Úrad Prešovského samosprávneho kraja Námestie mieru č. 2, Prešov

Úrad Prešovského samosprávneho kraja Námestie mieru č. 2, 080 01 Prešov 28. zasadnutie Zastupiteľstva Číslo poradia: 11 Prešovského samosprávneho kraja dňa 14. júna 2005 Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko východ Informatívna správa o stave prác na príprave Rozvojového plánu Slovensko východ na obdobie 2007-2013 a Predkladá: Ing. Alexander Ernst, Návrh na uznesenie: riaditeľ Úradu PSK Zastupiteľstvo PSK A) b e r i e n a v e d o m i e Spracovali: Za PSK: Ing. Helena Miščíková Informatívnu správu o stave prác Ing. Martin Valentovič na príprave RoP Slovenskovýchod Mgr. Daniela Orlovská na roky 2007-2013 Doc. Ing. Peter Kuzmišin členovia tematických B) s ch v a ľ u j e pracovných skupín Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko - východ Za KSK: RNDr. Andrej Šteiner, CSc. Ing. Peter Ťapák Ing. Mária Molnárová Ing. Zuzana Záborská Ing. Michal Kmec členovia tematických pracovných skupín V Prešove 3. júna 2005

I. Profil regiónu Slovensko východ Slovensko Východ a jeho rozvojový potenciál Strategická poloha na hranici troch krajín a v hraničnom pásme EÚ Región Slovensko-Východ sa nachádza na východe Slovenska. Svojou rozlohou zaberá približne tretinu (32%) rozlohy krajiny, na ktorej žije 29% obyvateľstva SR. Predstavuje tak trh pre takmer 1,6 miliónov obyvateľov. mapa 1 Slovensko-Východ Bratislava #Y Trnava #Y #Y #Y #Y #Y #Y Topoľčany Nitra #Y #Y #Y #Y #Y #Y #Y #Y #Y Čadca Žilina Považská Bystrica #Y Martin Ružomberok #Y #Y #Y Trenčín Dubnica nad Váhom Poprad Liptovský Mikuláš Piešťany Šaľa Komárno Nové Zámky Prievidza Partizánske Levice #Y #Y Banská Bystrica Zvolen Rimavská Sobota Lučenec #Y #Y #Y Spišská Nová Ves Košice Bardejov #Y #Y #Y Prešov Humenné #Y #Y Michalovce #Y súčasné krajské mestá #Y sídla s počtom obyvateľov>5000 NUTS III (kraje) NUTS IV (okresy) Slovensko - Východ Z administratívneho hľadiska regionálnej samosprávy Slovensko-Východ pozostáva z dvoch samosprávnych krajov prešovského a košického. V minulosti bolo územie rozdrobené na viacero žúp, ktoré formovali existujúce danosti ľudovej kultúry. Najznámejšou bola Spišská župa ktorou centrom bol zo začiatku Spišský hrad a neskôr Levoča. V neskoršom období sa stala významnou Abovská (resp. Turniansko-Abovská) župa so sídlom v Košiciach, Šarišská župa so sídlom v Prešove. Z národopisného hľadiska dôležitou bola aj Zemplínska župa. Konkurenčnou výhodou Východného Slovenska je jeho strategická poloha. Ako jediný región hraničí s tromi krajinami, pričom sa zároveň nachádza v hraničnom pásme Európskej únie. Vzhľadom na kultúrne, dopravné, jazykové a iné väzby by sa tak mohol stať v budúcnosti významným obchodným mostom medzi krajinami bývalého Sovietskeho zväzu a krajinami EÚ. Bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo preslávené vo svete Rozmanitosť a bohatosť kultúrneho dedičstva Východného Slovenska netvorí len veľký počet zachovaných ľudových zvyklostí a folklóru, národných kultúrnych pamiatok ako napríklad drevené kostoly Východného Slovenska, diela majstrov v Levoči, v Bardejove či v Spišskej Sobote, kaštiele, hrady či iné pamätihodnosti. Za zmienku stoja dve lokality zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO už spomínaný Spišský hrad spolu s ďalšími

pamiatkami z jeho okolia, a historické jadro mesta Bardejov. Na celom svete takýchto pamiatok nie je ani 600. Foto 1: Bardejovská radnica Nielen Kultúrne dedičstvo preslávilo Východné Slovensko vo svete. Medzi 144 lokalít svetového prírodného dedičstva UNESCO patria aj jaskyne Slovenského krasu rozšírené o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. K prírodným lokalitám medzinárodného významu možno zaradiť aj ďalšie biosférické rezervácie Slovenského krasu a Tatier (z ktorých východná časť sa nachádza na Východnom Slovensku), Východných Karpát a dve tzv. Ramsarské lokality - medzinárodne významné mokrade. Národný park Poloniny získal v roku 1998 Diplom Rady Európy. Atraktivitu prostredia zvyšuje horský terén spolu s lesnatosťou na väčšine územia krajiny. Na mnohých miestach ide o územia s vysokým stupňom ochrany. Spomeňme len národné parky: z desiatich národných parkov Slovenska päť sa nachádza na Východnom Slovensku. Bohaté prírodné a kultúrne dedičstvo nielenže zvyšuje atraktivitu prostredia pre miestne obyvateľstvo, ale je možné ho využiť aj pre rozvoj cestovného ruchu zameraním na služby, pre ktorých je charakteristická vysoká pridaná hodnota. Už dnes niektoré jeho regióny v Prešovskom kraji (Vysoké Tatry, Slovenský Raj, Slovenský Kras, Pieniny, Spišské mestá) tvoria najvýznamnejšie turistické centrá Slovenska. Známe sú aj liečebné kúpele (Bardejov, Vyšné Ružbachy), čiastočne aj strediská zimných a letných športov. Medzi atraktivity patrí aj množstvo organizovaných aktivít ako folklórne slávnosti roztrúsené po celom území krajiny. Najvýznamnejší potenciál však spočíva v možnosti spojenia viacerých typov turizmu, s cieľom poskytnutia komplexného produktu. Spomeňme napríklad možnosti prepojenia horskej turistiky v Slovenskom Raji s poznávacou historicko-kultúrnou turistikou, ktorú ponúka Gotická cesta, vínnu turistiku napojenú na folklórne slávnosti a festivaly Dolného Zemplína a podobne. Z hľadiska návratností investícií subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu a tým aj konkurencieschopnosti pozitívnou je aj skutočnosť, že na väčšine územia je možné rozvíjať celoročnú rekreáciu alebo turistiku. Dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva môžu byť uplatnené v politike rozvoja vidieka Výnimku prevládajúceho horského a zalesneného terénu tvorí Východoslovenská rovina a Košická kotlina. Ide o úrodné poľnohospodárske oblasti predurčené na pestovanie náročných plodín. Ich bonita pôdy je daná jednak podnebím (ide o najteplejšie oblasti na Slovensku) ako aj kvalitou pôd, kde prevládajú nivné pôdy a čiernice. Pestuje sa tu predovšetkým kukurica, zrno a pšenica, cukrová repa či jačmeň, v niektorých oblastiach

(Tibava a preslávený Tokaj) aj vinice. Z poľnohospodárskych zvierat sa tu chovajú najmä ošípané, ale aj hovädzí dobytok či hydina. Východoslovenská rovina a Košická kotlina nie je zďaleka jediným miestom s aktívnou poľnohospodárskou výrobou. Hornaté oblasti poskytujú výborné podmienky pre pasienkárstvo. Chov hovädzieho dobytka (rovnako ako aj pestovanie obilnín) je rozšírený po celom území regiónu, v mnohých atraktívnych oblastiach s neporušenou prírodou je rozšírený chov oviec. Zdroj: Atlas Slovenskej republiky (MŽP SR, 2002); Aj keď politiky rozvoja poľnohospodárstva sa v súčasnosti netešia veľkej obľube vzhľadom na nízku pridanú hodnotu tohto odvetvia, ide o odvetvie, po ktorom je za normálnych

okolností najstabilnejší dopyt. Niektoré druhy priemyslu sľubujú rýchlejšie zisky, najmä ak sa jedná o masívne zahraničné investície, následkom čoho priemyselné regióny rastú rýchlejšie. Na druhej strane sú to práve príklady priemyselných regiónov, ktoré po určitej fáze prosperity zaznamenávajú výrazné štrukturálne problémy. Fenomén úpadku starých priemyselných regiónov spojený s nevyhnutnosťou finančne náročnej reštrukturalizácie je známy nielen v postkomunických krajinách (vrátane Slovenska), ale aj v Západnej Európe (Porúrie, Liverpool, South Wales, Nord-Pas de Calais) 1. V každom prípade kvalitná poľnohospodárska pôda predstavuje nenapodobiteľný prírodný potenciál, ktorý nevyužívaním stráca na hodnote. Vzhľadom na to, že najzaostalejšie regióny Východného Slovenska sú tradične poľnohospodárske regióny, vhodné podporné opatrenia na lepšie využívanie potenciálu poľnohospodárstva by mohli byť tým najvhodnejším nástrojom trvalo udržateľného rozvoja vidieka a tým aj potláčania nežiadúcich vnútroregionálnych disparít. Medzi ďalšie konkurenčné výhody regiónu v globálnom kontexte patria bohaté zásoby minerálnych vôd, určených nielen na dennú spotrebu ale mnohé aj s liečivými účinkami. Hoci v súčasnosti väčšina obyvateľstva EU zatiaľ má prístup k pitnej vode, bežné užívanie balenej pitnej vody je čoraz rozšírenejším javom. Široká škála nerastných surovín, nevyužitý potenciál geotermálnych vôd Z prírodných zdrojov Východného Slovenska dôležitý význam majú aj nerastné suroviny. Už v minulosti Slovenské Rudohorie predstavovalo najvýznamnejší zdroj rudných ložísk na území terajšieho Slovenska. Dnes sa tu ťažia najmä komplexné železné rudy, medené rudy, polymetalické rudy, uránové a molybdénovo-uránové rudy, niklovo-kobaltové rudy, cínové rudy či rudy vzácnych zemín, hutnícke a chemické suroviny (barit, vápenec). Významná je aj ťažba sklárskych surovín (kremeň), niekoľkých druhov stavebných surovín ale aj dekoračných kameňov (travertín, vápenec) či žiaruvzdorných surovín (azbest, mastenec, magnezit). Podobne ako v poľnohospodárstve, aj tu platí, že Slovenské rudohorie nie je jediným miestom Východného Slovenska využívaným na ťažbu nerastných surovín. Mimo spomínaných surovín ložiská zlatomedených rúd, bentonitu či dokonca ropy a zemného plynu sa nachádzajú v oblasti Východoslovenskej roviny, ťaží sa aj v blízkosti Prešova, Starej Ľubovne, Popradu a pod. graf 1 Energetický potenciál geotermálnych vôd v SR v MW 1 Pozri napríklad Knut Koschatzky: 30 years of structural changes: Experience from the Rurh Area, (Fraunhofer Institute of Karlsruhe), publikované na adrese http://www.ioer.de/focus/pdf/d_cs_1.pdf

Levická kryha Dunajská panva Liptovská kotlina Popradská kotlina Košická kotlina MW 0 100 200 300 400 500 600 700 800 900 1000 1100 1200 1300 Zdroj: Energetická koncepcia pre Slovenskú republiku do roku 2005, graf autori Hádam najvýznamnejší, aj keď v súčasnosti takmer nevyužívaný prírodný potenciál spočíva v zásobách geotermálnych vôd. Vzhľadom na charakter býva zaraďovaný medzi obnoviteľné zdroje energie, ktoré v dnešnom svete rýchlo klesajúcich zásob fosílnych palív, zvyšujúcej sa koncentrácii skleníkových plynov ale aj energetickej náročnosti nadobúda čoraz väčší význam. Podľa energetickej koncepcie SR na území regiónu sa nachádza potenciál geotermálnych vôd s výkonom presahujúcim 1200 MJ (graf 1), z ktorého je možné vyrobiť ročne viac ako 6200 TJ energie. Na predstavu, ide o energiu ktorá by pokryla tretinu spotreby všetkých domácností na Slovensku. Pomerne dobre rozvinutá báza priemyslu Na území regiónu sa nachádza pomerne dobre rozvinutá báza priemyslu. V roku 2002 bola uskutočnená priemyselná regionalizácia, ktorá spočívala v identifikácii priemyselných centier podľa počtu pracovníkov v jednotlivých odvetviach a následnom priradení území podľa existujúcich silných priestorových väzieb (najmä intenzívnou dochádzkou za prácou) 2. Výsledky uvádza tabuľka 1. Na území Východného Slovenska boli identifikované tri priemyselné regióny: zemplínsky priemyselný región (7), košicko-prešovský región (6) a lučenecko-gemersko-spišský región presahujúci hranica Východného Slovenska (5). tabuľka 1 Najvýznamnejší zahraniční investori v Košickom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel United States Steel LLC USA U.S.Steel Košice, s.r.o. metalurgický Hygiene Products Švédsko SCA Hygiene Products, textilný s.r.o. Gemerská hôrka Embraco Taliansko Embraco, s.r.o. Spišská strojársky Nová Ves Siemens a Bosch Nemecko BSH Drives and Pumps, s.r.o. Michalovce elektrotechnický Matsushita Electronic Japonsko Matsushita Audio-video elektrotechnický Slovakia Krompachy Molex USA Molex Slovakia elektrotechnický Rautaruukkii Oy, OULU Fínsko Ranilla, s.r.o. metalurgický AQUAUFIL s.p.a. Taliansko Cenon, s.r.o. Strážske chemický Siemens AG Nemecko Siemens Automotive, elektrotechnický s.r.o. Michalovce Trancerie Emiliane SA Taliansko Trancerie Emiliane, s.r.o. Michalovce strojársky 2 Výsledky regionalizácie boli publikované v Atlase Slovenskej republiky, ktorý v roku 2002 vydalo Ministerstvo životného prostredia

Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel Fromageries Bell Francúzsko Zempmilk, a.s., potravinársky Michalovce Eurovia SA Francúzsko CS a.s., Michalovce stavebný Zdroj: Sario Dôkazom atraktívnosti priemyslu na Východnom Slovensku je rastúci záujem investorov. Kým zo začiatku sa zahraničné investície koncentrovali predovšetkým v okolí Bratislavského regiónu (a toto prvenstvo ostáva aj dnes), po významných investíciách spoločnosti US Steel už Košický kraj predstavuje druhé miesto spomedzi ôsmych krajov v objeme priamych zahraničných investícií. Prehľad najvýznamnejších zahraničných investorov zachytávajú tabuľka 1 a tabuľka 2. Priemyselná báza z celoregionálneho hľadiska je pomerne diverzifikovanou, čo možno taktiež hodnotiť priaznivo. Najmä niektoré druhy ťažkého priemyslu citlivo vnímajú výkyvy ponuky a dopytu na globálnom trhu, čo by v prípade jednostranného zamerania mohlo viesť k vysokému riziku. Poučenie je možné vyvodiť zo skúseností existujúcich upadajúcich priemyselných regiónov v Západnej Európe (pozri časť o poľnohospodárstve). Ide zväčša o regióny s priemyselnou monokultúrou a dominanciou veľkých spoločností, ktoré vznikli pod vplyvom špecializácie. Postihnuté boli odvetvia ako baníctvo, oceliarstvo, chemický, papierenský alebo textilný priemysel. Taktiež tu boli prítomné hierarchické väzby medzi veľkými konglomerátmi a malými, závislými spoločnosťami. 3 mapa 2 Priemysel Východného Slovenska 3 Pozri napríklad Knut Koschatzky: 30 years of structural changes: Experience from the Rurh Area, (Fraunhofer Institute of Karlsruhe), publikované na adrese http://www.ioer.de/focus/pdf/d_cs_1.pdf

Zdroj: Atlas Slovenskej republiky (MŽP SR, 2002); vypracoval Jozef Mládek tabuľka 2 Najvýznamnejší zahraniční investori v Prešovskom kraji Investor Krajina pôvodu Firma Priemysel South Africa Breweries Rakúsko Pivovar Šariš potravinársky ZVA Italia S.p.A. Taliansko ZVL Auto Prešov automobilový GFT Torino Taliansko Svik Svidník textilný Rhodia Industrial Yarns Francúzsko Rhodia Industrial Yarns, a.s. Humenné chemický KRONOSPAN AN Cyprus Kronospan Slovakia, spracovanie potravín Holdings Limited s.r.o. Prešov Nylstar Taliansko, Francúzsko Nylstar Slovakia, a.s. chemický Humenné Raniplast Fínsko Terichem, a.s. Svit chemický Abital Cofezioni S.p.A. Taliansko EGOTEX Prešov strojársky BF Investment Luxembursko Spinea Prešov strojársky TexWest B.V.B.A. Belgicko Betatex Prešov textilný Holding Morsman B.V. Holandsko Gemor Fashion, s.r.o. textilný Prešov Whirpool Corporation USA Whirpool Slovakia, s.r.o. strojársky Poprad Julius Schüle Druckguss, GmbH Nemecko Schüle Slovakia, s.r.o. strojársky Lorenz AG Rakúsko Shoe Fashion Group, obuvnícky s.r.o. Zdroj: Sario Mladá, disponibilná a kvalifikovaná pracovná sila V súčasnosti veľkým problémom celej Európy je proces starnutia obyvateľstva. Zvyšovanie obyvateľov v poproduktívnom veku zaťažuje verejné financie vzhľadom na vysokú náročnosť dôchodkových a zdravotných systémov. Vznikajú tlaky na zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia, čo sa spätne prejavuje v znižovaní konkurencieschopnosti miestnej ekonomiky.

graf 2 Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v rokoch 1998-2003 6,0 5,0 Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Prešovský kraj 4,0 3,0 Košický kraj Slovensko - Východ 2,0 1,0 Slovensko EU15 0,0-1,0 Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov Zdroj: ŠÚ SR, Eurostat, graf, prepočty autorov Hoci jednou z príčin starnutia je zvyšovanie indexu dožitia pod vplyvom rastu životnej úrovne a zdravotnej starostlivosti, tou najdôležitejšou príčinou je nedostatočná reprodukčná schopnosť obyvateľov. Problém starnutia je aj celoslovenským problémom, kde miera reprodukcie meraná prirodzeným prírastkom je dokonca dlhodobo nižšia ako Európsky priemer. Na východnom Slovensku však problém starnutia obyvateľstva neexistuje ani v jednom z jeho krajov. Mimoriadne dobré výsledky dosahujú predovšetkým obyvatelia Prešovského kraja (graf 2). Výsledkom vysokého prirodzeného rastu je prítomnosť mladého obyvateľstva, čo sa priaznivo odráža nielen vo vekovej štruktúre pracovných síl, ale zamestnávateľom poskytuje vyššiu istotu, že mladá pracovná sila bude k dispozícii aj v budúcnosti. Tzv stromy života, ktoré znázorňujú počty mužov a žien vo vekových kategóriách potvrdzujú priaznivú vekovú štruktúru predovšetkým u obyvateľstva do 25 rokov (graf 3). graf 3 Päťročné stromy života obyvateľov Slovenska a Východného Slovenska v roku 2001 veková kateg 90 a viac 80-84 muži Slovensko ženy muži Slovensko - Východ ženy veková kateg 90 a viac 80-84 70-74 60-64 70-74 60-64 50-54 40-44 30-34 20-24 10-14 0-4 -10% -5% 0% 5% 10% -10% -5% 0% 5% 10% podiel obyvateľov v % podiel obyvateľov v % Zdroj: Eurostat, graf autori Hoci vysoká miera nezamestnanosti nie je priaznivým javom, jej pozitívnou stránkou je disponibilná pracovná sila, ak táto je schopná udržať si svoje pracovné návyky. Je to jedna 50-54 40-44 30-34 20-24 10-14 0-4

z prirodzených príčin, prečo v zaostalejších regiónoch existuje vyšší potenciál zhodnotenia investícií, následkom čoho tieto môžu dosahovať vyšší ekonomický rast. Na dôkaz toho, že pracovná sila na Východnom Slovensku disponuje dobrou úrovňou vzdelanosti a zručnosti svedčí aj skutočnosť, keď obyvatelia tohto regiónu sa veľmi často umiestňujú na kľúčových pozíciách riadenia vo všetkých oblastiach našej spoločnosti. Dobrá úroveň vzdelanostnej štruktúry je dosahovaná prostredníctvom rozvinutej siete školských zariadení. Svedčí o tom aj indikátor nadpriemernej zamestnanosti v sektore vzdelania (graf 17). V úzko prepojených mestách Prešov a Košice sídlia štyri univerzity, ktorých fakulty ponúkajú možnosti vysokoškolského vzdelávania v mnohých disciplínach. Zvlášť uznávanou je predovšetkým Univerzita veterinárnej medicíny v Košiciach s nadregionálnym významom. V technických smeroch je na vysokej úrovni aj rozvinutá sieť stredných škôl.

A. Aké sú hlavné problémy? V predchádzajúcej časti sme sa venovali stručnému zhodnoteniu potenciálu územia Východného Slovenska. V ďalšej časti budeme rozoberať hlavné problémy, ktoré tu existujú. Východné Slovensko nie je atraktívne pre obyvateľov, keďže títo sa dlhodobo odsťahovávajú Obyvatelia Východného Slovenska sa dlhodobo vysťahovávajú za hranice svojho kraja. Zvlášť nepriaznivá je situácia je v Prešovskom kraji, kde miera úbytku obyvateľov sťahovaním má výrazne zhoršujúci sa trend (graf 4). graf 4 Prírastok/úbytok sťahovaním na 1000 obyvateľov v rokoch 1998-2003 0,4 Rok 1998 1999 2000 2001 2002 2003 0,2 0,0-0,2-0,4 Košický kraj -0,6-0,8-1,0 Prešovský kraj -1,2-1,4-1,6 Prírastok/úbytok sťahovaním na 1000 obyvateľov Zdroj: ŠÚ SR, graf, prepočty autorov Nepriaznivý trend v sťahovaní nemá za následok pokles počtu obyvateľov vďaka vysokej pôrodnosti v regióne. Prirodzený prírastok je tu vysoký aj napriek už spomínanej skutočnosti, že z celoslovenského pohľadu počet obyvateľov vymiera, a k tomuto trendu smeruje aj obyvateľstvo Európskej únie. Mimoriadne priaznivá je situácia v Prešovskom kraji, hoci posledný vývoj naznačuje, že aj v tomto sa jeho náskok postupne znižuje (graf 2). Príčiny nízkej aktivity regiónu sú ekonomického charakteru. Dôvody migrácie je treba hľadať v nedostatočnej schopnosti hospodárstva generovať nové pracovné miesta pre pribúdajúci počet obyvateľov, čo má za následok vysokú mieru nezamestnanosti. Miestne hospodárstvo zaostáva Jeden z najvýstižnejších ukazovateľov efektivity miestneho hospodárstva je objem produkcie jeho tovarov a služieb, ekonómami označovaný ako hrubý domáci produkt (HDP). Obyčajne býva vyjadrený v peňažných jednotkách, napríklad v lokálnej mene alebo EURO. Pre porovnávanie medzi jednotlivými krajinami navzájom však treba zohľadniť aj rozdielnu úroveň cien tak, aby rovnaká výška HDP označovala rovnaké množstvo vyrobených tovarov. Preto sa používa porovnanie v tzv. parite kúpnej sily.

HDP v parite kúpnej sily na Východnom Slovensku nedosahuje ani 40% priemeru súčasných 25 krajín Európskej únie. Zaostávanie je evidentné nielen oproti EÚ, ale aj oproti Slovensku či desiatim novým členským krajinám, kde úroveň HDP dosahuje len približne 75% ich úrovne (graf 5). graf 5 Vývoj HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v porovnaní so súčasnými krajinami EÚ 120 110 Index EU25 100 90 80 70 60 EU15 10 nových členov EU Slovensko Východné Slovensko 50 40 30 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Zdroj: Eurostat, graf autorov, metodika ESA99 rok Nezamestnanosť je veľmi vysoká, predovšetkým na vidieku Okrem hrubého domáceho produktu ďalším výstižným ukazovateľom kvality miestneho hospodárstva je miera nezamestnanosti. Jej výhodou je nielen schopnosť zachytiť aj sociálny rozmer, ale možnosť získať údaje až na úroveň obcí, čo u ukazovateľa HDP nie je možné. Na Slovensku existujú dva spôsoby merania miery nezamestnanosti: 1. z výkazov evidovanej nezamestnanosti 2. z výberového zisťovania pracovných síl Najmenej nákladným spôsobom je zistiť nezamestnanosť z evidencie nezamestnaných. Jej nevýhodou je, že nezahŕňa tých nezamestnaných, ktorí z rozličných dôvodov boli vyradení z evidencie. Preto sa paralelne zisťuje aj miera nezamestnanosti z výberových zisťovaní, na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva, ktorá je o niečo vyššia. Kým napríklad v roku 2004 priemerná miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 14,4%, miera nezamestnanosti z výberového zisťovania za rovnaké obdobie dosiahla 18,1%. Podľa údajov z výberového zisťovania je priemerná miera nezamestnanosti Východného Slovenska až 2,5 násobne vyššia ako európsky priemer. Presahuje hranicu 20%, čo je hranica sociálnej únosnosti (graf 6). Zaujímavá je taktiež skutočnosť, že v Košickom kraji je nezamestnanosť vyššia ako v Prešovskom kraji (graf 7), napriek tomu že v ostatných ukazovateľoch (HDP na obyvateľa, atraktivita regiónu pre obyvateľstvo) je situácia opačná. Uvedené znamená, že z hľadiska alokácie ľudských zdrojov je hospodárstvo Prešovského kraja efektívnejšie využívané ako hospodárstvo Košického kraja. Môže ísť o vplyv lepšej mobility pracovných síl vzhľadom na lepšie vybudovanú dopravnú infraštruktúru, ale aj celkovo lepšiu schopnosť adaptácie pracovných síl. Dôležitá je najmä skutočnosť, že najviac ohrozené sú tradične

poľnohospodárske regióny ktoré sú na Juhu rozšírené viac ako na severe. Nezdá sa, že by išlo o vplyv rómskeho etnika: podľa posledného sčítania ľudu sa v Prešovskom kraji k tejto národnosti prihlásilo 4% obyvateľstva a v Košickom kraji len 3,8%. graf 6 Vývoj miery nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl 30 25 20 15 10 5 Miera nezamestnanosti v % EU15 10 nových členov EÚ Slovensko Východné Slovensko Prešovský kraj Košický kraj 0 1999 2000 2001 2002 2003 2004 Zdroj: Eurostat, graf autorov graf 7 Vývoj dlhodobej nezamestnanosti 70 65 Dlhodobá nezamestnanosť (% z nezamestnaných) rok 60 55 50 45 EU15 Slovensko Východné Slovensko 10 nových členov 40 1999 2000 2001 2002 2003 Zdroj: Eurostat, graf autorov. Poznámka: ide o nezamestnanosť 12 mesiacov a viac Napriek tendenciám znižovania miery nezamestnanosti na Východnom Slovensku jej štruktúra nie je priaznivá. Až takmer 70% nezamestnaných je nezamestnaných dlhodobo (12 mesiacov a viac), pričom tento pomer sa zhoršuje (graf 6). Dlhodobý charakter nezamestnanosti vypovedá o štrukturálnych problémoch hospodárstva. Ide taktiež o ďalší dôkaz nízkej adaptability pracovných síl. Alarmujúce sú vnútroregionálne rozdiely v nezamestnanosti. Nevážený priemer v obciach Východného Slovenska dosahuje hranicu evidovanej nezamestnanosti až 30%, v niektorých obciach (Blatné Remety, Oľšinkov, Zbudské Dlhé) presahuje 90%! (graf 8)

graf 8 Evidovaná miera nezamestnanosti v obciach Východného Slovenska k 31.12.2002 100 90 80 70 60 50 40 Obce Východného Slovenska utriedené podľa poradia miery nezamestnanosti nevážený priemer (29,6%) 30 20 10 0 miera 1 nezamestnanosti 75 149 223 297(%) 371 445 519 593 667 741 815 889 963 1037 1111 Zdroj: NÚP, ŠÚ SR, graf, prepočty autori Kým miera nezamestnanosti v regiónoch mimo Východného Slovenska je koncentrovaná iba do južných (prevažne poľnohospodárskych) mikroregiónov, na Východnom Slovensku ide o celoplošný problém, čo sťažuje efektívnu koncentráciu podporných programov. Ide o dôkaz marginálneho postavenia Východného Slovenska. Ukazuje sa, že jediným významnejším rozvojovým pólom je tzv. Považská rozvojová os Bratislava Trenčín Žilina. Taktiež je tu evidentný vplyv rýchlostných komunikácií zvyšujúci mobilitu pracovných síl. mapa 3 Evidovaná miera nezamestnanosti v obciach SR k 31.12.2002 Slovensko - Východ Slovensko Železnice (dvojkoľajové) Cesty I.triedy Miera nezamestnanosti k 31.12.2002 do 10% 10-19% 15-25% 25-35% 35-45% 45-60% 60-100% Bez údajov (vojenské obvody) Zdroj: generálne riaditeľstvo NÚP, ŠÚ SR, prepočty, mapa autori

Životné prostredie na juhu je silne narušené Životné prostredie predovšetkým Košického kraja patrí medzi najviac znečistené na Slovensku. Podľa environmentálnej regionalizácie každoročne vyhodnocovanej Slovenskou agentúrou životného prostredia sa tu nachádzajú štyri z najviac zaťažených oblastí Slovenska. Ide o oblasti ktorých jadro predstavujú územia v najvyššom (5.) stupni s najviac narušeným životným prostredím. Ide o Strednogemerskú zaťaženú oblasť, Spišskú zaťaženú oblasť, Košicko-Prešovskú zaťaženú oblasť a Zemplínsku zaťaženú oblasť (mapa 4). mapa 4 Environmentálna regionalizácia SR v roku 2003 Zdroj: SAŽP, Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2003 mapa 5 Kontaminácia pôdy a obsah ťažkých kovov v SR Zdroj Environmentálna regionalizácia SR 2002 (MŽP, SAŽP); prameň: Správa o stave životného prostredia 2002 Hlavnými znečisťovateľmi ovzdušia sú hutnícky, metalurgický, chemický priemysel a priemysel na spracovanie nerastných surovín. Najväčšími znečisťovateľmi vody je

odpadové hospodárstvo splaškových vôd, avšak k intenzívnemu znečisťovaniu dochádza aj v dôsledku dlhoročnej banskej a upravárenskej činnosti v povodí tokov ako aj v dôsledku vypúšťania odpadových priemyselných vôd. Jedným z veľmi dôležitých dôsledkov znečisťovania životného prostredia je vysoká kontaminácia pôdneho fondu takmer celej východnej časti Košického kraja. Ide o najviac kontaminovaný región na Slovensku, s najvyšším plošným výskytom rizikových pôd, kontaminovaných pôd a silne kontaminovaných pôd (mapa 5). Z každoročných vyhodnotení environmentálnej regionalizácie Slovenska je badať zhoršujúci sa trend. Kým napríklad v roku 1997 v severnej časti Východného Slovenska boli veľmi zriedkavé oblasti s vyšším stupňom zaťaženia ako prostredie vysokej úrovne a prostredie vyhovujúce, v roku 2003 už v celom tomto, pred tým nenarušenom území, je badateľný veľký počet lokálnych ložísk s prostredím mierne narušeným až narušeným (mapa 6, mapa 4). mapa 6 Úroveň životného prostredia v Slovenskej republike podľa environmentálnej regionalizácie v roku 1997 Zdroj: SAŽP, autor: P. Bohuš a kol.

B. Prečo je tomu tak? Východné Slovensko leží na okraji rozvojových pólov vyspelých ekonomík Miestnej ekonomike sa môže dariť len tam, kde existuje dostatočne veľká kúpyschopnosť obyvateľstva spojená s dobrými predpokladmi mobility pracovných síl. Pred rokom 1989 bola kúpyschopnosť obyvateľstva umelo udržiavaná politikou rovnostárstva spojenou s obmedzenou ponukou tovaru, čím dopyt prevyšoval ponuku. Zároveň došlo k masívnej plánovanej industrializácii pred tým prevažne poľnohospodárskej krajiny 4. Industrializácia spočívala vo vybudovaní rovnomerne rozloženej siete veľkých priemyselných závodov, pričom zároveň bola podporovaná mobilita pracovných síl okrem budovania sídiel v blízkosti fabrík aj masívnou dotačnou politikou verejnej dopravy. Pretože išlo o výrobu orientovanú na bývalý trh RVHP, ktorá nemohla obstáť v konkurencii oveľa efektívnejších ekonomík vyspelých krajín, po rozpade RVHP muselo nevyhnutne dôjsť k hospodárskemu úpadku, ktorý mohol byť zvrátený až po rozsiahlejšej reštrukturalizácii celej ekonomiky. Najviac postihnuté boli regióny s dominanciou zbrojárskej výroby alebo tradične marginalizované poľnohospodárske vidiecke oblasti. graf 9 Dĺžka rýchlostných komunikácii v roku 2000 a bezpečnosť ciest v rokoch 1997-2001 Dĺžka diaľnic na 1 mil. súkromných automobilov Počet zabitých na 1 mil. súkromných automobilov Rakúsko Nemecko Košický kraj Prešovský kraj Východné Slovensko Slovensko Poľsko Maďarsko ČR Rakúsko Nemecko Košický kraj Prešovský kraj Východné Slovensko Slovensko Poľ sko Maďarsko ČR Dĺžka v km 0 100 200 300 400 500 Počet zabitých 0 200 400 600 800 Zdroj: Eurostat, grafy, prepočty autori Poznámka: Počet zabitých v Rakúsku a v Nemecku ide o priemerný počet v rokoch 1996-2000. Reštrukturalizácia hospodárstva najrýchlejšie napredovala okolo Bratislavy, čo bolo dané jeho polohou, veľkosťou trhu ale aj štatútom hlavného mesta. Vzhľadom na pomerne dobre vybudovanú sieť rýchlostných komunikácií smerom na Žilinu preto ekonomický rozvoj pokračoval v celom okolí považskej osi. Situácia bola veľmi dobrá aj v okolí Vysokých Tatier, čo bolo dané taktiež nadpriemerne rozvinutou infraštruktúrou cestovného ruchu spojenou s prírodnými danosťami. Budovanie diaľnic na Východ však výrazne zaostáva, 4 Ak nepočítame niektoré druhy priemyslu ktoré neboli charakterizované vysokou pridanou hodnotou ako napríklad banícky priemysel a textilný priemysel, alebo potravinársky priemysel spojený s poľnohospodárstvom.

čo je podľa nášho názoru jedna z najdôležitejších príčin, prečo je dnes Východné Slovensko spomedzi ostatných regiónov najzaostalejšie. Nedostatočne vybudovaná sieť rýchlostných komunikácii je spojená aj s nízkou bezpečnosťou cestnej premávky (graf 9). Zaostalý vidiek je úzko spojený s odvetvím poľnohospodárstva, ktoré napriek svojim možnostiam dlhodobo upadá Ak hodnotíme hospodárstvo podľa počtu zamestnaných v jednotlivých odvetviach, prevláda sektor služieb (terciálna sféra), čo je možné hodnotiť pozitívne. V sektore poľnohospodárstva je na Východnom Slovensku zamestnaných len 5,7% obyvateľov. Na porovnanie, v 10 nových členských krajinách v tomto sektore je zamestnaných až dvojnásobný podiel zamestnancov (graf 10). Keďže najväčším problémom Východného Slovenska je zaostalosť vidieka, ktorého hospodárstvo je úzko spojené s odvetvím poľnohospodárstva, budeme sa ním podrobnejšie zaoberať. graf 10 Štruktúra zamestnanosti v odvetviach v roku 2003 100,0% 90,0% 80,0% 70,0% 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 20,0% 10,0% 0,0% 10 nových členských krajín EÚ SR Slovensko- Východ Služby Stavebníctvo Priemysel (bez stavebníctva) Poľnohospodárstvo Zdroj: Eurostat, graf autori Pri pohľade na dlhodobejší vývoj je badať dlhodobú stagnáciu v sektore poľnohospodárstva. Stagnácia podielu zamestnanosti bola zaznamenaná aj v oblasti priemyselnej výroby. Na druhej strane dochádzalo k zvyšovaniu podielu v oblasti služieb ako sú obchodné aktivity či opravy rôzneho druhu tovarov (graf 11). Stagnácia v sektore poľnohospodárstva sa prejavuje nielen v znižovaní zamestnanosti, ale aj v poklese produkcie. S výnimkou zemiakov a niektorých olejnín došlo v poslednom období k dramatickému poklesu chovu zvierat a pestovaniu všetkých významných plodín (graf 12). Pričom bonita pôdy v regióne patrí na Slovenské pomery k nadpriemerným predovšetkým na celom východe Košického kraja.

graf 11 Vývoj zamestnanosti vo vybraných odvetviach na Slovensku a v regióne Slovensko- Východ 30,0% 25,0% Priemyselná výroba Slovensko 30,0% 25,0% Priemyselná výroba Slovensko-Východ 20,0% 20,0% 15,0% 10,0% Obchod a oprava Predaj, prenájom nehnuteľností a finančné sprostredkovanie 15,0% 10,0% Obchod a oprava Poľnohospodárstvo 5,0% 0,0% rok Poľnohospodárstvo 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 5,0% 0,0% rok Predaj, prenájom nehnuteľností a finančné sprostredkovanie 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 Zdroj: Eurostat, metodika ESA95 graf 12 Produkcia vybraných poľnohospodárskych plodín a zvierat v regióne v širšom kontexte v roku 2002, stav oproti roku 1995 Zemiaky Obilniny Ovce Ošípané Kravy Hovädzí dobytok Východné Slovensko SR EU15 60% 70% 80% 90% 100% 110% 120% 130% 140% Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autori Poznámka: Údaje za EÚ pre obilniny stav oproti roku 1996 Podľa vyjadrení farmárov v regióne príčinou poklesu je ich neschopnosť obstáť v konkurencii, predovšetkým dovozu z Poľska. Jednou z príčin je aj nízka produktivita meraná hektárovými výnosmi nielen v porovnaní zo Slovenskom, ale aj z okolitými krajinami EÚ (graf 13). Na to, aby farmári Východného Slovenska mohli obstáť v konkurencii, ktorá je ešte stále založená na konkurencii vstupov, mali by svoju konkurenčnú nevýhodu premeniť na výhodu, orientáciou na inovácie (schéma 1). Okrem snahy o investície do poľnohospodárskeho výskumu môže ísť aj o orientáciu na tzv ekologickú produkciu, ktorá na trhu EÚ sa teší rastúcemu dopytu ako aj vyšším cenám. Tým by došlo k zvýšeniu pridanej hodnoty tejto nelukratívnej, aj keď z hľadiska medzinárodného dopytu vysoko stabilnej komodity.

graf 13 Hektárové výnosy vybraných druhov poľnohospodárskych plodín sója slnečnica cukrová repa zemiaky kŕmna kukurica kukurica jedlá Východné Slovensko SR Poľsko Maďarsko Rakúsko Obilniny hektárové výnosy (t) Zdroj: Eurostat, graf autor 0 10 20 30 40 50 60 70 Podľa poľnohospodárov ďalšou príčinou dramatického poklesu produkcie v úrodnej Východoslovenskej rovine bolo narušenie spracovateľského potravinárskeho priemyslu v tomto ako aj blízkom regióne. Ako ukazuje graf 14, aj v tomto odvetví je badateľný klesajúci trend v zamestnanosti. Oživenie poľnohospodárskej prvovýroby a tým aj tradične zaostalého poľnohospodárskeho vidieku je možné uskutočniť taktiež prostredníctvom podpory spracovateľského potravinárskeho priemyslu. graf 14 Zamestnanosť a úroveň investícií v sektore potravinárskej výroby na Východnom Slovensku v rokoch 1995-2002 Úroveň investícií (jednotky) 50 45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 Zdroj: Eurostat, graf autor 14 000 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0 počet zamestnancov počet zamestnanocov Hmotné investície (hrubé) Pozitívny vplyv na oživenie rozvoja vidieka by mohlo mať otvorenie vysokoškolského zariadenia v oblasti poľnohospodárskeho výskumu (mimo veterinárneho lekárstva, ktoré v Košiciach už existuje). Aj tu je vhodné konštatovať vo všeobecnosti celosvetový pokles záujmu o štúdium poľnohospodárstva. Mnohé fakulty, či univerzity vynechávajú z názvu "poľnohospodárstvo". Najmarkantnejším príkladom je holandský Wageningen, kde jediná poľnohospodárska univerzita v poľnohospodársky silnej krajine z názvu Wageningská poľnohospodárska univerzita vypustila práve slovko poľnohospodárska. Preto sú vo svete

uskutočňované aktivity s cieľom zatraktívniť štúdium v tejto oblasti. Zvýšenie pridanej hodnoty v tomto sektore je možné orientáciou na pridanú hodnotu. Veľmi dobrým príkladom je Výskumný ústav veterinárnej medicíny v Košiciach, ktorý, merané počtom citácií v medzinárodných vedeckých časopisoch, dosahuje veľmi dobré výsledky. Hospodárstvo je orientované na priemysel s negatívnym vplyvom na životné prostredie Z hľadiska celkovej štruktúry priemyslu v regióne Slovensko-Východ dominuje výroba kovov a kovových výrobkov, a táto pozícia sa v čase zvyšuje. Ide bezpochyby o klaster hutníckeho priemyslu a metalurgie, ktorého hlavným predstaviteľom sú Východoslovenské železiarne. V tomto odvetví sú zároveň najvyššie mzdy, čím sa stáva lukratívnym na trhu práce (graf 15). graf 15 Zamestnanosť v odvetviach priemyslu na Východnom Slovensku v rokoch 1995 a 2002 a mzda na zamestnanca v roku 2002 0 50 100 150 200 250 300 350 400 450 500 Priemysel výroby kovov a kovových výrobkov 473 Stavebníctvo Textilný priemysel 207 307 Elektrotechnický priemysel Potravinársky priemysel 271 297 Priemysel pre výrobu a rozvod elektriny, plynu a vody Strojársky priemysel (mimo priemyslu dopravných prostriedkov) Priemysel dopravných prostriedkov 307 394 331 Priemysel ostatných nekovových minerálnych výrobkov Drevospracujúci priemysel Chcemický priemysel Gumárenský priemysel a priemysel plastov Ťažobný priemysel Priemysel pre výrobu papiera Premysel pre reprodukciu a tlač 365 240 414 385 358 337 301 Počet zamestnancov v roku 2002 Počet zamestnancov v roku 1995 301 Mzda na zamestnanca EUR/mesiac Počet zamestnanov 0 5 000 10 000 15 000 20 000 25 000 30 000 Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autor Dominancia hutníckeho a metalurgického priemyslu sa negatívne odráža na stave životného prostredia, vzhľadom na jeho energetickú náročnosť, náročnosť na dovoz a banské práce. Ako ukazuje graf 15, nejde zďaleka o jediné odvetvie s potenciálom ďalšieho ohrozenia životného prostredia.

Sektor stavebníctva druhý najväčší z hľadiska zamestnanosti citlivo reaguje na celkový hospodársky vývoj. Druhým najvýznamnejším sektorom zamestnania je sektor stavebníctva, ktorý však za posledných sedem rokov vykazuje výrazný rovnomerný pokles. V tejto súvislosti je treba poukázať na kvalitu použitej údajovej bázy používanú pre analýzu podrobnej odvetvovej štruktúry. Údaje sú získavané z povinných výkazov firiem, kde táto povinnosť zo zákona vyplýva len veľkým organizáciam (nad 20 zamestnancov alebo určitej hranice tržieb). Pokles zamestnancov v tomto období tak mohol byť spôsobený medzi iným aj: rastúcim uprednostňovaním stavebných firiem živnostníkov pred zamestnancami; posilňovaním postavenia malých stavebných firiem. Keďže oblasť stavebníctva sa pokladá za najvýstižnejší indikátor oživenia alebo úpadku hospodárstva (je úzko spojený s rozsiahlejšími investíciami), je na mieste jeho bližšie skúmanie. Nasledujúci graf podáva vývoj indexu hrubej pridanej hodnoty v celom sektore stavebníctva v regióne v porovnaní s celoslovenskými a európskymi hodnotami. Podáva dôkaz že k výraznejšiemu útlmu došlo iba v období rokov 1998 a 1999 na celom Slovensku ako následok predchádzajúcej neudržateľnej expanzionistickej vládnej politiky, pričom k určitému znovuoživeniu došlo po roku 2001. Na rozdiel od rastu do roku 1998, tento bol vyvolaný prevažne súkromnými investíciami pod vplyvom zvýšeného prílivu zahraničných investícií. Údaje v grafe taktiež ukazujú zaostávanie Východného Slovenska v porovnaní zo zvyškom SR (graf 16). graf 16 Index hrubej pridanej hodnoty v stavebníctve v rokoch 1995-2002 180 160 140 120 100 80 60 40 20 0 Index 1995=100 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 EU15 SR Východné Slovensko rok Zdroj: Eurostat, graf, prepočty autor Poznámka: EU15 v bežných cenách EUR; SR v bežných cenách národnej meny Textilný priemysel tretí najväčší z hľadiska zamestnanosti bude môcť obstáť konkurencii jedine zmenou orientácie na inovácie a kvalitu Tretím najvýznamnejším sektorom priemyslu je sektor textilného (vrátane odevného) priemyslu. Podobne ako v sektore poľnohospodárstva, aj tento je príznačný nízkou

produktivitou práce, čo sa odráža do nízkych úrovní miezd celkovo najnižších zo všetkých priemyselných odvetví (graf 15). Je to spôsobené predovšetkým jeho vysokou mzdovou náročnosťou spojenou s lacnou pracovnou silou, čo najmä zahraničných investorov viedlo k uprednostňovaniu tzv. práce vo mzde. Zjednodušene povedané, práca vo mzde spočíva v dovoze kompletného materiálu, ručnej finalizácii výrobku a jeho spätnému odkúpeniu za nízke ceny, t.j. prakticky jedinou pridanou hodnotou sú vyplatené mzdy. Doterajšia orientácia textilného priemyslu na nízku cenu začína byť vplyvom rastu miezd čím viac tým menej udržateľná, neschopná obstáť v konkurencii pod vplyvom dovozu lacných produktov z Ázie, ale aj z Turecka. Pretože ide o sektor s vysokou mzdovou náročnosťou, v našich podmienkach efektívnosť výroby nemôže byť výraznejšie ovplyvnená ani veľkými investíciami (schéma 1). Preto jedinou možnosťou pre ďalší udržateľný rozvoj je orientácia na vysokú kvalitu inovatívnych alebo luxusných produktov, pre ktoré je v krajinách EÚ veľký dopyt, a tento dopytu začína rásť aj na Slovensku. Mestá s vysokým podielom textilného priemyslu na Východnom Slovensku sú tradične Prešov, Svit, Kežmarok, Lipany ale aj Stará Ľubovňa, Bardejov, Michalovce, Sečovce s okolím, Rožňava,... Pre všetky odvetvia - v miere inovácií a uplatňovaní vedomostnej ekonomiky sme pozadu Na Východnom Slovensku je badateľné výrazné zaostávanie výroby v sektore s vysokými technológiami výroby (high-tech). Zaostávanie je zrejmé voči Slovensku ako aj voči okolitým krajinám. Do sektoru hi-tech patrí priemysel výroby lietadiel a kozmických lodí, farmaceutický priemysel, počítače a kancelárske prístroje, elektro-komunikačné zariadenia a vedecké prístroje. V sektore používajúce stredné technológie je situácia o niečo lepšia a to aj v porovnaní s okolitými krajinami (graf 17). Do tohto sektoru patrí najmä strojársky priemysel (vrátane automobilového), chemický priemysel okrem farmaceutického a výroba nelektronických prístrojov (graf 17).

graf 17 Zamestnanosť v sektoroch hi-tech a v službách náročných na vzdelanie v roku 2003 Zamestnanosť v sektore výroby vysokých technológií (hi-tech ) Východné Slovensko SR Rakúsko Maďarsko ČR podiel zamestnanosti (v %) 0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 Zamestnanosť v sektore služieb náročných na vzdelanie Východné Slovensko SR Rakúsko Maďarsko ČR podiel zamestnanosti (v %) 0 10 20 30 40 Zamestnanosť v sektore výroby stredných technológií Východné Slovensko SR Rakúsko Maďarsko ČR podiel zamestnanosti (v %) Východné Slovensko SR Rakúsko Maďarsko ČR podiel zamestnanosti (v %) 0 2 4 6 8 Zamestnanosť v sektore vzdelania 0 2 4 6 8 10 Zdroj: Eurostat, grafy, prepočty autor Vysoký potenciál rozvoja spočíva aj v sektore služieb. Ide o sektor, ktorý je u nás pomerne dobre rozvinutý (graf 10). Viac ako polovica zamestnanosti v službách je však tvorená sektormi ktoré nie sú náročné na vzdelanie, čo znižuje ich pridanú hodnotu. V zamestnanosti služieb náročných na vzdelanie región zaostáva. A to i napriek nadpriemerne vysokému podielu v sektore vzdelania (graf 17). Dôležitejšie, ako množstvo pracujúcich v oblasti vzdelania je jeho kvalita. Napriek počiatočnému úspechu absolventov technických smerov v zahraničí posledné výskumy OECD ukazujú, že kvalita slovenského školského systému je podpriemerná (pozri prílohu 1). Nepriaznivá situácia na Východnom Slovensku je aj v úrovni celkových výdavkov na vedu a výskum. Na druhej strane je treba oceniť, že tieto výdavky v prevažnej miere sú hradené komerčným sektorom (graf 18), čo predpokladá ich vyššiu efektivitu. graf 18 Výdavky na vedu a výskum a ich štruktúra v regióne Slovensko-Východ a v širšom kontexte v roku 2002 Výdavky na vedu a výskum 2002 Štruktúra výdavkov na vedu a výskum 2002 Východné Slovensko Vyššie vzdelanie Slovensko Vládny sektor MMS10 Komerčný sektor EU15 Všetky sektory podiel výdavkov na HDP (v %) 0 0,5 1 1,5 2 2,5 podiel výdavkov na HDP (v %) 0 0,1 0,2 0,3 0,4 Zdroj: Eurostat, grafy autorov

Miesto záveru - Tajomstvo úspechu konkurencieschopnosti podľa Portera Podľa renomovaného ekonóma Michaela Portera je možné lokálnu konkurenciu dosiahnuť pomocou nízkych cien vstupov, efektívnosťou dosahovanou veľkými investíciami alebo tvorbou hodnôt prostredníctvom inovácií (schéma 1). schéma 1 Štádiá vývoja ekonomiky z hľadiska konkurencieschopnosti Ekonomika založená na vstupných faktoroch Ekonomika poháňaná investíciami (extenzívny rast) Ekonomika poháňaná inováciami (intenzívny rast) Nízka cena vstupov Efektívnosť výroby dosahovaná veľkými investíciami Tvorba hodnôt, ktoré sú jedinečné Zdroj: Michael Porter, The Comparative Advantage of Nations, Free Press: New York (1990) Na začiatku transformačného procesu bola naša konkurencieschopnosť zameraná prevažne na cenovú konkurenciu. Dôsledkom rastu cien vstupov je táto čím ďalej tým problematickejšia, nielen vplyvom zvýšeného dovozu z menej rozvinutých krajín. Zvyšovanie efektivity výroby veľkými investíciami je čiastočne možné uskutočňovať pomocou zahraničných investícií, avšak aj táto možnosť je silne obmedzená všeobecným nedostatkom finančných prostriedkov. Tam, kde je to len trochu možné, je preto želateľná snaha o zvýšenie konkurenčnej schopnosti prostredníctvom inovácií. Je rovnako nevyhnutné orientovať sa na jedinečné hodnoty ktoré môžeme poskytnúť, čo je úzko spojené s jedinečnosťou prírodných zdrojov a miestnych daností. Takýto prístup je plne v súlade nielen s národnou stratégiou konkurencieschopnosti Slovenska, ale aj so stratégiou konkurencieschopnosti EÚ, a preto je plne opodstatnené očakávať jeho podporu.

II. Návrh smerovaní rozvoja regiónu NUTS II Slovensko východ - návrh priorít a strategických cieľov - Materiál obsahuje: 1. Celkový prehľad navrhovaných základných oblastí, rozvojových tém a priorít regiónu Slovensko - východ 2. Rozpracovanie návrhov priorít a strategických cieľov podľa základných oblastí 1. Celkový prehľad navrhovaných rozvojových oblastí, rozvojových tém a priorít regiónu Slovensko-východ pre obdobie rokov 2007-2013 Základná oblasť Rozvojová téma Priorita Hospodárstvo priemysel a služby strategická infraštruktúra podnikateľské prostredie pre malých a stredných podnikateľov inovácie cestovný ruch kvalita existujúcich a tvorba nových služieb v turistických centrách a v regiónoch s vysokým potenciálom rozvoja CR efektívnejšie využívanie turistického potenciálu a zhodnocovanie prírodného a kultúrno-historického dedičstva organizovanosť, koordinácia a inštitucionalizácia CR poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rozvoj vidieka podpora spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov rozvoj ekologického poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rybné hospodárstvo využitie produktov a odpadov z poľnohospodárskej a lesnej výroby na energetické účely obnova a modernizácia vidieckych sídiel Sociálna oblasť dlhodobá nezamestnanosť zvýšenie kvality a efektivity poskytovaných služieb zamestnanosti budovanie partnerstiev

sociálna vylúčenosť rómskych komunít sociálne a zdravotnícke služby obyvateľstvu sociálna inklúzia marginalizovaných rómskych komunít vyrovnávanie šancí rómskych komunít v prístupe na trh práce vytváranie perspektívnych pracovných príležitostí rozvoj sociálnych a zdravotníckych služieb adaptabilita na trhu práce predvídanie štrukturálnych zmien v oblasti hospodárskeho rozvoja regiónu a harmonizácia študijných odborov s potrebami trhu práce zvýšenie adaptability a mobility pracovnej sily v regióne vyľudňovanie vidieckych využívanie možností na vytváranie oblastí regiónu pracovných miest zvyšovanie kvality života seniorov integrácia imigrantov sociálna kohézia imigrantov Environment zložky životného prostredia kvalita ovzdušia zdroje pitnej vody a zásobovanie pitnou vodou odvádzanie a čistenie odpadových vôd environmentálne záťaže vodných nádrží odpadové hospodárstvo využitie odpadov likvidácia starých environmentálnych záťaží ochrana a využívanie zdrojov krajiny prírodných ochrana a revitalizácia krajiny protipovodňová ochrana využívanie obnoviteľných zdrojov energie

2. Rozpracovanie návrh priorít a strategických cieľov podľa základných oblastí A. Základná oblasť: HOSPODÁRSTVO Ekonomická výkonnosť a regionálna konkurencieschopnosť sú významným faktorom rozvoja regiónov. Charakterizuje schopnosť regiónov generovať príjmy a udržať úroveň zamestnanosti v rámci národnej a medzinárodnej konkurencie. Regionálna konkurencieschopnosť je úzko spätá so štyrmi hlavnými faktormi: štruktúrou ekonomických aktivít, úrovňou inovácii, úrovňou dostupnosti regiónu a úrovňou dosiahnutej vzdelanosti pracovných síl. A.1 Rozvojová téma: Priemysel a služby A.1.1 Priorita: Strategická infraštruktúra V regióne Slovensko-východ (S-V) je získavanie priamych investícií, predovšetkým investícií na zelenej lúke, determinovaná investičnou atraktivitou regiónu a jeho hlavných sídelných centier, ako aj kvalitou manažmentu jednotlivých miest a obcí i regionálneho manažmentu. Investičná atraktivita je okrem iného závislá aj od kvality infraštruktúry, najmä dopravnej. Región S V zaostáva v napojenosti na multimodálne koridory nedostatočne vybudovanou diaľničnou infraštruktúrou i hustotou rýchlostných cestných komunikácií. Toto zaostávanie nepriaznivo ovplyvňuje dopravnú prístupnosť regiónu. Taktiež kvalita regionálnej cestnej infraštruktúry nezodpovedá rozvojovým trendom regiónu. Z hľadiska rozvoja podnikania regiónu S-V medzi strategickú infraštruktúru treba zaradiť infraštruktúru podporujúcu poznatkovú ekonomiku (nevyžadujúcu si veľké dopravné požiadavky na dovoz či odvoz vstupov a výstupov), ktorá dočasne môže nahrádzať a neskôr doplňovať dopravnú infraštruktúru. 1. Napojiť regionálnych centier regiónu S-V (vybraných priemyselných areálov, spádových centier apod.) na transeurópske multimodálne koridory 2. Zlepšiť nadregionálnu a regionálnu dopravnú infraštruktúru (diaľnice, rýchlostné cesty, cesty I., II. a III. triedy, miestne komunikácie, železnice, letiská, vodná doprava). 3. Zlepšiť infraštruktúru pre poznatkovú ekonomiku

Očakávaný dopad: Zvýšenie dopravnej dostupnosti, zvýšenie mobility pracovnej sily, zníženie dopravných nákladov, nehodovosti a emisií z dopravy Posilňovanie vnútroregionálnych kooperačných a obchodných väzieb Posilnenie hospodárskych väzieb medzi regiónom S-V a regiónmi EÚ a intenzívnejšie zapojenie ekonomiky regiónu S-V do globálnej ekonomiky Rozvoj MSP v oblasti poznatkovej ekonomiky, zvýšenie prílevu zahraničných investícií a modernizácia hospodárstva S-V Zvýšenie využitia domácich, regionálnych zdrojov Zvýšenie regionálnej zamestnanosti, exportnej výkonnosti a konkurencieschopnosti A.1.2 Priorita: Podnikateľské prostredie pre malých a stredných podnikateľov MSP sú vo vyspelých ekonomikách rozhodujúcim zdrojom tvorby HDP, exportu, zamestnanosti a inovácií. Flexibilne vedia reagovať na neustále sa meniace podmienky. Počet, stabilita a konkurencieschopnosť MSP v regióne Slovensko-východ (S-V) je s ohľadom na predchádzajúci historický vývoj a tradície v priemyselnej výrobe nedostatočný. Nedostatočná je aj úroveň vzájomnej kooperácie firiem. V prostredí pokračujúcej reštrukturalizácie veľkých podnikov je vznik nových MSP nevyhnutnosťou v záujme urýchlenia hospodárskeho rastu regiónu S-V a vytvárania nových pracovných príležitostí a aj v záujme podchyteniu uvoľňovaných pracovníkov z utlmovaných odvetví. 1. Dosiahnutie účinnej podpory podnikania MSP v regióne S-V 2. Vytvoriť nové pracovné príležitosti a podporiť existujúcich konkurencieschopných, najmä malých a stredných, podnikateľov. Očakávaný dopad: Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP s dopadom na stabilizáciu pracovného trhu Vytvorenie nových pracovných miest Vytvorenie nových subdodávateľských sietí firiem Vznik nových podnikov a živností A.1.3 Priorita: Inovácie Pre odstránenie zaostávania hospodárstva regiónu S-V od európskej špičky a s tým súvisiacej nízkej produktivity a nedostatočnej konkurencieschopnosti a výkonnosti je nevyhnutný rozvoj inovačného podnikania. Ide najmä o zavedenie moderných technológií, vývoj a zavedenie nových či inovovaných výrobkov a realizáciu organizačných inovácií. To všetko je potrebné uskutočniť vo výrobe a službách. V regióne S-V napriek existencii odborných vedeckých kapacít, ktoré sú zdrojom inovačných podnetov pre podnikateľské subjekty, nie je dostatočná transformácia poznatkov