Eduard GREPPEL Hubert PALUŠ Dušan CHUDOVSKÝ Rastislav ŠULEK

Transcript

1 Európsky po¾nohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investujúca do vidieckych oblastí Spolufinancované ES Zhodnotenie drevnej hmoty a marketingové riadenie Eduard GREPPEL Hubert PALUŠ Dušan CHUDOVSKÝ Rastislav ŠULEK 2009

2 Eduard Greppel Hubert Paluš Dušan Chudovský Rastislav Šulek ZHODNOTENIE DREVNEJ HMOTY A MARKETINGOVÉ RIADENIE 2009

3 ZHODNOTENIE DREVNEJ HMOTY A MARKETINGOVÉ RIADENIE Táto publikácia je jedným z výstupov projektu Zhodnotenie drevnej hmoty a marketingové riadenie. Tento projekt je nancovaný Európskym spolo enstvom. Autori: Ing. Eduard Greppel Národné lesnícke centrum, Zvolen doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva, DF TU vo Zvolene Ing. Dušan Chudovský Lesy SR, š. p., Banská Bystrica doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD. Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, LF TU vo Zvolene Recenzent: Ing. Marián Radocha, CSc. Prvé vydanie Rozsah: strán 146 Náklad: 200 výtla kov Gra cká úprava, tla a knihárske spracovanie: NLC, oddelenie reprogra e Vydalo Národné lesnícke centrum, Zvolen Copyright Národné lesnícke centrum, Zvolen 2009 ISBN

4 OBSAH ÚVOD 5 1. ZDROJE A ZABEZPE ENIE DREVNEJ SUROVINY V SR ažba dreva a obchod s drevom Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR Faktory ovplyv ujúce uplatnenie dreva na trhu Vzájomné vz ahy lesníctva a drevospracujúceho priemyslu na Slovensku Lesníctvo Drevospracujúci priemysel Lesnícko-drevársky komplex VYZNA OVANIE AŽBY DREVA, OZNA OVANIE VY AŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA Vyzna ovanie ažby dreva Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva Klasi kácia surového dreva Ozna ovanie vy aženého dreva Doklady o pôvode dreva KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA Kvalitatívne triedy pod a Európskych noriem (EN) Kvalitatívne triedy pod a slovenských technických noriem (STN) Ozna ovanie sortimentov surového dreva TERMINOLÓGIE A POJMY POD A EURÓPSKYCH (EN) A SLOVENSKÝCH TECHNICKÝCH NORIEM (STN) METÓDY MERANIA ROZMEROV A UR OVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA Meranie jednotlivo D žka Hrúbka Kontrolné merania Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie) Meranie žrdí a ž dok Meranie surového rovnaného dreva Meranie surového dreva pod a hmotnosti ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA Posudzovanie kvality dreva lenenie znakov pre kvalitatívne triedenie surového dreva Charakteristika a meranie rastových znakov Znaky kvality vyvolané ažbou a skladovaním dreva USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA 59 3

5 9. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY (STN) SÚVISIACE S VÝROBOU MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA BEZPE NOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V AŽBE A MANIPULÁCII DREVA Všeobecné ustanovenia ažba dreva Manipulácia dreva Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe a manipulácii dreva ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA Prieskum trhu Marketingové riadenie lesných podnikov CHARAKTER TRHU S DREVOM Dopyt na trhu s drevom Ponuka na trhu s drevom Vz ah medzi ponukou a dopytom Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny Výrobky prvotného spracovania dreva Výrobky mechanického spracovania Výrobky chemického spracovania Výrobky druhotného spracovania dreva Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva OBCHODNÉ VZ AHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM Podstata a vznik kúpnej zmluvy Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy Dodacie podmienky Platobné podmienky Poistenie v obchode Dokumenty v obchode Prepravné zabezpe enie obchodných operácií Železni ná doprava Cestná doprava Námorná a rie na doprava Kombinovaná doprava Špeci ká logistiky dodávok drevnej suroviny Colné konanie Expedícia tovaru Reklamácie Sankcie a riešenie sporov 122 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 123 ZOZNAM PRÍLOH 124 4

6 ÚVOD Lesná ažba je rozsiahla lesnícka innos zaoberajúca sa vyzna ovaním a rúbaním stromov ich opracovaním, približovaním surového dreva z lesných porastov na odvozné miesta, prepravou a usklad ovaním surového dreva, jeho triedením a sortimentáciou na hlavných skladoch, predajom a transportom k odberate om. Trvalo udržate né hospodárenie v lesoch založené na primeranom využívaní ekonomických, ekologických a sociálnych funkcií zabezpe uje drevo ako trvalo obnovite nú surovinu strategického významu. Drevo je pre Slovenskú republiku jednozna ne strategickou surovinou 21. storo ia, ktorej využitie sa neobíde bez vytvorenia funk ného lesnícko-drevárskeho komplexu. Drevo je široko využite ný materiál od energetického využitia až po výrobu unikátnych hudobných nástrojov, pri om na možnos využitia má rozhodujúci vplyv druh dreviny, rozmery (hrúbka, d žka) a kvalita posudzovaná pod a ukazovate ov kvality a výskytu znakov, ktoré ju ovplyv ujú. S rozvojom trhu so surovým drevom sa vyvíjala aj štandardizácia, ktorá má pre potreby vnútorného trhu Slovenskej republiky rozvinutý systém STN v sú asnom období harmonizovaný so systémom európskych noriem EN na uplatnenie na spolo nom trhu EÚ, pri om stále vzrastá význam individuálnych zmluvných dojednaní v rámci obchodnej politiky jednotlivých subjektov, ktoré sú ú astníkmi trhu s drevom. Rozhodujúcim kritériom pre technické a ekonomické uplatnenie však stále zostáva technologická kvalita dreva vyjadrená použite nos ou pre ur ité skupiny výrobkov z dreva, ako aj nezastupite ná zodpovednos pracovníka vykonávajúceho druhovanie dreva s citlivým a odborným posúdením možnosti vydruhova jednotlivé sortimenty dreva od najcennejších a najžiadanejších a teda pre producenta dreva cenovo najzaujímavejších sortimentov až k najmenej kvalitným tak, aby celkový výsledok druhovania a manipulácie dreva smeroval k jeho najefektívnejšiemu zhodnoteniu na trhu v súlade s rozmerovými a kvalitatívnymi ustanoveniami noriem alebo uzatvorených obchodných zmlúv. Materiál, ktorý predkladá kolektív autorov odbornej verejnosti by nebol úplný bez obrazového doplnenia textu najmä v kapitole 7. Znaky kvality surového dreva. Z uvedeného dôvodu sú znaky dôležité pre posudzovanie kvality surového dreva prístupné formou rozsiahlej obrazovej dokumentácie, ktorá dopl uje v texte uváddzané údaje aj vizuálnou formou na priloženom CD. 5

7 1. ZDROJE A ZABEZPE ENIE DREVNEJ SUROVINY V SR Zákon. 326/2005 Z. z. o lesoch v 2 písm. e) de nuje funkcie lesov ako úžitky, ú inky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania, pri om tieto funkcie sa lenia na mimoproduk né funkcie a produk né funkcie. Prvoradou úlohou produk nej funkcie je zabezpe ovanie úžitkov z lesov spravidla materiálovej povahy, pri om tieto úžitky sú zabezpe ované rastovými a pracovnými procesmi lesnej výroby. Z dôvodu využívania hore uvedených funkcií lesov sa lesy lenia pod a 12 zákona o lesoch na kategórie lesov ochranných, osobitného ur enia a hospodárskych, pri om zabezpe ovanie produk nej funkcie je primárnou úlohou lesov hospodárskych, ktorých výmera porastovej pôdy v roku 2008 dosiahla tis. ha, o predstavuje 69,0 % z výmery lesov v SR. Vplyv narastajúcich požiadaviek na zabezpe ovanie mimoproduk ných funkcií sa prejavil na poklese výmery hospodárskych lesov v porovnaní so stavom v minulosti, napr. v porovnaní s rokom 1980 sa výmera lesov hospodárskych znížila o 9,8 %. Pomerne významným spôsobom ovplyv ujú využite né zdroje drevnej suroviny obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu prírody a krajiny. Ide najmä o lesy v chránených územiach s piatym stup om ochrany. Aj z týchto dôvodov bolo v roku 2008 drevoproduk nú funkciu možné využíva na výmere tis. ha z celkovej výmery lesov tis. ha. Tabu ka 1 Vývoj výmer kategórií lesov Rok Kategória lesov tis.ha % tis.ha % tis.ha % tis.ha % tis.ha % Hospodárske 1439,1 77,3 1367,1 71,1 1273,8 66,3 1307,7 67,7 1333,5 69,0 Ochranné 183,8 9,9 258,5 13,5 306, ,8 17,0 330,3 17,1 Oosobitného ur enia 187,6 10,1 230,9 12,0 340,9 17,7 296,0 15,.3 269,8 13,9 Pozemky ur ené na zalesnenie 51,1 2,7 65,2 3, Spolu lesné pozemky 1 861, , , , ,6 100 Lesy využite né na produkciu dreva 1750,0 90,5 Zásoba dreva v lesoch SR má pod a LHP zvyšujúcu sa tendenciu a k dosiahla 452 mil. m 3 hrubiny bez kôry (hr.b.k). Priemerná zásoba na ha predstavuje 234 m 3 hr.b.k. V porovnaní s rokom 1970 sa celkové zásoby dreva zvýšili o 44,3 % a hektárové zásoby o 36,8 %, na om má najvä ší podiel nerovnomerné vekové zloženie lesov SR s nadnormálnym plošným zastúpením ro ných lesných porastov a spres ované postupy zis ovania zásob dreva. Pod a údajov Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR ( alej len NIML SR ) celková zásoba dreva na lesných pozemkoch dosiahla úrove 538 mil. m 3, pritom zásoba na ha predstavuje 283 m3, o je o 23 % viac ako uvádzajú údaje z LHP. Pri drevinách má pod a NIML SR BK podiel 35 % a SM 28 %. Vývoj porastových zásob dreva pod a údajov z LHP udáva tabu ka 2. 6

8 Tabu ka 2 Vývoj porastových zásob dreva pod a LHP Ukazovate Zásoba spolu, ihli natá a listnatá (mil. m 3 hr. b.k.) Zásoba spolu 3l3,3 324,0 348,5 410,0 439,0 452,1 Z toho: ihli natá 169,0 170,0 178,9 199,1 207,4 211,1 listnatá 144,3 154,0 169,6 210,9 231,6 241,0 Zásoba na ha v m Zásoba dreva v lesoch využite ných na produkciu dreva 419,3 Z toho: ihli natá 194,1 listnatá 225,2 Drevinová skladba lesov sa prispôsobuje konkrétnym stanovištným podmienkam a spolo enským požiadavkám tak, aby bolo zabezpe ené optimálne plnenie funkcií lesov, pri om sa presadzuje požiadavka rôznorodosti zastúpenia drevín v lesných porastoch, z dôvodu zabezpe enia a zvyšovania ich stability. Evidentné je znižovanie zastúpenia ihli natých drevín najmä smreka. Ak bude pokra ova sú asný trend hromadného odumierania smreka, najmä v oblastiach Kysuce, Orava, Centrálne Karpaty, Spiš a Gemer, tak do roku 2015 klesne zastúpenie ihli natých drevín na Slovensku pod 38 %. Tabu ka 3 Drevinová skladba lesov pod a LHP Drevina % SM JD BO SC KS I DB CR BK HB 25,7 4,0 7,1 2,4 1,1 40,3 10,8 2,5 31,4 5,8 JV JS AG BR JL LP TD TS OL L 2,1 1,5 1,7 1,4 0,8 0,4 0,4 0,5 0,3 59,7 Obnovite né zdroje surovín, ich priemyselné a energetické využívanie získava z národohospodárskeho h adiska oraz vä ší význam. Drevo sa zara uje medzi najvýznamnejšie domáce obnovite né zdroje, pri om pri porovnaní s niektorými inými surovinami má ve ký potenciál využívania aj do budúcnosti. V nadväznosti na jeho rastúci národohospodársky význam považujeme za potrebné zabezpe i zosúladenie významu produk nej funkcie lesov so zámermi a realizáciou opatrení presadzovaných štátnymi orgánmi a organizáciami v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia SR a drevospracujúcim priemyslom, ktorý z pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR prešiel od do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR. Potreba plnenia funkcií lesa vytvára požiadavku zabezpe enia trvalo udržate ného obhospodarovania lesov a únosného, rovnomerného od erpávania zásob dreva. Sú asné, ako aj budúce možnosti produkcie a ažby dreva závisia od stavu produk ných ukazovate- ov, ktoré pozostávajú najmä z hore uvedenej výmery lesných porastov, zásob dreva a jeho prírastkov. ažbové možnosti sú alej ovplyv ované zdravotným stavom lesných porastov, úrov ou starostlivosti o lesy a príslušnou legislatívou. Významným faktorom, s ktorým sa budú musie ako obhospodarovatelia lesov, tak aj spracovatelia dreva v blízkej budúcnosti vyrovna, je pozorovaný vplyv klimatickej zmeny na lesné porasty, ktorý sa najvýznamnejšie prejaví v zmene drevinového zloženia lesov, pri om je potrebné o akáva zvýšenie podielu listnatých drevín v ich zastúpení (najmä oblas Kysúc, Oravy, Spišskej Magury) a iasto ne aj v Malej Fatre, Ve kej Fatre, Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí a v Gemeri. 7

9 Sú asné drevinové a vekové zloženie lesov vytvára priaznivú situáciu, o sa týka možnosti zvyšovania ažby dreva na obdobie do roku 2030 v objeme ažby dreva 7,0 7,5 mil. m 3 dreva ro ne za predpokladu, že nepredvídané kalamity ve kého rozsahu negatívne neovplyvnia hospodárenie v lesoch ažba dreva a obchod s drevom V roku 2005 po prvýkrát za obdobie, o sa sleduje výška vykonaných ažieb prekro ila ažba dreva v rámci Slovenskej republiky hranicu 10 mil. m 3 dreva, pri om ažba ihli natého dreva predstavovala 6,9 mil. m 3. Nárast o takmer 3 mil. m 3 oproti roku 2004 bol spôsobený vetrovou kalamitou z novembra ažba dreva v roku 2008 bola o tis. m 3 vyššia ako v roku V štátnych organizáciách lesného hospodárstva bolo vy ažených tis. m 3 (57 %) dreva, z toho 63 % ihli natého a 37 % listnatého. Neštátne subjekty vy- ažili tis. m 3 (43 %) z toho 72 % ihli natého a 28 % listnatého dreva. Skuto ná ažba bola o tis. m 3 (21 %) vyššia ako kalkulovaná únosná ažba, pri om náhodná ažba dosiahla rovnaký objem ako v roku 2005, t.j. v roku intenzívneho spracovania vetrovej kalamity z roku V najbližšom období roku 2010 sa o akáva z dôvodov pretrvávajúcej nan nej a ekonomickej krízy útlm ažby dreva na asi 8,5 mil. m 3, pri om k poklesu náhodných ažieb dôjde u 1,5 mil. m 3 za cenu alšieho zhoršenia zdravotného stavu smrekových lesov a znehodnotenia kvality nespracovaného kalamitného dreva. Tabu ka 4 Vývoj vykonaných ažieb dreva Ukazovate Ihli natá Listnatá Spolu Rok Vykonaná ažba (tis. m 3 hr. b.k.) , , , , , , , , , , , , ,7 88,8 380,3 11, ,0 64, , , , ,0 90,9 556,0 9, ,0 64,6 V roku 2008 celková ažba predstavovala tis. m 3, z toho náhodnými ažbami bolo vy ažené tis. m 3, t.j. 65 %, pri om takýto trend možno o akáva aj v nasledujúcich rokoch (tabu ka 4). Subjekty obhospodarujúce lesy dodali v roku 2008 na domáci trh tis. m 3 dreva. V porovnaní s rokom 2005 to predstavuje o tis. m 3 dreva viac a v porovnaní s rokom 1990 bol objem dodávok dreva na domáci trh prekro ený dvojnásobne. Dovoz surového dreva v roku 2008 predstavoval 808 tis. m 3, z toho 89 % vlákninového dreva (27 % ihli naté a 73 % listnaté). Od roku 1997, kedy bol liberalizovaný obchod so surovým drevom bol zaznamenaný trend zvyšovania exportu dreva a naopak, od roku 2000 export za al postupne klesa a až v roku 2005 bol opä zaznamenaný nárast exportu dreva v objeme tis. m 3, o je možné pripísa spracovaniu kalamity z roku V roku 2008 sa pod a údajov colnej štatistiky exportovalo tis. m 3 surového dreva, z toho vlastníci a užívatelia lesov predali do zahrani ia 355 tis. m3 a obchodné spolo nosti tis. m 3. Obchodné a nelesnícke spolo nosti zvýšili vývoz oproti roku 2007 o 686 tis. m 3 dreva. 8

10 1.2. Priemerné ceny dreva v lesnom hospodárstve SR Trh s drevom v rámci Slovenskej republiky prešiel od roku 1990 zložitým vývojom, ke v období 90-tych rokov sa výrazne prejavovala absencia riadne fungujúceho trhu. Bežným javom bolo nedodržiavanie obchodných zmlúv a nízka platobná disciplína zo strany odberate ov a spracovate ov tejto komodity. Nadmerný vývoz, kde boli dosahované vyššie ceny dreva ako v tuzemsku, musel by regulovaný licen nou politikou a množstevnými kvótami. Postupné zlepšenie situácie nastalo od roku 2000, kedy sa za al realizova program Drevo surovina 21. storo ia, schválený uznesením vlády SR. 830 z Cie- om programu bolo zvýši do roku 2005 nálne spracovanie a využívanie surového dreva v podmienkach SR najmenej o 1 mil. m 3 ro ne oproti východiskovému stavu z roku Vyhodnotenie tohto pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel významného programu bolo predložené vláde SR v roku 2006, kde bolo konštatované, že tuzemské spracovanie a využitie dreva vzrástlo za obdobie realizácie programu o 3,4 mil. m 3. Tento priaznivý vývoj sa jednozna ne prejavil aj na zlepšení prostredia dodávate sko-odberate ských vz ahov a stabilizácii cien dreva, ktoré od roku 2006 v hlavných sortimentoch piliarskej gu atiny a vlákninového dreva vykázali nárast (tabu ka 5). 9

11 10 Tabu ka 5 Sortiment Rok 1990 (m 3 ) Rok 2005 (m 3 ) Rok 2008 (m 3 ) Vlastná Tuzemsko Vývoz spotreba Vlastná Spolu Tuzemsko Vývoz spotreba Ihli naté drevo Vlastná Spolu Tuzemsko Vývoz spotreba Rok (%) Spolu Výrezy I. triedy ,61 0,01 Výrezy II. triedy ,60 0,10 0,12 Výrezy III.A, B,C ,44 49,53 57,52 triedy St py ,34 0,28 0,14 Banské drevo ,54 0,36 0,33 Žrde ,68 0,92 0,29 Vlákninové drevo ,21 22,74 22,38 Lesné štiepky ,06 0,21 1,63 Palivové drevo ,39 2,38 3,40 Drevo na pni ,35 3,29 Surové kmene ,11 10,90 Výmetová gu atina , Spolu ,00 100,00 100,00 Listnaté drevo Výrezy I. triedy ,22 0,19 0,08 Výrezy II. triedy ,56 1,25 0,81 Výrezy III.A, B,C triedy ,82 30,75 36,98

12 11 Sortiment Rok 1990 (m 3 ) Rok 2005 (m 3 ) Rok 2008 (m 3 ) Vlastná Tuzemsko Vývoz spotreba Vlastná Spolu Tuzemsko Vývoz spotreba Vlastná Spolu Tuzemsko Vývoz spotreba Rok (%) Spolu Banské drevo ,11 0,69 0,01 Žrde ,09 0,03 Vlákninové drevo ,43 58,72 51,01 Lesné štiepky ,44 0,19 3,50 Palivové drevo ,23 4,84 6,23 Drevo na pni ,89 0,96 Surové kmene ,45 0,42 Výmetová gu atina , Spolu ,00 100,00 100,00 Ihli naté + listnaté spolu Rezivo ihli naté Rezivo listnaté Prame : Štvr ro ný výkaz o dodávkach dreva v lesníctve Les D (MP SR) 2-04, colná štatistka SR, Poznámka: dodávky na vývoz zahr ujú len drevo priame dodávky obhospodarovate ov lesov.

13 Tabu ka 6 Ceny dreva v lesnom hospodárstve SR v rokoch v Sk.m -3. r. Sortiment Tuzemská cena Exportná cena Tuzemsko + Export Ihli naté drevo 1 Výrezy I. triedy Výrezy II. triedy Výrezy III. A, B, C triedy St py Banské drevo Žrde Vlákninové drevo Lesné štiepky Palivové drevo Sortimenty spolu (r. 1 až VI. ) Drevo ihli naté na pni Surové ihli naté kmene Ihli naté drevo spolu Listnaté drevo 14 Výrezy I. triedy Výrezy II. triedy Výrezy III. A, B,C triedy Banské drevo Žrde Vláknin. a netried. drevo Lesné štiepky Palivové drevo Sortimenty spolu (r. 14 až 21 ) Drevo listnaté na pni Surové listnaté kmene Listnaté drevo spolu Ihli naté + listnaté drevo spolu Prame : Štátne štatistické zis ovanie Les (MP SR)

14 K 30. júnu 2009 boli priemerné ceny dodávok surového dreva pre tuzemsko nasledovné: Tabu ka 7 Priemerné tuzemské ceny surového dreva Ihli naté surové drevo Listnaté surové drevo výrezy I. triedy akosti 132,30 /m 3 výrezy I. triedy akosti 303,50 /m 3 výrezy II. triedy akosti 103,85 /m 3 výrezy II. triedy akosti 171,55 /m 3 výrezy III. A triedy akosti 57,79 /m 3 SM výrezy III. A triedy akosti 64,93 /m 3 BK výrezy III. B triedy akosti 48,72 /m 3 SM výrezy III. B triedy akosti 49,11 /m 3 BK výrezy III.C triedy akosti 38,61 /m 3 SM výrezy III. C triedy akosti 42,13 /m 3 BK st pové výrezy 80,72 /m 3 - výrezy IV. triedy akosti banské drevo 42,84 /m 3 drevo V. triedy akosti drevo V. triedy akosti vlákn. a ost. priem. drevo 21,18 /m 3 netr. listn. drevo 31,32 /m 3 drevo VI. triedy akosti drevo VI. triedy akosti palivové drevo 19,51 /m 3 palivové drevo 31,50 /m 3 Prame : Štatistický úrad SR V roku 2006 sa vzrastom cien dreva o 14 % prerušila cenová stagnácia, ktorá v období spôsobila pokles priemerného spe aženia sortimentov ihli natého surového dreva o viac ako 18 %. Ceny rýchlejšie rástli v štátnom sektore, kde ich hladina bola vyššia o 5 % oproti neštátnemu sektoru, ktorý vä šinou predáva drevo bez manipulácie a druhovania v surových kme och za jednotnú dohodnutú cenu subjektom vykonávajúcim ažbovú innos dodávate ským spôsobom, alebo rmám zaoberajúcim sa obchodom s drevom. Toto pre producentov priaznivé obdobie cenového rastu sa udržalo len do roku 2008, kedy sa ceny rozhodujúcich sortimentov surového dreva znovu za ali prepada na úrove roku Tuzemské ale aj exportné ceny ihli natých výrezov III. A, B, C triedy kvality sa v priebehu roka 2008 prepadli o 8 % a obdobne aj ihli naté vlákninové drevo cenovo pokleslo o 10 %. Tlak dodávate ov prác v ažbe dreva a obchodníkov s drevom na neštátne lesnícke subjekty, ktorých hlavným sortimentom umiest ovaným na trhu sú surové kmene, sa prejavil poklesom ceny až o 18 %. Celkove sa ceny ihli natého dreva za rok 2008 znížili oproti hladine z roku 2006 o 10 %. V sortimentoch listnatého dreva sa ceny v triede kvality III. A, B, C v priebehu roku 2008 zvýšili o 3 % oproti roku 2006 a rast o 2 % zaznamenalo aj vlákninové netriedené drevo, takže cena listnatého dreva celkove vzrástla o 3 %. V roku 2009 sa už v plnom rozsahu prejavili krízové javy a vplyv recesie celého hospodárstva tlakom spracovate ov dreva na ceny surového dreva. V prvom polroku 2009 klesli ceny ihli natých výrezov III. A na 57,34 (1727 Sk) za m 3, III.B 48,19 (1452 Sk) za m 3, III.C 38,38 (1156 Sk) za m 3 a cena ihli natého vlákninového dreva klesla až na 21,18 (638 Sk) za m 3, o predstavuje prepad až na úrove 90-tych rokov minulého storo ia. V sortimentoch listnatého surového dreva bol v 1. polroku 2009 prepad cien miernejší, prejavil sa len v sortimente najvyššej kvality I. triedy s poklesom 7 % oproti roku Cena vlákninového dreva sa však znížila o 14 %, o predstavuje pri celoštátnom objeme 13

15 dodávok tohto sortimentu významné straty pre odvetvie lesníctva. Celkove sa kríza v dodávaných sortimentoch výrezov prejavuje viac v tlaku na zníženie objemu dreva umiest- ovaného na trhu ako v prepade jeho cien. Ak sa porovnáva sú asná cenová hladina niektorých vybraných sortimentov surového dreva s okolitými krajinami, tak v Rakúsku sú ceny zrovnate ného ihli natého smrekového sortimentu kvality B o 18 % vyššie ako tuzemská cena výrezov III. A. V sortimente vláknina predáva rakúsky producent tento tovar o 25 % drahšie ako na Slovensku. V listnatých sortimentoch je cena bukových výrezov triedy B. v Rakúsku o 13 % vyššia ako toho istého sortimentu buka na Slovensku a vo vláknine je cenový rozdiel výhodnejší pre rakúske lesnícke subjekty tiež o 13 %. V eskej republike je v roku 2009 úrove cien zrovnate ných sortimentov ako ihli natých tak aj listnatých drevín nižšia o 5 až 9 % oproti cenám na slovenskom trhu s drevom. Všetky zložky globálneho hospodárskeho systému nevynímajúc odvetvia slovenského lesníctva a drevospracujúceho priemyslu prežívajú hlbokú recesiu, ktorá má výrazné dopady na strane ponuky a dopytu. Sú asné prognózy, ktoré by sa mohli blíži k reálnemu asovému ohrani eniu trvaniu nan nej a ekonomickej krízy odhadujú dobu recesie na 3 až 5 rokov následne bude postupne dochádza k návratu na predchádzajúci stav, ktorý však nebude vytvára také podmienky, v akých sa slovenské lesníctvo a drevospracujúci priemysel nachádzali v roku Prognózy zaoberajúce sa vývojom trhu s drevom nazna ujú pokles odbytu surového dreva až o 30 %, o sa môže prejavi poklesom objemu ažby dreva na úrove 6,5 až 7,5 mil. m 3 dosahovanému v období rokov Priemerné ceny dreva môžu poklesnú až na 40, t.j. na úrove roka 2005, takže lesníctvo nebude schopné vážnejších rozvojových aktivít a budú aj na alej pokra ova krízové prejavy narastajúce postupne od roku V lesníctve sa alej zhorší úrove inností súvisiacich s obnovou lesa a jeho výchovou, pri om tieto zanedbania starostlivosti o lesy sa dlhodobo prejavia na znížení budúcej kvality a produkcie dreva. Tento predpokladaný vývoj je odrazom možností slovenského drevospracujúceho priemyslu umiestni konkurencieschopné produkty na vnútornom trhu EÚ a ostatných trhoch ako aj realizova svoje výrobky na tuzemskom trhu. Treba o akáva zníženie neúmerne vysokého exportu surového dreva z dôvodu pretlaku ponuky nad dopytom trhu, naopak sa bude zvyšova odbyt palivového dreva a biomasy. Cenové tlaky na cenu sortimentu vlákniny nepo avia a nezlepší sa ani neúnosná situácia vo využití a spracovaní najcennejších sortimentov I. a II. triedy, ktoré budú aj na alej unika do bežného piliarskeho spracovania bez využitia cenového bonusu vytvoreného reálnou kvalitou dreva. V situácii, ke domáci drevospracujúci priemysel trvalo žiada znižovanie cien dreva ako cestu vlastnej záchrany bez adekvátnej ponuky na zmenu pomerov, je potrebné zváži riešenie vyrovnanej bilancie medzi ponukou a dopytom. Pritom sa však nevyhnutne objavuje otázka, i takéto riešenie bude v najbližšom a strednodobom asovom horizonte možné, s oh adom na enormne vysoký nárast náhodných ažieb zo šokového hynutia smrekových porastov na nepôvodných stanovištiach a prudkého rozvoja biotických škodlivých inite ov (hmyz, huby), ktoré pod a zákona o lesoch musia by prednostne spracované a expedované z lesa v najkratších možných dodacích lehotách 2 3 týžd ov. 14

16 1.3. Faktory ovplyv ujúce uplatnenie dreva na trhu Hodnotenie vývoja cien tovaru v podmienkach trhového hospodárstva sa zakladá na analýze a zhodnotení komponentov a podmienok trhu v priestore, kde sa daný tovar (sortimenty dreva) realizujú, ale aj vplyvy susedných lokálnych až globálnych trhov. Pri modelovom hodnotení cien dreva na Slovensku sa uplatnila regresná analýza, ktorá potvrdila závislos medzi množstvom dodávaného dreva a zmenou ceny dreva za obdobie Okrem objektívnych faktorov trhového mechanizmu vývoj uplatnenia dreva a jeho trhovú cenu ovplyv ujú aj tieto faktory: zmena dopytu domáceho trhu na jednotlivé druhy sortimentov úzko súvisiaca s celkovou situáciou v drevospracujúcom priemysle, objem predaja dreva ponúkaného domácimi producentmi štátneho a neštátneho sektora, zmeny v objeme predaja a v cenách dreva v susedných štátoch, zmena v objeme predaja a v dopyte po dreve u najvä ších svetových producentov a spotrebite ov dreva (USA, ína, Kanada, Rusko, EÚ), zvýšený objem predaja dreva na pni, nevýhodná pozícia malých producentov dreva vo i rmám sprostredkujúcim obchod s drevom, objem kalamitného dreva v Európe a jeho ponuka na trhu, kurzové zmeny vo i USD, neodborné druhovanie dreva na sortimenty Vzájomné vz ahy le sníc t va a dre vospracujúc eh o priemyslu na Slovensku Lesníctvo Orgány Európskej únie sa stratégiou na podporu multifunk nej úlohy lesov a potrebou ich trvalo udržate ného obhospodarovania pre rozvoj európskej spolo nosti zaoberajú trvalo. V procese vytvárania jednotnej lesníckej politiky sa opierajú o poznatky a odporú ania doterajších piatich ministerských konferencií na ochranu lesov v Európe uskuto ovaných od roku 1998, kedy bola prijatá lesnícka stratégie EÚ. Významným krokom pre vytváranie podmienok na zabezpe enie trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch je Ak ný plán EÚ pre lesy prijatý Komisiou EÚ v roku Tento dokument prijatý na obdobie rokov sa zakladá na zásadách: implementácie medzinárodných záväzkov pre oblas lesníctva prostredníctvom národných lesníckych programov, koordinácie a komunikácie pri riešení globálnych a medzisektorových problémov v lesníckej politike, 15

17 zvyšovania konkurencieschopnosti lesníckeho sektora v EÚ a optimalizácie riadenia lesníctva, dodržiavania princípu podporovania. Po as prípravy Ak ného plánu bola prijatá vízia, ktorej cie om sú Lesy pre spolo nos dlhodobé multifunk né lesníctvo nap ajúce sú asné ale aj budúce spolo enské potreby v rámci EÚ. Vízia sa zaoberá aj ekonomickým zámerom na zvýšenie dlhodobej konkurencie schopnosti lesníckeho sektora a zlepšenie trvalo udržate ného využívania lesníckych výrobkov (dreva) a služieb (efekty plynúce z mimoproduk ných funkcií), ktorý je zakotvený aj v Ak nom pláne pre lesy a významné uplatnenie našiel aj v Národnom lesníckom programe Slovenskej republiky, ktorý bol schválený v roku Významný strategický cie národného lesníckeho programu SR zvyšovanie dlhodobej konkurencieschopnosti je nap aný prioritami, ktoré de nujú ciele lesníctva ako optimálne plnenie funkcií lesov pre verejnos a zabezpe enie zisku z podnikania vlastníkov lesov. Schopnos lesníctva uplatni výrobky, produkty ale aj nehmotné úžitky na trhu s primeranou kvalitou a za optimálnu cenu by malo vytvori možnosti na udržanie konkurencieschopnosti pri zachovaní samo nancovania lesníckych inností vykrývaním vynaložených nákladov tržbami za predané výrobky a služby. Dlhodobo najvýznamnejším zdrojom príjmov v lesníctve je predaj dreva, ktorý predstavuje viac ako 80 % tržieb a výnosov. S prihliadnutím na celkovú ekonomickú situáciu sa v strednodobom výh ade tento pomer výraznejšie nezmení pre nezáujem spolo nosti spoplatni verejnoprospešné služby vyplývajúce zo zabezpe ovania mimoproduk ných funkcií lesov, ktoré lesníctvo ako odvetvie s významným environmentálnym pôsobením na takmer polovici územia Slovenskej republiky plní. Opatrenia na zvyšovania dlhodobej konkurencieschopnosti by sa okrem vlastných zdrojov obhospodarovate ov lesov mali zabezpe ova aj zo štátneho rozpo tu prostredníctvom rozpo tovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva SR ako aj zo zdrojov Plánu rozvoja vidieka a opera ného programu konkurencieschopnos a hospodársky rast. Realita hospodársko-ekonomického vývoja lesníctva však jednozna ne smeruje len k doposia využívaným možnostiam vlastných zdrojov a odbytu dreva ako hlavnej obchodnej komodity a zdroja príjmov, pretože ostatné zdroje sú tvrdo limitované alebo sú smerované do iných dôležitejších odvetví rezortu pôdohospodárstva na Slovensku. Celkovo možno hodnoti vývoj lesníctva na Slovensku od roku 1990 ako vývoj v permanentnej kríze s úpadkom úrovne hospodárenia. Odvetvie je posudzované ako výrobné bez významnejšej štátnej podpory, od ktorého sa o akáva, že si priestor na prežitie a existenciu zabezpe í realizáciou vlastnej produkcie v prostredí trhového hospodárstva. Nie je však akceptovaná skuto nos, že toto odvetvie okrem zabezpe ovania produkcie dreva vytvára na každom obhospodarovanom lesnom pozemku podmienky pre zabezpe enie širokej škály mimoproduk ných funkcií lesov, avšak bez spolo enského zhodnotenia a platby za ich poskytovanie, o je v úplnom rozpore so zásadami trhového hospodárstva. Reálne postavenie lesného hospodárstva v rámci ekonomiky Slovenskej republiky možno posúdi pod a hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý v roku 2008 dosiahol 8,6 mld. Sk (285,5 mil. ), o bolo o 1,18 % viac ako v roku 2007, avšak len z dô- 16

18 vodu zvýšeného objemu ažby a predaja surového dreva pri zníženom spe ažení dreva až o 12 %. Podiel lesného hospodárstva na HDP hospodárstva SR predstavoval len 0,42 %, o bolo o 0,04 % menej ako v predchádzajúcom roku 2007 (hospodársky výsledok ako štátneho tak aj neštátneho sektora predstavoval spolu 941 mil. Sk (31,2 mil. ) pri zamestnanosti okolo 25 tisíc osôb. Sú asné smerovanie lesníctva nazna uje, že pre nedostatok politickej vôle zostali nerealizované ambície na spojenie s rezortom životného prostredia, ím by sa boli vytvorili základné podmienky na riešenie rozporov vyplývajúcich z pretrvávajúceho nepochopenia a nedostatku akceptácie vzájomného pôsobenia lesníctva, ochrany prírody a krajiny a vodného hospodárstva ako spolo ne sa ovplyv ujúcich environmentálne zameraných odvetví. Treba o akáva, že k takémuto vývoju dôjde skôr ako odvetvie lesníctva skolabuje, budú ohrozené základné funkcie lesov a lesníctvo stratí stáro ia budovaný a akceptovaný spolo enský kredit so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami Drevospracujúci priemysel Európske drevospracujúce spolo nosti a rmy sa vo ne združujú v Európskej konfederácii drevospracujúceho priemyslu (CEI BOIS), Konfederácii Európskeho celulózopapierenského priemyslu (CEPI) a Združení Európskych vlastníkov lesov (CEPF). Táto reprezentácia európskeho drevospracujúceho priemyslu prezentovala Technologickú platformu pre lesníctvo (FTP) ako významné európske partnerstvo pre vývoj a výskum lesníckeho odvetvia, ktoré hrá k ú ovú úlohu pri zabezpe ovaní trvalo udržate ného rozvoja spolo nosti s víziou do roku Významnou trvalou aktivitou pripravenou Európskou konfederáciou drevospracujúceho priemyslu je Cestovná mapa 2010 pre európsky drevospracujúci priemysel, ktorej cie om je: tvorba aktualizovaných analýz k ú ových dokumentov a výziev dotýkajúcich sa európskeho priestoru, drevospracujúci priemysel, identi kácia príležitostí pre sektor spracovania dreva, popis ideálnej situácie, tvorba ak ného programu pre európsky drevospracujúci priemysel do roku V rámci všeobecnej vízie riešení konštrukcií a interiérov do roku 2010 je hlavným materiálom drevo a produkty z dreva. V rámci aktivít Cestovnej mapy boli v rôznych segmentoch sektoru spracovania dreva vypracované štúdie zamerané na k ú ové problémy drevospracujúceho priemyslu EÚ do roku Rozvoj trhu riadiaci program spotreby dreva zvyšova spotrebu produktov z dreva priechodnejšími ziskovými a trvalo udržate nými a ekologicky akceptovate nými technológiami, zvyšova konkurencieschopnos priemyslu spracovania dreva a vytváranie hodnôt, rozširova predaj výrobkov z dreva na nové trhy mimo Európy. 17

19 Prekážky širšieho využívania dreva v sú asnosti neexistujú bariéry brániace zvyšovaniu využívania dreva, v platnosti je však široká škála obmedzení a prekážok ovplyv ujúcich využívanie dreva, inštitucionálne (vzdelanie, úrove priemyslu), technické (technická úrove, vývoj technológií). Okrem týchto prezentovaných materiálov sú v štádiu rozpracovania: environmentálne analýzy, predstavy spotrebite ov o nárokoch na sortiment výrobkov z dreva, štruktúra priemyslu. V sú asnosti prebiehajúca svetová nan ná a ekonomická kríza sa významne dotkla aj európskeho drevospracujúceho priemyslu a zabrzdila akceleráciu uvedených nadnárodných programov. K spomaleniu aktivít dochádza z dôvodov úsilia o zníženie strát vyvolaných krízou prípadne zatváraním a likvidáciou výrobných a obchodných riem ako ú astníkov týchto procesov. Sektor spracovania dreva na Slovensku prešiel od za iatku 90-tych rokov minulého storo ia zásadnými zmenami. V priebehu transformácie hospodárstva došlo u drevospracujúceho priemyslu ku komplexnej privatizácii. Obdobie do roku 2000 bolo z poh adu existencie a rozvoja domáceho drevospracujúceho priemyslu zložité, pri om as riem prešla cez viacerých vlastníkov, as bola vytunelovaná a zanikla. Bolo to obdobie stagnácie s výraznou podkapitalizáciou vo všetkých segmentoch tohto sektora bez vä šieho vstupu zahrani ného kapitálu a investorov. V tomto období vzniklo najmä na strednom a východnom Slovensku viac ako 700 malých prevádzok a riem drevovýrob s jedným až piatimi zamestnancami a denným výkonom 5 až 20 m 3 so zameraním na jednoduchý porez surového dreva s kvalitou zodpovedajúcou zastaranému technologickému a technickému stavu rámových a kotú ových píl. Tento segment spracovate ov dreva až do sú asnosti, kedy ich po et a význam zna ne poklesol, nebol a nie je štatisticky sledovaný, takže existujú len kvali kované odhady o objeme ro ne spracovaného surového dreva cca 1 až 1,2 mil. m 3 pochádzajúceho prevažne z neštátneho lesníckeho sektora a orientovaného na ihli naté gu atinové sortimenty. Aj tieto skuto nosti viedli k sústredenému tlaku na dodávky surového dreva zo štátneho sektora na znižovanie exportu surového dreva zavedením vývozných kvót na vývoz ihli natých gu atinových sortimentov (275 tis. m 3 /rok). Pri nedostato nej nan nej disciplíne odberate ov a spracovate ov dreva viedlo k rastu poh adávok až na úrove 1,2 1,5 mld. Sk (40 45 mil. ), z ktorých viac ako polovica zostala nedobytná a bola jedným z dôsledkov vleklej krízy lesníctva. Až realizáciou vyhláseného národného programu Drevo surovina 21. storo ia na obdobie , ktorého garantmi boli Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo pôdohospodárstva SR a vznikom agentúry SARIO postupne sa za alo zlepšova prostredie pre podnikanie v oblasti spracovania dreva. V sú asnosti je hlavná as dodávanej drevnej suroviny spracovávaná v piliarskom a celulózo-papierenskom sektore. Aj na Slovensku sa postupne prejavuje koncentrácia výroby do ve kých piliarskych závodov s ro nou kapacitou 0,2 až 0,4 mil. m 3 za rok, hoci svetové a európske koncerny sa orientujú na kapacity piliarskej výroby nad 1 mil. m 3 ro ne. 18

20 V malých prevádzkach je ve kou nevýhodou nedostatok vo ných prostriedkov na zavedenie modernejšieho technologického zariadenia umož ujúceho rýchlejšie a efektívnejšie preberanie dodaného dreva a spracovanie drevnej suroviny. Z vývoja segmentu porezu dreva za posledných 10 rokov vyplýva, že piliarske prevádzky malej a strednej kapacity porezu nemôžu drža krok s ve kými piliarskymi závodmi v oblasti vytvárania pridanej hodnoty výroby. Cie om pre alšie zotrvanie riem v innosti musí by orientácia na výrobu úspešnejšiu pri vytváraní stabilne vyššej pridanej hodnoty výroby, ktorá sa odráža v zisku drevárskeho podniku. Z tohto poh adu sa ako najvýhodnejšia javí stavebná drevárska výroba zabezpe ujúca kompletné dodávky drevostavieb. Táto má možnosti uplatnenia ako v konštrukcii stavieb, tak aj vo vybavení interiérov a pod. Strom rastu pridanej hodnoty drevárskej výroby uvádza jej zvyšovanie na základe vyššieho zhodnocovania spracovávaného dreva od výroby reziva až po komplexnú dodávku drevostavieb. Strom rastu pridanej hodnoty drevárskej výroby Prame : Pejzl, Slonek

21 Na základe vstupu investorov SKIPPER Investments z Luxemburska v P.F.A. s.r.o. Lozorno, Amico Drevo s.r.o. and Slovincom sa ro ná výroba týchto riem zvýšila na 0,3 mil. m 3. Najvä ší tuzemský piliarsky spracovate Rettenmeier Tatra Timber s.r.o. má kapacitné možnosti dosahujúce objem 0,7 0,8 mil. m 3, ktoré sú v sú asnosti utlmené krízovou situáciou. Domáca piliarska výroba v roku 2008 spracovala 4,5 mil. m 3 priemyselnej gu atiny. Odpad vznikajúci v piliarskej výrobe v objeme okolo 1,3 mil. m 3 je využívaný na produkciu elektrickej energie (12 %), výrobu panelových dosák (44 %) a spracovanie v celulózovo-papierenskom priemysle (44 %). Významne sa rozšíril sektor výroby ve koplošných materiálov vo rmách Kronospan Prešov s.r.o., Bu ina DDD s.r.o., Tatra Timber s.r.o., Smre ina Hofatex a.s. Swedwood v objeme cca 600 tis. m 3, ktorý však v dôsledku krízy prežíva recesiu následkom straty trhov. Na škodu producentov dreva najkvalitnejšie sortimenty I. a II. triedy ihli natého a listnatého surového dreva predstavujú minimálny podiel na dodávkach a obchode so surovým drevom. Ukazuje sa, že investi ný zámer Swedwoodu zo za iatku tohto tisícro ia na zavedenie výroby dýh v ro nom objeme okolo tis. m 3 bol zamietnutý unáhlene, pretože absolútna vä šina vyrobených sortimentov tejto kvality kon í v priemernej piliarskej gu atine bez ekonomického zhodnotenia a prínosu tržieb do lesného hospodárstva. V roku 2008 bolo dodaných len 90 m 3 ihli natej gu atiny I. triedy kvality a m 3 listnatej gu atiny I. triedy na tuzemské spracovanie. Obdobne v II. triede ihli natého dreva bolo dodané na tuzemské spracovanie m 3 a m 3 listnatého surového dreva, o predstavuje zhodnotenie len asi 20 % reálnej kvality v I. triede a 30 % v II. triede kvality. Aj ke sa otvorili nové podnikate ské subjekty Onte Slovakia, s.r.o. Eurotranciaty, s.r.o. kryté investíciami zo Španielska a Talianska, výroba dýh a preglejok má ve ké možnosti rozvoja s oh adom na dostatok domácich zdrojov dreva schopných pokry výrobu mil. m 2 lúpaných a krájaných dýh. Celulózovo-papierenský priemysel je významným tuzemským spracovate om priemyslovej gu atiny V. triedy kvality s objemom spracovania okolo 2,5 2,6 mil. m 3 ro ne. V súvislosti s týmto sektorom spracovania dreva bola už pred vypuknutím sú asnej globálnej krízy registrovaná v posledných desiatich rokoch ekonomická recesia, ktorú sa rmy snažili rieši zvyšovaním výrobnej kapacity. Tento postup priniesol celkový nárast zásob vyrábaných produktov celulózy, papiera a kartónov a spätne výrazný tlak na ceny výrobkov ale aj na zníženie ceny nakupovanej drevnej suroviny až na sú asných 21,18 (638 Sk) v ihli natom vlákninovom dreve a 31,32, t.j. 944 Sk v netriedenom listnatom dreve V. triedy akosti, o predstavuje pokles o 18 %, resp. 15 % oproti cene z roku Využívanie dendromasy na energetické ú ely je novo sa rozvíjajúci segment priemyslu spracovania dreva na Slovensku, ktorého podiel na vytváraných obnovite ných zdrojoch energie predstavuje z celkovej spotreby prvotných energetických zdrojov len približne 2 %. Dendromasa je však v podmienkach Slovenska výh adovo najvýznamnejším potenciálnym obnovite ným zdrojom energie s možnos ou krytia až 9 % spotreby prvotných energetických zdrojov. Medziro ne sa mierne zvyšuje výroba a domáca spotreba palivového dreva a lesných štiepok, ktorých bolo v roku 2008 vyrobených 190 tis. ton. Najvä ší nárast sa prejavuje u samovýroby palivového dreva obyvate stvom na vidieku. Na výrobu drevených brikiet a peliet je zameraných 42 riem, ktorých produkcia v roku 2008 dosiahla 150 tis. ton. Vä šina tejto produkcie smerovala na export do Rakúska, Talianska a Ma arska. 20

22 Aj Slovensko a jeho trh s drevom sa postupne zapája do nastupujúceho intenzívneho využívania bioenergie a a biopalív so zámerom postupne nahrádza fosílne palivá, uhlie, ropu a plyn. Je však všeobecne známe, že zvýšenie cie ového podielu biopalív v pohonných hmotách v rámci EÚ na 10 % do roku 2020 nebude možné splni bez využitia druhej generácie biopalív. Táto bude založená na produkcii z lignocelulózy, slamy a dreva, pretože nebudú konkurova potravinárskej produkcii potrebnej pre celosvetový boj s hladom. Objem dendromasy vyprodukovanej na energetické využitie v roku 2008 okolo 870 tis. ton a stále rastúci záujem o budovanie kapacít na využitie obnovite ných zdrojov energie vytvára tlak na úrove a rast cien tohto sortimentu. V roku 2008 bola cena listnatých lesných štiepok o 21 % vyššia ako cena vlákninového dreva. V rokoch globálnej krízy sa v dôsledku prepadu cien vlákninového dreva rozdiel ešte zvýši a bude orientova producentov surového dreva na umiestnenie porovnate ných sortimentov v segmente výroby bioenergií. Koncepcia využívania dreva na výrobu bioenergie a biopalív bude smerova vlastníkov pozemkov k trhovému uplatneniu dreva z doposia nevyužívaných okolo 275 tis. ha pozemkov porastených lesnými drevinami, ktoré boli zistené v rámci NIML SR so zásobou 36 mil. m 3 hrubiny bez kôry, o predstavuje 133 m 3 /ha ± 9,5 m 3. Drevospracujúci priemysel sa o do ve kosti radí medzi stredný priemysel s približne 10 %-ným podielom na celkových tržbách priemyslu na Slovensku. Po et zamestnancov tohto odvetvia vo rmách nad 20 zamestnancov sa pohybuje v po te okolo 30 tis. a v malých prevádzkach sa zamestnáva alších okolo 5 tis. osôb, prevažne živnostníkov. Odvetvie drevospracujúceho priemyslu dosiahlo v roku 2008 kladný hospodársky výsledok pred zdanením v objeme 173 mil., (5,2 mld. Sk). Zhodnotenie tuzemskej trhovej produkcie tohto odvetvia predstavovalo iastku okolo 21,7 mld. Sk, t.j. 1,24 % HDP Slovenskej republiky. Podiel lesníctva a drevospracujúceho priemyslu na tvorbe hrubého domáceho produktu SR v roku 2008 predstavoval 1,66 % Lesnícko-drevársky komplex Zmenou politických a hospodárskych pomerov na Slovensku po roku 1989 došlo k prehodnocovaniu pozície štátu vo vz ahu k jednotlivým rezortom a odvetviam hospodárstva. V rámci nap ania hospodárskej politiky štátu boli lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel zlú ené do jedného rezortu Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Zavedením trhového mechanizmu ako všeobecne platného princípu sa v lesníctve upustilo od zaužívaných praktík a koncepcií, zanikla dôsledne prepracovaná ekonomická odvetvová politika. Pod vplyvom niektorých vládnych strán sa postupom vedenia rezortu lesníctvo dostalo pod tlak drevospracujúceho priemyslu, v ktorom prebiehala reštrukturalizácia a presadzovali sa vplyvy a záujmy nan ných skupín zoskupených okolo priemyslu spracovania dreva. Tlaky na zabezpe enie plynulých dodávok dreva bez zodpovedajúcej nan nej disciplíny odberate ov dreva viedli v krátkom období k vzniku neúmerne vysokých poh adávok, ktoré dosiahli objem 1,2 až 1,5 mld. Sk a okrem nezáujmu štátu podporova lesné 21

23 hospodárstvo ako odvetvie so širokou škálou zabezpe ovania ekologických, ekonomických a sociálnych funkcií boli alším spúš acím mechanizmom na vznik dlhotrvajúcej krízy, i úpadku lesníctva, ktorý pretrváva a v sú asnosti sa alej prehlbuje. Významná as týchto nevymožite ných poh adávok v objeme okolo 600 až 700 mil. Sk nebola nikdy uhradená, takže išlo o priamu dotáciu štátneho aj neštátneho sektora lesného hospodárstva v prospech privatizovaného drevospracujúceho priemyslu. Od roku 1993 bol priemysel spracovania dreva za lenený do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a lesníctvo sa stalo príveskom agrárneho rezortu Ministerstva pôdohospodárstva SR. Narastanie problémov v dodávkach a exporte dreva, cenovej politike, platbách za dodané drevo a koncep ných otázkach súvisiacich s reštrukturalizáciou a rozvojom drevospracujúceho priemyslu a reprivatizáciou v lesnom hospodárstve viedli v roku 1997 zodpovedné rezortné ministerstvá k vytvoreniu spolo ného poradného orgánu ministrov Slovenskej lesníckej a drevárskej rady. Slovenská lesnícka a drevárska rada (SLDR) bola ú inným orgánom pri riešení vz ahov lesníctva a spracovate ov dreva. Okrem prerušenia innosti v období rokov 2002 až 2006 pracovala až do roku 2008, t.j. do obdobia, kedy Ministerstvo hospodárstva SR zrušilo postupne odbor, oddelenie a napokon aj pracovné miesto koordinácie drevospracujúceho priemyslu, ím dalo najavo nezáujem o toto odvetvie, ktoré tak zostalo bez gestora a koordinátora aj vo vz ahoch k problematike lesného hospodárstva. Zväz spracovate ov dreva Slovenskej republiky (ZSD SR) založený v roku 1997 združuje zamestnávate ov na úrovni majite ov konate ov l45 spolo ností spracovávajúcich drevo (2008) prevzal po zániku SLDR iniciatívu v nadväzovaní vz ahov s lesným hospodárstvom. S ubne sa vyvíjajúca akcelerácia spracovania a spotreby dreva a drevárskych výrobkov za ínala stagnova už v roku Niektorí slovenskí spracovatelia dreva prostredníctvom ZSD SR upozor ovali na možný vznik krízových javov v odvetví spracovania dreva s oh adom na prebytok dreva a reziva v obchodnom priestore vnútorného trhu EÚ. Išlo o prejavy stagnácie stavebnej výroby v USA kvôli hypotekárnej kríze. Ako hlavný dôvod domácich problémov v spracovaní dreva sa uvádzala neústup ivos hlavného domáceho producenta surového dreva Lesov SR š.p. v regulácii cien sortimentov dreva. Takýto postup mal údajne za následok neschopnos spracovate ov dreva konkurova cenami výrobkov a obavu z následnej straty tradi ných trhov, pri om kvalita výrobkov ponúkaných na trhu komentovaná a posudzovaná nebola. Pod a spracovate ov dreva z drahej suroviny sa nedá vyrobi cenovo konkurencie schopné rezivo a alšie výrobky. Predražené drevo za ažuje náklady výroby nato ko, že sa nedajú vytvori potrebné zdroje na modernizáciu priemyslu spracovania dreva. ZSD SR navrhovalo a presadzovalo výrazné zníženie cien vstupnej suroviny a zárove vyzvali vládu a vládnuce politické strany na vytvorenie stratégie rozvoja drevospracujúceho priemyslu ako najperspektívnejšieho odvetvia slovenského priemyslu. V lesníctve už v roku 2008 ale najmä v priebehu roku 2009 došlo k poklesu cien jednotlivých sortimentov surového dreva až o 20 %. Napriek tomu sa prejavil znížený dopyt po dreve a pretrvávajú problémy pri predaji dreva. Odumieranie smre ín na Slovensku v doposia nepoznanom rozsahu a potreba spracovania kalamitného dreva vyvoláva prebytok ihli natého dreva v III. B a III. C triedach kvality a sústavný pokles jeho ceny. 22

24 Ke že rozhodujúcim vyše 80 %-ným podielom na výnosoch lesného hospodárstva sa podie a predaj dreva, zníženie cien vyvolalo najvýraznejší dopad nan nej a ekonomickej krízy na všetky innosti a aktivity tohto odvetvia. Za predpokladu, že kríza bude pretrváva v období 3 5 rokov, nie je možné o akáva pri znížených dodávkach na 6 6,5 mil. m 3 ro ne a pretrvávajúcom tlaku na znižovanie cien dreva, zlepšenie ekonomického postavenia lesného hospodárstva a rozvíjanie jeho inností, najmä ke nedôjde k požadovanej intervencii zo strany štátu a jeho podporných mechanizmov. Ak sa bude na alej zhoršova situácia drevospracujúceho priemyslu v umiest ovaní svojej produkcie na európskom trhu a zárove bude stagnova domáca stavebná výroba, môže úrove dodávok dreva poklesnú až na stav dosahovaný na konci minulého storo ia, t.j. okolo 5 mil. m 3 ro ne. Takýto stav reálne ohrozí nielen existenciu slovenského drevospracujúceho priemyslu s ažkými dopadmi na sociálnu oblas, ale zárove pri prepade tržieb za drevo pod 200 mil. (6 mld. Sk) dôjde k výraznému útlmu obnovy kapitálových výrobných faktorov, poklesu hodnoty investi ného majetku a následne k bankrotom subjektov lesného hospodárstva a predajom majetku. Potrebu sústavného vecného a pragmatického dialógu medzi odvetviami lesníctva a DSP sa podujalo rieši Ministerstvo pôdohospodárstva SR prebudovaním vnútorných štruktúr ministerstva. Od 15. júla 2009 bola v rámci organiza nej štruktúry služobného úradu ministerstva vytvorená sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva, v ktorej problematiku ažby dreva využitia biomasy, odbytu dreva a jeho spracovania bude koordinova a usmer ova samostatné oddelenie spracovania dreva. Konštruktívny prístup Ministerstva pôdohospodárstva SR vytvára znovu priestor na otvorenie novej etapy vz ahov odvetví lesníctva a drevospracujúceho priemyslu vo ve mi ažkom období prebiehajúcej globálnej krízy, ktoré bude pre vytvorenie funk ného lesnícko-drevárskeho komplexu vyžadova prípravu priaznivých a perspektívnych podmienok koexistencie. 23

25 2. VYZNA OVANIE AŽBY DREVA, OZNA OVANIE VY AŽENÉHO DREVA A DOKLADY O PÔVODE DREVA V rámci prípravy podnikate ského zámeru každého subjektu lesného hospodárstva a zárove pre potreby nan ného plánovania na nasledujúci rok je potrebné pozna množstvo a kvalitu jednotlivých sortimentov dreva, ktoré budú získané z lesného porastu ur eného k ažbe. Výchovná ažba sa vykonáva v lesných porastoch predrubného veku, ktoré ešte nedosiahli rubný vek výchovnými ažbami prebierkami zameranými na zlepšenie vývoja, druhovej a porastovej štruktúry zdravotného stavu, odolnosti a kvality v rozsahu odporu enom lesným hospodárskym plánom alebo v lesných porastoch do 50 rokov v rozsahu odporu enom LHP s možnou úpravou pod a návrhu lesného odborného hospodára. Obnovná ažba sa za ína vo veku rubnej zrelosti lesných porastov, pri om sa uplat- ujú špeci ká vyplývajúce z jednotlivých hospodárskych spôsobov. V zásade je však zameraná na dosiahnutie maximálneho podielu prirodzenej obnovy lesa, alebo v prípade rekonštrukcie lesa, na o najrýchlejšie prinavrátenie mimoproduk ných a produk ných funkcií lesa bežným hospodárením. Na zabezpe enie zámeru hospodára a realizáciu plánovanej ažby sa vykonáva vyzna ovanie jednotlivých stromov alebo astí lesných porastov pod a ur ených zásad Vyzna ovanie ažby dreva Vyzna ovanie stromov ur ených na výrub je sú as ou procesu ažby dreva, do ktorej sa zahr uje technologická príprava pracoviska výrub stromov a sústre ovanie dreva na odvozné miesto. Vyzna ovanie ažby dreva a postup vyzna ovania ažby dreva upravuje vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR. 232/2006 Z. z. o vyzna ovaní ažby dreva, ozna ovaní vy aženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Východiská obnovy lesa sa ozna ia na okrajových stromoch nezmazate ným farebným šikmým pásom širokým najmenej pä centimetrov z vnútornej strany obnovovaného prvku tým istým druhom farby, ktorým sa ozna ia jednotlivé stromy na výrub. Zárove sa dvoma šikmými pásmi tej istej farby a rozmerov vyzna ia približovacie linky na sústre- ovanie dreva. Stromy ur ené na výrub sa vyzna ujú jednotlivo nezmazate ným farebným znakom s priemerom najmenej pä centimetrov alebo itate nou ciachou vo výške 130 centimetrov od zeme na kmeni a na kore ovom nábehu. Farebné znaky alebo itate ná farebná ciacha sa ozna ujú na strome tak, aby boli dobre vidite né pri postupe pili a v lesnom poraste. Na vyzna ovanie úmyselnej ažby sa používajú nezmazate né farby naj astejšie aplikované zo sprejových nádobiek. Na vyzna enie úmyselnej ažby nemožno použi ervenú ani bielu farbu. ervenou farbou sa vyzna ujú pri mimoriadnej ažbe okrajové stromy ozna ujúce obvod plochy odlesnenia písmenami x, tie stromy sa nerúbu a hranice ochranných lesov. Bielou farbou sa vyzna ujú stromy pri rozptýlenej náhodnej ažbe (napr. vietor, sneh, hmyz) a to bielym farebným znakom na kmeni a kore ovom nábehu (vývraty, zlomy do troch metrov výšky a suché stromy bez kôry sa nevyzna ujú). 24

26 Pri ve kom plošnom rozsahu náhodnej ažby dreva na sústredených plochách s potrebou zales ovania sa bielym znakom tvaru x ozna ujú len hrani né stromy po obvode kalamitnej plochy, ktoré sa nerúbu. Aj ke zákon o lesoch nevyžaduje vyzna enie ažby pri výchove lesa v lesných porastoch do veku 50 rokov v praxi sa s oh adom na prevažujúci podiel dodávate ských prác v ažbe dreva vyzna ovanie výchovy lesa do 50 rokov vykonáva bežne ako v štátnom, tak aj neštátnom sektore. Vyzna ovanie ažby dreva vykonávajú odborní lesnícki zamestnanci a vyzna enie ažby pokia ju nevykoná osobne, je povinný skontrolova príslušný odborný lesný hospodár. Súhlas na ažbu dreva je základným dokladom, ktorý opráv uje vykonávate a ažby uskuto ni ažbu v lesnom poraste. Pod a zásad vykonávania ažby dreva sa ažba môže vykona len po vyzna ení ažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Súhlas na ažbu dreva je evidovaný doklad, v ktorom sú uvedené údaje o odbornom lesnom hospodárovi, ktorý súhlas vydal, dátum vydania, platnos súhlasu pre lesný celok a vlastnícky celok s ozna ením názvu vlastníka, správcu alebo obhospodarovate a lesa. V súhlase sú uvedené údaje o lesnom poraste, jeho ozna enie, druh ažby, ktorá sa bude vykonáva, spôsob vyzna enia ažby, (farba, ciacha, štítok,), drevina, po et kme ov, objem ažby v m 3 a plocha v ha. V údajoch o vykonávate ovi ažby je uvedený názov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bude vykonávate om ažby. Súhlas na ažbu je uvedený v prílohe Základné pravidlá pri stínke stromu a výrobe surového dreva Stínka stromu ako základný prvok procesu ažby sa skladá z operácií, ktorých kvalitné vykonanie musí vykonávate ažby zabezpe i, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast, pri ahlé stromy a kvalitu aženého dreva. Ide o vykonanie nasledovných operácií: Ur enie smeru pádu stromu v záujme bezškodnej ažby a smerovo riadeného sústre- ovania dreva. Úprava pracoviska, ktoré sa venuje o isteniu päty stromu a zabezpe eniu ústupovej zóny v 45 uhle od osi ur eného pádu stromu. Úprava spodnej asti stromu, ktorá spo íva v odrezaní nadrozmerných kore ových nábehov nepresahujúcich normou ur ený rozsah a prípadné odstránenie hrubej borky (bo, sc). Zárez (zásek) sa vykonáva zo strany ur eného smeru pádu stromu a vedie sa do 1/5 až 1/3 hrúbky p a, pri om jeho výška sa má rovna 2/3 h bky s optimálnym uhlom Hlavný rez je vedený vodorovným rezom vo výške 2/3 výšky zárezu. Nedorez v šírke 2 4 cm rozhoduje o nasmerovaní stromu do ur eného smeru pádu. Pokia je nedorez výrazne vä ší, dochádza pri páde stromu k vytrhnutiu triesky alebo k rozštiepeniu prízemkovej asti kme a, o má za následok vážne poškodenie alebo až zni enie najcennejšej asti stromu a zmarenie práce nieko kých generácií, ktoré les 25

27 tvorili a pestovali. V žiadnom prípade nesmie dôjs k úplnému prerezaniu nedorezu, pretože dochádza k neovládate nému pádu stromu. Pád stromu nastáva po dorezaní na úrove nedorezu vytiahnutí píly z rezu a s použitím klinov alebo drevoruba skej lopatky vychýlení stromu do smeru pádu. Uvo ovanie zavesených stromov je z h adiska bezpe nosti pri práci v ažbe dreva jedna z najnebezpe nejších operácií asto podce ovaná s následnými ažkými až smrte nými úrazmi. Na zavesené stromy sa nesmie: vylieza, nesmú sa opracováva odvetvovaním, nesmie sa pod nimi pracova ani chodi. Na uvo nenie zavesených stromov sa môžu použi nasledovné spôsoby: otá anie zaveseného stromu obracákom okolo jeho osi, odtlá anie odenku kolmi alebo sochorom, stiahnutie stromu približovacím prostriedkom. Zásadne zakázaná je: stínka iného stromu krížom na zavesený strom, odrezávanie zaveseného stromu po astiach, stínka stromu, na ktorom je už zavesený iný strom Klasi kácia surového dreva Klasi kácia surového dreva je jeho triedenie pod a druhu dreviny a jej bežného názvu, rozmerov a kvality. V rokoch 2005 až 2008 bolo na Slovensku uplat ované pri klasi kácii surového dreva Nariadenie vlády SR. 86/2005 Z. z. o klasi kácii surového dreva, ktoré bolo prijaté na základe preberania aktov Európskych spolo enstiev a Európskej únie. S oh adom na už neaktuálnu smernicu rady. 68/89 EHS z roku 1968 Európsky parlament a Rada. 714/2007 ES zrušili predmetnú smernicu s ú innos ou od Zárove stratilo ú innos aj predmetné vyššie uvedené nariadenie vlády SR. V alšom období sa postupuje pod a platných STN EN a STN. Surové drevo je drevo vy ažených stromov, odvetvené a zbavené vrcholca na tenšom konci hrubšie ako 7 cm v kôre alebo odkôrnené v celých d žkach alebo prie ne porezané vrátane rovnaného dreva a štiepaného dreva. Drevo v celých d žkach je surové drevo ozna ované ako surový kme, ktorému sa na lokalite pe zmeria d žka v m, stredová hrúbka v cm a ozna í sa poradovým íslom na ele kme a spravidla modrou kriedou. Objem (kubatúra) sa vyjadruje v skuto ných kubických metroch (m 3 ) s presnos ou na dve desatinné miesta. Rovnané drevo je surové drevo v gulia och alebo štiepach uložené a merané v rovnaniach, jeho objem (kubatúra) sa vyjadruje v priestorových mierach (prm) a prepo ítava sa na kubické metre pomocou príslušných prevodových ísel (ihli naté 0,64, listnaté 0,54). Druhovaním surového dreva v celých d žkach a jeho prie nym rozrezaním vznikajú výrezy zodpovedajúce svojimi rozmermi a akos ou ustanoveniam príslušných noriem 26

28 alebo uzatvorenej obchodnej zmluve. Každý výrez je ozna ený a evidovaný tak, aby nedochádzalo k zámenám osobitným íslom, d žkou v m, stredovou hrúbkou v cm, triedou akosti (napr.. 126, 5/40, II.) Druhovanie a manipulácia na sortimenty sa môže vykonáva pri pni, na odvoznom mieste alebo na hlavnom (expedi nom) sklade v závislosti od použitej technológie pri sústre ovaní dreva, omu musia by prispôsobené aj dopravné prostriedky na odvoz dreva. Pri sústre ovaní surových kme ov v celých d žkach dochádza k rozsiahlemu poškodeniu stojacich stromov s následkom výrazného zníženia kvality dreva a odolnosti až v rozsahu do 25 %. Naproti tomu pri sústre ovaní výrezov vývoznými súpravami alebo lanovými systémami klesá poškodenie stojacich stromov v lesnom poraste pod 5 %. Nako ko prízemkové asti stojacich stromov v lesnom poraste poškodené pri ažbe sú vstupnou bránou hubových infekcií, je povinnos ou vykonávate a ažby ihne najneskôr však do 24 hod. po ažbe takéto stromy ošetri vhodným fungicídnym prípravkom (napr. Pellacol). Pri manipulácii surového dreva na sortiment I. IV. triedy kvality pod a príslušných STN alebo STN pokia nie je v zmluve dohodnuté inak, je potrebné, aby vykonávate ažby dodržal tieto pravidlá: odstráni vetvy a zvyšky (hr e) po nich v rovine povrchu kme a bez zarezania do kme- a hlbšie ako 0,5 cm, elá zarovna rezom kolmo na pozd žnu os výrezu, odstráni nerovnosti spôsobené stínkou (nedorez, triesky, vytrhnuté vlákna a pod.), odstráni vidite né cudzie telesá, elá výrezov nesmú by zne istené bahnom, zakryté snehom, adom pre možnos posúdenia znakov itate ných na ele výrezu. Dodržanie tohto pravidla je pre dodávate a zvláš dôležité pri elektronickom preberaní a posudzovaní kvality dreva na sklade odberate a, výroba výrezov združenej kvality je možná v rámci dohody medzi dodávate om a odberate om dreva Ozna ovanie vy aženého dreva Vy ažené surové drevo v celých d žkach alebo vo výrezoch je obhospodarovate lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta ozna i itate nou ciachou alebo iným povoleným ozna ením (štítok), ktoré vopred zaregistroval obvodný lesný úrad. Ciacha je zna ka, ktorou sa ozna uje vy ažené surové drevo na prie nom reze ( ele). Ciacha pod a toho, i ide o lesy vo vlastníctve štátu a vyššieho územného celku (VÚC) alebo ide o neštátne lesy obsahuje rozdielne znaky. Ciacha obsahuje znaky: a) ak ide o lesy vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku, obsahuje aj znaky ozna ujúce organiza né jednotky ŠL ŠL obhospodarovate lesa 10 íslo odštepného závodu íslo lesnej správy 03 íslo lesného obvodu 03 27

29 b) ak ide o lesy neštátneho sektora ciacha obsahuje ozna enie vlastníka alebo obhospodarovate a lesa urbárskeho spolo enstva, komposesorátu alebo iného spolo enstva U mesta alebo obce O cirkvi C lesy v obhospodarovaní inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby P lesy s odborným hospodárením poverenej organizácie OHL nákupca dreva R Všetky tieto ciachy obsahujú aj zna ku okresu a registra né íslo pridelené obvodným lesným úradom. U obhospodarovate lesa U ZV skratka sídla okresu ZV registra né íslo Ciachou alebo iným povoleným ozna ením sa itate ne ozna uje vy ažené surové drevo a z neho vyrobené sortimenty pod a slovenských technických noriem (STN , STN ) a) v celých d žkach (surové kmene), b) prie ne rozrezané na výrezy I., II. a III. triedy kvality, c) ur ené na výrobu drevoviny (brúsne drevo), banské výrezy, d) vlákninové drevo a ostatné priemyslové drevo V. triedy kvality dlhšie ako 2 metre, e) palivové drevo VI. triedy kvality, dlhšie ako 2 metre. Žrde ako sortiment IV. triedy kvality sa neciachujú Doklady o pôvode dreva Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje Dokladom o pôvode dreva. Doklad o pôvode dreva je osobitne evidovaný íslom a obsahuje údaje o obhospodarovate ovi lesa, odberate ovi dreva, prepravcovi s uvedením priezviska vodi a, zna ky dopravného prostriedku a jeho eviden ného ísla prípadne aj íslo vagónu pri preprave železnicou. V alšej asti dokladu je uvedené odkia a kam je drevo prepravované, dátum prepravy a identi ka né údaje ciachy, ktorou bolo dopravované drevo ozna ené. Údaje o prepravovanom surovom dreve obsahujú názov dreviny, íslo kusa, d žku, priemer, objem v m 3. Osoby zodpovedné za výdaj dreva a jeho prevzatie sú uvedené v dolnej asti dokladu s dátumom, hodinou vydania a prevzatia dreva potvrdené podpismi. Doklad o pôvode dreva je uvedený v prílohe 2. 28

30 3. KVALITATÍVNE TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA Kvalitatívne triedenie ihli natého a listnatého surového dreva vychádza zo zara ovania dreva do jednotlivých sortimentov. Rozhodujúcim kritériom je a ur ite aj zostane technologická kvalita dreva, o znamená využite nos pre ur itú skupinu výrobkov. Na našom území sa v lesníctve už viac ako 50 rokov zara uje drevo do sortimentov pod a znakov kvality v rámci systému eskoslovenských štátnych noriem ( SN) a od roku 1993 národným systémom STN, ktorý sa v sú asnosti postupne harmonizoval s európskymi normami EN. S rozvojom vo ného trhu s drevom význam získavajú zmluvné vz ahy, takže normy majú odporú ací charakter, pri om vplývajú na vyváženos zmluvných vz ahov. Kvalitatívne triedenie surového dreva, pri ktorom nie je známy ú el použitia v normách EN (napr. v uzanciách Rakúska) zah a štyri triedy A, B, C, D. Na Slovensku v súlade s uvedenými štyrmi triedami dlhodobo uplat ujeme kvalitatívne triedenie dreva a gu atiny, pri ktorých je známy ú el použitia a zah a šes tried: I., II., III., IV., V., VI. Triedenie vychádza z tohto všeobecného opisu kvalitatívnych tried Kvalitatívne triedy pod a Európskych noriem (EN) Kvalitatívna trieda A Drevo najvyššej kvality. Tejto kvalitatívnej triede spravidla zodpovedá drevo z prízemkového výrezu s drevom bez h a bez alších znakov alebo len s malými znakmi a s malým obmedzením s oh adom na využitie. Kvalitatívna trieda B Drevo v priemere bežnej až najvyššej kvality. Prípustné sú hr e do takého rozsahu, ktorý je bežný na každej drevine. Kvalitatívna trieda C Drevo v priemere nižšej kvality až menej hodnotné. Dovo ujú sa všetky znaky, ktoré zásadne neznižujú prirodzené vlastnosti dreva. Kvalitatívna trieda D Drevo, z ktorého možno získa využite né sortimenty, ktoré s oh adom na jeho znaky nie je možné zaradi do tried A, B, C. Zásady triedenia pod a uvedených tried A, B, C, D ur ujú normy STN PENV: Ihli naté dreviny Pre smrek (SM) a jed a (JD) tabu ka 1 STN PENV Pre borovice (Bo) tabu ka 1 STN PENV Pre smrekovce (SC, SJ) a duglasky (DG) tabu ka 1 STN PENV Listnaté dreviny pre dub (DB) tabu ka 1 STN EN pre buk (BK) tabu ka 2 STN EN pre topo (TP) tabu ka 1 STN EN l316 2 pre jase (JS) tabu ka 1 STN EN pre javory (JV) tabu ka 2 STN EN

31 3.2. Kvalitatívne triedy pod a slovenských technických noriem (STN) alej uvedené triedenie pod a tried kvality, ktoré je v podmienkach lesného hospodárstva Slovenskej republiky používané a odporú ané pre prax vychádza z STN pre ihli naté dreviny a STN pre listnaté dreviny, ktorých posledná revízia bola publikovaná Slovenským úradom technickej normalizácie (SÚTN) v roku Výrezy kvalitatívnej triedy I. Ú el použitia: dyhové výrezy, špeciálne výrezy ur ené na výrobu hudobných nástrojov a technických potrieb. Charakteristika: Zdravé surové drevo v kôre vynikajúcej kvality bez chýb alebo s nepatrnými chybami na oboch koncoch s hladkým rezom a šírkou rastových kruhov do 4 mm. Pre výrobu hudobných nástrojov musí ma vrstva ozvu ného dreva šírku aspo 8 cm a v nej 4 rastové kruhy na 1 cm. Ro ná produkcia SR: Ihli m 3 List m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy II. Ú el použitia: Výrezy na výrobu dýh lúpaním, výrobu preglejkových dosiek, zápalkárske výrezy a výrezy na špeciálne rezivo. Charakteristika: Zdravé surové drevo v kôre na oboch koncoch s hladkým rezom so znakmi, ktoré neobmedzujú jeho použitie. Šírka ro ných rastových kruhov bez obmedzenia. Ro ná produkcia v SR: Ihli m 3 List m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy III. Ú el použitia: piliarske výrezy Kvalitatívna trieda III. A Charakteristika: Zdravé surové drevo s ojedinelými chybami pri celkovej dobrej kvalite dreva. Šírka ro ných rastových kruhov bez obmedzenia Ro ná produkcia v SR: Ihli. 767 tis. m 3 List. 370 tis. m 3 30

32 Kvalitatívna trieda III. B Charakteristika: Surové drevo štandardnej kvality vrátane dreva zo suchárov s viacerými znakmi pri celkovej priemernej kvalite Ro ná produkcia v SR: Ihli tis. m 3 Listn. 573 tis. m 3 Kvalitatívna trieda III.C Charakteristika: Surové drevo bežnej kvality až menej hodnotné s dovolenými chybami na využitie v piliarskom spracovaní Ro ná produkcia v SR: Ihli. 895 tis. m 3 Listn. 187 tis. m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy IV. Ú el použitia: drevovina (brúsne drevo), banské výrezy, žr ovina Brúsne drevo Charakteristika Surové drevo riadne odvetvené erstvé neodkôrnené s minimálnou vlhkos ou 45 % len drevina sm. Ro ná produkcia v SR: Ihli m 3 Banské drevo Charakteristika: Surové drevo erstvé vrátane preschnutého bez príznakov hniloby, vyrába sa bez rozlíšenia na dreviny. Ro ná produkcia v SR: Ihli n m 3 List m 3 Žr ovina Charakteristika: Surové drevo v kôre triedené na žrde a ž dky pod a hrúbky bez kôry meranej 1 m od hrubšieho konca vyrábané zo všetkých drevín. Ro ná produkcia v SR: Ihli m 3 Listn m 3 31

33 Výrezy kvalitatívnej triedy V. Ú el použitia: Vlákninové drevo a ostatné priemyselné drevo Charakteristika: Surové drevo riadne odvetvené, krátené, obidva konce zarezané erstvé i preschnuté, ktorého kvalita umož uje chemické a mechanické priemyselné spracovanie na výrobu buni- iny, dosiek z aglomerovaného dreva a na iné využitie. Ro ná produkcia v SR: Ihli. 1,0 1,2 mil. m 3 Listn. 1,5 1,7 mil. m 3 Výrezy kvalitatívnej triedy VI. Ú el použitia: Energetický zdroj Charakteristika: Surové drevo, ktorého kvalita neumož uje priemyslové spracovanie ale je využite né ako zdroj energie. Ro ná produkcia v SR: Ihli tis. m 3 Listn tis. m 3 Klasi kácia ihli natého surového dreva v triedach kvality I. VI. pod a STN je uvedená v prílohách. 4 až. 9. Klasi kácia listnatého surového dreva v triedach kvality I. VI. pod a STN je uvedená v prílohách 10 až Ozna ovanie sortimentov surového dreva Výrezy dodávaných sortimentov, ktorých objem (kubatúra sa zis uje jednotlivo pre každý kus sa na ele výrezu itate ne ozna uje spravidla modrou lesníckou kriedou: íslo výrezu, zna kou kvalitatívnej triedy I., II., III.A, B, C, IV., V. menovitou d žkou (bez nadmiery) a stredovou hrúbkou (priemer). Príklad: 169, II. 5/42 Surové drevo ostatných sortimentov, ktorých objem sa ur uje hromadne (žrde, ž dky, palivové drevo) sa neozna uje. Zoznam lesných drevín a skratiek používaných pri klasi kácii surového dreva a jeho zatrie ovaní do kvalitatívnych tried je uvedený v prílohe 3. 32

34 4. TERMINOLÓGIA A POJMY POD A EURÓPSKYCH (EN) A SLOVENSKÝCH TECHNICKÝCH NORIEM (STN) be erstvé drevo Termín De nícia Odkaz Všeobecné termíny, termíny pre ozna enie štruktúry dreva, rozmery a znaky gu atiny Vonkajšia zóna dreva na rastúcom strome, ktorá obsahuje živé bunky a vedie miazgu zvy ajne svetlejšia ako jadrové drevo. Nie vždy je jasne odlišná od jadra EN Drevo, ktoré ešte nebolo vysušené na bod alebo pod bod nasýtenia vlákien erstvé drevo má zvy ajne vlhkos vyššiu EN ako 30 % - 60 % vzduchovo suché drevo Drevo, ktorého vlhkos je približne rovnovážna s prírodnými atmosferickými podmienkami jeho okolia, má vlhkos EN spravidla nižšiu ako 20 % dlhé drevo Gu atina, ktorá sa alej nekráti. EN d žka Najmenšia vzdialenos medzi koncami kusa ( elom a apom) EN d žka výrezu (d žka dreva) Sú et menovitej d žky výrezu (dreva) a prídavku k d žke dodávaná d žka drevo gravimetrická metóda; meranie vážením gu atina; surové kmene hrúbka hrúbka na tenšom konci ( apová hrúbka) intenzita rastu; rýchlos rastu jadro jarné drevo kalibrácia automatizovaného spôsobu merania kalibrované meradlo D žka výrezu stanovená v obchodnom vz ahu medzi odberate om a dodávate om Lignocelulózová hmota medzi dre ou a kôrou stromu alebo kra Zis ovanie hmotnosti a vlhkosti dreva v tonách sušiny (metóda sušiny atro) alebo zis ovanie hmotnosti dreva preschnutého na vzduchu (metóda dreva preschnutého na vzduchu lutro) Zrúbané, odvetvené stromy s oddeleným vrcholcom, ktoré sa môžu ale nemusia alej skracova Vzdialenos medzi dvoma rovnobežnými doty nicami, ktoré sa dotýkajú povrchu gu atiny alebo kme a EN STN EN Hrúbka meraná na tenšom konci ( ape) EN Rast vyjadrený ako priemerná šírka rastových kruhov v milimetroch Vnútorná zóna dreva, ktorá sa nachádza na rastúcom strome a prestala obsahova živé bunky alebo vies miazgu zvy ajne tmavšie ako be. Nie vždy je jasne odlišná od bele. as rastového kruhu, ktorý sa utvoril po as prvého obdobia rastovej periódy zvy ajne s menšou hustotou a svetlejšie ako letné drevo Systém automatického spôsobu merania d žok musí by kalibrovaný pred použitím a znovu kalibrovaný po akýchko vek úpravách a v pravidelných asových intervaloch. Automatizovaný systém merania musí by kalibrovaný tak, aby dával rovnaké výsledky ako pri ru nom meraní Meradlo s požadovanou presnos ou, overenou stanoveným kalibra ným postupom v stanovenom asovom intervale EN EN EN kambium Vrstva aktívne sa deliacich buniek, ktorá v živom strome tvorí na vonkajšej strane kambiálnej bunky a na vnútornej EN strane bunky dreva kme Nadzemná as stromu bez vetiev EN kore ový nábeh Vystupujúce rebrovité zhrubnutia na spodnej asti kme a EN

35 Termín De nícia Odkaz koruna Horná as stromu s vetvami a vetvi kami, respektívne aj s as ou kme a EN kôra Vonkajší povrch kme a a vetiev na strome EN letné drevo as rastového kruhu, ktorý sa utvoril po as druhého obdobia rastovej periódy zvy ajne hustejšie a tmavšie ako EN jarné drevo lyko Vnútorná vrstva kôry ved a kambia EN menovitá d žka D žka gu atiny stanovená bez prídavku na d žku EN meranie pod a hmotnosti miesto prie neho rezu najmenšia d žka dreva (sortimentu) nasadenie koruny Meranie množstva gu atiny vážením oby ajne sa uvádza v tonách Miesto na kmeni alebo jeho asti na oddelenie rozdielnych kvalít alebo vyžadovaných d žok Technickou normou stanovená minimálna menovitá d žka dreva (sortimentu) as kme a, odkia za ínajú vyrasta najnižšie konáre koruny EN EN STN STN EN Vnútorná zóna dreva odlišnej farby, zvy ajne na drevinách, pri ktorých nie je významný farebný rozdiel medzi drevom nepravé jadro jadra a bele vzniká v dôsledku prirodzených prí in, ako je mráz alebo odlišné rastové podmienky, ale aj poškodením pri ažbe a približovaní objem dreva bez kôry (b.k.) Merané množstvo dreva bez kôry EN objem dreva s kôrou (s k.) Merané množstvo dreva spolu s kôrou EN objem rovnane okliesnené drevo (vyvetvené) Objem kopy rovnaného dreva ur ený jej vonkajšími rozmermi vrátane vo ných priestorov zaužívaný je termín priestorový meter (prm) Stojace stromy na ktorých boli v mladom veku umelo odstránené spodné konáre v prízemku do výšky spravidla 4 6 m EN EN pe Nadzemná a podzemná as stromu, ktorá zostane po jeho spílení EN piliarsky výrez Výrez na výrobu reziva EN praslen prevodové íslo; reduk ný faktor as kme a, na ktorej sa približne v rovnakej výške vyskytuje nieko ko konárov alebo hr í íslo slúžiace na prepo ítanie priestorových jednotiek objemu (prm) rovnaného dreva na objem v m3; mení sa pod a druhu a kvality dreva EN STN prídavok k d žke D žka pridaná k menovitej d žke, aby sa kompenzovali straty EN pri krátení prízemkový výrez Výrez vyrobený z hrubšieho konca dlhého dreva EN prízemok Zhrubnutá spodná as kme a EN rastový kruh Vrstva dreva vyprodukovaná po as jedného rastového obdobia šírka rastového kruhu závisí od kruhu dreviny a rastových podmienok. V miernom pásme zodpovedá rastový kruh ro nému kruhu EN ro ný kruh (letokruh) Prírastok, ktorý zodpovedá jednoro nej perióde rastu EN rovnané drevo Drevo štandardných d žok, uložené do merate ných tvarov, t.j. rovnaní STN skuto ný objem Množstvo dreva zistené jeho meraní oby ajne sa uvádza v kubických metroch, používaný je výraz plnometer (plm) EN stredová hrúbka Hrúbka meraná v polovici d žky výrezu EN

36 stredový výrez strže ; dre stúpanie d žky stúpanie hrúbky stúpanie rozmerov (gradácia) úžitkové drevo vlákno Termín De nícia Odkaz Výrez vyrobený z dlhého dreva medzi prízemkovým a vrchovcovým výrezom Zóna vnútri prvého rastového kruhu, ktorá sa vä šinou skladá z mäkkého tkaniva Technickou normou alebo zmluvou medzi odberate om a dodávate om stanovené intervaly stúpania d žky sortimentov Technickou normou alebo zmluvou medzi odberate om a dodávate om stanovené intervaly stúpania hrúbky sortimentov Technickou normou stanovené intervaly stúpania hrúbky a d žky sortimentov Stojace alebo spílené stromy, alebo výrobok tohto prvotného spracovania nezah ajú sa sem dosky na báze dreva a drevené štiepky Dlhá úzka bunka (alebo zväzok buniek), ktorá tvorí vä šinu dreva EN EN STN STN STN EN EN vlhkos Hmotnos vody v dreve vyjadrená v % hmotnosti absolútne suchého dreva EN vrcholcový výrez Výrez vyrobený z tenšieho konca dlhého dreva EN výrez Prie ne oddelená as gu atiny EN zárez znaky Zárez v tvare klina vidite ný na dolnom konci výrezu, ktorý je urobený na ur enie smeru pádu Fyzikálne, morfologické alebo rastové charakteristiky dreva, ktoré môžu ovplyvni jeho použitie EN EN zrážka na kôru Faktor na prevod objemu gu atiny meranej v kôre na odpovedajúci objem gu atiny bez kôry EN Triedy kvality gu atiny banské drevo Gu atina, z ktorej sa vyrábajú banské výrezy STN drevovina Vlákninová látka, ktorá sa získava brúsením odkôrneného nepareného, pareného prípadne i vareného dreva STN Súbor kvalitatívnych vlastností dreva z h adiska požiadaviek kvalita dreva na jeho spracovanie a použitie; kvalitu dreva ur uje jeho stav STN v dobe odovzdania odberate ovi palivové drevo Sortiment ur ený na výrobu tepelnej energie STN piliarske výrezy; piliarska gu atina Sortiment na výrobu reziva STN rezonan né výrezy; výrezy na výrobu hudobných nástrojov sortiment st pové výrezy; st py trieda kvality vlákninové drevo Sortimenty špeciálnych vlastností ur ené na výrobu hudobných nástrojov (rezonan né drevo) Drevo vyhovujúce drevinou, rozmermi a kvalitou požiadavkám technickej normy; skupiny sortimentov tvoria triedy kvality Sortiment ur ený na podpery elektrovodných, telekomunika ných liniek a podobne Skupina sortimentov s podobnými (porovnate nými) parametrami kvality dreva Sortiment ur ený na výrobu buni iny, dosiek z aglomerovaného dreva, na suchú destiláciu a podobne STN STN STN STN STN

37 Termín De nícia Odkaz výrezy na výrobu dýh, preglejok a iné špeciálne výrezy žr ovina (žrde a ž dky) Sortimenty dreva ur ené na spracovanie lúpaním, krájaním, prípadne k rozrezávaním, ur ené na výrobu dýh, preglejok, športových potrieb, zápaliek sudov a podobne Sortiment vyrábaný z tenkých kme ov alebo ich astí s hrúbkou od 3 cm do 13 cm meranou 1 m od hrubšieho konca Termíny pre znaky gu atiny hr e STN STN iasto ne zrastená hr a Hr a, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená viac ako na ¼ a menej ako ¾ svojho obvodu s okolitým drevom EN hr a as vetvy zarastená do dreva EN nezarastená hr a Hr a, ktorú vidno na oblom povrchu dreva EN nezdravá hr a Hr a poškodená hnilobou EN nezrastená hr a obhr ie skupinové hr e Hr a, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená menej ako na ¼ svojho obvodu s okolitým drevom Obnažené miesta na povrch gu atiny obkolesujúce hr u na mieste, kde boli odrezané spolu s konárom i okolité zdurenie a kôra oby ajne bledšej farby ako hr a Hr e umiestnené tak, že medzi susednými hr ami nie je normálny priebeh vlákien. Vyhovuje, aby vzdialenos medzi dvoma nasledujúcimi hr ami bola menšia ako šírka reziva alebo menšia ako 150 mm v prípade, že šírka reziva presahuje 150 mm. EN EN EN vlk Vetva alebo jej as, ktorá je vidite ná na oblom povrchu kme a. EN vypadavá hr a Odumretá hr a, ktorá nedrží pevne v okolitom dreve. EN zámok Zdravé koncové hr e výrezov, ktoré sa pri manipulácii ponechajú na zabránenie vzniku trhlín STN zarastená hr a Hr a, ktorú nevidno na oblom povrchu dreva EN zdravá hr a Hr a bez známok hniloby EN zrastená hr a Hr a, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená najmenej na ¾ svojho obvodu s okolitým drevom Termíny pre znaky gu atiny trhliny EN bo ná trhlina Trhlina, ktorá sa prejavuje na oblej ploche bo ná trhlina môže prejs až do elnej trhliny. EN elná trhlina Trhlina na ele EN dre ová trhlina Radiálna trhlina na ele, ktorá vychádza z drene EN hviezdicová trhlina; zložená Zoskupenie dvoch alebo viacerých dre ových trhlín dre ová trhlina EN mrazová trhlina Radiálna trhlina vä šej d žky spôsobená mrazom na rastúcom strome, ktorá prebieha pozd žne z bele smerom k dreni EN neprechádzajúca trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na ele a neprechádza na bok výrezu STN odlup ivá trhlina Kruhovitá trhlina, ktorá prechádza medzi ro nými kruhmi EN prechádzajúca trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na ele a prechádza na bok výrezu STN prenikajúca trhlina ažbová trhlina; výrobná trhlina Trhlina, ktorá sa vyskytuje na ele a vychádza na obidva boky Pozd žne prebiehajúca trhlina na prízemku gu atiny, ktorá je spôsobená ažbou EN EN

38 Termín De nícia Odkaz trhlina Rozdelenie dreva pozd ž vlákien EN trhlina spôsobená bleskom Trhlina, ktorá vznikla bleskom EN výsušná trhlina Krátka, úzka a plytká trhlina EN ierne o ko ierna hr a s ve kos ou do 5 mm EN Termíny pre znaky gu atiny chyby rastu excentrické jadro (excentrická dre ) Jadro, ktoré sa nachádza vo výraznej vzdialenosti od geometrického stredu prie neho rezu gu atinou meria sa vzdialenos strž a (drene) od geometrického stredu na dolnom ele alebo na tenšom konci. Vyjadrí sa v centimetroch alebo percentuálnym podielom hrúbky príslušného ela. EN EN l310 jednosmerná krivos Krivos charakterizovaná len jedným ohybom EN kremenitos ervenohnedé sfarbenie zhustenia štruktúry dreva prebiehajúce pozd ž ro ných kruhov krivos Odchýlka pozd žnej osi gu atiny od priamky EN plnodrevný kme reak né drevo ahové drevo Kme, ktorého hrúbka sa nevýrazne mení s d žkou, t.j. so zbiehavos ou menšou ako 1 cm hrúbky na 1 m d žky Drevo s odlišnou anatomickou charakteristikou, tvoriace sa najmä naklonených alebo ohnutých astiach kme ov a vetiev, ke sa strom snaží vráti z naklonenej polohy do pôvodnej polohy Reak né drevo, ktoré sa vytvára na hornej asti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kme och listnatých stromov STN EN EN tlakové drevo Reak né drevo, ktoré sa vytvára na spodnej asti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kme och ihli natých stromov EN to itos Špirálovitý priebeh vlákien okolo drene EN viacsmerná krivos zbiehavos Krivos charakterizovaná dvoma alebo viacerými ohybmi v jednej alebo viacerých rovinách. Výrez sa teoreticky rozdelí EN myslenými rezmi na nieko ko astí bu rovných alebo s jednosmernou krivos ou. Tie sa potom merajú jednotlivo. EN 1310 Jednotlivé krivosti sa vyjadria v centimetroch na 1 m d žky a zaznamenajú sa zvláš. Postupné znižovanie hrúbky kme a v závislosti od výšky alebo gu atiny v závislosti od d žky. Meria sa hrúbka na každom konci, najmenej 5 cm od každého konca (v prípade prízemkového výrezu sa meria vo vzdialenosti 1 m od dolného ela). Zbiehavos sa vyjadrí v centimetroch na 1 m d žky ako rozdiel hrúbok medzi miestami merania. Ak je v mieste (miestach) merania výrazná nepravidelnos rastu, meranie sa uskuto ní vo vzdialenosti 5 cm od tohto miesta. Termíny pre znaky gu atiny poškodenie hubami huba biela hniloba hnedá hniloba; kocková hniloba Organizmus bez chlorofylu, ktorý sa živí organickými látkami Hniloba spôsobená hubami, ktoré rozkladajú celulózu, hemicelulózu a lignín a oby ajne spôsobujú svetlejšie sfarbenie dreva Hniloba spôsobená hubami, ktoré rozkladajú celulózu a hemicelulózu a zanechávajú hnedé drobivé zvyšky nenapadnutého lignínu je charakterizovaná tmavými trhlinami pozd ž i naprie vlákien EN EN EN

39 hnedé sfarbenie (pruhovitos ) hniloba mäkká hniloba Termín De nícia Odkaz Zmena farby vo forme hnedých plame ovitých plôšok vyskytuje sa len po ažbe dreva Rozklad deva hubami alebo inými mikroorganizmami, ktorý spôsobuje zníženie tvrdosti, postupnú stratu substancie a pevnosti a asto vedie k zmene textúry a farby EN EN Hniloba spôsobená hubami alebo mikroorganizmami, ktoré napadajú celulózu a hemicelulózu a významne zmenšujú EN pevnostné vlastnosti dreva asto vzniká na dreve, ktoré má kontakt s pôdou alebo s vodou. nepravé jadro na buku Nezdravé erveno alebo hnedo sfarbené nepravé jadro ostro ohrani ené v tvare kruhu plame a alebo hviezdice na elách EN bukovej gu atiny hniloba beli Hniloba vyskytujúca sa v beli EN hniloba jadra Hniloba vyskytujúca sa v jadre EN hnedé jadro na dube ierne jadro na jaseni plese sfarbenie tvrdá hniloba; zaparenie zmodranie drobný požerok hlboké napadnutie Plame ovitá forma v za iato nom štádiu hniloby prejavuje sa zmenou farby na hnedú Abnormálne tmavohnedé až ierne sfarbenie jadrového dreva najmä jase a. Nemusí by prejavom hniloby. Rast huby vlnitého alebo prachovitého vzh adu, ktorý sa môže vyskytnú na povrchu dreva vo vlhkom prostredí Každá zmena prirodzenej farby dreva, ktorá nespôsobí nijakú zmenu pevnosti môže by spôsobená hubami, po asím, kontaktom s kovmi at. Za iato né štádium hniloby charakterizované prúžkami alebo škvrnami zmenenej farby, pri om všeobecne textúra a pevnostné vlastnosti dreva sú ešte viac alebo menej nezmenené vyskytuje sa pri ažbe alebo pri skladovaní Zmena farby od bledomodrej po iernu zaprí inená hubami zvy ajne sa vyskytuje v beli ur itých drevín Termíny pre znaky gu atiny poškodenie hmyzom Požerok v dreve s priemerom nie viac ako 2 mm Napadnutie hmyzom hlbšie ako 3 mm s požerkovými chodbami v štruktúre dreva EN EN EN EN EN EN ENV plytké napadnutie Napadnutie hmyzom plytšie ako 3 mm s požerkovými chodbami v štruktúre dreva ENV požerok (hmyzu v dreve) Larvárna chodba oby ajne s priemerom do 2 mm EN Termíny pre znaky gu atiny ostatné znaky lizina Zárez do kme a spôsobený pri získavaní živice EN nádor oválnos rakovina Vä ší zdrevnatený výrastok s vlnitým vláknom, ktoré vytvára charakteristickú kresbu dreva Tvar plochy prie neho rezu s významným rozdielom medzi vä ším a menším priemerom Dutina alebo vyvýšenina na povrchu gu atiny, ktorá vznikla na povrchu žijúceho stromu silným rastom húb alebo mikroskopických húb EN EN EN ruža Sústredené zvrásnenie kôry, ktoré ozna uje vnútorný znak, zvy ajne hr u EN ryha Pozd žne preh beniny alebo vyvýšeniny na povrchu gu atiny EN smolník živi ník Šošovkovitá dutina v dreve, ktorá obsahuje alebo obsahovala živicu EN

40 Termín De nícia Odkaz sten enie as kme a s výrazným zmenšením hrúbky, napríklad s výskytom hrubého konára EN svalovitos Vlákna s pevným nepravidelným zakrivením EN vnútorná be Výskyt úplného alebo iasto ného medzikružia v zóne jadrového dreva, ktoré má farbu a vlastnosti bele EN vypuklina Miestna vydutina na oblom povrchu dreva EN výrastok Výstupok okolo skupiny vlkov, spiacich pú ikov alebo vetvi iek EN ínsky fúz Znak na oblom povrchu listnatej gu atiny s tenkou kôrou v tvare oválneho oblúka ozna ujúceho vnútorný znak EN spravidla hr u jazva Povrchové poranenie úplne alebo iasto ne zarastené EN T prelia ina výskyt cudzích telies Pozd žna jazva vzniknutá na stojacom strome, ktorá sa na ele gu atiny prejaví v tvare písmena T Prítomnos cudzích telies rôzneho pôvodu v dreve (kovové repiny, klince, drôty, skaly a podobne). Zis ujú sa vizuálne alebo detektorom EN EN vytrhané vlákna Otvory po vytrhnutých vláknach na koncovej ploche gu atiny spôsobené pri ažbe alebo pri manipulácii dreva EN zárast Kôra celkom alebo iasto ne vrastená do dreva EN

41 5. METÓDY MERANIA ROZMEROV A UR OVANIE OBJEMU (KUBÍKOVANIE) DREVA Základnou podmienkou pri druhovaní a manipulácii dreva je zistenie rozmerov a množstva, ktoré je ur ované ich objemom (kubatúrou) alebo aj hmotnos ou. Meranie dreva sa rozlišuje pod a miesta a spôsobu merania, na ktorý nadväzujú rôzne spôsoby ur enia objemu surového dreva. Surové drevo môže by merané: jednotlivo, napr. surové kmene v celých d žkach surové kmene krátené na odvozné d žky priemyselné výrezy a pod. hromadne, napr. žrde a ž dky, v rovnaniach, napr. palivové drevo, vážením a prepo tom pod a špeci ckej hmotnosti dreva, napr. vlákninové drevo, ostatné priemyselné drevo. Na meranie dreva sa používa len metrický systém. Meria sa objem surového dreva a to skuto né kubické metre alebo priestorové metre alebo hmotnos Meranie jednotlivo D žka D žka surového dreva sa meria ako najkratšia vzdialenos medzi koncami surového kme a alebo výrezu po povrchu oblej plochy, spravidla od hrubšieho konca. Ak sa na surovom dreve vyskytuje šikmá plocha zárezu z ažbového rezu, d žka sa meria od stredu tohto zošikmenia (neplatí pre výrezy I. a II. triedy kvality, ktoré musia ma obidva konce kolmo zarezané). D žka surového dreva sa meria v metroch, ur uje sa s presnos ou na jeden centimeter a zaokrúh uje sa na celé decimetre nadol na najbližší stupe menovitej d žky. D žky výrezov stúpajú po 10 cm iné stúpanie d žky sortimentov stanovuje norma, alebo je predmetom zmluvy o dodávke dreva. Pri dlhom dreve so stredovou hrúbkou do 20 cm bez kôry sa môže celková d žka po dohode medzi dodávate om a odberate om zaokrúhli na celé metre nadol. Na výrezy ihli natého a listnatého surového dreva sa k menovitej d žke pridáva 2 % prídavok (nadmiera), ktorý sa do d žky výrezu nezapo ítava. Napr. výrez s menovitou d žkou 4 m má po manipulácii 4,08 m. Uplatnenie iných prídavkov k d žke ako je vyššie uvedené musí by predmetom dohody medzi dodávate om a odberate om v zmluve o dodávke dreva. Na meranie d žky sa používajú meradlá, ktoré zodpovedajú požiadavkám na presnos pod a zákona. l42/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona. 431/2004 Z. z. Obvyklými mera skými pomôckami sú: oce ové pásmo, mera ská lata, lesná metrovka alebo skladová metrovka kružidlo (krokodíl). 40

42 V praxi sa pri manipulácii surového dreva a meraní d žky asto nedodržuje zásada nadmiery, ktorá z obavy reklamácie odberate a je asto až o cm vä šia, ako je ur ené, ím dochádza pre producenta a dodávate a dreva k zbyto ným stratám na produkcii dreva, pri om odberate takúto darovanú nadmieru nevie pri výrobe presne meraného a kapovaného reziva využi. D žka výrezov s viacsmernou krivos ou sa meria po astiach. Výrez sa teoreticky rozdelí myslenými rezmi na asti (rovné alebo s jednoduchou krivos- ou) a každá as sa meria samostatne. Jednotlivé d žky sa potom spo ítajú a krivos sa vyjadrí v centimetroch na 1 meter d žky Hrúbka Hrúbka surového dreva sa meria ako kolmá vzdialenos medzi dvoma doty nicami vedenými rovnobežne v proti ahlých bodoch obvodu prierezu meraného výrezu. Meria sa stredová hrúbka uprostred menovitej d žky výrezu, ktorá sa od ítava v milimetroch. Hrúbka surového dreva do 19 cm vrátane bez kôry sa meria len jedenkrát rovnobežne s povrchom zeme a zaokrúh uje sa na celé centimetre nadol, napr. l9,7 cm = 19 cm. Hrúbka surového dreva 20 cm a viac bez kôry sa meria dvakrát kolmo na seba v strede výrezu. Z oboch meraní sa bez zaokrúh ovania vypo íta aritmetický priemer a zaokrúhli sa na celé centimetre nadol, napr. 30,7 cm + 32,5 cm = 63,2 : 2 = 31,6 cm = 31 cm. Uvedený postup merania hrúbok sme museli na Slovensku prija v súvislosti s ú innos ou normy STN EN po vstupe do Európskeho spolo enstva v roku 2004, nako ko uvedený postup uplat ujú lenské štáty v rámci vo ného trhu s drevo všeobecne. Treba však poukáza na skuto nos, že pri takomto postupe merania hrúbok dochádza k systematickej chybe, ktorá pri hrúbkach cm ukracuje producenta dreva o 7,6 2,5 % objemu dodávaného dreva (ŠMELKO 2000). Ak je v mieste merania hrúbky výrazná rastová nepravidelnos (zhrubnutie, nádor a pod.) alebo praslen vetiev, potom sa hrúbka meria dvoma meraniami pred miestom výraznej rastovej nepravidelnosti a za ním. Z meraní bez zaokrúh ovania sa vypo íta aritmetický priemer a zaokrúh uje sa na celé centimetre nadol. Pri výrezoch združených tried sortimentov sa meria hrúbka i d žka zvláš pre každú kvalitatívnu triedu, pokia nie je v zmluve o dodávke dreva ur ené inak. Na meranie hrúbky surového dreva sa všeobecne používajú kovové priemerky, pri- om zásady merania hrúbky vyžadujú delenie s milimetrovou stupnicou. V praxi zavedené priemerky s polcentimetrovou alebo centimetrovou stupnicou musia by vymenené za norme zodpovedajúce meradlá obdobne ako meradlá na meranie d žky pod a príslušného osobitného predpisu (zákon. l42/2000 Z. z. o metrológii v znení zákona. 431/2004 Z. z Kontrolné merania V prípade potreby, pokia sa dodávate a odberate surového dreva nedohodnú inak, sa pre ú ely kontroly merania a následné zistenie objemu dreva použijú nasledovné referen né meradlá: D žka, meradlo kalibrované s delením 1 cm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umož uje meranie s prípustnou chybou + 0,2 % z nameranej d žky (t.j. pri d žke 10 m 2 cm). 41

43 Hrúbka, meradlo kalibrované s delením na 1 mm úradne preskúšané (minimálne raz za 2 roky a umož uje meranie s prípustnou chybou 2,5 mm Meranie objemu surového dreva (kubíkovanie) Objem surového dreva sa ur uje v kubických metroch (m 3 ) najmenej na dve desatinné miesta. V slovenskom lesníctve a drevospracujúcom priemysle je pre výpo et objemu surového dreva dlhodobo zaužívaný Huberov vzorec, ktorý je jednoduchý, spo ahlivý a dostato ne presný. Pod a tejto metódy sa objem surového dreva vypo íta ako objem valca meranou hrúbkou ½ v polovici d žky výrezu L. Huberov vzorec: V = π d 2 L Príklad: d ½ = 30 cm L = 5,0 m V = 0, = 0,35 m 3 Pre praktické použitie sú vypracované a používané tabu ky objemu gu atiny pod a drevín na základe d žky a stredovej hrúbky, ktoré udávajú objem dreva bez kôry pod a zmeranej hrúbky s kôrou. Platné tabu ky sú uvedené v STN Nako ko merané surové drevo nemá nikdy tvar ideálneho valca, vzniká pri zis ovaní objemu dreva ur itá chyba Huberovej metódy, ktorá sa prejavuje tým, že na prízemkovej asti udáva cca o 4 % menší objem, v stredových výrezoch sa vyrovnáva na ±1 % a vo vrcholcových výrezoch dáva o 5 % vyšší objem ako je skuto ný. Avšak pri ve kom po te meraní v lesníckej praxi dochádza k vyrovnávaniu rozdielov, takže priemer z ve kého po tu vykonaných meraní dáva správne výsledky Meranie žrdí a ž dok Sortiment žr oviny zaradený do IV. triedy kvality sa vyrába v celých d žkach s lenením na žrde a ž dky. Hrúbka sa meria 1 m od hrubšieho konca v kôre a ich objem sa ur uje pod a osobitného lenenia hrúbkových a d žkových tried pre 100 kusov. Skuto ný objem sa zistí tak, že objem pre 100 kusov uvedený v príslušnej tabu ke STN sa redukuje skuto ným po tom žrdí alebo ž dok v hromade. Z praktického h adiska sa pre nezáujem trhu ž dky s hrúbkou 3 6 cm v kôre nevyrábajú. Vyrábajú sa žrde v hrúbkach 7 13 cm s kôrou Meranie surového rovnaného dreva Objem dreva uloženého do rovnaní sa ur í z ve kosti rovnane danej násobením d žky, výšky a šírky v metroch, pri om výsledkom je údaj v priestorových metroch, ktorý sa vynásobí prevodovým íslom udávajúcim množstvo dreva bez kôry v 1 prm (1 x 1 x 1 m rovnane). Výsledok je objem rovnane v m 3. Pri meraní rovnaného dreva je prídavok na výšku rovnane najmenej 3 %, t.j. pri ukladaní rovnane do výšky 1 m to predstavuje najmenej 103 cm. Objem rovnane je ovplyvnený druhom dreviny (bo, sc majú pre hrubú kôru v prm menej dreva) krivos ou, podielom gulia ov a štiepov, ako aj spôsobom ukladania do rovnaní. 42

44 5.5. Meranie surového dreva pod a hmotnosti Pri hromadných dodávkach niektorých sortimentov najmä v kvalitatívnej triede V. vlákninového a ostatného priemyslového dreva sa uplat uje na skladoch odberate a meranie objemu dodávaného dreva pod a hmotnosti v erstvom stave (lutro-váha) alebo pod a vysúšacej metódy (atro-váha). Hmotnos v erstvom stave (lutro-váha) každej dodávky surového dreva sa zis uje ako rozdiel hrubej hmotnosti zistenej pri príjazde na sklad odberate a (hmotnos vozidla + náklad) a istej hmotnosti vozidla po vyložení. Na náklade nesmie by vrstva snehu, adu alebo námrazy. Zis ovanie hmotnosti sa zabezpe uje na certi kovaných mostových váhach vybavených tla iar ou s rozlíšením stupnice na 50 kg. Výsledná hmotnos sa uvedie na vážnom lístku s ostatnými potrebnými údajmi pre identi káciu dodávky. Vysúšacia metóda je založená na porovnaní hmotnosti erstvého vzorku so vzorkom vysušeným. Vzorky sa odoberajú pri vážení z každej dodávky. Skúšobná vzorka pilín sa odoberá motorovou pílou z najmenej 10 kusov pri kolesovej doprave a z l5 kusov pri dodávke vagónom. Rez sa vedie tak, aby boli odobrané piliny od kôry po dre kme a vzorkového kusa a vzorka sa odoberá 15 cm od konca pri rovnanom dreve a 50 cm pri dlhom dreve. Zmiešaná vzorka z jednej dodávky sa ihne ukladá do vhodného obalu zabezpe eného proti vysychaniu, nezamenite ne sa ozna í identi ka nými znakmi dodávky a o najskôr sa doru í do laboratória. V laboratóriu sa erstvá vzorka premieša a odváži sa z nej g s presnos ou na 0,01 g. Nasleduje 8 12 hod. proces sušenia pri stálej teplote 103 C (+2 C) až po konštantnú hmotnos, kedy sa vysušená vzorka znovu zváži, ím sa získa údaj pre kone né porovnanie vzorky v suchom stave so vzorkou v erstvom stave. Ws = hodnota sušiny W s = m o m w m o hmotnos erstvej vzorky m w hmotnos suchej vzorky Atro-váha dodávky dreva sa vypo íta ako sú in hmotnosti v erstvom stave a hodnoty sušiny. Príklad: Go atro-váha Gu lutro-váha G o = G u W s Ws hodnota sušiny Následne sa vykoná prepo et hmotnosti na objem dreva pod a objemovej hmotnosti sušiny dreva s kôrou, ktorá pre hlavné dreviny predstavuje hodnotu: smrek, jed a 410 kg.m -3 borovica, smrekovec 450 kg.m -3 topole, v by, jelša, lipa 425 kg.m -3 breza, javor 555 kg.m -3 buk, hrab, jase 630 kg.m -3 43

45 Na správne ur enie objemu surového dreva pri tejto metóde vplýva: správne ur enie hmotnosti nákladu pri dodávke na sklade odberate a, vhodné zloženie nákladu zo surového dreva rovnakej vlhkosti, správneho odobratia vzorky pilín a laboratórneho spracovania vzorky sušiny. Pre seriózne aplikovanie tejto metódy je dôležité, aby preberanie dodávok dreva, odber a spracovanie vzoriek bolo vykonávané rmou, ktorá je v nezávislom postavení k spracovate ovi dodaného dreva. Na skladoch vä ších odberate ov zameraných na mechanické spracovanie porez surového dreva sa uplat ujú bezkontaktné metódy merania dreva pomocou automatizovaných systémov na meranie d žky, hrúbky, a triedenie pod a hrúbok s využitím laserovej techniky, infra ervených lú ov, ultrazvuku. Zárove s automatizovaným zis ovaním rozmerových veli ín sa z centrálnych velínov týchto liniek na vstupe do pílníc vykonáva aj hodnotenie kvality na základe vizuálneho posúdenia operátora (krivos, zbiehavos, hr e, erstvé drevo, sucháre trhliny, hniloba, sfarbenie), ktoré sa pri nedodržaní správneho druhovania a sortimentácie dreva následne vráti dodávate ovi dreva v znížení kvality dodaných sortimentov a tým v nižšom výslednom spe ažení dreva. Na zaradenie do kvalitatívnych tried pri takomto hodnotení operátora má ve ký vplyv napr. istota ( itate nos ela výrezu). Ak je elo zasnežené alebo pokryté bahnom, znamená to preradenie o kvalitatívnu triedu nižšie napr. III. A do III. B oproti dokladu o dodávke a preprave dreva ím vzniká strata dodávate ovi cca Sk/m 3. 44

46 6. ROZMEROVÉ TRIEDENIE SUROVÉHO DREVA Surové drevo sa pod a stredovej hrúbky meranej bez kôry nezávisle od d žky výrezu zara uje do týchto rozmerových tried: Tabu ka 8 Hrúbkové triedenie surového dreva Trieda L 0 L 1a L 1b L 2a L 2b L 3a L 3b L 4 L 5 L 6 Stredová hrúbka bez kôry do 10 cm cm cm 20 až 24 cm 25 až 29 cm 30 až 34 cm 35 až 39 cm 40 až 49 cm 50 až 59 cm 60 cm a viac Zaradenie do podtried a a b možno rozšíri na všetky triedy so zachovaním rovnakého stúpania ako pri triedach L1 až L3. alšie triedy možno vytvára nad triedou 6 so zachovaním rovnakého stúpania ako v triedach L4 až L6. Zaradenie do podtried nesmie vytvára prekážky pre obchod v rámci Európskeho spolo enstva. 45

47 7. ZNAKY KVALITY SUROVÉHO DREVA 7.1. Posudzovanie kvality dreva Zara ovanie surového dreva do tried kvality a výroba jednotlivých sortimentov vychádza z triedenia, ktorého základnými kritériami sú: druh dreviny, rozmery, kvalitatívne znaky. Druhom dreviny, zis ovaním rozmerov a meraním objemu vy aženého dreva sa zaoberajú predchádzajúce kapitoly, takže pozornos je sústredená na kvalitatívne znaky dreva, vznikajúce v priebehu rastu stromu, ale aj v procese ažby, sústre ovania a skladovania dreva. Technologická kvalita surového dreva je ur ená jeho stavom v dobe preberania odberate om, pri om je povinnos ou dodávate a k dodávke predloži surové drevo v takom stave, aby kvalita dreva nebola ovplyvnená a znížená napr. nevhodnou dobou ažby a termínmi dodávky. Kvalita dreva sa posudzuje vonkajšou obhliadkou surového kme a pri združených výrezoch alebo výrezu gu atiny pod a výskytu a rozsahu jednotlivých znakov. Technické podmienky pre zaradenie do jednotlivých tried kvality vyjadrujú hrani né hodnoty výskytu množstva a rozsahu prítomných znakov charakterizujúcich konkrétnu triedu kvality dreva. Pretože pri výrobných operáciách druhovania a manipulácie surového dreva dochádza naj astejšie k nedoceneniu významu jednotlivých znakov, alebo k ich prehliadnutiu, dochádza v kontakte dodávate a a odberate a k problémom z dôvodu nesprávne zatriedeného a následne chybne oceneného konkrétneho sortimentu surového dreva v rozpore s uzavretou obchodnou zmluvou. V sú asnosti sú na trhu dostupné softwérové prostriedky na báze analýzy digitálneho obrazu (napr. Image J), ktoré sú schopné hodnoti vybrané kvalitatívne znaky s ve kou presnos ou. S prihliadnutím na zložitos postupu (vyhodnotenie softwérovým prostriedkom, vyhotovenie digitálnej fotogra e, prenos do PC a samotné vyhodnotenie inštalovaným programom) sú uplatnite né obmedzene, napr. v podmienkach vyhodnocovania kvality surového dreva najkvalitnejších sortimentov I. triedy kvality. Dosiahnuté výsledky výskumu (GEJDOŠ 2007) poukazujú na uplatnenie týchto progresívnych metód posudzovania niektorých kvalitatívnych znakov (nepravé jadro BK) s možnos ou až u 65 % výrezov zvýši zatriedenie do vyššej kvalitatívnej triedy v porovnaní s hodnotením pod a STN EN Tieto overované prostriedky zis ovania len niektorých kvalitatívnych znakov surového dreva nie je možné uplatni v širokej prevádzkovej praxi druhovania a sortimentácie, kde je potrebné ro ne vykona kvalitatívne zatriedenie až 8,9 mil. m 3 surového dreva (2008) umiest ovaného na domácom trhu. Z uvedených dôvodov zostáva nezastupite ný doposia zaužívaný postup kvalitatívneho posúdenia zo strany pracovníka priamo vykonávajúceho manipuláciu surového dreva pri pni, na odvoznom mieste alebo na expedi nom sklade, ktorý opracovaním a de- 46

48 nitívnym rezom rozhoduje o zužitkovaní dreva, na získaní ktorého sa podie alo nieko ko generácií. Pre správne rozhodovanie nie sú však celkom posta ujúce len získané teoretické znalosti a praktické skúsenosti ale v sú asnom stave a konaní spolo nosti je rozhodujúca a nevyhnutná nan ná mootivácia, ktorá vo forme príplatkov za správne množstevné zatriedenie do vyšších tried kvality vedie pracovníka vykonávajúceho druhovanie a manipuláciu surového dreva k zmene pracovnej innosti z kvantitatívnej na kvalitaatívnu aktivitu. Sú asne však musí by vykonávaná aj sústavná a dôsledná kontrola týchto pre producenta dreva rozhodujúcich inností lenenie znakov pre kvalitatívne triedenie surového dreva S oh adom na praktický výkon druhovania dreva a jeho manipulácie sú znaky dreva lenené na dve skupiny: a) znaky rastové, ktoré vznikli v priebehu rastu stromu, prípadne vznikli v priebehu rastu stromu, alebo vznikli pôsobením abiotických a biotických inite ov po as jeho života, b) znaky prevažne vyvolané innos ou pri ažbe dreva a jeho skladovaní v dôsledku nedodržania technologických postupov a termínov dodávky dreva. Termíny a de nície pre jednotlivé znaky sú v súlade s jednotlivými EN až 12, ktoré sú uvedené v kapitole 4. šírka ro ného kruhu krivos to itos vlákien zbiehavos excentrická dre dvojitá dre oválnos reak né drevo kremenitos hr a vlk ierne o ko smolník nádor A. Rastové znaky B. Znaky vyvolané ažbou a skladovaním dreva jednosmerná viacsmerná ahové tlakové zdravá zrastená iasto ne zrastená nezrastená vypadavá nezdravá zarastená skupinové hr e trhliny vytrhané vlákna výsušná bo ná elná hviezdicová neprechádzajúca prechádzajúca prenikajúca výrobná zárez lizina zaparenie hnedé sfarbenie pruhovitos plese zmodranie huby poškodenie hmyzom plytké napadnutie hlboké napadnutie 47

49 rakovina ruža ryha svalovitos vypuklina výrastok ínsky fúz jazva T prielia ina výskyt cudzích telies zárast kore ový nábeh trhlina hniloba nepravé jadro hnedé jadro DB mokré jadro JD ierne jadro JS A. Rastové znaky B. Znaky vyvolané ažbou a skladovaním dreva odlup ivá dre ová mrazová spôsobená bleskom tvrdá mäkká biela hnedá (kocková) beli jadra 7.3. Charakteristika a meranie rastových znakov Šírka ro ného kruhu Ro ný kruh (letokruh) je prírastok dreva zodpovedajúci jednoro nej perióde rastu stromu. Meria sa v milimetroch, obidve asti rastového kruhu, t.j. svetlejšie jarné drevo a tmavšie zvy ajne hustejšie letné drevo. Krivos Je odchýlka pozd žnej osi gu atiny od priamky. Jednosmerná krivos je charakterizovaná len jedným ohybom, viacsmerná dvoma alebo viacerými ohybmi v jednej alebo viacerých rovinách. Obrázok 1 Meranie jednosmernej krivosti Obrázok 2 Meranie viacsmernej krivosti Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Naj astejšie meraním na povrchu gu atiny. Vypo íta sa ako pomer medzi výškou oblúka v mieste najvä šieho zakrivenia v centimetroch (zaokrúhlená na 48

50 najbližší centimeter) a vzdialenos ou medzi krajnými bodmi zakrivenej asti v metroch na jedno desatinné miesto. Pri viacsmernej krivosti sa výrez teoreticky rozdelí myslenými rezmi na nieko ko astí bu rovných alebo s jednosmernou krivos ou. Tie sa potom merajú jednotlivo. Jednotlivé krivosti sa vyjadria v centimetroch na 1 m d žky a zaznamenajú sa zvláš. To itos vlákien Je špirálovitý priebeh vlákien okolo drene. Vyjadruje sa v centimetroch na jeden meter. Meria sa ur ením vzdialenosti Obrázok 3 Meranie to itosti na neodkôrnenom dreve Obrázok 4 Meranie to itosti na odkôrnenom dreve v centimetroch (zaokrúhlenej na najbližší centimeter) na jeden meter d žky medzi smerom rastu vlákien a priamkou rovnobežnou s osou výrezu v celej d žke. Zbiehavos Postupné znižovanie hrúbky kme- a v závislosti od výšky stromu alebo u gu atiny v závislosti od d žky. Meria sa hrúbka na každom konci, najmenej 5 cm od každého konca (v prípade prízemkového výrezu sa meria vo vzdialenosti 1 m od dolného ela). Zbiehavos sa vyjadrí v centimetroch na 1 m d žky ako rozdiel hrúbok medzi miestami merania. Ak je v mieste (miestach) merania výrazná nepravidelnos rastu, meranie sa uskuto ní vo vzdialenosti 5 cm od tohto miesta. Obrázok 5 Meranie zbiehavosti Obrázok 6 Meranie excentrickej drene Excentrická dre (excentrické jadro) Dre, ktorá sa nachádza vo výraznej vzdialenosti od geometrického stredu prie neho rezu gu atinou. Meria sa vzdialenos strž a (drene) od geometrického stredu na dolnom ele alebo na tenšom konci. Vyjadrí sa v centimetroch alebo percentuálnym podielom hrúbky príslušného ela. 49

51 Oválnos Tvar plochy prie neho rezu s významným rozdielom medzi vä ším a menším priemerom. Meria sa najmenšia a najvä šia hrúbka prie neho rezu minimálne jeden meter od dolného ela výrezu. Udáva sa v centimetroch alebo ako podiel z najvä šej hrúbky v percentách. Obrázok 7 Meranie oválnosti Dvojitá dre (dvojité jadro) Naj astejšie vzniká zrastením dvoch kmienkov po as rastu stromu. Obidva stržne vytvárajú rastové kruhy nepravidelného priebehu. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. Reak né drevo Drevo s odlišnou anatomickou charakteristikou, tvoriace sa najmä na naklonených alebo ohnutých astiach kme ov a vetiev, ke sa strom snaží vráti z naklonenej polohy do pôvodnej polohy. ahové drevo je reak né drevo, ktoré sa vytvára na hornej asti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kme och listnatých stromov. Tlakové drevo je reak né drevo, ktoré sa vytvára na spodnej asti vetiev a na naklonených alebo ohnutých kme och ihli natých stromov. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. Kremenitos Prejavuje sa ako ervenohnedé sfarbenie zhustenia štruktúry dreva prebiehajúce pozd ž ro ných kruhov. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. Hr a Hr a je as vetvy zarastená do dreva, ktorá je naj astejšie sa vyskytujúcim a významným znakom kvality dreva. Zdravá hr a Je hr a bez známok hniloby. Zrastená hr a Je hr a ktorá je na danej ploche prierezu zrastená najmenej na troch štvrtinách svojho obvodu s okolitým drevom. 50

52 iasto ne zrastená hr a Je hr a, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená viac ako na jednej štvrtine a menej ako troch štvrtinách svojho obvodu s okolitým drevom. Nezarastená hr a Je hr a, ktorú vidno na oblom povrchu dreva. Obrázok 8 Meranie nezarastenej hr e Vypadavá hr a Je odumretá hr a, ktorá nie je pevne spojená s okolitým drevom. Nezdravá hr a Je hr a poškodená hnilobou. Nezrastená hr a Je hr a, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená menej ako na jednej štvrtine svojho obvodu s okolitým drevom. Zarastená hr a Je hr a, ktorú nevidno na oblom povrchu dreva. Skupinové hr e Sú hr e umiestnené tak, že medzi susednými hr ami nie je normálny priebeh vlákien. Vyhovuje, aby vzdialenos medzi dvoma nasledujúcimi hr ami bola menšia ako šírka reziva alebo menšia ako 150 milimetrov, v prípade, že šírka reziva presahuje 150 mm. Vlk Je vetva alebo jej as, ktorá je vidite ná na oblom povrchu kme a. Spravidla sa vytvára pri náhlom osvetlení asti kme a. Meranie h, ktoré sú vidite né na oblom povrchu dreva sa meria v milimetroch ako najmenší priemer hr e. Obhr ie, ktorým sú obnažené miesta na povrchu gu atiny obkolesujúce hr u na mieste, kde boli odrezané spolu s konárom i okolité zdurenie a kôra oby ajne bledšej farby ako hr a, sa nezapo ítava. ierne o ko Je ierna hr a s ve kos ou do 5 mm. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva, o ko sa meria v milimetroch. Smolník (živi ník) Pri ihli natých drevinách šošovkovitá dutina v dreve, ktorá obsahuje alebo obsahovala živicu. Listnaté dreviny môžu ma v rastových kruhoch smolníkom podobné dutiny, vyplnené gumovitou hmotou. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva s uvedením po tu vo vz ahu k obmedzeniu technických podmienok využitia dreva. Obrázok 9 Meranie nádoru a rakoviny 51

53 Nádor Vä ší zdrevnatený výrastok s vlnitými vláknami, ktoré vytvárajú charakteristickú kresbu dreva. Meria sa d žka výrastku na oblom povrchu výrezu v metroch na dve desatinné miesta alebo ako podiel v percentách z d žky výrezu alebo surového kme a. Rakovina Vyvýšenina na povrchu gu atiny alebo dutina, ktorá vznikla na povrchu žijúceho stromu silným rastom húb alebo mikroskopických húb. Meranie sa vykonáva rovnako ako pri meraní výskytu nádoru. Ruža Sústredené zvrásnenie kôry, ktoré ozna uje vnútorný znak zvy ajne hr u. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. Ryha Prejavuje sa ako pozd žne priehlbeniny alebo vyvýšeniny na povrchu gu atiny spravidla tmavšej farby. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. Svalovitos Vytvárajú vlákna s pevným nepravidelným zakrivením. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva meraním na povrchu gu atiny v metroch na dve desatinné miesta alebo vyjadrením percenta z d žky výrezu. Obrázok 10 Meranie svalovitosti Vypuklina Obrázok 11 Meranie vypukliny Vytvára miestnu vydutinu na oblom povrchu dreva, pri- om spravidla nazna uje prítomnos zarastenej hr e. Meria sa výška vydutia (vyvýšeniny) v milimetroch nad oblým povrchom výrezu. Môže sa mera aj d žka a šírka vydutia. Výrastok Je výstupok okolo skupiny vlkov, spiacich pú ikov alebo vetvi iek. Výskyt tohto znaku sa zaznamenáva bez merania. 52

54 ínsky fúz Je znak na oblom povrchu listnatej gu atiny s tenkou kôrou (spravidla buk) v tvare oválneho oblúka ozna ujúceho vnútorný znak zarastenú hr u. Výskyt tohto znaku sa meria ako výška oblúka od nazna enej oválnej základne v milimetroch, alebo sa výskyt znaku zaznamenáva. Obrázok 12 Meranie ínskeho fúza Jazva Povrchové poranenie úplne alebo iasto ne zarastené. Výskyt znaku sa zaznamenáva bez merania. T prelia ina Pozd žna jazva vzniknutá na strome po as rastu, ktorá sa na ele gu atiny prejaví v tvare písmena T. Výskyt znaku sa zaznamenáva bez merania. Výskyt cudzích telies Je prítomnos telies rôzneho pôvodu v dreve (kovové repiny, klince, drôty, laná, skaly a pod. ) Zis ujú sa vizuálne alebo detektorom. Prítomnos cudzích telies je vážnym znehodnotením dreva vo vz ahu k technickému využitiu, preto sa musia vždy uplatni príslušné ustanovenia STN Surové drevo. Základné a spolo né ustanovenia (osobitné ozna enie dreva, zvláštne skládky, upovedomenie odberate a). Zárast Prejavuje sa celkom alebo iasto ne vrastenou kôrou do dreva. Úplný zárast je vidite ný len na prie nom reze gu atiny. iasto ný zárast sa prejavuje ako brázda na oblom povrchu výrezu. Zárast sa meria vyjadrením d žky v metroch na dve desatinné miesta. Obrázok 13 Meranie úplného zárastu Obrázok 14 Meranie iasto ného zárastu 53

55 Kore ový nábeh Je vystupujúce rebrovité zhrubnutie na spodnej asti kme a. Meria sa rozdiel prevýšenia kore ového nábehu nad ideálnym valcom ela výrezu v milimetroch. STN priamo uvádza prípustnú výšku kore ových nábehov pri tenkej gu atine a pri gu atine hrubšej ako 20 cm. Obrázok 15 Meranie kore ového nábehu Trhlina Rozdelením dreva pozd ž vlákien vzniká trhlina. Trhlina tým, že narúša celistvos dreva, je závažným znakom ovplyv ujúcim technické upotrebenie a využitie dreva. Obrázok 16 Meranie odlup ivej trhliny Odlup ivá trhlina Je kruhovitá trhlina, ktorá prechádza medziro nými kruhmi, smeruje do h bky výrezu a spôsobuje vážne a významné zníženie kvality a technického využitia dreva. Meria sa rozmer tetivy v oblúku v milimetroch, ak je rozmer trhliny menší ako polkruh. V prípade, že trhlina je rovná polkruhu alebo je rozsahom vä šia, meria sa priemer trhlinového oblúka v milimetroch. STN EN l310 pripúš a aj vyjadrenie podielu trhliny v percentách z hrúbky výrezu gu atiny. Dre ová trhlina Je radiálna trhlina na ele vychádzajúca z drene (jadra). Meria sa d žka trhliny od drene smerom k obvodu výrezu v milimetroch. Môže sa vyjadri aj ako podiel z hrúbky výrezu v percentách. Obrázok 17 Meranie dre ovej trhliny Mrazová trhlina Je radiálna trhlina vä šej d žky spôsobená mrazom na rastúcom strome, ktorá prebieha pozd žne z bele smerom k dreni. Meria sa d žka trhliny v centimetroch alebo ako podiel z d žky výrezy v percentách. Trhlina spôsobená bleskom Vzniká pôsobením blesku pozd žnym roztrhnutím vlákien smerujúca od beli smerom k dreni. Meria sa rovnako ako mrazová trhlina. 54

56 Hniloba Je rozklad dreva hubami alebo inými mikroorganizmami, ktorý spôsobuje zníženie tvrdosti, postupnú stratu substancie a pevnosti a asto vedie k zmene textúry a farby. Tvrdá hniloba Za iato né štádium hniloby charakterizovanej prúžkami alebo škvrnami zmenenej farby, pri om všeobecne textúra a pevnostné vlastnosti dreva sú ešte prevažne zmenené len málo. Mäkká hniloba Je hniloba spôsobená hubami alebo mikroorganizmami, ktoré napadajú celulózu a hemicelulózu a významne zmenšujú pevnostné vlastnosti dreva asto vzniká na dreve, ktoré má kontakt s pôdou alebo vodou. Pevnostné vlastnosti dreva sú zmenené. Biela hniloba Je hniloba spôsobená hubami v pokro ilom štádiu, ktoré rozkladajú celulózu, hemicelulózu a lignín oby ajne sprevádzaná svetlým sfarbením dreva. Hnedá hniloba (kocková hniloba) Je hniloba spôsobená hubami, ktoré rozkladajú celulózu a hemicelulózu a zanechávajú hnedé drobivé zvyšky nenapadnutého lignínu je charakterizovaná tmavými trhlinami pozd ž i naprie vlákien. Hniloba beli Je hniloba vyskytujúca sa v beli. Obrázok 18 Meranie hniloby beli Hniloba jadra Je hniloba vyskytujúca sa v jadrovom dreve. Nepravé jadro Nezdravé erveno alebo hnedo sfarbené nepravé jadro ostro ohrani ené v tvare kruhu, plame a alebo hviezdice na elách gu atiny spravidla bukovej. 55

57 Hnedé jadro na dube Plame ovitá forma v za iato nom štádiu hniloby prejavuje sa zmenou farby jadrového dreva na hnedú. Obrázok 19 Meranie jednotlivých foriem hniloby jadra Mokré jadro jedle Zmena prirodzenej farby dreva, ktorá nepôsobí nijakú zmenu jeho technických vlastností. ierne jadro jase a Abnormálne tmavohnedé až ierne sfarbenie jadrového dreva jase a. Nemusí by prejavom hniloby a nepôsobí zmenu technických vlastností dreva. Hniloba jadra sa meria ako najmenšia plocha zasiahnutá hnilobou, vyjadrená v centimetroch alebo ako podiel z plochy ela výrezu (napr. 1/4 ) Hniloba beli sa meria od obvodu výrezu smerom k dreni v centimetroch alebo ako podiel z plochy ela výrezu. Pri výskyte hniloby na oválnej asti výrezu sa meria d žka napadnutej asti výrezu v centimetroch Znaky kvality vyvolané ažbou a skladovaním dreva Trhlina Nesprávnou technológiou ažby a skladovania dreva ako aj nedodržiavaním termínov ažby a dodávky surového dreva vznikajú trhliny, ktoré majú vplyv na zníženie kvality dreva. Výsušná trhlina Je krátka, úzka a plytká trhlina. Bo ná trhlina Je trhlina, ktorá sa prejavuje na oblej ploche, pri om môže prejs až do elnej trhliny. elná trhlina Je trhlina na ele výrezu. Obrázok 20 Meranie bo nej trhliny 56

58 Hviezdicová trhlina Je zoskupenie dvoch alebo viacerých dre ových trhlín. Neprechádzajúca trhlina Vyskytuje sa na ele výrezu a neprechádza na jeho oválnu bo nú as. Prechádzajúca trhlina Vyskytuje sa na ele a prechádza na bok výrezu. Prenikajúca trhlina Vyskytuje sa na ele a vychádza na obidva boky výrezu. Výrobná trhlina ažbová trhlina Je pozd žne prebiehajúca trhlina na prízemku gu atiny, ktorá je spôsobená nedodržaním správnej technológie stínky stromu. Meria sa zrete ná d žka trhliny od strž a smerom k obvodu ela výrezu v milimetroch. Pri jednoduchých elných, neprechádzajúcich trhlinách a plytkých prechádzajúcich a prenikajúcich trhlinách sa spravidla nemeria, zaznamenáva sa len ich výskyt. D žka hlbších bo ných prechádzajúcich a prenikajúcich trhlín sa meria v centimetroch. Pri viacerých takýchto trhlinách sa výskyt zaznamenáva. Výrobná trhlina má ve mi asto za následok významnú zmenu v druhovaní v dôsledku zaradenia výrezu do podstatne nižšej kvality dreva. Obrázok 21 Meranie výrobnej trhliny Vytrhané vlákna Spôsobujú otvory v ele výrezu po vytrhaných vláknach na koncovej elnej ploche spôsobené pri nesprávnom vedení hlavného rezu, nedodržaním nedorezu alebo pádom stromu vo vychýlenom smere. Odstránenie tohto znaku vyžaduje spravidla nový rez a zarovnanie ela so stratami na hmote prízemku. Zárez Je vidite ný v tvare klina na dolnom konci výrezu. Zárez bol vytvorený na ur enie pádu stromu a pokia je ve mi hlboký a nesp a požiadavky správnej smerovej stínky, znehodnocuje prízemkový výrez, ím vzniká strata na hmote. Pri meraní d žky gu atiny sa výška zárezu meria od jeho polovice a tak sa zapo ítava do menovitej d žky výrezu. Výrezy I. a II. triedy kvality musia by za elené bez zárezu. 57

59 Lizina Je kôry zbavená dolná as kme a ihli natých drevín so zárezmi za ú elom získavania živice. Má za následok zníženie kvality prízemkovej asti gu atiny. Zaparenie Za iato né štádium hniloby charakterizované prúžkami alebo škvrnami zmenenej farby, pri om pevnos a textúra dreva sú ešte nezmenené vyskytuje sa po ažbe pri nesprávnom alebo dlhom skladovaní. Zaparené drevo sa zara uje do nižších tried kvality ako bolo pôvodne zatriedené. Hnedé sfarbenie pruhovitos Zmena farby vo forme hnedých plame ovitých plôšok vyskytujúca sa po ažbe dreva. Plese Je prejav rastu húb vlnitého alebo prachovitého vzh adu, ktorý sa vyskytuje na povrchu vy aženého dreva uskladneného vo vlhkom prostredí. Zmodranie Zmena farby od bledomodrej až po iernu zaprí inená hubami zvy ajne sa vyskytuje v beli ur itých drevín pri nesprávnom skladovaní a predlžovaní expedície dreva vo vegeta nom období a za vlhkého po asia. Huby Výskyt plodníc drevokazných húb vyvolaný dlhodobým nesprávnym skladovaním dreva. Poškodenie hmyzom Plytké napadnutie Napadnutie hmyzom do h bky 3 mm s požerkovými chodbami zrete nými v štruktúre dreva. Hlboké napadnutie Napadnutie hmyzom hlbšie ako 3 mm s požerkovými chodbami vo vnútornej štruktúre dreva. Povrchové poškodenie hmyzom sa zaznamenáva bez merania. Pod a charakteru napadnutia sú v STN a STN ur ené možnosti zaradenia do jednotlivých tried kvality. Treba poznamena, že STN , 2, 3 má s oh adom na poškodenie hmyzom miernejšie a nižšie nároky na zaradenie do tried kvality v triede B (II. A, II. B, III. A) a v triede C (III. B) a D (III. C). Mechanické poškodenie dreva Vzniká pri poškodení prízemkových astí kme ov približovaním, oderom kôry a povrchových astí štruktúry dreva. 58

60 8. USKLADNENIE A OCHRANA SUROVÉHO DREVA Surové drevo, ktoré nie je ihne po ažbe dodané odberate ovi, sa musí skladova. Dlhodobé skladovanie dreva však prináša ve ké straty. Drevo stráca na kvalite, nastupuje zaparenie, hnilobné procesy alebo je poškodené hmyzími škodcami. Na lesných skladoch a odvozných miestach možno zabráni stratám na kvalite dreva ukladaním a nava ovaním dreva na podklady, ktoré sú vzdialené 3 5 m od seba, ím sa zabráni navlhaniu a zne isteniu dreva. Aj pri krátkodobom skladovaní dreva na lesných skladoch treba cennejšie listnaté sortimenty uloži na zatienené miesta. V období vývoja a zvýšeného stavu podkôrneho hmyzu je potrebné vykona chemické ošetrenie uskladneného ihli natého, najmä smrekového dreva, ekologicky vhodnými ochrannými prostriedkami. Na odvozných miestach je zárove vhodné likvidova a asanova ažbový odpad a zvyšky kôry. Najlepšou ochranou vy aženého dreva je však dodržiavanie zásad plynulej výroby ( ažba) a dodávky dreva, najmä rýchlokazných drevín a rešpektovanie zimného a letného obdobia ažby pod a nadmorskej výšky ažených lesných porastov. Do 500 metrov nad morom je zimné obdobie ažby termínované od do a letné obdobie od do V lesoch nad 500 metrov nad morom je zimné obdobie posunuté od termínu do l5.05 a letné obdobie od do Pri zmenách teplôt v dôsledku klimatickej zmeny v jednotlivých rokoch treba reagova na náhle zmeny teploty prostredia operatívne pretože uvedené zimné a letné obdobie boli normou xované pre rokmi. Pri vykonávaní letnej ažby platí všeobecne zásada bezstratovej dodávky surového dreva najneskôr do 3 týžd ov po ažbe. Výrezy borovice I. a II. triedy kvality v kôre zo zimnej ažby musia by dodané do konca zimného obdobia a piliarske výrezy III. A, B triedy v kôre do 1 mesiaca po skon ení zimného obdobia. Výrezy I. III. triedy kvality dreviny buk, javor, hrab, breza, ktoré boli vy ažené do kalendárneho roka je potrebné doda najneskôr do bežného roka. Rýchlokazné dreviny vy ažené od bežného roka majú by dodané do konca zimného obdobia. Pri dlhšom skladovaní a pri cennejších najmä listnatých sortimentoch je potrebné chráni drevo pred vysýchaním a vznikom trhlín spev ovaním iel (S háky, svorky), farebným náterom iel alebo ú innou ale nákladnou ochranou vodou. V našich pomeroch na ponáranie dreva do prírodných alebo umelých bazénov nemáme podmienky, osved ilo sa však napr. aj po kalamite z roku 2004 postrekovanie skládok vodou na skladoch odberate ov. Mokré sklady udržujú v aka uplatnenej technológii skladované drevo v mokrom prostredí s vlhkos ou nad 80 % a to sa potom neznehodnotí ani ho nenapadnú hmyzí škodcovia. Po ukon ení postreku sa však musí takto ošetrované drevo urýchlene spracova do 3 4 dní. Zvláš opatrne treba postupova pri výrezoch I. triedy kvality, ktoré sa realizujú prostredníctvom auk ných trhov, aby nedošlo dlhším skladovaním na vo ných oslnených plochách hlavných skladov k presychaniu dreva, vzniku výsušných trhlín a strate kvality. 59

61 9. EURÓPSKE NORMY (EN) A SLOVENSKÉ TECHNICKÉ NORMY (STN) SÚVISIACE S VÝROBOU, MERANÍM A DRUHOVANÍM SUROVÉHO DREVA V Európe existuje celý rad rozli ných pravidiel súvisiacich s výrobou, meraním a druhovaním surového dreva, ktoré vznikli na základe historických vplyvov a tradícií súvisiacich s vývojom lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Mnohé lesnícke a drevárske údaje sa zakladajú na týchto rozdielnych pravidlách, ktoré zjednocuje v rámci Európskeho spolo enstva Európsky výbor pre normalizáciu so sídlom v Bruseli. Slovenská republika ako lenská krajina Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN) je povinná zabezpe i plnenie vnútorných predpisov tejto organizácie. V praxi to znamená, že prijatým európskym normám sa bez akýchko vek zmien priznáva postavenie národnej normy s ozna ením STN EN. Ak má slovenská republika ako lenská krajina CEN v špeci ckej odbornej oblasti vydané pravidlá (normu), ktorá v oblasti použitia nevytvára prekážky v obchode na vo nom trhu tak sa uplat uje a používa ako STN. V Slovenskej republike sa pri výrobe meraní a druhovaní surového deva uplat ujú harmonizované normy, v ktorých nie sú rozdiely v technickom obsahu, predmete a oblasti použitia nasledovne: íslo normy STN STN STN STN STN STN STN STN EN STN EN STN EN STN EN STN EN STN EN STN EN STN EN STN EN Predmet a oblas použitia ažba a doprava dreva Termíny a de nície Tabu ky objemov gu atiny pod a stredovej hrúbky Tabu ky objemu gu atiny bez kôry pod a stredovej hrúbky meranej v kôre Tabu ky prepo tu objemu dreva na hmotnos Surové drevo. Základné a spolo né ustanovenia Kvalitatívne triedenie ihli natej gu atiny Kvalitatívne triedenie listnatej gu atiny Gu atina a rezivo. Terminológia. as 1: Všeobecné termíny pre gu atinu a rezivo Gu atina a rezivo. Terminológia. as 2: Všeobecné termíny pre gu atinu Gu atina a rezivo. Terminológia. as 5: Termíny pre rozmery gu atiny Gu atina a rezivo. Terminológia. as 7: Termíny pre anatomickú štruktúru dreva Gu atina a rezivo. Terminológia. as 8: Termíny pre znaky gu atiny Gu atina a rezivo. Terminológia. as 9: Termíny pre znaky gu atiny hr e Gu atina a rezivo. Terminológia. as 10: termíny pre zafarbenie a hubové ochorenia Gu atina a rezivo. Terminológia. as 11: Termíny pre poškodenie hmyzom Gu atina a rezivo. Terminológia. as 12: Dopl ujúce termíny a súhrnný register 60

62 íslo normy STN EN STN EN 1310 ( ) STN EN 1311 ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN ( ) STN EN l316-2 ( ) STN EN ( ) STN P ENV ( ) STN P ENV ( ) STN P ENV ( ) Predmet a oblas použitia Gu atina a rezivo. Metóda merania rozmerov. as 2: Gu atina. Požiadavky na pravidlá merania a výpo et objemu. Gu atina a rezivo. Metóda merania znakov. Gu atina a rezivo. Metóda merania biologického poškodenia. Rozmerové triedenie as 1: listnatá gu atina Rozmerové triedenie as 2: ihli natá gu atina Listnatá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 1: dub a buk Listnatá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 2: topo Listnatá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 3: Jase a javory Ihli natá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 1: Smreky a jedle Ihli natá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 2: Borovice Ihli natá gu atina. Kvalitatívne triedenie as 3: Smrekovce a duglasky 61

63 10. BEZPE NOS A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI V AŽBE A MANIPULÁCII DREVA V záujme ochrany zdravia pri prácach v lesníctve vydalo bývalé Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR (MLVD) pravidlá MLVD. 3/1989, ktoré doposia platia. Predmetom uvedených pravidiel sú zásady práce s motorovou pílou, povinnosti pracovníkov a ich vybavenie pri ažbe dreva, bezpe nostné pravidlá pri uvo ovaní zavesených stromov, ako aj zásady, ktoré musia dodržiava pracovníci pri manipulácii dreva Všeobecné ustanovenia Pri troch a viac pracovníkoch v ažbe a manipulácii dreva s motorovou pílou na odvozných miestach musí by ur ený vedúci pracovnej skupiny s vymedzením povinnosti. S motorovou pílou so spa ovacím alebo elektrickým motorom môžu pracova muži vo veku od 18 do 55 rokov, ktorí majú oprávnenie na jej obsluhu. Uvedená veková hranica sa nevz ahuje na u ov a žiakov lesníckych škôl vo veku od 16 do 18 rokov, pokia pracujú s re azovou pílou v rámci praktického výcviku pod a platných osnov pod stálym dozorom majstra odborného výcviku alebo povereného skúseného inštruktora. Absolvent SLŠ a SOUL, ktorý nedov šil 18 rokov môže pracova s re azovou pílou len výnimo ne. S motorovou pílou môžu pracova aj muži starší ako 55 rokov, ktorí s ou už pracovali a preukázate ne pod a výsledkov lekárskych prehliadok sa u nich neprejavili zmeny zdravotného stavu, ktoré súvisia s prácou s motorovými pílami. Zdravotný stav týchto pracovníkov musí by kontrolovaný pravidelne po odpracovaní 120 pracovných smien: ak takýto pracovník pracuje nepravidelne, resp. sezónne, tak 1-krát ro ne. Pracovníci sú povinní dodržiava režim práce ur ený hlavným hygienikom, o ktorom musia by preukázate ne oboznámení. Po as prestávok nesmú by vystavení pôsobeniu nadmerného hluku a vibráciám. Osved enie o spôsobilosti na obsluhu motorovej píly môže získa len pracovník, ktorému bol po vykonaní lekárskej prehliadky daný súhlas na výkon tejto práce. Pracovník je povinný najmenej 1-krát ro ne podrobi sa preventívnemu lekárskemu vyšetreniu o spôsobilosti na obsluhu. Pracovníci obsluhujúci motorovú pílu, musia pri poklese teploty pod + 10 C najmenej 1-krát za pracovnú smenu otep ova si ruky v teplej vode alebo priamym zdrojom tepla. Prevádzkové a ochranné zariadenia motorovej píly môžu sa odstráni len po as doby opravy. (Ustanovenie sa nevz ahuje na výmenu reznej asti a nastavovanie mazania na pracovisku.) Motorová píla musí by vybavená ochranným zabezpe ovacím zariadením pre prepravu, alebo musí by prepravovaná s demontovanou rezacou as ou. Za chodu motora re azovej píly môže nastavova len karburátor. Motorová píla sa nemôže štartova na pracoviskách so zákazom manipulácie s otvoreným oh om v uzavretých priestoroch a na mieste, kde sa PHM dopl ujú a v okruhu 2 m 62

64 od tohto miesta; zakazuje sa jej odkladanie v blízkosti otvoreného oh a a štartovanie v rozpore s návodom na obsluhu (napr. z ruky). Pri nalievaní pohonnej zmesi je zakázané faj i. Zakazuje sa s re azovou pílou píli drevo, ak v dosahu špi ky lišty je kme alebo prekážka (nebezpe enstvo spätného vrhu). Zakazuje sa uvo ova lištu RP zovretú v napruženom kmeni pomocou mechaniza ného prostriedku bez predchádzajúceho demontovania motorickej asti píly. Zakazuje sa odklada motorovú pílu za chodu motora z rúk a vzdiali sa od nej. Pri práci sa musí motorová píla drža tak, aby palec avej ruky bol v podhmate a pracovník musí zaujíma bezpe ný postoj. Práca osamoteného pracovníka v ažbovej innosti sa zakazuje. Práca jednotlivcov v ažbovej innosti musí by organizovaná tak, aby v prípade potreby mohla by poskytnutá alebo zabezpe ená pomoc. Povinnosti a podmienky vzájomného dozoru musia by jednotlivým pracovníkom na pracovisku preukázate ne stanovené v rámci inštruktáže o BOZP a pracovnom postupe pri zadávaní práce so súhlasom na ažbu. Povinnos ou každého pracovníka je upozorni na nebezpe enstvo alebo situáciu, ktorá by mohla spôsobi nehodu, úraz alebo poškodenie zdravia. Pri práci sa musí prihliada na možné ohrozenie z okolitých stojacich stromov, stromov s narušeným kore ovým systémom, polovývratov, zlomov, nalomených konárov, nespadnutých ulomených konárov a vršiakov. Pracovníci musia ma u seba obväzový balí ek a pracovná skupina musí ma na pracovisku lekárni ku (obvykle v maringotke, sociálnej miestnosti hlavného skladu, v kabíne mechaniza ného prostriedku). Pracovníci sú pri práci povinní používa predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky ( alej len OOPP). Všetky práce musia by vykonávané pod a schválených pracovných a technologických postupov ažba dreva Povinnos používa ochrannú prilbu sa vz ahuje na všetkých pracovníkov prítomných pri stínke stromov, odstra ovaní zavesených stromov a všade tam, kde hrozí nebezpe- enstvo pádu konárov a pod. Obsluha motorovej píly musí používa aj ochranu tváre a sluchu. Pri nástupe na pracovisko alebo pri zmene pracovných podmienok ažby dreva musí príslušný odborný lesný hospodár na základe súhlasu na ažbu a technologickej karty preukázate ne inštruova pracovníkov o bezpe nom pracovnom postupe s vymedzením pracovného priestoru jednotlivým pracovníkom tak, aby sa pri práci neohrozovali s oh adom na spôsob a druh ažby, druh dreviny, hrúbku kme a, tvar koruny, naklonenia a zdravotného stavu stromov, podrast, okolitý terén a momentálne poveternostné podmienky. Pri stínke stromu nesmú žiadne osoby vstupova do ohrozeného priestoru alebo sa v om zdržova s výnimkou pili a, prípadne jeho pomocníka a odborného zamestnan- 63

65 ca povereného kontrolou stínky. Tieto osoby sú povinné zotrva v priestore ur enom pili om v blízkosti päty stínaného stromu. Ohrozený priestor je kruhová plocha o polomere najmenej dvojnásobnej d žky stínaného stromu. Pili je povinný pred zapo atím hlavného rezu sa presved i, i sa niekto nenachádza v ohrozenom priestore a vykáza z tohto priestoru všetky osoby s výnimkou vyššie uvedených pracovníkov. Kým osoby v ohrozenom priestore tento neopustia, nesmie vykona hlavný rez. Pili je povinný presved i sa o stave koruny stromu, jeho zdravotnom stave, naklonení, momentálnych poveternostných podmienkach, upravi a vy isti si blízke okolie stínaného stromu od vidite ných prekážok a zaisti si bezpe nú ústupovú cestu od stínaného stromu vzh adom na smer pádu stromu (odstráni konáre, burinu, kríky, v zime sneh a pod.). Pred za iatkom stínky vykoná pili prípadné odrezanie kore ových nábehov a odvetví spodnú as stromu maximálne od prsnej výšky pracovníka smerom dolu. Smerový zárez sa musí vykona u stromov o priemere nad 15 cm na pni do h bky zhruba 1/5 až 1/3 priemeru stromu na pni. Výška smerového zárezu sa rovná zhruba jeho h bke (cca 45 ). U stromov do 15 cm možno smerový zárez nahradi vodorovným rezom (alebo viacerými rezmi): Hlavný rez musí by vedený vodorovne v hornej polovici smerového zárezu, vzh adom na jeho spodnú rovinu. Pre dosiahnutie pádu stromu do ur eného smeru musí by ponechaný nedorez o šírke 2 až 4 cm (cca 1/15 priemeru kme a) Prípustné spôsoby pre pretla enie kme a do ur eného smeru pádu sa vykonávajú týmito pomôckami: drevoruba skou kombinovanou lopatkou (len u stromov do 35 cm na pni), ažnými klinmi do rezu, najmä u stromov nad 35 cm na pni, hydraulickým klinom, pretla nou ty ou, s ahovákom zavesených stromov, ažným lanom sústre ovacieho prostriedku. Ak dosiahne hlavný rez hranicu nedorezu, vyberie sa píla z rezu a obsluha natla í strom do smeru pádu niektorým zo spôsobov vyššie uvedených. Akonáhle za ne strom pada, pili a alšie osoby prítomné pri stínke ustúpia do bezpe nej vzdialenosti šikmo dozadu od padajúceho stromu, t.j. zhruba o 45 od p a spilovaného stromu a pozorujú priebeh jeho pádu. Na tomto mieste pracovník, resp. pracovníci zotrvajú až do doby, kým vidite ne nehrozí nebezpe enstvo úrazu (napríklad pádom ulomených konárov). Je zakázané stína strom v okruhu dvoch d žok zaveseného alebo podrezaného stromu za silného vetra, ke nie je možné bezpe ne dodrža smer stínky, ak klesne vidite nos pod dvojnásobnú d žku stínaných stromov, za mrazu, ke klesne teplota pod 20 C a vo všetkých ostatných prípadoch, ke nie je možné zabráni poškodeniu zdravia pracovníkov alebo majetku. Pracovník je povinný preruši prácu pri náhlom zhoršení pracovných podmienok alebo pri zhoršení svojho zdravotného stavu, ke nemôže pokra ova v práci bezpe ným spôsobom. 64

66 Prerušenie práce musí oznámi pracovník tomu pracovníkovi, ktorý je poverený vzájomným doh adom a vedúcemu pracovnej skupiny, resp. lesníkovi. Na svahoch, kde je nebezpe enstvo samovo ného pohybu stromov a kme ov sa zakazuje stína proti svahu a pracova nad inými pracovnými skupinami alebo jednotlivcami. V mimoriadnych pracovných podmienkach, kde výskyt stromov vyhnilých a trúchnivých prevyšuje 40 %; v porastoch nad verejnými komunikáciami, elektrovodmi a objektami, kde by mohlo dôjs k ohrozeniu osôb a majetku, sa dovo uje stína stromy len pod a predom vypracovaného pracovného postupu (musí by uvedené v technologickej karte) a za priameho technického dozoru. Jednotlivec nesmie pracova za podmienok, ke nemôže sám zabezpe i bezpe nú stínku (napríklad v porastoch s výskytom nahnitých stromov nad 30 %, ktoré nie je možné klinova, nadrozmerných stromov alebo pri ažbe polomov a vývratov, v blízkosti elektrovodov, železni nej trate, komunikácií a pod.) a ke nie je možné ho spolupracovníkmi kontrolova (zrakom, sluchom). Pre spracovanie sústredených vývratov a polomov na konkrétnom pracovisku musí by vypracovaný technologický a pracovný postup, s ktorým musia by preukázate ne oboznámení pred zahájením práce všetci pracovníci. Za sústredené vývraty a polomy sa považujú vývraty a polomy s prekríženými kme mi a vzájomne sa prekrývajúcimi korunami vo všetkých smeroch súvisle na celej ploche porastu alebo na jeho zna nej asti. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov musí by zabezpe ený trvalý odborný technický dozor. Pred odpílením vývratu musí by kore ový kolá zabezpe ený proti nežiadúcemu pohybu (podopretím alebo pomocou sústre ovacieho prostriedku); ak toto nie je možné spo ahlivo vykona, kme sa musí odpíli v bezpe nej vzdialenosti od kore ového kolá a avšak minimálne vo vzdialenosti rovnajúcej sa priemeru kore ového kolá a. Po odpílení musí by kore ový kolá v stabilnej polohe. Vývraty možno odrezáva aj od tenkého konca (po astiach). V prípade napruženia sa musí použi spína kme a alebo sa kme musí xova pomocou sústre ovacieho prostriedku. asti kme a musia by odrezávané tak, aby sa pracovník nenachádzal v ohrozenom priestore, t.j. v smere pruženia a možného pohybu kme a alebo kore ového kolá a po odrezaní. Vývraty zavesené o stojace stromy sa smú spúš a len spôsobmi povolenými pre uvo - ovanie zavesených stromov. Pri spracovaní sústredených vývratov a polomov sú pracovníci odme ovaní asovou mzdou. Pri spracovaní stromov s vychýleným ažiskom, stromov zrastených naštiepených, za ažených, kde sa predpokladá napruženie, musí sa použi spína kme a, približovacie lano alebo iné zabezpe enie proti ohrozeniu náhlym uvo nením, resp. vymrštením kme a. Pri uvo ovaní zavesených stromov sa musí použi jeden z týchto spôsobov: s ahovanie lanom alebo re azou navijáku traktora alebo po ahu, uvo nenie s ahovákom zavesených stromov, 65

67 otá anie zaveseného stromu okolo jeho pozd žnej osi pomocou obraciaka, odsúvanie prízemku zaveseného stromu (napr. pomocou štipáka alebo sapiny). Ak je na pracovisku prítomný sústre ovací traktor, uvo nenie závesu sa vykoná prednostne pomocou lana jeho navijaka. Pri uvo ovaní zavesených stromov sa zakazuje: podrezávanie stromov, o ktoré sa zavesený strom opiera, odrezávanie zaveseného stromu po špalkoch (špalkovanie), spílenie iného stromu cez zavesený strom, poponášanie zaveseného stromu o hrúbke nad 15 cm v prsnej výške na ramene, používanie elného rampova a, štítu a rampovacej vzpery traktora. Na stromy zavesené, ani na stromy, o ktoré sú závesy opreté sa nesmie liez, nesmú sa opracováva a v nimi ohrozenom priestore sa nesmie vykonáva iná innos. Podpílené strojace stromy sa musia uvo ni spôsobom vyššie ur eným. Nesmie sa na ne liez, opracúva ich a vykonáva v nimi ohrozenom priestore inú innos okrem innosti nutnej na ich spustenie. Zavesené a podrezané stojace stromy musia by uvo nené ihne. Ak sa nepodarí pracovníkom po vy erpaní všetkých povolených možností stromy uvo ni, musia to ihne oznámi lesníkovi alebo prípadne vedúcemu pracovnej skupiny, ktorý zabezpe í uvo nenie najneskôr do konca nasledujúcej pracovnej smeny Manipulácia dreva Pri ru nom presune dreva musí pracovník používa schválené typy pomôcok (sochor, obraciak, štipák, sapina). Akáko vek ru ná manipulácia s drevom za jeho pohybu je zakázaná. Používanie ochrannej prilby je povinné: pri práci viaza a, pri rozopínaní nákladu, pri skladaní a nakladaní nákladu, pri manipulácii s bremenami nad úrov ou ramien, všade tam, kde je nebezpe enstvo pádu bremien zhora. Pri prie nom rozreze vo ne ležiacich kme ov na vo nom priestranstve motorovou pílou je pracovník povinný používa chráni e sluchu, ochranu tváre a rukavice. Najvä šia prípustná výška hromady dreva (pri ukladaní, resp. nava ovaní a pri rozoberaní) je: 66

68 Tabu ka 9 Prípustná výška hromád surového dreva Výška v m Použitý prostriedok Strom Kmene Výrezy Rovnané drevo Ru ne 1,0 1,0 1,0 1,5 Traktory s navijakom a rampova om 1,0 1,0 1,0 Traktory s drapákom 1,5 1,5 1,5 Navijak 1,5 1,5 1,5 Prie ny rozva ova 1,5 1,5 Hydraulická ruka 3,0 3,0 3,0 3,0 elný naklada 2,0 2,0 2,0 2,0 Žeriav s úväzkami 1,5 1,5 1,5 1,5 Žeriav s drapákom 8,5 8,5 8,5 8,5 Ur ujúcim kritériom bezpe nostnej výšky hromady s prirodzeným sklonom 30 je prostriedok, ktorým sa hromada rozoberá. Prvý kme alebo výrez musí by podložený. Ru né rozva ovanie hromád musí by vykonávané od iel kme ov. Pri manipulácii s RP sa zakazuje: vstupova na hromadu dreva, pridržiava rukami alebo nohami rozrezávaný kme, pozd žne rozrezávanie gulia ov namiesto štiepania, vykonáva manipuláciu napružených kme ov, ak pracovník nemôže zauja polohu mimo smer pruženia (musí stá na strane tlaku), vstupova pred skládku dreva v ase, ke je táto nezabezpe ená alebo rozva ovaná. Ru né ukladanie rovnaného dreva sa povo uje len ak pracovník strojí na rovnom a pevnom podklade a to do výšky maximálne 1,5 m. Polená nesmie hádza pracovník pracovníkovi. Skládky dreva na hlavných skladoch musia by usporiadané tak, aby neprekážali v používaní prístupových ciest, pracovných a manipula ných priestorov a v bezpe nom používaní strojov a zariadení skladu. Skládky dreva musia ma dostato ne únosné podklady. Pri vo nom usklad ovaní dreva musí by dodržaný prirodzený sklon hromady po oboch stranách, t.j. maximálne 30 a prvý kme hromady musí by podložený (zabezpe ený proti pohybu). Na hlavnom sklade smú pracova len pracovníci starší ako 18 rokov, zdravotne spôsobilí a pre vykonávanú prácu zaškolení. Ženy a mladiství môžu vykonáva len práce, ktoré nie sú zakázané v zozname zakázaných prác pre ženy a mladistvých. Skladové mechanizmy môžu obsluhova len pracovníci, ktorí vlastnia osved enie o spôsobilosti pre ich obsluhu. 67

69 10.4. Výchova a vzdelávanie osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe a manipulácii dreva V problematike bezpe nosti a ochrany zdravia pri práci s lesníckymi strojmi a zariadeniami nastala od 1. septembra 2007 zmena ú innos ou vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 356/2007 Z. z. Vyhláška ukladá povinnos výchovy a vzdelávania osôb na obsluhu ru nej motorovej píly pri ažbe dreva v rozsahu 24 hodín teoretickej prípravy z problematiky BOZP a technologických postupov pri ažbe a manipulácii dreva a najmenej 40 hodín praktickej asti so zameraním na zvislé a kombinované rezy, odvetvovanie, ažbu dreva v poraste a manipuláciu s drevnou hmotou. Osoby s ukon eným vzdelávaním obdržia Preukaz na obsluhu motorovej píly. Osoby, ktoré sú držite mi preukazu na obsluhu motorovej píly budú absolvova aktualiza nú odbornú prípravu v rozsahu najmenej 8 hodín, pri om dátum absolvovania sa uvedie v preukaze. Uvedené formy vzdelávania a odbornej prípravy budú zabezpe ova autorizovaní bezpe nostní technici. 68

70 11. ZÁKLADY MARKETINGU A MARKETINGOVÉHO RIADENIA o sa dnes rozumie pod pojmom marketing? Mnohí udia sa domnievajú, že marketing je len veda o predajných technikách alebo o reklame. Avšak predaj i reklama sú len vrcholky adovca, ktoré predstavujú len dve z množstva funkcií marketingu. Dnes marketing kombinuje mnohé aktivity, ako napr. marketingový výskum, vývoj produktov, distribúciu produktov, tvorbu cien, reklamu a mnohé alšie. Marketing je tak hlavne prostriedkom, ktorý sa snaží uspokoji potreby zákazníkov. Marketing možno de nova ako spolo enský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a skupiny získavajú to, o potrebujú a chcú prostredníctvom tvorby, ponuky a výmeny hodnotných produktov. Je to prostriedok, pomocou ktorého sa rozvíja a sprostredkuje blahobyt udí. Marketing predstavuje udskú innos orientovanú na uspokojovanie potrieb a želaní prostredníctvom výmenných procesov. Marketing zah a prácu s trhom, ktorou sa u ah uje výmena s cie om uspokoji udské potreby a želania. Jadro koncepcie marketingu tvoria tieto základné pojmy: 1. potreby sú de nované ako pocit nedostatku a sú prirodzenou sú as ou udských bytostí, zah ajú základné fyziologické potreby (napr. jedlo, teplo, bezpe ie), sociálne potreby (napr. spolupatri nos ), individuálne potreby (napr. poznanie, sebarealizácia), 2. želania vyplývajú z udských potrieb a reprezentujú ich, sú však ovplyv ované kultúrnymi a osobnostnými charakteristikami, 3. dopyt v marketingu predstavuje želania, ktoré sú podložené reálnou kúpnou silou, 4. ponuka predstavuje vlastne oko vek, o možno ponúknu na trhu do pozornosti, na získanie, používanie alebo spotrebu a o má schopnos uspokoji potrebu alebo želanie, 5. výmena ide o akt získania žiadaného objektu od niekoho na základe poskytnutia nie- oho ako náhrady (je to k ú ový prvok marketingu!), 6. transakcia predstavuje výmenu hodnôt medzi dvoma zmluvnými partnermi za ur itých, vopred špeci kovaných podmienok (môže ís o barter alebo o pe ažnú transakciu), 7. trh je bezprostredne s výmenou a transakciou, je to vlastne zoskupenie existujúcich a potenciálnych kupujúcich a predávajúcich daného produktu (výrobku alebo služby). Samotná podstata marketingu sa prejavuje aj v jeho cie och, ktoré možno v sú asnosti rozdeli do štyroch základných okruhov: 1. Maximalizácia spotreby cie om je stimulova maximum spotreby, ím sa spätne vyvolá zvyšovanie výroby, zamestnanosti a blahobytu. 2. Maximalizácia spokojnosti spotrebite ov kladie dôraz nielen na kvantitu, ale aj kvalitu produkcie (problémom je však meranie spokojnosti zákazníkov). 3. Maximalizácia výberu cie om je zabezpe i pestros ponuky produktov a výberu spotrebite a (problémom je zvyšovanie nákladov na výrobu, skladovanie, distribúciu, o vedie k zvyšovaniu cien). 69

71 4. Maximalizácia kvality života hovorí o tom, že dôležitá je nielen kvalita, kvantita, dostupnos a náklady na tovar, ale tiež kvalita fyzického a kultúrneho prostredia zákazníkov. Marketingové riadenie integruje všetky innosti podniku. Je to nepretržitý proces analýzy, plánovania, implementácie a kontroly. Jeho úlohou je ovplyvni úrove, as a charakter dopytu tak, aby podnik dosiahol svoje ciele. Marketingové riadenie sa prejavuje ako plánovanie a realizácia ur itej koncepcie s cie om dosiahnu stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zú astnené strany pre podnik, pre zákazníka aj pre spolo nos. V rámci marketingového riadenia sa analyzujú potreby spolo nosti a transformujú sa na efektívne podnikate ské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiahnutie svojich cie ov. Úlohou marketingového riadenia je reagova na neustále sa meniace podmienky na trhu. V súvislosti s tým treba marketingové riadenie chápa ako súbor aktivít, ktoré majú vies dosiahnutiu zmeny na cie ovom trhu. Na to je potrebné zvoli si ur itú koncepciu marketingového riadenia, ktorá bude zoh ad ova záujmy podniku, zákazníkov aj spolo nosti ako celku tak, aby medzi nimi nedochádzalo k zbyto ným kon iktom. Pri marketingových aktivitách využívajú podniky niektorú z nasledovných koncepcií, ktoré sa nazývajú aj marketingové lozo e výrobná, výrobková, predajná, marketingová a spolo enská lozo a. Ich stru ný princíp a zameranie marketingového riadenia je uvedené v tabu kovom preh ade (tabu ka10). Tabu ka 10 Marketingové lozo e Filozo a Princíp Zameranie manažmentu Výrobná Výrobková Predajná Marketingová Spolo enská spotrebitelia budú uprednost ova výrobky, ktoré sú na trhu k dispozícií a ktoré si môžu dovoli spotrebitelia dajú prednos výrobkom s vyššou kvalitou, výkonnos ou a lepším vyhotovením spotrebitelia nebudú nakupova dostato né množstvá produktov bez intenzívneho úsilia o predaj vo ve kom rozsahu a o propagáciu dosiahnutie cie ov rmy závisí od poznania potrieb cie ového trhu a schopností ponúknu uspokojenie týchto potrieb efektívnejšou formou ako konkurencia treba pozna potreby, želania a záujmy cie ových trhov a uspokoji ich ú innejšou formou ako konkurencia, s tým, že sa zachová alebo zvýši blahobyt zákazníka aj spolo nosti zvyšovanie kvantity výrobkov (zvyšovanie produktivity) nepretržité zdokona ovanie kvality výrobkov predaj a jeho podpora de novanie trhu, potrieb zákazníkov, koordinovanie všetkých aktivít, ktoré ovplyv ujú zákazníka a dosahovanie ziskov vytváraním spokojnosti zákazníka zosúladi remné zisky, želania zákazníkov a záujmy spolo nosti Praktická aplikácia marketingového riadenia sa realizuje prostredníctvom tzv. marketingového mixu. Marketingový mix je súbor kontrolovate ných marketingových veli ín, ktoré podnik spája do ur itého celku, aby vyvolal želanú reakciu v cie ovom trhu. Marketingový mix sa skladá zo všetkých aktivít, ktoré podnik vyvíja, aby vyvolal dopyt po produkte. K marketingovému mixu patria štyri základné prvky, ktoré sa ozna ujú aj ako 4 P (pochádzajúce z po iato ných písmen anglických výrazov pre jednotlivé prvky marketingového mixu): produkt (product), cena (price), 70

72 miesto (place), komunikácia (promotion). Pod pojmom produkt sa rozumie taká kombinácia výrobkov a služieb, ktoré podnik ponúka zákazníkom na cie ovom trhu. Pojem cena predstavuje sumu, ktorú má zaplati zákazník, ak chce získa produkt. Pojem miesto zah a všetky aktivity rmy, ktoré zabezpe ujú, aby produkt bol k dispozícii cie ovým zákazníkom. Pojem komunikácia predstavuje všetky aktivity, ktoré sprostredkujú podstatné informácie o produkte a presvied ajú cie ových spotrebite ov o výhodnosti jeho nákupu. Ú inný marketingový program spája všetky prvky marketingového mixu do jedného koordinovaného programu, ktorý je navrhnutý tak, aby sa zákazníkovi poskytla o najvä šia hodnota a zárove aby boli splnené podnikové marketingové ciele Prieskum trhu Prieskum trhu je jednou zo základných marketingových funkcií, ktorá prostredníctvom informácií spája spotrebite ov, zákazníkov a verejnos s marketérmi, podnikmi. Zaoberá sa informáciami, ktoré sa využívajú na vytvorenie, zdokonalenie a hodnotenie marketingových akcií, na monitorovanie marketingového výkonu a na dokonalejšie poznanie marketingového procesu. Samotný prieskum trhu sa zaoberá mnohými aktivitami patrí sem napr. produktový prieskum (skúma potenciál produktového radu, konkuren né produkty, dizajn, parametre produktov), prieskum predaja a trhu (skúma trhový potenciál, podiel na trhu, charakteristika trhu, analýza predaja, distribúcia, promotion), prieskum reklamy (skúma inzerciu, médiá), prieskum ekonomiky podnikania (skúma prognózy, trendy v cenotvorbe, exporte), prieskum reakcie podniku (skúma informácie o spotrebite ovi). Z poh adu praktickej realizácie predstavuje prieskum trhu súbor techník a princípov na systematický zber, zaznamenávanie, analýzu a interpretáciu údajov, ktoré môže pomôc marketérom pri marketingu produktov. Na to, aby bol prieskum trhu užito nou sú as ou procesu marketingového riadenia podniku, musí by objektívny, t.j. založený na aplikácií vedeckých metód pri získavaní poznatkov o marketingovom systéme, musí by systematický, t.j. starostlivo naplánovaný a zorganizovaný a tiež musí by etický, t.j. založený na dôvere medzi jeho ú astníkmi. Proces prieskumu trhu zah a štyri základné fázy: 1. de novanie problému a cie a výskumu, 2. spracovanie plánu výskumu pre zber informácií, 3. realizácia plánu výskumu a zber informácií, 4. interpretácia a spracovanie správy o výsledkoch. Správne formulovanie problému a cie ov výskumu sa považuje za najdôležitejšiu úlohu. Jej základom je pretransformovanie rozhodovacieho problému o sa má robi na problém výskumu aké informácie treba získa. S prieskumom trhu sa spájajú aj riziká a straty. Prieskum trhu je nákladný a náro ný a ak sa uskuto ní nevhodným spôsobom, môže podniku viac uškodi, ako pomôc. Preto je dôležité analyzova potenciálnu užito nos prieskumu trhu, t.j. porovnanie jeho prínosy a náklady. 71

73 Prieskum trhu môže podniku pomôc vtedy, ak existuje nedostatok informácií potrebných na marketingové rozhodovanie, ak sa posudzujú alternatívy a nie je istota, ktorú vybra, ak v rámci podniku existujú kon ikty týkajúce sa cie ov, ak sa analyzujú prí iny a dôsledky marketingového problému. Naopak, prieskum trhu podniku nepomôže vtedy, ak požadované informácie už neexistujú, ak hrozí, že výsledky zneužije konkurencia, ak náklady na prieskum trhu budú vyššie ako jeho prínosy. Základné zdroje informácii sa líšia pod a toho, i sa v rámci prieskumu trhu zbierajú tzv. primárne alebo sekundárne údaje. Kým primárne údaje sa zbierajú priamo na ur itý ú el, sú aktuálne a unikátne, sekundárne údaje sú zozbierané na iné ú ely, nevz ahujú sa presne k zadanému problému a má ich k dispozícii aj konkurencia. Zdrojmi primárnych údajov sú interné zdroje podniku, resp. priame zis ovanie a zdrojmi sekundárnych údajov sú rôzne publikácie, resp. zdroje tzv. komer ných údajov. Zber sekundárnych údajov je pomerne jednoduchý a relatívne lacný. Je však potrebné o najpresnejšie špeci kova požiadavky na údaje a tiež overi hodnovernos údajov. Ove- a komplikovanejší a tiež nákladnejší je zber primárnych údajov. Základnými spôsobmi získavania primárnych údajov sú dopytovanie, pozorovanie a experiment. Pri dopytovaní ide o zhromaž ovanie údajov na základe odpovedí skúmaných osôb na rôzne skutkové podstaty. Naopak pozorovanie je cie avedomé a plánovité zhromaž ovanie údajov o zmyslovo vnímate ných skuto nostiach v okamihu ich vzniku prostredníctvom iných osôb alebo prístrojov. Experiment nie je samostatná metóda, ale ur itý prístup, procedúra na získavanie dôležitých informácií, v rámci ktorej sa ako metódy zberu údajov využívajú dopytovanie a pozorovanie. Experiment slúži hlavne na skúmanie kauzálnych vz ahov. Pri prieskume trhu na ú ely marketingového riadenia sa však najviac využíva dopytovanie. Dopytovanie je metóda zhromaž ovania primárnych údajov v prieskume trhu, pomocou ktorej možno získa široké spektrum informácií o nákupnom a spotrebite skom správaní. Využíva hlavne verbálnu komunikáciu, pomocou ktorej možno pomerne najlepšie vniknú do psychiky spotrebite a. Je to najpoužívanejšia, ale aj najviac zneužívaná metóda zhromaž ovania primárnych údajov.. Pod prieskumom dopytovaním sa rozumejú viaceré metódy získavania údajov, pri ktorých respondent prostredníctvom slovných alebo iných podnetov je stimulovaný odpoveda o predmete zis ovania. Dopytovaním možno zis ova postoje a mienku zákazníka, jeho vedomosti a skúsenosti, spôsob jeho správania a motívy. Pri štandardizovanom dopytovaní sa využívajú rozhovory, dotazníky, resp. rôzne ankety, pri om samotný zber údajov sa môže realizova osobne alebo prostredníctvom pošty, telefónu alebo u Marketingové riadenie lesných podnikov V procese marketingového riadenia, ktoré integruje všetky innosti podniku, sa plánuje a realizuje ur itá koncepcia s cie om dosiahnu stav, ktorý uspokojí a prinesie úžitok pre všetky zú astnené strany. Úlohou marketingového riadenia je analyzova potreby spolo nosti a transformova ich na efektívne podnikate ské príležitosti, ktoré podnik realizuje na dosiahnutie svojich cie ov. Vnútornou úlohou marketingu v rámci podniku je informova celý podnik o potrebách zákazníkov a o situácii na trhu (resp. o stave prostredia, v ktorom podnik pôsobí). Úspešná realizácia marketingového riadenia vyžaduje, aby 72

74 podniky reagovali na neustále sa meniace podmienky na trhu, k omu dopomáha trhovo orientované plánovanie marketingových stratégií. Výhody marketingového riadenia lesných podnikov môžu vies k praktickým prínosom (napr. zvýšeniu zisku alebo zvä šeniu trhového podielu) len prostredníctvom marketingového plánovania v strategickej oblasti. Strategické marketingové plánovanie lesných podnikov by sa malo chápa ako kombinácia podnikového plánovania s plánovaním marketingových stratégií, štruktúr, funkcií a vykonávacích plánov, pri om sa využívajú trhové a marketingové informácie. Plánovanie marketingových stratégií vychádza z cie ov podniku a aktuálnej situa nej analýzy. Jednotlivé marketingové stratégie sa formulujú na základe strategických marketingových rozhodnutí, ktoré tvoria strategickú pozíciu podniku. Vzh adom na to, že plánovanie marketingových stratégií je založené na vz ahoch medzi lesným podnikom a jeho vonkajším prostredím, v každej fáze tohto procesu je treba zbiera a analyzova potrebné informácie. Pri formulovaní strategických marketingových cie ov lesných podnikov sa musí vychádza z možnosti uplatnenia a využitia marketingu v sú asných podmienkach lesného hospodárstva na Slovensku. Vzh adom na dodržiavanie relatívne prísnych ustanovení lesníckej legislatívy, ktoré sú v praxi premietnuté do predpisov lesného hospodárskeho plánu, je sú asné lesné hospodárstvo v SR orientované na výrobu (ponuku), iže sa prakticky uplat uje tzv. výrobková marketingová stratégia. To je však prekážkou pri realizovaní zvolenej marketingovej stratégie, založenej na požiadavkách zákazníkov, prípadne pri jej prispôsobovaní požiadavkám zákazníkov. Preto za základný strategický marketingový cie lesných podnikov treba považova prechod (zmenu) od výrobne orientovanej stratégie k trhovej stratégii, ktorej cie om je získa ur ité výhody v porovnaní s konkurenciou. Situa ná analýza (SWOT analýza) umožní podniku odhali miesta, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornos a kde treba smerova zdroje na dosiahnutie strategického marketingového cie a (slabé stránky, ohrozenia). Rovnako odhalí miesta, na základe ktorých je možné budova konkuren né výhody (silné stránky, príležitosti). Na to, aby bol lesný podnik marketingovo orientovaný, musí sa zamera na zákazníkov, pri om sa musí porovnáva s konkurentmi. Aj napriek obmedzeniam vyplývajúcim z lesných hospodárskych plánov, by malo by možné v rámci decénia vo ne realizova konkrétne strategické marketingové rozhodnutia v závislosti na požiadavkách trhu tak, aby sa mohla uplatni zvolená marketingová stratégia (teda by malo by možné usmer ova vlastnú ponuku v rámci zákonných obmedzení s cie om uspokoji zákazníkov a by lepší ako konkurencia). Za základné skupiny strategických marketingových rozhodnutí v lesnom podniku treba považova odpovede na následné otázky: 1. Aké výrobky má lesný podnik vyrába? 2. Kto sú odberatelia produkcie lesného podniku? 3. Kde sú cie ové trhy lesného podniku? 4. Aké sú konkuren né výhody lesného podniku? Na základe týchto skupín rozhodnutí možno formulova jednotlivé typy marketingovej stratégie, pri om pre každý typ marketingovej stratégie má lesný podnik k dispozícií nieko ko alternatív (tabu ka 11). Pri realizácií zvolených typov marketingovej stratégie má ve ký význam objektivizácia rozhodovacích procesov založená na využívaní trho- 73

75 vých a marketingových informácií (tabu ka 12). Rozhodovanie bez informácií, resp. bez kvalitného marketingového informa ného systému vedie k neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov a zdrojov. Tabu ka 11 Alternatívy jednotlivých typov marketingovej stratégie lesného podniku Typ marketingovej Alternatívy (možnosti) lesného podniku stratégie 1. Produktová stratégia (Aké výrobky vyrába?) 2. Zákaznícka stratégia (Kto sú odberatelia?) 3. Stratégia cie ových trhov (Kde sú cie ové trhy?) 4. Stratégia konkuren ných výhod (Aké sú konkuren né výhody?) všetky sortimenty surového dreva bez dôrazu na špeciálne požiadavky dôraz na ur ité dreviny dôraz na ur itú akos dôraz na ur ité rozmery dôraz na ostatné lesné produkty ve ké drevospracujúce podniky (objem obchodov nad 1 mil. Sk ro ne) drobní spracovatelia dreva (objem obchodov do 1 mil. Sk ro ne) kone ní spotrebitelia (malí odberatelia objem obchodov do 50 tis. Sk ro ne) obchodníci s drevom (distribútori) domáci regionálny trh (tzv. gravita ný trh, trh v teritóriu podniku) domáci celkový trh (mimogravita ný trh) zahrani ný trh kvalita výrobkov efektívna distribúcia cena vz ahy s odberate mi trhový podiel marketingová komunikácia (promotion) Tabu ka 12 Analýza informa ných potrieb pre jednotlivé marketingové rozhodnutia Skupiny rozhodnutí Zdroje informácií Štruktúra informácií 1. Aké výrobky vyrába? 2. Kto sú odberatelia? 3. Kde sú cie ové trhy? 4. Aké sú konkuren né výhody? LHP LHE evidencia miezd a výroby evidencia odbytu ú tovníctvo výrobno-ekonomické plány nan né plány dodávatelia vstupov investori LTIS (LIC Lesoprojekt) MP SR zákazníci distribútori sprostredkovatelia obchodné komory záujmové zväzy a združenia MH SR konkurencia distribútori investori masmédiá univerzity vedecko-výskumné inštitúcie knižnice IS podniku masmédiá univerzity vedecko-výskumné inštitúcie knižnice stav a štruktúra lesného fondu objem výroby objem predaja ceny variabilné a xné náklady tržby zisk podiel na trhu potreby a požiadavky ve kos odberate ov dodacie a platobné podmienky solventnos a spo ahlivos poh adávky správanie sa odberate ov celková ekonomická situácia ve kos dodávok na daný trh trhový potenciál trhová kapacita doprava trhové bariéry výmenné kurzy silné a slabé stránky podniku príležitosti a ohrozenia osobitosti a zámery podniku inovácie a aktivity podniku substitu né produkty 74

76 Konkrétne možnosti využitia marketingu v lesných podnikoch možno charakterizova prostredníctvom nasledovných poznámok: k ú ové problémy marketingového riadenia v lesníctve sú spojené s obchodom s drevom a charakterom komoditných trhov a produktov, najdôležitejšími otázkami, ktoré rieši marketing v lesníctve, sú problémy vymedzenia a segmentácie trhu, hlavne otázky poznania a hodnotenia odberate ov drevnej suroviny a problémy cenovej politiky ako oblasti, na ktorú sa sústre uje konkurencia na trhu s drevom, marketing v lesníctve sa len v obmedzenej miere bude zaobera problémami produktového mixu, pretože nezávislos v rozhodovaní o objeme a štruktúre produkcie surového dreva do ur itej miery obmedzuje lesný hospodársky plán, ktorý pôsobí ako legislatívny predpis, ím vymedzuje priestor na innos lesného podniku rámcovo na obdobie 10 rokov, využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu biologických poznatkov o produkcii dreva s technickými poznatkami o výrobnom procese a ekonomickými poznatkami o stave a podmienkach na trhu s drevom, podmienkou pre rozvoj marketingu v lesníctve musí by podstatná zmena poh adu na plánovací proces (ro né vykonávacie plány musia by aktualizované pod a konkrétnych podmienok na trhu s drevom všetky ich zmeny sa musia analyzova s cie om ma možnos na ne reagova ), využitie marketingu v lesníctve si vyžaduje koordináciu všetkých riadiacich inností, o je podmienené využitím dokonalej informovanosti riadiacich pracovníkov, vzh adom na verejnoprospešné funkcie lesov a trvalo udržate né obhospodarovanie obnovite ných prírodných zdrojov sa v lesníctve treba zaobera aj spolo enskou a environmentálnou úlohou marketingu. 75

77 12. CHARAKTER TRHU S DREVOM Drevo a výrobky z dreva sú priemyselné produkty, ktoré sa realizujú na trhu výrobných faktorov. Drevná surovina a medziprodukty prvotného spracovania dreva nie sú z prevažnej vä šiny spotrebované priamo, ale vstupujú do výrobnej spotreby ako jeden z výrobných vstupov za ú elom transformácie na ur ité množstvo výstupov. Medzi trhom výrobných faktorov a spotrebite ským trhom existuje nieko ko významných odlišností, ktoré sa prejavujú predovšetkým v štruktúre trhu, štruktúre dopytu, charaktere nakupujúcich, spôsobe rozhodovania o nákupe a pod. Podmienky na trhu sú ur ené spolupôsobením trhovej ponuky a dopytu. Trh s drevom má nieko ko špeci ckých vlastností. Pretože sa jedná o surovinu, má charakter trhu priemyselných komodít, takže pre možno de nova nasledovné znaky: menší po et odberate ov dreva, vyššia koncentrácia trhov, ve ké objemy transakcií, malá diferenciácia produktov, ponuka drevnej suroviny je v rámci roka nepravidelná, vysoký dôraz kladený na cenu, dopyt po dreve je odvodený a závisí od výšky dopytu po nálnych výrobkoch z dreva, na trhu sa vytvárajú dlhodobé vz ahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Komoditný charakter trhu s drevom sa zárove vyzna uje rozdrobenou štruktúrou trhu na strane ponuky dreva. asto na trhu prevládajú oligopolné štruktúry, kde popri jednom alebo viacerých dominantných producentoch dreva existuje ve ké množstvo drobných dodávate ov. Individuálni producenti drevnej suroviny zvy ajne nemajú dostato ný priestor na aktívne ovplyv ovanie trhových vz ahov a asto nasledujú cenové a ostatné rozhodnutia silných trhových subjektov. Na druhej strane, po et odberate ov je menší a medzi producentmi a spracovate mi drevnej suroviny oby ajne existujú dlhodobé obchodné vz ahy. V ur itých prípadoch však trh dokáže akceptova i vä šie množstvo trhových subjektov na strane dopytu a to hlavne v prípade, ke vzniká priestor pre innos obchodných organizácií, ktorých konkuren ná výhoda na trhu spo íva v odoberaní menších množstiev dreva od drobných producentov a následnej akumulácií množstva a jeho predaja spracovate skému priemyslu Dopyt na trhu s drevom Dopyt po dreve a výrobkoch z dreva je odvodený dopyt v zmysle spôsobu akým sa tvorí a je závislý od výsledného dopytu po kone ných výrobkoch z dreva (napr. dopyt po bukovej gu atine je odvodený od dopytu po bukovom nábytku). Finálne výrobky sa realizujú na trhu spotrebite ov. Predajcovia nábytku sa orientujú priamo na zákazníkov spotrebite ského trhu, ktorí kúpou uspokojujú svoje potreby. Trhový dopyt je v tomto prípade priamy. Dopyt výrobcov nábytku po materiálových vstupoch (napr. výrobkoch prvotného spracovania dreva rezive) však závisí od dopytu po nálnych výrobkoch (nábytku), je teda nepriamy odvodený. 76

78 Ak dopyt po nálnych výrobkoch rmy rastie, rastie i dopyt po výrobných vstupoch (medziproduktoch). V najširšom zmysle je však dopyt odvodený od vývoja makroekonomických ukazovate ov. V závislosti od vývoja týchto ukazovate ov sa tvorí dopyt po produkcii a službách výrobcov v stavebníctve, tla iarenskom a polygra ckom priemysle, nábytkárskom priemysle a pod. Tieto odvetvia sú priamymi odberate mi výrobkov prvotného spracovania dreva (medziproduktov) vyprodukovaných v drevospracujúcom priemysle. Podniky drevospracujúceho priemyslu vytvárajú následne dopyt po drevnej surovine. Proces tvorby odvodeného dopytu po dreve a výrobkoch z dreva na jednotlivých úrovniach je schematicky znázornený na obrázku 22. Dopyt po drevnej surovine Dopyt po rezive Dopyt po ve koplošných materiáloch Dopyt po papieri Stavebníctvo Bytová výstavba Nábytkársky priemysel Tla iarenský priemysel Úrokové miery Spotrebite ské výdavky Obrázok 22 Odvodený dopyt po dreve Každý odvodený dopyt, teda aj dopyt po dreve, je charakterizovaný dvoma dimenziami: Blízkos ou producentov dreva od kone ného spotrebite a výrobkov z dreva, t.j. d žkou re azca od dodávate a ku kone nému spotrebite ovi. Medzi jednotlivými lánkami re- azca sa dopyt môže zvyšova, resp. znižova. Od d žky re azca tiež závisí, ako rýchlo sa v ase prejaví zmena v dopyte po nálnych výrobkoch na dopyte po surovom dreve. Koncentráciou po tom a ve kos ou rozli ných nálnych trhov, ktoré sú zdrojom kone ného dopytu. Ak je koncentrácia nálnych trhov vysoká, dopyt po dreve je odvodený relatívne jednoducho z dopytu po kone ných produktoch. Jednou z typických znakov komoditného trhu je slabá diferenciácia produktov. ím je produkt menej diferencovaný, tým existuje vä šia možnos nákupu rovnakého produktu u ostatných producentov. Ke že kupujúci nemôže dosta produkt s odlišnými vlastnos ami, popr. dodato nými službami, orientuje sa predovšetkým na cenu produktu. S cenou súvisí otázka nako ko je dopyt senzitívny vo i zmene ceny (elasticita dopytu). Cenová elasticita vyjadruje percentuálnu zmenu dopytovaného množstva pri percentuálnej zmene ceny. Pre drevo ako surovinu ur enú na výrobu nálnych produktov platí: Rovnaké sortimenty dreva od rôznych predávajúcich nie sú prakticky vôbec diferencované a dopyt je pre každého dodávate a ve mi elastický. Reakcie kupujúcich na kon- 77

79 krétnu zmenu ceny závisia od toho, aký vývoj cien sa o akáva v budúcnosti (ak o akávajú, že ceny budú rás, budú dnes nakupova aj pri vyšších cenách). Elasticita dopytu bude vä šia v dlhšom asovom období, pretože v krátkom asovom období nie je možné prispôsobi cenu kone ných výrobkov v dôsledku zmeny ceny dreva. Cenová elasticita úzko súvisí s množstvom dostupných substitu ných materiálov na trhu. Možnosti substitúcie sa postupne eliminujú tým viac, ím všeobecnejšie je daný výrobok charakterizovaný. Dopyt po piliarskej gu atine, ktorá pochádza od daného užívate a lesa, resp. daného porastu, je vysoko elastický. Piliarska gu atina od ostatných užívate ov, je takmer dokonalým substitútom a akáko vek zmena ceny bude vyvážená zvýšeným alebo zníženým dopytom u jednotlivých užívate ov lesa. Dopyt po všetkých výrobkoch z dreva, pri ktorom je možnos priamej substitúcie nižšia, vykazuje nižšiu cenovú elasticitu. Dlhodobá cenová elasticita dopytu po dreve v celosvetovom meradle sa odhaduje na hodnotu približne 0,5 t.j. 1 % nárast ceny dreva spôsobí zníženie dopytu o 0,5 %. Odvodený dopyt po surovom dreve je tým pružnejší, ím je pružnejší dopyt po nálnych výrobkoch. S dopytom po výrobkoch z dreva a surovom dreve sa sú asne vytvára i dopyt po konkuren ných výrobkoch. Vo vz ahu k drevu zastávajú konkuren né výrobky pozíciu substitútov. Substitu né materiály majú vlastnosti, ktorými dokážu uspokojova rovnaké potreby a nákupcovia, resp spotrebitelia majú možnos si medzi nimi vybera pod a svojich individuálnych preferencií. Podmienkou je technická zamenite nos materiálov a jedným z dôležitých kritérií výberu je cenová úrove substitútov. Na obrázku 23 je zobrazený podnik na výrobu nábytku, ktorý vo svojom výrobnom procese používa výrobné faktory, medzi nimi rôzne vstupné materiály (rezivo, kovy, plasty, at.), ktoré sa môžu navzájom nahrádza. Výrobné faktory Výrobný proces Produkty Kone ní spotrebitelia Rezivo Nemocnice Plasty Stoli ky Kovy Energia Podnik na výrobu nábytku Stoly Hotely Práca Postele Stroje Domácnosti Obrázok 23 Podnik na výrobu nábytku 78

80 Z obrázku je zrejmé, že dopyt po rezive sa bude zvyšova, resp. znižova v závislosti od dopytu po produktoch podniku stoli kách, stoloch a posteliach (odvodený dopyt). Zo všeobecnej teórie dopytu (vz ah medzi množstvom a cenou) vyplýva, že ím nižšia bude cena výsledných produktov, tým vyšší bude trhový dopyt. Pre dopyt po rezive je tiež dôležitý vz ah ceny reziva k ostatným vstupom a k cene výslednej produkcie. Cie om podniku je maximalizova celkový zisk alebo dosiahnu niektorý z iných cie ov (napr. minimalizácia nákladov, maximalizácia predaja a pod.). Ak sú rezivo, plasty a kovy substitu né materiály, ktoré sa môžu vzájomne v procese výroby nahrádza, podnik ich môže kombinova v ubovo nej miere. Základným výrobným rozhodnutím bude ur i množstvo jednotlivých vstupov tak, aby bol daný výstup vyprodukovaný o najefektívnejšie. Zmeny, ktoré nastávajú vo výške cien vstupov a výstupov, môže podnik kompenzova zmenami v ich kvantite. Ak cena výstupu vzrastie, rma zvýši jeho produkciu. Ak vzrastie cena vstupu, rma obmedzí jeho využívanie. Z toho vyplýva, že dopyt po rezive bude závislý od cenových relácií (relatívnych cien) medzi vstupmi a výstupmi produkcie. Ak relatívna cena niektorého výstupu k cene reziva bude nižšia ako relatívna cena toho istého výstupu k cene plastu, podnik sa bude snaži zvyšova používanie reziva na úkor plastov. Podobné vz ahy platia medzi relatívnymi cenami vstupov. Ak vzrastie cena plastov k cene reziva, podnik obmedzí ich využívanie a za predpokladu vzájomnej nahradite nosti uprednostní pri výrobnom procese lacnejšie rezivo Ponuka na trhu s drevom Pri hodnotení ponuky je nutné rozlišova medzi ponukou surového dreva a výrobkov z dreva na trhu. Ich podstata je rozdielna. Pre produkciu drevnej suroviny je charakteristické nasledovné: je výsledkom biologického a rastového procesu, ktorý je cie avedome usmer ovaný lesným hospodárom, ažbové možnosti zoh ad ujú dodržiavanie princípov trvalo udržate ného hospodárenia a v niektorých krajinách sa prispôsobuje platnej legislatíve. Tá môže s prihliadnutím na zásoby (zdroje) dreva ur ova napr. maximálny objem dreva, ktorý je možné za ur ité obdobie vy aži (etát), d žku rubnej doby a pod. dodržiavaním princípov trvalosti a vyrovnanosti produkcie nedokáže ponuka surového dreva dostato ne reagova na trhové podnety. Ponuka dreva na trhu sa stáva neelastickou a zvýšená trhová cena nedokáže motivova producentov drevnej suroviny k vyšším objemom ažieb. Vo všeobecnosti zostáva ponuka dreva vzh adom na zmeny trhových cien dreva neelastická, t.j. zmena c ceny na trhu nevyvolá adekvátnu zmenu v ponúkanom množstve. Relatívna zmena ceny ( c/c) je vä šia ako relatívna zmena c ponúkaného množstva ( P/P). Závislos je znázornená na obrázku 24. P P Obrázok 24 Vz ah ceny a ponúkaného množstva na trhu s drevom 79

81 Ur ité možnosti prispôsobenia sú možné z krátkodobého h adiska, kedy producenti drevnej hmoty môžu na ur itý as zvyšova, resp. pozastavi ažbu dreva, avšak z poh adu plnenia dlhodobých plánov ažby dreva je množstvo dreva ponúkaného na trh dané produk nými a ažbovými možnos ami. množstvo a druhová štruktúra dreva ponúkaného na trh sú v rámci roka nepravidelné (doba ažby ur itých drevín). Podstatný význam zohráva faktor náhodných ažieb (povinnos prednostne spracova drevo z kalamít) druhová a kvalitatívna štruktúra ponuky je odvodená od drevinového zloženia a rastových podmienok drevín. Ve kos ponuky výrobkov z dreva na trhu závisí od ekonomických faktorov produkcie množstva, ceny a kombinácie výrobných faktorov, výrobných kapacít na spracovanie dreva a ich využitia a zárove od podmienok trhu (vz ah ponuka dopyt, trhová cena) Vz ah medzi ponukou a dopytom Vz ah ponuky a dopytu na trhu je ur ovaný spolupôsobením rôznych faktorov. Obrázok 25 znázor uje základný model, ktorý zachytáva vz ahy medzi ponukou a dopytom dreva na trhu a faktory, ktoré na trhu pôsobia. Model vychádza z ur itých predpokladov a je zostrojený pre krajinu s nasledovnými charakteristikami: je otvorenou ekonomikou v zmysle existencie zahrani ného obchodu, disponuje dostato nými zdrojmi drevnej suroviny, cena dreva je odvodená od svetovej ceny, produkcia dreva v krajine je vyššia ako jeho domáca spotreba, ekonomické faktory (napr. cena energií) nemajú vplyv na ve kos ažby. ažbové možnosti AŽBA DREVA ZÁSOBA DREVNEJ SUROVINY PONUKA CENA DOPYT Svetová ponuka, dopyt a zásoby dreva Svetový ekonomický rast Ekonomický rast v krajinách do ktorých smeruje export Menový kurz Substitu né materiály Preferencie EXPORT DOMÁCI DOPYT Obrázok 25 Vz ahy medzi ponukou, dopytom a cenou na trhu Úrove príjmov Stavebníctvo Substitu né materiály Preferencie 80

82 Na ponuku surového dreva na trhu má vplyv ve kos zásoby, ktorou daná krajina disponuje. Zásoba dreva nepredstavuje samotnú ponuku, ale je potenciálom, z ktorého sa drevná surovina aží a následne realizuje na trhu. Ve kos produkcie vychádza z ažbových možností, ktoré zoh ad ujú produk né a ostatné nedrevoproduk né funkcie lesov. Konkrétne postupy stanovenia výšky ažby sú odvodené z princípov lesníckej politiky. Základný princíp trvalosti je založený na zabezpe ení aspo jednoduchej reprodukcie lesov. Vzh adom na rastúce environmentálne povedomie sa v mnohých krajinách sveta kladie dôraz na dodržiavanie princípov trvalo udržate ného hospodárenia v lesoch. Rast trhovej ceny pri dodržiavaní takýchto princípov môže motivova zvýšenie ponuky iba krátkodobo. Ponuka surového dreva je ur ená pre domáci alebo zahrani ný trh (export). Dopyt, ktorý sa vytvára na týchto trhoch je ovplyvnený nieko kými významnými faktormi ekonomického, sociálneho, demogra ckého alebo kultúrneho charakteru. Rozhodujúci je ekonomický rozvoj krajiny, úrove príjmov, existencia substitu ných (konkuren ných) výrobkov na trhu, preferencie kone ných spotrebite ov. Významnos, intenzita a smer pôsobenia týchto faktorov sa rôzni medzi krajinami. Model na obrázku 25 predstavuje základnú lozo u vz ahov medzi ponukou a dopytom na trhu s drevom pre krajinu, ktorá sa orientuje na export surového dreva. Dôvody pre export môžu spo íva v slabej kúpyschopnosti domáceho obyvate stva (nízky dopyt), v malom domácom trhu, neefektívne fungujúcom trhu (štátne zásahy), resp. sa môže jedna o menej rozvinutú krajinu, ktorá si vývozom suroviny zabezpe uje štátne príjmy. Model zárove neuvažuje s importom dreva do krajiny a nezachytáva vz ahy medzi subjektami trhu (producentmi a spracovate mi drevnej suroviny). Komplexný poh ad na kategórie trhu, ktorý zoh ad uje rozdelenie ponuky a dopytu pod a miesta v ktorom sa vytvárajú je na obrázku 26. PRODUCENTI DREVA ZAHRANI NÝ DOPYT DOMÁCI DOPYT = DOMÁCA PONUKA CELKOVÝ DOPYT Cena + OBCHODNÁ BILANCIA SPRACOVATELIA DREVA ZAHRANI NÁ PONUKA CELKOVÁ PONUKA _ Obrázok 26 Rozloženie ponuky a dopytu 81

83 Celková ponuka (PC) na trhu danej krajiny je zložená z: ponuky domácej (PD), ktorá pochádza od domácich producentov drevnej suroviny a je ur ená pre domácich spracovate ov, ponuky zahrani nej importu (PI), ktorá vzniká u zahrani ných producentov dreva a je dovážaná do danej krajiny na výrobnú alebo kone nú spotrebu. PC = PD + PI Celkový dopyt (DC) na trhu v danej krajine je tvorený z: dopytu domáceho (DD), ktorý tvoria domáci spracovatelia po drevnej surovine, ktorá sa dostáva na trh z domácich zdrojov, dopytu zahrani ného exportu (DE), ktorý je tvorený zahrani nými spracovate mi alebo importérmi v ostatných krajinách po dreve vyprodukovanom v danej krajine. DC = DD + DE Ponuka z domácich zdrojov je ur ená na domáci trh a rovná sa ve kosti dopytu spracovate ov dreva na domácom trhu PD = DD V prípade uspokojenia domáceho dopytu produkciou dreva z domácich zdrojov sa prebyto ný objem produkcie realizuje na zahrani ných trhoch. V opa nom prípade, ak je spotreba spracovate ov dreva vyššia ako domáca ponuka, drevo sa stáva predmetom dovozu. Rozdiel medzi zahrani ným dopytom (exportom) a zahrani nou ponukou (importom) tvorí obchodnú bilanciu (OB) OB = DE PI Ak export dreva prevyšuje jeho import ide o kladné saldo obchodnej bilancie. Záporné saldo vzniká v opa nom prípade. Vz ahy medzi jednotlivými kategóriami ponuky a dopytu sú ur ené trhovými podmienkami, predovšetkým trhovou cenou. Cenové rozdiely na jednotlivých trhoch majú vplyv na rozhodovanie spracovate ov o výbere medzi ponukami pod a miesta ich vzniku (napr. uprednostnia zahrani nú ponuku pred domácou) a geogra cky ohrani ené trhy sa dostávajú do pozície konkurentov. Takáto priestorová substitúcia zoh ad uje vzájomnú nahradite nos výrobkov, ktoré pochádzajú z rôznych geogra ckých oblastí, resp. trhov a trhových segmentov s rôznymi výrobnými podmienkami. Efekt substitúcie sa sleduje ako možná zámena výrobku na ur itom trhu za rovnaký, alebo vlastnos ami zodpovedajúci výrobok z iného trhu. Jednotlivé trhy môžu ma lokálny charakter (v rámci domáceho trhu) alebo nadnárodný charakter (substitúcia výrobkov z dovozu za domácu produkciu a pod.) Spôsoby spracovania a využitia drevnej suroviny V podmienkach vyspelých krajín sa viac ako 90% drevnej suroviny využíva na priemyslové spracovanie, zvyšok predstavuje drevo ur ené na výrobu energie. Pod a stup a spracovania sa rozlišuje prvostup ové a druhostup ové spracovanie dreva. Výstupom prvostup ového spracovania sú predovšetkým medziprodukty, ktoré z prevažnej asti slúžia na alšie spracovanie ako vstupy pre výrobu (rezivo, celulóza a pod.). Výrobky druhostup ového spracovania dreva sú ur ené na kone nú spotrebu. Na každom stupni spracovania je možné pod a spôsobu spracovania a požiadaviek na kvalitu vstupnej 82

84 drevnej suroviny rozlíši výrobky mechanického a chemického spracovania. Obrázok 27 podáva jednoduchý preh ad procesu prechodu drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia. vstupy Drevná surovina Ostatné vstupy LH domáce dodávky Import výroba Piliarske spracovanie Dosky na báze dreva Chemické spracovanie Nábytok Stavebnostolárska výroba využitie Domáci trh Export Výrobná spotreba Stavebníctvo Priemyselná výroba Doprava Polygrafický priemysel Potravinársky priemysel Ostatné odvetvia Kone ná spotreba Obrázok 27 Proces prechodu drevnej suroviny cez fázy spracovania a použitia 83

85 Výrobky prvotného spracovania dreva Výrobky mechanického spracovania Rezivo Vo svete sa až 55 % priemyslového dreva použije na výrobu reziva. Rezivo predstavuje súbor výrobkov z dreva, ktoré sú získané pozd žnym delením výrezov na asti a pozd žnou a prie nou úpravou týchto astí. Tabu ka13 uvádza preh ad výrobkov pod a tvaru prie neho prierezu, jeho plochy (S) a hrúbky. Charakteristiku reziva pod a detailnosti opracovania uvádza tabu ka 14. Tabu ka 13 Rozdelenie reziva pod a tvaru prie neho prierezu Rezivo doskové Rezivo hranené Rezivo polohranené Dosky (rezivo hrúbky mm - ihli naté, mm - listnaté) Fošne (rezivo hrúbky mm) Krajnicové dosky (bo né neomietané doskové rezivo) Krajnice (bo né neomietané doskové rezivo) Hranol(plocha prie neho rezu S je vä šia ako 100 cm 2 ) Hranol ek (S = cm 2 ) Lata ( S = cm 2 ) Lišta (S < 10 cm 2 ) Drevené podklady (polohranené rezivo hrúbky do 100 mm) Drevené trámy (polohranené rezivo hrúbky viac ako 100 mm) Tabu ka 14 Rozdelenie reziva pod a detailnosti opracovania Rezivo neomietané Rezivo omietané Rezivo kme ové Má rovnobežné plochy, oblé neomietané boky resp. iasto ne omietané s vä šími oblinami Má rovnobežné plochy, boky reziva sú kolmo rezané na plochy, iasto ne s oblinami Sortiment neomietaného reziva, ktoré je po poreze uložené do pôvodného tvaru výrezu Rezivo sa naj astejšie hodnotí vizuálne a pod a ú elu, na ktoré sa použije sa zaradí do príslušnej kvalitatívnej triedy pod a technických noriem. Pod a ú elu použitia možno rezivo zatriedi do nasledovných skupín: 1. komer né rezivo, 2. rezivo ur ené na drevené konštrukcie, 3. rezivo ur ené na palety a obaly, 4. exportné ihli naté rezivo. Komer né rezivo je rezivo bez bližšieho ur enia použitia. Ihli naté rezivo sa v sú asnosti triedi pod a normy STN EN Rezivo. Vizuálne triedenie ihli natého dreva. as 1: Európske smreky, jedle, borovice a duglasky. Táto norma stanovuje triedenie reziva pod a vizuálnych znakov dvoma spôsobmi triedenia G2 a G4. Pri spôsobe G2 sa sledujú hr e a znaky na dvoch plochách, pri spôsobe G4 sa sledujú hr e a znaky reziva na dvoch plochách a dvoch bokoch. Rezivo je pod a každého spôsobu triedenia zaradené do 4 tried (G2-0 až G2-4, G4-0 až G4-4). Pre drevinu smrekovec je platná norma STN Ihli naté rezivo. 84

86 Kvalitatívne triedenie listnatého reziva ur uje STN Listnaté rezivo, ktorá platí pre všetky dreviny okrem buka a duba. Pre buk a dub je platná norma STN EN Rezivo. Vizuálne triedenie listnatého reziva. as 1: Dub a buk. Dubové rezivo (Q) má nasledovné kategórie: kme ové a nekme ové neomietané rezivo (B), omietané rezivo a prírezy (F), hranolové rezivo (P). Bukové rezivo (F) má tieto kategórie: kme ové a nekme ové neomietané rezivo (B), omietané rezivo a prírezy (F), opracované rezivo (D). V rámci kategórií sa vylišujú kvalitatívne triedy (A mimoriadna kvalita, 1, 2... alšie kvalitatívne triedy). Rezivo ur ené na drevné konštrukcie sa zara uje do tried pevnosti pod a STN EN 338: 1998 Drevo na stavebné nosné konštrukcie. Triedy pevnosti. Norma vylišuje 9 tried pre ihli naté a topo ové drevo a 6 tried pre listnaté drevo. Rezivo ur ené na palety a obaly zah a rezivo, pri ktorom je vo nejšia tolerancia znakov reziva. Kvalitatívne triedenie upravuje norma STN EN 12246: 2001 Kvalitatívne triedenie reziva používaného na palety a obaly, ktorá vylišuje 2 kvalitatívne triedy s ozna ením P1 a P2. Exportné ihli naté rezivo sa pod a kvalitatívnych znakov triedy na nasledovné druhy: pilopad (PP), exportná stavba (EBW), hranené a polohranené rezivo (HR, PHR), Imbalo (IMB) a Charpente (CHARP). Dosky na báze dreva Dosky na báze dreva (ozna ované aj ako drevné kompozitné materiály) sú doskové materiály, ktoré sa vyrábajú priemyselným spracovaním drevnej suroviny. Vznikajú lisovaním spravidla za tepla z drevných astí, ktoré sa získavajú mechanickým delením dreva. Pod a ve kosti drevných astí sa rozlišujú tri hlavné skupiny (obrázok 28) preglejované materiály, drevotrieskové dosky, drevovláknité dosky. Samostatnú kategóriu predstavujú dyhy, ktoré sú základným prvkom pre výrobu preglejovaných materiálov. 85

87 Dosky na báze dreva Dyhy Preglejované materiály Drevotrieskové dosky Drevovláknité dosky Latovky Kompozitné dosky Drevné Nedrevné Tvrdé Mäkké Preglejky OSB MDF Obrázok 28 Rozdelenie dosiek na báza dreva Dyha je tenká vrstva dreva získaná lúpaním, krájaním alebo pílením, nepresahujúca hrúbku 7 mm. Dyhy sa vyrábajú tromi základnými spôsobmi - rezaním, krájaním a lúpaním. Dyhy pod a použitia možno rozdeli na konštruk né a okrasné. Preglejované materiály predstavujú dosky vyrobené zlepením troch alebo viacerých dyhových listov, pri om smer vlákien susedných vrstiev je spravidla na seba kolmý. Skupina zah a preglejky, latovky a kompozitné dosky. Preglejky sú preglejované dosky vyrobené z dvoch alebo viacerých vrstiev lúpaných alebo krájaných dýh, ktoré sú zlepené a zlisované prevažne kolmo na smer vlákien. Pod a spôsobu použitia sa rozlišujú preglejky na vnútorné a vonkajšie použitie. Latovky sú preglejované dosky vyrobené obojstranným oblepením latovkového stredu dyhami, ktoré sú lepené kolmo na smer drevných vlákien. Skupinu aglomerovaných materiálov reprezentujú drevotrieskové a drevovláknité dosky. Vo všeobecnosti sú to plošné alebo tvarové výrobky získané z drevných alebo iných lignocelulózových astíc spájaním pomocou spojív a iných látok pri sú asnom pôsobení tepla a tlaku. Drevotrieskové dosky sú dosky vyrobené lisovaním drevených alebo ostatných astí (piliny, hobliny) zmiešaných so spojivom (živicami alebo minerálnymi spojivom) za tepla. Zah ajú trieskové dosky, ktoré sa pod a konštrukcie a ve kosti astíc triedia na jednovrstvové a viacvrstvové, graduované s plynulým prechodom od najjemnejších triesok v povrchových vrstvách k najhrubším trieskam v stredovej vrstve, homogénne, kombinované s inými materiálmi a vyrobené z ve koplošných triesok typu OSB. Orientované trieskové dosky (OSB) sú dosky vyrobené z úzkych triesok, ktoré sú usporiadané striedavo na seba v kolmom smere (lepšie elastomechanické vlastnosti). Triesky, ktoré pripomínajú 86

88 malé kúsky dýh sú oba ované, prekladané cez seba a zlepené pod tlakom a teplom. Výrobok má vysokú pevnos a je voduvzdorný. Využitie je predovšetkým v stavebníctve. Drevovláknité dosky sú dosky vyrobené z lignocelulózových vlákien pôsobením teploty alebo tlaku, pri om väzba vlákien vzniká bu splstením vlákien a ich vlastnou lepivos ou a/alebo pridaním syntetického spojiva. Dosky sú vyrábané mokrým vlhkos vlákien viac ako 20% a suchým spôsobom vlhkos vlákien max 20 %, hustota viac ako 0,6g/cm 3. Zah ajú mäkké (izola né) vláknité dosky s hustotou max 0,5g/cm 3, polotvrdé vláknité dosky (MDF) s hustotou 0,5g/cm 3 0,8g/cm 3 a tvrdé vláknité dosky s hustotou vä šou ako 0,8g/cm Výrobky chemického spracovania Výrobky na báze celulózy Celulóza predstavuje vláknitý materiál vyrobený z vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu mechanickým a/alebo chemickým spracovaním ur ený pre následnú výrobu papiera, lepeniek, DVD alebo iných celulózových výrobkov. Prírodná celulóza je zdrojom pre získanie buni iny priemyselným postupom. Základné rozdelenie celulózy je znázornené na obrázku 29. Celulóza Mechanická Polochemická Chemická Chem. stupne buni iny Bielená sulfitová Bielená sulfátová Nebielená sulfitová Nebielená sulfátová Obrázok 29 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva na báze celulózy Mechanická celulóza sa získava drvením alebo mletím vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu. Môže by bielená alebo nebielená. Zah a chemi-mechanickú a termo-mechanickú celulózu. Polochemická celulóza sa získava postupne mechanickým a chemickým rozkladom vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu, pri om ani jeden nie je dostato ný, aby separoval vlákna úplne. Môže by bielená alebo nebielená. Zah a polochemickú, chemickú a chemo-mechanickú celulózu. Chemická celulóza sa získava radom chemických procesov rozkladu vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu. Zah a sulfátovú celulózu, nátronovú a sul tovú (sulphite) celulózu. Môže by bielená, polobielená a nebielená. 87

89 Sulfátová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlú eniny hydroxidu sodného (nátronová celulóza) alebo zmesi hydroxidu sodného a siri- itanu sodného (sulfátová celulóza). Sul tová celulóza sa získava mechanickým rozkladom vlákniny, štiepok alebo drevného odpadu na malé kúsky, ktoré sú následne varené v tlakovej nádobe za prítomnosti zlú eniny hydrosiri itanu. Chemické stupne buni iny predstavujú chemickú celulózu (sulfátová, nátronová alebo sul tová), ktorá je vyrobená z dreva špeciálnej kvality s vysokým podielom alfa-celulózy (oby ajne 90 % a viac). Tento druh je vždy bielený a použitý na výrobu iných výrobkov ako papier. Oby ajne sa používa ako zdroj celulózy pri výrobe syntetických vlákien, celulózových plastických materiálov, lakov a výbušnín. Pod celulózu možno zaradi i alšie kategórie. Ostatná celulóza je celulóza vyrobená zo zberového papiera alebo iných vláknitých rastlinných materiálov. Celulóza z nedrevných vlákien je vyrobená z z iných vláknitých materiálov okrem dreva. Zah a celulózu vyrobenú zo slamy, bambusu, rákosia, cukrovej trstiny, bavlny, anu, chme u a iných textilných vlákien. Poslednú skupinu tvorí celulóza vyrobená zo zberového papiera. Zberový papier predstavuje odpadový a použitý papier alebo lepenky, ktoré boli vyzbierané pre opätovné použitie ako materiál na výrobu papiera a lepeniek. Papierenské výrobky Papierenské výrobky (papier a lepenky) predstavujú agregovanú kategóriu, ktorá zah a gra cký papier, hygienický papier a papier pre domácnos, baliace materiály a ostatný papier a lepenky (obrázok 30). Papier a lepenky Novinový papier Tla iarenský a písací papier Ostatný papier a lepenky Hygienický papier Baliaci papier Ostatný papier a lepenky Obrázok 30 Rozdelenie výrobkov chemického spracovania dreva papier a lepenky 88

90 Vo všeobecnosti sa papierenské výrobky delia pod a hmotnosti na: papier (do 150 g.m -2 ), kartón (medzi 150 g.m -2 až 250 g.m -2 ), lepenku (viac ako 250 g.m -2 a hrúbka min. 300 m.). Gra cký papier zah a novinový, mechanický (drevný) nenatieraný, bezdrevný nenatieraný a natieraný papier. Novinový papier je papier ur ený na tla novín. Vyrobený je hlavne z mechanickej celulózy alebo zberového papiera s alebo bez malého obsahu tmeliva. Hmotnos sa pohybuje od g/m 2 ale môže dosiahnu až 65 g/m 2. Novinový papier sa dokon uje žehlením na strojoch, je biely alebo mierne farebný a používa sa nato ený v baloch na potla enie. Mechanický (drevný) nenatieraný papier je papier vhodný na tla alebo iné gra cké ú ely, pri om menej než 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Tento druh je takisto známy ako drevný papier a asopisový papier, ako sú vysoko tmelené (plnené) superžehlené papiere pre spotrebite ské asopisy tla ené rota kami alebo ofsetovými metódami. Bezdrevný nenatieraný papier je papier vhodný na tla alebo iné gra cké ú ely, pri- om viac ako 90 % celkových vlákien je tvorené vláknami chemickej celulózy. Môže by vyrobený z rôznych vlákien a požití rôzneho množstva minerálnych tmelív a rozdielnymi spôsobmi spracovania ako je žehlenie, leštenie, po ahovanie, vodozna ky a pod. Sem sa zara uje vä šina kancelárskych papierov, tla ív, kopírovacie, tla iarenské, písacie a knižné papiere. Natieraný papier predstavuje všetky papiere vhodné na tla enie a iné gra cké použitie, natierané jedno alebo obojstranne uhlíkom alebo minerálmi ako je kaolín, uhli itan vápenatý. Hygienický papier zah a široký sortiment rôznych druhov papierových vreckoviek a ostatného hygienického papiera pre domácnosti, rmy alebo priemyselné potreby. Príkladom je toaletný papier, kuchynské servítky a pod. Obalové materiály sú papiere a lepenky, ktoré sú používané hlavne pre ú ely balenia a obalov. Patria sem vlnité papiere a lepenky napr. uting, kartónové obaly, baliaci papier a pod. Ostatný papier a lepenky sú ur ené pre priemyselné a ostatné použitie. Patria sem napr. cigaretové papiere, ltrovacie papiere, papiere ur ené na natieranie voskom, asfaltom, sadrou a pod Výrobky druhotného spracovania dreva Do tejto skupiny možno zaradi rozmanité skupiny výrobkov z dreva a papiera ur ené predovšetkým na kone nú spotrebu spotrebite mi. Následne spracované rezivo zah a pásy, parketové vlysy, rôzne tvarované a pro lované drevo - zaoblené, hob ované, hranené, nadpájané, s perom, drážkované, polodrážkované, so zaobleným pro lom, na V-spoj a pod. Drevný obalový materiál reprezentujú púzdra, krabice, debnenia, káblové bubny, palety a sudy. Stavebno-stolárske a tesárske výrobky zah ajú okná, dvere a obklady. Ostatné skupiny mechanického spracovania zastupujú drevený nábytok a drevostavby. Sekundárne výrobky z papiera predstavujú kompozitný lepený nenatieraný papier, kopí- 89

91 rovacie natierané papiere, hygienický papier v domácnostiach, krabice na balenie, zaklada e na dokumenty, knihy, noviny, poh adnice, peniaze, foto papiere at. Konštruk né výrobky Lepené nosníky (GLULAM) predstavujú technický výrobok s vysokou pevnos ou, ktorý vzniká spájaním jednotlivých kúskov dreva s hrúbkou 50 mm alebo menej. Má univerzálne použitie. Je ahko opracovate né a využíva sa v stavebníctve, napr. ako nosníky, trámy, oblúky, mostné konštrukcie a pod. Lepené kompozitné materiály pre konštruk né ú ely zah ajú nosníky z lepených lúpaných dýh (LVL), lisované drevo z dyhových pásikov (PSL, lisované drevo z ve kých triesok (OSL) a lepené vy ah ené lamelové nosníky. LVL sa vyrába spájaním tenkých drevených dýh do jedného celku tak, že vlákna dýh sú rovnobežné s pozd žnym smerom výrobku. Výrobok je následne rezaný na požadované rozmery. Využitie je hlavne v stavebníctve ako trámy, dosky na lešenia, alebo ako sú as vy ah ených lamelových nosníkov. PSL pozostáva z dlhých pásikov, ktoré sú uložené v paralelnej formácii a spojené spojivom do tvaru trámu. Má vysokú pevnos. OSL sa vyrába zo šupinatých drevených pásikov, ktoré majú vysoký pomer medzi ich d žkou a hrúbkou. Pásiky sú usporiadané do tvaru dosky alebo ur itého základu a lisované s lepidlom. Lepené vy ah ené lamelované nosníky sú štrukturálne výrobky odolné vo i zá aži, ktoré sa používajú hlavne pri konštrukcii podláh. Nosníky sú dlhé s nízkou váhou. Ich tvar písmena I zabezpe uje vysokú pevnos a tvrdos. Vonkajšie asti sú vä šinou tvorené rezivom alebo LVL, zatia o spojovacia as je vyrobená z OSB alebo preglejky Podmienky trhu a spôsoby využitia dreva Cesta surového dreva od doby jeho produkcie až po nájdenie svojho kone ného spotrebite a je pomerne dlhá a drevo musí asto prejs nieko kými úrov ami spracovania a typov trhov, kým hotový výrobok za ne plni svoje poslanie. Surové drevo a výrobky z dreva nachádzajú široké uplatnenie na rôznych druhoch trhov, od ve kých komoditných trhov (stavebníctvo) až po úzko špecializované (výroba hudobných nástrojov). Obrázok 31 poskytuje preh ad prechodu dreva a ostatných produktov lesa od miesta, kde sú produkované až po spotrebite ské trhy, kde uspokojujú potreby kone ných spotrebite ov. Jednotlivé úrovne, ktorými drevo prechádza reprezentujú les, prvotné spracovanie dreva, druhotné spracovanie dreva, následné odvetvia využívajúce drevo vo svojom výrobnom procese a kone ní spotrebitelia. Na týchto trhoch sa surové drevo mení na výrobky prvotného spracovania medziprodukty (rezivo, celulóza), výrobky druhotného spracovania (nábytok, stavebno-stolárske výrobky), vystupuje ako sú as výslednej produkcie rôznych odvetví stavebníctva, automobilového priemyslu. V rôznych podobách sa dostáva na kone nú spotrebu. 90

92 Obrázok 31 Prechod drevnej suroviny cez fázy jej spracovania a použitia 91

93 Vzh adom na rôznorodé vlastnosti dreva (pevnos, trvanlivos, estetické vlastnosti, ekologické vlastnosti, obnovite nos, at.) existujú na každom z trhov, ktorými drevo prechádza, rôzne možnosti jeho uplatnenia a rôzne množstvo konkuren ných (substitu ných) výrobkov alebo materiálov. Podmienkou substitúcie výrobkov je, že výrobky musia by reálne technicky zamenite né a musia uspokojova rovnaké potreby a o akávania nákupcov, resp. kone ných spotrebite ov. Optimálny prístup hodnotenia procesu substitúcie vyžaduje skúma každý trhový sektor individuálne. Takýmto prístupom je možné poukáza na jednotlivé faktory a trendy v každom trhovom sektore a ur i, v ktorom sektore sú výrobky z dreva ví azmi a v ktorom porazení v konkuren nom boji. Substitúciu dreva a výrobkov z dreva za iné materiály na trhu ovplyv uje: úrove výskumu, technologických zmien a inovácii v konkuren ných odvetviach, existencia konkuren ných stratégií, ceny substitu ných výrobkov, preferencie zákazníkov a tradície vo využívaní dreva, fáza životného cyklu výrobkov a pod. Úrove výskumu, rýchlos a ve kos zmien je rôzna v závislosti od druhu trhu a je odrazom jeho vyspelosti, trhovej konkurencie a existujúcich konkuren ných stratégií. Bez oh adu na to, i sa jedná o kone ných spotrebite ov dreva a drevárskych výrobkov alebo výrobnú spotrebu medziproduktov, výsledkom nových pokrokových technológií je vä šinou substitúcia starých zaužívaných spôsobov, ktorými spotrebitelia, resp. odberatelia uspokojujú svoje potreby za nové, asto efektívnejšie. Základné potreby spotrebite ov sa vo svojej podstate výrazne nemenia, avšak mení sa spôsob ich uspokojovania. Pri rýchlom slede technologických zmien a vzniku nových materiálov, drevo pravdepodobne stráca svoj tradi ne vysoký podiel na trhu so stavebnými materiálmi a vo výrobe stavebných komponentov. Tento vývoj úzko súvisí s nízkou úrov ou výskumu a vývojových aktivít v oblasti využívania dreva v porovnaní s celkovou úrov ou vývoja v priemyselnej výrobe. Cena je dôležitý faktor pre rozhodovanie o nákupe a je spolo nou veli inou, ktorá charakterizuje všetky substitu né výrobky. Nájs cenovú konkuren nú výhodu ur itej komodity oproti inej znamená porovna ich vzájomné cenové relácie, t.j. uvažova s relatívnou cenou výrobkov z dreva. Preferencie zákazníkov sa prejavujú na spotrebite ských trhoch. Preferencie sú rozhodujúce pri výbere a kúpe výrobkov a vz ahujú sa na materiál z ktorého je výrobok vyrobený, jeho kvalitu, vzh ad, funk nos a pod. Významnou prednos ou dreva je jeho ekologická nezávadnos a schopnos trvalo sa obnovova. Pre každú krajinu, resp. región je charakteristické ur ité zastúpenie výrobkov z dreva na trhu, ktoré je dlhodobo dané prírodnými a produk nými podmienkami, štruktúrou odvetví ekonomiky a zvy ajnými spôsobmi využívania dreva (tradíciami v priemysle, stavebníctve a pod.). Trhový podiel úzko súvisí so životným cyklom výrobkov z dreva. Tradi né výrobky z dreva ako je rezivo alebo preglejky, už prekonali svoje maximá pri získavaní podielu na trhu a nachádzajú sa v štádiu poklesu. Ich trhový podiel preberajú konkuren né nedrevné výrobky a materiály alebo iné výrobky z dreva, v sú asnom období hlavne aglomerované materiály MDF alebo OSB dosky. V štádiu expanzie sa nachádzajú výrobky ešte pomerné mladé, s malým trhovým podielom. Najrýchlejší rast zaznamenávajú aglomerované materiály a bloky, na ústupe sú výrobky z masívneho dreva alebo ve koplošné materiály zložené z elementov masívneho dreva (obrázok 32). 92

94 100 % Trhový podiel 0 % Plastifikované drevo Drevné a nedrevné kompozitné materiály OSL & PSL LVL, I-nosník MDF OSB Drevotriesková doska GLULAM Konštruk ná preglejka Preglejka Rezivo Vývoj Expanzia Rast Zrelos asový horizont Pokles Obrázok 32 Životný cyklus výrobkov z dreva Substitu né zmeny nenastávajú iba medzi drevom a inými nedrevnými materiálmi (napr. drevo betón), ale aj medzi samotnými výrobkami z dreva. Tak napríklad v stavebníctve je možné pri stavbe budovy zameni nosníky z reziva za niektoré z kovových materiálov alebo iné výrobky z dreva, napr. I-nosníky, PSL at. Podobne, pri výrobe nábytku dochádza k substitúcií zmysle nahradzovania starších materiálov z dreva napr. DTD za mladšie OSB dosky, reziva za MDF dosky a pod. Trh s drevom a výrobkami z dreva je vysoko konkuren ný. Konkurencia vzniká: a) medzi trhmi: vonkajšia (napr. medzi domácim a zahrani ným trhom), vnútorná (v rámci domáceho trhu), b) medzi výrobkami: vonkajšia (medzi drevom a inými materiálmi), vnútorná (medzi výrobkami z dreva). Vysoký stupe konkurencie je i výsledkom tesnej závislosti medzi trhmi z poh adu postupu spracovania drevnej suroviny. Spracovate ský re azec je zásobovaný drevnou surovinou od producentov dreva. Rovnaké sortimenty surového dreva sa sú asne využívajú na produkciu rôznych výrobkov z dreva a preto sú vzájomne zamenite né, rovnako ako výrobky z dreva na každej alšej úrovni ich spracovania. Vlákninové drevo je vstupnou surovinou pre výrobu aglomerovaných materiálov, rovnako ako na výrobu celulózy. Štiepky plnia rovnakú funkciu. Vzh adom na fakt, že obe komodity sú navzájom nahradite né, konkuren ný tlak sa trhu s vlákninovým drevom a drevnými štiepkami prejaví pôsobením na cenu spracovatelia dreva za nú nakupova lacnejšiu komoditu (napr. štiepky). V prípade malého alebo uzavretého trhu vzniká na trhu prebytok vlákninového dreva, o sa 93

95 následne prejaví v poklese cien i tohto sortimentu. alším konkurentom k vlákninovému drevu a štiepke je drevný odpad, ktorý vzniká pri piliarskej výrobe. Vz ahy medzi trhmi v rámci spracovate ského re azca sú schematicky znázornené na obrázku 33. LES SUROVÉ DREVO GU ATINA VLÁKNINOVÉ DREVO ŠTIEPKY PALIVOVÉ DREVO REZIVO DÝHY PREGLEJKY AGLOMEROVANÉ MATERIÁLY CELULÓZA DREVNÝ ODPAD ZBEROVÝ PAPIER PAPIER Obrázok 33 Konkuren né väzby medzi výrobkami z dreva v spracovate skom re azci 94

96 13. OBCHODNÉ VZ AHY A OPERÁCIE V OBCHODE S DREVOM Podstata a vznik kúpnej zmluvy Kúpna zmluva je právnym základom pre realizáciu výmeny tovaru. Je to právne záväzná dohoda, v ktorej sa predávajúci zaväzuje doda kupujúcemu hnute nú vec (tovar) ur enú jednotlivo alebo o do množstva a druhu a previes na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplati kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán na podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, ktoré sú jednak predur ené právom a ktoré môžu zárove vyplynú z vôle zmluvných strán. Vznik kúpnej zmluvy nie je pod a Obchodného zákonníka (zákon. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) viazaný na ur itú formu. Kúpna zmluva môže teda vzniknú ústne, telefonicky, cez internet, písomne, resp. konkludentným prejavom. V medzinárodnom obchode je naj astejšia forma uzavretia kúpnej zmluvy písomná, pretože poskytuje vyšší stupe istoty o dohodnutých podmienkach. Základnou povinnos ou predávajúceho je doda tovar kupujúcemu, odovzda doklady, ktoré sa na tovar vz ahujú a umožni kupujúcemu nadobudnú vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou. Kupujúci je povinný zaplati kúpnu cenu, ke predávajúci v súlade so zmluvou umožní kupujúcemu naklada s tovarom alebo s dokladmi umož ujúcimi kupujúcemu naklada s tovarom. Kupujúci však nie je povinný zaplati kúpnu cenu, kým si tovar nemohol prezrie. Zmluva vzniká podpisom oboch strán na jednom dokumente. Zmluvné podmienky môžu by spolo ne dohodnuté za prítomnosti oboch zmluvných strán, alebo jedna strana prijme návrh zmluvy predložený druhou stranou. Za návrh zmluvy sa pokladá ponuka predávajúceho alebo objednávka kupujúceho. Ponuku pripravuje a vyhotovuje predávajúci, oby ajne v písomnej forme. Ponuka, ako návrh kúpnej zmluvy, musí by dostato ne zrete ná a musí obsahova všetky náležitosti kúpnej zmluvy tak, aby jej akceptovaním mohla kúpna zmluva vzniknú t.j. musí obsahova podstatné náležitosti zmluvy. V ponuke je potrebné uvies, i sa jedná o ponuku informatívnu, nezáväznú, záväznú alebo záväznú do ur itého termínu. Kúpna zmluva vznikne prijatím ponuky, iba ak ju kupujúci akceptuje v as, t.j. v stanovenom termíne, alebo pokia termín nie je stanovený, tak v lehote, ktorá vyplýva z obchodných zvyklostí alebo je stanovená v právnych predpisoch. Návrh zmluvy je ú inný od okamžiku, kedy dôjde k prijímate ovi, pre ktorého je ur ený. Pokia nebola zmluva uzatvorená, návrh môže by odvolaný len do doby, ke prijímate neodoslal potvrdenie o prijatí návrhu. Ak odoslal predávajúci návrh ako záväzný so stanovenou akcepta nou lehotou, nemôže ho odvola v dobe jej platnosti. Takýto návrh môže navrhovate zruši iba v prípade, ak dôjde prejav o zrušení prijímate ovi skôr, alebo aspo sú asne s návrhom. Všeobecné obchodné podmienky a zvyklosti Pre zjednodušenie rokovaní o podmienkach kúpnych zmlúv sa používajú všeobecné obchodné podmienky a vzorové zmluvy (zmluvné formuláre). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú podrobne rozpracované podmienky kúpnych zmlúv, ktoré upravujú možnosti formulácie záväzkov a povinností zmluvných strán. Oby ajne bývajú vytla ené 95

97 na zadných stranách dokumentov, ktoré sa používajú pri uzatváraní zmlúv ponukách, objednávkach a pod. Záväznými sa stávajú vtedy, ak sa zmluvné strany na ne odvolajú v texte zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky potom slúžia ako zdroj pre výklad práv a povinností vo všetkých otázkach, ktoré neboli zmluvne riešené. Vzorové formuláre plnia podobnú funkciu, ich forma je však rozdielna. Jedná sa o dokumenty, ktoré majú podobu zmluvy a do ktorých zmluvné strany dopl ujú chýbajúce údaje. Pri používaní vzorových zmlúv sa môžu obchodní partneri odchýli od predpísaných podmienok a dohodnú sa na vlastných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky sú asto podmienkami podnikovými. Podnik má pri ich tvorbe možnos zapracova špeci ká týkajúce sa oblasti jeho pôsobenia a zárove sa na ich príprave môžu spolupodie a odborníci z rôznych oblastí (právnej, nan nej, obchodnej, at.), ktorí by inak neboli prítomní pri obchodnom rokovaní. Tieto podmienky sú však mnohokrát jednostranne formulované a preferujú záujmy jedného z obchodných partnerov. Preferovanie záujmov jednej zo zmluvných strán odstra ujú všeobecné obchodné podmienky, resp. vzorové zmluvy vydávané medzinárodnými organizáciami (napr. EHK OSN, Medzinárodná obchodná komora). Tieto dokumenty sa zameriavajú na obchod s konkrétnym druhom tovaru. Pri dlhodobých obchodoch si zmluvné strany stanovujú podmienky vzájomného obchodovania vä šinou rámcovo. V medzinárodnom obchode majú pri uzatváraní zmlúv význam obchodné zvyklosti uzancie. Sú to pravidlá, ktoré sú v obchode známe a dodržiavané a len málokedy sa od nich obchodní partneri odklá ajú. V obchode s tovarom sú dôležité zvyklosti, ktoré sa používajú s výkladom niektorých podmienok kúpnych zmlúv (dodacej lehoty, platobných podmienok), alej komoditné uzancie používané v obchode s ur itým druhom tovaru (rezivo), zvyklosti používané v súvislosti so zais ovaním niektorých služieb (preprava, poistenie). Miera záväznosti obchodných uzancií závisí od právneho systému krajín. Niektoré krajiny prikladajú uzanciám vä šiu záväznos ako právnym predpisom a uzancie majú prednos pred ustanoveniami zákona. I ke sú obchodné zvyklosti bežne dodržiavané nemôžu pri výklade práv a povinností poskytnú dokonalú istotu obchodným partnerom. V prípade sporu býva pomerne ažko dokázate ná existencia ur itých zvyklostí, a preto je výhodnejšie sa výslovne na takýchto zvyklostiach dohodnú v kúpnej zmluve Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy Náležitosti a obsah kúpnej zmluvy sú predur ené právnymi predpismi a zárove sú ovplyvnené špeci kami daného obchodu, ktoré sa prejavujú v povahe tovaru, charaktere trhu, rozsahu povinností, ktoré na seba zmluvné strany preberajú a pod. K podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy patrí: identi kácia predávajúceho a kupujúceho, predmet kúpnej zmluvy, cena, popr. spôsob stanovenia ceny, dodacia lehota, dodacia podmienka, 96

98 platobné podmienky spôsob prepravy, dohodnutie záruk za dodaný tovar. Sú as ou zmluvy môžu by aj alšie podmienky, ku ktorým možno zaradi : ur enie kvality, množstva a technických podmienok dodávky tovaru, údaj o platnosti všeobecných obchodných podmienok, ak sa na nich zmluvné strany dohodnú, dohodu o podmienke, ktorá bude považovaná za podstatnú, poistenie tovaru, potrebné dokumenty a ich vyhotovenie, ktorá zo strán platí dopravné náklady, poistné a iné poplatky a i sú sú as ou ceny tovaru, uplat ovanie reklamácií, spôsob riešenia problémov súvisiacich s nedodržaním zmluvy, dôsledky vyplývajúce z nedodržania zmluvy, podmienky zrušenia a odstúpenia od zmluvy, obliga ný štatút - vo ba práva, pod a ktorého sa budú prípadné spory rieši a príslušnos rozhodcovského súdu. Konkrétny obsah kúpnej zmluvy je do zna nej miery individuálny a je prispôsobený danému obchodnému prípadu. Zah a ekonomické, obchodné, technické, právne a iné podmienky, ktoré sú v zmluve dohodnuté vo vzájomných súvislostiach a vytvárajú jeden celok. Identi kácia predávajúceho a kupujúceho V zmluve musia by uvedené mená, adresy, právne formy podnikov, kódové ísla a ostatné identi ka né údaje zmluvných strán. Predmet kúpnej zmluvy Predmet kúpnej zmluvy je ur ený bu jednotlivo alebo pod a druhu a množstva. Konkrétny spôsob ur enia druhu tovaru a jeho kvality sú ur ené povahou tovaru. Druh a kvalita tovaru môžu by ur ené: popisom tovaru (napr. ihli naté vlákninové drevo, drevina smrek, jed a), odvolaním sa na príslušné technické normy (ihli naté výrezy III. A triedy akosti vyrobené pod a STN , drevina smrek, jed a), použitím uzan ného ozna enia (napr. listnatá vláknina vyrobená a triedená pod a rakúskych uzancií, drevina buk), odkazom na katalóg produktov (napr. nábytok), odvolaním sa na predchádzajúcu dodávku a pod. Špeci kácia tovaru Špeci kácia tovaru dop a informácie o predmete kúpnej zmluvy. Tovar musí by v zmluve vyšpeci kovaný predovšetkým druhovo a kvalitatívne. Druhová špeci kácia pri 97

99 surovom dreve oby ajne zah a i sa jedná o ihli naté alebo listnaté dreviny a udáva druh dreviny. Kvalitatívna špeci kácia vymedzuje ur enie rozmerov (d žka, hrúbka na tenšom konci, stredová, hrubšom konci) a povolené rozmedzie chýb dreva. D žka je ur ená presne, stúpaním d žok, v násobkoch, alebo ako d žka minimálna. Hrúbka sa udáva ako minimálna, maximálna, udaním hrúbkového stup a, resp. sa stanoví hrúbkové rozpätie. Kvalitu je potrebné špeci kova konkrétne pod a jednotlivých kvalitatívnych znakov, alebo odkazom na príslušné normy, pod a ktorých je drevo kvalitatívne roztriedené. Odkaz na príslušné normy môže by doplnený špeci ckými požiadavkami kupujúceho na kvalitu dreva. Pri špeci kácii výrobkov z dreva je potrebné okrem druhového ur enia uvies všetky potrebné rozmery daného výrobku (napr. u reziva uvies rozmery hrúbky, šírky, d žky). Kvalitatívne znaky sa ur ia konkrétne, resp. s odkazom na príslušnú normu. Množstvo tovaru Množstvo tovaru sa vyjadruje v rôznych merných jednotkách. Množstvo surového dreva sa naj astejšie udáva v metroch kubických (m 3 ) napr. gu atinové sortimenty, priestorových metroch (prm) palivové drevo, resp. v hmotnostných jednotkách (kg, t) lesné štiepky. Pre výrobky z dreva sa používajú merné jednotky v závislosti od druhu výrobku. Množstvo reziva sa vyjadruje v objemových jednotkách (m 3 ), ve koplošných materiálov v plošných jednotkách (m 2 ), celulózy v hmotnostných jednotkách a napr. množstvo niektorých výrobkoch z papiera sa udáva v kusoch. Množstvo tovaru možno stanovi presne alebo približne v závislosti od charakteru tovaru. Odchýlky od dohodnutého množstva sa u niektorých tovarov môžu odchy ova až do 10 %. Odchýlky sú dohodnuté výslovne, napr. ± 5 % alebo vychádzajú z daných uzancií. Odchýlky sa môžu vz ahova priamo na celkový objem kontrahovaného množstva, podielu primiešaných drevín v zásielke, ale asto sa môžu dotýka aj rozmerov alebo niektorých kvalitatívnych znakov ur ených v špeci kácií tovaru (napr. podiel výrezov nižšieho hrúbkového stup a v zásielke). Kontrola tovaru Zmluvné strany sa v kúpnej zmluve môžu dohodnú na spôsobe kontroly tovaru. Kontrolu môže zabezpe i predávajúci, kupujúci, alebo sa obchodní partneri dohodnú na výkone kontroly nezávislou organizáciou, ktorá vykonáva nestrannú innos zameranú na všestranné posúdenie kvality, kontrolu hmotnosti, kontrolu nakládky a vykládky a pod. Kontrolná organizácia vydáva o výsledku kontroly certi kát o kontrole tovaru. Kontrolu tovaru môže vykona osobne i kupujúci, pri om sa z takejto kontroly vyhotoví protokol. Balenie tovaru Balenie tovaru sa ur uje s oh adom na predmet kúpnej zmluvy. Surové drevo a rezivo nevyžaduje balenie s oh adom na jeho ochranu, resp. propagáciu, ale jedná sa skôr o zabezpe enie bezpe nosti pri jeho preprave (použitie oce ových obalových pásiek). Ochrannú funkciu obal plní pri výrobkoch z dreva s vyššou pridanou hodnotu. Obal zárove ovplyv uje rozsah manipulácie s tovarom a pôsobí aj na výšku nákladov. Požiadavky na obal súvisia s druhom použitej dopravy. Z tohto poh adu má význam preprava tovaru v kontajneroch, ktorá umož uje znižova náklady na obaly na minimum. Jednotlivé zásielky bývajú ozna ené (signované), aby bola zabezpe ená identi kácia zásielky. Signo býva uvedené aj na všetkých sprievodných dokumentoch. 98

100 Cena Cena patrí k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy. Môže by stanovená konkrétne alebo s odkazom na spôsob jej ur enia (napr. odkaz na aktuálny cenník). Oby ajne sa vz ahuje ku konkrétnej mernej jednotke. Býva vyjadrená pevnou iastkou v ur itej mene, alebo sa stanovuje ako pohyblivá s oh adom na vývoj ur itých faktorov. Právo na zmenu cien býva de nované v zabezpe ovacej doložke, v ktorej si zmluvné strany môžu vyhradi právo meni cenu v prípade zmeny cien hlavných surovín, cenovej hladiny na trhu, menových kurzov a pod. K zabezpe eniu ceny je možné použi i formy ako sú faktoring, forfaiting, poistenie a pod. Výšku dohodnutej ceny ovplyv uje rad faktorov, ktoré súvisia s ostatnými náležitos ami zmluvy. K diferenciácii ceny vedie cenová politika. Poskytovanie rabatov (zliav) súvisí s predmetom kúpnej zmluvy, skonto sa vz ahuje k platobných podmienkam. Z rabatov sa naj astejšie používajú množstevné (cenové pásma sú kategorizované pod a odoberaného množstva) alebo špeciálne diferencované pod a odberate- ov. Skonto zoh ad uje rozdiely vo výhodnosti jednotlivých platobných podmienok a poskytuje sa kupujúcemu pri platení vopred, resp. pred asnom platení. K z avám z predajnej ceny možno zaradi aj boni kácie, ktoré sa poskytujú pri poškodení alebo zni ení tovaru (napr. poškodená as výrezu sa fyzicky distribuuje ku kupujúcemu, ale nie je zarátaná do ceny). Dodacia lehota Termín dodania býva v zmluvách výslovne dohodnutý. Môže sa jedna o konkrétny dátum dodávky, stanovenie lehoty po as ktorej má by tovar dodaný (napr. v priebehu I. štvr roka), stanovenie dodacej lehoty v závislosti na splnení ur itej podmienky (do jedného mesiaca od podpísania zmluvy, do dvoch týžd ov po ažbe), alebo postupné plnenie dodávok pri dlhodobých kontraktoch, ktoré je ur ené v absolútnych jednotkách alebo percentuálne v závislosti od asu. Predávajúci musí dba na to, aby dohodnutú dodaciu lehotu splnil pod a danej zmluvy a zárove zabezpe il väzbu na alšie podmienky napr. platnos vývoznej licencie, lehota predloženia dokumentov k akreditívu a pod. Krátka dodacia lehota má význam hlavne pri obchodovaní s gu atinovými sortimentmi surového dreva, ktoré sa pôsobením asu znehodnocujú (nebezpe enstvo zaparenia, vzniku trhlín). Dodacia podmienka (parita) Dodacia podmienka ur uje niektoré povinnosti zmluvných strán s oh adom na dodanie a prevzatie tovaru. Jedná sa hlavne o povinnosti, ktoré súvisia: so spôsobom, miestom a lehotou dodania tovaru k dispozícii kupujúcemu, miestom a okamžikom prechodu nákladov spojených s dodaním tovaru, miestom a okamžikom prechodu rizika straty alebo poškodenia tovaru, ostatné povinnosti zmluvných strán, ktoré súvisia so zabezpe ením dopravy, kontroly, colného konania a pod. V sú asnosti sa používajú medzinárodne uni kované doložky INCOTERMS. Platobná podmienka Platobná podmienka dohodnutá v zmluve ur uje predovšetkým: termín platby, 99

101 spôsob platby, menu, miesto platby, ostatné podmienky (povinnos predklada ur ité dokumenty, úhrada úrokov). Ostatné podmienky kúpnej zmluvy Ostatné podmienky stanovené v kúpnej zmluve sú pomerne variabilné. Dotýkajú sa konkrétnych povinností kupujúceho a predávajúceho, ktoré súvisia s ostatnými podmienkami potrebnými pre realizáciu obchodného prípadu. Doprava Obchodní partneri sa dohodnú, ktorá zo strán zabezpe uje prepravu tovaru, t.j. kto ur uje dopravcu a dopravný prostriedok. Sú as ou dohody je zárove ur enie povinnosti naloži a vyloži tovar a ur enie, ktorá zo strán znáša náklady na tieto operácie. Predávajúci a kupujúci môžu zabezpe i prepravu tovaru vlastnými dopravnými prostriedkami, pokia nimi disponujú. Pri dlhodobých kontraktoch sa postupnos dodávok môže riadi pomocou súhlasov k expedícii (súhlasných listov), ktorými sa reguluje vyrovnanos a nepretržitos dodávok vzh adom na skladovacie a spracovate ské kapacity kupujúceho. V ur itých prípadoch kupujúci ur uje minimálne množstvo tovaru, ktoré musí by na dopravný prostriedok naložené, aby došlo k jeho maximálne dovolenému vy aženiu. Dokumenty vz ahujúce sa k tovaru V kúpnej zmluve je možné uvies, ktoré dokumenty vz ahujúce sa k tovaru je potrebné vyhotovi a kto je za ich vyhotovenie zodpovedný. Povinnos vyhotovi dopravné a ostatné dispozi né a legitima né doklady súvisí s povinnos ou strán zabezpe i dopravu, formu platby, poistenie a pod. Kúpna zmluva de nuje, ktoré dokumenty sú potrebné zasla a v ur itých prípadoch obsahuje i presný postup vyplnenia údajov, napr. na dopravných dokumentoch. Uplat ovanie zodpovednosti za vady Pri zistení chybného stavu dodaného tovaru môže predávajúci takýto tovar reklamova. Reklamácia sa môže vz ahova k množstvu, kvalite, lehote dodania a pod. Zmluva musí ur ova reklama nú lehotu, do ktorej má kupujúci právo uplatni reklamáciu a podmienky zaobchádzania s takouto zásielkou. K alším informáciám patrí spôsob uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej dodaním vadného tovaru. Ostatné podmienky kúpnej zmluvy sa môžu vz ahova k ur eniu spôsobu merania a výpo tu objemu dodávky, umožnenia iastkových dodávok, poistenia tovaru, prechodu vlastníckeho práva na tovar, ur enia uplat ovania sankcií a zmluvnej pokuty, ur enia spôsobu a miesta riešenia prípadných sporov, platnosti všeobecných obchodných podmienok a podmienok doby platnosti zmluvy Dodacie podmienky Dodacia podmienka (dodacia parita) je dôležitou sú as ou kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode. Ur uje povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodaním a prevzatím tovaru. Dodacie podmienky ur ujú predovšetkým: 100

102 spôsob, miesto a okamžik predania tovaru kupujúcemu, spôsob, miesto a okamžik prechodu nákladov z predávajúceho na kupujúceho, spôsob, miesto a okamžik prechodu nebezpe enstva, poškodenia tovaru z predávajúceho na kupujúceho, alšie povinnosti zmluvných strán pri zabezpe ovaní prepravy, naloženia a vyloženia tovaru, sprievodných dokumentov, kontroly, poistenia, colného konania, at. Dodacia podmienka ovplyv uje podstatným spôsobom výšku ceny, pretože ur uje, akú as nákladov spojených s dodaním tovaru hradí predávajúci a akú as kupujúci. Vo všeobecnosti platí, že ím vzdialenejšia je dodacia podmienka, tým vä šiu as nákladov platí predávajúci. Dodacie podmienky sa vyvinuli v obchodnej praxi na základe obchodných zvyklostí (uzancií), ktoré boli používané nejednotne pod a miestnych podmienok. V sú asnosti sa používajú uni kované medzinárodné výkladové pravidlá INCOTERMS (International Commercial Terms). Posledné znenie pravidiel, ktoré bolo vydané v roku 2000, zoh ad uje nové trendy v medzinárodnom obchode (napr. elektronická výmena dát EDI). INCO- TERMS nemajú povahu právnej normy a záväznými sa pre zmluvné strany stávajú len ak ich výslovne uvedú v zmluve a stanú sa sú as ou tejto zmluvy. Výslovné dohovory medzi zmluvnými stranami majú prednos pred ustanoveniami, ktoré sú dané v INCOTERMS. Dodacie doložky ur ujú iba vz ahy medzi predávajúcim a kupujúcim a neriešia vz ahy k ostatným subjektom (bankám, dopravcom, a pod.). Takisto neriešia otázku prechodu vlastníctva k tovaru, ale iba otázku prechodu nákladov a rizík. Otázka prechodu vlastníctva k tovaru musí by upravená v kúpnej zmluve. INCOTERMS 2000 obsahujú celkovo 13 dodacích doložiek, ktoré sa lenia do štyroch skupín (tabu ka 15). Každá skupina doložiek je ozna ená pod a po iato ného písmena jednotlivých doložiek E (Ex), F (Free), C (Cost, Carriage), D (Delivered). V prvých troch skupinách prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho pri odoslaní tovaru a sú teda relatívne náro nejšie pre kupujúceho. V prípade štvrtej skupiny prechádzajú povinnosti na kupujúceho až pri dodaní tovaru, a preto sú doložky skupiny D asto ozna ované ako doložky dodania a znamenajú relatívne náro nejšie plnenie povinností pre predávajúceho. Skupina E zah a iba jedinú doložku a povinnos ou predávajúceho je pripravi tovar vo svojom závode (podniku, sklade a pod.). Pri doložkách skupiny F je predávajúci povinný doda tovar dopravcovi, ktorého ur uje kupujúci. Skupina C zah a doložky, pri ktorých predávajúci zabezpe uje prepravnú zmluvu, avšak nenesie riziko straty alebo poškodenia tovaru ku ktorým dôjde po naložení a odoslaní tovaru. Pri doložkách skupiny D nesie predávajúci všetky náklady a riziká až do krajiny ur enia. Ur ité doložky je možné použi len s námornou a vnútrozemskou rie nou dopravou, iné so všetkými spôsobmi dopravy. 101

103 Tabu ka 15 Rozdelenie dodacích doložiek pod a INCOTERMS 2000 Skupina Doložka Anglický názov Slovenský názov E Doložka odobrania EXW FCA F Hlavné prepravné FAS nevyplatené FOB C Hlavné prepravné vyplatené D Doložky s dodaním CFR CIF CPT CIP DAF DES DEQ DDU Ex Works V Free Carrier V Free Alongside Ship R, N Free on Board R, N Cost and Freight R, N Cost, Insurence and Freight R, N Carriage Paid to V Carriage and Insurance Paid to V Delivered at Frontier V Delivered Ex Ship R, N Delivered Ex Quay R, N Delivered Duty Unpaid V Delivered Duty Paid DDP V Druhy dopravy: N - námorná, R rie na, V - všetky druhy dopravy Zo závodu (dohodnuté miesto) Vyplatené dopravcovi (dohodnuté miesto) Vyplatené k boku lodi (dohodnutý prístav nalodenia) Vyplatené na lo (dohodnutý prístav nalodenia) Náklady a prepravné (dohodnutý prístav ur enia) Náklady, poistenie a prepravné (dohodnutý prístav ur enia) Preprava platená do (dohodnuté miesto ur enia) Preprava a poistenie platené do (dohodnuté miesto ur enia) S dodaním na hranicu (dohodnuté miesto) S dodaním z lode (dohodnutý prístav ur enia) S dodaním z nábrežia (dohodnutý prístav ur enia) S dodaním clo neplatené (dohodnuté miesto ur enia) S dodaním clo platené (dohodnuté miesto ur enia) Všetky doložky uvádzajú 10 lánkov, ktoré na strane A de nujú povinnosti predávajúceho a na strane B povinnosti kupujúceho. V kúpnych zmluvách sa oby ajne uvádzajú iba odkazy na dohodnutú doložku, resp. sa vymenujú a podrobnejšie špeci kujú povinnosti uvedené pri danej doložke (tabu ka 16). Tabu ka 16 Povinnosti predávajúceho a kupujúceho A Povinnosti predávajúceho B Povinnosti kupujúceho A1 Doda tovar pod a zmluvy B1 Zaplati cenu A2 Licencie, povolenia a formality B2 Licencie, povolenia a formality A3 Prepravná zmluva a poistenie B3 Prepravná zmluva a poistenie A4 Dodanie tovaru B4 Prevzatie tovaru A5 Prechod nebezpe enstiev B5 Prechod nebezpe enstiev A6 Rozdelenie nákladov B6 Rozdelenie nákladov A7 Vyrozumenie kupujúceho B7 Vyrozumenie predávajúceho A8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo zodpovedajúca elektronická správa A9 Kontrola balenie ozna enie B9 Kontrola tovaru A10 Iné povinnosti B10 Iné povinnosti B8 Dôkaz o dodaní, dopravný doklad alebo zodpovedajúca elektronická správa 102

104 Charakteristika dodacích doložiek INCOTERMS 2000 EXW Zo závodu (... dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar k dispozícii kupujúcemu vo svojej prevádzkárni alebo na inom dohodnutom mieste (napr. v závode, v podniku, továrni, skladišti, at.). Obzvláš nie je zodpovedný za naloženie tovaru na dopravný prostriedok obstaraný kupujúcim, ani za preclenie tovaru pri vývoze (obrázok 34). FCA Vyplatené dopravcovi (... dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne prerokovaný na vývoz k dispozícii dopravcovi menovanému kupujúcim na dohodnutom mieste. Zvolené miesto dodania je rozhodujúce pre ur enie zodpovednosti za naloženie a vyloženie tovaru na dohodnutom mieste. Pokia dochádza k dodávke v objekte predávajúceho, predávajúci je zodpovedný za naloženie, pokia k dodávke dochádza na akomko vek inom mieste, predávajúci nie je zodpovedný za vyloženie tovaru. FAS Vyplatené k boku lode (... dohodnutý prístav nalodenia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dodá tovar k boku lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FAS vyžaduje, aby predávajúci zabezpe il colné prerokovanie tovaru na vývoz. FOB Vyplatené na lo (... dohodnutý prístav nalodenia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke tovar prešiel cez zábradlie lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci colne prerokoval tovar na vývoz. CFR Náklady a prepravné (... dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého prístavu ur enia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. CIF Náklady, poistenie a prepravné (... dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru cez zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého prístavu ur enia, ale riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po dodaní tovaru prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je alej povinný obstara námorné poistenie kryjúce kupujúceho pred nebezpe enstvom straty a poškodenia tovaru po as prepravy, uzatvori poistnú zmluvu a zaplati poistné. CPT Preprava platená do (... dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta ur enia, ale nebezpe enstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky do- 103

105 dato né náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. CIP Preprava a poistenie platené do (... dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci musí zaplati náklady a prepravné potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta ur enia, ale nebezpe enstvá straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodato né náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho. Predávajúci je alej povinný obstara poistenie kryjúce kupujúceho pred nebezpe enstvom straty a poškodenia tovaru po as prepravy, uzatvori poistnú zmluvu a zaplati poistné. DAF S dodaním na hranicu (... dohodnuté miesto) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar k dispozícii kupujúcemu na pristavenom dopravnom prostriedku nevyložený, colne prerokovaný na vývoz, ale nie na dovoz v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred colnou hranicou susednej krajiny. DES - S dodaním z lode (... dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na palube lode v dohodnutom prístave ur enia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá spojené s dodaním tovaru do prístavu ur enia pred jeho vyložením. DEQ S dodaním z nábrežia (... dohodnutý prístav ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodania, ke dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na nábreží v dohodnutom prístave ur enia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpe enstvá spojené s dodaním tovaru do dohodnutého prístavu ur enia a s vyložením tovaru na nábrežie. Doložka DEQ vyžaduje, aby kupujúci colne prerokoval tovar na dovoz a zaplatil všetky formality, clo, dane a iné poplatky ú tované v dovoze. DDU S dodaním clo neplatené (... dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste ur enia. Predávajúci je povinný znáša náklady a nebezpe enstvá spojené s takto dodaným tovarom okrem povinností spojených s dovozom tovaru do krajiny ur enia. Tieto povinnosti musí znáša kupujúci, ako aj všetky náklady a nebezpe enstvá spôsobené jeho opomenutím v as colne prerokova tovar na dovoz. DDP S dodaním clo platené (... dohodnuté miesto ur enia) Predávajúci splní svoju povinnos dodaním tovaru kupujúcemu, colne prerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste ur enia. Predávajúci je povinný znáša náklady a nebezpe enstvá do dodania na toto miesto vrátane povinností súvisiacich s dovozom tovaru do krajiny ur enia. 104

106 Obrázok 34 Prechod nákladov a rizika pri dodacích doložkách 105 Prechod rizika Prechod nákladov INCOTERMS 2000 Exportér E Doložka odobrania EXW Zo závodu FCA Vyplatené dopravcovi F Hlavné prepravné nevyplatené FAS Vyplatené k boku lodi FOB Vyplatené na lo CFR Náklady a prepravné C Hlavné prepravné vyplatené CIF Náklady, poistenie a prepravné plus poistenie CPT Preprava platená do CIP Preprava a poistenie platené do plus poistenie DAF S dodaním na hranicu dohodnuté miesto DES S dodaním z lode dohodnuté miesto ur enia D Doložky s dodaním DEQ S dodaním z nábrežia dohodnuté miesto ur enia DDU S dodaním clo neplatené DDP S dodaním clo platené Clo Importér

107 13.4. Platobné podmienky Platobná podmienka dohodnutá v zmluve ur uje predovšetkým miesto, spôsob a termín úhrady kúpnej ceny kupujúcim. Ke že je závislá od množstva faktorov, jej správna formulácia ovplyv uje efektívnos celého obchodu. Miesto splatnosti stanovuje, v ktorom mieste je kúpna cena splatná (oby ajne miesto banky). Spôsob platenia vyplýva z dohodnutej platobnej podmienky. Vo vnútornom obchode sa ob as používa platba v hotovosti, v medzinárodnom obchode je to skôr výnimkou. Naj astejšie sú používané hladké platby (bankové úhrady) alebo platby dokumentárne. Zaplatenie kúpnej ceny môže dodávku tovaru asovo predbieha, by realizované sú asne s dodávkou alebo po dodaní tovaru. Z asového h adiska uskuto nenia platby sa rozlišuje: platba vopred, platenie pri dodaní tovaru, platba pri odovzdaní dokumentov, platba na úver. Platba vopred Platbou vopred sa predávajúci snaží eliminova riziko vyplývajúce z odstúpenia kupujúceho od zmluvy, neprebratia tovaru alebo z nezaplatenia za tovar. Vykonáva sa spravidla bankovou úhradou, vystavením bankového šeku, popr. ako platba v hotovosti. asto má charakter zálohovej platby. Z poh adu kupujúceho ide o úverovú transakciu a preto môže vyžadova bankovú záruku za dodanie tovaru. Platenie pri dodaní tovaru Jedná sa o formu platenia na dobierku. Tento spôsob platenia sa využíva formou špedi nej alebo bankovej dobierky. Platenie pri odovzdaní dokumentov Zaplatenie býva oby ajne viazané na odovzdanie dokumentov, ktoré opráv ujú kupujúceho naklada s tovarom. Jedná sa o tzv. dokumentárne platby, pri ktorých sa využívajú bankové dokumentárne platobné nástroje, ktoré sú vyplatite né pri prevzatí dokumentov. Rozlišuje sa dokumentárne inkaso a dokumentárny akreditív. Dokumentárne inkaso Dokumentárne inkaso (Documentary Collection) zabezpe uje predávajúcemu, že dokumenty predložené v rámci inkasa nebudú vydané kupujúcemu, kým nesplní podmienky inkasa. Priebeh platby je zobrazený na obrázku 35. Kupujúci kúpna zmluva Predávajúci Banka kupujúceho 2 3 Banka predávajúceho Obrázok 35 Priebeh platby pri dokumentárnom inkase 106

108 1. Predávajúci odošle tovar a svojej banke predkladá žiados o prevedenie inkasa a dohodnuté dokumenty. 2. Banka predávajúceho postupuje dokumenty a žiada úhradu. Banka kupujúceho predkladá kupujúcemu podmienky inkasa. 3. Kupujúci dáva svojej banke príkaz na úhradu zo svojho ú tu. Inkaso je okrem promptného zaplatenia možné previes v termíne, ktorý je dohodnutý v inkasných podmienkach. V prípade odloženej splatnosti kupujúci akceptuje zmenku, ktorú predávajúci predkladá kupujúcemu spolo ne s inkasnými dokumentmi. Banka nemôže kupujúceho k prevzatiu dokumentov alebo tovaru núti, a preto môže vzniknú riziko z neprevzatia dokumentov. V dokumentárnom inkase sa naj astejšie jedná o dokumenty predložené oproti zaplateniu (D/P documents against payment) alebo oproti akceptácii zmenky (D/A documents against acceptance). Dokumentárny akreditív Dokumentárny akreditív (Documentary Credit, Letter of Credit) je písomný záväzok banky, poskytnú predávajúcemu plnenie v pe ažnej alebo zmenkovej podobe v prípade splnenia podmienok akreditívu. Podmienky akreditívu sa oby ajne viažu k predloženiu potrebných dokumentov. Ú astníci platobnej operácie sú príkazca (kupujúci), vystavujúca banka (banka kupujúceho), avizujúca banka (banka predávajúceho) a príjemca (predávajúci). Priebeh platby je zobrazený na obrázku 36. Predávajúci kúpna zmluva Kupujúci Banka predávajúceho 2 Banka kupujúceho 3 Obrázok 36 Priebeh platby pri dokumentárnom akreditíve 1. Kupujúci predkladá svojej banke žiados o otvorenie akreditívu, v ktorej de nuje podmienky, za ktorých banka poskytne príjemcovi plnenie. 2. Vystavujúca banka oznamuje banke avizujúcej otvorenie akreditívu. Avizujúca banka oznamuje predávajúcemu, že bol otvorený akreditív. Ak predávajúci s podmienkami súhlasí, dohodnutím spôsobom tovar odošle. 3. Predávajúci predkladá banke potrebné dokumenty, tá skontroluje, i sú v súlade s akreditívom predpísanými dokumentmi. Ak sa zhodujú, banka realizuje platbu a nasleduje medzibankové vyrovnanie. Pre vystavujúcu banku je dôležité znenie akreditívu, nie obsah kúpnej zmluvy. Banka sa venuje iba skúmaniu obsahu dokumentov, nezaujíma sa o to, i je splnený obsah kúpnej zmluvy a neskúma ani pravos dokumentov. 107

109 Použitie akreditívu má pre predávajúceho nieko ko výhod, ktoré spo ívajú predovšetkým vo zvýšenej istote zaplatenia za tovar. Kupujúci má zase pomerne vysokú istotu dodržania dodacej lehoty. Takéto zabezpe enie však vyžaduje relatívne vyššie náklady, súvisiace s bankovými poplatkami. V praxi existuje nieko ko druhov dokumentárnych akreditívov, ktoré sa odlišujú rôznym stup om viazanosti, obsahu a komer ného použitia (odvolate ný, neodvolate ný, prevodite ný a pod.). Platba na úver a riziká z nezaplatenia Najbežnejším druhom platby na úver sú dodávky na otvorený ú et, kedy predávajúci zašle tovar spolu s faktúrou s uvedením splatnosti kúpnej ceny. Jedná sa prakticky o krátkodobý obchodný úver, ktorý nebýva nijako zaistený. Úhrada sa zabezpe uje formou hladkej platby na ú et predávajúceho v dobe splatnosti faktúry. Predávajúci nesie riziko nesplatenia úveru, a preto sa snaží proti nemu zabezpe i. Bežné formy zabezpe ovacieho úveru sú zmenka, akreditív s odloženým platením alebo banková záruka. V rámci platobnej podmienky je dohodnutá doba poskytovaného úveru a spôsob jeho splácania. Vo ba a formulácia platobných podmienok poskytuje široký rad prostriedkov na zníženie komer ných rizík, ktoré súvisia s nezaplatením kúpnej ceny. K zníženiu neistoty možno použi prostriedky zmene ného práva (napr. kaucie, záruky na vrátenie akontácie, platobné prís uby), zais ovacie bankové nástroje (napr. vhodná vo ba dokumentov pri akreditíve, banková záruka), zaistenie platenia záložným právom, úverovým poistením a pod. Možnos obmedzi riziko platobnej neschopnosti poskytuje takisto odpredaj poh adávok faktoring a forfaiting. Faktoring predstavuje súhrn nan ných operácií, ktoré sú založené na postúpení poh adávok. Faktoringová spolo nos je ochotná a schopná nancova poh adávky vznikajúce z dodávok tovaru i poskytnutia služieb na otvorený úver, bez akéhoko vek bankového istenia. Postúpenie poh adávok predávajúceho faktoringovej spolo nosti vyplýva z príslušnej faktoringovej zmluvy, v ktorej sa predávajúci zaväzuje, že všetky poh adávky vznikajúce u jeho kupujúcich bude postupova faktoringovej spolo nosti. Tá na postúpené poh adávky poskytne kupujúcemu prekle ovací úver v dohodnutej výške bezprostredne po prevzatí príslušných faktúr a sú asne sa postará o ich inkaso. Vo i kupujúcim vystupuje ako ich nový verite. Pri zahrani nom faktoringu sa využíva princíp dvoch faktoringových spolo ností so sídlom v krajinách zmluvných obchodných partnerov. Forfaiting je podobným typom nan no-úverových operácií ako faktoring. Tento obchod sa však realizuje v strednodobých a dlhodobých poh adávkach. Predmetom forfaitingu sú vždy poh adávky zaistené platobnými nástrojmi napr. banky (dokumentárny akreditív, banková záruka). Forfaiter preberá na seba všetky druhy rizík, ako je napr. nezaplatenie poh adávky dlžníkom. Fungovanie tuzemského faktoringu a forfaitingu je schematicky znázornené na obrázku

110 Predávajúci 1 Kupujúci 2 3 Faktoringová/forfaitingová spolo nos 1. Kúpna zmluva 2. Postúpenie poh adávky a financovanie 3. Úhrada kúpnej ceny Obrázok 37 Tuzemský faktoring/forfaiting Poistenie v obchode Hlavným ú elom poistenia je poskytnú náhradu za straty, ktoré vznikajú pri obchodnej innosti pôsobením náhodných udalostí. Potreba poistenia vyplýva z existencie rizikových faktorov, ktoré súvisia s prepravou zásielok, teritoriálnymi rizikami, úverovými rizikami, platobnými rizikami a pod. Medzi naj astejšie typy poistenia patria: poistenie prepravných rizík: poistenie tovaru (karga), poistenie dopravného prostriedku (kaska), poistenie zahrani ných úverov a platobných nástrojov, poistenie zodpovednosti za škodu, poistenie ve trhov a výstav. Poistenie prepravných rizík poistenie tovaru Poistenie prepravných rizík je naj astejším druhom poistenia. Pois ov a uhradí škodu za poškodenie, zni enie alebo stratu zásielky, ktorá vznikla akouko vek náhodnou udalos ou, napr. nezávisle od udskej vôle (pôsobením vyššej moci), nedostato nou udskou innos ou (krádež), na základe povahy tovaru (rozbitie), pôsobením hmyzu, škodcov a pod. Pois ov a môže poisti prepravu individuálne alebo uzatvára hromadnú poistnú zmluvu. Poistná iastka je v zmluve ur ená ako najvyššia hranica plnenia pois ovne a stanovuje ju poistenec. Mala by by zhodná s poistnou hodnotou, t.j. hodnotu tovaru v ase uzatvárania poistnej zmluvy. Do tejto hodnoty sa okrem výrobnej ceny tovaru zapo ítava prepravné, poistné, skladovacie náklady, o akávaný zisk, clá, dane a ostatné výdavky spojené s prechodom tovaru cez hranice. V poistnej zmluve by mala by dohodnutá doba poistenia a miestne vymedzenie poistenia. Ak doba poistenia nie je dohodnutá, poistenie za ína okamžikom, kedy tovar pripravený k preprave opustí sklad a kon í jeho dodaním na miesto ur enia. V medzinárodnej preprave oby ajne však poistenie nezaniká dodaním zásielky do miesta ur enia, ale je stanovené, že kon í 60 dní od skon enia vykládky pois- 109

111 teného tovaru zo zámorskej lode v kone nom prístave ur enia, u suchozemskej prepravy je to 20 dní od vyloženia z posledného dopravného prostriedku. V medzinárodnej praxi sa prepravné poistenie riadi poistnými doložkami ICC (Institute Cargo Clauses), ktoré sú rozdelené pod a rozsahu poistného krytia: ICC A Poistenie proti všetkým nebezpe enstvám (AR - All risks). Poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia, zni enia, krádeže alebo straty poistených zásielok následkom všetkých nebezpe enstiev, ktoré môžu vzniknú po as medzinárodnej prepravy. ICC B Poistenie s obmedzeným poistným krytím (Limited coverage). Poistitenie sa dojednáva pre poškodenie, zni enie alebo stratu poistenej zásielky, ktoré vznikli na poistenej zásielke len v dôsledku špeci kovaných nebezpe enstiev ako je požiar, výbuchu, potopenie plavidla, zrážkou dopravného prostriedku, zemetrasením a pod. ICC C Poistenie proti vymenovaným nebezpe enstvám (Named risks). Poistenie sa dojednáva pre konkrétne vymenované rizika napr. poškodenie, zni enie alebo stratu poistenej zásielky, ktoré vznikli na poistenej zásielke v dôsledku požiaru alebo výbuchu V praxi sa využíva i anglický systém prepravného poistenia, ktorý takisto de nuje 3 základné kategórie poistenia pod a rozsahu krytia A, B a C. Poistenie úverových rizík a platobných nástrojov Poistenie úveru kryje straty nan ného rázu. Ide hlavne o platobnú neschopnos alebo platobnú nevô u dlžníka. Poistnou udalos ou je majetková ujma, ktorá poškodenému vznikla z titulu úplného alebo iasto ného nezaplatenia poh adávky v dôsledku doloženej platobnej neschopnosti dlžníka. Poistenie potvrdeného akreditívu kryje riziko majetkovej ujmy tuzemskej banky potvrdzujúcej akreditív vystavený bankou zahrani ného kupujúceho v súvislosti s krátkodobým nancovaním exportu. Pri poistení dokumentárneho inkasa poskytuje pois ov a náhradu za škodu, ktorú poistený utrpí tým, že mu kupujúci ur ený v kúpnej zmluve nepreplatil dokumenty na dohodnutú dodávku tovaru. Takéto poistenie sa vz ahuje aj na stratu na predajnej cene pri predaji inému kupujúcemu, reexporte, náklady na nový predaj, skladovanie, resp. spätnú prepravu Dokumenty v obchode Z de nície kúpnej zmluvy vyplýva povinnos predávajúceho nielen tovar doda, ale zárove previes na kupujúceho užívacie a vlastnícke práva. V praxi to znamená, že tovar musí by vybavený takými dokumentami, ktoré kupujúcemu prevzatie zásielky umožnia. Dokumenty slúžia na bezproblémové zabezpe enie dodania, prepravy, skladovania, colného a licen ného konania a prevzatia tovaru. Pod a charakteru sa rozlišujú dokumenty: 1. dispozi né, ktoré preukazujú vlastníctvo tovaru. Sú obchodovate né (napr. konosament), 2. legitima né, ktoré dokazujú ur ité plnenie. Nie sú obchodovate né (napr. železni ný nákladný list). 110

112 Pod a ú elu možno dokumenty deli na: 1. inkasné (napr. obchodné faktúry), 2. pomocné (špeci kácie, osved enia, at.). Obchodná faktúra Obchodnú faktúru vystavuje predávajúci. Ozna uje predávajúceho a kupujúceho (resp. prijímate a tovaru, pokia nie je totožný s kupujúcim). alšie údaje sú presný popis tovaru, množstvo a jeho cena. Obchodná faktúra by mala obsahova výšku poskytnutého skonta alebo rabatu, dobu splatnosti faktúry, dodaciu podmienku, spôsob úhrady a pod. Obchodné faktúry slúžia kupujúcemu ako i alším tretím osobám na eviden né, ú tovné, da ové, štatistické, colné, bankové a iné ú ely. V medzinárodnom obchode sa pre colné konanie vyžadujú konzulárne alebo colné faktúry. Prepravné dokumenty Prepravné dokumenty sú doklady legitima ného charakteru, ktoré dokazujú prevzatie tovaru k preprave a zárove slúžia ako prepravná zmluva. Obsahujú údaje o prepravovanom tovare, hlavne údaje o množstve, objeme, váhe, mieste odoslania a ur enia, priebehu prepravy a pod. Naj astejšie používané prepravné dokumenty sú: železni ný nákladný list CIM (železni ná doprava), nákladný list CMR (cestná doprava), náložný list konosament (vodná doprava), letecký nákladný list (letecká doprava). K prepravným dokumentom je možné zaradi aj potvrdenie zasielate a o neodvolate nom odoslaní tovaru (FCT Forwarder s Certi cate of Transport) a potvrdenie zasielate a o prevzatí tovaru (FCR Forwarder s Certi cate of Receipt). Jedná sa o legitima né dokumenty, ktoré slúžia ako doklad o prevzatí tovaru k preprave a uzatvorenie zasielate skej zmluvy. Zasielate prepravu sám nevykonáva, ale ju zabezpe uje. Poistné dokumenty Poistka je doklad, ktorý sved í o uzatvorení poistnej zmluvy. Tá môže by jednotlivá, ur ená pre jedinú zásielku, alebo hromadná na celú prepravu realizovanú za ur ité obdobie. asto je i prevodite ným dokumentom. Poistný certi kát je naopak potvrdením pois ovne o rozsahu poistenia a nemôže by použitý pre uplatnenie nároku na náhradu škody vo i pois ovni. alšie dokumenty používané v obchode s drevom: osved enie o akosti vydáva ho kontrolná spolo nos, ktorá kontroluje kvalitu tovaru, osved enie o pôvode tovaru doklad slúžiaci na odbavenie tovaru v colnom konaní v krajine dovozu. Pre vývoz do krajín EÚ a EZVO sa vystavuje tzv. sprievodné osved- enie EUR 1, ktoré potvrdzujú colné orgány v krajine vývozu a slúži na dosiahnutie preferen ného cla. Používa sa výhradne v zahrani nom obchode pri zásielkach presahujúcich hodnotu EUR, doklad o pôvode dreva pod a vyhlášky MP SR 232/2006 o vyzna ovaní ažby dreva, ozna ovaní vy aženého dreva a dokladoch o pôvode dreva je pri obchode s drevom 111

113 povinnos preukazova pôvod dreva pomocou dokladu o pôvode dreva, za správnos ktorého zodpovedá dodávate dreva, fytopatologické osved enie vydáva ho príslušný zdravotný orgán (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav po nohospodársky) a jeho cie om je zabráni prenosu rastlinných škodcov, vážny list osved uje hmotnos zásielky, špeci kácia (konsignácia) obsahuje podrobný popis obsahu zásielky, alšie pomocné doklady baliaci list, osved enie o dezinfekcii, veterinárne osved enie a rôzne druhy osved ení, ktoré slúžia ako akreditívne, inkasné alebo sprievodné doklady Prepravné zabezpe enie obchodných operácií De novanie dopravného prostriedku a ur enie povinnosti zmluvne zabezpe i prepravu tovaru je sú as ou kúpnych zmlúv. Dopravou sa rozumie pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách a zárove i odvetvie národného hospodárstva. Prepravou sa rozumie innos, ktorou sa priamo uskuto uje premiest ovanie osôb a vecí dopravnými prostriedkami alebo zariadeniami. Pri zabezpe ovaní prepravy vystupujú v zmluvnom vz ahu prepravca, resp. špeditér (zasielate ) a dopravca. Dopravca je vlastník alebo prevádzkovate dopravných prostriedkov, prepravca nakupuje miesto v dopravnom prostriedku. Medzi oboma subjektami sa uzatvára zmluva o preprave, ktorou sa dopravca zaväzuje odosielate ovi, že prepraví vec (zásielku) z miesta odoslania do miesta ur enia a odosielate sa mu zaväzuje zaplati odplatu (prepravné). Uzavretie prepravnej zmluvy sa oby ajne zabezpe uje vydaním prepravného dokumentu nákladného listu. Prepravné dokumenty sa líšia pod a druhu dopravy, ich spolo nými as ami zostávajú obligatórne údaje ako sú de a miesto vystavenia, ozna enie odosielate a, príjemcu a dopravcu zásielky, ozna enie prepravovaného tovaru a uvedenie jeho váhy a objemu. K fakultatívnym údajom patrí výška prepravného a jeho splatnos, výber prepravnej trasy a údaje o colnom odbavení zásielky. K údajom dovoleným patrí napr. eviden né íslo objednávky. Nákladný list je legitima ný doklad, ktorý poukazuje na prevzatie tovaru k preprave a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Legitima nú funkciu má i náložný list (konosament), ktorý je však sú asne listinou, s ktorou je spojené právo na vydanie tovaru. Pretože predstavuje vlastnícke právo na tovar, je zárove obchodovate ným cenným papierom. Ak sa preprava tovaru nezabezpe uje priamo u dopravcu, ale sprostredkovane cez špeditéra (zasielate a), uzatvorí sa so špeditérom zasielate ská zmluva. Zasielate skou zmluvou sa zasielate zaväzuje príkazcovi, že mu vo vlastnom mene a na jeho ú et obstará prepravu tovaru z ur itého miesta do iného miesta a príkazca sa zaväzuje zaplati zasielate ovi odplatu. Zasielate nie je povinný dopravu realizova, iba ju zmluvne zabezpe i. Ide o zmluvu komisionárskeho typu, ktorej uzavretie a zárove prevzatie tovaru k preprave zasielate potvrdzuje príkazcovi vydaním špeditérskeho potvrdenia (FCT Forwarder s Certi cate of Transport, resp. FCR Forwarder s Certi cate of Receipt). V medzinárodnom kontexte sú zasielatelia združení v organizácii FIATA, ktorej cie om je koordinova ich innos a uni kova používané prepravné postupy, zmluvné náležitosti a používané dokumenty. 112

114 Prepravu je možné zabezpe i i pomocou zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v ktorej sa prenajímate zaväzuje za odplatu prenaja dopravný prostriedok nájomcovi k do asnému užívaniu. Podobne pomocou zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku možno zmluvne dohodnú prepravu tovaru v dopravnom prostriedku, v ktorom je dispozícií spôsobilá obsluha a pohonné hmoty a ostatné potrebné náležitosti. Takéto zmluvy sú ozna ované ako charter. Hlavné spôsoby dopravy: železni ná, cestná, vodná (námorná a rie na), kombinovaná Železni ná doprava Železni ná doprava zastáva v obchode s drevom významné miesto. Pod prepravou po železnici sa rozumie súhrn inností, ktorými železnica v rámci prepravného vz ahu uskuto uje premiest ovanie osôb a vecí pod a ustanovených železni ných prepravných podmienok. Preprava tovaru po železnici je upravená medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatváranými na úrovni vlád štátov. Najdôležitejším medzinárodným dohovorom je Dohoda o medzinárodnej železni nej preprave (COTIF). Je medzinárodným právnym poriadkom, pod a ktorého sa uskuto uje preprava na tratiach signatárskych krajín. Jej dodatok de nuje právne predpisy pre Zmluvu o medzinárodnej železni nej preprave tovaru (CIM). Výhodou jej požívania je používanie jednotných právnych predpisov a uni kácia náležitostí prepravných dokumentov. Zásielky, ktoré sa prepravujú železnicou je možné rozdeli na voz ové, kusové, spešniny, kontajnerové zásielky a kombinovanú prepravu, umož ujúcu napr. prepravu cestných motorových vozidiel. Pri realizácii prepravy dreva majú význam predovšetkým voz ové zásielky, pri ktorých je u každej prepravy potrebný aspo jeden samostatný železni ný vagón. Naloženie a vyloženie vagónov oby ajne zabezpe ujú predávajúci a kupujúci, pokia sa na týchto úkonoch nedohodnú so železnicou. Pri nakladaní je nutné náklad vo vagóne rovnomerne rozloži a dostato ne zaisti, aby sa zabránilo poškodeniu zásielky alebo voz a, poprípade aby sa neohrozila bezpe nos prepravy. Objednávka prepravy sa zabezpe uje formou písomnej objednávky, v ktorej žiadate uvedie podstatné údaje týkajúce sa odosielacej stanice, asu požadovaného pristavenia, tovaru, voz ov, stanice ur enia a požiadaviek na zapoži anie prepravných pomôcok. K doprave dreva sa naj astejšie používajú podvozkové vysokostenné alebo plošinové vagóny s klanicami. Prepravnou zmluvou sa železnice zaväzujú doda prevzatý tovar príjemcovi v úplnom a nepoškodenom stave v stanovenej lehote v udanej stanici ur enia a prepravca sa zaväzuje zaplati prepravné pod a platných taríf. K uzavretiu prepravnej zmluvy dochádza prevzatím zásielky a potvrdením nákladného listu železnicou, ktorý vyhotovuje zasielate. Železnica potvrdí ope iatkovaním originál a duplikát (druhopis) nákladného listu, ím sa nákladný list stáva zárove dokladom o uzatvorení prepravnej zmluvy a potvrdením o akceptovaní podmienok prepravy. Medzinárodný železni ný nákladný list CIM sa vypisuje v uni kovanej podobe v jazyku krajiny odoslania s jeho prekladom. Obsahuje základné prepravné údaje, ozna enie zasielate a a príjemcu, miesto odoslania a ur enia, obsah zá- 113

115 sielky, jej váha a množstvo. Originál nákladného listu sprevádza zásielku až do stanice ur enia a je vydaný príjemcovi. Duplikát obdrží zasielate ako potvrdenie o prevzatí tovaru k doprave. Za úplnos a správnos obsahu nákladného listu CIM zodpovedá zasielate. Druhopis nákladného listu umož uje zasielate ovi meni prepravnú zmluvu (zmena trasy, stanice ur enia, príjemcu tovaru a pod.) a zárove slúži na uplatnenie nárokov vo i železnici v prípade poškodenia alebo straty zásielky. Cena prepravného je kalkulovaná pod a taríf pre prepravu voz ových zásielok na základe hmotnosti zásielky a prepravovanej vzdialenosti. K tarife sú pripo ítané dopl ujúce poplatky (napr. poplatok za zabezpe enie rastlinolekárskej prehliadky, poplatky za pobyt voz a) a ostatné poplatky (napr. poplatok za odrieknutie voz a) Cestná doprava Cestná doprava sa dnes zara uje medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce spôsoby dopravy. Konkuruje predovšetkým železni nej doprave a to hlavne v aka svojej rýchlosti, mobilite a dostupnosti. Jej hlavnými nevýhodami je ekologická závadnos a škodlivos životnému prostrediu, nízka priechodnos cestnej siete a nehodovos. V medzinárodnej cestnej doprave sú vz ahy medzi ú astníkmi upravené medzinárodnými zmluvami. Základný dokument, ktorý upravuje vz ahy v cestnej doprave je Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Je základným právnym dokumentom a východiskom pre jednotlivé národné právne normy. Pokia je naložený dopravný prostriedok prepravovaný na ur itom úseku dopravnej cesty po mori, železnici, rieke alebo vzduchom, vz ahuje sa dohoda CMR na celokamiónovú prepravu, pokia z tohoto vozidla nebola zásielka preložená. Táto dohoda upravuje a zjednocuje vz ahy vyplývajúce z prepravnej zmluvy, ktoré sa realizujú na základe uni kovaného medzinárodného nákladného listu CMR. Nákladný list CMR je dokladom, ktorý osved uje prevzatie tovaru k preprave a uzatvorenie prepravnej zmluvy. Dohoda vymedzuje obsahové náležitosti nákladného listu CMR. List obsahuje základné údaje o preprave, t.j. ozna enie odosielate a a príjemcu, miesto odoslania a ur enia, ozna enie obsahu zásielky, jej hodnoty, váhy a objemu, prípadne aj ur enie trasy. Povinnos ou dopravcu je skontrolova správnos údajov a stav zásielky v okamžiku jej prevzatia. Zistené nezrovnalosti a stav tovaru zapisuje do nákladného listu. Nákladný list CMR sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielate om a dopravcom. Prvé ( ervené) vyhotovenie obdrží zasielate, druhé (modré) sprevádza zásielku a je ur ené pre príjemcu a tretie (zelené) si ponecháva dopravca. alšie vyhotovenia ( ierne) sa vyhotovujú napr. pre potreby colných orgánov. Odosielate je zárove povinný da k dispozícií dopravcovi všetky dokumenty potrebné k colnému konaniu a alším konaniam. Odosielate má právo meni dopravné dispozície (disponova zásielkou) po as priebehu prepravy. Pre kamiónovú dopravu je podstatný Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov (TIR), ktorý sa nedotýka prepravy samotnej, ale u ah uje colné odbavenie kamiónov na hrani ných prechodoch Námorná a rie na doprava V celosvetovom meradle sa preprava po moriach a oceánoch podie a asi 60 % na celkovom objeme prepravy v celosvetovom obchode. Námorná preprava je zabezpe ovaná lodiarmi, ktorí sa združujú do námorných asociácií. Ich innos sa orientuje predovšetkým 114

116 na optimalizáciu prepravných kapacít, taríf a podmienok prevádzkovania líniovej námornej plavby. Okrem nich sa na realizácii námornej dopravy podie ajú takisto ostatné subjekty, ktoré zabezpe ujú sprievodné innosti, ako sú napr. námorní makléri, kontrolné spolo nosti, zasielatelia at. Doprava sa prevádzkuje pomocou námorných lodí, ktoré možno rozdeli na plavidlá pre: suchý náklad (Dry Cargo Vessels), ku ktorým sa zara ujú plavidlá pre kusové zásielky, hromadné tovary a špeciálne kontajnerové plavidlá, tekutý náklad (Tankers). Prepravná kapacita námorných plavidiel sa vyjadruje ako hrubý priestor lode pomocou ukazovate a tzv. brutto registrovaných ton (GRT), nosnos lodí sa vyjadruje pomocou ukazovate a tzv. m tvej hmotnosti (DWT), ktorý vyjadruje množstvo ton potrebných k ponoreniu plavidla na iaru ponoru. Z h adiska pravidelnosti prepravy môžeme rozlíši : líniovú (pravidelnú) námornú dopravu, trampovú (nepravidelnú) námornú dopravu. Líniová doprava Jedná sa o pravidelnú prepravu tovaru pod a vopred ur ených plavebných poriadkov a vopred stanovených taríf. Slúži hlavne k preprave kusových zásielok a kontajnerov. Prepravná zmluva vzniká objednávkou lodného priestoru na ur itú lo a ur itú dobu (zaknihovaním lodného priestoru). Prepravné sa ur uje na základe taríf a je splatné vopred alebo v prístave ur enia pred vydaním tovaru kupujúcemu. Trampová doprava Jedná sa o prepravu bez stanoveného plavebného poriadku a stanovenej prepravnej relácie. Je prevádzkovaná na základe prenajímania lode alebo lodného priestoru prostredníctvom individuálnych charterových zmlúv (Charter Party). V tejto zmluve sa dopravca (lodiar) zaväzuje prepravi tovar dohodnutým spôsobom, alebo k preprave poskytnú lo. Plavidlo je možné prenaja na ur itý as (Time Charter) alebo vopred dohodnutú prepravnú trasu (Trip/Voyage Charter). Cena prepravy je individuálne dohodnutá v nájomnej zmluve. Naj astejším prepravným dokumentom je konosament (Bill of Lading B/L). Jeho základné funkcie sú: potvrdzuje prevzatie tovaru dopravcom, osved uje uzatvorenie prepravnej zmluvy, preukazuje vlastníctvo tovaru (je obchodovate ný cenný papier). Dopravca overuje v konosamente vonkajší stav zásielky a obalu. Pokia je tovar v poriadku a konosament neobsahuje žiadne vpísané klauzule, ide o tzv. istý konosament. Ak konosament obsahuje doložky napr. o poškodenom tovare alebo menšom množstve tovaru, ide o tzv. konosament ne istý. Ke že je konosament asto dokumentom vyžadovaným pri dokumentárnych platbách, ne istý konosament znižuje obchodovate nos a banky ho zvy ajne odmietajú preplati. Preto s ne istým konosamentom oby ajne vyžaduje dopravca záru ný list alebo s ub odškodnenia, aby nebol zodpovedný za poškodenie zásielky 115

117 po as prepravy. V závislosti od toho, kto a v ktorom mieste konosament vydáva, je možné rozlíši nasledovné druhy konosamentov: palubný konosament (Shipped B/L) potvrdzuje skuto né nalodenie tovaru na palubu lode, preberací konosament (Received for Shipment B/L) ide o potvrdenie o prevzatí tovaru k naloženiu, priebežný konosament (Through B/L) používa sa pri preprave viacerými dopravcami, FIATA konosament (FBL) vystavuje ho zasielate na celú prepravnú cestu a preberá zodpovednos za uskuto nenie celej kombinovanej prepravy ako dopravca. Konosament je dokumentom, s ktorým sa spája právo požadova vydanie zásielky. Dopravca je povinný vyda tovar osobe oprávnenej pod a konosamentu, ak mu táto osoba konosament predloží a potvrdí mu prevzatie zásielky. Konosament sa oby ajne vydáva v nieko kých identických origináloch. Celkový po et vystavených originálov sa nazýva plnou sadou. Oby ajne sa požadujú 3 originály. asto sú však pre rôzne ú ely vystavované aj kópie originálov. Originály sa z bezpe nostných a obchodných dôvodov neposielajú spolu. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden originál, ostatné originály strácajú platnos. V podmienkach Slovenska má význam i rie na doprava. Plavba po Dunaji sa riadi pod a dohôd Dunajskej komisie. Prepravná zmluva v rie nej doprave vzniká objednaním prepravy prihláškou, potvrdením tejto prihlášky a vydaním prepravného dokumentu náložného listu. Pri plavbe po Dunaji sa používa Dunajský náložný list, ktorý je obchodovate ným dokumentom. Drevo alebo rezivo sa prepravujú ako kusové zásielky v otvorených lnoch alebo lnoch s krytým ložným priestorom Kombinovaná doprava Pod kombinovanou dopravou sa rozumie zapojenie aspo dvoch spôsobov dopravy potrebných k preprave tovaru. Ak býva preprava tovaru realizovaná na základe jediného prepravného dokumentu, ozna uje sa ako multimodálna. Kombinovanú prepravu organizujú operátori, ktorí zabezpe ujú rôzne druhy prepravy, prevádzkujú cestné, železni né alebo kontajnerové prekladiská, terminály, uskuto ujú rozvoz zásielok, prenajímajú kontajnery a pod. Preprava môže by organizovaná ako doprevádzaná, t.j. predmetom prepravy je spolu s tovarom aj dopravný prostriedok, alebo ako nedoprevádzaná, ktorá zah a prepravu kontajnerov, paliet a pod. Najbežnejším spôsobom kombinovanej prepravy tovaru je preprava pomocou kontajnerov. Kontajnery sú používané v štandardných rozmeroch. Pre prepravu dreva a reziva sa využívajú hlavne univerzálne (box) kontajnery (obrázok 38) 20 stopové (objem 33,15 m 3 ) alebo 40 stopové (objem 67,70 m 3 ). 116

118 Obrázok 38 Univerzálny kontajner Významnú úlohu zohráva štandardizácia. Normované kontajnery sa dajú použi pri preprave rôznymi dopravnými prostriedkami a ich rozmery sú uspôsobené požiadavkám cestnej, železni nej i lodnej prepravy. Pri cestnej a železni nej preprave kontajner nahrádza bežný nákladný priestor. Lode ur ené na prepravu kontajnerov nemajú medzipalubia, pretože tieto sú nahradené kontajnermi, ktoré vyp ajú lodný priestor. Pri bežných lodiach sa kontajnery môžu prepravova aj na palube, ím sa zvyšuje prepravná kapacita lode. K bežným normovaným prepravným obalom možno zaradi aj europalety, ktorých rozmer je 1200 x 800 x 140 mm (obrázok 39). Obrázok 39 Europaleta Zmluvné zaistenie kontajnerovej prepravy môže ma podobu samostatnej prepravnej zmluvy pre každý úsek prepravovaný iným spôsobom prepravy (cestná, železni ná, at.) alebo môže by zabezpe ené jednou prepravnou zmluvou priebežným konosamentom. Zodpovednos za zverenú zásielku nesie na svojom úseku každý z dopravcov. V prípade, že sa na preprave podie a zasielate, ktorý je lenom organizácie FIATA, uzatvára sa jedna prepravná zmluva na celú trasu a je vydaný Multimodálny prepravný konosament FIATA. Zasielate nesie zodpovednos za zásielku na celej prepravnej trase Špeci ká logistiky dodávok drevnej suroviny Logistika zah a procesy plánovania, implementácie a kontroly, ktoré slúžia na efektívne zabezpe enie materiálnych, informa ných a ostatných tokov s cie om prispôsobi sa požiadavkám trhu. Pri logistike dodávok drevnej suroviny v lesnom hospodárstve hovoríme o koordinácií plánovacích, prípravných, organiza ných, realiza ných a kontrolných aktivít, ktoré sú potrebné na zabezpe enie efektívneho a optimálneho toku sortimentov dreva od miesta jeho výroby k zákazníkovi. Samotné riadenie toku dodávok je úzko späté s charakterom výrobného a ažbového procesu v lesnom hospodárstve, ktorý sa vyzna uje špeci ckými podmienkami ako je: 117