a na redukciu skleníkových plynov. Príklady sú: - opatrenia na úsporu energie, - zmena výrobného procesu ( čistejšia technológia ), - znižovanie produkcie skleníkových plynov. Uprednostňované sú environmentálne investície blízko rakúskych hraníc (SR, ČR, Slovinsko, Maďarsko). Cieľovou skupinou sú spoločnosti alebo verejné inštitúcie, ktoré vykonávajú environmentálne opatrenia v jednej zo štyroch uvedených krajín. Environmentálne financovanie je poskytované ako grant s nasledovnými maximálnymi príspevkami: a) Ak nie je poskytnuté iné financovanie niektorou ďalšou medzinárodnou inštitúciu pre financovanie (Svetová banka, EBRD, EÚ a iné) PROEN s.r.o. Bratislava 86
10% relevantných investičných environmentálnych nákladov, ale maximálne do výšky nemateriálnych nákladov potrebných na uskutočnenie projektu (plánovanie, dozor, monitoring,...); b) Ak je poskytnuté iné financovanie aspoň jednou medzinárodnou inštitúciou (Svetová banka, EBRD, EÚ, iné) 15% relevantných investičných environmentálnych nákladov. 11.6.6 Obchodovanie s emisiami CO 2 Jedným zo zdrojov spolufinancovania rozvojových projektov môžu byť príjmy z obchodovania s emisiami CO 2. Legislatívne je táto oblasť upravená zákonom č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a vyhláškou MŽP SR č. 711/2004 z 25. novembra 2004, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. 11.6.7 Financovanie z úspor - ESCO/TPF Na podporu praktickej realizácie projektov energetickej efektívnosti je vhodné použiť i formu energetického manažmentu prostredníctvom špecializovanej firmy, tzv. firmy energetických služieb ESCO (Energy Service Company). Takáto firma sa okrem iných činností zaoberá zlepšovaním stavu jestvujúcich energetických systémov, resp. prípravou nových systémov zásobovania energiou, a to nielen z technického hľadiska, ale aj z hľadiska ekonomického. Ide o spôsob financovania investícií v prípade nedostatku vlastných prostriedkov. V praxi sa realizuje metódou zmluvných energetických výkonov, známou ako Energy Performance Contracting (EPC). EPC je zmluvne dohodnutý model financovania, pri ktorom firma poskytujúca energetické služby predfinancuje opatrenia na úspory energie a z dosiahnutých úspor nákladov na energiu sa vložené investície splácajú. Zmluvnými partnermi sú na jednej strane odberateľ/zadávateľ a na druhej strane ESCO. Potom, čo ESCO pripraví a zrealizuje energeticky úsporné opatrenia, sa vložený kapitál refinancuje z usporených nákladov. Po jeho splatení (5 do 15 rokov) profituje zákazník v plnom rozsahu z dosiahnutých úspor. Zásadným a nevyhnutným predpokladom uzavretia zmluvy o EPC sú však zmluvné záruky partnerov. Zo strany ESCO je to záruka dosiahnutia dohodnutých úspor a zo strany zadávateľa je to záruka platieb za energetické služby v dohodnutej výške počas celej doby platnosti zmluvy. Táto požiadavka predstavuje na strane zadávateľa - najmä vo verejnom sektore - vážnu bariéru, pretože podľa dnes platných pravidiel financovania rozpočtových organizácií nemôže takýto subjekt, ba ani jemu nadriadené ministerstvo dať záruku na to, že bude 5 a viac rokov platiť dohodnutú čiastku za energiu. Aby sa obišli bariéry, ktoré spôsobuje súčasná nevyhovujúca finančná situácia, firmy energetických služieb začali používať novú metódu financovania. Metóda financovania treťou stranou (Third Party Financing TPF) využíva zmluvné prepojenie troch subjektov, t.j. prevádzkovateľa energetického systému, ESCO a finančnej inštitúcie. Priaznivé podmienky na uplatnenie tejto formy riadenia energetiky sú u nás zatiaľ prevažne vo verejnom sektore, a to buď v budovách štátnej správy (nemocnice, školy, administratívne stavby) alebo v komunálnej sfére (kotolne, školy, športové areály). Potenciál na rekonštrukciu terajších systémov je stále značný. PROEN s.r.o. Bratislava 87
12 Závery a odporúčania pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta 12.1 Návrh spôsobu zabezpečenia tepla na území mesta Na základe analýzy zásobovania mesta teplom v súčasnosti a analýzy dostupnosti palív a energií sa prikročilo k ekonomickej a finančnej analýze dvoch variantov zásobovania teplom: zo tepelných rozvodov SCZT v Holíči, ktoré sú horúcovodom napojené na EHO centralizované zásobovanie teplom, z blokových kotolní decentralizované zdroje. V ekonomickom vyhodnotení variantov zásobovania mesta teplom sa zhodnotili trendy vývoja cien energetických a ekonomických vstupov s predpokladaným rastom cien energií, investičné a prevádzkové náklady, finančné zdroje, odpisy atď. s následným výpočtom ceny tepla pre konečného spotrebiteľa. Spracované bolo i emisné a imisné zaťaženie pre riešené varianty. Energetická koncepcia mesta je spracovaná v perspektíve do roku 2015. Návrh energetickej koncepcie mesta vychádza zo zhodnotenia podmieňujúcich kritérií, ktoré ovplyvňujú existenciu a rozvoj mesta. Zjednodušene sa zohľadnili tri kritériá: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Z návrhu energetickej koncepcie mesta vyplývajú závery a odporúčania týkajúce sa zníženia spotreby tepla v meste a spôsobu zásobovania mesta teplom. Z analýzy spotreby tepla v meste vyplýva, že reálne treba počítať so znížením spotrieb tepla na vykurovanie a prípravu TÚV. Vlastníkom bytov prostredníctvom správcov bytových objektov a spoločenstvám vlastníkov bytov odporúčame realizovať opatrenia vedúce k zníženiu spotreby tepla: na vykurovanie napr. zateplením objektu, znížením ventilačných strát oknami, výmenou okien, meraním spotreby tepla v bytoch, na prípravu TÚV napr. znížením tepelných strát cirkulujúcej vody tepelnou izoláciou rozvodov TÚV v bytovom objekte, decentralizovanou prípravou TÚV vo výmenníkovej stanici umiestnenej v objekte (KOST). Odporúčanie znížiť spotrebu tepla na vykurovanie platí aj pre individuálnu bytovú výstavbu a nebytové objekty. Zníženie spotrieb tepla treba zohľadniť pri rekonštrukcii tepelných zdrojov a rozvodov. Vychádzajúc z podkladov, uvedených v predošlých kapitolách, možno v súvislosti s tepelnými zdrojmi konštatovať: PROEN s.r.o. Bratislava 88
1. Cena tepla zo systému centralizovaného zásobovania teplom(sczt) v Holíči je z dlhodobého hľadiska (do roku 2015) nižšia ako cena tepla z alternatívnych blokových kotolní umiestnených v bytových a nebytových objektoch. 2. Emisné ale predovšetkým imisné zaťaženie prostredia polutantami CO, SO 2, NO x a tuhými znečisťujúcimi látkami je nižšie pri centralizovanej dodávke tepla z primárnych a sekundárnych rozvodov SCZT ako pri decentralizovanej dodávke tepla z blokových kotolní. 3. Z hľadiska rozvoja mesta možno spoľahlivú a bezpečnú dodávku tepla lepšie zabezpečiť z SCZT ako decentralizovanou dodávkou tepla z blokových kotolní. Pri kombinácii dodávky tepla v jednotlivých mestských častiach Holíča zo sekundárnych rozvodov SCZT a z blokových kotolní by došlo k zvýšeniu cien tepla konečných spotrebiteľov zásobovaných z tepelných zdrojov SCZT. Kombinácia dodávky tepla v mestských častiach zo sekundárnych rozvodov SCZT a z blokových kotolní sa neodporúča. 12.2 Harmonogram realizácie navrhovaných opatrení Možno schváliť postup realizácie investičných zámerov a.s. Prvá teplárenská Holíč v rokoch 2006 až 2011 (tab. 12.1). Rekonštrukcie technologického zariadenia OST by mali prispieť k zvýšeniu efektívnosti a spoľahlivosti dodávky tepla a teplej vody. Ak sa pri výmene tepelných rozvodov v budúcnosti použije dvojrúrkový systém, komfort dodávky tepla z SCZT pre jeho konečných spotrebiteľov bude ekvivalentný ako pri dodávke tepla z blokových kotolní. Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní umožní vyšší komfort prevádzky celého systému CZT. Kotolne, OST a kompaktné OST budú nepretržite monitorované a riadené dispečingom, pričom sa pružne zohľadnia požiadavky odberateľov tepla. Komfort dodávky tepla sa zvýši aj na strane jeho konečných spotrebiteľov. Diaľkovo bude zabezpečený zber údajov z meračov tepla a tieto údaje spolu s ďalšími užitočnými informáciami budú prístupné konečným spotrebiteľom tepla na webovej stránke. Prehĺbi sa tak zároveň aj kontrola a zo strany odberateľov tepla. Odporúčame pripraviť pilotný projekt v spolupráci s renomovanými výrobcami zariadení. Vlastníkom bytov prostredníctvom správcov bytových objektov a spoločenstvám vlastníkov bytov odporúčame čo najskôr pristúpiť k zatepľovaniu objektov. Rovnaké odporúčanie platí aj pre vlastníkov rodinných domov. Tab. 12.1 Investičné zámery a.s. Prvá teplárenská Holíč na roky 2007-2015 Rok Investičné akcie Náklady (mil. Sk) 2007 Tepelná prípojka pre nové bytové domy Pri kaštieli, 1. etapa 3,3 2008 Rekonštrukcia technologického zariadenia OST Lúčky, OST SNP 1, SNP 2 6,0 2009 Rekonštrukcia technol. zar. OST M. N., OST SNP 3, OST Nám. sv. Martina 6,0 2010 Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní 8,0 2011 Tepelná prípojka pre nové bytové domy Pri kaštieli, 2. etapa 3,8 PROEN s.r.o. Bratislava 89
12.3 Návrh spôsobov a zdrojov financovania rozvoja sústav tepelných zariadení Financovanie budúcich rozvojových projektov mesta v oblasti tepelnej energetiky je možné kombináciou vlastných prostriedkov, bankového úveru a využitím dostupných podporných programov (komerčné a grantové financovanie). Ďalším spôsobom je financovanie z úspor. Pri príprave projektov sa odporúča sledovať aktuálne a pripravované výzvy na podávanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z fondov, komunitárnych programov a iniciatív Európskych spoločenstiev, ako aj aktuálny stav ďalších podporných mechanizmov na národnej a medzinárodnej úrovni, resp. navrhovať konkrétne spôsoby a zdroje financovania investičných zámerov v spolupráci so špecialistami v oblasti financovania energetických projektov. 12.4 Návrh záväznej časti energetickej koncepcie mesta Z hľadiska ďalšieho rozvoja mesta Holíč, v súhlase so štátnou energetickou politikou, ako aj menším znečistením prostredia a nižšou cenou tepla pre konečného spotrebiteľa odporúčame: 1. Realizovať opatrenia vedúce k zníženiu spotreby tepla na vykurovanie a prípravu TÚV V optimistickom scenári sa predpokladá, že rekonštrukciou všetkých bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 29,8 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 61,6 kwh/m 2.r. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,269 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 10,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na 70 165 GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 24,1 % (kap. 7.4). V pesimistickom scenári sa predpokladá, že v súlade s STN 73 0540-2: 2002 bude rekonštruovaná polovica bytových objektov. Rekonštrukciou bytových objektov v Holíči možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie 14,5 %, priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie klesne na 74,1 kwh/m 2.r. Rekonštrukciou výmenníkov a rozvodov TÚV dodávateľa a v bytových objektoch by sa merná spotreba tepla znížila na 0,295 GJ/m 3. Úspory tepla na prípravu TÚV budú 2,5 %. Predpokladanými úpravami sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch v Holíči zníži na 81 968 GJ, v porovnaní so spotrebou v roku 2004 bude nižšia o 11,3 % (kap. 7.4). Z výsledkov výpočtov, uvedených v kap. 11.4, je zrejmé, že zateplenie objektov treba realizovať čo najskôr. 2. Uprednostniť centralizovanú dodávku tepla Podľa rozhodnutí ÚRSO bola v roku 2006 priemerná cena tepla na výstupe zo sekundárnych rozvodov v SR vrátane DPH 616 Sk/GJ. Cena tepla vrátane DPH na výstupe zo sekundárnych rozvodov SCZT a.s. Prvá teplárenská v Holíči v roku 2006 je nižšia o 121,20 Sk/GJ ako slovenský priemer. Na základe analýzy zásobovania mesta teplom v súčasnosti a analýzy dostupnosti palív a energií sa prikročilo k ekonomickej a finančnej analýze dvoch variantov zásobovania teplom: PROEN s.r.o. Bratislava 90
zo tepelných rozvodov SCZT v Holíči, ktoré sú horúcovodom napojené na EHO centralizované zásobovanie teplom, z blokových kotolní decentralizované zdroje. Zohľadnením troch hlavných kritérií: cena tepla pre konečného spotrebiteľa, emisné a imisné zaťaženia mesta, zhodnotenie z hľadiska štátnej energetickej politiky a budúceho rozvoja mesta. Výhodnejší je variant zásobovania mesta Holíč teplom z primárnych a sekundárnych rozvodov SCZT napojených na horúcovod z EHO (kap. 11.4). 3. Pre objekty IBV a pre objekty v meste Holíč decentralizovane zásobované teplom analyzovať efektívnosť dodávky tepla z SCZT v závislosti od vývoja cien tepla a zemného plynu Predikovaný je vývoj cien tepla z plynovej kotolne Strednej poľnohospodárskej školy v Holíči a zo spoločnosti Prvá teplárenská v období rokov 2006 až 2015. Ceny tepla z plynovej kotolne sú vypočítané v súlade s metodikou ÚRSO. Z ekonomického hľadiska nie je korektné pracovať s cenami tepla, ktoré neobsahujú všetky zložky (napr. odpisy). Napriek tomu sú pre porovnanie vypočítané aj ceny tepla bez uvažovania odpisov (kap. 11.5). V obytnej zóne Pri kaštieli má byť podľa projektu 62 objektov IBV vykurovaných plynovými kotlami. Variabilná zložka nákladov na zemný plyn je 453,50 Sk/GJ. Zvážme variant pripojenia objektov IBV na rozvody SCZT. Objekty by boli teplom zásobované dvojrúrkovým systémom, v každom objekte by bola bytová odovzdávacia stanica tepla. Zjednodušene možno predpokladať, že náklady na plynovú prípojku, montáž kotla a dymovod sú porovnateľné s nákladmi na teplovodnú prípojku k SCZT, bytovú odovzdávaciu stanicu a montáž. Pri zvažovaní inštalácie kotla a bytovej odovzdávacej stanice tepla za prijatých zjednodušujúcich predpokladov stačí porovnať variabilnú zložku nákladov na zemný plyn (453,50 Sk/GJ) s cenou nakupovaného tepla. Podľa rozhodnutia ÚRSO je v Holíči cena tepla na výstupe z primárnych rozvodov SCZT 306,31 Sk/GJ a na výstupe zo sekundárnych rozvodov 494,80 Sk/GJ. Možno očakávať prudší nárast ceny plynu v kategórii domácnosti D3 ako nárast ceny tepla. Odporúčame preto zvážiť možnosť napojenia objektov IBV v obytnej zóne Pri kaštieli na SCZT v Holíči (kap. 9.2). Podobnú úvahu možno aplikovať aj na existujúce objekty IBV v Holíči. Odporúčame preto analyzovať pre objekty IBV a pre objekty v meste Holíč decentralizovane zásobované teplom efektívnosť dodávky tepla z SCZT v závislosti od vývoja cien tepla a zemného plynu. 4. Zaviesť dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní Dispečerský systém riadenia a kontroly OST a kotolní umožní vyšší komfort prevádzky celého systému CZT. Kotolne, OST a kompaktné OST budú nepretržite monitorované a riadené dispečingom, pričom sa pružne zohľadnia požiadavky odberateľov tepla. Komfort dodávky tepla sa zvýši aj na strane jeho konečných spotrebiteľov. Diaľkovo bude PROEN s.r.o. Bratislava 91
zabezpečený zber údajov z meračov tepla a tieto údaje spolu s ďalšími užitočnými informáciami budú prístupné konečným spotrebiteľom tepla na webovej stránke. Prehĺbi sa tak zároveň aj kontrola a zo strany odberateľov tepla (kap. 12.2). 5. Stimulovať inštalovanie slnečných kolektorov na prípravu TÚV na objektoch IBV Zaradením slnečných kolektorov na prípravu TÚV možno v priemere ušetriť cca 70 % tepla na prípravu TÚV, čo predstavuje cca 235 m 3 /r ZP pre jeden dom. V prípade inštalácie na všetky RD, t.j. 914 trvalo obývaných objektov, by úspora ZP predstavovala 214 790 m 3 /r ZP, s úmerným znížením zaťaženia životného prostredia (kap. 8.2). 6. Pri stavebnom konaní požadovať analýzu možnosti využitia slnečnej energie (kolektory, orientácia budovy, konštrukcia obvodového plášťa apod.) Využitie slnečnej energie v novo budovaných objektoch povedie v ekonomicky odôvodnených prípadoch k úspore neobnoviteľných primárnych energetických zdrojov. Ekologický prínos v týchto prípadoch je zrejmý. PROEN s.r.o. Bratislava 92
13 Literatúra [1] ÚPN SÚ Holíč, Združenie Archicon HB, 1996 [2] Územný plán obce Holíč, Zmeny a doplnky ÚPN-SÚ Holíč 1996, Združenie Archicon HB, 2003 [3] Zákon o tepelnej energetike č.657/2004 Z. z. zo dňa 26.10.2004. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. [4] Duranko, M.: Metodické usmernenie zo dňa 15. apríla 2005, č. 952/2005-200, ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Sekcia výrobných a sieťových odvetví. Bratislava 15.4.2005. [5] PODROBNOSTI METODICKÉHO USMERNENIA zo dňa 15. apríla 2005, ktorým sa určuje postup pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Sekcia výrobných a sieťových odvetví. Bratislava 15.4.2005. [6] STN 38 3350 Zásobovanie teplom Všeobecné zásady. [7] Nohel, J. Urban, F. Kučák, Ľ.: Modernizácia a optimalizácia rozvoja sústav zásobovania teplom. ČU 04. Technológie zvyšujúce energetickú účinnosť SCZT. Etapa E01.2. Záverečná správa. Strojnícka fakulta STU v Bratislave. Katedra tepelnej energetiky. Bratislava, október 2001 [8] Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 21. júna 2006 č. 1/2006, ktorým sa ustanovuje rozsah cenovej regulácie za výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny nákladov za dodávku tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. http://www.urso.gov.sk. [9] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok 2004. Prvá teplárenská a.s. Holíč. SEA Bratislava. [10] Normatívy objektov na rok 2004 a hospodárnosť za rok 2004. objektoch. Hodnotené obdobie rok 2004. Prvá teplárenská a.s. Holíč. Atest č. 2518 / 2004. SEA Bratislava. [11] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok 2004. Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. [12] Normatívy objektov na rok 2004 a hospodárnosť za rok 2004. objektoch. Hodnotené obdobie rok 2004. Okresné stavebné bytové družstvo Senica. Atest č. 32 / 2004. SEA Bratislava. [13] Základné údaje o dodávke tepla v objektoch. Hodnotené obdobie rok 2005. Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. [14] Normatívy objektov na rok 2005 a hospodárnosť za rok 2005. objektoch. Hodnotené obdobie rok 2004. Okresné stavebné bytové družstvo Senica. SEA Bratislava. Atest č. 32 / 2005. [15] Súbor Uspory- Holíč 2006.xls. Siemens, október 2006. PROEN s.r.o. Bratislava 93
[16] Súbor Plyn 2004,2005.doc. Stredná poľnohospodárska škola v Holíči, Holíč, 26.10.2006. [17] Urban, F - Kučák, Ľ: Analýza potrieb tepla spotrebiteľov sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Energia, 4. ročník, jún 2002, s. 43 45. [18] Cenové rozhodnutia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. http://www.urso.gov.sk. [19] Oznam pre dodávateľov tepla. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR. Október 2006. http://www.urso.gov.sk. [20] Odborná informácia. Stredné a veľké kotly. VIESSMANN. Firemná literatúra 9446 573 SK 05/2002. [21] Kolektív: Uživatelská příručka aplikace pro ekonomickou a finanční analýzu. EFINA3.1. EKO-ENERGO CONSULT, Praha 2000. [22] Atesty sústav tepelných zariadení 2004, Slovenská energetická agentúra [23] Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, schválená uznesením Vlády SR č. 282 z 23. apríla 2003 [24] Zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. - Zákon o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení č. 553/2001 Z. z., 96/2002 Z. z., 261/2002 Z. z., 393/2002 Z. z., 529/2002 Z. z., 188/2003 Z. z., 245/2003 Z. z., 525/2003 Z. z., 17/2004 Z. z., 24/2004 Z. z., 443/2004 Z. z., 582/2004 Z. z., 587/2004 Z. z., 733/2004 Z. z., 479/2005 Z. z., 532/2005 Z. z., 571/2005 Z. z.) [25] Zbierka zákonov č. 328/2005. Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 13. júla 2005, ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov. PROEN s.r.o. Bratislava 94
14 Prílohy 14.1 Údaje z dotazníkovej akcie veľkých výrobcov tepla Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Názov firmy: Inštalované výkony kotlov: (MW) Typy kotlov Inštalovaný elektrický výkon turbogenerátorov Výroba elektrickej energie v roku 2004: Použité palivo / spotreba v roku 2004: Dotazník o výrobcovi tepla Elektrárna Hodonín 2 x 131 MW 1 x 13 MW Fluidní TG3 50 MW TG4 55 MW 301 897 MWh/r Lignit / 427 266 t hnědé uhlí / 22 115 t LTO / 1 486 t biomasa / 44 047 t Celková dodávka tepla v roku 2004: 976 732 GJ/r Dodávka tepla pre napájač Holíč v roku 2004: 155 268 GJ/r Parametre napájača: Stávající parametry horkovodu EHO Holíč Návrhové parametre : teploty, tlak, výkon, Celková délka (přívod+vrat) 14 983 m dimenzie, dĺžka, izolácia Konstrukční tlak PN 25 Dimenze (páteřní řád) - DN 300, 250, 200, Provozní tlak - výstup 1,6 MPa - vrat 0,2 MPa p (přetlak) 1,3530 MPa Teplota - zima klouzavé 150/70 C - léto konstantní 80/40 C Tepelná izolace - převážně minerální vata (Nová Baňa) Výška komínov, teplota spalín za kotlami: 100 m / 135 C Bilancie emisií za rok 2004: SO 2 1 982,17 t/r NO x 226,011 t/r CO 65,842 t/r TZL 103,101 t/r Poznámky: - V Hodoníně dne 20. 11. 2006 Za ČEZ, a. s., OJ EHO - Ing. Pavel Šmějkal - Stanislav Dekař PROEN s.r.o. Bratislava 95
Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Dotazník o výrobcovi tepla Názov firmy: Stredná poľnohospodárska škola Adresa: Bernolákova 10, 908 51 Holíč Kontaktná osoba Ing. Stanislav Kubíček Zameranie firmy: školstvo Typ firmy ( súkromná, so štátnou účasťou ) rozpočtová organizácia Inštalovaný výkon kotlov: 0,715 MW Typ kotlov (horúcovodný, teplovodný, parný) teplovodný Kogenerácia (parné turbíny, spaľovacie - turbíny, kogeneračné jednotky): Inštalovaný elektrický výkon: - Výroba elektrickej energie: - Použité palivo : Plyn Spotreba paliva: 155 000 m 3 /r Výroba tepla: 1 326 GJ/r Bilancie emisií za rok 2004 : SO 2 (t/r) NO x (t/r) 34-36 mg/m 3 CO (t/r) 1-3 mg/m 3 CO 2 (t/r) TZL (t/r) Predpokladané opatrenia na zníženie emisií - Nákup tepla: - Potenciál dodávky tepla externým - odberateľom: v pare (GJ/r) : v horúcej vode (GJ/r) : - Predpokladané úsporné opatrenia (nové technológie, zateplenie a pod): Neuvažujeme, plynofikácia bola ukončená v roku 2003 škola + internát Predpokladaná úspora : (GJ/r) - Predpokladaný nárast spotreby tepla (GJ/r) - Poznámky: - PROEN s.r.o. Bratislava 96
Koncepcia rozvoja mesta Holíč v oblasti tepelnej energetiky Dotazník o výrobcovi tepla Názov firmy: EISSMANN AUTOMOTIVE SLOVENSKO, s.r.o. Adresa: Lesná 880/1, 908 51 Holíč Kontaktná osoba Ing. Radoslav Kudláč, Ing. Zwanzigerová Zameranie firmy: Výroba kožených autodielov Typ firmy ( súkromná, so štátnou účasťou ) súkromná s.r.o. Inštalovaný výkon kotlov: 3 x 385,5 kw + 2 x 250 kw + 1 x 43 kw = = 1 699,5 kw Typ kotlov (horúcovodný, teplovodný, parný) teplovodný Kogenerácia (parné turbíny, spaľovacie - turbíny, kogeneračné jednotky): Inštalovaný elektrický výkon: - Výroba elektrickej energie: - Použité palivo : Plyn Spotreba paliva: 654 139 m 3 /r 2004, 743 142 m 3 /r 2005 Výroba tepla: - Bilancie emisií za rok 2004 : SO 2 (t/r) 0,00628 NO x (t/r) 1,02024 CO (t/r) 0,41202 CO 2 (t/r) 0,06867 TZL (t/r) 0,05232 Predpokladané opatrenia na zníženie emisií Vybudovaná spaľovňa VOC prchavé organické rozpúšťadlá Nákup tepla: - Potenciál dodávky tepla externým - odberateľom: v pare (GJ/r) : v horúcej vode (GJ/r) : - Predpokladané úsporné opatrenia (nové Výrobné haly sú zateplené technológie, zateplenie a pod): Predpokladaná úspora : (GJ/r) - Predpokladaný nárast spotreby tepla (GJ/r) - Poznámky: - PROEN s.r.o. Bratislava 97
14.2 Prehľad centrálne zásobovaných bytových objektov Bytové objekty v správe a.s. Prvá teplárenská Holíč, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = 3252.1 K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ 1 Kátovská 1210 O1 0 114 3 297 1 006 1 330 84,8 112,1 26,1 34,5 132 1 130 389 0,344 9,91 1 395 2 M. Nešpora 1425/1 T 15 12 24 780 384 321 136,8 114,3 42,1 35,2 84 234 70 0,299 9,75 454 3 Lesná 2860/10 O1 23 52 1 929 457 817 65,8 117,6 20,2 36,2 179 455 125 0,275 8,75 582 4 Nálepkova 1213/1-3 T06B r. ZA 24 78 2 080 1 098 721 146,6 96,3 45,1 29,6 66 818 223 0,273 10,49 1 321 5 Nálepkova 1204/17-20 O1 24 52 1 899 1 246 804 182,3 117,6 56,0 36,2 65 796 217 0,273 15,31 1 463 6 Pri Kaštieli 1434/26 T06B r. ZA 12 38 840 362 291 119,7 96,2 36,8 29,6 80 366 109 0,298 9,63 471 7 Pri Kaštieli 1459/7-10 T06B r. NA 44 123 3 248 1 696 1 004 145,0 85,9 44,6 26,4 59 1 415 492 0,348 11,50 2 188 8 Pri Kaštieli 1473/21 T06B b. NA 40 95 2 560 1 160 794 125,9 86,2 38,7 26,5 68 1 361 321 0,236 14,33 1 481 9 SNP 1668/1 PS 82 b. PP 32 97 3 288 1 140 935 96,3 79,0 29,6 24,3 82 1 135 325 0,286 11,70 1 465 10 SNP 1678/19-21 PS 82 b. PP 69 169 4 480 1 635 1 189 101,4 73,7 31,2 22,7 73 1 861 532 0,286 11,01 2 167 11 Lúčky 1534/5-7 T06B r. NA 51 114 2 934 1 367 907 129,4 85,9 39,8 26,4 66 1 792 486 0,271 15,72 1 853 12 M. Nešpora 1426/4-6 T 15 36 80 2 352 1 491 969 176,1 114,4 54,1 35,2 65 820 246 0,300 10,25 1 737 13 M. Nešpora 1430/37 PV2 29 66 2 569 1 054 988 114,0 106,8 35,0 32,8 94 679 203 0,299 10,29 1 257 14 M. Nešpora 1432/34 PV2 29 64 2 569 1 107 988 119,7 106,8 36,8 32,8 89 663 190 0,287 10,36 1 297 15 M. Nešpora 1452/28-31 T06B r. KE 36 80 2 532 1 569 810 172,1 88,9 52,9 27,3 52 1 000 300 0,300 12,50 1 869 16 Pri Kaštieli 1462/43-46 T06B r. NA 64 96 2 948 1 389 911 130,9 85,8 40,2 26,4 66 810 281 0,347 8,44 1 670 17 Pri Kaštieli 1463/47-50 T06B r. NA 48 117 2 948 1 399 911 131,8 85,8 40,5 26,4 65 1 517 527 0,347 12,97 1 926 18 Pri Kaštieli 1464/52 T06B r. NA 32 95 2 560 1 328 791 144,1 85,8 44,3 26,4 60 1 119 389 0,348 11,78 1 717 19 Kukučínova 1139/1,2 O1 18 61 1 200 517 508 119,7 117,6 36,8 36,2 98 0 0 0 0,00 517 spolu 623 1 615 47 013 21 405 15 989 126,5 94,5 38,9 29,0 75 17 971 5 425 0,302 11,13 26 830 PROEN s.r.o. Bratislava 98
Bytové objekty v správe OSBD Senica, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = 3252.1 K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ 15 Lúčky 1530/13-15 PS 82 r. PP 51 120 3 829 1 045 1 028 75,8 74,6 23,3 22,9 98 1 350 386 0,286 11,25 1 431 16 Lúčky 1531/16-18 PS 82 r. PP 51 128 3 829 1 071 1 028 77,7 74,6 23,9 22,9 96 1 660 451 0,272 12,97 1 522 30 Pri Kaštieli 1458/26-29 T06B r. NA 44 115 3 649 1 097 1 128 83,5 85,9 25,7 26,4 103 1 272 442 0,347 11,06 1 539 31 Pri Kaštieli 1460/17-20 T06B r. NA 32 84 2 627 861 812 91,0 85,9 28,0 26,4 94 793 275 0,347 9,44 1 136 32 Pri Kaštieli 1461/13-16 T06B r. NA 44 119 3 540 1 026 1 094 80,5 85,8 24,8 26,4 107 1 253 435 0,347 10,53 1 461 33 Pri Kaštieli 1465/3 T06B b. ZA 32 85 3 339 826 1 176 68,7 97,8 21,1 30,1 142 893 310 0,347 10,51 1 136 34 Pri Kaštieli 1466/2 T06B b. ZA 32 91 3 339 804 1 176 66,9 97,8 20,6 30,1 146 997 346 0,347 10,96 1 150 35 Pri Kaštieli 1467/1 T06B b. ZA 32 66 3 339 841 1 176 70,0 97,8 21,5 30,1 140 809 281 0,347 12,26 1 122 36 Pri Kaštieli 1474/34 T06B r. NA 40 101 2 670 806 827 83,9 86,0 25,8 26,5 103 1 019 321 0,315 10,09 1 127 37 Pri Kaštieli 1476/30-32 T06B r. NA 33 80 2 550 745 788 81,2 85,8 25,0 26,4 106 694 274 0,395 8,68 1 019 38 Pri Kaštieli 1477/37,38,39 T06B r. NA 33 75 2 550 811 788 88,3 85,8 27,2 26,4 97 829 276 0,333 11,05 1 087 39 Lúčky 1527/1-4 PS 82 r. PP 68 188 5 462 1 314 1 467 66,8 74,6 20,5 22,9 112 2 332 633 0,271 12,40 1 947 40 Lúčky 1528/5-8 PS 82 r. PP 68 165 5 462 1 601 1 467 81,4 74,6 25,0 22,9 92 2 460 668 0,272 14,91 2 269 41 Lúčky 1529/9-12 PS 82 r. PP 72 193 5 462 1 294 1 467 65,8 74,6 20,2 22,9 113 2 618 711 0,272 13,56 2 005 42 Lúčky 1533/23,24,25 PS 82 r. PP 51 141 3 829 1 026 1 028 74,4 74,6 22,9 22,9 100 1 412 383 0,271 10,01 1 409 43 Lúčky 1535/31 PS 82 b. PP 48 163 5 325 1 012 1 413 52,8 73,7 16,2 22,7 140 2 002 543 0,271 12,28 1 555 44 Lúčky 1536/32 PS 82 b. PP 48 152 5 325 1 269 1 413 66,2 73,7 20,4 22,7 111 1 965 533 0,271 12,93 1 802 45 Lúčky 1537/33 PS 82 b. PP 48 157 5 325 1 368 1 413 71,4 73,7 21,9 22,7 103 1 868 507 0,271 11,90 1 875 46 Lúčky 1538/34 PS 82 b. PP 48 164 5 325 1 267 1 413 66,1 73,7 20,3 22,7 112 1 707 463 0,271 10,41 1 730 47 Lúčky 1539/35 PS 82 r. PP 48 161 5 325 1 420 1 430 74,1 74,6 22,8 22,9 101 2 347 637 0,271 14,58 2 057 48 M. Nešpora 1425/1,2,3 T06B r. ZA 24 47 1 871 769 648 114,2 96,2 35,1 29,6 84 425 128 0,301 9,04 897 49 M. Nešpora 1428/39-44 PV2 54 123 3 720 1 553 1 406 116,0 105,0 35,7 32,3 91 1 116 335 0,300 9,07 1 888 PROEN s.r.o. Bratislava 99
50 M. Nešpora 1429/38 T 03 29 68 2 449 863 999 97,9 113,3 30,1 34,8 116 0 169 0 0,00 1 032 51 M. Nešpora 1431/35 T 03 29 76 2 449 887 999 100,6 113,3 30,9 34,8 113 0 194 0 0,00 1 081 52 M. Nešpora 1433/36 T 03 29 58 2 449 845 999 95,8 113,3 29,5 34,8 118 0 188 0 0,00 1 033 53 M. Nešpora 1447/9,10,11 T06B r. ZA 27 54 1 871 708 648 105,1 96,2 32,3 29,6 92 448 135 0,301 8,30 843 54 M. Nešpora 1450/20-23 PV2 36 77 2 407 1 028 910 118,6 105,0 36,5 32,3 89 833 250 0,300 10,82 1 278 55 M. Nešpora 1451/24-27 PV2 36 84 2 407 1 102 910 127,2 105,0 39,1 32,3 83 634 191 0,301 7,55 1 293 56 M. Nešpora 1453/33 T 03 29 71 2 449 842 999 95,5 113,3 29,4 34,8 119 0 231 0 0,00 1 073 57 M. Nešpora 1456/12-17 T06B r. NA 66 141 4 875 1 486 1 057 84,7 60,2 26,0 18,5 71 1 549 465 0,300 10,99 1 951 63 SNP 1669 PS 82 b. PP 32 92 2 898 825 768 79,1 73,6 24,3 22,6 93 986 278 0,282 10,72 1 103 64 SNP 1670 PS 82 b. PP 32 116 2 831 811 751 79,6 73,7 24,5 22,7 93 1 219 349 0,286 10,51 1 160 65 SNP 1671 PS 82 b. PP 32 104 2 831 846 751 83,0 73,7 25,5 22,7 89 1 254 359 0,286 12,06 1 205 66 SNP 1672/5,6,7 PS 82 r. PP 69 169 4 469 1 034 1 200 64,3 74,6 19,8 22,9 116 1 976 565 0,286 11,69 1 599 67 SNP 1673/8,9 PS 82 r. PP 32 109 3 025 718 612 65,9 56,2 20,3 17,3 85 1 356 368 0,271 12,44 1 086 68 SNP 1675/10,11,12 PS 82 r. PP 36 128 3 309 915 889 76,8 74,6 23,6 22,9 97 1 977 565 0,286 15,45 1 480 69 SNP 1676/13,14 PS 82 r. PP 32 113 3 031 730 814 66,9 74,6 20,6 22,9 112 1 280 366 0,286 11,33 1 096 70 SNP 1677/15,16 PS 82 r. PP 32 112 3 006 815 807 75,3 74,6 23,2 22,9 99 1 257 359 0,286 11,22 1 174 71 SNP 1683/32,33 PS 82 r. PP 24 89 2 243 515 602 63,8 74,6 19,6 22,9 117 863 299 0,346 9,70 814 72 SNP 1684/34,35 PS 82 r. PP 32 58 3 136 735 842 65,1 74,6 20,0 22,9 115 1 128 391 0,347 19,45 1 126 73 SNP 1685/38,39 PS 82 r. PP 32 110 3 007 717 807 66,2 74,5 20,4 22,9 113 1 338 464 0,347 12,16 1 181 74 SNP 1686/42,43 PS 82 r. PP 32 16 2 956 669 794 62,9 74,6 19,3 22,9 119 1 208 419 0,347 75,50 1 088 75 SNP 1688 PS 82 r. PP 36 114 3 333 755 895 62,9 74,6 19,3 22,9 119 1 258 425 0,338 11,04 1 180 76 SNP 1689 PS 82 r. PP 34 87 3 333 548 895 45,7 74,6 14,0 22,9 163 682 230 0,337 7,84 778 77 SNP 1690 PS 82 r. PP 36 115 3 333 758 895 63,2 74,6 19,4 22,9 118 1 253 423 0,338 10,90 1 181 78 SNP 1782/40,41 PS 82 r. PP 32 102 3 007 784 807 72,4 74,5 22,3 22,9 103 1 211 420 0,347 11,87 1 204 79 SNP 1783/44,45 PS 82 r. PP 46 129 2 997 698 805 64,7 74,6 19,9 22,9 115 1 225 425 0,347 9,50 1 123 80 SNP 1784/46,47 PS 82 r. PP 46 108 2 997 737 805 68,3 74,6 21,0 22,9 109 1 365 473 0,347 12,64 1 210 81 SNP 1786/17,18 PS 82 r. PP 32 116 3 006 716 807 66,2 74,6 20,3 22,9 113 1 227 351 0,286 10,58 1 067 82 SNP 1793/36,37 PS 82 r. PP 32 18 2 949 633 782 59,6 73,7 18,3 22,6 124 1 007 349 0,347 55,94 982 spolu 1 993 5 352 170 745 46 546 49 435 75,7 80,4 23,3 24,7 106 60 355 19 039 0,315 11,28 65 585 PROEN s.r.o. Bratislava 100
Bytové objekty v správe a.s. Prvá teplárenská Holíč a OSBD Senica, spotreby tepla v roku 2004, D 20 = 3252.1 K.deň P.č. Adresa objektu Stavebná sústava Teplo na vykurovanie merná spotreba merná spotreba spotreba na D Upravená 20 merná Byty osoby plocha skutočnosť normatív skutočnosť normatív skutočnosť normatív hospodárno sť Spotreba TÚV merná Merná voda teplo spotreba spotreba Teplo na vykurovanie a TÚV m 2 GJ GJ kwh/m 2 Wh/m 2.K.deň % m 3 GJ GJ/m 3 m 3 /osoba.rok GJ Prvá teplárenská a.s. Holíč 623 1 615 47 013 21 405 15 989 126,5 94,5 38,9 29,0 75 17 971 5 425 0,302 11,13 26 830 OSBD Senica 1 993 5 352 170 745 46 546 49 435 75,7 80,4 23,3 24,7 106 60 355 19 039 0,315 11,28 65 585 spolu 2 616 6 967 217 758 67 951 65 424 86,7 83,5 26,7 25,7 96 78 326 24 464 0,312 11,24 92 415 PROEN s.r.o. Bratislava 101
14.3 Prehľad rozvodov SCZT Tepelné rozvody a.s. Prvá teplárenská Holíč PROEN s.r.o. Bratislava 102
OST Pri kaštieli PROEN s.r.o. Bratislava 103
PROEN s.r.o. Bratislava 104
PROEN s.r.o. Bratislava 105
OST Rozptyl PROEN s.r.o. Bratislava 106
PROEN s.r.o. Bratislava 107
PROEN s.r.o. Bratislava 108
OST SNP 3 PROEN s.r.o. Bratislava 109
Pohľad na trasu horúcovodu Pohľad na trasu horúcovodu PROEN s.r.o. Bratislava 110
Pohľad na trasu horúcovodu PROEN s.r.o. Bratislava 111
14.4 Vybrané bytové objekty Bytový objekt Pri kaštieli 1473/21 PROEN s.r.o. Bratislava 112
Bytový objekt SNP 1678/19-21 Bytový objekt SNP 1678/19-21 PROEN s.r.o. Bratislava 113
Bytový objekt Lúčky 1527/8, 9, 10, 11 Bytový objekt Lúčky 1527/8, 9, 10, 11 PROEN s.r.o. Bratislava 114
Bytový objekt M.Nešpora 1453/33 Bytový objekt M.Nešpora 1453/33 PROEN s.r.o. Bratislava 115
14.5 Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Stredná priemyselná škola poľnohospodárska PROEN s.r.o. Bratislava 116
Stredná priemyselná škola poľnohospodárska Internát Strednej priemyselnej školy poľnohospodárskej PROEN s.r.o. Bratislava 117