TYPOLÓGIA BUDOV I + II

Transcript

1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ TYPOLÓGIA BUDOV I + II Stavebná fakulta Ing. Iveta Bullová, PhD., Ing. arch. Dušan Burák, PhD., Ing. arch. Viktor Kostelný

2 Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE. Prioritná os 1 Reforma vzdelávania a odbornej prípravy Opatrenie 1. Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE ITMS Názov : Typológia budov I +II Autori : Ing Iveta Bullová, PhD., Ing. arch. Dušan Burák, PhD., Ing. arch. Viktor Kostelný Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach Rok: 015 Vydanie: prvé Počet výtlačkov: 10 Rozsah: 185 Rukopis neprešiel jazykovou úpravou Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedajú autori.

3 Predmet je jedným z hlavných teoretických predmetov, ktorý poskytuje študentom potrebné teoretické vedomosti pre ich ďalšie štúdium odbornej problematiky na stavebnej fakulte. Učebné texty sú určené ako študijný materiál predovšetkým pre študentov. ročníka bakalárskeho štúdia. Slúžia na podporu výučby predmetu Typológia I., II študijného programu Pozemné stavby Budovy a prostredie na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Umožňujú študentom osvojiť si typologické zásady, ako aj princípy a spôsob architektonického navrhovania pre budovy určené na bývanie, prechodné ubytovanie, budovy pre administratívu a budovy verejného stravovania. Učebnica je spracovaná tak, aby bola vhodnou pomôckou v aplikácii typologických zásad pri architektonickom projektovaní a v samostatnej architektonickej tvorbe aj vo vyšších ročníkoch, predovšetkým v predmetoch Ateliér I., II., III., Bakalárska práca a Diplomová práca. 3

4 Obsah Modul 1 Poslanie, vstupné podmienky pre absolvovanie modulu, Úvod do problematiky typológie budov na bývanie Rozdelenie budov na bývanie Človek a obytné prostredie Priestorové požiadavky na kvalitu obytného prostredia Hygienické, biologické a fyziologické požiadavky na kvalitu obytného prostredia Mikroklíma obytného prostredia Fyzikálna kvalita prostredia Chemická a mikrobiologická kvalita ovzdušia Fyziologické požiadavky Akustické požiadavky na prostredie Optické požiadavky na prostredie Tvar, proporcie a rozmery Farebnosť a priestor Preslnenie a denné osvetlenie....3 Sociálne, ekonomické, demografické, urbanistické, kultúrno historické, estetické a etické determinanty Sociálne a ekonomické podmienky Štruktúra osídlenia Demografia Ostatné podmienky...6 Samohodnotiace otázky, záver Byt...7 Poslanie, ciele, úvod, Charakteristika bytu a jeho dispozícia Druhy a rozdelenie bytov Priestory bytu Obytné miestnosti Obývacia izba Jedáleň miestnosť pre stolovanie Spálňa priestory na spanie Pracovňa Obytná hala...36 Samohodnotiace otázky Príslušenstvo bytu Vstupné a komunikačné priestory bytu Kuchyňa priestory na varenie Priestory na uskladnenie potravín a úložné priestory Priestory na osobnú hygienu

5 3.3.3 Doplnkové priestory bytu Terasa, Balkóny, Loggia Zimná záhrada...48 Samohodnotiace otázky Podkrovný byt Rozdelenie podkrovných bytov Priestorové a výškové parametre podkrovného bytu Otvorové konštrukcie v obytnom podkroví...5 Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra Bezbariérové prostredie...54 Poslanie, ciele, úvod, Základné typologické požiadavky a parametre Urbanistické požiadavky Pešie komunikácie, priestranstvá a vstupy Garážovanie a parkovanie Prekonávanie výškových rozdielov Požiadavky 4..1 Zádverie Chodbové priestory a ostatné vstupy Požiadavky na priestory pre osobnú hygienu Dvere v hygienických zariadeniach Manipulačná plocha, rozmery a zariaďovacie predmety hygienických zariadení Požiadavky na obytné miestnosti a kuchyňu Obývacia izba Spálňa, detská izba, pracovňa Kuchyňa...67 na vstupné a komunikačné priestory...61 Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra Budovy na bývanie Poslanie, ciele úvod, Charakteristika a triedenie budov na bývanie Umiestnenie budov na bývanie v urbanistickej štruktúre Všeobecné požiadavky Urbanistické požiadavky Požiarna bezpečnosť budov na bývanie...74 Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra Priestory budov na bývanie Vstupné priestory budov na bývanie Vonkajšie vstupné a komunikačné priestory Vnútorné vstupné a komunikačné priestory Domové komunikácie

6 5.5.1 Horizontálne domové komunikácie Vertikálne domové komunikácie Požiadavky na navrhovanie schodísk Typologické požiadavky Domové vybavenie Rekreačno spoločenské priestory Úložné a skladovacie priestory Upratovacia komora...90 Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra Rodinné domy...9 Poslanie, ciele úvod, Základná charakteristika a rozdelenie Funkčné a urbanisticko architektonické požiadavky Typy rodinných domov Samostatne stojaci rodinný dom Radový rodinný dom Átriový rodinný dom Terasový rodinný dom...98 Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra Bytové domy Poslanie, ciele úvod, Základná charakteristika a rozdelenie Schodišťové bytové domy Radový schodišťový bytový dom Izolovaný schodišťový bytový dom bodový a vežový Bytové domy s horizontálnymi domovými komunikáciami Chodbový bytový dom Pavlačový bytový dom Bytové domy kombinované Samohodnotiace otázky, záver, odporúčaná literatúra

7 Modul Obsah, poslanie, vstupné podmienky pre absolvovanie modulu, povinná literatúra Administratívne budovy Poslanie, ciele, úvod Základné definície Rozdelenie administratívnych budov Vývoj administratívnych budov Samohodnotiace otázky, Základné typologické požiadavky na priestory administratívnych budov...11 Poslanie, ciele, úvod Umiestnenie administratívnych budov a základné požiadavky Priestory administratívnych budov Vstupné a komunikačné priestory Hygienické zariadenia a šatne na pracovisku Hlavné priestory Osvetlenie, akustika a vetranie kancelárií Samohodnotiace otázky Druhy kancelárií Poslanie, ciele, úvod Rozdelenie a charakteristika súčasných kancelárií Charakteristika vybraných moderných pracovných priestorov...1 Samohodnotiace otázky, záver, použitá a odporúčaná literatúra...16 Budovy na prechodné ubytovanie...17 Poslanie, ciele, úvod Kategorizácia a delenie ubytovacích zariadení a hotelov Charakteristika jednotlivých druhov kategórií a tried ubytovacích zariadení Charakteristika jednotlivých častí ubytovacích zariadení a požiadavky na ich vybavenosť.130 Samohodnotiace otázky, Hotely Poslanie, ciele, úvod Základné definície, charakteristika a rozdelenie hotelov Rozdelenie hotelových budov podľa klasifikačných znakov Rozdelenie hotelových budov podľa veľkosti Kategorizácia ubytovacích zariadení na Slovensku Samohodnotiace otázky, Urbanizmus a požiadavky na okolie hotelových prevádzok Orientácia k svetovým stranám Prevádzkové a dispozičné celky hotelových budov Poslanie, ciele, úvod Hlavné funkcie hotela Vstupné a zhromažďovacie priestory hotela

8 3.3.3 Hygienické priestory pre verejnosť Komunikačné priestory chodby a schodiská...14 Samohodnotiace otázky, záver Ubytovacia časť hotela Typologické zásady návrhu hotelovej izby Funkčné časti hotela Administratívna časť hotelová správa Odbytové a spoločenské priestory pre hostí Stravovacia časť hotela Príprava jedál Skladobné priestory Priestory pre personál Samohodnotiace otázky, záver Ostatné budovy pre prechodné ubytovanie Poslanie, ciele, úvod Prechodné ubytovanie detí a mládeže Umiestnenie v zástavbe Detské domovy a domovy mládeže Detské domovy Domovy mládeže Samohodnotiace otázky Vysokoškolské domovy internáty Prevádzkové úseky Samohodnotiace otázky, záver Domovy dôchodcov Prevádzkové časti Funkčné a architektonické požiadavky...16 Samohodnotiace otázky, záver Budovy pre verejné stravovanie Základné definície, druhy a organizácia verejného stravovania Dimenzovanie plošných rozmerov Samohodnotiace otázky Odbytové priestory a ich príslušenstvo Vstupná časť Hygienické príslušenstvo Komunikačné priestory Samohodnotiace otázky Prevádzky stravovacích zariadení Samohodnotiace otázky

9 5.5 Jednotlivé časti prevádzky budov pre verejné stravovanie Výrobné prevádzky Kuchyňa Výroba pokrmov a jedál Priestory pomocnej kuchynskej prevádzky Samohodnotiace otázky Odbytová časť Výdaj jedál a nápojov Konzum jedál a nápojov Priestory pre zamestnancov a technického príslušenstva Samohodnotiace otázky, záver

10 MODUL 1 Poslanie Poslaním modulu 1 je uvedenie študenta do problematiky typológie budov určených na bývanie. Získať prehľad typologických zásad navrhovania jednotlivých priestorov bytu, rodinného a bytového domu a oboznámiť sa s požiadavkami a navrhovaním bezbariérového obytného priestoru. δ Vstupné podmienky pre absolvovanie modulu Vedomosti predmetov z 1.ročníka: Stavebné inžinierstvo, Stavebné materiály, Architektonické kreslenie (voliteľný predmet) Architektonické konštrukcie I Povinná literatúra [1] Antal, J. a kol. : Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu, Verlag Dashofer, 007 [] Antal, J. a kol.: Typológia obytných budov, STU Bratislava, 199 [3] Neufert, E.: Navrhování staveb, Praha, 000 [4] Štípek, J., Paroubek, J.: Stavby pro bydlení, ČVUT Praha, 006 [5] Semeráková, Menčlová : Náuka o budovách 1,, Praha, 005 [6] Šnajdarová, H.: Bezbariérové stavby, ERA Group, 007 [7] Katunská, J. Oravec, P. Konštrukcie pozemných stavieb, Schodiská a šikmé rampy, TULIP, Košice 005 [8] Smutný, M. Lopušniak M. Konštrukcie pozemných stavieb 5., SvF TU Košice, Elfa, 006 [9] Juhás, P. a kol.: Úvod do stavebného inžinierstva, kapitola 3 Sedláková, A Technická univerzita v Košiciach, SvF, Košice 003 [10] STN Budovy na bývanie [11] STN , : Denné osvetlenie budov: Základné požiadavky, Denné osvetlenie budov na bývanie [1] Vyhláška 53/00 Z.z.: Všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie [13] STN : Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Požiarne riziko a veľkosť požiarneho úseku 10

11 1 Úvod do problematiky typológie budov na bývanie Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie budov na bývanie a poskytnúť základné členenie budov na bývanie. Oboznámiť sa s obytným priestorom a požiadavkami na kvalitu obytného prostredia z rôznych hľadísk predovšetkým priestorových, hygienických a biologických. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať základné rozdelenie budov na bývanie, charakterizovať a popísať priestorové požiadavky na kvalitu obytného prostredia, popísať hygienické, biologické a fyziologické požiadavky na kvalitu obytného prostredia, ζ charakterizovať sociálne, ekonomické a demografické determinanty. Úvod Budovy na bývanie sú neoddeliteľne spojené s požiadavkami ľudí a spoločnosti na uspokojenie potrieb a činností počas dlhodobého bývania. Typológia budov a spoločnosti na je náuka kvalitné o triedení funkčné, a zosúlaďovaní prevádzkové, požiadaviek technicko človeka konštrukčné, bezpečnostné a ekonomické navrhovanie budov. Človek a spoločnosť sú v priebehu svojho vývoja determinovaní svojim životným prostredím. Tento proces interakcie spôsobuje vzájomný vývoj prostredia a človeka samého v ňom. Je závislý od objektívnych, ako aj subjektívnych faktorov. V tejto kapitole sa zaoberáme základným rozdelením budov na bývanie a obytného a kultúrne analýzou prostredia, ktoré zabezpečuje biologické, spoločenské, materiálne podmienky človeka, rodiny (domácnosti) a spoločnosti v súlade s potrebami a požiadavkami tvorby modernej architektúry. 1.1 Rozdelenie budov na bývanie Pri navrhovaní a projektovaní budov na bývanie je potrebné rešpektovať normové požiadavky a predpisy podľa STN Budovy na bývanie. Budovy na bývanie a obytných častí budov môžeme rozdeliť na : bytové domy, 11

12 rodinné domy, polyfunkčné bytové domy, nové byty vrátane nových bytov v nadstavbách, prístavbách, vstavbách a v budovách s iným primárnym účelovým využitím. Vyššie uvedené budovy sú určené na trvalé bývanie, poznáme však aj budovy na prechodné bývanie a to : detské domovy, študentské domovy internáty, opatrovateľské domy pre starších, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. Budovy na bývanie sú budovy určené na dlhodobé bývanie, v ktorých viac ako ½ z celkovej podlahovej plochy všetkých miestností pripadá na byty, vrátane plochy domového vybavenia, ktoré je určené pre obyvateľov bytov. Budovy na bývanie sa členia na rodinné domy a bytové domy. Ab Glosár k textu 1.1 Vymedzenie pojmov podľa STN Budovy na bývanie. (1) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom môže mať max. 3 byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. () Bytový dom je budova na bývanie pozostávajúca zo 4 a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. (3) Polyfunkčný bytový dom je budova na bývanie, ktorá okrem prevažujúcej obytnej časti slúži aj na iné nebytové účely. Prevádzka polyfunkčného bytového domu je vzájomne koordinovaná a nesmie narúšať funkciu bývania. Integrácia jednotlivých polyfunkčných celkov je závislá predovšetkým od urbanistickej polohy domu 1. Človek a obytné prostredie Kvalitné bývanie je jedným zo základných predpokladov uspokojovania životných potrieb obyvateľstva a zároveň je ukazovateľom ich životnej úrovne. Obytné prostredie, predovšetkým byt, je jediným priestorom, kde môžu nerušene prebiehať fyziologickobiologické procesy človeka, spojené s načerpávaním energie a regenerácie duševných a fyzických síl. Patrí tu predovšetkým zabezpečenie pohodlia, nerušeného odpočinku a spánku a zároveň možnosť aktívneho odpočinku vo voľnom čase kultúra, sebavzdelávanie, šport, rodina. Obytné prostredie má významné poslanie aj pri pôsobení na psychiku jeho užívateľov, ovplyvňuje ich myslenie a jednanie. 1

13 K významným faktorom ovplyvňujúcim bývanie patrí veľkosť a štruktúra rodiny, jej dynamika zmien, zvyky, životný štýl, vek členov rodiny (dospelí, deti, staršia generácia), zamestnanosť jednotlivých členov rodiny, využívanie voľného času a pod. Rozdielnosť v sociálnom zložení rodín určuje rozmanitosť základných funkcií bývania. Pri návrhu bývania je potrebné zohľadniť : základné biologické potreby potreba nerušeného odpočinku a spánku, kvalitu prostredia mikroklimatickú, akustickú a optickú pohodu, hygienu prostredia. Podstatná časť priestoru bytu je určená na trvalý pobyt, spojený s dennými aktivitami, prácou a odpočinkom. Rytmus a život rodiny v byte je potrebné zabezpečiť vhodným prepojením priestorov podľa funkčných väzieb na: oddychovú nočnú časť (zabezpečujúcu súkromie a intimitu), spoločenskú dennú časť (spoločne trávený čas jednotlivých členov rodiny, hostí). Okrem toho je potrebné zabezpečiť aj vhodné priestorové možnosti na prípravu stravy, udržiavanie poriadku a čistoty a ostatných činností súvisiacich s bývaním. 1.3 Priestorové požiadavky na kvalitu obytného prostredia Pri dimenzovaní obytného priestoru a tvorbe optimálnych podmienok v ňom je spoločným parametrom proporcií rozmer človeka, ktorého potreby sa v týchto budovách zabezpečujú. Preto je nevyhnutné vychádzať z antropologických rozmerov ľudského tela a z nich vyplývajúcich priestorových potrieb, potrebných pre vykonávanie činností spojených s bývaním. Podstatné konkrétne údaje zaoberajúce sa proporciami pochádzajú už z Pythagorovej doby tzv. Pythagorov trojuholník obsahuje všetky harmonické intervalové proporcie zlatého rezu. Zlatý rez ideálny pomer dvoch strán úsečka je rozdelená na dve časti tak, aby pomer väčšej časti k menšej časti úsečky bol rovnaký, ako pomer celej úsečky k väčšej časti. Zlatý rez v umení a architektúre kompozičný princíp, ktorý harmonickým spôsobom rieši vzťahy jednotlivých zložiek diela a to tak, aby sa čo najbližšie priblížili k ideálu krásy. Vrcholom staviteľského umenia prírody, ktoré sa pokúša architekt pochopiť, je konštrukcia samotného ľudského tela. Marcus Vitruvius Pollio bol starorímsky technik, architekt a je autorom diela De architectura (O architektúre), v ktorom sa zachovali cenné poznatky o rímskom staviteľstve a technických objavoch. Je tvorcom konceptu označovaného ako Homo vitruvius (vitruviánsky muž). 13

14 Na základe princípov zlatého rezu a konceptu Vitruvia vytvoril humanista Leonardo da Vinci okolo roku 1490 do svojho náčrtníka štúdiu Canon of Proportions (Kánon proporcií) podľa ideálnych proporcií mužského tela. Štúdia nazývaná Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) mužský ideál podoba ideálneho človeka je kresba človeka ľudského tela uprostred kružnice a štvorca, odvodená z časti Vitruviusových písomností, ktoré sa zaoberajú geometriou a ľudskou proporciou. Obr..1 Leonardo da Vinci proporčný kánon Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) Architekt Le Corbusier vyvinul náuku o proporciách, ktorá je postavená na zlatom reze a rozmeroch ľudského tela. Le Corbusier vo svojom modulore vyznačuje tri proporčné intervaly ľudského tela. Vychádzal zo známej priemernej výšky europana 1,75 m a túto výšku človeka rozdelil podľa zlatého rezu na tri intervaly obr.. s hodnotami: 1. nohy a driek solár plexus (hruď) 108, cm. solár plexus (hruď) hlava 66,8 cm 3. hlava zdvihnutá ruka s vystretou dlaňou 41,45 cm Obr.. Le Corbusier : Proporčná figúra Modulor l homme a jej ergonomické aplikácie Le Corbusier tieto rozmery previedol do prakticky použiteľných mierok neohraničených číselných hodnôt vymedzenia výšky priestoru. Niektoré priemerné rozmery ľudského tela pre telesnú výšku mužov 174 cm a žien 16 cm (s pravdepodobnou smerodatnou odchylkou 7 cm) stojacej a sediacej postavy sú uvedené v tabuľke.1 a na obr... 14

15 Tabuľka.1 Výškové hodnoty stojacej a sediacej postavy Výškové hodnoty stojacej osoby Výškové hodnoty sediacej osoby Priemerné Priemerné hodnoty v mm hodnoty v mm Muži Ženy Muži Ženy Celková telesná výška Výška temena hlavy Maximálny výškový dosah rukou Výška očí Výška očí nad zemou Výška ramien Výška ramien Výška stolovej dosky Výška lakťov Výška lakťa nad sedadlom Zápästie spustených paží Kolená Doporučená výška sedacej 430 plochy Výška dosky sedadlom stolu nad a) b) c) Obr..3 Rozmery ľudského tela a) stojacej postavy, b) sediacej postavy, c) ležiacej postavy 15

16 Priestorové potreby a parametre pre vykonávanie činností v byte sú odvodené zo spriemerovaných telesných rozmerov človeka. Pri poznaní konkrétneho klienta je však potrebné zohľadniť jeho individuálne potreby. Vytváranie priestoru výrazne ovplyvňuje pôdorysný tvar miestnosti, pričom najpoužívanejšie sú pravouhlé tvary. Hľadanie nových foriem bývania však so sebou prináša aj pôsobivé a často odvážne priestorové riešenia. Glosár k textu.1 Ab Vymedzenie pojmov (1) Zlatý rez v umení a architektúre je taký kompozičný princíp, ktorý harmonickým spôsobom rieši vzťahy jednotlivých zložiek diela a to tak, aby sa čo najbližšie priblížili k ideálu krásy. () Proporčný kánon Homo Vitruvius (Vitruviánsky muž) kresba človeka ľudského tela uprostred kružnice a štvorca, ktoré sa zaoberajú geometriou a ľudskou proporciou. Hygienické, biologické a fyziologické požiadavky na kvalitu obytného prostredia.1 Mikroklíma obytného prostredia Hlavnou úlohou architektonickej tvorby budov na bývanie je vytvorenie optimálneho životného obytného prostredia, ktoré chráni pred nepriaznivými vonkajšími klimatickými vplyvmi počasím a vytvára vhodnú mikroklímu bytu. Mikroklíma bytu vplýva na fyziologické pocity človeka a taktiež na jeho psychický a duševný stav. Má zabezpečiť vylúčenie akýchkoľvek nepriaznivých a škodlivých vplyvov pôsobiacich na zdravie človeka. V miestnosti tento pocit vytvára vzduch bez prievanu, s ľahkým pohybom a dostatočným množstvom kyslíka, príjemná teplota, primeraná vlhkosť vzduchu, zodpovedajúce osvetlenie a farby. Parametre ovplyvňujúce mikroklímu obytného priestoru : 1. vonkajšie klimatické parametre teplo, vietor, vlhkosť, slnečné žiarenie, tlak a pod.. vnútorné klimatické parametre skladba vnútorného vzduchu (plyny, ódery, alergény...), teplota, tlak, vlhkosť a prúdenie vzduchu, svetlo, ostatné druhy žiarenia, elektromagnetické vlastnosti vnútorného priestoru. Základným zdravotným hľadiskom pri vytváraní vhodnej mikroklímy je : hľa disko biologické zabezpečuje, aby obytné prostredie zaisťovalo regeneráciu organizmu, t.j. dostatok čerstvého vzduchu, svetla, slnka, 16

17 hľadisko fyziologické sledujeme, aby nedošlo k zabráneniu základných životných úkonov dýchanie, trávenie, krvný obeh, vyprázdňovanie... hľadisko profylaktické dbáme o to, aby sa v ovzduší nenachádzali choroboplodné zárodky, baktérie, prach, plyn... hľadisko traumatické priestory sa navrhujú tak, aby bola vylúčená možnosť úrazu. Mikroklímu obytného priestoru ovplyvňuje : fyzikálna kvalita prostredia, chemická a mikrobiologická kvalita ovzdušia..1.1 Fyzikálna kvalita prostredia Fyzikálna kvalita prostredia zabezpečuje tepelnú pohodu priestoru, ktorú vieme vyjadriť merateľnými hodnotami ako sú: tlak, teplota, vlhkosť, rýchlosť prúdenia vzduchu a teplotné vyžarovanie povrchov. Teplota a relatívna vlhkosť vzduchu Teplota vnútorného prostredia je ovplyvnená spolupôsobením tepelnotechnických parametrov stavebných konštrukcií a účinnosťou vykurovacieho, vetracieho prípadne klimatizačného zariadenia. Vnímanie tejto teploty je však pocit relatívny a závislý na viacerých parametroch vek človeka, pohlavie, pracovná aktivita Najpriaznivejšia teplota pre človeka v kľude je medzi 18 C 0 C a pri práci 15 C 0 C (v závislosti 0 od pohybu a druhu pracovnej činnosti). V lete väčšina ľudí považuje za príjemnú teplotu 0 0 C 5 C, 0 v zime zase teplotu okolo 1 ± 1 C. Keďže stála teplota v miestnosti môže spôsobiť otupenie organizmu, z hygienického hľadiska sa 0 0 udáva optimálny teplotný výkyv C 4 C. Odporúčaná teplota vnútorného vzduchu pre jednotlivé vykurované miestnosti v byte/rodinnom dome je uvedená v tabuľke.. Tabuľka. Odporúčaná teplota vnútorného vzduchu pre jednotlivé vykurované miestnosti Druh miestnosti Teplota 0 Obytné miestnosti obývacia izba, spálňa, jedáleň, pracovňa 0 C Kuchyňa 0 C Kúpeľňa C Predsieň, chodba 15 C Človek pri oddychu, odpočinku 18 C 1 C Človek pri ľahkej práci 16 C 18 C Na zabezpečenie tepelnej pohody je potrebné aj to, aby sa povrchové teploty okolitých plôch priestoru 0 nelíšili od teploty vzduchu v miestnosti o viac ako 3 C. (pri vyššom rozdiele teplôt totiž dochádza 17

18 k zrýchlenému prúdeniu vzduchu a pohyb vzduchu je pociťovaný ako prievan a môže viesť k neskorším vážnym ochoreniam bolesti a zápaly kĺbov, bolesti hlavy, zápaly očných spojiviek ). Takisto rozdiel teplôt po výške miestnosti by mal byť 3 0 C. Túto podmienku vieme dobre zabezpečiť pomocou podlahového vykurovania. Z hľadiska tepelnej pohody je potrebné zabezpečiť aj vhodnú teplotu povrchov podláh. Na zabezpečenie tepelnotechnických vlastností podlahových konštrukcií je potrebné aby: 0 minimálna povrchová teplota podlahy bola θ si > 17 C; najväčšia dovolená hodnota tepelnej prijímavosti podlahových konštrukcií b bola menšia ako normová hodnota b n (b bn ), bola zabezpečená tepelná priepustnosť podláh na teréne podľa STN. Veľmi dôležitý je vzťah medzi teplotou vzduchu a relatívnou vlhkosťou vzduchu. Napr. vysoká teplota 0 5 C s relatívnou vlhkosťou 80 % je pre človeka neznesiteľná, pretože vysoká vlhkosť vzduchu sťažuje odvod tepla z povrchu tela pomocou potenia pri vyššom pracovnom zaťažení. Takisto nesmie relatívna vlhkosť v byte klesnúť pod 30%, lebo sa uľahčuje usadzovanie drobných čiastočiek prachu na povrchoch, čo spôsobuje dráždenie dýchacích ciest a s tým súvisiace ochorenia. Z týchto dôvodov sa pre pohodu bývania odporúčajú hodnoty relatívnej vlhkosti vzduchu medzi 35% až 60%, pričom hodnoty by sa mali pohybovať skôr v dolnej polovici uvedeného rozsahu. V obytných priestoroch je príjemná relatívna vlhkosť vzduchu od 40%. 50 %. Základné parametre zabezpečujúce tepelnú pohodu vnútorného prostredia sú zhrnuté v tabuľke.3. Tabuľka.3 Základné parametre zabezpečujúce tepelnú pohodu vnútorného prostredia Ročné obdobie Fyzikálna zložka Teplota vzduchu Zima C Leto C Relatívna vlhkosť vzduchu % % 0,08 0,10 m/s 0,08 0,10 m/s Prúdenie vzduchu.1. Chemická a mikrobiologická kvalita ovzdušia Pri vytváraní zdravého obytného prostredia patrí chemická a mikrobiologická kvalita ovzdušia medzi významné činitele a je ovplyvňovaná: stupňom koncentrácie CO, stupňom koncentrácie iných škodlivín, prašnosťou a ionizáciou, bakteriologickým znečistením. Stupeň koncentrácie CO a iných škodlivín Pri prevádzke budov vo vnútorných priestoroch dochádza k opotrebovaniu znehodnoteniu vzduchu škodlivinami, ktoré ohrozujú telesné funkcie človeka. Škodliviny sú produkované : 18

19 človekom (CO z dýchania, metabolické teplo a vodné pary, telesné ódery pachy, zápachy), činnosťou človeka (teplotná záťaž od vnútorných zdrojov tepla, vlhkostná záťaž vznikajúca predovšetkým v kúpeľni a kuchyni, CO vznikajúci pri spaľovacom procese, CO z nedokonalého horenia). Okrem škodlivín produkuje človek sám a svojou činnosťou aj pachy, ktoré sú väčšinou organické látky. Škodliviny sú však produkované aj samotnými stavebnými konštrukciami formaldehyd emitovaný stavebnými materiálmi (umelo vyrábané hmoty plasty, podlahoviny, izolačné a náterové materiály), radón zo stavebných materiálov a z pôdy, azbestové vlákna, ódery vznikajúce pri príprave jedál. Na udržanie zdravého ovzdušia je nutná primeraná výmena vzduchu podľa vykonávanej činnosti a počtu ľudí zdržiavajúcich sa v uzavretom priestore. Normové požiadavky sú z fyzikálneho hľadiska definované : intenzitou výmeny vzduchu n (1/h), objemom vzduchu V (m /h), množstvom privádzaného vzduchu na 1 osobu alebo objemom vzduchu na 1 m obytnej 3 plochy. Každý zo zdrojov znečistenia si vyžaduje rozličnú výmenu vzduchu v miestnosti. Požadované 3 množstvo vzduchu je v rozpätí 10 0 m /h. osobu. Na udržanie zdravého prostredia je pre jednu osobu orientačne potrebná výmena vzduchu minimálne m /h (pri jednej výmene vzduchu za hodinu je potrebné vymeniť na dospelú osobu objem 3 m 3 vzduchu a na dieťa 15 m ). 3 Vzduch sa výrazne znečisťuje aj fajčením, čo predstavuje asi 10 m /h.osoba V kuchyniach sa pri varení požaduje m 3 /h odvádzaného vzduchu (n 3,0 1/h) a v kúpeľni 3 cca 60 m /h. Prúdenie vzduchu pri tejto výmene by do výšky m nemalo presiahnuť rýchlosť 0,10 0,15 m/s. Podľa STN sa za minimálne vetranie obytnej miestnosti považuje priemerná 0,5násobná výmena vzduchu miestnosti za hodinu. 3 Zároveň sa požaduje výmena najmenej 15 m čerstvého vzduchu na 1 prítomnú osobu... Fyziologické požiadavky..1 Akustické požiadavky na prostredie Jedným z najdôležitejších vnemov človeka je zvukový vnem. Vplyv hluku na organizmus závisí od : druhu hluku (náhly impulzný, dlhodobý ustálený, premenný), hladiny a frekvencie hluku, dĺžky pôsobenia hluku, 19 3

20 individuálnej vnímavosti človeka (vek, pohlavie, zdravotný stav...). Nepriaznivé účinky hluku je možné rozdeliť do 3 kategórií : hluk v rozmedzí db vyvoláva psychické reakcie, hluk v rozmedzí db spôsobuje bolesti hlavy, poruchy spánku, cirkulačného systému, tráviaceho traktu, hluk v rozmedzí db vyvoláva špecifické účinky, pri hladinách nad 10 db môže dôjsť k poruchám sluchu až k hluchote. Akustickú pohodu obytných priestorov ovplyvňuje : urbanistická poloha a urbanistická zástavba vzhľadom na zdroje hluku, predovšetkým vo vzťahu k doprave, dispozičné riešenie priestorov bytu a bytového domu, konštrukcia spôsob prevedenia (technológia), výber a skladba stavebných materiálov. Akustickú pohodu je potrebné zabezpečiť už v počiatočnom štádiu projektovania: 1. z hľadiska urbanistickej akustiky je potrebné brať do úvahy predovšetkým vzťah k hlučným prevádzkam doprava, ihriská, verejné priestranstvá... Akustickú pohodu je možné zabezpečiť vhodným návrhom obalových a výplňových konštrukcií (okná, dvere) oddeľujúcich exteriér od interiéru ako aj ich vzájomné spolupôsobenie. Ako celok je budova považovaná za akusticky chránenú, ak hladina na rozhraní hlučného a chráneného priestoru nepresiahne L A = 40 db + korekcie závislé od druhu zástavby cez deň.. z hľadiska interiérovej akustiky je potrebné zabezpečiť nielen vhodný návrh obalových a výplňových konštrukcií (okná, dvere), ale aj vzájomné spolupôsobenie exteriéru s interiérom s dôrazom na deliace konštrukcie stropy, priečky. Pri návrhu dispozičného riešenia je vhodné zoskupovať priestory s rovnakými akustickými požiadavkami do spoločných funkčných celkov napr. miestnosti s tichou prevádzkou (odpočinok, vzdelávanie, štúdium, spánok) a miestnosti s hlučnejšou prevádzkou (kuchyňa, zábava, hobby, hygienické príslušenstvo). Na zabezpečenie akustickej pohody je potrebné, aby akustická hladina vo vnútri priestoru nepresiahla normovú hodnotu L A = 40 db + korekcie na rôzne druhy hluku od vnútorných zdrojov cez deň a 30 db v noci... Optické požiadavky na prostredie Optické požiadavky obytného prostredia možno zhrnúť pod pojem optická pohoda. Rozumieme tým súhrn funkčného, psychického a estetického pôsobenia zložiek priestoru, ktorými sú : tvar, proporcie a rozmery, farebnosť a textúra, preslnenie a prirodzené a umelé osvetlenie. 0

21 ...1 Tvar, proporcie a rozmery Činnosť oka pri vnímaní priestoru môžeme rozdeliť na videnie a pozorovanie. Videnie prvý vnem nášho oka a slúži na orientáciu a vyhodnotenie našej bezpečnosti. Pozorovanie je dôsledkom videnia znamená pozeranie sa na niečo a zameriavanie pozornosti na všetky aspekty daného predmetu. 0 Oko presne rozlišuje len v okruhu 01. Toto určuje hraničné vzdialenosti pre rozlíšenie jednotlivých častí. Vyplýva z toho napr. potreba vzdialenosti knihy pri čítaní podľa veľkosti písma, podľa veľkosti ozdôb, predmetov, ako aj vzdialenosť diváckych miest od hercov a pod. Obr..4 Vzdialenosti pre presné rozlišovanie obrazu... Farebnosť a priestor Z fyzikálneho hľadiska farba neexistuje, ide len o zrakový vnem, ktorý je podmienený vlnovou dĺžkou svetla. Farba je viditeľná oblasť elektromagnetického žiarenia s vlnovými dĺžkami približne nm. Zdola tento interval ohraničuje ultrafialové a zhora infračervené svetlo. Vlnová dĺžka je rozhodujúcou charakteristikou pre výsledný vnem farby. Farby s rôznou intenzitou pôsobia na človeka a vyvolávajú pocity pohody alebo nevľúdnosti, aktivitu či pasivitu. Pomocou farby môžme priestor formovať zdôrazniť alebo potlačiť textúru povrchu, zdôrazniť prvok, zvýrazniť alebo zneutralizovať celkový dojem. Farbou je možné navodiť pocit útulnosti alebo naopak chladu, stiesnesnosti. Farba je určovaná niekoľkými rôznymi faktormi : 1. Farebný tón (odtieň farby) je subjektívnym vnemom ľudského zraku. Je určený vlnovou dĺžkou žiarenia dopadajúceho do oka.. Sýtosť farby udáva množstvo bieleho svetla zmiešaného s danou farbou. So znižujúcou sa sýtosťou farba jedného tónu bledne, stáva sa svetlejšia a nakoniec sa stráca v bielej. 3. Jasnosť svetlosť závisí na intenzite svetelného zdroja, alebo tiež naopak na absorbujúcej prímesi. Čím máme výkonnejší svetelný zdroj, tým je farba jasnejšia. Jas môžeme tiež definovať ako miešanie farieb s nefarebnou radou (biela šedá čierna). Kombináciou sýtosti a jasnosti farieb získavame jednotlivé farebné odtiene, ktoré sa menia pri zvyšovaní intenzity svetla. Po prekročení maximálnej intenzity svetla vzniká vnem žltobielej farby pre všetky vlnové dĺžky. 1

22 Najväčšiu impulzívnu silu má oranžová farba, nasleduje žltá, červená, zelená, purpurová. Naopak najmenšiu impulzívnu silu má modrá, zelenomodrá a fialová, čo sú studené a pasívne farby. Biela farba je farba absolútnej čistoty a poriadku. Pri farebnom usporiadaní priestoru hrá biela farba hlavnú úlohu. Oddeľuje jednotlivé farebné skupiny od seba neutrálnou plochou, zosvetlením oživuje a umožňuje členenie priestoru. Teplé farby pôsobia na človeka aktívne, povzbudivo : teplé a svetlé farby umiestnené smerom hore duchovne povzbudzujú, zo strán otepľujú, približujú a zo spodu odľahčujú až nadvihujú, teplé a tmavé farby umiestnené zhora priestor uzatvárajú a sú dôstojné, zo strán približujú, zospodu pôsobia pri chôdzi bezpečne, až priťahujú. Studené farby naopak pôsobia pasívne, ale zároveň ukľudňujúco. Pôsobenie farieb závisí od ich jasnosti ale aj od miesta kde sa nachádzajú : studené a svetlé farby umiestnené zhora priestor presvetľujú, uvoľňujú, zo strán ho vzďaľujú, zospodu pôsobia hladko a povzbudzujú k behu, studené a tmavé farby pôsobia z hora hrozivo, zo strán studeno až zachmurujúco, zospodu ťažko a priťahujú dolu. Impulzívne silné farby sú vhodné pre malé plochy v priestore a impulzívne slabé pre veľké plochy. Najsvetleší má byť strop a stena s otvorovými konštrukciami (okno, balkónové dvere) a najtmavšia má byť podlaha. Vplyv farieb je znázornený na obr..5. Obr..5 Vplyv farieb na vnímanie zmien proporcií priestoru Farby sa navzájom ovplyvňujú! Výsledný dojem v interiéri je vytvorený farebnosťou stien v kombinácii s farbou nábytku, podlahovín, bytových doplnkov....3 Preslnenie a denné osvetlenie Podľa STN musia byť všetky byty navrhnuté tak, aby boli preslnené. Podľa : Byt je preslnený vtedy, ak súčet podlahových plôch jeho preslnených obytných miestností sa rovná 1/3 obytnej plochy bytu. Do súčtu plôch z jednej strany preslnených miestností, ani do súčtu plôch

23 všetkých obytných plôch bytu sa na tento účel nezapočítavajú časti plôch obytných miestností ležiace za hranicou hľbky miestnosti, ktorá sa rovná,3 násobku jej svetlej výšky". Z hľadiska preslnenia musí obytná miestnosť spĺňať nasledovné podmienky : a) pôdorysný uhol slnečných lúčov s rovinou vnútorného zasklenia zvislého osvetľovacieho otvoru je 0 minimálne 5, resp. uhol vymedzený slnečnými lúčmi a kolmicou na rovinu iného ako zvislého 0 zasklenia je menší ako 70, b) priame slnečné žiarenie vniká do miestnosti osvetľovacím otvorom alebo otvormi, ktorých celková plocha vypočítaná zo skladobných rozmerov je minimálne 1/10 podlahovej plochy miestnosti (vhodnejšie je 1/8 1/6), najmenší skladobný rozmer osvetľovacieho otvoru musí byť min. 900 mm s výnimkou strešných okien, ktoré majú sklon väčší ako 15 0 od zvislice v tom prípade musí byť rozmer min. 750 mm, c) priame slnečné žiarenie dopadá na bod v rovine vnútorného zasklenia vo výške 300 mm nad stredom hrany osvetľovacieho otvoru, ale najmenej 1 00 mm nad úrovňou podlahy miestnosti, d) čas preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 1. marca do 13. októbra najmenej 1,5 hodiny 0 denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5. V bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestností má byť 3 hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou čiastočne alebo úplne otvorený tieniaci priestor (balkón, lodžia), stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 1. marca. V historických častiach sídelných útvarov v osobitne odôvodnených prípadoch ako sú stavebné úpravy, výstavba v prielukách a pod. musí byť čas preslnenia min. 1 hodina. Priame denné osvetlenie musia mať všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou viac ako 1 m. Priestory na varenie s podlahovou plochou do 8 m sa nemusia priamo osvetľovať oknami, musia mať však zabezpečené účinné vetranie a vyhovujúce umelé osvetlenie. Pre posudzovanie času preslnenia sa používa jednotná zemepisná severná šírka 49 0 pre celé územie Slovenskej republiky. Čas preslnenia sa nesmie znížiť dodatočnou úpravou (výsadba zelene, informačné alebo propagačné zariadenia ). Vonkajšie zariadenia v blízkosti bytov, určené na rekreáciu obyvateľstva (detské ihriská a priestory s lavičkami) majú mať aspoň polovicu plochy oslnenú v čase od 1. marca do 14. októbra. Najmenší čas oslnenia je 3 hodiny denne, medzi 9. a 17. hodinou. Odporúča sa oslnenie min. 4 hodiny denne. Všetky hodnoty uvedené podľa STN sú minimálne, na dosiahnutie vyššieho komfortu bývania sa však v praxi odporúča uvažovať s vyššími hodnotami. Orientácia bytov a bytových domov na svetové strany Množstvo slnka, dopadajúceho do bytu cez transparentné časti otvorových konštrukcií (okná, zasklené steny ) v priebehu dňa je závislé od základných činiteľov: zemepisná šírka, kalendárny deň v roku, tieniaci vplyv okolitej zástavby, orientácia priečelia bytu, resp. bytového domu k svetovým 3

24 stranám, tieniaci vplyv vlastného priečelia, ktorý je tvorený pôdorysným tvarom alebo ustupujúcimi a previsnutými časťami konštrukcie (balkóny, lodžie, terasy..). Tabuľka.5 Odporúčané orientácie pre priestory bytu na zabezpečenie normou stanovených požiadaviek preslnenia obytných priestorov Druh miestnosti Vhodná orientácia Menej vhodná Nevhodná orientácia orientácia J Obývacia izba Spálňa V JZ JV Z S V Z JV JZ J Ab SV SZ S Glosár k textu. (1) Mikroklíma obytného prostredie vplýva na fyziologické pocity človeka a taktiež na jeho psychický a duševný stav. Má zabezpečiť vylúčenie akýchkoľvek nepriaznivých a škodlivých vplyvov pôsobiacich na zdravie človeka. V miestnosti tento pocit vytvára vzduch bez prievanu, s ľahkým pohybom a dostatočným množstvom kyslíka, príjemná teplota, primeraná vlhkosť vzduchu, zodpovedajúce osvetlenie a farby. () Fyzikálna kvalita životného prostredia zabezpečuje tepelnú pohodu priestoru, ktorú vieme vyjadriť merateľnými hodnotami ako sú: tlak, teplota, vlhkosť, rýchlosť prúdenia vzduchu a teplotné vyžarovanie povrchov. (3) Chemická a mikrobiologická kvalita životného prostredia je ovplyvňovaná: stupňom koncentrácie CO, stupňom koncentrácie iných škodlivín, prašnosťou a ionizáciou, bakteriologickým znečistením. (4) Akustické požiadavky na životné prostredie budova je považovaná za akusticky chránenú, ak hladina na rozhraní hlučného a chráneného priestoru nepresiahne L A = 40 db + korekcie závislé od druhu zástavby cez deň. (5) optické požiadavky na životné prostredie je možno zhrnúť pod pojem optická pohoda. Rozumieme tým súhrn funkčného, psychického a estetického pôsobenia zložiek priestoru, ktorými sú tvar, proporcie a rozmery, farebnosť a textúra, preslnenie a prirodzené a umelé osvetlenie. 6) Farba je viditeľná oblasť elektromagnetického žiarenia s vlnovými dĺžkami približne nm. 4

25 .3 Sociálne, ekonomické, demografické, urbanistické, kultúrno historické, estetické a etické determinanty.3.1 Sociálne a ekonomické podmienky Dynamika technického pokroku sa premieta aj do dynamiky vývoja spôsobu života (tvorba nových profesií, zvyšovanie kvalifikácie, zvyšuje sa podiel zamestnaných žien, predlžuje sa odchod do dôchodku, zvyšuje sa podiel práce doma...). Škála podnetov a zážitkov, ktoré môžu vo voľnom čase rozvíjať osobnosť človeka je veľmi pestrá športovanie, hobby, sledovanie kultúrnych a spoločenských podujatí, TV, oddych a pod. Ide o túžbu po tvorivej, záujmovej ale aj fyzickej práci. Zvyšuje sa nárok na sociálnu mobilitu (zmena povolania alebo nové nároky na bývanie). Mení sa jednoducho spôsob bývania a životnej úrovne. Nárast požiadaviek preto presúva ťažisko investícií obyvateľstva do sféry bývania. Zvyšujú sa nároky na jej štandard. Uvedené determinanty ovplyvňujú typologické formy bývania obytných domov a druhovosť bytov. Nové nároky na bývanie možno zabezpečiť dostatočným počtom a to diferencovaných bytov umožňujúcich flexibilitu, elasticitu a variabilitu v súlade zo zmenami spôsobu bývania..3. Štruktúra osídlenia Urbanizácia znamená koncentráciu zástavby do väčších celkov miest a dedín. Preto konkrétna urbanistická situácia vyvoláva špecifickú formu bývania. V mestách silnie potreba byť v kontakte s prírodou a dosiahnuť kvality dedinského bývania. Vznikajú formy terasových a átriových domov umožňujúce dosiahnutie požadovanej kvality a súčasne vysokej hustoty obyvateľstva. Na okraji miest sa uplatňujú zaujímavé kombinácie progresívnych rodinných a bytových domov. Na dedine sa zasa uplatňujú extenzívne formy samostatne stojace, radové alebo átriové rodinné domy..3.3 Demografia Rodina je základnou spoločenskou jednotkou. Vyhraňuje sa prvotný útvar vo vzťahu muž žena deti označovaný ako nukleárna rodina. Hlavné funkcie rodiny: biologická (reprodukcia síl a genofondu), spoločenská (výchova detí), psychologická (formovanie citového života, rovnoprávnosti, tolerancie a pod.), hospodárska (zabezpečovanie chodu domácnosti). Ekonomickým výrazom rodiny je domácnosť. 5

26 Rozlišujeme domácnosti rodinné, viacgeneračné (trojgeneračné), neúplné, nemanželské a domácnosti jednotlivo žijúcich osôb. Tieto možno ďalej špecifikovať podľa vekového zloženia, pohlavia, príbuzenských vzťahov a v ich vývoji rozlišovať ďalšie stupne: bezdetné novomanželské, v období rastu, stabilizované, v štádiu odchodu detí, po odchode detí. Prognóza: priemerná veľkosť domácností sa bude zmenšovať, dôjde k rýchlejšiemu štiepeniu domácností, ale zachová sa približne polovičné zastúpenie rodinných domácností..3.4 Ostatné podmienky Veľmi dôležitá je schopnosť architekta prognózovať vývoj kvality obytného prostredia. Jej cieľom je dosiahnutie harmónie parametrov bývania ako je kultúrno historický kontext, estetické a etické požiadavky človeka a spoločnosti a ďalej: tolerancie a ohľaduplnosti k okoliu a celku, globálneho i lokálneho ekologického pohľadu. klimaticko geografického kontextu, individuálnosti. Všetky uvedené požiadavky sa integrujú vo fungujúcom architektonicko urbanistickom celku, ktorého rovnocennou súčasťou je okrem bytu aj dom, dvor, záhrada, park, ulica, námestie...mesto, jednoducho celé obytné prostredie. Ab Glosár k textu.1 Vymedzenie pojmov. (1) Sociálne a ekonomické podmienky Dynamika technického pokroku sa premieta aj do dynamiky vývoja spôsobu života (tvorba nových profesií, zvyšovanie kvalifikácie, zvyšuje sa podiel zamestnaných žien, predlžuje sa odchod do dôchodku, zvyšuje sa podiel práce doma...). () Demografické podmienky Rodina je základnou spoločenskou jednotkou. Ekonomickým výrazom rodiny je domácnosť rodinná, viacgeneračná (trojgeneračné), neúplná, nemanželská a domácnosti jednotlivo žijúcich osôb.? Samohodnotiace otázky 1. Viete rozdeliť budovy na bývanie?. Viete charakterizovať obytné prostredie a základné požiadavky, ktoré musí obytné prostredie spĺňať? 3. Z čoho sú odvodené základné priestorové charakteristiky obytného prostredia? 4. Viete vymenovať základné parametre stojacej, sediacej, ležiacej postavy? 5. Viete charakterizovať parametre ovplyvňujúce mikroklímu prostredia? 6. Viete charakterizovať fyzikálnu kvalitu prostredia? 7. Aké sú akustické požiadavky na obytné prostredie? 8. Aké sú optické požiadavky na obytné prostredie? 6

27 Σ Záver Typológia budov je náuka o triedení a zosúlaďovaní požiadaviek človeka a spoločnosti na kvalitné funkčné, prevádzkové, technicko konštrukčné, bezpečnostné a ekonomické navrhovanie budov. Obytné prostredie je organické materiálne prostredie, pozostávajúce z prírodných a umelých komponentov, vyvinuté v čase a priestore. Zabezpečuje biologické, spoločenské, materiálne a kultúrne podmienky človeka, rodiny (domácnosti) a spoločnosti. Obytné prostredie predovšetkým byt je jediným priestorom, kde môžu nerušene prebiehať fyziologickobiologické procesy človeka, spojené s načerpávaním energie a regenerácie duševných a fyzických síl. Patrí tu predovšetkým zabezpečenie pohodlia, nerušeného odpočinku a spánku a zároveň možnosť aktívneho odpočinku vo voľnom čase kultúra, sebavzdelávanie, šport, rodina. Pri návrhu a dimenzovaní obytného priestoru je ptrebné zabezpečiť priestorové parametre, potrebné pre vykonávanie činností spojených s bývaním. Na zabezpečenie týchto parametrov je nevyhnutné vychádzať z antropologických rozmerov ľudského tela. Okrem priestorových parametrov je potrebné zabezpečiť aj optimálne podmienky obytného prostredia, a to: hygienické, biologické a fyziologické. K významným faktorom ovplyvňujúcim bývanie patrí aj veľkosť a štruktúra rodiny, jej dynamika zmien, zvyky, životný štýl, vek členov rodiny (dospelí, deti, staršia generácia), zamestnanosť jednotlivých členov rodiny, využívanie voľného času a pod. 3. Byt Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie a dispozície bytu. Ozrejmiť rozdelenie bytov, charakteristiku a funkciu jednotlivých priestorov bytu. Vysvetliť typologické zásady a princípy ich návrhu. 7

28 Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať prevádzku bytu a rozdelenie bytov, vymenovať a popísať obytné miestnosti bytu, charakterizovať typologické zásady návrhu jednotlivých obytných miestností bytu, ζ vymenovať a popísať príslušenstvo bytu, charakterizovať typologické zásady návrhu príslušenstva bytu, vymenovať a popísať doplnkové priestory bytu, charakterizovať typologické zásady návrhu doplnkových priestorov bytu Úvod Jedným z predpokladov na kvalifikovaný návrh, správne typologické a dispozičné riešenie bytu a jeho jednotlivých častí je poznanie základných pravidiel a pojmov náuky o typológii budov na bývanie. Byt je základným priestorovým celkom určeným na dlhodobé bývanie, účelom ktorého je umožniť vykonávanie súhrnu činností, ktoré nazývame bývaním. Mal by spĺňať základné funkcie biologickú, hospodársku, spoločenskú a vytvoriť pre všetkých členov domácnosti pocit domova a bezpečia. V tejto kapitole si podrobnejšie vysvetlíme funkciu a charakteristiku bytu, jeho dispozíciu, požiadavky a typologické zásady návrhu obytných miestností, príslušenstva bytu a doplnkových priestorov bytu. 3.1 Charakteristika bytu a jeho dispozícia Byt je základným priestorovým celkom, účelom ktorého je umožniť vykonávanie súhrnu činností, ktoré nazývame bývaním. Pozostáva z obytnej miestnosti alebo súboru obytných miestností s vlastným príslušenstvom, je usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím a určeným na dlhodobé bývanie. Pod pojmom bývanie sa často uvádzajú 3 základné funkcie: 1. biologická funkcia spánok, odpočinok, starostlivosť o vlastnú osobu, starostlivosť o deti, stravovanie, pohlavný život, starostlivosť o nemocných, hygiena stravovania, ochrana pred nepohodou.... hospodárska funkcia príprava a podávanie jedál, umývanie riadu, pranie, žehlenie, upratovanie, skladovanie potravín spoloče nská funkcia vzdelávanie, štúdium, besedovanie, hra s deťmi, koníčky záľuby, sledovanie TV, počúvanie hudby... 8

29 4. psychologická funkcia pocit domova, bezpečnosti. Na základe prevažujúcich činností, ktoré sa v priestoroch bytu uskutočňujú, delíme priestory bytu na : 1. obytné miestnosti miestnosti, ktoré svojím vybavením a stavebnotechnickým riešením spĺňajú požiadavky na dlhodobé bývanie, t.j. majú minimálnu plochu 8 m, sú priamo osvetlené a vetrané oknami. Patria tu: obývacia izba, miestnosť na stolovanie jedáleň, spálňa rodičov, spálňa detí, pracovňa.. príslušenstvo bytu všetky vedľajšie miestnosti, ktoré neslúžia na bývanie plnia funkcie: domovej vybavenosti, domácich prác, osobnej hygieny, komunikácií. Patria tu: predsieň, kuchyňa, špajza, hobby miestnosť, kúpeľňa, WC, úložné priestory, sklady, komory, kotolňa alebo priestor TZB, chodby, zádverie a schodisko. Jednotlivé činnosti členov domácnosti sa pravidelne opakujú a zároveň na seba nadväzujú vzniká denný, resp. týždenný, sezónny rytmus chodu domácnosti čo vytvára predpoklady formovania prevádzky bytu. Rozloženie činností v byte však nie je rovnomerné a tento jav nazývame intenzitou prevádzky bytu. Logické usporiadanie a pôdorysné rozmiestnenie jednotlivých priestorov s nadväznosťou na komunikačné prvky sa nazýva dispozíciou bytu. Pri dispozícii bytu znázorňujeme : prevádzkový pohyb v byte komunikačnými líniami, rozmery a tvary plôch jednotlivých miestností funkčnými plochami a funkčným priestorom. V bytoch rozlišujeme niekoľko druhov priestorového delenia: 1. podľa predpokladaného pobytu počas dňa dennú časť rodinné a spoločenské žitie, varenie a jedenie, počúvanie hudby a sledovanie TV, záujmy a koníčky, nočnú časť spanie, odpočinok, štúdium, osobná hygiena... podľa potrieb rodičov a detí zóna rodičov, zóna detí. 3. podľa spôsobu využitia priestorov bytu zónu súkromnú, zónu spoločnú spoločenská a hospodárska. V skutočnosti dochádza k prelínaniu jednotlivých zón a priestorov. 9

30 Denné priestory rodinné a spoločenské žitie, jedenie a varenie, hranie, rádio... Nočné priestory spanie, odpočinok, štúdium, osobná hygiena Obr. 3.1 Základná schéma prevádzky bytu Obr. 3. Základná schéma usporiadania dennej časti rodinného domu, mezonetového bytu Ab Glosár k textu Vymedzenie pojmov (1) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaných do funkčného celku, s vlastným uzavretím, určený na dlhodobé bývanie. () Obytná miestnosť miestnosť, ktorá svojím vybavením a stavebnotechnickým riešením spĺňa požiadavky na dlhodobé bývanie. (3) Príslušenstvo bytu do príslušenstva bytu patria všetky vedľajšie miestnosti, ktoré plnia komunikačné alebo hospodárske funkcie, prípadne slúžia na osobnú hygienu. (4) Obytná plocha bytu súčet podlahových plôch všetkých obytných miestností. (5) Podlahová (úžitková) plocha bytu súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu bez plochy balkónov, lodžií a terás. 30

31 3. Druhy a rozdelenie bytov Podľa jednotlivých znakov a vlastností sa byty zatrieďujú do jednotlivých skupín. Ako kritérium na zatriedenie slúži : poloha, veľkosť, tvar, dispozičné riešenie... Na základe týchto kritérií rozdeľujeme byty podľa : 1. druhu obytnej budovy byty v rodinných domoch, byty v bytových domoch.. podľa skladby rodiny byty jednogeneračné, byty viacgeneračné. 3. podľa vertikálneho rozmiestnenia priestorov byty jedno a viacúrovňové, byty jedno a viacpodlažné. 4. podľa dispozičného riešenia byty diferencované, byty nediferencované, byty s voľnou dispozíciou, byty flexibilné a pod. 5. podľa počtu osôb Rozlišujeme veľkostné skupiny bytov uvedené v tabuľke 3.1. Tabuľka 3.1 Veľkostné skupiny bytov Veľkostná skupina Počet osôb bytov Malé Stredné Veľké Najmenší počet Najmenšia výmera obytných miestností obytnej plochy v m Priestory bytu Pod týmto pojmom rozumieme súhrn všetkých miestností, zabezpečujúcich funkčnosť bytu. Pôdorysný tvar jednotlivých miestností bytu a umiestnenie okien, dverí, vykurovacích telies a pod. musí umožňovať vybavenie týchto miestností nábytkovým zariadením podľa ich účelu a počtu osôb, ktoré v nich majú bývať. Riešenie priestorov bytu musí umožňovať jeho prepravu a to abstrahovaným predmetom s rozmerom x 600 x mm. 31

32 3.3.1 Obytné miestnosti Obytná miestnosť miestnosť určenú na trvalé bývanie, priamo osvetlená a prirodzene prevetrávaná oknami, s minimálnou plochou 8 m. Pokiaľ tvorí byt jediná obytná miestnosť, musí mať podlahovú plochu min. 16 m. Obytná miestnosť nesmie byť bezprostredne prístupná z domovej komunikácie a nemá byť trvalo určená na spanie viac ako osôb (s výnimkou dočasného umiestnenia detskej postieľky). 3 Objem miestnosti ak je určená: na spanie jednej osoby objem minimálne 0 m, 3 na spanie dvoch osôb objem minimálne 31 m. Má mať dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebnými konštrukciami. Svetlá výška obytných miestností podľa STN musí byť min. 400, odporúča sa 600 mm a viac. Ak sa obytné miestnosti nachádzajú v podkrovných priestoroch, ktoré sú súčasťou bytu v nižšom podlaží, svetlá výška je min. 300 mm, odporúča sa 400 mm a viac. V prípade rekonštrukcie povaly má byť svetlá výška min. 500 mm. Pri výskyte ojedinelých trámov v podkrovných miestnostiach musí byť splnená podmienka podchodnej výšky 100 mm. Pre byty v podkroví sú svetlé výšky a požiadavky na osvetľovacie otvory uvedené v samostatnej podkapitole 3.4. Podkrovný byt. Hĺbka miestnosti ak je obytná miestnosť osvetlená len z jednej a to užšej strany, hĺbka miestnosti max.,3 násobok svetlej výšky. Vstup do obytných miestností komunikačný otvor má byť široký min. 800 mm a vysoký min. 000 mm (výška sa meria od povrchu podlahy). Osvetľovacie otvory okná musia umožňovať výhľad stojacej alebo sediacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj priehľadnej časti okna (aj šikmého) je najviac 1 00 mm nad podlahou a horný okraj šikmého okna najmenej mm vo zvislom smere. Transparentná plocha okna z hľadiska výhľadu : min. 1,5 m pri hĺbke miestnosti do mm, min. 1,50 m pri hĺbke miestnosti viac ako mm. Najmenší počet obytných miestností a odporúčané obytné plochy v základných veľkostných skupinách bytov sú uvedené v tabuľke 3.1. Medzi obytné miestnosti patria : obývacia izba, jedáleň, spálňa (rodičov a detí), pracovňa, izba (hosťovská izba, detská 3

33 Obývacia izba Obývacia izba je hlavným priestorom bytu a je spravidla jeho najväčšou miestnosťou. Veľkosť a rozmery, ako aj tvar a charakter sú riešené v závislosti od celkového dispozičného riešenia. Obývacia izba zabezpečuje predovšetkým: spoločný pobyt rodiny a návštev, kultúrny a vzdelávací proces, sledovanie TV a video, počúvanie audio systémov.. stolovanie pokiaľ nie je v byte samostatná jedáleň, hry s deťmi, zábavu rodiny. Orientácia obývacej izby je na slnečnú stranu, najlepšie na juh až západ, so zaujímavým výhľadom. Osvetlenie má byť priame a stanovuje sa orientačne pomerom plochy okna k ploche izby 1:8. Pokiaľ je to možné, je vhodné navrhnúť rohové okno, ktorým sa priestor osvetľuje maximálnu dobu. Umelé osvetlenie má zabezpečiť požadovanú intenzitu podľa funkcií v obývacej izbe. Vstup do obývacej izby je priamy, cez predsieň alebo halu. Obývacia izba sa umiestňuje v kontakte s kuchyňou, jedálňou, prípadne jedálenským kútom, s priamou nadväznosťou na balkón, loggiu, zimnú záhradu alebo verandu. Spojenie s kuchyňou je buď priame, dverami, alebo podávacím oknom pre podávanie jedla. Veľk osť obývacej izby závisí od veľkostnej kategórie bytu : v I. a II. veľkostnej kategórii je to 16 m pri min. šírke izby m plocha 16 m je vyhovujúca len za predpokladu, že byt má samostatnú jedáleň s plochou aspoň 6 m, v III. a väčšej kategórii je to 18 m pri min. šírke m. Hĺbka obývacej izby s jednostranným osvetlením by nemala byť väčšia ako mm, resp. nemala by presiahnuť,5 násobok jej výšky. Ak je nad oknom trvalá prekážka (loggia...), odporúča sa túto hĺbku zmenšiť. Tvar obývacej izby môže byť : obdĺžnikový (pozdĺžny rovnobežný s priečelím, priečny hĺbkový), štvorcový, kruhový alebo aj nepravidelný. Jednotlivé tvary majú svoje výhody resp. nevýhody, predovšetkým vzhľadom k presvetleniu miestnosti a usporiadaniu interiéru (rozmiestnenie nábytku). Základný nábytok obývacej izby je: sedacia a stolová súprava, úložné skrinky, knižnica, audiovideo systém... Obr. 3.3 Príklady riešenia obývacej izby pre rôzne veľkostné skupiny bytov (J. Antal) 33

34 Jedáleň miestnosť pre stolovanie Jedáleň je samostatná miestnosť, resp. oddelený priestor obývacej izby, slúžiaca predovšetkým na rodinné stolovanie. Z prevádzkových dôvodov je priamo prepojená s kuchyňou dverami, prípadne podávacím oknom. Jedáleň je prístupná z obývacej izby, haly resp. predsiene. Rodinné stolovanie je možné riešiť aj jedálenskými kútmi, ktoré sú situované medzi kuchyňou a obývacou izbou. Orientácia jedálne a jedálenského kúta by mala vylúčiť oslnenie jedálenského stola. Výhodným je riešenie, ktoré je tlmené napr. loggiou a umožňuje zaujímavý výhľad. Najčastejšie sa vyskytuje obdĺžnikový a štvorcový tvar s plochou 6 9 m. V jedálni je potrebné zabezpečiť účinné vetranie. Základný nábytok je : jedálenský stôl so stoličkami, príborník... Obr. 3.4 Príklady riešenia obývacej izby s kuchyňou a priestorom na stolovanie (J. Antal) Spálňa priestory na spanie Spálne umiestňujeme do tichých a pokojných častí bytu, resp domu, ktoré sú vzdialené od schodišťových priestorov a výťahu, ako aj vonkajších zdrojov ruchu. V rodinných domoch sa umiestňujú spálne väčšinou na poschodí, resp. v podkroví v tzv. nočnej časti domu. Nemajú byť priechodné. Spálňa nesmie byť určená pre trvalé spanie viac než osôb. Výnimku tvorí detská postieľka, ktorej umiestnenie je prechodné. 34

35 Minimálna plocha spálne je 1 m, vhodnejšie m a viac. Plocha spálne pre jednu osobu má byť pri ústrednom vykurovaní min. 7 m, pri lokálnom vykurovaní 8,5 m. Minimálna šírka dvojlôžkovej spálne je 400 mm, jednolôžkovej spálne 000 mm. Alternatívou miestností na spanie sú spacie kúty, ktorých veľkosť sa určuje v závislosti na počte lôžok 1 lôžko,7 m, lôžka 4,6 m. Osvetlenie spální má byť priame, nemusí byť však dokonalé a preto môže byť osvetlenie tlmené balkónom, loggiou. Najvýhodnejšia orientácia spálne je na východ, severovýchod a juhovýchod. Do priestorov na spanie patria: spálňa rodičov a spálňa detí. Obr. 3.5 Minimálne rozmery priestorov pre spanie Obr. 3.6 Rozmery a zoskupenie lôžok Spálňa rodičov Spálňa rodičov okrem základnej biologickej funkcie spánku zabezpečuje ďalšie funkcie a to: odpočinok, starostlivosť o vlastnú osobu, sexuálny život, starostlivosť o malé deti, niektoré hospodárske činnosti skladovanie bielizne, odevov, žehlenie. Spálňa rodičov môže zabezpečovať aj ich individuálne aktivity, ktoré súvisia s ich prácou, koníčkami, rozvojom osobnosti. Tieto požiadavky zabezpečuje pracovná a študijná časť spálne rodičov. Prístup do spálne rodičov môže byť z predsiene, obývacej izby, šatne, detskej izby nikdy však nie naopak. Taktiež nikdy nesmie byť spálňa rodičov priechodnou miestnosťou. Vedľa spálne rodičov sa má nachádzať spálňa detí, v blízkosti kúpeľňa, WC, šatňa. 35

36 Spálňa rodičov má svojou veľkosťou a dispozičným riešením umožniť umiestnenie dvojlôžka a zároveň detskej postieľky. Lôžka môžu slúžiť len na spanie, alebo môžu mať aj sedaciu resp. úložnú funkciu. Musia však spĺňať požiadavky fyziológie človeka, antropometrie, hygieny a zabezpečiť tepelný a psychický komfort. Pre dieťa do 3 rokov je v spálni rodičov významným priestorom detská postieľka. Jej umiestnenie musí zabezpečiť kontakt dieťaťa s okolím, možnosť priebežnej kontroly dieťaťa rodičom a zohľadniť psychomotorický vývoj dieťaťa. Základný nábytok : manželské lôžka, detská postieľka, úložný priestor (hlboká skriňa, skrinka na lôžkoviny, bielizník, nočný a toaletný stolík), sedací nábytok, pracovný stôl... Spálňa detí Spálňa detí je okrem základnej biologickej funkcie spania, určená na hranie, učenie, štúdium, rozvíjanie záľub a koníčkov. Najvhodnejšia orientácia východ, juhovýchod, juh. Minimálna plocha je : 1 osoba 8 m, osoby 1 m. Základný nábytok: lôžka, detská postieľka, úložný priestor (hlboká skriňa, skrinka na lôžkoviny, bielizník), pracovný stôl, sedací nábytok... a) b) Obr. 3.7 a) Rozmery a zoskupenie lôžok b) vzťah lôžka k pracovnému stolu Pracovňa Pracovňa zabezpečuje všestranný rozvoj osobnosti a to predovšetkým vo vzťahu k profesii, resp. osobným záľubám a koníčkom. Tvar, veľkosť a zariadenie pracovní sa stanovujú individuálne podľa potrieb a charakteru vyžadovaných činností Obytná hala Obytná hala je miestnosť v byte, z ktorej sú prístupné ostatné miestnosti. Má obytnú a komunikačnú funkciu. Býva ťažiskovým priestorom rodinného domu, bytu. Často tvorí obytná hala integrovaný obytný priestor obývačka, kuchyňa, stolovanie. Výhodou tohto priestoru je úspora plôch, posilnenie rodinných vzťahov a kontaktov, nevýhodou je konflikt medzi prevádzkou kuchyne a činnosťami v obývacej izbe (sledovanie TV, rozhovory...). Spravidla sa umiestňuje na obvode budovy s orientáciou k svetovým stranám: juh, juhozápad, západ. 36

37 Rozlišujeme druhy obytných hál : anglická hala jednopodlažná a zvyčajne s kozubom, nemecká hala prechádzajúca cez podlažia, prepojená schodišťom a galériou.? Samohodnotiace otázky 1. Aké funkcie musí spĺňať byt a aké druhy bytov poznáte?. Ako definujeme obytnú miestnosť a čo patrí do obytnej miestnosti? 3. Popíšte typologické zásady návrhu obývacej izby 4. Popíšte typologické zásady návrhu spálne rodičov a detí 3.3. Príslušenstvo bytu Súčasťou každého bytu je príslušenstvo, ktoré je tvorené : vstupnými a komunikačnými priestormi zádverie, predsieň, chodba, priestormi na varenie kuchyňa, priestormi na uskladnenie potravín a úložnými priestormi, priestormi na osobnú hygienu a umiestnenie záchodovej misy, priestormi na uloženie upratovacích predmetov Vstupné a komunikačné priestory bytu Zabezpečujú kontakt bytu s exteriérom alebo domovými komunikáciami a spájajú jednotlivé miestnosti bytu. Základné vstupné a komunikačné priestory bytu tvorí : zádverie, predsieň, chodba. Zádverie je vstupný priestor do obytnej budovy, ktorého funkciou je ochrana vnútorného obytného prostredia bytu/domu, pred nepriaznivými účinkami vonkajších klimatických faktorov, predovšetkým ochrana pred priamym vnikaním studeného vonkajšieho vzduchu v zimnom období. Plní aj zvukovo izolačnú funkciu. V rodinných domoch slúži aj na odkladanie mokrého a znečisteného šatstva, obuvi, dáždnika, kočíka a pod. Podrobnejšie je zádverie popísané v časti Predsieň je vnútorný komunikačný priestor bytu medzi vstupom do bytu a ostatnými priestormi bytu. Slúži sa na odkladanie vrchného šatstva a obuvi, drobných predmetov a na styk rodinných príslušníkov s návštevníkmi. Zároveň vytvára zvukový a hygienický filter bytov. Z hľadiska protipožiarnej ochrany tvorí každý byt samostatný požiarny úsek. 37

38 Minimálna šírka predsiene je 1100 mm (aj po zabudovaní vstavaného nábytku), vhodnejšie je 1 00 mm a viac. Minimálne rozmery predsiene: x 100 mm. Podobne ako zádverie musí umožniť pohodlnú komunikáciu osôb a sťahovanie nábytku. Priemerná plocha predsiene je 4 m 7 m. Priestor pod stropom je možné využiť ako úložný, musí však byť zabezpečená minimálna podchodná výška 100 mm. Vstupné dvere sa majú otvárať do vstupného priestoru bytu. Obr. 3.9 Minimálna šírka vstupného priestoru predsiene do bytu Základný nábytok: vešiaková stena, zrkadlo, skrinka na obuv, odkladací stolík, skrinka na čistiace potreby, sedacia súprava... Chodba vodorovný komunikačný priestor v byte, slúžiaci na sprístupnenie jednotlivých miestností, prípadne na umiestnenie šatníkových skríň a pod. Chodba by mala mať najjednoduchší tvar a minimálnu šírku mm. Pokiaľ by bola určená len na prechod, môže mať šírku min. 800 mm. Z dispozičného hľadiska má byť chodieb čo najmenej Kuchyňa priestory na varenie Hlavnou funkciou kuchyne je príprava jedál varenie, grilovanie, pečenie, niekedy aj malé stolovanie. Okrem toho má umožňovať prevádzkové činnosti, prípadne drobné domáce práce. Veľkosť kuchýň je 5 0 m. Kuchyňa je pracovný priestor, ktorého veľkosť a zariadenie musí zohľadňovať hygienické a technologické zásady prípravy jedál skladovanie, hrubá a čistá príprava, tepelné spracovanie (varenie, pečenie), porcovanie, servírovanie, odstraňovanie zvyškov z prípravy i jedál, umývanie ( čierneho kuchynského riadu a bieleho stolového riadu keramika, sklo, príbory). Aj najmenšia kuchyňa musí mať logické usporiadanie a nie križujúce sa technologické linky spracovania potravín a jedál. Podľa veľkosti a funkcie rozoznávame : kuchynskú niku vyskytuje sa v malých bytoch plocha je menšia ako 6 m a hĺbka 650 mm, kuchynský kút prevádzkovo oddelený priestor priliehajúci k obytnej miestnosti s plochou menšou ako 6 m a hĺbkou min mm, vetranie je v oboch prípadoch zabezpečené pomocou digestorov, 38

39 kuchyňu pracovnú samostatná miestnosť s priamym osvetlením a vetraním, s min. plochou 6 m (odporúča sa 8 m ), určená len na varenie a prípravu jedál so sprievodnými a hospodárskymi funkciami, kuchyňu s príležitostným stolovaním min. pre osoby, alebo stálym (rodinným) stolovaním na súčasné stolovanie všetkých členov rodiny, kuchyňu obývaciu (hygienicky menej výhodná) umožňuje plniť aj obytnú funkciu, je možná len pri bytoch I. a II. kategórie, ostrovnú kuchyňu je umiestnená v strede veľkopriestorového bytu a je riešená na princípe jednotlivých ostrovných pracovísk. V bytoch vyššej kategórie navrhujeme podstatne väčšie kuchyne. Obr Príklady riešenia kuchyne Priestory slúžiace na varenie musia mať: zariadenia slúžiace k tepelnej úprave jedál varenie, pečenie, grilovanie varný panel, rúra na pečenie, mikrovlnná rúra, pracovnú plochu dĺžka min. 600 mm pre malé byty, min. 900 mm pre stredné byty a 1 00 mm pre veľké byty. Hĺbka pracovnej plochy je 600 mm (štandardné kuchynské linky pre všetky byty). Niektoré ostrovné časti kuchyne stredných a veľkých bytov môžu mať hlbšie pracovné plochy mm, zariadenia na umývanie riadu s odkladacími plochami, priestory na uskladnenie nádob skrinky, poličky, chladničku s kapacitou min. 10 l. Podľa usporiadania pracovnej plochy rozlišujeme základné tvary usporiadania obr. 3.11: 39

40 s jednostrannou linkou voľný priestor pred zariadením je široký min mm (min. rozmer kuchyne mm), dvojstrannou linkou usporiadanou paralelne (voľný priestor pred zariadením je široký min mm) alebo rohovo, a trojstrannou linkou v tvare písmena U. Obr Základné rozmery kuchynskej zostavy : jednostrannej, dvojstrannej a lomenej Kuchynská pracovná plocha má mať šírku 600 mm a dĺžku: byty I. a II. kategórie s min. dĺžkou 600 mm, byty III. a IV. kategórie s min. dĺžkou 900 mm, byty V a VI. kategórie s min. dĺžkou 1 00 mm, vo väčších bytoch s dĺžkou mm a viac. Kuchyne sa orientujú zásadne na neoslnenú stranu sever, severovýchod, východ pretože sa tu varí a vzniká teplo. V blízkosti kuchyne sa navrhuje špajza, ktorá nemá byť otepľovaná slnkom. V miestnosti, ktorá je určená na varenie sa nemá uvažovať so spaním, okrem jednoizbových bytov. V takomto prípade však nie je povolené varenie na plynovom šporáku! Obr. 3.1 Základné rozmery priestorov pri stolovaní Prístup do kuchyne je väčšinou z predsiene, haly alebo cez jedálenský kút, výnimočne z obývacej miestnosti. Vhodné je napojenie kuchyne na terasu, balkón a loggiu. 40

41 V bytových domoch je obvykle kuchyňa napojená na inštalačné jadro. Veľkosť kuchýň je 5 0 m, minimálna šírka s jednostrannou linkou je mm, pri obojstrannej linke 00 mm obr U kuchýň, ktoré majú plochu väčšiu ako 8 m je potrebné uvažovať s jedálenským stolom pre občasné stolovanie. Osvetlenie kuchyne má byť prirodzené a umelé, na pracovnú plochu má dopadať svetlo z ľavej strany. Pri umelom osvetlení je vhodné okrem centrálneho osvetlenia uvažovať aj s lokálnym osvetlením. Každá kuchyňa musí byť samostatne vetraná buď priamo oknom alebo nepriamo prieduchmi. Nad kuchynský sporák sa umiestňuje domáci digestor lapač tukov a odsávač spalín so samostatným prieduchom. Jeho výška nad pracovnou plochou závisí od média varnej plochy : pre plyn výška 570 mm, pre sklokeramiku výška 650 mm. Pri práci v kuchyni sa pohybujeme najviac medzi drezom, šporákom a chladničkou. Medzi šporákom a drezom má byť vzdialenosť min. 600 mm, voľná plocha na každej strane sporáka by mala byť tiež 500 mm. Vzdialenosť medzi pracovnou doskou a hornými skrinkami min. 500 mm. Do veľmi malých miestností sa navrhujú spravidla malé kuchynské zostavy, tvorené jednou líniou. Túto zostavu tvorí drez, menší varič, pracovná plocha a úložný priestor. Ostrovná kuchyňa hlavne v novostavbách rodinných a bytových domov je riešená na princípe jednotlivých ostrovných pracovísk, predovšetkým varného ostrova. Má lepšiu prístupnosť k varnej doske zo všetkých strán, nevýhodou je nutnosť vedenia elektroinštalácie a vodoinštalácie v podlahe. Vzdialenosť medzi varným ostrovom a linkou je max mm. Optimálne rozmery kuchynského nábytku sú odvodené od priemernej výšky ženy 165 cm. Je vhodné rozlišovať výšku pracovnej plochy, ktorá je určená na umývanie riadu, samotnej pracovnej plochy a varného panela. Kuchyňa je zariadená: skrinkami: horné, nadstavbové, podvesené, spodné a vysoké, soklami: v = 100, 150, (vo výnimočných prípadoch 00 mm), pracovnými plochami: klasická pracovná doska, jedálenská, barová doska, rampy. Výška pracovných plôch je 860, 910, vyvýšené pracovné plochy horná hrana drezu , odporúčaná výška varnej plochy 800 mm, kuchynskými doplnkami: nosné prvky, ložné plochy, kovania, drôtený a plastový program, spotrebičmi: voľne stojace (kombi šporák, digestor, kombi chladnička, mikrovlnná rúra,...) a vstavané (varná doska, rúra, digestor, mikrovlnná rúra, kávovar, umývačka riadu, kombi chladnička, vinotéka,...) 41

42 Podlahy v kuchyniach ľahko umývateľné linoleum, dlažba, PVC, steny opatrené keramickými obkladačkami, umývateľnými nátermi. Povrchový materiál zariadení musí byť vodovzdorný Priestory na uskladnenie potravín a úložné priestory Priestor na uskladnenie potravín zriaďuje sa ako samostatný priestor, stavebne oddelený od ostatných. Má byť prístupný z kuchyne alebo iného priestoru určeného na varenie, resp. má byť v jej blízkosti. V žiadnom prípade nesmie byť otepľovaný a má sa zabezpečiť dostatočné vetranie Môže byť riešený ako skriňa na potraviny alebo ako špajza s min. plochou 0,7 m. V bytoch, nachádzajúcich sa vyššie ako je 9. podlažie, by sa mala navrhnúť aj komora dlhodobé uskladnenie potravín s plochou min. 1, m. V podpivničených rodinných domoch sa priestor na dlhodobé uskladnenie potravín navrhuje v suterénnej časti. Obr Priestorové parametre úložných priestorov Úložné priestory slúžia na uskladnenie odevu, bielizne, obuvi, náradia a prostriedkov potrebných na prevádzku a údržbu bytu. Patria tu : šatne skriňové šatne, šatňové chodby, vstavané skrine, komory na skladovanie rôznych domácich predmetov. Šatne slúžia na uskladnenie odevu, bielizne, obuvi a niekedy aj na prezliekanie a často tvoria s kúpeľnou, WC a spálňou jeden prevádzkový celok. Umiestňujú sa v strede dispozície alebo pri severnej obvodovej stene. Vstavané skrine sa umiestňujú väčšinou v spálni resp. na chodbe v jej blízkosti. Komory a odkladacie skrine sa situujú v blízkosti predsiene, v rodinných domoch často v podkroví. Osvetlenie týchto priestorov stačí umelé, vetranie má byť účinné. Veľkosť a tvar priestorov na odkladanie sa určuje od počtu bývajúcich. Skriňové šatne majú min. rozmery 600 x 400 mm, veľké 100 x 600, 400 x 600 mm. 4 na

43 Priestory na osobnú hygienu Hygienické zariadenie patrí k základnému príslušenstvu bytu a musí umožňovať umiestnenie a použitie zariaďovacích predmetov, ktoré slúžia na umývanie, kúpanie a sprchovanie všetkých členov domácností. Okrem toho musí priestor pre osobnú hygienu umožniť umiestnenie práčky s uzavretým cyklom prania. Medzi hygienické zariadenia patria: záchod (WC), kúpeľňa, sauna. Záchod a umiestnenie záchodovej misy Záchod alebo WC tvorí samostatná miestnosť vybavená záchodovou misou a umývadielkom alebo umývadlom a slúži obyvateľom bytu a domu, ale aj návštevníkom. Zlučovanie WC s kúpeľňou je možné len v bytoch malej veľkostnej skupiny alebo ak je v byte ďalší záchod (napr. pri viacpodlažných bytoch). V bytových domoch je WC spravidla súčasťou bytového jadra. V bytoch najväčšej veľkostnej skupiny musia byť inštalované dve záchodové misy: jedna v dennom WC s umývadielkom, druhá v kúpeľni, ktorá je súčasťou nočnej, resp. súkromnej časti bytu. Vo veľkých bytoch, ktoré sú určené na bývanie pre 5 a viac osôb je potrebné navrhnúť minimálne umývadlá v rozdielnych priestoroch. Ak sú byty viacpodlažné, záchodové misy musia byť na každom podlaží a v tomto priestore musí byť aj umývadlo alebo umývadielko. Jeden z týchto priestorov určených na osobnú hygienu musí byť prístupný z komunikačného priestoru bytu. Prístup do WC musí byť zásadne z predsieňového alebo chodbového priestoru. Priamy prístup z obytných miestností, kuchyne, priestoru pre stolovanie a uskladnenie potravín nie je možný. Odvetranie WC musí byť účinné, najlepšie priame. Spoločný vetrací prieduch môže mať WC len s kúpeľňou. WC nesmie byť nikdy vetrané cez inú miestnosť alebo priestor. Orientácia je na neoslnené strany. Dimenzovanie minimálnych rozmerov podľa STN závisí od typu záchodovej misy (s horným alebo stredným splachovaním, kombi alebo závesná) a od spôsobu otvárania dverí. Minimálne rozmery sú: 1. pre záchodové misy s vysokou a stredne položenou nádržou obr a): pri otváraní dverí do vnútra 900 x mm, otváranie dverí von z WC 900 x mm.. s kombinovanou alebo špeciálnou záchodovou misou obr b): pri otváraní dverí do vnútra 900 x mm, pri otváraní dverí von z WC 900 x 1 00 mm. 43

44 a) b) Obr Minimálne rozmery záchoda a) s vysokou a stredne položenou nádržou, b) s kombinovanou alebo špeciálnou záchodovou misou Pri bočnom vstupe je potrebné hĺbku zväčšiť min. o 100 mm. Pri dnešných zvýšených nárokoch na osobnú hygienu v žiadnom WC nesmie chýbať umývadlo (minimálne umývadielko) a je potrebné nedržať sa minimálnych rozmerov, ale vychádzať z optimálnych rozmerov a hlavne z priestorových nárokov konkrétnych užívateľov šírka kabíny = min mm Často je potrebné navrhnúť tieto priestory pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (osoby nie na vozíku). V týchto priestoroch musia byť pri všetkých zariaďovacích predmetoch držadlá a opierky, ktorých počet a tvar závisí predovšetkým od druhu postihnutia. Tiež sa zvyšuje výška sedacej plochy bežnej WC misy (450 mm) na výšku mm pomocou špeciálnych nadstavcov. Obr Úprava záchodovej kabíny pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu V priestoroch na umiestnenie záchodovej misy a osobnú hygienu je potrebné zachovať minimálne vzdialenosti medzi zariaďovacími predmetmi a stenami : vzdialenosť medzi okrajom záchodovej misy a dovnútra otváravým krídlom dverí 300 mm, vzdialenosť medzi predným okrajom záchodovej misy a protiľahlou stenou 500 mm, prechod medzi vaňou alebo umývadlom a stenou 650 mm, vzdialenosť medzi osou umývadla alebo záchodovej misy a stenou 400 mm, vzdialenosť medzi plášťom kachieľ (povrchom keramického obkladu) a bočnou stranou ktoréhokoľvek zariaďovacieho predmetu 300 mm. 44

45 Obr Minimálne rozmery umývadla a záchodovej misy a ich funkčných plôch Podlahy musia byť vodotesné, ľahko umývateľné najlepšie keramické dlažby. Steny majú mať obklady, prípadne vodovzdorné nátery. V dispozícii bytu je dôležité umiestnenie WC z hľadiska šírenia zvuku splachovača. Keďže riešenie zvukovej izolácie v zvislom smere je obtiažne, WC sa nemá riešiť v blízkosti spální, obývacej izby, pracovní, jedálne a pod. Kúpeľňa Kúpeľňa je ústredným priestorom osobnej hygieny jednotlivých členov rodiny v byte/dome. Zlučujú sa v nej hygienické funkcie umývanie, kúpanie, sprchovanie, holenie... prípadne s možnosťou prania a sušenia osobnej bielizne (pranie a sušenie sa v moderných bytoch sústreďuje do priestoru domácich prác). Na kúpeľňu sa kladú zvýšené estetické nároky z hľadiska zariaďovania dizajnovo jednotnými fajansovými predmetmi setmi, doplnkovým kúpeľňovým nábytkom, povrchových úprav a ich farebného riešenia a osvetlenia. V dvojpodlažných budovách, resp. bytoch sa kúpeľňa umiestňuje na. podlaží, pričom na 1. podlaží musí byť ďalšie umývadlo. Podľa vybavenia môžeme kúpeľne rozdeliť na: kúpeľňu s vaňou, umývadlom a bidetom, kúpeľňu so sprchou, kúpeľňu s vaňou, umývadlom, bidetom a WC, prípadne so sprchovým kútom. Prístup do kúpeľne má byť z komunikačných priestorov bytu haly, predsiene, šatne, chodby. Pokiaľ je kúpeľňa určená len k osobnej hygiene, tak predovšetkým v rodinných domoch je prístup aj zo spálne. Kúpeľňa, ktorá združuje viac funkcií kúpanie, umývanie, pranie sa umiestňuje v blízkosti kuchyne. 45

46 V bytových domoch sa kúpeľňa pridružuje k bytovému jadru, v rodinných domoch môže byť samostatná alebo združená s WC. Niekedy sa ku kúpeľni pridružuje sauna. Najlepšie osvetlenie kúpeľne je prirodzené minimálny pomer plochy okna k ploche kúpeľne je 1:1. Parapet je vo väčšej výške a používajú sa nepriehľadné sklá. Môže sa využiť aj sekundárne osvetlenie použitím sklenených priečok alebo presklením ich častí. Umelé osvetlenie kúpeľní je vo všetkých prípadoch. Vetranie môže byť : priame oknom alebo ventilátorom, nepriamo pomocou zvislých alebo vodorovných prieduchov, sekundárne oknom cez priamo vetraný priestor. Veľkosť a tvar kúpeľní sú dané veľkosťou a tvarom vane a vybavením kúpeľne. Podlahy musia byť vodotesné, ľahko umývateľné najlepšie keramické dlažby. Steny majú taktiež obklady prípadne vodovzdorné nátery. Obr Priestorové parametre kúpeľne Obr Minimálne rozmery vane a sprchovacieho kúta a funkčných plôch Doplnkové priestory bytu Doplnkové priestory bytu delíme na: vnútorné priestory pre domáce práce, vonkajšie terasy, balkóny, loggie, verandy Terasa, balkón, loggia Terasy sú vonkajšie priestory medzi interiérom budovy na bývanie a prírodným prostredím nachádzajúce sa na prízemí alebo v častiach, ktoré sú vytvorené ustupujúcimi podlažiami. 46

47 Sú väčšinou nezastrešené, orientované na slnečnú stranu juh, juhovýchod, juhozápad. Z prevádzkového hľadiska združujú tak hospodárske ako aj obytné funkcie čistenie odevov a obuvi, relax, príležitostné stolovanie, priestor na koníčky. Keďže ich hlavnou úlohou je prepojenie bývania s prírodou, navrhujú sa tak, aby bol na ne prístup z obytných miestností. Pri terasových domoch sú dôležitým prvkom v dispozícii celého bytu. Proti nežiadúcemu účinku vetra je terasa chránená pergolou, múrikom, plotom. Ochranné prvky múr, zábradlie, živý plot musia spĺňať bezpečnostné predpisy a zabezpečiť intimitu prostredia obyvateľov bytu, domu. Pre dobré využitie terás je najlepšie navrhovať terasy veľkých rozmerov (6000 x 3000 mm). Balkón Balkón je doplnkový priestor, čiastočne alebo úplne vysunutý z priečelia budovy, ktorého úlohou je prepojenie obytného priestoru s prírodou. Je otvorený z troch strán a môže byť chránený len z hornej časti balkónovou doskou alebo strechou. Funkcie balkóna sú: obytná, zdravotná, hygienická a tiež kompozičná (architektonický výraz). Z hľadiska prevádzky ich rozdeľujeme na : hospodárske plnia funkciu domácich prác sušenie drobnej bielizne, vetranie lôžkovín, obytné sú prispôsobené k obývaniu doplnkové stolovanie, uloženie detí na čerstvý vzduch, opaľovanie, posedenie nemocných a pod. Obytné balkóny sa umiestňujú pri obytných miestnostiach obývacia izba, spálňa, pracovňa, jedáleň, resp. jedálenský kút. Ich orientácia je na oslnenú stranu juh, juhozápad, západ v závislosti od orientácie príslušnej miestnosti. Veľkosť a tvar balkónu navrhujeme v závislosti od účelu. Minimálny rozmer je šírka , dĺžka mm. Balkóny s väčšími rozmermi umožňujú rozmiestnenie sedacieho nábytku, stolíka, lehátka. Minimálna hĺbka v prípade stolovania je mm. Balkóny s takýmito hĺbkami však spôsobujú tienenie obytných miestností na nižšom podlaží. Balkóny vo výške do 3,5 m musia mať zábradlie vysoké min. 900 mm, vo väčších výškach min mm. Vzdialenosť medzi vertikálnym členením zábradlia je min. 130 mm (pre bezpečnosť detí) a výška medzery medzi pochôdznou úrovňou balkóna a spodnou hranou zábradlia a je min. 80 mm. Podlahy musia byť vodotesné, ľahko umývateľné najlepšie keramické mrazuvzdorné dlažby. Loggia Vhodný rozmer pre minimálnu hĺbku loggie je 1 50 mm, maximálne mm, aby sa zabránilo zbytočne veľkému cloneniu priestorov. 47

48 Pre navrhovanie zábradlia platia tie isté zásady ako pri balkónoch. Podlahy musia byť vodotesné, ľahko umývateľné najlepšie keramické mrazuvzdorné dlažby, so spádom a okapovým nosom. Proti nadmernému slnečnému žiareniu sa používajú žalúzie alebo slnolamy. Na loggie sa umiestňuje jednoduchý, ľahko udržiavateľný nábytok stolík, stoličky, lehátka Zimná záhrada Zimná záhrada ako súčasť obytného priestoru je čiastočne alebo úplne presklený priestor nadväzujúci na domy, resp. Rozširuje obytnú plochu bytu zväčša samostatnou stavebnou konštrukciou a jeho prepojenie s exteriérom zvyšuje celkovú estetickú úroveň bytu alebo domu. Pramení z anglickej architektonickej tradície. Poznáme: nevykurované zimné záhrady slúžia v zimnom období len na pasívne temperovanie domu a na prezimovanie niektorých okrasných rastlín a vykurované záhrady, ktoré sa môžu obývať celoročne. Využívanie zimnej záhrady len na pestovanie rastlín sa zdá ako plytvanie finančnými prostriedkami a preto by mala byť zimná záhrada plnohodnotným obytným priestorom. Zimnú záhradu je možné funkčne využívať ako jedáleň alebo sezónnu obytnú miestnosť (plocha by nemala byť menšia ako 15 m a hĺbka priestoru by mala byť aspoň,5 m; ideálna veľkosť obytnej zimnej záhrady je 5 až 30 m ; od interiéru sa oddeľuje sklenenou stenou s dverami z izolačného skla; odporúča sa flexibilné oddelenie zimnej záhrady). Podmienkou je vyrovnaná klíma s maximálnymi 0 0 teplotami 4 C 6 C v letnom období a minimálnymi tepelnými stratami v zime. Pri navrhovaní je potrebné pamätať aj na dostatočné vetranie. Tie isté parametre platia aj pre vykurovanú záhradu. Hlavnými kritériami na umiestnenie zimnej záhrady je orientácia k slnku a nadväznosť na dispozíciu bytu. Najvhodnejšia je južná orientácia akumulovať slnečnú energiu. Súčasne je však potrebné zabezpečiť účinné zatienenie na minimalizovanie prehrievania sa priestoru v letnom období. Výška záhrady môže byť aj cez dve podlažia. Pri takých proporciách sa v letnom období zohrieva menšie množstvo vzduchu a nedochádza k jeho prehrievaniu. Obr Príklady zimnej záhrady, zdroj Môj dom 48

49 ? Samohodnotiace otázky 1. Vymenujte čo patrí do príslušenstva bytu. Akú funkciu musí spĺňať kuchyňa a aké druhy kuchýň poznáte? 3. Popíšte typologické zásady návrhu kuchyne a kuchynskej linky 4. Popíšte typologické zásady návrhu WC 5. Popíšte typologické zásady návrhu kúpeľne 6. Ako rozdeľujeme doplnkové priestory bytu, 7. Viete charakterizovať jednotlivé priestory? 3.4 Podkrovný byt Špeciálnu skupinu bývania tvorí podkrovný byt, ktorý môže byť súčasťou : novostavby rodinného alebo bytového domu, strešnej nadstavby nad jestvujúcim rodinným alebo bytovým domom, prestavby jestvujúceho neobytného podkrovia (povalového priestoru) rodinného alebo bytového domu. Podkrovný obytný priestor je vymedzený šikmými, strmými alebo inak tvarovanými strešnými konštrukciami predovšetkým krovu, ktorý je určený na bývanie. Je prístupný z posledného nadzemného podlažia rodinného alebo bytového domu. Podkrovný byt je tvorený obytnou miestnosťou alebo súborom obytných miestností s príslušenstvom, ktorý je usporiadaný do jedného funkčného celku s vlastným uzatvárateľným vstupom, je určený na trvalé bývanie a nachádza sa v podkrovnom obytnom priestore Rozdelenie podkrovných bytov Podkrovné byty je možné rozdeliť podľa tých istých kritérií, ako byt mimo podkrovia. Špecifikom je hľadisko tvaru a druhu obalovej konštrukcie. Rozlišujeme: podkrovné byty so zvislými murovanými stenami s vysokými nadmurovkami, podkrovné byty so šikmými resp. inak tvarovanými ľahkými obvodovými konštrukciami bez nadmuroviek, prípadne malá výška nadmurovky, podkrovné byty so zvislými obvodovými stenami obloženými strešnou krytinou z vonkajšej strany. Podkrovné byty tvoria vhodný druh bývania pre širokú škálu ľudí a podľa toho vznikajú podkrovné byty nadštandardné stredné alebo veľké pre samostatne žijúce osoby, ktoré požadujú vysoký komfort bývania väčšinou s otvorenou dispozíciou, 49

50 veľké jednopodlažné a dvojpodlažné mezonetové byty pre rodiny a jednotlivcov s vysokými nárokmi na bývanie v bytových domoch, štandardné veľké byty pre strednú vrstvu ľudí, sociálne byty s nižším štandardom pre mladé rodiny ako štartovacie byty, pre jednotlivcov požadujúcich dostupnejšie ceny Priestorové a výškové parametre podkrovného bytu Základné priestorové a výškové parametre podkrovného bytu sú stanovené v STN Budovy na bývanie". Svetlá výška obytných miestností Ak sa obytná miestnosť nachádza v podkroví so skloneným stropom, musí mať najmenej nad polovicou svojej plochy svetlú výšku min. 300 mm. V miestach sklonenia má byť v bytových domoch najmenšia svetlá výška aspoň 600 mm, pričom do podlahovej plochy miestnosti sa započítava plocha, nad ktorou je minimálna svetlá výška mm obr Osvetľovacie otvory by sa mali navrhovať tak, aby obytné miestnosti mali okná umožňujúce výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj priehľadnej časti (aj šikmého) okna je najviac 1 00 mm nad podlahou miestnosti a horný okraj šikmého okna najmenej mm vo zvislom smere obr Obr. 3.0 Svetlé výšky obytných miestností v budovách na bývanie a umiestnenie spodného okraja osvetľovacích otvorov, resp. spodného okraja zasklenia Špecifické požiadavky podkrovného bytu vychádzajú zo šikmého resp. inak tvarovaného stropu a podhľadu a z toho vyplývajúcich premenlivých výšok podkrovia. 0 Pri výške nadmurovky do mm a sklone 45 nie je vhodné navrhovať komunikačné priestory a priestory WC, kúpeľne a kuchyne pri obvode dispozície. 50

51 Podchodnú výšku človeka mm je možné pri danom sklone a výške nadmurovky dosiahnuť pri vzdialenosti min mm od okraja obr Za dobre využiteľnú sa považuje výška nadmurovky mm mm, pretože podchodná výška človeka sa pri tejto výške nadmurovky dosiahne vo vzdialenosti 600 mm 700 mm od okraja obr Obr. 3.1 Možné umiestnenie nábytku a zariaďovacích predmetov pre rôzne sklony strešných rovín a výške nadmurovky mm Z uvedeného vyplýva, že optimálny obostavaný priestor je tvorený: výškou nadmurovky mm mm, a sklonom strechy Ak je výška nadmurovky viac ako mm, je možné tzv. manzardové zastrešenie. Aby sme mohli maximálne využiť úžitkovú plochu podkrovia, je možné použiť nasledovné konštrukčné riešenia: zvýšenie nadmurovky, zvýšenie sklonu strechy, návrh priebežných strešných vikierov. Ak chceme zobytniť jestvujúci podkrovný priestor rodinného alebo bytového domu a získať väčší počet obytných miestností, budeme do novovzniknutých priestorov v podkroví situovať miestnosti na individuálny odpočinok (spálne, detské izby) a k tomu prislúchajúce príslušenstvo (WC, kúpeľňa, šatník...). Jednotlivé spálňové miestnosti by mali mať plochu min. 8 m a objem 0 m 3 pre jednu osobu a min. 3 plochu 1 m a objem 31 m pre dve osoby. Veľmi často vzniká požiadavka vytvoriť v jestvujúcom podkrovnom priestore samostatnú bytovú jednotku. V takomto prípade je potrebné celú prevádzku bytu sústrediť do jedného podkrovného priestoru a dispozične diferencovať spoločenskú dennú časť (obývacia izba, kuchyňa, pracovňa) od ostatných miestností príslušenstva bytu. Obývacia izba Obývacia izba má zaberať najväčší priestor s min. plochou 18 m, pričom šírka má byť min mm. Pri lokálnom vykurovaní sa odporúča plochu primerane zväčšiť. Odporúča sa, aby obývacia izba 51

52 bola osvetlená zvislými oknami v štítových stenách, resp. pomocou vikierov, alebo aby nadväzovala na strešnú loggiu. Kuchyňa Tvorí ju samostatná miestnosť s priamym osvetlením a vetraním s plochu do 1 m. Je vybavená kuchynskou linkou, sporákom a špajzovou skriňou. Pri veľkosti viac ako 1 m sa v kuchyni situuje aj stolovanie užívateľov bytu. Najmenší priestor tvorí kuchynská nika vybavená pracovnou linkou a sporákom s plochou do 6 m. Kuchynský kút sa líši od kuchynskej niky tým, že je už prevádzkovo oddelený. Všetky kuchynské priestory musia mať nad sporákom resp. varičom lapač plynov s napojením na účinný odťah. Ak sa používa sporák na tuhé palivo, musí byť napojený na samostatný komínový prieduch, ktorý musí byť vyústený nad hrebeň strechy v dostatočnej výške. Skladovacie priestory na potraviny sú vytvorené buď ako samostatné špajze alebo pomocou špajzových skríň. Chodbové a komunikačné priestory musia mať šírku min mm s možnosťou umiestnenia šatňových a odkladacích skríň. Strešné loggie sa zriaďujú ako otvorené alebo čiastočne zastrešené s min. plochou,5 m a so svetlou hĺbkou min mm Otvorové konštrukcie v obytnom podkroví Presvetľovanie a prevetrávanie miestností v obytnom podkroví je možné : oknami situovanými v štítových stenách, strešnými oknami, oknami pomocou vikierov. a) b) Obr. 3. Presvetlenie podkrovných priestorov a) vikiermi 5 b) strešnými oknami

53 Strešné okná nemajú žiaden vplyv na dispozíciu bytu, ale vplývajú na pohodu vnútorného priestoru. Aby sa nestratil kontakt s okolím a zabezpečila sa manipulácia s oknom, odporúča sa osadzovať strešné okno do výšky max mm. Špecifickým konštrukčným prvkom, typickým pre podkrovné byty sú tzv. vikiere. Strešné okná z hľadiska denného osvetlenia majú lepšie parametre ako vikiere.? Σ Samohodnotiace otázky 1. Viete rozdeliť podkrovné byty?. Aké sú zásady návrhu podkrovného bytu? Zhrnutie Užším priestorom, ktorý je analyzovaný v tejto kapitole je byt. Možno ho definovať ako základný priestorový celok, účelom ktorého je umožniť vykonávanie súhrnu činností, ktoré nazývame bývaním. Byt je jediným priestorom, kde môžu nerušene prebiehať fyziologickobiologické procesy človeka, spojené s načerpávaním energie a regenerácie duševných a fyzických síl. Patrí tu predovšetkým zabezpečenie pohodlia, nerušeného odpočinku a spánku a zároveň možnosť aktívneho odpočinku vo voľnom čase kultúra, sebavzdelávanie, šport, rodina. Pri zabezpečení týchto funkcií a tvorbe optimálnych podmienok v byte je potrebné vychádzať z antropologických rozmerov ľudského tela a z nich vyplývajúcich priestorových potrieb, potrebných pre vykonávanie činností spojených s bývaním. Pre priaznivý rozvoj základných funkcií bývania je potrebné vytvoriť vyhovujúce funkčné usporiadanie a členenie priestorov bytu, pričom je potrebné uplatňovať najnovšie poznatky fyziológie, ekológie, psychológie, estetiky, akustiky, tepelnej techniky a pod. Použitá a odporúčaná literatúra [1] Antal, J. a kol. : Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu, Verlag Dashofer, 007 [] Antal, J. a kol.: Typológia obytných budov, STU Bratislava, 199 [3] Neufert, E.: Navrhování staveb, Praha, 000 [4] Štípek, J., Paroubek, J.: Stavby pro bydlení, ČVUT Praha, 006 [5] Semeráková, Menčlová : Náuka o budovách 1,, Praha,

54 4 Bezbariérové prostredie Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie a dispozície bazbariérového obytného prostredia. Ozrejmiť všeobecne platné požiadavky pre zdravotne postihnuté osoby. Vysvetliť typologické zásady a princípy návrhu bazbariérového obytného prostredia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: charakterizovať základné parametre pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, vymenovať a popísať požiadavky na vstupné a komunikačné priestory pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, popísať základné požiadavky návrhu priestorov pre osobnú hygienu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, popísať základné požiadavky návrhu priestorov pre obytné miestnosti a kuchyňu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Úvod ζ Osobitnú pozornosť pri navrhovaní budov na bývanie je potrebné venovať zdravotne postihnutým osobám. Každá skupina zdravotného postihnutia (telesné, zmyslové a mentálne) má špecifické priestorové, technické a technologické, ako aj organizačné požiadavky. Všeobecne platné požiadavky pre zdravotne postihnuté osoby pre všetky stavby stanovuje Vyhláška 53/00 Z.z.: Všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V tejto časti kapitoly budeme rozoberať bezbariérovosť prostredia a špecifické požiadavky obytných a rodinných domov predovšetkým pre telesne pohybovo postihnuté osoby. 4.1 Základné typologické požiadavky a parametre Všetky rozmerové, plošné a objemové parametre priestorov budov na bývanie bytu a rodinného domu pre telesne postihnuté osoby sú dané rozmermi a manipulačnými danosťami invalidného vozíka. 54

55 Pre pohyb a manévrovanie s invalidným vozíkom otočenie o je potrebný kruhový priestor s minimálnym priemerom mm. Ďalšími typologickými údajmi sú schopnosti dosahu osoby na vozíku do určitých vzdialeností. Základné rozmery pri navrhovaní bezbariérového prostredia : dĺžka invalidného vozíka 150 mm ovplyvňuje návrh minimálnych rozmerov kabíny výťahu, hĺbky a šírky WC, šírka invalidného vozíka 800 mm ovplyvňuje šírky komunikačných priestorov a dverí, výška sedu 50 mm ovplyvňuje návrh výšky plôch, na ktoré si má osoba na vozíku presadnúť, výška nôh od zeme 00 0 mm vyžaduje ochranu pred okopaním, úpravu nábytku, výška kolien 670 mm pre navrhovanie výšky manipulačných plôch, výška podrúčky 70 mm pre navrhovanie výšky manipulačných plôch Urbanistické požiadavky Prístup zdravotne telesne postihnutej osoby k rodinnému domu má byť čo najjednoduchší a nemá byť zbytočne sťažený. Z tohto dôvodu by rodinný dom nemal byť situovaný do svahovitého terénu a nemal by byť navrhnutý so zvýšeným prízemím. Medzi všeobecne platné požiadavky na verejné komunikácie patria : samostatné používanie komunikácie a bezpečný pohyb po komunikácii, schopnosť samostatného využívania verejných dopravných prostriedkov, bezproblémový prístup k informáciám a k priestorom pre oddych a zotavenie Pešie komunikácie, priestranstvá a vstupy Šírka pešej komunikácie chodník má priechodnú šírku min mm nesmie doňho zasahovať žiadna prekážka (pouličná lampa, dopravná značka, stojany na bicykle, smetníky...), najmä vzhľadom na nevidiacu osobu. V odôvodnených prípadoch je priechodná šírka min. 900 mm. Optimálna šírka je mm, pri frekventovanejších komunikáciách 000 mm a v okolí škôl, nákupných stredísk, kultúrnych zariadení sa odporúča šírka mm. Ak je komunikácia v bezprostrednej blízkosti vozovky je potrebné k minimálnej šírke mm pripočítať šírku 500 mm bezpečnostného odstupu od vozovky. Nad chodníkom v priestore 450 mm 00 mm nesmú byť umiestnené žiadne predmety a konštrukcie, ktoré by ohrozovali bezpečnosť zrakovo postihnutých osôb. Pozdĺžny sklon je max. 1:1 (8,3%), priečny sklon max. 1:50 (%). Na úsekoch, ktoré sú dlhšie ako 00 m, musia byť odpočívadlá s pozdĺžnym a priečnym sklonom max. 1:50 a na týchto odpočívadlách je potrebné umiestniť oddychové lavičky, pri ktorých má byť voľný priestor min mm x mm. Z hľadiska potrieb nevidiacich by mal mať chodník tzv. vodiacu líniu. Prirodzenú vodiacu líniu tvorí styk chodníka s budovou, obrubník trávnika (nikdy nie hrana 55

56 chodníka pri vozovke). Ak nie je možná prirodzená línia, rieši sa umelá vodiaca línia vytvorená napr. riešením výrazne hmatovo odlišných štruktúr chodníka ( napr. dlažby), obrubami kvetináčov. Pri priechode musí byť znížený obrubník a toto zníženie má byť výrazne vyznačené odlišnou farbou, štruktúrou a typom povrchu so šírkou min. 400 mm. Obr. 4.1 Pešia komunikácia priechodná šírka, priečny a pozdĺžny sklon Vstup na pozemok Správne riešenie vstupu do domu musí zahrňovať: vstup na pozemok rodinného/ bytového domu, vstup do domu, ostatné vstupy (do záhrady, garáže, na terasu, balkón...) a v samotnom dome. Vstup na pozemok je zabezpečený správnym riešením vstupnej bránky a garážových vrát, ako aj priestoru na smetný kontajner, poštovú schránku, zvonček, sig Obr. 4. Pôdorys riešenia optimálneho vstupu na pozemok Vstup do domu Vstupné priestory zahŕňajú : zádveria, predsiene, vstupné haly, chodbové a iné komunikačné priestory. Musia spĺňať predovšetkým priestorové požiadavky a preto ich navrhovanie vychádza z rozmerov invalidného vozíka. 56

57 Vstupné priestory domu, bytu Pred samotným vstupom do budovy je potrebné ukončiť rampu ako aj predložené schody. Pred vstupom má byť vytvorená vodorovná plocha s rozmermi : min mm x mm ak sa dvere otvárajú dnu resp. sú posuvné, šírka mm, dĺžka mm + šírka dverného krídla pri von otváravých dverách, pričom šírka dverí je min. 900 mm ak sú zasklené, mechanickým musia byť poškodením pred vozíka chránené do výšky min. 400 mm od podlahy (okopná časť), prípadne môžu byť z nerozbitného skla. Obr. 4.3 Minimálne rozmery pred vstupom do budovy pri von otváravých dverách Umiestnenie ovládacích a otváracích mechanizmov je vo výške 750 mm mm. Zámka vo výške max mm, držadlo a kľučka max mm, horná hrana zvončeka max mm. Ideálnym systémom otvárania je otváranie dverného krídla na fotobunku (nie pri rodinnom dome), elektrické otváranie diaľkovým ovládaním a pod Garážovanie a parkovanie Garáž by mala zabezpečiť pohodlný a prehľadný vjazd a výjazd a dostatočný priestor pre nastupovanie a vystupovanie osoby na vozíku do auta. Optimálne je riešenie zabezpečujúce vystúpenie a nastúpenie osoby na vozíku do auta z oboch strán. Šírka stojiska má byť min mm, lepšie mm (aby sa do auta dalo z vozíka presunúť z oboch strán). Hĺbka garáže sa odporúča min mm. Ak nie je možné na pozemku rodinného domu postaviť navrhnúť garáž, aspoň s minimálnym je krytý pôdorysným potrebné prístrešok rozmerom x mm. Obr. 4.4 Minimálne a optimálne rozmery garáže 57

58 4.1.3 Prekonávanie výškových rozdielov Na zabezpečenie bezbariérového prostredia je nevyhnutným predpokladom bezbariérový vstup do budovy. Podľa vyhlášky 53/00 Z.z. prístup do každej stavby, na ktorú sa vzťahuje táto vyhláška, musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie bez vyrovnávajúcich stupňov., pri novostavbách musí byť takto riešený hlavný vstup. Prekonávanie výškových rozdielov je potrebné riešiť v novonavrhovaných a v rekonštruovaných budovách. Najčastejšou formou prekonávania výškových rozdielov sú schody. Schodisko Pri bezbariérovom navrhovaní nie sú schody typickým prvkom pre pohodlný a bezpečný pohyb, sú však nevyhnutnosťou a preto je nutné navrhnúť ich čo najpohodlnejšie. Pre osoby na vozíku sú schody neprekonateľnou bariérou, Zásady pre návrh schodov v exteriéri : jednotlivé schodiskové stupne nesmú byť bez podstupníc, nástupná hrana schodiskových stupňov nesmie prečnievať cez podstupnicu (aby nedošlo k zakopnutiu), šírka schodiskového ramena je min mm a šírka podesty mm, optimálna výška stupňov v exteriéri je 10 mm 150 mm, exteriérové schodisko má max. 16 stupňov, šírka je mm 00 mm, pri väčších šírkach ako 00 mm je potrebné rozdeliť schodisko zábradlím. Schodiskové rameno musí mať : na obidvoch stranách držadlo vo výške 900 mm, odporúča sa aj vo výške 750 mm. Držadlo musí presahovať začiatok a koniec schodiskového ramena o 150 mm. Pre zrakovo postihnutých sa odporúča plná obruba do výšky 100 mm (ako zarážka pre slepeckú palicu). Prvý a posledný stupeň musí byť farebne a povrchovou úpravou výrazne rozoznateľný od okolia. Obr.4.5 Zásady návrhu schodiska Ak tvorí schodisko jediný komunikačný priestor, musí byť priamočiare s odporučenou výškou stupňa max. 160 mm. Schody vytvárajú pre pohybovo postihnuté osoby bariéru avšak pre osoby na vozíku sú neprekonateľnou prekážkou a preto sa výškové rozdiely prekonávajú : 58

59 rampami cca do výšky 450 mm vzhľadom na priestorovú náročnosť pre dodržanie sklonov, šikmými schodiskovými plošinami, zvislými hydraulickými plošinami. Rampa Rampa musí byť navrhnutá a zrealizovaná v správnom sklone, povrchovej úprave a má byť vybavená detailami, ktoré zvyšujú jej úžitkovosť. Realizácia rampy je vzhľadom na dodržanie predpísaných sklonov priestorovo náročná a preto sa najčastejšie používa pri prekonávaní výškových rozdielov do 450 mm avšak už pri tomto výškovom rozdiele je dĺžka rampy pri dodržaní predpísaných sklonov mm. Najvhodnejší tvar schodiska príp. rampy je priamočiary. Ak je však dĺžka väčšia ako mm, navrhujú sa zalomené tvary L, U, Z v zalomení s medzipodestami. Zásady návrhu rampy v exteriéri : šírka rampy je min mm, pozdĺžny sklon max. 1:1 (8,3%), optimálny sklon 1:0 (5%), pri dĺžke do mm, môže byť sklon 1:8 (1,5%), rampa s dĺžkou > mm musí byť prerušená odpočívadlom s dĺžkou min. 000 mm, na začiatku a na konci rampy musí byť manipulačná plocha mm x mm. Obr. 4.6 Príklad riešenia exteriérovej rampy a schodov pred vstupom Podobne ako schodisko aj rampa musí mať: na obidvoch stranách držadlo vo výške 900 mm a odporúča sa aj vo výške 750 mm po oboch stranách vodiacu tyč vo výške 300 mm na zabránenie vybočeniu vozíka. pre zrakovo postihnutých sa odporúča plná obruba do výšky 100 mm (ako zarážka pre slepeckú palicu). Aby bola rampa v exteriéri bezpečná aj v zimnom období, musí mať vhodnú povrchovú úpravu nielen drsný povrch, ale odporúča sa, aby bol jej povrch temperovaný, čím sa vylúči tvorba námrazy. farebné 59

60 rozlíšenie na začiatku a konci rampy a tiež prvého a posledného stupňa každého schodišťového ramena pri schodišti. Výťah Výťah je najdôležitejším stavebnotechnickým riešením na bezpečné a pohodlné prekonávanie výškových rozdielov pre telesne postihnuté osoby. Priestorové a technické požiadavky pre bezbariérový výťah : pred vstupnými dverami výťahu je potrebný voľný priestor min mm x mm, šírka vstupných dverí výťahu a výťahovej kabíny je min. 800 mm, šírka výťahovej kabíny je min mm, hĺbka min mm, kabína výťahu musí byť vybavená: telefónnym alebo signálnym vybavením vo výške max mm od podlahy, sklopným malým sedadlom, ovládacím zariadením vo výške max mm od podlahy, Obr. 4.7 Minimálne pôdorysné rozmery výťahovej kabíny podlaha výťahovej kabíny musí mať protišmykovú úpravu a musí byť rovná, kabína výťahu musí mať držadlá vo výške 750 mm a 900 mm, dvere sa nesmú otvárať ručne, ovládacie zariadenie musí byť čitateľné aj hmatom, chodbový privolávač musí byť vo výške 900 mm 1 00 mm, po zastavení výťahu je výškový rozdiel medzi podlahou výťahovej kabíny a podlahou chodby max. 0 mm, príjazd kabíny musí oznamovať zvukový signál. Doplnkové zariadenia na prekonávanie výškových rozdielov Schody, rampy, výťahy sú predovšetkým pri rekonštruovaných budovách limitované jestvujúcimi priestorovými, konštrukčnými, architektonickými obmedzeniami. Tieto obmedzenia je možné prekonať doplnkovými zariadeniami zdvíhacími plošinami, schodiskovými plošinami a schodolezmi. 60

61 Zdvíhacie a schodišťové plošiny sa dajú prispôsobiť pre rôzne druhy schodišťových ramien (točité, lomené...). Možnosť inštalovať schodišťovú plošinu je obmedzená šírkou schodiska min. šírka je mm pre priame schodisko, mm pre iné typy ramien. Obr. 4.8 Pôdorys a minimálne rozmery výťahovej plošiny 4. Požiadavky na vstupné a komunikačné priestory 4..1 Zádverie Má byť navrhnuté tak, aby pri otvorení (zatvorení) dvier nebola potrebná manipulácia vozíka. Min. hĺbka zádveria je 1 00 mm, v rodinnom dome je rozmer min mm x mm. Vo vstupných priestoroch by mal byť navrhnutý aj priestor na uskladnenie ďalšieho invalidného vozíka, prípadne iných kompenzačných alebo protetických pomôcok. Obr. 4.9 Minimálne a optimálne rozmery zádveria 61

62 4.. Chodbové priestory a ostatné vstupy Minimálna šírka chodby v bezbariérovom prostredí je mm, pri rekonštrukciách a prestavbách 900 mm. Ak je predpoklad stretu vozíkov na chodbe, min. šírka je mm. Na steny komunikačných a chodbových priestorov sa nesmú umiestňovať predmety vo výške 450 mm 00 mm. Obr. 4.1 Minimálne a optimálne rozmery chodby Dôležité je zabezpečiť bezbariérovosť prepojenia exteriéru záhrady, resp. hospodárskej časti s dennou časťou domu. Najlepším riešením je terasa so spevneným nešmykľavým povrchom, aspoň čiastočným prekrytím a prepojená so spevnenými chodníkmi. 4.3 Požiadavky na priestory pre osobnú hygienu Pri navrhovaní hygienických zariadení v budovách na bývanie bytových a rodinných domoch je potrebné telesne postihnutým osobám zabezpečiť maximálnu nezávislosť a samostatnosť. Na zabezpečenie takéhoto komfortu je dôležité nedržať sa iba minimálnych rozmerov uvedených vo vyhláške 53/00 Z.z., ale vychádzať z optimálnych rozmerov. Vhodné je spojiť WC a kúpeľňu do jedného priestoru a za ideálne riešenie sa považuje, ak hygienické priestory nadväzujú na spálňu. Optimálna manipulačná plocha umožňujúca otočenie vozíka o je vymedzená kruhom s priemerom mm. V priestoroch hygieny sa zásadne používajú sanitárne výrobky pre telesne postihnutých, ktoré majú rozdielne rozmery oproti štandardným sanitárnym výrobkom! Bezbariérové hygienické zariadenia musia spĺňať nasledovné všeobecné zásady : dvere majú byť bez prahu, s vhodným spôsobom otvárania a dostatočnou šírkou, treba zabezpečiť správne umiestnenie a dizajn zariaďovacích predmetov, 6

63 vhodná protišmyková úprava povrchov, zabezpečenie inštalácie pomocných zariadení sedadlá, opierky Dvere v hygienických zariadeniach Aby bol zabezpečený plynulý pohyb predovšetkým osôb na vozíčku je veľmi dôležité umiestnenie a veľkosť dverného otvoru. Minimálna šírka dverí v hygienických zariadeniach musí byť 800 mm, optimálna šírka dverí pre osobu na vozíčku je 900 mm. Najvhodnejšie sú posuvné dvere, otváravé dvere sa musia vždy otvárať smerom von! Dvere by mali byť bez prahu, ak však dvere majú prah, jeho výška je max. 0 mm. Zámok na dverách má byť z bezpečnostných dôvodov odistiteľný aj z vonkajšej strany Manipulačná plocha, rozmery a zariaďovacie predmety hygienických zariadení Záchodová kabína 1. navrhovaná pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu (bez invalidného vozíka) má štandardné rozmery 800 mm x 1 00 mm až 900 mm x mm, musí mať umývadielko a po oboch stenách však musia byť namontované oporné madlá.. pre osobu na vozíku musí mať najmenšie pôdorysné rozmery : mm x mm s tým, že dvere sa musia otvárať von (výhodnejšie sú posuvné dvere) mm x mm v novo navrhovanej budove, optimálny rozmer je 00 mm x 00 mm (tento rozmer umožňuje prístup k záchodovej mise z obidvoch strán). Záchodová misa musí byť jednostranne osadená najmenej 70 mm od bočnej steny, z druhej strany musí byť vedľa záchodovej misy 800 mm široká manipulačná plocha so zabezpečeným voľným príjazdom pre vozík. Je vhodné zabezpečiť takúto plochu po oboch stranách záchodovej misy. Výška hornej hrany záchodovej misy, prípadne bidetu meraná od podlahy musí byť 500 mm 550 mm. Po oboch stranách záchodovej misy musia byť sklopné opierky držadla vo vzájomnej vzdialenosti 600 mm a vo výške 780 mm nad podlahou. Splachovacie zariadenie musí byť umiestnené v dosahu zo záchodovej misy vo výške najviac 1 00 mm nad podlahou. V dosahu musí byť umiestnený tiež toaletný papier. Ak WC nie je spojené s kúpeľňou, musí byť v záchodovej kabíne umiestnené umývadlo pre telesne postihnutých a vešiak na odevy, ktorý má byť v optimálnej dosahovej vzdialenosti a vo výške najviac 1 00 mm. Na voľnej stene musí byť osadené zrkadlo a sklopná odkladacia plocha. 63

64 Obr Minimálne a optimálne rozmery záchodovej kabíny Umývadlo pre osobu na vozíku musí mať hornú hranu osadenú vo výške 870 mm až 900 mm nad podlahou. Umývadlo musí mať pákovú vodovodnú batériu osadenú vo výške najviac 1 00 mm nad podlahou. Vedľa umývadla musí byť osadené držadlo. Hygienická bunka je tvorená umývadlom, WC a sprchou, rozmer je min x mm, optimálny rozmer je 00 mm x 00 mm. Obr. 4.1 Minimálne a optimálne rozmery hygienickej bunky 64

65 Kúpeľňa Kúpeľňa, v ktorej sa nachádza vaňa, má minimálne rozmery 000 mm x 600 mm, resp. 300 mm x 600 mm (pri dĺžke vane mm) obr Vaňa pre osobu na vozíku musí mať najmenší rozmer mm x 700 mm. Jej horná hrana musí byť osadená vo výške 50 mm až 550 mm. Vaňu je nutné predĺžiť o tzv. presadaciu plochu 400 mm až 500 mm, ktorá je potrebná na presadnutie z vozíka obr Páková vodovodná batéria musí byť umiestnená na pozdĺžnej strane vane. Vo výške 100 až 150 mm od hornej hrany vane musia byť umiestnené držadlá. a) b) Obr a) Minimálne rozmery kúpeľne b) optimálne rozmery kúpeľne Sprchovací box, resp. sprchovací kút majú minimálne pôdorysné rozmery mm x mm, pre osoby na vozíčku je tento priestor vyspádovaný tzv. rollin sprcha takýto priestor umožňuje jednoduchý a bezproblémový prístup osoby na vozíčku do sprchy, výškový rozdiel podlahy a dna sprchovacieho boxu alebo kúta môže byť najviac 0 mm, na voľnej stene musí byť osadené zrkadlo a sklopná odkladacia plocha. Sprchovací kút musí byť vybavený umývateľným, najlepšie sklopným sedadlom 500 mm x 500 mm, vo výške 500 mm 550 mm od podlahy. Výška ručnej sprchy je mm od podlahy, vodorovné držadlá vo výške 750 mm 800 mm od podlahy. 65

66 4..4 Požiadavky na obytné miestnosti a kuchyňu Obytné priestory majú plošnú výmeru minimálne 8 m, majú priame vetranie a osvetlenie. Patrí tu : obývacia izba, spálňa, detské izby, pracovňa, hala a obytná kuchyňa, ak je jej plocha >1 m. Dôležitým prvkom zabezpečujúcim bezbariérovosť a pohodlnosť sú otvorové konštrukcie okná a dvere. Okno musí byť otváravé, s výškou parapetu max. 700 mm od podlahy (na zabezpečenie optického kontaktu postihnutej osoby s vonkajším prostredím), z vonkajšej strany musí byť ochranná tyč vo výške mm. Otvárací a ovládací mechanizmus okna je vo výške mm od podlahy. Dvere minimálna svetlá šírka dverí musí byť 800 mm. V dome s bytmi osobitného určenia a v inej stavbe na bývanie určenej na užívanie osobou na vozíku je šírka dverí min. 900 mm a z obidvoch strán musia byť šikmé držadlá. Zámka je vo výške max mm, kľučka max mm. Najvhodnejšie sú posuvné dvere. Dvere by mali byť bez prahu, ak však dvere majú prah, jeho výška je max. 0 mm. Obr Okno a dvere 66

67 4.4.1 Obývacia izba Pri rozmeroch obývacej izby je dôležitá predovšetkým svetlá šírka, ktorá je min mm. Minimálny pôdorysný rozmer obývacej izby sa mení, ak je v rámci obývačky riešený aj jedálenský kút, prípadne pracovný priestor. Ak je obývacia s jedálenským izba kútom, spojená minimálne rozmery sú závislé od počtu osôb v byte : byt pre jednu osobu m, byt pre 4 osoby 4 m, byt per 5 6 osôb 8 m. Obr Optimálne rozmery obývacej izby so stolovaním Ak v obývacej izbe navrhujeme aj pracovné miesto, plocha sa zväčšuje o m. Minimálna priechodná šírka je 800 mm a treba stále pamätať na zachovanie manipulačného priestoru s polomerom mm. Základným nábytkom je sedacia súprava kombinácia kresiel, pohoviek, relaxačných kresiel. Výška sedacej plochy je max. 450 mm, s pružným, nie však mäkkým čalúnením. Najvhodnejšia je textilná podlahová krytina koberec na celej ploche, ktorý by mal byť fixovaný nábytkom, aby sa zabránilo pošmyknutiu, pádu, rolovaniu koberca vozíkom Spálňa, detská izba, pracovňa Spálňa musí zabezpečiť maximálnu intimitu, dobré napojenie na hygienické zariadenia kúpeľňu a WC spálňa manželov musí mať dvojlôžko a aspoň pri jednom lôžku musí byť priestor mm x mm. Okrem toho má mať priestor aj na umiestnenie detskej postieľky. Odporúčaná plocha spálne je m, minimálne však 14 m. 67

68 Detská izba a pracovňa Musia tiež zabezpečiť manipuláciu s invalidným vozíkom. Na rozdiel od ľudí bez telesného postihu sú postihnutí občania odkázaní na pobyt na lôžku oveľa dlhší čas a preto je dôležité venovať výberu lôžka a jeho umiestneniu náležitú pozornosť. Lôžko by malo byť pojazdné do výšky 00 mm a v jeho blízkosti y malo byť signalizačné zariadenie. Obr Optimálne rozmery detskej izby Kuchyňa Najvhodnejší je pôdorysný tvar kuchyne, ktorej linka je v tvare písmena U, L. Plocha : pre 1 osobu bez stolovania je 8 m, pre viac osôb 1 m, pri obývacej kuchyni so stolovaním je to 0 m. Môže byť elektrický sporák s ovládaním z prednej strany a s rúrou vo väčšej výške, najvhodnejšia je však sklokeramická indukčná alebo elektrická varná plocha s dotykovým (senzorovým) ovládaním na varnej ploche a s rúrou... Horné skrinky by mali mať police do výšky max mm, chladnička a mraznička musia byť dosiahnuteľné z každej úrovne. 68

69 ? Samohodnotiace otázky 1. Charakterizujte základné požiadavky a parametre pre telesne postihnuté osoby a osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu 1. Popíšte typologické zásady návrhu vstupných priestorov bytu/dom. Popíšte typologické zásady návrhu pri prekonávaní výškových rozdielov 3. Popíšte požiadavky a typologické zásady návrhu priestorov pre osobnú hygienu 4. Viete popísať požiadavky a typologické zásady návrhu obytných miestností a kuchyne? Σ Zhrnutie V tejto kapitole je analyzovaný byt/rodinný dom slúžiaci pre pobyt osoby, resp. viacerých osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu. Všetky rozmerové, plošné a objemové parametre priestorov budov na bývanie bytu a rodinného domu pre telesne postihnuté osoby sú dané rozmermi a manipulačnými danosťami invalidného vozíka. Základnou podmienkou pri návrhu jednotlivých priestorov bytu je umožniť pohyb a manévrovanie s invalidným vozíkom otočenie o a na to je potrebný kruhový priestor s minimálnym priemerom mm. Ďalšími dôležitými typologickými údajmi sú schopnosti dosahu osoby na vozíku do určitých vzdialeností. Pri navrhovaní jednotlivých miestností v byte je potrebné zabezpečiť maximálnu nezávislosť a samostatnosť telesne postihnutým osobám. Na zabezpečenie takéhoto komfortu je dôležité nedržať sa iba minimálnych rozmerov uvedených vo vyhláške 53/00 Z.z., ale vychádzať z optimálnych rozmerov. Použitá a odporúčaná literatúra 1 Antal, J. a kol. : Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu, Verlag Dashofer, 007 Šnajdarová, H.: Bezbariérové stavby, ERA Group, Vyhláška 53/00 Z.z.: Všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie 4 STN Budovy na bývanie 5 STN , : Denné osvetlenie budov: Základné požiadavky, Denné osvetlenie budov na bývanie 69

70 5 Budovy na bývanie 5.1 Charakteristika a triedenie budov na bývanie Budova na bývanie budova určená na dlhodobé bývanie, v ktorej viac ako polovica celkovej podlahovej plochy všetkých miestností pripadá na byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov domu. Rozmery, usporiadanie a vybavenie budov na bývanie a bytov musí poskytnúť obyvateľom optimálne podmienky na súkromný život, ktorého súčasťou je rodinný a spoločenský život, odpočinok, spánok, príprava a konzumácia jedál, študijné podmienky, osobná hygiena a domáce práce. V budovách na bývanie sa môžu navrhovať aj nebytové priestory, ktoré sú zlučiteľné s funkciou bývania, nemôžu sa však umiestňovať prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, požiaru, vzniku nadmerného hluku, zamorenia škodlivinami alebo nebezpečným žiarením. Môžu sa navrhovať aj garáže pre osobné automobily a jednostopové motorové vozidlá väčšinou v podzemných podlažiach (nikdy nie nad bytmi). Z konštrukčného hľadiska je budova na bývanie tvorená zvislými nosnými stenami, vodorovnými nosnými konštrukciami (stropmi), deliacimi stenami (priečkami), obalovou konštrukciou (obvodový a strešný plášť). Budova na bývanie je v pôdorysnom smere rozdelená zvislými nosnými konštrukciami na trakty, po výškovom smere je rozdelená vodorovnými nosnými konštrukciami na podlažia a v priestore vznikajú sekcie. Trakt je priestor vymedzený vzájomne rovnobežnými zvislými konštrukciami a môže byť : priečny ak sú zvislé nosné steny kolmé na priečelie, pozdĺžny ak sú zvislé nosné steny rovnobežné s priečelím budovy. Podľa počtu traktov rozlišujeme budovy jedno alebo viactraktové, podľa polohy môže byť trakt uličný, stredný a dvorný. V budove rozoznávame konštrukčný trakt vymedzený nosnými konštrukciami a dispozičný trakt vymedzený deliacimi konštrukciami. V praxi sa tieto trakty často prekrývajú. Podlažie je časť budovy, ktorá je vymedzená dvoma nad sebou nasledujúcimi vodorovnými konštrukciami stropmi. Vzhľadom k úrovni terénu rozlišujeme podlažia : podzemné, nadzemné a ustupujúce. Podzemné podlažie každé podlažie, ktorého úroveň podlahy alebo jej časti je nižšie ako 800 mm pod najvyšším bodom terénu v pásme širokom mm. Nadzemné podlažie úroveň podlahy alebo jej časti je max. 800 mm pod najvyšším bodom upraveného terénu v pásme širokom mm okolo budovy. Väčšinou je úroveň podlahy nad alebo v rovnakej výške ako je úroveň terénu. 70

71 Podkrovie obývaný priestor pod šikmou strechou, prístupný z posledného nadzemného podlažia a vymedzený konštrukciami krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami. Povala účelovo nevyužitú časť strešného priestoru prístupná z posledného nadzemného podlažia. Ustupujúce podlažie posledné nadzemné podlažie, ktorého plocha je menšia ako plocha prechádzajúceho podlažia. Do počtu podlaží sa započítava vtedy, ak jeho plocha presahuje 50% predchádzajúceho. Obr. 4.1 Názvoslovie podlaží v budovách na bývanie Podľa počtu bytov v budove, vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, rozsahu spoločného vybavenia a pod. delíme budovy na bývanie na : rodinné domy max. 3 byty, bytové domy min. 4 byty, kolektívne domy domy s bývaním kolektívneho charakteru, polyfunkčné bytové domy bytové domy so vstavanou občianskou vybavenosťou, integrované obytné sústavy domy s komplexnými funkciami bývania, práce a služieb, nové byty vrátane nových bytov v nadstavbách, prístavbách a v budovách s iným primárnym účelovým využitím. 71

72 5. Umiestnenie budov na bývanie v urbanistickej štruktúre Pri navrhovaní budov na bývanie je potrebné dodržať celý rad požiadaviek vyplývajúcich z podmienok pre dané územie. Patria tu požiadavky: všeobecné, urbanistické Všeobecné požiadavky Pri navrhovaní budov na bývanie, ktoré sa umiestňujú v obytných a zmiešaných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov (výnimočne v extraviláne a vo voľnej krajine) je potrebné brať do úvahy a plne rešpektovať požiadavky, ktoré zabezpečujú vzťah budovy k okolitému prostrediu a ku komunikáciám. Prístupy k budovám na bývanie musia zabezpečiť plynulú a bezpečnú prevádzku, kapacitne a technicky vyhovovať požiadavkám požiarnej bezpečnosti (vrátane nástupných plôch pre požiarnu techniku) a zároveň musia zabezpečiť pohodlný pohyb osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Každá budova na bývanie musí mať uzamykateľný priamy vstup z verejnej komunikácie alebo z verejného priestoru, resp. s nimi musí byť spojená chodníkom, ktorý má spevnený povrch, vyhovuje pre pohyb osôb so zníženou pohybovou schopnosťou, pre pohyb požiarnej a obslužnej techniky. Maximálna vzdialenosť vstupu od verejnej komunikácie by mala byť 0 m. Ak je súčasťou budovy na bývanie zariadenie občianskej vybavenosti, musí mať samostatný vstup. V prípade, že verejný chodník prilieha k budove na bývanie, horná hrana parapetov otvorových konštrukcií obytných miestností musí byť min mm nad týmto chodníkom, pri nižšej výške parapetu musí byť medzi obytným domom a verejným chodníkom plocha zelene šírky mm. Priečelia budov s oknami obytných miestností by mali byť vzdialené mm od okraja pozemnej komunikácie (musí byť min mm). Ak je pod okennými parapetnými doskami v obytných miestnostiach vonkajší priestor hlbší ako 500 mm, musia mať výšku min. 850 mm, alebo musia mať minimálne v tejto výške zábradlie. Časti budov na bývanie, ktoré vystupujú z priečelia (balkóny, loggie, arkiere) nesmú ohrozovať prevádzku verejných priestorov a preto ich spodný obrys musí byť vo výške min mm nad chodníkom a min mm nad cestou. 5.. Urbanistické požiadavky Cieľom urbanistických požiadaviek je dosiahnutie vyššieho stupňa organizovanosti, a to zosúladením bývania a ostatných mestotvorných zložiek. Podľa lokalizácie rozoznávame: budovy na bývanie v ťažiskovej polohe centra, 7

73 budovy na bývanie situované v dotykovom území centra, budovy na bývanie situované mimo centra, resp. na vidieku. Budovy na bývanie je možné situovať : na voľnom priestore v obytných a zmiešaných zónach mestských a vidieckych sídel, v prielukách existujúcej urbanistickej štruktúry. Začlenenie budov na bývanie do urbanistického celku musí spĺňať aj hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti a civilnej obrany. Významnou hygienickou požiadavkou je dostatočné preslnenie všetkých bytov, na zabezpečenie ktorej sa sleduje orientácia budov k svetovým stranám. Veľkým problémom je zabezpečenie dostatočného preslnenia hlavne v spodných podlažiach umožňujú ho vzájomné odstupy budov na bývanie. Zásady návrhu odstupov z hľadiska preslnenia a obytného komfortu: odstup dvoch protiľahlých budov s oknami obytných miestností na protiľahlých stenách sa má aspoň v jednej z protiľahlých stien rovnať minimálne výške vyššej budovy, pri rodinných domoch sa požaduje odstup 10 m ak sa na protiľahlých stranách nachádzajú okná z obytných miestností, ak rodinné domy medzi sebou vytvárajú voľný priestor, odstup má byť väčší ako 7 m, vzdialenosť rodinného domu od spoločnej hranice má byť väčšia ako 3 m; Táto vzdialenosť môže byť vo výnimočných prípadoch m, napr. pri rodinných domoch v prielukách; V takýchto prípadoch však na protiľahlých stranách nesmú byť okná. Podmienky umiestnenia stanoví stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Umiestnenie budovy na bývanie musí rešpektovať ekologický, urbanistický a architektonický charakter prostredia ako aj technické, bezpečnostné a klimatické podmienky a požiadavky na zdravé životné prostredie. Pri umiestnení budov na bývanie sa sledujú zastavovacie podmienky vyplývajúce z konfigurácie terénu, geologických, hydrogeologických a seizmických pomerov základovej pôdy. Pre hromadnú bytovú výstavbu je najvhodnejší rovinatý terén s miernym sklonom %. Na území so sklonom % 5% je možné zastavovať v smere kolmom na vrstevnice len bodové domy, prípadne radové rodinné domy odstupňované výškovo. Ak sa navrhujú dlhšie objekty, umiestňujú sa prevažne súbežne s vrstevnicami. Svahovité terény so sklonom 9% a viac sa obvykle využívajú pre bodové, terasové a rodinné domy. Únosnosť základovej zeminy by nemala klesnúť pod 0,15 MPa. Nevhodné sú územia s vyskytujúcou sa hladinou podzemnej vody, hlavne agresívnej. V prípade výstavby budov na bývanie na takomto území sa navrhujú budovy bez podzemných podlaží (nepodpivničené). 73

74 5.3 Požiarna bezpečnosť budov na bývanie Základným právnym predpisom pre oblasť protipožiarnej ochrany je Zákon 314/001Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného zákona a z pohľadu navrhovania, výstavby, kolaudácie a užívania budov možno definovať povinnosti za účelom predchádzania vzniku požiarov nasledovne: zabezpečiť, aby sa pri vypracovávaní projektovej dokumentácie stavieb, pri realizácii stavieb a pri ich užívaní riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb, zabezpečiť, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo je častí, bezpečnosti osôb alebo sťaženiu zásahu hasičských jednotiek. Podstata ochrany pred požiarmi spočíva v izolovaní vzniknutého požiaru v ucelenom celku požiarnom úseku a zabráneniu jeho šírenia do ďalších častí budovy alebo susedných budov. Požiarny úsek je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarne deliacou konštrukciou požiarnou stenou, stropom a pásom alebo odstupovou vzdialenosťou. V požiarne deliacich konštrukciách požiarnych stenách, prípadne stropoch sa nachádzajú otvory dvere, ktoré tvoria požiarny uzáver. Požiarny uzáver musí tiež zabrániť šíreniu požiaru a preto sa musí automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku požiaru. Z požiarneho hľadiska sa budovy na bývanie v závislosti od počtu obytných buniek delia na: stavby skupiny A max. obytné bunky môžu tvoriť jeden požiarny úsek, stavby skupiny B viac ako obytné bunky. Obytná bunka je byt, izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie max. 0 osôb. V stavbách skupiny B musia tvoriť samostatný požiarny úsek : každá obytná bunka, domové vybavenie, t.j. kotolňa so skladom paliva. Pri budovách sa stanovuje stupeň požiarnej bezpečnosti, ktorý vyjadruje schopnosť konštrukcií konštrukčných prvkov nachádzajúcich sa v požiarnom úseku odolávať prípadným účinkom požiaru. Existuje 5 stupňov požiarnej bezpečnosti (I. V.). Stavby určené na bývanie skupiny A sa zaraďujú do I. stupňa protipožiarnej bezpečnosti. Ak je budova na bývanie v stavbe skupiny B, stanovuje sa stupeň protipožiarnej bezpečnosti (SPB) požiarneho úseku v závislosti od horľavosti konštrukčného celku a od počtu nadzemných podlaží podľa tabuľiek. Pre každý stupeň požiarnej bezpečnosti je stanovená aj minimálna požiarna odolnosť. 74

75 Požiarna odolnosť vyjadruje dobu (v minútach), počas ktorej konštrukcia odoláva požiaru bez narušenia stability. Najnižšia požiarna odolnosť nosných konštrukcií zabezpečujúcich stabilitu stavby alebo jej častí je pre uvedené požiarne výšky nasledovná: 60 min pre požiarne výšky,5 m 40 m 90 min pre požiarne výšky 40 m 60 m 10 min pre požiarne výšky nad 60 m V prípade vzniknutého požiaru je potrebné zabezpečiť bezpečnú evakuáciu všetkých osôb z budovy na voľné priestranstvo, do inej budovy, alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom. Na zabezpečenie takejto bezpečnej evakuácie sa navrhujú únikové cesty. V závislosti od stupňa ochrany sa únikové cesty delia na : nechránené, čiastočne chránené, chránené musia tvoriť samostatný požiarny úsek! musia byť vetrané prirodzeným alebo umelým vetraním! Nechránená úniková cesta (NÚC) nie je chránená proti účinkom požiaru požiarne deliacimi konštrukciami. Vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty. Čiastočne chránená úniková cesta (ČCHÚC) a) je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika, b) prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika. Chránená úniková cesta (CHÚC) vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami druhu D1 a požiarnymi uzávermi, pričom požiarny strop nad chránenou únikovou cestou musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou 30 min. Umožňuje bezpečný pohyb osôb, musí z nej byť prístup na strechu stavby. Musí byť vetraná prirodzeným alebo umelým vetraním! Poznáme chránené únikové cesty typu A, typu B a typu C líšia sa dĺžkou času, v priebehu ktorého sa v nich môžu osoby v prípade požiaru bezpečne zdržiavať. V zásade sa od seba líšia požiadavkami na vetranie. Chránená úniková cesta typu A je vybavená prirodzeným alebo umelým vetraním. Umelé vetranie musí byť zabezpečené min. na dvojnásobok predpokladaného času evakuácie osôb, minimálne však 10 minút. Ak sa v budove nachádza viac ako jedno podzemné podlažie, chránená úniková cesta typu A sa musí vetrať umelým vetraním! 75

76 Chránená úniková cesta typu B je vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou, prirodzeným alebo umelým vetraním a núdzovým osvetlením. Činnosť vetracieho zariadenia pri umelom vetraní musí byť zabezpečená minimálne na 30 minút. Chránená úniková cesta typu C je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou, pretlakovým vetraním a núdzovým osvetlením. Odporúča sa aby pretlakové vetranie bolo nezávislé od ostatného vzduchotechnického zariadenia stavby. Typ a počet chránených únikových ciest sa určuje podľa požiarnej výšky. V stavbách určených na bývanie s požiarnou výškou nadzemnej časti viac ako,5 m musí byť z každého požiarneho úseku umožnený únik najmenej dvoma únikovými cestami typu B alebo C. Platí to aj pre stavbu na iný účel, v ktorej sú viac ako dve obytné bunky na podlažiach s požiarnou výškou,5 m. V stavbách s požiarnou výškou nadzemnej časti viac ako 60 m musia byť iba chránené únikové cesty typu C! Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej na voľné priestranstvo, do chránenej únikovej cesty alebo čiastočne chránenej únikovej cesty. V stavbách určených na bývanie alebo na ubytovanie môže mať čiastočne chránená úniková cesta z obytných buniek a priestorov domového vybavenia dĺžku najviac : 0 m, ak vedie k jednému východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty, 40 m k najbližšiemu východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty, ak čiastočne chránená úniková cesta vedie k dvom alebo viacerým východom. V stavbách určených na bývanie najviac so 4 nadzemnými podlažiami nie je obmedzená dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty, do ktorej vedú dvere z maximálne 6tich obytných buniek na každom podlaží a ktorá vedie na voľné priestranstvo. Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov (1., 1,5.,.,,5...), ktorých šírka je 550 mm. Najmenšie šírky : nechránená úniková cesta 1 únikový pruh, čiastočne chránená úniková cesta a chránená úniková cesta jeden a pol únikového pruhu. Šírka únikovej cesty v budove na bývanie je min. 900 mm a šírka dverí min. 800 mm. V stavbách určených na bývanie nemusí šírka únikovej cesty presiahnuť 1,1 m a možno ju zúžiť dverami na 0,9 m. V stavbách určených na ubytovanie s požiarnou výškou viac ako,5 m možno na evakuáciu osôb započítať do šírky v každej chránenej únikovej ceste najviac,5 násobok únikového pruhu. 76

77 0 0 Schodisko na únikovej ceste, ktorá je určená na evakuáciu viac ako 50 osôb musí mať sklon 5 35, výšku stupňa 150 mm 180 mm. Schodiskové rameno a rampa musia byť rozdelené tak, aby ich šírka bola max. 4 únikové pruhy. Pre osoby neschopné samostatného pohybu musí byť zabezpečená šírka ramena, ktorá umožní transport týchto osôb na nosidlách. Evakuačný výťah je potrebné navrhnúť pri budovách: s požiarnou výškou viac ako 60 m, v ktorých sa na nadzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 45 m zdržuje viac ako 50 osôb, na bývanie a na ubytovanie, v ktorých sú aspoň dve obytné bunky na podlaží, ktoré je umiestnené v požiarnej výške viac ako 30 m, s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom, s podzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako päť osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom, v ktorých sa na podzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 1 m zdržuje viac ako desať osôb. Okrem zabráneniu prenikaniu požiaru medzi jednotlivými časťami a priestormi budovy je potrebné zabrániť prenikaniu požiaru aj do okolia a okolitých stavieb. Z tohto dôvodu je nutné navrhnúť odstupové vzdialenosti. Odstupová vzdialenosť je vzdialenosť, ktorá vymedzuje požiarne nebezpečný priestor okolo stavby. Ab Glosár k textu 5.1 a 5. Vymedzenie pojmov (1) Budova na bývanie je budova určená na dlhodobé bývanie, v ktorej viac ako polovica celkovej podlahovej plochy všetkých miestností pripadá na byty, vrátane plochy domového vybavenia určeného pre obyvateľov domu. () Trakt priestor vymedzený vzájomne rovnobežnými zvislými konštrukciami (3) Podzemné podlažie každé podlažie, ktorého úroveň podlahy alebo jej časti je nižšie ako 800 mm pod najvyšším bodom terénu v pásme širokom mm. (4) Nadzemné podlažie úroveň podlahy alebo jej časti je max. 800 mm pod najvyšším bodom upraveného terénu v pásme širokom mm okolo budovy. Väčšinou je úroveň podlahy nad alebo v rovnakej výške 77

78 ako je úroveň terénu (5) Požiarny úsek je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí alebo od inej stavby požiarne deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou. (6) Obytná bunka je byt, izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie max. 0 osôb (7) stupeň požiarnej bezpečnosti, ktorý vyjadruje schopnosť konštrukcií konštrukčných prvkov nachádzajúcich sa v požiarnom úseku odolávať prípadným účinkom požiaru.? Samohodnotiace otázky 1. Viete uviesť charakteristiku budov na bývanie a ich rozdelenie?. Viete popísať a charakterizovať budovu na bývanie z konštrukčného hľadiska? 3. Viete popísať všeobecné a urbanistické požiadavky pre budovy na bývanie? 4. Viete popísať základné požiadavky z hľadiska požiarnej bezpečnosti? 5. Viete popísať typy únikových ciest a zásady ich návrhu? 5.4 Priestory budov na bývanie Základnou typologickou jednotkou budovy na bývanie je byt. Radením jednotlivých bytov vedľa seba a nad sebou vzniká priestorová sústava, ktorá je vzájomne pospájaná komunikačnými priestormi so spoločným domovým vybavením. Základné funkčné celky budovy na bývanie sú : vstupné priestory, domové komunikácie, obytné priestory byt alebo sústava bytov, domové vybavenie, doplnkové priestory Vstupné priestory budov na bývanie Vstupné priestory budov na bývanie zabezpečujú priamy prechod z exteriérového prostredia do vnútorného priestoru budovy. Vstupné a komunikačné priestory delíme na : vonkajšie závetrie, arkáda, veranda, markíza vnútorné zádverie, vstupná hala, chodba, pavlač, schodište, rampa, výťah. Vonkajšie a vnútorné vstupné priestory od seba oddeľujú domové vstupné dvere. Ich úlohou je chrániť vchádzajúce a vychádzajúce osoby pred nepohodou a izolovať vnútorné priestory budovy na bývanie 78

79 pred vonkajšími klimatickými činiteľmi pred chladom, pôsobením vetra, prachu a hluku z verejných komunikácií. Vstupné dvere do budov na bývanie nesmú byť otáčavé (turniketové) alebo kyvné! Vonkajšie vstupné a komunikačné priestory Závetrie tvorí krytý vonkajší priestor chrániaci vstup pred nepriaznivými vonkajšími poveternostnými vplyvmi, predovšetkým náporu vetra, dažďa a snehu. Slúži aj na čistenie obuvi pomocou oceľovej rohože na vstupnej podeste doplnenej škrabákom na blato a sneh, prípadne na krátkodobé uloženie vecí a predmetov pred vstupom do budovy dáždnik, kočík, bicykel, nákup... V bytových domoch musí zabezpečiť pohodlný priechod, sťahovanie nábytku a bezpečnostné predpisy, predovšetkým z hľadiska požiarnej ochrany. Veľkosť závetria má byť taká, aby priestor zabezpečil a kryl aspoň dve osoby s batožinou, resp. jednu osobu s kočíkom. Vstupná podesta je vyvýšená o jeden alebo tri stupne (vždy nepárny počet stupňov) a tiež musí zabezpečiť pohyb osôb so zníženou pohybovou schopnosťou pomocou šikmej plochy rampy. Závetrie má byť prekryté buď markízou ochrannou strieškou, konštrukčne vychádzajúcou z budovy, alebo pergolou vyloženou min mm a z jednej alebo obidvoch strán má byť chránené zástenou (v závislosti od orientácie a smeru prevládajúcich vetrov). V priestore závetria sa nachádza aj panel domového elektrického automatického vrátnika (DEV), prípadne listové schránky, osvetľovacie teleso. Závetrie môže byť riešené aj zapustením do priečelia budovy formou výklenku. Súčasťou závetria je niekedy aj predložené vonkajšie schodište. Navrhujeme ho v prípade väčších výškových rozdielov medzi terénom a 1. nadzemným podlažím. Vzhľadom nato, že toto schodište je vystavené nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia a jeho výška je v porovnaní s výškou budovy na bývanie veľmi malá, je potrebné : zabezpečiť rozdeľovaciu dilatáciu aby sa zabránilo deformáciám a odtrhnutiu schodiska od budovy vplyvom objemových zmien a nerovnomerného sadania, zabezpečiť odtok dažďovej vody pomocou vyspádovania (sklon stupňov 4 5 mm), pri počte viac ako 3 stupne opatriť schodište zábradlím, navrhnúť materiály s drsným, nešmykľavým a mrazuvzdorným povrchom. Arkáda je rad stĺpov pospájaných oblúkmi tvoriacimi klenbu, vonkajšia otvorená stĺpová chodba, inak aj kolonáda, podlubie. Je špeciálnym architektonickým prvkom vyskytujúcim sa v historických častiach miest. Je to súvislý vonkajší krytý priestor, z ktorého sa z ulice vchádza do obytných domov a často sa tu nachádzajú zariadenia občianskej vybavenosti obchody a služby. 79

80 Veranda tvorí prechod medzi exteriérom a obytným priestorom, zväčša obytnou izbou alebo halou a záhradou. Väčšinou plní komunikačnú funkciu, ale využíva sa aj ako rozšírený obytný priestor Vnútorné vstupné a komunikačné priestory Zádverie je prvým vnútorným priestorom bytového domu, tvorí hygienický a akustický filter a zachycuje nepriaznivé poveternostné vplyvy. Priestor zádveria musí umožňovať: pohodlné otváranie a zatváranie dverí umiestnených za sebou šírka vstupných dverí do bytového domu je min. 900 mm, sťahovanie predmetov rozmerov mm x 600m x mm, splnenie požiarnych evakuačných podmienok. V priestore zádveria zvyknú byť umiestnené listové schránky, prípadne skrinky pre donáškovú službu. Listové schránky by mali byť umiestnené tak, aby umožnili vkladanie poštových zásielok bez potreby otvárať vstupné dvere do budovy. Zo zádveria môže byť priamy vstup do kočikárne, úschovne bicyklov, sánok, pojazdných hračiek. Dvere na tomto priestore musia mať účinný uzáver. Do zádveria sa umiestňuje exteriérová vstupná veľkoplošná dočisťovacia rohož. Vstupná hala má predovšetkým komunikačnú funkciu, no sústreďujú sa v nej aj spoločenské aktivity styk domu a obyvateľov s verejnou sférou. Pri navrhovaní veľkosti vstupnej haly je základný limit 0,5 m / byt. Vstupná hala musí svojim prevádzkovodispozičným riešením zabezpečiť: jednoduchú orientáciu a bezprostrednú nadväznosť na horizontálne a vertikálne komunikácie budovy na bývanie (schodisko, chodba, výťah), Pri starších budovách zabezpečuje vstupná hala aj : väzbu na kočikáreň a priestory slúžiace pre uskladnenie bicyklov a pojazdných hračiek, umiestnenie poštových schránok formátu A 4, prípadné umiestnenie skriniek pre donáškovú službu s rozmermi 300 x 300 x 300 mm. Vstupná hala veľkých obytných komplexov a výškových obytných budov na bývanie t.j. budov, ktoré majú viac ako 15 nadzemných podlaží má mať : priestor pre zriadenie domového dispečingu, informačnej a dozornej služby, domový telefón, priestor pre posedenie čakajúcich návštevníkov domu, napojenie na priestory spoločenskej a rekreačnej vybavenosti obytného domu hobby priestory, služby. 5.5 Domové komunikácie Navzájom spájajú jednotlivé podlažia, umožňujú prístup k bytom a k domovej vybavenosti. 80

81 Za domové komunikácie sa považujú všetky komunikácie v bytovom dome, ktoré nie sú súčasťou bytu. Ich šírka je min mm. Delíme ich na : horizontálne domové komunikácie chodba, pavlač vertikálne domové komunikácie schodisko, výťah Horizontálne domové komunikácie Chodba vodorovný komunikačný priestor v budove na bývanie, slúžiaci na sprístupnenie jednotlivých bytov, prípadne miestností príslušenstva budovy na bývanie. Chodieb má byť čo najmenej a mali by mať najjednoduchší tvar priamy, nezalomený, s dobrým osvetlením najlepšie denným. Denné osvetlenie oknami umožňuje aj priame vetranie. Dĺžka chodby pri čelnom dennom osvetlení môže byť 0 m, pre umelo osvetlenú chodbu sa odporúča stredná hodnota intenzity 40 luxov. Podľa umiestnenia rozlišujeme chodby: stredné v strednom trakte budovy, umožňujú rozmiestnenie bytov po obidvoch stranách, bočné pri obvode obytnej budovy, s priamym osvetlením a vetraním oknami (najčastejšie v budovách prechodného ubytovania). Šírka chodby ako aj veľkosť a spôsob otvárania dverí musia zabezpečiť dopravu predmetov s rozmermi x 600 x mm. Minimálna šírka je mm avšak z hľadiska prepravovania predmetov je optimálna šírka mm. Minimálna šírka vedľajších chodieb je tiež mm. Dĺžka chodieb je závislá od počtu evakuovaných osôb vzhľadom k dodržaniu požiarnych predpisov. Maximálna dĺžka chodieb medzi dvoma schodiskami je 60 m. Pavlač je väčšinou otvoreným horizontálnym komunikačným priestorom. Je umiestnená na vonkajšej strane budovy na bývanie a spája byty jedného podlažia s vertikálnou domovou komunikáciu schodiskom a výťahom. V niektorých prípadoch môže slúžiť ako odpočinkový priestor. Orientácia je sever, severovýchod. Šírka pavlače je mm mm, dĺžka je závislá od požiarnych predpisov a v určitých úsekoch musí byť oddelená od bytov (susedných požiarnych úsekov) požiarnymi stenami. Ak sa požiarne otvorené plochy (okná), ktoré sú v požiarnych stenách, nachádzajú vo výške nad mm od úrovne podlahy, považuje sa pavlač za čiastočne chránenú únikovú cestu. V prípade, že sú požiarne otvorené plochy vo výške pod mm od úrovne podlahy, nesmie viesť úniková komunikácia okolo požiarne otvorených plôch druhej obytnej bunky ak umožňuje únik iba jedným smerom, t.j. musí byť umožnený únik v dvoch smeroch. 81

82 Vzhľadom na to, že pavlač je vyvýšená nad úrovňou terénu, musí mať zábradlie. Výška zábradlia a jeho typ závisí od výšky pavlače nad terénom : ak je pavlač vo výške 600 mm mm nad terénom výška zábradlia je 900 mm, ak je pavlač je vyššie ako mm nad terénom výška zábradlia je mm, zábradlie nemá mať vodorovné členenie, medzery medzi zvislými časťami zábradlia sú max. 10 mm, medzi podlahou a spodnou hranou zábradlia max. 80 mm, ak je pavlač vyššie ako na 15. podlaží výška zábradlia je mm a plné zábradlie Vertikálne domové komunikácie Schodisko je vertikálny komunikačn ý priestor spájajúci navzájom jednotlivé podlažia a priestory budovy v rôznych výškových úrovniach. Základné časti schodiska sú : schodiskové ramená (šikmo položené časti), odpočívadlá (vodorovné časti) hlavné podesty (nachádzajúce sa v úrovni podlaží) a medzipodesty (nachádzajúce sa v rôznych úrovniach medzi podlažiami). Voľný priestor medzi schodiskovými ramenami sa nazýva zrkadlo. Rozdelenie schodísk udáva STN Na obr. 4. je uvedené rozdelenie schodísk z hľadísk dôležitých pre typológiu budov. schodisko vedlajšie Schodisko hlavné schodisko vyrovnávacie schodisko pomocné schodisko predložené schodisko terénne Obr. 4. Typy schodísk podľa funkcie a významu Požiadavky na navrhovanie schodísk Pri navrhovaní schodísk je potrebné brať do úvahy nasledovné požiadavky : bezpečnosť pri zostupe a výstupe rozmerové zásady, protišmykové vlastnosti statickú bezpečnosť a spoľahlivosť, požiarnobezpečnostné predpisy, zamedzenie šírenia ohňa, dymu a spalných plynov, vetranie schodiskového priestoru z hľadiska požiarnej bezpečnosti, 8

83 tepelnotechnické a akustické požiadavky, osvetlenie schodiskového priestoru priame denné osvetlenie, umelé osvetlenie, odolnosť proti mechanickému opotrebovaniu, ľahká údržba Typologické požiadavky Základným prvkom schodiska je schod (schodiskový stupeň), ktorého rozmery majú zabezpečiť pohodlné a bezpečné prekonávanie dvoch výškových úrovní. Rozhodujúcim parametrom určujúcim väčšinu hlavných rozmerov schodiska je pomer výšky schodu h k jeho šírke b. Šírka schodu b musí zodpovedať dĺžke chodidla, ktorá sa u dospelej osoby pohybuje v rozmedzí 60 mm 30 mm. V jednom schodiskovom ramene musia mať všetky stupne rovnakú šírku okrem jalového stupňa (prvý stupeň neprekonávajúci výškový rozdiel) a ukončujúceho stupňa (posledný stupeň v ramene). Pri miernom sklone je šírka zväčšená 340 mm, pri strmých zmenšená min. 10 mm. Výška schodu h má byť v jednom ramene rovnaká. Maximálny rozdiel vo výške stupňa medzi dvoma ramenami (medzi ramenami podzemného a nadzemného podlažia) je 5 mm. Neplatí to v rámci jedného schodiska nadzemného podlažia. Maximálne výšky stupňov v budovách na bývanie sú h = 180 mm. Rozmery schodov sú odvodené od priemernej dĺžky kroku dospelej osoby stredného vzrastu, pričom sa za priemernú dĺžku považuje 630 mm, resp mm. Pri stanovení optimálnej výšky schodiskového stupňa je potrebné zabezpečiť pohodlný výstup po šikmej rovine. Z hľadiska pohybových možností človeka toto zohľadňuje Lehmanov vzťah na výpočet rozmerov schodov: h + b = 630 (mm) Z hľadiska ľudskej výkonnosti za optimálne sú považované tie schody, pri ktorých je súčasne dodržaný rozdiel: b h = 10 (mm) Ak zoberieme do úvahy obidve hľadiská, tak optimálny rozmer schodiskového stupňa by mal byť : h x b = 15, mm x 35 mm. Počet stupňov v jednom ramene je minimálne 3 stupne a maximálne 16 stupňov u hlavného schodiska a 18 stupňov u vedľajšieho schodiska. Pri počte stupňov viac ako 15 sa odporúča rozdeliť schodisko na ramená. Sklon schodiskových ramien 0 0 Hlavné schody v budovách na bývanie sa navrhujú v sklone v 0 30, vedľajšie schodisko 0 0 v nájomných budovách v intervale V bytových domoch bez výťahu nesmie byť sklon väčší 83

84 0 ako 33, okrem bytových domov s 3 nadzemnými podlažiami, pri ktorých je povolený sklon 35 sklon je povolený aj pre schodiskové ramená do podzemných 0. Tento podlaží, na pochôdzne strechy a v mezonetových bytoch bytových domov, ako aj pre schodiská v rodinných domoch. Priechodná šírka schodiskového ramena BP Priechodná šírka schodiskového ramena sa navrhuje ako násobok šírky potrebnej na prechod dospelého človeka, resp. šírky jedného prúdu schodiskového ramena (šírky únikového pruhu), t.j. 550 mm (príp. 600 mm). Treba brať do úvahy aj rozmery predmetov prenášaných po schodoch a preto sa niekedy k priechodnej šírke schodiskového ramena pridáva polovica šírky prúdu. Vo viacpodlažných budovách sa navrhujú minimálne dvojprúdové hlavné schodiskové ramená. Najmenšia povolená priechodná šírka schodiskových ramien BP v budovách na bývanie je: v hlavnom schodisku v bytových domoch BP = mm, v hlavnom schodisku rodinných domov BP = 900 mm, v pomocnom jednoprúdovom schodisku BP = 600 mm, vo vedľajšom schodisku jednosmerných schodiskových ramien BP = 900 mm. Obr. 5.3 Minimálne priechodné šírky schodiskových ramien Šírka schodiskových medzipodest (Bm) musí byť minimálne ako šírka schodiskového ramena BR (lepšie je zväčšiť vzhľadom na otáčanie sa s prepravovaným nábytkom), hĺbka hlavnej podesty Bp je zväčšená min. o mm stretáva sa tu vertikálna aj horizontálna komunikácia. 84

85 Obr. 5.4 Minimálne šírky schodiskových odpočívadiel Obr. 5.5 a,b,c minimálne šírky schodiskových odpočívadiel, d minimálna šírka vloženého odpočívadla Odpočívadlá, na ktoré sa otvárajú dvere výťahu majú byť široké min mm, resp. majú mať takú šírku, aby po otvorení dverí ostala minimálna priechodná šírka 600 mm. Uvedené šírky nesmú byť zúžené žiadnym zariadením schodiskového priestoru (vykurovacími telesami a pod.). 85

86 Podchodná výška je meraná ako zvislá vzdialenosť medzi hranou schodu a konštrukciou nad schodiskovým priestorom. Schodisko má byť navrhnuté tak, aby v každom mieste a časti bola zachovaná minimálna podchodná výška h p = 100 mm. Zábradlie na voľné strany schodiskových ramien a odpočívadiel sa osadzujú schodiskové zábradlia zabezpečujúce bezpečný výstup a zostup. Výška zábradlia sa dimenzuje z dvoch hľadísk: z hľadiska ochrany proti pádu vychádza sa z priemernej výšky človeka, t.j mm, z hľadiska opory pri výstupe a zostupe po schodisku závisí od sklonu schodiskového ramena α. Na rovine je ideálna výška opory pre chodca 850 mm, pričom ruka chodca spočíva na držadle približne 60 mm od osi tela. Pre bežné sklony ramien sa odporúčajú tieto výšky držadla: pre dospelé osoby 900 mm, pre deti do 6 rokov 400 až 500 mm, pre deti do 1 rokov 600 až 700 mm. Teoretická výška bezpečného zábradlia je mm. STN určuje štyri výšky zábradlia: základná výška h z = mm pre hĺbky voľného priestoru mm mm, znížená výška h z = 900 mm pre hĺbky voľného priestoru od mm, zvýšená výška h z = mm pre hĺbky voľného priestoru od mm mm. Výška zábradlia : na schodiskových ramenách min. 900 mm, na podestách min mm. v bytových domoch s 9 a viac podlažiami a so zrkadlom širším ako 50 mm min mm. šírka medzier v zábradlí max. 130 (10) mm. Obr. 5.6 Typologické zásady rozmerov zábradlia a madla Súčasťou zábradlia je aj držadlo (madlo), ktoré ako konštrukčný prvok zábradlia poskytuje aj oporu pri chôdzi po schodoch. Prierez držadla musí byť vhodný na uchopenie rukou zhora, s priemerom mm. 86

87 Výťah je súčasťou vertikálnych domových komunikácií v bytových domoch, ktoré majú obvykle viac ako 4 podlažia. Výťah pozostáva z: výťahovej kabíny, výťahovej šachty prebieha po celej výške budovy od suterénu po strechu, strojovne výťahu je umiestnená na streche, v suteréne alebo v priestore základových konštrukcií a strojového a technologického vybavenia. Výťahy rozlišujeme: osobné a nákladné. Bytové domy, ktorých podlaha posledného podlažia je vo výške 1 m,5 m od úrovne podlahy vstupu do domu obvykle bytové domy, ktoré majú viac ako 4 podlažia (bytové domy 5 8 podlažné), musia mať osobný výťah pre 3 4 osoby. Pri bytových domoch so 4 podlažiami sa výťah len odporúča. Bytové domy 9 15 podlažné, t.j. s výškou,5 m 45 m musia mať min. výťahy, pričom jeden výťah musí umožňovať prepravu nemocného na nosidlách, prípadne nábytku. Bytové domy 16 a viacpodlažné, t.j. s výškou viac ako 45 m musia mať min. výťahy s minimálnou nosnosťou 500 kg. Veľkosť výťahu je odvodená zo špičkovej prevádzky. Pred vstupom do výťahu má byť taký priestor, aby po otvorení dvier výťahovej šachty na 90 stupňov zostal minimálne 600 mm široký voľný priechod a aby umožnili aj pohyb osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu. Rampa je sklonená šikmá plocha spájajúca rôzne výškové úrovne spravidla v rozmedzí jedného 0 podlažia so sklonom do 10. Minimálna priechodná šírka rampy je mm, podchodná výška meraná na zvislici 100 mm. Dovolené sklony rámp vnútorné rampy 1: 6 (16,7%), vonkajšie rampy dĺžka L< mm sklon 1: 8 (1,5 %), dĺžka L > mm, sklon 1:1 (8,3 %) Domové vybavenie K domovému vybaveniu patria : priestory a zariadenia zabezpečujúce hospodársku a technickú prevádzku domu, spoločné a rekreačné zariadenia slúžiace obyvateľom domu, priestory a zariadenia, ktoré nemôžu alebo nemusia byť priamou súčasťou bytu a ich vyčlenenie je ekonomicky výhodnejšie. Domové vybavenie rozdeľujeme podľa účelu na : 87

88 rekreačnospoločenské, úložné a skladovacie, technickoprevádzkové a hospodárske. Budovy na bývanie musia mať podľa STN toto domové vybavenie : poštové schránky, komory pre skladovanie predmetov, potravín, zariadenia a priestory na hygienicky a požiarne neškodné odstraňovanie a ukladanie domového odpadu majú umožňovať diferencované triedenie a uskladňovanie, upratovaciu komoru miestnosť na upratovanie spoločných priestorov (schody, výťah, pivnice, kočikáreň...), rohožku na čistenie obuvi (pred vstupom do budovy na bývanie). Budovy na bývanie majú mať aj: miestnosť merania spotreby elektrického prúdu, v ktorej sú osadené elektromery všetkých bytov s prístupom z exteriéru, prípadne trafostanicu (TS), ktorú prevádzkuje distribútor elektrickej energie, ako aj prípadnou trafostanicu (TS), statickú dopravu, najmä podzemné parkovacie garáže, ktoré sa dimenzujú na základe koeficientu automobilizácie v lokalite bytového domu. Podľa potreby môžu mať budovy na bývanie ďalšie priestory : priestory a zariadenia na vykurovanie, miestnosť so skladom na údržbu, práčovňu a sušiareň s príslušenstvom tieto priestory sa navrhujú v bytoch nižšieho štandardu resp. kategórie práčka so sušičkou je dnes bežnou výbavou priestoru domácich prác bytov stredného a vyššieho štandardu, kočikáreň a priestor na ukladanie bicyklov, miestnosť na záujmovú činnosť a zhromažďovanie obyvateľov domu, priestory na rekreačné a športové účely. Domové vybavenie sa umiestňuje do suterénu a aj do prízemia bytových domov, v závislosti od funkcie a technických požiadaviek. Pre účely rekreačnorelaxačné môže byť využitá strecha (pochôdzna, zelená), resp. jej časť. Priestory domového vybavenia majú mať svetlú výšku min. 500 mm, pri dodržaní podchodnej výšky min. 100 mm. Rozmery dverí sú min. 800 x 000 mm zásadne von otváravé Rekreačno spoločenské priestory Do tejto skupiny patria priestory a miestnosti umožňujúce záujmovú, športovú a relaxačnú činnosť, ako aj spoločenské kontakty a aktivity obyvateľov domu. Je vhodné ich zriaďovať pri bytových domoch s väčším počtom bytov. 88

89 Patria tu: priestory pre šport a voľný čas, miestnosť pre zhromažďovanie obyvateľov domu, miestnosť pre záujmovú činnosť. Priestory pre šport a voľný čas miestnosti s jednoduchým telovýchovným zariadením ako sú: ribstoly, stolný tenis, náradie na kulturistiku, domové sauny a soláriá. Tieto priestory vyžadujú dokonalé prevetrávanie a osvetlenie. Dimenzovanie priestorov : posilňovňa (pre 3 9 osôb) 1 cvičebné miesto 4 m, celková plocha 1 36 m, sauna (pre 3 5 osôb) výmera 17 m, navrhuje sa na obyvateľov, soláriá a rekreačné plochy na strechách 4 m /osoba, pokojné hry na strešnej terase 1,5 m /osoba. Miestnosť pre zhromažďovanie obyvateľov domu nachádza sa zväčša na prízemí. Uvažuje sa s 0,0 m /byt a minimálnou plochou 0 m. Miestnosť má byť priamo vetraná aj presvetľovaná a mala by byť vykurovaná. Pri veľkých bytových domoch nad 00 bytov sa odporúča aj hygienické vybavenie, prípadne čajová kuchyňa. Tento priestor je možné využívať aj na iné účely klubové priestory pre mládež, dospelých a dôchodcov, športovú činnosť (fitnes, stolný tenis), hranie sa detí. Miestnosť pre záujmovú činnosť navrhuje sa s minimálnou plochou 15 m pri počte 10 0 bytových jednotiek, s plošnou výmerou 0,11 0,0 m /byt. Pri počte 0 60 bytových jednotiek sa navrhujú dva priestory s minimálnou plochou 15 m. Tento priestor sa navrhuje ako dielňa, hobby priestor a treba ho akusticky aj typologicky oddeliť od obytných priestorov. V prípade združenia priestoru s údržbárskou dielňou je minimálna plocha 5 m. Miestnosť domového dispečingu Odporúča sa predovšetkým v bytových domoch so 16 timi podlažiami, resp. v domoch kolektívneho charakteru. Priestor domového dispečingu bezprostredne nadväzuje na vstupnú halu bytového domu, preto postačuje plocha cca 4 m Úložné a skladovacie priestory Kočikáreň navrhuje sa hneď pri vchode do bytového domu alebo za hlavným vstupom. V prípade výškového rozdielu medzi exteriérom a vstupom do kočikárne sa navrhuje rampa so sklonom max. 1:6. Šírka dverí je min mm (prechod aj pre kočík pre dvojčatá). Uvažuje sa s 1 miestom na kočík pre 3 5 bytov, s plochou 0,5 0,7 m /byt. Miestnosť má byť odvetraná a povrchové úpravy stien a podlahy musia odolávať mechanickému poškodeniu a musia sa ľahko udržiavať v čistote. Tieto priestory domovej vybavenosti dnes nahradzujú skladovacie komory na podlaží bytu, alebo priamo v byte. 89

90 Miestnosť na uskladňovanie bicyklov, mopedov vstup do miestnosti je samostatný, priamo z exteriéru, s rampou so sklonom 1:6. Šírka príjazdovej rampy je mm. Plocha miestnosti sa navrhuje podľa počtu obyvateľov pre bicykle 0, m /obyvateľa, pre mopedy 0,1 m /obyvateľa. V súčasnosti sa pre bicykle a mopedy vytvára vyhradený priestor garážovacieho suterénu. Komora pre uloženie predmetov občasnej spotreby tento priestor má byť umiestnený čo najbližšie k bytu, s plochou 0,5 m /člena domácnosti, s minimálnou plochou 1 m /byt a s dobrým vetraním. Komora pre skladovanie potravín v týchto priestoroch sa skladuje väčšinou ovocie a zelenina a z toho vyplýva požiadavka na chladné prostredie. Plocha je 0,4 m /člena domácnosti, s minimálnou 0 výmerou 1 m. Priestor musí byť vetraný s teplotou min. 0 C. V prípade združenia komory na uloženie predmetov občasnej spotreby a potravín do jedného priestoru je min. plocha 0,55 m /člena domácnosti s celkovou výmerou,5 4m /byt Upratovacia komora Slúži na odkladanie náradia a čistiacich prostriedkov. Zriaďuje sa v bytových domoch s viac ako 6 timi bytmi. Upratovacia komora musí mať výlevku, police a priestor na uloženie náradia na upratovanie, čistiacich prostriedkov. Podlaha a steny do výšky mm musia byť umývateľné. Minimálne rozmery a plochy miestností domového vybavenia v bytovom dome sú v tabuľke 4.. Tabuľka 5. Minimálne rozmery a plochy miestností domového vybavenia v bytovom dome Druh miestnosti Výmera Min. plocha miestnosť pre zhromažďovanie obyvateľov domu 0,0 m /byt 0 m 15 m miestnosť pre záujmovú činnosť: a) pri počte 10 0 bytových jednotiek 0,11 0,0 m /byt b) pri počte 0 60 bytových jednotiek x 15 m Priestory pre športové, relaxačné a rekreačné vybavenie: posilňovňa (pre 3 9 osôb) 1 miesto 4 m sauna (pre 3 5)osôb navrhuje sa na obyvateľov soláriá a rekreačné plochy na strechách 17 m 4 m /osoba pokojné hry na strešnej terase 1,5 m /osoba Miestnosť domového dispečingu 4m Kočikáreň 0,5 0,7 m /byt 1 miesto 35 bytov Miestnosť na uskladňovanie bicyklov 0, m /obyvateľa Miestnosť na uskladňovanie, mopedov 0,1 m /obyvateľa Komora pre uloženie predmetov spotreby Komora pre skladovanie potravín 1 36 m občasnej 1m 1m 0,5m /člena domácnosti 0,4m /člena domácnosti Združená komora uloženie predmetov občasnej spotreby a skladovanie potravín 90 0,55 m /obyv.,5 4m /byt

91 ? Samohodnotiace otázky 1. Viete vymenovať priestory budov na bývanie?. Viete popísať a charakterizovať vstupné priestory budov na bývanie? 3. Viete vymenovať rozdelenie schodísk? 4. Viete popísať typologické požiadavky a zásady návrhu schodísk? 5. Viete vymenovať a charakterizovať domové vybavenie? Σ Zhrnutie Budovy na bývanie sú určené na dlhodobé bývanie. Všetky rozmery, usporiadanie a vybavenie budov na bývanie a bytov musí poskytnúť obyvateľom optimálne podmienky na súkromný život, ktorého súčasťou je rodinný a spoločenský život, odpočinok, spánok, príprava a konzumácia jedál, študijné podmienky, osobná hygiena a domáce práce. V budovách na bývanie sa môžu navrhovať aj nebytové priestory, ktoré sú zlučiteľné s funkciou bývania, nemôžu sa však umiestňovať prevádzky, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo výbuchu, požiaru, vzniku nadmerného hluku, zamorenia škodlivinami alebo nebezpečným žiarením. Pri navrhovaní budov na bývanie a ich umiestnení v obytných a zmiešaných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov je potrebné brať do úvahy a plne rešpektovať prostrediu a ku požiadavky zabezpečujúce komunikáciám, vzťah rešpektovať budovy ekologický, k okolitému urbanistický a architektonický charakter prostredia ako aj technické, bezpečnostné a klimatické podmienky a požiadavky na zdravé životné prostredie. Použitá a odporúčaná literatúra 1 Antal, J. a kol. : Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu, Verlag Dashofer, 007 Antal, J. a kol.: Typológia obytných budov, STU Bratislava, Neufert, E.: Navrhování staveb, Praha, Štípek, J., Paroubek, J.: Stavby pro bydlení, ČVUT Praha, Semeráková, Menčlová : Náuka o budovách 1,, Praha, Šnajdarová, H.: Bezbariérové stavby, ERA Group, Smutný, M. Lopušniak M. Konštrukcie pozemných stavieb 5., SvF TU Košice, Elfa, STN Budovy na bývanie 11 STN , : Denné osvetlenie budov: Základné požiadavky, Denné osvetlenie budov na bývanie 91

92 6 Rodinné domy Poslanie Poslaním tejto kapitoly je oboznámenie študenta s rozdelením a charakteristikou rodinných domov. V kapitole sú uvedené výhody a nevýhody typologických riešení bytových domov. Ciele Po preštudovaní kapitoly by ste mali vedieť popísať výhody a nevýhody bytových domov rozdeliť bytové domy podľa jednotlivých hľadísk popísať a charakterizovať jednotlivé typy bytových domov ζ Úvod Rodinné domy sú veľmi obľúbenou a v poslednom čase aj čoraz častejšie vyhľadávanou formou ubytovanie Je to predovšetkým preto, že forma bývania v rodinnom dome umožňuje množstvo výhod a to hlavne : individuálny charakter bývania a maximálne zabezpečenie súkromia a intimity, priamy vzťah k vonkajšiemu prostrediu (prostredníctvom záhrady), objemovú rozmanitosť a variabilitu, univerzálnu orientáciu k svetovým stranám, priaznivé podmienky bývania pre všetky vekové kategórie, priaznivé podmienky pre rozvíjanie činností vo voľnom čase a formy relaxácie. 6.1 Základná charakteristika a rozdelenie Rodinný dom je budova na bývanie, určená pre bývanie rodinného spoločenstva, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie alebo z priľahlého pozemku. Môže mať najviac tri byty a dve nadzemné podlažia a podkrovie. Forma bývania v rodinnom dome umožňuje množstvo výhod a to predovšetkým: individuálny charakter bývania a maximálne zabezpečenie súkromia a intimity, priamy vzťah k vonkajšiemu prostrediu (prostredníctvom záhrady), objemovú rozmanitosť a variabilitu, univerzálnu orientáciu k svetovým stranám, priaznivé podmienky bývania pre všetky vekové kategórie, priaznivé podmienky pre rozvíjanie činností vo voľnom čase a formy relaxácie. 9

93 Okrem veľkého počtu neoceniteľných výhod prináša forma bývania v rodinných domoch aj nevýhody : ekonomické hľadisko vyššie náklady pri realizácii a užívaní rodinného domu, úbytok poľnohospodárskej pôdy, zväčšovanie dĺžky verejných komunikácií, rozvodov kanalizácie, vodovodu, plynovodu, elektrickej energie, väčšie vzdialenosti k občianskej a dopravnej vybavenosti. Rodinné domy rozdeľujeme podľa viacerých hľadísk : a) podľa typu samostatne stojace, radové, átriové, terasové, ostatné (mobilné karavan, maringotka...). b) podľa spôsobu zástavby a uplatnenia v urbanistickej štruktúre izolované, združené (dvojdom, štvordom), skupinové radové, átriové, terasové. c) podľa výšky zástavby prízemné, prízemné s podkrovím, dvoj a viacpodlažné, dvojpodlažné s podkrovím, dvoj a viacúrovňové. Každý z týchto typov rodinného domu môže byť: podpivničený, čiastočne podpivničený a nepodpivničený. d) podľa typu terénu na rovinatom teréne, na svahovitom teréne. Špecifické formy rodinných domov tvoria rôzne druhy služobných domov, hájovni, strážnych domov a pod a sú lokalizované zväčša mimo sídel. 6. Funkčné a urbanisticko architektonické požiadavky Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, tak vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, minimálne však 7 m. 93

94 Vzdialenosť rodinného domu od spoločnej hranice pozemku by mala byť 3 m, stavebný úrad však môže túto hranicu znížiť na m. V mimoriadne stiesnených podmienkach môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami na 4 m, avšak v žiadnej z protiľahlých stien nemôžu byť okná z obytných miestností. Obr. 6.1 Príklad osadenia rodinného domu Všetky vzdialenosti sa merajú na najkratšej spojnici medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, prípadne od vonkajších hrán vstupov, balkónov, loggií, terás a pod. Budovu na bývanie možno umiestniť na hranici pozemku len v tom prípade, ak ňou nebude obmedzené užívanie susedného pozemku na iný účel. Toto opatrenie sa netýka odstupových vzdialeností navrhnutých z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Rodinný dom musí mať domové vybavenie : zariadenie na hygienické a požiarne vyhovujúce uskladnenie odpadkov, listové schránky dostupné z verejného priestoru. Odporúča sa aj : odstavná plocha pre osobné auto (autá) na každý byt, komora na uskladnenie potravín a predmetov, priestor na vykurovanie s príslušenstvom, garáž, hospodárske a relaxačné priestory. 6.3 Typy rodinných domov Samostatne stojaci rodinný dom Samostatne stojaci rodinný dom zabezpečuje najvyššiu intimitu bývania a rodinného života, pričom v maximálnej miere zabezpečuje priamy kontakt so záhradou a prírodou. Výhody univerzálnosť v orientácii k svetovým stranám, maximálne preslnenie, vetranie a hygiena prostredia. Nevýhody náročnosť na veľkosť pozemku spojená s vyššími nákladmi na verejné investície, vyššie náklady na vykurovanie v dôsledku toho, že izolovaný rodinný dom je vystavený poveternostným podmienkam (vietor, dážď, mráz) zo všetkých strán a vyššia nákladovosť na údržbu. Optimálna šírka pozemku je 5 m a jeho veľkosť m. 94

95 Vo vyspelých krajinách s vysokou hustotou obyvateľstva sa izolované rodinné domy združujú do skupín vo forme pásov a hniezd. Pásová zástavba je vhodná pri užších parcelách, pričom je potrebné orientovať obytné miestnosti na záhradné alebo uličné priečelie. Je to variant prechodu k radovým rodinným domom. Horizontálnym združením rodinných domov samostatne prístupných z pozemku dosiahneme ďalšie typologické formy rodinný dvojdom alebo štvordom. Obr. 6. Príklad samostatne stojaceho rodinného domu Košice, zdroj: Radový rodinný dom Patrí medzi skupinové formy rodinnej zástavby, ktorá rieši rozpor medzi nárokmi obyvateľov na bývanie a požiadavkami na hospodárnosť poľnohospodárskej pôdy. Vzniká radením rodinných domov vedľa seba, so spoločnými štítovými alebo požiarnymi stenami. Výhody zníženie realizačných a prevádzkových nákladov na inžinierske siete a komunikácie Nevýhody zvýšená obtiažnosť vytvoriť vhodnú dispozíciu (vzhľadom na možnosť orientácie miestností len k dvom svetovým stranám), nie je možné zabezpečiť zvukovú a optickú pohodu tak, ako pri samostatne stojacom rodinnom dome tento nedostatok je možné eliminovať vhodným urbanistickým a dispozičným riešením výškovou členitosťou, uskakovaním jednotlivých sekcií a pod. Priemerná veľkosť pozemku je 300 m a jeho šírka 6 9 m. 95

96 Pri radovej zástavbe je vhodné prepojiť záhrady s ulicou, predovšetkým cez hospodárske príslušenstvo alebo garáž, alternatívne samostatnou komunikáciou za záhradou. V závislosti od spôsobu radenia jednotlivých domov môže byť radová zástavba: riadková rovná s veľkou hĺbkou dispozície, riadková rovná s pozdĺžnou dispozíciou, riadková uskakovaná s hĺbkovou alebo pozdĺžnou pravouhlou resp. kosouhlou dispozíciou, radová zástavba s uhlovými pôdorysnými formami, výškovo diferencovaná reťazová zástavba charakterizovaná striedaním dvoj a jednopodlažných sekcií. Pri radení rodinných domov s pôdorysom v tvare T a L s nadväznosťou na záhradu alebo átrium, ktoré sú vo vnútri dispozície môže vzniknúť radový átriový dom. Obr. 6.3 Príklad radového rodinného domu, architekti Kuba Pilař, Praha Obr. 6.4 Varianty vstupného podlažia rodinného domu v radovej zástavbe 96

97 6.3.3 Átriový rodinný dom Umožňuje vysokú kvalitu bývania vzhľadom na to, že väčšinu obytných miestností orientuje do priestoru átria. Átrium tzv. zelená obývacia izba je centrom bytového organizmu. Keďže je situované do vnútra dispozície, zabezpečuje prepojenie obyvateľov domu s prírodou pri zachovaní maximálnej intimity ich bývania. Súčasne si vyžaduje plochu len m a šírku parcely 115 m. Je teda vhodný aj na intenzívne zoskupovanie do súvislej kobercovej zástavby pri výborných ekonomických parametroch. Átrium je ohraničené dvoma až štyrmi stenami (z toho 1 sú susedné domy alebo ploty). Minimálna veľkosť átria je 6 m x 6 m s orientáciou na juh, východ alebo západ. Obr. 6.5 Príklad átriového rodinného domu v kobecovej zástavbe architekt Wilms, SRN Kvalitu bývania v átriovom rodinnom dome je možné zabezpečiť pri dodržaní zásad pre dispozično architektonické riešenie. V kobercovej zástavbe átriových rodinných domov rozlišujeme tri základné spôsoby usporiadania jednotlivých pôdorysných tvarov paralelné, zrkadlové, zmiešané. Átriový rodinný dom môže mať pôdorysný tvar L, U, T, Z, O. Najrozšírenejšou a najjednoduchšou je forma tvaru L. Pri tomto tvare je átrium obklopené z dvoch strán stenami vlastného domu a ďalšie dve steny sú zo susedných átriových domov alebo plotmi. 97

98 Obr. 6.6 Základné pôdorysné formy radenia átriových rodinných domov tvaru L Zriedkavejšia je forma typu O vnútorné átrium je zo všetkých štyroch strán obklopené stenami vlastného domu s dlhými chodbami pozdĺž nich. Pri tejto forme je obťažné vhodne vyriešiť pôdorys, predovšetkým vzhľadom na presvetlenie a prevetrávanie obytných priestorov. Podobné problémy vznikajú pri átriových domoch tvaru U. Pôdorysné tvary Z a T vznikajú zo základného tvaru L pridaním krátkeho krídla z prístupovej komunikácie. Toto kratšie krídlo sa obvykle využíva pre priestory garáže, skladov, hobby, prípadne pracovne. Obytné miestnosti sa sústreďujú v zvyšnej časti tvaru písmena L Terasový rodinný dom Je to forma rodinného domu s viacerými bytmi umiestnenými pod sebou po spádnici svahu tak, že pod každým bytom vzniká terasa umiestnená na streche domu, ktorý je položený o podlažie nižšie. Jednotlivé byty majú samostatný vstup z terénneho schodiska a kontakt s prírodou. Pri tomto type rodinného domu sú obytné priestory, ako aj príslušenstvo väčšinou v jednej úrovni a je zabezpečené dostatočné oslnenie. Najvýraznejším typologickým prvkom je terasa, ku ktorej sú dispozične naviazané všetky obytné miestnosti. Na zabezpečenie súkromia na terase sa obvykle navrhuje dostatočne široký kvetináč zábradlie, aby sa zabránilo pohľadu na terasu nižšieho podlažia. Obr. 6.8 Príklad riešenia terasového domu v Košiciach, Čermeľ orientácia SSV zdroj: 98

99 Delenie terasového rodinného domu 1. podľa radenia bytových jednotiek do vyšších celkov jednotraktové, dvojtraktové, kobercové v súvislej zástavbe.. podľa spôsobu radenia bytových jednotiek priamočiaro pod sebou v smere najväčšieho spádu, diagonálne bytová jednotka je posunutá vertikálne aj horizontálne. Najrozšírenejším typom je jednotraktový terasový rodinný dom s radením v smere najväčšieho spádu. Pri tomto type tvorí prístupovú komunikáciu pre každý byt terénne schodisko nachádzajúce sa na bočnej strane len z jednej strany. Druhá strana nadväzuje na záhradu. Obytná terasa je umiestnená na streche bytu nižšieho podlažia. Dvojtraktový terasový rodinný dom má na každom podlaží dva byty vedľa seba s terénnym schodiskom po obidvoch stranách. Pri terasových domoch s kobercovou zástavbou dochádza k prelínaniu foriem bývania rodinných a bytových domov, čo je aj najcharakteristickejšou črtou nových tendencií bývania. Verejná prístupová komunikácia sa pri terasových rodinných domoch navrhuje tak, aby príjazd verejných dopravných prostriedkov bol v hornej časti a odjazd (nástupná zastávka) v dolnej časti. Pri veľkých obytných skupinách terasových domov sa terénne schodištia vybavujú aj šikmými výťahmi. Ab Glosár k textu 6.1 Vymedzenie pojmov (1) Rodinný dom je budova na bývanie, určená pre bývanie rodinného spoločenstva, so samostatným vstupom z verejnej komunikácie alebo z priľahlého pozemku. Môže mať najviac tri byty a dve nadzemné podlažia a podkrovie.? Samohodnotiace otázky 1. Viete uviesť charakteristiku rodinného domu a jeho rozdelenie?. Viete popísať architektonicko urbanistické požiadavky na rodinný dom? 3. Aké typy rodinných domov poznáte? 4. Popíšte a charakterizujte jednotlivé typy rodinných domov, viete uviesť ich výhody a nevýhody? 5. Viete určiť typ rodinného domu nachádzajúceho sa v najbližšom okolí? 99

100 7 Bytové domy Poslanie Poslaním tejto kapitoly je oboznámenie študenta s rozdelením a charakteristikou bytových domov. V kapitole sú uvedené výhody a nevýhody typologických riešení bytových domov. Ciele Po preštudovaní kapitoly by ste mali vedieť popísať výhody a nevýhody bytových domov rozdeliť bytové domy podľa jednotlivých hľadísk popísať a charakterizovať jednotlivé typy bytových domov ζ Úvod Bytové domy odlišuje od rodinných domov okrem počtu bytov aj spoločná domová komunikácia, ktorá je významným prvkom nielen z typologického hľadiska, ale ovplyvňuje aj spoločenské vzťahy obyvateľov domu. Bytové domy sa vyznačujú výhodami: nižšie náklady na 1 byt, zabezpečenie technického štandardu a komplexnosti vybavenia domov a bytov, zabezpečenie spoločenského štandardu, uvoľnenie priestorov pre zeleň a rekreačné plochy. Majú však aj viacero nevýhod :strata bezprostredného styku s exteriérom a terénom, a v dôsledku spoločnej komunikácie hluk, nedostatok intimity, prípadný zdroj konfliktov... Napriek všetkým uvedeným nevýhodám tvoria dôležitú a podstatnú asť ubytovania obyvateľov Slovenskej republiky. 7.1 Základná charakteristika a rozdelenie Bytový dom je budova na bývanie pozostávajúca zo 4 a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru (schodišťa, chodby alebo pavlače), so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Spoločné schodište môže byť umiestnené vo vnútri alebo na priečelí bytového domu. Bytové domy odlišuje od rodinných domov okrem počtu bytov aj spoločná domová komunikácia, ktorá je významným prvkom nielen z typologického hľadiska, ale ovplyvňuje aj spoločenské vzťahy obyvateľov domu. Výhody bytových domov : 100

101 nižšie náklady na 1 byt, urbanistická ekonómia počet obyv./ha a dĺžka sieti TI a komunikácií, nižšie náklady na prevádzku a údržbu, zabezpečenie technického štandardu a komplexnosti vybavenia domov a bytov, zabezpečenie spoločenského štandardu, ekologický aspekt uvoľnenie priestorov pre zeleň a rekreačné plochy. Nevýhody bytových domov: strata bezprostredného styku s exteriérom a terénom, v dôsledku spoločnej komunikácie hluk, nedostatok intimity, prípadný zdroj konfliktov... Rozdelenie bytových domov 1. Podľa riešenia domovej komunikácie vertikálne schodišťové, horizontálne pavlačové a chodbové, kombinované kombinácia schodišťového a pavlačového bytového domu. Na základe princípov skĺbenia vlastností rodinných domov s bytovými domami vznikli terasové domy a priestorové obytné štruktúry.. Podľa vertikálneho usporiadania bytov a spôsobu ich sprístupnenia s jednoúrovňovými bytmi, s viacúrovňovými bytmi, s mezonetovými (dvojpodlažnými) bytmi, sendvičové domy s horizontálnou komunikáciou umiestnenou v každom druhom alebo treťom podlaží. 3. Podľa spôsobu urbanistického usporiadania izolované bodové a vežové domy, radové sekciové schodišťové domy Schodišťové bytové domy Umožňujú sprístupnenie bytov usporiadaných nad sebou schodiskom, resp. výťahom. Schodišťové bytové domy patria u nás i v zahraničí k najrozšírenejším druhom bytových domov. Keďže sa pri tomto type domov radia nad seba rovnaké bytové sústavy, vytvorili sa podmienky pre ich typizáciu a prefabrikáciu. Reprezentantami týchto sústav boli u nás panelové konštrukčné sústavy T 06B, T 08B, BA BC, BA NKS, P 1.14, P a pod. 101

102 V súčasnosti však vďaka novým konštrukčným systémom a technológiám vznikli schodišťové bytové domy so širokou škálou v druhovosti bytov a typologických a architektonických foriem Radový schodišťový bytový dom Radový schodišťový bytový dom patrí u nás k najčastejšie sa vyskytujúcim. Pozostáva zo základných priestorových jednotiek sekcií. Sekcia je vertikálny opakovateľný výsek budovy, prístupný a prináležiaci jednému schodišťu. Podľa formy a polohy v urbanistickej zástavbe rozlišujeme sekciu radovú, koncovú, krížovú, predsadenú, uhlopriečne radenú (tzv. poludníková schéma). Podľa pôdorysného tvaru môže byť sekcia pravouhlá, polygonálna, oválna... Podľa umiestnenia schodiska s vnútorným schodiskom dosahuje sa väčšia hĺbka bytového domu a uvoľnenie priečelia pre obytné miestnosti s vonkajším schodiskom. Základným typom je radová sekcia s pravouhlým pôdorysným tvarom, s orientáciou na dve strany. Špecifické riešenie prináša tzv. poludníková dispozičná schéma umožňujúca radenie vzájomne sa prelínajúcich bytových sekcií s optimálnymi podmienkami orientácie obytných miestností na svetové strany (juhozápad, juhovýchod). V hromadnej bytovej výstavbe prevládajú u nás aj v zahraničí bytové domy so sekciami obdĺžnikového pôdorysného tvaru. V poslednom období sa stretávame aj s alternatívou polygonálnych sekcií pôdorysného tvaru Y, H, Z, ktoré sú radené do integrovaných urbanistických štruktúr prinášajúcich vyššiu komplexnosť bývania Izolovaný schodišťo vý bytový dom bodový a vežový Izolovaný schodišťový dom je charakteristický centrálnou dispozíciou s väčším počtom bytov na podlaží, ktoré sú sústredené okolo vertikálneho komunikačného jadra. Komunikačné jadro schodisko, výťah môže byť umiestnené do vnútri domu alebo na jeho priečelí. 10

103 Ak je komunikačné jadro umiestnené vo vnútri bytového domu, je možnosť situovať byty po celom obvode pôdorysu, avšak so sťaženými podmienkami vhodnej orientácie obytných miestností k svetovým stranám. Takisto nevýhodou je nepriame osvetlenie a vetranie komunikačného priestoru. Situovanie komunikačného jadra v priečelí bytového domu väčšinou fixuje orientáciu na svetové strany (schodisko na sever) a takisto umožňuje prirodzené vetranie a osvetlenie. Výhody schodišťových bytových domov: voľné všetky štyri priečelia budovy, pomerne voľná orientácia obytných miestností na svetové strany, možnosť riešenia bytov rôznych veľkostí a foriem vďaka vysokej variability pôdorysných tvarov domov. Zásady orientácie izolovaných schodišťových domov: každý byt situovaný k nárožiu má mať min. 1/3 obytných miestností orientovaných na oslnené priečelie, z hľadiska oslnenia sú vhodnejšie kompaktné pôdorysy. Najkoncentrovanejšiu dispozíciu má kruhová pôdorysná forma s radiálnym členením, ktorá vychádza z centrálne umiestneného komunikačného jadra bez priameho osvetlenia. Uzavretý kruhový pôdorys neumožňuje rovnocennú orientáciu bytov a možnosť priameho vetrania a kladie zvýšené nároky na zariaďovanie miestností lichobežníkového tvaru. Izolované schodišťové domy rozdeľujeme na: bodový bytový dom s výškou do štyroch podlaží (nízkopodlažná budova), vežový bytový dom 5,8,9 a viacpodlažné budovy (strednevysoká a vysokopodlažná budova). Pôdorysné tvary obidvoch typov bodového aj vežového bytového domu predstavujú základné geometrické tvary (kruh, štvorec, obdĺžnik trojuholník, mnohouholník) a delia sa na: kompaktne uzavreté, Obr. 7.1 Pôdorysné formy bodových a vežových domov : a) kompaktné kruh, štvorec, obdĺžnik, otvorené, členité štruktúry. Obr. 7. Pôdorysné formy bodových a vežových domov : b) otvorené Y,T,H, krížové a hviezdicové 103

104 Obr. 7. Príklad vežového bytového domu Bratislava, Ružová dolina Obr. 7.3 Príklad bodového bytového domu v kontexte obytnej skupiny Na Krutci, Praha architekti Kuba Pilař 7.1. Bytové domy s horizontálnymi domovými komunikáciami Pre tieto typy bytových domov je charakteristickým prvkom horizontálna domová komunikácia, z ktorej je umožnené sprístupnenie veľkého počtu bytov. Podľa formy a umiestnenia horizontálnej domovej komunikácie rozoznávame : chodbové bytové domy domová komunikácia je tvorená chodbou vo vnútri dispozície po celej dĺžke domu, pavlačové bytové domy domová komunikácia je umiestnená na priečelí domu. Domová komunikácia a pavlač nesmie byť užšia ako je šírka schodiskového ramena. Vertikálne komunikačné jadro môže byť umiestnené v ľubovoľnej polohe vzhľadom na dĺžku chodby a to buď v obytnom trakte medzi bytmi alebo predsadené na priečelí pavlače. 104

105 Základné sústavy pavlačových a chodbových domov: horizontálna komunikácia je na každom podlaží, byty sú vedľa seba na jednom podlaží, sendvičový dom horizontálna komunikácia je na každom druhom alebo treťom podlaží, jednoúrovňové byty, ktoré sa nachádzajú na podlaží bez domovej komunikácie sú sprístupnené pomocnými schodiskami, mezonetové usporiadanie bytov je dvojpodlažné, horizontálna komunikácia v každom druhom alebo treťom podlaží, riešenie domu s bytmi umiestnenými vo viacerých vzájomne posunutých úrovniach, tzv. Split Level. Mezonetové byty majú vlastnosti dvojpodlažného rodinného domu. Keďže podlažie mezonetového bytu je prístupné samostatným vnútorným schodišťom, stráca sa bezprostredný kontakt so spoločnými domovými priestormi a je zabezpečená väčšia intimita obytného priestoru. Okrem toho umožňuje vhodné oddelenie funkčných zón v byte, priečne vetranie a orientáciu bytu na dve svetové strany. Nevýhodou je nutnosť prekonávania výškových rozdielov podlažia. Vhodnejším riešením sú viacúrovňové byty, kde sú jednotlivé zóny posunuté len o pol podlažia Chodbový bytový dom Domová komunikácia je tvorená chodbou vo vnútri dispozície po celej dĺžke domu a umožňuje prístup do bytov z oboch strán. Maximálna dĺžka chodby je 40 m pri osvetlení z obidvoch čelných strán. Pri zabezpečení bočného osvetlenia pomocou loggií a zimných záhrad vložených medzi bytmi je možné dĺžku chodby zväčšiť. Chodbový bytový dom neumožňuje priečne vetranie bytov a tiež komplikuje prirodzené osvetlenie a preslnenie bytov. Obytné miestnosti sa situujú na priečelie obytného domu, miestnosti príslušenstva a kuchyňa sa nachádzajú spravidla vo vnútri dispozície chodbového bytového domu. Obr. 7.4 Príklad chodbového bytového domu Madrid, autor: dosmasunoarquitectos 105

106 Pri jednoúrovňových bytoch je tento typ bytového domu vhodný pre malé veľkostné skupiny bytov a vyhovuje len pri orientácii priečelí východ západ. Väčšie byty sa umiestňujú pri mezonetových a sendvičových typoch chodbových domov. Konštrukčný systém je priečny stenový alebo skeletový Pavlačový bytový dom Charakteristickým prvkom tohto typu bytového domu je pavlač otvorená vodorovná komunikácia vedená po vonkajšom priečelí budovy. K pavlači sú umiestnené priestory príslušenstva bytu vrátane kuchyne, obytné miestnosti bytov sú orientované na protiľahlú stranu pavlače. Keďže orientovanie obytných miestností na pavlač by znižovalo kvalitu a intimitu bývania, väčšie veľkostné skupiny bytov umiestňujeme na koniec domu (kde už pavlač neprebieha), alebo riešime byt ako mezonetový. Nevýhodou pavlačových domov je možnosť akustického a optického rušenia procesu bývania osobami pohybujúcimi sa po pavlači, hrajúcimi sa deťmi a pod. Tieto rušivé vplyvy je možné eliminovať zvýšením parapetov miestností orientovaných na pavlač a mezonetovými bytmi. Závažným nedostatkom je aj otvorenie pavlače voči poveternostným podmienkam vietor, dážď, sneh. Tieto nedostatky je však možné eliminovať zástenami pred vstupom do bytu. V pavlačových bytových domoch s otvorenými pavlačami musia mať vstupy do bytov vzduchový filter (zádverie, predsieň oddelená dverami), prípadne je znížená úroveň pavlače oproti úrovni bytu. Najčastejším pôdorysným tvarom pavlačových bytových domov je predĺžený obdĺžnik s bytmi radenými vedľa seba. Konštrukčný systém pavlačových domov je väčšinou priečny stenový alebo skeletový s previsnutými konzolami. Predovšetkým z ekonomických a urbanistických dôvodov často dochádza k združovaniu dvoch pavlačových domov s využitím jedného schodiska a usporiadaním domov do sústav. Koncentrovaná forma pavlačového domu využíva princípy vežového domu, má kruhový alebo mnohouholníkový tvar s vnútorným dvorom. U nás je v súčasnosti výstavba pavlačových bytových domov zriedkavá vzhľadom na predstavu, že ide o podradnejšiu formu bývania. Pravdou však je, že takáto forma bývania rozvíja myšlienku skĺbenia vlastností individuálneho bývania v rodinných domoch s bývaním v bytových domoch Bytové domy kombinované dvojcestné s vertikálnymi a horizontálnymi domovými komunikáciami Kombináciou schodísk a horizontálnych komunikácií v bytovom dome vytvárame tzv. dvojcestné bytové domy, ktoré spájajú výhody samostatných systémov. Tie umožňujú tvorbu novej kvality priestorového usporiadania domov a ich mnohostranné prepájanie. 106

107 Prepojenie bytov sa uskutočňuje pavlačou alebo chodbou a vertikálna doprava k nim výťahom, pričom prepojenie bytových skupín navzájom je schodiskom. Tento princíp vieme uplatniť u doskových bytových domov a v netradičných formách bytových domov. Ab Glosár k textu 6.1 Vymedzenie pojmov (1) Bytový dom budova na bývanie pozostávajúca zo 4 a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru (schodišťa, chodby alebo pavlače), so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. () Sekcia je vertikálny opakovateľný výsek budovy, prístupný a prináležiaci jednému schodišťu.? Samohodnotiace otázky 1. Viete uviesť charakteristiku bytového domu, jeho výhody a nevýhody a jeho rozdelenie?. Viete rozdeliť a charakterizovať schodišťové bytové domy? 3. Viete rozdeliť a charakterizovať bytové domy s horizontálnymi domovými komunikáciami? 4. Viete rozdeliť a charakterizovať bytové domy kombinované dvojcestné s vertikálnymi a horizontálnymi domovými komunikáciami? 5. Viete určiť typ bytového domu, v ktorom bývate resp. nachádzajúceho sa v najbližšom okolí? 107

108 Modul Poslanie Poslaním modulu je uvedenie študenta do problematiky predmetu Typológia II. Cieľom je osvojiť si typologické zásady pre nasledovnú skupinu nebytových budov administratívu, budovy pre prechodné ubytovanie, verejné stravovanie, ako i princípy a spôsob typologického navrhovania uvedených budov. Cieľom je nadobudnúť základné zručnosti v aplikácii typologických zásad pri architektonickom projektovaní, oboznámiť sa s funkčnoprevádzkovými vzťahmi a nadväznosťami. Po absolvovaní predmetu by mal študent nadobudnúť schopnosť samostatného koncepčného projektovania horeuvedených budov. δ Vstupné podmienky pre absolvovanie modulu Vedomosti predmetov z 1.ročníka: Stavebné materiály, Environmentalistika, Architektonické kreslenie Architektonické konštrukcie I Povinná literatúra [1] Neufert, E.: Navrhování staveb, Praha, 000 [] ADAMUŠČIN, A. ĎURIŠOVÁ, J.: Trh kancelárskych priestorov. Bratislava: Devin printing house, 011, s. 50 8, ISBN [3] MEEL J., MARTENS, Y., REE, H. J.: Planning Office Spaces: A Practical Guide For Managers and Designers. Laurence King Publishers, 010, ISBN10: [4] Statelová, R., Samová, M.: Typológia občianskych stavieb, STU Bratislava 1995 [5] Kopecký, M.: Občianske budovy. Prechodné ubytovanie a verejné stravovanie, STU Bratislava, 1991 [6] Čajková, L.: Občanské stavby 1, Stavby pro cestovní ruch, ČVUT Praha 1999 [7] Schránil B.: Projektování staveb bytových a občanských, SNTL Praha 1979 [8] Glosová, D. a kol.: Bydlení pro seniory, ERA Group, 006 [9] STN (1993), Administratívne budovy. ÚNMS SR, Bratislava,

109 1 Administratívne budovy Poslanie Poslaním tejto kapitoly je oboznámenie študenta s typológiou a základnými definíciami administratívnych budov, ako aj rozdelením administratívnych budov. Poskytnúť prehľad typologických zásad navrhovania administratívnych budov a oboznámiť sa s požiadavkami a navrhovaním jednotlivých priestorov administratívnych budov. Cieľ Po preštudovaní kapitoly by ste mali vedieť popísať základné definície, rozdeliť administratívne budovy, popísať vývoj administratívnych budov ζ Úvod Administratívna budova je druh budovy, ktorý je určený na kancelárske účely. Prvými budovami takéhoto typu boli banky v období renesancie. K ich výraznému rozšíreniu došlo koncom 19. storočia a značné zvýšenie množstva kancelárskych činností viedlo k stavbe prvých výškových budov. Budovy tohto typu boli priekopníkmi nových stavebných postupov a konštrukcií, napríklad železobetónové konštrukcie či celozasklené fasády. Prvé mrakodrapy boli takisto administratívne budovy (napr. Empire State Building). Ak chceme zabezpečiť, aby bola firma dynamická a pružná, je potrebné vytvoriť vhodné pracovné prostredie v administratívnych budovách. Preto sú navrhované stále efektívnejšie kancelárske prostredia, ktoré šetria firmám nielen rôzne náklady, ale hlavne podporujú ich zamestnancov v práci rôznymi inovatívnymi spôsobmi. 1.1 Základné definície Podľa stavebného zákona je administratívna budova začlenená medzi nebytové budovy, ktoré sú charakterizované ako pozemné stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Pre administratívne budovy sa používajú nasledujúce základné definície (podľa normy STN a ČSN ): 109

110 Administratívna (kancelárska) budova stavebný objekt obsahujúci najmenej 50 percent zo svojej úžitkovej plochy kancelárie. Administratívny priestor ucelená časť budovy alebo polyfunkčný komplex budov obsahujúci najmenej na 50 percentách svojej úžitkovej plochy kancelárie. (v iných zahraničných predpisoch je tiež označenie termínom bunka, zóna alebo stanica) Kancelária pracovňa stavebne vymedzený priestor určený k umiestneniu jedného alebo viacej kancelárskych pracovísk. Kancelárske pracovisko, pracovné miesto alebo stanica priestor určený pre administratívnu, manažérsku alebo koncepčnú prácu jedného pracovníka na určitej pracovnej ploche s ostatnými zariadeniami, ktoré pracovník ako osoba potrebuje k svojej práci. Pracovná plocha plocha vymedzená interiérovým vybavením, spravidl a doska pracovného stola určeného pre administratívu, koncepčnú alebo manažérsku činnosť ( prácu ) jedného pracovníka a spravidla k umiestneniu PC (minimálne klávesnice a monitoru). 1. Rozdelenie administratívnych budov Základné rozdelenie budov: a) podľa účelu b) podľa druhu prevádzky a) Administratívne budovy podľa účelu: budovy verejnej správy súdy a bezpečnostné a väzenské zariadenia tvoriace jeden celok pošty a telekomunikácie administratívne budovy pre priemysel a distribúciu administratívne budovy vedecko technických inštitúcií budovy zahraničného zastúpenia b) podľa druhu prevádzky I. kategória administratívne budovy s univerzálnou prevádzkou zahŕňa budovy, určené k umiestneniu riadiacich a technických prevádzok, bez dopredu stanoviteľnej prevahy niektorej z nich. Predpokladá sa priemerná externá prevádzka, t.j. 0,5 1 návštevník na jedného pracovníka za deň 90 % plochy kancelárií je variabilných II. kategória budovy s administratívnou riadiacou prevádzkou zahŕňa budovy, určené k umiestneniu vopred stanovených prevažujúcich prevádzok administratívneho charakteru, s čiastočne nemennými prevádzkovými požiadavkami a vyžaduje priemernú variabilitu. Externá prevádzka sa predpokladá zvýšená, t.j. viac ako 1 návštevník na 1 pracovníka denne 70 % plochy kancelárií je variabilných III. kategória administratívne budovy s technickou prevádzkou zahŕňa budovy, určené k umiestneniu prevádzky s prevažujúcim študijným, projekčným, konštrukčným, kresliarskym a podobným charakterom činností (výskumné ústavy, projekčné kancelárie, projektové ústavy). 110

111 Prevažujúce používanie väčších typov pracovní a stálejšie prevádzkové požiadavky dovoľujú zníženú variabilitu, externá prevádzka sa predpokladá slabá. 50 % plochy kancelárií je variabilných Variabilita priestor, ktorý je voľný (skeletová sústava, premiestniteľné priečky) Prevádzka interná zamestnanci externá návštevníci filtrom je vstupná hala Charakteristickým znakom administratívnych budov je ich značná premenlivosť, preto je pri tvorbe potrebné dopredu vedieť organizačnú štruktúru budúcej firmy, ktorá v nej bude sídliť. Obr.1 Univerzálna schéma administratívnej budovy 1.3 Vývoj administratívnych budov 1. Bunkové kancelárie samostatné (1 človek riadiaci pracovník) združené (,3 osoby ekonomické oddelenie) spoločné (3 8 ľudí projekcia) 111

112 . Veľkopriestorové kancelárie hlavne v USA ľudí, Európa ľudí, min. rozmer rádius 0 m dôležitý pre dobu dozvuku? Samohodnotiace otázky viete popísať základné definície? viete rozdeliť administratívne budovy? viete popísať vývoj administratívnych budov? 1.4 Základné typologické požiadavky na priestory administratívnych budov Poslanie Poslaním tejto kapitoly je oboznámenie študenta so základnými priestormi administratívnych budov. Poskytnúť prehľad typologických zásad navrhovania administratívnych budov a oboznámiť sa s požiadavkami a navrhovaním jednotlivých priestorov administratívnych budov. ζ Cieľ Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať základné priestory administratívnych budov, popísať zásady návrhu komunikačných priestorov popísať typologické zásady návrhu hygienických priestorov popísať typologické zásady návrhu hlavných priestorov kancelárií Úvod Podstatnú časť administratívnych budov tvoria kancelárske priestory. Administratívna budova má okrem kancelárskych a spojovacích priestorov i technické zázemie, často podzemné parkoviská a obchodné služby. Kancelárske priestory môžu byť riešené v podobe individuálnych samostatných kancelárií alebo ako veľké priestory (tzv. open space ) pre väčšie množstvo administratívnych pracovníkov. Prispôsobujú sa individuálnym požiadavkám klienta Umiestnenie administratívnych budov a základné požiadavky Administratívne budovy sa situujú v meste, v prímestskom prostredí, priemyselných zónach (ako súčasť výrobných priestorov). Parkoviská max. dochádzková vzdialenosť 00 m pre 40 % zamestnancov 11

113 Základná požiadavka na svetlú výšku kancelárie podľa normy sa definuje podľa plchy kancelárie. kancelária o ploche do 50 m (a rekonštrukcie) svetlá výška minimálne,7 m pre veľkopriestorové kancelárie o ploche nad 50 m svetlá výška minimálne 3,0 m. Celková konštrukčná výška je premenná a závislá na celom rade technických, prevádzkových a architektonických činiteľoch pohybuje sa v rozmedzí 3,6 4,6 m. Administratívne budovy by mali mať 3 a viac podlaží ( malá zastavaná plocha) Pôdorysný tvar : H, L, T, U, O, Y, X, W, Z Dispozícia je ovplyvnená správnou voľbou pôdorysnej osnovy zvislých podpôr, počtom traktov a ich hĺbkou. Vzájomná väzba je podmienená voľbou vhodného systému horizontálnych a vertikálnych komunikácii.[4] Trakty trojtraktová dispozícia najekonomickejšia využitie stredného traktu pre komunikácie a krajné trakty pre pracovne. dvojtraktová dispozícia vhodná pre laboratórne a špeciálne prevádzky. jednotraktová dispozícia je vhodná pre sálové priestory s čelným nástupom. päťtraktové dispozície so systémom dvoch chodieb vhodné pre výškové budovy 1.4. Priestory administratívnych budov V administratíve sa priestory delia na: hlavný priestor priestor určený pre stálu hlavnú a pomocnú činnosť. Patria tu : pracovne, ktoré slúžia ako administratívne a technické kancelárie, učtárne, pisárne, podateľne, kresliarne, rysovne, laboratóriá, rokovacie siene, konferenčné miestnosti pre max 4 osôb, knižnice, archívy, kartotéky, študovne pokiaľ slúžia ako stále pracoviská. Pracovne poznáme samostatné pracovne, združené pracovne, spoločné pracovne, sálové pracovne, veľkopriestorové pracovne. vedľajší priestor vstupné priestory, zhromažďovacie priestory, hygienické zariadenia, šatne, sociálne a prevádzkové zariadenia, hospodárske zariadenia, komunikácie chodby, schodiská a výťahy Vstupné a komunikačné priestory Dimenzujú sa 0,5 m na pracovníka. Chodby a komunikačné koridory v kanceláriách veľkopriestorových, kombinovaných a flexibilných musia byť široké najmenej 1800 mm. Majú byť priame, nekomplikované a osvetlené. Pri dĺžke chodby do 6 m môže byť šírka 1 00 mm. 113

114 Iba vedľajšie krátke a spoj4vacie chodby môžu mať šírku menšiu, najmenej však 100 mm, ale vždy pri dodržiavaní manévrovacieho priestoru s rozmermi najmenšími 100 x 1500 mm pre invalidný vozík. Osvetlenie chodieb do 15 m osvetlenie z boku do 40 m osvetlenie z strán do 0 m osvetlenie z čela Schody hlavné, vedľajšie, vyrovnávajúce v budove nad 5 podlaží min. schodiská, úniková cesta max. 40 m, u viacpodlažných budov max. 30 m, šírka ramena min mm, sklon 30 35, výška zábradlia mm (preprava predmetu x x 1 00 mm) Výťahy Nad 4 podlažia je nutný (pre imobilných aj keď sú len 3 podlažia) čakací interval 0 30s, výťahové šachty odolné voči požiaru min. priestor pred výťahom min. 500 mm od steny, mm oproti inému výťahu, systém striedavých zastávok, systém prestupných hál Hygienické zariadenia na pracovisku Hygienické príslušenstvo všeobecne musí mať predsieň, predsieň pre mužov a ženy nesmie byť spoločná nesmie byť spoločne vetraná! WC na každom podlaží, pomer WC muži: WC ženy 1:1 Každé zariadenie má predsieň 1 WC 1 umývadlo. Ak je samostatná umýváreň v predsieni 1 umývadlo na 1 6 WC, v samostatnej umývárni : 1 umývadlo na 10 osôb. Obr. Príklad riešenia hygienických zariadení 114

115 Tab. 1 Hygienické zariadenia pre zhromaždovacie priestory Počet pisoárových státí Na počet žien Počet WC Počet mužov Počet WC Každých ďalších 1 Každých ďalších Pomer zdravotnotechnických zariadení k počtu zamestnancov by sa mal pohybovať podľa STN ,1993 nasledovne: Tab. Hygienické zariadenia na pracovisku Na počet žien vrátane externých Na počet mužov Počet WC Počet vrátane externých Počet WC návštevníkov pisoárových státí 1 až až 30 1 až až až až až Každých ďalších 30 1 Každých ďalších Šatne min 7 m na osobu, pre veľkopriestorové kancelárie 0,6 0,8 m na osobu Pri zhromažďovacích priestoroch sú šatne pre návštevníkov 1 m pultu pre 40 návštevníkov (pred pultom 1 m priestor) Hlavné priestory Hlavné priestory sú priestory určené pre stálu hlavnú a pomocnú činnosť. Patria tu : pracovne, ktoré slúžia ako administratívne a technické kancelárie, učtárne, pisárne, podateľne, kresliarne, rysovne, laboratóriá, rokovacie siene, konferenčné miestnosti pre max 4 osôb, knižnice, archívy, kartotéky, študovne pokiaľ slúžia ako stále pracoviská. Min. plocha kancelárskych priestorov 600 m, min. počet zamestnancov 50, pracovná plocha voľná s pevnými bodmi Veľkosť pracovného priestoru navrhuje sa pre základnú pracovnú bunku so stolom na prácu a počítačom, prácu s papiermi a kartotékou s minimálnou plochou 6 m. Súkromné miestnosti s dvoma stoličkami minimálna plocha 9 m. Na Slovensku sa minimálne požiadavky na priestor riadia normou STN (Administratívne budovy) a normou STN (Požiarna bezpečnosť stavieb. Obsadenie objektu osobami), ktoré 115

116 pre administratívne priestory stanovujú hodnoty nasledovne: Odporúčaný minimálny priestor na jedno pracovné miesto je daný tabuľkou 3: Tab. 3 Odporúčaný minimálny priestor na pracovné miesto Základný priestor pre písanie (desktop, notebook) 4m Ďalšie miesto na skladovanie papierov na jednej strane (napr. v priestore 1m 1m zásobníka) Priestor pre uloženie a archivovanie (pre každú kartotéku) Priestor pre stretnutia (každá ďalšia stolička) 1,5 m Norma STN určuje optimálnu plochu potrebnú pre 1 pracovníka v rôznych typoch kancelárií, avšak nestanovuje minimálnu hodnotu, preto sa dodržiavajú limity určené normou STN (viď tabuľka č. 4). Pri optimálnom návrhu pracovných priestorov s uvážením potrieb zamestnancov a pri nahrádzaní uzatvorených pracovných buniek inovatívnymi otvorenými priestormi, je možné dosiahnuť cca. 7 9 m priestoru na zamestnanca bez toho, aby pociťoval nedostatok priestoru, či pracovnej pohody. Tab. 4 Optimálna plocha kancelárie na jedného pracovníka Optimálna Druh pracovne Počet pracovísk v pracovni Predpoklad určenia pracovísk pre plocha v m na 1 pracovníka STN hlavné riadiace činnosti riadiace a konceptné samostatné 1 Normalizovaná hodnota plochy v m na 1 pracovníka STN administratívne činnosti riadiace a konceptné 17 technické činnosti združené konceptné administratívne činnosti konceptné technické činnosti administratívne činnosti spoločné 3 až 8 kresličské činnosti technické činnosti veľkopriestorové neurčené všetky druhy činností s výnimkou hlavných riadiacich činností až 17 podľa druhu činnosti 4

117 Rozmery pracoviska bez počítača Stôl šírka mm, hĺbka 700 mm, výška 760 mm, výška sedenia 460 mm Rozmery pracoviska s počítačom Stôl spredu aj zo zadu šírka mm, hĺbka 700 mm, výška 760 mm, výška sedenia 460 mm Zboku odkladacia plocha šírka 700 mm, hĺbka 390 mm Vzdialenosť operadla stoličky na kolieskach od stola je 750 mm (klasický rozmer stoličky 450 x 450 mm) Veľkopriestorová kancelária M mm Pisárka 7,5 m Účtovník 11 m Sekretárka 16,5 m Koncepčné pracovisko bez návštev 7,5 m Koncepčné pracovisko s návštevami 11,5 m Koncepčné pracovisko s rysovacím stolom 11,5 m Vedúci skupiny 13 m Vedúci oddelenia 1,5 m Riaditeľ 30 m Zhromažďovacie priestory M = 7 9 m(kapacita ľudí) Poradné siene 1 1,5 m na osobu Zasadacie sály 0,8 1, m na 1 miesto (kapacita miest) Prednášková sála 1,4 m na poslucháča Osvetlenie, akustika a vetranie Denné osvetlenie Prívod denného svetla sa zabezpečuje fasádnou konštrukciou a otvorovými konštrukciami. Minimálne požiadavky na denné svetlo spĺňa fasáda, ktorá je presklená aspoň zo 40 % svojej plochy. Aby sa priestory dostatočne presvetlili denným svetlom je dôležité priviesť slnečné žiarenie na 70 percent čistej podlahovej plochy. Umelé osvetlenie Umelé osvetlenie v kanceláriách nesmie byť pod hranicou 300 luxov. V priemere sa odporúča 500 luxov, ak je zabezpečené denné osvetlenie podľa normy. Na chodbách a komunikačných priestoroch by nemala byť menej ako 100 luxov, podľa predpisov sa odporúča 00 luxov. Z hľadiska distribúcie svetla by nemalo v kancelárii dochádzať k ostrým kontrastom; 117

118 Akustika Maximálna prípustná hladina hluku v kancelárii je 40 db a na recepcii 65 db priečky, alebo panely ktoré oddeľujú jednotlivé zóny kancelárie mali byť skonštruované z akusticky pohltivých materiálov. Aktuálnym trendom sú presklené priečky s výbornou akustickou izoláciou; Vetranie Musí byť zabezpečené, tak aby na jedného pracovníka pripadalo minimálne 15 m 3 vzdušného priestoru. Všetky kancelárie musia byť vetrané buď prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. 3 Výmena vzduchu musí byť najmenej 30 m čerstvého vzduchu za hodinu na jednu prítomnú osobu.? Samohodnotiace otázky Viete popísať základné priestory administratívnych budov? Viete popísať zásady návrhu komunikačných priestorov? Viete popísať typologické zásady návrhu hygienických priestorov? Viete popísať typologické zásady návrhu hlavných priestorov kancelárií? Viete popísať požiadavky na osvetlenie, akustiku a vetranie? 1.5 Druhy kancelárií ζ Poslanie Poslaním tejto kapitoly je oboznámenie študenta s jednotlivými typmi kancelárií, vhodnosťou ich použitia. Uviesť výhody a nevýhody jednotlivých typov kancelárií. Cieľ Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: Vymenovať jednotlivé typy kancelárií, Popísať jednotlivé druhy kancelárií a ich charakteristické znaky. Úvod Podstatnú časť administratívnych budov tvoria kancelárske priestory. Kancelárske priestory môžu byť riešené v podobe individuálnych samostatných kancelárií alebo ako veľké priestory (tzv. open space ) pre väčšie množstvo administratívnych pracovníkov. Prispôsobujú sa individuálnym požiadavkám klienta. Kritériom pre triedenie druhu kancelárií je spôsob priestorového usporiadania a počet kancelárskych pracovísk v priestore kancelárie. 118

119 1.5.1 Rozdelenie a charakteristika súčasných kancelárií Koncept štyroch pracovných prostredí zadefinovali medzinárodná architektonická spoločnosť DEGW a Building Research Establishment (BRE): Úľ (Hive) využíva sa pre rutinnú prácu a nezávislé procesy poskytuje malé interakcie a autonómiu práce medzi spolupracovníkmi, ktorí pracujú individuálne na základe určitých inštrukcií využíva sa pre rutinnú prácu a nezávislé procesy kde pracovníci nepretržite využívajú priestor počas obvyklej pracovnej doby od 9:00 do 17:00 alebo sa striedajú s ďalšími kolegami počas 4hodinových služieb. usporiadanie pracoviska je v otvorenom priestore väčšinou jednotné s priehradkami a neosobné. Typickým príkladom pracoviska, pre ktoré je tento typ priestoru vhodný, je napríklad call centrum, ktoré môže byť využívané na predaj cez telefón, zadávanie a spracovanie dát, bežné bankové, finančné a administratívne operácie a základné informačné služby. Obr. 3 Pracovné prostredie Úľ /Hive Brloh (Den) je určený pre interaktívnych pracovníkov a najmä pre spoločnú prácu v tímoch priestor poskytuje veľa tzv. jednoduchých riešení, je dôležité, aby bola v týchto pracovných priestoroch možnosť zmeny a dodatočného prispôsobenia potrebám projektu alebo tímu (napríklad akustického a vizuálneho riešenia) dispozične zohľadňuje flexibilitu, rozdielnosť a uprednostňuje priestory typu open space, teda otvorené priestory. Tam majú jednotliví administratívni pracovníci svoj stôl pracovnú dosku, priestory na rokovania ako aj miestnosti pre tímové práce na projektoch. Tieto priestory sú podporené spoločným vybavením ako sú tlačiarne, kopírky a ďalšie špeciálne technické zariadenia. 119

120 Využíva sa najmä pre práce dizajnérov, projektantov, médií, reklamnej činnosti a čiastočne aj pre rádiá a televízie a podobne. Obr. 4 Pracovné prostredie Brloh (Den) Klub (Club) je ideálny pre znalostnú prácu, rovnako interaktívnu, ako aj nezávislú. Slúži na koncentrovanú individuálnu alebo skupinovú prácu. vhodný priestor pre mnoho moderných manažérskych prístupov. väčšinou je vybavený voľným zariadením a môže zahŕňať aj tzv. horúce stoly (hot desking), teda priestory spravidla neobývané pracovníkmi, pripravené pre ich sporadický a chvíľkový prístup. vysoko variabilné pracovné prostredie s veľkými možnosťami využitia zariadení pre uľahčenie práce, podporu flexibility a účinnosti. Je typický pre manažment a kreatívne firmy s intelektuálnymi pracovníkmi s neustálym prístupom k obrovskému množstvu zdieľaných dát (reklamné, mediálne, informatickotechnologické) a pre rôzne konzultačné firmy. Obr. 5 Pracovné prostredie Klub /Club 10

121 Bunka (Cell) priestor pre nezávislú prácu, zodpovedných pracovníkov, kde práca vyžaduje veľkú autonómnosť a malú alebo žiadnu úroveň komunikácie. Každý pracovník väčšinou obsadí jednu uzavretú bunku alebo pracovné miesto s vysokým paravánovým systémom v otvorenom veľkopriestore. Tento typ mobilného priestoru využívajú najmä manažéri, právnici, účtovníci, konzultanti, poradcovia v oblasti ľudských zdrojov a počítačoví odborníci. Obr. 6: Pracovné prostredie Bunka (Cell) Obr. 7 Rozdelenie nového pracovného prostredia podľa interakcie, autonómii (koncentrácie) a druhu práce K štyrom základným typom priestorov pribúdajú aj ďalšie ako napríklad hot desking, tzv. horúce stoly. 11

122 Umiestnenie napríklad do firemného bufetu, prípadne k vrátnici či vstupu do sídla spoločnosti. Využitie najmä obchodníci, ktorí nepotrebujú bezpodmienečne riadne pracovné miesto a nevyžaduje sa interakcia s ostatnými pracovníkmi (zastavia sa vo firme na krátky čas). Umožňuje sa tak rýchla a bezprostredná práca, prakticky 4 hodín denne Charakteristika vybraných moderných pracovných priestorov Kritériom pre triedenie druhu kancelárií je spôsob priestorového usporiadania a počet kancelárskych pracovísk v priestore kancelárie. Kancelárie sa triedia takto: bunková kancelária individuálna obsahuje jedno kancelárske pracovisko združená obsahuje dve kancelárske pracoviská spoločná obsahuje 3 10 kancelárskych pracovísk veľkopriestorová kancelária obsahuje 11 a viac kancelárskych pracovísk, chodby sú nahradené komunikačnými koridormi, ktoré sú súčasťou priestoru kancelárie kombinovaná kancelária obsahuje 11 a viac kancelárskych pracovísk je kombináciou bunkových kancelárií a veľkopriestorových kancelárií, časť veľkopriestorová zasahuje do komunikačných koridorov, priestory pre jednanie a vzájomnú komunikáciu i relaxáciu, pracovisko recepčnej a technickej podpory flexibilná kancelária nemá stály počet pracovísk, interiérové vybavenie [] 1) OTVORENÝ PRACOVNÝ PRIESTOR (Open Space, Open Office, Openplan, Office landscape, Conventional Open Plan) Otvorený pracovný priestor pre viac ako desať ľudí, vhodný na činnosti, ktoré si vyžadujú častú komunikáciu alebo bežné činnosti, ktoré potrebujú relatívne málo koncentrácie. Odporúčaná minimálna plocha je 6 m na pracovné miesto; Obr. 8 Otvorený pracovný priestor 1

123 Nedoporučuje sa napríklad pre právnické kancelárie, finančné a farmaceutické firmy, kde sa vyžaduje súkromie pri práci; väčšinou dávajú prednosť uzavretým priestorom. ) TÍMOVÝ PRIESTOR (Team space, Bullopen, Cluster, Pod) Polouzatvorená pracovná plocha pre dvoch až osem ľudí, vhodný priestor na tímovú prácu, ktorá vyžaduje častú internú komunikáciu a strednú úroveň koncentrácie. Spoločné práce, ktoré vyžadujú častú interakciu v rámci tímu; Samostatná práca vyžadujúca stredné sústredenie ako je napríklad práca s počítačom. Odporúčaná minimálna plocha je : 6 m na pracovné miesto 7,5 m, keď je pridaný stôl na stretnutia; Obr. 9 Tímový pracovný priestor 3) KABÍNA (Cubicle, Coupe, Clipper) Polouzatvorený pracovný priestor pre jednu osobu na činnosti, ktoré vyžadujú priemernú koncentráciu a strednú komunikáciu. Samostatná práca vyžadujúca si sústredenie (napríklad práca na PC pri písaní reportov ; Práca vyžadujúca strednú alebo malú vzájomnú komunikáciu medzi ľuďmi. Odporúčaná minimálna plocha je 6m na pracovné miesto. Obr. 10 Kabína 4) SÚKROMNÁ BUNKOVÁ KANCELÁRIA (Cellular Office, Management Office) Uzavretý bunkový pracovný priestor pre jednu osobu na činnosti, ktoré sú dôverné, vyžadujú veľké sústredenie a veľa malých stretnutí. Samostatná práca vyžadujúca vysokú koncentráciu, Práca vyžadujúca vysoký stupeň utajenia napríklad ako sú pracovníci hodnotení; Práca, ktorá vyžaduje mnoho malých stretnutí sa strieda s pravidelnými exkurziami na základe aktivít; Činnosti, ktoré môžu byť narušené alebo rušivé od iných ako napríklad telefónne hovory. 13

124 Odporúčaná minimálna plocha je 9m na pracovné miesto pri poskytnutí priestoru pre stôl na stretnutia s dvoma ľuďmi; Pokiaľ je to možné tak stôl užívateľa umiestniť s priamym výhľadom na dvere. 5)ZDIEĽANÁ KANCELÁRIA (Shared Office, Department room, Group room, Twin room) Uzavretý pracovný priestor vhodný na prácu pre dvoch alebo troch ľudí, kde je potrebné stredné sústredenie sa a tímovú prácu v malých skupinách. Práca vyžadujúca kombináciu sústredenia sa a spolupráce, ako je spolupráca vo výskume a vývoji; Spoločná práca, ktorá vyžaduje často improvizovanú interakciu medzi dvoma alebo troma ľuďmi. Odporúčaná minimálna plocha je 6 m na pracovnú stanicu alebo 7,5 m pri pridaní rokovacieho stola; Obr. 11 Zdieľaná kabcelária 6) PROJEKTOVÁ MIESTNOSŤ (Team Room, Group Office, Project Room, Department room) Uzavretý pracovný priestor pre štyri až desať osôb, vhodný pre tímovú spoluprácu, ktorá môže byť dôverná a vyžaduje častú internú komunikáciu. Spoločná práca, ktorá vyžaduje častú komunikáciu v rámci tímu; Samostatná práca vyžadujúca stredne sústredenie sa (napríklad pre prácu na PC); Práce, ktoré vyžadujú určitý stupeň utajenia, ako sú napríklad audity. Odporúčaná minimálna plocha je 6 m na pracovnú stanicu alebo 7,5 m pri pridaní rokovacieho stola; 7) ŠTUDIJNO PRACOVNÁ KABÍNA (Study booth, Cockpit, Quit room, Think tank) Uzavretý pracovný priestor pre jednu osobu, vhodný pre krátkodobé činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie a utajenie. Samostatná práca vyžaduje vysokú koncentráciu, ako je napríklad hodnotenie komplexných reportov; Práca vyžadujúca vysoký stupeň ochrany pracovných údajov, ako sú napríklad dôverné konferenčné hovory; Činnosti, ktoré môžu byť narušené alebo rušivé pre iných, ako sú telefónne hovory; Väčšinou sa používa na základe rezervovania priestoru na dočasné použitie pre flexibilných a mobilných zamestnancov. Odporúčaná minimálna plocha je 6 m na pracovnú stanicu; 14

125 Obr. 1 Študijno pracovná kabína 8) WORK LOUNGE (Business Centre, Club) Salónik ako pracovná plocha pre dve až šesť osôb, priestor vhodný pre krátkodobé činnosti, ktoré vyžadujú spoluprácu a/alebo umožňujú improvizovanú interakciu. Samostatná práca, ktorá vyžaduje relatívne mále sústredenie, ako je napríklad čítanie odborných časopisoch; Spoločná práca, ktorá vyžaduje neformálnu interakciu medzi pár ľuďmi; Väčšinou sa používa ako "kto prv príde, ten prv berie" slúži iba pre dočasné použitie flexibilnými zamestnancami. Odporúčaná minimálna plocha je 4 m na pracovnú stanicu. 9) TOUCH DOWN (Internet spot, Check Point) Otvorený pracovný priestor pre jednu osobu, vhodný p re krátkodobé/dlhodobé aktivity, ktoré vyžadujú malú koncentráciu a nízku interakciu. Práca vyžadujúca málo času a malé sústredenie, ako je napríklad kontrola ov; Väčšinou sa používa ako "kto prv príde, ten prv berie" iba pre dočasné použitie flexibilnými zamestnancami. Odporúčaná minimálna podlaha je 4 m na pracovnú stanicu. Obr. 13 Work Lounge a Touch down 15

126 ? Σ Samohodnotiace otázky Viete popísať rozdelenie súčasných kancelárií? Viete popísať a charakterizovať typy kancelárií? Viete popísať moderné pracovné priestory? Záver Ak chceme zabezpečiť, aby bola firma dynamická a pružná, je potrebné vytvoriť vhodné pracovné prostredie v administratívnych budovách. Preto sú navrhované stále efektívnejšie kancelárske prostredia, ktoré šetria firmám nielen rôzne náklady, ale hlavne podporujú ich zamestnancov v práci rôznymi inovatívnymi spôsobmi. Meniaci sa charakter práce znamená, že kancelárske prostredie nemusí stále byť najvhodnejším miestom na vykonávanie určitej pracovnej činnosti. Vplyv informačných a komunikačných technológií (ICT) a zmena pracovných procesov znamená, že pracovné činnosti môžu byť vykonané na niekoľkých rôznych miestach a taktiež mnohými rôznymi spôsobmi. Je potrebné tiež konštatovať, že v praxi sú štandardy kancelárskeho priestoru silne ovplyvnená firemnou a miestnou kultúrou, predpismi v danej krajine a nákladmi. Napríklad pracovné miesta v Londýne a Hong Kong majú tendenciu byť výrazne menšie než v Amsterdame a Štokholme, kvôli rozdielom v podnikovej kultúre, v predpisoch a nákladov na tieto priestory. Použitá a odporúčaná literatúra [1] ADAMUŠČIN, A. ĎURIŠOVÁ, J.: Trh kancelárskych priestorov. Bratislava: Devin printing house, 011, s. 50 8, ISBN [] MEEL J., MARTENS, Y., REE, H. J.: Planning Office Spaces: A Practical Guide for Managers and Designers. Laurence King Publishers, 010, ISBN10: [3] STN (1993), Administratívne budovy. ÚNMS SR, Bratislava, [4] Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení. [5] ČSN (005): Administrativní budovy a prostory. Český normalizačný inštitút

127 Budovy na prechodné ubytovanie Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie a dispozície budov na prechodné ubytovanie. Ozrejmiť si rozdelenie, charakteristiku a funkciu jednotlivých typov budov na prechodné ubytovanie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať a charakterizovať budovy pre prechodné ubytovanie rozdeliť a charakterizovať jednotlivé typy budov pre prechodné ubytovanie charakterizovať jednotlivé časti ubytovacích zariadení a požiadaviek na ich vybavenosť Úvod ζ Budovy na prechodné ubytovanie slúžia na dočasný pobyt osôb. Cieľom návrhu budov pre prechodné ubytovanie je vytvorenie optimálneho pobytového priestoru pre ubytovaných. Hlavnou funkciou je poskytovanie ubytovania, v závislosti od druhu prechodného ubytovania sa poskytujú aj ďalšie služby stravovacia, relaxačná, zdravotná, opatrovateľská a pod. Táto kapitola sa zaoberá rozdelením, charakteristickými znakmi a typologickými požiadavkami budov pre prechodné ubytovanie..1 Kategorizácia a delenie ubytovacích zariadení a hotelov Podľa JK patria ubytovacie zariadenia a hotelové budovy medzi nebytové budovy a môžeme ich rozdeliť : NEBYTOVÉ BUDOVY : Hotely a podobné budovy 1. Hotelové budovy Táto trieda zahŕňa: hotely, motely, hostince, penzióny a podobné ubytovacie zariadenia bez reštauračných zariadení alebo s reštauračnými zariadeniami. oddelené reštaurácie a bary.. Ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyt y Táto trieda zahŕňa: 17

128 turistické chaty pre mládež, horské chaty, detské a prázdninové tábory, bungalovy, dovolenkové a oddychové sídla a ďalšie ubytovacie zariadenia pre dovolenkujúcich, i.n. Predpis č. 77/008 Z. z. Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ustanovuje druhy kategórií a triedy ubytovacích zariadení, ako aj klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len kategorizácia ). Na účely tejto vyhlášky sa používajú pojmy: a) ubytovacie zariadenie budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku, b) kategória ubytovacieho zariadenia urče nie druhu ubytovacieho zariadenia podľa na základe splnenia kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia uvedených v prílohe, c) trieda určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých kategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb spojených s ubytovaním podľa kritérií uvedených v prílohe. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****). Ubytovacie zariadenia sa zaraďujú podľa druhov do kategórií a špecifických tried sú uvedené v Tab. 5. Tab. 5 : Kategórie a triedy ubytovacích zariadení podľa WTO Kategória 1. Hotel Hotel garni hotel horský hotel kongresový hotel wellness hotel kúpeľný hotel boutique hotel apartmánový hotel motel botel penzión apartmánový dom turistická ubytovňa chatová osada kemping minikemp táborisko ubytovanie v súkromí izba objekt prázdninový byt Trieda * * * ** ** ** * * * * * * * * * * 18 ** ** ** ** ** ** ** ** ** ** ** ** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** *** **** **** **** **** **** **** **** **** *** *** *** ***** ***** ***** ***** *****

129 . Charakteristika jednotlivých druhov kategórií a tried ubytovacích zariadení (1) Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania a stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačnošportové služby na aktívne trávenie voľného času. Jednotlivé typy hotelov sú podrobnejšie charakterizované v časti hotel. () Dependance hotela je vedľajšia budova bez vlastnej recepcie. Organizačne súvisí s hotelom, ktorý zabezpečuje pre dependance celý rozsah služieb zodpovedajúci príslušnej triede a nie je vzdialený viac ako 300 m. Dependance poskytuje iba ubytovanie. (3) Motel je ubytovacie zariadenie, ktoré sa spravidla buduje pri hlavných cestných trasách a diaľniciach. Hosťom zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli motela. Poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela. (4) Botel je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej lodi, ktoré má viac ako desať kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka. (5) Penzión je jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu najmenej s piatimi izbami a najviac so štyrmi stálymi lôžkami v izbe. Hosťom zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a poskytuje základné služby. (6) Apartmánový dom je ubytovacie zariadenie, ktoré je prevádzkované zvyčajne len v sezóne a poskytuje hosťom prechodné ubytovanie najmenej v piatich apartmánoch alebo v štúdiách. (7) Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok v izbách. Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia. (8) Chatová osada je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie hostí výhradne v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvojlôžkových až štvorlôžkových izbách. Chatová osada môže byť vybudovaná ako a) samostatný areál, ktorý spĺňa všetky náležitosti uvedené v tabuľkovej časti prílohy, b) súčasť kempingu, pre ktorú platia rovnaké klasifikačné znaky ako pre samostatný areál chatovej osady, ale vstupné priestory s recepciou a všetky ostatné zariadenia a vybavenosť sú spoločné, c) dependance hotelového zariadenia, ktoré poskytuje pre hostí ubytovaných v chatovej osade celý rozsah služieb zodpovedajúci príslušnej triede chatovej osady. (9) Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré vo svojom areáli umožňuje hosťom ubytovať sa vo vlastných mobilných ubytovacích zariadeniach, akými sú najmä stan, obytný príves, obytný automobil, alebo v mobilných a pevných ubytovacích objektoch prevádzkovateľa, akými sú najmä mobilný dom, bungalov, chata alebo zrub. Hosťom poskytuje okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania, rekreačnošportovú, kultúrnospoločenskú a obchodnú vybavenosť v rozsahu príslušnej triedy. Kemping je umiestnený v prírodnom prostredí s trávnatými plochami, zeleňou a rovinatým terénom pod ubytovacími zariadeniami. Areál kempingu je oplotený alebo inak prírodne ohraničený s uzamykateľnou bránou alebo rampou a príjazd k nemu je umožnený verejnosti prístupnou cestou. (10) Táborisko je jednoduché sezónne ubytovacie zariadenie na ubytovanie hostí v ich vlastných ubytovacích zariadeniach. Areál táboriska je označený a prírodne ohraničený. Táborisko má prístupný 19

130 zdroj pitnej vody a WC osobitne pre mužov a osobitne pre ženy. V táborisku sú určené miesta pre nádoby na odpadky a je zabezpečený ich pravidelný odvoz. (11) Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí v izbách rodinných domov alebo je na tento účel poskytovaný celý objekt, najmä rodinný dom, prázdninový dom, rodinná chalupa alebo rodinná chata. Podľa toho je ubytovanie v súkromí poskytované v izbách alebo v objektoch. Do tejto kategórie ubytovania patrí aj prázdninový byt, pre ktorý platia klasifikačné znaky stanovené pre izbu a objekt takto: a) vybavenosť podľa objektu, b) hygienické zariadenie podľa izby, c) vstupné priestory podľa izby, d) výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt..3 Charakteristika jednotlivých častí ubytovacích zariadení a požiadavky na ich vybavenosť Vstupné priestory spravidla tvorí hotelová hala s recepciou alebo prijímacia kancelária. Hotelová hala nadväzuje na vchod do hotela a zabezpečuje prvý kontakt s hosťom. V hotelovej hale je umiestnená recepcia, prípadne iné priestory na poskytovanie ďalších služieb. V hotelovej hale alebo v jej blízkosti sú umiestnené osobné výťahy, prípadne aj nákladné výťahy slúžiace na prepravu hostí a ich batožiny. Recepcia alebo prijímacia kancelária je priestor určený na prijímanie hostí a vybavovanie agendy s hosťami. Spravidla zabezpečuje služby a poskytuje informácie pre ubytovaných hostí. Ubytovací objekt je samostatná stavebne oddelená uzamykateľná časť ubytovacieho zariadenia alebo samostatné ubytovacie zariadenie, najmä chata, zrub, bungalov alebo prázdninový dom (ďalej len objekt ). Ubytovacia časť je časť ubytovacieho zariadenia zahŕňajúca izby hostí, vstupné priestory slúžiace na prijímanie a vybavovanie hostí, najmä hotelová hala, recepcia a horizontálne a vertikálne komunikácie pre hostí. Izba alebo kajuta hosťa je uzamykateľný a vetrateľný ubytovací priestor, ktorého obytná časť je osvetlená denným svetlom a vo vykurovacom obdobísa vykuruje. Izba alebo kajuta hosťa zahŕňa obytnú plochu izby, prípadne predsieň a hygienické zariadenie. Obytná plocha izby alebo kajuty je podlahová plocha miestnosti, v ktorej sú umiestnené lôžka. Do obytnej plochy izby sa zahŕňa i plocha predsiene. Za predsieň sa považuje aj vstupný priestor, ktorý nie je od obytnej plochy oddelený samostatnými dverami. Apartmán je súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu je hygienické zariadenie. Apartmán v prípade apartmánového domu je vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a možno ho nazvať i apartmánovým bytom. Štúdio je izba, ktorej súčasťou je kuchynský kút a hygienické zariadenie. 130

131 Hygienické zariadenie je stavebne oddelený, osvetlený priestor určený na osobnú hygienu a s tým súvisiace potreby hostí. Všetky hygienické zariadenia majú zabezpečené účinné vetranie a ľahko umývateľné dlážky a steny. Hygienickým zariadením je samostatná kúpeľňa, kúpeľňa spoločná s WC, hygienická bunka, samostatné WC, spoločná umyváreň spoločné WC splachovacie záchodové misy v oddelených uzamykateľných kabínach so spoločnou predsieňou a s umývadlami, s osvetleným a vetrateľným priestorom, so skrinkou alebo s držiakom s toaletným papierom, kefou na čistenie záchodovej misy, vešiakom na odev v kabínach a uzatvárateľnou nádobou na odpadky v kabínach pre ženy. Spoločenské priestory sú a) salóny, v ktorých sa spravidla usporadúvajú rôzne spoločenské podujatia, b) klubové priestory a miestnosti vyčlenené na spoločenské hry kasíno, herne, kluby, knižnica. Kempingová jednotka je vyhradený plošný útvar v kempingu na individuálne umiestnenie stanových jednotiek, ktorými sú najmä stan a prislúchajúci dopravný prostriedok, ďalej karavaningových súprav, ktorými sú najmä obytný príves a jeho ťažné vozidlo, a obytných? Samohodnotiace otázky 1. Viete uviesť charakteristiku a rozdelenie budov pre prechodné ubytovanie?. Viete charakterizovať jednotlivé časti ubytovacích zariadení? 3 Hotely Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie a dispozície budov na prechodné ubytovanie hotelov. Ozrejmiť rozdelenie, charakteristiku a funkciu jednotlivých častí hotelov. Vysvetliť typologické zásady a princípy ich návrhu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať základné definície a charakteristiku hotelových budov, vymenovať jednotlivé typy rozdelenie hotelov, charakterizovať jednotlivé prevádzkové a dispozičné celky hotelových budov popísať typologické zásady jednotlivých prevádzkových celkov 131

132 ζ Úvod Návrh hotelových budov má v stavebníctve bohatú históriu, pričom hotely mali vrcholnú pozíciu v hierarchii budov na bývanie. Cieľom návrhu hotelového zariadenia je vytvorenie optimálneho pobytového priestoru pre hostí, so súčasným zabezpečením funkčnej prevádzky. Hlavnou funkciou hotela je poskytovanie ubytovania, ktoré musí spĺňať požiadavky v závislosti od kategórie a triedy ubytovacieho zariadenia. Hotelová budova okrem ubytovania poskytuje návštevníkom aj rôzne doplnkové služby, väčšinou disponuje reštauráciou, ktorá poskytuje stravovanie nielen ubytovaným hosťom ale aj širšej verejnosti. Pri návrhu týchto, vzájomne neodlúčiteľných prevádzok, je pritom paradoxne vyžadovaná vzájomná vizuálnoakustická izolácia. Tieto a mnohé ďalšie špecifiká, spoločne vytvárajú individuálny, nezameniteľný charakter hotelových budov. Jednotlivé časti kapitoly hotela sa zaoberajú typologickými požiadavkami na základné časti hotela. 3.1 Základné definície, charakteristika a rozdelenie hotelov Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačnošportové služby na aktívne trávenie voľného času. Horná hranica počtu ubytovacích jednotiek nie je stanovená Rozdelenie hotelových budov podľa charakteristických znakov Podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia tabuľka 1 rozlišujeme a môžeme charakterizovať tieto typy hotelov : 13

133 Garni hotel je ubytovacie zariadenie, ktoré poskytuje hosťom rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale s rozsahom stravovania obmedzeným spravidla na podávanie raňajok. Horský hotel je ubytovacie zariadenie umiestnené v horskom teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú sieť. Kongresový hotel je ubytovacie zariadenie určené na realizovanie kongresových podujatí, a to najmä kongresov, zjazdov, konferencií alebo seminárov. Je vybavený rokovacími priestormi, ktoré umožňujú variabilnosť ich použitia, a má technické podmienky na poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Musí spĺňať požiadavky najmenej hotela triedy ***. Wellness hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel určené predovšetkým na špecifické prechodné pobyty spojené s odbornou starostlivosťou a rehabilitáciou hostí. Je vybavený funkčnými športovými a rekreačnými zariadeniami, ponúka racionálnu stravu. Musí spĺňať požiadavky najmenej hotela triedy ***. Kúpeľný hotel je ubytovacie zariadenie, ktoré sa nachádza v miestach, ktoré majú štatút kúpeľného miesta. Hosťom poskytuje aj liečebnú starostlivosť. V kúpeľnom hoteli je k dispozícii lekár pre hostí. Musí spĺňať požiadavky najmenej hotela triedy ***. Boutique hotel je ubytovacie zariadenie s nižším počtom izieb, ktoré sa spravidla nachádza v historických budovách, v domoch s architektonickým alebo umeleckým riešením. Zariadenie interiérov je luxusné až exkluzívne. Musí spĺňať požiadavky najmenej hotela triedy triedy ****. Apartmánový hotel je ubytovacie zariadenie, ktoré poskytuje ubytovanie v apartmánoch. Pozostáva najmenej z ôsmich apartmánov Rozdelenie hotelových budov podľa veľkosti Jedným zo základných kritérií pre predbežné určenie predpokladanej veľkosti a rozsahu hotelovej budovy je počet ubytovacích jednotiek. Pre účely presnejšej kategorizácie veľkosti hotelov je zavedené delenie podľa počtu samostatných lôžok. Dolná hranicu sa v súčasnej praxi považuje približne 30 až 40 lôžok z ekonomického hľadiska.horná ekonomická hranica nie je jednoznačne určená, ale je stanovená na maximálne 1000 až 000 lôžok. Na základe skúseností z praxe a predpokladanej vyťaženosti hotelových prevádzok je možné klasifikovať hotely podľa veľkosti (počtu lôžok) do nasledovných kategórií : Malé hotely...50 lôžok Stredne veľké hotely...51 až 150 lôžok Veľké hotely.....viac než 151 lôžok Kategorizácia ubytovacích zariadení na Slovensku Zariadenia slúžiace na ubytovanie sa na základe fakultatívnych a klasifikačných znakov zaraďujú do kategórií a špecifických tried. Každá trieda je označená určitým počtom hviezdičiek, ktoré určujú úroveň poskytovaných služieb. 133

134 Tourist*: cenovo veľmi výhodný, spĺňa však všetky hlavné požiadavky na výbavu a základný komfort. každá izba má vlastné umývadlo s teplou a studenou vodou, na každých desať lôžok je k dispozícii jedno hygienické zariadenie a posteľná bielizeň sa mení raz týždenne Standart**: spĺňa všetky požiadavky na základnú výbavu, cca polovica izieb ma vlastné hygienické zariadenie, ponúka viac služieb telefón na izbe, uloženie cennosti do trezoru. Komfort***: všetky izby majú vlastné hygienické zariadenie, funguje tu nepretržitá prevádzka recepcie, viditeľnejší komfort a vybavenie izieb posteľná bielizeň sa mení každé tri dni. Väčšina týchto hotelov ponúka raňajky, obedy aj večere. First Class****: ide o prvotriedne ubytovacie zariadenia, vysoká úroveň ponúkaných služieb, izby sú komfortne a štýlovo zariadené, majú vlastnú kúpeľňu, posteľná bielizeň sa mení každý druhy deň Luxury*****: najluxusnejšie hotely s krásnymi a elegantne zariadenými izbami a s najlepšími stravovacími službami všetky izby majú vlastnú kúpeľňu oddelenú od WC, personál hotela sa stará o všetky potreby hosti. Jednoduchá kategorizácia veľkosti hotelovej prevádzky, založená na počte lôžok nie je dostatočným kritériom na určenie absolútnej veľkosti hotelov. Kvantifikácia lôžok poskytuje iba hrubý náčrt predpokladanej veľkosti lôžkovej ubytovacej časti hotelovej budovy, pričom nezohľadňuje pridružené prevádzky, poskytujúce rôznorodé služby, ktoré sú neodlúčiteľnou súčasťou hotela. Na základe komplexne ponúkaných služieb rozlišujeme : Hotel A de Lux* (*****) : hotel s exkluzívnym prostredím a vysokým štandardom služieb, určený hlavne pre ubytovanie zahraničných hostí a štatutárnych osôb; Hotel A* (****) : hotel s vysokým štandardom prostredia a služieb, určený hlavne pre ubytovanie zahraničných hostí; Hotel B* (***) : Hotel so štandardným vybavením prostredia a služieb, určený hlavne pre ubytovanie zahraničných hostí; Hotel B (**) : Hotel so štandardným vybavením prostredia a služi eb; 134

135 Hotel C (*) : Hotel, ktorého štandard zodpovedá súčasným nárokom na pobyt a ubytovanie hosťa len čiastočne. Výstavba takýchto zariadení je v súčasnej dobe otázna, pričom je typická pre rekonštrukcie prevádzok, ktoré neboli primárne určené pre pobyt ľudí, resp. neboli koncipované so zohľadnením požiadaviek pre ubytovacie zariadenia a hotelové prevádzky. Hotelové budovy možno dodatočne charakterizovať a rozdeľovať aj na základe iných vlastností, resp. doby pobytu hosťa. Medzi najrelevantnejšie dodatočné klasifikácie hotelových prevádzok patria : Klasifikácia na základe priemernej dĺžky pobytu hosťa : Pasantné hotely určené a vybavené na krátkodobý pobyt hostí, štandardne 1 až 3 dni; Pobytové hotely určené a dimenzované na dlhodobý pobyt hostí (napr. prázdninové hotely). Klasifikácia na základe priemernej dĺžky pobytu hosťa : Sezónne hotely; Trvalé hotely (celoročné). Klasifikácia podľa umiestnenia hotelovej budovy : Mestské; Prímestské; Hotely v rekreačných oblastiach (väčšinou sezónne); Horské, pobrežné a.i. hotely, situované v špecifických geografických podmienkach. Klasifikácia na základe špecifických potrieb hosťa : Horské hotely lyžiari, horská turistika; Motely hostia s vlastným dopravným prostriedkom; špecifická je požiadavka na kapacitu parkovacích miest; Kúpeľné a rekreačné hotely zvýšené požiadavky na kvalitu a reguláciu VPB); Tranzitné hotely pre hostí využívajúcich verejnú dopravu (napr. letiskové hotely); Rodinné hotely domy hotelového typu.? Samohodnotiace otázky 1.Viete uviesť charakteristiku a rozdelenie budov pre prechodné ubytovanie? 1. Viete rozdeliť hotely podľa charakteristických znakov?. Viete rozdeliť hotely podľa veľkosti? 3. Viete popísať kategorizáciu hotelov na Slovensku? 135

136 3. Urbanizmus a nároky na okolie hotelových prevádzok Hotely sa prednostne umiestňujú : v blízkosti bezprašných dopravných komunikácií, v meste optimálne v bezprostrednej blízkosti k parkovacím, resp. vegetačným mestským plochám, je potrebné zaistiť bezproblémové napojenie na miestne komunikačné siete a zároveň zabezpečiť akustický pokoj a čerstvý vzduch Orientácia k svetovým stranám Hlavnou snahou je orientovať väčšinu pobytových priestorov prednostne na južnú, resp. východnú alebo západnú stranu. Táto orientácia zabezpečí primerané denné osvetlenie ubytovacej časti. Ja však dôležité, aby nedochádzalo k preslneniu miestnosti. Na sever, prípadne severozápad alebo severovýchod, by mali byť orientované hygienické zariadenia a hospodárska časť. Orientácie k svetovým stranám vychádza primárne z počtu traktov, na ktoré je interiérový priestor delený. Medzi najčastejšie riešenia patrí dvoj a trojtraktový rozvrh interiéru. Dvojtraktové riešenie je špeciálne vhodné pri návrhu pobytových, rekreačných prevádzok, ako aj pri návrhu horských a turistických hotelov maximalizácia vizuálneho prepojenia interiéru a exteriéru. Trojtraktový typ je kompromisom medzi potrebami hotelovej prevádzky a potrebami ubytovacích priestorov. Stredný trakt je obyčajne využívaný pre účely hotelovej prevádzky, komunikačné priestory a inštalačné šachty. Orientácia jednotlivých návrhov je schematicky znázornená na Obr

137 Obr. 14 : Orientácia hotela k svetovým stranám a ubytovacia časť trojtraktová ; b ubytovacia časť dvojtraktová ; c trojtraktové riešenie výrobnej a ubytovacej časti. 3.3 Prevádzkové a dispozičné celky hotelových budov Poslanie Poslaním tejto kapitoly je ozrejmiť rozdelenie, charakteristiku a funkciu jednotlivých častí hotelov. Vysvetliť typologické zásady a princípy ich návrhu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: charakterizovať prevádzkové a dispozičné celky hotelových budov charakterizovať typologické zásady návrhu ubytovacej časti hotela charakterizovať typologické zásady návrhu stravovacej časti hotela charakterizovať typologické zásady návrhu komunikačných priestorov hotela charakterizovať typologické zásady návrhu odbytovej časti hotela 137

138 ζ Úvod Základné prevádzkové celky hotelovej budovy vychádzajú z funkcií hotela a zo špecifických potrieb hotelovej prevádzky. Pri návrhu dispozičného riešenia je nutné dbať na zabezpečenie bezproblémovej prevádzky hotela pri súčasnom zabezpečení pokoja a komfortu v ubytovacích častiach Hlavné funkcie hotela Hlavné funkcie hotela ubytovacie, stravovacie, zábavné, rekreačné, športové spoločenský styk konferencie doplnkové služby holičstvo, kaderník, predaj kvetov, suvenírov Zjednodušené rozdelenie hlavných funkčných, a dispozične uzavretých celkov hotelovej prevádzky je znázornené na Obr. 15. Obr. 15 : Základné prevádzkové celky hotelovej dispozície Tieto celky celkov možno následne ďalej rozčleniť do nasledujúcich skupín : vstupné priestory hotelu, príjem a odbavenie hostí; ubytovacia časť s priestormi určenými pre : a) hostí (izby, haly...); 138

139 b) personál (kancelárie, správa...); c) hygienu (verejné WC a hygienické priestory) odbytová a spoločenská časť pre hostí : d) priestory pre spoločenský styk hostí; e) priestory pre stravovanie hostí; f) obchody a služby; g) garáže a odstavné plochy; h) priestory pre hygienu návštevníkov hotela; priestory pre personál : i) administratívna časť hotelu; j) výroba jedál; k) hygienické vybavenie pre personál; l) priestory špecifické pre kategóriu a druh hotela Vstupné a zhromažďovacie priestory hotela Vstupy do hotela vstupné zádverie, hlavný vstup, samostatný vstup pre autobusové zájazdy Vstupná hotelová hala Lobby Je to priestor na krátkodobé zotrvanie hostí, ktorý umožňuje evidenciu hostí na recepcii. Súčasne spĺňa informačný charakter a podáva jasný prehľad o základnej dispozičnej štruktúre hotelovej budovy mal by tu byť dokonalý orientačný systém. Evidencia hosti vyžaduje určitú dobu čakania a preto je hotelová hala vybavená sedacím nábytkom, Ak je hotel určený pre cudzincov, tak by sa malo uvažovať so zmenárňou. Architektonické stvárnenie týchto priestorov musí spĺňať reprezentačnú a uvítaciu funkciu. Z tohto dôvodu obsahujú vstupné priestory hotelov častokrát atypické, vizuálne atraktívne prvky, ktoré svojim dizajnom a materiálovým riešením definujú architektonický charakter hotela. Malé, menšie hotely hala pre 0 40 ľudí Veľké hotely hala pre 50 ľudí menšie haly na jednotlivých poschodiach čakacia funkcia 139

140 Vstupná hala musí bezprostredne nadväzovať na vertikálne komunikácie (centrálne schodisko, výťah), stravovaciu a spoločenskú časť ako aj služby, resp. obchody. V centre, resp. na dobre viditeľnom mieste je situované pracovisko vrátneho a centrálny príjem hostí, informácie a rezervácie. Vrátnica z hľadiska bezpečnosti je situovaná tak, aby poskytovala prehľad nad celým priestorom vstupnej haly, hlavne monitorovanie vstupov k vertikálnym komunikáciám, vedúcim do ubytovacích častí hotela. Miestnosť pre nočnú službu, pre úschovu batožiny manipulačný pult,5 cm na hosťa Priestor za vrátnicou pre 100 ľudí 4 6 m pre 00 ľudí 8 10 m pre 1000 ľudí 116 m Centrálny príjem recepcia orientácia čelne oproti vchodu široké 1500 až 000 mm, odkladacia plocha pre príručnú batožinu šírka,5 až 3,5 cm na jedno lôžko, má vlastné zázemíe, chránené pred priamym vizuálnym kontaktom, častokrát vybavené lôžkom pre nočnú službu, recepčný pult šírka 50 až 60 cm s možnosťou uloženia príručnej batožiny počas doby odbavenia hosťa recepčným pracovníkom, umelé osvetlenie 300 Lux V rámci stravovacieho zariadenia by mala byť v hotelovej hale alebo v jej blízkosti umiestnená hotelová šatňa so šírkou pultu 500 mm a dĺžkou na jedno miesto sa uvažuje,5 cm Vešiaky vo vzdialenosti mm 140

141 Funkčné delenia plochy vstupnej haly : prevádzková časť haly, odpočinková časť so spoločenským charakterom. Celková plocha vstupnej haly určená hosťom je stanovená na základe koeficienta využívania haly a celkového počtu lôžok (v %): mestské hotely pre 10 % hostí kúpeľné hotely pre 0 5 % hostí letné hotely pre % hostí Empirický vzťah pre plošný rozmer spoločenskej časti vstupnej haly, pripadajúci na jedno lôžko je stanovený podľa kategórie ubytovacieho štandardu malý hotel 5 8,5 m /hosť veľký hotel 10 m /hosť Musí byť zabezpečené: 3 prísun čerstvého vzduchu v predpokladanom množstve 30 až 50 m na hosťa, interiérová teplota vzduchu by nemala presahovať 18 C, dostatočné osvetlenie denným svetlom v kombinácii s umelým osvetlením intenzita luxov Hygienické priestory pre verejnosť Hygienické vybavenie musí byť orientačne ľahko prístupné, blízko pri šatni. Predsiene jednotlivých WC zariadení sú samostatne vetrané a vybavené dostatočným počtom umývadiel a zariadeniami na usušenie rúk. V časti hotela, motela a penziónu, v ktorých sa poskytujú stravovacie služby a v ktorých sa prevádzkuje spoločenská alebo kultúrna činnosť, musí byť záchod oddelený pre mužov a pre ženy s predsieňou a umývadlom, pričom najmenej jedna záchodová kabína má byť riešená na použitie osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu. Predsieň WC žien umožňuje úpravu tváre a odevu, s orientačnou podmienkou 0,7 bm na 1/3 počtu kabínok. Tab. 6: Kapacitné údaje pre návrh verejných hygienických zariadení Počet žien Počet mužov 1 WC kabínka WC kabínky 11 až až 50 3 WC kabínky 31 až až WC kabínky 51 až a viac * na každých ďalších 30 žien / 50 mužov sa predpokladá dodatočne jedna WC kabínka; * počet pisoárov sa predpokladá v počte 1,5 násobku počtu WC kabín. 141

142 WC Kabína šírka 800 (900) mm hĺbka pre von otváravé dvere 1 00 mm s nádržkou dole, s nádržkou hore pre dnu otváravé dvere mm s nádržkou dole, s nádržkou hore Pomer mužov a žien pre dimenzovanie kapacít hygienických priestorov v recepčnej, spoločenskej a odbytovej prevádzke, je nutné uvažovať :1. Konkrétne delenie je špecifikované v Tab Komunikačné priestory chodby a schodiská Chodby Minimálna šírka chodby ak je dĺžka do 30 m mm, ak je dĺžka nad 30m šírka 1800 mm optimum ( 400) mm v spoločenských a ubytovacích prevádzkach sú chodby navrhované v šírkach 400 až 3000 mm. Osvetlenie aj prirodzené z čela pri dĺžke chodby 8 m, z boku pri dĺžke chodby 15 m Ak je na chodbe výškový rozdiel max. 500mm prednostne treba navrhnúť rampu na celú šírku chodby so sklonom max. 1:15. Denné osvetlenie komunikačných trás je v prípade celkovej dĺžky do 0m prípustné z jedného čela chodby. V prípade dlhších chodieb je nutné osvetlenie osadiť presvetľovacie otvory v oboch čelných plochách. Pri bočnom osvetľovacom systéme je maximálna vzdialenosť okien 15 m. Umelé osvetlenie sa vyžaduje v minimálnej intenzite 60 luxov Schodisko pre hostí pre personál Nižšia trieda hotelov 1 schodisko Centrálne hotelové schodisko prepája hlavný vstupný priestor (Lobby) so všetkými ubytovacími podlažiami hotela. Minimálna šírka schodiskového ramena je 100 mm, maximálna šírka je 400 mm. V ostatných prípadoch sa navrhovanie riadi predpisom o požiarnych únikových cestách, v ktorom sa nariaďuje. Na každých 10 osôb v. podlaží 8 cm schodiska v 3. podlaží 10 cm schodiska viac podlaží. 1,5 cm schodiska Vzdialenosť izby od schodiska 0 40 m Sklon rampy pre invalidov je 1:1, optimálne 1:0 (1:15) Schodiskový priestor musí byť dobre osvetlený, a samotná konštrukcia schodiska musí byť nehorľavá. 14

143 V rozsiahlejších hotelových prevádzkach je vhodné navrhovať viacero sústav evakuačných a obslužných schodísk. Výťahy V hotelových budovách je nutné navrhnúť výťahy minimálne od 3. nadzemného podlažia. Osobné výťahy situované v bezprostrednej blízkosti k schodisku, v priestoroch hlavnej vstupnej haly, pričom jeden výťah pripadá na max. 150 lôžok. Centrálne osobné výťahy musia vyhovovať minimálnym požiadavkám na prepravu imobilných. Svetlá šírka kabíny je minimálne 1100 mm s výťahovými dverami o šírke min. 900 mm. Priestor pred výťahom min. 500 mm ak je oproti stena, mm oproti inému výťahu preprava 1,3 osoby za 1 minútu na každých 100 lôžok prepravná kapacita 1,5 1,7 násobok celkovej kapacity čakací interval s, výťahové šachty odolné voči požiaru min. Výťah pre personál dimenzuje sa pre 4 6 osôb na výťah max. 150 lôžok? Samohodnotiace otázky 1. Viete vymenovať prevádzkové a dispozičné celky hotelových budov?. Viete vymenovať priestory hotelových budov? 3. Viete popísať typologické zásady vstupných častí vstupnej haly, recepcie? 4. Viete popísať zásady dimenzovania hygienických priestorov? 5. Viete popísať požiadavky na komunikačné priestory chodby, schodiská a výťahy? Σ Záver Dispozičné riešenie hotelových zosúladenie jednotlivých budov si vyžaduje prevádzkových celkov, presnú koordináciu a pod zámerom vytvorenia prevádzkou nerušeného ubytovacieho priestoru hostí. Súčasne je nutné do procesu koncepcie zahŕňať aj jednotlivé služby, ktoré sú s ubytovaním v hoteli pevne späté. Zlučovanie jednotlivých funkčných celkov, netypických pre budovy hotelového typu, si však vyžaduje citlivý prístup a správne funkčnotechnické začlenenie. Vo všeobecnosti však platí, že primárnou funkciou hotelov vždy ostáva ubytovanie hosťa s ponukou optimálneho pomeru služieb a vymožeností. 143

144 Použitá a odporúčaná literatúra [1] kol. autorov pod vedením prof. Ing. Arch. DR. Antona Skrdbka: Navrhovaní staveb. Praha: STNL Nakladatelství technické literatúry, 1966, ISBN [] Typologie staveb, Prednáška 11B:Stavby veřejného ubytování. Dostupné na internete < [3] Vyhláška č. 77/008 Zb. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 6. júna 008 o ustanovovaní klasifikačných znakoch pre ubytovacie zariadenia pri ich zoraďovaní do kategórií a tried. [4] BOBČAK, Ladislav: Typológia budov II, Prednáška /001. [5] [6] NEUFERT, Peter: Navrhování staveb, Praha: CONSULTINVEST, 583 s. [7] STN EN : 005 : Budovy na bývanie. [8] Ubytovacia časť hotela Ubytovacia časť tvorí primárnu ekonomickú a funkčnú prevádzku hotelov. Je zložená z jednotlivých ubytovacích jednotiek izieb a ich hygienického vybavenia. Na jednu upratovačku pripadá 0 izieb štandardného typu, resp. 15 izieb s náročnejším vybavením. Centrálna jednotka ubytovacieho zariadenia je hotelová izba, Typologické zásady návrhu hotelovej izby Hotelová izba zariadenie, ktoré zabezpečuje prechodné ubytovanie hosťa. Hotelová izba musí spĺňať nasledujúce základné potreby hosťa : kľud a odpočinok; denný i nočný spánok; umožňovať drobné práce; umožňovať prijímanie návštev; osobná hygiena; prípadné stravovanie v izbe. Hotelová izba pozostáva z : Predsiene, hygienickej bunky, obytného priestoru Predsieň 4 m akusticky oddelený priestor od chodby s vešiakovou stenou, vstupom do WC, hygienická bunka plocha 3,5 m ***** *** hotel / vaňa, umývadlo, záchod, sprcha ** hotel / vaňa/sprchovací kút, umývadlo, záchod, 144

145 Vybavenie obytného priestoru izby : jedným alebo dvoma samostatnými lôžkami (min. 900x1900 mm), resp. dvojlôžkom (min. 1800x1900 mm). Celkový počet lôžok v izbe z pravidla zodpovedá celkovému počtu možností na sedenia. Dodatočne je vhodné izby vybaviť priestorom na uloženie odevy a batožiny v predpokladanej kapacite prislúchajúcej počtu lôžok. Šírka izieb 3 000, 3 600, 4 00 mm štandard pre lôžkovú izbu alebo apartmán, SV 600 mm. V časti izby so zošikmeným stropom sa do plochy izby započítava plocha, ktorej svetlá výška je najmenej mm. Hotelové izby so 4 až 5 hviezdičkovým štandardom ubytovania sú vybavené aj zabezpečenou úschovňou cenných predmetov (izbový trezor). V hotelových prevádzkach je táto služba zabezpečená centrálnou úschovňou cenností. Ubytovanie s nižším štandardom 3 4 lôžkové izby v horských chatách. V nižších kategóriách spoločné hygienické zariadenia na každých 5 lôžok. ** V na každom podlaží na každých 0 lôžok samostatná kúpeľňa (sprchovací kút) Veľkosť a vybavenie jednotlivých izieb závisia prevažne na zvolenom štandarde a kategórii ubytovacieho zariadenia. Všeobecne platné plošné nároky pre ubytovacie jednotky (izby) hotelového zariadenia sú uvedené v Tab. 7. Tab. 7: Odporúčané plošné rozmery pre jedno a dvojlôžkové izby Veľkosť a vybavenie izieb 5* 4* 3* * 1* * (veľkosť izieb pre min. 80% celkového počtu izieb) Veľkostná kategória izby 1) ) 3) 4) Optimálne Minimálne 8,0m 1. lôžkové izby 9,0 m. lôžkové izby 15,0 m 1,6 m 1. lôžkové izby 10,0 m 9,5 m. lôžkové izby 16,0 m 13,3 m 1. lôžkové izby 1,0 m 11,4 m. lôžkové izby 17,0 m 13,3 m 1. lôžkové izby 14,0 m 1,0 m. lôžkové izby 0,0 m 16,0 m Vedľajšie miestnosti izby (predsieň, balkón, kúpeľňa, WC) sa do plochy izby nezapočítavajú Ak má izba viac než lôžka, musí byť pre každé ďalšie lôžko obytná plocha zväčšená o 5,0 m. Príležitostné lôžko môže byť upravené ako zariadenie slúžiace k dennému odpočinku hosťa. Na požiadanie hosťa môže byť do izby umiestnené detské lôžko, ktoré sa nezarátava do celkovej kapacity lôžok, resp. do kapacity príležitostných lôžok. 145

146 Minimálne rozmery hotelových izieb sú v Tab.8. Tab.8 Rozmery jednolôžkových a dvojlôžkových izieb v hoteloch [1]. Typ hotela Zatriedenie hotela Jednolôžková izba [m ] Dvojlôžková izba [m ] *****,**** ***,** min.1 min. 10 min.14 min. 14 Variabilita lôžok v izbách závisí od kategórie hotela a od lokality kde je hotel situovaný Vzájomné pomery jednolôžkových a dvojlôžkových izieb sú znázornené v Tab. 3: Tab.9 Vzájomné pomery jednolôžkových a dvojlôžkových izieb v hoteloch Klasifikácia Hotela Hotel typ *****,**** *** ** Passantný hotel 3: 1:1 1,5:1 Spa hotel 3:1 :1 :1 Residential, rekreačný a horský hotel s viacerými 1: 1:1 1:1 a viac 5% 1 na 1 pre budovu plochy poschodí posteľami more beds The requirement of apartments Apartmány, resp. junior (half) suite špecifický prípad ubytovacích jednotiek majú stavebnou konštrukciou oddelený priestor spálne a obytných častí. Podlahová plocha je min. 30m bez hygienického zariadenia a predsiene. V apartmáne je v hygienických zariadeniach aj bidet. Pre hotely vyššej kategórie (4* až 5*) sa predpokladá celkový počet apartmánov a junior suite v počte min. % z kapacity izieb hotela. O čistotu izieb sa stará chyžná na1 chyžnú pripadá 0 40 izieb Miestnosť chyžnej 10 m (skriňa, posteľ umývadlo) Miestnosť na čistenie pre 30 izieb 3 (výlevka, skriňa na čistiace potreby) 146

147 Obr. Príklad skladieb hotelových izieb 3.5 Funkčné časti hotela Tvoria ju a) administratívna časť hotelová správa b) priestory pre spoločenský styk hostí; c) stravovacia časť priestory pre stravovanie hostí; d) obchody a služby; e) garáže a odstavné plochy; f) priestory pre hygienu návštevníkov hotela; Administratívna časť hotelová správa Personálna časť obsahuje množstvo oddielov slúžiacich rôznym prevádzkam. Základnou prevádzkou je administratívna časť, do ktorej patrí samotné vedenie hotela (riaditeľ, ekonóm, prevádzkar, vedúci prevádzky, rozpočtár, normovač, účtáreň, fakturácie, archív, šéfkuchár, skladník, kontrola zamestnancov) a zároveň recepcia, ktorá je určená hosťom Na každom podlaží musí byť WC pre zamestnancov. Administratívna logistická časť spája riadenie všetkých dielčích hotelových prevádzok. Z toho hľadiska je možné hotelovú správu rozdeliť do nasledujúcich, špecifických oddielov : Riaditeľstvo hotela kancelária riaditeľa, pokladňa, učtáreň, kancelárie prevádzkových vedúcich; Administratíva stravovacích zariadení kancelária prevádzkového vedúceho, šéfkuchára, hlavného skladníka, personálneho manažmentu; Administratíva a koordinácia hotelových služieb; Správa hotelovej bezpečnosti (hotely vyššieho štandardu). 147

148 Vzhľadom k charakteru administratívnej práce sa v hotelových prevádzkach z pravidla navrhujú kancelárie bunkových typov. Bunkové kancelárie je možné bunkové kancelárie rozdeliť na: Individuálna (obsahuje 1 kancelárske pracovisko); Združená (obsahuje kancelárske pracoviská); Spoločná (obsahuje 3 až 10 kancelárskych pracovísk) Odbytové a spoločenské priestory pre hostí Do odbytovej ča sti hotela patria všetky priestory, slúžiace na rekreáciu a stravovanie hostí hotela. Má nadväzovať na halu a vstup. Nachádza sa na prízemí, v luxusných hoteloch na najvyššom podlaží. Štandard odbytovej, stravovacej časti hotela je priamo úmerná triede a kategórii hotelového zariadenia. Plošný štandard prislúchajúci na osobu (,1,5 m na 1 osobu) Stravovacia časť hotela Stravovacia časť hotela tvorí zložité pracovisko. Stravovacia časť je vybavená podľa toho, do akej kategórie hotel spadá. Môže byť určená primárne pre hotelových hosti alebo slúžiť aj širšej verejnosti. Rozmer pripadajúci na hosťa v stravovacom zariadení je 1,3 m. Pri obedoch sa ráta s vyťaženosťou 50% hosti a pri raňajkách s 5%. Pri návrhu a plošnom riešení odbytových, stravovacích priestorov sa vychádza zo základných plošných väzieb prislúchajúcich jednému miestu pri stole, uvedených Tab. 10. Tab. 10: Plošné nároky odbytových, stravovacích zariadení na jedno miesto zo stolovaním Plošná výmera na jedno miesto so Druh zariadenia stolovaním Kaviarne 1,5 až m Jedálne 1,8 m Jedálne s francúzskym typom obsluhy,1 m Bar 1,6 až,0 m V prípade stravovacích zariadení, ktoré sú vybavené tanečným parketom sa kapacita stolovania rovná 1/3 až 1/ tanečníkov. Pre jeden tanečný pár sa počíta s 1, až,0 m tanečného parketu. 148

149 Obr. 6 Potrebné odstupy a prestieranie pri stoloch Príprava jedál Office základný prvok slúžiaci na styk medzi samotnou kuchyňou a odbytovou časťou. Zaisťuje kontrolu nad jednotlivými výdajnými miestami. Mal by byť priamo prepojený na sektory s nápojmi, výdajom jedál a na jednotlivé umývárne. Vlastnú výrobu jedál a pracovné priestory na prípravu jedla je možné rozdeliť do dvoch základných funkčných schém kuchynskej prevádzky, a to : a) Priestorovo a funkčne rozdelená prevádzka Príprava jedál začína spracovaním hrubých surovín v predpríprave a pokračuje do vlastných výrobných priestorov hlavnej kuchyne, rozdelenej na samostatné prevádzkové celky vo vzájomne oddelených priestoroch. b) Dispozične otvorená kuchynská prevádzka Prevádzkové priestory kuchyne sú združené v spoločnom priestore, oddelené nízkymi deliacimi konštrukciami, vytvárajúc vizuálne prepojené pracoviská. Pre stravovacie zariadenia hotelov je vhodné navrhovať kuchynskú prevádzku typu b). Toto riešenie však vyžaduje komplikovaný ventilačný systém. Dimenzia kuchyne je určená zásadne skladbou, náročnosťou a rozmanitosťou vyrábaných pokrmov v špičkovej, prevádzkovej smene. Všeobecne platí, že na 1 hlavný chod pripadá 0,5 až 0,35 m celkovej podlahovej plochy pre jednotlivé kuchynské pracoviská Skladobné priestory Pre výrobnú stravovaciu časť sa dimenzujú skladobné priestory na základe charakteru prevádzky kuchyne, jej vzdialenosti a prepojenosti so zásobovacou sieťou počíta s 0,5 až 0,40 m skladobnej plochy pre jeden hlavný chod. Sklady delia sa podľa druhu uskladnených potravín (mäso, ryby, zelenina...). Dodatočne sú skladobné priestory delené podľa chladiaceho výkonu a charakteru na : 149

150 Suché sklady; Chladné sklady; Chladené sklady; Mraziarne. Hotelová prevádzka má aj sklady : Bielizne z hotelových izieb (špinavé a čisté); Stolnej bielizne a oblečenia zamestnancov; Nábytku a rezervných inštalačných materiálov, a.i. Pri návrhu skladobných priestorov dôraz na zabezpečenie protipožiarnej ochrany, akusticky nerušivej a energeticky nenáročnej prevádzky Priestory pre personál Hygienické zariadenie pre personál (pre 1/3 zamestnancov zo smeny) má dennú miestnosť, šatne, záchody a sprchy. WC musia byť delené podľa pohlavia a vybavené umývadlom so studenou a teplou vodou. Plocha v malých hoteloch 34 m v stredný ch hoteloch,53,5 m podlahovej plochy na 1 zamestnanca vo veľký ch hoteloch 3 m Orientácia je zvyčajne na severnú stranu, Primárne sú situované na prízemí, v hoteloch s vyšším štandardom sa môžu nachádzať aj na vyššom podlaží. Strediská služieb Predajničky, butiky, holič, kaderník, bazén, sauna, Parkovisko Nemá rušiť hostí a križovať chodníky ***** 1 miesto na 3 izby (3 postele) **** 1 miesto na 4 5 izieb *** 1 miesto na 5 6 izieb ** 1 miesto na 7 8 izieb Vzdialenosť min. 30 m 150

151 ? Samohodnotiace otázky 1. Viete popísať zásady návrhu ubytovacej časti hotela izby?. Viete popísať dimenzovanie veľkosti izieb? 3. Viete popísať administratívnu časť hotela? 4. Viete popísať odbytové a spoločenské priestory pre hostí? 5. Viete popísať a rozdeliť kuchynskú prevádzku hotela? 6. Viete popísať zásady návrhu skladobných priestorov? 7. Viete popísať priestory pre personál? Σ Záver Dispozičné riešenie hotelových zosúladenie jednotlivých budov si vyžaduje prevádzkových celkov, presnú koordináciu a pod zámerom vytvorenia prevádzkou nerušeného ubytovacieho priestoru hostí. Súčasne je nutné do procesu koncepcie zahŕňať aj jednotlivé služby, ktoré sú s ubytovaním v hoteli pevne späté. Vyťaženosť hotelového zariadenia nadobúda častokrát sezónny charakter, ktorý býva dodatočne podmienený prestížou hotelovej budovy a atraktívnosťou jej okolia. Táto skutočnosť je špecifická hlavne pre hotely v rekreačných oblastiach s nízkou hustotou osídlenia (sezónne hotely). Z tohto dôvodu sa k hotelom pridružujú odbytové prevádzky s tzv. verejným charakterom, ktoré majú za úlohu zabezpečiť návštevnosť hotelovej budovy aj mimo obdobia špičkovej prevádzky. Najčastejšie sú tieto tvorené sieťou izolovaných obchodných plôch, bufetov a reštauračných zariadení, vyhovujúcich minimálnemu štandardu hotelového zariadenia. Zlučovanie jednotlivých funkčných celkov, netypických pre budovy hotelového typu, si však vyžaduje citlivý prístup a správne funkčnotechnické začlenenie. Vo všeobecnosti však platí, že primárnou funkciou hotelov vždy ostáva ubytovanie hosťa s ponukou optimálneho pomeru služieb a vymožeností. Použitá a odporúčaná literatúra [1] Neufert, E.: Navrhování staveb, Praha, 000 [] Schránil B.: Projektování staveb bytových a občanských, SNTL Praha 1979 [3] Kopecký, M.: Občianske budovy. Prechodné ubytovanie a verejné stravovanie, STU Bratislava, 1991 [4] Typologie staveb, Prednáška 11B:Stavby veřejného ubytování. Dostupné na internete < [5] STN EN : 005 : Budovy na bývanie. 151

152 4 Ostatné budovy pre prechodné ubytovanie Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie a dispozície ostatných budov na prechodné ubytovanie opatrovateľské centrá pre deti a dôchodcov, internáty, študentské domovy. Získať vedomosti o rozdelení a typologických zásadách návrhu budov na prechodné ubytovanie Cieľ Po absolvovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť Rozdeliť jednotlivé budovy na prechodné ubytovanie popísať základné prevádzkové časti jednotlivých typov budov popísať typologické zásady návrhu jednotlivých priestorov ζ Úvod Hlavným účelom ostatných budov na bývanie je slúžiť najmä ako prechodné ubytovanie. Sú alternatívou pre krátkodobé bývanie. Zaraďujú sa tu opatrovateľské centrá pre deti a dôchodcov, internáty, študentské domovy, robotnícke zariadenia a iné. Budovy s prechodným charakterom ubytovania patria : 1) Prechodné ubytovanie detí a mládeže detské domovy domovy mládeže internáty ) Domovy dôchodcov 4.1 Prechodné ubytovanie detí a mládeže Do tejto skupiny budov môžeme zaradiť domovy mládeže detské domovy internáty vysokoškolské domy Umiestnenie v zástavbe vzdialené od frekventovaných ulíc, vchod v zeleni, terén rovinný, maximálny spád 10%, optimálna plocha pozemku 5m / 1 osoba (bez športu) 15

153 Odstupy : priečelie s oknami izieb (spoločných miest.) min. 5 m od hranice pozemku /,5 násobok obrys výšky protiľahlej budovy, v ostatnom prípade 10m/1,5 násobok výšky protiľahlej budovy. Miera zastavaného pozemku riadenie podľa podlaží: jednopodlažné budovy 5% plochy pozemku dvojpodlažné budovy 0% plochy pozemku viac podlažné budovy 18% plochy pozemku 4. Detské domovy a domovy mládeže 4..1 Detské domovy Detské domovy sú diferencované podľa veku a charakteru ubytovania. Môžu byť budované samostatne alebo ako súčasť areálu príslušnej školy. Okrem ubytovania je tam zabezpečená strava a výchova. Spôsob bývania a výchovy je založený na výchovných skupinách riadia sa charakterom a kapacitou domova Komunikačné pripojenie je bezpečné keď maximálna vzdialenosť je m Prevádzkové úseky vedenie domova, ubytovací úsek, spoločenský úsek, hospodársky úsek, stravovanie a ústav telovýchovy Vstupné priestory zádverie, vstupná hala, vrátnica (minimálne 6m ) zriaďovacia centrálna šatňa (spoločná, delená) dimenzujú sa na plný počet ubytovaných pri výmere 1,m /osoba samostatná miestnosť pre čistenie, sušenie odevu a obuvi pre 0% ubytovaných s výmerou 0,5m /osoba Vedenie domova pozostáva z : pracovní (riadenie administratívnych prác), učtárne, hovorne a zasadacích miestností. Súčasťou úseku je archív a hygienické vybavenie. Spoločenský úsek klubovne, navrhujeme pre 50% pri výmere 1, 5,5m /os 153

154 spoločenská miestnosť pobyt všetkých ubytovaných 0,9m /1 miesto knižnica min. 000 kníh a časopisov Zdravotnícky úsek vyšetrenie, ošetrenie, izolácia ubytovaných vyšetrovňa min. 0m ošetrovňa pre žltačkou ubytovaných, 7,5m na lôžko a izolácie, ktorými sa oddeľujú od ostatných priestorov sanitu predsieň Izolačné izby 1% ubytovaných, 9m /lôžko vstup musí byť samostatný, riešený zvonku Hospodársky úsek sú to pomocné priestory príručná práčovňa, sušiareň, žehliareň, sklady, dielne, miestnosť pre upratovačku, technické zariadenia Služobné byty min. jeden byt, v samostatnej budove, samostatný vstup Stravovací úsek o plnosti rozsahu, centrálnych jedál, strava sa rozváža do kuchýň jednotlivých jednotiek Telovýchovný úsek gymnastická sála Domov mládeže 4.. Domov mládeže je mimoškolské zariadenie, ktoré zabezpečuje : ubytovanie, stravovanie, výchovnú starostlivosť. Domovy pre chlapcov Domovy pre dievčatá Kapacita domova je závislá od potrieb a špecifických miestnych podmienok. Z hľadiska organizačného, pedagogického a ekonomického 180 ubytovaných Organizačné členenie a dispozičné riešenie je obdobné ako v detských domovoch. Rozdiel riešenie obytnej bunky a rozšírenie o priestory na štúdium a hospodárske zabezpečenie výchovnej skupiny. Obytná bunka sa skladá z predsiene a vlastnej obytnej miestnosti max. pre 3 ubytovaných. Obytná miestnosť sa funkčne člení na: dennú a nočnú časť, pri zohľadnení priestoru na štúdium. Plošná výmera na jedného ubytovaného je min. 5,6 m 154

155 Svetlá výška min.,70m Optimálna orientácia je od východu k juhu Obývacia miestnosť dimenzuje sa pre 50% ubytovaných a násobí sa m na 1 ubytovaného Hygienické vybavenie Môže byť riešené ako samostatné vždy pre 3 obytné miestnosti, alebo ako sústredené pre celú výchovnú skupinu. Pri sústredenom príslušenstve : Chlapci 4 kabínky WC, 3 pisoárové stojiská, 4 umývadlá, 4 sprchy, alebo sprchové kabínky a 4 vaničky na umývanie nôh. Dievčatá 6 kabínok WC, 4 umývadlá, 4 sprchy, alebo sprchové kabínky a 4 vaničky na umývanie nôh. Okrem toho je každá obytná bunka vybavená samostatným umývadlom. V súčasnosti sa uprednostňuje riešenie s decentralizovaným hygienickým vybavením. Pri umiestňovaní hygienického príslušenstva v rámci obytnej bunky 1 kabínka WC, sprcha a min. umývadlá. Priestory majú byť účinne vetrané. Hospodárska časť príručné práčovne, sušiarne, žehliarne po 7m, miestnosť na čistenie obuvi, odevu, komoru na upratovanie? Samohodnotiace otázky 5. Viete vymenovať ostatné budovy pre prechodné ubytovanie? 6. Viete charakterizovať budovy pre prechodné ubytovanie pre deti a mládež? 7. Viete popísať jednotlivé úseky pre detské domovy? 8. Popíšte zásady návrhu obytných miestností v detských domovoch 9. Viete popísať dimenzovanie hygienických zariadení? 4.3 Vysokoškolské domovy internáty Nevyhnutnou podmienkou: zabezpečenie potrebných priestorov a to nie len pre výuku ale i pre ubytovanie, stravovanie, kultúrnospoločenskú a záujmovú činnosť, šport, rekreáciu, zdravotnícku starostlivosť a iné... situovanie v areály vysokej školy situovanie v mestskej zástavbe Vysokoškolský areál 3 základné spôsoby výstavby: 155

156 1) pavilónová ) pavilónová kompaktná, alebo sústredená monobloková zástavba 3) elastická (rastúca) zástavba Z prevádzkového hľadiska sa areál vysokej školy člení na zóny: pedagogickovedeckú obytnú rekreačnú hospodársku technické vybavenie areálu Do obytnej zóny okrem objektov pre ubytovaných začleňujeme budovy pre kultúrnospoločenskú a záujmovú činnosť, stravovanie, objekty správy predajní a služieb, zdravotníckej starostlivosti, ďalších objektov občianskej vybavenosti, alebo časť ďalších funkčných celkov. Jednotlivé obytné budovy v zóne sú určené pre ubytovanie: A slobodných študentov B ženatých študentov bezdetných C ženatých študentov s deťmi D zamestnancov školy Ako jednotný organizačný celok sa budujú v základnom veľkostnom rade do 300, 600, 900 a 100 ubytovaných. Kapacita 100 ubytovaných sa považuje za max. kapacitu Prevádzkové úseky vybavenie a správa domova ubytovací úsek spoločenský úsek zdravotnícky úsek telovýchovný úsek hospodársky úsek stravovací úsek Ubytovací úsek je základným úsekom vysokoškolského domova Organizačne aj dispozične sa delí na menšie jednotky obytné skupiny, ktoré sú prístupné cez spoločný kontrolovaný vstup. Podľa spôsobu organizácie obytných skupín rozoznávame niekoľko charakteristických dispozičných riešení a to : hotelového typu, skupinového typu a pavilónového typu. 156

157 HOTELOVÝ TYP dispozičný trojtrakt Obytné bunky so spoločným ale častejšie vlastným hygienickým vybavením sa umiestňujú po oboch stranách chodby. Spoločenské vybavenie (klubovne, študovne, zhromažďovacie priestory), resp. správa domova je začlenená do monobloku, alebo tvoria samostatne 1 až podlažné objekty. V zásade počet v skupine nemá presiahnuť 36 ubytovaných. SKUPINOVÝ TYP Prevádzkovo uzavreté skupiny priestorov, ktoré pozostávajú zo 4 až 8 obytných buniek, pomocných priestorov a hygienického vybavenia. Obvykle sú riešené ako dispozičný päťtrakt, v rámci ktorého sa obytné miestnosti umiestňujú po obvode. Stredný trakt, sprístupnený z predsiení je vyhradený pre pomocné miestnosti a hygienické vybavenie. Max. počet ubytovaných v skupine je 16 PAVILÓNOVÉ RIEŠENIE Vychádza v princípe zo skupinového riešenia, pričom jednotlivé skupiny tvoria sústavu samostatných obytných budov. Rozdelenie podľa kapacity ubytovaných Malé do 50 ubytovaných Stredné od ubytovaných Veľké t.j. skupiny domovov s vyše 1000 ubytovaných Obytná skupina: má zabezpečiť vhodné podmienky a prostredie: štúdium a príprava do školy spoločenské kontakty spánok, odpočinok osobná hygiena a údržba osobných vecí hospodárske činnosti (príprava stravy a pod.) Obytné bunky predsienky z 1 alebo obytných miestností a hygienického príslušenstva celková plošná výmera 16 až 0m Obytná miestnosť výmera min. 6,5m, optimálne 8m na jednu osobu. svetlá výška min.,7m. Vhodné je funkčné členenie priestoru na: zónu pracovnej a študijnej činnosti zónu spoločenskú a oddychovú a časť hospodársku Optimálna je orientácia izieb od východu k juhu. 157

158 Hygienické príslušenstvo je komplexné v rozsahu 1WC, 1 sprcha a umývadlá pre 4 ubytovaných. v prípade riešenia spoločenského hygienického vybavenia pre celú obytnú skupinu (16 ubytovaných) navrhujú sa 4 kabínky WC, 4 pisoárové stojiská, 4 sprchy, umývadlá na ruky a vaničky na umývanie nôh. Spoločenský úsek navrhuje sa v závislosti od kapacity domova v malých domovoch základné priestorové vybavenie je minimálne a pozostáva zo: spoločenskej miestnosti, klubovne, miestnosť záujmových krúžkov, študovne, čitárne a knižnice. vo vysokoškolských domovoch s veľkou kapacitou predpokladá sa väčší rozsah úseku. Z prevádzkových dôvodov sa navrhuje pred vrátnicou. Spoločenská sála je sústredeným priestorom úseku. rieši sa ako univerzálna s celkovou výmerov vrátane chodieb + príslušenstva min. 1m na návštevníka, resp. 0,5m na každého obyvateľa domova svetlá výška nesmie byť menšia ako 3,30m do 500 ubytovaných sa rieši s ohľadom na premiestnenie filmov. Zdravotnícky úsek pre hromadné ubytovanie. celkový počet lôžok zdravotníckeho úseku sa stanoví % z celkového počtu ubytovaných Základnými priestormi zdravotníckeho úseku sú: vyšetrovňa, čakáreň, ošetrovňa, izolačná izba a hygienické príslušenstvo Izby ošetrovne sú max. dvojlôžkové s výmerou 9 m na jedno lôžko. Umiestňujú sa v blízkosti vyšetrovne. Izolačné izby sa zriaďujú zásadne jednolôžkové a majú výmeru 9m na jedno lôžko. Prepojenie oboch častí je zabezpečené cez sanitárnu predsieň, východ z budovy je samostatný. Hygienické vybavenie je pre každú časť samostatné a dimenzačné obdobie ako v ubytovacom úseku. Telovýchovný úsek nepostrádateľná súčasť životného režimu študentov tvoria ju telovýchovné zariadenia v okolí (školské i verejné), max. vzdialenosť 1km Kryté priestory : sála pre loptové hry, bazén, priestor pre stolný tenis, gymnastická sála Otvorené priestory ihriská pre volejbal, basketbal, futbal, tenis a ľahkú atletiku 158

159 HOSP ODÁR SKY ÚSEK VONKAJŠIE TELOVÝCHOVNÉ PLOCHY UBYTOVACIA ČASŤ TELOVÝCHOVNÁ ČASŤ, BAZÉN UBYTOVACIA ČASŤ UBYTOVACIA ČASŤ ZDRAVOTNÍCKY ÚSEK VÝDAJ POŠTY, VRÁTNICA VSTUPN Á ČASŤ, HALA SPRÁVA, ADMINISTRÁCIA ENER GO CENTR UM HOVORŇA STRAVOVANIE, KUCHYŇA SO ZÁZEMÍM, SKLADY SLUŽBY, PREDAJ, BUFET SPOLOČENSKÁ ČASŤ PARKOVISKO ZÁDVER IE V Obr. Dispozičný diagram internátu? Samohodnotiace otázky 1. Viete rozdeliť vysokoškolské domovy internáty?. Viete vymenovať prevádzkové úseky vysokoškolských domovov? 3. Viete popísať zásady návrhu ubytovacieho úseku? 4. Viete naškicovať prevádzkového schému študentského domova? 159 V V V

160 4.4 Domovy dôchodcov Spoločenské formy starostlivosti o ľudí v postproduktívnom veku sa v minulosti spájali so starostlivosťou o chudobných, chorých a invalidov v zariadeniach, ktoré na základe druhu obyvateľov a rozsahu starostlivosti môžeme zaradiť do 3 skupín : penzióny, ústavy, ktoré zabezpečovali doživotný príbytok starých ľudí na základe ich finančného vkladu, invalidovne, t.j. štátom subvencované zariadenia, pre osoby zaslúžilé napr. vojakov a pod. ústavy pre nemajetné osoby, t.j. rôzne azyly, chudobince, chorobince, hospitály a pod. Dnes sa vytvára úsilie o komplexný prístup k riešeniu sociálnych otázok a v súčasnosti je to zabezpečované dvoma formami : mimoústavnou starostlivosťou /neinštitucionálnou / ústavnou / inštitucionálnou / Kritériom stanovenia správnej formy bývania pre človeka v postproduktívnom veku je zdravotný stav a s tým súvisiaca miera samostatnosti. Na Slovensku je klasifikácia v štyroch skupinách : fyzicky zdraví, nie celkom zdraví, ale schopní žiť samostatne za pomoci, rodiny, spoločnosti a využitím služieb, chorí, nesamostatní, ktorí potrebujú všestrannú a sústavnú opateru, chorí nemobilní Starostlivosť o dôchodcov v ústavnej forme sa poskytuje v takto rozdelených zariadeniach : domovy dôchodcov režimového typu, 160

161 domovy dôchodcov penziónového typu, domovy opatrovateľskej služby, kluby dôchodcov Domov dôchodcov režimového typu je najrozšírenejší a je pre chronicky chorých. Je založený na sústave obytných buniek pre a výnimočne 4 osoby so stálou lekárskou a opatrovateľskou starostlivosťou / základný štandard je 9,5 m na 1 posteľ. Ostatné vybavenie je s vysokou úrovňou lekárskej, preventívnej, terapeutickej a rehabilitačnej starostlivosti. Domov dôchodcov penziónového typu transformuje funkciu základného rodinného bývaniado formy ústavnej starostlivosti so službami vyžiadaného charakteru hromadné stravovanie, zabezpečenie zdravotníckej opatery, a kultúrnospoločenskej a záujmovej činnosti. Dispozičné riešenie spočíva v garsónkach pre 1 osobu, alebo s výmerou 0,0 m alebo 8 3 m. Združenie ubytovania max. 5 izieb Prevádzkové časti Prevádzkové časti domova sú : ubytovací úsek, stravovací úsek, zdravotnícky úsek, úsek technickohospodárskeho vedenia, spolu s prevádzkovým zabezpečením. Klientom sú k dispozícii spoločné priestory vstupná hala s recepciou, jedáleň, spoločenská miestnosť, ošetrovňa a rehabilitačné stredisko. Voľnočasové aktivity rešpektujú osobné požiadavky a možnosti klientov, sú zamerané na záujmové činnosti (varenie, maľovanie a pod.), pohybové, kultúrnospoločenské aktivity a duchovnú činnosť podmienky na naplnenie duchovného života zriadenie kaplnky. Súčasťou zariadení pre voľnočasové aktivity sú spoločenské a klubové miestnosti knižnica internet dielnička pre kutilov zimná záhrada Veľmi dôležitý je pobyt na čerstvom vzduchu a preto je nevyhnutnou súčasťou ubytovacích zariadení pre seniorov oddychová plocha záhrada, priľahlý park a pod. Plocha pozemku 10 m /1 dôchodcu. 161

162 V areáli zariadenia je za týmto účelom záhrada a parčík šport ihrisko a detské ihrisko altán s miestom pre grilovanie a posedenie parkovisko s 15 parkovacími miestami Veľmi dôležitý je pobyt na čerstvom vzduchu a preto je nevyhnutnou súčasťou ubytovacích zariadení pre seniorov oddychová plocha záhrada, priľahlý park a pod. Plocha pozemku 10 m /1 dôchodcu. V areáli zariadenia je za týmto účelom záhrada a parčík šport ihrisko a detské ihrisko altán s miestom pre grilovanie a posedenie parkovisko s 15 parkovacími miestami Funkčné a architektonické požiadavky Pri tvorbe bezpečného obytného prostredia sa považuje za základné kritérium pohyb invalidného vozíka. Vstupy do objektov Pred vstupom do objektu musí byť vodorovná plocha najmenej mm x mm, pri otváraní dverí smerom von najmenej mm x 000 mm, Vstupné dvere musia umožňovať otvorenie najmenej na šírku 900 mm 16

163 Izby Okná Parapety v obytných miestnostiach nesmú byť vyššie ako 700 mm nad podlahou Okná v obytných miestnostiach musia byť otváracie Okná a presklené steny s parapetom nižším ako 500 mm musia mať spodnú časť do výšky 400 mm chránenú ochranným plechom, mriežkou alebo iným podobným spôsobom Dvere Dvere musia mať svetlú šírku najmenej 800 mm Prahy môžu byť vysoké najviac 0 mm. Môžu byť oblé alebo so zaoblenými hranami Zdravotechnické zariadenia Záchodové kabíny navrhované pre osoby na vozíku musia mať najmenšie pôdorysné rozmery mm x mm. Výška hornej hrany záchodovej misy meraná od podlahy môže byť najviac 500 mm, záchodová misa musí byť jednostranne osadená najmenej 70 mm od bočnej steny, splachovacie zariadenie musí byť v dosahu osoby na vozíku, najviac však 1 00 mm nad podlahou. Na stene musia byť sklopné opierky. Dvere záchodovej kabíny sa musia otvárať smerom von a musia byť umiestnené oproti manipulačnej ploche Z jednej strany záchodovej misy musí byť 800 mm široká manipulačná plocha so zabezpečeným voľným príjazdom pre vozík 163

164 Obrázok č. 1 Minimálne a optimálne rozmery záchodovej kabíny Samohodnotiace otázky 1. Viete rozdeliť domovy dôchodcov?. Viete vymenovať prevádzkové úseky domova dôchodcov? 3. Viete popísať a charakterizovať úseky pre voľnočasové aktivity? 4. Viete popísať požiadavky na bezbariérové prostredie? 5 Budovy pre verejné stravovanie Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť študenta do problematiky typológie budov pre verejné stravovanie. Oboznámiť študenta so základnými pojmami, rozdelením budov pre verejné stravovanie podľa jednotlivých hľadísk. Oboznámiť študenta s dispozičnými typologickými 164

165 Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly by ste mali vedieť: popísať základné definície a charakteristiku budov pre verejné stravovanie, vymenovať jednotlivé typy rozdelenie budov pre verejné stravovanie, charakterizovať a popísať jednotlivé prevádzkové a dispozičné celky budov pre verejné stravovanie, popísať typologické zásady návrhu jednotlivých prevádzkových častí Úvod ζ Budovy pre verejné stravovanie slúžia širokej verejnosti na poskytovantie služieb v oblasti stravovania. Vzhľadom na veľký počet ľud, ktorí využívajú formy verejného stravovania, sú budovy pre verejné stravovanie veľmi rozšírené. Existujú ako samostatne fungujúce zariadenia reštaurácie, kaviarne, snack bary, a pod. alebo ako účelové zariadenia pričlenené k školám, pracoviskám, závodom. V slovenskej organizačnej štruktúre rozoznávame 3 základné druhy verejného stravovania: reštauračné, závodné a školské. stravovania: reštauračné, závodné a školské. Pri navrhovaní budov verejného stravovania je potrebné poznať predovšetkým typ a veľkosť prevádzky, kapacitu návštevníkov. Dôležité je správne navrhnúť odbytovú časť a poskytnúť návštevníkom požadovaný komfort a zároveň zabezpečiť plynulú prevádzku výrobných priestorov predovšetkým priestorov kuchyne. 5.1 Základné definície, druhy a organizácia verejného stravovania Stravovanie súvisí s uspokojovaním jednej zo základných potrieb človeka a s výživou. V doterajšom vývoji spoločnosti sa rozvinuli základné systémy stravovania: 1. verejné stravovanie reštaurácie, jedálne so samoobsluhou, pohostinstvá, bary, koliba, salaš, jedálenský vozeň, bufet, výčap piva, pivnica, hostinec, kaviareň a vináreň. účelové stravovacie zariadenia jedálne pre jasle, materské, základné a stredné školy, internáty, liečebné zariadenia, domovy dôchodcov, nápravné zariadenia, vojenské útvary, závodné jedálne, horské chaty V slovenskej organizačnej štruktúre rozoznávame 3 základné druhy verejného stravovania: 1. reštauračné. závodné 3. školské 165

166 Zariadenia verejného stravovania môžeme rozdeliť z hľadiska funkcie, veľkosti a účelu. Pritom treba diferencovať veľkostné typy aj z hľadiska funkcie. 1. Rozdelenie podľa funkcie a veľkosti: a) Zariadenia s výrobnou function závodné centrálne kuchyne, centrálne výrobne pokrmov pre školské stravovacie a centrálne výrobne hotových pokrmov a polotovarov, Tieto rozdeľujeme na: malé jedál za smenu stredné jedál za smenu veľké jedál za smenu b) Zariadenia s funkciou odbytovou závodné jedálne, jedálenské kúty a závodné kantíny, Tieto rozdeľujeme na: malé 50 jedál stredné 500 jedál veľké 1000 jedál c) Zariadenia s funkciou výrobnou i odbytovou závodné jedálne, školské kuchyne a reštauračné zariadenia Delia sa na: malé 500 jedál za smenu stredné jedál za smenu veľké 000 jedál za smenu. Rozdelenie podľa účelu: a) Otvorené stravovacie zariadenia, t.j. odbytové strediská reštauračného stravovania, charakterizované verejným prístupom obyvateľstva a komerčným charakterom prevádzky b) Polo uzavreté stravovacie zariadenia, t.j. zariadenia slúžiace pre vyčlenené skupiny stravníkov, ako sú rekreačné zariadenia a horské chaty. c) Uzavreté stravovacie zariadenia (účelové), zriadené pre určité skupiny stravníkov, ktoré sa viažu na školy, internáty, pracoviská všetkých druhov, ubytovne pracujúcich, zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, domovy dôchodcov, nápravné zariadenia, vojenské útvary, rekreačné zariadenia a pod. Závody verejného stravovania poskytujú stravovacie služby, ktorým predchádza výroba pokrmov. 5. Dimenzovanie plošných rozmerov Pri navrhovaní a dimenzovaní treba vedieť najskôr prevádzku ponuka jedál, počet hostí, servis (a la carte, pri pulte...) 166

167 Plochy Reštaurácie 1. a. cenová skupina 1,8, m / hosť, bežné reštaurácie 1,5 m / hosť Výčap 1,3 1,4 m / hosť, Kaviareň a vináreň 1,6 1,7 m / hosť, Bufet 0,9 1,5 m / hosť Samoobslužná jedáleň 1,4 1,7 m / hosť Na 1 čašníka 8 stolov Svetlá výška Plocha pôdorysu 50 m, v = 500 mm Plocha pôdorysu > 50 m, v = 750 mm Plocha pôdorysu > 100 m, v = mm? Samohodnotiace otázky 1. Viete popísať druhy a organizáciu verejného stravovania?. Viete rozdeliť budovy verejného stravovania podľa funkcie? 3. Viete rozdeliť a charakterizovať budovy verejného stravovania podľa účelu? 4. Viete popísať dimenzovanie priestorov budov pre verejné stravovanie? 5.3 Odbytové priestory a ich príslušenstvo Odbytová časť zariadenia verejného stravovania tvorí v zásade komplex priestorov, do ktorého okrem odbytových priestorov začleňujeme vstupné príslušenstvo Vstupná časť Vstupná časť pozostáva zo: zádveria, vstupnej haly, šatne, WC pre hostí, umyvárky, telefónnych boxov, miestnosti pre upratovačku, klubovne prípadne ďalších služieb podľa druhu stravovacieho zariadenia Vstup pre návštevníkov architektonicky zdôraznený, zriaďuje sa oddelene od vstupu pre zamestnancov a od hospodárskeho vstupu, v našich klimatických podmienkach sa rieši so zádverím hlbokým min mm (1 00 mm) dvere von otváravé Vstupná hala je ústredným priestorom vstupnej časti, ktorá slúži na vzájomné prepojenie odbytových priestorov nachádza sa v nej : šatňa pre návštevníkov, hygienické príslušenstvo 167

168 Šatne pre návštevníkov môžu byť umiestnené v priestore vstupnej haly, alebo riešené ako samostatná miestnosť pri odbytových priestoroch s obsluhou a kapacitou vyše 50 miest pri stoloch zriaďujú sa šatne s obsluhou navrhujú sa vo výmere mm dĺžky šatňového pultu na 1 miesto pri stole., hĺbka pultu mm, dĺžka mm hĺbka šatne,5 m Plocha šatne : 58m pre kapacitu 100 miest 114m pre kapacitu 00 miest 15m pre kapacitu 300 miest 30m pre kapacitu 400 miest Hygienické príslušenstvo Je súčasťou vstupnej časti umiestňuje sa tak, aby bolo dostupné z haly a aby max. vzdialenosť od odbytovej haly neprekročila 30m, pri rozmiestnení viacerých odbytových podlažiach musí priestorov byť vo hygienické príslušenstvo na každom podlaží, vhodná je poloha pri šatni musí mať predsieň, pričom predsieň pre mužov a ženy nesmie byť spoločná a nesmie byť spoločne vetraná vlastné kabínky WC sú prístupné cez samostatne odvetranú a osvetlená predsieň, ktorá je riešená a vybavená tak, aby umožnila úpravu odevu a tváre. Tab. Počet hygienických zariadení Ženy Muži Do 10 1 WC Do 10 1 WC WC WC každých ďalších 30 žien 1 WC každých ďalších 50 mužov 1 WC Pisoáre: WC :1 1 hygienická kabína pre ženy 1 umývadlo na 3 kabíny WC 1 umývadlo na 3 kabíny WC Počet umývadiel sa navrhuje v polovičnom počte kabíniek WC. 168

169 Vo výberových závodoch sa zriaďuje miestnosť pre obsluhu, ktorá je prístupná z predsiene, prípadne je doplnená o komoru pre upratovanie V krajinách rozvinutých cestovným ruchom sa pre očistu a osvieženie návštevníkov zriaďujú tiež samostatne prístupné sprchové boxy. WC pre hostí SV = mm WC vo výčapoch a reštauráciách 75 % muži, 5 % ženy V tančiarniach 50 % muži, 50 % ženy Komunikačné priestory Šírky komunikačných zariadení Hlavná komunikácia obsluha + hosť s obsluhou 1 00 (1 000) mm samoobsluha mm Vedľajšia komunikácia s obsluhou 900 (600) mm samoobsluha 900 mm Pre hostí mm Pre čašníkov mm Vedľajšie uličky š: mm, mm Bufety mm? Samohodnotiace otázky 1. Viete vymenovať odbytové priestory a vstupnú časť?. Popíšte dimenzovanie hygienických zariadení 3. Viete popísať dimenzovanie komunikačných priestorov? 5.4 Prevádzky stravovacích zariadení V nasledovnej častiach sú popísané typologické zásady návrhu vybraných zariadení verejného stravovania a znázornenie dispozičných väzieb. 169

170 V JEDNEJ ÚROVNI : VSTUP HOSTÍ ODBYTOVÝ PRIESTOR SKLADY VÝROBA V DVOCH ÚROVNIACH: VSTUP HOSTÍ VSTUP HOSTÍ ODBYTOVÝ PRIESTOR VÝDAJ OFIS ODBYTOVÝ PRIESTOR VÝROBA SKLADY VÝDAJ OFIS VÝROBA SKLADY OFIS ČAŠNÍCKA CHODBA VÝDAJ JEDÁL NÁPOJE VÝDAJ OFIS RIAD TEPLÉ JEDLÁ UMYVÁRKA BIELEHO RIADU VÝČAP KÁVOVÁ KUCHYŇKA KUCHYŇA VARŇA HOSTIA ODBYT 170

171 PREVÁDZKOVÁ SCHÉMA REŠTAURÁCIE PRÍJEM ZÁSOB SKLADY KANCELÁRIA ŠATNE + WC + UMÝVÁREŇ SKLADY CHL. SKLAD ODPADKOV HRUBÁ PRÍPRAVŇA ČISTÁ PRÍPRAVŇA VÝROBA VÝROBA DENNÝ SKLAD DEN. MÍSTNOST KÁVOVÁ KUCH. ODBYT ZÁZEMIE VÝČAPU KUCHYŇA VARŇA VÝDAJ JEDÁL OFIS ODBYTOVÝ ODBYTOVÝ PRIESTOR PRIESTOR VÝČAP VSTUP VSTUP SKLAD SKLAD ČIER. ČIER. RIADU RIADU UMÝV. UMÝV. ČIER.RIADU ČIER.RIADU SKLAD SKLAD BIEL. BIEL. RIADU RIADU UMÝV. UMÝV. BIEL. BIEL. RIADU RIADU WC WC HOSTÍ HOSTÍ M M ŽŽ SALÓNIK SALÓNIK KLUB KLUB ŠATŇA ŠATŇA HOSTÍ HOSTÍ PREVÁDZKOVÁ SCHÉMA MALEJ REŠTAURÁCIE VÝČAP FLAŠE FLAŠE OBALY OBALY ČAŠNÍK OFIS RAMPA RAMPA PRÍJEM PRÍJEM ZÁSOB ZÁSOB KUCHYŇA SKLADY SKLADY RESTAURAČNÁ MIESTNOSŤ KLUB SALÓNIK ODKLADANIE ODEVOV VCHOD WCM WCŽ 171

172 Pohostinstvo konzumácia piva a nápojov Odbytový priestor m Doplnková konzumácia jedál, viacmiestne stoly, prevádzka s obsluhou aj cez ulicu 6 3 násobné prestriedanie hostí HOSTINEC PREVÁDZKOVÁ SCHÉMA KANCELÁRIA ŠATNE PERSONÁLU STR. AGREGÁT PRÍJEM ZÁSOB CHLADENÝ SKLAD PIVA SKLAD POTRAVÍN KUCHYŇA PRÍPRAVŇA SKLAD FLAŠK. NÁPOJOV SKLAD LIEHOVI SKLAD SKLAD INVEN. INVEN. TECHNICKÉ ZARIADENIE BUDOVY WC HOSTÍ ZÁZEMIE VÝČAPU ODBYTOVÝ PRIESTOR VSTUP Výčap piva 6 8 násobné prestriedanie, je súčasťou iných prevádzok Pivnica Plocha cca 150 m, viacmiestne stoly s lavicami, prirodzené prostredie, 3 3,5 násobné prestriedanie PIVNICA PREVÁDZKOVÁ SCHÉMA SKLAD POTRAVÍN UMÝVÁRKA KUCH. RIADU KUCHYŇA UMÝVÁRKA STOL. RIADU OFIS ČAŠNICKA CHOD. ŠATŇA UMÝV. WC PERS. PŘÍJEM ZÁSOB KANCELÁŘ CHLAD. CHLAD. SKLAD SKLAD VÍNA NÁPOJOV LIEHOVÍN STR. AGREG. SKLAD SUD. PIVA ZÁZEMIE BUFETU TECHNICKÁ ZARIDENIE BUDOVY WC Ž OBSLUHOVANÝ ODBYTOVÝ PRIESTOR SAMOOBSLUŽNÝ ODBYTOVÝ PRIESTOR WC M VSTUP 17

173 Grill bar, snackbar, denný bar Odbytová plocha 60 m G B jedlo sa pripravuje priamo pred očami S B jedlo sa pripravuje v zázemí Denný bar len na podávanie nápojov DENNÝ BAR SNACKBAR GRILLBAR KANCELÁRIA ŠATŇA WC+UMÝV. PERSONÁL PRÍJEM PRÍJEM ZÁSOB ZÁSOB CHL.SKLAD CHL.SKLAD ODPADKOV ODPADKOV SKLADY PRÍPRAVŇA TZB SKLAD SKLAD INVENTÁRU INVENTÁRU UMÝVÁRKA STOL.RIADU DOKONČOVACIA DOKONČOVACIA LINKA LINKA PRÍPADNÝ DALŠÍ ODBYTOVÝ PRIESTOR WC M WC Ž BAR ŠATŇA HOSTÍ VSTUP ODBYTOVÝ ODBYTOVÝ PRIESTOR PRIESTOR Kaviareň 150 m, dvojmiestne stoly, pódium 8 10 m pre 5 hudobníkov, 0, 0,3 m pár, 1,3 násobné prestriedanie Vináreň Konzumuje sa hlavne víno, príp. studená kuchyňa 0,7 násobné prestriedanie hostí vysoká úroveň, 1 1,3 násobné prestriedanie hostí priemerná úroveň Boxové sedenie, pódium pre hudobníkov Pivnica, bistro, kaviareň, reštaurácia Barové pulty 7 m Bufet 1. teplá kuchyňa. studená kuchyňa 173 tanečného parketu na 1

174 3. výčap min. plocha 40 m, rýchla prevádzka, konzumácia po stojačky, 3 5 násobné prestriedanie hostí BUFET ŠATŇA+UMÝVÁREŇ+WC ŠATŇA+UMÝVÁREŇ+WC PERSONÁLU ADMINISTRATÍVA CHLADENÝ CHLADENÝ SKLAD SKLAD ODPADKOV ODPADKOV PRÍJEM ZÁSOB SKLADY SKLADY PRÍPRAVŇA UMÝVÁRKA UMÝVÁRKA STOLOVÉHO STOLOVÉHO RIADU RIADU DOKONČUJÚCA LINKA WC M VSTUP ODBYTOVÝ PRIESTOR WC Ž Jedáleň so samoobsluhou Samoobslužná výdajná linka úplná/čiastočná Jedálenské stoly, 4 miestne, bez obrusu, stoly s výklopnými sedačkami, konzumácia postojačky Prestriedanie 6 8 násobné JEDÁLEŇ SAMOOBSLUHA ŠATŇA WC UMÝVÁRKA PERSONÁLU PRÍJEM ZÁSOB KANCELÁRIA SKLAD ODPAD STROJ. AGREG. SKLADY SKLAD NÁPOJOV HRUBÁ PRÍPR. ZÁZEMIE VÝČAPU ČISTÁ ČISTÁ PRÍPR. PRÍPR. STUD. STUD. KUCH. KUCH. KUCHYŇA SAMOOBSLUŽNÁ LINKA DENNÝ SKLAD UMYVÁR. KUCH. RIADU UMYVÁRKA STOL. RIADU WC M VSTUP ODBYTOVÝ PRIESTOR WC Ž 174 TZB

175 Samohodnotiace otázky? 1. Viete popísať prevádzku reštaurácie?. Viete popísať prevádzku pivnice? 3. Viete popísať prevádzku hostinca? 4. Viete popísať prevádzku denného baru, gril baru, snack baru? 5. Viete popísať prevádzku bufetu? 6. Viete popísať prevádzku jedálne so samoobsluhou? 5.5. Príjem a skladovanie tovaru Príjem zásob t.j. odber tovaru, pri ktorom sa zisťujú prípadné nedostatky (neporušenosť obalu a pod.) a previerka tovaru t.j. kontrola množstva akosti, kompletnosti a sortimentu Skladovanie potravín a tovaru sa uskutočňuje diferencovane podľa ich vlastností, zabezpečujú sa také skladovacie podmienky, pri ktorých sa pri potravinách a tovare zachová ich pôvodný vzhľad, chuť a množstvo Evidencia a zásobách je súčasťou organizácie v závodoch verejného stravovania. Evidencia tak poskytuje prehľad o skutočnom stave zásob počas dňa i za určité obdobie Výdaj potravín zo skladov sa uskutočňuje priamo do výroby, alebo do príručných skladov. Vo väčších závodoch, v ktorých je viac výrobných stredísk (teplá a studená kuchyňa, cukrárenská dielňa a pod.), zásoby sa vydávajú pre každé stredisko osobitne. Do príručných skladov sa vyčleňuje nevyhnutná zásoba, ktorá má zabezpečiť nerušenú prevádzku počas dňa. Rampa na príjem tovaru prístup zvyčajne z hospodárskeho dvora, slúži pre manipuláciu s tovarom pri vykladaní a nakladaní na dopravné prostriedky. Minimálna šírka rampy je 1,00m (1,5m), prekrytie má presahovať rampu o 0,3m Má zohľadňovať : pristavenie rôznych typov nákladných áut, ochranu pred nepriazňou počasia (zastrešenie) manipuláciu s tovarom pri použití dopravných vozíkov. Manipulačný priestor nadväzuje na príjmovú rampu. Navrhuje sa samostatná miestnosť Min. výmera 46 m V nadväznosti na príjem sa umiestňuje sklad obalov. V stredných a veľkých závodoch sa tu nachádza kancelária skladníka umožňuje kontrolu manipulačného priechodu i príjmovej rampy. 5.6 Výrobné prevádzky Prevádzka výrobnej časti je najdôležitejšou a najzložitejšou súčasťou prevádzky stravovacieho zariadenia. 175

176 Výrobné prevádzky: denný sklad, prípravňa čistá a nečistá príprava, teplá, diétna, studená a kávová kuchyňa, cukrárska dielňa, offis, príručné sklady, výčap nápojov, miestnosť pre šéfkuchára, výdaj jedál, umyvárne, pracovisko šéfkuchára, kancelárie administratívy. Osobitnú skupinu tvoria priestory pre zamestnancov jedálne, šatne, umyvárne, záchody + hygienické zariadenia Výrobnú prevádzku môžeme členiť na: 1) hrubé a čisté opracovanie t.j. odstránenie nečistôt a nepoužívateľných častí, ktoré tvoria kuchynský odpad priestory určené pre hrubú a čistú prípravu zeleniny, zemiakov, mäsa, zveriny, hydiny a rýb PRÍPRAVNE a) nečistá hrubá prípravňa, umiestňuje sa v blízkosti skladov, chladiarní, resp. mraziarní s dobrým, nie však s priamym napojením na čistú prípravu a sklad. odpadu sa pre kuchyňu do 50 jedál zriaďuje ako 1 priestor. b) čistá prípravňa príprava cesta, cukroviniek pre kapacity 50 jedál a viac navrhuje sa ako samostatný priestor priame napojenie na hlavnú kuchyňu ) šírka uličiek sa navrhuje 1,m výrobu polopokrmov vykonávanú mechanickými úkonmi resp. tepelným spracovaním surovín 3) výrobu pokrmov a jedál t.j. fázu, ktorou sa končí vlastný technologický a výrobný proces a ktorá sa člení na: dokončovanie za studena dokončovanie za tepla delenie a expedíciu výdaj jedál 4) pomocné prevádzky ktoré sú nedeliteľnou súčasťou výrobného procesu, t.j. príručné skladovanie, umývanie kuchynského, resp. stolového riadu a odstránenie odpadu. Z prevádzkového hľadiska optimálnym riešením je usporiadanie prevádzky v jednej úrovni pri dodržiavaní týchto zásad: prevádzka má byť jednosmerná a plynulá, spojenie v rámci výrobného procesu má byť pri zabezpečovaní technických väzieb čo najkratšie, prevádzka má byť delená na čistú a nečistú a musí byť vylúčené ich kríženie, výrobné procesy sa nemajú kumulovať 176

177 5.6.1 Kuchyňa výroba pokrmov a jedál Výroba jedál sa uskutočňuje v kuchyni Kuchyňa súbor priestorov, v ktorých sa uskutočňuje príprava jedál, predovšetkým výroba pokrmov, príprava a dokončenie, výdaj jedál, umývanie riadu Hlavná kuchyňa je ústredným priestorom na prípravu stravy v zariadeniach verejného stravovania. Počet priestorov, liniek a pracovných plôch závisí os veľkosti a typu kuchyne. Mini. svetlá výška 3,30m, pre plochu nad 40m 3,60m V ostatných výrobných priestoroch je svetlá výška 3m Podľa usporiadania pracovných liniek rozoznávame základné riešenia: jednostranné dvojstranné Podľa spôsobu prípravy a dokončovania jedál sa delí na: teplú a studenú, resp. cukrárska dielňa, kávová kuchyňa, diétna kuchyňa atď. Teplá kuchyňa Hlavné funkcie : varenie, pečenie, dokončovanie Zariadenie : šporák 8 platní, digestor, kotol na varenie, rýchlovarná linka, automat na varenie, teplovzdušná rúra, trúby na pečenie, smaženie, fritéza, panvica na obracanie, mikrovlnná rúra Prístup čašníkov do zariadenia nie je žiaduci. Studená kuchyňa je špeciálne upravený a zariadený priestor na prípravu studených jedál, príloh, šalátov, ovocia, v niektorých prípadoch zákuskov a kávy, umiestňuje vedľa teplej kuchyne s nadväznosťou na výdaj jedál. Kávová kuchyňa samostatná miestnosť na prípravu kávy, kávových nápojov, čaju, prípravy raňajok. nadväzuje na kaviareň, býva doplnená o príručný sklad, vlastnú umyváreň, Office. Cukrárska dielňa zriaďuje sa ako samostatná miestnosť na prípravu múčnych jedál, zákuskov, krémov, zmrzliny a ostatných cukrárskych špecialít. 177

178 Diétna kuchyňa určená na konečné tepelné spracovanie pokrmov a ich porcovanie. príprava diétnych jedál sa môže uskutočňovať v závodnej kuchyni, v priestoroch prevádzkového oddelenia od prípravy bežnej stravy, alebo v samostatnej diétnej kuchyni z a predpokladu odporúčanej kapacity minimálne 300 stravníkov Priestory pomocnej kuchynskej prevádzky Patria tu : Denný sklad, umývárne riadu Denný sklad je určený na prechodné uskladnenie denných jedál Sklady priestory určené pre skladovanie, tvoria podľa charakteru a prevádzky skupiny: 1. sklady výrobnej časti. sklady prevádzky a údržby 1. sklady výrobnej časti Pozostávajú z: hlavných, denných a príručných skladov požívatín, skladu odpadu a skladu materiálu potrebného na prevádzku kuchyne. Podľa nárokov na prostredie ich rozdeľujeme na sklady: suché, chladné, chladené a mraziarne. Najčastejšie sa umiestňujú v suteréne (rovnomerné teploty a vlhkosť), alebo v prízemí vhodne orientované (S, SV). Dispozične sa rieši v nadväznosti na príjem, prípravu a výrobu pokrmov. Ak sú rozložené vo viacerých podlažiach, musia byť komunikačne prepojené výťahmi. Skladmi nesmú prechádzať teplonosné, kanalizačné ani vodovodné potrubia. Chladené sklady (potravín, polotovarov, hotových jedál) a mraziarne sa zriaďujú najmä vo veľkých stravovacích zariadeniach. V malých zariadeniach je chladný skladový priestor zabezpečený len chlad. skrinkami. Denný sklad uloženie jedla na 1 smenu 10 m 100 jedál Sklady : čisté, poločisté, nečisté, mrazené, chladené, chladné 0 Sklad zeleniny 4 C 0 Sklad nápojov, sudového piva 7 10 C 0 Sklad vína 6 8 C Sklad potravín 0 m (múky, cestovín, pečiva, aromatických potravín) Sklad odpadov a smetia je nevyhnutným priestorom hygienicky nezávadnej prevádzky kuchyne, prístup zvonku. vstup musí byt samostatný, min. 10 m vzdialený od prevádzok hygienicky čistých prevádzok 178

179 Sklad obalov min. 1,5 m Sklad odpadov min. 3 m Umývárne riadu Delíme na základné druhy: 1) umyvárne stolového riadu ) umyváreň kuchynského riadu Menej často sa zriaďuje umyváreň skla a kávového riadu, ktorá sa viaže na prevádzku kávovej kuchyne. UMÝVANIE KUCHYNSKÉHO RIADU je oddelené od umývanie stolového riadu. v malých stravovacích zariadeniach sa uskutočňuje v oddelenej časti hlavnej kuchyne, vo väčších prevádzkach v samostatnom priestore, kvôli ktorému sa pričleňuje sklad kuchynského náradia. usporiadanie zariadení je v smere doľava. Umýváreň kuchynského riadu 6 m 100 jedál, 8 m 500 jedál, Umýváreň stolového riadu 8 m 100 jedál, 10 m 00 jedál, 18 m 500 jedál, PREVÁDZKA BEŽNEJ KUCHYNE PRIAMY VÝDAJ JEDÁL PRÍJEM KONTROLA EVIDENCIA SKLADY ZELENINY,OVOCIA.. SKLADY POTRAVÍN CHLADENÉ SKLADY PRÍPRAVA ZELENINY DENNÝ SKLAD PRÍPRAVA MÄSA PRÍPRAVA VARENIE PEČENIE SMAŽENIE GRILOVANIE UMÝVANIE ČIERNEHO RIADU PORCOVANIE TANIEROV PRÍJEM POUŽITÉHO BIELEHO RIADU VÝDAJ JEDLA OFIS ČAŠNÍK OFIS 179

180 ? Samohodnotiace otázky 1. Viete rozdeliť priestory výrobnej prevádzky?. Popíšte jednotlivé druhy prípravne jedál 3. Viete popísať príjem a skladovanie tovaru? 4. Popíšte priestory pomocnej kuchynskej prevádzky. 5. Popíšte a charakterizujte požiadavky na sklady kuchyne. 6. Popíšte a charakterizujte jednotlivé druhy kuchyne. 5.7 Odbytová časť Odbytovú časť tvorí samostatnú prevádzku každého závodu verejného stravovania pri ktorej rozoznávame: a) výdaj jedál a nápojov a) konzumáciu b) doplňujúce funkcie Výdaj jedál a nápojov Výdaj jedál a nápojov je spojujúcim článkom medzi výrobou jedál a ich konzumáciou. rieši sa ako samostatná miestnosť, je vybavená priemernou zvukovou a povrchovou zábranou, dispozične nadväzuje na kuchyňu, výčap, odbytová miestnosť a umyváreň stolového riadu vzdialenosť výdaja a najvzdialenejšieho stola max.30m. Zariadenia: pomocné stoly, skrine, regály, kontrolné pokladne, umývadlo. Výdaj jedál 100 jedál za smenu 0 30 m malá 300 jedál za smenu m stredná Do 500 jedál za smenu m Do 800 jedál za smenu m 1000 a viac 70 a viac m veľká Podľa spôsobu obsluhy rozoznávame tieto formy výdaja: obsluhu pri stole, samoobsluhu, výdaj pri pulte, automatový predaj, výdaj do termosov a ďalšie. Úplná obsluha je najobvyklejší spôsob, ktorý sa uplatňuje najmä v reštauračnom zariadení. Pracovný proces sa organizuje zásadne v smere doľava! 180

181 Obsluha pri barovom pulte je špecifická forma obsluhy, používa sa pre výdaj nápojov, teplých a studených pokrmov v grillbaroch, snackbaroch a pod. Kompletujú mimo barového pultu, alebo za barovým pultom pred očami hostí. Samoobslužná forma výdaja je prevládajúcou formou výdaja pokrmov, ktoré môžeme riešiť viacerými spôsobmi. Medzi základné patria: Prevzatie kompletného hotového jedla (menu) na podnose stravníkov z dopravného pása, 3055 jedál/min. Použitie je vhodné v závodnom a školskom stravovaní Výber pokrmov zo samoobslužnej linky najbežnejšia je výdajná linka priama, vhodné pre výdaj 3 druhov jedál pri rýchlosti cca 10 jedál/min. Používa sa pre školské, závodné, i reštauračné stravovanie. V zahraničí sa tento spôsob využíva najmä v stravovacích zariadeniach pre vysokoškolákov. Výdaj voľným výberom je menej používaný spôsob vo verejnom stravovaní. Má značné nároky na plochu výdajne jedál. Automatový predaj má významné zastúpenie pri doplnkovom stravovaní v závodnom i školskom stravovaní. Výhodou tejto formy predaja je postupnosť v priebehu celého dňa a pohotovosť poskytovanej služby. Výdaj do termosov sa zriaďuje v prevádzkach s oddelenou výrobou a odbytom, napr. pri pavilónovom systéme jaslí, materských škôl, v nemocniciach a pod. Výčap nápojov je určený na vydávanie čapovaného piva a ostatných nápojov, je situovaný tak, aby nadväzoval na príručný sklad nápojov vo fľašiach a cez výdajný pult na pracovisko obsluhujúceho personálu, 5.7. sklad piva má byť čo najbližšie k výčapu. Konzum jedál a nápojov Je cieľovou fázou odbytu v zariadení verejného stravovania Rozoznávame tieto spôsoby konzumácie: 1) konzumácia v stoji pri bufetovom stole, ktorý je typickou formou konzumácie doplnkových jedál. Širokú sféru uplatnenia má v sieti reštauračného stravovanie. Vhodne sa kombinuje s automatovým predajom. ) Konzumácia pri barovom pulte môže byť zameraná diferencovane na konzum jedál, nápojov, alebo v ich kombinácii Systém stolovania Francúzsky systém stolovania 6 čašníkov na 1 stôl Vhodné je delenie reštaurácie na menšie celky: paralán ( drevená polička do mm, kvetové steny Vstupy pre hostí a čašníkov sú osobitne ( z opačnej strany ) 181

182 Dostup čašníkov 30 m Min 400 x 600 mm, 1 00 x mm, nižší štandard 500 x 300 mm, pre reštaurácie. triedy 750 x mm, resp. priemer kruh stola , 800, , 1 50 mm Dvojmiestny stôl Štvormiestny stôl Boxové radenie Plošná potreba pre obsluhu a hosťa 18