Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami FO

Transcript

1 1/2017 Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami FO Reklama a propagácia z pohľadu ZDP Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva Začínajúci podnikateľ odvody 1. Daňová pohotovosť - telefonické a písomné poradenstvo 2. Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne 3. Príručka Daňové priznania 4. Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte 5. Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte 6. Časopis DÚPP online bezplatne 7. PP noviny

2 pre vašu firmu Oslávte prechod vašej firmy do O 2 s vylepšeným Zlatým O 2 Paušálom a zmluvné pokuty u vášho súčasného operátora nechajte na nás.

3 EDITORIÁL Milí čitatelia, Hlavnou témou prvého čísla nového edičného roku je Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb. Príspevok prináša ucelený pohľad na zdanenie príjmov dosahovaných v súvislosti s nehnuteľnosťami, a to príjem z prenájmu, z predaja alebo nepeňažný vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti. Chceli by ste rozbehnúť niečo nové? Máte všetko premyslené do poslednej bodky: webovú stránku, marketingové materiály, prezentácie Vášho nového produktu, čas aj potrebné know-how? Podnikanie prináša väčšiu mieru slobody, hoci si vyžaduje omnoho väčšiu dávku zodpovednosti, odvahy a odolnosti. Jednou z možností, ako zvládnuť začiatočné výdavky, je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý priznáva a vypláca Úrad práce. Viac informácií ohľadne daného príspevku a zodpovedania otázok o odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne nájdete v rubrike Pracovné právo. Taktiež Reklama a propagácia sú tie z dôležitých činností podnikateľských subjektov, bez ktorých nemožno obstáť v konkurenčnom prostredí. Reklamný trh sa stal jedným z najdynamickejších odvetví, v ktorom prebieha ostrý boj o zákazníka. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu. Viac sa už dočítate v príspevku od Ing. Martiny Oravcovej. Správny delikt možno chápať ako protiprávne konanie, ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá z hľadiska účtovníctva je účtovnou jednotkou, dopustí porušenia zákona o účtovníctve. Dodržiavanie zákona o účtovníctve preveruje správca dane, ktorým je daňový úrad daňovou kontrolou. Žiadosť o povolenie úľavy alebo odpustenie pokuty sa predkladá správcovi dane, ktorý je povinný ju postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Ako sa vyhnúť chybám Vám vysvetlí v článku Ing. Klára Klabníková. Rok uplynul a opäť sa blížia sviatky Vianoce. Neustále vedia vyčariť úsmev na tvári a do duše prinášajú pokoj, pretože najkrajšie darčeky nie sú schované v mašličkových škatuľkách... Želám Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a do dočítania v budúcom roku Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

4 OBSAH AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA TÉMA MESIACA Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb (Ing. Miroslava Brnová) Nehnuteľnosti sú vymedzené v hlavne v 119 Občianskeho zákonníka. Ďalšie osobitné predpisy určujú, čo je pozemkom alebo stavbou. Ide napr. o katastrálny zákon, stavebný zákon Pre daňové účely je nehnuteľnosť zadefinovaná zákonom o dani z príjmov. Príspevok uvádza pohľad na zdanenie príjmov z predaja alebo nepeňažného vkladu nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti DÚPP 1/ DANE A ÚČTOVNÍCTVO Zdaňovanie príležitostných príjmov (JUDr. Samuel Diatka) Dňa zverejnila finančná správa stanovisko k zdaňovaniu príležitostných príjmov. Pre správne stanovenie daňovej povinnosti je nevyhnutné správne posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy. Rozhodujúce je posúdenie, či ide o zmluvne dohodnutý príjem. Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov (Ing. Martina Oravcová) Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu. Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám. PRÁVO V PODNIKANÍ Novela obchodného zákonníka od (JUDr. Samuel Diatka) Novela Obchodného zákonníka č. 389/2015 Z. z. nadobúda účinnosť k Je pomerne rozsiahla a dotýka sa nasledovných oblastí: upravuje nový zmluvný typ zmluvu o výkone práv spojených s účasťou na spoločnosti, zavádza nový typ kapitálovej obchodnej spoločnosti jednoduchú spoločnosť na akcie a v rámci novej obchodnej spoločnosti na akcie novo upravuje práva spojené s akciovou ako cenným papierom. Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom (Ing. Klára Klabníková) Vo všeobecnosti ukladanie sankcií súvisí s porušením právnych predpisov. Správca dane uloží sankciu vo forme pokuty alebo úroku z omeškania. Článok je zameraný na ukladanie sankcií za porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorého dodržiavanie správca dane zisťuje a preveruje pri daňovej kontrole

5 PRÁVNE PREDPISY Metodický pokyn k uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov PRACOVNÉ PRÁVO Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (Bc. Katarína Danajovičová) Jednou z možností, ako zvládnuť začiatočné výdavky, je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Príspevok posudzuje, priznáva a vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho podmienky sú definované v 49 zákona č. 5/2004 Z. z. Na tento príspevok však nie je právny nárok. Priblížme si teda, aké sú konkrétne podmienky a náležitosti tohto príspevku. Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve (Bc. Katarína Danajovičová) Na základe Vašich dotazov uvádzame vybranú tému o pracovných cestách. Sú nevyhnutnou súčasťou podnikania. Preto si v článku priblížime charakteristiku, podmienky a daňové výdavky a tiež ako to správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve. Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne (Ing. Jarmila Strählová) Článok sa venuje odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré musí platiť podnikajúca FO, ktorá získala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Podnikateľom bude FO, ktorá ešte nepodnikala a začala sa venovať výkonu podnikania a nie je súčasne zamestnaná RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Vy sa pýtate my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia. 153 VYHĽADÁVAČ Vyhľadávač DÚPP DAŇOVÁ KAVIAREŇ Upozorňujeme na novinky v ďalších periodikách. 174 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na 3

6 AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA Prešlo Zbierkou zákonov Zákon č. 298/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ( Čl. I zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, Čl. II zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, Čl. III zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon, Čl. IV zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, Čl. V zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve) Účinnosť : 1. januára 2017 Zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov Účinnosť: 31. decembra 2016 okrem čl. I bodov 1 až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára Zákon č. 292/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Účinnosť : 1. decembra 2016, okrem čl. I bodov 10, 11, 13, 21 a 22, ktoré nadobúdajú účinnosť 6. februára Zákon č. 287/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účinnosť : 1. novembra 2016 DÚPP 1/ Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017 Vláda Slovenskej republiky podľa 2ods.1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde nariaďuje: 1 Suma minimálnej mzdy na rok 2017 sa ustanovuje na a) 435,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 2,500 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Finančný spravodajca Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. januára Príspevok č Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/015592/ k postupom pre vnútorný audit

7 Štatistický úrad SR ( ) Aktuálne z daní a účtovníctva Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2016 (týždenné) (v eurách za 1 l) A Referenčné obdobie Benzín natural 95-oktánový Benzín natural 98-oktánový Názov výrobku LPG Motorová nafta 41. týždeň ( ) 1,237 1,445 0,550 1, týždeň ( ) 1,257 1,445 0,552 0, týždeň ( ) 1,262 1,470 0,553 0, týždeň ( ) 1,248 1,450 0,552 1,040 Finančná správa SR informuje ( Oznámenie k podaniu daňového priznania osobou registrovanou za platiteľa dane podľa 4, 5 a 6 zákona o DPH v prípade zmeny registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa 6a zákona o DPH Pri posúdení podania daňového priznania je potrebné vychádzať z toho, aké zdaňovacie obdobie má platiteľ dane, pretože daňové priznanie podáva platiteľ dane po skončení zdaňovacieho obdobia. Zákon o DPH zdaňovacie obdobie platiteľa dane upravuje v 77. Táto úprava sa vzťahuje na každého platiteľa dane bez ohľadu na to, či je registrovaný podľa 4, 5 alebo 6 zákona o DPH. Z titulu zmeny registrácie podľa 6a zákona o DPH sa zdaňovacie obdobie platiteľa dane nemení. Podľa 78 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Rozdiel medzi platiteľmi čo sa týka podania daňového priznania k DPH spočíva v tom, že platiteľ dane, zahraničná osoba registrovaná podľa 5 a 6 zákona odph(na rozdiel od platiteľa dane registrovaného podľa 4 zákona o DPH),nemusí podať daňové priznanie, ak mu v príslušnom zdaňovacom období nevznikla povinnosť platiť daň podľa 69, ak nedodal tovar oslobodený od dane podľa 43 alebo 47, ak nedodal tovar podľa 45 alebo ak neuplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ dane, ktorý má na území SR sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, príp. bydlisko (osoba usadená v tuzemsku) a je registrovaný podľa 4 zákona o DPH,je povinný podať daňové priznanie aj vtedy, keď v danom zdaňovacom období nemá žiadne plnenia, či už prijaté alebo uskutočnené. Ak k zmene registrácie dochádza v priebehu zdaňovacieho obdobia (či už k zmene registrácie z 4 na registráciu podľa 5 alebo 6 alebo naopak), platiteľ dane je za celé príslušné zdaňovacie obdobie povinný podať jedno daňové priznanie do 25 dní po jeho skončení a v tej istej lehote aj daň zaplatiť. Pri zmene registrácie platiteľa Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na 5

8 dane zostáva IČ DPH rovnaké (nemení sa). Zodpovedná za podanie daňového priznania a uvádzanie údajov o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach v daňovom priznaní, či už za obdobie pred zmenou registrácie alebo po zmene registrácie, je vždy tá istá osoba. Pri zmene registrácie podľa 6a zákona o DPH nie je opodstatnené, aby sa príslušné zdaňovacie obdobie rozdelilo. Príklad Skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie platiteľa z 4 na registráciu podľa 5 zákona o DPH nastala ku dňu Platiteľ dane v jednom daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v priebehu ktorého došlo k zmene v registrácii, uvádza v súlade so zákonom o DPH uskutočnené a prijaté zdaniteľné plnenia vzťahujúce sa na obdobie júl 2016, resp. III. Q. 2016, v ktorom bol registrovaný podľa 4 zákona o DPH (od , či už má platiteľ mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie), a aj na obdobie, v ktorom bol registrovaný podľa 5 zákona o DPH (od , ak má mesačné zdaňovacie obdobie; ak má štvrťročné zdaňovacie obdobie od ). Daňové priznanie je platiteľ dane povinný podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. za júl 2016 do , príp. do , ak má štvrťročné zdaňovacie obdobie. Príklad U platiteľa dane s mesačným zdaňovacím obdobím nastala skutočnosť na základe ktorej došlo k zmene v registrácii platiteľa z 4 na 5 zákona o DPH ku dňu Platiteľ dane za zdaňovacie obdobie júl 2016 podá jedno daňové priznanie do ako osoba registrovaná podľa 4 zákona o DPH. Za zdaňovacie obdobie august 2016 vzhľadom na to, že ku dňu nastala skutočnosť, kedy došlo k zmene registrácie platiteľa z 4 na registráciu podľa 5 zákona o DPH, podá daňové priznanie ako osoba registrovaná podľa 5 v súlade s 78 ods. 2 zákona o DPH. Zmena registrácie platiteľa dane podľa 6a zákona DPH je riešená v samostatnom metodickom pokyne. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica Odbor daňovej metodiky, október 2016 Informácia k postupu platiteľov pri oprave daňového režimu v súvislosti s dodaním stavebných prác, pri ktorých sa uplatňuje prenos daňovej povinnosti podľa 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH alebo iných služieb, pri ktorých sa uplatňuje bežný režim Vzmysle 69ods.12písm.j)zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) sa prenos daňovej povinnosti na platiteľa, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, uplatní, ak sú predmetom dodania nasledovné plnenia: 6 Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte:

9 dodanie stavebných prác, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu, dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž je stavebnou prácou, ktorá patrí do sekcie F osobitného predpisu (ďalej len stavebné práce). Osobitným predpisom je Nariadenie komisie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa Aktuálne z daní a účtovníctva zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (ďalej len klasifikácia CPA). Cieľom tejto informácie je oboznámiť platiteľov s postupom pri oprave daňového režimu v prípade, že v prospech iného platiteľa dodajú stavebné práce patriace do sekcie F klasifikácie CPA, omylom neuplatnia prenos daňovej povinnosti podľa 69ods.12písm.j)zákonaoDPH,ale uplatnia bežný režim, alebo dodajú platiteľovi služby podliehajúce bežnému režimu a omylom nesprávne uplatnia prenos daňovej povinnosti podľa citovaného ustanovenia. A I. Postup v prípade, ak bola daň uplatnená a nemala byť Ak platiteľ (dodávateľ) dodá v tuzemsku inému platiteľovi stavebné práce patriace do sekcie F klasifikácie CPA a nesprávne pri ich fakturácii k cene uplatní daň, ktorú zahrnie do daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, pri zistení tejto skutočnosti a oprave tohto omylu postupuje takto: vyhotoví opravnú faktúru v prospech odberateľa, ktorou zníži cenu stavebných prác účtovaných pôvodnou faktúrou o sumu neoprávnene účtovanej DPH a ktorou doplní pôvodnú faktúru o text prenesenie daňovej povinnosti. Opravnú faktúru uvedie do kontrolného výkazu do časti C.1. za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil opravnú faktúru, podá dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom odviedol nesprávne daň zo stavebných prác patriacich do sekcie F klasifikácie CPA. Ak platiteľ (odberateľ) od vyššie uvedeného platiteľa (dodávateľa) prijal v tuzemsku stavebné práce patriace do sekcie F klasifikácie CPA a neodviedol z nich daň podľa 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH a svoje pochybenie zistil až na základe prijatej opravnej faktúry, ktorou mu dodávateľ znížil cenu stavebných prác pôvodne účtovaných s daňou o sumu neoprávnene účtovanej DPH, postupuje takto: podá dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom prijal stavebné práce a odvedie z nich daň podľa 69ods.12písm.j)zákonaoDPH. Ak spĺňa podmienky zákona o DPH, môže si zároveň odpočítať ním uplatnenú daň zo stavebných prác, ak si neoprávnene odpočítal daň nesprávne uvedenú na faktúre vyhotovenej dodávateľom, (ktorý pri dodaní stavebných prác neuplatnil prenos daňovej povinnosti, ale ich zdanil), podá dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu Videoškolenie Finančná kontrola od je zamerané na praktický výkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajte na 7

10 obdobiu, v ktorom si neoprávnene odpočítal daň z predmetnej faktúry, podá dodatočný kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal stavebné práce a uvedie v ňom v časti B.1. s kódom opravy 2 údaje z pôvodnej faktúry na prijaté stavebné práce, prijatú opravnú faktúru, ktorou mu dodávateľ znížil cenu stavebných prác (pôvodne účtovaných s daňou) o sumu neoprávnene účtovanej DPH, uvedie v časti C.2. kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal túto opravnú faktúru. Príklad č. 1 Platiteľ (dodávateľ) pre iného platiteľa v apríli 2016 vykonal inštaláciu klimatizácie na budove okresného úradu v sume eur. Na túto sumu nesprávne vyhotovil faktúru so základom dane eur a 20% DPH v sume eur. Dodávateľ z faktúry daň odviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 a odberateľ si z prijatej faktúry uplatnil odpočet dane v sume eur v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016. Dodávateľ zistil v auguste 2016, že predmetné stavebné práce podliehali prenosu daňovej povinnosti podľa 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, na základe čoho vyhotovil opravnú faktúru, ktorou znížil cenu prác účtovaných pôvodnou faktúrou o sumu neoprávnene účtovanej DPH a doplnil pôvodnú faktúru o text prenesenie daňovej povinnosti. Opravnú faktúru odberateľ obdržal v auguste Až na základe tejto faktúry si uvedomil, že v apríli 2016 prijal stavebné práce, ktoré mal samozdaniť. Postup pri oprave Dodávateľ: podá dodatočné daňové priznanie za IV/2016, v ktorom zníži riadky 3 a 4 o príslušné sumy uvedené na pôvodnej faktúre, vyhotovenú opravnú faktúru uvedie v kontrolnom výkaze za VIII/2016 v časti C.1. Odberateľ: podá dodatočné daňové priznanie za IV/2016, v ktorom zníži riadok 23 a riadok 21 o sumu neoprávnene odpočítanej dane z pôvodnej faktúry, zvýši riadky 9 a 10 o sumu prijatých stavebných prác a príslušnej DPH a zvýši riadok 21 o sumu odpočítanej ním uplatnenej dane zo stavebných prác, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane podľa zákona o DPH a ak si uplatní odpočítanie dane za IV/2016, podá dodatočný kontrolný výkaz za IV/2016, v ktorom v časti B.1. uvedie pôvodnú faktúru, prijatú opravnú faktúru od dodávateľa uvedie do kontrolného výkazu za VIII/2016 do časti C.2. II. Postup v prípade, ak bol uplatnený prenos daňovej povinnosti a nemal byť Ak platiteľ (dodávateľ) dodá v tuzemsku inému platiteľovi služby, ktoré nepatria do sekcie F klasifikácie CPA a nesprávne pri ich fakturácii uplatní prenos daňovej povinnosti podľa 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, t. j. neodvedie z nich daň a na faktúre neoprávnene uvedie text prenesenie daňovej povinnosti, pri zistení tejto skutočnosti a oprave tohto omylu postupuje takto: 8 Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvom nového tlačiva platného od nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz aktuálne od Viac na

11 vyhotoví opravnú faktúru v prospech odberateľa, ktorou opraví účtovanú sumu na pôvodnej faktúre na základ dane a daň a stornuje text prenos daňovej povinnosti ; opravnú faktúru uvedie do kontrolného výkazu do časti C.1. za zdaňovacie obdobie, v ktorom opravnú faktúru vyhotovil, podá dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dodal predmetné služby a odvedie z nich daň. Ak platiteľ (odberateľ) od vyššie uvedeného platiteľa (dodávateľa) prijal v tuzemsku služby, ktoré nepatria do sekcie F klasifikácie CPA a nesprávne z nich v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, odviedol daň podľa 69ods.12písm.j)zákonaoDPH a zároveň si uplatnenú daň odpočítal a údaje z prijatej faktúry (vrátane odpočítanej dane) nesprávne uviedol do časti B.1. kontrolného výkazu za predmetné zdaňovacie obdobie a svoje pochybenie zistí až na základe Aktuálne z daní a účtovníctva prijatej opravnej faktúry, ktorou mu dodávateľ opravil sumu pôvodnej faktúry na základ dane a daň, pri oprave tohto omylu postupuje takto: podá dodatočné daňové priznanie k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom sa nesprávne samozdanil z prijatej služby, v ktorom príslušné údaje zníži o nesprávne odvedenú daň a takisto aj o sumu nesprávne odpočítanej dane, podá dodatočný kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, v ktorom nesprávne uviedol pôvodnú prijatú faktúru v časti B.1., v ktorom kódom opravy 1 z časti B.1. vystornuje túto faktúru, prijatú opravnú faktúru od dodávateľa uvedie v časti C.2. kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal opravnú faktúru, daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom splní podmienky si môže odpočítať daň z prijatej opravnej faktúry. A Príklad č. 2 Platiteľ inému platiteľovi v apríli 2016 poskytol geodetické služby vyznačenie hraníc stavebného pozemku v sume 240 eur, na ktoré odberateľovi vyhotovil faktúru s textom prenesenie daňovej povinnosti, teda z predmetných služieb v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 daň neodviedol. Odberateľ prijatú faktúru samozdanil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 a zároveň si v ňom odpočítal aj daň ním uplatnenú. Dodávateľ zistil v auguste 2016, že predmetné služby nepodliehali prenosu daňovej povinnosti podľa 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, na základe čoho vyhotovil opravnú faktúru, ktorou opravil údaje pôvodnej faktúry na základ dane a daň a stornoval text prenos daňovej povinnosti. Opravnú faktúru odberateľ obdržal , ktorý len na základe tejto opravnej faktúry si uvedomil, že v apríli 2016 neprijal stavebné práce, ale iné služby, ktoré nemal samozdaniť. Postup pri oprave Dodávateľ: podá dodatočné daňové priznanie za IV/2016, v ktorom zvýši riadky 3 a 4, t. j. o základ dane dodanej služby a zodpovedajúcu daň, vyhotovenú opravnú faktúru uvedie Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym náhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta spoločník verzus konateľ. 9

12 v kontrolnom výkaze za VIII/2016 v časti C.1.. Odberateľ: podá dodatočné daňové priznanie za IV/2016, v ktorom zníži riadky 9, 10 o sumu základu dane a nesprávne odvedenej dane a zníži riadok 21 o sumu nesprávne odpočítanej dane, podá dodatočný kontrolný výkaz za IV/2016, v ktorom z časti B.1. kódom opravy 1 vystornuje pôvodnú prijatú faktúru, prijatú opravnú faktúru od dodávateľa uvedie v kontrolnom výkaze za VIII/2016 do časti C.2., po splnení podmienok si môže odpočítať daň najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie VIII/2016. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica Odbor podpory a služieb pre verejnosť, október 2016 Finančná správa informuje (www. financnasprava.sk) Staré kolky platia dlhšie Dopredaj fliaš alkoholu so starými kontrolnými známkami (kolkami) sa predlžuje. Ide už o štvrté predĺženie tohto termínu. Na väčšine fliaš s alkoholom v obchodoch už však nájdete nové kontrolné známky, ktoré tlačí štátna tlačiareň Mincovňa Kremnica. Koniec roka 2016 mal byť definitívny koniec pre staré kontrolné známky na spotrebiteľské balenia liehu (fľaše s alkoholom). Novela zákona však odsunula tento termín o dvanásť mesiacov na december budúceho roka. Nové kolky na tabak a alkohol sa začali používať v októbri Odvtedy už legislatívne skončila možnosť označiť starými kolkami škatuľky cigariet, na alkohole však táto možnosť ostáva aj naďalej. Schválením znenia novely zákona č. 530/2011 Z. z. dňa sa predĺžil dopredaj do 31. decembra Od spustenia nových pravidiel pred viac ako dvomi rokmi si ich firmy, ktoré alkohol vyrábajú, distribuujú či dovážajú, objednali viac ako 200 miliónov kusov. Finančná správa spoločne s novými kontrolnými známkami spustila úplnú novinku - systém na overovanie zo strany občanov. Aplikácia Superkolky je zadarmo na stiahnutie do smartfónov, alebo sa dá použiť na klasickom počítači. Spotrebiteľovi po naskenovaní QR kódu, alebo zadaní 12-miestneho kódu ukáže, aký výrobok sa ukrýva za konkrétnym kolkom. Aj takýmto spôsobom si môže overiť, či zakúpený výrobok je originál. Dokument bol revidovaný: Vo videoškolení Obchodovanie so zdaniteľnou zahraničnou osobou definuje lektor zahraničnú osobu na účely DPH. Poukazuje na zmenu v registrácii zahraničných osôb i na zmenu vo väzbe na dodanie tovaru s montážou.

13 Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Nehnuteľnosti ako také sú v prvotnom význame vymedzené v 119 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ ), pričom podľa tohto ustanovenia sú nehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Avšak aj ďalšie osobitné predpisy určujú, čo je pozemkom alebo stavbou. Ide napr. o katastrálny zákon, stavebný zákon a pod. Nehnuteľnosť je zadefinovaná aj pre daňové účely, a to zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ). V tomto príspevku bude uvedený pohľad na zdanenie príjmov dosahovaných v súvislosti s nehnuteľnosťami, a to príjem z prenájmu, z predaja alebo nepeňažný vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti. TÉMA MESIACA Poznámka: V ďalšom samostatnom príspevku budú rozobraté podrobne výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s týmito príjmami z užívania nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosť podľa ObčZ a súvisiacich predpisov sa považujú: pozemky, t. j. ohraničená časť zemského povrchu a všetky veci, ktoré tvoria ich súčasť, ako napr. nerastné suroviny, porasty a stavby s nimi spojené. Samotný pojem pozemku ObčZ nevymedzuje; Pozemkom sa podľa 3 ods. 1 katastrálneho zákona rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky, na rozdiel od iných vecí, majú tú vlastnosť, že nevznikajú ani nezanikajú vo svojom súhrne. Môžu len meniť svoj druh alebo kultúru. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby, pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k jeho pretrhnutiu, t. j. napr. vypíli sa strom, zbúra sa stavba, vec sa stáva hnuteľnou vecou. Z toho dôvodu sa aj stavba považuje za nehnuteľnosť do tej doby, kým je pevne spojená s pozemkom. Veci, ktoré síce majú charakter nehnuteľnosti (stavby), ale sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, napr. dočasné stavby, resp. stavby, ktoré nie sú spojené pevne so zemou, ako napr. záhradné altánky, plechová garáž, predajný stánok, nespadajú pod právny režim nehnuteľností a možno s nimi podľa občianskeho práva nakladať ako s hnuteľnými vecami. stavby, tie sú definované ako nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Pri posúdení, či ide skutočne o stavbu spojenú so zemou pevným základom alebo nie, je potrebné túto skutočnosť vždy posúdiť podľa povahy a okolností konkrétne posudzovaného prípadu. V súvislosti so stavbou ObčZ v 120 určuje, že stavba nie je súčasťou pozemku. DÚPP 1/2017 Z hľadiska vymedzenia stavby ako veci v právnom zmysle je dôležité určiť moment vzniku stavby ako nehnuteľnej veci. 11

14 Tu je rozhodujúci okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie práce smerujú už k ukončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. Týmto okamihom je stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom jasné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, keď už vzniklo vlastnícke právo k stavbe, sú všetky ďalšie stavebné práce z hľadiska vzniku stavby bezvýznamné, nakoľko všetko, čo následne k stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, komu stavba patrila ako vec v okamihu jej vzniku. To isté platí aj pre posudzovanie okamihu zániku stavieb. Uvedené sa netýka tzv. špeciálnych stavieb, ako sú napr. stavby podzemné, stavby pre energetiku a dopravu, banské diela a pod. Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav prirastie a inak spĺňa podmienky podľa 120 ObčZ, t. j. prístavba, nadstavba, vstavba, sa stáva jej súčasťou a nie je rozhodné, aká bola cena vykonaných stavebných úprav, z akých zdrojov boli hradené a v akom rozsahu tieto úpravy kvantitatívne či kvalitatívne pôvodnú stavbu rozšírili, resp. zmenili. Stavby môžu mať rôzny charakter a z pohľadu občianskeho práva ich možno deliť na rodinné domy, iné obytné domy, rekreačné chaty, garáže, hospodárske a iné budovy. Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom, sa považuje za nehnuteľnosť, ide pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie. Ak dôjde k pretrhnutiu spojenia, t. j. napr. vypíli sa strom, zbúra sa stavba, vec sa stáva hnuteľnou vecou. Stavby v zmysle občianskoprávnych predpisov, t. j. spojené so zemou pevným základom, sa evidujú v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností rozlišuje medzi rozostavanými stavbami, podzemnými a nadzemnými stavbami. Rozostavanou stavbou je podľa 3 ods. 15 katastrálneho zákona stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Za osobitný druh nehnuteľnosti ako stavby sa považuje byt. Z toho dôvodu aj pri prevode vlastníckeho práva k bytu je potrebné dodržiavať rovnaké zásady ako pri prevode nehnuteľností. Stavbu definuje aj stavebný zákon, ato v 43 ako stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebno-technického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebno-technicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Postačujúce je, aby mali strechu, musí však existovať hranica, ktorá vytvára individuálny charakter budovy na oddelené používanie. 12 Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (konateľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahy spoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek.

15 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Oddelená (jednotlivá) budova je akákoľvek voľne stojaca budova. V prípade prepojených stavieb (napr. dvojdomy alebo terasovité domy) je za samostatnú budovu považovaná akákoľvek jednotka oddelená od ostatných jednotiek požiarnou stenou, ktorá prechádza všetkými podlažiami. V prípade, že neexistuje požiarna stena, prepojené objekty sú považované za samostatné budovy, ak majú vlastný vchod (vlastnú terasu), vlastné sociálne zariadenia a využívajú sa samostatne. Budovy zahŕňajú aj oddelene používateľné podzemné priestory, ak sú vhodné alebo určené pre ochranu alebo umiestnenie osôb, zvierat alebo vecí (napr. podzemné kryty, podzemné nemocnice, podzemné nákupné strediská a dielne, podzemné garáže). Podľa účelu sa členia pozemné stavby na bytové a nebytové budovy. Na účely ZDP sa budovami rozumejú pozemné stavby. Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, platí, že všetko, čo k nej v dôsledku úprav prirastie a spĺňa podmienky 120 ObčZ., sa stáva jej súčasťou a nerozhoduje na cene úprav. na bývanie. Patria tam bytové domy, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie (detské domovy, študentské domovy, útulky pre bezdomovcov a pod.). Nebytové stavby sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria napr. hotely, budovy pre administratívu, pre obchod a služby, priemyselné budovy a sklady, poľnohospodárske budovy a sklady a pod. Medzi inžinierske stavby podľa stavebného zákona patria napr. diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská, železničné, lanové a iné dráhy, vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk, mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody. Súčasťou budovy a stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. T Poznámka: Samozrejme toto sú vybrané len niektoré hlavné predpisy upravujúce pojem nehnuteľnosti, ale sú aj iné, ktoré túto problematiku upravujú a ktoré majú vplyv na daňové posúdenie napr. následného zdanenia, resp. oslobodenia príjmu, ako napr. zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Pre daňové účely je v 3 ods. 2 písm. a) ZDP uvedená definícia pojmu nehnuteľnosť, ktorá je zároveň legislatívnou skratkou používanou ďalej vo všetkých ustanoveniach ZDP týkajúcich sa zdaňovania nehnuteľností. Podľa tejto definície je nehnuteľnosťou nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor alebo ich časti. Z uvedených predpisov vo väzbe na 3 ZDP je teda nehnuteľnosťou pre daňové Videoškolenie Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti od je orientované na problematiku stavebných prác a prenosu daňovej povinnosti vplyvom významnej zmeny v rámci tzv. tuzemského reverse charge. 13

16 účely pozemok a stavba, byt a nebytový priestor alebo ich časti. V prípade ďalšieho daňového posúdenia, či už vo väzbe na posúdenie zdanenia príjmov z predaja nehnuteľnosti alebo z jej prenájmu, uplatnenia daňových výdavkov súvisiacich s používaním nehnuteľnosti atď. je potrebné rozlišovať aj to, či nehnuteľnosť bola, Obchodný majetok Definícia obchodného majetku pre daňové účely je špeciálne upravená len pre fyzické osoby v ustanovení 2 ZDP, a to práve z dôvodu, že fyzická osoba má vo vlastníctve majetok, o ktorom sa rozhoduje, či ho zaradí do obchodného majetku alebo ho bude využívať v súvislosti s podnikaním, ale ako nezaradený v obchodnom majetku, t. j. využívaný v pozícii svojho osobného majetku. Osobitosťou definície obchodného majetku fyzickej osoby pre daňové účely je tiež skutočnosť, že o zaradení do obchodného majetku sa táto fyzická osoba môže rozhodnúť nielen v súvislosti s podnikaním (obchodný majetok podľa ObchZ), ale aj v súvislosti s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, prenájmom nehnuteľností alebo v súvislosti s použitím diela alebo umeleckého výkonu. Presná definícia obchodného majetku podľa 2 písm. m) ZDP je, že obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa 6 vo vlastníctve, ktoré využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, a o ktorých táto fyzická osoba resp. je zaradená do obchodného majetku alebo nie. Práve pre fyzické osoby je definícia obchodného majetku pre daňové účely uvedená priamo v 2 písm. m) ZDP. Táto definícia a následne aj stanovené pravidlá sú dôležité pre ďalšie daňové posúdenie vzniknutých prípadov a situácií. účtuje alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11. Obchodným majetkom je aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Uvedené však platí za predpokladu, že ho táto fyzická osoba využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie predmetných príjmov a o tomto majetku účtuje v súlade s účtovnými predpismi alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP. Na rozdiel od definície obchodného majetku podľa 6 ObchZ je pre daňové účely definícia rozšírená nielen o podmienku vlastnenia a používania majetku na podnikanie, ale aj o podmienku o takomto majetku účtovať alebo viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP a zároveň je platná nielen na daňovníka, ktorý dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti ( 6 ods. 1), ale aj na daňovníka dosahujúceho príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( 6 ods. 2), príjmy z prenájmu ( 6 ods. 3) alebo príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu ( 6 ods. 4). Daňovník, fyzická osoba, vlastniaci majetok (či už veci, pohľadávky a iné práva 14 Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy aktuálne od

17 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb a peniazmi oceniteľné iné hodnoty), ak ho chce využívať na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa 6 ZDP, sa môže sám dobrovoľne rozhodnúť: či tento majetok zaradí do svojho obchodného majetku, t. j. bude o ňom Upozornenie! účtovať alebo viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP alebo ho do svojho obchodného majetku nezaradí, t. j. nebude o ňom účtovať alebo nebude viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP. T Len z dôvodu, že začne o majetku daňovník/fyzická osoba účtovať alebo viesť daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku, to neznamená, že daňovník sa stáva podnikateľom s povinnosťou vlastniť živnostenské oprávnenie na výkon takejto činnosti. Daňovník s príjmami podľa 6 zákona môže zaradiť majetok do obchodného majetku len vo vstupnej cene určenej v súlade s ustanovením 25 ZDP a len z takto stanovenej ceny môže uplatňovať daňové výdavky formou odpisov v súlade s 19 ZDP. Upozornenie! Z definície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedenej v 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podľa 6 ods. 10 ZDP, neúčtuje o tomto majetku a ani o ňom nevedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP. Ak aj majetok využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daňovníka, t. j. stále bude jeho osobným majetkom. V súlade s 22 ods. 9 ZDP daňovník nemôže využiť prerušenie odpisovania a počas obdobia, kedy uplatňuje paušálne výdavky, vedie odpisy len evidenčne, pričom o túto dobu ani nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. V prípade, ak daňovník prejde z uplatňovaných paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny tohto majetku, bude postupovať v súlade s ustanoveniami 24 ods. 5 a 25 ods. 1 písm. d) ZDP, t. j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku. V súvislosti s majetkom, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale o ňom neúčtuje, je možné ako daňový výdavok považovať len výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, a to najmä spotrebu energií, pohonných látok a iných výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s 19 ods. 2 písm. a) ZDP. Ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku, sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku. V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku Vo videoškolení Manažment vymáhania pohľadávok: Prevencia pred neplatičmi lektor rozoberá pravidlá pri vstupe do obchodných vzťahov so zákazníkmi a dáva odpoveď na otázku, ako rozvíjať obchod, aby pribúdali dobrí zákazníci. 15

18 rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa 6 ods. 11, pričom v 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 zákona. 1. Príjmy z prenájmu nehnuteľností Príjmy z prenájmu nehnuteľností je možné rozdeliť do dvoch skupín, a to: 1. príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 - príjmy z prenájmu nehnuteľností vykonávaného ako živnosť, kde už ide o príjem podľa 6 ods. 1 písm. b) ZDP, - príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je obchodným majetkom využívaným v rámci podnikania alebo výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa potom zaraďujú medzi tieto príjmy v súlade s 6 ods. 5 ZDP a 2. príjmy, ktoré sú príjmami z prenájmu, ktorý nie je podnikaním podľa 6 ods. 3 - príjmy z prenájmu nehnuteľnosti samotnej, ktoré sú príjmami podľa 6 ods. 3 ZDP. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je zaradená v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP, sú súčasťou týchto príjmov, a to podľa 6 ods. 5 ZDP. Podľa tohto ustanovenia je príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom. podľa osobitných predpisov 6 ods. 1 písm. c) ZDP], pričom má zaradenú budovu v obchodnom majetku, ale nevyužíva ju celú sám, preto jej časť dá do prenájmu. Ďalšou skupinou je samotné prenajímanie nehnuteľností, ktoré daňovník nevyužíva pri svojej činnosti ako svoj obchodný majetok, ale je to v podstate jeho zdroj zárobkovej činnosti. Zatriedenie takýchto príjmov závisí od skutočnosti, čo všetko v súvislosti s prenajatím nehnuteľnosti poskytuje. V prípade, ak spolu s jej prenajatím daňovník poskytuje okrem tzv. základných služieb aj služby tzv. hotelového typu, t. j. napr. chodí prenajímanú nehnuteľnosť upratovať, vymieňať posteľnú bielizeň, vynášať smeti, potom je na takýto prenájom potrebné živnostenské oprávnenie podľa 4 živnostenského zákona. Takýto príjem je potom zaraďovaný medzi príjmy zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Podľa živnostenského zákona za základné služby možno považovať služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. Ide väčšinou o situácie, kedy daňovník dosahuje príjmy napr. ako lekár [podnikanie V prípade poskytovania iných služieb bude prenajímateľ nehnuteľnosti potrebovať 16 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

19 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb okrem živnosti na prenájom nehnuteľnosti aj živnosť na vykonávanie týchto iných služieb, ak spĺňajú podmienky niektorej zo živností. Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží alebo odstavných plôch. Živnosťou je činnosť, v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bude poskytovať aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp. odstavná plocha slúži na umiestnenie najmenej 5 vozidiel, ktoré nepatria majiteľovi, je táto činnosť považovaná za živnosť, a to bez ohľadu na to, či sa osobitné služby poskytujú alebo nie. Takýto živnostník prevádzkovateľ garáže alebo odstavnej plochy môže v súlade s 44 ods. 2 a 4 živnostenského zákona predávať v rámci svojej živnosti pohonné látky, mazadlá, autosúčiastky, prípadne aj poskytovať predaj drobného občerstvenia. V prípade, ak v súvislosti s prenajímanou nehnuteľnosťou poskytuje len uvedené základné služby, nepotrebuje na jej prenajímanie živnostenské oprávnenie a takýto Podľa 6ZDPjepríjmomzpodnikania aj príjem z nakladania s obchodným majetkom. Ide o situácie, kedy daňovník nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku nevyužíva celú sám a časť dal do prenájmu. príjem zaraďuje medzi príjmy uvedené v 6 ods. 3 ZDP. Súčasťou týchto príjmov je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti. Samozrejme ako pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti dosahovaných ako živnosť, tak aj pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti, z ktorého príjmy sa uvádzajú v 6 ods. 3 ZDP, sa daňovník môže rozhodnúť, či danú nehnuteľnosť aj zaradí do obchodného majetku alebo nie. Ak sa aj daňovník pri príjmoch z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP rozhodne zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku, neznamená to, že by musel automaticky mať živnostenské oprávnenie na prenájom tejto nehnuteľnosti. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pre daňové účely je možné majetok považovať za obchodný majetok aj v prípade, ak dosahuje príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( 6 ods. 2 ZDP), príjmy z prenájmu ( 6 ods. 3 ZDP) a príjmy z použitia diela alebo umeleckého výkonu ( 6 ods. 4 ZDP). T Časť príjmov oslobodená od dane Špecialitou príjmov z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP je, že časť príjmov je podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP oslobodená od dane. Podľa tohto ustanovenia sú od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa 6 ods. 3 zákona a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

20 príjmom. Toto oslobodenie sa však posudzuje v úhrne s oslobodením nastaveným v 9 ods. 1 písm. i) ZDP, podľa ktorého sú oslobodené príjmy z prevodu opcií podľa 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmy z prevodu cenných papierov podľa 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa 8 ods. 1 písm. f) zákona. Predmetné príjmy sú v súlade s týmto doplneným ustanovením oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa 8 ods.5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom Príklad č. 1 Ak príjem z prenájmu nehnuteľnosti presahuje 500 eur; zvyšná časť príjmov sa zahrnie do čiastkového základu dane z prenájmu. Upraví sa aj výška výdavkov odpočítavaných od zdaniteľných príjmov. období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa 9 ods. 1 písm. i) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa 6ods.3a 8ods.1 písm. a) zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa 9ods.1písm.g)zákona, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa 9 ods.1 písm. g) a potom podľa 9 ods. 1 písm. i) zákona najviac v úhrnnej výške 500 eur. Daňovník dosiahne v roku 2016 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti ( 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2016 aj príjmy z predaja cenných papierov [ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2014 za 600 eur, pričom nejde o cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovaný trh. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti ( 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2016, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmovfyzickej osoby podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP. Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2016 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur. Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur. Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur bude mať základ dane nulový, t. j eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa 8 ZDP nevznikne nikdy daňová strata, preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane]. 18 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

21 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Ak teda príjem z prenájmu nehnuteľnosti je vyšší, ako je oslobodená časť (vyšší ako 500 eur), potom sa zvyšná časť príjmov zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa 6 ods. 3 ZDP, pričom sa musí upraviť aj výška výdavkov, ktoré budú môcť Upozornenie! byť odpočítavané od zdaniteľných príjmov z prenájmu. Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti. T Podľa ustanovenia 121 ods. 1 ObčZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená na trvalé užívanie s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve, resp. zaevidované v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok, a to buď jednorazovo, alebo formou odpisov. Tu je potrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo. Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však treba striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti, napr. výmena vane a pod., ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka. Základ dane Pri určení základu dane (čiastkového základu dane) sa možnosti jeho vyčíslenia odlišujú pri príjmoch podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP od príjmov podľa 6 ods. 3 ZDP. V prípade príjmov zahrnovaných medzi príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP je možné pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) vychádzať: 1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade, ak daňovník a. uplatňuje preukázateľné výdavky na základe jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa 6 ods. 11 ZDP b. uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky ) vo výške 40 % z príjmov v max. ročnej výške eur ročne; 2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [ 17 ods. 1 písm. b) ZDP]. V prípade príjmov zahrnovaných medzi príjmy podľa 6 ods. 3 ZDP je možné pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) vychádzať: Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 19

22 1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade, ak daňovník uplatňuje preukázateľné výdavky na základe a) jednoduchého účtovníctva podľa 6 ods. 13 ZDP v súlade s príslušnými postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva alebo b) daňovej evidencie podľa 6 ods. 11 ZDP; 2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo podľa 6 ods. 13 ZDP v súlade s príslušnými postupmi účtovania v sústave podvojného účtovníctva [ 17 ods. 1 písm. b) ZDP]. K téme: Aj keď sa daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu nehnuteľnosti zaraďovanej medzi príjmy podľa 6 ods. 3 ZDP rozhodne v súlade s 6 ods. 13 ZDP viesť preukázateľné výdavky prostredníctvom účtovníctva či už jednoduchého alebo podvojného, v súlade s 1 zákona o účtovníctve nie je účtovnou jednotkou. Napriek uvedenému, ak sa rozhodol viesť daňovník účtovníctvo, musí dodržiavať stanovené postupy účtovania platné pre daný spôsob účtovania. V prípade príjmov z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP nie je možné uplatňovať paušálne výdavky. Daňová strata Ak však daňovníkove daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy, daňovník nevykáže základ dane, ale daňovú stratu. Definícia daňovej straty je uvedená v 2 písm. k) ZDP, podľa ktorej je daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. V prípade daňovníkov, fyzických osôb, daňová strata môže vzniknúť iba pripríjmochdosahovanýchpodľa 6ods.1 a2zdp,t.j.príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, atoibapritých,pri ktorých sa uplatňujú K téme: preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza práve z definície daňovej straty, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky, t. j. výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11 ZDP prevyšujú zdaniteľné príjmy. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov ( paušálne výdavky ), nemôže mu vzniknúť daňová strata z titulu uplatnenia sumy poistného a príspevkov, ktoré sa odpočítavajú po znížení príjmov o paušálne výdavky. Uvedené teda znamená, že daňovú stratu môže daňovník vykázať len v prípade, ak dosahuje príjem z prenájmu súvisiaci s podnikaním, t. j. ak je prenájom nehnuteľnosti vykonávaný na základe živnostenského oprávnenia alebo ak je prenajímaná nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku daňovníka, ktorý vykonáva činnosť, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 20 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

23 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Rovnako je možné daňovú stratu odpočítavať v súlade s 30 ZDPodzákladu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, a to rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Takýto spôsob odpočítania daňovej straty je upravený v 30 ZDP s účinnosťou od Na straty vykázané do Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nemôže mu vzniknúť daňová strata z titulu uplatnenia sumy poistného a príspevkov, ktoré sa odpočítavajú po znížení príjmov o paušálne výdavky sa uplatní postup upravený v 52za ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 odpočíta od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa 6 ods. 3. T Príklad č. 2 Daňovník vykázal v roku 2011 stratu z prenájmu ( 6 ods. 3) vo výške eur a stratu z podnikania ( 6 ods. 1) vo výške 500 eur. V roku 2012 vykázal rovnako daňovú stratu z podnikania eur, v roku 2013 stratu eur a v roku 2014 stratu 500 eur a v roku 2015 stratu 200 eur. V roku 2016 vykáže základ dane (čiastkový základ dane) eur z príjmov z podnikania a eur z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Akým spôsobom odpočíta stratu z predchádzajúcich období? Aký bude mať výsledný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania v r po uplatnení straty? Daňovník musí samostatne posúdiť straty vzniknuté: v rokoch a v roku 2014 a Straty vzniknuté v rokoch 2010 až 2013 posudzuje podľa 52za ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia musí daňovník všetky vykázané a neuplatnené straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo ich súčet odpočítať počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to spôsobom uvedeným v 30 (len od čiastkového základu dane z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP pre daňovníka FO). Uvedené znamená, že sčíta všetky neuplatnené straty, t. j (rok 2011) (rok 2012) (rok 2013) = eur, výsledok rozdelí na 4 časti a uplatní rovnomerne počas 4 období, t. j. r až Vzhľadom na skutočnosť, že v r a 2015 rovnako vykázal daňovú stratu, nárok na odpočet prvej a druhej štvrtiny už nemôže daňovník nikdy uplatniť. V daňovom priznaní uvedie aj stratu z roku 2014 a 2015, z ktorej si môže uplatniť v roku 2016 rovnako jednu štvrtinu. Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 21

24 Spočíta teda straty z rokov 2010 až 2013 (6 500 eur) a z roku 2015 a 2016 (700 eur) a 1/4 zo súčtu týchto strát, t. j. sumu eur, odpočíta od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý je vo výške eur. Výsledný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania daňovníka v r bude vo výške eur. Poznámka: Spôsob, akým sa postupuje nielen pri výpočte základu dane, ale aj daňovej straty u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúceho príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (od nemôže vykazovať daňovú stratu pri príjmoch z prenájmu), uplatňujúceho preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky, je upravený v 17 až 29 ZDP. Daňová evidencia je uvedená v 6 odseku 11 ZDP a daňovník podľa tohto ustanovenia vedie evidenciu o: a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [ 2 písm. m)], d) zásobách a pohľadávkach, e) záväzkoch. K téme: Podľa 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom, obsahovať: a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu, b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu. Túto evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poznámka: V súvislosti s uplatňovaním preukázateľných výdavkov pri tomto druhu príjmu je možné sa v praxi často stretnúť s otázkou, aké výdavky si daňovník v súvislosti s prenájmom môže uplatňovať. Uvedené je v značnej miere závislé od skutočnosti, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zahrnie do svojho obchodného majetku alebo nie. 22 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

25 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Poznámka: V súlade s definíciou obchodného majetku podľa 2 písm.m)zdp sa aj daňovník/občan môže rozhodnúť pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa 6 ods. 3 ZDP, či prenajímanú nehnuteľnosť zaradído obchodného majetku, t. j. začne o nej účtovať alebo viesť evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP, alebo ju do obchodného majetku nezaradí a bude ju len využívať na dosahovanie príjmov z prenájmu, pričom v tomto prípade pôjde o jeho osobný majetok. T Závisí od postupu Postup, pre ktorý sa daňovník rozhodne, má vplyv na uplatnenie: výdavkov vynaložených na príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, a to konkrétne výdavkov priamo súvisiacich s touto nehnuteľnosťou a tiež oslobodenie od dane ( 9 ZDP) príjmu z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola/nebola zaradená v obchodnom majetku v rámci jej prenajímania. Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, t. j. o nej účtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) alebo ju eviduje v evidencii podľa 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daňových výdavkov uplatňovať: výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom), výdavky na jej opravy a udržiavanie, K téme: Ak daňovník prenajíma nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku, t. j. o nej účtuje alebo ju eviduje v evidencii, môže si do daňových výdavkov uplatňovať výdavky na jej technické zhodnotenie. výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, napr. výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti. V opačnom prípade, aj keď daňovník využíva takýto majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a výdavky: na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom), výdavky na jej opravy a udržiavanie a výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov, nie sú u daňovníka/prenajímateľa daňovými výdavkami podľa 21 ZDP, pretože ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka (súvisia s jeho osobným majetkom, nie obchodným). Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený od dane, t. j. bude ostatným príjmom podľa 8, ku ktorému si daňovník v súlade s 8 ods. 5 zákona môže zahrnúť aj takéto výdavky. Daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti. Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo. 23

26 Príklad č. 3 Daňovník, fyzická osoba občan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke? Podľa 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, alebo z ustanovenia 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu. Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka. Príklad č. 4 Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku? Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s 8 ods. 5 písm. d) zákona. Naproti tomu v prípade, ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku, sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku. V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa 6 ods. 11 ZDP, pričom v 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 zákona. V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, z ktorej dosahuje príjmy z prenájmu len sčasti, ak by ju predával, musí rozdeliť dosiahnutý príjem z predaja v takom pomere, 24 Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

27 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb v akom mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku. Podmienky oslobodenia príjmu z predaja potom sleduje oddelene za časť predávanej nehnuteľnosti, ktorú Príklad č. 5 mal zaradenú v obchodnom majetku, a za časť nehnuteľnosti, ktorú v obchodnom majetku zaradenú nemal ( 4 ods. 5 ZDP). Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku Od roku 2005 polovicu tejto nehnuteľnosti prenajímal a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej bola využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z predaja nehnuteľnosti podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom a nebola zaradená v obchodnom majetku. To znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t. j eur ( /2 eurá), je oslobodený od dane. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by nehnuteľnosť využíval na prenájom, ale nemal by ju zaradenú v obchodnom majetku, t. j. počítala by sa doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti, čo znamená, že by bol príjem z predaja takejto nehnuteľnosti od dane oslobodený. Ak je nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku, pričom si daňovník uplatňuje odpisy z tejto nehnuteľnosti, potom je potrebné upozorniť aj na znenie 19 ods. 3 písm. a) ZDP, podľa ktorého sa obmedzuje výška uplatňovaného ročného odpisu do daňových výdavkov, a to len do časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku pripadajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. V prípade, ak sa posudzujú nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa 6 ZDP obaja manželia, zahrnie ich do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja. T Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa 26 ods. 1 ZDP spôsobom uvedeným v 19 ods. 3 písm. a) ZDP. V súvislosti s vynaložením preukázateľných výdavkov pred začatím prenájmu je potrebné vychádzať z ustanovenia 4 ods.4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky, spojené so začatím Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup k všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google Play. 25

28 činnosti a vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa 6ZDPzačaltútočinnosť vykonávať, zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. Za takéto výdavky je možné považovať napr. notárske poplatky, resp. iné poplatky súvisiace so začatím vykonávania činnosti. Rovnako môže ísť aj o nákup vybavenia (nábytok, televízor, práčka a pod.) prenajímanej nehnuteľnosti, ak sa bude nehnuteľnosť prenajímať spolu s týmito hnuteľnými vecami (HM do výšky eur je neodpisovaným majetkom a považuje sa za zásobu pre daňové účely). Základná zásada pre uznanie nakupovaných vecí do daňových výdavkov, ato Príklad č. 6 zásada vecnej súvislosti s dosahovanými zdaniteľnými príjmami musí byť dodržaná, preto napr. výdavky za nákup vysávača, vreciek do vysávača, čistiacich prostriedkov, posteľnej bielizne, pracích prostriedkov a pod. je možné uznať za daňový výdavok len v prípade, ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby ako základné, a to napr. upratovanie, prezliekanie a pranie posteľnej bielizne a pod.; takéto služby však už zakladajú pre prenajímateľa povinnosť vlastnenia živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. Ak by naďalej takúto činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa 8 ZDP, a to iné ostatné príjmy (zberný riadok uvádzaný v daňovom priznaní typ B VIII. oddiel, tabuľka č. 2). Daňovníčka plánuje prenajímať byt. V roku 2015 byt pomaly pripravovala na prenájom, vymaľovala ho a vybavila zariadením. V roku 2016 si našla nájomcu a uzavrela zmluvu o prenájme bytu spolu s vybavením bytu nábytkom. Sú daňovým výdavkom daňovníčky aj výdavky, ktoré vynaložila na vymaľovanie a zariadenie bytu v predchádzajúcom roku (rok 2015)? V súlade s 4 ods. 4 ZDP je možné zahrnúť do základu dane aj výdavky daňovníka, ktoré vynaložil v roku, ktorý predchádzal roku, kedy začal vykonávať činnosť, a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky. Podľa 687 ObčZ je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívanímbytu. Ak byt nebol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, prichádza do úvahy oprávnenie nájomcu odstúpiť od zmluvy ( 679 ods. 1, resp. aj 679 ods. 2 ObčZ). Nesplnenie povinností prenajímateľa je dôvodom pre zľavu z nájomného ( 698). Na otázku povinnosti vymaľovania bytu pred samotným prenájmom a v tejto súvislosti uznania výdavku na vymaľovanie ako nevyhnutne vynaloženého daňového výdavku sú v praxi rôzne názory. Predmetná otázka bola riešená aj v súdnom konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok súdu R 14/1978 (s. 127). Podľa tohto rozsudku otázku vymaľovania bytu a znášania nákladov s tým spojených treba riešiť so zreteľom na ustanovenie 161 ods. 1 ObčZ (teraz 687 ods. 1). Keďže byt má byť odovzdaný prenajímateľom v stave spôsobilom na riadne užívanie, má užívateľ právo požadovať, aby mu bol odovzdaný byt hygienicky aj esteticky vyhovujúci. 26 Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov od rozoberá zmeny v uvedenom zákone.

29 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Na to isté má nárok aj prenajímateľ po uvoľnení bytu. Byt má byť teda vymaľovaný aspoň základným náterom. Ak užívateľ prevzal byt vymaľovaný, musí ho tak isto odovzdať organizácii pri vyprataní opäť vymaľovaný. V súlade s uvedeným by výdavok na vymaľovanie bytu mal byť uznaným daňovým výdavkom ako nevyhnutne vynaložený výdavok v súvislosti so začatím činnosti. Čo sa týka výdavkov vynaložených na zariadenie prenajímaného bytu hnuteľným majetkom, uvedené je uznaným daňovým výdavkom v súlade s 4 ods. 6 ZDP k dosiahnutým príjmom z prenájmu v nasledujúcom zdaňovacom období. Uplatnením preukázateľných výdavkov vynaložených v roku 2015 aj 2016 k príjmom z prenájmu dosiahnutým v roku 2016 však v súlade s 6 ods. 6 ZDP nie je možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu. 2. Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnosti Príjmy z predaja nehnuteľností je možné rozdeliť do dvoch skupín, a to: príjmy podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak sa predáva nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku daňovníka vykonávajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. je samotný prenájom nehnuteľnosti poskytovaný na základe živnostenského oprávnenia (sú poskytované aj iné služby ako základné pozri vyššie), príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) z prevodu vlastníctva nehnuteľností: - ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli zaradené v obchodnom majetku daňovníka dosahujúceho príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v čase jej predaja už boli vyradené z obchodného majetku, - ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú alebo boli zaradené v obchodnom majetku využívanom v súvislosti s príjmami z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu, - ak neboli nikdy zaradené v obchodnom majetku a predávajú sa pred zákonom stanovenou dobou, po uplynutí ktorej by bol tento príjem oslobodený od dane podľa 9 ZDP. Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú súčasťou príjmov podľa 6 ods. 1a2vsúlade s 6 ods. 5 ZDP ako príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorými je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom, nie sú oslobodenými príjmami a vždy ide o zdaniteľný príjem. Takýto príjem sa môže znížiť o zostatkovú cenu v súlade s 19 ods. 3 ZDP. Daňovník s príjmami podľa 6 ods. 1 a 2 ZDP vyčísľuje základ dane (čiastkový základ dane) v súlade s 17 až 29 ZDP, pričom vychádza: 1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade, ak daňovník a. uplatňuje preukázateľné výdavky na základe jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa 6 ods. 11 ZDP b. uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky ) vo T Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahraničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincov a vysielanie zamestnancov. 27

30 výške 40 % z príjmov v max. ročnej výške eur ročne 2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [ 17 ods. 1 písm. b) ZDP]. Ak jeho zdaniteľné príjmy sú nižšie ako výdavky, daňovník vykáže daňovú stratu, ktorú potom následne uplatňuje v súlade s 30 ZDP (bližšie uvedené aj v časti k príjmom z prenájmu). Až príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy podľa 8 ZDP, je možné ďalej oslobodiť od dane z príjmov fyzických osôb, ak samozrejme daňovník spĺňa zákonom stanovené podmienky v 9 ZDP. Všeobecne predmetné oslobodenie závisí od viacerých kritérií, a to: doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti, spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti, jej zahrnutia alebo nezahrnutia do obchodného majetku daňovníka. Upozornenie! Splnenie podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci ( 9 ods. 4 ZDP). Príklad č. 7 Daňovník nadobudol garáž kúpou V roku 2016 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti ( ), pretože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť ( ). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov. Na príjem z predaja nehnuteľností sa uplatňuje ustanovenie 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti. Poznámka: Pre byty alebo obytné domy najviac s dvomi bytmi nadobudnuté do sa môže použiť ešte pôvodne nastavené oslobodenie v 9 ods. 1 písm. a) ZDP, a to oslobodenie po uplynutí dvoch rokov existencie trvalého pobytu v predávanom byte, avšak pri jeho predaji v roku 2016 a neskôr daňovník už musel splniť aj podmienku päťročnej lehoty vlastníctva ( 52j ods. 2 ZDP). Doba nadobudnutia nehnuteľnosti V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. 28 Vo videoškolení Príprava a vyhodnotenie verejného obstarávania ako na to s novým zákonom Ing. Dagmar Melotíková rozoberá tému, ako pripraviť a vyhodnotiť verejné obstarávanie podľa nového zákona o verejnom obstarávaní.

31 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Vlastníctvo nehnuteľnosti sa: pri zmluvnom prevode (predaj kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností, pri dedení nadobúda podľa ObčZ dňom úmrtia poručiteľa, pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t. j. dňom príklepu podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu podľa Exekučného poriadku, na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci, pri postavenom dome či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia. T Nadobudnutie pozemkov Bežným prípadom praxe býva v súčasnosti aj nadobudnutie pozemkov v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V týchto prípadoch sú jestvujúce práva k pozemkom zapísané do verejnej listiny, ktorou je register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP ), pričom po splnení zákonom ustanovených podmienok sa rozhodnutie o schválení ROEP zapíše do katastra nehnuteľností záznamom. Záznam rozhodnutia o schválení ROEP v katastri nehnuteľností nezakladá nové právne vzťahy (nezakladá vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov), nemá tzv. konštitutívne účinky, ale má účinky deklaratórne, t. j. len potvrdzuje už vzniknuté, hoci právne neošetrené vzťahy súvisiace s už jestvujúcimi právami k nehnuteľnostiam. Na účely oslobodenia od dane v prípade takto zapísaného pozemku do katastra nehnuteľností, t. j. záznamom na základe Ak sa vlastníctvo k pozemku nadobúda vydržaním, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom pozemku, ak ho má nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Dátum nadobudnutia je uvedený v notárskej zápisnici. rozhodnutia o schválení ROEP, ak bol pozemok nadobudnutý zmluvou, je rozhodujúci pôvodný dátum nadobudnutia pozemku na základe zmluvy a nie až uvádzaný záznam. Ak sa vlastníctvo k pozemku nadobúda vydržaním podľa 134 ods. 1 ObčZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom pozemku, ak ho má nepretržite v držbe po dobu desať rokov (dátum nadobudnutia pozemku do vlastníctva je uvedený v príslušných dokumentoch, napr. notárska zápisnica, rozhodnutie správneho orgánu, rozhodnutie o schválení ROEP v ustanovených prípadoch). Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa 9 ods. 1 písm. b) zákona je príjem z predaja oslobodený od dane, za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legislatívne zmeny v mzdovej učtárni k s Jozefom Mihálom sa dozviete všetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/

32 Poznámka: O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuznýv priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci). Príklad č. 8 V marci 2016 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2013 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka). Príklad č. 9 V apríli 2016 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2014 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale keďže nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v 9 ods. 1 písm. a) zákona. Pretože k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane. Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( 9 ods. 3 zákona). Poznámka: Podľa 149 ObčZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyrovnanie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zrušením manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnutím a za trvania manželstva zo zákona. K vyrovnaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Podľa 149a cit. zákona, pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra. Príklad č. 10 Vo februári 2008 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2013, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2016 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Keďže ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. 30 Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili sme Daňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovnakým programom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon.

33 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane. Poznámka: Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vyrovnaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe rozhodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vyrovnaniu majetku zo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t. j. každý je vlastníkom polovice majetku). To znamená, že aj v týchto prípadoch sa do lehoty vlastníctva pri následnom predaji zarátava aj lehota, počas ktorej ju manželia vlastnili cez manželstvo. T Príjmy z predaja nehnuteľnosti od dane oslobodené Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), a to za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou [ 9 ods. 1 písm. d)]. V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých ako oprávnené osoby sa príslušné ustanovenia ZDP odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. reštitučné zákony ), ako napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Príklad č. 11 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod. Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade: nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil a nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka. Dôležité je len to, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe. Daňovníčke bola na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2016 predať. Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem, ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti, bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčkanevlastnila viac ako 5 rokov. Ak by túto nehnuteľnosť však napr. darovala dcére a táto by sa rozhodla predať túto nehnuteľnosť, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére. Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od rozoberie zmeny v legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti. 31

34 Príklad č. 12 Daňovník nadobudol v roku 2013 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustanoveniami tzv. reštitučných zákonov ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť, zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové priestory. V januári roku 2016 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri roku 2016 túto nehnuteľnosť predal. Je tento príjem oslobodený od dane? Áno. V súlade s 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľnosť na základe rozhodnutia v reštitúcii, je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu na skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z obchodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov. Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka [ 9 ods. 1 písm. e) ZDP]. Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal Upozornenie! Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov FO. Sledujú sa podmienky odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. zaradenú v obchodnom majetku. V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku. Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP ( 9 ods. 5 zákona). Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť, mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (predávajúci). 32 V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

35 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej Príklad č. 13 časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ju daňovník využíval na uvedené činnosti ( 4 ods. 5 ZDP). Daňovník vlastnil byt od roku V roku 2013 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu ( 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa 6 ods. 11 písm. b) ZDP, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2014 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2016 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane. T Predaj pozemku Ak sa predáva pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, je potrebné posudzovať splnenie podmienok na účely oslobodenia príjmov z predaja podľa 9 zákona samostatne za pozemok a samostatne za stavbu (uvedené platí aj vtedy, ak ide o predaj pozemku, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba). Uvedené sa rozlišuje aj Rozostavaná stavba Podľa 6 ods. 1 písm. c) tretí bod katastrálneho zákona sa v katastri evidujú aj stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. Podľa 3 ods. 15 tohto zákona sa rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri rozumie stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého z dôvodu, že podľa 120 ObčZ stavba nie je súčasťou pozemku. Pri určení momentu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola obstaraná na základe zmluvy, je potrebné vychádzať z údajov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správy katastra o vklade, a to v nadväznosti na právne účinky vkladu podľa 28 katastrálneho zákona. posudku je zrejmé stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa podľa 46 ods. 4 katastrálneho zákona predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Stavebný zákon definíciu pojmu rozostavaná stavba neobsahuje. Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na 33

36 V nadväznosti na uvedené ustanovenia je na účely ZDP pri posudzovaní príjmov dosiahnutých z predaja rozostavanej stavby potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak je rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je zápis do katastra nehnuteľností. Príjem z predaja takejto rozostavanej stavby sa zaraďuje medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona, ak nejde o príjem oslobodený od dane podľa 9 ods. 1 písm. a), resp. b) zákona. To znamená, že ak sa predáva napr. rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, potom je príjem z jej predaja oslobodený od dane. Ak by však k jej predaju došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, potom sa príjem z predaja považuje za zdaniteľný príjem. Pri predaji rozostavanej stavby, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, príjem z jej predaja nie je možné na účely ZDP posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností ale z majetku daňovníka. príjmy podľa 8 zákona. Za výdavok sa v danom prípade v súlade s ustanovením 8 ods. 2 zákona považujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetného príjmu (napr. výdavky vynaložené na nákup materiálu a pod.). Kolaudáciou rozostavanej stavby sa nadobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľnosti vtedy, ak vlastník nezapísal už rozostavanú stavbu v súlade s 3a 6ka- tastrálneho zákona. V takomto prípade sa päťročná lehota pre oslobodenie príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti počíta od vkladu tejto skolaudovanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Ak by nastala situácia, že daňovník predáva skolaudovanú nehnuteľnosť, ktorú zapísal už v momente jej rozostavanosti, t. j. ako rozostavanú stavbu, momentom nadobudnutia je zapísanie rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností a od tohto momentu sa bude počítať aj päťročná lehota, ktorej splnenie je potrebné pre oslobodenie dane z príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti. Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely ZDP posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (t. j. nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností od dane z príjmov fyzickej osoby). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa 8 ods. 1 zákona, ktorý sa v daňovom priznaní uvádza v riadku iné V prípade, ak príjem z predaja nehnuteľnosti nespĺňa podmienky pre jeho oslobodenie, pôjde o zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti podľa: 6 ods. 1 a 2 ZDP (nikdy nie je príjem oslobodený) alebo 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmy z podnikania alebo príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je zaradená do obchodného majetku predávajúceho 34 Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá dané pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na

37 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb [ 6 ods. 5 písm. a) zákona]. Príjem z predaja takejto nehnuteľnosti sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania Príklad č. 14 a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je nehnuteľnosť využívaná. Živnostník vlastní od roku 2001 výrobnú halu. Halu využíva v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodného majetku. V roku 2016 halu predal. Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Keďže daňovník využíva nehnuteľnosť v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodného majetku (nevyradil ju pred predajom z obchodného majetku), príjem z jej predaja zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona. T Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorý využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovejčinnosti( 6ods.1a2zákona)obaja Poznámka: manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti. V rovnakom pomere sa delia aj daňové výdavky. Nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa 6 zákona obaja manželia, môže zahrnúť do obchodného majetku len jeden z manželov ( 6 ods. 15 zákona). Príklad č. 15 Manželia obidvaja živnostníci majú od roku 2005 v bezpodielovom spoluvlastníctve výrobnú halu, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti a to v rovnakom pomere. V januári 2012 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2016 manželia nehnuteľnosť predali za eur. Keďže ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane. Manželia vyžívajú nehnuteľnosť na podnikateľskú činnosť v rovnakom pomere, to znamená, že každý z nich zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona sumu zodpovedajúcu 1/2 kúpnej ceny ( eur), ktorú im v roku 2016 kupujúci za nehnuteľnosti zaplatil. Ak daňovník nehnuteľnosť, ktorú má zahrnutú do obchodného majetku, využíva na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane, sa zahrnú do základu dane v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíva na uvedené činnosti ( 4 ods. 5 zákona). Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT, sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na 35

38 Príklad č. 16 Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku Od roku 2006 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnosti a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej je využívaná v súvislosti s vykonávaním živnosti, príjem zodpovedajúci sume eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) zo živnosti podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na vykonávanie živnosti, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia bytu do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti ( eur) je oslobodený od dane. Pri príjmoch z predaja nehnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona, sa na zistenie Len z časti v obchodnom majetku Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá je predávaná počas jej zaradenia v obchodnom majetku v súvislosti s dosahovanými príjmami z prenájmupodľa 6ods.3ZDPalebomajetku, ktorý bol zaradený do obchodného majetku v súvislosti s činnosťou, z ktorej daňovník dosahoval príjmy podľa 6 ods.1 a 2 ZDP, ale v čase predaja už nie je, aleeštenespĺňa podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti, ide o príjmy, ktoré zaradíme medzi príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) ZDP, pričom je možné uplatniť do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa 25 ods. 3 ZDP. Možnosť základu dane (čiastkového základu dane) použijú ustanovenia 17 až 29 zákona. Podľa 19 ods. 3 písm. b) zákona je daňovým výdavkom zostatková cena nehnuteľnosti. odpočítania zostatkovej ceny je riešená v 8 ods. 5 písm. c) ZDP, pričom táto sa vypočíta podľa 19 ods. 3 písm. b) ZDP a 25 ZDP. Zostatková cena určená podľa 25 ods. 3 ZDP sa zahrnie do daňových výdavkov v plnej výške, okrem vybraného druhu majetku, u ktorého sa daňová zostatková cena zahrnuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t. j. na stratu z predaja takéhoto majetku sa neprihliada. Medzi majetok, pri ktorom sa limituje zostatková cena pri jeho vyradení, patria aj budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6. Poznámka: Bližšie k určeniu zostatkovej ceny podľa 25 je uvedené v iných častiach príspevku. V prípade zaradenia príjmu z predaja nehnuteľnosti, ktorá je obchodným majetkom pri príjme z prenájmu tejto nehnuteľnosti podľa 6 ods. 3 ZDP, ide vždy o ostatný 36 Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

39 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb príjem podľa 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (aj príjem z predaja majetku uvedený v 6 ods. 5 ZDP) sú súčasťou príjmov podľa 6 ZDP len v prípade príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade nehnuteľností zaradených v obchodnom majetku či už predávaných ešte počas ich zaradenia, alebo až po ich vyradení sa každá zostatková cena posudzuje samostatne k danému príjmu z predaja nehnuteľnosti, to znamená, že sa nemôžu kompenzovať príjmy a výdavky formou zostatkovej ceny k úhrnu príjmov z predaja týchto nehnuteľností. T Ostatné príjmy ( 8 ZDP) Ak nehnuteľnosť nikdy nebola zaradená v obchodnom majetku, potom sa výdavok k tejto nehnuteľnosti zisťuje výlučne podľa 8 ods. 5 ZDP v nadväznosti na spôsob nadobudnutia takejto nehnuteľnosti, pričom pri zahrnovaní príjmov z predaja viacerých nehnuteľností do základu dane (čiastkového základu dane) podľa 8 ZDP sa vykoná úhrn príjmov z predaja nehnuteľnosti a od takto určeného príjmu sa odpočíta úhrn všetkých oprávnených výdavkov. Uvedené v konečnom dôsledku znamená, že by mohla byť uznaná aj strata z predaja niektorej nehnuteľnosti. Konečný výsledok čiastkového základu dane z tohto druhu príjmu ( 8 ZDP) však nemôže byť stratový. Tak ako bolo už vyššie uvedené, príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva na osobné účely alebo na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je alebo nie je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho, alebo na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho. Pre ostatné príjmy podľa 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu ( 8 ods. 2 zákona). Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci ( 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedy môžete posielať newslettre. Viac na 37

40 Príklad č. 17 Daňovník uzavrel v roku 2016 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2015 za eur, predal za eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2013 za eur (po prepočte na eurá), predal za eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2016 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume eur ( eur za byt a eur za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali eur. Ak daňovník využíval nehnuteľnosť (zaradenú do obchodného majetku) na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ju prenajíma alebo prenajímal len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane, sa zahrnú do základu dane v takom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti ( 4 ods. 5 zákona). Príklad č. 18 Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku Od roku 2010 polovicu tejto nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého mu plynú príjmy podľa 6 ods. 3 ZDP. Časť nehnuteľnosti eviduje podľa 6 ods. 11 ZDP (t. j. má ju zahrnutú do obchodného majetku). Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti ( eur) je oslobodený od dane. Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené výdavky v 8 ods. 5 ZDP, pričom ide o: a) kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol kúpou, b) cenu nehnuteľnosti zistenú v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnosti získanej dedením alebo 38 Ing. Vladimír Ozimý vo videoškolení Finančný prenájom (daňovo-účtovný aspekt) rozoberá problematiku: venuje sa právnemu hľadisku zmluvy o finančnom prenájme, daňovému hľadisku a účtovnému hľadisku finančného prenájmu.

41 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Príklad č. 19 darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa 25 ZDP, c) zostatkovú cenu podľa 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku, d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely, f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii, pričom za takéto výdavky sa považuje aj 1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve, 2. úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku, ktoré sa sem dopĺňajú z dôvodu právnej istoty. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, ako Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané daňovníkovi v splátkach na základe kúpnej zmluvy, sa zahrnú do čiastkového základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté. napr. poplatky za zrušenie úverovej zmluvy alebo poplatky za predčasné splatenie úveru, vedenie úverového účtu, zriadenie záložného práva a pod. Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené. Postup pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané daňovníkovi v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo formou preddavkov na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, je upravený v 8 ods. 4 a 8 zákona. Takto dosahované príjmy sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté. Súvisiace výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky dosiahnutých príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno uplatniť ( 8 ods. 8 zákona). V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume eur zaplatí v roku 2016, druhú v sume eur v roku 2017 a tretiu splátku v sume eur zaplatí až v roku Predávajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnom majetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil. Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne: T Videoškolenie Stavebné práce a kedy sa nás týka prenos daňovej povinnosti s Ing. Zuzanou Uríkovou je zamerané na problematiku stavebných prác a obsahuje množstvo praktických príkladov. 39

42 a) v roku 2016 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t. j. do výšky eur, b) v roku 2017 v sume eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške eur a c) v roku 2018 už zdaní len zostávajúci príjem sume eur bez uplatnenia výdavku. Nepeňažné plnenie získané zámenou Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažné plnenie získané zámenou. Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorú upravuje 611 ObčZ. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve ( 588 až 610 ObčZ), a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu. V praxi často dochádza k zámene bytov. Príklad č. 20 Pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem získaný zámenou (ak nejde o byt zahrnutý do obchodného majetku) sa považuje za ostatný príjem podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov dosiahnutých zámenou bytu za byt sa uplatňuje ustanovenie 8 ods. 2 zákona, t. j. do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky, ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené v 8 ods. 5 zákona (t. j. uplatňujú sa rovnaké výdavky ako pri príjmoch z predaja bytu). Pani J. vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudla kúpou, a zaplatila zaň kúpnu cenu vo výške eur. Pán Z. vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za eur. Ani pani J. a ani pán Z. nemali tieto byty zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. Pani J. sa v zámennej zmluve zaviazala odovzdať pánovi Z. do vlastníctva jednoizbový byt a pán Z. sa zaviazal odovzdať pani J. do vlastníctva trojizbový byt. Okrem toho sa v predmetnej zmluve dohodli, že vzhľadom na to, že pani J. za jednoizbový byt získa trojizbový byt, je povinná pánovi Z. doplatiť v hotovosti eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňaných bytov, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je eur a cena trojizbového bytu predstavuje eur. Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, to znamená, že v dôsledku zámeny získala pani J. nepeňažný príjem eur, čo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získala zámenou. Pán Z. získal nepeňažný príjem eur, čo je hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou, a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem eur, čo je doplatok, ktorý mu na základe zámennej zmluvy zaplatila pani J., t. j. v úhrne dosiahol príjem v sume eur. 40 Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpisu pri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmov od , ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

43 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Príjem (nepeňažný aj peňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, sa považuje za ostatný príjem podľa 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zistení základu dane z uvedeného príjmu musia obidvaja daňovníci postupovať podľa 8 ods. 2 a 5 zákona. Pretože obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena, ktorú za byt, ktorý dali na zámenu, preukázateľne zaplatili. To znamená, že na účely zistenia základu dane (čiastkového základu dane) z prevodu bytu si môže pani J. príjem získaný zámenou v sume eur znížiť o výdavok v sume eur (kúpna cenu bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dala na zámenu). Pán Z. si môže dosiahnutý príjem eur ( ) znížiť o výdavok v sume eur (kúpna cena bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu). T Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak (v zákone nie je ustanovená forma takejto dohody). V rovnakom pomere, ako sa do základu dane zahŕňajú príjmy z predaja takejto nehnuteľnosti, zahŕňajú sa do základu dane aj výdavky vynaložené na ich dosiahnutie ( 4 ods. 8 zákona). V súlade s 10 ods. 1 zákona, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých daňovníkov, potom sa spoločne dosiahnuté príjmy z predaja a spoločne vynaložené výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých podielových spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo spoluvlastníkmi dohodnutý iný podiel ( 137 až 142 ObčZ). 3. Nepeňažný vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti Nehnuteľnosť môže fyzická osoba využiť aj ako kapitálový majetok, ktorý vloží do základného imania obchodnej spoločnosti, za čo získa majetkový podiel na danej obchodnej spoločnosti. Podstatou nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti je premena vloženého majetku na majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, tzn. že ide o obstaranie obchodného podielu, resp. o obstaranie akcií. V konečnom dôsledku dôjde len k zmene štruktúry majetku u fyzickej osoby. Na strane fyzickej osoby je následne potrebné rozlíšiť, či ide o: vkladateľa fyzickú osobu nepodnikateľa alebo fyzickú osobu podnikateľa, t. j. dosahujúceho príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to z dôvodu, že v prípade, ak by vznikol oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladanej nehnuteľnosti a tým, ako ju ocenil znalec pre účely vkladu podľa ObchZ, je potrebné tento oceňovací rozdiel u fyzickej osoby zdaniť. Pre fyzickú osobu nepodnikateľa je predmetné zdanenie v uvedenom prípade nastavené v 8 ods. 2 ZDP a pre fyzickú osobu dosahujúcu príjmy z podnikania v 17 ZDP. V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá NV, ktorý prijímateľ preberá: v reálnych cenách alebo v pôvodných cenách. Uvedené upravuje aj ustanovenie 17 ods. 11 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri NV použije ocenenie nehnuteľnosti v: Rok 2016 je z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový, pretože EÚ schválila nové nariadenie. Aké zmeny vás čakajú? Príďte na školenie OOÚ nové usmernenia a aktuality v roku Viac na 41

44 reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa 17b, alebo pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa 17d. V prípade, ak prijímateľ preberá NV v reálnych cenách a vkladateľ NV, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 10 a 11 ZDP, postupuje primerane podľa ustanovení 17b ods. 1 a 2 ZDP. Ak je vkladateľom NV FO, ktorá o nehnuteľnosti neúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa 8 ods. 2 ZDP. V prípade, ak prijímateľ preberá NV v pôvodných cenách a vkladateľom NV je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primerane postup podľa 17d ods. 1 a 4 ZDP. U daňovníka FO, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa 8 ods. 2, resp. ods. 5 ZDP a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa 59 ObchZ. Vklad v reálnych hodnotách Nepeňažný vklad FO 17b ods. 11 postup podľa 17b ods. 1 a 2 použije primerane vkladateľ NV, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a); ak je vkladateľom NV FO, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa 8 ods. 2 8 ods. 2 17b FO nepodnikateľ FO s príjmami podľa 6 FO podnikateľ uplatňujúci ods. 1a2(ďalejlen podnikateľ ), ktorá účtuje v JÚ vedie daňovú evidenciu paušálne výdavky (neúčtuje) FO s príjmami z prenájmu Vklad v pôvodných hodnotách 17d ods. 10 postup podľa 17d ods. 1 a 4 uplatní primerane daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa 17 ods. 1 písm. a) 17d 8 ods. 2 FO s príjmami podľa 6, FO nepodnikateľ ktorá oceňovací rozdiel vzniká účtuje v JÚ, medzi hodnotou určenou podľa 8 a hodno- vedie daňovú evidenciu, tou započítanou na vedie paušálne výdavky vklad a tento sa zahŕňa do ZD podľa 8 ods. 2 Podľa ustanovenia 8 ods. 2 ZDP postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva NV, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka určenou podľa 59 ObchZ a hodnotou vkladanej nehnuteľnosti (ďalej len oceňovací rozdiel NV ). Poznámka: Nepeňažný vklad môže byť uskutočnený pri založení obchodnej spoločnosti alebo už za trvania spoločnosti, pristúpením nového spoločníka do obchodnej spoločnosti. 42 Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania. Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôležitejšie zmeny v roku 2016 a Viac info na

45 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v 59 Obchodného zákonníka ( ObchZ ), podľa ktorého je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len peňažný vklad ) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len nepeňažný vklad ), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorí predmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorý tvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom ObchZ uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke. ObchZ nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, ktoré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa 118 Občianskeho zákonníka predmety občianskoprávnych vzťahov uvedené riešia. Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady veci, pohľadávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva, majetkové práva užívacie a iné. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustanoveniami ObchZ povolené. Vklad musí byť peniazmi oceniteľný, prevoditeľný, hospodársky určiteľný. Plnenie vkladovej povinnosti sa odlišuje podľa skutočnosti, či ide o peňažný vklad alebo nepeňažný vklad. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa v súlade s 59 ods. 3 ObchZ musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak. Hodnota nepeňažného vkladu sa podľa 59 ods. 3 ObchZ určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Znalec určuje cenu uznanú na zapísanie vkladu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len Vyhláška č. 492/2004 Z. z.). Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia 476 až 488 ObchZ o zmluve o predaji podniku ( 59 ods. 4 ObchZ). Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti. Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. T Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronické schránky v zmysle zákona o e-governmente od je určené práve pre vás. Viac info na 43

46 Ustanovenia tejto právnej úpravy na území Slovenskej republiky týkajúce sa vymedzenia náležitostí na predmet vkladov z hľadiska ich určiteľnosti a oceniteľnosti, požiadavka na stanovenie ich hodnoty znaleckým posudkom, pravidlá pre zachovanie hodnoty základného imania aj po vzniku spoločnosti sú výsledkom prispôsobovania sa komunitárnemu právu, predovšetkým druhej smernici obchodných spoločností, tzv. kapitálovej smernici (77/91/EEC v znení 92/101EEC). Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v 8 ods. 2 ZDP, ktorá obmedzuje uznať vyššie výdavky ako dosiahnuté príjmy, t. j. obmedzuje vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladanej nehnuteľnosti uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je hodnota tejto vkladanej nehnuteľnosti, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného 8 ods. 2 ZDP z dôvodu, že ustanovenie 8 ods. 2 ZDP určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladanej nehnuteľnosti. V prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu. Podľa ustanovenia 8 ods. 2 ZDP postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva NV, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi Ak bola hodnota vkladanej nehnuteľnosti uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume ako je jej hodnota, na rozdiel sa neprihliada a nepostupuje sa podľa 8 ods. 2 ZDP. vyššou hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka určenou podľa 59 ObchZ a hodnotou vkladanej nehnuteľnosti (ďalej len oceňovací rozdiel NV ). Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v 8 ods. 2 ZDP, ktorá obmedzuje uznať vyššie výdavky ako dosiahnuté príjmy, t. j. obmedzuje vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladanej nehnuteľnosti uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume, ako je hodnota tejto vkladanej nehnuteľnosti, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného 8 ods. 2 ZDP. Z dôvodu, že ustanovenie 8 ods. 2 ZDP určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou NV započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladanej nehnuteľnosti, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu. Určenie hodnoty vkladu Hodnota vkladanej nehnuteľnosti pre účely vyčíslenia prípadného oceňovacieho rozdielu NV je podľa 8 ods. 2 ZDP pri nehnuteľnostiach, s výnimkou takých, pri 44 Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce, aplikáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodárenia na školení Nakladanie s majetkom obcí kontrola hospodárenia obce.

47 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb ktorých príjmy z jej predaja sú oslobodené od dane podľa 9 ods. 1 písm. a), b) a d): cena majetku zistená podľa 25 ods. 1 ZDP a zostatková cena podľa 25 ods. 3 ZDP, ak je vkladom nehnuteľnosť, ktorá bola obchodným majetkom podľa 2 písm. m). Hodnota nehnuteľnosti podľa 25 ods. 1 ZDP, ktorá bude používaná ako hodnota NV pre vkladateľa podľa 8 ods. 2 ZDP, môže byť vo výške: Poznámka: Obstarávacej ceny: - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú kúpou, - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú od FO darom, zistenú u tohto darcu, ktorá ju nemala zaradenú v obchodnom majetku a pri jej predaji uskutočnenom v deň darovania by sa na príjem z jej predaja nevzťahovalo oslobodenie podľa 9 ZDP, - ak ide o nehnuteľnosť vylúčenú z odpisovania u darcu a tento ju vyradí v dôsledku jej darovania, v tomto prípade vkladateľovi. T Ide o prípady neodpisovaného majetku, ktorý bol vyradený z obchodného majetku v dôsledku jeho darovania. Príklad č. 21 Daňovník A chce v roku 2016 vložiť do obchodnej spoločnosti Alfa pozemok, ktorý mu daroval daňovník B v roku Daňovník B využíval pozemok na podnikanie a mal ho aj zaradený v obchodnom majetku. Tento pozemok nadobudol kúpou v roku 2012 za eur. Daňovník B vyradil pozemok z obchodného majetku z dôvodu, že ho chcel darovať daňovníkovi A, pričom ide o neodpisovaný majetok. Hodnotou vkladu bude pre daňovníka A obstarávacia cena, za ktorú daňovník B kúpil pozemok, t. j eur, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania, zistený u darcu, ktorý je FO, pri jeho vyradení z obchodného majetku ( 9 ods. 5 ZDP), pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania (vkladateľovi) by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa 9 ZDP. Poznámka: Ide o prípady, keď daňovník vyradil neodpisovaný majetok z obchodného majetku a do 5 rokov od jeho vyradenia ho daruje vkladateľovi, ktorý ho vloží do obchodnej spoločnosti, pričom jeho príjem z predaja v deň darovania nie je oslobodený od dane. Príklad č. 22 Daňovník A chce v roku 2016 vložiť do obchodnej spoločnosti Beta pozemok, ktorý mu daroval daňovník C. Daňovník C kúpil pozemok v roku 2009 v obstarávacej cene po prepočte eur, pričom tento aj využíval na podnikanie a mal ho zaradený v obchodnom majetku. Keďže daňovník C už v roku 2014 nevyužíval pozemok, rozhodol sa ho vyradiť z obchodného majetku. V auguste 2016 daroval tento pozemok daňovníkovi A. Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témami vo verejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak zelené VO, sociálne aspekty, in-house zákazky. 45

48 Keďže ide o neodpisovaný majetok nadobudnutý darom a príjem z jeho predaja by v deň darovania nebol oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo 5 rokov), hodnotou tohto pozemku pre účely vkladu u daňovníka (vkladateľa) A je obstarávacia cena zistená u darcu, t. j eur. Reprodukčnej obstarávacej ceny zistenej podľa zákona o účtovníctve pre nehnuteľnosti nadobudnuté do : - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú od fyzickej osoby darom, pričom ide o nehnuteľnosť, ktorú darca nemal zahrnutú v obchodnom majetku a pri jej predaji uskutočnenom v deň darovania by sa na príjem z jej predaja vzťahovalo oslobodenie podľa 9 ZDP; Príklad č. 23 Daňovník A nadobudol v roku 2015 nehnuteľnosť darom od svojho brata daňovníka B, ktorý ju kúpil v roku 2001 v prepočte za eur. Túto nehnuteľnosť vložil v roku 2016 do obchodnej spoločnosti. Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia v r ubehlo viac ako 5 rokov), hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude reprodukčná obstarávacia cena. - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú dedením, - ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, kde sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 465/1991 Zb. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v z. n. p., ktorá bola nahradená zákonom č. 18/1996 Zb. o cenách bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou. S účinnosťou od sa v 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena - všeobecnou cenou podľa 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a - cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním. Uvedená úprava nastala z dôvodu zrušenia ocenenia reprodukčnou obstarávacou cenou v zákone o účtovníctve od Ocenenie týmto spôsobom sa použije na majetok obstaraný po podľa 52zg ods. 8 ZDP. Predmetná úprava znamená, že daňovník bude musieť použiť presne zákonom stanovený druh ocenenia nehnuteľnosti, 46 Vo videoškolení Trojstranný obchod aktuálne od ozrejmuje lektor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejších reťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

49 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia, t. j. v prípade dedenia podľa ceny určenej v dedičskom rozhodnutí (rovnako aj do pri tomto spôsobe Príklad č. 24 nadobudnutia) alebo v prípade darovania podľa ceny určenej znalcom. Sumy vo výške vlastných nákladov podľa 25 zákona o účtovníctve; Akcionár fyzická osoba vkladá v roku 2016 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť získal vkladateľ darovaním. U darcu táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku, pričom ak by darca predmetnú nehnuteľnosť v čase darovania v roku 2016 predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa 9 ZDP. Darca uvedenú nehnuteľnosť staval svojpomocne (nenadobudol ju kúpou). Podľa 8 ods. 2 ZDP sa hodnota vkladaného majetku (nehnuteľnosti), z ktorého by príjem z predaja nebol oslobodený od dane, posudzuje podľa 25 ods. 1 ZDP. Keďže vkladaná nehnuteľnosť (vkladateľ fyzická osoba) bola nadobudnutá darom od inej fyzickej osoby a nebola zaradená u darcu v obchodnom majetku, pričom v čase daru by príjem z jej predaja nebol oslobodený od dane, vychádza sa pri určení vkladaného majetku z ceny zistenej u darcu, t. j. v tomto prípade pôjde o sumu vo výške vlastných nákladov vynaložených darcom na výstavbu vkladanej nehnuteľnosti [uvedené je aj v kontexte s 8 ods. 5 písm. f) zákona výdavok, ktorý by si darca mohol uplatniť, ak by skutočne nehnuteľnosť predával a nie daroval] podľa 25 ods. 1 písm. b) ZDP. T Zostatkovej ceny vkladanej nehnuteľnosti nadobudnutej darom: - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú darom, zistenú u darcu, ktorý túto Poznámka: nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku v dôsledku jej darovania, okrem nehnuteľnosti vylúčenej z odpisovania; Ide o darovanú nehnuteľnosť, ktorú mal darca zahrnutú v obchodnom majetku a vyradil ju v dôsledku jej darovania. - ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú darom, zistenú u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku ( 9 ods. 5 ZDP), ak ide o nehnuteľnosť, ktorá bola u darcu zahrnutá v obchodnom majetku [ 2 písm. m) ZDP], pričom pri jej predaji uskutočnenom v deň darovania by sa na tento príjem nevzťahovalo oslobodenie podľa 9 ZDP, okrem nehnuteľnosti vylúčenej z odpisovania. Poznámka: Ide o darovanú nehnuteľnosť, ktorú darca vyradil z obchodného majetku a do piatich rokov sa rozhodol ju darovať, pričom príjem z jej predaja v deň darovania nie je od dane oslobodený. Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľká automobilka analyzuje Dr. Milan Veščičík firemné výkazy a finančné zdravie veľkej automobilky. 47

50 Zostatkovej ceny podľa 25 ods. 3 ZDP, ak je vkladom nehnuteľnosť, ktorá bola zaradená do obchodného majetku podľa 2 písm. m) ZDP Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ktorý vkladá do obchodnej spoločnosti svoju nehnuteľnosť, ktorú mal zaradenú v obchodnom majetku. Podľa 25 ods. 3 ZDP sa zostatková cena vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa 17 ods. 34 a 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa 27 alebo 28 ZDP. Uvedená úprava znamená, že pri výpočte zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku sa táto počíta z celých daňových odpisov bez akéhokoľvek limitovania [nezohľadňuje sa krátenie odpisov podľa 17 ods. 34 ZDP alebo 19 ods. 2 písm. t) ZDP]. V prípade určenia zostatkovej ceny pri predávanom majetku sa v 19 ods. 3 písm. b) ZDP obmedzuje výška zostatkovej ceny pri vybranom majetku, ktorú je možné zahrnúť do daňových výdavkov, a to do výšky príjmu z predaja tohto majetku. V prípade nehnuteľností ide o budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny 6 (napr. administratívne budovy). Príklad č. 25 Daňovník A účtoval o nehnuteľnosti (výrobnej hale) využívanej na podnikanie, ktorú nadobudol v roku 2011 kúpou v obstarávacej cene po prepočte eur. Nehnuteľnosť je zaradená do 5. odpisovej skupiny, v ktorej sa odpisuje majetok 20 rokov. V roku 2014 túto nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a v roku 2016 ju chce vložiť do obchodnej spoločnosti. Keďže je vkladaným majetkom nehnuteľnosť, ktorú mal daňovník zaradenú v obchodnom majetku a od jej vyradenia ešte neuplynulo viac ako 5 rokov, nie je v deň vkladu príjem z jej predaja oslobodený od dane, hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude jej zostatková cena, t. j eur ( / 20 2 ročné odpisy = eur). Zahrnutie oceňovacieho rozdielu NV do základu dane Tento vzniknutý oceňovací rozdiel NV sa zahrnie do základu dane vkladateľa v zdaňovacom období: v ktorom došlo k splateniu NV alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, Príklad č. 26 najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu NV. Daňovník, nepodnikateľ, vložil v roku 2016 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť, z ktorej príjem z predaja by nemal od dane oslobodený, keďže ju nevlastnil viac ako 5 rokov. Daňovník, vkladateľ, 48 Dr. Milan Veščičík analyzuje vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľkoobchodná firma firemné výkazy a finančné zdravie veľkoobchodnej firmy.

51 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb túto nehnuteľnosť obstaral kúpou za eur. Znalec nehnuteľnosť pri vklade ohodnotil na sumu eur, ktorá bola aj uznaná za vklad do obchodnej spoločnosti. Rozdiel vo výške eur môže daňovník: vložiť jednorazovo ako príjem vstupujúci do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa 8 ZDP, vkladať postupne počnúc rokom 2016, najdlhšie však do 7 rokov, t. j. do r. 2022, pričom však zahŕňa najmenej vo výške 1/7 z uvedeného rozdielu s výnimkou posledného roku, v ktorom už len zvyšnú časť doodpisuje, napr.: Roky Vo výške 1/7 (zaokrúhlenie, 47 ods. 2) Do 3 rokov (zaokrúhlenie na celé eurá nahor) Do 5 rokov (zaokrúhlenie na celé eurá nahor) 2016* , , , , nie je možné, musí celú sumu doodpisovať v roku 2015 alebo uplatniť min. 1/ = ,14 a zvyšok uplatniť v roku , , ,16 * zaradil do obchodného majetku hneď v januári, t. j. uplatnil odpis za 12 mesiacov aj v prvom roku zaradenia T Ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa NV: k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu NV započítaného na vklad spoločníka podľa 59 ObchZ alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol NV, dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa zákona o účtovníctve hmotného alebo nehmotného majetku nadobudnutého NV, je vkladateľ NV povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností. Zároveň pri vzniku týchto skutočností je povinný: vkladateľ NV uplatniť postup podľa 17b ods. 2 ZDP, t. j. je povinný prijímateľovi NV oznámiť skutočnosť o jednorazovom zahrnutí vykázaného oceňovacieho rozdielu NV do základu dane, a to do 30 dní od splatenia NV podľa 59 a 60 ObchZ a prijímateľ NV je povinný uplatniť postup podľa 17b ods. 7 ZDP, t. j. prijímateľ je povinný oznámiť vkladateľovi skutočnosť, že predal alebo vyradil viac ako 50 % reálnej hodnoty majetku nadobudnutého NV počas sedemročnej lehoty, v ktorej vkladateľ zahŕňa do základu dane oceňovací rozdiel NV, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá problematiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuálne k 1. októbru

52 4. Príjem z predaja a prenájmu nehnuteľností z pohľadu medzinárodného zdaňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia V prípade riešenia zdanenia príjmov z prenájmu a z predaja nehnuteľností v rámci medzinárodných vzťahov je potrebné vychádzať nielen z ustanovení ZDP, resp. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ale aj: z medzinárodných zmlúv, a to predovšetkým zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (zmluvy o ZDZ), ktorými je SR viazaná a ktoré vychádzajú predovšetkým, z Modelovej zmluvy OECD a jej komentára. Poznámka: Aj keď táto právna norma nie je záväznou právnou normou, vyjadruje vo všeobecnosti väčšinový názor členských štátov OECD, na základe ktorého sa vypracúva aktualizácia modelovej zmluvy a jej komentára a aplikuje sa jej výklad pri použití rozriešenia oprávnenosti dotknutých štátov na zdanenie jednotlivých príjmov. Samozrejme existujú určité oblasti, v ktorých niektoré členské aj nečlenské štáty OECD so znením jednotlivých článkov modelovej zmluvy a s ich výkladom uvedenom v komentári k tejto zmluve nesúhlasia. V takomto prípade môže každý členský i nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorou principiálne nesúhlasí. Svoj nesúhlas je potom vyjadrený pod označením poznámka ku komentáru alebo výhrada k článku v prípade členských a v prípade nečlenských štátov OECD je označený ako stanovisko (resp. pozícia) k článku... a ku komentáru k tomuto článku. Každý štát má suverénne právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb na svojom území bez akéhokoľvek obmedzenia, t. j. bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Týka sa to tak daní z príjmov z podnikateľskej činnosti, investovaného kapitálu a pod., ako aj nepriamych daní. Daňové povinnosti sú teda stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu stáť majú vyššiu právnu silu, po prípade ich modifikujú, medzinárodné zmluvy. Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ZDP je ustanovená v 1 ods. 2 ZDP. Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení. Medzinárodnými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v súlade s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje 50 Martin Tužinský vo videoškolení Zľavy, skontá a rabaty v prípade tuzemských a cezhraničných transakcií z pohľadu DPH, DzP a ZoÚ rozoberá vybrané náležitosti faktúr.

53 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznámením č. 31). Hlavnou prioritou uzatvárania medzinárodných zmlúv je zabránenie vzniku medzinárodného dvojitého alebo viacnásobného zdanenia príjmu a majetku, ktoré by malo negatívny dosah na hospodársky rozvoj jednotlivých štátov a súčasne by malo demotivujúci charakter na podnikateľské subjekty pôsobiace na území tohto štátu. Uvedené by v konečnom dôsledku znamenalo aj obmedzenie príjmového toku do štátneho rozpočtu a práve to je zo strany štátov impulzom k uzatváraniu medzinárodných zmlúv. Medzinárodnými zmluvami v oblasti daní sú predovšetkým zmluvy o ZDZ, ktoré sú dvojstrannými opatreniami. Tieto zmluvy hrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia, keďže práve povahe vzťahu medzi dvomi štátmi obvykle najlepšie vyhovuje dvojstranná dohoda. Ide predovšetkým o dvojstranné zmluvy o ZDZ v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorých uzatváranie bolo dôsledkom aktivity krajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojilo aj OSN a nakoniec aj Európska únia. Riešenie problému dvojitého, resp. viacnásobného zdanenia je len jedným z hlavných cieľov uzatvárania zmlúv o ZDZ, nie však jediným. Rovnako ako riešenie zamedzenia dvojitého zdanenia je dôležité riešiť aj zamedzenie dvojitého nezdanenia. To znamená, že použitie metód na zamedzenie dvojitého zdanenia sa využije len v prípade reálneho zdanenia na území iného zmluvného štátu, t. j. v prípade, ak bol príjem daňového nerezidenta zdaniteľným príjmom na území štátu zdroja príjmov. Ďalšími cieľmi uzatvárania zmlúv o ZDZ sú: zabránenie prípadným daňovým únikom a podvodom, umožnenie priamej spolupráce príslušných orgánov zmluvných štátov, zabezpečenie daňovej nediskriminácie pre subjekty jedného štátu na území štátu druhého, podpora vzájomných vzťahov v hospodárskej a obchodnej oblasti medzi jednotlivými štátmi, zabezpečenie objektívneho rozdelenia daňového výnosu medzi obidva štáty t. j. štát zdroja príjmov a štát jeho skutočného vlastníka (štát rezidencie). V súčasnosti (k ) má SR uzavretých 65 zmlúv o ZDZ (zdroj Ani prijaté dvojstranné opatrenia nie sú bez nedostatkov a nedokonalostí, keďže všeobecne nie je možné pozerať na medzinárodnú činnosť len čisto ako na dvojstrannú. Napríklad nadnárodná spoločnosť môže vykonávať výskum v jednej krajine, vyrábať v druhej krajine, všetky propagačné akcie pripravovať v tretej krajine a tovar predávať v ďalších krajinách. T Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FO venuje problematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona o dani z príjmov u fyzických osôb. 51

54 Z uvedeného dôvodu sa začali uzatvárať aj viacstranné opatrenia a to predovšetkým v rámci členských štátov OSN a jej rôznych orgánov, OECD, Európskej únie a ďalších podobných inštitúcií. V súčasnosti existujú dva vzorové modely zmluvy o ZDZ, podľa ktorých je uzatváraná väčšina daňových zmlúv, a to: Modelová zmluva OECD, ktorájesmernicou pre vypracovávanie daňových zmlúv medzi hospodársky vyspelými štátmi, kde sa predpokladá vyvážený obojstranný tok investícií a príjmov, podľa ktorých sú príjmy zdaňované prevažne v štáte sídla alebo bydliska daňovníka a Modelová zmluva OSN, ktorá slúži predovšetkým na rokovanie s rozvojovými krajinami s prihliadnutím k ich potrebám, podľa ktorých sú vo väčšej miere príjmy zdaňované v zemi ich zdroja. Poznámka: SR uzatvára zmluvy o ZDZ predovšetkým na princípoch Modelovej zmluvy OECD, a preto princíp aplikácie zmlúv o ZDZ vychádza práve z tohto typu zmluvy a pravidelne aktualizovaného komentára k Modelovej zmluve upravovaného a schvaľovaného štátmi OECD Príjmy z užívania nehnuteľností Príjmy z užívania nehnuteľností sú riešené v článku Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku (väčšinou článok 6). V tomto článku je zakotvená zásada, že príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Toto všeobecné pravidlo oprávnenia zdanenia príjmu z prenájmu nehnuteľného majetku vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva v štáte, kde je tento majetok umiestnený, je ustanovené v každej zmluve. S cieľom vylúčiť možné nejasnosti je tiež v článku deklarované, že výraz nehnuteľný majetok bude mať taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa predmetný majetok nachádza. Príklad č. 27 Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou definuje, že výraz nehnuteľný majetok v tomto článku má vo vzťahu k niektorému zmluvnému štátu taký význam, aký má podľa zákonov tohto štátu, a zahŕňa a) prenájom pôdy a akékoľvek iné oprávnenia na pôdu alebo disponovanie ňou, či už využívané alebo nie, vrátane práv na prieskum nerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, alebo iných prírodných zdrojov a práva ťažiť v týchto ložiskách alebo zdrojoch a b) právo prijímať premenlivé alebo pevné platby buď ako náhradu za využívanie, alebo v súvislosti s využívaním,alebo za právo na prieskum alebo využívanienerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, kameňolomov alebo iných miest ťažby alebo využívania prírodných zdrojov. 52 Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľká strojárska firma analyzuje lektor firemné výkazy a finančné zdravie veľkej strojárskej firmy.

55 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb Príklad č. 28 Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom výraz nehnuteľný majetok má taký význam, aký má podľa zákonov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva pre ktoré platia ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok. T Uvedené všeobecné pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku. Ustanovenia tohto článku (väčšinou článok 6) sa použijú tiež na príjmy z nehnuteľného majetku priemyselných, komerčných a iných podnikov a na príjem z nehnuteľného majetku používaného pre výkon nezávislých osobných služieb. Príklad č. 29 Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou ďalej vymedzuje, že akékoľvek oprávnenie alebo právo uvedené v definícii výrazu nehnuteľný majetok sa bude vzťahovať k miestu, kde sú podľa okolnosti pozemky, nerastné ložiská, ložiská ropy alebo plynu, kameňolomy alebo prírodné zdroje umiestnené alebo kde sa môže uskutočňovať ich prieskum. Ustanovenia vymedzené v článku 6 Zmluvy sa budú uplatňovať aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon osobne vykonávaných nezávislých činností. V zmluve uzavretej medzi SR a ČR sa tento článok (článok 6) vzťahuje aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a v zmluvách SR uzavretých napr. s Dánskom, Fínskom, Gréckom, Holandskom, Írskom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom, Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švédskom a Talianskom sa tento článok vzťahuje na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon nezávislých povolaní aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku. V zmluve uzavretej medzi SR a Kanadou pod článok 6 spadajú okrem príjmov z akéhokoľvek užívania nehnuteľného majetku aj príjmy zo scudzenia (predaja) takéhoto majetku, čo má zásadný význam na článok, ktorý sa zaoberá scudzovaním (predajom) majetku (väčšinou článok 13). V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskom je článok 6 rozšírený aj na vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv k spoločnosti a príjmov z ich využívania. Ak vlastníctvo podielov alebo iných obchodných práv k spoločnosti oprávňuje vlastníka týchto podielov alebo obchodných práv užívať nehnuteľný majetok vo vlastníctve spoločnosti, príjmy z priameho užívania, nájmu alebo z každého iného spôsobu užívania takýchto práv sa môžu zdaniť v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nehnuteľný majetok nachádza. Spôsob, akým však budú tieto príjmy zdaňované, zostáva tak ako pri ostatných druhoch príjmov právom jurisdikcie štátu, v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená. Marcela Macová sa vo videoškolení Ochrana osobných údajov a kamerové systémy od venuje IS Monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti a Monitorovaniu zamestnancov na pracovisku. 53

56 Poznámka: Spôsob zdanenia príjmovz prenájmu nehnuteľnosti u fyzickej osoby je uvedený v predchádzajúcich častiach. Tento článok je potrebné využiť v prípade zdanenia príjmov z prenájmu nehnuteľností a) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, t. j. ide predovšetkým o daňovníka, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, čo je viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, ktorý má umiestnenú prenajímanú nehnuteľnosť na území štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia; b) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. daňovníka, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt alebo ktorý sa na území SR obvykle nezdržiava, ktorý má umiestnenú prenajímanú nehnuteľnosť na území SR. Príslušná zmluva o ZDZ určuje, ktorý zo zmluvných štátov je oprávnený na zdanenie príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Spôsob zdanenia určuje každý štát, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Zmluvy o ZDZ určujú práve tú skutočnosť, že príjmy súvisiace s nehnuteľnosťami, či už prenájom, alebo predaj, sú zdaňované v krajine, kde je umiestnená. Vo väčšine zmlúv je táto zásada určená aj pre prípady, Zabezpečenie dane Príjem z prenájmu nehnuteľností je zdaniteľným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu povinný zabezpečovať daň podľa 44 ods. 2 ZDP, pričom daňovník s ODP si následne Príslušná zmluva o ZDZ určuje, ktorý zo zmluvných štátov je oprávnený na zdanenie príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Spôsob zdanenia určuje každý štát, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. ak je nehnuteľnosť súčasťou podniku. Avšak pri konkrétnom posudzovaní je samozrejme potrebné vychádzať z príslušnej zmluvy o ZDZ. V prípade posudzovania príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou tento si musí uvedený príjem priznať na území SR v rámci svojej celosvetovej daňovej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že príjem z prenájmu bude zdanený v zahraničí, ak tak určí zmluva o ZDZ, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si môže zaplatenú daň v zahraničí za tento prenájmom započítať na úhradu svojej daňovej povinnosti. Má teda právo využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to také, aké určuje konkrétna zmluva o ZDZ. V prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z prenájmu nehnuteľností uvedený v 16 ods. 1 písm. f) ZDP, podľa ktorého je predmetom dane na území SR príjem z prenájmu alebo iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR. vyrovná svoju daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania. Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane môže správca dane 54 Vo videoškolení Ochrana osobných údajov pre obce od rozoberá lektorka problematiku ochrany osobných údajov v obciach.

57 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená. Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom podľa 2 písm.t),t.j.daňovníkom členského štátu Európskej únie K téme: (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území SR nie je daňovníkom s NDP). T V prípade, ak by daňovníks ODP podával daňové priznanie, vyčísli si základ dane rovnakým spôsobom stanoveným ZDP so sadzbou dane stanovenou v 15 ZDP. Ak by išlo o daňovníka fyzickú osobu, môže uplatniť aj príslušné oslobodenie od dane z príjmov, ak dosahuje príjem z prenájmu podľa 6 ods. 3 ZDP. V prípade daňovníkov členského štátu Európskej únie títo musia vždy podať daňové priznanie na území SR, ak im vznikne povinnosť podľa 32 ZDP, keďže im nebola zabezpečovaná daň, a preto sa nemôže považovať ich daňová povinnosť na území SR za vyrovnanú. Základná zásada pre povinnosť podania daňového priznania podľa 32 ZDP je, že jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Zabezpečenie dane sa vykonáva vo výške 19 % z príjmov vyplácaných daňovníkovi za prenájom, a to platiteľom dane z peňažného plnenia do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane, pričom v tejto lehote je povinný zabezpečenie dane platiteľ aj oznámiť správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Táto sadzba dane však neplatí v prípade, ak je príjem vyplácaný daňovníkom z tzv. nezmluvných štátov, kde sa zvyšuje až na 35 %. Uvedené zvýšenie sadzby dane v tomto prípade bolo zavedené z dôvodu zvýšeného boja vlády proti daňovým únikom s účinnosťou od Podľa 2 písm. x) ZDP daňovníkom z nezmluvných štátov je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý je uverejnený na ( gov.sk/default.aspx?catid=9501). Ministerstvo financií zaradí do zoznamu štát, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní bilaterálne uzatvárané zmluvy v súčasnosti je to len zmluva uzavretá medzi SR a Guernsey Oznámenie č. 6/2016 Z. z., ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školských zariadeniach od vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príklady informačných systémov. 55

58 štát a SR viazaná Multilaterálna zmluva Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (napr. Írsko, Japonsko, Grécko, Francúzsko). V súvislosti s takto zvýšenou sadzbou dane sa pri zabezpečení dane podľa 44 ods. 2 ZDP (rovnako aj pri dani vyberanej zrážkou podľa 43 ZDP) platiteľom dane, upravuje aj rozsah jeho oznamovacej povinnosti určenej v 44 ods. 3 ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia je platiteľ dane povinný nahlasovať správcovi dane pri zabezpečení dane voči daňovníkom s ODP z nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) podrobné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom ak ide o fyzickú osobu, aj meno, priezvisko, adresu TP a dátum narodenia. Vzor tohto oznámenia určilo Finančné riaditeľstvo SR a je zverejnené na ich webovom sídle Rovnaký rozsah údajov musí platiteľ dane oznámiť správcovi dane aj v prípade zrazenia dane alebo zabezpečenia dane voči daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý bude žiadať správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane pre účely aplikácie metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v štáte svojej rezidencie. V nadväznosti na úpravy týkajúce sa úhrad voči daňovníkom z nezmluvných štátov je nastavená aj úprava v 17 ods. 19 písm. e) ZDP, podľa ktorej si daňovník môže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa 16 ods. 1 ZDP vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu až 1. po ich zaplatení a 2. po splnení uvedených oznamovacích povinností ako platiteľa dane voči správcovi dane podľa 43 ods. 11 a 44 ods. 3 ZDP Príjmy zo scudzenia (predaja) nehnuteľností Tento článok zmluvy, väčšinou článok 13 zmlúv, udeľuje zmluvnému štátu neobmedzené právo na zdaňovanie ziskov plynúcich z predaja majetku nerezidentov v dvoch prípadoch: Prvý je, že príjmy z predaja nehnuteľného majetku môžu byť plne zdanené v štáte, kde sa tento majetok nachádza (kde je nehnuteľnosť umiestnená); Druhým prípadom je neobmedzené právo zdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý je využívaný v stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorej nerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja. Príklad č. 30 Pri zmluve uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spôsobom: 56 Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na

59 Téma mesiaca Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb 1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. 2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte. T Uvedenú zásadu na riešenie oprávnenosti štátu na zdanenie príjmov z predaja nehnuteľného majetku a predaja hnuteľného majetku, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkarne, obsahujú všetky z vybraných zmlúv. Tento článok je potrebné využiť v prípade zdanenia príjmov z predaja nehnuteľností a) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, t. j. ide predovšetkým o daňovníka, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, čo je viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, ktorý má umiestnenú predávanú nehnuteľnosť na území štátu, sktorýmmásruzavretúzmluvuozamedzení dvojitého zdanenia; b) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, t. j. daňovníka, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt alebo ktorý sa na území SR obvykle nezdržiava, ktorý má umiestnenú predávanú nehnuteľnosť na území SR. Zmluva o ZDZ len určuje, ktorý zo zmluvných štátov je oprávnený na zdanenie príjmu z predaja nehnuteľnosti. Spôsob určuje každý štát, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Zmluvy o ZDZ určujú práve tú skutočnosť, že príjmy súvisiace Pretože príjem z predaja bude zdanený v zahraničí, ak tak určí zmluva o ZDZ, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si môže zaplatenú daň v zahraničí za tento predaj započítať na úhradu svojej daňovej povinnosti. s nehnuteľnosťami, či už prenájom alebo predaj, sú zdaňované v krajine, kde je umiestnená. Vo väčšine zmlúv je táto zásada určená aj pre prípady, ak je nehnuteľnosť súčasťou podniku. Avšak pri konkrétnom posudzovaní je samozrejme potrebné vychádzať z príslušnej zmluvy o ZDZ. V prípade posudzovania príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou tento si musí uvedený príjem priznať na území SR v rámci svojej celosvetovej daňovej povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že príjem z predaja bude zdanený v zahraničí, ak tak určí zmluva o ZDZ, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si môže zaplatenú daň v zahraničí za tento predaj započítať na úhradu svojej daňovej povinnosti. Má teda právo využiť metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia, a to takú, akú určuje konkrétna zmluva o ZDZ. V prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z predaja nehnuteľností uvedený v 16 ods. 1 písm. f) ZDP, a v tej nadväznosti 44 ods. 2 ZDP. Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: 57

60 Príklad č. 31 Ak má daňovník český rezident, na území SR nehnuteľnosť, ktorú predá, príjem z jej predaja je predmetom dane na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP a daňovník si vyrovná svoju daňovú povinnosť z príjmov z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom daňového priznania. Pri zdanení alebo nezdanení takéhoto príjmu však musíme ešte brať do úvahy, či daňovníkov príjem z predaja nehnuteľnosti nebude na územísr oslobodený od dane z príjmov v súlade so ZDP, a to konkrétne podľa 9ZDP. Ak by mal český daňovník predávanú nehnuteľnosť vo vlastníctve viac ako päť rokov, potom je jeho príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by mal nehnuteľnosť zahrnutú v obchodnom majetku, tak by bol príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od jej vyradenia z obchodného majetku daňovníka. V takomto prípade je síce príjem českého daňovníka predmetom dane na území SR v súlade s 16 ZDP, ale zároveň je tento príjem oslobodený od dane v súlade so ZDP a český daňovník nie je povinný podávať daňové priznanie na území SR z oslobodených príjmov. Sociálna poisťovňa informuje (www. socpoist.sk) Dôchodcovia, neberte si pred Vianocami zbytočné pôžičky Sociálna poisťovňa v predvianočnom období opäť varuje verejnosť pred zvýšenými rizikami nevýhodných pôžičiek. Často sa stáva, že najmä dôchodcovia sa na ne nechajú zlákať a potom ich nedokážu splácať alebo majú problém zabezpečiť si základné životné potreby z dôchodku, ktorý je krátený na základe príkazu exekútora. Exekučné zrážky z dôchodku sú totiž vykonávané ako následok toho, že dôchodca neuhradil dlh voči určitému subjektu. Postup voči dlžníkovi v tomto štádiu, a to aj v prípade, ak ide o dôchodcu, je už v rukách exekútora a nerieši ho Sociálna poisťovňa. Mnohí penzisti si však myslia, že dôchodky exekúciám nepodliehajú. Nie je to však pravda príkaz na exekúciu musí Ing. Miroslava Brnová Sociálna poisťovňa rešpektovať a vykonávať určenú zrážku z dôchodku. Počet exekúcií dôchodkov za uplynulé mesiace pritom opäť stúpol. K 31. októbru 2016 ich Sociálna poisťovňa registruje Pritom ešte ku koncu januára 2016 ich bolo a ku koncu júla Počas tohto roka je to nárast o vyše exekúcií dôchodkov. Jedným z najčastejších dôvodov exekúcií dôchodkov sú práve pôžičky z nebankových subjektov. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje dôchodcov, aby nepodľahli lákavým reklamám, ktoré sú mnohokrát zavádzajúce a mnohým môžu spôsobiť finančné problémy. Dokument bol revidovaný: Videoškolenie Finančná kontrola od je zamerané na praktický výkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajte na

61 Zdaňovanie príležitostných príjmov Pre správne stanovenie daňovej povinnosti je nevyhnutné správne posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy (okrem príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí). Rozhodujúce je posúdenie, či ide o zmluvne dohodnutý príjem. Dňa zverejnila finančná správa stanovisko k zdaňovaniu príležitostných príjmov, ktoré od začiatku vnímam ako sporné. Pre objasnenie, v čom je problém, si dovolím z neho citovať: Ak fyzickej osobe plynie príjem z jej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Ak zmluvne dohodnutý príjem daňovníka nie je príjmom zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu a nie je ani kapitálovým príjmom, zaradí sa tento príjem medzi ostatné príjmy (iné príjmy). Len v prípade, ak fyzickej osobe plynie príjem bez zmluvne dohodnutých podmienok a nejde o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo z použitia umeleckého diela (výkonu) a nejde ani o kapitálový príjem, je možné takýto príjem zaradiť medzi príjem z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba. Je to napr. príjem z príležitostnej činnosti, ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod. Osobne vnímam metodiku na finančnej správe ako pomerne kvalitnú, pretože dať stanovisko k nejakému problému na rozdiel od toho mať názor na nejaký problém spočíva v tom, že nielen poviem, ako by to malo byť, ale aj prečo by to tak malo byť. Pre štátny orgán, ktorým finančná správa je, to platí dvojnásobne, pretože takéto stanoviská sa pretavujú do rozhodnutí a tie musia byť náležite odôvodnené. V tejto súvislosti nech mi je dovolené citovať z rozhodnutia US SR I. ÚS 56/01: DANE A ÚČTOVNÍCTVO Rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať 59 DÚPP 1/2017

62 zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu. nenapadá, výsledky akej činnosti by mohli byť zaradené pod príjem z kapitálového majetku. Dôvody uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa po právoplatnom skončení správneho konania ukladá jeho účastníkovi pokuta za nesplnenie povinnosti uloženej počas jeho trvania, musia byť relevantné a dostatočné nielen vo vzťahu k nesplneniu uloženej povinnosti, ale aj k potrebe sankcionovať týmto spôsobom jej nesplnenie po skončení správneho konania. Dovolím si tvrdiť, že ak by toto stanovisko malo byť prevzaté do odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, tak by to bolo odôvodnenienezrozumiteľnéabolbytodôvodnazrušenie takéhoto rozhodnutia správnym súdom podľa 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z., čo je Správny súdny poriadok; citujem: d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Toto stanovisko je nekorektné z viacerých hľadísk: Toto stanovisko sa snaží ako samozrejmosť podsúvať fakt, že zmluvné vzťahy uzatvárané na základe štandardných zmluvných typov sa nikdy nemôžu zaradiť do iných príjmov ako príjmov zo závislej činnosti 5 ZDP, príjmov z podnikania 6 ZDP, z kapitálového majetku 7 ZDP. Toto ale nezdôvodňuje žiadnym znením relevantného právneho predpisu. Vzhľadom na pomerne špecifický druh príjmov uvedených v 7 ZDP ma celkom dobre Nie každá skutočnosť spôsobuje právne následky a nie každá právna skutočnosť spôsobuje rovnaké právne následky. Právne skutočnosti sa delia na závislé od vôľového ľudského konania a nezávislé. Takže tu máme iba dve ustanovenia, a to 5 ZDP závislá činnosť a 6 ZDP príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a použitia diela a umeleckého výkonu. Vzhľadom na to, že prenájom je od počiatku jasný ako identifikovateľný zmluvný typ, zostávajú nám len príjmy zo závislej činnosti 5 ZDP, prímy z podnikania 6 ZDP, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu ( 6 ods. 1 ZDP, 6 ods. 2 ZDP a 6 ods. 4 ZDP). Ak pôjdeme vo svojich úvahách ďalej, tak činnosti uvedené v 6 ods. 1 a 2 si vyžadujú podnikateľské oprávnenie, čo, samozrejme, nemusí byť vždy živnostenský list ( advokáti, daňoví poradcovia a podobne ) a v 6 ods. 4 teda zmluvy uzatvárané v režime autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z.) sa nehodia na všetky činnosti, ktoré sa bežne vyskytujú, takže v podstate daňový úrad hovorí (aj keď nie priamo), že každá činnosť, na ktorú si nevybavíte živnostenský list, ale osobitné oprávnenie, je v podstate závislá činnosť. To je veľmi sporná argumentácia, aj keď logická závislá činnosť je zdaňovaná v najnevýhodnejšom režime a podlieha odvodom. Pokiaľ vám niekto prekvalifikuje príjem na podnikateľskú činnosť, minimálne vám môžu dať pokutu za oneskorenú registračnú povinnosť. 60 Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvom nového tlačiva platného od nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz aktuálne od Viac na

63 Dane a účtovníctvo Zdaňovanie príležitostných príjmov Príklad: Takže ak mi sused (inak šikovný chlap) bude chcieť nabudúce opraviť v rámci dobrých vzťahov záchod, budem od neho vyžadovať DIČ alebo sa pôjdem prihlásiť do Sociálnej poisťovne, aby som náhodou nedostal pokutu ako nelegálny zamestnávateľ. Ďalšie tvrdenie finančnej správy je tiež viac ako sporné. Citujem:...len v prípade, ak fyzickej osobe plynie príjem bez zmluvne dohodnutých podmienok a nejde o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo z použitia umeleckého diela (výkonu), a nejde ani o kapitálový príjem, je možné takýto príjem zaradiť medzi príjem z príležitostnej činnosti. Toto tvrdenie sa dá vyvrátiť pomerne jednoducho. Toto stanovisko zjavne predpokladá, že zmluva je len vtedy, ak existuje papierová podoba nejakého textu. To je zásadné nepochopenie problematiky. Pre objasnenie troška právnej teórie. Právna skutočnosť je skutočnosť, s ktorou právo spája právne následky. To znamená, že nie každá skutočnosť spôsobuje právne následky a nie každá právna skutočnosť spôsobuje rovnaké právne následky. Právne skutočnosti sa rozdeľujú do dvoch základných skupín. Tou prvou sú právne skutočnosti, ktoré sú závislé od vôľového ľudského konania a tie ďalšie sú od vôľového konania človeka nezávislé. Právne skutočnosti závislé od vôle človeka právne úkony (zmluvy) a protiprávne úkony (delikty) Medzi právne skutočnosti nezávislé od vôle človeka, ktoré tiež nazývame právne udalosti, patria napríklad: narodenie, smrť a plynutie času. Zmluvy ako právne skutočnosti vyžadujú písomnú formu iba vtedy, ak to výslovne zákon upravuje alebo sa na tom účastníci zmluvného vzťahu dohodnú. To znamená, že reálne je ďaleko viac zmlúv uzatváraných neformálne ako formálne. Typický nákup v nákupnom centre je kúpnou zmluvou a napriek tomu o uzatvorení kúpnej zmluvy môžeme hovoriť iba preto, že máme doklad. To znamená, že forma uzatvorenia zmluvy nemá na daňové zatriedenie príjmu vplyv. To však neznamená, že pri neformálne uzatvorenej zmluve nejestvuje žiaden doklad. U vyššie spomínanej kúpnej zmluvy v nákupnom centre je to doklad z pokladne, prípadne záručný list. U zmluvy o dielo je to minimálne objednávka so špecifikáciou diela. Ani v súčasnosti to neznamená, že mám výdavok a voči nemu nejestvuje žiadne reálne preukázateľné plnenie. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba. Je to napr. príjem z príležitostnej činnosti, ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod. D Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym náhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta spoločník verzus konateľ. 61

64 Táto časť stanoviska je len výsledkom toho, že sa k apriórnemu tvrdeniu hľadá, ako to právne zdôvodniť. Hovorí sa, že paragraf je krivý, ale to je samozrejme laický pohľad. Právo je predovšetkým ľudský výtvor a aplikovaný ľuďmi, čím je, samozrejme, aj determinované. Napriek tomu to neznamená, že v právnom štáte je akýkoľvek právny názor v poriadku. Právo totiž nie je iba normatívny systém, ale i hodnotový, ktorý a priori chráni integritu spoločnosti. Preto aj v práve je samozrejme určitý výklad prípustný a určitý nie. Je, samozrejme, ťažké všeobecne hovoriť, čo v konkrétnom prípade je za hranicou. V tomto prípade sa môžeme obrátiť na základné zásady uvedené v Civilnom sporovom poriadku, ktorý hovorí o výklade, ktorý by mal byť v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, mal by rešpektovať požiadavku právnej istoty a hodnoty spoločnosti. Toto sú slová priamo zo zákona, ktoré sa použijú i na správne súdnictvo. Budem citovať: Čl. 2 (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. (3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Čl. 3 (1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. (2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Čl. 4 (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorý upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej 62 Vo videoškolení Obchodovanie so zdaniteľnou zahraničnou osobou definuje lektor zahraničnú osobu na účely DPH. Poukazuje na zmenu v registrácii zahraničných osôb i na zmenu vo väzbe na dodanie tovaru s montážou.

65 Dane a účtovníctvo Zdaňovanie príležitostných príjmov náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Štátne orgány majú takú obrovskú prevahu jednako v silách a prostriedkoch, že ak by ste škrtli hodnotovo orientovaný výklad, tak od začiatku subjekt práva nemá žiadnu šancu. Každý štátny orgán, ktorý bude chcieť odoprieť vaše práva, bude to robiť tak, aby konkrétnym hmotnoprávnym nárokom odňal nástroje procesnej ochrany. Nenadarmo je právo na spravodlivý proces formulované už v 13. storočí ako základná požiadavka Magny charty (1215), aj keď v tomto prípade právo na spravodlivý proces sa týkalo úzkej skupiny ľudí (šľachty). Zároveň to absolútne nerešpektuje právnu úpravu uzatvárania zmlúv, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku v 43 47a a v Obchodnom zákonníku Zmluva sa uzatvára tak, že prebieha návrh na uzatvorenie zmluvy a jeho akceptácia druhou stranou. To znamená, že zmluva ako dvoj a viacstranný právny úkon je vždy podmienená iniciatívou. Ak zoberieme do úvahy príklady zo stanoviska zber lesných plodov a zber papiera ide v konečnom dôsledku o realizáciu kúpnej zmluvy a navyše ide o predaj hnuteľných vecí, ktoré sú od dane oslobodené. Pokosenie trávy zas je zmluvou o dielo, prípadne príkaznou zmluvou. Navyše stanovisko finančnej správy v tomto prípade ignoruje existenciu inominátnych zmlúv, ktoré tak isto je možné uzatvárať a nespadajú pod jednotlivé zmluvné typy uvedené v Občianskom/Obchodnom zákonníku. Návrh nemôže byť odvolaný počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto lehoty, alebo ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa nevyhneme ani definícii závislej práce tak, ako je definovaná v Zákonníku práce 1 ods. 2 Zákonníka práce: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Máme tu znaky: nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Tieto znaky sú pomerne všeobecné, čo má na jednej strane zabrániť, aby sa inak závislá práca dala vykonávať podľa iného režimu na základe nejakého formálneho kritéria, ale na druhej strane sa štátny orgán nevyhne pomerne náročnému skúmaniu ekonomickej podstaty činnosti v tom ktorom prípade. Ak si pozriete definíciu iných zmluvných typov (či už je to zmluva o dielo, príkazná zmluva, mandátna zmluva), vidíte, že niektoré pojmové znaky sú totožné: Podľa pokynov objednávateľa v 537 ods. 3 ObchZ.: Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. D Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (konateľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahy spoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek. 63

66 Podľa pokynov mandanta v 567 ods. 2 ObchZ.: Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Povinnosti príkazníka v 725 OZ: Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu. Osobný výkon práce môže byť dohodnutý aj v iných zmluvných typoch. Konanie V jeho mene Tak i mandatár, ako i príkazník potrebujú na konanie v mene mandanta a príkazcu plnú moc. Vyplýva to z 566 ObchZ, ktorý je pojmovou definíciou mandátnej zmluvy 568 ods. 3 ObchZ: Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Rovnako sa dá vyššie uvedené výkladom odvodiť i z právnej úpravy príkaznej zmluvy. Tam je tiež konanie za iného podmienené vystavením plnej moci. Je teda zrejmé, že to či ide v konkrétnom prípade o závislú, respektíve nezávislú činnosť, bude potrebné posudzovať individuálne. príkazníka v 726 OZ: Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu. Konanie mandatára podľa 568 ObchZ: (1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. Zhotovovanie diela podľa 538 ObchZ: Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. Medzi použiteľné prvky bude potrebné vziať také prvky ako: fakt, či činnosť má samostatne použiteľný výsledok (je asi rozdiel medzi povahou práce čašníka a murára) osobne, fakt, či organizácia pracovného času je na pracovníkovi alebo inej osobe, fakt, či ide o prácu, ktorá si vyžaduje samostatne udeľované oprávnenie (licenciu). Zasa sme tu pri výklade právneho predpisu, ktorý mal zohľadňovať všetky súvislosti daného problému a nie iba izolované javy (systematický výklad zákona), ktorý je aj limitáciou správnej úvahy štátneho orgánu. Rovnakojepotrebnévtejtosúvislostispomenúť základné zásady daňového poriadku 64 Videoškolenie Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti od je orientované na problematiku stavebných prác a prenosu daňovej povinnosti vplyvom významnej zmeny v rámci tzv. tuzemského reverse charge.

67 teda zásadu neformálnosti v 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.: Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt Dane a účtovníctvo Zdaňovanie príležitostných príjmov oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Ako je i z vyššie uvedeného zrejmé, prekvalifikovať je možné len taký úkon, ktorý nemá okrem účelového vylákania daňovej výhody ekonomické opodstatnenie. Zmluvy, ktoré sú uzatvárané ako zmluvy o dielo, príkazné zmluvy a podobne zjavne ekonomický zmysel majú, a teda len pri použití tejto zásady ich nemožno bez ďalšieho prekvalifikovať. JUDr. Samuel Diatka D Sociálna poisťovňa informuje ( Zvýšenie nemocenskej od 1. januára 2017 sa netýka všetkých poberateľov týchto dávok Sociálna poisťovňa upozorňuje, že zmena vo výpočte nemocenských dávok v súvislosti so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu sa týka len tých poistencov, ktorí majú vymeriavací základ (hrubý príjem) eur a viac. Tých, ktorých príjem nedosahuje uvedenú sumu, sa zmena zákona netýka. Zmena sa taktiež nevzťahuje na osoby, ktorým bola nemocenská dávka priznaná ešte v roku 2016 a jej výplata pokračuje v roku 2017, im sa nemocenská dávka neprepočíta. Od sa mení maximálna výška vymeriavacieho základu pre výpočet nemocenských dávok. Na zamyslenie: Do sa nemocenské dávky počítajú z vymeriavacieho základu maximálne zo sumy eur. Od januára 2017 sa maximálny vymeriavací základ pre výpočet nemocenských dávok zvyšuje na sumu eur. Zmena zákona má zvýšiť dávku u tých poistencov, ktorí platia do Sociálnej poisťovne vysoké poistné, ale nemocenské dávky nedostávajú úmerné výške ich odvodu. Zmenou zákona sa čiastočne zníži rozdiel medzi výškou zaplateného poistného a vyplatenou dávkou, keďže denný vymeriavací základ sa už nebude počítať z 1,5-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, ale z 2-násobku. Dokument bol revidovaný: Ak zasejete čestnosť, zožnete dôveru. Ak zasejete dobrotu, zožnete priateľov. Ak zasejete pokoru, zožnete veľkosť a silu. Ak zasejete dobrú a kvalitnú prácu, zožnete úspech. Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy aktuálne od

68 66DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 1/2017 Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov Reklama a propagácia sú v širšom ponímaní chápané ako súčasť marketingu a ďalších podporných prostriedkov predaja. Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. Ak je naplnená definícia daňového výdavku, sú prostriedky vynakladané na reklamu a propagáciu uznané ako daňové výdavky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého predmetu. Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám. Tieto príjmy sa spravidla spájajú so športovými organizáciami a sú u nich zdaniteľnými príjmami. Reklama a propagácia sú jednými z dôležitých činností podnikateľských subjektov, bez ktorých nemožno obstáť v súčasnom trhovo orientovanom konkurenčnom prostredí. Reklamný trh sa stal jedným z najdynamickejších odvetví, v ktorom prebieha ostrý boj o zákazníka a presadenie sa na trhu. Vymedzenie reklamy a propagácie v právnych predpisoch Podľa 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame aozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o reklame ) reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. V zmysle 2 ods. 2 zákona o reklame reklamou nie je: a) označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb, b) označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou, c) označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov), d) zverejnenie výročnej správy o hospodárení, o účtovnej závierke, o audite podniku alebo o iných informáciách o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zákon o reklame vymedzuje v 3 všeobecné požiadavky na reklamu. Osobitným spôsobom je upravená reklama alkoholických výrobkov, tabakových výrobkov, zbraní a streliva, liekov, dojčenských a následných doplnkových prípravkov, energeticky významného výrobku. Na účely televízneho a rozhlasového vysielania je reklama upravená v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii

69 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle 32 ods. 1 tohto zákona je reklamou akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Obdobne ako v zákone o reklame je týmto zákonom obmedzená reklama určitých druhov výrobkov (alkoholické výrobky, zbrane a strelivo, lieky). Rada pre reklamu združuje subjekty, aktívne vstupujúce do procesu marketingovej komunikácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, média, podnikateľské subjekty. Dodržuje sa Etický kódex. v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa. V Slovenskej republike pôsobí Rada pre reklamu ako orgán etickej samoregulácie reklamy, ktorého hlavným cieľom je zabezpečovať a presadzovať, aby sa na území SR šírila čestná, slušná, decentná, legálna a pravdivá reklama. Rada pre reklamu združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú do procesu marketingovej komunikácie asociácie zadávateľov reklamy, reklamné agentúry, médiá, ale aj podnikateľské subjekty využívajúce propagáciu formou reklamy. D Ďalej je v tomto zákone upravený spôsob zaraďovania reklamy do vysielania, časový rozsah reklamy, obmedzenia vysielacieho času, v ktorom môžu byť niektoré reklamy uvádzané. Reklamou sa zaoberá aj Obchodný zákonník, a to vo väzbe na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže medzi podnikateľskými subjektmi. Obchodný zákonník v hlave V v prvej časti definuje nekalú súťaž, ktorej používanie v hospodárskej súťaži zakazuje. Za nekalú súťaž sa považuje aj klamlivá reklama. Podľa 45 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá Propagáciou možno rozumieť šírenie informácií o niečom s cieľom uvedenia predmetu propagácie, ktorým môže byť výrobok, služba, akcia. Propagácia je súčasťou marketingových aktivít podnikateľských subjektov. V zásade existujú dva základné typy propagácie, a to: propagácia nepriama, ktorá smeruje plošne (nie na konkrétneho zákazníka) na cieľovú skupinu potenciálnych zákazníkov. Medzi nepriamu propagáciu sa počítajú rôzne propagačné akcie (napr. prezentácie, semináre, výstavy, letáky, katalógy, prospekty, webové stránky, inzercia); propagácia priama, ktorá smeruje priamo na konkrétneho zákazníka, zvyčajne nadväzuje na nepriamu propagáciu. Medzi priamu propagáciu patrí oslovenie konkrétneho zákazníka listom, letákom, telefonickým hovorom, om. Vo videoškolení Manažment vymáhania pohľadávok: Prevencia pred neplatičmi lektor rozoberá pravidlá pri vstupe do obchodných vzťahov so zákazníkmi a dáva odpoveď na otázku, ako rozvíjať obchod, aby pribúdali dobrí zákazníci. 67

70 Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov ) upravuje reklamu v týchto ustanoveniach: v 19 ods. 2 písm. k), podľa ktorého daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka, v 19 ods. 2 písm. n), podľa ktorého daňovým výdavkom sú aj odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi, v 21 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplýva, že daňovými výdavkami nie sú ani výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom a s osobitnými predpismi, okrem iného aj v rozpore so zákonom o reklame, v 21 ods. 1 písm. h), podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky Výdavky na reklamu ako daňové výdavky Na to, aby výdavky na reklamu mohli byť uznané ako daňové výdavky, musia v prvom rade spĺňať podmienky uvedené vo na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. V tomto ustanovení je súčasne vymedzené, čo sa nepovažuje za reklamný predmet. Propagácia nie je v zákone o dani z príjmov priamo uvádzaná. Skutočnosť, že zákon o reklame niektoré podnikateľskými subjektmi vynakladané výdavky nepovažuje za výdavky na reklamu, neznamená, že by neboli daňovo uznané. Takéto výdavky sa posúdia podľa všeobecnej definície daňového výdavku uvedenej v 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, resp. 19 tohto zákona. Napríklad výdavky súvisiace s označením miesta podnikania obchodným menom nie sú síce výdavkami na reklamu podľa 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, sú však daňovými výdavkami, pretože povinnosť takéhoto označenia vyplýva zo živnostenského zákona (zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Obdobne sa posudzujú výdavky na označenie produktov a ich obalov alebo na uloženie účtovnej závierky a výročnej správy, keďže táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov. V prípade označovania listov, obálok obchodným menom ide o prevádzkové výdavky, ktoré sú súčasťou firemnej kultúry a vchádzajú do základu dane v súlade s účtovníctvom. všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenejv 2písm.i)zákonaodani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je 68 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

71 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa 6 ods. 11 zákona. Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňovník preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdavku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Výdavok (náklad) musí byť správne zaúčtovaný v súlade s postupmi účtovania alebo zaevidovaný v daňovej evidencii vedenej podľa 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Súčasne nemôže ísť o výdavok vzťahujúci sa k zakázanej reklame v zmysle zákona o reklame alebo ku klamlivej reklame v zmysle Obchodného zákonníka. Zákon o dani z príjmov z hľadiska uznateľnosti daňového výdavku na reklamu v 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje, aby výdavok (náklad): bol vynaložený s cieľom prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov, súvisel s činnosťou daňovníka, bol vynaložený so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Výkonom samotnej reklamy nie je priamo dosahovaný príjem, ale očakáva sa, že náklady vynaložené na reklamnú činnosť sa vrátia v budúcich príjmoch dosahovaných z činnosti daňovníka. Výška výdavkov (nákladov) na reklamu nie je, s výnimkou reklamných predmetov, zákonom o dani z príjmov limitovaná. Zákon o dani z príjmov nevymedzuje ani formy reklamy. V praxi sa využívajú najmä tieto formy: grafická reklama prostredníctvom inzerátov v novinách a časopisoch, reklamných plagátov, transparentov, prospektov, katalógov, obrazová a zvuková reklama v elektronických médiách, najmä rozhlasové a televízne reklamné šoty, reklamné akcie, ako sú prednášky, predvádzanie výrobkov, reklamné filmy, reklamné, predajné a žrebovacie akcie, reklamné súťaže, vystavovanie výrobkov na veľtrhoch, výstavách, poskytovanie vzoriek, ochutnávky výrobkov, poskytnutie výhier do reklamných, predajných súťaží a do žrebovacích akcií, poskytovanie reklamných predmetov, nosiče reklamných nápisov. Výdavky na reklamu vynaložené v súlade s 2 písm. i) as 19ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov možno daňovo uplatniť v plnej výške aj v prípade, že daňovník vykáže daňovú stratu. Pri uplatňovaní výdavkov na reklamu ako daňových výdavkov je potrebné súčasne rešpektovať všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane. V zmysle 2 písm. j) zákona o dani z príjmov je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. D Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

72 V zmysle 17 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza: u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia. V zmysle 37 ods. 15 Opatrenia MF SR č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len Opatrenie MF SR č / ), sa náklady na reklamu neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť. V zmysle 56 ods. 6 Opatrenia MF SR č / sa náklady na reklamu a propagáciu časovo nerozlišujú, ale účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služby vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú. Príklad č. 1 Spoločnosť zaoberajúca sa predajom výrobkov vydala katalóg produktov na sezónu 2016/2017. Na propagáciu výrobkov si dala vyrobiť reklamný spot a objednala reklamu v médiách, ktorá bude vysielaná v období od októbra 2016 do februára Ako bude o uvedených skutočnostiach účtovať? O všetkých výdavkoch na katalóg, reklamný spot a vysielací čas bude spoločnosť v podvojnom účtovníctve účtovať ako o nákladoch na hospodársku činnosť na účte 518 Ostatné služby. Faktúru za výrobu katalógu a výrobu reklamného spotu zaúčtuje do nákladov jednorazovo. Faktúru za vysielací čas musí časovo rozlíšiť prostredníctvom účtu 381 Náklady budúcich období. Príklad č. 2 Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou nábytku sa zúčastnila vo februári 2016 na veľtrhu nábytkárskych výrobkov, kde predvádzala svoje výrobky. V tej súvislosti má zaúčtované náklady: prenájom plochy faktúra od organizátora z decembra 2015 na sumu eur, uhradená do konca roku 2015, za služby poskytnuté organizátorom veľtrhu (energie, internet) faktúra z marca 2016 na sumu 200 eur, za zhotovenie prospektov z januára 2016 na sumu 100 eur. Všetky uvedené výdavky možno považovať za výdavky na reklamu, ktoré sú v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami. Výdavok za prenájom plochy uhradený vopred sa musí časovo rozlíšiť v súlade s účtovnými predpismi a zahrnie sa do daňových výdavkov v tom účtovnom období, ktorého sa týka. Predpokladáme, že zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Potom ide v danom prípade o daňový výdavok roku Výdavok na prenájom hmotného majetku je v súlade s 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane po zaplatení. Pretože bol tento výdavok zaplatený do konca roka 2016 (v danom prípade už v roku 2015), je aj táto podmienka pre uznanie daňového výdavku splnená. 70 Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk.

73 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov V rámci veľtrhu boli rozdávané reklamné predmety do 17 eur za kus (šiltovky, perá, kľúčenky) v hodnote 180 eur. Tento výdavok je uznaným daňovým výdavkom v súlade s 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Pri osobných rokovaniach s obchodnými partnermi boli vynaložené výdavky na občerstvenie v úhrnnej výške 75 eur. Náklady na tento účel sú považované za výdavky na reprezentáciu, ktoré v súlade s 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami. S účasťou na veľtrhu sú spojené aj pracovné cesty zamestnancov, ktorí poskytovali informácie a predvádzali výrobky. Zamestnancom z vyúčtovania pracovných ciest vyplynuli náhrady vo výške 80 eur. Tieto výdavky sa posúdia ako daňové výdavky v súlade s 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Účtovanie: D Č. Text účtovného prípadu Suma v MD D Rok Faktúra za prenájom plochy Úhrada faktúry Rok Zúčtovanie nákladov za prenájom Faktúra za služby Úhrada faktúry Faktúra za prospekty Úhrada faktúry Poskytnuté reklamné predmety Výdavky v hotovosti na občerstvenie Záväzok voči zamestnancom z cestovných náhrad Výplata cestovných náhrad z pokladnice Použité účty: 112 Materiál na sklade, 211 Pokladnica, 221 Bankové účty, 321 Dodávatelia, 333 Ostatné záväzky voči zamestnancom, 381 Náklady budúcich období, 501 Spotreba materiálu, 512 Cestovné, 513 Náklady na reprezentáciu, 518 Ostatné služby Príklad č. 3 Výrobca mliečnych produktov zorganizoval v obchodnom centre ochutnávku nových druhov jogurtov. Pri realizácii akcie mu vznikli náklady: na prenájom priestoru 250 eur, na spotrebu vlastných výrobkov 500 eur, na hostesky 100 eur. Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk. 71

74 Všetky náklady súvisiace s ochutnávkou výrobkov sú pre spoločnosť v plnej výške uznaným daňovým výdavkom v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. V prípade nájomného sa daňový výdavok uzná za predpokladu, že do konca zdaňovacieho obdobia bol aj uhradený. Účtovanie: Č. Text účtovného prípadu Suma v MD D 1. Faktúra za prenájom Úhrada faktúry Faktúra za hostesky Úhrada faktúry Vyskladnenie vlastných výrobkov Použité účty: 123 Výrobky, 221 Bankové účty, 321 Dodávatelia, 518 Ostatné služby, 613 Zmena stavu výrobkov Poznámka: Pretože článok je zameraný na posúdenie výdavkov na reklamu z hľadiska zákona o dani z príjmov, v príkladoch kvôli zjednodušeniu abstrahujeme od uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Príklad č. 4 Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa predajom kávy zorganizovala pre verejnosť reklamnú súťaž, v rámci ktorej v prípade zakúpenia tovaru nad určitú sumu je kupujúci zaradený do zlosovania o vecné ceny. Budú výdavky so zakúpením cien uznaným daňovým výdavkom spoločnosti? Výdavky na obstaranie cien do reklamnej súťaže spĺňajú podmienky výdavkov na reklamu a budú uznané v spoločnosti vo výdavkoch v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov v zaúčtovanej výške bez ohľadu na to, či spoločnosť vykáže za toto zdaňovacie obdobie kladný základ dane alebo daňovú stratu. V prípade cien a výhier vyplácaných fyzickým osobám je potrebné zaoberať sa z daňového hľadiska aj zdaniteľnosťou prijatých cien a výhier týmito osobami. V súlade s 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú prijaté ceny alebo výhry napr. aj z reklamných súťaží a žrebovaní oslobodené od dane do výšky 350 eur za cenu alebo výhru. Do základu dane fyzickej osoby sa zahrnú príjmy presahujúce uvedenú sumu. Peňažné výhry zdaňuje organizátor súťaže zrážkovou daňou [ 43 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov], povinnosť zdanenia nepeňažnej výhry je na výhercovi, ktorý zdaniteľný príjem uvádza v daňovom priznaní ako príjem podľa 8 ods. 1 písm. i) zákona, pričom organizátor súťaže alebo žrebovania je povinný mu hodnotu výhry oznámiť. Príklad č. 5 Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou zdravotníckych prístrojov zorganizovala odbornú konferenciu spojenú s prezentáciou výrobkov firmy, na ktorú boli pozvaní zástupcovia odberateľov. Okrem 72 Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na

75 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov odbornej časti bol súčasťou konferencie aj spoločenský večer s programom a občerstvením. Ako má spoločnosť posúdiť z daňového hľadiska jednotlivé náklady, ktoré jej s touto akciou vznikli? Náklady na prenájom prednáškovej miestnosti a služby s tým súvisiace budú uznanými daňovými výdavkami v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Náklady na spoločenský večer prenájom sály, odmena moderátora, účinkujúcich umelcov, občerstvenie nie sú uznanými daňovými výdavkami v zmysle 21 ods. 1 písm. h) zákona. Príklad č. 6 Obchod s parfumériou uskutoční reklamnú akciu na podporu predaja svojho tovaru. V rámci akcie poskytuje pri nákupe nad určitú hodnotu svojim zákazníkomjednorazové vzorky nových produktov, ktoré má v ponuke. Reklamné podujatia predstavujú jednu z foriem podpory predaja výrobkov, ktorej účelom je informovanie zákazníkov s cieľom získania potenciálnych zákazníkov. Náklady na obstaranie jednorazových vzoriek možno považovať za daňovo uznané výdavky na reklamu v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Reklamné predmety Zákon o dani z príjmov sa osobitne venuje reklamným predmetom, ktoré považuje za reprezentačné výdavky. Výdavky na reprezentáciu sa všeobecne neuznávajú ako daňové výdavky. Uznaným daňovým výdavkom sú však reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden takýto predmet. Zákon o dani z príjmov nevyžaduje, aby tieto predmety boli označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Zákon tiež priamo neuvádza, či hodnota 17 eur sa rozumie s daňou z pridanej hodnoty. V zmysle 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH ) bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu, a teda nepodlieha zdaneniu. Ak by však hodnota reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane za predmet, považovalo by sa jeho bezodplatné odovzdanie za dodanie tovaru za protihodnotu podľa 2 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty a podliehalo by zdaneniu. Ak bol uvedený reklamný predmet nadobudnutý od platiteľa dane z pridanej hodnoty, celkové plnenie sa skladá zo základu dane, dane z pridanej hodnoty a celkovej sumy vrátane dane z pridanej hodnoty. Vo všeobecnosti vzniká platiteľovi dane z pridanej hodnoty pri nákupe reklamných predmetov, ktoré sú následne bezodplatne dodané, nárok na odpočítanie DPH bez ohľadu na ich hodnotu. V tom prípade sa na účely zákona o dani z príjmov posudzuje hranica 17 eur bez DPH. Existuje však výnimka, keď v zmysle 49 ods. 3 zákona o DPH platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie DPH z reklamných predmetov, ak ich použil na podporu činnosti, ktorá je od dane oslobodená; v takom prípade daň z pridanej hodnoty bude zvyšovať hodnotu reklamného predmetu. U neplatiteľa dane D Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk. 73

76 z pridanej hodnoty, vzhľadom na to, že nemá pri nákupe týchto predmetov nárok na odpočítanie DPH, sa sumou 17 eur rozumie suma vrátane dane z pridanej hodnoty. Forma reklamných predmetov nie je v zákone o dani z príjmov špecifikovaná. Zákon len uvádza niektoré reklamné predmety, na obstaranie ktorých výdavky buď vôbec neuznáva ako daňové výdavky, alebo uznáva len s určitými obmedzeniami. V praxi sú reklamnými predmetmi napr. perá, peňaženky, diáre, kalendáre, zapaľovače, dáždniky, šatky, notesy, prívesky na kľúče a pod. Za reklamný predmet sa nepovažujú: darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky, alkoholické nápoje. Výnimka je u výrobcov tabakových výrobkov a výrobcov alkoholických nápojov, ak je výroba tabakových výrobkov a alkoholických nápojov hlavným predmetom ich činnosti. U týchto výrobcov sa aj tabakový výrobok alebo alkoholický nápoj považujú za reklamný predmet a ak sú v hodnote do 17 eur za 1 predmet, výdavok vynaložený na tento reklamný predmet je považovaný za daňový výdavok. U daňovníkov, u ktorých výroba tabakových Príklad č. 7 Darčeková reklamná poukážka nie je považovaná za reklamný predmet z dôvodu, nemá úžitkovú hodnotu. Jej poskytnutím daňovník dáva k dispozícii finančné prostriedky na nákup tovaru alebo služieb. výrobkov a alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, nie je možné tabakové výrobky a alkoholické nápoje ani v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednotlivý predmet považovať za reklamný predmet zahrnovaný do základu dane. Za reklamný predmet je považované aj víno, pričom u daňovníkov, u ktorých je výroba vína hlavným predmetom ich činnosti, sa víno ako reklamný predmet do limitu 17 eur uznáva ako daňový výdavok bez obmedzenia. U daňovníkov, u ktorých nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať výdavky (náklady) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Pri pojme víno sa zákon o dani z príjmov odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Darčeková reklamná poukážka nie je považovaná za reklamný predmet z dôvodu, že nemá úžitkovú hodnotu, ale je platobným prostriedkom. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, len dáva k dispozícii finančné prostriedky vo výške uvedenej na poukážke na nákup tovaru alebo služieb. Obchodná spoločnosť, ktorá nie je výrobcom vína, zaúčtovala do nákladov ako reklamné predmety: 50 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 25 eur, v nákladoch je zaúčtované eur, 100 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 15 eur, v nákladoch je zaúčtované eur. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala na riadku 301 základ dane eur. 74 Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

77 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov Ako sa premietnu uvedené skutočnosti v daňovom priznaní právnickej osoby? Z uvedených zúčtovaných nákladov možno ako daňový výdavok uznať ako reklamný predmet len víno, u ktorého hodnota jednej fľaše je 15 eur, avšak v celkovej výške najviac 5 % zo základu dane. Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 25 eur, nespĺňa kritérium reklamného predmetu. Zaúčtovaný náklad eur sa uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia na r. 130 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby a predtým na r. 6 v pomocnej tabuľke A v III. časti tlačiva. Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 15 eur, spĺňa kritérium reklamného predmetu, v základe dane sa však uznáva v limitovej výške 5 % zo základu dane. V danom prípade 5 % zo základu dane je suma eur ( x 5 %). Suma reklamných predmetov prevyšujúca uvedený limit 275 eur ( ) sa uvedie ako položka zvyšujúca základ dane na riadku 304 tlačiva priznania. Poznámka: Pretože v súčasnosti je k dispozícii len tlačivo používané pri podávaní daňových priznaní právnických osôb, ak posledný deň lehoty na podanie pripadol na obdobie po , uvádzame čísla riadkov z tohto tlačiva označeného MF/017084/ Príklad č. 8 Podnikajúca fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá nie je výrobcom vína, uhradila výdavky na reklamné predmety: 10 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 25 eur, spolu je uhradené 250 eur, 20 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 15 eur, spolu je uhradené 300 eur. Ako má uvedené skutočnosti premietnuť v peňažnom denníku a v daňovom priznaní? Z uvedených výdavkov možno ako daňový výdavok uznať ako reklamný predmet len víno, u ktorého hodnota jednej fľaše je 15 eur, avšak v celkovej výške najviac 5 % zo základu dane. Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 25 eur, nespĺňa kritérium reklamného predmetu. Výdavok sa uvedie v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (250 eur). Predpokladáme, že z jednoduchého účtovníctva vykáže daňovník príjmy eur a výdavky eur, ktoré uvedie v daňovom priznaní fyzickej osoby typu B v tabuľke č. 1 (VI. oddiel) na 2. riadku a tiež na riadkoch č. 37 a 38. Na r. 39 uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami ako základ dane vo výške eur. Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 15 eur, spĺňa kritérium reklamného predmetu. V peňažnom denníku sa uvedie ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov suma 300 eur. V základe dane sa však uznáva v limitovej výške 5 % zo základu dane. V danom prípade 5 % zo základu dane je suma 175 eur (3 500 x 5 %). Suma reklamných predmetov prevyšujúca uvedený limit 125 eur ( ) sa uvedie ako položka zvyšujúca základ dane na riadku 41 tlačiva priznania. V tomto prípade sa úprava nevykoná v peňažnom denníku, ale v daňovom priznaní. D Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo. 75

78 Poznámka: Pretože je k dispozícii len tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ B používané pri podávaní daňových priznaní, ak posledný deň lehoty na podanie pripadol na obdobie po , uvádzame čísla riadkov z tohto tlačiva označeného MF/017080/ Príklad č. 9 Obchodná spoločnosť, ktorá nie je výrobcom vína, nakúpila víno v hodnote eur (100 fliaš po 15 eur), ktoré poskytuje svojim obchodným partnerom ako reklamný predmet. Za rok 2016 vykáže daňovú stratu. Je možné uhradený výdavok zahrnutý v účtovných nákladoch spoločnosti uznať ako daňový výdavok? Hodnota jednej fľaše vína nepresahuje sumu 17 eur, preto je možné víno považovať za reklamný predmet. Keďže nejde o výrobcu vína, v daňových výdavkoch by bolo možné uznať len výdavok do výšky limitu, a to do výšky 5 % zo základu dane. Z dôvodu, že spoločnosť nedosiahla základ dane, nie je možné považovať zaúčtovaný náklad na víno za daňový výdavok. Spoločnosť v daňovom priznaní uvedie sumu eur ako položku zvyšujúcu základ dane. Príklad č. 10 Fyzická osoba podnikateľ nakúpila s cieľom poskytovania reklamných predmetov svojim zákazníkom 50 ks zapaľovačov v hodnote 16 eur za kus. U iného dodávateľa si obstarala označenie týchto predmetov svojím obchodným menom. Za túto službu zaplatila na základe faktúry dodávateľa 90 eur. Rozpočítanímna počet kusov pripadá na kus reklamného predmetu z tejto faktúry suma 1,80 eura. Hodnota jedného reklamného predmetu tak prekročila limitovanú sumu 17 eur. Podnikateľ nemôže uvedené výdavky uplatniť ako daňové výdavky v zmysle 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Ak tento daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, uvedie oba druhy výdavkov v peňažnom denníku do výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov. Ak tento daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, oba druhy zaúčtované do nákladov ovplyvnili výsledok hospodárenia. V daňovom priznaní fyzickej osoby sa výsledok hospodárenia uvedie na r. 39 (ak je kladný), resp. 40 (ak je záporný). Suma zvyšujúcej položky sa uvedie na riadku 41. Poznámka: Uvádzané riadky zodpovedajú tlačivu použitému za zdaňovacie obdobie roku 2015, vydanému MF SR pod č / Nosiče reklám Zákon o dani z príjmov v 19 ods. 2 písm. n) umožňuje uplatniť do daňových výdavkov aj daňové odpisy majetku, ktorý je vo vlastníctve daňovníka, ale nie je ním priamo využívaný, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka 76 Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

79 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý. Musí ísť pritom o majetok, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi. V praxi je obyčajne poskytnutie tohto majetku podmienené odberom Príklad č. 11 tovaru, služieb alebo výrobkov za dohodnutých podmienok. V tomto ustanovení ide o odpisy majetku nosiča reklamy, ak vstupná cena tohto majetku prevyšuje sumu eur a ide o odpisovaný hmotný majetok. D Výrobca piva poskytuje na podporu predaja piva svojim odberateľom reštauráciám a hotelom zariadenie na čapovanie piva so vstupnou cenou eur. V písomnej zmluve sa predajca piva zaviaže využívať zariadenie len na čapovanie piva tohto výrobcu a ročne odobrať dohodnuté množstvo piva. Pri nesplnení dohodnutých podmienok má výrobca piva právo odobrať zariadenie tomuto predajcovi. Výrobca piva zaradí zariadenie v roku odovzdania predajcovi do hmotného majetku a odpisuje ho. Toto výčapné zariadenie nie je priamo využívané výrobcom piva, ale slúži na podporu predaja jeho produkcie, pričom súčasne slúži aj na zvýšenie tržieb predajcu. Odpisy zariadenia sú u výrobcu piva uznaným daňovým výdavkom v súlade s 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Ak ide o nosiče reklamy so vstupnou cenou eur a menej, výdavok na ich obstaranie je uznaným daňovým výdavkom daňovníka, ktorý ho poskytol inému daňovníkovi na využitie, a to ako výdavok na reklamu v súlade s 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Predpokladom uznania daňového výdavku je, že nosič reklamy: má úžitkovú hodnotu, je označený logom, reklamným nápisom poskytovateľa trvalým spôsobom, jeho funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, nosič aj po poskytnutí inému zostáva vo vlastníctve poskytovateľa, na základe písomnej zmluvy je poskytnutý inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie a zvýšenie príjmov obidvoch daňovníkov, za jeho poskytnutie sa zvyčajne vyžaduje plnenie napr. odber výrobkov poskytovateľa v dohodnutom množstve. Príklad č. 12 Značkový výrobca kávy poskytol prevádzkovateľovi kaviarne zdarma šálky na kávu a tanieriky označené ochrannou známkou výrobcu. V písomnej zmluve sa majiteľ kaviarne zaviazal odoberať mesačne dohodnuté množstvo kávy tohto značkového výrobcu. Výrobca kávy si výdavky na obstaranie týchto predmetov uplatní ako daňové výdavky na reklamu v súlade s 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup k všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google Play. 77

80 Príklad č. 13 Výrobca nealkoholických nápojov poskytuje svojim odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia so vstupnou cenou eur za kus. V písomnej zmluve sa predajca zaviazal využívať zariadenie na chladenie nealkoholických nápojov výrobcu a zároveň ročne odobrať dohodnuté množstvá nápojov tohto výrobcu. Tento výrobca dodáva svojim predajcom aj stoly a stoličky z umelej hmoty označené logom výrobcu a taktiež takto označené slnečníky a obrúsky. Výrobca zaradí chladiaci box do 2. odpisovej skupiny a daňové odpisy si uplatní ako daňový výdavok v súlade s 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Výdavky na obstaranie ostatných predmetov, ktoré nie sú hmotným majetkom odpisovaným, si uplatní ako daňové výdavky na reklamu v súlade s účtovníctvom na základe 19 ods. 2 písm. k) zákona. Príjmy z reklamy Príjmy z reklamy sú zdaniteľnými príjmami u dodávateľa reklamy. Uvedené platí aj u daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, a to vymedzených v 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V zmysle 2 písm. h) zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. V súlade s 12 ods. 2 tohto zákona predmetom dane daňovníkov vymedzených v 12 ods. 3 zákona sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. V súlade s 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené Dosiahnutie príjmu z reklamy zakladá u daňovníkov nezriadených na podnikanie povinnosť podať daňové priznanie. Tento príjem je predmetom dane. Povinnosť vzniká bez ohľadu na výšku príjmu. príjmy daňovníkov uvedených v 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až f) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa 43. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že aj u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú príjmy z reklám zdaniteľnými príjmami. Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie na účtovné a daňové účely rozlišujú príjmy a výdavky zo zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti. Príjmy z reklám sú zdaniteľnými príjmami uvedených daňovníkov aj v prípade, ak im tieto príjmy plynú v súvislosti s činnosťou, na ktorej účel vznikli alebo je ich základnou 78 Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov od rozoberá zmeny v uvedenom zákone.

81 Dane a účtovníctvo Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov činnosťou. Daňovými výdavkami k príjmom z reklamy sú hlavne výdavky na jej zhotovenie, umiestnenie a šírenie. V zmysle 41 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník v lehote podľa 49. Z povinnosti podať daňové priznanie existujú určité výnimky týkajúce sa daňovníkov, ktorí nie sú založení Príklad č. 14 alebo zriadení na podnikanie, napr. aj občianskych združení, ktoré sú uvedené v 41 ods. 1 tohto zákona. Dosiahnutie príjmu z reklamy zakladá u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie povinnosť podať daňové priznanie, keďže tento príjem je predmetom dane a nie je od dane oslobodený. Táto povinnosť vzniká bez ohľadu na výšku príjmu. D Lyžiarsky oddiel, ktorý je občianskym združením (dodávateľ reklamy), má podpísanú zmluvu o zabezpečení reklamy a propagácie s podnikateľským subjektom (objednávateľ reklamy). V zmluve sa oddiel zaviazal zabezpečiť reklamu a propagáciu objednávateľa, jeho loga, obchodného mena, obchodnej značky, prípadne iného reklamného odkazu formou zverejnenia (našitím, nalepením, vytlačením, prípadne inou vhodnou formou akceptovanou objednávateľom) na výstroji a zariadeniach, čo zabezpečí klub u externých dodávateľov počas dohodnutého obdobia za dohodnutú cenu. U podnikateľského subjektu objednávateľa reklamy je dohodnutá suma za predmet reklamy uznaným daňovým výdavkom podľa 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. U lyžiarskeho oddielu dodávateľa reklamy je prijatá suma za predmet reklamy zdaniteľným príjmom. Ako výdavok k tomuto príjmu môže lyžiarsky oddiel uplatniť len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie tohto príjmu z reklamy, čo v danom prípade môže byť faktúra od externej firmy, ktorá zabezpečí napr. výrobu a našitie reklamného odkazu na výstroji. Na zamyslenie: Ing. Martina Oravcová Ak seba nevnímaš ako víťaza, nemôžeš podávať výkon víťaza. Zig Ziglar Marketing sa dá naučiť za deň. Žiaľ trvá celý život, kým ho naozaj zvládnete. Phillip Kotler Keď chcete očariť ľudí, vašim cieľom nemôže byť zarobiť na nich peniaze alebo dosiahnuť, aby urobili to, čo chcete ale naplniť ich veľkou radosťou. Guy Kawasaki Skutočne šťastní ľudia sú len tí, ktorí hľadali a našli spôsob, ako môžu slúžiť. Albert Schweitzer Ak sa práve tebe zdá niečo neprekonateľné, z toho ešte neusudzuj, že je to nad ľudské možnosti, ale ak nájdeš niečo človeku primerané a možné, pokladaj to za dosiahnuteľné aj pre seba. Marcus Aurelius Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahraničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincov a vysielanie zamestnancov. 79

82 80PRÁVO V PODNIKANÍ DÚPP 1/2017 Novela Obchodného zákonníka od Novela Obchodného zákonníka publikovaná v Zbierke zákonov pod č. 389/2015 Z. z. nadobúda účinnosť k Táto novela je pomerne rozsiahla a dotýka sa nasledovných oblastí: upravuje nový zmluvný typ zmluvu o výkone práv spojených s účasťou na spoločnosti, zavádza nový typ kapitálovej obchodnej spoločnosti jednoduchú spoločnosť na akcie, v rámci novej obchodnej spoločnosti na akcie novo upravuje práva spojené s akciou ako cenným papierom. Predtým, ako sa pustíme do samotného výkladu novely zákona, si musíme ujasniť ekonomický účel toho, prečo sa v podstate používajú obchodné spoločnosti ako právnické osoby na podnikanie napriek tomu, že je to administratívne náročnejšie. Právnická osoba má odlišnú právnu subjektivitu od spoločníka (akcionára), čím umožňuje oddeliť osobný život od podnikateľských aktivít. Právnická osoba (podľa typu) zodpovedá za záväzky sama a spoločníci v kapitálových spoločnostiach neručia za záväzky spoločnosti (a ak áno, tak len obmedzene, pozri s. r. o.). Výhoda spočíva v daňovej oblasti i keď po zavedení dane z dividend táto výhoda bude čiastočne eliminovaná. Nevýhoda podnikania ako právnickej osoby je pomerne náročná administratíva a v neposlednom rade zosúladenie záujmov viacerých spoločníkov, ktorí môžu mať na otázky obchodného vedenia spoločnosti rozdielne predstavy. Zásadná nevýhoda pre spoločníka spočíva v tom, že účasť v spoločnosti sa nedá ukončiť zo dňa na deň, ale iba spôsobom predpísaným zákonom. V tomto istú flexibilitu poskytuje akciová spoločnosť, ale iba pri verejne obchodovateľných akciách je takýto proces relatívne bezproblémový. Inak môže byť veľký problém zbaviť sa akcií za predpokladu, že chceme dosiahnuť primeranú cenu. Ďalší problém spojený s podnikaním obchodnej spoločnosti je financovanie jej činnosti. To, že základné imanie spoločnosti tvorí financie potrebné na chod spoločnosti, je čistá fikcia a prostriedky, ktoré sú ako minimálne predpísané zákonom (pri s. r. o eur a pri a. s eur ), jednoducho na seriózne podnikanie nestačia. Ak budeme zamestnávať jedného človeka za minimálnu mzdu, mzdové náklady spoľahlivo prevýšia eur ročne nerátajúc na to ďalšie náklady. V podstate sú na výber dva zdroje externého financovania vklad nového spoločníka/ akcionára, ktorým sa však môžu zmeniť vnútorné pomery v spoločnosti, alebo externé financovanie cestou úveru či už spoločníka, alebo banky. Tu je problém, pretože zákaz nízkej kapitalizácie a transferové oceňovanie môžu mimoriadne skomplikovať externé financovanie zo strany spoločníkov. Banka zas nebude mať ochotu financovať firmy bez dostatočnej histórie. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bola prijatá novela Obchodného zákonníka, ktorá rieši jednak legálnu možnosť úpravy vzťahov medzi spoločníkmi (akcionármi) na strane jednej a na strane druhej zabezpečuje nové

83 Právo v podnikaní Novela Obchodného zákonníka od spôsoby financovania spoločnosti, kedy v novoupravenej jednoduchej spoločnosti na akcie zavádza možnosť akcií s rôznymi právami, ktorá sa dá efektívne uplatniť spôsobom, kedy akcionár, ktorý kúpi takéto akcie spoločnosti, bude mať síce vo finančnom vyjadrení väčšinu, ale nemusí to automaticky znamenať ovládnutie spoločnosti ako takej, čo nemusí byť pre pôvodných akcionárov (spoločníkov) želateľný stav. Základná úprava JSA (jednoduchá spoločnosť na akcie) je síce podľa názvu i množstva legislatívnych odkazov klonom akciovej spoločnosti, ktorá je upravenáv g,alejejprávna úprava je v pomere špeciality k právnej Základné imanie Zatiaľ čo pri a. s. musí byť základné imanie minimálne eur, pri jednoduchej spoločnosti na akcie postačuje 1 euro. Hodnota jednotlivej akcie môže byť i v eurocentoch. Aj keď ja osobne považujem základné imanie ako garanciu solventnosti spoločnosti za iluzórnu hodnotu, nech by bolo v akejkoľvek výške, hodnota 1 euro Zakladateľská zmluva Jej náležitosti sú pri JSA podobné, ale predsa len odlišné, keďže JSA sa nemôže založiť na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií. Zároveň už v zakladateľskej listine sa reflektuje odlišná koncepcia orgánov spoločnosti. Súčasťou zakladateľskej listiny musia byť už stanovy spoločnosti a nestačí len ich návrh. Je to dané tým, že JSA si môže množstvo vecí upraviť odlišne práve Zároveň však osoba v postavení finančného investora bude mať postavenie vlastníka (a nie iba externého subjektu) a teda na ochranu svojich záujmov bude mať oveľa výhodnejšie postavenie ako externý veriteľ, ktorý sa o finančnej situácii dozvie v podstate až z účtovnej závierky a výročnej správy, a to i za predpokladu, že neobsahuje vedome nepresné údaje. úprave akciovej spoločnosti a preto je voči nej lex specialis. Navyše právna úprava aj umožňuje odlišnú úpravu práv jednotlivých akcionárov. znamená, že spoločnosť by bola predlžená už pri svojom vzniku. Len náklady na zápis spoločnosti do obchodného registra sú niekoľko stonásobne vyššie ako 1 euro. Samozrejme akcionári môžu poskytnúť prostriedky spoločnosti aj inak, ale tu zas narazia na inštitút spoločnosti v kríze a zákaz nízkej kapitalizácie. Osobne to vnímam len ako zvýšenie flexibility... v stanovách. Je to v podstate obdoba 171 a 172 OBCHZ, ktoré sa vzťahujú na založenie akciovej spoločnosti bez výzvy na upisovanie akcií. Významným prvkom pri celkovej úprave JSA je fakt, že akcie majú len formu akcií na meno (nie akcií na doručiteľa) a môžu byť len v podobe zaknihovaných akcií. P Vo videoškolení Príprava a vyhodnotenie verejného obstarávania ako na to s novým zákonom Ing. Dagmar Melotíková rozoberá tému, ako pripraviť a vyhodnotiť verejné obstarávanie podľa nového zákona o verejnom obstarávaní. 81

84 Tým v podstate odpadá JSA vedenie zoznamu akcionárov, čo nahrádza záznam v stredisku cenných papierov. Vzniká otázka, či bude akcia JSA schopná prijatia na regulovaný trh s cennými papiermi. Domnievam sa, že za určitých okolností áno, ale vzhľadom na zásadne odlišnú Akcionárska zmluva Akcionárska zmluva nie je úplne presné pomenovanie, ale bolo použité, aby sa to neplietlo s pojmom spoločenská zmluva, ktorá je odlišným inštitútom. úpravu práv spojených s akciami JSA si to celkom dobre neviem predstaviť. Táto otázka bude musieť byť riešená až v praxi, ale z viacerých dôvodov sa domnievam, že je dôležitá. Jednoduchá spoločnosť na akcie bude môcť zmeniť právnu formu len na akciovú spoločnosť. To potom môže byť nápomocné v kritických situáciách, keď napríklad jeden spoločník tvrdí, že od neho nemožno spravodlivo požadovať zotrvanie v spoločnosti. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že uzatvoriť takúto dohodu je možné vo všetkých obchodných spoločnostiach, ale vzhľadom na právnu úpravu to najväčšiu logiku dáva práve v akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie. Je pravdou, že spoločnosť sa zakladá spoločenskou zmluvou, respektíve zakladateľskou zmluvou, kde sa výslovne môžu ustanoviť výhody poskytované osobám, ktoré sa podieľali na zakladaní spoločnosti, ale takáto zakladateľská listina, respektíve spoločenská zmluva je založená v zbierke listín, preto je verejne dostupná. Navyše každá zmena takéhoto dokumentu je pomerne náročným procesom. To isté sa dá povedať aj o stanovách spoločnosti. V konkrétnom prípade môže byť v súlade so záujmom spoločníkov upraviť si konkrétne vzťahy v rámci spoločnosti i spôsobom formálnejším. Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú povinne zverejňované, pre účely registrácie tohto práva sa požaduje potvrdenie o obsahu zmluvy, ktorou sa zakladá právo pridať sa k prevodu akcií. Potvrdenie musí byť v písomnej forme. To sa najčastejšie stáva, ak dôjde k sporom ohľadne obchodného vedenia spoločnosti. Tieto zmluvy doteraz neboli riadne upravené ani v súčasnej dobe, pretože síce Obchodný zákonník pozná pojem ovládajúcej a ovládanej osoby ( 66a OBCHZ) i konanie v zhode ( 66b OBCHZ) a dokonca zakazuje dohody ( 186a OBCHZ), ktorými sa akcionár zaväzuje voči spoločnosti alebo niektorému z jej orgánov, alebo členovi jej orgánov: a) dodržovať pri hlasovaní pokyny spoločnosti alebo niektorého z jej orgánov o tom, ako má hlasovať, b) hlasovať za návrhy predkladané orgánmi spoločnosti alebo c) uplatniť hlasovacie právo určitým spôsobom alebo nehlasovať ako protiplnenie za výhody poskytnuté spoločnosťou. Mimo týchto ustanovení nebol dostatočný rámec pre takého dohody vytvorený. 82 Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legislatívne zmeny v mzdovej učtárni k s Jozefom Mihálom sa dozviete všetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/2017.

85 Právo v podnikaní Novela Obchodného zákonníka od Takéto dohody, aj keď sa uzatvárali, mohli byť uzatvorené iba ako nepomenované zmluvy a boli by vždy absolútnymi obchodmi ( 261 ods. 6 OBCHZ). Súdy však nemuseli takéto dohody vždy akceptovať. Preto sa do Obchodného zákonníka zakotvil 66c OBCHZ, ktorý dáva rámec takýmto dohodám, ktoré upravujú: a) spôsob a podmienky výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti, b) spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti, c) podmienky a rozsah účasti na zmenách základného imania a d) vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom účasti na spoločnosti. Rozpor rozhodnutia orgánu spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi nespôsobuje jeho neplatnosť. V súvislosti s týmito dohodami je potrebné spomenúť i fakt, že novela výslovne zakotvila v jednoduchej spoločnosti na akcie tri práva, ktoré sa vyskytovali v zahraničných právnych úpravách. A to: právo pridať sa k prevodu akcií 220x (tag-along), právo požadovať prevod akcií 220y (drag-along), právo požadovať nadobudnutie akcií 220z (shootout). Tieto práva sú spojené s jednoduchou spoločnosťou na akcie. Dohodnuté mohli byť aj dosiaľ ako nepomenované zmluvy v akciovej spoločnosti, ale len v jednoduchej spoločnosti na akcie budú môcť byť dohodnuté ako Novela zakotvila v jednoduchej spoločnosti na akcie tri práva, ktoré sa vyskytovali v zahraničných právnych úpravách. Len tu budú môcť byť dohodnuté ako registrované práva. registrované práva (to znamená viazané na akciu a nie na akcionára). Čo to v podstate znamená: Právo pridať sa k prevodu akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) previesť svoje akcie zároveň s akciami iného akcionára (povinný). ( 220x ods.1) Právu pridať sa k prevodu akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že pri prevode svojich akcií na základe zmluvy umožní zároveň previesť akcie oprávneného na tretiu osobu za rovnakých podmienok. ( 220x ods. 2) V praxi sa toto právo môže využívať v spoločnostiach, do ktorých vstúpil investor s cieľom zhodnotenia svojich peňazí. Takýto investor spravidla v určitom čase zo spoločnosti vystúpi a je schopný dohodnúť lepšie podmienky predaja svojich akcií ako minoritný akcionár. Toto právo teda oprávňuje menšinových vlastníkov podieľať sa na prevode akcií za rovnakých podmienok. Toto právo bolo možné dohodnúť ako nepomenovaný kontrakt aj podľa súčasnej právnej úpravy, ale výslovným zakotvením tohto práva dáva väčšiu právnu istotu pre účastníkov právnych vzťahov. Len pri jednoduchej spoločnosti na akcie je ho však možné zriadiť ako registrované, čiže viaznuce na akcii s účinkami obdobnými ako vecné právo. Toto je uľahčené i tým, že akcie jednoduchej spoločnosti na akcie je možné vydať len v dematerializovanej podobe teda ako zaknihované. P Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili sme Daňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovnakým programom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon. 83

86 Právo požadovať prevod akcií Právo požadovať prevod akcií je v podstate zrkadlovo obrátené právo pridať sa k prevodu akcií. Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) požadovať od iného akcionára (povinný), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie. ( 220y ods. 1) Právu požadovať prevod akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že zároveň s prevodom akcií oprávneného na základe zmluvy prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok. ( 220y ods. 2) V praxi sa toto právo bude využívať v prípade finančného investora, ktorý bude zamýšľať prevod svojich podielov na spoločnosť a tento prevod môže zatraktívniť tým, že spolu so svojím podielom môže kupujúcemu zaručiť, že nadobudne celý podiel na spoločnosti. Rovnako aj toto právo je možné dohodnúť i pred účinnosťou zákona i v iných typoch spoločností, ale len v jednoduchej spoločnosti na akcie ho bude možné dohodnúť ako registrované právo, teda inými slovami právo viazané na akciu a teda s obdobnými účinkami ako vecné právo Právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout) Právo požadovať nadobudnutie akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) určiť cenu jednej akcie a žiadať od iného akcionára (povinný), aby na neho previedol akcie za takto určenú cenu. Za oprávneného sa považuje akcionár, ktorý ako prvý doručí svoj návrh s určením ceny za jednu akciu inému akcionárovi. Ak povinný predložený návrh oprávneného neprijme v lehote a spôsobom určeným v akcionárskej zmluve, platí, že je za rovnakých podmienok povinný nadobudnúť akcie od oprávneného. Právo požadovať nadobudnutie akcií je v podstate poistka voči patovej situácii v spoločnosti, kde sa pri rovnosti hlasov v určitej pre spoločnosť kľúčovej problematike nedosiahne zhoda a v dôsledku toho sa chod spoločnosti zablokuje. Vychádza sa z toho, že žiadny spoločník by nemal blokovať chod spoločnosti ako nástroj nátlaku na dosiahnutie svojho cieľa. Aby bola poistka voči zneužitiu tohto práva, tak platí, že ten, kto dal ponuku, je povinný v prípade jej neakceptácie previesť svoje akcie na druhého za rovnakých podmienok, ako sám navrhol. Z toho dôvodu pri šikanóznej ponuke by na ňu doplatil ten, kto by ju dal. Podrobné podmienky uplatnenia tohto práva môžu upraviť procedúru, ktorá bude predchádzať uplatneniu tohto práva. Podľa známych materiálov väčšinou je presne zadefinované, v prípade akej opakovanej nezhody sa takéto právo uplatní a prípadne sa upravuje aj určitá procedúra mediácie pred aplikáciou tohto práva. Toto právo sa nemusí uplatniť na všetky podiely ako celok, ale len napríklad na ich časť, čo postačuje na zmenu pomeru hlasovacích práv. Toto právo môže pôsobiť ako prevencia sporov medzi spoločníkmi, pretože málokto bude riskovať stratu podielu na fungujúcej spoločnosti takýmto drakonickým spôsobom. 84 Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od rozoberie zmeny v legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti.

87 Právo v podnikaní Novela Obchodného zákonníka od Právna úprava akcií v jednoduchej spoločnosti na akcie Táto právna úprava je relatívne komplexná, ale domnievame sa, že sa primerane použijú tie inštitúty akciovej spoločnosti, voči ktorým nie je právna úprava jednoduchej spoločnosti na akcie lex specialis. Jednou z kľúčových zmien v právnej úprave jednoduchej spoločnosti na akcie je práve právna úprava akcií. Tieto môžu byť vydané len ako zaknihované a môžu znieť len na meno. c) rozsahu práva na poskytovanie informácií o spoločnosti. Naproti tomu akcia v klasickej akciovej spoločnosti môže byť vydaná ako kmeňová (teda bez obmedzenia hlasovacích práv), prioritná (s obmedzením hlasovacích práv), ale s prednostným právom na dividendu. P Základným rozdielom medzi klasickými akciami je to, že práva spojené s akciami môžu byť určené odlišne pre rôzne druhy akcií, a to v podstate ľubovoľne. Rozdiely môžu spočívať v rozdielnom podiele na zisku, likvidačnom zostatku i práve na informáciách o záležitostiach spoločnosti. Osobitné práva spojené s akciami môžu spočívať v: a) rozsahu nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov; rozsah nároku môže byť určený najmä ako pevný, prednostný, podriadený (väčšie, menšie), b) počte hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného imania (väčší/ menší), Prioritné akcie nemôžu tvoriť viac ako polovicu základného imania spoločnosti. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že klasická akciová spoločnosť môže vydať aj takzvané prioritné dlhopisy, s ktorými síce nie je spojené hlasovacie právo, ale je s nimi spojené právo na výmenu za akcie spoločnosti, ak sa zároveň rozhodne o podmienenom zvýšení základného imania. Toto v konečnom dôsledku povedie k zmene vlastníckych pomerov v spoločnosti, a preto sa tento inštitút hodí len pre spoločnosti s vysokým základným imaním, kde prípadná suma, ktorá bude takto konvertovaná na akcie, nepovedie k podstatným zmenám vo vlastníckej štruktúre, respektíve takýto efekt je zamýšľaný. Upisovanie a nadobúdanie vlastných akcií JSA Ďalšou významnou zmenou oproti klasickej akciovej spoločnosti je možnosť upisovania akcií jednoduchou spoločnosťou na akcie. V zásade platí, že akciová spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné akcie, respektíve len v prípade veľmi konkrétnych podmienok, akými je napríklad zníženie základného imania, respektíve upisovanie zamestnaneckých akcií. Aby sme si to vysvetlili, sú dva spôsoby nadobúdania vlastníctva originárne a odvodené. Akciová spoločnosť nemôže v zásade upisovať svoje vlastné akcie nikdy a v žiadnom prípade inými slovami nemôže splatiť emisný kurz akcií vrátane emisného ážia pri vydaní nových vlastných akcií zo zdrojov spoločnosti. Pokiaľ by nejaká osoba V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na 85

88 konala vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, tak v tomto prípade platí, že akcie upísala vo vlastnom mene a je povinná splatiť ich emisný kurz vrátane emisného ážia z vlastných zdrojov. Zakladatelia spoločnosti alebo v prípade zvýšenia základného imania členovia predstavenstva sú povinní spoločne a nerozdielne splatiť emisný kurz akcií, ktoré boli upísané v rozpore s vyššie uvedeným, a ručia spoločne a nerozdielne za splatenie emisného kurzu akcií osobami, ktoré upísali akcie vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti ( 161 OBCHZ). Tohto ručenia sa zbavia len za predpokladu, že preukážu, že nemohli vedieť o týchto skutočnostiach a keďže sú povinní konať s odbornou starostlivosťou, tak to preukazovanie bude veľmi problematické. Za obmedzených podmienok môžu nadobúdať do majetku už vydané akcie, to je takzvané odvodené nadobudnutie vlastníckeho práva, odvodené preto, lebo vlastnícke právo prechádza z jedného vlastníka na druhého, pričom pri originárnom nadobúda vlastnícke právo vlastník k veci, ktorá ešte vlastníka nemala (napríklad pri upísaní nových akcií tieto ešte nemajú vlastníka, lebo ešte nie sú upísané). Tieto podmienky sú nasledovné ( 161a OBCHZ): nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť vlastné akcie nadobudnúť, najmä najvyšší počet akcií, ktoré môže spoločnosť nadobudnúť, lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, a pri odplatnom nadobudnutí akcií najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú môže spoločnosť akcie nadobudnúť, nadobudnutím akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom ( 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona, emisný kurz nadobúdaných akcií je úplne splatený, spoločnosti hrozí značná a bezprostredná škoda, účelom nadobudnutia je prevod na zamestnancov spoločnosti. Takto nadobudnuté akcie musia byť prevedené na zamestnancov spoločnosti do 12 mesiacov od ich nadobudnutia spoločnosťou. Okrem toho môže akciová spoločnosť nadobúdať vlastné akcie pri splnení podmienok podľa 161b OBCHZ: a) v súlade s týmto zákonom a stanovami znižuje základné imanie alebo b) vstupuje ako právny nástupca do všetkých práv a povinností osoby, ktorá bola majiteľom týchto akcií, alebo c) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla na základe povinnosti ustanovenej v zákone alebo na základe rozhodnutia súdu o ochrane menšinových akcionárov, alebo d) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a spoločnosť ich nadobúda bezodplatne, alebo e) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úplne splatený a ktoré spoločnosť 86 Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na

89 Právo v podnikaní Novela Obchodného zákonníka od nadobudla v dražbe v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, ktorým spoločnosť vymáhala pohľadávky voči majiteľovi akcií, alebo f) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudla podľa 177 ods. 5 OBCHZ (pri vylúčení akcionára pre omeškanie so splatením akcií). Uvoľnenie možnosti upisovania vlastných akcií spoločnosťou Čo sa týka upisovania akcií jednoduchej spoločnosti na akcie, táto svoje vlastné akcie upisovať môže na rozdiel od klasickej akciovej spoločnosti, ale len za predpokladu, že budú splnené kumulatívne nasledovné podmienky: ( 220r) a) upisovanie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré zároveň určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť akcie vytvárajúce jej základné imanie upísať, najmä najvyššiu menovitú hodnotu akcií, ktoré môže spoločnosť upísať, a lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie upísať, tá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, b) akcie sú určené na prevod na zamestnancov spoločnosti a na iné fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva; akcie upísané spoločnosťou sa musia previesť do piatich rokov od ich upísania spoločnosťou, c) upísaním akcií neklesne vlastné imanie spoločnosti pod hodnotu základného imania spolu s rezervným fondom Akcie upísané spoločnosťou môžu byť prevedené na iné osoby len za kúpnu cenu vo výške ich menovitej hodnoty, spolu s emisným ážiom a s výhradou vlastníctva v prospech spoločnosti. ( 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou povinne podľa zákona, zníženú o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona a d) súčet ich menovitých hodnôt nepresiahne 20 % základného imania spoločnosti. Inými slovami, upísať vlastné akcie je prípustné len za predpokladu, že budú prevedené na zamestnancov spoločnosti (respektíve osoby, ktoré na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného oprávnenia), ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva;... Vzhľadom na to, že doba prevedenia na tieto skupiny osôb je až 5 rokov, jedinými efektívnymi podmienkami na obmedzenie upisovania vlastných akcií jednoduchou spoločnosťou na akcie je obmedzenie 20 % základného imania spoločnosti, a to že vlastné imanie spolu s rezervným fondom a ostatnými povinne vytváranými fondmi neklesne pod hodnou základného imania. P Nadobúdanie vlastných akcií jednoduchou spoločnosťou na akcie Ako už bolo vyššie uvedené, akciová spoločnosť môže nadobúdať už upísané akcie ( 161a a 161b OBCHZ). Právna úprava jednoduchej spoločnosti na akcie nemá Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá dané pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na 87

90 osobitnú úpravu, ktorá by bola analogická tejto právnej úprave. Jediným výslovným obmedzením nadobúdania vlastných akcií je v JSA 220o OBCHZ: Právo akcionára požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou nemožno vykonať, ak: a) vlastné imanie spoločnosti by v dôsledku odkúpenia akcií bolo nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom ( 217), prípadne ďalšími fondmi vytváranými spoločnosťou, ktoré sa podľa zákona alebo stanov nesmú použiť na plnenie akcionárom, znížená o hodnotu nesplateného základného imania, ak táto hodnota ešte nie je zahrnutá v aktívach uvedených v súvahe podľa osobitného zákona, b) spoločnosť je v kríze, úpadku alebo v dôsledku odkúpenia akcií by sa do krízy alebo úpadku dostala, c) spoločnosť by v dôsledku odkúpenia akcií nemala aspoň jedného akcionára. Vyvoláva u mňa isté pochybnosti, či aplikácia tohto ustanovenia vylučuje kompletnú aplikáciu 161a a 161b OBCHZ. Ustanovenie, ktoré rieši nadobudnutie vlastných akcií JSA, súvisí s právom akcionára na odkúpenie akcií s vylúčenou prevoditeľnosťou. Vylúčená prevoditeľnosť akcií je novinkou právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie. V klasickej akciovej spoločnosti ju stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno ( 156 ods. 9). Obmedzenia prevoditeľnosti akcií jestvujú aj v a. s. i JSA s tým, že v prípade nesúhlasu je dotknutý akcionár oprávnený požadovať odkúpenie akcií spoločnosťou ( 156 ods. 9 OBCHZ, 220m, 220l OBCHZ). Rozdiely sú v tom, že zatiaľ čo 156 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. odkazuje pri určení primeranej sumy na 218j ods. 4 OBCHZ, čiže za primeranú hodnotu považuje: a) najvyššie protiplnenie poskytnuté jednotlivým oprávneným akcionárom za rovnakú akciu, b) hodnota čistého obchodného imania pripadajúca na jednu akciu, stanovená podľa poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej pred vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností zvýšená o hodnotu nehmotného majetku nevykazovaného v súvahe vyčíslenú nezávislým expertom, c) priemerný kurz akcií spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu, dosiahnutý na burze cenných papierov za posledných 12 mesiacov pred uložením návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností do zbierky listín. Tak pri právnej úprave JSA to síce musí byť primeraná cena, ale spôsob určia stanovy. To môže viesť k zaujímavým situáciám, ak budeme uvažovať, že predmety práv duševného vlastníctva budú často súčasťou takejto spoločnosti. Orgány jednoduchej spoločnosti na akcie Orgány JSA sú upravené pomerne stručne, preto sa domnievame, že bude nielen možné, ale i potrebné použiť ustanovenia o orgánoch akciovej spoločnosti tam, kde právna úprava ani spoločenská zmluva, respektíve stanovy tento problém neriešia. V zákone to síce nenájdeme výslovne takto vyjadrené, ale vo viacerých ustanoveniach 88 Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT, sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na

91 Právo v podnikaní Novela Obchodného zákonníka od týkajúcich sa JSA nájdeme odkazy na primerané použitie, respektíve nepoužitie ustanovení týkajúcich sa akciovej spoločnosti. Pomerne stručná právna úprava orgánov JSA však dáva veľkú a podľa názoru autora až priveľkú voľnosť pri úprave vnútorných vzťahov v spoločnostiach. Právna úprava obchodných spoločností je totiž do veľkej miery kogentná. Valné zhromaždenie Napriek pomerne stručnej úprave valného zhromaždenia, kde je v podstate upravené len hlasovanie kvalifikovanou väčšinou o vybraných otázkach spoločnosti vrátane výslovných modifikácií postupu pri zvýšení a znížení základného imania JSA, je táto úprava riziková, pretože, ako bolo vyššie uvedené v JSA, je možné rôznym druhom akcií priznať rôzne práva aodchylneodzákona tak upraviť nárok na podiel na zisku, likvidačnom zostatku, informáciách o stave spoločnosti a ešte i odchylne právo na upisovanie nových akcií, takže kombináciou týchto ustanovení je v podstate možné eliminovať menšinových akcionárov aj v rozpore s ustanovením Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú klasickej akciovej spoločnosti. Okrem toho je pomerne komplexne upravené písomné hlasovanie. V podstate zákon kvalifikovanú 2/3 väčšinu všetkých akcionárov (nielen prítomných) vyžaduje pri: zmene práv spojených s niektorým druhom akcií, obmedzení prevoditeľnosti akcií. 2/3 kvalifikovanú väčšinu prítomných akcionárov vyžaduje pri: Zásadné zmeny v orgánoch spoločnosti v podstate spočívajú v troch veciach: pomerne stručná úprava valného zhromaždenia, úplne odlišná úprava predstavenstva akciovej spoločnosti, dozorná rada nie je obligatórny orgán JSA. zmene stanov, zvýšení základného imania, znížení základného imania, poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania podľa 210 (zvýšenie základného imania predstavenstvom), prioritných dlhopisoch alebo vymeniteľných dlhopisoch, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy. Osobitne je upravené hlasovanie pri zvýšení základného imania, kedy má JSA dve základné možnosti: ísť klasicky podľa 202 ods. 1 OBCHZ a teda vyžaduje sa 2/3 väčšina prítomných akcionárov a každého druhu akcií, ktorých sa to týka (z logiky pojmu sa týka akcionárov všetkých druhov akcií), v stanovách určiť odchylný postup a v takom prípade stačí aj kvalifikovaná 2/3 väčšina hlasov všetkých akcionárov (netreba hlasovať podľa jednotlivých druhov akcií). Presne rovnaký prístup sa aplikuje pri znižovaní základného imania, teda ak sa JSA rozhodne a v stanovách to upraví, stačí na prijatie rozhodnutia kvalifikovaná P Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na 89

92 2/3 väčšina hlasov všetkých akcionárov (netreba hlasovať podľa jednotlivých druhov akcií). Aj tu zákon opakuje princíp, že upisovať akcie (a teda ani zvyšovať základné imanie) nie je na základe verejnej výzvy možné. Predstavenstvo V JSA sa neaplikuje právna úprava 191 OBCHZ, ktorý upravuje právomoci štatutárneho orgánu akciovej spoločnosti s tým, že vypustenie tohto ustanovenia z právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie umožňuje v akcionárskej zmluve v úvodzovkách prekopať celú úpravu predstavenstva, či už tým, že na čele akciovej spoločnosti bude jeden človek a nie kolektívny orgán, alebo tým, že jednotliví členovia predstavenstva budú mať odlišné právomoci. Vypustenie 191 OBCHZ z právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie sa zároveň vypúšťa ako zákonný predpoklad, že interné obmedzenie konania členov predstavenstva nie je účinné voči tretím osobám. To je veľmi významný zásah do právnej istoty externých subjektov, ale má to logiku. Ak sa niekto vzdá akcionárskych práv v rozsahu, v ktorom to umožňuje právna úprava jednoduchej spoločnosti na akcie, nejaké poistky si bude chcieť nechať. Spôsob konania sa bude Vypustenie 191 OBCHZ z právnej úpravy jednoduchej spoločnosti na akcie zároveň vypúšťa predpoklad, že interné obmedzenie konania členov predstavenstva nie je účinné voči tretím osobám. síce zapisovať do obchodného registra, len som si nie celkom istý, ako sa bude toto riešiť. Vzhľadom na novosť tejto právnej úpravy riešenia ukáže až aplikačná prax. Je potrebné poznamenať, že na členov predstavenstva sa nebude obligatórne vzťahovať zákaz konkurencie. To však nie je celkom pravda, pretože tento sa len modifikoval na informačnú povinnosť uvedenú v 220zd OBCHZ a ako pozornejšiemu čitateľovi neušlo, tak právna úprava predstavenstva je úplne odlišná od právnej úpravy predstavenstva akciovej spoločnosti. Dá sa teda povedať, že spoločnosť sa v akcionárskej zmluve podľa 66c OBCHZ, respektíve v zakladateľskej zmluve, respektíve v stanovách môže s touto otázkou vyrovnať odlišne. Bude to pravdepodobne súvisieť stým,žeosoby,ktoré vlastnia práva duševného vlastníctva a na spoločnosť ich neprevedú, ale len poskytnú licenciu na ich použitie, nebudú mať záujem na likvidácii svojho podnikania. Dozorná rada Obligatórnym orgánom JSA už nie je dozorná rada, s čím súvisí i vypustenie časti ustanovení týkajúcich sa rozhodovania dozornej rady, respektíve informačných povinností z právnej úpravy JSA. Dozorná rada však zriadená byť môže a nič spoločnosti nebráni ju zriadiť a dať jej adekvátne právomoci. S tým súvisí i vylúčenie voľby zamestnancov spoločnosti do dozornej rady. JUDr. Samuel Diatka 90 Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedy môžete posielať newslettre. Viac na

93 Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom Vo všeobecnosti ukladanie sankcií súvisí s porušením právnych predpisov, ktoré má charakter správneho deliktu, za ktorý správca dane uloží sankciu vo forme pokuty alebo úroku z omeškania, v závislosti od toho, či ide o správny delikt peňažného alebo nepeňažného charakteru. Článok je zameraný na ukladanie sankcií za porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len zákon o účtovníctve alebo z. Účt. ), ktorého dodržiavanie správca dane zisťuje a preveruje pri daňovej kontrole. I. Všeobecná informácia o pokute a spôsob zistenia porušení v oblasti účtovníctva Správny delikt možno chápať ako protiprávne konanie, ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá z hľadiska účtovníctva je účtovnou jednotkou, dopustí porušenia zákona o účtovníctve. Dodržiavanie zákona o účtovníctve preveruje správca dane, ktorým je daňový úrad, daňovou kontrolou. Daňová kontrola je jedným z množstva úkonov správcu dane, ktoré upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok ) a umožňuje vykonávať daňovú kontrolu v oblasti daní, ako aj v oblasti účtovníctva. Podľa 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov; týmto osobitným zákonom je aj zákon o účtovníctve. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, je zameraná na určitý druh dane a určité zdaňovacie obdobie s cieľom preveriť alebo zistiť všetky skutočnosti a okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následne správnu výšku daňovej povinnosti. PRÁVO V PODNIKANÍ Kontrola dodržiavania zákona o účtovníctve bezprostredne súvisí s kontrolou dodržiavania zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ) a nie je efektívne, aby správca dane kontroly dvoch právnych predpisov, ktoré navzájom bezprostredne súvisia, vykonával jednotlivo. Je to z dôvodu, že pri zisťovaní základu dane podľa 17 ZDP daňovník vychádza z účtovníctva, na základe ktorého vykazuje výsledok hospodárenia spôsobom podľa toho v akej sústave účtovníctva, ktoré upravuje z. Účt., účtovná jednotka účtuje. To znamená, že správca dane pri kontrole dane z príjmov najprv vykoná kontrolu správnosti vedenia účtovníctva nadväzne na zákon o účtovníctve a Postupy účtovania, a to s cieľom správneho vykázania výsledku hospodárenia alebo správneho vyčíslenia rozdielu medzi príjmami a výdavkami a následne vykonáva kontrolu dodržiavania ustanovení ZDP s vplyvom na základ dane a vyčíslenie správnej daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie. Podľa zaužívanej praxe, správca dane vykonáva kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 91 DÚPP 1/2017

94 súbežne s kontrolou dodržiavania zákona o dani z príjmov. Správca dane však môže vykonať daňovú kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve aj samostatne bez začatia daňovej kontroly ZDP. Vykonanie kontroly dodržiavania zákona o účtovníctve je správca dane oprávnený podľa 38 ods. 4 zákona o účtovníctve, na vykonanie ktorej sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Poznamenávame však, že z praktického hľadiska a aj z hľadiska efektivity výkonu správcu dane ako aj z hľadiska zaťaženosti daňového subjektu je efektívne, aby tieto dve kontroly správca dane vykonával súbežne na základe jedného oznámenia o začatí daňovej kontroly. Správca dane je tiež oprávnený rozšíriť začatú daňovú kontrolu aj o inú daň alebo iné účtovné obdobie alebo iné zdaňovacie obdobie; túto skutočnosť správca dane podľa 46 ods. 4 daňového poriadku písomne bez zbytočného odkladu (t. j. ihneď) oznámi kontrolovanému daňovému subjektu (účtovnej jednotke). Pri daňovej kontrole dodržiavania zákona o účtovníctve sa postupuje podľa 44 až 47 daňového poriadku, na ktorú sa vzťahuje tiež zákonná ročná lehota ustanovená v 46 ods. 10 daňového poriadku. Daňová kontrola podľa zákona o účtovníctve je ukončená dňom doručenia protokolu podľa 46 ods. 9 daňového poriadku. Doručenie protokolu je úkonom smerujúcim na vyrubenie dane, ktorým sa predlžuje lehota na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane podľa 69 ods. 2 daňového poriadku. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Môže byť podaný najneskôr do 3 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa preskúma. Daňový poriadok sa podľa 38 ods. 4 zákona o účtovníctve primerane vzťahuje aj na konanie o uložení pokuty, ak jej uloženie vyplynulo z výsledku zistení kontroly dodržiavania zákona o účtovníctve, ako aj na jej vymáhanie a na podanie opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Správca dane spolu s doručením protokolu doručí účtovnej jednotke aj oznámenie o začatí konania o uložení pokuty, v ktorom uvedie, že sa podľa 58 daňového poriadku začína daňové konanie o uložení pokuty podľa 38 ods. 2 zákona o účtovníctve. Vzhľadom na to, že daňový poriadok sa procesne vzťahuje na celý proces uloženia pokuty za zistené porušenia zákona o účtovníctve, správca dane uloží pokutu rozhodnutím, ktorévydápodľa 63daňového poriadku. Účtovná jednotka môže proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok, napr. odvolanie. Včas podané odvolanie má podľa 72 ods. 7 daňového poriadku odkladný účinok, čo znamená, že účtovná jednotka nemá povinnosť pokutu zaplatiť, jej zaplatenie sa odkladá až do vydania právoplatného rozhodnutia o odvolaní. Účtovná jednotka je oprávnená podať aj ďalšie opravné prostriedky, ako je podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo o odvolacieho konania podľa 77 daňového poriadku alebo podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa 75 daňového poriadku. Rovnako sa daňový poriadok vzťahuje aj na vymáhanie uloženej pokuty za účtovníctvo, t. j. na celý proces od začatia konania o uložení pokuty až po jej zaplatenie alebo jej vymáhanie v rámci exekučného konania. 92 Ing. Vladimír Ozimý vo videoškolení Finančný prenájom (daňovo-účtovný aspekt) rozoberá problematiku: venuje sa právnemu hľadisku zmluvy o finančnom prenájme, daňovému hľadisku a účtovnému hľadisku finančného prenájmu.

95 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom II. Účtovníctvo účtovnej jednotky ako zdroj účtovných informácií Účtovníctvo účtovnej jednotky je zdrojom účtovných informácií, ktoré využíva účtovná jednotka pre internú potrebu, ale slúžia aj pre externých používateľov, ako sú verejné inštitúcie, napr. štatistický úrad, ktorému účtovná jednotka predkladá podrobnejšie informácie zamerané na posúdenie pre nich potrebných ukazovateľov; v rámci obchodno-záväzkových vzťahov podnikatelia môžu využívať aj verejne dostupné účtovné informácie účtovných jednotiek z registra účtovných závierok zverejňované na web stránke Základom účtovníctva je vypracovanie a následne spracovanie účtovných záznamov preukazujúcich skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva a následne vykonanie účtovných zápisov v účtovných knihách, ktorých výsledkom je zostavenie účtovnej závierky podľa 17 a 17a zákona o účtovníctve. Účtovným záznamom sa podľa 31 zákona o účtovníctve rozumie údaj, poskytujúci informáciu o predmete účtovníctva a spôsobe jeho vedenia. Účtovný záznam musí byť podľa 32 zákona o účtovníctve preukázateľný v takom rozsahu, aby dokladovo a obsahovo preukazoval skutočnosť, ktorá nastala a je predmetom účtovníctva. Za účtovný záznam možno považovať napr. uzatvorené zmluvy, súdne a iné rozhodnutia, faktúry, bankové výpisy a iné účtovné záznamy. Spracovanie účtovných záznamov si vytvára každá účtovná jednotka sama v závislosti od vykonávanej činnosti a technického spracovania. Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu jej zostavenia. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, zrozumiteľné a spoľahlivé. Účtovný zápis je úkon, ktorý podľa 11 zákona o účtovníctve sa zaznamenáva v účtovných knihách účtovným spôsobom podľa 12 a 15 z. Účt. Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vykonávajú podľa zásady dokladovosti, t. j. vykonávajú sa len na základe účtovného dokladu. Účtovným dokladom je podľa 10 zákona o účtovníctve preukázateľný účtovný záznam ako je napr. dodávateľská faktúra vrátane dodacieho listu a pod; účtovným záznamom pri tvorbe účtovného dokladu v oblasti mzdových nákladov môžu byť mzdové listy zamestnancov, kniha dochádzky zamestnancov, hlásenia do poisťovní, hlásenia správcovi dane. Účtovný doklad dokladuje skutočnosť, ktorá je predmetom účtovania, obsahuje aj slovné a číselné označenie účtovného dokladu a poskytuje aj informáciu, na ktorých účtoch sa vykonali účtovné zápisy v účtovných knihách a podpisové záznamy zodpovedných osôb za účtovný prípad a za jeho zaúčtovanie a dátum vyhotovenia účtovného dokladu a dátum uskutočnenia účtovného prípadu. Súčasný rozvoj automatického spracovania účtovníctva zabezpečuje prepojenie jednotlivých účtovných záznamov účtovnej jednotky a účtovných zápisov v účtovných knihách a ich účtovanie na jednotlivých účtoch vyplývajú priamo z programového vybavenia, ktoré na vedenie účtovníctva používa účtovná jednotka. P Videoškolenie Stavebné práce a kedy sa nás týka prenos daňovej povinnosti s Ing. Zuzanou Uríkovou je zamerané na problematiku stavebných prác a obsahuje množstvo praktických príkladov. 93

96 Účtovná dokumentácia ( z. Účt.) účtovnej jednotky predstavuje súhrn všetkých účtovných záznamov, na základe ktorých účtovná jednotka vykonala účtovné zápisy, spôsob ich vykonania, výstupy z účtovných kníh tak, aby bola splnená požiadavka preukázateľnosti účtovného záznamu podľa zákona o účtovníctve, pričom nie je dôležité, v akej je forme, či v listinnej alebo technickej forme. Používateľom účtovníctva účtovnej jednotky je aj správca dane, ktorý účtovníctvo účtovnej jednotky využíva s cieľom kontroly dodržiavania zákona o účtovníctve ako aj hmotnoprávnych daňových predpisov a aj na zistenie ekonomickej stability, prípadne rizika podnikania a aj na plnenie daňových povinností tejto účtovnej jednotky. Pri daňovej kontrole správca dane preveruje správnosť a pravdivosť účtovných údajov v účtovnej závierke nadväzne na daňové povinnosti a aj na plnenie iných povinností vyplývajúcich z právnych predpisov. Ak zistené porušenie pri kontrole dodržiavania zákona o účtovníctve má charakter správneho deliktu, správca dane uloží účtovnej jednotke pokutu. III. Správne delikty podľa zákona o účtovníctve, za ktoré správca dane uloží pokutu Vychádzajúc z dôvodovej správy k problematike ukladania pokuty za porušenia zákona o účtovníctve zmenil sa s účinnosťou od postup ukladania pokuty za porušenia zákona o účtovníctve. Zmena postupu pri ukladaní pokuty spočíva v tom že správca dane uloží pokutu iba za tie porušenia zákona o účtovníctve, ktoré sú ako správne delikty uvedeného v 38 ods. 1 zákona o účtovníctve. Tzn., že za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve, neuvedené v 38 ako správne delikty, správca dane pokutu účtovnej jednotke neuloží. Správne delikty uvedené v 38 ods. 1 z. Účt. sú rozdelené podľa závažnosti porušenia toho ktorého ustanovenia zákona o účtovníctve. V 38ods.2zákona o účtovníctve je ustanovená výška pokuty v závislosti od závažnosti porušenia zákona o účtovníctve uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia. Výška pokuty sa vypočíta z hodnoty vykazovaného majetku v súvahe alebo z hodnoty majetku vykazovaného vo výkaze o majetku a záväzkoch. Zároveň je však stanovená maximálna výška pokuty pre jednotlivé správne delikty. Pri ukladaní pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, dobu trvania, následky a okolnosti, pri ktorých k správnemu deliktu došlo. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Zistené porušenia z. Účt. majú podľa 38 ods. 1 z. Účt. charakter správneho deliktu, za ktoré správca dane uloží pokutu vo výške podľa 38 ods. 2 z. Účt. Ust. 38zákona o účtovníctve bolo legislatívne upravené zákonom č. 423/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve s účinnosťou od 17. júna Poznamenávame, že správne delikty sú usporiadané do bodov 1 až 4, a to podľa toho, aká pokuta prináleží za ten, ktorý správny delikt nasledovne: 94 Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpisu pri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmov od , ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

97 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom 1. Podľa 38 ods. 1 písm. a) a n) z.účt. sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak - písm. a) neviedla účtovníctvo podľa 4 ods. 1, t. j. neviedla účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa 4 ods. 3, keď sa účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou zrušuje bez likvidácie alebo nezostavila účtovnú závierku podľa 6 ods.4,t. j. účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku (IUZ) v súlade a v rozsahu ako ustanovuje uvedené ustanovenie, - písm. n) porušila ust. 11 ods. 3, napr. účtovná jednotka vykonala zápis o účtovnom prípade, ktorý jej v skutočnosti nevznikol. ULOŽENIE POKUTY: Za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) a n) z. Účt. správca dane uloží pokutu v rozpätí od 0,00 do 3 mil.. 2. Podľa 38 ods. 1 písm. b) až f) z.účt. sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak - písm. b) neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa 16; ust. 16 ustanovuje deň otvorenia a uzavretia účtovných kníh ako aj osobitosti postavenia účtovnej jednotky (likvidácia, konkurz, zlúčenie...) pri otváraní a uzavretí účtovných kníh; - písm. c) neuložila dokumenty podľa 23a a 23b,t. j. uvedené ustanovenie upravujú uloženie dokumentov uvedených v 23 ods. 2 z. Účt. ako je napr. riadna IUZ, mimoriadna IUZ, riadna konsolidovaná ÚZ, mimoriadna konsolidovaná ÚZ, súhrnná účtovná závierka verejnej správy...oznámenie o schválení účtovnej závierky, nezverejnila dokument podľa 23d, t. j. nezverejnila IUZ uložením do registra alebo nevyhovela výzve; - písm. d) podľa 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo v rozsahu, t. j. účtovná jednotka nevyhovela výzve správcu dane zaslanej na odstránenie zistených chýb v účtovnej závierke, neodstránila pochybnosti o správnosti a pravdivosti alebo ú úplnosti dokumentov uložených v registri s poučením o následkoch spojených s ich neodstránením, nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom atýmporušila 19, 22alebo 22a, t. j. uvedené ustanovenia ustanovujú povinnosť účtovnej jednotky overiť riadok IUZ v ustanovenej lehote ( 19), konsolidovanú UZ za konsolidovaný celok materskou účtovnou jednotkou za podmienok uvedených v 22 a konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy podľa podmienok v uvedených v 22a; - písm. e) nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa 19ods.2,t. j. účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, po schválení valným zhromaždením alebo členskou schôdzou účtovnej jednotky o odvolaní alebo odstúpení audítora, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania P Rok 2016 je z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový, pretože EÚ schválila nové nariadenie. Aké zmeny vás čakajú? Príďte na školenie OOÚ nové usmernenia a aktuality v roku Viac na 95

98 auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo k odvolaniu viedli; - písm. f) neviedla účtovníctvo podľa 8atotoporušeniemalo vplyv na nesprávne vykázanie skutočnosti v účtovnej závierke, t. j. účtovná jednotka je povinná najmä viesť účtovníctvo, správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov po celú dobu ich spracovania a úschovy v ustanovenej lehote; ULOŽENIE POKUTY: Za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. b) až f) z. Účt. správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa 26 ods. 3; najviac však 1 mil., 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie, najviac 1 mil.. Príklad č. 1 Vzorový príklad uloženia pokuty z majetku účtovnej jednotky vykázanej v súvahe Správca dane kontrolou dodržiavania zákona o účtovníctve vykonanou v roku 2016 zistil, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou sa dopustila správneho deliktu tým, že neuložila dokumenty podľa 23a a 23b zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok za účtovné obdobie roku Uvedeným postupom sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu podľa 38 ods. 1 písm. c) cit. zákona. Správca dane uloží tejto účtovnej jednotke pokutu podľa 38 ods. 2 písm. b) do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie upravené o položky podľa 26 ods. 3 cit. zákona, najviac však 1 mil.. Účtovná jednotka vykázala majetok za účtovné obdobie 2014 po úprave vo výške 258 tis., z ktorej 2 % predstavujú sumu 5 160,00. Táto suma predstavuje najvyššiu sumu, ktorú môže správca dane uložiť tejto účtovnej jednotke, keďže je menšia ako max. suma 1 mil., ktorú môže uložiť správca dane, ak by skutočne vypočítaná suma pokuty vzhľadom na výšku hodnoty majetku prevýšila sumu 1 mil.. Pri uložení výšky pokuty správca dane prihliada podľa 38 ods. 5 z. Účt. na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania a následky a okolnosti spáchania tohto správneho deliktu. Správca dane po dôkladnom zvážení správneho deliktu, ktorého sa účtovná jednotka dopustila, zo sumy vypočítanej pokuty uloží účtovnej jednotke pokutu vo výške 50 %, t. j , Podľa 38 ods. 1 písm. g) zúčt sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak neviedla účtovníctvo podľa 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočnosti v účtovnej závierke, t. j. napr. pri prevode účtovného záznamu z jednej formy do druhej formy nebola zhoda s obsahom účtovného záznamu v novej forme; ULOŽENIE POKUTY: Za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. g) z. Účt. správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej: 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa 26 ods. 3; najviac však 1 000, 96 Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania. Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôležitejšie zmeny v roku 2016 a Viac info na

99 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom 2. o výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však Podľa 38 ods. 1 písm. h) až m) z. Účt. sa účtovná jednotka dopustí správneho deliktu, ak - písm h) porušila 9, napr. účtovná jednotka neúčtovala v tej forme sústavy účtovníctva ako ustanovuje toto ustanovenie pre daný typ účtovnej jednotky, - písm. i) porušila 17; napr. účtovná jednotka nezostavila účtovnú závierku do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak; - písm. j) nedodržala oceňovanie podľa 24 až 28, napr. účtovná jednotka neocenila majetok a záväzky ku dňu ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka spôsobom podľa 27, neocenila majetok nadobudnutý bezodplatne nadobudnutý reálnou cenou a ponechala tento majetok ocenený v pôvodnej reprodukčnej obstarávacej cene; - písm. k) porušila 31, napr. neumožnila vykonať prevod účtovných záznamov do formy, aby bol pre správcu dane čitateľný; - písm. l) porušila 34, napr. predložené účtovné záznamy boli nečitateľné; - písm. m) porušila 35, napr. nezabezpečila ochranu technických nosičov dát a účtovných záznamov proti krádeži. ULOŽENIE POKUTY: Za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. h) až m) z. Účt. správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa 26 ods. 3; najviac však , 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však P IV. Správne delikty a pokuty s účinnosťou od a od Ust. 38ods.1a2z.Účt.prešlovpriebehu roka 2015 viacerými legislatívnymi úpravami, ktoré podľa noviel zákona o účtovníctve nadobudli rôznu účinnosť. Z dôvodu prehľadnosti porušení zákona o účtovníctve, ktoré sú správnymi deliktami podľa 38 ods. 1 z. Účt. v roku 2015, za ktoré správca dane uloží pokutu, uvádzame nasledovný prehľad účinnosti 38 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve: S účinnosťou od 1. júla 2015 Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve boli, prijaté okrem iných legislatívnych úprav v oblasti účtovných závierok aj legislatívne úpravy v oblasti správnych deliktov a pokuty uloženej za tieto správne delikty. Legislatívnej úprave správnych deliktov a pokuty predchádzalo hodnotenie Slovenskej republiky pracovnou skupinou OECD v roku Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronické schránky v zmysle zákona o e-governmente od je určené práve pre vás. Viac info na 97

100 Na základe výsledkov zasadnutia pracovnej skupiny OECD zameranej okrem iných oblastí ukladania sankcií aj na hodnotenie Slovenskej republiky v oblasti ukladania pokuty za účtovníctvo bolo konštatované, že Slovenská republika prestala spĺňať čl. 8 Dohovoru o boji s podplácaním verejných činiteľov v medzinárodných transakciách a sankcie za chybné účtovníctvo sú neúčinné, neprimerané a odradzujúce a demotivujúce dodržiavať zákon o účtovníctve. Dovtedy platné znenie zákona o účtovníctve si vyžiadalo aj doplnenie v rozsahu, aby spĺňalo obsah Dohovoru. Nadväzne na tieto závery pracovnej skupiny OECD bol do zákona o účtovníctve doplnený správny delikt za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore so zákonom o účtovníctve a došlo k zvýšeniu pokuty uloženej za tieto nové správne delikty; ide o prípady uloženia pokuty za správne delikty, pri ktorých nie je možné uložiť účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku, keď účtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok v účtovníctve alebo výška majetku je v takej malej výške, že uloženie pokuty nevedie k náprave dodržiavania zákona o účtovníctve. Ust. 38 ods. 1 písm. a) bolo doplnené o 4 ods. 1; t. j. za správny delikt sa považuje aj zistenie, ak účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa 4 ods. 1, Ust. 38 ods. 1 sa doplnilo o znenie o písm. o), ide o nový správny delikt, podľa ktorého sa za správny delikt podľa písm. o) považuje aj porušenie 11 ods. 3; zároveň z dôvodu, aby ust. Porušenie zákona o účtovníctve sa považuje za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. o), ak táto skutočnosť nastala po , za ktorý sa uloží pokuta najviac do výšky 3 mil.. 11 ods. 3 presne vyjadrovalo obsah Dohovoru, bolo znenie 11 ods. 3 zákona o účtovníctve legislatívne upravené a doplnené na súčasne platné znenie: Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva. Ust. 11 z. Účt. upravuje účtovné zápisy zaznamenané v účtovných knihách; odsek 3 tohto ustanovenia bol doplnený na odporúčanie pracovnej skupiny OECD, ako je uvedené v predchádzajúcej časti. Porušenie 11 ods. 3 s účinnosťou od sa považuje za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. o), ak účtovná jednotka: vykonala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonala účtovný zápis, ktorý jej nevznikol, zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva, za ktorý správca dane uloží pokutu po 1. júli 2015 a to najviac do výšky 3 mil.. Ust. 38 ods. 2 písm. a) bol doplnený o písm. o) a suma pokuty vo výške 1 mil. bola zvýšená na sumu 3 mil., podľa ktorého sa uloží pokuta za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) a o) z. Účt. do výšky 3 mil.. Ide o správne delikty, za ktoré sa pokuta neuloží výpočtom zo sumy majetku uvedeného v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch, ale v rozpätí od 0,00 do 3 mil.. Ust. 39l prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2015 je v odseku 2 tohto ustanovenia upravené konanie o uložení pokuty podľa Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce, aplikáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodárenia na školení Nakladanie s majetkom obcí kontrola hospodárenia obce.

101 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom z. Účt. začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom Na tieto konania sa vzťahujú predpisy zákon o účtovníctve účinný do Tzn., ak sa začalo konanie o uložení pokuty pred 1. júlom 2015 a išlo o uloženie pokuty podľa 38 ods. 2 písm. a) za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) v znení platnom do , pokuta sa uloží do výšky 1 mil.. Príklad č. 2 Ak bolo konanie o uložení pokuty začaté po , pokuta sa uloží až do výšky 3 mil.. Za začatie konania o uložení pokuty sa považuje písomné doručenie oznámenia o začatí konania o uložení pokuty účtovnej jednotke do a rovnako aj písomné doručenie oznámenia o začatí konania o uložení pokuty účtovnej jednotke po P a) Správca dane ukončil kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 20. mája 2015, kedy doručil účtovnej jednotke spolu s protokolom aj písomné oznámenie o začatí konania o uložení pokuty podľa 38 ods. 2 zákona o účtovníctve za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Ak správca dane vydá rozhodnutie aj po , podľa prechodných ustanovení 39l ods. 2 z. Účt., správca dane uloží pokutu najviac do výšky 1 mil.. Ide o začaté, ale neukončené daňové konanie o uložení pokuty do b) Správca dane ukončil kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 20. júla 2015, kedy doručil účtovnej jednotke spolu s protokolom aj písomné oznámenie o začatíkonania o uloženípokuty podľa 38 ods. 2 zákona o účtovníctve za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Ak správca dane vydá rozhodnutie po , podľa prechodných ustanovení 39l ods. 2 z. Účt. uloží pokutu najviac do výšky 3 mil.. Poznámka: V obidvoch prípadoch ide o správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. a) v znení platnom do Porušenie zákona o účtovníctve sa považuje za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. o), ak táto skutočnosť nastala po , za ktorý sa uloží pokuta najviac do výšky 3 mil.. Do 30. júna 2015 tento správny delikt nebol uvedený v 38 ods. 1 zučt. Správca dane pokutu za to porušenie neuloží, z dôvodu, že do nebolo toto porušenie považované za správny S účinnosťou od 17. júna 2016: Zákonom č. 423/2015 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o účtovníctve sa vypustil správny delikt uvedený v 38 ods. 1 delikt podľa 38 ods. 1 z. Účt. Ak správca dane pri kontrole dodržiavania zákona o účtovníctve začatej po 1. júli 2015 zistí, že účtovná jednotka zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva, porušila 11 ods. 3 z. Účt., správca dane začne konanie o uložení pokuty podľa 38 ods. 2 z. Účt. a uloží pokutu najviac do výšky 3 mil.. písm. f), t. j. o nezriadení výboru pre audit. Dôvodom na jeho vypustenie zo zákona o účtovníctve bola skutočnosť, že zo Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témami vo verejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak zelené VO, sociálne aspekty, in-house zákazky. 99

102 zákona o účtovníctve sa vypustil 19a, ktorý rozoberal zriadenie výboru pre audit, ktorého zriadenie bolo presunuté do zákona o štatutárnom audite a v zákone o účtovníctve už nemal opodstatnenie, rovnako ako aj uloženie sankcie za nezriadenie výboru pre audit. Následne sa zmenilo dovtedy platné označenie správnych deliktov od písmena g) až o) na písmená f) až n) a rovnako aj označenie písmen pri uložení pokuty v 38 ods. 2 zákona o účtovníctve. Podľa 39o prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 17. júna 2016 sa na konanie podľa 38 ods. 1 písm. f) začaté pred 17. júnom 2016 vzťahuje predpis účinný do 16. júna Ak správca dane do 16. júna 2016 začal konanie o uložení pokuty za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. f) a toto konanie do 16. júna 2016 nebolo ukončené, správca dane postupuje pri uložení pokuty aj po a pokutu uloží podľa zákona o účtovníctve v znení platnom do t. j. podľa 38 ods. 1 písm. f) v znení účinnom do 16. júna Ak správca dane do 16. júna 2016 nezačal konanie o uložení pokuty za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. f) a táto skutočnosť do 16. júna 2016 nastala, po tomto termíne správca dane už pokutu neuloží z dôvodu, že zákon o účtovníctve pokutu za tento správny delikt neupravuje, bol vypustený. Za porušenie zákona o účtovníctve sa podľa 38 ods. 3 nepovažuje spôsob účtovania a vykazovania podľa medzinárodných účtovných štandardov (IFRS), podľa ktorých zostavujú individuálnu účtovnú závierku účtovné jednotky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v 17a z. Účt. na vykazovanie výsledku hospodárenia pred zdanením podľa IFRS. V. Uloženie úhrnnej pokuty podľa zákona o účtovníctve S účinnosťou od nadobudlo účinnosť ust. 155a Úhrnná pokuta, ktorú môže uložiť správca dane, ak je uloženie úhrnnej pokuty účelné a hospodárne. Uloženie úhrnnej pokuty je z právneho hľadiska založené na absorpčnej zásade, ktorá spočíva v uložení prísnejšej sankcie, ktorá pohlcuje miernejšiu sankciu za viaceré správne delikty, ktorých sa dopustí daňový subjekt a za tieto správne delikty správca dane môže uložiť jednu pokutu vo forme úhrnnej pokuty. Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím od do. Správca dane uloží pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty, ak sú za é viaceré správne delikty horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnnú pokutu nemožno uložiť za správne delikty, za ktoré sa počíta pokuta výpočtom s použitím ukazovateľov, napr. ZUS ECB, počtu dní omeškania, stav majetku k určitému dňu a pod. Úhrnnú pokutu uloží správca dane podľa miestnej a vecnej príslušnosti za viaceré správne delikty týkajúce sa len jedného zákona. Úhrnná pokuta sa uloží len v prípade, ak je to účelné a možné, napr. ak bolo v rámci kontroly zistených niekoľko porušení správnych deliktov, za ktoré možno uložiť 100 Vo videoškolení Trojstranný obchod aktuálne od ozrejmuje lektor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejších reťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

103 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom úhrnnú pokutu alebo daňový subjekt sa dopustil opakovane toho istého správneho deliktu. Uloženie úhrnnej pokuty sa uplatní primerane aj pri uložení pokuty za správne Upozornenie: delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu, napr. zákona o účtovníctve, zákona o používaní ERP, zákona o DPH. Je potrebné upozorniť, že absorpčnú zásadu možno uplatniť len v prípade, že daňový subjekt sa dopustí viacerých deliktov v rámci jedného zákona a príslušným správcom dane na uloženie úhrnnej pokuty je ten istý správca dane. Úhrnnú pokutu nemožno uložiť za správny delikt, ktorého sa dopustí daňový subjekt napr. podľa zákona o DPH a aj podľa zákona o používaníerp a aj podľa zákona o účtovníctve. V takýchto prípadoch je potom možné uložiť úhrnnú pokutu za každé porušenie zákona jednotlivo, ak sú splnené podmienky na uloženie úhrnnej pokuty. Ak táto podmienka nie je splnená, správca dane nemôže uložiť úhrnnú pokutu a uloží pokuty za porušenie jednotlivých zákonov samostatne. P Uloženie úhrnnej pokuty za správne delikty podľa zákona o účtovníctve je možnézasprávnedelikty,zaktorésa ukladá pokuta v absolútnej výške v rozpätí od - do, pričom správca dane pri uložení výšky úhrnnej pokuty prihliada aj na závažnosť, mieru zavedenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správnych deliktov, za ktoré sa úhrnná pokuta uloží, pričom výška pokuty by mala zodpovedať dôvodom, ktoré uviedol správca dane v rozhodnutí o pokute; výška pokuty by mala mať predovšetkým preventívny a výchovný charakter pre daňový subjekt, ale nie likvidačný. Podľa 38 ods. 1 zákona o účtovníctve možno uložiť úhrnnú pokutu za správne delikty podľa: písmena a), t. j. účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa 4 ods. 1 a nezostavila účtovnú závierku podľa 6 ods. 4, písmena n), t. j. porušila 11 ods. 3, tým, že účtovná jednotka vykonala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonala účtovný zápis, ktorý jej nevznikol, zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva. Za tieto dva správne delikty uvedené pod písm. a) a n) sa uloží pokuta podľa 38 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníctve do výšky 3 mil., čo znamená, že sa uloží pokuta v absolútnej výške v rozpätí od 0 do 3 mil.. Výška pokuty bude závisieť od posúdenia správcom dane, t. j. podľa závažnosti, miery zavinenia, času trvania, následkov a okolností dopustenia sa správneho deliktu, ktorého sa účtovná jednotka dopustila. Vzhľadom na skutočnosť, že pokuta podľa 38 ods. 2 písm. b) až písm. d) zákona o účtovníctvesavypočítazosumymajetkuúčtovnej jednotky uvedenej v účtovnej závierke, t. j. výpočtom, je zároveň v týchto ustanoveniach uvedené aj rozpätie, do výšky ktorej je možné uložiť takto vypočítanú pokutu za účtovníctve, t. j. od 0,00 % do 2 % a zároveň výška takto vypočítanej pokuty je limitovaná najvyššou sumou, je možné, ak tobudeúčelnéuložiťúhrnnúpokutuajzaviaceré správne delikty, ktorých sa účtovná jednotka dopustila. Pri uložení úhrnnej pokuty sa prihliada, aby bola úhrnná pokuta uložená za správne delikty, za ktoré sa ukladá pokuta v približne maximálnej sume. Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľká automobilka analyzuje Dr. Milan Veščičík firemné výkazy a finančné zdravie veľkej automobilky. 101

104 Príklad č. 3 Účtovná jednotka sa dopustí správneho deliktu: podľa 38 ods. 1 písm. g), t. j. účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočnosti v účtovnej závierke, podľa 38 ods. 1 písm. n), t. j. keď účtovná jednotka vykonala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonala účtovný zápis, ktorý jej nevznikol, zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva. Pre účtovnú jednotku by nebolo účelné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa 38 ods. 1 písm. g), t. j. za ktorý správca dane uloží pokutu podľa 38 ods. 2 písm. d) najviac vo výške a za správny delikt, ktorého sa dopustila účtovná jednotka podľa 38 ods. 1 písm. n), za ktorý správca dane uloží pokutu najviac do výšky 3 mil.. V takomto prípade je pre účtovnú jednotku účelné uložiť pokutu jednotlivo za každý správny delikt. Úhrnnú pokutu je oprávnený (nie je to povinnosť) správca dane uložiť tomu, kto sa dopustí viac ako jedného správneho deliktu. Ide o uloženie úhrnnej pokuty v prípade, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, a správca dane uloží úhrnnú pokutu za správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Ak sú za viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa daňový subjekt dopustil. Poznámka: Prechodné ust. 165e daňového poriadku neupravuje uloženie úhrnnej pokuty podľa 155a daňového poriadku, t. j. neupravuje použitie absorpčnej zásady pri uložení pokuty od 1. januára 2016 za správne delikty, ktorých sa dopustil daňový subjekt do 31. decembra To znamená, že správca dane (daňový úrad, colný úrad) môže po 1. januári 2016 uložiť aj úhrnnú pokutu, ak sa daňový subjekt alebo iná osoba dopustila viacerých porušení jedného právneho predpisu aj pred účinnosťou tohto zákona a pokuty za jednotlivé správne delikty neboli do 31. decembra 2015 uložené, a ak je pre daňový subjekt priaznivejšie uložiť úhrnnú pokutu a sú splnené podmienky na jej uloženie ustanovené v 155a daňového poriadku. VI. Lehota na uloženie pokuty za účtovníctvo a výška uloženej pokuty Lehota na uloženie pokuty v 38 je ustanovená v odseku 6. Správca dane, ktorým je daňový úrad uloží pokutu vypočítanú podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte dozvedel, najneskôr však do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. To znamená, že pre uloženie pokuty platia dve 102 Dr. Milan Veščičík analyzuje vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľkoobchodná firma firemné výkazy a finančné zdravie veľkoobchodnej firmy.

105 Právo v podnikaní Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom lehoty, jednoročná lehota je subjektívna a päťročná je objektívna, pričom jednoročná lehota môže plynúť len v rámci objektívnej päťročnej lehoty. Daňový úrad je povinný obidve tieto lehoty dodržať. Príklad č. 4 Jednoročná lehota na uloženie pokuty začne plynúť nasledujúci deň po dni doručenia protokolu. Správca dane doručil protokol z daňovej kontroly dodržiavania zákona o účtovníctve za účtovné obdobie 2013 dňa 20. mája Nasledujúci deň, t. j. od 21. mája 2015 začína plynúť jednoročná lehota na uloženie pokuty a objektívna päťročná lehota uplynie To znamená, že, ak sa správca dane dozvedel, že došlo k správnemu deliktu, uloží pokutu do jedného roka, ale najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Po uplynutí piatich rokov pokutu nemožno uložiť pokutu. P Poznámka: Pre pochopenie významu plynutia objektívnej päťročnej lehoty pre uloženie pokuty za účtovníctvo možno prirovnať s plynutím päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa 69 daňového poriadku, tzn., že ani daň nemožno vyrubiť po uplynutí piatich rokov, ktoré začínajú plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný podať daňové priznanie, ani uložiť pokutu po uplynutí ustanovenej lehoty na jej uloženie. Pri ukladaní výšky pokuty správca dane podľa 38 ods. 5 z. Účt. prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti porušenia z. Účt. Správca dane pri ukladaní výšky pokuty prihliada aj na skutočnosť, či účtovná jednotkavsúlades 3ods.1z.Účt.vykonala účtovanie opravy chyby na kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných obdobiach. Podľa 3 ods. 1 z. Účt. účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Pri kontrole sa tiež prihliada na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa 46 daňového poriadku Žiadosť o povolenie úľavy alebo odpustenie pokuty sa predkladá správcovi dane, ktorý je povinný ju postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. písomne oznámi správcovi dane obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období. Výnos pokút je podľa 38 ods. 7 z. Účt. príjmom štátneho rozpočtu. Na odpustenie pokuty alebo povolenie úľavy z pokuty uloženej podľa 38 ods. 2 zákona o účtovníctve sa vzťahuje 157 daňového poriadku, o ktorom rozhoduje príslušný orgán (ministerstvo, finančné riaditeľstvo, daňový úrad) podľa výšky pokuty, ktorú žiada účtovná jednotka na základe žiadosti odpustiť pokutu alebo povoliť úľavu z pokuty. Žiadosť o povolenie úľavy alebo odpustenie pokuty sa predkladá správcovi dane, ktorý je povinný ju postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Ing. Klára Klabníková Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá problematiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuálne k 1. októbru

106 PRÁVNE PREDPISY DÚPP 1/ Metodický pokyn k uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Obsah Úvodné ustanovenie 1. oddiel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane 2. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 2.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 2.2 Spôsob preukazovania nároku 3. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) 3.1 Vymedzenie pojmov Manželka (manžel) Vlastný príjem manželky (manžela) Domácnosť 3.2 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) 3.3 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania 4. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 4.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 4.2 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania 4.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky 5. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie 5.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevkyna doplnkové dôchodkové sporenie 5.2 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania 5.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky Úvodné ustanovenie Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nadväzne na doplnenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ) vykonané

107 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP zákonom č. 25/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len zákon č. 25/2015 Z. z. ) a zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vydáva metodický pokyn k uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11ZDP. Cieľom metodického pokynu je zabezpečenie jednotného postupu pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP. 1. oddiel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane Z ustanovenia 11 ods. 1 ZDP vyplýva, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len NČZD ) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) alebo súčet čiastkových základov dane zistený z tzv. aktívnych príjmov, t. j. z príjmov podľa 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti). NČZD v súlade s 11 ZDP sú: NČZD na daňovníka ( 11 ods. 2 ZDP), NČZD na manželku (manžela) [ 11 ods. 3 ZDP], NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie ( 11 ods. 8 ZDP), NČZD, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie ( 11 ods. 10 ZDP). Prehľad NČZD a súm potrebných na ich výpočet za zdaňovacie obdobia 2011 až 2016 je uvedený v prílohe tohto metodického pokynu. P 2. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka V súlade s 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len platné životné minimum ), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane. 2.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, Martin Tužinský vo videoškolení Zľavy, skontá a rabaty v prípade tuzemských a cezhraničných transakcií z pohľadu DPH, DzP a ZoÚ rozoberá vybrané náležitosti faktúr. 105

108 vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len dôchodok ). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka ( 11 ods. 2 ZDP). V súlade s 11 ods. 6 ZDP, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka ( 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku. Príklad č. 1 Daňovník v roku 2014 splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až Daňovník si každoročne NČZD na daňovníka uplatňoval v plnej sume. Dňa bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný starobný dôchodok k Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2015 predstavuje sumu Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka? Vzhľadom k tomu, že v roku 2016 bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2015, podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v súlade s 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2015 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom starobnom dôchodku, t. j. do V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná. Za zdaňovacie obdobie roku 2014 daňovník má nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu starobný dôchodok nebol priznaný spätne k Ustanovenie 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku a naďalej poberá invalidný dôchodok. Nárok na NČZD na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] si môže daňovník uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len ročné zúčtovanie ), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len daňové priznanie ). Ak si daňovník uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne vtedy, ak daňovník podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie podľa 36 ods. 6 ZDP. Zamestnávateľ v súlade s 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri 106 Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FO venuje problematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona o dani z príjmov u fyzických osôb.

109 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [ 35 ods. 1 písm. b) ZDP]. Príklad č. 2 Daňovník, ktorý nie je poberateľom dôchodku uvedeného v 11 ods. 6 ZDP, dňa zomrel. Daňové priznanie za príslušnú časť roka za zomrelého daňovníka, t. j. od do , je povinný podať dedič podľa 49 ods. 4 ZDP. Daňovník do dňa smrti poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti, z ktorých vykázal základ dane V akej sume môže dedič v daňovom priznaní za zomrelého daňovníka uplatniť NČZD na daňovníka? Dedič v daňovom priznaní, ktoré podáva za zomrelého daňovníka, základ dane (čiastkový základ dane) zníži o plnú sumu NČZD na daňovníka, t. j. o sumu 3 803,33. Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v 11 ods. 6 ZDP. P 2.2 Spôsob preukazovania nároku Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka ( 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Ak si daňovník uvedený v 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostred- níctvom daňového priznania, nemá automaticky povinnosť k nemu priložiť doklad o dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza len úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie, pričom správca dane je oprávnený vyzvať daňovníka, aby nárok na uplatnenú NČZD na daňovníka preukázal. Pokiaľ ide o daňové priznanie typu A, daňovník v daňovom priznaní uvedie úhrnnú sumu dôchodku len vtedy, ak si uplatňuje NČZD na daňovníka v súlade s 11 ods. 6 ZDP. Ak daňovník podáva daňové priznanie typu B, úhrnnú sumu dôchodku v daňovom priznaní uvádza len vtedy, ak si uplatňuje NČZD na daňovníka alebo dosahuje príjmy podľa 6ZDP(vtomtoprípade je tento údaj potrebný na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov na daň podľa 34 ZDP). Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa JUDr. Marcela Macová Ochrana osobných údajov nové usmernenia a aktuality Bratislava Žilina Košice Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese 107

110 3. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) V súlade s 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule. Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane v súlade s 11 ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku (manžela). V súlade s 47 ZDP sa NČZD na manželku (manžela) zaokrúhľuje na eurocenty nahor, pričom postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch nie je prípustné. Znamená to, že sa zaokrúhľuje až konečná suma NČZD na manželku (manžela), na eurocenty nahor. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela). Od sa sprísnili podmienky na uplatnenie NČZD na manželského partnera. Okrem spoločnej domácnosti, sledovania vykázaného základu dane a dosiahnutého vlastného príjmu manželky (manžela), je potrebné, aby manželka (manžel) v zdaňovacom období splnila aspoň jednu podmienku ustanovenú v 11 ods. 4 písm. a) ZDP (bližšie v bode ). Poznámka: Zmena bola vykonaná zákonom č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 3.1 Vymedzenie pojmov Manželka (manžel) Za manželku (manžela) daňovníka sa v súlade s 11 ods. 4 písm. a) ZDP na účely uplatnenia tejto NČZD považuje manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom 108 Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľká strojárska firma analyzuje lektor firemné výkazy a finančné zdravie veľkej strojárskej firmy.

111 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období splní aspoň jednu z nasledovných podmienok: manželka (manžel) sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa 3ods.2zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodičovskom príspevku ), v súlade s ktorým ide o dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý Príklad č. 3 zdravotný stav (posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby), alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [ 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku], najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, Daňovník sa oženil. Jeho manželka porodila dieťa a od tohto dňa sa o toto dieťa začala starať. Daňovníkovi vznikol nárok na NČZD na manželku od mesiaca jún Dňa sa manželka zamestnala, o dieťa sa aj naďalej starala, pričom počas pracovnej doby riadnu starostlivosť zabezpečila daňovníkovou matkou. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku aj po júli 2016? V súlade s 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, t. j. aj matkou daňovníka. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD aj po manželka (manžel) poberala peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vyplácaný v súlade s 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch ), P Príklad č. 4 Manželka daňovníka od začala opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím priznal nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december 2016 jej bol vyplatený dňa Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku od decembra 2016? Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne pozadu. V súlade s 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Ak daňovník preukáže rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že peňažný príspevok na opatrovanie bol manželke priznaný za mesiac december 2016, a tento jej bol aj vyplatený (bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci), a ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD od decembra Marcela Macová sa vo videoškolení Ochrana osobných údajov a kamerové systémy od venuje IS Monitorovaniu priestorov prístupných verejnosti a Monitorovaniu zamestnancov na pracovisku. 109

112 manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením 33 zákona č. 5/2004 Poznámka: Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti ), Táto podmienka nie je splnená, ak manželka (manžel) bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie. Príklad č. 5 Od do bola manželka daňovníka dobrovoľne nezamestnaná. Dňa manželka požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za ktoré mesiace roka 2016 si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku? Keďže na začiatku mesiacov január až jún 2016 nebola splnená ani jedna z podmienok ustanovených v 11 ods. 4 písm. a) ZDP, daňovníkovi za tieto mesiace nevzniká nárok na NČZD na manželku. Až na začiatku mesiaca júl 2016 splnila jednu z ustanovených podmienok, t. j. bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto až od júla 2016 si môže daňovník na manželku uplatniť NČZD, pričom musia byť splnené aj ďalšie ustanovené podmienky. Príklad č. 6 Manžel zamestnankyne bol celý rok 2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manžela, zamestnankyňa si u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní uplatnila túto NČZD v plnej sume. V auguste 2016 boli zistené nové skutočnosti, na základe ktorých bol manžel spätne k vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má manželka kvôli spätnému vyradeniu manžela z evidencie uchádzačov o zamestnanie povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015 a upraviť v ňom výšku NČZD na manžela? Vzhľadom k tomu, že v auguste 2016 nastala nová skutočnosť, na základe ktorej manželke nevzniká nárok na NČZD na manžela za celé zdaňovacie obdobie 2015, je povinná uplatniť postup podľa 32 ods. 9 ZDP a 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Znamená to, že manželka podá daňové priznanie za rok 2015, ktoré sa považuje za dodatočné daňové priznanie a v tomto daňovom priznaní si upraví výšku NČZD na manžela. manželka (manžel) sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa 9 zákona o službách zamestnanosti. Občan so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti je občan uznaný za invalidného, t. j. občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, manželka (manžel) sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa 2 ods. 3 zákona o peňažných 110 Vo videoškolení Ochrana osobných údajov pre obce od rozoberá lektorka problematiku ochrany osobných údajov v obciach.

113 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP príspevkoch, v súlade s ktorým ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Príklad č. 7 Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2016 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2016 jej nárok na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za ktoré mesiace roka 2016 si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku? Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január až apríl 2016, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím, resp. za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. P Vlastný príjem manželky (manžela) Vlastným príjmom manželky (manžela) sa v súlade s 11 ods. 4 písm. b) ZDP rozumie príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť. Legislatívna skratka poistné a príspevky je zavedená v 5 ods. 7 písm. e) ZDP. V súlade s citovaným ustanovením sa poistným a príspevkami rozumejú poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.opoisťovníctveaozmeneadoplnení Príklad č. 8 niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SDS )] alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu. Manželka daňovníka bola celý rok 2015 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tomto zdaňovacom období predala garáž, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve, za 2 000, pričom poistné z tohto príjmu v zdaňovacom období 2015 neplatila. V roku 2016 zdravotná poisťovňa za zákonom stanovených podmienok vykonala manželke daňovníka ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 a výsledkom ročného zúčtovania poistného je nedoplatok v sume 68 viažuci sa k príjmom z predaja garáže (príjem podľa 8 ZDP). Manželka tento nedoplatok zaplatila dňa , t. j. po dni uplatnenia NČZD na manželku jej manželom. Môže sa pri výpočte vlastného príjmu za rok 2015 príjem manželky znížiť o poistné, ktoré zaplatila manželka až v zdaňovacom období roka 2016? Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školských zariadeniach od vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príklady informačných systémov. 111

114 V súlade s 11 ods. 4 písm. b) ZDP manželka daňovníka od príjmu dosiahnutého v zdaňovacom období 2015 môže odpočítať len to poistné, ktoré z tohto príjmu bola povinná zaplatiť a do dňa uplatnenia NČZD na manželku aj zaplatila. Vzhľadom k tomu, že poistné z tohto príjmu manželka zaplatila až po tom, ako si na ňu manžel NČZD uplatnil, o toto poistné sa môže znížiť príjem manželky na účely výpočtu NČZD na manželku len prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok Keďže poistné zaplatené sa viaže k príjmom za rok 2015, nie je možné odpočítať ho pri výpočte NČZD na manželku za rok 2016 od príjmov za rok Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky príjmy (tzv. hrubé príjmy), ktoré manželka (manžel) dosiahla v príslušnom zdaňovacom období, t. j. aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy oslobodené od dane. Výnimku predstavujú len príjmy, ktorými sú: zamestnanecká prémia podľa 32a ZDP, daňový bonus podľa 33 ZDP, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 600/2003 Z. z. )], štátne sociálne dávky, ktorými sú: - príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov), - rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku), - príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov), - prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.), - vianočný príspevok (zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov), - príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov), - príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Príklad č. 9 Daňovník od roku 2010 žil v domácnosti s manželkou Annou, ktorá sa podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem invalidného dôchodku, ktorý celý rok poberala v úhrne 200, nemala Anna v roku 2016 žiadny iný príjem. Dňa sa daňovník od manželky odsťahoval a začal žiť v domácnosti s novou partnerkou Elenou. S manželkou Annou ich súd rozviedol dňa Dňa uzavrel daňovník sobáš s novou partnerkou Elenou, ktorej sa narodilo dieťa, o ktoré sa od tohto dňa začala starať. V roku 2016 manželka Elena poberala len materské dávky, v úhrne za rok 2016 v sume 500. V ktorých mesiacoch sú splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku a ktoré príjmy sa zahrnú do vlastného príjmu? 112 Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na

115 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Annu (domácnosť, manželka bola občanom s ťažkým zdravotným postihnutím) boli súčasne splnené len v mesiacoch január a február Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Elenu (domácnosť, starostlivosť o maloleté dieťa) boli súčasne splnené až od augusta 2016 (dieťa sa narodilo , t. j. august 2016 je prvým kalendárnym mesiacom, na začiatku ktorého je splnená podmienka starostlivosti o maloleté dieťa). Vlastný príjem na účely uplatnenia NČZD na manželku sa určí ako súčet ročného príjmu Anny (200 ) a ročného príjmu Eleny (500 ), t. j. 700, pričom daňovník si základ dane za rok 2016 môže znížiť o NČZD na manželku zodpovedajúcu 7/12 NČZD na manželku. Vzhľadom na to, že spôsob zahrnutia príjmov plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželky (manžela) do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia NČZD na manželku (manžela) ZDP špecificky neupravuje (na rozdiel od zahrnovania takýchto príjmov do základu dane podľa 4 ods. 8 ZDP), uvedené príjmy sa do vlastného príjmu manželky (manžela) zahrnú buď v sume zodpovedajúcej 1/2 dosiahnutých príjmov, alebo v sume vyplývajúcej z dohody manželov podľa 4 ods. 8 ZDP. P Príklad č. 10 V roku 2016 manželom plynul príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa 6 ods. 3 ZDP vo výške Nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželia sa dohodli, že do základu dane si príjmy z prenájmu v súlade s 4 ods. 8 ZDP zahrnú tak, že na manžela z celkových príjmov z prenájmu pripadne suma 9 500, z čoho 500 je oslobodených od dane, t. j. do základu dane si manžel zahrnie Na manželku pripadne 500, čo je suma oslobodená od dane, ktorá sa do základu dane nezahŕňa. Aká suma z celkových príjmov sa má zahrnúť do vlastného príjmu manželky na účely uplatnenia NČZD na manželku? Predmetné príjmy sa do vlastného príjmu manželky zahrnú v sume vyplývajúcej z dohody manželov, čo je Domácnosť Pojem domácnosť je ustanovený v 115 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nie je podstatná. 3.2 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) Nárok na NČZD na manželku (manžela) [ 11ods.3a4ZDP]simôžedaňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo sám podaním daňového priznania. NČZD na manželku (manžela) sa v závislosti od výšky vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) postupne znižuje, pričom jej nárok vzniká len v tom mesiaci, na začiatku Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: 113

116 ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. NČZD na manželku (manžela) za podmienok ustanovených v 11 ods. 3a4ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí ( 11 ods. 7 ZDP). 3.3 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa V súlade s 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi: predložením dokladov preukazujúcich oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa 11 ods. 3 ZDP vystaveného oprávneným subjektom, t. j. v každom prípade zamestnanec musí predložiť okrem sobášneho listu, resp. iného dokladu preukazujúceho uzavretie manželstva aj ďalší doklad, ktorým preukazuje splnenie ustanovených podmienok v 11 ods. 4 písm. a) ZDP, Príklad č. 11 napr. rodný list dieťaťa, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, rozhodnutie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie, potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov, posudok o tom, že ide o občana so zdravotným postihnutím alebo občana s ťažkým zdravotným postihnutím, čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela), ktoré je súčasťou žiadosti o ročné zúčtovanie. Manželka daňovníka sa stará o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Aké doklady má predložiť daňovník zamestnávateľovi na preukázanie nároku na NČZD na manželku? Daňovník predloží zamestnávateľovi tri doklady, ktorými preukazuje nárok na NČZD na manželku, t. j. sobášny list, rodný list dieťaťa a posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Vlastný príjem manželky zamestnanec zamestnávateľovi nepreukazuje, ale v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uvedie (vyhlási) výšku jej vlastného príjmu Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania Daňovník, ktorý si túto NČZD uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V III. oddiele oboch typov daňových priznaní uvedie úhrnnú sumu vlastného príjmu manželky (manžela), pričom správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD na manželku (manžela) preukázal. 114 Videoškolenie Finančná kontrola od je zamerané na praktický výkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajte na

117 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP 4. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie V súlade s 11 ods. 8 ZDP účinným od je do NČZD aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len SDS ), a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z tzv. aktívnych príjmov, pričom táto suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Tento postup po prvýkrát mohol daňovník uplatniť za zdaňovacie obdobie Podľa prechodného ustanovenia 52r ZDP k úpravám účinným od na uplatnenie NČZD za zdaňovacie obdobie roku 2013 sa pri osobe, ktorá zaplatila dobrovoľné príspevky na SDS a ktorej zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu ( 123ac zákona o SDS), použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do P Poznámka: Ustanovenia 11 ods. 8 a 52r ZDP boli do ZDP doplnené od zákonom č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Príklad č. 12 Daňovník, ktorého základ dane vypočítaný z príjmov z podnikania za zdaňovacie obdobie 2016 je vo výške , si od januára 2016 preukázateľne sám platí dobrovoľné príspevky na SDS, v úhrne za zdaňovacie obdobie 2016 je to suma V akej výške si môže daňovník uplatniť NČZD podľa 11 ods. 8 ZDP? V súlade s 11 ods. 8 ZDP si daňovník môže uplatniť NČZD na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS do výšky 2 % zo základu dane, čo v danom prípade predstavuje (2 % z ), pričom suma uvedenej NČZD za rok 2016 nesmie presiahnuť 1 029,60 (2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2014, t. j. 2 % zo sumy ). Znamená to, že daňovník si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2016 môže znížiť základ dane podľa 11 ods. 8 ZDP maximálne o sumu 1 000, aj napriek tomu, že v roku 2016 preukázateľne zaplatil dobrovoľné príspevky na SDS až v sume Do sumy preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia NČZD podľa 11 ods. 8 ZDP daňovník započíta preukázateľne zaplatené príspevky v príslušnom zdaňovacom období, t. j. od 1. januára do 31. decembra, bez ohľadu na to, či sa k tomuto zdaňovaciemu obdobiu aj viažu. Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvom nového tlačiva platného od nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz aktuálne od Viac na 115

118 Príklad č. 13 Daňovník v zdaňovacom období 2015 zaplatí dobrovoľné príspevky na SDS v úhrne 490. Nakoľko za zdaňovacie obdobie 2015 vykáže základ dane nula, NČZD podľa 11 ods. 8 ZDP si uplatniť nemôže. Môže si príspevky na SDS, ktoré preukázateľne zaplatí v zdaňovacom období 2015 uplatniť v inom zdaňovacom období? Daňovník si od základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie môže odpočítať len tie príspevky na SDS, ktoré v tomto zdaňovacom obdobíaj preukázateľne zaplatil. Znamená to, že príspevky na SDS preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období 2015, si daňovník môže uplatniť len pri výpočte daňovej povinnosti za rok Ak daňovník za rok 2015 nevykáže základ dane z tzv. aktívnych príjmov, príspevky zaplatené v roku 2015 sa pri výpočte daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie neuplatnia, a nie je ich možné uplatniť ani pri výpočte daňovej povinnosti za nasledujúce zdaňovacie obdobia. Uvedené príspevky nie je možné uplatniť ani prostredníctvom dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie Nárok na NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania. 4.2 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa V súlade s 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, za podmienok ustanovených v 11 ods. 8 ZDP, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky. sporiteľa vystavený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na SDS zamestnávateľ. Ak za zamestnanca dobrovoľný príspevok na SDS odvádza zamestnávateľ, zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi preukazovať nárok na túto NČZD Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania Daňovník, ktorý si NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal, pričom správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uvedenú NČZD preukázal. 116 Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym náhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta spoločník verzus konateľ.

119 4.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu [ 64a ods. 13 a 123ae písm. b) zákona o SDS] a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil NČZD na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, je povinný si zvýšiť základ dane Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane ( 11 ods. 9 ZDP). Poznámka: Sumou podľa 64a ods. 13 a 123ae písm. b) zákona o SDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkova aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, na ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok. Príklad č. 14 Daňovník si za zdaňovacie obdobie 2015 znížil základ dane o preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS v sume 432. Dňa dôchodková správcovská spoločnosť vyplatila tomuto daňovníkovi z bežného účtu dôchodkového fondu sumu podľa 64a ods. 13 a 123ae písm. b) zákona o SDS. V ktorých zdaňovacích obdobiach má daňovník povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnené príspevky na SDS? Daňovník je povinný zvýšiť základ dane najneskôr pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2019 o sumu 432, t. j. o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v roku 2015 znížil základ dane. Základ dane daňovník zvýši o uplatnené príspevky na SDS (432 ) buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude o uvedenú sumu zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie Príklad č. 15 Daňovník si za zdaňovacie obdobie 2015 znížil základ dane o preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS v sume 432. Dňa dôchodková správcovská spoločnosť vyplatila tomuto daňovníkovi z bežného účtu dôchodkového fondu sumu podľa 64a ods. 13 a 123ae písm. b) zákona o SDS. Daňovník zomrel. Vzťahuje sa povinnosť ustanovená v 11 ods. 9 ZDP aj na dediča, ktorý je povinný podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka? V súlade s 11 ods. 9 ZDP by bol daňovník povinný zvýšiť základ dane o uplatnené príspevky na SDS v sume 432, najneskôr pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie Keďže daňovník zomrel, povinnosť podať daňové priznanie za príslušnú časť roka 2016 za zomrelého daňovníka má dedič v lehote ustanovenej v 49 ods. 4 ZDP. Povinnosť podať daňové priznania za ďalšie zdaňovacie obdobia dedičovi P Vo videoškolení Obchodovanie so zdaniteľnou zahraničnou osobou definuje lektor zahraničnú osobu na účely DPH. Poukazuje na zmenu v registrácii zahraničných osôb i na zmenu vo väzbe na dodanie tovaru s montážou. 117

120 ZDP neustanovuje. Vzhľadom k tomu, že dedič je povinný správne vysporiadať daňovú povinnosť za zomrelého daňovníka, v daňovom priznaní podanom v súlade s 49 ods. 4 ZDP je preto povinný zvýšiť základ dane aj o sumu dobrovoľných príspevkov na SDS, t. j. o sumu 432. V súlade s 52ze ZDP s účinnosťou od daňovník, ktorý si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil NČZD podľa 11 ods. 8 ZDP, je povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, ak mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu ( 123aq ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.) a: a) bola mu vyplatená suma podľa osobitného predpisu [ 123aq ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.], podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, b) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom podľa osobitného predpisu ( 33a ods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 183/2014 Z. z.), podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola táto dohoda uzatvorená, alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie, v ktorom mu zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu ( 123aq ods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.). Poznámka: Zmena bola vykonaná zákonom č. 25/2015 Z. z. 5. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie NČZD podľa ustanovenia 11 ods. 10 ZDP sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu [zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení Poznámka: niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DDS )] a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Ustanovenie 11 ods. 10 ZDP bolo do ZDP doplnené od zákonom č. 318/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. 118 Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (konateľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahy spoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek.

121 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP V súlade s 11 ods. 11 ZDP je možné príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS ) podľa 11 ods. 10 ZDP odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa 4ods. 3ZDP. Podľa 11 ods. 12 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky: príspevky na DDS podľa 11 ods. 10 ZDP zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, Príklad č. 16 ktorá nespĺňa podmienky uvedené v 11 ods. 12 písm. a) ZDP. NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, si za podmienok ustanovených v 11 ods. 10 ZDP môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí ( 11 ods. 7 ZDP). V súlade s 52z ZDP ustanovenia 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od sa použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie P Daňovník si od roku 2010 platí sám mesačne príspevky na DDS. Dňa podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu. Môže si za zdaňovacie obdobie 2016 do úhrnu príspevkov na DDS započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do ? Aj napriek tomu, že daňovník podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až , za zdaňovacie obdobie 2016 si pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, môže započítať príspevky preukázateľne zaplatené od do , najviac však do výšky Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie Nárok na NČZD, ktorou sú príspevky na DDS si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania. Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, sa použije postup podľa 4 ods. 3 ZDP, t. j. príspevky na DDS uhradené zamestnávateľom za zamestnanca do po skončení Videoškolenie Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti od je orientované na problematiku stavebných prác a prenosu daňovej povinnosti vplyvom významnej zmeny v rámci tzv. tuzemského reverse charge. 119

122 zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na DDS za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnanci, ktorí si príspevky na DDS platia sami, postup podľa 4 ods. 3 ZDP neuplatnia. 5.2 Spôsob preukazovania nároku Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa V súlade s 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa 11 ods. 10 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v 11 ods. 12 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania Daňovník, ktorý si NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť 5.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD preukázal. Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa osobitného predpisu ( 19 zákona o DDS), a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, je 14 povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane ( 11 ods. 13 ZDP). Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v 11 ods. 13 ZDP. Poznámka: Predčasným výberom podľa 19 zákona o DDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom. Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor daňovej metodiky 120 Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy aktuálne od

123 Právne predpisy K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa 11 ZDP platné životné minimum Prehľad NČZD a súm potrebných na ich výpočet za zdaňovacie obdobia ,38 189,83 194,58 198,09 198,09 198,09 Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [ 11 ods. 2 ZDP] 19,2-násobok platného životného minima 3 559, , , , , ,33 44,2-násobok platného životného minima 100-násobok platného životného minima 8 193, , , , , , , , , , , ,00 Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) [ 11 ods. 3 ZDP] 19,2-násobok platného životného minima 3 559, , , , , ,33 63,4-násobok platného životného minima 176,8-násobok platného životného minima , , , , , , , , , , , ,31 Nezdaniteľná časť základu dane - dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie [ 11 ods. 8 ZDP] priemerná 786,00 805,00 824,00 858,00 mesačná mzda 60-násobok priemernej mesačnej mzdy 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy * , , , ,00 943,20 966,00 988, ,60 Nezdaniteľná časť základu dane - príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie [ 11 ods. 10 ZDP] 180,00 180,00 180,00 P * ide o priemernú mesačnú mzdu zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane Vo videoškolení Manažment vymáhania pohľadávok: Prevencia pred neplatičmi lektor rozoberá pravidlá pri vstupe do obchodných vzťahov so zákazníkmi a dáva odpoveď na otázku, ako rozvíjať obchod, aby pribúdali dobrí zákazníci. 121

124 PRACOVNÉ PRÁVO Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Asi každému človeku v priebehu svojho života napadla niekedy myšlienka: Čo tak začať podnikať? Niektorí vo svojom odbore, niektorí by rozvinuli svoj podnikateľský nápad. Prvý vánok však vystrieda druhý, ktorý sa bude pýtať na financie. A potom príde otázka: Znesiem toľké riziko? Vstup do podnikania treba zvážiť. Jednou z možností, ako zvládnuť začiatočné výdavky, je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť od úradu práce. Príspevok posudzuje, priznáva a vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Úrad práce) a jeho podmienky sú definované v 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Na tento príspevok však nie je právny nárok, t. j. že môže, ale aj nemusí byť priznaný napriek tomu, že žiadateľ o príspevok SZČ splnil všetky podmienky a predložil kompletnú žiadosť s podnikateľským zámerom. Taktiež výšku príspevku SZČ určuje príslušný Úrad práce, a to aj v závislosti od kraja. Priblížme si teda, aké sú konkrétne podmienky a náležitosti tohto príspevku. DÚPP 1/ Kto môže o príspevok SZČ požiadať O príspevok SZČ na úhradu, čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ môže písomne požiadať len fyzická osoba, ktorá: je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo najmenej dvanásť mesiacov v prípade, ak v období šiestich mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzača o zamestnanie pozastavila, prerušila alebo skončila prevádzkovanie SZČ, bude samostatne zárobkovo činnou osobou v zmysle zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní alebo bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch Upozornenie! podľa 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, bude SZČ prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky, nie je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti v zmysle 57 (Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na SZČ) alebo je poskytovaný príspevok podľa 60 (Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov zamestnancov). Ak vám už raz bol poskytnutý príspevok SZČ, opätovne oň môžete žiadať až po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania SZČ, na ktorej prevádzkovanie vám bol príspevok poskytnutý.

125 Pracovné právo Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Príklad č. 1 Pán Peter mal v období od do živnosť. Po ukončení živnosti sa zamestnal na riadny pracovný pomer, ktorý však trval len do Od je evidovaný na Úrade práce. Keďže sa mu nepodarilo nájsť novú prácu, uvažuje, že sa opäť vráti k podnikaniu a od si založí živnosť a požiada o príspevok SZČ. Bude mať na príspevok nárok? Keďže pán Peter v období 6 mesiacov pred evidenciou uchádzača o zamestnanie (6 mesiacov pred ) skončil prevádzkovanie SZČ ( ), nespĺňa k , kedy si chce založiť živnosť, podmienky nároku na príspevok na SZČ, keďže nebol v evidencii uchádzača o zamestnanie evidovaný najmenej 12 mesiacov. Aby splnil podmienky nároku na príspevok SZČ, musel by byť evidovaný na Úrade práce v období od do a až po tomto období by spĺňal základnú podmienku na nárok príspevkuszč. Príklad č. 2 Pán Ján mal živnosť od do a pri začatí podnikania mu bol priznaný a vyplatený príspevok SZČ. Od až do bol zamestnaný. Po ukončení zamestnania sa zaevidoval na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Aj pán Ján zvažuje, že sa opäť vráti od k podnikaniu a požiada o príspevok SZČ. Bude mať na príspevok nárok? Pán Ján síce spĺňa základnú podmienku evidencie uchádzača o zamestnanie najmenej tri mesiace, keďže by bol evidovaný v období od do (nemal zrušenú živnosť 6 mesiacov pred evidenciou), avšak mu už raz príspevok SZČ bol priznaný. Žiadal by teda o opätovné priznanie príspevku SZČ, na ktorý by, žiaľ, k nemal nárok, keďže od začatia prevádzkovania SZČ, na ktorú dostal príspevok SZČ, neuplynulo osem rokov. Opätovne by mohol žiadať o príspevok SZČ až od júla 2017 pri spnení ostatných základných podmienok. P Príspevok SZČ a jeho výška O príspevok SZČ je potrebné písomne žiadať Úrad práce, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto, v ktorom bude prevádzkovať svoju SZČ, t. z. miesto podnikania, prevádzkareň, tam, kde bude vykonávať činnosť. Výška príspevku SZČ je v závislosti od rôznych faktorov. Zákon určuje len maximálne výšky príspevku SZČ, a to podľa krajov a ich miery evidovanej nezamestnanosti. Delí ich na: bratislavský kraj ostatné kraje - okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti najviac 11,5 %, - okresy s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti viac ako 11,5 %. Uvedená percentuálna výška miery evidovanej nezamestnanosti je celoslovenský priemer v kalendárnom roku 2015, teda kalendárneho roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom uchádzač žiada o príspevok SZČ. Takéto delenie okresov teda platí len na posudzovanie výšky príspevku na rok V roku 2017 sa okresy iných krajov budú deliť podľa percentuálnej výšky miery evidovanej nezamestnanosti z celoslovenského priemeru z roku Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na 123

126 Poznámka: Maximálna výška príspevku je následne určovaná v súlade s uvedeným delením krajov ako 2,5-násobok/ 3-násobok/4-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky (ďalej skratka SR ) za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Pri poskytovaní príspevku SZČ sa preto v roku 2016 vychádza z priemernej mzdy v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok roku 2015 a celkovou cenou práce sa vždy rozumie súčet tejto vypočítanej priemernej mzdy v hospodárstve SR a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom. Pozrime sa teda bližšie, ako vznikajú konkrétne čísla podľa zákonom zadaného vzorca: Pri výpočte sa z časového hľadiska musí vychádzať len z priemernej mzdy v hospodárstve SR za obdobie prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, keďže zisťovanie celoročnej priemernej mzdy sa uskutočňuje až v aktuálnom roku, v ktorom sa má príspevok vyplácať, t. j. ročná priemerná mzda za rok 2015 sa stanovuje najneskôr do Výpočet príspevku Prehľady priemerných miezd v hospodárstve SR zverejňuje Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke. Kalendárny rok Q (január marec) 2 Q (apríl jún) 3 Q (júl september) 839,00 877,00 861,00 Z uvedených údajov za jednotlivé štvrťroky sa vypočíta aritmetický priemer: / 3 = 859 K tejto vypočítanej priemernej mzde sa ešte pripočítajú výdavky zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré by z tejto mzdy bol povinný uhrádzať do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Hrubá mzda 859 do Sociálnej poisťovne: 216,45 nemocenské poistenie 1,4 % 12,02 starobné poistenie 14 % 120,26 invalidné poistenie 3 % 25,77 rezervný fond solidarity 4,75 % 40,80 poistenie v nezamestnanosti 1 % 8,59 úrazové poistenie 0,8 % 6,87 garančné poistenie 0,25 % 2,14 do zdravotnej poisťovne: 85,90 zdravotné poistenie 10 % 85,90 Celková cena práce 1 161, Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

127 Pracovné právo Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Jednotlivé kraje (okresy) majú z takto vypočítanej celkovej ceny práce stanovenú maximálnu hranicu výšky poskytovaného príspevku SZČ ako násobok: Bratislavský kraj = 2,5-násobok = na rok 2016; 2 903,38 (1 161,35 x 2,5) Ostatné kraje do 11,5 % = 3-násobok = na rok 2016; 3 484,05 (1 161,35 x 3) Ostatné kraje nad 11,5 %= 4-násobok = na rok ,40 (1 161,35 x 4) Okrem týchto faktorov, ktoré človek neovplyvní, sa pri posudzovaní výšky zohľadňuje fakt, ako napr. či už danej fyzickej osobe, ktorá žiada o príspevok SZČ, bola poskytnutá za posledné dva roky nejaká iná štátna pomoc a pomoc de minimins od iných poskytovateľov pomoci alebo v rámci iných schém pomoci de minimis a v akej výške alebo či sa súbežne nerozhoduje o schválení s inou štátnou pomocou alebo pomocou de minimis. Ďalším dôležitým faktorom je samozrejme samotný podnikateľský zámer, ktorý musí byť detailne rozpísaný, rozpracovaný podľa zákonom stanovenej štruktúry. V ňom si žiadateľ vypočítava predpokladanú výšku nákladov, a to tak, aby spĺňali kritériá: hospodárnosti (minimalizácia výdavkov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov), efektívnosti (maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k poskytnutým zdrojom), účelnosti (vzťah medzi určeným účelom použitia prostriedkov a skutočným účelom), účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky), primeranosti (výdavok zodpovedá obvyklým cenám v danom mieste a čase a zodpovedá potrebám projektu). P Ako treba o príspevok SZČ požiadať Ešte pred samotným požiadaním o príspevok SZČ môže žiadateľ najprv požiadať a Úrad práce môže zabezpečiť absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania SZČ. Súčasťou prípravy by malo byť aj vypracovanie podnikateľského zámeru. Idetedaodobrovoľnú možnosť žiadateľa, ale zároveň aj dobrovoľnú možnosť zabezpečenia zo strany Úradupráceotakútoprípravu,atovoväčšine formou externých firiem, ktoré žiadateľovi priblížia podnikateľské prostredie, orientáciu medzi inštitúciami, ich povinnosti, práva, ale hlavne pomôžu s vypracovaním podnikateľského zámeru. Súčasťou žiadosti o príspevok je vypracovanie podnikateľského zámeru s kalkuláciou predpokladaných nákladov, žiadne záväzky z predchádzajúcej prevádzky SZČ, doklad o vzdelaní. To, či to Úrad práce zabezpečí a akou formou, pravdepodobne záleží na danom konkrétnom Úrade práce a jeho hospodárení s financiami. O prípravu na začatie prevádzkovania SZČ žiadateľ požiada prostredníctvom tlačiva Prihláška na prípravu. Na príspevok SZČ je potrebné vyplniť tlačivo Žiadosť o poskytnutie príspevku SZČ. Súčasťou žiadosti je vypracovaný: podnikateľský zámer s kalkuláciou predpokladaných nákladov súvisiacich s vykonávaním SZČ, vyhlásenie, že ste pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na profivzdelavanie@pp.sk. 125

128 nevykonávali, neprevádzkovali SZČ. Ak áno, je potrebné doložiť výpis zo živnostenského registra nie starší ako 3 mesiace a preukázať, že z nej nemáte záväzky; fotokópiu dokladu na oprávnenie miesta vykonávať SZČ (napr. nájomnú zmluvu, list vlastníctva z katastra nehnuteľností, súhlas spoluvlastníka nehnuteľností k podnikaniu), - fotokópiu dokladu o založení bankového účtu, na ktorý má byť príspevok poskytnutý, - fotokópiu dokladu o vzdelaní, - vyhlásenie žiadateľa o prijatej/neprijatej pomoci. Čo musí obsahovať podnikateľský zámer Podnikateľský zámer musí mať rozsah najmenej 5 strán a musí obsahovať: 1. Údaje o žiadateľovi: Profesijný životopis, údaje o absolvovaní školy, doklad o poslednom ukončenom vzdelaní, priebeh zamestnaní, schopnosti, zručnosti, absolvovanie kurzov, stáží a v prípade ukončenia/prerušenia živnosti je potrebné uviesť dôvod. 2. Charakteristika zámeru: Predmet podnikateľskej činnosti, opis produktu činnosti, služieb. 3. Postup realizácie zámeru: Základná myšlienka podnikateľského plánu a časový realizačný plán. 4. Miesto realizácie zámeru: Kde sa bude podnikateľský plán realizovať, priestorové zabezpečenie, údaje o nebytových priestoroch, nájomné vzťahy, technické a organizačné zabezpečenie realizácie zámeru. 5. Marketingové informácie: Informácie o trhu v lokalite, odhad rozsahu produkcie podnikateľskej činnosti, popis zabezpečenia reklamy, opis konkurencie, marketingové ciele. 6. Slabé a silné stránky zámeru: V čom teda vidíte vaše výhody, v čom Najdôležitejšia je posledná časť podnikateľského zámeru. Je potrebné rozpísať do položiek, čo presne máte v pláne zakúpiť z poskytnutého príspevku. Bližší popis a hlavne suma. nevýhody pri podnikaní, napr. menšia konkurencia vo vašom okolí, väčšie odborné skúsenosti na základe doterajšej praxe, priaznivá cena, nemáte problém flexibilne reagovať na potreby zákazníka, kreativita a naopak, očakávate možno na začiatku menšiu klientelu, menej finančných zdrojov na propagáciu atď. 7. Finančná prognóza: Celková finančná prognóza projektu a priebeh finančného toku minimálne 3 roky, predpokladané náklady a výnosy, podiel vlastného vkladu na celkovom financovaní, iné zdroje financovania. 8. Doplňujúce údaje: Informácie, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť zámeru, napr. zmluvy o budúcej zmluve, certifikáty, osvedčenia, pripravené cenníky atď. 9. Kalkulácia predpokladaných nákladov: Predpokladané výdavky súvisiace s prevádzkovaním SZČ. Konkrétne predmety, ktoré predpokladáte kúpiť, poplatky za služby, ktoré predpokladáte príspevku. uhradiť zo získaného 126 Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti? Pošlite svoj tip na hornikova@pp.sk.

129 Pracovné právo Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Predpokladané náklady Najmä posledná časť podnikateľského zámeru je dôležitá. Je potrebné rozpísať do položiek, čo presne máte v pláne zakúpiť z poskytnutého príspevku. Položky by mali obsahovať bližší popis a hlavne sumu. V prípade tovaru by bolo vhodné spísať napríklad aj tri cenové ponuky na vybrané produkty, aby sa tým dokázalo kritérium primeranosti nákladu. Treba dať pozor na to, že ak vám Úrad práce schváli príspevok SZČ, schválil vám tým to, že príspevok vynaložíte iba tak, ako uvádzate v podnikateľskom zámere v položkách. V prípade, ak vynaložíte príspevok na niečo iné alebo suma položky je reálne oveľa vyššia, budú to považovať za neoprávnený výdavok, ktorý im zakladá právo vyžadovať si časť príspevku späť. Ak by ste sa teda ocitli náhodou v situácii, že si potrebujete zadovážiť iný tovar, čokoľvek iné, je potrebné najprv požiadať o opätovné posúdenie kalkulácie nákladov, ktorú schvaľuje komisia Úradu práce. Čo je oprávneným a neoprávneným výdavkom, charakterizuje pre SZČO v zmysle zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní Schéma pomoci de minimis DM 16/2004 v platnom znení, pre SZČO, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch Schéma pomoci de minimis DM 7/2015 a spoločne ich dopĺňa Usmernenie RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov v platnom znení. Toto usmernenie sa stále mení, dopĺňa a keďže obsahuje podrobnejšie podmienky a limity na oprávnené výdavky, je potrebné (a určite odporúčam) sa v čase pred písaním podnikateľského plánu informovať na svojom Úrade práce na jeho aktuálne znenie (prípadne ho nájsť prostredníctvom internetu). Ide napríklad o limity typu (usmernenie č. 17): cena počítačovej zostavy s operačným systémom do 627 s DPH vrátane dodávky a montáže na miesto realizácie projektu, notebook s operačným systémom do 589 s DPH vrátane dodávky a montáže na miesto realizácie projektu, reklamná tabuľa formátu A2 do 41, výdavky za obstaranie mobilných telefónov sa považujú za neoprávnené výdavky, akýkoľvek výdavok, ktorý sa uhrádza v hotovosti, môže mať hodnotu maximálne do 332, pri nákupe nového zariadenia, vybavenia hmotného majetku nad /nehmotného nad sú oprávnenými výdavkami len odpisy za príslušné obdobie. Medzi neoprávnené výdavky sa v každom prípade považujú: úroky z dlhov, vratná daň z pridanej hodnoty, výdavky bez priameho vzťahu k oprávnenému projektu, výdavky sankčného charakteru (pokuty, penále, trovy konania atď.), mimoriadne náklady (manká, škody), výdavky, ktoré nie sú v súlade so schválenou kalkuláciou nákladov, výdavky na subdodávky, ktoré zvyšujú náklady na realizáciu činností bez pridania hodnoty. P Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na 127

130 Postup po podaní žiadosti o príspevok SZČ Súčasťou žiadosti, ako si všimnete v bode 9, je, že žiadosť o príspevok SZČ bude predložená komisii zriadenej v zmysle 18 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti po absolvovaní testu Úradu práce na posúdenie predpokladov a pripravenosti na prevádzkovanie SZČ. Ide o písomný test znalosti žiadateľa o všeobecnom zákonnom prehľade povinnosti SZČO, napr. Vyplatenie schváleného príspevku SZČ Ak komisia Úradu práce schváli vašu žiadosť o príspevok SZČ, pripraví a podpíše svamidohodu o poskytnutí príspevku SZČ podľa 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti. Táto dohoda bude obsahovať: identifikačné údaje účastníkov dohody, vykonávané činnosti podľa štatistickej kvalifikácie ekonomických činností, dátum začatia prevádzkovania SZČ, výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, podmienky poskytnutia príspevku SZČ, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok, že oznámite Úradu práce každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, záväzok, že predložíte správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku za každý rok prevádzkovania Ak vynaložíte príspevok na niečo iné alebo suma položky je reálne oveľa vyššia, bude to Úrad práce považovať za neoprávnený výdavok, ktorý mu zakladá právo vyžadovať si časť príspevku späť. kedy SZČO platí poistné do Sociálnej poisťovne, kedy do zdravotnej poisťovne, koľko, na čo slúži príspevok SZČ atď. Po absolvovaní testu následne pred komisiou predstavíte, obhájite vlastnými slovami svoj spísaný podnikateľský zámer a komisia Úradu práce ho buď schváli, alebo neschváli. Ako je uvedené vyššie, na príspevok SZČ nemáte právny nárok. SZČ počas obdobia, na ktoré bola uzatvorená dohoda (3 roky), záväzok, že predložíte doklady preukazujúce vynaložené náklady, ďalšie dohodnuté náležitosti. Po podpísaní Dohody vám Úrad práce najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia tejto dohody vyplatí najprv 60 % z celkového schváleného príspevku SZČ. Túto časť vyplateného príspevku SZČ ste povinný využiť najneskôr do posledného dňa 12. mesiaca odo dňa začatia prevádzkovania SZČ. Zvyšnú časť príspevku SZČ 40 % vyplatí Úrad práce až po predložení písomnej správy o čerpaní už poskytnutej časti 60 % príspevku SZČ, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia Žiadosti o úhradu platby. 40 % príspevku SZČ ste povinný využiť najneskôr do posledného dňa 36. mesiaca odo dňa začatia prevádzkovania SZČ. 128 Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na inzercia@pp.sk.

131 Pracovné právo Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť Upozornenie! V prípade, ak nepredložíte doklady o použití 60 % poskytnutého príspevku SZČ alebo predložíte doklady, ktoré nemožno považovať za oprávnené výdavky, ste povinný Úradu práce vrátiť vyplatený príspevok SZČ alebo jeho časť a Úradu práce nevzniká povinnosť vyplatiť zvyšnú časť 40 % z celkového schváleného príspevku SZČ. Vyplatí vám ju až po vrátení príspevku SZČ, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní odo dňa vrátenia finančných prostriedkov na účet Úradu práce. Preukázanie použitia vyplateného príspevku SZČ Dohoda o poskytnutí príspevku SZČ je platná 3 roky. Preto Úrad práce vyžaduje tri písomné správy o použití vyplateného príspevku SZČ. Prvá písomná správa o prevádzkovaní SZČ: Je o časti príspevku SZČ 60 % a ste povinný ju Úradu práce predložiť najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov a umožniť nahliadnutie aj ich originálov. Druhá písomná správa o prevádzkovaní SZČ: Je o časti príspevku SZČ 40 % a ste povinný ju Úradu práce predložiť najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 24 mesiacov prevádzkovania SZČ vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov a umožniť nahliadnutie aj ich originálov. Tretia písomná správa o prevádzkovaní SZČ: Je o 100 % príspevku SZČ a ste povinný ju Úradu práce predložiť najneskôr do troch mesiacov po uplynutí 36. mesiaca prevádzkovania SZČ a opäť vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov a umožniť nahliadnutie aj ich originálov. Nepredloženie ktorejkoľvek správy alebo predloženie dokladov, ktoré nemožno považovať za oprávnené výdavky, je závažné porušenie podmienok dohody a budete povinný Úradu práce vrátiť príspevok alebo jeho časť. Písomná správa musí obsahovať: prehľad o použití príspevku (poradové číslo, dátum, číslo z účtovníctva/evidencie, názov, suma, zostatková suma príspevku), informácie o skutočnom vykonávaní SZČ (bližší popis priebehu vykonávania SZČ), informácie o dodržiavaní podnikateľského zámeru (realizácia v praxi), informácie o zabezpečení publicity (bližšie informácie, popis, akou formou ste zabezpečili publicitu), informácie o prípadných problémoch, s ktorými ste sa stretli pri vykonávaníszč, ďalšie informácie, ktoré by mohli mať vplyv na realizáciu dohody. Súčasťou takejto písomnej správy, ako sa uvádza vyššie, sú fotokópie účtovných dokladov o kúpe (pokladničné doklady, faktúry, výpisy z účtu). P Upozornenie! Za závažné porušenie podmienok dohody, kedy si Úrad práce bude nárokovať vrátenie alikvotnej časti príspevku SZČ, je aj ukončenie prevádzkovania SZČ skôr, ako uplynie platnosť trvania dohody, t. j. skôr, ako Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu a získajte on-line prístup k všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte

132 uplynú tri roky od začatia prevádzkovania SZČ. A postih bude nielen v povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ale po chýbajúcu dobu do týchto troch rokov nemôžete byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s 34 ods. 14 písm. g) zákona o službách zamestnanosti, čo v preklade znamená žiadna podpora v nezamestnanosti, žiadna sociálna dávka, žiadne ponuky práce z Úradu práce. Záver Tak takáto je jedna z foriem podpory podnikania. Ak spĺňate základné podmienky na poskytnutie príspevku SZČ, je len na vás, či sa rozhodnete oň požiadať a absolvujete náročný trojročný proces papierovania ( byrokracie ) založený na Dohode plnej záväzkov a následkov pri jej nedodržaní alebo sa rozhodnete začať podnikať aj bez tejto finančnej podpory. V každom prípade sa ťažšie hovorí, že ide o podporu podnikania, keď na ňu majú nárok len ľudia, ktorí sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie na Úrade práce. Ak o príspevok SZČ požiadate, beriete na seba oveľa väčšie riziko čo ak sa nebude dariť ako iní podnikatelia. Pri rozhodovaní, či vstúpite do podnikania, sa ale nenechajte zlákať vidinou možných financií, ale podnikajte, len ak máte dobrý podnikateľský zámer. Veľa šťastia v podnikaní. Bc. Katarína Danajovičová Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legislatívne zmeny vo mzdovej učtárni k RNDr. Jozef Miháľ Bratislava Nitra Košice Trenčín Žilina Bratislava Bratislava Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte a my vám zašleme ukážkové číslo.

133 Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve Nevyhnutnou súčasťou podnikania sú okrem iného aj pracovné cesty. Každý podnikateľ sa s tým v praxi stretol aj stretne, preto si priblížime v tomto článku charakteristiku, podmienky a čo všetko je pre podnikateľa daňovým výdavkom, a ako to správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve. Cestovné náhrady podnikateľ môže vynaložiť v súvislosti: 1. s dosahovaním, zabezpečením a udržiavaním príjmov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. (ďalej len zákon o dani z príjmov ), tzn. príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len SZČO ), 2. ako zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady svojim zamestnancom. Rozoberme si to podrobnejšie a aj v súvislosti s účtovaním v jednoduchom účtovníctve na základe Oznámenia o opatrení o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve č. 628/2007 Z. z. (ďalej len Oznámenie o účtovaní v JÚ ) a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. PRACOVNÉ PRÁVO 1. Cestovné náhrady SZČO Cestovné náhrady SZČO nájdeme presne charakterizované v zákone o dani z príjmov v 19 ods. 2 písm. e): výdavky (náklady) daňovníkaspríjmamipodľa 6ods.1a2vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady): Pracovná cesta u SZČO Dôležitým faktorom je účel pracovnej cesty a fakt, že sa činnosť vykonáva v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. 1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, len ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu, alebo 2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometranazačiatkuanakoncipríslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Účelom pracovnej cesty v súvislosti s dosahovaním príjmov SZČO môže byť napr. obchodné rokovanie, nákup materiálu, odborné školenie alebo samotný výkon práce DÚPP 1/

134 práve mimo miesta, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Je teda potrebné posúdiť, či daná pracovná cesta nie je súkromná, či nejde o návštevu známych, ale či ide o návštevu skutočne v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržovaním príjmov SZČO. Bremeno dokazovania je vždy na SZČO, napr. objednávka, vystavená faktúra, pozvánka na školenie, seminár, prípadne ová komunikácia. Iným miestom, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, je napr., ak má SZČO ako miesto podnikania miesto trvalého bydliska, ale činnosť vykonáva v prevádzke (v predajni, v ambulancii, v kancelárii...), ktorú má zriadenú na výkon činnosti, a sídlo prevádzky nie je totožné s miestom trvalého bydliska SZČO, potom je miesto pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka. Daňovo uznateľné výdavky Po posúdení, že ide o pracovnú cestu, a stanovení časového rozpätia pracovnej cesty je možné si uplatniť daňové výdavky: na stravovanie, na ubytovanie, na cestovné dopravné prostriedky a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste, a to najviac vo výške, aká je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných Stravovanie Výška výdavkov na stravovanie závisí od doby trvania výkonu činnosti v inom mieste, pričom do tejto doby sa započítava aj čas strávený cestovaním z miesta pravidelného Vreckové pri pracovných cestách SZČO nie je daňovým výdavkom. Je naň zákonný nárok pri zamestnancoch v pracovnom pomere, členoch družstiev podľa 1zákona 283/2002 Z. z. Pracovnou cestou by tak nemala byť cesta z miesta trvalého bydliska do tejto prevádzky, aj keď má SZČO uvedené v živnostenskom liste alebo v inom oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti ako miesto podnikania trvalé bydlisko. Ak vzhľadom na charakter vykonávanej podnikateľskej činnosti je obtiažné vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti, je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené trvalé bydlisko. To znamená, že ak SZČO vykonáva podnikateľskú činnosť, pri ktorej musí často meniť miesto pracoviska (napr. sprostredkovateľ, stavbár, maliar, lektor, ktorý učí priamo u klienta), potom je pracovnou cestou každá cesta z miesta trvalého bydliska ku klientovi a späť. náhradách č. 283/2002 Z. z. (ďalej len zákon o cestovných náhradách ). Zákon o dani z príjmov teda presne SZČO určuje, čo si môže zahrnúť do daňových výdavkov. Vreckové pri pracovných cestách SZČO nie je daňovým výdavkom. Na vreckové je zákonný nárok pri osobách uvedených v 1 zákona o cestovných náhradách. vykonávania činnosti do iného miesta výkonu činnosti a späť. Pri výpočte sumy nároku podľa doby trvania (časových pásiem) vychádzame z: 132 Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ úplné znenia. Pre viac informácií a objednávanie kliknite na alebo volajte

135 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve 5 zákona o cestovných náhradách, ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku, 13 zákona o cestovných náhradách, ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí. Výšku stravného za jednotlivé časové pásma stanovuje od Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného č. 309/2016 Z. z. v 1: Tuzemská pracovná cesta ( 5) Výdavky na stravovanie SZČO nie je povinná preukázať dokladom o nákupe stravy v prípade trvania pracovnej cesty nad 5 hodín a viac vzniká zákonný nárok, ktorý sa prizná vo vyúčtovaní pracovnej cesty. Pri výpočte stravného je potrebné dávať pozor, či na pracovnej ceste nebolo náhodou zabezpečené bezplatné stravovanie alebo či nebolo bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, napr. raňajky v rámci ubytovania alebo školenie spolu aj so zabezpečenou stravou atď. Ak by mala SZČO zabezpečené stravovanie v celom rozsahu, nevznikol by nárok na stravné. Za zabezpečenie stravovania v celom rozsahu sa považuje bezplatné zabezpečenie troch hlavných jedál, čo znamená raňajok, obeda a večere. Za čiastočné zabezpečenie stravovania sa považuje zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál v rôznych kombináciách. Za čiastočné zabezpečenie bezplatného stravovania sa nemôže považovať napríklad čiastočné zabezpečenie obeda, za ktorý si musí SZČO sama doplatiť. Za čiastočné zabezpečenie stravovania sa považuje zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál v rôznych kombináciách. Ale nie čiastočné zabezpečenie obeda, ktorý si musí SZČO sama doplatiť. a) 4,50 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b) 6,70 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c) 10,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín. Od a aj pre rok 2017 bude minimálna suma stravných lístkov (gastrolístkov) platná vo výške 3,38 eur. Ak má SZČO zabezpečené na pracovnej ceste bezplatné stravovanie čiastočne, výška stravného sa kráti: o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed, o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru, a to zo sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. Pri čiastočnom zabezpečení stravovania sa teda stravné poskytuje, ale percentuálne sa kráti podľa poskytnutého jedla. Miera krátenia je jednotná bez ohľadu na časové pásmo pracovnej cesty, pretože výpočtovou nominálnou základňou je časové pásmo nad 18 hod. (aktuálne 9,80 eura). Vypočítaná miera krátenia sa nezaokrúhľuje, zaokrúhľuje sa až výsledná suma stravného za kalendárny deň. Výsledná suma stravného sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Takto sa zaokrúhľuje za každý deň samostatne, nie za pracovnú cestu ako celok, pretože sa stravné posudzuje a poskytuje za každý kalendárny deň samostatne. P Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup k všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google Play. 133

136 Príklad č. 1 SZČO mala obchodné rokovanie od 8,30 hod. do 11,00 hod., potom si šla nakúpiť kancelárske potreby nákup materiálu (výdavok ovplyvniteľný základ dane/zásoby) a o 12 hod. sa vrátila späť do miesta, v ktorom vykonáva svoju činnosť pravidelne. Má SZČO nárok za tento deň na stravovanie v súlade s pracovnou cestou? Obchodné rokovanie trvalo 2,5 hodiny, nákup materiálu 1 hod. = obe cesty spĺňajú charakteristiku pracovnej cesty podľa 19 ods. 2 písm. e). Keďže však súhrnne neprekročili časové pásmo podľa 5 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách, tzn. súhrnne netrvali dlhšie ako 5 hodín, nevzniká nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. Príklad č. 2 SZČO ide na odborný seminár, ide o školenie, ktoré začína od 8.00 hod. do hod. a trvá do do hod. V rámci školenia je zabezpečené dňa stravovanie v celom rozsahu a dňa len raňajky. SZČO si hradí ubytovanie za dve noci, pretože je miesto konania dosť vzdialené od miesta, v ktorom pravidelne vykonáva svoju činnosť. Jej pracovná cesta teda začína dňa o hod., kedy vyrazila z miesta výkonu SZČO. Výpočet stravného v súlade s pracovnou cestou (použité sumy stravného do ): = trvanie pracovnej cesty = od hod. do hod = 8 hod. nárok na stravné 4,20 eura (časové pásmo 5 12 hod./nebolo zabezpečené stravovanie) = trvanie pracovnej cesty = od 0.00 hod. do hod = 24 hod. [stravovanie zabezpečené v celom rozsahu (raňajky, obed, večera)], nevzniká nárok na stravné = trvanie pracovnej cesty = od 0.00 hod. do hod = 15 hod. (seminár + cesta späť 3 hod.), časové pásmo hod. = stravné 6,30 eura Výška stravného sa však musí krátiť, pretože bolo zabezpečené čiastočné stravovanie, a to raňajky ( 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách). Miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. zo sumy 9,80 eura. Teda: výška stravného = 6,30 (25 % z 9,80) = 6,30 2,45 = 3,85 eura. Celkový nárok na stravné počas pracovnej cesty je teda 8,05 eura (4,20 + 3,85) a táto suma je pre SZČO daňovým výdavkom. Zahraničná pracovná cesta ( 13) Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí SZČO stravné za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len SR ) v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na časové pásma do 6 hod., od 6 hod. do 12 hod. a nad 12 hod. Zahraničná pracovná cesta teda na rozdiel od tuzemskej pracovnej cesty nemá stanovenú minimálnu dolnú časovú hranicu 134 Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov od rozoberá zmeny v uvedenom zákone.

137 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve pre vznik nároku na stravné, tzn. aj keby trvala len 1 hod. mimo územia SR ide o prvé časové pásmo = do 6 hodín. SZČO má nárok na stravné vo výške, ktorá je stanovená pre danú krajinu v opatrení Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z. Ak SZČO vykonala pracovnú cestu vo viacerých krajinách, t. j. prechádzala v jeden deň cez viaceré krajiny, má nárok na stravné pre krajinu, v ktorej strávila v kalendárnom dni najviac hodín. Ak ale SZČO strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, má nárok na stravné tej krajiny, podľa ktorej to vychádza najvýhodnejšie. Ak by sa SZČO rozhodla využiť pri zahraničnej pracovnej ceste leteckú dopravu, za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách sa považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku. V prípade, ak zahraničná pracovná cesta prostredníctvom leteckej dopravy končí na území SR, rozhodujúcim časom na náhrady Príklad č. 3 poskytované v eurách alebo cudzej mene je prílet lietadla ( 16). Výpočet stravného pri zahraničnej pracovnej ceste ( 13 ods. 4): a) do 6 hodín vrátane = 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín = 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín = 100 % základnej sadzby stravného. Vypočítaná výška stravného sa tak ako pri tuzemskej pracovnej ceste kráti v závislosti od toho, či bolo bezplatné zabezpečenie stravovania v celom rozsahu (raňajky, obed, večera) alebo bolo zabezpečené v čiastočnom rozsahu (jedno alebo dve jedlá rôznych kombinácií). Výpočet tohto krátenia je nasledovný ( 13 ods. 7): o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed, o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru, a to zo sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín prislúchajúceho danej krajine. P SZČO ide dňa na obchodné stretnutie do Berlína. Rozhodla sa ísť autom cez Českú republiku do Nemecka. Na pracovnú cestu by vyrazila o hod. Späť z Berlína by vyrazila o hod. V rámci ubytovania má zabezpečené bezplatné raňajky. Výpočet stravného v súlade s pracovnou cestou: tento deň musíme pracovnú cestu rozčleniť na čas strávený na území SR (tuzemská pracovná cesta) a mimo územia SR (zahraničná pracovná cesta) o hod. začína pracovná cesta na území SR do hod. (do času prekročenia hranice) = pracovná cesta na území SR trvala menej ako 5 hod. = nie je nárok na stravnéň od hod. do hod. = bola SZČO na území Českej republiky = 5 hodín od hod. do hod. = bola SZČO na území Nemecka = 4 hodiny Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahraničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincov a vysielanie zamestnancov. 135

138 Celkový čas mimo územia SR je 9 hodín = časové pásmo nad 6 hodín do 12 hodín = 50 % zo základnej sadzby stravného. Základnú sadzbu stravného určíme podľa krajiny, v ktorej strávila viac hodín. V tomto prípade to bude základná sadzba Českej republiky = 600 ČK. Nárok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste teda je 300 ČK (50 % zo 600). Na prepočet cudzej meny na euro sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS), ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Referenčný výmenný kurz ECB k = 1 euro/27,027 ČK Nárok na stravné prepočítané na euro = 11,10 eura celý deň SZČO strávila v Nemecku v Berlíne = 24 hod. a mala zabezpečené bezplatné raňajky. Časové pásmo nad 12 hodín = 100 % základnej sadzby stravného. Základná sadzba stravného Nemecko 45 Bezplatné raňajky krátenie 25 % zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín Výpočet nároku na stravné: 45 (25 % zo 45) = 45 11,25 = 33,75 eura na území mimo SR = = Nemecko = 12 hodín (o hod. vyrazila + 2 hod. cesta k hraniciam) = Česká republika = 5 hodín (5 hodín cesty od nemeckej hranice po slovenskú hranicu) Celkový čas mimo územia SR = 17 hodín = časové pásmo nad 12 hodín = 100 % zo základnej sadzby. Keďže tentokrát v Nemecku strávila dlhší čas ako v Českej republike, použije sa základná sadzba stravného Nemecko = 45 eur. Ešte aj v tento deň mala v rámci ubytovania SZČO bezplatné raňajky, tzn. stravné sa opäť kráti obdobným spôsobom ako Výpočet nároku na stravné: 45 (25 % zo 45) = 45 11,25 = 33,75 eura na území SR = trvala pracovná cesta od hod. do hod. = 1 hodinu = menej ako 5 hodín = nie je nárok na stravné. Pri vyúčtovaní má teda SZČO celkovo nárok na stravné v sume 78,60 eura (11, , ,75) a táto suma je daňovo uznateľným výdavkom podľa 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Príklad č. 4 Ak by sa však SZČO pri tej istej pracovnej ceste rozhodla letieť do Berlína z Bratislavy lietadlom. Odlet z BA o hod. Odlet z Berlína o hod. Trvanie letu 1,5 hodiny. Výpočet stravného by bol nasledovný: pracovná cesta na území SR = od do hod. = 2,5 hod. (30 min. cesta na letisko + 2 hodiny čakacia doba pred odletom); Trvanie pracovnej cesty menej ako 5 hodín = nie je nárok na stravné. pracovná cesta mimo územia SR = od hod. do hod. = 5,50 hod. (od času odletu z územia SR sa počíta do času cieľovej krajiny a bez ohľadu na to, cez aké iné krajiny lietadlo letí). Výpočet stravného: časové pásmo do 6 hodín = 25 % základnej sadzby stravného. 136 Vo videoškolení Príprava a vyhodnotenie verejného obstarávania ako na to s novým zákonom Ing. Dagmar Melotíková rozoberá tému, ako pripraviť a vyhodnotiť verejné obstarávanie podľa nového zákona o verejnom obstarávaní.

139 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve Použije sa základná sadzba stravného Nemecka = 45, nárok na stravné = 25 % zo 45 = 11, celý deň SZČO strávila v Nemecku a mala zabezpečené bezplatné raňajky. Výpočet je rovnaký ako v príklade pri použití auta pri pracovnej ceste. Nárok na stravné = 33, pracovná cesta mimo územia SR = od 0.00 hod. do hod. = 11,5 hodiny [v prípade príletu lietadla na územie SR sa čas odletu z Nemecka nepripočítava do tuzemskej cesty, ale tuzemská cesta začína časom príletu lietadla ( 16), tzn. čas v Nemecku = 0.00 hod. do hod. + čas letu od hod. do hod.]. Výpočet stravného: časové pásmo od 6 hodín do 12 hodín = 50 % základnej sadzby stravného Použije sa základná sadzba stravného Nemecka = 45 ; Bezplatné raňajky krátenie 25 % zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodín; Nárok na stravné: (50 % zo 45) (25 % zo 45) = 22,50 11,25 = 11,25 eura. - pracovná cesta na území SR = od hod. do hod. = 0,5 hod. (30 min. cesta z letiska do miesta, v ktorom SZČO pravidelne vykonáva svoju činnosť). Trvanie pracovnej cesty menej ako 5 hodín = nie je nárok na stravné. Pri vyúčtovaní má teda SZČO celkovo nárok na stravné v sume 56,25 eura (11, , ,25) a táto suma je daňovo uznateľným výdavkom podľa 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Ubytovanie Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý daňovník preukáže dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí. Povinnosť preukázať výdavok vyplýva aj zo zákona o cestovných náhradách, aj zo zákona o dani z príjmov. Výšku výdavku za ubytovanie však ani jeden zákon nelimituje. Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb (fyzická osoba prenajíma ubytovacie zariadenie na základe príslušného mestského alebo obecného úradu). P Cestovné dopravnými prostriedkami Patria sem všetky výdavky, ktoré SZČO vynaložila pri pracovnej ceste na dopravu, napríklad výdavky za cestovné lístky (autobusy, vlaky, lode), výdavky za letenky a s tým súvisiace poplatky s letom, výdavky za dopravu taxíkom. Všetky doklady musia okrem ostatných náležitostí účtovného dokladu obsahovať aj správny dátum, tzn. že musia súhlasiť s časom a miestom konania pracovnej cesty. Výdavky na cestovné dopravnými prostriedkami, ktoré boli použité na súkromné účely, nie je možné považovať za daňové výdavky, aj keď spĺňajú všetky náležitosti účtovného dokladu. Takéto výdavky musí SZČO zaúčtovať vo svojom účtovníctve ako výdavky neovplyvniteľné základ dane. Ak SZČO využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky: Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legislatívne zmeny v mzdovej učtárni k s Jozefom Mihálom sa dozviete všetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/

140 1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, len ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy. Suma základnej náhrady pre osobné motorové vozidlá je stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. vsume0,183euraza1km. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa uplatňuje podľa: - počtu najazdených kilometrov, - ceny pohonnej látky platnej v čase jej nákupu, - spotreby pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla. Výpočet náhrady: Náhrada za spotrebované PHL = (počet km x spotreba PHL : 100) x cena 1 l PHL (eur). Celková náhrada = sadzba základnej náhrady (0,183) x počet km + vypočítaná náhrada za spotrebované PHL (eur). Pri tomto spôsobe uplatňovania cestovných výdavkov musí SZČO viesť knihu jázd a cenu pohonnej látky dokladovať účtovným dokladom. Spotreba podľa technického preukazu sa použije v súlade s 7 ods. 6 zákona o cestovných náhradách: - ak je v technickom preukaze uvedená len spotreba podľa príslušnej slovenskej technickej normy, na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy a pri jazde v meste sa táto spotreba zvýši o 40 %, - ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy a aj podľa predpisu EHK alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije norma podľa predpisu EHK prepočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde v meste sa použije spotreba určená na jazdu v meste, - ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy vozidla, - ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa inej normy bez členenia na cykly, na výpočet sa použije táto spotreba a pri jazde v meste sa spotreba zvýši o 20 %. Upozornenie! Pre daňové účely osobné motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (lízingovej zmluvy) nie je vlastným osobným motorovým vozidlom a taktiež jednostopové vozidlá a trojkolky nepatria do kategórie osobných motorových vozidiel. Príklad č. 5 SZČO použila na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nemala nikdy zahrnuté v obchodnom majetku. V knihe jázd zaznamenáva len tie cesty, ktoré 138 Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili sme Daňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovnakým programom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon.

141 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve spĺňajú charakteristiku pracovnej cesty a členia sa na kilometre mimo mesta, v rámci mesta. Zároveň nákup PHL deklaruje v priebehu mesiaca viacerými účtovnými dokladmi. V technickom preukaze má spotrebu PHL uvedenú podľa slovenskej technickej normy (STN) 7 l/100 km. Výpočet náhrady: Spotreba pre mimo mesto = 7 l/100 km Spotreba pre mesto = navýšenie o 40 % = 9,8 l/100 km Počet najazdených km mimo mesta v priebehu jedného mesiaca = 500 km Počet najazdených km v meste v priebehu jedného mesiaca = 200 km Cena PHL = viacero účtovných dokladov v priebehu mesiaca = priemerná cena za 1 liter PHL = napr. 1,20 eura Náhrada za spotrebované PHL = (počet km x spotreba PHL : 100) x cena 1 l PHL (500 x 7 : 100) x 1,20 = 42,00 eura (200 x 9,8 : 100) x 1,20 = 23,52 eura Spolu náhrada za spotrebované PHL 65,52 eura. Celková náhrada = sadzba základnej náhrady (0,183) x počet km + vypočítaná náhrada za spotrebované PHL (eur) Celková náhrada = 0,183 x ,52 = 128, ,52 = 193,62 eura Príklad č. 6 V prípade, ak by SZČO použila na pracovné cesty vlastné osobné vozidlo, ktoré bolo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnuté v obchodnom majetku, nemala by nárok na tzv. amortizáciu (0,183 eura na 1 km), jej daňovým výdavkom by bola náhrada vypočítaná len za spotrebované PHL vo vyššie uvedenom príklade len suma 65,52 eura. P 2. do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe SZČO nie je povinná viesť evidenciu jázd, nevzniká však nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy. Je však povinná preukázať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených kilometrov a je povinná preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o nákupe. Ak SZČO využíva v rámci podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, môže do daňových výdavkov uplatňovať okrem uvedených výdavkov na spotrebu pohonných látok aj iné výdavky súvisiace s používaním vozidla, ako napr. zaplatenú daň z motorových vozidiel, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie a pod. Ak však tieto výdavky súvisia aj s používaním vozidla na súkromné účely, nie je možné tieto výdavky zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej pomeru použitia vozidla k pracovným cestám. Žiadne iné výdavky súvisiace s predmetným osobným motorovým vozidlom, ako Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od rozoberie zmeny v legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti. 139

142 napr. odpisy vozidla, výdavky na opravy a údržbu vozidla, zákonné poistenie, havarijné poistenie, úrok z úveru poskytnutého na obstaranie vozidla a pod., nie sú daňovými výdavkami, pretože vozidlo nie je zaradené do obchodného majetku daňovníka. Ak SZČO využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky za spotrebované PHL v súlade s 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov a môže si vybrať jeden z troch spôsobov preukázania spotreby PHL: 1. Preukazovanie spotreby pohonných látok podľa cien platných v čase nákupu PHL, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL sa vychádza z počtu najazdených kilometrov = SZČO je povinná viesť knihu jázd, z ceny pohonnej látky platnej v čase jej nákupu a zo spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii vozidla. Ak sa spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou alebo sa tam neuvádza, pri stanovení spotreby PHL sa vychádza zo spotreby preukázanej buď: - dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, alebo - doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúcimi inú spotrebu PHL. 2. Preukazovanie spotreby pohonných látok na základe dokladov o nákupe PHL, a to najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidla. Tento spôsob preukazovania spotreby PHL môže SZČO použiť iba v prípade, ak je vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla, ktorá zaznamenáva všetky vykonané jazdy a zároveň aj spotrebu pohonných látok. Upozornenie! Ak jednotka satelitného sledovania pohybu vozidla nesleduje aj spotrebu PHL, SZČO nemôže použiť tento spôsob preukazovania spotreby PHL. 3. Uplatnenie výdavkov na spotrebu pohonných látok vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok primeraného počtu najazdených kilometrov. Pri uplatnení paušálnych výdavkov na spotrebu PHL sa vychádza: - z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie, - z počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia vozidla. Pri tomto spôsobe paušálnych výdavkov na spotrebu PHL SZČO nevedie knihu jázd, ale je povinná preukázať stav tachometra vozidla na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, ako aj nákup PHL dokladmi 140 V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorka Ing. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizácie z rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na

143 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve o ich nákupe zaúčtovanými v účtovníctve. s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ďalšími daňovými výdavkami v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla zaradeného do obchodného majetku sú aj výdavky vynaložené na obstaranie vozidla (formou odpisovania majetku), výdavky na opravy a údržbu, na poistenie vozidla (zákonné aj havarijné), daň z motorových vozidiel, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie a pod. Tieto výdavky môže SZČO zahrnúť do daňových výdavkov v plnej preukázanej výške aj pri uplatnení paušálnych výdavkov na spotrebu PHL, ak je vozidlo používané výlučne na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je však vozidlo používané na zabezpečenie zdaniteľného príjmu iba sčasti a sčasti je používané aj na súkromné účely, potom sa do daňových výdavkov zahrnie iba pomerná časť odpisov zodpovedajúca pomeru použitia vozidla v súvislosti Ak SZČO využije na cestovanie iné motorové vozidlo do daňových výdavkov si uplatňuje spotrebu PHL podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii. Rovnakým pomerom sa do daňových výdavkov uplatnia aj ostatné výdavky súvisiace s daným vozidlom vrátane výdavkov na spotrebu PHL. Ak SZČO využije na cestovanie iné motorové vozidlo (nie vlastné osobné motorové vozidlo), napríklad vlastné nákladné vozidlo, vlastné jednostopové vozidlo alebo požičané vozidlo, prenajaté formou operatívneho prenájmu alebo s právom kúpy prenajatej veci (lízing), do daňových výdavkov si uplatňuje spotrebu PHL v súlade s 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, tzn. má na výber jednu z troch možností uplatnenia tak ako pri vlastnom osobnom vozidle zahrnutom v obchodnom majetku. Z uvedeného teda vyplýva, že SZČO nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy! P Upozornenie! Pri uplatňovaní ostatných výdavkov súvisiacich s používaním iného motorového vozidla (okrem výdavkov na spotrebované pohonné látky) je potrebné rozlišovať, či predmetné vozidlo je zahrnuté v obchodnom majetku SZČO alebo nie je zahrnuté v obchodnom majetku. Do obchodného majetku daňovníka možno zaradiť iba vlastné motorové vozidlo (nie vypožičané alebo prenajaté) alebo motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu. Nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste Medzi takéto výdavky patria rôzne výdavky, ktoré SZČO vynaloží v súvislosti s pracovnou cestou, napríklad parkovné, diaľničné nálepky, rôzne poplatky, vstupenky a podobne. Vynaložené výdavky je samozrejme potrebné dokladovať účtovným dokladom o ich úhrade. Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistíte vo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na 141

144 2. SZČO ako zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhrady svojim zamestnancom V prípade, ak je SZČO zamestnávateľom, uplatňuje zamestnancom cestovné náhrady stanovené výlučne zákonom o cestovných náhradách, ktorý v 2 charakterizuje pracovnú cestu zamestnanca. Okruh cestovných náhrad pre zamestnanca je v tomto zákone širší ako cestovné náhrady pre SZČO stanovené v 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov (náhrady pri pracovnej ceste 3až 9,náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste 10 až 17, náhrady pri výkone práce v zahraničí 18 až 33l zákona o cestovných náhradách). Zákon o cestovných náhradách stanovuje aj povinnosti zamestnanca, zamestnávateľa, určuje zákonné cestovné náhrady a povoľuje aj cestovné náhrady poskytnuté zamestnancovi nad rámec zákona. 3. Účtovanie v jednoduchom účtovníctve Pri cestovných náhradách sa výpočty a výšky odvíjajú aj od zákona o cestovných náhradách a rôznych opatrení. Postup účtovania v jednoduchom účtovníctve je charakterizovaný v oznámení o účtovaní v JÚ, v ktorom podľa 4 ods. 6 písm. e) členímevýdavky vynaložené na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov na: 1. zásoby, 2. služby, 3. mzdy, 4. poistné a príspevky platené fyzickou osobou alebo podnikateľom podľa 1 a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov, 5. tvorbu sociálneho fondu, 6. ostatné výdavky. Daňovými výdavkami u SZČO sú len cestovné náhrady vyplatené zamestnancom v súlade s 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, tzn. cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytnuté v súlade so zákonom o cestovných náhradách. To, čo zákon určuje ako povinné cestovné náhrady pre zamestnanca, na ktoré mu vzniká nárok, je daňovým výdavkom. To, čo SZČO zamestnávateľ vyplatí navyše v súvislosti s pracovnou cestou (nad rámec zákona), nie je daňovým výdavkom u SZČO. Rozdeľme si teda vyššie spomínané daňové výdavky v súvislosti s cestovnými náhradami do jednotlivých účtovných skupín. Cestovné náhrady vyúčtované na základe 19 ods. 2 písm. e) vo vyúčtovaní o pracovnej ceste ( sem patrí stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami) a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom zaúčtujeme medzi Služby ( 4 ods. 9 výdavky na cestovné). Ak SZČO použije vlastné osobné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku uplatňuje spotrebu PHL na základe 19 ods. 2 písm. l) = nákup PHL zaúčtujeme medzi Zásoby [ 11 ods. 2 písm. c) 142 Vo videoškolení INCOTERMS 2010 medzinárodné pravidlá pre výklad dodacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá dané pravidlá pre výklad dodacích položiek známe ako INCOTERMS Objednávajte na

145 Pracovné právo Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve PHL sa radí medzi materiál a ten sa účtuje v Zásobách]. Ďalšie výdavky v spojitosti s vozidlom zaradeným do obchodného majetku: ako napr. opravy a udržiavanie hmotného majetku, poistenie vozidla sa radia medzi Služby, pretože ide o výdavky, ktoré majú povahu nakupovaných služieb ( 4 ods. 9), daňový odpis hmotného majetku (vozidla v obchodnom majetku) zaúčtujeme do Ostatných výdavkov (druhá veta 4 ods. 9). Cestovné náhrady vyplácané zamestnávateľom (SZČO) svojim zamestnancom sú daňovým výdavkom na základe 19ods.2 písm. d). Výdavky na cestovné v spojitosti so zaradením medzi Služby by mali byť vynaložené v zmysle ustanovenia 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, tzn. v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov SZČO čo sú cestovné náhrady Daň z motorových vozidiel nie je súčasťou cestovných náhrad, nemá povahu nakupovaných služieb, záväzok vzniká voči daňovému úradu na základe podaného daňového priznania. v súlade s 19 ods. 2 písm. e). Preto cestovné náhrady na základe 19 ods. 2 písm. d) zaúčtujeme medzi Ostatné výdavky. A v neposlednom rade je na záver potrebné spomenúť aj výdavok na daň z motorových vozidiel. Aké vozidlo a kedy je predmetom dane, kto je daňovníkom, aké má zákonné povinnosti, čo je základom dane, aká je ročná sadzba a výpočet dane všetko stanovuje zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Daň z motorových vozidiel nie je súčasťou cestovných náhrad v súlade s 19 ods. 2 písm. e), nemá povahu nakupovaných služieb, záväzok vzniká voči daňovému úradu na základe podaného daňového priznania, ktoré sa podáva spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Úhrada dane z motorových vozidiel je daňový výdavok zaúčtovaný medzi Ostatné výdavky. P Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Bc. Katarína Danajovičová Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od Júlia Pšenková Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. Ing. Vladimír Ozimý RNDr. Jozef Mihál Daňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok Poprad Bratislava Žilina Bratislava Vysoké Tatry Grandhotel Permon**** Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese 143

146 PRACOVNÉ PRÁVO Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Príspevok sa venuje odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré musí platiť podnikajúca FO (označíme si ju ako podnikateľa), ktorá získala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Podnikateľom bude FO, ktorá ešte nepodnikala a začala sa venovať výkonu podnikania a nie je súčasne zamestnaná. Za podnikateľa budeme považovať podnikajúcu FO, tzn. nielen živnostníka, ale aj napríklad samostatne hospodáriacu osobu, advokáta, notára, exekútora, daňového poradcu, lekára, autorizovaného architekta, umelca, športovca, poisťovacieho agenda, znalca, tlmočníka a podobne. Všetky tieto FO vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej podnikanie) na základe povolenia na výkon podnikateľskej činnosti, napríklad živnostník na základe vydaného živnostenského listu alebo koncesnej listiny, advokát na základe licencie a podobne. Podnikateľ, ktorý získal oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti (živnostenský list, koncesnú listinu alebo iné oprávnenie), má registračné a oznamovacie povinnosti, ktoré si musí splniť v zákonom stanovenom termíne. V prípade, že si tieto povinnosti nesplní, nevyhne sa hneď na začiatku podnikania pokutám, ktoré zvýšia jeho finančné výdavky spojené so začatím podnikateľskej činnosti. Začínajúci podnikateľ má registračnú povinnosť voči zdravotnej poisťovni, v ktorej je poistený. Odvody do Sociálnej poisťovne nemusí platiť, tzn. že sa nemusí, ale môže registrovať v Sociálnej poisťovni. Odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Odvody je to všeobecné pomenovanie používané v podnikateľskej praxi, a to pre platby preddavkov na verejné zdravotné poistenie a poistenie do Sociálnej poisťovne, ktoré má povinnosť platiť podnikajúca fyzická osoba (ďalej podnikateľ). Či musí platiť podnikateľ odvody do zdravotnej poisťovne (ďalej ZP) a do Sociálnej poisťovne (ďalej SP) hneď v začiatkoch podnikania, tzn. po pridelení povolenia na výkon podnikateľskej činnosti a v akej výške, závisí od niekoľkých skutočností. Napríklad od toho, či v minulosti vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba (ďalej FO), či je poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, či je zamestnaný alebo či začal podnikať popri štúdiu. DÚPP 1/ Povinnosti voči zdravotnej poisťovni Podnikajúca fyzická osoba (ďalej podnikateľ), ktorá získala povolenie alebo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, má oznamovaciu povinnosť voči ZP, tzn. že podnikateľ je povinný prihlásiť sa podľa ustanovenia 6 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP) do svojej ZP najneskôr do 8 dní od vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej podnikateľskej činnosti) na území SR.

147 Pracovné právo Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Prihlášku môže podnikateľ podať len do jednej ZP. Podľa 7 ods. 1 ZZP má podnikateľ právo podať prihlášku do ZP, ktorú si vybral. Ak by podnikateľ podal prihlášku do viacerých ZP, považuje sa za poistenca tej ZP, ktorá mu potvrdila prihlášku ako prvá. Ak mu žiadna ZP prihlášku nepotvrdí, stáva sa poistencom tej ZP, v ktorej podal prihlášku ako v prvej. Prihláška podnikateľa do ZP musí mať podľa 8 ods. 1 ZZP písomnú formu a musí obsahovať: označenie, že ide o prihlášku, dátum jej podania a čas; meno, priezvisko, rodné priezvisko, pohlavie, adresu trvalého bydliska a prechodný pobyt poistenca, dobu trvalého pobytu na území SR. U cudzinca sa uvádza adresa trvalého pobytu v cudzine a kontaktná adresa, štátna príslušnosť, dátum narodenia, ak mu rodné číslo nebolo pridelené, a číslo identifikačnej karty alebo pasu; obchodné meno ZP, v ktorej sa prihláška podáva; označenie poistenca podľa 3 ZZP. U podnikateľov je to označenie podľa 3 ods.2písm.b)zzp,tzn.osoba,ktorávykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a je zdravotne poistená na území SR; označenie platiteľa poistného ( 11 ods. 1 a 2 ZZP). Podľa 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) ZZP je platiteľom poistného samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej SZČO), tzn. podnikateľ; podpis poistenca. Podnikateľ sa prihlási do ZP na tlačive, ktoré na tento účel určila príslušná ZP (tlačivo Prihláška poistenca na verejné zdravotné poistenie ), kde uvedie všetky potrebné údaje. Prihlášku dostane podnikateľ v ZP, kde je poistený alebo ju nájde na internetových stránkach: Všeobecnej zdravotnej poisťovne ( zdravotnej poisťovne Dôvera ( zdravotnej poisťovne Union ( Pri prihlasovaní postupuje podnikateľ takto: prihlášku si môže zobrať vo svojej ZP, ručne ju vypíše, podpíše a odovzdá alebo pošle do ZP, alebo prihlášku vyplní v počítači, vytlačí, podpíše a odovzdá vo svojej ZP alebo ju pošle do ZP, alebo vyplní elektronický formulár on-line na Ústrednom portáli verejnej správy SR (elektronické jednotné kontaktné miesto). P Živnostenský zákon a prihlásenie do zdravotnej poisťovne Podnikateľ môže na registráciu do ZP využiť jednotné kontaktné miesto živnostenského úradu (ďalej JKM ŽÚ). Ak budúci podnikateľ požiada o vydanie živnostenského listu ŽÚ a zároveň požiada aj o vykonanie doplnkových služieb, ktorou je aj prihlásenie do príslušnej ZP a dodá JKM aj doplnkové údaje potrebné na prihlásenie do ZP, má JKM ŽÚ povinnosť prihlásiť podnikateľa do systému povinného zdravotného poistenia u vybranej ZP. Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je predmetom hlásenia INTRASTAT, sa dozviete vo videoškolení s rovnomenným názvom v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na 145

148 To, či požiada budúci podnikateľ ŽÚ o prihlásenie do ZP, závisí len od neho, nie je to jeho povinnosť. Ak podnikateľ nepožiada Z čoho sa platia odvody do ZP Podľa 10b ods. 1 písm. b) ZZP sa poistné na zdravotné poistenie platí z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) s výnimkou príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta. Ide o tieto príjmy z podnikania: príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ide o príjmy samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú na túto činnosť vydané osvedčenie, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad príjmy advokátov, audítorov, daňových JKM ŽÚ o registráciu do ZP, musí sa zaregistrovať on sám v zákonnej lehote, tzn. najneskôr do 8 dní od začatia podnikania. poradcov, autorizovaných architektov, exekútorov, notárov, lekárov a podobne, príjmy z duševného vlastníctva, napríklad z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa Autorského zákona, ak nie je príjem zdanený zrážkovou daňou podľa 43 ods. 14 ZDP, príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, príjmy znalcov a tlmočníkov, príjmy z činnosti sprostredkovania, napríklad dôchodkového doplnkového sporenia, iného sporenia a podobne, príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Povinnosti podnikateľa pri odvodoch do ZP Povinnosť platiť odvody do ZP vzniká podnikateľovi podľa 15 písm. c) ZZP dňom, od ktorého je podnikateľ SZČO podľa 11 ods. 4 ZZP. Podľa uvedeného ustanovenia ZZP je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti alebo má príjem z tejto činnosti. Podnikateľ ako platiteľ zdravotného poistenia je povinný podľa 16 ods. 1 ZZP vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej ZP v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Preddavok na zdravotné poistenie sa platí u podnikateľov podľa 17 ods. 2 ZZP do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Podnikateľ má odvody do ZP platiť mesačne podľa 15 ods. 2 ZZP jedným z uvedených spôsobov: bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet ZP, poštovou poukážkou na účet príslušnej ZP, v hotovosti v príslušnej ZP. 146 Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie dokumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobami v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na

149 Pracovné právo Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Za deň platby odvodov do ZP (preddavku na zdravotné poistenie) sa podľa 17 ods. 5 ZZP považuje: pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného, pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou, pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej ZP. Príklad č. 1 Lenka začala podnikať od Prvú platbu odvodov do ZP mala vykonať za mesiac august 2016, najneskôr do Lenka pozabudla na svoju povinnosť a odvody do ZP zaplatila až úhradou do pokladnice ZP. Lenka mala povinnosť uhradiť odvody do ZP za august 2016 do Túto povinnosť si nesplnila, preto jej ZP za obdobie od do môže vyrubiť úrok z omeškania z oneskorenej platby preddavku na zdravotné poistenie. P Príklad č. 2 Ľuboš, ktorý začal podnikať od , mal uhradiť prvú platbu odvodov do ZP najneskôr do Ľuboš zadal príkaz na úhradu , ale ZP dostala platbu až Neporušil Ľuboš ZZP? Ľuboš zaplatil odvody do ZP (preddavok na zdravotné poistenie) za august 2016 načas, pretože príkaz na úhradu dal svojej banke , čo má potvrdené bankou na kópii príkazu. Banka mu z účtu odpísala platbu odvodov do ZP Podľa 17 ods. 5 ZZP sa za deň platby odvodov do ZP pri bezhotovostnom prevode z účtu považuje deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného. Týmto dňom bol deň V roku 2016 je minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie 60,06 eura (14 % z minimálneho vymeriavacieho základu, tzn. 14 x 429 : 100). U podnikateľa, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, sa suma mesačného preddavku na verejné zdravotné poistenie znižuje o polovicu na 30,03 eura. Preddavok vo výške 60,06 eura, resp. 30,03 eura platí podnikateľ do svojej ZP mesačne pozadu, t. j. vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad za september 2016 do Redakčná poznámka č. 1 Minimálne preddavky (odvody) SZČO do zdravotnej poisťovne pre rok 2017 sú v sume 61,81 eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 1,75 eura. Minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím do zdravotnej poisťovne je v roku ,90 eur. Príklad č. 3 Ladislav začne vykonávať činnosť notára ma základe menovania Notárskou komorou SR od Do bol zamestnaný a odvody do ZP a SP za neho platil zamestnávateľ. Ako to bude od Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedy môžete posielať newslettre. Viac na 147

150 ? Má povinnosť registrovať sa v ZP ako začínajúci podnikateľ? Alebo je od platenia odvodov do ZP oslobodený? Ladislav ukončil pracovný pomer k a ďalej už nie je zamestnaný. Od bude vykonávať činnosť notára ako SZČO, tzn. ako podnikateľ. Ladislav má povinnosť registrovať sa do vo svojej ZP. Prihlášku si môže vybrať v ZP, ručne ju vypísať, podpísať a odovzdať alebo poslať do ZP. Prihlášku môže vyplniť aj v počítači, vytlačiť ju, podpísať a odovzdať alebo poslať do ZP. Postupovať môže aj tak, že vyplní elektronický formulár on-line na Ústrednom portáli verejnej správy SR (elektronické jednotné kontaktné miesto). Výška prvého odvodu do ZP závisí od dátumu začatia podnikania. Ak podnikateľ začne vykonávať podnikateľskú činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca, prvý odvod do ZP zaplatí len za pomernú časť mesiaca. Príklad č. 4 Linda sa rozhodla podnikať na základe živnosti. Živnostenský list si prevzala na ŽÚ Platnosť živnosti má od Musí platiť odvody do ZP aj za september 2016? Ak áno, v akej výške? Linda je od podnikateľka, tzn. má povinnosť platiť od uvedeného dátumu aj odvody do ZP. Výpočet výšky prvého odvodu do ZP: Počet kalendárnych dní v mesiaci 09/2016 = 30 dní Minimálna mesačná výška odvodu do ZP = 60,06 eura Počet dní podnikania = = 12 dní; 60,06 : 30 x 12 = 24,02 eura Linda má povinnosť zaplatiť do mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške 24,02 eura. Príklad č. 5 Lukáš ukončil strednú školu a rozhodol sa podnikať spolu s otcom v stavebnej činnosti. Lukáš požiadal ŽÚ o vydanie živnostenského listu. JKM ŽÚ požiadal aj o prihlásenie do ZP. Živnosť má Lukáš platnú od a od uvedeného dátumu je prihlásený v ZP. Lukáš zaplatil odvody do ZP prvýkrát vo výške 60,06 eura. ZP ho vyzvala na doplatenie nedoplatku na zdravotnom poistení za obdobie podnikania vo výške 13,56 eura. Je postup ZP správny? Lukáš ako nový podnikateľ je registrovaný v ZP od , preto má povinnosť od tohto dátumu uhrádzať mesačne preddavky na zdravotné poistenie, čo neurobil. Za júl 2016 odvody do ZP nezaplatil. Lukáš ako podnikateľ, ktorý začal vykonávať podnikateľskú činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca, mal zaplatiť prvý odvod do ZP v pomernej výške. Výpočet výšky prvého odvodu do ZP: Počet kalendárnych dní v mesiaci 07/2016 = 31 dní Minimálna mesačná výška odvodu do ZP = 60,06 eura 148 Ing. Vladimír Ozimý vo videoškolení Finančný prenájom (daňovo-účtovný aspekt) rozoberá problematiku: venuje sa právnemu hľadisku zmluvy o finančnom prenájme, daňovému hľadisku a účtovnému hľadisku finančného prenájmu.

151 Počet dní podnikania = = 7 dní; 60,06 : 31 x 7 = 13,56 eura Lukáš mal povinnosť zaplatiť do mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške 13,56 eura. Príklad č. 6 Pracovné právo Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Lívia sa rozhodla, že bude podnikať ako FO, preto požiadala ŽÚ o vydanie živnosti a aj o registráciu do ZP. Živnosť má platnú od a od tohto dátumu je registrovaná v ZP. V septembri činnosť nezačala vykonávať (nemala žiadne príjmy a ani výdavky), lebo sa rozhodla navštíviť svoju sestru, ktorá žije v zahraničí. Zo zahraničia sa vrátila a začala pomaly rozbiehať svoju podnikateľskú činnosť. ZP ju upozornila, že neuhradila odvody do ZP za september 2016 vo výške 60,06 eura. Musí ich Lívia uhradiť, aj keď podnikateľskú činnosť nevykonávala? Lívia je podnikateľka od , k uvedenému dátumu má platný živnostenský list a je registrovaná v ZP. Podľa 15 písm. c) ZZP povinnosť platiť odvody do ZP vzniká podnikateľovi dňom, od ktorého je podnikateľ SZČO. FO je SZČO, ak dovŕšila 18 rokov veku a má oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Podnikateľ ako platiteľ zdravotného poistenia je povinný podľa 16 ods. 1 ZZP vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej ZP v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na zdravotné poistenie sa platí u podnikateľov, podľa 17 ods. 2 ZZP, do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Z uvedených ustanovení ZZP jasne vyplýva, že Lívia má povinnosť zaplatiť odvody do ZP za september 2016 vo výške 60,06 eura (minimálne odvody). Keď vedela, že ide do zahraničia na dlhšiu dobu, mala požiadať ŽÚ o pridelenie živnosti od neskoršieho dátumu. P Podnikateľ, ktorý začal podnikať v roku 2016, platí mesačné odvody do ZP (preddavky na zdravotné poistenie) v minimálnej výške v priebehu celého roka Na základe daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2016 mu jeho ZP vyčísli preplatok alebo nedoplatok na zdravotnom poistení. O výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia ho bude ZP písomne informovať, a to najneskôr do konca septembra 2017, respektíve októbra 2017, ak si predĺži lehotu na podanie daňového priznania. Povinnosti voči Sociálnej poisťovni Podnikateľ FO, ktorý začal podnikať v priebehu roku 2016, bez rozdielu, či ide o živnostníka, samostatne hospodáriaceho roľníka, advokáta, notára a podobne, nemá povinnosť v roku 2016 platiť odvody do SP. Hneď po založení živnosti alebo začatí vykonávania podnikania na základe iného oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti má povinnosť platiť len odvody do ZP. Odvody do SP bude podnikateľ platiť podľa výšky príjmu z podnikania až od (z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2016). Oznamovacia povinnosť začínajúceho podnikateľa voči SP na účely sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších Videoškolenie Stavebné práce a kedy sa nás týka prenos daňovej povinnosti s Ing. Zuzanou Uríkovou je zamerané na problematiku stavebných prác a obsahuje množstvo praktických príkladov. 149

152 predpisov (ďalej len ZSP) spočíva v prihlásení podnikateľa do SP. Oznamovacia povinnosť závisí od vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a pri rozhodovaní, či má podnikateľ povinnosť prihlásiť sa do SP, sa musí riadiť ustanovením 21 ods. 1 ZSP. Podľa 21 ods. 1 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné Poznámka: Podnikateľ FO, ktorý začal podnikať v priebehu roku 2016, bez rozdielu, či ide o živnostníka, samostatne hospodáriaceho roľníka, advokáta, notára nemá povinnosť v roku 2016 platiť odvody do SP. dôchodkové poistenie SZČO, tzn. podnikateľa, vzniká od 1. júla kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý je jeho príjem z podnikania vyšší ako výška 12-násobku vymeriavacieho základu uvedeného v 138 ods. 5 ZSP. V súčasnosti už SP písomne informuje každého podnikateľa o výške platby odvodov do SP. Zdravotné poistenie a nemocenské poistenie nie je to isté. Zdravotné poistenie platí podnikateľ do ZP a nemocenské poistenie platí do SP. Zo zdravotného poistenia, ktoré platí do ZP, prepláca poisťovňa zdravotné výkony lekárom a nemocniciam. Zo zdravotného poistenia podnikateľ priamo, napríklad na jeho účet, nedostáva nič. Podnikateľ dostáva peniaze z nemocenského poistenia vo forme nemocenských dávok, ak je práceneschopný. Pri platení odvodov do SP ide o platbu poistného, nie o platbu preddavku, ako je to pri odvodoch do ZP. SP momentálne nerobí ročné zúčtovanie tak ako ZP, aj keď sa o jeho zavedení uvažuje. Redakčná poznámka č. 2 Na rok 2017 je pre SZČO stanovený minimálny vymeriavací základ vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok 2015, teda 50 % z 883 eur, čo predstavuje na rok 2017 sumu minimálneho základu SZČO 441,50 eur mesačne. Novela zákona o sociálnom poistení ustanovila, že maximálny vymeriavací základ pre rok 2017 na účely sociálneho poistenia je 7 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2015, teda 7 x 883 eur. Od je na účely sociálneho poistenia maximálny vymeriavací základ SZČO vo výške eur mesačne. Príklad č. 7 Ladislav začal od vykonávať činnosť ako SZČO projektant. Dňa sa prihlásil do ZP. ZP mu vypočítala výšku mesačných odvodov, ktoré má platiť (minimálne odvody vo výške 60,06 eura mesačne). V SP mu povedali, že nemusí nič platiť a nemusí sa v SP registrovať, lebo je novovzniknutý podnikateľský subjekt. Ak o má Ladislav ďalej postupovať? 150 Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpisu pri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmov od , ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

153 Pracovné právo Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne Ladislav bude do ZP platiť odvody mesačne, tak ako ho informovala ZP. Do SP sa neregistroval, lebo nemá povinnosť platiť odvody do SP. Po zvažovaní, či má alebo nemá platiť dobrovoľne odvody do SP, sa rozhodol, že ich nebude platiť, lebo je ešte mladý a do dôchodku má ďaleko. Postup ohľadom platieb do SP bude takýto: odvody do SP nebude platiť do , do podá daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2016, kde uvedie aj celkový zdaniteľný príjem za rok Predpokladajme, že jeho zdaniteľný príjem bude eur; daňový úrad oznámi do SP potrebné údaje pre výpočet odvodov do SP, ktoré Ladislav uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2016; Ladislav nemusí do SP nosiť žiadne potvrdenie ohľadom daňového priznania, všetko za neho vybaví daňový úrad; od má povinnosť platiť odvody do SP, lebo prekročil za rok 2016 stanovený obrat (od platí pre platby do SP hranica eur, čo je 12 x 429 eur), SP oznámi Ladislavovi listom výšku odvodov do SP, ktoré bude platiť od (prvýkrát do ), a údaje potrebné na úhradu. Dobrovoľné platenie odvodov do SP Novozaregistrovaní podnikatelia (začínajúci podnikatelia) až do 30. júna kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom vzniklo ich oprávnenie alebo povolenie na výkon podnikateľskej činnosti, nie sú povinní platiť odvody do SP. Napríklad, ak začal podnikateľ vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré nadobudlo platnosť od , jeho povinnosťou je prihlásiť sa do SP až od , ak splnil ustanovenia 21 ods. 1 ZSP a dosiahol stanovený obrat. Po založení živnosti alebo začatí vykonávania podnikania má podnikateľ FO povinnosť platiť len odvody do ZP. Odvody do SP bude platiť podľa výšky príjmu až od Podnikateľ sa môže rozhodnúť pre dobrovoľné platenie odvodov do SP. Dobrovoľné odvody do SP platí v období, kedy je na dobrovoľné platenie odvodov do SP prihlásený. Ak sa podnikateľ rozhodne pre dobrovoľné platenie odvodov do SP, mal by sa zaregistrovať v príslušnej pobočke SP na predpísanom tlačive (tlačivo Registračný list FO ), ktoré dostane v SP alebo ho nájde na internetových stránkach SP P Upozornenie! Ak sa začínajúci novovzniknutý podnikateľ rozhodne platiť odvody do SP dobrovoľne, zaregistruje sa v SP a platí mesačne odvody tak ako ostatní podnikatelia. Výšku odvodov si dohodne v príslušnej pobočke SP. Podnikateľ však nesmie zabudnúť, že ak mu vznikne k povinnosť platiť odvody do SP z podaného daňového priznania, musí sa k odhlásiť z dobrovoľného platenia odvodov do SP a k prihlásiť na riadne platenie odvodov do SP. Ak sa neodhlási z dobrovoľného platenia odvodov do SP, poisťovňa ho na to neupozorní. Podnikateľ bude musieť doplatiť mesačné dobrovoľné odvody do SP k dátumu odhlášky z dobrovoľného platenia odvodov do SP. Tzn., že bude mať zaplatené odvody do SP 2-krát. Rok 2016 je z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový, pretože EÚ schválila nové nariadenie. Aké zmeny vás čakajú? Príďte na školenie OOÚ nové usmernenia a aktuality v roku Viac na 151

154 Výhody a nevýhody dobrovoľného platenia odvodov do SP Medzi výhody a nevýhody, o ktorých by mal podnikateľ uvažovať pred svojím rozhodnutím, či platiť alebo neplatiť dobrovoľne odvody do SP, patrí: v období, kedy podnikateľ neplatí odvody do SP, nešetrí si na starobný dôchodok a toto obdobie sa mu nezapočítava do obdobia odrobených rokov pri výpočte starobného dôchodku, tzn. že momentálnou výhodou je, že nemusí platiť odvody do SP, ale nevýhodou v budúcnosti bude, že dostane nižší dôchodok; keď si podnikateľ neplatí odvody do SP, neplatí si ani nemocenské poistenie. Ak by ostal práceneschopný, nemá nárok na vyplatenie nemocenských dávok; keď podnikateľ neplatí odvody do SP, neplatí si ani poistenie v nezamestnanosti (platenie poistenia v nezamestnanosti je vždy dobrovoľné). Ak by podnikateľ musel podnikanie z akéhokoľvek dôvodu zrušiť a ostal by nezamestnaný, nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, lebo si neplatil poistenie v nezamestnanosti; obdobne to platí aj pri invalidnom poistení. Ing. Jarmila Strählová Redakčná poznámka č. 3 Minimálne a maximálne poistné do Sociálnej poisťovne od pre SZČO Minimálne poistné v EUR (zo sumy 441,50 eur) Maximálne poistné v EUR (zo sumy eur) Nemocenské poistenie 4,4% 19,42 271,96 Starobné poistenie 18% 79, ,58 Invalidné poistenie 6% 26,49 370,86 Rezervný fond solidarity 4,75% 20,97 293,59 Spolu do Sociálnej poisťovne 33,15% 146, ,99 Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od Júlia Pšenková Poprad Bratislava Žilina Bratislava Zákonník práce pod lupou pre začiatočníkov (prax 0 5 rokov) doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc Bratislava 152 Zoznam všetkých školení nájdete na Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: , profivzdelavanie@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese

155 Vy sa pýtate my odpovedáme Termíny výroènej správy Refakturácia ubytovacích sluieb Podpora predaja svojich výrobkov Predaj nehnute¾nosti a oslobodenie od dane Úètovanie stravných lístkov a DPH Pracovná cesta zamestnanca v rámci školenia Výstavba výrobnej budovy na pozemku, ktorý nepatrí spoloènosti Bezúroèná pôièka zamestnancovi Náklady na zriadenie novej prevádzkarne Pouitie povinného prídelu zo sociálneho fondu na dopravu zamestnancov Predaj notebooku zamestnancovi za 1 euro Príplatok za prácu v sobotu alebo v nede¾u Úètovanie nájomného a energií paušálom Príspevok z úradu práce v jednoduchom úètovníctve Vyplatenie podielov na zisku daòové a odvodové povinnosti Pneumatiky na lízingové auto Odstupné a exekuèné zráky Dokumentácia pre e-shop Zrušenie registrácie za platite¾a DPH Materské u otca dieaa Otázka č. 82: Termíny výročnej správy Spoločnosť má povinnosť auditu. Účtovnú závierku za r má schválenú a aj vyhotovenú správu od audítora. Spoločnosť odoslala oznámenie o schválení účtovnej závierky, ako aj správu audítora do Spoločnosť zatiaľ nemá vypracovanú výročnú správu. Je stanovený termín zaslania výročnej správy v závislosti od zostavenia tejto výročnej správy alebo od zostavenia účtovnej závierky? Ustanovenie 20 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov definuje, že výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý Zhrnutie: obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Na uvedené nadväzuje i 23a ods. 8 zákona, ktorý taktiež stanovuje rovnaký termín. Platí totiž nasledovné: Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Termín jedného roka je určený v spojitosti s dátumom skončenia účtovného obdobia a neodvíja sa od toho, kedy bola výročná správa alebo účtovná závierka vyhotovená. Otázka č. 83: Spoločnosť objednala ubytovanie pre svojho konateľa z Rakúska. Faktúra bola vystavená na spoločnosť s DPH v 7/2016 s tým, že túto službu bude refakturovať na inú slovenskú firmu, tiež s DPH. Musí refakturácia služby prebehnúť v tom istom mesiaci, teda v 7/2016, alebo môže spoločnosť refakturáciu uskutočniť aj v inom mesiaci, napr. v 8/2016? Refakturácia ubytovacích služieb Podľa 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY DÚPP 1/

156 dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Ubytovacie služby sú službami vzťahujúcimi sa na nehnuteľnosť, v ktorej sa poskytujú. Miesto ich dodania zdaniteľnou osobou, ktorá ich poskytuje, sa teda určí podľa toho, kde sa nachádza samotná nehnuteľnosť ubytovacie zariadenie, a to je v tuzemsku. Pri refakturácii poskytnutých ubytovacích služieb v tuzemsku sa podľa 9 ods. 4 zákona o DPH uplatní DPH na výstupe z hodnoty ubytovacích služieb. Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ide o prípady refakturácie služby, keď zdaniteľná osoba v skutočnosti službu sama neposkytuje, ale službu prijme od osoby, ktorá jej ju dodá (fakturuje), a následne túto službu poskytuje svojmu odberateľovi (odberateľ nemusí mať informáciu o tom, kto je skutočný poskytovateľ služby). Daňová povinnosť vznikne spoločnosti podľa 19 ods. 6 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry. Zhrnutie: Refakturácia služby môže byť uskutočnená aj v mesiaci 8/2016, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry alebo môže byť neskôr podľa dohodnutých zmluvných vzťahov. Otázka č. 84: Výrobná spoločnosť vyrába a predáva svoje výrobky slovenskému odberateľovi za cenu 80 /kus + DPH. S cieľom motivácie odberateľa a s cieľom zabezpečiť zvýšenie predaja sa spoločnosť s odberateľom dohodla, že v prípade, ak odoberie 10 kusov výrobkov za 80 /kus + DPH, tak jedenásty kus mu predá za 1 + DPH. Je uvedený spôsob stanovenia ceny z daňového hľadiska možný? Podpora predaja je vo všeobecnosti bežný prvok, ktorý sa radí medzi výdavky na reklamu a je daňovo uznaný podľa 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Takýto výdavok nemá obmedzenú výšku, do akej sa môže zahrnúť do daňových výdavkov. Zákon o dani z príjmov teda nebráni takémuto postupu. Podpora predaja svojich výrobkov Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je nutné skúmať a testovať, či nie sú naplnené podmienky bezodplatného dodania. Ustanovenie 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH definuje, že ak sa tovar dodal bezodplatne a daň bola odpočítateľná, potom na účely tohto zákona ide o dodanie tovaru za protihodnotu. Pod túto definíciu nespadajú reklamné predmety do 17 za kus bez DPH, obchodné vzorky, ak sa dodajú bezodplatne. Podľa znenia otázky však ide o predaj za 1 euro. Podľa názorov Najvyššieho súdu SR môže spadať pod princíp bezodplatného dodania tovaru aj prípad symbolickej ceny, ak cena v porovnaní s reálnym plnením je tak významovo rozdielna, že symbolická cena musí mať charakter, že bol tovar dodaný bezodplatne. Otázkou teda je, či hodnota 1 euro a 80 eur zakladá takýto rozdiel, a teda 154 Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania. Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôležitejšie zmeny v roku 2016 a Viac info na

157 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme je možné aj pri takomto dodaní hovoriť o symbolickej cene. Zastávame názor, že nie, a teda by mali byť naplnené podmienky, že protihodnotu tvorí 1 euro a z nej sa odvedie daň z pridanej hodnoty. Základ dane bude tvoriť podľa 22 ods. 1 zákona o DPH protihodnota požadujúca sa od klienta znížená o daň. Otázka č. 85: Fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť vydržaním, t. j. 10 rokov užívala nehnuteľnosť a na základe tejto skutočnosti kataster prepísal fyzickej osobe nehnuteľnosť do jej vlastníctva. Po prvom roku zápisu do katastra nehnuteľností fyzická osoba nehnuteľnosť predala. Je predaj z takto nadobudnutej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby? Podľa 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Predaj nehnuteľnosti a oslobodenie od dane Podľa 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy (napr. kúpnej, darovacej), tak sa nadobúda vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa 5zákonač. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vklad je úkon správy katastra, vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti je teda možné nadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou (napr. zámennou zmluvou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených osobitným predpisom. V prípade zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane. R Zhrnutie: Predaj takejto nehnuteľnosti bude podliehať zdaneniu, pretože nadobudnutie vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností je menej ako 5 rokov. Zdaneniu tiež podlieha príjem plynúci na základe zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti uzatvorenej do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od tohto dňa. Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronické schránky v zmysle zákona o e-governmente od je určené práve pre vás. Viac info na 155

158 Otázka č. 86: Spoločnosť má problém s kalkuláciou a účtovaním stravných lístkov agentúrnych a kmeňových zamestnancov. Hlavný dôvod spochybnenia je DPH na výstupe. Zamestnancom sa strháva 0,50 (z toho základ dane 0,42 a DPH 0,08 ). Na vstupe je došlá faktúra od poskytovateľa stravy: účet 213 (3,11 ), 343 (0,62 )/321 (3,73 ). V akej výške je spoločnosť povinná odvádzať DPH zo stravných lístkov? Je to zo vstupnej ceny lístka bez DPH, čiže na výstupe spoločnosť odvedie to, čo si uplatnila na vstupe? Účtovanie stravných lístkov a DPH Povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie zamestnancov zohľadňuje aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Povinný príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce je podľa 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovení 152 ods. 2 Zákonníka práce nie sú uznaným daňovým výdavkom. Zamestnávateľ na základe 152 Zákonníka práce je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí odpracujú na svojom pracovisku viac ako 4 hodiny. Príspevok zamestnávateľa je najmenej vo výške 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 4,20 (55 % je 2,31 ) pre toto pásmo. Zamestnávateľ účtuje tento príspevok na ťarchu účtu 527 Zákonné sociálne náklady. Zvyšnú časť stravy, ktorú si hradí zamestnanec, účtuje zamestnávateľ na ťarchu účtu 335 Pohľadávky voči zamestnancom. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie: vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, napr. formou stravovacích poukážok. Podnikateľ, platiteľ DPH, má pri splnení podmienok podľa 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie DPH: pri nákupe surovín a výdavkov na prevádzku vlastného stravovacieho zariadenia, pri nákupe stravy od iných dodávateľov, z provízie za sprostredkovanie stravovania formou stravovacích poukážok. Zákon o DPH v 22 ods. 1 ustanovuje, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. V zmysle tohto ustanovenia základom dane pri poskytovaní stravovania zamestnávateľom platiteľom DPH, je len protihodnota, ktorú zamestnávateľ prijal od svojho zamestnanca, t. j. základom dane je hodnota, ktorú platí zamestnanec, do základu dane sa nezahŕňa príspevok zamestnávateľa ani príspevok zo sociálneho fondu. 156 Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce, aplikáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodárenia na školení Nakladanie s majetkom obcí kontrola hospodárenia obce.

159 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme Účtovanie stravy od iných dodávateľov stravy bude nasledovné: Zamestnanec Suma v MD DAL Cena lístka bez DPH (podľa faktúry) 3, Príspevok zamestnávateľa 2, Príspevok zo sociálneho fondu 0, Základ dane zamestnanec 0, (518) 213 DPH 20 % zamestnanec 0, (518) 343 Úhrada od zamestnanca, napr. v hotovosti 0, Pri zabezpečení stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, tieto poukážky majú charakter finančných poukážok ako forma platenia a nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty. Účtovanie pri stravovaní formou stravovacích poukážok: R Text MD DAL stravovacie poukážky provízia DPH z provízie úhrada faktúry % uznaný daňový náklad hodnota nad 55 % nedaňový náklad príspevok zo sociálneho fondu príspevok zamestnancov úhrada od zamestnancov Zhrnutie: Z pohľadu DPH sa na vstupe odpočíta celá výška DPH z faktúry, to znamená suma 0,62. Na výstupe sa uplatní DPH len z hodnoty, ktorá sa zráža zamestnancovi. Postup účtovania DPH je rovnaký pri kmeňových aj agentúrnych zamestnancoch. Otázka č. 87: Zamestnanec s. r. o. bol vyslaný na pracovnú cestu do sesterskej spoločnosti Pracovná cesta zamestnanca v rámci školenia v Belgicku na obdobie 3 týždňov zaškoliť ich zamestnancov. Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témami vo verejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak zelené VO, sociálne aspekty, in-house zákazky. 157

160 Predmetom pracovnej cesty bolo školenie. Je to v tomto prípade možné chápať ako vyslanie zamestnanca? Pracovná cesta podľa 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. V súlade s 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovým výdavkom podľa 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa 14 zákona o cestovných náhradách. Školenie zamestnanca, ktoré súvisí s jeho pracovnou činnosťou a spoločnosťou, sa považuje za pracovnú cestu. Ak sa zamestnanec zúčastní trojtýždňového školenia mimo pravidelného pracoviska, vzniká mu nárok na stravné v zmysle zákona o cestovných náhradách. Keďže daňovým výdavkom je suma stravného, na ktorú vznikol nárok, túto sumu si spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov. Suma za stravu nad rámec tohto zákona nie je daňovým výdavkom. Náhrady za ubytovanie zákon o cestovných náhradách nelimituje, je to plne daňový výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške. Zhrnutie: V danom prípade ide zamestnanec zaškoliť zamestnancov v sesterskej firme, nejde o jeho pasívne zaškolenie. Na účely cezhraničného vysielania je preto nutné skúmať, či ide o výkon prác v mene a v prospech zamestnávateľa (kedy sa zamestnanec zúčastní pracovného stretnutia, školenia, resp. rokovania), alebo či ide o poskytovanie služieb prostredníctvom tohto vyslaného zamestnanca. Zamestnanec by bol v danom prípade školiteľom na základe zmluvnej dohody so sestrou v Belgicku. Odporúčame, aby sa spoločnosť kontaktovala s Národným inšpektorátom práce, resp. zvážila zmluvné podmienky kontraktu. Do úvahy sa pritom berie aj skutočnosť, či ide o odplatné alebo bezodplatné plnenie. Otázka č. 88: Spoločnosť chce postaviť výrobnú budovu na pozemku, na ktorú má podpísanú zmluvu o budúcej zmluve s fyzickou osobou. Budova však bude na pozemku, ktorý je pri ceste 1. triedy, t. j. bude patriť štátu. Výstavba výrobnej budovy na pozemku, ktorý nepatrí spoločnosti Ako má spoločnosť uplatňovať výdavky a DPH na tomto pozemku, ak ten pozemok nebude nikdy patriť spoločnosti? Musí spoločnosť byť zapísaná na katastri nehnuteľností ako vlastník pozemku, aby si mohla uplatňovať výdavky a DPH, aj keď jej pozemok nebude patriť? 158 Vo videoškolení Trojstranný obchod aktuálne od ozrejmuje lektor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejších reťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

161 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme Na účely odpočítania DPH z výstavby výrobnej budovy je podstatné, aby spoločnosť preukázala, že v budúcnosti bude uskutočňovať zdaniteľné plnenia v danej budove, z ktorých má nárok na odpočítanie DPH, t. j. splnenie podmienky podľa 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vlastníctvo k pozemku z hľadiska odpočítania DPH z budovy nie je podstatné. Z pohľadu dane z príjmov na účely daňových výdavkov odpisov z budovy podľa 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších Zhrnutie: predpisov tiež nie je rozhodujúce, či budova je postavená na vlastnom alebo cudzom pozemku. Ak by spoločnosť aj vlastnila pozemok, ten by bol evidovaný osobitne a neodpisoval sa. Výrobná budova je hmotným majetkom odpisovaným. Zákon o dani z príjmov sa pri budovách a stavbách odvoláva v 22 ods. 2 písm. b) na 43a stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Teda ak ide o budovu podľa stavebného zákona (v danom prípade ide o takúto budovu), budova vo vlastníctve daňovníka je na účely zákona o dani z príjmov hmotným majetkom odpisovaným. Na účely odpočítania DPH a uplatnenia daňových výdavkov spoločnosť nemusí byť v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník pozemku. R Otázka č. 89: Zamestnancovi bola zo sociálneho fondu poskytnutá bezúročná pôžička vo výške eur od do Aký je najvhodnejší model prepočtu výšky úroku? Aké odvody sa platia? Zamestnávateľ musí pri poskytnutí bezúročnej pôžičky zamestnancovi zdaniť fiktívny úrok. Fiktívny úrok predstavuje u zamestnanca nepeňažný príjem, ktorý sa ocení cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia [ 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov]. Pri ocenení nepeňažného príjmu je potrebné vychádzať z výšky úroku, ktorú by v čase poskytnutia pôžičky podobného Bezúročná pôžička zamestnancovi charakteru zamestnanec zaplatil, keby mu pôžičku poskytla niektorá z komerčných bánk. Tento nepeňažný príjem sa zamestnancovi zdaní v súlade s 35 zákona o dani z príjmov v úhrne jeho zdaniteľných príjmov priebežne počas celej doby splácania pôžičky. Zároveň je fiktívny úrok (nepeňažný príjem) vymeriavacím základom na platenie poistného na verejné zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Výpočet úrokov: [(dlžná suma x výška úroku) / 365 (alebo 366) x 100] x počet dní dlžná suma nesplatený zostatok pôžičky, Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľká automobilka analyzuje Dr. Milan Veščičík firemné výkazy a finančné zdravie veľkej automobilky. 159

162 výška úroku bežný úrok alebo rozdiel medzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý bola pôžička poskytnutá, počet dní obdobie, počas ktorého bola dlžná suma požičaná. Zhrnutie: Pri bezúročnej pôžičke je predmetom dane tzv. fiktívny úrok, ktorý sa ocení výškou úroku, ktorú by zamestnanec zaplatil, keby mu pôžičku poskytla niektorá z komerčných bánk. Z tohto nepeňažného príjmu sa platí poistné na zdravotné a sociálne poistenie a zamestnávateľ je povinný vybrať preddavok na daň v úhrne zdaniteľných príjmov zamestnanca. Otázka č. 90: Spoločnosť má podpísanú zmluvu o budúcej zmluve o kúpe pozemku s fyzickou osobou, kde chce v budúcnosti postaviť prevádzkareň. Môže si už teraz uplatniť všetky náklady súvisiace so zriaďovaním novej prevádzkarne alebo až keď bude pozemok v jej majetku a spoločnosť bude zapísaná v katastri nehnuteľností? Zmluva o budúcej zmluve by mala garantovať, že predbežné dohody budú platiť aj po uplynutí určitého času a že ich vzťahy budú v istom časovom horizonte potvrdené riadnymi zmluvami v súlade s právnym poriadkom. Zmluva o budúcej zmluve je takýmto právnym inštitútom, avšak len v prípade, že je vyhotovená obsahovo správne a spĺňa náležitosti vyžadované zákonom. Podľa 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov nemožno uznať výdavky na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku a majetku vylúčeného z odpisovania, napr. pozemkov. Náklady na zriadenie novej prevádzkarne Na účte 042 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnoteniedočasujehouvedeniadoužívaniavrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, najmä na prípravu a zabezpečenie výstavby dlhodobého hmotného majetku, napríklad odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, náklady na poskytnutie záruky v súvislosti s obstaraním, a to do času uvedenia dlhodobého majetku do užívania, tak ako hovorí 35 ods. 1 opatrenia MF SR č / o postupoch účtovania v podvojnom účtovníctve. V prípade, že by nedošlo k výstavbe, zrušili alebo trvalo by sa zastavili práce súvisiace s obstaraním majetku, suma účtovaná na účte 042 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo na účtu 041 Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje na ťarchu účtu 549 Manká a škody, ak ide o škodu, v ostatných prípadoch na ťarchu účtu 548 Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Tieto tzv. zmarené investície, ak nejde o škodu, sa do základu dane z príjmov od 160 Dr. Milan Veščičík analyzuje vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a finančného zdravia : Veľkoobchodná firma firemné výkazy a finančné zdravie veľkoobchodnej firmy.

163 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme roku 2015 zahrnujú rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o tých skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa 6 ods. 11. Zhrnutie: Spoločnosť si náklady súvisiace so zriaďovaním prevádzkarne bude účtovať na účet 042, nie priamo na nákladový účet, a teda sa môžu uplatňovať už teraz. Do nákladov sa dané premietne až po zaradení majetku a jeho odpisovaní. Otázka č. 91: Spoločnosť plánuje poskytovať zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania zo sociálneho fondu. Spoločnosť nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu a netvorí ďalší prídel do sociálneho fondu. Príspevok bude vyplácaný len na dopravu zamestnancov do zamestnania nočnými spojmi verejnej dopravy, a to po preukázaní vynaložených výdavkov na dopravu. Môže spoločnosť na tento príspevok použiť povinný prídel vo výške 1 % v zmysle 7 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde? Použitie povinného prídelu zo sociálneho fondu na dopravu zamestnancov Sociálny fond sa podľa 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a z ďalších zdrojov. Povinný prídel je podľa 3 ods. 1 písm. a) zákona vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel, tvorí ho podľa 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde účelovo na poskytnutie príspevku na dopravu ako formu kompenzácie nákladov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť, aj pre tento druh tvorby ďalšieho prídelu je celková výška limitovaná 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Podľa 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu tvoreného najviac vo výške podľa 3 ods. 1 písm. b) bod 2 na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý: dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Oblasť použitia prostriedkov zo sociálneho fondu vymedzuje 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde. Podmienky na poskytnutie príspevku na dopravu do zamestnania, jeho výška a prípadný spôsob preukazovania sa R Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá problematiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuálne k 1. októbru

164 dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Príspevok na dopravu do zamestnania a späť sa zamestnancovi zdaňuje v mesiaci poskytnutia preddavkovým spôsobom. To znamená, že poskytnutý príspevok je súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnancov. Zamestnávateľ ho pripočíta k ostatným príjmom zo závislej činnosti v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poskytnutý a zdaní sa preddavkovým spôsobom. Zamestnávatelia účtujú tvorbu a čerpanie sociálneho na účte 472 Záväzky zo sociálneho fondu. Čerpanie prostriedkov sociálneho fondu na príspevky zamestnancom sa účtuje na ťarchu účtu 472 a v prospech účtu 211, 221 alebo 333 podľa druhu plnenia. Zhrnutie: Pokiaľ spoločnosť nemá v kolektívnej zmluve určený ďalší prídel do sociálneho fondu, zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu, ak chce účelovo poskytnúť príspevok na dopravu ako formu kompenzácie nákladov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň sa nevylučuje možnosť poskytnutia príspevku na dopravu aj z povinného prídelu do fondu. Príspevok na dopravu z povinného prídelu už nie je viazaný na zákonné kritériá platné pre vznik nároku na tento príspevok z ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Príspevok na dopravu môže spoločnosť použiť z povinného prídelu do sociálneho fondu. Otázka č. 92: Spoločnosť predáva notebook zamestnancovi za 1, ktorý bol používaný od 11/2015. Treba to ešte daňovo ošetriť (daň z príjmov, resp. DPH)? Predaj notebooku zamestnancovi za 1 euro Cena bežná, obvyklá bude predstavovať jeho nepeňažný príjem podľa 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je v záujme spoločnosti, aby si stanovila cenu notebooku v cene bežnej, obvyklej. Odporúčame, aby si spoločnosť pozrela predaj notebookov podobnej značky v inzerciách na internete, resp. v rámci svojho IT oddelenia požiadala pracovníka o odborný odhad ceny. Notebookpoužívaný2 3rokymôžemaťaj vyššiu hodnotu ako 1, preto doklad o cene je potrebný. Cenové zvýhodnenie sa potom zdaní zamestnancovi. Z pohľadu DPH platí, že pri predaji tovaru zamestnancovi, ktorý má osobitný vzťah k spoločnosti, sa stanoví základ dane podľa 22 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Musí teda ísť o trhovú hodnotu, z ktorej sa DPH odvedie, i keby sa notebook predal za 1. Ak sa notebook daruje, základom dane je daňová zostatková cena. Zhrnutie: Hodnotu notebooku 1 si musí vedieť spoločnosť obhájiť. Z pohľadu DPH, ale i dane z príjmov je dôležité stanoviť cenu bežnú, obvyklú (resp. trhovú cenu). Pokiaľ sa cena neobháji, potom cenové zvýhodnenie 162 Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavuje Ing. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok zmeny od Objednávajte na

165 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca, taktiež sa bude musieť dodaniť plnenie z pohľadu DPH, keďže zákon vyžaduje pri predaji tovaru zamestnancovi základ dane v trhovej hodnote. Otázka č. 93: Zamestnanec (odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z.) nastúpi na nočnú zmenu v piatok o 22:00 hod. a pracuje do 6:00 hod. v sobotu. Má nárok na príplatok za prácu v sobotu alebo nedeľu od 00:00 hod. do 6:00 hod. alebo sa vzťahuje na tento príplatok 95 Zákonníka práce? Ak zamestnanec nastúpi na zmenu o 22:00 hod. v piatok a pracuje do 6:00 hod. v sobotu, tak nárok na príplatok za prácu v sobotu má za hodiny práce v sobotu, t. j. za 6 hodín (od 00:00 hod. do 6:00 hod.) Rovnako, ak by zamestnanec nastúpil na zmenu v nedeľu o 22:00 hod. a pracoval by Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu do 6:00 hod. do pondelka, tak nárok na príplatok za prácu v nedeľu má za 2 hodiny práce v nedeľu. Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu podľa 17 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí zamestnancovi za každú hodinu práce v sobotu alebo nedeľu vo výške 30 % hodinovej sadzby funkčného platu. V danom prípade sa príplatok posudzuje vo väzbe na každú hodinu práce v sobotu alebo nedeľu. Pri posudzovaní príplatku za prácu v sobotu alebo nedeľu sa nevychádza z ustanovenia 95 Zákonníka práce. R Otázka č. 94: Akým spôsobom má zriadená organizácia obce účtovať o príjme nájomného, ktoré obsahuje paušálnu sumu energií, a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu? Subjekt verejnej správy účtuje príjem nájomného vo štvrťročných intervaloch prostredníctvom pohľadávkového účtu 318 (311) súvzťažne s účtom 648 (príjem cez účet 221 súvzťažne s účtom 318/311). Práve použitie účtu 648 nadväzuje na ustanovenie 72 ods. 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/ , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej Účtovanie nájomného a energií paušálom účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa na tomto účte účtujú výnosy, ktoré majú vzťah k prevádzkovej činnosti. Výnos predstavuje pre subjekt verejnej správy nájomné, ako aj energie a služby spojené s nájmom. Celá suma sa teda zúčtuje do výnosov, pričom následne sa (na základe prijatej faktúry od dodávateľa energií) účtuje o náklade súvisiacom s úhradou spotreby energií. Následná refakturácia (preplatok na energiách) sa účtuje ako výnos prostredníctvom účtu 648. Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná účtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje problematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: 163

166 Otázka č. 95: Účtovná jednotka dostala príspevok z úradu práce na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa 60 zákona o službách zamestnanosti. Ako postupovať pri účtovaní v jednoduchom účtovníctve? Pri účtovaní dotácií v jednoduchom účtovníctve je nutné vychádzať z 17 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Do základu dane sa nezahrnie dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 ZDP v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Ten sa zahrnie do základu dane až v čase, kedy dôjde k vynaloženiu daňového výdavku ako takého. Podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/ sa poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku (ďalej len dotácia ) účtuje v knihe pohľadávok. V deň prijatia dotácie sa príjem peňažných prostriedkov z dotácie Otázka č. 96: Spoločnosť ABC s. r. o. sa v roku 2016 rozhodla vyplatiť podiely na zisku dosiahnutom v rokoch 1994 až Má troch spoločníkov: spoločnosť XXX, s. r. o, ktorá má sídlo v Českej republike = 90 % (je Príspevok z úradu práce v jednoduchom účtovníctve účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov podľa 4 ods. 6 písm. f). Súčasne sa účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok. Preto je dôležitá časová väzba, kedy vzniknú výdavky: ak sa prepláca príspevok po vzniku daňového výdavku, ktorý sa musí preukázať, potom v čase prijatia dotácie pôjde o zdaniteľný príjem, ak sa však príjem dostane pred vznikom samotného výdavku, vtedy sa účtuje dotácia ako príjem neovplyvňujúci základ dane a súčasne sa zruší pohľadávka, pričom by sa mal zaevidovať záväzok vo výške čerpania dotácie na účel, na ktorý bola poskytnutá. Ak sa použije tak, ako má, zníži sa záväzok voči organizácii vo výške čerpania dotácie a v peňažnom denníku sa zúčtuje k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nepeňažný príjem vo výške poskytnutej dotácie, ktorá bola použitá na výdavky zahrnované do základu dane daňovníka. Vyplatenie podielov na zisku daňové a odvodové povinnosti vlastníkom od vzniku spoločnosti v roku 1994), fyzická osoba občan Slovenskej republiky = 5 %, fyzická osoba občan Českej republiky = 5 %. Aké sú daňové a odvodové povinnosti? 164 Videoškolenie Finančná kontrola od je zamerané na praktický výkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajte na

167 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme Daňové hľadisko Od nie sú podiely na zisku predmetom dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Ustanovenie 3 ods.2písm.c)a 12ods.7písm.c),podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou ( 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech Odvodové hľadisko Vyplácané podiely na zisku nebudú predmetom zdravotného poistenia u právnickej osoby a fyzickej osoby, rezidenta ČR, ak je táto osoba poistená v zdravotnom systéme v Českej republike a nie v SR. Podiely na zisku vyplácané občanovi SR, ktorý je poistený na zdravotné poistenie v Slovenskej aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane. Preto z daňového hľadiska podiely na zisku budú zdaňované nasledovne: a) vyplácané podiely na zisku právnickej osobe, ktorá má podiel na základnom imaní viac ako 25 %, nebudú predmetom dane v tuzemsku v celom rozsahu za obdobie od roku 1994 až do roku 2015; b) vyplácané podiely na zisku fyzickej osobe, rezidentovi Českej republiky, nebudú predmetom dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 až roku Podiely z obdobia 1994 až 2003 budú predmetom dane a podliehajú zrážkovej dani 15 % v čase výplaty podľa 43 ZDP na základe článku 10 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR; c) vyplácané podiely na zisku fyzickej osobe, rezidentovi SR, nebudú predmetom dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 až roku Podiely z obdobia 1994 až 2003 budú predmetom dane a podliehajú dani z príjmov 19 % (prípadne 25 % v závislosti od výšky základu dane podľa 15), pričom podiely zdaní fyzická osoba v podanom daňovom priznaní ako príjem podľa 8 ZDP. republike, budú podliehať zdravotným odvodom nasledovne: a) za roky 1994 až 2003 by nemali byť predmetom zdravotného poistenia, pretože zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zaviedol princíp odvodov až na dividendy za roky 2011 a neskôr; R Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostredníctvom nového tlačiva platného od nájdete vo videoškolení Kontrolný výkaz aktuálne od Viac na 165

168 prax však nie je v tomto jednoznačná a poisťovne pristupujú k vymeraniu zdravotného poistenia aj z takto vyplatených podielov na zisku, b) dividendy za roky 2004 až 2010 nie sú predmetom zdravotného poistenia, c) dividendy za roky 2011 a 2012 sú predmetom zdravotného poistenia, ale zdravotné poistenie sa vyrubí v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia fyzickej osoby, a teda právnická osoba nie je platiteľom tohto poistného; fyzická osoba oznamuje túto skutočnosť do konca mája nasledujúceho kalendárneho roka s cieľom ročného zúčtovania, d) dividendy z rokov 2013 až 2015 sú predmetom zdravotného poistenia a v tomto prípade je platiteľom poistného spoločnosť, ktorá vypláca predmetné dividendy. Túto skutočnosť oznamuje a uhrádza voči zdravotnej poisťovni do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy. Ide však o poistné spoločníka, teda je to poistné, ktoré sa zrazí z podielu na zisku. Otázka č. 97: Spoločnosť kúpila 4 ks pneumatík. Jednotková cena bez DPH je 450, celková cena za pneumatiky bez DPH je Pneumatiky sú priradené na vozidlo, ktoré bolo obstarané na lízing a už sa odpisuje. Majú uvedené pneumatiky zvýšiť obstarávaciu cenu vozidla, a tak vypočítať nové odpisy na vozidlo v roku 2016 alebo je možné zaúčtovať pneumatiky priamo na účet 501? Automobil na lízing sa účtuje špecificky podľa 30a opatrenia MF SR č / (postupy účtovania pre PÚ). Sú tam obsiahnuté i definície späté s finančným lízingom. Istina je suma dohodnutých platieb, pričom súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu. Zhrnutie: Pneumatiky na lízingové auto Pneumatiky do nej nevstupujú. Zimné pneumatiky nie sú súčasťou istiny motorového vozidla (ani súčasťou obstarávacej ceny). Nejde pritom ani o technické zhodnotenie automobilu. Účtujú sa ako zásoba, t. j. buď spôsobom A na ťarchu účtu 112, alebo spôsobom B na ťarchu účtu 501. Nákup zimných pneumatík sa môže považovať aj za bežnú údržbu, keďže zabezpečujú prevádzkyschopný stav vozidla. V súlade s 35 ods. 2 písm. f) postupov účtovania pre PÚ sa na účte 042 Obstaranie dlhodobého hmotného majetku neúčtujú a nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého hmotného majetku náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku. V praxi sa preto volí i postup účtovania na účte 511. Všetky prístupy sú akceptovateľné a obhájiteľné. Ani v jednom prípade sa neskresľuje výsledok hospodárenia vzhľadom na skutočnosť, že ide o rovnaký vplyv na výšku výsledku hospodárenia z hospodárskej činnosti. Pneumatiky nezvýšia obstarávaciu cenu vozidla, budú sa účtovať priamo na účet Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym náhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradám vo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta spoločník verzus konateľ.

169 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme Otázka č. 98: Odstupné a exekučné zrážky Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom, ktorému sa dlhodobo zrážajú exekučné zrážky zo mzdy. Zamestnancovi bude vyplatené odstupné. Ako má zamestnávateľ posúdiť odstupné z pohľadu exekučných zrážok? Je priznané odstupné predmetom exekúcie? Započíta sa odstupné pri výpočte poslednej exekučnej zrážky do príjmu zamestnanca? V zmysle 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno okrem iného vykonať zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Ustanovenia 129 až 131 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok ( 132 Zákonníka práce). To umožňuje zamestnávateľovi vykonávať zrážky nielen zo mzdy, ale z celého príjmu zamestnanca, ktorý mu zamestnávateľ poskytol na výplatu. Vyplatené odstupné pri skončení pracovného pomeru je súčasťou príjmu zamestnanca, to znamená, že aj z odstupného bude zamestnávateľ vykonávať zrážky. V prípade nejasnosti alebo komplikovaného výpočtu zrážok môže zamestnávateľ využiť 78 Exekučného poriadku a požiadať exekútora o určenie sumy, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zamestnancovi zraziť. R Zhrnutie: Keďže v zmysle 132 Zákonníka práce sa ustanovenia o zrážkach zo mzdy vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, pokiaľ ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok, mal by zamestnávateľ započítať aj vyplatené odstupné do príjmu pre výpočet exekučných zrážok zo mzdy. Otázka č. 99: Dokumentácia pre e-shop Aké povinnosti má prevádzkovateľ internetového obchodu z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov? Spoločnosť chce spustiť e-shop len na predaj zdravotníckych pomôcok a zdravotníckeho materiálu bez marketingových aktivít a aj bez zasielania propagačných materiálov. Bude potrebovať len meno a adresu dotknutej osoby? Stačí mať len evidenčný list IS alebo je potrebné oznámenie na úrad? Zaznamenávanie osobných údajov zákazníka konkrétneho e-shopu je z pohľadu zákona spracúvaním jeho osobných údajov. Tým dochádza k vytvoreniu informačného systému osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej aj IS e-shop alebo informačný systém e-shop ). Účelom tohto spracúvania osobných údajov zákazníka, fyzickej osoby, je najčastejšie uzavretie kúpnej zmluvy a následné uskutočnenie platby, dodanie tovaru alebo služby a prípadné poskytnutie iných súvisiacich služieb (reklamačné a iné povinnosti vyplývajúce prevádzkovateľovi e-shopu najmä v súvislosti s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa). Vo videoškolení Obchodovanie so zdaniteľnou zahraničnou osobou definuje lektor zahraničnú osobu na účely DPH. Poukazuje na zmenu v registrácii zahraničných osôb i na zmenu vo väzbe na dodanie tovaru s montážou. 167

170 Právnym základom spracúvania osobných údajov zákazníka v informačnom systéme e-shop je 10 ods. 3 písm. b) citovaného zákona. Prevádzkovateľ e-shopu nemá povinnosť oznamovať IS e-shop úradu, pretože právnym základom spracúvania osobných údajov v ňom je 10 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, prevádzkovateľ si o IS e-shop vedie evidenciu v zákonom stanovenom rozsahu. Úrad zverejňuje na svojom webovom sídle tlačivo Evidencia informačného systému osobných údajov, ktoré po vyplnení prevádzkovateľ e-shopu na úrad nezasiela, ale si ho uschová u seba (tlačivo evidencie informačného systému osobných údajov). Prevádzkovateľ e-shopu musí plniť informačnú povinnosť v zmysle 15 ods. 1 zákona, a to oznámiť zákazníkovi, ako dotknutej osobe, istý rozsah informácií, ktoré súvisia so spracúvaním jej osobných údajov. Informačnú povinnosť môže zapracovať do Všeobecných obchodných podmienok. Z hľadiska personálneho zaistenia bezpečného spracúvania osobných údajov zákazníkov je potrebné, aby zamestnanci e-shopu spracúvajúci osobné údaje zákazníkov boli, ako oprávnené osoby prevádzkovateľa, poučení v zmysle zákona (vzor Poučenia je zverejnený na webovom sídle úradu). Pokiaľ e-shop prevádzkuje fyzická osoba podnikateľ, ktorá nemá žiadnych zamestnancov a okrem nej samotnej neprichádza do styku s osobnými údajmi žiadna iná fyzická osoba, nie je potrebné, aby poučila samu seba. Za bezpečnosť osobných údajov v tomto prípade zodpovedá ona ako prevádzkovateľ. V prípade, ak by prevádzkovateľom e-shopu bola jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, kde je totožná osoba spoločníka a konateľa, je potrebné, aby táto fyzická osoba bola poučená ako oprávnená osoba, pretože ide o osobu odlišnú od obchodnej spoločnosti, ktorá je prevádzkovateľom e-shopu. Z hľadiska bezpečnostnej dokumentácie vyžadovanej podľa 19 zákona a nasledujúcich, ak prevádzkovateľ nespracúva v IS e-shop citlivé osobné údaje podľa 13 zákona, ktorý je prepojený s verejne prístupnou počítačovou sieťou (sieť internet), je postačujúce, ak prijme primerané bezpečnostné opatrenia v základnom rozsahu. Nie je potrebné, aby bezpečnostné opatrenia zdokumentoval v bezpečnostnom projekte. Bezpečnostný projekt je prevádzkovateľ povinný vypracovať vždy, ak si napríklad spracúva personálnu a mzdovú agendu sám. V prípade, ak personalistiku a mzdy alebo aj účtovníctvo spracúva externá spoločnosť, ide o sprostredkovateľa a prevádzkovateľ je povinný vypracovať zmluvu podľa 8 ods.4 zákona o ochrane osobných údajov. Otázka č. 100: Zrušenie registrácie za platiteľa DPH Ako si má spoločnosť skontrolovať z daňového priznania k DPH, či neprekročila obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich mesiacov, aby mohla poslať žiadosť o zrušenie registrácie za platiteľa DPH? Od je spoločnosť platiteľ dane a chce si strážiť obrat, aby mohla požiadať o zrušenie registrácie. Sumu obratu má spoločnosť napočítať z riadku č. 3 x 12 mesiacov? V ktorom mesiaci môže spoločnosť poslať elektronickú žiadosť, v 10. či až pri posielaní DPH v 11. mesiaci? 168 Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (konateľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahy spoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek.

171 Podľa 81 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ registrovaný podľa 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu eur. Platiteľ dane, ktorý žiada o zrušenie registrácie, musí splniť obidve uvedené podmienky, inak daňový úrad registráciu pre daň nezruší. Podľa 81 ods. 4 zákona o DPH daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň: na základe žiadosti platiteľa, ak sú splnené podmienky na zrušenie registrácie (dobrovoľné zrušenie), ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ nevykonáva podnikanie (ekonomickú činnosť), alebo ak opakovanie v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, pri daňovej kontrole nie je opakovane zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania, prevádzky (zrušenie registrácie z úradnej moci). V prípadoch zrušenia registrácie platiteľa dane najskôr určí daňový úrad platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie. Zhrnutie: Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ dane stratí postavenie platiteľa, zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň, zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň. Do desiatich dní od skončenia posledného zdaňovacieho obdobia je osoba, ktorá bola platiteľom, povinná odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii platiteľa dane. Pri zistení výšky obratu pre účely zrušenia registrácie pre daň sa postupuje podľa 4 ods. 7 zákona o DPH. Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 36 a podľa 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku. R Zrušiť registráciu pre daň je možné na základe žiadosti platiteľa, ak za posledných 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov spoločnosť nedosiahla obrat eur, alebo ak skončila svoju ekonomickú činnosť, najskôr môže spoločnosť požiadať o zrušenie registrácie k Pre zistenie výšky obratu je potrebné riadok 03 daňového priznania k DPH očistiť o výnosy z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane a zároveň o výnosy z príležitostného predaja hmotného a nehmotného majetku. To znamená, že do obratu sa započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb (pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR) x 12 mesiacov. Videoškolenie Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti od je orientované na problematiku stavebných prác a prenosu daňovej povinnosti vplyvom významnej zmeny v rámci tzv. tuzemského reverse charge. 169

172 Otázka č. 101: Materské u otca dieťaťa Zamestnanec, otec dieťaťa, sa rozhodol, že od nastúpi na materskú dovolenku. Dieťa sa narodilo a manželka zamestnanca momentálne poberá rodičovský príspevok. Ak nastúpi otec dieťaťa na rodičovskú dovolenku, manželka nastúpi do práce, prípadne sa bude evidovať na úrade práce ako nezamestnaná. Manželia chcú využiť možnosť poberania materského pre obidvoch rodičov. Zamestnanec zároveň požiadal svojho zamestnávateľa, aby mu umožnil pracovať aj počas poberania materského. Je to možné? Ak áno, akým spôsobom? Aký druh pracovnoprávneho vzťahu by bol možný? Ako je to potrebné ošetriť vo vzťahu k Sociálnej a zdravotnej poisťovni? V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene v zmysle 166 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce materská dovolenka. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa, prípadne od prevzatia dieťaťa do starostlivosti rodičovská dovolenka. Ak sa zamestnanec rozhodne nastúpiť na rodičovskú dovolenku v zmysle vyššie uvedeného paragrafu od , môže tak urobiť, ak manželka prestane poberať rodičovský príspevok, pretože v prípade poberania materského otcom dieťaťa nie je možné, aby žena zároveň poberala rodičovský príspevok. Ak zamestnanec, ktorý poberá materské, chce aj naďalej pracovať, môže pracovať, ale nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, a to za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky [ 30 písm. b) zákona o sociálnom poistení]. Z uvedeného vyplýva, že nárok na materské zamestnanec nestratí, ak nebude mať príjem za výkon práce z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorému mu vznikol nárok na materské. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo môže uzatvoriť aj pracovný pomer, avšak na iný výkon práce, ako mal zamestnanec v predchádzajúcom pracovnom pomere, z ktorého odchádza na rodičovskú dovolenku a z ktorého sa mu vypláca materské. Zamestnávateľ na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu prihlási zamestnanca do poisťovní, avšak zamestnanec nie je povinný v zmysle 140 zákona o sociálnom poistení platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti okrem iného v období, počas ktorého poberá materské. Takže z príjmu počas poberania materského zamestnanec zaplatí poistné na zdravotné poistenie a zamestnávateľ zaplatí z príjmu zamestnanca iba poistné na zdravotné poistenie a úrazové poistenie. 170 Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo videoškolení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy aktuálne od

173 Vyhľadávač DÚPP ročník 2016 Predkladáme vám vyhľadávač publikovaných článkov v našom časopise. Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/ Vysvetlivky: Z zákon, usmernenie, opatrenie, pokyn K komentár Č článok V vzor T tlačivo VYHĽADÁVAČ Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Benefity Ceny a výhry na pracovisku a ich zdaňovanie 13/ x Cestovné náhrady Daň z motorových vozidiel Daňové priznania Daň z pridanej hodnoty Daň z príjmov Účtovanie cestovných náhrad v podvojnom a jednoduchom účtovníctve 13/ x Náhrady za vlastné vozidlo zamestnanca 14/ x Daň z motorových vozidiel, jej uplatňovanie vo väzbe na daňovníkafo 14/ x Daň z motorových vozidiel po a podávanie daňového priznania za rok 2015 Zdaňovacie obdobie a podávanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel 2-3/ x 1 1/ x Príjmy, ktoré sa v daňovom priznaní neuvádzajú 4-5/ x Nové aspekty podania dodatočného daňového priznania od / x Chyby v priznaniach k dani z príjmov 8/ x Prenos daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác 4-5/ x Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo 6-7/ x služby Služby z hľadiska DPH 11/ x Zmeny a doplnenia zákona o DPH 1/ x Samozdanenie pri cezhraničných dodávkach 1/ x Výmaz platiteľa dane zo zoznamu rizikových platiteľov DPH 1/ x Nákup automobilu platiteľom DPH zo zahraničia 14/ x Koncoročné povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty 2-3/ X 4 Metodický pokyn FR SR k 6a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. 1/ x Metodický pokyn FR SR k postupu pri zrušení registrácie podľa 82 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. osôb registrovaných pre daň podľa 7 a 7a 2-3/ x Zmeny v zákone o dani z príjmov od / x Zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov so zameraním na prechod z paušálnych výdavkov na skutočné výdavky 2-3/ x Podpora kapitálového trhu z pohľadu daní 11/ x Sociálna sféra a daň z príjmov 11/ x Zostatková cena hmotného majetku 11/ x DÚPP 1/

174 Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Daň z príjmov Daňové judikáty Daňové tipy Jednoduché účtovníctvo Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok / x K novele zákona o dani z príjmov obsiahnutej v zákone o športe 4-5/ x Zmeny v zákone o dani z príjmov s vplyvom na úpravu základu dane za rok / x Nezdaniteľné časti základu dane platné pre rok / x Platenie preddavkov na daň z príjmov v roku / x Najvýznamnejšie zmeny v zdaňovaní príjmov FO v roku 2015 a / x Druhý rok platenia daňovej licencie 6-7/ x Zmeny v obchodnom majetku FO v rokoch 2015 a / x Zdaňovanie príjmovzo závislej činnosti v kontexte medzinárodných daňových vzťahov 12/ x Daňový bonus v roku / x Zmeny v zákone o dani z príjmov so zameraním na daňovníka v reštrukturalizácii 8/ x Daňová asignácia za rok / x Vstupná cena hmotného majetku 13/ x Daňovo účtovná optimalizácia 13/ x Osobné auto v podnikaní FO a jeho daňové dôsledky pre daň z príjmov 14/ x Dokumentačná povinnosť závislých osôb aktuálne zmeny 14/ x Pohľadávky z daňového a účtovného hľadiska 15/ x Metodický pokyn k zdaňovaniu príjmovplynúcich poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. 8/ x x Daňové dokazovanie vedené nesprávnym smerom (5Sžf/49/2010) 2-3/ X Dokazovanie dvojitá podmienka neuznania odpočtu DPH (C-18/13) 1/ X Zdaňovanie príjmov starobných dôchodcov 4-5/ x Zdaňovanie spoločných príjmov manželov 1/ x Odpočítanie daňovej straty od základu dane za rok / x Povinnosť daňovej registrácie fyzickej a právnickej osoby 11/ x Registračná povinnosť tuzemských osôb pre DPH 11/ x Výber metódy uplatňovania výdavkov podnikateľa FO 13/ x Tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dani z pridanej hodnoty 8/ x Účtovná závierka podnikateľov v jednoduchom účtovníctveza rok 2015 (verzus paušálne výdavky či daňová evidencia) 2-3/ x 1 Účtovanie výdavkov na zásoby 12/ x 172 Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na

175 Vyhľadávač Vyhľadávač DÚPP ročník 2016 Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Jednoduché účtovníctvo Mzdy Ostatné daňové Poistenie a odvody Právne predpisy Podvojné účtovníctvo Právo v podnikaní Účtovanie výdavkov na mzdy, poistné a príspevky na tvorbu sociálneho fondu 14/ x Účtovanie príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov FO 11/ x Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku / x Odvodové a daňové povinnosti pri vyplácaní odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku / x Zmeny v rozsahu zrážok zo mzdy od / x Daňový poriadok účinný od 1. januára / x Predaj auta za nižšiu ako zostatkovú cenu podľa ZDP a DPH 15/ x Nový autorský zákon a daňové zaťaženie autorov 11/ x Daňová kontrola 13/ x Sankčný systém v roku / x Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok / x Odvody SZČO do sociálnej poisťovne od / x Zamestnávanie cudzincov 1/ x Úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. s komentárom k zmenám od a Úplní znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov s komentárom ( ) 6-7/ x x 9-10/ x x Úplné znenie zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite 12/ x x Účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva za rok 2015 Správny súdny poriadok: Prehľad vybraných ustanovení nového procesného kódexu 2-3/ x 1 11/ x Trestná zodpovednosť právnických osôb od / x Elektronické schránky pre PO a ich dopad a účinok 14/ x Združenie právnických osôb konzorcia 14/ x Zrušenie a likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, účtovného a daňového hľadiska 15/ x Ochrana veriteľov po novom 12/ x Veličiny používané v mzdovom účtovníctve v roku 2016 podrobnejšie 8/ x Oceňovanie majetku a záväzkov podľa novelizovaného zákona Účtovníctvo o účtovníctve 8/ x Daňové súvislosti výplaty podielu na zisku 8/ x Zmeny v účtovníctve od a od / x Osobitosti uplatňovania zrážkovej dane na príjmy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti Zrážková daň 13/ x V Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnu dôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieť na a objednať na tel. č

176 DAŇOVÁ KAVIAREŇ Odporúčame 1/2017 Ako zdaňovať príjmy FO plynúce zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí a príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovým nerezidentom SR zo zdrojov na území SR, vám vysvetlí článok od Ing. Valérie Jarinkovičovej. U niektorých zamestnancov nastáva vznik pracovného pomeru až po tom, ako sú do svojej funkcie menovaní.ako sa majú obaja účastníci pracovnoprávneho vzťahu, zamestnanec a zamestnávateľ, správať, ak je zamestnanec odvolaný? Viac už v článku JUDr. Ondreja Beracku. Viete, čo je job sharing? Delené pracovné miesto zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania alebo netypické formy zamestnávania. Aj prostredníctvom tejto formy zamestnávania Zákonník práce vytvára podmienky pre zvýšenie flexibility na slovenskom trhu práce a širšie využívanie atypických foriem zamestnávania. V poslednej tohtoročnej Línii s podtitulom Moderné bývanie sa zameriavame na aktuálne témy. S príchodom najkrajších sviatkov v roku Vianoc, sme si pripravili pre čitateľov lahôdky v podobe pútavých článkov o sviatočnom stolovaní, vianočných dekoráciách a darčekoch. Teplo domova či rodinného krbu predstavujeme ako hlavnú tému a zamerali sme sa aj na to, ako sa popasovať so snehom okolo domu. Prajeme príjemné čítanie! DÚPP 1/ /2016 Schopnosť získať a udržať pozornosť zákazníka je jednou z najdôležitejších komunikačných schopností obchodníka. Viete, ako na to? V novembrovom čísle mesačníka Zisk manažment Vám ponúkneme 10 tipov, ako na to! Vo veľkej téme s názvom Horizontálne kariéry upriamime svoju pozornosť na (ne)dostatok manažérskych pozícií, na výchovu top lídrov vo firmách, ale aj na tému fluktuácie zamestnancov. Pre tých, ktorí plánujú rozšíriť podnikanie do Českej republiky, máme takisto skvelú správu: v podrobnom článku sa zameriame na postup, poplatky a základné informácie, ako založiť firmu u našich západných susedov. V najnovšom čísle Zisk manažmentu sa tiež dočítate o tom, ako zviesť zlatú rybku a byť neodolateľnou šťavnatou návnadou, ktorej nik nepovie nie! Inými slovami, ak budete všetko robiť správne, budú z vás červíky a zákazníci sa premenia na zlaté rybky, ktoré budú plniť želania vám. A o to ide, nie?

177 Daňová kaviareň Pripravili sme pre vás Prehľad o zvýšení dôchodkov v roku 2017 Od 1. januára 2017 sa vyplácané dôchodky zvýšia o pevnú sumu. Pevná suma zvýšenia sa určí najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú po schválení parlamentom včera podpísal aj prezident SR. Novela zákona o sociálnom poistení ustanovuje pevné sumy zvýšení dôchodkových dávok v roku 2017 nasledovne pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok: Druh dôchodku Plná suma (eur) Suma jednej polovice (eur) starobný 8,20 2,50 predčasný starobný 7,90 3,00 invalidný nad 70 % 7,10 2,60 invalidný do 70 % 4,00 1,70 vdovský/vdovecký 5,30 2,30 sirotský 2,60 1,40 O zvýšenie dôchodku nebude potrebné žiadať. O zvýšení dostanú poberatelia dôchodkov písomné rozhodnutie. Dôchodky vo vyššej sume budú prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac január 2017 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára 2017 do posledného dňa pred výplatným termínom v mesiaci január K Dokument bol revidovaný: ( Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa 65a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. ustanovuje: 1: Dôchodkový vek sa zvyšuje o 76 dní. 2: Dôchodkový vek na kalendárny rok 2017 je 62 rokov a 76 dní. 3: Referenčný vek na kalendárny rok 2017 je 62 rokov. 4:Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára Fond pracovného času rok hodinový pracovný čas Rok má dokopy 247 pracovných dní, t. j pracovných hodín. S platenými sviatkami má rok 260 pracovných dní, t. j pracovných hodín. 7,5-hodinový pracovný čas Rok má dokopy 247 pracovných dní, t. j ,5 pracovnej hodiny. S platenými sviatkami má rok 260 pracovných dní, t. j pracovných hodín. 175

178 Sociálna poisťovňa informuje (www. socpoist.sk) Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa zvýšia o 2 percentá Úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa od 1. januára 2017 zvýšia o 2 %. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa zvyšuje na ,20 eur. O rovnaké percento vzrastú aj úrazové dávky jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom, ktoré sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Konkrétne, maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky v roku 2017 bude vo výške ,20 eur. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením v roku 2017 bude predstavovať ,80 eur. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom v roku 2017 bude vo výške 2 675,70 eur. Na sumu 2 675,70 eur vzrastie aj maximálna suma úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti. Dokument bol revidovaný: Časopis: mesačník DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCA PODNIKATEĽA vydávaný v jazyku slovenskom, 21. ročník Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A Žilina IČO: Spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP. Šéfredaktor: Ing. Eva Rosinová, PhD. rosinova@pp.sk telefón: 041/ Sadzba daná do tlače: Tlač: Alfa print, s.r.o. Robotnícka 1/D, Martin Služby zákazníkom: telefón: 041/ sluzby@pp.sk Daňová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovných dňoch od hod. a od hod. telefón: 041/ / / / listaren@pp.sk Inzercia: adresa: Martina Rázusa 23A, Žilina telefón: 041/ mobil: inzercia@pp.sk Objednávky: telefón: 041/ objednavky@pp.sk e-shop: Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3315/09 ISSN Grafická úprava: Marián Kollár Predplatné na ročník 2017 je vo výške 105,98 sdph. Odkazy na portály

179 Príklady z praxe Formuláre Kome ment áre k zá kono nom danovecentrum.sk: Zbierka zákonov, Komentáre Martina Rázusa 23A Web adresa: 041/

180 S pocitom istoty sa podniká lepšie Poistenie FIREMNÝCH KLIENTOV Odvážte sa posunúť svoje malé či veľké podnikanie na vyššiu úroveň. Spoľahnite sa pri tom na silného partnera, ktorý vďaka svojej veľkosti a stabilite dodáva istotu podnikaniu úspešných firiem na Slovensku. flexibilná likvidácia poistných udalostí široká ponuka poistných produktov pre firmy najdlhšia tradícia v tomto segmente Infolinka